Stenografická správa o 24. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky

Prepis zo schôdze


 

                    Prvý deň rokovania

      24. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                     4. februára 1997

____________________________________________________________

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     prosím, aby ste si skontrolovali, či máte všetci hlaso-

vacie karty, či ste všetci podpísaní. Zmena pri vyžiadaní si

náhradnej hlasovacej karty podľa nového rokovacieho poriadku

je v  tom, že zmenu nebudete  hlásiť, ale operátori nahlásia

predsedajúcemu, kto má náhradnú kartu.

 

     Podľa nového rokovacieho  poriadku po stanovení termínu

začatia schôdze, ak predsedajúci zistí, že nie je dostatočný

počet  poslancov, môže  po 30  minútach schôdzu  preložiť na

ďalší deň.  Ak sa do  hodiny poslanci nezídu,  musí preložiť

začiatok schôdze na ďalší deň.  Takže prosím, aby sme sa te-

raz len skúšobne prezentovali.

 

     Prezentovalo sa 103 poslancov.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     otváram rokovanie 24.  schôdze Národnej rady Slovenskej

republiky.

 

     Skôr  ako pristúpime  k rokovaniu,  prosím, aby  sme sa

prezentovali.

 

     Prezentovalo sa 122 poslancov.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     ide o  prvú schôdzu Národnej  rady Slovenskej republiky

po nadobudnutí účinnosti zákona Národnej rady Slovenskej re-

publiky číslo  350/1996 Z. z. o  rokovacom poriadku Národnej

rady Slovenskej republiky.

 

     V súvislosti  s programom tejto  schôdze treba povedať,

že o  zaradených návrhoch zákonov  a návrhoch zmlúv  sa bude

rokovať, pokiaľ ide o legislatívny postup, podľa príslušných

ustanovení doterajšieho rokovacieho  poriadku, nakoľko tieto

návrhy boli podané pred  účinnosťou zákona o novom rokovacom

poriadku. Priebeh  a rokovanie tejto schôdze  sa bude riadiť

už podľa príslušných ustanovení nového rokovacieho poriadku.

 

     Podľa § 23 ods. 3  zákona o rokovacom poriadku o ospra-

vedlnenie svojej neúčasti na  dnešnej schôdzi písomne požia-

dali pán  podpredseda Marián Andel  (dôvod: ochorenie), pani

poslankyňa Gbúrová (takisto ochorenie)  a pán poslanec Miro-

slav Mikolášik (zahraničná cesta).

 

     Po dohode  s podpredsedami Národnej  rady a vašimi  zá-

stupcami v poslaneckom grémiu budeme na tejto schôdzi prero-

kúvať program tak, ako vám bol predložený. Chcem pripomenúť,

že uplatnenie nového rokovacieho poriadku si vyžiadalo zara-

diť  už do  návrhu programu  tejto schôdze  viacero návrhov,

ktorých schválenie predpokladá, resp. vyžaduje nový rokovací

poriadok.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     na tejto schôdzi sú pod bodmi 16, 17, 19, 22 a 36 zara-

dené návrhy  zákonov, o ktorých musím  dať hlasovať, aby sme

naplnili literu zákona, pokiaľ ide  o 60-dňovú lehotu. Tu by

som prosil, aby sme hlasovali hneď.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     Navrhujem,  aby sme  hlasovali za,  lebo ide  o zákony,

ktoré sú ešte z minulého roka.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 139 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

 

     Tieto body sme odsúhlasili,  aby boli zaradené do nášho

programu.

 

     Skôr ako pristúpime k schvaľovaniu programu 24. schôdze

Národnej rady, chcem vás informovať,  že v rokovacej sále je

nainštalované  technické zariadenie  na počítanie rečníckeho

času. Vidíte na bočnom displeji čas, ktorý plynie, a takisto

na rečníckom pulte pre toho, kto bude pri rečníckom pulte.

 

     Chcem vás  hneď upozorniť, že pri  návrhoch  na zmenu a

doplnenie programu je stanovený  limit 1 minúta. Tento limit

sa bude vždy 15 sekúnd pred ukončením a takisto 15 sekúnd po

ukončení  signalizovať na  displeji a  potom automat rečníka

vypne.

 

     Myslím,  že som  nezabudol nič  z poslaneckého  grémia,

takže  môžeme pristúpiť  k schvaľovaniu  návrhu programu 24.

schôdze.

 

     Ako prvý sa hlási pán poslanec Bugár.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Chcel by som navrhnúť dva  body do programu 24. schôdze

Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Ako  bod 5 navrhujem  zrušenie  uznesenia Národnej rady

Slovenskej  republiky  číslo 482 zo  4. decembra  1996. Tým,

ktorí si to nepamätajú, je  to uznesenie, ktorým bol zbavený

mandátu poslanec Gaulieder.

 

     Ako bod 6 navrhujem správu Mandátového a imunitného vý-

boru Národnej rady Slovenskej  republiky o vzdaní sa mandátu

poslanca Gašparoviča. Ako dobre viete, túto otázku som pred-

ložil na minulej schôdzi  Národnej rady Slovenskej republiky

s tým, že tu boli odovzdané dva listy predsedovi mandátového

a imunitného  výboru, a chceli by  sme vedieť,  či mandátový

a imunitný výbor už zaujal k tomu stanovisko.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dobre. Pán poslanec Ftáčnik.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený  pán predseda,  napriek vášmu  oznamu... už beží

časomiera, musím si strážiť čas.

 

     Na základe rokovania dnešného poslaneckého grémia, kto-

  hovorilo o  ustanovovaní osobitných  kontrolných výborov

a počte ich  členov, a neprišlo k  dohode medzi poslaneckými

klubmi, myslím  si, že by sme  mali oddeliť otázku zriadenia

týchto výborov, ktorá vyplýva  z rokovacieho poriadku, a ur-

čenia počtu členov týchto  výborov, aby potom následne mohli

skupiny  poslancov navrhovať  členov týchto  osobitných kon-

trolných výborov.

 

     Preto  by som  chcel predniesť  návrh, aby  sme body 26

a 27 a body  30 a 31 prerokovali ako  body 10 a nasledujúce,

teda  aby sme  rozhodli najprv  o zriadení  výborov a určení

počtu členov a neskôr, ako  je to v programe vami navrhnuté,

rozhodli o zložení týchto výborov na základe návrhov poslan-

cov a poslaneckých klubov.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja.

 

     Pán poslanec Lauko.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Pán predseda, ako moji kolegovia aj ja som dostal prvý-

krát na  stôl tlač 606  o uznesení Národnej  rady Slovenskej

republiky, ktorým sa  upravujú podrobnejšie pravidlá rokova-

nia Národnej  rady Slovenskej republiky. Vzhľadom  na to, že

je to prvý bod rokovania  a  nie sme schopní si to preštudo-

vať, navrhujem, aby sa tento bod presunul na rokovanie mini-

málne zajtra, to znamená ako siedmy bod.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ktorý bod?

 

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Prvý  bod aby  sa  prerokoval  ako siedmy  bod programu

a aby ho predtým prerokovali všetky výbory Národnej rady.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Volf.

 

Poslanec J. Volf:

 

     Ďakujem.

 

     Pán  predseda,  dávam  návrh  bodu  do  programu  tejto

schôdze.

 

     Vzhľadom  na to,  že po  náleze Ústavného  súdu ohľadne

privatizácie priamymi predajmi cez Fond národného majetku sa

vláda k tejto situácii ešte jednoznačne nevyjadrila a súčas-

  zákon neumožňuje,  aby sa  ďalej privatizácia vykonávala

priamym predajom, neumožňuje to ani vláde, neumožňuje to ani

Fondu národného  majetku, žiadala by  sa informácia v  tejto

veci. Teda dávam konkrétny návrh bodu, ktorý by znel: infor-

mácia vlády Slovenskej republiky o spôsobe riešenia súčasnej

situácie v  privatizácii o náleze  Ústavného súdu Slovenskej

republiky  o neústavnosti  priamych predajov uskutočňovaných

Fondom  národného majetku  a ďalšej  koncepcii privatizácie.

Navrhujem tento bod na štvrtok,  teda pred otázky a interpe-

lácie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Benčík.

 

 

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Ďakujem pekne za udelené slovo.

 

     Vážený pán predseda,

 

     odporúčam  doplniť  program  24.  schôdze Národnej rady

o návrh  skupiny poslancov  na vydanie  zákona Národnej rady

Slovenskej republiky,  ktorým sa mení  a dopĺňa zákon  číslo

92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby

v znení neskorších  predpisov a zákon  Národnej rady Sloven-

skej republiky  číslo 39/1993 Z. z.  o Najvyššom  kontrolnom

úrade Slovenskej republiky. Ide  o tlač 561. Podstatou tohto

návrhu je, aby Najvyšší  kontrolný úrad Slovenskej republiky

konečne mohol kontrolovať Fond národného majetku.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Kanis.

 

Poslanec P. Kanis:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     programové vyhlásenie vlády je koncipované na štyri ro-

ky, na celé volebné obdobie. Hoci sme ešte len v polčase vo-

lebného obdobia, je zrejmé, že  jedna vec je program a druhá

vec  realita. Aby  občania Slovenskej  republiky vedeli viac

o tom, v akom stave je naša spoločnosť, navrhujem do progra-

mu nový bod 34 - správa vlády  Slovenskej  republiky o dvoj-

ročnom plnení programového vyhlásenia.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Langoš.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     No, to je úľava. Ďakujem pekne.

 

     Pán predseda,

     dámy a páni,

 

     navrhujem zaradiť  ako nový bod pred  bod 38 - odpovede

členov vlády - prerokovanie návrhu zákona o sprístupnení ar-

chívov Štátnej bezpečnosti (tlač číslo 581). Spolu s kolega-

mi poslancami Ladislavom Pittnerom a Ivanom Šimkom sme vlani

v marci predložili návrh zásad. Keďže neboli prerokované vý-

bormi do konca roka, 31.  decembra minulého roka sme predlo-

žili návrh zákona napísaného na základe týchto zásad. Prero-

kovanie  a schválenie  tohto zákona  považujeme za  urgentné

z tohto dôvodu: Je verejne  dôvodné podozrenie, že Slovenská

informačná  služba sa  dopustila trestných  činov zavlečenia

občana Slovenskej republiky do cudziny, trestného činu vraž-

dy, trestných  činov nedovoleného odposluchu  a bytovej pre-

hliadky v sídle biskupa Baláža.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Pardon,  nie,  nie,  nie.  ...biskupa Baláža... Hovorím

dôvody. Tento zákon...

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec. Zapnite pána poslanca Cupera.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predseda,

     milé poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     navrhujem  zaradiť do  programu ako  bod 38  informáciu

predsedu Výboru Národnej rady pre nezlučiteľnosť funkcií ús-

tavných činiteľov a  vyšších štátnych funkcionárov. Vzhľadom

na to, že prerokovanie otázky predaja bytov Fondom národného

majetku bolo vo výbore  neverejné, žiadam, aby aj informácia

bola podaná na neverejnom zasadaní.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Navrhujem zaradiť  podľa terajšieho návrhu,  ktorý máme

na stole, bod 36 pred terajší bod 35, resp. ich zameniť. Aby

som bol presný, navrhujem, aby  sme rokovali najprv o návrhu

zákona o Matici slovenskej a až  potom o návrhu zákona o za-

hraničných Slovákoch.

 

     Ďakujem.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Poliak.

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Nemám doplňujúci  bod programu, ale  chcem povedať pánu

poslancovi Bugárovi, že mandátový  a imunitný výbor predloží

správu  vtedy, keď  bude konštituovaný  na pomernom princípe

zastúpenia politických strán a hnutí, a to sa urobí dnes. Až

potom môže mandátový a imunitný  výbor zasadnúť a riešiť tie

problémy.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Šagát.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi opakovane navrhnúť  nový bod programu, ktorý

by mal  znieť: správa Ministerstva  zdravotníctva Slovenskej

republiky o vecnom a časovom harmonograme privatizácie zdra-

votníckych zariadení v roku 1997 a vyhodnotenie privatizácie

kúpeľov a žriediel v rokoch 1995 a 1996. Prosím zaradiť ten-

to bod pred bod 38 a som presvedčený, že  nikto z vás nebude

hlasovať proti.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Köteles.

 

Poslanec L. Köteles:

 

     Ďakujem.

 

     Vážená Národná rada,

 

     vychádzajúc z presvedčenia,  že poslancom Národnej rady

by sme mali vytvoriť priestor vyjadriť sa k všeobecným otáz-

kam našej  spoločnosti, navrhujem ďalší  bod 41 -  všeobecná

rozprava.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte raz pán poslanec Langoš.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Tá minúta  je strašne krátka, pán  predseda. Ja len do-

končím. Tento zákon ukladá správu zväzkov Štátnej bezpečnos-

ti ministerstvu vnútra, ktoré sú v nelegálnom držaní Sloven-

skej  informačnej služby,  a zabráni  tak možnému  zneužitiu

týchto zväzkov na vydieranie ľudí.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa Rusnáková.

 

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Vzhľadom na to, že opozičné poslanecké kluby už dlhodo-

bo žiadajú, aby bolo ich zastúpenie v Národnej rade a v kon-

trolných orgánoch pomerné, ktoré by vyjadrovalo percentuálne

výsledky ich  zastúpenia v Národnej  rade, a aby  prejavenou

istou vôľou koalície došlo k zmenám v tejto oblasti, navrhu-

jem:

 

     Nový bod 37 - rekonštrukcia  orgánov Národnej rady Slo-

venskej republiky, ktorá by sa týkala funkcionárov a výborov

Národnej rady

 

     a) návrh na odvolanie podpredsedu Národnej rady,

 

     b) voľba dvoch podpredsedov Národnej rady,

 

     c) odvolanie predsedov výborov Národnej rady,

 

     d) voľba predsedov výborov Národnej rady,

 

     e) voľba poslancov do výborov Národnej rady.

 

     Nový bod 38 - rekonštrukcia mediálnych rád

 

     a) návrh na odvolanie členov Rady Slovenskej televízie,

Rozhlasovej rady a Rady  pre rozhlasové a televízne vysiela-

nie,

 

     b)  návrh na  voľbu členov  Rady Slovenskej  televízie,

Rozhlasovej rady a Rady  pre rozhlasové a televízne vysiela-

nie.

 

     Nový bod 39 - rekonštrukcia  dozornej rady Fondu národ-

ného majetku

 

     a) odvolanie  členov dozornej rady  Fondu národného ma-

jetku,

 

     b) voľba členov dozornej rady Fondu národného majetku.

 

     Bod 40 - rekonštrukcia orgánov  Najvyššieho kontrolného

úradu

 

     a) návrh na  odvolanie podpredsedu Najvyššieho kontrol-

ného úradu,

 

     b) voľba podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Vaškovič.

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Vážený pán  predseda, navrhujem presunúť  bod číslo 16,

čiže vládny návrh zákona  o Exportno-importnej banke Sloven-

skej republiky, pred bod číslo  35. Sledujem tým možnosť vy-

tvoriť  priestor  na  prípadné  konzultácie s predkladateľom

vzhľadom na to, že predpokladám, že k tomuto návrhu bude ob-

rovské množstvo pozmeňujúcich návrhov.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Páni poslanci, pani poslankyne,  nadviažem teraz na po-

zmeňujúci návrh pána poslanca Ftáčnika, to s tým súvisí. Tak

ako sme  sa dohodli v  poslaneckom grémiu, navrhujem  zmeniť

poradie bodov 28 a 29 tak, že  bod 29 bude ako 28, a takisto

body 33 a 32, že bod 33 bude  ako bod 32. To je dohoda z po-

slaneckého grémia.

 

     Vážené pani  poslankyne, páni poslanci,  končím možnosť

navrhovania zmien a doplnenia programu  s tým, že čas plynie

veľmi rýchlo, aj vy rýchlo  hlásite zmeny. Zrejme všetko ne-

stačím dostatočne zapísať a prosím potom o spoluprácu.

 

     Prvý pozmeňujúci návrh je  od pána poslanca Bugára, aby

sme zaradili ako bod číslo 5 zrušenie uznesenia Národnej ra-

dy Slovenskej republiky číslo 482 zo 4. 12. 1996.

 

     Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 142 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 66 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme tento doplňujúci návrh poslanca Bugára.

 

     Druhý návrh - zaradiť ako bod číslo 6 správu mandátové-

ho a imunitného výboru o návrhu na odvolanie predsedu Národ-

nej rady.  (Hlas zo sály.) Tak  ma opravte. Zapnite mikrofón

pánu poslancovi.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Pán predseda, asi ste  nedávali pozor. Včera som sledo-

val, čo ste povedali v  televízii. Nikto nenavrhuje vaše od-

volanie. Navrhujem, aby mandátový a imunitný výbor predložil

Národnej rade  správu o vzdaní sa  mandátu poslanca. V tomto

prípade ide  o listy, ktoré  sa objavili jednak  tu a jednak

u pána predsedu  mandátového a imunitného  výboru, ktoré ste

podpísali vy.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, hlasujte o tomto návrhu.  Až na to, že ich pod-

písal Béla Bugár, a nie ja.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 56 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Tento návrh neprešiel.

 

     Ďalší  návrh mal  pán poslanec  Ftáčnik, ktorý vyplýval

z rokovania parlamentného grémia, kde navrhuje, aby sme body

26, 27,  30 a 31 zaradili  za bod 7. (Hlas  z pléna.) Za bod

9? Mne  to tu vyšlo, že  za bod 7. Tak  dobre. Čiže body 26,

27, 30 a 31 za bod 9. Je to dohoda z politického grémia.

 

     Prosím, hlasujeme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 140 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 127 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže sme schválili tento pozmeňujúci návrh.

 

     Ďalej pán poslanec Lauko navrhuje,  aby sme bod 1 zara-

dili ako bod 7, aby to prerokovali výbory.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 141 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 66 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

 

     Neprijali sme ani tento návrh.

 

     Ďalej  mal pozmeňujúci  návrh pán  poslanec Volf, ktorý

žiada informáciu  od vlády. Nebudem to  zrejme vedieť opako-

vať, budem to len parafrázovať - informáciu vlády o súčasnom

stave privatizácie.

 

     Zapnite pána poslanca Volfa,  aby neprotestoval, že som

povedal niečo zle.

 

Poslanec J. Volf:

 

     O tom,  aby  sa  vláda  vyjadrila  k súčasnej  situácii

v privatizácii po  náleze Ústavného súdu a  o ďalšej koncep-

cii, lebo sú tam legislatívne problémy s priamymi predajmi.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcom návrhu

pána poslanca Volfa.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 142 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 65 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Ďalej  mal doplňujúci  návrh pán  poslanec Benčík.  Ide

o zákon  92/1991 Zb. a zákon 39/1993 Z. z.,  tlač 561, o ich

zaradenie na túto schôdzu.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 141 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 70 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 41 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

     Ďalej pán poslanec Kanis žiada,  aby sme ako bod 34 za-

radili informáciu vlády o  dvoch rokoch plnenia programového

vyhlásenia.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 142 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 66 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 52 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme ani tento návrh.

 

     Pán poslanec Langoš žiada, aby  sme ako bod 37 zaradili

tlač 581. Týka sa to archívov Štátnej bezpečnosti.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 140 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 53 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 53 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme ani tento návrh.

 

     Pán poslanec Cuper žiada,  aby sme na základe uznesenia

jeho výboru zaradili ako bod  informáciu tohto výboru o pri-

vatizácii bytov  Fondu národného majetku  a s tým  súvisiace

nezlučiteľnosti. Navrhuje, aby toto rokovanie bolo neverejné.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 141 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 99 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže sme tento návrh prijali.

 

 

     Pán poslanec Prokeš žiada,  aby sme zmenili poradie ro-

kovania o zákonoch o Matici slovenskej a zahraničných Slová-

koch  tak, aby  zákon o  Matici slovenskej  bol pred zákonom

o zahraničných Slovákoch.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 136 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 85 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.

     Nehlasovalo 5 poslancov.

 

     Prijali sme túto zmenu.

 

     Ďalej pán poslanec Šagát žiada nový bod 38, a to správu

Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, v ktorej by

bol časový harmonogram privatizácie zdravotníckych zariadení

na rok 1997 a taký istý návrh sa týka kúpeľných zariadení.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 139 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 72 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 55 poslancov.

 

     Tento nový bod 38 sme zaradili do programu.

 

     Poslanec  Köteles žiada,  aby sme  ako bod  41 zaradili

všeobecnú  rozpravu. Nový  rokovací poriadok  nepozná takúto

rozpravu. Všeobecná rozprava bola nahradená novými ustanove-

niami, podľa ktorých sa  vláda predvoláva sem (hodina otázok

atď.).

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 138 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 60 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

 

     Tento návrh neprešiel.

 

     Pani poslankyňa  Rusnáková žiada, aby  ako bod 37  bola

zaradená  rekonštrukcia  orgánov  Národnej  rady  Slovenskej

republiky, funkcionárov  a výborov Národnej  rady Slovenskej

republiky: a)  návrh na odvolanie  podpredsedu Národnej rady

Slovenskej republiky,  b) návrh na  voľbu dvoch podpredsedov

Národnej  rady Slovenskej  republiky, c)  návrh na odvolanie

predsedov  výborov  Národnej  rady  Slovenskej republiky, d)

voľba predsedov výborov  Národnej rady Slovenskej republiky,

e) návrh na voľbu poslancov do výborov Národnej rady Sloven-

skej republiky.  Tu sú i ďalšie  body. Zrejme žiada hlasovať

o každom osobitne.

 

     Prosím, hlasujeme o návrhu, ktorý som teraz prečítal.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 140 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 61 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento prvý návrh neprešiel.

 

     Ako bod 38 žiada  zaradiť riešenie otázky rekonštrukcie

Rady Slovenskej  televízie, Rozhlasovej rady  a Rady Sloven-

skej republiky  pre rozhlasové a televízne  vysielanie, a to

a) návrh na odvolanie členov Rady Slovenskej televízie, Roz-

hlasovej  rady a  Rady Slovenskej  republiky pre  rozhlasové

a televízne vysielanie, b) návrh  na voľbu členov týchto or-

gánov.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 142 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 62 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme ani tento druhý návrh pani poslankyne.

 

     Ako tretí  návrh má zaradenie  bodu 39 -  rekonštrukcia

dozornej rady Fondu národného majetku,  a to a) návrh na od-

volanie členov dozornej rady Fondu národného majetku, b) ná-

vrh na voľbu členov dozornej rady Fondu národného majetku.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 138 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 58 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Takže sme neprijali ani tento návrh.

 

     Posledný návrh  pani poslankyne je  zaradiť ako bod  40

rekonštrukciu  Najvyššieho kontrolného  úradu Slovenskej re-

publiky, a to a)  návrh na odvolanie podpredsedu Najvyššieho

kontrolného  úradu Slovenskej  republiky, b)  návrh na voľbu

podpredsedu  Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej repub-

liky.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 138 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 59 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme ani tento  posledný doplňujúci návrh pani

poslankyne.

 

     Mám posledný návrh, ktorý  predniesol pán poslanec Vaš-

kovič. Sledujte, či  to poviem tak, ako ste  chceli. Ako bod

35 zaradiť návrh zákona o Exportnej a importnej banke.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 141 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 69 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 49 poslancov.

 

     Tento návrh sme neprijali.

 

     Posledný návrh, pani poslankyne, páni poslanci, som mal

ja s tým, aby bod 29 bol  ako bod 28 a opačne, a takisto bod

33 ako bod 32 a opačne. Je to na základe rozhovorov z posla-

neckého grémia.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 136 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 125 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento návrh sme prijali.

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, konštatujem, že

sme  rozhodli o  všetkých doplňujúcich  návrhoch, preto  dám

hlasovať o  schválení programu ako  celku aj s  doplňujúcimi

a pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sme odsúhlasili.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 85 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Môžem konštatovať,  že sme schválili  program rokovania

24. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

 

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     podľa § 27  ods. 2 zákona o rokovacom  poriadku do roz-

pravy k prerokúvanej veci  sa poslanci prihlasujú písomne do

zoznamu  rečníkov po  schválení programu  schôdze do začatia

rokovania o návrhu v príslušnom bode programu schôdze Národ-

nej rady a ústne po vystúpení rečníkov v rozprave zapísaných

do zoznamu rečníkov.

 

     Takže  kto chce vystúpiť v rozprave k tomuto prvému bo-

du, ktorý  bude nasledovať, má  sa prihlásiť a  písomné pri-

hlášky dostanem  od pultu, kde  sa prihlasuje. Ak  sa niekto

chce prihlásiť ešte v rámci  rozpravy, musí to urobiť potom,

len čo posledný z prihlásených odreční, a v poradí, ako bude

zapísaný na displeji, bude potom vystupovať.

 

     Pristúpime k  p r v é m u  bodu programu, ktorým je

 

     návrh na uznesenie  Národnej rady Slovenskej republiky,

ktorým Národná rada Slovenskej republiky upravuje podrobnej-

šie pravidlá svojho rokovania.

 

     Návrh uznesenia ste dostali ako tlač 606.

 

     Prosím  predsedu Ústavnoprávneho  výboru Národnej  rady

 poslanca Petra Brňáka, aby návrh uviedol.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte mi, aby som v súlade  s ustanovením § 26 ods. 1

zákona Národnej  rady Slovenskej republiky číslo  350 z roku

1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej re-

publiky na základe poverenia Ústavnoprávneho výboru Národnej

rady Slovenskej republiky zo dňa 31. 1. 1997 vystúpil v mene

navrhovateľov návrhu uznesenia  Národnej rady Slovenskej re-

publiky, ktorým  Národná rada Slovenskej  republiky upravuje

podrobnejšie pravidlá svojho rokovania, spomínaná tlač 606.

 

     Úvodom  si  dovolím  uviesť  skutočnosti,  ktoré viedli

k spracovaniu predmetného návrhu a k jeho predloženiu Národ-

nej rade Slovenskej republiky.

 

     Ako je známe, zákon  Národnej rady Slovenskej republiky

číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slo-

venskej republiky nadobúda účinnosť dňa 1. 1. 1997. Predmet-

ný zákon  v úvodných ustanoveniach  v § 1 ods. 2  uvádza, že

Národná  rada  Slovenskej  republiky  a  jej  výbory si môžu

v medziach tohto zákona upraviť  svoje vnútorné pomery a po-

drobnejšie pravidlá svojho rokovania uznesením.

 

     Pokiaľ ide o súčasný  platný rokovací poriadok Národnej

rady Slovenskej republiky, je to nový, praxou ešte neoverený

právny predpis. Napriek tomu na stretnutí predkladateľov ná-

vrhu tohto zákona pánov  Ivana Gašparoviča, Milana Sečánske-

ho, Milana  Ftáčnika a Petra Brňáka  s vedením Národnej rady

Slovenskej republiky,  reprezentovaným jej predsedom  a pod-

predsedami, sme  dňa 17. januára 1997  konštatovali, že nie-

ktoré  ustanovenia nového  rokovacieho poriadku  si vyžadujú

väčšiu pozornosť a jednotný výklad,  ktorý je možné v inten-

ciách § 1 ods. 2  rokovacieho poriadku Národnej rady Sloven-

skej  republiky upraviť  len formou  navrhovaného uznesenia.

Z predmetnej myšlienky  sme vychádzali pri  posudzovaní jed-

notlivých ustanovení nového rokovacieho poriadku, keď sme sa

zamerali  na tie  jeho ustanovenia,  ktoré by  si vyžadovali

zvýšenú  pozornosť a  jednotnú aplikáciu  v praxi. Výsledkom

predmetného  pracovného  stretnutia  zo dňa 17. januára 1997

bol  návrh materiálu,  ktorý na  svojej 70.  schôdzi posúdil

a schválil Ústavnoprávny výbor  Národnej rady Slovenskej re-

publiky.

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     predmetný návrh  predkladáme na posúdenie  a schválenie

Národnej rade Slovenskej republiky s plným vedomím, že nejde

o uzavretý a definitívne vyriešený  okruh problémov, ku kto-

rým má Národná rada Slovenskej republiky prijať podrobnejšie

pravidlá svojho rokovania. Je zrejmé, že život prinesie ďal-

šie problémy,  ktoré si budú vyžadovať  riešenia už uvedenou

formou. Z tohto dôvodu  môžeme považovať predložený materiál

za otvorený  s tým, že  sa k nemu  v prípade potreby  môžeme

vrátiť. Národná  rada Slovenskej republiky  si totiž takýmto

uznesením môže upraviť i ďalšie svoje pomery, resp. pravidlá

rokovania, pričom jediným a hlavným kritériom sú medze záko-

na Národnej rady  Slovenskej republiky  číslo 350/1996 Z. z.

o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, prosím o posúdenie predlo-

ženého návrhu bez politických predsudkov s tým, že ako pove-

rený   zástupca  predkladateľa   vítam  každý  konštruktívny

a zlepšujúci návrh k nemu.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  pánu poslancovi  Brňákovi. Prosím,  aby zaujal

miesto pre spravodajcov.

 

     Teraz prosím  pána Milana Sečánskeho,  ktorého ústavno-

právny výbor  poveril plniť úlohu spravodajcu  k tomuto bodu

programu, aby informoval o  výsledku prerokovania návrhu uz-

nesenia vo výbore.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     Pán predseda,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte mi,  aby som si  na základe poverenia  Ústavno-

právneho  výboru Národnej  rady Slovenskej  republiky zo dňa

30.  januára 1997  splnil úlohu,  ktorú zákon  Národnej rady

Slovenskej republiky  číslo 350/1996 Z.  z. o rokovacom  po-

riadku Národnej rady podľa §  27 tohto zákona ukladá spravo-

dajcovi k prerokúvanému návrhu  uznesenia Národnej rady Slo-

venskej republiky, ktorým  Národná rada Slovenskej republiky

upravuje podrobnejšie pravidlá svojho rokovania, tlač 606.

 

     Ako už uviedol vo svojom úvodnom slove poverený zástup-

ca ústavnoprávneho výboru  pán poslanec Brňák, ide o inicia-

tívny návrh vypracovaný a predkladaný Ústavnoprávnym výborom

Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

tento návrh prerokoval a schválil  na svojej 70. schôdzi 30.

januára 1997 uznesením číslo  387, pričom popri určení pove-

reného člena výboru, ktorý  uvedie návrh na schôdzi Národnej

rady Slovenskej republiky,  a spravodajcu  odporúča Národnej

rade Slovenskej republiky predložený  návrh uznesenia a jeho

prílohy schváliť.

 

     Ako  spravodajca  Národnej  rady  Slovenskej  republiky

k prerokúvanej veci návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej

republiky, ktorým Národná rada upravuje podrobnejšie pravid-

lá svojho rokovania, odporúčam  po vykonanej rozprave schvá-

liť.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  pekne pánu  spoločnému spravodajcovi.  Prosím,

aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, teraz by som mal

na základe § 27 ods.  3 rokovacieho poriadku prečítať zoznam

poslancov,  ktorí sa  prihlásili do  rozpravy písomne, alebo

zástupcov klubov. Ani zástupca klubu, ani žiaden poslanec sa

písomne neprihlásili do rozpravy.

 

     Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy.

 

     Pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Hlásim sa do rozpravy, pán predseda.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlásia sa  pán poslanec Prokeš,  Rózsa, Lauko, Ftáčnik.

Tak budete  ako piaty, pán poslanec.  Ešte pán poslanec Hru-

šovský.

 

     Ďakujem pekne. Takže v tom  poradí, ako som čítal. Nech

sa páči, pán poslanec Prokeš. (Hlasy v sále.) Áno, prihláse-

nie sa do rozpravy je už uzavreté.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Aj keď nie je to priamo  v súlade s týmito návrhmi, mám

predsa len niekoľko pozmeňujúcich návrhov.

 

 

     V bode 7, ktorý sa  vzťahuje  na § 27 ods. 3, navrhujem

doplniť: "Ak viacerí rečníci  stratia poradie, môžu vystúpiť

až po všetkých prihlásených rečníkoch, ktorí poradie nestra-

tili, a to v poradí, v akom stratili poradie. Ak rečník opäť

stratí poradie, slovo sa mu už neudelí." Pretože tam je rie-

šený jeden  rečník a ten vystupuje  posledný. Ak bude ďalší,

tak kto z nich bude posledný?

 

     Ďalej k bodu 10  - odporúčam vypustiť toto ustanovenie,

ktoré  je  tu  uvedené,  pretože  považujem za diskrimináciu

tých, ktorí radi píšu rukou, že musia písať na písacom stro-

ji.

 

     Navrhujem  všetkým zvážiť  bod 11,  že faktickou pripo-

mienkou nemožno reagovať na inú faktickú pripomienku, preto-

že sa môže  veľmi ľahko stať, že niekto  tu prednesie niečo,

čo nie je pravda, a nebude  sa dať vlastne ani k tomu pozna-

menať, že dotyčný poslanec sa vo faktickej poznámke mýlil.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Rózsa.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Kováč - faktická poznámka.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte, aby som doplnil  argumentáciu pána kolegu Pro-

keša k bodu 10. V prípade, že je  potrebné  doplňujúci a po-

zmeňujúci návrh dať písomne na písacom stroji, a vzhľadom na

to, že nemáme k dispozícii počítače tu v miestnosti a nemáme

tu ani tlačiarne, nútime  vlastne poslanca, ktorý si pripra-

vuje návrh ako reakciu na predchádzajúce pozmeňujúce návrhy,

aby sa vzdialil z rokovacej miestnosti. Naopak, pravidlá ho-

voria, že by počas rokovania mal sedieť tu. Ja sa preto pri-

hováram ďalším argumentom za podporu jeho názoru.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec,  musím vás prerušiť.  Faktickou poznámkou

podľa rokovacieho poriadku nemôžete dávať doplňujúce návrhy.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Ja nedávam doplňujúci návrh, dávam argumentáciu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ani argumentáciu. Môžete sa  prihlásiť vždy do rozpravy

potom.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Ja dávam argumentáciu pánu poslancovi Prokešovi na pod-

poru jeho návrhu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dobre, ďakujem.

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

 

 

 

 

Poslanec E. Rózsa:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     považujem bod 23 predloženého  návrhu k § 150 uznesenia

Národnej rady za nesprávny a skoro svojvoľný. Totiž je prav-

da, že Národná  rada podľa zákona číslo 350/1996  Z. z. môže

podrobnejšie upraviť svoje vnútorné  pomery a pravidlá roko-

vania, ale v tomto bode, ak  rozumiem § 150, nejde o podrob-

nejšiu úpravu, ale o zmenu, lebo  v § 150 je jasne povedané,

ktoré návrhy zásad a návrhy zákonov sa prerokujú podľa dote-

rajších predpisov,  a v tomto bode,  ktorý je predložený, sa

to vysvetľuje tak, že aj v  tom prípade, ak síce nebol pred-

ložený návrh  zákona na rokovanie, ale  len zásady, aj tieto

zákony sa predložia podľa starého rokovacieho poriadku. Bude

to robiť v budúcnosti zmätok.  Som toho názoru, že tento bod

treba vynechať,  najmä preto, lebo ustanovenia  § 150 zákona

číslo 350 možno zmeniť iba zákonom.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Lauko.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení kolegovia,

 

     chcel som  aj vo svojom návrhu  pri navrhovaní programu

umožniť  vám, kolegom  poslancom, aby  ste si  túto tlač 606

preštudovali, keďže ste ani  ostatní v iných výboroch nemali

možnosť sa  s ňou zoznámiť. Tak  ako vy, aj ja  som sa s ňou

zoznámil len  po príchode do tejto  rokovacej miestnosti. Je

mi ľúto, že ste hlasovaním odmietli takúto možnosť preštudo-

vať si to  do zajtra a vyhli by sme  sa možno ďalším chybám,

ktoré takto vzniknú.

 

     Ďalej: Predkladateľ pán Brňák, predseda ústavnoprávneho

výboru, povedal, že mesiac po schválení rokovacieho poriadku

vlastne upravujeme 24 bodov tohto rokovacieho poriadku a do-

plňujeme ho,  a on hovoril,  že sa snažíme  ho doplniť. Len-

že,  bohužiaľ, musím  konštatovať, že  nehovorí pravdu, lebo

v niektorých  bodoch sú  priamo protichodné  návrhy. Takýmto

bodom je bod 9.

 

     K  § 27  ods. 9:  Zaujatie stanoviska  členom vlády ako

zástupcu  navrhovateľa  neznamená  otvorenie rozpravy  podľa

§ 35 ods. 6. Ja vám, kolegovia, prečítam § 6 bodu 35.

 

     Ak sa člen vlády ujme slova po skončení rozpravy a pred

hlasovaním, otvára sa tým rozprava znova. Uznesením sa navr-

huje, že zaujatie stanoviska členom vlády ako zástupcu navr-

hovateľa  neznamená otvorenie  rozpravy podľa  § 35  ods. 6.

Práve  opačne sa  navrhuje v  uznesení, ako  je to  v zákone

o rokovacom poriadku. Preto to nie  je žiadna úprava, ale je

to zmena.

 

     Preto navrhujem bod 9  z tohto uznesenia vypustiť, lebo

keď ho nevypustíme, kolegovia, tak sa tu bude znova opakovať

to, čo sme zažívali celé dva roky, že keď vystúpil niekto so

svojím  návrhom,  členovia  vlády  tu  čakali, dokiaľ skončí

predsedajúci  rozpravu, potom  dotyčnému poslancovi povedali

to, čo chceli, a dotyčný poslanec už nemohol na to reagovať.

Ak schválite  v tomto uznesení  bod 9, tak  budete strojcami

pokračovania takéhoto stavu v tejto poslaneckej snemovni.

 

     Ďakujem.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ďalej pán poslanec Ftáčnik.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     mám niekoľko kratučkých poznámok  a zopár návrhov k to-

muto uzneseniu.  Niektoré sú celkom  formálne, ktoré vznikli

pri dopĺňaní tohto stanoviska.

 

     Rád by  som zareagoval na kolegu  predrečníka k bodu 9,

k § 27  ods. 9, kde sa  mi zdá, že vlastne  len potvrdzujeme

to, čo  je v zákone napísané,  a to, čo sme  mali riešiť pri

zákone.  Ak mal  kolega Lauko  pocit, že  by mal navrhovateľ

reagovať v priebehu rozpravy,  to samozrejme vždy môže, pre-

tože má na  to § 26. Ale po skončení  rozpravy, tak sa to tu

tradovalo, a myslím  si, že to má svoju  logiku,  aby zaujal

alebo mohol zaujať, ak chce, stanovisko k výsledkom rozpravy

spravodajca a navrhovateľ, o tom hovorí  § 27 odsek 9. Ak by

ešte raz vystúpil, vtedy otvára  rozpravu podľa § 35 ods. 6.

Niekedy sa  to hodí, tie  situácie sa tu  vyskytli v rôznych

prípadoch, a  takéto ustanovenie tiež  má svoj zmysel.  A tu

sme len chceli upozorniť, že  keď po skončení rozpravy, teda

po  uzavretí rozpravy  poslancov vystúpi  navrhovateľ, že to

neznamená postup podľa § 35 odsek 6. Myslím si, že je to lo-

gické. Ak  sa vám doterajšia prax  nepáčila, bolo treba inak

konštruovať zákon, teda § 27 odsek 9, ale to je v tom zákone

napísané.

 

     K bodu 10 - netvrdím,  že písací stroj alebo osobný po-

čítač  je najlepší  spôsob, ako  podávať pozmeňujúce návrhy,

ale logika toho návrhu vychádzala  z toho, ja to len vysvet-

lím, netvrdím, že to tak musí byť, ako je tu napísané, môže-

me ho aj vypustiť, ale logika bola taká, že ťažisko prerokú-

vania zákonov  je vo výboroch. Tam  sa môžu prednášať návrhy

ústne, tam  sa poslanec môže  s tým zákonom  takpovediac po-

hrať, lebo malo by byť na to viac času. Ak tu v Národnej ra-

de treba na prednesenie  pozmeňujúceho návrhu písomný súhlas

15 poslancov, tak  už je možné okrem súhlasu  15 kolegov za-

bezpečiť si aj ten návrh  písomne. Ťažko sa dá predpokladať,

že  tu budeme  opravovať pozmeňujúce  návrhy. Ak  by sa také

stalo, asi by sme mali upustiť  od tej zásady. Teda to chcel

povedať pán poslanec Kováč, tomu rozumiem. Ale ak sa poslan-

ci budú  pripravovať na vystúpenie v  rozprave a budú zháňať

súhlas 15 poslancov, asi  nebude problém, aby si zabezpečili

svoj návrh písomne. To sa chcelo povedať bodom 10, možno nie

presne, skúsme  nájsť nejaké formulácie,  ktoré to vyriešia,

alebo to vypusťme a snažme sa podľa toho riadiť.

 

     K bodu 11 mám pozmeňujúci návrh,  že zákon v § 33 nepo-

zná  faktickú pripomienku,  ale faktickú  poznámku.  Čiže ak

zostane znenie bodu 11, tak by sme mali zmeniť slovo "pripo-

mienka" na slovo "poznámka" v súlade s § 33.

 

     Ďalej mám  doplňujúci návrh k bodu  22, to je opakované

druhé čítanie.  Zatiaľ sme od  takého postupu veľmi  ďaleko,

ale  tu sa  spresňuje, ako sa bude  postupovať. V opakovanom

druhom  čítaní sa  rokuje o  návrhu zákona  v znení  doteraz

schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich  návrhov a v ďalšej

vete sa hovorí, že tieto pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy

možno ďalej meniť  a dopĺňať. Niekedy sa môže  stať, že bude

treba zmeniť aj pôvodné ustanovenia zákona, že kvôli tomu sa

dostal zákon  na druhé čítanie,  pretože v treťom  čítaní je

možné  opraviť problémy,  ktoré sme  spôsobili prijatím, po-

vedzme, dvoch kontradiktórnych návrhov. Ale môže sa stať, že

prijatý  pozmeňujúci návrh  súvisí s  takým ustanovením,  ku

ktorému žiadny  pozmeňujúci návrh prijatý nebol,  a preto sa

to vráti na druhé čítanie. Čiže navrhujem doplniť druhú vetu

tak,  že namiesto  bodky sa  dá čiarka  a bude  text: "to sa

vzťahuje aj na ustanovenia,  ku ktorým neboli doteraz schvá-

lené pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy".  Čiže aj k nim je

možné dávať pozmeňujúce návrhy, pretože sme v druhom čítaní,

a zákon síce už  prešiel istými zmenami, ale je  možné s ním

ďalej pracovať.

 

     K bodu 23 mám podobný názor  ako kolega Rózsa, že tu sa

ide nad rámec  toho, čo je napísané v  § 150. Navrhujem, aby

sme bod 23  vypustili, pretože jeho znenie v  druhej vete za

bodkočiarkou sa mi zdá zmätené  a celkom mu nerozumiem. Tak-

že mám pocit, že presnejšie urobíme, ak to vypustíme a bude-

me sa  držať toho, čo  je napísané v  § 150, že  to, čo bolo

predložené do účinnosti, teda do  31. decembra 1996, sa pre-

rokuje  podľa doterajších  predpisov a  všetky ďalšie  normy

predložené po  1. januári sa  musia prerokovať podľa  nového

postupu. O tom  hovorí § 150 a myslím  si, že to nepotrebuje

žiadny ďalší  výklad, pretože ten,  ktorý je uvedený  v bode

23, sa mi nezdá presný.

 

     Ďakujem za pozornosť. Návrhy odovzdám písomne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec. Ďalej je prihlásený pán poslanec

Fogaš. S faktickou poznámkou pán poslanec Lauko.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Chcem len reagovať na  slová pána Ftáčnika. Paragraf 27

a § 35 ods. 6 sú absolútne rozdielne paragrafy. Jeden hovorí

o rozprave a kto môže po  skončení rozpravy vystúpiť a druhý

hovorí o skončení rozpravy, o členovi vlády a o tom, že člen

vlády otvára  rozpravu. Viete sám,  pán Ftáčnik, aj  ostatní

kolegovia, že  málokedy sa stalo,  že by člen  vlády dvakrát

vystúpil  po skončení  rozpravy. Väčšinou  členovia vlády za

tieto dva roky vystupovali raz a v tomto vystúpení reagovali

na všetky  podnety zo strany  poslancov a, bohužiaľ,  nebola

možnosť, aby poslanci mohli na prípadné invektívy, obvinenia

reagovať. V  tomto rokovacom poriadku, tak  ako je schválený

§ 35  ods. 6,  možno zo  strany poslanca  reagovať. Prijatím

uznesenia, tým,  že sa po vystúpení  člena vlády ruší znovu-

otvorenie rozpravy, sa vlastne  poslancom berie možnosť rea-

govať na člena vlády po skončení rozpravy. O tom hovorím.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte faktická poznámka - pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     To nie je faktická poznámka na faktickú poznámku?

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Nie, na problém, o ktorom  tu hovoríme. Pokiaľ si dobre

spomínam, a možno sa mýlim, ale pokiaľ nie, tak, pán predse-

da, takisto  ste uzavreli zoznam  prihlásených aj ústne.  To

znamená, že v rámci  rozpravy môže vystúpiť navrhovateľ, po-

tom  uzavriete rozpravu.  Nikto nemá  šancu sa  prihlasovať,

lebo zoznam je  uzavretý. To znamená, že ak  potom znova vy-

stúpi  člen vlády, tak sa  otvára  rozprava.  Podľa mňa teda

v tomto návrhu spresnených pravidiel je nadbytočný príslušný

bod,  pretože člen  vlády nevystupuje  po uzavretí rozpravy,

ale ako posledný v rozprave.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.  Pán poslanec  Ftáčnik, myslím,  nemá faktickú

poznámku, lebo to by bola  faktická poznámka na faktickú po-

známku.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Budem reagovať na svoje vlastné  vystúpenie a na to, čo

som si vypočul. Prosím kolegov,  keby si prečítali § 27 ods.

9. Tam  sa hovorí o  skončení rozpravy, po  ktorej vystupuje

navrhovateľ.  Tá dikcia  je podľa  mňa jasná,  už to  nie je

v rozprave. Ak by sme dovolili poslancom reagovať na navrho-

vateľa, tak by to bola ďalšia rozprava, po ktorej by on zno-

vu mohol zaujať stanovisko a  takto by sme tu sedeli doneko-

nečna. Zrejme sa to nedá. Doteraz sme to nikdy tak nerobili,

a preto sme sledovali  cieľ, aj tak je to v  § 27 ods. 9, že

sa to proste  nedá urobiť. A má to  svoju logiku. Jednoducho

navrhovateľ má právo zosumovať a zareagovať a my už nemôžeme

reagovať, mali sme reagovať v  rozprave. Takto si myslím, že

je to v poriadku a  vyjadruje to vzťah, ktorý má navrhovateľ

a poslanci.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno. Ďakujem. Pán poslanec Kováč - faktická poznámka.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predseda,

 

     chcem vás upozorniť, že zatiaľ nie je schválený uznese-

ním tento materiál, takže  neexistuje pravidlo, že faktickou

poznámkou nie je možné reagovať  na faktickú poznámku. To až

popri...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, musím povedať, že existuje zákon.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Nie, keď si pozriete sám,  o faktickej poznámke tam nie

je  napísané, že  sa nemôže  reagovať na  faktickú poznámku.

Reaguje sa  na ostatné vystúpenie  poslanca a to  vystúpenie

môže byť v rozprave alebo aj faktickou poznámkou. Prečítajte

si ten text dokonale. To po prvé.

 

     A po  druhé, nemali ste  pravdu, keď ste  ma zastavili,

keď  som dával  podporné argumenty,  pretože to  tiež nie je

v tomto zákone napísané. Nemali ste pravdu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nešlo o zákon. Ja som si myslel, že chcete dávať pozme-

ňujúci návrh. Ospravedlňujem sa.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Tak ste ma nemali prerušovať, pán predseda.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno. Ospravedlňujem sa.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Ďakujem.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Ďakujem.

 

     Pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     myslím si, že aj táto  diskusia len ukazuje, že náš ro-

kovací poriadok  si bude žiadať  dlhší čas nato,  aby sme ho

zažili, aby sme  ho tým zažitím dobre spoznali  a aby sme si

napriek tomu, že je dosť  podrobný, aj zvykli na určité pra-

vidlá, ktoré budeme  rešpektovať bez ohľadu na to,  či je to

do písmenka v zákone upravené,  alebo nie. Myslím, že tak je

to s každým zákonom a tak je to v každej spoločnosti, ale je

potrebné,  aby sme  si aj  tieto výkladové  návrhy, ktoré tu

predložil  predseda  ústavnoprávneho  výboru, vyjasnili tak,

aby nevznikali dvojzmyselnosti. Mám  teda dve či tri poznám-

ky, ktoré by  som rád tlmočil. Ľutujem, že  sme nemali tento

dokument k  dispozícii dlhší čas. Možno  by to bolo prispelo

k tomu, že by sme boli presnejší.

 

     K bodu 9.  Pozrite sa, je fakt, že  člen vlády, keď vy-

stupuje ako  zástupca navrhovateľa, predkladá  návrh zákona,

spravidla je  ten, ktorý sprevádza vznik  zákona od začiatku

až do jeho konca. Okrem toho má neobmedzenú možnosť vystúpiť

v rozprave a je naozaj v súlade s § 27 ods. 9, keď v závere,

teda po skončení rozpravy poslancov, ešte vystúpi a skutočne

sa tým opätovne zrejme rozprava  neotvára. V tomto zmysle je

kontradiktórne ustanovenie  § 35 ods. 6.  Tam je istý rozpor

a zdá sa, že hľadáme cestu, ako tento rozpor odstrániť. Mys-

lím si, že by  nebolo správne naďalej zvýhodňovať postavenie

navrhovateľa, či už je člen  vlády, alebo nie je člen vlády.

Preto, rešpektujúc terajšie  znenie zákona, navrhujem úpravu

tohto ustanovenia takto: "Člen  vlády ako zástupca navrhova-

teľa môže podľa  § 27 ods. 9 vystúpiť iba  raz. Inak sa jeho

vystúpenie, teda  každé ďalšie jeho  vystúpenie, považuje za

otvorenie rozpravy podľa § 35 ods. 9." Toto znenie je zrozu-

miteľné a je jasné, že  ide len o zaujatie stanoviska. Každé

ďalšie vystúpenie potom bude  znamenať, že sa otvára rozpra-

va, a tam sú už neobmedzené možnosti.

 

     Súčasne navrhujem  doplniť aj poradie.  Toto poradie by

bolo  takéto: Po  jeho vystúpení  prednesie svoje stanovisko

spravodajca.  Opakujem,  po  jeho  vystúpení prednesie svoje

stanovisko spravodajca. To môže  mať význam. (Hlasy v sále.)

Rozumiem, opravujem sa - môže  predniesť. Ale mne  ide o to,

aby to bolo po jeho vystúpení. Ide o to, aby spravodajca mal

možnosť  posúdiť tie  návrhy, ktoré  sú podané  a odôvodnené

poslancami, aby došlo k určitej súhre, aby aj on ako spravo-

dajca mohol  prezentovať svoj názor a aby sa nestalo, že mi-

nister alebo  člen vlády po jeho  vystúpení opätovne vystúpi

a stále to nebudeme  považovať za otvorenie  rozpravy. Preto

navrhujem uvedené spresnenie a myslím si, že po jeho prijatí

nám bude navhované pravidlo jasné.

 

     V súlade s predchádzajúcimi rečníkmi odporúčam vypustiť

bod  10. Milí  kolegovia, naše  technické vybavenie  je také

úbohé, že si myslím,  že vylúčiť podanie doplňujúceho návrhu

či interpelácie v ručnej  písomnej podobe jednoducho považu-

jem za diskrimináciu, pretože to by sme vlastne zašli priďa-

leko, že by  sme predpisovali dokonca aj to,  akou formou má

byť čo napísané. Dokonca i  podania na súd môžu byť napísané

rukou  a musí  sa s  nimi tak  nakladať. Nechápem,  prečo by

v Národnej  rade to  malo byť  inak, najmä  keď naozaj  naše

technické vybavenie je minimálne. (Hlasy v sále.) Myslím si,

že  aj interpretácia  zákona musí  byť taká,  aby umožňovala

poslancovi byť  aktívnym. Ak vám  ide o zrozumiteľnosť,  tak

tam napíšme,  že pozmeňujúce a  doplňujúce návrhy musia  byť

podané čitateľne. A nech sa  to každý usiluje napísať tlače-

ným písmom  alebo akokoľvek, ale nie  strojom a na počítači,

najmä keď žiadne nie sú.  Odporúčam tento bod vypustiť alebo

preformulovať  tak, že  pozmeňujúce alebo  doplňujúce návrhy

a interpelácie musia  byť napísané tak,  aby boli čitateľné.

Bodka. Nie je možné na ne neprihliadať.

 

     K bodu 15  by som bol rád, keby  sme vyvážili náš vzťah

funkcionárov Národnej  rady a predsedu  Národnej rady a  po-

slancov. Myslím  si, že predseda Národnej  rady popri svojej

zodpovednosti za jej vedenie  je vlastne primus inter pares.

Nie je  ani riaditeľom podniku, ani  nejakým náčelníkom, ale

je ten, ktorý nás má usmerňovať k čomusi, čo spoločne chceme

dosahovať po  rozprave pri prijímaní  zákonov. Ale potom  sa

nemôžeme my  poslanci dostávať do pozície  žiakov a predseda

alebo zastupujúci podpredseda Národnej  rady do pozície pro-

fesorov. Ak teda sa žiada,  aby vyjadrenie poslanca bolo vy-

hotovené písomne, doručené do piatich  dní atď., tak si mys-

lím, že by sme buď mohli zvoliť takú cestu, že doplníme toto

ustanovenie, že predseda  Národnej rady Slovenskej republiky

alebo  zastupujúci  podpredseda   vyjadrí  svoje  stanovisko

k ospravedlneniu  písomne a  doručí ho  poslancovi. Veď  ten

poslanec,  keď tu  nie je,  tak o  vyjadrení sa  tiež nemusí

dozvedieť.  A vyjadrenie  poslanca potom  nech je vyhotovené

písomne, ale tá  päťdňová lehota musí plynúť tak,  ako je to

tu napísané,  od skončenia kalendárneho  mesiaca, keď chceme

takýmto spôsobom formalizovať náš  kontakt. Ak by sme volili

inú cestu,  tak si myslím,  že sa môžeme  dostať do pozície,

akoby  tu boli  nejaké vzťahy  nadradenosti a podriadenosti,

a to v ústavnoprávnych vzťahoch nie je prípustné.

 

     Aby som  bol stručný, v  bode 23 podporujem  stanovisko

poslanca Rózsu i poslanca Ftáčnika. Ľutujem, že sme to nema-

li skôr  k dispozícii, možno by  sme vedeli nájsť vhodnejšie

formulácie, ale pokúsili sme sa aspoň návrh zlepšiť.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec  Fogaš, k §  63 ods. 5  vám chcem povedať,

prečo tam  je, že písomne  predsedovi Národnej rady.  Ono to

celé  vôbec nie  je celkom  šťastné. Predstavte  si, že pred

kanceláriou predsedu  Národnej rady budú stáť  v zástupe po-

slanci a ústne sa ospravedlňovať a ja tam budem sedieť a ich

počúvať. Preto  to má svoje ratio,  že je to písomne.  To sa

predsa nedá robiť tak, ako ste to navrhli. (Hlas zo sály.)

 

     No, prihláste sa s faktickou poznámkou.

 

     Pán poslanec Ftáčnik.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Pán predseda, ja by  som faktickou poznámkou zareagoval

na vystúpenie kolegu Fogaša, ale trošku aj na to, čo ste po-

vedali vy.  On chce povedať, že  podľa § 63 ods.  5 predseda

Národnej rady posudzuje, či dôvod neúčasti poslanca na roko-

vacích dňoch schôdzí Národnej rady možno považovať za závaž-

  a jeho  ospravedlnenie za  riadne. A  potom je tam veta:

"Poslancovi sa umožní vyjadriť o veci." Tomu, čo chcel pove-

dať kolega Fogaš, rozumiem tak, že by sa mal poslanec písom-

ne dozvedieť,  či vy hodláte ako  predseda Národnej rady po-

slanca ospravedlniť, teda či podľa tohto paragrafu považuje-

te dôvod neúčasti za závažný  a jeho ospravedlnenie za riad-

ne. Ak sa toto dozvie, zrejme nebude mať dôvod vám písať, ak

sa dozvie, že to nepovažujete, tak zrejme pridá ďalšie argu-

menty,  ktoré  možno  v  tom  ospravedlnení  zabudol uviesť,

a všetko môže prebehnúť písomne, i vaše stanovisko, i jeho.

 

     Myslím si,  že toto chcel  kolega povedať a  to má istú

logiku, lebo  inak sa poslanec nedozvie,  aké zámery máte vy

ako predseda  Národnej rady z  hľadiska jeho ospravedlnenia,

ktoré vám vyplýva z § 63  ods. 5. Takto som rozumel jeho ná-

vrhu a  myslím si, že je  konštruktívny v duchu toho,  čo je

v bode číslo 15.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa Lazarová.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Chcem sa  prihlásiť do rozpravy  po poslednom prihláse-

nom. To je už uzavreté?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Máte faktickú poznámku.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Nie faktickú poznámku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nie, môžete sa prihlásiť len s faktickou poznámkou.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Dobre, ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže pán poslanec Fogaš má faktickú poznámku.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Pán predseda, myslím, že v mojom vystúpení  nešlo o to,

ako sa vám budeme ospravedlňovať, a vôbec mi nešlo o to, aby

vznikla taká situácia, ako ste opísali, ale práve o reakciu.

Podľa návrhu vy sa vyjadríte k tomu, či dôvod ospravedlnenia

považujete za  závažný. Ja navrhujem, aby  sa to udialo tiež

písomne, ak od poslanca žiadame,  aby písomne na to zareago-

val. Keďže táto procedúra má isté  dosahy aj vo vzťahu k ná-

ležitostiam,  ktoré sa  týkajú nášho  postavenia, aby  sa to

udialo z obidvoch strán písomne. Ak s tým súhlasíte, tak sme

si porozumeli dobre.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa Lazarová.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Rada by som sa vyjadrila k § 63 odseku 10. Chcem reago-

vať na ospravedlnenie neúčasti poslanca na časti rokovacieho

dňa.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nech sa páči.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Na posudzovanie neúčasti  poslanca na časti rokovacieho

dňa sa použijú ustanovenia § 63 ods. 1 až 9. Odsek 2 hovorí,

že na každý rokovací deň  schôdze Národnej rady alebo výboru

sa vyhotovuje prezenčná listina,  do ktorej sú povinní zapí-

sať sa  všetci prítomní poslanci.  Navrhujem, aby v  prípade

neúčasti poslanca alebo poslancov na prevažnej časti rokova-

cieho dňa mohol predseda výboru dať vyhotoviť prezenčnú lis-

tinu aj dvakrát denne. Pretože ako potom sa zhodnotí neúčasť

poslanca na časti rokovacieho dňa?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani  poslankyňa, nechcel  som vás  druhýkrát prerušiť,

ale budeme si musieť zvykať,  viem, budeme robiť zatiaľ chy-

by, všetci,  aj ten, kto  vedie schôdzu, nemôžu  sa dávať vo

faktických poznámkach už návrhy na zmenu, doplnky a podobne.

Vo faktickej poznámke môžete  reagovať len na vystúpenie po-

sledného rečníka  v rámci rozpravy. Takže  nie je možné tak,

ako ste to teraz urobili.

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Duka-Zólyomi.

 

Poslanec Á. Duka-Zólyomi:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Chcel  by som  mať v  rámci faktickej  poznámky otázku.

Môžem mať?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pre tento prípad, keď rokujeme  o tom, čo budeme musieť

rešpektovať celý čas, to skúsme.

 

Poslanec Á. Duka-Zólyomi:

 

     Budem veľmi stručný.

 

     Ak dovolíte,  mám otázku na  predkladateľa tiež k  bodu

13 § 63 ods. 2 a  10. Chcel by som vysvetlenie poslednej ve-

ty, čo znamená, že neospravedlnená účasť na časti rokovacie-

ho dňa  sa započítava do  straty nárokov poslanca.  Čo je to

časť? Je to poldeň alebo celý deň, alebo štvrtina?

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

    Ešte máme do rozpravy prihláseného pána poslanca Hrušov-

ského.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     v prvom rade by som  chcel podporiť stanovisko a pozme-

ňujúci návrh pána  kolegu Fogaša k bodu 10  a v krátkosti by

som sa chcel dotknúť bodu 13 k § 63 ods. 2 a 10.

 

     Je pravda, že  v rokovacom poriadku v §  63 ods. 10 sme

stanovili,  že rokovací  deň Národnej  rady sa  môže skladať

z častí. Zatiaľ  však nikto nepovedal  ani v týchto  pravid-

lách, ktoré majú upraviť podrobnejšie rokovanie Národnej ra-

dy, čo  je to časť  rokovacieho dňa, či  je to dopoludňajšia

časť a  odpoludňajšia časť, alebo  či to môže  byť napríklad

rozdelený rokovací deň na časti,  ktoré sa budú týkať schva-

ľovania  jednotlivých návrhov  zákonov. Tu  mi chýba najskôr

podrobnejšie  upravenie a  definícia časti  rokovacieho dňa.

Vychádzame z  toho, ako je  to navrhnuté, že  to bude zrejme

časť dopoludňajšia a odpoludňajšia.

 

     Mal by som  otázku na predkladateľov k bodu  13, k uza-

tváraniu prezenčných listín. Prezenčná listina sa z dopolud-

ňajšej  časti má  uzatvárať o  11.00 hodine  a odpoludňajšia

prezenčná listina  o 18.00 hodine. Pýtam  sa teda, kedy bude

daná  na dopoludňajšiu  časť a  odpoludňajšiu časť prezenčná

listina k dispozícii poslancom,  aby mohli prezentovať svoju

účasť na  rokovaní alebo na  časti rokovania, pretože  to má

významný vplyv  potom aj na  stratu nárokov poslanca.  Okrem

toho som  toho názoru, že ideme  nad rámec povinností, ktoré

zákon dáva  overovateľom Národnej rady, a  tu vlastne nútime

overovateľov, aby robili akýchsi štatistov evidencie prítom-

ných poslancov na rokovaní. Som toho názoru, že je to v roz-

pore s prijatým zákonom  o rokovacom poriadku. Preto odporú-

čam, aby sme zatiaľ, kým podrobnejšie neupravíme tieto defi-

nície, o  ktorých som hovoril, bod 13 vypustili.

 

     Chcem vám však povedať, že som  za to, aby sme sa maxi-

málne snažili zabezpečiť účasť  poslancov na rokovaní Národ-

nej rady,  ale nie takýmto  administratívnym spôsobom, ktorý

sa mi zdá príliš úradnícky a ktorý bude zbytočne komplikovať

aj vám, pán predseda, prípadné ospravedlnenia alebo prípadné

nedorozumenia, ktoré môže vzniknúť práve z tohto dôvodu.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     To najviac postihne mňa, nie poslancov.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     vyčerpali sme všetky prihlášky dané do rozpravy. Vyhla-

sujem teda rozpravu za  skončenú. Pýtam sa predsedu ústavno-

právneho výboru pána Brňáka, či sa chce ako predkladateľ vy-

jadriť. Nech sa páči.

 

 

 

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     len v  krátkosti sa chcem vyjadriť  k niektorým poznám-

kam, ktoré boli v priebehu rozpravy k tomuto materiálu.

 

     Vo všeobecnosti si neodpustím  jednu poznámku, ktorá má

všeobecnú platnosť  a vlastne najviac  reaguje na vystúpenie

pána poslanca Lauka, keď povedal,  že aj jeho pôvodný návrh,

ktorý dával  pred začatím schôdze, smeroval  k tomu, aby os-

tatní poslanci mali možnosť a čas sa pripraviť a prediskuto-

vať  si uvedené  problémy a  zaujať k  nim nejaký racionálny

postoj. Chcem povedať, pán poslanec, že celá filozofia nové-

ho  rokovacieho  poriadku   je  založená  na  racionalizácii

a zefektívnení vnútornej práce parlamentu. Je potrebné pove-

dať, že plnenie si poslaneckých povinností na pôde parlamen-

tu  je  predovšetkým  v  záujme  poslanca,  v  záujme hnutia

a v záujme strany. Parlament nebude chodiť za poslancom, aby

ho oboznamoval nejakým škôlkárskym spôsobom o tom, že niekde

rokuje nejaký výbor alebo niekde  sa rokuje o nejakej vážnej

veci.  Bude to  vecou manažovania  si vlastnej  práce, či už

poslanca, alebo politického subjektu, aby sa staral o to, čo

vlastne v parlamente beží.  Nič nebránilo napríklad vám, pán

poslanec, máte zástupcu v ústavnoprávnom výbore pána poslan-

ca  Hrušovského, aby  ste s  dostatočným časovým  predstihom

mohli reagovať  aj na tento materiál,  či už prostredníctvom

jeho  osoby, alebo  vy sám,  ak by  ste prejavili záujem, na

pôde  tohto parlamentu.  Myslím si,  že je  to trend rozumný

a že takto sa bude aj  uberať v budúcnosti v tomto parlamen-

te, bez ohľadu na koaličné a opozičné zoskupenie.

 

     Teraz  postupne  k  pripomienkam.  Pán poslanec Prokeš,

pripomienka k bodu 7, pokiaľ ide  o § 27 ods. 3 nového roko-

vacieho poriadku, myslím  si, že jeho návrh je  logický a je

spresňujúci, pretože vskutku tento návrh, ktorý sme tu dáva-

li, rieši prípad v singulári, ale  v množnom čísle by sa mo-

hol vyskytnúť problém, ako sa  zaradia viacerí. Čiže si mys-

lím, že tento návrh by bolo možné a vhodné akceptovať.

 

     Pokiaľ ide o pripomienku k bodu 10, táto pripomienka sa

vyskytovala aj  vo vystúpeniach ostatných  poslancov. Myslím

si,  že tak  ako uviedol  aj pán  poslanec Ftáčnik v krátkej

replike na vystúpenie pána poslanca Kováča, skutočne v danom

prípade, pokiaľ pôjde o prerokovanie napríklad návrhu zákona

na pôde  parlamentu potom, ako sa  prerokuje vo výbore, bude

skôr výnimočnou situácia, keď sa budú predkladať pozmeňujúce

a doplňujúce návrhy. Osobne ako predkladatelia aj rokovacie-

ho poriadku sme  nerátali s tým, a myslím si,  že je to tiež

žiaduce,  aby  sa  rozprava  v  parlamente  uberala podobným

spôsobom, ako sa uberá dnes. Proste, že mechanicky, z prípa-

du na prípad, na základe  náhleho vnuknutia alebo na základe

vystúpenia predchádzajúceho rečníka  reagujem, rýchlo si zo-

smolím nejaký pozmeňujúci a doplňujúci návrh a predložím ho.

Ale to nie je len pripomienka na pána poslanca Kováča, to je

aj na  naše rady v  tom smere, že  ak sa má  skvalitniť táto

práca,  musí byť  vytvorený istý  mechanizmus, ktorý poznajú

viac-menej všetky parlamenty sveta. V  tomto smere tu nie je

nič netypické, ale doteraz sme konali skôr netypické záleži-

tosti v súvislosti s rokovaním o zákonoch.

 

     Osobne vidím zmysel bodu 10, aj keď pripúšťam, že by sa

dal  čiastočne modifikovať  napríklad na  základe vyjadrenia

pána poslanca Ftáčnika, aby to bolo inak, nejakým čitateľným

a vhodným  spôsobom. V  tejto súvislosti  si však neodpustím

jednu poznámku, že už dnes  platí rokovací poriadok, a všet-

ci, ktorí dnes predkladali  pozmeňujúce a doplňujúce návrhy,

ich nepredložili práve  v súlade s ustanovením §  29 ods. 1.

Nepredložili  ich  všetci  v  písomnej  forme  a  neboli ani

zdôvodnené tak, ako nový rokovací poriadok ukladá.

 

     Ďalšia poznámka sa dotýka  ustanovenia bodu 11, kde pán

poslanec Prokeš navrhol zvážiť  tie faktické poznámky, či je

to správne,  že nebude môcť reagovať  faktickou poznámkou na

faktickú poznámku, toto vyplýva, pán poslanec, priamo z toh-

to rokovacieho  poriadku. Terajší rokovací  poriadok hovorí,

že  faktickou poznámkou  sa reaguje  na vystúpenie ostatného

rečníka. To, kto je ostatný rečník, rokovací poriadok priamo

a výslovne uvádza,  že je to  osoba, ktorá je  prihlásená do

rozpravy riadnym spôsobom. To znamená, že vlastne tu nechce-

me povedať nič navyše oproti rokovaciemu poriadku, ale kvôli

inštruktívnosti rokovacieho poriadku považujeme za nevyhnut-

né, aby sa  toto objavilo a aby si  poslanci zvykli, že sku-

točne faktickou poznámkou na faktickú poznámku nie je žiadu-

ce, vhodné  ani dovolené vystupovať  podľa tohto rokovacieho

poriadku.

 

     Pokiaľ  ide o  pripomienku pána  poslanca Rózsu, myslím

si, že je možné akceptovať jeho  záležitosť týkajúcu sa bodu

23 - informácie. Chceli sme nejakým spôsobom preklenúť stav,

keď v minulosti bolo predložených veľa zásad návrhov zákona,

tieto zásady boli prerokované a  v podstate v súčasnosti vi-

sia  niekde vo  vzduchu. Veľa  ich asi  nie je, lebo viaceré

z nich sa dostali už do  paragrafového znenia a boli predlo-

žené, čiže nemáme ich ani zmapované, koľko je takýchto návr-

hov zásad  zákona, ale aby  nevznikali nejaké problémy  typu

protiprávnosti,  teda že  tu nejde  o výklad,  ale ide  skôr

o riešenie problému nad rámec  rokovacieho poriadku, si mys-

lím, že by bolo možné  vyhovieť pánu poslancovi s jeho návr-

hom, pokiaľ ide  o bod 23, a prípadne  ho vypustiť. Toto ko-

niec koncov navrhovali viacerí poslanci v rozprave.

 

     Pán poslanec Lauko reagoval okrem iného aj na bod 9, na

ktorý potom  reagoval pán poslanec Fogaš.  Myslím si, že vy-

stúpenie pána poslanca Fogaša a jeho návrhy by mohli byť ak-

ceptovateľné aj  vzhľadom na pripomienku,  ktorú uviedol pán

poslanec  Lauko, i  keď si  dovolím povedať,  že tento bod 9

- informácie, ak nečítame len  jedno ustanovenie, ale ak ich

čítame obidve, ak nečítame len §  35 ods. 6, ale zároveň čí-

tame aj § 27 ods. 9,  má svoju logiku, lebo na jednej strane

hovoríme, že  ak predkladateľ vystúpi  po skončení rozpravy,

môže otvoriť rozpravu, ak je členom vlády, a na druhej stra-

ne v špeciálnom ustanovení hovoríme, že predkladateľ má prá-

vo  podať stanovisko  právom záverečného  slova po  skončení

rozpravy. Tu sme chceli povedať jednoznačne, že podanie toh-

to stanoviska  nemožno chápať ani vnímať  ako otvorenie roz-

pravy. Čiže zase by to len bolo spresňujúce inštruktážne us-

tanovenie. Ale  myslím si, že  ten kompromis, ktorý  navrhol

pán poslanec Fogaš, by jasnejšie  vyjadril zrejme to, čo sme

chceli povedať,  a preto by  som sa prihováral,  aby bol na-

príklad akceptovaný návrh pána poslanca Fogaša.

 

     Pán poslanec  Ftáčnik dal pripomienku k  bodu 11. Je to

správne, tam došlo zrejme k chybe, nepoznáme faktickú pripo-

mienku, ale faktickú poznámku.

 

     Pokiaľ ide o bod 22 materiálu k § 85 ods. 3, toto dopl-

nenie, myslím si, je tiež  dobré z hľadiska doplnenia, preto

by podľa mňa mohlo byť akceptované.

 

     Bod 23,  to je už  reakcia na to,  čo som povedal  pánu

poslancovi Rózsovi.

 

     Pokiaľ ide o pripomienky pána poslanca Fogaša k ustano-

veniu bodu 9, teda k bodu  9, dal pozmeňujúci návrh, ku kto-

rému som  sa vyjadril, že  ten by mohol  byť. K bodu  10 bol

tiež daný návrh, akou formou, teda aby bola zachovaná zrozu-

miteľnosť. Myslím si, že je  to možné akceptovať, aj keď som

na úvod povedal niečo iné z hľadiska všeobecného.

 

     K bodu 15 by som chcel povedať, že aj keď platí zásada,

že predseda v podstate je prvý medzi rovnými, v danom prípa-

de by som nevidel jeho  úlohu v procese odovzdávania zdôvod-

nenia  neúčasti poslanca  ako nejaké  šikanovanie vo  vzťahu

k poslancom a nadraďovanie jeho postavenia. Myslím, že je to

normálna klasická  slušnosť poslanca, aby  v prípade, ak  sa

nedostaví na schôdzu tak, ako sa má dostaviť, je to minimál-

ne  na  základe  princípov  slušnosti,  že  riadnym písomným

spôsobom túto  neúčasť zdôvodní. Chcem  povedať, že v  danom

prípade vskutku nie je predseda  len prvý medzi rovnými, ale

že podľa rokovacieho poriadku  mu dávame isté decízne opráv-

nenia, rozhodovacie  oprávnenia v procese  posudzovania prí-

padnej absencie na pôde parlamentu.  Čiže v danom prípade je

prvokolový  rozhodovací  orgán.  V  takomto prípade nemôžeme

chápať predsedu  Národnej rady iba ako prvého medzi rovnými,

ale že  je to rozhodujúci  orgán v prvom  kole a druhé  kolo

môže byť napríklad Národná rada Slovenskej republiky. Osobne

by som sa  prihováral, aby ten pôvodný bod  15 ostal, že nie

je v  ňom nič problematické. Ide  o to, aby nedošlo  k takej

absurdnej situácii, k akej  dochádzalo niekedy v školách, že

ústne poviem  niečo iné, potom  napíšem, porozmýšľam a  zase

niečo  iné. Tvorivosť  niekedy môže  mať v  týchto prípadoch

veľmi  širokú  fantáziu,  i  keď  by  sa nemala predpokladať

u poslancov ako zástupcov v zákonodarnom zbore. Tu by som sa

prihováral  skôr  za  to, aby  bod 15  zostal v  tej verzii,

v akej je.

 

     Pokiaľ ide o vystúpenie pani poslankyne Lazarovej, rea-

govala faktickou poznámkou.

 

     Pán  poslanec Duka-Zólyomi  dáva otázku,  ako je  možné

vnímať to  rozdelenie podľa rokovacieho  poriadku. Čiastočne

na  to odpovedal  pán poslanec  Hrušovský vo  vystúpení, keď

vskutku podľa ustanovenia terajšieho rokovacieho poriadku sa

pripúšťa možnosť posudzovať absenciu nielen na celý deň, ale

aj na časť. Čiže tu  sme istým spôsobom definovali pravidlá,

čo je  možné považovať podľa nášho,  vášho názoru, ak budete

akceptovať túto filozofiu, že za časť dňa je možné považovať

poldeň. Myslím  si, že je  to rozumný kompromis,  aby sme sa

tam nedostávali  tiež do nejakých  záležitostí, ako naznačil

pán poslanec Hrušovský, že vzniknú pochybnosti, či to má byť

podľa prerokúvaných bodov, či to  má byť podľa plynutia času

a podobne. V danom prípade si  myslím, že táto inštruktáž je

veľmi vhodná,  žiaduca aj v  smere predkladaných prezenčných

listín.

 

     Tu  hneď chcem  reagovať na  pripomienku pána  poslanca

Hrušovského.  Nepovažovali sme  za potrebné  a žiaduce,  aby

v týchto  pravidlách bola  presne stanovená  hodina začiatku

predloženia týchto listín. Vychádzame  z toho, že tu problém

proste nemôže  vyskočiť a nemôže nastať,  lebo je evidentné,

že  pred začatím  schôdze tá  listina vždy  je, a  tu nemôže

vzniknúť nejaký problém, ale ak by sa javilo ako žiaduce tam

dať, že, povedzme, musí byť predložená hodinu pred začiatkom

schôdze, ja sa tomu nebránim a nevidím v tom problém. Horšie

bolo posúdiť, ak by sme to rozdelili na poldni, ako stanoviť

ten čas, a ten sa navrhol vlastne v tomto spôsobe. Nemyslíme

si, že  tento spôsob vyrieši všetky  problémy, že v podstate

poslanci zlepšia svoju účasť na schôdzach Národnej rady, ale

je to lepšie  ako terajší stav minimálne v  tom, že núti po-

slanca, keď nie pre nič iné, poviem to fakticky, aby prišiel

poobede, aj  keď nemá chuť,  a aspoň poobede  sa podpísal na

prezenčnú listinu.  Viem, že to  nie je riešenie  z hľadiska

zabezpečenia disciplíny poslancov  na schôdzach Národnej ra-

dy, ale ak pripustíme, že ak sa neospravedlní riadnym spôso-

bom z neúčasti na schôdzi Národnej rady, je možné posudzovať

jeho neúčasť aj v čase kratšom,  ako je celý deň. Čiže to je

filozofia,  ktorú umožňuje  rokovací poriadok,  o ktorej  sa

možno baviť, či dostatočne vystihuje sledovaný zámer.

 

     To je všetko, pán predseda.

 

     Ďakujem.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj  ja vám, pán  predseda. Pýtam sa  teraz pána

poslanca Sečánskeho, či ako spravodajca vystúpi.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     Dámy a páni,

 

     keď sme kedysi navrhovali nový rokovací poriadok Národ-

nej rady, vtedy sme uviedli princípy, ktoré nás viedli k to-

muto kroku, všetkých navrhovateľov. Jeden z týchto princípov

bol vytvoriť optimálne podmienky pre prácu poslanca v Národ-

nej rade tak, aby mohli viesť k zákonodarnej iniciatíve. Ale

takisto druhým princípom, podľa  mňa úplne rovnovážnym, bolo

šetrenie času ostatných poslancov, času ako mimoriadnej hod-

noty. Hovorí sa, že dobrý kráľ sa do smrti učí. Ja toto pod-

porujem, sám sa tým riadim. A keď prvýkrát schvaľujeme uzne-

sením Národnej rady podrobnejšie pravidlá rokovania Národnej

rady  Slovenskej republiky  v súlade  s rokovacím poriadkom,

tak si myslím, že je to určitý precedens, pretože toto uzne-

senie Národnej  rady, ktoré ideme  prijať, má prakticky  len

výkladový význam.  Nezakladáme nové právne  vzťahy, nakoniec

ani nemôžeme,  len spresňujeme to, aby  nemohlo dôjsť k šar-

vátkam alebo k jednotlivým nezrovnalostiam. A preto si vážim

každý príspevok,  ktorý v rámci  rokovania o tejto  časti tu

bol.

 

     Dámy a páni, dovoľte mi malú poznámku na úvod. Kvalitné

prerokúvanie alebo kvalitné  prijímanie návrhov zákonov, ná-

vrhov uznesení  Národnej rady bude  vyžadovať kvalitnú prácu

poslancov. To znamená zavčasu  študovať návrhy. Prijímam to,

čo hovoril  pán Lauko, že dnes  sme to našli prakticky  - ja

teda nie, ale ostatní -  na lavici. Lehoty, ktoré určuje ro-

kovací poriadok najmä na schvaľovanie zákonov, sú mimoriadne

prísne. Ak si to spočítate,  tak medzi podaním návrhu a pre-

rokovaním v Národnej rade uplynie aspoň 50 dní, a to hovorím

veľmi mierne, pri prvom čítaní  poslanec musí mať materiál k

dispozícii 15 dní, pri druhom čítaní 30 dní atď.

 

     Prosím vás, nechápme tieto pripomienky alebo toto uzne-

senie, ktoré prijímame, ako uznesenie proti niekomu. V žiad-

nom prípade  tak stavané nie  je. Je to  uznesenie za niečo.

Uznesenie za to, aby  naozaj priebeh rokovania Národnej rady

mohol byť efektívny, tak  ako to predpokladá rokovací poria-

dok.

 

     K jednotlivým  návrhom sa vyjadrovať  nebudem, vyjadril

sa  pán predseda.  Stopercentne s  tým súhlasím,  len pôjdem

podľa pripomienok, tak ako boli kladené.

 

     Dámy  a páni,  pripomínam, že  podľa nového rokovacieho

poriadku spoločný  spravodajca nezaujíma stanovisko  k pred-

kladaným návrhom, teda nehovorí: "odporúčam schváliť"  alebo

"neodporúčam schváliť", to je na vás. Toto platí pre zákony,

uvedené je to v § 87, myslím,  že v odseku 2. Ja sa tomu vy-

hnem tak, že  poviem, za čo budem hlasovať  a za čo hlasovať

nebudem. Tým  vám nechcem vnucovať  v žiadnom prípade  svoje

stanovisko. Ak  by to niekomu prekážalo,  tak to ani nebudem

robiť.

 

     Pán Prokeš podal pripomienku k bodu  7, to je § 37 ods.

3 posledná veta. Odporúča doplniť bod 7 takto: "Strata pora-

dia rečníka znamená, že rečník  môže vystúpiť v rozprave len

ako posledný." A teraz jeho návrh: "Ak viacerí rečníci stra-

tia poradie, môžu vystúpiť  až po všetkých prihlásených reč-

níkoch,  ktorí  poradie  nestratili,  a  to  v takom poradí,

v akom stratili poradie. Ak rečník opäť stratí poradie, slo-

vo sa mu už neudelí." Táto druhá veta sa mi zdá byť na okra-

ji, na hrane zákona. Rokovací  poriadok hovorí, že ak rečník

stratí poradie, vystúpi ako posledný.

 

     Navrhujem hlasovať osobitne o prvom dovetku: "Ak viace-

  rečníci stratia  poradie, môžu  vystúpiť až  po všetkých

prihlásených rečníkoch, ktorí poradie nestratili, a to v po-

radí, v akom toto poradie stratili." Ja budem hlasovať za.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže  podľa §  36 ods.  2 zákona  o rokovacom poriadku

pristúpime k hlasovaniu.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     Hlasujeme o návrhu pána Prokeša.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím  spravodajcu ústavnoprávneho  výboru pána Sečán-

skeho, aby hlasovanie uvádzal.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     Prosím, tento  bod som prečítal, je  to prvý návrh pána

poslanca  Prokeša. Myslím,  že ho  netreba opakovať. Prosím,

pán predsedajúci, aby ste dali o ňom hlasovať. Ja budem hla-

sovať za. Prečítal som ho  dvakrát. Ešte raz ho prečítam. Je

to pripomienka k § 27 ods. 3.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prezentujme sa a hlasujme, kým ho bude čítať.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     "Ak viacerí  rečníci stratia poradie,  môžu vystúpiť až

po všetkých prihlásených  rečníkoch, ktorí poradie nestrati-

li, a to v poradí, v akom toto poradie stratili."

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 114 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Tento pozmeňujúci návrh sme prijali.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     Ďakujem. Ďalší odsek pán  Prokeš navrhuje k tomu istému

§ 27 ako odsek  4. "Ak rečník opäť stratí  poradie, slovo sa

mu už neudelí." Prosím, to nechám na vás, ako sa rozhodnete.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 57 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 44 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže sme neprijali tento návrh.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     Ďalej mal pán poslanec Prokeš pripomienku k bodu 11, to

bola faktická poznámka, návrh nedával.

 

     Pán  poslanec Rózsa  mal pripomienku  k bodu  23, to je

k §  150. Pán  poslanec  navrhuje  text tohto  bodu vyhodiť.

V súvislosti s  týmto bodom dal pripomienku  aj pán poslanec

Fogaš. Ten  navrhol nový text.  Prosím, rozhodnite sa  sami,

páni.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže  hlasujeme  o  pozmeňujúcom  návrhu pána poslanca

Rózsu, ktorý sa týka bodu 23, je to § 150.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 67 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 47 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže sme prijali tento návrh.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     Pán poslanec  Lauko navrhoval bod 9,  to je pripomienka

k § 27 ods. 9 - zaujatie  stanoviska členov  vlády alebo ako

zástupcu  navrhovateľa  neznamená  otvorenie rozpravy  podľa

§ 35 ods. 6. Navrhuje vypustiť  tento bod. Ja budem hlasovať

proti. Nech sa páči.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa. Hlasujeme o návrhu pána poslan-

ca Lauka. (Hlasy z pléna.)

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 41 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže sme neprijali tento návrh.

 

     Pokračujte, pán poslanec.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     Pán poslanec  Ftáčnik dal tri návrhy. Hlasovanie k bodu

23  je bezpredmetné,  ten bod  sa vypustil.  K bodu 11 slovo

"pripomienka" navrhuje nahradiť slovom "poznámka", samozrej-

me, v príslušnom tvare. K bodu  22 na koniec druhej vety dať

čiarku a doplniť text takto: "To sa vzťahuje aj na ustanove-

nia,  ku ktorým  neboli doteraz  schválené pozmeňujúce alebo

doplňujúce návrhy." Navrhujem, aby sme o obidvoch týchto ná-

vrhoch hlasovali spolu. Ja budem hlasovať za.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prezentujeme sa a hlasujeme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 130 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

 

     Prijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     Pán poslanec Fogaš navrhol nové znenie bodu 10. Prosím,

aby to prečítal.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec  Prokeš, len podľa §  36 ods. 4 jednotlivé

hlasovania nemožno prerušiť.  Počas neho predsedajúci nikomu

nemôže udeliť slovo. (Hlasy z pléna.)

 

     Pokračujte, pán poslanec Sečánsky, potom sa k tomu vrá-

time.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     Prosím, je tu návrh, že si navrhol vypustiť bod 10. Mám

to poznačené,  lenže pán poslanec  Fogaš tam navrhoval  nové

znenie. Myslím, že to by bolo lepšie. Ak chceš tento bod vy-

pustiť, prosím.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán spoločný spravodajca upozornil na ďalší pozmeňujúci

návrh toho istého paragrafu a článku, ktorý dal pán poslanec

Fogaš, ktorý  komentoval aj predkladateľ  a považoval ho  za

iný.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     Pán predseda, navrhujem, aby sme hlasovali o návrhu pá-

na poslanca Prokeša. Ospravedlňujem  sa. On navrhoval bod 10

vypustiť. Ja budem hlasovať za tento návrh, za zrušenie toh-

to bodu.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 138 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 126 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže tento návrh bol prijatý.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     Pán poslanec Fogaš navrhol nové znenie bodu 10. Prosím,

aby ho prečítal. Navrhuje nové znenie tohto bodu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Fogaš.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Navrhujem, aby bod 10  znel: "Pozmeňujúce alebo doplňu-

júce návrhy a interpelácie musia byť napísané čitateľne."

 

     Bod 10,  tak to bolo  spravodajcom ohlásené. Navrhujem,

aby bod 10 znel: "Pozmeňujúce  alebo doplňujúce návrhy a in-

terpelácie musia byť napísané  čitateľne." Čiže nie na stro-

ji, nie na  počítači, ako sme hovorili. A k  bodu 9 mám, sa-

mozrejme, tiež pozmeňujúci návrh.

Poslanec M. Sečánsky:

 

     Najprv bod 10. Budem hlasovať za tento bod.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 109 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Prijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     Pán poslanec Fogaš mal takisto pripomienku alebo pozme-

ňujúci návrh k bodu 9.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Navrhujem, aby bod 9 znel: "Člen vlády ako zástupca na-

vrhovateľa  môže podľa  § 27  ods. 9  vystúpiť iba raz. Inak

sa  jeho vystúpenie  považuje  za  otvorenie rozpravy  (§ 35

ods. 9).  Po jeho vystúpení môže  predniesť svoje stanovisko

spravodajca."

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, mám len poznámku k tomu. Podľa rokovacie-

ho poriadku všetky takéto návrhy musia byť predložené písom-

ne. Akceptujem ešte dnešný deň.

 

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Pán predseda, ja som ich  písomne odovzdal, len aby ne-

vznikli nejaké pochybnosti, pán spravodajca ma poprosil, aby

som ich ešte raz prečítal.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Teraz ešte áno, ale nabudúce už nie.

 

     Prosím, pán spravodajca, dajte  hlasovať o tomto návrhu

pána poslanca.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     Navrhuješ doplniť tento text, alebo je to nový text bo-

du 9? (Odpoveď z pléna.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dajte hlasovať tak, ako to prečítal.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     Teda  pôjde o  nový text  bodu 9.  To znamená, že tento

text sa tvojím návrhom vypúšťa  a prijíma sa ten text, ktorý

navrhuješ ty. Takto to chápem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Je to v poriadku, veď  sme rozumeli. Nadiktoval si text

- nové znenie  tohto článku. Prosím, dajme  hlasovať o novom

texte pána poslanca.

 

 

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     Ja hlasujem za.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 113 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

     Nehlasovalo 5 poslancov.

 

     Takže sme prijali tento návrh.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     Pán poslanec Fogaš mal ďalej pripomienku k bodu 15.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     To je v poriadku, tam niet o čom hlasovať. Pán poslanec

Fogaš, pán  spoločný spravodajca nemá  žiaden písomný návrh.

(Hlasy v sále.)

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     Nech to prednesie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vidíte,  pán spoločný  spravodajca hovorí,  že nevie to

prečítať. Takže preto sme chceli, aby nedochádzalo k takýmto

situáciám. (Ruch  v sále.) Pokoj,  páni poslanci. Som  veľmi

rád, že to robíš. Zapnite poslanca Fogaša.

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Ďakujem za slovo. Ešte raz opakujem, že som pripomienky

odovzdal čitateľne napísané,  ale aby nevznikli pochybnosti,

dohodli sme sa so spravodajcom, že ich prečítam.

 

     Navrhujem bod 15 doplniť o to, čo hovoril pán predseda,

že to považuje za  samozrejmé. Teda: "Predseda Národnej rady

vyjadrí svoje  stanovisko k ospravedlneniu  poslanca písomne

a doručí ho poslancovi. Vyjadrenie poslanca musí byť vyhoto-

vené tiež písomne, inak sa naň neprihliada. Písomné vyjadre-

nie sa  doručuje predsedovi Národnej rady  do piatich dní od

skončenia kalendárneho mesiaca."

 

     Tým máme vlastne vyvážený  vzťah poslanca aj ten proce-

durálny postup, ktorý komentoval pán doktor Brňák.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, dávam hlasovať.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     Ideme hlasovať. Ja nebudem hlasovať za tento návrh.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 64 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 49 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

     Pokračujte, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     Posledný návrh dal pán  poslanec Hrušovský, ktorý navr-

hol bod 13 - to je podrobnejšie  upravenie § 63 ods. 2 až 10

- vypustiť. Nebudem hlasovať za tento návrh.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa. Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu

pána poslanca Hrušovského.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 138 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 63 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 42 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     Pán predseda, prešli sme všetky pozmeňujúce a doplňujú-

ce návrhy. Dovoľte, aby  som prečítal návrh uznesenia Národ-

nej rady, ktorým sa upravujú podrobnejšie pravidlá rokovania

Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Národná rada  Slovenskej republiky schvaľuje  podľa § 1

ods.  2  zákona  Národnej  rady  Slovenskej  republiky číslo

350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej

republiky podrobnejšie  pravidlá svojho rokovania,  ktoré sú

uvedené v prílohe tohto uznesenia.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Prosím, páni poslanci, pani poslankyne, budeme

hlasovať o návrhu uznesenia  Národnej rady Slovenskej repub-

liky v znení schválených  pozmeňujúcich a doplňujúcich návr-

hov.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 140 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že sme  schválili návrh uznesenia Národnej

rady  Slovenskej republiky,  ktorým Národná  rada Slovenskej

republiky upravuje podrobnejšie pravidlá svojho rokovania.

 

     Druhým bodom programu je

 

     návrh  Ústavnoprávneho výboru  Národnej rady Slovenskej

republiky  na schválenie  Pravidiel hlasovania  na schôdzach

Národnej rady Slovenskej  republiky použitím technického za-

riadenia.

 

     Návrh, ktorý pripravil ústavnoprávny výbor, ste dostali

ako tlač 587.

 

     Ústavnoprávny výbor poveril pána poslanca Milana Sečán-

skeho, aby v mene výboru uviedol tento návrh.

 

 

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte mi, aby  som v súlade s § 26  ods. 1 zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky číslo  350/1996 Z. z. o ro-

kovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil

na  základe poverenia  Ústavnoprávneho výboru  Národnej rady

Slovenskej republiky zo dňa 23.  januára 1997 v mene navrho-

vateľov  návrhu   na  schválenie  Pravidiel   hlasovania  na

schôdzach Národnej rady  Slovenskej republiky použitím tech-

nického zariadenia. Tento návrh ste dostali ako tlač 587.

 

     Chcem  ďalej uviesť  jeho prerokovanie  v rámci dnešnej

schôdze Národnej rady.

 

     Predmetný návrh vypracoval Ústavnoprávny výbor Národnej

rady Slovenskej republiky na základe splnomocnenia uvedeného

v § 39  ods. 7 zákona  Národnej  rady  Slovenskej  republiky

o rokovacom poriadku.  Podľa tohto ustanovenia  Národná rada

Slovenskej  republiky  upraví  Pravidlá  hlasovania použitím

technického  zariadenia a  hlasovanie podľa  mien uznesením.

Predbežné pravidlá riešia časť  uvedenej problematiky so za-

meraním na praktické postupy poslancov Národnej rady Sloven-

skej republiky a odborných  útvarov Kancelárie Národnej rady

Slovenskej  republiky pri  hlasovaní s  použitím technického

zariadenia v takomto členení:

 

     - identifikačná karta

     - nakladanie s ňou

     - prezentácia poslancov

     - technický postup

     - hlasovanie - presný postup

     - výsledky hlasovania

     - postup pri jeho hodnotení

     - informačné panely (hlavné informácie, ktoré sú vedené

na nich).

 

     Domnievam  sa,  že  predložený  návrh  rieši daný okruh

problémov presne  a komplexne a  schválením predmetných pra-

vidiel hlasovania vytvoríme  vhodný rámec na formálnoprávne,

relevantné prejavy  vôle poslancov pri  ich hlasovaní. Preto

vás prosím  o podporu predloženého návrhu  a o jeho schvále-

nie.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán  poslanec. Teraz prosím  pána poslanca Ma-

cušku, ktorého ústavnoprávny výbor poveril plniť úlohu spra-

vodajcu k tomuto návrhu,  aby informoval o výsledku preroko-

vania návrhu vo výbore.

 

Poslanec D. Macuška:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte mi, aby som na základe poverenia Ústavnoprávne-

ho výboru  Národnej rady Slovenskej republiky  zo dňa 23. 1.

1997 splnil úlohu, ktorú  zákon Národnej rady Slovenskej re-

publiky číslo  350/1996 Z. z. o  rokovacom poriadku Národnej

rady Slovenskej republiky v § 27 ukladá spravodajcovi k pre-

rokúvanému  návrhu  na  schválenie  Pravidiel  hlasovania na

schôdzach Národnej rady  Slovenskej republiky použitím tech-

nického  zariadenia, ktorý  máme predložený  ako tlač  číslo

587.

 

 

     Ako už uviedol vo svojom úvodnom slove poverený zástup-

ca predkladateľa pán Sečánsky, ide o iniciatívny návrh spra-

covaný  a predkladaný  Ústavnoprávnym výborom  Národnej rady

Slovenskej republiky. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slo-

venskej republiky  predmetný návrh prerokoval  a schválil na

svojej 69. schôdzi dňa 23. 1. 1997 uznesením číslo 380, pri-

čom popri určení povereného člena výboru, ktorý uvedie návrh

na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, a spravodajcu

odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predložený návrh

schváliť.

 

     Ako  spravodajca  Národnej  rady  Slovenskej  republiky

k prerokúvanej veci návrh na schválenie Pravidiel hlasovania

na  schôdzach  Národnej  rady  Slovenskej republiky použitím

technického  zariadenia,  tlač  587,  odporúčam po vykonanej

rozprave schváliť.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán spravodajca.

 

     Vážené  pani  poslankyne,  páni  poslanci,  do rozpravy

sa v zmysle rokovacieho  poriadku za poslanecký  klub nepri-

hlásil nikto. Z poslancov sa  prihlásil jeden - pán poslanec

Palacka. Prosím, pán poslanec Palacka.

 

Poslanec G. Palacka:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     budem mať  jeden stručný technický,  racionalizačný ná-

vrh. V predloženom materiáli na strane  6 v bode F sa hovorí

o informačných paneloch. Navrhujem,  aby medzi údajmi, ktoré

sa zobrazujú na informačnom paneli počas hlasovania, bol eš-

te  jeden  údaj - číslo  hlasovania.  Vysvetlím  prečo.  Ide

v podstate o zjednodušenie  identifikácie hlasovaní, pretože

prakticky  sa stáva  jednak pri  mnohých zákonoch  alebo pri

schvaľovaní iných procedúr,  napríklad pri schvaľovaní prog-

ramu  schôdze, že  je prihlásených  15, 20  rôznych návrhov,

prípadne pri štátnom rozpočte,  povedzme, že aj 100 pozmeňu-

júcich návrhov a hlasovanie prebieha niekoľko hodín. Po hla-

sovaní je dosť náročné jednak pre poslancov, takisto pre ob-

sluhu  alebo pre  verejnosť zistiť,  ktoré hlasovanie presne

k čomu sa viazalo a kto ako hlasoval o jednotlivých pozmeňu-

júcich návrhoch,  pričom v jednotlivých  prípadoch môže ísť,

napríklad pri rozpočte, o miliardy korún.

 

     Myslím si, že nie je  technicky problém, aby na paneli,

keď beží  hlasovanie, bolo napísané  číslo hlasovania, také,

aké  je vo  výpisoch z  počítača, a  vlastne na základe toho

čísla si každý poznačí, ktoré hlasovanie ho zaujíma, a to si

vypýta. Pokiaľ by to nemohla zabezpečiť obsluha hlasovacieho

zariadenia priamo tu, tak navrhujem, aby to zabezpečila kan-

celária objednávkou u dodávateľa hlasovacieho zariadenia.

 

     Takže opakujem, do bodu  F - informačné panely zobrazu-

júce tieto informácie - navrhujem doplniť číslo hlasovania.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, keby ste ostali. Chcem sa spýtať, nie som

si istý, či  to technika obsiahne tak, ako  ste to povedali,

alebo akou formou  sa to dá urobiť. Bol  by som radšej, keby

ste takýto návrh nedali. Ale ja to beriem tak, že som dostal

poverenie zistiť, a ak je to  možné, aby to Národná rada in-

štalovala. Lebo sa môže stať,  že prijmeme uznesenie a pove-

dia, že nie je to  realizovateľné, a budeme mať problém. Be-

riem na seba, že hneď dám zistiť, či to bude možné.

 

Poslanec G. Palacka:

 

     Prípadne. Ale potom aj s  tým, že by sa to doobjednalo,

ak to ihneď nie je možné.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Súhlasím. Čiže môžeme to brať takto? Ďakujem pekne.

 

     Páni poslanci, písomne už mám uzavreté prihlášky. Ústne

sa prihlásil pán poslanec Kováč a po ňom pán poslanec Fogaš.

Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predsedajúci...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán  poslanec, moment.  Musím vás  vyzvať a  zapnúť vám

zariadenie. Ďakujem pekne. Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     dovoľte mi,  aby som pripomenul  dve veci. Na  strane 4

v časti D  je odsek 1,  ktorý je v rozpore s § 36 odsekom 3,

pretože v § 36 ods. 3  sa hovorí, že pred  každým hlasovaním

predsedajúci alebo spravodajca oznámi, o akom návrhu sa bude

hlasovať, a zopakuje presné znenie návrhu, a tu už sa hovorí

iba o predsedajúcom.  Teda môj návrh je, aby  sa tu doplnilo

"pred  začatím hlasovania  predsedajúci alebo  spravodajca",

tak ako je to v rokovacom poriadku. Je to strana 25 odsek 3.

Inak by sa nedalo hlasovať  tak, ako sme hlasovali napríklad

pri predchádzajúcom  zákone, kde hlasovanie  uvádzal spravo-

dajca, pretože každé presné  znenie by musel povedať predse-

dajúci, ktorý ho nemá k dispozícii, má ho k dispozícii spra-

vodajca. Takže  by sa nedalo  fakticky hlasovať. To  je prvá

pripomienka.

 

     Druhá  pripomienka.  Myslím  si,  že  tento návrh veľmi

správne hovorí o tom, resp. nespomína to, že spravodajca bu-

de komentovať,  ako bude hlasovať alebo  čo odporúča. Nie je

to ani v rokovacom poriadku a nie je to ani v tomto materiá-

li. Myslím  si, že to,  čo pán poslanec  Sečánsky tu hovoril

o svojich názoroch, ako chce hlasovať,  to v podstate nie je

v súlade s rokovacím poriadkom. (Hlasy  v sále.) Nie, nie je

to v  rokovacom poriadku, nie  je to jeho  povinnosť, a teda

nemal by to robiť.

 

     Na záver sa ešte chcem spýtať...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pokoj, páni poslanci...

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Na záver sa  ešte chcem spýtať - na strane 5 sa hovorí,

že poslanec,  ktorý je presvedčený,  že v rokovacej  sále je

nadpolovičná  väčšina  všetkých  poslancov,  to môže oznámiť

a malo by sa hlasovať zdvihnutím ruky. A ja sa pýtam, ako to

môže oznámiť, keďže je tu napísané, že jednotlivé hlasovania

nemožno prerušiť, počas neho predsedajúci nikomu nemôže ude-

liť slovo. Pán poslanec Prokeš, ktorý tu namietal, že sa ne-

hovorilo o jeho návrhu,  nemohol dostať slovo. Podľa rokova-

cieho poriadku,  tak to vysvetlil  pán predsedajúci. Tak  sa

pýtam, ako dá poslanec najavo  zdvihnutím ruky a akým spôso-

bom ten  predsedajúci bude vedieť, čo  ten poslanec chce, či

chce, aby sa hlasovalo rukou. Nie  je to jasné. Čiže kedy je

možné prerušiť hlasovanie a kedy nie a aký je signál na pre-

rušenie  hlasovania. Z  týchto dvoch  vecí to  nie je jasné.

Preto si myslím, že tento  bod treba buď vypustiť, alebo ne-

jakým spôsobom by ho mal  predkladateľ alebo ktokoľvek z po-

slancov doplniť.

 

     Ospravedlňujem  sa, že  nemám pozmeňujúci  návrh, tento

návrh som našiel na lavici  pred chvíľou, takže, pán predse-

dajúci, nemôžete odo mňa žiadať, aby som mal písomne pripra-

vený návrh  na písacom stroji,  lebo skutočne len  teraz som

mal možnosť  ho naštudovať. Ale toto  je evidentne v rozpore

s tým, čo je v § 36 ods. 4, a v rozpore s tým, ako sa postu-

povalo napríklad  na tejto schôdzi  podľa nového rokovacieho

poriadku voči návrhu pána poslanca Prokeša.

 

     Takže to  sú dve pripomienky,  ktoré by podľa  mňa bolo

treba upraviť.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán predseda Brňák - faktická poznámka.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Pán predseda, ja by som  chcel len v krátkosti reagovať

na vystúpenie pána poslanca Kováča.

 

     Myslím si, že v danom prípade riešenie je a predpokladá

ho  aj  rokovací  poriadok.  Ak  § 36 hovorí o  hlasovaní na

schôdzach Národnej rady  a ak odsek 4 hovorí  o tom, že jed-

notlivé hlasovania nemožno prerušiť, počas neho predsedajúci

nikomu  nemôže udeliť  slovo. Má  sa na  mysli  samotný  akt

technického hlasovania, ktorý nastáva  od času, keď sa zapne

zariadenie a  keď začne bežať  počas 30 sekúnd.  Ak prebehne

tento technický akt hlasovania,  je možné procedurálnou for-

mou v  zmysle § 34  vzniesť procedurálny návrh,  čiže tam tá

disharmónia  nebude, i  keď pripúšťam,  že môže  byť problém

rozlišovania, čo je to hlasovanie, kedy nastáva ten akt. Ale

domnievam sa,  že tak sme  to aj pri  tvorbe rokovacieho po-

riadku mali na mysli, že pod § 36 ods. 4 sa myslí jednoznač-

ne samotný akt spustenia  mechanizmu, keď  ani technicky nie

je možné  prihlásiť sa s  nejakým pozmeňujúcim alebo  proce-

durálnym návrhom, musí hlasovanie "dobehnúť" a potom prípad-

ne je možné, ale už  nie faktickou poznámkou, ale len proce-

durálnym návrhom namietať, buď že sa o niečom hlasovalo zle,

alebo že sa malo prípadne inak.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Pán predseda, je  to opäť k tejto veci  a myslím si, že

je v záujme veci, aby sme si niektoré otázky vysvetlili.

 

     Súhlasil by  som s tým, čo  hovoril pán poslanec Brňák,

keby nebolo v  § 34 napísané, budem čítať  začiatok a koniec

tej vety: "Poslanci majú právo podávať procedurálny návrh...

s výnimkou hlasovania  o veci samej."  To znamená, že  môžem

dávať akýkoľvek procedurálny návrh s výnimkou hlasovania. Ak

zistím, že hlasovanie bolo zlé, alebo som o tom presvedčený,

ako ten návrh podám? Ten návrh sa týka hlasovania, ale to mi

neumožňuje § 34. Je to podľa môjho názoru napísané mimoriad-

ne komplikovane a bude treba nájsť z toho východisko. Škoda,

že sa nad tým nezamýšľalo skôr, lebo tu je § 34, ktorý nedo-

voľuje  procedurálny návrh  o hlasovaní,  navyše je  tu § 36

ods. 4, ktorý síce... ja som to tiež tak chápal, ako hovoril

pán  Brňák, že  jednotlivé hlasovania  nemožno prerušiť, ale

pán predseda uplatnil toto na pána Prokeša.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Svietila tabuľa, keď som kričal.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Veď sa hlásil aj potom, viackrát. Bol som za ním. Nebo-

lo to tak.  Bolo by treba, aby sa  to vyjasnilo. To znamená,

že tu sa bude obchádzať § 34 - tá posledná časť vety.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte raz pán predseda Brňák.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Nerád by  som bol, keby  sme v rámci  týchto faktických

poznámok  nedodržiavali nový  rokovací poriadok,  ale myslím

si, že je to v záujme veci,  len dnes, pretože ide o tie zá-

sadné materiály.

 

     Pán poslanec,  pokiaľ ide o  § 34, ktorý  hovorí, o čom

môže pojednávať procedurálny návrh, tak tam sa myslí vo veci

samej  jedine to,  že v  rámci procedurálneho  návrhu nie je

možné dávať pozmeňujúce a doplňujúce  návrhy tak, ako sa dá-

vajú v riadnom vystúpení.  To znamená, že procedurálny návrh

je niečo  iné ako pozmeňujúci  a doplňujúci návrh,  ktorý sa

predkladá v rozprave, a to sme chceli zdôrazniť. Procedurál-

ny návrh môže byť, že navrhujem nejako hlasovať alebo vrátiť

sa k hlasovaniu. Proste všetko  to, čo život procedurálne na

pôde parlamentu prináša. Ale pod  hlasovaním o veci samej sa

má na  mysli pozmeňujúci alebo  doplňujúci návrh k  samotnej

podstate veci,  a je správne,  že to v  procedurálnom návrhu

nie je možné prednášať. To  je možné predniesť v rámci riad-

neho vystúpenia poslanca v rozprave.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ďalej je prihlásený pán poslanec Fogaš.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Pán predseda,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     chápem predložený dokument číslo  587 skôr ako inštruk-

táž, pretože v niektorých častiach on ako inštruktáž na pou-

žívanie technického  zariadenia pôsobí. Asi by  si to naozaj

žiadalo  dlhší čas  na štúdium,  ale práve  preto, že  nejde

o zákon, myslím, že takéto pravidlá si môžeme operatívne me-

niť. Preto sa pokúsim nie  žiadať jeho odloženie, ale navrh-

núť dva či tri pozmeňujúce návrhy.

 

      Bod 8 na strane 2 odporúčam doplniť takto: "Do vydania

identifikačných  kariet poslancom  na schôdzi  Národnej rady

možno hlasovať  bez nich, a  to tak, že  ten poslanec, ktorý

kartu nemá, zdvihne ruku." (Hlas v sále.) Podľa toho, či bu-

de za, proti,  alebo sa zdrží hlasovania. Lebo  to ten mate-

riál nerieši, len sa hlasuje akoby aj bez neho a z toho môžu

vznikať zbytočné konflikty. Ak chce hlasovať, nech hlasuje.

 

     V časti C na strane 3 body 2, 3 a 4 odporúčam vypustiť.

To nie sú pravidlá hlasovania, ale to sú pokyny na technickú

obsluhu zariadenia, ktorým hlasujeme, a podľa mňa do takých-

to  pravidiel nepatria.  Navyše nikomu  z poslancov  nemožno

predpísať, aby  sa takýmto spôsobom správal.  Je logické, že

kto chce  hlasovať, musí vložiť kartu.  To tam netreba podľa

mňa vôbec dávať.

 

     A  napokon na  strane 5  pred časť  E za  poslednú vetu

"Výsledky  hlasovania zdvihnutím  ruky zisťujú  overovatelia

Národnej rady" navrhujem doplniť vetu: "Predsedajúci schôdze

každú časť  hlasovania oznámi osobitne." To  znamená - koľko

bolo za, koľko bolo proti a kto sa zdržal hlasovania. Ono to

  svoj  význam  z  hľadiska  vierohodnosti sčítania hlasov

v sále, pretože vlastne tie  výsledky ukážu, či overovatelia

postupovali dobre, či sa nezmýlili a podobne. Odporúčam, aby

sme tieto pozmeňujúce návrhy akceptovali.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja. Pán poslanec Komlósy.

 

Poslanec Zs. Komlósy:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

     kolegyne, kolegovia,

 

     budem aj ja stručný.  Moji predrečníci už naznačili, že

jeden z  problematických bodov celého tohto  návrhu je bod 6

v časti D. Navrhujem, nebudem to odôvodňovať, lebo sčasti to

už povedal pán poslanec Kováč, v bode 6 druhú vetu vypustiť.

Totiž predseda  alebo predsedajúci Národnej  rady po zlyhaní

technického  zariadenia či  už z  technických príčin,  alebo

z iných príčin, a  keď je zjavné pohľadom na  sálu, že je tu

nadpolovičná väčšina, môže považovať technické zariadenie za

pokazené, nemusí na to upozorňovať a nemusí takýto návrh po-

dávať ani poslanec a môže sa ďalej postupovať podľa ďalšieho

textu bodu 6. Čiže navrhujem  druhú vetu tohto bodu 6 vypus-

tiť.

 

     Ale  k hlasovaniu  zdvihnutím ruky  chcem doplniť jednu

vetu. Je  to alternatíva na  to, čo predniesol  pred chvíľou

pán poslanec Fogaš. Ako poslednú vetu chcem doplniť: "Výsle-

dok hlasovania  sa zisťuje z  celkového počtu, ktorý  je vý-

sledkom  súčtu hlasov  za, proti  a zdržal  sa." Vyrieši  to

problém zisťovania prítomných poslancov a zisťovania prezen-

tácie. Totiž určite - aj ak vylúčime  možnosť obštrukcie, aj

v prípade  obštrukcie, aj  v  prípade iných hlasovaní - môže

dôjsť k pohybu poslancov a v tom momente sa nedá nejako zis-

tiť,  kedy je  prezentácia platná, alebo neplatná. Najjedno-

duchšie je  v takomto prípade zistiť  súčet hlasov za, proti

a zdržal  sa a  podľa tohto  súčtu vyhodnotiť,  či ten návrh

prešiel, alebo  neprešiel. Čiže výsledok  hlasovania sa môže

takto zistiť.

 

     Ďalší môj návrh bude k časti E bod 1. Totiž tam sa mys-

lí len na hlasovanie technickým zariadením a je tam vynecha-

ný práve  ten problematický bod, čo  s hlasovaním zdvihnutím

ruky.  Preto chcem  doplniť bod  1 v  časti E, čiže vypustiť

bodku a  pokračovať  vo  vete  takto:  "alebo  pri hlasovaní

zdvihnutím ruky podľa zistenia overovateľov Národnej rady."

 

     To sú moje návrhy, odovzdávam ich písomne.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     To  bol posledný  prihlásený do  rozpravy. Kým  ukončím

rozpravu, ešte sa s faktickou poznámkou hlási pani poslanky-

ňa Rusnáková.  (Hlasy v sále.) Prosím?  Už sme skončili roz-

pravu. Takže pán poslanec Pittner.

 

 

 

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Na  strane 2  v bode  B Hlasovacie  jednotky sú uvedené

funkcie PRES, POS, NEG, ABST.  Podľa môjho názoru v praxi sa

často stalo a to je právo poslanca, že vlastne nehlasuje, má

právo aj nehlasovať. To tu nie je obsiahnuté.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ale tu  je len napísané, pán  poslanec, ako sú označené

tlačidlá na paneli. A to  označenie, že nemusíš hlasovať, na

paneli nie je.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     To je  pravda. Ale na  druhej strane sa  tie hlasovacie

jednotky vzťahujú na výkon poslanca. Chcem povedať, že výkon

poslanca týmito symbolmi nie je plne vyčerpaný.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, ale to sa tu nedá  dať. (Hlasy v sále.) Prosím po-

koj, porozumeli sme si.

 

     Takže, vážení páni poslanci,  pani poslankyne, po ukon-

čení  rozpravy sa  pýtam pána  poslanca Sečánskeho,  či chce

zaujať stanovisko. Ak áno, nech sa páči.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     Budem veľmi stručný.

 

     K pripomienke pána Palacku  sa momentálne neviem vyjad-

riť, lebo  naozaj ide o techniku,  zváženie technických mož-

ností. Myslím, že by bolo  správne, keby Národná rada požia-

dala pána predsedu Národnej rady, aby preskúmal možnosti ta-

kéhoto zariadenia a jeho inštaláciu v rokovacej sále.

 

     Pokiaľ  ide o  vystúpenie pána  poslanca Kováča, myslím

si, že  jeho prvá pripomienka k  časti D bod 1, že "predseda

alebo spravodajca uvádza", je správna. A pretože je v súlade

so zákonom, treba s ňou súhlasiť.

 

     Kedy sa môže hlasovať rukou - časť D bod 6 - prerušenie

hlasovania. Myslím,  že to vysvetlil pán  predseda Brňák, že

naozaj tu ide len o ten moment samotného hlasovania, od slov

"Prosím, prezentujme  sa a hlasujme",  až kým nenaskočí  vý-

sledná cifra  o výsledku hlasovania  na paneli. V  minulosti

sme sa viackrát dopustili chyby, že sa už začalo hlasovanie,

a pripustila sa faktická  poznámka alebo procedurálny návrh.

Určite sa na to pamätáte. Práve toto chceme týmto odstrániť.

Nechceme  brzdiť podávanie  žiadnych procedurálnych návrhov,

samozrejme, ktoré sú odôvodnené, mimo hlasovania.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, prosím o pokoj.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     Pripomienky pána poslanca Fogaša,  ktoré sa týkajú čas-

ti A, myslím, že to bol bod 8...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, tam ide o bod 8, kde sa hovorí: "Do vyda-

nia identifikačných  kariet poslancom na  schôdzach Národnej

rady možno hlasovať aj bez  nich." K tomu diskutoval pán po-

slanec Fogaš.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     Prosím, treba to uvážiť.  Nie som za takéto komplikácie

jednotlivých  techník pri  hlasovaní. V  novom rokovacom po-

riadku predsa hovoríme, pokiaľ ide o identifikačnú kartu, že

15 minút  pred rokovaním Národnej  rady v rámci  príslušného

dňa je  poslanec povinný vyžiadať si náhradnú  kartu. (Hlasy

v sále.) Ak sa bude hlasovať  bez nej, tak sa  bude hlasovať

len zdvihnutím ruky. Ako inak?  Máme inú možnosť? Nemáme inú

možnosť.

 

     Pokiaľ ide o pripomienku k časti D bod 6 - predsedajúci

oznámi výsledky hlasovania osobitne -, myslím, že s tým mož-

no súhlasiť.

 

     Pripomienka pána  Komlósyho. Ak on  navrhuje spočítavať

prítomných alebo vysvetľuje, ktorí boli za, proti alebo zdr-

žali sa,  čo potom tí,  ktorí sa prezentovali  a sú prítomní

v sále, ale nehlasujú? Nepočítali by sa do počtu? Ja si mys-

lím, že s týmto návrhom súhlasiť nemožno.

 

     Pripomienka pána Pittnera,  myslím, že trochu nadväzuje

na  pripomienku pána  Komlósyho. Som  toho názoru,  že tieto

tlačidlá stačia,  lebo ak sa prezentujete  a nehlasujete ďa-

lej, tak počítač vás zaeviduje,  že ste prítomný, ale nehla-

sovali ste.  A keď sa ani  neprezentujete, vytiahnete kartu,

jednoducho nie ste tu, nie ste prítomný v sále.

 

     To je všetko, pán predseda.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Takže prosím  pána spoločného spravodajcu, aby

uvádzal hlasovanie.

 

 

Poslanec D. Macuška:

 

     Vážení kolegovia, pristúpili by  sme k samotnému hlaso-

vaniu o  pozmeňujúcich návrhoch v takom  poradí, v akom boli

predkladané.

 

     Pán poslanec Palacka, váš  prejav môžeme chápať ako zo-

branie toho  návrhu späť, áno?  (Odpoveď poslanca z  pléna.)

Ďakujem.

 

     Potom v poradí, v akom  návrhy nasledovali - pán posla-

nec Kováč navrhoval v časti D ods. 1 doplniť za slovo "pred-

sedajúci"  slová  "alebo  spravodajca".  Teda dávam hlasovať

o tomto pozmeňujúcom návrhu  pána poslanca Kováča. Navrhujem

návrh neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 61 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 38 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Prijali sme tento návrh.

 

Poslanec D. Macuška:

 

     Druhý  pozmeňujúci  návrh  pána  poslanca  Kováča  znel

v časti D  ods. 6 vypustiť  odsek 2. Dávam  hlasovať o tomto

pozmeňujúcom návrhu. Navrhujem ho neprijať.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, budeme hlasovať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 114 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 49 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec D. Macuška:

 

     Ďalšou skupinou pozmeňujúcich  návrhov boli pozmeňujúce

návrhy pána  poslanca Fogaša, ktorý  navrhoval bod 8  v čas-

ti A upraviť  takto: zrušiť bodku a pokračovať  textom "a to

tak,  že poslanec,  ktorý nemá  identifikačnú kartu, hlasuje

zdvihnutím ruky."

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 33 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 55 poslancov.

     Nehlasovali 7 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec D. Macuška:

 

     Druhý pozmeňujúci návrh pána poslanca Fogaša bol v čas-

ti C body 2, 3 a 4  vypustiť vzhľadom na to, že ide o pokyny

a nie pravidlá hlasovania. Ja budem hlasovať negatívne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasy v sále.)

 

Poslanec D. Macuška:

 

     Ja neodporúčam, iba vyjadrujem svoj názor.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 114 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 43 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec D. Macuška:

 

     Posledným,  tretím pozmeňujúcim  návrhom pána  poslanca

Fogaša bolo, aby sme do  posledného odseku na strane 5 dopl-

nili vetu: "Predsedajúci schôdze každú časť hlasovania ozná-

mi osobitne."

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 63 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Prijali sme tento návrh.

 

Poslanec D. Macuška:

 

     Pán poslanec  Komlósy mal dva  pozmeňujúce návrhy. Prvý

bol v časti  D bod 6 vypustiť druhú vetu  a doplniť vetou na

konci textu bodu 6: "Výsledok hlasovania sa zisťuje z celko-

vého počtu, ktorý je výsledkom súčtu hlasov za, proti a zdr-

žal sa."

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 122 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 35 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

 

 

 

Poslanec D. Macuška:

 

     A  posledným pozmeňujúcim  návrhom bol  tiež návrh pána

poslanca Komlósyho v časti E  bod 1 vypustiť bodku a doplniť

na koniec  vety: "alebo pri hlasovaní  zdvihnutím ruky podľa

zistenia overovateľov Národnej rady".

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 123 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 68 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Takže sme tento návrh prijali.

 

Poslanec D. Macuška:

 

     To  bol posledný  pozmeňujúci návrh,  takže dal  by som

hlasovať o návrhu ako celku.  Dávam hlasovať o návrhu Ústav-

noprávneho  výboru  Národnej  rady  Slovenskej  republiky na

schválenie Pravidiel  hlasovania na schôdzach  Národnej rady

Slovenskej  republiky použitím  technického zariadenia, tlač

číslo 587.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, ďakujem. Budeme sa prezentovať a podľa § 36 ods. 2

zákona o rokovacom poriadku  pristúpime k hlasovaniu o uzne-

sení.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 86 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

     Nehlasovali 5 poslanci.

 

     Konštatujem, že Národná  rada schválila Pravidlá hlaso-

vania na schôdzach Národnej rady Slovenskej republiky použi-

tím technického zariadenia.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     budeme pokračovať tretím bodom programu, ktorým je

 

     návrh  Ústavnoprávneho výboru  Národnej rady Slovenskej

republiky na schválenie Volebného poriadku na voľby funkcio-

nárov Národnej rady Slovenskej republiky, predsedov a členov

výborov Národnej rady Slovenskej republiky, overovateľov Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky a iných funkcionárov tajným

hlasovaním.

 

     Návrh ústavnoprávneho výboru ste dostali ako tlač 588.

 

     Prosím, aby návrh  ústavnoprávneho výboru uviedol pove-

rený člen tohto výboru pán poslanec Sečánsky.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     Vážený pán predseda,

     pani poslankyne, páni poslanci,

 

     dovoľte mi opäť, aby som v  súlade s § 26 ods. 1 zákona

Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo  350/1996 Z. z.

o rokovacom poriadku Národnej  rady Slovenskej republiky vy-

stúpil na základe  poverenia Ústavnoprávneho výboru Národnej

rady Slovenskej republiky zo dňa 23. januára 1997 v mene na-

vrhovateľa tohto návrhu na schválenie  Volebného poriadku na

voľby funkcionárov Národnej rady Slovenskej republiky, pred-

sedov a  členov výborov Národnej  rady Slovenskej republiky,

overovateľov  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  a iných

funkcionárov tajným hlasovaním - tento návrh ste dostali ako

tlač 588 - a uviedol ho pri jeho prerokúvaní v rámci dnešnej

schôdze Národnej rady.

 

     Tento návrh vypracoval Ústavnoprávny výbor Národnej ra-

dy Slovenskej  republiky na základe  splnomocnenia, ktoré je

uvedené v § 6 a v § 126 ods. 4 zákona Národnej  rady Sloven-

skej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky.

 

     Podľa týchto ustanovení  Národná rada Slovenskej repub-

liky schváli  volebný poriadok, v ktorom  sa upravia podrob-

nosti o  hlasovaní a o voľbách  na ustanovujúcej schôdzi Ná-

rodnej  rady Slovenskej  republiky, pričom  sa tento volebný

poriadok uplatní  aj počas volebného obdobia.  Pritom tu ide

o voľby  funkcionárov  Národnej  rady  Slovenskej republiky,

ktorých  Národná  rada  volí   zo  zákona  na  ustanovujúcej

schôdzi. Tento volebný poriadok sa  však použije aj na voľbu

a odvolávanie iných funkcionárov,  ktorých rozsah je uvedený

v zákone,  pretože ide  o postup  vymedzený už  v spomenutom

§ 126 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.

 

     Pri príprave tohto volebného  poriadku sa vychádzalo zo

základného princípu, že pri  voľbe a odvolávaní funkcionárov

Národnej  rady sa  hlasuje v  prípadoch ustanovených Ústavou

Slovenskej republiky,  zákonom, alebo ak  sa na tom  uznesie

Národná rada Slovenskej republiky,  zásadne tajne. Len výni-

močne, ak  to nie je  možné, ak to  nie je uvedené  v ústave

alebo v  zákone, sa môže Národná  rada uzniesť na výnimočnom

verejnom hlasovaní. Z uvedenej zásady  je zrejmé, že o voľbe

a odvolávaní  funkcionárov  Národnej  rady  sa bude hlasovať

tajne, ak Národná rada nerozhodne o verejnom hlasovaní.

 

     Tieto  kritériá si  kládli predkladatelia  predloženého

návrhu  s tým,  že sa  vo volebnom  poriadku vymedzujú úlohy

Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky pri technickom

a organizačnom zabezpečení hlasovania, overovateľov Národnej

rady Slovenskej republiky pri samom akte tajného hlasovania.

Osobitná pozornosť sa venuje hlasovaciemu lístku ako nástro-

ju tajného hlasovania s cieľom,  aby sa prejav vôle poslanca

posudzoval  jednoznačne. Rovnako sa  venuje pozornosť aj vý-

sledku práce  overovateľov, a to  aj s ohľadom  na možné va-

rianty tajného hlasovania, ku ktorým môže dôjsť pri opakova-

nej voľbe alebo pri novej voľbe.

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     vzhľadom  na závažnosť  prijímaného volebného  poriadku

prosím o  vašu pozornosť a privítam  prípadné návrhy na jeho

zlepšenie. Prosím súčasne po vykonanej rozprave k nemu o je-

ho schválenie.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Sečánskemu.

 

     Prosím pána poslanca Miša Benčíka, ktorého ústavnopráv-

ny výbor poveril plniť  úlohu spravodajcu, aby nás oboznámil

s výsledkami prerokovania návrhu vo  výbore. To bolo tak fa-

miliárne.

 

 

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Ďakujem pekne za udelené slovo.

 

     Vážení kolegovia,

     vážené kolegyne,

 

     dovoľte mi, aby som sa ako spravodajca vyjadril k tomu-

to návrhu.

 

     Ako už  uviedol vo svojom  úvodnom slove pán  Sečánsky,

ide  o iniciatívny  návrh spracovaný  a predkladaný ústavno-

právnym výborom,  ktorý prerokoval tento  návrh, schválil ho

na svojej  schôdzi a popri  určení povereného člena  výboru,

ktorý uviedol návrh, určil aj spravodajcu a odporúča predlo-

žený návrh schváliť.

 

     Ako spravodajca si viem predstaviť, že aj na takýto ma-

teriál by sme si mali  nájsť viac času a vopred sa pripraviť,

ale verím, že je to začiatok  a že v budúcnosti takéto mate-

riály budú skutočne k dispozícii včas, aby sme ich mohli po-

súdiť.

 

     Pokiaľ môžem hovoriť za seba,  tak by som chcel zdôraz-

niť, že tento návrh  vystihuje zmysel a podstatu rokovacieho

poriadku. Veľa sme diskutovali o probléme, ktorý uviedol pán

Sečánsky, potom  sme dospeli k návrhu,  že rokovací poriadok

jednoznačne hovorí, v ktorých  prípadoch sa postupuje tajným

hlasovaním, čo  vyplýva z ústavy,  môže vyplývať zo  zákona,

alebo Národná rada  sa tak uznesie. Čiže spory  by tu nemali

byť.  A upravili  sme jedno  ustanovenie podľa  pripomienok,

ktoré  došli zo  strany overovateľov,  aby v  každom prípade

hlasovací lístok pri tajnom  hlasovaní bol upravený jednodu-

chým spôsobom, a to tak, že sa vyznačí jedno, za ktoré som.

 

 

     Summa summarum, odporúčam vám  tento návrh schváliť po-

dľa predlohy.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán poslanec.

 

     Otváram  rozpravu  k  tomuto  bodu.  Dostal som písomnú

prihlášku od pána Jozefa Miklušičáka. Za klub sa neprihlásil

nikto. Takže prosím, pán poslanec Miklušičák.

 

Poslanec J. Miklušičák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     mám drobné pripomienky k článku 17 ods. 2, kde sa hovo-

rí o zisťovaní výsledku  hlasovania. Doterajší odsek 2 znie:

"Overovatelia najskôr spočítajú vydané hlasovacie lístky..."

atď. Z praxe nie je možné spočítať vydané hlasovacie lístky.

Možno len  zistiť na príslušnom zozname, koľko bolo vydaných

hlasovacích  lístkov. Preto  navrhujem nové  znenie odseku 2

takto:  "Overovatelia najskôr  v zozname  zistia, koľkým po-

slancom boli vydané hlasovacie lístky, a následne spočítajú,

koľko hlasovacích lístkov bolo odovzdaných."

 

     V súvislosti  s tým potom navrhujem  doplniť v odseku 3

záver vety, takže nový odsek 3 znie takto: "(3) Overovatelia

po spočítaní  odovzdaných hlasovacích lístkov  zistia, koľko

bolo  odovzdaných  platných  a  koľko neplatných hlasovacích

lístkov a koľko hlasovacích lístkov nebolo odovzdaných."

 

     A ešte k článku 7 ods. 3,  kde sa hovorí o tom, že kan-

celária pripraví miestnosť, priestor a taktiež schránku pred

voľbami, odporúčam doplniť za  zátvorku text: "v prítomnosti

overovateľov ju zapečatí a  umiestni na určenom mieste", aby

overovatelia,  ktorí sú  zodpovední za  priebeh volieb, boli

pri tom, keď sa bude schránka zapečaťovať.

 

     A ešte v článku 2  - okruh volených funkcií tajným hla-

sovaním - odporúčam vypustiť písmená d) a e).

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pani poslankyne, páni poslanci, do rozpravy sa

hlásia pán poslanec Brňák, pán poslanec Prokeš, pán poslanec

Ftáčnik.

 

     Ďakujem. Takže uzatváram  prihlášky do rozpravy. Prosím

pána poslanca Brňáka.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Vážený pán predseda,

 

     aj keď vystúpim klasicky v rozprave, chcem len reagovať

na vystúpenie svojho predrečníka.  Myslím si, že prvé pripo-

mienky sú akceptovateľné,  zlepšujú návrh, zrejme aj po skú-

senostiach pána poslanca z praktického výkonu funkcie overo-

vateľa, takže  tie by boli  vhodné. Ale pokiaľ  ide o tretiu

pripomienku - vypustiť z článku 2 písmená d) a e), chcem po-

vedať, že to asi je dosť ťažko možné, lebo rokovací poriadok

je postavený na istej konštrukcii. Je postavený na konštruk-

cii, že  každá voľba, všetky voľby  alebo odvolávania, ktoré

sa dotýkajú osôb, by mali  byť v princípe založené na tajnom

hlasovaní.  Je to  úzus, ktorý  sme si  zvykli zachovávať aj

v minulosti, a preto sme ho premietli v princípe aj do roko-

vacieho poriadku.

 

     Ak chceme tento princíp  narušiť, musí preto, samozrej-

me, nastať  postup opačný, to  znamená, že v  prípade členov

výboru a povedzme overovateľov  je praktickejší taký postup,

že by  boli voľby verejné,  ale v takom  prípade treba tento

princíp narušiť návrhom na zmenu spôsobu hlasovania - z prí-

padu na prípad. To znamená, že rokovací poriadok v tomto ne-

môžeme obísť, lebo  v princípe je tam uvedené,  že aj návrhy

členov výborov a overovateľov ako  fyzických osôb by sa mali

uskutočniť formou tajného hlasovania, ale keďže ide o prípa-

dy,  hovorím z  hľadiska praxe,  kde je  vhodnejšie hlasovať

o nich verejne,  niekto musí tento spôsob  navrhnúť a myslím

si, že tam sa nebudú tomu klásť prieky.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán  poslanec Ftáčnik chce  faktickú poznámku?

(Odpoveď  z pléna.)  Ale potom  bol pán  poslanec Brňák, pán

poslanec Prokeš a potom pán poslanec Ftáčnik.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Budem ďalšou ukážkou toho,  že rokovací poriadok a pra-

vidlá, ktoré  sme prijali, sú dosť  nepraktické, pretože mám

len otázku  na predkladateľa, a  to k článku  22 odsek 2  sa

chcem spýtať, kto sa môže zúčastniť v opakovanej voľbe okrem

kandidátov, ktorí získali v prvom kole najväčší počet a dru-

hý najväčší počet hlasov. Lebo tu  je napísané, že na nej sa

môžu zúčastniť  aj kandidáti, ktorí  získali... Takže by  ma

veľmi zaujímalo, kto sú tí ďalší.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec Prokeš.  Nech sa páči, pán posla-

nec Ftáčnik.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     ako keby sme si čítali myšlienky s pánom kolegom Proke-

šom, lebo ja sem prichádzam s tou istou otázkou a nerozumiem

druhej vete v odseku 2, ani  druhej vete v odseku 3, pretože

tiež neviem, kto by sa  mal zúčastniť v opakovanej voľbe po-

pri tých, ktorí získali najvyšší  počet a druhý najvyšší po-

čet hlasov z prvého kola. Ja si myslím, že v opakovanej voľ-

be, ak sa volí viac  funkcionárov, by mali ostať všetci kan-

didáti, pretože  zrejme došlo k  rozptylu hlasov, ale  podľa

toho prvého kola sa už dá, takpovediac, uhádnuť alebo odhad-

núť, a možno podľa toho zmenia niektoré kluby alebo poslanci

svoje  stanovisko. Ak  nie, potom  v prípade  väčšieho počtu

kandidátov opakovaná  voľba nemá veľký zmysel,  resp. by sme

mali vypustiť slovo "aj", teda na nej sa môžu zúčastniť kan-

didáti - obmedzme to len na tých, ktorí získali vysoké počty

hlasov, tí majú zrejme šancu na zvolenie a tých nechajme vo-

liť v opakovanej voľbe. Ale  slovíčko "aj" je rovnako mätúce

pre mňa ako pre kolegu Prokeša a neviem celkom v tejto chví-

li nájsť riešenie. Tak dajme "iba",  ale tiež nie som si is-

tý, či to je dobre, lebo keď volíme troch zo šiestich kandi-

dátov a dvaja z nich  získali najvyšší počet hlasov, a treba

zvoliť troch,  tak vlastne by postúpili  do druhého kola iba

dvaja a všetko by ostalo tiež otvorené.

 

     Neviem navrhnúť formuláciu, ktorá  by to riešila, žiaľ,

už nie je prihlásený nikto do rozpravy, takže nastane tu is-

tý problém. Možno by stálo zato,  ja dám taký návrh, aby sme

vypustili druhú vetu v odseku 2  aj v odseku 3, teda nelimi-

tovali, kto sa má zúčastniť. Budeme trvať na opakovanej voľ-

be a predpokladáme, že sa zúčastnia všetci, ktorí boli v pr-

vom kole. Ja by som toto  považoval v tejto chvíli za lepšie

riešenie ako text, ktorý je tu navrhnutý.

 

     Čiže navrhujem  v článku 22  ods. 2 a  3 vypustiť druhú

vetu z dôvodov, ktoré sme  sa snažili s kolegom Prokešom vy-

svetliť.

 

     Polemika  medzi  pánom  poslancom  Miklušičákom a pánom

poslancom Brňákom  k článku 2  ma inšpiruje k  tomu, aby som

predniesol návrh,  ktorým by sme  rozdelili článok 2  na dva

odseky.

 

     Odsek 1 by znel: "(1)  Tajným hlasovaním sa podľa tohto

volebného poriadku volia a odvolávajú..." a boli by tam pís-

mená a), b), c)  a f) a písmeno d) a e)  by sme presunuli do

druhého odseku, kde by bolo  "(2) Tajným hlasovaním sa podľa

tohto volebného  poriadku volia a odvolávajú...",  a bolo by

uvedené "a) členovia jednotlivých výborov, b) overovatelia".

Tam  by pokračovala  veta: "ak  sa Národná  rada podľa  § 39

ods. 8 bez rozpravy neuznesie inak". Myslím, že to chcel ko-

lega dosiahnuť a tento návrh by mohol riešiť ten problém, ku

ktorému sa vyjadril aj pán poslanec Brňák.

 

     Tieto návrhy vzápätí odovzdám písomne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Je  skončená rozprava k  tomuto bodu programu.

Pýtam sa pána Sečánskeho, či sa chce vyjadriť.

 

 

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     Dovoľte, aby som sa  stručne na záver rozpravy vyjadril

k jednotlivým návrhom, ktoré tu boli prednesené.

 

     S pripomienkou pána Miklušičáka k článku 17 ods. 2 mož-

no  súhlasiť. Pokiaľ  ide o  pečatenie schránky kanceláriou,

myslím si, že  tu ide o nedorozumenie. Schránka  sa môže za-

tvárať  len  za  prítomnosti  overovateľov. Overovatelia pri

uzatváraní schránky  musia byť prítomní, teda  musia sa pre-

svedčiť a oni garantujú za  to, že schránka je naozaj prázd-

na. Potom sa  táto schránka môže zapečatiť. Či  to robí pra-

covník kancelárie, alebo niekto  z overovateľov, to je podľa

mňa nepodstatné, ide len o presvedčenie sa o tom, že schrán-

ka je naozaj prázdna.

 

     Tajná  voľba členov výboru - pán  predseda Brňák  už to

vysvetlil. Podľa  mňa nový rokovací  poriadok prijíma zásadu

- bol by som rád, keby sme si  na ňu zvykli -, že pokiaľ ide

o voľby, všetky sú tajné,  predovšetkým tie, ktoré nariaďuje

ústava, prípadne zákon. A ak  Národná rada chce voliť verej-

ne, samozrejme, nie tie funkcie,  kde ústava alebo zákon na-

riaďuje tajné  voľby, tak jednoduchým hlasovaním  a bez roz-

pravy sa môže rozhodnúť, že  tieto voľby budú verejné. Prak-

tický  príklad. Ak  budeme  voliť  dnes alebo  zajtra členov

niektorého výboru,  na návrh niektorého  poslanca sa Národná

rada môže rozhodnúť, že tieto voľby budú verejné. To sa však

netýka, ani sa nemôže týkať predsedu výboru, podpredsedu Ná-

rodnej rady, predsedu Národnej  rady, kde sú nariadené tajné

voľby zákonom.

 

     K  pánu Prokešovi  a to  isté aj  k pánu Ftáčnikovi, že

v článku 22 v  odseku 2 v druhej vete  slovíčko "aj" by malo

vypadnúť.  V tom  prípade by  bolo jasné,  kto sa zúčastňuje

voľby. Nezabúdajte, že tu ide o voľbu do funkcie podpredsedu

Národnej rady, teda v opakovanej voľbe kandidátov nemôže byť

neviem koľko, ide o jednu funkciu.  A podľa mňa, keď sa bude

voliť jeden,  potom druhý, potom  tretí podpredseda Národnej

rady, tak to budú osobitné voľby pre každého.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  pekne, pán  poslanec Sečánsky.  Pýtam sa  pána

poslanca Benčíka ako spravodajcu, či sa chce vyjadriť.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Pán predseda,

     milé kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     vyjadrím sa tak, aby sme hlasovali o tých návrhoch, le-

bo diskutovať  o nich môžeme.  Budem predkladať návrhy  tak,

ako  boli, a  rád by  som prispel  k takému  precedensu, aby

spravodajca neuvádzal  svoje myšlienky, ako  by mali ostatní

hlasovať. Je  to náročnejšie, ale veď  každý rozmýšľa, každý

sleduje a  každý pozorne pozerá,  dokonca aj v  našich lavi-

ciach, ako  sa postupuje. A hlasujte  tak, ako to považujete

za správne.  Treba to pomaly takýmto  spôsobom zavádzať. Som

si vedomý, že je to trochu náročnejšie, ale potom sa nebude-

me môcť vyhovárať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Miklušičák chce  doplniť svoj návrh, resp.

vysvetliť niečo k návrhu? Zapnite mikrofón pánu poslancovi.

 

 

 

 

Poslanec J. Miklušičák:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Akceptujem  vysvetlenie  spravodajcu   aj  pána  Brňáka

a predkladateľa a sťahujem svoj návrh týkajúci sa vypustenia

tých dvoch bodov z článku  2 a akceptujem návrh pána Ftáčni-

ka.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán spravodajca.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Prosím presne vysvetlenie, čo teraz sťahujete.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     To bol tretí návrh pána poslanca.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Preto  je nedorozumenie,  lebo to  nemám písomne, takže

som  nevedel, čo  sťahujete. Ale  zostáva  článok  17 ods. 2

- overovatelia  najskôr v  zozname poslancov  zistia, koľkým

poslancom boli vydané hlasovacie lístky, a následne spočíta-

jú, koľko hlasovacích lístkov  bolo odovzdaných. Na to orga-

nicky  nadväzuje zmena  v odseku  3 -  na záver vety doplniť

slová "a koľko hlasovacích lístkov nebolo odovzdaných".

 

     Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať.

 

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcich návr-

hoch pána poslanca Miklušičáka.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 116 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 91 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Prijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Ďalší návrh podal  pán Miklušičák k článku 7  ods. 3 za

zátvorku  doplniť  "v  prítomnosti  overovateľov ju zapečatí

a umiestni". Prosím, aby ste dali hlasovať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prezentujeme sa  a hlasujeme o  druhom návrhu pána  po-

slanca.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 70 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Prijali sme aj tento návrh.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Pán Prokeš  v zhode s pánom  Ftáčnikom mali pripomienky

k článku 22.  Ale pán Prokeš nepodal  žiaden pozmeňujúci ná-

vrh. Pán  Ftáčnik podal návrh  vypustiť z odseku  2 a odseku

3 druhú vetu. Ja sa vám priznám, že sa mi pozdáva pozmeňujú-

ca časť,  ktorú predniesol pán Sečánsky  - vypustiť slovíčko

"aj", ale v rozprave to nikto nepredniesol.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hovorilo sa o  tom aj v rozprave, hovorili  o tom, mys-

lím, pán poslanec Ftáčnik aj pán poslanec Prokeš, ale nedali

to do polohy návrhu.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Ako spravodajca, pán predseda,  som viazaný tými návrh-

mi, ktoré boli prednesené  v rozprave. Mne je sympatickejšie

vypustenie slova "aj", ale na  tom zmeniť nič nemôžem. Preto

nech sa pán Ftáčnik rozhodne, či to tak myslel.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nie. Teraz už dajte hlasovať.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Chvalabohu, ja  nie som členom  vlády. Budeme hlasovať.

Dávam hlasovať o návrhu pána Ftáčnika - alebo odporúčam, le-

bo vy  dávate hlasovať -  v odseku 2  a v odseku  3 vypustiť

druhú vetu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 122 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 52 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 58 poslancov.

 

     Takže neprešiel tento návrh.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Zostáva posledný pozmeňujúci návrh k článku 2, a to ná-

vrh pána Ftáčnika, kde odporúča,  aby sa to rozdelilo na dve

časti. Prvý  odsek by bol a), b), c) a f)  a druhý  odsek by

samostatne znel takto: "Tajným hlasovaním sa podľa tohto vo-

lebného  poriadku  volia a odvolávajú..." - to, čo je v d) a

c), a tam bude veta: "Ak sa Národná rada bez rozpravy neroz-

hodne inak."

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a  hlasujme o tomto pozmeňujúcom

návrhu pána poslanca Ftáčnika.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 125 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 99 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Prijali sme tento návrh.

 

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Pán predseda,  boli posúdené všetky  pozmeňujúce návrhy

a bolo o nich rozhodnuté.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno. Takže môžeme podľa §  36 ods. 2 zákona o rokovacom

poriadku pristúpiť k hlasovaniu o uznesení.

 

     Prosím, pán spravodajca,  keby ste prečítali uznesenie,

ak ho máte. Nemáte? Máme  ho všetci v laviciach, takže nemu-

síme ho čítať.

 

     Prezentujme sa  a hlasujme o návrhu  uznesenia. Máme ho

všetci v laviciach.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 123 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 98 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Môžem teda konštatovať, že  Národná rada Slovenskej re-

publiky schválila Volebný poriadok na voľbu funkcionárov Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky, predsedov a členov výborov

Národnej  rady Slovenskej  republiky, overovateľov  Národnej

rady Slovenskej republiky a iných funkcionárov tajným hlaso-

vaním.

 

     Ďakujem.

 

 

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     čaká nás štvrtý bod programu, ktorým je

 

     návrh na voľbu Mandátového a imunitného výboru Národnej

rady Slovenskej republiky na  základe princípu pomerného za-

stúpenia  politických strán  a politických  hnutí v Národnej

rade Slovenskej republiky.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     podľa § 7 ods. 2  nového zákona o rokovacom poriadku sa

členovia  mandátového a  imunitného výboru  volia na základe

princípu pomerného  zastúpenia politických strán  a politic-

kých hnutí  v Národnej rade. Po  nadobudnutí účinnosti tohto

zákona súčasné zloženie Mandátového  a imunitného výboru Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky od 1. januára 1997 nezodpo-

vedá uvedenému ustanoveniu  § 7 ods. 2 zákona.  Preto je po-

trebné zvoliť v novom zložení mandátový a imunitný výbor.

 

     V tejto súvislosti máte  predložený návrh uznesenia Ná-

rodnej rady  k zloženiu mandátového a  imunitného výboru ako

tlač 592,  ďalej návrh na určenie  počtu členov tohto výboru

ako tlač 592a,  v ktorom je navrhnutý počet členov tohto vý-

boru 19, ktorý vzišiel z poslaneckého grémia. Toto bola spo-

ločná dohoda  na dnešnom politickom  grémiu. Poslanecký klub

Demokratickej únie predniesol návrh nie na 19 členov, ale na

17, resp. 15 členov. Ďalej  máte rozdaný návrh na voľbu man-

dátového a  imunitného výboru na  základe princípu pomerného

zastúpenia ako tlač 593.

 

     Otváram  rozpravu k  tomuto bodu  programu. Do rozpravy

som nedostal žiadnu písomnú prihlášku  ani od klubov, ani od

poslancov. Pýtam  sa preto, či  sa niekto hlási  do rozpravy

pléna. Zaznamenávam pána poslanca Hrušovského, ďalej sa hlá-

si pani  poslankyňa Rusnáková a pán  poslanec Ftáčnik. Takže

končím prihlášky do rozpravy  a prosím pána poslanca Hrušov-

ského.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Ak dovolíte, mám jeden procedurálny návrh, nie prihláš-

ku do rozpravy. Navrhujem, aby sme v zmysle teraz schválené-

ho volebného poriadku nehlasovali o členoch a zložení mandá-

tového a imunitného výboru tajne,  ale aby sme hlasovali ve-

rejne.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa Rusnáková.  Pani poslankyňa, prihlásili

ste sa do rozpravy, hovorte od pultu. Keby ste mali faktickú

poznámku, môžete hovoriť z miesta.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     vzhľadom na to,  že v návrhu tlače 592a  nie je uvedený

návrh poslaneckého klubu Demokratickej únie, dovolím si teda

v rozprave  navrhnúť to,  čo sme  už písomne  odovzdali pánu

predsedovi. Navrhujeme, aby počet  členov mandátového a imu-

nitného výboru  bol 17. Ak  tento návrh neprejde,  navrhujem

hlasovať o počte 15.

 

     Ďakujem pekne.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani  poslankyňa. Ďalej je  prihlásený do roz-

pravy pán poslanec Ftáčnik.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     bod,  ktorý sme  práve  otvorili,  je označený  v našom

programe ako  číslo 4 a  v zátvorke za  ním je uvedená  tlač

593,  to znamená  voľba členov  výboru. Ale  nemáme zaradenú

tlač 592 -  určenie počtu členov výboru. Neviem,  ako k tomu

prišlo,  pretože  pri  osobitných  kontrolných výboroch máme

zriadenie, počet členov, predsedu  atď., veľmi podrobné čle-

nenie v programe, a tu sme to všetko zredukovali do jediného

bodu - voľba členov výboru. Teraz  by sme to mali nejako vy-

riešiť, to znamená, procedurálne si povedať, že najprv určí-

me počet členov a potom zvolíme príslušný počet členov výbo-

ru, ale tejto maličkej chybičky sme sa dopustili.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec,  dohodli sme sa v  poslaneckom grémiu, že

najskôr určíme počet členov.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Ale Národná  rada sa tak  nedohodla, lebo si  schválila

iný program. Schválila si program, že bude voliť výbor, teda

voľbu členov výboru podľa tlače 593.  Ja som len na túto ma-

ličkosť chcel upozorniť. Môžem dať návrh, aby sme sa rozhod-

li  prerokovať  v  tomto  bode  aj  tlač 592, teda rozhodnúť

o počte členov výboru, čo zrejme patrí k tomu, aby sme mohli

ten výbor konštituovať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Informoval som, že máte pred sebou aj tlač 592, 592a aj

593. Takže môžeme aj v  rámci tohto rokovania dať ešte dopl-

ňujúci  návrh na  zmenu programu   s tým,  že by  sme určili

najskôr počet,  ak by niektorý poslanecký  klub s tým súhla-

sil.

 

     Pán poslanec Cabaj.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený pán predseda,

     dámy a páni,

 

     vzhľadom na túto skutočnosť  predkladám návrh, aby tlač

592a - návrh na určenie počtu členov mandátového a imunitné-

ho výboru -  bola zaradená ako zmena programu.  Je taká mož-

nosť, ak o to požiadajú tri poslanecké kluby.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Borovský.

 

Poslanec J. Borovský:

 

     Ďakujem za slovo. Podporujem návrh kolegu Cabaja.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno. Pani poslankyňa Kolláriková.

 

 

Poslankyňa M. Kolláriková:

 

     Ďakujem za slovo. Takisto  podporujem návrh pána kolegu

Cabaja.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne. Takže tým sme si zlegalizovali doplnenie

bodov programu  s tým, že  budeme hlasovať o  tom, aký počet

bude mať  predmetný výbor. Z poslaneckého  grémia bol návrh,

ako som  povedal, na 19.  Počuli ste pozmeňujúci  návrh pani

predsedníčky  DÚ, ktorá  navrhuje 17,  prípadne, ak neprejde

tento ich návrh, 15.

 

     Takže, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, tu

mi  hneď  v  tomto  momente  vychádza,  aby som dal hlasovať

o týchto návrhoch tak, ako sme sa dohodli v poslaneckom gré-

miu. Najskôr dám hlasovať o počte 19 a potom o počtoch, kto-

ré uviedla  pani poslankyňa Rusnáková.  (Hlas z pléna.)  Tak

sme sa dohodli v poslaneckom grémiu, pani poslankyňa.

 

     Prosím, páni poslanci,  pani poslankyne, dávam hlasovať

o tom, aký počet poslancov bude mať mandátový a imunitný vý-

bor. Predkladám návrh na 19.  Tento návrh vyšiel z poslanec-

kého grémia.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 126 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 90 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že sme odhlasovali počet 19 členov v tomto

výbore.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     pôjdeme k  ďalšiemu bodu v  rámci tohto rokovania  tak,

ako sme povedali na začiatku,  k návrhu na voľbu Mandátového

a imunitného výboru Národnej rady na základe pomerného prin-

cípu.

 

     Otváram rozpravu  k tomuto štvrtému  bodu s tým,  že do

rozpravy som  nedostal žiadnu písomnú prihlášku  za klub ani

od poslancov.  Konštatujem, že sa nikto  do rozpravy nehlási

ani z pléna.

 

     Vyhlasujem preto  rozpravu k štvrtému  bodu programu za

skončenú.

 

     Podľa § 36 ods. 2  zákona o rokovacom poriadku... (Hlas

z pléna.) My sme  to vlastne už urobili, ten  návrh tam bol.

Národná rada bude hlasovať teraz  o uznesení - hovorím o ná-

vrhu 19 - bude hlasovať  o uznesení, že mandátový a imunitný

výbor bude mať 19 členov.

 

     Prosím, prezentujme sa, hlasujeme o uznesení.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 127 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 101 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

     Nehlasovali 6 poslanci.

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážené  pani  poslankyne,  páni  poslanci, kým prejdeme

k hlasovaniu o konkrétnych členoch podľa vašich návrhov, bu-

deme hlasovať  ešte o uznesení Národnej  rady Slovenskej re-

publiky k zloženiu Mandátového  a imunitného výboru Národnej

rady, kde Národná rada konštatuje  (prosím, aby ste ma počú-

vali):

 

     A. Podľa § 7 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej re-

publiky číslo  3501996 Z. z.  o rokovacom poriadku  Národnej

rady Slovenskej republiky  členovia Mandátového a imunitného

výboru Národnej rady Slovenskej republiky sa volia na zákla-

de princípu  pomerného zastúpenia politických  strán a poli-

tických hnutí v Národnej rade Slovenskej republiky. V súvis-

losti s  nadobudnutím účinnosti zákona  o rokovacom poriadku

Národnej rady Slovenskej republiky súčasné zloženie Mandáto-

vého a imunitného výboru  Národnej rady Slovenskej republiky

od 1. januára 1997 nezodpovedá uvedenému ustanoveniu zákona,

a preto je potrebné zvoliť Mandátový a imunitný výbor Národ-

nej rady Slovenskej republiky v novom zložení.

 

     B. Zrušuje príslušné uznesenie Národnej rady Slovenskej

republiky, ktorým boli zvolení  predseda a členovia Mandáto-

vého a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Prosím, aby sme sa prezentovali a hlasovali.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 128 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 113 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Ďakujem.

 

     Takže môžeme teraz pristúpiť k návrhu na voľbu mandáto-

vého a imunitného výboru podľa princípu pomerného zastúpenia.

 

     Kandidátov na  členov výboru podľa  návrhu poslaneckých

klubov máte uvedených v tlači 593, vrátane návrhu na predse-

du výboru.

 

     Podľa § 39 ods. 8 zákona o rokovacom poriadku sa hlasu-

je tajne v prípadoch ustanovených ústavou, zákonom, pri voľ-

be alebo odvolaní, alebo ak sa na tomto uznesie Národná rada

bez rozpravy.

 

     Chcel by  som len informovať,  že na zvolenie  predsedu

a členov výborov v tajnom  hlasovaní sa vyžaduje súhlas nad-

polovičnej väčšiny prítomných poslancov.

 

     Keďže je  tu návrh, ktorý predniesol  pán poslanec Hru-

šovský, aby  sa hlasovalo verejne  a nie tajne,  najskôr dám

o tom  hlasovať a  potom budeme  pokračovať (okrem predsedu,

samozrejme).

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 140 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 131 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, odhlasovali sme

si verejné  hlasovanie. Prečítam návrhy  poslaneckých klubov

a budeme hneď  o nich hlasovať. Návrhy  máte, ale radšej ich

prečítam. Budeme  hlasovať en bloc, alebo  po jednom? (Všeo-

becný súhlas z pléna, aby sa hlasovalo en bloc.)

 

     Takže  ide o  poslancov Tibora  Cabaja, Tomáša Cingela,

Andreja Fedora, Dušana Macušku, Ľudmilu Muškovú, Jozefa Reu,

Pavla Suchodolského, Františka Šveca, Michala Benčíka, Máriu

Ďurišinovú, Edit Bauerovú,  Pála Farkasa, Pavla Hrušovského,

Františka Javorského, Eduarda Kukana, Jozefa Moravčíka, Jána

Garaia, Antona Poliaka a Miroslava Michalca.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 140 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 139 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Môžem konštatovať, že Národná rada Slovenskej republiky

zvolila členov Mandátového a imunitného výboru Národnej rady

Slovenskej republiky tak, ako som ich uviedol.

 

     Takže  môžeme  pristúpiť  k  voľbe predsedu Mandátového

a imunitného výboru. Budeme  postupovať už podľa schváleného

volebného poriadku. Prosím,  overovatelia rozdajú hlasovacie

lístky.

 

     Na začiatku za overovateľov boli navrhnutí pán poslanec

Líška a pán Polák.

 

     Prosím  overovateľov, aby  vyzdvihli hlasovacie lístky.

Neviem, či ste videli vzor hlasovacieho lístka, ale pripome-

niem, že voľbu a svoj  názor vyjadríte tak, že na hlasovacom

lístku  pri  mene  a  priezvisku  kandidáta zakrúžkujete buď

"za", "proti", alebo "zdržiavam  sa". Čiže nebudeme nič pre-

čiarkovať, bude sa len krúžkovať.  Pri mene a priezvisku za-

krúžkujete "za",  "proti", "zdržiavam sa".  Zakrúžkujete to,

za čo hlasujete.  Kandidáta máte na lístku, tak  ako to bolo

nahlásené a schválené.

 

     Prosím,  páni  overovatelia,  aby  ste  sa ujali svojej

funkcie.

 

     (Akt tajného hlasovania.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne,  páni poslanci, končím  voľbu predsedu

mandátového a imunitného výboru.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím poverenú overovateľku  pani poslankyňu Sabolovú,

aby podľa § 39 ods. 10  zákona o rokovacom poriadku Národnej

rady Slovenskej  republiky oznámila počet  vydaných hlasova-

cích lístkov, neplatných, neodovzdaných hlasovacích lístkov,

ako aj pri každom  kandidátovi počet poslancov, ktorí hlaso-

vali za navrhnutého kandidáta, ktorí hlasovali proti a ktorí

sa zdržali hlasovania.

 

     Nech sa páči, pani poslankyňa.

 

     Páni poslanci, pani poslankyne, prosím, aby ste venova-

li pozornosť pani overovateľke.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Zápisnica o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu

Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej re-

publiky, ktoré sa konalo 4. februára 1997.

 

     Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Mandáto-

vého a imunitného výboru  Národnej rady Slovenskej republiky

bolo vydaných a poslanci  si osobne prevzali 139 hlasovacích

lístkov.

 

     Overovatelia Národnej rady  Slovenskej republiky zisti-

li,  že v  tajnom  hlasovaní  na voľbu  predsedu Mandátového

a imunitného výboru Národnej  rady Slovenskej republiky bolo

odovzdaných 134  platných hlasovacích lístkov,  5 neplatných

hlasovacích lístkov a 0 poslancov neodovzdalo hlasovací lís-

tok.

 

     Overovatelia zistili, že pri voľbe kandidáta Antona Po-

liaka hlasovalo za 110 poslancov, proti 15 poslancov, zdrža-

lo sa 9 poslancov.

 

     Podľa § 15 zákona číslo  350/1996 Z. z. o rokovacom po-

riadku Národnej rady Slovenskej  republiky na zvolenie pred-

sedu Mandátového  a imunitného výboru  Národnej rady Sloven-

skej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prí-

tomných poslancov.

 

     Overovatelia  konštatujú, že  v tajnom  hlasovaní Anton

Poliak bol zvolený za  predsedu Mandátového a imunitného vý-

boru Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Gratulujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pani poslankyni.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, keďže sme zvoli-

li mandátový a imunitný výbor  v novom zložení, podľa zákona

o rokovacom poriadku  prerušujem rokovanie tejto  schôdze do

zajtra do 9.00 hodiny z  toho dôvodu, aby mandátový výbor sa

mohol zísť  na rokovaní a  pripravil správu o  nastúpení ná-

hradníkov na  uprázdnené mandáty a  takisto na neuplatňovaný

mandát bývalého poslanca.

 

     Ďakujem za dnešný deň, prajem vám dobrú noc.

 

     Ešte pán predseda Poliak chce slovo.

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Vážené pani kolegyne,

     vážení páni kolegovia,

 

     ďakujem pekne za prejavenú dôveru a prosím všetkých no-

vozvolených členov mandátového a  imunitného výboru, aby sme

sa hneď po skončení  dnešného rokovania zúčastnili v rokova-

cej miestnosti číslo 30  na prerokovaní nastúpenia náhradní-

kov.

 

     Ďakujem.

 

                    Druhý deň rokovania

      24. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                     5. februára 1997

___________________________________________________________

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     otváram rokovanie prerušenej  24. schôdze Národnej rady

Slovenskej republiky.

 

     Podľa §  23 ods. 3 zákona  o rokovacom poriadku oznamu-

jem, že na dnešnej schôdzi sa ospravedlnili pán poslanec Ma-

rián  Andel, pani  poslankyňa Marcela  Gbúrová, pán poslanec

Miroslav Mikolášik a pán poslanec Juraj Švec.

 

     S  náhradnými kartami  budú dnes  hlasovať pán poslanec

Novotný a pán poslanec Mikulka.

 

     Prosím, pani poslankyne, páni poslanci, aby sme sa pre-

zentovali.

 

     Zisťujem, že na dnešnom  rokovaní je prítomných 110 po-

slancov.

 

     Páni poslanci,  pani poslankyne, chcem  vám pripomenúť,

že podľa schváleného uznesenia Národnej rady, ktoré sme vče-

ra  prijali, bude  vyhotovená prezenčná  listina osobitne na

dopoludňajšiu časť a osobitne na popoludňajšiu časť dnešného

rokovacieho dňa. Overovatelia na  dnešnej schôdzi sú pán po-

slanec Líška  a pán poslanec  Polák. Prezenčnú listinu  vždy

uzavrú o 11.00 a o 18.00 hodine.

 

     Chcem vás ešte upozorniť, že zajtra tu budeme mať vládu

prvýkrát v  rámci zaradeného bodu Hodina  otázok. Viete, aký

je postup. Dnes do 12.00 hodiny je potrebné odovzdať otázky,

pretože  ich potom  zasielam vláde.  Po 12.00  hodine sa 

otázky neprijímajú.

 

     Pán poslanec Javorský, nech sa páči.

 

Poslanec F. Javorský:

 

     Vážený pán predseda,

 

     ako prvý bod nášho  dnešného rokovania je správa mandá-

tového  a imunitného  výboru. Prosil  by som  vás, keby  ste

skôr, než budeme hlasovať o uznesení, zabezpečili, aby všet-

ci poslanci dostali ten materiál, ktorý sme mali  v mandáto-

vom a imunitnom výbore, to znamená  výpis z volebného zákona

číslo  81/1995  Z.  z.  a  prehľadné  tabuľky  s  menoslovom

a s  hlasmi poslancov,  hlavne za  Slovenskú národnú stranu.

Myslím si,  že Hnutie za  demokratické Slovensko je  v tomto

prípade bezproblémové. Navrhoval by som alebo prosil by som,

aby  bola predložená  tabuľka Slovenskej  národnej strany za

východoslovenský kraj.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dobre. Pán poslanec, dávam  hlasovať o vašom návrhu bez

rozpravy.

 

     Prosím, hlasujeme o procedurálnom návrhu pána poslanca,

aby sme  pred hlasovaním o uznesení  mali doručený materiál,

ktorý bol v mandátovom výbore.

 

     Prosím, pán poslanec Fogaš.

 

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Pán predseda, myslím si, že  to nie je procedurálny ná-

vrh, ale to je normálna  požiadavka poslanca na vydanie pra-

covnej pomôcky. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec...

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Neskáčte mi,  prosím, do reči. Chcel  by som vás popro-

siť,  aby sme  tejto požiadavke  vyhoveli bez  toho, aby sme

o nej hlasovali,  pretože sa domnievam,  že tu ide  o príliš

vážne rozhodovanie nato, aby každý nemal k dispozícii zákon-

nú normu, o  ktorú sa chce pri hlasovaní  oprieť. Všetci sme

sľúbili, že  budeme rešpektovať zákon. Tak  prosím, ak si ho

ešte niektorí  kolegovia potrebujú pozrieť,  aby im to  bolo

umožnené.  To nie  je procedurálny  návrh na  odloženie bodu

programu alebo  niečo podobné, ale  je to žiadosť  o dodanie

toho, čo každý azda má mať na stole pri takom bode.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec  Javorský dal procedurálny návrh,

musím dať o ňom hlasovať.

 

     Páni poslanci,  pani poslankyne, kto má  záujem o tento

materiál, kancelária mu ho dá,  tak ako bol v mandátovom vý-

bore. (Hlasy v sále.) Veď materiál dostanete. (Ruch v sále.)

Prosím pokoj.

 

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Ja-

vorský to stiahol ako procedurálny návrh. Pán poslanec Fogaš

povedal, že  poslanci to majú  mať. Prosím, poslanci,  ktorí

majú záujem, budú mať materiál, tak ako ho mal mandátový vý-

bor. Kancelária vám ho doručí.

 

     Prosím, budeme pokračovať.

 

     Pokračujeme piatym bodom programu. (Hlasy v sále.) Páni

poslanci, máte nový rokovací poriadok.

 

     Otváram k  tomuto bodu programu rozpravu.  V rámci roz-

pravy je postup,  ako sa budete prihlasovať, a  je postup aj

pokiaľ ide o procedurálne otázky a ostatné. Keď nebudete mať

materiál pred hlasovaním, urobí  sa prestávka. Ja už neviem,

ako vám  to mám inak povedať.  Pán poslanec Javorský povedal

- pred hlasovaním o uznesení. Prosím, pokračujeme.

 

     Správa  Mandátového a  imunitného výboru  Národnej rady

Slovenskej  republiky o  nastúpení náhradníka  na uprázdnený

mandát poslanca  Národnej rady Slovenskej republiky  a o na-

stúpení náhradníka na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej

rady Slovenskej republiky.

 

     Prosím  pána predsedu  Mandátového a  imunitného výboru

Národnej rady, aby predniesol správu.

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     vážení hostia,

 

     predkladám správu  Mandátového a imunitného  výboru Ná-

rodnej  rady  Slovenskej  republiky  o uprázdnení  mandátu a

o nastúpení náhradníka na  uprázdnený mandát poslanca Národ-

nej rady Slovenskej republiky.

 

     Dovoľte mi, aby som z poverenia mandátového a imunitné-

ho výboru podal správu  o uprázdnení mandátu poslanca Národ-

nej  rady Slovenskej republiky a o nastúpení náhradníka.

 

     Pán poslanec Ladislav Polka bol 14. januára 1997 vládou

Slovenskej republiky vymenovaný za štátneho tajomníka Minis-

terstva vnútra Slovenskej republiky. Podľa článku 4 ústavné-

ho zákona  číslo 119/1995 Z. z. o zamedzení  rozporu záujmov

pri  výkone funkcie  ústavných činiteľov  a vyšších štátnych

funkcionárov, ak bol za štátneho tajomníka vymenovaný posla-

nec Národnej rady Slovenskej republiky, jeho mandát sa počas

výkonu tejto funkcie neuplatňuje. Mandát vykonáva náhradník.

 

     Podľa zákona číslo 81/1995 Z. z., ktorý s účinnosťou od

7. apríla 1995 novelizoval zákon  o voľbách do Národnej rady

Slovenskej  republiky číslo  80/1990 Zb.  v znení neskorších

predpisov, sú náhradníci na  uprázdnený mandát poslanca roz-

delení do dvoch skupín.  Najskôr dostane mandát taký náhrad-

ník, ktorý získal v  poradí najvyšší počet prednostných hla-

sov zo skupiny kandidátov so  ziskom aspoň 10 % prednostných

hlasov z celkového počtu hlasov strany vo volebnom kraji. Ak

taký náhradník nie  je, a tak je to aj  v tomto prípade, na-

stupuje náhradník, ktorého určí z volebnej listiny kraja po-

litická strana. Prihliada sa  pritom  na odbornosť poslanca,

ktorého mandát sa uprázdnil.

 

     Hnutie za demokratické Slovensko vo  svojom liste doru-

čenom  Národnej rade  Slovenskej republiky  dňa 27.  januára

1997 určilo, že náhradníkom je pán Marián Vanko.

 

 

 

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej re-

publiky na svojej 15. schôdzi dňa 4. februára 1997 preskúmal

dodržanie podmienok predpísaných  na nástup náhradníka. Zis-

til, že v súlade s § 48  zákona o voľbách v platnom znení je

nastupujúcim náhradníkom Hnutia za demokratické Slovensko vo

volebnom kraji stredoslovenskom  za poslanca Ladislava Polku

pán Marián Vanko.

 

     Marián Vanko je  slovenskej národnosti, štátna prísluš-

nosť slovenská.  Narodil sa 25. 5. 1941.  Pracuje ako vedúci

odboru sociálnych vecí na Okresnom úrade v Púchove.

 

     Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej re-

publiky preskúmal  platnosť nastúpenia náhradníka  a tiež aj

jeho voliteľnosť.  Dovoľte mi preto,  aby som Národnej  rade

Slovenskej republiky  navrhol schváliť uznesenie  tohto zne-

nia:

 

     Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie,

 

     1. že podľa článku 4 ústavného  zákona  číslo  119/1995

Z. z. o zamedzení rozporu záujmov pri výkone funkcií sa dňom

14. januára 1997 neuplatňuje mandát Ladislava Polku, pretože

týmto dňom ho vláda Slovenskej republiky vymenovala za štát-

neho tajomníka,

 

     2. že na uprázdnený  mandát poslanca Národnej rady Slo-

venskej republiky nastupuje podľa § 48 ods. 2 zákona Sloven-

skej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej

národnej rady  v znení neskorších predpisov  na návrh Hnutia

za demokratické Slovensko pán Marián Vanko vo volebnom kraji

stredoslovenskom,

 

     3. správu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady

Slovenskej  republiky o  uprázdnení mandátu  a nastúpení ná-

hradníka na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Sloven-

skej republiky.

 

     Vážené pani  poslankyne, vážení páni  poslanci, ďakujem

za pozornosť.

 

     Pán predseda, prosím, môžete otvoriť rozpravu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán poslanec.

 

     Vážené pani poslankyne, poslanci, k tomuto bodu progra-

mu som dostal 3 prihlášky  do rozpravy za kluby. Za Spoločnú

voľbu je  to pán poslanec  Benčík, za Kresťanskodemokratické

hnutie  pán poslanec  Hrušovský, za  Demokratickú úniu  pani

poslankyňa  Rusnáková. Z  poslancov sa  prihlásili pán  Ivan

Šimko, pán Jozef Moravčík a pán Eduard Kukan.

 

     Otváram  rozpravu k  tomuto bodu  programu. Na displeji

svietia  mená,  to    faktické  poznámky. Pani poslankyňa,

okrem prihlášky chcete vystúpiť teraz s faktickou poznámkou?

(Odpoveď z pléna.)

 

     Nech sa páči, pani poslankyňa Rusnáková.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán  predseda,  dovoľte  mi  povedať,  že  pri rokovaní

o tomto bode  bol porušený § 25  rokovacieho poriadku, ktorý

ukladá,  že do  rokovania schôdze  nemôže byť  zaradený taký

bod,  ktorého  písomný  materiál  nebol  poslancom odovzdaný

a doručený 24 hodín pred rokovaním. Tá minimálna požiadavka,

aby bola prestávka  a aby bola rozdaná správa  k tomuto bodu

a príslušné materiály, bola opodstatnená a je mi veľmi ľúto,

že ste tak neurobili. Práve preto teraz, pán predseda, navr-

hujem, aby bola 15-minútová prestávka, počas ktorej sa tieto

materiály pripravia a rozdajú poslancom,  a potom po nej na-

vrhujem rokovať ďalej.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     To je vlastne procedurálny návrh. (Hlasy z pléna.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dala procedurálny návrh. (Hlasy z pléna.) Nedala? Dobre.

 

     Pán poslanec Csáky.

 

Poslanec P. Csáky:

 

     Pán predseda, v prvom rade  mi dovoľte, aby som konšta-

toval  v mene  klubu MKDH,  že vediete  túto schôdzu hanebne

a manipulujete so slovenským parlamentom.

 

     Po  druhé žiadam,  aby bol  dodržaný §  25, pripájam sa

k žiadosti  poslaneckého klubu  Demokratickej únie  a žiadam

taktiež 15-minútovú prestávku, aby každý poslanec dostal to,

čo má mať na rozhodnutie podľa zákona.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, máte 15-minútovú prestávku.

 

 

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne,  páni poslanci, všetci  máte materiál.

Budeme pokračovať v prerušenej schôdzi.

 

     Prosím ešte pána predsedu  mandátového výboru, aby pre-

čítal aj druhú správu.

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani kolegyne,

     vážení páni kolegovia,

 

     predkladám aj druhú správu Mandátového a imunitného vý-

boru Národnej rady Slovenskej  republiky o nastúpení náhrad-

níka na uprázdnený mandát  poslanca Národnej rady Slovenskej

republiky.

 

     Mandátový a imunitný výbor  ma poveril podať správu vý-

boru o nastúpení náhradníka na zaniknutý mandát poslanca Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky. Zasiahla  nás smutná uda-

losť, keď 12. decembra 1996  skonal náš kolega, poslanec Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky za Slovenskú národnú stranu

Bartolomej Kunc, ktorý bol  podpredsedom výboru pre nezluči-

teľnosť  funkcií štátnych  funkcionárov, členom  mandátového

a imunitného  výboru a  overovateľom ústavnoprávneho výboru.

V súvislosti  s tým  mandátový  a  imunitný výbor  na svojej

schôdzi 4. februára 1997 prerokoval nastúpenie náhradníka na

zaniknutý mandát poslanca.

 

     V prijatom uznesení výbor konštatoval, že došlo k záni-

ku  mandátu poslanca  Národnej rady  Slovenskej republiky za

Slovenskú národnú stranu, a to vo volebnom kraji východoslo-

venskom. Výbor odporučil  Národnej rade Slovenskej republiky

vziať  na vedomie  zánik  mandátu  dňom úmrtia  12. decembra

1996.

 

     Vážená Národná  rada, podľa § 48  ods. 2 zákona Sloven-

skej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej

národnej  rady v  znení neskorších  predpisov na  uprázdnený

mandát  poslanca  nastupuje  náhradník  tej istej politickej

strany,  ktorého určí  politická strana  z kandidovaných po-

slancov uvedených  na jej kandidátskej  listine v tom  istom

volebnom kraji.

 

     Mandátový  a  imunitný  výbor  podľa určenia náhradníka

v liste Slovenskou národnou stranou doručenom predsedovi Ná-

rodnej  rady Slovenskej  republiky dňa  14. januára  1997 na

svojom rokovaní  4. februára 1997  rozhodol, že nastupujúcim

náhradníkom  Slovenskej  národnej  strany  vo volebnom kraji

východoslovenskom je pán Ladislav Hruška.

 

     Ladislav Hruška  je slovenskej národnosti,  štátna prí-

slušnosť slovenská. Narodil sa 27.  6. 1946 v Košiciach. Do-

teraz pracoval ako námestník riaditeľa v a. s. Feros Košice.

Mandátový a imunitný výbor odporučil predsedovi Národnej ra-

dy Slovenskej  republiky,  aby podľa § 48 ods. 7 zákona Slo-

venskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Sloven-

skej národnej rady v  znení neskorších predpisov vyhlásil na

zaniknutý mandát nastúpenie náhradníka.

 

     Navrhujem preto, aby  Národná rada Slovenskej republiky

prijala toto uznesenie k správe Mandátového a imunitného vý-

boru Národnej rady Slovenskej  republiky o nastúpení náhrad-

níka na  zaniknutý mandát poslanca  Národnej rady Slovenskej

republiky:

 

 

     Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie

 

     1. zánik mandátu poslanca  Národnej rady Slovenskej re-

publiky Bartolomeja Kunca z dôvodu  jeho úmrtia dňom 12. de-

cembra 1996,

 

     2. podľa  § 48 ods. 2 zákona  Slovenskej  národnej rady

číslo  80/1990 Zb.  o voľbách  do  Slovenskej  národnej rady

v znení neskorších  predpisov je na  uvoľnený mandát Sloven-

skej  národnej  strany  vo  volebnom kraji východoslovenskom

podľa  určenia Slovenskej  národnej strany  nastupujúcim ná-

hradníkom Ladislav Hruška,

 

     3. správu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady

Slovenskej  republiky  o  nastúpení  náhradníka na zaniknutý

mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Vážené pani  poslankyne, páni poslanci,  ďakujem za po-

zornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem ešte raz pánu predsedovi.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, neviem, či tých, čo te-

raz vystúpili,  mám považovať, že sú  prihlásení ešte na vy-

stúpenie za kluby. (Hlas zo sály.) Nie. Pani Rusnáková hovo-

rí,  že nie.  Pán Benčík,  vy chcete  vystupovať aj  za klub

a ešte osobitne? Len za  klub. Potom nebudete vystupovať ako

poslanec, ale z poverenia za klub.

 

     Z poverenia klubov  vystúpia pán Benčík, pán Pavol Hru-

šovský a pani Eva Rusnáková - v tomto poradí.

 

     Prosím, pán poslanec Benčík.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Vážený pán predseda,

     milé kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     nemáme pripomienky k návrhu  kandidáta za poslanca HZDS

pána Vanka, ba čo viac, oceňujeme, že HZDS rešpektuje prefe-

renčné hlasy, hoci podľa zákona sa v tomto prípade tak nemu-

selo robiť.

 

     Pokiaľ ide o návrh kandidáta SNS pána Ladislava Hrušku,

obávam sa, že sme nielen svedkami, ale aj priamymi účastník-

mi ďalšej, v poradí už koľkej  parlamentnej frašky.  Bolo by

to  úsmevné, ak  by nešlo  o takú  vážnu vec,  ako je ústava

a ústavná  povinnosť poslancov,  a to  aj poslancov koalície

(HZDS, Združenia  robotníkov Slovenska a  SNS), ktorí by  sa

tiež mali  riadiť ústavou a  dodržiavať zákony. Dovoľte  mi,

aby som citoval článok 75 ods. 1 našej ústavy, ktorý obsahu-

je text sľubu poslanca tohto  znenia, zhodou okolností je tu

už pripravený a budem to  čítať z tohto sľubu: Poslanec sľu-

buje: "Budem  dodržiavať ústavu a ostatné  zákony a pracovať

tak, aby sa uvádzali do života."

 

     Včera večer poslanci vládnej  koalície, s výnimkou jed-

ného, hlasovali  v mandátovom a imunitnom  výbore za uznese-

nie, podľa ktorého v rozpore s ustanoveniami § 48 ods. 2 zá-

kona o voľbách odporučili, aby na uvoľnené poslanecké miesto

za SNS  nastúpil  kandidát, ktorý  pri voľbách nezískal 10 %

preferenčných  hlasov,  hoci  vo  východoslovenskom kraji na

kandidátke SNS sa traja takí kandidáti nachádzajú.

 

     Aj keď som všeličo skúsil  a zažil, priznám sa vám, ne-

čakal som  ani od kolegov z  vládnej koalície takú aroganciu

- vedomé ignorovanie platného právneho stavu. Mám zmysel pre

koaličné  záujmy. V  politike to  inak nejde,  ale to, čo sa

včera stalo a dnes sa tu deje, je prejavom úpadku s vrchnos-

tenským vzťahom k zákonom.

 

     Pokiaľ predseda SNS pán Slota svojou pramočiarosťou ani

nezakrýva, že návrh je v rozpore so zákonom, a potrebu poru-

šenia zákona zdôvodnil potrebou  SNS a vyšším princípom, tak

koaliční poslanci páni Cingel, Švec,  Garai vykladali zákon,

vzájomne sa  presvedčovali, že všetko je  v poriadku. Tak sa

na to pozrime spolu.

 

     Máte pred sebou, dúfam, že všetci, platný text odseku 2

§ 48, ktoré má znenie: "Ak sa uprázdni mandát v priebehu vo-

lebného obdobia po ustanovujúcej  schôdzi Národnej rady Slo-

venskej republiky, nastupuje  náhradník tej istej politickej

strany,  ktorého určí  politická strana  z kandidovaných po-

slancov uvedených  na jej kandidátskej  listine v tom  istom

volebnom kraji s prihliadnutím na odbornosť poslanca, ktoré-

ho mandát sa uprázdnil. To  neplatí, ak na uprázdnený mandát

má nastúpiť náhradník, ktorý  vo voľbách získal potrebný po-

čet prednostných hlasov podľa § 42 ods. 4." Aby som vás neu-

núval, odsek 4 § 42, na ktorý druhá veta odkazuje, stanovuje

poradie tých kandidátov, ktorí pri voľbách dostali 10 a viac

percent preferenčných hlasov.

 

     Nehnevajte sa,  nechápem ako toto  zrozumiteľné a jasné

ustanovenie možno vykladať aj inak.  Ale nevedeli to ani tí,

ktorí za  návrh hlasovali. Pán Cingel  ma inšpiroval, keď mi

pripomenul, že  už po voľbách v  roku 1994 poslanci koalície

schválili novelu  volebného zákona, a  pripomenul, že účelom

toho bolo, aby politické hnutia a strany mohli určovať pora-

die nastupujúcich kandidátov za  poslancov. Ja som si, kole-

govia,  dal tú  námahu a  vyhľadal som  stenografickú správu

o 6. schôdzi Národnej rady, časť IV, zalistoval som si v nej

a pozrel  sa na  naše rokovanie,  keď bolo  schválené znenie

tohto ustanovenia ods. 2 § 48. Ukazuje nám to zrkadlo, ktoré

je veľmi krivé až groteskné.

 

     Dňa 7. apríla 1995  Národná rada prerokovala návrh sku-

piny poslancov pána Húsku, Cupera  a Macušku, ktorým sa mení

a dopĺňa  zákon Slovenskej  národnej rady  číslo 80/1990 Zb.

o voľbách  do Slovenskej  národnej rady  v znení  neskorších

predpisov. Za predkladateľov návrh  uvádzal pán Macuška, od-

volával sa na dôvodovú správu a zdôraznil, že ide o skvalit-

nenie Národnej rady, lebo  kvalita je veľmi dôležitá. Súhla-

sím s ním.  Spoločným  spravodajcom  bol pán  Mikulka, ktorý

sa hneď po  prečítaní predkladacej správy  výborov prihlásil

do rozpravy  a predniesol takýto návrh,  citujem: "Môj návrh

smeruje  k  tomu,  aby  sa  aj  v  novom  znení zákona číslo

80/1990  Zb. v  znení neskorších  predpisov zachoval princíp

uplatnenia prednostných  hlasov podľa § 42  ods. 4. Dosiahne

sa to  tak, že sa nový  odsek 2 § 48  doplní vetou na konci:

To neplatí, ak na  uprázdnený  mandát má nastúpiť náhradník,

ktorý vo  voľbách získal potrebný  počet prednostných hlasov

podľa § 42 ods. 4."

 

     Medzi vystupujúcimi  som vystúpil ja, pán  Lauko a ešte

viacerí - Šimko, Komlósy. Ja  som  medziiným  uvádzal - lebo

nie  som taký  významný, a  ani moje  vystúpenie, aby som sa

siahodlho citoval -, ale uviedol  som, že pokiaľ ide o návrh

na zmenu zákona o  voľbách, predkladatelia sú motivovaní po-

litickou účelovosťou, tento návrh vyhovuje nie duchu právne-

ho  systému,  ale  záujmom  úzkej  politickej špičky vedenia

strán a hnutí. Doložil som,  že bez výnimky všetkým politic-

kým špičkám táto novela bude vyhovovať. Potom som ešte odpo-

rúčal, aby  sme po pár mesiacoch,  ktoré uplynuli od volieb,

nemenili volebný zákon a  neprispievali ku kupčeniu s posla-

neckými mandátmi, aby  sme rešpektovali poradie náhradníkov,

ktoré stanovili voliči svojimi  preferenčnými hlasmi v demo-

kratických voľbách.

 

     Schôdzu viedol pán Húska  a ako obyčajne ma komentoval.

Povedal: "Ďakujem  pekne. S dovolením,  len upozorňujem pána

poslanca Benčíka, že pán  spoločný spravodajca práve navrhol

doplnenie tohto zákona, v ktorom sa počíta s tým, že sa bude

zohľadňovať preferenčné poradie." (Potlesk.)

 

     Pýtam sa  poslancov vládnej koalície a pána Húsku: Dnes

toto ustanovenie už nemožno takto vykladať?

 

     Ale aby som pokračoval ďalej,  pretože aj iní takto vy-

stupovali. Vystúpil pán Macuška za predkladateľov a povedal,

citujem: "Prosil  by som všetkých  diskutujúcich, ktorí majú

prichystané diskusné príspevky od včerajška, aby ich len mo-

notónne nečítali, ale aby reagovali na zmenu, ktorá bola na-

vrhnutá:  To neplatí,  ak na  uprázdnený mandát  má nastúpiť

náhradník, ktorý vo voľbách  získal potrebný počet prednost-

ných hlasov  podľa § 42 ods. 4. Prosím vás,"  hovorí pán Ma-

cuška, "upravte si svoje  diskusné  príspevky a nečítajte tu

automaticky to,  čo ste si pripravili  a už to teraz  nie je

aktuálne." (Potlesk.) Chápem to tak,  že pán Macuška sa pri-

dal k  návrhu pána Mikulku  a k pánu  Húskovi a takto  sa to

dostalo do platného právneho stavu.

 

     Pravda, tento zákon v tomto znení, tak ako ho máte, vá-

žení  kolegovia, pred  sebou, odsúhlasilo  78 poslancov,  53

poslanci, celkom výrazné množstvo,  sme boli proti. Poslanci

z vládnej koalície, ako vidieť,  znenie teraz platného usta-

novenia ods. 2  § 48 ste si navrhli vy,  vypracovali vy a je

jasne vaším dielom. A ja vás prosím, aby ste mali väčšiu úc-

tu, ak už nie k princípom právneho štátu, tak aspoň k účelo-

vým novelám,  ktoré ste z pokynov  svojich politických šéfov

tu vyprodukovali,  aj keď sme  vás na to  včas upozorňovali.

Nerobíme  nič iné,  pani poslankyňa,  ani teraz,  len v mene

poslaneckého klubu Spoločná voľba - SDĽ,  SDSS, Strany zele-

ných na Slovensku a Hnutia  poľnohospodárov - sa kategoricky

dištancujeme od vedomého porušovania  zákonov. Možno na naše

slová  nedáte, ale  sú dve  možnosti - buď si  zmeňte zákon,

alebo  si zabezpečte, aby  tí traja, ktorí  tam  mali 10 % a

viac, sa vzdali mandátov a  kandidatúry, a všetko bude v po-

riadku, budete pokračovať v súlade so zákonom.

 

     Ďakujem vám za trpezlivé vypočutie.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďalej vystúpi pán poslanec Hrušovský.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi,  aby som aj ja  zaujal stanovisko za posla-

necký  klub Kresťanskodemokratického  hnutia k problematike,

ktorú prerokúvame,  a to je  nastúpenie náhradníka za  nášho

nebohého kolegu  pána poslanca Kunca. Myslím  si, že pán po-

slanec Benčík veľmi výstižným spôsobom spravil právny exkurz

do celej  tejto problematiky. A  priznám sa vám,  nespal som

pokojne po včerajšom rokovaní mandátového a imunitného výbo-

ru, ktorý  bol prvýkrát zvolený  a prvýkrát aj  zvolaný hneď

bezprostredne po včerajšom prvom  rokovacom dni podľa nového

rokovacieho poriadku.  Nechcel som veriť  vlastným ušiam, čo

všetko sa v mandátovom a imunitnom výbore odohralo. Zalisto-

val som si aj ja v  stenografickej správe zo 7. apríla 1995,

keď sme  v tejto rokovacej  sále prijímali novelu  volebného

zákona.  Aj vtedy  bola  príliš,  povedal by  som, nepokojná

atmosféra pri prijímaní  tohto zákona, pretože argumentovali

sme, že  takáto novela volebného zákona  je pokusom o podvod

na voličovi. O  podvod na voličovi v tom,  že vlastne sme sa

pokúsili zmeniť pravidlá volieb už po voľbách.

 

     Čiastočným  zmiernením tohto  podvodu bol návrh, ktorý,

ako  spomenul pán  poslanec Benčík,  predniesol pán poslanec

Mikulka,  ktorý  je  uvedený  aj  v  terajšom platnom zákone

o nastúpení náhradníka po uvoľnení mandátu. Nebudem sa k to-

mu vracať.

 

     Na včerajšom  rokovaní mandátového a  imunitného výboru

bol prítomný aj pán kolega Slota ako predseda Slovenskej ná-

rodnej strany, ktorý prišiel predniesť za túto stranu stano-

visko, ktorým odôvodnil  nastúpenie náhradníka na uprázdnený

mandát po pánu poslancovi Kuncovi. Po našej argumentácii, že

nie je  možné, aby to bol  iný  ako ten, ktorý  zo zákona má

nastúpiť, argumentoval vyšším princípom. Teda vyšším princí-

pom, ako  je zákon, vyšším  princípom, ako je  právo v tejto

spoločnosti, ktoré by malo  platiť  v prvom rade pre nás po-

slancov a pre tento zbor, aby  sme sa ním aj pri našich roz-

hodnutiach riadili. Nestalo sa tak, žiaľ.

 

     Bodku za  celým rokovaním a  snahou všetkých opozičných

poslancov dal  náš kolega Cabaj,  ktorý ukončil rozpravu  so

slovami:  "Aj tak  je zbytočné  tu o  tom ďalej  diskutovať.

Skončime to a rozhodnime." Hlasovaním 10 hlasov ku 9 rozhod-

li  poslanci vládnej  koalície, okrem jedného, pána predsedu

Poliaka, ktorý  hlasoval proti, že  v rozpore so  zákonom má

nastúpiť na uvoľnené miesto  po poslancovi Kuncovi pán Ladi-

slav Hruška.

 

     Pripúšťam, že v politických  špičkách sa možno dohodnúť

o tom,  ktorú fabriku  kto bude  privatizovať, o  tom, ktorá

banka alebo  peňažný ústav komu  bude patriť, ale, pekne vás

prosím, kolegyne, kolegovia, nepripusťme v tejto chvíli, aby

politické špičky,  ktoré aj v tlači  dnes vyjadrili svoj ná-

zor, že síce zákon nepoznajú, ich to nezaujíma, nerozhodova-

li mimo nás o porušovaní zákona v Národnej rade a nútili nás

do toho,  aby sme sa podriadili  takýmto ich politickým roz-

hodnutiam.

 

 

     Pán predseda  Národnej rady, vás  ako predsedu Národnej

rady, ako poslanca, ako  druhého najvyššieho ústavného čini-

teľa by  som chcel poprosiť, ak  už by sa náhodou  stalo, že

predsa  len bude  schválené uznesenie,  ktoré predniesol pán

poslanec Poliak, aby ste využili svoju právomoc a nevyhlási-

li nastúpenie náhradníka pána Ladislava Hrušku na uprázdnený

mandát.  V prípade,  ak to  neurobíte, tak  by som vás chcel

vyzvať ešte k ďalšej právomoci, ktorá prislúcha len vám, aby

ste neprijali sľub tohto pána poslanca. Jednoducho tým nemô-

že vykonávať poslanecký mandát. Vy to dobre viete, že nebude

zo zákona poslancom  a že bude tu akoby mimo zákona. A ak by

ste aj toto odmietli, ešte máte jednu šancu nepodpísať uzne-

senie Národnej rady, ktoré  bude prijaté a schválené. Prosím

vás teda,  aby ste si  uvedomili aj svoju  ústavnú zodpoved-

nosť, aby ste zvážili pred záverečným hlasovaním a pred tými

úkonmi, ktoré budú nasledovať, svoj postup.

 

     Pán poslanec Poliak predniesol  návrh na uznesenie. Do-

voľte mi, aby som predložil aj ja pozmeňujúci návrh k návrhu

na uznesenie pána poslanca Poliaka:

 

     Národná rada berie na vedomie

 

      1. zánik mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej re-

publiky Bartolomeja Kunca z dôvodu  jeho úmrtia dňom 12. de-

cembra 1996,

 

     2. že podľa § 48 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady

číslo 80/1990 Zb. o voľbách  v znení neskorších predpisov je

náhradníkom na uvoľnený mandát Emil Spišák, ktorý vo voľbách

získal potrebný počet prednostných hlasov podľa § 42 ods. 4.

 

     Toľko k návrhu na uznesenie.

 

     Ešte by som sa predsa len chcel vrátiť trošku k právnej

problematike celého § 48 ods. 2.

 

     Pán poslanec Slota a  mnohí naši kolegovia v mandátovom

a imunitnom výbore argumentovali, že hlasovali s tým, že nie

je to vlastne vec individuálneho rozhodnutia parlamentu, ale

v prvom rade je to vec politickej strany, ktorého náhradníka

bude ona  delegovať na uprázdnený  mandát. Argumentácia pána

poslanca Slotu  včera v mandátovom  a imunitnom výbore  bola

taká, že jednoducho pán Spišák medzičasom odišiel zo Sloven-

skej národnej strany a dnes už reprezentuje záujem iných po-

litických subjektov, a teda nie  je dôvod, aby mohol byť po-

slancom  za Slovenskú  národnú stranu.  Ja by  som chcel pri

tejto príležitosti ešte zdôrazniť,  že mnohé politické stra-

ny,  keď zostavovali kandidátske listiny,  nedávali na tieto

kandidátske listiny  iba členov politických  strán. Boli tam

aj nečlenovia.

 

     Teda, pán kolega Slota, ak ste politicky nezvládli vašu

predvolebnú  kampaň, ak  ste politicky  nezvládli zostavenie

kandidátky, je to váš problém.  Len, prosím vás pekne, nepo-

rušujte zákon vy,  ktorý v prvom rade chcete,  aby toto Slo-

vensko bolo pekné, kresťanské a demokratické.

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Cabaj.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     dámy a páni,

 

     chcem reagovať na predchádzajúceho rečníka najmä preto,

že keď sa dovoláva kresťanstva a  ideálov, chcem mu povedať

jednu maličkosť, aby tu neklamal.  Skutočne, ja som bol ten,

kto dal  návrh v mandátovom a  imunitnom výbore na ukončenie

rozpravy, ale bolo to po vystúpení pána Moravčíka, a nič iné

som nepovedal,  len som požiadal o  ukončenie rozpravy, lebo

by som musel konštatovať,  že zlodej kričí "chyťte zlodeja".

Nič iné som tam nepovedal a  treba, aby to  potvrdili aj os-

tatní. Za môj návrh  na ukončenie rozpravy jednomyseľne hla-

sovali všetci členovia mandátového  a imunitného výboru. Tak

prosím, nech nezavádza tuto snemovňu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa Rusnáková, nech sa páči.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte, aby som vyjadrila stanovisko poslaneckého klu-

bu Demokratickej únie.

 

     V nadväznosti na overovanie platnosti mandátu náhradní-

ka za poslanca SNS pána Ladislava Hrušku poslanecký klub De-

mokratickej únie oznamuje, že sa zúčastní na hlasovaní a bu-

de  hlasovať proti  overeniu mandátu  pána Ladislava  Hrušku

z dôvodu porušenia  zákona o voľbách  do Slovenskej národnej

rady v znení neskorších predpisov.

 

     Oznamujeme, že sa  nezúčastníme slávnostného aktu skla-

dania sľubu  tohto občana, ktorý v  rokovacej miestnosti Ná-

rodnej  rady Slovenskej  republiky nemá  čo hľadať.  Súčasne

oznamujeme, že sa nezúčastníme na hlasovaní o zaradení tohto

zatúlaného  občana Slovenskej  republiky do  výboru Národnej

radnej rady Slovenskej republiky.

 

     Dovoľte  mi v  mene opozičných  poslaneckých klubov DÚ,

KDH, Maďarskej koalície, MKDH  a Spoločnej voľby oznámiť, že

sa spoločne  na hlasovaní zúčastníme a  budeme proti a nezú-

častníme sa na skladaní sľubu.  Za poslanecké kluby DÚ, KDH,

MK a MKDH oznamujeme, že  sa nezúčastníme na hlasovaní o za-

radení tohto  náhradníka do výboru  Národnej rady Slovenskej

republiky.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci,  pani poslankyne, do rozpravy sa písomne

prihlásili páni poslanci Šimko,  Moravčík, Kukan. Takže pro-

sím pána poslanca Šimka.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Dámy a páni,

 

     rokujeme o  nastúpení náhradníkov. Rokujeme  na základe

toho, čo ustanovuje zákon o voľbách do Národnej rady Sloven-

skej republiky. Volebný zákon je centrálnym zákonom na výkon

zastupiteľskej  demokracie. V  prípade, že  volebný zákon je

nedemokratický, alebo v prípade, že sa volebný zákon nedodr-

žiava, nie je možné  hovoriť, že funguje zastupiteľská demo-

kracia. Jednoducho volebný zákon je základom toho, aby obča-

nia mohli využívať svoje  ústavné právo rozhodovať o veciach

verejných prostredníctvom svojich volených zástupcov. Z toho

dôvodu je veľmi dôležitá otázka,  či v prípade, že sa mandát

poslanca Národnej rady Slovenskej republiky uvoľní, nastupu-

je ten  kandidát, ktorý na  základe volebného zákona  získal

právo stať sa poslancom Národnej rady a nastúpiť ako náhrad-

ník, alebo či sa do  Národnej rady dostane ktosi, kto takéto

právo nemá. Toto je problém  občana Ladislava Hrušku, o kto-

rom rozhodol mandátový a  imunitný výbor väčšinovým hlasova-

ním zástupcov koaličných strán, že sa má stať poslancom toh-

to parlamentu, hoci volebný zákon mu na toto nedáva právo.

 

     Materiály,  ktoré sme  dostali rozmnožené,  sú v  tomto

smere jednoznačné a treba, aby sme ich ešte trochu doplnili.

V § 48 ods. 1 sa v novele, ktorú prijal tento parlament pred

dvoma  rokmi, vložil  odsek 2,  ktorý znie:  "Ak sa uprázdni

mandát v priebehu volebného obdobia po ustanovujúcej schôdzi

Národnej rady Slovenskej  republiky, nastupuje náhradník tej

istej strany, ktorého určí  politická strana z kandidovaných

poslancov uvedených  na jej kandidátskej listine v tom istom

volebnom kraji, s prihliadnutím  na odbornosť poslanca, kto-

rého  mandát  sa  uprázdnil."  Toľko  prečítal  pán predseda

výboru z tohto zákona, lenže tento text pokračuje ďalej: "To

neplatí, ak na uprázdnený mandát má nastúpiť náhradník, kto-

rý vo voľbách získal  potrebný počet prednostných hlasov po-

dľa § 42 ods. 4." Ten §  42 ods. 4 znie takto: "V rámci jed-

notlivých politických strán kandidáti dostanú mandáty pride-

lené strane v poradí, v  akom sú uvedení na hlasovacom líst-

ku. Ak však najmenej jedna  desatina z celkového počtu voli-

čov, ktorí odovzdali platný  hlas pre túto politickú stranu,

využila právo prednostného hlasu, dostane najskôr mandát ten

z kandidátov, ktorý získal najmenej 10 % prednostných hlasov

z celkového počtu platných  hlasov odovzdaných pre politickú

stranu  v rámci  volebného kraja.  V prípade,  že politickej

strane je pridelených viac mandátov a viac kandidátov splni-

lo  podmienku  podľa  predchádzajúcej  vety, mandáty dostanú

kandidáti postupne  v poradí podľa  najvyššieho počtu získa-

ných  prednostných hlasov.  V prípade  rovnosti prednostných

hlasov je rozhodujúce poradie na hlasovacom lístku."

 

 

 

     Teda  je  to  jasné,  dámy  a  páni, áno, novela zákona

o voľbách číslo 81/1995 Z. z. síce umožnila politickým stra-

nám,  aby  rozhodovali  o  nastupovaní  náhradníkov, ale iba

v takom  prípade, ak  na kandidátskej  listine nezostali ako

náhradníci  niektorí z  kandidátov, ktorí  získali viac  ako

10 % prednostných hlasov. Na príslušnej kandidátskej listine

Slovenskej  národnej strany  však sú  traja takí  kandidáti,

ktorí získali viac ako 10 % prednostných hlasov. Napriek to-

mu politická strana, teda  Slovenská národná strana, navrhla

kandidáta, ktorý  nezískal ani tých  10 % hlasov,  a teda by

prichádzal do úvahy až vtedy, ak  by tí traja, tak ako hovo-

ril pán doktor Benčík, odstúpili  a nechceli sa stať poslan-

cami.

 

     V tejto súvislosti, vychádzajúc z toho, že návrh, ktorý

predložil mandátový a imunitný výbor, je zjavne v rozpore so

zákonom, by  som chcel povedať  dve poznámky, dve  vážne po-

známky. Jedna z nich vychádza z toho, komu vznikne rozhodnu-

tím Národnej  rady, ktoré je v  rozpore so zákonom, prospech

prípadne škoda.  Vznikne tým prospech  nepochybne Slovenskej

národnej strane, ktorá jednoducho uprednostnila svoje záujmy

pred tým, čo stanovuje zákon, a nastúpi náhradník, ktorý ne-

získal preferenčné hlasy, napriek  tomu, že na jej kandidát-

skej listine boli alebo sú kandidáti, ktorí získali prísluš-

ný počet preferenčných hlasov,  ktoré stanovuje zákon. Získa

tým prospech  taktiež občan, ktorý  sa stane takýmto  proti-

právnym  spôsobom členom  tohto parlamentu.  Keď nijaký iný,

tak získa plat poslanca, ktorý mu vlastne nepatrí, čo nie je

malá suma. Za  rok je to viac  ako 300 tisíc korún. Treba si

to uvedomiť.

 

     V tejto  súvislosti si musíme  uvedomiť  aj našu nielen

politickú, ale aj inú právnu  zodpovednosť, a to aj trestno-

právnu  zodpovednosť.  Ústava  Slovenskej  republiky  hovorí

o tom, že poslanci Národnej rady  môžu rozhodovať, budem ci-

tovať: "Za  hlasovanie v Národnej  rade Slovenskej republiky

alebo v  jej výboroch poslanca  nemožno stíhať, a  to ani po

zániku jeho  mandátu. Za výroky pri  výkone funkcie poslanca

prednesené v Národnej rade  Slovenskej republiky alebo v jej

orgáne poslanec podlieha len disciplinárnej právomoci Národ-

nej rady." Treba si uvedomiť, že toto ustanovenie ústavy nám

naozaj umožňuje rozhodovať i v rozpore so zákonom a umožňuje

vlastne prekračovať právomoc  verejného činiteľa - poslancom

pri výkone svojej právomoci.

 

     Na druhej strane toto neplatí pre tých, ktorí návrh da-

li, to znamená pre  funkcionárov Slovenskej národnej strany.

A v tomto by  som rád citoval z ustanovenia  § 158 Trestného

zákona  v platnom  znení: "Verejný  činiteľ, ktorý  v úmysle

spôsobiť inému  škodu  alebo zadovážiť sebe  alebo inému ne-

oprávnený prospech  vykonáva svoju právomoc spôsobom odporu-

júcim zákonu, prekročí svoju  právomoc  alebo nesplní povin-

nosť vyplývajúcu z jeho  právomoci, potresce sa odňatím slo-

body na 6 mesiacov až na 3 roky alebo peňažným trestom, ale-

bo zákazom činnosti.  Odňatím slobody na 3 roky  až 10 rokov

sa páchateľ potresce, ak zadováži činom  uvedeným v odseku 1

sebe alebo inému značný prospech."

 

     Toto by som chcel  adresovať predovšetkým našim kolegom

zo Slovenskej národnej strany. Ide o trestný čin, ktorého by

sa dopustili vlastne všetci  poslanci, ktorí by hlasovali za

návrh, akurát, že poslanci, ako som už prečítal, podľa ústa-

vy  nemôžu byť  za  toto  hlasovanie trestne  zodpovední. Tí

však, ktorí podali tento návrh,  aj keď sú poslancami Národ-

nej rady,  sú za tento  návrh zodpovední, a  zdôrazňujem, že

premlčacia doba pre tento trestný čin je 5 rokov.

 

     Druhá poznámka, ktorú veľmi stručne chcem povedať, dámy

a páni, v prípade, že rozhodneme o nastúpení občana Ladisla-

va Hrušku do parlamentu v rozpore s volebným zákonom, v roz-

pore  s pravidlami,  na základe  ktorých sa  stávajú občania

zástupcami občanov, poslancami  Národnej rady Slovenskej re-

publiky, v  takomto prípade tí, ktorí  budete za tento návrh

hlasovať, sa staviate proti vôli občanov, revidujete výsled-

ky volieb a vlastne  rušíte zastupiteľskú demokraciu na Slo-

vensku.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďalej je prihlásený pán poslanec Moravčík.

 

Poslanec J. Moravčík:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

     milí hostia,

 

     nebudem sa venovať právnym  problémom celej tejto zále-

žitosti, pretože právnu problematiku veľmi excelentne analy-

zoval pán poslanec Benčík, a plne sa stotožňujem so všetkým,

čo povedal.

 

     Včera som sa prvýkrát zúčastnil na rokovaní mandátového

a imunitného výboru a mám podobné pocity, ako ich tu prezen-

toval  pán poslanec  Hrušovský.  Je  veľmi smutné,  keď taký

dôležitý výbor, ako je mandátový a imunitný, sa rozhodne ve-

dome porušiť právo, vážení.

 

     Každému z nás, ktorí tu sedíme, je jasné, aké je právo.

Niet  absolútne najmenšej  pochybnosti o  tom, čo  je právo.

Niet najmenšej pochybnosti, aký  je skutkový stav, a napriek

tomu sa chystáme alebo chystáte, tí, ktorí ste urobili urči-

tú dohodu, vedome porušiť právo.

 

     K  tomu, čo povedal pán  Cabaj, slušne  zopakujem svoje

vystúpenie v  mandátovom a politickom  výbore, a potom,  pán

poslanec, posúďte, či ste reagovali  teraz oprávnene a či aj

vaša replika o tom, že zlodej kričí "chyťte zlodeja", je na-

mieste. Ja som v podstate povedal to, že v právnom štáte ne-

existuje  nijaký  iný  vyšší  princíp,  ako je rešpektovanie

ústavy a práva. A ak sa spoločnosť nedohodne na tom minimál-

nom, že  bude rešpektovať právo, potom  sa vraciame do stavu

chaosu a  do džungle. Áno, čiže  treba rešpektovať právo. Ak

poslanec verejne  vyzýva - občania, porušujte  právo -, lebo

inak sa nedá vysvetliť ani včerajšie hlasovanie v mandátovom

a imunitnom výbore a nedá sa  zrejme inak vysvetliť ani hla-

sovanie,  na  ktoré  sa  pripravujete,  vážení páni poslanci

a poslankyne. To je jedna poznámka.

 

     Druhá -  myslím si, že v  tejto veci ide o  niečo viac,

o to, ako má fungovať moderný parlamentarizmus, aké je mies-

to politickej strany, aké je miesto poslanca, ako treba chá-

pať zákaz imperatívneho mandátu.  To všetko sú vlastne veľmi

dôležité prvky moderného parlamentarizmu.  A ak tieto prvky,

tento  parlamentarizmus  deformujeme  tým,  že budeme chápať

poslanca ako vlastníctvo politickej strany, tak sa zasa vra-

ciame niekde minimálne o 100  alebo 200 rokov dozadu. Myslím

si, že aj v tomto prípade  ide tiež o nepochopenie tejto zá-

sady. Ak sa budete stále domnievať, že poslanec je vo vlast-

níctve  politickej  strany...  (vypadol  zvuk) - rešpektujme

pravidlá, ktoré sme si prijali.

 

     Dovoľte, aby som  dokončil svoje vystúpenie konštatova-

ním. Ak nepochopíte, že  poslanec nie je vlastníkom politic-

kej strany, budete si  stále vymýšľať všelijaké vyšetrovacie

komisie, vyšetrovacie  výbory, budete stále  hovoriť o neja-

kých  krízach, pučoch  atď. tam,  kde ide  o normálny postup

podľa ústavy. Uvedomte si, ktorí sa chystáte podporiť návrh,

ktorý predložil pán poslanec  Poliak za mandátový a imunitný

výbor, pokiaľ  ide o náhradníka  za poslanca pána  Kunca, ak

budete hlasovať, aby na  jeho miesto nastúpil Ladislav Hruš-

ka, že porušujete sľub, ktorý  ste dali a na základe ktorého

ste sa  stali poslancami. Podľa  môjho hlbokého presvedčenia

nemáte potom právo pozrieť sa svojim voličom priamo do očí.

(Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci,  ktorí máte v  rokovacej miestnosti pre-

nosné telefóny,  prosím, aby ste ich  odovzdali, tak ako sme

to včera odhlasovali, inak budem musieť pristúpiť k sankčným

rozhodnutiam.

 

     Prosím, teraz vystúpi pán poslanec Eduard Kukan.

 

Poslanec E. Kukan:

 

     Pán predseda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     nebudem opakovať právne argumenty, myslím si, že to bo-

lo  dostatočne zdôvodnené,  že znenie  príslušného paragrafu

novelizovaného  zákona  číslo  81/1995  je jednoznačné, jeho

výklad je kategorický a nemôže podliehať nijakým otáznikom.

 

     Chcel by som upozorniť na  jeden aspekt, o ktorom sa tu

ešte nehovorilo.  Ako členovia parlamentu,  členovia rôznych

výborov sa zúčastňujeme na zahraničných cestách a na rokova-

niach s našimi partnermi z parlamentov iných európskych kra-

jín. Teraz nemám na mysli multilaterálne fóra, ako sú Parla-

mentné zhromaždenie Rady  Európy, Západoeurópska únia, Seve-

roatlantické zhromaždenie, ale cesty výborov nášho parlamen-

tu k partnerským výborom do európskych krajín. Vtedy sa naši

kolegovia veľmi  normálne a logicky  zaujímajú a spytujú  na

to, akým  spôsobom sa zaobchádza s  ich kolegami. Povedal by

som, že je v tom  taký stavovský záujem, pretože člen parla-

mentu alebo poslanec patrí do  určitej kategórie a v dnešnej

integrovanej spolupracujúcej Európe  sa veľmi zaujímajú naši

kolegovia aj z takéhoto pohľadu o to, aká je situácia v slo-

venskom parlamente.  Preto mala taký veľký  ohlas kauza pána

Gauliedera, preto bolo adresovaných toľko otázok na nás a aj

na našich oficiálnych predstaviteľov.

 

     Chcel by  som povedať, že ak  odhlasujeme, ak dnes slo-

venský  parlament odhlasuje  návrh, ktorý  tu predniesol pán

predseda  Poliak,  vyrábame  si  ďalší obrovský medzinárodný

škandál, hanbu. A chcel by som povedať, že za ňu nebudú zod-

povední zlí  novinári ani neprajná opozícia,  ktorá špiní do

vlastného hniezda,  ale tí poslanci, ktorí  budú hlasovať za

tento zákon. Toto  by som prosil, aby sme  si uvedomili, keď

budeme o tomto zákone hlasovať.  Budem želať hodne zdaru ko-

legom,  keď budú  vysvetľovať "demokratickosť"  tohto kroku,

a takisto budem želať hodne zdaru pánu predsedovi Gašparovi-

čovi, keď bude prijímať  zahraničné delegácie a vysvetľovať,

akým spôsobom upevňujeme demokraciu  na Slovensku a fungova-

nie zákonodarného orgánu.

 

     Ešte dve poznámky. Mňa na včerajšom rokovaní mandátové-

ho a imunitného výboru nielen prekvapilo, ale pobúrilo, akým

spôsobom sa kolegovia z  vládnej koalície stavajú k prerokú-

vaniu tejto  otázky. Poburuje ma určitá  arogancia alebo dr-

zosť toho, že my môžeme všetko, keď potrebujeme, my si prij-

meme zákon,  my ho budeme  novelizovať, keď zistíme,  že ani

ten novelizovaný zákon nám nevyhovuje,  budeme si ho po svo-

jom interpretovať,  čiže my môžeme tu  dnes robiť všetko. To

je, myslím si, veľmi zlé. A  chcel by som apelovať na to, že

je jedno také pekné múdre  slovenské príslovie, že stromy do

neba nikomu nerastú.  A ešte by som odcitoval  dnes už skoro

klasika na Slovensku, Andera z  Košíc, ktorý raz povedal, že

"Čo raz vládne, to aj padne". Myslím si, že by sme sa nemali

dať pri  rozhodovaní sa o momentálnych  otázkach strhnúť mo-

mentálnou situáciou,  ktorá je práve vtedy,  keď túto otázku

riešime, ale že by sme mali  uvažovať s chladnou hlavou a že

by sme  mali myslieť aj na  budúcnosť a postupovať maximálne

zodpovedne. To som chcel  povedať predtým, ako budeme hlaso-

vať o tejto otázke.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani  poslankyne, páni  poslanci, do  rozpravy už nemám

žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa  pýtam, či sa do rozpravy

hlási niekto  zo sály. Podľa  svetelnej tabule si  zapisujem

pána poslanca Langoša a pána  poslanca Weissa. Bolo mi ozná-

mené, že dva riadky na tej tabuli nejdú. Ďalej pána poslanca

Černáka,  Mikloška, Rózsu,  pána  poslanca  Slotu - a to  je

všetko.

 

     Uzatváram možnosť prihlásenia sa do rozpravy.

 

     Prosím pána poslanca Langoša ako prvého, aby vystúpil.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Dámy a páni,

 

     ja som sa spontánne prihlásil na tabuli krátko po úvod-

ných peripetiách otvorenia tohto bodu, pretože som bol pobú-

rený správaním  predsedu Národnej rady  docenta Gašparoviča.

Musím povedať, že moje  pobúrenie trvá. Musím hlboko dýchať,

aby som mohol pokojne hovoriť.  Bol tu jednoduchý návrh cte-

ného kolegu poslanca pána  Javorského, aby predseda Národnej

rady  dal rozdať  do lavíc  znenie zákona  a výsledky volieb

Slovenskej národnej strany, na čo mohol predseda pokojne po-

vedať áno  a zariadiť to bezodkladne.  Tento návrh, zdanlivo

jednoduchý, znamenal, aby každý  poslanec, keď bude hlasovať

o mandáte toho, koho navrhuje Slovenská národná strana, jas-

ne vedel a prečítal si to  na svojej lavici, že sa spreneve-

ruje svojmu ústavnému sľubu a  že hlasuje v rozpore so záko-

nom, teda správa sa  protizákonne. Ale správanie sa predsedu

Národnej rady  docenta doktora  práv Ivana Gašparoviča, kan-

didáta  vied, ma  oprávňuje tu  pred touto  snemovňou a pred

Slovenskou  republikou ho  viniť  z  toho, že  postavil svoj

stranícky záujem vyššie ako ústavný sľub, ktorý skladal pred

dvoma rokmi, vyššie ako platné zákony.

 

     Pred  viac ako  30 rokmi,  krátko po  nástupe Chruščova

k moci, často navštevovali Moskvu západní novinári s veľkými

nádejami. Raz  z Moskvy odišli ako zmoknuté sliepky, po tom,

keď Chruščovov  zať Adžubej povedal  lakonicky a sebavedome:

"Nás boľševikov žiaden sľub neviaže." (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec  Langoš, musím vám  odpovedať, a to  v tom

smere, že včera zasadalo  poslanecké grémium. Na poslaneckom

grémiu sme  presne dohodli postup  s tým, že  po inštalovaní

mandátového a  imunitného výboru budeme  pokračovať tak, ako

sme pokračovali. Bolo dohodnuté, že 24-hodinová lehota sa tu

na prvýkrát prepáči, pretože  je potrebné, aby mandátový vý-

bor mohol rokovať a hneď rozhodnúť. Preto sa aj skôr skonči-

la schôdza.  Takže bolo to  kvázi po takej  nepísanej dohode

v poslaneckom grémiu. Pán poslanec Javorský navrhol procedu-

rálny návrh s  tým, že chce materiály. Urobil  som tak, pro-

testovali ste, materiály ste mali. Takže, pán poslanec, mrzí

ma to, ale nemáte v tomto  pravdu a vaše obvinenia vôbec ne-

prijímam.

 

     Pán poslanec Cuper -  faktická poznámka. (Hlas poslanca

Cupera zo sály.) Pán  poslanec Cuper, premeškali ste možnosť

prihlásiť sa do rozpravy.  Teraz môžete vystúpiť s faktickou

poznámkou. Nech sa páči.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Treba  povedať, že  budem s pokojným svedomím hlasovať,

pretože otázka straníckeho mandátu je známa, aj sám zákon na

ňu reaguje tým, že hovorí, ak by sa uprázdnil mandát poslan-

ca a strana už nemá náhradníka, v každom prípade zostáva ne-

obsadený. Samozrejme, povytrhávať zo zákona jednotlivé usta-

novenia, predčítavať ich potom a vymyslieť si niečo je jedna

vec. Druhá vec je to,  že ani Gauliederom sa zasadanie Orga-

nizácie o  bezpečnosti a spolupráci  17. a 18.  nezaoberalo,

kde som  bol ako vedúci  delegácie. Takže, pán  Kukan, treba

informovať  objektívne. Tieto  kamarátske intervencie, ktoré

si zjednávate, nie sú oficiálnym stanoviskom OBSE.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Weiss,  nech sa páči. S faktickou

poznámkou ešte vystúpi pán poslanec Lauko.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Chcem sa opýtať pána Cupera,  či si prečítal nový roko-

vací poriadok.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, nemôžete  reagovať faktickou poznámkou na

faktickú  poznámku.  Prosím,  treba  vypnúť mikrofón. (Hlasy

v sále.)

 

     Prosím, pán poslanec Weiss.

 

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Ctené kolegyne,

     vážení kolegovia z koaličných strán,

 

     najprv maličká poznámka k tomu, čo povedal pán poslanec

Cuper. Mal som možnosť  v posledných týždňoch absolvovať ná-

vštevy spolu  s kolegom Kukanom  aj  s ďalšími členmi zahra-

ničného  výboru  v  Bundestagu  a  v holandskom  parlamente.

A môžem vás ubezpečiť, je mi to ľúto, že to musím urobiť, že

či v kuloároch, alebo aj  v otvorených diskusiách sme dostá-

vali otázku, ako došlo  k vylúčeniu pána poslanca Gauliedera

z parlamentu a  prečo sa to stalo.  Nie je pravda, že  sa to

ignoruje.

 

     A teraz k tomu, čo som  chcel povedať na margo toho, čo

sa chystáte, vážené kolegyne, kolegovia  z koaličných strán,

urobiť. Je  to ďalší krok k  uvrhnutiu Slovenska do izolácie

v demokratickom svete. A je  to aj ďalšie prehĺbenie brázdy,

ktorá rozdeľuje  slovenskú spoločnosť. Zároveň  týmto krokom

môžete spochybniť legitimitu  budúcich rozhodnutí tohto par-

lamentu.

 

     Dámy a páni, vy chcete korporatívne porušiť zákon a tým

aj prísahu poslanca. Uvedomujete  si, že tým prakticky vyzý-

vate občanov tejto krajiny, aby  aj oni porušovali zákon? Na

tomto  základe  chcete  zjednocovať  slovenskú spoločnosť na

chystanej konferencii v máji? To si naozaj myslíte, že plat-

formou na zjednotenie je porušovanie  zákona? Veď si to zrá-

tajme. V  novembri 1994 sa porušila  ústava pri zmene zákona

o veľkej privatizácii. O poslancovi Gauliederovi sa tu hovo-

rilo. Dnes chcete zabrániť právoplatne zvolenému poslancovi,

aby mohol uplatniť svoj mandát. Tento pohŕdavý vzťah k záko-

nu, k ústave, toto  politické grobianstvo jednoducho nemožno

tolerovať a nie je to možné prikrývať ani doma, ani v zahra-

ničí. Naozaj, choďte si to vysvetľovať von sami.

 

     Viem, pán podpredseda Ľupták, že  pre teba je svet gom-

bička a tebe je to ukradnuté, či bude Slovensko integrované,

alebo nebude integrované, máš  taký politický názor, ale ob-

čania tejto krajiny, myslím si, vo väčšine majú názor iný.

 

     Chcel by som vás požiadať, kolegyne a kolegovia z vlád-

nej koalície, ešte raz si dobre rozmyslite to, čo sa chystá-

te urobiť, a zmeňte svoj chystaný politický zámer.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďalej  je  prihlásený  pán  poslanec  Černák a medzitým

s faktickou poznámkou pán poslanec Cuper, ale jedine poznám-

ka na rečníka.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Áno. Pán poslanec Weiss, ešte raz opakujem 17. a 18. na

výročnom  zasadaní Organizácie  o bezpečnosti  a spolupráci,

kde som  sa zúčastnil s  pánom Slobodníkom, nepadlo  zo slov

pána predsedu  Ruperéza ani jedno jediné  slovo o kauze Gau-

lieder.  Môžem vám  doručiť materiály,  takže neobviňujte ma

z niečoho takého,  že som tu  náhodou zavádzal. Ani  zo slov

ďalších rečníkov nič také nevyplynulo za celé dva dni. To je

po prvé.

 

     Po  druhé, ešte  raz opakujem,  že stranícky  mandát je

bežnou záležitosťou v demokratických krajinách 20. storočia,

pozná ho aj volebný zákon.  Práve ho treba čítať v komplexe,

nevytrhávať  z  kontextu.  Budem  s  pokojným  svedomím, pán

Weiss, hlasovať za to, aby  pán Hruška bol v tomto parlamen-

te, pretože je evidentné z § 48 ods. 2, že ak niet náhradní-

kov z politickej strany, mandát ostáva neobsadený, to zname-

ná, že  nikto, kto nie  je členom politickej  strany, nemôže

prísť do  tohto parlamentu a posilniť  inú politickú stranu,

pretože tým  by tiež boli oklamaní  voliči tohto štátu, lebo

oni volili zároveň stranu a  aj kandidáta na straníckej kan-

didátke. Takže netrápte sa s naším svedomím.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     S faktickou poznámkou sa  ešte hlási pán poslanec Glin-

ský.

 

Poslanec J. Glinský:

 

     Ďakujem.

 

     Vážená Národná rada,

 

     myslím si,  že všetci si viac  alebo menej uvedomujeme,

že  najvyšším ochrancom  ústavnosti je  Ústavný súd. Ústavný

súd, v  ktorom tiež sú,  ako vieme, rôzne  názory, a kde  sa

hlasuje. To  je po prvé. Myslím  si, že keď hlasujeme  aj vo

vládnej koalícii, všetci sme si toho plne vedomí.

 

     Po druhé - teraz alebo v budúcnosti budeme vždy svedka-

mi v  parlamente, teda na  verejnosti, transparentného poli-

tického boja. Sú aj  formy netransparentného politického bo-

ja. Možno naši poslanci i  v zahraničí dostávajú otázky, po-

vedzme, ako poslanci Národnej rady chránia stabilitu spoloč-

nosti,  stabilitu politického  systému, či  používajú aj ne-

transparentné  formy politického  boja, kupovanie politickej

moci a podobne. Myslím si,  že platforma na zjednotenie par-

lamentu nastane vtedy, ak  opozičné strany v zahraničí niečo

urobia proti  povesti Slovenska ako pária  v Európe, povesti

hnedo-červenej totality, kde sa  porušujú práva menšín, atď.

atď. Bojím sa,  že ak naša opozícia bude  pokračovať v dote-

rajšej činnosti, platforma na spoluprácu sa nepriblíži.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nech sa páči, pán poslanec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne a kolegovia,

 

     Slovensko sa  zmieta rozdelené na  dva tábory, koalícia

hlása  svoje, opozícia  svoje,  a  tí, ktorí  majú predstavu

o politickej kultúre, vážne hovoria o tom, že handicapom pre

Slovensko je absencia  politického dialógu. Absencia dialógu

medzi opozíciou a koalíciou,  slušne sa porozprávať, vypočuť

sa. Na niektorých veciach, ktoré sú v záujme štátu, možno sa

aj zhodnúť a pritom sa nebáť straty podpory alebo politické-

ho trička.  Pán predseda Gašparovič  je športovec a  iste si

nevie predstaviť situáciu, že po faule na vás vám niekto po-

  ruku, ale  hneď vás  ešte kopne  pod hladinou  alebo pod

členkom. Preboha, to nie je  náznak dohody, náznak toho, aby

sme spolupracovali.

 

     Viete, začal som trochu okľukou  preto, aby som sa dos-

tal k tomu, o čom všetkom tu diskutujeme. Hovoríte, prvá ve-

ta je pre nás dôležitá,  ďalšia veta nás nezaujíma. Hovoríte

o tom, ale  veď politická strana  si musí určiť.  Pán kolega

Cuper vyhlasuje,  že s čistým  svedomím bude hlasovať,  a ja

ľutujem jeho učiteľov práva, ktorí  sa asi v hrobe obracajú.

Padali rôzne argumenty a ja  sa vás tak normálne ľudsky opý-

tam, postavil sa niekto v klube a povedal, priatelia, ale tu

je zákon, tu je to  jasne napísané, žiadne iné argumenty ne-

platia. Obyčajný smrteľník, človek, občan, o ktorého hlas sa

usilujeme, dostane pokutu, keď prejde na červenú, ten ide do

basy, keď nedodržiava  zákon. A zákon platí aj  pre nás, pre

všetkých, a pre vládnu koalíciu obzvlášť.

 

     Dovoľte  mi  dotknúť  sa  dvoch  vecí,  ktoré nezazneli

a ktoré treba  plne povedať. Zákon je  zákon, o tom hovorili

moji predrečníci,  ale ten prístup, že  chcete namiesto pána

Spišáka spraviť poslancom pána Hrušku, to je celá procedúra.

Tá procedúra  začínala tým, že najprv  sa musel určiť vhodný

počet členov  mandátového a imunitného  výboru. Číslo 15  je

veľmi logické, 150-členný je poslanecký zbor, keby sa zvolil

15-členný výbor, sú to ľahké  počty - približne 81 koalícia,

zvyšok opozícia, 8 ku 7  neexistuje, to nemôže byť. Vám bolo

jasné, že pána Poliaka ako rovného človeka nezlomíte, a pre-

to sa hľadalo také číslo členov mandátového a imunitného vý-

boru, aby bolo isté, že aj  bez pána Poliaka názor vo výbore

prejde,  preto nemohlo  byť 17  členov, vôbec  sa nehovorilo

o 16, a málo bolo aj 18, muselo sa zvoliť číslo 19, ktoré je

zo všetkých variantov najkostrbatejšie. A tak bolo jasné, že

ak aj pán predseda Poliak sa zachová ako predseda, bez ohľa-

du na jeho názor bude vo výbore zabezpečená väčšina.

 

     Celé  tieto takpovediac  "tanečky" boli  urobené preto,

aby nakoniec  zodpovednosť zobral na  seba kolektívny orgán,

aby zákon  neporušila konkrétna osoba,  ale aby sa  povedalo

- mandátový a imunitný výbor rozhodol.

 

     A dotknem sa druhej veci,  ktorou aj skončím. Ani tieto

krasokorčuliarske cviky nezbavia osobnej zodpovednosti pred-

sedu  Národnej rady  pána Gašparoviča.  Rokovací poriadok je

v tomto smere úplne jasný, § 10 ods. 1 hovorí, že náhradníka

pozýva predseda Národnej rady. V odseku 2 sa hovorí, kedy sa

uvoľňuje mandát, a preto, že ods. 1 hovorí "ak počas ustano-

vujúcej  schôdze",  v  odseku  3  sa  hovorí,  že podľa ods.

1 a 2 sa postupuje aj  vtedy, ak sa uprázdni mandát poslanca

počas  volebného  obdobia  Národnej  rady  po  ustanovujúcej

schôdzi. To znamená, že  náhradníka pozýva predseda Národnej

rady. Mandátovému a imunitnému výboru nechá overiť jeho man-

dát a  potom skladá sľub a  podľa predchádzajúceho paragrafu

po zložení sľubu začína vykonávať svoj mandát.

 

     Pán predseda  dostal dva listy, dve  žiadosti, a obidve

dal posúdiť mandátovému a  imunitnému výboru, ktorý zažmúril

oči a rozhodol tak, ako rozhodol, z hľadiska politickej zod-

povednosti aj proti zákonu, aj proti ústave. Ale pán predse-

da, keby vám poslal list,  povedzme, pán Kasanický, ktorý by

sa strašne rád videl v tomto parlamente, má postavenú tieňo-

vú vládu,  aj jeho žiadosť  by ste dali  posúdiť mandátovému

a imunitnému výboru?  Nebuďte smiešny, jednoducho  by sme ho

chytili a hodili  do koša, pretože zo zákona  nemá na to ná-

rok. Takže zo zákona by ste, pán predseda, nemali akceptovať

názor Slovenskej národnej strany, ktorá má právo na svoj ná-

zor, ale mali ste povedať, páni, pozor, platí druhá veta, je

tu náhradník, ktorý získal viac  ako 10 % preferenčných hla-

sov, a ak  chce nastúpiť a mandátový a  imunitný výbor overí

jeho mandát, musí nastúpiť on.  Vy ste nemali nikoho druhého

pozývať.

 

     Pán predseda,  niekoľko rokov a  najmä posledné dva  sa

vám darilo  schovávať za kolektívne orgány.  Zrejme ste boli

pod tlakom, lebo som zaregistroval, ako prehnane ste v tele-

vízii dvakrát alebo trikrát zdôrazňovali, že pri Gauliedero-

vi ste hlasovali  tak ako ostatní, ale teraz  ste sa dostali

do jednosmerky, ktorú vám nezávidím, ale ktorá je jednoznač-

ná.  Musíte nájsť  kompromis so  svojím svedomím,  so svojím

právnym vzdelaním, ale nesmiete hľadať kompromisy s funkciou

ústavného činiteľa,  muža číslo dva v  tomto štáte. Predseda

Národnej  rady mal  pozvať pána  Spišáka a  jeho mandát  dať

overiť mandátovému  a imunitnému výboru. Viem,  že asi nedo-

siahnem zvrat vášho rozhodnutia, ale aby to zostalo zapísané

a aby pán predseda ešte mal šancu opraviť svoje rozhodnutie.

Povedal som,  čo som povedal.  Pán predseda, mrzí ma, že ako

ústavný činiteľ  ste urobili taký krok,  že sa schovávate za

kolektívny orgán. Zodpovednosti vás nikto nezbaví.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán  poslanec, nemá  význam sa  s vami  baviť o výklade

právneho postupu, ale chcem vám  povedať len jednu vec. Keby

pán Kasanický  bol predsedom strany, ktorá  je v parlamente,

a za jeho stranu  by mal prísť náhradník a  oznámil by meno,

tak by som to zobral takisto a dal to mandátovému výboru. To

je moja povinnosť.

 

     Ďalej je  prihlásený pán poslanec Mikloško,  ale s fak-

tickou poznámkou medzitým pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Chcel by som sa dotknúť začiatku vystúpenia nášho váže-

ného kolegu pána  Černáka, keď sa na vás  obracal s otázkou,

či si viete predstaviť, že  vám niekto podá ruku ako športo-

vec a  pod hladinou vás  kopne. Nie je  dobré, ak sa  niekto

spolieha, že všetci  zabúdajú, ak zabúda sám. Ja  by som rád

pripomenul nášmu ctenému kolegovi  pánu Černákovi, že to bol

práve on, kto to predviedol v našom parlamente, keď podpísal

koalíciu a vzápätí podtrhol vládu.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte s faktickou poznámkou sa hlásil pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Ľudvíku, nepochovávaj mojich  učiteľov, profesor Matou-

šek  ešte  stále  učí  a  docent  Káčer  je síce na dôchodku

v Hronskom  Beňadiku, ale  hnevali by  sa na  teda obidvaja.

Nestaraj sa o mojich učiteľov,  staraj sa o svoje privatizo-

vané podniky. To je po prvé.

 

     Po druhé, nemám nijaké  výčitky svedomia, ak zahlasujem

za to, že bude tu iný človek ako pán Spišák,  pretože voleb-

ná komisia rozdelila mandáty  podľa toho, ako ich jednotlivé

politické strany získali. Samozrejme,  ak by  pán Spišák bol

členom politickej strany, za  ktorú kandidoval, aj dnes, ur-

čite by ma  nikto nedonútil, aby som hlasoval  za to, aby tu

nebol. Dnes  prestal byť členom politickej  strany, za ktorú

kandidoval, teda  stratil aj možnosť  nastúpiť ako náhradník

v rámci volebného zákona. Taký  je úzus, lebo inak ustanove-

nia § 48 ods. 2 by  boli úplne obsolétne. Nemožno veci meniť

jednoducho len tým, že  si vymyslíte nejaký výklad povytrhá-

vaný z kontextu zákona.

 

     (Ja veľmi dobre viem čítať, pán  Miklušičák, už by bolo

načase, aby  ste sa trochu v  tomto parlamente kontrolovali,

lebo vašim vystúpeniam chýba akákoľvek kultúra.)

 

     To znamená, že treba vykladať  ustanovenia, to sa tu už

niekoľkokrát  zdôraznilo,  v  kontexte,  samozrejme, v rámci

ustanovení aj iných paragrafov zákonov. V každom prípade po-

litická strana, ak niekto prestal  byť jej členom, nemusí ho

kandidovať ako náhradníka, aj  keby rovno získal preferenčné

hlasy.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, uplynuli vám dve minúty.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Viem, Ľudvíku, že by si bol rád, že by ste mali o jeden

mandát  viac, ale  to nejde,  musíte si  to vybaviť v nových

voľbách.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Mikloško, nech sa páči.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Vážený pán predseda,

     dámy a páni,

 

     dobre si pamätáme, ako pri  zákone o štátnom jazyku od-

razu vystúpil  pán kolega poslanec  Sečánsky a povedal,  aby

sme hlasovali podľa mena. Aj  sa stalo, prenášala to televí-

zia, všetci sme vtedy povedali  svoj osobný názor k tomu zá-

konu. Bol by som veľmi rád,  keby sme aj dnes mohli hlasovať

podľa mena. Pán poslanec a zároveň doktor práv pán Sečánsky,

bol by som  veľmi zvedavý, ako by ste  vy hovorili pri tomto

hlasovaní o uznesení, ktoré tu predložil mandátový a imunit-

ný výbor.

 

     Úprimne poviem,  že by ma zaujímalo  aj hlasovanie pána

predsedu parlamentu ako  druhého najväčšieho ústavného čini-

teľa. Veľmi pozorne by som  iste počúval, ako kultivovane by

sa vyslovoval  pán podpredseda Húska  pri hlasovaní, priznám

sa, že  by ma až  tak veľmi nezaujímalo  hlasovanie pána po-

slanca Cupera, lebo predpokladám, že on sa už vidí na Ústav-

nom súde a toto všetko tu  už je preňho len taká naozaj gom-

bička. A celkom by bolo zaujímavé aj hlasovanie pána poslan-

ca  Brňáka, ktorý,  odkedy je  v parlamente,  t. j.  od roku

1990, je  vždy najväčším znalcom  a vykladateľom rokovacieho

poriadku a zákonov. To je ako prvá vec.

 

     Ako  druhá vec  - dnes  som si  veľmi pozorne  prečítal

v Slovenskej republike, ktorú, samozrejme, čítam, iniciatívu

Hnutia za demokratické  Slovensko o tom, že v  máji 1997 ide

usporiadať konferenciu Jednota slovenskej spoločnosti. Je to

neuveriteľne  dojímavá  iniciatíva  v  čase, keď vyhadzujete

alebo  vykopnete odtiaľto  poslanca Gauliedera,  v čase, keď

porušujete evidentne  zákon, prichádzate s  iniciatívou, pri

ktorej sa skutočne človeku tlačia slzy do očí, ale ešte zau-

jímavejšie je,  samozrejme, že to  bude v čase,  keď už bude

všetko  sprivatizované, možno  už aj  slovenské banky, alebo

ináč povedané, keď už všetko rozkradnete, tak ako to povedal

pán  Gavorník, že  by neprežil,  keby zverejnil  to, za  čím

všetkým stojíte.  V tom čase  prichádzate s iniciatívou  ako

otec a mať zjednotiť tento rozvadený národ.

 

     Veľmi  mi to  pripomína situáciu,  keď na  Vianoce 1979

vtrhli Rusi  do Afganistanu a  vzápätí Leonid Iľjič  Brežnev

vystúpil  s iniciatívou  nového mierového  programu pre celý

svet. (Potlesk.)  Moskovská škola, či  je komsomolská, alebo

stranícka, je len  jedna, je to jedna tradícia,  nedá sa jej

zaprieť.

 

     A po tretie,  stalo sa už akýmsi historickým  a tiež už

  takým patetickým  obrázkom, ako  pán poslanec  Prokeš na

Bratislavskom hrade nesie ústavu, v peknom obleku, hrdo. Pán

poslanec Prokeš, vaša strana dnes bude znovu šliapať po tej-

to ústave,  znovu ju bude  porušovať. Ja vám  odporúčam, pre

mňa by bola nesmierne milá scéna, keby ste sa išli teraz ob-

liecť znovu do toho istého  čierneho obleku, dali si tú stu-

hu  a vo chvíli, keď váš  poslanec pán Hruška bude sem vstu-

povať, keby ste prišli, aby ste túto ústavu odniesli odtiaľ-

to preč. (Potlesk.) Myslím si,  že to by bolo elegantné ges-

to, a tak by ste sa zapísali naozaj ako šľachtic tých, ktorí

bránia ústavnosť a zákonnosť Slovenskej republiky.

 

     Ďakujem vám.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo má pán poslanec Rózsa.

 

Poslanec E. Rózsa:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážená Národná rada,

 

     chcem sa k tejto otázke  vyjadriť bez emócií a poukazu-

jem na § 27 ods. 7 zákona číslo 350/1996 Z. z., ktorý medzi-

iným hovorí,  že rečník hovorí spravidla  vo voľnom prednese

a pritom môže použiť aj poznámky. Preto budem veľmi stručný.

 

     V  Ústave Slovenskej  republiky je  Slovenská republika

deklarovaná  ako právny  štát.  Základným  znakom je,  ak to

chceme vyjadriť všeobecne, že  vládne právo a zákon. Dovolím

si poukázať  ďalej na článok 2  Ústavy Slovenskej republiky,

že "štátne  orgány" - a teraz  citujem - "môžu konať  iba na

základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý

ustanoví zákon".  Na prerokúvanie piateho  bodu 24. schôdze,

práve  na tento  bod sa  vzťahuje zákon  číslo 81/1995 Z. z.

v znení zmien a doplnkov, menovite v kauze § 48 ods. 2.

 

     Ďalej, pokiaľ ide o každého poslanca Národnej rady Slo-

venskej republiky, odvolávam sa na  článok 75 ods. 1 ústavy,

v ktorom je zloženie  ústavného  sľubu, a preto nemôžem inak,

len zodpovedne vyhlásiť, že návrh uznesenia, ktorý bol pred-

ložený,  z hľadiska  týchto aspektov  nemôžem podporiť. (Po-

tlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďalej sa prihlásil pán poslanec Slota.

 

Poslanec J. Slota:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení prítomní,

 

     skutočne musím všetkým  svojim kolegom predrečníkom po-

ďakovať za  ich skvelé herecké výkony,  ktoré tu predviedli,

a poďakovať taktiež  za to, že  majú skutočne taký  obrovský

záujem  o uprázdnené  miesto poslanca  za Slovenskú  národnú

stranu. Nikdy  by som tomu  neveril, že by  sa tak zaoberali

naším priestorom v tejto snemovni.

 

     Taktiež  by som  chcel skutočne  vyzdvihnúť ten  ľudský

faktor, keď pán Černák ešte za života nebohého doktora Kunca

chodil za  pánom Spišákom, ktorý  už dva roky  nie je členom

Slovenskej národnej  strany, a spracúval  ho ešte za  života

pána Kunca na to, ako by mal  vystúpiť a ako by sa mal dovo-

lávať svojho mandátu, i keď už dva roky alebo vyše dvoch ro-

kov nie je členom Slovenskej národnej strany. To je skutočne

veľmi humánne gesto, a ja si  myslím, že je to obyčajný hye-

nizmus.

 

     Chcel by som zdôrazniť a ďakujem pánu doktorovi Cupero-

vi a pripájam sa, ja som  v mandátovom výbore v žiadnom prí-

pade nehovoril,  že si nectím  zákon, to v  žiadnom prípade.

Stále tvrdím a Slovenská národná strana tvrdí, že prvá veta,

ktorú považujem za preambulu toho  odseku, kde sa hovorí, že

náhradník je z tej istej politickej strany, to je ten zákon,

ktorý si  my všetci ctíme. A  voliči, keď sa už  zase niekto

odvoláva na voličov, volili v roku 1994 predovšetkým poslan-

cov a  program strany. A  nakoľko sa pán  Spišák spreneveril

tomuto  programu a  nie je  členom strany,  tak sa  nebojím,

v žiadnom prípade sa nebojím, že by niektorí z voličov, kto-

rí nás  volili na východnom  Slovensku, nejako protestovali.

Ibaže by zase niekto niekoho  kúpil a vyhlásil, že teda pro-

testuje.

 

     Tiež by  som sa obrátil na  pána doktora Benčíka, ktorý

tu tak sugestívne vystupoval v mene zákona. Pán doktor, mys-

lím,  že  ste  pôsobili  počas  celého komunistického režimu

v niektorých inštitúciách,  a keď si spomeniem, ako v päťde-

siatych rokoch  v mene zákona  tieto inštitúcie likvidovali,

dokonca odsudzovali  na smrť nevinných ľudí,  na mučenie, na

odstraňovanie týchto ľudí, z  vašich úst, keď tu vystupujete

ako najväčší ochranca  demokracie a práva, sa mi  to zdá do-

slovne ironické, minimálne ironické. Ja  by som to skôr pri-

rovnal k paródii. (Potlesk.)

 

     Chcel by som zdôrazniť, že Slovenská národná strana si,

samozrejme, ctí zákon.

 

     A svojmu kolegovi Ivanovi Šimkovi  by som len chcel po-

vedať - Ivan,  prosím ťa, už sa stáva  tradíciou, že z vašej

strany sa  tu nejak často vyhráža  rôznymi paragrafmi a mož-

nosťou  trestného stíhania  v budúcnosti.  Už mi  to pripadá

skutočne ako v päťdesiatych rokoch,  len myslím, že vtedy to

bolo v opačnom garde, že  vtedy sa vyhrážali červení a teraz

sa budú vyhrážať  čierni. Zdá sa mi to  trocha v tomto sneme

nevhodné. Osobne  by som tebe odporučil,  aby si vrátil svoj

titul doktora práv, pretože taký  výklad zákona, ako ty máš,

tak to je  teda úžasné, i keď to  hovorím ako neprávnik, ale

to aj laik mohol postrehnúť, ako odborne si tu vykladal prá-

vo.

 

     Chcel by som záverom povedať, vážené dámy, vážení páni,

že Slovenská národná strana si skutočne vážila, veľmi si vá-

ži nášho priateľa, ktorý odišiel, doktora Kunca, ktorý celým

svojím srdcom bol oddaný  našej Slovenskej republike, tomuto

slovenskému národu. Nedajte priestor ľuďom v tomto parlamen-

te, ktorí by chceli, aby  na miesto tohto  krištáľovočistého

človeka  bol  dosadený  človek,  ktorý  zradil program našej

strany.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  už som konštatoval, že

nemám viac  prihlásených do rozpravy, ale  rozpravu ešte ne-

končím, pretože dám priestor na faktické poznámky. Prihlásil

sa pán poslanec Ftáčnik.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     pán  poslanec Slota  nepredniesol žiadne  argumenty na-

priek tomu,  že som čakal,  že ako jediný  zástupca koalície

povie aspoň nejaký argument. K tomu jedinému, kde sa odvolá-

val na slová "náhradník tej istej politickej strany", rád by

som mu  povedal, že to znamená,  že nenastúpi náhradník inej

politickej strany, ale ten náhradník nepatrí tej strane, ako

sa tu  už niekoľkokrát vysvetľovalo.  To znamená, že  za ná-

hradníka, ktorý bol zvolený na kandidátke SNS, nemôže nastú-

piť náhradník za HZDS alebo nejakú inú stranu - to znamenajú

slová  "náhradník tej  istej politickej  strany", to znamená

tej, na ktorej listine bol  zvolený poslanec, za ktorého na-

stupuje. To netvrdí pán Slota, pán Slota tvrdí niečo iné.

 

     Rád by  som sa ohradil  voči tomu, aby  ste, pán Slota,

používali argumenty,  ktorými útočíte na  mojich kolegov po-

slancov, pretože  rovnaký meter by ste  mohli používať aj na

svojich kolegov, s ktorými sedíte vo vláde.

 

     A poslednú vec by som chcel povedať, že ak ste sa odvo-

lávali na zločiny, ktoré sa stali v minulosti, tak akákoľvek

neprávosť, ktorá  sa v minulosti  stala, nemôže ospravedlniť

neprávosť, ktorá sa má stať alebo sa stane dnes. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďalej pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Nebudem reagovať na osobné  invektívy, ale chcem sa vy-

jadriť k tomu, že keby sme hneď aj chceli prijať ten výklad,

že má nastúpiť ktosi, kto  je členom politickej strany, kto-

rej mandát zanikol, tak v  poriadku. Možno pán Spišák už nie

je členom  Slovenskej národnej strany,  ale je tu  ďalej pán

Šuster, ktorý získal 2 620 preferenčných  hlasov, pán Petko,

ktorý získal  2 542 preferenčných hlasov,  to všetko je viac

ako 10 %, a pán  Hruška získal 952 preferenčných hlasov. Ale

pokiaľ ide  o výklad zákona  o voľbách, stojím  si za svojím

výkladom. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa Sabolová.

 

 

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Pán poslanec  Slota, myslím si, že  nejde o dojemný zá-

ujem o vašu stranu a o vás. Nezaoberáme sa vaším priestorom,

ale platným zákonom, ktorý platí  v tomto štáte o voľbách do

Národnej rady.  Aj keď možno vaši  páni poslanci nemajú toto

právne vedomie  alebo neovládajú  volebný zákon,  ako sa vy-

jadril pán  poslanec Moric v  rozhovore pre isté  noviny, že

o tom, či nastúpi na uvoľnený post poslanca, musia rozhodnúť

politické špičky.  Tak neviem, či  sa rozhoduje podľa  toho,

ako rozhodne špička, alebo aký zákon platí. A dokonca vyhlá-

sil, že  "neovláda volebný zákon.  Chvalabohu.". To je  jeho

vyjadrenie.

 

     Ľudia vo voľbách nevolili len Slovenskú národnú stranu,

ale ľudí, ktorí boli na týchto kandidátkach, a uvedený počet

hlasov, ktorý dostali traja náhradníci, ktorí by mali zo zá-

kona nastúpiť, je iste dostatočný  na to, aby títo ľudia, aj

keď hovoríte, že dnes jeden z nich nezastupuje vašu politic-

kú stranu, majú určite  lepší kredit na východnom Slovensku,

ako poslanec,  ktorého vy navrhujete na  tento uvoľnený post

- kandidát na tento post pán Ladislav Hruška.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Lauko.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Chcel by som pánu Slotovi pripomenúť, že ctená snemovňa

nevie, čo  to je čierny.  Vieme, čo sú  to ružoví, čo  sú to

červení, ale  snažíte sa tu  Slovensko presvedčiť o  nejakom

čiernom  a používate  to tu,  ale nikto  tomu nerozumie, pán

Slota.  Všetci rozumejú,  čo sú  to kresťanskí  demokrati vo

svete, čo sú to socialisti vo svete, čo sú to liberáli, ale,

prepáčte, hnedí alebo čierni... A  keby ste nám ešte vysvet-

lili, čo sú to hnedí, alebo podobne.

 

     Dovoľte mi  druhú poznámku. Pán  primátor, pán poslanec

a predseda strany, vaše vyjadrenie o tom, že prvá veta z ne-

jakého článku je  pre vás dominantná a je  preambula - viete

čo,  choďte za  desiatimi starostami  najmenších obcí, ktorí

ovládajú zákony  do bodky, a ich  sa opýtajte na to,  ako sa

vykladajú zákony a ako sa  chápu zákony. Všetci vám povedia,

že každý odsek a každý paragraf  sa berie v celosti. Tam ne-

môžete vytrhnúť  jednu vetu z  nejakého paragrafu. A  prosím

vás, neučte  nás tu o  zákonoch, skôr ich  dodržiavajte, pán

primátor a predseda strany.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa Ďurišinová.

 

Poslankyňa M. Ďurišinová:

 

     Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.

 

     Myslím si, že by bolo odo mňa naozaj naivné, pán Slota,

žiadať, aby ste sa ospravedlnili  pánu Benčíkovi. Ak ste se-

deli v  tejto sále, a myslím,  že ste tu v  tom čase sedeli,

pri jeho vystúpení, museli ste  dobre počuť, že pán poslanec

Benčík v  drvivej časti  svojho  vystúpenia  citoval len vy-

stúpenia zo stenografickej správy, vystúpenia vašich koalič-

ných  partnerov  pri  schvaľovaní  novelizácie tohto zákona.

Takže naozaj  z vašej strany  neočakávam nijaké ospravedlne-

nie. Ale vzhľadom na to, že ste včera v mandátovom a imunit-

nom výbore aspoň niečím argumentovali, na rozdiel od dnešné-

ho vystúpenia, vám chcem povedať,  že ani ten vyšší princíp,

na ktorý  ste sa odvolávali, ani  poslanecký sľub, ktorý ste

hovorili,  že každý  by sa  mal riadiť  podľa svojho vedomia

a svedomia, nesmie byť v rozpore s ústavou a so zákonmi toh-

to štátu.

 

     Ďalej ste argumentovali tým, že aj keď sú tam síce ďal-

ší dvaja náhradníci na tých 10 %, ktorí by mali právo nastú-

piť, Ústredná rada Slovenskej  národnej strany rozhodla tak,

že nastúpi  ďalší, iný kandidát.  Pán Slota, ja  dobre viem,

prečo nie som členkou  Slovenskej národnej strany, a necítim

sa  viazaná rozhodnutím  Ústrednej rady  Slovenskej národnej

strany, ja  sa cítim viazaná  a rešpektujem len  tie zákony,

ktoré platia v našej republike.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Fogaš.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Musím povedať, že som sklamaný vystúpením pána poslanca

Slotu, pretože som očakával, že sa uvedú vecné argumenty, na

základe ktorých mohol mandátový a imunitný výbor postupovať.

Rád zdôrazňujem, že v polovici zákona nemôže byť žiadna pre-

ambula a  prvá veta  príslušného § 48 ani žiadnou preambulou

nie je. Navyše  druhá veta  hovorí, že toto neplatí, to zna-

mená predchádzajúca veta neplatí, ak na uprázdnený mandát má

nastúpiť náhradník,  ktorý vo voľbách  získal potrebný počet

prednostných hlasov. Myslím si, že tu niet čo vykladať, jed-

noducho  zákon je v tomto smere veľmi rigorózny. Navyše  zá-

kon v tejto súvislosti nepozná pojem člen strany, hovorí iba

o kandidátskej listine  v prenesenom význame,  ak ide o  ná-

hradníka tej istej politickej strany. Tak tu, prosím vás, sa

nesnažme zaviesť niečo, čo sa v zákone ani nenájde.

 

     Navyše, a to je, myslím, dosť dôležité, ja spochybňujem

samotnú správu mandátového a  imunitného výboru, pretože som

nedávno telefonoval s poslancom Petkom, ktorý mi oznámil, že

sa  svojho  nástupníctva  nevzdáva.  Ak  máte iné informácie

a iné doklady, prosím, predložte  ich poslaneckému zboru. Ja

som žiadny  písomný dokument o tomto  nevidel. Čiže keby sme

sa už akokoľvek usilovali  spochybniť nástupníctvo pána Spi-

šáka, čo považujem za  nespochybniteľné, tak najmenej posla-

nec Petko vo  svojom vyjadrení vo vzťahu ku  mne sa vyjadril

tak, že sa poslaneckého  mandátu nevzdáva. Žiadam preto, aby

mandátový a imunitný výbor  túto skutočnosť došetril a dolo-

žil  aj ostatným  poslancom písomnú  správu alebo informáciu

o tom, že  sa tí traja,  ktorí sú podľa  § 42 ods.  4 naozaj

náhradníkmi, vzdali.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa Lazarová.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo.

 

     Pokiaľ viem, pán Spišák  bol daný na kandidátku Sloven-

skej národnej strany  ako člen tejto strany a  nie ako nezá-

vislý poslanec.  Pán poslanec Černák tu  položil otázku, ako

on  uviedol, ľudsky  a občiansky.  Preto si  dovolím položiť

otázku opozičným poslancom i  ja ľudsky a občiansky. Dovolá-

vali ste  sa tu, páni poslanci,  vnútorného presvedčenia po-

slancov koalície. Preto sa i ja pýtam vás, ste skutočne vnú-

torne presvedčení o tom, že voliči by boli dali pánu  Spišá-

kovi  svoje preferenčné  hlasy aj  vtedy, ak  by tento nebol

členom Slovenskej národnej strany,  resp. ak by boli predpo-

kladali, že zradí túto stranu a  už v tom čase by bol vystu-

poval proti programu tejto strany?

 

     Ďakujem za slovo.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Volf.

 

Poslanec J. Volf:

 

     Pán poslanec Slota v podstate argumentuje tým, ako keby

mandát poslanca bol majetkom  jednej politickej strany. Mys-

lím si,  že keby jeho  výklad platil, mal  by nám vysvetliť,

prečo sa vlastne v tomto  návrhu zákona vyskytujú tzv. pred-

nostné hlasy.  Veď by potom  stačilo, keby si  strana určila

svojich kandidátov  a tých by  potom poslala do  parlamentu.

Myslím, že tak ako za bývalého režimu existovali tzv. gumené

zákony, ktoré sa dali  vykladať rôznym spôsobom, dnes, žiaľ,

súčasná vládna koalícia ani  nepotrebuje takéto zákony, pre-

tože si vykladá aj jednoznačné  zákony svojím spôsobom a po-

dľa svojich politických predstáv. Neviem, či si pani poslan-

kyne a páni poslanci uvedomujú, že keď budú takýmto spôsobom

hlasovať o prijatí pána  Hrušku do tohto poslaneckého zboru,

vlastne porušujú  zákon a tým aj  poslanecký sľub. Je takmer

jednoznačné, že Ústavný súd, tak  ako sa vyjadrí k vylúčeniu

poslanca Gauliedera z tohto parlamentu,  vyjadrí sa aj k to-

muto nezákonnému prijatiu pána  Hrušku do nášho poslaneckého

zboru.  Chcel by  som  vedieť,  ako zareagujú  páni poslanci

a pani poslankyne, ktorí takto hlasovali, na nález Ústavného

súdu, aké dôsledky z toho vyvodia pre seba.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predseda,

 

     bol by som rád,  keby ste dodržiavali rokovací poriadok

u rečníkov, a toho, kto  nehovorí k ostatnému rečníkovi, aby

ste prerušili. Tak je to  napísané v rokovacom poriadku. Mám

na mysli vystúpenie pani poslankyne Lazarovej.

 

     Ale ja sa dotknem  vystúpenia pána poslanca Slotu. Sku-

točne som  očakával vecnú argumentáciu, a  jediné, čo som si

odniesol z jeho reči, je  to, že treba rešpektovať len jednu

vetu zo zákona alebo z príslušného paragrafu, že ostatné ve-

ty  sú nezaujímavé.  Preto vznášam  otázku na  pána poslanca

Slotu, ale  súčasne chcem poprosiť  aj pána poslanca  Cupera

ako právneho experta, aby mi vysvetlil, kedy sa uplatní dru-

há veta. Či  by mi vedel  opísať situáciu,  kedy bude platiť

druhá veta v  zákone vôbec a kedy bude  platiť v tomto para-

grafe  druhá veta,  aby mi  opísal takú  situáciu, lebo  iná

zrejme asi nenastane.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Moric.

 

 

 

 

Poslanec V. Moric:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Chcel by som  povedať, že naozaj to, čo  tu povedal pán

poslanec Slota,  je veľmi zaujímavý názor,  ktorý treba pod-

poriť. (Smiech  v sále.) Neviem, prečo  niektorí poslanci sa

z tohto jeho názoru stali  farboslepými a nerozoznajú farby.

Čierna farba je ako čierny mor. A čierny mor sú ako niektoré

politické strany, ktoré sú tu. Hnedá farba je tá farba, kto-

rá je tu  pred nami. Neviem, prečo by  sme ju všetci nemohli

poznať.

 

     A pokiaľ sa týka toho, že  všetci vieme, čo sú to kres-

ťanskí  demokrati, ako  tu bolo  povedané, naozaj  všetci to

vieme. Škoda len, že v tomto  parlamente nie sú. To je veľká

chyba, že tu chýbajú.

 

     Ja sa všetkým musím priznať  v súvislosti s tým, čo po-

vedal pán Slota,  že som sa priznal, že  neovládam tento zá-

kon. Zistil som si, že na Slovensku je približne 1 500 záko-

nov. Tento neovládam. Pani kolegyňa Sabolová, ak vy ovládate

všetky zákony, ktoré sú na Slovensku...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, môžete reagovať len na posledného rečníka.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Priznajte sa, že ich neovládate  ešte viac ako ja, pani

poslankyňa Sabolová.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, môžete reagovať len na posledného rečníka.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Nemôžem za to, že ste taká múdra, pani Sabolová.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Moric, prosím,  reagujte len na vystúpenie

pána Slotu.

 

     Pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Ďakujem pekne.

 

     V tomto parlamente platí  dvojaké ústavné právo - jedno

ústavné právo Slovenskej republiky, druhé "gynekologické ús-

tavné právo". Neviem,  podľa ktorého  budú nastupovať, alebo

bude platiť  tá prvá veta, alebo  tá druhá. Ale tie  majú na

seba  logickú nadväznosť.  Prvá hovorí  o tom,  že mandát je

stranícky a môže sa aj v rámci kraja - to hovoria ďalšie ve-

ty - prideľovať len tej  politickej strane alebo v rámci tej

politickej strany, o ktorej náhradníka ide.

 

     Ak pán  Spišák prestal byť  členom SNS, naozaj  stratil

právo  byť v  tomto parlamente,  pretože mandát  môže strana

prideliť len tomu alebo môže rozhodnúť len o tom náhradníko-

vi, ktorý ide  v poradí. To znamená, že  mohol to byť ďalší,

o ktorom hovorí  pán poslanec Fogaš,  to by som  sa nehádal,

ale rozhodne by  som si nemyslel, že by to  mal byť pán Spi-

šák, keďže nie je členom SNS.

 

     Takže v každom prípade platí  potom to, že ak náhradní-

kov  strana nemá,  tak jednoducho  mandát ostáva neobsadený.

Ale SNS náhradníkov má, pretože pán Spišák už nie je náhrad-

níkom, takže  je vecou SNS, aby  určila ďalšieho náhradníka.

Tak znie  druhá veta zákona. Ja  si nemôžem dovoliť súhlasiť

s gynekológmi v tomto parlamente...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, vyjadrujte sa k vystúpeniu pána Slotu.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     ...nikdy som sa do  gynekologických záležitostí v tomto

parlamente neplietol.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Miklušičák.

 

Poslanec J. Miklušičák:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Chcem len upozorniť  na § 33 ods. 1  koniec prvej vety:

"Poslanci majú v rozprave právo na faktickú poznámku, ktorou

reagujú na vystúpenie ostatného  rečníka." Prosím vás pekne,

rešpektujte to a upozornite kolegov, keď o tom nehovoria.

 

     A k  pánu Slotovi tiež môžem  len konštatovať jedno, že

nepovedal  žiadne  argumenty,  ktoré  by spochybňovali názor

opozície, že v skutočnosti  bol zvolený pán poslanec Spišák,

a nie pán Hruška. A čo sa týka tej čiernej farby, áno, je to

čierne na bielom - v zákone.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Kováč ešte raz.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predseda,

 

     ja  sa vrátim  opäť k  vystúpeniu pána  Slotu a nebudem

reagovať na pána Cupera, i keď si myslím, že ide o špecific-

ké ústavné právo cuperovské, ktoré  tu počúvame. Ale k tomu,

čo hovoril pán poslanec Slota a opakovane sa to tu objavuje,

ako keby tu  bol niekde príkaz, že poslanec  musí byť členom

strany. Ja si dovolím citovať  ústavu, ktorá o tom vôbec ne-

hovorí. Za  poslanca možno zvoliť  občana, ktorý má  volebné

právo, dosiahol vek 21 rokov a má trvalý pobyt na území Slo-

venskej republiky. O členstve v politickej strane ústava ne-

hovorí. Podrobnosti o voľbách poslancov ustanoví zákon. Máme

tu  zákon o  voľbách, ktorý  tiež nehovorí  o povinnosti byť

členom strany.

 

     Dovoľte  mi, aby  som uviedol  príklad. Na kandidátskej

listine Demokratickej únie bol  zvolený za Demokratickú úniu

pán  poslanec Švec.  Nie je  členom Demokratickej  únie a my

rešpektujeme  to, že  táto podmienka  nie je  daná v ústave.

Prosím vás, nesnažte sa nám  vysvetliť, že poslanec musí byť

členom politickej strany. Nie je  to pravda. Žiadny zákon to

neprikazuje. Ak  si to strana  vykladá takto a  vyhradila si

to, nech  tak zostaví kandidátsku listinu.  Ale vy nemôžete,

pán poslanec  Slota, ani pán poslanec  Cuper, vykladať zákon

inak, než je napísaný.

 

     Možno moje pôvodné povolanie zvádza pána Cupera k istým

asociáciám, ale napriek tomu si  myslím, že čítam len to, čo

je v ústave - smerujem  to k pánu poslancovi Slotovi. Ústava

ako  náš najvyšší  zákon nevyžaduje  pre poslanca  stranícku

príslušnosť. Ak  by to ústavodarca chcel,  tak to napíše ako

podmienku, kto môže byť zvolený za poslanca.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Figeľ.

 

Poslanec J. Figeľ:

 

     Pán predseda, ja som  tiež čakal od jediného vystúpenia

predstaviteľa SNS  - a vlastne  jediného za koalíciu  - pána

Slotu  viac  vecných  argumentov  a prinajmenšom zdôvodnenie

postupu voči tým ďalším  dvom náhradníkom, ktorí dostali do-

statok preferenčných  hlasov. Ale nič  z toho tu  nezaznelo.

Chcem povedať na jeho a ich adresu, že poslanci majú ovládať

zákony, pretože  oni ich majú  ako prví dodržiavať,  ak toto

očakávame a žiadame od občanov. Neznalosť zákonov naozaj ne-

ospravedlňuje a dokonca neznalosť pri rozhodovaní v takýchto

zásadných veciach je nielen  nezodpovednosťou, ale aj ľahos-

tajnosťou voči ľuďom na Slovensku.

 

     Cítim, že  toto divadlo dnes je  druhým dielom toho, čo

sa začalo v decembri. Vtedy to bolo vylúčenie človeka z par-

lamentu,  pretože odišiel  od najsilnejšej  strany. Teraz sa

v menšej strane stáva čosi podobné s náhradníkom. V decembri

bol prvý  diel obchodu medzi HZDS  a SNS podporený čiastočne

Združením robotníkov  Slovenska. Dnes, vo  februári, sa deje

revanš. Teda  ten menší potrebuje túto  pomoc a zrejme väčší

mu to urobí.  Je to naozaj obchod, podvod  na voličoch aj na

občanoch Slovenska.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Slota.

 

Poslanec J. Slota:

 

     Ja  sa už  nemienim  vyjadrovať  k tým  rôznym otázkam.

Chcel by som len zdôrazniť,  že v mandátovom a imunitnom vý-

bore som jednoznačne povedal, ako je to s tými ďalšími dvoma

náhradníkmi, ktorí sú nad 10 %. Predsedníctvo Slovenskej ná-

rodnej strany jednoznačne rozhodlo,  že náhradníkom bude La-

dislav Hruška,  a dalo to  na vedomie týmto  ďalším dvom ná-

hradníkom, ktorí to akceptovali. To, že pán Petko sa obrátil

na pána  Fogaša, alebo pán Fogaš  na pána Petka, je  pre mňa

nóvum. Tak možno pán Petko  prestúpil do SDĽ, keď to oznámil

pánu Fogašovi. V každom prípade som v mandátovom výbore jed-

noznačne povedal toto, čo je pravda, a nemienim to ďalej ne-

jakým spôsobom zdôrazňovať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Hrušovský.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pán  predseda, chcem  navrhnúť jednu  procedurálnu vec.

Využívam § 146 rokovacieho poriadku.  Keďže sa mi zdá, že sa

dostávame do  situácie istej pochybnosti o  postupe v súlade

s rokovacím poriadkom, navrhujem, aby sa zišiel ústavnopráv-

ny výbor a zaujal k prerokúvanej veci stanovisko.

 

     A  k vyjadreniu  pána poslanca  Slotu, že  sa vzdali tí

dvaja  alebo o čom to  hovoril. Včera v mandátovom a imunit-

nom výbore pán predseda Poliak  čítal list pána Emila Spišá-

ka, ktorým akceptuje to, že sa stáva náhradníkom za zomrelé-

ho nášho  bývalého kolegu poslanca Kunca  a doslova sa pýta,

čo všetko  má vykonať predtým,  ako príde do  parlamentu ako

poslanec.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Fogaš.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Chcem verejne povedať, že nie  ja som volal pána Petka,

pán Petko  mne. Nie je členom  SDĽ a myslím si,  že členstvo

v strane nie je podmienkou vykonávania mandátu. Dokladom to-

ho sú  tu viacerí poslanci  v tomto i  minulom období, ktorí

v súlade s ústavou vykonávajú svoj  mandát. Myslím si, že je

tu prinajmenšom  vážna pochybnosť o tom, či bol, alebo nebol

porušený zákon, či správa mandátového a imunitného výboru je

úplná. Myslím  si, že nestačí,  pán predseda a  pán poslanec

Slota, povedať, čo si myslí ústredná rada, ale treba predlo-

žiť písomný dokument o tom,  že poslanec, ktorý je v poradí,

sa vzdáva  svojho nástupníctva. To sme  doteraz vždy žiadali

a vždy rešpektovali. A je  zaujímavé, že i najsilnejšie hnu-

tie v  tomto parlamente to doteraz  vždy dokázalo predložiť.

Myslím si,  že tento postup  treba dodržať i  teraz, a preto

som  žiadal, aby  mandátový i  imunitný výbor  došetril túto

vec, a až potom sa  predložila opätovne správa a prerokovali

sme tento bod programu.

 

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Hrušovský,  chcem povedať k vášmu

návrhu, že § 146 hovorí  o tomto zákone, o rokovacom poriad-

ku, a  nie o inom.  Takže v tomto  prípade nevyhovujem vašej

pripomienke. Prosím, pán poslanec Hrušovský.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Pán predseda,  nesúhlasím s vami, pretože  § 10 rokova-

cieho poriadku hovorí aj  o nastúpení náhradníka, a prerokú-

vame bod nastúpenie náhradníka. A tu je pochybnosť o tom, či

rokujeme v súlade s § 10, pretože aj § 10 ods. 3 odkazuje na

§ 48 ods. 2 zákona Národnej rady o voľbách. Takže tu je roz-

kol. Žiadam o tom hlasovať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Tarnóczy.

 

Poslanec A. Tarnóczy:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vrátim sa  k podstate, teda k  pánu poslancovi Slotovi.

Ja som mu rozumel takto, a preto som sa aj rozhodol tak, ako

som sa rozhodol pri budúcom  hlasovaní: § 48 odsek 2 hovorí,

ak sa uprázdni mandát v  priebehu volebného obdobia po usta-

novujúcej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, nastu-

puje náhradník tej istej politickej  strany. Ďalej sa v § 42

ods. 4 hovorí  o tom, aké je poradie,  teda zvýhodňuje počet

prednostných hlasov,  ale nikto neeliminuje  to, že kandidát

tej istej politickej strany,  teda nezavádzajme sa, že člen.

Kandidát bol na  kandidátke a podmienkou  bolo 5 %, aby pri-

šiel do parlamentu.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Brňák.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Aj keď mi nepatrí toto právo, ale v podstate chcem rea-

govať na krátke vystúpenie  pána poslanca Hrušovského, ktorý

uviedol § 146 rokovacieho poriadku a žiadal procedurálny ná-

vrh. Chcem  k nemu uviesť, že  skutočne § 146 bez  ohľadu na

to, aby som sa vyvliekal z nejakej povinnosti z hľadiska ús-

tavnoprávneho výboru,  hovorí o pochybnosti  o postupe podľa

tohto zákona. Pokiaľ sa nemýlim, tak predmetom dnešného spo-

ru nie  je pochybnosť o postupe  podľa rokovacieho poriadku,

ale výklad  v podstate volebného  zákona, kde sa  prezentujú

dva rôzne názory. Čiže bez ohľadu na to, aby som sa vyjadro-

val, či  áno, alebo nie, ale asi mechanicky použiť §  146 na

tento prípad nie je možné.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Lauko.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Chcel by  som ešte raz zareagovať  na tvrdenie pána po-

slanca Slotu, že z odseku 2 § 48 platí len jedna veta. Utvr-

dil ma v tom aj chybný výklad pána kolegu poslanca Tarnóczy-

ho, že si to niektorí  poslanci vykladajú chybne, aj pán po-

slanec Slota, aj pán poslanec Tarnóczy. Jednoducho vo voleb-

nom zákone  a vo výsledkoch  štatistického úradu o  výsledku

volieb  sa nehovorí  o príslušníkoch  politických strán, ale

hovorí  sa  o  poslancoch,  ktorí  postúpili  do parlamentu,

a o náhradníkoch.  Takže keby ste si  podľa toho skorigovali

svoje názory.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Chcem znova zdôrazniť,  že v § 48 ods.  2, ktorý určuje

pravidlo, ktoré  sa tu často  zdôrazňuje a o  ktorom hovoril

pán kolega Slota,  že to je akási preambula,  v duchu ktorej

vlastne si  vykladá celý zákon.  Prvá veta hovorí  o tom, že

strana rozhodne, kto nastúpi z kandidátskej listiny politic-

kej strany ako náhradník. Ale tá  druhá veta, a na tú sa pý-

tal aj  kolega Roman Kováč  a odpoveď na  ňu nedostal, ďalej

pokračuje  a hovorí:  to neplatí,  to pravidlo  v prvej vete

neplatí, ak na uprázdnený mandát má nastúpiť náhradník, kto-

rý získal preferenčné hlasy nad 10 %. A v konkrétnom prípade

Slovenskej národnej strany sú traja takí náhradníci.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ešte pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Bolo tu už povedané, že  naše právo má gumené  paragra-

fy. Podotýkam,  že Eugen Herlich  nehovoril o gumených,  ale

o kaučukových paragrafoch. Toto je typické ustanovenie nášho

právneho poriadku, ktoré vyplýva z neskúsenosti.

 

     Samozrejme, súhlasím s tými,  ktorí tu zdôrazňovali, že

tá novela nebola celkom  domyslená do dôsledkov a to sa pre-

javilo neskôr  tým, že tieto medzery  zneužíva opozícia. Sa-

mozrejme, ako vždy zacítili šancu, že by mohli rozšíriť svo-

je poslanecké...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, hovorte k veci, ako vystupoval pán posla-

nec Slota.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Áno, veď  hovorím k §  48. Samozrejme, že  pán Tarnóczy

mal  pravdu. Tu  sa nehovorí  o členoch  strany, ale o tých,

ktorí kandidovali, pretože  kandidátska listina môže obsaho-

vať aj  nečlenov strany, ale musia  to deklarovať pri zápise

na kandidátsku listinu. Pán Spišák deklaroval svoju straníc-

ku príslušnosť, a nie nestrannosť. Teda ak zmenil podmienky,

to nie je  chybou politickej strany. To znamená,  že mal na-

stúpiť ďalší náhradník. Tak ako povedal pán Fogaš, môžeme sa

o tom baviť, kto mal nastúpiť, či mal nastúpiť ten, koho ur-

čila strana, alebo ďalší v poradí s preferenčnými hlasmi, ak

prejavil o to  záujem, ale nemôžeme tu diskutovať  o tom, či

pánu Spišákovi  patrí miesto v tomto  parlamente, alebo nie.

Nie, lebo  ani on nehral  morálnu hru s  touto spoločnosťou.

Jednoducho  bol  volený  ako  príslušník Slovenskej národnej

strany, ako  člen politickej strany, a  nie ako nestranný na

kandidátke politickej  strany. Takže súhlasím s  tým, že pán

Tarnóczy mal pravdu.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Fogaš.

 

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Vážení kolegovia, mrzí ma,  že už tretíkrát sa vyjadru-

jem  v tejto  polemike, ale  členstvo v  strane nie je nikde

podmienkou  udržania mandátu.  Nikde to  nie je.  Druhá veta

príslušného ustanovenia, ktoré sa  toľkokrát citovalo, t. j.

§ 48 ods. 2, jednoznačne vylučuje prvú vetu. Žiadny iný kon-

text tam nemožno nájsť. Tak  prosím vás pekne, vyjadrujme sa

k tomu, ako chápeme tú druhú vetu, veď to je jednoznačné.

 

     Domnievam sa, že  by sme mali hovoriť o  tom, či správa

mandátového a  imunitného výboru je úplná,  alebo nie je, či

sa preskúmali  všetky podmienky nastúpenia  náhradníka podľa

zákona. Nič iné ten výbor  urobiť nemá. A podľa mojej mienky

nie je.  Práve preto nie  je možné o  nej dnes hlasovať.  Je

nespochybniteľné  to, že  počas volebného  obdobia je možné,

aby poslanec  či kandidát zmenil  politickú príslušnosť. Ne-

viem, či pán Spišák ju zmenil, ani v ktorej strane je, či je

nepartajný.  Pre mňa  je dôležité  to, že  bol kandidátom na

kandidátskej  listine príslušnej  strany a  má nastúpiť  ako

náhradník. Toto  právo sa jednoducho  nemôže spochybniť tam,

kde ide o uplatnenie prednostných  hlasov podľa § 42 ods. 4.

O tomto tu podľa mňa vecne hovoríme. Mňa mrzí to, že predse-

da  Slovenskej národnej  strany písomne  nepreukazuje, že sa

traja nastupujúci náhradníci, teda  pán Spišák, Šuster, Pet-

ko, vzdali svojho nástupníckeho  práva. Preto žiadam, aby sa

mandátový a imunitný výbor  o tejto otázke presvedčil ďalším

prešetrovaním. Nestačí vyhlásenie jedného  z nás, pretože by

ho  mohol  urobiť  ktokoľvek  zo  straníckych  funkcionárov,

a myslím si, že tak ďaleko nemožno zájsť.

 

     Ďakujem.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa Ďurišinová.

 

Poslankyňa M. Ďurišinová:

 

     Ďakujem veľmi  pekne, sľubujem, že sa  dnes hlásim pos-

ledný raz.

 

     Vážení kolegovia, kolegyne, určite  si pamätáte, že mi-

nule sme riešili vnútorný  problém v prípade Gaulieder, vnú-

torný problém  HZDS. Teraz sa  znova dostávame do  situácie,

keď riešime vnútorný problém...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani  poslankyňa,  hovorte  k  vystúpeniu pána predsedu

Slotu.

 

Poslankyňa M. Ďurišinová:

 

     Áno, chcem, pán predseda. Pán  poslanec Slota včera  vo

výbore povedal,  že Slovenská národná  strana vylúčila tohto

človeka zo svojich radov. Predsa  pre nás nie je záväzné to,

ako sa  politická strana zachová  k svojmu kandidátovi.  Pre

nás, ešte raz opakujem, koľkokrát  to bolo dnes už povedané,

pre nás je smerodajné to, či tu existuje, či už v prvom prí-

pade, alebo u tých  ďalších dvoch náhradníkov, písomné vzda-

nie sa mandátu. Nič viac pre nás nie je záväzné.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa Rusnáková.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán predseda, na základe  § 29 navrhujem prerušiť roko-

vanie  bodu programu.  Rokovací poriadok  v tomto  paragrafe

umožňuje v situácii, ktorá  je problematická, kde sa rozchá-

dzajú názory, aby Národná  rada požiadala výbor Národnej ra-

dy, ktorý sama určí na to, aby zaujal stanovisko.

 

     Viem, že rokovací poriadok hovorí v § 29 ods. 2, že Ná-

rodná rada môže požiadať o  takúto pomoc výbor vtedy, ak bol

daný  pozmeňujúci alebo  doplňujúci návrh,  ktorý je kontro-

verzný. Ale  upozorňujem, že tu  je vlastne nesprávna  a zlá

správa mandátového  a imunitného výboru, s  čím rokovací po-

riadok ako taký nepočíta.  Ale súčasne rokovací poriadok ne-

zakazuje,  teda  umožňuje  poslancom  Národnej rady hlasovať

o tom, že žiadajú predsedu  ústavnoprávneho výboru, aby zvo-

lal výbor a aby zaujal  stanovisko k predmetnej veci, v kto-

rej máme rozdielne názory.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Lauko.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Pán predseda, dávam procedurálny  návrh podľa § 34, aby

nás imunitný  výbor informoval o  tom, či sa  písomne vzdali

ďalší náhradníci, ktorí spĺňajú § 48.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Poliak.

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Mandátový  a  imunitný  výbor  nedostal  ani od jedného

z kandidátov za  Slovenskú národnú stranu  vo volebnom kraji

východoslovenskom, ktorí získali nad 10 %, dokument o vzdaní

sa  svojich práv.  Ani prvý,  ani druhý,  ani tretí. Prvý si

práve svoje právo uplatnil písomne na adresu predsedu Národ-

nej rady, v odpise som to dostal aj ja.

 

     Čiže niet o čom tu zbytočne ďalej diskutovať.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Lauko.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Po vypočutí si informácie  pána predsedu imunitného vý-

boru sa pridávam k návrhu pani poslankyne Rusnákovej, aby sa

prerušilo rokovanie o tomto bode.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Slota.

 

Poslanec J. Slota:

 

     Pán predseda,  ja by som skutočne  rád poprosil, aby aj

pán predseda mandátového a  imunitného výboru nezavádzal. Ja

som  pred mandátovým  a imunitným  výborom povedal,  že títo

ľudia  vyhlásili,  že  akceptujú  rozhodnutie  predsedníctva

ústrednej rady. Mandátový výbor toto jednoznačne akceptoval,

pretože hlasovaním rozhodol tak, ako rozhodol. To, že vy ste

hlasovali proti, pán predseda, to je vaša vec. Ale mandátový

výbor po tomto mojom vysvetlení  vedel túto informáciu a po-

tom  hlasoval. A  uznesenie mandátový  výbor schválil. Takže

nech aj plénum rozhodne, či je to pre nich dostačujúce, ale-

bo nie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Javorský.

 

Poslanec F. Javorský:

 

     Chcel by  som reagovať na posledné  slová pána poslanca

Slotu. V prípade, že má takéto vyjadrenie, žiadam ho, aby ho

predložil Národnej  rade, že všetci traja  sa písomne vzdali

uplatnenia nároku náhradníka, tak ako  im to vyplýva z pora-

dia.

 

     Ale chcel by som povedať niečo iné. Filozofia pána Slo-

tu je  postavená na niečom inom.  On včera doslova vyhlásil,

citujem: "Nižšie stranícke orgány a SNS pána Spišáka vylúči-

li z  poradia náhradníka." Myslím,  že to hovorí  za všetko.

(Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci,  pani poslankyne, týmto  momentom končím

odovzdávanie otázok do hodiny otázok  na zajtra, pretože  sa

môžu odovzdávať len do dvanástej.

 

     Prosím, pani poslankyňa Rusnáková.

 

 

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán predseda,

 

     dala  som návrh,  aby sme  hlasovali. Rozprava  už nemá

byť, keby  sme mohli pristúpiť k  hlasovaniu o mojom návrhu,

že má zasadnúť ústavnoprávny výbor,  ktorý sa k tejto otázke

vyjadrí, a súčasne som navrhla, aby na tento čas Národná ra-

da prerušila rokovanie o tomto bode.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa, vy ste  dali iný návrh, ale nerokujeme

k vášmu návrhu.

 

     Pán poslanec Poliak.

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Vo  svojom  predchádzajúcom   vystúpení  som  nehovoril

o tom, že  pán predseda Slota nepovedal  ústne, že s ďalšími

dvoma kandidátmi, ktorí získali  nad 10 % preferenčných hla-

sov  na kandidátskej  listine Slovenskej  národnej strany vo

volebnom kraji východoslovenskom, ale  hovoril som, že nemám

o tom žiadny  písomný dokument. A to  je pre mňa rozhodujúce

a aj z hľadiska posudzovania tejto veci, ak chceme objektív-

ne rozhodovať,  musia byť písomné dokumenty,  nie, že niekto

niekomu niečo povie.

 

     Nepopieram, pán predseda Slota mi to včera v mandátovom

a imunitnom výbore povedal. My sme sa však zaoberali otázkou

nastúpenia  náhradníka podľa  volebného zákona.  A tu  treba

rešpektovať, že  je náhradník prvý, ak  sa písomne vzdá, sú-

hlasím, je náhradník druhý, ak sa písomne vzdá, súhlasím, je

náhradník tretí, ak  sa písomne vzdá, sú tí,  ktorí mali nad

10  %, a  potom môže  politická strana  určiť ktoréhokoľvek,

s prihliadnutím na odbornosť mandátu, ktorý sa uprázdnil.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Hrušovský, trváte na tom, aby som dal hla-

sovať o vašom návrhu? (Odpoveď z pléna.)

 

     Takže budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Hrušovské-

ho, ktorý žiada, aby  sa vypracovalo stanovisko ústavnopráv-

neho výboru na základe § 146.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 136 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 53 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 44 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Takže tento návrh neprešiel.

 

     Druhý procedurálny návrh dala pani poslankyňa Rusnáková

na základe § 29 na  prerušenie prerokúvania tohto bodu prog-

ramu schôdze a Národná rada  by mala určiť aj lehotu, dokedy

a ktorý výbor  predloží návrh. Ale chcem  povedať ešte jednu

vec a  spýtať sa pani  Rusnákovej, či nechce  rozdeliť tento

svoj návrh na dva body - aby sme hlasovali o poslancovi Van-

kovi a potom budeme hlasovať o tom druhom.

 

 

     Takže  najskôr dám  hlasovať o  návrhu pani poslankyne,

o tom, aby sme prerušili prerokúvanie tohto bodu.

 

     Prosím, prezentujme sa a  hlasujme. Čiže hovoríme o ús-

tavnoprávnom výbore, tak sme povedali.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 140 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 68 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.

 

     Neprešiel tento návrh.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, končím rozpravu k tomu-

to bodu.  Nemám nikoho prihláseného,  nikto sa nehlásil  ani

s faktickou poznámkou.

 

     Pristúpime  k  hlasovaniu  o  jednotlivých uzneseniach,

ktoré predložil mandátový a imunitný výbor. O každom uznese-

ní budeme hlasovať osobitne.

 

     Pristúpime k hlasovaniu o  návrhu uznesenia o nastúpení

náhradníka  pána Mariána  Vanka na  neuplatňovaný mandát po-

slanca Ladislava Polku.

 

     Prosím, prezentujme sa a  hlasujme. Hlasujeme o poslan-

covi Vankovi. Kto  je za to, aby poslanec  Vanko nastúpil na

uvoľnené poslanecké miesto na uvoľnený mandát?

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 140 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 139 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, musíme schváliť uznese-

nie, ktoré znie:

 

     "Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie, že

 

     1. podľa článku 4 ústavného zákona číslo 119/1995 Z. z.

o zamedzení rozporu  záujmov pri výkone funkcií  sa dňom 14.

januára  1997  neuplatňuje  mandát  Ladislava Polku, pretože

týmto dňom ho vláda Slovenskej republiky vymenovala za štát-

neho tajomníka,

 

     2. na uprázdnený mandát  poslanca Národnej rady Sloven-

skej republiky nastupuje podľa § 48 ods. 2 zákona Slovenskej

národnej rady číslo 80/1990 Zb.  o voľbách do Slovenskej ná-

rodnej rady v znení neskorších  predpisov na návrh Hnutia za

demokratické  Slovensko pán  Marián Vanko  vo volebnom kraji

stredoslovenskom,

 

     3. správu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady

Slovenskej  republiky o  uprázdnení mandátu  a nastúpení ná-

hradníka za uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Sloven-

skej republiky."

 

     Prosím, ešte raz budeme hlasovať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 142 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 142 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

 

 

     Konštatujem,  že  sme  schválili  uznesenie o nastúpení

náhradníka za poslanca Polku.

 

     Vážené  pani  poslankyne,   páni  poslanci,  pristúpime

k hlasovaniu o druhom návrhu uznesenia podľa § 36 ods. 2 zá-

kona o rokovacom poriadku.  Najskôr budeme hlasovať o nastú-

pení  náhradníka Ladislava  Hrušku na  uprázdnený mandát po-

slanca Bartolomeja Kunca.

 

     Budeme hlasovať hneď tak, že prečítam uznesenie. (Hlasy

v sále.)

 

     Pardon. Pán poslanec Hrušovský pri svojom vystúpení dal

pozmeňujúci návrh do uznesenia, aby v uznesení nebol náhrad-

ník Ladislav Hruška, ale aby v uznesení bol pán Spišák. Pro-

sím, budeme hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 141 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 63 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     To znamená,  že sme neprijali  túto zmenu do  uznesenia

Národnej rady.

 

     Preto mi  dovoľte, aby som prečítal  uznesenie k správe

Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej re-

publiky o nastúpení náhradníka  na zaniknutý mandát poslanca

Národnej rady Slovenskej republiky.

 

 

 

     "Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie

 

     1. zánik mandátu poslanca  Národnej rady Slovenskej re-

publiky Bartolomeja Kunca z dôvodu  jeho úmrtia dňom 12. de-

cembra 1996,

 

     2. že podľa § 48 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady

číslo  80/1990 Zb.  o  voľbách  do Slovenskej  národnej rady

v znení neskorších  predpisov je na  uvoľnený mandát Sloven-

skej  národnej  strany  vo  volebnom kraji východoslovenskom

podľa  určenia Slovenskej  národnej strany  nastupujúcim ná-

hradníkom Ladislav Hruška,

 

     3. správu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady

Slovenskej  republiky  o  nastúpení  náhradníka na zaniknutý

mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky."

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 140 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 73 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že  sme prijali uznesenie  o nastúpení ná-

hradníka pána  Ladislava Hrušku na  uvoľnený mandát po  pánu

poslancovi Kuncovi.

 

     Pani  poslankyne, páni  poslanci, osvedčenie  o tom, že

páni Marián Vanko a Ladislav  Hruška sa stali poslancami Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  5. februárom 1997, im odo-

vzdám po zložení sľubu.

 

     Je 12 hodín 15  minút, urobíme prestávku. Budeme pokra-

čovať o  14. hodine s  tým, že pán  predseda ústavnoprávneho

výboru prosí členov o stretnutie na 10 minút.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v ro-

kovaní schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Budeme pokračovať

 

     sľubom poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Chcem pripomenúť, že podľa §  4 ods. 2 zákona o rokova-

com poriadku poslanec skladá sľub tak, že po verejnom prečí-

taní textu sľubu položí pravú ruku na ústavu a povie "sľubu-

jem".

 

     Prosím poslancov pánov Ladislava  Hrušku a Mariána Van-

ka,  aby predstúpili  pred rečnícke  miesto a  do mojich rúk

zložili ústavou predpísaný sľub. Súčasne prosím pána poslan-

ca Sečánskeho, aby prečítal sľub.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     "Sľubujem na  svoju česť a  svedomie vernosť Slovenskej

republike. Svoje  povinnosti budem plniť v  záujme jej obča-

nov.  Budem dodržiavať  ústavu a  ostatné zákony  a pracovať

tak, aby sa uvádzali do života."

 

     (Poslanci Ladislav Hruška a Marián Vanko zložili sľub.)

 

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Vážení páni poslanci,  želám vám úspešnú prácu

v tomto parlamente pri svojej poslaneckej činnosti.

 

     Budeme pokračovať bodom programu

 

     voľba  poslancov  do  výborov  Národnej rady Slovenskej

republiky.

 

     Tento návrh  ste dostali ako tlač  594. Bol vypracovaný

na  základe  písomných  podkladov  jednotlivých poslaneckých

klubov. Do výborov sa  navrhujú náhradníci, namiesto ktorých

nastúpili, a v tejto súvislosti sa poslanci Imrich Andrejčák

a Melánia  Kolláriková  navrhujú  zvoliť  za členov výborov,

ktorých členmi boli poslanci Kunc a Polka.

 

     Chcem konštatovať, že za  politický klub do rozpravy sa

neprihlásil  nikto.  Nikto  sa  do  rozpravy neprihlásil ani

z miesta v poslaneckej snemovni.

 

     Otváram rozpravu. Nech sa páči, pán poslanec Ftáčnik.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     okrem  návrhu na  zaradenie dvoch  poslancov do výborov

predložili sa ďalšie dva návrhy, a  to je jeden návrh do vý-

boru pre nezlučiteľnosť funkcií a  jeden návrh do výboru pre

európsku  integráciu. Nie  som si  celkom istý,  či toto  je

v súlade s  princípom pomerného zastúpenia,  ktorý sa zvolil

pri  konštrukcii jedného  a druhého  výboru, pretože  zhodou

okolností pri výbore pre  nezlučiteľnosť funkcií to vyžaduje

ústava, resp.  ústavný zákon, a pri  výbore pre európsku in-

tegráciu to bolo otázka  politickej dohody. Keďže neviem, či

sa niekto nahrádza, alebo sa tam dopĺňajú títo poslanci, ro-

zumiem tomu  tak, že dopĺňajú, podľa  mojej interpretácie to

narúša princípy, na ktorých sú postavené tieto výbory. Preto

som  si dovolil  prihlásiť sa  do rozpravy,  aby som na toto

upozornil, a  žiadam, aby bolo oddelené  hlasovanie, lebo sa

mi to  celkom nezdá. Nerozumiem  tomu, prečo sa  to má teraz

stať, pretože možno  by boli aj iné návrhy,  iných klubov na

zaradenie poslancov do výborov, ale akosi nebola na to pôda,

nijako sa  o tom nediskutovalo.  Je mi jasné,  že nových po-

slancov treba  zaradiť do výborov,  ale to treba  oddeliť od

toho, aby sme narúšali proporcie už existujúcich výborov.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem,  pán poslanec.  Ale na  poslaneckom grémiu sme

hovorili, že bude tento bod  programu aj s navrhovanými kon-

krétnymi kandidátmi. Čo teraz navrhujete, pán poslanec Ftáč-

nik?

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Oddelené hlasovanie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Oddelené hlasovanie, nič iné. Ďakujem pekne.

 

     Pán poslanec, o každom poslancovi osobitne? Lebo sú tam

dve mená. Imrich Andrejčák, Melánia Kolláriková.

 

     Prosím, pán poslanec Ftáčnik  sa hlási, ale rozprava už

bola uzavretá.

 

 

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Procedurálne  chcem  povedať,  že  sťahujem svoj návrh,

pretože kolega Cabaj mi vysvetlil,  že nejde o narušenie po-

merov, ale nahradenie poslanca, ktorý bol v tom výbore z to-

ho istého klubu, ktorý predtým tam bol zastúpený. Je potreb-

né nahradiť ho aj v ďalších  výboroch. Ja som o tom nevedel,

preto sa ospravedlňujem a sťahujem svoj návrh.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dobre. Ďakujem pekne.

 

     Vážení  páni poslanci,  pani poslankyne,  myslím si, že

môžeme hlasovať  en bloc o  týchto dvoch menách.  Súhlasíte?

(Súhlas v sále.)

 

     Keďže  v  rokovacom  poriadku  máme  tajné  hlasovanie,

najskôr si  musíme odhlasovať, aby to  bolo verejné hlasova-

nie. Prosím,  hlasujeme o tom, aby  toto hlasovanie bolo ve-

rejné. Ja som to teraz navrhol.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 78 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Budeme teraz hlasovať o tom, aby za člena Výboru Národ-

nej rady  Slovenskej republiky pre  obranu a bezpečnosť  bol

zvolený pán poslanec Marián Vanko.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 90 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 88 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Budeme teraz hlasovať o návrhu, aby za člena Výboru Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu bol

zvolený pán poslanec Imrich Andrejčák.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 87 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 85 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  Imrich Andrejčák bol  zvolený za člena

výboru pre európsku integráciu.

 

     Ďalej by sme mali hlasovať, aby za člena Ústavnoprávne-

ho  výboru Národnej  rady Slovenskej  republiky bol  zvolený

poslanec Hruška namiesto pána poslanca Kunca.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 79 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Aj tohto  pána poslanca sme  zvolili za člena  ústavno-

právneho výboru.

 

     Ďalej by sme mali  voliť pani poslankyňu Melániu Kollá-

rikovú do Výboru Národnej  rady Slovenskej republiky pre ne-

zlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 88 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 88 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Aj tu môžem konštatovať, že za členku výboru pre nezlu-

čiteľnosť funkcií sme zvolili pani poslankyňu Kollárikovú.

 

     Zároveň konštatujem,  že všetkých týchto  poslancov sme

zvolili za členov výborov Národnej rady.

 

     Nasleduje

 

     návrh  rozhodnutia Národnej  rady Slovenskej  republiky

k nesúhlasu navrhovateľa o  nesplnení náležitostí návrhu zá-

kona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o pod-

mienkach prevodu majetku štátu na  iné osoby v znení neskor-

ších predpisov.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     návrh ste  dostali ako tlač 604,  v ktorej máte rozdané

rozhodnutie z 22. januára 1997  číslo 1378, ktorým som odpo-

ručil navrhovateľom  odstrániť v tomto  návrhu zákona nedos-

tatky,  pre ktoré  nespĺňa všetky  náležitosti podľa  zákona

o rokovacom poriadku. Ďalej  obsahuje list skupiny poslancov

- navrhovateľov zákona, v ktorom  vyjadrujú nesúhlas s odpo-

rúčaním odstrániť uvedené nedostatky.  Pripojený máte aj ná-

vrh uznesenia Národnej rady.

 

     Podľa § 70  ods. 1 zákona o rokovacom  poriadku o tejto

veci  sa má  rozhodnúť bez  rozpravy, takže  pristúpime hneď

k hlasovaniu.

 

     Prosím, prezentujme sa hlasujme.  Kto je za návrh pred-

sedu Národnej rady?

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 104 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 73 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

 

     Tento návrh predsedu Národnej rady ste prijali.

 

     Budeme pokračovať ďalším bodom, ktorým je

 

     návrh  rozhodnutia Národnej  rady Slovenskej  republiky

k nesúhlasu navrhovateľa o  nesplnení náležitostí návrhu zá-

kona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej

republiky číslo  192/1995 Z. z. o  zabezpečení záujmov štátu

pri privatizácii strategicky  dôležitých štátnych podnikov a

akciových spoločností  v znení zákona  Národnej rady Sloven-

skej republiky číslo 214/1996 Z. z.

 

     Návrh ste  dostali ako tlač 605,  v ktorej máte rozdané

aj rozhodnutie z 22. januára 1997 číslo 1379, ktorým som od-

poručil navrhovateľom odstrániť v tomto návrhu zákona nedos-

tatky,  pre ktoré  nespĺňa všetky  náležitosti podľa  zákona

o rokovacom poriadku. Máte aj list skupiny poslancov - navr-

hovateľov  zákona, ktorým  vyjadrujú nesúhlas  s odporúčaním

odstrániť nedostatky v uvedenom návrhu zákona. Pripojený má-

te aj návrh uznesenia Národnej rady.

 

     Podľa § 70 ods. 1  zákona o rokovacom poriadku Národnej

rady  aj v  tomto prípade  sa rozhoduje  bez rozpravy. Preto

pristúpime k hlasovaniu.

 

     Pán poslanec Garai, ale musí to byť procedurálny návrh.

 

Poslanec J. Garai:

 

     Dávam procedurálny návrh,  žiadam 15-minútovú prestávku

pred záverečným hlasovaním.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa Rusnáková.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pripájam sa k tomuto návrhu za náš poslanecký klub.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Benčík.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Pripájam sa a prosím  15-minútovú prestávku pred hlaso-

vaním na rokovanie klubu.

 

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, poslankyne, kým urobíme prestávku, chcem

vás na žiadosť Antona  Hrnku, poslanca Národnej rady Sloven-

skej republiky, informovať - píše mi list: "Vážený pán pred-

seda, týmto Vám oznamujem, že dňom 5. februára 1997 vystupu-

jem z poslaneckého klubu Demokratickej únie Slovenska. Ďalej

chcem pôsobiť ako nezávislý  poslanec  Národnej rady Sloven-

skej republiky až do vypršania  svojho poslaneckého mandátu.

Prosím Vás,  aby ste o  mojom rozhodnutí informovali  plénum

Národnej  rady a  zabezpečili administratívu  s tým spojenú.

V Stupave  4. februára  1997, podpísaný  Anton Hrnko."  (Po-

tlesk.)

 

     Ďakujem. Bude 15-minútová prestávka.

     (Potlesk.)

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, je po prestávke, budeme

pokračovať.

 

     Pristúpime hneď  k hlasovaniu o  uvedenom bode programu

s tým, že budete hlasovať, kto súhlasí s rozhodnutím predse-

du Národnej rady.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 64 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Konštatujem, že sme schválili aj toto rozhodnutie.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     podľa §  60 ods. 1  zákona o rokovacom  poriadku, ktorý

nadobudol účinnosť 1. januára 1997, Národná rada si má zria-

diť z  poslancov osobitné kontrolné výbory  na kontrolu čin-

nosti služieb, vykonávaných podľa osobitných predpisov.

 

     Podľa zákona  o Slovenskej informačnej  službe a zákona

o Vojenskom  spravodajstve ide  o zriadenie  osobitných kon-

trolných výborov na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej

služby a  kontrolu činnosti Vojenského  spravodajstva. (Páni

poslanci, pani poslankyne, prosím  pokoj, ja to nečítam se-

be. Potom sú zmätky pri hlasovaní.)

 

     Podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriad-

ku, zákona o Slovenskej informačnej službe a zákona o Vojen-

skom spravodajstve má Národná rada určiť počet a zvoliť čle-

nov týchto osobitných kontrolných výborov, vrátane ich pred-

sedov.

 

     Mali by sme teda  pristúpiť k desiatemu bodu rokovania,

a to k

 

     návrhu na  zriadenie Osobitného kontrolného  výboru Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky na  kontrolu činnosti Slo-

venskej informačnej služby.

 

     Návrh ste dostali ako tlač 595.

 

     Pani poslankyne a páni poslanci, len na vysvetlenie. Ku

každému  takémuto bodu  je, samozrejme,  rozprava. Chcem  sa

spýtať, či potrebujeme rozpravu, keďže  tu ide len o to, aby

sme rozhodli,  že takýto výbor bude. Nevolíme ani počty, ani

členov.

 

     Do rozpravy som nedostal  žiadnu písomnú prihlášku, ni-

kto sa neprihlásil, takže rozpravu končím.

 

     Môžeme pristúpiť  hneď k hlasovaniu  o uznesení, ktorým

Národná rada zriaďuje  podľa § 60 ods. 1  zákona o rokovacom

poriadku a § 5 ods. 1 zákona o Slovenskej informačnej službe

Osobitný kontrolný výbor  Národnej rady Slovenskej republiky

na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby.

 

     Prosím, prezentujme  sa a hneď  hlasujme. Opakujem, ide

len o to, že zriaďujeme výbor.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 131 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 131 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Konštatujem, že Národná  rada schválila uznesenie, kto-

rým zriadila Osobitný kontrolný  výbor Národnej rady Sloven-

skej republiky  na kontrolu činnosti  Slovenskej informačnej

služby.

 

     Mali by sme teraz schváliť

 

     návrh  na určenie  počtu členov  Osobitného kontrolného

výboru Národnej  rady Slovenskej republiky  na kontrolu čin-

nosti Slovenskej informačnej služby.

 

     Keďže  v  poslaneckom  grémiu  nedošlo  v  tejto otázke

k zhode, otváram  rozpravu k tomuto bodu  programu s tým, že

som nedostal  ani od klubov,  ani od poslancov  prihlášku do

rozpravy. Preto sa pýtam pánov poslancov a poslankýň, kto sa

hlási do rozpravy.

 

     Ako prvý sa hlási pán  poslanec Mikloško. Pýtam sa, kto

sa  ešte hlási.  Na  informáciu,  kým pán  poslanec Mikloško

začne, v politickom grémiu boli  návrhy na 7-, 8- a 9-členné

výbory. Nedošlo k zhode, čiže budeme o tom hlasovať.

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán predseda,

     kolegyne a kolegovia,

 

     chcem  veľmi stručne  vyložiť názor  nášho poslaneckého

klubu k  tomu, čo som  tlmočil aj v  poslaneckom grémiu, aby

tieto  výbory mali  po  9 členov. Rokovací  poriadok  hovorí

o pomernom zastúpení.  Národná rada Slovenskej  republiky má

v opozícii  4 základné  kluby  približne  rovnakej  veľkosti

- Spoločná voľba, KDH, DÚ, Maďarská koalícia. V tomto zmysle

pri 9-člennom zastúpení, teda  vo výbore na kontrolu Sloven-

skej informačnej služby a Vojenského spravodajstva pomer pri

pomernom  zastúpení  vychádza 5 : 4, teda 5  pre koalíciu, 4

pre opozíciu. Je to logické  a z toho dôvodu navrhujeme, aby

obidva tieto výbory boli deväťčlenné.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Mikloško, deväť členov za všetky kluby?

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pre jeden aj pre druhý výbor.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pani poslankyňa Rusnáková.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Vážený pán predseda,

 

     za poslanecký  klub Demokratickej únie  navrhujem počet

členov  Osobitného kontrolného  výboru na  kontrolu činnosti

Slovenskej informačnej služby aj Vojenského spravodajstva na

počet 9. Upozorňujem, že  boli zverejnené pánom predsedom aj

ďalšie návrhy, pri počte 8 je pomerné zastúpenie 4 : 4, tak-

že aj to je pre nás veľmi výhodné, a pri počte 7 je to pomer

4 : 3.

 

     Za náš klub si dovolím potom ešte v ďalšom bode rokova-

nia, pán predseda, navrhnúť jednu zmenu.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Cabaj. (Hlasy v pléne.)

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený pán predseda,

     dámy a páni,

 

     myslím, že už sa počúvame, takže dovoľte, aby som pred-

ložil náš návrh, tak ako  som ho už predložil na poslaneckom

grémiu.  Prekladám návrh,  aby osobitný  výbor bol 8-členný,

a to v zložení 5 zástupcovia  vládnej koalície a 3 zástupco-

via opozície.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Ftáčnik - faktická poznámka.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predseda,

 

     ospravedlňujem sa,  že som hovoril o  rozprave, ale ne-

svietia tie  dva panelové riadky, takže  som si nevšimol, že

pán Cabaj sa prihlásil. Chcem  k jeho vystúpeniu povedať, že

jeho  návrh na  8 členov a na 5 : 3 nezodpovedá § 60  ods. 2

rokovacieho poriadku, pretože ten paragraf znie takto: "Čle-

nov  osobitného kontrolného  výboru volí  Národná rada podľa

princípu pomerného zastúpenia členov poslaneckého klubu ale-

bo  poslaneckých klubov  a vzhľadom  na určený  počet členov

osobitného  kontrolného výboru."  Pre počet  8 matematika je

taká,  môže  si  to  pán  poslanec  prepočítať, že to naozaj

vychádza na 4 : 4, pretože nepriaznivo sa zaokrúhľuje smerom

nadol pre koalíciu a priaznivo pre opozíciu. Žiaľ, matemati-

ka si nevyberá, kde je  koalícia a kde opozícia, zaokrúhľuje

sa vždy rovnako.  Ak je to nad 5,  tak sa zaokrúhľuje nahor,

ak je to pod 5, tak sa zaokrúhľuje nadol. V tomto prípade je

to teda 4 : 4, a  tá časť návrhu, ktorý povedal pán poslanec

Cabaj, že 5 : 3, je irelevantná, pretože je v rozpore so zá-

konom o  rokovacom poriadku. Čiže môžeme  hlasovať o ôsmich,

to je v poriadku, to je určenie počtu, ale Národná rada ťaž-

ko môže  rozhodnúť, že to bude  5 : 3, pretože  o tom hovorí

zákon. To  nemôže navrhovať ani pán  poslanec Cabaj, ani ja.

O tom je  rozhodnuté v zákone. Keď  odsúhlasíme počet 8, tak

odsúhlasíme 4 :  4, pretože tak je to stanovené  v § 60 ods.

2. Na to upozorňujem pána poslanca.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Mikloško - faktická poznámka.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán predseda,  vy si dobre  pamätáte, že na  politickom

grémiu sme to už pánu poslancovi Cabajovi povedali, že ak má

byť pri  počte 8 pomerné  zastúpenie,  vychádza to 4 : 4. Je

síce pravda, že HZDS  absolútne spokojne porušuje všetky zá-

kony,  ale predsa  si myslím,  že ide  skôr o  nedopatrenie.

Z tohto dôvodu, keď už pán  poslanec Cabaj nevie počítať zá-

kladné matematické  počty, dajte sa viacerí  dokopy. Pán po-

slanec Húska sa trošku  viac zaoberal matematikou, skúste to

vypočítať. Je to 4 : 4.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlási sa  ešte niekto do rozpravy?  Vlastne sme ju uza-

vreli.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, neostáva nám nič

iné, len hlasovať o dvoch návrhoch,  ktoré tu sú. Sú tri ná-

vrhy,  ale  dva    totožné.  Takže  dávam najskôr hlasovať

o počte 9  členov, čiže hlasujeme,  aby kontrolný orgán  pre

Slovenskú informačnú službu mal 9 členov.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 58 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Budeme hlasovať  o druhom predloženom  návrhu, a to  je

návrh na 8 členov.

 

     Prosím, prezentujte sa a hlasujte.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže sme prijali tento počet členov, čiže osem.

 

     Budeme pokračovať dvanástym  bodom programu, návrhom na

zriadenie Osobitného  kontrolného výboru Národnej  rady Slo-

venskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodaj-

stva.

 

     Na vysvetlenie toľko, že  nevolíme teraz členov menovi-

te. Ak si pamätáte, pán  poslanec Ftáčnik dal návrh na zmeny

a po dohode na poslaneckom grémiu budeme voliť až potom.

 

     Takže dvanástym bodom programu je

 

     návrh na zriadenie Osobitného kontrolného výboru Národ-

nej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenské-

ho spravodajstva.

 

     Návrh ste dostali ako tlač  599. Aj k tomuto bodu otvá-

ram rozpravu  s tým, že myslím  si, že ani nie  je potrebná,

pretože v predošlom návrhu pani poslankyňa Rusnáková navrhla

aj pre tento orgán počet členov deväť, pán Mikloško takisto.

A pýtam sa  pána poslanca Cabaja, či  tých osem členov platí

aj pre Vojenské spravodajstvo. Vlastne hlasujeme len o zria-

dení, rozprava k tomu nie je.  Hlasujeme len o tom, že zria-

dime kontrolný orgán pre Vojenské spravodajstvo.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 131 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 130 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Môžem konštatovať, že Národná rada schválila uznesenie,

ktorým  zriadila Osobitný  kontrolný výbor  Národnej rady na

kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva.

 

     Teraz nasleduje

 

     návrh  na určenie  počtu členov  Osobitného kontrolného

výboru Národnej  rady Slovenskej republiky  na kontrolu čin-

nosti Vojenského spravodajstva.

 

     Otváram k  tomuto bodu rozpravu.  Pán poslanec Mikloško

sa hlási do rozpravy.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán predseda, veľmi  stručne za klub Kresťanskodemokra-

tického hnutia s tou  istou argumentáciou, ktorú som hovoril

pri prvom výbore, aj pri tomto navrhujeme počet členov 9. To

je prvá vec.

 

     Druhá  vec, ak  dovolíte, pán  predseda, prosil  by som

vás, keby ste povedali - odhlasovali sme pre kontrolný výbor

pre Slovenskú  informačnú službu 8 členov,  aké bude pomerné

zastúpenie. To ste nám dlžný.  Pri ôsmich členoch musíme zá-

roveň vedieť, ako si vysvetľujete to ustanovenie rokovacieho

poriadku, kde  sa hovorí o  pomernom zastúpení. Aké  to bude

zastúpenie - koalícia a opozícia.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Cabaj.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený pán predseda,

     dámy a páni,

 

     myslím, že to vysvetlím  aj pánu Mikloškovi. Znovu opa-

kujem ten istý návrh,  ktorý som predložil pri predchádzajú-

com návrhu.  Predkladám návrh, aby  Osobitný kontrolný výbor

na kontrolu Vojenského spravodajstva bol 8-členný, a hneď mu

hovorím aj ten pomer. Budú to 5 zástupcovia klubov koalície,

3 zástupcovia klubov opozície.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Teraz sa o tom nehlasuje. Páni poslanci, teraz sa o tom

nehlasuje,  ani nerozhoduje.  (Hlasy v  sále.) Pán poslanec,

hovorím pánu poslancovi  Cabajovi, že teraz sa o  tom aj tak

nemôže rozhodovať. To je ďalší  bod programu, kde toto príde

na rad.  V tomto prípade  to povedal úplne  zbytočne. (Hlasy

z pléna.)

 

     Ja viem to, čo vy odhlasujete.

 

     Pani poslankyňa Rusnáková, nech sa páči.

 

 

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Poslanecký klub Demokratickej  únie navrhuje počet čle-

nov 9.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Ftáčnik.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Chcel som reagovať faktickou poznámkou na pána poslanca

Cabaja, ale teraz tu nastáva,  opakujem ešte raz, nastáva tu

zmätok, pretože  rečníci prihlásení ústne by  sa mali vypnúť

z tabule, aby sa bolo možné  hlásiť o faktickú poznámku. Ne-

viem, ako to inak máme robiť, ale stanovme si nejaký postup,

lebo to, čo sa tu teraz zavádza, mne znemožnilo dať poznámku

k pánu poslancovi  Cabajovi. Keď sú  na papieri, už  nemusia

byť na tabuli, lebo vy ich už máte zaznamenaných.

 

     Čiže chcem pánu poslancovi  Cabajovi povedať - a hlásil

som sa v čase, keď on dohovoril -, ešte raz to zopakovať, že

matematika sa nedá oklamať. A keď si pán poslanec Cabaj pre-

ráta 19 členov mandátového a imunitného výboru, príde na to,

že by tam teoreticky malo byť  11 zástupcov koalície a 9 zá-

stupcov opozície - podľa matematiky. Teda je výhodné pre ko-

alíciu,  ktorá  si  zvolila  19,  pretože  si zaokrúhlila 11

- 8 a nikto neprotestuje. Ale  tu sa nedá inak zaokrúhľovať.

Pri 8 poslancoch  zvolených do tohto výboru je to  4 a 4, či

sa to pánu Cabajovi alebo mne páči, alebo nepáči. Čiže o tom

budeme mať spor. Ja chcem podporiť vo faktickej poznámke ná-

vrh na  9, pretože tam žiadne  problémy so zastúpením klubov

a s tým,  aby sa tam odrážalo  zloženie tejto Národnej rady,

nie sú. Čiže náš klub podporuje 9.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Páni poslanci, pani poslankyne, je koniec roz-

pravy, budeme hlasovať. Opäť hlasujeme o počte členov vo vý-

bore na kontrolu Vojenského spravodajstva.

 

     Prvý návrh  dal pán poslanec  Mikloško a priklonili  sa

k tomu aj pani poslankyňa  Rusnáková a pán poslanec Ftáčnik.

Takže prosím, prezentujeme sa a  hlasujeme, kto je za 9 čle-

nov tohto kontrolného výboru.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 136 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 62 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

 

     Tento návrh sme neprijali.

 

     Preto  dám hlasovať  o druhom  návrhu, a  to je počet 8

členov tohto kontrolného výboru.

 

     Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 41 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže sme si aj tu stanovili počet 8.

 

 

     Pristúpime k štrnástemu bodu programu, ktorým je

 

     návrh  na personálnu  zmenu v  správnej rade  Sociálnej

poisťovne.

 

     Podľa § 7 ods. 3 zákona  číslo 274/1994 Z. z. o Sociál-

nej poisťovni  členov správnej rady volí  a odvoláva Národná

rada Slovenskej republiky.

 

     Návrh na personálnu zmenu v správnej rade Sociálnej po-

isťovne  pripravil  Výbor  Národnej  rady  pre zdravotníctvo

a sociálne veci. Dostali ste ho ako tlač 585 a jeho súčasťou

je aj návrh uznesenia Národnej rady.

 

     Prosím predsedu Výboru  Národnej rady pre zdravotníctvo

a sociálne veci pána poslanca Národu, aby návrh na túto zme-

nu v Sociálnej poisťovni predložil a zdôvodnil.

 

Poslanec A. Národa:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci,

 

     predkladám správu  Výboru Národnej rady  Slovenskej re-

publiky pre zdravotníctvo a sociálne veci k návrhu na perso-

nálnu zmenu v správnej rade Sociálnej poisťovne.

 

     Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre zdravot-

níctvo a sociálne veci prerokoval  na svojej 34. schôdzi vý-

boru dňa 22. januára 1997 návrh na personálnu zmenu v správ-

nej rade Sociálnej poisťovne.

 

     Výbor  zobral  na  vedomie  list  Ing.  Václava Števku,

v ktorom oznámil, že dňom 15. decembra 1996 uzavrel pracovný

pomer s výkonným orgánom  Sociálnej poisťovne - Ústredím So-

ciálnej poisťovne.

 

     Podľa § 6 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej repub-

liky číslo 274/1994 Z. z.  o Sociálnej poisťovni v znení ne-

skorších predpisov je výkon zárobkovej činnosti vo výkonných

orgánoch  navzájom nezlučiteľný  s členstvom  v samosprávnom

orgáne. Výbor  Národnej rady Slovenskej  republiky pre zdra-

votníctvo a sociálne veci z uvedeného dôvodu odporúča Národ-

nej rade Slovenskej republiky podľa §  6 ods. 6 písm. b) zá-

kona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z.

o Sociálnej poisťovni odvolať Ing.  Václava Števku zo správ-

nej rady Sociálnej poisťovne.

 

     Konfederácia  odborových  zväzov  Slovenskej  republiky

podľa §  7 ods. 2  písm. a) zákona  Národnej rady Slovenskej

republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni predlo-

žila návrh na personálnu zmenu v správnej rade Sociálnej po-

isťovne.

 

     Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre zdravot-

níctvo a sociálne veci na základe predloženého návrhu súhla-

sil s návrhom zvoliť za  člena správnej rady Sociálnej pois-

ťovne Ing. Mariána Hložu a odporúča Národnej rade Slovenskej

republiky v zmysle  § 7 ods. 3 zákona  Národnej rady Sloven-

skej  republiky  číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej  poisťovni

zvoliť za  člena správnej rady  Ing. Mariána Hložu.  Súčasne

odporúča  Národnej rade  Slovenskej republiky,  aby sa voľba

člena správnej rady Sociálnej poisťovne konala verejným hla-

sovaním.

 

     Uvediem krátku charakteristiku navrhovaného kandidáta.

 

     Ing. Marián Hloža, narodený 6. septembra 1949, bydlisko

Dudvážska  24, Bratislava,  vzdelanie vysokoškolské,  Vysoká

škola ekonomická, súčasná funkcia - predseda Slovenského od-

borového zväzu služieb. Navrhol ho Snem Konfederácie odboro-

vých zväzov Slovenskej republiky.

 

     Dovolím si predniesť aj návrh na uznesenie Národnej ra-

dy Slovenskej republiky z 5.  februára 1997 k návrhu na per-

sonálnu zmenu v správnej rade Sociálnej poisťovne.

 

     Národná rada Slovenskej republiky podľa  § 7 ods. 3 zá-

kona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z.

o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov

 

     A. odvolala  zo správnej rady  Sociálnej poisťovne Ing.

Václava Števka,

 

     B. zvolila  za člena správnej  rady Sociálnej poisťovne

Ing. Mariána Hložu.

 

     Ďakujem, pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja vám, pán predseda.

 

     Vážené pani  poslankyne, páni poslanci, otváram k tomu-

to bodu programu rozpravu.  Konštatujem, že sa nikto písomne

do rozpravy neprihlásil. Preto sa  pýtam, či sa niekto hlási

do rozpravy zo snemovne.

 

     Nikto. Uzatváram rozpravu k  tomuto bodu programu. Mali

by sme hlasovať podľa rokovacieho poriadku tajne. Pán Národa

dáva návrh, aby sme hlasovali verejne.

 

     Prosím,  dávam hlasovať,  že táto  voľba bude  verejným

hlasovaním.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 101 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 87 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že budeme o tomto návrhu hlasovať verejne.

 

     Prosím preto pána poslanca Národu, aby uviedol hlasova-

nie. Pán  poslanec uznesenie už prečítal,  myslím, že nie je

potrebné ho znovu čítať.

 

     Prosím, budeme hlasovať o  uznesení, ktoré nám prečítal

pán poslanec.

 

     Prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 105 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 96 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

 

     Môžem konštatovať, že podľa §  7 ods. 3 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky číslo  274/1994 Z. z. Národná rada

Slovenskej  republiky  odvolala  Václava  Števka  z členstva

v správnej rade Sociálnej poisťovne  a zvolila Mariána Hložu

za člena správnej rady Sociálnej poisťovne.

 

     Ďakujem, pán predseda Národa, aj vám, páni poslanci.

 

 

 

     Pätnástym bodom programu je

 

     návrh  na voľbu  členov predstavenstva  a dozornej rady

Národného úradu práce.

 

     Návrh  ste dostali  ako tlač  584 a  správu výboru  pre

zdravotníctvo a sociálne veci ako tlač 584a, ktorej súčasťou

je aj návrh na uznesenie Národnej rady.

 

     Prosím povereného člena výboru  pre zdravotníctvo a so-

ciálne veci pána poslanca Derfényiho, aby predniesol návrh.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som prečítal správu Výboru Národnej ra-

dy  Slovenskej republiky  pre zdravotníctvo  a sociálne veci

o výsledku prerokovania  návrhu na voľbu  členov predstaven-

stva a dozornej rady Národného úradu práce (tlač 584a).

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

číslo 1372 z 20. januára  1997 pridelil Výboru Národnej rady

Slovenskej  republiky pre  zdravotníctvo a  sociálne veci na

prerokovanie návrh na voľbu členov predstavenstva a dozornej

rady Národného úradu práce v lehote do 24. januára 1997.

 

     Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre zdravot-

níctvo a sociálne veci rokoval  o návrhu na voľbu členov dňa

22. januára 1997. Výbor konštatoval,  že návrh na voľbu čle-

nov predstavenstva a dozornej  rady Národného úradu práce sa

predkladá v zmysle § 8 ods. 2  a § 10 ods. 3 zákona Národnej

rady Slovenskej  republiky  číslo 387/1996 Z. z. o zamestna-

nosti.

 

     Výbor  prerokoval  návrh  kandidátov  do predstavenstva

a dozornej rady Národného úradu práce predložené reprezenta-

tívnou organizáciou zamestnancov, reprezentatívnou organizá-

ciou zamestnávateľov a vládou Slovenskej republiky, vyslovil

s nimi súhlas a odporúča  Národnej rade Slovenskej republiky

zvoliť podľa § 8 ods. 2 a § 10  ods. 3 zákona  Národnej rady

Slovenskej republiky

 

     A. členov predstavenstva Národného úradu práce

 

        ako  zástupcov zamestnancov Jozefa Kollára,  Mariána

Mesiarika,  JUDr. Jozefa Ševcecha,  Eugena Škultétyho, Petra

Rozložníka,

 

        ako zástupcov zamestnávateľov Ing. Miroslava Knitla,

RNDr. Jozefa Kollára, Ing. Františka Slávika,  Ing. Vojtecha

Kráľa a Michala Sýkoru,

 

        ako zástupcov štátu Mgr. Petra Bacigála, Ing. Jozefa

Rolka, Ing. Petra Hrneka a Ing. Michala Šperňáka.

 

     B. členov dozornej rady Národného úradu práce

 

        ako zástupcov zamestnancov  Jána Krena, Milana Pieš-

ťanského, Mariána Lacka,

 

        ako zástupcov zamestnávateľov  Ing. Františka Bruck-

mayera, Ing. Atillu Maroša, Dr. Petra Simana,

 

        ako  zástupcov štátu  Ing. Marcelu  Šajtlavovú, Ing.

Lýdiu Šimorovú a Mariána Šmihlu.

 

     Výbor odporúča Národnej  rade Slovenskej republiky, aby

sa  voľba členov  predstavenstva a  dozornej rady  Národného

úradu práce konala verejným hlasovaním.

 

     Súčasťou  tejto správy  je aj  návrh uznesenia Národnej

rady Slovenskej republiky, ktorú ste všetci dostali.

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram k tomuto

bodu programu rozpravu s konštatovaním, že za kluby sa nikto

neprihlásil, ani poslanci sa písomne neprihlásili pred otvo-

rením bodu. Pýtam sa, či sa teraz niekto hlási z poslancov.

 

     Konštatujem, že  nie. Uzatváram rozpravu  k tomuto bodu

programu.

 

     Pán poslanec Derfényi navrhuje  aj v tomto prípade, aby

sme rozhodli  o tom, či budeme  hlasovať verejne. Takže pro-

sím,  prezentujme sa  a hlasujme.  Hlasujeme o  tom, aby sme

hlasovali o týchto menách verejným hlasovaním.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 99 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 86 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Môžem  skonštatovať, že  nasledujúcu voľbu  uskutočníme

verejným hlasovaním.

 

     Prosím pána predkladateľa,  aby uvádzal hlasovanie tak,

ako ho čítal v návrhu uznesenia.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Vážený pán predseda, odporúčam, aby sme najprv hlasova-

li o predstavenstve  Národného  úradu  práce, o  všetkých 15

členoch, a aby sme hlasovali o nich spoločne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Súhlasíte s  tým? (Prejav súhlasu  v sále.) Prezentujme

sa a hlasujme. Hlasujeme  o členoch predstavenstva Národného

úradu práce spoločne. Je to bod A uznesenia.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 105 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 89 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže sme schválili členov predstavenstva.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Ďalej  odporúčam, aby  sme volili  členov dozornej rady

Národného úradu práce, tak ako  som ich prečítal. Sú v uzne-

sení pod bodom B a  odporúčam o všetkých 9  hlasovať spoloč-

ne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takisto sa pýtam, či s tým súhlasíte. Áno. Prosím, pre-

zentujme sa a hlasujme. Hlasujeme  o bode B uznesenia. Sú to

členovia dozornej rady Národného úradu práce.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 106 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 89 poslancov.

     Proti návrhu nehlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže sme schválili aj bod  B uznesenia, a to sú členo-

via dozornej rady Národného úradu práce.

 

     Ďakujem pánu poslancovi Derfényimu.

 

     Môžem konštatovať,  že sme schválili  uznesenie, ktorým

Národná rada  Slovenskej republiky podľa §  8 ods. 2 a  § 10

ods. 3  zákona  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo

387/1996 Z. z. o zamestnanosti zvolila členov predstavenstva

a dozornej rady Národného úradu práce.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     ďalším bodom  programu je dokončenie  prerokúvania bodu

programu 21. schôdze Národnej rady, a to je

 

     návrh  na  použitie  majetku  Fondu  národného  majetku

Slovenskej republiky v roku 1997 podľa  § 28 ods. 3 písm. b)

zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu

na iné osoby v znení neskorších predpisov.

 

     Mali sme to ako tlač  537. Tento bod bol prerokovaný na

21. schôdzi Národnej rady. K tomuto návrhu máte opäť rozdanú

spoločnú správu výborov ako tlač  537a, v ktorej máte aj ná-

vrh uznesenia Národnej rady.  Chcem pripomenúť, že rokovanie

o tomto bode programu na 21. schôdzi sme prerušili pred hla-

sovaním o tomto návrhu uznesenia, nakoľko Národná rada v tom

čase nebola schopná sa uznášať a schôdzu sme skončili.

 

     Ďalej  pripomínam, že  návrh na  použitie majetku Fondu

národného majetku  na 21. schôdzi  odôvodňoval viceprezident

prezídia pán Rehák a  spoločným spravodajcom výborov bol pán

Cingel.

 

     Budeme teda hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady.

 

     Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 109 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že sme  predmetné uznesenie  Národnej rady

k návrhu na použitie majetku  Fondu národného majetku v roku

1997 schválili.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     sedemnástym bodom  programu má byť  vládny návrh zákona

Národnej  rady Slovenskej  republiky o  ochranných známkach.

Pani podpredsedníčka  vlády má predkladať  tento zákon. Bola

riadne upozornená na to, že o  chvíľu bude na rade jeho pre-

rokúvanie, ale predošlé body programu sme schválili rýchlej-

šie. Je na ceste do Národnej rady, takže vyhlasujem desaťmi-

nútovú prestávku.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani  poslankyne, páni  poslanci, skončila  sa nám pre-

stávka, budeme pokračovať.

 

     Sedemnástym bodom programu je

 

     vládny návrh zákona  Národnej rady Slovenskej republiky

o ochranných známkach.

 

     Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 495 a spoločnú

správu výborov ako tlač 495a.

 

     Z poverenia  vlády Slovenskej republiky  zákon odôvodní

podpredsedníčka vlády SR pani Katarína Tóthová.

 

     Kým pani podpredsedníčka vystúpi, kým si pripraví mate-

riál, chcem vám, páni poslanci, pani poslankyne, oznámiť, že

nasledujúce dva body mali byť o vrátených zákonoch preziden-

tom  republiky. Pánu  prezidentovi bol  navrhnutý dátum dnes

poobede. Dostal som od neho list, v ktorom píše: "Vážený pán

predseda, oznamujem  Vám, že vrátené  zákony, zákon Národnej

rady Slovenskej  republiky z 26. marca  1996, ktorým sa mení

a dopĺňa Trestný zákon, a zákon Národnej rady Slovenskej re-

publiky zo 17. decembra 1996, ktorým sa mení a dopĺňa Trest-

ný zákon,  odôvodním osobne. Vzhľadom  na ustanovené termíny

24. schôdze  Národnej rady  Slovenskej republiky, ako i moje

Vás  žiadam  o zaradenie  týchto  bodov  programu  na utorok

11. februára 1997 v dopoludňajších hodinách."

 

     Navrhujem, keďže poobede budú aj tie nové body, aby sme

pánu prezidentovi dali termín o  10.00 hodine. O 9.00 hodine

by  sme  začali  ešte  niektorým  bodom,  alebo  môžeme hneď

o 9.00 hodine,  ako chcete, nebudeme o  tom hlasovať. O 9.00

hodine? Dobre. Ďakujem.

 

     Nech sa páči, pani podpredsedníčka.

 

 

 

Podpredsedníčka vlády SR K. Tóthová:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     vážení prítomní,

 

     dovoľte  mi  uviesť  a  odôvodniť  vládny  návrh zákona

o ochranných  známkach. Na úvod mi dovoľte stručnú všeobecnú

poznámku, dôležitú na docenenie významu  predkladaného vlád-

neho návrhu. Tento  význam je daný viacerými  skutočnosťami,

predovšetkým tým,  že úprava spoločenských,  najmä hospodár-

sko-právnych vzťahov súvisiacich s ochrannou  známkou je ob-

siahnutá v platnom zákone číslo  174/1988 Zb. a v súčasnosti

už náležite  neplní svoje funkcie. Táto  úprava bola prijatá

v období administratívno-direktívneho  riadenia spoločnosti,

ktorá nevytvárala podmienky  na uplatnenie ochranných známok

na trhu v konkurenčnom prostredí. Ďalej tým, že platná úpra-

va známkového práva aj  legislatívne je zastaraná a nezapadá

dobre  do prebiehajúcej  transformácie slovenského  právneho

poriadku.

 

     Osobitne závažný je poznatok, že naša úprava známkového

práva tiež celkom nespĺňa  požiadavku súladu s právom Európ-

skej únie. Známkové právo ako zložka priemyselných práv tvo-

riacich súčasť komplexu práv  duševného vlastníctva je pred-

metom radu medzinárodných zmlúv a  dohovorov a na jeho obsa-

hovú i legislatívnu úroveň sa v klasických demokraciách sús-

tavne zvyšujú nároky. Z  tohto pohľadu nemožno teda nevidieť

výraznú  medzinárodno-právnu exponovanosť  známkového práva.

Odstrániť  tieto  a  niektoré  čiastkové  nedostatky platnej

úpravy ochranných známok je takto hlavným zámerom návrhu zá-

kona.

 

     Stručne  ho  možno  charakterizovať  ako predpis, ktorý

vytvára  podmienky na  efektívnejšie uplatňovanie ochranných

známok v trhovej ekonomike.  Návrh posilňuje právne postave-

nie majiteľa ochrannej známky, na druhej strane však aj zod-

povednosť  ďalších podnikateľských  subjektov pri označovaní

ich  tovarov alebo  v poskytovaných  službách. Návrh  zákona

zdôrazňuje zmluvnú slobodu pri  nakladaní s právami majiteľa

ochrannej známky, a pokiaľ možnosti  k dispozícii obmedzuje,

tak len  v záujme preventívnej ochrany  pred zneužitím práv.

Skvalitnením úpravy  námietkového konania návrh  zároveň po-

silňuje aj ochranu práv tretích  osôb, ktoré by mohli byť vo

svojej právnej sfére dotknuté  nesprávnym zápisom a používa-

ním ochrannej známky.

 

     Navrhovaná zákonná úprava  sa vyznačuje ďalšími dôleži-

tými novými črtami,  napríklad jednoznačnosťou pojmového vy-

medzenia ochrannej známky, alebo vytvorením nového inštitútu

- zápisnej nespôsobilosti. Súčasťou  novej úpravy známkového

práva má  byť vyhláška Úradu  priemyselného vlastníctva Slo-

venskej republiky, vydaná na  základe splnomocnenia § 44 ná-

vrhu, ustanovujúca podrobnosti procesnej povahy.

 

     Z hľadiska  vzťahu k zahraničiu, najmä  k právu  Európ-

skej únie, navrhovaná úprava  sleduje všeobecný trend legis-

latívy na úseku známkového práva.  V rámci toho plne rešpek-

tuje  príslušné smernice  Rady Európskej  únie o  ochranných

známkach a iné medzinárodné dokumenty prijaté k tomuto práv-

nemu inštitútu. Ich prehľad  podáva všeobecná časť dôvodovej

správy a sú zrejmé aj z poznámok v textovej časti návrhu.

 

     Predložený návrh zákona predstavuje rekodifikáciu znám-

kového práva, ktorej potrebu, ako som spomenula, vyvolal vý-

voj  u nás  a vo  svete a  nevyhnutnosť reflektovať zmienené

medzinárodné  súvislosti. Aj  keď sa  tvorbe návrhu venovala

veľká  pozornosť na  úrovni rezortov  a vládnej legislatívy,

neznamená to, prirodzene, že  predložený návrh je vo všetkom

dokonalý,  napríklad  v  otázke  systematiky  alebo  dikcie.

V tejto súvislosti však treba pripomenúť jednu z prioritných

legislatívnych požiadaviek úspornosti jazykového vyjadrenia.

Z jej realizácie  potom niekedy automaticky  vyplýva nutnosť

zistiť obsah,  význam a spojitosti  toho-ktorého ustanovenia

už náročnejším výkladom.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     vláda Slovenskej  republiky si je vedomá  toho, že nie-

ktoré problémy  späté s vlastníctvom a používaním ochranných

známok  budú istý  čas pretrvávať  aj po  očakávanom prijatí

tohto  zákona a  bude to  zákon, ktorý  aj v budúcnosti bude

treba zdokonaľovať. Napríklad návrh zákona sa nedotýka otáz-

ky vlastníctva k ochranným známkam nadobudnutého v čase čes-

ko-slovenskej federácie, prípadne i skôr, na ktorom partici-

povali slovenské ekonomické subjekty spolu s českými. Vzhľa-

dom na evidentný medzinárodný  aspekt problému zastávame ná-

zor,  že táto  povahou už  viac politická  otázka nemôže byť

riešená navrhovaným  zákonom, až po  jej patričnom vyriešení

na politickej úrovni. Vhodným  nástrojom jej riešenia zrejme

bude akt iného druhu, predovšetkým medzinárodná zmluva.

 

     Vážení  prítomní, dovoľte  mi na  záver podčiarknuť, že

prijatím navrhovaného zákona nevzniknú nároky na štátny roz-

počet a jeho praktické uplatnenie si nevyžiada nijaké inšti-

tucionálne opatrenie. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti

prosím, aby ste predložený  vládny návrh zákona o ochranných

známkach podporili.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  pani podpredsedníčke. Teraz prosím  spoločného

spravodajcu pána poslanca Pacolu,  ktorý bol určený za výbo-

ry, aby nás oboznámil s priebehom prerokovania návrhu zákona.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená pani podpredsedníčka vlády,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     dovoľte, aby som  prečítal spoločnú správu Ústavnopráv-

neho výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky, Výboru Ná-

rodnej rady Slovenskej  republiky pre hospodárstvo, privati-

záciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republi-

ky pre pôdohospodárstvo a  Zahraničného výboru Národnej rady

Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu

zákona Národnej rady Slovenskej republiky o ochranných znám-

kach, tlač 495.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

číslo 1189  zo 4. októbra 1996  pridelil vládny návrh zákona

Národnej rady Slovenskej republiky  o ochranných známkach na

prerokovanie do 17. októbra 1996 ústavnoprávnemu výboru, vý-

boru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre

pôdohospodárstvo  a  zahraničnému  výboru.  Ako príslušný na

skoordinovanie  stanovísk výborov  Národnej rady  Slovenskej

republiky bol rozhodnutím  predsedu Národnej rady Slovenskej

republiky číslo 1189 zo dňa 4. októbra 1996 určený Výbor Ná-

rodnej rady Slovenskej  republiky pre hospodárstvo, privati-

záciu a podnikanie s  tým, že skoordinované stanoviská výbo-

rov Národnej  rady Slovenskej republiky sa  premietnu v spo-

ločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Predmetný  vládny návrh  zákona, tlač  495, prerokovali

v zmysle citovaného rozhodnutia  predsedu Národnej rady Slo-

venskej republiky všetky výbory Národnej rady Slovenskej re-

publiky, ktorým bol pridelený.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

neprijal  uznesenie k  vládnemu návrhu  zákona Národnej rady

Slovenskej republiky o ochranných  známkach, lebo podľa § 48

ods.  1 zákona  Slovenskej národnej  rady číslo  44/1989 Zb.

o rokovacom  poriadku Slovenskej  národnej rady  v znení ne-

skorších  predpisov  nevyslovila  s  ním súhlas nadpolovičná

väčšina všetkých členov výboru (počet členov výboru 19, prí-

tomných 9, za návrh  uznesenia hlasovalo 5, proti nehlasoval

nikto, hlasovania sa zdržali 4).

 

     Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospo-

dárstvo  tiež  neprijal  uznesenie  o  výsledku prerokovania

k vládnemu návrhu zákona  Národnej rady Slovenskej republiky

o ochranných známkach, lebo podľa § 48 ods. 1 zákona Sloven-

skej národnej  rady číslo 44/1989  Zb. o rokovacom  poriadku

Slovenskej národnej rady v  znení neskorších predpisov nevy-

slovila  s ním  súhlas nadpolovičná  väčšina všetkých členov

výboru (počet členov výboru 10, prítomných 7, za návrh uzne-

senia  hlasovalo 5,  proti nehlasoval  nikto, hlasovania  sa

zdržali 2).

 

     Zahraničný  výbor  Národnej  rady  Slovenskej republiky

a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo,

privatizáciu a podnikanie vyslovili súhlas s vládnym návrhom

zákona Národnej rady Slovenskej republiky o ochranných znám-

kach  a  odporúčajú  ho  Národnej  rade Slovenskej republiky

schváliť s  touto zmenou: V  § 20 ods.  3 znie: "Na  konanie

o kolektívnej ochrannej  známke sa použijú primerane  § 5 až

19."

 

     V Bratislave 25. novembra 1996.

 

     Ďakujem.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja pánu spoločnému spravodajcovi.

 

     Pani poslankyne,  páni poslanci, otváram  k tomuto bodu

rozpravu s  konštatovaním, že za kluby  sa do rozpravy nikto

neprihlásil. Za poslancov sa prihlásil pán poslanec Fogaš.

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení podpredsedovia vlády,

 

     je dosť tiesnivá atmosféra v tejto sieni po dopoludňaj-

šom hlasovaní, ale napriek tomu musíme pracovať ďalej.

 

     Návrh  zákona, ktorý  máme v  súčasnom období  posúdiť,

prešiel celkom hladko podľa stanoviska spravodajcu rokovaním

v jednotlivých  výborov,  ale  myslím,  že  bolo  trefné, ak

v úvode  predkladacieho  slova  podpredsedníčka  vlády  pani

Tóthová povedala, že si uvedomuje, že tento návrh zákona ne-

má všetky náležitosti, ktoré by  možno mať mal, resp. nemusí

byť dokonalý. Žiaľ, domnievam sa, že je to tak, že tento ná-

vrh zákona je predložený  bez náležitého a trpezlivého posú-

denia  všetkými odbornými  kruhmi,  a  keďže nejde  o zákon,

z ktorého by sa vytĺkalo politikum, myslím si, že je namies-

te, aby  sme  pripomienky, ktoré - či už  odborná verejnosť,

alebo sami - k tomuto zákonu  máme, celkom  jasne a zrozumi-

teľne predniesli. Pokúsim sa o to bez ďalšieho úvodného slo-

va, pretože  myslím, že pripomienok je  príliš veľa, aby sme

si mohli  dovoliť strácať čas. Budem  teda tlmočiť rovno po-

zmeňovacie  návrhy k  predloženému návrhu  zákona uvedomujúc

si, že  ide o rekodifikáciu,  uvedomujúc si, že  ide o veľmi

dôležitý právny predpis, a uvedomujúc  si tiež fakt, že pra-

cujeme v  istom časovom strese  alebo istom časovom  limite.

Odporúčam, aby v návrhu zákona boli prijaté tieto pripomien-

ky:

 

     V  § 1  ods. 1 je  potrebné  za slová "ochranná známka"

vložiť slovo  "viditeľné". Slová totiž môžu  byť tak písané,

ako aj vyslovené, ale zvukové známky sú zo zápisu vylúčené.

 

     V  § 1  ods. 2 je  potrebné za  slová "na  ochranu ich"

vložiť  slovo  "spoločných"  a za slová  "alebo na iný účel"

vložiť  slovo "spoločný".  Kolektívna ochranná  známka totiž

slúži iba na ochranu spoločných záujmov združených subjektov

a nie  ich  individuálnych  záujmov.

 

     Ďalej myslím, že je potrebné v § 1 ods. 2 v odkaze čís-

lo 1 spresniť odkaz, lebo  odkaz  na § 56 a  nasledujúce Ob-

chodného  zákonníka  nie   je  správny,  pretože  kolektívna

ochranná známka je predovšetkým  určená pre združenie podni-

kateľov  a nie  pre obchodné  spoločnosti. Správne  má odkaz

číslo 1 znieť: "Napríklad §  20f až § 20j Občianskeho zákon-

níka  alebo §  69 živnostenského  zákona číslo  105/1991 Zb.

v znení neskorších  zmien a doplnkov  alebo právnych predpi-

sov."

 

     V § 2 ods. 1 prvá  veta má znieť: "Na zápis do registra

nie je spôsobilé označenie, ktoré..." a pokračuje text, kto-

rý je predložený v návrhu zákona. Doterajšie znenie zo zápi-

su do registra je  "vylúčené označenie, ktoré je nesprávne",

pretože v § 2 ods. 2 umožňuje, teda nevylučuje zapísať ozna-

čenie uvedené  v § 2 ods.  1 písm. b) až  g) do registra pri

splnení podmienok podľa § 2 ods. 2.

 

     Ďalej v §  3 je potrebné doplniť nové  písm. e) v tomto

znení: "ktoré  zasahuje do zákonom  chránených skorších práv

tretích osôb, a to na základe  riadneho odôvodnenia uplatne-

ných  námietok  podľa  §  9  tohto  zákona".  Toto doplnenie

v § 3 je odôvodnené mojím ďalším návrhom, v ktorom odporúčam

§ 4 vložiť do § 9, kde systematicky patrí vzhľadom na to, že

v § 9 je upravené konanie  o námietkach proti zápisu označe-

nie do registra. Pán spravodajca, ja vám to dám písomne.

 

     V ustanovení § 5 ods.  1 odporúčam zmeniť takto: "Kona-

nie o zápis ochrannej známky do registra sa začína doručením

prihlášky  ochrannej známky  úradu." Je  totiž potrebné, aby

sme  si uvedomili,  že od  okamihu začatia  konania začínajú

plynúť určité  procesné účinky, začína  sa uplatňovať určitý

režim, a toto začatie konania  zákona nie je presne vyjadre-

né.

 

     V § 6  ods. 1 namiesto slov "spĺňa  náležitosti" má byť

"spĺňa  požiadavky". Odporúčam  túto zmenu  tiež akceptovať.

Ide o legislatívno-technickú zmenu, ktorá má i svoj obsahový

význam.

 

     V §  8 ods. 1  je potrebné namiesto  slova "požiadavky"

uviesť slovo "podmienky", tak ako je to uvedené i v § 8 ods.

3. Rovnako treba  posudzovať i § 8 ods. 4  a inde, kde je to

potrebné.

 

     Ďalej v §  8 ods. 2 má byť  úvodná veta upravená takto:

"Ak prihláška nespĺňa potrebné požiadavky  v zmysle § 5 ods.

3 tohto zákona" - a potom  za dvojbodkou sa pokračuje. Ďalej

v § 8 ods. 5 by mal  úvod správne znieť: "Ak prihláška spĺňa

podmienky  ustanovené týmto  zákonom pre  zápis do  registra

a ak spĺňa potrebné  požiadavky v zmysle § 5  ods. 3 zákona,

úrad..." - a  potom pokračuje text, ktorý je  v zákone. Tiež

ide o  legislatívne čistejšie vyjadrenie a  myslím si, že by

bolo z neho zrejmé, akým spôsobom sa má ďalej postupovať.

 

     V § 9 navrhujem nové znenie odseku 1, a to v nadväznos-

ti na už uvedený môj návrh presunúť § 4 vlastne do § 9. Zne-

nie § 9 ods. 1 by malo byť nasledovné:

 

     "(1)  Proti zápisu  zverejneného označenia  do registra

môže v  lehote troch mesiacov  od zverejnenia doručiť  úradu

odôvodnené námietky doložené  dokladmi preukazujúcimi namie-

tané skutočnosti

 

     a)  majiteľ  zameniteľnej  ochrannej  známky so skorším

právom prednosti,  ak je táto  ochranná známka zapísaná  pre

rovnaké alebo podobné výrobky alebo služby,

 

     b)  prihlasovateľ  zameniteľného  označenia  so skorším

právom prednosti, ak je toto označenie prihlásené pre rovna-

ké alebo podobné výrobky alebo služby,

 

     c) majiteľ staršej ochrannej  známky nezapísanej v Slo-

venskej republike, ktorá sa pred podaním prihlášky obsahujú-

cej prihlásené zhodné alebo zameniteľné označenie stala pou-

žívaním v Slovenskej republike pre rovnaké alebo podobné vý-

robky alebo služby v  zmysle medzinárodného dohovoru2) a me-

dzinárodnej dohody4) všeobecne známou pre jej majiteľa a pre

jeho výrobky alebo služby  (ďalej len "všeobecne známa znám-

ka",

 

     d) majiteľ staršej ochrannej známky zapísanej v Sloven-

skej republike, ktorá sa  pred podaním prihlášky obsahujúcej

prihlásené zhodné alebo zameniteľné označenie stala používa-

ním v  Slovenskej republike pre všetky  výrobky alebo služby

v zmysle medzinárodnej dohody všeobecne známou pre jej maji-

teľa a pre jeho výrobky alebo služby,

 

     e)  majiteľ zhodného  alebo zameniteľného  nezapísaného

označenia, ktoré sa používaním  po dobu najmenej dvoch rokov

pred  podaním prihlášky  stalo príznačným  pre rovnaké alebo

podobné výrobky alebo služby tohto držiteľa v Slovenskej re-

publike,

 

 

     f) podnikateľ,  ak jeho  obchodné meno  alebo jeho pod-

statná časť (kmeň) zapísané v príslušnom registri pred poda-

ním  prihlášky je  zhodné alebo  zameniteľné so  zverejneným

označením,  ak vyrába  rovnaké alebo  podobné  výrobky alebo

poskytuje rovnaké alebo podobné služby, pre ktoré je zverej-

nené označenie prihlásené,

 

     g)  fyzická osoba,  ktorej meno  a priezvisko, prípadne

pseudonym alebo jej  vyobrazenie sú zhodné či zameniteľné so

zverejneným označením,  keby zápisom tohto  označenia do re-

gistra mohlo dôjsť k zásahu  do jej práv na ochranu osobnos-

ti,

 

     h) právnická osoba, ak jej  názov je zhodný alebo zame-

niteľný so zverejneným označením a ak poskytuje rovnaké ale-

bo podobné služby, pre ktoré je zverejnené označenie prihlá-

sené,

 

     i) majiteľ skoršieho práva  k inému predmetu priemysel-

ného vlastníctva, ktorý je  zhodný alebo zameniteľný so zve-

rejneným  označením  (napríklad  označením  pôvodu výrobkov,

názvom novej  odrody rastliny alebo  nového plemena zvierat,

priemyselným vzorom),

 

     j) osoba, ktorej patria práva k autorskému dielu, ak je

zhodné alebo zameniteľné so zverejneným označením, keby jeho

použitím mohli byť dotknuté práva k tomuto autorskému dielu.

 

     Ako poznámky 4 a 5  k tomuto navrhnutému zneniu citovať

článok 16 pod poznámkou 4  ods. 2 Dohody o obchodných aspek-

toch práv k  duševnému vlastníctvu a v poznámke  5 článok 16

ods. 3 Dohody obchodných aspektov práv k duševnému vlastníc-

tvu.

 

 

 

     Myslím si,  že takto upravený  § 9 by  poskytoval oveľa

väčšie  a  zrozumiteľnejšie  informácie  na postup súvisiaci

s uplatňovaním samotného zákona.

 

     V nadväznosti  na to v  § 9 sa  doterajšie odseky musia

zmeniť na odseky  2 a 3 za predpokladu, že  by môj návrh bol

prijatý.

 

     V § 10 ods. 1 je  potrebné  uviesť  namiesto § 9 ods. 1

§ 9 ods. 2 - to  sú legislatívno-technické úpravy, ktoré sú-

visia s tým, čo som navrhol.

 

     V  § 11  ods. 1  namiesto slov  "ako ochranná známka je

spôsobilé" má správne byť  uvedené "ak ochranná známka spĺňa

podmienky ustanovené  pre zápis do  registra so zreteľom  na

§ 2  a 3  tohto zákona",  teda navrhujem  nahradiť slová "ak

ochranná  známka je  spôsobilá" slovami  "ak ochranná známka

spĺňa podmienky ustanovené pre zápis do registra so zreteľom

na § 2 a § 3 tohto zákona".

 

     V §  11 ods. 2 slová  "prihlásené označenie nespôsobilé

na zápis"  odporúčam nahradiť slovami  "prihlásené označenie

nespĺňa podmienky pre zápis".

 

     V § 11 ods. 2 namiesto slov "rozhodnutím a jeho písomné

vyhotovenie  doručí" odporúčam  nahradiť slovami  "a písomné

vyhotovenie tohto rozhodnutia doručí".

 

     V § 12 ods. 1  slová "splnené požiadavky" nahradiť slo-

vami "splnené podmienky v zmysle tohto zákona", čo sa vlast-

ne vzťahuje na úvodné ustanovenia zákona.

 

     Vo všetkých  týchto prípadoch ide  o spresnenie zákona,

ktoré zrozumiteľnejším spôsobom vyjadrí zámer zákonodarcu.

 

 

     V §  12 ods. 1  ďalej slová "úrad  prihlásené označenie

zapíše do  registra" nahradiť slovami  "úrad zapíše ochrannú

známku  do registra".  Súčasne v  § 12  ods. 1 doplniť vetu:

"O zápise upovedomí prihlasovateľa." Ide o to, aby oznámenie

alebo upovedomenie sa uskutočnilo z pozície príkazu zákona.

 

     V § 12 ods. 2  nahradiť slová "zápisom označenia do re-

gistra" slovami "zápisom ochrannej známky do registra" a na-

miesto slovesa  "nadobudne" správne má  byť uvedené "nadobú-

da".

 

     Ďalej v  § 12 ods.  3 odporúčam bodku  zmeniť na čiarku

a doplniť text  "najskôr do troch  mesiacov od jeho  vykona-

nia". Ide o to, aby  sme stanovili potrebnú lehotu, v ktorej

sa verejnosť dozvie o zápise v registri.

 

     V § 16 ods. 1  slová "s požiadavkami ustanovenými záko-

nom" uviesť slová "s podmienkami stanovenými zákonom pre ich

zápis do registra".

 

     Obdobne v § 14 ods.  4 odporúčam vypustiť slová "strpel

počas piatich  rokov používania napadnutej  ochrannej známky

v Slovenskej republike" slovami  alebo textom "strpel použí-

vanie napadnutej ochrannej známky v Slovenskej republike po-

čas piatich rokov od jej zápisu".

 

     § 17 ods. 1 odporúčam upraviť takto:

 

     "(1) Úrad vymaže ochrannú  známku z registra na základe

súdneho rozhodnutia, podľa ktorého ochranná známka

 

          a)  porušuje práva  na ochranu  osobnosti, pretože

obsahuje meno a priezvisko,  prípadne pseudonym alebo zobra-

zenie fyzickej osoby,

 

          b) zasahuje do skorších práv k názvu alebo obchod-

nému menu právnickej osoby  alebo fyzickej osoby, zapísanému

v obchodnom  alebo  inom  registri  pred  podaním  prihlášky

ochrannej známky, alebo zasahuje  do dobrej povesti uvedenej

osoby,

 

          c) zasahuje do skorších práv k autorskému dielu,

 

          d) zasahuje  do  skorších  práv  k inému  predmetu

priemyselného vlastníctva.

 

     Ako  príklad  by  mohlo  slúžiť  uvedenie skorších práv

k priemyselnému  vzoru, k  označeniu pôvodu  výrobkov, názvu

nového druhu rastliny a  podobne. Myslím, že tieto ustanove-

nia majú nielen legislatívno-technický, ale i zrozumiteľnej-

ší vecne správny výraz.

 

     V § 17  ods. 3 v nadväznosti na to,  čo som už uviedol,

odporúčam slová "dobrého mena"  nahradiť slovami "dobrej po-

vesti".

 

     Ďalej  v §  20 ods.  2 písm.  b) odporúčam text upraviť

a doplniť takto: "zoznam členov združenia podnikateľov, kto-

rí môžu  kolektívnu ochrannú známku používať  s uvedením ich

obchodných mien, prípadne názvov  sídiel, adries alebo mien,

priezvisk, adries trvalého pobytu a miest podnikania".

 

     V § 21 ods. 3 odporúčam doplniť text "ako aj osvedčenie

o kolektívnej ochrannej známke".

 

     V § 21 ods. 3  odporúčam doplniť text "zmluvy uzavretej

podľa § 20 ods. 2 písm.  a) tohto zákona".  Myslím si, že aj

keď takéto  doplnenie by nebolo  nevyhnutné, predsa len  pre

zrozumiteľnosť a lepšiu informovanosť užívateľov zákona bude

vhodné.

 

     V § 22 text alebo slová "a nemožno ju poskytnúť ako li-

cenciu ani  ako záloh" nahradiť slovami  alebo textom "a ne-

možno na ňu poskytnúť licenciu ani ju dať do zálohu" - to je

jednoznačné spresnenie textu aj zrozumiteľnenie.

 

     V § 24 ods. 2 značku  R je potrebné dať do krúžku alebo

do malej  alebo hranatej zátvorky,  myslím si, že tam je len

legislatívno-technická chyba alebo možno chyba, ktorá vznik-

la pri prepise, treba ju odstrániť.

 

     Ďalej v § 26 ods. 4  treba doplniť text "s výnimkou ve-

cí, ktoré  podľa tohto zákona  rozhoduje úrad". Ide  o možný

konflikt kompetencie  súdu a úradu  a myslím si,  že napriek

tomu, že  v Občiansko-súdnom poriadku i  v Trestnom poriadku

je presne vymedzená právomoc súdov,  je potrebné, aby sme aj

tu aspoň  negatívne vymedzili túto pôsobnosť.  Ide opäť skôr

o zrozumiteľnosť zákona a zrozumiteľnosť pre užívateľov.

 

     Myslím, že úpravy si žiada aj  § 29 ods. 1, kde odporú-

čam text  na konci doplniť  slovami "ak tieto  výrobky alebo

služby sú  k dátumu uzavretia zmluvy  predmetom jej podnika-

nia". Totiž treba si  uvedomiť, že nemožno previesť ochrannú

známku na majiteľa, ktorý nemá v predmete podnikania výrobky

alebo  služby, na  ktoré sa  ochranná známka  vzťahuje. Táto

pripomienka by bola predsa len spresnením zákona a smerovala

by i k exaktnejšiemu vymedzeniu postupu.

 

     V § 30 treba doplniť nový odsek v tomto  znení: "Ods. 2

Nadobúdateľom licencie  na ochrannú známku  môže byť iba 

fyzická alebo  právnická osoba, ktorej  predmetom podnikania

sú výrobky  či služby, pre ktoré  je ochranná známka zapísa-

ná." Doterajšie odseky 2 a 3 by sa potom prečíslovali na od-

seky 3 a 4.

 

 

 

     V §  31 ods. 1  odporúčam slová "poskytnutá  do zálohu"

nahradiť slovami "daná do zálohu". Myslím si, že je to pres-

nejšie vyjadrenie zámeru zákonodarcu.

 

     V § 31 ods. 2 slová "nadobúda účinnosť" nahradiť slovom

"vzniká".

 

     V § 33 ods. 2 doplniť text "uzavretou podľa § 20 ods. 2

písm. a) tohto zákona".

 

     Ďalej v  § 34 doplniť  nový text odseku  1, ktorý znie:

"Ustanovenia medzinárodných zmlúv, dohôd a dohovorov, ktorý-

mi je Slovenská republika viazaná,  nie sú týmto zákonom do-

tknuté."  Doterajšie  odseky  1 a 2 prečíslovať  na odseky 2

a 3. Myslím  si, že takéto ustanovenie  obsahovalo i pôvodné

znenie návrhu zákona, a ak ho považovala v rámci legislatív-

neho procesu niektorá zložka za nadbytočné, myslím si, že je

dôležité, aby takéto ustanovenie  v zákone bolo, pretože ono

predsa len  vypovedáva o našom  vzťahu k medzinárodnoprávnym

predpisom.

 

     Konečne moje  posledné  tri  pripomienky sú  opäť viac-

menej technického charakteru.

 

     V  § 40  ods. 1  odporúčam slová  "môže úrad na základe

žiadosti  odpustiť zmeškanie  lehoty" nahradiť  novým znením

slovami "úrad na základe  žiadosti odpustí zmeškanie lehoty"

- a pokračovať v texte.

 

     V § 44 je podľa  mojej mienky potrebné text zostručniť.

Odporúčam text "Úrad upraví vyhláškou podrobnosti na vykona-

nie tohto zákona."

 

     Konečne v § 45 ods. 1 nahradiť slová "do súladu s nále-

žitosťami" slovami "do súladu s požiadavkami".

 

     Milé kolegyne, vážení kolegovia,  viem, že som prednie-

sol veľa pripomienok, ktoré  sa nedali celkom dobre sledovať

vzhľadom na  ich množstvo, závažnosť i  obsažnosť, ale keďže

neodzneli ani v jednom z  našich výborov a sú to pripomienky

i stanoviská prijaté po  konzultácii s odborníkmi zaoberajú-

cimi sa známkovým právom, myslím si, že je potrebné, aby sme

ich vzali do úvahy.  Mojou snahou nebolo spochybniť doteraj-

šiu prácu na zákone. Naopak,  oceňujem to, že sme pristúpili

k rekodifikácii takého významného právneho predpisu, ale mo-

jou snahou bolo nájsť východiská  tam, kde sú formulácie ne-

jasné, málo zrozumiteľné,  prípadne nahradiť ich formulácia-

mi, ktoré sú lepšie.

 

     Vzhľadom na množstvo pripomienok, ktoré som predniesol,

odporúčam,  aby po  vystúpení posledného  rečníka v rozprave

rozprava nebola uzatvorená. Navrhujem,  aby sa zišiel ústav-

noprávny výbor a posúdil  jednotlivé pozmeňujúce návrhy, tak

ako boli prednesené, a potom zaujal stanovisko pred hlasova-

ním v Národnej rade ešte v rámci rozpravy.

 

     Ďakujem vám všetkým za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Fogašovi.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, písomne už nemám nikoho

prihláseného do rozpravy. Z pléna sa hlási pán poslanec Líš-

ka.

 

     Keďže sa nehlási nikto,  uzatváram možnosť prihlásiť sa

do rozpravy.

 

 

 

 

Poslanec S. Líška:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená pani podpredsedníčka vlády,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som v  rozprave v prvom rade trošku po-

lemizoval s  predrečníkom pánom poslancom Fogašom  o tom, že

sa k predmetnej rekodifikácii  zákona o ochrannej známke ne-

mala možnosť  vyjadriť odborná verejnosť.  Aj jeho slová  na

záver, ktoré predniesol, potvrdzujú  môj názor, že nebolo to

celkom  tak, pretože  on sám  predniesol stanoviská odbornej

verejnosti, ktoré predložil pán  Vojčík z Právnickej fakulty

Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, ako  aj pán Vyparina z pa-

tentovej  knižnice VSŽ  v Košiciach.  Okrem toho  o príprave

tejto rekodifikácie existuje rozsiahla korešpondencia, ktorá

sa nachádza na Úrade priemyselného vlastníctva a ktorá obsa-

huje stanoviská jednotlivých odborníkov z oblasti patentové-

ho práva a z oblasti priemyselného vlastníctva.

 

     Teraz k samotným mojim  pozmeňujúcim návrhom. Mám štyri

pozmeňujúce návrhy.

 

     V § 2 ods. 1 navrhujem prvú vetu, ktorá v súčasnom zne-

ní je:  "Zo zápisu do  registra je vylúčené  označenie, kto-

ré..." a pokračujú jednotlivé  písmená, nahradiť znením: "Za

ochrannú známku nemožno uznať označenie, ktoré..." atď.

 

     V § 2 ods. 2 navrhujem v prvej časti vety pred čiarkou,

čiže  v tom  súvetí pred  čiarkou, ktorá  v súčasnej  podobe

znie: "Označenia uvedené v ods. 1 písm. b) až d) možno zapí-

sať do registra..." navrhujem doplniť takto: "Označenia uve-

dené v ods. 1 písm. b) až d) možno uznať a zapísať do regis-

tra..." atď. a pokračuje druhá veta súvetia.

 

     V § 3 v prvej časti vety, kde súčasné znenie je "Do re-

gistra nemožno zapísať označenie..." navrhujem nahradiť zne-

ním: "Za ochrannú známku nemožno uznať označenie..." atď.

 

     V § 4 prvú časť vety  pred písmenom a) v znení: "Na zá-

pis  do registra  sú nespôsobilé  označenia, o  ktorých Úrad

priemyselného  vlastníctva Slovenskej  republiky (ďalej  len

"úrad") na základe námietok uplatnených  podľa § 9 zistí, že

sú...", navrhujem zmeniť takto:  "Za ochrannú známku nemožno

uznať  označenie,  o  ktorom  Úrad priemyselného vlastníctva

Slovenskej republiky (ďalej len  "úrad") na základe námietok

uplatnených podľa § 9 zistí, že je..." atď.

 

     Súhlasím  s  predrečníkom  pánom  poslancom Fogašom, že

pozmeňujúce  a doplňujúce  návrhy, ktoré  predniesol, sú ob-

siahle a treba mať istý časový priestor na to, aby bolo mož-

né k nim zaujať kvalifikované stanovisko. Aj podľa môjho ná-

zoru s  niektorými pozmeňujúcimi návrhmi,  ktoré predniesol,

možno sa stotožniť, a preto verím, že pán spravodajca využi-

je svoje právo a požiada  o prestávku pred záverečným hlaso-

vaním na spracovanie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne. Ukončil som rozpravu, nie sú ani faktic-

ké poznámky. Pán poslanec Fogaš, ukončil som rozpravu.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Chcem  len spresniť,  že som  tlmočil stanoviská nielen

dvoch citovaných právnikov, ale aj ďalších.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, nikto vám nedal slovo.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Akože nie?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Tak neviem. Ja som vám ho nedal.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Veď si povedal, pán poslanec Fogaš, tak som pokračoval.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Povedal som, pán poslanec  Fogaš, je skončená rozprava.

Nech sa páči. Neboli ste prihlásený.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Pán predseda, prihlásený som bol, ale ste to nevideli.

 

     Chcem len  spresniť, že stanoviská,  ktoré som prednie-

sol, nie sú len výsledkom práce oných dvoch ľudí, ale i ďal-

ších odborníkov, ktorí pracujú  na našej katedre v Bratisla-

ve. Okrem toho som rešpektoval mnohé zo stanovísk, ktoré bo-

li prednesené  alebo dodané Priemyselným  úradom. Myslím si,

že niektoré  návrhy som predniesol v  pozmenenej podobe. Ide

skutočne  o to,  aby sme  posúdili tieto  návrhy a  rozhodli

o tých, ktoré sú vecne  správne a pomôžu lepšiemu uplatneniu

tohto zákona v aplikačnej praxi.

 

     Ďakujem.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pýtam sa pani  podpredsedníčky, či sa chce vy-

jadriť. Nech sa páči, pani podpredsedníčka vlády.

 

Podpredsedníčka vlády SR K. Tóthová:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     vypočula som si pripomienky k predloženému návrhu záko-

na. Vzhľadom  na ich početnosť,  ako aj vysokú  špecifickosť

som  toho názoru,  že ich  nemožno hneď  posúdiť, a preto sa

stotožňujem s tými, ktorí navrhli prestávku. K pripomienkam,

ktoré  odzneli,  možno  napríklad  priložiť  ešte ďalšiu, že

účinnosť zákona v predloženom návrhu treba upraviť.

 

     Nie je  zmyslom polemizovať z tohto  miesta, ale vezmem

si tú poslednú  pripomienku a ja by som  napríklad s ňou ne-

súhlasila, preto vravím, že  bude treba možno dlhšia rozpra-

va. K § 40 ods. 1 pán poslanec Fogaš hovorí - text "v konaní

vo veciach  ochrannej známky môže  úrad na základe  žiadosti

odpustiť zmeškanie lehoty" upraviť  tak, že "úrad na základe

žiadosti odpustí zmeškanú lehotu".  Vážení, to je úplný kva-

litatívny posun.  Je to kvalitatívny posun,  na ktorý budeme

mať asi dlhšiu diskusiu. To  je len ilustratívne. Je to pro-

ces, ktorý  vzniká v oblasti štátnej  správy, kde máme zákon

71/1967  Zb., ktorý  pozná odpustenie  zmeškanej lehoty, ale

vždy  sa uskutočňuje  na žiadosť  a konajúci  orgán rozhodne

podľa dôvodov,  ktoré sa uvádzajú ako  dôvody na odpustenie,

či sú  to akceptabilné dôvody,  alebo neakceptabilné. Ak  by

sa to takto dalo do zákona, ex lege každej žiadosti o odpus-

tenie zmeškanej lehoty sa musí byť vyhovieť, čo je nezmysel,

nehnevajte sa. To je nezmysel a  už hneď by som sa postavila

proti tomu.

 

     Neviem, ako sa  uspôsobí ďalší  program, ale to, čo som

chcela povedať, ratio je asi v  tom, že ak je možnosť pokra-

čovať v programe a zatiaľ by sme prediskutovávali pripomien-

ky a vrátime  sa k nim, tak by to  bolo racionálne, lebo vám

neviem sľúbiť,  či nebudeme dlho diskutovať.  Pretože k nie-

ktorým pripomienkam, nielen k  tejto, mám jednoznačné stano-

visko,  že ich  nemožno akceptovať.  Viem, že  to možno  tak

skončiť, ale  pokiaľ sa poznáme s  pánom poslancom, tak vždy

si dávame priestor  na to, aby druhý mohol  povedať svoj ná-

zor, a potom to bude dlhšie trvať.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pani podpredsedníčke.

 

     Pán poslanec Pacola sa chce vyjadriť ako spravodajca.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Pani  podpredsedníčka, mám  tomu rozumieť  tak, že  ste

otvorili rozpravu?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nie, nie. To je vystúpenie podľa rokovacieho poriadku.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Záverečné? Tak  ja by som si  potom osvojil odporúčania

pána kolegu Fogaša, pána kolegu Líšku a podpredsedníčky vlá-

dy, aby  sme mali čas na  tých 60 pripomienok, ktoré  sú tu,

a odporúčal by  som, pán predseda,  aby sme sa  k hlasovaniu

dostali až zajtra ráno ako bod číslo 1.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Najskôr  však musíme hlasovať  o návrhu, ktorý

predniesol pán poslanec Fogaš. Pán poslanec Fogaš žiada, aby

sme podľa § 29 rokovacieho poriadku prerušili rokovanie, ur-

čili výbor a termín výboru, dokedy prerokuje znovu tieto ná-

vrhy. Čiže o tomto musím  dať najskôr hlasovať. A potom, keď

toto neprejde, pôjde  návrh pána poslanca Pacolu, že do rána

spracuje návrhy z rozpravy, a ráno by bolo hlasovanie, alebo

zajtra doobeda.

 

     Prosím,  prezentujme  sa  a  hlasujme.  Teraz hlasujeme

o návrhu pána poslanca Fogaša.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 86 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 30 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Takže sme návrh pána poslanca Fogaša neprijali.

 

     To znamená,  že by sme mali  pristúpiť teraz k hlasova-

niu. Myslím,  že o návrhu pána  poslanca Pacolu nemusíme dať

hlasovať, ak sa dohodneme tak,  že hlasovať budeme až potom,

keď pán  spravodajca spracuje výsledky z  rozpravy. Áno? Sú-

hlasíte s tým? (Súhlas poslancov v sále.) Čiže zajtra nieke-

dy doobeda,  keď budú hotové a  spracované výsledky a budeme

ich mať rozdané, budeme o tom hlasovať.

 

     Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca. Ďakujem aj pa-

ni podpredsedníčke.

 

     Mali byť  teraz dva zákony, ktoré  predkladá pán prezi-

dent. Dohodli sme sa na utorok o 9.00 hodine.

 

     Takže  môžeme  pristúpiť  k  dvadsiatemu bodu programu,

ktorým je

 

     vládny návrh zákona  Národnej rady Slovenskej republiky

o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky.

 

     Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 566 a spoločnú

správu výborov ako tlač 566a.

 

     Z  poverenia  vlády  Slovenskej  republiky vládny návrh

uvedie pán podpredseda vlády a minister financií Sergej Koz-

lík.

 

     Prosím, pán podpredseda.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     predložený vládny návrh zákona  o Exportnej a importnej

banke Slovenskej republiky  vychádza zo zámerov Programového

vyhlásenia  vlády  Slovenskej  republiky.  Zahraničný obchod

vláda pokladá  za podstatný nástroj  stabilizácie a oživenia

ekonomiky  Slovenskej republiky  a reštrukturalizácie hospo-

dárstva. Každý  štát uvažuje o  vytvorení svojho najvhodnej-

šieho mechanizmu podpory vývozu. Rozdielnosť ekonomík odráža

aj  rozdielnosť v  prístupe jednotlivých  štátov k  riešeniu

tejto  podpory. Najmä  vyspelé štáty  venujú veľkú pozornosť

ich  inštitucionálnej angažovanosti  v podpore  zahraničného

obchodu aj z toho dôvodu,  že jednotliví vývozcovia sa stre-

távajú  s rizikami  takého  charakteru,  ktorým sami  nie sú

schopní čeliť. Týka sa  to hlavne strednodobých a dlhodobých

vývozných kontraktov, kde rozsah  rizík neumožňuje, aby boli

kryté len na komerčnej báze. Preto aj vyspelé štáty poklada-

jú v  tejto oblasti za  potrebné angažovať sa  nielen svojou

autoritou, ale predovšetkým  svojou ekonomickou silou, opre-

tou o finančné prostriedky štátneho rozpočtu.

 

     Podpora zo  strany štátu pri  realizácii tuzemských vý-

vozcov je  potrebná a zásahy zo  strany príslušných štátnych

orgánov zo  zahraničnoobchodných operácií nie  sú považované

za  nezlučiteľné s  princípmi trhovej  ekonomiky. Tak  je to

nielen vo všetkých krajinách OECD,  ale aj v ďalších priemy-

selne vyspelých krajinách sveta.

 

     Jednou  zo závažných  foriem inštitucionálnej angažova-

nosti štátu pri podpore  vývozu je inštitucionálna angažova-

nosť štátu pri podpore  financovania a poisťovania vývozných

úverov. V jednotlivých štátoch sa realizuje rôznymi formami.

Rôznorodosť prístupu k riešeniu závisí od stupňa rozvinutos-

ti peňažného a kapitálového trhu štátu a od toho, nakoľko sú

tieto trhy schopné uspokojovať  požiadavky a úverové potreby

výrobcov-vývozcov. Dôležitou je predovšetkým tam, kde nie sú

dostatočne rozvinuté peňažné a kapitálové  trhy a kde nie je

sieť  súkromných  inštitúcií  financujúcich  vývozné  úvery,

a tam, kde nie sú komerčné banky z rôznych dôvodov priprave-

né na poskytovanie úverových zdrojov na rozvoj vývozu, hlav-

ne strednodobých a dlhodobých vývozných úverov.

 

     Pri hodnotení angažovanosti  štátu, vytváraní špeciali-

zovaných  vládnych či  štátnych inštitúcií,  pri financovaní

vývozných operácií  možno konštatovať, že  ich vplyv výrazne

rastie. Objem nimi poskytnutých úverov pre transformujúce sa

krajiny sa od roku 1988 takmer zdvojnásobil z 24 miliárd do-

lárov na 70 miliárd dolárov roku 1993.

 

 

     V hospodársky  vyspelých krajinách sa  využívajú predo-

všetkým  dva typy  inštitucionálnej angažovanosti  štátu pri

podpore financovania  a poisťovania vývozných  úverov. Prvý,

najčastejší, je vytváranie vlastných inštitucionálnych člán-

kov vládnej či polovládnej inštitúcie s prevahou štátu. Ten-

to typ sa využíva najmä vo Francúzsku, v Anglicku, Spojených

štátoch  amerických,  Írsku,   Luxembursku,  Fínsku,  Dánsku

a v celom  rade ďalších európskych a  ďalších vyspelých kra-

jín. Tieto inštitúcie sú priamo napojené na štátny rozpočet.

Hospodária viac-menej samostatne za vopred stanovených limi-

tov v štátnom  rozpočte. Druhý typ, ktorý sa  používa v pod-

state menej často, je typ,  keď štát spolupracuje so súkrom-

nými inštitúciami  na základe mandátnych  alebo konateľských

zmlúv, keď tieto inštitúcie uskutočňujú svoju činnosť vo vy-

medzenom rámci  z poverenia a na  účet štátu. Účinnosť oboch

typov angažovanosti štátu pri  podpore vývozu je ekvivalent-

ná.

 

     Štátne vývozné inštitúcie majú vymedzené pole pôsobnos-

ti a voľnosti, v rámci ktorého sa rozhodujú v podstate auto-

nómne, aj keď miera autonómie  je rôzna. Podobné pole pôsob-

nosti a  voľnosti majú aj  súkromné inštitúcie a  sú obsahom

zmlúv so štátnymi orgánmi.  Miera autonómie nespočíva v tom,

či sú  štátne, alebo súkromné,  ale v tom,  ako je vymedzená

právomoc v právnom predpise  alebo v zmluve. Neexistuje jed-

notná cesta organizovania týchto inštitúcií, ani jednoznačný

model, ako vytvoriť najlepšiu formu takejto inštitúcie.

 

     Vláda  Slovenskej republiky  po viacerých konzultáciách

a diskusiách s  domácimi a zahraničnými  expertmi pristúpila

k zásadnému riešeniu podpory  exportu vytvorením inštitúcie,

to  znamená,  navrhuje,  aby  sa  štát,  tak ako iné vyspelé

a transformujúce  sa krajiny,  inštitucionálne angažoval pri

podpore financovania a poisťovania  vývozných úverov a pred-

kladá návrh zákona o  Exportnej a importnej banke Slovenskej

republiky.  Vláda zvolila  eximbanku ako  formu najsilnejšej

angažovanosti štátu  pri podpore financovania  a poisťovania

vývozných úverov. Túto formu  eximbanky využíva napríklad aj

Japonsko, Spojené štáty americké, Turecko, India, Čína, Juž-

  Kórea a  najmä ďalšie  ekonomicky sa  rýchlo rozvíjajúce

štáty Ázie.

 

     V navrhovanom zákone o Exportnej a importnej banke vlá-

da  navrhuje do  jednej inštitúcie  spojiť obe  činnosti, to

znamená financovanie a poisťovanie  vývozných úverov, s pat-

ričným mechanizmom súčinnosti a  efektivity oboch aktivít do

jednotného celku vzhľadom na spoločný výstup. Predpokladá sa

aj  zefektívnenie administratívnych  činností, zabezpečí  sa

odstránenie duplicity v jednotlivých operáciách.

 

     Keďže  eximbanka - vzhľadom  na súčasne  platné  právne

predpisy  Slovenskej republiky  - nie  je klasickou  bankou,

ktorá berie vklady od  obyvateľov a vedie účty podnikateľov,

ani  poisťovňou v  zmysle súčasného  zákona o poisťovníctve,

a teda  nemožno ju  odvodiť z  platných právnych  predpisov,

vláda Slovenskej republiky navrhuje vytvoriť túto inštitúciu

sui generis,  teda inštitúciu zákonom, tak  ako sú vo vyspe-

lých ekonomikách  riešené všetky eximbanky.  Zriadením exim-

banky zákonom sa sleduje odstrániť  biele miesto v našej le-

gislatíve pre  oblasť financovania predovšetkým  už spomína-

ných strednodobých a dlhodobých vývozných úverov a ich pois-

ťovania proti politicko-komerčným rizikám. Poisťovanie proti

politicko-komerčným  rizikám pri týchto úveroch všade prebe-

rá na seba štát, pretože  toto riziko nepatrí medzi obchodo-

vateľné riziká a nie je možné ho na medzinárodnom zaistiteľ-

skom trhu zaisťovať, preto ho zaisťuje štát.

 

     Vzhľadom na to, že ide o inštitúciu, ktorá vzniká záko-

nom, bolo  potrebné  vnútri  zákona  z hľadiska  požiadaviek

legislatívy podrobne  rozviesť orgány tejto  inštitúcie, ako

aj  väzby medzi  nimi, nenechávať  to na  voľnosť pri tvorbe

vnútorných predpisov. Eximbanka  bude podporovať svojou čin-

nosťou aj stabilitu meny, lebo objem jej úverov sa bude via-

zať  na limity  štátneho  rozpočtu  a bude  obsahom rozpočtu

eximbanky schvaľovaného parlamentom.

 

     Okrem toho treba vychádzať aj z momentu, že tento objem

úverov bude  viazaný na objem výrob  a bude pokrytý tovarmi,

čiže  v zmysle  požiadaviek stability  meny. Nebude  narúšať

stabilitu, naopak, bude ju podporovať tým, že sa táto podpo-

ra  bude orientovať  na výrobu  sofistikovaných výrobkov. Na

medzinárodnom poli je slovenský výrobca porovnávaný s ďalší-

mi konkurentmi, ktorí majú  za sebou spravidla dobre prepra-

covanú a  desaťročia fungujúcu štátnu  podporu vývozu. Preto

je potrebné  vytvoriť  eximbanku a dať  slovenským výrobcom-

vývozcom  rovnaké šance,  aké majú  výrobcovia-vývozcovia vo

vyspelých ekonomikách a v  prevažujúcej miere aj v transfor-

mujúcich sa ekonomikách.

 

     Eximbanka bude tvoriť  základný organizačný článok slo-

venského systému štátnej  podpory financovania a poisťovania

vývozu. Bude  poskytovať financovanie vývozných  úverov, ako

aj ich poistenie. Svojimi programami na financovanie a pois-

ťovanie vývozných úverov zabezpečí  vývozcom podporu ich vý-

vozu s cieľom, aby im  sprístupnila účasť v hospodárskej sú-

ťaži na medzinárodných trhoch. Financovanie z domácich zdro-

jov bude dopĺňať získavanie financií na domácich a zahranič-

ných kapitálových trhoch. Prijatím  takéhoto zákona sa záro-

veň dá  na vedomie ostatným krajinám  politická a ekonomická

vôľa Slovenskej republiky plne  sa zapojiť do medzinárodného

obchodu a medzinárodnej deľby práce a jej dvoch stránok, ko-

operácie  a  špecializácie,  pri  dodržiavaní medzinárodných

dohôd a  konvencií v predmetnej  oblasti, napríklad Bernskej

únie a Konsenzu OECD.  Eximbanka vytvorí pre našich vývozcov

porovnateľné podmienky, ako majú vývozcovia vo vyspelých tr-

hových ekonomikách.

 

 

     Vážené pani  poslankyne, páni poslanci, je  na vás roz-

hodnúť o vytvorení takejto  inštitúcie v Slovenskej republi-

ke, rozhodnúť o prijatí predloženého zákona tak, aby sa čin-

nosť eximbanky mohla čo  najskôr začať. Vnútorná konštrukcia

zákona umožňuje jej plynulú  činnosť vrátane vašej kontroly,

kontroly  štátneho  dozoru  aj  nad dodržiavaním obozretného

podnikania spolu s Národnou  bankou Slovenska. Eximbanka vy-

tvorí predpoklad na  oživenie a reštrukturalizáciu ekonomiky

a bude pomáhať upevňovať stabilitu meny.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  aj ja  pánu podpredsedovi  vlády. Prosím teraz

spoločného spravodajcu pána poslanca Lysáka, aby nás obozná-

mil s priebehom prerokovania uvedenej novely vo výboroch Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán podpredseda vlády,

     pani kolegyne, páni poslanci,

     vážení hostia,

 

     dovoľte mi, aby som  vás oboznámil so spoločnou správou

Ústavnoprávneho výboru  Národnej rady, Výboru  Národnej rady

Slovenskej republiky  pre financie, rozpočet  a menu, Výboru

Národnej rady Slovenskej  republiky pre hospodárstvo, priva-

tizáciu a  podnikanie a Výboru Národnej  rady Slovenskej re-

publiky pre pôdohospodárstvo o výsledku prerokovania vládne-

ho   návrhu  zákona   Národnej  rady   Slovenskej  republiky

o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky, ako je uve-

dené v tlači 566.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

číslo 1325  z 5. decembra 1996  pridelil vládny návrh zákona

Národnej rady Slovenskej republiky o Exportno-importnej ban-

ke Slovenskej republiky na  prerokovanie do 24. januára 1997

ústavnoprávnemu výboru, výboru pre  financie, rozpočet a me-

nu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a vý-

boru pre  pôdohospodárstvo. Ako príslušný  na skoordinovanie

stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky bol ci-

tovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej repub-

liky určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre fi-

nancie, rozpočet  a menu s tým,  že skoordinované stanoviská

výborov  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  sa premietnu

v spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republi-

ky.

 

     Predmetný vládny návrh  zákona Národnej rady Slovenskej

republiky, tlač 566, prerokovali v určenej lehote všetky vý-

bory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridele-

ný. Výbor  Národnej rady Slovenskej  republiky pre financie,

rozpočet a menu neprijal  uznesenie o výsledku prerokovaného

vládneho  návrhu zákona  Národnej rady  Slovenskej republiky

o Exportno-importnej banke Slovenskej  republiky, lebo podľa

§ 48 ods.  1 zákona Slovenskej národnej  rady č. 44/1989 Zb.

o rokovacom  poriadku Slovenskej  národnej rady  v znení ne-

skorších  predpisov  nevyslovila  s  ním súhlas nadpolovičná

väčšina všetkých  členov výboru. Počet členov  výboru je 17,

prítomných bolo  11, za návrh  uznesenia hlasovalo 8,  proti

1, zdržali sa hlasovania 2.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky,

výbor  pre hospodárstvo,  privatizáciu a  podnikanie a výbor

pre pôdohospodárstvo vyslovili súhlas  s vládnym návrhom zá-

kona  Národnej rady Slovenskej  republiky o Exportno-import-

nej banke Slovenskej republiky a odporúčajú ho Národnej rade

Slovenskej republiky schváliť s týmito zmenami a doplnkami.

 

     Dámy a  páni, tento zákon posudzujeme  ešte podľa dote-

rajšieho  rokovacieho poriadku,  teda dovoľte,  aby v súlade

s ním som  nečítal to, čo máme  všetci v texte, ale  aby som

vás poprosil poznamenať si, ak máte záujem, že budem odporú-

čať prijať body 2,  3, 4, 6, 7, 8, 9, 10,  teda 6 až 10, 12,

13, 14, 15,  teda 12 až 15, 17,  19, 21, 22, 23, teda  21 až

23, 26,  28 až 33, teda  28, 29, 30, 31,  32, 33, a posledný

bod 37.

 

     Body 1, 5, 11, 16, 18, 20,  24, 25, 27, 34, 35 a 36 ne-

odporúčam prijať buď celkom, alebo s istými úpravami, o kto-

rých by som chcel hovoriť vo svojom vystúpení v rozprave.

 

     Vážený pán predseda, ďakujem kolegom, kolegyniam za po-

zornosť a chcem poprosiť o vystúpenie v rozprave ako prvý.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán poslanec.

 

     Môžem  teda otvoriť  rozpravu k  tomuto bodu  rokovania

s konštatovaním, že  za kluby sa  neprihlásil písomne nikto,

ani za poslancov.

 

     Takže beriem vašu žiadosť, pán spoločný spravodajca, že

sa hlásite do rozpravy ako prvý z pléna.

 

     Z pléna ďalej zapisujem pána Dzurindu, pani Schmögnero-

  a pána  poslanca Vaškoviča.  A tým  aj uzatváram možnosť

prihlásiť sa ďalej do rozpravy.

 

     Prosím, pán poslanec Lysák.

 

 

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Vážená Národná rada,

     vážený pán podpredseda vlády,

     kolegyne, kolegovia,

     vážení hostia,

 

     predložený návrh zákona o  eximbanke, ako aj vystúpenie

podpredsedu dávajú  celkom solídny pohľad  na to, čo  sa ide

utvárať. Teda  na potrebu vzniku  takejto inštitúcie, spôsob

jej vzniku, zdroje, z ktorých  sa bude tvoriť, orgány, ktoré

majú konať, vzťahy k vláde, vzťahy k Národnej banke i ostat-

né náležitosti,  ktoré, myslím si, boli  v tomto prípade so-

lídne prepracované. Troška ma mrzí  záver z nášho výboru pre

financie, rozpočet  a menu, na ktorom  sa mi veľmi pozdávalo

rokovanie o  tomto bode programu, pretože  bolo korektné tak

z pozície  koalície,  ako  aj  opozičných  partnerov.  Takže

vlastne tým, že nehlasovali tí, ktorí o tom rokovali, spôso-

bili, že niektoré body budeme musieť prerokovať až tu.

 

     Pokiaľ ide  o potrebu takejto  inštitúcie, nemyslím, že

by to bolo treba osobitne zdôrazňovať. Ale predsa hádam sto-

jí za to pripomenúť si,  že táto inštitúcia dovoľuje, aby sa

na Slovensku  v procese transformácie  veľmi výrazne pomohlo

procesom,  pokiaľ  ide  o  koncentráciu  výrobných programov

a orientáciu  celej  ekonomiky  na  proexportne orientovanú,

s produkciou  prinajmenej primerane  sofistikovanou v  rámci

skupiny krajín, do ktorej teraz patríme.

 

     Za veľmi  prospešné pokladám, že  ministerstvo financií

a ďalší, ktorí  sa na spracovaní  tohto materiálu podieľali,

konzultovali s vyspelými štátmi, kde tento typ banky je veľ-

mi účinný a efektívny. Nemyslím  teda len Kanadu a Japonsko,

ale aj USA a niektoré ďalšie štáty. A treba oceniť aj to, že

úzko konzultovali  s maďarskými odborníkmi,  s ktorými veľmi

účinne spolupracovali najmä pri vylúčení negatív, ktoré majú

maďarskí  kolegovia  v tejto oblasti, a to tým,  že oddelili

úverovú činnosť od poisťovacej činnosti.  V tomto je náš zá-

kon istým spôsobom už  aj kumuláciou poznatkov južných suse-

dov.

 

     Za dôležité pokladám to, že táto banka priamymi úvermi,

kofinancovaním (spolufinancovaním) alebo refinancovaním môže

výrazne pomôcť  malým a stredným  podnikateľom, a to  jednak

lacnejšími  úvermi, ale  aj tým,  že táto  banka je vyložene

orientovaná na oblasť  zahraničnoekonomických vzťahov a roz-

hodne tento  postup môže veľmi výrazne  pomôcť k aktivizácii

mnohých podujatí alebo aktivít, ktoré zatiaľ neboli realizo-

vané, o ktorých aj osobne viem a možno aj viacerí z vás.

 

     Takisto  treba oceniť,  že táto  banka, okrem  toho, že

vytvára jednoznačný... nie imidž,  ale  vedomie vo svete, že

Slovenská republika dáva garancie najvyššieho rangu každému,

kto bude v súčinnosti s našimi podnikateľskými subjektmi in-

vestovať do komerčne zložitých alebo aj politicky rizikových

oblastí.

 

     Nakoniec mám taký dojem, že vytvorenie tejto banky môže

výrazne  pomôcť aj  prísunu zahraničného  kapitálu práve pre

tie pozitíva, ktoré som si tu pred chvíľou dovolil spomenúť.

 

     Za dôležitú  činnosť treba považovať  aj to, že  sme my

tu, kolegyne a kolegovia v tejto sále, podporili vznik tejto

inštitúcie schválením - v rámci štátneho  rozpočtu  na tento

rok - dvoch miliárd, a  to na vytvorenie, na základné imanie

tejto banky. Ako vieme, ďalšie zdroje budú poskytnuté takis-

to zo štátneho rozpočtu - 8 miliárd a ďalšie sa, samozrejme,

budú vytvárať z prostriedkov exportérov, importérov alebo aj

z niektorých ďalších aktivít, z poisťovníctva a podobne.

 

     Táto  problematika ma  zaujala, keď  som ju  dostal ako

spravodajca, aj  preto, že sme  sa vytvorením takejto  banky

v podstate aj v rámci Nezávislého združenia ekonómov Sloven-

ska zaoberali seriózne  už pred tromi rokmi. Nie  je to teda

reakcia  len  na  momentálnu  nepriaznivú obchodnú bilanciu.

A keď som  pozeral výsledky japonskej  eximbanky, v podstate

dáva nádej,  že aj u nás  by mala tak rapídne  stúpať vo fi-

nančnom vybavení, v kapitálovom vybavení a naozaj táto banka

môže veľmi  významne prispieť k  rozvoju zahraničnoekonomic-

kých vzťahov Slovenskej republiky.

 

     Znovu chcem  zdôrazniť, že tak orgány,  ako sú v návrhu

zákona precizované, ako aj vzťahy  k vláde, k Národnej banke

a k ostatným bankám, sú precizované tak, že by nemali vytvá-

rať nejaké  osobitné napätia. Samozrejme,  nemožno nič vylú-

čiť, ale  zase nemyslím si, že  by sme sa mali  my, ani naši

občania a  najmä podnikateľská sféra  obávať toho, pred  čím

boli už v rámci médií varovaní, čo všetko by sa malo stať.

 

     Samozrejme,  isté  úvahy  alebo  obavy, ktoré vznikajú,

treba seriózne  prediskutovať, o čo  sme sa snažili.  Jedným

slovom, odporúčal by som, aby  sme v tomto prípade veľmi vý-

znamne a dobre smerujúcu aktivitu vlády jednoznačne podpori-

li.

 

     K návrhom, o ktorých som hovoril pri uvádzaní spoločnej

správy, chcel by som vás poprosiť, keby sme spolu prešli is-

  úpravy, ktoré  navrhujem. Ak  by ste  nestihli, dáme ich

spracovať ešte písomne. Pokúsim sa byť stručný.

 

     Teraz k jednotlivým bodom tak, ako ich máme v spoločnej

správe.

 

     K prvému bodu. V § 1 ods. 3  v druhom riadku sa za slo-

  "priemyselnou politikou"  podľa návrhu  hovorí o vsunutí

"menovej politiky Národnej banky Slovenska". Prekonzultovali

sme to.  Úplne postačuje vloženie  slov "menovou politikou".

Postačuje to, lebo menová politika  nie je len menovou poli-

tikou Národnej banky, ale celkove aj Slovenskej republiky.

 

     Ďalej  bod 5.  Neodporúčam prijať  navrhované doplnenie

v § 7 ods. 9, nové  znenie  v písmene  f),  že "nesie zodpo-

vednosť alebo spoluzodpovednosť za závažné nedostatky v hos-

podárení eximbanky". Nepokladám to  v tomto prípade za nále-

žité.

 

     Pokiaľ ide o bod  11, rovnako odporúčam neprijať vsuvku

v § 14  ods. 4 v  prvej vete za  slová "rady banky"  vkladať

čiarku a  slová "ak z organizačných  alebo iných dôvodov nie

je možné zvolať radu banky". Je to nenáležité. Naozaj som si

to prešiel a myslím, že aj v tomto zákone by sme mali postu-

povať tak, ako je to bežné pri iných zákonoch.

 

     Ďalej k § 21 a 23, to sú body 18, 19 a aj 20. Neodporú-

čam ich prijať, pretože to, čo sa tam navrhuje vsúvať, otáz-

ka úpravy  formulácie, sa nachádza v  § 12 bode 2.  Mám taký

dojem, že keď si toto preverí  každý z nás, bude to akcepto-

vané.

 

     Pokiaľ ide o § 25, tam je navrhovaná úprava formulácie.

Myslím si, že v podstate by to mohlo byť prijaté.

 

     Nové  znenie  odporúčam  zaradiť,  kolegyne, kolegovia,

pred bodom 25 (medzi bodom 24  a 25), aby  sme  k písmenu a)

§ 30  vsunuli text:  "zverené zdroje  (§ 31  ods. 2) tvorené

z prostriedkov štátneho rozpočtu, účelovo určené na financo-

vanie vývozných úverov a ich poistenie". Toto totiž bola po-

žiadavka niektorých členov nášho výboru pre financie, rozpo-

čet a menu, tak to odporúčam zakomponovať.

 

 

 

     Ďalej bod 25. K § 31 ods. 3 a 4 za slovo "každý  dovoz-

ca" sa odporúča  vložiť čiarka a slová "ktorý  je v zmluvnom

vzťahu k eximbanke". Odporúčajú to najmä poľnohospodári. Ne-

odporúčam to  prijať, lebo v  podstate eximbanka môže  veľmi

účinne byť vo vzťahu s  jednotlivými subjektmi aj bez zmluvy

a toto by v takom prípade nebolo pokryté. Preto to neodporú-

čam prijať.  A inak sa to  nachádza v § 31  ods. 1 písm. c).

Takže je to pokryté.

 

     Bod 27 spoločnej správy. K  § 31 ods. 6 slovo "sankcie"

neodporúčam prijať. Podobne, ako  som to pred chvíľou spomí-

nal, je to v § 37 ods. 1 písm. c), takže toto by bola dupli-

cita.

 

     A  naposledy  vašu  trpezlivosť  poprosím  sústrediť na

otázku termínov účinnosti tohto zákona a síce v § 43. Rozpo-

čet odporúčame, aby vláda schválila do 1. augusta, s tým, že

v § 44  odporúčam, aby tento  zákon  nadobudol účinnosť  dňa

1. júla  1997, aby sa stihli  náležite vytvoriť orgány banky

aj naladila sa súčinnosť s ostatnými inštitúciami.

 

     To sú  všetky návrhy a doplnenia,  ktoré by mali pomôcť

zlepšiť návrh zákona, ktorý vám, kolegyne a kolegovia, odpo-

rúčam prijať.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja.

 

     Druhý je do rozpravy prihlásený pán poslanec Dzurinda.

 

 

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Pán predseda,

     pani poslankyne, páni poslanci,

 

     dostali sme na stôl zákon,  ktorým sa má zriadiť dosiaľ

nevídaná inštitúcia: banka, a pritom nie  banka. Štátna fir-

ma, ktorá  sa bude zaoberať financovaním  vývozov a dovozov,

poisťovaním obchodných prípadov  a bankovými operáciami, ako

napr. eskonty a reeskonty zmeniek, pôžičky v slovenskej ale-

bo  v cudzích  menách, pôžičky  na krytie  deficitu štátneho

rozpočtu, nákupy štátnych pokladničných  poukážok a iné. Ta-

kýto široký záber je nielen  neobvyklý, ale aj veľmi kompli-

kovaný, neprehľadný.  Zároveň aj špecifický  tým, že napriek

tomu,  že  eximbanka    zabezpečovať  aj bankové operácie,

z bankového dozoru  a bankového dohľadu  Národnej banky Slo-

venska je úplne vyňatá. Otázka znie: "Prečo?"

 

     Prvú odpoveď treba  hľadať v § 25 ods.  5 písm. h), kde

sa hovorí, že eximbanka  môže poskytnúť na základe rozhodnu-

tia  vlády  Slovenskej  republiky  krátkodobý  úver vláde zo

zdrojov eximbanky,  môže robiť nákup  štátnych pokladničných

poukážok na  krytie výkyvov v  hospodárení štátneho rozpočtu

v priebehu roka. Štát sa  jednoducho hotuje vyrábať deficity

štátneho rozpočtu.  Ministri sa sťažujú,  že menová politika

Národnej banky Slovenska je veľmi prísna (nedávno pán minis-

ter Kozlík v tlači).

 

     Národná banka Slovenska  nedovoľuje vláde požičiavať si

neúmerné množstvo peňazí. Objavila  sa ďalšia neposlušná or-

ganizácia - Národná banka Slovenska.  Pán Magula ju asi neu-

mravní. Preto túto inštitúciu  treba jednoducho obísť. Exim-

banka bude teda vláde rada požičiavať, veď je celkom podria-

dená vláde. Bude tak  pôsobiť smerom proti striktnej menovej

politike Národnej banky Slovenska a úvery ňou poskytnuté ne-

budú zrejme  zahrnuté v centrálnom registri  úverov. To bude

znehodnocovať úsilie Národnej banky Slovenska pri udržiavaní

miery inflácie  a stability slovenskej koruny  a sťaží to aj

pozíciu komerčných bánk pri udeľovaní úverov. Zákonom sa ide

zriadiť  inštitúcia, ktorá  je proti  záujmom občanov. Proti

záujmom živnostníkov,  malých a stredných  podnikateľov, ale

aj proti záujmom ekonomiky ako celku.

 

     Eximbanka dostane na začiatok 10 miliárd korún, ako sme

už počuli, zo štátneho rozpočtu a potom bude dostávať penia-

ze každoročne.  Okrem toho budú  musieť do fondov  eximbanky

prispievať dovozcovia i vývozcovia bez ohľadu na to, či nie-

kedy  eximbanka uspokojí  ich záujmy.  Z týchto prostriedkov

bude eximbanka  v prvom rade požičiavať  vláde, v prvom rade

bude musieť  riešiť fédrovanie deficitov  štátneho rozpočtu.

Fondy  eximbanky budú  napĺňať občania  Slovenskej republiky

prostredníctvom svojich daní  a všetci podnikatelia obchodu-

júci so zahraničím. Lacné úvery však budú získavať len vyvo-

lení, na  ktorých ukážu úradníci  eximbanky dosadení vládou.

Môžeme sa pýtať, podľa akých kritérií budú takéto úvery zís-

kavať. Ak  tieto kritériá hľadáte  v zákone, vaša  námaha je

márna.

 

     Zákon z väčšej časti  rieši administratívnu stránku in-

štitúcie, ale jej hospodárenie  a vecný chod, napríklad pra-

vidlá  získavania poistenia  a vývozu  či exportného  úveru,

rieši chabo alebo nerieši vôbec. Podmienky poskytovania úve-

ru či poistného nerieši vôbec.

 

     V  nedávnych  dňoch  denník  Pravda  priniesol rozhovor

s príslušníkom zboru  expertov pre verejné  obstarávanie pri

ministerstve  výstavby a  verejných prác.  Pán sa  volá Jiří

Vlach a  od redaktora Pravdy dostal  otázku: "Čo hovoríte na

piatkové  vystúpenie predsedu  Najvyššieho kontrolného úradu

Slovenskej  republiky  v  rozpočtovom  výbore Národnej rady?

Podľa Štefana Balejíka existujú poznatky, že štátni úradníci

berú od súkromných firiem za uprednostnenie vo výberovom ko-

naní minimálne  3 % provízie." Pán  Vlach odpovedá: "Tri? To

by bolo málo.  Podľa našich poznatkov ide nezriedka  o 15 %.

Ibaže nie  provízie, ale úplatkov. Nazvime  veci ich pravými

menami. Korupcia  u nás naozaj  prekvitá a podrýva  autoritu

právneho poriadku tohto štátu."

 

     Je evidentné pre tých, čo to zatiaľ nevidia, že zákonom

vznikne učebnicová  štátna organizácia, ktorá  bude mať veľa

peňazí, ale  ešte omnoho viac požiadaviek  na tieto peniaze.

A komu teda  bude peniaze prideľovať? V  prvom rade, ako som

povedal, politikom,  ministrom, aby pred  voľbami 1998 mohli

rozhadzovať  peniaze daňových  poplatníkov ešte  viac. Potom

napríklad  tomu,  kto  vlastní  pravú stranícku legitimáciu.

Alebo tomu, kto z úveru odvedie časť do straníckej kasy. To-

mu, kto dá  do kešene úradníka viac, dajú  nižšie úroky. Kto

dá do kešene úradníka menej,  dostane vyššie úroky. Kto nedá

nič, utrie  gamby. Hovorím, že zo  zákona vzniká skvelé pro-

stredie na prehlbovanie už aj  tak vysokej korupcie v našich

štátnych úradoch. A čo sa  stane, ak úver eximbanke podnika-

teľ nevráti? Absolútne nič.  Sú tu predsa občania Slovenskej

republiky, ktorí statočne platia dane  a z týchto daní vláda

straty uhradí.

 

     Rozkošná je  aj formulácia § 21  ods. 1. Eximbanka bude

zabezpečovať priame financovanie vývozných úverov strednodo-

bého a  dlhodobého charakteru na podporu  vývozu najmä stro-

jov, zariadení a investičných  celkov vývozcov. Takáto vágna

neparametrická  formulácia nemá  v zákone  miesto. Možno 

vzbudiť  falošné nádeje  napríklad fabrikám,  ktoré vyrábali

zbrojárinu, že im eximbanka začne poskytovať opäť lacné ale-

bo nenávratné úvery a oni opäť  budú môcť vyvážať to, čo vy-

vážali, tam,  kam vyvážali. V  skutočnosti ide o  niečo iné.

Vláda nemá na papieri  žiadnu stratégiu hospodárskej politi-

ky. Jej legislatívny rukopis je však jasný.

 

 

     Vláda najprv zrušila kupónovú privatizáciu, aby zachrá-

nila majetok podnikov pred  občanmi. Potom nechala tento ma-

jetok  rozkradnúť a  vytvoriť novú  slovenskú kapitálotvornú

vrstvu.  Potom prijala  novelu zákona  o cenných  papieroch.

Touto novelou sa umožnilo prejsť z povinne počítačom vedenej

formy  akcií na  ich vydávanie  aj v  materializovanej, teda

v papierovej podobe. A obchodovať  s akciami aj mimo kapitá-

lového trhu. Týmto koalícia uspokojila časť slovenskej kapi-

tálotvornej vrstvy, ktorá za korunu  kúpila a za tisíc korún

chce predať. Treba však zabezpečiť aj záujmy tých, čo zatiaľ

nechcú predať,  ale ťažiť z  podnikania. Treba ich  chrániť.

Treba pretláčať ich produkty na zahraničných trhoch za každú

cenu, aj  keby na to  mali doplácať iní.  Ekonóm teoretik by

povedal, že návrhom zákona o eximbanke sa vytvára trhovo ne-

konformná inštitúcia s veľmi  nejasným prostredím, ktorá ne-

dokáže efektívne narábať so zverenými prostriedkami. Čudoval

by sa takýto  ekonóm, načo štát ide vyhodiť  10 miliárd slo-

venských  korún na  novú štátnu  úverovo-poistnú inštitúciu,

keď už  vyhodil miliardy korún  na novú štátnu  banku, sotva

fungujúcu banku Slovakia v Banskej Bystrici a štátnu poisťo-

vaciu organizáciu s názvom  Spoločnosť pre poistenie export-

ných úverov.

 

     A propos,  pán minister a  pán podpredseda vlády,  načo

a ako slúžia obe inštitúcie? Nemohli či nemali by sa venovať

financovaniu dovozov,  vývozov a poisťovaniu  vývozných cel-

kov?  Tomu, kto  sleduje vývoj  legislatívy súčasnej  vlády,

však nemôže ujsť posilňovanie koncentrácie politickej a eko-

nomickej sily  do vlastných rúk. Vláda  plytvá daňovými pro-

striedkami  občanov, prizerá  sa neuveriteľnému  rozkrádaniu

bývalého  štátneho majetku,  prizerá sa  čiernym kšeftom pri

vývoze obilia, pri prevode bytov Fondu národného majetku mi-

nistrom a úradníkom fondu.

 

     Prokuratúra sa prizerá  tiež, hoci predseda Najvyššieho

kontrolného  úradu Štefan  Balejík vo  výbore Národnej  rady

otvorene hovoril  o korupcii na štátnych  úradoch, hoci člen

zboru expertov verejného obstarávania hovorí o obrovskej ko-

rupcii štátnych úradníkov, prizerá  sa aj tomu, ako Gavorník

hovorí o tom, že v privatizácii sú namočení aj politici, ho-

ci nepriamo. Prizerá sa aj  tomu, ako Rehák nevyvracia zain-

teresovanosť politikov  v privatizácii, ale  vyhovára sa len

na oficiálne výpisy z obchodného registra. A, žiaľ, prizerá-

te sa tomu  všetkému aj vy, pani poslankyne  a páni poslanci

z koalície. Nechcete rokovať  o uvedených prechmatoch, zatĺ-

kate, čo sa dá, dvíhate ruky za porušovanie zákonov.

 

     Schválením tohto zákona sa dopustíte dnes druhého zlého

a druhého hanebného  hlasovania. To prvé  bolo aj také,  ako

ste  povedali,  pani  Bartošíková,  žasnem,  že  ste vy boli

ochotná  za to  hlasovať. Prestaňte  strkať hlavu  do piesku

a uvedomte si,  že svojimi hlasovaniami  prispievate k tomu,

že Slovensko sa pomaly, ale isto mení na mafiánsky štát. Zá-

kon, ktorý  prerokúvame, túto tendenciu  iba prehlbuje. (Po-

tlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďalej vystúpi v rozprave pani poslankyňa Schmögnerová.

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán predseda,

     pán minister financií a podpredseda vlády,

     vážení kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k návrhu tohto zákona.

Chcela by som sa pokúsiť diskutovať veľmi vecne v záujme to-

ho, aby sme si niektoré veci ozrejmili.

 

 

     Začala by som potrebnosťou vytvorenia eximbanky. Disku-

sia o  potrebe vytvorenia eximbanky beží  už niekoľko rokov.

Na existenciu  eximbanky v zahraničí  nemáme veľa príkladov,

ale niekoľko desiatok príkladov k dispozícii je.

 

     Asi od štvrtého štvrťroka  1995 začala sa výrazne zhor-

šovať  zahraničnoobchodná bilancia  v Slovenskej  republike.

Počítať sme s tým mali na základe indikácií už prv. Až v po-

slednom  období  sa  urýchlili  niektoré legislatívne kroky,

ktorými  vláda chce  tento trend  zmeniť. Medzitým negatívne

výsledky  v  zahraničnom  obchode,  bohužiaľ,  akcelerovali.

Predbežné výsledky z minulého  roka sa pohybujú niekde medzi

65 až 70 mld. Nevieme  to  zatiaľ  povedať  presne, pretože,

žiaľbohu, naša informačná báza  je taká nedokonalá, že záve-

rečné výsledky o deficite zahraničného obchodu budú k dispo-

zícii asi  až v polroku 1997.  Jedno je však isté,  že došlo

k radikálnemu zhoršeniu našej pozície v zahraničnom obchode.

 

     Chcem  však uviesť,  že s  vytvorením eximbanky rovnako

ako so schválením zákona o  Fonde na podporu exportu sú spo-

jené nadmerné  a nerealistické očakávania. Ak  sa niekto na-

zdáva, že vytvorením týchto inštitúcií - jedna z nich, i keď

krívajúco, ale predsa, sa už rozbieha - dokáže zabrániť  ne-

priaznivému vývoju v zahraničnoobchodnej bilancii, musím mu,

bohužiaľ, povedať, že sa veľmi  mýli. Dôvody vývoja v zahra-

ničnom obchode sú hlbšie. Tieto dôvody sú veľmi dobre známe:

sú spojené s  celkovým vývojom konkurencieschopnosti sloven-

skej produkcie.

 

     V návrhu zákona sa  uvažuje, že eximbanka bude poskyto-

vať rozsiahle úvery, ktoré koniec koncov by mali mať export-

ný charakter. Myslím  si, že tu sa dostávame  na koreň hlbo-

kých nedorozumení, ktoré sú  spojené s predlohou tohto záko-

na. Principiálne nemožno mať zásadné námietky proti vytvore-

niu eximbanky.  Ale zároveň musím dodať,  že zásadne nemožno

súhlasiť s  tým, akú filozofiu  si zvolila vláda  a osobitne

predkladateľ - ministerstvo financií.

 

       V čom je neprijateľnosť predlohy? Podľa predstáv vlá-

dy má eximbanka vlastne  nahrádzať komerčné banky, má zaplá-

tať tú  dieru, ktorá spočíva v  nedostatku úverových zdrojov

za primeranú cenu. A skutočne  v tomto je základné nedorozu-

menie. Aj pán minister sa  vo svojom úvodnom slove odvolával

na  analogické  eximbanky,  analogické  podľa jeho predstáv,

napríklad v USA, v Japonsku. Tu však treba jednoznačne pove-

dať, že eximbanka v USA,  eximbanka v Japonsku, ale aj mnohé

iné,  ktoré existujú,  neboli primárne  vytvorené preto, aby

financovali exportné  úvery. V zahraničí  majú eximbanky do-

plnkovú  financujúcu úlohu.  Ich úloha  je dopĺňať  komerčné

úverové činnosti bánk, čiže zaskakovať iba tam, kde komerčné

banky z rôznych dôvodov nie sú schopné, resp. nemôžu poskyt-

núť  úvery. Je  to teda  predovšetkým v  tom prípade, kde je

značné riziko.  Preto - spolu s  úlohou v obmedzených prípa-

doch poskytovať úvery - zahraničné eximbanky poskytujú pois-

tenie pre komerčné a politické riziká.

 

     Dovoľte mi v záujme potvrdenia toho, čo tu hovorím, od-

citovať aspoň niekoľko všeobecných zásad, na základe ktorých

bola  vytvorená a  funguje eximbanka  v USA.  Aké boli ciele

zriadenia tejto eximbanky? Cieľom zriadenia banky je finanč-

ná pomoc a vytváranie dobrých  podmienok pre export a import

atď. atď. Pri výkone svojich  právomocí sa banka riadi poli-

tikou Kongresu,  ktorú má dopĺňať a  podporovať, a neusiluje

sa konkurovať súkromnému kapitálu. Táto myšlienka sa opakuje

v rôznych podobách  ešte niekoľkokrát. Uvediem  aspoň trošku

spresňujúcu formuláciu. Banka vo  všeobecnosti dopĺňa a pod-

poruje využívanie súkromného  kapitálu v zahraničnom obchode

a pri zahraničných investíciách.  Banka neposkytuje finančnú

pomoc v takých prípadoch, keď  sa na rovnaký účel dajú preu-

kázateľne získať  súkromné zdroje za  prijateľných zmluvných

podmienok.

 

     Na inom mieste sa zdôrazňuje, že banka sa usiluje dopĺ-

ňať a podporovať využitie súkromného kapitálu, že nie je ur-

čená na to, aby mu konkurovala. V tomto smere sa upravujú aj

kapitálové zdroje  eximbanky. V prípade  eximbanky v USA  sa

veľmi jednoznačne  hovorí, že banka  môže poskytnúť pôžičky,

záruky a poistenie v maximálnej výške 5 mld dolárov. Dôleži-

té je si však uvedomiť, že týchto 5 mld dolárov, čo je limit

stanovený  zákonom,  predstavuje  iba  päťnásobok základného

imania tejto  banky. Každý, kto len  trošku rozumie bankovým

činnostiam, jednoznačne  hneď vie, že  úverovanie pri úvero-

vých zdrojoch,  ktoré predstavujú iba  päťnásobok základného

kapitálového vybavenia alebo základného imania, nemôže pred-

stavovať  základnú činnosť  tejto inštitúcie.  Skutočne toto

číslo poukazuje  iba na veľmi  obmedzený doplnkový charakter

financovania exportných úverov.

 

     Zámer predkladateľa  je však diametrálne  odlišný. Pri-

márne, myslím,  že tu treba skutočne  položiť dôraz na slovo

primárne, poskytovať  úvery na podporu exportu,  pozri § 21.

Ako som už povedala, takéto riešenie eximbanky vonkoncom nie

je  bežné. Ale  povedzme, že  by sme  prijali takýto prístup

predkladateľa. Ak sa vláda rozhodla pristúpiť k tomu, aby sa

zriadila inštitúcia, ktorá má prednostne poskytovať exportné

úvery, potom však  nejde o nič iné ako  vlastne o vytvorenie

novej komerčnej banky.  Ak je to tak, v  tomto prípade sa na

ňu budú  musieť vzťahovať všetky paragrafy  zákona o bankách

vrátane bankového dohľadu, požiadaviek na kapitálovú vybave-

nosť, na obozretné podnikanie atď.  V žiadnom prípade by ne-

bolo možné súhlasiť s ingerenciou štátu, resp. vlády v tejto

inštitúcii, ktorá  je podľa predlohy zákona  značná a je vy-

jadrovaná napríklad v § 7, 8 atď., v § 17. Spočíva napríklad

v tom, že vláda má obrovskú ingerenciu pri vymenúvaní členov

do jednotlivých orgánov (ako  je guvernér, viceguvernér, do-

zorná rada),  že člen vlády sa  môže zúčastňovať na rokovaní

rady banky, atď. atď.

 

     Aj eximbanka v USA, v Japonsku atď. je charakterizovaná

tým, že je v nej značná ingerencia štátu. Sú to štátne agen-

túry, sú to štátne podporné inštitúcie. Znovu však opakujem,

že nie sú určené primárne na financovanie exportných úverov,

sú teda určené len na určitú podpornú činnosť, ktorá by mala

podporovať  zámery exportnej  politiky príslušnej  vlády. Za

týchto okolností  je ingerencia štátu  v týchto inštitúciách

zdôvodnená.

 

     Čo však urobil predkladateľ? Na jednej strane siahol po

normách, ktoré  upravujú postavenie eximbanky  v USA, Japon-

sku, možnože aj po niektorých iných normách. Prebral niekto-

ré základné  východiská týchto noriem.  No na druhej  strane

k týmto  predlohám,  ktoré  slúžili  ako východisko, doplnil

predstavu  ministerstva financií  a zrejme  vlády Slovenskej

republiky v tom  smere, že eximbanka má byť  zároveň aj pri-

márne financujúcou inštitúciou. Je  evidentné, že spojil to,

čo je  nespojiteľné. To, čo je  iniciatíva predkladateľa, je

nekonzistentné s predlohou zákona,  ktorou sa pôvodne inšpi-

roval. Vznikol  teda hybridný návrh. Na  jednej strane je to

primárne financujúca inštitúcia, ktorá má  mať a mala by mať

jednoznačne komerčný charakter, a na druhej strane je to in-

štitúcia s veľkou ingerenciou štátu.

 

     Treba  si asi  položiť  otázku,  prečo k  tomuto došlo.

Môžeme odpovedať, že je  to odrazom nekvalifikovanosti úrad-

níkov ministerstva  financií. Myslím si,  že nepochybne časť

argumentácie je  i v tomto. Podľa  mojich informácií zďaleka

nepreštudovali dostatočne zahraničné  predlohy, ktoré k dis-

pozícii boli, nevycestovali do  zahraničia, aby si mnohé de-

taily prediskutovali.  Ale nemyslím si, že  toto je základná

príčina,  prečo  máme  predložený  zákon  v  takejto podobe,

v akej je. Pravdepodobne  oveľa adekvátnejšie vysvetlenie je

v tom, že je tu jednoducho zámer vytvoriť inštitúciu v takej

podobe, ako je návrh zákona,  ku ktorému sa teraz vyjadruje-

me. Je to jednoducho preto, že za tým sú záujmy určitej pod-

nikateľskej skupiny,  ktorá vidí v  eximbanke výhodný spôsob

financovania svojich aktivít, na ktoré nie je schopná získať

zdroje za  bežných podmienok od  domácich alebo zahraničných

inštitúcií. Je však otázne, či skutočne má táto Národná rada

pripraviť zákon iba pre určitú úzku podnikateľskú skupinu.

 

     Chcela by  som uviesť, kde sú  základné medzery zákona,

ktoré nasvedčujú tomu, že so  zákonom sú spojené veľmi vážne

riziká, ktoré, myslím, veľmi  čoskoro sa v slovenskom hospo-

dárstve aj prejavia. Zákon  nijakým spôsobom nestanovuje ob-

medzenie na  použitie finančných zdrojov, a  to ani v bežnom

roku, ale ani celkovo. Chcem zopakovať, že zákon o eximbanke

v USA  veľmi  jednoznačne  hovorí,  že  banka môže poskytnúť

pôžičky, záruky a poistenie v maximálnej výške 5 miliárd do-

lárov. Týmto  spôsobom sú vlastne  všetky činnosti eximbanky

determinované a limitované. Žiaľbohu, ani v zákone, o ktorom

rokujeme, ale ani v zákone  o štátnom rozpočte na tento rok,

a predpokladám, ani  na nasledujúce roky,  žiadne takéto ob-

medzenie nie je, resp. nebude.

 

     Za týchto predpokladov, keďže zo zákona podľa § 27 štát

ručí za  záväzky eximbanky vzniknuté  pri získaní finančných

prostriedkov na zahraničných finančných  trhoch a za ostatné

záväzky  vzniknuté  pri  financovaní  a poisťovaní vývozných

úverov, vzniká veľmi vážne riziko, že môže dôjsť k ohrozeniu

finančného  hospodárenia  vlády.  Je  totiž  ľahko možné, že

eximbanka získa značné zdroje. V zákone je síce povedané, že

výšku záväzkov treba určiť v  zákone o štátnom rozpočte, ale

nie je  povedané, v akom rozsahu sa tieto  zdroje ročne môžu

použiť. Znamená to, že použitie týchto zdrojov môže byť nea-

dekvátne a môže vlastne  znamenať vážne ohrozenie finančného

hospodárenia v  podobe nutnosti realizovať  záväzky štátneho

rozpočtu voči eximbanke.

 

 

     Zákon dostatočne neurčuje  ani návratnosť prostriedkov,

ako sme to  už mali možnosť si vypočuť.  Uvedomme si, že pri

takých veľkých úverových aktivitách,  ktoré sa tu predpokla-

dajú, fakt, ak tu bude  silná ingerencia štátu, môže to zna-

menať značné ohrozenie návratnosti  úverov. Ak štát bude za-

sahovať do úverovej politiky  tejto inštitúcie cez vymenúva-

nie zástupcov orgánov, cez účasť na rozhodnutiach rady banky

a aj mnohými  inými spôsobmi, ako,  prosím, zaručíme, že  sa

budú poskytovať  úvery na komerčných  princípoch, a nie  na-

príklad na princípoch  politických alebo princípoch určitých

iných väzieb?

 

     Chcem upozorniť, že predstava vytvoriť z tejto inštitú-

cie  jednu silnú  financujúcu inštitúciu,  hovorí sa dokonca

o celkovom kapitálovom vybavení až 70 miliárd, a fakt, že má

do nej zasahovať  alebo má mať v nej  silnú ingerenciu štát,

skutočne navodzuje veľmi vážne podozrenie, že sa vytvorí no-

vá inštitúcia, ktorá za krátke obdobie bude charakterizovaná

tým, že bude mať  veľmi zle štruktúrované úverové portfólio.

To,  čo sa  odohráva v  slovenských finančných inštitúciách,

ako je Všeobecná úverová  banka, Slovenská sporiteľňa, znovu

sa opakujúca  história roku 1993 v rokoch 1995 a 1996, veľmi

rýchlo sa môže odohrať aj v eximbanke.

 

     Po tretie. I predo mnou sa už upozornilo na to, že ten-

to zákon obmedzuje bankový dohľad.  Znamená to, že v prípade

eximbanky sa môže merať  inými meradlami, môžu byť postavené

inak  pravidlá obozretného  podnikania, úverová angažovanosť

atď. atď. Veľmi rada by som si vypočula zdôvodnenie takéhoto

prístupu, keďže táto banka,  tak ako je zámer predkladateľa,

má robiť bežné komerčné úverovanie.

 

     Po štvrté. Veľmi vážnou výhradou, o ktorej sa už disku-

tovalo, i keď nie zatiaľ tu,  je výhrada v tom, že tento ná-

vrh zákona  a jeho prípadná realizácia  bude výraznou mierou

zasahovať  do menovej  politiky štátu,  resp. Národnej banky

Slovenska. Vytvára sa  takmer neobmedzená možnosť získavania

zdrojov na domácich a  zahraničných peňažných trhoch. Myslím

si, že ak  si uvedomíme, že už v roku  1997 je zámer vybaviť

eximbanku  10 miliardami,  2 miliardy  na základné vybavenie

a rezervné fondy, 8 miliárd na  financovanie, na fondy a po-

istenie, už hneď sa dostávame k  faktu, že už v roku 1997 je

vlastne tento  zámer v rozpore so  zámermi menovej politiky.

A to je len  10 miliárd. Čo ak bude  chcieť vláda svoj zámer

dosiahnuť -  predpokladaných 70 a  viac miliárd kapitálového

vybavenia banky  akcelerovať a napríklad  v budúcom roku  sa

bude snažiť emitovať dlhopisy za ďalších 15-20 miliárd?

 

     To, čo sa  deje dnes  na kapitálovom trhu a na trhu pe-

ňažnom, je, myslím, veľmi vážnym varovaním. Chcem upozorniť,

že po krátkom spomalení rastu úrokových sadzieb na medziban-

kovom trhu, vďaka tomu, že sem prišiel krátkodobý zahraničný

kapitál,  možno  ste  si  dneska  otvorili noviny, príslušnú

stranu, mali ste možnosť vidieť, že znovu dochádza k nárastu

úrokových sadzieb na medzibankovom trhu a jednodňová hodnota

znovu prekročila 20 %. Toto nie je v prvom rade zásluhou po-

litiky Národnej  banky Slovenska, jej politika  je len reak-

ciou na  vládnu politiku v roku  1997. Uvedomme si dôsledky,

ktoré môže nadobudnúť tento vývoj v nasledujúcom roku.

 

     Chcela by  som teda zhrnúť, že  predložený návrh zákona

predstavuje veľmi vážne riziká na finančné hospodárenie štá-

tu,  na menový  vývoj a,  žiaľbohu, aj  na celkový  devízový

okruh. Hovorí  sa o tom, že  eximbanka môže získavať peňažné

zdroje na  zahraničných peňažných trhoch.  Už dneska, myslím

si, že tí, čo sme informovanejší, vieme, že vývoj devízových

rezerv nie  je priaznivý. Je pravdepodobné,  že zakrátko po-

klesne pod 3 mesiace dovozu.  Nechcime, aby takýto vývoj po-

kračoval ďalej a shoršil sa v dôsledku ďalšieho rastu zahra-

ničnej zadlženosti. Jeho vplyv  na stabilitu meny dnes vieme

veľmi ľahko predvídať.

 

     Na záver  chcem požiadať predkladateľa,  aby zvážil zá-

važnosť  toho, čo  som tu  povedala, ale  čo zrejme  povedia

i ďalší, a aby rešpektoval to,  čo sa diskutuje vo verejnos-

ti. V žiadnom prípade takýto zákon zodpovedný ekonóm, zodpo-

vedný poslanec podporiť nemôže.

 

     Na záver by som chcela  predložiť návrh, aby sa na oso-

bitné hlasovanie vyňali body spoločnej  správy 2, 14 a 1, 5,

16, 18.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Kým vystúpi pán poslanec  Vaškovič, prihlásil sa s fak-

tickou poznámkou pán podpredseda Húska.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,

 

     oceňujem  konštatovanie pani  poslankyne Schmögnerovej,

že metóda zostavovania a vytvárania takých podporných inšti-

túcií, ako je eximbanka, je  praxou mnohých štátov sveta, na

rozdiel od  stanoviska pána poslanca  Dzurindu, ktorý, bohu-

žiaľ,  to charakterizoval  ako nejaký  novotvar, ktorý nikde

nepoznáme. Ale na druhej strane by som rád upozornil na vnú-

torný rozpor námietok voči návrhu.

 

     Na jednej  strane pani poslankyňa hovorí,  že je celkom

prirodzené, že  v tejto oblasti  je všade vysoká  ingerencia

štátu pri podpore exportnej činnosti, a na strane druhej vy-

týka, že štát v tomto zmysle slova sa zapája do oblasti ban-

kových operácií. Treba rovno  povedať, že predkladané rieše-

nie je  síce riešením špeciálnej  inštitúcie peňažného trhu,

ale úplne konformné s trhovými podmienkami a opakovanou pra-

xou.

 

     Druhá námietka: Na jednej  strane pani poslankyňa hovo-

rila, aké sú biedne podmienky na začiatku a aké sú obmedzené

možnosti na úverové rozhodovanie. A potom zase hovorí doslo-

va "vytvára sa  neobmedzená možnosť získavania neobmedzených

zdrojov".  Táto skutočnosť  je naozaj  vzájomne protirečivá.

Fakt je ten, že riešenie,  ktoré môže navrhovať tento zákon,

je len riešenie zárodkovej podoby.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán podpredseda, ďakujem  pekne.

 

     Pán poslanec Dzurinda, ak  chcete reagovať na pána pod-

predsedu Húsku, nie je to možné.

 

     Takže  prosím,  pán  poslanec  Vaškovič,  nech sa páči.

(Hlasy v sále.) Nie, on  reagoval na pani poslankyňu Schmög-

nerovú.

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     vážení hostia,

 

     predrečníci, ktorí  tu vystupovali, myslím  si, obšírne

hovorili o  tejto problematike. S veľkou  časťou ich názorov

súhlasím a minimálne nad týmito názormi by sme sa mali vážne

zamyslieť. Aj  ja som si dal  tú prácu a preštudoval  som si

zákony,  ktoré  platia  vo  svete  (v niektorých krajinách),

a musím konštatovať,  že tomuto zákonu,  tak ako je  poňatý,

podobnú paralelu  nenájdeme nikde. Približuje  sa tak trošku

zákonu o eximbanke v Japonsku, ale keď si podrobne preštudu-

jeme  ich zákon  a podmienky,  v ktorých  japonská ekonomika

funguje, tak ten zákon je  pre nás prakticky jednak nepouži-

teľný  a jednak  sme z  neho zobrali  to, čo  sa nám nehodí,

a to, čo sa hodí, sme nechali bokom.

 

     Myslím si, že tento  zákon má nasledujúce závažné nedo-

statky. Prvý nedostatok spočíva v tom, že príliš podrobne sa

v ňom rieši vnútorná organizačná stránka eximbanky, ktorá sa

mohla riešiť povedzme stanovami, a  nie tak detailne sa rie-

šia potom otázky vzťahov eximbanky k Národnej rade, Národnej

banke Slovenska,  a čo je najdôležitejšie,  eximbanka má na-

formulovanú skutočne širokú pôsobnosť,  a pritom táto širšia

pôsobnosť  nie  je  detailnejšie  v  zákone rozpracovaná, čo

vzbudzuje podozrenia a dohady,  ktoré tu odzneli. Vláda zvo-

lila takú filozofiu, akú zvolila,  keby bola pri moci opozí-

cia, zrejme by zvolila inú koncepciu, to je v poriadku.

 

     Myslím si, že základný nedostatok je v tom, že skutočne

treba niektoré veci z  obsahového hľadiska presnejšie formu-

lovať, a preto by som vás  prosil o porozumenie - mám 22 po-

zmeňujúcich  návrhov. Viem,  že je  veľmi nezáživné  počúvať

pozmeňujúce návrhy,  a keby som  ešte pri každom  návrhu mal

vysvetľovať, prečo je to tak, moje vystúpenie by trvalo prí-

liš dlho. Preto sa sústredím len na prečítanie pozmeňujúcich

návrhov, a  aby sme mali  aspoň nejaký kontakt,  tak by bolo

dobré, keby ste  mali ten zákon v ruke  a vždy ten príslušný

paragraf, ktorý idem meniť, si zároveň aspoň skonfrontovali,

lebo ináč je zrejme zbytočné ma  počúvať a môžete si ísť dať

do bufetu pivo alebo niečo iné. Takže idem priamo k veci.

 

     Návrh prvý. V § 9 ods. 1 sa vypúšťa druhá veta.

 

 

     Návrh druhý. V § 9 ods.  2 sa  pripája veta: "V prípade

zistenia  porušenia povinnosti  orgánov eximbanky  alebo ich

členov alebo závažných  nedostatkov v hospodárení  eximbanky

neodkladne o tom informuje štátny dozor ministerstva a podľa

povahy  problému požiada  o zvolanie  rady banky  alebo rady

riaditeľov." Tu iba stručná poznámka. Podľa môjho názoru do-

zorná rada mala desiatky bodov,  kde sa vyjadruje k materiá-

lom  rady  banky,  ale  nebolo  precízne  formulované, čo je

vlastne jej funkciou. Myslím si,  že tým, že sa presunul ten

paragraf z jedničky  do dvojky a že sa rozšíril  o to, že má

o tom informovať  štátny dozor, je to  veľmi dôležité. V za-

hraničí totiž jedným z dôležitých prvkov pri kontrolnej čin-

nosti je fakt (aj v komerčných bankách), že tzv. complaisan-

ce manažér je povinný, ak zistí nedostatky v banke, jeho pr-

vá zákonná  povinnosť je upozorniť na  to štátny dozor alebo

bankový dozor.  Keď to neurobí,  tak, žiaľbohu, skončil  ako

complaisance manažér v komerčnej banke,  v tejto aj v iných.

Čiže toto je podľa mňa  veľmi dôležitým ustanovením, aby ta-

kúto zodpovednosť členovia dozornej rady mali.

 

     Tretí pozmeňujúci návrh. V §  10 ods. 6  pokračuje pís-

menom f),  ktoré znie: "f)  neplní povinnosti uvedené  v § 9

ods. 1 a ods. 2".

 

     Pozmeňujúci návrh  štvrtý. V §  14 ods. 2  sa  za slová

"a výkon činností" vkladajú slová "a hospodárenie".

 

     Piaty pozmeňujúci návrh. Nový § 18 znie, ods. 1:  "Úve-

rové  podmienky,  podmienky  úverového  poistenia, podmienky

poskytovania záruk a tvorby  fondov eximbanky určí vláda na-

riadením.  Pri tvorbe  týchto podmienok  sa primerane  riadi

príslušnými ustanoveniami osobitných  zákonov." Tu sa krátko

pozastavím. Ide o to, že  väčšina týchto podmienok je schva-

ľovaná vládou,  ale myslím, že také  závažné podmienky musia

byť prijaté  nariadením vlády, má to  vyššiu právnu normu aj

záväznosť a  táto právna norma je  aj kontrolovateľná, či je

v súlade  so zákonom.  Ods. 2:  "Uvedené podmienky  obsahujú

najmä  spôsob a  použitie prostriedkov  fondov, kritériá  na

poskytovanie  finančných  prostriedkov,  spôsob zabezpečenia

ich návratnosti a ohodnotenie finančnej bonity dlžníka." Od-

sek 3: "Eximbanka pri svojej činnosti v zmysle tohto zákona,

nekonkuruje komerčným  bankám, ak tieto  môžu poskytnúť úver

v adekvátnej výške a za  prijateľných zmluvných podmienok zo

svojich zdrojov." Toto  ustanovenie, vážení kolegovia, obsa-

huje zákon o eximbanke Japonska  a takisto zákon o eximbanke

Spojených štátov amerických. Dúfam, že to podporíte.

 

     Šiesty pozmeňujúci  návrh. V §  21 v ods.  1 sa vypúšťa

písmeno c) a nahrádza  sa novým textom: "refinancovanie for-

mou poskytovania  zdrojov komerčným bankám  na krytie vývoz-

ných kontraktov slovenských exportérov formou odberateľských

alebo dodávateľských úverov".

 

     Pozmeňujúci návrh číslo 7. V  § 21 ods. 2 znie:  "Exim-

banka je povinná po schválení radou banky predložiť vláde na

schválenie: a)  úverové programy eximbanky,  b) návrh objemu

prostriedkov na financovanie  a zdroje financovania vypraco-

vané na základe úverových programov eximbanky."

 

     Pozmeňujúci návrh číslo 8. V §  21 ods. 3  sa časť vety

"vládou schválenými úverovými  podmienkami eximbanky" nahrá-

dza slovami "nariadením vlády".

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, len sa chcem spýtať, § 21 ods. 2,  to ste

vypustili a dali nové znenie?

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Áno. Deviaty pozmeňujúci návrh. Nový § 22 znie:  "Odsek

1: Financovanie dovozných úverov  vykoná banka v prípade vý-

hodného projektu, ak komerčné banky nie sú schopné poskytnúť

dovozcovi zdroje na dovoz." Odsek 2: "Pri financovaní dovoz-

ných úverov sa eximbanka riadi nariadením vlády."

 

     Desiaty pozmeňujúci  návrh. V § 23  ods. 2 znie: "Exim-

banka je  povinná po schválení radou  banky predkladať vláde

na schválenie: a) programy úverového poistenia eximbanky, b)

návrh  objemu prostriedkov  na poistenie  a zdroje poistenia

vypracované na základe vládou schválených programov úverové-

ho poistenia eximbanky."

 

     Jedenásty pozmeňujúci návrh. V § 23 ods. 4 sa časť vety

"vládou schválenými podmienkami úverového poistenia eximban-

ky" nahrádza slovami "nariadením vlády".

 

     Dvanásty pozmeňujúci návrh. V §  24 ods. 3 sa časť vety

"vládou schválenými podmienkami úverového poistenia eximban-

ky" nahrádza slovami "nariadením vlády".

 

     Trinásty  pozmeňujúci návrh.  V §  25 ods.  4 písm.  b)

znie: "poskytuje poradenstvo pre činnosti v zmysle tohto zá-

kona".

 

     Štrnásty pozmeňujúci návrh. V § 25 ods. 5  písm. h) vy-

pustiť.

 

     Pätnásty pozmeňujúci návrh. V §  25 ods. 5 písm. j) na-

hradiť  novým textom:  "V úverových  podmienkach schválených

nariadením vlády vláda po dohode s Národnou bankou Slovenska

stanoví maximálnu  výšku marže komerčných  bánk, ktorú možno

pripočítať k zdrojom získaným na financovanie vývozu v zmys-

le § 21  tohto zákona." Tu sa pozastavím.  Toto je ustanove-

nie, ktoré je bežné v zákonoch všetkých či už eximbánk, ale-

bo iných podporných inštitúcií vo svete.

 

 

     Šestnásty pozmeňujúci návrh. V §  25 sa dopĺňa nový od-

sek  8, ktorý  znie: "Poskytnutie  finančných a refinančných

zdrojov eximbankou je  podmienené poistením vývozných úvero-

vých rizík."

 

     Pozmeňujúci návrh sedemnásty. V § 26 sa za slovo "určí"

doplní slovo "vyhláškou".

 

     Pozmeňujúci návrh číslo 18. V § 28 sa časť vety "vládou

schválenými  podmienkami poskytovania  záruk eximbankou" na-

hrádza slovami "nariadením vlády".

 

     Devätnásty pozmeňujúci návrh. V § 29 vypustiť ods. 3.

 

     Dvadsiaty  pozmeňujúci návrh.  V §  31 ods.  1 vypustiť

písm. b), ostatné písmená označiť ako b) c), d).

 

     Dvadsiaty prvý pozmeňujúci návrh. V § 31 sa vypúšťa od-

sek 3, ostatné odseky sa prečíslujú.

 

     A posledný pozmeňujúci návrh. V § 31 sa slová "schvále-

né vládou" nahrádzajú slovami "vydané nariadením vlády".

 

     Vzhľadom na to, že  ide o značné množstvo pozmeňujúcich

návrhov, ktoré niekde tak  trošku zasahujú aj do konštrukcie

tohto zákona,  chcel by som poprosiť  pána spravodajcu alebo

dať procedurálny návrh, aby sa po dnešnej diskusii prerušila

rozprava k tomuto bodu, aby sme pokračovali až v piatok, aby

boli všetky  pozmeňujúce návrhy dané v  písomnej forme a aby

sme si  mohli ešte vydiskutovať  niektoré problémy, prípadne

v záujme veci ešte urobiť nejaké korekcie v piatok.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Slovo si chce vziať  ešte v rámci rozpravy pán

spoločný spravodajca.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Vážené dámy a páni, dovoľte mi niekoľko poznámok. Začal

by som tým  posledným návrhom. Súhlasím s tým,  aby bol daný

priestor na spracovanie niektorých konkrétnych návrhov, kto-

ré kolega Vaškovič predložil, a myslím si, že budeme schopní

urobiť to do zajtra. Toľko k termínu hlasovania.

 

     Teraz k tomu, čo sa  tu povedalo. Ekonómovia nemôžu ho-

voriť o  tom, že eximbanka je  nevídanou inštitúciou, ako sa

nám tu  niektorí snažia nahovoriť,  a že by  išla táto banka

proti záujmom občanov. Ja si myslím, že občania a podnikate-

lia predovšetkým potrebujú,  aby prosperovala slovenská eko-

nomika, a tá môže prosperovať predovšetkým vtedy, keď budeme

výrazne aktívni v  zahraničnoekonomických vzťahoch, keď naše

tovary uspejú rovnako, ako uspievali doteraz, a naša obchod-

ná bilancia sa bude zlepšovať.  Nehodlám o tom hlbšie disku-

tovať, lebo tu  neboli vznášané argumenty, ale to,  že by sa

išlo proti  záujmom podnikateľov alebo dovozcom  tým, že oni

budú odvádzať 5 stotín  percenta za uskutočnené aktivity, za

garanciu štátom,  to sa hádam  nemôže myslieť vážne.  Naozaj

netreba, aby sme týmto spôsobom smerovali úvahy.

 

     Pokiaľ ide  o nejaké poznámky,  že je to  trhovo nekon-

formná inštitúcia, odpoveď na túto otázku by som, ak dovolí-

te, spojil  aj s odpoveďou  na to, čo  tu spomínala kolegyňa

Schmögnerová, že nie je možné  brať a u nás predpokladať, že

táto inštitúcia môže  mať rovnaké  podmienky a možnosti,  že

iné, vrátane  americkej alebo japonskej,  majú takú pozíciu,

že v podstate nie  sú štátne, nekonkurujú súkromnému sektoru

a podobne. Ja si myslím,  že najjednoduchšie a najzreteľnej-

šie fakty sú tie, ktoré máme o japonskej eximbanke.

 

     Pousilujem sa neunavovať vás  dlho, ale uviesť len fak-

ty, ako je to uvedené  v základnej informácii o tejto banke.

Jej účelom je podpora a  doplnenie dovozu, vývozu a financo-

vanie  zahraničných  investícií  uskutočňovaných všeobecnými

finančnými inštitúciami za účelom posilnenia ekonomickej vý-

meny Japonska so zahraničím najmä v oblasti obchodu.

 

     Kapitál vývoznej a dovoznej banky je získaný ako štátny

príspevok.  Vážení, toto  stojí za  pozornosť! Pri zakladaní

banky  predstavoval objem  dotácií zo  štátneho rozpočtu 118

miliárd jenov,  k decembru (zhruba za  10 rokov) vzrástol na

985 miliárd, teda vyše deväťkrát, a  o dva roky neskôr je to

už 1 300  miliárd. A to, myslím si,  hovorí za všetko. Preto

sa neobávame toho, že by táto inštitúcia bola akýmsi "cicia-

kom" zo  štátneho rozpočtu. Samozrejme,  predpokladám, že sú

iné, odlišné podmienky Slovenska. Ale  hádam poznatky týchto

inštitúcií nemožno brať na ľahkú váhu. A pokladať vrcholných

manažérov  Japonska, ktorí  priviedli z  mizérie celý  tento

veľký národ a štát k prospechu, aký  má - ja by som sa neod-

vážil pokladať ich za hlupákov za to, že založili eximbanku.

 

     A ešte pre úplnosť:  Najefektívnejšou a najznámejšou je

kanadská eximbanka, ktorá v podstate dosiahla taký prospech,

že teraz  sa stala samostatnou, nezávislou  od štátneho roz-

počtu. Som presvedčený, že  (podobne ako slovenská ekonomika

doteraz) v perspektíve aj naša  eximbanka bude k tomu smero-

vať.

 

     Tiež by  som sa, pani  kolegyňa, nebál vopred  toho, že

jej  hrozí zlé  portfólio, ak  bude uskutočňovaný  dozor nad

touto bankou, tak ako sa  uvažuje v návrhu zákona: minister-

stvom financií a Národnou  bankou. Lebo Národná banka stano-

vuje  spôsoby, termíny  fungovania aj  kontroly tejto banky,

v § 31, 37 toto všetko je dosť precízne uvedené. Samozrejme,

niektoré precizácie, čo uviedol najmä kolega Vaškovič, pomá-

hajú toto  zlepšiť a myslím  si, že ich  posúdime a niektoré

akceptujeme. Teda nemožno tu hovoriť o obmedzovaní bankového

dozoru.  Nemyslím si  tiež, že  by bolo  treba brať do úvahy

- to hovorím dopredu kolegovi  Vaškovičovi - takéto precizá-

cie, ako  on uvádzal, komplexne, pretože  v mnohom by nahrá-

dzali  v podstate  vyhlášky, o  ktorých sa  nemožno v zákone

takto rozširovať.

 

     A o tom, že by eximbanka mala konkurovať komerčným ban-

kám, rovnako  nemožno hovoriť. Toto je  banka orientovaná na

strednodobé a  dlhodobé úvery. Je to  dosť precízne v návrhu

uvedené.  A aj  podmienky budú  spresňované, budú  smerované

účelovo. Preto  si nemyslím, že  je to konkurencia  terajším

komerčným bankám.  Táto banka vôbec nerobí  s vkladmi obyva-

teľstva atď. Niektoré operácie vôbec nevykonáva, preto je to

osobitná inštitúcia. Práve z toho dôvodu si myslím, že môže-

me všetci bez obavy, bez strašiakov, spokojne za túto inšti-

túciu hlasovať.  Želal by som tejto  ekonomike, nám všetkým,

aby táto banka začala činnosť čím skôr a čo najrazantnejšie.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Faktická poznámka - pán poslanec Dzurinda.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Chcem reagovať  na pána poslanca  Lysáka. Pán poslanec,

viete, tých O,05 % to tak marginálne znie, ale je to 270 mi-

liónov Sk ročne, keď to prerátate na koruny. To už je lepšie

číslo, čo poviete? (Hlas poslanca Lysáka: Áno, ale vo vzťahu

k tomu objemu, ktorý je  exportovaný alebo importovaný.) Zá-

leží na tom, ako sa na toho koňa pozriete. Ale nie je to ta-

ké marginálne  číslo, že čo, no  0,05 %. Hovoríme o 270 mil.

korún, o ktorých by som rád rozhodoval, komu dám, a komu ne-

dám.

 

     Druhá moja poznámka. Pozrite sa, hovorili ste, že obča-

nia Slovenska alebo podnikatelia nie sú nejako ohrození. Zo-

berte si §  27 - ručenie štátu. "Štát  ručí za záväzky exim-

banky  vzniknuté  pri  získavaní  finančných prostriedkov na

zahraničných finančných trhoch a za ostatné záväzky vzniknu-

  pri financovaní  a poisťovaní  vývozných úverov eximban-

kou." Kto to teda zaplatí? Štát ručí. Kto je to štát? Štátny

rozpočet. Čo  je to štátny  rozpočet? Dane občanov.  Tak ne-

pchajme hlavu do piesku.

 

     A tretia  poznámka. Pozrite sa,  iste je to  pravda, že

základ bol japonský zákon, ale  to,  ako ste ho učesali, ako

o tom hovorila aj pani poslankyňa Schmögnerová, to je naozaj

už hybrid, ktorý sa nedá rozpoznať. Mám pred sebou napríklad

zákon  číslo 121  zo 16.  júna 1931,  z prvej republiky, pán

poslanec. Volá  sa Zákon o podpore  zahraničného obchodu, je

stručný, jasný, má dve hlavy.  Prvá sa volá Fond pre poisťo-

vanie vývozných úverov. Tam sa napríklad píše, kto všetko je

v komisii fondu pre poisťovanie  vývozných úverov. Okrem mi-

nisterských úradníkov tam máte Národnú banku, Poštovú spori-

teľňu,  peňažné ústavy  na vývozných  obchodoch prevažne zú-

častnené, primeraný  počet  zástupcov  organizácií hospodár-

skych  odvetví na  vývozoch zainteresovaných,  živnostníkov,

neviem, koho  všetko. Jednoducho obrovská  verejná kontrola.

A záruky.  Nájdete tam  povedzme  pasáž,  kde sa  hovorí pri

štátnych zárukách za vývozné úvery, čo obsahuje aj tento zá-

kon, že stratu najmenej 35 % z pohľadávky nesie vývozca sám.

To je zákon z roku 1931.

 

 

     My neobjavujme teplú vodu,  len urobme zákon prehľadný,

zrozumiteľný, jasný, povedzme každému, za akých podmienok sa

k peniazom  môžeme dostať,  a potom  jednoducho bude  všetko

v najlepšom poriadku. (Potlesk. Hlasy v sále.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Spravodajca môže kedykoľvek požiadať o slovo.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Veľmi  stručne. Stavím  sa s  vami, podobne  ako kedysi

s kolegom Filkusom, že bude veľký  záujem o tieto úvery a že

bude problém  dostať sa do zástupu  záujemcov o poskytnutie,

či už dodávateľských, alebo odberateľských úverov. Samozrej-

me, to si môžeme povedať  až neskôr, keď naštartuje činnosť.

Ale príklady práve tých najúspešnejších - kanadskej a japon-

skej banky - hovoria o tom. A hovoria o tom aj Maďari. Veľmi

podrobne o tom informovali  pracovníci, ktorí s nimi robili.

Hovorím, vysoko  oceňujem, že bola  poskytnutá takáto skúse-

nosť, ktorá je negatívna. To pokiaľ  ide o výšku tých 5 sto-

tín.

 

     K tomu,  že záruky platí štát.  Tie záruky budú platené

z týchto  prostriedkov, o  ktorých hovoríme.  Ale tie záruky

budú platené  z činnosti a  z rozvoja ekonomiky,  ktorá bude

týmto podporená. Keď raz podporíme  a zasejeme na jar, čo sa

nám  o nejaký  ten rok  uhradí, a  to bude, povedzme, nejaká

výška 100,  a my naraz máme  niekde garantovať výškou desia-

tich, tak  si myslím, že  pri očakávaní zisku  100 risk tých

desiatich stojí za to. To je môj názor.

 

     A že je zákon hybrid? Skutočne som ho, môžem vám garan-

tovať, tak  ako som to hovoril  vo výbore, poctivo "zošroto-

val". Prešiel som ho podrobne, porovnával s ďalšími. Vidí sa

mi, že tentokrát sa predkladateľom podarilo (a to môžu pove-

dať aj právnici) urobiť  prehľadný a dosť jednoznačný zákon.

Je zložitý,  pretože svojím spôsobom zavádza  u nás novú in-

štitúciu.  Ale sú  tam uvedené  aj tie  zahraničné poznatky,

o ktorých som  hovoril, pozitívne aj negatívne.  Stojí to za

to.

 

     Pokiaľ  ide o  kontrolu, aj  u nás  v tejto  banke budú

predstavitelia rôznych inštitúcií. Naozaj je to tam uvedené.

Takže si  nemyslím, že by  bola šanca, aby  toto bola niečia

preferencia.  Tam    jednoznačne  stanovené  smery, kam má

eximbanka smerovať. A preto si myslím, že naozaj nemožno mať

obavy teraz dopredu, že by tento zákon mohol kohosi ohroziť.

Neohrozí ani  gloriolu jednej inštitúcie,  ani prospech ďal-

ších. Som naozaj presvedčený, že táto inštitúcia je potrebná

a prospeje slovenskej ekonomike.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Faktická poznámka - pán poslanec Fogaš.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Pán predseda,  neviem, či nie je  možné vystúpiť v roz-

prave, ale neviem, prečo ste to umožnili spravodajcovi, kto-

rý vystúpil druhýkrát evidentne s príspevkom ako v rozprave.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, strácate čas, on vám to vysvetlí.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Ale dobre. Myslím si, že ekonomické argumentácie, ktoré

tu odznievajú, sú zaujímavé, ale tá právna argumentácia, pán

kolega Lysák, nebola správna, pretože  § 37 nehovorí o žiad-

nom bankovom dozore  NBS, ale o štátnom dozore,  ktorý sa má

realizovať cez ministerstvo financií. A to je podľa mňa veľ-

ký rozdiel. Navyše si myslím, že návrh, tak ako je predlože-

ný, má  viacero systémových postupov,  ktoré sú založené  na

nereálnych a  skutočnosť zľahčujúcich predpokladoch,  aj po-

kiaľ sa oprieme o právny  poriadok. Napr. ide o spolupôsobe-

nie eximbanky pri zabezpečovaní  stability meny, ďalej o ko-

ordinovaný postup  na zahraničných finančných  trhoch, čo je

ťažko  zrealizovateľné, neviem  si doslova  dobre predstaviť

v tej konštrukcii zákona, ako to zrealizujete.

 

     Ďalej si myslím, že je najmenej systémovo sporné pride-

ľovanie garancií  vlády Slovenskej republiky  pre eximbanku.

V tejto otázke sa stotožňujem s  tým, čo tu už odznelo. Jed-

noducho  povedané, podľa  príslušných ustanovení  najmä § 22

a 23 by eximbanka mohla svojou činnosťou neprípustným spôso-

bom zasiahnuť do tých oblastí, za ktoré je jednoznačne podľa

zákona Národnej banky Slovenskej republiky zodpovedná výluč-

ne Národná banka, čiže systémové previazanie v návrhu jedno-

ducho neexistuje.

 

     Predložený  návrh podľa  mňa možno  charakterizovať ako

zákon, ktorý zasahuje do  oblasti meny, devízového hospodár-

stva a bankovníctva, a žiadal  by si podľa mňa podstatnejšie

prepracovanie na to, aby sme  ho posúdili aj z hľadiska sys-

témového usporiadania  v právnom poriadku.  Preto si myslím,

že je na mieste návrh, aby  sa nie zajtra hlasovalo, ale aby

sme  zasa požiadali  povedzme jeden  výbor, ktorý prehodnotí

pripomienky prednesené  pánom kolegom (signál  zariadenia na

meranie  času) Vaškovičom,  aby tieto  pripomienky mohli byť

potom...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     ...seriózne  zapracované. Ja  mám ešte  15 sekúnd,  pán

predseda.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Už je po pätnástich sekundách. Pán poslanec Filkus.

 

Poslanec R. Filkus:

 

    Ďakujem pekne. Pri tejto argumentácii  za a proti, a to,

čo poviem najmä na margo vystúpenia spravodajcu, treba odlí-

šiť skutočnosť, že eximbanka  je nevyhnutná, potrebná, najmä

za existujúcich  podmienok 60 až  70 miliárd deficitu  v ob-

chodnej bilancii atď. To  nikto nespochybňuje. Ale konštelá-

cia tohto zákona, konštrukcia toho zákona a jeho paragrafov,

jeho vecná náplň je mimoriadne problematická.

 

     Pravdepodobne  spravodajca dobre  nepochopil riziko na-

príklad pre celý devízový okruh.  Veď zásah do menovej poli-

tiky,  najmä cez  strednodobé, dlhodobé  poskytovanie úverov

s vyňatím bankovej kontroly Národnou bankou Slovenska je zá-

sah do menovej politiky, to je zásah, ktorý sa bude diať bez

kontroly toho, kto je zodpovedný za stabilizáciu menovej po-

litiky - Národnej  banky. Keď  si  zoberiete  napríklad kon-

štrukciu  rady  banky  alebo  dozornej  rady,  no kde je tam

priestor na to, že sa ustrážilo riziko menovej politiky ale-

bo celého devízového okruhu?  Z hľadiska komerčného postave-

nia tejto  banky je jednoznačné,  že bude mať  omnoho väčšie

výhody, lebo  v tomto prípade štát  omnoho viacej garantuje,

a pre ostatné  komerčné banky je to  obrovský handicap. Čiže

v tom treba pochopiť, čím sa poškodzujú záujmy podnikateľov,

občanov.  Nie priamo,  ale prostredníctvom  tých daní,  pro-

stredníctvom rizík pre  celý devízový okruh, prostredníctvom

rizík  menovej  politiky,  najmä  konšteláciou tých orgánov,

ktoré táto banka má vytvoriť. A proti tomu diskutujeme, pro-

ti tomu hovoríme.

 

     Skončím  s tým,  že naozaj  by bolo  dobré prijať návrh

poslanca Vila Vaškoviča vrátiť zákon a potom o prepracovanom

diskutovať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Fogaš, keby ste  si prečítali § 27 ods. 8,

tak tam to máte, že spravodajca, kedykoľvek požiada o slovo,

môže vystúpiť.

 

     Pán poslanec Dzurinda - faktická poznámka.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Aby sme si rozumeli, pán poslanec Lysák, eximbanka ale-

bo organizácia podporujúca financovanie zahraničných vývozov

už tu dávno  mala byť. Ja som sa  pýtal vo svojom príspevku,

že načo sme zriaďovali  napríklad štátnu banku Slovakia, aby

sme si  dobre rozumeli. Ale  súčasťou zákona by  mali byť aj

jasné podmienky. Zákon by  mal byť priehľadný. Tie podmienky

by mali dávať možnosť každému. Ale zákon, kde sa rieši omáč-

ka a  podmienky sa prenášajú  na vládu, to  prosím nejde. To

nejde, to  dáva veľké možnosti štátnym  úradníkom a možnosti

zneužitia.

 

     Vrele súhlasím s vami, keď ste hovorili, že bude obrov-

ský záujem o tieto úvery.  Samozrejme, že bude obrovský záu-

jem, a samozrejme, keď to bude v rukách vlády, že je to buj-

né prostredie na rast korupcie.

 

     Po tretie.  Povedali ste, čo  oceňujem, že ste  pozorne

"šrotovali"  tento zákon,  tak ste  povedali, a ubezpečovali

ste ma, že v orgánoch banky  sú aj tie iné inštitúcie. No ja

vám chcem  povedať, že najvyšší orgán  - rada banky -  má 11

členov, guvernér, traja viceguvernéri, traja vrchní riadite-

lia banky a  štyria ďalší členovia rady banky.  Z tých jede-

nástich osem vymenúva vláda  priamo na návrh ministra finan-

cií a tých troch  vrchných riaditeľov, to znamená zamestnan-

cov   banky,  vláda   na   návrh   guvernéra.  Kde   je  tam

jeden-jediný z nejakej inej  organizácie? Takže šrotovať ste

možno šrotovali, ale nie pozorne. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Fogaš.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Chcem  reagovať na  vystúpenie pána  spravodajcu v  tom

zmysle, že si myslím, že tá lehota je naozaj veľmi krátka na

dôsledné posúdenie  dosahov, ktoré to môže mať. (Aj pri tom,

čo  ste hovorili  vy, pán  predseda, že  má možnosť vystúpiť

niekoľkokrát, potom sa stráca zmysel toho, že kto je spravo-

dajca a kto  je predkladateľ.) Rád by som v tejto súvislosti

zareagoval i na tie náklady, ktoré ste spomínali, ktoré budú

potrebné na  zriadenie banky. Podľa  dôvodovej správy nároky

na štátny rozpočet súvisiaci  so zriadením eximbanky budú 10

mld korún.  Náš rozpočet je  plánovaný na 30  mld korún. Kto

pokryje zvýšenie  rozpočtu na 40 mld  a ako sa to  odrazí na

hodnotení Slovenskej republiky? To  sa pýtam aj predkladate-

ľa.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Garai.

 

Poslanec J. Garai:

 

    Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Vzhľadom na to, že sa  prerokúva veľmi vážna vec, čo sa

týka  bankovníctva, mal  by tu  sedieť aj  guvernér Národnej

banky Slovenska. Bol  by som rád, pán predseda,  keby ste ho

dali zavolať do rokovacej sály.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, guvernér banky nemusí  chodiť do Národnej

rady. On  má len možnosť.  A ak je  požiadavka na prítomnosť

guvernéra, musíme si odhlasovať, že  si to prajeme. To môžem

len považovať za váš procedurálny návrh.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, kým vyslovím, že

je skončená rozprava, chcem upozorniť na niektoré veci. Vie-

te, že do rozpravy sa  už nemôže nikto prihlásiť. Pán posla-

nec Vaškovič navrhol, aby sme rozpravu neukončili a pokračo-

vali ďalej. Podľa rokovacieho poriadku to nejde. Podľa roko-

vacieho poriadku môžeme urobiť,  že prerušíme, poveríme nie-

ktorý výbor, ktorý sa  vyjadrí k týmto pozmeňujúcim návrhom,

a potom spoločný spravodajca po  vyjadrení tohto výboru bude

tlmočiť  názory výboru  a povie,  či budeme  za ne hlasovať,

alebo nie.  To je jedna  možnosť. Druhá možnosť  je taká, že

rozprava sa riadne ukončí,  ale k hlasovaniu pristúpime zaj-

tra, pozajtra  alebo ako sa dohodneme.  Čiže toto sú návrhy,

ktoré môžeme realizovať. Takže prosím, neskončil som rozpra-

vu. Musíte dať procedurálny návrh, pán poslanec. Čiže beriem

to tak, že dávate procedurálny návrh podľa § 29 ods. 2. Áno?

Budeme hlasovať teraz o  tomto procedurálnom návrhu pána po-

slanca Vaškoviča.

 

     Prosím, prezentujme  sa a hlasujme.  Hlasujeme o návrhu

pána poslanca Vaškoviča podľa § 29, aby sme vrátili toto ro-

kovanie do  výboru, ten sa  vyjadrí k pripomienkam  poslanca

a podľa toho budeme potom rokovať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 105 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 49 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže tento návrh pána poslanca neprešiel.

 

     O druhom  pozmeňujúcom návrhu nemusím  dať hlasovať, ak

je súhlas s tým, aby  sme nehlasovali teraz po ukončení roz-

pravy, ale aby sme hlasovali inokedy. (Hlasy v sále.)

 

     Takže súhlasíme  s tým? Nemusím  dať hlasovať, aby  sme

nehlasovali dnes,  ale aby sme hlasovali  o tomto až zajtra.

Inak môže aj každý klub  zaujať potom pred hlasovaním stano-

visko k prerokúvanej veci. Takže nič sa tu nedeje. Súhlasíte

s tým,  alebo  mám  dať  hlasovať,  že  je skončená rozprava

a prerušujeme? (Hlasy v sále.) Dobre.

 

     Pýtam sa ešte, či sa chce vyjadriť pán minister. (Odpo-

veď ministra Kozlíka, že sa chce vyjadriť. ) Ešte pán posla-

nec Garai  dal procedurálny návrh, aby  sme pozvali pána gu-

vernéra banky.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme, či zavoláme pána gu-

vernéra. Neviem síce načo, ale... (Hlasy v sále.)

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 52 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 20 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 45 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

     Prosím, pán minister sa chce vyjadriť k rozprave.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda parlamentu,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     dovoľte  mi reagovať  na pripomienky  a diskusiu, ktorá

k tomuto zákonu odznela.

 

     V prvom  rade by som  pripomenul, že zahraničný  obchod

v Slovenskej  republike je  absolútne kardinálna záležitosť,

že 60 % hrubého domáceho produktu predstavuje export Sloven-

skej republiky.  Ak si hovoríme,  kam chceme smerovať  a kam

máme orientovať hospodársku politiku  a jej nástroje, jedno-

značne je to podpora zahraničného obchodu, a ak máme dlhodo-

bý cieľ priblížiť  sa ku krajinám Európskej únie,  to nie je

len dobiehať krajiny Európskej únie,  čo sa týka hrubého do-

máceho  produktu na  hlavu na  jedného občana,  kde pri  tom

zjednodušenom prepočte  len v platných kurzoch  je to desať-

krát zvýšiť hrubý domáci produkt alebo cez prepočet na pari-

tu slovenskej koruny troj-  štvornásobne zvýšiť hrubý domáci

produkt. A to presne sa  viaže aj na objemy zahraničného ob-

chodu, predovšetkým exportu, a práve ešte ten podiel exportu

na výkonnosti ekonomiky na hrubom domácom produkte by sa mal

perspektívne prehlbovať, pokiaľ sa nechceme v tejto ekonomi-

ke zadusiť. To je absolútne kardinálna záležitosť, absolútna

priorita tejto ekonomiky.

 

     Ja som vôbec nemusel byť  v tomto parlamente. Mohli sme

inštitúty podpory zahraničného  exportu riešiť zriadením pe-

ňažného  ústavu v  kompetencii ministerstva  financií s tými

istými finančnými tokmi, čo sa týka záruk vlády, boli by ste

to, vážení páni poslanci  a poslankyne z opozície, sledovali

len z obďaleč, prípadne by  ste sa k tomu vyjadrovali kdesi,

pokiaľ  by išlo  niečo  cez  dlhopisy, pri  štátnom rozpočte

a prakticky by ste sa k  tomu vôbec nevedeli vyjadrovať, po-

kiaľ by  to išlo cez získavanie  zdrojov, či už prostredníc-

tvom emisií,  bondov alebo rôznymi  inými formami získavania

zahraničných zdrojov.

 

     V tomto parlamente stojím preto, že sme sa rozhodli ísť

skutočne na absolútne riešenie  tohto problému, nehrať sa na

polovičné riešenie  a ísť priamo  na zriadenie eximbanky  zo

zákona s tým, že takáto inštitúcia už nebude inštitúciou ty-

pu spoločnosti pre poistenie exportu, ktorú 3 roky, či fede-

rálne ministerstvo financií (a možno aj viac rokov) a ďalšie

obdobie slovenské ministerstvo financií  muselo vodiť za ru-

čičku a každé rozhodnutie sa  vlastne odohrávalo kdesi v po-

rade  vedenia ministerstva  financií, takže  chceme, aby sme

vytvorili silnú svojprávnu inštitúciu  zo zákona, ktorá bude

mať aj zákonné oprávnenia, ale, samozrejme, aj zákonom reži-

movaný celý postup svojho konania. Ak tu padli zbytočne sil-

né slová  zo strany niektorých  poslancov, ja som  už trošku

odvykol od mítingovej rétoriky  v tomto parlamente, objavila

sa tu  zas, ak tento zákon  (ako sa vyjadril niektorý  z po-

slancov) rieši omáčky, potom aj  zákon o Národnej banke Slo-

venska rieši omáčky, lebo v mnohých záležitostiach konštruk-

cia tohto  zákona, najmä čo  sa týka tých  inštitucionálnych

záležitosti, je  podobná. Takže myslím,  že nie je  dôvod na

zbytočne silné slová.

     Pokiaľ ide o ďalšie aspekty  tej politiky, je tu určitá

obava, že vláda bude zneužívať svoju pozíciu práve cez exim-

banku. Je tu určitý paradox,  ktorý vyjadrila možno pani po-

slankyňa Schmögnerová,  že na jednej  strane je tu  obrovský

tlak na zastavenie privatizácie komerčných bánk, na ktoré má

vplyv trebárs  štát, vláda (nepriamo cez  Fond národného ma-

jetku),  ale na  druhej strane  je tu  vyslovovaná obava, že

ideme vytvárať  inštitúciu, na ktorú  vláda má vplyv,  že sa

môžu poskytovať  politicky orientované úvery.  Tak v komerč-

ných bankách to nevadí a  blokujeme privatizáciu, ale v ban-

ke, ako je exim, naopak tvrdíme opačne, že nebodaj vláda bu-

de mať vplyv a môže ovplyvňovať politickú orientáciu úverov.

 

     Asi  každá vláda  bude mať  predovšetkým záujem  riešiť

funkčnosť  a činnosť  eximbanky tak,  aby skutočne efektívne

fungovala, lebo žiadna vláda nehrá asi krátkodobú stratégiu,

hrá dlhodobejšiu  stratégiu, a efektívne  fungovanie takejto

inštitúcie môže  len pomôcť etablovaniu sa  vlády a prípadne

potom aj úspešne  fungovať príslušným politickým zoskupeniam

v ďalších  voľbách.  Takže  prosím  vidieť tieto záležitosti

z dlhodobejšieho hľadiska.

 

     Dovoľte mi ešte dotknúť sa inej oblasti, pretože tu pa-

dali v tej diskusii aj určité názory na celkový vývoj na pe-

ňažnom trhu. Chcem zdôrazniť, že  vláda tak v roku 1995, ako

aj v roku 1996  robila absolútne zodpovednú finančnú politi-

ku.  Môžem  to  doložiť  vyjadreniami veľvyslancov Európskej

únie, s  ktorými som sa  stretol minulý týždeň,  a absolútne

ústami holandského chargé d'affaires, ktorý vlastne zastupu-

je predsedajúcu krajinu Európskej únie, bolo jednoznačne vy-

jadrené, že vnímajú rozhodujúci podiel vládnej finančnej po-

litiky na stabilnom, rovnovážnom vývoji tejto ekonomiky a že

vnímajú menovú politiku, ktorú  takisto oceňujú, ako politi-

ku,  ktorá sa  odohráva na  pozadí zodpovednej  hospodárskej

a finančnej politiky  vlády. Toto mi tlmočil,  ja to tlmočím

aj poslancom tohto parlamentu.

 

     Chcem tým vyjadriť základný  vzťah, ktorý si možno ple-

tieme aj v tomto parlamente, a  to je vzťah vlády a Národnej

banky.  Národná banka  je, samozrejme,  zo zákona nezávislá,

najmä v  plnení § 2 zákona  o Národnej banke, ktorý  sa týka

menovej politiky.  Ale to neznamená,  že v ďalších  častiach

zákona o Národnej banke a vôbec v činnosti Národnej banky má

podporovať  hospodársku politiku  vlády. To  znamená, že ten

základný  rámec  celkových  hospodárskych  procesov  v štáte

(a  to je  jedno, či  na Slovensku,  alebo v Amerike) zadáva

vláda a  zadávajú príslušné inštitúcie  vlády. Tým však  ne-

spochybňujem tú vôľu a voľnosť Národnej banky v tom, že sama

má absolútny vplyv na menovú  politiku. Ale opäť v tej meno-

vej politike musí byť  rovnovážnosť s hospodárskou politikou

vlády, musí na ňu prihliadať.

 

     A v tomto zmysle musím  zdôrazniť, že vláda v roku 1995

vo  fiškálnom okruhu,  keď berieme  verejný sektor, dosiahla

kladný  výsledok, to  znamená prebytok.  To vari  nedosiahol

nikto, možno  ani Česká republika, pretože  mala deficity vo

verejných rozpočtoch, najmä v rozpočte obce a miest. Na dru-

hej strane v roku 1996 bol  síce zaznamenaný verejný deficit

fiškálny, podľa zástupcov menového  fondu, s ktorými som bol

pred troma dňami, odhad je  1,3 % hrubého domáceho produktu,

ale to  je opäť jeden z  najlepších výsledkov v Európe  a vo

svete z hľadiska rozpočtových výsledkov vôbec.

 

     Preto vláda  sa oprávnene pýtala aj  v sobotu zástupcov

bankovej sféry, ako to, že pri takýchto výsledkoch rozpočto-

vého  hospodárenia, pri  5,4-percentnej miere  inflácie, pri

7-percentnom raste  hrubého domáceho produktu,  máme na Slo-

vensku úrokové  sadzby troj- až štvornásobne  vyššie, ako je

miera inflácie.  Takže na toto  sme žiadali odpoveď,  určité

závery sa  urobili a myslím  si, že aj  menová politika musí

mať určitý rovnovážny vývoj, že nie je možné jednorazovo na-

háňať a  mať predstavu, že zrazíme  v krátkom období agregát

M2 - peňažný agregát, čím absolútne vytvoríme pretlak na pe-

ňažnom  trhu, a  bez ohľadu  na to,  ako sa zodpovedne vláda

správa a vytvára priestor na  rozumný hospodársky vývoj a na

pokles úrokov, tak nám vyletia  úroky do neba, kdesi na úro-

veň roku 1993.  Takže máme začo ako vláda  kritizovať aj Ná-

rodnú banku, aj komerčné banky  z hľadiska toho, čo sa odvi-

nulo teraz na prelome roku  1996-1997. Ale treba o tom komu-

nikovať a,  samozrejme, hľadať riešenia.  Myslím, že nájdeme

východiská z toho stavu.

 

     A ďalej, ani Národná banka sa nesmie fetišizovať. Je to

normálna inštitúcia ako všetky ostatné a sú štáty, ktoré ma-

jú národné  banky dokonca súkromné  a tieto centrálne  banky

konajú na základe nejakých zákonných oprávnení, a sú súkrom-

né. Takže my ju máme v  inej pozícii, máme ju v pozícii cen-

trálnej, štátnej, de facto  banky zriadenej zákonom, ale po-

dobne ideme  vytvárať ďalšiu banku a  nevidím dôvod padať do

mdlôb alebo zbytočne neprimerane reagovať.

 

     Ak je teda vláda najvyšší  orgán exekutívy, dali sme si

jasný smer podporiť export, exportné aktivity, tak si dočer-

ta na to musíme vytvoriť aj nejaké inštitúcie a tou inštitú-

ciou  je  eximbanka.  Samozrejme,  môžeme  o nej diskutovať,

o rozsahu tých činností. Opäť  som povedal, že pre Slovensko

je absolútnou  prioritou, ale absolútnou, je  export. My nie

sme v rovine Spojených štátov alebo Ruska, alebo Poľska, kde

export predstavuje 20-30 % podielu na hrubom domácom produk-

te. My ho máme 60, a keď nám padne export, padne táto ekono-

mika. To bol dôvod, prečo  sme takto išli do definície exim-

banky.  Samozrejme,  život  potom  potvrdí, vyvráti niektoré

čiastkové záležitosti,  ale ten základný  ťah je definovaný,

a preto je definovaná aj  priama úverová zaangažovanosť, ale

popritom, samozrejme,  celý ten diapazón  ďalších nástrojov,

ktoré vo svete eximbanky bežne využívajú.

 

 

     Poopravil by som názor,  či americká alebo niektoré iné

banky nejdú aj do priamych vzťahov. Idú aj do priamych vzťa-

hov. Mal som príležitosť stretnúť sa so zástupcami japonskej

eximbanky. Bývalý americký  veľvyslanec tu vehementne presa-

dzoval niektoré aktivity, ktoré mali byť práve prefinancova-

né americkou eximbankou, vyžadovali sa tam však vládne záru-

ky a nevideli sme niektoré  tie projekty ako plne efektívne.

A o japonskej eximbanke ani nehovorím, tá má veľmi rozsiahle

kompetencie v tomto smere.

 

     Ak sa tu spochybňovali tie záležitosti, že eximbanka má

aj právo ísť do priamych úverových vzťahov, tu si treba uve-

domiť, že stav bánk na Slovensku, tých rozhodujúcich, nie je

najlepší, ale  nie je katastrofálny.  Je predpoklad riešenia

aj v  rámci vlastných síl  slovenských bánk, aj  s prispením

štátneho rozpočtu, aj s využitím podriadených dlhov, to zna-

mená existuje reálna cesta zlepšenia  bánk. Ale jedno je is-

té: peniaze na Slovensku sú momentálne veľmi drahé. Aj pred-

tým boli drahé, a  najmä z hľadiska vytvorenia konkurenčných

podmienok pre našich podnikateľov,  to je jedno, či veľkých,

či malých, boli veľmi zložité.  Aj dĺžka peňazí, toho úvero-

vania, bola príliš krátka. A naši podnikatelia exportéri nie

kvalitou,  lebo  aj  kvalita  je,  samozrejme,  problém, ale

spôsobom financovania boli v značnom obmedzení a musíme rie-

šiť ten  priestor. Ako sa  budú ozdravovať slovenské  banky,

určite sa bude zmenšovať priestor eximbanky z hľadiska pria-

mych vzťahov a skôr potom  pôjde cez kooperáciu s komerčnými

bankami.

 

     Ten  podnet  pána   poslanca  Vaškoviča  bol  zaujímavý

- ohľadne  tej nekonkurencie  eximbanky, ale  myslím, že  to

príde, že momentálne  je tá situácia taká, že  bodaj by boli

zdroje  a  bol  priestor  eximbanky poskytovať efektívnejšie

a výhodnejšie úvery,  než majú schopnosť  dnes naše komerčné

banky. Lebo  nemajú ani dosť  zdrojov, ani dosť  primeraných

zdrojov. Keby  bolo dosť zdrojov,  tak... ja by  som to zase

dokladoval na  vývoji roku 1996. Došlo  k významnej štruktu-

rálnej  zmene  v  exporte  Slovenskej  republiky, keď export

strojárskej produkcie vzrástol skoro na dvojnásobok a bol by

ešte vyšší, možno percentuálne radovo o 5 %, keby boli zdro-

je na prefinancovanie tohto exportu, a išlo pritom o export,

ktorý už mal finančné krytie,  ktorý sa teda vracal, bol ná-

vratný z hľadiska platieb, bol to platbyschopný export. Tak-

že to všetko je pre nás varovaním a signálom, aby sme rýchlo

a efektívne tento problém riešili.

 

     Ďalej: chýba  nám inštitúcia na to,  aby sme vedeli, to

znamená eximbanka je inštitúciou,  ktorá na seba bude vedieť

natiahnuť príslušné zdroje, a to práve vyplýva zo suverénne-

ho rizika, ktoré zadáva tento zákon. Samozrejme, takýto sys-

tém, takáto banka musí mať aj náležité usmernenie a celý ten

vnútorný systém  dopracovaný tak, ako  ho navrhuje príslušný

zákon.

 

     Pokiaľ ide o niektoré  spochybnenia, že táto banka môže

trebárs kupovať štátne  dlhopisy  alebo pokladničné poukážky

atď., to  môžu všetky bankové  inštitúcie, dokonca vláda  sa

môže rozhodnúť, že štátne obligácie dá možnosť nakúpiť obča-

nom, alebo ich predá do zahraničia, čím sa úplne môže vyhnúť

trebárs  tomuto bankovému  trhu. Ale  my nechceme  ísť touto

cestou, stále hľadáme spôsob,  ako riešiť aj krytie deficitu

štátneho rozpočtu  alebo štátneho dlhu  prostredníctvom vnú-

torného trhu, prostredníctvom našich komerčných bánk. A pre-

čo by do  tohto nemohla vstupovať aj eximbanka,  ak bude mať

na to voľné  zdroje? Podobne do toho vstupujú  aj ďalšie in-

štitúcie, takže v tom by som žiadnu tragédiu nevidel.

 

 

     Klasifikovať  úradníkov ministerstva  financií ako  ne-

schopných... Pani poslankyňa, možno raz budete členkou vlády

a potom vám  doprajem prísť pred  úradníkov ministerstva fi-

nancií, ubezpečujem  vás, že tam  budú sedieť tí istí, takže

nie je  to najlepší spôsob. Zachytávam  to v novinách. Treba

možno myslieť  aj perspektívne. Myslím,  že vložili do  toho

všetky  schopnosti  a  pokúšali  sa,  myslím, veľmi korektne

a seriózne  tento zákon  spracovať, ako  sa pokúšajú  určite

s plným nasadením riešiť aj iné problémy v oblasti finančnej

politiky.

 

     Takže  opäť by  som zdôraznil  jednu vec,  že celý svet

hľadá a celý svet  formuje systémy podpory exportu. Nemôžeme

sa orientovať na to, že by sme veci riešili tým, že zabloku-

jeme dovozy. Pre Slovenskú republiku je jediná šanca: po pr-

vé využiť rezervy, ktoré máme a  ešte sú stále vysoké a dajú

sa skutočne efektívne využiť,  a, samozrejme, nasmerovať ich

na export.

 

     Celý svet  si to rieši  po svojom. Slovenská  republika

prichádza so svojím modelom. Pokúsil  som sa aj v tom väčšom

priestore vysvetliť,  prečo ideme s  týmto modelom. Dokladal

som to stavom bánk,  potrebami podnikov, ktoré majú priestor

na export, a nevedia sa  prefinancovať. Chcem povedať, že 10

mld neslúži  na vlastné vybudovanie banky,  že to sú peniaze

na kapitálové vybavenie banky,  na určité základné vybavenie

fondov banky, to znamená, to sú už peniaze, ktoré budú reál-

ne  fungovať pre  činnosť banky.  Začíname dvoma  miliardami

a postupne, nie  tak, aby sme  rozbili celý peňažný  systém.

Myslím, že vláda  za tie niečo viac ako  dva roky preukázala

citlivosť,  dostatočnú  citlivosť  pre  zodpovednú politiku,

a verím, že tak budú konať  aj ďalšie vlády, že nebudú konať

sebazničujúco, že  tu bude určitý vývoj  a ideálne bude, keď

ten vývoj bude čo najrýchlejší.

 

     Opäť, keď hovoríme hornú hranicu 70 mld korún kapitálo-

vého vybavenia, neviďme to len na obrate zahraničného obcho-

du, ktorý je dnes 500-600 mld, viďme to na tom, koľko chceme

dosiahnuť perspektívne.  Hovoril som pri  prepočte na paritu

slovenskej koruny,  že je to troj-  až štvornásobok, a potom

nám tých 70 môže byť aj  málo. Ale to je, samozrejme, vzdia-

lený horizont.  Najbližší horizont pre  nás je zabezpečiť  2

mld a postupne v pote tvári sa pokúšať aj efektívnou politi-

kou  tejto banky,  aj efektívnou  rozpočtovou politikou,  aj

získavaním zahraničných zdrojov vytvárať predpoklady na veľ-

mi ambiciózne fungovanie tejto banky.

 

     Vážené poslankyne, poslanci, ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu podpredsedovi.

 

     Ešte sa  pýtam pána spoločného spravodajcu,  či sa chce

vyjadriť. Myslím, že v poznámkach ste sa už vyjadrili. Chce-

te sa vyjadriť? Nie. Myslím, že netreba.

 

     Vážené pani  poslankyne, páni poslanci,  keďže sa blíži

19.00 hodina, myslím, že nezačneme  ďalší zákon, a to vládny

návrh  zákona Národnej  rady Slovenskej  republiky o ochrane

pred dumpingom pri dovoze tovaru. Alebo, ak poviete, že áno,

ešte... (Súhlas s  prerušením  rokovania.)  Takže prerušujem

rokovanie dnešnej  schôdze s tým,  že v tomto  bode programu

budeme pokračovať po spracovaní  pripomienok z rozpravy hla-

sovaním.

 

     Ešte by som prosil  predsedov klubov, keďže vznikli ur-

čité zmeny v návrhoch na členov jednotlivých kontrolných vý-

borov, o ktorých sme dnes  hlasovali, aby mi zajtra do 12.00

hodiny nahlásili poslancov, ktorých navrhujú do týchto výbo-

rov.

 

     Ďakujem. Dobrú noc.

 

                    Tretí deň rokovania

      24. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                     6. februára 1997

___________________________________________________________

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     prosím, aby ste zaujali  svoje miesta v rokovacej sále,

budeme pokračovať v rokovaní 24. schôdze Národnej rady.

 

     Otváram rokovanie prerušenej schôdze. Podľa § 23 ods. 3

zákona o rokovacom poriadku  vás informujem, že ospravedlne-

nie  na dnešnú  schôdzu mi  poslali pán  poslanec Andel, pán

poslanec Mikolášik, pán poslanec Švec a pán poslanec Slota.

 

     Prosím, pani poslankyne, páni poslanci, aby sme sa pre-

zentovali.

 

     Prezentovalo sa 92 poslancov,  to znamená, že sme uzná-

šaniaschopní.

 

     Chcem vám  len pripomenúť, že  páni  overovatelia - pán

poslanec Líška  a pán poslanec  Polák - budú  uzatvárať pre-

zenčné listiny o 11.00 hodine a o 18.00 hodine.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     vzhľadom na to, že k  vládnym návrhom zákonov o ochran-

ných známkach a exportnej a  importnej banke bolo včera via-

cero pripomienok, tieto pripomienky budete mať na stole.

 

 

     Navrhujem, aby sme dnes začali rokovanie

 

     vládnym návrhom zákona  Národnej rady Slovenskej repub-

liky o ochrane pred dumpingom pri dovoze tovaru.

 

     Po jeho prerokovaní by sme  prešli na hlasovanie k uve-

deným zákonom, aby ste si mohli porovnať pripomienky.

 

     K  dvadsiatemu prvému  bodu programu  máte vládny návrh

zákona, ktorý  ste dostali ako  tlač 573, a  spoločnú správu

ako tlač 573a.

 

     Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zá-

kona odôvodní podpredseda vlády a minister financií pán Ser-

gej Kozlík. Prosím pána ministra.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené poslankyne, poslanci,

 

     predložený  návrh zákona  o ochrane  pred dumpingom pri

dovoze  tovaru vypracovalo  Ministerstvo financií Slovenskej

republiky na základe plánu legislatívnych úloh vlády Sloven-

skej republiky na rok 1996. Potreba vypracovania tohto záko-

na vychádza z medzinárodných záväzkov, ktoré prijala Sloven-

ská republika v medzinárodných zmluvách a ktoré predpoklada-

jú vnútroštátnu  právnu úpravu. Ide najmä  o Európsku dohodu

o pridružení  medzi Slovenskou  republikou na  jednej strane

a Európskym spoločenstvom a jeho  členskými štátmi na druhej

strane  a Všeobecnú  dohodu o  clách a  Dohode GATT, vrátane

znenia všetkých  zmlúv, ktoré boli  prijaté záverečným aktom

uzavretým v Marakéši v roku  1994. Na túto právnu úpravu pa-

mätá aj Dohoda o vytvorení  colnej únie medzi Slovenskou re-

publikou a Českou republikou z roku 1992.

 

     Predkladaná právna úprava vychádza z Dohody o vykonáva-

ní článku  6 GATT, ktorá  bola prijatá v  rámci Uruguajského

kola GATT.  Pri vypracovaní návrhu zákona  sa prihliadalo na

nariadenie  vlády  Európskych  spoločenstiev  o ochrane pred

dumpingovým dovozom  z nečlenských krajín  Európskeho spolo-

čenstva, čím sa zohľadnila požiadavka aproximácie práva Slo-

venskej republiky s právom Európskej únie.

 

     Dumping, ktorým sa tovar  jednej krajiny predáva na trh

druhej krajiny za nižšiu cenu, ako je jeho cena v predávajú-

cej  krajine,  je  odsúdeniahodný,  ak  spôsobí  alebo hrozí

spôsobiť škodu  výrobe existujúcej na  území druhej krajiny,

alebo keď citeľne zabraňuje  vytvoreniu domácej výroby. Pred

takýmto spôsobom obchodu sa  možno chrániť prijatím antidum-

pingových opatrení.

 

     Krajina, ktorá  chce konať vo  veci dumpingu, musí  mať

prispôsobenú  legislatívu. Slovenská  republika v súčasnosti

nemá prijatý zákon na ochranu pred dumpingom. Tento nedosta-

tok odstráni predkladaný zákon.

 

     Dumpingové  konanie je  administratívne zložité konanie

založené  na dokazovaní,  ktoré sa  vedie voči  zahraničnému

subjektu.  Túto skutočnosť  zohľadňuje aj  predkladaný návrh

zákona. Pri  jeho úvodných ustanoveniach  je vyjadrený účel,

ktorým je úprava pravidiel  posudzovania dumpingu pri dovoze

tovaru, pravidiel  na zisťovanie a  posudzovanie dumpingovej

ujmy a prijímanie opatrení na ochranu pred dovozom dumpingo-

vého tovaru.

 

     Ďalšie ustanovenia  definujú pojmy, ktoré  sa všeobecne

používajú  v súvislosti  s problematikou  dumpingu a  sú pre

tento  okruh otázok  špecifické. Vzhľadom  na skutočnosť, že

právna úprava  tejto problematiky doteraz  na Slovensku nee-

xistovala, bolo  potrebné zaviesť nové,  doteraz nepoužívané

pojmy do slovenského právneho poriadku.

 

     V ďalšej  časti zákona je  upravený postup pri  skúmaní

podnetu a konanie. Zákon  umožňuje prijať opatrenia predbež-

ného charakteru, ktoré majú zabrániť dovozu dumpingového to-

varu do Slovenskej republiky, ktorý spôsobuje dumpingovú uj-

mu, a eliminovať tak  negatívne účinky takéhoto dovozu, prí-

padne im  úplne predísť. Pri  zisťovaní dumpingovej ujmy  sa

skúma objem  dovozu dumpingového tovaru a  následný vplyv na

ceny na domácom trhu. Vznik dumpingovej ujmy alebo jej hroz-

by v  dôsledku dovozu  dumpingového tovaru  je podmienkou na

možnosť prijatia antidumpingového opatrenia, ktorým je apli-

kácia antidumpingových  ciel na tovar,  ktorý bol prepustený

do režimu voľného obehu.

 

     Podstatnou skutočnosťou pri rozhodovaní  o výške cla je

to, aby clo bolo  dostatočné na odstránenie škody spôsobenej

domácemu výrobnému odvetviu. Musí  byť vyberané na nediskri-

minačnom základe  k dovozom zo  všetkých zdrojov, o  ktorých

sa vyšetrovaním  zistilo, že sú dumpingové  a pôsobia škodu,

okrem tých,  kde boli prijaté  cenové záruky. Antidumpingové

clo môže ostať  v platnosti len tak dlho a  v tej miere, aká

je nevyhnutná na vyváženie dumpingu, ale maximálne 5 rokov.

 

     Dumpingové konanie vedie  ministerstvo financií ako ne-

stranný orgán. Nestrannosť je  vyjadrená tým, že v kompeten-

cii  ministerstva nie  je priamo  obchodná politika,  ale má

nástroje, ktoré môže v prípade potreby použiť. Počas konania

o dovoze  dumpingového tovaru  spolupracuje s  ministerstvom

hospodárstva,  zahraničných   vecí,  Protimonopolným  úradom

a inými vecne príslušnými ministerstvami.

 

     Predkladaný  návrh obsahuje  aj povinnosť  notifikácie,

ktorá má zabrániť  podvodom pri uplatňovaní antidumpingových

cien. V praxi to znamená, že okamžite ako orgán poverený ko-

naním  zistí, že  sú dostatočné  dôkazy odôvodňujúce začatie

konania,  verejne oznámi  toto začatie  konania v  Obchodnom

vestníku. Rovnako platí  povinnosť zverejnenia výsledkov ko-

nania, ako aj rozhodnutie o uložení alebo zrušení cla.

 

     Z krajín strednej a  východnej Európy pridružujúcich sa

k Európskej únii takúto právnu úpravu prijalo už Poľsko, Ma-

ďarsko a 4. decembra 1996  bol tento zákon schválený aj vlá-

dou v Českej republike.

 

     Vážené dámy, vážení páni,  zákon o ochrane pred dumpin-

gom  pri dovoze  tovaru je  zákonom, od  prijatia ktorého sa

očakáva, že  vyplní citeľnú medzeru v  právnom poriadku Slo-

venskej republiky. Náš štát tak bude mať nástroj, ktorý bude

čeliť negatívnemu javu dumpingu.  Z uvedených dôvodov prosím

o podporu tohto návrhu zákona.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán podpredseda. Ako spoločná spravodaj-

kyňa bola určená pani  poslankyňa Bartošíková. Preto ju pro-

sím, aby nás oboznámila  s výsledkami prerokovania materiálu

vo výboroch.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážená Národná rada,

 

     dovoľte  mi,  aby  som  vám  predložila spoločnú správu

z rokovania Ústavnoprávneho výboru  Národnej rady Slovenskej

republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre fi-

nancie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej re-

publiky pre hospodárstvo,  privatizáciu a podnikanie, Výboru

Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Vý-

boru Národnej rady Slovenskej  republiky pre verejnú správu,

územnú samosprávu a národnosti  a Zahraničného výboru Národ-

nej rady Slovenskej republiky.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

číslo 1343 z 23. decembra 1996 pridelil  vládny návrh zákona

o ochrane pred  dumpingom pri dovoze  tovaru na prerokovanie

do  24. januára  1997 Ústavnoprávnemu  výboru Národnej  rady

Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej repub-

liky  pre financie,  rozpočet a  menu, Výboru  Národnej rady

Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podni-

kanie, Výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky pre pôdo-

hospodárstvo, Výboru Národnej  rady Slovenskej republiky pre

verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti a Zahraničné-

mu výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Ako príslušný  na skoordinovanie stanovísk  výborov Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky bol  citovaným rozhodnutím

predsedu Národnej rady Slovenskej republiky určený Výbor Ná-

rodnej  rady  Slovenskej  republiky  pre  financie, rozpočet

a menu  s  tým,  že  skoordinované  stanoviská  sa premietnu

v spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republi-

ky.

 

     Vládny návrh zákona o ochrane pred dumpingom pri dovoze

tovaru prerokovali v stanovenej  lehote všetky výbory Národ-

nej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky,

Výbor Národnej rady Slovenskej  republiky pre financie, roz-

počet a  menu, Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre

hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady

Slovenskej  republiky pre  pôdohospodárstvo, Výbor  Národnej

rady Slovenskej  republiky pre verejnú  správu, územnú samo-

správu a národnosti a Zahraničný výbor Národnej rady Sloven-

skej  republiky vyslovili  súhlas s  vládnym návrhom  zákona

o ochrane pred  dumpingom pri dovoze tovaru  a odporúčajú ho

Národnej  rade  Slovenskej  republiky  schváliť  s doplnkami

a zmenami tak, ako sú uvedené v spoločnej správe.

 

     Vážený  pán predseda,  prosím, aby  ste pred hlasovaním

umožnili hlasovaním rozhodnúť Národnej  rade o tom, či môžem

odporučiť na  spoločné hlasovanie balík  pozmeňujúcich návr-

hov, ktorý nie je v rozpore s úmyslom predkladateľa, zlepšu-

je a dopĺňa tento návrh  zákona. O ostatných návrhoch by som

potom odporučila dať hlasovať samostatne, pokiaľ Národná ra-

da vysloví s takýmto riešením súhlas.

 

     Vážený pán predseda, ako spravodajkyňa využívam možnosť

poskytnutú mi v § 27 ods. 7 rokovacieho poriadku a hlásim sa

do rozpravy ako prvá.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem vám za predloženie stanovísk výborov.

 

     Vážené pani  poslankyne, páni poslanci, do rozpravy som

dostal jednu prihlášku z klubu  Spoločná voľba. Viac prihlá-

šok nemám. Ako prvá sa od pultu prihlásila pani spravodajky-

ňa. Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážená Národná rada,

 

     ako som už povedala,  v spoločnej správe existuje množ-

stvo návrhov a pripomienok, ktoré dotvárajú predloženú nove-

lu a predložený návrh zákona a  nie sú v rozpore ani s úmys-

lom predkladateľa.  Preto okrem bodov  10 a 27  dám o týchto

návrhoch hlasovať v spoločnom hlasovaní, pokiaľ Národná rada

k tomu  vysloví súhlas.  Rada  by  som upozornila  na nejaké

preklepy, ktoré vznikli.

 

     V bode  6 v treťom  riadku odspodu v  slovku "zloženia"

došlo k  preklepu, slovo má  správne znieť "zloženie".  Čiže

písmenko "a" si opravíme na "e".

 

     V bode  20 v § 10  ods. 3 v slove  "šetrí" sa stal pre-

klep.  Správne znenie  má byť: slovo "prešetrí"  sa nahrádza

slovom "preskúma".

 

     K bodu  10 spoločnej správy si  dovoľujem predniesť po-

zmeňujúci návrh. V  § 5 ods. 3 je uvedené,  že v predvetí sa

slovo "cena" vkladá za slovo "určená". Slovo "určená" sa ne-

týka celého predvetia, týka sa  iba písmena "a". Preto slovo

"určená" odporúčam zaradiť pred slová "vo výške ceny".

 

     Vážený pán predseda, ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pani poslankyňa.

 

     Oznámil som, že do  rozpravy sa prihlásil klub Spoločná

voľba. Za Spoločnú voľbu vystúpi pán poslanec Magvaši.

 

Poslanec P. Magvaši:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     potreba tohto zákona je pre podnikateľskú sféru Sloven-

skej republiky dlho očakávaná a patrí medzi štandardné metó-

dy, ako sa systémovo brániť voči  nekalým praktikám v zahra-

ničnom  obchode. Potvrdzuje  to aj  skutočnosť, že  súčasťou

najväčšej medzinárodnej dohody v  dejinách ľudstva, ktorá sa

uzatvorila  na záver  Uruguajského kola  v roku  1994, je aj

Všeobecná dohoda o clách a obchode GATT 1994 a je tam článok

VI, ktorý sa práve zaoberá antidumpingovými opatreniami. Tú-

to  dohodu podpísala  aj Slovenská  republika, a ako uviedol

predkladateľ správy,  v nadväznosti na  toto boli spracované

a existujú už  vlastne zákony v Poľskej  republike, v Maďar-

skej republike a v Českej  republike je to tiež v zákonodar-

nom schvaľovaní. Žiaľ, treba konštatovať, že Poľská republi-

ka  a  Maďarská  republika  zatiaľ  tieto  zákony nevyužili,

a chcem veriť,  že po schválení tohto  zákona bude Slovenská

republika v zahraničnom obchode tento zákon efektívne využí-

vať.

 

     Chcel by  som sa stotožniť s  jedným faktom, pretože to

bude ďalej potom na to nadväzovať, že prijatie vnútroštátnej

legislatívy  nie je  povinnosťou, ktorá  vyplýva z  členstva

v Svetovej obchodnej organizácii, ale rozhodnutie, či sa bu-

de proti dumpingu bojovať, je slobodnou vôľou každého štátu.

Ak  však  niektorý  štát  dospeje  k negatívnemu rozhodnutiu

a príslušné predpisy, ktoré obsahujú transformáciu pravidiel

medzinárodnej  zmluvy, neprijme,  nemôže akékoľvek opatrenia

legálne uplatniť.

 

     Z toho vyplývajú v podstate  dve skutočnosti - aby prí-

slušná právna  norma Slovenskej republiky  bola kompatibilná

s článkom VI dohody GATT z roku 1994 a aby aj inštitucionál-

ne zabezpečila dohodu v Slovenskej republike tak, aby neboli

problémy pri rokovaní v  Svetovej obchodnej organizácii, ale

takisto aj  v Európskej únii,  nás ako asociovanej  krajiny,

kde sa uplatňuje  takáto dohoda, ale aj v  colnej únii medzi

Slovenskou republikou a Českou republikou.

 

     Dovolil  som si  povedať niekoľko  slov k  tomu, ako sa

vlastne zo  strany Európskej únie  voči nám uplatňuje  práve

táto dohoda ako asociovanej krajiny,  resp. dal by som to do

vzťahu k  štyrom krajinám CEFTA  - Maďarsku, Poľsku,  Českej

republiky a Slovenskej republiky.

 

     Európska únia veľmi efektívne využíva tento zákon alebo

túto dohodu a vlastne robí tým určité ochranárske opatrenia.

Ale musím povedať, že  antidumpingové konania proti dovozcom

z asociovaných krajín  majú rad problémov,  na ktoré by  som

rád upozornil, pretože si myslím,  že slovenské orgány v Eu-

rópskej únii  o týchto veciach  na týchto fórach  rozprávajú

nedostatočne.

 

     Predovšetkým kľúčový dôvod je, čo je vlastne to zlé, že

Európska únia je náš najväčší obchodný partner a široko pro-

fituje práve z otvorenia  trhov, uchyľuje sa k antidumpingo-

vým  praktikám dosť  často. Naproti  tomu asociované krajiny

takmer vôbec nepoužili tieto metódy.

 

     Po druhé - okolnosti,  ktoré viedli k použitiu antidum-

pingových praktík, spôsobili určité znepokojenie. Zdá sa, že

  to  ochranné  opatrenia  použité  na riešenie vnútorných

problémov niektorých odvetví priemyslu Európskej únie. Stra-

ty údajne spôsobené exportom  dumpingovým výrobkov z asocio-

vaných  krajín nie  sú určite  jediným faktorom,  ktoré môžu

spôsobiť nepriaznivú situáciu v danom odvetví.

 

     Po tretie, že podiel  asociovaných krajín na trhoch Eu-

rópskej únie  je v porovnaní  s veľkosťou týchto  trhov malý

a v niektorých prípadoch  zanedbateľný. Silná konkurencia na

trhoch nebola  schopná vyrovnať sa  s faktom, že  asociované

krajiny  sa  nateraz  tešia  určitým  komparatívnym  výhodám

a skôr ako  adaptovanie sa na meniace  sa podmienky trhu do-

siahla tieto ochranné opatrenia,  realizácia ktorých je oči-

vidne ľahšia.

 

 

     Po  štvrté, že  antidumpingové opatrenia  majú vždy  za

následok pokles  alebo zastavenie exportu  sporného výrobku.

To určite  neprispieva k ďalšiemu  rozšíreniu vzájomného ob-

chodu,  jedného z  cieľov európskej  dohody. Tieto opatrenia

tiež sťažujú predpovedateľnosť a ohrozujú istotu prístupu na

trh, bez ktorých nemôže mať žiaden trh plnú dôveru vo výhody

vyplývajúce z liberizačného  procesu podľa európskej dohody.

Všetky vlády, ktorých sa to týka, musia poskytnúť väčšie zá-

ruky a predovšetkým predvídateľnosť. Potrebujú ukázať dosta-

točnú  politickú vôľu  odolávať rôznym  lobbistickým tlakom,

pozerajúcim sa na protekcionalizmus spravidla ako alternatí-

vu adaptácie na zmenu vo svetovej ekonomike.

 

     A po piate - škodlivosť jednostranného prístupu k sťaž-

nostiam na dumping  sa tiež vzťahuje na tie  prípady, kde sú

antidumpingové procedúry uzavreté bez toho, aby bolo prijaté

dočasné alebo definitívne opatrenie. Náklady spojené s anti-

dumpingovými konaniami sú totiž veľmi vysoké. Podniky, ktoré

  účastníkmi týchto  konaní, musia  vynaložiť významné fi-

nančné a  materiálne prostriedky na  znovuzískanie si dôvery

svojich zahraničných partnerov a znovuzískanie svojho posta-

venia na trhu, ak sú  to vôbec dokonca schopní urobiť. Navy-

še takéto  podniky  nie sú  schopné získať pôžičky  z európ-

skych finančných inštitúcií, ba  dokonca je tu výrazné podo-

zrenie  v jednej  skutočnosti, že  antidumpingové konania sa

používajú skôr  na získanie veľmi  špecifických a podrobných

informácií o jednotlivých podnikoch.

 

     Myslím si,  že tento prológ,  ktorý som tu  povedal, si

treba teda vlastne uvedomiť v  jednej skutočnosti, a to pre-

dovšetkým v  tom, že jednostranné opatrenia  nie sú najvhod-

nejším riešením  obchodných problémov. A z  tohto pohľadu je

potrebné, aby tento náš zákon  bol určite kompatibilný s do-

datkom VI GATT z roku 1994.

 

 

     V dôvodovej správe sa na strane 5 píše, a vlastne to aj

citoval pán  podpredseda vlády, že  všetky navrhované právne

úpravy  sú v  línii s  dohodou o  vykonávaní článku VI GATT.

Žiaľ, musím  konštatovať, že to  tak nie je. Po detailnejšom

preštudovaní dodatku  a Všeobecnej dohody o  clách mi vychá-

dza, že je približne minimálne 29 vecných a konkrétnych roz-

dielností, ktoré  sú v tomto  zákone zahrnuté, oproti  tomu,

ako je spravený dodatok k  článku VI. Napríklad návrh zákona

sa nikde neodvoláva na  podrobné úpravy dohody o antidumpin-

gu, ktoré sa vzťahujú k nákladovej metodológii výberu vzorky

a zrýchlenému posúdeniu nových exportérov. Podľa mňa závažné

je to,  že zahrnutie konceptu ujmy  do definície dumpingu sa

odlišuje od  definície dumpingu v článku  2.1 dohody o anti-

dumpingu Svetovej obchodnej organizácie.

 

     Je tu teda rad, 29, a  dovolím si povedať, 29 veľmi zá-

važných  systémových  chýb,  ktoré  nám  môžu spôsobiť vážne

problémy v tom, že  keď začneme vykonávať antidumpingové ko-

nanie u nás, v prípade  odvolania sa na Svetovú obchodnú or-

ganizáciu alebo Európsku úniu bude veľmi ťažké zdôvodňovanie

kompatibily nášho zákona práve s dodatkom Svetovej obchodnej

organizácie.

 

     Myslím si,  že to, čo  som tu spomenul,  je dôležité aj

v otázke inštitucionálneho naplnenia  takéhoto zákona. Všade

vo svete  sa takýmito zákonmi a  antidumpingovým konaním za-

oberajú ministerstvá  priemyslu a obchodu. Je  to tak v Poľ-

skej republike, v Maďarskej republike, je to tak v Spojených

štátoch amerických, je to tak v Japonsku. A v podstate nako-

niec aj voči Svetovej obchodnej organizácii, ktorá je vlast-

ne garantom v celosvetovom meradle v otázke antidumpingu, je

garantom k Svetovej obchodnej organizácii u nás ministerstvo

hospodárstva. My tu zavádzame vlastne ministerstvo financií.

Vytvárame tým inštitucionálnu disharmóniu medzi tým, ako po-

tom to chceme vlastne vo svete presadiť.

 

     Chápem,  že  vlastne  z  antidumpingu vznikne dodatočné

clo, ale to je už len záverečný výsledok a nie otázka celého

procesu konania antidumpingového dokazovania o tom, či anti-

dumping je, alebo nie je, teda vecného dokazovania.

 

     Chcel by  som zároveň upozorniť, a  pretože to spoločná

spravodajkyňa neuviedla, odporúča v §  6 ods. 4 prijať odpo-

rúčania Výboru  Národnej rady pre financie,  rozpočet a menu

nahradiť slovo "kvalitatívne" slovom  len "fyzikálne". Ja si

dovolím  tvrdiť, že  výrobok nemá  len fyzikálne vlastnosti,

ale má dokonca  aj chemické, keď už chceme  o tom rozprávať,

to znamená, že slovo  "fyzikálne" nedostatočne zodpovedá de-

finovaniu  tohto pojmu.  Preto odporúčam  spravodajkyni, aby

zvážila, či neponechať to slovo "kvalitatívne", pretože dáva

širší rámec a lepšie vystihuje podstatu toho problému.

 

     Žiaľ, musím  úprimne povedať, že som  vo veľkých rozpa-

koch, pretože  tento zákon je pre  slovenskú ekonomiku a pre

slovenskú mikrosféru  mimoriadne potrebný, ale  29 rozdielov

medzi dohodou GATT a medzi týmto zákonom sú takého závažného

charakteru, že  dávam odporúčanie, aby sa  tento zákon znovu

vrátil, prerokoval so Svetovou obchodnou organizáciou, upra-

vil sa a  zladil v harmónii so zákonmi  a dohodami, ktoré sú

prijaté vo Svetovej obchodnej  organizácii a potom sa urých-

leným postupom prijal v našom parlamente.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, mám tomu rozumieť, že dávate procedurálny

návrh?

 

 

 

Poslanec P. Magvaši:

 

     Áno.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne, páni  poslanci, keďže nikto nie

je písomne prihlásený, pýtam sa pléna, či sa chce niekto vy-

jadriť.

 

     (Nikto.)

 

     Ak nie,  končím rozpravu k tomuto  bodu programu. Pýtam

sa pána  podpredsedu vlády a ministra,  či sa chce vyjadriť.

Nech sa páči, pán minister.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     vypočuli  sme  si  vystúpenie  pána poslanca Magvašiho,

ktorý na jednej strane  potvrdil potrebu prijať zákon Národ-

nej rady o ochrane pred dumpingom pri dovoze tovaru, na dru-

hej strane vyslovil určité pochybnosti o správnosti smerova-

nia obsahovej, vecnej správnosti  návrhu tohto zákona s tým,

že uviedol vyše 29 rozdielností, nie vecne, len ich teda ur-

čitým počtom spomenul. Rámcovo sa odvoláva na podrobné úpra-

vy analýz nákladov, ak som to teda správne zachytil, tak ako

ich predpokladajú inštitúty  Svetovej obchodnej organizácie,

a odlišnosť definície ujmy a podobne, ale neprecizoval tieto

výhrady.

 

 

 

     Chcel by som podotknúť, že, samozrejme, aj ministerstvo

financií a predkladateľ porovnával pri vytváraní zákona jed-

notlivé podklady a, samozrejme, že sme sa snažili zákon dos-

tať do  takej podoby, aby zodpovedal  týmto pravidlám. Samo-

zrejme, vieme,  že tento zákon bude  podliehať určitej forme

notifikácie  Svetovej obchodnej  organizácie. Takže,  pokiaľ

nie sú pregnantne povedané tie výhrady, ťažko sa mi vyjadru-

je.

 

     Odporúčal by som posudzovať tento zákon v zmysle pripo-

mienok, ktoré  boli v jednotlivých výboroch,  kde bolo možné

aj konkrétne pripomienky k paragrafovému zneniu tohto zákona

povedať, vyjadriť vecne a konkrétne a potom sa dalo s tým na

príslušnej odbornej báze zapodievať.

 

     Pokiaľ tu bola výhrada k inštitucionálnemu zabezpečeniu

zákona, naopak,  v pracovnom konaní  predstavitelia Svetovej

obchodnej organizácie odporúčali  nezávislé riešenie. Dekla-

rujeme to aj v predkladacej správe, v dôvodovej správe k zá-

konu, že  ministerstvá obchodu, samozrejme,  riešia obchodné

vzťahy, ale otázky analýz  nákladovej, cenovej úrovne v pod-

state spadajú pod ministerstvo financií, takže nie je to len

otázka ciel.  Celé dumpingové konanie je  postavené práve na

dôkladnej analýze nákladovej a cenovej úrovne výrobkov, kto-

ré sú predmetom tovarovej výmeny,  a to práve viedlo a nabá-

dalo aj zo  strany tých, ktorí zo zahraničia  radili pri vy-

tváraní tohto  zákona, k tomu, že  by sa inštitucionálne za-

bezpečenie riešilo v podmienkach ministerstva financií. Tak-

že, naopak,  bolo to podporované zo  strany inštitútov GATT,

nie že by voči tomu boli výhrady. Napriek tomu, že má pravdu

pán poslanec  Magvaši, že v mnohých  krajinách je to riešené

na inštitúte ministerstiev obchodu, ale celkove trend je po-

sun práve  smerom k ministerstvám financií  alebo k obdobným

inštitúciám, ktoré nie sú toľko previazané do konkrétnej ob-

chodnej politiky.

 

     Takže z tohto dôvodu odporúčam pokračovať v prerokúvaní

zákona. Pripomienky z jednotlivých výborov sú zhrnuté, a te-

da neodporúčam stiahnuť tento zákon z rokovania Národnej ra-

dy.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán minister.

 

     Pani  spoločná spravodajkyňa  Bartošíková, pýtam  sa aj

vás, či sa chcete vyjadriť k rozprave. Áno, nech sa páči.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Vážení kolegovia, kolegyne,

 

     medzi  Českou  republikou  a  Slovenskou republikou ide

o colnú úniu, ktorá doteraz funguje.

 

     Návrh zákona sa pripravoval  takmer v zhode, myslím si,

že po  konzultácii aj s  Českou republikou, a  takto bude aj

spoločne  obhajovaný pred  príslušnými zahraničnými orgánmi,

na ktoré sme sa odvolávali.

 

     V  rozprave vystúpil  pán  poslanec  Magvaši s  tým, že

predniesol procedurálny návrh na  vrátenie zákona na prepra-

covanie,  o  ktorom  si  myslím,  že  rozhodneme hlasovaním.

V podstate nové pozmeňovacie návrhy neodzneli.

 

     Pán predseda, prosím, aby  sme pred hlasovaním rozhodli

o procedurálnej otázke, či  budeme hlasovať o nekonfliktných

návrhoch,  ktoré vzišli  z  výborov  spoločne, a  o všetkých

tých, ktoré  boli otvorené, v samostatnom  hlasovaní, či Ná-

rodná rada súhlasí s takýmto postupom, a o procedurálnom ná-

vrhu pána poslanca Magvašiho, či vrátime zákon Národnej rady

vláde na prepracovanie, alebo nie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Najskôr  budeme  hlasovať  o  procedurálnom návrhu pána

poslanca Magvašiho podľa § 29 ods. 2 rokovacieho poriadku.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o procedu-

rálnom návrhu pána poslanca Magvašiho  podľa § 29 ods. 2 ro-

kovacieho poriadku.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 110 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 39 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže tento návrh sme neprijali.

 

     Pani spoločná spravodajkyňa,  môžete uvádzať hlasovanie

najskôr o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy a potom

o tých, ktoré vyplynuli z rozpravy.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Vážený pán predseda, prosím,  aby sme rozhodli hlasova-

ním  o ďalšom  mojom procedurálnom  návrhu, či  môžem uviesť

hlasovanie o nekonfliktných  bodoch spoločnej správy spoloč-

ne. Vraj treba o tom rozhodnúť hlasovaním.

 

     Pokiaľ Národná rada vysloví  súhlas s takýmto postupom,

odporučila by som v  spoločnom hlasovaní hlasovať o všetkých

bodoch spoločnej správy, okrem bodov 10, 12 a 27. Súhlasíme?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dobre. Takže budeme hlasovať  o bodoch spoločnej správy

10, 12 a  27 samostatne, najskôr o tých,  ktoré ste navrhli,

samostatne, po jednom.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Pán predseda uviedol, že  budeme najprv samostatne hla-

sovať o tých bodoch, ktoré  som navrhla na samostatné hlaso-

vanie,  a to  rešpektujem. Samostatne  som navrhla  hlasovať

o bode 10, kde som dala pozmeňujúci návrh.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme  o bode 10. Pani spo-

ločná spravodajkyňa dala tento pozmeňujúci návrh.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Nie, hlasujeme  o bode 10 spoločnej  správy, ku ktorému

som predniesla pozmeňujúci návrh. Ten je presnejší.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 123 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 40 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento pozmeňujúci návrh.

 

     Pôjdeme na ďalší bod zo spoločnej správy.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Áno, budeme hlasovať o  bode 12 spoločnej správy, ktorý

pán  poslanec Magvaši  správne navrhol  neprijať, pretože je

menej obsahový.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, hlasujeme o bode 12 spoločnej správy.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 126 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 10 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 98 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

 

     Neprešiel tento návrh.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Môžeme  pristúpiť k  poslednému bodu  vyňatému na samo-

statné hlasovanie, k bodu 27.

 

     Z pléna ma upozorňujú,  že rokujeme podľa starého roko-

vacieho poriadku, takže odporúčam ho neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme o bode 27 spoločnej správy.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 124 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 7 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 104 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme tento bod spoločnej správy.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Vážený  pán predseda,  odporúčam, aby  sme v  spoločnom

hlasovaní rozhodli o ostatných bodoch spoločnej správy, kto-

ré odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o ostatných bodoch spoločnej správy.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 110 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže sme prijali tieto body spoločnej správy.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Vážený pán predseda, ešte  zostal jeden pozmeňujúci ná-

vrh, ktorý som predniesla ja k bodu 10 spoločnej správy. Tý-

kal sa §  5. V § 5 ods.  3 písm. c) sa pred  slová "vo výške

ceny" vkladá slovo "určená".

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme o vložení nového slo-

va "určená" v § 5.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 123 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 121 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

 

     Schválili sme tento pozmeňujúci návrh.

 

     Týmto sme vyčerpali všetky pozmeňujúce a doplňujúce ná-

vrhy z rozpravy. Môžeme pristúpiť  k hlasovaniu o zákone ako

celku aj s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sme prijali.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 125 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 98 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

 

     Konštatujem,  že  sme  schválili  vládny  návrh  zákona

Národnej rady Slovenskej republiky  o ochrane pred dumpingom

pri dovoze tovaru. (Potlesk.)

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Ďakujem za spoluprácu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Budeme  pokračovať v  rokovaní o  vládnom návrhu zákona

Národnej rady Slovenskej republiky o ochranných známkach.

 

     Rokovanie  o tomto  návrhu zákona  sme včera  prerušili

pred hlasovaním.

 

     Spoločným spravodajcom je pán poslanec Pacola.

 

     Keďže pani predsedníčka sa vyjadrila včera po rozprave,

môžeme pristúpiť k hlasovaniu.  Prosím pána spoločného spra-

vodajcu, aby uvádzal hlasovanie.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená pani podpredsedníčka,

     vážený pán podpredseda vlády,

 

     dovoľte, aby  sme prikročili k  hlasovaniu o pozmeňujú-

cich a  doplňujúcich návrhoch, z  ktorých 1 je  zo spoločnej

správy, 51 od pána poslanca Fogaša a 4 pozmeňujúce a doplňu-

júce návrhy od pána poslanca Líšku.

 

     Čo  sa týka  pozmeňujúceho návrhu  zo spoločnej správy,

ako spoločný spravodajca budem hlasovať za. Ideme ešte podľa

starého rokovacieho poriadku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Budeme  hlasovať  o  pozmeňujúcom  návrhu  zo spoločnej

správy, ktorý predniesol pán spoločný spravodajca.

 

 

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Áno. Odporúčam ho prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 104 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 94 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Takže tento  pozmeňujúci návrh zo  spoločnej správy sme

prijali.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Ďalej prikročíme k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňu-

júcich návrhoch,  ktoré predniesol pán  poslanec Fogaš. Skôr

než  prikročíme k  hlasovaniu,  chcel  by som  poprosiť, pán

predseda,  aby si  kolegyne a  kolegovia upravili materiály,

ktoré majú na stole z  organizačného odboru, kde sú niektoré

nedostatky a chyby. Chcem,  aby si upravili nasledovné body:

bod 6 a bod 34, ktoré  sú prečiarknuté, ale pán poslanec Fo-

gaš ich prečítal.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Čiže tieto body platia?

 

 

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Áno. Ďalej bod 27, bod  28, bod 41 sú zakrúžkované, ale

neboli prednesené.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Čiže nemôžeme o nich hlasovať.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Pán kolega Fogaš, súhlasíte s tým?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Tu sa  nedá súhlasiť alebo nesúhlasiť.  Nemôžeme o nich

hlasovať.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Či sa náhodou nepomýlil.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pokračujte, pán spravodajca.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Pán predseda,  odporúčam prijať body  číslo 8, 10,  11,

18, 19, 20, 24, 35, 36, 44, 45, 47 a 51. Zopakujeme ich ešte

raz: 8, 10, 11, 18, 19, 20, 24, 35, 36, 44, 45, 47 a 51. Od-

porúčam, aby  sme o nich hlasovali  spoločne a odporúčam ich

prijať.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dobre. Súhlasí  aj pán poslanec  Fogaš. Prosím, prezen-

tujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 125 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 123 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

 

     Takže tieto pozmeňujúce návrhy sme prijali.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Pozmeňujúci návrh pod bodom číslo 1 odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

      Takže  hlasujeme o  pozmeňujúcom  návrhu  pod bodom 1.

Spravodajca dal negatívne stanovisko.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 124 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 42 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh pod bodom číslo 1.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Bod číslo 3 odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme o bode číslo 3.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 117 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 42 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

 

     Neprijali sme tento pozmeňujúci návrh.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Bod číslo 4 odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o  bode číslo 4. Pán  spoločný spravodajca ho

odporúča neprijať. (Hlasy v sále.) Pán spoločný spravodajca,

nemusíte diskutovať s kolegami.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 44 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

     Pokračujte, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Bod číslo 5 odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 5 pozmeňujúcich  návrhov pána poslanca

Fogaša.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 45 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Bod číslo 6 odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode číslo 6.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 45 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

 

     Neprijali sme tento bod.

 

     Pán poslanec Fogaš chce dať procedurálny návrh?

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Chcem navrhnúť, aby sme pokračovali v hlasovaní tak, že

by sme osobitne hlasovali o bodoch 14 a 23 a o ostatných od-

porúčam hlasovať en bloc. Keďže vidím, že predkladatelia do-

konca aj  technické veci odmietajú rešpektovať  s tým, že sa

urobia legislatívno-technické úpravy...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dobre, pán poslanec.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Ja to zdôvodňujem. Myslím, že nemá zmysel, aby sme...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Čiže, pán poslanec, ideme hlasovať o bodoch 14 a 23 sa-

mostatne. Áno?

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Áno.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Pán poslanec  Fogaš navrhuje, aby sa  o bodoch číslo 7,

12, 13, 15, 16, 17, 21, 22,  25, 29, 30, 32, 33, 34, 38, 43,

46, 49 a 50 hlasovalo spoločne. Odporúčam ich neprijať.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, hlasujeme o týchto bodoch spoločne.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 124 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 47 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

 

     Takže sme neprijali tieto pozmeňujúce návrhy.

 

     Môžme pristúpiť k hlasovaniu  osobitne o tých dvoch bo-

doch, pán poslanec.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Budeme  hlasovať teraz  o bode  číslo 14.  Odporúčam ho

neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme  o bode  číslo 14  pozmeňujúcich návrhov pána

poslanca Fogaša.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 123 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 48 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Bod 14 sme neprijali.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Budeme  hlasovať o  poslednom pozmeňujúcom  návrhu pána

poslanca Fogaša, o bode číslo 23. Odporúčam ho neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 127 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 53 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

     Ešte pán poslanec Líška mal pozmeňujúce návrhy.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Pán poslanec Líška predniesol 4 pozmeňujúce návrhy. Od-

porúčam o  nich hlasovať spoločne. Budem  ich odporúčať pri-

jať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 126 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 97 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Pani poslankyňa Rusnáková chce mať procedurálny návrh.

 

Poslanec E. Rusnáková:

 

     Pán predseda, žiadam 15-minútovú prestávku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takisto pán Duka-Zólyomi?

 

Poslanec Á. Duka-Zólyomi:

 

     Áno, pripájam sa.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno. Takže bude prestávka, pokračujeme o 10.35 hodine.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani  poslankyne, páni  poslanci, budeme  pokračovať po

prestávke.

 

     Prosím pána  spoločného spravodajcu, aby  sme dokončili

hlasovanie a potom prešli k hlasovaniu o zákone ako celku.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     ostávam nám ešte odsúhlasiť zmenu účinnosti zákona, na-

koľko  tento zákon  je v  parlamente už  vyše roka a pôvodná

účinnosť bola  od 1. novembra 1996.  Po prednesení pani pod-

predsedníčkou vlády  zmena termínu účinnosti by  mala byť od

1. marca 1997. Ja som si ako spoločný spravodajca tento ter-

mín osvojil. Dávam hlasovať, aby tento zákon nadobudol plat-

nosť od 1. marca 1997.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím,  budeme  hlasovať  o  účinnosti. Prezentujme sa

a hneď hlasujme. Účinnosť  navrhuje pán spoločný spravodajca

spolu s  pani podpredsedníčkou -  osvojil si jej  návrh - na

1. marec 1997.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 116 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 110 poslancov.

     Proti návrhu nikto nehlasoval.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Ďakujem. Prešli sme všetky návrhy z rozpravy, pán spra-

vodajca?

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Áno.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Môžeme prikročiť k hlasovaniu o vládnom návrhu ako cel-

ku v znení schválených doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhov.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Odporúčam návrh prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 109 poslancov.

     Proti návrhu nikto nehlasoval.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

 

     Konštatujem, že  sme schválili vládny  návrh zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  o ochranných známkach.

 

     Ďakujem vám pekne, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Ďakujem aj ja za spoluprácu.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     pristúpime k hlasovaniu o  vládnom návrhu zákona Národ-

nej rady Slovenskej republiky  o Exportnej a importnej banke

Slovenskej republiky.

 

     Chcem len pripomenúť, že  doplňujúce návrhy máte rozda-

né, takže  môžeme pristúpiť k hlasovaniu.  Nech sa páči, pán

spoločný spravodajca,  najskôr hlasujeme o  spoločnej správe

a potom o pozmeňujúcich návrhoch vyplývajúcich z rozpravy.

 

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

     vážení hostia,

 

     pristúpime teda k hlasovaniu o jednotlivých bodoch spo-

ločnej správy k návrhu zákona  o eximbanke. Tak ako som uvá-

dzal vo  svojom vystúpení, zopakujem,  že z celkového  počtu

37 bodov odporúčam prijať body 2 až  4, 6 až 15, 17, 19, 21,

22, 23,  26, 28, 29,  30, 31 až  33 a 37.  Môžeme o tom hneď

hlasovať.

 

     Pani  poslankyňa  Schmögnerová  odporúčala  body  2, 14

a 15 vyňať  na osobitné hlasovanie. Odporúčam  teda, aby sme

hlasovali o  bodoch 3, 4,  6, 7, 8,  9, 10, 12,  13, 17, 19,

21, 22, 23, 26, 28 až 33  a 37 spoločne a odporúčam ich pri-

jať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Vaškovič chce vystúpiť s procedurálnym ná-

vrhom.

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Navrhujem o bodoch 1 a 16 hlasovať samostatne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     K bodom 2, 14 a 15 dajme  ešte body 1 a 16, hoci by sme

to už nemali robiť.

 

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Predchádzajúce odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Budeme hlasovať  o tých bodoch,  ktoré predtým prečítal

pán spoločný spravodajca. Prosím, hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 127 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 104 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tieto body spoločnej správy sme schválili.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Teraz budeme hlasovať o bode 2, ktorý odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 2 spoločnej správy.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 128 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 97 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Prijali sme bod 2 spoločnej správy.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Ďakujem. Bod 14, ktorý bol navrhnutý na osobitné hlaso-

vanie, odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 14 spoločnej správy.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 127 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 91 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Prijali sme aj bod 14.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Ďakujem. Bod 15 navrhnutý na osobitné hlasovanie rovna-

ko odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode 15 spoločnej správy.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 122 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 92 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Prijali sme aj tento bod spoločnej správy.

 

     Pani poslankyňa Schmögnerová má procedurálny návrh.

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     Ďakujem pekne.  Myslím si, že pán  spravodajca sa pomý-

lil, ja  som navrhovala "bod 1 čiarka 5". On to prečítal ako

15 na osobitné hlasovanie. Ešte raz.  Boli to body 2, 14, 1,

5, 16, 18.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ale o bode 5 sme už  hlasovali. O tom sme už hlasovali,

pani poslankyňa.

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     Bod 1 ani neprečítal.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     O bode 1 sme ešte nehlasovali.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Postupujeme tak, ako sme sa dohodli, pani poslankyňa.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ale pani poslankyňa má v tom pravdu, že sme ešte nehla-

sovali ani o bode 1.

 

      Dobre, takže pokračujte v uvádzaní hlasovania.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Ďalej body  1, 5, 11,  16, 18, 20,  24, 25, 27,  34, 35

a 36 odporúčam neprijať s tým, že boli navrhnuté na osobitné

hlasovanie body 1, 16 a 18.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán spoločný spravodajca, aj bod 5.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Áno, pardon, aj bod 5.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Budeme teraz hlasovať najprv o bode 1.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Budeme hlasovať o bode 1, ktorý odporúčam neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 129 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 46 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

 

     Neprijali sme bod 1 zo spoločnej správy.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Bod 5 takisto v osobitnom hlasovaní odporúčam neprijať.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme o bode 5.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 125 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 48 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

 

     Ani bod 5 sme neprijali.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     O bodoch 11, 20, 24, 25, 27, 34, 35 a 36 odporúčam hla-

sovať spoločne. Odporúčam o  tých, ktoré som prečítal, teraz

hlasovať spoločne a neprijať ich.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, ostáva bod 16.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     K bodom 16 a 18 sa vrátime a budeme o nich hlasovať od-

delene. (Hlasy v sále.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nie, je to opačné poradie, ale bude to tak.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Je to úplne to, čo chcete.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, pán poslanec, hlasujme o bode 16 samostatne.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Dobre, nech sa páči, hlasujeme o bode 16 a navrhujem ho

neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 127 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 44 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

 

     Neprijali sme tento bod.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Rovnako bod 18 je  na osobitné hlasovanie. Odporúčam ho

neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode číslo 18.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 124 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 45 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

 

     Neprijali sme ani tento bod.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Ďakujem. Ešte  raz prečítam body,  ktoré odporúčam, aby

sme o  nich hlasovali spoločne  a neprijali ich.  Sú to body

11, 20, 24, 25, 27, 33, 35 a 36. Odporúčam ich neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 126 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 18 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme tieto body.

 

     Takže sme skončili hlasovanie  o bodoch spoločnej sprá-

vy, prejdeme  na pozmeňujúce návrhy, ktoré  vyplynuli z roz-

pravy. Nech sa páči, pán spravodajca.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Ďakujem.

 

     Ako prvý som vystúpil ja, dal som 9 návrhov, ktoré máte

pred  sebou  písomne,  snažil  som  sa  veľmi stručne uviesť

zdôvodnenie. Odporúčam  všimnúť si, že  sa dosiahla aj  istá

dohoda skrátením uvažovaných termínov, takže je tam platnosť

od 1. júla a schválenie  do 1. augusta. Odporúčam o všetkých

bodoch hlasovať spoločne a odporúčam ich prijať.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o pozmeňujúcich  návrhoch pána poslanca Lysá-

ka. Navrhuje tak, ako ich máme pred sebou predložené v 8 bo-

doch, aby sme ich prijali.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 127 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 89 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

 

     Takže tieto body sme prijali.

 

     Pokračujte, pán poslanec.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Ďakujem veľmi pekne za podporu.

 

     K návrhom  pána poslanca Vaškoviča, celkove  je ich 22,

chcel by som len stručne  povedať, že veľmi poctivo sme pre-

šli všetky  návrhy, chcem konštatovať, že  naozaj väčšina má

dobrý zámer, dobrú tendenciu,  ale v podstate boli obsiahnu-

té alebo budú obsiahnuté aj vo vykonávacích prepisoch.

 

     Osobitne sa  chcem zmieniť o  bode 15. Bod  15 má dobrú

tendenciu, dobrý  zámer. Chcel som navrhnúť  jeho úpravu, aj

sme  konzultovali s  pánom poslancom  Vaškovičom, v podstate

sme sa dohodli, ale bol  som dôrazne poučený, že nemožno na-

ozaj nijakým  spôsobom obísť platný  zákon a v  tejto podobe

nie je možné ho prijať.

 

 

 

     Konzultoval som  teda s navrhovateľmi  tento návrh pána

poslanca Vaškoviča, aby nedochádzalo k nežiaducej profitácii

komerčných bánk. Návrh sa upraví vo vykonávacích predpisoch.

 

     Chcem sa teraz spýtať  pána poslanca Vaškoviča, či bude

súhlasiť s  tým, aby sme o  jeho návrhoch 1 až  14, 16 až 22

hlasovali spoločne. (Odpoveď z  pléna.) Rozumiem tak, že sú-

hlasí. Teda spomínané  body 1 až 14, 16  až 22 pána poslanca

Vaškoviča odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán  poslanec, súhlasili  ste so  spoločným hlasovaním?

(Odpoveď z pléna.) Prosím, tak hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 58 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že sme tieto návrhy neprijali.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Ďakujem. Návrh číslo 15 s tým zdôvodnením, ktoré som tu

uvádzal, odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bode číslo 15.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 128 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 67 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

 

     Takže tento návrh prešiel.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Ďakujem. Tým boli vyčerpané všetky poslanecké návrhy aj

návrhy pani poslankyne Schmögnerovej, ktorá žiadala oddelené

hlasovanie. Môžeme pristúpiť k spoločnému hlasovaniu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže budeme hlasovať o návrhu ako celku v znení schvá-

lených zmien a doplnkov.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Odporúčam návrh prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 35 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

 

 

     Môžem konštatovať, že sme schválili vládny návrh zákona

Národnej rady  Slovenskej republiky o  Exportnej a importnej

banke Slovenskej republiky.

 

     Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Ďakujem aj ja vám za spoluprácu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Budeme  pokračovať  dvadsiatym  druhým  bodom programu,

ktorým je

 

     návrh  na vyslovenie  súhlasu Národnej  rady Slovenskej

republiky  so Zmluvou  medzi vládou  Slovenskej republiky  a

vládou Turkmenistanu o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore

daní z príjmov a majetku.

 

     Návrh ste  dostali ako tlač  555 a spoločnú  správu ako

tlač číslo 552.

 

     Z poverenia vlády tento návrh zmluvy uvedie podpredseda

vlády a minister financií pán Sergej Kozlík.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené poslankyne, poslanci,

 

     predkladám na rokovanie Národnej  rady návrh Zmluvy me-

dzi vládou Slovenskej republiky a vládou Turkmenistanu o za-

medzení dvojakého zdanenia a  zabránení daňového úniku v od-

bore daní z príjmu a majetku.

 

     Doterajšie  vzťahy  v  oblasti  daní  medzi  Slovenskom

a Turkmenistanom sa riadili mnohostrannými zmluvami bývalých

členských štátov  RVHP, ktoré už  nezodpovedajú súčasným po-

žiadavkám hospodárskej praxe.  Navrhovaná zmluva je vypraco-

vaná na  základe vzorovej zmluvy  OECD a jej  ustanovenia sú

obvyklé pri dojednávaní obdobných daňových zmlúv.

 

     Účelom navrhovanej  Zmluvy medzi vládou  Slovenskej re-

publiky a vládou Turkmenistanu  o zamedzení dvojakého zdane-

nia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a ma-

jetku je vytvoriť právny  priestor na rozvoj  všestranných a

vzájomne  výhodných  hospodárskych vzťahov. Vylúčenie medzi-

národného dvojakého zdanenia môže  byť riešené len uzatvore-

ním medzinárodnej  zmluvy a vzájomnou  koordináciou daňových

vzťahov. Cieľom  navrhovanej zmluvy  je upraviť podmienky na

podnikanie  podľa obdobných pravidiel,  ako platia v štátoch

Európskej únie.

 

     Navrhovaná zmluva obmedzuje na minimum daňové zaťaženie

fyzických a právnických osôb  tak, aby nedochádzalo k dvoja-

kému zdaneniu tých istých  príjmov podľa platnej sústavy da-

ňových zákonov Slovenskej republiky a taktiež podľa platných

daňových predpisov druhého zmluvného štátu.

 

     Zmluva by  mala podporiť vzájomnú  spoluprácu zmluvných

štátov  a ich  využívaním by  sa malo  zabezpečiť objektívne

rozdelenie  práva na  daň z  jednotlivých príjmov  medzi oba

zmluvné  štáty. Celkový  prínos plynúci  z uzatvorenia tejto

zmluvy o zamedzení dvojakého zdanenia bude závisieť od tempa

rozvoja jednotlivých foriem hospodárskej spolupráce.

 

     Zmluva sa predkladá  pred ratifikáciou prezidentom Slo-

venskej  republiky  na  odsúhlasenie  Národnej rade, pretože

upravuje odlišne  od ustanovení daňových  zákonov daňové po-

vinnosti  organizácií  a  občanov.  Zmluva  nevyžaduje zmeny

v právnom poriadku Slovenskej republiky a nedotýka sa záväz-

kov iných medzinárodných zmlúv,  ktorými je Slovenská repub-

lika viazaná.

 

     Vážené  poslankyne,  poslanci,  prosím  o podporu tejto

zmluvy.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán podpredseda.

 

     Ako spoločný spravodajca bol  určený v tomto bode prog-

ramu pán Rastislav Šepták. Prosím, pán poslanec.

 

Poslanec R. Šepták:

 

     Vážený pán predseda,

     dámy a páni,

 

     dovoľte mi predložiť vám  spoločnú správu Výboru Národ-

nej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu,

Výboru Národnej rady  Slovenskej republiky pre hospodárstvo,

privatizáciu a podnikanie a Zahraničného výboru Národnej ra-

dy  Slovenskej republiky  o výsledku  prerokovania návrhu na

vyslovenie  súhlasu  Národnej  rady  Slovenskej republiky so

Zmluvou medzi  vládou Slovenskej republiky  a vládou Turkme-

nistanu o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príj-

mov a z majetku, tlač 555.

 

     Návrh  na vyslovenie  súhlasu so  Zmluvou medzi  vládou

Slovenskej republiky a vládou Turkmenistanu pridelil predse-

da  Národnej  rady  Slovenskej  republiky svojím rozhodnutím

číslo 1346  zo dňa 23.  12. 1996 na  prerokovanie do 24.  1.

1997 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a  menu, Výboru Národnej  rady Slovenskej republiky

pre hospodárstvo,  privatizáciu a podnikanie  a Zahraničnému

výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Zároveň určil Výbor  Národnej rady Slovenskej republiky

pre financie,  rozpočet a menu ako  príslušný podať Národnej

rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania ma-

teriálu v určených výboroch.

 

     Všetky uvedené  výbory prerokovali návrh  v lehote, vy-

slovili s  ním súhlas a odporúčajú  Národnej rade Slovenskej

republiky vysloviť súhlas so Zmluvou medzi vládou Slovenskej

republiky a vládou Turkmenistanu  o zamedzení dvojakého zda-

nenia v odbore daní z príjmov a z majetku.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Otváram k tomuto bodu  rokovania rozpravu s konštatova-

ním, že kluby neprihlásili  nikoho do rozpravy. Nedostal som

prihlášku ani od pánov poslancov.  Pýtam sa teda, či sa nie-

kto hlási do rozpravy.

 

     (Nikto.)

 

      Nikto sa  nehlási do rozpravy ani  teraz, takže končím

rozpravu. Pán podpredseda vlády sa chce vyjadriť? Myslím, že

nie. Pán poslanec Šepták takisto nie.

 

     Podľa §  36 ods. 2  zákona o rokovacom  poriadku budeme

hlasovať o návrhu uznesenia.

 

     Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 101 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 97 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Môžem konštatovať, že sme prijali navrhované uznesenie,

ktorým sa  vyslovuje súhlas so Zmluvou  medzi vládou Sloven-

skej republiky a vládou  Turkmenistanu o zamedzení dvojakého

zdanenia v odbore daní z príjmov a majetku.

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pristúpime k rokovaniu o dvadsiatom treťom bode progra-

mu, ktorým je

 

     vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 135/1991 Zb. o pozemných

komunikáciách (cestný  zákon) v znení  neskorších predpisov,

zákon  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo 164/1996

Z. z. o  dráhach a o zmene zákona číslo  455/1991 Zb. o živ-

nostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov a  zákon Národnej rady  Slovenskej republiky číslo

168/1996 Z. z. o cestnej doprave.

 

     Vládny návrh ste dostali ako  tlač 575 a správu výborov

ako tlač 575a.

 

     Z  poverenia  vlády  Slovenskej  republiky  tento návrh

prednesie pán minister Baco.

 

 

 

Minister pôdohospodárstva SR P. Baco:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dňa  24. júla 1996 nadobudol  účinnosť  zákon  Národnej

rady  Slovenskej  republiky  o  organizácii miestnej štátnej

správy a o zmene a  doplnení niektorých zákonov, čím zanikli

pôvodné okresné úrady a obvodné úrady a začali svoju činnosť

nové krajské úrady a nové  okresné úrady. Uvedený zákon však

nereflektoval  na skutočnosť,  že medzitým  na úseku dopravy

a cestného hospodárstva nadobudli účinnosť nové zákony, kto-

ré bolo  potrebné zosúladiť s výkonom  štátnej správy na no-

vých krajských  a okresných úradoch. Preto  z iniciatívy mi-

nisterstva  dopravy, pôšt  a telekomunikácií  bol spracovaný

vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, kto-

rým sa  mení a dopĺňa  zákon  číslo 135/1961 Zb. o pozemných

komunikáciách,  tzv.  cestný  zákon,  v  znení  zákona číslo

27/1984 Z. z. a zákona  Národnej rady  Slovenskej  republiky

číslo 160/1996 Z. z.,  zákon Národnej rady Slovenskej repub-

liky číslo 164/1996 Z. z. o dráhach a  o zmene  zákona číslo

455/1991 Zb. o  živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon)

v znení neskorších  predpisov a zákon  Národnej rady Sloven-

skej republiky číslo 168/1996 Z. z. o cestnej doprave.

 

     Hlavným účelom tohto návrhu  vládneho zákona je zosúla-

denie právnych predpisov, ktoré určujú kompetencie krajských

a okresných úradov na výkon  štátnej správy na úseku dopravy

a cestného hospodárstva. V návrhu zákona sú uvedené aj dopl-

nenia,  ktoré boli  vykonané z  dôvodu spresnenia niektorých

ustanovení cestného zákona za  účelom jeho jednoznačného vý-

kladu pri aplikácii. Novelizuje sa  tiež zákon o cestnej do-

prave tak, aby niektoré  kompetencie prešli z krajských úra-

dov do  kompetencie okresných úradov, čím  sa priblíži výkon

štátnej správy k občanovi.

 

     Novelizáciou zákona o dráhach sa zjednocujú práva a po-

vinnosti  dopravcov, ako  aj práva  a povinnosti cestujúcich

v jednotlivých druhoch mestskej  dopravy so zohľadnením špe-

cifík ostatných  druhov dráhovej dopravy. Rieši  sa tiež po-

stih, ak sa cestujúci nepreukáže platným cestovným lístkom.

 

     Vážené pani  poslankyne, vážení páni poslanci, s pripo-

mienkami k návrhu zákona,  ktoré vyplynuli z jeho prerokova-

nia  vo výboroch  Národnej rady  Slovenskej republiky,  a to

v ústavnoprávnom výbore, vo  výbore pre hospodárstvo, priva-

tizáciu a podnikanie, výbore pre životné prostredie a ochra-

nu  prírody, výbore  pre verejnú  správu, územnú  samosprávu

a národnosti a vo výbore pre  obranu a bezpečnosť sa navrho-

vateľ stotožňuje.

 

     Vážené pani  poslankyne, vážení  páni  poslanci, verím,

že po prijatí predloženého návrhu zákona sa vytvoria zákonné

predpoklady  na odstránenie  nesúladu kompetencií  vo výkone

štátnej správy krajských a okresných úradov na úseku dopravy

a cestného hospodárstva a že sa zjednotia práva a povinnosti

dopravcov a cestujúcich v  jednotlivých druhoch dráhovej do-

pravy. Z  uvedeného dôvodu odporúčam  Národnej rade schváliť

prerokovaný vládny návrh zákona.

 

     Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister, aj vám.

 

     Ako spoločný spravodajca bol  určený pán poslanec Gaľa,

ktorý nás oboznámi s výsledkami prerokovania návrhu vo výbo-

roch.

 

 

 

Poslanec M. Gaľa:

 

     Vážený pán predseda,

     pán minister,

     kolegyne a kolegovia,

 

     dovoľte  mi predložiť  spoločnú správu  Ústavnoprávneho

výboru Národnej  rady Slovenskej republiky,  Výboru Národnej

rady  Slovenskej  republiky  pre  hospodárstvo, privatizáciu

a podnikanie, Výboru Národnej  rady Slovenskej republiky pre

verejnú správu,  územnú samosprávu a  národnosti, Výboru Ná-

rodnej  rady Slovenskej  republiky pre  obranu a  bezpečnosť

a Výboru  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  pre životné

prostredie a ochranu prírody o výsledku prerokovania vládne-

ho návrhu zákona Národnej  rady Slovenskej republiky, ktorým

sa mení a dopĺňa zákon  číslo 135/1961 Zb. o pozemných komu-

nikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, zákon

Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo  164/1996 Z. z.

o dráhach a  o zmene zákona číslo  455/1991 Zb. o živnosten-

skom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších pred-

pisov  a  zákon  Národnej  rady  Slovenskej  republiky číslo

168/1996 Z. z. o cestnej doprave, tlač 575.

 

     Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 135/1961 Zb. o pozemných

komunikáciách (cestný  zákon) v znení  neskorších predpisov,

zákon  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo 164/1996

Z. z. o dráhach a o zmene  zákona  číslo 455/1991 Zb. o živ-

nostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov a  zákon Národnej rady  Slovenskej republiky číslo

168/1996 Z. z. o  cestnej doprave pridelil predseda Národnej

rady Slovenskej  republiky rozhodnutím číslo 1345  z 23. de-

cembra 1996 na prerokovanie v lehote do 24. januára 1997 Ús-

tavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Vý-

boru  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre hospodárstvo,

privatizáciu a  podnikanie, Výboru Národnej  rady Slovenskej

republiky pre verejnú správu,  územnú samosprávu a národnos-

ti,  Výboru Národnej  rady Slovenskej  republiky pre  obranu

a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre

životné prostredie a ochranu prírody.

 

     Koordináciou stanovísk výborov  bol citovaným rozhodnu-

tím  poverený ako  príslušný Výbor  Národnej rady Slovenskej

republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

 

     Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 135/1961 Zb. o pozemných

komunikáciách (cestný  zákon) v znení  neskorších predpisov,

zákon  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo 164/1996

Z. z. o  dráhach a o zmene zákona číslo  455/1991 Zb. o živ-

nostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov a  zákon Národnej rady  Slovenskej republiky číslo

168/1996 Z. z. o cestnej doprave prerokovali v určenej leho-

te všetky výbory Národnej  rady Slovenskej republiky, ktorým

bol pridelený. Ústavnoprávny  výbor Národnej rady Slovenskej

republiky ho prerokoval 23. januára 1997, Výbor Národnej ra-

dy  Slovenskej  republiky   pre  hospodárstvo,  privatizáciu

a podnikanie, Výbor  Národnej rady Slovenskej  republiky pre

verejnú správu,  územnú samosprávu a národnosti  a Výbor Ná-

rodnej  rady  Slovenskej  republiky  pre  životné prostredie

a ochranu prírody  ho prerokovali 22.  januára 1997 a  Výbor

Národnej rady  Slovenskej republiky pre  obranu a bezpečnosť

ho prerokoval 15. januára 1997.

 

     Všetky výbory Národnej  rady Slovenskej republiky, kto-

rým bol návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky pri-

delený, vyslovili s ním súhlas a odporučili ho Národnej rade

Slovenskej republiky schváliť po zohľadnení ich pripomienok,

resp. doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhov.

 

     To je všetko zo spoločnej správy, pán predseda.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

 

     Otváram rozpravu  k tomuto bodu  programu s konštatova-

ním, že  kluby nepoverili nikoho.  Z poslancov sa  prihlásil

ako prvý spoločný spravodajca pán poslanec Gaľa. Nech sa pá-

či, pán poslanec.

 

Poslanec M. Gaľa:

 

     Vážení poslanci,

 

     súčasná  situácia  v  podnikoch  hromadnej dopravy osôb

- či už ide  o dopravné podniky, alebo SAD - je  okrem iných

vplyvov komplikovaná  aj tým, že  prijatím zákona o  dráhach

s účinnosťou od 1. 10. 1996 a zákona o cestnej doprave účin-

ného od 1. septembra 1996 bola zrušená vyhláška ministerstva

dopravy o  mestskom prepravnom poriadku. Okrem  iného to za-

príčinilo,  že v  električkovej a  trolejbusovej doprave ne-

existujú  vykonávacie predpisy  určujúce základné  prepravné

podmienky  a oprávnenie  na vymáhanie  úhrady od cestujúcich

(prirážka alebo  pokuta) v prípade,  že sa nemôžu  preukázať

platným cestovným lístkom. Vznikajú straty na tržbách, ktoré

sú podstatnou zložkou  výnosu týchto organizácií. Jednoducho

povedané, vzhľadom na prijaté  dva spomínané zákony dopravné

podniky nemajú  teraz v električkovej  a autobusovej doprave

možnosť pokutovať čiernych pasažierov, v autobusovej doprave

chýba  vykonávací predpis  určujúci základné  prepravné pod-

mienky.

 

     Jednotlivé  dopravné podniky  zatiaľ tieto  nepriaznivé

situácie  riešili pomocou  samosprávy prijímaním všeobecných

záväzných nariadení.  Toto viedlo na  sklonku roka 1996  po-

slanca Národnej rady Romana  Vavríka k podaniu návrhu novely

zákona číslo 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona číslo

455/1991 Zb. o živnostenskom  podnikaní. Táto tlač bola pre-

rokovaná pod  parlamentným číslom 503. Po  konzultácii s le-

gislatívnym  odborom Národnej  rady a  legislatívnym odborom

príslušného  ministerstva  pán  poslanec  Vavrík  svoj návrh

stiahol a uvedený problém okrem ďalších otázok týkajúcich sa

prevádzky, presunu  kompetencií z bývalých  obvodných úradov

na nové okresné úrady, z  bývalých okresných úradov na kraj-

ské úrady, ďalej zjednodušenia  stavebného konania a vydáva-

nia  stavebných povolení,  riešenia vlastníckych  vzťahov ku

komunikáciám,  spresnenia  výnimky  za  užívanie  diaľnic  a

ciest,  upravenia reklamy,  povinností dopravcu,  povinností

a práva  cestujúcich  rieši  predložený  vládny návrh novely

uvedených zákonov, parlamentná tlač číslo 575.

 

     V podstate tento  návrh má dobrú legislatívno-technickú

aj  vecnú úroveň.  Napriek tomu  dovoľte, aby  som predložil

niekoľko doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhov.

 

     Pri  prerokúvaní  návrhu  zákona  neboli zistené chyby,

ktoré sa stali pri tvorbe novely,  ale ktoré sú zrejmé a bez

ich opravy  budú navrhnuté ustanovenia  nedostatočné. Naprí-

klad rozšírili sa priestupky na úseku cestnej dopravy o nové

ustanovenia, ale neustanovila sa  výška pokuty za tento nový

priestupok v článku III. Odporúčam v článku II bode 2 v tex-

te  poznámky pod  čiarou k  odkazu 12a)  za označenie "§ 14"

vložiť slová  "odsek 1". Odôvodnenie:  Ide len o  spresnenie

odkazu.

 

     Ďalej v bode 6 v texte nového § 46a v jeho druhom odse-

ku sa za slovami "v pohybe" namiesto spojky "a" vkladá čiar-

ka a slová "na električkovej, trolejbusovej a lanovej dráhe,

len keď". Odôvodnenie: Ide o spresnenie, v ktorých prípadoch

možno do  dráhového  vozidla nastupovať  a vystupovať len na

pokyn vodiča alebo sprievodcu dráhového vozidla.

 

 

     Ďalej článok  III sa dopĺňa novým  bodom 2, ktorý znie:

v §  20  ods.  5  písm.  e)  sa  vypúšťajú slová "osvedčenie

o schválení  vzorky  obalu  na  prepravu nebezpečných vecí".

V bode 7 písm. e) sa vypúšťajú slová "osvedčenie o schválení

vzorky obalu na prepravu nebezpečných vecí".

 

     Odôvodnenie:  Zákon  číslo 168/1996 Z. z. o cestnej do-

prave bol zosúladený s právom  Európskej únie a preprava ne-

bezpečných  vecí sa  musí vykonávať  podľa Európskej  dohody

o medzinárodnej cestnej preprave nebezpečných vecí ADR. Táto

dohoda sa každé dva roky upravuje a v súčasnosti platné zne-

nie  od 1. 1. 1997  nevyžaduje,  aby  vodič  vo  vozidle mal

osvedčenie o schválení vzorky obalu na prepravu nebezpečných

vecí. Toto osvedčenie musí mať  výrobca obalov. Preto sa na-

vrhuje vypustenie povinnosti  dopravcu, aby zabezpečil vodi-

čovi vozidla mať pri sebe osvedčenie o schválení vzorky oba-

lu na prepravu nebezpečných vecí.

 

     Keďže sa § 36 ods. 1  dopĺňa o nový priestupok pod pís-

menom e), je  potrebné v odseku 2 tohto  paragrafu túto sku-

točnosť zohľadniť určením výšky pokuty, ktorú možno za tento

priestupok  uložiť.  Článok  III  je  preto potrebné doplniť

o nový bod 8, ktorý  bude znieť:  v § 36 ods. 2 sa  za slová

"ods. 1 písm.  a)" vkladajú slová "a písm.  e)". Vzhľadom na

toto doplnenie  článku III sa jednotlivé  body novely zákona

číslo 168/1996 Z. z. prečíslujú.

 

     To je všetko, ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán spoločný spravodajca.

 

     Keďže už nemám nikoho písomne prihláseného do rozpravy,

pýtam sa, kto sa hlási z pléna.

 

     Pán poslanec Bajan, nech sa páči.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     vzhľadom  na to,  že pán  spoločný spravodajca  hovoril

o bode 7 spoločnej správy,  ktorú odporúča ponechať v pôvod-

nom stave, prihlasujem sa k tomuto návrhu, pretože naozaj je

to nekonzistentné riešiť taxatívnou  sumou, keď celé zákono-

darstvo v tomto je riešené násobkami. Takže odporúčam nepri-

jať bod 7 spoločnej správy.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, už nemám  nikoho prihláseného do rozpra-

vy, takže končím rozpravu k tomuto bodu programu.

 

     Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť.

 

Minister pôdohospodárstva SR P. Baco:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     ďakujem za konštruktívny  prístup výborom, ktoré prero-

kovali správu, aj  pánu spoločnému spravodajcovi. Odporúčam,

aby ste  aj v diskusnom vystúpení  vznesené pripomienky pána

spoločného spravodajcu pri hlasovaní akceptovali.

 

     Ďakujem.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán minister.

 

     Pýtam sa aj pána spoločného spravodajcu, či sa chce vy-

jadriť, alebo  pristúpime hneď k  hlasovaniu. Nechce sa  vy-

jadriť, takže pristúpime hneď  k hlasovaniu. Prosím, aby sme

najskôr hlasovali o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo

spoločnej správy.

 

Poslanec M. Gaľa:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Odporúčam hlasovať o bodoch spoločnej správy takto: Na-

vrhujem  spoločné  hlasovanie  o bodoch  1, 2, 3, 4, 5, 6, 9

a 10 s odporúčaním prijať ich.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže prezentujme sa a  hlasujme. Hlasujeme o bodoch zo

spoločnej správy číslo 1, 2, 3, 4, 5, 6, 9 a 10.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 106 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 102 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tieto body spoločnej správy sme prijali.

 

Poslanec M. Gaľa:

 

     Body 7 a 8 spoločnej správy výborov odporúčam neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bodoch 7 a 8 spoločnej správy.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 110 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 9 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tieto body.

 

Poslanec M. Gaľa:

 

     Ďalej si dovolím navrhnúť hlasovať o svojich pozmeňujú-

cich návrhoch, ako som ich  predložil v rozprave, keďže boli

konzultované  s legislatívnym  odborom Ministerstva dopravy,

pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky. Zároveň ich pán

minister  odporučil prijať.  Žiadam vás  o pozitívny  postoj

k týmto návrhom.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme en bloc, alebo po jednom?

 

Poslanec M. Gaľa:

 

     En bloc.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, hlasujeme en bloc o pozmeňujúcich návrhoch pána

poslanca Gaľu.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 110 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

 

     Takže sme prijali aj tieto pozmeňujúce návrhy.

 

Poslanec M. Gaľa:

 

     Pán  predseda, vyčerpali  sme pozmeňujúce  a doplňujúce

návrhy zo spoločnej správy aj návrhy z rozpravy. Prosím vás,

aby ste dali hlasovať o návrhu ako celku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  hlasujeme o zákone ako

celku so schválenými doplňujúcimi a pozmeňujúcimi návrhmi.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 115 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 106 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Môžem konštatovať, že sme schválili vládny návrh zákona

Národnej rady Slovenskej republiky,  ktorým sa mení a dopĺňa

zákon číslo  135/1991 Zb. o pozemných  komunikáciách v znení

neskorších predpisov, zákon  Národnej rady Slovenskej repub-

liky číslo 164/1996  Z. z. o dráhach a  o zmene zákona číslo

455/1991  Zb. o  živnostenskom podnikaní  v znení neskorších

predpisov a  zákon Národnej rady  Slovenskej republiky číslo

168/1996 Z. z. o cestnej doprave.

 

     Ďakujem pekne,  pán spoločný spravodajca,  aj vám, páni

poslanci. Aj vám, pán minister. (Potlesk.)

 

 

     Môžeme  pokračovať dvadsiatym  štvrtým bodom  programu,

ktorým je

 

     návrh  na vyslovenie  súhlasu Národnej  rady Slovenskej

republiky s Doplnkovým protokolom  číslo 4 k Stredoeurópskej

dohode o voľnom obchode.

 

     Návrh vlády ste dostali ako  tlač 547 a spoločnú správu

výborov ako tlač 547a.

 

     Pán  poslanec Roman  sa hlási  s procedurálnym návrhom.

Prosím, predneste ho. Procedurálny návrh môžete predniesť aj

z miesta, pán poslanec.

 

Poslanec Ľ. Roman:

 

     Vážení kolegovia,

     vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

 

     dovoľte, aby  som predniesol procedurálny  návrh na zá-

klade tzv. protestu alebo žiadosti novinárov a aj mojej žia-

dosti. A prosím pána predsedu parlamentu, aby podporil tento

procedurálny návrh.

 

 

 

 

     Vážený pán Miroslav  Kollár, vedúci Kancelárie Národnej

rady Slovenskej republiky,

 

     dovoľte nám touto formou  vyjadriť protest voči pracov-

ným podmienkam, ktoré boli na základe opatrenia vedenia Kan-

celárie Národnej rady Slovenskej republiky vytvorené noviná-

rom, počnúc 24. schôdzou. Keďže  práca parlamentných spravo-

dajcov a komentátorov predpokladá  úzky kontakt s členmi zá-

konodarného zboru, nesúhlasíme  s reštrikciami, ktoré bránia

vstupu novinárom do poslaneckého salónu.

 

     Sme presvedčení, že samotní  poslanci v mene rozvíjania

pluralitnej demokracie a slobody slova nemajú záujem o takú-

to izoláciu. Taktiež verejnosť má  právo na dôkladné a úplné

informácie  z diania  v Národnej  rade Slovenskej  republiky

a vami zavedené opatrenie vytvára tomu celý rad prekážok.

 

     Preto vás žiadame o pochopenie a vyzývame vás prehodno-

tiť reštrikčný zásah do práce novinárov na pôde Národnej ra-

dy  Slovenskej republiky.

 

     S úctou 31 novinárov a k tomuto podpisu, k týmto podpi-

som som sa pripojil aj ja.

 

     Je to  skôr žiadosť ako nejaký  protest, ale myslím, že

by sme  to mali uviesť  na správnu mieru.  Je to reštrikcia.

(Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, neprerušil som vás. Hoci to nie je proce-

durálny návrh v rámci tohto  bodu, nechal som vás dohovoriť.

Ďakujem pekne. Budeme pokračovať.

 

     Návrh  vlády  ste  dostali  -  opakujem - ako  tlač 547

a spoločnú správu výborov ako tlač 547a.

 

     Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh uvedie mi-

nister hospodárstva pán Česnek. Prosím pána ministra, aby sa

ujal slova.

 

Minister hospodárstva SR K. Česnek:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte, aby som vám  predložil návrh na vyslovenie sú-

hlasu s doplnkovým protokolom  číslo 4 k Stredoeurópskej do-

hode o  voľnom obchode. Nakoľko  ide  o formu  prezidentskej

zmluvy, podlieha ratifikácii a pred podpísaním ratifikačných

listín prezidentom  republiky musí byť  schválená slovenským

parlamentom.

 

     Podpis Doplnkového protokolu  číslo 4 k Stredoeurópskej

dohode o voľnom obchode  sa uskutočnil počas summitu predse-

dov vlád Stredoeuróskej dohody o voľnom obchode dňa 13. sep-

tembra 1996 v Jasnej s ministrami zodpovednými za zahraničný

obchod  a  vláda  Slovenskej  republiky  uznesením číslo 608

z 10. septembra 1996 schválila návrh na uzavretie Doplnkové-

ho protokolu  číslo 4 k Stredoeurópskej  dohode o voľnom ob-

chode. V dňoch 22. a 23. 10. predkladaný materiál prerokova-

li parlamentné  výbory Národnej rady, a  to výbor pre finan-

cie, rozpočet a menu a  takisto výbor pre hospodárstvo, pri-

vatizáciu a podnikanie.

 

     Na  základe záverov  rokovania a  rozhodnutia Európskej

rady v Essene  v roku 1994 na tzv.  Essenskom summite, ktorý

sa  zaoberal  problematikou  možného  zjednotenia  pravidiel

o pôvode  tovaru  a  ich   rozšírením  na  krajiny  strednej

a východnej Európy tzv.  zavedením diagonálnej kumulácie, sa

začal celý rad rokovaní k tejto problematike...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, pán poslanec  Cuper, rešpektujte, že ho-

vorí minister.

 

Minister hospodárstva SR K. Česnek:

 

     ...jednak medzi členskými krajinami Európskej únie, ako

aj medzi pridruženými krajinami a Európskou úniou. Výsledkom

týchto rokovaní bolo dosiahnutie  dohody 29 členských a pri-

družených krajín Európskej únie v Bruseli o zavedení takých-

to pravidiel od 1.  januára 1997. Zavedením nových pravidiel

o pôvode tovaru ide najmä o zosúladenie a zjednodušenie pra-

vidiel s ohľadom na  ich jednotné uplatňovanie hospodárskymi

pracovníkmi a colnými správami v príslušných krajinách. Pod-

mienkou a potrebným základom na rozšírenie diagonálnej kumu-

lácie bolo uzatvorenie dohôd  o voľnom obchode medzi pridru-

ženými krajinami a Európskou úniou, ako aj uplatňovanie rov-

nakých pravidiel pôvodu nielen v európskych dohodách, ale aj

v príslušných  dohodách  o  voľnom  obchode  medzi krajinami

strednej a  východnej Európy, alebo v  prípade vážnych dôvo-

dov, ktoré by viedli k  malým rozdielom v pravidlách pôvodu,

aj  zabezpečenie  správnej   aplikácie  rovnakých  pravidiel

o pôvode tovaru na účely diagonálnej kumulácie.

 

     V  nadväznosti na  nový protokol  týkajúci sa pravidiel

pôvodu,  vypracovaný podľa  výsledkov rokovaní  o zjednotení

pravidiel pôvodu tovaru medzi krajinami Európskej únie, aso-

ciovanými krajinami k Európskej  únii a krajinami Európskeho

združenia voľného obchodu, bol uskutočnený celý rad rokovaní

medzi  členskými krajinami  Stredoeurópskej dohody  o voľnom

obchode. Záverom rokovaní colných expertov krajín CEFTA bolo

prevzatie textu protokolu dohodnuté  s Európskou úniou, kto-

rého uplatňovanie v rámci CEFTA by malo výrazne uľahčiť vzá-

jomnú  obchodnú  výmenu  Slovenskej  republiky  ako zmluvnej

strany CEFTA s Európskou úniou a krajinami Združenia voľného

obchodu, ako aj obchodu v rámci CEFTA.

 

     Doplnkovým protokolom číslo  4 k Stredoeurópskej dohode

o voľnom obchode sa doteraz  platný protokol číslo 7 Stredo-

európskej  dohody o  voľnom obchode,  týkajúci sa  pravidiel

pôvodu tovarov, nahradí novým protokolom číslo 7, vypracova-

ným podľa  výsledkov rokovaní o  zjednotení pravidiel pôvodu

tovaru medzi krajinami Európskej únie, asociovanými krajina-

mi k Európskej únii a krajinami Európskeho združenia voľného

obchodu.

 

     Nový protokol  číslo 7 Stredoeurópskej  dohody o voľnom

obchode sa skladá  z textovej časti a príloh  1 až 5, pričom

príloha  1 protokolu  7 obsahuje  úvodné poznámky  k zoznamu

v prílohe 2, príloha 2 obsahuje ustanovenia opracovania ale-

bo spracovania nepôvodných materiálov, ktoré je potrebné vy-

konať, aby  vyrobený výrobok získal  charakter pôvodného vý-

robku.  Príloha 3  opisuje sprievodné  osvedčenie a  žiadosť

o sprievodné osvedčenie a obsahuje taktiež ich vzory. Prílo-

ha 4  obsahuje formulácie vyhlásenia  na faktúre v  jazykoch

členských krajín CEFTA, ako  aj v jazyku anglickom, francúz-

skom a nemeckom. Príloha 5 obsahuje záznam o porozumení.

 

     Doplnkový  protokol  číslo   4  Stredoeurópskej  dohody

o voľnom obchode sa bude  predbežne uplatňovať od 1. januára

1997.

 

     Vážené pani poslankyne a  páni poslanci, odporúčam, aby

ste vyslovili súhlas s Doplnkovým protokolom číslo 4 k Stre-

doeurópskej dohode o voľnom obchode.

 

     Ďakujem.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj  ja, pán minister.  Ako spoločný spravodajca

výborov bol k tomuto bodu určený pán poslanec Ducký, ktorého

som pred chvíľou videl odísť z miestnosti. (Po chvíli.) Pro-

sím, pán poslanec Ducký,  ste určený ako spoločný spravodaj-

ca, aby  ste nás oboznámili s  výsledkom prerokovania návrhu

vo výboroch.

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Ospravedlňujem  sa, ale  práve ma  zavolali k  telefónu

a pán minister bol rýchlejší ako ja.

 

     Návrh  na vyslovenie  súhlasu Národnej  rady Slovenskej

republiky s Doplnkovým protokolom číslo 4 bol prerokovaný vo

Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, roz-

počet a  menu dňa 24. 1. 1997 a takisto  bol  prerokovaný vo

výbore  pre  hospodárstvo,  privatizáciu  a  podnikanie, pre

pôdohospodárstvo a v zahraničnom výbore.

 

     Všetky uvedené výbory Národnej  rady vzhľadom na to, že

ide o štandardný postup vo väzbe na dohodu, ktorá vyplýva zo

všeobecných pravidiel Svetovej obchodnej organizácie, Európ-

skej únie a aproximácie  prístupov Slovenskej republiky, od-

porúčajú Národnej rade  Slovenskej republiky vysloviť súhlas

s Doplnkovým  protokolom  číslo  4  k Stredoeurópskej dohode

o voľnom obchode.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

 

 

     Otváram rozpravu  k tomuto bodu  programu. Nedostal som

prihlášky z  klubov, ani písomné  prihlášky poslancov. Preto

sa pýtam, či sa niekto hlási do rozpravy.

 

     (Nikto.)

 

     Nikto sa nehlási, môžem  rozpravu ukončiť. Pán minister

sa  zrejme nechce  vyjadriť, pán  spoločný spravodajca  tiež

nie.

 

     Takže budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národ-

ná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy

Slovenskej republiky vyslovuje  súhlas s Doplnkovým protoko-

lom číslo 4 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 107 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 106 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Môžem konštatovať, že sme navrhované uznesenie schváli-

li.

 

     Ďakujem vám pekne.

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, do 12.00 hodiny

môžeme prerokovať  ešte jeden bod.  Bude to dvadsiaty  piaty

bod programu, a to

 

     vyslovenie  súhlasu Národnej  rady Slovenskej republiky

s Doplnkovým  protokolom  číslo  5  k Stredoeurópskej dohode

o voľnom obchode.

 

     Návrh ste  dostali ako tlač  548 a spoločnú  správu ako

tlač 548a.

 

     Aj  tento návrh  prednesie pán  minister Karol  Česnek.

Prosím preto pána ministra, aby sa ujal slova.

 

Minister hospodárstva SR K. Česnek:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte, aby som vám  predložil návrh na vyslovenie sú-

hlasu s Doplnkovým protokolom  číslo 5 k Stredoeurópskej do-

hode  o voľnom  obchode. Nakoľko  ide o  formu prezidentskej

zmluvy, podlieha ratifikácii a pred podpísaním ratifikačných

listín prezidentom  republiky musí byť  schválená slovenským

parlamentom.

 

     Vláda  Slovenskej republiky  uznesením číslo  609 z 10.

septembra 1996 schválila návrh na uzavretie Doplnkového pro-

tokolu číslo  5 k Stredoeurópskej  dohode o voľnom  obchode,

ktorý  bol podpísaný  ministrami zodpovednými  za zahraničný

obchod krajín CEFTA 13. septembra 1996 počas summitu predse-

dov  vlád  krajín  CEFTA   v  Jasnej.  Materiál  prerokovali

a schválili parlamentné výbory  Národnej rady Slovenskej re-

publiky  pre  pôdohospodárstvo,  financie,  rozpočet  a menu

a výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

 

     Vychádzajúc z výsledkov liberalizácie obchodu s priemy-

selnými výrobkami dosiahnutým v Doplnkovom protokole číslo 2

k Stredoeurópskej  dohode  o  voľnom  obchode podpísanom dňa

18. augusta 1995 vo Varšave,  kde došlo k skráteniu prechod-

ného obdobia  vo vzťahu medzi  Českou republikou, Slovenskou

republikou a Maďarskom pri všetkých listinách colných konce-

sií o jeden  rok, ako i vo vzťahu  medzi Slovenskou republi-

kou,  Českou republikou  a Poľskom,  okrem listiny výnimiek,

a v  nadväznosti  na  závery  Brnenskej deklarácie predsedov

vlád  krajín CEFTA  sa uskutočnili  ďalej rokovania expertov

krajín CEFTA k znižovaniu  počtu chránených oblastí s cieľom

zužovať listiny citlivých položiek.

 

     Nakoľko všetky členské krajiny CEFTA od 1. januára 1996

začali  uplatňovať colnú  klasifikáciu podľa harmonizovaného

systému 96 kombinovane s nomenklatúrou Európskej únie, usku-

točnili sa najskôr bilaterálne  rokovania k zmenám v nadväz-

nosti na  poskytované koncesie. Rokovania  na úrovni expert-

ných skupín medzi delegáciami  Slovenskej a Českej republiky

na jednej strane a  delegáciou Maďarskej republiky na strane

druhej v konečnom dôsledku nepriniesli predpokladanú výraznú

zmenu v liberalizácii obchodu s priemyselnými výrobkami. Ná-

vrh Slovenskej republiky a  Českej republiky skrátiť obdobie

ochrany v  skupine výnimiek, ako i  recipročné zaradenie vý-

robkov kapitoly 52 colného sadzobníka, teda bavlny a bavlne-

ných tkanín, nebol maďarskou stranou akceptovateľný.

 

     Výsledkom týchto rokovaní je  protokol 1, kde v prílohe

A je uvedený  zoznam výrobkov, pri  dovoze ktorých bude  clo

postupne znižované  do roku 2000,  nakoľko sú tieto  výrobky

pre Slovenskú republiku citlivými.  Ide hlavne ďalej o mine-

rálne oleje, oleje z  bitúmenových nerastov, minerálne alebo

chemické hnojivá, odpady z plastov, pneumatiky a papierenské

výrobky.  Maďarská  republika  bude  udržiavať colnú ochranu

hlavne  pri výrobkoch z bavlny,  dámsku a  pánsku konfekciu,

niektoré  hotové  textilné  výrobky,  niektoré  druhy obuvi,

ploché valcované výrobky zo  železa alebo nelegovanej ocele,

injekčné striekačky  a podobne, ale okolo  80 % týchto polo-

žiek je z textilného sektora.

 

     Výsledkom bilaterálnych rokovaní medzi expertmi Sloven-

skej republiky, Českej republiky a Poľskej republiky je Pro-

tokol číslo 2, podľa ktorého bude clo postupne znižované pri

výrobkoch dovážaných z Poľska a od 1. januára 2001 bude cel-

kom zrušené. Do našej listiny výnimiek boli zaradené výrobky

chémie, hlavne zmesi dusičnanu  amónneho s uhličitanom vápe-

natým, zmesi močoviny a dusičnanu amónneho, polyvinylchlorid

z polymérov etylénu, styrénu a ostatných plastov. Z elektro-

technického a strojárskeho priemyslu budú clom až do ukonče-

nia prechodného obdobia chránené napríklad sústruhy číslico-

vo riadené,  ostatné sústruhy číslicovo  riadené, elektrote-

pelné  prístroje, vypínače,  žiarovky, ďalej  tiež traktory,

ťahače, injekčné striekačky.

 

     Poľská strana vzhľadom na pretrvávajúci proces reštruk-

turalizácie  motorizačného  sektora  bude  uplatňovať  colnú

ochranu do 1. januára 2002  pri 26 vybraných výrobkoch auto-

mobilového priemyslu.  Od 1. januára 1997  bude v praxi vzá-

jomný obchod s priemyselnými výrobkami okrem týchto spomenu-

tých výnimiek prebiehať medzi  Slovenskou a Poľskou republi-

kou uplatnením nulových colných sadzieb.

 

     Bilaterálne rokovania medzi  delegáciami Slovenskej re-

publiky a Českej republiky na jednej strane a delegáciou re-

publiky Slovinsko  sa uskutočnili len vzhľadom  na zmeny vy-

plývajúce  z harmonizovaného  systému 96.  Vzájomná obchodná

výmena  priemyselných výrobkov  medzi Slovenskou  republikou

a novou zmluvnou stranou Stredoeurópskej dohody o voľnom ob-

chode - Slovinskou republikou bola  od 1. januára 1996 okrem

8 šesťmiestnych položiek chránených Slovinskou republikou do

konca roku 1998 plne liberalizovaná.

 

     Závery aplikácie číselných kódov harmonizovaného systé-

mu 96 na priemyselné výrobky  a rokovanie o ich ďalšej libe-

ralizácii obsahuje ďalej Doplnkový  protokol číslo 5 Stredo-

európskej dohody o voľnom  obchode. Doplnkový protokol číslo

5 bude predbežne vykonávaný od 1. januára 1997.

 

     Vážené pani poslankyne  a páni poslanci, odporúčam, aby

ste vyslovili súhlas s Doplnkovým protokolom číslo 5 k Stre-

doeurópskej dohode o voľnom obchode.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne aj ja, pán minister.

 

     Aj k tomuto bodu bol poverený vystúpiť za výbory Národ-

nej  rady Slovenskej  republiky pán  poslanec Ducký. Prosím,

pán poslanec.

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     dovoľte, aby som predniesol návrh na vyslovenie súhlasu

s Doplnkovým  protokolom  číslo  5 k Stredoeurópskej  dohode

o voľnom  obchode, ktorý  predseda Národnej  rady Slovenskej

republiky pridelil dňa 13. 12. minulého roku pod číslom 1336

na prerokovanie jednotlivým výborom do 24. 1. 1997.

 

     Všetky výbory, t. j. výbor pre financie, rozpočet a me-

nu, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor

pre pôdohospodárstvo a zahraničný výbor tento návrh preroko-

vali, vyslovili s ním súhlas a odporúčajú Národnej rade Slo-

venskej  republiky vysloviť  súhlas s  Doplnkovým protokolom

číslo  5 k  Stredoeurópskej dohode  o voľnom  obchode. Je to

takisto pokračovanie procesu liberalizácie  vo väzbe na pro-

ces transformácie v našej republike.

 

     Ďakujem.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Konštatujem, že  som nedostal žiadne prihlášky

do rozpravy ani od klubov, ani od poslancov. Pýtam sa preto,

či sa niekto chce v tomto momente prihlásiť do rozpravy.

 

     (Nikto.)

 

     Ak nie, uzatváram rozpravu k tomuto bodu. Mal by sa vy-

jadriť pán minister, ale zrejme nie je potrebné, pán spravo-

dajca takisto nie, takže budeme hlasovať o návrhu uznesenia,

ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa § 86 písm. e)

Ústavy  Slovenskej republiky  vyslovuje súhlas  s Doplnkovým

protokolom číslo 5 k  Stredoeurópskej dohode o voľnom obcho-

de.

 

     Prosím, budeme sa prezentovať a budeme hlasovať.

 

.     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 103 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 103 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

 

     Ďakujem  vám,  pán  minister,  aj  vám, pán spravodajca

a poslanci.

 

     Vážené pani  poslankyne, páni poslanci,  je dvanásť ho-

dín, kým urobíme prestávku, chcem vám oznámiť, že poobede sa

začína prvýkrát v rámci  rokovania Národnej rady hodina otá-

zok. Tam sa, samozrejme, nehlasuje, čiže nie je potrebný po-

čet poslancov, budeme začínať včas, aspoň sa pokúsime.

 

 

 

     Ešte k  vystúpeniu pána poslanca  Romana, ktorý nepatrí

k tomuto bodu, by som  povedal, že žiadne obmedzenie spravo-

dajcovia novinári  v tomto parlamente nemajú.  Je to tak ako

v každom inom parlamente. Poslanci  majú svoju miestnosť, sú

ich miestnosti a spoločné miestnosti.

 

     Dúfam, že to "využijú"  zase tí, ktorí chcú upozorňovať

Štrasburg, že potláčame práva novinárov.

 

     Prajem vám dobrú chuť.

 

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, pani poslankyne,  prosím aby ste zaujali

svoje miesta, čas je neúprosný.

 

     Otváram hodinu otázok. Úvodom vám chcem len pripomenúť,

že ide  o nový inštitút  podľa zákona o  rokovacom poriadku.

Ten je upravený v § 24 ods.  6 a v § 131. Podľa týchto usta-

novení budeme teraz postupovať. Zo všetkých písomných otázok

poslancov podaných do 12.00  hodiny v stredu určení overova-

telia vyžrebovali poradie. Toto poradie je vyvesené na tabu-

li. Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítom-

ní, sa neodpovedá.

 

     Prosím teraz pána predsedu vlády, aby oznámil od pultu,

ktorých členov  vlády určil, že budú  odpovedať na otázky za

neprítomných členov vlády.

 

 

 

 

Predseda vlády SR V. Mečiar:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

     vážené dámy poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     na základe  prerokovania s členmi  vlády Slovenskej re-

publiky namiesto neprítomného  ministra Alexandra Rezeša ur-

čujem  odpovedaním na  otázky ministra  Petra Baca, namiesto

ministra zahraničných vecí, ktorý je na služobnej ceste, ur-

čujem  zastupujúceho člena  vlády pána  podpredsedu Kalmana,

podobne i  za  ministra Javorského,  a namiesto neprítomného

ministra Jozefa Zlochu určujem zastupovaním pani podpredsed-

níčku Katarínu Tóthovú.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán premiér.  Prosím, keby ste ostali už

pri pulte.

 

     Prvá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného pora-

dia je od pána poslanca  Csákyho. Konštatujem, že pán posla-

nec Csáky  je tu. Otázka  znie: Do roku  1996 sa na  školách

s vyučovacím jazykom menšín  používali dvojjazyčné vysvedče-

nia. Od roku  1997 s odvolaním sa na  zákon o štátnom jazyku

bol doterajší stav zrušený. Ide,  podľa vás, o ďalšie rozší-

renie menšinových práv?

 

Predseda vlády SR V. Mečiar:

 

     Ochrana a rozvoj menšinových práv v Slovenskej republi-

ke sú garantované Ústavou Slovenskej republiky, celou sústa-

vou zákonov, inštitúciou súdnictva, garantujúcich ich vznik.

Tieto  práva majú  nadštandardnú európsku  úroveň. Vláde ne-

prislúcha komentovať zákony,  vláde prislúcha dodržiavať zá-

kony. Ak Národná rada rozhodla  o zákone, o používaní jazyka

pri úradnom styku a tlačivách, vláda ho bude bezvýhradne do-

držiavať.

 

     Pán predseda, skončil som.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne. (Potlesk.)

 

     Pán poslanec Csáky, pýtam sa, či vám stačí odpoveď.

 

Poslanec P. Csáky:

 

     Vážený pán predseda,

 

     dovoľte mi doplňujúcu otázku v zmysle zákona. Po prija-

tí jazykového zákona ste sľúbili, niekoľkokrát aj v zahrani-

čí, že sa prijme zákon na ochranu menšinových jazykov. Vláda

má zákonodarnú iniciatívu, pýtam  sa vás, kedy bude vypraco-

vaná verzia tohto zákona.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Nech sa páči, pán premiér.

 

Predseda vlády SR V. Mečiar:

 

     Pán predseda, neviem, ako sa mám  zachovať, lebo otázka

je totožná s otázkou číslo 7. Mám preskočiť poradie?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nie, odpovedajte na otázku.

 

Predseda vlády SR V. Mečiar:

 

     Pokiaľ ide  o pána poslanca, na  to, čo sa ma  pýta, by

som rád  povedal, že vláda Slovenskej  republiky má v týchto

veciach  absolútne jasný  program  a  omyl o  zámeroch vlády

vznikol tak, že pán  prezident interpretoval bez konzultácií

s vládou zámery vlády, kde povedal,  že vláda má v úmysle...

atď. Vláda Slovenskej republiky má  v tomto smere jasný pro-

gres. Ten progres spočíva v tom, že hodnotí súlad vnútorných

zákonov štátu s Chartou menšinových  práv a takisto s európ-

skymi normami  v otázkach jazyka. Toto  hodnotenie je pomaly

ukončené a  naše zákony sú v  súlade s týmito medzinárodnými

normami.

 

     Ďalej vláda Slovenskej republiky rozhodla, že prehodno-

tí ešte raz  celú vnútroštátnu úpravu a bude  rokovať o tom,

či vôbec  ju treba vyjadriť  v jednom zákone,  alebo zostane

rozdelená do 32 zákonov, tak ako  je to k dnešnému dňu. Pri-

tom obsahovo  týchto 32 zákonov je  totožných s medzinárodne

právnymi normami.

 

     Pokiaľ ide o otázky, ktoré súvisia s efektivitou týchto

zákonov a  s nutnosťou prijatia zmien,  urobili sme spoločnú

poradu v Rade vlády pre národnostné menšiny, kde zástupcovia

ostatných  menšín, to  znamená menšiny  nie maďarskej,  boli

proti tomu, aby sa terajší právny stav menil a aby sa prijí-

mal iný zákon.  Čiže zámer a program vlády  je v tomto smere

absolútne jasný  a smeruje k upevňovaniu  a plneniu práv ná-

rodnostných menšín.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Skončili ste, pán premiér?

 

 

 

Predseda vlády SR V. Mečiar:

 

     Áno, skončil som.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Páni  poslanci, pani  poslankyne, druhú  otázku má pani

poslankyňa  Lazarová. Pýta  sa: Je  daná povinnosť označovať

trvale štátnymi vlajkami  aj budovy ministerstiev Slovenskej

republiky?

 

Predseda vlády SR V. Mečiar:

 

     Áno. Skončil som, pán predseda.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Máte doplňujúcu otázku?

 

     Áno. Hovorte, pani poslankyňa Lazarová.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Ďakujem  pekne za  výstižnú odpoveď,  pán premiér,  ale

myslím si, že jednotlivé  ministerstvá si túto povinnosť vy-

svetľujú  rôzne. Ja  si myslím,  že je  žiaduce, aby  budovy

všetkých ministerstiev boli jednotne a trvalo označené štát-

nymi vlajkami, a preto si dovolím  obrátiť sa na vás so žia-

dosťou, aby bol zjednotený tento výklad a aby v tomto zmysle

vláda vydala  vykonávací predpis, ktorým  by zaväzovala jed-

notlivých ministrov a ministerstvá touto povinnosťou.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Môžete odpovedať, pán premiér.

 

Predseda vlády SR V. Mečiar:

 

     Ak je  v istých veciach pochybnosť,  platí zákon analó-

gie. Buď  je to analógia zákona,  to znamená, že posudzujeme

podľa  zákona  najbližšie  upravujúceho  tieto vzťahy, alebo

podľa zákona o súdnych rozhodnutiach. Zákon najbližšie upra-

vujúci  tieto vzťahy  je zákon  číslo 273/1996  Z. z., ktorý

platí bez výhrad pre všetky  verejné budovy aj pre centrálne

orgány štátu, ktorými sú ministerstvá.

 

     Z  hľadiska toho,  čo  je  štátnym symbolom,  máme veci

uzatvorené niekoľkými  zákonmi, ktoré boli  prijímané. Medzi

štátne symboly patrí štátna hymna, štátna vlajka, štátna pe-

čať, štátny znak. Iné nemáme.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Tretia otázka je od pána poslanca Koncoša, ktorý sa pý-

ta, aké opatrenie, resp.  opatrenia prijala vláda Slovenskej

republiky, aby  sa zabránilo porušovaniu  zákonnosti pri ob-

chodovaní s obilím, prípadne inými poľnohospodárskymi výrob-

kami.

 

     Nech sa páči.

 

Predseda vlády SR V. Mečiar:

 

     Z iniciatívy vlády  Slovenskej republiky sa uskutočnila

kontrolná akcia na otázky nakladania s obilím. Výsledky tej-

to kontrolnej akcie poznáte, páni poslanci, všetci ste o nej

diskutovali v  Národnej rade a  v podstate ste  správu vlády

prijali ako základ svojej  diskusie bez ohľadu na opatrenia,

ktoré vláda  prijala. Tieto opatrenia boli  zamerané na nie-

koľko oblastí.

 

     Po prvé - sú to  návrhy, ktoré majú smerovať do oblasti

legislatívy tak, aby sa spresnili vzťahy medzi ministerstvom

pôdohospodárstva a ministerstvom  hospodárstva, pretože evi-

denčným pracoviskom môže byť  len jeden, ale spolurozhodova-

nie musí byť u oboch vzhľadom na nutnosť regulácie trhu.

 

     Po druhé - sú to opatrenia v oblasti organizácie, ktoré

znamenajú  zmenu v  doterajších postupoch  a vzťahoch  medzi

fondmi. Ide aj o štátne  hmotné rezervy, aj fond, ktorý majú

poľnohospodári, ktorý má regulovať trh s obilím. Boli prija-

  tiež  opatrenia  na  riešenie hmotnej zainteresovanosti,

stabilizácie cien, aby sme  v dôsledku cenových únikov nedo-

šli k nárastom cien. Tieto  opatrenia sa plnia. Boli prijaté

opatrenia na zásobovanie obilím  na sezónu 1996-1997 tak, že

nedostatok obilia na trhu nebude. Ďalej boli prijaté opatre-

nia, ktoré smerovali k sankčnému  charakteru, a to v tom, že

pracovníci zodpovední za tento  stav, ktorí sa dopustili po-

rušenia, už nie sú  pracovníkmi štátnej správy, a ministrovi

vnútra bolo uložené, aby vo  veci začal konanie a aby orgány

činné v trestnom konaní vo veci konali.

 

     Pokiaľ  ide o  otázky postihu  a ostatného,  počkáme na

výsledky  tohto vyšetrovania.  Myslím, že  opatrenia prijaté

tak vládou, ako Radou obrany štátu sú dostačujúce na to, aby

garantovali rovnováhu,  stabilitu ceny a  dostatok obilia na

trhu v  tejto sezóne. Predpokladáme,  že v sezóne  1997-1998

dôjde k výraznejším pozitívnym zmenám.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán premiér.

 

     Pán poslanec Koncoš, máte doplňujúcu otázku? Nie. Ďaku-

jem.

 

     Takže prejdeme na otázku pána Dzurindu. Pán Dzurinda sa

pýta, ako vláda mieni riešiť narastajúci štátny dlh.

 

Predseda vlády SR V. Mečiar:

 

     Dlhy štátu  majú dve úrovne, jedna  je vonkajšia, druhá

vnútorná.  Vonkajšia zadlženosť  Slovenskej republiky  stále

klesá.  Pokiaľ ide  o vnútornú  zadlženosť, tá  je relatívna

vzhľadom na to, že v bloku dlhov evidujeme aj položky, ktoré

vláda neuznáva, to je tá známa kauza 24 mld Sk, ktoré Národ-

ná banka eviduje ako dlh vlády, pričom vláda tento evidovaný

dlh odmieta. Tento stav bude riešený k 1. 7.

 

     Pokiaľ ide o výsledky ekonomiky  roku 1997 na úseku za-

dlženosti, tak zadlženosť nielen  vo fiškálnom deficite, ale

aj v celkových objemoch bude  aj pri schodku rozpočtu, ak by

bol naplnený na 100 %, v závere roka o 15 mld Sk nižšia, ako

je na začiatku roku 1997.

 

     Pokiaľ ide o dlhodobejšie otázky súvisiace s rozdielom,

ktorý tu vzniká, sú riešené viacerými aktivitami vlády, kto-

ré sa pripravujú v  revitalizácii programu, v reštrukturali-

zácii bánk,  ako aj v likvidácii  niektorých položiek, ktoré

súvisia  s  vývojom  platobnej  neschopnosti  z  rokov  1991

a 1992.  Predpokladáme, že  takýmto spôsobom  by sme  vedeli

približne  tretinu položiek  vyriešiť v  priebehu roku  1997

a do prvej  polovice roku 1998  v celkovom objeme  približne

70 mld Sk.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán premiér.

 

     Pýtam sa pána poslanca Dzurindu, či má doplňujúce otáz-

ky. Nech sa páči.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Pán premiér, od 1. 1.  1993 narástol celkový štátny dlh

do úrovne 158 %  k 31. 12. 1997,  pričom vnútorná zadlženosť

vzrastie do úrovne 253 %, teda takmer trojnásobne. To pouka-

zuje naozaj na to, čo ste povedali, že mierne sa znížil von-

kajší  dlh, ale  zato razantne,  takmer trojnásobne  narastá

vnútorný  dlh.  Narastanie  vnútorného  štátneho dlhu súvisí

predovšetkým s narastaním schodku  štátneho rozpočtu a s fi-

nancovaním verejných investícií štátnymi obligáciami s vyso-

kou úrokovou mierou a veľmi krátkou dobou splatnosti. Pripo-

mínam, pán premiér, že ešte  žiadna vláda neurobila taký de-

ficit štátneho rozpočtu  ako vaša vláda v roku  1996 a tobôž

ešte žiadna  vláda nenaprojektovala taký  vysokánsky deficit

štátneho rozpočtu ako vaša vláda na rok 1997. Ten deficit je

37 mld Sk, ale s tými spomínanými štátnymi obligáciami je to

až 45 mld Sk. Trend zrýchľovania zadlžovania sa štátu spôso-

buje  ekonomike problémy    teraz.  My vidíme,  že úrokové

sadzby na medzibankovom trhu sa  opäť vyšplhali až nad 20 %.

Navyše dlhy treba a bude  treba splácať stále viac. Preto sa

vás doplňujúco pýtam, pán premiér... (Šum v sále.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Má dve minúty. Hovorte.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Trošku sú kolegovia nervózni.

 

 

 

Predseda vlády SR V. Mečiar:

 

     Beriete mi čas.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte 30 sekúnd, pán poslanec.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Moja doplňujúca otázka znie:  Na rozvoj diaľnic ste do-

teraz vydávali dlhopisy, štátne  dlhopisy úročené 12 % alebo

takmer 12  %, ktoré treba  splatiť za 3  roky. Okolité štáty

financujú rozvoj diaľnic peniazmi  o dve tretiny lacnejšími,

splatnými nie 3,  ale 20 rokov, s odkladom  splátok na 5 ro-

kov. Pán premiér, nie je  vaša vláda schopná obstarať takéto

peniaze tiež? A dokedy  bude takto plytvať verejnými peniaz-

mi?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Uplynul čas, pán poslanec.

 

     Nech sa páči, pán premiér.

 

Predseda vlády SR V. Mečiar:

 

     Pán poslanec, pokiaľ poznáte legislatívu, vláda Sloven-

skej  republiky  plní  zákon  o  rozpočte  a v plnení zákona

o rozpočte dosiahla  menší deficit, ako  zákon predpokladal.

Chcete to vytýkať ako chybu vláde?

 

     Pokiaľ  ide  o  otázky  zadlženosti,  meria sa dvojakým

spôsobom.  Meria sa  vo vzťahu  k hrubému  domácemu produktu

a meria sa fiškálna zadlženosť.  Viete, že aj keď zadlženosť

bola  v minulých  rokoch, splatnosť  viacerých pohľadávok je

teraz. A napríklad  z celkovej  sumy deficitu 35 mld Sk sku-

točne vláda Slovenskej republiky  na staré dlhy zaplatí viac

ako 25 mld Sk. Čiže tá  otázka, ktorá tu ostáva otvorená, je

v sume približne 10 mld Sk, a to aj vo vzťahu k plneniu uka-

zovateľov fiškálneho  rozpočtu a schodku  tohto rozpočtu sme

lepší ako viaceré štáty Európskej únie. Nevytýkajte nám ten-

to nedostatok.

 

     Pokiaľ ide o otázku  ceny peňazí na medzibankovom trhu,

ktorá teraz  narástla, ide o  jednorazový výkyv, ktorý,  ako

ste si povšimli, už klesá.  Treba povedať aj to, že niektoré

banky zneužívajú  situáciu, ktorá je v  oblasti hladu po pe-

niazoch, a  neúmerne navršujú svoje  zisky umelým zvyšovaním

ceny.

 

     Pán poslanec, zoberte si tri čísla, ktoré vám musia dať

odpoveď: 5,4 % deficit, 8,8  diskont a  úroková  miera 20 %.

Kto získava  tieto zdroje, keď  vieme, že marža  býva 3-4 %?

Prečo takéto zvýšenie o 12 % v komerčných bankách, čo všetko

tým získavajú? Takže táto  situácia sa rieši opatreniami me-

dzi Národnou bankou Slovenska a vládou Slovenskej republiky,

program koordinácie  v tejto oblasti  je viac-menej verbálne

dohodnutý,  dôjde ešte  k prijatiu  akčných programov, ktoré

tento stav vyriešia.

 

     Pokiaľ ide o financovanie  diaľnic, existujú rôzne sys-

témy  financovania. Systém,  o ktorom  hovoríte, je  použitý

v Maďarskej republike,  kde sa stavajú  diaľnice tak, že 

súkromným majetkom  a na  financovanie sa používajú súkromné

zdroje, pričom za použitie tejto diaľnice platí každý užíva-

teľ,  ale  dostáva  do  veľmi  nerovnovážneho stavu domáceho

a zahraničného užívateľa - pre domáceho  je to veľa, pre za-

hraničného je to menej,  pričom Slovenská republika v nákla-

dovej položke zvolila iný  systém financovania. Zvolila sys-

tém financovania sčasti z  prostriedkov štátu, sčasti zo za-

dlženosti verejných bánk.

 

     Pokiaľ ide o objem investícií vložených do diaľnic, do-

voľujem si upozorniť na rastúci trend, pán poslanec, a to sú

necelé 2 mld Sk v roku 1995, 6 mld Sk v roku 1996, 11 mld Sk

v roku 1997. Nie  je to tak dávno, čo  ste sa, pán poslanec,

mýlili a  vyhlasovali, že výstavba  diaľnic na Slovensku  do

roku 2005  je nezmysel. Ale  chápem to tak,  že mýliť sa  je

ľudské, preto vidno na vás, že ste človekom. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne.

 

     S ďalšou otázkou sa  na premiéra obrátil poslanec Volf:

Ako chce vláda Slovenskej  republiky prispieť k riešeniu ka-

tastrofálnej situácie  v Detskom domove v  Necpaloch, kde je

absolútne nevyhnutná  rekonštrukcia budovy v  záujme zdravia

a života detí?

 

Predseda vlády SR V. Mečiar:

 

     To nie sú len Necpaly, to  sú aj iné domovy detí a mlá-

deže, ktoré potrebujú opravy a rekonštrukciu. V štátnom roz-

počte na túto oblasť je  vyčlenená podstatne väčšia suma pe-

ňazí ako kedykoľvek predtým. A vláda nemôže riešiť len jeden

domov, aj keď bude riešiť  aj tento, ale musí riešiť všetky,

pretože všetky deti v domovoch  sú odkázané na opateru a po-

moc zo strany štátu. Takže vypichnúť jeden spomedzi všetkých

je nepekné voči tým ostatným,  v ktorých deti sú rovnako po-

stihnuté alebo ešte ťažšie,  alebo ktorých podmienky sú rov-

naké alebo  ešte ťažšie. Uisťujem  pána poslanca, že  zdroje

v rozpočte štátu  budú využité efektívne  a práve v  takomto

záujme.  Inšpekcia, ktorú  vykonalo ministerstvo  práce, so-

ciálnych vecí  a rodiny, potvrdila,  že schodky v  platobnej

neschopnosti  týchto inštitúcií  sú začiatkom  tohto roku už

likvidované.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Volf žiada doplniť odpoveď.

 

Poslanec J. Volf:

 

     Určite, situácia v  najrôznejších detských  domovoch je

zlá, ale toto je domov, kde v podstate len drevené stĺpy dr-

žia strechu a strop, čiže  je otázka času, kým nepadne deťom

na hlavu. Myslím  si, že ťažko nájsť iný  detský domov v ta-

kejto situácii.

 

     Chcem sa spýtať, či to, čo pán premiér povedal, znamená

súčasne aj sľub pre tento detský domov, že z rezervy sa ten-

to  rok nájdu  potrebné  prostriedky,  skôr ako  padne deťom

strecha na hlavu.

 

     Ďakujem.

 

Predseda vlády SR V. Mečiar:

 

     Prepáčte,  nie z  rezervy, zo  štátneho rozpočtu, ktorý

ste schválili.  Rezerva nemusí byť na  toto použitá, pretože

zdroje v štátnom rozpočte sú dostačujúce.

 

     Pokiaľ ide o rekonštrukciu  jednotlivých objektov a bu-

dov, predstavujeme  na Slovensku obrovský dlh.  Tento dlh je

aj v majetku, aj v investíciách, aj v peniazoch. Peňažné dl-

hy súvisiace s platobnou neschopnosťou...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán premiér, ďakujem vám za vaše odpovede.

 

 

Predseda vlády SR V. Mečiar:

 

     No vidíte, páni poslanci, zobrali ste mi z môjho času.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Budeme  pokračovať tak,  že budeme  žiadať odpovede  od

členov vlády.

 

     Prvú otázku  predkladá pán poslanec  Palacka. Je to  na

pána  ministra  Česneka,  ako  pokračuje realizácia projektu

Jadrovej elektrárne Mochovce.

 

Minister hospodárstva SR K. Česnek:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     ak sa  dotknem dodávateľského systému, tak  v období od

júna 1996 do decembra 1996 v nadväznosti na uzatvorené zmlu-

vy  bol vlastne  zmobilizovaný dodávateľský  systém a hlavne

všetky zložky, ktoré pôsobia priamo  na stavbe. Chcel by som

povedať, že narástli počty pracovníkov na stavbe, u hlavného

dodávateľa stavby Hydrostav Bratislava to bolo z 933 pracov-

níkov na 1 454 a generálny dodávateľ technológie mal pôvodne

650 pracovníkov a  má 1 114. Aj tak  uvedené počty hodnotíme

zatiaľ  ako  nepostačujúce  hlavne  u generálneho dodávateľa

technológie, a preto aj na  kontrolnom dni v mesiaci januári

boli prijaté nápravné opatrenia  a predovšetkým smerujú nie-

len  k  zvýšeniu  počtu  pracovníkov  generálneho dodávateľa

technológie,  ale predovšetkým  sa uvažuje  s tým  - a  boli

vlastne zavedené - 60-hodinové pracovné týždne.

 

     Využívame kapacity,  ktoré sú v údržbe  priamo na elek-

trárni Mochovce, čiže z vlastného odštepného závodu, a ďalej

sa doplňujú stavy  tak, aby v šiestom mesiaci  tohto roku na

stavbe  pracovalo 1 750 pracovníkov  generálneho  dodávateľa

technológie a aby 300 pracovníkov bolo už na spúšťanie a os-

tatné.

 

     Z  pohľadu vecného  plnenia  v  roku 1996  boli vlastne

ukončené všetky plánované repasné stavebné práce na 1. bloku

a začali sa práce na 2. bloku. Repasie v technologickej čas-

ti  prebiehali hlavne  v reaktorovni  a na  strojovni prvého

bloku a časti elektrorozvodov a merania.

 

     Dovoľte  mi pár  slovami sa  dotknúť aj  bezpečnostných

zlepšení, pretože to bolo hlavným zmyslom rozšírenia dodáva-

teľského systému, teda aj  reagovania na určité pripomienky.

V oblasti bezpečnostných zlepšení prebieha etapa spracúvania

štúdií, analýz jednotlivými riešiteľmi a vlastne v tejto ob-

lasti bol  zavedený do života  viacstupňový systém kontroly,

ako sa  plní harmonogram. To  znamená, že v  úrovni riadenia

pracovné skupiny, koordinačné skupiny  sa zameriavajú na pl-

nenie a  výmenu základných projektových  podkladov, ktoré sú

potrebné na vypracovanie týchto  štúdií, analýz, potom ďalej

nastupuje kontrolno-koordinačná porada, ktorá je zameraná na

kontrolu harmonogramu  aj bežných opráv,  a predkladá sa  na

záver riadiacemu výboru, ktorý je vytvorený medzi Slovenský-

mi elekrárňami, spoločenstvom EUCOM, ktorý pozostáva zo Sie-

mensu a Framatomu, a vlastne  tento riadiaci výbor je určený

na prerokúvanie problémov, ktoré sa neuzatvárajú alebo neda-

rí sa  ich uzatvoriť na nižších  úrovniach. 16. januára 1997

bol zároveň dohodnutý postup spracúvania havarijných analýz,

ktoré sú potrebné na predprevádzkovú bezpečnostnú správu.

 

     V oblasti týchto  bezpečnostných  zlepšení boli doteraz

vykonané všetky  potrebné technické práce na  štúdiách a ko-

nečné výsledky  sú podľa harmonogramu očakávané  na konci I.

štvrťroku 1997. Z doteraz  známych výsledkov nevyplývajú ne-

jaké neočakávané technické zásahy.

 

     Finančné zabezpečenie  stavby je dané  tuzemskými i za-

hraničnými  úvermi.  Na  všetky  úverové  zmluvy, ktoré boli

uzatvorené,  vláda  svojím  uznesením  číslo 339 odsúhlasila

prevzatie záruky. Od začatia  pokračovania prác na dokončení

I. a II. bloku do  konca roku 1996 bolo dodávateľom uhradené

za  práce a  dodávky celkove  3  043  600 000  korún. Je  to

ovplyvnené tým, že na  prostriedky, ktoré sú zo zahraničných

bánk a  financuje sa nimi  účasť firiem Siemens  a Framatom,

tieto  práce  boli  vyfakturované,  ale  ešte doteraz neboli

uhradené  zahraničnou bankou.  Z prostriedkov  náhradnej fi-

nančnej pomoci  ministerstva financií, tie  vyplývajú z uza-

vretých dohôd o vyrovnaní klíringu, v roku 1996 boli uhrade-

né prostriedky v plnej  plánovanej výške. Z pohľadu čerpania

finančných prostriedkov za obdobie  pol roka možno konštato-

vať plnenie prakticky na 90 % a to akoby neplnenie je spôso-

bené tým, čo som hovoril o úhrade zahraničných bánk.

 

     Je zavedený kontrolný a koordinačný systém a na kontro-

lu skutočnej realizácie plánovaných prác a koordináciu medzi

jednotlivými účastníkmi výstavby,  samozrejme, musel byť na-

ladený aj  program porád skupín investora  od rôznych úrovní

riadenia až po úroveň predstavenstva.

 

     Ak by som mohol urobiť  krátky záver, tak z týchto kon-

trolných porád a vyjadrení dodávateľov je možné konštatovať,

že  rozhodujúce činnosti,  ktoré boli  podľa harmonogramu na

dokončenie  I. a  II. bloku  a na  tzv. kritickej  ceste, sú

plnené. Určité oneskorenie, ktoré  bolo dané neskorším zača-

tím niektorých činností, bolo  spôsobené hlavne vo výrobných

organizáciách u dodávateľov, ale nebudú mať podľa ich vyjad-

renia na kontrolnom dni, ktorý  sa konal v januári, vplyv na

konečný termín  dostavby I. a II.  bloku Jadrovej elektrárne

Mochovce. Samozrejme, prebiehajú aj študijné práce a vykoná-

vajú sa  analýzy aj v ďalších  častiach, aby Slovenské elek-

trárne ako investor vedeli pokračovať aj v ďalšom období.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Pýtam sa  pána poslanca Palacku, či  má otázku. Nech sa

páči.

 

Poslanec G. Palacka:

 

     Vážený pán minister, okrem  tých iste zaujímavých vecí,

ktoré ste  nám povedali, by  ma zaujímala doplňujúca  otázka

ohľadom financovania tohto projektu.  Národná rada len včera

schválila použitie majetku Fondu národného majetku, kde fond

preberie záruku  za financovanie Mochoviec  vo výške 27  mi-

liárd korún, pričom aj vy ste to povedali, a je to všeobecne

známe, že vláda tu záruku  už prevzala v minulom roku. Pýtam

sa preto,  načo je záruka  fondu, resp. voči  komu je záruka

Fondu národného majetku, či sa banky neuspokojili so zárukou

vlády, alebo  či by financovanie bez  záruky Fondu národného

majetku bolo ohrozené.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Môžete odpovedať, pán minister.

 

Minister hospodárstva SR K. Česnek:

 

     Ide o poskytnutie  protizáruk alebo protigarancií, pre-

tože vlastne  celý systém  aj  úverové zmluvy sú  podpísané,

ako som spomínal, s tuzemskými, čiže je tam Všeobecná úvero-

vá banka, je tam Česká sporiteľňa, Komerčná banka, samozrej-

me, ako  štartovací kapitál bol použitý  ten, ktorý poskytla

Ruská federácia, a potom je Société Générale a Creditanstalt

firme de Rautbau.  To je celý úverový systém.  A toto sú ako

protigarancie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Skončili ste, pán minister? Ďakujem pekne.

 

     Druhú otázku  predkladá pani poslankyňa  Edit Bauerová.

Je to otázka na pána ministra Hamžíka. Keďže tu nie je, zaň-

ho má  odpovedať podpredseda vlády  pán Kalman. Táto  otázka

znie: Prečo doteraz ministerstvo zahraničných vecí neuverej-

nilo oznámenie o uzavretí  Európskej dohody o pridružení me-

dzi Európskym  spoločenstvom a jeho členskými  štátmi a Slo-

venskou republikou, Zmluvy o  dobrom susedstve a priateľstve

medzi Maďarskou republikou a Slovenskou republikou? Kedy bu-

dú uvedené zmluvy zverejnené v Zbierke zákonov?

 

     Nech sa páči.

 

Podpredseda vlády SR J. Kalman:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán predseda vlády,

     vážená vláda,

     vážená Národná rada,

 

     k  Európskej dohode.  Po ratifikovaní  v Národnej  rade

Slovenskej republiky, v  Európskom parlamente a parlamentoch

členských  krajín Európskej  únie Európska  dohoda nadobudla

platnosť  1. februára  1995. Európska  únia, jej  jednotlivé

členské štáty  i Slovensko ju dodržiavajú  a postupujú podľa

nej. Zmluva, resp. dohoda  je publikovaná v Official Journal

Európskej únie  z roku 1994. I  naša verejnosť pozná preklad

tejto  dohody,  nakoľko  bola  vydaná  Slovenskou  obchodnou

a priemyselnou komorou  už v roku  1994. S jej  publikovaním

v Zbierke zákonov Slovenskej republiky  sa ráta v najbližšom

čase. Zdržanie  bolo spôsobené náročnosťou  odborne a právne

čistého prekladu.

 

     Pripomínam,  že  ide  o  mimoriadne  dôležitý dokument,

a preto mu z našej strany bola venovaná maximálna pozornosť.

V priebehu mesiaca januára tohto roku ministerstvo zahranič-

ných vecí ešte kompletizovalo stanoviská jednotlivých rezor-

tov k  finálnemu prekladu, a len čo dostane vyjadrenia všet-

kých zainteresovaných, odošle text na publikovanie v Zbierke

zákonov.

 

     Pokiaľ ide o základnú zmluvu, Zmluva o dobrom susedstve

a priateľskej spolupráci  medzi Slovenskou republikou  a Ma-

ďarskou republikou  podpísaná 19. marca 1995  v Paríži nado-

budla platnosť  dňom výmeny ratifikačných  listín, ku ktorej

došlo 15.  mája 1996 v  Budapešti. Ministerstvo zahraničných

vecí Slovenskej republiky ako orgán zabezpečujúci vyhlásenie

medzinárodných zmlúv formou oznámení  v Zbierke zákonov Slo-

venskej republiky robí potrebné  kroky spravidla hneď po na-

dobudnutí platnosti zmluvy. Vzhľadom na to, že ročne Sloven-

ská republika uzavrie v priemere  100 zmlúv a väčšina z nich

je publikovaná  v Zbierke zákonov,  nie je možné  zabezpečiť

ich okamžitú publikáciu.

 

     Publikačný príkaz  na uverejnenie oznámenia  o uzavretí

Zmluvy  o dobrom  susedstve a  priateľskej spolupráci  medzi

Slovenskou republikou a Maďarskou  republikou bol už Zbierke

zákonov  zaslaný a  je predpoklad,  že v  krátkom čase  bude

zmluva publikovaná.

 

     Potrebné je  tiež uviesť, že  publikácia zmluvy nie  je

podmienkou jej platnosti. S  textom zmluvy sa verejnosť mala

možnosť oboznámiť z hromadných oznamovacích prostriedkov.

 

     Ešte  jedna pripomienka  alebo jedna  informácia. Podľa

našich informácií  a našich zdrojov ani  maďarská strana za-

tiaľ text zmluvy nepublikovala vo svojej Zbierke zákonov.

 

     Ďakujem za pozornosť. Pán predseda, skončil som.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa chce využiť možnosť doplňujúcej otázky.

Nech sa páči.

 

Poslankyňa E. Bauerová:

 

     Ďakujem pekne  za dôkladnú odpoveď. Chcem  sa však spý-

tať, či  naozaj v Slovenskej  republike je tak  strašne málo

odborníkov, že preklad jednej dohody trvá dva roky.

 

Podpredseda vlády SR J. Kalman:

 

     Pani poslankyňa,  nemyslím si, že by  sme mali málo od-

borníkov,  ale skutočnosť  je taká,  že sme  to pripravovali

veľmi dôsledne. Z tohto dôvodu je tento časový sklz.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne. Tretiu otázku položil pán poslanec Lauko

a bude na ňu odpovedať pán minister Krajči. Otázka znie: Ke-

dy podáte na rokovanie vlády  výsledky referenda o zmene ná-

zvu mesta Starý Smokovec na Vysoké Tatry?

 

     Nech sa páči, pán minister.

 

 

Minister vnútra SR G. Krajči:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán predseda vlády,

     pani poslankyne, páni poslanci,

 

     po vykonaní miestneho referenda požiadal primátor mesta

pán Ondrovič v liste z 25. 10. na základe súhlasu obyvateľov

o zmenu názvu mesta Starý Smokovec na Vysoké Tatry.

 

     Zákon Národnej rady číslo 221/1996 o územnom a správnom

usporiadaní zveril pôsobnosť určovať  alebo meniť názov obce

vláde  Slovenskej republiky.  Rozhodnúť o  zmene názvu  môže

vláda len formou nariadenia vlády, na rozdiel od predchádza-

júcej právnej úpravy, keď rozhodovala o názvoch formou uzne-

senia vlády. Vydaniu  nariadenia vlády predchádza zložitejší

postup, ako  to bolo pri príprave  uznesenia vlády, ktorý je

rozšírený  aj o  legislatívny  proces.  Zákon aj  týmto chce

sprísniť podmienky na vykonávanie zmien názvov a poukázať na

ich dôležitosť,  lebo názvy obcí, ale  aj zemepisné názvy sú

dôležitým  identifikačným údajom  pre širokú  verejnosť doma

i v zahraničí.

 

     Poradný  orgán  ministra vnútra - názvoslovná komisia -

v súčasnosti pripravuje  odborné stanovisko k  žiadosti obcí

a miest o  územné zmeny a v  rámci toho aj k  žiadosti mesta

Starý Smokovec o zmenu  názvu. Vzhľadom na tieto skutočnosti

hodlá  ministerstvo vnútra  predložiť materiál  na rokovanie

vlády do konca marca 1997  spolu s ďalšími materiálmi, ktoré

sa týkajú územných zmien.

 

     Skončil som.

 

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán Lauko chce  využiť doplňujúcu otázku. Nech

sa páči.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Budem  citovať, pán  minister, z  listu pána primátora.

Citovali ste § 4 ods. 2  zákona číslo 221/1996 Z. z. o územ-

nom a správnom usporiadaní a povedali ste, že predložíte tú-

to žiadosť  spolu so žiadosťami ďalších  obcí, ktoré žiadajú

o územné zmeny. Sú  už tri mesiace od referenda  a zákon nič

nehovorí o tom, že by bolo  treba, aby aj ďalšie obce požia-

dali. Teraz ste povedali nový termín. Ja sa pýtam doplňujúc,

kedy teda podáte túto vec  na rokovanie vlády, pretože marec

je ešte ďaleký dátum a zrejme máte aj presný termín, kedy to

názvoslovná komisia doručí. Teda kedy to bude presne?

 

Minister vnútra SR G. Krajči:

 

     Pán poslanec,  názvoslovná komisia, ktorá  pozostáva zo

16 členov,  posudzuje tento návrh. Dvaja  členovia sa dosiaľ

nevyjadrili. Zo zákona nevyplýva  termín, dokedy táto názvo-

slovná  komisia má  skončiť svoju  prácu, ale predpokladáme,

keďže je tam 5 návrhov týkajúcich sa nielen mesta Starý Smo-

kovec, že tieto návrhy budú do konca marca vo vláde.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     S  ďalšou otázkou  sa obracia  na pani  podpredsedníčku

vlády pán poslanec Fico:  Ako je personálne zabezpečený zlo-

žitý proces  aproximácie slovenského práva  s normami Európ-

skeho spoločenstva?

 

Podpredsedníčka vlády SR K. Tóthová:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky,

     vážení členovia vlády,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     milí prítomní,

 

     na predmetnú otázku, ktorá  je veľmi konkrétna, budú aj

moje odpovede konkrétne.

 

     Inštitút  aproximácie práva,  ktorý vykonáva špecifickú

a dosiaľ málo vykonávanú problematiku,  má toho času 15 pra-

covníkov  v  nasledujúcom  zložení:  9 pracovníkov odborných

špecialistov, viacerí z nich majú aj legislatívnu prax, kto-

  ovládajú  anglický  jazyk  a  robia špeciálne stanoviská

k jednotlivým predloženým legislatívnym návrhom, a to nielen

návrhom vlády, ale aj k návrhom poslancov Národnej rady. Tú-

to skutočnosť  zdôrazňujem preto, že  nie je to  samozrejmou

vecou v okolitých krajinách, aby  sa robili posudky zo štát-

nej  správy aj  na poslanecké  návrhy. Ďalej  má 3 odborných

pracovníkov  na dokumentačnú  činnosť, vrátane  dokumentácie

preložených právnych  predpisov, kontaktov s  rezortmi a po-

dobne, a  jedného pracovníka pre problematiku  PHARE, 2 pra-

covníkov na vybavovanie  bežných administratívnych prác. Po-

čet 15 nie je konečný, nie  je vysoko optimálny, ale je pri-

meraný podmienkam, ktoré máme v Slovenskej republike, preto-

že  ide o  pracovníkov,  ktorí  musia mať  základné poznatky

o legislatíve,  prehľad o  tvorbe legislatívy,  a pokiaľ ide

o mladších pracovníkov,  títo tieto poznatky  musia postupne

nadobúdať, a  čo je veľmi dôležité,  musia mať dobrú znalosť

angličtiny. V súčasnosti požadujeme takú znalosť, ktorá zod-

povedá komunikatívnym schopnostiam nielen v bežnej komuniká-

cii, ale v komunikácii právnej.

 

     Toho času pracujeme na prijatí ďalších pracovníkov. Mám

tu    aj  žiadosti  o  prijatie  do pracovného pomeru. Ide

o prijatie  jednej odbornej  pracovníčky -  právničky, ktorá

pracuje už dlhšie v  oblasti aproximácie práva, problematiku

OECD ovláda a zastupovala našu  republiku v cudzine. Tri me-

siace  bola priamo  na  stáži  v Európskej  komisii, plynule

ovláda  angličtinu a  vie pracovať  s francúzskymi  textami.

V najbližšom období  nastúpi. Ďalej má  nastúpiť ďalší práv-

nik, ktorý je narodený v  roku 1964. Plynule ovláda anglický

jazyk, je  plne gramotný na informačné  systémy a okrem ang-

ličtiny ovláda nemčinu. Ďalšia  pracovníčka, ktorá má nastú-

piť na polovičný úväzok, je  toho času vedúca katedry európ-

skeho práva v Banskej Bystrici. Plynule rozpráva po anglicky

a nemecky. V určitom čase robila aj prekladateľku pre potre-

by právnickej fakulty pre  odborný text. Toľko na personálnu

otázku.

 

     Chcem zdôrazniť, že Inštitút aproximácie práva v zlože-

ní a personálnom obsadení, v ktorom pracuje, včas plne zvlá-

dol vypracovanie  otázok do dotazníka,  načas sme spracovali

materiál Stratégia aproximácie práva v prioritných otázkach,

teda aproximácie  práva Európskej únie  na pomery Slovenskej

republiky, ale s veľkým vypätím sme dokončili materiál, kto-

rý sa predpokladá odovzdať od asociovaných krajín, to je ná-

rodný  program implementácie  práva Európskej  únie do práva

slovenského v oblasti vnútorného trhu.

 

     Toľko z mojej strany.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani  podpredsedníčka. Pán poslanec  Fico chce

využiť doplňujúcu otázku.

 

 

 

Poslanec R. Fico:

 

     Vážená pani podpredsedníčka,

 

     ja si  myslím, že aj pri  hodnotení aproximácie sloven-

ského práva by sme mali upustiť od typickej slovenskej mega-

lománie a uznať závažnosť a komplikovanosť procesu aproximá-

cie a  nazerať na tento  proces ako na  niekoľkoročný, a nie

niekoľkomesačný proces.  Ak si zoberieme, že  dnes je na in-

štitúte 9 odborných pracovníkov, ako ste sama nakoniec pove-

dali, musím doplniť tento  údaj, že traja najvýkonnejší pra-

covníci sú vo  výpovedi, dvaja majú okolo 70  rokov a štyria

sú čerství absolventi vysokej školy. To znamená, kladiem vám

otázku, pani podpredsedníčka, či za takejto situácie náhodou

nie je medzi oficiálnym vyhlásením o vynikajúcom stave apro-

ximácie a realitou príliš veľká disproporcia.

 

Podpredsedníčka vlády SR K. Tóthová:

 

     Vážený pán poslanec,

 

     všetko závisí od uhla pohľadu,  ale ten uhol pohľadu má

vyplývať a  vychádzať z reality  danej Slovenskej republike.

Dávate mi otázku, akoby  mojím zavinením neboli na inštitúte

prijímaní ľudia. Berte do úvahy po prvé, že odborníci legis-

latívy na  Slovensku sú v malom  počte, prevažná väčšina le-

gislatívy sa robila  v Prahe. Ostali v Prahe.  Po druhé, le-

gislatívci, ktorí sú vo výkone, nie sú znalci anglického ja-

zyka. Načo mi je v  aproximácii človek, ktorý nevie pracovať

s anglickým textom?  Po tretie, problematika  aproximácie je

problematika nová.  Tou sa zaoberajú  poslucháči právnických

fakúlt teraz postupne, niekoľko ročníkov absolventov, a nad-

šenci z praxe, ktorí po večeroch študujú zložitú problemati-

ku vzťahu  aproximačných systémov Európskej  únie a podobne.

Po štvrté, každý rezort  vytvoril oddelenia európskej integ-

rácie a  na každom rezorte  je potrebné, aby  boli právnici,

ktorí majú  legislatívne znalosti, vrátane  dokonalej, alebo

keď  nie dokonalej,  primeranej znalosti  anglického jazyka,

a aspoň jeden musí ovládať  anglický jazyk, lebo komunikácia

s Bruselom nie je komunikácia z rezortov cez znalcov. Potre-

ba odborníkov je taká vysoká, že niet odkiaľ čerpať. Taká je

realita a s tou sa musíme zmieriť.

 

     To, že je na inštitúte  - mala som otázku, dovoľte, aby

som odpovedala - to, že  sú na inštitúte dvaja starí pracov-

níci, tí poznajú legislatívu, tí vedia legislatívne problémy

oceniť, vyhmatnúť. A že sú tam štyria mladí, to je veľká ra-

dosť, pretože  to sú ľudia,  ktorí už dostali  výchovu aj na

právnickej fakulte a boli aj  na študijných stážach v Bruse-

li. Ja si myslím, že by som mohla obsadiť Inštitút aproximá-

cie práva,  ale zaplačú rezorty. Môžem  si dovoliť vytiahnuť

z rezortov odborníkov? Nemôžem si  dovoliť. Teda musím robiť

tak, aby  rezorty mohli pracovať, lebo  podľa nového rokova-

cieho poriadku  musia nielen zapracúvať,  ale aj aproximačnú

doložku, to znamená, musia  poznať problém, musia chodiť ro-

kovať do Bruselu a rezorty musia podávať výkony.

 

     Nechcem hovoriť, aký problém má aj Národná rada s obsa-

dením odborníkov. Keby sme sa spýtali vedenia Kancelárie Ná-

rodnej rady, tak by vám  povedali, aké problémy máte s obsa-

dením odborníkov. Teda varme polievku len z toho, čo máme.

 

     V  daných možnostiach  inštitút je  obsadený primerane,

pretože prichádza človek, ktorý  v momente môže prebrať ria-

denie, ďalší  pracovník, ktorý je odborník,  ďalší, ktorý je

taký odborník, že vyučuje aj na právnickej fakulte na kated-

re európskeho práva, a  sú dohodnutí ďalší dvaja absolventi,

teda poslucháči, ktorí nastúpia ako  absolventi a už od júna

po skončení skúšok prídu na  polovičný úväzok, tak ako jedna

pracovníčka, ktorá  takto prišla a ostala  v inštitúte. Naša

snaha sa obracia predovšetkým  na mladých, preto sme organi-

zovali aj  týždne európskeho práva, aby  sme nadchli mladých

právnikov, ktorí prídu. Nemajme predstavy nad pomery, môžeme

vychádzať len z danej reality.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pani podpredsedníčka.

 

     Piatu otázku kladie pán poslanec Sopko pánu Ivanovi Hu-

decovi,  kedy a  kde bude  zverejnené rozdelenie  finančných

prostriedkov zo  Štátneho fondu kultúry Pro  Slovakia za rok

1996. Na otázku odpovedá pán minister Hudec.

 

Minister kultúry SR I. Hudec:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán premiér,

     vážené poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     keď sa  uskutoční účtovná uzávierka,  je reálny predpo-

klad, že  do konca tohto  polroku je možné  publikovať tento

zoznam. Predpokladám, že to bude v Literárnom týždenníku.

 

     Ďakujem za pozornosť, pán predseda.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  aj  ja.  Pán  poslanec  chce využiť doplňujúcu

otázku.

 

Poslanec V. Sopko:

 

     Ja som vcelku spokojný, len  chcem pripomenúť, že v mi-

nulom období  pán minister kultúry  nezverejňoval rozdelenie

Štátneho fondu  kultúry Pro Slovakia,  tak ako to  robia iní

správcovia fondov.  Takže ak je  to pravda, som  s odpoveďou

spokojný.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne. Takže ďalšiu  otázku kladie pán poslanec

Košnár pre  podpredsedu vlády pána Kozlíka:  Prečo vláda od-

kladá predloženie  návrhu zákona o daniach  z príjmov a kedy

ho predloží Národnej rade?

 

     Prosím, pán podpredseda.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán premiér a členovia vlády,

     vážená Národná rada,

     vážený pán poslanec,

 

     v prvom  rade chcem zdôrazniť,  že vláda neodkladá,  že

vláda mala pripravený  návrh zákona o dani z  príjmov v roku

1996, prechádzal pripomienkovým konaním, Asociácia zamestná-

vateľských zväzov požiadala, aby  sme s týmto zákonom počka-

li. Požiadali o to, aby sme tento zákon rozdelili na dva zá-

kony, aby  sa jeden týkal fyzických  osôb, druhý právnických

osôb, aby sa  sprehľadnil celý systém najmä vo  vzťahu k fy-

zickým osobám. Vláda to akceptovala.

 

     Ministerstvo  financií  pripravuje  nový  zákon  o dani

z príjmov, ktorý  už bude rozdelený pre  fyzické osoby a pre

právnické osoby.  Na rokovanie parlamentu  by sa mal  dostať

v priebehu prvého  polroka tak, aby jeho  účinnosť mohla byť

od 1. januára 1998. Okrem toho v návrhu štátneho rozpočtu na

rok 1997 tento parlament prijal predloženú vládnu novelu zá-

kona o  dani z príjmov, kde  sme riešili predovšetkým otázku

transférových cien, ktorá je jednou z podmienok prístupového

procesu do OECD.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Skončili  ste, pán  podpredseda? Ďakujem.  Pán poslanec

chce využiť doplňujúcu otázku.

 

Poslanec J. Košnár:

 

     V Generálnej dohode na rok 1996 sa vláda zaviazala svo-

jím  sociálnym  partnerom  z  Tripartity,  zamestnávateľským

zväzom i  Konfederácii odborových zväzov,  že predloží návrh

tohto zákona v takom  termíne, aby mohol nadobudnúť účinnosť

od 1. januára 1997. Tento  záväzok  vláda nesplnila ani voči

odborom, ani voči zamestnávateľom.  Chcem položiť teda dopl-

ňujúcu otázku, či pristúpi vláda na prijatie takéhoto záväz-

ku v návrhu Generálnej dohody na rok 1997 a predloží Tripar-

tite návrh tohto  zákona do konca mája tak,  aby mohol nado-

budnúť účinnosť aspoň od 1.  januára budúceho roku, alebo či

to bude predvolebný bonbónik.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     V  prvom rade  ešte raz  zopakujem, že  vláda  odložila

alebo posunula predloženie tohto zákona na rok 1997 po doho-

de s jedným zo sociálnych partnerov, ktorým je Asociácia za-

mestnávateľských zväzov, takže v tomto zmysle chápeme aj pl-

nenie Generálnej  dohody, keď budeme riešiť  v priebehu feb-

ruára odpočet plnenia Generálnej dohody za rok 1996, pretože

sme akceptovali pozíciu jedného zo sociálnych partnerov. Tá-

to záležitosť je zapísaná ako jeden z nosných bodov Generál-

nej  dohody na  rok 1997.   Máte pravdu,  že sa  tam uvažuje

s predložením návrhu  zákona o dani z  príjmov na máj, takže

takto je to zapísané v návrhu, pokiaľ teda dôjde k uzavretiu

Generálnej dohody, bude tam  tento návrh a predpokladáme, že

návrh zákona príde aj na prerokovanie v Rade pre hospodársku

a sociálnu dohodu s účinnosťou od 1. 1. 1998.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Siedmu otázku kladie pán poslanec Volf generálnemu pro-

kurátorovi: Kedy  sa Generálna prokuratúra  vyjadrí k známej

škandálnej problematike predaja  obilia do zahraničia, ktorý

napadol aj Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky.

 

Generálny prokurátor SR M. Vaľo:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     k položenej otázke chcem povedať, že prokuratúra nie je

podľa článku 2 ods. 2 ústavy oprávnená vyjadrovať sa k škan-

dalóznym ani k iným problematikám, ktoré zaujímajú poslancov

alebo verejnosť, je však oprávnená, niekedy aj povinná podá-

vať informácie o veciach, ktoré rieši vo svojej kompetencii.

Takéto informácie  podáva vždy, ak o  to požiadajú poslanci,

novinári alebo  ak o to požiadajú  iné osoby, ak na  to majú

oprávnený záujem.

 

     A pokiaľ  ide o problematiku vývozu obilia v roku 1995,

ako som  už Národnú radu informoval  začiatkom jesene, Gene-

rálna prokuratúra dostala 31. júla 1996 protokoly o výsledku

kontroly vykonanej Najvyšším  kontrolným úradom na Minister-

stve hospodárstva Slovenskej  republiky a Ministerstve pôdo-

hospodárstva Slovenskej republiky,  protokoly postúpila pro-

stredníctvom Krajskej prokuratúry Bratislava Krajskému úradu

vyšetrovania Bratislava, ktorý mal v  tom čase už k dispozí-

cii protokoly o kontrole  vykonanej kontrolným útvarom Úradu

vlády. Bol vytvorený tím  pracovníkov pozostávajúci z vyšet-

rovateľa a  z pracovníkov kriminálnej polície,  ktorý si vy-

žiadal doplnenie materiálov  od Najvyššieho kontrolného úra-

du, od  oboch ministerstiev, od  daňového úradu, od  colných

úradov  a  tieto  rozsiahle  materiály  v  súčasnosti triedi

a študuje.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pýtam sa, či chcete využiť možnosť doplňujúcej

otázky, máte na to štyri minúty, obidvaja.

 

Poslanec J. Volf:

 

     Je to prípad, ktorý určite vzrušil celú verejnosť, pre-

tože sa  odrazil s najväčšou  pravdepodobnosťou aj v  cenách

múčnych výrobkov.  Chápem, že vyšetriť ten  prípad je určite

komplikované a chce to veľa  posúdení, ale chcem sa vás spý-

tať, pán generálny prokurátor, či  je možné, vzhľadom na zá-

važnosť  takéhoto prípadu,  aspoň približne  načrtnúť určitý

termín, kedy by mohla Generálna  prokuratúra k tomu už pove-

dať troška konkrétnejšie stanovisko.

 

Generálny prokurátor SR M. Vaľo:

 

     No,  pokiaľ nechcem  dosiahnuť pravdepodobnosť,  akú má

meteorologický  ústav, alebo  ešte nižšiu,  tak veľmi ťažko,

lebo z  toho, čo sme  si dosiaľ mohli  prečítať, sme zistili

celý rad porušení právnych  predpisov na úrovni priestupkov,

teda  podľa nášho  názoru, lebo  my nie  sme ani kompetentní

konštatovať,  že niekto  spáchal priestupok.  Prokuratúra sa

môže zaoberať iba trestnými činmi alebo teda porušením práva

takého druhu, na ktoré môže reagovať protestom alebo upozor-

nením.

 

     A  pokiaľ ide  o to,  či tam  bol spáchaný trestný čin,

o tom v  skutočnosti dnes nemáme  nejaké informácie, pretože

právna úprava  vzťahujúca sa na  túto problematiku je  veľmi

skromná  a väčšina  právnej úpravy  je interného  charakteru

a jej porušenie nemôže byť trestným činom.

 

     Takže  vláda tam už prijala - zúčastňujem sa na jej ro-

kovaní, tak o tom viem - opatrenia  na to, aby sa táto prob-

lematika  upravila  legislatívne  precíznejšie,  prijala  aj

opatrenia na skvalitnenie  evidencie okolo udeľovania licen-

cií. Je  možné, že v priebehu  dvoch-troch mesiacov sa tieto

materiály vyhodnotia a zistí sa, že o trestný čin nejde. Ale

ak by sa zistilo, že ide  o trestný čin, tak lehota môže byť

mnoho mesiacov. Lehoty, v  ktorých pracuje naša prokuratúra,

naše súdy, sa začínajú počítať na roky, napriek tomu sú však

zhruba o  polovičku kratšie, ako je  zvykom vo vyspelých de-

mokraciách.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, keďže do 15. ho-

diny ostáva 20 sekúnd, môžem  vám prečítať iba otázku, ktorú

kládol zase  pán poslanec Volf, bolo  to na ministra Rezeša:

Aké stanovisko zaujíma príslušné  ministerstvo k otázke šta-

tútu národného prepravcu v  lodnej doprave pre Lodnú dopravu

a prístavy, akciová spoločnosť.

 

     Takže na odpoveď na to  nebude čas. Preto končím hodinu

otázok  a  podľa   schváleného  programu  budeme  pokračovať

písomnými odpoveďami členov vlády na interpelácie.

 

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     vážení členovia vlády,

 

     nasledujú  písomné  odpovede  členov  vlády  Slovenskej

republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej

republiky, prednesené, resp.  písomne podané  na 20. schôdzi

Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Skôr  ako udelím slovo prvému prihlásenému do rozpravy,

chcem požiadať  tých poslancov, ktorí  mali interpelácie, ku

ktorým máme predložené odpovede  členov vlády, aby vo svojom

vystúpení vyjadrili svoje stanovisko  k týmto odpovediam. Ak

interpelujúci  počas rozpravy  nevyjadrí svoju nespokojnosť,

predpokladá sa, že s odpoveďou súhlasí.

 

     Z dôvodu prehľadnosti prosím, aby ste pri svojom vystú-

pení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tla-

či nachádza. (Ruch v sále.)

 

     Ako prvá v rozprave vystúpi pani Rusnáková. Nech sa pá-

či.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán predsedajúci,  dovoľte mi len  jednu prosbu. Chcela

by som vás poprosiť, aby  ste zabezpečili poriadok v rokova-

cej sále.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Páni  poslanci, zaujmite  svoje miesta,  nepočujeme sa.

Nech sa páči.

 

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     No, ja  som vás, pán predsedajúci,  chcela práve popro-

siť, aby ste zabezpečili poriadok v rokovacej sále.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pán Konárik, prosím vás, rokujeme.

 

     Nech sa páči.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Zopakujem to tretíkrát, pán  predsedajúci. Nie je možné

venovať sa interpeláciám tak, že členovia vlády sú vyrušova-

ní poslancami Národnej rady,  nesústredia sa, nebudú počúvať

tých,  ktorí k  nim budú  hovoriť. A  žiadam kolegov, aby sa

vrátili na  svoje miesta, lebo  je veľmi nedôstojné  takýmto

spôsobom sa venovať bodu  rokovania. Ak neviete, pán predse-

dajúci, spraviť poriadok, tak potom vyhláste prestávku.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pán poslanec Moravčík, prosím vás, sadnite si.

 

     (Ruch v sále.)

 

     Pokoj, vážení.

 

     Nech sa páči, pani  poslankyňa. Zapnite pani poslankyňu

Bauerovú. Skončili ste?

 

     Nech sa páči, pani Bauerová.

 

 

Poslankyňa E. Bauerová:

 

     Chcem sa  poďakovať za odpovede,  ktoré som dostala  na

svoju interpeláciu,  a chcela by som  vyjadriť dôrazný nesú-

hlas s odpoveďou pod číslom 11 od ministra kultúry pána Iva-

na Hudeca.

 

     Konkrétne  nemôžem súhlasiť  a považujem  za mimoriadne

zvláštne, že práve on poučuje o tom, že "časy nepostihnuteľ-

ných nomenklatúrnych kádrov sú, vážená pani poslankyňa, rov-

nako ako možnosti intervenovať v niekdajšej plánovacej komi-

sii definitívne minulosťou". Chcem zdôrazniť, že ja si nemý-

lim interpelácie s intervenciou. To po prvé.

 

     Po druhé,  pán minister vo  svojej odpovedi uvádza,  že

"obvinenie ministerstva  z viazania podpory  Jókaiho divadla

na uvedenie  slovenských hier je  argument, ktorý vám  ktosi

pošepol so zámerom eskalovať protislovenské nálady na národ-

nostne zmiešanom území". Stalo sa  to, pán minister a vážení

kolegovia, kolegyne,  naposledy 15. decembra  minulého roku,

keď  pán  minister,  resp.  jeho  spolupracovníci prisľúbili

značnú finančnú sumu tomuto divadlu pod podmienkou, že uvedú

premiéru slovenskej hry do konca decembra, t. j. za 15 dní.

 

     No comment. Chcela by som si však  vyprosiť tón odpove-

de, ktorú považujem za mimoriadne agresívnu a mimoriadne ne-

korektnú.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Ftáčnik.

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,

     vážený pán predsedajúci,

     vážená vláda,

     vážené dámy a páni,

 

     podľa Ústavy  Slovenskej republiky sa  o odpovediach na

interpelácie  poslancov  koná  rozprava.  Preto  som prišiel

k tomuto pultu, lebo podľa schválených pravidiel sa rozprava

koná od rečníckeho pultu.

 

     Rád by  som reagoval na odpoveď  predsedu vlády na moju

interpeláciu, ktorú som mu adresoval  v máji 1996, a odpoveď

mne je adresovaná 16. 12. 1996.

 

     V tejto  odpovedi, resp. v interpelácii  v máji som po-

žiadal predsedu vlády, aby  ma informoval o pozitívnych sig-

náloch, ktoré  vyslalo Slovensko do  zahraničia v súvislosti

so začleňovaním sa do Európskej  únie, aby som ako člen Spo-

ločného parlamentného výboru Európskej únie a Slovenskej re-

publiky  mohol dobre  reprezentovať Slovensko  na zasadnutí,

ktoré sa  chystalo vtedy v  júni v Bruseli.  Odvtedy už boli

dve  zasadnutia spoločného  parlamentného výboru,  teraz som

dostal odpoveď. Žiaľ,  nie so všetkým, čo v  tej odpovedi je

napísané, môžem  súhlasiť, a teda  chcem vyjadriť aj  nahlas

svoju nespokojnosť.

 

     Pán predseda vlády píše, akoby takmer všetko bolo v po-

riadku. Ja  by som rád  uviedol niektoré skutočnosti,  ktoré

ukazujú, že nie všetko je v poriadku.

 

     V jeho odpovedi je veta, že Slovenská republika rešpek-

tuje a dodržiava všetky demokratické normy vyplývajúce z ús-

tavy a  zákonov a normy a  záväzky vyplývajúce z medzinárod-

ných dohovorov.

 

     Rád by som  upozornil na zákony číslo 254  a 255 o Slo-

venskom  rozhlase a  Slovenskej televízii,  konkrétne na tie

paragrafy, ktoré hovoria o zabezpečení objektívnosti a nezá-

vislosti týchto dvoch verejnoprávnych médií. Na zabezpečenie

objektívnosti  a nezávislosti  týchto dvoch  verejnoprávnych

médií podľa spomínaných zákonov  slúži Rada Slovenského roz-

hlasu  a Rada  Slovenskej televízie.  Pamätám sa  na verejné

prísľuby predsedu vlády, ktorý povedal,  že je možné, aby sa

aj  opoziční kandidáti,  nemyslím teraz  členovia, ale  takí

kandidáti, ktorých navrhne opozícia, stali členmi týchto me-

diálnych rád a mohli  sa podieľať na zabezpečovaní objektív-

nosti a nezávislosti v zmysle stanovených zákonov, ale že sa

to nestane  v septembri, ako  boli sľubované iné  zmeny, ale

v novembri,  pretože  vtedy  uplynie  funkčné obdobie jednej

tretine členov týchto rád.

 

     Žiaľ, obdobie uplynulo, Národná rada volila príslušných

zástupcov a nikoho, nikoho z tých kandidátov, ktorých kandi-

dovali opozičné strany či z pravej, či z ľavej strany, niko-

ho vládna koalícia nezvolila.  Nerozumiem teda celkom dobre,

to je váš problém, pani kolegyňa,  nie náš, že sme sa my ne-

dohodli, keby väčšina sa dohodla,  tak je všetko v poriadku.

Chcem teda povedať, že vidím problém v zabezpečení objektív-

nosti a nezávislosti podľa zákonov  254 a 255 o týchto dvoch

verejnoprávnych médiách.

 

     Ďalej sa v odpovedi predsedu vlády hovorí, že v Sloven-

skej republike sú plne rešpektované práva národnostných men-

šín,  ich úroveň  v Slovenskej  republike predstavuje  vyšší

európsky štandard, a v ďalšej časti hovorí o tom, že zákonom

o používaní jazykov  menšín sa zaoberala Rada  vlády pre ná-

rodnostné  menšiny a  jeho vypracovanie  neodporučila. Chcem

povedať, že od roku 1995,  keď sme schválili zákon o štátnom

jazyku, ktorým sme naplnili ústavný článok 6 o štátnom jazy-

ku,  od tohto  momentu vzniklo  na Slovensku  právne vákuum,

ktoré konštatoval aj vysoký komisár  OBSE Max van der Stoel,

a ktoré sa týka jednej  konkrétnej oblasti, totiž používania

menšinových  jazykov alebo  iných jazykov  v úradnom  styku.

S takýmto právom počíta naša ústava v  článku 6 ods. 2 a po-

číta takisto v článku 34 ods.  2 písm. b), kde hovorí o tom,

že používanie iných jazykov v úradnom styku upraví zákon.

 

     Ak sa naša republika a menovite aj predseda vlády odvo-

láva na to, že na Slovensku máme 34 zákonov, ktoré rozličným

spôsobom  upravujú postavenie  menšín, resp.  používanie ich

jazykov, rád by som ho upozornil, že od novembra 1995 nemáme

na Slovensku žiadny zákon, ktorý by upravoval používanie ja-

zykov  menšín v  úradnom styku.  Nemám na  mysli teraz súdny

proces,  resp.  trestné  alebo  občianskoprávne konanie, tam

príslušné normy existujú, ale  administratívny styk, to zna-

mená styk občana dnes s  okresným a krajským úradom v zmysle

schválenej štruktúry štátnej správy. Takáto norma nie je ani

jedna z  tých 34. To  znamená, že existuje  tu nesúlad alebo

jednoducho problém, ktorý treba zvládnuť, a napriek tomu, že

rada vlády, teda jej  poradný orgán, odporučila vláde, alebo

teda  neodporučila prijať  osobitný zákon,  chcem sa opýtať,

ako bude na túto situáciu reagovať vláda Slovenskej republi-

ky a či zváži prijatie zákona, ktorý predpokladá naša vlast-

ná slovenská ústava. Viem, že  pýtať sa v tejto chvíli môžem

LEN takpovediac  rečnícky, pretože nemá mi  kto alebo nemusí

mi nikto odpovedať,  ak by chcel vystúpiť pán  premiér a vy-

svetliť to, ja by som bol veľmi rád.

 

     Chcem povedať, že tu teda  vidím istý problém v rešpek-

tovaní práv národnostných menšín,  tak ako ich garantuje Ús-

tava Slovenskej republiky, pretože  na ich vykonanie predpo-

kladá naša ústava samostatný zákon.

 

     Ďalšia časť odpovede predsedu  vlády sa týka postavenia

opozície v Národnej rade Slovenskej republiky. Predseda vlá-

dy vo svojej odpovedi  konštatuje, že otázka postavenia opo-

zície v Národnej rade je rešpektovaná, že boli brané do úva-

hy niektoré pripomienky a došlo tu  k istým zmenám a že bola

snaha zo strany koaličných  politických strán túto situáciu,

postavenie opozície, ďalej zlepšiť. Chcem povedať, že zazne-

li  z úst  predstaviteľov vládnej  koalície veľmi  konkrétne

prísľuby k tejto téme počas júna 1996, počas politickej krí-

zy, ak sa to dá tak nazvať. Nechcem tu používať žiadne silné

slová, ale vtedy bolo povedané, že k týmto otázkam sa parla-

ment vráti  v septembri. Septembrovú  schôdzu máme dávno  za

sebou, takisto ako novembrovú a decembrovú a k týmto otázkam

sme sa nevrátili.

 

     Je pravda, že v súvislosti s prijatím nového rokovacie-

ho poriadku sa už  zmenilo zloženie Mandátového a imunitného

výboru, je postavený na proporčnom princípe, čo považujem za

dobrý a  pozitívny krok. Takisto dúfam,  že na tejto schôdzi

zvládneme druhú  časť, ku ktorej  sme sa zaviazali  prijatím

rokovacieho poriadku,  a to zloženie  Osobitných kontrolných

výborov na kontrolu tajných služieb, takisto na pomere, kto-

rý odráža zloženie tohto parlamentu. To sú pozitívne kroky.

 

     Musím však nahlas konštatovať a takisto povedať, že ne-

vidím  všetky  oblasti  alebo  všetky  problémy už vyriešené

a nepovažujem  ich za  vyriešené. Mimo  kontroly parlamentu,

resp. mimo pluralitnej  kontroly zostáva privatizácia. Výbor

pre  hospodárstvo, privatizáciu  a podnikanie  má ustanovenú

osobitnú  komisiu  od  roku  1994  na kontrolu privatizácie.

V tejto komisii  nie je zastúpený ani  jeden poslanec opozí-

cie. Ani  jeden poslanec opozície sa  teda nemôže priamo po-

dieľať na  kontrole privatizácie. V dozornej  rade Fondu ná-

rodného majetku, ktorá je typickým kontrolným orgánom, nese-

  ani jeden  predstaviteľ opozičných  strán alebo opozičný

kandidát, to znamená, že takisto nie je možné nejakým spôso-

bom kontrolovať priebeh privatizácie. Dlhodobo odmieta tento

parlament prijať normu, ktorá  by aspoň Najvyššiemu kontrol-

nému  úradu umožnila  kontrolovať privatizáciu mechanizmami,

ktoré má Najvyšší  kontrolný úrad zverené v ústave  a v prí-

slušných zákonoch. O kontrole médií, resp. zabezpečovaní ob-

jektívnosti  a nezávislosti  som už  hovoril. Toto považujem

takisto  za  oblasť,  ktorá  z  hľadiska postavenia opozície

a kontroly moci nie je zabezpečená.

 

     Pán predseda vlády píše, že komunikácia koalície a opo-

zície je len čiastočná vďaka nekomunikatívnemu prístupu opo-

zície. Myslím si, že dnes a tu, pretože som veľmi rád, že po

dlhom-dlhom čase predseda vlády prišiel medzi poslancov, od-

povedal na  ich otázky a  zostal aj na  tomto bode programu,

mohli by sme si tu vypočuť z jeho úst informáciu, kedy pred-

pokladá, že sa môže  uskutočniť alebo sa uskutoční politické

stretnutie koalície a opozície,  pretože to by som považoval

za ďalší  pozitívny signál, ktorý by  mohlo vyslať Slovensko

do zahraničia a takisto,  samozrejme, zvládnuť riešenie svo-

jich vnútorných problémov.

 

     V súvislosti s poslednou vetou odpovede predsedu vlády,

že vláda  sa snaží o maximálne  plnenie kritérií stanovených

kodanským  summitom Európskej  únie, je  podľa neho potrebné

vidieť nevyhnutnú postupnosť tohto procesu. Myslím si, že je

to dobrá  myšlienka, a chcel by  som sa opýtať, či  je možné

očakávať ďalšie pozitívne signály, ktoré by prehlbovali ten-

to trend vzťahu medzi koalíciou a opozíciou, ktorý sa nastú-

pil niektorými  pozitívnymi zmenami, lebo  sa zdá, že  už sa

žiadnych ďalších zmien nedočkáme.

 

     Na záver, pretože tak to predpokladá rokovací poriadok,

by som chcel navrhnúť uznesenie Národnej rady Slovenskej re-

publiky k  odpovedi, ktorú mi pod číslom  40 zaslal predseda

vlády.

 

     Návrh uznesenia: "Národná rada Slovenskej republiky be-

rie na  vedomie odpoveď predsedu  vlády Slovenskej republiky

na interpeláciu poslanca Ftáčnika z 15. schôdze Národnej ra-

dy a  žiada vládu Slovenskej  republiky, aby v  zmysle § 128

rokovacieho poriadku predložila Národnej rade správu o plne-

ní kritérií pre vstup do Európskej únie, stanovený kodanským

summitom Európskej únie, Slovenskou republikou  v termíne do

31. 3. 1997."

 

     Považujem za  rozumné požiadať vládu  o predloženie ta-

kejto  správy, aby  sme mali  zachytené, kam  sme sa dostali

zhruba za dva roky od toho času, keď Slovenská republika po-

žiadala o vstup do Európskej únie oficiálnou prihláškou, aby

sme  si zhodnotili  sami pre  seba, ako  sme pokročili, lebo

viem, že je to dlhý a  náročný proces, postupný, ako sme po-

kročili pri napĺňaní konkrétnych kritérií.

 

     Toľko  k odpovedi  číslo 40,  ktorú mi  zaslal predseda

vlády.

 

     Keď už  som pri pulte  a prítomný je  aj predseda vlády

Slovenskej  republiky,  chcel  by  som  sa  na  neho obrátiť

s otázkou, ktorú som  mu položil v hodine otázok,  ale na ňu

sa nedostalo, kedy od  neho dostanem odpoveď na interpeláciu

rovnako z 15. schôdze  Národnej rady Slovenskej republiky vo

veci jeho názoru na postup ministra Jána Siteka pri umožnení

letu  vojenského špeciálu  na ples  Východoslovenských žele-

ziarní.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pán poslanec, ale toto sú nie odpovede na interpelácie.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Toto sú odpovede na  interpelácie, pán predsedajúci. Ja

sa domáham odpovede, ktorú som nedostal od mája minulého ro-

ku, a  chcem sa veľmi  úctivo spýtať pána  predsedu, kedy tú

odpoveď dostanem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Hodina otázok už bola.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Nie. Toto je teraz bod odpovede na interpelácie. Ja som

už nedostal odpoveď  zo 4 alebo 6 schôdzí,  napriek tomu, že

ústava hovorí do 30 dní. Pýtam sa, opakujem ešte raz, úctivo

predsedu vlády, kedy si splní  svoju ústavnú povinnosť a od-

povie na moju interpeláciu.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pán premiér bude odpovedať.

 

Predseda vlády SR V. Mečiar:

 

     Je jedna pekná modlitba,  ktorej text je takýto: "Bará-

nok boží, ktorý snímaš hriechy  sveta". Modlia sa ju veriaci

v kostole. A  zrejme vy v opozícii  niekoho potrebujete, kto

by snímal  vaše hriechy. Potrebujete mať  buď človeka, alebo

organizáciu, proti ktorej môžete byť, pretože neviete byť za

niečo. A preto v tomto  negatívnom obraze musíte robiť poli-

tiku,  musíte  robiť  komunikáciu  a  musíte hľadať zádrapky

a zámienky,  aby ste  dokazovali nutnosť  svojej existencie.

Pokiaľ ide o takto chápanú politiku, to nie je moja politika

a ani ju  takto nerozumiem a  nechcem v živote  rozumieť. Ja

nechcem, pán  poslanec, aby ste mali  moje názory. Ale prečo

ja mám mať vaše?

 

     Pokiaľ ide o otázky, o  ktorých ste tu hovorili, dovoľ-

te, aby som vás upozornil na niekoľko chýb, ktorých sa zrej-

me  z nepresnosti,  s prevelikou  úctou voči  vám, dopúšťate

tým, že ju prezentujete pred týmto plénom.

 

     Po prvé - vnútorné pomery v parlamente upravuje rokova-

cí poriadok Národnej rady  Slovenskej republiky. Je prijatý,

dokonca väčšinou hlasov. Je  demokratický. Ste jeden zo spo-

lupredkladateľov, opozícia  vás podporila, pán  poslanec. Sú

vnútorné  pomery  parlamentu  týmto zákonom  riešené? To, čo

treba na jeho vykonanie urobiť, vykonajte.

 

     Po ďalšie. Pán poslanec, hovoríte, čo všetko, aké záko-

ny má vláda predložiť, ale  vláda je len jeden zo subjektov,

ktorý má legislatívnu iniciatívu.  Ďalšiu máte vy, poslanci.

Prečo  hovoríte, čo  nerobí ten  druhý? Prečo  nerobíte sami

a nepredložíte  materiál? Veď  keď máte  také bohaté analýzy

a poznatky, čo vám  v tom bráni? Sme na  tom rovnako. Ja mám

takisto jeden  iniciatívny hlas, ako vy  máte 150 iniciatív-

nych hlasov v parlamente. Robte,  keď máte chuť robiť. Nikto

vám v tom nebráni.

 

     Ďalej by som bol veľmi  rád, keby sme už prestali bože-

kať  a plakať  nad nedohodou  v oblasti  mediálnej politiky,

pretože to, čo som povedal,  je všetko pravda, ale je pravda

aj to, že pred septembrovým plénom som práve Stranu demokra-

tickej ľavice požiadal o stretnutie, aby sme sa o týchto ve-

ciach dohodli, a mám i doklady, kde mi oznamujete, že neprí-

dete. Fakt je  aj to, že keď sa  robilo rokovanie v Národnej

rade k  týmto otázkam, že  Hnutie za demokratické  Slovensko

nenominovalo straníckych kandidátov a čakalo, že dôjde k po-

litickým dohodám, a nedošlo. Čiže vašu neschopnosť komuniko-

vať nepripočítavajte mne.

 

     Pokiaľ ide o stretnutia politických subjektov, tak tak-

isto prestaňte  plakať sami nad sebou  a ľutovať sa, pretože

vy ste  na tom väčšou  mierou vinní. 22.  januára tohto roku

som naznačil a pozval strany na politickú konzultáciu. Prvý,

kto odmietol, bola SDĽ, lebo  nemá predsedu na Slovensku. Je

vás málo podpredsedov? Neprijali  ste pozvanie, tak neľutuj-

te, že vás nepozývam. (Reakcia  poslanca v pléne.) Ale nevy-

právajte, to si  od vás vyprosím, aj keď  ste poslanec. Roz-

právate s  predsedom vlády, podľa  toho sa správajte.  (Hluk

v sále.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pán premiér... (Prejavy nesúhlasu v sále.)

 

     Pokoj, páni.

 

Predseda vlády SR V. Mečiar:

 

     22. januára... (Hluk a pokriky v sále.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Páni poslanci, pokoj.

 

Predseda vlády SR V. Mečiar:

 

     Ak ste naučení na seba štekať, nič proti tomu nemám. Na

seba si to neprajem. Som v  Národnej rade, tak sa podľa toho

správajte.  Pán Javorský,  vy  mi  najmenej máte  čo vytýkať

v tomto smere.

 

     Pokiaľ ide o politické  strany, druhý termín na rokova-

nie  navrhli 29.  januára, keď  tu bol  predseda chorvátskej

vlády. Termín bol nemožný.

 

     Potom dali politické strany  návrh na rokovanie. Ako to

vyzerá? Nechcú rokovať s  predsedom vlády, hoci ich predseda

vlády pozýva.  S kým chcú  rokovať? Keď idú  k prezidentovi,

podľa  redakcie Pravdy  päťkrát za  január, žiadne predbežné

podmienky nedávali.  Prečo ich dávajú  na rokovanie so  mnou

a ja  som povinný  ich prijímať?  Ďalej sa  tu hovorí to, že

nemôže byť  stretnutie na Úrade vlády,  ale v Národnej rade.

Prepáčte, do Národnej rady ma môže pozvať predseda parlamen-

tu, ktorý zodpovedá za správu  objektu a zodpovedá za to, čo

sa v  tomto objekte koná.  Takisto pokiaľ ide  o tretiu pod-

mienku -  uznať, že Demokratická strana  je strana, ktorá je

v parlamente parlamentnou stranou, nemôžem.  Je to v rozpore

so  všetkými zákonmi  a Ústavou  Slovenskej republiky.  Čiže

stretnutie nebude. Ja ho nechcem? Nič sa nestane.

 

     Pokiaľ ide  o ostatné otázky, na  ktoré ste, pán posla-

nec, upozorňovali ako na závažné spoločenské alebo politické

problémy,  najmä o  otázku národnostných  menšín, dovolím si

upozorniť, že konanie osôb  pred orgánmi štátu upravuje nie-

koľko poriadkov. Je  to - po prvé -  v súdnom konaní Trestný

poriadok, kde  sa na tieto otázky  dbá, je to Občianskosúdny

poriadok, kde sa na tieto otázky dbá, a je to zákon o správ-

nom konaní,  kde sa takisto na  tieto otázky dbá. Nie  je tu

stav právneho  vákua. Aj keď ústava  hovorí, že tieto vzťahy

budú upravené zákonom, v žiadnom  prípade sa nehovorí, že to

má byť jedným zákonom. Ak sú tieto vzťahy upravené množstvom

zákonov a  sú vykonateľné zákony,  tak potom o  čo ide? Tak-

isto, keď tu boli experti zo  zahraničia, pýtal som sa, o čo

ide. O jednu  normu, v ktorej to bude  všetko zhrnuté, alebo

o inú kvalitu normy, keď táto vyhovuje všetkým medzinárodným

štandardom? A  to posúdenie bolo vykonané.  Preto aj v tejto

politike vláda zastáva ten názor, ktorý má, a tento druh ko-

nania, ktorý má.

 

     Pokiaľ ide o otázky,  ktoré súvisia s ďalšími probléma-

mi, ktoré ste tu  rozvádzali - let do Košíc, veď ste odpoveď

dostali. V tej odpovedi je  presne napísané, budem teraz ci-

tovať:  "Pokiaľ nie  je preukázané  porušenie zákona, nemôže

byť sankcia." Môže sa vám vec nepáčiť, ale keď nie je proti-

zákonná, nemôžem konať inak.

 

     Pokiaľ ide  o druhé otázky,  ktoré súvisia s  viacerými

problémami, ktoré  ste tu otvorili  o vzťahoch a  spolupráci

politických subjektov, ja uznávam, že stav, ktorý je na Slo-

vensku,  nie  je  normálny,  ale  takisto  ho  považujem  za

prechodný a za vývoj,  ktorý povedie k nejakým kvalitatívnym

a kvantitatívnym zmenám  v priebehu niekoľkých  rokov a nedá

sa urobiť z večera do rána. A som rád, že tento stav sa udr-

žuje aspoň na tej úrovni a nejde do hlbšej konfrontácie, po-

tom, čo vidíme, ako  konfrontácie prebiehajú okolo vo viace-

rých štátoch.  Aspoň toto že  sa dokáže, ja  to považujem do

istej miery  za úspech, aj keď  si myslím, že veci  by mohli

byť ďalej. Lenže na  každý valčík potrebujete dvoch. Nestačí

iba,  že vládna  koalícia chce,  aj ten  druhý tanečník musí

tiež chcieť a vedieť.

 

     Pokiaľ ide o otázky, ktoré súvisia s vývojom Slovenskej

republiky  a  niektorými  nadhodenými  problémami,  dnes sme

v oblasti  hospodárskej i  sociálnej na  križovatke. Prijali

sme istý program, ktorý sa napĺňa, dosahuje svoje vyvrchole-

nie, a stojíme na križovatke dvoch nových ekonomických prob-

lémov. Jeden z týchto ekonomických problémov ide k racionál-

nej, triezvej  politike, ktorá musí vychádzať  z toho, že sa

budú  robiť rozvojové  impulzy rozvoja,  stabilizovať menový

a finančný vývoj a stabilizovať platobné vzťahy štátu. Druhý

ide smerom k sociálnym tlakom, ktoré už nemôžeme robiť v tom

tempe a rozsahu, ktorý sme robili v rokoch 1995 a 1996, kto-

rý by viedol  k podobným analógiám, aké sú  v okolitých štá-

toch, a platobnými vzťahmi by rozriešil ekonomiku. Samozrej-

me,  že  na  takéto  rozhodnutia  treba  aj politickú dohodu

a treba ich  aj poznať. Bohužiaľ,  s výnimkou tejto  schôdze

ich  nieto kde  prezentovať, pretože  stretnutia s opozíciou

nebývajú a nie je to iba naša vec.

 

     Z hľadiska týchto zámerov  v ekonomike, ktoré sú posta-

vené na najbližšie obdobie,  buď  prijmeme rozumné opatrenia

revitalizácie ekonomiky s istou  dávkou reštrikcie, alebo na

konci tohto roka budeme  mať problém udržať terajšiu úroveň,

nie  zlepšenie, terajšiu  úroveň  udržať,  aby sme  nešli do

prudkého prepadu. Tieto  opatrenia sú dohodnuté, pripravené,

smerujú k  riešeniam a závisia  od toho, páni  poslanci, bez

ohľadu na  to, v ktorej  strane ste, pretože  vy žijete tiež

z tých peňazí, reprezentujete tento štát a predstavujete je-

ho politiku a jeho záujmy, to je jedno, z ktorej strany ste,

ako ich podporíte. Vláda môže  robiť do takej miery, do akej

miery má v jednotlivých krokoch  podporu. K tomu sa vyžadujú

rozsiahle opatrenia v bankovom systéme, nielen v oblasti re-

vitalizácie, vrátane privatizácie bánk.

 

     Pokiaľ ide o otázky  privatizácie, rád by som upozornil

na niekoľko detailov, o ktorých sa mnoho hovorí, ale unikajú

všeobecnej pozornosti.

 

     Banky  sú všetky  sprivatizované. Za  sprivatizovanú sa

považuje banka,  v ktorej je privatizovaný  majetok na 51 %.

To  sú európske  normy, také  sú všetky.  K zásadným  zmenám

v privatizácii došlo  v rokoch 1991-1992. Za  mojej vlády sa

nesprivatizovalo nič. Pokiaľ ide o  závery, čo je v privati-

zácii, tak by som rád upozornil, že v privatizácii sú podie-

ly vo Fonde národného majetku,  ktoré už neznamenajú ani len

kontrolný  balík, ale sú v  Investičnej  a rozvojovej  banke

33 % a vo Všeobecnej úverovej banke 17 %. To je všetko, páni

poslanci, o čom je dnes reč a o čom je krik.

 

     Pokiaľ ide o otázky vytvárania a pohybu týchto privati-

začných akcií, nesmerujú k ovládnutiu bánk, pretože majority

sú vytvorené mimo vplyvu  vlády Slovenskej republiky. Tie už

dnes reálne  existujú. Ide o možnosť  v nakladaní s podielmi

vytvoriť   inú   majoritu,   urobiť   adresných   vlastníkov

a v  dôsledku toho  potom prejsť  na zmenu  štruktúry a táto

zmena štruktúry  musí byť aj v  kapitálovej primeranosti, aj

v portfóliu bánk,  aj v likvidácii  starých dlhov, ktoré 

v nevratných úveroch a podobne.  Áno, otvorene hovorím, taký

je zámer vlády. Ale ako to chcete urobiť inak? Vo Všeobecnej

úverovej banke  má 34 %  vlastníctva Fond národného  majetku

Českej  republiky. Jednoduchým  posunom 17 %  z existujúceho

sprivatizovaného stavu  sa vytvorí nová  majorita, keď Česká

republika bude  chcieť, do polroka  je vlastníkom Všeobecnej

úverovej banky. A Fond národného majetku Českej republiky to

bude chcieť. Ako tomu chcete zabrániť? Tie privatizačné pro-

cesy sú mimo nás.

 

     Pokiaľ ide  o ekonomického strašiaka, že  by bol za tým

politický aspekt - nie je. Nie je a nebude. Ide skôr o tieto

aspekty, ktoré  súvisia so štrukturálnymi  zmenami v bankách

a ktoré iba  v rokoch 1997  a 1978 budú  vyžadovať minimálne

dávku  70 mld  korún. Vláda  vie túto  sumu sústrediť  a vie

nájsť techniku, ako tento stav  vyriešiť, ale bez vašej pod-

pory to nepôjde.

 

     Pokiaľ ide o otázky, ktoré súvisia s problémami, o kto-

rých hovoril pán poslanec vo vzťahu k Rade Európy a k ostat-

ným európskym  orgánom, rád by  som upozornil, že  Slovensko

reprezentuje  aj vláda,  ale nielen  vláda. Ak  ide o záujem

Slovenskej republiky, mala by existovať v zásadných otázkach

minimálna dohoda. Taká dohoda je deklarovaná, nie je faktic-

ky naplnená.  Aj strany, ktoré  deklarujú, že chcú  podporiť

NATO, faktickým postupom vytvárajú dojem nestabilného štátu,

ktorý v  NATO byť nemôže. Prijatie  alebo neprijatie do NATO

nie  je  otázka  osoby  alebo  koalície.  To je otázka štátu

a príslušnosti  k mocensko-politickej  štruktúre na desiatky

rokov. Treba ho preto riešiť s týmto vedomím.

 

     To isté je v otázkach Európskej únie a integrácie, pri-

čom vás chcem uistiť, že so Slovenskou republikou určite bu-

dú začaté rozhovory tak,  ako so všetkými ostatnými. Určite.

Všetky pochybnosti sú v tomto smere zbytočné. Ale pokiaľ ide

o ich výsledok, dobu trvania, to závisí od vývoja po voľbách

v roku 1998.  Aj keď  rozhovory  budú trvať - spodná hranica

4 roky, odhady  optimistov 2 až 3  roky. Skôr je realistická

tá horná hranica, pretože  je tam množstvo protichodných zá-

ujmov.

 

     Preto  po  tejto  stránke  postup  v základných veciach

a politika  Slovenska  je  súhrnom  všetkých politík:  vláda

- prezident -  parlament - opozícia - koalícia - ostatné ne-

stranícke subjekty. Ak budeme  donekonečna vychádzať z tézy,

že jediný príslušný orgán na riešenie vnútropolitických dis-

kusií a miesto, kde vieme diskutovať, je Rada Európy, Európ-

sky parlament,  tak sme tento  zápas prehrali skôr,  ako sme

doň vstúpili.  Vláda nemá nesplnené resty,  ale vláda nie je

nadriadená politickým stranám, vláda  nie je nadriadená par-

lamentu, vláda nie je nadriadená prezidentovi, aby určovala,

kto čo môže a čo urobí  v zahraničí. Ona je súčasť tejto po-

litiky, tvorí ju, ale súčasne na niektoré chyby dopláca zby-

točne  vynaloženými krokmi,  energiou a  prekonávaním blokov

nedôvery,  ktoré sa  postupne lámu,  ale ide  to stále ďalej

a ďalej.

 

     Pokiaľ ide  o obavy, či  Slovenská republika je,  alebo

nie je  izolovaná a či je  v zahraničí akceptovaná - áno, je

akceptovaná, nie  je izolovaná. Aj  významné návštevy, ktoré

sa  pripravujú na  marec,  potvrdzujú,  že záujem,  ktorý je

o Slovensko, nie  je len záujem  o investície, to  je záujem

o politickú spoluprácu a podporu v mnohých oblastiach vývoja

vo svete, v globálnom vôbec a dvojstranných vzťahov takisto.

 

     Dámy a  páni, vidieť veci  iba očami straníka  je dobré

pre stranu. Vidieť veci očami politika je dobré pre štát. My

sa dostávame  stále do pochybností a  do rozmeru straníckeho

a politického. Straník ešte nie je politik. Budem veľmi rád,

keď sa podarí dopracovať a prekročiť úzko stranícke hľadiská

a nájsť riešenia politické, politické  pre štát, nájsť poli-

tickú kultúru,  ktorá v mnohých  krajinách umožní diskutovať

i tým, čo sa  radi veľmi nemajú a čo vo  voľbách idú do seba

v boji o  dôveru občanov, čo  idú do seba  pri každej chybe,

ktorú  výkonná moc  urobí. To  je správne.  Ale nesprávne je

umelé  vyrábanie afér,  problémov a  prezentácia v zahraničí

ako rozkladu štátu. Na to doplácame všetci, aj vy, aj vládna

koalícia,  aj občania  tohto štátu.  Preto istá  dávka zmeny

kultúry, nevyhnutnosť zmeny  správania politických subjektov

v zahraničí, všetkých,  ktorí sú v  parlamente, nadradiť zá-

ujem štátu  nad stranícky, je  podmienka toho, aby  sme boli

úspešní.  Ak to  nedokážete, nesiete  spolupodiel za  vývoj,

ktorý tu bude.

 

     Pokiaľ ide o ochotu jednotlivých strán vládnej koalície

k spolupráci, nechýba. No všetko musí  byť proces a musí byť

dohoda. I  v parlamente boli urobené  pozitívne kroky smerom

k Európskej  únii, smerom  k Osobitnému  kontrolnému orgánu,

Vojenskému  spravodajstvu, mandátovému  a imunitnému výboru,

permanentne trvá ponuka pre  Stranu demokratickej ľavice, že

sme sa zaviazali, že podporíme ich kandidáta na funkciu pod-

predsedu Národnej rady. Keď tá osoba bude vyzdvihnutá, prečo

by nie? Dodnes nie je. Takže, keď bude, nech sa páči.

 

     Pokiaľ ide  o otázky, ktoré súvisia  s ďalšou činnosťou

vlády a  vládnej koalície a s  otázkami zmeny do budúcnosti,

pre nás je zásadné vedieť,  ako sa bude vyvíjať toto funkčné

obdobie,  lehota  ukončenia,  spôsob  volieb,  poznať otázky

tvorby programov v strednom a dlhodobom horizonte Slovenska.

 

     Pre nás je zásadné pripraviť programy tak, aby sme moh-

li prezentovať občanom pohľady a výkon vládnej koalície, ale

aj výkon jednotlivých strán na  báze súťaživosti. Ak k týmto

dohodám  nedôjde? Čas  rieši všetko.  Rieši aj  zodpovednosť

a rieši aj mieru prínosu osôb  a strán. Čas preveruje správ-

nosť našich krokov a preveruje aj správnosť rozhodnutí.

 

 

     Žehnaj  vám  Boh,  aby   vaše  rozhodnutia  boli  dobré

a správne, aby ste sa mohli v roku 1998 pred občanmi prezen-

tovať pozitívne. Vládna koalícia má s čím.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu premiérovi. Nech sa páči, pán Ftáčnik, má-

te dve minúty.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán podpredseda,

 

     ja miniem svoj vzácny čas na to, aby som vás upozornil,

že ste neurobili to, čo ste mali podľa rokovacieho poriadku,

teda vymazali  z tabule rečníkov  prihlásených v odpovediach

do rozpravy,  uzavreli zoznam prihlásených  rečníkov, aby ja

som  s tou  deviatkou mohol  mať faktickú  poznámku. Mám  ju

a chcem reagovať na predsedu  vlády, pretože, vážené kolegy-

ne, kolegovia, je rozprava a v rozprave možno prednášať fak-

tické poznámky.

 

     Chcem  kratučko zareagovať  na to,  čo povedal predseda

vlády v rozsahu, ktorý mi dáva rokovací poriadok. Budem veľ-

mi stručný.

 

     K zákonu o jazykoch menšín existuje odpoveď podpredsedu

vlády  pána  Kalmana,  ktorý  nám  napísal, kolegovi Petrovi

Weissovi, že  v II. polroku  1996 vláda pripraví  normu. Keď

budeme vedieť, že vláda sa touto otázkou nechce  alebo nemô-

že zaoberať, ale musí to povedať jasne a zrozumiteľne, potom

môžeme  využiť svoju  poslaneckú iniciatívu.  Ale vychádzali

sme z toho, že tu  zneli prísľuby ústavných činiteľov, že sa

toto stane. Máme to dokumentované  písomne. Ja si myslím, že

je to citlivá problematika,  ktorá môže pomôcť Slovensku na-

plniť tie ustanovenia, ktoré si dalo Slovensko do ústavy.

 

     Vo zvyšných  48 sekundách sa chcem  vyjadriť k tomu os-

tatnému.

 

     Pán predseda  vlády, nebudem reagovať  na tú časť,  kde

ste hovorili  ako predseda politickej strany,  lebo dnes sme

na  pôde parlamentu  a interpelujeme  alebo obraciame  sa na

členov vlády ako na členov vlády.  Ja aj v tomto vidím prob-

lém onoho  avizovaného stretnutia 22. 1.  1997, kde predseda

vlády a predseda politickej strany je ten istý. Musí byť. Je

taká skutočnosť, ale v tomto možno bol problém, že predsedo-

via strán sa chceli stretnúť  s partnerom, s predsedom poli-

tickej strany. Z vášho vystúpenia  mám ten dojem, že z vašej

strany záujem o dialóg s  politickými stranami trvá, že máte

  záujem, a  ja verím  a tým  chcem ukončiť svoju faktickú

poznámku, že  sa takéto stretnutie na  politickej úrovni čo-

skoro uskutoční.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Čarnogurský.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Pán predsedajúci, budem mať  pripomienky k trom odpove-

diam na  moje interpelácie, ale  predtým než začnem,  by som

chcel mať krátku faktickú poznámku na predchádzajúci prednes

predsedu vlády, a síce, pán predseda vlády, či považujete za

vkusné tu dávať lekcie  zo slušného správania opozícii alebo

poslancom,  po  tom,  ako  ste  sa  na  minulom mítingu HZDS

v Športovej hale hrdo prihlásili  k výroku predsedu Národnej

rady Ivana Gašparoviča na adresu prezidenta republiky, že je

starý chuj. (Potlesk a smiech.)

 

     Ale  teraz pristupujem  k svojim  pripomienkam. Ako som

povedal, mám ich tri.

 

     Prvú pripomienku mám k odpovedi podpredsedu vlády a mi-

nistra financií  pána Kozlíka na moju  interpeláciu, kde som

sa  domáhal prístupu  k podkladom,  k hláseniam  organizácií

o nákladoch  politických  strán  na  volebnú  kampaň  v roku

1994, kedy mi umožní nahliadnuť do týchto hlásení. V odpove-

di na  moju interpeláciu pán  podpredseda vlády mi  odmietol

umožniť nahliadnuť do týchto podkladov. Chcem povedať toľko,

že zákon o  poslancoch, a síce § 12 písm.  h) hovorí, že po-

slanci sú oprávnení najmä požadovať od členov vlády atď. in-

formácie, vysvetlenia, podklady  potrebné na výkon poslanec-

kej funkcie. V tomto  prípade podkladmi, ktoré potrebujem na

výkon  svojej poslaneckej  funkcie, sú  hlásenia organizácií

o nákladoch politických strán vo volebnej kampani označených

tam v zákone 231/1994.

 

     Z odpovede, ktorú som  dostal od podpredsedu vlády pána

Kozlíka, sa nedajú jednoducho  zistiť niektoré náklady, pre-

tože pán podpredseda vlády mi  vo svojej odpovedi akosi pre-

interpretoval hlásenia, ktoré jeho  ministerstvo má. Ale na-

priek tomu vyhlasujem, že som ochotný sa uspokojiť s odpove-

ďou podpredsedu vlády pána Kozlíka, ak mi povie, aké náklady

vynaložilo HZDS na billboardy vo volebnej kampani roku 1994.

 

     Čiste na dôvažok k  tejto svojej poznámke chcem povedať

toľko, že § 130 teraz platného rokovacieho poriadku vyžaduje

od interpelovaného, čiže v tomto prípade od pána podpredsedu

vlády, aby  bol prítomný na tejto  rozprave, pán podpredseda

vlády tu pred chvíľou  bol, pri predchádzajúcom bode progra-

mu, teraz tu nie je,  čiže aj svojou neprítomnosťou na tomto

bode programu porušil zákon  rovnako, ako porušil zákon svo-

jou odpoveďou na moju interpeláciu. Ale opakujem, som ochot-

ný uspokojiť sa s jeho odpoveďou na moju interpeláciu, ak mi

oznámi tú  informáciu, ktorú od neho  požadujem, to znamená,

koľko vynaložilo HZDS na billboardovú kampaň v roku 1994.

 

     Druhá pripomienka  je k odpovedi  ministra privatizácie

pána Bisáka  na moju interpeláciu, v  ktorej som sa domáhal,

aby mi uviedol,  koľko zamestnaneckých akciových spoločností

alebo spoločností s ručením obmedzeným sa zúčastnilo na pri-

vatizácii, alebo inými slovami,  koľkí boli úspešní v priva-

tizácii  "svojho podniku".  Pán minister  Bisák mi odpovedá,

pravdu povediac  podľa zákona, musím to  konštatovať, že mi-

nisterstvo privatizácie nemá o  tom prehľad, pretože to robí

Fond  národného majetku,  teda ministerstvo  privatizácie sa

nemôže dostať k týmto podkladom, a  preto mi na to nevie od-

povedať. No.  Dovolím si citovať  z vládneho programu  tejto

vlády a síce bod 2 - Privatizácia a ochrana hospodárskej sú-

ťaže, kde sa uvádza: "Kvôli zvýšeniu sociálnej priechodnosti

procesu  privatizácie  a  v  záujme vytvárania participačnej

ekonomiky vláda bude presadzovať  účasť zamestnancov na pri-

vatizácii podnikov, v ktorých  pracujú." Opäť som ochotný sa

uspokojiť s  odpoveďou pána Bisáka na  moju interpeláciu, ak

mi dá odpoveď na to, ako  chce vláda a konkrétne jeho minis-

terstvo  kontrolovať  plnenie  tohto  citovaného ustanovenia

vládneho programu.

 

     A konečne  tretiu poznámku mám na  pána predsedu vlády.

Interpeloval som ho, kedy hodlá vláda predložiť prezidentovi

republiky návrh  na povýšenie generálov.  Pán predseda vlády

mi listom z 3. decembra odpovedal na moju otázku takto: "Vá-

žený pán  poslanec, na 20. schôdzi  Národnej rady Slovenskej

republiky ste ma interpelovali  vo veci návrhov na menovanie

generálov Armády Slovenskej  republiky. Vážený pán poslanec,

vysoká bojaschopnosť armády nezávisí od počtu generálov, ale

od kvality práce jej generálneho štábu i od riadenia rezortu

ministerstva obrany Slovenskej republiky."

 

 

     Pán predseda vlády,  vysoká bojaschopnosť armády závisí

aj od počtu generálov, najmä  vtedy, ak na funkcie, na ktoré

je takpovediac predpísaná hodnosť generála, nemôžu byť usta-

novení generáli,  pretože nie sú,  pretože ich niet.  Ďalej,

keď tu píšete, celkom správne, že bojaschopnosť armády nezá-

visí od  počtu generálov, ale aj  od riadenia rezortu Minis-

terstva obrany Slovenskej republiky, moja otázka nadväzovala

práve na tú skutočnosť, že minister obrany Slovenskej repub-

liky pán  Sitek dvakrát počas obdobia  tejto vlády dal vláde

návrh na  povýšenie plukovníkov do hodnosti  generálov a vy,

pán predseda vlády, ste tento materiál nezaradili na rokova-

nie vlády.  Z toho dôvodu títo  plukovníci, alebo aspoň nie-

ktorí z nich - samozrejme,  vláda by nemusela schváliť všet-

kých - neboli postúpení  ďalej prezidentovi republiky na po-

výšenie do hodnosti generálov.  A preto, pán predseda vlády,

opäť  sa pýtam,  kedy  hodláte  zaradiť materiál,  ktorý vám

predložil  váš minister  obrany, kedy  hodláte zaradiť tento

materiál na rokovanie vlády.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Bude reagovať pán premiér.

 

Predseda vlády SR V. Mečiar:

 

     Budem musieť predsa len reagovať na vyjadrenie vzácneho

predsedu KDH pána Čarnogurského. Predpokladám, že len omylom

urobil vyjadrenie, ktoré tu urobil, pretože ak má presnú in-

formáciu z mítingu, ja som tam len povedal, že pán prezident

nie je starý. Všetko ostatné, čo ste povedali, pán poslanec,

je vaša  interpretácia a je mi  ľúto, že máte taký  názor na

prezidenta a že to  pred parlamentom prezentujete. Takže ne-

citujte ma. (Potlesk.)

 

     Pokiaľ ide o vymenovanie  generálov, samozrejme, že ta-

kéto vymenovanie generálov bude urobené. Vyžadovalo dva kro-

ky. Prvý krok bol optimalizácia  stavu armády. Tento krok je

ukončený,  vrátane systemizácie  dôstojníckych, generálskych

a iných  hodností. Druhý  vyžaduje vyhodnotenie personálnych

predpokladov a podobne. Na tom všetkom sa pracuje, sú disku-

sie o hodnotení osôb, sú  diskusie o postoji a stanoviskách.

A bezpochyby generáli budú navrhnutí prezidentovi Slovenskej

republiky na vymenovanie, prísľub o  tom dostali odo mňa za-

čiatkom tohto roku na ministerstve obrany, ale dával som ten

prísľub v mene vlády Slovenskej republiky.

 

     Pokiaľ ide o spôsob  vymenovania, nechceme opakovať de-

honestáciu funkcie  generála z roku 1994,  keď na návrh vte-

dajšieho podpredsedu  vlády poslanca  KDH pána Šimka stačilo

na vymenovanie do hodnosti generála  dožiť sa 60 rokov a mať

pritom  ploché nohy.  To by  sa už  zopakovať nemalo,  preto

okrem osobnosti budeme vyžadovať  aj kvalifikačné, aj systé-

mové kroky  na to, aby  uznania generálov mohli  byť urobené

také, ako si táto hodnosť a vážnosť funkcie zaslúži.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán predseda vlády, ako  obyčajne, ani teraz nehovoríte

pravdu.  My veľmi  dobre poznáme  váš výrok,  ktorým ste  sa

prihlásili k výroku pána predsedu Gašparoviča. Prosím, neza-

mieňajte si nás s nejakou pomocnou školou, ktorá si nepamätá

to, čo sa udialo na poslednom vašom mítingu.

 

     Čo sa týka vášho výroku  na adresu pána Pittnera, že má

ploché  nohy, znovu  to svedčí  o tej  vašej veľkej kultúre,

z ktorej ste nám tu dali lekciu. Pán predseda...

 

Predseda vlády SR V. Mečiar:

 

     Ja som nemenoval nikoho.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Ale prosím vás, veď nás nemajte už celkom za bezprízor-

ných. Pán  predseda, začnite od  seba, od sekretariátu  HZDS

a od vlády so slušným správaním a potom nám  tu dávajte lek-

cie.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán predseda Gašparovič, nech sa páči.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Len krátkou vetou chcem zareagovať. Pokiaľ ja som pove-

dal nejaký výrok,  hoci ten koniec bol iný, keď som to pove-

dal, tak  som to nepovedal publiku,  verejnosti, nikomu, len

pri mne sediacemu podpredsedovi. Akou formou sa získal tento

výrok a prečo ho vy  stále prezentujete pred celou verejnos-

ťou, potom  sa vy pýtajte, kto  hovorí na toho pána  tak ako

vy. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pán minister Bisák, nech sa páči.

 

 

 

 

Minister pre správu a privatizáciu

národného majetku SR P. Bisák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán predseda vlády,

     vážená vláda,

     vážená Národná rada,

 

     dovoľte  mi v  krátkosti zareagovať  na vystúpenie pána

poslanca Čarnogurského.

 

     Zabezpečenie účasti zamestnancov na privatizácii z hľa-

diska vytvorenia  určitej sociálnej priechodnosti  vláda za-

bezpečila jednak tým, že  schválila zásady pre účasť zamest-

nancov na privatizácii v I.  polroku 1995 a vytvorila pries-

tor pre účasť  zamestnancov i v zákone číslo  92 o takzvanej

veľkej privatizácii. Mimochodom, bolo  to prvýkrát za súčas-

nej vlády, keď tieto základné podmienky pre účasť zamestnan-

cov na privatizácii boli vytvorené.

 

     Ak  som oznámil,  že neviem  presné údaje  o tom, koľko

spoločností a v akom rozsahu bolo takto sprivatizovaných, to

neznamená, že takýto  spôsob privatizácie nebol realizovaný.

Presné údaje v tomto smere si máte možnosť vyžiadať od Fondu

národného majetku.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Ako ďalší sa  hlási pán poslanec Köteles. Nech

sa páči.

 

 

 

 

Poslanec L. Köteles:

 

     Vážená Národná rada,

     vážená vláda,

 

     ospravedlňujem sa, budem oveľa stručnejší ako pán kole-

ga Ftáčnik alebo pán kolega Čarnogurský, alebo pán premiér.

 

     Vážená Národná rada,

 

     odpovede pána  generálneho prokurátora a  pána ministra

pôdohospodárstva Slovenskej republiky  vo veci odpredaja by-

tov nájomcov akciovou spoločnosťou KRASBIO v Rožňave považu-

jem za veľmi  korektné a vecné. Z tohto  hľadiska ich beriem

na vedomie. Ale na 20.  schôdzi Národnej rady som interpelo-

val aj vládu Slovenskej republiky vo veci vypracovania nezá-

vislej ekonomickej analýzy o vodnom diele Gabčíkovo. Som nú-

tený  konštatovať, že  takáto analýza  neexistuje, a  ako to

vyplýva z názorov zainteresovaných orgánov, ani sa s tým ne-

počíta. Takisto som nedostal odpoveď na otázku, aké konkrét-

ne  štátne investície  boli uskutočnené  v priľahlej oblasti

vodného diela na odškodnenie  tam žijúcich občanov. Z týchto

dôvodov odpovede nepovažujem za úplné a nesúhlasím s odpove-

ďami v bode  číslo 14. Z tohto dôvodu  budem nútený opätovne

interpelovať konkrétnych ministrov.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Čiže body 13 a 14, dve otázky. Ďakujem.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Weiss.

 

 

 

 

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

     ctení členovia vlády,

 

     chcel  by som  poďakovať pani  ministerke Keltošovej za

veľmi serióznu a vecnú odpoveď na moju interpeláciu vo  veci

financovania  zamestnanosti v  sociálnych zariadeniach, kon-

krétne v Dome humanity  Slovenského Červeného kríža v Rožňa-

ve. Chcel  by som ju  poprosiť, aby tomuto  ústavu, ktorý je

naozaj veľmi špecifický vzhľadom  na charakter choroby detí,

ktoré  v  tomto  zariadení  sú,  venovala naďalej pozornosť.

Mechanický  prepočet  počtu  klientov  a počtu zamestnancov,

myslím si, v tomto prípade nesedí.  To sú deti s ťažkou moz-

govou obrnou,  ktoré sú absolútne  nepohyblivé, a jednoducho

bez väčšieho počtu  zamestnancov prevádzku takéhoto zariade-

nia nemožno  zvládnuť. Takže s touto  odpoveďou som spokojný

a som za to, aby ju Národná rada prijala.

 

     Nemôžem však,  bohužiaľ, vyjadriť spokojnosť  s odpove-

ďou, ktorú dal  na moju interpeláciu na 20.  schôdzi pán mi-

nister pre  správu a privatizáciu  národného majetku Sloven-

skej republiky Peter Bisák, pretože sa odvolal na programové

vyhlásenie vlády  a konštatoval, že všetko  beží podľa tohto

programového vyhlásenia. Problém je práve v tom, že privati-

zácia nebeží  podľa programového vyhlásenia  vlády. Základný

problém je to, že privatizácia sa uskutočnila na základe no-

vely  zákona  o  veľkej  privatizácii,  ktorá bola schválená

prvýkrát  v novembri  1994 a  ktorú Ústavný  súd vyhlásil za

protiústavnú. A  niet tu žiadnej  odpovede na to,  ako vláda

chce  tento problém  vyriešiť, ako  chce dať  veci do súladu

s ústavou. Fond  národného majetku naďalej  predáva akcie na

kapitálovom trhu.  Fond sa odvoláva na  § 28 odsek 5.  Je to

nekorektné, tieto veci treba dať čo najskôr do poriadku.

 

     Ďalej by  som chcel v tejto  súvislosti poukázať na to,

že vláda sľubovala svoje  strategické ciele v oblasti priva-

tizácie  dosahovať   predovšetkým  presadzovaním  kombinácie

štandardných  metód privatizácie  s kupónovou privatizáciou.

Toto sa jednoducho  neuskutočnilo. Hovorilo  sa, že sa  budú

uplatňovať súťaživé formy predaja. Aké súťaživé formy preda-

ja sa uplatnili napríklad  v prípade podniku akciová spoloč-

nosť Nafta Gbely?

 

     O zamestnaneckých akciových spoločnostiach už bola reč.

Hovorilo sa, že vláda  podporí účelný vstup zahraničného ka-

pitálu do  slovenskej ekonomiky. Toho  zahraničného kapitálu

v porovnaní s inými krajinami V 4 máme menej. Vláda nám sľu-

bovala, že zabezpečí, aby  druhá vlna kupónovej privatizácie

pokračovala bez  zbytočného odkladu. S  malým odkladom veľmi

rýchlo kupónovú privatizáciu zrušila. Ako bezprostredný cieľ

si vláda v januári 1995  stanovila vykonať analýzu a odpočet

doterajších výsledkov privatizácie a následne vykonať inven-

tarizáciu majetku  určeného na privatizáciu.  Nič takého sme

v parlamente nemali a bolo by  načase, aby sa slovenský par-

lament so stavom privatizácie zaoberal.

 

     Takisto by  bolo dobré, keby  sme sa dozvedeli,  aký je

stav vymáhania pohľadávok  a kontrola akciových spoločností,

kde má Fond národného majetku svoju účasť.

 

     Chcel  by som  preto navrhnúť  uznesenie, aby parlament

zobral na vedomie odpoveď  pána ministra Bisáka, aby Národná

rada  Slovenskej republiky  požiadala vládu,  aby na  ďalšiu

schôdzu  predložila  informáciu  o  výsledkoch  privatizácie

a o  ďalších zámeroch  vládnej politiky  v tejto  oblasti po

tom, čo ústavný súd vyhlásil novelu zákona o veľkej privati-

zácii za protiústavnú.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán minister Bisák, nech sa páči.

 

Minister pre správu a privatizáciu

národného majetku SR P. Bisák:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte mi  na dve oblasti  z vystúpenia pána  poslanca

Weissa zareagovať.

 

     Fond národného majetku nerozhodoval podľa protiústavné-

ho zákona.  Protiústavný zákon v  príslušnom paragrafe začal

byť až od účinnosti nálezu  Ústavného súdu, čiže od - myslím

- 14. decembra  roku 1996. Čiže fond  rozhodoval v súlade so

zákonom, ktorý  bol platný. To je  jedna základná vec, ktorú

si musíme takto vysvetľovať.

 

     Pokiaľ ide  o zosúladenie zákona s  ústavou, tak novela

zákona je v pláne legislatívnych úloh vlády na mesiac febru-

ár.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Javorský, nech sa páči.

 

Poslanec F. Javorský:

 

     Vážený pán podpredseda,

 

     všetci sa  riadime už novým  rokovacím poriadkom, ktorý

je záväzný  nielen pre poslancov,  ale aj pre  členov vlády.

Podľa ods. 4 § 130 nového rokovacieho poriadku interpelovaný

minister je povinný byť v  tom čase účastný na zasadaní par-

lamentu. Chcem vás požiadať, aby ste zabezpečili, aby minis-

tri, ktorí tu nie sú  prítomní, sa okamžite dostavili, alebo

navrhujem prerušiť  toto rokovanie dovtedy, kým  sa tu nezú-

častnia pán minister Kozlík,  pán minister Baco, pani minis-

terka Slavkovská, pán minister Sitek atď. Až potom budem re-

agovať na odpoveď na interpeláciu, ktorú som dostal.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Áno, ďakujem. Prosím pánov  ministrov, aby sa dostavili

do rokovacej sály. Pán minister Baco, zaujmite svoje miesto.

 

     Nech sa páči, pán Javorský.

 

Poslanec F. Javorský:

 

     Chcem reagovať na odpoveď, ktorú som dostal od pána mi-

nistra vnútra na moju  opakovanú interpeláciu. Osobne som už

svoju nespokojnosť  aj výhrady povedal, ale  len kvôli tomu,

aby to  bolo zaznamenané, pokladám za  nutné konštatovať, že

pán minister vo svojej druhej odpovedi, ktorú mi dal, sa ve-

dome vyhol priamej odpovedi na priamu otázku a v odpovedi sa

zaoberal  nepodstatnými  problémami  a  myslel  si, že budem

uspokojený. Musím  konštatovať, že podľa  mňa nie je  to ani

v súlade so  zákonom a nie  je to ani  férové a hodné  člena

vlády.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Vaškovič, nech sa páči.

 

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán predseda vlády,

     vážení členovia vlády,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     žiaľ, musím povedať takú  nemilú skutočnosť, že zo šty-

roch mojich otázok mi pán minister financií odpovedal iba na

jednu. A vtedy je ťažko vysloviť spokojnosť s odpoveďou.

 

     Pokiaľ ide o tú štvrtú  otázku, ktorá sa dotýkala daňo-

vých  a  colných  nedoplatkov,  tam  odpoveď  je postačujúca

a chcem sa za ňu poďakovať.  Ale chcem pripomenúť, že mi ne-

odpovedal na tri otázky, ktoré som mu položil.

 

     V prvej ho upozorňujem na to,  že už na 14. schôdzi Ná-

rodnej rady som podal na základe informácií, ktoré poskytuje

Stredisko cenných papierov, podnet  na vykonanie kontroly vo

veci  majetkového  prepojenia.    uplynulo  osem  mesiacov

a napriek  tomu, že  som na  to upozornil,  si myslím, že sa

patrilo odpovedať  mi, že kontrola  prebieha alebo prebehla,

alebo nebude prebiehať, ale nedostal som odpoveď vôbec.

 

     Ďalej ho žiadam o informáciu, koľko porušení § 79a ods.

2 zákona číslo 600/92 bolo,  pretože v predošlej odpovedi na

interpeláciu  mi hovorí,  že je  obrovské množstvo  porušení

tohto zákona, tak som sa toho  chytil a spýtal som sa, chcel

som vedieť, koľko takýchto  porušení bolo. Žiaľbohu, v odpo-

vedi som sa toho nedočkal.

 

     Tretia otázka bola veľmi  trefná, veľmi jednoduchá. Pý-

tal som  sa, či v Harvardskej  investičnej spoločnosti a jej

fondoch bola vykonaná podobná  kontrola ako v iných fondoch.

Takisto som  na túto otázku  odpoveď nedostal. Čiže  s touto

odpoveďou vyjadrujem svoj nesúhlas.

 

     Druhú interpeláciu som dal  ministrovi dopravy pánu Re-

zešovi, za túto odpoveď mu chcem poďakovať.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán predseda vlády

     a členovia vlády,

     kolegyne a kolegovia,

 

     chcem sa  zmieniť o odpovedi na  interpeláciu číslo 32,

v ktorej som sa členov vlády pýtal na skutočné náklady, kto-

ré boli vynaložené na reorganizáciu štátnej správy.

 

     Skôr  ako budem  hovoriť o  tejto interpelácii, dovoľte

mi, aby som  povedal čiastočne to, čo som  hovoril aj včera,

že úprimne  si myslím, že  na Slovensku absentuje  politický

dialóg, ktorý je bežný v demokratických krajinách medzi opo-

zíciou a koalíciou. Hovoril o  tom pekne a dojímavo pán pre-

miér, ale  hneď vzápätí v odpovedi  smerom k pánu poslancovi

Pittnerovi použil skôr mítingový jazyk ako jazyk parlamentu.

Viete,  hovoril o  tom, že  všetci sme  zodpovední, a  ja sa

k tomu prikláňam. Stopäťdesiaty diel svojej zodpovednosti si

nesiem a nikto  ma ho nezbaví, ale ten,  kto má najviac hla-

sov, má  aj najväčšiu zodpovednosť  a ten musí  nájsť v sebe

silu prekonať  tieň politickej revnivosti a  zachovať sa ako

štátnik.

 

 

     Dámy a páni, vyslovujem  len čiastočnú spokojnosť s od-

poveďou, pretože kládol som otázku tak, že som čakal odpoveď

predovšetkým na to, ako sa darí získavať budovy pre nové ok-

resné úrady.  Mám informácie z  mnohých okresných miest,  že

tam, kde sa kalkulovalo  s bezodplatnými prevodmi, sa budovy

budú pravdepodobne odkupovať. Spomínate  si na moje vystúpe-

nie pri zákone, keď som apeloval na to, že tieto náklady nie

sú zahrnuté v rozpočte, a podľa zákona číslo 303/1995 o roz-

počtových pravidlách  zákon nemal nadobudnúť  účinnosť skôr,

ako od 1. januára 1997.  Mám pocit, že nastalo porušenie zá-

kona,  pretože v  rozpočte bola  miliarda ako  rezerva a pán

podpredseda  vlády Kozlík  mi odpovedal,  že náklady  v roku

1996 boli 1 165 miliónov, a pritom  hovorím, držal  sa viac-

-menej rozpočtovaných nákladov. Podľa mojich skúseností budú

tie náklady vyššie. Asi vás  bude zaujímať, že momentálne je

asi 20 000  úradníkov v štátnej správe. Plán  na rok 1997 je

19 842 a  s napätím očakávam, ako sa  bude štátna správa zo-

štíhľovať, či  reorganizácia splní jeden  z tých prioritných

cieľov, ktorý si kládla, a  to je zníženie nákladov na výkon

štátnej správy.

 

      Využívam to, že je tu pán premiér a že je ochotný dis-

kutovať, a opýtam sa ho, ako sa on pozerá na to, že v Národ-

nej rade sa  často porušuje zákon. Pri tomto  zákone o územ-

nosprávnom  členení bol  to zákon  o rozpočtových pravidlách

a včera sme porušili zákon,  ktorý jednoznačne hovorí, že ak

je náhradník,  ktorý má dostatočný  počet preferenčných hla-

sov, postupuje ten, a až vtedy,  ak takýto nie je, určuje ho

politická strana.  Pýtam sa ho ako  premiéra a predsedu naj-

silnejšieho hnutia,  ale aj ako právnika,  či považuje tieto

rozhodnutia za porušenie zákona.

 

     Zároveň sa ho pýtam, či ešte bude ochota vládnej koalí-

cie  napraviť podľa  mňa dva  najmarkantnejšie prešľapy  pri

územnosprávnom členení, a to presídliť sídlo okresu Žarnovi-

ca do Novej Bane a sídlo okresu Ilava do Novej Dubnice, pre-

tože ešte je možné ušetriť prostriedky zo štátneho rozpočtu,

ktoré sa v týchto mestách využijú na budovanie budov. Pritom

Nová Baňa aj Nová Dubnica sú mestá, ktoré sú funkčne pripra-

vené, majú budovy, aparát, polohu a takpovediac aj historic-

ké a  geografické, morálne právo  na to, aby  boli okresnými

mestami.

 

     Poslanci Demokratickej únie  už pripravili novelu, ešte

nespĺňala všetky požiadavky nového rokovacieho poriadku, ale

v priebehu budúceho týždňa ju  predložíme. Žiadne veľké oči,

ale tieto  dve krátke novelizácie - Nová Baňa,  Nová Dubnica

- predložíme a chceli by sme  získať aj podporu vládnej koa-

lície, pretože má to veľkú vnútornú logiku.

 

     Takže bol  by som rád,  pán premiér, keby  ste na tieto

vecné otázky mohli odpovedať.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Ste čiastočne spokojný, alebo ako? Treba pove-

dať áno, alebo nie.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vyslovujem nespokojnosť s odpoveďou pod číslom 32. Pánu

Kozlíkovi  ďakujem za  odpoveď na  interpeláciu uvedenú  pod

číslom 31, bola vyčerpávajúca.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Dobre, ďakujem.

 

     Nech sa páči, pán premiér bude odpovedať.

 

Predseda vlády SR V. Mečiar:

 

     Reorganizácia štátnej  správy je problém  aj politický,

ale  hlavne je  to problém  odborný -  ako upraviť štruktúru

štátnej správy tak, aby štát integrovala a vykonávala služby

pre občanov a činnosti v  optimálnom meradle, aj vzhľadom na

nerovnovážny územný vývoj Slovenskej republiky ako celku, aj

vzhľadom na  etnické zloženie, aj  vzhľadom na kultúru,  so-

ciálne vzťahy a podobne. Myslím si, že tento projekt je dob-

rý.

 

     Pokiaľ ide o kritiku, ktorú  vzniesol pán Černák na po-

stavenie Žarnovice, rád by som upozornil, že v pôvodnom pro-

jekte vlády  sa rátalo s  tým, že bude  existovať okres Žiar

nad Hronom  rozdelený na dve  časti - severnú  časť Žiar nad

Hronom a Kremnica a  dolnú časť Banská Štiavnica, Žarnovica,

Nová Baňa. V tejto logike bolo logické, že Žarnovica ležiaca

v centre, a nie mimo trás, bola navrhovaná ako sídlo okresu.

Pokiaľ išlo o postup Národnej rady, bola zvolená odlišná al-

ternatíva a za túto  odlišnú alternatívu hlasovala celá opo-

zícia  s časťou  vládnej koalície,  aby sa  Banská Štiavnica

stala samostatným okresom, ale bolo potvrdené sídlo Žarnovi-

ca.

 

     Preto hovoriť, že by to vláda teraz mala nejakým spôso-

bom riešiť  a meniť vzhľadom  na budúci vývoj  je predčasné.

Zmeny v štátnej správe  sa uskutočňujú etapovite. Teraz bola

prvá zásadná  po 37 rokoch  dokončená - začatá  v roku 1990,

teda by  sa nemali robiť  unáhlenia. Minimálne do  volieb by

mal byť zachovaný status quo.

 

     Pokiaľ ide o rozhodnutie  po voľbách, závisí od prehod-

notenia  funkčnosti. Rešpektujem  i tie  názory, ktoré  boli

vyslovené na to, že štátne správa v menších územných celkoch

nie je do  takej miery efektívna ako vo  väčších,  ale preto

vláda rozdelila  okresy do troch kategórií.  Prvá, ktorá za-

bezpečuje komplexnú službu občanovi, druhá s istými obmedze-

niami a tretia sú okresy do 30 000 obyvateľov, ktoré vykoná-

vajú iba časť  administratívnych činností bez prokurátorskej

a súdnej činnosti. Je to urobené preto, aby sa prejavil záu-

jem vyjsť aj ľuďom v ústrety.

 

     Chcem povedať, že toto  nové územnosprávne členenie po-

ukázalo na obrovské rozdiely, ktoré sú vo vývoji v jednotli-

vých regiónoch.  Napríklad odčlenením okresu  Brezno od Ban-

skej Bystrice  sa absolútne menia  pomery zamestnanosti. Kým

predtým v štatistike Bystrica ako okres vyzerala dobre, dnes

Banská Bystrica má 6 % nezamestnaných, ale Brezno 17,5 %. To

bolo predtým  schované. A podobné je  to v ďalších okresoch,

ktoré sa  stávajú doslova boľavými,  či už je  to z hľadiska

zamestnanosti, sociálneho a hospodárskeho vývoja, a potrebu-

  špecializované programy  na svoj  rozvoj a revitalizačné

programy, ktoré by sa už mali diať na báze terajšej štruktú-

ry štátnej správy.

 

     Preto, pán  poslanec, beriem do úvahy  to, čo hovoríte,

ale je  to aj výsledok  spolurozhodovania opozície s  časťou

koalície v  tom čase, a nepredpokladáme do volieb 1998 robiť

ďalšie zásahy do štruktúry správy, iba posilniť ešte niekto-

ré okresy o sudcovskú a prokurátorskú činnosť vrátane vyšet-

rovacích činností.  Ostatné druhy štátnej  správy zostanú na

tej báze, ako sú. Ešte to nezačalo naplno  pracovať. Bolo by

škoda predčasne  povedať, že to  nie je funkčné.  Z hľadiska

dosahu integračných tendencií na obyvateľov, ktoré vo vnútri

okresov  a krajov  idú, dovolím  si povedať,  že kraje sú na

100 % správne  postavené, pokiaľ ide o  okresy na  98 %, ale

u tých menších, kde sa stali rozdiely, to ešte nie je celkom

dotiahnuté do konca a čas to potvrdí. Vláda nebude do volieb

1998 navrhovať zmeny územia.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pani poslankyňa Rusnáková.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Mám stanovisko k odpovedi pána ministra, to nie je fak-

tická poznámka.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Prosím.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Hlásim sa kvôli poradiu, aby ste vedeli.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ale  nemôžete, už  je uzavretá  rozprava. Spravili  sme

čiaru, tak ako to robíme.

 

     Nech sa páči pán poslanec Bárdos.

 

Poslanec Gy. Bárdos:

 

     Pán predsedajúci,

     pán predseda vlády,

     členovia vlády,

     kolegyne, kolegovia,

 

     interpeloval som ministerku  školstva Slovenskej repub-

liky pani Evu Slavkovskú vo veci vyhlášky Ministerstva škol-

stva Slovenskej republiky číslo 145 z roku 1996 Z. z. o pri-

jímaní na štúdium na stredných  školách. V odpovedi pani mi-

nisterka píše,  že všeobecne záväzný  právny predpis vznikol

najmä na základe poznania potrieb praxe a skúseností základ-

ných  a stredných  škôl. To  však v  žiadnom prípade  nie je

pravda.  Nová  vyhláška  je  zo  série opatrení Ministerstva

školstva  Slovenskej  republiky  proti  niekomu  a za niečo,

a budem konkrétny, je proti predstaviteľom menšinových komu-

nít.

 

     Pani ministerka, interpelujem  vás  alebo  teraz by som

reagoval na  vašu odpoveď, alebo  reagujem, len vy  nedávate

pozor. Keď dovolíte, pokračoval by som.

 

     Politicky  účelová vyhláška  ministerstva školstva zne-

možňuje  v  prijímacom  konaní  absolventom  základných škôl

s vyučovacím jazykom národností  požiadať riaditeľa strednej

školy, aby im umožnil vykonať skúšku z profilových predmetov

v jazyku,  ktorý bol  a je  vyučovacím jazykom  školy, resp.

žiaka.

 

     Pani  ministerka, vo  svojej  odpovedi píšete, citujem:

"Vašu požiadavku, vážený pán poslanec, aby bol vyučovací ja-

zyk národností prvý profilový predmet prijímacej skúšky, nie

je  možné uskutočniť,  pretože vyhláška  už ustanovuje jeden

profilový predmet pre všetky stredné školy."

 

     Pani ministerka, ale áno, je tu možnosť vyhovieť a ten-

to problém  vyriešiť, ale na to  je potrebná politická vôľa,

ktorá tu absentuje.

 

     S vašou  odpoveďou pod číslom  15, pani ministerka  Eva

Slavkovská,  teda  v  žiadnom  prípade  nemôžem  by spokojný

a nemôžem  ju  prijať,  a  preto  vyjadrujem  s ňou nesúhlas

a nespokojnosť.

 

     Ďakujem.

 

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pani poslankyňa Sabolová.

 

     Pani poslankyňa Rusnáková, budete posledná. Dobre?

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení páni ministri,

     pani podpredsedníčka,

     pán premiér,

 

     chcem vyjadriť k dvom odpovediam na interpelácie nespo-

kojnosť, a  to nespokojnosť s odpoveďou  pána ministra zdra-

votníctva, kde som ho žiadala, aby zverejnil kritériá, podľa

ktorých sa  privatizujú, resp. budú  privatizovať jednotlivé

polikliniky či zdravotnícke zariadenia, aby sa nestal z tej-

to privatizácie biznis  pre niekoľkých jednotlivcov. Zároveň

som ho žiadala, aby  bola zverejnená koncepcia transformácie

majetku rezortu zdravotníctva v  rokoch 1996 a 1997, pretože

v odpovedi ešte na minulej  schôdzi pánu poslancovi Šagátovi

povedal, že materiál bol predložený na pripomienkovanie.

 

     Pán minister  mi odpovedal, že  doterajšia privatizácia

kliník bola  v zmysle schváleného  uznesenia vlády, a  ďalej

citujem: "Ďalšie  polikliniky bude možné  privatizovať až po

schválení  koncepcie  transformácie  zdravotníctva  na  roky

1996 a 1997,  ktorá je  predložená na  rokovanie  vlády." Do

dnešného dňa  nemáme predloženú túto koncepciu,  nie je zve-

rejnená,  aj keď  už je  rok 1997.  Neviem, podľa  čoho bola

transformácia v roku 1996.

 

     Zároveň by som sa  ho chcela opýtať, bohužiaľ, nenachá-

dza sa v rokovacej miestnosti, ako je možné, že došlo k pri-

vatizácii nemocnice Šaca,  pričom neboli predložené kritériá

privatizácie. Koncepcia transformácie  zdravotníctva na roky

1996 a 1997 nebola dodnes zverejnená a v mesiaci januári bo-

la privatizácia  nemocnice v Šaci ukončená.  Chcem sa spýtať

a bola by  som rada, keby na  toto odpovedal dodatočne, akým

spôsobom a  na akom základe k  tejto privatizácii došlo, keď

v liste  hovorí,  že  privatizovať  sa  nebude,  až keď bude

schválená  koncepcia.  Je  to  odpoveď  číslo 19. Nesúhlasím

s odpoveďou pána ministra Javorského, pretože je nepravdivá,

pretože hovorí niečo iné, ako sa deje.

 

     Odpoveď pani  ministerky Slavkovskej je  pod číslom 20.

Dnes je možno už neaktuálna,  ale na decembrovej schôdzi sme

nemohli  reagovať  na  odpovede  pani  ministerky z novembra

1996. Žiadala som ju v interpelácii, aby sme mali zabezpeče-

né na rokovanie o rozdelení Univerzity Pavla Jozefa Šafárika

vyjadrenia Akreditačnej  komisie, Rady vysokých  škôl, ktoré

  jej  poradným  orgánom.  Pani  ministerka odpovedá veľmi

sucho a stroho, že tieto  orgány požiadala o vyjadrenie. Ako

dobre vieme, v decembri na  schôdzi sme tieto vyjadrenia ne-

mali, boli to len ústne  stanoviská. Dnes je úplne jasné, že

všetky skutočnosti, na ktoré sme upozorňovali pri rozdeľova-

ní univerzity, sa napĺňajú a  rozdelenie univerzity k 1. ja-

nuáru  1997 nebolo  pripravené nielen  zo strany prešovských

fakúlt a  vôbec univerzity, ale ani  zo strany rezortu škol-

stva a zároveň vlády, ktorá  na takéto rozdelenie súhlas da-

la.

 

     Preto vyjadrujem nespokojnosť, lebo odpoveď (bola z no-

vembra) vlastne nenapĺňala skutočnosti,  o ktoré som žiadala

ministerku. Takže vyjadrujem  nespokojnosť s touto odpoveďou

pani ministerky Slavkovskej.

 

     Ďakujem.

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pani Rusnáková, ale nie ste v zozname. Nech sa

páči.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Budem veľmi stručná, vyjadrím sa k odpovedi pána minis-

tra  kultúry. Vzhľadom  na to, že neodpovedal  dostatočne na

všetky otázky,  ktoré som mu položila,  s jeho odpoveďou som

nespokojná. Keďže isté skutočnosti k danej problematike Slo-

venského filmového  zväzu a Archívu  filmových materiálov sú

nové, obrátim sa naňho s novou interpeláciou.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.  Pýtam   sa  členov  vlády,   či  chce  niekto

reagovať.

 

     (Nikto.)

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     podľa § 130 ods. 6 zákona o rokovacom poriadku k písom-

ným odpovediam členov vlády Slovenskej republiky na interpe-

lácie, s ktorými interpelujúci vyjadrili nespokojnosť, zauj-

me Národná  rada Slovenskej republiky  stanovisko uznesením.

Budeme  osobitne hlasovať  o jednotlivých  písomných odpove-

diach členov  vlády na interpelácie,  ktoré považujú za  ne-

uspokojivé.

 

     Pani poslankyňa  Bauerová nesúhlasila s  odpoveďou pána

ministra Hudeca.

 

     Budeme sa  prezentovať a budeme  hlasovať, či súhlasíme

s odpoveďou pána ministra Hudeca.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 93 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 69 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Národná rada  Slovenskej republiky súhlasí  s odpoveďou

pána ministra Hudeca pani poslankyni Bauerovej.

 

     Ďalej pán  poslanec Ftáčnik nesúhlasí  s odpoveďou pána

premiéra. Budeme hlasovať o tom, či Národná rada s odpoveďou

súhlasí. (Pripomienka poslanca Ftáčnika z pléna.)

 

     Nech  sa páči,  prečítajte uznesenie  a budeme hlasovať

o ňom.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Keďže  nesúhlasím,  navrhol  som  uznesenie.  Navrhujem

Národnej rade, aby sme prijali takéto uznesenie:

 

     Národná rada Slovenskej republiky  berie na vedomie od-

poveď predsedu  vlády Národnej rady  Slovenskej republiky na

interpeláciu poslanca Milana Ftáčnika z 15. schôdze Národnej

rady a žiada vládu Slovenskej  republiky, aby v zmysle § 128

rokovacieho poriadku predložila Národnej rade správu o plne-

ní kritérií pre vstup  do Európskej únie, stanovených Kodan-

ským summitom Európskej únie, Slovenskou republikou v termíne

do 31. 3. 1997.

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Budeme hlasovať, či  Národná rada takéto uzne-

senie prijme, alebo nie.

 

     Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 104 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 29 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 40 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Toto uznesenie sme neprijali.

 

     Máte smolu, pán poslanec.

 

     Pán  Čarnogurský  nesúhlasí  s  odpoveďou pána ministra

Kozlíka, pána  Bisáka a pána premiéra  Mečiara. Chcete o tom

hlasovať naraz, pán Čarnogurský? Nie je tu. Budeme hlasovať,

či  Národná rada  súhlasí s  odpoveďou pána  Bisáka, Kozlíka

a Mečiara pánu Čarnogurskému.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 103 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 71 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Národná rada súhlasí s odpoveďou jednotlivých ministrov

pánu poslancovi Čarnogurskému.

 

     Ďalej budeme hlasovať o odpovedi pána ministra Baca pá-

nu Kötelesovi. Nech sa páči, budeme hlasovať, či Národná ra-

da  súhlasí s  odpoveďou pánu  poslancovi Kötelesovi. (Hlasy

z pléna, že o tom netreba hlasovať.)

 

     Netreba? Dobre. Ďakujem.

 

     Pán Weiss interpeloval pani ministerku Keltošovú. Odpo-

vedala mu pani ministerka  Keltošová. Súhlasil s jej odpove-

ďou, ale navrhol uznesenie, o ktorom nemôžeme hlasovať, lebo

ste položili len otázku. Nech sa páči, prečítajte ju.

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Národná rada Slovenskej republiky  berie na vedomie od-

poveď ministra  pre správu a  privatizáciu národného majetku

Petra  Bisáka na  interpeláciu poslanca  Petra Weissa  z 20.

schôdze  Národnej rady  Slovenskej republiky  a žiada  vládu

Slovenskej  republiky, aby  na ďalšiu  schôdzu Národnej rady

Slovenskej republiky predložila poslancom informáciu o dote-

rajších výsledkoch privatizácie a o ďalších zámeroch vládnej

politiky v tejto oblasti potom, čo Ústavný súd označil nove-

lu zákona o veľkej privatizácii za protiústavnú.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.  Budeme  hlasovať  o  uznesení  pána  poslanca

Weissa.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 103 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 30 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 35 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Toto uznesenie sme neprijali.

 

     Budeme hlasovať o odpovedi  pána ministra Krajčiho pánu

poslancovi Javorskému.  Nech sa páči, prezentujme  sa a hla-

sujme  o tom,  či Národná  rada súhlasí  s odpoveďou. (Hlasy

z pléna, že o tom netreba hlasovať.)

 

     Ďakujem.  Budeme  hlasovať  o  odpovedi pánu poslancovi

Vaškovičovi  od podpredsedu  vlády Kozlíka,  či Národná rada

súhlasí s odpoveďou, alebo nie. Nech sa páči, prezentujme sa

a hlasujme o odpovedi pána podpredsedu Kozlíka pánu Vaškovi-

čovi.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 98 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 20 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Čiže súhlasíme s odpoveďou pánu Vaškovičovi.

 

     Ďalšou je odpoveď pána Krajčiho pánu Černákovi. Nech sa

páči, budeme hlasovať o odpovedi pána ministra Krajčiho pánu

Černákovi.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Ja som chcel hlasovanie  stiahnuť. Zároveň ma kolegovia

upozornili, že  som hovoril o  novelizácii a namiesto  Ilavy

navrhujem  Novú Dubnicu.  Kvôli zápisu  to opravujem,  je to

preklep,  samozrejme Dubnicu  nad Váhom,  nie Novú  Dubnicu,

takže namiesto Ilavy je Dubnica nad Váhom.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem, čiže súhlasíte. Dobre.

 

     Budeme hlasovať o  odpovedi pani ministerky Slavkovskej

pánu  poslancovi  Bárdosovi.  Nech  sa  páči, prezentujme sa

a hlasujme, či Národná rada súhlasí s odpoveďou.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 95 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 71 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Aj s touto odpoveďou Národná rada súhlasí.

 

     Ďalej sú  odpovede pani Sabolovej od  pána ministra Ja-

vorského a  pani ministerky Slavkovskej. Nech  sa páči, pre-

zentujme sa a budeme hlasovať, či súhlasíme s odpoveďami pá-

na ministra Javorského a pani ministerky Slavkovskej.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 99 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Aj túto odpoveď sme prijali.

 

     Pani poslankyňa  Rusnáková dostala odpoveď  od pána mi-

nistra Hudeca.  Nesúhlasí s ňou,  budeme o nej  hlasovať, či

Národná rada súhlasí s odpoveďou.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 94 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 72 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Ďakujem.

 

     Vážené  pani  poslankyne,  páni  poslanci, ďalším bodom

programu sú

 

     interpelácie poslancov.

 

     Úvodom chcem  pripomenúť, že podľa §  129 ods. 4 zákona

o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavu-

je poslanca  povinnosti odovzdať svoju  interpeláciu písomne

predsedovi Národnej rady  Slovenskej republiky. Upozorňujem,

že  prepis  záznamu  interpelácie  Kanceláriou Národnej rady

Slovenskej  republiky nenahrádza  povinnosť poslanca doručiť

písomné znenie ústne prednesenej interpelácie predsedovi Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky.

 

     Písomne  sa do  interpelácií zatiaľ  neprihlásil nikto.

Nech sa páči, pán predseda vlády chce slovo.

 

Predseda vlády SR V. Mečiar:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     je pravda, že podľa nového rokovacieho poriadku sú čle-

novia vlády  povinní byť pri interpeláciách,  ale takisto je

pravda,  že predseda  vlády má  právo určiť,  ktorí členovia

vlády tu budú a budú odpovedať na otázky. Využívam preto to-

to právo a dovoľujem si  oznámiť, že na ďalšom rokovaní budú

prítomní pán minister výstavby  a stavebníctva, pán minister

pôdohospodárstva,  pán minister  privatizácie, pán  minister

hospodárstva,  pán podpredseda  Kalman, pani podpredsedníčka

Tóthová, pán  minister obrany a  pani ministerka Slavkovská.

Títo budú odpovedať na vaše otázky za celú vládu.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu predsedovi vlády.

 

     Nech  sa páči,  v interpeláciách  vystúpi pán  poslanec

Weiss ako  prvý, za Stranu demokratickej  ľavice. Nie je tu.

Nech sa  páči, pán Lauko.  Pán Weiss už  ide. Ale veď  to je

jedno, prosím vás, čo sa hádate. Nech sa páči, pán Lauko.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení predstavitelia vlády,

 

     chcem interpelovať ministra  financií, ktorý, bohužiaľ,

nie je prítomný.

 

     Obraciam sa na vás, pán  minister financií, vo veci ob-

jektu Stavbár  v Tatranskej Lomnici.  Po vypočutí informácie

na Mestskom  úrade v Starom  Smokovci som urobil  poslanecký

prieskum v tomto objekte v decembri minulého roku. Pri tomto

som zistil,  že od leta 1996  tento objekt využíva minister-

stvo financií na rekreáciu  svojich zamestnancov vo Vysokých

Tatrách a v jeseni tam  Colná správa robila školenie pracov-

níkov. Tento objekt  je doškoľovacím strediskom ministerstva

financií. A to je problém, prečo sa na vás obraciam.

 

     Nebudem  opakovať množstvo  rokovaní, ktoré absolvovali

funkcionári  Mestského úradu  v Starom  Smokovci s minister-

stvami a  štátnou správou v  snahe získať uvedený  objekt na

účely sociálneho  penziónu pre starých  občanov Vysokých Ta-

tier. Netreba tiež vysvetľovať, že v oblasti Vysokých Tatier

žije  veľký  počet  ľudí  v  dôchodkovom  veku, ktorí robili

a prežili  celý život  v Tatrách.  Bývali a  bývajú väčšinou

v služobných alebo v podnikových bytoch. Nejednému z nich sa

stalo, že  podnik sprivatizovali neznámi  podnikatelia a nad

ich ďalším pobytom v ich  byte je veľký otáznik. Netreba asi

tiež vysvetľovať, že penzióny alebo domovy dôchodcov na Slo-

vensku nie sú prázdne. Napriek deklaráciám o sociálnej poli-

tike tejto  vlády o dôchodcoch  musím konštatovať, že  sú to

len deklarácie. Skutočnosť aj v Tatrách je úplne iná.

 

     Napriek snahe ministerstva sociálnych vecí získať tento

objekt  na sociálne  účely a  uznesenie vlády  z apríla 1995

číslo 210 je tento objekt  podľa môjho zistenia nie objektom

sociálneho charakteru  pre starých občanov  Vysokých Tatier,

ale rekreačné a školiace  stredisko mladých rekreantov, col-

níkov,  finančníkov  a   daňovníkov  prevažne  z  Bratislavy

a iných  miest Slovenska.  Snaha predstaviteľov  mesta Starý

Smokovec,  Tatrancov a  ministerstva práce a sociálnych vecí

vyšla nazmar. Silnejší zvíťazili,  i keď nemožno povedať, že

zvíťazil zdravý rozum.

 

     Dovoľte mi  citovať z dokumentov,  napríklad z dokumen-

tu o odpočte  splnených a nesplnených  bodov uznesenia vlády

Slovenskej  republiky  číslo  210/1995. V nadväznosti na za-

sadnutie  dislokačnej  komisie  vlády  Slovenskej  republiky

pre umiestňovanie  štátnych  orgánov,  ktoré  sa uskutočnilo

12. 12. 1995  na ministerstve  vnútra, z  ktorého  vyplynula

úloha zosumarizovať  a zhodnotiť plnenie  jednotlivých bodov

uznesenia číslo 210/1995 a následných nariadení, konštatuje-

me: z materiálu uznesenia  číslo 210/1995, ktorým vláda Slo-

venskej republiky v apríli 1995  schválila na vyňatie a pre-

vod  vlastníctva  na  ministerstvo  práce  a sociálnych vecí

(v tabuľke strana 10 poradové číslo 54) z okresu Prešov uby-

tovňu  Stavbár,  rekreačné  zariadenie  katastrálneho územia

Tatranská Lomnica, prevedené Ministerstvom výstavby a verej-

ných prác Slovenskej republiky na Ministerstvo financií Slo-

venskej republiky, je v rozpore s uznesením vlády Slovenskej

republiky číslo 210/1995. Táto  budova mala slúžiť ako domov

dôchodcov pre celú oblasť Vysokých Tatier a okresu Poprad.

 

     Listom  ministerky ministerstva  práce, sociálnych vecí

a rodiny ministrovi financií zo dňa  6. 2. 1996 sa konštatu-

je: Vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní dňa 4. ap-

ríla 1995 uznesením číslo 10 schválila vyňatie budovy zaria-

denia Stavbár  v katastrálnom území Tatranská  Lomnica z ma-

jetku štátneho podniku Stavoservis Prešov zaradeného do dru-

hej vlny privatizácie  pre potreby sociálnej starostlivosti.

18. 5. 1995 ministerstvo financií oznámilo ministerstvu prá-

ce a sociálnych vecí, že  na základe rokovania vedúcich úra-

dov ministerstiev financií, výstavby  a verejných prác a so-

ciálnych vecí  požiadala ministra výstavby  a verejných prác

o prevod práva  hospodárenia v zariadení  Stavbár pre minis-

terstvo financií. Ministerstvo práce,  sociálnych vecí a ro-

diny sa následne obrátilo na predsedu vlády a namietalo vyu-

žívanie predmetného  objektu na účely  školiaceho pracoviska

a trvalo na  vyňatí objektu v  zmysle uznesenia vlády  číslo

210 pre  potreby sociálnej starostlivosti.  Napriek tomu mi-

nisterstvo výstavby  a verejných prác  v rozpore s  uvedeným

uznesením číslo 210/1995  zmluvne previedlo predmetný objekt

do správy ministerstva financií.

 

     Ministerka Keltošová žiadala  podpredsedu vlády zdôvod-

niť a prehodnotiť postup prevodu uvedeného objektu do správy

ministerstva financií vykonaného v rozpore s uznesením vlády

Slovenskej republiky. V polovici  roku 1996 vedúci úradu mi-

nisterstva financií píše  listom primátorovi Starého Smokov-

ca, že sa im nepodarilo nájsť alternatívne riešenie na vzde-

lávanie svojich pracovníkov.  Tým potvrdil skutočnosť, ktorú

som uviedol a ktorú som  osobne zistil pri poslaneckom prie-

skume.

 

     Je smutné, že je  deklarácia vlády venovať sa dôchodcom

a vytvárať im  dobré sociálne podmienky  a na druhej  strane

reálna činnosť vlády je  úplne odlišná. Dlhé stáročia, možno

aj tisícročia sa tomuto javu hovorilo farizejstvo.

 

     Na záver  sa vás chcem, pán  minister financií, opýtať,

ako  môže podpredseda  vlády a  minister financií  porušovať

uznesenie vlády.

 

     Ďalej sa chcem opýtať, či existuje iné uznesenie vlády,

ktoré zrušilo uznesenie vlády číslo 210 z roku 1995. Ak nie,

považujete zmluvu  s ministerstvom výstavby  v súlade, alebo

v rozpore s uvedeným uznesením vlády?  Ako je to s vaším so-

ciálnym cítením, pán minister financií a ďalší členovia vlá-

dy? Dôchodcovia  z Vysokých Tatier si  nezaslúžia za celoži-

votnú prácu  dôstojný príbytok, keď ste  im jediný možný ob-

jekt  zobrali na  školiace stredisko?  Kedy urobíte  nápravu

v porušeniach, ktoré ste v súvislosti s objektom Stavbár vy-

konali? Obyvatelia Tatier očakávajú,  ako sa postavíte k to-

muto citlivému problému.

 

     Svoju  interpeláciu rozširujem  a žiadam  odpoveď aj od

zainteresovaného ministerstva práce, sociálnych vecí a rodi-

ny a ministerstva výstavby a verejných prác.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán predsedajúci,  moja prvá otázka je  na predsedu Ná-

rodnej rady Ivana Gašparoviča.

 

     Dnes popoludní bola celá  budova Národnej rady obsadená

nadmerným,  do  očí  bijúcim,  nadmerným počtom príslušníkov

bezpečnosti v civile. Pýtam sa,  či išlo o nejakú mimoriadnu

udalosť, alebo či to len  súviselo s prítomnosťou pána pred-

sedu vlády, ktorý v poslednom  čase má pocit, že stále naňho

niekto útočí.

 

     Ak by ste chceli vedieť, tak môžeme...

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Aby sme sa tu bezpečne cítili, pán poslanec.

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Moja  druhá interpelácia  je na  ministra kultúry Ivana

Hudeca.

 

     28. 1. 1997 štátny  intendant Miloš Bača oznámil riadi-

teľovi Bábkového  divadla v Nitre, že  ho odvoláva z funkcie

riaditeľa  tohto bábkového  divadla. Odvolal ho  bez dôvodu.

Je  to  zaevidované  pod  číslom  19/1997. V ten  istý  deň,

28. 1. 1997, ten  istý štátny  intendant Dr. Miloš Bača roz-

viazal s riaditeľom bábkového divadla pracovný pomer s troj-

mesačnou výpovednou lehotou. To znamená,  že v ten istý deň,

29. 1. 1997, bol Karol  Spišák  odvolaný z funkcie riaditeľa

a zároveň s ním bol rozviazaný pracovný pomer.

 

     Pracovníci Bábkového divadla v Nitre prijali 29. januá-

ra 1997 toto vyhlásenie:

 

     Dňa 28. 1. 1997 bol rozhodnutím štátneho intendanta Po-

nitrianskeho kultúrneho centra  odvolaný z funkcie riaditeľa

Bábkového divadla v Nitre pán  Karol Spišák bez udania dôvo-

du. My zamestnanci Bábkového  divadla Nitra považujeme tento

postup za neoprávnený a neodborný.

 

     Vzhľadom na to, že Karola Spišáka považujeme za jedného

z najvýraznejších postáv slovenského  divadla, jeho odchodom

stráca  Bábkové divadlo  Nitra nenahraditeľnú  osobnosť. Pán

Spišák  počas vykonávania  svojej funkcie  výrazne pozdvihol

úroveň nášho divadla v  oblasti profesijnej i reprezentatív-

nej,  o čom  svedčia články  v odbornej  tlači a pozvania na

festivaly európskeho významu, nehovoriac už o záujme domáce-

ho  diváka. Na  úspechoch Bábkového  divadla a  klubu Tatra,

štúdia Bábkového divadla, ktoré  dosiahli pod vedením Karola

Spišáka, si  neraz zvýšilo kredit  samotné Ponitrianske kul-

túrne centrum.

 

     My  zamestnanci Bábkového  divadla dôrazne protestujeme

proti tomuto rozhodnutiu a  žiadame jeho zrušenie. Týmto vám

zároveň  oznamujeme,  že  dnešným  dňom,  t.  j. 29. januára

1997, vstupujeme do štrajkovej pohotovosti, ktorá po prípad-

ných neúspešných  rokovaniach medzi zamestnávateľom  a vašou

organizáciou vyústi do štrajku.

 

     Požiadali sme Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

ako priamy  nadriadený orgán Ponitrianskeho  kultúrneho cen-

tra, aby danú  situáciu riešili a na základe  zákona číslo 2

zo dňa  4. 12. 1990  o kolektívnom vyjednávaní  určili spro-

stredkovateľa pre  rozhovory medzi štátnou  intendatúrou Po-

nitrianskeho kultúrneho centra a zástupcami Bábkového divad-

la Nitra. Na ich odpoveď čakáme do 5. 2. 1997. V prípade ig-

norovania našej požiadavky týmto dňom vstupujeme do štrajku.

 

     Podpísaní  Mgr. Michal  Kožuch, Marcel  Nevid, Vladimír

Zetek, Ondrej Spišák.

 

     Dňa 5. 2. 1997  vydali pracovníci bábkového štrajkového

výboru divadla Nitra toto vyhlásenie: Dňa 6. 2. 1997 vstupu-

jú zamestnanci Bábkového divadla Nitra do kľúčového štrajku,

čo v praxi znamená, že od tohto dňa sa s výnimkou hosťovské-

ho vystúpenia Radošinského  naivného divadla zatvárajú brány

Bábkového divadla Nitra a  klubu Tatra, štúdia Bábkového di-

vadla Nitra pre verejnosť.

 

     Dôvody štrajku:

 

     1. nezáujem  zodpovedných  inštitúcií  riešiť  problémy

Bábkového divadla Nitra  spôsobené neodbornými zásahmi štát-

neho intendanta do chodu divadla,

 

     2. odvolanie  pána  Karola Spišáka  z funkcie riaditeľa

Bábkového divadla Nitra a následne zrušenie pracovného pome-

ru s ním nie z hľadiska odborných kritérií, ale pre jeho ne-

gatívny postoj  k nezmyselnej transformácii  kultúry, a teda

samotným regionálnym kultúrnym centrám.

 

     Cieľ štrajku: vyňatie Bábkového  divadla Nitra z Ponit-

rianskeho kultúrneho  centra, t. j.  navrátenie právnej sub-

jektivity, s čím súvisí návrat  pána Karola Spišáka do funk-

cie  riaditeľa Bábkového  divadla Nitra.  V prípade ďalšieho

nezáujmu zo  strany zodpovedných inštitúcií  zamestnanci di-

vadla prejdú do okupačného štrajku.

 

     V Nitre 5. 2. 1997.

 

 

 

 

     V ten istý deň podali  ešte toto vyhlásenie:

 

     Ostro protestujeme proti lživým tvrdeniam pani Podhrad-

skej, hovorkyne ministra kultúry, zverejneným dňa 4. 2. 1997

v  Žurnále Rádia Twist. Bohužiaľ,  dnes už patrí medzi bežné

praktiky Ministerstva kultúry Slovenskej republiky diskredi-

tovať  nevinných, nepohodlných  ľudí obvinením  z finančných

machinácií (pozri kauza pána Dušana Jamricha, bývalého gene-

rálneho  riaditeľa SND).  Žiadame, aby  podobné výroky  boli

v budúcnosti  podložené  dôkazmi  a  nie vlastnými indíciami

pracovníkov  ministerstva, prípadne  regionálnych kultúrnych

centier. Zároveň vyzývame všetky  divadlá na Slovensku, kul-

túrne inštitúcie a vôbec  všetkých tvorivých ľudí, ktorí ne-

súhlasia s deštrukciou  kultúry a boja sa o  osud celej spo-

ločnosti, aby sa pridali k štrajkujúcim pracovníkom Bábkové-

ho divadla Nitra.

 

     Podporu nášmu divadlu doteraz vyjadrili Bábkové divadlo

na Rázcestí Banská Bystrica, Bábkové divadlo Žilina, Bábkové

divadlo Košice, Divadlo PIKY, Združenie divadelníkov na Slo-

vensku, otvorené fórum  Zachráňme kultúru, Slovenské centrum

UNIMA, herec Ján Kožuch, Tradičné bábkové divadlo Antona An-

derleho,  Slovenské národné  divadlo, Divadlo  Petra Bezruča

Ostrava, Richard Müller, Stredočeské divadlo Kladno, Divadlo

Tália Košice, Divadlo Lampion Kladno, Milan Lasica, Divadel-

ný ústav Praha, Zväz divadelných odborov Slovenska.

 

     Štrajkový výbor Bábkového divadla Nitra.

 

     V Nitre dňa 5. 2. 1997.

 

     Vážený pán minister kultúry Hudec,

 

     svojho času, keď vznikla  medzi pracovníkmi kultúry po-

lemika o zmysle regionálnych  kultúrnych centier, osobne ste

mi povedali, že zriadenie  týchto centier je racionalizačnou

záležitosťou z hľadiska riadenia kultúry a zvlášť financova-

nia  kultúry. Tiež  ste mi  vtedy povedali,  že tieto centrá

a intendanti v žiadnom  prípade nebudú postupovať ideologic-

ky. Ako príklad ste dávali  vtedy intendanta v Čadci. (Podo-

týkam, že  v rámci tejto diskusie  o zriaďovaní regionálnych

kultúrnych centier bolo v septembri 1996 stretnutie riadite-

ľov divadiel s  vami, pán minister, a na  tomto stretnutí sa

riaditeľ Bábkového divadla v Nitre Karol Spišák otvorene vy-

jadril proti zriadeniu týchto centier.)

 

     Neprešiel ani  jeden mesiac nového  roku 1997 a  štátny

intendant Ponitrianskeho kultúrneho centra  v Nitre istý Dr.

Miloš Bača odvolal 29. 1. 1997 z funkcie riaditeľa Bábkového

divadla  v Nitre  a v  ten  istý  deň ho  prepustil z  práce

s trojmesačnou  výpovednou  lehotou.  Tohto  človeka, Karola

Spišáka, jednu  z najvýraznejších postáv  súčasného divadel-

níctva, známeho režiséra, človeka, ktorý toto divadlo urobil

známym, a to bez udania dôvodu.

 

     Vážený pán minister, mňa pán štátny intendant Bača zau-

jíma potiaľ, že tento projekt  ste vytvorili vy, že do tejto

funkcie ste  prvých intendantov vymenovali vy  a že v takých

personálnych otázkach, ako je vymenúvanie a odvolávanie ria-

diteľa divadla, je potrebné vyjadrenie ministerstva kultúry,

a teda  vaše  vyjadrenie,  pán  minister. Hovorkyňa ministra

kultúry  pani Podhradská  potvrdila súhlas  ministra kultúry

odvolať Karola Spišáka 4. 2. 1997 v Žurnále Rádia Twist.

 

     Pri  tejto príležitosti,  pán minister,  sa pýtam:  Kto

ste? Boli ste  komunista, potom ste boli v  SDĽ, potom nezá-

vislý, teraz hráte  s HZDS. V auguste 1989,  keď štátna bez-

pečnosť začala trestné  stíhanie proti Jánovi Čarnogurskému,

Mirovi Kusému, Hane Ponickej a ďalším, slovenský  PEN klub a

spisovatelia  chceli  vydať  vyhlásenie  za  ich prepustenie

z väzenia. Vy,  pán minister, ste vtedy  ako spisovateľ pred

mnohými  svedkami  vyhlásili,  že  vyhlásenie za prepustenie

Čarnogurského z  väzenia nepodpíšete, lebo  Čarnogurský chce

rozbiť  Česko-slovenskú republiku. Bolo to  v auguste  1989.

Vtedy  ste, pán  minister, boli presvedčený  zástanca Česko-

Slovenska, dnes nám  dávate lekcie z toho, kto  je a kto nie

je dobrý Slovák a nesiete  zásady slovenskej čistoty v prvej

línii.

 

     Pýtam sa vás, milý pán minister: Kto ste? Dokedy chcete

ešte hrať tieto svoje žoviálne  hry so slušnými ľuďmi? Odvo-

laním Karola Spišáka  z funkcie  riaditeľa Bábkového divadla

v Nitre ste pre mňa osobne prekročili posledný rubikon. Moh-

li by ste, pán minister,  urobiť ešte jednu vec, podať demi-

siu a takýmto nejakým spôsobom  sa predsa očistiť. Obávam sa

však, že už to neurobíte, že už na to nemáte sily.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech  sa páči, pani Bauerová.  Pripraví sa pán

Šimko, potom pani Sabolová.

 

Poslankyňa E. Bauerová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení členovia vlády,

     kolegyne a kolegovia,

 

     v zmysle  § 129 zákona o  rokovacom poriadku interpelu-

jem,  žiaľ,  neprítomnú  ministerku  práce,  sociálnych vecí

a rodiny vo veci valorizácie  dávok obsiahnutých vo vyhláške

Ministerstva práce, sociálnych vecí  a rodiny Slovenskej re-

publiky číslo  243/1993. Vyhláška je  v podstate vykonávacím

predpisom  zákona  o  životnom  minime.  Kým životné minimum

a nadväzujúce  dávky boli  aspoň  raz,  ale skôr  dvakrát od

platnosti  tejto vyhlášky  valorizované, dávky  určené touto

vyhláškou valorizované neboli. Konkrétne ide o sumy, o ktoré

sa zvyšuje  životné minimum vo  vymedzených prípadoch v  § 1

ods. 3 a 4.

 

     Index spotrebiteľských cien potravín od roku 1993 dosa-

huje zhruba 139 %, priemyselného tovaru 133,5 %, reálna hod-

nota dávok  vo vyhláškou vymedzených  prípadoch je drasticky

nízka a nepokrýva zvýšené  výdavky ťažko zdravotne postihnu-

tých, resp.  chorých na diabetes, o  ktorých vlastne v tejto

vyhláške ide. Keďže celková úroveň dôchodkov je veľmi nízka,

dosahuje  podľa prístupných  najnovších štatistických údajov

len 65 % hodnoty reálneho  dôchodku v roku 1989, nemožno po-

čítať s  tým, že úprava dôchodkov  alebo valorizácia súm ži-

votného minima daný problém akosi vyrieši.

 

     Vzhľadom  na skutočnosť,  že zanedbaním  starostlivosti

o skupinu  občanov dochádza  k ohrozeniu  ich ústavných práv

zakotvených v článku 39  Ústavy Slovenskej republiky, žiadam

o odpoveď,  kedy bude  vyhláška novelizovaná  a dávky určené

v nej upravené tak, aby umožnili dôstojný život sociálne od-

kázaných občanov. Chcela by som  vysloviť nádej, že vláda sa

nerozhodne zlepšovať makroekonomické  výsledky na úkor tejto

hŕstky odkázaných občanov.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Chcem len upozorniť pánov poslancov, že inter-

pelácie musia dať písomne aj cez podateľňu.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Dámy a páni,

 

     moja interpelácia smeruje  na predsedu vlády Slovenskej

republiky.

 

     Vážený pán  predseda vlády, oddialením  návrhu vlády na

voľbu sudcov v dvanástich  prípadoch sa vláde podarilo doko-

nale vystrašiť celú skupinu  sudcov, ktorých po uplynutí pr-

vého štvorročného obdobia čakajú  znova voľby. Keďže nejest-

vujú zákonné  kritériá a pravidlá  na postup a  rozhodovanie

smerujúce k voľbe sudcov do funkcie bez časového obmedzenia,

je každé  odmietnutie  alebo už i  pozdržanie podania návrhu

na voľbu  sudcu, ktorý si  už vykonal štyri  roky sudcovskej

funkcie,  veľmi  citlivým  zásahom  do  jeho života. Súčasný

právny  stav takto  umožňuje vláde  konať veľmi subjektívne,

zvažovať pri rozhodovaní, či návrh  na voľbu dá, alebo nedá,

aj iné než odborné dôvody,  napríklad politické. Môže sa na-

príklad zaujímať,  o akých kauzách  ten-ktorý sudca rozhodo-

val, ako o nich rozhodol, ba dokonca i to, ako sa k nemu vy-

jadrí tzv. akčná päťka.

 

     V  predkladacej správe  na voľbu  sudcov, ktorých vláda

presunula z  decembra na február,  sa uvádza, že  bolo treba

doplniť návrhy kompetentnými  orgánmi. Podľa našich informá-

cií, ale i  podľa toho, čo nám ústne  povedal minister spra-

vodlivosti pán Liščák na decembrovej schôdzi Ústavnoprávneho

výboru Slovenskej republiky, vyjadrenia súdnych funkcionárov

sudcovských rád i jeho vlastné odporúčania boli kompletne vo

všetkých prípadoch  predložené vláde už  v decembri. Napriek

tomu však vláda v dvanástich  prípadoch návrh v decembri ne-

schválila. Sudcovia  zostali v neistote,  neboli informovaní

o dôvodoch, rovnako ako nebola  informovaná ani Národná rada

Slovenskej republiky.

 

     Moja otázka preto znie:  "Čo konkrétne sa pri hodnotení

kandidátov na sudcov v januári  a februári roku 1997 doplni-

lo?" Žiadam to uviesť konkrétne ku každému návrhu.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pani Sabolová. Pokoj, páni práv-

nici. Vy v tom máte dosť nejasností.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

     vážení páni ministri,

 

     moja interpelácia  smeruje na pána  ministra výstavby a

verejných prác.

 

     Vážený  pán minister,  chcem vás  interpelovať vo  veci

zrušenia š. p. Atypstav Košice, ktorý bol rozhodnutím minis-

tra číslo 1868/M z roku 1996 zo dňa 21. 10. 1996 zrušený bez

likvidácie k 31. 10. 1996. Všetok majetok zrušeného štátneho

podniku v zmysle uvedeného rozhodnutia prechádza na Fond ná-

rodného majetku  Slovenskej republiky, ktorý ho  1. 11. 1996

predá obchodnej  spoločnosti Mramit, spol. s  r. o., Košice.

To je citácia z rozhodnutia. (Hlasy v sále.)

 

     Pán  poslanec Cuper,  potom, keď  budete ústavný sudca,

budete môcť vykladať zákony. (Hlasy v sále.) Ja by som nema-

la ani záujem, pán kolega.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nerušte,  pán poslanec.  Pokoj, páni  poslanci. Nech sa

páči, pani poslankyňa.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     V  druhej  časti  minister  ukladá riaditeľovi štátneho

podniku predložiť na odbor transformácie súhlas správcu dane

s výmazom z  Obchodného registra v  zmysle ustanovenia §  33

ods. 2 zákona číslo 511/1992 Zb.

 

     Pýtam  sa vás,  pán minister,  kedy  došlo - teda dátum

- k výmazu štátneho podniku Atypstav Košice z Obchodného re-

gistra.

 

     Ďalšia  moja otázka  je na  zdôvodnenie zrušenia  š. p.

Atypstav Košice  bez likvidácie, aký  bol stav majetku  pred

zrušením - aktíva i pasíva. Pán  minister, prečo  bol štátny

podnik po zrušení priamo  v rozhodnutí určený obchodnej spo-

ločnosti Mramit, spol. s r. o., Košice k  1. 11. 1996?  Kedy

bola zaregistrovaná spol. s r. o. Mramit Košice? Akým spôso-

bom bol zabezpečený výber  firmy, ktorej bol predaný majetok

štátneho podniku? Ako vysvetlíte,  pán minister, priamy pre-

daj zrušeného štátneho podniku  Atypstav Košice bez likvidá-

cie  obchodnej  spoločnosti  Mramit, spol.  s r. o., Košice,

ktorej konateľom je váš brat Ing. Vojtech Mráz?

 

     V druhej  časti interpelácie sa vás,  pán minister, pý-

tam, či  ste  ešte vlastníkom  spoločnosti s r. o., na účasť

v orgánoch obchodných spoločností  a koľko štátnych zákaziek

- prostriedky zo štátneho rozpočtu - vykonávajú spoločnosti,

ktorých konateľom je váš  brat - dokončovanie komplexnej by-

tovej výstavby, zatepľovanie atď.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Myslím si, že  bratom nie je zakázané privati-

zovať. Či áno?

 

     Pán Weiss namiesto pána poslanca Ftáčnika.

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

     ctení členovia vlády,

 

     zákon číslo  282/1993 Z. z. o  zmiernení niektorých ma-

jetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnos-

tiam, prijatý 27. októbra 1993, mal za cieľ okrem iného, ako

sa uvádzalo v dôvodovej správe k vládnemu návrhu zákona, do-

siahnuť ekonomickú samostatnosť cirkví, aby v priebehu troch

až piatich rokov mohlo prísť k odluke cirkvi od štátu, resp.

celkove by sa mali vyriešiť vzťahy štátu a cirkví na základe

zákona.  V tejto  súvislosti sa  chcem opýtať  pána predsedu

vlády, aký je rozsah  nehnuteľného majetku, teda budov, pôdy

a lesov, ktorý sa na základe § 4 zákona 282/1993 Z. z. vydal

jednotlivým štátom registrovaným  cirkvám a náboženským spo-

ločnostiam  so  sídlom  v  Slovenskej  republike  a  ako  sa

v dôsledku reštitúcií zmenila od  doby účinnosti zákona eko-

nomická situácia jednotlivých cirkví a spoločností.

 

     Ďalej si dovoľujem položiť otázku, ako vláda, resp. mi-

nisterstvo  spravodlivosti hodnotia  problémy so zisťovaním,

kto je skutočným subjektom  vlastníctva v minulosti odňatého

majetku a koľko bolo súdnych vlastníckych sporov v tejto sú-

vislosti. Pýtam sa tiež, aký  je rozsah majetku, na ktorý sa

vzťahuje odsek  2 § 11 zákona, a ako sa vláda  pripravuje na

situáciu, keď sa po ochrannej  lehote skončia zmluvy o výpo-

žičke a  neskôr o nájme bytových  a nebytových priestorov vo

vydaných  nehnuteľnostiach,  ktoré  slúžia  na  poskytovanie

zdravotníckych  služieb,  služieb  sociálnej  starostlivosti

alebo sociálnych služieb na pracovnú rehabilitáciu a zamest-

návanie zdravotne postihnutých osôb, na potreby školstva, na

prevádzku kultúrnych, telovýchovných  a športových zariadení

a na  pracovnú rehabilitáciu  a zamestnávanie  zdravotne po-

stihnutých osôb.

 

     A napokon kladiem otázku, v  akom stave je príprava zá-

kona o základných vzťahoch medzi štátom a cirkvami.

 

     Ďalej  by som  sa chcel  vrátiť k  jednej interpelácii,

ktorú som podal na 17.  schôdzi Národnej rady Slovenskej re-

publiky a na ktorú odpoveď  nemohla byť prerokovaná v Národ-

nej rade, pretože interpelácie sa niekoľkokrát ako bod prog-

ramu  z  rokovania  Národnej  rady  presúvali na nasledujúcu

schôdzu.

 

     Vtedy na 17. schôdzi, ako  si iste pamätáte, som inter-

peloval  pána predsedu  vlády vo  veci zverejnenia výsledkov

vyšetrovania v kauze Slovenská  poisťovňa. Pripomeňme si, že

na rokovaní  parlamentných strán v júni  tohto roku pán pre-

miér  označil za  jednu z  príčin krízy  vo vládnej koalícii

privatizačný boj  o Slovenskú poisťovňu.  Pán premiér sa  na

tlačovej konferencii 12. júna minulého roku na margo koalič-

ných partnerov, teda SNS a ZRS, vyjadril, že,  citujem: "ich

národná hrdosť a robotnícka  česť  sa končí v Slovenskej po-

isťovni". Následne v rozhovore pre denník Slovenská republi-

ka pán  premiér 26. júna uviedol  závažné obvinenia, citujem

z tohto rozhovoru: "Postupne začali  z vnútra poisťovne pri-

chádzať upozornenia na nezákonné  nakladanie s peniazmi, po-

škodzovanie  tejto inštitúcie." Na otázku novinárov, či zve-

rejnia tieto zistenia, pán premiér odpovedal: "Áno, minister

financií dostal za úlohu zverejňovať a finančná polícia spo-

lupodieľať sa  na vyšetrovaní. Kauza  poisťovne sa ešte  bu-

de  vyvíjať. Ministerstvo  financií má  za úlohu zverejňovať

to, čo zverejniť môže."

 

     Odpoveď  pána ministra  financií na  moju otázku,  kedy

vláda, resp. ministerstvo financií zverejnia výsledky vyšet-

rovania  týchto  závažných  obvinení,  ma nemohla uspokojiť.

Dozvedel som sa, že  najväčší rozsah nedostatkov bol zistený

v oblasti podnikania poisťovne na  kapitálovom trhu a že Mi-

nisterstvo financií Slovenskej republiky v rámci kompetencií

vyplývajúcich zo zákona číslo  24/1991 Zb. uložilo opatrenia

na  odstránenie zistených  nedostatkov a  ďalej vo  vlastnej

pôsobnosti  pripravilo  všeobecne  záväzné  právne predpisy,

upravujúce hospodárenie s rezervami poisťovne, atď.

 

     Tiež som sa dozvedel,  že vzhľadom na kongentné ustano-

venie  § 24  ods. 2  zákona Slovenskej  národnej rady  číslo

24/1991 Zb. v znení neskorších predpisov pracovníci dozorné-

ho orgánu, ktorým podľa §  17 citovaného zákona je minister-

stvo financií, sú povinní  zachovať mlčanlivosť v služobných

veciach a nie je možné výsledky previerok zverejňovať.

 

     Pýtam sa,  keďže podľa pána  premiéra išlo o  nezákonné

nakladanie so  stámiliónmi, či výsledky  vyšetrovania ostali

v trezoroch ako prípadný nástroj na politické vydieranie ko-

aličných partnerov,  alebo či boli  postúpené orgánom činným

v trestnom konaní. Pýtam sa  taktiež pána generálneho proku-

rátora, či Generálna prokuratúra na verejný podnet pána pre-

miéra reagovala a aké sú výsledky vyšetrovania.

 

     Napokon by som aj ja z tohto miesta chcel požiadať pána

predsedu parlamentu, aby  prehodnotil opatrenie, ktorého vý-

sledkom je zriadenie tzv. poslaneckého salóna, a umožnil no-

vinárom normálnu komunikáciu s poslancami.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech  sa páči, pani  Schmögnerová. Pán Szigeti

sa pripraví.

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     Ďakujem za udelenie slova.

 

     Moja interpelácia sa týka pána ministra financií, ktorý

tu, žiaľbohu,  nesedí. Napriek tomu, pretože  je závažná, by

som  ju rada  predniesla a,  samozrejme, že  ju odovzdám  aj

v písomnej podobe.

 

     Pán minister financií, Ministerstvo financií Slovenskej

republiky je zo zákona zodpovedné za štátny dozor nad inves-

tičnými fondmi a spoločnosťami. Preto  nesie zodpovednosť za

to,  čo sa  v investičných  spoločnostiach a  v investičných

fondoch v priebehu niekoľkých rokoch uskutočnilo.

 

     Po prvé, je to zámerné znižovanie čistej vnútornej hod-

noty  fondov, ktoré  má za  následok pád  cien akcií fondov,

pokles ziskov investičných  fondov a investičných spoločnos-

tí, resp. prechod do straty  s dosahmi na nevyplácanie divi-

dend  a dokonca  i na  napĺňanie príjmovej  stránky štátneho

rozpočtu.

 

     Druhým spôsobom poškodzovania  záujmov je poškodzovanie

menšinových účastinárov pri  zlučovaní fondov, rušení fondov

a transformácii  investičných fondov  a investičných spoloč-

ností  na  holdingové  akciové  spoločnosti.  Dnes už bývalý

štátny tajomník  sa nad tým neraz  rozhorčoval, no minister-

stvo  financií neuskutočnilo  adekvátne opatrenia  napríklad

i formou  návrhu  na  príslušné  legislatívne zmeny. Naopak,

niektoré legislatívne iniciatívy opozičných poslancov v tom-

to  smere vládna  koalícia nechcela  podporiť. Pán minister,

uveďte, čo a kedy  chce Ministerstvo financií Slovenskej re-

publiky v tomto smere urobiť.

 

     Dostávam  mnohé  listy  od  ľudí, ktorých ničnerobenie,

resp. naopak,  sporné iniciatívy Ministerstva  financií Slo-

venskej republiky  pomohli obrať o posledné  úspory. Boli to

napríklad úspory  vložené do Sporofondu,  Všeobecného inves-

tičného fondu Bratislava, Privat Slovakia a podobne. Žiadajú

ma o  konkrétne rady. Sú to  prevažne dôchodcovia, ktorí pe-

niaze zverené  podielovým fondom nevyhnutne  potrebujú späť.

Pán minister, dúfam, že s  vašou pomocou im budem môcť odpo-

vedať.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.  Nech sa  páči, pán  Szigeti, pripraví  sa pán

Ferkó.

 

Poslanec L. Szigeti:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená vláda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     interpelujem  ministerku školstva  Slovenskej republiky

pani Evu Slavkovskú. Predmetom  mojej interpelácie sú nežia-

duce dosahy zavedenia deviatej triedy na základných školách,

predovšetkým v oblasti národnostného školstva.

 

     Na  základe  rozhodnutia   vlády  Slovenskej  republiky

v školskom  roku 1997/1998  sa začína  prechod na deväťročnú

základnú školu. Tento prechod  sa má uskutočniť v trojročnom

intervale  podľa  istých  pravidiel,  pričom  v nasledujúcom

školskom roku 66 % terajších  ôsmakov má postúpiť na stredné

školy a  ostatní žiaci by  mali ostať na  základných školách

v deviatej triede. Domnievam sa, že práve tento vopred urče-

ný pomer rozdelenia terajších ôsmakov bude predmetom mnohých

sporov, nedorozumení a nespravodlivých rozhodnutí v nastáva-

júcom období v oblasti školstva. Sú totiž regióny, kde tento

vopred určený  pomer postupujúcich a  ostávajúcich žiakov sa

dá len veľmi ťažko alebo vôbec sa nedá rešpektovať.

 

     Napätia  a konflikty  sa dajú  očakávať predovšetkým na

tých stredných  školách, kde doteraz  v každom ročníku  boli

povolené dve paralelné triedy.  Veľmi ťažko sa dá predstaviť

realizácia týchto zmien na  spomínaných školách. Totiž exis-

tencia 1,33  triedy nie je možná.  Určite v týchto prípadoch

sú isté racionálne eventuality. Rád  by som vás však upozor-

nil, vážená  pani ministerka, že predovšetkým  v oblasti ná-

rodnostného  školstva takéto  racionálne riešenia  zo strany

krajských úradov absentujú.

 

     Dostali sa  ku mne informácie, že  na väčšine stredných

škôl s vyučovacím jazykom maďarským plány výkonov na školský

rok 1997/1998  nezodpovedajú reálnym požiadavkám  ani po zo-

hľadnení  adekvátneho  percentuálneho  zníženia.  Markantným

príkladom  sú dve  gymnáziá v  okrese Levice,  a to gymnáziá

s vyučovacím jazykom  maďarským v Šahách  a v Želiezovciach.

V predchádzajúcom  období na  obidvoch školách  v I. ročníku

boli po dve paralelné  triedy. Žiaľ,  na nasledujúci školský

rok  dostali povolenie  na jednu  triedu. Samozrejme, reálny

záujem  zo strany  žiakov  je  evidentný na  otvorenie dvoch

tried aj v Šahách aj  v Želiezovciach. Veľmi kritická je si-

tuácia na gymnáziu s  vyučovacím jazykom maďarským v Šahách,

kde sa aj rodičia, aj pedagogický zbor cítia ukrivdení, pre-

tože v predchádzajúcom školskom roku žiadali otvorenie osem-

ročného gymnázia, čo bolo odmietnuté,  a v tomto roku, žiaľ,

podľa plánu  výkonov dôjde k ďalšiemu  zníženiu počtu prvých

tried.

 

     Chcel by  som poukázať na existujúcu  a platnú vyhlášku

Ministerstva  školstva  a  vedy  Slovenskej republiky, podľa

ktorej  na národnostne  zmiešanom území  na otvorenie triedy

stačí aj  nižší počet žiakov. Myslím  si, že vhodnou apliká-

ciou spomínanej vyhlášky ministerstva školstva sa dá predísť

nežiaducim  konfliktom  a  napätiam  v oblasti národnostného

školstva, a tak na spomínaných dvoch gymnáziách s vyučovacím

jazykom  maďarským nebude  žiadna prekážka  otvoriť dve prvé

triedy v školskom roku 1997/1998.

 

     Ďalej mi dovoľte položiť jednu krátku otázku ministerke

školstva Slovenskej  republiky pani Eve  Slavkovskej. Otázka

znie: Prečo boli zrušené  dvojjazyčné vysvedčenia na školách

s vyučovacím jazykom maďarským, keď  je to evidentné poruše-

nie  Ústavy Slovenskej  republiky, a  to článkov 11, 12, 13,

34, ďalej článkov 24 a 25  Charty ľudských práv a  článku 15

základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Maďarskou re-

publikou. Okrem toho je to v evidentnom rozpore s tretím bo-

dom § 1 jazykového  zákona. Kedy  a ako napraví ministerstvo

tento stav?

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán Ferkó. Pripraví sa pán Ftáč-

nik.

 

Poslanec B. Ferkó:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení členovia vlády,

     dámy a páni,

 

     svoju interpeláciu adresujem  ministrovi vnútra Sloven-

skej republiky na základe § 129 ods. 4 rokovacieho poriadku.

 

     Vážený pán minister, obraciam sa  na vás v mene občanov

mesta a  okolia mestského zastupiteľstva  Mestského úradu vo

Veľkých Kapušanoch  vo veci týkajúcej  sa žiadosti mestského

úradu o zvýšenie stavu  príslušníkov Obvodného oddelenia Po-

licajného zboru vo Veľkých Kapušanoch. Dňa 10. 9. 1996 Mest-

ský úrad vo Veľkých  Kapušanoch po prerokovaní bezpečnostnej

situácie v meste v  súlade s uznesením mestského zastupiteľ-

stva zo dňa  28. 8. 1996 sa obrátil  listom číslo 1571/96 na

Ministerstvo  vnútra Slovenskej  republiky, v  ktorom žiadal

o zvýšenie stavu príslušného obvodného oddelenia Policajného

zboru z týchto dôvodov:

 

     1.  Mesto Veľké  Kapušany sa  nachádza v novovytvorenom

okrese  Michalovce v  blízkosti ukrajinskej  hranice, kde je

zvýšený príliv a pôsobenie rôznych mafiánov z Ukrajiny.

 

     2. V meste Veľké Kapušany už dlhšie obdobie pôsobí sku-

pina delikventov  a osôb, ktorí sa  dopúšťajú takej trestnej

činnosti, ktorá predtým v našom obvode ani nebola evidovaná,

ako napríklad výbuch neznámej výbušniny pri vchode do budovy

obvodného oddelenia Policajného zboru, podpálenie vchodových

dverí  do bytu  príslušníka obvodného  oddelenia, ktorý býva

v obytnom bloku s ďalšími štyridsiatimi rodinami. Ďalej pod-

pálenie auta príslušníka obvodného  oddelenia a bývalého ve-

liteľa obvodného oddelenia Policajného  zboru, ale i ďalších

osôb, ktoré podľa informácií do dnešného dňa neboli objasne-

né, nehovoriac o obchodovaní s bielym mäsom.

 

     Na uvedený  list mestský úrad do  dnešného dňa nedostal

odpoveď. Občania mesta sú súčasnou situáciou právom znepoko-

jení a sú pohoršení nad tým, že sa počet  policajtov v našom

meste s účinnosťou od 1. 1. 1997 zníži z 26 na 17.  Pozname-

návam,  že sme ako prví  v bývalom  okrese  Trebišov a medzi

prvými v  bývalom Východoslovenskom  kraji zriadili  mestskú

políciu. Toho času má 10 členov. Z mestského rozpočtu vyčle-

ňujeme  na túto  kapitolu ročne  cca 2  milióny korún, čo je

vzhľadom na  výšku nášho rozpočtu mesta  nemalá čiastka. Na-

priek dobrej spolupráci pri ochrane verejného poriadku medzi

obvodným oddelením a mestskou políciou pri uvedenej trestnej

činnosti sa nedosiahli úspešné výsledky.

 

     Upozorňujem  na  skutočnosť,  že  pri súčasnom zníženom

stave  obvodného oddelenia,  t. j.  z 26  na 17, ani nemožno

očakávať zlepšenie bezpečnostnej  situácie, ale skôr naopak,

ohrozuje to už aj tak zlý verejný poriadok.

 

     Vážený pán  minister, obraciam sa  na vás so  žiadosťou

o prehodnotenie počtu policajtov v  našom regióne nie na zá-

klade tabuľkového  počtu a počtu obyvateľov,  ale na základe

bezpečnostnej  situácie. Žiadam  v mene  občanov a mestského

zastupiteľstva posilnenie terajšieho Obvodného oddelenia Po-

licajného  zboru vo  Veľkých Kapušanoch,  ako aj  vyčlenenie

špeciálnych vyšetrovateľov na  riešenie bezpečnostnej situá-

cie v tomto regióne.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán Ftáčnik.

 

Poslane M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení členovia vlády,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     mám šesť interpelácií, z  toho jednu na predsedu vlády,

štyri na  pani ministerku školstva,  jednu na pána  ministra

kultúry.

 

     Interpelácia  na predsedu  vlády Slovenskej  republiky.

Vláda Slovenskej  republiky vo svojom  programovom vyhlásení

si  zakotvila záväzok  prijať harmonogram  riešenia mzdových

otázok  v  školstve.  Výbor  pre  vzdelanie,  vedu,  kultúru

a šport pri prerokúvaní štátneho rozpočtu na rok 1996 zavia-

zal pani ministerku školstva, aby takýto harmonogram predlo-

žila do marca 1996 v spolupráci s Odborovým zväzom pracovní-

kov školstva  a vedy, tak ako  to predpokladá programové vy-

hlásenie. Úloha bola splnená,  výbor dostal príslušný harmo-

nogram a súčasne ministerstvo školstva takto spracovaný har-

monogram predložilo do vlády.  Od marca 1996 je harmonogram,

ktorým sa  má naplniť programové vyhlásenie  vlády, vo vláde

a vláda nie a nie ho prerokovať.

 

     V posledných týždňoch roku  1996 odborový zväz zorgani-

zoval petičnú akciu, v ktorej  sa učitelia, ktorých sa tento

predmetný materiál  týka, ale aj  ďalší pracovníci školstva,

vyjadrujú k tomu, aby konečne vláda prerokovala tento harmo-

nogram,  vyjadrila sa  k nemu  a rozhodla  o jeho prijatí či

neprijatí a naplnila tak svoj  program. Chcem sa opýtať teda

predsedu vlády, kedy vláda  Slovenskej republiky splní svoje

programové vyhlásenie a prijme harmonogram riešenia mzdových

otázok v školstve.

 

     Ďalšie  interpelácie    adresované  pani  ministerke.

V prvej nadviažem  na kolegu Szigetiho, pretože  sa týka de-

viateho ročníka  základnej školy. Je  to interpelácia, ktorá

je adresovaná nielen ministerstvu školstva, ale už aj minis-

terstvu vnútra, pod ktoré  spadajú krajské úrady, pretože aj

tie vstupujú  do otázok zabezpečenia  prevádzky a fungovania

škôl, konkrétne základných a stredných.

 

     Pýtam  sa teda  ministerky školstva  a ministra vnútra,

aké  opatrenia urobili  ministerstvo školstva,  ministerstvo

vnútra a  krajské úrady na zabezpečenie  prechodu na deviaty

ročník základnej školy. Pani  ministerku by som chcel požia-

dať, aby odpovedala, aké konkrétne opatrenia sa urobili ale-

bo urobia  na udržanie učiteľov  stredných škôl v  školských

službách, aby  školstvo neprišlo už  o pripravených odborní-

kov. Ako sa bude riešiť  skutočnosť, že krajské úrady vytvo-

rili 73 632 miest na  stredných školách, hoci tretinová kon-

cepcia, ktorú predložilo ministerstvo školstva, predpokladá,

že to má byť v budúcom  roku iba 56 tisíc miest na stredných

školách?

 

     Moja  druhá interpelácia  sa týka  porady, ktorú zvolal

dňa  22. januára  1997 podpredseda  Národnej rady Slovenskej

republiky Ján Ľupták k problematike stredných odborných uči-

líšť. Výbor  Národnej rady Slovenskej  republiky pre vzdela-

nie, vedu, kultúru a šport zaradil na svoje rokovanie koncom

januára bod informácia o záveroch  z tejto porady a požiadal

pána  podpredsedu,  aby  informoval  tento  gestorský výbor,

k akým záverom  dospela porada jednotlivých  rezortov, ktorú

inicioval a zvolal podpredseda Národnej rady. Pán podpredse-

da nám odkázal, že on nemôže prísť a informovať nás, pretože

nie je celkom presne informovaný o týchto záveroch.

 

     Keďže  sme sa  to nedozvedeli,  výbor prerušil schôdzu,

nielen teda kvôli tejto veci, ale aj kvôli ďalším rokovaniam

o ďalších zákonoch, a čakáme, že sa oficiálne tieto výsledky

dozvieme. Mne sa podarilo  získať neoficiálne závery z tejto

porady  a práve k nim smeruje moja interpelácia na minister-

ku školstva. Aké je stanovisko ministerstva školstva k záve-

rom porady,  ktorú zvolal podpredseda  Národnej rady Sloven-

skej republiky Ján Ľupták dňa 22. januára 1997 k problemati-

ke stredných odborných učilíšť?

 

     Ďalšia interpelácia sa  týka účelovej publikácie Dejiny

Slovenska a Slovákov, ktorú ministerstvo školstva vydalo ako

účelovú publikáciu  ministerstva školstva. Chcem  sa opýtať,

kto dal súhlas na vydanie tejto publikácie ako účelovej pub-

likácie a z akých  zdrojov bolo publikovanie uhradené. Chcem

sa  ďalej pani  ministerky opýtať,  či si  myslí, že celková

koncepcia diela je v  súlade s tradíciou slovenskej štátnos-

ti, vyjadrenou okrem iného aj v skutočnosti, že výročie Slo-

venského národného povstania bolo  schválené v Národnej rade

ako štátny sviatok.

 

     Posledná  interpelácia na  ministerku školstva  sa týka

stredísk odbornej praxe. Pani ministerka Slavkovská podpísa-

la dňa  12. septembra 1996  vyhlášku o strediskách  odbornej

praxe vydanú  v Zbierke zákonov pod  číslom 279/1996. Rád by

som ju  upozornil, že táto  vyhláška je v  zásadnom  rozpore

s platným zákonom číslo 279/1993  Z. z. o školských zariade-

niach.  Zákon v  ustanovení  §  1 rozlišuje  niekoľko druhov

školských zariadení, a to  výchovno-vzdelávacie a na posled-

nom mieste školské účelové  zariadenia, pričom strediská od-

bornej  praxe sú  zaradené medzi  školské účelové zariadenia

a nie výchovno-vzdelávacie zariadenia.  Z toho teda vyplýva,

že školské účelové zariadenia nie  sú a nemôžu byť vzdeláva-

cími zariadeniami  a nemôžu vykonávať  výučbu žiakov. Sú  to

len účelové zariadenia, ktoré školám poskytujú a zabezpečujú

servisné služby, napríklad  v oblasti školského stravovania,

konkrétne  školská  kuchyňa  či  školská  jedáleň, v oblasti

materiálovo-technického  zabezpečenia,  konkrétne  stredisko

služieb škole alebo školské  výpočtové stredisko a v oblasti

praktického vyučovania školské  hospodárstvo a stredisko od-

bornej praxe, tak,  aby sa školy mohli bez  problémov a sta-

rosti venovať priamo výučbe.

 

     Z poslania  školských účelových zariadení podľa  z § 30

vyplýva aj  skutočnosť, že v nich  nie sú zamestnaní pedago-

gickí pracovníci, ale len technicko-hospodárski a prevádzko-

  pracovníci.  I  napriek  tejto  skutočnosti ministerstvo

pripravilo a pani ministerka  podpísala vyhlášku, ktorá sta-

novuje, že strediská odbornej  praxe, ktoré sú školskými za-

riadeniami praktického vyučovania,  priamo zabezpečujú prak-

tické vyučovanie žiakov z  odborných škôl a stredných odbor-

ných učilíšť i napriek tomu, že nie sú vzdelávacími zariade-

niami v  zmysle zákona číslo  279. Podľa §  5 príslušnej vy-

hlášky vedúci strediska odbornej  praxe zodpovedá za plnenie

učebných osnov praktického vyučovania a vedenie pedagogickej

dokumentácie. Ustanovenie § 6 vyhlášky uvádza, že pedagogic-

kými  pracovníkmi  strediska    vedúci strediska, učitelia

praktického vyučovania a majstri odbornej výchovy.

 

     Poznamenávam, že § 50  školského zákona nepovažuje uči-

teľov a majstrov odbornej výchovy stredísk odbornej praxe za

pedagogických pracovníkov  základných a stredných  škôl. Ani

vyhláška  číslo 41  neuvádza spomínanú  kategóriu. Strediská

odbornej praxe teda nie sú vzdelávacími inštitúciami, nemož-

no ich zriadiť ako samostatný subjekt, ale možno ich zriadiť

len pri  stredných odborných školách  alebo stredných odbor-

ných učilištiach. Školský zákon nepozná ako formu praktické-

ho vyučovania praktický výcvik a  prax, na ktoré sa odvoláva

príslušný zákon  či vyhláška. V  stredných odborných učiliš-

tiach sa ako forma  praktického vyučovania nepoužíva odborná

prax, ale odborný výcvik,  ktorý je súčasne vyučovacím pred-

metom.

 

     Záverom by  som chcel povedať, že  nevidím dôvod, prečo

by sa mali v  učňovskom školstve nahrádzať doteraz osvedčené

strediská  praktického vyučovania  a pracoviská  praktického

vyučovania  doteraz novými  nevyskúšanými strediskami odbor-

nej praxe,  pričom podotýkam, že od  roku 1993 nevzniklo ani

jedno stredisko  odbornej praxe, ale  vzniklo niekoľko stre-

dísk praktického vyučovania. Násilná a nezmyselná tranformá-

cia v tomto smere môže priniesť veľa škody a praktický zánik

terajších stredísk  praktického vyučovania,  a tým aj stratu

záujmu podnikov, resp. živnostníkov o zabezpečovanie prípra-

vy učňovskej mládeže pre svoje potreby a na svoje náklady.

 

 

 

     Pýtam sa, vážená pani ministerka, či si uvedomujete, že

ešte nie je prijatý nový školský zákon a že konáte v rozpore

s platnými  zákonmi. Pýtam  sa tiež,  aké sú  vaše dôvody na

plánované zrušenie stredísk  praktického vyučovania a praco-

vísk praktického vyučovania a ich nahradenie strediskami od-

bornej praxe.  Je tento zámer  v súlade s  koncepčnými mate-

riálmi ministerstva školstva, ktoré v oblasti stredných škôl

predkladalo v poslednom období vláde?

 

     Moja  posledná  interpelácia  je  adresovaná ministrovi

kultúry Ivanovi Hudecovi.

 

     Vážený pán minister, mám  k dispozícii váš príkaz číslo

6/1996 zo dňa 14. 3.  1996, v ktorom ste nariadili jednotli-

vým  kultúrnym  organizáciám,  aby  uzavreli  poistné zmluvy

s družstevnou poisťovňou Kooperatíva, a. s. Prosím, keby ste

mi zdôvodnili finančnú výhodnosť takéhoto príkazu konkrétny-

mi prínosmi  pre rozpočet kultúry. Prosím,  keby ste sa tiež

v odpovedi jasne a zrozumiteľne vyjadrili k tomu, či vy ale-

bo vaši príbuzní majú, alebo nemajú vlastnícky majetkový po-

diel v Kooperatíve, a. s., čím si vaši podriadení vysvetľujú

vydanie predmetného príkazu.

 

     Kolegyne,  kolegovia, všetky  interpelácie odovzdám pí-

somne, tak  ako to požaduje  podpredseda, resp. predsedajúci

tejto schôdze.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.  Nech sa  páči, pán  Harach. Pripraví  sa pani

Rusnáková.

 

 

 

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení členovia vlády,

     kolegyne a kolegovia,

 

     mám štyri interpelácie na  ministerku školstva pani Evu

Slavkovskú.

 

     Pani ministerka,  listom zo dňa  20. 1. 1997  sa na mňa

rovnako, ako predpokladám, že aj na vás, obrátili s podnetom

predstavitelia  Združenia rodičov  rady školy  pri Základnej

škole  na Ulici  17. novembra  v Prešove.  Obsah ich podnetu

predpokladám, poznáte,  ak nie, mám k  dispozícii kópiu toho

podnetu teraz  tu. Tento podnet  sa sústreďuje na  podľa ich

názoru  neopodstatnené premiestňovanie  ich školy  a jej ná-

sledné zrušenie k  30. 6. 1997 s tým,  že uvoľnené priestory

budú využité pre  novozriaďovanú Prešovskú univerzitu. Zria-

ďovateľom univerzity je ministerstvo  školstva. V týchto sú-

vislostiach mám pre vás nasledujúce otázky.

 

     Má vláda, resp.  ministerstvo školstva vypracovaný rea-

lizačný  projekt zriadenia  Prešovskej univerzity,  ktorý by

vychádzal zo zákona o  rozdelení Univerzity Pavla Jozefa Ša-

fárika v Košiciach, ktorý bol v tejto snemovni schválený? Ak

áno, pýtam sa, či tento  projekt obsahuje aj riešenie pries-

torov Prešovskej univerzity. Ak áno, pýtam sa, či priestoro-

vé riešenie Prešovskej univerzity  zahŕňa aj zabratie pries-

torov základných škôl.

 

     Pripomínam  totiž, ctené  kolegyne a  kolegovia, že pri

prerokúvaní tohto  zákona tak predkladatelia a  vy, pani mi-

nisterka, ste doslovne tvrdili,  je to v zázname, skontrolo-

val som si to, že  zriadenie Prešovskej univerzity si nebude

nárokovať nové priestory s výnimkou budovy rektorátu a budo-

va  rektorátu má  byť umiestnená  v budove  bývalého ROBOTu,

a. s., Prešov. To je prvá časť tejto interpelácie.

 

     Druhá časť je otázka priama. Považujete tento necitlivý

zásah do života Základnej školy na Ulici 17. novembra v Pre-

šove v priebehu školského roku, v priebehu vyučovacieho pro-

cesu, za správny?  Toto je  plne organizovaná  škola, je tam

631 žiakov,  je pravda, že  časť žiakov dochádza,  ale veľká

väčšina týchto žiakov pochádza z lokality nadviazanej na tú-

to základnú  školu. Navyše na  tejto základnej škole,  podľa

toho, ako som si to preveril,  sú dve športové triedy so za-

meraním na  hokej, ktoré sú zasa  priamo nadviazané na zimný

štadión, ktorý je neďaleko tejto školy.

 

     Myslím si, že sú všetky  vecné dôvody na to, aby takáto

škola bola zachovaná už aj preto, že mne je známa skutočnosť

z hľadiska  štatistík spracúvaných  ohľadne základného škol-

stva, ktoré si možno bežne prečítať, že sú v Prešove základ-

né školy, ktoré  nie sú využité na plné  kapacity a ktoré by

potenciálne, opakujem, potenciálne  bolo možné takto využiť.

Ale kardinálna otázka  je aj tá, že tejto  snemovni sa pred-

kladal zákon, ktorý bol  zdôvodňovaný tak, ako bol zdôvodňo-

vaný, že nebudú nároky  na priestory. Inými slovami, neviem,

ako vy, kolegyne a kolegovia,  ale ja to chápem ako zavádza-

nie tejto  snemovne pri schvaľovaní zákona  o rozdelení Uni-

verzity Pavla Jozefa Šafárika.

 

     Posledná otázka súvisiaca s  touto interpeláciou je ta-

káto: Bola  Základná škola na  Ulici 17. novembra  v Prešove

vyradená zo  siete základných škôl? Pretože  je jasné, že mi

môžete odpovedať  a odpoveď zrejme bude  smerovať k tomu, že

kompetencie  prešli  zákonom  číslo  222  na  okresné  úrady

a krajské úrady ako zriaďovateľov,  povedzme, že z tohto zá-

kona, ale  je tu jedna vážna  kompetencia, ktorá zostala mi-

nisterstvu školstva, podľa mňa, chvalabohu, že zostala, a to

je  zaraďovanie základných  škôl do  siete a  vyraďovanie zo

siete.  A škola  sa vlastne  ruší vtedy,  keď je vyradená zo

siete. Pýtam sa, či takýto krok už bol podniknutý.

 

     Technická poznámka ešte k tomuto procesu, ktorý prebie-

ha, a  to podľa vyjadrenia  predstaviteľa ministerstva škol-

stva  (pána štátneho  tajomníka) na  zasadnutí nášho výboru.

Z tohto vyjadrenia som sa dozvedel, že vraj proces uvoľňova-

nia školy  bude taký, že sa  najskôr uvoľní horné poschodie,

kde začnú  stavebné úpravy, na spodných  poschodiach sa bude

učiť, a postupne, až do konca  školského roku, do 30. 6., sa

budú uvoľňovať aj ostatné poschodia.  Pre mňa je takéto rie-

šenie jednoducho nepredstaviteľné.

 

     Prosím preto  odpoveď na otázky predložené  v tejto in-

terpelácii.

 

     Druhá interpelácia sa dotýka  prenájmu a prevodu správy

majetku štátu  v súvislosti so  správou  alebo v  súvislosti

s priestormi na území mestskej časti Petržalka.  Bol som in-

formovaný a  mám k dispozícii  kópie štyroch zmlúv,  ktorými

ste s vaším súhlasom  a podpisom, pani ministerka, previedli

podľa zákona  číslo 278/1993 Z. z.  štyri objekty v lokalite

Petržalka, správu týchto štyroch  objektov, zo školských or-

gánov na iné orgány. Pri tomto prevode bol porušený citovaný

zákon  v  dvoch  vážnych  paragrafoch.  Prvý paragraf hovorí

o tom, že najskôr bolo  potrebné tieto objekty ponúknuť roz-

počtovým alebo príspevkovým  organizáciám v rezorte školstva

a potom rozpočtovým a  príspevkovým organizáciám v ostatných

rezortoch, teda štátnym rozpočtovým a príspevkovým organizá-

ciám všeobecne.

 

     Poznám tieto kroky aj z  vlastnej praxe. Keď ako riadi-

teľ ústavu  som chcel ponúknuť horné  poschodie v Ústave in-

formácií  a prognóz  na prenájom,  musel som  konať v súlade

s týmto zákonom. V tomto prípade zákon nebol dodržaný. V § 8

sa hovorí, že majetok vo  vlastníctve  štátu  v prípade pre-

vodu správy  musí byť najskôr ponúknutý  rozpočtovým a prís-

pevkovým organizáciám, ak  nie je možné naplniť §  8, tak sa

postupuje podľa  § 9, v  ktorom možno odplatne,  nijako ináč

(výnimku dáva  jeden zákon Národnej  rady), len odplatne  to

ponúknuť iným organizáciám. Zmluvy,  ktoré mám k dispozícii,

a priama obhliadka materských škôl - ide o budovy materských

škôl v správe Okresného úradu teraz Bratislava 5 - mi ukáza-

li, že ide o dve materské školy, ktoré sú dnes priamo v pre-

vádzke. Sú to perfektné,  prekrásne materské školy, fungujú,

pracujú, sú plno obsadené.

 

     Riaditeľky materských škôl  a ostatní zamestnanci, kto-

rých som  sa pýtal na  situáciu, mi nevedeli  povedať, že by

takáto zmluva vôbec existovala,  hoci je, opakujem, vypraco-

vaná a podpísaná zainteresovanými stranami.

 

     Mám na vás otázku, pani ministerka, čo sú to za agentú-

ry,  ktorým ste  prenajímali tieto  štyri objekty,  či tieto

agentúry plnia  nejakú činnosť, ktorá by  bola činnosťou re-

zortu školstva,  inými slovami, či  ide o rozpočtové  a prí-

spevkové organizácie, ktoré sa volajú  agentúry a boli v re-

zorte zriadené, ak nie v  rezorte, či sú to všeobecné štátne

príspevkové a rozpočtové organizácie. Ak nie, myslím, že ide

o súkromné aktivity, a v  tom prípade považujem tento postup

za protizákonný.  Prosím o stanovisko k  tomu a očakávam, že

tieto zmluvy budú zrušené a že o tom budete informovať.

 

     Moja tretia interpelácia  sa dotýka zavedenia inštitútu

špičkového pracovníka predovšetkým na základných a stredných

školách. Viem si veľmi  jasne a zreteľne predstaviť fungova-

nie takéhoto  inštitútu v podmienkach  vedeckovýskumných in-

štitúcií Slovenskej  akadémie vied, v  rezortných výskumných

ústavoch a kdekoľvek inde, viem si to predstaviť na vysokých

školách.  Veľmi  ťažko  si  to  predstavujem  na  základných

a stredných školách,  ešte možno na stredných  školách by sa

to dalo  predstaviť, ale na  základných školách je  skutočne

obťažné si predstaviť dosah, nie dosah, ten je taký, aký je,

ale zavedenie tohto inštitútu. Nakoniec o tom, že je to veľ-

mi problematické, svedčia  výsledky poslaneckých prieskumov,

ktoré  som  mal,  a  poslaneckých  dní.  Prosil  by  som vás

o stručnú  informáciu v  odpovedi na  túto interpeláciu, ako

ministerstvo priebežne hodnotí zavedenie tohto inštitútu.

 

     Moja  posledná,  štvrtá  interpelácia  sa  dotýka už tu

predrečníkmi  spomenutej vyhlášky  číslo 41.  Prosil by som,

keby ste mohli stručne  informovať, ako hodnotí ministerstvo

dosah tejto  vyhlášky s odstupom času,  pretože možno mať už

k dispozícii  veľmi presné  štatistické údaje,  predovšetkým

preto, že dochádza k  zmene pracovnoprávnych zmlúv z formál-

neho  hľadiska, lebo  školské inštitúcie  prešli pod  správu

iných orgánov  štátnej správy alebo  novovytvorených orgánov

štátnej správy.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pani Rusnáková.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Vážení členovia vlády,

     vážený parlament,

 

     moja interpelácia sa týka školstva a obraciam sa ňou na

ministra vnútra a ministerku školstva.

 

     Už viackrát som na pôde  Národnej rady hovorila o poru-

šovaní právnych noriem a rozpočtovej disciplíny s prostried-

kami určenými na školstvo  v okrese Lučenec. Bohužiaľ, musím

informovať o ďalšom prípade, a  bola by som veľmi rada, keby

túto vec obidvaja ministri vyšetrili s plnou vážnosťou.

 

     V roku 1996 na odbore  školstva a kultúry v Lučenci ne-

boli dočerpané mzdové prostriedky. Ide  o sumu 2 839 000 ko-

rún. (Ak môžem, prosím  kolegu, aby pani  ministerku nevyru-

šoval,  keď  k  nej  hovorím.) Táto  suma,  znovu  opakujem,

2 839 000  korún bola použitá  na služby, údržbu,  prevádzku

škôl a  bola daná k  dispozícii na zužitkovanie  v poslednom

mesiaci roka.

 

     V čase, keď  hovoríme o tom, že by  sme boli radi, keby

pracovníci školstva mali možnosť  dostať vyššie osobné ohod-

notenia a odmeny,  prekvapuje ma,  že zodpovedný  pracovník,

t. j. vedúci odboru školstva  a kultúry v Lučenci pán doktor

Čeman, ktorý je zodpovedný za rozpočet a účtovníctvo v škol-

stve v  tomto okrese, nebol  schopný sledovať čerpanie  pro-

striedkov tak, aby došlo k svojmu adresátovi.

 

     Pri veľmi rýchlom prepočte je môj odhad takýto: Pracov-

níci  školstva v  tomto okrese  mohli na  konci roka  dostať

približne o  1 700 korún  viac. Mohli dostať  vyššie odmeny,

ktorým by sa určite boli potešili.

 

     Žiadam aj pani ministerku, aby  sa snažila v tejto veci

získať  ďalšie informácie,  a dúfam,  že prednosta Okresného

úradu v  Lučenci urobí patričné kroky  voči vedúcemu odboru,

ktorý za  túto vec nesie  plnú zodpovednosť. Samozrejme,  že

týmto žiadam  aj pána ministra,  aby sa záujmov  pracovníkov

školstva zastal a aby sa o tento prípad zaujímal.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pani Ďurišinová.

 

 

Poslankyňa M. Ďurišinová:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení členovia vlády,

     kolegyne a kolegovia,

 

     moja  interpelácia  sa  bude  týkať  otázky,  ktorú som

v rámci hodiny otázok  položila pani ministerke Slavkovskej,

ale z časových dôvodov nebolo  na ňu odpovedané. Chcem záro-

veň svoju otázku doplniť niektorými údajmi, ktoré boli často

mylne interpretované či už v televízii, alebo v tlači.

 

     Jednou z káuz minulého týždňa bolo ďalšie neodôvodnené,

a slovo neodôvodnené podčiarkujem,  odvolanie riaditeľa Gym-

názia v Novom Meste nad Váhom pána Ing. Janisku. V odvolacom

dekréte ako dôvod na odvolanie boli uvedené výsledky kontro-

ly na  tejto škole. V  nedeľu 2. februára  1997, čiže teraz,

som  sa zúčastnila  na stretnutí  so zástupcami  tejto školy

a podarilo sa mi získať  viacero materiálov, ktoré dokazujú,

že ide o jedno z ďalších odvolaní na čiste politickom zákla-

de. Je naozaj čudné, že deň pred svojím odvolaním pán riadi-

teľ dostal nový platobný dekrét a zároveň aj ústnu pochvalu.

Ak mu kontrola vyčítala,  že priveľa preinvestoval na opravu

fasády školy, je potrebné povedať, že od nadriadeného orgánu

dostal financie len na polovicu  budovy a až pomocou poslan-

cov Národnej rady Slovenskej  republiky súdruha Ľubomíra Fo-

gaša a  pána Rudolfa Filkusa sa  podarilo zohnať prostriedky

na celý objekt. To, že vraj neurobil výberové konanie na do-

dávateľské práce, ako predpisuje  zákon, by si mali uvedomiť

pracovníci nadriadeného orgánu,  lebo je to len a  len v ich

kompetencii a nie v  kompetencii riaditeľa školy. Ešte dnes,

t. j. 6. februára 1997, žiaci odmietajú začať výučbu, odmie-

tajú si prevziať vysvedčenia, a práve v týchto chvíľach pre-

bieha aj stretnutie profesorov, rodičov, študentov a, dúfam,

stretnutie s kompetentnými nadriadenými orgánmi kraja, ktorí

sú za túto kauzu zodpovední.

 

     Preto vás prosím, pani  ministerka, aby ste zabezpečili

vo  svojej  pôsobnosti  potrebné  prešetrenie  tohto prípadu

a vyvodili aj nevyhnutné dôsledky.  V súlade s rokovacím po-

riadkom odovzdám svoju písomnú interpeláciu v podateľni.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pýtam sa, či chce  ešte niekto z poslancov vy-

stúpiť v interpelácii.

 

     (Nikto.)

 

     Keďže nie,  uzatváram rozpravu. Pýtam  sa členov vlády,

či chcú  odpovedať na interpelácie  poslancov hneď. Ak  áno,

chcem ich zároveň požiadať, aby svoju odpoveď dali poslancom

i v písomnej forme.

 

     Pán minister Mráz, nech sa páči.

 

Minister výstavby a verejných prác SR J. Mráz:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení poslanci, poslankyne,

 

     bol  som interpelovaný  už tretíkrát,  že som konateľom

spoločnosti. Znova potvrdzujem, že nie som konateľom žiadnej

spoločnosti, nie  som ani v žiadnej  správnej ani v dozornej

rade, ako som to už niekoľkokrát hovoril. To je po prvé.

 

     Po druhé, pokiaľ ide  o Atypstav, Fond národného majet-

ku, pokiaľ viete, určil termín a ja som povinný tento termín

takto dodržať bez likvidácie. Ak likvidácia nebola vykonaná,

že nebol podnik v likvidácii,  tak bez likvidácie musíme dať

návrh na výmaz. Vymazaný podnik doteraz nebol.

 

     Pokiaľ ide  o môjho brata,  viete, možno mám  smolu, že

otec bol stavbár, mama  robila v stavebníctve, všetci štyria

bratia sme tiež stavbári a zhodou okolností každý, samozrej-

me, podniká. Veľmi ťažko môžem  bratom zakázať, aby išli ro-

biť čosi iné, a  diskriminovať nemienim ani bratov. Uisťujem

vás, že nebudem robiť nič, čo by bolo v rozpore so zákonom.

(Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Na záver chcem požiadať členov vlády, aj tých,

ktorí  predniesli svoje  odpovede na  dnešnej schôdzi ústne,

aby podľa  zákona o rokovacom poriadku  dali písomnú odpoveď

na interpelácie v stanovenej lehote 30 dní.

 

     Vyhlasujem  tento bod  programu za  skončený. Ak budeme

uznášaniaschopní, budeme pokračovať v ďalšom bode programu.

 

     Prosím vás, aby sme  sa prezentovali. Ak sme uznášania-

schopní, budeme pokračovať ďalším bodom.

 

     Pristúpime k dvadsiatemu šiestemu bodu programu, ktorým

je

 

     vládny návrh zákona Národnej rady  Slovenskej republiky

o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vypo-

riadaní vlastníctva k nim.

 

     Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 572 a spoločnú

správu výborov ako tlač 572a.

 

 

     Z  poverenia  vlády  Slovenskej  republiky návrh zákona

odôvodní minister pôdohospodárstva  Slovenskej republiky Pe-

ter Baco. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

 

Minister pôdohospodárstva SR P. Baco:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     viac ako päťročné skúsenosti  z realizácie zákona číslo

229/1991 Zb.  o úprave vlastníckych  vzťahov k pôde  a iného

poľnohospodárskeho majetku a  naň nadväzujúceho zákona číslo

330/1991  Zb.  o  pozemkových  úpravách  ukazujú,  že jedným

z kritických  bodov nášho  pozemkového zákonodarstva zostáva

nedostatočná  právna úprava  užívania pozemkov  v zriadených

záhradkových osadách.

 

     Uvedené právne predpisy  veľmi jednoznačne riešia tento

problém v prípadoch, ak ide o záhradkové osady na pozemkoch,

ku ktorým  bolo vlastnícke právo  pôvodne vlastníkom odňaté.

V týchto prípadoch  v súlade s §  11 ods. 1 písm.  a) zákona

číslo 229 ide o prekážku  vydania pozemku a pôvodnému vlast-

níkovi vzniká právo na náhradný pozemok v primeranej kvalite

a výmere, v akej boli jeho  pôvodné pozemky. Vzhľadom na to,

že prevažná väčšina záhradkových  osád je zriadená na pozem-

koch, ku ktorým bolo vlastnícke právo zachované, vzťahuje sa

na užívanie pozemkov v nich ustanovenie § 22 ods. 3 uvedené-

ho zákona,  ktoré však, ako možno  s odstupom času konštato-

vať,  tento citlivý  problém úplne  nerieši, lebo  je príliš

rámcové a  všeobecné. Potvrdením tohto  tvrdenia je i  súdna

prax, ktorá v sporoch  týkajúcich sa užívania pozemkov zria-

dených  v záhradkových  osadách, odplaty  za toto  užívanie,

realizácie  predkupného práva  a podobne  prináša veľmi roz-

dielne a často protichodné a protirečivé rozhodnutia.

 

     Vláda Slovenskej republiky  má teda ambíciu predloženým

návrhom zákona prispieť k riešeniu problému pozemkov v zria-

dených záhradkových osadách, ktorý sa síce týka percentuálne

zanedbateľnej výmery  pôdy - záhradkové osady  sú celkove na

5 700 ha, z toho asi 1400 ha vo vlastníctve súkromníkov, ale

zároveň priamo alebo sprostredkovane na jeho riešenie čakajú

desaťtisíce našich občanov, či už záhradkárov, ale práve tak

aj vlastníkov.

 

     Prijatie návrhu  zákona, ktorý by  ustanovil jasné pra-

vidlá na riešenie problematiky vysporiadania vlastníctva po-

zemkov zriadených v záhradkových  osadách, je nutné i preto,

že absencia týchto pravidiel je  živnou pôdou pre také formy

vyporiadania tohto  vlastníctva, ktoré sú  často za hranicou

zákona.  Ako  príklad  môžem  uviesť  osvedčovanie vydržania

týchto pozemkov notármi napriek tomu, že každý právnický za-

čiatočník vie, že záhradkár, ktorý uzatvoril zmluvu o dočas-

nom užívaní týchto pozemkov,  nemôže v žiadnom prípade preu-

kázať dobromyseľnosť a oprávnenosť  svojej držby. Ide o pod-

vody na vlastníkoch.

 

     Predložený návrh je teda konštruovaný tak, že zakotvuje

vznik priameho nájomného vzťahu medzi vlastníkom a záhradká-

rom,  určuje výšku  nájomného a  ustanovuje podmienky zániku

tohto nájomného vzťahu. Návrh zároveň vytvára procesný rámec

na  vyporiadanie vlastníctva  k pozemkom  formou pozemkových

úprav, a to pre prípad, že vlastník a záhradkár sa nedohodnú

na takomto vyporiadaní formou kúpnej zmluvy. Potreba vykonať

pozemkové úpravy, ktorých cieľom je vyporiadanie vlastníctva

pozemkov zriadených v záhradkových osadách relatívne v krát-

kom časovom  období, si vyžiadala, aby  návrh zahŕňal i pro-

cesné normy modifikujúce postup klasických pozemkových úprav

podľa zákona číslo 330.

 

     Ako  predkladatelia predmetného  návrhu zákona Národnej

rady  Slovenskej  republiky  o  užívaní  pozemkov zriadených

v záhradkových osadách  a vyporiadaní vlastníctva  k nim sme

si vedomí citlivosti jeho  vzťahu k Ústave Slovenskej repub-

liky. Venovali sme preto rozboru  jeho vzťahu k ústave veľkú

pozornosť i v dôvodovej  správe. Vychádzajúc z tohto rozboru

si dovolím  konštatovať, že všetky  ustanovenia predloženého

návrhu sú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Nad rámec

tohto rozboru si dovolím dve poznámky.

 

     Prvá poznámka sa  týka spochybňovania aspektu verejného

záujmu pri  odňatí vlastníckeho práva k  pozemku v zriadenej

záhradkovej osade. Európsky súd pre ľudské práva pri riešení

obdobných  vzťahov medzi  dlhodobými nájomcami  a vlastníkmi

v roku  1986 a  1987 nekonštatoval  v prípadoch preferovania

nájmu porušenie práva na  vlastníctvo a vyhlásil, že zákono-

darca má pri uskutočňovaní sociálnej a hospodárskej politiky

možnosť voľnej úvahy vo vzťahu k tomu, čo je verejný záujem.

Pritom konštatoval,  že v rozpore s  verejným záujmom je iba

to, čo nemá zjavne rozumný základ.

 

     Z  hľadiska ústavných  aspektov predloženého  návrhu má

mimoriadny  význam tiež  skutočnosť, ktorá,  ako sa  ukázalo

v celom doterajšom  priebehu po príprave,  nie je dostatočne

vnímaná.  Ide o  skutočnosť, že  predložený návrh  nevytvára

principiálne  nový zásah  do vlastníckych  práv, ba  dokonca

nejde  ani o  zásah vyvlastňovací.  Už skôr  som uviedol, že

v súčasnosti platná  právna úprava obsiahnutá v  § 29 zákona

číslo 330  ustanovuje, že vyporiadanie  vlastníctva pozemkov

zriadených v  záhradkových osadách prebehne  formou pozemko-

vých úprav  tak - a teraz  citujem z tohto ustanovenia  - že

"tieto pozemky prechádzajú do  vlastníctva užívateľov za ná-

hradu. Doterajším vlastníkom týchto pozemkov vzniká nárok na

vyrovnanie." Teda podľa doterajšej platnej legislatívy.

 

     Z toho  vyplýva, že predložený návrh  rešpektuje a kon-

kretizuje doterajšie zákonné ustanovenia.

 

     V priebehu  príprav predloženého návrhu  sme sa stretli

s námietkou, že citované  ustanovenie nezodpovedá účelu toho

historicky  determinovaného procesu.  Na margo  tejto pripo-

mienky my dovoľte citovať §  2 zákona číslo 330 upravujúceho

dôvody pozemkových úprav, kde sa uvádza, citujem: "Pozemkové

úpravy sa vykonávajú najmä ak  a) je to potrebné na usporia-

danie vlastníckych a užívacích  pomerov a odstránenie preká-

žok ich výkonu vyvolaných  historickým vývojom pred účinnos-

ťou tohto  zákona." To je teda  naša situácia v záhradkových

osadách.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     vzhľadom na veľmi aktuálny stupeň naliehavosti riešenia

predmetného problému,  ktorý, ako sme už  naznačili skôr, sa

dotýka veľkého  množstva našich občanov, ako  aj na výsledky

prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej re-

publiky mi  dovoľte, aby som  vás poprosil o  podporu vládou

predkladaného návrhu zákona.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu ministrovi Bacovi  a prosím ho, aby zaujal

miesto určené pre navrhovateľov.

 

     Prosím predsedu Výboru  Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre pôdohospodárstvo poslanca  Pavla Delingu, aby podal

správu o  výsledkoch prerokovania vládneho  návrhu zákona vo

výboroch Národnej rady.

 

 

 

 

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     pani poslankyne, páni poslanci,

 

     dovoľte mi, aby som  vás oboznámil so spoločnou správou

k tlači číslo  572, ktorú máte  na stoloch pod  tlačou číslo

572a. Je to spoločná  správa Ústavnoprávneho výboru Národnej

rady, Výboru  Národnej rady pre  financie, rozpočet a  menu,

Výboru Národnej  rady pre pôdohospodárstvo,  Výboru Národnej

rady  pre  verejnú  správu,  územnú  samosprávu a národnosti

a Výboru Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prí-

rody. Všetky tieto výbory dostali pridelený vládny návrh zá-

kona Národnej  rady Slovenskej republiky  o užívaní pozemkov

v zriadených záhradkových osadách  a vyporiadaní vlastníctva

k nim. Predseda  Národnej rady im  ho pridelil 23.  decembra

1996 svojím rozhodnutím číslo  1344 na prerokovanie s termí-

nom do 24. januára 1997.

 

     Súčasne  určil ako  príslušný Výbor  Národnej rady  pre

pôdohospodárstvo na skoordinovanie  stanovísk výborov Národ-

nej  rady Slovenskej  republiky s  tým, že  sa skoordinované

stanoviská výborov  Národnej rady Slovenskej  republiky pre-

mietnu do spoločnej správy, ktorú vám predkladám.

 

     Určené výbory prerokovali tento vládny  návrh zákona na

svojich schôdzach dňa 22. januára 1997.

 

     Výbor  Národnej rady  pre životné  prostredie a ochranu

prírody nesúhlasí s vládnym  návrhom zákona a neodporúča Ná-

rodnej rade Slovenskej republiky  schváliť tento návrh záko-

na.

 

     Ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a me-

nu, výbor  pre pôdohospodárstvo a výbor  pre verejnú správu,

územnú  samosprávu a  národnosti vyslovili  súhlas s vládnym

návrhom zákona o užívaní  pozemkov v zriadených záhradkových

osadách a vyporiadní vlastníctva k nim a odporúčajú Národnej

rade Slovenskej republiky tento  vládny návrh schváliť s po-

zmeňujúcimi návrhmi a úpravami, ktorých je celkove 15 a kto-

ré máte  v spoločnej správe uvedené,  preto ich nebudem oso-

bitne uvádzať.

 

     Chcem vám zároveň povedať,  že výbor pre skoordinovanie

týchto návrhov odporúča, aby sme spoločne hlasovali o týchto

návrhoch pod bodmi 1,  2, 3, 4, 6, 7, 8, 9,  10, 12, 14 a 15

a aby sme  ich prijali. Zároveň  aby sme spoločne  hlasovali

o bodoch 5, 11 a 13 a aby sme ich neprijali.

 

     Toľko,  vážený  pán  predsedajúci,  o  spoločnej správe

k predmetnému návrhu zákona.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Delingovi  a prosím ho, aby za-

ujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

     Do rozpravy máme prihláseného pána Rosivala za klub DÚ,

písomne pána  Langoša, pani Sabolovú a  pána Juriša. Nech sa

páči, pán Rosival.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     dámy a páni,

 

     dovolím  si  podať  procedurálny  návrh  na  stiahnutie

z programu súčasnej schôdze  vládneho návrhu zákona Národnej

rady  Slovenskej  republiky  o  užívaní  pozemkov zriadených

v záhradkových osadách a vysporiadaní vlastníctva k nim. Na-

vrhujem,  aby sme  tento vládny  návrh zákona  vrátili vláde

Slovenskej republiky na prepracovanie.

 

     V predloženom návrhu nie  je uspokojujúco vyriešená sú-

vislosť návrhu zákona s  článkom 20 Ústavy Slovenskej repub-

liky.  Predpokladá sa,  že vlastníkom  sa odníme  vlastnícke

právo k pozemkom v záhradkových osadách. Toto je podľa ústa-

vy možné len  vo verejnom záujme a za  primeranú odmenu. Ani

jedna z  týchto podmienok nie je  v návrhu zákona uspokojivo

zdôvodnená alebo vyriešená. Verejný záujem nie je dostatočný

zdôvodnený a finančná náhrada nie je primeraná.

 

     Na druhej strane chápem význam dlhoročnej práce záhrad-

károv. Nedá sa prehliadnuť a musí sa brať do úvahy. Musí byť

brané do  úvahy tiež ich vlastnícke  právo na nimi vytvorený

majetok.  Dovolím  si  preto  konštatovať,  že  vzťahy medzi

vlastníkmi pôdy, jej užívateľmi záhradkármi a základnými or-

ganizáciami záhradkových osád  Slovenského zväzu záhradkárov

je  potrebné vyriešiť.  Ak majú  záhradkári záujem  vytvoriť

miestne združenia ako právnické  osoby s vlastníckymi práva-

mi, zákon by im to mal umožniť. Domnievam sa tiež, že sa ne-

vyčerpali všetky možnosti  dohody medzi zúčastnenými strana-

mi, a preto  by tento  zákon  mal  vstúpiť  do  platnosti až

1. januára 1998. Takto by vznikol časový priestor na rokova-

nia  v uvedených  otázkach a  tiež v  ďalšej spornej otázke,

ktorou je výška nájomného za užívanie pozemku.

 

     Navrhujem preto, aby prerokúvaný  návrh zákona bol vrá-

tený vláde na prepracovanie. V  prípade, že tento môj proce-

durálny návrh nebude prijatý, žiadam, aby na osobitné hlaso-

vanie bol vyňatý bod 8 spoločnej správy.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.  Keďže  ste  dali  procedurálny  návrh, musíme

o tom hlasovať. Prosím pánov  poslancov, aby sa dostavili do

rokovacej miestnosti.

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, budeme hlasovať

o zákone, ktorý vám predkladá minister pôdohospodárstva, aby

sa stiahol  z programu. Pán poslanec  Rosival za DÚ navrhol,

aby sa tento zákon stiahol z rokovania. Nech sa páči, budeme

hlasovať, či ste za, alebo proti.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 84 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 21 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

 

     Tento návrh neprešiel.

 

     Nech sa  páči, ďalší v  rozprave je pán  Langoš. Nie je

tu. Ďakujem. Pani Sabolová. Pán Langoš stráca poradie.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážená Národná rada,

 

     vládny  návrh  zákona  o  užívaní  pozemkov  zriadených

v záhradkových osadách a vyporiadanie vlastníctva k nim celú

problematiku o vysporiadaní pozemkov  vari ešte viac kompli-

kuje. Nerieši vzťahy jasne a presne. V mnohých častiach vná-

ša ešte viac právnej neistoty. Už dnes prebieha veľa súdnych

sporov ohľadne pozemkov v  záhradkových osadách a po prijatí

tohto zákona sa jeho kvalita potom prejaví zrejme aj v budú-

cich súdnych sporoch.

 

     V  dôvodovej  správe  sa  navrhovatelia zákona pokúšajú

akoby  ospravedlniť a  svojsky vysvetľovať  historicky vývoj

riešenia  otázok  vlastníctva  k  pôde,  čo však nezodpovedá

pravde.  Socialistický štát  sa riešením  vlastníctva k pôde

zásadne  nikdy nezaoberal. Ako neobmedzený  vládca svojvoľne

rozhodoval, kto a ako môže cudzie vlastníctvo využívať a po-

užívať. V  tomto kontexte treba vidieť  aj otázky postupného

zriaďovania záhradkových osád. Navonok  to bolo zakryté spo-

ločenskou  organizáciou.  Všetci  vieme,  že spomínané osady

často  vznikali živelne  mimo rámca  nejakej právnej  úpravy

a veľmi často na pôdach a  lokalitách, ktoré sa mohli poľno-

hospodársky využívať, tvorili veľakrát intravilán obce. Roz-

hodujúce bolo stanovisko  významného straníckeho funkcionára

a pritom  sa ignorovali  akékoľvek právne  predpisy, vrátane

stavebného zákona.

 

     Čo je  však rozhodujúce? Všetci účastníci  a aktéri pri

zriaďovaní záhradkových osád si od samého začiatku boli plne

vedomí, že ide o dočasné užívanie, a teda nie je pravda,  že

sa  týmto sledovalo  riešenie vlastníctva  k pôde.  Skutoční

vlastníci pôdy, oprávnené osoby, oprávnene očakávali po roku

1990,  že  sa  táto  problematika  bude  riešiť predovšetkým

z pohľadu vlastníckeho  práva a nie  faktického stavu, ktorý

vznikol v rozpore s právom. Je preto zarážajúci fakt, že ná-

vrh  zákona nevychádza  z rešpektovania  vlastníckeho práva,

ale výslovne navrhuje  posudzovať z pohľadu dobromyseľnosti.

O akú dobromyseľnosť išlo, už som uviedla.

 

     S týmto  návrhom principiálne nemožno  súhlasiť. Nikomu

by sa nemalo tolerovať  porušovanie základného práva. Bol by

to veľmi nepriaznivý precedens. Navrhovaný zákon by v rozpo-

re s ústavným právom zvýhodnil určitú ohraničenú skupinu ob-

čanov na úkor vlastníkov pozemkov, čo by vytvorilo podmienky

na ďalšie špekulatívne predaje. Je  tiež známe, že mnohí zá-

hradkári vzhľadom na svoj vek a zmenené spoločenské podmien-

ky už aktívne na týchto  pozemkoch nepracujú, ale pracujú na

nich rodinní  príslušníci, ako keby  pre nich platil  nejaký

modifikovaný dedičský zákon.

 

     Riešenie tohto problému vidím  tak, že spravodlivosť má

smerovať  voči vlastníkom,  ktorí dosiaľ  boli poškodzovaní,

a nie iba v záujme tých,  ktorí vedome užívali cudzí majetok

bez akejkoľvek náhrady po  viac desaťročí. Jedine akceptova-

teľné právo pre užívateľov  by bolo prednostné právo odkúpe-

nia do vlastníctva alebo prenájmu, ale jednoznačne za trhové

ceny. Zákon by mal obsahovať takú dikciu, že ak sa vlastníci

s užívateľmi  nedohodnú inak,  sú užívatelia  povinní vrátiť

pozemky vlastníkom v zákonom stanovenom čase, v lehote.

 

     Ak  sa prijme  filozofia,  že  užívatelia by  mohli mať

právny nárok  na získanie pozemkov do  vlastníctva, potom je

to legalizácia  toho, čo začal totalitný  režim. Súčasne le-

gislatíva  kontinuálne  nadväzuje  na  socialistické  zákony

a predpisy z čias  znárodňovania, celoplošnej kolektivizácie

a zásahu štátnej  moci do súkromného vlastníctva.  To, čo si

nedovolili   cestou  legislatívnych   noriem  realizovať  do

dôsledku v komunistickom totalitnom  režime, chceme v súčas-

nom období uskutočniť v demokratickom právnom štáte? Z akých

dôvodov sa v návrhu zákona direktívne stanovuje pre vlastní-

kov  odpredaj pozemkov  v prospech  užívateľov, resp. výmena

pozemkov  cestou  pozemkového  fondu  bez  ohľadu  na to, či

vlastník s tým súhlasí, alebo nie? Prečo majú vlastníci žia-

dať o pridelenie iného náhradného pozemku, a nie užívatelia,

záhradkári, ak chcú obrábať  pôdu, venovať sa svojej záľube?

Tu  celkom chýba  logika. Okrem  tohto realizácia  návrhu by

znamenala ďalšie drvenie parciel, pričom už teraz platné zá-

konné opatrenia deklarujú pravý opak.

 

 

     Ďalšou otázkou, ktorá je v rozpore s uplatňovaním trho-

vého hospodárstva v Slovenskej  republike a dodržiavania ús-

tavných noriem, sú v návrhu zákona stanovené kritériá na ur-

čenie hodnoty pozemku a tým  aj výšky náhrady pri kúpe alebo

nájme.  Je to  v pravom  slova zmysle  zasahovanie štátu  do

vlastníctva a degradácia práva na voľné nakladanie so svojím

majetkom,  čo zaručuje  dnešná Ústava  Slovenskej republiky.

Schválenie zákona  podľa pripraveného návrhu  by bolo výsme-

chom  práva, o  spravodlivosti ani  nehovoriac. Neverím,  že

takto by mohla vyzerať  aproximácia práva v našej spoločnos-

ti.

 

     Na ministerstvo pôdohospodárstva  boli podané aj pripo-

mienky  vlastníkov pozemkov,  ktoré však  neboli akceptované

a neboli  zapracované do  tohto návrhu  zákona. Nakoniec mám

výhrady aj  k tomu, aby  sa zákon vytváral  výhradne iba pre

jednu skupinu  privilegovaných občanov a spájal  sa s ďalším

zákonom číslo 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, ktorý bol

prijatý za  iným účelom, ako ho chcú navrhovatelia aplikovať

celoplošne pri vysporiadaní vlastníctva pozemkov v záhradko-

vých oblastiach. Treba jednoznačne odsúdiť protiústavný cha-

rakter tohto zákona, ktorý určuje, že ak sa vlastníci s uží-

vateľmi nedohodnú inak, prechádzajú  tieto pozemky do vlast-

níctva užívateľov.

 

     Ešte niekoľko poznámok. Je až otvoreným cynizmom snažiť

sa v  zákone uplatniť princíp  "verejný záujem"  len  z toho

dôvodu, aby vlastníkom mohlo  byť odňaté ich vlastnícke prá-

vo. Akú  to má logiku,  keď jedného vlastníka  v záhradkovej

osade  vystrieda vlastník  druhý? Je  to ďalší diskriminačný

prvok  voči vlastníkom, vmontovaný do  predkladaného zákona.

Pojem verejný záujem má v právnej praxi svoj presne vymedze-

ný a  jednoznačný význam, ktorý  nie je možné  aplikovať pri

kauze vysporiadania vlastníckych vzťahov v záhradkových osa-

dách.

 

     Dôvodová  správa je  účelovým a  rafinovaným plagiátom,

ako  vytvoriť u  poslancov  Národnej  rady dojem,  že snahou

predkladateľa je skutočný záujem  spravodlivo sa správať po-

dľa preambuly zákona číslo 229/1991  Zb., že teda budeme od-

straňovať krivdy  spáchané na vlastníkoch  v rokoch 1948 

1989. Predkladateľ do návrhu zákona zahrnul aj absurdnú dik-

ciu, aby vlastníci za stavby  a trvalé porasty poskytli uží-

vateľom  náhrady,  nakoľko  v  opačnom  prípade  nebudú môcť

uplatniť svoj oprávnený nárok  na vrátenie svojich pozemkov,

nebudú môcť vypovedať nájomný vzťah.  Ja som na začiatku ho-

vorila, že všetci užívatelia - záhradkári vlastne vedeli, že

tieto pozemky sú im poskytnuté na dočasné užívanie.

 

     V oblasti stanovenia výšky  nájomného sa potláčajú ďal-

šie zákony prijaté po roku  1991, ide najmä o cenové predpi-

sy. Cenu pozemku stanovuje direktívne, nevysvetľuje podstatu

jej tvorby, čo  je v rozpore s vlastníckym  právom a trhovým

hospodárstvom.  Návrh  nerieši  porušovanie  zákonov do roku

1989, netrestá  porušovanie zákonov po  roku 1989, prehliada

túto  skutočnosť a  ignoruje neplnenie  povinnosti zo strany

užívateľov  voči vlastníkom.  V zákone  sa nerieši  nájom za

užívanie pozemkov  od účinnosti zákona  číslo 229, t.  j. od

24. júna  1991 do súčasného obdobia.  Legalizuje sa protizá-

konný  vznik  niektorých  záhradkových  osád,  legalizujú sa

čierne stavby.  Tak užívateľov chce  jednoznačne manipulovať

na svoje politické ciele.

 

     A na  záver konštatujem: Predkladaný  zákon jednoznačne

hodnotím ako zákon pre  vlastníkov neprijateľný, a preto ne-

predkladám jednotlivé  pozmeňujúce návrhy k  paragrafom, ale

odporúčam, aby Národná rada neprijala predložený návrh záko-

na a uznesením požiadala vládu,  aby vypracovala zákon s ak-

ceptovaním  pripomienok vlastníkov  pozemkov a  dodržiavaním

ústavného  práva vlastníkov.  Žiadam teda  hlasovať o  mojom

procedurálnom návrhu a odporúčam,  aby zákon  nebol prijatý.

A v prípade, že tento návrh  prejde, požiadať vládu, aby vy-

pracovala  nové  znenie  zákona  s  akceptovaním pripomienok

vlastníkov a dodržiavaním ústavného práva vlastníkov.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ale už sme hlasovali o takom návrhu, pani poslankyňa.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Hlasovali sme o vrátení vláde na prepracovanie. Ja žia-

dam, aby vláda vypracovala nový návrh, ktorý bude akceptovať

právo vlastníkov a nie len prihliadať na právo užívateľov.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán minister Baco, nech sa páči.

 

Minister pôdohospodárstva SR P. Baco:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     z toho, čo tu vyplynulo z prvého aj druhého vystúpenia,

ide na nás, ktorí sme pripravili tento návrh, hrôza a - zase

to  prehrám - z prívlastkov a spojitostí,  ktoré  sa tu pri-

sudzujú. Chcem opakovať, citujem  zákon, ktorý prijal parla-

ment, keď sedel za predsedníckym pultom pán Mikloško a vláda

pána Čarnogurského. V § 29  zákona číslo 330/1991 Zb. sa ho-

vorí: "Tieto  pozemky prechádzajú do  vlastníctva užívateľov

za náhradu. Doterajším vlastníkom týchto pozemkov vzniká ná-

rok na  vyrovnanie." Venoval som  tomu v úvodnom  slove veľa

času, hovorili  sme o tom  vo výboroch. Vážení, toto všetko,

z čoho nás teraz obviňujete, je rozhodnuté, to je všetko za-

fixované v  doterajších zákonoch, ale nechodí  to, preto sme

boli povinní pripraviť dodatky,  doplnky a úpravu týchto zá-

konov,  aby sa  to mohlo  realizovať. Ak  ste takto rozhodli

v roku 1991  pod vedením vašich strán,  nie iné  strany, ale

vaša strana sa takto rozhodla, takto to bolo uzatvorené, ale

je to  nefunkčné. Aby sa  to mohlo realizovať,  aby to mohlo

mať nejakú dôstojnú podobu, pretože sa to úplne zavrzlo, bo-

li sme  povinní pokúsiť sa  o takéto riešenie,  ktoré - ešte

raz opakujem - nemôže byť dokonalé a určite neuspokojuje ani

vlastníkov, ani záhradkárov.

 

     Pokiaľ komunikujeme so záhradkármi, napriek tomu, že je

to nedokonalé riešenie, radšej ho  chcú, ako zostať v stave,

ktorý ste nechali vy vo vašej legislatíve. A to isté hovoria

aj vlastníci.  Vlastníci pozemkov nie sú  totiž len tí dvaja

ľudia, ktorí s  vami komunikujú. Takže by som  vás chcel po-

prosiť, aby  ste toto vzali do  úvahy. Tu nejde o  to, že my

chceme  vyvlastňovať, vyvlastnilo  sa zákonom  v roku  1991.

(Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Faktická poznámka - pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     dovolím si vás upozorniť,  aby ste upozornili  rečníkov

alebo tých,  ktorí  vystupujú v rozprave,  aby  neporušovali

§ 27 rokovacieho poriadku ods. 7. Nikto nie je povinný počú-

vať rečníčku, keď predčítava niekým skôr napísaný text a eš-

te ho  číta aj veľmi zle  a nevie to po  niekom prečítať. Ja

nie som povinný toto všetko tu trpieť, ak ods. 7 jasne hovo-

rí,  že rečník  hovorí vo  voľnom prednese,  pri ktorom môže

použiť  poznámky. A  tu bolo  celkom zjavne  vidieť, že pani

poslankyňa Sabolová číta text.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Lauko - faktická poznámka.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Pán minister, nesúhlasím s vašou argumentáciou, pozemky

sa vyvlastňovali v päťdesiatych-šesťdesiatych rokoch, keď sa

robila kolektivizácia.  Treba rozlišovať, čo to  je dať mož-

nosť niekomu kúpiť si svoje vlastníctvo a vyvlastňovať. Mys-

lím si, že vo svojom  vystúpení ste trošku znevážili svojich

predchodcov a použili ste  trochu nesprávny výraz. Ale neču-

dujem  sa, lebo  ste boli  predsedom družstva,  tak to  máte

v krvi.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pani  Sabolová, idete reagovať  na pána minis-

tra? Nech sa páči.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pán minister,  nesúhlasím s tým, čo  ste povedali, svoj

názor som vyjadrila v rozprave,  ale bola by som veľmi rada,

keby ste zdôraznili, že  komunikujete aj s vlastníkmi pozem-

kov,  nielen so  záhradkármi. Potom  to vyzerá  tak, že táto

vláda má  záujem riešiť len 100  tisíc občanov, ako hovoríte

v dôvodovej  správe, ale  nezaujíma ju  ďalšie ani  základné

právo, kde máte dať právo vlastníkom v zmysle ústavy.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán minister.

 

Minister pôdohospodárstva SR P. Baco:

 

     Vážená pani  poslankyňa, myšlienky tohto  zákona a jeho

filozofia  boli publikované  vo verejných  médiách viac  ako

pred  rokom. Ohlásilo  sa viacero  vlastníkov. Prizvali  sme

ich, komunikovali  sme, radili sme  sa s nimi  a hľadali sme

spôsob, ako ochrániť vlastníkov, ich záujmy.  Ak sa pozeráte

na tento zákon, záhradkári a predstavitelia záhradkárov tvr-

dia,  že ten  zákon je   viac na  ochranu vlastníkov  ako na

ochranu záhradkárov.  Je jasné, že  záujem je antagonistický

a nedá sa zharmonizovať. Je to kompromis, ešte raz opakujem,

ktorý nemôže uspokojiť absolútne ani jednu, ani druhú skupi-

nu, ale  toto riešenie je  lepšie ako žiadne  riešenie, teda

také, ktoré bolo doteraz.

 

     Ešte raz chcem povedať,  nič sme nešili pod pokrievkou,

zákon bol publikovaný viac ako  pred rokom a neustále aj ko-

munikujeme s vlastníkmi.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pokoj, vážení. Teraz budem reagovať ja, pani poslankyňa

Sabolová, na vaše vystúpenie.  Chcem len povedať vo všeobec-

nosti,  že vaše  vystúpenie dám  rozmnožiť a  tí záhradkári,

ktorí ho dostanú,  sa budú tešiť. Máte o  týchto voličov me-

nej.

 

     Ďakujem.

     (Hlasy z pléna.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pán Poliak.

 

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

 

     Vážené kolegyne, kolegovia,

 

     bol by som rád, keby sme sa v tomto prípade neobviňova-

li navzájom.  Boli tu určité  krivdy v päťdesiatych  rokoch,

ale touto právnou normou sa  sleduje niečo iné - vysporiadať

tie problémy,  tie bolesti, ktoré  vznikli vtedy, ale  takým

dostupným,  miernym  spôsobom.  Takže  naozaj  tu sa nehľadá

spôsob niekomu vyvlastniť niečo,  ale usporiadať toto vlast-

níctvo zákonným spôsobom  a  prijateľným spôsobom pre všetky

strany. Čo  sa týka vyvlastnenia,  vážení, však sme  prijali

zákon číslo 42. Už to tu  pán minister povedal, ešte to bolo

za bývalej vlády v roku 1992. Tam sa tiež nehovorí o tom, že

sa vydáva tá istá pôda,  môže sa vydávať náhradná pôda. Toto

riešenie sa navrhuje  aj v tomto zákone. To  znamená, že ak-

ceptuje aj vrátenie určitej výmery v záhradkovej oblasti, ku

ktorej má vlastník zriadené vlastnícke právo. Aj v tomto zá-

kone v  § 3 je možnosť  vypovedať nájomný vzťah. Čiže  ja si

myslím, že  naozaj sa hľadá spôsob, ako túto otázku doriešiť

a doriešiť slušným, serióznym spôsobom.

 

     A  ešte  chcem  povedať  jednu  pripomienku. Vážení, na

akých pôdach sa v prevažnej väčšine zakladali záhradkové ob-

lasti? Na  mimoriadne extrémnych, svahovitých  pôdach, mnoho

ráz  na močariskách. Nechcem  tu nejako zastávať tých, ktorí

sa vtedy  ujali tejto pôdy, zveľadili  ju za mimoriadne ťaž-

kých podmienok, že sa tam vozila úrodná pôda, nosila doslova

vo vedrách, takisto maštaľný hnoj  a podobne. A dnes hovorí-

me, že tento  návrh zákona je skrivodlivý? Voči  komu? Ja si

myslím,  že naozaj  sa tu  hľadá seriózny  spôsob, ako  túto

otázku riešiť.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Roman Kováč, nech sa páči.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Ďakujem.

 

     Ja by  som trochu polemizoval s  názorom pána ministra,

že tento  zákon rovnako zvýhodňuje  vlastníkov ako nájomcov.

Pán minister, keď  si pozorne prečítam § 3,  tak sa dozviem,

že ja ako vlastník môžem  vypovedať nájomnú zmluvu, ak je na

pozemku stavba  bez stavebného povolenia,  to znamená čierna

stavba. Za normálnych okolností čierna stavba sa dá na útra-

ty stavebníka  zbúrať. Ale čo predpokladá  tento zákon v tom

istom paragrafe? Ak vlastník, to znamená ja, ktorý vypovedám

zmluvu, pretože je tam stavba, ju vypoviem, tak musím užíva-

teľovi za tú stavbu zaplatiť. A tomu hovoríte rovnaká výhoda

pre užívateľa aj pre vlastníka? Je to v tom istom paragrafe,

odsek 2 a odsek 4, ktorý o tomto hovorí. Takže ak sa za nor-

málnych okolností stavba dá úradne zbúrať na náklady staveb-

níka, v  tomto zákone naopak,  tvrdíte, že vlastník  ju musí

zaplatiť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pani Sabolová.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Vážený pán minister,

 

     keď ste ma dobre počúvali, ja som nehovorila, že nie je

potrebné doriešiť tieto vzťahy, ale nie takouto právnou nor-

mou, ktorá potláča vlastnícke právo, ktorá nezdôrazňuje prá-

vo  na  istú  primeranú  odmenu,  čiže  trhové hospodárstvo,

o ktorom tu  hovoríme, aby čierne stavby  nebolo možné veľmi

jednoduchým spôsobom zlegalizovať,  všetku tú černotu, ktorá

tu bola. Takže ide o to,  že treba právnu normu na vysporia-

danie, pretože  sa to možno bez  nejakej právnej normy nevy-

sporiada, ale  nemožno postaviť záujem  užívateľa nad záujem

vlastníka, ktorý  vedel jasne, že užíva  pôdu len na dočasné

obdobie. To  veľmi dobre všetci  vedeli a nemali  byť vydané

stavebné  povolenia na  stavby, nad  ktorými budú  dnes títo

užívatelia plakať. Čiže ide o to, aby sa to vyriešilo zákon-

nou normou, ktorá neporušuje základné práva dané ústavou.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán minister, nech sa páči.

 

Minister pôdohospodárstva SR P. Baco:

 

     Prosím vás pekne, všetko to  tu bolo vysvetlené. To, čo

tu hovoríte, sú všetko vykrúcance, prekrúcance. Pre Boha ži-

vého, veď to  je úplne inak! V doterajšej  legislatíve už je

zafixované, že vlastník pôdy,  keď túto pôdu nepredá, nechce

ju predať,  dostane inú náhradnú  pôdu. A keď  mu nevyhovuje

iná náhradná pôda, nastupuje tam opatrovník, to je Pozemkový

fond, ktorý s ním  vysporiada majetkové vzťahy. Ten vlastník

nepríde nikdy nakrátko. On len má v tomto prípade istotu, že

záhradkár s ním nemôže vybehnúť, tak ako je to v súčasnosti,

máme také  situácie, že záhradkári  takisto dobehli vlastní-

kov, čo nechceme. Nemôže s ním niekto vybabrať, proste je si

istý, môže to predať za týchto podmienok, keď nie, môže dos-

tať  náhradnú pôdu,  keď mu  to nevyhovuje,  môže dostať  aj

z Prešova náhradnú pôdu v Trnave,  môže sa s Pozemkovým fon-

dom dohodnúť.

 

     Takže nehovorme tu o tom, že tu zavádzame nejaký bič na

vlastníkov a  že ich zbavujeme práva,  aby svoje vlastníctvo

naplno realizovali. Neprekrúcajte to, to je v legislatíve už

vyriešené. Tento  zákon to nerieši, v  podstate rieši vzťah,

aby to chodilo, aby sa stanovilo, koľko je nájom, aká je ce-

na.

 

     Môžeme polemizovať, je veľká polemika o tom, či cena je

primeraná, alebo  nie je primeraná.  Doterajší zákon hovorí,

že pri stanovení ceny sa  berie do úvahy kultúra, ktorá bola

na tejto pôde v čase, keď vznikol vzťah nájmu, keď záhradko-

vá osada tam  vznikla. To hovorí doterajší zákon,  to sme my

nevymysleli. Tak  ako sa môžete teraz  domáhať toho, aby tam

bola dnes  trhová cena, keď už  doterajší zákon hovorí, teda

tie dva  zákony, ktoré som tu  spomínal - číslo 229  a číslo

330, že  sa cena stanovuje  podľa kultúry, ktorá  bola v tom

čase, keď  tam záhradková osada  vznikla, keď vznikol  tento

vzťah?

 

     Takže chcel by som poprosiť,  aby sme sa do týchto dis-

kusií nepúšťali, do diskusií o tom, čo riešia doterajšie zá-

kony.  Opakujem, tieto  vzťahy z ústavy - vlastnícko-ústavné

a vlastníckoprávne sú vyriešené.  My tu riešime procedurálne

otázky a otázku ceny nájmu a  ceny pôdy, aby sa mohli dohod-

núť. Ak  sa nedohodnú, je všetko  povedané, ako sa postupuje

tak, aby vlastník mal  náhradnú možnosť realizácie vlastníc-

tva pôdy. Takže by som chcel poprosiť, aby sme hovorili sku-

točne k tomu, čo v tom zákone je.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán Rosival.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Chcem podčiarknuť to, že vo svojom vystúpení som v jed-

nej časti povedal, že chápem význam dlhoročnej práce záhrad-

károv, teda oceňoval som aj ich prácu a ich príspevok. Ďalej

som povedal, že treba oceniť  aj ich vlastnícke práva k nimi

vytvorenému majetku,  to, čo záhradkári  vytvorili za 30 

40 rokov, tiež treba brať do úvahy. Takže, pán minister, ani

túto skupinu som vo svojom vystúpení neprehliadol.

 

     A pokiaľ ide o verejný  záujem a jeho zdôvodnenie, voči

ktorému som  namietal, vychádzal som  zo strany 6  dôvodovej

správy, kde  je verejný záujem  v treťom odseku  podľa mojej

mienky veľmi  slabo zdôvodnený. Je napísané,  že verejný zá-

ujem odňatia  vlastníckeho práva vlastníkom  pozemkov spočí-

va...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vypli ste sa sám, pán poslanec. Zapnite ešte raz mikro-

fón pánu poslancovi.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Ďakujem, už  len krátko. Takže v  treťom odseku verejný

záujem podľa mojej mienky je  veľmi zle zdôvodnený  a to, čo

je tam, tá argumentácia, tú veľmi ťažko možno prijať.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pán minister.

 

Minister pôdohospodárstva SR P. Baco:

 

     Pán poslanec,  prosím vás, znova opakujete  to isté. Už

bolo  rozhodnuté o  tom, čo  je verejný  záujem v zákone 229

a v zákone  330. V týchto  zákonoch je definované,  na ktorú

pôdu sa nevzťahujú reštitučné povinnosti. Okrem iného je tam

vymenované, že aj na pôdu v záhradkových osadách. Je to cha-

rakterizované ako  verejný záujem, podobne ako  pôda pod ne-

mocnice, ihriská, športoviská atď. Je  to v zákone číslo 229

vyriešené, o  tom bolo rozhodnuté, či  je to záujem verejný,

alebo či je to štandardná  pôda, na ktorú sa vzťahujú všetky

reštitučné princípy. Takže skutočne  vás chcem poprosiť, to,

čo bolo vyriešené, neotvárajme a neobviňujte nás, predklada-

teľov, že riešime problém, ktorý už bol legislatívne uzatvo-

rený.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Milé dámy,

     vážení páni poslanci,

 

     chcem sa pána predsedajúceho opýtať, prečo sústavne tr-

pí porušovanie rokovacieho poriadku zo strany pani poslanky-

ne Sabolovej. Pani poslankyňa  Sabolová pred chvíľou hovori-

la, reagovala sama na seba, čo rokovací poriadok neumožňuje.

Prosím, pán predsedajúci, aby  ste netolerovali sústavné po-

rušovanie rokovacieho  poriadku zo strany  poslankyne, ktorá

sa tu včera vychvaľovala, že pozná perfektne celý právny po-

riadok Slovenskej republiky.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Miklušičák, nech sa páči.

 

 

 

 

Poslanec J. Miklušičák:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Chcem len povedať, pán  minister, že zákon 229 nehovorí

o tom, že  pôdy, na ktorej sú  zriadené záhradkové osady, sa

týka pojem verejný záujem.  Bola vyčlenená preto, lebo ľudia

urobili isté  dohody s dovtedajším  užívateľom a bolo  treba

zachovať, aby tie dohody ďalej platili. Ale o žiadnom verej-

nom záujme tu nemôže byť ani reči.

 

     A ešte poznámka. Nevidím  dôvod, prečo máme toto riešiť

samostatným zákonom, keď v  zákone číslo 229 bolo stanovené,

že musí dobehnúť lehota, na  ktorú mali záhradkové osady do-

vtedy  zmluvu s  predchádzajúcim užívateľom.  A výpoveď bolo

možné dať iba ku koncu dobehnutia tejto zmluvy o nájme. Čiže

priestor na to,  aby sa vlastník dohodol s  nájomcom, tu je.

Netreba to  riešiť samostatným zákonom  nasilu a poškodzovať

jednu vrstvu, t. j.  vlastníkov, na úkor záhradkárov. Myslím

si, že priestor na to,  aby sa navzájom dohodli, pokiaľ budú

chcieť a nebudú chcieť dobehnúť  jeden druhého, tu je aj bez

tohto zákona.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pani Sabolová.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Chcela by  som vám len poďakovať,  pán predsedajúci, že

lepšie  ovládate rokovací  poriadok, ako  pán docent  Cuper,

pretože pán  minister vystúpil v rozprave, a preto som mohla

reagovať na jeho vystúpenie.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pán Cuper, nech sa páči.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Pán predsedajúci, zase  porušila rokovací poriadok. Pán

minister môže  vystúpiť, kedykoľvek o to požiada. V rozprave

sa reaguje faktickými poznámkami len na rečníka.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pán poslanec  Langoš. Ale predtým sa hlá-

sil pán Juriš.

 

Poslanec A. Juriš:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     hostia,

 

     v týchto dňoch si môžeme pripomenúť 40 rokov vzniku pr-

vých záhradkových osád. Skutočne, pred 40 rokmi vznikali zá-

hradkové osady a treba povedať, nebol to nejaký výmysel vte-

dajšieho režimu, nejaká roztopašnosť alebo podpora súkromné-

ho vlastníctva, ale bola to nutná potreba, ktorú si vynútila

industrializácia  Slovenska,  presun  obyvateľov  z dedín do

miest, do sídlisk, do činžiakov. Ľudia z dediny boli naučení

pracovať a nemali priestor. Ísť  do krčmy, to bolo asi málo.

Nebolo to  účelné. Z toho dôvodu  vznikali záhradkové osady.

A veľmi často tieto záhradkové  osady vznikali na nevhodných

pôdach, nevhodných na veľkovýrobné  obrábanie. Často to boli

prudké, strmé  svahy, výmole, strže,  ale i smetiská,  čo zo

zdravotného hľadiska boli veľmi nevhodné záhradky a niektoré

sú ešte doteraz.

 

     Treba povedať, že vlastnícke  vzťahy boli vtedy naruše-

né. Bol to nútený prenájom, dá  sa povedať, alebo ani sa ne-

pýtali.  Poľnohospodárske  podniky,  ktorým  bola  pridelená

pôda, sa tejto pôdy často  zbavovali, aby ju nemali vo výme-

re, a pritom to bola pôda nevhodná na veľkoplošné obrábanie.

Záhradkári  sa narobili,  vo väčšine  prípadov zlepšili stav

a kvalitu pôdy, spravili spoločné stavby, oplotenie, vodovo-

dy, studne, často i sušiarne,  lisovne alebo i pálenice. Sa-

mozrejme,  záhradkové osady  boli  rôznych  typov: A,  B, C.

Niektoré boli  stanovované na 30  rokov držby, tam  si mohli

budovať aj záhradné chatky  takých rozmerov, aby nepresiahli

16 m2, to  platilo donedávna. I keď sa  to často porušovalo,

boli vyberané aj určité typy záhradných domčekov, aby to bo-

lo trošku  jednotné. Mnohokrát sa to  porušovalo. Nie príliš

dávno, pred 3 rokmi sa zasa prijala norma, že to môže byť až

25 m2,  pretože mnohokrát sa to  porušovalo a stavebné úrady

mali  problém  s  legalizáciou  týchto stavieb, kolaudačnými

rozhodnutiami a podobne. Nakoniec tých 25 m2 pri štvorárovej

záhradke sa dalo vydržať.

 

     Problém nastal  v rámci reštitúcie pôdy.  Myslím, že to

už tu bolo niekoľkokrát povedané, že pôda bola poväčšine me-

nej  kvalitná, i  keď sú  aj záhradkové  osady na kvalitných

pôdach, ale je ich pomerne  málo. Samozrejme, že tento návrh

zákona je  potrebný a treba  to vyriešiť. Treba  to vyriešiť

čím skôr, lebo vznikajú tu  veľmi zlé medziľudské vzťahy me-

dzi vlastníkmi a záhradkármi. Nie zriedkavo sa končia na sú-

doch. Nové  riešenie, ktoré tu máme  predložené, v niečom je

dobré, ale  sú tam aj určité  nedostatky, podľa môjho názoru

a názoru aj  iných. Bolo by ideálne,  keby záhradkové osady,

pôda, patrila základnej organizácii,  kde by jednotliví čle-

novia mali svoje členské podiely,  tak ako sú stavané bytové

družstvá. To  by bolo ideálne. Samozrejme,  že momentálne to

bude už  asi ťažko uskutočniteľné,  lebo niektorí záhradkári

si spravili  už kúpno-predajné zmluvy  s vlastníkmi reštitu-

antmi  a už  by to  bolo veľmi  nejednotné. Čiže  vychádzame

z danej skutočnosti, ktorá je. Myslím, že najideálnejšie je,

keby  bola  výmena  pôdy  kompletne  medzi Pozemkovým fondom

a záhradkovou osadou,  aby užívateľ záhradkár  nemusel vôbec

prísť do styku s vlastníkom. Bolo by to ideálne.

 

     Problém je najmä v § 3 ods. 3, kde sa hovorí, že vlast-

ník  pôdy, keď  vlastní  viac  ako polovicu  výmery záhradky

a nemá k 1. januáru 1997 inú vlastnú pôdu v obrábaní, v uží-

vaní,  nemusí nájomný  vzťah obnoviť  alebo uzatvoriť, alebo

nemusí to predať. Keď si  to rozdrobíme na drobné, v niekto-

rých záhradkových osadách niektorý vlastník bude vlastniť aj

pol hektára, čiže 10 až  12 záhradiek. Podľa toho paragrafu,

skúste  si to  prečítať, bude  mať nárok  na vrátenie jednej

záhradky,  dvoch alebo  všetkých dvanástich.  Nie je  to tam

špecifikované. Tu  si musíme uvedomiť, že  vlastník mal odo-

bratú pôdu, ale teraz je na tej pôde stavba, trvalé porasty.

Nie je  lepšie vrátiť mu pôdu  tej istej bonitno-ekonomickej

jednotky?  Myslím si,  že je  to oveľa  spravodlivejšie, ako

oceňovať jednotlivé chatky, oceňovať porasty alebo niečo po-

dobné. Čiže  § 3 ods.  3 by som  považoval za také  semienko

zla, ktoré  by mohlo vyklíčiť a  spôsobiť veľmi veľa nepoko-

jov.  Predstavme si  prípad, že  by bol  ten vlastník slušný

a chcel len jednu záhradku. Teraz vznikne otázka, prečo prá-

ve moju, prečo nie susedovu,  prečo nie toho? Pretože ja mám

najkrajšiu chatku alebo najkrajšie porasty? Čo sa stane? Keď

mu to  nasilu vynahradí, ako  je to podľa  ods. 4, že  mu to

zaplatí  úradným odhadom,  tento úradný  odhad je  mnohokrát

celkom nízky oproti trhovému  ohodnoteniu. No tak vypília si

stromky, polejú si to  chemikáliami, podpália chatku, a máme

samé trestnoprávne činy. To nepotrebujeme. Z toho dôvodu § 3

ods. 3 by som navrhoval vypustiť.

 

 

     Ďalší problém  je v § 10  ods. 1. Tu by  som zasa chcel

ochraňovať vlastníka.  Keď mu bola odňatá  pôda v zastavanom

území obce,  nech mu je  aj vrátená pôda  v zastavanom území

obce, keď o to požiada, pretože vieme, že trhová cena je od-

lišná.  Samozrejme,  že  v  niektorých  obciach možno nebude

v intraviláne  taká pôda,  ale v  mnohých obciach  bude. Tak

nech má vlastník právo požadovať pôdu v intraviláne. Myslím,

že to je spravodlivé.

 

     Ďalší  problém je  v §  4, kde  sa stanovuje cena nájmu

pôdy. Tu je stanovená cena nájmu odlišne od inej poľnohospo-

dárskej pôdy, to, čo  platia družstvá vlastníkom pôdy  alebo

štátne majetky  platili, pokiaľ obhospodarovali  pôdu, teraz

už súkromné  spoločnosti. Prečo by tu  mala byť odlišná cena

nájmu? Vychádza  sa z najnižšej ceny,  ktorá sa stanovila na

3 koruny, ale to je predajná cena. Čiže tu by som bol za to,

aby sa  zrovnoprávnili  podmienky nájmu  pôdy podľa bonitno-

pôdnej ekonomickej  jednotky, a nie  stanoviť najnižšiu cenu

na 30 halierov za m2,  aby to bolo zrovnoprávnené. Preto po-

dávam pozmeňujúce návrhy, a to:

 

     V § 3 vypustiť ods. 3 a ostatné odseky prečíslovať.

 

     V § 10 ods. 1 nové znenie poslednej vety, a to: "Vlast-

ník má nárok dostať náhradný  pozemok v zastavanom území ob-

ce, ak oň požiada, a takýto pozemok sa nachádza v zastavanom

území obce."

 

     Tretí pozmeňujúci návrh:  v § 4 ods. 1  na konci odseku

vypustiť slová "najmenej však 0,30 Sk za m2".

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

     Ešte  by som  prosil na  samostatné hlasovanie vyčleniť

pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy,  a to v bodoch 3, 10

a 14.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     keďže  sú ešte  prihlásení do  rozpravy traja poslanci,

ukončíme  dnes rokovanie,  aby  sa  pán Langoš  mohol riadne

pripraviť a zaútočiť.

 

     Ďakujem. Zajtra pokračujeme o 9.00 hodine.

 

                   Štvrtý deň rokovania

      24. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                     7. februára 1997

____________________________________________________________

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     otváram rokovanie prerušenej  24. schôdze Národnej rady

Slovenskej republiky.

 

     Podľa § 23 ods. 3  zákona o rokovacom poriadku o ospra-

vedlnenie svojej  neúčasti na dnešnom  rokovacom dni písomne

požiadali títo  poslanci: Marián Andel,  Miroslav Mikolášik,

Ján Slota,  Jozef Pribilinec, Milan Kňažko,  Milan Gaľa, Ján

Čarnogurský. Na  popoludňajšiu časť rokovania  Národnej rady

sú ospravedlnení Ivan Šimko a Mikuláš Dzurinda.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     prosím, aby sme sa prezentovali. Síce nemusíme, pretože

pokračujeme v rozprave k dvadsiatemu šiestemu bodu.

 

     Pripomínam  poslancom,  že  overovatelia  určení na 24.

schôdzu uzavrú  prezenčnú listinu dopoludnia  o 11.00 hodine

a odpoludnia nie o 18.00 hodine, ale keď končíme o 16.00 ho-

dine, tak dačo pred 16.00 hodinou.

 

     Pokračujeme v prerušenej rozprave  o vládnom návrhu zá-

kona Národnej  rady Slovenskej republiky  o užívaní pozemkov

v zriadených záhradkových osadách  a vyporiadaní vlastníctva

k nim, tlač 572.

 

     K tomuto  bodu programu sú ešte  do rozpravy prihlásení

pán poslanec Langoš, pán Farkas a pán Ľupták.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Langoš.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Pán predsedajúci, srdečne ďakujem  za slovo, ale vystú-

pim v  rozprave, až keď tu  budú predkladateľ  minister Baco

a spoločný spravodajca. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Dobre,  počkáme, kým  príde spravodajca.  Nech sa páči,

pán poslanec.

 

     To je tak, pán Langoš, ty si poobede na mítingu v Koši-

ciach, alebo počas včerajšieho dňa,  a oni tiež potom neprí-

du. Vidíte, ako to je. Sme nedisciplinovaní.

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Ešte raz ďakujem  pekne za slovo. I keď  by som rád po-

znal názor  predsedu parlamentu na  to, či je  možné zahájiť

ráno rokovanie  dnešného dňa, keď  nie je prítomných  76 po-

slancov. Ale dobre.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Schôdza sa nezahajuje, ale sa  začína, a môže sa začať,

aj keď je tu jeden poslanec alebo bez poslancov.

 

 

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Dámy a páni,

 

     predkladateľ minister Baco  včera vo večerných hodinách

tu veľmi presvedčivo reagoval  na vystúpenia mojich predreč-

níkov. Hovoril o tom, že ním predkladaný zákon vyrieši prob-

lémy medzi záhradkármi a vlastníkmi pozemkov alebo vlastník-

mi pôdy,  záhrad, viníc atď.  Ja sa pokúsim  apelovať na váš

rozum. Tackajúci  sa poslanec pán  predseda výboru Cuper  tu

včera vykrikoval na mojich predrečníkov, že porušujú rokova-

cí poriadok, lebo svoje vystúpenie  čítajú, a dokonca aj ci-

toval a  hovoril, že poslanec spravidla  vystupuje vo voľnom

prednese. Slovo spravidla sa v  zákone i v ľudskej reči pou-

žíva, keď sa niečo odporúča,  nie keď sa niečo prikazuje. Ak

zvolíte poslanca  Cupera za sudcu Ústavného  súdu, už ústavu

ochráni len Pán Boh. (Potlesk.)

 

     Ale  k veci.  Minister  Baco  nedávno o  návrhu zákona,

o ktorom rokujeme, verejne povedal, citujem: "Trúfam si kon-

štatovať, že  všetky ustanovenia sú v  súlade s Ústavou Slo-

venskej  republiky,  a dovolím  si  zdôrazniť skutočnosť, že

predložený návrh nevytvára principiálne nový zásah do vlast-

níckych práv, ba dokonca nejde ani o zásah vyvlastňovací."

 

     Ja tvrdím, že  návrh zákona nie je v  súlade s ústavou,

hrubo zasahuje do ústavou chránených práv. Skutočne, ako po-

vedal  pán minister,  nejde o  nový, ale  o konečný zásah do

vlastníckych práv vlastníkov pozemkov. Konečný zásah do práv

vlastníkov, ktorých  vlastnícke práva boli  narušené po roku

1948 vládnym  nariadením číslo 50/1955  Zb. a zákonom  číslo

123/1975 Zb., právnymi nástrojmi socializácie poľnohospodár-

stva - tak sa vtedy hovorilo.

 

     Žijúci vlastníci  pozemkov sa dobre  pamätajú, za akých

podmienok a akými spôsobmi sa realizovali tieto právne pred-

pisy, a pamätajú sa i  na niektorých, ktorí sa na vyvlastňo-

vaní horlivo zúčastňovali a teraz sú užívateľmi ich pozemkov

ako  dobromyseľní  záhradkári.  Postihy  vlastníkov pozemkov

a ich rodín sa ťažko zabúdajú.

 

     Po roku 1989 dotknutí  vlastníci vkladali veľké nádeje,

že im budú bez prekážok ich pozemky vrátené. Tieto nádeje im

dávala preambula zákona číslo  114/1990 Zb., ktorá hovorila:

"Zrovnoprávnenie  všetkých foriem  vlastníctva vyžaduje, aby

vlastníci mohli v plnom  rozsahu užívať svoju poľnohospodár-

sku pôdu a iný poľnohospodársky majetok a aby boli odstráne-

né všetky prekážky, ktoré im bránia vo výkone tohto ich prá-

va."

 

     Hneď rok  nato bol vydaný  tzv. reštitučný zákon  číslo

229/1991 Zb., v úplnom znení  ako zákon číslo 11/1994 Z. z.,

ktorý pochoval nádeje vlastníkov  na odstránenie prekážok na

vrátenie  pozemkov, ktoré  užívali dovtedajší  užívatelia po

zrušení práv uvedených v §  22 ods. 1 tohto zákona. Doteraj-

ším užívateľom, ktorí užívali  pozemky na základe niektorého

zrušeného práva, ako aj  záhradkárskym osadám, ktoré užívali

pozemky na  základe zmlúv o dočasnom  užívaní, bolo zriadené

nájomné právo zo zákona. Tým  sa stalo, že dočasné zmluvy sa

premenili  na  nájom  s  možnosťou  predĺženia nájomnej doby

a predkupného práva. To sa udialo v roku 1991.

 

     Tretím  zásahom do  vlastníckych práv  je návrh  zákona

o užívaní  pozemkov  v   zriadených  záhradkárskych  osadách

a vyporiadanie vlastníctva k nim,  ktorý práve dnes prerokú-

vame. Podľa tohto návrhu sa nemajú rešpektovať platné právne

predpisy, ktoré platili pri uzatváraní zmlúv o dočasnom uží-

vaní so záhradkovými osadami Slovenského zväzu záhradkárov.

 

 

     Predkladateľ  nepovažuje za  rozhodujúce, či záhradková

osada bola  zriadená v súlade s platnými predpismi, najmä či

bola zriadená na základe územného rozhodnutia vydaného podľa

zákona  číslo  50/1976  Zb.  a  vykonávacej  vyhlášky  číslo

83/1976 Zb.  po vyjadrení orgánu  ochrany poľnohospodárskeho

pôdneho fondu. Z  toho dôvodu sa v § 2  ods. 1 návrhu zákona

vynecháva znenie, že za záhradkové osady treba považovať ta-

ké záhradkové  osady, ktoré boli  k 24. 6.  1991 zriadené na

základe územného rozhodnutia  okresného národného výboru po-

dľa zákona číslo 50/1976 Zb. a citovanej vykonávacej vyhláš-

ky. Tieto predpisy platia pre občanov na Slovensku i pre or-

ganizácie doteraz, i dnes.  Ak územné rozhodnutie nebolo vy-

dané, potom "nadivoko" založenú záhradkovú osadu nemožno po-

važovať podľa práva za záhradkovú osadu. Rovnako tiež užíva-

teľov takejto záhradkovej osady  nemožno považovať za dobro-

myseľných, čo sa veľmi usilovne zdôrazňuje v predloženom zá-

kone.

 

     Ďalšou otázkou je, či platí zmluva, ktorú podľa právne-

ho predpisu  má podpísať štatutárny  orgán alebo dve  osoby,

ako to  ustanovuje zákon, alebo  štatút organizácie, a  táto

nespĺňa tieto  požiadavky. Súdy rozhodli, že  také zmluvy sú

od začiatku neplatné a že  pozemky na základe takýchto zmlúv

užívateľ užíva  bez právneho titulu.  Taktiež doteraz platí,

že záhradková osada bez  územného rozhodnutia nie je záhrad-

kovou osadou podľa práva. Preto treba ustanovenie § 2 ods. 1

návrhu doplniť, že záhradkovou  osadou  sa rozumie záhradko-

  osada  zriadená  na  základe  územného rozhodnutia podľa

právnych  predpisov.  Prečo  nemajú  platiť právne predpisy,

ktoré platia  pre občanov a organizácie,  rovnako aj pre zá-

hradkové osady? Teraz, keď  sa hrubé porušenia práva dostali

na verejnosť  prostredníctvom súdnych rozhodnutí,  tak teraz

sa vytýka súdom nejednotnosť v rozhodovaní.

 

     Ďalej. V § 2 ods.  1 návrhu sa uvádzajú užívacie práva,

ktoré boli zrušené v § 22  ods. 1 zákona číslo 229/1991 Zb.,

a okrem nich  aj iné užívacie právo.  V dôvodovej správe nie

je  uvedený právny  predpis, ktorý  toto iné  užívacie právo

upravuje. Poznáme  užívanie bez právneho  titulu. Okrem toho

nie je uvedený dôvod, prečo je potrebné v súvislosti so zru-

šenými užívacími  právami zahrnúť aj toto  tzv. iné užívacie

právo. Ak má predkladateľ na mysli užívanie bez právneho ti-

tulu, potom sa treba  rozhodne proti tomuto zámeru postaviť.

Ak užívateľ užíva pozemok  vlastníka bez právneho titulu, je

povinný ho vlastníkovi vydať v  zmysle § 126 Občianskeho zá-

konníka. Toto pravidlo platí pre  každého, a teda aj pre zá-

hradkára, užívateľa pozemku bez právneho titulu. Neoprávnené

držanie pozemku bez právneho  titulu je porušením povinnosti

uloženej všetkým subjektom nerušiť  vlastníka vo výkone jeho

vlastníckeho práva.

 

     Navrhujem a trvám na tom, aby toto "iné užívacie právo"

bolo  z §  2 ods.  1 zákona  vypustené. Vypustenie slov "iné

užívacie právo" vyplýva  aj z ustanovenia § 2  ods. 1 zákona

číslo 229/1991 Zb. Podľa  tohto ustanovenia, citujem: "Okrem

vlastníka majú  právo užívať pôdu  iné osoby len  na základe

zmluvy uzavretej  s vlastníkom alebo na  základe zmluvy uza-

vretej  s pozemkovým  fondom, ak  nie je  zákonom ustanovené

inak." Z tejto zásady povoľuje citovaný zákon výnimku v § 22

ods. 2  a 3 v  prípadoch zrušených užívacích  práv uvedených

v § 22 ods. 1 citovaného zákona.

 

     V ustaveniach § 2 ods. 2 návrhu je ukážka právneho žon-

glérstva.  Opíšem: Napriek  skutočnostiam trvajúcim  vyše 20

rokov podľa zmluvy o  dočasnom užívaní, uzavretej medzi poľ-

nohospodárskou  organizáciou  a  záhradkovou  osadou,  ktorá

k pozemku mala právo dočasného užívania, vystupovala záhrad-

ková  osada ako  nájomca. Záhradková  osada podľa  vlastných

stanov prideľovala a uzatvárala  s členom záhradkárom zmluvu

o dočasnom užívaní.  Postavenie v tomto  právnom vzťahu bolo

také,  že záhradková  osada vystupovala  ako nájomca  a člen

záhradkár ako  užívateľ, podnájomník. Teraz po  20 rokoch so

spätnou účinnosťou sa tento skutočný stav podľa návrhu záko-

na má  zmeniť tak, že záhradkár  (člen záhradkovej osady) sa

má stať nájomcom.

 

     S touto zmenou nemožno súhlasiť, lebo podľa § 22 ods. 2

a 3 zákona číslo 229/1991 Zb. sa za nájomcu považuje záhrad-

ková osada. V odôvodnení § 2 ods. 2 návrhu zákona sa uvádza,

že cieľom tejto zmeny je, aby sa zabezpečil členom podnájom-

níkom právny nárok na získanie  pozemku do vlastníctva a po-

dielu  k spoločným  pozemkom. Zabezpečiť  tento právny nárok

členom podnájomníkom možno tak, že  navrhovaný § 2 ods. 2 sa

upraví takto:

 

     "(2) Užívateľom podnájomníkom  pozemkov v zriadenej zá-

hradkárskej  osade (ďalej  len podnájomník)  sa rozumie člen

záhradkárskej organizácie, ktorý na základe zmluvy o podnáj-

me so  záhradkárskou organizáciou obhospodaruje  a užíva po-

zemky, na  ktorých sú vybudované  prístupové cesty, spoločné

hygienické,  rekreačné a  iné prevádzkové  zariadenia (ďalej

len spoločné pozemky), ktorý má  právny nárok na podanie ná-

roku na získanie ním užívaného pozemku do vlastníctva a spo-

luvlastníckeho podielu k spoločne užívaným pozemkom."

 

     Zdôrazňovanie dobromyseľnosti  užívateľov je nepresved-

čivé, lebo právne vzťahy a  aj neprávne vzťahy vznikli podľa

právnych  predpisov obmedzujúcich  súkromných vlastníkov po-

zemkov vo  výkone ich vlastníckych  práv. Už si  konečne raz

a navždy zapamätajme, že po  páde komunizmu navždy má platiť

odveké, že vlastnícke právo de iure nemôže existovať oddele-

ne od vlastníckeho práva de facto.

 

     Dobromyseľnosť sa neprejavuje ani  v ustanovení § 3. Tu

sa zriaďuje  dlhodobé právo nájmu  pre člena záhradkára  bez

toho, aby  podmienkou na to bolo  preukázanie platnej zmluvy

o dočasnom užívaní, uzavretej s poľnohospodárskou alebo inou

organizáciou.  Právo nájmu  vzniklo pre  záhradkovú osadu na

základe § 22  ods. 2 a 3 zákona číslo  229/1991 Zb., a preto

nie je potrebné tento  predpis meniť, resp. toto ustanovenie

§ 22 citovaného zákona vypustiť, ako  sa to navrhuje v tomto

zákone. Preto  navrhujem vypustiť celý článok  2 zákona. Ná-

jomcom podľa  tohto predpisu je záhradková  osada a člen zá-

hradkár je len podnájomník. Člen záhradkár nemá platnú zmlu-

vu uzavretú  s poľnohospodárskou organizáciou  podľa v minu-

losti platných  predpisov, napríklad podľa §  9 zákona číslo

123/1975 Zb. záhradkár (člen  záhradkovej osady) má uzavretú

zmluvu o dočasnom užívaní so záhradkovou osadou.

 

     V priebehu  času v užívaní  pridelených pozemkov dochá-

dzalo k zmenám v užívaní aj po roku 1991. Tieto zmeny zazna-

menáva záhradková osada, ktorá  aj rozhoduje o pridelení pri

zmene užívania pozemku, preto nie je potrebné zriaďovať nové

dlhodobé právo nájmu.

 

     V § 3  návrhu zákona je zastretý aj  zámer, ako vylúčiť

oprávnené požiadavky  vlastníkov na vydanie  pozemkov, ktoré

užívajú záhradkári  a záhradková osada  bez právneho titulu.

Zákon zriadením práva nájmu  členovi podnájomníkovi od účin-

nosti tohto zákona by vylúčil aj vydanie tých pozemkov, kto-

ré záhradkár  užíva bez právneho titulu.  V návrhu zákona sa

však vôbec neuvádza, čo so spormi od roku 1990, ktoré sa ve-

dú na súdoch, kto zaplatí  trovy najmä v tých prípadoch, keď

vlastníci boli úspešní.

 

     Z uvedených dôvodov zásadne nemožno  súhlasiť s § 3 ná-

vrhu zákona,  tento paragraf navrhujem  vypustiť. V prechod-

ných ustanoveniach by sa malo uviesť, že právo nájmu nevzni-

ká v prípadoch,  v ktorých sa vedú súdne  spory o neplatnosť

zmluvy  o  dočasnom  užívaní  uzavretej  záhradkovou  osadou

a súdne spory o vydanie  pozemkov užívaných bez právneho ti-

tulu podľa § 126 Občianskeho zákonníka o náhradu podľa § 451

Občianskeho zákonníka.

 

     Ak neprijmete tento môj návrh, potom treba povedať, kto

zaplatí súdne spory zastavené pre vznik práva nájmu pre čle-

na záhradkára podľa tohto  zákona. Návrh zákona dáva záhrad-

kovú  osadu a  záhradkára do  výhodnej pozície.  Treba dobre

zvážiť, kto má prednosť, či vlastníci pozemkov, ktorí sú vy-

še 20 rokov diskriminovaní v ich vlastníckych právach, alebo

tzv. dočasní užívatelia podľa  zmlúv, ktorých práva sú odvo-

dzované z právnych predpisov  z doby obmedzovania súkromného

vlastníctva.

 

     Vlastníkom  boli v  minulosti pozemky  odňaté v mnohých

prípadoch spôsobom a s následkami, čo sa priečia dobrým mra-

vom. Záhradkári ako hlavný dôvod uvádzajú, že zúrodnili pôdu

najmä založením osád na smetiskách  a na zamokrenej pôde. Na

ich založenie  mohli dostať dotáciu z  fondu pre zúrodnenie,

ktorú môžu dostať aj teraz,  ak sa im pridelí náhradný poze-

mok. Do  užívania však prevzali aj  ornú pôdu, sady, záhrady

a niekde aj vinice. Na akej výmere neplodnej pôdy boli zalo-

žené záhradky,  to sa v  dôvodovej správe neuvádza,  a preto

toto  dôvodenie nemôže  byť závažné.  Okrem toho  záhradkári

veľkú ujmu  nemajú, keď vyše 20  rokov neplatili nájomné. Už

za  nezaplatené nájomné  si môžu  ako každý  iný občan kúpiť

náhradný pozemok. Investície,  ako napríklad záhradné chatky

postavené so súhlasom, majú  dočasný charakter, a pokiaľ ide

o ďalšie zariadenia,  treba povedať, že nie  vo všetkých zá-

hradkových osadách sú. V tomto stave vlastníkom, ktorí trva-

jú na  vydaní svojich pozemkov,  mala by sa  pôda vydať naj-

neskôr do 30. 10. 1997. Ide o ornú pôdu, sady, záhrady a vi-

nice.

 

     Preto  navrhujem nový  § 3  v tomto  znení: "Vlastníkom

pôvodne  ornej  pôdy, sadov, záhrad a  viníc,  ktorí  trvajú

na vydaní  svojich pozemkov, sa pozemky  vydajú najneskôr do

30. 10. 1997."

 

 

     Vlastníci na ornej pôde  v záhradách a sadoch neurobili

skládky, ani smetisko, a keď sa tak stalo,  je zodpovedný za

to ten, kto to urobil.  Preto vlastníci tejto pôdy oprávnene

trvajú  na  tom,  aby   sa  znenie  preambuly  zákona  číslo

114/1990 Zb. uskutočnilo vrátením ich pozemkov.

 

     Vlastníctvo  vlastníkov pozemkov  je nesporné,  a preto

netreba hľadať  v zákone dôvody,  pre ktoré pozemky  nemožno

vrátiť.  Prednosť  na  užívanie  pozemkov vlastníkom vyplýva

z Ústavy  Slovenskej  republiky  a  z Občianskeho zákonníka,

a preto netreba meditovať na  tým, ako ich pôvodným vlastní-

kom nevrátiť.

 

     V dôvodovej správe  k zákonu nie je ani  zmienka o tom,

ako riešiť  alebo ako ukončiť také prípady, kde súdy rozhod-

li o neplatnosti dočasných zmlúv o užívaní, uzavretých medzi

záhradkovou  osadou a  poľnohospodárskou organizáciou  alebo

inou organizáciou, spory, v  ktorých sa vlastníci v dôsledku

neplatnosti  zmlúv domáhajú  vydania pozemkov  od užívateľov

záhradkárov a záhradkovej osady z titulu bezdôvodného užíva-

nia podľa § 126 Občianskeho  zákonníka a náhrad  podľa § 451

Občianskeho zákonníka. V  prípade zastavenia súdneho konania

podľa tohto zákona vznikne od jeho účinnosti užívateľom prá-

vo nájmu a vlastníkom vzniknú finančné trovy. Tento zákon by

nemal mať spätný dosah, a preto ho treba doplniť o prechodné

ustanovenie tohto znenia.

 

     Navrhujem ako nový § 19 Prechodné ustanovenia.

 

     "(1) Ustanoveniami  tohto  zákona  sa  spravujú  právne

vzťahy vzniknuté  po účinnosti tohto  zákona. Vznik právnych

vzťahov, ako aj nároky,  ktoré vznikli pred jeho účinnosťou,

sa posudzujú podľa doterajších predpisov.

 

     (2) Žaloby  podané na súd pred  účinnosťou tohto zákona

na vydanie pozemkov podľa  § 126 Občianskeho zákonníka proti

užívateľom na základe  právoplatných rozsudkov o neplatnosti

zmlúv o dočasnom užívaní alebo  z iného dôvodu a o náhradách

podľa § 451 Občianskeho zákonníka súdy prejednajú a rozhodnú

podľa doterajších  predpisov. K pozemkom,  ktoré sa navrhujú

vydať  podľa  §  126  Občianskeho  zákonníka, nevzniká podľa

§ 3 tohto zákona užívateľovi záhradkárovi právo nájmu."

 

     Ak toto prechodné ustanovenie nebude prijaté, treba po-

tom v zákone upraviť, kto uhradí vlastníkovi vynaložené súd-

ne trovy.

 

     Nakoniec, v § 8 nie je dostatočne upravené, aké doklady

treba predložiť k návrhu na  konanie. Okrem dokladov tu uve-

dených je nevyhnutne potrebné  predložiť platnú zmluvu o do-

časnom užívaní, uzavretú medzi záhradkárskou osadou a poľno-

hospodárskou organizáciou, a zmluvu  o podnájme alebo potvr-

denie  záhradkovej osady,  že záhradkár  užívateľ užíva kon-

krétny pozemok na základe právne platných dokladov o nespor-

nosti trvania práva nájmu alebo že neprebieha spor o vydanie

pozemkov vlastníkom.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Cuper, nech sa páči.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Chcel som iba povedať,  že ďakujem pánu poslancovi Lan-

gošovi za starostlivosť o moje budúce smerovanie, ale dúfam,

že ho neopustím, a že ma  bude ešte do konca volebného obdo-

bia obšťastňovať svojimi múdrosťami, ktoré mu ktosi sústavne

píše. Len by som ho prosil, aby upozornil tých pisateľov je-

ho príspevkov,  aby v budúcnosti písali  kratšie, aby si ich

mohol  zapamätať, alebo sa aspoň  riadil rokovacím poriadkom

a nabudúce už  prednášal, lebo spravidla ich iba číta, takže

predpokladám, že pán poslanec Langoš bude čítať už iba každé

druhé vystúpenie.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Langoš.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Ctený pán docent Cuper,  každý, kto hovorí verejne, ho-

vorí o sebe.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán  Farkas. (Hlasy v sále.) Po-

koj,  vážení. Ale,  pán Bugár,  vy ste  tu... Ale, ale, ale,

správajte sa slušne.

 

     Pán Farkas,  nech sa páči.  (Hlas poslanca Cupera,  aby

predsedajúci  dodržiaval rokovací  poriadok.) Áno,  ďakujem.

Nech sa páči, pán Farkas.

 

Poslanec P. Farkas:

 

     Vážená Národná rada,

     vážený pán minister,

 

     predložený návrh  zákona o užívaní  pozemkov zriadených

v záhradkárskych osadách a vyporiadanie vlastníctva k nim má

snahu riešiť osobitný problém,  súvisiaci s otázkou usporia-

dania pozemkového vlastníctva  v záhradkových osadách. Tento

problém vznikol z toho, že v období socializmu užívacie prá-

vo bolo nadradené vlastníckemu právu. Žiaľ, reštitučné záko-

ny  z oblasti  pôdohospodárstva neriešia  jednoznačne otázku

navrátenia vlastníctva k týmto pozemkom.

 

     Podľa §  11 ods. 1  písm. c) zákona  číslo 229/1991 Zb.

o úprave vlastníckych vzťahov k  pôde a inému poľnohospodár-

skemu majetku v znení  neskorších predpisov platí, že pozem-

ky, na ktorých sú zriadené záhradkárske alebo chatové osady,

sa nevydávajú. Medzi vlastníkom a užívateľom takéhoto pozem-

ku  vznikol zákonný  nájomný vzťah  s výhodnejším postavením

pre nájomníka oproti vlastníkovi  pozemku. Teda vlastník po-

zemku je jednoznačne obmedzený v užívaní svojho vlastníctva.

Práve preto vlastníci týchto pozemkov právom od nás očakáva-

jú, že  prijmeme taký zákon, ktorý  tento pre nich nevýhodný

a diskriminujúci vzťah zruší a zabezpečí im možnosť voľného,

neobmedzeného nakladania so svojím vlastníctvom.

 

     Žiaľ, predložený návrh zákona túto pre nich elementárnu

požiadavku nespĺňa,  ba naopak, máme taký  pocit, že naďalej

vychádza iba z potrieb a požiadaviek nájomcov a ešte upevňu-

je ich postavenie oproti súčasnému  stavu tým, že podľa pre-

rokúvaného návrhu  zákona urovnanie vlastníckych  vzťahov sa

má vykonať na základe týmto návrhom zákona vynúteného prevo-

du vlastníckeho práva na užívateľa  v rámci konania o pozem-

kových úpravách, stanoveného týmto návrhom zákona.

 

     Osobitosťou  tohto  konania  o  pozemkových úpravách s

cieľom urovnania vlastníctva k pozemkom v zriadených záhrad-

kárskych osadách  je, že sa  môže začať len  a len na  návrh

užívateľov, s  čím, samozrejme, nemôžeme  súhlasiť. Aj tento

krok a takýto zámer predkladateľa poukazuje na asymetrickosť

navrhnutého urovnania vlastníckych  vzťahov k predmetným po-

zemkom v neprospech vlastníkov.

 

 

 

     Ďalšou osobitosťou prerokúvaného  návrhu zákona, s kto-

rou  nesúhlasíme,  je,  že  medzi  vlastníkom  a  užívateľom

dochádza k zákonnému nájmu  s pevne stanovenou výškou nájom-

ného. Vzhľadom na to, že i pri zákonnom nájme ide o záväzko-

  vzťah medzi  nájomcom a  vlastníkom, spomínaným spôsobom

určená  výška nájomného  sa javí  veľmi neracionálnym  a ne-

šťastným riešením. Podľa nás by  zákon  mal umožňovať zacho-

vanie zmluvnej voľnosti v otázke nájomného a základným prin-

cípom pri takomto vzťahu by mala byť dohoda strán.

 

     Najproblémovejším  bodom  celého  návrhu  zákona je, že

v prípade,  ak  vlastník  a  nájomca  sa nedohodnú, dochádza

k odňatiu vlastníckeho  práva k pozemku  v prospech nájomcu.

Odňatie vlastníckeho  práva naša ústava  v článku 20  ods. 4

pripúšťa, ale iba v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme za

primeranú náhradu a na  základe zákona. Verejný záujem odňa-

tia vlastníckeho práva vlastníkom  pozemkov v zriadených zá-

hradkárskych  osadách  spočíva   podľa  predkladacej  správy

v snahe usporiadať pozemkové  vlastníctvo. S týmto odôvodne-

ním  nemôžeme súhlasiť.  Veď proces  odňatia vlastníctva  je

jednostranné riešenie  v prospech užívateľov  a v neprospech

vlastníkov. Podľa nás  nemôže tvoriť predmet verejného záuj-

mu riešenie, zákon, ktorý  zvýhodňuje určitú ohraničenú sku-

pinu občanov  na úkor iných  občanov. Teda jedni  nemôžu byť

zákonom uprednostnení na úkor a v neprospech druhých.

 

     Vzhľadom na  to, že už aj  základná filozofia zákona je

podľa  nášho  názoru  narušená,  navrhnutý  spôsob urovnania

vlastníctva je neobjektívny,  asymetrický, zabezpečí odňatie

vlastníckeho práva, ktoré by podľa našej ústavy malo byť ne-

dotknuteľné, poslanecký klub MKDH ani nepodáva žiadne pozme-

ňujúce návrhy k predloženému návrhu zákona.

 

     Podľa nás celý návrh, ako je predložený, je zlý. Je mi-

nimálne na  hranici ústavnosti a  nedá sa ani  pozmeňujúcimi

návrhmi zlepšovať,  a preto ho nemôžeme  ani podporiť. Podľa

nás ide o závažný problém, ktorý treba riešiť uspokojivo pre

obidve strany. Takéto riešenie  môže zrejme existovať iba na

základe  väčšieho  stupňa  hmotnej  zainteresovanosti štátu,

vytváraním vhodných,  približne rovnakých podmienok  tak pre

užívateľov, ako aj pre vlastníkov týchto pozemkov.

 

     Na jednej strane je  potrebné reálne ohodnotiť vykonanú

prácu, ktorou tieto záhradky  boli zriadené, niekedy veru na

menej vhodných poľnohospodárskych  pozemkoch, na nevyužitých

pozemkoch,  a na  druhej strane  treba vychádzať  z toho, že

vlastníctvo  by nemalo  byť  násilne  dotknuté. A  so svojím

vlastníctvom by  mal každý narábať slobodne,  voľne, bez zá-

konných obmedzení.  Poslanie štátu teda vidíme  v tom, že by

mal vytvárať primerane rovnaké  podmienky pre každého účast-

níka tohto konania, aby  prechod vlastníckych práv alebo od-

stúpenie od vlastníctva k  pozemkom neznamenal pre súčasného

vlastníka nevýhodu a na druhej strane pre súčasného užívate-

ľa  osoh. Treba  teda vytvárať  také podmienky,  aby prechod

vlastníckych práv k pozemkom bol prirodzeným procesom a prí-

padné odstúpenie od vlastníctva hodnotiť adekvátne, primera-

ne k  vážnosti problému a aby  to neznamenalo nevýhodný krok

jednej z dotknutých strán.

 

     Žiaľ, takéto  kritériá, ktoré by mali  byť základné pri

riešení  predkladanej problematiky,  predložený návrh zákona

nespĺňa.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.  Prosím  pána  predsedu,  aby  prevzal vedenie

schôdze.

 

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     chcem aj ja zareagovať,  pretože to je skutočne citlivá

oblasť, a keby ste boli pri  moci zase vy, keď musím povedať

a poviem pravdu, že nemám rád  ani tú stranu, ale vás dupľom

nemám rád. Čiže vybrali sme si menšie zlo. A chcem vám pove-

dať,  od začiatku,  ako ste  boli v  parlamente, vépéenkári,

KDH, Maďari, iné ste nerobili, len ste boli demokrati.

 

     Všetko ste váľali, čo  bolo v socializme postavené. Len

mnohí ste  nevrátili tituly. Žiaľbohu,  to je smutné.  Toľko

zlosti a  jedovatosti, koľko je  vo vás, vážení  poslanci na

tejto  strane, toľko  som ešte  v histórii  nevidel. Čo bolo

v minulom režime postavené, všetko  bolo podľa vás zlé. Keby

ste boli  mohli (už som vám  to raz povedal), trhali  by ste

asfaltové cesty, len ste na to nemali ľudí. Aj to by ste bo-

li robili. Bytová výstavba  bola zlá, poľnohospodárstvo bolo

zlé, školstvo bolo zlé, zdravotníctvo  bolo zlé a podľa pani

Sabolovej bolo zlé aj záhradkárstvo, ako aj podľa pána Lauka

a pána Langoša. (Hlasy v sále.)

 

     Vážení, chcem vám povedať jedno: treba si uvedomiť, tak

ako  povedal pán  Juriš, že  ľudia, ktorí  prišli z dedín do

miest, mali vzťah  k pôde alebo inklinovali k  pôde, bolo im

treba  dať  záhradky.  A  poznám  také  záhradkárske oblasti

- skutočne, ako  on povedal -,  kde boli také  svahy, že ani

kozy  sa tam  nechceli pásť.  Tak prosím  vás, o čom vlastne

rozprávate. Veď to nikto  nikdy neobhospodaroval. Toľko pôdy

v tejto  republike leží  ladom, ak  niekto chce,  dáme mu tú

pôdu. To pán minister jasne povedal. A úrodnej pôdy, nie tam

kdesi na kopci, kde sa  nedá dostať mechanizmami a prakticky

ničím. Ľudia to zúrodnili, ťažko na tom robili a dnes vystu-

pujete proti tomu.

 

 

     Je otázne,  či je cena na  zaplatenie dostatočná, alebo

nie. Ale nie o tom, či to  má byť tam, alebo či má ostať zá-

hradkárom, alebo nemá ostať, či si  to má kúpiť, alebo si to

nemá kúpiť. Myslím si, že záhradkári sa veľa na tom narobili

a robili ťažko, teda zúrodnili pôdu a týmto pozdvihli, pove-

dal by som, aj životné  prostredie. A treba povedať, že cena

by mala byť taká, ako sa uvádza v zákone, teda cena pôvodnej

pôdy.

 

     Pamätám sa, aj v Banskej  Bystrici bol dolomit, kde na-

vozili zem, robili, nosili hnoj,  ako sa hovorí, a takto zú-

rodňovali pôdu. Čiže myslím si, že zákon je nanajvýš potreb-

ný a bolo ho treba, aby sa urovnali aj tieto majetkovoprávne

vysporiadania.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Páni poslanci,  pani poslankyne, s  faktickou poznámkou

sa ešte  hlási pani poslankyňa Rusnáková.  Ale chce vystúpiť

spoločný spravodajca, hlási sa do rozpravy.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán predseda, ja sa tiež hlásim do rozpravy...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nie, rozprava je uzavretá.

 

 

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Nie, pán predsedajúci ju neuzavrel.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Automaticky sa uzavrie posledným prihláseným...

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Neuzavrel ju, nie. (Hlasy z pléna.) Ja som to veľmi po-

zorne sledovala.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni  poslanci,  po   skončení,  keď  vystúpi  posledný

z tých,  ktorí  sa  prihlásili  pri  stole  a sú zapísaní do

zoznamu poslancov rečníkov - tu je to napísané -, sa predse-

dajúci spýta, kto sa hlási do rozpravy.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Ale sa nepýtal.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Včera  sa pán  poslanec pýtal  a napísal  posledných do

rozpravy. Posledný bol Ľupták, pred  ním bol pán Farkas. Tým

sa automaticky končí prihlásenie do rozpravy.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Tomu rozumiem, ale pán predsedajúci neuzavrel rozpravu.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani  poslankyňa... Prečo  nevypnete mikrofón  pani po-

slankyni? Čiže  rozprava sa skončila.  Môžete teraz reagovať

faktickou poznámkou na posledného rečníka. Prosím, nehádajme

sa o tom. Pán  spravodajca  môže podľa rokovacieho  poriadku

vystúpiť kedykoľvek.

 

     Nech sa páči, pán spravodajca.

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Môžem ja?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa  môže hovoriť, ak chce  vystúpiť s fak-

tickou poznámkou.

 

     Pán poslanec Palacka.

 

Poslanec G. Palacka:

 

     Pán  predsedajúci, ja  sa rovnako  hlásim do  rozpravy,

pretože  včera  pán  predsedajúci  neuzavrel zoznam rečníkov

a myslím si, že je právo sa prihlásiť do rozpravy po skonče-

ní posledného prihláseného rečníka.

 

     (Hlasy z pléna.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Tu je to jeho písmom.

 

 

 

Poslanec J. Palacka:

 

     Nepovedal, že uzatvára zoznam rečníkov.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, prečítajte  si rokovací poriadok. Nemusí

povedať. Pán poslanec Palacka skončil.

 

     Pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Po  vystúpení  všetkých  rečníkov,  ktorí  boli písomne

prihlásení, má  predsedajúci vyzvať poslancov na  to, aby sa

prihlásili. Pán podpredseda Ľupták to neurobil, nevyzval. To

znamená, že tí, ktorí sa chceli prihlásiť, sa nemohli.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Odkiaľ by mal tento zoznam? Môžete reagovať.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Pán predseda,  na rozdiel od  vás  ja som  tu bol počas

celej rozpravy.  A skutočne, pán  podpredseda Ľupták, ja  si

myslím, že  to nebudete zapierať, nevyzvali  ste, aby sa po-

slanci prihlásili ústne. Vyzvali ste? Nevyzvali ste.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím pokoj. Koniec. Pani poslankyňa Sabolová.

 

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Prvá poznámka je  k tomu, o čom  hovoril  aj môj kolega

pán poslanec...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nie. Vy môžete hovoriť len k predrečníkovi.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Viem, len chcem pripomenúť pánu predsedajúcemu Ľuptáko-

vi, že počas včerajšej schôdze prečítal mená poslancov, kto-

rí boli  prihlásení, dokonca som bola  prekvapená, že sa tam

našlo aj jeho meno, pretože ho na začiatku nečítal. Čiže po-

žiadala by som  vás, aby ste vyzvali, kto  sa chce prihlásiť

do rozpravy.

 

     A  druhá poznámka  je k  pánu podpredsedovi  Ľuptákovi.

Nikto nehovoril, že záhradkárstvo bolo zlé alebo že ľudia sa

nenarobili,  alebo nerobili  dobre, alebo  nezúrodnili pôdu.

Ale všetci veľmi dobre vedeli,  že budú mať len dočasné uží-

vacie právo.  A dnes sa všetci  tvária, ako keby to  bolo na

celý čas, ako keby boli vlastníci. Asi všetci si mysleli, že

socializmus bude trvať naveky a  že raz sa tieto veci nevys-

poriadajú. Konečne sa snažme dodržiavať to, čo sme si po ro-

ku 1989 vlastne predstavovali,  že právo vlastníka sa nemôže

predsa postaviť za právo nejakého dočasného užívateľa.

 

     Čiže len toto, pán  podpredseda, som hovorila vo svojom

vystúpení, a nie to, že ľudia, ktorí robili na tej pôde, bo-

li zlí alebo  všetko bolo zlé. Podľa vás  nič v tomto štáte,

čo sa udialo  od roku 1989, nebolo dobré.  Potom neviem, kde

ste žili od roku 1989.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Miklušičák.

 

Poslanec J. Miklušičák:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Dovoľte  mi, aby som  citoval z § 27 odseku 2: "Do roz-

pravy o prerokúvanej veci sa poslanci prihlasujú písomne zá-

pisom do zoznamu rečníkov  po schválení programu schôdze Ná-

rodnej rady do začatia rokovania  o návrhu v príslušnom bode

programu schôdze Národnej rady a ústne po vystúpení rečníkov

v rozprave zapísaných do zoznamu rečníkov." A takýto posled-

  rečník bol  dnes ráno  pán poslanec  Langoš. Po ňom malo

nasledovať to, že sme sa mali možnosť prihlásiť ústne.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Palacka.

 

Poslanec G. Palacka:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Mám faktickú poznámku k vystúpeniu pána Ľuptáka. Jasné,

že tisíce  záhradkárov, ktorí sa  trápili na tých  pozemkoch

pozdĺž železničných tratí, nemajú záujem o takýto zákon. Ich

nikto z týchto kúskov  zeme nevyháňa. Naopak, napríklad pra-

covníci katastra by vedeli  rozprávať o tých mnohých desiat-

kach  alebo stovkách  všelijakých nomenklatúrnych  papalášov

minulého  režimu, ktorí  si pridelili  pozemky napríklad  na

bratislavskej Kolibe  a dnes ich chcú  takýmto zákonom kúpiť

za 3 koruny, keď tie pozemky majú hodnotu 20 000 korún za m2.

(Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Lauko.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Chcem vás tiež upozorniť, že podľa § 35 rokovacieho po-

riadku sa  hovorí v prvom  odseku: "Ak v  rozprave vystúpili

všetci  prihlásení  rečníci,  predsedajúci rozpravu skončí."

Keďže pán  predsedajúci Ľupták nedodržal  rokovací poriadok,

pretože sa  neopýtal, kto sa ešte  prihlasuje do rozpravy po

písomných prihláškach, tak rozpravu nemohol ukončiť a ani ju

neukončil. Preto  vás žiadam, aby  ste umožnili vystúpiť  aj

ďalším rečníkom,  ktorí sa chcú prihlásiť  do rozpravy, lebo

prihlasovanie  do rozpravy  po písomných  prihláškach nebolo

predsedajúcim Ľuptákom ukončené.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec, mám pred sebou zoznamy poslancov

rečníkov. Za klub bol prihlásený pán poslanec Rosival. Potom

boli prihlásení  do rozpravy písomne od  stola páni poslanci

Langoš, posledná bola pani  poslankyňa Sabolová. Po skončení

vystúpenia  pani  poslankyne  Sabolovej  vyzval predsedajúci

- prihlásili sa pán Juriš, pán Farkas, pán Ľupták. Posledným

prihláseným  je zatvorená  rozprava. Mám  pred sebou papier,

len čítam. Nič nehovorím.

 

     Prosím pani poslankyňu Rusnákovú.

 

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán predseda,  svoj príspevok som už  mohla dávno pove-

dať.  Žiadam, aby  mi  bolo  umožnené vystúpiť,  pretože pán

predsedajúci  včera  nevyzval  ďalších  rečníkov,  aby sa mu

prihlásili do  zoznamu. Tí, ktorých máte  na zozname, sú tí,

ktorí boli  prihlásení písomne.  (Hlasy v sále.) Pán Ľupták,

vy ste dopísali sám seba,  ale nás ostatných ste sa nepýtali

a ja som na  to včera čakala, bola som  tu celý čas. Prosím,

nenaťahujme čas, pán predseda. Už dávno som mohla vystúpiť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa,  tu sú dve listiny.  Jedna listina, na

ktorej  sa prihlásili  vonku,  a  druhá listina,  ktorú píše

predsedajúci tu. A na tejto  je napísaný posledný, je koniec

rozpravy. Veď  si nevysvetľujme veci,  ktoré sú jednoznačné.

Mám to pred sebou na papieri. Prosím, pani poslankyňa, môže-

te reagovať len na posledného vystupujúceho. Prosím, nerobme

už problémy okolo procesu.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Ale prepáčte, pán  predseda, dám procedurálnu poznámku.

Treba urobiť prestávku, vybrať  stenografický záznam zo vče-

rajšej schôdze, pretože ja som tu sedela celý čas. Vy ste tu

neboli. A  to, že pán predsedajúci  Ľupták si nepamätal, ako

to včera vyhlasoval, už je  chyba niekde inde. Bolo povedané

na začiatku rozpravy, že do rozpravy sú prihlásení - zoberte

si stenografický záznam - za  DÚ Rosival, potom boli prihlá-

sení pán  Langoš, Sabolová a Juriš.  Ďalej žiadne mená neod-

zneli a  nikto nebol vyzvaný,  aby sa prihlásil  do rozpravy

ešte na tabuli. Žiadam vás,  aby ste urobili prestávku a zo-

brali si stenografický záznam.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani  poslankyňa, faktickú  poznámku neberiem.  Prosím,

dobre, je  tu nejasnosť. Pani poslankyňa  Rusnáková sa hlási

do rozpravy, zapisujem ju do rozpravy a tým rozpravu uzatvá-

ram. (Hlasy nesúhlasu v rokovacej miestnosti.)  Prosím, Rus-

náková, Palacka. Posledný je  pán poslanec Palacka. Pani po-

slankyne, páni poslanci, končím  prihlasovanie sa do rozpra-

vy. Ešte pán poslanec Novák. Nevidel  som ho. Je to na tabu-

li. Je to posledné meno na tabuli. Prihlasovanie do rozpravy

je uzavreté.

 

     Prosím, pani poslankyňa Rusnáková.  Ale predtým sa hlá-

sil  pán spoločný  spravodajca. Nech  sa páči,  pán spoločný

spravodajca.

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

 

      skutočne sa  dá povedať, že je  to veľmi pálčivý prob-

lém. Spomínam si, že sa takto zápasilo aj v roku 1991 vo Fe-

derálnom zhromaždení,  keď sa schvaľoval zákon  229 a keď sa

doňho -  dá sa povedať  - uzákonili práva  vlastníkov, práva

užívateľov, ktoré sú východiskom toho, o čom dnes rokujeme.

 

     Chcel  by som,  samozrejme, poukázať  aj na  to, že  aj

predkladatelia,  možno aj  viacerí, sme si vedomí,  že tieto

problémy neustanú jednoznačne tým, že prijmeme nejaký zákon,

tak ako vôbec neustanú problémy, keď sa prijme akýkoľvek zá-

kon, pretože  tie tisícky osôb  sa proste tak  formulovanými

podmienkami zákona  asi uspokojiť nedajú.  Takže zostanú tak

na strane vlastníkov, ako aj na strane užívateľov predsa len

určité problémy a starosti, ktoré sa budú odvíjať od lokali-

ty subjektu, názoru a podobne. Podľa zákona 229/1991 Zb. ma-

li vlastníci  skutočne právo, teda  vlastníci pozemku, ktorí

ho nemohli nadobudnúť alebo  ktorý sa dotýkal záhradkárskych

osád a  hovorí o tom §  22 odsek 5, kde  sa jasne hovorí, že

vlastník pozemku uvedeného v odsekoch 3 až 4 - to sú tie po-

zemky, ktoré sa  nemohli vydať - má právo  do troch rokov od

účinnosti tohto zákona požiadať pozemkový fond o výmenu toh-

to pozemku  za iný pozemok  vo vlastníctve štátu.  Vymieňaný

pozemok sa  poskytne v primeranej  výmere a kvalite,  v akej

bol pôvodný  pozemok, a to  pokiaľ možno v  tom istom katas-

trálnom území.

 

     Myslím, že tu bolo potrebné robiť osvetu z každej poli-

tickej strany, z každej politickej kuchyne, aby mohli vlast-

níci tento  zákon v plnej právnosti  využiť. A bude potrebné

robiť  osvetu aj  ďalej, keď  odsúhlasíme alebo  budeme dnes

uzákoňovať to, čo je na  prospech, aby sa zákonné podmienky,

ktoré sú už dané a rozhodnuté, naplnili a aby boli priechod-

né a dokončené.

 

     Keďže v spoločnej správe je  bod 11, ktorý nie je dobre

legislatívno-technicky  stanovený,  dovoľujem  si  predniesť

v súvislosti s  tým, že tento  bod asi neodsúhlasíme,  pred-

niesť nový návrh, a to v takom znení, že v článku 1 v § 8 od-

sek 1 začiatok vety by znel takto: "Konanie sa začína na ná-

vrh nadpolovičnej väčšiny užívateľov, ktorí užívajú nadpolo-

vičnú výmeru plochy a  prislúchajúci podiel z výmery spoloč-

ných pozemkov." Tým by bola daná táto formulácia do správnej

polohy.

 

     Vážené dámy  a vážení páni, mohol  by som mnoho povedať

aj ja zo svojich skúseností na margo tejto problematiky, ne-

ustále sa zhromažďujú na našich stoloch aj vo výbore rezolú-

cie užívateľov, ale aj vlastníkov.  A keby sme ich kládli na

váhu, tak na jednej strane, aj na druhej strane, iste by sme

mohli možno zhodnotiť, kto je v prevahe. Samozrejme, vždy to

vyzerá tak, aspoň v tejto  časovej dimenzii, že vlastne tých

užívateľov  je predsa  viac ako  vlastníkov. Vlastníci  mali

právo  doteraz si  svoje vlastnícke  práva dôkladne  urovnať

a myslím, že si ich budú urovnávať aj ďalej.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pán Miklušičák.

 

Poslanec J. Miklušičák:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Chcel by som zareagovať na pána spoločného spravodajcu,

ktorý hovoril o zákone 229/1991 Zb. v tom zmysle, že vlastne

vlastníci už  mali lehotu, keď si  mohli žiadať náhradné po-

zemky a  mali tak urobiť. Ale  zákon neprikazoval vlastníkom

pozemkov žiadať náhradné pozemky,  umožňoval im čakať buď na

iné  rozhodnutie,  alebo  umožňoval  aj  urobiť dohodu medzi

vlastníkom  a  nájomcom,  resp.  čakať,  kým uplynie nájomný

vzťah. A  po uplynutí nájomného  vzťahu, ktorý bol  uzavretý

v predchádzajúcom období, obnoviť vlastnícke vzťahy. Čiže aj

taká možnosť je a mnoho vlastníkov nežiadalo náhradné pozem-

ky, pretože čakali, že sa  ujmú svojho vlastníckeho práva po

uplynutí zmlúv o nájme.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Langoš, nech sa páči.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Ďakujem pekne.  Chcem povedať len  krátku poznámku, pán

spoločný spravodajca.

 

     Podľa údajov štatistického úradu pozemkový fond vlastní

približne 6 000 ha pôdy, z  toho 4 000 ha sú trávnaté poras-

ty, teda zostáva 2 000  ha kvalitnej pôdy, ktorá je väčšinou

lokalizovaná v Nitrianskom okrese.  Štát vlastní tisíce hek-

tárov kvalitnej pôdy mimo pozemkového fondu, záhradkové osa-

dy sú veľmi dobré, treba ich podporiť, ale štát má povinnosť

napraviť chyby a krivdy, ktoré spôsobil štát v minulosti.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pani Rusnáková. Pán poslanec Ga-

rai, chceš hovoriť? Nech sa páči.

 

Poslanec J. Garai:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Pán  poslanec Langoš,  veľmi dobre  viete, ako  to bolo

v päťdesiatych  rokoch.    demokrati,  čo  dnes rozkrikujú

o demokraciách, o krivde na majiteľoch, boli najväčší...

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pán poslanec, nemôžete reagovať  na pána Langoša. Ďaku-

jem.

 

     Nech sa páči, pani Rusnáková.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Vážený pán minister,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte aj mne, aby som sa podrobnejšie vyjadrila k ná-

vrhu zákona, pretože tak ako  povedel poslanec za náš posla-

necký  klub, k  tomuto problému  sa dá  postaviť tak, že is-

té momenty  na doriešenie  zákona  vidíme  nielen  vo vzťahu

k vlastníkovi, ale aj vo  vzťahu k užívateľovi, k nájomcovi.

Práve preto, že máme záujem sa spolupodieľať na tom, aby bol

tento zákon čo najlepší, dovolím si upozorniť aj pána minis-

tra, aj ctených kolegov na niektoré problémové okruhy.

 

     V tomto návrhu zákona sú štyri momenty, ktoré považujem

za najdôležitejšie. To je  § 2, § 4 a § 6  a potom v nadväz-

nosti na ne, samozrejme, aj úprava  § 1, ktorý sa týka pred-

metu zákona.

 

     Vzhľadom na to, že osoba nájomcu sa v zákone určuje ta-

xatívne, mám názor,  že touto osobou by mala  byť nielen fy-

zická osoba (§ 2), ale mala  by to byť aj základná organizá-

cia záhradkárskej osady, ktorá už dnes vlastne vystupuje ako

právnický subjekt. Základná  organizácia záhradkárskej osady

je právnický  subjekt, ktorý by vedel  v procese dohadovania

medzi oboma stranami zohrať pozitívnu úlohu, lebo ak sa čle-

novia  záhradkárskej  osady  dohodnú,  že  nechcú  napríklad

v spore alebo pri urovnávaní majetkovoprávnych vecí vystupo-

vať ako  fyzické osoby, ak  sa dobrovoľne rozhodnú  vzdať sa

vlastníckych práv a dohodnú sa, že zostávajú v základnej or-

ganizácii  záhradkovej osady  a že  táto organizácia  je tou

právnickou osobou, ktorá vystupuje v  ich mene, tak potom si

myslím, že by sme nemali nájomcom brániť v tom, aby sa mohli

združiť v  zoskupení, ktoré ich  bude zastupovať. Vzdajú  sa

teda vlastníckych práv  dobrovoľne, podčiarkujem slovo "dob-

rovoľne". Čiže  v § 2 odporúčam  do vašej pozornosti možnosť

doplniť tento bod o ďalší subjekt, ktorý by mohol vystupovať

v konaní.

 

     V zákone by tak bola  možnosť daná členom osadových zá-

hrad, aby si slobodne mohli vybrať formu, ktorou sa chcú vy-

rovnať s  vlastníkmi pôdy. Členovia  osadových záhrad by  sa

sami rozhodli,  či chcú vlastniť štvorárové  parcely ako fy-

zické osoby alebo ako  užívatelia kolektívnej formy hospodá-

renia v osadovej záhrade.

 

     Súčasne by som chcela  upozorniť, ak je moja informácia

správna, že  v žiadnom z 12  členských štátov Európskej ligy

záhradkárov, ktorej členom je aj Slovenský zväz záhradkárov,

nie je vlastníkom pozemkov  v záhradkových osadách individu-

álny člen.  Ak by sme dali  možnosť v návrhu zákona,  aby to

bol individuálny člen, ale  aj kolektívna forma vlastníctva,

myslím  si, že  by sme  našli kompromis,  ktorý by mohol byť

celkom zaujímavý.

 

     Takto  totiž dochádza  k stavu,  že vlastníkmi všetkých

pozemkov v záhradkových osadách sa môžu stať len individuál-

ne fyzické  osoby, a nastane problém  so spoločnými zariade-

niami, a to s tými zariadeniami, ktoré si základná organizá-

cia záhradkovej  osady postavila z vlastných  zdrojov. Sú to

už spomínané  cesty, klubovne, sušiarne,  ale takisto sa  to

týka kanalizácie, studní atď.  Bude to veľmi obťažné dohado-

vanie sa vlastníkov, akým spôsobom  sa v budúcnosti budú zú-

častňovať na tomto užívaní alebo  na údržbe, alebo na nákla-

doch, ktoré  môžu v budúcnosti vyvstať.  Už doterajšie prak-

tické skúsenosti  sú také, že nastávajú  a môžu nastať spory

o podiel  na údržbe  a správe  spoločných zariadení.  Nie sú

nezvyčajné  ani príklady,  že už  dnes napríklad  záhradkové

osady riešia vo svojich priestoroch nepovolený chov domácich

zvierat,  individuálne oploťovanie  v budúcnosti  súkromných

parciel  vnútri osady  bez toho,  aby záhradková  osada mala

možnosť do toho potom nejako zasahovať.

 

     Ďalej by som  chcela upozorniť aj na §  4, ktorý sa za-

oberá otázkou výšky nájomného v záhradkových osadách. Otázka

výšky nájomného už bola  viackrát v minulosti predmetom súd-

nych sporov. Chcem vás upozorniť, že Najvyšší súd Slovenskej

republiky zaujal stanovisko v súdnom spore práve v záhradko-

vých osadách, ktoré sa týkali  výšky nájomného. Ide o rozsu-

dok 3 CDO číslo 147/96,  kde  Najvyšší súd,  prečítam vám to

presne, rozhodol takto:

 

     "Nemožno zvýhodňovať  vlastníka pôdy v  porovnaní s os-

tatnými vlastníkmi, ktorých pôda taktiež zostala v nájme. Ak

aj zákon o pôde založil nové občianskoprávne vzťahy, nemožno

ustúpiť od  rovnosti postavenia účastníkov  v občianskopráv-

nych vzťahoch, to znamená,  že nemožno pripustiť výhodnejšie

alebo horšie postavenie tých  vlastníkov, na ktorých pôde je

zriadená záhradková  osada, v porovnaní s tými, kde tomu tak

nie je, pravda, ak si svoje pomery neupravia zmluvne inak.

 

     Zákon o pôde nerieši  výšku nájomného pri založenom zá-

konnom nájme,  ale len všeobecný  postup. Preto pri  riešení

treba použiť analógiu legis § 853 a § 1 Občianskeho zákonní-

ka. Najbližšou úpravou - a na toto, prosím, upozorňujem - je

občianskoprávny nájomný pomer, kde výška nájomného je rieše-

ná v ustanovení § 671 Občianskeho  zákonníka obvyklým nájom-

ným. Obvyklé nájomné v čase uzavretia zmluvy je výška nájom-

ného poskytovaná vlastníkom poľnohospodárskej pôdy inými ná-

jomcami, predovšetkým pôdohospodárskymi  družstvami, za rov-

naké  obdobie, rovnako  kvalitnú pôdu,  v rovnakej lokalite.

Z pohľadu vlastníka pôdy, na ktorej bola zriadená záhradková

osada, sa jeho postavenie  nezhoršuje v porovnaní s vlastní-

kom, na ktorého pôde  záhradková osada síce nebola zriadená,

ale pôda ostala v nájme iného subjektu.

 

     Keďže zákon  o pôde nerieši  výšku nájomného, pýtam  sa

pána ministra, prečo v návrhu  tohto zákona predsa len navr-

hovateľ pristúpil k tomu, aby bola výška nájomného taxatívne

určená, a ak máme  existujúci rozsudok Najvyššieho súdu, po-

slanci by mali zvážiť, či chcú konať v intenciách už známych

rozhodnutí, alebo  predsa len pristúpia na  to, aby bolo ná-

jomné určené. Väčšina  záhradkárov Slovenského zväzu záhrad-

károv sú staršie osoby, najviac z  nich má niečo vyše 60 ro-

kov, ide o jednu z  najslabších sociálnych skupín nášho oby-

vateľstva. A určite, ak by  sme výšku nájomného určovali ob-

vyklým nájomným, môžeme si byť istí, že tieto osoby v budúc-

nosti aj tak  budú znášať isté bremeno a to  je, dá sa pove-

dať, každoročné zvyšovanie dane  z nehnuteľností. Ak ich za-

ťažíme aj bremenom vyššieho nájomného, dotkneme sa aj skupi-

ny ľudí, ktorá tým, že má  v záhradkovej osade pôdu, nemá ju

preto, aby tam len oddychovala.  Títo ľudia si kúpili prácu.

Takže,  prosím, zohľadnime  to, že  je to  sociálna skupina,

ktorá si svoju potravinovú zložku  zabezpečuje aj tým, že si

ju sama vyrába.

 

     Vážený pán minister,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     nebudem dávať pozmeňujúce návrhy  a oznamujem, že ak sa

nezmenia jednotlivé paragrafy, najmä  tie, ktoré som vymeno-

vala, a zákon zostane v nezmenenej  podobe, nebudeme ho môcť

schváliť a ani ho nechceme  schváliť. Pán Rosival za náš po-

slanecký klub dal návrh, ktorý si dovolím zopakovať. Bolo by

vhodné, aby Národná rada mala  priestor na to, aby sa zozná-

mila s takým návrhom zákona,  ktorý by tieto sporné body ne-

jakým spôsobom riešil alebo zlepšil ich smerom k istému kom-

promisu.  Navrhujem  preto,  aby  bol  zákon  vrátený vláde,

a prosím  pána ministra,  pretože z  našej strany  je naozaj

vôľa na tomto zákone spolupracovať  a v dobrom znení ho pod-

poriť, aby za predkladateľa zvážil, či by nebolo lepšie, aby

bol návrh zákona stiahnutý z rokovania.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Neviem, včera  sme o tom hlasovali.  Je to procedurálny

návrh? Včera  sme hlasovali. (Hlas  poslankyne Rusnákovej zo

sály.) Ale ten istý návrh. Tak nech sa vyjadrí pán minister.

Ak nestiahne, tak nie. Včera  sme už hlasovali. Pán minister

sa nechce vyjadriť. Nech sa páči, ďalší poslanec, pán Palac-

ka.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Garai.

 

Poslanec J. Garai:

 

     Ďakujem  za slovo,  pán predsedajúci.  Prosím, chcel by

som zareagovať na predrečníka, teraz na pani poslankyňu.

 

     Pani poslankyňa, dúfam, že slová, ktoré ste teraz pred-

niesli, ste nemysleli vážne. Veď prosím vás pekne, to je de-

honestujúce pre každého záhradkára, ktorý sa na tých záhrad-

kách niečo narobil, niečo sa nadrel, niečo v skutočnosti do-

kázal, ale vidieť, že asi vy ste v živote nerobili.

 

     Ďakujem.

     (Hlasy v sále.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pán Palacka.

 

Poslanec G. Palacka:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Vážený pán minister,

     vážená Národná rada,

 

     dovoľte mi,  aby som, skôr než  prednesiem svoje stano-

visko k  predloženému návrhu, uviedol  jeden pozmeňujúci ná-

vrh,  ktorý zabudol  uviesť kolega  Langoš. Osvojujem  si ho

a dávam pozmeňujúci návrh.

 

 

     V § 8 ods. 1 doplniť  slová "a platnú zmluvu o dočasnom

užívaní uzavretú medzi záhradkárskou osadou a poľnohospodár-

skou organizáciou  a zmluvu o podnájme  alebo potvrdenie zá-

hradkovej osady Slovenského  zväzu záhradkárov, že záhradkár

užívateľ užíva konkrétny pozemok  na základe právne platných

dokladov o  nespornosti trvania práva nájmu  alebo že nepre-

bieha spor o vydanie pozemkov vlastníkom."

 

     Teraz k samotnému návrhu zákona. Predmetom predloženého

návrhu zákona má byť:

 

     1.  zákonná úprava  užívania pozemkov  zriadených v zá-

hradkárskych  osadách  na  základe  nájomného  vzťahu, ktorý

vznikne na základe tohto zákona,

 

     2. nútené obmedzenie, prípadne vyvlastnenie vlastnícke-

ho práva,

 

     3. niektoré procesné  ustanovenia upravujúce postup or-

gánov štátu vlastníkov a záhradkárov.

 

     Pre stručnosť  sa budem venovať  len tej najzávažnejšej

veci z  týchto - obmedzenie  alebo vyvlastnenie vlastníckeho

práva. Keďže toto sa dotýka  základných práv, tak ako sú ur-

čené v ústave, chcem sa  stručne vyjadriť k vzťahu tohto ná-

vrhu zákona k Ústave Slovenskej republiky.

 

     Podľa článku  20 ods. 4 Ústavy  Slovenskej republiky je

vyvlastnenie, prípadne nútené  obmedzenie vlastníckeho práva

prípustné, len pokiaľ sú súčasne splnené 4 podmienky, a to:

 

     - na základe zákona,

     - za primeranú náhradu,

     - vo verejnom záujme,

     - v nevyhnutnej miere.

 

     Podľa  môjho  názoru  predložený  návrh  spĺňa iba prvú

z týchto podmienok, je to  zákon. Predkladateľ podľa mňa ne-

odôvodnil údajný  verejný záujem a vôbec  sa nezaoberal pod-

mienkou nevyhnutnej  miery zásahu do  vlastníckych práv. Ve-

rejný záujem vidí predkladateľ v tom, že podľa neho pozemko-

vé vlastníctvo  v Slovenskej republike  nemožno úplne vyspo-

riadať bez toho, že by sa usporiadalo i vlastníctvo k pozem-

kom zriadených v záhradkových osadách.

 

     Čo  však chce  predkladateľ usporadúvať,  ak podľa jeho

vlastného tvrdenia  v dôvodovej správe  tohto návrhu zákona,

citujem: "Prevažná väčšina záhradkových  osád je zriadená na

pozemkoch,  kde  vlastnícke  právo  zostalo zachované." Čiže

v prevažnej väčšine je vlastníctvo  usporiadané. Aký je teda

verejný  záujem?  Verejný  záujem  vidí  predkladateľ  ďalej

v tom, že tento postup prispeje k posilneniu právnej istoty.

Dovolím si spýtať sa, aké posilnenie právnej istoty potrebu-

je, prípadne aké posilnenie právnej istoty môže od tohto ná-

vrhu očakávať tá prevažná väčšina vlastníkov, ktorých vlast-

níctvo zostalo zachované a je  nepochybné. Obávam sa, že ide

len o právnu istotu pre tú druhú, nie prevažnú časť, zdá sa,

že aj v súčasnom režime privilegovanej vrstvy záhradkárov.

 

     Predkladateľ  podľa mňa  nijako nepreukázal  existenciu

verejného záujmu na postupe  podľa predloženého návrhu záko-

na. A podľa mňa preto  tento zákon v tomto ustanovení nebude

v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Primeranosť náhrady

vlastníkovi, ktorému sa odníme  vlastníctvo k pozemku postu-

pom uvedeným v predloženom  návrhu, spočíva podľa predklada-

teľa v  tom, že vlastníkovi  bude ako vyrovnanie  poskytnutý

pozemok  vo výmere  a kvalite  zodpovedajúcej jeho  pozemkom

v čase, keď mu bolo odňaté dispozičné právo. Už samotné slo-

vo "primeraný" je veľmi vágne,  ale v paragrafovej časti nie

je primeranosť nijako dostatočne vysvetlená. Predkladateľ sa

vôbec  nevyrovnal  s  problémom  polohovej  renty, čo umožní

v praxi prideliť  náhradný pozemok, ktorý  bude síce výmerou

a formálne  aj  kvalitou  pôdy  zodpovedať odňatému pozemku,

avšak bude  v prostredí, ktoré je  o niekoľko stupňov nekva-

litnejšie než prostredie, v  ktorom bol pôvodný pozemok. Keď

  vlastník pozemok  niekde na  južnom svahu  pod lesom  na

stráni a dostane  iný niekde o 20-30 km  ďalej pri smetisku,

uznáte, že to nie je primeraná náhrada.

 

     Takisto si myslím, že  v zákone sa zavádza tento parla-

ment a  verejnosť. Dovolím si  spýtať sa, či  má štát, resp.

Slovenský pozemkový fond k  dispozícii dostatočný počet pri-

meraných pozemkov. A ak áno, prečo ich nepridelí tým záhrad-

károm, ktorí tvoria neprevažnú menšinu,  a prečo chce  takto

ohrozovať  ústavou  garantované  vlastnícke  práva prevažnej

väčšiny vlastníkov?

 

     A nakoniec k tretej podmienke  nevyhnutnej miery. Pred-

kladateľ sa  týmto v návrhu vôbec  nezaoberal. Domnievam sa,

ak by som  aj prijal inak filozofiu tohto  zákona, že nevyh-

nutnosť tu  možno vidieť len v  tých prípadoch nie prevažnej

menšiny. Preto si myslím,  že pripravovaný zákon zakotví vy-

vlastnenie,  prípadne nútené  obmedzenie vlastníckeho  práva

nad nevyhnutnú  mieru, čo bude ďalším  dôvodom jeho nesúladu

s Ústavou Slovenskej republiky. O doložke zlučiteľnosti, kde

sa hovorí, že je to v súlade s aproximáciou práva Slovenskej

republiky  k  právu  Európskej  únie,  myslím,  že vo vzťahu

k uvedenému možno hovoriť skôr len ako o výsmechu.

 

     Na záver. Jediným pozitívom predloženého návrhu je sna-

ha založiť právne relevantné  vzťahy medzi vlastníkmi a tými

záhradkármi,  ktorí tieto  pozemky obhospodarujú  na základe

pokrivených  vzťahov z  minulosti. Nemôžem  súhlasiť s takým

zdôvodnením degradácie vlastníckeho  práva, ako je čiastočné

samozásobenie zeleninou a ovocím  alebo relaxácia prácou. Je

povinnosťou štátu vytvoriť v súlade s článkom 1 ods. 2 Ústa-

vy Slovenskej republiky  také podmienky hospodárskej súťaže,

aby dostatok zeleniny a ovocia vedeli zabezpečiť poľnohospo-

dárski podnikatelia. Je tiež  vecou štátu zabezpečiť aj reš-

pektovaním ústavnosti a ďalších základných princípov právne-

ho štátu také podmienky života  v tomto štáte, aby ľudia ne-

museli relaxovať prácou na ukradnutých pozemkoch. Nedostatky

predloženého návrhu  rozhodujúcim spôsobom presahujú  aj ten

pokus o pozitívny prínos.

 

     Domnievam sa,  že predložený návrh nie  je spôsobilý na

prijatie a mal by byť prepracovaný.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pán Novák. Pán Langoš, nech sa páči.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Kolega Palacka argumentoval ústavou, je to i moja argu-

mentácia,  ale chcel  by som  ešte veľmi  jemne naznačiť, že

schválili sme vlani alebo predvlani ústavný zákon o konflik-

te záujmov  a z toho  vecného hľadiska konfliktu  záujmov by

každý z  poslancov, z nás,  kto je záhradkárom  alebo kto je

vlastníkom pôdy pod zriadenou záhradkárskou osadou, mal toto

oznámiť, oznámiť, že je v  konflikte záujmov a nemôže hlaso-

vať o tomto zákone.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Dávate rady. Nech sa páči, pán poslanec.

 

 

 

Poslanec M. Novák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

 

     dovoľte aj  mne vysloviť pár  podporných úvah k  tomuto

zákonu a  prispieť trošku k zmierneniu  nálady, ktorá panuje

v tejto sále.

 

     Vládny  návrh  zákona  o  užívaní  pozemkov  zriadených

v záhradkových osadách a vyporiadanie vlastníctva k nim pod-

statne  čistejšie a  jasnejšie zakladá  nájomný vzťah  medzi

vlastníkom pozemku v zriadenej záhradkovej osade a záhradká-

rom, ktorý sa, musím priznať,  niekedy ani neuchádza o nado-

budnutie vlastníctva.

 

     Na druhej strane vlastníci nemôžu vymáhať nájomné pria-

mo od  záhradkárov preto, lebo  súdnictvo doteraz vychádzalo

z toho, že  nájomný vzťah podľa  § 22 zákona  o pôde vznikol

medzi vlastníkom  a organizáciou, ktorá  záhradku pridelila.

Vzťahy medzi vlastníkmi pôdy a záhradkármi nie sú dobré. Ta-

káto  dlhotrvajúca  neistá  situácia  nie  je  dobrá ani pre

vlastníka, ani  pre záhradkára. Zákonom číslo  229/1991 - je

tu dosť často citovaný - sa otázku záhradkových osád nepoda-

rilo vyriešiť, pretože väčšina záhradkových osád je zriadená

na pozemkoch, kde vlastnícke  právo zostalo zachované. Para-

grafy 11  a 12 citovaného  zákona poskytujú možnosť  rôzneho

výkladu, pokiaľ ide o  definovanie nájomného a kúpnej zmluvy

v záhradkových osadách.

 

     Predložený  návrh zákona  odstraňuje nejasnosti ohľadne

vzťahu  medzi vlastníkom  a užívateľom  z pohľadu  nájomného

vzťahu a vytvára priestor pre vlastníka, aby po splnení pod-

mienok  uvedených v  návrhu znovu  nadobudol plné dispozičné

právo pozemku vo svojom  vlastníctve. Plne si uvedomujem, že

tento  návrh má  veľmi významné  ústavnoprávne prvky. Predo-

všetkým je zreteľná jeho veľmi  tesná súvislosť s článkom 20

Ústavy  Slovenskej republiky.  V dôsledku  tejto skutočnosti

predložený návrh musí rešpektovať  (a on rešpektuje), že od-

ňatie vlastníctva môže zákonom upraviť,  len pokiaľ je to vo

verejnom záujme a za primeranú náhradu. Verejný záujem odňa-

tia vlastníckeho práva vlastníkom  pozemkov zriadených v zá-

hradkových osadách spočíva práve vzájomne na úplnom usporia-

daní vlastníctva. Vyporiadanie  vlastníctva pozemkov v zria-

dených záhradkových osadách aj  za cenu odňatia vlastníckeho

práva istej časti občanov je  vo verejnom záujme i z dôvodu,

že prispeje  k posilneniu právnej  istoty, a to  užívateľov,

ale aj vlastníkov.

 

     Osobne považujem  za verejný záujem  aj tento fakt,  že

zákon umožňuje dať vlastníkovi  do vlastníctva iný primeraný

pozemok, ku ktorému by mal plné dispozičné právo. Právna is-

tota užívateľov  spočíva v tom,  že realizáciou predloženého

návrhu nedôjde k spochybneniu výsledkov dlhoročnej práce, vo

väčšine prípadov hodnota pozemkov je vyššia.

 

     Vážené  kolegyne,  kolegovia,  návrh  nie  je v rozpore

s ústavou. Primeranosť náhrady je zabezpečená tak, že vlast-

ník má právo na vecné  plnenie. Som presvedčený, že prevažná

väčšina vlastníkov  a záhradkári čakajú na  tento zákon. Te-

rajší právny  stav zvýhodňuje záhradkára, ktorý  má právo na

pozemok do uplynutia doby  platnosti zmluvy. Návrh zákona po

prijatí  urýchli  proces  usporiadania  vlastníckych vzťahov

v záhradkových osadách.  Som presvedčený, že  do dvoch rokov

vlastníci môžu  dostať náhradné pozemky,  tak ako v  procese

klasických pozemkových úprav sa vlastníkovi poskytne náhrada

v peniazoch, a to vtedy, ak s tým sám súhlasí, alebo  ak od-

mietne pozemok v obvode  náhradných pozemkov. Preto garanciu

dostatočnej primeranej náhrady má dnes štát, ktorý ju posky-

tuje buď v náhradných pozemkoch, alebo vo finančnej hotovos-

ti, ktorej výška sa priamo v zákone určuje v § 11.

 

     Predkladaný zákon je dobrý, odvážny. Odvážne rieši veľ-

mi vážne problémy, ktoré  doterajšie zákony neriešili. Obča-

nia čakajú na tento zákon. Osobne budem zaň hlasovať, a pre-

to prosím, ctené kolegyne a kolegovia, aj vás, podporte ten-

to zákon.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Miklušičák - faktická poznámka.

 

Poslanec J. Miklušičák:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Chcem len v krátkosti zareagovať na pojem tzv. verejné-

ho záujmu.  Myslím si, že v  v tomto návrhu zákona  sa s ním

narába veľmi  lacne a veľmi voľne.  Jednoducho - jednoznačne

si myslím, že sa dá pochybovať  o tomto pojme v návrhu záko-

na, tak ako  je definovaný. Nie je to  verejný záujem. Je to

záujem  časti spoločnosti,  a aj  to len  časti záhradkárov,

resp. časti vlastníkov.

 

     Viete, napadá mi hlavne  v tej súvislosti, že napríklad

v miestnej časti Bratislava -  Dúbravka je záhradkárska osa-

da, ktorá  vznikla na začiatku  osemdesiatych rokov, kde 

x úradníkov  ministerstva  pôdohospodárstva  svoje záhradky.

Vznikla napríklad na ornej pôde.  Potom, viete... Kde je ten

verejný záujem?

 

     Ďakujem.

 

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, vyhlasujem roz-

pravu o  dvadsiatom šiestom bode programu  za skončenú. Chce

sa k rozprave vyjadriť pán minister Baco?

 

Minister pôdohospodárstva SR P. Baco:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     povedal to  pán poslanec Farkas,  ja by som  sa od toho

chcel odraziť, že ide o problém minulosti, keď bolo nadrade-

né užívacie právo nad vlastníckym. Ale prečo nám nasadzujete

psiu hlavu,  keď sa snažíme  tento fakt teraz  vyriešiť tak,

aby jednoducho v dnešných časoch tieto vzťahy fungovali. Veď

aj navrhovatelia a schvaľovatelia zákonov, ktoré sme tu spo-

mínali - 229 a 330 z roku  1991 - sa o to snažili. Včera som

to už  povedal, že vlastne všetky  tieto otázky boli princi-

piálne vyriešené v dotyku na ústavu, vzťahu k ústave, ale to

nefunguje. V mnohých prípadoch  to funguje, v mnohých prípa-

doch to nefunguje.

 

     Máme také situácie, že ľudia opúšťajú záhradkové osady.

Máme také  situácie, že záhradkári držia  v šachu vlastníkov

a nechcú  im priznať  žiadne nájomné  a ďalších  10 rokov sú

chránení. Máme  také situácie, že vlastník  drží v šachu zá-

hradkárov.  Jednoducho, problém  bol principiálne  vyriešený

v roku 1991 v zákonoch,  ktoré sa týkali úpravy vlastníckych

vzťahov k  pôde, a v tomto prípade ten  legislatívny stav je

málo funkčný  a máme niekoľko  možností. Že to  necháme tak,

ako je to  doteraz, že rozhodujú súdy. To,  čo povedala pani

poslankyňa  Rusnáková, je  jeden prípad.  Máme ich  desiatky

a máme také rozhodnutia, ktoré sú protikladné, ktoré sú pro-

tirečivé.  Každý okresný  súd o  tom rozhodol  doteraz skoro

inak. Každý  sa na to inak  pozerá. Máme povydávané notárske

osvedčenia, ktoré sú vyloženým  podvodom. Máme situácie, keď

vlastník chodí  s brokovnicou, keď chodia  s brokovnicou zá-

hradkári do záhradiek. Chceme tento stav nechať tak, ako je?

Chceme čakať, že sa tam  ľudia postrieľajú alebo  že nám po-

odchádzajú zo záhradkových osád, že sa bude príroda devasto-

vať a vynaložená práca vyjde navnivoč? Neničme všetko, čo sa

urobilo, aj to, čo je dobré.

 

     Záhradkové osady sú vo verejnom záujme  nie zato, že sú

osadami a že  sa tam dorába zelenina, sú  vo verejnom záujme

v prvom rade preto, aby  sa doriešili vlastnícke a užívateľ-

ské vzťahy. Myslím si, že to je vo verejnom záujme. V každom

prípade si  myslím, že nie  je v tejto  miestnosti poslanec,

ktorý by namietal proti tomu, že doriešiť vzťah medzi vlast-

níkom a užívateľom je  verejný záujem. Nehnevajte sa, situá-

cia je zložitá  a my v diskusii zachádzame  do takých extré-

mov, keď označujeme záhradkárov  za nejakých konfidentov bý-

valého režimu, ktorí gazdujú  na ukradnutej pôde, kde zašiel

vo svojom vystúpení pán poslanec Palacka (použil doslova vý-

raz, že hospodária na ukradnutej pôde),  pritom sa tu šermu-

je s pojmami dobrý úmysel,  dobromyseľnosť, hoci tí ľudia to

skutočne  robili  pred  15,  30  rokmi  a záhradky nadobudli

s dobrým  úmyslom, s  dobrým  úmyslom  tam hospodárili  a vo

väčšine prípadov alebo v zásade majú veci riadne usporiadané

podľa vtedy platných právnych predpisov.

 

     Teraz chceme  povedať, že to  nebol dobrý úmysel,  hoci

konali podľa vtedy platných zákonov a predpisov, lebo sa ne-

rešpektovalo súkromné vlastnícke právo. Tak potom by sme nič

nemohli akceptovať  ako dobrý úmysel v  minulom režime, lebo

sa neakceptovalo  súkromnovlastnícke právo. To je  to, čo mi

vyčíta pán poslanec Lauko, že  ja som bol predseda družstva,

takže mám k tomu  jednostranný prístup. Pán poslanec, neviem

o tom, že vy ste robili v súkromnej nemocnici. Vy ste chceli

liečiť ľudí,  tak ste liečili  ľudí v štátnej  nemocnici. Ja

som chcel orať  a dorábať chlieb, to ma baví  a v tom sa vi-

dím, nemohol  som to robiť  ako súkromný farmár,  tak som to

robil na družstve. Neviem, prečo si takéto veci máme vyčítať

a zachádzať do týchto extrémov. A  pritom sú ľudia v záhrad-

kových osadách reálne postavení pred  problém, že sa tam po-

hybujú pušky, že sa záhradkové  osady opúšťajú, že súdy roz-

hodujú protismerne, že notári vydávajú rozhodnutia, ktoré sú

absolútne postavené mnoho ráz na hlavu.

 

     Ešte raz  - ide o  problém z minulosti,  ale problém je

faktický. Nemôžeme ho obísť.  Veci boli principiálne rozhod-

nuté v  doterajšej legislatíve. Všetky narážky,  ktoré sú tu

- ústavnosť - nehnevajte sa, nemôžem ich prijať. Tieto prob-

lémy boli vyriešené v doterajšej legislatíve. Predložený ná-

vrh zákona  je vlastne technikou, je  normatívny, ako sfunk-

čniť  to, čo  nefunguje  podľa  doterajších zákonov,  aby sa

problém, ktorý život priniesol, vyriešil.

 

     Chápem poslancov  na pravom krídle.  Máme stranu, ktorá

sa vyhlásila  za deštruktívnu opozíciu,  ktorú chápem v  tom

zmysle,  že chcú  všetko  rozbiť.  (Ruch v  miestnosti. Hlas

predsedajúceho: Pokoj, páni poslanci, je to tak. Pokoj.) Se-

del som na  tej strane ako poslanec, keď  som počul predsedu

KDH,  že sa  deklaruje  KDH  za deštruktívnu  stranu. (Hlasy

v sále.  Hlas predsedajúceho:  Áno, sú  tu výsledky.) Chápem

z týchto pozícií snahu, aby sa  tento zákon neprijal, aby sa

naozaj deštrukcia  dostala aj do záhradkových  osád, aby na-

stal stav, ktorý sa už signalizuje, že ľudia zo záhradkových

osád "vypadnú".

 

     Chápem pána  poslanca Farkasa za  MKDH, ktorý sa  aspoň

čestne postavil  k problému, keď  vyhlásil, že oni  sú proti

tomu zákonu a nenavrhujú ani žiadne pozmeňujúce návrhy, pre-

tože zastávajú  názor, že ľudia  v záhradkových osadách  ne-

oprávnene gazdujú a  že by ich bolo asi  potrebné odtiaľ vy-

hnať. (Predsedajúci znovu vyzýva  poslancov, aby sa upokoji-

li.)

 

     Chápem pána poslanca Rosivala,  ktorý sa pokúsil navrh-

núť, aby sa  tento zákon stiahol. Chápem ho,  že má ten istý

záujem, pretože keby sa stiahol tento  zákon a o rok by pri-

šiel znovu na stôl, tak by  bola situácia už asi iná. Keď sa

to nepodarilo  pánu poslancovi Rosivalovi,  tak aj pani  po-

slankyňa Rusnáková navrhuje rôzne iné alternatívy, rôzne iné

riešenia. Pani  poslankyňa, domáhate sa  toho, že záhradkári

nemajú umožnené sa združovať.  Majú. Nepotrebujú na to tento

zákon. Môžu sa združovať. Vy dobre viete, alebo, ak neviete,

tak hovoríte o  niečom, o čom viete, o  čo ide, ale neviete,

čo  to je.  Pretože dnes  nemáme skoro  ani jednu záhradkovú

osadu, kde by už neboli nejaké parciálne,  vlastnícko-užíva-

teľské vzťahy niektorých záhradkárov individuálne vyriešené.

Ako chcete zaviesť na ľudí v záhradkovej osade nútenú kolek-

tívnu správu alebo kolektívne  hospodárenie? Ten stav už re-

álne niekde prebehol, preto nie  je možné, aby sme teraz al-

ternovali s nejakým kolektivizmom. Preto je nutné, aby sa to

individuálne  dotiahlo.  Individuálni  vlastníci  sa môžu na

druhý deň rozhodnúť  a založiť si družstvo, na  druhý deň sa

môžu vzdať tohto vlastníctva  v prospech nejakého spolku, či

už to  bude obchodná spoločnosť  alebo si to  môžu riešiť na

základe zákona o združovaní občanov.

 

     Nehnevajte sa,  dámy a páni,  je to politický  problém.

Nečakali sme,  že bude v  parlamente nejaká selanka,  presne

sme predpokladali, že sa jednotlivé politické pozície vyfar-

bia, ale je  tragické, že sa tu politikárči  na biede situá-

cie, na  biede záhradkárov, ktorí  konali skutočne v  dobrom

úmysle a teraz sa označujú za zlodejov, čo hospodária na ne-

jakej ukradnutej pôde. (Potlesk.)

 

 

     Preto odporúčam,  aby sa návrhy zo  strany tohto krídla

opozície nezobrali  do úvahy pri  hlasovaní o tomto  zákone.

Návrhy pána poslanca Juriša sme zvážili a odporúčam vám, aby

ste hlasovali  podľa toho, ako navrhne  pán spoločný spravo-

dajca.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Žiada si záverečné  slovo pán spoločný spravo-

dajca? Nech sa páči.

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     pani poslankyne, páni poslanci,

 

     vo  svojom záverečnom  vystúpení sa  dotknem len  dvoch

poznámok.

 

     Jedna poznámka tu bola veľmi trefná, ako sa dá zo záko-

na urobiť  absolútna fraška, a  to je v  tom, keď jeden  pán

poslanec povedal, že my poslanci, ktorí, ak náhodou vlastní-

me  alebo užívame  záhradkárske osady,  nemali by  sme o tom

hlasovať, že sme v konflikte záujmov. Ale keby sme mali tak-

to skutočne pristupovať k tomu,  tak sme v konflikte záujmov

aj v tom, že vlastníme byty,  aj v tom, že platíme dane, keď

budeme  rozhodovať o  daňových zákonoch,  aj v  tom, že máme

niektorí autá, no proste poslanci  by museli byť asi novona-

rodeniatka, pretože  tie nie sú v  konflikte záujmov, jedine

vari so svojím  materským mliečkom a s tým,  že sa narodili.

To je  jedna poznámka -  alebo s pupočnou  šnúrou, áno. (Po-

tlesk. Hlasy v sále.)

 

     Druhá poznámka - áno, takto tu dnes bol vyložený zákon,

takto presne, pán poslanec, a  som rád, že uznávate taký vý-

klad zákona.

 

     Na druhej strane chcem  ešte povedať: Prosím vás pekne,

áno, je rozvírená  hladina v súvislosti s tým,  že treba vy-

riešiť záhradkárske  osady, ich užívanie, a  keď k vám príde

občianka alebo  telefonuje a hovorí:  "Prosím vás pekne,  ja

viem, že tí vlastníci majú zo zákona, z ústavy právo, ale čo

my, užívatelia. Prečo sa nás nikto nezastane, nechráni? Pre-

čo teraz, keď tu, ja  neviem, v hlavnom meste Slovenskej re-

publiky  vládnu orgány  v inom  politickom zoskupení  a berú

užívateľom záhradky?" Sú takéto  telefonáty, prosím vás pek-

ne.  (Ruch v  miestnosti.) Nie  sú tu  tí poslanci prítomní,

preto ich nebudem  menovať. Pretože to nie je  fér, ktorí sa

takto k tomu zachovávajú.

 

     Chcel by som, vážený pán predsedajúci, tým ukončiť svo-

je záverečné slovo a môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.  Prosím  spoločného  spravodajcu  výborov pána

poslanca Delingu, aby hlasovanie  uvádzal v zmysle spoločnej

správy a výsledkov rozpravy.

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhoch, ktoré sú uve-

dené v spoločnej  správe s tým, že v  tejto spoločnej správe

je uvedených 15 návrhov, z  ktorých navrhli pán poslanec Ro-

sival na osobitné hlasovanie vyňať  bod 8 a pán poslanec Ju-

riš na  osobitné hlasovanie bod číslo  3, 10 a 14.  Takto to

mám zaevidované.

 

 

     Navrhoval  by som,  vážený pán  predsedajúci, keby  sme

mohli hlasovať  naraz  o bodoch  číslo 1, 2, 4, 6, 7,  9, 12

a 15 s tým, že odporúčam, aby sme prijali tieto návrhy.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.  Budeme  hlasovať  o  bodoch spoločnej správy,

ktoré prečítal pán spoločný spravodajca. Prijať en bloc.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 114 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Tieto pozmeňujúce návrhy sme prijali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Ďalej predkladám  na hlasovanie  návrhy pod bodmi 5, 11

a 13 s tým, že by sme  o nich hlasovali naraz. Odporúčam ich

neprijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať  o ďalších bodoch  zo spoločnej správy,

ako ich prečítal pán spoločný spravodajca.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 128 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 38 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tieto pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy sme nepri-

jali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Ďalej navrhujem,  aby sme hlasovali o bode 8, a odporú-

čam, aby sme ho prijali.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Osobitne budeme hlasovať o bode 8 spoločnej správy.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 126 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 109 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 3 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento bod spoločnej správy sme prijali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec P. Delinga:

 

      Budeme hlasovať o bode 3 a odporúčam ho prijať.

 

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme osobitne hlasovať o bode 3 spoločnej správy. Pán

spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 127 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 98 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

 

     Aj tento pozmeňujúci návrh spoločnej správy sme prijali.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Osobitne budeme  hlasovať o bode 10.  Odporúčam ho pri-

jať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme osobitne hlasovať o bode 10 spoločnej správy.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 127 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Aj tento bod spoločnej správy sme prijali.

 

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Osobitne budeme hlasovať o bode 14. Navrhujem ho prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať o bode 14 spoločnej správy.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 126 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 97 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Aj tento pozmeňujúci návrh  spoločnej správy sme prija-

li.

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Pán  predsedajúci, tým  sme vyčerpali  všetky návrhy zo

spoločnej správy.

 

     Teraz v rozprave podali návrhy 3 páni poslanci. V pora-

dí, ako  ich uviedli alebo navrhli,  budeme o nich hlasovať.

Prvý predložil návrhy pán  poslanec Juriš. Predložil 3 návr-

hy, takže budeme hlasovať o každom návrhu osobitne. Hlasuje-

me o prvom návrhu, kde  navrhol vypustiť v §  3 odsek 3, os-

tatné prečíslovať. Odporúčam ho prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Juriša.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 127 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 99 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Tento pozmeňujúci návrh sme prijali.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Druhý pozmeňujúci návrh - v § 10 ods. 1 upraviť posled-

nú vetu - odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Budeme  hlasovať o druhom  pozmeňujúcom návrhu

pána Juriša.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 126 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 32 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

 

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Tretí pozmeňujúci návrh pána poslanca bol k § 4 ods. 1,

kde navrhoval vypustiť slová "najmenej  však 0,30 Sk za m2".

Odporúčam ho neprijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Budeme  hlasovať o treťom  pozmeňujúcom návrhu

pána poslanca Juriša.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 126 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 35 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Ani tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Ďalšie pozmeňujúce návrhy  predniesol pán poslanec Lan-

goš. Je ich celkove sedem, ôsmy predložil potom za neho ešte

pán poslanec  Palacka. Budeme hlasovať  o návrhoch pána  po-

slanca Langoša.

 

     Jeho prvý návrh je k § 2 ods. 1, kde chcel doplniť novú

vetu. Odporúčam ho neprijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Langoša.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 128 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 31 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh pána poslanca Langoša.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Druhý návrh pána poslanca Langoša je k § 2 ods. 1 záko-

na, kde navrhuje vypustiť písmeno e). Odporúčam ho neprijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Budeme  hlasovať o druhom  pozmeňujúcom návrhu

pána poslanca Langoša.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 127 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 31 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Ani tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

 

     Nech sa páči.

 

 

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Tretí pozmeňujúci návrh pána poslanca  je k § 2 ods. 2,

kde navrhuje nové znenie, a to takto: "(2) Užívateľom - pod-

nájomníkom pozemkov  v zriadenej záhradkárskej  osade (ďalej

len podnájomník) sa  rozumie člen záhradkárskej organizácie,

ktorý na základe zmluvy  o podnájme so záhradkárskou organi-

záciou obhospodaruje a užíva  pozemky, na ktorých sú vybudo-

vané prístupové cesty, spoločné  hygienické, rekreačné a iné

prevádzkové zariadenia  (ďalej len spoločné  pozemky), ktorý

má právny nárok na podanie  nároku na získanie ním užívaného

pozemku do vlastníctva a spoluvlastníckeho podielu k spoloč-

ne užívaným pozemkom." Odporúčam ho neprijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Budeme  hlasovať o treťom  pozmeňujúcom návrhu

pána poslanca Langoša.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 128 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 31 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

 

     Ani tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Štvrtý pozmeňujúci návrh pána poslanca je vypustiť celý

článok II zákona. Odporúčam ho neprijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať o štvrtom návrhu pána poslanca Langoša.

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 126 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 32 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme ani tento pozmeňujúci návrh.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Piaty pozmeňujúci návrh pána  poslanca je vypustiť celé

ustanovenie § 3. Odporúčam ho neprijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať o piatom návrhu pána poslanca.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 128 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 31 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 82 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

 

     Ani tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Šiesty  pozmeňujúci návrh  pána  poslanca  je nový  § 3

v tomto znení: "Vlastníkom pôvodne ornej pôdy, sadov, záhrad

a viníc, ktorí trvajú na vydaní, sa pozemky vydajú najneskôr

do 30. 10. 1997." Odporúčam ho neprijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Budeme hlasovať  o šiestom pozmeňujúcom návrhu

pána poslanca Langoša.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 126 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 32 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

 

     Ani tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Siedmy  pozmeňujúci  návrh  pána  poslanca:  "Nový § 19

Prechodné ustanovenia

 

     (1) Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú právne vzťa-

hy vzniklé  po účinnosti tohto zákona.  Vznik právnych vzťa-

hov, ako  aj nároky, ktoré vznikli  pred jeho účinnosťou, sa

posudzujú podľa doterajších predpisov.

 

     (2) Žaloby podané na súd  pred účinnosťou zákona na vy-

danie pozemkov podľa §  126 Občianskeho zákonníka proti uží-

vateľom  na  základe  právoplatných  rozsudkov o neplatnosti

zmlúv o dočasnom užívaní alebo  z iného dôvodu a o náhradách

podľa § 451 Občianskeho zákonníka súdy prejednajú a rozhodnú

podľa doterajších  predpisov. K pozemkom,  ktoré sa navrhujú

vydať podľa § 126 Občianskeho zákonníka, nevzniká podľa toh-

to zákona užívateľovi - záhradkárovi právo nájmu." Odporúčam

ho neprijať.

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Budeme hlasovať  o siedmom pozmeňujúcom návrhu

pána poslanca Langoša. Nech sa páči.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 124 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 33 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

 

     Ani tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Ďalší  pozmeňujúci návrh  som podal  ja, ktorý nahradil

v podstate bod 11 zo spoločnej správy v tomto znení: V člán-

ku 1 v § 7 ods. 1  začiatok vety znie: "Konanie sa začína na

návrh nadpolovičnej väčšiny užívateľov, ktorí užívajú nadpo-

lovičnú výmeru  plochy a prislúchajúci podiel  z výmery spo-

ločných pozemkov." Odporúčam ho prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.  Budeme  hlasovať  o  pozmeňujúcom návrhu pána

spoločného spravodajca Delingu. Nech sa páči.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 124 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 88 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

 

     Tento pozmeňujúci návrh sme prijali.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Pán  poslanec  Palacka   predniesol  pozmeňujúci  návrh

v tomto  znení: V  § 8  ods. 1  doplniť o  slová: "predložiť

platnú zmluvu  o dočasnom užívaní  uzavretú medzi záhradkár-

skou osadou a poľnohospodárskou organizáciou a zmluvu o pod-

nájme alebo  potvrdenie záhradkovej osady  SZZ, že záhradkár

- užívateľ užíva  konkrétny pozemok na  základe právne plat-

ných  dokladov o  nespornosti trvania  práva nájmu  alebo že

neprebieha  spor o  vydanie pozemkov  vlastníkom". Odporúčam

návrh neprijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.  Budeme  hlasovať  o  pozmeňujúcom návrhu pána

poslanca Palacku. Nech sa páči.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 37 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

 

     Čiže tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Pán  predsedajúci,  tým  boli  vyčerpané všetky návrhy,

ktoré  podali páni  poslanci v  rozprave. Odporúčam hlasovať

o zákone ako celku.

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pani poslankyne,  páni poslanci, budeme hlaso-

vať o  vládnom návrhu zákona  ako celku v  znení schválených

zmien a doplnkov. Nech sa páči.

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Odporúčam HO, samozrejme, prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 87 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 20 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  sme schválili vládny  návrh zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  o užívaní pozemkov v zria-

dených  záhradkárskych  osadách  a  vyporiadaní  vlastníctva

k nim. (Potlesk.)

 

     Ďakujem.

 

     Pristupujeme k nasledujúcemu  dvadsiatemu siedmemu bodu

programu, ktorým je

 

     návrh na voľbu členov Rozhlasovej rady.

 

     Návrh na voľbu člena rady, ktorý pripravil výbor Národ-

nej rady  pre vzdelanie, vedu, kultúru  a šport, ste dostali

ako tlač 510a, v ktorej máte aj návrh uznesenia Národnej ra-

dy Slovenskej republiky.

 

     Prosím poverenú členku výboru Národnej rady pre vzdela-

nie, vedu, kultúru a šport poslankyňu pani Máriu Ďurišinovú,

aby podala informáciu o prerokovaní návrhu vo výbore.

 

Poslankyňa M. Ďurišinová:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Ale... Nech sa páči.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     bol by  som veľmi rád, keby  ste v zmysle §  34 prijali

môj protest  proti spôsobu, akým prerokúvame  na schôdzi Ná-

rodnej rady jednotlivé body, alebo prosím vás o vysvetlenie,

podľa ktorého rokovacieho poriadku  vlastne rokujeme. Ak ro-

kujeme  podľa  nového  rokovacieho  poriadku, potom spoločný

spravodajca nemá čo hlásiť,  ako odporúča hlasovať. Ak roku-

jeme podľa  starého, tak potom  nemôžete zastavovať faktické

poznámky reagujúce  na faktické poznámky atď.,  čo všetko sa

dalo robiť podľa starého poriadku.

 

     Takže vás prosím, aby ste  nám povedali, podľa čoho ro-

kujeme, a aby ste  upozornili všetkých spoločných spravodaj-

cov, aby sa zdržali svojich osobných názorov. Oni majú právo

povedať,  prečo neprijať  niektorý pozmeňujúci  návrh, ak je

v rozpore  s logikou  toho zákona,  ak je  v rozpore s inými

právnymi predpismi alebo je tam nejaké iné ustanovenie, kto-

ré je lepšie. Ale rozhodne nie svoj osobný názor alebo odpo-

rúčanie, ako  hlasovať, bez toho, že  by to odporúčanie bolo

zdôvodnené.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Áno, máte pravdu. Ďakujem. Nech sa páči, Anton Národa.

 

Poslanec A. Národa:

 

     Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

 

     Chcel  by som  len oznámiť  tým kolegyniam poslankyniam

a poslancom, ktorí sú členmi komisie pri výbore pre zdravot-

níctvo a sociálne veci, že dnes o 13.00 hodine sa koná zasa-

danie tejto  komisie v rokovacej miestnosti  číslo 147. Áno,

boli rozposlané aj pozvánky, ale napriek tomu oznamujem čle-

nom  tejto komisie,  aby sa  zúčastnili na  krátkom rokovaní

tejto komisie.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pani spoločná spravodajkyňa.

 

Poslankyňa M. Ďurišinová:

 

     Ďakujem ešte raz.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,

 

     dovoľte mi,  aby som predniesla  správu výboru Národnej

rady pre vzdelanie, vedu, kultúru  a šport k návrhu na voľbu

člena  do Rozhlasovej  rady. Výbor  Národnej rady Slovenskej

republiky  pre vzdelanie,  vedu, kultúru  a šport prerokoval

pozmeňujúci a doplňujúci návrh kandidátov na člena Rozhlaso-

vej rady a

 

     A. konštatuje, že:

 

     1. podľa §  7 ods.  4 zákona  Slovenskej  národnej rady

číslo 255/1991 Zb. o  Slovenskom rozhlase v znení neskorších

predpisov sa 4. novembra 1996 skončilo dvojročné funkčné ob-

dobie trom členom Rozhlasovej  rady. Na 21. schôdzi Národnej

rady  Slovenskej republiky  dňa  10.  decembra 1996  boli na

uvoľnené  miesta  zvolení  dvaja  noví  členovia rady. Podľa

§ 7  ods. 2  uvedeného zákona  Rozhlasová rada  má 9 členov,

ktorých volí Národná rada  Slovenskej republiky. Je teda po-

trebné zvoliť ešte jedného člena tejto rady,

 

     2. predseda  Národnej rady Slovenskej  republiky listom

číslo 31 z roku 1997 oslovil poslanecké kluby, resp. poslan-

cov Národnej  rady Slovenskej republiky  a profesijné a  ob-

čianske združenia v oblasti kultúry a prostriedkov z oblasti

periodickej tlače, aby navrhli na voľné miesta v Rozhlasovej

rade vhodných kandidátov,

 

     3. klub poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za

Spoločnú voľbu - SDĽ, SDS, Hnutia poľnohospodárov Slovenskej

republiky a Strany zelených na Slovensku potvrdili kandidáta

Dr. Pavla Fabiána.  Kluby poslancov za KDH, DÚ  a MKDH a Ma-

ďarskej koalície sa k pôvodným  návrhom uvedeným v tlači 510

nevyjadrili. Matica slovenská  v opakovanom návrhu potvrdila

kandidáta Cyrila Žuffu a Združenie slovenských novinárov na-

vrhuje Dr. Emila Semanca,

 

     B. berie  na vedomie zmenu  a doplnenie uvedené  v bode

A/3 tohto uznesenia,

 

     C.  posúdil  doplňujúci  návrh  kandidáta Emila Semanca

z hľadiska splnenia kritérií podľa § 7 ods. 7 zákona Sloven-

skej národnej rady číslo  255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase

v znení neskorších predpisov,

 

     D.  odporúča  Národnej  rade  Slovenskej republiky, aby

podľa § 7  ods. 2 a 5 zákona  Slovenskej národnej rady číslo

255/1991 Zb. o Slovenskom  rozhlase v znení neskorších pred-

pisov zvolila jedného člena Rozhlasovej rady z týchto kandi-

dátov: Dr. Pavol Fabián, Dr. Rudolf Lesňák, Ľubomír Lintner,

Peter Miklóši, Dr. Cyril Žuffa, Dr. Emil Semanco.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

     Chcela by som ešte povedať, že v tlači 510a máte v prí-

lohe  podrobnejšie informácie  k uvedeným  kandidátom. Keďže

rokujeme podľa nového rokovacieho poriadku, dúfam, že budete

hlasovať podľa svojho vedomia a svedomia.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem  pani  poslankyni  Ďurišinovej.  Prosím ju, aby

zaujala miesto určené pre spravodajcu výborov.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     otváram rozpravu o dvadsiatom siedmom bode programu. Do

rozpravy nemám zatiaľ nikoho prihláseného. Pani Rusnáková.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán predsedajúci,  žiadam o 15-minútovú  prestávku pred

hlasovaním.

 

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pán Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Aj ja žiadam 15-minútovú prestávku.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Dobre, dávam  15-minútovú  prestávku. (Hlasy  z pléna.)

Prosím? Pred  hlasovaním, áno. Mysleli  ste pred hlasovaním,

nie teraz. Dobre, ďakujem. Nemám nikoho prihláseného do roz-

pravy, ani ústne.

 

     Vyhlasujem rozpravu o  dvadsiatom siedmom bode programu

za skončenú. Chce sa vyjadriť k rozprave pani poslankyňa Ďu-

rišinová? Nie. Prestávka 15 minút.

 

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  pozývam vás do rokova-

cej sály, budeme pokračovať. Je nás málo.

 

     Vážené pani  poslankyne, páni poslanci,  zaujmite svoje

miesta, budeme pokračovať. Pán poslanec Ducký, zaujmite svo-

je miesto. Ďakujem.

 

     S faktickou  poznámkou sa hlási  pán poslanec Mikloško.

Pokoj, vážení.

 

 

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán predsedajúci, za klub  KDH vám oznamujem, že sťahu-

jeme svojho kandidáta Rudolfa Lesňáka z kandidátky.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pani Rusnáková.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán predsedajúci,  oznamujem za poslanecký  klub DÚ, že

sťahujeme svojho kandidáta pána Lintnera.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Paška, nech sa páči.

 

Poslanec J. Paška:

 

     Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

 

     Chcel by som poprosiť  všetkých členov výboru pre vzde-

lanie, vedu, kultúru  a šport, aby o l3.30  hodine prišli do

našej rokovacej miestnosti, potrebujeme ukončiť bod programu

o Matici slovenskej.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pristúpime k hlasovaniu o návrhu na voľbu člena Rozhla-

sovej rady.  Podľa § 39  ods. 8 zákona  o rokovacom poriadku

pri voľbe alebo odvolávaní sa hlasuje tajne. Budeme postupo-

vať podľa schváleného  volebného poriadku. Chcem pripomenúť,

že svoju  voľbu vyjadríte tak,  že na príslušnom  hlasovacom

lístku pri  mene a priezvisku kandidáta  zakrúžkujete tú al-

ternatívu, za  ktorú hlasujete, za,  proti alebo zdržal  sa.

Platný je  ten hlasovací lístok,  na ktorom je  zakrúžkovaná

alternatíva "za" najviac u jedného kandidáta. Hlasovací lís-

tok sa  neupravuje prečiarknutím alebo iným  zásahom do mena

a priezviska  kandidáta. Neplatný  je ten  hlasovací lístok,

ktorý nie  je upravený v  súlade s volebným  poriadkom alebo

ktorý je prepisovaný  alebo doplňovaný. Prosím overovateľov,

aby sa ujali funkcie a dohliadali na priebeh volieb. Súčasne

ich prosím, aby hlasovali ako prví.

 

     Pristúpime k hlasovaniu. Chcem ešte ospravedlniť na od-

poludňajšie rokovanie pána Jozefa Pokorného, išiel k lekáro-

vi.

 

     Volíme len jedného kandidáta.

 

     (Tajné hlasovanie.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani  poslankyne, páni  poslanci, ak  ešte niekto nebol

odovzdať hlas, prosím, aby tak urobil.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážené pani  poslankyne, páni poslanci,  hlasovanie vy-

hlasujem za skončené.

 

     Prosím  overovateľov, aby  spočítali hlasy  a vytvorili

zápisnicu o výsledku tajného hlasovania.

 

     Do 14.00 hodiny je obedňajšia prestávka. Dobrú chuť.

 

 

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážené pani poslankyne, páni  poslanci, nech sa páči do

rokovacej sály, budeme pokračovať v rokovaní.

 

     Pán  overovateľ,  prosím  vás,  aby  ste nás oboznámili

s výsledkom hlasovania.

 

Poslanec A. Juriš:

 

     Zápisnica o  tajnom hlasovaní o  návrhu na voľbu  člena

Rozhlasovej rady, ktoré sa konalo 7. februára 1997.

 

     Na tajné hlasovanie na voľbu člena Rozhlasovej rady bo-

lo vydaných  a poslanci si  osobne prevzali 124  hlasovacích

lístkov.  Pred hlasovaním  boli stiahnutí  z kandidátky páni

Rudolf Lesňák  a pán Ľubomír  Lintner. Overovatelia Národnej

rady Slovenskej republiky zistili,  že v tajnom hlasovaní na

voľbu člena  Rozhlasovej rady bolo  odovzdaných 117 platných

hlasovacích  lístkov,  7 neplatných  hlasovacích  lístkov  a

všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky.

 

     Overovatelia  zistili, že  pri voľbe  člena Rozhlasovej

rady hlasovalo za Pavla Fabiána  81 poslancov, za Pétra Mik-

lósiho hlasovalo  31 poslancov, za  Emila Semanca nehlasoval

žiaden poslanec, za Cyrila Žuffu hlasovalo 5 poslancov.

 

     Na zvolenie  člena Rozhlasovej rady  je potrebný súhlas

nadpolovičnej  väčšiny  prítomných  poslancov.  Overovatelia

konštatujú, že  v tajnom hlasovaní bol  za člena Rozhlasovej

rady zvolený Pavol Fabián. (Potlesk.)

 

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu  poslancovi Jurišovi za  oboznámenie s vý-

sledkami volieb.

 

     Konštatujem, že Národná  rada Slovenskej republiky zvo-

lila v  tajnom hlasovaní pána  Fabiána za člena  Rozhlasovej

rady.

 

     Vážení páni poslanci, pani poslankyne,

 

     pristúpine k  dvadsiatemu ôsmemu bodu  programu, ktorým

je

 

     návrh  Ústavnoprávneho výboru  Národnej rady Slovenskej

republiky na schválenie volebného poriadku na voľbu kandidá-

tov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky.

 

     Návrh ústavnoprávneho výboru ste dostali ako tlač 582.

 

     Prosím  predsedu ústavnoprávneho  výboru poslanca Petra

Brňáka, aby návrh výboru uviedol.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán predseda,

     pani poslankyne, páni poslanci,

 

     dovoľte mi,  aby som v súlade s ustanovením § 26 ods. 1

rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a na

základe poverenia Ústavnoprávneho  výboru Národnej rady Slo-

venskej republiky zo  dňa 30. 1. 1997 vystúpil  v mene pred-

kladateľov návrhu na schválenie  volebného poriadku na voľbu

kandidátov  na sudcov  Ústavného súdu  Slovenskej republiky,

tlač 582.

 

     Ako vyplýva  z článku 134  Ústavy Slovenskej republiky,

sudcov Ústavného  súdu Slovenskej republiky  vymenúva prezi-

dent Slovenskej  republiky z kandidátov navrhnutých Národnou

radou  Slovenskej  republiky.  Postup  pri ustanovení sudcov

Ústavného súdu  podrobne upravuje § 11  zákona Národnej rady

Slovenskej republiky  číslo 38/1993 Z. z.  o organizácii Ús-

tavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o po-

stavení jej sudcov.

 

     Zákon o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej re-

publiky v § 115 a  116 upravuje postup Národnej rady Sloven-

skej republiky pri podávaní návrhov kandidátov na sudcov Ús-

tavného súdu  prezidentovi Slovenskej republiky,  pričom po-

drobnosti o voľbe kandidátov na sudcov Ústavného súdu sa po-

nechávajú  na úpravu  vo volebnom  poriadku, ktorý schvaľuje

Národná rada  Slovenskej republiky. V  tomto zmysle Ústavno-

právny výbor  Národnej rady Slovenskej  republiky vypracoval

predložený  návrh volebného  poriadku, pričom  v ňom venoval

osobitnú pozornosť postupu pri navrhovaní kandidátov na uve-

denú funkciu,  rokovaniu o týchto  návrhoch v ústavnoprávnom

výbore a na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a sa-

motnej technickej stránke volebného aktu  vrátane opakovanej

a novej  voľby. Rovnako  ako pri  iných volebných poriadkoch

o voľbách v Národnej rade  Slovenskej republiky sa vo voleb-

nom  poriadku upravujú  povinnosti Kancelárie  Národnej rady

Slovenskej republiky a overovateľov Národnej rady Slovenskej

republiky.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, prosím o posúdenie predlo-

ženého návrhu volebného poriadku s  tým, že ako poverený zá-

stupca predkladateľa vítam  každé konštruktívne a zlepšujúce

návrhy k nemu.

 

     Ďakujem za porozumenie.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem poslancovi Brňákovi za uvedenie návrhu a prosím

ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

 

     Prosím poslanca Róberta Fica, ktorého ústavnoprávny vý-

bor poveril  plniť úlohu spravodajcu k  tomuto bodu programu

na schôdzi Národnej rady, aby informoval o výsledku preroko-

vania návrhu uznesenia vo výbore.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte mi,  aby som si  na základe poverenia  Ústavno-

právneho  výboru Národnej  rady Slovenskej  republiky zo dňa

30. 1. 1997 splnil úlohu,  ktorú  zákon Národnej  rady číslo

350/1996 o rokovacom poriadku podľa § 27 tohto zákona ukladá

spravodajcovi k prerokúvanému návrhu na schválenie volebného

poriadku na  voľbu kandidátov na sudcov  Ústavného súdu Slo-

venskej republiky.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

predmetný návrh prerokoval a  schválil na svojej 70. schôdzi

30. januára  1997 uznesením číslo  378, pričom popri  určení

povereného  člena  výboru,  ktorý  uvedie  návrh na schôdzi,

a spravodajcu odporúčal predložený návrh schváliť.

 

     Ako spravodajca Národnej rady k prerokúvanej veci návrh

na schválenie volebného poriadku na voľbu kandidátov na sud-

cov Ústavného súdu  Slovenskej republiky odporúčam predmetný

návrh po uskutočnenej rozprave schváliť.

 

     Vážený pán podpredseda, to je všetko, ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem poslancovi Ficovi a prosím ho, aby zaujal mies-

to určené pre spravodajcu výborov.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu

k tomuto bodu  programu. K tomuto bodu  programu do rozpravy

sa písomne neprihlásil nikto. Pýtam sa, či sa niekto z pánov

poslancov a poslankýň chce ústne prihlásiť.

 

     Keďže ani ústne nie,  uzatváram možnosť podania ústnych

prihlášok do rozpravy k tomuto  bodu programu a zároveň uza-

tváram rozpravu k tomuto bodu programu.

 

     Chce k  rozprave zaujať stanovisko  pán poslanec Brňák?

Nechce. Ďakujem.

 

     Žiada si k rozprave stanovisko spravodajca ústavnopráv-

neho výboru? Nie. Ďakujem.

 

     Podľa § 36 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku pristúpi-

me k hlasovaniu o návrhu uznesenia a hlasujeme verejne, pou-

žitím technického zariadenia.

 

     Prosím spravodajcu ústavnoprávneho výboru pána poslanca

Fica, aby hlasovanie uvádzal.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Vážený  pán  podpredseda,  navrhujem,  aby Národná rada

Slovenskej  republiky  schválila  návrh  uznesenia, ktorý je

priložený k tlači číslo 582,  že Národná rada Slovenskej re-

publiky podľa § 115 ods. 4  zákona číslo 350 o rokovacom po-

riadku Národnej rady  Slovenskej republiky schvaľuje volebný

poriadok na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu.

 

     Odporúčam, aby sme tento  návrh uznesenia Národnej rady

schválili.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Áno, ďakujem.

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, budeme hlasovať

o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky

schvaľuje volebný poriadok na voľbu kandidátov na sudcov Ús-

tavného súdu Slovenskej republiky.

 

     Nech sa páči, prezentujte sa a hlasujte.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 116 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 114 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem,  že  Národná   rada  Slovenskej  republiky

schválila volebný poriadok na voľbu kandidátov na sudcov Ús-

tavného súdu Slovenskej republiky.

 

     Ďakujem.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     pokračujeme dvadsiatym piatym bodom programu, ktorým je

 

     návrh na voľbu kandidátov  na sudcu Ústavného súdu Slo-

venskej republiky.

 

     Návrh ste dostali ako tlač 590.

 

     Prosím  predsedu ústavnoprávneho  výboru poslanca Petra

Brňáka, aby  podal Národnej rade  stanovisko výboru k  voľbe

kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán predseda,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte mi, aby som v súlade s ustanovením  § 26 ods. 1

zákona o rokovacom poriadku  Národnej rady Slovenskej repub-

liky  na základe  poverenia Ústavnoprávneho  výboru Národnej

rady Slovenskej republiky zo dňa 30. 1. 1997 vystúpil v mene

Ústavnoprávneho  výboru Národnej  rady Slovenskej  republiky

k návrhu na voľbu kandidátov na sudcu Ústavného súdu Sloven-

skej republiky, tlač 590.

 

     Na úvod mi dovoľte oboznámiť  vás s dôvodmi, ktoré vedú

k predloženiu predmetného návrhu, a o  postupe Národnej rady

Slovenskej republiky  a jej orgánov  pri jeho príprave,  ako

i s  právnym rámcom  postupu pri  voľbe kandidátov  na voľbu

sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky.

 

     Vážené dámy,  vážení páni, ako je  vám známe, sudca Ús-

tavného súdu Slovenskej republiky  JUDr. Miloš Seemann ozná-

mil, že sa podľa § 12 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky číslo  38/1993 Z. z. o  organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky,  o konaní pred ním  a o postavení jeho

sudcov vzdal svojej funkcie  sudcu Ústavného súdu Slovenskej

republiky.

 

     Podľa  článku 139  Ústavy Slovenskej  republiky, ak  sa

sudca Ústavného súdu Slovenskej  republiky vzdá svojej funk-

cie  sudcu  Ústavného  súdu  Slovenskej republiky, prezident

Slovenskej  republiky vymenuje  iného sudcu  na nové funkčné

obdobie z  dvoch osôb navrhnutých  Národnou radou Slovenskej

republiky.

 

     Podľa § 11 ods. 1  zákona  Národnej rady Slovenskej re-

publiky  číslo 38/1993  Z. z.  návrh na  voľbu kandidátov na

sudcov Ústavného súdu Slovenskej  republiky majú možnosť po-

dať príslušní ústavní  činitelia Slovenskej republiky, záuj-

mové organizácie právnikov a  vedecké inštitúcie. Z podaných

návrhov Národná rada Slovenskej republiky v tajnom hlasovaní

navrhne  prezidentovi Slovenskej  republiky dvoch kandidátov

na vymenovanie  jedného z nich za  sudcu Ústavného súdu Slo-

venskej republiky.

 

     Za kandidátov navrhnutí  občania musia spĺňať podmienky

ustanovené v článku 134 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.

 

     Predseda Národnej  rady Slovenskej republiky  listom zo

dňa  29. 11.  1996 požiadal  navrhovateľov uvedených  v § 11

ods.  1  zákona  Národnej  rady  Slovenskej  republiky číslo

38/1993 Z. z. o podanie návrhov na voľbu sudcov v termíne do

10. 1. 1997. Do času  prerokovania  tohto materiálu bolo Ús-

tavnoprávnemu výboru Národnej  rady Slovenskej republiky ako

gestorskému výboru Národnej  rady Slovenskej republiky doru-

čených 8 návrhov na kandidátov na voľbu sudcov Ústavného sú-

du Slovenskej republiky. Uvádzam  ich v abecednom poradí bez

uvedenia titulov:

 

     1. Eduard Bárány  (navrhovateľ: klub poslancov Národnej

rady Slovenskej republiky za Spoločnú voľbu)

 

     2.  Jozef Bella  (navrhovateľ: Najvyšší  súd Slovenskej

republiky)

 

 

     3. Ján Cuper (navrhovateľ: klub poslancov Národnej rady

Slovenskej republiky za Hnutie za demokratické Slovensko)

 

     4. Ľubomír Dobrík (navrhovateľ: A. M. Húska, podpredse-

da Národnej rady Slovenskej republiky)

 

     5.  Alexander Fuchs  (navrhovateľ: Slovenská advokátska

komora, M. Čič, predseda  Ústavného súdu Slovenskej republi-

ky)

 

     6. Peter Kresák (navrhovateľ: Právnická fakulta Univer-

zity Komenského v Bratislave)

 

     7. Peter  Potúček (navrhovateľ: Univerzita  Mateja Bela

v Banskej Bystrici)

 

     8. Ernö Rózsa (navrhovateľ: klub poslancov Národnej ra-

dy Slovenskej republiky za Maďarskú koalíciu)

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

prerokoval predmetné návrhy na svojej  70. a 71. schôdzi dňa

30. 1. 1997 a 5. 2. 1997, pričom posúdil v súlade s volebným

poriadkom, ktorý sme pred  chvíľou schválili, či návrhy boli

podané vo forme, ktorá  umožňuje preveriť, či navrhnutí kan-

didáti spĺňajú podmienky určené v  § 11 ods. 3 zákona Národ-

nej rady Slovenskej republiky číslo  38/1993 Z. z. o organi-

zácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov.

 

     Predpoklady  na zvolenie  sú: slovenské  štátne občian-

stvo, voliteľnosť do Národnej rady Slovenskej republiky, do-

siahnutie veku  40 rokov, vysokoškolské  právnické vzdelanie

a najmenej 15 rokov praxe v právnickom vzdelaní. K tomuto si

Národná  rada  Slovenskej  republiky  vyžiadala  ako prílohy

k návrhom doklad o vzdelaní  a o požadovanej odbornej praxi,

stručný životopis, výpis z registra trestov a vyhlásenie na-

vrhovaného občana s overeným  podpisom, že s kandidatúrou na

sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky súhlasí.

 

     Ústavnoprávny výbor  na svojej 70. schôdzi  dňa 30. ja-

nuára 1997 konštatoval, že siedmi navrhnutí kandidáti - páni

Eduard Bárány, Jozef Bella,  Ján Cuper, Ľubomír Dobrík, Ale-

xander Fuchs, Peter Kresák a  Ernö Rózsa spĺňajú všetky pod-

mienky  uvedené  v  článku  134  Ústavy Slovenskej republiky

a v §  11 odsek 3  citovaného zákona, a  odporučil predložiť

predmetný návrh na voľbu  kandidátov na sudcu Ústavného súdu

na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     U  kandidáta  Petra  Potúčka  žiadal  ozrejmiť splnenie

predpokladu  15  rokov  praxe  v  právnickom povolaní, keďže

z predložených dokladov táto skutočnosť nebola úplne zrejmá.

Na ďalšej schôdzi dňa 5. 2. 1997 už za účasti kandidáta Pet-

ra Potúčka ústavnoprávny výbor opätovne prerokoval predmetný

návrh s  tým, že tento kandidát  ozrejmil náplň svojej práce

v riadiacich funkciách s tým, že v jeho náplni bola i agenda

právneho charakteru. Ústavnoprávny  výbor Národnej rady Slo-

venskej republiky predmetné  vysvetlenie akceptoval hlasova-

ním a  odporučil i tohto  kandidáta predložiť Národnej  rade

Slovenskej republiky na voľbu  spolu s ďalšími siedmimi kan-

didátmi.  Z tohto  dôvodu máte  pred sebou  predmetný návrh,

o ktorom  v súlade  so schváleným  volebným poriadkom budeme

hlasovať.

 

     Vážené  dámy, vážení  páni, predpokladám,  že pokyny na

voľby  vám dá  predsedajúci schôdze  pán podpredseda Ľupták,

a preto ako  poverený zástupca výboru  na záver uvádzam,  že

v prípade,  ak postupom  uvedenom v  tomto volebnom poriadku

zvolíme dvoch kandidátov,  ktorých predložíme na vymenovanie

jedného sudcu Ústavného  súdu prezidentovi Slovenskej repub-

liky, sa výsledok hlasovania premietne i do uznesenia Národ-

nej rady, s ktorým vás teraz oboznámim.

 

     Návrh tohto  uznesenia k návrhu na  voľbu kandidátov na

sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky, tlač 590:

 

     Národná rada Slovenskej republiky

 

     A.  konštatuje, že  predseda Ústavného  súdu Slovenskej

republiky listom  z 18. novembra 1996  oznámil, že sudca Ús-

tavného  súdu Slovenskej  republiky JUDr.  Miloš Seemann  sa

14. novembra 1996 vzdal funkcie sudcu Ústavného súdu Sloven-

skej republiky,

 

     B. navrhuje podľa článku 139 Ústavy Slovenskej republi-

ky  a v  súlade s § 116 zákona  Národnej rady Slovenskej re-

publiky číslo  350/1996 Z. z. o  rokovacom poriadku Národnej

rady Slovenskej republiky na základe voľby tajným hlasovaním

prezidentovi Slovenskej  republiky - a teraz  sa uvedú dvaja

zvolení kandidáti, ktorí vzídu z  tajnej voľby - za kandidá-

tov na vymenovanie sudcu  Ústavného súdu Slovenskej republi-

ky.

 

     Vážený pán podpredseda, to je všetko.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Brňákovi.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     otváram rozpravu k tomuto bodu. Zatiaľ som nedostal ani

jednu písomnú prihlášku. Kto sa chce prihlásiť ústne?

 

     (Nikto.)

 

     Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú.

 

     Chce k  rozprave zaujať stanovisko  pán poslanec Brňák?

Nie. Ďakujem.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, skôr ako pristú-

pime k  voľbe, chcem pripomenúť, že  podľa článku 139 Ústavy

Slovenskej republiky, ak sa sudca Ústavného súdu vzdá svojej

funkcie sudcu Ústavného súdu alebo ak je odvolaný, prezident

Slovenskej  republiky vymenúva  iného sudcu  na nové funkčné

obdobie  z dvoch  osôb navrhnutých  Národnou radou.  Podľa §

115 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národná rada navrhuje

prezidentovi tých  kandidátov, ktorí získajú  v tajnej voľbe

najviac  hlasov, najmenej  však nadpolovičnú  väčšinu hlasov

prítomných poslancov.

 

     Pristúpime k tajnému hlasovaniu. Postupovať budeme pod-

ľa  schváleného volebného  poriadku na  voľbu kandidátov  na

sudcov Ústavného súdu.

 

     Chcem pripomenúť,  že svoju vôľu  vyjadríte tak, že  na

hlasovacom lístku pri mene  a priezvisku kandidáta zakrúžku-

jete tú  alternatívu, za ktorú hlasujete:  za, proti, zdržal

sa. Platný je ten hlasovací lístok, na ktorom je zakrúžkova-

  alternatíva "za"  najviac u  dvoch kandidátov. Hlasovací

lístok sa neupravuje prečiarknutím alebo iným zásahom do me-

na a priezviska kandidáta. Neplatný je ten hlasovací lístok,

ktorý nie  je upravený v  súlade s volebným  poriadkom alebo

ktorý je prepisovaný, alebo doplňovaný.

 

     Prosím overovateľov, aby sa  ujali svojej funkcie a do-

hliadali na priebeh volieb. Súčasne ich prosím, aby hlasova-

li ako prví.

 

     Dávam slovo  pánu predsedovi Gašparovičovi  s faktickou

poznámkou.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni  poslanci, overovatelia ma požia-

dali, aby som vám ešte raz vysvetlil priebeh hlasovania. Do-

púšťali sme sa mnohých chýb, takže bolo veľa neplatných hla-

sovacích lístkov.

 

     Prosím, ako máme mená v  poradí, za každým menom je na-

písané: za, proti, zdržal som sa. Ak chcem, povedzme, hlaso-

vať v tomto prípade za  pána Báránya,  zakrúžkujem "za", ale

to neznamená,  že ak tých  druhých nechcem, že  si nevšimnem

tie ďalšie riadky. Čiže pod ním je Bella, ak ho nechcem zvo-

liť, zakrúžkujem "proti". Pod ním  je pán Cuper, ak ho chcem

zvoliť, zakrúžkujem  "za". Čiže musíte  za každým menom  za-

krúžkovať tak, ako volíte: za, proti, zdržal som sa.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Áno. No vidíte, tak predsa len. Dobre.

 

     (Tajné hlasovanie.)

 

     Vyhlasujem tajné hlasovanie  za skončené. Prosím overo-

vateľov, aby  spočítali hlasy a  vyhotovili zápisnicu o  vý-

sledku tajného hlasovania. Vyhlasujem 20-minútovú prestávku.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     budeme  pokračovať.  Prosím  povereného  pána  poslanca

z overovateľov, aby nám v zmysle § 39 ods. 10 zákona o roko-

vacom poriadku Národnej rady oznámil výsledky voľby.

 

Poslanec V. Mikulka:

 

     Ďakujem.

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     zápisnica  o tajnom  hlasovaní na  voľbu kandidátov  na

sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky. Na tajné hlasova-

nie na  voľbu kandidátov na sudcu  Ústavného súdu Slovenskej

republiky bolo  vydaných a poslanci  si osobne prevzali  124

hlasovacích lístkov.

 

     Overovatelia Národnej rady  Slovenskej republiky zisti-

li, že v  tajnom hlasovaní na voľbu kandidátov  na sudcu Ús-

tavného súdu bolo odovzdaných 116 platných hlasovacích líst-

kov, 7 neplatných, 1 poslanec neodovzdal hlasovací lístok.

 

     Overovatelia  zistili, že  pri voľbe  kandidáta Eduarda

Baránya hlasovalo za 25  poslancov, proti 71 poslancov, zdr-

žalo sa 21 poslancov.

 

     Za kandidáta Jozefa Bella hlasovali za 2 poslanci, pro-

ti 84 poslancov, zdržalo sa 30 poslancov.

 

     Za  kandidáta Jána  Cupera hlasovalo  za 69  poslancov,

proti 39 poslancov, zdržalo sa 8 poslancov.

 

     Za kandidáta  Ľubomíra Dobríka hlasovalo  za 70 poslan-

cov, proti 33 poslancov, zdržalo sa 13 poslancov.

 

     Za kandidáta Alexandra Fuchsa  hlasovali za 4 poslanci,

proti 87 poslancov, zdržalo sa 25 poslancov.

 

     Za kandidáta  Petra Kresáka hlasovalo  za 39 poslancov,

proti 66 poslancov, zdržalo sa 29 poslancov.

 

     Za  kandidáta Petra  Potúčka hlasovali  za 2  poslanci,

proti 93 poslancov, zdržalo sa 21 poslancov.

 

     Za kandidáta Ernö Rózsu hlasovalo za 11 poslancov, pro-

ti 80 poslancov, zdržalo sa 25 poslancov.

 

     Podľa § 115 ods. 1 zákona  číslo 350/1996 Z. z. o roko-

vacom poriadku Národnej rady  Slovenskej republiky na zvole-

nie kandidátov na sudcu  Ústavného súdu Slovenskej republiky

je potrebný súhlas  nadpolovičnej väčšiny prítomných poslan-

cov.

 

     Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní o návrhu

na voľbu kandidátov na sudcu Ústavného súdu boli zvolení tí-

to dvaja kandidáti: Ľubomír Dobrík a Ján Cuper.

 

     To je všetko, pán predseda.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, na základe tejto

voľby je vypracované uznesenie, ktoré bude znieť:

 

     "Národná rada Slovenskej republiky

 

     A.  konštatuje, že  predseda Ústavného  súdu Slovenskej

republiky  listom  z  18. novembra 1996  oznámil,  že  sudca

Ústavného  súdu  Slovenskej  republiky  Dr. Miloš Seemann sa

14. novembra 1996 vzdal funkcie sudcu Ústavného súdu Sloven-

skej republiky,

 

     B. navrhuje podľa článku 139 Ústavy Slovenskej republi-

ky a v súlade s § 116 zákona Národnej rady Slovenskej repub-

liky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady

Slovenskej republiky na základe voľby tajným hlasovaním pre-

zidentovi Slovenskej republiky Ľubomíra Dobríka a Jána Cupe-

ra za kandidátov na vymenovanie sudcu Ústavného súdu Sloven-

skej republiky.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     máme pokračovať ďalším bodom, ktorým je

 

     návrh na voľbu členov Osobitného kontrolného výboru Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky na  kontrolu činnosti Slo-

venskej informačnej služby.

 

     Takú istú voľbu by sme mali urobiť aj na členov Osobit-

ného kontrolného  výboru Národnej rady  Slovenskej republiky

na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva.

 

     Z pléna  boli návrhy, aby  som predniesol návrh,  či by

sme túto voľbu, keďže  sú hlasovacie lístky osobitne, neuro-

bili naraz.  (Hlasy z pléna.) Niektorí  kričia nie, niektorí

áno - to  znamená, že by sme o tom  museli dať hlasovať. Dám

o tom hlasovať.

 

     Prosím,  budeme hlasovať,  či voľbu  týchto kontrolných

orgánov, pokiaľ ide o  členov, urobíme jedným hlasovacím ak-

tom. Prosím,  prezentujme sa a hlasujme.  Lístky sú označené

tak, že sa nedá pomýliť.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 102 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 88 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Môžeme túto voľbu uskutočniť takýmto spôsobom.

 

     To  znamená, pani  poslankyne, páni  poslanci, že  máte

pred sebou tlač  598 a tlač 602. Najskôr,  kým poviem k roz-

prave, sa s faktickou poznámkou hlási pán poslanec Fico.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Pán predseda, procedurálne  navrhujem, aby sme pokračo-

vali  podľa  rokovacieho   poriadku,  pretože  máme  skončiť

o 16.00 hodine a je zrejmé,  že prekročíme 16.00 hodinu, aby

sme hlasovali o tom, či  budeme pokračovať aj po 16.00 hodi-

ne. A ak môžem dať nejaké  odporučenie, tak ja by som bol za

to, aby sme tento bod nechali až na utorňajšie rokovanie.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, ja by som bol dal o tom hlasovať.

 

     Pán poslanec Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán predseda,  buďte taký dobrý a  povedzte nám, v akom

zmysle chápete pomerné zastúpenie  podľa zákona v týchto vý-

boroch pri počte 8.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, tak, ako sa to vypočíta. (Smiech.)

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Dobre, ale to znamená, že dávate za pravdu pánu poslan-

covi Ftáčnikovi, že je to 4 : 4.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nedávam za pravdu nikomu,  dám návrh na rozdanie hlaso-

vacích lístkov. Odhlasovali ste si  8 ľudí. Teda sme si, aby

bolo jasné.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán predseda,  buďte taký dobrý nám  povedať, či aparát

Národnej rady  je schopný vyrátať  pomerné zastúpenie pri  8

členoch. Buďte taký  dobrý a dajte... (Hlas z  pléna.) Je to

zákon, pán  poslanec Brňák, čiže nerozčuľujte  sa. Zákon ste

prijali aj vy.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec,  keď sa rokovalo  o počte, tak  sa predsa

hovorilo, aký je pomer hlasov.  Nemôžem ho zmeniť, ani zhor-

šiť, ani zlepšiť. Vy budete o tom hlasovať.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Nemôžeme hlasovať  o matematike. Nemôžeme  hlasovať, že

dva a dva sú štyri, pán predseda. Bohužiaľ.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nedávam o  tom hlasovať. Dávam hlasovať  o tom, aby ste

si zvolili počty tak, ako to má byť pri pomernom zastúpení.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán predseda, nie. Zákon hovorí, že je pomerné zastúpe-

nie. Dajte,  aby kancelária podala informáciu  o výpočte, čo

znamená pomerné zastúpenie pri 8 členoch.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     (Hlasy v sále o tom, že o matematike sa nedá hlasovať.)

Prosím? Veď to je v poriadku. Nejdem tu s vami počítať, koľ-

ko to je.  Každý vie, čo je pomerné zastúpenie,  a vie si to

vypočítať. Každý  klub, každý poslanec.  Ja vám iné  nemôžem

dať. (Hlasy v sále.) Nemám to tu. Môžem vám povedať, aké má-

te počty  členov v kluboch.  Tak si to  vypočítajte. Prosím.

 

     Budeme hlasovať  o návrhu pána poslanca  Fica, keďže sa

blíži 16.00 hodina, či budeme pokračovať ďalej. Prosím, pre-

zentujme sa. (Ruch v rokovacej miestnosti.)

 

     Pán  poslanec Fico  dal návrh  skončiť o  16.00 hodine.

(Hlasy v sále.)  No nie. Hlasujeme, že máme  skončiť o 16.00

hodine. (Neutíchajúce  hlasy v sále.)  Dobre. Páni poslanci,

pokoj. Toto  hlasovanie neplatí. Budeme  hlasovať o tom,  či

budeme pokračovať  aj po 16.00  hodine. Toto neplatí.  (Krik

v sále.)

 

     Ale, páni poslanci, nekričte, ja som vyhovel vášmu pro-

cedurálnemu návrhu. Tak prosím,  procedurálny návrh: pán po-

slanec Fico  sa pýta, či budeme  pokračovať po 16.00 hodine.

Pochopil  som  to  inak,  opravili  ste  ma. Hlasujeme teraz

o tom, či budeme rokovať aj po 16.00 hodine.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 98 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 62 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

 

     Odhlasovali ste  si, že budeme  pokračovať aj po  16.00

hodine. (Prejavy nesúhlasu v sále.)

 

     Pozrite sa, v rokovacom poriadku  je, že spravidla a že

Národná  rada sa  môže rozhodnúť.  A teraz  ste sa rozhodli.

Prosím, pokoj. Upokojte sa,  budeme pokračovať. Pán poslanec

Weiss - faktická poznámka.

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Pán predseda, jednoduché  aritmetické prepočty ukazujú,

že keď sa má dodržať zákon a pomerné zastúpenie v tých orgá-

noch, do  ktorých ideme teraz voliť,  tak pri zaokrúhľovaní,

ktoré vzniká pri  počte 8 ľudí, štyria by  mali byť z opozí-

cie, 4 z koalície.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán  poslanec,  absolútne  s  vami  súhlasím. Ale teraz

môžete mať len procedurálny návrh. O chvíľu otvorím rozpravu

a toto isté  môžete povedať. Neporušujme  rokovací poriadok.

Ja s vami súhlasím, čo chcete povedať.

 

     Pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predseda, dávam  procedurálny návrh a žiadam

o ňom hlasovať bez rozpravy,  aby sme rokovali do šestnástej

hodiny a tretej minúty.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Hrušovský.

 

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Pán predseda, dávam procedurálny  návrh, aby sme o zlo-

žení  výborov  hlasovali  verejným,  nie  tajným  hlasovaním

o všetkých členoch naraz.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Mikloško. Pán poslanec, ide len o procedu-

rálne návrhy. Prosím vás.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán  predseda, vzhľadom  na to,  že Kancelária Národnej

rady  Slovenskej republiky  nie je  schopná urobiť prepočty,

dovoľte mi, aby som vám oznámil, aké sú prepočty.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Toto urobíte  v rozprave. Prosím vás,  aby ste to teraz

nerobili.  Procedurálny návrh  to nie  je. Otvorím  rozpravu

a toto isté môžete povedať.

 

     Prosím, ideme  hlasovať o návrhu  pána poslanca Kováča.

Počuli ste, prosím, hlasujte.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 114 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 51 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

 

     Ďakujem. Návrh neprešiel.

 

 

     Druhý  procedurálny návrh  mal pán  poslanec Hrušovský,

ktorý povedal,  aby sme o obidvoch  týchto kontrolných orgá-

noch  hlasovali  naraz,  ale  verejným  hlasovaním. Oddelene

a verejným hlasovaním.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 116 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 40 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

 

     Tento návrh neprešiel.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu

k tomuto bodu rokovania s tým, že som dostal za klub Spoloč-

ná voľba  prihlášku pána poslanca  Kanisa. Iné písomné  pri-

hlášky nemám. Prosím pána poslanca Kanisa.

 

Poslanec P. Kanis:

 

     Pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     podľa princípu pomerného zastúpenia členov poslaneckých

klubov má byť zastúpenie vládnych  a opozičných strán v oso-

bitných kontrolných orgánoch 4 : 4. So zaokrúhľovaním na ce-

lé čísla sa nedá manipulovať  ako so všeobecným textom záko-

na. Ak  chceme postupovať podľa  zákona, ak chceme  zachovať

princíp pomerného  zastúpenia, bolo by  zrejme lepšie zmeniť

počet členov osobitných kontrolných orgánov z 8 na 9.

 

     Preto, pán predseda, navrhujem  zaradiť hneď teraz nový

bod programu schôdze Národnej  rady s názvom Zmena uznesenia

Národnej rady Slovenskej republiky o počte členov osobitných

kontrolných  orgánov, s  cieľom zmeniť  počet členov výborov

z 8 na 9 a zachovať v  počte 9 zastúpenie 5 z vládnej koalí-

cie a 4 z opozície. Prosím, aby sa o mojom návrhu hlasovalo.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, pán poslanec, ďakujem, ale musia sa k vám pripojiť

ešte dva poslanecké kluby. Nemám žiadnu písomnú prihlášku do

rozpravy. Pýtam sa preto, kto  sa hlási. Hlási sa pán posla-

nec Mikloško. Nech sa páči.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán predseda, v prvom rade klub KDH sa pripája k návrhu

pána poslanca  Kanisa, to znamená,  ak sa nájde  ešte jeden,

treba o tom hlasovať.

 

     Ale k  samotnému bodu len  veľmi stručne. Opakujem,  čo

som už povedal. Vzhľadom na  to, že Kancelária Národnej rady

Slovenskej republiky nie je schopná prepočítať, koľko je po-

merný systém pri ôsmich  poslancoch, ktorí majú tvoriť jeden

i druhý výbor, dovoľte, aby som  oznámil, aby ste to zobrali

na  vedomie, že  pri ôsmich  členoch výboru  pri 150-člennej

snemovni pre koalíciu vychádza  4,37 poslanca, toto číslo sa

od Aljašky až po tú druhú  časť zaokrúhľuje na 4, čiže sú to

4 poslanci  zaokrúhlení, a  pre opozíciu  je to  3,62, čo sa

takisto na celej zemeguli zaokrúhľuje  na 4. (Hlasy v sále.)

Čiže prosím koalíciu, pre ktorú  síce zákon už absolútne nič

neznamená,  aby láskavo  zobrala na  vedomie toto rozdelenie

4,37 : 3,62, čo  je 4 : 4. Ja viem, že  v Nových Zámkoch ste

sa ináč učili  matematiku, ale... (Hlas v sále:  Váš brat ma

učil. Smiech v sále.) Tak,  bohužiaľ. Ani môj brat, ktorý je

veľmi schopný pedagóg, vás nedokázal nič naučiť.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem,  pán poslanec,  súhlasím s  vami. Pán poslanec

Árpád Duka-Zólyomi je prihlásený ako ďalší.

 

Poslanec Á. Duka-Zólyomi:

 

     Pán predseda,  vážená Národná rada,  klub poslancov Ma-

ďarskej koalície  sa pripája k návrhu  pána poslanca Kanisa.

Toto som chcel povedať.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pani poslankyňa Rusnáková.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Poslanecký klub Demokratickej únie  sa pripája k návrhu

pána Kanisa. Ak tento návrh neprejde, potom žiadam pred hla-

sovaním o 10-minútovú prestávku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno. Hlási sa ešte niekto  okrem pána Benčíka a Urbana?

Nie. Uzatváram rozpravu.

 

     Pán poslanec Benčík. Pán poslanec Benčík, prosím, poďte

sem, je to rozprava.

 

Poslane M. Benčík:

 

     Vážený pán  predseda, v mene klubu  Spoločná voľba pro-

sím,  aby pred  týmto hlasovaním  bola vyhlásená 10-minútová

prestávka.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ešte sa musí niekto prihlásiť.

 

     Pán poslanec Urban.

 

Poslanec I. Urban:

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     chcem ponúknuť  aj iný matematický  výpočet, opierajúci

sa o to,  čo povedal pred chvíľou pán  poslanec Mikloško. Ak

vychádzame z toho,  že dnes zo 150 mandátov  má koalícia 82,

opozícia 65 a sú tu 3 nezávislí poslanci, potom čísla, ktoré

hovoril pán poslanec Mikloško,  vyzerajú takto: Pre koalíciu

je to 4,37, to bolo správne, pre opozíciu 3,46, čiže pod 3,5

a to nie je  možné zaokrúhliť na 4, a  pre ostatných 3 nezá-

vislých poslancov  je to 0,16.  Čiže ostáva vlastne  na celé

čísla: koalícia 4, opozícia 3  a 1 mandát je nerozdelený. Ak

by sme išli do druhého  skrutínia a rozdelili jeden nepride-

lený mandát  zase podľa prvého  kľúča, tak vlastne  vychádza

zaokrúhlenie opäť pre opozíciu  ten posledný mandát, čiže je

to 5 : 3.

 

     Ďakujem. (Ruch v rokovacej miestnosti.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Prosím, pokoj. Faktickú poznámku  má pán poslanec Ftáč-

nik.

 

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážení kolegovia,  myslím, že to  bolo čarovné vystúpe-

nie, pretože potvrdilo to, čo povedal pán kolega Mikloško.

 

     Pán  poslanec Urban  v dobrej  viere povedal,  že, áno,

vychádza to pre opozíciu. To znamená 3,46 a na druhé skrutí-

nium ide 0,46. Koalícii ide  len 0,37 (zo 4,37 na zaokrúhle-

nie ide len  0,37.) Čiže najväčší zvyšok má  opozícia. On to

presne povedal, len v závere... (Potlesk.)

 

     Vážení, je to kúzlo  nechceného, ale pán poslanec Urban

vlastnými slovami povedal, že  to patrí opozícii, akurát ne-

urobil správny záver, lebo to je 4 : 4. A to sme vám hovori-

li už včera, ak neviete počítať, a napriek tomu ste schváli-

li 8, tak je to váš problém, nikoho iného.

 

     § 60  odsek 2 rokovacieho poriadku,  to znamená zákona,

nedáva inú možnosť výkladu, len  tú, ktorú urobil pán posla-

nec Urban -  4 ku 4. Keď sa  vám to nepáči, môžete sa  o tom

hádať  alebo  zmeniť počet. Môžete ho  zmeniť na iný, kolega

Kanis vám navrhuje elegantné  riešenie. Ale nemôžete tvrdiť,

že je to nejak inak, predviedol to aj váš vlastný poslanecký

kolega.

 

     Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Csáky.

 

Poslanec P. Csáky:

 

     Pán predseda, v mene tretieho poslaneckého klubu žiadam

tiež 10-minútovú prestávku. Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Urban.

 

Poslanec I. Urban:

 

     Pán predseda, myslím si, že všetci z toho, čo som pove-

dal, pochopili, aj  keď som sa zmýlil pri  tej veci, keď som

povedal, že  zostávajúci mandát patrí  opozícii. Jednoznačne

z toho výpočtu, ktorý som  povedal, patrí koalícii a neviem,

ako, pán poslanec Ftáčnik, ako  chcete prísť k tomu štvrtému

mandátu, keď to nemôžete zaokrúhliť na celé číslo nahor, keď

máte 3,46. Ako to chcete zaokrúhliť nahor?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Palacka.

 

     Prosím o pokoj, páni poslanci.

 

Poslanec G. Palacka:

 

     Keď pán  poslanec Urban použil analógiu  s voľbami, kde

je  prvé a  druhé skrutínium,  tak by  mal ísť do dôsledkov.

Druhé skrutínium, teda mandáty  v druhom skrutíniu sa pride-

ľujú  v poradí  podľa najväčšieho  zvyšku po  delení v prvom

skrutíniu. Najväčší zvyšok po delení  je tých 0,46, ktoré má

opozícia, a 0,37 je menšie.  Čiže v druhom skrutíniu sa pri-

delí neuplatnený mandát opozícii.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Ftáčnik.

 

 

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Chcel som  reagovať na kolegu Urbana  a potvrdiť to, čo

teraz povedal pán poslanec Palacka.  Myslím, že je to jasné,

zrozumiteľné a s touto logikou  vystúpil pán kolega Urban od

rečníckeho pultu.  Akurát to nedoviedol  k správnemu záveru,

pretože  druhé  skrutínium  sa  rozdeľuje  podľa najväčšieho

zvyšku  nerozdelených hlasov.  Ten je  najväčší v  opozícii,

preto urobil správny záver, že  mandát patrí opozícii. To je

všetko.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Myslím  si, že  keby obidva  kontrolné orgány  mali 150

členov, nemáme žiadne problémy.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Vážení  páni poslanci,  končím rozpravu  k tomuto  bodu

programu. Musím dať hlasovať  o návrhu pána poslanca Kanisa.

(Hlasy v sále.) Pardon, nechcete dať najprv odhlasovať a po-

tom prestávku?

 

     Najskôr  odhlasujeme návrh  pána poslanca  Kanisa. Však

všetci kričia, že... Hlasujeme  o návrhu pána poslanca Kani-

sa.

 

 

     Prosím, prezentujme sa a  hlasujme. (Hlasy v sále.) Po-

vedali, že mám dať hlasovať. (Hlasy v sále.) Aj pán poslanec

Mikloško povedal, že hlasujeme.

 

     Pán poslanec Kanis navrhol, aby sme hlasovali o zrušení

uznesenia, ktoré hovorí o počte.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 102 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 38 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Páni  poslanci,  je  16  hodín  10  minút, očakávam vás

o 16.20. Prestávka bude 10 minút. Žiadali ju kluby.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci,  pani poslankyne, je 16.20  hodín, je po

prestávke, prosím, budeme sa prezentovať.

 

     Prezentovalo sa 44 poslancov.

 

     Pani  poslankyne, páni  poslanci, mám  oznam o leteckej

preprave pre poslancov. Lietadlo odlieta asi o 17.00 hodine,

autobus odchádza 30 minút skôr. Rokovanie 24. schôdze Národ-

nej rady bude pokračovať 11.  februára o 9.00 hodine. Prílet

lietadla je určený na pondelok  10. februára s odletom z Ko-

šíc o 14.00 hodine a z Popradu o 14.40 hodine.

 

     Prerušujem  rokovanie a  stretneme sa  v utorok  o 9.00

hodine.

 

                    Piaty deň rokovania

      24. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                     11. februára 1997

____________________________________________________________

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     otváram rokovanie 24.  schôdze Národnej rady Slovenskej

republiky.

 

     O  ospravedlnenie na  tejto schôdzi  požiadali páni po-

slanci Hrušovský a Pokorný.

 

     Prosím, aby sme sa prezentovali.

 

     Konštatujem, že je prítomných 106 poslancov.

 

     Na dnešnej schôdzi sú overovateľmi tí, ktorí boli urče-

ní na začiatku. Upozorňujem, že prezenčné listiny uzatvárajú

overovatelia o 11.00 a 18.00 hodine.

 

     Vážené  pani  poslankyne,  páni  poslanci,  na rokovaní

dnešnej schôdze Národnej rady chcem privítať pána prezidenta

Michala Kováča. (Potlesk.) V  rokovaní budeme pokračovať zá-

konmi, ktoré pán prezident vrátil.

 

     Najskôr  sa s  procedurálnymi návrhmi  hlásia ešte páni

poslanci.

 

     Pán poslanec Šimko.

 

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Mám procedurálny návrh podľa § 24 ods. 5 zákona o roko-

vacom  poriadku. Na  návrh klubov  KDH, DÚ,  strán Maďarskej

koalície  a Spoločnej  voľby navrhujem,  aby sa  program 24.

schôdze rozšíril o nový bod programu - návrh na voľbu sudcov

Slovenskej  republiky (tlač  číslo 608).  Navrhujem, aby  sa

tento bod programu prerokoval zajtra ráno ako prvý bod prog-

ramu s tým,  že pokiaľ som informovaný, dnes  je zvolaný ús-

tavnoprávny výbor a môže tento bod prerokovať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nemusíte  zdôvodňovať.  Pán  poslanec,  samozrejme, dám

o tom hlasovať, ale potom, keď skončíme tento bod, na ktorom

sa zúčastňuje pán prezident.  Súhlasíte, aby sme teraz nemu-

seli hlasovať?

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Prosím.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa Rusnáková.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Vážený pán predseda,

 

     navrhujem zaradiť  dva body programu, nové  body v mene

troch poslaneckých klubov, a to poslaneckých klubov DÚ, Spo-

ločná voľba  a KDH. Po  vystúpení pána prezidenta  navrhujem

zaradiť nový bod, ktorý sa týka tlače 332. Je to návrh záko-

na poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Čer-

náka na  vydanie zákona Národnej  rady Slovenskej republiky,

ktorým sa dopĺňa zákon č. 192/1995 Z. z. o zabezpečovaní zá-

ujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych

podnikov a  akciových spoločností. Za  ním žiadam, aby  bolo

hlasované o ďalšom bode programu...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     ...na zaradenie...

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     ...na zaradenie, áno, je  to voľba poslancov do výborov

Národnej rady  Slovenskej republiky. Vzhľadom na  to, že nie

všetky poslanecké kluby majú zastúpenie vo výboroch Národnej

rady, a to aj v  takých dôležitých výboroch, ako je ústavno-

právny, navrhujem,  aby došlo k  voľbe a následnému  presunu

niektorých poslancov do týchto výborov. Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa,  ale o tomto sme  už raz hlasovali pri

schvaľovaní programu ako celku. Na začiatku.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán predseda,  nie, pretože to bola  len súčasť jedného

obšírnejšieho celku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dobre. Pán poslanec Brňák.

 

 

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Vážený pán  predseda, vlastne ma  predbehol vo vstupnom

slove pán poslanec Šimko a chcem sa už len - aj po splnomoc-

není poslaneckého klubu HZDS -  takisto pripojiť k návrhu na

zaradenie tohto bodu programu,  teda voľbu sudcov, a zároveň

chcem  oznámiť, že  zvolávam na dnes schôdzu ústavnoprávneho

výboru ihneď po vyhlásení obedňajšej prestávky práve na pre-

rokovanie tohto materiálu.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Duka-Zólyomi.

 

Poslanec Á. Duka-Zólyomi:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     V mene  klubu poslancov Maďarskej  koalície sa pripájam

k návrhu pani poslankyne Rusnákovej. Ja mám procedurálny ná-

vrh. Navrhujem  spojiť rozpravu k  obidvom novelám Trestného

zákona, to znamená, aby k tlači 395 a tlači 578 bola spoloč-

ná rozprava.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Benčík.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     pripájam sa k návrhu pani poslankyne Rusnákovej a odpo-

rúčam do programu zaradiť tlač 332. Podrobnosti uviedla ona.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ona vás citovala. Dobre. Takže môžeme začať.

 

     Najskôr však musím dať hlasovať  o návrhu pána Duku-Zó-

lyomiho,  ktorý navrhuje,  aby sme  obidva body  týkajúce sa

vrátených zákonov prezidentom  republiky prerokovali v rámci

rozpravy spolu. Aby bola spoločná rozprava.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 98 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

     Nehlasovali 1 poslanec.

 

     Ďakujem pekne, prijali sme tento procedurálny návrh.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     zákon  Národnej rady  Slovenskej republiky  z 26. marca

1996, ktorým sa mení a  dopĺňa Trestný zákon, vrátený prezi-

dentom Slovenskej republiky  na opätovné prerokovanie Národ-

nou radou Slovenskej republiky,

 

     ste dostali v materiáli ako  tlač 395. Jeho súčasťou je

aj rozhodnutie  prezidenta zo 4. apríla  1996 o vrátení, ako

aj schválený zákon z 26. marca toho istého roku.

 

     Keďže sme si odhlasovali, že budeme rokovať aj o druhom

vrátenom návrhu zákona, tento ste dostali ako tlač 578. Jeho

súčasťou je  aj rozhodnutie prezidenta  Slovenskej republiky

z 27. decembra 1996 o vrátení zákona, ako aj schválený zákon

zo 17. decembra 1996. A spoločnú správu máte ako tlač 578.

 

     Prosím  pána prezidenta  Michala Kováča,  aby odôvodnil

vrátenie zákonov. Nech sa páči, pán prezident.

 

     Pán prezident, chcem vás len upozorniť, že v zásade sme

schválili, že obidva návrhy prerokujeme spoločne. Vy ich má-

te pripravené samostatne, keby ste ich predniesli naraz, je-

den po druhom.

 

Prezident Slovenskej republiky M. Kováč:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     od schválenia prerokovanej novely Trestného zákona pri-

jatej 26. marca 1996 došlo k  dôležitej zmene, a to k schvá-

leniu ďalšej novely toho istého zákona, novely zo 17. decem-

bra minulého  roku. Novelu z marca  1996 budem pre stručnosť

označovať ako prvú novelu, hoci v skutočnosti je v poradí už

dvadsiata druhá, a novelu z  decembra 1996 ako druhú novelu.

Druhá  novela, až  na menšie  výnimky, sa  týka tých  istých

ustanovení  Trestného zákona  ako prvá  novela. Preto  už zo

skutočnosti, že ste prijali  zákon, ktorý v sporných ustano-

veniach obsahuje odlišné znenie ako prvý, vyplýva, že vy sa-

mi nepovažujete prvú novelu za dobrú.

 

     Z  týchto dôvodov  som očakával  ako možnosť,  že dôjde

k uzavretiu  dohody  poslaneckých  klubov,  podľa  ktorej sa

z prvej novely  vypustí 5 sporných paragrafov  a opätovne sa

prijme iba  12 zostávajúcich ustanovení. Tým  by sa otvorila

cesta rokovať o druhej novele a za uvedených predpokladov by

som sa mohol vzdať slova k prvej novele. Žiaľ, o nijakej do-

hode som nebol informovaný, preto svoje výhrady k prerokúva-

nej problematike musím predniesť. Keďže však prijatie druhej

novely  zreteľne svedčí  o zmene  vášho názoru  na správnosť

a potrebnosť  prvej  novely,  môžem  byť  v  tomto vystúpení

stručnejší.  Aby  som  sa  neopakoval,  ústavnoprávny rozbor

problematiky prednesiem  k druhej novele.  Pritom poukazujem

na moje  rozhodnutie zo 4. apríla  1996, ktoré podrobne odô-

vodňuje  moje výhrady  k prvej  novele. Na  tomto stanovisku

v plnom  rozsahu zotrvávam.  To platí  aj o  mojom názore na

rozpor §  92a, 92b, 98,  127a a 127b  s ustanoveniami ústavy

zakotvujúcimi základné ľudské práva a slobody i ďalšie prin-

cípy právneho štátu, najmä princíp právnej istoty, na rozpor

uvedených paragrafov s princípmi demokracie a na to, či pri-

jatie citovaných ustanovení je pre ochranu štátu nevyhnutné.

 

     Vážená Národná rada,

 

     vzhľadom  na rozpornosť  názorov na  posudzovanú novelu

a preto, aby  som sa v tomto  rozhodnutí opieral o vedomosti

a poznatky tých, ktorí sú  osobitne kvalifikovaní, a teda aj

povolaní na posúdenie skúmanej novely, požiadal som o stano-

visko katedru  trestného práva bratislavskej  právnickej fa-

kulty. Musím konštatovať, že  jej stanovisko prijaté 18. ap-

ríla 1996  vyjadruje ostrú kritiku  novely Trestného zákona.

Stanovisko uvádza, že  doteraz existujúca forma trestnopráv-

nej ochrany je dobrá a dostačujúco schopná chrániť Slovenskú

republiku, jej  ústavné zriadenie, samostatnosť,  územnú ce-

listvosť a obranyschopnosť. Ustanovenia § 92a, 92b a 98, ci-

tujem, "sú nezrozumiteľné,  nejednoznačné, s možnosťou rôzne

širokých a účelových výkladov. Výrazové prostriedky sú neur-

čité, takmer  tak elastické, že  sa dá do  ich rámca vtesnať

všetko". Koniec citátu.

 

     Ako príklad  stanovisko uvádza § 98  s neurčitým pojmom

"nepravdivá  informácia".  Vedci  z  oblasti trestného práva

upozorňujú, že,  citujem, "obsah niektorých  ustanovení, na-

miesto toho,  aby chránil záujmy občana,  je namierený proti

nemu".  Vágne alebo  nepresné predpisy,  citujem, "by  mohli

viesť k zneužívaniu trestného práva, k prenasledovaniu poli-

tických  protivníkov a  umožňovaniu účinného diskriminovania

určitých skupín ľudí  trestným postihom". Uvedené stanovisko

dochádza k záveru, že, citujem: "Predmetná novela sa usiluje

riešiť politické, ale  aj ekonomické problémy kriminalizova-

ním (novými skutkovými podstatami) a penalizovaním (zvyšova-

ním trestných sankcií), ktoré  sa ukázali ako neúčinné." Po-

tiaľ katedra trestného práva.  Obdobné stanovisko zaujalo aj

Združenie sudcov i ďalší odborníci.

 

     K uvedeným stanoviskám dodávam,  že trestné činy, ktoré

boli touto novelou zaradené do prvej hlavy Trestného zákona,

v takejto podobe  prvý raz u  nás zaviedol zákon  na ochranu

ľudovodemokratickej  republiky z  roku 1948.  Ale už  v roku

1956 bol rad ustanovení citovaných v § 92a posudzovaného zá-

kona preradený z prvej hlavy, t. j. z tzv. kontrarevolučných

trestných činov, do iných hláv Trestného zákona, najmä medzi

trestné činy proti poriadku  vo verejných veciach. Vývoj po-

kračoval  v roku  1961. Ak  však teraz,  7 rokov po novembri

,89, vraciame do prvej  hlavy Trestného zákona skutkové pod-

staty, ktoré medzi trestnými  činmi proti republike nepotre-

boval ani  totalitný režim, postupujeme  zjavne nielen proti

celkovému  procesu dekriminalizácie,  ale predovšetkým proti

procesu depolitizácie trestných  činov. Trestné skutky všeo-

becne kriminálneho  charakteru sa v  prípade ťažko preukáza-

teľného  motívu  menia  z  bežných  kriminálnych deliktov na

trestné činy proti republike, t. j. na trestné činy politic-

kého charakteru. Nemôžem vás, ktorí budete opätovne rozhodo-

vať o  prijatí alebo neprijatí zákona,  neupozorniť na tento

významný obrat a na jeho možné dôsledky.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     z  ustanovení,  ktoré  zaručujú  slobodu prejavu, právo

prijímať  a  rozširovať  informácie,  slobodu  združovania a

zhromažďovania,  pripúšťa  ústava  v taxatívne  vymenovaných

prípadoch výnimky.  Predpoklady na použitie  týchto výnimiek

nie sú  splnené. Tento názor bližšie  odôvodním v druhom vy-

stúpení. Tak či onak, určité  výnimky možné sú. Naproti tomu

článok 17 odsek 2 ústavy nepripúšťa nijakú výnimku zo zákazu

pozbaviť občana slobody len  pre neschopnosť dodržať zmluvný

záväzok. Ustanovenie § 127a  posudzovaného zákona však stíha

trestom odňatia slobody aj toho, kto poruší zmluvou prevzatú

povinnosť. Ak v prípadoch ustanovení zaradených do novelizo-

vanej prvej hlavy Trestného zákona  bolo možné, i keď bezdô-

vodne, aspoň  sa pokúšať o  ústavnú argumentáciu, v  prípade

§ 127a  to možné  nie je.  Väzenie pre  dlžníkov poznal raný

stredovek, ale ešte v  stredoveku všetky kultúrne štáty túto

inštitúciu zrušili. Kam sa chceme  zaradiť, ak ju na sklonku

druhého tisícročia obnovíme?

 

     Jediný  argument na  podporu trestných  činov uvedených

v § 127a a 127b, ktorý som dosiaľ počul, poukazuje na to, že

páchateľ seba  alebo iného obohatil. Je  to chybný argument,

pretože obohatenie sa je vnútornou súčasťou každého nezapla-

tenia  dlhu.   Je  rozdiel  medzi   dočasným  obohatením  sa

v dôsledku platobnej neschopnosti dlžníka a medzi obohatením

na základe  podvodného konania. Pritom  trestný čin podvodu,

ale napríklad aj trestné činy poškodzovania veriteľa, machi-

nácie pri konkurznom a  vyrovnávacom konaní a podobne platný

Trestný zákon obsahuje. Ak sa riadnym rozborom týchto a ďal-

ších  skutkových podstát  dospeje k  záveru, že  nepokrývajú

všetky nekalé  konania spojené s  privatizáciou, s dotáciami

atď., nebudem  mať námietky proti  uzákoneniu takých skutko-

vých podstát, ktoré budú stíhať podvodné alebo s machinácia-

mi spojené konanie páchateľa.  Ale posadiť do väzenia dlžní-

ka, ktorý má momentálne prázdnu peňaženku, a navyše poskyto-

vať takúto ochranu len niektorým subjektom a nie všetkým ve-

riteľom je zjavne protiústavné.

 

 

 

     Vážená Národná rada,

 

     dvadsiata druhá novela Trestného zákona, z toho dvanás-

ta novela od roku 1989, sa viac ako predchádzajúce vyznačuje

nekoncepčnosťou.  Ani tejto  novele nepredchádzalo  seriózne

analytické  zhodnotenie, ktoré  by plne  dokázalo potrebnosť

nových  opatrení. Nepredchádzala  jej ani  široká komparácia

s právnymi  poriadkami vyspelých  demokratických krajín. Vy-

hlásenie hovorcu ministra spravodlivosti publikované 18. ap-

ríla  1996 na  rozdiel od  chybných údajov  dôvodovej správy

preukázalo, že posudzované ustanovenia  novely nie sú zhodné

s konkrétnymi ustanoveniami trestných  zákonov iných štátov.

Pravdaže, každý  štát sa chráni pred  trestnými činmi, ktoré

sú namierené proti  nemu, ale to robí aj  náš doteraz platný

Trestný zákon. Demokratické štáty Európy však neporušujú Do-

hovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

 

     Vážená Národna rada,

 

     ustanovenia §  92a, 92b, 98, 127a  a 127b nezodpovedajú

predpokladom a požiadavkám, ktoré  sa kladú na trestnoprávne

zákonodarstvo v  demokratickom štáte. Žiadam  vás preto, aby

ste novelu Trestného zákona z 26. marca 1996 schválili s vy-

pustením uvedených ustanovení.

 

     Teraz prednesiem úvodné slovo k druhej novele.

 

     Situácia, keď zákonodarný zbor v bezprostrednej časovej

nadväznosti opätovne prerokúva dve  novely toho istého záko-

na, vrátené prezidentom republiky, týkajúce  sa - až na nie-

ktoré výnimky - tých istých ustanovení, nemá u nás a pravde-

podobne ani inde obdobu.  Preto problémy, ktoré vznikli, ne-

môžem považovať na odstránené.

 

     Pri opätovnom rozhodovaní  o posudzovanej novele Trest-

ného zákona si musíme dať  odpoveď na niekoľko otázok. Prvou

a základnou je otázka, či  náš Trestný zákon  chráni Sloven-

skú  republiku,  jej  ústavné  zriadenie,  územnú celistvosť

a obranyschopnosť.  Platný Trestný  zákon má  v prvej hlave,

ktorá obsahuje trestné činy  proti republike, 15 ustanovení.

Ochrane štátu  je venovaná aj celá  hlava o trestných činoch

vojenských. A republiku svojím  obsahom chráni aj rad trest-

ných  činov proti  poriadku vo  verejných veciach, uvedených

v tretej  hlave Trestného  zákona. Nemožno  teda povedať, že

Slovenská republika nie je normami trestného práva dostatoč-

ne chránená  a že dva nové  paragrafy 92a a 92b  jej ochranu

kvalitatívne zvýšia.

 

     Druhá  podstatná otázka  znie, či  citované ustanovenia

novely Trestného  zákona obmedzujú základné  občianske práva

a slobody.  Odpoveď nie  je problematická,  lebo aj dôvodová

správa k  návrhu zákona uvádza, že  ide o obmedzenia občian-

skych práv, ale považuje ich za také, ktoré zodpovedajú prí-

pustným výnimkám.

 

     A  tu sa  dostávame k  tretej otázke,  a to, či uvedené

ustanovenia  naozaj zodpovedajú  našej ústave.  Podľa článku

24 ods. 4  a článku 28 ods. 2  ústavy slobodu prejavu, právo

prijímať  a rozširovať  informácie a  slobodu zhromažďovania

možno obmedziť iba vtedy, ak je to nevyhnutné na ochranu zá-

ujmov v týchto ustanoveniach presne vyrátaných. V posudzova-

nom  prípade ide  zrejme  o  ochranu bezpečnosti  štátu. Ani

dôvodová správa, ani obsah  prerokúvania návrhu novely v Ná-

rodnej  rade,  ani  výsledky  prerokúvania môjho rozhodnutia

v parlamentných výboroch  nezdokumentovali nevyhnutnosť váž-

nych obmedzení  základných ľudských práv,  ktoré posudzované

ustanovenia obsahujú. Obranná  doktrína Slovenskej republiky

konštatuje, že náš štát  nemá vonkajšieho nepriateľa. Z toho

vyplýva, že uvedené nové  ustanovenia môžu byť namierené iba

proti  vnútornému  nepriateľovi.  Ale  na  varovné  výsledky

trestného  stíhania tzv.  vnútorných nepriateľov  z nedávnej

minulosti sa ešte príliš dobre pamätáme.

 

     Štvrtá otázka si žiada odpoveď na to, či formulácia po-

sudzovaných  ustanovení zodpovedá  princípom právneho  štátu

v zmysle článku  1 ústavy, a to  predovšetkým jednému z jeho

základných znakov, ktorým je  právna istota. Tieto postuláty

si  vyžadujú  jasne  a  presne  formulované zákony. Osobitne

a niekoľkonásobne  je  táto  požiadavka  dôležitá v trestnom

práve. Klasická  právna zásada, podľa  ktorej niet trestného

činu bez zákona, vyjadrená aj v článku 49 našej ústavy, bez-

podmienečne vyžaduje,  aby zo zákona samotného,  a nie z vý-

kladových  smerníc či  z iných  bežne nedostupných prameňov,

mohol  občan spoľahlivo  zistiť, či  jeho konanie  zodpovedá

právu, alebo či je trestným činom. Spory o výklad posudzova-

ných ustanovení,  ktoré odzneli na  pôde tohto zákonodarného

orgánu i  jeho výborov, ale aj  na stránkach tlače, ukazujú,

že už teraz,  teda predtým, ako zákon nadobudol účinnosť, sú

názory na  ich obsah a  dosah rôznorodé, ba  až protichodné.

Ale požiadavky ústavy na  trestné právo nepripúšťajú ustano-

venia, ktoré nedávajú jednoznačnú  odpoveď na rad základných

otázok.  Široko   a  nepresne  formulované   ustanovenia  sa

v trestnom práve označujú ako  takzvané gumové skutkové pod-

staty. Nemôžeme však pripustiť, aby sa ustanovenia Trestného

zákona  naťahovali  alebo  sťahovali  ako  guma. Taká právna

úprava nezodpovedá požiadavkám právneho štátu.

 

     Odpovede na štyri predchádzajúce otázky nám súčasne dá-

vajú odpoveď  na piatu, záverečnú základnú  otázku, a to, či

takéto ustanovenia Trestného zákona zodpovedajú potrebám de-

mokratického vývoja  našej spoločnosti. Netreba  široko odô-

vodňovať,  že neústavné  obmedzovanie základných občianskych

práv a slobôd, možnosť širokého a rôznorodého výkladu trest-

ných ustanovení  a z toho vyplývajúca  možnosť ich zneužitia

sú v rozpore s princípmi  demokracie, a preto vážne spochyb-

nia naše vyhlásenia o smerovaní medzi demokratické štáty Eu-

rópy.

 

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     formulácie  ustanovení  uvedených   v  paragrafoch  92a

a 92b sú  aj v druhej novele  zákona nepresné, umožňujú roz-

ličný výklad, preto nezodpovedajú požiadavkám jasnosti a ur-

čitosti. Uvedený  stav malo odstrániť  vymedzenie niektorých

pojmov, uvedené v § 89 ods.  22 až 25, ale dosiahol sa pravý

opak.  Predovšetkým pojem  "ústavné zriadenie"  je vymedzený

v zjavnom rozpore  so skutočným obsahom tohto  pojmu. Za ús-

tavné vzťahy možno považovať  iba tie, ktoré upravuje ústava

alebo iný ústavný zákon, napríklad vzťahy medzi Národnou ra-

dou, prezidentom, vládou, Ústavným  súdom a podobne, ale nie

inštitúcie a vzťahy medzi  tými inštitúciami, ktoré sú upra-

vené  iba v  bežných  zákonoch,  prípadne až  v podzákonných

predpisoch. Preto nemožno prijať  ako súčasť ústavného zria-

denia  štruktúry ministerstiev,  ich kompetencie  a vzájomné

vzťahy, keď tieto upravuje iba obyčajný a nie ústavný zákon,

a z  toho istého  dôvodu ani  územné a  správne usporiadanie

štátu, ani organizáciu miestnej štátnej správy a podobne.

 

     Za veľmi zlé považujem vymedzenie pojmu "hromadný nepo-

koj". Nežiaduco široký obsah tohto ustanovenia ste si uvedo-

movali už pri jeho  schvaľovaní, preto ste sa pokúsili pred-

vídateľný dosah zmierniť negatívne formulovanou druhou vetou

odseku 23.  Ale dosiahli ste  opak. Vylúčil sa  síce trestný

postih ekonomicky motivovaného  štrajku, ale pomocou kontra-

argumentácie z  takto formulovaného ustanovenia  vyplýva, že

iné druhy štrajku, ak  ohrozujú majetok podnikateľa, sú hro-

madným nepokojom. Lenže majetok firmy ohrozuje každý štrajk.

Preto iné  druhy štrajku, ktoré sú  všeobecne známe, ako na-

príklad solidárny štrajk, štrajk  proti určitému postupu ma-

nažmentu,  vrátane  bezdôvodného  prepúšťania,  alebo štrajk

zodpovedajúci špecificky našim pomerom,  ako je štrajk proti

konkrétnemu spôsobu privatizácie,  by boli trestne postihnu-

teľné. Nie dosť, že naše  štrajkové právo sedem rokov po no-

vembri '89 ešte stále upravuje  iba štrajk v spore o uzavre-

tie kolektívnej zmluvy, ale  my z organizátorov iných štraj-

kov ideme za určitých okolností  robiť zločincov a zo štraj-

kujúcich ich spolupáchateľov alebo pomocníkov.

 

     Výzva na hromadné  neplnenie povinností uložených podľa

zákona je trestným činom  podnecovania už podľa dosiaľ plat-

ného § 164 Trestného zákona, preto je § 92b nadbytočný. Pri-

tom postih  za trestný čin podnecovania  nemá nežiaduce pod-

farbenie politického procesu proti tzv. vnútornému nepriate-

ľovi. Nie je úlohou  trestného zákonodarstva, aby sa trestné

skutky všeobecne kriminálneho charakteru iba v dôsledku ťaž-

ko preukázateľného  motívu menili na trestné  činy proti re-

publike, t.  j. na trestné činy  politického charakteru. Ná-

sledky  tohto postupu  by nepomohli  ochrane republiky,  ale

viedli by k negatívnemu postoju k nej.

 

     Mimoriadne nepriaznivé dôsledky  bude mať zavedenie no-

vého trestného pojmu "územná jednotnosť" popri pojme "územná

celistvosť" do § 92a a 92b. Keďže základné ustanovenia, a to

§ 92, obsahuje iba druhý z týchto pojmov, vážne sa spochybní

doterajší výklad, ktorý pod  územnou celistvosťou rozumel aj

jednotu štátneho  územia v zmysle  článku 3 ústavy.  Pretože

teraz bude  obsah územnej celistvosti  a územnej jednotnosti

rozdielny a keďže základné ustanovenie § 92 postihuje za ná-

silné  skutky iba  útoky proti  územnej celistvosti, znamená

to, že naozaj vážne násilné akcie proti územnej jednotnosti,

ktoré  bezpochyby treba  výrazne sankcionovať,  nebude možné

podľa § 92 postihnúť.  Namiesto posilnenia ochrany republiky

by takto  došlo k jej  vážnemu oslabeniu. Nie  je teda možné

nedostatočne  pripravenou  čiastkovou  novelou  zasiahnuť do

tých ustanovení Trestného zákona,  ktoré sú teóriou i praxou

overené a pre štát i jeho občanov potrebné.

 

 

 

     Vážená Národná rada,

 

     druhá  novela  aj  po  úpravách,  ktoré  boli  vykonané

v priebehu jej  parlamentného schvaľovania, má  i ďalšie zá-

važné nedostatky, a to  nielen terminologické. Nie je predsa

možné  mechanicky odpísať  dôvodovú správu  k prvej  novele,

ktorá mala iné ustanovenia, a odôvodňovať tým nové paragrafy

druhej novely. Nie je  možné donekonečna tvrdiť, že postupu-

jeme obdobne ako iné krajiny Európy, bez riadneho porovnania

zahraničnej  a našej  novej úpravy.  Nie je  možné po vážnom

proteste  predstaviteľa  Švédskeho  kráľovstva  z  odpísanej

dôvodovej správy na jednom  mieste poukázanie na Švédsko vy-

pustiť, ale na inom  mieste ho ponechať. Viackrát požadované

riadne porovnanie všetkých  skutkových znakov paragrafov 92a

a 92b i s nimi  súvisiacich ustanovení so zahraničnými úpra-

vami sa neuskutočnilo. Dôvod  je zrejmý: proklamovaná kompa-

tibilita nejestvuje.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     nezastávam názor, že v  čase, keď sa pripravuje rekodi-

fikácia Trestného zákona, je potrebné prijímať čiastkovú no-

velu.  A nie  som ani  toho názoru,  že by  to bolo potrebné

z dôvodu nedostatku ochrany nášho štátu, jeho štátneho zria-

denia.  Aj súčasne  platný Trestný  zákon poskytuje potrebnú

ochranu bezpečnosti štátu. Zavedením ďalších skutkových pod-

stát sa  nezvyšuje ochrana Slovenskej  republiky, naopak, na

významnom úseku sa znižuje a inde sa vytvára priestor na ne-

odôvodnené zásahy do slobôd občanov. Tým sa ohrozujú základy

právneho štátu. Ide o také  zásahy, ktoré sú podľa môjho ná-

zoru v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Ak má byť na-

še trestné zákonodarstvo  moderným a efektívnym prostriedkom

ochrany občanov, právnických osôb a štátu a ak má byť na ná-

ležitej úrovni, je potrebné,  aby zodpovedalo viacerým pred-

pokladom. Medzi ne  patrí predovšetkým jasnosť, jednoduchosť

a zrozumiteľnosť  právnych   noriem,  rešpektovanie  morálky

a etiky, plný súlad s  Ústavou Slovenskej republiky, s prin-

cípmi  demokracie,  ochrany  osobnosti  človeka  i jeho práv

a slobôd a rešpektovanie medzinárodných záväzkov. Okrem toho

treba  uznávať a  realizovať požiadavku,  aby Trestný  zákon

zodpovedal skutočným potrebám  života spoločnosti, aby zasa-

hoval svojimi  prostriedkami iba vtedy, ak  je to nevyhnutne

potrebné na ochranu občanov  i celej spoločnosti pred krimi-

nálnymi činmi, teda aby riešil problematiku, ktorá prislúcha

trestnému právu a nie iným právnym disciplínam.

 

     Z uvedených  dôvodov som vám  navrhol napriek tomu,  že

nemám námietky voči dvanástim paragrafom postihujúcim hospo-

dársku kriminalitu, aby ste  pri opätovnom prerokúvaní druhú

novelu Trestného  zákona neschválili ako  celok. Súčasne som

vám navrhol  aj druhé riešenie,  a to vypustenie  § 92a, 92b

a odsekov 22 až 25 v § 89.

 

     Vážená Národná rada,

 

     som  presvedčený, že  aj napriek  súčasnej situácii  na

vnútropolitickej scéne dokážete  pri posudzovaní mojich pri-

pomienok k takej závažnej  právnej norme, akou Trestný zákon

nepochybne  je,  zohľadniť  nezaujaté  stanoviská odborníkov

z oblasti trestného práva a  neuprednostníte pri svojom roz-

hodovaní  politické  hľadisko.  Uvedomte  si,  že  nejde len

o preukázanie početnej prevahy, ktorú  tí, čo ste 17. decem-

bra minulého roku za novelu hlasovali v parlamente, nesporne

máte, ale  o to, aby ste  svojimi rozhodnutiami dokázali, že

Slovenská republika  je a aj  v budúcnosti chce  byť právnym

štátom s demokratickými inštitúciami. Sloboda občanov, najmä

sloboda zhromažďovania a sloboda prejavu, je základným atri-

bútom zmien, ktoré sa uskutočnili v roku 1989. Urobme všetko

pre to, aby zostali nedotknuté.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu prezidentovi.

 

     Ako spoločný  spravodajca za výbory bol  určený pán po-

slanec  Cuper. Prosím  pána predsedu  výboru, aby predniesol

výsledky z prerokovania vo výboroch.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     milé dámy,

     vážení páni poslanci,

 

     nebudem  vám čítať  spoločnú správu,  ktorú ste dostali

pod číslom  395a, ktorá bola správou  všetkých výborov okrem

mandátového a imunitného výboru  a výboru pre nezlučiteľnosť

funkcií ústavných činiteľov a vyšších štátnych funkcionárov.

V tejto správe nebolo zaujaté  stanovisko výbormi pre finan-

cie, rozpočet a menu,  pre pôdohospodárstvo, pre zdravotníc-

tvo a sociálne  veci, pre obranu a bezpečnosť  a pre vzdela-

nie, vedu a  kultúru vzhľadom na to, že  nehlasoval vtedy za

spoločnú správu  dostatočný počet členov  výboru. Jediný vý-

bor, ktorý zaujal stanovisko, bol výbor pre životné prostre-

die a ochranu prírody, ktorý vyslovil nesúhlasné stanovisko.

 

 

     Vzhľadom na skutočnosti, že  medzi tým, keď sa opätovne

vrátená novela Trestného zákona, tlač 395, nedostala na pre-

rokovanie, bola navrhovateľmi daná nová novela Trestného zá-

kona. Keďže o tomto bode programu rokujeme ešte podľa staré-

ho rokovacieho poriadku, odporúčam prvú novelu neschváliť.

 

 

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte mi,  aby som vám  predniesol aj druhú  spoločnú

správu,  ktorú ste  dostali ako  tlač 578a.  Je to  spoločná

správa Ústavnoprávneho  výboru Národnej rady  Slovenskej re-

publiky, resp. iných výborov Národnej rady Slovenskej repub-

liky podľa vlastného uváženia o výsledku prerokovania zákona

Národnej  rady  Slovenskej  republiky  zo  dňa  17. decembra

1996, ktorým sa mení a  dopĺňa Trestný zákon, vrátený prezi-

dentom Slovenskej republiky  na opätovné prerokovanie Národ-

nou radou Slovenskej republiky, ktorý máte ako tlač 578a.

 

     Zákon Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 17. de-

cembra 1996, ktorým sa mení  a dopĺňa Trestný zákon, vrátený

prezidentom  Slovenskej republiky  na opätovné  prerokovanie

Národnou radou  Slovenskej republiky, pridelil  predseda Ná-

rodnej  rady  Slovenskej  republiky  rozhodnutím  číslo 1355

z 30. decembra 1996 na prerokovanie  v lehote do 24. januára

1997 Ústavnoprávnemu výboru  Národnej rady Slovenskej repub-

liky s  tým, že ostatné výbory  Národnej rady Slovenskej re-

publiky môžu uvedený vrátený zákon prerokovať podľa vlastné-

ho uváženia.

 

     Zákon Národnej rady Slovenskej  republiky zo 17. decem-

bra  1996, ktorým  sa mení  a dopĺňa  Trestný zákon, vrátený

prezidentom  Slovenskej republiky  na opätovné  prerokovanie

Národnou  radou  Slovenskej  republiky, tlač  578,  preroko-

val Ústavnoprávny  výbor Národnej rady  Slovenskej republiky

22. januára 1997.  Do dňa  vyhotovenia  spoločnej  správy od

iných výborov uznesenie doručené nebolo.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

vyslovil súhlas so zákonom Národnej rady Slovenskej republi-

ky zo dňa 17. decembra 1996, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný

zákon. Neodporučil prijať zmeny  uvedené v rozhodnutí prezi-

denta  Slovenskej  republiky  z   27.  decembra  1996  číslo

6089/1996-80-302 o vrátení zákona zo 17. decembra 1996, kto-

rým sa mení a dopĺňa Trestný zákon, a odporučil zákon Národ-

nej rady  Slovenskej republiky zo 17.  decembra 1996, ktorým

sa mení a dopĺňa Trestný zákon, v súlade s článkom 87 ods. 3

Ústavy Slovenskej republiky  po opätovnom prerokovaní schvá-

liť.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi.

 

     Vážené pani poslankyne, páni  poslanci, do rozpravy som

dostal písomné prihlášky  k tlači 395 za kluby  MK plus MKDH

pán  poslanec  Duka-Zólyomi,  z  poslancov  pán Čarnogurský.

A k tlači 578 za klub Spoločná voľba pán poslanec Benčík, za

DÚ pán  poslanec Jozef Moravčík.  Z poslancov sa  prihlásili

pán poslanec  Volf a opäť pán  poslanec Čarnogurský. Otváram

k tomuto  bodu  rozpravu  s  tým,  že  prosím  pána poslanca

Duku-Zólyomiho.

 

Poslanec Á. Duka-Zólyomi:

 

     Vážený pán prezident,

     vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     s vaším dovolením, vyslovím sa k obidvom novelám Trest-

ného zákona súčasne. Opäť  máme pred sebou zákon, presnejšie

novelu Trestného zákona, ktorá  je v rozpore s ustanoveniami

Ústavy Slovenskej republiky a ustanoveniami Európskeho doho-

voru  o ochrane  ľudských práv  a základných  slobôd. Zákon,

ktorého § 92  a 98 sú v rozpore  so základnými princípmi de-

mokracie,  porušujú  slobodu   prejavu,  slobodu  informácií

a slobodu zhromažďovania.

 

     Opäť rokujeme o zákone,  ktorého prvé prijatie vyvolalo

veľký rozruch, silný ohlas a  ostrú kritiku nielen medzi ob-

čanmi u nás doma, ale aj v zahraničí, najmä v členských štá-

toch Európskej únie, v Európskom parlamente a v Rade Európy.

Dokázalo sa, že takto prijatá právna norma len sťažuje cestu

Slovenskej  republiky do  európskych politických,  hospodár-

skych a bezpečnostných  štruktúr. Pôvodní autori, predklada-

telia novely Trestného zákona a  všetky tie poslankyne a po-

slanci Národnej rady, ktorí hlasovali  za tento zákon, by sa

mali  prebudiť a  zamyslieť sa  nad tým,  akým smerom,  akým

spôsobom bude kráčať spoločensko-politický vývoj, respektíve

demokratizácia na  Slovensku, ak prácu,  snahy a rozmýšľanie

občanov republiky budú riadiť, regulovať a obmedzovať disku-

tované  ustanovenia, presnejšie  tri paragrafy  predloženého

zákona.

 

     Prezidentom  republiky kritizované  ustanovenia nápadne

pripomínajú  praktiky a  metódy päťdesiatych  rokov, ktorých

cieľom  je vyvolať  strach a  stupňovať napätie spoločnosti.

Vždy ten, ktorý je pri moci,  bude rozhodovať o tom, do akej

miery budú akceptované iné  názory, iné rozmýšľanie, sloboda

prejavu,  právo  vyjadrovať  vlastné  názory slovom, písmom,

tlačou  alebo iným  spôsobom. Iniciátormi  tohto zákona boli

poslanci Slovenskej národnej  strany, ktorí nikdy neskrývali

svoje predstavy a zámery,  jednoznačne deklarovali svoje ná-

rodné a nacionalistické názory a plány. Od zrodu tejto nove-

ly sa už viacnásobne dokázalo, akým mocenským cieľom má slú-

žiť  takto upravený  zákon.  Komu  a jednoznačne  proti čomu

a proti ktorým občanom republiky.

 

     Na viacerých medzinárodných fórach už odznelo, že nikto

neohrozuje Slovenskú republiku. Je  to zakotvené aj v Obran-

nej doktríne Slovenskej republiky. Sám premiér vlády, aj mi-

nister zahraničných  vecí vyhlásili, že  Slovensko nemá von-

kajšieho  nepriateľa.  Avšak  prijatý  Trestný  zákon a jeho

dôvodová  správa potom  potvrdzujú, že  Slovensko má svojich

vnútorných nepriateľov.  Zrejme sú to  občania alebo skupiny

občanov,  ktorí nesúhlasia  so súčasnou  politikou vládnucej

moci.

 

     To, že niektorí  vrcholoví politickí predstavitelia za-

radili do  tejto skupiny aj  maďarskú komunitu na  Slovensku

a ich legitímnych predstaviteľov, môžem medziiným dokázať aj

nasledujúcimi faktmi.  Predseda cteného snemu  vo svojom vy-

hlásení pred začiatkom 20.  schôdze Národnej rady Slovenskej

republiky  v októbri  minulého roka  sa jednoznačne priznal,

jasne potvrdil, že Trestný zákon  v takejto forme je v prvom

rade nevyhnutný proti maďarskému spoločenstvu a ich predsta-

viteľom na Slovensku.

 

     V tom istom mesiaci počas  rokovania na 20. schôdzi Ná-

rodnej  rady Slovenskej  republiky zas  podpredseda Národnej

rady Marián Andel tu na pôde zákonodarného zboru prezentoval

nielen svoju  protimaďarskú  nenávisť, ale jasne dal najavo,

kto je  podľa neho hlavným  nepriateľom tohto štátu.  Z toho

potom vyplýva nutnosť prijatia  Trestného zákona v predlože-

nom znení, zvlášť uplatnenie obsahu § 92 a 98.

 

     Dokonca predseda Slovenskej  národnej strany po prijatí

druhej novely Trestného zákona s radosťou vyslovil, že odte-

raz sa  môže tvrdo vystupovať  proti tým, ktorí  chcú rozbiť

celistvosť a  zrušiť suverenitu a  štátnosť tejto republiky.

Neskrýval svoj  názor, že v prvom  rade myslí na politických

predstaviteľov maďarského spoločenstva.

 

     Čo s takými nezmyselnými,  zákernými a nebezpečnými vý-

rokmi, ktoré narobia nehorázne škody pre Slovenskú republiku

doma i v zahraničí? Rozhorčene ich odmietame a rázne ich od-

sudzujeme. Je to poľutovaniahodný  jav a je prekvapujúce, že

niektorí majú strach z  maďarskej menšiny, z jednej desatiny

celého obyvateľstva Slovenskej republiky.

 

     Primitívne  rozmýšľajúc,  by  sme  mohli  byť hrdí, ale

vskutku je  to obraz nesmierne smutný,  veď sme tiež občania

Slovenskej  republiky  a  podľa  Ústavy Slovenskej republiky

rovnoprávni. Odmietame takéto  triedenie. Tieto fakty predo-

všetkým potvrdzujú úbohosť tých, ktorí - vyzbrojení takýmito

názormi a plánmi - mienia kráčať do Európy. Kto ohrozuje ce-

listvosť, samostatnosť a suverenitu  tejto republiky? Kto je

vnútorný  nepriateľ v  tomto štáte?  Je to  nebezpečná cesta

a tanec na  veľmi tenkom ľade.  Uvedomujeme si vôbec  účinok

a následky praktickej aplikácie predloženého Trestného záko-

na? Bude  mať nedomysliteľný vplyv na  vývoj a budúcnosť zá-

kladných slobôd  a ľudských práv rôznych  vrstiev našej spo-

ločnosti.  Zasiahne každého  inak zmýšľajúceho, toho, kto má

kritické názory na nedostatky a problémy demokratizácie spo-

ločnosti.

 

     Obmedzením  slobody prejavu  a slobodného  rozširovania

informácií bude zasiahnuté  celé spektrum masmédií. Postupne

bude  paralyzovaná  možnosť  činnosti  občianskych  združení

a organizácií, resp. mimovládnych  organizácií. Vytvára mož-

nosť  negatívnych   zásahov  a  obmedzení   základných  práv

a slobôd  odborárov, odborových  organizácií. Predstavitelia

vyše milióna členov odborárov  na Slovensku si uvedomujú, že

ich činnosť  sa zakladá na slobode  vyjadrovania názorov, na

práve získavania informácií,  slobody združovania a zhromaž-

ďovania.

 

     Plne  sa stotožňujeme s kritikou  a obavami  odborových

zväzov na Slovensku a ich výzvou, aby Národná rada zabránila

nadobudnutie účinnosti uvedených paragrafov Trestného zákona

v záujme zachovania právnej istoty občanov Slovenskej repub-

liky.

 

     Odôvodnenie  prezidentom republiky  vráteného zákona je

urobené vecne, logicky a dôkladne. V danej situácií je jedi-

né rozumné riešenie, aby sme akceptovali jeho návrh vypustiť

článok I  bod 6,  t. j. § 92a a 92b,  bod 7,  t. j.  § 98  a

bod 9, to je § 127a a 127b.

 

     My, poslanci Maďarskej  koalície, podporujeme preziden-

tom republiky navrhované zmeny.

 

     Vážená Národná rada,

 

     na decembrovej  schôdzi 17. decembra  1996 Národná rada

veľmi  neobvyklým spôsobom  prijala ďalšiu  novelu Trestného

zákona. Musíme si byť vedomí  toho, že prijatím tejto druhej

novely  ctený snem  porušil pravidlá  legislatívneho postupu

Národnej rady Slovenskej republiky  a tiež Ústavu Slovenskej

republiky, resp. svoj vlastný rokovací poriadok. Národná ra-

da konala protizákonne. Totiž  prijatím prvej novely pôvodné

znenie  Trestného  zákona  číslo  140/1961  Zb. bolo zrušené

a súčasne bola  uzákonená nová podoba zákona,  ktorá je prá-

voplatná pre Národnú radu Slovenskej republiky, nezávisle od

toho, že  zákon nenadobudol účinnosť z  dôvodu, že prezident

republiky ho zatiaľ nepodpísal.  Jednoducho Národná rada ne-

mala právo opäť novelizovať pôvodné znenie. Vznikla paradox-

ná situácia, ktorá  značne spochybňuje vierohodnosť činnosti

najvyššieho zákonodarného orgánu Slovenskej republiky.

 

     Ako  sa dalo  očakávať, prezident  republiky nepodpísal

druhú novelu  Trestného zákona a vrátil  ju Národnej rade na

opätovné prerokovanie. Takto vznikla v parlamente Slovenskej

republiky veľmi zvláštna, kuriózna situácia. Poslanci Národ-

nej rady  majú pred sebou dva  prezidentom republiky vrátené

zákony toho  istého charakteru, ktorých pôvodom  je ten istý

zákon - Trestný zákon  číslo 140/1961 Zb. Musím konštatovať,

že obidve verzie sú neprijateľné.  Napriek tomu, že táto po-

sledná je o  niečo miernejšia a neobsahuje §  98, ale aj tak

je nebezpečná, lebo ide o  útok proti základným ľudským prá-

vam  a slobodám,  resp. ohrozuje  slobodný prejav politickej

vôle.

 

     Neskrývaným  zámerom  vládnej  moci  je  vyvolať strach

a takým spôsobom ovládať občiansku spoločnosť republiky.

 

     Vážené poslankyne, vážení  poslanci, uvedomujeme si ná-

sledky medzinárodného ohlasu a  kritiky v súvislosti s týmto

zákonom? Hodnotenie tejto právnej  normy v členských štátoch

Európskej únie a NATO?  Navyše neustále hovoríme o aproximá-

cii práva, právneho systému  Slovenskej republiky, a Národná

rada je pripravená opäť  prijať právnu normu, ktorá nielenže

je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ale vyvoláva aj

maximálne pochybnosti členských štátov Európskej únie.

 

     Podmienky  vstupu  Slovenskej  republiky  do európskych

a transatlantických štruktúr budú splnené len vtedy, ak naše

právne normy sa prispôsobia, budú  v súlade s právnym systé-

mom  členských  štátov  Európskej  únie.  Vládna koalícia je

presvedčená o  nutnosti prijatia takto  upraveného Trestného

zákona, ale v budúcnosti sa to môže vypomstiť, môže sa obrá-

tiť aj  proti pôvodcovi. Môže  vyvolať nežiaduce spoločenské

napätie a určite nie  vyváženú demokratickú atmosféru, čo je

základným predpokladom ďalšieho racionálneho a úspešného de-

mokratického vývoja Slovenskej republiky.

 

     Vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

     vážená Národná rada,

 

     vyzývam vás, aby ste sa zamysleli nad dôsledkami prija-

tia tohto zákona v predloženom  znení. Apelujem na vaše sve-

domie a zodpovednosť a vyzývam vás, aby ste podporili pripo-

mienky pána prezidenta.

 

     Verím, že Národná rada  neurobí osudovú chybu, vyhne sa

nebezpečnému  experimentu, ktorý  môže mať  ďalekosiahle ná-

sledky  na formovanie  našej demokratickej  spoločnosti. Za-

bráňme tomu, aby sa pred nami zatvorili dvere, cez ktoré ve-

die cesta do  NATO a do Európskej únie.  Veď predsa nechceme

paralyzovať, zmrzačiť a deformovať našich občanov, našu spo-

ločnosť a náš demokratický vývoj. A som presvedčený, že toho

istého názoru sú aj všetci  tí, ktorým ide o skutočné záujmy

a budúcnosť Slovenskej republiky.

 

     Ďakujem za vašu pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďalej za kluby vystúpi pán  poslanec Benčík, ale s fak-

tickou poznámkou najskôr pán poslanec Slobodník.

 

Poslanec D. Slobodník:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Chcel by som pripomenúť  pánu  poslancovi Duka-Zólyomi-

mu, že nie je pravdou  tvrdenie, že by predstavitelia Maďar-

skej koalície neškodili alebo  nechceli narušovať územnú ce-

listvosť Slovenskej republiky. Prinajmenej vo svojich vystú-

peniach.

 

     Pán poslanec  Csáky 16. 12. 1996  v maďarskom vysielaní

Slovenského rozhlasu vyhlásil:  Slovenská ústava a helsinské

dokumenty umožňujú  úpravu hraníc. Urobilo  to aj Slovensko,

keď si vymenilo územie s Českou republikou. Pravdaže, on ne-

povedal vymenilo,  ale keď si upravilo  hranice s Českou re-

publikou, teda  skreslil. A ďalej  píše: Pre nás,  čo žijeme

v európskom priestore, by to nemala byť taká tragédia, nema-

li by sme sa z toho uchyľovať do stresu alebo dostávať z to-

ho infarkt. Možno vznikne  strana, ktorá bude chcieť obnoviť

Rakúsko-Uhorsko, ja hovorím veľké  Maďarsko, alebo proste sa

prijme zákon, ktorý umožní úpravu hraníc. Čiže je to normál-

ne požiadavka na úpravu hraníc, dodal pán Csáky. Navyše líd-

ri Maďarskej  koalície v liste z  novembra 1996 všetky štáty

Európskej únie a NATO  informovali o tom, nepravdivo deštru-

júc obraz Slovenska, vedome, vedomou nepravdou, že pri pred-

chádzajúcom administratívnom členení bolo  17 okresov s pre-

vahou maďarského  obyvateľstva, kým teraz sú  len dva. To sú

jasné  ukážky toho,  ako deštruuje  Maďarská koalícia  obraz

Slovenska, ako  sa usiluje zmeniť  územné hranice Slovenska.

Takže hovoriť o ideálnych veciach,  hovoriť o tom, že sa ne-

podnikajú pokusy narušiť územnú celistvosť Slovenska, to nie

je pravda.  Slová pána Csákyho sú  jednoznačné. Nehovorím už

o jeho interview  v poľskom a holandskom  časopise, ktoré si

naozaj zasluhuje tiež pozornosť.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj  ja. Nech sa páči,  pán poslanec Benčík. Pán

Rózsa sa hlási, ale  nemôžete reagovať s faktickou poznámkou

na pána poslanca Slobodníka.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Benčík.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Vážený pán prezident,

     vážený pán predseda Národnej rady,

     milé kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     nezostáva iné ako s určitým uspokojením konštatovať, že

predseda Národnej  rady, aj keď v  prvom prípade oneskorene,

zaradil prezidentom vrátené novely Trestného zákona na roko-

vanie našej schôdze.

 

     Tieto novely  od svojho začiatku  nespĺňali a nespĺňajú

ani minimálne  kritériá preto, aby  sa stali súčasťou  nášho

právneho poriadku. Je celkom evidentné, že skoro každá vlád-

na moc, a najmä taká,  ktorej je blízky autoritatívny spôsob

vládnutia, veľmi ochotne rieši  protichodnosť a napätie spo-

ločenských vzťahov vo sfére politickej, spoločenskej, ekono-

mickej a  sociálnej pomocou represie. Dosť  typické je to aj

pre súčasnú vládnu koalíciu.

 

     V predložených legislatívnych  predlohách sú veľmi zre-

teľné snahy vlády a  poslancov vládnej koalície sankcionovať

všetko  a za  každú cenu.  Pritom sankcie,  ktoré v právnych

normách majú,  pochopiteľne,  svoje  opodstatnenie a miesto,

je orientácia - namiesto satisfakcie, reparácie - na  vysoké

správne pokuty, zvyšovania represie za priestupky a dovršuje

sa to účelovými  novelami trestnoprávneho mechanizmu. Skúse-

nosti  veľmi jednoznačne  ukazujú, že  účinnosť obmedzovania

kriminality, korupcie, šafárenie  so štátnymi prostriedkami,

ale aj ochrana práv a záujmov občanov je úmerná nie rozširo-

vaniu represie a kriminalizácie spoločenských javov.

 

     Kvalitná a  fungujúca trestnoprávna ochrana  pre riadny

chod spoločnosti je, samozrejme, potrebná a pri ochrane spo-

ločnosti pred vážnymi  deliktmi ničím zatiaľ nenahraditeľná.

Ale pri riešení problémov v spoločnosti má a môže mať trest-

noprávna ochrana len pomocnú, t. j. subsidiárnu funkciu. My,

ktorí tvoríme naše zákony  a zodpovedáme za zákonodarnú čin-

nosť,  by sme  tieto  aj  iné elementárne  zásady fungovania

právneho  štátu  mali  rešpektovať.  Je poľutovaniahodné, ak

z politickej účelovosti, len aby sa naplnil jeden bod voleb-

ného  zámeru  koaličného  politického  subjektu, sa navrhujú

a schvaľujú novely Trestného zákona, ktoré neriešia aktuálne

a akútne vecné problémy, nevypĺňajú  právne medzery, ale ne-

systémovo zasahujú  do aj tak (v  dôsledku viac desiatok no-

viel) rozporuplného textu platného Trestného zákona, ktorého

rekodifikácia je nielenže na obzore,  ale je plánovaná už na

rokovanie vlády.

 

     To sú zásadné výhrady voči obom novelám Trestného záko-

na, ktoré boli opodstatnene prezidentom vrátené, a za posla-

necký klub Spoločná voľba ich odporúčam neschváliť bez toho,

aby som vás unúval opakovaním  vecných  a legislatívno-tech-

nických výhrad a  ich legislatívno-technickou nedostatočnos-

ťou.

 

     Pri pôvodnom prerokovaní  noviel som zreteľne artikulo-

val, že oba texty oboch  noviel sú z hľadiska trestnoprávnej

ochrany  vymedzených hodnôt  nadbytočné, nesystémové,  vecne

účelové a pre politické ciele zneužiteľné pre vágne legisla-

tívno-technické  vymedzenie  pojmov.    zároveň aj hrozbou

ohrozujúcou ústavou zakotvené politické práva, akými sú slo-

boda prejavu, sloboda združovania, zhromažďovania a iné.

 

     Pokiaľ sa už skoro rok zaoberáme týmito novelami, ktoré

sú napriek  svojej nekvalite predmetom  politických hier, sa

beztrestne  dejú v  našom štáte  skutočnosti, ktoré ohrozujú

najmä jeho ekonomickú podstatu. Enormný je nárast kriminali-

ty všetkého druhu: pri dennom svetle sa strieľajú ľudia, ko-

rupcia  siaha do  vrcholných orgánov  (pozri kauza  obilia),

štátne objednávky sa uskutočňujú bez zákonom stanoveného vý-

berového  konania,  do  formálne  kreovaných podnikateľských

subjektov sa prelieva nielen  majetok štátu spravovaný alebo

skôr nespravovaný Fondom národného majetku, ale novo založe-

né eseročky a akciové  spoločnosti nepreberajú záväzky práv-

nickych osôb, z ktorých vznikli, a zvyšuje sa tak zástup ve-

riteľov,  ktorí strácajú  akúkoľvek nádej  domôcť sa svojich

legitímnych  pohľadávok.  Tieto javy    také rozšírené - a

vládnej moci to nevadí. Prečo sa tieto veci neanalyzujú, ne-

vyhodnotia? Prečo nikto neberie vážne kvalifikované a kompe-

tentné, opakované upozornenie  predsedu Najvyššieho kontrol-

ného úradu pána Balejíka?

 

     Alebo  iný  príklad.  Manažment  podniku založí akciovú

spoločnosť, na  kúpu akcií kontrolného balíka  si požičia od

Slovenskej  sporiteľne  viacdesaťmiliónový  úver.  Potiaľ je

všetko  v  poriadku,  pokiaľ  si  požičiava.  Len problém je

v tom, že úver sa zrejme spláca z nákladov podniku, ktorý im

však doteraz  nepatrí, ale bude  patriť, ak sa  úver takýmto

nemorálnym, podľa mňa podvodným  a nezákonným spôsobom splá-

ca. Asi  som naivný, lebo som  chcel v Slovenskej sporiteľni

vedieť, za  akých podmienok tomuto  manažmentu úver poskytli

a z čoho sa spláca. Bol som odkázaný do sféry obchodného ta-

jomstva a poučili ma, že tento postup je v Slovenskej repub-

like bežnou záležitosťou. A vymenovali mi viaceré aj renomo-

vané podniky,  ktorých sa takýmto  spôsobom zmocňujú skupiny

ľudí za výdatnej pomoci pracovníkov ministerstiev. Nedalo mi

to, a  preto som minulý týždeň  využil prítomnosť pána gene-

rálneho prokurátora doktora  Vaľu a opýtal som sa,  čo on na

to. S úsmevom  mi povedal, že nič. A  s poznámkou, že škoda,

že sme  túto bežnú prax,  ktorá sa u  nás uskutočňuje, obaja

tiež nevyužili.  A to ešte  nespomínam, vážení, privatizáciu

na slovenský spôsob.

 

     Tieto príklady som uviedol len  na ilustráciu a bolo by

možné  uviesť ich  vo väčšom  počte. Náš  poslanecký klub sa

chce osvedčiť, že nás znepokojujú uvedené praktiky, ich hro-

madný výskyt bez toho, aby  sa im vo sfére zákonodarnej, vý-

konnej, ale  aj verejnej kontroly (lebo  aj novinári sa viac

zaoberajú s tým,  kto kde čo povedal, a  nie tým, že národný

majetok sa  takto "legálne" rozkráda)  venovala patričná po-

zornosť. A my sa skoro  celý rok zaoberáme politicky škodli-

vými a účelovými novelami Trestného zákona.

 

 

 

     Poslanci poslaneckého  klubu SDĽ, Sociálnodemokratickej

strany Slovenska, Strany zelených na Slovensku a Hnutie poľ-

nohospodárov odmietajú obe novely  Trestného zákona a podpo-

rujú výhrady pána prezidenta.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja. Pán  poslanec, chcete hovoriť k vystúpe-

niu pána poslanca Benčíka? Ak  nie, tak vám neumožním vystú-

piť. Nech sa páči.

 

Poslanec L. Nagy:

 

     Vážený  pán  predseda,  mám k vám procedurálnu  otázku.

Prosím, aby ste sa  vyjadrili, či predložené zákony prerokú-

vame podľa starého rokovacieho poriadku, alebo podľa nového.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, legislatívny  schvaľovací proces je podľa

starého a rokovanie podľa nového. Prosím, budeme pokračovať.

 

Poslanec L. Nagy:

 

     Protestujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Je to  dôležité. (Hlasy v sále.)  Nie, postupujeme tak,

ako som povedal. Nech sa páči, pán poslanec Moravčík. (Hlasy

v sále.)  Pán poslanec,  legislatívny schvaľovací  proces je

podľa starého,  a rokovanie podľa nového.  Nech sa páči, pán

poslanec Moravčík. (Hlasy v sále.) Pán poslanec, nemáte slo-

vo, ja opakujem, čo som vám povedal. Legislatívny schvaľova-

cí proces,  všetko, čo sa  schvaľuje legislatívne, je  podľa

starého rokovacieho  poriadku a rokovacie  rozhodnutia podľa

nového.

 

     Prosím, pán poslanec Moravčík, nech sa páči.

 

Poslanec J. Moravčík:

 

     Vážený pán prezident,

     vážený pán predseda,

     dámy a páni,

 

     predložené návrhy zákonov sa dostávajú na rokovanie Ná-

rodnej rady už viackrát a opakovane sa k nim vyjadrujeme. My

sme sa  tiež viackrát k  týmto predlohám vyjadrili  a ja po-

tvrdzujem  všetko  to,  čo  sme  doteraz  k predlohám novely

Trestného zákona povedali.

 

     Úplne  sa  stotožňujem  s  perfektnou analýzou právneho

stavu, ktorý  predložil prezident republiky  jednak v písom-

ných vyhotoveniach,  ktoré sme dostali, a  jednak tie, ktoré

prezentoval teraz na tomto rokovaní. Nemá význam tieto dôvo-

dy opakovať. Dovoľte mi niekoľko všeobecných slov k samotnej

problematike.

 

     Predovšetkým protestujeme proti praxi, ktorá sa zavádza

v Národnej rade, proti praxi,  keď prerokúvame zjavne proti-

ústavné zákony. Tento zákon,  ktorý je teraz predmetom nášho

záujmu,  je zjavne  protiústavný, pretože  je proti ústavnej

slobode prejavu a je proti ústavou garantovanému právu zhro-

mažďovania sa. Tento zákon  je zjavne protieurópsky, pretože

nás vzďaľuje od našich  intergračných predstáv. Ak bude pla-

tiť tento zákon,  zrejme sa nedostaneme ani do  NATO, ani do

Európskej únie. Uvedomme si, čo všetko je s tým spojené, aké

sú politické a aké sú ekonomické škody.

 

     Tento zákon je zjavne  spiatočnícky, pretože nás vracia

do minulosti. Používa inštitúty, ktoré sme v práve opustili,

vraciame sa k tomu, o čom sme  si mysleli, že je už dávno za

nami, o  čom sme si  mysleli, že sme  definitívne prekonali.

Tento  zákon je  nemoderný. Vývoj  trestného práva  vo svete

smeruje jednoznačne  k dekriminalizácii, k  využívaniu iných

prostriedkov na  ochranu, ako je trestné  právo. Náš trestný

poriadok  obsahuje dostatočné  záruky, pokiaľ  ide o ochranu

základných hodnôt, mám na mysli prvú hlavu Trestného zákona.

Skôr by sme sa mohli  zamyslieť na tým, ktoré ustanovenia aj

tejto prvej  hlavy v doteraz platnom  znení Trestného zákona

  prekonané a  mali by  odísť z  nášho trestného  poriadku

v záujme trestného práva.

 

     Ak by  sme mali predsa len  naše trestné právo doplniť,

mali by sme ho doplniť tak,  aby sa zvýšil trestný postih za

činy, ktoré znepokojujú dennodenne našu verejnosť. Žiaľbohu,

už takmer dennodenne sa  stretávame s brutálnymi vraždami na

uliciach našich  miest. Stretávame sa  s kriminalitou obrov-

ského rozsahu v oblasti štátnej  správy, mám na mysli korup-

ciu. Ak by sme chceli doplniť Trestný zákon a zvýšiť trestný

postih,  tak v  tomto smere,  a nie  tam, kde smeruje zákon,

ktorý teraz posudzujeme.

 

     Jednu poznámku k legislatívnej kvalite predlohy zákona.

Ak trestné právo obsahuje  nejasné ustanovenia, tak je veľmi

nebezpečnou zbraňou.  Tento návrh zákona,  ktorý teraz posu-

dzujeme, obsahuje také nejasné gumové ustanovenia. A navyše,

my nemáme  jasno ani tu v  tejto snemovni o najzákladnejších

pojmoch nášho politického systému.  My sa principiálne odli-

šujeme vo výklade základných prvkov parlamentarizmu. Pretože

napríklad celkom v zmysle  ústavy odhlasovaná nedôvera pred-

sedovi vlády je posudzovaná ako ústavný puč, ako parlamentný

puč. Ak takto posudzujeme  základné inštitúcie, ktoré sú za-

kotvené v ústave, ako  budeme posudzovať tie nejasné ustano-

venia, ktoré sú zakotvené v predloženej novele Trestného zá-

kona?

 

     Dovolím si  v zmysle toho, čo  som povedal, pripojiť sa

k výzve ku  všetkým poslancom, aby si  uvedomili svoj posla-

necký sľub, zobrali ho vážne  a hlasovali proti obom predlo-

ženým novelám Trestného zákona.  Demokratická únia bude hla-

sovať proti obidvom posudzovaným zákonom.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Z poslancov je  písomne prihlásený do rozpravy

pán poslanec Volf.

 

Poslanec J. Volf:

 

     Vážený pán prezident,

     vážený pán predseda Národnej rady,

     dámy a páni,

 

     je prinajmenšom zvláštne a  možno až podozrivé, ako vy-

trvale sa predkladatelia  snažia vnútiť slovenskej verejnos-

ti, že nimi navrhované zmeny  Trestného zákona sú tým najdô-

ležitejším, čo Slovensko dnes potrebuje. Pritom všetci veľmi

dobre  vieme, že  nevyriešených problémov,  oveľa dôležitej-

ších, ktoré trápia a ohrozujú našich občanov, je tu viac ako

dosť.

 

     Už sa tu hovorilo o bezpečnostnej situácii. Skutočne je

žalostná a tragická. Nepotrestané vraždy za bieleho dňa, vy-

bavovanie  si vzájomných  účtov mafií,  páchatelia násilných

činov prepúšťaní na kauciu  na slobodu, korupcia veselo pre-

kvitá aj v štátnej správe,  aféra s nezákonným predajom obi-

lia je  dodnes neukončená. Pán generálny  prokurátor, ako sa

vyjadril na hodine otázok, ešte  nevie, či náhodou nejde len

o priestupok. Je to smiešne a  smutné súčasne. Bol by to to-

tiž  veľmi drahý  priestupok, ktorý  jedným prihral  vysoké,

tučné  zisky a  druhým,  aj  tým najchudobnejším,  zobral aj

z toho mála, čo majú na  prežitie. Sú tu každoročne obrovské

daňové úniky, ktoré ochudobňujú  štátnu kasu a sociálne pro-

gramy štátu.

 

     Je tu neústavná privatizácia, prostredníctvom ktorej sa

politicky  a nespravodlivo  rozdeľuje národný  majetok, teda

náš majetok, do rúk zopár jednotlivcov. Vláda k tomu naďalej

mlčí. Poslanci vládnej koalície  neboli ochotní ani dať taký

bod do programu, ktorý by  zaviazal, aby nás vláda aspoň in-

formovala, ako sa k tejto požiadavke chce postaviť. Nie, na-

ďalej  sa  pripravuje  privatizácia  bánk, teda privatizácia

úspor vlastného obyvateľstva. Podozrivé privatizačné rozhod-

nutia zostávajú stále nevyriešené. Akcie podnikov, ktoré ma-

li pripadnúť občanom za dlhopisy, sa dostávajú cez prostred-

níka opäť len privatizérom. Doba premlčania trestných činov,

ktoré by boli spojené s  prípravou a rozhodovaním o privati-

zácii, je smiešne nízka a nie je vôľa na to, aby sa zvýšila.

Tí, ktorí rozhodovali a  ešte dnes rozhodujú o privatizácii,

nemali štatút verejných činiteľov,  a teda sú menej ohrození

pred  zákonom. Vysokí  štátni funkcionári  sa dostali  lacno

k prepychovým  bytom  z  Fondu  národného majetku, získaných

z prostriedkov štátneho rozpočtu. A výbor pre nezlučiteľnosť

funkcií to považuje za normálne.

 

     Toto všetko akoby nikoho zo zodpovedných netrápilo. Po-

kiaľ je  niečo a niekto vnútorným  nepriateľom Slovenska, sú

to práve  tie javy, tie rozhodnutia  a aféry, ktoré zaťažujú

a ohrozujú občanov  tohto štátu, a  nie tí, ktorí  vyslovujú

verejne svoj nesúhlas a nezáujem. Tento návrh zákona sa môže

s pokojným  svedomím označiť  ako protislovenský  a protiob-

čiansky. Poškodzuje  totiž Slovensko, jeho  medzinárodné po-

stavenie so všetkými dôsledkami  na ekonomiku a životnú úro-

veň obyvateľstva. Poškodzuje aj občanov, ich istoty, slobody

a práva. Môže mať vlastne len jeden zmysel a účel: pripraviť

represívny  nástroj, ktorý  sa dá  použiť na  kriminalizáciu

opozičných postojov nepohodlných pre vládnu moc, na postiho-

vanie politických protivníkov. Je to skrátka zákon na ochra-

nu tých, čo majú moc a majetok, proti ostatným, ktorí nemajú

ani jedno, ani druhé.

 

     Som presvedčený, že Slovensko a Národná rada Slovenskej

republiky  môže dnes  vyslať jasný  pozitívny signál  nielen

svetu, ale predovšetkým svojmu vlastnému obyvateľstvu. Defi-

nitívne  odmietnuť a  neschváliť predložený  návrh Trestného

zákona.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďalej je prihlásený pán  poslanec Čarnogurský. S proce-

durálnym návrhom sa hlási pani poslankyňa Bauerová.

 

Poslankyňa E. Bauerová:

 

     Vážený pán predseda,

 

     v správe  raportérov Rady Európy v  bode 75 sa nachádza

informácia, podľa ktorej generálny  sekretár Rady Európy dal

vypracovať  4  expertízne  posudky  na  návrh  tohto zákona.

V správe je vyjadrená nádej, že parlament a vláda Slovenskej

republiky zoberie  do úvahy pri  opätovnom prerokovaní tieto

správy.

 

     Môj  procedurálny návrh  znie tak,  aby ste  primeraným

spôsobom sprístupnili tieto správy, aby vôbec bolo možné ich

zobrať do  úvahy. Žiadam, aby  pred hlasovaním boli  rozdané

tieto správy.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Čarnogurský.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Vážený pán prezident,

     pán predseda Národnej rady,

     dámy a páni,

 

     opätovne sa dostávame k  prerokúvaniu hneď dvoch noviel

Trestného zákona, po necelom  roku. Prvú novelu sme prerokú-

vali v marci minulého roku,  teraz  vo februári sme opäť pri

nej. Už samotné vonkajšie  okolnosti prerokúvania týchto no-

viel  trestných  zákonov  vyvolávajú  pochybnosti  o kvalite

týchto noviel.  Totiž, pamätáte si všetci  iste veľmi dobre,

že v marci minulého roku, keď sme prvýkrát prerokúvali nove-

lu Trestného  zákona, mali sme tu  von pred sálou informáciu

o tom, že si môžeme v knižnici Národnej rady prezrieť zahra-

ničné trestné zákonníky, na ktoré sa  dôvodová správa novely

Trestného zákona odvolávala. Keď  som si pozrel vtedy zahra-

ničné trestné zákonníky, samozrejme, veľmi jasne bolo zisti-

teľné, že odkazy na zahraničné ustanovenia trestných zákonov

sú nesprávne, lebo ide o úplne iné ustanovenia.

 

     Čiže  po  necelom  roku  od  prerokúvania  prvej novely

Trestného  zákona sa  už mení  napríklad jedna  okolnosť, to

znamená, že  odpadáva prinajmenšom odkaz  na švédsky trestný

zákonník,  pravdepodobne  preto,  že  švédsky vyslanec vtedy

protestoval  proti odkazu  práve na  švédsky zákonník, keďže

išlo o úplne iné ustanovenie. Od prvej novely sa tiež zmeni-

li názory vlády a poslancov, ktorí to schvaľovali, v tom, že

bola vypracovaná druhá novela. To znamená, že prvú novelu už

ani samotní predkladatelia nepovažujú za správnu. V priebehu

necelého jedného  roku takéto zmeny  názorov samotných pred-

kladateľov na svoje vlastné dielo.

 

     Jedna právnická zásada hovorí, že čím starší zákon, tým

lepší zákon. A  najmä zákon typu Trestného zákona  by sa mal

pripravovať s  perspektívou, aby platil  niekoľko rokov, do-

konca niekoľko desaťročí, a  keď predložená novela Trestného

zákona,  prinajmenšom  prvá,  ale  uvidíme,  ako  to dopadne

s druhou,  po  necelom  roku    neplatí,  aká je to novela

Trestného zákona, aký  je to návrh zákona? A  to sa zaoberám

ešte čisto vonkajškovými  okolnosťami prijatia tejto novely,

vôbec nezachádzam  do jej konkrétnych  ustanovení. Ale samo-

zrejme, keď prerokúvame tieto  novely Trestného zákona, máme

a musíme zájsť aj do konkrétnych ustanovení.

 

     Vzhľadom na to, že  spoločný spravodajca navrhol nepri-

jatie, teda zamietnutie prvej novely, mám čiastočne uľahčenú

úlohu, a preto sa iba  stručne budem zaoberať niektorými jej

ustanoveniami, a  to § 92a, ktorý  rozširuje okruh trestných

činov, ktoré sa v spojení  s úmyslom rozvracať stávajú poli-

tickými, tzv.  prvohlavovými trestnými činmi.  Rozdiel medzi

existujúcim ustanovením § 92  Trestného zákona, ktoré posti-

huje a trestá rozvracanie  republiky, a navrhovaným rozšíre-

ním tohto ustanovenia spočíva v tom, že kým existujúce usta-

novenie § 92 považuje za  rozvracanie republiky iba účasť na

násilných  akciách  spojených  s  úmyslom  rozvracať ústavné

zriadenie atď., teraz nové navrhované znenie to rozširuje aj

na iné skutkové podstaty, napríklad je tam výslovný odkaz na

§ 154, čo je útok na štátny  orgán, ale § 154 ods. 2 hovorí,

že tohto trestného  činu sa dopustí aj ten,  kto hrubo urazí

alebo ohovorí štátny orgán. Čiže  už verbálny útok a nie ná-

silný útok. V tom je  zásadný rozdiel medzi existujúcim zne-

ním Trestného zákona a prvou novelou Trestného zákona. Ak by

bola prijatá, ja sa pýtam, či by bolo možné podľa nej posti-

hovať napríklad  aj pisateľa (odpusťte  mi, že sa  tak budem

vyjadrovať, ale v tomto parlamente  je už asi všetko dovole-

né), tak sa pýtam, či  by sa toto ustanovenie vzťahovalo na-

príklad  aj na  autora nápisu  na WC  na Právnickej  fakulte

v Bratislave,  kde  je  napísané:  "Keď  benzín,  tak super,

keď..." Atď.

 

     Paragraf 92b zakazuje účasť na verejných zhromaždeniach

v spojení s istým úmyslom,  hoci účasť na verejných zhromaž-

deniach je ústavným právom našich občanov. Ústava garantuje,

zabezpečuje občanom právo zúčastniť sa na verejných zhromaž-

deniach, ale novela trestného zákona im toto právo v spojení

s úmyslom, ktorý by bolo  veľmi ťažké dokazovať, vlastne za-

kazuje.

 

     No a konečne § 98  prvej novely je úplne gumené ustano-

venie. Pán prezident už poukázal na to, že podobné ustanove-

nie bolo prvýkrát  zanesené do nášho právneho poriadku v ro-

ku 1948 po nástupe komunistov k  moci, a čo je veľmi charak-

teristické,  dokonca vtedajšie  ustanovenie bolo miernejšie,

než je navrhované ustanovenie prvej novely Trestného zákona,

pretože  to  vtedajšie  ustanovenie  predsa  len  malo aspoň

aké-také  obmedzenia alebo  vymedzenia, čo  sú to nepravdivé

informácie, kým súčasné dnešné ustanovenie nemá žiadne také-

to vymedzenie. Ja  sa potom pýtam, že napríklad  keď ja tvr-

dím,  že  Slovenská  informačná  služba  zorganizovala  únos

Michala  Kováča mladšieho,  či to  bude niekto  považovať za

nepravdivú informáciu alebo nie, ja ju považujem za pravdivú

informáciu.

 

     Paragraf §  127a vnáša prvky feudálneho  práva do nášho

právneho poriadku, lebo umožňuje  trest väzenia za neplnenie

finančného  dlhu. Pýtam  sa niektorých  kolegov poslancov za

vládnu koalíciu, či ste si to  dobre zvážili a či naozaj ne-

dlhujete nič Fondu národného majetku v súvislosti so svojimi

privatizačnými akciami, najmä vzhľadom  na to, že predložená

novela Trestného zákona nepozná a nezmierňuje toto ustanove-

nie § 127a v súvislosti s tzv. zmenou kalendára splátok dlhu

Fondu národného  majetku, čiže ak ste  si dohodli nejaký iný

kalendár splátok a predĺžili  splácanie dlhu Fondu národného

majetku, to by nemusela byť dostatočná ochrana pred postihom

podľa § 127a prvej novely Trestného zákona.

 

     Toľko k prvej novele  Trestného zákona. Opakujem, pova-

žujem za správne, že aj pán spoločný spravodajca navrhol jej

zamietnutie.

 

       Teraz k druhej verzii  novely Trestného zákona. Treba

povedať, že táto novela je krokom vpred, že vypúšťa niektoré

naozaj absurdné  ustanovenia prvej verzie  novely, napríklad

§ 98 tejto novely, ale obsahuje  iné a ďalšie a iné ponechá-

va. Tak napríklad § 89, ods. 22, čiže ešte  spoločných usta-

novení Trestného zákona, zavádza  ako znak ústavného zriade-

nia  alebo znak,  na ktorý  sa môže  vzťahovať úmysel, ktorý

môže spôsobiť trestný postih  podľa ďalších ustanovení tejto

novely,  aj  územné  a  správne  usporiadanie. Pritom územné

a správne  usporiadanie  nie  je  existenčným  znakom štátu.

Prvohlavové ustanovenia Trestného zákona, čiže tzv. politic-

ké paragrafy Trestného zákona, chránia existenčné znaky štá-

tu a celkom oprávnene a nielen  u nás, ale aj v ďalších štá-

toch. Ale to znamená, že  nemožno rozširovať túto prvú hlavu

Trestného zákona o také znaky, ktoré nie sú existenčným zna-

kom štátu.

 

     Aby  som použil iba jednu  ilustráciu, napríklad  podľa

posledného  zákona o  územnom a  správnom členení  Slovenska

Spiš  je rozdelený  medzi dva  kraje. Ktorí  chodíte na Spiš

a máte radi, rovnako ako ja,  túto časť Slovenska, viete, že

Spišiaci si vypestovali veľmi pekný patriotizmus voči svojmu

regiónu a veľmi  ťažko nesú, že práve Spiš  prvýkrát vo svo-

jich mnohostoročných dejinách je  rozdelený medzi dva kraje,

hoci doteraz vždy tvoril jeden celok. Je jasné, že Spišiaci,

tak  ako protestovali  proti tomuto  rozdeleniu, aj  niekedy

v budúcnosti  budú  protestovať  a  táto  predložená  novela

Trestného  zákona ich  vystavuje nebezpečenstvu,  že sa  ich

protest stane  politickým a že budú  podľa tohto ustanovenia

postihovaní.

 

     K § 92a navrhovanej novely Trestného zákona. Pán prezi-

dent hovoril vo svojom expozé o tom, že obe novely Trestného

zákona sa vyznačujú veľkou  nekoncepčnosťou. Tu na tomto pa-

ragrafe by si dovolil  ilustrovať, aké naozaj nekoncepčné sú

obe novely,  ale v tomto prípade  hovorím o druhej. V  § 92a

ods. 1 sa hovorí, že kto v úmysle... atď. vyzýva na hromadné

nepokoje, potresce sa odňatím slobody na 6 mesiacov až 3 ro-

ky alebo peňažným trestom. Ja  sa pýtam, či toto ustanovenie

novely Trestného  zákona vlastne nie je  v konkurencii a ne-

premiešava sa s ustanovením §  7 Trestného zákona, ktoré ho-

vorí o príprave na trestný čin, a § 7 ods. 1 Trestného záko-

na  hovorí konanie  nebezpečné pre  spoločnosť, ktoré záleží

v... atď.  až v inom úmyselnom  vytváraní podmienok pre jeho

spáchanie je  prípravou na trestný  čin a tresce  sa vlastne

trestnou sadzbou toho trestného činu, ku ktorému smeruje. To

znamená, že ak niekto vyzýva  na hromadné nepokoje, ktoré by

sa prípadne  za istých okolností mohli  vykladať aj ako prí-

prava  povedzme na  násilné akcie  smerujúce proti ústavnému

zriadeniu, čiže podľa doteraz platného ustanovenia Trestného

zákona § 92 o rozvracaní  republiky, tak vlastne podľa dote-

rajšieho ustanovenia dalo by  sa jeho konanie subsumovať pod

§ 7 a § 92, čiže pod prípravu na trestný čin rozvracania re-

publiky, a vzťahovala by sa na  to trestná sadzba § 92, čiže

8 až 12 rokov, kým  podľa tejto predloženej novely Trestného

zákona  by to  bolo vlastne  iba 6  mesiacov až  3 roky. Ale

nejde teraz ani natoľko o rozdiel  sadzieb ako o to, že budú

tu dve ustanovenia Trestného zákona, o ktorých nebude jasné,

ktoré z nich je možné použiť.

 

     Paragraf  92b druhej  novely Trestného  zákona chce vy-

tvoriť možnosti  právneho postihu tzv.  občianskej neposluš-

nosti. Tu sa hovorí, že kto v úmysle atď. vyzýva na hromadné

neplnenie povinností voči  štátu uloženým zákonom, napríklad

neplatenie  daní, prípadne  niektoré iné  povinnosti uložené

zákonom.  Závažnosť  tohto  ustanovenia  spočíva  v  tom, že

v spojení  s §  89 ods.  22 Trestného  zákona, ktorý  hovorí

o územnom  a správnom  členení, vlastne  takéto protesty na-

príklad proti územnému a správnemu členeniu opäť dáva do ri-

zika, že sa môžu stať politickým trestným činom. Podľa tohto

ustanovenia napríklad súčasné demonštrácie v Bulharsku, kto-

ré sa konajú, by boli  politickým trestným činom. Pri každom

schvaľovaní Trestného zákona  zákonodarca, ale samozrejme aj

predkladateľ  by  si  mal  zvážiť  celkovú základnú mocenskú

schopnosť štátu presadiť ustanovenia  Trestného zákona, a to

v súvislosti  s právnym  vedomím väčšiny  obyvateľstva alebo

aspoň dôležitých  skupín obyvateľstva o tom,  čo považujú za

porušenie zákona a čo nepovažujú za porušenie zákona.

 

     Opäť uvediem jednu ilustráciu,  ktorá hovorí o tom, ako

si treba zvážiť aj tieto širšie spoločenské okolnosti Trest-

ného zákona.  Tým príkladom, ktorý chcem  uviesť, je príklad

z roku 1993,  ak si pamätáte, vtedy  starosta obce Marcelová

prerušil na nejaký čas dopravu cez obec Marcelová na protest

proti  tomu, že  bola strhnutá,  myslím, dvojjazyčná tabuľa,

niečo také.  Samozrejme, bolo to  jasné porušenie zákona  zo

strany starostu  obce Marcelová, pretože  starosta obce nemá

právo prerušiť  dopravu cez svoju  obec. Za pár  hodín sa to

potom vyriešilo, doprava cez obec išla a nakoniec Marcelová,

pokiaľ viem, pravdepodobne má dnes dvojjazyčný názov. Ja som

sa už vtedy opakovane  pýtal vtedajšieho ministra vnútra, či

starosta obce Marcelová bol  postihnutý pokutou, či bolo za-

vedené  priestupkové konanie  (to nebol  trestný čin,  ktorý

spáchal starosta obce Marcelová, ale priestupok to nepochyb-

ne bol, keďže porušil zákon). Pýtal  som sa, či mu bola ulo-

žená pokuta za to, že porušil zákon. Ešte od ministra vnútra

Tuchyňu som sa dozvedel, že nebola mu uložená pokuta, a viem

si predstaviť, že  čo by bolo, keby mu  bola uložená pokuta,

on by ju nezaplatil a ono  by sa to celé nabaľovalo ako sne-

hová guľa.

 

     A predstavte si (vtedy išlo iba o prerušenie dopravy na

pár  hodín cez  jednu dedinu  na Slovensku,  nakoniec sa  to

všetko  urovnalo a  v podstate  dneska z  toho nič  nie je),

predstavte si, čo sa môže stať, ak vy zavediete do Trestného

zákona ustanovenia,  ktoré nebudú vnášať pokoj  a mier medzi

obyvateľov štátu, ale naopak, budú jatriť rany, budú vyvolá-

vať ešte väčšiu nechuť  dôležitých skupín obyvateľstva proti

hoci len  niektorým aspektom politiky štátu,  povedzme v sú-

vislosti s územným a správnym členením.

 

     Predložená novela Trestného  zákona zjavne nezohľadňuje

tento,  nazvime  to,  širší  spoločenský  aspekt zákonov. No

a konečne, dámy a páni,  čo vy chcete rozširovať ustanovenia

prvej hlavy Trestného zákona,  keď nedodržiavate teraz exis-

tujúce a teraz platné? Napríklad § 103 teraz platného Trest-

ného  zákona, ktorý  trestne postihuje  hanobenie prezidenta

republiky? Ako chcete zavádzať nové ustanovenia prvej hlavy,

keď  tu v  tomto parlamente  sa predseda  parlamentu vysloví

vulgárne na adresu prezidenta republiky, predseda parlamentu

a predseda vlády na  verejnom, niekoľkotisícovom zhromaždení

sa hrdo a verejne priznajú k tomuto vulgárnemu výroku na ad-

resu prezidenta republiky, keď  náš kolega pán poslanec Smo-

lec vo  svojich novinách Slovenská republika  asi pred rokom

alebo skôr uverejňoval,  schválne uverejňoval hrubo zavádza-

júce nepravdivé údaje o prezidentovi republiky, schopné zní-

žiť jeho  vážnosť medzi obyvateľstvom štátu?  A potom sa pán

poslanec Smolec  dokonca hrdo prihlásil  v ďalšom článku  na

záver seriálu vtedy,  mám na mysli ten seriál  o údajnom za-

hraničnom bankovom  konte prezidenta republiky,  a potom ste

sa, pán Smolec,  hrdo prihlásili k tomu, že  vy ste schválne

tam  uviedli  do  tých  článkov  a  do tých údajných výpisov

z banky nepravdivé údaje. Hrdo ste sa k tomu prihlásili. Ako

chcete rozširovať  prvú hlavu Trestného zákona,  keď pán po-

slanec Macuška drzým a  arogantným spôsobom uráža prezidenta

republiky a  verejne o ňom šíri  nepravdivé údaje? Vy chcete

rozširovať  prvú  hlavu  Trestného  zákona? Nebuďte smiešni.

(Potlesk).

 

     A preto  na záver chcem povedať  iba toľko, že poslanci

za klub KDH budú hlasovať proti obom novelám Trestného záko-

na.

 

     Pán predseda, na záver by  som sa ešte chcel opýtať, či

by mi pán spoločný spravodajca  vedel povedať, čo hrajú dnes

večer v kinách,  pretože chcel by som ísť  večer do kina, on

čítal noviny  a tam bol uverejnený  program kín, tak ušetril

by mi trochu práce. (Potlesk).

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán  poslanec Cuper,  s faktickou  poznámkou, alebo  sa

hlásite do rozpravy? Ako spravodajca môžete kedykoľvek vstú-

piť do rozpravy.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Aj tak, aj tak, pán predseda.

 

     Som rád,  pán predseda KDH  pán Čarnogurský a  poslanec

tohto  snemu, hovorím  to len  kvôli histórii,  inak mi zato

nestojíte,  lebo natoľko  si vás  nevážim (reakcia poslancov

v sále), som rád, že ste tak vehementne napomínali môjho ko-

legu pána poslanca Smolca  za novinové argumenty ako neprav-

divé. Chcem  vám povedať ako  právnikovi, že nie  som nijaký

štátny orgán,  takže ste ma  chceli iba uraziť,  samozrejme,

ale že vy ako jeden z európskych politikov tu používate Leš-

kove "hajzlové" argumenty na  urážanie mňa, ktoré uverejnilo

Sme a ešte poniektoré iné noviny, ktoré sa tiež hlásia k de-

mokracii, to teda nesvedčí bohvieako o vašej politickej kul-

túre. Ak by  ste, s prepáčením, v poslednom  čase na tej in-

štitúcii, ktorú ste spomínali a  ktorej ja som stále zamest-

nancom,  náhodou tie  "hajzle" videli,  tak by  ste si tých,

ktorí tam  do nich chodia, vôbec  nevážili, pretože vyzerajú

hrozne. A  ľudia, ktorí ma tam  okydávajú, mňa uraziť určite

nemôžu, to  vás ubezpečujem v každom  prípade. Takže neviem,

čo ste tým sledovali.

 

     Noviny čítam preto, že tu pretriasate pre mňa absolútne

nezaujímavé veci. Jednoducho to  sú vaše argumenty, ktoré ja

neberiem, ktoré som si už raz vypočul, takže dovoľte, keď vy

si čítate  noviny v tomto parlamente,  mňa to vôbec netrápi,

a čítate ich často. (Hlasy v sále.)  Takže ak chcete vedieť,

čo  je v  kinách, môžete  sa opýtať  pána Mikloška, možno on

chodí  do  kina,  lebo  nemá  televízor.  (Hlasy v sále.) Ja

nechodím ani do kina, ani nepozerám televízor.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Smolec s faktickou poznámkou.

 

Poslanec J. Smolec:

 

     Pán poslanec  Čarnogurský, pána prezidenta  som sa spý-

tal, či je to jeho  konto. Pán prezident odpovedal, na druhý

deň som túto odpoveď  uverejnil, uverejnil som navyše stano-

visko rakúskej  banky a všetky  informácie, ktoré som  nemal

povinnosť  ako  šéfredaktor  uverejňovať.  Zavádzate, ja som

nikdy nenapísal, že som to  schválne alebo že som to zámerne

nejakým spôsobom uverejňoval. V týchto dňoch prebieha proces

okolo tohto, pán prezident ma ženie pred sudcu za to, že som

sa spýtal, tak ako sa iní novinári spytovali politikov, pre-

čo  urobili to  alebo ono.  Je smutné,  že sa takéto prípady

dostávajú pred súd, ale  súviseli vtedy v rámci vyšetrovania

s kauzou Technopol, kde Slovensko bolo okradnuté o 2 milióny

300 tisíc dolárov. Uverejnili sme zatykač, ktorý znel na sy-

na pána  prezidenta (reakcia v  sále) a je  to sladká pomsta

redaktorovi aj za to, že sme toto uverejňovali v novinách.

 

     Ďakujem pekne.

     (Hlasy v sále.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Glinský - faktická poznámka.

 

Poslanec J. Glinský:

 

     Ďakujem.

 

     Vážená Národná rada,

 

     myslím si, že mnohí si  pamätáme kauzu vo Veľkej Britá-

nii, keď premiér John Major  v rozhlase v domnení, že mikro-

fóny sú  už vypnuté, na  adresu štyroch vlastných  ministrov

použil veľmi silný vulgárny výraz.  Chcem tým povedať, že je

takmer pravidlom,  že v určitých  psychických rozpoloženiach

sa reaguje aj silne, aj  vulgárne. Nie je pravidlom, naopak,

je výnimkou, ak chýry zo  súkromia sa vydávajú na verejnosť,

do spoločnosti. Celá táto kauza, ktorej pokračovaním bolo aj

vystúpenie  pána poslanca  Čarnogurského, u  nás je prejavom

mediálnej vulgarizácie a  hyenizácie nášho masmediálneho po-

litického života. Toto by som chcel povedať hlavne na adresu

našich politických novinárov.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi.

 

     Pani  poslankyne, páni  poslanci, nemám  žiadnu písomnú

prihlášku poslancov,  preto sa pýtam, kto  sa chce prihlásiť

z pléna? Pán poslanec Weiss,  Csáky, Šimko, Slobodník. Ďaku-

jem. Končím možnosť prihlásenia  sa do rozpravy.

 

     Prosím, ako prvý vystúpi pán poslanec Weiss.

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     po právnej argumentácii,  ktorú predložil pán prezident

a moji predrečníci a ktorú tu nik z predkladateľov, z pôvod-

ných predkladateľov  oboch verzií zákona  nedokázal seriózne

vyvrátiť, si treba položiť otázku, prečo vlastne tieto nepo-

darené novely  Trestného zákona prišli  do parlamentu, prečo

boli schválené  a prečo je  tu pokus aspoň  tú druhú z  nich

znovu potvrdiť a uviesť do života.

 

     Treba si postaviť otázku, prečo muselo dôjsť k tomu, že

sa ešte  viac prehĺbila deliaca brázda  v slovenskej spoloč-

nosti a že sa opäť dosť  dlhú dobu v súvislosti s týmito no-

velami zle písalo o Slovensku v zahraničí. To, že prvá nove-

la bola doma aj vonku oprávnene kritizovaná, ste uznali, ko-

legyne a  kolegovia z vládnej  koalície, tým, že  ste podali

ďalšiu, trochu  okresanú. A napokon, priznal  to aj pán spo-

ločný  spravodajca,  keď  odporučil  neschváliť prvú novelu,

a je to  teda potvrdenie oprávnenosti  vecnej, odbornej, ale

aj politickej kritiky, ktorú  aj Strana demokratickej ľavice

dávala voči  týmto novelám Trestného  zákona. Vtedy sa  táto

kritika, samozrejme, odmietala. Keby  sa boli argumenty opo-

zície zobrali  do úvahy hneď, Slovensko  si mohlo túto kauzu

ušetriť.

 

     Čím bola teda motivovaná  tá tvrdohlavosť pri presadzo-

vaní tejto novely? V prípade týchto dvoch noviel určite nej-

de o presadzovanie ústavnosti a zákonnosti. To by jednoducho

poslanci vládnucej koalície nemohli v tomto parlamente počas

dvoch rokov  schváliť viac ako  desať protiústavných zákonov

a to by sa  nemohlo stať v stredu minulého  týždňa, že sa tu

kolektívne poruší, ba priam znásilní  zákon o voľbách. To by

vami, vážené kolegyne, kolegovia  z vládnucej koalície, vami

zvolený generálny  prokurátor sa nemohol  nečinne pozerať na

bujnejúce podvody, na odhalenia,  ktoré tu v parlamente pri-

niesol Najvyšší kontrolný úrad,  na čele ktorého je predsta-

viteľ jednej z koaličných strán, to by nemohli znovu a znovu

byť ututlávané závažné trestné činy  a nemohli by byť vyzna-

menaní tí  vyšetrovatelia, ktorí vyšetrovanie  týchto trest-

ných činov uložili. A keďže vám nejde o dôsledné rešpektova-

nie zákona a ústavy, o čo vám ide? Pokúsim sa odpovedať.

 

     Po prvé o to, aby  ste sústavne odpútavali, aj takýmito

zákonmi  a  všetkým,  čo  s  nimi  súvisí, pozornosť svojich

priaznivcov  od toho,  že k  národnému majetku  a k štátu sa

správate ako k  vojnovej koristi. Že ste tu  za dva roky vy-

tvorili  politickými dekrétmi  novú oligarchiu,  že ste  vy-

vlastnili  a sproletarizovali  väčšinu tohto  národa, že ste

zaviedli systém privilégií,  nanútili podnikateľom a spoloč-

nosti korupciu,  že ste vytvorili  v hospodárstve také  pod-

mienky, ktoré znemožňujú normálnu hospodársku súťaž. Množia-

ce sa mŕtvoly zastrelených  podnikateľov na slovenských uli-

ciach sú toho najlepším dôkazom.

 

     Po druhé vám zrejme ide o to, aby ste znovu a znovu mo-

bilizovali svojich voličov, svojich priaznivcov poukazovaním

na nových a nových  nepriateľov, ktorí údajne ohrozujú mladú

Slovenskú republiku. Aby ste zakryli svoju korupčnú privati-

záciu,  ale aj  svoju neschopnosť,  keďže máte  k dispozícii

štátne orgány, vyrovnať sa  s čoraz väčším vyčíňaním organi-

zovanej  trestnej činnosti  rôznych domácich  a zahraničných

mafií, strašíte ľudí nepriateľmi a  potom sa usilujete - ako

v prípade týchto dvoch noviel Trestného zákona - ukázať ako-

že tvrdú ruku. Je to  stará politická technika, ktorú použí-

vali všetky autoritatívne režimy.

 

     Po tretie, zrejme chcete skomplikovať uplatňovanie prá-

va na štrajk, ktoré je aj tak oproti krajinám Európskej únie

u nás veľmi poddimenzované.

 

     A po štvrté, chcete  aj touto novelou Trestného zákona,

ktorú  sa znovu  chystáte schváliť,  zastrašiť opozíciu, za-

strašiť inak  zmýšľajúcich. Bojíte sa,  že vaše privatizačné

machinácie,  pre  ktoré  ste  vytvorili  priestor v novembri

1994 schválením protiústavnej novely  zákona o veľkej priva-

tizácii, môžu byť raz odhalené a potrestané.

 

     Tento zákon, to je  zákon predovšetkým na ochranu záuj-

mov novej vrstvy bohatých,  ktorých vládnuca koalícia vytvo-

rila  svojou privatizačnou  politikou,  je  to zákon  na jej

ochranu pred možnými protestmi  občanov. Vsádzanie na repre-

siu,  na šírenie  pocitu ohrozenia,  na vyhľadávanie  nových

a nových  vonkajších a  vnútorných nepriateľov  sa však  nie

vždy vypláca.  Robil to tak  aj Miloševič a  pozrite sa, kam

dospel. Cesta, na ktorú ste sa vydali, vedie, kolegyne a ko-

legovia z  vládnej koalície, do slepej  uličky. Ak si novelu

Trestného zákona znovu schválite, znovu popriete všetky vaše

volania po jednote slovenskej spoločnosti. Na platforme tej-

to novely totiž slovenskú spoločnosť zjednotiť nemožno. Pre-

to za novelu poslanci Strany demokratickej ľavice, ani za tú

prvú, ani za tú druhú, nemôžu a nebudú hlasovať.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďalej vystúpi pán poslanec Csáky.

 

Poslanec P. Csáky:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážený pán prezident Slovenskej republiky,

     pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     pôvodne som nemal v úmysle  vystúpiť k tomuto bodu, ale

bol som, bohužiaľ, oslovený, tak mi dovoľte, aby som v troch

bodoch zaujal stanovisko k prerokúvanej otázke.

 

     Po prvé  - z vecného hľadiska.  Prerokúvané zákony, tak

ako to už povedal  pán kolega Árpád Duka-Zólyomi, považujeme

za  nedemokratické.  Chcem  opakovane  deklarovať, že žiadny

poslanec Maďarskej koalície za  takéto návrhy, takéto zákony

hlasovať  nebude. História  nám ukazuje,  že takéto  zákony,

ktoré  sa dali  zneužiť proti  občanom Slovenskej  republiky

alebo proti občanom ktoréhokoľvek štátu, sa časom aj zneuži-

li a zneužili sa predovšetkým a v prvom rade proti tým, kto-

rí sa uchýlili  k takýmto metódam a ktorí  takéto zákony za-

viedli. Poslanci Maďarskej koalície súhlasia s tým, aby Slo-

venská republika a naša  spoločnosť bola chránená adekvátnym

spôsobom. Sme toho názoru, že súčasný právny stav týmto kri-

tériám vyhovuje a tento  zákon alebo tieto zákony považujeme

za výsostne nedemokratické,  ktoré obsahujú gumové paragrafy

a ktoré majú jediný účel, môžu byť zneužívané a môžu zastra-

šovať každého občana tejto republiky.

 

 

     Po druhé,  chcem sa vyjadriť  k vystúpeniu pána  Dušana

Slobodníka a k vlastným vyhláseniam, ktoré on interpretoval.

Zdôrazňujem, nie citoval, ale  interpretoval. Priznám sa vám

verejne,  že v  poľských, holandských,  nemeckých a francúz-

skych novinách  som otvorene kritizoval  existujúci jazykový

zákon a kritizoval som stav,  že, bohužiaľ, v Slovenskej re-

publike nebol prijatý zákon  na ochranu menšinových jazykov.

V maďarskom  vysielaní slovenského  rozhlasu v  decembri som

vystúpil v súvislosti s  jednou mojou publikáciou. Tá publi-

kácia sa  v súčasnosti prekladá do  slovenčiny, predložím to

každému  poslancovi. (Hlas  v sále.)  Tam na...  Pán Ľupták,

každému takému poslancovi, ktorý  vie čítať. (Hlasy v sále.)

V tej  publikácii som  sa vyjadril  aj na  novinársku otázku

k otázke hraníc. Povedal som  toto: Nikto z Maďarskej koalí-

cie, žiadny politik nikdy túto otázku neotvoril. Táto otázka

je démonizovaná  zo slovenskej strany a  strašia sa tým vzá-

jomne politici, slovenskej vládnej koalície predovšetkým.

 

     Povedal  som aj  to, že  áno, v  západnej časti  Európy

existujú  niektoré strany  alebo občianske  združenia, ktoré

otvorili túto  otázku, je to  problém Baskov, je  to problém

Frízskej  národnej strany,  je to  problém Severského Írska.

Ale práve skutočnosť, že v Slovenskej republike žiadna stra-

na, nielen parlamentná, žiadna  maďarská strana a žiadne ma-

ďarské  politické  zoskupenie  túto  otázku nikdy, opakujem,

nikdy neotvorilo,  je dôkazom toho, že  tento problém, vecný

problém, pre nás neexistuje. Dovoľte mi, aby som poukázal na

skutočnosť, že každý poslanec Maďarskej koalície hlasoval za

čistú verziu slovensko-maďarskej zmluvy v tomto sneme. Takže

prosím, aby to bolo zobrané na vedomie.

 

     A  pán Slobodník,  ak máte  dôkazy, že  som kedykoľvek,

akýmkoľvek svojím činom alebo  vyhlásením porušil buď Ústavu

Slovenskej republiky alebo zákony, ste natoľko vzdelaný, aby

ste vedeli,  čo máte robiť.  Prosím, dajte ma  na súd, alebo

ktoréhokoľvek poslanca Maďarskej koalície. Ale vy viete veľ-

mi dobre, že takýto krok  nemôžete urobiť, pretože nikdy sme

takýto  čin a  takéto veci  nerobili. Chcem  vám povedať, že

nikdy nie  som proti kritike alebo  proti výmene názorov. Aj

keď sú tu niekedy výmeny názorov ostré, Maďarská koalícia je

pripravená na akúkoľvek formy  diskusie. Ale sme proti takým

interpretáciám, aké ste predviedli pred chvíľou v tomto sne-

me.

 

     Chcem povedať,  že základný program  Maďarskej koalície

je, aby sme sa integrovali normálnym spôsobom do tejto našej

spoločnosti, a chceme  riešenie aj problematiky národnostnej

v štyroch oblastiach: v oblasti jazykovej, kultúry, školstva

a  regionálnej  spoluzodpovednosti.  Na  to  máme  dokumenty

a vypracovaný dokument  je aj u pána  predsedu Národnej rady

Slovenskej republiky od roku 1993.

 

     Po tretie.  Vážené dámy, vážení  páni, nie sme po prvý-

krát  svedkami  toho,  že  tzv.  maďarská  karta sa zneužíva

v slovenskej politike. Dovoľte mi,  aby som veľmi ostro pro-

testoval proti takýmto snahám v mene každého poslanca Maďar-

skej  koalície. Ak  sa pozriete  trošku dozadu,  tak každému

poslancovi, ktorý je informovaný, je  jasné, že od roku 1994

aj v tomto parlamente sa prijali také nedemokratické zákony,

ktoré obmedzujú úroveň demokracie  v našej spoločnosti s od-

volávaním sa na  neexistujúce, tzv. maďarské nebezpečenstvo.

Vyprosíme si  to a prosíme, aby  sa prestalo z démonizovaním

tejto otázky. Ak sme civilizovaní  ľudia, tak aj túto otázku

máme riešiť civilizovane, a  opakujem, všetky naše dokumenty

  verejné a  sme pripravení  na diskusiu.  Bohužiaľ, druhá

strana nie je.

 

     Nemôžem tu nepovedať jednu  vec. Kritizujú nás a snažia

sa nás postaviť do takého svetla takí ľudia a také politické

strany, ktoré  nemajú v Európe  partnerov, nie sú  partnermi

pre európske  demokratické strany. Dámy  a páni, všetky  tri

maďarské strany  sú váženými členmi  buď liberálnej interna-

cionály, alebo  konzervatívnej internacionály a  toto, bohu-

žiaľ, sa nedá  povedať o vládnych stranách. My  keď ideme do

Štrasburgu  alebo do  Bruselu, nemusíme  sa schádzať  buď vo

vedľajších  miestnostiach alebo  na chodbách,  ako to  robia

niektorí poslanci slovenskej delegácie, a za nášho člena ne-

museli hlasovať trikrát v  Parlamentnom zhromaždení Rady Eu-

rópy, ako sa to stalo v prípade určitého slovenského politi-

ka.

 

     Takže, dámy a páni, riešme veci vecne. Prosíme, aby ná-

rodnostná otázka a otázka  existencie maďarskej komunity ne-

bola zneužívaná na  politický súboj, ako sa to  už rysuje aj

v predvolebnej  kampani, vyplýva  to práve  aj z  niektorých

článkov pána Slobodníka.

 

     A na záver mi dovoľte ešte jedno oznámenie. Pán predse-

da, aby  som nemusel žiadať  o technickú pripomienku,  chcem

vám oznámiť,  že chcem odovzdať  každému poslancovi Národnej

rady  Slovenskej republiky  fotokópiu vysvedčenia  z obdobia

Slovenského štátu.  Je to vysvedčenie zo  školy s vyučovacím

jazykom maďarským, je to jednojazyčné vysvedčenie, čisto ma-

ďarské, a dávam to  do láskavej pozornosti každého poslanca,

ako sa...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, teraz hovoríte mimo bodu rokovania.

 

Poslanec P. Csáky:

 

     ...k tejto otázke pristupovalo počas existencie Sloven-

ského štátu.

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

     (Potlesk.)

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Moric - faktická poznámka.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Ďakujem veľmi pekne, pán predseda, za slovo.

 

     Pán kolega Csáky tu kritizoval, že sú tu niektoré stra-

ny, ktoré  nemajú svojich partnerov v  Európe. Chcem sa opý-

tať, akého partnera  má Maďarské kresťanskodemokratické hnu-

tie vo Európe? Viete si vy  predstaviť, že by bolo v Nemecku

Turecké  kresťanskodemokratické hnutie?  Alebo v  Španielsku

Francúzske kresťanskodemokratické hnutie? Veď by ich vyrazi-

li tak,  že by sa  za nimi len  zaprášilo, pán kolega.  (Po-

tlesk. Hlasy v sále.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ďalej je prihlásený pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Vážený pán prezident,

     vážený pán predseda,

     kolegyne a kolegovia,

     dámy a páni,

 

     pri prerokúvaní prvého  návrhu novely Trestného zákona,

toho vládneho návrhu, som mal pripravený rozsiahlejší právny

rozbor  návrhu,  ktorý  ste  mi,  bohužiaľ, nedali dohovoriť

a mám pocit,  že to ani  nemá význam, aby  sme argumentovali

právnymi  argumentmi. Odzneli  tu a  ja sa  k nim už nebudem

vracať. Dovoľte mi preto veľmi stručne povedať niekoľko slov

k širším  spoločenským kontextom  obidvoch návrhov Trestného

zákona.

 

     Cisár Caligula dal  zavraždiť senátorov rímskeho senátu

a namiesto nich vymenoval koňa. Džingischánovi prekážali os-

tatné kniežatá jeho ríše,  a preto všetkých sedemnástich dal

uvariť v kotloch s vriacou  vodou. Treba povedať, že oba ná-

vrhy novely Trestného zákona sú oveľa hygienickejším opatre-

ním na podporu moci. Patria však do rovnakej rodiny, ich zá-

merom je umlčať hlas každého, kto hovorí na verejnosti inak,

ako si to  želá ten, kto vládne. Nič nové  pod slnkom, je to

súčasť koncepcie  moci, ktorá sa  nechce deliť, moci,  ktorá

potrebuje klamať  ľudí, že tak ako  to robí, je dobré  i pre

nich.

 

     Pamätám sa, ako počas  základnej vojenskej služby poža-

dovali od  nás (ako veliteľov čiat)  podávať každú hodinu na

veliteľstvo divízie správy o náladách  mužstva v deň, keď sa

zvyšovali ceny.  Zo srandy niektorí  moji kolegovia hlásili,

že  nálada  je  výborná,  vojaci  vítajú  rozhodnutie strany

a vlády o úprave cien základných potravín. Toto je hudba la-

hodiaca citlivému uchu každého diktátora. Čo robí, dobre ro-

bí. Preto  najťažším zločinom je, ak  mu dakto povie pravdu,

ak je nepríjemná.

 

     Pán predseda,  mohli by ste  povedať spravodajcovi, aby

ma nevyrušoval? Môže si  čítať noviny, keď nepovažuje návrh,

o ktorom sa rokuje, za dôležitý, ale nemá slovo.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán spravodajca, nevyrušujte. Pán poslanec, pokračujte.

(Smiech v sále.)

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Tento  návrh, vlastne  oba návrhy,  sledujú jediný cieľ

- vyhlásiť verejné slovo, ktoré sa nezalieča mocným, za zlo-

čin. Tá logika je veľmi jednoduchá. Veď i za komunistov ofi-

ciálna propaganda  nabádala ku kritike  rozličných nešvárov.

To, za čo sa trestalo, boli pravdivé slová o zločinoch reži-

mu.  Po takomto  mechanizme poškuľujú  i tvorcovia  zákonov,

o ktorých dnes rokujeme. Kto za tento zákon zahlasuje, hlási

sa k tradícii Caligulu,  Džingischána i komunistického reži-

mu, k tradícii štátu, ktorý  má strach pred pravdivým slovom

svojich občanov. Ale, kolegyne, kolegovia, veď hlasujte, ako

vám svedomie alebo stranícka  poslušnosť káže. Aspoň sa uká-

že, kto kam patrí. Ak návrh schválite, zanesiete ďalší kúsok

jedu  do organizmu  našej spoločnosti.  Potom jedným  dychom

začnete hovoriť o potrebe zmierenia, o potrebe hľadania jed-

noty. Ale, dámy a páni, tieto jedy budú pôsobiť. Ak však má-

te nádej, že vo váš prospech, veľmi sa mýlite. Slobodné hla-

sy  už na  Slovensku neumlčíte.  Naopak, takýmto rozhodnutím

a ďalšími takýmito rozhodnutiami iba mobilizujete zdravé si-

ly v našej spoločnosti. Sily, ktoré nastolia režim, v ktorom

bude moc  rozdelená a pod kontrolou  občanov. Blíži sa doba,

keď sa pyšné ilúzie o poslušných poddaných chváliacich svoju

múdru vládu, ocitnú v troskách.

 

     Nebudem preto nikoho vyzývať,  aby hlasoval proti pred-

loženým návrhom novely Trestného zákona. Ja proti nim hlaso-

vať budem. Komu sa však páči kultúra Caligulu alebo Džingis-

chána, prosím,  ten nech za zákon  svoju ruku zdvihne. Ľudia

to nepochybne budú dobre vidieť a  rozumieť - od Kútov až po

Novú Sedlicu.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne. Pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     (áno, čas mi môžete  stopovať, budem stručný), osprave-

dlňujem sa  tým poslancom, ktorý  musia trpieť to,  že čítam

noviny. Naozaj som v živote čítal iba dvakrát noviny (smiech

a hlasy v sále, potlesk), keď sa prerokúval zákon o rozdele-

ní federácie a keď som bol spravodajca. Raz v Prahe, keď nás

pán Šimko obviňoval z toho, že rozbíjame kvitnúci štát a od-

volával sa na Gibbona, ale ja som nič také tam nenašiel, za-

tiaľ. A  dnes ma znova veľmi  pobavil svojím vystúpením, keď

nielenže prekrúca všetko, ale prekrúca  ešte aj dejiny. A to

sa na mňa nehnevajte, ja  by som vás naozaj, pán predsedajú-

ci,  prosil, keby  ste ma  zbavili povinnosti  sedieť tu ako

spravodajca,  lebo naozaj  je to  veľké utrpenie  počúvať tú

spŕšku nezmyselností, ktorá sa tu dnes vznáša.

 

     Ďakujem.

     (Ruch v sále, potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Mikloško - faktická poznámka.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán predsedajúci, dávam procedurálny návrh, aby bol vy-

menený tento  spravodajca pre nedôstojné  správanie. Pán po-

slanec Cuper, takto sa nespráva na Ústavnom súde ani vartáš,

nieto ešte kandidát na sudcu. Prosím vás, buďte taký láskavý

a... Alebo ho vymeňme  hlasovaním. Alebo choďte odtiaľ preč,

ale správajte sa ako normálny človek. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán  poslanec Mikloško,  pán poslanec  Cuper bol určený

uznesením výboru. Ja len upozorňujem. (Hlasy v sále.)

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Pán poslanec Mikloško, vy tento parlament obšťastňujete

svojimi hlúposťami.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, pán poslanec  Cuper, má kedykoľvek právo

ako spravodajca  vystúpiť. Ešte je  spravodajcom a prihlásil

sa ako spravodajca. Nech sa páči, pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Pán  poslanec Mikloško,  nechajte si  svoje múdre  reči

niekde inde. (Gong ozývajúci  sa počas celého tohto vystúpe-

nia spoločného  spravodajcu.) Ja som  vám jasne povedal,  že

naozaj tieto  trápne komédie, ktoré dnes  tu predvádzate, sa

nedajú počúvať.  Preto žiadam o  výmenu ako spravodajca  ja,

a nie  vy. A  o moju  odbornosť sa  už vonkoncom nestarajte,

pretože vy  nemáte na to absolútne nijaké vzdelanie, aby ste

ju posúdili.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk. Hlasy v sále.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani  poslankyne, páni  poslanci, prosím  o pokoj.  Pán

poslanec  Mikloško  dal  návrh,  aby  sme hlasovaním zmenili

uznesenie ústavnoprávneho výboru, v ktorom je za spravodajcu

k tomuto bodu navrhnutý pán poslanec Cuper. Pán poslanec Cu-

per sám žiada ako prvý, aby bol vymenený. Takže prosím, hla-

sujme, kto je za.

 

     Hlasujeme na návrh pána  poslanca Cupera, keď sa žiadal

vymeniť. (Hlasy  v sále.) Pán poslanec  Mikloško, on sa žia-

dal. Ja neodporúčam prijať tento návrh.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 61 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Neprešiel tento návrh.

 

     Prosím, budeme pokračovať.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Škoda, poďakoval by som sa vám.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Slobodník.

 

Poslanec D. Slobodník:

 

     Vážený pán prezident,

     vážený pán predseda,

     kolegovia, kolegyne,

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím o pokoj, páni poslanci.

 

Poslanec D. Slobodník:

 

     najprv by  som chcel zareagovať  na to, čo  tu povedala

pani poslankyňa Bauerová.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, prosím, pokoj.

 

Poslanec D. Slobodník:

 

     Priznám sa,  že som nebol  počas jej príspevku  tu, ale

dúfam, že bola natoľko...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Mikloško, pán  poslanec Cuper, prosím, ne-

konzultujte tu navzájom.

 

Poslanec D. Slobodník:

 

     ...ale dúfam, že bola natoľko férová, že hovorila o pr-

vom  variante Trestného  zákona, pretože  ja mám  pred sebou

správu pána Schwimmera, mám ju v angličtine, takže prepáčte,

ak bude ten rýchly preklad  nie celkom pekný, slovenský. Ide

o zákon z 26.  marca 1996, kde sa skutočne  hovorí, že gene-

rálny sekretár Rady Európy  požiadal o názory štyroch exper-

tov o týchto otázkach. Dúfame, že generálny sekretár zverej-

ní tieto správy expertov a konkrétne, že ich slovenská vláda

a parlament vezmú do úvahy a  že buď sa celkom zrieknu tohto

zákona, alebo ho prispôsobia  takým spôsobom, aby bol prija-

teľný. Takže, pani Bauerová, neviem, či ste to takto poveda-

li, nechcem vás  obviňovať z opaku, ale ak  ste to prenášali

na  druhý variant  zákona, tak  ste sa  dopustili jednoducho

nepravdy.

 

     Teraz by som povedal niečo, čo by som ako neprávnik ani

hovoriť nemal, ale keďže sa tá diskusia už končí, tak mi do-

voľte jednu rečnícku otázku, na ktorú mi nemusíte odpovedať.

Pokladáte Poľsko za právny štát? Odpoveď je áno, samozrejme.

Tak mi dovoľte, aby som  vám odcitoval  z trestného zákonní-

ka, v Poľsku prijatého,  prerokovaného (musím to takto pove-

dať, neviem,  či aj prijatého,  ale verím, že  aj prijatého)

27. marca 1996. Vládny návrh nového trestného zákonníka.

 

     Trestné činy proti poľskému štátu:

 

     Po prvé. Článok 171. Kto  v spolupráci s inými osobami,

majúc za  cieľ stratu nezávislosti,  odtrhnutie časti územia

alebo násilnú zmenu ústavného systému poľského štátu vykoná-

va činnosť smerujúcu bezprostredne k uskutočneniu tohto cie-

ľa, podlieha trestu odňatia slobody  na dobu nie kratšiu než

10 rokov, trestu 25 rokov odňatia slobody alebo trestu doži-

votného odňatia slobody.

 

     §  2.  Kto  sa  pripravuje,  opakujem,  pripravuje,  na

spáchanie trestného  činu uvedeného v  § 1, podlieha  trestu

odňatia slobody na dobu nie kratšiu ako 3 roky.

 

     Článok 172. Kto vykonáva  s úmyslom násilného odstráne-

nia  ústavného orgánu  poľského štátu  činnosť bezprostredne

smerujúcu k uskutočneniu tohto  cieľa, podlieha trestu odňa-

tia slobody na dobu nie kratšiu ako 3 roky.

 

     § 2.  Kto sa pripravuje na  trestný čin uvedený v  § 1,

podlieha trestu odňatia  slobody na dobu od 3  mesiacov do 5

rokov.

 

     § 3.  Kto za pomoci  násilia alebo protiprávnej  hrozby

ovplyvňuje úradnú  činnosť ústavného orgánu  poľského štátu,

podlieha trestu odňatia slobody na dobu jedného až 10 rokov.

 

     Ďalej  článok 177.  Kto verejne  znevažuje poľský  štát

alebo  národ, podlieha  trestu odňatia  slobody do  3 rokov.

Pripomínam  tu len  ako kuriozitu  urážku slovenského národa

dopusteného  istým komárňanským  advokátom alebo  čo je, ne-

viem, ako sa volal, ktorý  povedal, že vyženieme tých valaš-

károv (možno to nie je presný  citát) na sever. To je urážka

slovenského národa, ktorej sa slovenský poslanec a slovenský

novinár vo vzťahu k maďarskému národu nikdy nedopustil a som

presvedčený, že ani nedopustí. Takže toto je ďalej.

 

     Ďalšia otázka,  ktorej by som  sa tu chcel  dotknúť, je

vystúpenie pána  Csákyho. Pán Csáky  má už pomaly  taký zvyk

ako pán Duray, ktorý, keď nevedel, kam z konopí, vždy vyhlá-

sil, že to máte zlý preklad,  to som ja nepovedal, to som ja

nenapísal. Ale tento pán,  ktorý teraz odchádza, lebo nechce

o sebe počuť  pravdu, povedal, lebo pán  Csáky nehovoril len

vo svojom mene, ale v  mene všetkých členov Maďarskej koalí-

cie, podpísal asi  8 dní po stretnutí pána  Bugára, pána Na-

gya, pána  Duraya a niekoľkých  poslancov od nás  z Národnej

rady (teda myslím z Národnej rady z koalície, aby to nevyze-

ralo, že vy nie ste z Národnej rady, aby ste ma nechytili za

slovo), po  prvé podpísal vernosť lojality  nie za seba, ale

za svoje  hnutie. Takisto všetci  traja to podpísali,  čo tu

sedíte, vy dvaja, čo ste zostali.

 

     Ale 15. septembra - už som  to tu hovoril, ale treba to

zopakovať, keď pán Csáky tak suverénne vyhlasuje, že koalič-

ní poslanci Maďarskej koalície nikdy nevystupovali proti to-

muto štátu - povedal v maďarskom rozhlase v najsledovanejšom

programe  Panoráma, že  ak Slovensko  neprijmú do  Európskej

únie súčasne s Maďarskom,  treba postupovať podľa maďarských

zákonov a  celé maďarstvo začleniť do  Maďarska. Ak toto nie

je  narušovanie identity,  máme k  dispozícii písomné texty,

môžem  vám ich  kedykoľvek predložiť,  takže nebudete  sa tu

oháňať tým, že  to je vymyslené. Je to  preložené zo záznamu

z Panorámy, ubezpečujem vás, že dobre, do dobrej slovenčiny.

Nie  je to  zlý preklad.  Ak toto  nie je poškodenie záujmov

Slovenskej  republiky, hrozba  Slovenskej republike,  tak už

potom neviem, čo to je.

 

     Pán  Csáky, vy  ste povedali  to, čo  som ja  odcitoval

v tom rozhlase  16. 12. Povedali ste  doslovne: "Ústava Slo-

venskej  republiky," doslovne  to možno  nie je,  ale je  to

presný význam, "Ústava  Slovenskej republiky umožňuje úpravu

hraníc. Aj Slovensko to využilo, keď si vymenilo územie, keď

schválil parlament výmenu územia  s Českou republikou. A my,

čo sme  Stredoeurópania," stále ešte citujem,  "a my, čo sme

Stredoeurópania, nemali by sme  upadať do zúfalstva a nemali

by sme  hneď vyhlasovať, že nás  chytá infarkt, keď počujeme

o úprave hraníc. Možno vznikne  nejaká strana, ktorá sa bude

domáhať obnovy Rakúsko-Uhorska," ja hovorím, to ste povedali

len zo slušnosti Rakúsko-Uhorska, lebo Rakúsko, pokiaľ viem,

takéto ambície nemá, ale vy ich máte a proste vy chcete sku-

točne vytvoriť veľké Uhorsko, "a možno bude požadovať takúto

úpravu hraníc alebo sa podľa Ústavy Slovenskej republiky ta-

káto výmena hraníc uskutoční."

 

     Čo je  toto? To je konkrétny  citát. Je pravda, pripúš-

ťam, že ste potom v  ďalšej časti povedali, že musíme zatiaľ

žiť, ako žijeme, nedá sa to robiť, ale takúto požiadavku ste

nastolili, to je požiadavka zhodná s veľkouhorskými ambícia-

mi. Vo  svojom interview uverejnenom  v Řeči pospolitej  ste

napísali: "Slovensko robí nebezpečnú politiku, ktorá ohrozu-

je Poľsko a  Maďarsko." Nespresnili ste čím  a  ako vás teda

ohrozujeme, ale  uverejnili ste údaj,  ktorý je prinajmenšom

zákerný  a prinajmenšom  nepravdivý. Neviem,  čím ohrozujeme

Poľsko,  neviem, čím  ohrozujeme Maďarsko,  ale volať  si za

svedka Poľsko a domáhať sa jeho pomoci v tejto otázke nie je

asi jednoducho správne.

 

 

     Ak ste spomenuli otázku  "istý poslanec bol trikrát vo-

lený", ten poslanec sa volá Dušan Slobodník. Ale treba pove-

dať  okolo  toho  celú  pravdu,  ktorú  váš  kolega z hnutia

spriazneného s vami, z Modrej  koalície, nepovedal - pán Fi-

geľ. Po prvé, pán Figeľ,  tlačová služba KDH dala k dispozí-

cii správu Tlačovej agentúre Slovenskej republiky, ktorá bo-

la uverejnená 29. januára v  Národnej obrode, kde sa hovorí:

Jediný poslanec, jediný člen delegácie, ktorý bol zvolený za

Slovenskú republiku, je pán poslanec  - to už nebolo tam pán

- je poslanec Figeľ, ktorý bol zvolený za podpredsedu takého

a takého výboru. Je to pravda, nikto to nepopiera, ale okrem

iného boli  zvolení aj pán Fico  za predsedu podvýboru, bola

zvolená aj pani Belohorská  za predsedníčku podvýboru, takže

nebol sám.

 

     A  po druhé,  v interview  pán Figeľ  do Práce  napísal

s takou  škodoradosťou  a  zlomyseľnosťou,  že Slobodník bol

zvolený až v treťom kole. Pravda  je takáto a mali by ste ju

vedieť, a je  to pravda, poznám ju z  byra. Na všetky miesta

17 podpredsedov  bol delegovaný jeden  kandidát, okrem troch

štátov. Rusko,  kde sa popri  pánu Lukinovi uchádzal  o toto

miesto pán Žirinovskij, ďalej Taliansko, kde sa okrem kandi-

dáta talianskej koalície uchádzal  o miesto podpredsedu člen

Lega norde, teda opozičnej strany, no a treťou krajinou bolo

Švédsko,  ktoré si  to vyriešilo  samo, že  švédsky kandidát

číslo 2 sa vzdal a zostal  jeden kandidát. Rusko si to nevy-

riešilo vôbec a bude sa to  riešiť až v apríli, keď sa zvolí

alebo  pán Lukin,  alebo  pán (je to  k veci,  je to k veci,

je to práve o  týchto urážkach, ktoré tu odzneli,  pán Csáky

to  spomenul). A  tak sa v prvom  kole,  kde  bolo  potrebné

z 286 hlasov  144, teda  všetkých  členov, schválili len asi

šiesti-siedmi podpredsedovia. V druhom kole zostalo 8 a sku-

točne  som  bol  medzi  nimi  aj  ja,  ale aj ďalších sedem.

A takisto v treťom kole,  kde zostalo 5 kandidátov, medzitým

dvoch zvolili,  a v tomto  treťom kole, kde  už nebolo treba

nadpolovičnú väčšinu všetkých členov, zvolili aj mňa. Nemys-

lím, že to je dôvod  na istú škodoradosť, pretože ma zvolili

legálne, je to v zhode s normami Európskej únie.

 

     A posledná poznámka tak  trochu mimo obliga. Pán Šimko,

pán poslanec Šimko,  ja by som na vašom  mieste (viete čo sa

hovorí, v dome obesenca sa povraz nespomína) a ja by som vám

radil, pre pánaboha, nechajte  vy rímske dejiny, nechajte vy

Caligulu, nechajte Cata,  nechajte Ciceróna, nechajte Cézara

a neviemkoho ste ešte spomenuli. Pamätám sa na jeden váš vý-

rok: Barbari pohltili  Rím koncom 5. storočia a  to by bolo,

keby sa  Česko-Slovensko rozdelilo. Toto  je vaše vyhlásenie

z parlamentu zo  septembra 1992. Takže  láskavo mlčte, mlčte

o týchto veciach. (Hlasy v pléne.)

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Čarnogurský.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Pán poslanec Slobodník, k  tej časti, kde ste operovali

poľským zákonníkom, váš argument je  proti vám a proti pred-

loženej novele Trestného zákona, pretože v platnom znení sú-

časného slovenského  Trestného zákona je  všetko, čo ste  vy

spomínali.

 

     Paragraf 7 nášho Trestného zákona, ktorý hovorí o poku-

se trestného činu, hovorí, že konanie nebezpečné pre spoloč-

nosť, ktoré bezprostredne smeruje k dokonaniu trestného činu

atď., čiže  je to  vlastne  § 8, pokus  v kombinácii s  § 92

platného znenia Trestného zákona, dáva  presne to, čo ste vy

citovali  z poľského  trestného zákona,  čiže žiadnu  novelu

Trestného zákona netreba. A  pokiaľ ste spomínali to ustano-

venie poľského zákona o urážke národa,  tak aj to máme v na-

šom Trestnom  zákone. § 198 teraz  platného Trestného zákona

hovorí: Hanobenie  národa, rasy a  presvedčenia. Kto verejne

hanobí niektorý národ, jeho  jazyk alebo niektorú rasu alebo

atď. potresce sa odňatím slobody  až na jeden rok. Všetko tu

je. Nepotrebujeme žiadnu novelu. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Bugár.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Pán poslanec Slobodník, na  vaše výmysly nebudem reago-

vať, to nemá význam. Vás nikto nemôže presvedčiť, vy si mys-

líte, že to takto je, počkajte  si na históriu. Ale v každom

vystúpení vždy zdôrazňujete otázku lojality. Skúmal som pre-

čo. Asi smerom na vašich kolegov. Lebo nie my porušujeme zá-

kony a  Ústavu Slovenskej republiky, ale  vaši kolegovia pri

hlasovaniach, nie  my okrádame a rozkrádame  tento štát, ale

privatizéri, ktorí sú vám blízki. (Hlasy v sále.)

 

     A prečo mávate maďarskou  kartou? Vždy, keď potrebujete

schváliť nejaký zákon, o ktorom  viete, že z hľadiska ústavy

neobstojí,  tak  v  tom  momente  vyťahujete  maďarskú kartu

a strašíte vašich  poslancov, tých, ktorí  rozmýšľajú hlavou

a možno by nehlasovali za tento návrh zákona.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Šimko.

 

 

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem, pán predseda. Chcem reagovať na pána Slobodní-

ka, na jeho posledné slová.

 

     Pán poslanec Slobodník, o barbaroch som v septembri ro-

ku 1992 vo Federálnom zhromaždení hovoril v súvislosti s vý-

ročím  mníchovského  diktátu.  Možno  si  to nepamätáte, ale

môžem vám doniesť stenografický  záznam, a nepochybne ho asi

aj máte, bolo to totiž v  deň tohto výročia. Ak vás však tak

neustále trápi spomienka na  barbarov, ktorí rozvrátili Rím,

a ak sa k tomu hlásite v  súvislosti s vládou, ktorá tu dnes

na Slovensku  vládne, tak mi  pritom prichádza na  um jedine

slovenské múdroslovie "trafená hus zagága". (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán poslanec Slobodník, vy ste pripomenuli pánu poslan-

covi Šimkovi nejaký výrok z jesene 1992. Ja by som bol veľmi

rád, keby  ste sa takisto vyjadrili  k výroku vášho predsedu

HZDS a predsedu  vlády, ktorý na jeseň 1992  v rozhovore pre

Le Mond povedal, že Česi  nás dotlačili do rozdelenia štátu.

Keby ste sa zaoberali napríklad takýmito výrokmi.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Langoš.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Ďakujem pekne. Mám dve krátke poznámky.

 

     Pán poslanec Dušan Slobodník,  vy ste neuveriteľne zne-

vážili dar,  ktorý ste dostali,  ani neviete od  koho, prečo

a načo - reč a rozum. Vy ste už vo svojom prvom expozé obvi-

nili  kolegu Csákyho,  že deštruuje  obraz Slovenska.  Obraz

Slovenska, ktorý  maľujete vy a vaša  vláda, skončí nakoniec

v Tretiakovskej galérii a to nie je dobré. (Ruch v sále.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Figeľ.

 

Poslanec J. Figeľ:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Odmietam, pán predseda výboru Slobodník, obviňovanie zo

škodoradosti, naopak,  chcem povedať, že hlasy  som vám dal,

pretože som to považoval za potrebné pre slovenskú delegáciu

a pre reprezentáciu Slovenska. Dokonca  som vám o tom vopred

napísal aj list,  že nemám problém s touto  voľbou, len žia-

dam,  aby  ste  ako  podpredseda  Parlamentného zhromaždenia

princípy a politiku Rady Európy prenášali aj do nášho parla-

mentu. A  po ďalšie som  tam vyjadril myšlienku,  že by bolo

rozumné, aby  vládna koalícia zvážila dva  posty, teda iného

na podpredsedu parlamentu a iného na vedúceho delegácie, aby

sme mali  dvoch reprezentantov v  Stálom výbore. To  znamená

ešte posilnenie našich pozícií.

 

     A po druhé, ak nejaký pocit, tak skôr pocit poľutovania

vyjadrujem nad tým, že po  dvoch rokoch vášho pôsobenia, keď

ste sa stali známym v Rade  Európy, ste boli zvolený na roz-

diel od väčšiny podpredsedov  zhromaždenia až v treťom kole.

Teda tento pocit.

 

     Ďakujem vám.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     K vystúpeniu pána Slobodníka a tým barbarom vo federál-

nom parlamente. Však  tam nás bol celý rad  tu sediacich po-

slancov, aj  ja. Takže netreba  prekrúcať ústami pána  Šimka

niečo, čo neodznelo  a v inej súvislosti, my  to máme nielen

v jasnej  pamäti, mám  to aj  hore v  zázname, takže pokojne

možno odcitovať to "kádéhácke" žalostenie nad rozpadom fede-

rácie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ale, prosím už pánov  poslancov, aby hovorili k posled-

nému rečníkovi z rozpravy.

 

     Pán poslanec Moric.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Pán predseda, ďakujem za slovo.

 

     Pán kolega Slobodník, ja len  môžem potvrdiť to, čo ste

povedali, ale prosil  by som, aby sme sa  už nehádali o tom,

či barbari  alebo nebarbari, veď nakoniec  barbari sú tí, čo

dnes  vytvorili  Nemecko,  Francúzsko  a ďalšie prekvitajúce

krajiny. Takže to je dobré, že  asi nakoniec ten Rím tí bar-

bari rozvrátili. A ďakujem vám, pán kolega Slobodník, že ma-

ľujete Slovensko také, ktoré bude visieť v Tretiakovskej ga-

lérii, možnože  v Prade, neviem. Také  Slovensko, aké tu vy-

kresľuje niekto iný, tak také nebude visieť nikdy a nikde.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ešte pán poslanec Fico.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Pán predseda, ďakujem za slovo.

 

     K  vystúpeniu pána  Slobodníka chcem  iba jednu  drobnú

opravu, aby nedošlo k určitým mystifikáciám aj k uverejneniu

informácií, ktoré  nie sú založené  na pravdivých skutočnos-

tiach. Je pravda, že  niektorí členovia delegácie boli vyme-

núvaní alebo volení za členov rôznych podvýborov, ale ja som

nekandidoval na  post predsedu žiadneho  z podvýborov, takže

verím, že  išlo iba naozaj o  prerieknutie vo vystúpení pána

predsedu slovenskej delegácie v Parlamentnom zhromaždení Ra-

dy Európy. Vyslovene iba oprava, nič iné.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Slobodník povedal podpredsedu.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Nie, nebol som zvolený ani za predsedu, ani za podpred-

sedu žiadneho z podvýborov, nebol som. Mohlo sa stať, beriem

to ako omyl.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, končím rozpravu

k tomuto bodu programu. Je 11.59, čiže 12.00 hodín. Chcem sa

spýtať, či  chcete prestávku, alebo  budeme pokračovať. Pre-

stávku? (Hlasy z pléna.) Jedni chcú, jedni nechcú.

 

     Hlasujeme o tom, či bude riadna obedňajšia prestávka.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 61 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Budeme pokračovať.

 

     Prosím pána prezidenta o  odpoveď, či sa  chce vyjadriť

k rozprave. Pán prezident sa nechce vyjadriť k rozprave. Ďa-

kujem pekne.

 

     Pýtam sa spoločného  spravodajcu. (Odpoveď poslanca Cu-

pera,  že sa  nechce vyjadriť.)  Nechce sa  vyjadriť ani pán

spoločný spravodajca.

 

     Prosím pána spoločného  spravodajcu, aby uvádzal hlaso-

vanie najskôr k zákonu - tlač 395.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     pán prezident navrhuje: Z uvedených dôvodov žiadam, aby

Národná rada pri opätovnom prerokovaní zákona tento schváli-

la s  vypustením článku I bodu 6, t. j. § 92a  a 92b vrátane

spoločného nadpisu, bodu 7, t. j. § 98, a bodu 9, t. j. § 12

a 127 a  § 127b vrátane spoločného  nadpisu. Doterajší bod 8

treba  označiť ako  bod 6  a doterajšie  body 10  a 17 treba

označiť ako  body 7 a  14. Najprv dáme  hlasovať o vypustení

príslušných... Hlasujeme o tlači 395,  o tej prvej. Pán pre-

zident navrhuje vypustiť to, čo som čítal, to znamená článok

I bodu 6 a § 92, 93,  98 a 127a a 127b. Ostatné prečíslovať.

Budeme hlasovať o vypustení týchto bodov.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím,  počuli ste.  Hlasujeme  o  zákone z  26. marca

1996. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Odporúčam... (Hlasy z pléna.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pokoj, páni poslanci.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Hlasujeme podľa starého. Odporúčam vyhovieť pánu prezi-

dentovi. (Neutíchajúce hlasy z pléna.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, legislatívny  proces schvaľovania je po-

dľa starého, rokovanie je podľa nového rokovacieho poriadku.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 138 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 96 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Vyhovelo sa podmienkam pána prezidenta, ktoré dal.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Keďže ďalšie pripomienky  pán prezident nedáva, prosím,

pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o celkovom znení zá-

kona. Pán  prezident ho odporúča  schváliť. Ja ho  odporúčam

neschváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, hlasujeme o zákone ako celku.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 126 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 15 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 93 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

 

     Konštatujem,  že Národná  rada Slovenskej  republiky po

opätovnom prerokovaní  neschválila zákon Národnej  rady Slo-

venskej republiky z 26. marca  1996, ktorým sa mení a dopĺňa

Trestný zákon, vrátený prezidentom Slovenskej republiky.

 

     (Ruch v rokovacej miestnosti.)

 

     Páni  poslanci, pán  spoločný spravodajca  dal hlasovať

tak, ako napísal pán prezident,  kde žiada, aby sa tento zá-

kon schválil. Pán poslanec Cuper ešte aj povedal, že navrhu-

je neprijať návrh pána prezidenta.

 

     Prosím, pán poslanec Mikloško.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Môžem uvádzať ďalšie hlasovanie?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ideme hlasovať o tlači číslo  578. (Hlasy v sále.) Pro-

sím o pokoj.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     prezident v  tlači 578 hovorí, že  na základe uvedeného

žiadam, aby Národná rada zákon zo 17. decembra 1996 neschvá-

lila ako celok. Ak Národná rada neprijme moje námietky, kto-

ré poukazujú na nemožnosť prijatia posudzovanej novely záko-

na  skôr, ako  sa vyrieši  opätovné schválenie  zákona z 26.

marca 1996  alebo neschválenie jeho  častí, žiadam v  článku

I vypustiť body 5, t.  j. § 89 ods. 2 až 25,  v článku I vy-

pustiť body 7, t. j. § 92a a 92b, a v článku I doterajší bod

6 označiť ako bod 5 a doterajšie body 8 a 17 označiť ako bo-

dy 6-15.

 

     Keďže sme predchádzajúcu novelu zamietli, pán predseda-

júci, podľa môjho názoru treba  dať hlasovať najprv o bodoch

odseku 2 alebo druhej pripomienke pána prezidenta a dať hla-

sovať o vypustení článku 1, teda a), b) a c).

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán spoločný spravodajca, pán prezident navrhuje novelu

ako takú neschváliť. Ak by sme mali novelu schváliť, tak na-

vrhuje, aby sme hlasovali o bodoch  a), b) a c) o ich vypus-

teniach.

 

 

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Tak je to.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán prezident, dobre som  povedal? (Odpoveď pána prezi-

denta.)  Pretože niektorí  páni poslanci  hovoria, že  je to

inak. (Hlasy z pléna.)

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Veď sme neschválili prvý. A keďže sme neschválili prvý,

píše pán  prezident, že treba  dať hlasovať o  týchto pripo-

mienkach. (Ruch v rokovacej miestnosti.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pokoj, páni poslanci. Páni  poslanci a pani poslankyne,

Ešte raz  vám zopakujem. Hlasovali  sme o zákone,  tlač 395,

z marca minulého  roku. Tento zákon ako  celok sme zamietli.

Čiže je tu teraz druhá novela Trestného zákona, kde pán pre-

zident navrhuje túto novelu ako celok neprijať, prípadne, ak

je tu názor, že by sa mala prijať, tak za tých podmienok, ak

sa vypustia písmená a), b) a  c) jeho návrhu. To znamená, že

musíme  hlasovať o  písmenách a),  b), c),  či to ponecháme,

alebo či to vyjmeme z  novely. Prosím, pokoj, páni poslanci.

Pán spoločný spravodajca, nechajte ma dohovoriť. Ja sa pýtam

pána  prezidenta, či  som to  dobre pochopil.  Pán prezident

súhlasí s mojím návrhom.

 

     Takže prosím, pán spravodajca,  dajte hlasovať o bodoch

a), b) a c), či tieto body vypúšťame z novely.

 

 

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážené pani poslankyne, páni  poslanci, dávam teda hla-

sovať v druhom bode o písmenách  a), b) a c) a odporúčam ich

schváliť. Pardon, neschváliť. (Smiech.) Teda pripomienky pá-

na prezidenta neschváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci,  hlasujte tak, ako  chcete. Prosím, pre-

zentujte sa a hlasujte.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 145 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 71 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

 

     Takže sme neprijali tieto pozmeňujúce návrhy.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     chcem vás poprosiť, pán predsedajúci, aby ste dali hla-

sovať o zákone ako celku, a odporúčam zákon schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 142 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 69 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

     (Búrlivý potlesk, výkriky.)

 

     Pani poslankyne, pani poslanci,

 

     konštatujem,  že Národná  rada Slovenskej  republiky po

opätovnom prerokovaní  neschválila zákon Národnej  rady Slo-

venskej republiky zo 17. decembra 1996.

 

     Pokiaľ ide o návrh,  ktorý dala pani poslankyňa Bauero-

vá, chcem povedať, že je  to úplne niečo iné. Pani poslanky-

ňa, čo ste čítali, a čítali ste nie presne vyjadrenie správy

pána  Schwimmera,  označenú  ako  dôverná.  Preto  som nedal

o tom...

 

     Pani poslankyňa Rusnáková, je  prestávka. Čo chcete po-

vedať? Chcete hovoriť? Zapnite mikrofón pani poslankyni Rus-

nákovej. O tých návrhoch dám hlasovať po prestávke.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Áno,  to je  v poriadku,  len som  chcela navrhnúť, pán

predseda, že  sme tu všetci  kompletne, takže môžeme  celkom

pokojne o nich hlasovať teraz.  No ale už vidím, že poslanci

odchádzajú.

 

     Ďakujem.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, pani poslankyne, vyhlásil som prestávku.

Dajme to po prestávke.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani  poslankyne, páni  poslanci, keďže  hneď naše prvé

rozhodovanie  bude  formou  hlasovania,  prosím,  aby sme sa

najskôr prezentovali.

 

     Prezentovalo sa 115 poslancov.

 

     Doobeda bolo  niekoľko  návrhov na procedurálne rozhod-

nutia. Kým dám o nich hlasovať, ešte s procedurálnym návrhom

sa prihlásil pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem, pán predseda.  Chcem modifikovať svoj procedu-

rálny návrh  z dnešného rána.  Totiž, pokiaľ ide  o návrh na

voľbu sudcov  Slovenskej republiky, ja som  navrhol, aby sme

tento bod zaradili, ak budeme  s tým súhlasiť, na zajtra rá-

no. Po  rokovaní ústavnoprávneho výboru  vzhľadom na to,  že

pán minister by sa rád na tom zúčastnil a zajtra nemôže, tak

sme sa dohodli, že to navrhnem na 17.00 hodinu dnes.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dajme to  na túto schôdzu. Keď  príde, tak budeme roko-

vať, keď  nepríde, budeme aj bez  neho. Ak to bude  na tejto

schôdzi, to znamená,  že na tejto schôdzi musíme  o tom roz-

hodnúť. Ja by som to neviazal na bod.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Myslím si, že by bolo účelné, aby sme vyšli pánu minis-

trovi  v ústrety.  Takže navrhujem,  aby sme  o tom rokovali

dnes o 17.00 hodine.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, hlasujeme o návrhu pána poslanca Šimka, aby bod

voľba sudcov súdov Slovenskej republiky bol dnes o 17.00 ho-

dine.

 

     Prosím,  prezentujme sa  a hlasujme.  Hlasujeme, aby na

návrh predsedu  ústavnoprávneho výboru, všetkých  klubov Ná-

rodnej rady, ako to predniesol pán poslanec Šimko, bol tento

bod dnes o 17.00 hodine.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 108 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Tento bod sme prijali tak,  ako bol navrhnutý, na 17.00

hodinu.

 

     Ďalší  návrh na  rozšírenie programu  24. schôdze pred-

niesla pani poslankyňa Rusnáková.  Navrhla, aby sme zaradili

tlač 332. (Hlas  z pléna.) Prosím? Nemám ho  tu. Tlač 332 je

návrh na vydanie zákona Národnej  rady, ktorým sa dopĺňa zá-

kon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 195/1995 Z. z.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 70 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

     (Potlesk.)

 

     Ostatné návrhy sme si odhlasovali.  To je všetko na do-

plnenie.

 

     Ešte s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     v zmysle pravidiel hlasovania na schôdzach Národnej ra-

dy  Slovenskej  republiky  použitím  technického  zariadenia

v zmysle písmena e) odseku 2 vznášam námietku proti fungova-

niu technického zariadenia. Ja  som hlasoval za návrh novely

Trestného zákona.  (Ruch v sále.) Prosím,  aby buď bolo dané

nové hlasovanie,  alebo aby bolo  v zápise opravené,  že som

hlasoval za. A prosím aj  pánov novinárov, ktorí stihli roz-

trúbiť, že som nehlasoval, aby sa láskavo ospravedlnili svo-

jim čitateľom a napísali pravdivú informáciu. Taká bola moja

vôľa. Hlasoval som za.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec. Beriem  na vedomie vašu žiadosť,

bude sa postupovať  tak, ako ste chceli, v  zápise bude vaše

vyjadrenie.

 

     Pani poslankyňa Edit Bauerová  sa ešte hlási s procedu-

rálnou poznámkou.

 

Poslankyňa E. Bauerová:

 

     Pán predseda, chcela by som kvôli správnosti uviesť, že

materiál, z ktorého som citovala, bol deklasifikovaný, t. j.

charakter materiálu bol zmenený  na verejný 16. decembra mi-

nulého roku. To po prvé.

 

     Po druhé,  mrzí ma, že  ste s mojím  návrhom nenaložili

v zmysle § 34.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani poslankyňa. Ja som sa vyjadril, takže ne-

budem opakovať. Mám to u seba.

 

     Vážené pani kolegyne, páni kolegovia,

 

     tridsiatym  a tridsiatym  druhým bodom  programu by mal

byť návrh na voľbu  členov Osobitného kontrolného výboru Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky na  kontrolu činnosti Slo-

venskej  informačnej služby,  tlač 598,  a takisto  návrh na

voľbu  členov  Osobitného  kontrolného  výboru Národnej rady

Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravo-

dajstva, tlač 602.

 

     V  piatok sme  prerušili rozhodovanie  pred hlasovaním.

Chcem vám  len pripomenúť, že  sme si odhlasovali,  že počet

členov týchto výborov má byť osem.

 

 

     Podľa § 39 odseku 8  zákona o rokovacom poriadku  v ta-

komto prípade  je hlasovanie tajné.  Na zvolenie väčšiny  je

potrebná nadpolovičná väčšina všetkých prítomných.

 

     Môžeme pristúpiť k  voľbe členov Osobitného kontrolného

výboru. Pani poslankyňa Rusnáková,  hlásite sa s procedurál-

nym návrhom? Nech sa páči.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán predseda,  o mojom druhom  návrhu, ktorý som  pred-

niesla do bodu programu ako  nový bod, to je voľba poslancov

do výborov  Národnej rady, ste zabudli  dať hlasovať. Ja som

sa usilovala prihlásiť sa, ale nedali ste mi slovo.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno. Kým pristúpime k voľbe,  dávam ešte hlasovať o ná-

vrhu pani poslankyne Rusnákovej, ktorá navrhuje, aby sme za-

radili  do rokovania  tejto schôdze  ešte aj  voľbu na zmenu

a doplnenie vo výboroch Národnej rady.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 63 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

 

     Tento návrh na zaradenie bodu programu sme neprijali.

 

     Môžeme pristúpiť k  voľbe členov Osobitného kontrolného

výboru.  Chcem  vám len pripomenúť, páni  poslanci, pani po-

slankyne, že podobne ako pri minulej voľbe svoj súhlas alebo

nesúhlas vyjadríte  takisto ako vtedy,  zakrúžkovaním za me-

nom, kde  je návrh: za,  proti, zdržal sa.  U každého budete

musieť individuálne zakrúžkovať svoju vôľu. Platný hlasovací

lístok je  len ten, na  ktorom bude zakrúžkovaných  všetkých

8 kandidátov, čiže nesmie byť viac, ani menej. Hoci menej by

mohlo byť, menej  môže byť, to je pravda.  Najviac 8, nesmie

byť viac zakrúžkovaných ako 8.

 

     Prosím pánov overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie.

 

     (Akt tajného hlasovania.)

 

     Páni poslanci a poslankyne,  musia tam byť zakrúžkovaní

ôsmi, nesmie byť ani menej. S tým, že za každým menom musíme

vyjadriť svoju  vôľu. To znamená, že  8 musí byť zakrúžkova-

ných.

 

     Uzatváram  možnosť hlasovania  a vyhlasujem 30-minútovú

prestávku.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne,  páni poslanci, dostal  som správu, že

nás  skrutátori  budú  informovať  o  výsledku hlasovania do

oboch kontrolných orgánov.

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec J. Volný:

 

     Zápisnica o  tajnom hlasovaní o návrhu  na voľbu členov

Osobitného kontrolného  výboru Národnej rady  Slovenskej re-

publiky na kontrolu  činnosti Slovenskej informačnej služby,

ktoré sa konalo 11. februára 1997

 

     Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu členov Osobitného

kontrolného  výboru  Národnej  rady  Slovenskej republiky na

kontrolu činnosti  Slovenskej informačnej služby  bolo vyda-

ných a poslanci si osobne prevzali 145 hlasovacích lístkov.

 

     Overovatelia Národnej rady  Slovenskej republiky zisti-

li, že  v tajnom hlasovaní na  voľbu členov Osobitného kont-

rolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontro-

lu činnosti  Slovenskej informačnej služby  bolo odovzdaných

128 platných hlasovacích  lístkov, 17 neplatných hlasovacích

lístkov a všetci poslanci hlasovacie lístky odovzdali.

 

     Overovatelia zistili, že pri  voľbe kandidáta

 

     Igora Urbana  hlasovalo za 77  poslancov, proti 46  po-

slancov, zdržalo sa 5 poslancov,

 

     Jozefa  Straňáka hlasovalo  za 82  poslancov, proti  40

poslancov, zdržalo sa 6 poslancov,

 

     Jozefa Tarčáka hlasovalo za  78 poslancov, proti 44 po-

slancov, zdržalo sa 6 poslancov,

 

     Viliama Sopka  hlasovalo za 112 poslancov,  proti 7 po-

slancov, zdržalo sa 9 poslancov,

 

     László  Kötelesa hlasovalo  za 61  poslancov, proti  53

poslancov, zdržalo sa 14 poslancov,

 

     Ladislava Pittnera hlasovalo za  61 poslancov, proti 61

poslancov, zdržalo sa 6 poslancov,

 

     Romana Vavríka hlasovalo za  68 poslancov, proti 50 po-

slancov, zdržalo sa 10 poslancov,

 

     Huberta Krausa hlasovalo za  97 poslancov, proti 16 po-

slancov, zdržalo sa 15 poslancov,

 

     Jána Slotu hlasovalo za  66 poslancov, proti 57 poslan-

cov, zdržalo sa 5 poslancov.

 

     Na zvolenie členov Osobitného kontrolného výboru Národ-

nej rady  Slovenskej republiky na  kontrolu činnosti Sloven-

skej  informačnej  služby  je  potrebný súhlas nadpolovičnej

väčšiny prítomných poslancov.

 

     Overovatelia konštatujú, že v  tajnom hlasovaní za čle-

nov Osobitného  kontrolného výboru Národnej  rady Slovenskej

republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby

boli zvolení:  Igor Urban, Jozef Straňák,  Jozef Tarčák, Vi-

liam Sopko a Hubert Kraus.

 

     Zápisnica o  tajnom hlasovaní o návrhu  na voľbu členov

Osobitného kontrolného  výboru Národnej rady  Slovenskej re-

publiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, ktoré

sa konalo 11. februára 1997

 

     Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu členov Osobitného

kontrolného  výboru  Národnej  rady  Slovenskej republiky na

kontrolu  činnosti  Vojenského  spravodajstva  bolo vydaných

a poslanci si osobne prevzali 145 hlasovacích lístkov.

 

     Overovatelia Národnej rady  Slovenskej republiky zisti-

li, že  v tajnom hlasovaní  na voľbu členov  Osobitného kon-

trolného výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky na kon-

trolu  činnosti  Vojenského  spravodajstva  bolo odovzdaných

129 platných hlasovacích  lístkov, 16 neplatných hlasovacích

lístkov a všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky.

 

 

 

     Overovatelia zistili, že pri voľbe kandidáta

 

     Jána Danka hlasovalo za  81 poslancov, proti 36 poslan-

cov, zdržalo sa 12 poslancov,

 

     Imricha Andrejčáka hlasovalo za  77 poslancov, proti 40

poslancov, zdržalo sa 12 poslancov,

 

     Mariána Vanka  hlasovalo za 82 poslancov,  proti 35 po-

slancov, zdržalo sa 12 poslancov,

 

     Jozefa Kleina  hlasovalo za 112 poslancov,  proti 9 po-

slancov, zdržalo sa 8 poslancov,

 

     László  Ásványiho hlasovalo  za 59  poslancov, proti 55

poslancov, zdržalo sa 15 poslancov,

 

     Jána Čarnogurského hlasovalo za  60 poslancov, proti 64

poslancov, zdržalo sa 5 poslancov,

 

     Ivana  Rosivala hlasovalo  za 113  poslancov, proti  12

poslancov, zdržali sa 4 poslanci,

 

     Klementa  Kolníka hlasovalo  za 91  poslancov, proti 23

poslancov, zdržalo sa 15 poslancov,

 

     Miroslava Michalca hlasovalo za  80 poslancov, proti 38

poslancov, zdržalo sa 11 poslancov.

 

     Na zvolenie členov Osobitného kontrolného výboru Národ-

nej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenské-

ho  spravodajstva je  potrebný súhlas  nadpolovičnej väčšiny

prítomných poslancov.

 

     Overovatelia konštatujú, že v  tajnom hlasovaní boli za

členov Osobitného  kontrolného výboru Národnej  rady Sloven-

skej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva

zvolení  Ján Danko,  Imrich Andrejčák,  Marián Vanko,  Jozef

Klein, Ivan Rosival, Klement Kolník a Miroslav Michalec.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Volnému.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     máme pristúpiť  k druhému kolu  volieb s konštatovaním,

že  do Osobitného  kontrolného výboru  pre kontrolu činnosti

Vojenského spravodajstva máme  zvoliť ešte jedného poslanca.

Na kandidátsku listinu budú  napísaní pán poslanec Čarnogur-

ský a pán poslanec Ásványi.

 

     Pokiaľ  ide o  kontrolu Slovenskej  informačnej služby,

máme zvoliť ešte troch poslancov. Na kandidátsku listinu bu-

dú napísaní poslanci Köteles, Pittner, Vavrík a Slota.

 

     S procedurálnym návrhom sa hlási pán poslanec Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán predseda, mám dva procedurálne návrhy, resp. pripo-

mienky.

 

     Po prvé - už pred touto voľbou, t. j. v piatok, sme vám

tu veľmi pokojne, ale veľmi  jasne povedali, že podľa zákona

pomerné zastúpenie je 4:4. (Hlas  v sále.) Chápem, že ľudia,

ktorým ste to  dali na starosť v HZDS,  sú zrejme absolventi

pomocnej školy, ale z toho  ešte nevyplýva, že my musíme ta-

kúto  absurdnosť  rešpektovať  a  tolerovať. Pán podpredseda

Húska, veď ste  tam mali vy ísť a  vysvetliť, že pomerné za-

stúpenie pri 8-člennom výbore je  4:4. Veď toľko, myslím si,

že už  by ste mohli dať  hlavy dokopy. Prvá vec,  o ktorú by

som vás prosil ako predsedu  parlamentu, je, aby ste nám vy-

svetlili, čo sa stalo. To je prvá vec. Pretože je to poruše-

nie zákona.

 

     A druhá vec, vzhľadom na tento výsledok žiadam 15-minú-

tovú prestávku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa Rusnáková.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán predseda, žiadam tiež  prestávku práve z toho dôvo-

du, že počet členov, ktorý sa zvolil za vládnu koalíciu, nie

je pomerný.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Mikloško, odo  mňa ťažko môžete žiadať vy-

svetlenie, pretože tu hlasuje 150  poslancov. A ako kto hla-

soval, tak hlasoval. Ja viem, ako som ja hlasoval, vy viete,

ako ste vy hlasovali. Vy  mi nemôžete prikázať, ako ja budem

hlasovať, a ja zasa nemôžem vám prikázať, ako vy budete hla-

sovať. Súhlasím  s vašou námietkou.  To je všetko,  čo môžem

povedať.

 

     Bola tu žiadosť o 15-minútovú prestávku. Chcem len upo-

zorniť,  páni poslanci  a  pani  poslankyne, že  dôjde potom

k časovému  sklzu, pokiaľ  pôjde o  druhé kolo.  Mali by ste

prejsť na niektoré iné body programu, lebo v zadnej zasadač-

ke budem  mať stretnutie s delegáciou  pani Ritty Süssmutho-

vej. Prestávka - 15 minút.

 

 

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, prosím, zaujmime

miesta v rokovacej sále. Budeme pokračovať v zasadaní.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,  pretože miestnosť, kde sa

odohrávajú voľby, je teraz upravená na prijatie predsedníčky

Nemeckého parlamentu pani Süssmuthovej, v druhom kole volieb

nebudeme momentálne pokračovať, pravdepodobne ich uskutoční-

me zajtra.

 

     V zmysle predtým dohodnutého postupu mal by nasledovať

 

     návrh na voľbu sudcov Slovenskej republiky.

 

     Návrh ste dostali ako tlač...

 

     Pán poslanec Šagát, nech sa páči.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     dovoľte, aby som  v zmysle § 25 zákona  o rokovacom po-

riadku  Národnej rady  Slovenskej republiky  požiadal k bodu

38 - k správe ministra  zdravotníctva o privatizácii v zdra-

votníctve, aby  správa bola rozdaná  nám poslancom 24  hodín

pred prerokovaním tohto bodu.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec, myslím, že nie je napísané, že správa mu-

sí byť  písomná. To je normálny  spôsob vystúpenia ministra.

Neviem, že by bolo nutné, aby to malo mať písomnú formu.

 

     Pán poslanec Mikloško, nech sa páči, máte slovo.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán predsedajúci,  iste ste si  všimli, že sme  žiadali

prestávku. Výsledkom rokovania  opozície počas prestávky je,

že vás  žiadame, pán predsedajúci, aby  ste v zmysle rokova-

cieho poriadku  po tomto bode programu  alebo tesne pred tým

bodom, ako  bude druhé kolo  volieb, zvolali politické  gré-

mium, čo je povinnosťou, pokiaľ sa prihlásia dva kluby. Toto

politické grémium  alebo poslanecké grémium  by sa malo  vy-

jadriť  k zásadnej  otázke a  to je  porušenie zákona, podľa

ktorého do týchto výborov pomerné zastúpenie ste si vyložili

5 : 3. Zároveň by som vás prosil, aby ste poverili vypočíta-

ním toho pomeru niekoho iného z vášho hnutia ako príslušných

absolventov  pomocnej školy,  ktorí  to  vyrátali, že  to je

5 : 3.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec, miernite sa.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     No tak, bohužiaľ, keď niekto vyráta z osem 5 : 3...

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Miernite sa. Je to názor, rozhodnutie. O všetkých pred-

ložených návrhoch hlasovali všetci. Každý z poslancov použil

svoje  právo a  je celkom  prirodzené, že  výsledok je podľa

tohto rozhodnutia. (Ruch v sále.) Nemôžete očakávať, že prá-

vo určiť,  za koho hlasujeme,  má len opozícia.  Má právo aj

koalícia.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

       zákon, pán  predsedajúci. Prípadne  by som navrhol,

aby sme skúšobne dali  hlasovať o tom, či 2 x 3  je 6. A pre

mňa bude zaujímavé, ako bude v tomto prípade hlasovať koalí-

cia.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pani poslankyňa Rusnáková.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán predsedajúci, keby bol vyšiel výsledok, že pomer je

6 : 2,  boli by ste  spokojný aj vtedy,  lebo to odhlasovala

Národná rada?  Je tu rokovací poriadok,  ktorý hovorí presne

o pomernom zastúpení. Pripájam sa k návrhu poslaneckého klu-

bu KDH a žiadam o zvolanie poslaneckého grémia.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Dzurinda.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Pán predsedajúci, prekvapuje ma, že neovládate rokovací

poriadok.  § 25  rokovacieho poriadku  hovorí, že  rokovanie

o jednotlivých bodoch programu schôdze Národnej rady nemožno

začať, ak neboli poslancom najneskôr  do 24 hodín pred zača-

tím rozpravy odovzdané všetky  písomné materiály, ktoré slú-

žia ako  podklad na rokovanie, ak  Národná rada bez rozpravy

nerozhodne inak.  Nerozhodla. A v  § 26 odseku  2 sa doslova

píše, že  návrhy podané Národnej  rade musia byť  vyhotovené

písomne. Takže návrh pána poslanca Šagáta je úplne odôvodne-

ný.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ten bod nie je ani na rokovaní, vážený pán poslanec, ak

ste si  nestačili všimnúť. Teraz je  návrh voľby sudcov Slo-

venskej republiky v zmysle  dohody tohto parlamentu. Pretože

žiadali, aby sa o 17.00  hodine začalo rokovať o tomto bode,

toto  bolo akceptované  a len  na žiadosť  opozičných strán,

ktoré  žiadali prestávku,  sa uskutočnila  najprv prestávka.

Pán kolega, takto sa majú veci.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Pán predsedajúci, nerozumieme si. Pán Šagát žiadal, aby

sme  zajtra, keď  budeme  rokovať  o privatizácii  v rezorte

zdravotníctva,  mali 24  hodín vopred  písomné materiály. Vy

ste povedali, že nemusia byť písomné. Upozornil na to, že je

teraz zhruba 24 hodín pred prerokúvaním tohto bodu, a ja som

vám ukázal  paragrafy, ktoré hovoria, že  musia byť písomné.

Tak o nič nejde, len aby sme ich dostali.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     To ste neukázali, že  musia byť písomné. Nehnevajte sa.

(Hlasy z pléna.)

 

Poslanec  M. Dzurinda:

 

     § 25, § 26 rokovacieho poriadku.

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     To sa tam hovorí podmienečne. To nie je pravda, že kaž-

dá informácia, ktorá sa predkladá, musí byť písomná.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Je to tam jasne napísané. Otvorte si to.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Áno. Ďakujem. Pán poslanec Moravčík, nech sa páči.

 

Poslanec J. Moravčík:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Vrátim sa ešte k  problému pomerného zastúpenia. Nemáte

pravdu, že  je relevantné hlasovanie  o tom, ako  má vyzerať

pomerné zastúpenie. Pomerné zastúpenie  je zakotvené v roko-

vacom poriadku,  je to zákon. A  o matematike nemožno hlaso-

vať. Matematika je exaktná  veda. Takže matematiku treba iba

vypočítať a na základe toho potom prispôsobiť voľby.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Šagát.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vraciam sa opäť k inej  téme, aby nedošlo k nedorozume-

niu, vážený pán  predsedajúci. Vraciam  sa k bodu 38, o kto-

rom som  hovoril a o  ktorom hovorí aj  pán poslanec Mikuláš

Dzurinda. Keby ste  boli taký láskavý a urobili  výklad § 25

- toho vášho -, pretože môj  výklad je a citujem tento para-

graf: "Rokovanie o jednotlivých  bodoch programu schôdze Ná-

rodnej rady nemožno začať," (nevidím tam nijaký podmieňujúci

spôsob) "ak neboli poslancom  najneskôr do 24 hodín pred za-

čatím  rozpravy  odovzdané  všetky  písomné materiály, ktoré

slúžia ako podklad na rokovanie, ak Národná rada bez rozpra-

vy nerozhodne inak." Keby ste boli taký láskavý, ako to teda

bude.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán predseda Brňák.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Možno sa budem opakovať v tom, čo povedal pán predseda-

júci, ale skutočne ani z bodu 38 návrhu programu, ani z § 25

nevyplýva, že  správa ministra zdravotníctva  Slovenskej re-

publiky nemôže byť napríklad  ním ústne podaná správa, ktorá

je tu prednesená a ku ktorej je možné sa vyjadriť a prípadne

následne si  vyžiadať, aby mala  nejakú inú formu.  Nepoznám

také ustanovenie v rokovacom poriadku ani inde, ktoré by ho-

vorilo,  že  správa  ministra  zdravotníctva  znamená vopred

odovzdať alebo pripraviť písomnú správu  a vopred ju dať po-

slancom.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Benčík, nech sa páči.

 

 

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Ďakujem za udelené slovo.

 

     Podporujem tú myšlienku a  odporúčam, aby sa poslanecké

grémium zišlo predtým, ako sa bude opätovne hlasovať o dovo-

lení ďalších členov kontrolných orgánov.

 

     Chcem poznamenať,  že tento problém  si vládna koalícia

zasa vyrobila sama. My sme  vám vychádzali v ústrety a hovo-

rili sme, dajte tam 9 členov a bude  pomer 5 : 4. Tak to ste

už porušili teraz hlasovaním, pán predsedajúci, zákon, t. j.

rokovací  poriadok. Prosím,  aby sa  rokovalo na poslaneckom

grémiu. A bolo by dobré, keby  sme prešli už k ďalšiemu bodu

rokovania, lebo  tu máme nejaký  voľný spôsob. Keďže  sme sa

prihlásili traja, vám už nič iné neostáva, len zvolať v tom-

to smere poslanecké grémium.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Prokeš, máte slovo.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Som veľmi rád, keď počujem z úst právnika hovoriť o ma-

tematike ako  o vede, nepochybne matematika je veda, na roz-

diel od práva,  čo je umenie a každý na  ňom môže vidieť to,

čo chce. Napriek tomu chcem upozorniť pána poslanca Moravčí-

ka, že  aj nad rokovacím poriadkom  je Ústava Slovenskej re-

publiky, ktorá  jasne hovorí o  tom, že poslanec  nepodlieha

žiadnym  rozkazom  a  príkazom  pri  svojom hlasovaní. (Ruch

v sále.) Tak  som veľmi zvedavý,  akým spôsobom...(Hlas pod-

predsedu Húsku: Pokoj, priatelia.)  ma chce pán poslanec Mo-

ravčík prinútiť, aby som hlasoval tak, ako si to on predsta-

vuje. Navyše opoziční páni  poslanci svojím chechotom dávajú

jasne najavo, že oni sú viazaní príkazmi pri svojom hlasova-

ní a porušujú Ústavu Slovenskej republiky.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Pán poslanec Dzurinda, máte slovo.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Pán poslanec Brňák,  § 26 ods. 2 hovorí  o tejto povin-

nosti. Hovorí, že návrh (rozumie  sa dokumentu, ktorý má byť

zaradený na program schôdze  Národnej rady)  podaný Národnej

rade musí byť vyhotovený  písomne a musí obsahovať odôvodne-

nie  a  návrh  uznesenia,  ktoré  sa  odporúča Národnej rade

schváliť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec,  nehovoríme o návrhu.  Nech sa páči,  pán

poslanec Langoš. Ešte hovoríte? Nech sa páči.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Jednoducho  z §  25 a  26, ale,  pán poslanec Brňák, aj

z ľudského rozumu vyplýva, že jednoducho keď rokujeme o bode

zaradenom na  program Národnej rady  a ktorý sa  bude končiť

nejakým uznesením, je celkom logické, normálne, aby sme mali

písomnú informáciu,  a preto rozširujem  požiadavku pána po-

slanca Šagáta, ktorá sa týkala bodu 38 prebiehajúcej schôdze

Národnej rady, to znamená privatizácie zdravotníckych zaria-

dení, aby nám takáto informácia  bola daná 24 hodín pred za-

čatím rokovania aj k bodu  39. Je to informácia predsedu vý-

boru Národnej rady pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funk-

cionárov  atď.  k  nadobudnutiu  vlastníctva  bytov štátnymi

funkcionármi. Skrátka, aj k bodu číslo 39 tejto schôdze.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.  Pán poslanec  Lauko. Prepáčte,  nech sa páči,

pán poslanec Langoš.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pán poslanec  Prokeš, o vás  sa hovorí, že  ste nosičom

ústavy. V ústave je taká  čarovná formulka popri svedomí, tá

formulka to  je prísaha, ktorú  ste zložili na  ústavu, a tá

hovorí o ústave a o úcte k ústave a k rešpektovaniu zákonov.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Lauko, nech sa páči.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Vaši kolegovia z HZDS,  čo vedľa mňa sedia, nerozumejú,

prečo sú  faktické poznámky. Tak  ja vám to,  kolegovia, vy-

svetlím.

 

     Bol tu procedurálny návrh o  tom, že bol porušený zákon

o voľbe osobitných  kontrolných výborov. A  teraz práve pre-

bieha zasadanie a bude prebiehať tieto dva dni s predsedníč-

kou nemeckého  snemu pani Rittou  Süssmuthovou. Pán predseda

Gašparovič a  pán predseda zahraničného výboru  ju budú pre-

sviedčať a argumentovať, ako sa na Slovensku dodržiavajú zá-

kony a ako sa na Slovensku dodržiava demokracia.  V odstavci

2 § 60  rokovacieho poriadku je,  že členov osobitného  kon-

trolného výboru  volí Národná rada  podľa princípu pomerného

zastúpenia členov poslaneckého klubu alebo poslaneckých klu-

bov a vzhľadom na určený počet členov osobitného kontrolného

výboru. Navrhli  sme vám, aby ich  bolo 9. Neakceptovali ste

to, chceli ste pomerné zastúpenie 8 -  4 : 4. Ani to ste ne-

akceptovali, pretože pri voľbe ste si zvolili piatich.

 

     Páni z  koalície, za prítomnosti  pani Ritty Süssmutho-

vej, ktorú budete presviedčať o veľkej demokracii na Sloven-

sku, porušujete zákony. O tom  tu hovoríme, tak sa spamätaj-

te, prosím vás.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

    Ďakujem. Pán poslanec Cuper, nech sa páči.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     V prvom rade chcem  povedať pánu poslancovi Laukovi, že

v texte zákona sú odseky, nie odstavce, odstavčatá sú niekde

v družstevnej maštali.  Po druhé chcem  povedať, aby nás 

toľko nestrašil, nie sme  malé deti, nejakými argumentmi, že

vy ako žalobaby chodíte sústavne žalovať niekde inde. Slušný

človek si rieši  veci tu a sám alebo  doma vo svojej rodine.

Ale chcem  vysvetliť ustanovenie §  26 rokovacieho poriadku.

Tu sa hovorí o návrhoch podaných Národnej rade na rokovanie.

Neviem o tom, že by pán minister zdravotníctva navrhol neja-

  bod do  rokovacieho programu.  Skôr by  mi z logiky veci

vyplývalo, že pán Šagát by  mal predložiť nejaký písomný ma-

teriál na  rokovanie, pretože on tento  bod navrhol, ale nie

minister, ktorý je pozvaný na rokovanie a ktorý má vysvetliť

niektoré otázky.

 

     Samozrejme, čo  sa týka môjho vystúpenia,  veľmi rád by

som ho  odovzdal aj písomne 24  hodín dopredu, pán Dzurinda,

ak odhlasujete, že  to mám tak urobiť, lebo  výbor ma zavia-

zal, že  mám predniesť správu  ústne. Ak po  rozprave, samo-

zrejme,  dáte v  zmysle §  25 rokovacieho  poriadku hlasovať

o tomto probléme, veľmi rád ju  dám písomne, aby vám ju roz-

množili 24 hodín predtým.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Prokeš, nech sa páči.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Rád by som ubezpečil pánov poslancov z opozície, že si,

na rozdiel od  nich, ústavu nesmierne vážim a odmietam z nej

robiť trhací kalendár.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Pán poslanec Lauko, máte slovo.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Ďakujem.

 

     Pán  predsedajúci, chcem  povedať pánu  Cuperovi, že si

trošku mýli osobitný kontrolný orgán alebo výbor a prirovná-

va to k takým výrazom, ako sú odstavčatá. Pán Cuper, osobit-

ný kontrolný výbor je vážna vec a ja vás ubezpečujem, že keď

ani  predseda parlamentu,  ani predseda  zahraničného výboru

pani predsedníčku  nemeckého snemu nebudú  informovať o tom,

ako  sa tu  dodržiava demokracia,  tak to  urobím ja  zajtra

v zahraničnom výbore. Rozumiete, v zahraničnom výbore budeme

všetci členovia, a ak dovolíte, tak to urobím doma, že budem

kritizovať pred  predsedníčkou Nemeckého parlamentu,  ako sa

správate.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Kováč, máte slovo.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     vraciam  sa k  problematike písomnej  správy. Prepáčte,

vaše vysvetlenia  nie je možné prijať.  Tu sa treba skutočne

riadiť § 25. Zaradili sme  správu pána ministra ako bod pro-

gramu. A v § 25  sa hovorí: "Rokovanie o jednotlivých bodoch

programu," nehovorí sa či o  informácii, či o stanovisku, či

o správe,  "schôdze Národnej  rady nemožno  začať, ak neboli

poslancom najneskôr  do 24 hodín pred  začatím rozpravy odo-

vzdané všetky písomné materiály, ktoré slúžia ako podklad na

rokovanie." (Hlas  poslanca Brňáka: Ústne  vyjadrenie.) Nie,

ústne  vyjadrenie nie  je písomný  materiál. Hlboko ľutujem,

ale to je podklad, ktorý nám bude slúžiť na rokovanie. Vidím

istý  rozdiel medzi  ústnym rokovaním  a písomným materiálom

a tu je v zákone napísané "písomný materiál".

 

     Ale ja sa vám čudujem,  čo sa tak bojíte. Prečo nechce-

te, aby minister doniesol písomne...  Páni, veď keď sme pri-

niesli materiály do výboru,  kde sme konštatovali, ktorá ne-

mocnica  bude sprivatizovaná,  tak aj  vládni, teda koaliční

poslanci s údivom pozerali, ktorá to  bude. No tak sa to do-

zviete, budete  to mať na papieri,  môžete ísť domov, ukázať

svojim ľuďom: tuto nemocnica  v Kremnici, Kochovo sanatórium

atď. To všetko môžete doma ukázať a dostanete to na papieri.

Však to prešlo vládou, to nie  je tajný materiál, tak ho vy-

pýtajme od  ministra, nech ho  máme k dispozícii.  Vy to ne-

chcete mať? Vy to nechcete vedieť?  (Hlas z pléna: Je to vy-

tlačené v Zdravotníckych novinách.) Takže skutočne sa priho-

váram za to,  aby sme dodržiavali tento zákon,  ktorý tu je,

aby sme dodržali  § 25 a požiadali ministra,  aby dodal, po-

vedzme, do zajtra do rána  písomný materiál. Ak budeme takto

pokračovať, tak zrejme sa k tomu zajtra nedostaneme.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,  ešte sú tu dve prihlášky,

ktoré vidím.  Len chcem upozorniť... (Hlasy  v sále.) Dobre,

dáme ešte  tieto štyri prihlášky  a tým skončíme.  Chcem vás

totiž  upozorniť, že  naozaj nie  je rozprava.  Vy sa  každú

chvíľu,  vážení páni  poslanci, domáhate  férového riešenia.

Ponechali sme  tento postup, hoci v  podstate, dokiaľ nie je

rozprava, tak by  tu mali byť len procedurálne  návrhy a na-

priek tomu  spokojne využívate, akým spôsobom  vám to momen-

tálne  vyhovuje, a  vtedy je,  samozrejme, demokracia  v tej

najlepšej  polohe.  Pokojne,   priatelia,  postupujte  týmto

spôsobom, ale nečakajte, že budete mať v tejto oblasti veľkú

ústretovosť.

 

     Pán poslanec Dzurinda.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Pán predsedajúci,  uplatňujem a rešpektujem  to, čo ste

povedali, a vznášam procedurálnu požiadavku. Je približne 24

hodín  pred začiatkom  rokovania  o  bodoch 38 a 39. Vediete

schôdzu, prosím vás, zabezpečte, aby sme v zmysle rokovacie-

ho poriadku mali k týmto bodom písomné informácie.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán  poslanec, zabezpečím,  aby sme  hlasovali o  vašom

procedurálnom návrhu. To je všetko, čo urobím.

 

     Pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Neviem, pán  poslanec Lauko, my sme  sa asi nerozumeli.

Môžete sa naozaj sťažovať u pani predsedníčky Nemeckého par-

lamentu, že som vás upozornil,  že sa nehovorí odsek, ale...

(Ruch v sále.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím. Konštatoval  som, vážené kolegyne  a kolegovia,

u pána Prokeša som uzavrel  ten blok, ďalej sa nerozširujme,

prosím, buďte takí dobrí. Toleroval som to, nechával som ten

spôsob riešenia, ale tým končíme, nie je rozprava.

 

     Pán predseda výboru Poliak, nech sa páči. (Hlas poslan-

ca Cupera: Ja som bol prerušený.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ešte dokončuje pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Pán  predsedajúci, chcem  len znovu  upozorniť, že  som

trikrát tlačil tlačidlo a počítač neberie, to len dokumentu-

je, že  naozaj nefunguje, ako má.  (Smiech.) Je to rozdielne

na jednej aj na druhej tabuli.

 

 

     Po  druhé chcem  pánu Laukovi  povedať, že  sa spokojne

môže posťažovať  pani predsedníčke Nemeckého  parlamentu, že

som ho upozornil  na to, že spisovne sa  hovorí nie odstavec,

ale odsek.

 

     A po tretie, pán Dzurinda, tým ste len povedali, že od-

sek 2 hovorí o tom, ak chcete mať materiály 24 hodín vopred,

musíte dať o tom hlasovať.

 

     Som viazaný uznesením výboru, že to mám predniesť ústne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Posledný,  kto teraz ešte vystúpi,  je pán po-

slanec Prokeš. Za ním som urobil čiaru. Pán poslanec Prokeš.

(Hlasy z pléna.)

 

     Ešte pán poslanec Poliak.

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

 

     Chcem len povedať,  že v § 25 je  naozaj na konci veta,

ak Národná rada bez rozpravy nerozhodne inak. Čiže ak príde-

me k tomu bodu, môže rozhodnúť  Národná rada, že tých 24 ho-

dín zruší. Ale  myslím si, že v zákone  o rokovacom poriadku

je to jasné.

 

     Ďalší problém, ktorý tu je, vážené kolegyne, kolegovia,

o pomernom princípe zastúpenia sa v Národnej rade nehlasuje,

ten sme  si odhlasovali v zákone  o rokovacom poriadku. (Po-

tlesk.) Čiže ten treba rešpektovať a na tomto pomernom prin-

cípe postaviť aj zloženie jednotlivých výborov.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán  predseda, len jednu  poznámku, hlasuje sa

o všetkých návrhoch.

 

     Pán poslanec Prokeš, nech sa páči.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Myslím si,  že je tu zámer  rozbíjať rokovanie schôdze.

Chcem vás poprosiť, aby sme  naozaj prestali s týmito preká-

račkami.  Bol daný  návrh, hlasujme  o tom,  či Národná rada

žiada predloženie písomnej správy od ministra zdravotníctva.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Je tu procedurálny návrh  pána poslanca Dzurindu, zopa-

kujte ho. (Hlasy z pléna.)

 

     Nehnevajte sa, procedurálny návrh predkladal najprv pán

poslanec Dzurinda. Prosím, pokoj.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Pán predsedajúci, je mi veľmi, veľmi ľúto, jediný z tej

predsedníckej  časti, kto  rozumie rokovaciemu  poriadku, je

pán predseda výboru Poliak.

 

     Jasne to  interpretoval. Paragrafy 25 a  26 hovoria, že

musíme  dostať ku  každému  bodu  písomnú správu.  Ak chceme

z toho  urobiť  výnimku,  musela  by  Národná rada rozhodnúť

inak. Ale keďže nerozhodla, očakávam 24 hodín pred rokovaním

o tomto bode písomnú správu.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Slovom, netrváte na terajšom hlasovaní.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Pán predsedajúci,  nežiadal som hlasovanie,  žiadal som

dodržiavanie rokovacieho poriadku  a opakovane toto dodržia-

vanie vyžadujem a prosím vás, aby ste ho zabezpečili.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Je  to procedurálny návrh,  pán poslanec Ftáč-

nik?

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Pán predsedajúci, chcem len  povedať to, čo teraz pove-

dal kolega Dzurinda, že žiada dodržanie zákona...

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Tak o tom nehovorte, lebo sme to už počuli.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     ...ale, aby ste  si uvedomili, o čo tu  ide. Kolega po-

slanec žiada  dodržiavanie zákona, a ak  niekto iný navrhne,

aby sme tak  nepostupovali, má na to možnosť  podľa § 25 po-

slednej  vety alebo  poslednej časti  vety, teda  postupovať

inak. V prípade kolegu Dzurindu nemáme o čom hlasovať, o tom

sme rozhodli v zákone a na to on upozorňuje.

 

     Čiže ak chcete  dať o niečom hlasovať, musel  by byť na

to predložený návrh, zatiaľ nebol.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené  kolegyne  a  kolegovia,  jednoducho zajtra bude

zvolané  poslanecké  grémium.   Predložíte  tam  informácie,

o ktorých budete chcieť hovoriť.

 

     Prechádzam na bod

 

     voľba sudcov Slovenskej republiky.

 

     Toto sme  si odhlasovali a takýmto  spôsobom budeme po-

kračovať. (Hlasy zo sály.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Rozumiem, pán predseda, jednoducho nebudeme teraz pole-

mizovať s návrhom, nie je to váš návrh. (Hlasy v sále.)

 

     Priatelia,  celý čas  sa správate,  ako sa  vám zachce,

a teraz sa  dovolávate, aby som bol  prísny na jednu stranu.

Buďte na chvíľu solídni.

 

     Prechádzame na návrh voľby sudcov Slovenskej republiky.

 

     Návrh  ste dostali  ako tlač  číslo 608,  v ktorej máte

predložený aj návrh uznesenia Národnej rady.

 

     Z poverenia  vlády Slovenskej republiky  návrh odôvodní

minister spravodlivosti Slovenskej  republiky pán Jozef Liš-

čák. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

 

Minister spravodlivosti SR J. Liščák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     predovšetkým mi dovoľte, aby som vám poďakoval za zara-

denie  mojej predlohy  na rokovanie  parlamentu. Dovoľte mi,

aby som  ho uviedol, aby  som uviedol návrh  na voľbu sudcov

Slovenskej republiky.

 

     Celý materiál obsahuje tri skupiny návrhov.

 

     Prvú skupinu tvorí návrh na zvolenie piatich kandidátov

do funkcie  sudcu na štvorročné volebné  obdobie, dve kandi-

dátky vykonávali čakateľskú prax na súde, sú plne pripravené

na  výkon sudcovskej  činnosti. Dvaja  ďalší majú  dlhoročnú

sudcovskú a  jedna kandidátka advokátsku  prax. Ich zvolenie

do funkcie sudcov  vyžaduje personálne obsadenie novozriade-

ných súdov.

 

     Predkladaný  materiál obsahuje  tiež návrh  na voľbu 11

sudkýň do  funkcie bez časového obmedzenia.  Všetky boli pr-

výkrát zvolené  Národnou radou Slovenskej  republiky 21. ja-

nuára 1993. Návrhy boli  pôvodne predložené vláde Slovenskej

republiky koncom minulého roka. Predmetných 11 a ďalšie 2 na

justičných  čakateľov vláda  žiadala doplniť.  Následne boli

opätovne prehodnotené predsedami príslušných súdov z hľadis-

ka  splnenia odborných  a morálnych  predpokladov na funkciu

sudcu. Možno  konštatovať, že všetky  sudkyne spĺňajú požia-

davky, ktoré na sudcu kladie zákon. Rozhodujú nestranne, ne-

závisle,  na vysokej  odbornej úrovni.  Vzhľadom na  uvedené

predkladám návrh na ich voľbu do funkcie sudkýň bez časového

obmedzenia.

 

     Treťou časťou materiálu, ktorý  predkladám, je návrh na

nezvolenie dvoch sudkýň do  funkcie bez časového obmedzenia,

a to sudkyne bývalého okresného súdu v Bratislave, toho času

okresného  súdu  Bratislava  III.,  a sudkyne okresného súdu

v Nitre. V oboch prípadoch  pre nedostatok odborných predpo-

kladov,  v druhom  navyše pre  nedodržanie sudcovskej etiky.

V poslednom období sa skutočnosti ohľadne dvoch sudkýň, kto-

  navrhujem nezvoliť  do sudcovskej  funkcie, stali  veľmi

zaujímavé,  hlavne  pre  médiá.  Musím  však konštatovať, že

problém je umelo  vytvorený. Inštitút štvorročného volebného

obdobia, ktorý zakotvila Ústava  Slovenskej republiky, má za

cieľ preveriť  spôsobilosť zastávať náročnú  sudcovskú funk-

ciu. Moje rozhodnutie nekandidovať  menované sudkyne na opä-

tovné zvolenie do funkcie  vychádza  z negatívnych hodnotení

sudkýň predsedami  príslušných okresných a  krajských súdov,

odvolacími senátmi, ako i sudcovskými radami. Jednoducho ich

neakceptoval sudcovský zbor, nie výkonná moc.

 

     Podľa  článku 145  ods. 1  Ústavy Slovenskej  republiky

sudcov volí Národná rada  Slovenskej republiky na návrh vlá-

dy, a to na štyri  roky. Po uplynutí tohto volebného obdobia

Národná rada Slovenskej republiky na návrh vlády volí sudcov

bez časového obmedzenia. Ústava Slovenskej republiky ustano-

vuje len dva  spôsoby zániku funkcie sudcu, a  to vzdaním sa

funkcie a  odvolaním z funkcie  sudcu. Ústava nepozná  zánik

funkcie  uplynutím volebného  obdobia. Z  tohto vyplýva,  že

o tom, či zaniká mandát sudcu zvoleného na štvorročné voleb-

né obdobie, musí s konečnou platnosťou rozhodnúť orgán, kto-

rý sudcu do  funkcie zvolil, teda nie vláda,  ale náš parla-

ment.

 

     Od 1.  januára 1997 vzniklo v  Slovenskej republike no-

vých päť krajských, trinásť  okresných súdov. Nová organizá-

cia súdnictva si vyžiadala mnohé zmeny v personálnom obsade-

  súdov. Navyše  súčasná situácia  justície je poznamenaná

zaťaženosťou súdov i sudcov a  každý výpadok sudcu z pracov-

ného procesu má za  následok zníženie výkonnosti konkrétneho

súdu. Z uvedeného zreteľne  vyplýva i potrebnosť a odôvodne-

nosť  návrhu, ktorý  predkladám. O  to viac,  že sa z veľkej

časti  týka sudcov,  ktorí sa  už vo  funkcii osvedčili a na

ktorých uvedenie do praxe už nie je potrebné vynakladať ďal-

šie úsilie.

 

     V prípade, že šestnásti  navrhovaní kandidáti budú zvo-

lení, náklady na ich platy  sú zabezpečené v rozpočtovej ka-

pitole ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Ma-

teriál,  tak ako  ho predkladám,  schválila vláda Slovenskej

republiky na rokovaní 4. 2. 1997.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     páni poslanci,

 

     z dôvodov,  o ktorých som  hovoril, odporúčam predmetný

návrh akceptovať.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu ministrovi Liščákovi  a prosím ho, aby za-

ujal miesto určené pre navrhovateľov.

 

     Návrh na  voľbu sudcov Slovenskej  republiky prerokoval

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Pro-

sím  predsedu ústavnoprávneho  výboru pána  poslanca... (Šum

v sále.) Áno, povereného člena pána poslanca Cupera, aby po-

dal  informáciu o  výsledku prerokovania  návrhu vo  výbore.

Nech sa páči, pán poslanec a pán predseda výboru.

 

 

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     milé pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte mi, aby som  vám predniesol uznesenie číslo 388

Ústavnoprávneho  výboru Národnej  rady Slovenskej  republiky

z 11. februára 1997.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

prerokoval návrh na voľbu sudcov Slovenskej republiky, ktorý

ste dostali ako tlač 608, a

 

     A. súhlasí

 

        1. s návrhom  na voľbu  sudcov  Slovenskej republiky

(tlač 608),

 

        2. s tým, aby informáciu o výsledku prerokovania ná-

vrhu v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej repub-

liky na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky podal Ján

Cuper (teda  ja), člen Ústavnoprávneho  výboru Národnej rady

Slovenskej republiky,

 

     B. odporúča Národnej rade Slovenskej republiky

 

        1.  o návrhu  na voľbu  sudcov Slovenskej  republiky

(tlač 608) hlasovať verejne, postupom  podľa § 39 ods. 8 zá-

kona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z.

o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky,

 

        2. aby sa o  navrhnutých sudkyniach JUDr. Eve Herdo-

vej a JUDr. Viere Šantovej hlasovalo jednotlivo,

 

 

     C. ukladá  predsedovi  výboru  predložiť  Národnej rade

Slovenskej republiky informáciu  o výsledku prerokovania ná-

vrhu v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej repub-

liky. (Čo sa aj stalo.)

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu poslancovi Cuperovi a prosím ho, aby

zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

     Otváram rozpravu o tomto bode programu.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, nedostal som zoznam písom-

ných prihlášok. Hlási sa niekto priamo do rozpravy?

 

     Keďže  nie,  uzatváram  rozpravu  a vyhlasujem rozpravu

k tomuto bodu programu za skončenú. Chce mať ešte nejaké do-

plňujúce slová pán navrhovateľ, pán minister?

 

     Nie, ďakujem.

 

     Pán poslanec Cuper? Nie. Dobre.

 

     Pretože  nežiadate už  ani záverečné  slovo, pristúpime

k hlasovaniu o návrhu na  voľbu sudcov Slovenskej republiky.

Podľa § 119 odseku 2 zákona o rokovacom poriadku Národná ra-

da  volí sudcov,  predsedu a  podpredsedov Najvyššieho  súdu

v tajnom hlasovaní. V prípade voľby, ako viete, Národná rada

sa môže bez rozpravy uzniesť  aj na inom spôsobe hlasovania.

Pán  spravodajca  predložil  návrh na voľbu  sudcov, aby sme

hlasovali verejne.

 

     O tomto  návrhu dávam hlasovať.  Prosím, prezentujme sa

a vzápätí hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 127 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 115 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že návrh na  verejnú voľbu sudcov bol pri-

jatý.

 

     Vážené kolegyne,  budeme teda hlasovať  verejne. Prosím

pána poslanca Cupera, aby hlasovanie uvádzal.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte mi, aby som vám predložil návrh na voľbu kandi-

dátov na funkciu sudcov na štvorročné funkčné obdobie, ktoré

je uvedené  v tlači 608 pod  písmenom A. Ide o sudcov  JUDr.

Máriu Filovú,  JUDr. Helenu Kožíkovú,  JUDr. Ľubomíra Meška,

Mgr. Michaelu Usačevovú a JUDr. Elenu Zaťkovú. Keďže sa hla-

suje podľa nového rokovacieho  poriadku, nebudem vám odporú-

čať, hlasujte podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasuj-

me o kandidátoch na funkciu sudcov na štvorročné volebné ob-

dobie.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 127 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 120 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

 

     Konštatujem, že kandidáti na funkciu sudcu na štvorroč-

né volebné  obdobie - pani JUDr.  Mária Filová, JUDr. Helena

Kožíková,  JUDr.  Ľubomír  Meško,  Mgr.  Michaela  Usačevová

a JUDr. Elena Zaťková boli  zvolení za sudcov Slovenskej re-

publiky.

 

     Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní, pán spoločný spra-

vodajca.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     V časti B  vláda navrhla na funkciu sudcov bez časového

obmedzenia týchto kandidátov, máte  to pred sebou, takže čí-

tať nebudem. Hlasujte podľa svojho svedomia.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  prezentujme sa  a vzápätí  hlasujme o návrhoch

kandidátov  na funkciu  sudcu bez  časového obmedzenia.  Ide

o JUDr. Antalovú, Mgr. Datlovú,  Evu Jombíkovú, JUDr. Kmeťo-

vú, JUDr. Koprdovú, JUDr. Kráľovičovú,  JUDr. Kuzmovú, JUDr.

Sandtnerovú, JUDr. Sobolovskú, Mgr. Szalaiovú a JUDr. Valen-

číkovú.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 130 prítomných.

     Za návrh hlasovalo 125 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že Národná rada hlasovaním zvolila 11 kan-

didátov  na funkciu  sudcu  bez  časového obmedzenia,  a to,

JUDr. Antalovú, Mgr. Datlovú,  Evu Jombíkovú, JUDr. Kmeťovú,

JUDr.  Koprdovú,  JUDr.  Kráľovičovú,  JUDr.  Kuzmovú, JUDr.

Sandtnerovú, JUDr. Sobolovskú, Mgr. Szalaiovú a JUDr. Valen-

číkovú.

 

     Pán spravodajca, prosím, pokračujte v uvádzaní.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     milé dámy,

     vážení páni,

 

     vláda navrhla  nezvoliť do funkcie  sudkýň bez časového

obmedzenia tieto  sudkyne: JUDr. Evu  Herdovú a JUDr.  Vieru

Šantovú.  V zmysle  uznesenia ústavnoprávneho  výboru, ktoré

som  predniesol,  navrhujem,  aby  ste  dali najprv hlasovať

o sudkyni JUDr. Eve Herdovej. Odporúčam hlasovať podľa vedo-

mia a svedomia.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Áno. Prezentujme  sa a vzápätí  hlasujme o voľbe  JUDr.

Evy Herdovej. Vláda odporúčala neschváliť ju do funkcie sud-

kyne bez časového obmedzenia.

 

     (Ruch v rokovacej miestnosti.)

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Hlasujte podľa svojho svedomia,  ja vám nemôžem hovoriť

ako.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pokoj,  prosím.  Vážené  kolegyne  a kolegovia, takýmto

spôsobom nebudeme pokračovať. Je hlasovanie, nekomentujte to.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Hlasujeme o tom, či bude Eva Herdová sudkyňou bez časo-

vého obmedzenia, alebo nebude.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 114 prítomných.

     Za návrh hlasovalo 43 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 27 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.

     Nehlasovalo 7 poslancov.

 

     Konštatujem, že Národná rada  nezvolila do funkcie sud-

kyne bez časového obmedzenia pani doktorku Evu Herdovú.

 

     Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

 

 

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážené pani poslankyne, páni  poslanci, naozaj tu nejde

o nijakú otázku. Ide o to, aby  ste hlasovali o tom, či majú

byť  dotknuté osoby  sudcami bez  časového obmedzenia, alebo

nie. Ja  vám nedávam hlasovať  o nijakej otázke.  Takže, aby

sme si rozumeli.  Ja nie som na vine.  Uvádzam ďalšiu kandi-

dátku na funkciu sudcu  bez časového obmedzenia, ktorú vláda

neodporúča zvoliť, ale  to je vec vlády, nie  nás. My môžeme

hlasovať, ako chceme. Ide o sudkyňu JUDr. Vieru Šantovú.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené  kolegyne  a  kolegovia,  prosím, prezentujme sa

a vzápätí hlasujme o kandidatúre JUDr. Viery Šantovej. Vláda

nenavrhuje schváliť jej voľbu.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 128 prítomných.

     Za návrh hlasovalo 40 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 45 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  Národná rada nezvolila  za sudkyňu bez

časového obmedzenia JUDr. Vieru Šantovú.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     ďakujem za pozornosť. Dovolím si predniesť jeden proce-

durálny  návrh alebo  taký návrh,  ktorý by  sa týkal istých

úprav. Navrhoval by som túto tabuľku spravodajcu premiestniť

tu a  navrhovateľa sem, pretože  časť napravo je  taká mili-

tantná, že znemožňuje prácu spravodajcu.

 

     Ďakujem pekne.

     (Ruch v sále.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Vážené kolegyne  a kolegovia, je 18.20  hod. Ostáva nám

ešte 40 minút do 19.00 hodiny. Je možnosť, aby sme prešli na

tridsiaty štvrtý bod programu, ktorým je

 

     návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej repub-

liky  na vydanie  zákona Národnej  rady Slovenskej republiky

o ochrane nefajčiarov.

 

     Návrh zákona ste dostali ako tlač 550 a spoločnú správu

výborov ako tlač číslo 550a.

 

     Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní pán poslanec

Anton Juriš. Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.

 

     (Hlasy v rokovacej miestnosti.)

 

     Nie je  rozprava, pokračujte. Pokračujte,  pán poslanec

Juriš. Pokračujte, pán poslanec.  Pán poslanec Juriš, pokra-

čujte, ste navrhovateľ. (Hlasy z pléna.)

 

     Prosím pána navrhovateľa, aby návrh predložil.

 

     Len vás informujem, že, samozrejme, bude zasadať posla-

necké grémium.  Pán predseda Národnej rady  ho zvolá zajtra,

práve preto, aby sme mohli zvládnuť celú záležitosť.

 

     Nech sa páči. Pán navrhovateľ, hovorte.

 

     Idete hovoriť, pán spoločný navrhovateľ?

 

Poslanec A. Juriš:

 

     Áno.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Tak hovorte.

 

Poslanec A. Juriš:

 

     Až tu bude pokoj.

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážené pani poslankyne, poslanci,

     vážení hostia,

 

     návrh zákona  na ochranu nefajčiarov  máme v parlamente

už druhýkrát. Pri tom prvom (číslo tlače 249) som mal pomer-

ne rozsiahlu dôvodovú a predkladaciu správu. Teraz vás chcem

trošku šetriť, bude to kratšie.

 

     Prichodí  mi vám  predložiť na  schválenie návrh zákona

(tlač číslo 550). Cieľom  návrhu zákona je precizovať článok

ústavy  číslo 40,  ktorý znie:  "Každý má  právo na  ochranu

zdravia." a článok 44: "Každý  má právo na priaznivé životné

prostredie."

 

     Problematika návrhu  zákona je zahrnutá aj  v článku 70

Európskej dohody o pridružení. Touto problematikou sa zaobe-

rá i Biela kniha a  nasledujúce smernice číslo 90/239 Európ-

skeho hospodárskeho spoločenstva  o aproximácii právnych no-

riem, týkajúcich  sa obsahu dechtu  v cigaretách, a smernica

89/622  Európskeho hospodárskeho  spoločenstva o aproximácii

právnych noriem, týkajúcich sa označovania tabakových výrob-

kov, pozmenené smernicou rady 92/41 EHS.

 

     Návrh zákona  si kladie za  potrebné rešpektovanie práv

nefajčiarov pred netolerantnými  a neohľaduplnými fajčiarmi.

Vôbec tu nejde o likvidáciu  fajčiarov či fajčenia ako také-

ho, čoho  sa obávajú najmä výrobcovia  tejto škodlivej látky

- tabakový priemysel. My sme mali  zákaz reklamy do júla mi-

nulého roka, právnu normu, ktorá sa viac-menej nedodržiavala

a minimálne sa sankcionovala.  Tabakový priemysel a reklamné

agentúry si  vždy našli spôsob,  ako tomu čeliť.  Dokonca si

vyčleňovali finančné prostriedky na  pokuty, na korupciu, či

na hľadanie medzierok v zákonných normách.

 

     Pri schvaľovaní zákona o  reklame  v júli 1996, napriek

striktnému návrhu vlády na zákaz akejkoľvek reklamy na taba-

kové  výrobky sa  v tejto  snemovni dostal  doplňujúci text.

Poznáme  ho,  že  zákaz  reklamy  tabakových výrobkov, okrem

- a je tam  vymenované, kde nemá byť. To  je televízia, roz-

hlas, billboardy a podobne. A sami  sme teraz svedkami toho,

že nie sú povolené billboardy,  ale na zastávkach MHD v Bra-

tislave  sú zákonom  nezakázané svetelné  reklamy, ktoré 

oveľa účinnejšie ako billboardy. Doteraz tam bol West, dneš-

ného dňa som videl Marlboro.

 

     Prečo sme  proti reklame na tabakové  výrobky? A aké sú

mýty? Jednoducho  každý rok u nás  na Slovensku zomiera pri-

bližne 10  tisíc ľudí na choroby,  ktoré spôsobuje aj fajče-

nie. Týchto 10 tisíc  treba nahradiť novými konzumentmi, no-

vými zákazníkmi a niečo treba získať aj navyše. Tvrdenie, že

pri reklame nie je záujem získavať nových fajčiarov, len ich

preorientovať  na našu  značku, to  neobstojí. Veď  začínajú

fajčiť mladí ľudia,  vlastne deti vo veku od  10 do 15 rokov

pod rozličnými vplyvmi. Je  to rodina, prostredie, kamaráti.

Ale  výskumy dokázali,  že títo  mladí ľudia  fajčia najviac

práve cigarety,  na ktoré sa robí  reklama. Čiže reklama nie

je  náhodná. A  fajčenie, tabak  je droga,  či chceme, alebo

nie. Veľmi  sa tu oplatí  investovať do reklamy,  pretože to

bude stály zákazník.

 

     Prečo potom  nepovolíme iné drogy  - marihuanu, kokaín,

heroín, pervitín, LSD a podobne. Títo by nám dali oveľa viac

na reklamu,  dali by nám  oveľa viac sponzoringu  a podobne.

Reklama na  fajčiarov až tak  nepôsobí a starší  ľudia už so

zrelým uvažovaním skôr prestanú fajčiť ako začnú. A že je to

droga, to je jasné. Koľkí  z fajčiarov si dali predsavzatie,

že prestanú fajčiť? Niekto to dokázal krátko, niekto dlhšie,

niekto to vôbec nedokázal. Predsavzatia sú proste veľmi ťaž-

ké, pretože je to návyková látka, je to droga. Preto sa rek-

lama vyložene  orientuje na mladých, kde  sa im podsúva ele-

gancia, výnimočnosť, úspešnosť pekných  mladých žien a mužov

a nie zvráskavených starých fajčiarov so zhnednutými prstami

a zubami.

 

     Kvôli intenzívnej lobby  tabakového priemyslu a reklam-

ných agentúr  bol aj dlho prvý  návrh tohto zákona odsúvaný,

až potom, ak bude zákon o reklame prijatý. Samozrejme, že aj

návrhu tohto zákona tabaková lobby nepraje. To, že chodia do

parlamentu lobbovať agenti tabakového priemyslu, to je jasné

a veľmi trápne, keď sa dajú kupovať poslanci za igelitku ci-

gariet a podobne.

 

     Ešte zdôrazňujem, že návrh zákona nie je namierený pro-

ti fajčiarom. Ako dôkaz môžem  uviesť, že tento návrh podpo-

rili i mnohí fajčiari, napríklad pán Čopík, Komlósy, Národa,

Garajová, Košnár, Kováč. Zároveň im  veľmi ďakujem za to, že

sa radia medzi slušných, tolerantných fajčiarov.

 

     Zákony  podobného typu  majú prijaté  krajiny Európskej

únie, Spojených štátov, Kanady, Nórska, a dokonca aj Turecko

nedávno prijalo takýto návrh. V Turecku je návrh zákona taký

prísny, že sa nesmie fajčiť ani na verejných priestoroch, na

uliciach, námestiach a podobne. My  sme tak ďaleko nešli. To

je podľa nás veľmi tvrdé a momentálne by to bolo ťažko účin-

né a kontrolovateľné a vymáhateľné.

 

     Keď  si spomínam,  tak viem,  že fajčenie  k nám prišlo

v minulosti z juhu, z  Osmanskej ríše. Zdravotný stav obyva-

teľstva  sa neustále  zhoršuje a  priemerným vekom Slovensko

patrí medzi  krajiny s nižším  priemerom priemernej strednej

dĺžky veku. Zvlášť zlý je zdravotný stav detí a mládeže, kde

sú veľmi časté choroby dýchacích  ciest a rôzne alergie. Zlá

situácia je  v narastaní drogových  závislostí, kde fajčenie

tabaku je akoby prestupná stanica na iný typ drog.

 

     Veľmi často sa argumentuje  ziskom pre štát zo spotreb-

nej  dane. To  je neznalosť  a nepochopenie  súvislostí. Veď

zdravotníci prepočítali, že štát ročne dopláca na tabakizmus

vyše 30 mld Sk a spotrebná  daň za tabakové výrobky je prib-

ližne 2,6  mld. Strata je vyše  12-krát vyššia ako prospech.

A predstavitelia  ktorej vlády,  ktorej krajiny  na svete by

chceli, aby ich  občania  boli nezdravší, chudobnejší? Preto

aj naša  vláda pri zákone  o reklame striktne  navrhla zákaz

reklamy. Poslaneckými pozmeňujúcimi návrhmi sa to nepodarilo

dodržať. Zaujímavé bolo, že tam bolo mnoho poslancov vládnej

koalície.

 

     Na záver  chcem povedať, že v  spoločnej správe je veľa

pozmeňujúcich a doplňujúcich bodov,  no v drvivej väčšine sú

legislatívno-technického a  gramatického charakteru. Z tohto

miesta by som mohol poďakovať za ostatných navrhovateľov le-

gislatívnemu odboru Kancelárie Národnej rady a legislatívne-

mu odboru  vlády za pripomienky, ktoré  zlepšujú pôvodný ná-

vrh, a myslím, že tieto pozmeňujúce návrhy prijmeme.

 

 

     A k vám, milé  kolegyne, kolegovia, si dovoľujem vyslo-

viť presvedčenie,  bez ohľadu na to,  či ste fajčiari, alebo

nefajčiari, zastupujete  tu obyvateľov, zastupujete  tu našu

budúcu mladú generáciu, že tento návrh zákona podporíte.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu  poslancovi Jurišovi a prosím  ho, aby za-

ujal miesto určené pre navrhovateľov.

 

     Prosím  spoločného spravodajcu  výborov  pána  poslanca

Romana  Kováča, aby  podal správu  o výsledkoch prerokovania

návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     nedá mi, aby som neskonštatoval, tým,  že ste nezvolali

politické grémium, ste porušili § 66 ods. 4 zákona o rokova-

com poriadku.  Dovoľte, aby som  to uviedol, aby  to bolo aj

v zápise.

 

     Po druhé, dovoľte mi,  aby som trošku spresnil vyjadre-

nie pána  poslanca Juriša, keď  hovoril, že zákon  podporili

fajčiari. O sebe už dnes  hovorím ako o abstinujúcom fajčia-

rovi alebo bývalom fajčiarovi. A keď sa hovorí, že "poturče-

nec" je horší ako Turek, tak môj prístup k zákonu bude taký,

ako  prístup "poturčenca",  to znamená,  pre fajčiarov možno

nie  dosť tolerantný,  tak to  poviem. Zatiaľ  som vydržal 8

týždňov, takže dúfam, že vydržím viac.

 

     Dovoľte  mi teraz,  aby som  predniesol spoločnú správu

Ústavnoprávneho  výboru Národnej  rady Slovenskej republiky,

Výboru Národnej rady  Slovenskej republiky pre zdravotníctvo

a sociálne  veci k  návrhu skupiny  poslancov Národnej  rady

Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Sloven-

skej republiky o ochrane nefajčiarov.

 

     Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej repub-

liky  na vydanie  zákona Národnej  rady Slovenskej republiky

o ochrane nefajčiarov, tlač  550, pridelil predseda Národnej

rady Slovenskej  republiky svojím rozhodnutím  číslo 1282 zo

dňa 18.  novembra 1996 Ústavnoprávnemu  výboru Národnej rady

Slovenskej republiky  a Výboru Národnej  rady Slovenskej re-

publiky pre  zdravotníctvo a sociálne  veci na prerokovanie,

po  zaujatí stanoviska  vlády, s  tým, že  na skoordinovanie

stanovísk výborov  Národnej rady Slovenskej  republiky určil

ako príslušný  výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre

zdravotníctvo a sociálne veci, a  súčasne určil, aby sa sko-

ordinované stanoviská  výborov Národnej rady  Slovenskej re-

publiky premietli do spoločnej správy.

 

     Uvedené výbory Národnej  rady Slovenskej republiky pre-

rokovali uvedený  vládny návrh zákona v  určenej lehote, vy-

jadrili s  ním súhlas a odporučili  ho Národnej rade Sloven-

skej republiky schváliť so  zmenami a doplnkami. Treba pove-

dať, že  skutočne zmien a  doplnkov je pomerne  veľa, je ich

92, ktoré  spresňujú do značnej miery  návrh zákona. Väčšina

z nich má  charakter gramatickej úpravy  alebo syntaktickej,

prípadne  legislatívno-technickej  alebo  isté legislatívno-

-technické doplnenie.  Zdôvodním časť návrhov, prečo ich na-

vrhnem na pozitívne zhodnotenie ctenému snemu, časť návrhov,

ktoré sú mnoho ráz duplicitné  a niektorá formulácia je lep-

šia, navrhnem,  aby sme o nich  hlasovali negatívne. V tomto

návrhu zákona  zostávajú niektoré sporné  miera a predpokla-

dám, že o sporných miestach budeme hovoriť v rozprave. Body,

ktoré navrhnem na spoločné hlasovanie, uvediem až pri hlaso-

vaní.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu poslancovi Kováčovi a prosím ho, aby

zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

     Otváram rozpravu o tridsiatom štvrtom bode programu.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,  reagujem len jednou malou

poznámkou na vystúpenie pána poslanca Kováča. Upozornil som,

že je tu pani predsedníčka Nemeckého parlamentu Süssmuthová,

a je teraz v miestnosti, kde  sa stretajú aj poslanci na po-

slanecké grémium.  Aj vtedy som vysvetlil, že ani druhé kolo

volieb, ani všetky  ďalšie okolnosti  nie je  možné z týchto

dôvodov použiť. Z týchto dôvodov  som upozornil, že bude po-

slanecké grémium zvolané predsedom  Národnej rady zajtra. To

je všetko, čo  som v tomto smere chcel  na vysvetlenie pove-

dať.

 

     Vážené kolegyne  a kolegovia, dávam vám  na známosť, že

som dostal zoznam poslancov  prihlásených do rozpravy k bodu

34. Konštatujem, že ako rečník  za poslanecký klub nie je tu

uvedený žiaden  poslanec, ale mám  zoznam rečníkov prihláse-

ných do rozpravy písomne. Sú  to pán poslanec Miroslav Maxon

a pán poslanec Ján Čopík.

 

     Hlási sa  ešte niekto priamo do  rozpravy? Mená uvedené

na tabuli môžem rozumieť ako prihlášky do rozpravy? Áno. Za-

pisujem  pána poslanca  Romana, pána  poslanca Šagáta,  pána

poslanca  Smoleca  a  pána  poslanca Zahatlana. Uzatváram...

(Hlas poslanca  Kováča o tom,  že ešte sa  to nedá uzavrieť,

najskôr musia vystúpiť tí, čo  sú prihlásení do rozpravy pí-

somne.) Samozrejme, najprv pôjdu  tí poslanci, ktorí sa pri-

hlásili písomne.

 

     Nech  sa páči,  pani poslankyňa  Rusnáková sa  hlási do

rozpravy. Dobre.

 

     Prosím, slovo má pán poslanec Maxon, predseda výboru.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Vážený pán predsedajúci.

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     zrejme asi pri tejto diskusii by mal každý o sebe pove-

dať,  či je  fajčiar, alebo nie je  fajčiar. Ja som fajčiar,

napriek tomu fajčenie nepovažujem  za drogu, lebo si myslím,

že kedykoľvek  by som potreboval prestať  fajčiť, tak by som

to dokázal a... (Ruch a smiech v sále.)... myslím si, že ok-

rem toho, že som fajčiar, som aj tolerantný fajčiar a nemys-

lím si, že tolerancia, ktorú možno nemajú iní, sa dá vynútiť

zákonom.

 

     Okrem toho, že som povedal, že som fajčiar, tak rozhod-

ne nepatrím medzi tých, ktorí komunikujú s agentmi tabakové-

ho priemyslu, a cigarety si kupujem v trafike. A ešte je na-

ozaj veľmi  dôležité, aby som povedal,  že sa stotožňujem so

schváleným zákonom číslo 220/1996 Z. z. o reklame.

 

     Formálnu  pripomienku k  predloženému návrhu  zákona by

som mal azda tú, ktorá  už odznela pri jeho prvom prerokúva-

ní. Bolo viac poslancov, ktorí sú podpísaní ako predkladate-

lia  tohto návrhu  zákona, ktorí  pri prerokúvaní  vo výbore

konštatovali, že  sa nepodpísali pod text  tohto zákona, ale

dali spracovateľom súhlas na to, aby sa takýto zákon spraco-

val. Myslím si, že po formálnej stránke by asi bolo potrebné

spresniť (je to, samozrejme,  formálna vec), kto sú predkla-

datelia, ktorí sa stotožňujú s týmto znením zákona.

 

     Dámy  a páni,  v súvislosti  s tým,  čo som  povedal vo

väzbe na  zákon  číslo 220/1996 Z. z. o reklame,  mi dovoľte

uviesť niekoľko  pripomienok k navrhovanému  zákona, týkajú-

cich sa predovšetkým oblasti reklamy. Myslím si, že predkla-

datelia by si mali dať viac práce s tvrdeniami, ktoré sa ob-

javujú v  dôvodovej správe k tomuto  návrhu zákona. Ide pre-

dovšetkým o súhlas 11 krajín Európskej únie s úplným zákazom

reklamy na  tabakové výrobky, ako aj  o znižovaní počtu faj-

čiarov a predlžovaní priemerného  veku života v dôsledku zá-

kazu takejto reklamy. Toto  tvrdenie podľa overených štatis-

tických údajov je v príkrom rozpore so skutkovým stavom.

 

     Vážené dámy, páni, úplný zákaz  reklamy majú len 3 kra-

jiny v Európskej únii: je  to Fínsko, Portugalsko a Švédsko.

Takže do tých 11 predkladateľom  ešte dosť krajín chýba. Os-

tatné  krajiny  Európskej  únie  reklamu tabakových výrobkov

v niektorých masmédiách umožňujú, i keď, samozrejme, s urči-

tými obmedzeniami a medzi tie obmedzenia patrí aj dikcia zá-

kona 220/1996 Z. z., ktorý  sme schválili. Vo viacerých kra-

jinách, podľa mojich informácií, existuje zákaz takejto rek-

lamy už veľa rokov, napriek tomu však počet fajčiarov stúpa.

Tieto  štatistické údaje  som uviedol  už pri  pripomienkach

k zákonu  o  reklame.  Napriek  tomu,  že  boli  moje  údaje

spochybnené, dal som  si tú prácu a ešte  som si ich overil.

Medzi tie krajiny, kde je  úplný zákaz reklamy, patrí Fínsko

a vo Fínsku počet fajčiarov za ostatné obdobie stúpa. Napro-

ti tomu, v krajinách, kde je reklama povolená s obmedzeniami

- v niektorých krajinách -  počet fajčiarov klesá. Evidentné

je to vo Veľkej Británii, Belgicku a v Holandsku. V Belgicku

je to napríklad pokles až o 27 %.

 

     Myslím si,  že ani Slovensko  sa nevymyká z  tohto vše-

obecného  trendu. Úplný  zákaz reklamy,  dámy a  páni, u nás

existoval niekoľko  desaťročí - koniec koncov  to uviedol aj

predkladateľ -,  ale spotreba neklesla a  pomer fajčiarov sa

stabilne udržuje na úrovni približne 40 % dospelej populácie

slovenského obyvateľstva.

 

     Myslím  si, že  keď budeme  posudzovať tento predložený

návrh zákona, mali by sme brať na zreteľ skutočnosť, že pre-

dovšetkým reklama má aj  pozitívnu osvetovú funkciu a myslím

si, že  to predkladatelia v  žiadnom prípade nerešpektovali.

Tá osvetová  pozitívna funkcia reklamy je  jednak v dôsledku

povinného varovného  označenia, ako aj  vo vzťahu k  nárastu

preferencie  spotreby,  predovšetkým  tzv.  ľahších cigariet

pred ťažšími v krajinách s povolenou reklamou.

 

     Chcel by som uviesť, že napríklad v Nórsku, kde existu-

je zákaz reklamy, je pomer  ľahkých cigariet z celkového po-

meru len 7,4 % oproti 60 % vo Švajčiarsku s povolenou rekla-

mou. Pri  plošnom zákaze reklamy je  nám, samozrejme, jasné,

že  sa  osvetová  funkcia  neguje  a  hlavne  u mladých ľudí

dochádza  k efektu  zakázaného ovocia,  ktoré najviac chutí.

Dôkazom toho je aj rastúci  počet fajčiarov v kategórii mla-

distvých vo Fínsku a v Nórsku, kde, ako som už uviedol, pla-

  prísny zákaz  reklamy. Ale  navrhovaný zákon  je v tejto

otázke vnútorne rozporný.  Drastickým zavedením prísneho li-

mitu na obsah kondenzátu v  cigarete na úroveň 12 miligramov

na jednu  cigaretu sa snaží  primať fajčiarov k  prechodu na

tzv. ľahké cigarety so zníženým obsahom kondenzátu a nikotí-

nu, zároveň chce však  úplne zakázať možnosť informovať spo-

trebiteľa o nových druhoch cigariet.

 

     Vážené dámy, páni, osobne som presvedčený a nikomu ten-

to názor,  samozrejme, nevnucujem, že  sa nachádzame v  čase

informačnej revolúcie a čoraz širšieho pokrývania nášho úze-

mia elektronickými masmédiami, a pri takomto mediálnom krytí

Slovenskej  republiky zo  zahraničia sa  stáva plošný  zákaz

reklamy  v  domácich  médiách  istým spôsobom anachronizmom,

ktorý má  len jeden účinok -  prechod k značkám propagovaným

v zahraničí.  Z uvedených  dôvodov väčšina  krajín Európskej

únie neuvažuje o plošnom zákaze reklamy tabakových výrobkov,

niektoré  krajiny dokonca  uvažujú o  určitej liberalizácii.

Istou výnimkou  v tom, povedal by  som, z hľadiska ponímania

tohto zákona, je predovšetkým naše susedné Maďarsko.

 

     Vážené dámy,  páni, myslím si, že  nemenej dôležitým je

aj ekonomický dosah plošného  zákazu reklamy na prevádzkova-

teľov masmédií,  pre ktorých sú príjmy  z reklamy podstatnou

časťou príjmov.  Už pri zákone  o reklame som  uviedol jednu

veľmi dôležitú vec, že  časť našich kolegov odmietla reklamu

vnímať ako istý priemysel, ako odvetvie, ktoré sa na Sloven-

sku rozvíja a v neposlednom rade odvádza aj isté prostriedky

do štátneho rozpočtu.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     už niekoľkokrát som uviedol, a určite si to dobre pamä-

táte, s akými ťažkosťami sa  zrodil zákon o reklame. Napriek

tomu, že tento zákon je v praxi krátky čas, myslím si, že to

bol jeden  z pozitívnych a dobrých  zákonov, ktorý táto sne-

movňa prijala, a  chcel by som podotknúť, že  tento zákon je

plne v  súlade s prevažujúcim trendom  v krajinách Európskej

únie. Pokiaľ by došlo k prijatiu doteraz posudzovaného návr-

hu zákona, bude efekt výrazne proeurópskeho zákona o reklame

významným spôsobom  negovaný. Rozhodne som si  ani nie istý,

či  po vynaložení  množstva času  a energie  v prípade znovu

otvorenej diskusie o takejto  citlivej a komplikovanej otáz-

ke  by  sme  boli  spokojnejší  s  výsledkom,  než sme teraz

s existujúcim zákonom  o reklame, tak ako  som hovoril. Ešte

viac pochybujem o tom, či  by sa tým znížil počet fajčiarov,

respektíve či by nefajčiari boli viac chránení pred účinkami

tabakového dymu.

 

     Vážené dámy, vážení páni, osobne mám skôr ten názor, že

riešením otázky vzťahu medzi fajčiarmi a nefajčiarmi, ako aj

znižovania počtu mladistvých fajčiarov nie je cesta dodatoč-

ných reštrikcií  alebo prípadných zákazov,  ale aktívne pre-

sadzovanie a podpora kampaní a budovanie celkového spoločen-

ského  prostredia v  zmysle vzájomnej  tolerancie a  výchovy

mládeže k tomu, aby  rozhodnutie o fajčení, prípadne rozhod-

nutie o nefajčení urobili až v dospelosti. Argument o vzras-

tajúcej priemernej  dĺžke života v  škandinávskych krajinách

má svoje logické pozadie -  a to si, myslím, všetci uvedomu-

jeme  - skôr  v odlišnom  životnom štýle,  v skladbe potravy

a v množstve ďalších  faktorov ovplyvňujúcich zdravotný stav

obyvateľstva než  v jednoduchom plošnom  zákaze reklamy. Nie

som  zástancom amerikanizmu,  ale Spojené  štáty americké sa

dopracovali k stavu, v akom  sú (čo sa týka spotreby tabako-

vých  výrobkov)  -  nie  cestou  reštrikcií, ale propagáciou

zdravého spôsobu života.

 

     Vážené  dámy,  vážení  páni,  z  uvedených dôvodov, ako

i z  dôvodu nejasne,  nevhodne, nekonzistentne formulovaného

celého textu zákona odporúčam predložený návrh zákona vrátiť

predkladateľom  na  prepracovanie.  Svoj  prvý návrh opieram

o skutočnosť, že v spoločnej  správe je 92 pripomienok. Dnes

nemáme predstavu, ktoré  pripomienky budú akceptované, ktoré

pripomienky nebudú akceptované. Celková dikcia zákona v jeho

celkovej štruktúre je pre nás  v tejto chvíli veľkým otázni-

kom a  možno by sme  boli veľmi prekvapení,  keby sme prešli

hlasovaním cez 92 pripomienok (čo pomaly nebolo ani v zákone

o štátnom rozpočte),  aké definitívne znenie  by tento zákon

mal.

 

     Vážené dámy, páni, v prípade, že tento môj návrh nebude

ctenou snemovňou akceptovaný, predkladám návrh na znenie § 3

odsek 1 takto:

 

 

     "(1) Zakazuje sa reklama  tabakových výrobkov na infor-

mačných nosičoch v súlade so zákonom číslo 220/1996 Z. z."

 

     A v § 2 písmeno c) navrhujem vypustiť  alebo uviesť len

odkaz na zákon číslo 220/1996 Z. z. o reklame.

 

     Vážené dámy,  vážení páni, naozaj by  som chcel z tohto

miesta poďakovať predkladateľom za úsilie, ktoré vynaložili,

ale  tie kritériá  z hľadiska  kvality, z  hľadiska jasnosti

a z hľadiska efektívnosti podľa môjho názoru tento návrh zá-

kona nespĺňa  a myslím si, že  v takejto forme nie  je možné

predložený návrh zákona podporiť.

 

     Vážené dámy,  vážení páni, ďakujem  vám veľmi pekne  za

pozornosť. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo  má ešte z písomne  prihlásených pán po-

slanec Čopík.

 

     Vážené  kolegyne a  kolegovia, zrejme  to bude posledný

vstup a potom rokovanie prerušíme. Nech sa páči, máte slovo.

(Hlasy z pléna.) Chcete vystúpiť? Nech sa páči.

 

Poslanec A. Juriš:

 

     Odznelo tu mnoho myšlienok. Chcem sa k niektorým vyjad-

riť. S myšlienkou, že  toleranciu si nemožno získať zákonom,

myslím si,  sa nedá súhlasiť. Všimnime  si, máme našu želez-

ničnú  dopravu, vagóny  pre fajčiarov,  nefajčiarov. Keď  si

sadnem do  oddelenia pre fajčiarov, nemôžem  sa sťažovať. To

je môj  problém. Ale keď  sedím v oddelení  pre nefajčiarov,

tak mám právo si vyžiadať, aby  mi tu nefajčili. Je to tole-

rancia zákonom, alebo nie? Je.

 

     Či je dobrá, alebo  zlá formálna stránka. V skutočnosti

bolo  povedané, že  je  mnoho  pripomienok, ale  väčšinou sú

technicko-legislatívneho   charakteru.  Jediný   problém  je

v reklame. Keď  si dobre prečítate návrh  zákona, tlač číslo

550, mali sme tam reklamu veľmi obmedzene, veľmi miernu, ale

na návrh Legislatívnej rady vlády a uznesenia vlády, mali by

sme tam reklamu zakázať, tak ako bolo pôvodne v návrhu záko-

na o  reklame. Čiže vec  je v diskusii  o reklame. Teraz  je

otázka, či  máme rešpektovať návrh vlády,  alebo nemáme reš-

pektovať  návrh vlády.  Zapracovali sme  to do pozmeňujúcich

príspevkov.

 

     Štatistické údaje,  o ktorých pán Maxon  hovoril, sú od

tabakového priemyslu. Tiež ich  poznáme. Ale nepovedal všet-

ko, povedal len časť. Ja vám poviem ďalšie. Vo Fínsku je za-

kázané všetko okrem  sponzoringu.  Bral by som to  aj u nás,

bez problémov. Nech dávajú sponzoring. Berú peniaze za niče-

nie  zdravia ľudí.  Nech dávajú  na zdravie,  športovcom, na

kultúru. V rozhlase a televízii je zakázaná vo všetkých kra-

jinách Európskej únie, s  výnimkou Španielska, kde je určité

obmedzenie. Myslím, že španielska televízia nám nerobí prob-

lém. Naši ľudia, ktorí pozerajú španielsku televíziu - nech,

a keď ešte rozumejú. Nehovorím  o ďalších médiách, ktoré tam

sú. Vo Veľkej Británii všetko má obmedzenia, na všetkých ty-

poch  nosičov sú  obmedzenia, niekde  väčšie, niekde menšie,

niekde je úplný zákaz. A čo je dôležité, Európsky parlament,

ktorý robí odporúčania pre krajiny Európskej únie, pripravu-

je normu na zákaz akejkoľvek reklamy tabaku a tabakových vý-

robkov v odporúčaní pre jednotlivé krajiny.

 

     Drastické opatrenia na zníženie dechtu na 12 mg na jed-

nu cigaretu. Pôvodne sme tam mali  - keď si to pozriete - 15

mg do roku 1998  a potom  v roku 2000 12 mg. Ale odporúčanie

rady, odporúčanie Európskej únie  pre aproximáciu práva zne-

lo, zase  sme si to nevymysleli,  že už od roku  1998 by sme

mali mať 12  mg. To, že si to  nemôžu fajčiari osvojiť, lebo

nie je reklama. Kto si  dobre pamätá a študoval návrhy záko-

na, tak sme hovorili, nech  je osveta a reklama na miestach,

kde sa predávajú tabakové výrobky. Tam sa môžu tabakové fir-

my v reklame úplne zvýrazniť: toto sú cigarety ľahšie, menej

škodlivé a podobne.  Ale nie tak, ako mám  teraz príklad, že

v obchodoch  rozdávajú letáčiky  všetkým zákazníkom: fajčite

ľahšie cigarety, je to menej škodlivé, je to elegantné. Pri-

tom skutočne lákajú ľudí, že je to menej škodlivé, a kto raz

začne fajčiť, veľmi ťažko potom prestáva, má s tým problémy.

Toľko osvetová činnosť.

 

     Bolo potrebné  povedať, že v  Spojených štátoch, Kanade

a v západnej  Európe veľmi klesá počet  fajčiarov a fajčenie

je nemoderné. Viem, ťažké je už pre starého fajčiara odvykať

si od toho, ale nechytajme mladých ľudí. Kto z vás chce, aby

vaše deti fajčili už od  10-11 rokov? Chcete to? Chcete, aby

vaše deti  alebo vaši vnuci  fajčili? Myslím, že  na toto by

nemala byť reklama. Pretože skutočne je to zdraviu škodlivé.

Vec diskusie,  či reklamu zakážeme,  alebo povolíme, ako  je

doteraz v zákone 220/1996 Z. z.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Vážené  kolegyne  a  kolegovia,  vyčerpali  sme čas. Je

19.03 hodín. S ohľadom na túto skutočnosť prerušujem rozpra-

vu, ale ubezpečujem pánov poslancov, že tí, ktorí sa prihlá-

sili ústne a na tabuli -  to znamená pán poslanec Roman, pán

poslanec Šagát,  pán poslanec Smolec,  pán poslanec Zahatlan

a pani poslankyňa Rusnáková - sú  zapísaní v zozname. A zaj-

tra, keď budeme pokračovať v  24. schôdzi, sa dostanú k slo-

vu. Samozrejme, najprv pán poslanec Čopík, ktorý bol prihlá-

sený písomne v tomto poradí.

 

     Prosím,  ešte zapnite  pána predsedu  výboru Hofbauera.

Chce dať informáciu pre členov výboru.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem,  pán predsedajúci.  Prosím poslancov hospodár-

skeho výboru - zajtra ráno  o 8.00 hodine v miestnosti číslo

30 prerokujeme materiály, ktoré nám vyplývajú z toho, čo sme

dnes prijali. Prosím vás, zajtra ráno o 8.00 hodine.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, zapojte ešte pána predsedu Maxona, chce dať in-

formáciu pre ostatných kolegov.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Vážené dámy, páni, týka sa to predovšetkým členov výbo-

ru pre financie, rozpočet a  menu, chcel by som vás poprosiť

- zajtra počas obedňajšej prestávky budeme mať rokovanie vý-

boru. V predpoludňajších hodinách  vám bude doručená pozván-

ka. Upozorňujem len na to, aby ste rátali s touto skutočnos-

ťou. Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené kolegyne, kolegovia,  prerušujem dnešnú schôdzu,

v rokovaní pokračujeme zajtra. Upozorňujem, že pravdepodobne

pán predseda Národnej rady zvolá na začiatku poslanecké gré-

mium. To znamená, že treba  rátať s nejakým oneskorením, po-

kiaľ ide o schôdzu pléna. Ale  napriek tomu si myslím, že by

sme mali pokračovať tak ako každý deň, ráno o 9.00 hodine.

 

     Ďakujem, dobrú noc.

 

                   Šiesty deň rokovania

      24. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                     12. februára 1997

____________________________________________________________

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     prosím vás, zaujmite svoje miesta v rokovacej sále, bu-

deme pokračovať v prerušenej  24. schôdzi Národnej rady Slo-

venskej republiky.

 

     Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku nemám za-

tiaľ odovzdané informácie o ospravedlnenej neúčasti na dneš-

nom rokovaní.

 

     Pani poslankyne a páni poslanci, prosím, prezentujme sa

stlačením hlasovacieho tlačidla.

 

     Prezentovalo sa 92 poslancov.

 

     Konštatujem,  že sme  uznášaniaschopní a  budeme najprv

pokračovať v rozpracovanom bode,  potom vám podám informáciu

o rokovaní  poslaneckého grémia,  ktoré viedol  pán predseda

Národnej rady.

 

     Zároveň  vás informujem,  že náhradné  hlasovacie karty

boli vydané pánu poslancovi Lysákovi, ktorý má náhradnú kar-

tu číslo 4, a pánu poslancovi Langošovi, ktorý má hlasovaciu

kartu číslo 2.

 

     Procedurálny návrh - pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Po rokovaní poslaneckého grémia  sa zišli kluby poslan-

cov a na základe dohovoru klubov podľa § 24 ods. 5 klub KDH,

Demokratickej únie a strán  Maďarskej koalície navrhuje roz-

šíriť program 24. schôdze o bod, ktorým sa zmenia uznesenia,

ktorými bol určený počet  členov kontrolných výborov pre Vo-

jenské  spravodajstvo a  pre Slovenskú  informačnú službu na

9 členov. Vzhľadom na to, že už v jednom prípade nie je mož-

né naplniť  zákon o rokovacom poriadku,  pokiaľ ide o požia-

davku pomerného  zastúpenia, je to  jediná možná forma,  ako

možno tento lapsus Národnej  rady napraviť bez odstúpenia už

zvolených poslancov.

 

     Navrhujem, aby sa o tomto bode rokovalo hneď po skonče-

ní tohto bodu programu, ktorý je rozpracovaný, to znamená po

zákone na ochranu nefajčiarov.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Dám o tom hlasovať po tomto skončení, samozrejme.

 

     Pripomínam poslancom, že  overovatelia uzavrú prezenčnú

listinu dopoludnia o 11.00 hodine  a popoludní o 18.00 hodi-

ne. Zároveň  pripomínam, že otázky do  rozpravy na zajtrajší

deň sa  uzatvárajú o 12.00  hodine. Prosím pánov  poslancov,

aby sa podľa toho zariadili.

 

     Pokračujeme teda v rozprave  o návrhu skupiny poslancov

Národnej rady Slovenskej republiky  na vydanie zákona Národ-

nej  rady Slovenskej  republiky o  ochrane nefajčiarov.  Ide

o tlač 550. Tento bod sme  včera prerušili. Mám tu podľa zá-

znamu  rečníkov písomne  prihláseného pána  poslanca Čopíka.

Nech sa páči, máte slovo.

 

Poslanec J. Čopík:

 

     Vážený predsedajúci,

     vážení páni poslanci,

 

     včera  tu odznelo  zo strany  predkladateľa, že  patrím

tiež medzi  tých, ktorí podpísali tento  návrh zákona. Samo-

zrejme, že bol to čistý list, ja som vtedy ani nevenoval po-

zornosť tomuto materiálu, čo  som podpísal. Bolo takisto po-

vedané, že patrím medzi slušných fajčiarov v tomto parlamen-

te. Chcem povedať, že som asi taký fajčiar ako pán Juriš. On

je pasívny fajčiar, ja som  trošku aktívny fajčiar, ale faj-

čím  denne 2, 3, 4  cigarety, a  keď  som  doma, tak niekedy

vôbec nie.

 

     Na úvod svojho diskusného  príspevku by som chcel pove-

dať, že neviem, či je dobré, že sa s týmto zákonom veľmi po-

náhľame. Už  raz tu bol, stiahol  sa a je tu  opäť. Výsledok

vidíme v spoločnej správe,  koľko je tam pozmeňujúcich návr-

hov. Samozrejme, že obdivujem pána poslanca Juriša, ktorý sa

skutočne  obetoval a  snaží  sa  tento zákon  pretlačiť, aby

v tomto parlamente  prešiel. Som presvedčený,  že nielen on,

ale je nás tu viac, ktorí potrebu takéhoto zákona vidia. Nie

som však celkom presvedčený, či  tento zákon v takej podobe,

ako je predložený, aj s  doplňujúcimi návrhmi, je dobré pri-

jať, pretože už sú skúsenosti v tomto parlamente so zákonmi,

ktoré  boli  dané  takouto  formou  a  prešli,  či  už zákon

o ochrane prírody, či novelizovaný zákon o poľovníctve, vie-

me,  že takisto bolo  potrebné tieto zákony prijať, ale dnes

vidíme, že uplatňovanie týchto zákonov  v praxi je dosť ťaž-

ké, pretože  jednak doba ani spoločnosť  nedospeli do takého

štádia, aby sa tieto zákony dali v praxi uplatňovať.

 

     Mnohé  pripomienky z  výborov Národnej  rady Slovenskej

republiky ani z vlády Slovenskej republiky neboli zapracova-

né do textu predkladaného návrhu zákona, a tak sa stretávame

znovu s ustanoveniami, ktoré sú  v rozpore s existujúcou le-

gislatívou v  Slovenskej republike aj  v Európskej únii  na-

priek tomu,  že sa v  dôvodovej správe predkladatelia  na ňu

odvolávajú.

 

     Dovoľte mi upozorniť na  jeden závažný rozpor, ktorý by

v prípade prijatia návrhu zákona  v jeho terajšej podobe mal

závažné negatívne dôsledky. Ide  konkrétne o označovanie ta-

bakových výrobkov varovnými upozorneniami.  § 4 návrhu záko-

na, týkajúci sa varovných  označení, narúša koncepciu zákona

číslo 152/1995  Z. z. o  potravinách, na základe  ktorého sa

pripravil  ministerstvami  pôdohospodárstva  a zdravotníctva

potravinový kódex, podrobne upravujúci uvedené otázky. Tento

kódex je v súčasnosti v štádiu schvaľovania, je legislatívne

upravený a  v plnom rozsahu  prevzal smernicu rady  EC číslo

92/41  z roku  1992 a  jej novelizáciu  z roku 1996. Uvedená

smernica presne definuje 2 všeobecné a 15 doplnkových varov-

ných  označení platných  pre členské  štáty Európskej  únie.

Rovnako je v smernici aj  v potravinovom kódexe presne defi-

nované aj  umiestnenie a veľkosť  varovného označenia, ktoré

je v Európskej únii 4 %.

 

     V navrhovanom zákone je však v  § 4 ods. 5 písm. b) ur-

čené, že od 1. 1. 1999 musí byť varovné označenie umiestnené

na  prednej alebo  zadnej strane  obalu tabakových výrobkov,

a v písm. d) sa určuje veľkosť plochy nadpisu  najmenej 10 %

z povrchu  škatuľky. Toto  ustanovenie  by malo za následok,

že varovanie by pokrývalo 30 % čelného alebo zadného povrchu

obalu. Toto by  sa dalo klasifikovať aj ako  zásah do vlast-

níctva značkového dizajnu tabakových výrobkov.

 

     Príslušná  norma  Európskej  únie  pritom  jasne hovorí

o tom, že plocha varovného  označenia by mala pokrývať mini-

málne 4 % z celkového  povrchu každej širokej strany škatuľ-

ky,  vrátane uvedenia  autora nápisu, ak to  zákon požaduje.

Taktiež text varovného označenia,  ktorý sa používa v súčas-

nosti, je plne v súlade s normami Európskej únie.

 

     Tabaková hlava  potravinového kódexu v  § 13 explicitne

určuje  text všeobecného  varovného označenia  a 15 možností

doplnkového varovného označenia  spolu s určením umiestnenia

a ich veľkosti takto: všeobecné varovné označenie na širokej

čelnej strane a doplnkové varovné označenie na opačnej širo-

kej  strane. Každé  varovné označenie  musí zaberať najmenej

4 % plochy širokej strany spotrebiteľského obalu.

 

     Navrhované doplnenie slova "vážne" do textu všeobecného

varovného označenia  je sporné, nakoľko  táto skutočnosť nie

je  úplne jednoznačne  preukázaná a  extrémne ladené  výrazy

môžu skôr oslabiť celkový efekt varovného označenia.

 

     Na margo toho chcem povedať, že to vyzerá, ako keby som

obhajoval tabakový priemysel. Hovorím,  že ku každému podni-

ku, ktorý dnes do štátneho rozpočtu prispieva len 1 korunou,

by sme sa mali správať trošku objektívnejšie. Som tiež býva-

lý profesionálny  športovec. Treba za  tým vidieť aj  to, že

dnes, bohužiaľ,  sú aj z tohto  financované špičkové športy,

ktoré nás reprezentujú ako krajinu.

 

     A navyše  máme tu problém  drog. Vieme, že drogy nie sú

propagované, ale, bohužiaľ, je  to pliaga tejto spoločnosti,

vieme, že sú šírené medzi mládežou. Nie som pevne presvedče-

ný, či akýmkoľvek prísnejším  zákazom, aj tvrdým zákonom, aj

keď pôjdeme nad rámec Európy aj  nad rámec sveta, by sme do-

siahli efekt, ktorý prijatím tohto zákona, myslím si, dosta-

neme.

 

     Ďalším závažným  nedostatkom je požiadavka v § 4 ods. 2

a 3  na zmenu  textu  doplnkového  varovného označenia "kaž-

dých 12 mesiacov", čo si dosť dobre neviem vysvetliť, ako by

sa to  malo realizovať, pričom nové  texty má schvaľovať mi-

nisterstvo zdravotníctva.

 

     Návrh zákona však  neobsahuje žiadne ďalšie náležitosti

schvaľovacieho procesu. Vzhľadom na  to, že toto ustanovenie

sa má  týkať uvádzania cigariet  do obehu, bude  aj po zmene

textu v predaji množstvo cigariet s textom varovného označe-

nia  z predošlého  roka dosť  dlhý čas.  Týmto sa  očakávaný

efekt  vyplývajúci z  variácie textov  doplnkového varovného

označenia do značnej miery eliminuje.

 

     Záverom by som chcel dodať, že treba zladiť aj termino-

lógiu a jednotne používať termín varovné označenie.

 

     Vzhľadom  na  uvedené  nedostatky  predkladaného návrhu

koncepčného aj  vecného charakteru, ktoré nie  sú úplným vý-

počtom slabých miest, odporúčam vrátiť návrh zákona predkla-

dateľovi na dopracovanie a zladenie s existujúcou legislatí-

vou Európskej únie a Slovenskej republiky, teda

 

     a) vypustiť z  návrhu zákona v § 4 ods.  1 v texte vše-

obecného varovného označenia slovo "vážne",

 

     b) vypustiť v § 4 návrhu zákona odsek 2 aj odsek 3,

 

     c) odsek  5 zosúladiť s §  13 Potravinového kódexu Slo-

venskej republiky.

 

     Kvôli prehľadnosti zákona zapracovať pozmeňujúce návrhy

zo spoločnej správy do predloženého návrhu zákona, čiže nie-

čo podobné, ako predkladal pán poslanec Maxon.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu poslancovi Čopíkovi.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,

 

     mám tu zo včerajška zápis  tých, ktorí sa prihlásili na

tabuli. Vidím, že  je tu záznam ešte ďalších  dvoch. Zo vče-

rajšieho záznamu je to pán  poslanec Roman, pán poslanec Ša-

gát, pán  poslanec Smolec, pán poslanec  Zahatlan a pani po-

slankyňa Rusnáková.  Zapisujem ešte pána  poslanca Šveca. To

sú faktické pripomienky? (Hlasy  v sále.) Aj pani poslankyňa

Belohorská a pán Maxon? Dobre.

 

     Pán poslanec Švec, nech sa  páči, máte slovo vo faktic-

kej poznámke.

 

Poslanec J. Švec:

 

     Ďakujem pekne. Chcel by som reagovať na vystúpenie pána

kolegu Čopíka.

 

     Myslím si, že otázka varovných textov na škatuľkách ci-

gariet je dnes riešená nielen  legislatívne, ale aj v praxi.

Na všetkých zahraničných cigaretách máte tieto nápisy, a ne-

máte ich  len na jednej  strane. Obvykle sú  lokalizované na

čelnej, zadnej i na bočných stranách.  Takže hovoriť o neja-

kých reštrikciách  zákona na ochranu  nefajčiarov z hľadiska

varovných signálov alebo varovných  textov nie je adekvátne,

lebo v skutočnosti je  našou povinnosťou chrániť zdravie ľu-

dí.

 

     Z  tohto pohľadu  si myslím,  že tento  argument nie je

vhodný, a neodporúčal by som ho brať vážne  do úvahy. Myslím

si, že v rámci tohto  zákona bude treba hovoriť o niektorých

iných veciach, ktoré sú  rovnako dôležité, ale ktoré spadajú

možno  aj do  oblasti zákonov  týkajúcich sa  zdravotníctva.

Preto odporúčam, aby sa o zákone diskutovalo, ale v pozitív-

nom zmysle slova.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pani poslankyňa Belohorská - faktická poznámka.

 

Poslankyňa I. Belohorská:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci.  Ja by som tiež chcela

veľmi krátko zareagovať na prejav pána poslanca Čopíka.

 

     Nepáči sa  mi ako lekárke, že  bolo podotknuté, že síce

sa  z týchto  ziskov podporujú  športovci. Viem,  že je  to,

žiaľ, realita, ale práve naopak,  proti tomu by sme mali bo-

jovať. Poviem to veľmi  zjednodušene, tých nepodporuje taba-

kový  priemysel,  tých  podporujú  nešťastní pacienti, ktorí

s rakovinou pľúc ležia v  nemocnici. Čiže úplne zjednodušene

povedať, že áno, každý  jeden športovec, ktorý je podporova-

ný,  je podporovaný  jedným, desiatimi  alebo možno  sto pa-

cientmi.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Maxon.

 

 

 

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

 

     Dámy a páni,

 

     chcel  by som  len spresniť,  že som  včera v  rozprave

predložil  tri pozmeňujúce  návrhy, z  toho prvý  je totožný

s návrhom pána  poslanca Čopíka. Chcel by  som poprosiť pána

spoločného spravodajcu,  aby sa o tomto návrhu  hlasovalo po

rozprave ako o prvom.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážené  kolegyne a  kolegovia, budeme  teraz pokračovať

v rozprave prihlásenými na tabuli. Prvý vystúpi pán poslanec

Roman. Nech sa páči.

 

Poslanec Ľ. Roman:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán predsedajúci,

     kolegovia, kolegyne,

 

     chcel by  som sa vyjadriť k  zákonu o ochrane nefajčia-

rov. Samotná  myšlienka je veľmi  dobrá. Nakoniec, ja som aj

prestal fajčiť, už vyše roka nefajčím. Keď som pozeral tento

zákon, tak som po všetkých pripomienkach zistil, že sa troš-

ku začína rozrastať a začína  sa míňať účinkom. Samotná myš-

lienka  ochrániť nefajčiarov  sa v  koncipovaní tohto zákona

vlastne zmenila, ten zákon sa rozšíril a teraz neviem, o čom

je, či  je to zákon  o ochrane nefajčiarov,  či je to  zákon

proti fajčiarom, alebo či sa to volá len zákon o zákaze faj-

čiť.

 

     Okrem toho  tento zákon, vedený dobrým úmyslom, tým, že

tam bol boli pripomienky zo strany Legislatívnej rady vlády,

nie vlády,  lebo to si nemýľme,  zasahuje vlastne do rozlič-

ných oblastí.  Samotný zákon má veľmi  úzke určenie a neviem

si dosť dobre predstaviť tú ambíciu, ktorú má, ako sa dá vy-

riešiť ochrana  nefajčiarov napríklad vo  väzniciach, kde sú

traja fajčiari a jeden nefajčiar v jednej cele. To si neviem

dosť  dobre predstaviť.  To sú,  samozrejme, krajné prípady.

Alebo na futbalovom štadióne. Lebo  tieto veci sa riešia ná-

pisom Zákaz fajčiť alebo vytvorením miesta, kde sa môže faj-

čiť. Na Zimnom štadióne,  samozrejme, nikto nefajčí, pretože

tam to  každému dôjde, a tam  je to aj napísané.  Načo na to

zákon?

 

     Tento  zákon zasahuje  do polročného  zákona o reklame,

zákona číslo 220/1996 Z. z. Zasahuje  do potravinového kóde-

xu. Už len čakám, kedy začne riešiť  aj požiarnobezpečnostné

predpisy. Aj to  by tam mohlo byť. Lenže potom  to už nie je

zákon na ochranu nefajčiarov, ale je to o niečom inom. Tento

zákon si vlastne dáva nejakú ambíciu bojovať proti fajčeniu.

Ja si myslím, že už by  sme mali prestať v tomto štáte bojo-

vať. My stále za niečo bojujeme, stále sa dostávame do neja-

kých stretov. Veď sa dá  dohodnúť. Bojujeme za to, aby taba-

kový priemysel nesponzoroval športov.  Ale ako to chcete vy-

riešiť, keď  to robia na  celom svete? Máme  byť nejakí iní?

Veď to sa  všade na svete tak robí.  Pozrite sa na satelitné

televízie. Máme tu zákon o  reklame, tak ho aspoň dodržujme.

Veď ten sa nedodržuje. Tak striktne dodržujme zákon o rekla-

me, striktne dodržujme potravinový kódex. Predsa v zákone na

ochranu  nefajčiarov nebudeme  určovať presnú  gramáž obsahu

v cigarete. Veď to je už naozaj o niečom inom. Naozaj mi tam

už chýbajú  len požiarnobezpečnostné  predpisy,  to ešte ne-

riešime v tomto zákone.

 

     Pripomienkami, ktorých je 92,  a pripomína mi to pripo-

mienky k návrhu štátneho rozpočtu,  lebo tam je toľko pripo-

mienok, sa tento zákon  tak rozrástol, že samotní predklada-

telia  mi hovorili,  že oni  to takto  nechceli. Oni  naozaj

chceli vyriešiť  veľmi inteligentne to, aby  sa mohol nefaj-

čiar naozaj ohradiť: prosím ťa, nefúkaj  mi to do očí, tu sa

to  nesmie. Aby  sa to  dalo slušne  vysvetliť. Tento  zákon

vlastne iniciuje, že sa znovu dostanú určité skupiny ľudí do

stretov. Neviem, ako chceme vyriešiť malé  krčmy. Ako sa tam

bude môcť fajčiť alebo nefajčiť? Veď to rieši trh. Predsa zo

zákona nemôžem niekomu určiť,  že do tejto reštaurácie pôjde

vtedy, keď tam nebudú fajčiť.  Veď tam nepôjde. Ale toto ne-

môže byť  motivácia pre poslanca -  vytvoriť taký zákon, aby

mohol chodiť do každej, veď na to je podnikateľ, aby prišiel

na to,  že urobí nefajčiarsku  reštauráciu. Toto nemôže  byť

naša ambícia, lebo  nemôže byť našou ambíciou -  viem, že na

mňa teraz  zaútočí môj kolega pán  Šagát - liečiť, na  to sú

nemocnice, na  to nie je parlament.  I keď, samozrejme, reš-

pektujem jeho zamestnanie, ale toto  tiež nie je divadlo, ja

vás nemôžem režírovať.

 

     Čiže mám pozmeňujúci návrh k tlači 550. Odporúčam pred-

ložený návrh zákona  vrátiť predkladateľom na prepracovanie.

To je môj pozmeňujúci návrh.

 

     Ďakujem vám veľmi pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

    Ďakujem.

 

     Vážené kolegyne  a kolegovia, chcem sa  opýtať pána po-

slanca Prokeša, či to je faktická poznámka. Áno. Nech sa pá-

či, máte slovo.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Tak si  nejako spomínam, že v  Bratislave je nejaké di-

vadlo West  a že i nejaké  cigarety sa volajú West.  A potom

mi  z toho  tak vyplýva,  že niekedy  pekné reči  o humanite

a mnohom inom zakrývajú tiež iné vzťahy.

 

     Vážený kolega Roman hovoril, že na liečenie sú nemocni-

ce,  ale ja  si myslím,  že je  vždy lepšie  robiť prevenciu

a zabrániť  ochoreniam, ako  liečiť následky.  Ale v  jednom

s ním súhlasím. Možno by  bolo omnoho výhodnejšie a účinnej-

šie prijať zákon, že fajčiari budú  platiť o 50 % vyšší prí-

spevok do zdravotnej poisťovne ako nefajčiari.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán  spravodajca sa hlási  s faktickou poznám-

kou.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     ja vskutku neviem, pretože  u všetkých troch, ktorí vy-

stupovali, sa objavujú poznámky o tom, že sa sprísňuje zákon

o reklame. Áno, v návrhu poslancov, ktorí ho predkladajú, sa

sprísňuje v  tom zmysle, že  sa reklama tabakových  výrobkov

nesmie uvádzať na výrobkoch, ktoré sú určené deťom. S týmto,

prosím,  nesúhlasíte? Ja  som nerozumel  pánu Maxonovi, pánu

Romanovi  ani pánu  Čopíkovi.  Pretože  ak hovoria  o niečom

inom,  tak sa  vyjadrujú k  pozmeňujúcim návrhom.  To je iná

vec. Ale vy ste povedali, že tento zákon to sprísňuje. Ja by

som  vás i  ďalších  vystupujúcich  chcel poprosiť,  aby ste

striktne oddelili svoje pripomienky k samotnému návrhu, pre-

tože ten návrh  podľa môjho názoru tým, že  sa sústreďuje na

deti, má istú koncepciu, a aby sa oddelene hovorilo o pozme-

ňujúcich návrhoch,  pretože pri tom  zmiešavaní je to  veľmi

ťažké. To je prvá poznámka.

 

     Druhá poznámka  - nie je  možné neexistujúci a  doteraz

pripravovaný potravinový kódex nadradiť nad pripravovaný zá-

kon. To nejde.

 

     Tretia poznámka - mne z logiky veci vyplýva, že cigare-

ta a jej obsah dechtu nepatria do potravinového kódexu, pre-

tože cigareta nie je potravina. Asi by skôr patrila do iného

zákona. Ale  prosím, keď si  to rozhodli potravinári,  že to

patrí  do ich  starostlivosti, tak  ju raďme  medzi základné

potraviny. Ale v  každom prípade ten kódex ešte  nie je, len

sa  pripravuje. A  tento zákon  je tu,  v parlamente. A ten,

ktorý sa pripravuje, sa musí  prispôsobiť tomu, čo sa v par-

lamente schváli.  Ja sa budem vyjadrovať  aj k otázke dechtu

neskôr. Počkám, až sa vyjadria ostatní poslanci, a potom po-

viem svoj názor na túto vec. Ale prosím vás, nezamieňajme si

pojmy a veďme diskusiu tak,  aby skutočne bola racionálna aj

pre nás, ktorí tu sedíme a pripravujeme tie pripomienky, le-

bo teraz vskutku neviem, ako mám zachytiť pripomienku k rek-

lame, lebo v zákone nie je obmedzená. Ibaže by ste povedali,

že sa vám nepáči, že  bude obmedzená reklama na detské baló-

ny.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďalší vystúpi  pán poslanec Šagát. (Hlasy  v sále.) Ne-

hnevajte  sa,  ale  na  faktickú  pripomienku sa neodpovedá,

priatelia. Hlási  sa ešte niekto do  rozpravy? Nie. Vyhlasu-

jem, že je uzavretý zoznam rozpravy. Končí sa pani poslanky-

ňou Rusnákovou.

 

     Prosím, pokračujeme. Pán poslanec Šagát, máte slovo.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som  predniesol niekoľko poznámok k to-

muto návrhu zákona o ochrane nefajčiarov. Neprednesiem žiad-

ny pozmeňujúci  návrh, skôr by  som chcel v  rovine odbornej

argumentácie, to je prvá rovina,  a v druhej rovine, filozo-

fickej, povedať niekoľko poznámok.

 

     Celou Európou sa šíri vlna nefajčiarstva. Tak ako tu už

bolo uvedené,  mnohé štáty sa s  týmto problémom vyrovnávajú

rôzne. Možno povedať, že smerom  na sever sa zákony na zákaz

fajčenia stávajú  oveľa rezolútnejšie, smerom  na juh je  to

opačne, sú viac liberálnejšie  alebo neupravujú tento vzťah.

Odstrašujúcim  príkladom  pre  nás   pravdepodobne Grécko

a Španielsko. Isteže,  keď robíme nejakú  právnu normu, mali

by sme  sa pozrieť, ako  to robia susedia,  ale mali by  sme

k jej konštrukcii byť  motivovaní predovšetkým nejakou filo-

zofiou, čo chceme zmeniť.

 

     Isteže, zákon nevyrieši fajčenie tým, že sa prijme, tak

ako prohibícia nevyriešila  alkohol. Ale zákon, legislatívna

norma vytvára určité prostredie,  ktoré je stupňom na vytvá-

ranie verejnej  mienky, na formovanie vedomia,  ako sa ľudia

majú správať. Aby bol nápis, môj priateľ Ľubo Roman, na šta-

dióne Zákaz fajčiť,  na to treba mať zákon,  ktorý povie, že

ten nápis tam  má byť. Povedzte mi, kto to  tam dá bez toho,

aby to nebolo?

 

     A potom k filozofii. Prosím  vás, ak niekto tu vystúpi,

a ja mu to prepáčim a budem ho mať ďalej rád, lebo rešpektu-

jem každý  názor, pokiaľ sa  povie otvorene do  očí, že máme

liečiť v nemocniciach,  tak by som vám musel  povedať, že do

roku 2030 by  sme pravdepodobne, ak to bude  v našej spoloč-

nosti prebiehať  takto ďalej, mali mať  pre každého pacienta

jednu  koronárnu  jednotku.  Vybavenie  jedného  koronárneho

lôžka stojí minimálne 10 mil.  korún. Počítajte na 3 milióny

dospelých obyvateľov, koľko budeme potrebovať peňazí. Nie je

možné riešiť ozdravenie  našej populácie nezmyselnými inves-

tíciami do zdravotníckej  techniky, ak neurobíme preventívne

opatrenia, ktoré budú mať výsledok za 15 až 20 rokov. Aj náš

boj proti  fajčeniu prinesie výsledok o  15-20 rokov. Nie je

možné  zmeniť správanie  ľudí tak  ako vypínačom, presvedčiť

ich. Ale  my poslanci máme tú  zodpovednosť, vážení, aby sme

boli iniciátormi toho.

 

     Som smutný a musím  vám povedať otvorene, napriek tomu,

že rešpektujem, že pán Čopík bol niekedy reprezentantom, keď

tu odznie niekoľko diskusných príspevkov a všetci rozprávajú

len o reklame.  O filozofii, prečo to ideme  prijať, načo je

to dobré,  čo to založí,  o tom nehovorí  nikto. Prekáža mu,

koľko percent bude pokrývať  výstražný varovný nadpis Pozor,

škodí to zdraviu, alebo niečo iné.  Ja by som povedal, že by

ste mali s okuliarmi čítať  značku cigarety a aby bolo taký-

mito veľkými písmenami napísané,  že to škodí zdraviu. Vtedy

to bude dobrý nápis na škatuľke cigariet. A vôbec, nehnevaj-

te  sa, je  zvrátenosť hovoriť,  že všade  na svete tabakový

priemysel sponzoruje športovcov. My ideme prijať do vlastnej

filozofie,  myslenia, budeme  to prenášať  medzi občanov, že

áno, nedá  sa nič robiť,  nemáme inde peniaze,  nech nám ten

tabakový priemysel, nech tých 100 ľudí, čo zomrie na rakovi-

nu, zaplatí jeden futbalový  oddiel na Slovensku? Prosím vás

pekne, kde sme to skončili  v našom myslení? Čo za filozofiu

života sme si osvojili? Načo sme sem prišli, preboha? Na to,

aby sme verejne  tu za týmto stolom povedali,  že áno, to je

tak všade na svete,  sponzorujú, všade je pornografia, samo-

zrejme, aj  cudzoložstvo, tak prečo  by to aj  u nás nemohlo

byť? A preto, prosím vás pekne, ak tu niekto ide ešte vystu-

povať a  obhajovať reklamu, ako to  excelentne povedal Roman

Kováč, že ak vám vadí, že nechceme, aby naše deti a vaše de-

ti  a deti  našich detí  fajčili cigarety,  tak potom sme tu

zbytoční. Potom  si pobaľme kufríky  a odíďme preč,  pretože

sme nepochopili celosvetové trendy.

 

     Samozrejme, že zákon nevyrieši fajčenie. Ale prosím vás

pekne, dovoľte mi niekoľko  informácií k odbornej časti. Kto

bude chcieť, môžem mu predložiť klinické kontrolované štúdie

o vplyve fajčenia na vývoj plodu u matky, ako sa im prestáva

prekrvovať placenta,  pretože sú pasívne  alebo aktívne faj-

čiarky. Keď sa novorodenec  narodí, váži menej, má poškodenú

CNS a  má handicap vývoja na  ďalšie desaťročia. Nielen deti

rodičov,  ktorí fajčia,  majú častejšie  astmu, sú častejšie

chorí a  je objektívne zistené  špeciálnymi vyšetreniami, že

majú poškodené pľúcne funkcie,  majú nižšiu vitálnu kapacitu

a iné veci, ktoré nebudem spomínať,  lebo sú odborné, ale aj

deti,  ktoré  nemajú  rodičov  fajčiarov  a  len sa pohybujú

v prostredí, kde sa fajčí. Pretože je to veľmi ťažké zistiť,

nakoľko je exponovaný, v akom  prostredí, tak sa v moči zis-

ťujú metaboly nikotínu  a podľa toho sa dá  zistiť, ako dlho

sa to  dieťa pohybuje v tomto  prostredí. Je tu kontrolovaná

štúdia, z roku 1996 u 300 detí, kde sa zistila priama súvis-

losť  medzi obsahom  metabolitu nikotínu  a poškodením  pľúc

funkčným vyšetrením pľúc.

 

     Prosím vás,  ak toto dáte  do súvisu, že  tu neprijmeme

takúto normu,  ktorá bude opakovane  prekračovaná (nakoniec,

máme jazykový zákon a všimnime  si, ako tu hovoríme, pán Cu-

per nevie  ani povedať "čítam",  ale hovorí "čitam"),  samo-

zrejme, prijmeme zákon, ktorý sa nebude plne dodržiavať, ale

prijmime filozofiu myslenia, prijmime filozofiu správania sa

v spoločnosti tým, že prijmeme zákon. A preto nemôžem súhla-

siť, ak pán Maxon ho chce hneď v prvom hlasovaní vrátiť.

 

     Dovoľte mi jednu otázku. Vy ste asi, pán Maxon, skutoč-

ne tak podrobne pozerali štatistické výsledky významu rekla-

my na správanie sa populácie a poklesu alebo vzostupu fajče-

nia? Mňa  chce niekto tu  presvedčiť, že obmedzenie  reklamy

neovplyvňuje začatie fajčenia? Iste  nie u toho starého faj-

čiara. Chvalabohu, ďakujem  Romanovi Kováčovi, ktorý pravde-

podobne aj motiváciou tohto  zákona prestal fajčiť, a dúfam,

že vydrží. Ale prosím vás pekne, reklama iste nebude ovplyv-

ňovať starého  fajčiara, ktorý na tú  cigaretu siahne. Je to

droga. Ak pán  Maxon tvrdí, že to nie je  droga, ja mu nebe-

riem jeho názor, ale  toto vedecké inštitúcie dávno vyrieši-

li. Je to droga.  Samozrejme, závislosť nevzniká u všetkých,

niektorí  sa vedia  oslobodiť. Ak  má tú  silu vôle,  že vie

prestať, chvalabohu,  teším sa a  budem mu držať  palce, aby

prestal čo najskôr. Ale ak niekto tu bude tvrdiť, že reklama

neovplyvňuje  správanie sa  ľudí a  nebude ovplyvňovať deti,

preboha!

 

     Všimnite si, ako vyzerá reklama v našej štátnej televí-

zií STV  1. Reklama, ktorá  vám nevedome dáva  do podvedomia

konanie, takže zrazu kúpite  ten prášok, nebudem ho menovať.

Zrazu len  prídete domov, máte prášok  kúpený. A tie barbie?

Prosím vás pekne, všimnite si,  namiesto toho, aby sme o päť

minút sedem každý deň hovorili, že  sa nemá fajčiť, že sa má

zdravo  jesť, budeme  pozerať barbie.  To sme  takí chudobní

v štátnej televízii, tak málo sme jej v štátnom rozpočte da-

li, že  nemôžu tam každý deň  o päť minút sedem  dať, ako sa

máme správať a čo je hrozba? Preboha! Takto sme skončili?

 

     A preto  mi dovoľte ešte poslednú  poznámku o motivácii

rečníka za  touto tribúnou. Buď  mám vnútornú motiváciu,  že

som presvedčený, že to je správne, a vtedy vystúpim a poviem

to, som  ochotný s kýmkoľvek diskutovať,  napriek emóciám sa

nikdy s nikým nepohnevám, nakoniec skoro som sa s niekoľkými

v našom klube  kvôli tomuto pobil,  s Romanom som  mal včera

veľmi silný  incident, napriek tomu dnes  prišiel a povedal,

áno, vieš čo, niektoré veci sa mi tam nepáčia. Hovorím, áno,

prečo by sme  sa o tom neporozprávali? Možno  na tých verej-

ných priestranstvách vieme aj my  urobiť zmeny, vieme sa do-

hodnúť o tom, koľko má  byť miligramov dechtu alebo iné. Sa-

mozrejme. Ale prosím vás pekne, nezamietajme zákon, nezamie-

tajme filozofiu. To by bolo strašne zlé.

 

     A k tej  motivácii. Ak si to podrobne  prečítam, keď je

takýto nápis a je to toľko  percent plochy, až 30, poruší to

toto - kto vám to pripravil, pán Čopík? Ja sa totiž zaujímam

a pripravujem si len veci, ktoré  mne odborne sedia. To zna-

mená, že je tu jasné lobby, ste ovplyvňovaní tými, ktorí ma-

jú z  toho zisk. Ja by  som im ho doprial,  nech tie peniaze

majú, lebo si ich nezoberú  na druhý svet, ale, žiaľbohu, tu

bude chorľavieť populácia. Ak  to neschválite, ste spoluzod-

povední.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu poslancovi Šagátovi.

 

     Prosil by  som pre budúcnosť, aby  pri poznámkach k po-

slancom nepoužíval také skutočnosti, že pochybuje, či niekto

vie čítať alebo nie. Mali by sme sa tomu vyhnúť.

 

     Faktickú poznámku má pán poslanec Čopík.

 

 

 

 

Poslanec J. Čopík:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Musím reagovať  na pána poslanca Šagáta,  pretože sa tu

postavil do úlohy  obrancu tohto zákona a my  sme asi na tej

druhej strane. Vôbec to nie je pravda. Ja si myslím, že kaž-

dý má právo predniesť pozmeňujúce návrhy  na zlepšenie tohto

zákona.  Veď ja  som nepovedal,  že tento  zákon tu netreba.

A to, že skutočne dnes prispievajú  tieto firmy na šport, to

som tiež povedal, bohužiaľ. Ale  ktoré ďalšie by mohli a ne-

dajú ani  korunu? Kto z vás  robí v športe a  zháňal niekedy

nejaké peniaze,  potom by trošku  inak rozprával. A  ak toto

nechcete pochopiť, že treba aj tieto veci zohľadňovať, potom

je to smutné.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Roman, zrej-

me k tomu, k čomu vystúpil pán poslanec Šagát.

 

Poslanec Ľ. Roman:

 

     Samozrejme. Znovu sa chcem vyjadriť k dvom problémom.

 

     Prvý je, že naozaj je tu  veľká obava, že teraz nám za-

kážete fajčiť, potom nám zakážete piť a toho tretieho zákona

sa všetci začínajú báť. (Smiech v sále.)

 

     Druhý -  naozaj, to sponzorovanie je také, že  je aj do

športu, aj do kultúry, v  tomto prípade aj  do divadla West,

ktoré slúži  verejnosti. Keby napríklad  firma FERENI, ktorá

patrí manželke  pána Prokeša, začala  prispievať na kultúru,

tak pokojne sa potom toho vzdám.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Prokeš - faktická poznámka.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Chcem vyjadriť svoje osobné poďakovanie pánu poslancovi

Šagátovi,  pretože mi  hovoril doslova  zo srdca.  Nie často

s ním súhlasím, ale teraz do  bodky a do písmena súhlasím so

všetkým, čo  povedal. Chcem len  upozorniť ctené plénum,  že

FERENI nie je moja firma.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo má prihlásený  pán poslanec Smolec, nech

sa páči. Pán poslanec Moric, máte poznámku k pánu poslancovi

Šagátovi? Dobre, prosím, máte slovo.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Tiež by som sa  chcel poďakovať pánu poslancovi Šagáto-

vi. Ja s ním skoro vždy  súhlasím, keď s ním súhlasím, a te-

raz to bolo naozaj. Keby reklama nemala vplyv na predaj, tak

by, pre boha živého, reklamy nebolo.

 

     Ďakujem.

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo má pán poslanec Smolec.

 

Poslanec J. Smolec:

 

     Pán predseda,

     pán predsedajúci,

     milí nefajčiari,

     vážení fajčiari,

 

     réžia možno náhodou dáva dokopy tieto diskusné príspev-

ky a istým spôsobom chcem nadviazať na kolegu poslanca Šagá-

ta tak trochu osobne.

 

     Som nefajčiar vďaka tvrdému trénerovi, ktorý ma v Baťo-

vanoch odnaučil  fajčiť v zlomovom  období. Mám už  niekoľko

desiatok rokov a sám osobne som vlastne príkladom negatívne-

ho vplyvu fajčenia, čo vám potvrdí lekár, ktorí nás spoločne

lieči. Od malička som bol obklopený fajčiarmi, otec bol tuhý

fajčiar, ktorý ma zobúdzal dusivým kašľom, mladí kamaráti ma

nútili fajčiť a istým  spôsobom ma terorizovali. Na desiatky

rokov redakční  kolegovia ma krásne odymili  výfukmi z ciga-

riet. Priznávam,  že možno aj  pod vplyvom tohto  vývoja som

bol odovzdaný a toleroval  som tento nikotínový teror. Zmie-

ril som sa,  a to aj preto, že  akýkoľvek protest narážal na

spústu  výhovoriek kolegov,  ktorí hovorili:  Môj otec  síce

zomrel ako fajčiar v päťdesiatich rokoch, ale svokor fajčiar

sa dožil 80 rokov. Bola to taká, Šalamúnom povedané, márnosť

nad márnosť bojovať aj proti  týmto argumentom, ale moja to-

lerancia voči fajčiarom skončila pred rokom skutočne na pôde

Národnej rady,  keď som išiel na  dôkladnú prehliadku. Lekár

sa ma po prehliadke spýtal,  koľko cigariet denne fajčím. Ja

som povedal, že ani jednu. Vaše pľúca, pán poslanec, sú také

"zaneřádené", ako sa hovorí po česky, ako pľúca fajčiara. Je

to vďaka tomu, že  zásluhou mojich milých kamarátov, netole-

rantných redakčných kolegov, som  sa stal fajčiarom z druhej

ruky, alebo ma agresívnym spôsobom donútili stať sa účastní-

kom pasívneho fajčenia.

 

     Argumenty a dôvody, čo prináša fajčenie, tu už boli po-

vedané. Nebudem ich opakovať, ale fakt je jeden, že rakovina

pľúc a infarkty po  päťdesiatke a poškodenie dýchacích orgá-

nov  už nie  sú len  choroby fajčiarov,  ale aj nefajčiarov,

týchto pasívnych alebo fajčiarov "z druhej ruky", ako sa ho-

vorí. Preto by sme mali aj tento návrh zákona chápať tak, že

takpovediac má zabrániť tomu, aby fajčiari na nás, nefajčia-

roch, nepáchali trestný čin bezohľadného poškodzovania nášho

zdravia. Fakty  nebudem opakovať, lebo  sa už vyskytli,  ale

predsa len  pripomeniem, že Slovensko je vo fajčení   na po-

prednom mieste,  ale v priemernom veku  sme na predposlednom

mieste. To znamená, že ak priemerný  vek je 66 rokov, ako je

to aj uvedené v dôvodovej správe, tak toto niečo avizuje. Je

to hrozivé.

 

     Aj keď niektorí kolegovia v diskusii aj v kuloároch ho-

vorili, že  toto je najtvrdší  zákon v Európe,  lebo sa vraj

začne diskriminačné obdobie nefajčiarov nad fajčiarmi, je to

zavádzanie, lebo chceme len  svoj beznikotínový priestor pri

práci, pri jedle, pri cestovaní  a už aj v nemocniciach, ale

napríklad  aj  v  tomto  parlamente.  Chceme dýchať čistejší

vzduch. Je  to prehnaná požiadavka?  Myslím si, že  každý to

trochu pochopí.

 

     Vážené  fajčiarky  a  fajčiari,  experti nazývajú tabak

mäkkou drogou. Je veľmi blízko k tvrdej droge. Už treba uro-

biť  len veľmi  krátky krok  a ste  tam. Fajčenie čoraz viac

opantáva  našu mládež  a vek  sa znižuje,  to je  tiež veľmi

alarmujúce. Doteraz  mali fanúšikovia nikotínu  v našej spo-

ločnosti zelenú.  Zákon im bude iba  trochu ich závislosť od

tejto mäkkej drogy obmedzovať a trochu im skomplikuje život,

lebo úplne sa zakázať nedá, ani tento zákon nemá taký obsah.

 

     Pripomínam, že  heslo moderných štátov v  Európe je ne-

fajčiť. Čítali  ste, že niektoré  mestá k tomu  štartujú, aj

v Bratislave bol  pokus nefajčiť a  nepiť v niektorých  čas-

tiach, len sa to stretáva  s agresivitou našich kolegov faj-

čiarov.

 

     Uznávam aj ja, že lepší by bol liek  ako zákon. Ale ta-

kýto liek sa ešte, žiaľbohu,  nevymyslel, a preto treba pri-

jať aspoň tieto zákonné opatrenia,  ktoré máme na stole. Po-

dľa mňa, a to je už také záverečné pripomenutie, zákon pomô-

že aj tej tretine fajčiarov,  ktorí sa chcú zbaviť tejto zá-

vislosti. A myslím  si, že obmedzenia či už  vo vlaku a inde

ich nedonútia k tomu, aby voľne, bez problémov siahli po tej

cigarete a zapálili si. Myslím  si, že zákon otvára priestor

pre naše právo  žiť v zdravom prostredí a  na krásnom čistom

Slovensku.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu poslancovi Smolcovi.

 

     Ako vidíte, čierťaž, teda  rozdeľovacia čiara medzi ná-

zormi, neprebieha podľa koalície a opozície.

 

     Slovo má s faktickou poznámkou pán poslanec Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Som skutočne dojatý tým, čo tu hovorí pán poslanec Smo-

lec, pán poslanec Šagát aj všetci títo veľkí bojovníci proti

fajčeniu. Ja ich absolútne chápem.  Prosím vás, ale keď vyj-

dem z domu, na ulici,  v tej prepchatej doprave, jeden výfuk

z auta je desaťtisíc cigariet. Buďte takí láskaví a tu niečo

robte, pretože človek prejde po ulici a to je desaťtisíckrát

horšie,  ako  keď  niekto  pri  jeho  uchu alebo nose, alebo

očiach náhodou  si zapáli. Keď už,  tak začnite robiť nejaký

komplexný program zdravia, ale  nie na tých chudákov fajčia-

rov. Ja som síce nikdy  nefajčil, ale naozaj, keď som videl,

ako sa aj pán poslanec Šagát rozohnil, tak som mu odporúčal,

aby si išiel dať jednu cigaretu, nech sa trošku upokojí.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Až na to, že autobusy nie sú drogovo závislé.

 

     Pán predseda Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Zákon mi neumožňuje reagovať na vystúpenie pána Mikloš-

ka, tak reagujem na pána Smolca a pripomínam len to, že nie-

len cigarety skracujú život, ale  skutočne aj exhaláty. Naše

autá však  už jazdia takmer prevažne  na bezolovnatý benzín,

ak to nie je známe. Takže takéto exhaláty majú také paramet-

re, ako keď horí plyn pri varení na sporáku v kuchyni.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pani poslankyňa Belohorská - faktická poznámka.

 

Poslankyňa I. Belohorská:

 

     Ešte raz dovoľte aj mne pripojiť sa k rečníkom. Považu-

jem celú  túto  debatu  za trochu "ujdenú". O čom sa  chceme

presvedčiť?  Že nie je  potrebný zákon, alebo že je  správne

fajčiť, alebo že je to dobré? Nefajčiarov treba chrániť. Na-

príklad preto sú  aj pre chodcov vyhradené priechody, že vo-

diči sú agresívni. Aj  fajčiari sú agresívni. Nechcem reago-

vať na  reagované, ale veď  v Národnej rade  sa urobili isté

opatrenia nato, aby sa v  týchto priestoroch, kde sa bezpro-

stredne zdržiavame, nefajčilo. Takže podporme všetci to, aby

nefajčiar, deti, skutočne boli chránené.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo  má pán poslanec Zahatlan  a pripraví sa

pani poslankyňa Rusnáková. Vyčerpaním toho uzavrieme rozpra-

vu a pôjdeme na obed.

 

Poslanec K. Zahatlan:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán predsedajúci,

     kolegyne, kolegovia,

 

     odznelo tu veľa  názorov. Ja nie som za  to, aby sme sa

rozdeľovali na fajčiarov a nefajčiarov. Som fajčiar, aby bo-

lo známe, keďže každý to oznámil, takže poviem to aj ja.

 

     Viete, možno tu  ide o niečo iné. Nemôžeme  sa deliť na

fajčiarov  a nefajčiarov,  ale skôr  skúsme nájsť  najlepšiu

koncepciu tohto zákona. Myslím, že pán kolega Juriš tomu ve-

noval dostatočný  čas, len treba doriešiť  aj tých 92 pripo-

mienok, ktoré  vzišli z výborov,  treba doriešiť komplexnosť

tohto zákona, aby sme nenarobili  aj pre budúce obdobie zby-

točné rozpory medzi jednou právnou normou a druhou.

 

     V prvom rade by som  sa chcel vyjadriť k striktnému zá-

kazu od 1. 1. 1998  alebo k zníženiu dechtu jednorazovo hneď

z 15 mg na 12 mg. Ak  pozeráme právne normy v susedných kra-

jinách alebo vo väčšine aj v Európskej únii, toto znižovanie

prechádzalo  postupne asi  v priebehu  piatich rokov. Myslím

si, že je dosť reštriktívne spraviť to naraz.

 

     Ďalej mnohí  tu hovorili o reklame  a o reklame tabako-

vých výrobkov. Súhlasím aj ako  fajčiar a viem zo svojho po-

hľadu povedať, čo fajčenie prináša mne a v čom je negatívne,

takže takisto sa snažím, aby deťom v malom veku alebo v kri-

tických rokoch,  keď tieto návyky  prichádzajú k nim,  sa to

prevenciou dalo svojím spôsobom vyhovoriť. Aj z pohľadu faj-

čiara môžem garantovať, že tiež  to nie je jednoduché. Nemô-

žem povedať za seba, tak ako povedal kolega Maxon, že by som

bol celkom nezávislý od toho, či fajčím, alebo nefajčím.

 

     Chcem povedať,  že v Európskej  únii alebo v  krajinách

Európskej únie sa na škatuľke odporúčajú 4 %, teda minimálne

na 4 % musí byť oznámenie o škodlivosti. My navrhujeme 10 %.

Súhlasím s tým, že chceme byť liberálnejší a chceme viac bo-

jovať proti fajčeniu. Na druhej strane podľa môjho názoru aj

podľa  názoru ľudí,  s ktorými  som hovoril,  každá firma má

svoju ochrannú známku a má  ju zaručenú z Európskej únie. Ak

my prijmeme  10 %, môže vzniknúť  problém s obalom jednotli-

vých výrobkov.

 

     Ďalej, je  to môj názor,  treba zladiť s  odporúčaniami

Rady Európy  alebo Európskej únie ich  legislatívne kroky na

boj proti fajčeniu a  legislatívne kroky, ktoré tu pripravu-

jeme. Preto sa pripájam k návrhu kolegu Maxona, nakoľko tých

92 pozmeňujúcich návrhov, ktoré nie sú zapracované, nám môže

spraviť nedobrý návrh zákona a  my by sme mohli schváliť ne-

dobrý zákon. Preto toto je  jediná moja pripomienka a myslím

si, že pán predkladateľ aj pán spravodajca budú s tým súhla-

siť, že  ak sa toto zapracuje  a ten zákon bude  v poriadku,

sám som  potom ochotný zaň hlasovať,  len treba sa vyvarovať

týchto chýb.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu  poslancovi Zahatlanovi. S faktickou

poznámkou sa prihlásil pán  spravodajca poslanec Kováč. Nech

sa páči.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     vystúpenie pána kolegu Zahatlana  opäť potvrdilo to, čo

som povedal.

 

     Pán kolega, vy ste sa vyslovovali k pozmeňujúcemu návr-

hu, nie k zákonu. Povedali ste,  že zákon nie je dobrý, pre-

tože určuje jednorazove 12 mg dechtu a to sa nedá dosiahnuť.

Ale to v návrhu zákona nie je. Ja si myslím, že tu je zásad-

  chyba vo  vašich vystúpeniach,  že zmiešavate  to, čo je

v pozmeňujúcich návrhoch, a to, čo je v návrhu zákona. K ná-

vrhu zákona sa vyjadrujem ako k  návrhu zákona. Ak sa mi ne-

páči niektorý  pozmeňujúci návrh, tak  poviem, že nesúhlasím

s pozmeňujúcim návrhom  pod číslom tým  a tým, žiadam  ho na

osobitné hlasovanie.  Ale vy celú  situáciu riešite tým,  že

navrhujete vrátiť  zákon na prepracovanie. Myslím  si, že to

nie je seriózny postup.

 

     Po druhé - chcem vám  povedať, že autori zákona ani ne-

uvažovali o 12 mg dechtu a neuvažovali ani o zákaze reklamy.

To sú návrhy vlády. Pán  poslanec Roman, to nie Legislatívna

rada vlády,  ja tu mám prípis  podpísaný predsedom vlády, že

14. januára prerokovala tento návrh a toto sú jej pripomien-

ky.  Sú to  pripomienky vlády  Slovenskej republiky  a mnohé

z týchto návrhov si osvojil výbor pre zdravotníctvo a tak sa

dostali  do spoločnej  správy. Aby  som uľahčil  situáciu na

rozhodovanie  aj na ďalšie pokračovanie, dovoľte mi, aby som

možno v  tejto chvíli ešte pred  uzavretím rozpravy prečítal

tie body, o ktorých sa domnievam,  že návrh zákona zlepšujú.

Stále všetci spomínate 90 bodov.  Ja s vami súhlasím, 90 bo-

dov je veľa,  ale prečítajte si hneď prvé  dva a zistíte, že

ide  o názov  zákona, že  tam má  byť "Slovenskej republike"

a nemá byť "Slovenskej republiky". V druhom bode má byť účel

zákona alebo úvodné ustanovenia.  To predsa nemení filozofiu

a podstatu zákona  a takýchto pripomienok je až 60 %. To si,

prosím, uvedomte.

 

     Teda, ak dovolíte, veľmi pomaly budem  čítať tie čísla,

kde si myslím, že  pripomienky zo spoločnej správy  zlepšujú

text zákona. Nebudem hovoriť,  že ich odporúčam prijať, lebo

som sa zaviazal, že to nepoviem.

 

     Je to spoločná  správa číslo 550a, body 1,  2, 3, 5, 6,

8, 9, 11,  13, 14, 15, 17, 21,  22, 24, 25, 27, 28,  30, 32,

33, 34, 36, 37, 38, 43, 44,  45, 48, 49, 50, 51, 52, 54, 55,

56, 58, 59, 60, 61, 62, 63,  64, 65, 66, 67, 68, 70, 71, 72,

73, 74, 75, 76, 77, 78, 79, 81, 82, 83, 84, 85, 86, 89 a 90.

Za duplicitné návrhy alebo za také, ktoré nezlepšia text zá-

kona,  pretože  tu  sa  objavujú  napríklad  tie isté návrhy

v ústavnoprávnom výbore  a vo výbore  pre zdravotníctvo, len

zdravotníctvo, povedzme, dva návrhy  zlúčilo do jedného, kým

ústavnoprávny  ich dal  v dvoch  odsekoch, považujem  návrhy

v bodoch 4, 7,  10, 12, 16, 19, 20, 23,  26, 29, 31, 35, 39,

40, 42, 46, 47, 53, 57, 80, 88 a 91.

 

     Ako vidíte,  nespomenul som v tejto  oblasti 4 kľúčové,

o ktorých sa tu vedie diskusia, a  to je návrh v bode 18. To

je návrh, kde zdravotnícky výbor si osvojil návrh vlády roz-

šíriť zákaz reklamy. O tom sa tu najčastejšie diskutuje. Ďa-

lej návrh  v bode 41. To  je obsah dechtu. Opäť  je to návrh

vlády a nie  návrh predkladateľov. Ďalej je to  návrh v bode

69, ten  istým spôsobom mení  zákon, pretože tu  sa navrhuje

vypustiť celý § 10, a potom bod spoločnej správy 87, kde ide

o nové znenie  rozdelenia finančných pokút,  kto ich vlastne

dostane.

 

     To sú  návrhy z doterajšieho priebehu  rozpravy, aby sa

tým ďalším, ktorí budú vystupovať, lepšie orientovalo, čo si

myslíme, ako ten zákon má vyzerať.

 

     Ešte pred záverečným slovom, ešte predtým, ako sa ukon-

čí rozprava, by  som rád dal procedurálny návrh  a chcem vy-

zvať  tých, ktorí  žiadali hlasovať  o neprijatí  zákona ako

v prvom bode -  navrhujem trochu iný postup a  možno mi dáte

za pravdu.  Navrhujem, aby sme  hlasovali o všetkých  pripo-

mienkach, s výnimkou práve tejto pripomienky, aby sme o nich

hlasovali najprv, potom si vyžiadam prestávku, aby sa schvá-

lené pripomienky zapracovali do textu a boli vám v znení no-

vého textu rozdané, a potom navrhujem, aby sme hlasovali, či

takto upravený zákon odmietneme  a vrátime na prepracovanie,

alebo nie.

 

     Myslím si, že to je logickejší postup. Je to presne to,

čo žiadal  pán poslanec Čopík,  ale aby boli  zapracované do

textu len tie návrhy, ktoré budú schválené, a nie tie, ktoré

sú neschválené. To by asi  nemalo logiku. Takže chcem popro-

siť tých, ktorí žiadali, aby sa hlasovalo o prvej pripomien-

ke, to znamená vrátiť zákon predkladateľom, aby stiahli ten-

to návrh  a aby akceptovali návrh,  ktorý predkladám ja. Sa-

mozrejme, že o takomto návrhu hlasovať budeme.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - predseda výboru pán Národa.

 

Poslanec A. Národa:

 

     Ďakujem za udelené slovo, pán predsedajúci.

 

     Ospravedlňujem sa všetkým prítomným, že nebudem hovoriť

k danej problematike,  ale vzhľadom na to,  že nás tu ubúda,

potrebujem oznámiť všetkým členom  výboru, že cez obedňajšiu

prestávku o  13.00 hodine je  veľmi nutné, aby  sme sa zišli

v našej  rokovacej  miestnosti  v  súvislosti so zahraničnou

cestou.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - predseda výboru pán Maxon.

 

     Pardon, pán poslanec Zahatlan.

 

Poslanec K. Zahatlan:

 

     Ďakujem za slovo, mám k  tomu len krátku pripomienku.

 

     Som rád, že moje vystúpenie  prispelo k tomu, že sme sa

pohli trochu ďalej. Možno keby sa tieto body boli vysvetlili

skôr alebo sme boli o tom informovaní skôr, nemusela byť ta-

ká polemika. Samozrejme, treba  si to všetko, čo odporúčate,

pozrieť, a mohli sme sa  vyhnúť tomuto problému. Na toto som

chcel poukázať a  tým som chcel povedať, aby  sme zákon, keď

ho budeme prijímať, mali v tej norme, ktorú chceme.

 

     Ďakujem za pochopenie aj za vysvetlenie.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - predseda výboru pán Maxon.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.

 

     Pán spravodajca, pre mňa  je dosť nepochopiteľné, prečo

ste s týmto stanoviskom vystúpil  teraz. Bolo by bývalo cel-

kom logické,  keby ste to boli  povedali včera. Naopak, dosť

ma prekvapilo, keď ste ako spravodajca uvádzali správu spra-

vodajcu, tak  ste povedali, že sa  nebudete vyjadrovať k po-

zmeňujúcim  návrhom, čo  je podľa  môjho názoru principiálna

a veľmi dôležitá vec. Na druhej  strane si nemyslím, že sne-

movňa by mala nejakým  spôsobom v takomto rozsahu dopracúvať

zákon.

 

     Vážené dámy,  páni, uvedomte si, že  tento návrh zákona

má 17 paragrafov, 92 pozmeňujúcich návrhov, z toho pán spra-

vodajca uviedol,  že 65 by  ten zákon zlepšilo.  Je to veľké

množstvo pozmeňujúcich návrhov bez ohľadu  na to, či sú for-

málneho charakteru, alebo nie sú formálneho charakteru.

 

     A pokiaľ ide o môj návrh, ktorý som uviedol v rozprave,

žiadam, aby sa o ňom hlasovalo tak, ako som uviedol.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pán spravodajca.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Som  dlžný  vysvetlenie  pánu  poslancovi Maxonovi. Pán

poslanec, prosím vás, ak  ste čítali pripomienky, tak zistí-

te,  že z  92 pripomienok  60 %  sú gramatického charakteru,

uvedenie do súladu so slovenskou  gramatikou, teda tých 60 %

  také, ktoré  legislatívno-technicky zákon  spresňujú. Ja

som povedal, že tie, ktoré  významovo menia zákon, sú štyri.

Tak prosím  vás, prestaňme už rozprávať  o 92 pripomienkach.

Povedal som,  že nebudem komentovať  žiadnu pripomienku. Keď

sa o  nich bude hlasovať,  nikdy nepoviem odporúčam  prijať,

odporúčam neprijať, tak ako to robíte vy. Ja som povedal, že

filozofiu zákona  a jeho kvalitu zlepší  týchto 65 bodov, či

koľko som  ich čítal, a  o tých štyroch  poslanecká snemovňa

rokuje, k žiadnemu inému  sa totiž doteraz nevyslovil nikto,

len k týmto  štyrom problémom a ja som  ich hneď na začiatku

uviedol. Pardon, ešte pán poslanec  Čopík hovoril k tomu ná-

pisu.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - predseda výboru pán Brňák.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Pán predsedajúci, mám  len procedurálnu poznámku. Chcem

pripomenúť členom ústavnoprávneho výboru, že na 12.30 hodinu

bol zvolaný ústavnoprávny výbor na svoje rokovanie. Ak by sa

prestávka uskutočnila neskoršie, tak ihneď po vyhlásení tej-

to prestávky.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážené kolegyne  a kolegovia, myslím,  že by sme  kvôli

tomu, aby sme mohli uzavrieť rozpravu, mali ešte vypočuť pa-

ni poslankyňu Rusnákovú, pretože ona je ako posledná prihlá-

sená do rozpravy. Po  jej vystúpení bude nasledovať obedňaj-

šia prestávka. Prosím, vážené kolegyne, aby sme sa podľa to-

ho zariadili. Prosím, vydržme ešte.

 

     Zároveň vám  znova opakujem, že  to avízo, ktoré  platí

o prihlásení sa  na hodinu otázok,  uplynulo dvanástou hodi-

nou, to znamená už ďalšie prihlášky nie je možné poskytovať.

 

     Nech sa páči, pani poslankyňa.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dávam pozmeňujúci  návrh k § 9.  Navrhujem celý § vyne-

chať.  Zdôvodnenie je  nasledovné: Ak  na verejne prístupnom

priestore  je možné  alebo je  povinnosť  vytvoriť  oddelený

priestor pre nefajčiarov, potom si, prosím, predstavte situ-

áciu, že v nejakom meste  je na námestí zvolaný míting poli-

tickej strany alebo  stretnutie nejakého občianskeho združe-

nia, ktoré  chce vysloviť svoje názory  takto na verejnosti.

Pre usporiadateľa však z toho vyplýva povinnosť pre účastní-

kov vytvoriť osobitne označený a oddelený priestor, možno to

budú nejaké  kovové zábradlia alebo niečo  iné, to je proste

vec usporiadateľov a vec obce,  čo vie poskytnúť, a do tohto

priestoru by mali ísť všetci,  ktorí si chcú zapáliť. Pochy-

bujem o  tom, že účastník  nejakého mítingu alebo  združenia

pôjde do tohto vyhradeného priestoru. Jednoducho to neurobia

a nastane situácia, že usporiadateľom  bude môcť byť uložená

pokuta, ak tam príde kontrola,  ktorá uvidí, že zákaz fajče-

nia  na verejnom  priestranstve sa  porušuje. Počas takýchto

podujatí sa  môže dať  pokuta  buď fyzickej osobe - tých 500

korún, alebo sa môže dať aj pokuta usporiadateľovi.

 

 

     Nikdy žiaden  usporiadateľ na žiadnom  mítingu nezaručí

to, že tam nebudú ľudia, ktorí si budú chcieť zapáliť. Práve

preto navrhujem,  aby sme tento odsek  vynechali, pretože ak

je akcia na voľnom priestranstve, na vzduchu, nevidím dôvod,

aby mohlo dôjsť k takej situácii, že naozaj prísny kontrolór

si povie, tak dobre, teraz  som jedného nachytal, a usporia-

datelia dostanú  pokutu 100 tisíc  korún. Tento paragraf  je

nerealizovateľný. Jednoducho ho nikto nebude dodržiavať, ani

pri najlepšej vôli usporiadateľa.

 

     K § 8 nebudem dávať pripomienku, len upozorňujem na to,

že z textu vyplýva, že  v stravovacích zariadeniach a v reš-

tauráciách súkromných podnikateľov má byť vyhradený priestor

pre nefajčiarov,  a to tak,  aby cigaretový dym  neobťažoval

nefajčiarov. To znamená, že tie reštauračné zariadenia, kto-

ré na to teraz nemajú upravené priestory, mali by robiť sta-

vebné úpravy.  Ak niekto urobí  takú stavebnú úpravu,  že sa

tam len natiahne nejaká drevená  stena alebo nejaká iná, ci-

garetový dym môže nefajčiara  obťažovať a ten sa môže sťažo-

vať, pretože  pre neho to bude  nedostatočné. Upozorňujem na

to, že pri "vyhradenom priestore"  nie je definované, ako by

mal byť stavebne  upravený, a ponecháva sa teda  na vôľu in-

špektora ŠOI alebo iného  kontrolného orgánu, aby sám rozho-

dol, či stavebná úprava je, alebo nie je dostatočná.

 

     Nebudem dávať návrh na  úpravu. Pri istej tolerancii si

viem predstaviť,  že inšpektori sa vedia  dohodnúť, len upo-

zorňujem predkladateľa, že je to  vec, na ktorú som ho viac-

krát upozornila, napriek tomu  nezapracoval do nového návrhu

zmenu, ktorá by ujasňovala  pre kontrolné orgány túto situá-

ciu.

 

     Ďakujem pekne.

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vyhlasujem rozpravu o tridsiatom štvrtom bode... (Hlasy

zo sály.) Dobre, ešte reaguje pán spravodajca. Nech sa páči.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Je  to posledná  príležitosť, keď  môžem predložiť ešte

pozmeňujúce návrhy.  Ja som sa rozprával  s pani poslankyňou

Rusnákovou o tomto probléme.  Skutočne tu vzniká výrazné ri-

ziko subjektívneho posudzovania. Nie je totiž z tohto zákona

známe, nevedeli  sme to ináč naformulovať,  ako sa zistí, či

ten dym obťažuje, alebo  neobťažuje nefajčiarov. Preto navr-

hujem, aby sme v § 8 vypustili poslednú časť vety, ktorá za-

čína slovom "ktoré". To znamená, že tá veta by znela: "Tento

priestor musí  mať primerané vetranie,  ventiláciu." To ďal-

šie, kde  sa vysvetľuje, aká  ventilácia má byť,  to znamená

"ktoré zabezpečí, aby nefajčiarov neobťažoval cigaretový dym

z tej časti, v ktorej sa fajčí",  myslím si, že je také sub-

jektívne, že sa to  nedá objektívne posúdiť. Jeden nefajčiar

je citlivejší ako druhý a  vznikli by problémy. Navrhujem to

teda vypustiť. To je po prvé.

 

     A po druhé - navrhujem, ak by neprešiel vládny návrh na

12 mg  dechtu, a vzhľadom  na to, že  tento návrh sa  posúva

svojím prijatím,  navrhujem, aby v  § 5 písm.  a) slovo "ja-

nuár" bolo nahradené slovom  "december". To znamená zníženie

dechtu. Je  to aj istý priestor  pre tabakový priemysel, aby

sa prispôsobil,  a možno aj  pre fajčiarov, aby  si obľúbili

ľahšie cigarety. Takže to je  len v prípade, že by neprešiel

vládny návrh,  ktorý si osvojil výbor  pre zdravotníctvo, že

od 1. januára  budúceho roku všetky cigarety majú  mať 12 mg

dechtu. Ak to neprejde, zrejme  by zostal v platnosti návrh,

ktorý predložili predkladatelia, a  ten sa snaží modifikovať

práve slovom  "december", to znamená zníženie  až od 31. de-

cembra, aby to bolo ku koncu roku.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Švec, môžete reagovať len na pána

poslanca Kováča. Nech sa páči.

 

Poslanec J. Švec:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Rád by  som sa vyjadril k  stanovisku pána spravodajcu,

k jeho poslednej poznámke na limitáciu obsahu dechtu v ciga-

retách. Ak budeme nútiť tabakový  priemysel, aby išiel s ra-

fináciou  tabaku do  ďalších nákladných  technológií, tak sa

stane to, že slovenské cigarety zdražejú. Výsledok bude ten,

že  tí fajčiari,  ktorí sú  zvyknutí na  svoju značku,  budú

pravdepodobne siahať za tou istou značkou, aj keď bude drah-

šia, a bude  to mať sociálny dosah. Tí,  ktorí sú rozumnejší

a budú  vidieť iné  možnosti, resp.  ľudia, ktorých ovplyvní

cena, budú siahať po  lacnejších cigaretách na čiernom trhu.

Je  tu  totiž  ešte  jeden  moment,  ktorý je veľmi dôležitý

z hľadiska ochrany zdravia, a to nie je ani tak obsah dechtu

v cigarete, ako účinnosť filtra.  My sme robili jednu štúdiu

so študentmi,  kde sme porovnávali okolo  20 druhov cigariet

z hľadiska účinnosti filtra a obsahu dechtu v spálenom taba-

ku.  Zistili sme,  že  tzv.  ľahké cigarety,  lacné cigarety

s nízkym obsahom dechtu mali  filtračnú účinnosť filtra 0 %,

to znamená všetok decht, ktorý sa vyprodukuje v spálenom ta-

baku, sa dostáva do pľúc  fajčiara a čiastočne aj do vonkaj-

šieho prostredia  pri exhalácii. Takže obsah  dechtu je sku-

točne relatívny.

 

 

     Radšej by  som odporúčal aj ako  onkológ, o ktorom iste

nebudete  pochybovať, že  by  nebol  proti fajčeniu,  aby sa

v inom právnom  mechanizme zaviedla prísna  kontrola kvality

filtrov vyrábaných cigariet naším monopolným tabakovým prie-

myslom. Takže si  myslím, že by bolo dobré  zvážiť zmenu § 5

navrhovanú pánom  spravodajcom a takýmto  nepriamym spôsobom

chrániť nefajčiarov i fajčiarov.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

    Ďakujem pekne. Vyhlasujem  rozpravu o tridsiatom štvrtom

bode programu za skončenú.

 

     Vážené kolegyne  a kolegovia, je  obedňajšia prestávka,

budeme pokračovať v 24. schôdzi odpoludnia po 14.00 hodine.

 

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Páni poslanci, pani poslankyne, nech sa páči do rokova-

cej sály, budeme pokračovať.

 

     Prosím  spoločného  spravodajcu  aj  predkladateľa, aby

zaujali svoje miesto.

 

     Rozprava bola uzavretá. Chce sa k rozprave vyjadriť pán

poslanec Juriš? Nech sa páči.

 

 

 

 

Poslanec A. Juriš:

 

     Vážené kolegyne, kolegovia,

 

     chcem reagovať na vystúpenie niektorých rečníkov. Včera

som reagoval na pána poslanca  Maxona hneď po jeho vystúpení

len z toho dôvodu, aby sme  na to do ďalšieho dňa nezabudli.

Dnes zhrniem vystúpenia ostatných poslancov.

 

     Pán Čopík - k §  4, označovanie tabakových výrobkov. Po

preštudovaní zákonov v iných  európskych krajinách, v Spoje-

ných štátoch a v Kanade - tam sú stanovené nie 4 %, ale naj-

menej 4 % plochy. Čiže je nám to jasné.

 

     Potravinový kódex ešte  stále nemôžeme akceptovať, pre-

tože ešte  nie je schválený,  to je len  pripravovaná norma.

Preto hovorím, že my sme  prvý návrh zákona o ochrane nefaj-

čiarov  podali  v  septembri  roku  1995  a bol odsúvaný len

z jedného dôvodu,  že nebol ešte zákon  o reklame. Ten zákon

v prvotnej  podobe  vyzeral  ako  komplexný  zákon  o tabaku

a fajčení, nie o ochrane  nefajčiara ako zúženej forme. Taká

norma, ako sme nedávno prijali  zákon o vinohradníctve a vi-

nárstve.  I  keď  sa  týka  poľnohospodárstva, ale špeciálne

všetko o vinohradníctve a vinárstve je v jednom zákone.

 

     Čo sa týka európskej normy dechtu alebo kondenzátu, ako

sa  to niekedy  nazýva, tých  12 mg  v roku  1998 -  v našom

pôvodnom návrhu bolo  15 mg, od roku 2001 12  mg, aby sme sa

priblížili k Európskej únii. Totiž z Európskej únie sa k nám

budú cigarety dovážať, či chceme, alebo nechceme. To je nor-

málne. A naše budú inej kategórie, Tak preto, aby si aj faj-

čiari postupne zvykli, aj  tabakový priemysel, mali sme túto

postupnosť. To, že vláda, jej legislatívna rada a najmä sku-

pina, ktorá  je pre aproximáciu  práva, navrhla 12  mg, a to

hneď, to  sa len akceptovalo vo  výbore a je to  v spoločnej

správe ako  pozmeňujúci návrh. Osobne by  som bol za pôvodný

návrh,  kde je  to postupné,  a myslím,  že v  tom sa môžeme

zhodnúť.

 

     Čo sa  týka sponzoringu, pokiaľ viem,  v mnohých kraji-

nách je zákaz reklamy. Sponzoring je niekde povolený, niekde

s reštrikciami, určitými výhradami. My nie sme proti sponzo-

ringu ako  takému, i keď  v konečnom dôsledku  zarába na ne-

šťastí iných a potom z toho nejakú omrvinku dá. Aby sme boli

presní,  pokiaľ sa  mi  podarilo  zistiť, sponzoring  za rok

1995 Slovenský  tabakový priemysel mal  necelých 20 miliónov

korún. Momentálne, keby mi  dali nahliadnuť oficiálne, koľko

to je, bol  by som múdrejší. Toto je len  to, čo som pozbie-

ral, čo kto dostal. V rozpočte pre šport, kultúru a zdravot-

níctvo nie je pre nás problém  nájsť 20 miliónov a pritom by

sa nemuseli prosiť a byť  vďační za omrvinky, ktoré dostanú.

Takže aj na sponzoring sa treba takto pozerať.

 

     Dodatočné varovania, že by každých 12 mesiacov mali byť

iné. Áno, ale z bežiaceho  produkčného pásu. To, či budú mať

predajne v zásobe ešte pol roka alebo rok staré cigarety, to

je problém predajcu, ale z výrobného pásu by mohlo každý rok

ísť dodatočné varovanie. Nie je to náš výmysel, to zase mno-

hé krajiny  Európskej únie majú vo  svojom zákone na ochranu

pred fajčením.

 

     Pán  Mikloško, desaťtisíc  áut robí  smrad, ja  to plne

podporujem. V  tomto smere  prechádzame  na bezolovnatý ben-

zín, na katalyzátory. Doprava je potrebná, ale toto dýchanie

dymu dobrovoľne nemusí byť. Ale my sa zameriavame na pasívne

fajčenie, že musí fajčiť aj  niekto, kto nechce fajčiť. A to

je  takisto škodlivé.  Pozeráme sa  na to  ako na  komplexný

program zdravia.

 

     Pán Ľubo  Roman - vyše roka  nefajčím. Ďalej nehovorím,

pretože skutočne  nefajčíte preto, že si  ceníte svoje zdra-

vie. Nie som  taký dobrý rečník ako vy  a ani nikdy nebudem,

čo je pochopiteľné. Na druhej strane myslím, že naša idea je

správna a silná.

 

     Čo sa týka názvu, skutočne, názov mohol byť zákon o ta-

baku a fajčení,  ale potom by sme tam museli  mať aj iné do-

datky, ktoré  nám z toho vypustili.  To bola napríklad spot-

rebná daň. Navrhovali sme,  aby jedno percento zo spotrebnej

dane išlo  na Národné zdravotnícke osvetové  centrum v pros-

pech osvety  proti fajčeniu. Neprešlo to,  tak sme to museli

vypustiť. Čiže  viaceré normy odtiaľ vypadli  a ostal z toho

len skutočne zákon na ochranu  nefajčiarov a je tam tá prob-

lematická  reklama. Momentálne  je v návrhu  zákona zakázaná

len reklama, ktorá  je cielená na deti a  mládež. Myslím, že

s tým každý súhlasí, že takáto reklama by nemala byť, preto-

že tam sa ešte myslenie  nepovažuje za také vyspelé, že roz-

hoduje  o svojom  zdraví, a  keď raz  začne fajčiť, ťažko sa

prestáva.

 

     Boli pripomienky, že je veľa pripomienok, ale skutočne,

každý z nás by si  mal pred prerokúvaním zákona prezrieť ná-

vrh zákona  a spoločnú správu.  Z pripomienok je  asi 30 ta-

kých, ktoré sa kumulujú spolu  z ústavnoprávneho výboru a zo

zdravotníckeho výboru. Tak len jedna môže byť prijatá, druhá

nemôže  byť, keď  je o  tom istom.  Pripomienky sú  skutočne

viac-menej  legislatívno-technického  charakteru.  K  vecným

pripomienkam sú štyri pozmeňujúce návrhy.

 

     Ďalej - vždy je  lepšie riešiť prevenciou ako liečením.

Osobne budem radšej v drevenici,  variť si na dreve, na spo-

ráku, ako ležať v  krásnej vykachličkovanej nemocnici s kom-

plexom lekárov, ktorí budú okolo  mňa a budú ma rezať. Nebu-

dem hovoriť o  tom, čo je lepšie, jednoznačne  lepšie je byť

zdravým.

 

     To, že zakážeme fajčiť, potom  piť atď. Tu  nikto neza-

kazuje fajčiť,  v tomto návrhu  zákona je,  aby sa nefajčiar

mohol dožiadať  svojho práva - prosím  vás, tu mi nefajčite,

nedymte na mňa,  tu mám deti, tie sa  nemôžu proti dospelému

ohradiť.  To je  cieľ tohto  zákona, aby  sa nefajčiar mohol

ohradiť proti bezohľadným fajčiarom. A tvrdím, že nie všetci

fajčiari sú bezohľadní, ale určitá skupina takou je.

 

     K pánu Zahatlanovi -  komplexnosť zákona som vysvetlil,

prečo sa takto postupovalo pri návrhu zákona, že sa postupne

z toho stal užší návrh, a preto  aj názov sa upravil. To zu-

žovanie  prichádzalo postupne.  Bohužiaľ, čo  majú dobré iné

krajiny, prečo by sme my mali  také isté tempo, prečo by sme

skôr nemohli pristúpiť k tomu  dobrému? Či najprv necháme to

zlé? Ja by som mal  jeden krásny príklad zo škodlivého pôso-

benia určitých chemikálií.

 

     Voľakedy Česko-slovenská republika mala vyspelý chemic-

ký priemysel,  čiže vyrábala množstvo  chemikálií na ochranu

rastlín. Jednou takou chemikáliou  boli moridlá na osivá Ag-

ronal, Agronal H, poľnohospodári  by ten názov mohli poznať.

Vo svete sa  došlo výskumom na to, že  ortuť, ktorú obsahuje

Agronal, spôsobuje vážne  poruchy centrálneho nervového sys-

tému.  Bolo to  najmä v  Japonsku, pretože  tam aj  dvakrát,

trikrát do roka na tom  istom poli pestovali ryžu a potrebo-

vali tieto chemikálie, aby im  to nepadalo. Tam na to došli,

tam to zakázali. V Česko-Slovensku trvalo pár rokov, kým vý-

robu zakázali,  a potom sa rozhodlo,  že až do spotrebovania

zásob sa môže táto chemikália  používať. Japonci na to došli

v šesťdesiatych rokoch  a my sme ešte  v roku 1985 používali

tieto ortuťnaté moridlá. Tak čo  na to poviete? Bola ochrana

zdravia v tomto prípade?

 

     Preto sme prispôsobili návrh  toho zákona postupne zni-

žovať obsah dechtu alebo kondenzátu a v návrhu máme 15 mg do

roku 1998 a a 12 mg do roku 2001 postupne. Európska únia bu-

de mať 12  mg od 1. 1. 1998,  čiže už o necelý rok  budú mať

12 mg,  my až o štyri  roky. Je to predsa  len nejaký posun,

počítame,  že do  toho obdobia  nebudeme zatiaľ  v Európskej

únii alebo náš tabakový  priemysel tieto výrobky nebude môcť

predávať v krajinách Európskej únie.  To by sme si tiež mali

uvedomiť. Preto sme navrhli postupný termín.

 

     Na záver by som povedal, že odznelo tu viacero názorov.

Sporné sú, myslím, 4 pozmeňujúce  návrhy. Tu nech každý roz-

hodne podľa  svojho vedomia a svedomia.  Pri ostatných, mys-

lím, že to, čo je pozmeňujúce a zlepšujúce, s radosťou všet-

ci prijmeme. Tie, ktoré sa navzájom vylučujú, prijať nemôže-

me.

 

     Myslím si,  že tento zákon nebude  riešiť hneď striktne

vzťah fajčiara a nefajčiara, ale postupne, keď chceme zvyšo-

vať kultúru  obyvateľstva, ktorá sa  prejavuje aj vo  vzťahu

človeka k človeku, rozhodne takúto  právnu normu by sme mali

mať. Keď  to už majú prijaté  niektoré krajiny, okrem Európy

aj ázijské,  a oveľa prísnejšie, táto  právna norma je menej

prísna ako  priemer v rámci celej  Európskej únie, tak prečo

by sme nemali nejako začať?

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu Jurišovi. Žiada si záverečné slovo spoloč-

ný spravodajca výborov? Nech sa páči, pán Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     dovoľte  mi,  aby  som  zhrnul  rozpravu, ktorá odznela

k tomuto návrhu  zákona, a súčasne sa  vyslovil možno k nie-

ktorým pripomienkam vari s trochou racionálnej úvahy.

 

     Myslím  si, že  najvážnejšie pozmeňujúce  návrhy, ktoré

boli  prednesené  k  tomuto  návrhu,  podali traja poslanci,

a síce pán poslanec Maxon, pán poslanec Čopík a pán poslanec

Roman, ktorí vystúpili v rozprave. Je to návrh, aby sa zákon

vrátil späť  predkladateľovi na prepracovanie.  Mám taký po-

cit, že mnohí, ktorí presadzujú tento názor, nechcú, aby ta-

kýto zákon vôbec bol prijatý.

 

     Viete, keď zoberiem históriu  toho, bol prvý návrh, po-

vedalo sa, počkajte, až bude zákon o reklame. Dnes sa dozve-

dáme, počkajte,  až bude potravinový  kódex. Potom sa  možno

dozvieme, počkajte, až bude  zákon o bicyklovaní alebo niečo

iného. Ja  si myslím, že potom  sa takéhoto zákona nedočkáme

vôbec. Je otázka, a v  tejto chvíli, myslím si, veľmi opráv-

nene treba klásť poslancom  otázku, či chceme spraviť niečo,

aby sme  chránili nefajčiarov. A pozor,  ja tu budem hovoriť

o dvoch skupinách  nefajčiarov. Jednak ste to  vy, ktorí ste

nefajčili alebo  teraz nefajčíte, a  jednak sú to  tí mladí,

ktorí teraz sú ešte nefajčiari a mohli by sa stať potenciál-

nymi fajčiarmi. Podľa mňa aj tých treba chrániť.

 

     Takže tento názor si musí každý z vás pri hlasovaní vy-

bojovať v sebe, či chcete  niečo urobiť v prospech nefajčia-

rov  a v  prospech zvýšenia  zdravia tejto  populácie, alebo

nie. Ja nebudem dlho okolo toho argumentovať, ani odporúčať,

ako hlasovať.

 

     Myslím si, že ste si  s veľkým záujmom vypočuli príspe-

vok pána poslanca Šagáta, ktorý jednoznačne osvetlil potreb-

nosť tohto zákona, takže si  myslím, že sa budete rozhodovať

v súlade  so svojím  svedomím a  s tým,  čo ste  si vypočuli

v prospech, ale  aj v neprospech  tohto zákona. Obidve  veci

treba zobrať do úvahy.

 

 

     Keďže pán poslanec Maxon navrhol, aby sa o tomto návrhu

hlasovalo ako o prvom, je to jeho procedurálny návrh, myslím

si, že to  treba prijať. Ja by som v rámci svojho vystúpenia

predložil procedurálny  návrh, ktorý som už  avizoval, že ak

budeme ďalej hlasovať o zákone, to znamená, ak budeme prebe-

rať jednotlivé  pripomienky, čo predpokladám,  že áno, potom

po odsúhlasení  alebo  neodsúhlasení všetkých pripomienok by

som záverečné hlasovanie odložil možno až do zajtra tak, aby

ste dostali  text so schválenými  pripomienkami, aby ste  sa

zodpovedne mohli rozhodnúť, či  tento zákon poškodí rozpočet

Slovenskej republiky, poškodí slovenský tabak, poškodí neko-

nečným spôsobom náš vstup do  Európskej únie, alebo či tento

zákon podporí zdravie populácie.

 

     Ak dovolíte, budem sa  teraz vyslovovať k niektorým ná-

vrhom, ktoré tu odzneli. Najprv budem hovoriť o návrhu, kto-

rý predložil  pán poslanec Maxon. Pán  poslanec, tie návrhy,

ktoré dávate, ja ich potom prečítam, rieši aj spoločná sprá-

va a podľa môjho názoru ich rieši legislatívne čistejšie. Ja

na  ne potom  upozorním, keď  o nich  budeme hlasovať. Takže

myslím si, že je to v spoločnej správe navrhnuté trochu čis-

tejšie.

 

     Pokiaľ ide o pripomienku pána poslanca Čopíka, ktorá sa

týka nadpisu,  v tejto krátkej  obedňajšej  prestávke som si

zmeral cigaretovú  škatuľku a hľadal  som rozmer, ktorý  tam

bude, tak vás  teraz oboznámim  s týmto výpočtom. Štandardná

škatuľka má  5,5 cm, teda 2  cm šírky, 5,5 dĺžky  a výška je

9 cm, to znamená celková plocha  tvorí 157 cm2, z toho 15,7,

teda  10 %  bude určených  na nadpis.  Treba to  rozdeliť na

prednú a  zadnú stranu. Z toho  vychádza, že prakticky niečo

vyše 7 cm2 bude tvoriť nápis vpredu a 7 cm2 vzadu. Pri šírke

škatuľky  5,5 cm  tento nápis,  všetko, čo  sa píše, sa musí

vojsť do výšky  1,3 cm. Majú tam byť  dve varovné označenia,

keď si  zrátame aj medzery, ktoré  sú súčasťou tohto nápisu,

tak nám vyjde  písmo vysoké asi 1,3 mm, čo  už hraničí s po-

žiadavkou ľahkej čitateľnosti. Ak  by sme šli, pán poslanec,

skutočne na rozmer 4 %, tak sa dostávame asi o polovicu niž-

šie, to znamená, že celý nápis  na šírke tej škatuľky by bol

asi 5 mm, a dostať do toho dve vety, ktoré navyše navrhujete

z kódexu, je absolútne nemysliteľné, pretože to písmo by bo-

lo menšie ako milimeter a  to je pre bežného človeka nečita-

teľné, to  vám optici povedia. Takže  ja len zdôvodňujem, že

som si prepočítal váš návrh.  Jedine tak, že by sa predávala

lupa ku  každej škatuľke cigariet.  To je k  návrhu pána po-

slanca Čopíka.

 

     Ďalší návrh predložil pán  Ľubo Roman. Ten navrhol, aby

sa o zákone nerokovalo, aby sa  vrátil. Už som sa k tomu vy-

slovil.

 

     Ďalší návrh predložila pani poslankyňa Rusnáková, ktorá

navrhla vypustiť § 9. Vidím isté ratio tohto zrušenia. Navy-

še mi dovoľte, aby som  citoval z vládneho hodnotenia zákona

práve tohto  paragrafu, kde vláda  píše: "Navrhujeme zvážiť,

či úpravu nezmierniť, prípadne nevypustiť, lebo sa nezdá byť

reálna,  fajčiarmi by  mohla byť  vnímaná ako  diskriminačná

a v praxi by sa mohla  rôznym spôsobom zneužívať." V tom ná-

vrhu je teda isté ratio.

 

     Potom som  predložil ďalšie návrhy  ja. Dotknem sa  ich

potom pri schvaľovaní jednotlivých  bodov. Myslím si, že is-

tým spôsobom  zhodnocujú reálny vzťah našej  výroby a našich

zvyklostí  fajčiarov, takže  robia zákon  priechodným aj pre

skupinu občanov, ktorí fajčia, teda prijateľným tak, aby ma-

li čas na zmenu alebo vnímanie svojej značky.

 

     Za  mimoriadne zaujímavý  pokladám návrh  pána poslanca

Šveca. Keď budeme prerokúvať  potravinový kódex a budeme tam

hovoriť o cigaretách, zrejme bude treba, aby sme sa k tomuto

návrhu vrátili, lebo asi patrí  tam. Je to otázka hodnotenia

kvality  filtra.  Môžeme  znížiť  obsah  dechtovín, ktoré sú

vlastne rakovinotvornými látkami, môžeme  ho znížiť na mini-

mum, na istú  hranicu, ale je zle, ak  nám táto hranica celá

prejde cez filter. To  znamená, že testovanie kvality filtra

by sa malo asi objaviť potom v potravinovom kódexe.

 

     Celkove  v tejto  chvíli, po  zhodnotení diskusie  a po

zhodnotení  návrhov, ktoré  tu boli,  musím konštatovať,  že

s výnimkou návrhu vrátiť zákon na prepracovanie tu neodznela

žiadna  pripomienka,  ktorá  by  vážnym  spôsobom, alebo ani

z vystúpenia  sme sa  nedozvedeli o  vážnych dôvodoch, prečo

tento zákon vrátiť, v čom je teda rozporný. Myslím si, že by

sme mohli pristúpiť k hlasovaniu o návrhoch.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Ale skôr musíme hlasovať o uznesení, ktoré na-

vrhol pán Maxon. Prosím, aby  ho pán Maxon prečítal. Nech sa

páči, prečítajte ho vy.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Pán poslanec  Maxon predložil návrh  v znení: Odporúčam

predložený návrh zákona vrátiť predkladateľom na prepracova-

nie. Myslím  si, že aj  pán poslanec Roman,  aj pán poslanec

Čopík, ktorí predložili podobný  názor, budú súhlasiť s tým,

že ak budeme  hlasovať o tomto jednom návrhu,  to stačí. Sú-

hlasíte s týmto textom? (Odpovede z pléna.) Áno. Ďakujem.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Budeme hlasovať o  návrhu pána poslanca Maxona

o vrátení zákona. Nech sa páči.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 38 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento návrh sme neprijali.

 

     Vážené  pani  poslankyne,   páni  poslanci,  pristúpime

k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňujúcich a doplňujúcich ná-

vrhoch. Prosím spoločného  spravodajcu výborov poslanca pána

Kováča,  aby hlasovanie  uvádzal v  zmysle spoločnej  správy

a výsledkov rozpravy. Nech sa  páči, pán spoločný spravodaj-

ca.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Ďakujem pekne, kolegovia, že  ste sa podľa môjho názoru

zodpovedne rozhodli, že budete  ďalej pokračovať v hlasovaní

o tomto zákone  a svoj konečný názor  vyjadríte v záverečnom

hlasovaní.

 

       som uvádzal,  ktoré pripomienky  považujem za také,

ktoré zlepšujú legislatívno-technicky,  gramaticky a syntak-

ticky znenie  zákona. Napriek tomu  som si dovolil  niektoré

z nich  vytiahnuť  na  osobitné  hlasovanie  ako spravodajca

a o ostatných odporúčam, aby sa  hlasovalo en bloc s tým, že

v rozprave  neodznel  žiaden  návrh  na  osobitné hlasovanie

o niektorom z bodov spoločnej správy.

 

     Teda navrhujem,  aby sme en bloc  hlasovali o návrhoch,

ktoré pokladám  za zlepšujúce,  a budem  ich ešte raz pomaly

čítať.    to  body 1,  2, 6, 8, 9, 13, 17, 22, 25, 27, 28,

30, 32, 33, 34, 36, 37, 38,  43, 44, 45, 48, 49, 50, 51, 52,

54, 55, 56, 58, 59, 60, 61,  62, 63, 65, 66, 67, 68, 70, 71,

72, 73, 74, 75, 76,  77, 78, 79, 80, 81, 82, 83, 84, 85, 86,

89, 90 a 92. O týchto návrhoch odporúčam hlasovať spolu.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Počuli ste pána  spoločného spravodajcu. O bo-

doch zo spoločnej správy, ktoré prečítal, budeme hlasovať en

bloc. Nech sa páči.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 112 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

 

     Tieto návrhy sme en bloc odhlasovali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Ďakujem pekne. Tým sme  prijali tieto návrhy. Budem po-

kračovať v čítaní tých, ktoré sa prakticky vylučujú, pretože

boli prijaté v inej forme, teda v inom textovom znení. Sú to

návrhy v  bodoch 4, 7, 10,  12, 20, 23, 26,  29, 31, 35, 39,

40,  42, 46,  47, 53,  57, 64,  88 a  91. Tieto  návrhy boli

schválené vlastne v inej forme v predchádzajúcich bodoch.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Budeme hlasovať  o pozmeňujúcich návrhoch tak,

ako ich prečítal pán spoločný  spravodajca. Sú to tie, ktoré

boli duplicitné. (Hlasy v sále.)

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Áno, takže  o tých netreba  hlasovať. Prepáčte, ja  som

vás pomýlil.  Ešte budem ďalej  čítať. Prosím vás,  teraz ma

upozornil pán poslanec Sečánsky, že nie všetky návrhy sú ta-

ké, ktoré boli vylúčené prvým hlasovaním. Navrhujem, aby sme

hlasovali o tých článkoch, o ktorých som hovoril. Nebudem sa

vyslovovať ako.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, budeme hlasovať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 117 poslancov.

     Za návrh hlasovali 2 poslanci.

     Proti návrhu hlasovalo 93 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Ďakujem. Teraz by sme prešli k tým návrhom, kde odporú-

čam, aby sa hlasovalo o nich osobitne.  Je to bod 3 a bod 5.

Tie patria  spolu, pretože ide  vlastne o nahradenie  textu,

ktorý bol v  § 1 rozdelený do dvoch  častí. Ide o nahradenie

jedným  textom a  druhá časť  sa vypúšťa.  Je to pripomienka

v bodoch 3 a 5 spoločnej správy, ktorá nahrádza pôvodne roz-

delenie tohto textu, a je to nahradené jedným textom.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Budeme samostatne hlasovať o bodoch 3 a 5 spo-

ločnej správy.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 87 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Tieto pozmeňujúce návrhy sme prijali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

 Poslanec R. Kováč:

 

     Ďakujem pekne. Ďalej  je to zmena pod číslom  11. Je to

zlepšenie textu  § 2 písm.  d). Je to  spoločný návrh výboru

pre zdravotníctvo a sociálne veci a ústavnoprávneho výboru.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Budeme  hlasovať o ďalšom  pozmeňujúcom návrhu

zo spoločnej správy.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 99 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Aj tento pozmeňujúci návrh sme prijali.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Ďakujem. Ďalej  vás prosím hlasovať  o bodoch 14  a 15,

ktoré rovnako patria k sebe.  Je to opäť spoločný  a zlepšu-

júci text  a je to  spoločný návrh výboru  pre zdravotníctvo

a sociálne  veci  a  ústavnoprávneho  výboru. Zlepšujú text,

ktorý vlastne opisuje, čo je to verejne prístupný priestor.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.  Budeme hlasovať  o bodoch  14 a  15 spoločnej

správy. Nech sa páči.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 122 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 99 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

 

     Aj tieto pozmeňujúce návrhy sme prijali.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Ďalej  vás prosím  hlasovať o  bode 21.  Bod 21 je opäť

spoločným návrhom ústavnoprávneho výboru  a výboru pre zdra-

votníctvo  a sociálne  veci a  tým, že  vymedzuje, čo nie je

reklama, dáva tento návrh zákona do súladu so zákonom o rek-

lame. Takže je to legislatívno-technicky čistejšie.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať o bode 21 spoločnej správy.

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 123 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 108 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

 

     Aj tento pozmeňujúci návrh sme prijali.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Ďalší návrh je v bode 24. Je to opäť spoločný názor vý-

boru pre zdravotníctvo a sociálne veci a ústavnoprávneho vý-

boru,  ktorý spresňuje  text, ako  majú vyzerať  upozornenia

o škodlivosti cigariet  priamo v predajniach  tabakových vý-

robkov. Je to voľnejší text.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať o bode 24 spoločnej správy. Nech sa pá-

či.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 90 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Aj tento pozmeňujúci návrh sme prijali.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Teraz mi na  chvíľu dovoľte preskočiť  bod 41, ktorý je

trošku zložitejší, a dostávam  sa k dvom vcelku jednoduchším

návrhom. Je to pozmeňujúci návrh pod číslom 69, kde sa navr-

huje vypustenie celého § 10. Je to návrh ústavnoprávneho vý-

boru. Domnievam  sa, že je absolútne správny, pretože to, čo

rieši § 10, riešia iné právne predpisy, a bola by to vlastne

len duplicita.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať o bode 69 spoločnej správy. Nech sa pá-

či.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 20 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Aj tento pozmeňujúci návrh sme prijali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Ďalší je návrh pod bodom  87. To je vlastne nové znenie

§ 14, kde  sa presne vymedzuje výnos  z uložených pokút, kam

bude tento výnos smerovaný, či do štátneho fondu zdravia, či

do štátneho  rozpočtu, podľa toho,  ktorá organizácia pokutu

udelí. Text  je prakticky totožný s  tým, čo prijal ústavno-

právny výbor, s tým, že  predvetie je trošku inak formulova-

né.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať o bode 87 k § 14 spoločnej správy.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 124 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 90 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Aj tento pozmeňujúci návrh sme prijali.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Teraz  mi dovoľte,  aby sme  sa dostali  k tým otázkam,

ktoré boli predmetom rozsiahlej  diskusie. Je to pripomienka

v bode 18 a s ňou súvisiace pripomienky v bodoch 19 a 16. Sú

pred nami  dve možnosti - buď  schválime bod 18 a  potom za-

mietneme body 16 a 19,  alebo to urobíme naopak, to znamená,

že neschválime bod 18 a schválime body 16 a 19.

 

     Najprv budeme  hlasovať o bode 18,  kde je ustanovenie,

že sa zakazuje reklama podľa osobitného predpisu, to znamená

doterajšieho zákona o reklame, ale rozširuje sa zákaz rekla-

my  na  všetky  druhy  informatívnych  nosičov. Zvážte podľa

svojho svedomia.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať o bode číslo 18 spoločnej správy.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 122 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Prijali sme tento pozmeňujúci návrh.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     V súvislosti s tým, že sme schválili bod 18, musíme za-

mietnuť bod  19, pretože sa vzájomne  vylučujú. (Hlasy v sá-

le.) Takže o tom netreba hlasovať. Ďakujem, prepáčte.

 

     Dostávame  sa k  bodu 41.  To je  ten bod, ktorý hovorí

o obsahu  dechtu.  Opäť    tu  dva  návrhy. Jeden návrh je

v znení bodu 41, je to pozmeňujúci návrh, ktorý si výbor pre

zdravotníctvo a sociálne veci osvojil z vládneho návrhu.

 

     Ak by  sme toto neschválili,  zostávalo by v  platnosti

to, čo je v návrhu zákona,  s tým, že som predložil pozmeňu-

júci  návrh,  aby  sa  upravil  dátum  na  31. december 1998

v § 5 ods.  1 písm. a). Takže najprv  budeme hlasovať o bode

41. Myslím si, že sa tu už veľa povedalo o tom, ako ťažko by

sa  prispôsobil tabakový  priemysel a  fajčiari práve  tejto

norme.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať o bode 41 spoločnej správy. Nech sa pá-

či.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 47 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 40 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Pretože  sme neprijali  pozmeňujúci návrh  zo spoločnej

správy v bode  41, k úprave tohto textu  sa vrátim pri pred-

kladaní návrhu z rozpravy.

 

     V  rozprave odzneli  návrhy pána  poslanca Maxona. Prvý

návrh sme neschválili. Jeho druhý a tretí návrh bol upravený

návrhom  ústavnoprávneho výboru,  už som  hovoril, že  je to

legislatívno-technicky čistejšie. Takže  netreba o nich hla-

sovať.

 

     Ďalej predložil  návrhy pán poslanec Čopík,  a to návrh

vypustiť z  návrhu zákona v §  4 ods. 1 v  texte všeobecného

varovného označenia slovo "vážne", teda to varovné označenie

by znelo: "Fajčenie ohrozuje  zdravie", ale nie vážne, alebo

škodí zdraviu, slovo "vážne" by sa vypustilo.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Čopíka.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 117 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 31 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že tento návrh sme neprijali.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Ďalšia  časť návrhov  pána poslanca  Čopíka je vypustiť

v tom istom  paragrafe, to znamená v § 4 odseky 2 a 3. To sú

odseky, ktoré hovoria o  dodatočnom varovnom označení. Doda-

točné varovné  označenie býva už štandardné,  možno by sa to

dalo,  ak pán  poslanec Čopík  s tým  súhlasí, dať do súladu

s potravinovým  kódexom.  Ak  nie,  budeme osobitne hlasovať

o jeho dvoch návrhoch. (Hlas v sále.)

 

     Takže najprv  hlasovať o odsekoch 2 a 3 a potom o odse-

ku 5.  Dobre. Takže hlasujeme  o § 4  ods. 2 a  3, ktoré pán

poslanec Čopík navrhuje vypustiť. Tým by sa vlastne cigarety

neoznačovali ďalším doplňujúcim varovným označením.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Budeme hlasovať  o ďalších pozmeňujúcich návr-

hoch pána poslanca Čopíka. Nech sa páči.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 37 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 46 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že tieto dva pozmeňujúce návrhy sme nepri-

jali.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Ďalší návrh, ktorý predložil pán poslanec Čopík, je od-

sek 5  zosúladiť s § 13  Potravinového kódexu Slovenskej re-

publiky. Potravinový kódex ešte nie je právna norma, a ak by

ste  chceli vedieť,  o čom  hovorí, on  vlastne vymenúva 14,

resp. 19  ďalších textov, ktoré je  možné použiť ako varovné

označenie. Je to možno dobrý nápad,  ale myslím si, že ak sa

dá vôľa, ministerstvo zdravotníctva  bude vedieť vybrať tie,

ktoré  sú práve  pre    etapu výhodnejšie,  ďalšie varovné

označenia. A  treba povedať, že pri  schválení plochy, ktorú

ste schválili  na varovné označenia,  niektoré texty sa  tam

nevojdú. Je to napríklad text:  "Každý rok si zlozvyk konzu-

mácie tabaku  vyžiada viac obetí ako  prevádzka na cestách."

Pre cigarety by to bol  troj- alebo štvorriadkový text a ten

sa tam jednoducho už nevojde,  takže vopred by boli odsúdené

na zánik.

 

     Nech sa páči, budeme hlasovať  o tom, či zostane pôvod-

né,  ale toto  zladenie by  znamenalo vkomponovať  zo zákona

tých 16 varovných označení.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Budeme  hlasovať o ďalšom  pozmeňujúcom návrhu

pána poslanca Čopíka. Nech sa páči.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 22 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 40 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 56 poslancov.

 

     Ani tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Ďalej pán poslanec Čopík  kvôli prehľadnosti zákona na-

vrhol  zapracovať  pozmeňujúce  návrhy  zo spoločnej správy,

zrejme mal na mysli  prijaté, do predloženého návrhu zákona.

Ja som už  hovoril, že som dal procedurálny  návrh, o ktorom

predpokladám, že po skončení  tohto hlasovania budeme hlaso-

vať, aby  vznikol časový priestor na  zapísanie, aby ste ten

text dnes dostali, cez noc si  ho pozreli a zajtra sa zodpo-

vedne rozhodli, či budete zaň hlasovať, alebo nie.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem, budeme hlasovať.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     O tomto netreba hlasovať.

 

     Ďalší návrh  dala pani poslankyňa  Rusnáková. Vo svojom

vystúpení navrhla vypustenie § 9, to je rozdelenie fajčiarov

a nefajčiarov  na verejných  priestranstvách, pri  mítingoch

atď.,  zákaz fajčenia,  že  môžu  fajčiť len  vo vyhradených

priestoroch. Ja som povedal na to svoj názor  a čítal som aj

názor vlády,  ktorý varuje pred možným  chápaním tohto para-

grafu ako diskrimináciu.

 

     Nech sa páči, môžeme hlasovať o tomto návrhu. Teda pani

poslankyňa  navrhuje, aby  sa toto  možno raz  diskriminačné

opatrenie vypustilo.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem, budeme hlasovať o ďalšom pozmeňujúcom návrhu.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 122 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

 

     Čiže sme tento pozmeňujúci návrh prijali.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Zostávajú dva posledné  pozmeňujúce návrhy. Prvý pozme-

ňujúci návrh som  predložil ja a týka sa §  5, a síce úpravy

hornej  hranice  obsahu  dechtu,  kde  navrhujem,  aby v § 5

ods. 1 písm. a) termín 1.  január 1998 bol zmenený na 1. de-

cember  1998, aby  teda aj  tabakový priemysel,  aj fajčiari

získali väčší časový priestor na zmenu svojich návykov, prí-

padne na úpravu výroby.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Áno. Budeme  hlasovať o predĺžení termínu,  aby si faj-

čiari pofajčili.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Tento pozmeňujúci návrh sme prijali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Posledný  pozmeňujúci návrh,  ktorý som  dal, je  v § 8

nahradiť v druhej vete čiarku  bodkou a ďalší text vypustiť.

Ide o  priestor pre nefajčiarov v stravovacích zariadeniach.

To znamená,  že táto veta  bude znieť: "Tento  priestor musí

mať  primerané  vetranie  (ventiláciu),"  a  vypúšťa sa text

"ktoré  zabezpečuje, aby  nefajčiarov neobťažoval cigaretový

dym z tej časti, v ktorej  sa fajčí." Hovorili sme, že to je

príliš  subjektívne, lebo  niekto bude  tvrdiť, že  už mu to

prekáža,  niekto tvrdiť,  že neprekáža,  takže to  je naozaj

subjektívne a nedá sa posúdiť.

 

     Môj návrh je vypustiť text "ktoré zabezpečí, aby nefaj-

čiarov neobťažoval cigaretový dym... atď."

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Budeme  hlasovať o poslednom  návrhu pána spo-

ločného spravodajcu. Nech sa páči.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 91 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh sme prijali.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predsedajúci, teraz  dovoľte, aby som požia-

dal hlasovať  o mojom procedurálnom návrhu,  aby sme v tejto

chvíli prerušili hlasovanie, lebo pred  nami už je len záve-

rečné hlasovanie.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Myslím si, že to prerušíme, netreba o tom ani hlasovať.

(Hlasy  v sále.)  Tak hlasujeme.  Pán spoločný  spravodajca,

nech sa páči.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     O mojom procedurálnom návrhu?

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Áno, aby sme prerušili hlasovanie. Pokoj, vážení.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 124 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 33 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     V tom prípade, keďže tento pozmeňujúci návrh nebol pri-

jatý, musíme  hlasovať o zákone  ako celku. Opäť  sa nebudem

vyjadrovať, ako sa máte zachovať. Zachovajte sa podľa svojho

svedomia, mysliac na svoje deti. (Ruch v sále.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Vážené pani  poslankyne, páni poslanci, budeme

hlasovať o návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien

a doplnkov.

 

     Prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 124 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 87 poslancov. (Potlesk.)

     Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  sme schválili návrh  skupiny poslancov

Národnej rady Slovenskej republiky  na vydanie zákona Národ-

nej rady Slovenskej republiky o ochrane nefajčiarov.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Ďakujem všetkým  za veľmi korektný prístup,  aj tým, čo

súhlasili, aj  tým, čo nesúhlasili,  a ďakujem vám  všetkým,

ktorí ste za tento zákon hlasovali.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pán Šagát, choďte kúpiť sud piva. Ďakujem.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     pristúpime k tridsiatemu  piatemu bodu programu, ktorým

je

 

     návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej repub-

liky  na vydanie  zákona Národnej  rady Slovenskej republiky

o Matici slovenskej.

 

     Návrh zákona ste dostali ako tlač 577 a spoločnú správu

výborov ako tlač 577a.

 

     Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní pán poslanec

Peter Brňák. Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.

 

     Nech sa páči, pán Koncoš - faktická poznámka.

 

Poslanec P. Koncoš:

 

     Vážené kolegyne, kolegovia,

 

     mám procedurálny návrh, týkajúci sa budúcej schôdze Ná-

rodnej rady.

 

     V poslednom čase sa  skoro na dennom poriadku vyskytujú

v rôznych končinách Slovenska vraždy, výbuchy áut, hospodár-

skych objektov či bytov. Násilná trestná činnosť a brutalita

znepokojujú čestných občanov republiky, rovnako ako rozširo-

vanie drog a ich posúvanie mladým ľuďom, dokonca deťom už aj

na vidieku,  nielen v Petržalke, či  v iných častiach Brati-

slavy alebo vo  veľkých mestách. Znepokojujúcou skutočnosťou

je rozmach hnutia skinhead.  Jeho prívrženci, žiaľ, prenikli

  so svojou  rasistickou propagandou  do základných  škôl.

Bezstarostné  detstvo našich  detí je  ohrozené. Všetko toto

svedčí o raste mafiánstva, podsvetia a organizovaného zloči-

nu v jeho najohavnejšej podobe.

 

     Na  základe zákona  o rokovacom  poriadku Národnej rady

Slovenskej republiky,  § 128, navrhujem  v mene poslaneckého

klubu Spoločná voľba, aby  minister vnútra Slovenskej repub-

liky predložil  na marcovú schôdzu  Národnej rady Slovenskej

republiky  správu analyzujúcu  stav a  príčiny týchto  javov

s návrhmi na nevyhnutné legislatívne, organizačné, personál-

ne  a materiálne  opatrenia na  riešenie tohto nepriaznivého

stavu.

 

     O tomto svojom návrhu žiadam hlasovať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Budeme hlasovať o  návrhu pána poslanca Konco-

ša. Nech sa páči.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 110 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 62 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 43 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento návrh sme prijali. (Potlesk.)

 

     Nech sa páči, pán poslanec Národa.

 

     Ešte predtým sa hlási pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Predpoludním som podal v mene troch poslaneckých klubov

návrh  na rozšírenie  programu  a  na zaradenie  nového bodu

programu - zmena uznesenia o  určení počtu členov oboch kon-

trolných výborov z 8 na 9. Navrhol som, aby sa tento bod za-

radil bezprostredne  po skončení bodu, ktorý  sa teraz skon-

čil, a  dohodli sme sa  vtedy, predpoludním, že  hlasovať sa

bude teraz,  teda po skončení rokovania  o zákone na ochranu

nefajčiarov.

 

     Žiadam  vás,  pán  podpredseda,  aby  ste dali hlasovať

o mojom návrhu.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Áno, dávam  hlasovať o návrhu pána  poslanca Šimka, aby

sa zmenili počty v kontrolných  výboroch. Zaradiť to, aby sa

mohlo o tom hlasovať. Nech sa páči.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 52 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 38 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.

 

     Tento pozmeňujúci návrh neprešiel.

 

     Pán Národa, nech sa páči.

 

Poslanec A. Národa:

 

     Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     Národná rada  Slovenskej republiky uznesením  číslo 337

zo 16. mája 1996  odporučila predsedovi Výboru Národnej rady

Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci zria-

diť stálu komisiu Výboru  Národnej rady Slovenskej republiky

pre zdravotníctvo  a sociálne veci na  riešenie drogovej zá-

vislosti. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdra-

votníctvo  a sociálne  veci na  základe citovaného uznesenia

a podľa §  52 ods. 1  zákona Slovenskej národnej  rady číslo

44/1989  Zb. o rokovacom  poriadku  Slovenskej národnej rady

v znení  neskorších  predpisov  na  svojej  28.  schôdzi dňa

20.  júna 1996  zriadil stálu  komisiu Výboru  Národnej rady

Slovenskej  republiky pre  zdravotníctvo a  sociálne veci na

riešenie  drogovej závislosti.  O prácu  v komisii prejavilo

záujem 16 poslancov a 6  odborníkov z praxe, ktorí budú pri-

zývaní  na zasadnutia  komisie podľa  zamerania prerokúvanej

odbornej problematiky.

 

     Dňa 7. februára 1997 sa uskutočnilo 3. zasadnutie komi-

sie, na ktorej bol schválený štatút komisie. Za predsedu ko-

misie na  riešenie drogovej závislosti  bol zvolený poslanec

Vladimír Bajan a za podpredsedu poslanec Jozef Glinský.

 

     Pevne  verím, že  zriadenie, činnosť  a konkrétna práca

komisie aspoň čiastočne prispeje k riešeniu takého závažného

celospoločenského problému,  akým sú drogy  a drogová závis-

losť.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán  poslanec Šimko, máte  procedurálny návrh?

Nech sa páči.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Vážená Národná rada,

 

     vzhľadom na  to, že tu neexistuje  vôľa rokovať o zmene

určeného počtu  pre výbor na  kontrolu Vojenského spravodaj-

stva, a že už bol zvolený počet 5 poslancov za koalíciu, nie

je  možné dodržať  zákon  o  rokovacom poriadku,  pokiaľ ide

o jeho  požiadavku na  pomerný princíp  členov tohto výboru.

Z toho  dôvodu vám  oznamujem, že  poslanci členovia  klubov

všetkých opozičných strán  sa nezúčastnia na druhom kole vo-

lieb, nepreberú  si lístky a nebudú  pokračovať v porušovaní

zákona o rokovacom poriadku.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Za  skupinu  poslancov  návrh  zákona odôvodní poslanec

a predseda výboru pán Peter Brňák. Prosím pána poslanca, aby

sa ujal slova.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     pani poslankyne a páni poslanci,

 

     dovoľte mi, aby som  v mene skupiny poslancov predložil

a krátko odôvodnil návrh zákona Národnej rady Slovenskej re-

publiky o Matici slovenskej, ktorý vám bol doručený ako par-

lamentná tlač 577.

 

     Domnievam sa, že v  danom prípade netreba tomuto parla-

mentu vysvetľovať základné charakteristiky Matice slovenskej

z hľadiska jej  historického pozadia a  tiež z hľadiska  jej

osobitného postavenia medzi  formálne podobnými inštitúciami

a spolkami.  Ak sa  totiž naruší  a spochybní  táto základná

charakteristika historicity a významnosti Matice slovenskej,

nie je potom možné ani obhájiť právne postavenie Matice slo-

venskej navrhované v tomto  zákone. To, že postavenie Matice

slovenskej je  exkluzívne a nadštandardné  vo vzťahu k  iným

inštitúciám  a spolkom,  nie je  iba tvrdenie predkladateľov

tohto zákona.  Takéto uznanie bolo  akceptované aj ústavnými

orgánmi Slovenskej  republiky, keď bol nie  dlho po novembri

1989 schválený  zákon o Matici slovenskej,  keď bola zákonom

priznaná  majetková reštitúcia  pre Maticu  slovenskú, aspoň

jej časť, alebo keď Matica slovenská za symbolickú jednu ko-

runu privatizovala Vydavateľstvo a nakladateľstvo Neografia.

 

     Myslím  si  preto,  že  viacerým  kritikom tohto zákona

vlastne prekáža historické zázemie  a významnosť tejto usta-

novizne  v procese  emancipácie slovenského  národa alebo im

prekáža -  nazvem to -  "politika", ktorú presadzuje  Matica

slovenská pri plnení jej nezastupiteľného poslania v dnešnej

spoločnosti. Tieto prekážky,  ktoré bránia spomínaným kriti-

kom v  pozitívnom vnímaní Matice  slovenskej v dnešných  ča-

soch,    navyše  podfarbené  aj  istým  stupňom  animozity

i k niektorým osobám z Matice slovenskej, tento jav je v sú-

časnom Slovensku taký typický, a to nielen v parlamente.

 

     Aj  pri prerokúvaní  tohto návrhu  vo výboroch Národnej

rady Slovenskej republiky som sa stretol s argumentáciou, že

Matica slovenská politizuje, je politická, že chce byť kvázi

štátnym orgánom a podobne. Okrem toho,  že by sme si v prvom

rade mali  jasne vymedziť pojem  politizovať, byť politický,

čo  vôbec nie  je ľahké  a jednoduché.  Ako inak mala Matica

v priereze histórie,  v priereze napríklad  nie tak minulých

snáh  o zavŕšenie  národnoemancipačných snažení  slovenského

národa, obhajovať  a presadzovať tieto záujmy,  ako inak, ak

nie výzvami,  apelmi, manifestáciami, ale  aj demonštráciami

mala Matica  slovenská spolupomáhať pri  vytváraní spoločen-

ského tlaku na prijatie napríklad Deklarácie o zvrchovanosti

Slovenskej republiky, na schválenie Ústavy Slovenskej repub-

liky, na schválenie jazykového zákona a podobne?

 

     Veľa  kritikov tohto  návrhu zákona  a vôbec postavenia

Matice slovenskej v tejto spoločnosti má svoje zázemie práve

v pôvodnom odmietaní všetkého, čo  smerovalo k štátnej samo-

statnosti  Slovenskej  republiky,  čo  smerovalo  k obhajobe

príslušníkov slovenského  národa. Takúto kritiku  potom chá-

pem, pretože ona skutočne vyplýva zo zásadného postoja toho-

ktorého kritika tohto zákona i Matice samotnej.

 

     Ako som už uviedol v  úvode, zmenami spoločnosti po no-

vembri 1989  sa postupne menilo i  postavenie Matice sloven-

skej. Najskôr  to bola novelizácia  pôvodného zákona z  roku

1973,  na základe  ktorej sa  nanovo konštituovala  spolková

časť Matice. Neskôr, v roku 1991, bola parlamentom schválená

nová  právna úprava,  na základe  ktorej bol  v rámci Matice

slovenskej  potvrdený dvojitý  režim fungovania  inštitučnej

a spolkovej časti  tak, že jedna  časť plnila úlohy  zverené

Matici slovenskej štátom a  druhá časť existovala na základe

spolčovacieho práva.

 

     Tento dvojkoľajný systém Matice slovenskej predstavoval

zložitý a obťažný právny  režim, ktorý staval Maticu sloven-

skú do pozície inštitúcie  sui generis. Najmä tento nedosta-

tok, ale aj napríklad  nedostatočné právne postavenie jedno-

tlivých  organizačných súčastí  Matice slovenskej  inicioval

potrebu prijatia  novej právnej úpravy,  ktorá by odstránila

najmä dvojkoľajný režim  fungovania  Matice slovenskej a zá-

roveň  by  umožnila  relatívne  samostatné právne postavenie

jednotlivých súčastí Matice slovenskej.

 

     Práve z týchto dôvodov  bola Matica postavená do režimu

fungovania  verejnoprávnej  ustanovizne,  v  rámci ktorej je

najlepšie možné vyjadriť obsahové zameranie Matice ako usta-

novizne, ktorá neplní súkromný, ale verejný záujem. Toto po-

merne exkluzívne  postavenie vyplýva z  historického zázemia

Matice, z  jej významu v živote  slovenskej spoločnosti, ako

aj z  viacerých čiastočných aktov  uznania Matice slovenskej

štátom, o ktorých som hovoril v úvode.

 

     Vážené  poslankyne,  vážení  poslanci,  predkladáme vám

tento návrh zákona v  presvedčení, že pochopíte právny rámec

teraz navrhovaného postavenia Matice slovenskej nie cez úzky

priezor  straníckeho vnímania  súčasnej slovenskej  reality,

ale skôr nadčasovo, a že zohľadníte tú skutočnosť, že členmi

a prívržencami Matice slovenskej  sú občania inklinujúci tak

k terajšej vládnej koalícii, ako aj k opozícii.

 

     Chcem sa  aspoň krátko na  záver vyjadriť k  informácii

legislatívneho  odboru Kancelárie  Národnej rady  Slovenskej

republiky a k stanovisku  vlády Slovenskej republiky. Všetky

pripomienky  sme prešli a  tie,  ktoré si  osvojil  spoločný

spravodajca,  myslím  si,  že  je  možné akceptovať, pretože

zlepšujú pôvodné znenie. K  stanovisku vlády chcem dodať, že

vláda  Slovenskej republiky  vyslovila súhlas  s predloženým

návrhom zákona. Jej  pripomienky možno čiastočne akceptovať.

Myslím si, že to urobí spoločný spravodajca v rámci rozpravy.

 

     Možno niekto bude namietať, že pripomienok je vyšší po-

čet a že sme ich neskoro dostali na stôl. Vyšší počet je nie

celkom presný výraz. Z  celkového počtu pripomienok vlády je

15 už  akceptovaných v rámci  našej spoločnej správy,  ďalej

6 týchto pripomienok  nemá normatívnu podobu,  preto nemožno

dať ani o nich hlasovať, 7 bude zrejme akceptovaných spoloč-

ným spravodajcom v rámci rozpravy. Takto sa potom pripomien-

ky vlády javia v inom  svetle a zásadne nenarušujú filozofiu

predloženého návrhu.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  poslancovi a  predsedovi výboru  pánu Brňákovi

a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

 

     Prosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Vi-

liama Hornáčka,  aby podal správu  o výsledkoch prerokovania

návrhu zákona vo výboroch Národnej rady. Nech sa páči.

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

     vážení hostia matičiari,

 

     dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu.

 

     Predseda  Národnej rady  Slovenskej republiky uznesením

z 23. decembra  1996 číslo 1342  pridelil návrh skupiny  po-

slancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona

Národnej  rady Slovenskej  republiky o  Matici slovenskej na

prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej

republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre fi-

nancie rozpočet a menu,  Výboru Národnej rady Slovenskej re-

publiky pre  verejnú správu, územnú  samosprávu a národnosti

a Výboru Národnej  rady Slovenskej republiky  pre vzdelanie,

vedu, kultúru a šport,  po zaujatí stanoviska vládou Sloven-

skej republiky.

 

     Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky ur-

čil na skoordinovanie stanovísk  výborov Výbor Národnej rady

Slovenskej  republiky pre  vzdelanie, vedu,  kultúru a šport

s tým, aby sa skoordinované  stanoviská výborov premietli do

spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Výbory  Národnej rady  Slovenskej republiky prerokovali

návrh zákona ešte pred jeho prerokovaním vo vláde Slovenskej

republiky, okrem  Výboru Národnej rady  Slovenskej republiky

pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, ktorý ho ako gestorský

výbor prerokoval až po  doručení stanoviska vlády Slovenskej

republiky, t. j. 7. februára 1997. Vláda Slovenskej republi-

ky návrh zákona prerokovala 4.  februára 1997 a svojím uzne-

sením číslo 98  z roku 1997 s ním  vyslovila súhlas s pripo-

mienkami.

 

     Výbory Národnej rady Slovenskej republiky s návrhom zá-

kona vyslovili  súhlas s návrhmi na  jeho zmeny a doplnenie.

Z tých, ktoré  máme v spoločnej správe,  prečítam tie, ktoré

podľa mňa zlepšujú tento zákon.

 

     Ešte by  som vás prosil, keďže  pri prepisovaní vznikli

dve  technické chyby,  aby ste  si to  doplnili v  spoločnej

správe. Ide o bod 13 na  strane 6. Tam pri prepisovaní nedo-

patrením vypadol za slovami "Slovenská národná knižnica" od-

kaz pod čiarou 1). To  je jedna chyba pri prepisovaní. Druhá

je na  strane 8 v  bode 18. Keďže  v texte zákona  sa hovorí

o dvoch pracoviskách Matice  slovenskej, dvoch ústavoch, nie

je  tam "riaditeľ", ale "riaditeľov".  Čiže je  tam  plurál,

množné číslo. A ešte chýba jedna dvojbodka. Na strane 4 cel-

kom hore prvý riadok "úlohy zverené Matici slovenskej štátom

sú najmä" - nie je  tam  bodka, ale  dvojbodka. To sú  chyby

skutočne technického rázu.

 

     A ešte tie body, ktoré  považujem za také,  že zlepšujú

zákon. Ide o body  1, 2, 3, 4, 5, 6, 7,  10, 11, 12, 13, 15,

16, 17, 18, 19, 21, 22, 23, 24, 26 a 28.

 

     To je všetko zo spoločnej  správy. Zároveň sa hlásim do

rozpravy ako prvý.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pánu poslancovi  Hornáčkovi a  prosím ho,  aby

zaujal miesto určené pre spravodajcu výborov.

 

     Otváram rozpravu o tridsiatom piatom bode programu.

 

     Rád by  som poznamenal, že som postrehol, že na balkóne

hostí sa nachádzajú aj predstavitelia Matice slovenskej, tak

ich týmto medzi nami vítam. (Potlesk.)

 

     Oznamujem,  že  som  dostal  zoznam poslancov rečníkov,

prihlásených do rozpravy k bodu  35. Ako poverení rečníci za

poslanecké kluby vystúpia pán  poslanec Milan Ftáčnik a pani

poslankyňa Edit Bauerová a  do zoznamu rečníkov prihlásených

do rozpravy sa písomne prihlásili nasledujúci kolegovia: pán

poslanec  Lysák, pán  poslanec Javorský,  pán poslanec  Nagy

a pán poslanec  Langoš. Dávam slovo  prvému z nich  pánu po-

slancovi Ftáčnikovi.

 

     Pardon,  hlásil sa  pán poslanec  Hornáček ako  prvý za

spravodajskú pozíciu. Nech sa páči.

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada Slovenskej republiky,

 

     až koncom minulého týždňa  nám bolo doručené stanovisko

vlády Slovenskej republiky k  návrhu zákona o Matici sloven-

skej (tlač 577), v rámci  ktorého vláda uplatnila svoje pri-

pomienky. Viaceré z nich sú už bezpredmetné, pretože ich ob-

sahuje priamo  spoločná správa z  rokovania výborov Národnej

rady Slovenskej republiky, viaceré nemajú normatívnu podobu,

nie sú  náležite konkretizované, preto  nie je možné  si ich

osvojiť, resp. o nich  hlasovať. Niektoré však  zlepšujú ná-

vrh  zákona a  tieto si  teraz chcem  osvojiť. Podotýkam, že

mnou osvojené pripomienky  zásadným spôsobom nemenia samotný

návrh,  jeho filozofiu,  ale ho  len legislatívno-technickým

spôsobom zlepšujú.  Z týchto  dôvodov si osvojujem tieto po-

zmeňujúce a  doplňujúce návrhy uplatnené  v stanovisku vlády

k tlači číslo 577.

 

     Ide o  § 2 ods.  1 písm. l)  za slovo "nadácie"  vložiť

slová "a fondy" a za slová "kultúrneho života" doplniť slovo

"Slovákov". Čiže "kultúrneho života Slovákov".

 

     Druhá pripomienka - v § 3  ods. 3 v prvom riadku vložiť

pred slovo "ústredné" slovo "jej", teda "jej ústredné".

 

     Tretia pripomienka -  v § 3 ods. 8  doplniť text o novú

vetu,  ktorá  tam   chýbala:  "Riaditeľov  týchto  pracovísk

s právnou subjektivitou vymenúva  a odvoláva predseda Matice

slovenskej." V § 3 ods. 8 doplniť text.

 

     V § 4  ods. 2 a 3 vypustiť odkazy  v zátvorkách. Tam sú

tie dva paragrafy, teda dvojka.

 

     Po piate - v § 5 ods. 5 slovo "menuje" nahradiť slovami

"vymenúva a odvoláva".

 

     Šiesta pripomienka - v § 6 odsek 3 preformulovať takto:

 

     "(3) Na nakladanie s majetkom štátu, ktorý spravuje Ma-

tica  slovenská, sa  vzťahuje osobitný  predpis.4)" V odkaze

citovať   zákon  Národnej   rady  Slovenskej   republiky  č.

278/1993 Z. z. o správe  majetku štátu v znení zákona Národ-

nej rady Slovenskej republiky číslo 374/1996 Z. z.

 

     To je všetko. Ďakujem pekne na slovo.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo má podľa zoznamu poslancov poverený člen

poslaneckého klubu Spoločná voľba pán poslanec Ftáčnik. Pri-

praví sa za Maďarskú koalíciu pani poslankyňa Edit Bauerová.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     iste so mnou budete súhlasiť, ak poviem, že Matica slo-

venská má v histórii slovenského národa osobitné miesto. Nie

je zrejme potrebné spomínať tu jej históriu, ktorá sa začala

uznesením  Národného  zhromaždenia  v  Martine  v  roku 1861

a ktorá sa vinie až k  Matici dnešnej. Je to história bohatá

a úctyhodná.  Myslím si  však, že  o dnešnej  Matici a najmä

o jej vedení treba dnes povedať viac vzhľadom na to, že máme

pred sebou zákon, ktorý má upraviť jej postavenie a fungova-

nie na  najbližšie a zrejme aj  dlhodobejšie obdobie. Bol by

som rád, keby  som ja a moji kolegovia  z poslaneckého klubu

mohli  hlasovať za  tento zákon.  Žiaľ, budem  musieť uviesť

viacero bodov, týkajúcich sa otázky spolitizovanosti Matice,

svojrázneho  chápania základov  slovenskej štátnosti, otázky

snahy o  ovplyvňovanie výskumu v národnom  duchu, otázky ve-

rejnoprávnosti, hospodárenia Matice, ako i stanoviska vlády,

ktoré v tomto zámere nášmu poslaneckému klubu bránia a ktoré

podľa mňa predstavujú dôvod na  to, aby sme zvážili, ako ďa-

lej postupovať s týmto zákonom.

 

     Dovoľte mi začať krátkou históriou k návrhu tohto záko-

na.  Predseda Matice  slovenskej  pán  Jozef Markuš  a ďalší

funkcionári,  pán Stanislav  Bajaník a  pán Miroslav Bielik,

odniesli vo februári 1995 svoj návrh zákona o Matici sloven-

skej ministrovi kultúry Ivanovi  Hudecovi. Po roku minister-

stvo predložilo  návrh Legislatívnej rade  vlády. Pán Markuš

sa vtedy vyjadril, že všetko  je dohodnuté s pánom Mečiarom,

ale legislatívna rada na  jeho veľké prekvapenie vrátila ná-

vrh  na dopracovanie.  Keďže ministerstvu  sa do  konca roka

1996, do účinnosti  starého rokovacieho poriadku, nepodarilo

tento návrh dopracovať  podľa pripomienok Legislatívnej rady

vlády, ujali sa iniciatívy  poslanci a predložili ešte podľa

starého zákona o rokovacom poriadku návrh zákona o Matici do

parlamentu a tento dnes prerokúvame na tejto schôdzi.

 

     Dovoľte mi k otázke významnosti  Matice, ktorá sa v ná-

vrhu objavuje hneď v preambule, ktorá sa aj vláde Slovenskej

republiky zdá trošku nadnesená a vo svojich pripomienkach ju

odporučila formulovať korektnejšie a presnejšie.

 

     Musím  povedať,  že  dnešné  vedenie  Matice slovenskej

priamo či nepriamo vydiera  politické strany poukazovaním na

historické zásluhy  Matice a z  nich si chce  robiť nárok na

akési výsadné postavenie v  tejto spoločnosti a na zasahova-

nie do vecí, na ktoré  iné spolky nemajú možnosť  ani právo.

Je  tu, aspoň  tak to  cítim, snaha  vytvoriť z Matice akýsi

ideologický predvoj, ktorý si osobuje právo miešať sa do po-

litiky a vydávať stanoviská úzkej  skupiny ľudí z vedenia za

hlas slovenského  národa. Myslím si, že  by bolo dobré, keby

pri tejto príležitosti odznelo, koľko má vlastne Matica slo-

venská členov, pretože pán Markuš sa o tejto veci vyjadruje,

akože je to niekoľkotisícová členská  základňa, ale ak je to

spolok, ktorý má svoje organizácie, malo by najmä pri prero-

kúvaní zákona  o Matici zaznieť, koľko  vlastne Matica má na

Slovensku členov.  A to, akou  významnou organizáciou naozaj

je, myslím si, že dokazuje aj zbierka na národný poklad, kde

25  miliónov, ktoré  sa doteraz  vyzbieralo, nesvedčí celkom

o tom, že toto je organizácia, ktorú všetci považujú za svo-

ju a chcú prispieť na  neorganizované podujatie - zbierku na

národný poklad.

 

     Dovoľte mi zastaviť sa  pri otázke spolitizovanosti Ma-

tice, ktorú spochybnil pán  predkladateľ, akoby to bola vec,

ktorú  si ktosi  vymýšľa a  nejakým spôsobom  sa snaží umelo

vytvoriť túto otázku.

 

     Začlenenie Matice  slovenskej opísal v  Zlatej Idke sám

Vladimír Mečiar týmito slovami:  "Jednoznačne sa k HZDS pri-

hlásila Matica  slovenská, že nikdy inde  a nikoho iného ako

HZDS podporovať nebude. Tento záväzok  nám dali a vy ste vi-

deli, že my sme boli zasa  takí ústretoví a za korunu sme im

dali Neografiu,  ktorá má hodnotu  600 miliónov. Ale  nemôžu

povedať, že  to majú zadarmo,  takže tam sa  dá očakávať..."

(zrejme podpora pri volebnom  úsilí). Treba povedať, že kon-

krétne  vyjadrenia Matice  a jej  predstaviteľov po odvolaní

druhej Mečiarovej vlády a po ustanovení tretej dokazujú slo-

vá predsedu  HZDS zo Zlatej  Idky. V decembri  1994 redaktor

Slovenskej Republiky  pri rozhovore s  predstaviteľmi Matice

slovenskej použil titulok "Matica slovenská podporuje Mečia-

rov kabinet". Myslím si,  že ďalšie dôkazy predkladať netre-

ba.

 

     Ďalej by som rád upozornil na svojrázne chápanie zákla-

dov slovenskej štátnosti Maticou slovenskou a jej predstavi-

teľmi.

 

     Seminár, ktorý  organizovala dňa 14.  januára v Piešťa-

noch, ktorého deň, mesto ani motto podujatia, ktorým bol vý-

rok  ľudáckeho  pohlavára  Alexandra  Macha, neboli náhodné.

Mladoľudáci práve pred 50 rokmi v  ten istý deň a na tom is-

tom  mieste prijali  svoj pozitívny  program pre  Slovensko.

Treba povedať, že Matica  vo svojich dokumentoch spochybňuje

štátny sviatok tejto  republiky. Autori matičných kalendárov

rok čo rok písali o Slovenskom národnom povstaní ako "o par-

tizánskom puči, ktorý hrubo urážal národné city a práva Slo-

vákov". V tohtoročnom kalendári  sa aj pod tlakom verejnosti

objavila zmena, 29. august je tu pod týmto heslom: "Umučenie

svätého Jána  Krstiteľa - štátny  sviatok". Pri prezidentovi

Slovenského štátu je v kalendári napísané: "Božia prozreteľ-

nosť opatrujúca starostlivým  spôsobom všetky národy zverila

osudy slovenského národa vo  chvíľach najťažších a najnebez-

pečnejších  pre národ  a cirkev  najväčšiemu géniovi,  akého

dosiaľ  slovenský  národ  zrodil  od  dôb  kráľa  Svätopluka

- Dr. Jozefovi Tisovi." Koniec citátu z matičného kalendára.

 

     Myslím  si, že  by bolo  možné uviesť  množstvo ďalších

príkladov, že  pod hlavičkou Matice  sa rehabilituje vojnový

Slovenský štát a jeho predstaviteľ a cieľavedome sa spochyb-

ňuje základná tradícia, na ktorej stojí samostatná slovenská

štátnosť,  univerzálna  európska  tradícia protifašistického

odboja.  Pritom Hnutie  za demokratické  Slovensko na svojom

sneme ústami svojho predsedu  vyhlásilo: "Nadväzujeme na tie

tradície, ktoré vyšli z odboja v Slovenskom národnom povsta-

ní."

 

     Moja  štvrtá  poznámka  sa  týka ovplyvňovania výskumov

v národnom duchu.

 

     Podľa návrhu sa má vytvoriť samostatný ústav - literár-

ny a historický v rámci  Matice slovenskej. Odôvodňuje sa to

tým, že v Matici majú predstavy, ako sa má uberať historický

výskum. Matičný expert Ján Benko sa vyjadril: "Slovenské ná-

rodné povstanie bolo protinárodným  a protištátnym. Toto mu-

sia povedať historici, na to sú!" Preto chcú zriadiť matičný

literárny  a historický  ústav. Najprv  ich chceli  ukradnúť

Slovenskej akadémii vied. Po  obrovskej vlne protestov si na

to predsa len netrúfli, a tak sa majú zriadiť vlastné ústavy

Matice, zrejme aj v  duchu vyjadrenia ministra kultúry Ivana

Hudeca,  že spoločenskovedné ústavy Slovenskej akadémie vied

sú semenišťom  protislovenských síl. Podľa  nich budú zrejme

jedny ústavy protislovenské a  druhé zasa slovenské. Zabudli

však povedať, že oboje bude  za štátne peniaze, lebo ten lu-

xus mať  dva ústavy nás bude  niečo stáť. Ale ospravedlnenie

predkladateľov je veľmi jednoduché  - v rozpočte Matice slo-

venskej sa s tým už počítalo.

 

     Moja  piata  poznámka  sa  týka spolugestorstva učebníc

a učebných textov. Z toho, čo  som povedal predtým, je možné

očakávať,  v  akom  duchu  bude  Matica gestorovať príslušné

učebnice pre  našu mládež. Hovorí o  tom aj dôvodová správa,

že je potrebné, aby z  našich učebníc zmizli "špecificky ne-

národne až protinárodne orientované texty". Keď sa redaktori

denníka SME  pýtali na Ministerstve  školstva Slovenskej re-

publiky, ktoré  učebnice to sú, neboli  schopní na minister-

stve na  to odpovedať. Vzhľadom  na mechanizmus schvaľovania

učebníc vylúčili, že takéto niečo by bolo ešte dnes možné.

 

     Šiesta poznámka - prenášanie  štátnych úloh na neštátny

subjekt. Zákon predpokladá, že  Matica bude plniť úlohy zve-

rené štátom. Ale treba povedať, že naša ústava takú možnosť,

že sa  štátne úlohy prenášajú na  neštátny subjekt, nepozná.

Upozorňuje na  to vo svojom  stanovisku aj vláda  Slovenskej

republiky. Úlohy,  ktoré má plniť Matica,  vymenované v § 2,

sú posplietané  bez náležitej hierarchie  a proporcionality,

s nejasne formulovaným poslaním a organizačnými väzbami.

 

     Na to nadväzuje  otázka verejnoprávnosti Matice sloven-

skej. Sama  vláda navrhuje vo  svojom stanovisku zvážiť,  či

charakterizovať Maticu slovenskú  ako verejnoprávny subjekt.

Ak sa takto  rozhodne, mala by sa podľa  návrhu vlády Matica

zodpovedať  buď  Národnej  rade  Slovenskej republiky, alebo

vláde Slovenskej republiky a malo by sa prepracovať zloženie

jej orgánov, v ktorých by mal mať polovičné zastúpenie štát,

a to buď  cez kreačnú funkciu  Národnej rady, alebo  kreačnú

funkciu vlády. Nepochybne by sa potom musel zmeniť aj spôsob

voľby jej funkcionárov.

 

     Vo  ôsmom  bode  mám  kratučkú  poznámku k hospodáreniu

a finančným tokom.  Myslím si, že toto  je ďalší neuralgický

bod  zákona, kvôli  ktorému dochádza  vlastne k  navrhovanej

zmene. Podľa toho, čo sa dialo v Matici v posledných rokoch,

ide  vlastne o  zlegalizovanie časti  privátnych podnikateľ-

ských aktivít s využitím  štátnych prostriedkov, čo je podľa

môjho názoru protizákonné a  v tomto prípade zvlášť nemorál-

ne. Štát  sa v §  6 navrhovaného zákona  zaväzuje poskytovať

dotácie na celú bližšie nešpecifikovanú činnosť Matice, vrá-

tane nateraz neexistujúcich ústavov a podnikov. Pri kontrole

použitia  prostriedkov a  kontrole nakladania  s majetkom má

podľa predloženého návrhu štát minimálne oprávnenia a myslím

si, že  preto treba tieto kontrolné  mechanizmy posilniť na-

príklad  tak, ako  to navrhuje  vláda Slovenskej  republiky.

Treba to i preto, aby sa Matica v honbe za ziskom neprepoži-

čala na  také podnikateľské aktivity, ako  je tlač pornogra-

fických časopisov. To je skutočne nechutné.

 

     K  spoločným ustanoveniam.  Myslím si,  že sú navrhnuté

tak, aby sa nimi retroaktívne legalizovalo protizákonné roz-

hodnutie vedenia Matice slovenskej  od schválenia stanov Ma-

tice na  valnom zhromaždení v Rimavskej  Sobote 22. 9. 1995.

Uznesenia tohto valného zhromaždenia sa v praxi povýšili nad

platný zákon o Matici slovenskej z 26. apríla 1991.

 

     Moja  posledná poznámka  sa týka  stanoviska vlády. Keď

som si ho prečítal, uvedomil som  si, že zákon je značne ne-

dopracovaný. Vláda  vo svojom stanovisku  má niekoľko závaž-

ných pripomienok,  ktoré síce nemajú  normatívnu podobu, ale

nastoľujú otázky, na ktoré treba odpovedať. Podľa mňa to nie

je možné robiť tak, aby sa  zákon dorábal na kolene v Národ-

nej rade, a to napríklad takým spôsobom, že sa gestorský vý-

bor stretne minulý piatok o 13.30 hodine a o 14.00 hodine má

pokračovať schôdza, aby dokončil svoje rokovanie o predlože-

nom návrhu. To je skutočne nedôstojné zákona, o ktorom roku-

je a  mal rokovať. Hoci gestorský  výbor si osvojil niektoré

pripomienky vlády a niektoré z  nich si osvojil aj pán spra-

vodajca, ešte  stále zostalo okolo 20  pripomienok, ktoré sú

zreteľahodné,  a z  toho sú  štyri také,  kde vláda odporúča

zvážiť - ja  sa hneď k nim dostanem konkrétne  - a dve také,

kde  odporúča niečo  konkrétne doriešiť.  To sa  nedá urobiť

tak, že povieme, že  tieto pripomienky nás nezaujímajú, lebo

nie  sú normatívne.  Ešte raz  opakujem, že  nastoľujú vážne

otázky okolo fungovania Matice.  Ja vám tie pripomienky pre-

čítam.

 

     Myslím si,  že by bolo najmúdrejšie,  aby sme prerušili

rokovanie o tomto zákone,  požiadali gestorský výbor, aby sa

zaoberal  pripomienkami vlády  vrátane tých  nenormatívnych,

teda hľadal na ne odpovede, a aby sme pokračovali v rokovaní

o tomto  zákone na  25. schôdzi,  teda na  tej, ktorá  sa má

uskutočniť v  marci, a tam  dokončili rokovanie po  skutočne

vecnom  a dobre  premyslenom stanovisku  gestorského výboru.

Aby sme to mohli urobiť, osvojujem si tieto pripomienky vlá-

dy Slovenskej republiky - nebudem ich čítať, budem len hovo-

riť  o materiáli,  ktorý všetci  máte pred  sebou, ktorý nám

poslal  predseda vlády  a obsahuje  stanovisko a  jednotlivé

pripomienky:

 

     Odporúčam  teda, aby  sme zvážili  pripomienku číslo 1,

ale myslím si, že tú dával pán spravodajca.

 

     Z pripomienky 2 by som navrhoval, aby sme preformulova-

li preambulu zákona  v tom duchu, ako ju  tu vláda navrhuje,

teda nerobili z nej  samostatný paragraf, ale preformulovali

preambulu, kde konštatovanie o postavení a historicky osved-

čenej funkcii a postavení  Matice slovenskej by sme prebrali

z návrhu, ako ho predkladá vláda.

 

     V bode  3 je prvá  z tých závažných  pripomienok, ktorá

hovorí, že treba zvážiť, či je správne charakterizovať Mati-

cu slovenskú ako verejnoprávny subjekt.  Ja sa k tomu dosta-

nem ešte  v súvislosti s  ďalšou nenormatívnou pripomienkou.

Čiže osvojujem si prvú vetu z bodu 3.

 

     Ďalej  v bode  4a) je  otázka zvážiť  doterajšie znenie

úvodnej vety, pretože väčšina úloh tu vymenovaných sú vlast-

  úlohy Matice  slovenskej. Podľa  toho, čo  nám odporučil

spoločný spravodajca  zo spoločnej správy, zákon  bude v § 2

ods. 1 znieť tak, že sú  to úlohy, ktoré sú prenesené štátom

na Maticu slovenskú. Potom vznikne prirodzene otázka, kde sú

vlastné  úlohy  Matice, čo  vlastne  Matica  plní  okrem § 2

ods. 1,  ak prijmeme návrh,  aby sme  vypustili  § 2 ods. 2,

pretože ten len spomína  činnosť orgánov, ale nespomína vec-

ne, čo by Matica mala robiť. Čiže myslím si, že sa treba za-

oberať pripomienkou 4a) vlády Slovenskej republiky a skutoč-

ne zvážiť, ktoré sú vlastné úlohy Matice vyplývajúce z toho,

že je tu, že má svoje poslanie  a má si ho plniť takým a ta-

kým spôsobom,  a ktoré sú  úlohy, ktoré chce  na ňu preniesť

štát, a vytvoriť jej na to príslušné podmienky finančné, ma-

teriálne a ďalšie.

 

     Ďalej si osvojujem  návrh pod bodom 4b) a  4c). Bod 4c)

si osvojil aj pán spoločný spravodajca. Ďalej bod 4e).

 

     V bode 6 pripomienok vlády Slovenskej republiky je tak-

isto  pripomienka, ktorá  má sloveso  "zvážiť". V  novom § 3

zvážiť naformulovanie právneho podkladu pre úlohy, ktoré bu-

  na Maticu  slovenskú prenesená  štátom. Na  jeho základe

v inom paragrafe vymenovať inštitúcie,  ktoré v rámci Matice

slovenskej budú tieto úlohy  zabezpečovať. Zjavne tu vidieť,

že vláda si uvedomuje, že nie je také jednoduché preniesť na

Maticu určité  úlohy, že ten  právny problém treba  zvládnuť

osobitným ustanovením  a viazať ho aj  na činnosť konkrétnej

inštitúcie, napríklad Slovenskej národnej knižnice, ktorá má

jedinečnú funkciu nielen v  rámci Matice, ale pre fungovanie

Slovenskej republiky z hľadiska jej historickej pamäti.

 

     Ďalej si  osvojujem body 7a)  a 7b), konkrétne  v prvom

variante bod  b), ďalej body 7c)  a 7e). Z toho  bodu 7e) si

myslím si, že posledná veta pripomienky 7e) nie je náležitá,

preto sa s ňou nestotožňujem.

 

     Chcel by som upozorniť pána spravodajcu, ktorý si osvo-

jil z  pripomienok vlády bod 7f),  že ak sa prijme  bod 7f),

budeme  mať odseky,  ktoré hovoria  o jednotlivých  inštitú-

ciách, na konci každého odseku bude veta, že riaditeľa vyme-

núva a odvoláva predseda Matice  slovenskej, a ešte na konci

bude znovu napísané, že riaditeľov týchto inštitúcii vymenú-

va a odvoláva predseda  Matice slovenskej. Na túto technickú

otázku chcem upozorniť pána spravodajcu, že buď treba prijať

f) a potom všetky  pripomienky spoločnej správy, ktoré hovo-

ria o osobitnom schvaľovaní riaditeľov pre jednotlivé inšti-

túcie,  neprijať, alebo  neprijať bod  7f) a  riešiť to  tým

spôsobom, ako to navrhuje spoločná správa.

 

     Ďalej je tu vážna pripomienka vlády pod bodom 8 - navr-

hujeme zvážiť v rámci organizácie Matice slovenskej osobitnú

úpravu jej spolkovej zložky a inštitučnej zložky. Myslím si,

že treba sa minimálne zamyslieť nad tým, čo je racionálne na

tejto pripomienke vlády a či s tým možno niečo urobiť, alebo

v súvislosti s uplatňovaním doterajšieho zákona nemáme lepší

model než ten, čo je predložený.

 

     Ďalej  si osvojujem  pripomienku pod  bodmi 9a)  a 9b),

takisto pripomienky pod bodmi 10a) a  10b). A v bode 10d) je

ďalšia  z vážnych  pripomienok vlády,  ktorá nemá normatívnu

podobu a ktorá hovorí toto: Ak bude Matica slovenská označe-

ná v § 1 ako verejnoprávna inštitúcia alebo ustanovizeň, ma-

la by  zodpovedať svojou činnosťou  Národnej rade Slovenskej

republiky, resp. vláde Slovenskej republiky, štát by mal mať

polovičné zastúpenie v jej orgánoch - vo výbore a v dozornom

výbore, a  zástupcov štátu by mala  vymenúvať  vláda.  Ja to

takisto považujem  za vážnu pripomienku,  lebo zatiaľ všetky

verejnoprávne inštitúcie, ktoré sme vytvorili zákonom v tom-

to parlamente, majú minimálne  tretinový podiel štátu. Ak je

to tripartitný  orgán, ako je  Národný úrad práce,  Sociálna

poisťovňa, zdravotná poisťovňa, majú minimálne tretinový po-

diel zástupcov štátu. V prípade  Matice je to Matica a štát,

teda tam  nejaký tretinový podiel sa  mi nezdá namieste, tam

by bolo treba uvažovať o  tejto pripomienke vlády, ktorá ho-

vorí o polovičnom zastúpení v  jej orgánoch. Považujem to za

skutočne ďalšiu z vážnych pripomienok, ktorú nemožno vybaviť

tým, že nemá normatívny charakter, a odsunúť ju nabok. Mohla

by prospieť kvalite toho zákona a fungovaniu tej inštitúcie,

o ktorej  teraz  hovoríme.  Ďalej  si  osvojujem  body 11a),

11b),  ten  si  osvojil  aj  pán  spoločný spravodajca, 11c)

a 11d).

 

     V bode 12 ide takisto o dôležitú pripomienku, ktorá ne-

  legislatívno-technickú podobu.  V §  7 v  prechodných či

spoločných  ustanoveniach doriešiť  eventuálne prechod dote-

rajších právnických osôb, ktoré  boli v pôsobnosti minister-

stva kultúry, do  Matice slovenskej. Ide tu o  otázku, ak sa

začleňuje  napríklad Dom  zahraničných Slovákov  alebo niečo

podobné do Matice slovenskej, treba vyriešiť otázku prechodu

z jednej zriaďovateľskej funkcie pod  druhú. Vláda to formu-

luje v tejto všeobecnej podobe.  Myslím si, že tiež to treba

zvážiť a nejakým spôsobom na to reagovať.

 

     Takisto si myslím, že treba určiť účinnosť tohto zákona

nie dňom vyhlásenia. Legislatívne pravidlá, ktoré sme prija-

li, hovoria, že by to  mala byť výnimočná legislatívna prax.

Myslím, že by omnoho viac svedčalo tejto inštitúcii, aby zá-

kon  o nej  nadobudol účinnosť  nejakým konkrétnym  dátumom.

Vláda navrhuje 1. marec, ak  bude prijatý môj návrh, aby sme

o tom rokovali na marcovej schôdzi, mohol by to byť 1. apríl

alebo 1.  máj, 1. jún,  1. apríl by  asi nebol najvhodnejší,

ale je  možné iste nájsť dátum,  ktorý by dôstojným spôsobom

rešpektoval aj históriu Matice, aj nejaké historické udalos-

ti, ktoré sa stali v dejinách Slovenska a Slovákov, pri kto-

rej  príležitosti by  mal  zákon  o Matici  nadobudnúť svoju

platnosť a účinnosť.  Takže toľko len k tomu,  aby to nebolo

dňom  vyhlásenia, aby  nám Zbierka  zákonov neurčovala, kedy

nadobudne zákon o Matici slovenskej svoju účinnosť.

 

 

     Po osvojení týchto pripomienok by som chcel dať formál-

ne procedurálny  návrh podľa §  29 ods. 2,  podľa ktorého by

Národná rada požiadala o  stanovisko gestorský výbor k pred-

neseným pripomienkam  - to sú  tie, ktoré som  si osvojil zo

stanoviska  vlády, v  takom termíne,  pretože tam  sa hovorí

v určenom termíne, navrhujem v  takom termíne, aby mohli byť

prerokované na 25. schôdzi Národnej rady Slovenskej republi-

ky s predpokladaným začiatkom v polovici marca 1997.

 

     Vážené dámy  a páni, dúfam, že  nebudete brať tento môj

návrh ako nejaké odďaľovanie, je skutočne vedený snahou, aby

sme vecne  a kvalifikovane posúdili  tento návrh, vedomí  si

pripomienok, ktoré nám dala vláda Slovenskej republiky.

 

     Ďakujem za vašu pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     S faktickou poznámkou sa  prihlásil poslanec a predseda

výboru pán Brňák ako navrhovateľ.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pretože som predvídal  reakciu najmä Strany demokratic-

kej ľavice, hoci som  očakával skôr vystúpenie pána poslanca

Weissa v súvislosti s týmto návrhom, prispôsobil som aj svo-

je úvodné slovo tak, ako som  ho prečítal. Je tam aj odpoveď

na istý politicko-ideologický názor klubu Strany demokratic-

kej ľavice v súvislosti s týmto návrhom zákona o Matici slo-

venskej. Jednu všeobecnú poznámku si však neodpustím.

 

     Celý civilizovaný  svet, pán poslanec  Ftáčnik, odmieta

prinajmenšom dve zlá, tak  nemecký nacizmus, ako aj komuniz-

mus. Vy stojíte na jednej nohe na antifašizme, ale druhú no-

hu - komunizmus a boľševizmus  - veľakrát skôr ospevujete aj

tu, na pôde parlamentu. Dovoľte mi pripomenúť, pán poslanec,

že za čias komunizmu bolo zamordovaných viac životov  ako za

čias nemeckého  nacizmu. Prečo nehovoríte aj  o tom, pán po-

slanec Ftáčnik?

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Hlásil sa aj pán minister Hudec a potom budú nasledovať

faktické  poznámky pána  poslanca Smoleca  a pani poslankyne

Garajovej.

 

Minister kultúry SR I. Hudec:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     rád by som vrátil  rokovanie o tomto poslaneckom návrhu

zákona do vecnejšej roviny a  dovolil by som si povedať nie-

koľko vecných poznámok.

 

     Vláda  Slovenskej  republiky  prijala  platné uznesenie

a ja  som viazaný  upozorniť na  niektoré skutočnosti, ktoré

bude potrebné dať do tejto  právnej normy tak, aby boli nie-

len v  súlade s ostatnými právnymi  normami, ale aj naplnili

podstatné náležitosti napríklad  kompetenčného zákona  alebo

povinnosti štátu voči zahraničiu.

 

     Najprv by som chcel  upozorniť na jeden z neuralgických

bodov návrhu  tohto zákona  a  to je problematika  zaradenia

Slovenskej národnej knižnice so všetkým, čo s tým súvisí.

 

     Slovenská republika  má aj medzinárodné  záväzky. V ob-

lasti knižničnej jestvuje kompetenčný zákon, ktorý v oblasti

knižníc vykonáva ministerstvo kultúry.  Nie je možné, aby sa

štát zbavil kompetencie v  oblasti, v ktorej prijíma záväzky

a ktoré potom musí vykonávať  podľa kompetenčného zákona mi-

nisterstvo kultúry. Nie je  možné, aby zveril isté právomoci

neštátnej  inštitúcii. Preto  aj vláda  prijala dva varianty

návrhu riešenia tejto situácie.

 

     Prvý variant v podstate  kopíruje terajší stav, že Slo-

venská národná knižnica  je príspevkovou organizáciou, ktorú

zriaďuje ministerstvo kultúry, a teda aj vykonáva všetky po-

vinnosti z toho prináležiace a  má v rukách exekutívnu tech-

niku, ktorou vie zabezpečovať všetky úlohy vyplývajúce z ti-

tulu štátu.

 

     Upozorňujem  na to,  že Slovenská  republika je viazaná

niekoľkými  medzinárodnými dokumentmi,  ktoré musí vykonávať

štátna  inštitúcia. Preto  jestvuje aj  druhý variant, ktorý

hovorí o tom, že nech sa Slovenská národná knižnica v Matici

slovenskej, lebo tak sa to  teraz nazýva, stane súčasťou ve-

rejnoprávnej inštitúcie, ak sa tak parlament rozhodne, že to

bude verejnoprávna inštitúcia, ak sa tak parlament rozhodne,

že  bude to  verejnoprávna inštitúcia,  čo predpokladám, ale

potom trvám na tom, aby sa isté kompetencie, ktoré vyplývajú

z funkcie ústrednej štátnej knižnice, teda Ústrednej knižni-

ce Slovenskej republiky, Správy ISBN a Národného metodického

centra, preniesli v okamihu prijatia tohto zákona na inú in-

štitúciu. Navrhoval som, a vláda to akceptovala, aby to bola

Univerzitná knižnica  v Bratislave. Upozorňujem,  že keby sa

tak nestalo, tak dôjde k  hiátu, ktorý nebudeme môcť nijakým

spôsobom  odstrániť. Nijaká  verejnoprávna inštitúcia nemôže

plniť také úlohy  štátu, za ktoré je štát  zodpovedný. V tom

momente  by som  bol zbavený  možnosti plniť  úlohy ministra

kultúry  v oblasti  knižničnej starostlivosti.  Na to  vážne

upozorňujem. Nie je možné takýto krok urobiť.

 

     Akceptujem druhý návrh, ak  teda s takým návrhom budete

vy súhlasiť  alebo ho niekto  navrhne, aby sa súčasne s tým,

že sa odovzdá Slovenská  národná knižnica verejnoprávnej in-

štitúcii,  preniesli rozhodujúce  úlohy štátu  na iný štátny

subjekt.

 

     Druhá moja  pripomienka, a veľmi  vážna pripomienka, je

k niektorým  ustanoveniam tohto  zákona, ktoré  takisto bude

treba precizovať. A ak dovolíte, požiadal som niektorých pá-

nov poslancov,  aby zvážili, či by  si neosvojili tieto moje

návrhy, ktoré súvisia najmä s rokovaním vlády o tomto posla-

neckom návrhu. A tam, ako pán poslanec Ftáčnik predtým hovo-

ril - okrem  tých zbytočne  štipľavých  slov, kde sa  hovorí

o tom, že bude treba niektoré  veci zvažovať a riešiť, sú tu

isté návrhy riešení, ktoré by boli akceptovateľné z hľadiska

ostatných  právnych  vzťahov  s  ostatnými  právnymi normami

a riešili by vecne veci tak, aby bola naplnená vôľa predkla-

dateľov tohto  zákona a súčasne  by sa vytvoril  aj súlad so

záujmami štátu.

 

     V podstate  súhlasím s drvivou  väčšinou pripomienok zo

spoločnej správy.  Rozhodne nemôžem súhlasiť  s pozmeňujúcim

návrhom v bode 4. Tam sa  hovorí o tom, že prechádzajú úlohy

štátu. Nie sú to všetko  úlohy štátu, ktoré sú tam menované,

a nie je dobre takto formulovať záležitosť. Rozhodne nemôžem

súhlasiť s navrhovanou textáciou, ktorá je pod bodom 13. Tam

sa hovorí o tom, ako by mala byť začlenená Slovenská národná

knižnica a s ktorými  kompetenciami do verejnoprávnej inšti-

túcie. Rozhodne nemôžem súhlasiť s druhou časťou pripomienky

v bode 22,  kde sa vypúšťa veta,  ktorá upravuje spôsob spo-

lupráce Krajanského múzea a Domu zahraničných Slovákov, pre-

tože Dom  zahraničných Slovákov je  príspevková organizácia,

ktorej  zriaďovateľom je  ministerstvo kultúry. Neodporúčam,

aby sa prijala. Toto  sú rozhodne pripomienky, ktoré nemožno

akceptovať.

 

     Navrhujem, aby sa neprijala,  respektíve aby sa zvážila

pripomienka v bode 10. Takisto pripomienka v bode 12. Ja mám

rád slovenské slová, ale, bohužiaľ,  už sa stalo, že v celej

sústave  nášho právneho  systému máme  terminológiu verejno-

právna inštitúcia. Keď teda by  sme mali zmeniť tento pojem,

bolo by dobre, aby sme tak urobili vo všetkých zákonoch, kde

sa  už tento  pojem používa.  Prosím, zvážte  to, je  to len

technická vec, nie je to záležitosť rozhodujúca.

 

     Ak budú prijaté, teda odporúčam, aby boli prijaté, a ak

budú prijaté body 3, 6, 7, 8,  9, 11, 17, 18, 21, 24, 26, 27

a 28 s tým, že podľa  vašej vôle upravíte platnosť tohto zá-

kona, je bezpodmienečne nutné,  aby sa prijali ďalšie pripo-

mienky. Odcitujem dve. Jednu  už pán poslanec Hornáček pred-

niesol,  že z  nadpisu zákona  vypustiť slovo  Národnej rady

Slovenskej republiky, lebo je to proti legislatívnym pravid-

lám. Bod druhý modifikoval pán poslanec Ftáčnik. Ja si pred-

sa len myslím, že by sme  mali opustiť prax preambúl a dajme

všetko v  paragrafovom znení. Lepšie  sa odvoláva potom  pri

práci so  zákonom na konkrétnu časť  zákona. Preto treba vy-

pustiť navrhovanú preambulu zákona,  jej obsah dať do nového

§ 1 s následným  prečíslovaním nasledujúcich paragrafov tak-

to: "§  1 Matica slovenská je  historicky osvedčená významná

ustanovizeň slovenského  národa v oblasti  kultúrnej, spolo-

čenskej a vedeckej činnosti."

 

     Je zbytočné vyvolávať  polemiky, ktorá je najvýznamnej-

šia ustanovizeň. Po  vzniku zvrchovanej Slovenskej republiky

je najvýznamnejšia ustanovizeň tento parlament, Národná rada

Slovenskej republiky.

 

     Ďalej odporúčam, aby sa prijalo v  § 2 ods. 1 písm. c),

aby sa vynechalo z textu slovo "prednostne". Nie je to možné

zabezpečiť ani výkonom, respektíve ani tým, že by sa prijali

ďalšie podzákonné  normy, na ktoré tu  nie je splnomocnenie,

pravdaže, pretože  je to nerealizovateľné, aby sa prednostne

získavali slovaciká do Matice.  Kto? Iný záujemca je automa-

ticky vyradený, povedzme, iná okresná alebo krajská inštitú-

cia je  vyradená zo zberu  slovacík? Každá sa  musí ponúknuť

najprv  Matici? Bude  mať Matica  peniaze na  nákup takýchto

predmetov?  A tak  ďalej a  tak ďalej.  Vyvoláva to zbytočné

problémy. Samozrejme, že to bude  robiť Matica a ona to bude

robiť  prednostne,  ale  prosím,  aby  sa  to slovo vyškrtlo

s tým, že by sa písmeno c) rozdelilo do dvoch písmen, aby to

bolo čistejšie.  Písmeno c) by  znelo: "získavať, zhromažďo-

vať, spracúvať, uchovávať, ochraňovať a sprístupňovať slova-

cikálne  dokumenty"  a  písmeno  d):  "opatrovať, zveľaďovať

a sprítomňovať národné kultúrne dedičstvo". Pravdaže násled-

ne  potom treba  upraviť označenie  ďalšieho textu písmenami

podľa abecedného poradia.

 

     Ďalšia  pripomienka -  z §  2 ods.  1 písm. d) vynechať

slová  "zamerané  na  rozhodujúce  otázky  života  Slovenska

a Slovákov". Prečo  by sa Matica mala  obmedziť len na tieto

témy? Prečo by nemohla skúmať aj iné témy?

 

     Ďalšia pripomienka - v § 2  ods. 1 do písmena l) vložiť

za slovo "nadácie", myslím, že to už bola pripomienka, ktorú

tlmočil,  resp.  navrhol  aj  pán  poslanec  Hornáček, slová

"a fondy" a za slová "kultúrneho života" doplniť slovo "Slo-

vákov". A prosím, aby sa opravil aj preklep, ktorý je v slo-

ve "oceňovanie".  Vynechať prosím zo  záveru ustanovenia zá-

tvorku a  text v zátvorke.  Navrhujem doplniť, ak  si niekto

osvojí  túto moju  poznámku,  aj  tieto ďalšie  úpravy tohto

ustanovenia.

 

     Ďalšia  pripomienka  -  v  §  3  ods.  3 vynechať slovo

"ústredné". Nie je ústredným archívom. Nemôže byť pracovisko

Matice, lebo ústredným archívom  Slovenskej republiky je Ná-

rodný archív. Opäť by sme sa dopustili chyby, že by sme mali

dva ústredné archívy v tomto  štáte. To predsa nie je možné.

Ústredný archív má svoje zákonom stanovené povinnosti a prá-

va. Nie je  možné vytvárať druhé ústredné. To  je proti iným

zákonom.

 

     Ďalšia pripomienka -  v § 3 ods. 1  písm. a) doplniť za

slová "Slovenská  národná knižnica" slová  "v Matici sloven-

skej". Neviem, prečo sa  chceme zbaviť tohto kompletného ná-

zvu, ktorý je normálne platný, funguje, poznajú ho napríklad

v zahraničí a podobne. Možno  si predkladatelia dobre neuve-

domili, že vlastne to nie je dobrý návrh.

 

     Rozhodujúca moja  pripomienka hovorí o  tom, ako zmeniť

§ 3 ods. 2. Prvý variant je navrhnutý takto: "(2) "Slovenská

národná knižnica v Matici slovenskej1) ako knižničné národné

metodické centrum  Slovenskej republiky je  právnická osoba,

ktorej zriaďovateľom je  Ministerstvo kultúry Slovenskej re-

publiky. Riaditeľa vymenúva a odvoláva minister kultúry Slo-

venskej republiky."

 

     Toto je čistá štátna  inštitúcia, ktorá je začlenená do

Matice slovenskej,  ale zároveň môže  a musí plniť  funkcie,

ktoré prislúchajú Slovenskej republike v rámci všetkých vnú-

torných a zahraničných, a teda vonkajších právnych vzťahov.

 

     Druhý variant - prijímam  toto riešenie: "(2) Slovenská

národná knižnica  v Matici slovenskej1)  je právnická osoba.

Jej zriaďovaciu  listinu vydáva po  súhlase ministra kultúry

Slovenskej  republiky predseda  Matice slovenskej. Riaditeľa

vymenúva a odvoláva predseda Matice slovenskej."

 

     Tento text možno prijať len  vtedy, ak sa súčasne viaže

so  zmenou §  7, ktorý  sa mení  takto: Súčasný  text § 7 sa

označuje  ako odsek  1. Nový  odsek 2  znie: "(2) Doterajšie

kompetencie  a úlohy  Slovenskej národnej  knižnice v Matici

slovenskej ako ústrednej knižnice Slovenskej republiky a Ná-

rodného  metodického  centra  pre  knižničnú  oblasť kultúry

prechádzajú  dňom platnosti  zákona na  Univerzitnú knižnicu

v Bratislave."

 

     Ďalšia poznámka - v § 3 upraviť odsek 6 takto: vypustiť

slovo "ústredné"  a za slovo "pracovisko"  dať slová "Matice

slovenskej" v prvej vete. V  druhej vete zmeniť slová "záro-

veň prepojená  s domom" na  slová "podriadená domu"  a v po-

slednej vete vypustiť slovo "pracovníka". Za slovom "vymenú-

va"  dodať slová  "a odvoláva"  a doplniť  text pred  bodkou

o slová "so súhlasom ministra kultúry Slovenskej republiky".

 

     Ďalšia pripomienka - v § 4 odsek 1 treba doplniť písme-

no  c) pred  bodkou o  text: "a  právnických osôb zriadených

ústrednými orgánmi štátnej správy, ktoré spoločne pracujú na

základe zmluvných vzťahov".

 

     Ďalšia pripomienka - v § 4 odsek 2 vypustiť obe zátvor-

kové citácie § 5 a v ods. 3 zátvorkovú citáciu § 2.

 

     Ďalšia pripomienka - do §  5 ods. 4 vložiť poslednú ve-

tu: "Voľbou  sa zakladá pracovný pomer  predsedu Matice slo-

venskej."

 

     Ďalšia pripomienka - v § 5 ods. 5 slovo "menuje" nahra-

diť slovami "vymenúva a odvoláva".

 

     A posledná pripomienka - v §  6 ods. 4 v prvej vete na-

miesto  zátvoriek s  textom doložiť  pred bodkou  nový text:

"prostredníctvom  kapitoly  Ministerstva  kultúry Slovenskej

republiky".

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, podporujem pri-

jatie návrhu zákona o Matici  slovenskej. Tento zákon je na-

ozaj potrebné prijať. Len prosím,  aby sa prijal tento zákon

tak, aby nenarušil činnosť  Slovenskej republiky ako zvrcho-

vaného štátu,  aby mu umožnil v  rámci plnenia si povinností

svojich orgánov vykonávať všetky úlohy tak, ako mu to prika-

zuje napríklad kompetenčný zákon a iné vonkajšie medzinárod-

noprávne vzťahy.

 

     Prosím  niekoho  z  poslancov,  keby  bol  taký láskavý

a osvojil si tieto moje pripomienky ako svoju pripomienku.

 

     Vážené pani  poslankyne,  páni poslanci, ja  by som vás

chcel poprosiť a vyzvať, aby  sa diskutovalo vo vecnom tóne,

aby sme  upustili od rôznych vytrhnutých  hodnotení, aby sme

zbytočne  nedramatizovali a  nepolitizovali túto záležitosť.

Každý z nás uznáva funkciu  a úlohu Matice slovenskej. Je to

naozaj dobrý slovenský trezor,  ktorý vždy  v čase neslobody

bolo  možné zamknúť,  aby nám  nikto neukradol najvzácnejšie

klenoty našej národnej kultúry.  Prosím, aby ste prijali ta-

kýto zákon a aby ste  ho prijali tak, aby zodpovedal všetkým

kritériám dobrej právnej normy.

 

     Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.  Mám teraz  otázku na  pána poslanca  Smoleca.

Chce to byť faktická  poznámka, alebo prihláška do rozpravy?

(Odpoveď z pléna, že ide  o faktickú poznámku.) Faktická po-

známka. Prosím.

 

Poslanec J. Smolec:

 

     Chcem reagovať  na úvodnú časť  pána poslanca Ftáčnika,

i keď nás pred chvíľočkou  pán minister upozorňoval, aby sme

nepolitizovali. Ale jeho úvodné vystúpenie bolo skutočne ta-

ké politické, že ma to až zamrazilo, lebo mi pripomínalo vy-

mývanie mozgov v päťdesiatych  rokoch, ktoré robila komunis-

tická strana.

 

     Pán poslanec,  vy ste nám zopakovali  lekciu a tlmočili

závery marxizmu-leninizmu o istej etape nášho vývoja Sloven-

ského štátu alebo o osobnostiach.  Už preto treba dať Matici

priestor, aby  nám objasňovala túto časť  histórie  alebo aj

osobnosti z  druhej strany. Prosím  vás pekne, pán  Ftáčnik,

viete vy vôbec o tom, že  Tiso bol poslaný na šibenicu okrem

iného aj preto, že bojoval  proti komunizmu a boľševizmu? To

bol piaty bod obžaloby. Preštudujte si nové veci. Na šibeni-

cu ste ho poslali vy spolu s čechoslovakistami. (Prejavy ne-

súhlasu v sále.)

 

     Myslím si,  že takisto vy  veľmi často spolu  s bývalým

predsedom skloňujete klérofašistický štát. Hovorím  -  je to

z vašich zdrojov. Slovenský štát  nemôže byť fašistický, len

režim  môže byť  fašistický. Prosím  vás pekne,  ujasnite si

tieto pojmy. Vieme veľmi dobre,  že už Slovenská národná ra-

da, lebo bola to ešte vtedy Slovenská národná rada, sa pokú-

šala  zaujať isté  stanovisko, a  neviem už  ako, tuším, pán

Mikloško  bol predsedom,  kde vtedy  prijali záver,  že vina

prezidenta Tisu  nebola jednoznačná. Možno  by stálo za  to,

aby sme znovu niečo iniciovali, aby sa národ nerozbíjal ale-

bo nemal právo niekto  tlmočiť len marxistické závery, ktoré

stále, žiaľbohu, platia, ale aby  sa tu dal priestor aj iným

názorom a  v tejto polemike sme  došli k nejakej objektívnej

pravde.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pani poslankyňa Garajová.

 

 

 

 

Poslankyňa E. Garajová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení kolegovia, kolegyne,

 

     mňa prejav súdruha Ftáčnika neprekvapil, ja som iný ani

neočakávala.  Dokonca  niektoré  vety  vyzerajú  ako  citáty

z prejavov z roku 1954 a 1973, z rokov, keď Maticu slovenskú

poštátnili a keď zrušili  jej spolkovú činnosť. Súdruh Ftáč-

nik nám oznámil, že SDĽ nebude hlasovať za ten zákon, berie-

me do úvahy, ale tak sa mi zdá, že niektoré vaše vyhlásenia,

tvrdenia, ktoré ste mali vo svojom prejave, boli nekorektné,

nelogické, zavádzajúce a účelové.  Spomeniem aspoň dve. Spo-

mínali ste zbierku  na národný poklad a hovorili  ste, že 25

miliónov  nesvedčí  o početnosti. Čo  keď náhodou každý  dal

korunu a členov Matice slovenskej máme na svete 25 miliónov?

To je taká účelovosť, ako to, čo ste tvrdili vy. Ďalej vyčí-

tate návrhu  zákona veľa pripomienok, ale  veľmi ľutujem, že

ste  to isté  nenamietali pred  chvíľou, keď  sme mali zákon

o ochrane nefajčiarov, kde bolo  94 pripomienok. Ale ten zá-

kon  predkladal člen  vášho klubu,  tak ste  si, samozrejme,

poznámku odpustili.

 

     Teda ste účelový, súdruh Ftáčnik, škoda, že nie zásado-

vý, neprekvapili ste ma, ja  som dokonca očakávala po vašich

úvodných slovách, že na záver navrhnete zrušenie Matice slo-

venskej ako naposledy vaši predchodcovia v roku 1954 a v ro-

ku 1973.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo má pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Očakával som od matematika  trošku viac logiky a hlavne

používanie formálnej logiky i  jej pravidiel, pretože naozaj

sa nedá nič iné povedať, len to, čo povedala pani poslankyňa

Garajová - účelovosť, účelovosť, účelovosť vo vystúpení pána

poslanca Ftáčnika. Konkrétne tvrdí, že nie je možné prenáša-

nie úlohy štátu na neštátne orgány. Dovolím si upozorniť, že

existujú aj súkromné školy. Vzdelanie  je vecou štátu. Za to

je zodpovedný štát. Čiže  tam je prenesená jednoznačne úloha

štátu na neštátny orgán.

 

     Verejnoprávna inštitúcia  nemá nič spoločné  s tým, kto

menuje orgány, takže nevidím najmenší dôvod, prečo by to tam

malo byť, lebo Legislatívna rada vlády, keď sa toto otvorilo

na jej rokovaní, na ktorom som bol prítomný, vôbec nedokáza-

la vysvetliť, z akého dôvodu, z akého popudu alebo na zákla-

de akého zákona by vo verejnoprávnej inštitúcii mali byť za-

kotvené  nejaké ingerencie  štátu. Dovolím  si upozorniť, že

v žiadnej právnej norme platnej na území Slovenskej republi-

ky  nie  je  verejnoprávna  inštitúcia  ako taká definovaná.

A preto sú orgány tých verejnoprávnych inštitúcií, ktoré sme

prijali zákonom  v Národnej rade  Slovenskej republiky, kon-

krétne menované,  teda ide o  televíziu a rozhlas.  Verejno-

právna inštitúcia je skôr pomenovanie, ktoré ukazuje, že tá-

to inštitúcia má byť verejnosti čo najširšie otvorená.

 

     A veľmi ma prekvapilo, ak niekto chce vlastné úlohy Ma-

tice  slovenskej menovať  v zákone.  Dámy a  páni, veď v tom

okamihu, keď to bude v zákone, tak vlastne štát menoval tie-

to úlohy Matici.  Ako to môžu byť vlastné  úlohy Matice, keď

ich menuje štát?

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Upozorňujem, pán poslanec, na čas.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem. Posledná poznámka sa týka pána ministra. Chcem

mu poďakovať za promptnú reakciu, len škoda, že mu to trvalo

rok.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo má pán  poslanec Ftáčnik s faktickou po-

známkou.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Mám faktickú poznámku na  vystúpenie pána ministra, aby

som dodržal formálny postup. Chcem sa mu poďakovať za to, že

vlastne vecným vystúpením potvrdil druhú časť môjho vystúpe-

nia,  kde som  sa snažil  vniesť do  tohto parlamentu ďalšie

pripomienky vlády. A chcem  ho informovať, že vlastne všetky

som si už  osvojil v tom vystúpení, ktoré  som mal pred ním,

s výnimkou jednej  otázky okolo preambuly,  kde pán minister

má iný názor, teda zhodný  so stanoviskom vlády. Tam rešpek-

tujem, že si  to zrejme osvojí nejaký iný  poslanec. Ale pán

minister potvrdil, a to by  som chcel adresovať aj kolegyni,

ktorá hovorila pred chvíľou, že tie argumenty boli vecné, že

som  sa snažil  upozorniť na  tie časti  stanoviska, nie  na

množstvo pripomienok. Ja som si aj pri zákone o nefajčiaroch

s pozornosťou vypočul, že tých pripomienok je síce veľa, ale

bolo informované, že nie sú vážne,  že sú legislatívno-tech-

nické. Tu sú  to vážne otázky, na niektoré  z nich upozornil

aj teraz vo vystúpení pán minister, a ja nie som si istý, či

to  dokážeme vyriešiť  len počas  rokovania teraz,  narýchlo

a taký zákon vytvoríme.

 

     Chcel by  som povedať, že  na kýble špiny,  ktoré sa tu

vyliali na  mňa a mojich kolegov,  nebudem reagovať, pretože

niektorí z vás sa narodili podstatne  skôr ako ja a mohli by

za to niesť väčšiu zodpovednosť. (Potlesk.)

 

     A chcel  by som povedať,  že súdruh Ftáčnik  mi hovoria

kolegovia v mojej politickej strane,  ale od vás si to, pani

poslankyňa, vyprosím, pretože na  konkrétne veci mám iný ná-

zor  ako vy.  A budem  vám to  vždy hovoriť celkom konkrétne

a vecne.

 

     Ešte poznámku k  neštátnym subjektom. Ústava Slovenskej

republiky hovorí,  že okrem štátnych  škôl máme aj  neštátne

školy. O spolkoch hovorí, že sú oddelené od štátu, že nie sú

v kontakte so štátom, to znamená, že sú v inom postavení ako

školy, ten príklad, ktorý spomenul kolega Prokeš.

 

     Poslednú poznámku musím povedať na adresu fašizmu a ko-

munizmu. To,  čo tu zaznelo  z úst pána  poslanca Brňáka, je

v zhode s výrokom matičného...

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Upozorňujem na ukončenie termínu.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Ja to dokončím. ...matičného experta pána Bobáka, ktorý

povedal, že  kým fašizmus je  reformovateľný na demokratický

systém, tak komunizmus nie je. Ak si toto myslíte, pán kole-

ga, tak... (Hlas poslanca Brňáka zo sály.)

 

 

     Prečo mne vkladáte do úst, že ja som tu niekedy chválil

boľševizmus?  Ja som  kritizoval boľševizmus  v činnosti vás

a vašej vlády, ak  sa to stalo. A vždy  to budem robiť. (Po-

tlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Koniec, pán poslanec.

 

     Pán poslanec Švec - faktická poznámka.

 

Poslanec J. Švec:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Rád by som sa vrátil  do reality a reagoval na vystúpe-

nie pána ministra. Chcem  upozorniť na jednu závažnú skutoč-

nosť. Pri riešení Slovenskej  národnej knižnice a jej posta-

venia  by som  neodporúčal, aby  sa do  tejto hry zaťahovala

Univerzitná knižnica. Poviem prečo.  Pri našej snahe o uzná-

vanie diplomov slovenských vysokých škôl v Európe na základe

normatívov,  ktoré sú  v Európe  platné, je  potrebné vysokú

školu  pre toto  uznávanie diplomov  evalvovať a akreditovať

medzinárodným auditom. Tento  medzinárodný audit pri Univer-

zite Komenského  nebolo možné vykonať,  pretože nemá univer-

zitnú knižnicu. Univerzitná knižnica  je v rezorte minister-

stva kultúry. Tento audit nie  je možné vykonať z toho dôvo-

du, že nie  je možné odpovedať na otázku,  aké finančné pro-

striedky vynakladá Univerzita Komenského na budovanie svojej

knižnice z ročného rozpočtu.  Domnievam sa, pán minister, že

postavenie Univerzitnej  knižnice bude potrebné  v dohľadnej

dobe riešiť  ako inštitúciu Univerzity  Komenského v rezorte

ministerstva školstva.

 

     Ďakujem.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Hofbauer, nech sa páči, máte slo-

vo.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem. Chcem zareagovať na  niektoré vystúpenia a ná-

zory pána Ftáčnika.

 

     Matica slovenská  vznikla z vôle ľudu  a z vôle národa.

Je skutočne  výsadná, vrcholná slovenská  inštitúcia kultúr-

no-spoločenská a  vedecká, aj keď sa  to z pohľadu proletár-

skeho internacionalizmu kedykoľvek  komukoľvek nepáčilo, ne-

páči a páčiť nebude. To je v poriadku.

 

     Matica  slovenská sa za celú svoju existenciu usilovala

o národno-štátne a národno-emancipačné pozdvihnutie Slovákov

a Slovenska. Ak sa toto realizovalo za vlády Mečiara, za na-

šej vlády, je logické, že Matica slovenská sa hlási k Mečia-

rovej vláde a Mečiarova vláda  sa hlási k Matici slovenskej.

Takže sa nad tým nečudujte, vážení páni, to je správne.

 

     Ak si Matica slovenská buduje historické a literárnove-

decké ústavy, je to takisto v poriadku, lebo to, čo existuje

v Slovenskej  akadémii vied, sú ústavy  proletársko-interna-

cionalistické. Tie sú deformované, a nie to, čo sa ide zria-

ďovať a štruktúrovať pod Maticou slovenskou.

 

     Odovzdanie Neografie za jednu korunu, vážené dámy a vá-

žení páni, to je len náprava krivdy, ktorá na Matici sloven-

skej bola  spôsobená predchádzajúcim režimom.  To si nemýľme

pojmy. Je to iba obyčajná náprava krivdy a nie žiadna lúpež.

Matica slovenská bola  likvidovaná maďarskými predstaviteľmi

po  rakúsko-maďarskom vyrovnaní,  po  roku  1867 až  do roku

1918  a  následne  za  komunistického  režimu  po  roku 1948

a 1968. Takže, vážené dámy,  vážení páni, toto budeme pripo-

mínať a pripomíname.

 

     Ďalej: Matica slovenská, Slovensko a slovenskí predsta-

vitelia nemôžu za to, že v rokoch 1938-1939 v Európe vyčíňal

rakúsky kancelár Adolf  Schickelgruber s umeleckým pseudony-

mom Hitler. Na tom Matica  slovenská a Slováci nemajú žiadnu

vinu. Práve naopak, maďarská  strana bola zmluvným spojencom

tohto ich kamaráta a v  roku 1939 zmluvným spojencom Hitlera

taktiež bola práve Komunistická internacionála v Moskve, dá-

my a páni,  nie Slováci, ktorí boli lámaní  v Berlíne v roku

1939 a  v Salzburgu v  roku 1940. (Hlasy  v sále.) Ja  veľmi

dobre viem, čo rozprávam, vážený pán poslanec.

 

     Takže vráťme sa  k tomuto zákonu, a ak  sa to proletár-

skym internacionalistom nepáči, tak je to ich vec.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec, skončil čas. Ďakujem.

 

     Pán poslanec Halabrín - faktická poznámka.

 

Poslanec P. Halabrín:

 

     Chcem iba oznámiť, že si osvojujem pripomienky pána mi-

nistra kultúry. Vzhľadom na to, že kolega Ftáčnik si osvojil

takmer  všetky, zostáva  pripomienka číslo  1 a  pripomienka

číslo 2, ktoré sa týkajú nadpisu a preambuly.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Šagát.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     veľmi starostlivo som si vypočul príspevok pána poslan-

ca Ftáčnika  a považujem ho za  vysoko odborný, argumentačne

podložený.  Vôbec  ma  neprekvapil,  na  rozdiel  od mnohých

z vás, pretože na takéto príspevky od pána poslanca Ftáčnika

som zvyknutý  a treba ich akceptovať  úplne inými okuliarmi,

ako ste to predviedli niektorí teraz. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Hrnko - faktická poznámka.

 

Poslanec A. Hrnko:

 

     Ďakujem, vážený  pán predsedajúci.

 

     Chcel by som povedať dve veci. Jednak by som chcel upo-

zorniť pánov  poslancov, aby si brali  príklad z vecného vy-

stúpenia  pána ministra,  ktorý vecne  povedal, kde  si chce

štát zachovať svoju ingerenciu, kde vidí miesto pre Maticu.

 

     A na druhej strane bol by  som veľmi rád, aby po piatom

roku slovenskej  samostatnosti, keď už  netreba mávať histó-

riou  pre politické  ciele, sa  jednoducho história  nechala

historikom, lebo  debaty, ktoré tu prebiehajú,  ktoré nie sú

vôbec obrazom historického poznania na Slovensku, sú jalové,

plané, ničomu nepomôžu. Ak  niekto chce históriu používať na

svoje politické ciele, má možnosť  ísť na námestia. Som pre-

svedčený, že historici  všetkých politických orientácií, keď

budú k veciam pristupovať sine  ira et studio, teda bez zau-

jatosti, veľmi rýchlo prídu  k záverom, ktoré budú relevant-

né, akceptovateľné a možno skorej ako naši politici. Ale bol

by som rád, keby aj politici išli touto cestou.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pani poslankyňa  a predsedníčka výboru Lazaro-

vá, máte faktickú poznámku?

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

 

     Pán poslanec  Ftáčnik, Matica slovenská  bola od svojho

vzniku vždy  neprijateľná a nežiaduca  ustanovizeň pre tých,

ktorí sa usilovali vytrieť slovenský národ a najmä jeho štá-

totvorné úsilie z mapy Európy. Bola to najhoršia ustanovizeň

tak za Rakúsko-Uhorska, tak za existencie či už prvej, alebo

druhej Československej republiky. Jej činitelia boli šikano-

vaní  a prenasledovaní.  Práve preto  považujem za  potrebné

prijať  tento  zákon.  Dobre  mienené  poznámky, pripomienky

a doplnenia sú vítané, ale také demagogické reči, ako nám tu

predviedol pán poslanec Ftáčnik, sú naozaj úbohé.

 

     Vážený pán  poslanec, nie je dôležité,  koľko má Matica

slovenská členov, ale koľko  má priaznivcov a sympatizantov,

koho  predstavuje a  koho záujmy  háji. Osobne  tiež nie som

členkou Matice slovenskej a  pritom si túto inštitúciu mimo-

riadne vážim, uznávam, podporujem ju  a budem za tento návrh

s plnou zodpovednosťou hlasovať.

 

     Povedať, že sa pri  zbierke na Maticu slovenskú vyzbie-

ralo  iba 25  miliónov,  je  pre mňa  naozaj nepochopiteľné.

Opačne, ja  som milo prekvapená, že  za situácie, keď všetky

zbierky na  slovenský poklad, Alweg a  ďalšie vlastne zmizli

do nenávratna, naši občania  napriek tomu venovali na Maticu

slovenskú  až 25  miliónov zo  svojich úspor.  To je  predsa

prekrásny a jednoznačný prejav  celonárodnej podpory a uzna-

nia. Prosím  vás, keby SDĽ urobila  zbierku na SDĽ, myslíte,

že by vyzbierala 25 miliónov? Ja o tom silne pochybujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pani poslankyňa, čas uplynul.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Žiaľ, nemôžem dokončiť svoj príspevok.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,  prechádzame v rozprave na

zoznam rečníkov prihlásených do  rozpravy, teraz priamo avi-

zovaných. Mám zapísaných  pánov poslanca Lysáka, Javorského,

Nagya a pána poslanca Langoša.  Hlási sa ešte niekto? (Hlasy

z pléna.) Prepáčte, prejdeme hneď do tejto polohy. Prepáčte,

naozaj ešte neabsolvovala svoj  prednes pani poslankyňa Edit

Bauerová, ktorá hovorí ako poverená členka poslaneckého klu-

bu Maďarskej koalície. Nech sa páči, máte slovo.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

    Pán  podpredseda, mám  procedurálnu poznámku,  bohužiaľ,

chcel som  to povedať osobne pánu  kolegovi Halabrínovi, ale

nenašiel som  ho. On dal niektoré  doplňujúce návrhy tým, že

si osvojil návrhy pána ministra, ale chcel by som upozorniť,

že rokovací poriadok, ktorý  teraz platí, vylučuje podávanie

návrhov vo  faktickej poznámke. Preto  mu odporúčam, aby  sa

prihlásil do rozpravy. Len, bohužiaľ, tu chýba.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pani poslankyňa Bauerová, prosím, máte slovo.

 

Poslankyňa E. Bauerová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     pán minister,

     dámy a páni,

 

     zákon o Matici slovenskej nepochybne vznikol so zámerom

usporiadať vzťahy a riešiť  problémy inštitúcií, ktoré pôso-

bia ako národné inštitúcie. Tento zámer sa snažil realizovať

i teraz platný zákon číslo 196/1991 Zb., ktorým sa nepodari-

lo  vyriešiť  ťažko   riešiteľné  -  skĺbiť  inštitucionálnu

a spolkovú časť Matice slovenskej. Preto zákon vtedy defino-

val túto ustanovizeň ako organizáciu sui generis, ona naozaj

takou bola a aj  takou zostala. Postupne nadobudla svojrázne

postavenie v inštitucionálnej štruktúre spoločnosti.

 

     Chcem zdôrazniť,  že to, čo  chcem povedať, sa  nijakým

spôsobom  netýka inštitucionálnej  zložky Matice  slovenskej

v Martine,  ktorej prácu  si vysoko  vážim, a  to bol  jeden

z dôvodov, prečo som bola  členkou skupiny, ktorá navrhovala

zákon o meste Martin.

 

     Návrh  zákona predložený  skupinou poslancov  je svojím

spôsobom kuriózny. Vo vládnom programe vláda sľubovala pred-

ložiť návrh zákona o Matici  slovenskej. Tento zákon nie ná-

hodou vzbudil  záujem širokej občianskej  verejnosti. Autori

návrhu predpokladajú vytvoriť  z nej verejnoprávnu ustanovi-

zeň za peniaze daňových poplatníkov, t. j. nás všetkých, bez

ohľadu na národnosť. Predstavy  o hospodárení sú tiež majes-

tátne.  Matica slovenská  predpokladá hospodáriť  s majetkom

Slovenskej republiky. Formulácia sa môže zdať na prvý pohľad

trochu úsmevná, ale zákon predsa nie je satirický časopis.

 

     Formulácia  v odseku  3  § 6 nechtiac  pripomína smutne

preslávenú okrídlenú vetu: Extra Hungaria no est vitae. Podľa

tretieho odseku totiž to, čo  nepatrí Matici, ani nie je ma-

jetkom Slovenskej republiky. Možno, že predkladatelia mysle-

li inak, ale podarilo sa  im naformulovať text návrhu zákona

mimoriadne  nešťastne.  Podľa  návrhu  by sa inštitucionálna

spolková časť mala  transformovať na verejnoprávnu ustanovi-

zeň,  pričom miestne  odbory  by  mali združovať  členov. Na

problémovosť tejto časti zákona poukazuje i bod 8 stanoviska

vlády, na ktorý poukázal aj  pán minister. Je ťažko predsta-

viteľná inštitúcia,  ktorá ako verejnoprávna,  fungujúca vý-

lučne  z prostriedkov  štátneho rozpočtu,  môže mať  členov.

Vznik členského  vzťahu právna sústava pozná  na báze zákona

o združovaní  občanov, na  základe zákona  o družstvách, ale

sotva vo vzťahu  k verejnoprávnej ustanovizni. Verejnoprávne

inštitúcie, ako Slovenský rozhlas  alebo Národný úrad práce,

poisťovne, majú síce členov,  ale členov riadiacich orgánov,

nie miestnych  odborov. Ak zákon  predpokladá miestne odbory

ako  samostatné právnické  osoby verejnoprávnej  inštitúcie,

ktorá  plní štátne  úlohy vo  vymedzených oblastiach,  potom

pôjde  skôr o  spolupracovníkov miestneho  odboru, plniacich

štátne úlohy za štátne peniaze.

 

     Popri štátnej správe v oblasti kultúry nie je odôvodne-

  zavádzať systém  dvojitého riadenia  kultúry, ako  na to

poukázal aj pán minister,  a ustanoviť niekoľko desiatok ma-

lých ministrov či intendantov v každej obci. Výnimku si viem

predstaviť iba v jednom prípade,  ak sa na Slovensku pripra-

vuje kultúrna  revolúcia. Takýto pokus  už v jednej  krajine

bol a skončilo sa to úpadkom kultúry.

 

     Druhý  problém, ktorý  návrh zákona  vyvoláva, je okruh

úloh,  ktorým sa  chce táto  staronová organizácia  poveriť.

Podľa návrhu sa má  vytvoriť stredisko národnostných vzťahov

Matice slovenskej,  ktoré by malo  koordinovať výskum, doku-

mentovať  vzťahy  medzi  slovenským  národom a národnostnými

menšinami, konzultovať otázky so zainteresovanými subjektmi.

Nie je to nová snaha súčasných predstaviteľov vedenia Matice

slovenskej - zohrávať akúsi vedúcu úlohu medzi národnosťami.

Aká by  mohla byť táto  štátna úloha? Pravdepodobne  nie som

ďaleko  od skutočnosti,  ak predpokladám,  že na  budúci rok

podmienkou  uchádzania sa  o dotáciu  zo štátneho  fondu Pro

Slovakia  bude predbežná  konzultácia, predbežné  schválenie

projektu Maticou  slovenskou, a to napriek  tomu, že podobná

úloha vymedzená v § 2 medzi písmenami a) až o) nie je uvede-

ná. Nachádzajú sa tam však iné úlohy, napríklad pod bodom m)

spolupôsobiť so štátnymi orgánmi a orgánmi územnej samosprá-

vy pri rozvoji školstva.

 

     V dôvodovej správe je  obsiahnuté i presnejšie vymedze-

nie. Matici  slovenskej nejde o  školstvo slovenské, ako  by

bolo možné právom predpokladať,  ale o národnostnú problema-

tiku školstva - strana 10 odsek 1. Cieľ tejto výnimočnej po-

zornosti je tiež dostatočne zrejmý. Pravdepodobne národnost-

né školstvo nie je ešte dostatočne národné, t. j. slovenské.

Takisto ako veda, ktorá  bude konštituovaná podľa vyjadrenia

podpredsedu  Matice  slovenskej  ako  "matičná".  O vede sme

zvykli hovoriť ako o svetovej alebo národnej, ale myslím si,

že vyčleňovať špecifický druh vedy ako matičnú je od začiat-

ku pomýlené. O tomto probléme  hovoril trochu širšie pán po-

slanec Ftáčnik.

 

     Považovala by som za  najvhodnejšie, ak by predkladate-

lia vzali svoj návrh späť  na dopracovanie. Ak sa tak nesta-

ne, navrhujem,  aby návrh zákona bol  vrátený na prepracova-

nie. Iný návrh riešenia predložil pán poslanec Ftáčnik, lebo

ako bolo vidieť z vystúpenia pána ministra Hudeca, zákon na-

ozaj potrebuje dopracovanie.

 

     Ak  tento  návrh  neprejde,  navrhujem  vypustiť  v § 2

ods. 1  písmená h), m) a  o). V súvislosti s  písmenom o) mi

dovoľte citovať, ide o spolupôsobnosť pri gestorovaní vytvá-

rania učebných programov a  učebníc. Citát: "Napriek protes-

tom členovia oficiálnej kultúrnej ustanovizne Matica sloven-

ská aj naďalej usilovali  o revíziu histórie pronacistického

vojnového Slovenského štátu. V rámci týchto snáh bolo zasta-

vené vydanie nového textu  dejepisu pre školy, ktorého auto-

rom  je popredný  historik, pretože  nepristupuje dostatočne

pozitívne k vtedajšiemu prezidentovi Tisovi a jeho nacistic-

kému bábkovému štátu." Ešte predtým,  než by ste chceli zaú-

točiť,  že citujem  z nejakého  internacionalistického alebo

proletárskeho  dokumentu,  chcem  uviesť  aj  autora citátu.

Pochádza zo správy Ministerstva  zahraničných vecí USA o do-

držiavaní ľudských práv v roku 1996.

 

     Ďalej navrhujem v § 3 vypustiť odseky  4 a 5, v § 6 vy-

pustiť odsek 1 písmeno b) a odsek 3. Ak by sa predložený ná-

vrh schválil,  bol by to  zlý signál pre  ďalší osud kultúry

národnostných menšín, pre národnostné školstvo taktiež. Zna-

menalo by to  však ďalšie zúženie priestoru, v  ktorom by sa

mohli realizovať  ústavné práva zakotvené  nielen v článkoch

33 a  34, ale aj  v medzinárodných dokumentoch,  a to nielen

v súvislosti s menšinovými právami.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Slovo dostáva na základe zoznamu prihlá-

sených rečníkov  pán poslanec Lysák. Nech  sa páči. Pripraví

sa pán poslanec Javorský.

Poslanec L. Lysák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

     vážení hostia,

 

     zákon  o Matici  slovenskej je  veľmi dobre  rozvedený.

Najmä  po obsahovej  stránke  je  jej činnosť  dobre uvedená

v § 2 v  písmenách a) až l). Dovoľte  mi však pozrieť súhrn-

nejšie na celú túto jej činnosť v dvoch polohách. A to v pr-

vej vyhľadávajúcej či  zhromažďujúcej a uchovávajúcej slova-

ciká, čiže  poznatky a artefakty  z histórie aj  prítomnosti

Slovenska a Slovákov. A  po druhé z vedeckovýskumnej, analy-

tickej a aj syntetizujúcej  doteraz známe poznatky o národe,

o jeho kultúre,  hospodárstve a o jeho  prínose pre európsku

aj svetovú kultúru. Tento zákon  dáva aj priestor na to, aby

sa poznanie  o národe, o  jeho minulosti dostalo  do širších

relácií tak vlastného národa, aj širšie.

 

     Nesúhlasím v tomto prípade  s kolegom Hrnkom, ktorý ho-

vorí, že história patrí historikom. História patrí nám. Naši

predkovia ju tvorili  a nepoznanie  toho nás okráda aj o so-

lídny pohľad  do budúcnosti. Potvrdzujú to  veľké snahy ľudí

napríklad z amerického  kontinentu, nielen slovenského náro-

da, ktorí hľadajú, a veľmi seriózne, svoje korene doma.

 

     U nás práve je problém v tom, že veľmi úzka vrstva zde-

cimovanej  šľachty  a  duchovenstva  na  konci  10. storočia

a neskôr  neveľká  vrstva  inteligencie  nedokázala odolávať

"vedeckým" dôkazom  o nespôsobnosti alebo  dokonca o neexis-

tencii  slovenského národa.  Aby som  necitoval len domácich

autorov, dovoľte mi uviesť,  čo napísal známy nemecký histo-

rik Wolfgang Venohr. Ten uvádza, a myslím si, že obsahovo sa

nepomýlim ani  o milimeter, že tisíc  rokov jedni a sedemde-

siat rokov  druhí susedia skrývali tento  národ pred svetom,

krivili a doteraz  krivia jeho históriu. To je  kniha zo se-

demdesiatych rokov.

 

     Práve preto pokladám za mimoriadne dôležitú práve druhú

spomínanú funkciu, funkciu vedeckovýskumnú  v Matici sloven-

skej.  Samozrejme, nečakám,  že  s  tým bude  každý súhlasiť

- z  rôznych dôvodov.  Najmä  však  pre zmeny  v zaužívaných

schémach nazerania na náš národ a jeho históriu. To nakoniec

sledujeme aj tu, ako tu  prebieha diskusia o týchto faktoch.

Veľmi dobre si všetci uvedomujeme, že to prehodnotenie nebu-

de vôbec  ľahká úloha napriek  mnohým priezračným skutočnos-

tiam  o dejinných  udalostiach alebo  osobnostiach. Bude  to

treba  objektívne a  veľmi dôsledne  zaradiť do  poznatkovej

základne  o národe,  o jeho  správnych a  štátnych útvaroch,

najmä po stáročia okrádania  hmotného i duchovného. Nájdu sa

aj dnes janičiari ochotní  za tridsať strieborných alebo len

za predpoklad potľapkania či pochvaly od kozmopolitov  alebo

aj šovinistov  pochybovať a spochybňovať vlastný národ a je-

ho záujmy. Spochybnia nám a spochybňovali i doteraz spochyb-

ňujú  Svätopluka, Jánošíka  alebo aj  Tisa. Všetkých  dokážu

spochybniť, že neboli Slovákmi.

 

     Žiaľ, svedkami toho sme  aj na pôde nášho - slovenského

parlamentu. Aj nedávno predo mnou to tu bolo spomínané. Pani

Bauerová spomenie, že len zlá zmluva v podstate zavinila, že

Matica prišla  o svoj majetok.  Samozrejme, je to  bieda, ak

Matica prišla  o majetok. Ale  čo je dôležité?  Ten majetok,

alebo to, že zlikvidovali Maticu? Najväčšia naša bieda však,

myslím si, je v tom, že drzo zlomyseľné aktivity proti náro-

du a štátu, ktoré nám vyložene škodia, zostávajú nepotresta-

né. Veľmi často zostávajú  nepotrestané. Ja som naozaj včera

nechápal, kolegyne, kolegovia, ten  výsmech a niekedy až re-

hot po neprijatí Trestného zákona.  Myslím si, že by mal re-

zonovať v ušiach  práve tých, ktorí sa o  to zaslúžili, nech

sú z ktoréhokoľvek hnutia alebo strany.

 

     Práve toto pokladám za rukolapný dôkaz toho, že za stá-

ročia ubíjané sebavedomie národa dovoľuje doteraz u nás pro-

fitovať z existencie tohto štátu nielen tým, ktorí boli pro-

ti  nemu. Nehovorím  o tých,  ktorí zmenili  svoj názor, ale

proti tým,  ktorí doteraz proti  nemu zostávajú, proti  nemu

intrigujú, a  napriek tomu z  neho celkom dobre  žijú. Aj to

pokladám za  jeden z rozhodujúcich dôvodov,  aby Matica slo-

venská pri plnení úloh  v oblasti kultúry aktivizovala svoju

činnosť aj v oblasti vedy a výskumu.

 

     Z toho hľadiska stojí pred nami veľký a zaujímavý prog-

ram najmä pred uvažovaným Slovenským historickým ústavom. Do

tejto ustanovizne, ktorá by mala systematicky a čo najobjek-

tívnejšie  prehodnotiť  obrovské  kvantá  faktov  i výmyslov

z našich dejín tak v  oblasti spoločenskej, ako aj ekonomic-

kej, ale aj z pozície  prírodných a technických vied. Tam by

mali  byť  koncentrované  najlepšie  mozgy  Slovenska, podľa

môjho názoru.

 

     Za mimoriadne dôležitú pokladám  tiež účasť Matice slo-

venskej na tvorbe učebníc. Bola tu poznámka, o ktoré učebni-

ce ide. Mnohé naozaj obsahujú, keď sa pozriete na to, z čoho

naše deti študujú, doslova bludy, niekedy aj vyložene proti-

národne orientované  texty. Mal som s  tým sám problémy ešte

svojho času, keď som robil  maturitné skúšky. A nakoniec to,

čo tu spomínal pán Ftáčnik o prvej republike. Už mu bolo od-

povedané  náležite.  My  nehodnotíme  štát, hodnotíme režim.

Netreba si spájať indivíduum a "individlybum".

 

     Ďalšou dôležitou  oblasťou je pôsobenie  Matice sloven-

skej  na  rozvíjaní  dobrých  vzťahov  voči ostatným národom

a národnostiam tak doma, ako  aj zlepšovanie vzťahu voči za-

hraničným Slovákom. Nakoniec, o tom budeme hovoriť v osobit-

nom zákone.  Myslím, že tým  ľuďom máme osobitne  čo splácať

a podporovať ich.

 

     Aby som nezdržiaval, vzhľadom na uvedené odporúčam, aby

sme v návrhu zákona zohľadnili aj pripomienky vlády tak, ako

ich uvádzal spoločný spravodajca. Ale kvôli jasnosti, preto-

že tu  vznikli niektoré pochybnosti, chcel  by som spresniť,

čo  pokladám za  potrebné, aby  bolo zobrané  do úvahy.  Ide

o body 1, 2, bod 4, ale bez  písmena a), bod 5, ďalej bod 7,

a to druhý  variant. Toto by  som chcel osobitne  zdôrazniť,

aby sme akceptovali textáciu, ako  je tu uvedená, a síce, že

Slovenská národná knižnica v  Matici slovenskej je právnická

osoba. Jej zriaďovaciu listinu  vydáva po dohode s ministrom

kultúry  Slovenskej  republiky  predseda  Matice slovenskej,

riaditeľ vymenúva... atď.

 

     Ďalej odporúčam, aby boli prijaté body 9, 10, okrem od-

seku d). Ten odporúčam vypustiť. Ďalej bod 11  a bod 13, tak

ako  sú uvádzané,  a to  pôsobnosť tohto  zákona od 1. marca

tohto roku.

 

     Vážený pán predsedajúci,  pán minister, kolegyne, kole-

govia, som  presvedčený, že tento  zákon napriek istým  par-

ciálnym výhradám  môžu podporiť všetci, ktorí  majú na mysli

prosperitu Slovenskej republiky, všetkých občanov Slovenskej

republiky,  aj  ďalších  Slovákov  na všetkých kontinentoch,

tých, ktorí majú záujem, aby  boli zvýšené prínosy nášho ná-

roda do pokladnice svetových poznatkov a svetovej kultúry.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Podľa zoznamu rečníkov prihlásených písomne má

slovo pán poslanec Javorský a pripraví sa pán poslanec Nagy.

 

 

 

Poslanec F. Javorský:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážené kolegyne, kolegovia poslanci,

 

     skôr  než vyjadrím  svoje stanovisko  k návrhu  zákona,

chcel by som protestovať proti  tomu a tej časti výroku pána

predkladateľa  kolegu Brňáka,  kde postavil  všetkých, ktorí

majú nejaké výhrady voči  návrhu tohto zákona, ako nepriate-

ľov  Matice,  nepriateľov  slovenského  národa a nepriateľov

Slovenskej republiky. Ohradzujem sa  voči tomu, čo ste pove-

dali, a  tým viac, lebo si  myslím, že mám na  to aj morálne

právo. Od roku  1968 som členom Matice, zúčastnil  som sa na

oživotvorujúcom valnom  zhromaždení v tom čase,  keď nás tam

nebolo veľa, a  za celé obdobie do dnešných  dní, myslím, že

som urobil dosť pre Maticu,  dosť pre Slovensko, pre sloven-

ský národ. Preto sa cítim dotknutý  a žiadam vás, aby ste sa

ospravedlnil mne a tým, ktorí majú  iný názor a postoj k to-

muto  návrhu zákona,  a pritom  bytostne sú  s týmto národom

spojení. Tak ste to povedali, mám to tu poznamenané.

 

     Vážení, som presvedčený, že každému..., alebo keď dovo-

líte, ešte dokončím.  To znamená, mám to chápať  tak, že ne-

priateľom Matice slovenskej, slovenského národa a Slovenskej

republiky je  aj vláda, ktorá predložila  43 pripomienok, ak

sa nestotožňuje  s týmto návrhom? A  takisto aj pán minister

je podľa vás tiež zaradený do tejto kategórie? To len preto,

aby sa  tu hovorilo jednoznačne a  problém sa nespolitizoval

skôr, než sa začne o ňom hovoriť. Na jednej strane ste k to-

mu vyzývali a na druhej strane ste takéto politické kritériá

dali  tým, ktorí  sa chcú  vecne k  tomuto návrhu zákona vy-

jadriť. (Potlesk.)

 

     Osobne som presvedčený, že každý, komu záleží na  zlep-

šení spoločenských pomerov a  medziľudských vzťahov v súčas-

nosti u  nás, očakával tento  zákon o Matici  slovenskej. Je

mnoho tých,  ktorí dúfajú, že  aj Matica slovenská  bude mať

významný podiel na ozdravovaní slovenského kresťanského spo-

ločenstva, a  to v intenciách pôvodných  zámerov a programov

Matice slovenskej, a že sa  vyvaruje chýb zo zneužívania jej

inštitútov a členov jej vedenia.

 

     Hneď v úvode musím však konštatovať, že predkladaný ná-

vrh zákona o Matici  slovenskej nezabezpečuje Matici sloven-

skej také  postavenie, aké by mala  mať v slovenskej spoloč-

nosti. Zákon totiž nerieši mnohé  problémy, v ktorých sa ve-

denie  Matice slovenskej  utápa, nezabezpečuje  proklamovanú

nadstraníckosť či záujem  vedenia Matice slovenskej podieľať

sa aj  na rozvoji slovenskej  vedy a kultúry.  Zákon napokon

nijako  zásadne nerieši  ani doterajšie  nejasnosti v kompe-

tenčných vzťahoch vo  vnútri Matice a v smere  k iným spolo-

čenským organizáciám, vedeckým inštitúciám a orgánom štátnej

správy.

 

     Zákon  navyše vo  viacerých častiach  nekorešponduje so

stanovami,  ktoré boli  napísané a  prijaté už  v roku 1995,

pričom sa  predpokladalo, že sú to  stanovy, ktorými sa bude

vykonávať novoprijatý  zákon, teda ten zákon,  ktorý až dnes

prerokúvame. Je  to dosť divná situácia,  keď súčasná Matica

sa riadi  stanovami, ktoré nemajú plnú  oporu ani v predchá-

dzajúcom zákone o Matici slovenskej  z roku 1991 a nemôžu ju

mať ani v teraz prerokúvanom návrhu zákona.

 

     § 14 a 25 v stanovách majú len obmedzenú platnosť, a to

do doby predpokladaného prijatia tohto zákona. Autori stanov

predpokladali, že nový zákon o Matici slovenskej Národná ra-

da  prijme najneskôr  do 31.  12. 1996,  čo sa však nestalo,

a teda niektoré  oblasti činnosti Matice  slovenskej uvedené

v spomínaných paragrafoch stanov nie sú dodnes právne pokry-

té. Tu nejde len o akýsi  bezprávny stav, ale tým, že autori

terajšieho návrhu zákona o  Matici vychádzali práve z týchto

stanov Matice slovenskej a niekde doslovne opisovali niekto-

ré pasáže, nie sú dnes ochotní akceptovať zmeny v návrhu zá-

kona,  a to  už či  sú predkladané  poslancami, alebo vládou

Slovenskej republiky.

 

     Nebudem sa  detailnejšie zaoberať stanoviskom  a pripo-

mienkami vlády Slovenskej  republiky. Stotožňujem sa, pokiaľ

ide o vecnú argumentáciu, s  tým, čo povedal kolega Ftáčnik.

Ale aj tých 43 pripomienok vlády Slovenskej republiky ma ve-

die k pochybnosti, či tento  návrh zákona má byť v navrhova-

nej podobe prijatý.

 

     Vláda vo  svojom stanovisku predkladá  návrhy, ktoré by

legislatívne upravili niektoré  nejasné a protirečivé znenia

tohto návrhu, ale predkladá aj zásadné otázky, ako napríklad

už tu  spomínané, či je správne  charakterizovať Maticu slo-

venskú ako verejnoprávny subjekt. Keď áno, mala by byť potom

za svoju činnosť zodpovedná  Národnej rade Slovenskej repub-

liky alebo  vláde Slovenskej republiky.  A navyše v  takomto

prípade by mal mať štát  väčšie zastúpenie v orgánoch Matice

slovenskej.

 

      Vláda v bode 7f) namieta aj voči v zákone navrhovanému

vzťahu medzi  Krajanským múzeom a  Domom zahraničných Slová-

kov. Navrhovatelia zákona totiž  nerešpektujú ani to, že mi-

nisterstvo kultúry rozhodnutím z  30. júna 1995 zriadilo Dom

zahraničných Slovákov, ktorému bolo podriadené Krajanské mú-

zeum. Vláda  nesúhlasí s tým, aby  Matica slovenská mala po-

stavenie spolugestorstva  pri spracovaní učebníc  a učebných

textov a vláda namieta aj voči tomu, aby Matica slovenská zo

zákona mala rozvíjať miestnu  a regionálnu kultúru, lebo po-

dľa vlády by sa mala na nej len primerane podieľať. Vláda je

toho  názoru, aby  v zákone  bola osobitná  úprava spolkovej

a inštitucionálnej zložky a upozorňuje aj na to, že v zákone

chýba zmienka o tom, že Maticu slovenskú tvoria aj právnické

osoby zriadené ústrednými orgánmi štátnej správy. Vláda tiež

namieta voči tomu, aby riaditeľa Slovenskej národnej knižni-

ce vymenúval  a odvolával predseda  Matice slovenskej a  nie

minister kultúry.

 

     Všetky tieto návrhy a  pripomienky vlády Slovenskej re-

publiky k  predkladanému zákonu sú akceptovateľné  a mali by

byť predmetom diskusií v tých výboroch Národnej rady Sloven-

skej republiky, v ktorých  sa tento návrh zákona prerokoval.

Žiaľ, stanovisko  vlády bolo doručené oneskorene  a len ges-

torskému výboru, ktorý niektoré,  ale nepodstatné znenia ná-

vrhu prijal a zakomponoval do spoločnej správy. Do zákona sa

nedostali zásadné návrhy a pripomienky  vlády, čo je pre mňa

nepochopiteľné. Až  dosiaľ som bol  presvedčený, že koaličná

časť  parlamentu, koaličná  vláda a  terajšie vedenie Matice

slovenskej sledujú spoločné záujmy  a robia spoločnú politi-

ku. Nezhody pri návrhu tohto zákona hovoria o niečom inom.

 

     Chcem ešte  poukázať na to,  že zákon nerieši  finančné

zabezpečenie novovzniknutých zložiek  vedeckých ústavov tak,

ako to  vyžaduje § 35  vyhlášky ministerstva financií  číslo

638/1992 Zb., aby pri  zriaďovaní alebo zmene podriadenosti,

ako sa hovorí v tomto  paragrafe, organizácií a ich financo-

vania zriaďovateľ najneskôr do 30. júna bežného rozpočtového

roka oznámil  zmeny a požiadavky na  ich financovanie. Preto

sa chcem predkladateľov opýtať, z  čoho budú v roku 1997 fi-

nancované Slovenský  literárny ústav a  Slovenský historický

ústav, ktoré majú vzniknúť až  na základe tohto zákona. Ale-

bo, ako  sa konštatuje v dôvodovej  správe, chcem sa spýtať,

ako je to možné, že zákon ešte len prerokúvame a pre neexis-

tujúce ústavy sa zabezpečili  finančné prostriedky už v roz-

počte na rok 1997.

 

     Navrhované vytvorenie týchto ústavov je predmetom dlho-

dobejších  sporov medzi  terajším vedením  Matice slovenskej

a slovenskou vedeckou obcou. Je nesporné, že Slovenský lite-

rárny ústav a Slovenský historický ústav pri Slovenskej aka-

démii vied majú svoje dobré renomé medzi domácou i zahranič-

nou vedeckou obcou.  Je tu teda oprávnená otázka,  či je po-

trebné vytvoriť  takéto ústavy ešte aj  v Matici slovenskej,

či takýto čin posilní  pozície slovenskej vedy, alebo uvedie

do pochybnosti činnosť jedných i druhých. Prevládajú názory,

že takáto politika bude vede len na škodu. Práve tento zámer

navrhovateľov stavia predložený návrh zákona do inej polohy.

 

     Táto časť zákona je výsostne politická, v ktorej sa od-

ráža snaha vlády aj touto formou zneužívať Maticu slovenskú.

Vytvorením  tzv. konkurenčných  vedeckých ústavov  naplní sa

zámer terajšej  vlády, ktorá tam,  kde sa jej  nedarí priamo

presadzovať svoje mocenské záujmy a kde sa jej nedarí ovlád-

nuť organizáciu výmenou doterajšieho  vedenia za svojich ľu-

dí, vytvára novú organizáciu, novú inštitúciu, ktorá po čase

bude jediným partnerom pre vládu pri objednávke zabezpečova-

nia výkonov pre štát a,  samozrejme, aj pri finančnom zabez-

pečení. Tieto  praktiky vlády sú všeobecne  známe. Začalo sa

to  vytváraním konkurenčných  politických strán,  univerzít,

ale aj odborov a združení samosprávy. Tu sa terajšie vedenie

Matice slovenskej vedome dostalo do politickej hry, ktorá je

charakteristická tým, že našu spoločnosť len rozkladá. To je

však v rozpore so zásadným poslaním Matice slovenskej. Mati-

ca slovenská by nemala, a  to navyše ešte formou zákona, po-

máhať takejto politike. Je pre Maticu slovenskú tragické, že

jej terajšie  vedenie na čele  s predsedom Jozefom  Markušom

ide v tejto nezodpovednej  politickej hre ešte ďalej. Uplat-

ňuje požiadavky terajšej vládnej  moci tak dôsledne, že reš-

pektuje  jej návrhy  na každú  personálnu zmenu  vo všetkých

úrovniach matičných štruktúr.

 

     Nechcem, aby  toto moje konštatovanie  vyznelo ako pau-

šálne, ničím nepodložené tvrdenie, a  preto mi dovoľte,  aby

som  na ilustráciu  uviedol aspoň  posledný príklad takéhoto

konania.

 

 

     Už v roku 1990 sa nám podarilo v Spišskej Novej Vsi vy-

budovať Dom Matice slovenskej.  Za necelých 7 rokov činnosti

len máloktorý Dom Matice  slovenskej sa môže pochváliť takou

bohatou činnosťou  ako toto  matičné pracovisko. Jeho pôsob-

nosť často presahovala hranice  Spiša a Slovenska. Nešlo len

o účasť  na rôznych  zahraničných podujatiach  a aktivitách,

ale hlavne o systematickú prácu medzi našimi krajanmi v Poľ-

sku. Veľkú zásluhu na tom  všetkom mala pani Vlasta Fabiáno-

vá,  zanietená a  odborne fundovaná  riaditeľka Domu  Matice

slovenskej v Spišskej Novej Vsi. Hovorím v minulom čase, le-

bo od 1. februára toho roku už nie je riaditeľkou aj napriek

tomu,  že  aj  vedenie  Matice  slovenskej  si vysoko vážilo

a hodnotilo jej  prácu. Od 1. februára  je novou riaditeľkou

  pani Ružena  Dorčáková, doterajšia  učiteľka na strednej

škole, ale hlavne členka HZDS  a sestra pána štátneho tajom-

níka ministerstva práce a sociálnych vecí pána Vojtecha Tká-

ča.

 

     Na  obsadenie miesta  riaditeľa bol  vyhlásený konkurz.

Nakoľko v prvom konkurznom konaní najväčší počet získala bý-

valá riaditeľka, pán Markuš zrušil výsledky konkurzu, naria-

dil nové  konkurzné konanie, v  ktorom síce znova  najlepšie

obstála bývalá riaditeľka, ale  výsledky konkurzu pán Markuš

nerešpektoval. Naopak, povedal členom konkurznej komisie, že

na miesto riaditeľa Domu  Matice slovenskej v Spišskej Novej

Vsi musí  byť dosadená spomínaná  sestra pána doktora Tkáča.

O tejto direktíve pána Markuša  mi hovorili aj ďalší pracov-

níci Matice  slovenskej v Martine.  Máme doložené, že  tejto

požiadavke  pána  Tkáča   a  okresného  predstavenstva  HZDS

v Spišskej Novej Vsi pán Markuš vyhovel už v auguste minulé-

ho roka. Vtedy zo strany vládnej koalície začal aj frontálny

boj  o  totálne  ovládnutie  nielen  Domu  Matice slovenskej

v Spišskej Novej Vsi, ale aj vedenia Miestneho odboru Matice

slovenskej v Spišskej Novej Vsi. Vtedy sa začal hromadný zá-

pis  za členov  Matice slovenskej  z príslušníkov  HZDS, SNS

a Združenia robotníkov Slovenska a  už vtedy sa pokúšali vy-

meniť aj vedenie miestneho odboru Matice slovenskej, a to aj

za cenu porušenia stanov Matice slovenskej.

 

     Táto  previazanosť  a  služobníčkovanie  vedenia Matice

slovenskej na čele s pánom Jozefom Markušom znevažuje Maticu

slovenskú.  (Potlesk.)  Robí  ju  slúžkou vládnucej koalície

a poškodzuje autoritu Matice slovenskej, ktorú si v priebehu

svojej existencie získala.  Svojimi rozhodnutiami poškodzujú

vlastnú činnosť Matice a zapríčiňujú odchod z Matice starých

kmeňových členov, ktorí  takto protestujú proti spolitizova-

niu  Matice slovenskej.  Znova to  chcem doložiť  konkrétnym

údajom z Miestneho odboru Matice slovenskej v Spišskej Novej

Vsi, kde viac ako 80 starých obetavých členov Matice sloven-

skej zrušilo svoje členstvo  ako formu protestu proti spoli-

tizovaniu činnosti Matice.

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     nepokladal som za potrebné  detailnejšie sa tu zaoberať

jednotlivými  časťami návrhu  prerokúvaného zákona  o Matici

slovenskej,  lebo pokladám  tento návrh  za zlý.  Podporujem

stanovisko vlády Slovenskej republiky k tomuto návrhu. Chcem

však  ešte dôrazne  upozorniť na  to, že  tento zákon nie je

žiadnym zásadným  zlepšením zákona o Matici slovenskej z ro-

ku 1991, ale čo zlepšuje,  to je jedine pozícia predsedu Ma-

tice  slovenskej a  jeho právomoci  plne rozhodovať volenému

spolkovému funkcionárovi  aj nad majetkom štátu  a pritom sa

nezodpovedať za činnosť nikomu. Týmto zákonom sa cez vedenie

Matice slovenskej celá Matica  slovenská dostala do nežiadu-

cej politickej závislosti a  je proti zmyslu poslania Matice

slovenskej. Ako člen Matice  slovenskej navrhujem, aby zákon

bol vrátený navrhovateľom, aby  sa vo všetkých výboroch pre-

rokovali pripomienky a návrhy vlády Slovenskej republiky.

 

 

     Vážení  poslanci, prosím  vás, aby  ste neprijali zákon

v tejto podobe, ako je predložený, ktorým  by sa degradovala

Matica slovenská a jej národné, kultúrne a vedecké poslanie.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     O slovo sa prihlásil pán navrhovateľ. Nech sa páči.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Chcem reagovať  len na dve poznámky,  ktoré uviedol pán

poslanec Javorský.

 

     Prvá spočívala v tom, aby som sa mu ospravedlnil za to,

že som ho  osočil, že som uviedol vo  svojom vystúpení niečo

o nepriateľoch a  podobne. Chcem citovať  priamo to, čo  som

povedal vo  svojom vystúpení, čo sa  dotýkalo kritikov tohto

návrhu zákona. Citujem: "Myslím  si, pretože viacerým kriti-

kom tohto  zákona vlastne prekáža historické  zázemie a výz-

namnosť tejto ustanovizne  v procese emancipácie slovenského

národa alebo im prekáža - nazvem to - "politika", ktorú pre-

sadzuje  Matica  slovenská  pri  plnení jej nezastupiteľného

poslania  aj v  dnešnej spoločnosti.  Tieto prekážky,  ktoré

bránia spomínaným kritikom v  pozitívnom vnímaní Matice slo-

venskej  v dnešných  časoch, sú  navyše podfarbené  aj istým

stupňom animozity i k  niektorým osobám z Matice slovenskej,

ktorý jav je v súčasnom  Slovensku taký typický, a to nielen

v parlamente."

 

     Ešte je tu jedna časť  pasáže, kde som hovoril o kriti-

koch alebo, ako vy  hovoríte, o nepriateľoch. Citujem: "Veľa

kritikov tohto návrhu zákona  a vôbec postavenia Matice slo-

venskej v tejto spoločnosti má  svoje zázemie práve v pôvod-

nom odmietaní všetkého, čo smerovalo k štátnej samostatnosti

Slovenskej republiky,  čo smerovalo k  obhajobe príslušníkov

slovenského národa. Takúto kritiku potom chápem, pretože ona

skutočne vyplýva  zo zásadného postoja  toho-ktorého kritika

tohto zákona i Matice samotnej."

 

     Ak ste v tomto prípade  alebo v týchto citáciách videli

niečo, čím  som vás urazil alebo  označil za nepriateľa, tak

sa vám ospravedlňujem.

 

     A pokiaľ ide o ďalšiu výhradu, ktorá má všeobecnú podo-

bu a ktorá sa dotýka  vzbudenia istého zdania, že vláda Slo-

venskej republiky prijala vtedy  rad pozmeňujúcich a doplňu-

júcich návrhov a že tieto  by mali prekážať vecnému preroko-

vaniu tohto  návrhu zákona, chcem opätovne  len opakovať to,

čo som už povedal v úvodnom  slove. Áno, je pravda, že vláda

v rámci svojho súhlasného stanoviska  dala aj celkove 35 po-

zmeňujúcich  a doplňujúcich  návrhov k  tomuto návrhu zákona

o Matici slovenskej,  ale z týchto 35  alebo 34 pripomienok,

a to už som uviedol, 15 je už akceptovaných priamo v spoloč-

nej  správe z  prerokovania vo  výboroch, z  ktorých veľa si

osvojil spoločný spravodajca, ďalej ďalších 6 nemá normatív-

nu podobu,  to znamená, že pri  najlepšej vôli vláda Sloven-

skej  republiky vyjadruje  svoje všeobecné  stanovisko alebo

filozofickú úvahu, ktorú jednoducho v tomto štádiu z vecného

hľadiska nie je možné zohľadniť.

 

     A nakoniec aj sám minister kultúry dnes tu od pultu po-

vedal  napríklad v  súvislosti s  označením verejnoprávnosti

tejto inštitúcie,  že súhlasí s  takýmto označením, čiže  aj

táto všeobecná pripomienka je  potom menej relevantná. Ďalej

bolo akceptovaných z týchto  pripomienok 7 a neakceptovaných

z tohto celkového počtu  len 8. Myslím si, že  po po uvedení

týchto čísel je vlastne  celý tento materiál vlády nafúknutý

len iluzórne a vskutku veľká časť tohto, čo sa dalo zlepšiť,

sa  chce zlepšiť  v zmysle  stanovísk, ktoré  si osvojil pán

spoločný spravodajca.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.  S faktickou poznámkou  vystúpi pani po-

slankyňa Garajová.

 

Poslankyňa E. Garajová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení kolegovia, kolegyne,

 

     dovoľte mi dve poznámky k predrečníkovi pánu poslancovi

Javorskému.

 

     Prvá poznámka sa týka  dvoch vedeckých pracovísk, ktoré

si Matica slovenská chce zriadiť. Áno, tento náš návrh záko-

na umožňuje Matici slovenskej zriadiť si dve vlastné vedecké

pracoviská - Slovenský literárny ústav a Slovenský historic-

ký ústav. Nerozumiem, prečo  sa máme báť konkurencie, hovorí

sa, že konkurencia je zdravá,  a ak si Matica slovenská chce

zriadiť dva ústavy,  treba jej to umožniť, lebo  i v oblasti

vedy a  kultúry treba podporovať zdravú  konkurenciu a nako-

niec prežije len ten, kto bude lepší.

 

     Druhá poznámka sa týka  konkurzov pri obsadzovaní miest

riaditeľov domov Matice slovenskej. V  domoch Matice sloven-

skej boli, teda po roku 1990, riaditelia vymenovaní. Už dru-

hý rok prebiehajú v  domoch Matice slovenskej konkurzy, čiže

obsadzujeme funkcie  riaditeľov domov Matice  slovenskej po-

stupne konkurzmi.

 

 

     I v Dome Matice slovenskej v Spišskej Novej Vsi, kde je

už riaditeľka, alebo kde  bola predchádzajúca riaditeľka vy-

menovaná asi  pred štyrmi alebo  piatimi rokmi, sme  urobili

konkurz.  Pri  prvom  konkurze  komisia nedodržala konkurzné

podmienky  a svojvoľne  si zmenila  zloženie, preto predseda

Matice slovenskej  vyhlásil prvý konkurz  za neplatný. Takže

nebola to  schválnosť. Chcem teda povedať,  že máme 13 domov

Matice slovenskej a všetky  posty riaditeľov obsadzujeme po-

stupne konkurzmi,  asi v polovičke sa  už konkurzy odohrali,

teda už prebehli, a v ostatných budú prebiehať. Ja sa divím,

keď opozícia protestuje, že robíme  konkurzy, ja som si vždy

myslela, že ste za obsadzovanie postov vedúcich a riaditeľov

inštitúcií konkurzom,  ktorý v Matici  slovenskej považujeme

tiež za demokratický spôsob.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. (Hlasy  v sále.) Nemôže  byť faktická poznámka

k pani Garajovej. Priatelia, možno  reagovať len na rečníka,

ktorý je zapísaný v rozprave. Pán poslanec Javorský, nemôže-

te reagovať. Nemôžete reagovať.  Slovo má pán poslanec Nagy.

Nech sa páči. (Hlasy v sále.) Na pána Javorského chcete rea-

govať? Nemôžete,  lebo to nie je  predchádzajúci rečník, pán

kolega. Práve ste sa toho domáhali aj včera, aby sa zachoval

princíp, že možno reagovať, môžu viacerí reagovať na jedného

rečníka, ale na predchádzajúceho, ktorý  je v zápise, nie na

tohto. Hovorte,  pán poslanec Nagy. Chcete  hovoriť? Tak ho-

vorte.

 

     Ja som  vám povedal, že  pokiaľ ide o  tieto návrhy, to

nie sú  návrhy. Priatelia, naozaj  nerobte zbytočné postupy,

pri ktorých devalvujete to, čoho  sa teraz chcete držať. Tak

ak naozaj  chceme zaviesť ten  postup, zachovajme tento  po-

stup.

 

     V poriadku, uvoľníme to, ale bude to znamenať, že v ta-

komto slova zmysle je to precedens pre konanie aj ostatných.

Uvidíte, aké budú mať následky.  Trváte na tom? (Hlas z plé-

na.) Pán poslanec Dzurinda, nech sa páči.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Pán predsedajúci, prečo vy  sám vnášate nervozitu a ne-

pokoj do rokovacej miestnosti? Veď podľa rokovacieho poriad-

ku  má právo  ktorýkoľvek poslanec  faktickou  poznámkou vy-

jadriť sa k reči  posledného rečníka. Posledným rečníkom bol

pán poslanec Javorský. Prečo vy sám ste nervózny a neumožní-

te ostatným poslancom sa k jeho vystúpeniu vyjadriť? Posled-

ný rečník bol v rozprave pán poslanec Javorský. Každý posla-

nec má stále právo sa k jeho vystúpeniu vyjadriť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán  kolega, znovu  vám opakujem,  nepokúšajte sa takto

preformulovať postup, ktorý sme  prijali v rokovacom poriad-

ku. Keď  to budete takto robiť,  rátajte s tým, že  takto sa

budú správať aj druhé politické sily v tomto parlamente. Ne-

hnevajte sa, na vyhrážky tu  máme celkom špeciálnu  skupinu.

Nech sa páči, môžete hovoriť, pán poslanec Nagy.

 

Poslanec L. Nagy:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     Matica slovenská  vznikla v roku  1863 ako výraz  túžby

slovenského  národa  po  národnej  a kultúrnej svojbytnosti.

Konštituovala  sa  ako  nezávislá  neštátna kultúrno-vedecká

ustanovizeň na  spolkovom základe. Toľko  z dôvodovej správy

a pokračujem  tým,  že  Matica   slovenská  počas  viac  ako

130-ročnej  činnosti vyvíjala  pre slovenský  národ záslužnú

činnosť. Dnes,  keď posudzujeme nový  návrh zákona o  Matici

slovenskej, pôsobnosť a úlohy  Matice máme posudzovať z hľa-

diska dnešných skutočností. Preto by málokto uveril tvrdeniu

preambuly návrhu zákona, že  Matica slovenská je dnes najvý-

znamnejšia ustanovizeň slovenského  národa v oblasti kultúr-

nej, spoločenskej a vedeckej činnosti. Predkladatelia zákona

to myslia, hádam, iba obrazne a nechcú fumigovať význam Slo-

venského  národného divadla  a celej  série skvelých sloven-

ských divadelných  scén, hudobných telies,  filmovej tvorby,

televízie a ďalších umeleckých telies pre slovenskú kultúru.

 

     Slovenská akadémia vied,  jej svetoznáme výskumné ústa-

vy, Univerzita Komenského,  Technická univerzita, Ekonomická

univerzita a celá sieť ďalších vážených univerzít a vysokých

škôl,  rezortné výskumné  ústavy, ale  celá sieť kultúrnych,

vzdelávacích a spoločenských ustanovizní na Slovensku nepat-

ria  do  kategórie  historicky  osvedčených najvýznamnejších

ustanovizní slovenského  národa v oblasti  kultúrnej, spolo-

čenskej  a vedeckej  činnosti?  Veruže  patria. Preto nie je

správne vytvárať  situáciu, v ktorej  jednej veľmi významnej

z nich udeľujeme prostredníctvom zákona privilégiá a cez tie

narúšame demokratický duch kultúry a vedy na Slovensku.

 

     Úlohy  zapísané v  § 2  ods. 2  body a)  až o)  svedčia

o tom, že  Matica slovenská by mala  nahradiť celý rad štát-

nych  orgánov, vzdelávacích,  vedeckovýskumných a umeleckých

ustanovizní, spoločenské  a politické organizácie.  Je v tom

vyjadrená jednoducho nedôvera predkladateľov v štát a štátne

orgány. Nedôvera v tom, či  štát je schopný zabezpečiť napl-

nenie uvedených úloh cez svoje orgány a systémy.

 

     Musím povedať, že  vytváranie takéhoto konglomerátu ve-

deckých, kultúrnych, umeleckých, spoločenských a politických

činností a práv je anachronizmom 19. storočia.

 

     V súčasnom  storočí nie iba  v západnej Európe,  ale aj

v strednej Európe, ale aj  na Slovensku sa vytvorili systémy

racionálnej deľby práce a kompetencií. Existujú štátne orgá-

ny ústrednej, regionálnej a miestnej úrovne s jasne stanove-

nými cieľmi a úlohami. Existuje sústava výskumných a výskum-

no-vzdelávacích ustanovizní s jasnými úlohami. Tiež existujú

umelecké  telesá, sieť  kultúrnych a  umeleckých ustanovizní

s nikým a  ničím nenahraditeľnými funkciami.  Sú to nadácie,

fondy, spolky,  organizácie NGO so  svojimi nezastupiteľnými

úlohami. A nakoniec sú to  politické hnutia a strany s abso-

lútne jasnými štátnymi, politickými a spoločenskými funkcia-

mi. A na Slovensku je tu navyše Matica slovenská, ktorá chce

byť všetko. Táto koncepcia pripomína starú austromarxistickú

koncepciu kultúrno-spoločensko-politickej organizácie. Nako-

niec, svedčia o tom ustanovenia § 3 a 4.

 

     Za obzvlášť delikátne a zo strany navrhovateľa necitli-

  považujem poverenie  Matice vytvorením  strediska národ-

nostných vzťahov a jeho poverenia spolugestorstvom spracova-

nia učebníc  a učebných textov  predmetov spoločenských vied

pre školy z poverenia priamo ministerstva školstva.

 

     A to, že s týmto zákonom  nie je všetko v poriadku, cí-

tila aj vláda  a vo svojom stanovisku v  10 bodoch uplatnila

celkove 34  pozmeňujúcich  návrhov.  Mrzuté  pre vládu okrem

zjavnej  cudzoty koncepcie  môže byť  to, že  predkladateľom

tejto koncepcie  v podobe návrhu  zákona je poslanec  Brňák,

predseda Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej re-

publiky.

 

     Vážené  poslankyne,  vážení  poslanci,  po preštudovaní

stanoviska vlády  a spoločnej správy výborov  som zistil, že

výbory  Národnej  rady  Slovenskej  republiky si  neosvojili

všetky závažné pripomienky vlády Slovenskej republiky, ktoré

boli podpísané predsedom vlády  Vladimírom Mečiarom. S vaším

dovolením si  ich osvojujem a predkladám  ich na schválenie,

a to napriek tomu, že už niektoré boli osvojené mojimi pred-

rečníkmi.

 

     Po prvé - navrhujem vypustiť navrhovanú preambulu záko-

na a jej text v upravenej podobe začleniť do § 1 zákona tak-

to: "Matica slovenská je historicky osvedčená významná usta-

novizeň slovenského národa v oblasti kultúrnej, spoločenskej

a vedeckej činnosti."

 

     Po druhé - doterajší § 1 označiť ako § 2 s nasledujúcim

textom: "1.  Matica slovenská je  právnická osoba. 2.  Sídlo

Matice slovenskej je Martin."

 

     Tretí návrh - v pôvodnom § 2 v písmene d) vynechať slo-

vá "zamerané na rozhodujúce otázky Slovenska a Slovákov".

 

     Po štvrté - v pôvodnom § 2 v písmene h) namiesto pôvod-

ného textu  zaradiť text tohto  znenia: "posilňovať vzájomné

vzťahy slovenskej kultúry a národnostných kultúr".

 

     Po piate - v pôvodnom § 2 vypustiť písmeno o).

 

     Po  šieste - v §  3 ods.  1 písm.  a) doplniť  za slová

"Slovenská národná knižnica" slová "v Matici slovenskej".

 

     Po siedme - v § 3 ods. 3 vypustiť slovo "ústrednej".

 

     Po ôsme - v § 3 ods. 6 vypustiť slovo "ústredné".

 

     Po deviate - ak prejde návrh  spoločnej správy v bode 3

alebo zostane pôvodné znenie § 1 ods. 1 návrhu zákona, v tom

prípade navrhujem doplniť text o slová "ktorá zodpovedá svo-

jou činnosťou Národnej rade Slovenskej republiky". Ďalej § 5

ods. 5 návrhu zákona  doplniť  o slová "polovicu  členov do-

zorného výboru  tvoria členovia zvolení  Národnou radou Slo-

venskej republiky".

 

     Po desiate - § 6 ods. 5 vypustiť.

 

     Po  jedenáste -  a to  je posledný  môj návrh, vypustiť

v § 3 odsek 5.

 

     Vážené  dámy, vážení  páni, ak  nebudú schválené všetky

návrhy  vlády  Slovenskej  republiky,  navrhujem,  aby zákon

v Národnej rade nebol schválený.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pani poslankyňa Garajová.

 

Poslankyňa E. Garajová:

 

     Pekne prosím, pán poslanec  Nagy, aby ste nešírili fámy

do sveta.  Vy to robíte  často a robíte  to rád. Ale  ja vás

ubezpečujem, že Matica slovenská  nechce nič a nikoho nahra-

diť.  Matica slovenská  je tu  už, na  rozdiel od  ostatných

ustanovizní, ktoré z nej možno  majú strach, už vyše 130 ro-

kov. Matica slovenská si aj týmto zákonom chce plniť tie is-

té úlohy, ktoré tu už plní celé desaťročia, len ich chce pl-

niť  lepšie a  kvalitnejšie. Chce  prácou niektorých svojich

vlastných inštitúcií konkurovať iným. A to je hádam pozitív-

ne.

 

     Druhá poznámka - chcem ubezpečiť vás a všetkých ďalších

budúcich rečníkov, že sa,  prosím, nemusíte obávať. Niektoré

a možno väčšinu pozmeňujúcich  návrhov vlády budeme akcepto-

vať, len  sme ich nemohli zapracovať  do návrhu zákona, lebo

sme ich dostali iba pred niekoľkými dňami.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec a predseda výboru Hofbauer - fak-

tická poznámka.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Páni, neoznačujme  alebo  pokúste sa neoznačovať, ctená

opozícia, Maticu slovenskú za anachronizmus 19. storočia. Ak

existuje nejaký  anachronizmus, tak to  je Csemadok  s  jeho

začiatkom "cs".  To je čo? To  nie je náhodou anachronizmus?

A to, že prerokúvame problematiku Matice slovenskej v súčas-

nosti,  je iba  dôsledok toho,  že naša  národná štátnosť sa

zavŕšila v 20. storočí, v jeho závere. To je neskoro? Nie je

neskoro.  Naša štátnosť  bola prerušená  v prvom  tisícročí.

A že to je nejaký unikát? Vôbec nie, židovský národ má pres-

ne tú  istú genézu. Jeho štátnosť  zanikla v prvom tisícročí

a bola obnovená v 20. storočí, v polovici 20. storočia. Tak-

že nie  sme žiadna výnimka,  žiadna unikátnosť a  buďte takí

láskaví - žiadny anachronizmus.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Fekete - faktická poznámka.

 

Poslanec J. Fekete:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Chcem  sčasti upraviť  vyjadrenie pána  kolegu poslanca

Nagya. Matica  nevznikla ako spolok, lebo  ako spolok by ne-

mohla vzniknúť.  Ona sa v podstate konštituovala, viac-menej

z dnešného pohľadu by sme  tak povedali, ako akciová spoloč-

nosť. Sčasti sa vraciam k tomu,  čo už začal aj pán poslanec

Hofbauer v súvislosti so  slovom anachronizmus. Použil, mys-

lím si, veľmi silné slovo,  podľa mňa je totiž anachronizmom

presadzovanie inde nepoužívaného  a neznámeho umelo vytvore-

ného termínu "maďarstvo".

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo má pán poslanec Langoš a pripraví sa pán

poslanec Halabrín.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Matica slovenská nepotrebuje transformáciu.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     dámy a páni,

 

     asi na jeseň roku 1990 verejným televíznym útokom pred-

sedu vlády  Vladimíra Mečiara na  predsedu Matice slovenskej

Jozefa  Markuša sa začal  medzi  týmito  dvoma  ľuďmi tajno-

-snubný vzťah. Dnes, zdá sa, tento vzťah je trošku narušený,

pretože predseda vlády poslal  do parlamentu, možno ma pamäť

klame,  prvýkrát na  rokovanie o  poslaneckom návrhu zákona,

člena vlády, ministra kultúry Ivana  Hudeca. Nie je to podľa

mňa oslabenie tohto vzťahu,  ale schválením poslaneckého ná-

vrhu zákona pre politikov, ktorí ostro vnímajú mocenský roz-

mer politiky,  by Matica slovenská získala  príliš silné po-

stavenie. A o tom sú tie pozmeňujúce návrhy vlády.

 

     K samotnému poslaneckému návrhu zákona toto: I pri tom-

to návrhu  ide len o jediné,  o majetok a štátne  peniaze na

súkromné účely,  v tomto prípade na  účely politickej propa-

gandy. Ide o darovanie  Matice slovenskej hŕstke prívržencov

vlády  a o  spôsob, ako  financovať politickú  podporu tejto

vláde z prostriedkov štátneho rozpočtu, teda z daní všetkých

daňových poplatníkov.

 

     Dámy a  páni, poviem hneď na  začiatku, že každý posla-

nec, ktorý zdvihne  ruku za tento zákon, si  musí byť vedomý

toho  alebo mal by si byť  vedomý toho, že dvíha ruku za ná-

vrh, ktorý je proti historickému zmyslu samotnej Matice slo-

venskej,  proti  princípom   demokratického  právneho  štátu

a proti štátnej doktríne Slovenskej republiky.

 

     Dámy a páni, Matica slovenská - áno, čítam - je ustano-

vizeň s  veľkou historickou tradíciou.  Ako národná kultúrna

ustanovizeň stála  v 19. storočí pri  zrode modernej sloven-

skej kultúry,  vzdelanosti, osvety a  spolkového života. Jej

osudy sú zrkadlom moderných dejín slovenského národa. Matica

slovenská  zažila vo  svojich dejinách  ponižovanie, ústrky,

pokusy  o  likvidáciu  i  dočasné  umŕtvenie činnosti. Nikdy

v dejinách  však nebola  ustanovizňou politickou,  a to  ani

v najhorších časoch slovenských dejín tohto storočia.

 

     Po roku 1989 sa mnohí  pozerali na oživenie Matice slo-

venskej s  prirodzenou nádejou. O  to väčšie a  trpkejšie je

naše dnešné sklamanie. Dnes, v časoch slobodnej výmeny názo-

rov a otvoreného rozhovoru medzi  ľuďmi, sa novým zákonom má

Matica  slovenská spreneveriť  svojmu historickému  poslaniu

a tradícii. Nikdy nechcela byť tým, čím chce byť dnes. Mati-

ca slovenská  chce byť z vôle  zákona "historickou, osvedče-

nou,  najvýznamnejšou ustanovizňou  slovenského národa",  čo

odporuje základnému  demokratickému cíteniu a  princípu rov-

nosti pred zákonom. V demokratickom štáte nemôže totiž exis-

tovať inštitúcia, ktorá  je apriórne najvýznamnejšia. Význam

si môže vydobyť každá inštitúcia len svojou činnosťou. Také-

to postavenie odmieta na Slovensku 90 %, a tí, čo sa vydáva-

jú za Maticu dnes, by si  mali dobre rozmyslieť, či chcú ísť

v mene národa, na ktorý sa  tak radi odvolávajú, proti hlasu

tohto národa.

 

     Po druhé - Matica slovenská chce byť spolkom a inštitú-

ciou, ktorá  plní štátne úlohy. Podľa  Ústavy Slovenskej re-

publiky  (článok 29  ods. 4)  "politické strany  a politické

hnutia, ako  aj spolky, spoločnosti  alebo iné združenia 

oddelené  od  štátu".  Matica  a  predkladatelia  sa stavajú

v tejto veci proti ústave, a teda proti svojmu demokratické-

mu poslaniu.

 

     Po  tretie -  navrhovatelia chcú  týmto návrhom  zákona

zveriť ústredné kultúrne ustanovizne do rúk neštátneho spol-

ku tam, kde má  prebrať opateru ústredných kultúrnych pamia-

tok štát.  Chcú tým dať  do súkromného vlastníctva  skupinke

- s prepáčením - diletantov a privatizérov kultúrneho dedič-

stva pamiatky ojedinelého významu.  Chcú tým štátne financo-

vanie Matice  ako inštitúcie prelievať  do podpory spolkovej

činnosti jediného spolku. Vládne  HZDS sa tejto skupinke od-

vďačuje za ich silnú politickú podporu na svojej ceste k mo-

ci. Robí  tak bez toho,  aby boli títo  štátu finančne alebo

akokoľvek inak zodpovední.

 

     Matica slovenská podľa nášho názoru získa týmto zákonom

podobné postavenie ako svojho  času, v novembri 1994, získal

Fond národného majetku - nekontrolovateľné  narábanie s cen-

ným národným dedičstvom a so štátnymi peniazmi.

 

     Z  hľadiska  zodpovednosti  za  nakladanie s financiami

štátneho   rozpočtu  je   zarážajúce  bezprecedentné  znenie

§ 7 s označením  "spoločné ustanovenia", navrhnuté predsedom

ústavnoprávneho výboru parlamentu alebo ním podpísané. Citu-

jem: "Na orgány Matice slovenskej, organizačné zložky Matice

slovenskej, pracoviská Matice  slovenskej, zriadené do účin-

nosti tohto zákona, sa hľadí, akoby boli zriadené podľa toh-

to zákona."  Týmto sa majú  spätne zlegalizovať protizákonné

rozhodnutia Matice  slovenskej učinené od  schválenia stanov

Matice na valnom zhromaždení  v Rimavskej Sobote 22. septem-

bra 1995.  Uznesenia  tohto  zhromaždenia  boli  totiž v ten

deň  povýšené na  doteraz platný  zákon o  Matici slovenskej

z 24. apríla 1991.

 

     Po štvrté - úzka skupina ľudí, ktorí sa vydávajú za Ma-

ticu slovenskú, v tomto zákone definuje sama seba ako garan-

ta  učebníc. Štát  tým zveruje  výchovu detí  do rúk spolku,

ktorý mýtizuje najstaršie slovenské  dejiny a zaujíma naprí-

klad  odmietavý postoj  k integrácii  Slovenska do Európskej

únie, čím  sa stavia dokonca  proti vládnemu programu  tejto

vlády.

 

     Dámy  a  páni,  opakujem,  čo  som  povedal na začiatku

o tých, ktorí  zdvihnú ruku za tento  zákon. Prosím, nezabú-

dajte na to, že my na to nezabudneme. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Priatelia, pokúsme sa zachovať bez veľkých slov. Predsa

to nie je najlepšie, keď sa  hovorí, že dakto hovorí  v mene

90 %  obyvateľstva,  hovorí  o  druhých  diletantoch, hovorí

o takej inštitúcii, ako je Matica, že mýtizuje slovenské de-

jiny. To nie je dobré, priatelia.

 

     Pán poslanec Prokeš -  faktická poznámka. Pán navrhova-

teľ, nech sa páči, máte slovo.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

 

     Nechcem robiť  negatívnu reklamu vám  ani vami riadenej

strane, pán  poslanec Langoš, ale  vaše vystúpenie k  Matici

slovenskej  ma primalo  k tomu,  aby som  sa s  vami podelil

o zázrak, ktorého som bol svedkom  pri listovaní si v Inter-

nete, pri  vašom okienku. Okrem iných  pofidérnych vecí typu

"Demokratická strana v  roku 1996 - 5 %  preferencií, v roku

1998 20 %  preferencií a v roku 2002  40 % preferencií, teda

volebných", čo je tam uvedené, tam tiež stálo: "Milujem Slo-

vensko - volím Demokratickú stranu."  Ak by mala platiť táto

konštrukcia,  tak zjem  kefu, pán  poslanec. (Smiech  v sále

a potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem veľmi pekne.

 

     Je  pravdou,  že  veľmi  ťažko  sa  zbavujeme minulosti

v nás, každý  jeden. Pán poslanec Langoš  nám to predviedol,

ako strašne mu prekáža, keď má niekto iný názor. Zrejme zase

túži po tom, aby tu bol jednotný názor, jeden, aby sa vyjad-

roval len jeden, každý, kto má niečo iné na mysli  alebo do-

volí si pochybovať, vynášať iné  názory, tak by mal okamžite

byť potlačený. Ani záverečná vyhrážka v jeho vystúpení, mys-

lím si, nikoho v tejto sále neprekvapila.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosil by  som pánov poslancov,  aby ďalej nereagovali.

Jednoducho je taký stav, že budeme stále potom robiť reťazec

z tohto reagovania  a nezachováme princíp,  aby sa reagovalo

len  na bezprostredného  rečníka. Môžeme  s týmto  súhlasiť?

(Hlasy z pléna, že nie.)

 

     Nie. Nech sa páči, pani poslankyňa Garajová.

 

 

Poslankyňa E. Garajová:

 

     Ospravedlňujem sa, pán predsedajúci, ale je veľmi dôle-

žité na niektorých predrečníkov reagovať.

 

     Konkrétne chcem  povedať pánu poslancovi  Langošovi, že

v navrhovanej preambule  zákona, keď sme hovorili  o tom, že

Matica  slovenská  je  historicky  osvedčená najvýznamnejšia

ustanovizeň  slovenského  národa,  sme  hádam vyjadrili svoj

vzťah k Matici a možno  to bolo emotívnejšie, ako si ktokoľ-

vek myslí.  Ale ak rozumiete  slovenskej štylizácii, tak  si

všimnite, to najdôležitejšie je, že je historicky najvýznam-

nejšia, lebo počas desaťročí skutočne nebola žiadna iná, ani

kultúrna, ani vedecká. Samozrejme,  nie je žiadny problém to

preštylizovať, aby sme vás, pán  poslanec Langoš, a možno aj

celú vašu "20-percentnú" Demokratickú stranu nedráždili.

 

     Ďalej som  chcela povedať, že by  ste mali lepšie čítať

v tom texte, pretože v návrhu  zákona nikde nie je napísané,

že Matica  slovenská chce byť garantom  učebníc. Neviem, akú

vy máte predlohu. Je  tam napísané spolugestorom, ale dobre,

sme ochotní to prepracovať podľa pripomienok vlády, ponúkne-

me  spoluprácu, ak  bude ministerstvo  školstva chcieť, bude

s nami spolupracovať, ak nie, zostane to iba našou túžbou.

 

     Ostatné vaše výroky radšej nekomentujem.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Mikloško - faktická poznámka.

 

 

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Ja chcem pripomenúť pánu poslancovi Langošovi, že zabu-

dol vo svojom príspevku povedať  jednu podstatnú vec, že pán

poslanec Brňák začal svoju  politickú kariéru ako člen Demo-

kratickej strany. (Ruch v sále a potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Potom má väčšie právo, priatelia.

 

     Pán poslanec Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Na  niektoré poznámky  pána Langoša  mi nedá zareagovať

- ide iba o majetok a  štátne peniaze. Pán Langoš, krivé oko

krivo hľadí. To je jedna vec.  K tým diletantom a k tým pri-

vatizérom sa nevyjadrím, lebo to skutočne nestojí za to. Ale

k mýtizácii slovenských dejín -  je veľmi zaujímavé, že Slo-

váci  majú  prakticky  jediní  alebo  jeden  z  mála národov

v strednej Európe nemýtizované dejiny.  Keď si zoberieme de-

jiny alebo históriu, ako  to vymaľovávajú Maďari alebo Česi,

tak to je  rozprávka na rozprávku a mýtus  na mýtus, od pra-

otca  Čecha, dynastie  Árpádovcov  a  troch dcér,  z ktorých

kňažná Libuša pobozkala Přemyslovi  "lem roucha", atď. Takže

takýmito historkami sa Slováci neživia.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Švec - faktická poznámka.

 

 

 

Poslanec J. Švec:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Pani  Garajová, prosím  vás pekne,  iste prijmete  moje

stanovisko, ale  rád by som reagoval,  lebo vy ste povedali,

že tiež radi reagujete.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Preboha, pán poslanec, ale keď už, tak na pána poslanca

Langoša. (Smiech v sále.)

 

Poslanec J. Švec:

 

     No, pán Langoš vystúpil pred pani Garajovou.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Viem, ale na faktické poznámky sa nemá reagovať.

 

Poslanec J. Švec:

 

     Celkom seriózne.  Myslím si, že  naša snemovňa by  mala

zvážiť, či Matica slovenská je skutočne najvýznamnejšou kul-

túrnou a vedeckou inštitúciou. A  história - prosím vás pek-

ne - Academia Istropolitana bola založená v roku 1467.

 

     Ďakujem vám.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec a predseda výboru Cuper.

 

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Pán  poslanec Langoš,  chcem vám  pripomenúť iba Heglov

výrok, ktorý je vo filozofii práva,  že o histórii sa dá ho-

voriť iba u tých národov,  ktoré majú štát. Máte možno prav-

du. V tejto podobe naše  národné dejiny  mali podobu iba ne-

jakých mýtov  alebo rozplývajú  sa v uhorských dejinách. Ale

nemôžem s vami súhlasiť v  jednom. Matica bola vždy politic-

kou inštitúciou, veď preto bola rozpustená. Maďari nerozpúš-

ťali nepolitické inštitúcie  alebo neškodné inštitúcie. Kaž-

dá inštitúcia, ktorá sa zaoberá  verejnými vecami, je aj po-

litickou inštitúciou.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pani poslankyňa a predsedníčka výboru Lazarová.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.

 

     Pán poslanec Langoš, vidieť,  že vôbec, vôbec nepoznáte

históriu Slovenska, slovenského národa. Je to dôkaz určitého

nedostatku vašej  inteligencie. Nehovorili by  ste o mýtoch,

pretože by ste vedeli, že existuje fuldská kronika, duklian-

ska  kronika a  ďalšie letopisy,  v ktorých  nie sú  uvedené

žiadne mýty,  ale presný popis udalostí.  Ak je niečo mýtus,

tak  je  to  Anonymova  kronika,  v  ktorej autor na základe

poloprávd vytvoril vybájené dejiny. Našťastie, uvedené staré

letopisy presne definujú, čo v Anonymovej kronike je pravda,

a čo v nej pravda vôbec nie je. O mýtoch v tejto súvislosti,

prosím vás, už druhý raz nehovorte. Buďte tak láskavý.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Ja  by som len prosil,  nehovorme o inteligen-

cii. Keď povieme o  nedostatku niektorých poznatkov, prosím,

ale ináč nezachádzajme ďalej.

 

     Vážené  kolegyne a  kolegovia, ukončili  sme v rozprave

tých,  ktorí sa  prihlásili písomne.  Ústne mám prihlásených

zatiaľ  dvoch ďalších  poslancov -  pána poslanca  Halabrína

a pána poslanca Javorského.

 

     Mám rozumieť tomu tak, že pán poslanec Szigeti sa hlási

ešte do rozpravy ústne? (Odpoveď z pléna.)

 

     Ďakujem, tým  uzatváram prihlášky do  rozpravy. Nech sa

páči, pán poslanec Halabrín, máte slovo.

 

Poslanec P. Halabrín:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     kolegyne a kolegovia,

 

     chcem sa  ospravedlniť, že som  porušil rokovací poria-

dok, a ďakujem svojmu kolegovi  Šimkovi, že ma na to upozor-

nil. Osvojujem si pripomienky podané ministrom kultúry pánom

Hudecom, a pretože tieto pripomienky boli niekoľkokrát modi-

fikované poslancami, tak by  som ich znovu všetky predniesol

a písomne odovzdal spravodajcovi.

 

     Ako prvá  - navrhujem z  nadpisu zákona vypustiť  slová

"Národnej rady Slovenskej republiky".

 

     Ako druhá - vypustiť  navrhovanú preambulu zákona a jej

obsah dať do nového § 1 s následným prečíslovaním nasledujú-

cich paragrafov  takto: "§ 1 Matica  slovenská je historicky

osvedčená významná ustanovizeň  slovenského národa v oblasti

kultúrnej, spoločenskej a vedeckej činnosti."

 

     Ako ďalšia pripomienka - v § 2 ods. 1 písm. c) vynechať

z textu slovo "prednostne" a  rozdeliť toto písmeno do dvoch

písmen takto: "c) získavať, zhromažďovať, spracovávať, ucho-

vávať,  ochraňovať a  sprístupňovať slovacikálne  dokumenty"

a "d) opatrovať, zveľaďovať  a sprítomňovať národné kultúrne

dedičstvo". Následne treba  upraviť označenie ďalšieho textu

písmenami podľa abecedného poradia.

 

     Štvrtá  pripomienka -  v §  2 ods.  1 písm. d) vynechať

slová  "zameraný  na  rozhodujúce  otázky  života  Slovenska

a Slovákov".

 

     Po ďalšie  - v § 2  ods. 1 písm. l)  za slovo "nadácie"

vložiť slovo "a fondy", za slová "kultúrneho života" doplniť

slovo "Slovákov". Treba opraviť preklep v slove "oceňovanie"

a vynechať zo záveru ustanovenia zátvorku a text v zátvorke.

 

     Ďalšia  pripomienka bola  v §  3 ods.  3 vynechať slovo

"ústredné". Ďalej  v § 3  ods. 1 písm.  a) doplniť za  slová

"Slovenská  národná knižnica"  slová "v  Matici slovenskej".

V § 3 ods. 2 sú navrhované dve varianty.

 

     Ako prvý: "Slovenská národná  knižnica v Matici sloven-

skej ako knižničné národné  metodické centrum Slovenskej re-

publiky je  právnická osoba, ktorej  zriaďovateľom je minis-

terstvo  kultúry  Slovenskej  republiky.  Riaditeľa vymenúva

a odvoláva minister kultúry Slovenskej republiky."

 

     Druhý  variant:  "Slovenská  národná  knižnica v Matici

slovenskej je právnická osoba. Jej zriaďovaciu listinu vydá-

va po súhlase ministra kultúry Slovenskej republiky predseda

Matice  slovenskej. Riaditeľa  vymenúva a  odvoláva predseda

Matice  slovenskej." V  prípade, že  by prešla  táto úprava,

v § 7 treba  upraviť  súčasný  text, kde  sa § 7  označí ako

ods. 1 a  nový  ods. 2 bude  znieť: "Doterajšie  kompetencie

a úlohy Slovenskej národnej knižnice v Matici slovenskej ako

ústrednej knižnice Slovenskej republiky a národného metodic-

kého  centra pre  knižničnú oblasť  kultúry prechádzajú dňom

platnosti zákona na Univerzitnú knižnicu v Bratislave."

 

     Ďalšia pripomienka -  v § 3 opraviť odsek  6 takto: vy-

pustiť slovo  "ústredné" a za  slovo "pracovisko" dať  slová

"Matice  slovenskej" v  prvej vete.  A v  druhej vete zmeniť

slová "zároveň  prepojená s domom" na  slová "podriadená do-

mu". V poslednej vete vypustiť slovo "pracovníka", za slovom

"vymenúva" dodať slová "a odvoláva" a doplniť text pred bod-

kou o slová "so  súhlasom ministra kultúry Slovenskej repub-

liky".

 

     V  § 4  ods. 1  doplniť písmeno  c) pred  bodkou o text

"a  právnických osôb  zriadených ústrednými  orgánmi štátnej

správy,  ktoré spoločne  pracujú na  základe zmluvných vzťa-

hov".  V §  4 ods.  2 vypustiť  obe zátvorkové  citácie §  5

a v odseku  3 zátvorkovú citáciu §  2. Do § 5  ods. 4 vložiť

poslednú  vetu: "Voľbou  sa zakladá  pracovný pomer predsedu

Matice  slovenskej". V  § 5  ods. 5  slovo "menuje" nahradiť

slovami "vymenúva, odvoláva".

 

     A posledná pripomienka - v §  6 ods. 4 v prvej vete na-

miesto  zátvoriek  s  textom  vložiť  pred  bodku nový text:

"prostredníctvom  kapitoly  ministerstva  kultúry Slovenskej

republiky".

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.  Slovo má pán poslanec  Javorský za KDH.

Pardon, faktická poznámka - pán poslanec Čarnogurský.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Pán predsedajúci, dovoľte mi  jednu rýdzo právnickú po-

známku. Keď sa na záver debaty k novému zákonu dávajú takéto

rozsiahle pozmeňujúce návrhy  a toľko pozmeňujúcich návrhov,

takýto zákon nemôže byť dobrý.  Dúfam, že pán poslanec Brňák

mi dá v tomto za pravdu.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     ani pán poslanec Halabrín,  ktorý vystúpil posledný, sa

nezmienil ešte  o jednej oblasti,  nad ktorou som  pri tomto

zákone veľa uvažoval, a to je  otázka pojmu národné kultúrne

dedičstvo a úloha Matice v tomto. Do nášho kultúrneho národ-

ného  dedičstva patria  rovnako dokumenty,  ale rovnako  tam

patria  hudobné diela,  rovnako tam  patria obrazy  Ľudovíta

Fullu, do sprítomňovania kultúrneho  dedičstva patrí aj uve-

denie  opery Kováč  Wieland od  Jána Levoslava  Bellu, a  to

predsa nemôže robiť Matica slovenská. Ja si práve preto mys-

lím, že  na rozvoj nášho kultúrneho  dedičstva máme množstvo

inštitúcií - Slovenskú  národnú galériu, Slovenskú filharmó-

niu, Operu Slovenského národného divadla  alebo celé Sloven-

ské národné divadlo  a tak  ďalej, a tieto inštitúcie nemôže

Matica nahrádzať.

 

     Žiaľ, tento pojem národné kultúrne dedičstvo sa objavu-

je, ako keby  celá kultúra  bola vlastne len literárny odkaz

alebo možno  nejaký etnografický odkaz. Ale  tu sú aj špeci-

fické ďalšie  formy kultúry, mám na  mysli hudobnú, výtvarnú

a ďalšie. Objavuje sa to napríklad aj pri Pamätníku národnej

kultúry, ktorý má byť ústredné  pracovisko na ochranu a pod-

poru slovenskej kultúry. Ja si myslím, že ústredné pracovis-

ko na ochranu slovenskej  výtvarnej časti kultúry je Sloven-

ská národná galéria, prípadne  ďalšie galérie, ktoré to majú

na starosti. A to nehovorím napríklad o filme. To tiež patrí

do  kultúrneho dedičstva.  Nezmiešavajme si,  že história je

to, čo bolo  v minulom storočí. Ja sa  prihováram za to, aby

autori skutočne, tak ako  povedala pani poslankyňa Garajová,

zmenili  tú preambulu,  pretože vedecká  činnosť -  to sú aj

prírodné  vedy,  aj  technické  vedy,  aj  medicínske  vedy,

a v tom  Matica nerobila nič.  Napríklad v oblasti  zvárania

viac urobil Výskumný ústav zváračský ako Matica a je to naša

najvýznamnejšia vedecká inštitúcia v oblasti zvárania, v ob-

lasti technických vied, aj historicky, pretože dosiahli sve-

tové prvenstvá v mnohých  veciach. My to jednoducho nemôžeme

dať takto.

 

     Návrh, ktorý dala vláda  na úpravu preambuly, dostať to

do paragrafu, a to  najvýznamnejšie odtiaľ vypustiť, myslím,

je dobrý, ale možno by stálo za úvahu, aby autori pouvažova-

li ešte aj o zúžení pojmu veda, pretože skutočne tu máte Vi-

rologický ústav  akadémie so svetovými  úspechmi, Geologický

ústav...

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec, dve minúty uplynuli.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Ja som si, žiaľ, nevšimol.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ja to sledujem.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Ja som to nevidel, prepáčte, pán predsedajúci, ale máme

v návode, že by ste mali pustiť tieto hodinky.

 

     Domnievam sa, že autori by jednoducho toto mali zvážiť.

Totiž to znehodnotí zákon, keď tam ostanú tieto veci. Viete,

ja si neviem  predstaviť technikov, ako sa budú  na toto dí-

vať. Je tam napríklad, že Matica bude oceňovať najvýznamnej-

ších tvorcov v  oblasti vedeckej. Tak ja si  myslím, že máme

predsa iné  inštitúcie, ktoré to  odmeňujú. Máme univerzity,

máme štátne vyznamenania. Ako bude Matica odmeňovať, povedz-

me, technikov? To si neviem dosť dobre predstaviť. Ako posú-

di, či toto je významný tvorca v oblasti techniky alebo bio-

logických vied? Ja  by som to skutočne zvážil,  či tie pojmy

sú dobré.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec, 3 minúty.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Dávam  to na  úvahu autorom,  pretože zatiaľ  sa žiaden

rečník, ktorý  dával pozmeňujúce návrhy,  tohto problému ne-

dotkol, a stálo by za úvahu o tom porozmýšľať.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Moric.

 

 

 

Poslanec V. Moric:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Chcel by som len povedať, že v žiadnom prípade doteraj-

šie kompetencie a úlohy Slovenskej národnej knižnice v Mati-

ci slovenskej nemôžu prejsť  na Univerzitnú knižnicu. Obidve

majú rôznu  náplň. Poslanci Slovenskej  národnej strany budú

hlasovať jednoznačne proti takémuto zneniu zákona.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Vážené kolegyne  a kolegovia, nastupuje  posledný ústne

prihlásený pán  poslanec Szigeti. Nech sa  páči, máte slovo.

Pardon, pán  Javorský, prepáčte. Tentoraz  som to prehliadol

ja. Nech sa páči, máte slovo.

 

Poslanec F. Javorský:

 

     Prepáčte, že vstupujem znova  do diskusie, chcel som to

vybaviť formou faktickej poznámky, ale rozhodlo sa ináč, tak

by som len chcel zareagovať,  pani Garajová, na vaše dve vý-

čitky či  pripomienky adresované mne a  trošičku aj rozšíriť

argumentáciu, ktorú som nechcel  tu rozvádzať, najmä keď som

predpokladal, že  ste ako funkcionárka vedenia  Matice o tom

všetkom dobre informovaná.

 

     Ja som  nikdy nehovoril, ani pri  diskusiách s vami, že

som proti tomu, aby  Matica slovenská mala akékoľvek vedecké

ústavy, ale  moje stanovisko a  posudzovanie pozície ústavov

v tomto zákone sa  opieralo o to, čo sa  písalo predtým, než

sa do tohto zákona tento  návrh dal, kde sa negatívne hodno-

tili práve takéto ústavy Slovenskej  akadémie vied. A mne už

vtedy bolo jasné, že sú odpísané  a že sa musí vytvoriť pro-

tiváha a to sa aj zrealizovalo v tomto zákone. V tom je pod-

stata toho problému. Nie že  by som bol proti vedeckej akti-

vite Matice slovenskej.

 

     Pokiaľ ide  o konkurzné konanie na  post riaditeľa Domu

Matice slovenskej  v Spišskej Novej Vsi, azda  len toľko do-

dám, že tento  konkurz sa robil už potom,  keď terajšia pani

riaditeľka  začiatkom septembra,  resp. riaditeľ  školy, kde

pôsobí, vyhlásil konkurz na obsadenie jej miesta, už začiat-

kom septembra minulého roku.  Vtedy svojim kolegom povedala,

že odchádza do Matice, že  to má zabezpečené. Čiže  keby som

nič viac nedodal, aj to všetko hovorí za to, akú váhu má ten

konkurz,  aj opakovaný  konkurz. Dokonca  aj pre  niektorých

funkcionárov vedenia Matice slovenskej to bolo trápne, preto

odstupujúcej riaditeľke ponúkali, aby  nešla do druhého kon-

kurzného  kola, že  jej ponúknu  metodičku s  celoslovenskou

pôsobnosťou v  oblasti záujmovej činnosti.  Pravdepodobne tá

ponuka sa opierala o jej dovtedajšiu činnosť. Takže v takom-

to  svetle konkurzné  konanie na  toto miesto  vyzerá naozaj

trošičku spochybnené.

 

     Ešte by som doplnil ten návrh, ktorý som tu dal, a zase

sa odvolávam na vyjadrenie  pani Garajovej, ktorá pred chví-

ľou argumentovala tým, že  aj ostatné pripomienky a pozmeňu-

júce návrhy  vlády budú zakomponované. Áno?  Som rád, že ste

to  potvrdili. Druhý  predkladateľ hovoril  niečo iné.  Bude

prerokované a prijaté to, čo sa zakomponovalo v rámci pripo-

mienkovania, aj v rámci toho,  čo ste rozhodli vo vašom ges-

torskom  výbore. Lenže  vy ste  povedali, že  pôjde ešte  aj

o niečo viac.  Preto by som  bol rád, aj  s prihliadnutím na

rozpornosť toho, čo tu vyjadril pán minister, keby, skôr než

budeme  hlasovať o  jednotlivých návrhoch  či pripomienkach,

zasadol  gestorský  výbor,  prípadne  aj ústavnoprávny výbor

a posúdili,  ktoré stanoviská  a ktorého  predkladateľa máme

brať na zreteľ a vážne.

 

     Samozrejme, žiadam, aby všetky pripomienky boli zosuma-

rizované, skôr než budeme hlasovať o pripomienkach i o záko-

ne ako takom.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán  poslanec Lauko -  faktická poznámka. Par-

don, pán navrhovateľ Brňák, nech sa páči. (Hlas z pléna.)

 

     Pani poslankyňa, na  základe rokovacieho poriadku navr-

hovateľ a spravodajca môže kedykoľvek vystúpiť v rozprave.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Chcem reagovať  na pripomienku pána  poslanca Čarnogur-

ského, kde hovoril  o tom, že vlastne je  tu celý rad pripo-

mienok vlády Slovenskej republiky.  Nechcem sa opakovať, ale

musím to urobiť po tretí  raz pri tomto pulte. Celkove vláda

uplatnila 35 pripomienok, z nich 15 bez ohľadu na to, či ich

vláda uplatnila v rámci rokovania vlády, alebo nie, nezávis-

le od toho sa premietlo  v spoločnej správe výborov Národnej

rady Slovenskej republiky a väčšia časť z nich bola akcepto-

vaná spoločným  spravodajcom. Ďalej z  tých tridsiatich pia-

tich 6  nemá normatívnu podobu,  8 bolo akceptovaných,  teda

7 bolo akceptovaných  a 8 nie. Navyše  pán poslanec Halabrín

si teraz osvojil zrejme tých zvyšných 6, teda 8 neakceptova-

ných pripomienok vlády, ktoré nemajú nejaký zásadný význam.

 

     A ešte,  ak dovolíte, jednu poznámku.  Pán poslanec Ja-

vorský vo  svojom terajšom vystúpení hovoril  zase o záleži-

tostiach dotýkajúcich sa  spoločenskovedných ústavov Sloven-

skej  akadémie vied.  Pán poslanec,  história sa  vo všetkom

opakuje. Nie  som teraz celkom pripravený  dať vám fundované

stanovisko na túto vašu iniciatívu, ale ubezpečujem vás, mám

to, mám  odložené články niekedy z  rokov 1990-1991. V tomto

období existovala veľmi široká kampaň  s názvom "KDH sa usi-

luje  o zrušenie  ústavov Slovenskej  akadémie vied",  resp.

chcela v  tom čase dosť razantným  spôsobom v nich kádrovať.

Čiže nič nové pod slnkom. A  na druhej strane vlastne to, že

sme upustili od týchto vecí, ktoré nám teraz kladiete za vi-

nu, svedčí aj z našej  strany o istej ústretovosti ako pred-

kladateľov  a vlastne  o tom,  že vláda  v konečnom dôsledku

tento návrh ani nepredložila, ale predložili ho poslanci Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, chcem povedať, že do osem-

nástej hodiny sa bolo treba prezentovať, a dostal som infor-

máciu, že  je tam veľmi  málo podpísaných ľudí.  Upozorňujem

vás, že  v takom prípade  ste ako neprezentovaní.  Odporúčam

predsa len vykonať túto povinnosť. Ďakujem.

 

     Pán poslanec Lauko - faktická poznámka.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Pán podpredseda, chcem reagovať na svojho kolegu Javor-

ského, najmä na jeho pasáž o vymenúvaní riaditeľov domov Ma-

tice slovenskej a vlastne na  vyvolanú polemiku s pani Gara-

jovou.  Je tam  určitý morálny  aspekt, spoločenský  aspekt.

V tomto zákone  sa vlastne tento  aspekt aj rieši.  Chcem sa

predkladateľov pri tejto príležitosti opýtať: v § 2 písm. f)

sa hovorí, že Matica slovenská  bude pôsobiť najmä na mládež

v duchu  národných, mravných,  demokratických hodnôt.  Podľa

mojich  vedomostí a  poslaneckého prieskumu  pána Černáka sa

v Neografii, ktorá patrí do  Matice slovenskej, tlačí porno-

grafický  časopis Österreichische Kontakt Magasin.  Chcem sa

predkladateľov  opýtať, aby sa tento morálny aspekt  naplnil

a ovplyvní ma to, samozrejme,  aj pri rozhodovaní pri hlaso-

vaní,  či tlač  tohto pornografického  časopisu v Neografii,

ktorá je  súčasťou Matice slovenskej,  ešte stále pokračuje.

To je  ten morálny aspekt a  myslím, že na tomto  sa bude aj

budovať vlastenectvo a morálne hodnoty mládeže. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pani poslankyňa Sabolová - faktická poznámka.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Pán predsedajúci, chcem sa vás opýtať, aby ste mi pove-

dali, v zmysle akého paragrafu rokovacieho poriadku udeľuje-

te slovo predkladateľovi. Nie je ministrom, čiže môže vystú-

piť vo faktickej poznámke  dve minúty. Jedine spravodajca sa

počas rozpravy  môže kedykoľvek prihlásiť  a ste mu  povinný

udeliť slovo. Bolo by dobré,  aby ste toto dodržiavali a aby

sa pán poslanec Brňák prihlásil s faktickou poznámkou.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prihlásil sa. Ďakujem. Pán poslanec Čarnogurský.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Pán predsedajúci, chcel by  som doplniť svojho predreč-

níka, že KDH nikdy nerobilo  žiadnu kampaň za zrušenie ústa-

vov akadémie alebo niečo podobné.  Práve naopak, v roku 1990

počas prvej Mečiarovej vlády, keď  išlo o to, či bude Akadé-

mia  vied  podriadená  ministerstvu  školstva, Akadémia vied

chcela, aby bola podriadená vláde, predsedovi vlády, a vtedy

práve boli  návrhy, aby som  ja bol tým  podpredsedom vlády,

ktorý  by koordinoval  akadémiu. Ale  ak pán  spravodajca či

predkladateľ trvá na svojom výroku, že sme vtedy viedli kam-

paň za zrušenie ústavov akadémie vied, v takom prípade by sa

aj  tak vzťahoval  na to  výrok Karola  Marxa, že  dejiny sa

odohrávajú obyčajne dvakrát -  prvýkrát ako dráma, druhýkrát

ako fraška.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Neurobme z  toho frašku. Nech sa  páči, pani poslankyňa

Garajová. Je to na pána poslanca Javorského?

 

Poslankyňa E. Garajová:

 

     Nie, žiaľ, chcela som  reagovať na pána poslanca Lauka,

ale sa to nedá...

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prepáčte, nerobme to, čo robí pán poslanec Lauko.

 

Poslankyňa E. Garajová:

 

     Nedá sa, nebudem reagovať. Ja som zabudla, že máme nový

rokovací poriadok, ospravedlňujem sa,  ja mu to potom osobne

na chodbe vysvetlím.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Szigeti, máte slovo ako posledný z prihlá-

sených do rozpravy.

 

 

 

Poslanec L. Szigeti:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     iste súhlasíte  so mnou, že na  pôde slovenského parla-

mentu znova prerokúvame zákon...

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím vás, páni poslanci, počúvajme pána poslanca.

 

Poslanec L. Szigeti:

 

     ...ktorý sa nedá nazvať ináč ako zákon šitý horúcou ih-

lou. O tom svedčí aj to, že vláda až v poslednej chvíli zau-

jala stanovisko k prerokúvanému zákonu a gestorský výbor ne-

mal dostatok času vyjadriť sa  k návrhu zákona. Totiž v čase

jeho  prerokúvania vo  výbore pre  vzdelanie, vedu,  kultúru

a šport nebolo ešte k dispozícii vyjadrenie vlády Slovenskej

republiky.

 

     Návrh zákona  o Matici slovenskej má  vytvoriť pre túto

ustanovizeň nadštandardné právo v oblasti kultúrneho, spolo-

čenského, vedeckého  a školského života.  Chce prebrať alebo

čiastočne prebrať poslanie štátu a istým spôsobom to vyzerá,

ako keby Matica slovenská chcela byť štátom v štáte, ideolo-

gickým a mocenským centrom v mnohých oblastiach spoločenské-

ho života. Chce suplovať také štátne inštitúcie, ktoré u nás

dlhé roky  existujú, plnia svoje poslanie  na vysokej úrovni

a s ich  činnosťou sú spokojní  všetci, pravdepodobne až  na

Maticu slovenskú.

 

     Zvlášť  nebezpečné    tie  paragrafy  návrhu  zákona,

v ktorých sa hovorí o  tzv. prednostných právach Matice slo-

venskej. Neviem,  prečo by mala  mať Matica slovenská  pred-

nostné  práva  napríklad  pred  ministerstvom školstva, pred

Slovenským  pedagogickým   nakladateľstvom,  pred  Akadémiou

vied, pred  vysokými školami alebo  pred inými inštitúciami.

Spolupôsobenie Matice  slovenskej so štátnymi  orgánmi a or-

gánmi územnej samosprávy pri rozvoji školstva, čo je obsiah-

nuté v bode m) § 2  tohto návrhu zákona, som mal možnosť po-

cítiť na vlastnej  koži, a to v roku 1993,  keď na podnet tu

prítomného prvého podpredsedu Matice slovenskej pána Bajaní-

ka bolo iniciované vyšetrovanie voči mojej osobe. V tom čase

som bol  ešte riaditeľom gymnázia  a veľa nechýbalo,  aby ma

odvolali z funkcie. Ďalšie skúsenosti o spolupôsobení Matice

slovenskej so štátnymi orgánmi a s orgánmi územnej samosprá-

vy pri rozvoji  školstva máme z okresu Košice  a okolie, kde

na jeseň  minulého roka na  podnet Matice slovenskej  všetci

učitelia  dejepisu a  učitelia, ktorí  vyučujú vlastivedu na

školách s vyučovacím jazykom  maďarským, sa povinne, zdôraz-

ňujem, povinne  museli zúčastniť na  seminári, kde prednášal

pán profesor  Deák a pán Martin  Gregor Papuček. Samozrejme,

mohol by som menovať rad ďalších príkladov na spolupôsobenie

Matice slovenskej so štátnymi  orgánmi a orgánmi územnej sa-

mosprávy.

 

     Veľmi nebezpečný je obsah bodu o)  v § 2, kde sa hovorí

o spolugestorstve. V dôvodovej správe  na strane 10, dovoľte

mi, aby som  citoval  presne: "ide o všeobecne  marxisticko-

leninský zideologizovaný  obsah i formu  textov v niektorých

učebniciach", o  ktorých však - podľa  vyjadrenia z minulého

týždňa  - Ministerstvo  školstva Slovenskej  republiky vôbec

nič nevie.  V prípade schválenia tohto  zákona sa obávam, že

v učebniciach a v učebných textoch sa objaví istá nová ideo-

lógia, ktorá síce nie je  ani marxistická, ani leninská, ale

aspoň takisto nebezpečná ako spomínané dve.

 

     Nemôžem súhlasiť ani  s vytvorením Strediska národnost-

ných vzťahov Matice slovenskej. Ak je skutočná potreba a po-

žiadavka  na vytvorenie  takého strediska,  nech to  vytvorí

štát, veď má na to právo a má na to aj prostriedky.

 

     Záverom mi dovoľte  tlmočiť stanovisko Maďarského kres-

ťanskodemokratického hnutia v tom,  že naše hnutie zákon ne-

podporí. Pripájame  sa k pani poslankyni  Bauerovej a k pánu

poslancovi Nagyovi a stotožňujeme  sa s ich prednesenými po-

zmeňujúcimi návrhmi.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Vážené  kolegyne a kolegovia,  vyhlasujem roz-

pravu o tridsiatom piatom bode programu za skončenú. Chce sa

k rozprave vyjadriť navrhovateľ pán  poslanec Brňák? Nech sa

páči.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Ja  som priebežne  reagoval v  rámci samotnej  rozpravy

a uznávam to,  čo uviedla pani poslankyňa  Sabolová, že sku-

točne  navrhovateľ, ak  je poslancom,  nemá právo kedykoľvek

vystupovať. Je  možné to stiahnuť len  na faktickú poznámku,

i keď  nemám  tu  prístroj,  kde  by  som sa mohol prihlásiť

v rámci faktickej poznámky.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán  poslanec, nemusíte  sa ospravedlňovať,  mne ste sa

rukou hlásili a ja som vás podľa toho zapísal.

 

 

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Ale len jednu poznámku aspoň kvôli histórii, aby odzne-

lo, že som si nevymýšľal.

 

     Skutočne, pán Dušan  Kováč, vtedajší riaditeľ Historic-

kého ústavu, formou otvoreného  listu adresovaného pánu Čar-

nogurskému v  Slobodnom piatku 2. 8.  1991 okrem iného pove-

dal:

 

     "Vážený  pán Čarnogurský,  obraciam  sa  na vás  ako na

predsedu KDH,  váš morálny kredit, ktorý  ste získali svojím

statočným odporom voči totalite,  mi dáva nádej, že pochopí-

te, o čo mi v týchto  riadkoch ide. Ústredný tajomník KDH J.

Petrík na  oficiálnom brífingu KDH dňa  18. 7. 1991 vzniesol

požiadavku  zrušenia, resp.  dočasného pozastavenia činnosti

11 spoločenskovedných ústavov Slovenskej akadémie vied." Ako

dôvod tohto návrhu Petrík uviedol,  že ide o ideologické ús-

tavy, kde pracujú ľudia, ktorí tam boli prijatí za totality,

atď. Tu je  celý ten otvorený list. Čiže  tu chcem len doku-

mentovať, že vskutku  takéto  niečo sa udialo, možno v iných

súvislostiach a v inom čase, po novembri 1989, ale zrejme sa

udialo.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.  Teraz sa pýtam,  či si žiada  záverečné

slovo pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     Ďakujem pekne, nie, ale chcem požiadať o prestávku, aby

sme mohli zapracovať všetky pozmeňujúce návrhy. Keďže je má-

lo času, predpokladám, že o  tejto veci budeme môcť hlasovať

až zajtra.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Naozaj, aby sa dali zapracovať  všetky podklady, bude-

me hlasovať o tomto zákone zajtra.

 

     Ďakujem vám.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,  dovoľte mi, aby som teraz

preveril našu  uznášaniaschopnosť, pretože v  zmysle záverov

z rokovania poslaneckého grémia vyplynuli  dva návrhy na dve

hlasovania. Chcem si overiť, do akej miery môžeme uskutočniť

tieto dve hlasovania. Dovoľte, aby som ich prečítal.

 

     Z dnešného rokovania  poslaneckého grémia vyplynuli dva

návrhy na hlasovanie. Prvé hlasovanie: Pod bodom 38 schvále-

ného  programu je  správa ministra  zdravotníctva Slovenskej

republiky o vecnom a časovom harmonograme privatizácie zdra-

votníckych zariadení v  roku 1997, vyhodnotenie privatizácie

kúpeľov a  žriediel v rokoch  1995 a 1996.  Dávam návrh, aby

podľa § 25 zákona o  rokovacom poriadku Národná rada Sloven-

skej republiky rozhodla bez rozpravy, že k tomuto bodu prog-

ramu nebude  písomný materiál, ale správa  bude podaná ústne

ministrom  zdravotníctva  Slovenskej  republiky  a nebude sa

k nemu konať rozprava.

 

     Prosím, prezentujeme sa a  vzápätí hlasujme o tomto ná-

vrhu.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 86 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Dovoľte mi, aby  som sa teraz obrátil na  vás s návrhom

druhého hlasovania.

 

     Národná rada  Slovenskej republiky uznesením  z 18. de-

cembra 1996 číslo 520 prerušila rokovanie 23. schôdze Národ-

nej rady Slovenskej republiky o návrhu skupiny poslancov Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona

Národnej rady Slovenskej republiky o priamej voľbe preziden-

ta Slovenskej republiky a o  zmene a doplnení Ústavy Sloven-

skej republiky a k návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej

republiky o  vyhlásení referenda o  priamej voľbe prezidenta

Slovenskej republiky do 15. februára 1997.

 

     Na  základe tohto  uznesenia Národnej  rady sa zriadila

pracovná  skupina zložená  z poslancov  a ďalších odborníkov

s úlohou posúdiť všetky  ústavnoprávne aspekty predkladaného

návrhu skupiny poslancov o  priamej voľbe prezidenta Sloven-

skej republiky a o zmene a doplnení Ústavy Slovenskej repub-

liky. Podľa tohto uznesenia  vláda Slovenskej republiky bola

požiadaná o stanovisko k návrhu tohto ústavného zákona, kto-

ré zatiaľ nebolo Národnej rade doručené.

 

     V nadväznosti  na to, čo som  uviedol, dávam návrh, aby

Národná rada  prijala uznesenia, podľa  ktorého predseda Ná-

rodnej rady  zvolá poslancov na  pokračovanie prerušenej 23.

schôdze  Národnej  rady  Slovenskej  republiky po predložení

výsledkov práce ustanovenej pracovnej skupiny. Dávam o tomto

návrhu hlasovať.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 114 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 113 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Konštatujem, že sme hlasovaním potvrdili uvedený záver,

ktorý bol prijatý na rokovaní poslaneckého grémia.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,  s ohľadom na túto skutoč-

nosť, pretože  už zrejme ďalšie body  nebudeme môcť prebrať,

je taký názor, že by sme mali ešte prípadne rokovať o zahra-

ničných Slovákoch. (Hlasy v sále.) Nie? V poriadku.

 

     Pán poslanec Šimko - faktická poznámka.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Pán podpredseda, vy ste nie vyčerpávajúcim spôsobom in-

formovali. Pán podpredseda, bol by som rád, keby ste obráti-

li svoju  pozornosť sem. Vy ste  zaviedli túto snemovňu, po-

kiaľ ide o informáciu o tom, o čom bola a o čom nebola doho-

da na rokovaní poslaneckého grémia.

 

     Pokiaľ ide o hlasovanie o uznesení z 23. schôdze Národ-

nej rady, áno, tam vznikla dohoda medzi poslaneckými klubmi,

ale pokiaľ  ide o informáciu alebo  správu ministra zdravot-

níctva, o  tom nebola dohoda.  Vy ste to  tu predložili, ako

keby sa poslanecké grémium na tejto veci dohodlo a na zákla-

de  toho Národná  rada hlasovala.  A keby  ste boli povedali

pravdu, tak ako to bolo  na poslaneckom grémiu, možno by Ná-

rodná rada  hlasovala inak. Tá správa  už jestvuje, predseda

parlamentu ju dostal, takže nevidím dôvod, prečo by poslanci

nemohli tento  písomný materiál dostať tak,  aby sa mohli na

túto informáciu pripraviť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené kolegyne  a kolegovia, práve  z vašich radov  sa

hovorilo o tom, že nech sa teda použije rozhodnutie Národnej

rady, ak sa odhlasuje, že  netreba k tomu predkladať písomný

materiál. Na základe  tohto  prijatia je to možné. Opakujem,

na základe  toho, ako prešlo rokovanie,  pripravili nie mnou

formulované texty práve pracovníci Národnej rady a na zákla-

de toho sme postupovali.

 

     Pani poslankyňa Rusnáková - faktická poznámka.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán predsedajúci, ak  to pripravili pracovníci kancelá-

rie, tak je mi veľmi ľúto,  ale pripravili to zle. Na posla-

neckom  grémiu sme  naozaj hovorili  o tom,  že Národná rada

môže na základe príslušného paragrafu hlasovať o tom, že ma-

teriál nebude predložený, ale vy ste nemali právo dať hlaso-

vať o tom, že to bude  správa a bez rozpravy. Rozprava je ku

každému bodu, je to na základe §  27, a tu nie je možné hla-

sovať o tom, či bude, alebo nebude rozprava. Za správou vždy

nasleduje rozprava. Navrhujem, aby  sme hlasovali len o jed-

nom bode, ale nie o obidvoch. To hlasovanie je neplatné, le-

bo sa nezakladá na dohode. (Hlasy v sále.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán  poslanec Kováč  a pán  poslanec Harach,  trocha sa

ovládajte.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predsedajúci, prosím  vás, keby ste venovali

chvíľu pozornosti tomu, čo budem hovoriť.

 

     Vážený  pán  predsedajúci,  došlo  zrejme k nesprávnemu

hlasovaniu, lebo do programu schôdze bola zaradená správa na

návrh pána poslanca Šagáta. Parlament odsúhlasil, že riadnym

rokovacím  bodom rokovania  bude správa.  Pán poslanec Šagát

nestiahol svoj  návrh na zaradenie tohto  bodu, teda Národná

rada nemôže hlasovať  o tom, že to nebude  správa, ale že to

bude informácia,  a tobôž nemôže  hlasovať o tom,  že nebude

k nej rozprava, pretože v  žiadnom ustanovení nového rokova-

cieho  poriadku takéto  zmocnenie Národná  rada nemá,  takže

nemôžeme jednoducho akceptovať hlasovanie, ktoré ste označi-

li, rozprava k tomu musí byť. A ten, kto bude zajtra predse-

dať pri uvedení tohto materiálu,  musí postupovať podľa § 27

ods.  1, to  znamená,  že  o prerokúvanej  veci predsedajúci

otvorí rozpravu, to jednoducho musí akceptovať, lebo ináč aj

toto hlasovanie, váš materiál, ktorý máte pripravený a ktorý

ste  prečítali, je  protizákonný,  je  v rozpore  so zákonom

o rokovacom poriadku.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec, mám  k tomu malý komentár. Totiž

skutočne, takto sa o tom  hovorilo na poslaneckom grémiu. Po

druhé, v pasáži, kde sa  predkladajú návrhy, v rokovacom po-

riadku je uvedené, že môže rozhodnúť Národná rada inak, a to

bez ďalšieho  rokovania. To znamená, že  sa v podstate týmto

spôsobom pokračovalo.

 

     Pán poslanec Černák, máte slovo.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predsedajúci, pripájam  sa k svojim predreč-

níkom,  k pani  Rusnákovej a  k pánu  Kováčovi, a chceme vás

poprosiť, aby  ste prečítali poradie  bodov, ako budú  ďalej

nasledovať, ako budeme pokračovať v rokovaní.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Benčík, nech sa páči.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Ďakujem za udelené slovo, pán predsedajúci.

 

     Len sčasti máte pravdu,  pokiaľ informujete o poslanec-

kom grémiu. Ja som skutočne navrhoval,  že v zmysle § 25 Ná-

rodná rada môže  rozhodnúť o tom, či chce,  alebo nechce pí-

somné stanovisko k materiálu 24  hodín predtým. To bola pod-

stata dohody, ale vy ste to  spojili s tým, že ste to preme-

novali na informáciu a zároveň  ste dali rozhodnúť o tom, či

bude rozprava, alebo  nie je rozprava. Mne je  to jedno, kto

to pripravil. A v tom majú kolegovia, ktorí vám to vytýkajú,

v podstate pravdu. Treba dodržiavať rokovací poriadok.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem pekne, pán podpredseda.

 

     V dobrom,  všetci si zvykáme na  nový rokovací poriadok

a v tomto  smere musíme byť voči  sebe trochu aj ohľaduplní,

ale chcem  naozaj upozorniť, že v  § 25 rokovacieho poriadku

sa hovorí, že 24 hodín pred začiatkom rokovania o bode prog-

ramu treba  odovzdať všetky písomnosti poslancom.  A o tomto

môže  Národná  rada  rozhodnúť  bez  rozpravy,  že  sa  táto

24-hodinová lehota nedodrží. Ale potom  v § 26 sa hovorí, že

návrh podaný Národnej rade musí byť vyhotovený písomne a mu-

sí obsahovať odôvodnenie a návrh uznesenia atď. Inými slova-

mi alebo jednoducho povedané, každý bod musí byť písomne vy-

hotovený, tieto písomnosti sa musia odovzdať poslancom a ma-

li by sa odovzdať 24 hodím pred rokovaním. Ale o tejto veci,

o tejto 24-hodinovej lehote, môže rozhodnúť Národná rada bez

rozpravy. O tom sa rozhodovalo.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pani poslankyňa Rusnáková.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán predsedajúci, na poslaneckom grémiu sa robil steno-

záznam, to  znamená, že vy  máte možnosť, aby  ste neurobili

chybu, porovnať si stenozáznam s tým, čo ste teraz predloži-

li. Na grémiu  sa nehovorilo o tom, že  nebude rozprava. Po-

kiaľ je správa,  vždy musí byť rozprava. To  by už mohol na-

vrhnúť naozaj  len taký človek, ktorý  v tejto Národnej rade

chce zakázať rozpravu, ale potom tu nemá čo hľadať. Tak nech

sa páči,  porovnajte si to  a uvidíte, že  vám nezostane nič

iné, len vyhlásiť toto hlasovanie za neplatné.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Rád  by som  len ctených  kolegov upozornil  na to,  že

v slovenskom jazyku je rozdiel  medzi správou a návrhom nie-

čoho,  pretože návrh  je niečo,  čo sa  môže meniť,  do čoho

môžeme vstupovať, ale nepredpokladám,  že môžeme meniť my tu

text správy. Je  to podstatný rozdiel, dámy a  páni. A ak sa

hovorí, že  návrhy musia byť vyhotovené  písomne, plne s tým

súhlasím, ale správa nie je návrh.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Dzurinda - faktická poznámka.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Pán poslanec Prokeš, veľmi zle ste interpretovali roko-

vací poriadok.  V rokovacom poriadku, kde  v § 26 ods.  2 sa

hovorí, že  návrh podaný Národnej  rade musí byť  vyhotovený

písomnou formou, je výraz návrh  uvedený v súvislosti s kaž-

dým bodom, ktorý sa zaradí do programu schôdze Národnej rady

Slovenskej republiky.  Len si treba v  pokoji prečítať para-

grafy 25 a 26. Slovo návrh je v tomto zmysle synonymom slova

bod  programu  schôdze  Národnej  rady  Slovenskej republiky

a v tomto zmysle každý takýto  bod má byť podložený písomným

materiálom.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     V rámci tohto seminára o rokovacom poriadku chcem dopl-

niť svojho kolegu  Dzurindu. V § 26 ods. 1  sa hovorí o veci

zaradenej na program. Všetko, čo sme si do programu schváli-

li, sú veci zaradené do programu. A ďalej sa hovorí, že kaž-

  vec zaradená  do programu  sa vlastne  začína prerokúvať

tak, že prvý vystúpi navrhovateľ, a odtiaľ pochádza to slovo

návrh, pán  kolega. Ale každá vec  zaradená do programu musí

byť vyhotovená písomne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Mikloško - faktická poznámka.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán predsedajúci,  viem si predstaviť,  že bude schôdzu

riadiť pán Cabaj, ale nech si  tam potom sadne, nech vám ne-

radí z diaľky. Chcem vás  poprosiť, aby ste boli taký dobrý,

ak...

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Keby sme sa podľa toho riadili, tak každú chvíľu riadi-

te celú snemovňu.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Buďte taký dobrý, ak k vám hovoríme, tak nás počúvajte.

Chcem vás poprosiť, aby ste nám dnes,  kým skončíte schôdzu,

povedali presne, čím ráno začínajú body programu a ktoré bu-

dú nasledovať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Prokeš - faktická poznámka.

 

 

 

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Rád by som poprosil pána  poslanca Dzurindu aj pána po-

slanca Šimka,  aby skutočne začali čítať  po slovensky, lebo

je to slovenský text. A ak teda by sme mali hovoriť v logike

veci a  o synonymách, v  tom prípade navrhovateľom  bodu bol

pán poslanec  Šagát, rozhodne nie pán  minister Javorský. Ak

chcete hľadať nejaké synonymá, tak  buďte takí láskaví a po-

žiadajte o správu pána poslanca Šagáta. Pokiaľ ide o správy,

tak vás upozorňujem, možno  sa vám nepodarilo dočítať trošku

ďalej rokovací poriadok, ale na správy sa vzťahuje § 128 ro-

kovacieho poriadku a, bohužiaľ, možno zle vidím, ale tam som

nič nenašiel o  tom, že by museli byť  predložené v písomnej

forme.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán predseda výboru Brňák.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Ak by  sme, pán poslanec Dzurinda,  prijali vašu inter-

pretáciu, že  každý bod programu alebo  ku každému bodu pro-

gramu musia  byť dané písomné  podklady v stanovenej  lehote

24 hodín,  tak dotýka sa  to napríklad aj  bodu interpelácie

a otázky  na ministrov.  V takom  prípade by  ste museli ako

poslanci 24 hodín pred  týmto bodom dať písomné interpelácie

a otázky, ktoré na druhý deň chcete adresovať ministrom. Ale

to sa predsa nerobí. Tieto  interpelácie a otázky sú predne-

sené v rámci  normálnych vystúpení od pultu. Čiže  ja si ne-

myslím, že  toto je celkom  najsprávnejší výklad rokovacieho

poriadku.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Černák - faktická poznámka.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán  predsedajúci, prosím vás ešte  raz, aby ste

prečítali  body, ako  budeme ďalej  pokračovať, pretože bolo

odhlasovaných mnoho  zmien, teda aby  sme mali prehľad,  ako

budeme zajtra, podľa ktorých bodov postupovať.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Podľa môjho postupu má  teraz nasledovať opakovaná voľ-

ba, potom by za tým malo nasledovať zajtra hlasovanie o bode

35 programu, kvôli tomu, že  bude treba utriediť všetky pri-

pomienky a  predložiť ich poslancom,  potom nasleduje vládny

návrh  zákona o  zahraničných Slovákoch.  Ďalším, tridsiatym

siedmym bodom programu je návrh Výboru Národnej rady Sloven-

skej republiky  pre financie, rozpočet a  menu na schválenie

pravidiel  hospodárenia poslaneckých  klubov. Potom  by mala

nasledovať správa  ministra zdravotníctva a,  samozrejme, je

možné, že  podľa výsledkov druhého  kola sa bude  treba ešte

stretnúť, vyjednávať a podobne. (Hlasy v sále.)

 

     Môžem vám len povedať, že podľa záznamu, ktorý máme do-

teraz na postup a sled rozpravy, je to správa ministra zdra-

votníctva a za tým  nasleduje informácia predsedu Výboru Ná-

rodnej rady Slovenskej  republiky pre nezlučiteľnosť funkcií

štátnych funkcionárov k  nadobúdaniu vlastníctva bytov štát-

nymi  funkcionármi od  Fondu národného  majetku. Potiaľ máme

rozpis ďalšieho postupu. To znamená,  že v takomto poradí by

sa malo  zajtra pokračovať. Na ďalšie  body nemám tu rozpis,

pretože je to robené vždy iba na určitú časť a s presahom na

nasledujúci  deň.  To  znamená,  že  ďalšie  body budú potom

v tomto poradí nasledovať.

 

     Pán poslanec Dzurinda - faktická poznámka.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Pán  poslanec Prokeš,  bod, ktorý  navrhol pán poslanec

Šagát, je  taký, kde si pán  poslanec vyžiadal správu minis-

terstva zdravotníctva. Je evidentné, že  podľa § 26 je navr-

hovateľom tejto správy minister zdravotníctva.

 

     Navyše vám oznamujem, že máme informácie, že správa mi-

nistra zdravotníctva v písomnej podobe tu je. Čiže podľa ro-

kovacieho poriadku je navrhovateľom  vláda. A nevidím žiaden

problém.

 

     Pán poslanec Brňák, ja som neprotestoval proti tomu, že

nemožno skrátiť výnimku  24 hodín. Naopak, podľa §  25 je to

možné, a ste to podľa môjho názoru tým hlasovaním pred chví-

ľou aj  urobili. Ja sa len  dožadujem písomného materiálu ku

každej veci zaradenej do programu schôdze. Rokovací poriadok

je v tom úplne jasný. Máme právo na takýto písomný dokument.

Vy ste ešte poukázali na interpelácie, že čo s nimi. Ale in-

terpelácie rieši §  129, pán poslanec, a aj  tam sa píše, že

interpelácia  sa  podáva  písomne  predsedovi Národnej rady,

môže  sa predniesť  aj ústne  a písomné  znenie interpelácie

poslanec doručí.  Čiže rokovací poriadok pamätá  aj na tento

špeciálny bod  nášho rokovania. Podstatné  je, že ku  každej

veci, ktorá  je zaradená do programu,  máme právo na písomný

dokument.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,  upozorňujem vás, že teraz

nie je miesto na faktické  poznámky. Povolili sme ich a jed-

noducho  takýmto spôsobom  nám to  prebieha. Mali  by sme sa

sústrediť na opakovanú  voľbu, pretože v tomto  zmysle slova

u členov Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Sloven-

skej republiky  na kontrolu činnosti  Slovenskej informačnej

služby by sme mali vlastne takýmto spôsobom postupovať. Pro-

sím, aby sme mali pre to pochopenie, lebo teraz nie je mies-

to na  faktické poznámky, aj  keď sme určitú  časť času tomu

venovali.

 

     Prosil by som vás, aby sme sa sústredili na túto opako-

vanú voľbu.

 

     Teda pristúpime k

 

     opakovanej  voľbe členov  Osobitného kontrolného výboru

Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slo-

venskej informačnej  služby a členov  Osobitného kontrolného

výboru Národnej  rady Slovenskej republiky  na kontrolu čin-

nosti Vojenského spravodajstva.

 

     Hlasovacie lístky na voľbu  členov uvedených výborov sú

farebne rozlíšené. Na hlasovacom  lístku na voľbu členov Vý-

boru na  kontrolu Slovenskej informačnej  služby máte uvede-

ných  štyroch kandidátov,  z ktorých  je potrebné  zvoliť do

počtu 8 členov ešte 3 členov.

 

     Na hlasovacom lístku na voľbu členov Výboru na kontrolu

Vojenského spravodajstva máte uvedených 2 kandidátov, z kto-

rých je potrebné zvoliť do  počtu 8 členov ešte jedného čle-

na.

 

 

     Pripomínam, že  svoju voľbu vyjadríte  tak, že na  prí-

slušnom hlasovacom lístku pri  každom mene a priezvisku kan-

didáta zakrúžkujete tú alternatívu, za ktorú hlasujete. Čiže

za, alebo proti, alebo zdržiavam sa. Pri voľbe členov Výboru

na kontrolu Slovenskej informačnej služby je platný len hla-

sovací lístok, na ktorom je zakrúžkovaná alternatíva za naj-

viac u troch kandidátov. Pri voľbe členov Výboru na kontrolu

Vojenského spravodajstva je platný  ten hlasovací lístok, na

ktorom je zakrúžkovaná alternatíva za najviac u jedného kan-

didáta.

 

     Hlasovací  lístok  sa  neupravuje  prečiarknutím  alebo

iným zásahom do mena a priezviska kandidáta. Neplatný je ten

hlasovací lístok, ktorý nie je  upravený v súlade s volebným

poriadkom alebo ktorý je prepisovaný, alebo dopĺňaný.

 

     Prosím overovateľov, aby sa  ujali svojej funkcie a do-

hliadali na priebeh volieb. Súčasne ich prosím, aby hlasova-

li ako prví. Pristúpime k tajnému hlasovaniu.

 

     (Akt tajného hlasovania.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, pýtam  sa, či má ešte nie-

kto z vás  vykonať akt tajného hlasovania. Ak  áno, tak pro-

sím, pretože hlasovanie bude uzavreté.

 

     (Po ukončení aktu hlasovania.)

 

     Vážené  dámy  a  páni,  vyhlasujem  tajné hlasovanie za

skončené.

 

     Prosím overovateľov, aby  spočítali  hlasy a vyhotovili

zápisnicu o výsledku tajného hlasovania. (Šum v sále.)

 

     Priatelia,  dávam nasledujúcu  informáciu. Overovatelia

teraz spočítavajú  hlasy a vypracujú  zápisnicu o výsledkoch

tajného hlasovania. Vyhlásenie tohto výsledku urobíme zajtra

ráno. Ráno sa pokračuje v schôdzi o 9.00 hodine.

 

     (Hlasy z pléna.)

 

     Nevieme, aký bude výsledok  druhého kola hlasovania. To

znamená,  že po  vyhlásení výsledku  tajnej voľby  nasleduje

hlasovanie o  zákone o Matici a  ďalej nasledujú veci, ktoré

budú vyplývať prípadne z rokovaní klubov a podobne.

 

                   Siedmy deň rokovania

      24. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                     13. februára 1997

___________________________________________________________

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     mali  by  sme  začať  ranné  zasadanie  prerušenej  24.

schôdze. Ešte sa dopracúvajú materiály, ktoré patria k záko-

nu o Matici  slovenskej, ale môžeme pokračovať v  tom, že by

sme prešli  aj na informáciu o  výsledkoch druhého kola taj-

ných volieb. Preto otváram  rokovanie prerušenej 24. schôdze

Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Podľa § 23 ods. 3  zákona o rokovacom poriadku o ospra-

vedlnenie  svojej neúčasti  na dnešnom  rokovacom dni  nemám

žiadosť od žiadnych poslancov.

 

     Pani poslankyne a páni  poslanci, chcem vás ešte infor-

movať, že som dostal  zoznam vydaných náhradných hlasovacích

kariet. Pán poslanec Weiss má hlasovaciu kartu číslo 1, Gaš-

parovič číslo 3, Lysák číslo 4, Langoš číslo 2.

 

     Zisťujem  prezentáciou našu  spôsobilosť voliť. Prosím,

prezentujme sa.

 

     Prezentovalo sa 102  poslancov. Konštatujem, že Národná

rada je schopná sa uznášať.

 

     Pripomínam  poslancom, že  poverení overovatelia uzavrú

prezenčnú  listinu  dopoludnia  o  11.00  hodine a popoludní

o 18.00 hodine.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     včera  sme vykonali  opakovanú voľbu  členov osobitných

kontrolných výborov  na kontrolu činnosti  Slovenskej infor-

mačnej služby a Vojenského spravodajstva.

 

     Chcem pripomenúť,  že do výboru  na kontrolu Slovenskej

informačnej služby bolo treba z navrhovaných kandidátov zvo-

liť do počtu 8 členov ešte  3 členov a do výboru na kontrolu

činnosti Vojenského  spravodajstva bolo treba  do potrebného

počtu zvoliť ešte 1 člena.

 

     Teraz  prosím povereného  overovateľa, aby  podľa §  39

ods. 10  zákona o rokovacom  poriadku Národnej rady  oznámil

počet vydaných neplatných  a neodovzdaných hlasovacích líst-

kov, ako aj za každého kandidáta počet poslancov, ktorí hla-

sovali za  navrhnutého kandidáta, ktorí  hlasovali proti na-

vrhnutému  kandidátovi a  počet poslancov,  ktorí sa zdržali

hlasovania.

 

     Pani overovateľka, nech sa  páči. Slovo má pani poslan-

kyňa Kolláriková.

 

Poslankyňa M. Kolláriková:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     dovoľte, aby som vám  prečítala zápisnicu o tajnom hla-

sovaní o návrhu na voľbu členov Osobitného kontrolného výbo-

ru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, ktoré

sa konalo 12. 2. 1997 ako opakovaná voľba.

 

     Na tajné hlasovanie na voľbu členov Osobitného kontrol-

ného výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky na kontrolu

činnosti Slovenskej  informačnej služby bolo  vydaných a po-

slanci si osobitne prevzali 124 hlasovacích lístkov.

 

     Overovatelia Národnej rady  Slovenskej republiky zisti-

li, že  v tajnom hlasovaní  na voľbu členov  Osobitného kon-

trolného výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky na kon-

trolu činnosti  Slovenskej informačnej služby  bolo odovzda-

ných 120 platných hlasovacích lístkov, 4 neplatné hlasovacie

lístky a 0 poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky.

 

     Overovatelia  zistili,  že  pri  voľbe kandidáta László

Kötelesa hlasovalo za 44, proti  67, zdržalo sa 9 poslancov.

Za Ladislava Pittnera hlasovalo za 44, proti 66 a zdržalo sa

10 poslancov.  Za Romana Vavríka  hlasovalo za 48,  proti 62

a zdržalo  sa 10  poslancov. Za  Jána Slotu  za 74, proti 44

a zdržali sa 2 poslanci.

 

     Na zvolenie členov Osobitného kontrolného výboru Národ-

nej rady  Slovenskej republiky na  kontrolu činnosti Sloven-

skej  informačnej  služby  je  potrebný súhlas nadpolovičnej

väčšiny prítomných poslancov.

 

     Overovatelia konštatujú,  že v tajnom  hlasovaní bol za

člena Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej

republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby

zvolený Ján Slota.

 

     Dovoľte,  aby  som  vám  prečítala  aj  druhú zápisnicu

o tajnom hlasovaní o návrhu  na voľbu členov Osobitného kon-

trolného výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky na kon-

trolu  činnosti  Vojenského  spravodajstva,  ktoré sa konalo

12. 2. 1997 ako opakovaná voľba.

 

     Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu členov Osobitného

kontrolného  výboru  Národnej  rady  Slovenskej republiky na

kontrolu  činnosti  Vojenského  spravodajstva  bolo vydaných

a poslanci si osobne prevzali 82 hlasovacích lístkov.

 

     Overovatelia Národnej rady  Slovenskej republiky zisti-

li, že  v tajnom hlasovaní  na voľbu členov  Osobitného kon-

trolného výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky na kon-

trolu činnosti Vojenského  spravodajstva bolo odovzdaných 79

platných hlasovacích  lístkov, 3 neplatné  hlasovacie lístky

a 0 poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky.

 

     Overovatelia zistili, že pri voľbe kandidáta László Ás-

ványiho hlasovalo za 7 poslancov,  proti 65 poslancov a zdr-

žalo sa  7 poslancov. Za  Jána Čarnogurského hlasovali  za 2

poslanci, proti 71 a zdržali sa 6 poslanci.

 

     Na zvolenie členov Osobitného kontrolného výboru Národ-

nej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenské-

ho  spravodajstva je  potrebný súhlas  nadpolovičnej väčšiny

prítomných poslancov.

 

     Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní nebol za

člena Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej

republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva zvo-

lený žiadny kandidát.

 

     Ďakujem, to je všetko.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pani  poslankyni  Kollárikovej  za oboznámenie

s výsledkami volieb.

 

 

     Konštatujem, že Národná  rada Slovenskej republiky zvo-

lila pána poslanca Jána Slotu za člena Osobitného kontrolné-

ho  výboru Národnej  rady Slovenskej  republiky na  kontrolu

činnosti Slovenskej informačnej služby.

 

     Zároveň konštatujem, že za člena Osobitného kontrolného

výboru Národnej  rady Slovenskej republiky  na kontrolu čin-

nosti Vojenského  spravodajstva nedostal žiaden z kandidátov

potrebnú väčšinu.

 

     Zrejme asi bude treba  v budúcnosti stretnúť sa predse-

dom klubov a poradiť sa o prípadnom ďalšom kole voľby.

 

     Vážené kolegyne  a kolegovia, pretože ešte  nie sú pri-

pravené všetky podklady na hlasovanie o zákone o Matici slo-

venskej, budeme musieť  pravdepodobne uskutočniť nejakú pra-

covnú prestávku.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Černák - faktická poznámka.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Pán predsedajúci,  včera ste ešte nemali  podklady, bol

by  som rád,  keby ste  mohli prečítať  body, ktoré nám ešte

ostávajú, a poradie, v akom budú do konca schôdze.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ako prvý  bod bola voľba  členov osobitných kontrolných

orgánov. Ako druhý je  návrh skupiny poslancov Národnej rady

Slovenskej republiky na vydanie  zákona o Matici slovenskej.

Ako tretí  je vládny návrh  zákona Národnej rady  Slovenskej

republiky o zahraničných Slovákoch. Ako štvrtý bod bude taj-

ná voľba predsedov kontrolných orgánov, ako piaty bude návrh

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, roz-

počet a menu na  schválenie pravidiel hospodárenia poslanec-

kých klubov.  Ako šiesty správa  ministra zdravotníctva Slo-

venskej republiky o vecnom a časovom harmonograme privatizá-

cie zdravotníckych zariadení v roku 1997 a vyhodnotenie pri-

vatizácie kúpeľov a žriediel v rokoch 1995 a 1996. Ako sied-

my informácia  predsedu Výboru Národnej  rady Slovenskej re-

publiky  pre  nezlučiteľnosť  funkcií  štátnych funkcionárov

o nadobúdaní vlastníctva bytov štátnymi funkcionármi od Fon-

du národného majetku Slovenskej  republiky. Tento bod je ako

neverejné rokovanie. Potom bude ako  ôsmy bod tlač číslo 332

- návrh pána poslanca Černáka  a, samozrejme, podľa časového

rozvrhu hodina otázok. Toto je štruktúra programu.

 

     Pán poslanec Mikloško, aký je to návrh?

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Budete počuť.

 

     Pán predsedajúci, prosil by  som vás ako predsedajúceho

a zároveň ako profesora, doktora  vied, keby ste nám poveda-

li,  podľa akého  pomeru boli  poslanci volení do výborov na

kontrolu Slovenskej informačnej služby  a na kontrolu Vojen-

ského spravodajca. Buďte taký láskavý.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Podľa tajného hlasovania. Pani poslankyňa Rusnáková.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Vážený pán  predsedajúci, navrhujem, aby  návrh zákona,

tlač číslo 332, bol zaradený za hodinu otázok.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Predseda výboru pán Brňák, nech sa páči.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Vážený  pán  predsedajúci,  chcem  len  oznámiť  členom

ústavnoprávneho  výboru,  že  dnes  po  vyhlásení obedňajšej

prestávky bude rokovanie ústavnoprávneho  výboru k návrhu na

vyhlásenie referenda. Dostali sme  to na základe rozhodnutia

predsedu Národnej rady  Slovenskej republiky vyriešiť ihneď.

Ak by bol ešte v  priebehu doobedia nejaký dlhší čas, opera-

tívne zvolám schôdzu skôr.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Cabaj, nech sa páči.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený pán predseda,

     pán predsedajúci,

     dámy a páni,

 

     dovoľte, aby som v mene troch poslaneckých klubov HZDS,

ZRS a SNS predniesol procedurálny návrh, aby ako prvý bod po

hodine otázok  dnes popoludní bola  zaradená tlač číslo  617

- návrh na  prijatie uznesenia Národnej  rady Slovenskej re-

publiky o vyhlásení referenda.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Po hodine otázok. Pán poslanec Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán predsedajúci, ďakujem vám  za vašu odpoveď, ale rád

by som vás  upozornil ešte na jednu vec.  Pred krátkym časom

v našom sesterskom českom parlamente  vypukla aféra, že nie-

ktorí neoprávnene používali titul doktor práv. Ja si myslím,

že my až tak ďaleko nemusíme ísť. Mám však obavy, že niekto-

rí tu neoprávnene používate "titul" absolvent základnej ško-

ly. Navrhoval by som, aby ste vzhľadom na to...

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán  poslanec, varujem  vás, aby  ste neurážali svojich

kolegov.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     ...bohužiaľ, vzhľadom na to, že pomerné...

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     ...žiadne bohužiaľ, na to tu právo nemáte.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     ...výpočty pomerov  sa učia na  základnej škole, prosil

by som vás, vrátane vás,  aby ste nám priniesli vaše vysved-

čenie zo základnej školy.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán  poslanec, nie  je to  procedurálny návrh. Odoberám

vám slovo.

 

     Pani poslankyňa Rusnáková.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Ak dovolíte, budem mať  vzhľadom na včerajšie rokovanie

jednu otázku  na pána predsedu  Národnej rady a  bola by som

rada, keby sa k nej vyjadril.

 

     Národná rada  včera hlasovaním rozhodla o  tom, že bude

podaná správa ministra zdravotníctva,  ale bez rozpravy. Pán

predseda, vy viete, že k správe je vždy rozprava, a v Národ-

nej rade nemožno  hlasovať o tom, že k  bodu programu nebude

rozprava. To rokovací poriadok neumožňuje. Bola by som rada,

keby ste sa k tomuto vyjadrili, pretože včera na poslaneckom

grémiu sme o tomto probléme  hovorili a nikto ani na grémiu,

ani z členov koalície nenavrhol, aby nebola rozprava. Ako je

to možné, že pán Húska dostal text vraj na základe rozhodnu-

tia grémia,  o ktorom dal  potom hlasovať? Napriek  tomu, že

sme ho upozorňovali, že toto na grémiu dohodnuté nebolo, Ná-

rodná rada  v rozpore s rokovacím  poriadkom to odhlasovala.

Buďte taký dobrý, vyjadrite sa.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Predseda výboru pán Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán  predsedajúci, vzhľadom na  to, že pani  po-

slankyňa Rusnáková sa pasovala za jedinú a najvyššiu ochran-

kyňu rokovacieho poriadku v tomto parlamente, vystupuje tak-

mer ako  božstvo, žiadam, aby  sa hlasovalo o  jej návrhu až

vtedy, keď ho odovzdá v zmysle rokovacieho poriadku písomne.

 

     Ďakujem.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán predseda výboru Cuper,  nerozumel som, je to návrh,

alebo...

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Procedurálny návrh. (Ruch v sále.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Opakujte ho.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Môžem ho zopakovať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     To musíte.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Keďže  pani Rusnáková  sa pasovala  za vrchnú  justíciu

v tomto parlamente  ohľadom rokovacieho poriadku  a neustále

nás obšťastňuje procedurálnymi návrhmi, žiadam, aby si zvyk-

la podávať ich písomne. Teda  žiadam, aby sa hlasovalo o jej

návrhu až v tedy, keď ho odovzdá písomne.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Priatelia, toto  nie je práve  procedurálny návrh. (Po-

tlesk.)

 

     Pani poslankyňa Lazarová.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Ďakujem  za slovo.  Chcem len  oznámiť členom výboru...

(Ruch v sále.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pokoj, priatelia,  pokoj, prosím vás,  pokoj. Naozaj je

to nedôstojné.

 

     Nech sa páči.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Chcem  oznámiť  členom  výboru pre životné prostredie a

ochranu prírody, že na základe  žiadosti 13 členov nášho vý-

boru zvolávam dnes poobede o 13.00 hodine mimoriadnu schôdzu

výboru.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Cabaj, nech sa páči.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený  pán predsedajúci,  vzhľadom aj  na prebiehajúcu

diskusiu,  ktorá sa  tu teraz  odohráva, navrhujem,  aby sme

o dvoch procedurálnych návrhov,  ktoré boli predložené, hla-

sovali, a potom žiadam  20-minútovú prestávku na poradu klu-

bov.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím vás, pán poslanec, prepáčte, ale nerozumel som.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Navrhujem, aby sme hlasovali o dvoch procedurálnych ná-

vrhoch, ktoré tu boli predložené, a potom žiadam 20-minútovú

prestávku na poradu klubov.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Priatelia, budeme hlasovať o  prvom návrhu pani poslan-

kyne Rusnákovej. Pani poslankyňa  Rusnáková, ak som si dobre

zaznamenal, žiada, aby tlač číslo 332 bola zaradená ako prvá

po otázkach.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o tomto návr-

hu.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 66 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že tento návrh nebol prijatý.

 

     Vážené  pani  poslankyne  a  páni  poslanci,  hlasujeme

o druhom návrhu  pána poslanca Cabaja, aby  po hodine otázok

nasledovalo zaradenie bodu -  návrh na vyhlásenie referenda.

Prosím, hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 117 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 71 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

     Nehlasovalo 5 poslancov.

 

     Konštatujem, že Národná rada prijala rozhodnutie, že za

bodom hodina otázok bude  nasledovať návrh na vyhlásenie re-

ferenda.

 

     Vážené  kolegyne a  kolegovia, pán  predseda odpovie na

otázku pani poslankyne Rusnákovej, potom nasleduje ešte pani

poslankyňa Sabolová a pani poslankyňa Kolláriková.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     na  poslaneckom  grémiu  sme  preberali niektoré otázky

v súvislosti so  zaradením dodatočných návrhov  do programu.

Jedným z návrhov, ktorý sme  prijali ako ďalší bod programu,

je aj informáciu ministerstva zdravotníctva, informácia ale-

bo správa ministerstva zdravotníctva,  v programe máme napí-

sané správa.  Po konzultácii s ministrom  a vyžiadaní písom-

ných  podkladov som  bol informovaný,  že neexistuje  takáto

správa alebo takýto program, alebo takýto harmonogram, ktorý

by bol  vo vláde a  bol by vládou  schválený. Je len  návrh,

ktorý vláda neprerokovala. Tento  návrh vláda nemusí prijať,

resp. ministerstvo môže predložiť  ešte iný. Nemôžeme to po-

važovať za správu. Preto som poslaneckému grémiu navrhol dva

varianty. Ak nám to stačí, keďže k tomu nebudeme môcť prijí-

mať žiadne  závery, ako informácia  ministra, tak to  môžeme

prerokovať hneď.  Ak chceme správu, musím  mať písomný mate-

riál, dať  mu parlamentnú tlač  a dať to  na prerokovanie do

výborov.

 

     Bola k tomu krátka rozprava,  dohodlo sa, že do výborov

to nedáme  a že to  bude informácia. Je  to v stenografickom

zázname. Keďže som vedel, čo tu včera vzniklo, pozrel som si

to, presne tak som informoval. Ak ide o informáciu, bez roz-

pravy, ak ide o správu, s rozpravou, ale cez parlamentné vý-

bory. Takto  to bolo, pani poslankyňa.  Takže k rozprave som

povedal, že keď je informácia, nie je rozprava. Národná rada

môže rozhodnúť hlasovaním.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pani poslankyňa  Sabolová, máte slovo. Konšta-

toval som, že ešte pani poslankyňa Sabolová a pani poslanky-

ňa Kolláriková a potom vyhlasujem prestávku. Nech sa páči.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Pán predsedajúci, prestávku môžete vyhlásiť, až keď po-

žiada ďalší klub.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

       požiadali,  prosím  vás.  Nepoučujte stále. Hovorím

v mene troch klubov. Hovorte k veci.

 

 Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Prosila by som, pán predsedajúci, keby ste neskákali do

reči poslancom, keď im udelíte slovo.

 

     Druhá poznámka  je ku včerajšiemu  večernému rokovaniu.

Ak ste chceli rokovať po 19.00 hodine, mali ste požiadať Ná-

rodnú radu,  aby si odhlasovala  rokovanie po 19.00  hodine.

Tým ste porušili rokovací poriadok.

 

     A tretia poznámka je  k predsedníčke výboru pre životné

prostredie pani Lazarovej. Nejde o žiadnu mimoriadnu schôdzu

výboru. Pani  predsedníčka, vy ste  mali zvolať počas  tejto

schôdze  dokončenie rokovania  výboru a  mali sme odhlasovať

uznesenie k  energetickej koncepcii. Čiže  ste boli povinná,

pretože toto bola dohoda z  výboru, zvolať počas tohto roko-

vania schôdze výbor.

 

     Ešte jedna  poznámka. Ak sa  vám niektoré veci  nepáčia

a nechcete sa k nim vyjadrovať, tak poverujete poslancov ve-

dením  schôdze. Zbavujete  sa svojej  povinnosti, ktorú  ako

predsedníčka výboru máte, že schôdzu máte viesť vy.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pani poslankyňa Kolláriková.

 

Poslankyňa M. Kolláriková:

 

     Za klub  Slovenskej národnej strany  žiadam 25-minútovú

prestávku.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pani poslankyňa Rusnáková.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán predseda,  ja som si včera  bola osobne pozrieť to,

čo čítal pán Húska, lebo to mal napísané. Tam má jasne napí-

sané a tak to aj čítal,  že bude správa bez rozpravy. To, čo

ste povedali vy, všetko sedí, ja to nespochybňujem, ale zno-

vu opakujem, že tí úradníci, ktorí to pánu Húskovi pripravi-

li, to pripravili zle. A  Národná rada nebola schopná akcep-

tovať vystúpenia predsedov klubov, ktorí  sú v grémiu, že to

takto nebolo. Čiže hlasovali sme o niečom, v čom Národnú ra-

du zaviedli  pracovníci kancelárie. Mne  je veľmi ľúto.  Pán

Húska vám  ten text  môže  ukázať. Nie je  možné, neviem, na

základe akého paragrafu možno odhlasovať, že správa bude bez

rozpravy. Na tom sme sa nedohodli.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Borovský, nech sa páči.

 

Poslanec J. Borovský:

 

     Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

 

     Aj poslanecký klub Združenia robotníkov Slovenska žiada

20-minútovú prestávku.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Myslím si,  že základ nedorozumenia, o  ktorom tu teraz

hovoríme, vznikol na samom začiatku.  V § 128 sa jasne hovo-

rí, že Národná  rada môže od vlády a  od vedúcich ústredných

orgánov žiadať správy o otázkach patriacich do ich pôsobnos-

ti. Správu musia podať do 30 dní alebo v inej lehote určenej

Národnou radou, ktorá  nemôže byť kratšia ako 15  dní. A po-

kiaľ viem, my sme síce  zaradili bod do programu, ale neviem

o tom, že by  bolo uznesenie Národnej rady, v  ktorom by sme

žiadali takúto správu.

 

     Ďakujem.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vyhlasujem 20-minútovú prestávku.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené  kolegyne a  kolegovia, prosím,  zaujmite miesta

v rokovacej sále, budeme pokračovať v zasadaní.

 

     V rokovaní pokračujeme hlasovaním  o návrhu skupiny po-

slancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona

Národnej rady Slovenskej republiky  o Matici slovenskej. Ide

o tlač číslo 577.

 

     Prosím spoločného spravodajcu  výborov poslanca Hornáč-

ka, aby  hlasovanie uvádzal v zmysle  spoločnej správy a vý-

sledkov rozpravy.

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

 

     Zo  spoločnej správy,  tlač 577a,  ako som  už povedal,

podľa môjho  názoru  zlepšujú zákon  predložený skupinou po-

slancov tieto body, ktoré navrhujem, aby sa o nich hlasovalo

spoločne: 1, 2,  3, 4, 5, 6, 7,  8, 10, 11, 12, 15,  16, 17,

18, 19, 21, 22, 23, 24, 26 a 28.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  vážené  kolegyne  a  kolegovia, prezentujme sa

a vzápätí  hlasujme o  spomínaných  bodoch spoločnej správy,

ktoré  pán spoločný  spravodajca odporúča  na hlasovanie  en

bloc. Ide o  body, 1, 2, 3, 4,  5, 6, 7, 8, 10,  11, 12, 15,

16, 17, 18, 19, 21, 22, 23, 24, 26 a 28.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 112 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 95 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Konštatujem, že uvedený súbor bodov zo spoločnej správy

Národná rada prijala.

 

     Nech sa páči, pokračujte.

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     Ďalej by som navrhol  podobne hlasovať o tých návrhoch,

ktoré si nemyslím, že by zlepšili zákon o Matici slovenskej.

Ide o body 9, 13, 14, 20, 25, 27, 29 a 30.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí hlasujme  o bodoch 9,

13, 14, 20,  25, 27, 29 a 30  spoločnej správy. Pán spoločný

spravodajca navrhuje, aby sa o nich hlasovalo en bloc.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 138 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 14 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 56 poslancov.

     Nehlasovalo 5 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento súbor  bodov zo spoločnej správy,

ako ich uviedol pán spoločný spravodajca, nebol prijatý.

 

     Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní.

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     Ďakujem pekne,  budem pokračovať v  uvádzaní pozmeňujú-

cich návrhov, ktoré vyšli z rozpravy.

 

     Ako prvý som sa prihlásil  do rozpravy ja a navrhol som

6 bodov, ktoré, myslím si,  zlepšia tento zákon. Ideme podľa

starého postupu,  vlastne by som  mal aj odporučiť  spoločne

všetkých 6 bodov.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o 6 pozmeňu-

júcich návrhoch, ktoré navrhol pán poslanec Hornáček.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 138 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 109 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že  6 pozmeňovacích návrhov  pána poslanca

Hornáčka bolo schválených.

 

     Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní, pán spoločný spra-

vodajca.

 

 

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     Pán poslanec Ftáčnik mal  procedurálny návrh podľa § 29

ods.  5, aby  pripomienky, ktoré  vzniesol, boli  predložené

v návrhu výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport gestor-

skému výboru, aby boli prerokované do marcovej schôdze.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Budeme hlasovať  o prvom procedurálnom  návrhu pána po-

slanca Ftáčnika. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 139 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 63 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

 

     Konštatujem, že prvý procedurálny návrh sme neprijali.

 

     Nech  sa páči,  teraz bude  nasledovať prvý pozmeňujúci

návrh.

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     Prvý pozmeňujúci návrh pána poslanca je v znení nadpisu

zákona vypustiť slová  "Národnej rady Slovenskej republiky".

Myslím si, že to zlepší tento zákon.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí hlasujme  o prvom po-

zmeňujúcom návrhu pána poslanca Ftáčnika.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 141 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 137 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

 

     Konštatujem,  že prvý  pozmeňujúci návrh  pána poslanca

Ftáčnika bol prijatý.

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     Druhý  pozmeňujúci  návrh  pána  poslanca Ftáčnika môže

tiež zlepšiť tento zákon.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o druhom po-

zmeňujúcom návrhu pána poslanca Ftáčnika.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 142 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 119 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Konštatujem, že  druhý pozmeňujúci návrh  pána poslanca

Ftáčnika sme prijali.

 

     Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní.

 

 

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     Ďakujem pekne. Ďalšie návrhy pána  Ftáčnika pod bodmi 3

až 4 nemajú normatívny charakter a myslím, že o nich nemožno

hlasovať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí hlasujme.  (Šum v sá-

le.) Prepáčte, bude neplatné hlasovanie.

 

     Tretí návrh  nemá normatívnu podobu a  4a) taktiež nemá

normatívnu polohu,  takisto aj b), takže  prichádza do úvahy

bod 4c).

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     Bod 4c) odporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Hlasujeme o štvrtom pozmeňujúcom návrhu v bode c).

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 142 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 133 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že štvrtý pozmeňujúci  návrh v bode c) bol

prijatý.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     Bod b)  je bezpredmetný, o  tom sa už  hlasovalo. Bod 5

nemá normatívny charakter. Bod 6a) - nemyslím si, že by ten-

to zákon zlepšil.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  budeme hlasovať  o bode  6 ako  celku. Prosím,

prezentujme  sa a  vzápätí hlasujeme  o šiestom pozmeňujúcom

návrhu v bodoch a), b) a c).

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 139 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 68 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 44 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

     Nehlasovalo 7 poslancov.

 

     Konštatujem, že šiesty  pozmeňujúci návrh pána poslanca

Ftáčnika nebol prijatý.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     Šiesty pozmeňujúci návrh pod bodom b) - nemyslím si...

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     To už bolo. Ideme na siedmy pozmeňujúci návrh.

 

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     Ten nemá normatívny charakter.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Siedmy návrh  nemá normatívny charakter.  Ideme na ôsmy

bod.

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     Ôsmy pozmeňujúci návrh odporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí hlasujme  o ôsmom po-

zmeňujúcom návrhu.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 132 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem,  že ôsmy  pozmeňujúci návrh  pána poslanca

Ftáčnika sme schválili.

 

     Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

 

     Pán poslanec Ftáčnik sa  ešte hlási s procedurálnou po-

známkou.

 

 

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Chcem poprosiť  pána spravodajcu, aby  navrhol hlasovať

aj o bodoch 6b), 6c) a  6d), pretože tie majú normatívnu po-

dobu a nerozhodli sme o nich, treba o nich rozhodnúť. My sme

hlasovali o bode 6a).

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ja som to  opravil a hovoril som, že  sa hlasuje o bode

6 ako celku.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Potom je to v poriadku, nech je bod 6 ako celok.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Filkus, nech sa páči.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Viete,  že ja  sa nie  často prihlasujem  k tým veciam,

ktorým nie veľmi rozumiem.  Ale prosím vás pekne, predklada-

teľom tohto  návrhu, ten, ktorý dáva  aj pozmeňujúce návrhy,

je činiteľ, predseda  ústavnoprávneho výboru. Takto predkla-

dané pozmeňujúce návrhy  nedostatočne vybavené svojou legis-

latívnou prípravou a zmätenosťou  nie sú adekvátne toho, aby

sme ich ďalej prerokúvali.

 

     Môj procedurálny návrh je dať hlasovať o tom, či nevrá-

tiť tento materiál znovu a opraviť ho. Veď zo 7 bodov, ktoré

sme prerokúvali, 4 boli takého  druhu, kde sa hovorí o "zvá-

žení", ktoré vôbec nezodpovedajú  tomu, aby sa stali predme-

tom nášho  rokovania. Navrhujem dať  hlasovať o tom,  aby sa

tento podkladový  materiál vyčistil a potom  znovu dostal na

rokovanie.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Priatelia, problém je jednoducho v tom, že už je hlaso-

vanie a  nemôžeme zastaviť hlasovanie  hlasovaním o tom,  že

zastavíme hlasovanie.

 

     Prosím, odovzdávam slovo  predsedovi výboru a navrhova-

teľovi poslancovi Brňákovi. Nech sa páči.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Pán  poslanec Filkus,  protestujem proti  tomu, že  mňa

vnášate do tohto problému. Obráťte sa na pána poslanca Ftáč-

nika, ktorý formuloval svoje pozmeňujúce a doplňujúce návrhy

tak, ako sú uvedené v tejto  tlači. To znamená, že sú tam aj

také, ktoré nemajú normatívnu podobu, že nejdú v poradí tak,

ako majú ísť, ale že tvoria podsúčasti nejakých bodov. Takže

si to od vás vyprosujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pokračujeme.

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     Pokračujeme bodom 9, ktorý neodporúčam. (Hlasy v sále.)

Nemýľte ma, tento bod je bezpredmetný.

 

     Odporúčam hlasovať o bode 10 súhlasne. Iba o bode 10a).

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o bode 10a),

ktorý predkladá pán poslanec Ftáčnik.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 143 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 127 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Konštatujem, že  pozmeňujúci návrh pod  bodom 10a) pána

poslanca Ftáčnika bol prijatý.

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     Ďakujem pekne. Bod b) je bezpredmetný, bod c) má nenor-

matívny charakter.

 

     Hlasujeme  o bode  11a, ktorý  neodporúčam prijať. Celý

bod 11.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o jedenástom

pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Ftáčnika.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 64 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

 

     Konštatujem,  že jedenásty  pozmeňujúci návrh  pána po-

slanca Ftáčnika nebol prijatý. Celý bod 11.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     Ďakujem pekne.  Bod 12 má  tiež nenormatívny charakter,

nemožno o ňom hlasovať a o bode 13 si osobne myslím...

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa. Hlasujeme o bode 13.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 66 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 42 poslancov.

     Nehlasovalo 7 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento bod tesne nebol prijatý.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     Ďakujem pekne. Ďalšia vystúpila v rozprave pani poslan-

kyňa Edit Bauerová. Jej prvý  návrh znie: "Návrh zákona vrá-

tiť na prepracovanie." Je  to procedurálny návrh, myslím, že

treba o ňom hlasovať. (Hlasy  z pléna.) Hlasovali sme v inom

zmysle, to znamená, že mali by sme o ňom hlasovať.

 

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, budeme  hlasovať aj o  tomto prvom pozmeňujúcom

návrhu  pani  poslankyne  Bauerovej.  Prosím, prezentujme sa

a vzápätí hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 142 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 58 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že prvý  pozmeňujúci návrh pani poslankyne

Edit Bauerovej nebol prijatý.

 

     Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní.

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     Ďakujem pekne. Myslím si, že  ani bod 2 pani poslankyne

Bauerovej by  tomuto zákonu veľmi  neprospel. Neodporúčam ho

prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Hlasujeme o druhom  pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne

Bauerovej.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 31 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že druhý pozmeňujúci návrh pani poslankyne

Edit Bauerovej nebol prijatý.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, máte slovo.

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     Ďakujem pekne. Myslím, že tu dôjde k nejakej zmene.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Lysák, nech sa páči.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

 

     Sťahujem body  okrem bodu číslo  5b). To je  uplatnenie

druhého variantu.  Text bodu 9 netreba  čítať, pretože nebol

prijatý bod 13 pána poslanca Ftáčnika. Čiže sťahujem ostatné

body okrem tých, ktoré som uviedol, aj bod 9.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Čiže 5b) ponechávate, o tom druhom variante - knižnice.

 

     Nech sa páči, pán  spoločný spravodajca, uvádzajte hla-

sovanie.

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     Budeme teda hlasovať o bode 5, druhý variant, ktorý na-

vrhuje poslanec Lysák. Myslím si, že je to dobrý návrh.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o piatom po-

zmeňujúcom návrhu, o bode b), teda o druhom variante knižni-

ce, ktorý navrhuje pán  poslanec Lysák. Poznamenávam, že os-

tatné body s ohľadom na predchádzajúce hlasovanie pán posla-

nec Lysák stiahol.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 140 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že pozmeňujúci  návrh pána poslanca Lysáka

bol prijatý.

 

     Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní.

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     Ďakujem pekne. Ďalší poslanec, ktorý vystúpil v rozpra-

ve  a predniesol  pozmeňujúce  návrhy,  je pán  László Nagy.

Chcem sa ho spýtať, či  môžeme o jeho pripomienkach hlasovať

jednorazovo? (Odpoveď z pléna, že nie.) Čiže postupne, každú

osobitne. Hlasujeme o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslan-

ca Nagya.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Hlasujeme o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Na-

gya. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 22 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem,  že prvý  pozmeňujúci návrh  pána poslanca

Nagya nebol prijatý.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     Ďakujem  pekne. Myslím,  že druhý  pozmeňujúci návrh je

bezpredmetný. Tretí odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o druhom po-

zmeňujúcom návrhu pána poslanca Nagya.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 138 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 58 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

 

     Konštatujem, že  druhý pozmeňujúci návrh  pána poslanca

Nagya nebol prijatý.

 

     Pokračujte v uvádzaní, pán spravodajca.

 

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     Myslím, že  tretí návrh bol  už pri Ftáčnikovom  návrhu

schválený. Áno, ten je bezpredmetný.

 

     Štvrtý návrh neodporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  prezentujme sa  a vzápätí  hlasujme o  štvrtom

pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Nagya.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 139 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 42 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

 

     Konštatujem, že  tento pozmeňujúci návrh  pána poslanca

Nagya nebol prijatý.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     Ani ďalší návrh neodporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     To je ďalší návrh pána poslanca Nagya.

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     Pozmeňujúci návrh poslanca Nagya číslo 5.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o piatom po-

zmeňujúcom návrhu pána poslanca Nagya.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 140 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 48 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že  tento pozmeňujúci návrh  pána poslanca

Nagya nebol prijatý.

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     Ďalší  pozmeňujúci návrh,  myslím, mal  pán Ftáčnik pod

bodom 6a). (Hlas z pléna.) Dobre, tak dáme hlasovať. Odporú-

čam bod 6a) neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ktorý, o čom hovoríte?

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     Bod 6a, pardon bod 6.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Hlasujeme o  šiestom pozmeňujúcom návrhu  pána poslanca

Nagya.

 

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 63 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že  tento pozmeňujúci návrh  pána poslanca

Nagya nebol prijatý.

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     Pozmeňujúci návrh pána Nagya číslo 7...

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Nagy, nech sa páči.

 

Poslanec L. Nagy:

 

     Vážený pán podpredseda,  chcem dať procedurálnu otázku,

lebo vážená snemovňa neodsúhlasila šiesty návrh môjho textu,

ale v prípade pána poslanca  Lysáka to isté už bolo odhlaso-

vané. Tak ktorý návrh teraz platí?

 

     (Hlasy z pléna.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Čo to znamená, sťahujete  ďalšie návrhy? Ja vám nerozu-

miem.

 

 

Poslanec L. Nagy:

 

     Ja sa pýtam, ktoré hlasovanie je platné.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Ftáčnik, procedurálna poznámka.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,

 

     rád by som vás upozornil,  a najmä pána spravodajcu, na

maličký nedostatok, ktorý sa stal  tým, že sme prijali návrh

pána poslanca Lysáka, ktorý v odseku 2  § 3 hovorí o Sloven-

skej národnej knižnici v Matici slovenskej. Tak je to správ-

ne, tak to včera obhajoval pán minister. Návrh pána poslanca

Nagya aj môj smeroval k tomu, aby aj v odseku 1, tam, kde sa

menujú tie  inštitúcie, zoznam tých  inštitúcií, sa to  tiež

volalo  Slovenská národná  knižnica v  Matici slovenskej. To

sme pred chvíľou zamietli už  dvakrát. Našťastie ešte aj pán

poslanec  Halabrín to  predniesol ako  pozmeňujúci návrh, to

dávam do pozornosti pánu  spoločnému spravodajcovi, ktorý sa

zjavne v zákone  neorientuje. Takže, aby si to  všimol a dal

také odporúčanie, že návrh  poslanca Halabrína treba prijať,

pretože to  znenie, o ktorom  sme už rozhodli,  treba zladiť

s tým, čo by  v zákone malo byť na inom  mieste, aby tam bol

totožný názov pre tú istú inštitúciu.

 

     Ďakujem za procedurálnu poznámku.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Priatelia, budeme  pokračovať v hlasovaní. Pán

spoločný spravodajca, nech sa páči.

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     Pokračujeme bodom 7, ktorý neodporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  prezentujme  sa  a vzápätí  hlasujme o siedmom

pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Nagya.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 62 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že siedmy  pozmeňujúci návrh pána poslanca

Nagya nebol prijatý.

 

     Nech sa páči, pokračujte.

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     Pokračujeme bodom 8, ktorý tiež neodporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Hlasujeme o ôsmom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Na-

gya. Nech sa páči, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 55 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem,  že ani  tento pozmeňujúci  návrh pána po-

slanca Nagya nebol prijatý.

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     Ďalší pozmeňujúci návrh pána Nagya neodporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o ďalšom po-

zmeňujúcom návrhu pána poslanca Nagya.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 62 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že  tento pozmeňujúci návrh  pána poslanca

Nagya nebol prijatý.

 

     Pán poslanec Čarnogurský - procedurálny návrh.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Pán predsedajúci, mám pocit,  že teraz už vlastne nikto

nevie, čo sme schválili a  čo sme neschválili. Preto navrhu-

jem, aby sme pred záverečným  hlasovaním prerušili tento zá-

kon a aby to  predkladateľ alebo ministerstvo kultúry, alebo

ústavnoprávny  výbor, alebo  gestorský výbor prekontroloval,

či je schválené znenie v zmysle doplňujúcich a pozmeňujúcich

návrhov v poriadku, a až potom aby to išlo na záverečné hla-

sovanie.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Čarnogurský, predseda výboru a navrhovateľ

pán  doktor Brňák  sleduje celý  priebeh a  všetko je zatiaľ

v poriadku.

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pán poslanec Nagy.

 

Poslanec L. Nagy:

 

     Vážený pán predsedajúci, v  mene obidvoch klubov Maďar-

skej koalície sa pripájam k návrhu pána Čarnogurského.

 

     Po druhé, chcem požiadať pána spravodajcu, aby nekomen-

toval, lebo  komentuje nesprávne. Druhýkrát sa  stalo to, na

čo som už pred chvíľou upozorňoval, že v prípade môjho sied-

meho a ôsmeho pozmeňujúceho návrhu to uvádza nesprávne, lebo

návrh už bol prijatý ako súčasť návrhu pána poslanca Lysáka.

A chcem vás  upozorniť, že v prvom  prípade za rovnaký návrh

ctená  snemovňa hlasovala  za a  v mojom  prípade nie.  (Šum

v sále.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Priatelia, navrhujem pokračovať ďalej.

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     Bod 10 odporúčam neprijať.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Hlasujeme  o ďalšom  pozmeňujúcom návrhu  pána poslanca

Nagya. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 136 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 59 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh nebol prijatý.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     Pokračujeme bodom 11 návrhov pána Nagya.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prezentujme sa a vzápätí hlasujme o jedenástom pozmeňu-

júcom návrhu pána poslanca Nagya.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 139 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 36 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.

 

     Konštatujem,  že ani  tento pozmeňujúci  návrh pána po-

slanca Nagya nebol prijatý.

 

     Pán spoločný spravodajca, uvádzajte hlasovanie.

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     Je procedurálny návrh.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Halabrín, nech sa páči, máte slovo.

 

Poslanec P. Halabrín:

 

     Ďakujem. Vzhľadom  na to, že 90  % mojich pozmeňujúcich

návrhov bolo prijatých  v predchádzajúcich hlasovaniach, ok-

rem návrhu pod číslom 7 všetky ostatné sťahujem.

 

     Ďakujem pekne.

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     Budeme  hlasovať o  bode číslo  7 pozmeňujúcich návrhov

pána Halabrína.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o siedmom bo-

de návrhov pána poslanca  Halabrína. Ostatné pozmeňujúce ná-

vrhy s ohľadom na to, že už boli väčšinou prijaté, sťahuje.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 141 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 130 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 7 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 4 poslancov.

 

     Konštatujem, že pozmeňujúci  návrh pána poslanca Halab-

rína bol prijatý.

 

     Nech sa páči, pokračujte.

 

Poslanec V. Hornáček:

 

    Ďakujem pekne. To boli  všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré

odzneli v rozprave. Posledným bol návrh pána poslanca Javor-

ského. Je to procedurálny návrh  - návrh zákona vrátiť navr-

hovateľom a umožniť, aby pripomienky vlády Slovenskej repub-

liky boli  prerokované vo výboroch  Národnej rady Slovenskej

republiky.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujeme o pozmeňujú-

com návrhu pána poslanca Javorského.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 141 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 62 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že pozmeňujúci  návrh pána poslanca Javor-

ského nebol prijatý.

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     Ďakujem pekne.  To sú všetky  pozmeňujúce návrhy, ktoré

boli vo výboroch a ktoré odzneli v rozprave.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,  môžeme pristúpiť k hlaso-

vaniu o zákone ako celku.

 

     Prosím,  prezentujme sa.  Hlasujeme o  zákone ako celku

vrátane prijatých pozmeňujúcich návrhov.

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     Nechávam to na vedomie a svedomie poslancov.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 141 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 93 poslancov. (Potlesk.)

     Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  sme schválili návrh  skupiny poslancov

Národnej rady Slovenskej republiky  na vydanie zákona Národ-

nej rady Slovenskej republiky o Matici slovenskej.

 

     Ďakujem pekne.

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pani poslankyňa Rusnáková, nech sa páči.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán predsedajúci, navrhujem,  aby schôdza Národnej rady

pokračovala bodom k tlači číslo 332, je to návrh zákona pána

poslanca Černáka, a aby sme o  ňom rokovali až do jeho skon-

čenia.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pani poslankyňa,  o tom sme už  hlasovali. (Prejavy ne-

súhlasu v sále.)

 

     V  poriadku, hlasujeme  o pozmeňujúcom  návrhu pani po-

slankyne Rusnákovej. Nech sa páči.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 144 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 77 poslancov. (Potlesk.)

     Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

 

     Konštatujem, že nebol prijatý tento návrh.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené  kolegyne  a  kolegovia,  pokračujeme tridsiatym

šiestym bodom programu a je ním vládny návrh zákona Národnej

rady Slovenskej republiky o zahraničných Slovákoch. (Prejavy

nesúhlasu v sále.)

 

     Pardon,  priatelia, pozmeňujúci  návrh pani  poslankyne

Rusnákovej prešiel. Opravujem sa. To znamená, že začneme ro-

kovanie -  pani poslankyňa Rusnáková, zopakujte  ešte raz to

časové zaradenie. (Ruch v  sále.) Teraz nasleduje ďalší bod.

Áno? Odovzdávam slovo predsedovi Národnej rady.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  ako sme si odhlasovali

bod rokovania, tak bude teraz  nasledovať s tým, že o druhej

musí byť hodina otázok.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pani poslankyne, páni  poslanci, pristúpime k preroko-

vaniu...

 

     Pán poslanec Cabaj.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     dámy a páni,

 

     skôr ako pristúpime k odhlasovanému bodu programu, žia-

dam polhodinovú prestávku na poradu klubu.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Nech sa páči, pani poslankyňa Kolláriková.

 

Poslankyňa M. Kolláriková:

 

     Za klub  Slovenskej národnej strany  žiadam polhodinovú

prestávku.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Vyhlasujem prestávku.

 

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené dámy a páni, pretože pokračuje zasadanie klubov,

vyhlasujem obedňajšiu prestávku do 14.00 hodiny.

 

     (Po obedňajšej prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     budeme pokračovať  v rokovaní našej  schôdze s tým,  že

podľa programu otváram hodinu otázok.

 

     Chcem pripomenúť,  že v rokovaní o  tomto bode programu

sa bude  postupovať podľa § 24 ods. 6 a § 131 zákona o roko-

vacom poriadku.

 

     Zo všetkých písomných otázok, ktoré ste podali do stre-

dy do 12.00 hodiny, boli vylosované otázky tak, ako boli vy-

vesené na našej vývesnej tabuli.

 

     Chcem vám ešte pripomenúť, že na otázky poslancov, kto-

rí nie sú prítomní v sále, sa odpovedať nebude.

 

     Prosím pána  predsedu vlády, aby zaujal  miesto za reč-

níckym pultom a podľa vyžrebovania  otázok na ne v rámci le-

hoty 15 minút odpovedal.

 

     Pán  predseda,  prvá  otázka  je  od poslanca Ftáčnika:

O privatizácii Nafty  Gbely ste vyhlásili, že  o nej nič ne-

viete, a prisľúbili ste, že si preveríte okolnosti, za akých

k nej prišlo i kto za tým  stojí. Čo ste zistili, aké je po-

zadie?

 

Predseda vlády SR V. Mečiar:

 

     Vláda Slovenskej republiky má obmedzenú možnosť vykoná-

vania kontroly, tá skôr prislúcha parlamentu a iným inštitú-

ciám.

 

     V roku 1993 z mojej  iniciatívy Najvyšší kontrolný úrad

Slovenskej republiky  vykonával kontrolu vo  Fonde národného

majetku po  vzájomnej dohode i  bez zákonnej úpravy.  V roku

1994 po  nástupe terajšej opozície  do vlády ste  ich odtiaľ

poslali preč a tento stav pretrváva dodnes.

 

     Pokiaľ ide o vlastnú  privatizáciu Nafty Gbely, zmluvy,

ktoré sú uzatvorené, nie  sú zatiaľ právne napadnuteľné. Po-

zadie  privatizácie nepoznám.  Možnosti, ktoré  mi zo zákona

dávajú právo  zistiť stav, boli  s týmto výsledkom  využité.

Hlbšie a iné právne oprávnenia nemám.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     To  je všetko?  Ďakujem, koniec  otázky. Pýtam  sa pána

poslanca Ftáčnika, či chce doplňujúcu otázku, alebo sa uspo-

kojil.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Neuspokojil.

 

     Vážený  pán predseda  vlády,  ja  som čakal,  že budete

zhruba takto odpovedať, ale chcel by som povedať, že nie sme

v Športovej hale, ale v  Národnej rade Slovenskej republiky,

ktorá má  právo kontroly voči vám  ako ústavnému činiteľovi,

okrem iného aj vo  veciach zásadných otázok hospodárskej po-

litiky vlády, medzi ktoré patrí po rozhodnutí Ústavného súdu

aj privatizácia. Tento prípad  ukazuje, že ste si privatizá-

ciu ako  vládna koalícia zorganizovali  po svojom. Hoci  ste

zodpovednosť formálne  preniesli na Fond  národného majetku,

podľa priznania  Jána Ľuptáka ste  o všetkých privatizačných

rozhodnutiach  rozhodovali dopredu  politickou dohodou medzi

koaličnými  stranami. A obávam sa,  že o privatizácii v kon-

krétnych  prípadoch nerozhodoval  vôbec záujem  štátu a jeho

občanov, ale rozhodovali vaše  politické záujmy a vrecká va-

šich verných. Podľa môjho názoru ste predávali podniky hlbo-

ko pod cenu a ožobračovali ste tento štát a jeho obyvateľov.

(Hlasy z pléna.) Mám dve minúty vážení, ja mám dve minúty na

to, aby som komentoval a položil otázku.

 

     Existuje niekoľko škandalóznych rozhodnutí, medzi ktoré

patrí okrem  piešťanských kúpeľov aj  Nafta Gbely. Vy  dobre

viete, že ich  trhová hodnota bola 3,2 miliardy  korún, a vy

ste  ju predali  za 500  miliónov neznámej  druhej obchodnej

spoločnosti, ktorá bola založená dva mesiace predtým a sídli

v ošarpanom dome na námestí.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Máte 30 sekúnd, pán poslanec.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     A teraz tie  otázky. Aj keby som uveril,  že ste v čase

predaja Nafty Gbely o tom naozaj nič nevedeli, myslím si, že

dnes  takáto výhovorka  neobstojí. Pýtam  sa teda,  čo si vy

osobne myslíte o takejto akcii, ktorá je zjavnou krádežou na

našom národe.  Kto je za  to zodpovedný, nie  náhodou aj tí,

ktorí  politicky  rozhodovali  o  privatizácii a podporovali

predaje pod cenu? Mnohí si vedia vysvetliť kauzu Nafty Gbely

len tak, že v pozadí  sú vysoké politické figúry HZDS  alebo

nimi nastrčené osoby.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, uplynuli dve minúty. Ďakujem.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Pýtam sa, čo si myslíte o tejto poslednej poznámke.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, uplynuli dve minúty.

 

Predseda vlády SR V. Mečiar:

 

     Posledná poznámka bola po limite, na to odpovedať nebu-

dem.

 

     Pokiaľ ide o tú prvú,  pán poslanec, vyprosím si od vás

akékoľvek invektívy  v tomto smere, ktoré  hovoria smerom ku

mne alebo k mojej vláde.

 

     Pokiaľ ide o mňa, v  žiadnej kauze privatizácie som ne-

vystupoval, nevystupujem, nie  som žiadnym podielnikom žiad-

nej  spoločnosti,  ani  nebudem.  Preto  akékoľvek invektívy

z vašej strany sú sprostým ohováraním, ktoré nie je vás hod-

né.

 

     Ďalej chcem povedať, že pokiaľ ide (šum v sále) - odpo-

vedám na otázku, páni, - že  pokiaľ ide o obsah toho, čo ho-

voríte, vláda je viazaná zákonom. Zákon nepozná vy a my. Zá-

kon ukladá vláde povinnosti,  ktoré má vykonať. Zákon ukladá

vláde oprávnenia k vstupu  do Fondu národného majetku, ktoré

v súlade so  zákonom vykonávala. To  je všetko, čo  môžem na

to, pán poslanec, odpovedať.

 

 

     Pokiaľ ide  o otázky, ktoré staviate  ako politickú in-

vektívu, dovolím si vás  upozorniť, že existoval systém pri-

vatizácie systémom treuhandstalt v Nemeckej spolkovej repub-

like, ktorého model bol  aplikovaný na Slovensku, bol funkč-

ný, zabránil mnohým škandálom, ktoré by sa boli inak viazali

smerom k vláde, pretože v  privatizácii tam, kde môže získa-

vať jeden, vždy ostatní budú nespokojní.

 

     Pokiaľ ide o ďalší postup,  neviem o tom, že by Ústavný

súd  bol vyhlásil  akékoľvek individuálne  rozhodnutie Fondu

národného majetku za neplatné. Neviem o tom, že by bolo mož-

né spochybniť inak ako cestou občianskoprávneho konania kto-

rúkoľvek doteraz uzatvorenú zmluvu.  Takže kompetencie k ná-

prave sú určené súdom Slovenskej republiky v každom prípade,

kde jedna  zo strán sa  môže domáhať zmeny  rozhodnutia. Tou

stranou, ktorá môže vystupovať v spore, nie je vláda Sloven-

skej republiky.

 

     Skončil som, pán predseda.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  pekne, pán  premiér. Druhú  otázku položil pán

poslanec Dzurinda. Pýta sa,  dokedy budete tolerovať neúčasť

členov vlády  na domácich i  zahraničných rokovaniach poško-

dzujúcich obraz i skutočné záujmy Slovenskej republiky.

 

Predseda vlády SR V. Mečiar:

 

     Neviem o tom, že by sa členovia vlády nezúčastňovali na

programovaných  cestách a  rokovaniach doma  i za hranicami.

Každý  program  zahraničnej  návštevy  je schvaľovaný. Vláda

Slovenskej republiky určuje dátum, delegáciu i rozsah opráv-

není. Ak  sa výnimočne stane,  že raz za  pol roka sa  cesta

z istých  dôvodov odloží  alebo zmení,  znovu stav posudzuje

vláda Slovenskej republiky. Pán poslanec Dzurinda, nemám ta-

kéto poznanie.  A po druhé, považujem  za priodvážne hovoriť

o tom, že  by činnosť členov vlády  poškodzovala obraz alebo

skutočné záujmy Slovenskej republiky.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán predseda. Pýtam sa pána poslanca Dzurindu,

či má doplňujúcu otázku.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Pán premiér, základnou  povinnosťou ministra je zúčast-

ňovať sa  na rokovaniach vlády. Vo  vašej vláde je minister,

ktorý sa  dlhé štvrťroky na  rokovaniach vlády nezúčastňuje.

Minister Alexander Rezeš ochorel niekedy v máji 1996...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, máte druhú  vylosovanú otázku, takú istú,

to nesúvisí s týmto.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     To  patrí k  tomu, to  súvisí. Odvtedy  sa nezúčastňuje

nielen na rokovaniach vlády, k čomu mierila moja otázka, ale

ani na riadení rezortu, ktorý  sám viackrát označil za stra-

tegický. Počas  svojho pobytu v Bruseli  v decembri 1996 som

zistil, že Slovensko prehráva koridor Adriatik-Baltik, diaľ-

nica  je zakreslená  cez česko-poľský  priechod Český  Těšín

- Czesin.

 

     Pýtal som sa predstaviteľov generálneho riaditeľstva 7,

či o týchto  veciach  rokovali s ministrom  Rezešom.  Dostal

som odpoveď: Veď on je stále chorý. Práve v čase môjho poby-

tu v Bruseli pripravovali stretnutie ministrov dopravy sied-

mich  krajín zúčastnených  na koridore  číslo 5  z Terstu do

Brestu. Rokovanie bolo 16. decembra v Terste. Šesť ministrov

dopravy svoju účasť potvrdilo, Slovensko nie.  Pýtal som sa,

kto príde  zo Slovenska. Odpoveď  vysokého  funkcionára DG 7

bola: neviem.

 

     Pán premiér, dokedy budete tolerovať skutočnosť, že váš

člen vlády berie ministerský plat, ale do práce nechodí?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Tridsať sekúnd.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Ba ani chodiť, ako sa zdá, nehodlá.

 

     Včera večer ste  si v televízii, a to  je po druhé, po-

ťažkali, že sme dosiaľ málo pracovali na svojom imidži, pre-

to Slovensko vyzerá nie práve demokraticky. Východisko vidí-

te v  najatí si zahraničnej  firmy, ktorá akože  vyžehlí náš

obraz. Prečo ste sa vy ani žiaden iný člen vlády nezúčastni-

li celkom nedávno na Svetovom ekonomickom fóre v Davose, kde

bol celý svet a kde  ste mohli prezentovať Slovensko a najmä

získať nové finančné, politické  a iné potrebné kontakty? Na

to nebolo potrebné ani najímať cudzie firmy, ani veľa peňazí.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec, uplynuli dve minúty.

 

Predseda vlády SR V. Mečiar:

 

     Rád by som tu odpovedal na niekoľko otázok.

 

     Prvá je, som veľmi rád, že táto diskusia je v parlamen-

te, a budem veľmi nerád, ak ako hanba vyjde za hranice.

 

     Pán poslanec, každý človek  má právo na ochranu zdravia

a života ako prvoradú povinnosť.  Ak toto právo napádate, je

to  od vás  neľudské, nehumánne.  Ak pán  minister Rezeš mal

zdravotné ťažkosti, má nárok na to, aby jeho stav bol riadne

zistený, liečený a aby sa toto vo výkone funkcie zohľadnilo.

Rezort bol funkčný a  zabezpečený, štátny tajomník pán Szabó

vykonával všetky funkcie, vrátane v zahraničí. Byť na mieste

ministra Rezeša,  ale ako predseda vlády  reagovať musím, si

vyprosím  vašu invektívu,  že pán  minister si  necháva plný

plat, pretože  všetky peniaze, ktoré berie, už  niekoľko me-

siacov predtým,  nie  teraz, odvádza jednému detskému domovu

v plnej výške. Neprijíma plat člena vlády, používa ho na so-

ciálne účely. A nakoniec mu patrí podľa práva, pán poslanec,

podľa práva. Vy nemôžete povedať a brať do ruky - ja Dzurin-

da som právo, a keď sa to mne nepáči, je to v rozpore s prá-

vom.

 

     Pokiaľ ide  o otázky, či  v tomto smere  sú zabezpečené

rokovania a obhajoba záujmov Slovenskej republiky, prosil by

som, pán  poslanec, keby ste  rozlišovali  medzi diaľnicou a

rýchlodráhou, je v tom  malý technický rozdiel. Diaľnica ne-

bola plánovaná cez územie Slovenskej  republiky, ale rýchlo-

dráha na poľskú stranu áno, a táto diaľnica je zakreslená so

súhlasom slovenských orgánov a  rýchlodráha so súhlasom slo-

venských orgánov a  bilaterálnych dvojstranných i viacstran-

ných dohôd.

 

     Pokiaľ ide  o to, prečo  sme neboli na  rokovaní. Teraz

nešlo o medzivládne stretnutie a  vláda má právo vyberať si,

na ktorých rokovaniach sa zúčastní  a na ktorých nie. Pozva-

nie bolo  určené pre mňa, neodporúčal  som členom vlády, ani

sám som sa na  tomto stretnutí nezúčastnil po skúsenostiach,

ktoré  boli i  predtým,  kde  význam týchto  stretnutí nebol

adekvátny vynaloženej  námahe. Navyše je  pripravený program

rozsiahlych stretnutí  na mesiac marec a  apríl s mimoriadne

vysokou politickou  intenzitou, preto ťažisko  ide na reálne

vykonanie toho, čo sa v marci a apríli bude realizovať.

 

     Takže, pán  poslanec, Ameriku objavil  Krištof Kolumbus.

To, že diaľnica je nakreslená takto a zostane takto, a rých-

lodráha inak, ja som si myslel, že to objavíte vy, neobjavi-

li ste, je mi to ľúto. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pán premiér.

 

     Tretiu  otázku položil  pán  poslanec  Nagy a  pýta sa:

Rekonštrukciu   mosta  Štúrovo - Ostrihom je  Európska  únia

ochotná dotovať. Podľa maďarskej  strany prípravy sú brzdené

slovenskou stranou. Kedy bude konečne ten most postavený?

 

Predseda vlády SR V. Mečiar:

 

     Pán poslanec, je zaujímavé,  že poznáte názor maďarskej

strany a nepoznáte názor  slovenskej strany. (Potlesk.) Mož-

no je to dôsledok decembrových dôverných rozhovorov.

 

     Pokiaľ ide o otázku mosta v Štúrove a Ostrihome, s ini-

ciatívou na  výstavbu tohto mosta  vyšiel predseda maďarskej

vlády na našom stretnutí.  Navrhoval, aby most bol postavený

zo súkromných zdrojov bez účasti  štátu. Tento návrh som ak-

ceptoval s tým, že pred začatím výstavby bude preukázané, že

je dostatok súkromných zdrojov na maďarskej strane i na slo-

venskej strane. Ďalej pán  predseda vlády v neskoršom období

modifikoval tento názor s tým, že časť výstavby by bolo mož-

né hradiť z prostriedkov Európskej únie, pomocou, pričom nie

celú výstavbu. Zopakoval som  znovu otázku, či vedia preuká-

zať dostatok  súkromných zdrojov, na čo  som dostal odpoveď,

že nie.

     Ďalej musíme zobrať do úvahy, že v súvislosti s výstav-

bou vodného  diela Gabčíkovo-Nagymaros nie je  doteraz z ma-

ďarskej  strany  rozhodnuté,  naopak,  znovu  sa spochybňuje

technické riešenie výstavby dolného stupňa, pričom od posta-

venia dolného stupňa závisí výška hladiny a od výšky hladiny

výška mosta, od výšky  mosta výška prívodných ciest. Žiadame

od  maďarskej strany  jednoznačné stanovisko  v tomto smere,

aké bude dokončenie vodného diela,  s tým výška hladín a os-

tatné technické riešenia, čo nie  je politická otázka, čo je

technická otázka, preto, aby sme mohli most obnoviť.

 

     Takisto žiadame,  aby bol jasne  zadokumentovaný rozsah

obnovy mostu, či to bude most ako lávka, či to bude most pre

jednosmernú premávku osobných áut,  alebo to má byť skutočný

most, ale potom  na to treba iné projekty,  iné peniaze a už

nemožno  používať vôbec  staré piliere,  o ktorých  maďarská

strana  uvažuje. Takže,  pán poslanec,  je to  len technická

otázka.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán premiér. Pán poslanec má doplňujúcu otázku.

 

Poslanec L. Nagy:

 

     Vážený pán premiér,

 

     dovoľte mi  jeden citát z  denníka Slovenská Republika.

"Vo svetle iredentistických výpadov voči našej republike nás

opakujúce sa nároky na pripojenie Slovenska k Maďarsku varu-

jú, že postavením mosta vznikne možnosť rýchleho preniknutia

maďarských vojsk na naše územie (smiech v sále), čo im umož-

ní aj vytvorenie predmostia  v oblasti Štúrova maďarskou di-

verznou iredentou."

 

 

     Vážený pán premiér, povedzte  úprimne, či ste zástancom

slovensko-maďarského vyrovnania, a ak áno, tak čo ste ochot-

ný urobiť v prospech postavenia  mosta, ktorý by bol skvelým

symbolom vyrovnania spomínaných vzťahov.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán premiér.

 

Predseda vlády SR V. Mečiar:

 

     Považujem túto otázku za zbytočnú, pretože vy viete, že

nieže som zástancom slovensko-maďarského vyrovnania, ale ar-

chitektom toho vyrovnania. A išiel som do tých vecí tam, kde

ste vy nechceli ísť a kde  ste nevedeli dať podporu, ani na-

priek tomu,  že ste národnosti maďarskej.  Ani napriek tomu.

To bola pre vás prekážka  pri niektorých hlasovaniach v prí-

prave zmluvných vzťahov a mnohého iného. Pokiaľ ide o otázky

zmierovacieho aktu,  na tom sme sa  s pánom premiérom Hornom

dohodli. Vzhľadom na útoky,  ktoré dnes pretrvávajú na pred-

sedu vlády Maďarskej republiky  v maďarskom parlamente v sú-

vislosti  s  našimi  rokovaniami,  ktoré  majú  jediný  cieľ

- zlepšiť  slovensko-maďarské vzťahy,  zachovám zdržanlivosť

pri dnešnom vyjadrení. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Štvrtú otázku položil premiérovi poslanec Kon-

coš: Napriek osobitnému uzneseniu vlády Slovenskej republiky

na zmiernenie zaostávania okresu Rimavská sobota sa situácia

zlepšila len málo. Aké opatrenie prijme vláda Slovenskej re-

publiky,  aby sa  zaostávanie tohto  okresu odstránilo alebo

zásadne znížilo?

 

Predseda vlády SR V. Mečiar:

 

     Vývoj na území Slovenskej republiky v oblasti ekonomic-

kých a  sociálnych vzťahov prebieha  značne nerovnomerne. Sú

rozvojové centrá s vysokým  stupňom zamestnanosti, s vysokým

potenciálom rozvoja a sú miesta a oblasti, celé regióny, kde

je zaostávanie už niekoľkoročné. Medzi ne patrí aj okres Ri-

mavská Sobota, ale  nie je to len okres  Rimavská Sobota, sú

to i ďalšie. Skúsenosti vlády potvrdzujú, že i napriek tomu,

že  sme tam  investovali finančné  zdroje, nebol  dosiahnutý

adekvátny efekt vo vyvolaní rozvojových impulzov. A pri hod-

notení príčin prečo sme skonštatovali, že okrem iného štruk-

túra podnikateľských aktivít nie  je založená tak, aby osob-

nosti na mieste vedeli tento podnik prijať a rozvinúť. Vedia

skonzumovať, ale nerozvinú zdroje, ktoré sme tam dali. Jedna

z podstatných príčin  zaostávania tohto okresu nie  je v ne-

dostatku finančných zdrojov, ale v nedostatku ľudí schopných

tieto zdroje efektívne v prospech okresu využiť.

 

     A pokračuje trvalý jav  vysídľovania ľudí s vysokoškol-

ským vzdelaním z okresu. Naopak, posilnilo sa percento tých,

ktorí  nemajú  ukončené  žiadne  vzdelanie  alebo majú vôbec

problémy  so školskou  dochádzkou. Myslím  si, že rokovania,

ktoré robíme teraz znovu pre  tento okres, počítajú s využi-

tím priemyselných  zdrojov, hľadáme investorov,  ktorí by na

báze tých surovín, ktoré okres má, mohli rozvinúť svoju prá-

cu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán premiér, ďakujem, čas 15 minút uplynul. Budem klásť

otázky pánom ministrom vlády. Prvú otázku položil pán posla-

nec Černák pánu ministrovi  Česnekovi: Aký predpokladáte vý-

voj cien  elektrickej energie do roku  2000? Aké projekty na

znižovanie  spotreby  elektrickej  energie  v  domácnostiach

a v bytovej výstavbe ministerstvo hospodárstva podporuje?

 

     Nech sa páči, pán minister.

 

Minister hospodárstva SR K. Česnek:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán predseda vlády,

     vážení členovia vlády,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     viem, že  otázka aj odpoveď majú  byť konštruované tak,

aby boli  výstižné, stručné, ale dovoľte  mi pri tejto takto

položenej otázke, aby som to trošku zneužil.

 

     Chcel by  som uviesť niekoľko  faktov, ktoré sa  nejako

pri cenovej politike obchádzajú, a je známe, napriek všetkým

skutočnostiam, že  sú určité špecifiká  v prevádzke elektri-

začnej sústavy. Napriek tomu, že sú známe a hovorí sa o nich

aj v literatúre, i v  praxi, nedoceňuje sa jeden fakt. Medzi

najväčšie  osobitosti  elektrizačnej  sústavy  patrí  to, že

vlastne nedá sa vyrábať na  sklad, ale medzi výrobou a spot-

rebou musí byť  rovnováha a  musia prebiehať súčasne. A toto

je jeden z dôležitých faktorov, ktorý vlastne vplýva na cenu

elektrickej energie. Markantne sa  to prejavuje už pri dvoch

zložkách - pri stálych  a premenlivých nákladoch. Pri každom

druhu výroby možno celkové  náklady takisto rozdeliť a pevné

náklady možno vo výrobe  ovplyvňovať. Žiaľ, pri výrobe elek-

trickej energie na rozdiel od ostatných druhov výroby určuje

využitie základných  fondov, a teda  aj pomer medzi  stálymi

a premenlivými nákladmi na výrobu,  odberateľ a nie výrobca.

To  je jeden  z najdôležitejších  faktorov, ktorý  vplýva na

tvorbu ceny.

 

     Priemerné  náklady na  výrobu elektrickej  energie teda

ovplyvňujú   jednotliví   odberatelia   alebo   ich  skupiny

a ovplyvňujú ich v rôznom čase a s rôznym charakterom. Stála

zložka  potom zahrňuje  v sebe  všetky najnutnejšie náklady,

ktoré  sú potrebné  na udržiavanie pohotovosti elektrizačnej

sústavy. A sú nezávislé od ďalšej spotreby. Premenlivá zlož-

ka vlastne  vyjadruje ten faktor, že  zodpovedá tomu, aká je

spotreba elektrickej energie. Z týchto dôvodov musím konšta-

tovať, že  v minulom období sa  dohodlo, že medzi premenlivé

zložky patria iba náklady na palivo, ale musím upozorniť, že

v súčasnom období  veľmi vzrástli náklady na  vodu, ktorá sa

používa v technologickom procese, prípadne v chladiacom pro-

cese.  Tieto zložky  potom určujú  náklady na  výkon a prácu

a z týchto sa dajú odvodzovať  aj priemerné merné náklady na

výrobu.

 

     S prihliadnutím na premenlivosť zaťaženia elektrizačnej

sústavy v  priebehu dňa, ale  i týždňa či  roku sa na  jeho

krytí podieľajú  jednotlivé druhy elektrární  v rôznom čase,

noc, deň, špičkové zaťaženie  a, samozrejme, s rôznym podie-

lom. Toto  takisto vplýva na cenu  elektrickej energie. Naj-

nižšie merné  náklady sú v nočných  hodinách, keď je sústava

odľahčená a elektrárne s  najvyššími mernými nákladmi sú od-

stavované do  zálohy. Z týchto zásad  sa teda musí vychádzať

pri určovaní ceny elektrickej energie.

 

     Nápravu doterajšieho vývoja  cien považujú nielen naši,

ale aj  zahraniční odborníci za  jeden z kľúčových  momentov

ďalšieho  úspešného priebehu  transformácie celej ekonomiky.

Bývalá politika lacnej energie z minulosti totiž nestimuluje

odberateľov k hospodárnemu,  rozumnému využívaniu energetic-

kých zdrojov, ktorých takmer 90 % dovážame.

 

     Ďalej musíme pamätať aj na nepriaznivé ekologické dosa-

hy  a v  blízkej budúcnosti  je podľa  môjho názoru potrebné

riešiť problémy, t. j.  odstrániť súčasné podhodnotenie cien

elektrickej energie v nadväznosti na výrazné zvyšovanie cien

vstupov,  vytvoriť  systém   nákladových  cien  s  postupným

prechodom na systém cien z  marginálnych nákladov, a teda do

ceny elektrickej energie premietnuť celý ekonomický oprávne-

ný investičný rozvojový náklad,  náklad na uskladňovanie pa-

liva, náklad na likvidáciu odpadov a podobne. A, samozrejme,

táto cena by mala byť konštruovaná tak, aby boli zohľadňova-

né aj vplyvy každoročnej inflácie.  Len na ilustráciu by som

si dovolil uviesť, že od  roku 1990 cena čierneho aj hnedého

uhlia vzrástla  indexom 3,8, cena  zemného plynu 2,6  a cena

elektrorozvodných zariadení troj- až štvornásobne.

 

     Zásadným spôsobom bola cena elektrickej energie zvýšená

v roku 1991. Pre veľkoodber to  bolo 80 % a pre obyvateľstvo

70 %. Ceny elektrickej energie  boli ďalej upravené k 1. au-

gustu 1996  priemerne o 5 %  pre podnikateľskú sféru a  10 %

pre  obyvateľstvo. Táto  úprava však,  musím povedať, nepri-

niesla nejaké výraznejšie zisky  a efekty a vlastne vzhľadom

na polročnú fakturáciu ju  môžeme vyhodnotiť s plným dosahom

až v nasledujúcom období.

 

     Pokiaľ ide o ďalší  vývoj cien elektrickej energie, uz-

nesením  vlády číslo  519 bolo  uložené ministrovi hospodár-

stva, aby do energetickej koncepcie Slovenska zapracoval zá-

sady z oblasti cien, ktoré boli prerokúvané už k spomínanému

termínu 1. augusta 1996. Čiže v prvom kroku boli určené pre-

dajné ceny medzi dominantným  výrobcom a distribučnými orga-

nizáciami a  v druhom kroku rátame  s postupnou úpravou cien

pre obyvateľstvo, aby boli kryté najzákladnejšie potreby pre

výrobu a rozvoj. Chcel by som povedať, že predstava je taká,

že v  poslednom kroku, ktorý  by sa mal  uskutočniť v období

2002, by  sme chceli dosiahnuť takú  cenovú úroveň, aby boli

kryté  dlhodobé  marginálne  náklady  na  výrobu elektrickej

energie.

 

     Ako východisko  môže slúžiť aj  mnoho spracovaných štú-

dií. Jedna z nich je  napríklad od firmy Bechtel, ktorá však

uvažovala, aby  sa tieto náklady už  zohľadnili najneskôr do

konca roku 1999. Chcel by  som ilustrovať, že tam sa predpo-

kladá pre kategóriu veľkoodberu, ktorá je z úrovne veľmi vy-

sokého napätia,  cena za megawatthodinu  1 552 korún.  To je

podľa Bechtela na úrovni roku 1999. Pre strednú kategóriu je

1 894 korún a v kategórii C, t. j. maloodber alebo z nízkeho

napätia je to 2 164 korún.

 

     V  súvislosti s  predloženým návrhom  by som chcel  ako

účelné uviesť, že podľa  štatistických údajov, ktoré boli za

tretí štvrťrok  1996, podiel priemerných  mesačných výdavkov

v domácnosti na elektrickú energiu dosahuje  2,2 %, je to 87

korún v absolútnej hodnote.

 

     Pán poslanec  Černák sa zároveň pýtal,  aké projekty na

znižovanie  spotreby  elektrickej  energie  v  domácnostiach

a v  bytovej výstavbe  ministerstvo hospodárstva  podporuje.

Samozrejme, je potrebné posudzovať a podporovať všetky prog-

ramy, ktoré vedú k minimalizácii spotreby energie, ekonomic-

ky  stimulovať a  administratívne aj  vykonávať opatrenia na

úsporu energie a formulovať všetky úsporné programy na stra-

ne spotreby  a výroby. Program  podpory ekonomických aktivít

vedúcich k  úspore elektrickej energie  a dovážaných surovín

bol realizovaný v rokoch 1992,  1993 a 1995 a umožňoval pod-

poru úspor  energie vo všetkých  oblastiach hospodárstva. Tu

by som chcel povedať, že v roku 1995 štátna účasť 50 mil. Sk

iniciovala realizáciu investícií v objeme 487 mil. Sk a boli

zabezpečené úspory  v objeme 428 terajoulov  tepla a 20 mil.

kwh elektrickej  energie. Ďalej bol  program znižovania spo-

treby energie v bytových domoch  a bytoch  a vlastne od roku

1993  kontinuálne  pokračuje    doteraz. Program podporuje

úspory  energie  v  oblasti  bývania  v obmedzenom  množstve

a štátna účasť 30 mil.  Sk iniciovala zároveň realizáciu in-

vestícií v celkovom objeme 144 mil. Sk. Zabezpečila sa úspo-

ra  222 terajoulov  tepla  a  v malých  vodných elektrárňach

a kogeneračných zdrojoch  sa takto mohlo  vyrobiť navyše 700

MWh elektrickej energie.

 

     S ohľadom na napätosť štátneho rozpočtu od roku 1996 sa

realizuje len tento program a zároveň ministerstvo hospodár-

stva navrhlo vyčleniť finančné prostriedky na program podpo-

ry ekonomických  aktivít, ktoré by viedli  k úspore energie.

Žiaľ, do návrhu štátneho rozpočtu na roky 1996 a 1997 sa ne-

dostali v plnej miere.

 

     Chcel by som konštatovať, že doterajšie výsledky zo za-

tepľovania a  odstraňovania nedostatkov bytových  domov pre-

ukazujú úsporu  energie od 33,5 %  do 45 %. Veľká  časť pro-

striedkov na  programy v kompetencii  ministerstva hospodár-

stva má  návratnú formu a  do štátneho rozpočtu  sa postupne

vracajú. V  roku 1995 z  celkového množstva finančných  pro-

striedkov v objeme 80 mil.  Sk sa návratné finančné výpomoci

vo výške 26,5 mil. Sk vrátili.

 

     Najväčšou prekážkou na zvyšovanie energetickej efektív-

nosti  v súčasnom  období -  musím povedať  - sú  nízke ceny

energie. Skúsenosti ukazujú, že  vhodné vládne programy môžu

podporiť investície  do úspor aj  prostredí. Zároveň by  som

ešte  chcel  upozorniť,  že  sa  realizujú programy riadenia

spotreby,  dobudovali  sa  poradensko-konzultačné  strediská

v jednotlivých regiónoch,  realizovali sa akcie  ako "Milión

kompaktných žiaroviek pre Slovensko" atď.

 

     Skončil som, pán predseda.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán  minister. Pýtam sa pána poslanca Černáka,

či mu stačila odpoveď.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Ďakujem pekne za odpoveď. Žiaľ,  za ten čas, čo odpove-

dal pán minister, pán premiér  stihol odpovedať na tri otáz-

ky. Čakal som stručnejšiu  odpoveď. Predovšetkým, pri prero-

kúvaní energetickej koncepcie energetici povedali, že do ro-

ku 2000  očakávajú každý rok zvyšovanie  na úrovni približne

10  % plus  inflácia. Domácnosti  už sú  skoro na  európskej

úrovni. Veľkovýrobcovia sú už za  ňou. U podnikateľov to ani

neviem nazvať, tie čísla, ktoré platia podnikatelia za ener-

getickú energiu,  sú príliš vysoké. Preto  som chcel vedieť,

kde bude  strop, pokiaľ sa  až bude zvyšovanie  cien uberať.

Pán minister, prosil by som veľmi stručnú odpoveď, či to, čo

odznelo v diskusii pri energetickej koncepcii, je váš zámer,

to  znamená  každý  rok  zvyšovať  cenu elektrickej energie,

približne o 15 %.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nech sa páči, pán minister.

 

Minister hospodárstva SR K. Česnek:

 

     Áno, je to, samozrejme, zámer podnikateľskej sféry. Tak

to vychádza z rozvojových programov  a vlastne dotkol som sa

toho aj vo svojej odpovedi,  keď som hovoril, že je potrebné

na obnovu  elektrizačnej sústavy nájsť  zdroje financovania.

Čiže vychádza to v týchto  rozmeroch. Ale chcel by som pove-

dať záverom jednu podstatnú skutočnosť. Toto je zámer podni-

kateľskej sféry, ale rozhodujúce slovo je to, čo povie na to

komisia a čo na to povie ministerstvo financií, pretože úlo-

hu regulačného úradu hrá, samozrejme, ministerstvo financií.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister. Druhá  otázka je od pani poslan-

kyne Kollárikovej pre  pani ministerku Slavkovskú: Minister-

stvo školstva  malo predložiť na  rokovanie vlády Slovenskej

republiky návrh  koncepcie celoživotného vzdelávania  a jeho

dosah na činnosť školstva.  Bol vypracovaný  takýto materiál

a aké kroky sa od jeho prijatia očakávajú?

 

     Pani ministerka, môžete odpovedať.

 

Ministerka školstva SR E. Slavkovská:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán premiér,

     vážená vláda,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     návrh koncepcie bol vypracovaný na základe Programového

vyhlásenia vlády Slovenskej republiky  a predložený v decem-

bri 1996. Predpokladá  sa, že v tomto roku  by mohol vstúpiť

do platnosti. Návrh koncepcie celoživotného vzdelávania nad-

väzuje na  koncepciu rozvoja školstva  vo všetkých zložkách,

ktorá už tiež bola predložená vláde a bola aj schválená.

 

     Celoživotné vzdelávanie, tak ako  ho v tomto návrhu de-

finujeme, vychádza zo školského vzdelávania, kde sa uskutoč-

ňuje prostredníctvom  základných, stredných a  vysokých škôl

a ďalšieho vzdelávania, na čo sa teda kladie dôraz, a kde sa

uskutočňuje pomocou rôznych  inštitúcií pri ústredných orgá-

noch štátnej správy alebo iných inštitúcií.

 

     Celý  náš návrh  je vypracovaný  v súlade  so súčasnými

trendmi vo vyspelých štátoch  Európy, ktoré boli deklarované

na svetovej konferencii najprv v Ríme a potom v Paríži, kto-

ré organizovalo  UNESCO. Pri celoživotnom  vzdelávaní vychá-

dzame z  toho, že pri  ministerstve školstva bude  schválená

akreditačná  komisia v  spolupráci s  inými orgánmi  štátnej

správy,  ktorá bude  akreditovať inštitúcie,  ktoré sa  budú

uchádzať  o ďalšie  vzdelávanie. Tie  inštitúcie, ktoré budú

akreditované,  budú  môcť  vydávať  aj  doklad o absolvovaní

s celorepublikovou pôsobnosťou. Tie  inštitúcie, ktoré akre-

ditované nebudú,  takýto doklad nebudú  môcť vydávať. Čo  sa

týka akreditácie, považujeme ju  za dôležitú, pretože tu ide

vlastne o štátne overenie  spôsobilosti vzdelávania na poža-

dovanej úrovni.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja. Pani Kolláriková sa chce ešte niečo spý-

tať?

 

Poslankyňa M. Kolláriková:

 

     Ďakujem pani ministerke. S odpoveďou som spokojná.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Tretiu otázku položil opäť poslanec Černák pre

pána  ministra Mráza:  Koľko  je  žiadostí na  podporu bytov

a individuálnej  bytovej výstavby  z Fondu  rozvoja bývania?

Aké sú doterajšie skúsenosti?

 

     Pán minister Mráz, nech sa páči.

 

Minister výstavby a verejných prác SR J. Mráz:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

     vážený pán predseda vlády,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     podľa  evidencie  Štátneho  fondu  rozvoja bývania bolo

prostredníctvom okresných úradov doručených fondu do 31. de-

cembra  1996 celkove  1 705  žiadostí o  poskytnutie podpory

rozvoja bývania. Z tohto počtu bolo 1 676 žiadostí fyzických

osôb a 29 žiadostí právnických  osôb. V zákonnej lehote fond

posúdil celkove 1 364 žiadostí. Z celkového počtu posúdených

žiadostí  spĺňalo  stanovené  podmienky  poskytnutia podpory

952 žiadostí fyzických osôb  a 19 žiadostí právnických osôb,

teda celkove  97 žiadostí, čo predstavuje  72,4 % posúdených

žiadostí. Tento výsledok je  ovplyvnený, samozrejme, aj chy-

bami a nekompletnosťou požadovaných dokladov v predkladaných

žiadostiach, a to predovšetkým v počiatočnom období činnosti

samotného Štátneho fondu rozvoja bývania. Zároveň možno kon-

štatovať, že ku koncu roka sa tento stav podstatne zlepšil.

 

     Na podporu výstavby bytov bolo posúdených 1 192 žiados-

tí fyzických  osôb a 13  žiadostí právnických osôb.  Z tohto

počtu vyhovelo 862 žiadostí  fyzických osôb s priznanou pod-

porou 231 436 tis. Sk, čo predstavuje v priemere 268 tis. Sk

na byt, a 11 žiadostí právnických osôb na výstavbu 362 bytov

s priznanou podporou 94 566 tis.  Sk, čo predstavuje 269 200

Sk na jeden byt. Celkove bolo poskytnutá podpora na výstavbu

1 224 bytov.

 

     Štátny fond rozvoja bývania po počiatočných ťažkostiach

spôsobených  čiastočne  aj  zmenou  územnosprávneho členenia

rozbehol  naplno  svoju  činnosť    v  poslednom štvrťroku

1996. Na zvýšenie možností riešiť bytovú situáciu najmä mla-

dých  rodín bola  v závere  roku 1996  prijatá novela zákona

číslo 124/1996  Z. z. a v  súčasnosti pripravujeme aj novelu

vládneho nariadenia číslo 181/1996.  Všetky tieto kroky sme-

rujú k lepšiemu a  rýchlejšiemu využitiu prostriedkov, ktoré

vláda Slovenskej republiky vyčlenila práve na tento účel cez

Štátny fond rozvoja bývania.

 

     Skončil som.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister. Pán poslanec Černák, stačí odpo-

veď?

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Ďakujem pekne  za odpoveď. Čísla  splnili moje očakáva-

nie. Prosil by som ešte,  keby jednou vetou pán minister mo-

hol povedať, čo majú tí,  ktorí si chcú podať žiadosť, ktorí

chcú rekonštruovať starý dom  alebo postaviť nový, podniknúť

ako prvý krok.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nech sa páči, pán minister.

 

Minister výstavby a verejných prác SR J. Mráz:

 

     Pokiaľ ide  o žiadosti, ktoré  sa podávajú prostredníc-

tvom okresných úradov, odborov  bytovej politiky v súlade so

starými smernicami, v súlade so starým zákonom, ktorý platil

do novely, ktorá tu bola schválená 8. januára, do nadobudnu-

tia  účinnosti novely  vládneho nariadenia  je možné naďalej

podávať žiadosti starým spôsobom a tieto budú takto posudzo-

vané. Je však na posúdenie,  či teraz žiadať za tých podmie-

nok, ktoré platia,  resp. za tých, s ktorými  sa uvažuje pri

novele zákona aj novele vládneho nariadenia. Treba konštato-

vať, že  v súčasnosti počet  týchto žiadostí klesá  v súlade

s tým, že sa očakáva novela zákona,  a na to sa zrejme obča-

nia spoliehajú.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     So štvrtou  otázkou sa obracia  pán poslanec Brocka  na

pani ministerku Keltošovú a pýta sa: Aké opatrenia pripravu-

je vaše  ministerstvo v súvislosti  s pretrvávajúcou vysokou

dlhodobou nezamestnanosťou?

 

     Pani ministerka, môžete odpovedať.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí

a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte mi  na úvod môjho vystúpenia  zopár  čísel. Po-

kiaľ ide  o prácu s dlhodobo  nezamestnanými, k 31. decembru

1994 nám zanechala bývalá vláda 167 889 dlhodobo nezamestna-

ných.  K 31. decembru  1995  sme  zaznamenali  pokles zhruba

o 20 tisíc, presne 19 199.  K 31. decembru 1996 ďalší pokles

o 10 145. Zjednodušene povedané, za  dva roky vlády sme zní-

žili počet nezamestnaných dlhšie evidovaných ako 12 mesiacov

o 30 tisíc občanov.

 

     A teraz k vašej  otázke aké opatrenia pripravuje minis-

terstvo. Pán poslanec, predpokladám,  že ste boli pri schva-

ľovaní návrhu zákona o zamestnanosti. Ak nie, tak si dovolím

vás upozorniť, že ministerstvo  práce, sociálnych vecí a ro-

diny môže pripravovať opatrenia  predovšetkým v rámci legis-

latívy a ďalej opatrenia v rámci štátneho dozoru a kontroly.

Takže dovoľte,  aby som odpovedala  na vašu otázku.  Projekt

verejnoprospešných  prác je všeobecne  známy, bol uvedený do

účinnosti v máji roku 1995. Nebudem sa k nemu bližšie vyjad-

rovať. Aj jeho zásluhou sme znížili od roku 1994 počet dlho-

dobo nezamestnaných o 30 tisíc osôb. V zákone o zamestnanos-

ti číslo 387 z decembra minulého roka s účinnosťou od 1. ja-

nuára, za ktorý hlasovala väčšina tohto parlamentu, boli za-

kotvené aktívne nástroje politiky trhu práce, ktoré sú zame-

rané práve na dlhodobo nezamestnaných.

 

     Pre vašu pozornosť, pán poslanec, ale aj pre ostatných,

v § 92 je zakotvené dohodnuté osobitné pracovné miesto. Oso-

bitné pracovné  miesto je každé  neobsadené pracovné miesto,

na ktoré  zamestnávateľ prijme do pracovného  pomeru na dobu

neurčitú na základe dohody  s okresným úradom práce dlhodobo

nezamestnaného. Okresný úrad práce poskytuje zamestnávateľo-

vi po dobu 12 mesiacov  príspevok na úhradu mzdy alebo platu

vyplateného zamestnancom na  úhradu poistného, na zdravotné,

nemocenské a  dôchodkové poistenie a na  úhradu príspevku na

poistenie v nezamestnanosti, platený zamestnávateľom v plnej

výške, a na úhradu nákladu na ubytovanie, cestovné a stravné

v dohodnutej výške. V § 93 toho istého zákona sa hovorí: Do-

hodnuté  pracovné miesto  na dobu  určitú je  každé pracovné

miesto, na  ktoré prijme zamestnávateľ po  dohode s okresným

úradom práce dlhodobo nezamestnaného  do zamestnania na dobu

určitú, a to najmenej na  6 mesiacov. Okresný úrad práce po-

skytne príspevok  v plnej výške  na úhradu mzdy  alebo platu

vyplateného zamestnancovi  na úhradu poistného  na zdravotné

poistenie, nemocenské a dôchodkové  poistenie a príspevku na

poistenie   v   nezamestnanosti   platených  zamestnávateľom

a v dohodnutej  výške na úhradu nákladu  na ubytovanie, ces-

tovné  a  stravné.  Ak  zamestnávateľ  -  ten  istý paragraf

- predĺži pracovný pomer takto prijatým zamestnancom dlhodo-

bo nezamestnaným o ďalších 6 mesiacov, môže takémuto zamest-

návateľovi okresný  úrad práce poskytnúť  ďalší príspevok za

uvedených podmienok.

 

     Ďalším  nástrojom na  riešenie nezamestnanosti  z radov

dlhodobo  nezamestnaných    aj  dohodnuté verejnoprospešné

pracovné miesta. Dohodnuté  verejnoprospešné pracovné miesto

je každé pracovné miesto, na  ktoré je prijatý evidovaný ne-

zamestnaný  na základe  dohody medzi  okresným úradom  práce

a zamestnávateľom na  dobu najviac 12  mesiacov. Aj v  tomto

prípade  poskytuje okresný  úrad práce  príspevok na  úhradu

mzdy alebo platu zamestnanca a celého príslušenstva.

 

     Verím, že  aj tieto zákonom novo  vytvorené aktívne ná-

stroje popri ďalších aktivitách  prispejú k znižovaniu dlho-

dobej  nezamestnanosti. Súčasne  ministerstvo práce, sociál-

nych vecí a rodiny v zmysle § 3 spomínaného zákona o zamest-

nanosti s účinnosťou od 1.  januára 1997 určuje priority po-

litiky trhu práce na príslušný rok. Aj tu bude hlavná pozor-

nosť i naďalej venovaná dlhodobo nezamestnaným. Jej realizá-

torom bude Národný úrad práce ako orgán pôsobiaci pri zabez-

pečovaní politiky  trhu práce. V minulom  roku za uplynulých

5 rokov sme  zaznamenali zlom práve  v počte, resp.  v raste

dlhodobej nezamestnanosti. Podľa posledných informácií z Ná-

rodného úradu práce poklesla štatistika dlhodobo nezamestna-

ných za uplynulý rok v priemere o 2 až 3 body.

 

     Pokiaľ ide o  konkrétne programy jednotlivých okresných

úradov práce, pre dlhodobo nezamestnaných prebiehajú na úra-

doch práce napríklad kurz profesijnej orientácie pre mladis-

tvých uchádzačov o zamestnanie,  motivačný kurz pre sociálne

podnikanie,   sociálno-komunikačný  kurz,   kurz  profesijná

orientácia a hľadanie zamestnania, kurz ako získať zamestna-

nie, kurz  prevencie návykových látok  a alkoholu, výcvikový

program pre mladistvých Rómov, nácvik asertívneho správania.

Okrem  týchto  skupinových  programov  prebiehajú na úradoch

práce rôzne kurzy práce,  stretnutia s úspešnými podnikateľ-

mi, besedy  s odborníkmi v  oblasti sociálneho zabezpečenia,

právnikmi a individuálne psychologické poradenstvo.

 

     Na záver mi dovoľte  jedno konštatovanie. Fenomén dlho-

dobej nezamestnanosti je známy aj v členských štátoch Európ-

skej únie. Podľa podkladov, ktoré máme z Medzinárodného úra-

du  práce zo  Ženevy, v  Európskej únii  percentuálny podiel

dlhodobo nezamestnaných,  t. j. viac  ako 1 rok, z celkového

počtu  nezamestnaných  bol  v priemere  50,3 %, na Slovensku

47 %,  v  Belgicku  58,3 %,  v  Španielsku  52,6  %, v Írsku

57,8 %, v Taliansku 60,9 %, vo Veľkej Británii 45,4 %.

 

     Ďakujem, pán predseda. To je všetko. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani ministerka.  Pán poslanec Brocka, stačila

odpoveď? Nie, nech sa páči.

 

Poslanec J. Brocka:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení členovia vlády,

 

     položil som otázku,  aké opatrenia pripravuje minister-

stvo práce v súvislosti s pretrvávajúcou dlhodobou nezamest-

nanosťou. Pani ministerka čítala  zo zákona o zamestnanosti,

ktorý sme  tu schválili a  všetci poznáme. Dokonca  hovorila

o tom, čo zdedila táto vláda z  roku 1994. Ja jej len pripo-

meniem, že v roku 1994 sa za dlhodobo nezamestnaných považo-

vali tí, čo  sú bez práce dlhšie ako  9 mesiacov. Táto vláda

považuje za  dlhodobo nezamestnaných tých,  čo sú bez  práce

viac ako 12 mesiacov. O tom, ako sa dá štatistikou upravovať

miera nezamestnanosti,  miera kriminality, vieme  aj v tejto

sále, vedia to aj občania Slovenskej republiky.

 

     Keď som sa pýtal na túto  otázku, tak som myslel na to,

pani ministerka, že s krajinami,  s ktorými sa môžeme porov-

návať, s krajinami Vyšehradskej štvorky, Slovensko je na pr-

vom mieste v podiele  dlhodobo nezamestnaných. Tento problém

nezamestnanosti je problémom číslo 1 nie preto, že nezamest-

nanosť  je taká  vysoká, ale  práve preto,  že rastie podiel

tých, čo  sú bez práce  podľa vás dlhšie  ako 12, podľa  mňa

dlhšie ako  9 mesiacov, lebo dôsledky  tejto dlhodobej neza-

mestnanosti sú  katastrofálne. Nielen to, že  sa znižuje ži-

votná úroveň  týchto nezamestnaných a  ich rodín, že  rastie

kriminalita, že sa zhoršujú  medziľudské vzťahy, že títo ľu-

dia strácajú  dôveru v štát  a spoločnosť, ale  aj preto, že

priame ekonomické straty z nevyužitia potenciálu týchto ľudí

alebo vyvolané sociálne náklady  predstavujú na jedného člo-

veka v minulom roku 250 tisíc Sk, u toho, ktorý je v prieme-

re bez práce viac ako 1 rok.

 

     Pani ministerka, projekt verejnoprospešných prác zname-

nal zníženie miery  nezamestnanosti v roku 1995 o  0,2 %, to

je 5 600 nezamestnaných. Nemyslíte  si, že z uvedených dôvo-

dov je to málo?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  pekne, pán  poslanec. Pani  ministerka, môžete

odpovedať.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí

a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Ešte  raz  zopakujem.  Podiel  dlhodobo  nezamestnaných

v priemere na Slovensku -  neviem, prečo porovnávate s Vyše-

hradskou štvorkou, keď hovorím o európskych vyspelých kraji-

nách s  podstatne vyspelejšou ekonomikou  - je vyšší  ako na

Slovensku z celkového počtu  nezamestnaných. Ale dobre, úče-

lovo sa dá položiť otázka aj takto.

 

     Pokiaľ  ide o  konkrétne opatrenia,  ešte raz opakujem,

každé ministerstvo  bez ohľadu na to,  či je to ministerstvo

práce,  sociálnych vecí  a rodiny,  alebo iné  rezorty, môžu

ovplyvňovať zákonom, to znamená zákonom, ktorý tu bol prija-

tý a ktorý som citovala, využívaním tohto zákona, čiže všet-

kými dostupnými pákami, ktoré  nám dáva legislatíva, vrátane

využitia zdrojov,  ktoré predstavoval bývalý  Fond zamestna-

nosti, terajší Národný úrad  práce, a do tretice, samozrejme

aj  verejnoprospešnými prácami.  A ak  chcete, pán poslanec,

môžem vám citovať presne rozdelenú dobu evidencie, koľko bo-

lo do troch mesiacov, od 4 do 6,  od 7 do 9, od 10 do 12, od

13 do 18, mám to tu, ak vás to zaujíma, cez prestávku vám to

môžem ukázať.

 

     Znovu opakujem, podiel  dlhodobo nezamestnaných na Slo-

vensku je pod  priemerom, aký je v Európskej  únii vo vyspe-

lých štátoch. Nehovorím, že  je to ideálna situácia. Takisto

si myslím,  že je vecou zamestnávateľov  a zamestnancov, aby

sa pričinili o  zlepšenie. A toto je len  časť, ktorá hovorí

o priamej  pomoci  -  či  legislatívnej,  alebo aj finančnej

- cez verejnoprospešné práce  alebo vytváranie nových spolo-

čensky účelových pracovných  miest. Ale nehovoríme napríklad

aj  o nepriamych  dotáciách pre  samostatne zárobkovo  činné

osoby,  kde sme  im odsúhlasili  v rámci  schváleného zákona

o zamestnanosti  zníženie povinného  príspevku do  Fondu za-

mestnanosti o jedno  percento zo 4 % na 3  %, čo znamená pre

Fond zamestnanosti úbytok 76 miliónov Sk. Obráťme to naopak,

dotáciu pre malých a stredných  podnikateľov na tento rok na

76 miliónov Sk.

 

     Skončila som, pán predseda. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani ministerka. Otázku pre pána ministra Čes-

neka kladie pán poslanec Palacka: Ako chce ministerstvo hos-

podárstva riešiť obchodný deficit voči Rusku?

 

     Pán minister, môžete odpovedať.

 

Minister hospodárstva SR K. Česnek:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán predseda vlády,

     členovia vlády,

     pani poslankyne, páni poslanci,

 

     žiaľ, otázka riešenia obchodného  deficitu s Ruskou fe-

deráciou je  vlastne úzko spätá s  tradičným dovozom energe-

tických surovín  pre hospodárstvo. Pokiaľ ide  o minulosť aj

o súčasnosť, predovšetkým ropu,  zemný plyn, tradičným dodá-

vateľom všetkých týchto komodít je  Ruská federácia. I v mi-

nulom období dovoz bol viac-menej kompenzovaný. Stav bol vy-

bilancovaný,  avšak  v  súčasných  podmienkach transformácie

ekonomík  v Slovenskej  republike aj  v Ruskej  federácii sa

vytvára pasívne saldo našej  obchodnej bilancie. Hlavné prí-

činy vzniknutej situácie treba  hľadať a pripísať rozdielnym

podmienkam našej konkurencieschopnosti  nielen v kvalite vý-

robkov, v dodacích podmienkach, ale v neposlednom rade je to

aj v  platobných podmienkach, ktoré môžu  či nemôžu naši vý-

vozcovia ponúknuť. Nie sú schopní v tejto oblasti konkurovať

a poskytovať  také  podmienky  ako  ostatné  štáty Európskej

únie alebo iní účastníci na tomto trhu.

 

     Ako som uviedol, saldo  obchodnej bilancie s Ruskou fe-

deráciou  nám najviac  ovplyvňuje dovoz  nerastných surovín,

ktoré vlastne  v tomto predstavujú 80  % z celkového dovozu.

Ak  vychádzame zo  základných dohôd  o obchodno-hospodárskej

a vedeckotechnickej a kultúrnej spolupráci, a teda aj z rie-

šení, ktoré boli prijaté  na zasadnutí medzivládnej komisie,

okrem vládnych uznesení a týchto záverov je potrebné venovať

pozornosť  skutočnosti, že  v poslednom  období boli prijaté

dva zákony, t. j. zákon  o Fonde na podporu zahraničného ob-

chodu a zákon o Exportnej a importnej banke. Oba tieto záko-

ny môžu vytvoriť priestor na zvýšenie konkurenčnej schopnos-

ti našich výrobkov na trhu Ruskej federácie, najmä z hľadis-

ka, ako som hovoril,  vytvárania platobných podmienok, pois-

ťovania  týchto  vývozov  a  podobne.  Do komplexu uvedených

opatrení treba, samozrejme, zahrnúť  aj úvahy o diverzifiká-

cii  surovinových  zdrojov,  a  teda  snažiť  sa  dovážať aj

z iných  krajín v  podmienkach, kde  sú potenciálne možnosti

našich vývozcov aj dovozcov.

 

     Chcel by  som však upozorniť  na jednu skutočnosť.  Pri

posudzovaní  výšky pasívneho  obchodného salda  medzi Ruskou

federáciou a  Slovenskou republikou je  potrebné zohľadňovať

aj skutočnosť, že služby za  tranzit ropy a zemného plynu do

západných štátov cez naše územie sú zahrnuté v platobnej bi-

lancii, ale neznižujú pasívne saldo obchodnej bilancie.

 

     Za  ďalší z  dôležitých nástrojov  znižovania pasívneho

salda s  Ruskou federáciou môžeme  považovať aj rozširovanie

obchodno-hospodárskej spolupráce s  vybranými oblasťami. Mi-

nisterstvo hospodárstva k dnešnému  dňu má uzavretých 16 ta-

kýchto dohôd. Na rok 1997 sú plánované ešte na podpis dohody

o obchodno-hospodárskej spolupráci  so Sverdlovskou, Riazan-

skou,  Volgogradskou oblasťou  a v  štádiu rozpracovania  je

predmetná dohoda aj so Saratovskou oblasťou. Koncom februára

sa pripravuje rokovanie s celým Sibírskym regiónom.

 

     Zároveň  v  záujme  riešenia  zvýšenia možnosti vývozov

slovenských výrobkov na trh  Ruskej federácie sa ďalej usku-

točňujú konzultácie medzi oboma stranami o možnostiach libe-

ralizácie  obchodných  vzťahov  v  intenciách tých záväzkov,

ktoré Slovenská republika má  vo vzťahu k Svetovej obchodnej

organizácii,  ktoré jej  vyplývajú  z  Dohody o  colnej únii

s Českou republikou a, samozrejme,  aj z preferenčných zmlúv

s tretími krajinami. Slovenská  republika sa musí zasadzovať

o liberálny  obchodný režim.  Ekonomika Slovenskej republiky

je totiž otvorená a v súlade s princípmi a pravidlami, ktoré

sú záväzné pre členov Svetovej obchodnej organizácie, sa vy-

žaduje aj detailné skúmanie legislatívneho zázemia a obchod-

nopolitických režimov v jednotlivých krajinách a cieľom musí

byť  pripraviť obchodné  dohody tak,  aby vyhovovali všetkým

týmto zmluvným partnerom.

 

     Rozvoj ekonomickej spolupráce  s Ruskou federáciou for-

mou liberalizácie obchodu môže  nesporne viesť tiež k posil-

ňovaniu ekonomickej sily Slovenska. Forma, v akej by sa mali

vzájomné ekonomické vzťahy (alebo mohli) dostať oproti dneš-

ku na vyššiu úroveň... (Ruch v sále.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci,  vy žiadate ministra,  aby vám odpovedal

na otázky, a nepočúvate ho.

 

Minister hospodárstva SR K. Česnek:

 

     ...musí byť predmetom kontinuálnej diskusie na všetkých

úrovniach, pretože zmluvy tohto  druhu sa pripravujú pomerne

ťažko. V tejto súvislosti bol  predložený v novembri 1996 na

zasadnutie medzivládnej komisie aj návrh spoločného vyhláse-

nia o týchto základných princípoch.

 

     Ak to zhrniem, zameranie základných smerov činnosti mi-

nisterstva  hospodárstva môže  byť predovšetkým  v znižovaní

pasívneho salda  vo vzájomnej obchodnej  bilancii medzi Slo-

venskom a  Ruskou federáciou. Môže  to byť aj  vplyvom toho,

aby sme  znižovali surovinovú náročnosť  cez úsporu energie,

potom je  podstatné zvyšovanie exportu tovarov  a služieb do

vybraných  oblastí,  ktoré  som  spomínal,  hľadanie  nových

a rozširovanie  súčasných trhov  pre naše  výrobky a  služby

v jednotlivých  republikách, regiónoch  a oblastiach  Ruskej

federácie. A  medzi ďalšie nástroje môže  patriť aj hľadanie

všetkých voľných  nevyťažených kapacít rezortu,  ktoré by sa

opätovne zaradili  do výrobného procesu a  dostali by sa tým

aj do exportu na trhy Ruskej federácie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister. Doplňujúcu  otázku má pán posla-

nec Palacka.

 

Poslanec G. Palacka:

 

     Ďakujem,  pán predseda.  Ďakujem aj  pánu ministrovi za

odpoveď. Predsa by som chcel  ešte otázku doplniť. So znepo-

kojením som sledoval v posledných mesiacoch, keď často sa od

niektorých členov vlády objavili úvahy o vytvorení zóny voľ-

ného obchodu  s Ruskou federáciou. Viem,  že aj ministerstvo

hospodárstva pripravilo materiál - informáciu o ekonomických

prínosoch z vytvárania zón  voľného obchodu s Ruskou federá-

ciou. Chcem  sa spýtať, pán minister,  či ste tento materiál

vláde predložili, keď nie, prečo, keď áno, s akým výsledkom.

 

     Ďakujem.

 

Minister hospodárstva SR K. Česnek:

 

     Áno, materiál bol predložený,  ale zopakujem to, čo som

hovoril aj vo svojom úvodnom  vystúpení, že všetky tieto ro-

kovania,  ktoré by  sa  aj  predpokladali, sme  nútení robiť

v intenciách toho, aké dohody už máme. Čiže nemôžeme porušiť

naše záväzky voči  Svetovej obchodnej organizácii, Európskej

únii, ktoré  vyplývajú z pridruženia, a  takisto ani z dohôd

o colnej únii. Takže toto je  jednoznačne rámec, v ktorom sa

dá pohybovať. Ale myslím si, že tento stav je natoľko vážny,

že by bolo  hazardom, ak by sme nezvážili,  čo nám môže pri-

niesť liberalizácia vzájomných vzťahov.  Takže sme nútení na

tom pracovať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán minister.

 

     Pani poslankyne,  páni poslanci, zrejme  budeme končiť.

Prečítam len, že mala  nasledovať otázka pána poslanca Šimka

pre pani podpredsedníčku Tóthovú:  Aké opatrenia prijmete na

to, aby  zákony, ktoré predkladá vláda,  už neboli v rozpore

s Ústavou Slovenskej republiky? Za pani Tóthovú má odpovedať

pán premiér.  Neviem, či sa  vyplatí vôbec ísť  k pultu. Pán

premiér, prosím na niekoľko sekúnd.

 

Predseda vlády SR V. Mečiar:

 

     Legislatívny proces je procesom  nachádzania práv a ako

taký je proces tvorivý, ktorý vychádza aj z doteraz platných

pravidiel a zásad. Ale takisto má rozvíjať poznanie v oblas-

ti spoločenských  vzťahov a dávať  im právnu podobu.  Právne

vzťahy sa od iných vzťahov líšia predovšetkým...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán premiér, uplynul čas, je 15.00 hodín. (Potlesk.)

 

     Ďakujem, pán premiér, aj páni ministri.

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, budeme pokračo-

vať v rokovaní našej  schôdze. Pristúpime k prerokovaniu do-

datočne zaradeného programu, ktorým je

 

     návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľudo-

víta  Černáka  na  vydanie  zákona  Národnej rady Slovenskej

republiky, ktorým  sa dopĺňa zákon  Národnej rady Slovenskej

republiky číslo  192/1995 Z. z. o  zabezpečení záujmov štátu

pri privatizácii strategicky  dôležitých štátnych podnikov a

akciových spoločností.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, prosím pokoj.

 

     Návrh zákona ste dostali ako tlač 332 a spoločnú správu

výborov ako tlač číslo 332a.

 

     Vážené  pani  poslankyne,   páni  poslanci,  vyhlasujem

10-minútovú prestávku.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste zaujali

miesto v rokovacej miestnosti. Uvoľnite pánov ministrov. Po-

radenská služba sa končí, budeme pokračovať.

 

     Ešte raz  prosím, páni poslanci,  pani poslankyne, páni

ministri majú kancelárie mimo  tejto budovy. Prosím, aby ste

zaujali svoje miesta.

 

     Pani poslankyne,  páni poslanci, oznámil som, že budeme

pokračovať návrhom  zákona, tlačou 332.  Spoločnú správu ste

dostali ako tlač 332a.

 

     Prosím pána  poslanca Černáka, aby  návrh novely zákona

odôvodnil.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     o probléme  privatizácie bánk, resp. aby  som sa presne

vyjadril, privatizácie  bánk a peňažných ústavov,  sa v spo-

ločnosti toľko  diskutuje, že každý  z vás zrejme  vie, o čo

ide. Dovoľte  mi preto, aby som  veľmi stručne zaujal stano-

visko len k štyrom okruhom problémov, ktoré boli v poslednom

čase v tlači a v odbornej verejnosti často prediskutovávané.

 

     Odborná verejnosť, poslanci  diskutujú, či privatizovať

banky, či  neprivatizovať. Objavil sa  argument, že prípadná

neprivatizácia bánk  sťaží náš prístup  do OECD. Verejne  sa

k tomu  vyjadrili funkcionári  tejto medzinárodnej organizá-

cie. Dovolím si ako príklad povedať, že Česká republika tiež

nemá sprivatizované peňažné ústavy  v našom zmysle slova, sú

odštátnené, a je členom OECD.

 

     Zároveň si vás dovolím upozorniť  na to, že počas toho,

ako sa  o tomto probléme  verejne diskutuje, uskutočnilo  sa

niekoľko  prieskumov verejnej  mienky -  väčších i  menších.

Deväť z desiatich opýtaných  občanov Slovenskej republiky je

toho názoru, že v danej situácii by sa peňažné ústavy nemali

privatizovať.

 

     Niekedy v januári roku 1996 som predložil návrh zákona,

ktorý v podstate bol  trošku tvrdší ako neskôr prediskutová-

vaný návrh kolegyne Schmögnerovej, pretože ona rozdelila fi-

nančné ústavy na  dva okruhy a ja som  ich zahrnul všetky do

jedného. Po  tom, ako sa objavili  v našej verejnosti disku-

sie, názory politických strán, po tom, ako sa pokúsila podľa

nového rokovacieho poriadku  predložiť návrh zákona Spoločná

voľba a  najmä klub Združenia robotníkov  Slovenska, som náš

klub požiadal o zaradenie tejto novely.

 

     Novela bola  prediskutovaná v príslušných  výboroch, vo

výboroch odzneli návrhy kolegov poslancov, ktoré uvádzali do

súladu túto novelu s už prijatou novelou číslo 214, a odzne-

li tam  návrhy, ktoré som pripravený  akceptovať. Sú uvedené

ako menšinový názor v spoločnej  správe, ku ktorým sa môžete

vyjadriť v rozprave.

 

     Novela navrhuje, aby sa  podiely, resp. akcie, ktoré sa

nachádzajú v držbe Fondu národného majetku, všetkých štyroch

finančných inštitúcií, ale predovšetkým Slovenskej sporiteľ-

ne, Slovenskej poisťovne, Všeobecnej úverovej banky a Inves-

tičnej  a  rozvojovej  banky  neprivatizovali. Zaznel návrh,

ktorý odporúča, aby sa na tento odsek vzťahoval § 4 odsek 2,

to znamená, aby výkon vlastníckych práv bol prevedený na mi-

nisterstvo financií. Som pripravený akceptovať takéto rieše-

nie.  A zazneli  návrhy, ktoré  hovorili o  tom, že účinnosť

tohto zákona by mala byť dlhodobá. Taká, aby nebolo podozre-

nie z chytráčenia, aby prešla  prakticky cez dve volebné ob-

dobia, a zaznel návrh do roku 2003.

 

     Úprimne si myslím, že  v danej situácii, keď predovšet-

kým v Investičnej a rozvojovej  banke a vo Všeobecnej úvero-

vej banke sledujete už takpovediac predprivatizačné napätie,

ktoré týmto  finančným inštitúciám neprospieva,  ten postup,

ktorý odporúča odborná verejnosť, to znamená najprv reštruk-

turalizácia úverových portfólií, ozdravenie, možno kapitálo-

vé posilnenie,  a potom rozumná privatizácia,  je to najlep-

šie, čo pre danú situáciu v danej chvíli slovenská ekonomika

potrebuje.

 

     Preto  vás  prosím  všetkých,  bez  rozdielu politickej

príslušnosti, aby ste podporili tento návrh zákona.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne. Prosím určeného  pána poslanca, ktorý má

byť  pri tejto  novele spravodajcom...  Kto bol  určený? Pán

poslanec Cingel? Prosím, pán poslanec Cingel.

 

 

 

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Pán predseda,  mal som nejaké ťažkosti.  Myslel som si,

že sa  na tomto prerokúvaní ani  nebudem môcť zúčastniť, ale

rozmyslel som si to.

 

     Takže  prečítam vám  spoločnú správu gestorského výboru

o prerokovaní návrhu  poslanca Národnej rady  Slovenskej re-

publiky Ľudovíta Černáka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa

zákon Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo  192/1995

Z. z. o zabezpečení  záujmov štátu  pri privatizácii strate-

gicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností.

 

     Predseda  Národnej rady  Slovenskej republiky  pridelil

tento návrh  rozhodnutím číslo 758  na prerokovanie Ústavno-

právnemu výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky, Výboru

Národnej  rady Slovenskej  republiky pre  financie, rozpočet

a menu a Výboru Národnej  rady Slovenskej republiky pre hos-

podárstvo,  privatizáciu a  podnikanie v  lehote  po získaní

stanoviska  vlády  Slovenskej  republiky.  Súčasne určil ako

príslušný Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu

a podnikanie  na skoordinovanie  stanovísk výborov  Národnej

rady Slovenskej republiky s  tým, že sa skoordinované stano-

viská výborov  Národnej rady Slovenskej  republiky premietnu

v spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republi-

ky.

 

     Určené výbory prerokovali  návrh poslanca Národnej rady

Slovenskej republiky na svojich schôdzach 12. februára 1997.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre hospodár-

stvo, privatizáciu a podnikanie neprijal uznesenie o výsled-

ku prerokovania návrhu poslanca  Národnej rady pána Černáka,

lebo podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo

44/1989 Zb. o  rokovacom  poriadku  Slovenskej národnej rady

v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpo-

lovičná väčšina všetkých členov výboru.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a  menu prerokoval návrh  poslanca Ľudovíta Černáka

a neprijal uznesenie o výsledku prerokúvania návrhu poslanca

na vydanie  zákona, lebo podľa  § 52 ods.  4 zákona Národnej

rady Slovenskej  republiky číslo 350/1996 Z.  z. o rokovacom

poriadku nevyslovila s ním  súhlas nadpolovičná väčšina prí-

tomných členov výboru.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

podľa výpisu  zo zápisnice zo 73.  schôdze výboru prerokoval

dňa 12.  februára 1997 návrh poslanca  Národnej rady Sloven-

skej republiky pána Černáka  na vydanie zákona Národnej rady

Slovenskej republiky,  ktorým sa dopĺňa  zákon Národnej rady

Slovenskej  republiky  číslo  192/1995 Z. z. o zabezpečovaní

záujmov štátu pri  privatizácii strategicky dôležitých štát-

nych podnikov a akciových spoločností (tlač 332), a na návrh

predsedu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej re-

publiky Petra Brňáka hlasoval o návrhu uznesenia. Z celkové-

ho počtu poslancov Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slo-

venskej republiky bolo prítomných 11 poslancov. Za návrh uz-

nesenia  bolo celkove 5  poslancov,  5 poslancov  bolo proti

a 1 poslanec sa zdržal  hlasovania. Teda Ústavnoprávny výbor

Národnej rady Slovenskej republiky neschválil predložený ná-

vrh uznesenia  v súlade s  § 52 ods. 4 zákona  Národnej rady

Slovenskej republiky  číslo 350/1996 Z.  z. o rokovacom  po-

riadku Národnej rady Slovenskej republiky. Iný návrh uznese-

nia nebol predložený.

 

     Vzhľadom na skutočnosť, že v priebehu rokovania o pred-

metnom  návrhu  uznesenia  boli  prijaté  pozmeňujúce návrhy

prednesené pánom poslancom  Benčíkom v súlade s §  52 ods. 5

zákona  Národnej rady  Slovenskej  republiky  číslo 350/1996

Z. z. o  rokovacom  poriadku,  na návrh  poslanca Benčíka sa

uvádza stanovisko najmenej jednej tretiny poslancov k návrhu

na uznesenie,  stanovisko 5 poslancov  Národnej rady Sloven-

skej republiky  členov Ústavnoprávneho výboru  Národnej rady

Slovenskej republiky k návrhu poslanca Národnej rady Sloven-

skej republiky  Ľudovíta Černáka na  vydanie zákona Národnej

rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky číslo  192/1995 Z. z. o za-

bezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôleži-

tých podnikov a akciových spoločností.

 

     To je všetko, pán predsedajúci.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca.

 

     Do rozpravy  k tomuto bodu  sa písomne z  poslancov ne-

prihlásil nikto. Za poslanecké  kluby sa prihlásili za Zdru-

ženie robotníkov Slovenska pán poslanec Miroslav Pacola a za

Spoločnú voľbu pani poslankyňa Schmögnerová.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Pán predsedajúci,  pretože ide len  o stanovisko, a  to

nie je spoločná správa, hlásim sa do rozpravy ako prvý.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, budem to evidovať, až  keď sa skončí rozprava klu-

bov.

 

     Prosím, ako prvý za klub Združenia robotníkov Slovenska

vystúpi pán poslanec Pacola.

 

 

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som za  náš  klub predniesol doplňujúce

a pozmeňujúce návrhy k zákonu číslo  192/1995 Z. z. o zabez-

pečovaní záujmov štátu  pri privatizácii strategicky dôleži-

tých štátnych podnikov a akciových spoločností.

 

     Ako sa tu už spomenulo,  náš poslanecký klub súčasne so

Spoločnou voľbou takisto podal na organizačný odbor a na le-

gislatívny odbor Kancelárie  Národnej rady samostatný zákon,

ale zo známych príčin tento zákon nemohol byť už prerokovaný

na tejto schôdzi, preto sme  si osvojili návrh zákona, ktorý

predkladá pán poslanec Černák.

 

     Teraz mi dovoľte, aby  som predniesol pozmeňujúce a do-

plňujúce návrhy k tlači číslo 332.

 

     Po prvé - k názvu zákona. Názov  zákona má znieť "Zákon

z roku 1997, ktorým  sa mení  a dopĺňa  zákon  Národnej rady

Slovenskej  republiky  číslo  192/1995 Z. z. o zabezpečovaní

záujmov štátu pri  privatizácii strategicky dôležitých štát-

nych podnikov a akciových  spoločností v znení nálezu Ústav-

ného súdu Slovenskej republiky číslo 135/1996 Z. z. a zákona

Národnej rady Slovenskej republiky číslo 214/1996 Z. z."

 

     Odôvodnenie:   ide  o  legislatívno-technickú   úpravu.

Vzhľadom na  časové obdobie, ktoré prešlo  od podania návrhu

zákona (tlač 332) po jeho  prerokovanie v Národnej rade Slo-

venskej republiky je potrebné ho aktualizovať a upraviť tak,

ako je uvedené v návrhu na zmenu číslo 1.

 

 

     Po druhé - v článku I názov zákona má znieť: "Zákon Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky číslo  192/1995 Z. z. o za-

bezpečovaní záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôle-

žitých štátnych podnikov a akciových spoločností v znení ná-

lezu  Ústavného  súdu  Slovenskej  republiky  číslo 135/1996

Z.  z. a  zákona  Národnej  rady Slovenskej  republiky číslo

214/1996 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:"

 

     Odôvodnenie: Platí to isté, čo bolo uvedené v odôvodne-

ní návrhu na zmenu v bode číslo 1.

 

     Po tretie - v článku I sa za názov zákona vkladajú body

1, 2, ktoré znejú:

 

     1. V § 2 ods. 1 úvodná veta znie: "Predmetom privatizá-

cie podľa zákona o podmienkach  prevodu majetku štátu na iné

osoby nemôže  byť majetok štátu, ktorý  majú v správe štátne

podniky v odvetviach...", pričom je odkaz na dva zákony uve-

dené pod číslom 1 a číslom 3.

 

     2. V § 2 ods. 1 sa vypúšťa písm. f).

 

     Odôvodnenie:  Vzhľadom na  navrhovanú zmenu  obsiahnutú

v návrhu zákona (tlač 332)  je potrebné legislatívne upraviť

návrh zákona o body 1 a  2, ktoré reagujú a vysporadúvajú sa

s úpravou obsiahnutou v novele  zákona Národnej rady Sloven-

skej republiky číslo 214/1996 Z.  z. tak, aby bola zachovaná

jednoznačnosť  právneho predpisu  a v  zákone neboli rovnaké

vecné úpravy obsiahnuté dvakrát.

 

     Po štvrté - v článku I sa text návrhu zákona označí ako

bod 3 a na konci  ustanovenia sa bodka nahradzuje bodkočiar-

kou  a  pripájajú  sa  slová,  ktoré  znejú "ustanovenie § 4

ods. 2 sa vzťahuje aj na tieto spoločnosti".

 

 

     Odôvodnenie: Ide o legislatívno-technickú úpravu v nad-

väznosti na návrhy obsiahnuté  pod číslom 3. Pripojením vety

k ustanoveniu sa  sleduje to, aby  výkon práv a  povinností,

ktoré  prislúchajú akcionárovi  a ktorých  držiteľom je Fond

národného majetku, bol v súlade so zákonom prevedený z Fondu

národného majetku  na príslušný ústredný  orgán, a to  do 30

dní od účinnosti zákona.

 

     Po piate  - v článku I za bod 3 sa vkladajú body 4 a 5,

ktoré znejú:

 

     4. V § 3 ods. 1 sa vypúšťa písm. ch).

 

     5. V  článku II sa  vypúšťajú slová "a  stráca účinnosť

31. marca 1997".

 

     Odôvodnenie: Platí to isté,  čo je uvedené v odôvodnení

návrhu pod bodom  číslo 3 a súvisí s  navrhovanou zmenou ob-

siahnutou v návrhu zákona.

 

     Po šieste - článok II znie: "Tento zákon nadobúda účin-

nosť  dňom  1.  marca  1997  a  stráca účinnosť 31. decembra

2003."

 

     Odôvodnenie: Navrhuje sa  nadobudnutie účinnosti zákona

presne ustanoveným dňom a časove sa obmedzuje jeho účinnosť.

 

     Vážené kolegyne  a kolegovia, dovolil by  som si trošku

doplniť tento zákon o môj  komentár, hlavne pokiaľ ide o In-

vestičnú a rozvojovú banku a Všeobecnú úverovú banku, nakoľ-

ko tu ešte neboli spomenuté.

 

     Treba vedieť, že akcionár vlastniaci  viac ako 10 % ak-

cií  spoločnosti je  významným akcionárom  s právom požiadať

o zvolanie  mimoriadneho  valného  zhromaždenia spoločnosti.

Zakladá možnosť  požadovať účasť svojho  zástupcu v dozornej

rade  spoločnosti. Ide  o zabezpečenie  kontroly v  inštitú-

ciách, ktoré  sú významnými účastníkmi  realizácie hospodár-

skej politiky  štátu. V Investičnej  a rozvojovej banke,  a.

s.,  účasť Fondu  národného majetku  Slovenskej republiky je

nad 35 %, t. č. blokačný podiel. Hlavné dôvody účasti štátu,

resp. Fondu národného majetku sú tieto:

 

     a) Investičná a rozvojová  banka monopolne úveruje celú

družstevnú bytovú výstavbu, to  je významná oblasť sociálnej

a bytovej politiky štátu,

 

     b) spravuje štátne fondy ako Fond rozvoja bývania, Fond

zamestnanosti a Fond životného prostredia,

 

     c) svojou účasťou,  angažovanosťou je významným finanč-

ným partnerom viacerých podnikov,

 

     d) veľký rozsah zdedených  úverov zo Štátnej banky čes-

koslovenskej, ktoré  treba za pomoci  štátu reštrukturalizo-

vať.

 

     Pokiaľ ide o Všeobecnú úverovú banku, a. s., účasť Fon-

du národného majetku Slovenskej republiky je približne 17 %.

Hlavné dôvody ingerencie štátu, resp. Fondu národného majet-

ku sú nasledujúce:

 

     a) vysoká  úverová angažovanosť vo  všetkých strategic-

kých oblastiach Slovenska,

 

     b) vedúca banka v mnohých rozvojových investíciách Slo-

venska,

 

     c) veľký rozsah zdedených  úverov zo Štátnej banky čes-

koslovenskej, ktoré  treba za pomoci  štátu reštrukturalizo-

vať,

 

     d) je to správca viacerých štátnych fondov.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Druhá  je   do  rozpravy  prihlásená   pani  poslankyňa

Schmögnerová za klub Spoločnej voľby.

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

 

     Vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som sa vyjadrila za klub Spoločnej voľ-

by k predloženému zákonu.

 

     Myslím si,  že netreba už  rekapitulovať históriu. Azda

len pre  úplnosť treba dodať,  že časť vládnej  koalície pri

predkladaní tohto  zákona, či už  v znení, ako  ho predložil

klub  Spoločná voľba,  alebo  neskôr, ako ho  predložil klub

Združenia robotníkov Slovenska, resp. dnešného zákona, ktorý

predložil pán poslanec Černák  za Demokratickú úniu, využíva

všetky možné formy obštrukcie, aby sme sa k prerokovaniu me-

rita tohto zákona a k hlasovaniu nedostali. Takúto skúsenosť

sme mali predovšetkým my, ale vidíte, že aj priebeh dnešného

rokovania tomu nasvedčuje.

 

     Druhá poznámka sa dotýka  trošku histórie. Vráťte sa do

roku 1994, do augusta, keď prebiehala volebná kampaň. Tí, čo

sedíte rovno predo mnou  i za mnou, ste čitatelia Slovenskej

Republiky, vtedy Republiky, a  určite si pamätáte na palcové

titulky v nej, ktoré  oznamovali: Moravčíkova vláda pod tak-

tovkou  SDĽ  chce  predať  zlaté  nosnice. Privatizácia bánk

ohrozí  vklady  obyvateľov  v  bankách.  Medzi augustom 1994

a februárom 1997  nenastal žiaden pohyb  v takom smere,  aby

vznikli nejaké argumenty pre to, aby sa privatizácia štyroch

finančných inštitúcií uskutočnila.  Azda netreba dodávať, že

je pravda, že vám to vtedy pomohlo veľmi výrazne vo volebnom

úspechu.  A hľa,  prešli dva  roky, a  to, čo ste svätosväte

sľubovali, že neurobíte, zrazu chcete urobiť.

 

     Položme si otázku  prečo. Ak sa to v  roku 1994 za vte-

dajšej  tzv. dočasnej  vlády neuskutočnilo  napriek tomu, že

ste  okolo toho  robili toľko  hluku, malo  to veľmi závažné

dôvody. Už vtedy sme vedeli, aká je situácia v troch z tých-

to spomínaných inštitúcií  z hľadiska  zloženia úverov, a už

vtedy bolo evidentné, aké je postavenie Slovenskej sporiteľ-

ne a Slovenskej poisťovne na príslušných trhoch úspor, vkla-

dov a poistných produktov. Tak ako som už naznačila, v prie-

behu dvoch rokov sa nič v  tom nezmenilo, ak len neberiem do

úvahy pokles  z 80 %  na 75 % na trhu  úspor a analogicky na

trhu poistných produktov.

 

     Bohužiaľ, naopak, štruktúra úverového portfólia v troch

zo  štyroch finančných  inštitúcií sa  ešte za  toto obdobie

zhoršila. Práve preto pri novelizácii zákona o bankách v ro-

ku 1995 sme prijali rozhodnutie, že tri finančné inštitúcie,

tri  z týchto  štyroch, prejdú  projektom reštrukturalizácie

úverového portfólia. Myslím si, že to bolo rozhodnutie veľmi

správne. Je  len škoda, že  dodnes sa nerealizuje.  A pokiaľ

sme v dobrej vôli nepochybne podporili jeden z pozmeňujúcich

návrhov, alebo tú časť zákona  o štátnom rozpočte, aj keď sa

možno o nej priamo nehlasovalo, že  sme za to, aby sa vyčle-

nili zdroje na pomoc reštrukturalizácii úverového portfólia,

žiaľbohu, musím  konštatovať, že tak  ako to predkladá  dnes

koncepcia ozdravenia bánk, tieto dve miliardy nemajú byť ur-

čené priamo  na reštrukturalizáciu úverového  portfólia, ale

na  oddlženie podnikov  podľa kritérií,  ktoré zvolí  vláda.

Znamená to, že tento proces sa ešte predlžuje a odďaľuje.

 

     Tretia  poznámka  sa  týka  určitej politickej dimenzie

tejto otázky. Sme svedkami toho,  že spoločnosť, a nie je to

po prvýkrát,  sa začína vydierať  práve otázkou privatizácie

týchto  štyroch finančných  inštitúcií. Prvá  verzia a  prvý

spôsob, ako vydierať spoločnosť, bola, že sa povedalo, že ak

tieto inštitúcie privatizované  nebudú,  nebudeme prijatí do

OECD. Táto  bublina čoskoro spľasla,  najmä keď sme  sa mali

možnosť oboznámiť  s veľmi kvalifikovanou  analýzou expertov

zo Svetovej banky, Medzinárodného  menového fondu, kde veľmi

jednoznačne zaujali svoj odborný postoj. Je vám dobre známy,

nemusím ho azda opakovať.

 

     Potom sa - a myslím si, že to aj pretrváva - začína vy-

dierať spoločnosť tým, napokon sme to mali možnosť prežiť aj

vlani v júni, že ak k  tomuto kroku nedôjde, ak nedôjde tak,

ako si to predstavujeme, dôjde k rozpadu koalície.

 

     Tretí prístup, ktorý sa  zvolil, je dosť čerstvý, možno

dva-tri  týždne sa  začína argumentovať,  že vlastne  už ani

niet čo  privatizovať. Dovoľte mi,  aby som čísla,  ktoré tu

odznievajú, spresnila. Aby nám bolo zrejmé, podiel Fondu ná-

rodného majetku vo Všeobecnej  úverovej banke k dnešnému dňu

predstavuje 50,8 %. Rozdiel, ktorý  sa verejnosti  predkladá

medzi 17 % a 50,8 %, nie je nič iné ako fakt, že dodnes vlá-

da Slovenskej republiky nebola schopná vyrovnať svoje vzťahy

s českým  Fondom národného  majetku, ktorý  by mal  nárok na

časť  akcií Všeobecnej  úverovej banky,  a slovenským Fondom

národného majetku,  ktorý má rečipročne nárok  na časť akcií

Komerčnej banky. Isteže, dnes mi je ťažké povedať, ako sa to

skončí,  ale v  žiadnom prípade  nemožno povedať,  že podiel

štátu vo  Všeobecnej úverovej banke  je 17 %.  Jednoducho to

tak nie  je. Iná vec  je, prečo vláda  dodnes nebola schopná

tieto veci vyrovnať s českým Fondom národného majetku.

 

 

     Podiel v Investičnej a rozvojovej  banke, ako sme si už

mali možnosť vypočuť, je významný  z toho hľadiska, že stále

je blokačný,  čiže má možnosť  v podstatnej miere  ovplyvniť

to, čo sa v tejto finančnej inštitúcii deje a diať bude.

 

     Podiel v Slovenskej poisťovni  je ešte stále majoritný,

predstavuje  50,56  %.  V  Slovenskej sporiteľni pochybnosti

žiadne nie sú, predstavuje 91,3 %.

 

     Ako vidno, ani tento pseudoargument neobstojí, vymyslel

sa len preto, aby verejnosť akosi tolerantnejšie pristupova-

la ku kroku, ktorý časť vládnej koalície pripravuje.

 

     Skúsme sa zamyslieť nad  zámermi časti vládnej koalície

privatizovať uvádzané  štyri finančné inštitúcie.  V januári

1996 sme mali možnosť vypočuť  si zámer z úst predsedu vlády

privatizovať  tieto  finančné  inštitúcie  do konca mesiaca,

a to takým spôsobom, že sa  odovzdajú do rúk veľkých priemy-

selných podnikov.  Sme poučení tým, čo  sa odohralo neďaleko

od nás, v Českej republike.  Je vám všetkým veľmi dobre zná-

me, čo sa skrývalo za pádom 11 bánk v Českej republike. Pre-

dovšetkým to  bol nezodpovedný postoj  akcionárov, ktorí na-

kladali  s aktívami  týchto bánk  svojvoľne a  ktorí použili

napríklad aj úvery z týchto bánk  na to, aby sa stali akcio-

nármi týchto bánk.

 

     Ak  sme  si  mali  možnosť  prečítať vyjadrenie jedného

z kandidátov na privatizáciu  niektorých z týchto finančných

inštitúcií,  a to  prezidenta Východoslovenských  železiarní

pána Smereka,  ani on sa  netajil tým, že  potrebuje konečne

získať banku, ktorá bude financovať rizikové aktivity Výcho-

doslovenských železiarní v Juhoslávii.  Chcem tým len nazna-

čiť, že keby sa  vláda rozhodla postupovať takýmto spôsobom,

môže vytvoriť situáciu, ktorá bude mať analogické pokračova-

nie, akého sme boli svedkami  v Českej republike. Chcem však

podotknúť, že  v Českej republike 11  komerčných bánk, ktoré

boli nútené skončiť svoju činnosť, predstavovali banky, kto-

ré boli malé, s pomerne malými aktívami.

 

     V  danej situácii  hovoríme o  finančných inštitúciách,

ktoré sú na našom trhu najväčšie. Najväčší podiel na úveroch

má práve Všeobecná úverová banka, po nej nasleduje Investič-

ná a  rozvojová banka, a  tak, ako sme  už mali možnosť  ho-

voriť, monopolné postavenie majú Slovenská sporiteľňa a Slo-

venská  poisťovňa. Celkove  obhospodarujú viac  ako 400  mi-

liárd aktív. Ak to porovnávame  s 11 malými českými bankami,

je  to skutočne  zlomok. Preto  je také  vážne, aby sa veľmi

zodpovedne  pristupovalo k  týmto štyrom  finančným inštitú-

ciám.

 

     Druhá možnosť, ako postupovať -  a mali sme  si možnosť

opäť  prečítať, že  si to  nevymýšľam ja,  ale vyjadrili  sa

k tomu kompetentní ľudia  - je, že by sa  tieto finančné in-

štitúcie rozdelili medzi  politické strany koalície. Isteže,

každá analógia má nejaké nedostatky a pokrivkáva, chcem však

upozorniť na to, že sú  veľmi dobre známe pokusy, ale nielen

pokusy,  ale aj  realizácia určitých  politických záujmov vo

finančnom sektore, napríklad v predvojnovom Nemecku. Dôsled-

ky, ktoré vyvolalo takéto zasahovanie do finančného sektora,

do menovej politiky, sú  dobre známe. Bola to hyperinflácia,

ktorá  vlastne postihla  úspory všetkých  vkladateľov, a  to

nielen individuálnych, ale  aj veľkých monopolných podnikov.

Znamená to,  že takýto postup je  ešte možno škodlivejší ako

prvý, o ktorom sme hovorili.

 

     Tretia možnosť  je, že by sa  finančné inštitúcie v tom

podieli, v akom ešte sú v rukách štátu, resp. Fondu národné-

ho majetku, ďalej neprivatizovali. Samozrejme, i tu sú urči-

té riziká a  treba o nich hovoriť, aby  sme sa snažili tieto

riziká podľa možnosti obmedziť.

 

 

     Sme  svedkami toho,  že nezodpovedné  vlády zasahujú do

úverovej  politiky finančných  inštitúcií. Konkrétne  môžeme

poukázať na rok 1993, keď  zlé úvery v Slovenskej sporiteľni

vznikli iba v  tomto roku, a to na  základe toho, že dostali

určité odporúčania, komu majú poskytovať úvery. Predovšetkým

šlo o  privatizačné úvery. Nárast zlých  úverov nastal ďalej

v rokoch 1995-1996,  čísla o tom  veľmi jednoznačne hovoria.

A znovu sú to úvery, ktoré sa použili na privatizáciu, alebo

sú to úvery na podnikateľské projekty, ktoré boli odporúčané

štátnou mocou.  Nepochybne, že takéto  pokračovanie by mohlo

mať tiež zlý koniec, a preto mu treba jednoznačne zamedziť.

 

     Iste sledujete  to, čo sa  deje napríklad v  Slovenskej

poisťovni - nakladanie s majetkovou účasťou, ktoré je s naj-

väčšou pravdepodobnosťou protizákonné. Možno ste informovaní

o tom, že Slovenská poisťovňa na 18. februára pripravuje mi-

moriadne  valné  zhromaždenie,  na  ktorom  chce  podstatným

spôsobom zmeniť  stanovy spoločnosti, aby  ju mohla ovládnuť

aj bez  toho, aby sa tam  zmenil pomer vlastníckych vzťahov.

Ste zrejme informovaní aj o tom, ako sa tam nakladá s poist-

nými fondmi.  A že tam  nedochádza k malým  únikom, je veľmi

dobre známe.  Úniky, ktoré tam  v priebehu niekoľkých  rokov

v tomto  smere vznikli,  predstavujú viac  ako niekoľko  mi-

liárd. Možno ste informovaní aj  o tom, aspoň poslanci vlád-

nej koalície, že na ministerstve financií je žiadosť Sloven-

skej poisťovne zvýšiť zákonnú poistku  o 100 %. To je výsle-

dok  nezodpovedného konania  predstavenstva Slovenskej pois-

ťovne, ktoré doslova okráda  poistencov. Je vám zrejme známe

aj to,  čo sa deje  v Slovenskej sporiteľni,  ako sa nakladá

s aktívami a  že takéto nakladanie rozhodne  nie je v súlade

s obozretným podnikaním bánk.

 

     Je to veľmi dobre známe, a preto po tomto kroku - a som

presvedčená, že dnes sa nám podarí schváliť tento zákon - je

potrebné, aby  sme prijali aj  ďalšie veľmi dôležité  kroky.

Tieto budú musieť byť zamerané na to, aby sa obmedzili nega-

tívne možnosti zasahovania vládnej moci do finančného sekto-

ra, aby  sa vytvoril dostatočný  priestor na zodpovedné  ko-

merčné správanie so štátnym dozorom. Bude potrebné novelizo-

vať niektoré zákony,  novelizovať niektoré podzákonné normy,

nevyhnutne  bude  potrebné  novelizovať  vyhlášku  číslo 136

z roku 1996  o poistných fondoch, bude  potrebné prijať nový

zákon o štátnom dozore nad poisťovníctvom a konečne vytvoriť

nezávislý úrad  štátneho dozoru nad  poisťovníctvom. Rovnako

bude  potrebné  novelizovať  zákon  o  bankách,  v ktorom sa

sprísni  nakladanie  s  aktívami  v  Slovenskej  sporiteľni,

sprísni sa limit súhlasu  Národnej banky Slovenska v prípade

zmien  vlastníckeho podielu  a prijmú  sa ďalšie  opatrenia,

ktoré  umožnia, aby sa tieto finančné  inštitúcie  ozdravili

a konali v prospech rozvoja slovenského hospodárstva.

 

     Na  záver chcem  ešte zopakovať,  že, samozrejme,  klub

Spoločná voľba bude hlasovať za tento zákon. A chcela by som

apelovať aj na poslancov za  tú časť vládnej koalície, ktorá

ešte nie je celkom rozhodnutá, aby prejavili svoju zodpoved-

nosť  za vývoj  hospodárstva Slovenskej  republiky, za vývoj

celej slovenskej spoločnosti, aby nepriorizovali úzke skupi-

nové alebo politické záujmy.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani  poslankyne, páni  poslanci, nemám  žiadnu písomnú

prihlášku. Preto  sa pýtam, či  sa chce niekto  prihlásiť do

rozpravy.

 

     Pán poslanec Kočnár, pán  poslanec Maxon. To je všetko,

takže uzatváram  možnosť prihlásiť sa  do rozpravy. Nech  sa

páči, pán poslanec Kočnár.

 

Poslanec M. Kočnár:

 

     Vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     necítim  sa dosť  oprávnený na  to, aby  som sa pokúsil

analyzovať alebo  hlbšie hovoriť o  hospodárení v poisťovni,

v sporiteľniach, v bankových inštitúciách, o ktorých sa toľ-

ko hovorí. Priznám  sa vám úprimne, že vždy,  ak sa v súvis-

losti  s týmito  inštitúciami spomínalo  slovo privatizácia,

tak to vo mne vyvolávalo  triašku. O privatizácii týchto in-

štitúcií sa  nehovorí rok, nehovorí  sa dva roky,  hovorí sa

prakticky od  samého začiatku privatizácie.  Dôkazom toho je

napríklad aj to, že  Združenie robotníkov Slovenska v samých

počiatkoch,  to znamená  niekedy pred  troma rokmi,  už malo

v svojich stanovách ako jeden zo svojich hlavných predsavza-

tí neprivatizovať tieto inštitúcie.

 

     V dnešnej dobe, keď sa na to pozeráme, a pozeráme sa na

to z pohľadu občana, nedá  sa, aby sme si nepoložili otázku,

čo je vlastne pre mňa ako  občana lepšie. Dosť často sa spo-

mína pri diskusiách o tom, či privatizovať, alebo neprivati-

zovať, manažment  firiem a, pochopiteľne,  nedá sa nehovoriť

aj  o manažmente  v riadiacich  orgánoch týchto  inštitúcií,

o ktorých  je teraz  reč.  Ťažko  mi teraz  povedať, pretože

v týchto zlomových  chvíľach, keď sa  človek musí rozhodnúť,

sa treba  na vec pozerať perspektívne,  čo je vlastne lepšie

pre radového občana. Iste  je nepochybné, že nechať situáciu

a vývoj v týchto inštitúciách tak,  ako je doteraz, je prav-

depodobne neudržateľný  stav. Máme možnosť,  ak chceme, pre-

svedčiť sa o tom, že  rabovanie, ktoré v týchto inštitúciách

teraz prebieha, možno nemá porovnanie v histórii.

 

     Na druhej strane je však  jasné, že nestačí teraz pove-

dať len to, že  zabránime privatizovaniu týchto ústavov, bez

toho, aby sme neuvažovali, čo potom. Pretože neprivatizovať,

to je iba "a", ale postarať sa o to, aby tie inštitúcie fun-

govali tak, ako majú, to je  "b". A ja si zatiaľ neviem spo-

ľahlivo sám  sebe odpovedať, ako  zabezpečíme, aby v  týchto

inštitúciách, v peňažných ústavoch,  sa hospodárilo tak, ako

sa má,  pretože pre mňa osobne  nie je garancia -  a iste mi

dáte v tom viacerí za pravdu - nie je garancia, že ak zosta-

nú v kuratele štátu, že sa  zmenia pomery a bude sa hospodá-

riť lepšie. Tisíce dôkazov vám môžem predložiť, a vlastne je

to  úplne zbytočné,  lebo všetci  veľmi dobre  vieme, ako sa

v štátnych  podnikoch,  vo  všetkých  štátnych  podnikoch za

týchto podmienok,  ktoré sú tu teraz,  keď tu prebieha akýsi

"divoký  západ" v  malom, ako  sa tam  gazduje. Rozkrádanie,

ktoré je teraz také okaté, keď hovoríme o bankových inštitú-

ciách, je rovnaké vo všetkých ostatných štátnych firmách.

 

     Neviem si to dosť dobre predstaviť a musím, pochopiteľ-

ne, v tomto dať zreteľ na to, že reprezentujem, aj keď je to

už naozaj veľmi ošúchané a niekedy sa dosť ťažko kategorizu-

je, kto je ľavica, kto  pravica, ale v každom prípade snažil

som sa  a budem sa  snažiť, reprezentujem ľavicu.  Minimálne

sám  za  seba  hovorím,  že  som  ľavicovo zmýšľajúci človek

a snažím sa  ľavici spraviť dobre,  ale v tomto  prípade som

dosť v rozpakoch, pretože nakoniec skutočne sa strácajú roz-

diely medzi ľavicou a pravicou  tým, že aj reprezentanti ľa-

vice aj reprezentanti pravice, čo  ma teda trochu zaráža, sú

proti privatizácii.

 

     Nechcel by som sa stať, a na to som si dával vždy veľký

pozor, vykonávateľom niečích politických zámerov. Možno toto

je jeden z dôvodov, prečo som sa rozhodol v tomto parlamente

byť nezávislým poslancom, pretože  za každým rozhodnutím Ná-

rodnej rady  (natoľko som zmúdrel),  nech je to  rozhodnutie

urobené akokoľvek ľúbivo, je  vždy politika. To si nebudeme,

samozrejme, zatajovať.

 

 

     Toto rozhodnutie, ktoré je teraz pred nami, čiže zablo-

kovať privatizáciu týchto  inštitúcií, je rozhodnutie, ktoré

túto privatizáciu  oddiali možno o niekoľko  rokov. Pri inej

konštelácii, pri  inom politickom rozložení síl  v tejto Ná-

rodnej rade, samozrejme, bez veľkých problémov sa opäť tento

beh spustí, to je nepochybné. Ak  sa nestane to, že sa abso-

lútne zmenia politické pomery, a  možno by to potom vyzeralo

trochu inak. Ale toto sa v najbližšom čase nedá očakávať.

 

     To znamená, že ak má  štát mať možnosť ovplyvňovať dia-

nie v bankovom sektore, nemôže  zostať bez vplyvu nad týmito

inštitúciami. To je úplne  nepochybné. Ak bankové inštitúcie

majú zostať štátne, tak sa musí zmeniť ich systém práce, aby

nenútili ďalej daňových poplatníkov  vydržiavať si tieto in-

štitúcie. Môj osobný názor je taký, že časť bankových inšti-

túcií treba sprivatizovať, rozhodujúce nechať štátu, pretože

štát potrebuje  mať isté manévrovacie  priestory. Ak by  sme

teraz  sprivatizovali všetky  bankové inštitúcie,  neviem si

predstaviť, čo by robili ďalší  naši nasledovníci, ak by ne-

jakým  spôsobom chceli  ovplyvňovať menovú  politiku. Štátnu

sporiteľňu,  Slovenskú sporiteľňu  v tomto  prípade už kvôli

serióznosti nechať pod vplyvom štátu, ostatné bankové inšti-

túcie, ktoré sa dennodenne viac a viac rozkrádajú, sprivati-

zovať.

 

     Prečo? Ja som si položil túto otázku. Prečo takto? Pre-

tože keď sa pán Gavorník nahneval, rozhádal s koalíciou pre-

to, že  mu vyrazili z Investičnej  a rozvojovej banky Tkáča,

tak ja tu nebudem figúra,  ktorá mu bude fúkať jeho boľačky.

Keby dnes mal Gavorník Tkáča v Investičnej a rozvojovej ban-

ke, možno  už by bola aj  sprivatizovaná. Poznám celý vývoj,

aký tam bol,  a poznám, ako to bolo aj  v poisťovni, keď tam

bol Trstenský. To je ďalší dôvod na to, prečo teraz Gavorník

vykrikuje. Ja  sa nestanem nikdy v  živote figúrou v niečích

rukách, a tobôž nie v jeho. To znamená, že treba hľadať tie-

to súvislosti a ľahko si to spočítame.

 

     Dnes sú  možno niektorí nadšení, nedá  sa to inak pove-

dať, treba  jasne povedať pravdu.  Dnes sú niektorí  nadšení

pánom podpredsedom Národnej rady, aké má postoje, ale zajtra

ich bude  mať úplne iné.  Nemusíte veriť, že  to je dlhodobá

politika, to je momentálny nejaký ošiaľ a o týždeň bude zase

veselo zaradený. O  týždeň bude zaradený v rade  a ja by som

tu teraz vyzeral ako blbec, že  som za čosi zdvihol ruku, čo

on o dva týždne zase zoberie späť.

 

     To je všetko, vážené  kolegyne, kolegovia, nad týmto sa

treba vážne zamyslieť, pretože tu treba hľadať dlhodobé kon-

cepcie a nielen nejaké  nálady a nejaké okamžité východiská.

Tu treba ísť  koncepčne a dávať si pozor, s kým, kto a prečo

ide.

 

     To je všetko. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán poslanec. Ďalej je prihlásená s fak-

tickou poznámkou pani poslankyňa Schmögnerová.

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     Ďakujem pekne. Pozorne som  si vypočula vystúpenie pána

poslanca  Kočnára a  chcela by  som k  tomu dodať  dve veľmi

krátke poznámky.

 

     Pán poslanec,  súhlasím s vami,  že je potrebné  - a ja

som sa snažila aj vo svojom vystúpení naznačiť - prijať také

kroky, aby zabránili nakladaniu v týchto finančných inštitú-

ciách, ktoré vyhovuje iba určitým skupinovým, ba dokonca in-

dividuálnym  záujmom. Snažila  som sa  dokonca vymenovať  aj

niektoré legislatívne  normy, ktoré bude  treba prijať, nie-

ktoré inštitucionálne  kroky atď.  A povedala  som, že to je

nevyhnutný druhý krok, ktorý musíme urýchlene v tejto Národ-

nej rade prijať. Tým, dúfam,  že som odpovedala na vaše oba-

vy, ktoré sú naozaj oprávnené.

 

     Druhá  poznámka  sa  dotýka  Všeobecnej  úverovej banky

a Investičnej a  rozvojovej banky. Chcela  by som upozorniť,

že obidve  tieto inštitúcie sú začlenené  do projektu na re-

štrukturalizáciu úverového portfólia, na ktorý sa predpokla-

dá vynaložiť  7 miliárd korún zo  štátneho rozpočtu. Nevidím

jeden dôvod,  aby sa týchto  7 miliárd korún  dávalo stoper-

centne súkromným inštitúciám. Vidím  však strašne veľa dôvo-

dov, aby  sa tieto inštitúcie najskôr  ozdravili a potom, ak

budú  na to  vytvorené všetky  vhodné podmienky  - a tých je

skutočne veľa  a dnes neviem  povedať, kedy budú  vytvorené,

aby sa postupne tieto inštitúcie privatizovali.

 

     Chcem len uviesť, že rozdiel medzi akciami dnes a možno

o niekoľko rokov môže  byť niekoľkonásobný. Predpokladám, že

nám všetkým  ide aj o to,  okrem iného, aby sme  do štátneho

rozpočtu  alebo  do rozpočtu Fondu národného majetku získali

zdroje, ktoré je potrebné  využiť na rozvoj slovenského hos-

podárstva.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán podpredseda Ľupták - faktická poznámka.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Vypočul  som si  veľkého rečníka  z ďalšej  robotníckej

strany, lenže to je nie  robotnícka strana. Chcem mu len po-

vedať, pán Kočnár, nie, veď my sme boli za menšiu privatizá-

ciu, za spomalenie privatizácie, nie tak, ako ty teraz hovo-

ríš,  že privatizácia  by bola  pozastavená. My  sme v našej

strane stále hovorili, keď si bol  ešte u nás, že malo by to

ísť pomalšie, nie chvatom.  Dnes ešte vo Francúzsku privati-

zujú,  dnes  v  Nemecku  privatizujú,  čo  som sa rozprával,

v Belgicku. O  čom je tu  vlastne reč? Práve  keby bol býval

v privatizácii poriadok, bolo by šlo všetko inak.

 

     A ty sa neopieraj o Združenie robotníkov Slovenska. Veď

ty si povedal, a pamätám si dobre, keď si bol prvým podpred-

sedom: Kto z našej strany odíde, ja ho zadrhnem týmito ruka-

mi. Ty  si bol prvý,  ktorý si odišiel,  a nezadrhol si  sa.

Pamätáš si dobre, ako si  v mojej kancelárii pred poslancami

povedal: Vážení  poslanci, sme tu krátko,  nabaľme sa. Ty si

bol ten chamtivý človek, ktorý sa chcel nabaliť.

 

     Ďalej ti  poviem, pán Kočnár,  ty si bol  ten, ktorý si

povedal  a išiel  si do  banky, do  Investičnej a rozvojovej

banky, a  pýtal si pre  stranu peniaze. Nepamätáš  sa? Práve

ten Tkáč ti  to nedal. To je to pravé.  Keď sa ťa pýtali, či

vie o  tom Ľupták, ty  si povedal: Nehovorte  nič Ľuptákovi,

lebo viete, aký  je. Takže ty už nemáš  o čom hovoriť vôbec.

Ty si sa sám vymazal z tejto spoločnosti.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Kočnár, ľutujem,  musím vás  upozorniť, že

nemôžete faktickou  poznámkou reagovať na  pána podpredsedu,

ktorý vystúpil s faktickou poznámkou na vaše vystúpenie.

 

     Faktická poznámka.

 

 

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,

 

     pani kolegyňa Schmögnerová hovorila o tom, čo všetko už

vyskúšala  vládna koalícia,  počínajúc  tým,  že keď  sme si

o pol dvanástej odhlasovali, že budeme rokovať o tomto bode,

až kým ho neskončíme, tak bola vyhlásená obedňajšia prestáv-

ka. Ale to som nepredpokladal, že by sa im podarilo rozvadiť

pána Kočnára  s pánom Ľuptákom. To  bol skutočne vrchol ume-

nia.

 

     Ak  hovoríme  o  Investičnej  a  rozvojovej banke, dámy

a páni, to  nebola dobrá banka, kým  táto Národná rada neod-

hlasovala, že Fond národného  majetku preberá garanciu za 13

miliárd mochovských  úverov. Dovtedy  to boli rizikové úvery

a VSŽ nejavili  o Investičnú a rozvojovú  banku záujem.  Len

čo ste odhlasovali, že 13 miliárd úverov kryje Fond národné-

ho majetku, plus ďalšie miliardy,  ktoré tam pôjdu, zrazu sa

hovorí, že banku treba sprivatizovať, zrazu už aj Tkáč mohol

odísť. Nehovorím  teraz o persónach. Ale  to, že tieto banky

majú byť ozdravené pod dozorom  štátu, by bolo smiešne, keby

to stroskotalo na tom, že sa podarí rozladiť dva hlasy, kto-

ré obidva majú v programe presadzovanie programových cieľov,

kde bolo jasné povedané - banky neprivatizovať.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     V rozprave vystúpi pán predseda Maxon.

 

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     zrejme asi  upustím od toho, čo  som mal pripravené pí-

somne na prednesenie, okrem procedurálneho  návrhu a jedného

pozmeňujúceho návrhu. Ale ak by ste dovolili, povedal by som

niekoľko slov k prebiehajúcej diskusii.

 

     Prirodzene,  kto  sa  aspoň  čiastočne venuje bankovému

sektoru a celej tejto problematike, nepochybne musí s mnohý-

mi  konštatovaniami pani  poslankyne Schmögnerovej súhlasiť.

Na druhej strane pred  touto spoločnosťou problém privatizá-

cie bánk a peňažných ústavov,  čo treba rozlíšiť, stále visí

ako Damoklov meč a do  istej miery túto spoločnosť aj atomi-

zuje na jednotlivé či už názorové prúdy, alebo dokonca záuj-

mové skupiny.

 

     Pán podpredseda Národnej rady, ja na rozdiel od vás bu-

dem  veľmi pozorne  čítať stenografický  záznam z vystúpenia

pána poslanca Kočnára. Predovšetkým  ma zaujalo, že vystúpil

mimoriadne kultivovane a celým  jeho prejavom sa niesla uce-

lená myšlienka, a mňa presvedčil aj prejav, istý prejav zna-

lostí o tých problémoch, o ktorých hovoril.

 

     Vážené dámy, vážení páni, ak dovolíte, predložil by som

jeden procedurálny  návrh. V prípade,  že tento procedurálny

návrh nebude ctenou snemovňou akceptovaný, predložím spravo-

dajcovi pozmeňujúci návrh.

 

     Vážené  dámy, páni,  myslím si,  že vzhľadom  na to, že

s predloženým návrhom poslanca  Národnej rady Slovenskej re-

publiky  Ľudovíta Černáka  na vydanie  zákona Národnej  rady

Slovenskej republiky,  ktorým sa dopĺňa  zákon Národnej rady

Slovenskej republiky číslo 192/1995  Z. z. o zabezpečení zá-

ujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych

podnikov a akciových spoločností,  nevyslovil súhlas ani je-

den  výbor  Národnej  rady  Slovenskej  republiky, odporúčam

predložený návrh vrátiť predkladateľovi na prepracovanie.

 

     V  prípade, že  tento návrh  nebude prijatý, predkladám

pozmeňujúci návrh v § 2 v navrhovanom odseku 4 vypustiť slo-

vá "Všeobecná úverová banka, akciová spoločnosť, Bratislava"

a slová  "Investičná  rozvojová  banka,  akciová spoločnosť,

Bratislava".

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, to bolo posledné

vystúpenie v rámci rozpravy.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Pán predseda, keď som  ukončil prednes spoločnej správy

z jednotlivých výborov, prihlásil som sa ako prvý do rozpra-

vy.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán  poslanec, chcel  som vám  povedať, že  ste sa mali

prihlásiť, kým som neskončil  rozpravu, ale fakt, uvedomujem

si, že po skončení ste  povedali, že sa prihlasujete do roz-

pravy. Pán spravodajca sa prihlásil do rozpravy. Pán spravo-

dajca, je to moja chyba. Žiadate ešte o vystúpenie?

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Dávam  tento  pozmeňujúci návrh: v článku II zmeniť ce-

  stať  na  znenie: "Tento  zákon  nadobúda  účinnosť  dňa

2. 3. 1997 a stráca účinnosť dňa 31. 5. 1997."

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže je  koniec rozpravy. Pýtam sa,  či si žiada záve-

rečné slovo pán navrhovateľ. Nech sa páči, pán navrhovateľ.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne a kolegovia,

 

     sériu pozmeňujúcich návrhov, ktoré predložil poslanecký

klub  Združenia robotníkov  Slovenska v  podaní pána Pacolu,

som už počul vo výbore, už som sa k nim vyjadroval, ale zno-

vu opakujem, všetkých šesť návrhov na seba logicky nadväzuje

a vlastne osvojuje  si poslanecký návrh.  Odporúčam hlasovať

o nich spoločne a všetky odporúčam prijať.

 

     Bude o tom hovoriť  pán spoločný spravodajca pri hlaso-

vaní. Ja vyjadrujem svoj  názor ako predkladateľ, že návrhy,

ktoré predložil klub Združenia  robotníkov Slovenska, sú ná-

vrhy, ktoré z tohto zákona robia to, čo slovenská spoločnosť

a ekonomika potrebuje.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či si žiada záve-

rečné slovo.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Nie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nežiada, takže môžeme pristúpiť  k hlasovaniu o jednot-

livých pozmeňujúcich návrhoch tak, ako boli navrhnuté v rám-

ci rozpravy.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     keďže v spoločnej správe nebolo v žiadnom výbore prija-

té právoplatné  uznesenie, v spoločnej správe  nie sú žiadne

pozmeňujúce návrhy, pristúpime k  hlasovaniu podľa toho, ako

jednotliví predkladatelia vystúpili v rozprave.

 

     Chcem sa  opýtať, či platí úzus,  že spravodajca je ako

prvý,  pretože som  sa prvý  hlásil do  rozpravy. Keďže  ako

spravodajca som predložil návrh, dávam o ňom hlasovať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán  poslanec,  tak  ako  návrhy  vyplynuli  z rozpravy

s tým, že procedurálne návrhy sú vždy prvé. Takže najskôr sú

tí poslanci, ktorí dali procedurálne návrhy.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Prvý procedurálny návrh dal  pán poslanec Maxon, aby sa

vrátil celý zákon. Vzhľadom na  to, že s predloženým návrhom

pána  poslanca   Černáka,  ktorým  sa   dopĺňa  zákon  číslo

192/1995 Z. z. o  zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii

strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoloč-

ností, nevyslovil súhlas ani  jeden výbor Národnej rady, od-

porúča predložený návrh  vrátiť predkladateľovi na prepraco-

vanie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím,  budeme hlasovať  o tomto  pozmeňujúcom návrhu.

Prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 144 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 68 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento procedurálny návrh.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Pán Maxon  ďalej hovorí, že  v prípade, že  tento návrh

nebude  prijatý, predkladá  pozmeňujúci  návrh  v § 2. (Ruch

v sále.)  Vidím, že  máte dobrú  pamäť, ja  som to  tiež tak

chcel,  ale predtým  som vám  chcel vyhovieť,  lebo ste pred

chvíľou hovorili, že najprv je pán Maxon.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím pokoj, páni poslanci, keby ste nevykrikovali.

 

     Uvádzajte hlasovanie.

 

 

 

 

Poslanec T. Cingel:

 

     V rozprave vystúpil pán  poslanec Pacola, ktorý predlo-

žil niekoľko zásadných návrhov.  Prvý bol zmeniť názov záko-

na. (Ruch v sále.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni  poslanci, nevykrikujte,  ja vediem  schôdzu. Prvý

návrh pána poslanca Pacolu je  na zmenu názvu zákona. (Hlasy

v sále.) Pán Pacola to  chce stiahnuť? Prosím, nevykrikujte.

Ja vediem schôdzu a vediem ju tak, ako ju mám viesť.

 

     Pán poslanec Pacola.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Vážený  pán  predseda,  predniesol  som 6 pozmeňujúcich

a doplňujúcich návrhov. Odporúčam  o nich hlasovať spoločne,

nakoľko jeden na druhý nadväzuje.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, počuli  ste, pán poslanec Pacola  chce, aby sme

hlasovali o jeho návrhu en  bloc. Súhlasíme s tým, alebo mám

dať hlasovať? Nikto nevyjadril  nesúhlas, budeme hlasovať en

bloc.

 

     Prosím, prezentujme  sa a hlasujme  o návrhoch poslanca

Pacolu.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 144 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.

 

     Konštatujem, že sme prijali tieto pozmeňujúce návrhy.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Potom vystúpila v  rozprave pani poslankyňa Schmögnero-

vá, ktorá nemala žiaden pozmeňujúci návrh.

 

     Ďalej vystúpil v rozprave pán poslanec Maxon, ktorý mal

pozmeňujúci návrh v § 2 v ods. 4 vypustiť slová "VÚB, a. s.,

Bratislava" a slová "IRB, a. s., Bratislava".

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o  návrhu pána poslanca  Maxona. Prosím, pre-

zentujme sa hlasujme.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Mám dojem, že toto by zásadným spôsobom zlepšilo zákon.

(Smiech v sále.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Je to maxizákon, návrh.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 145 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 70 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

 

     Takže sme neprijali tento návrh pána poslanca.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Posledný som v rozprave vystúpil ja a navrhol som zmenu

účinnosti zákona na 2. 3. 1997 a tento zákon stráca účinnosť

dňa 31. mája 1997. (Hlasy v sále.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ale u pána poslanca Pacolu bol iný dátum.

 

     Prosím,  prezentujme sa  a hlasujme.  To je  návrh pána

spravodajcu Cingela.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 144 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 68 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Nebol prijatý tento návrh.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Tým sme vyčerpali všetky  pozmeňujúce návrhy. Pán pred-

seda, dajte hlasovať  o zákone ako celku, ak  si kluby nevy-

žiadajú stanovenú lehotu pred záverečným hlasovaním.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Cabaj.

 

 

 

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený pán predseda,  žiadam 30-minútovú prestávku pred

záverečným hlasovaním na poradu klubu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa Kolláriková.

 

Poslankyňa M. Kolláriková:

 

     Za klub SNS  sa pripájam k tomuto návrhu  a žiadam pred

záverečným hlasovaním 30-minútovú prestávku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne. Pán poslanec Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán predseda, vzhľadom na  to, že 30-minútová prestávka

už bola, žiadam, aby sme hlasovali o tom, že hlasujeme hneď,

bez prestávky. To je procedurálny návrh.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno,  ale  pred  hlasovaním  majú  právo kluby požiadať

o prestávku, váš návrh v tomto prípade nemôžem akceptovať.

 

     Prestávka bude do 17.00 hodiny.

 

 

 

 

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v za-

sadaní.

 

     Prosím pána spoločného spravodajcu, aby prišiel a uvie-

dol hlasovanie o zákone ako celku.

 

     Pani poslankyne,  páni poslanci, budeme  sa prezentovať

a hneď hlasovať o zákone ako celku.

 

     Prosím, prezentujme sa.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 143 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 75 poslancov. (Potlesk.)

     Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem,  že  sme  novelu  tohto  zákona  ako celok

prijali.

 

     Budeme pokračovať ďalším bodom programu, a to

 

     návrhom na prijatie  uznesenia Národnej rady Slovenskej

republiky o vyhlásení referenda.

 

     Návrh  uznesenia ste  dostali ako  tlač 617  a spoločnú

správu výborov ako tlač 617a.

 

     Návrh  uznesenia odôvodní  pán poslanec  Cabaj. Prosím,

pán poslanec, ale najskôr pán poslanec Černák má procedurál-

nym návrh? Nie je to procedurálny návrh. Pán poslanec Bugár,

vy máte procedurálny návrh?

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pán predseda, v mene  niektorých poslancov šiestich po-

slaneckých klubov podávame protest proti nariadeniu vedúceho

Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, podľa ktorého

novinári  majú zakázaný  vstup do  priestoru za  poslaneckou

snemovňou. Žiadame vás, pán predseda, aby sa o tých veciach,

ktoré sa týkajú aj nás, nerozhodovalo bez nás. Z toho dôvodu

žiadame zrušiť uvedené nariadenie, to znamená, aby sme o tom

hlasovali.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Kanis, máte procedurálny návrh?

 

Poslanec P. Kanis:

 

     Nie. Ja sa chcem prihlásiť do rozpravy.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nech sa páči, pán poslanec Cabaj.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený pán predseda,

     dámy a páni,

 

     dovoľte mi,  aby som uviedol návrh  na vyhlásenie refe-

renda o vstupe do NATO.

 

     Vstup do európskych  a transatlantických bezpečnostných

štruktúr je definovaný ako cieľ zahraničnej politiky Sloven-

skej republiky v programovom vyhlásení vlády. Všetky zainte-

resované subjekty realizujú  vo svojich oblastiach konkrétne

kroky na ceste k naplneniu  tohto cieľa. Dôsledkom vstupu do

NATO by  mali byť dostatočné a  rovnocenné garancie pre Slo-

venskú republiku. Diskusia k  otázkam súvisiacim s naplnením

tejto zahraničnopolitickej priority  vlády Slovenskej repub-

liky, ako aj  s jej dôsledkami  už prebieha  dlhší čas, a to

nielen doma, ale aj v zahraničí.

 

     Podľa  informácií  pri prieskume  verejnej  mienky vyše

70 % opýtaných  sa vyjadruje,  že o takej  dôležitej otázke,

ako je  vstup Slovenskej republiky  do NATO, by  sa mali vy-

jadriť občania  v referende. Vzhľadom aj  na túto skutočnosť

si myslím, že  by sme mali využiť tento  inštitút, ktorý nám

umožňuje ústava, aby sme sa ich na túto otázku spýtali.

 

     Ministerstvo zahraničných vecí  Slovenskej republiky už

v januári tohto roku predložilo  vláde projekt verejnej dis-

kusie o vstupe Slovenskej  republiky do NATO. Verejná disku-

sia  by mala  osloviť všetky  vrstvy obyvateľstva Slovenskej

republiky a zapojiť ich do nej.

 

     Vzhľadom aj  na to, čo  som uviedol, predkladám  návrh,

aby  Národná  rada  Slovenskej  republiky prijala uznesenie,

ktorým žiada  prezidenta Slovenskej republiky,  aby vyhlásil

referendum s predloženými otázkami.  Dovoľte mi zároveň, aby

som predniesol aj návrh znenia tohto uznesenia:

 

     "Národná  rada Slovenskej  republiky na  návrh poslanca

Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Cabaja podľa člán-

ku 86 písm. d) a článku 95 Ústavy Slovenskej republiky

 

     A. schvaľuje uznesenie,  ktorým navrhuje vyhlásiť refe-

rendum s týmito otázkami:

 

     Prvá otázka: Ste za vstup Slovenskej republiky do NATO?

Áno - nie.

 

     Druhá otázka: Ste za  rozmiestnenie jadrových zbraní na

území Slovenskej republiky? Áno - nie.

 

     Tretia otázka: Ste za rozmiestnenie vojenských základní

na území Slovenskej republiky? Áno - nie.

 

     B. predkladá prezidentovi  Slovenskej republiky uznese-

nie Národnej  rady Slovenskej republiky  na vyhlásenie refe-

renda s tým,  aby do 30 dní vyhlásil  referendum podľa časti

A tohto uznesenia."

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  pánu  poslancovi  Cabajovi.  Prosím teraz pána

poslanca Huberta Krausa, aby  podal správu o výsledku prero-

kovania tohto návrhu vo výboroch.

 

Poslanec H. Kraus:

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som  predniesol spoločnú správu gestor-

ského  výboru o  prerokovaní návrhu  poslanca Národnej  rady

Slovenskej  republiky  na  prijatie  uznesenia Národnej rady

Slovenskej republiky  o vyhlásení referenda  vo výboroch Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky podľa  § 52 ods.  1 zákona

číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slo-

venskej republiky.

 

 

     1. Uvedený návrh poslanca  na prijatie uznesenia Národ-

nej rady Slovenskej republiky o vyhlásení referenda bol pri-

delený na rokovanie v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej

rady  Slovenskej republiky  číslo 1411  zo dňa  12. februára

1997 týmto  výborom Národnej rady  Slovenskej republiky: Ús-

tavnoprávnemu  výboru  Národnej  rady  Slovenskej  republiky

a Výboru  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  pre  obranu

a bezpečnosť. Uvedené  výbory prerokovali uvedený  návrh po-

slanca v lehote do 13. februára 1997.

 

     2. Do  konania schôdze Výboru  Národnej rady Slovenskej

republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru ne-

boli doručené žiadne stanoviská  poslancov a výborov, ktorým

predmetný návrh poslanca nebol pridelený na rokovanie.

 

     3.  Výbory Národnej  rady Slovenskej  republiky, ktorým

bol návrh zákona pridelený,  zaujali k nemu nasledujúce sta-

novisko: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej repub-

liky a  Výbor Národnej rady Slovenskej  republiky pre obranu

a bezpečnosť súhlasia  s návrhom poslanca  bez pozmeňujúcich

a doplňujúcich návrhov.

 

     4. Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre obranu

a bezpečnosť ako gestorský výbor podľa  § 52 ods. 1 odporúča

Národnej rady  Slovenskej republiky schváliť  návrh poslanca

Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o vyhlásení referenda.

 

     Pán predseda, skončil som.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

 

 

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, do rozpravy som

dostal písomné prihlášky za tri  politické kluby. Za MKDH je

prihlásený poslanec Bugár, za KDH poslanec Šimko a za Maďar-

skú koalíciu pán Duka-Zólyomi. Okrem toho sa prihlásili páni

poslanci Langoš, Kukan, Figeľ a Lauko.

 

     Procedurálny návrh? Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán predseda, možno to bude znieť ako pokus o žart, ale

ja to myslím veľmi vážne. Skôr ako sa začne diskusia o tejto

téme, prosil by som pána predkladateľa, keby povedal k otáz-

ke číslo 2, či má na  mysli ruské jadrové zbrane, alebo ame-

rické jadrové zbrane.  K otázke číslo 3, či  má na mysli zá-

kladne ruské, americké alebo  slovenské. Ak máme diskutovať,

musí byť v  tomto smere jasno. Prosil by som,  aby sa k tomu

vyjadril.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán  poslanec Figeľ,  máte procedurálny  návrh? Nech sa

páči.

 

Poslanec J. Figeľ:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Pán predseda, nielen vláda  vo svojom vyhlásení, ale aj

väčšina politických strán tohto  parlamentu, a tým aj posla-

neckých klubov, považuje otázku vstupu Slovenska do aliancie

za kľúčovú otázku našej zahraničnej politiky...

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, hovorte k procedurálnej otázke.

 

Poslanec J. Figeľ:

 

     Áno, procedurálna otázka smeruje k  § 26 ods. 3 rokova-

cieho poriadku, ktorý hovorí, že  "každý návrh musí byť pri-

delený príslušnému výboru na  prerokovanie a zaujatie stano-

viska".

 

     Pán predseda, chcem sa vás  spýtať, prečo ste tento ná-

vrh nepridelili  zahraničnému výboru, či  ho nepovažujete za

príslušný. A ak ho považujete  za príslušný, prosím vás, aby

ste tak urobili.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec,  počuli ste, ktoré výbory  mali tento ná-

vrh...

 

Poslanec J. Figeľ:

 

     To je vaše rozhodnutie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     ...ktoré výbory ho prerokovali a ktoré budú predkladať.

Okrem toho každý výbor  Národnej rady môže kedykoľvek požia-

dať a prerokovať to vo  výbore. Žiadnej iniciatíve sa tu ni-

komu nebránilo.

 

     Prosím, ako prvý vystúpi pán Béla Bugár.

 

 

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     podľa mienky poslancov Maďarského kresťanskodemokratic-

kého hnutia tento návrh bol šitý horúcou ihlou, bol narýchlo

postúpený Národnej  rade. Dokonca včera som  mal osobne mož-

nosť  vypočuť si  rozhorčenie niektorých  poslancov z  klubu

HZDS, ktorí  nevedeli, prečo sa rozdáva  tento návrh, keď sa

na tom v klube nedohodli. Na niektoré nepresnosti poukazoval

už aj pán poslanec František Mikloško.

 

     K  tretej otázke  - ak  by Národná  rada schválila toto

znenie otázky, v tom prípade,  ak by sa aj referendum vyslo-

vilo negatívne,  že na území Slovenskej  republiky by nemali

byť rozmiestnené  vojenské základne, neviem,  ako by z  toho

vykľučkovalo napríklad ministerstvo obrany. Nie je to špeci-

fikované. Z  toho hľadiska, myslím si,  je tento návrh zrelý

na  vrátenie, teda  na dopracovanie.  Nie je  ani stanovisko

vlády a všetky výbory neprerokovali takéto kľúčové rozhodnu-

tie. Z toho dôvodu  podávam hneď procedurálny návrh prerušiť

rokovanie o tomto bode a návrh vrátiť na dopracovanie.

 

     Takisto musím upozorniť napríklad na to, že dokonca ani

garančný výbor,  ani výbor pre obranu  a bezpečnosť nezbadal

tretiu otázku, ktorá je  nepresná. Nezistil, že táto nepres-

nosť v budúcnosti môže znamenať pre nás určité problémy. Čí-

tam zo  spoločnej správy, že Výbor  Národnej rady Slovenskej

republiky pre obranu a bezpečnosť súhlasí z návrhom poslanca

bez  pozmeňujúcich a  doplňujúcich návrhov.  Aj toto  svedčí

o tom, že aj v tomto výbore bol prerokovaný narýchlo.

 

     Takže procedurálny návrh  som už dal a teraz  by som sa

vyjadril k samotnému návrhu.

 

     Tento  návrh je  zavádzajúci, alibistický, populistický

a v tejto etape škodlivý. Je zavádzajúci, lebo keď prečítame

v predkladacej  správe  druhý  odsek: "podľa  informácií pri

prieskume verejnej mienky vyše 70 % sa vyjadruje, že v takej

dôležitej otázke, ako je vstup Slovenskej republiky do NATO,

by sa mali vyjadriť občania v referende", pritom nikto nepo-

vedal, že občania by sa  mali vyjadrovať ešte predtým, čo by

sme mali vôbec možnosť sa vyjadrovať, čo by sme dostali túto

šancu vstúpiť  do NATO. Z toho  hľadiska považujeme za zavá-

dzajúcu túto otázku a vôbec tento návrh.

 

     Tento návrh  je alibistický preto, lebo  práve teraz za

pôsobenia súčasnej  vlády sme sa dostali  najďalej od vstupu

do NATO. Vieme, že jednou z najdôležitejších podmienok vstu-

pu je demokratizácia spoločnosti.  A nechcem vám pripomínať,

koľko demaršov,  rezolúcií a upozornení sme  za posledné dva

roky dostali práve ohľadne  demokratizácie. A alibistický je

aj preto, lebo chce  preniesť zodpovednosť za takéto rozhod-

nutie na občanov. Vláda robí iné kroky, ale zodpovednosť ma-

jú znášať občania Slovenskej republiky.

 

     Je aj  populistický, lebo ak by  sa občania pár týždňov

ešte pred júnovým summitom NATO v Madride vyjadrili pozitív-

ne, to  znamená, že by sa  vyjadrili za  vstup do  NATO, tak

mal by to  byť tlak na členské krajiny  NATO? Vy si myslíte,

že na to pristúpia a potom nás pozvú na toto rokovanie? Ale-

bo  potom vláda  bude argumentovať  tým, že  vy občania  ste

chceli, aby sme boli prijatí do NATO, akurát členské krajiny

to nechcú? Preto považujeme tento návrh za alibistický a po-

pulistický.

 

     Je aj škodlivý. Škodlivý preto,  lebo ak sa občania bez

dostatočnej prípravy (ak by to malo byť v máji, máme pár me-

siacov alebo  máte pár mesiacov  na to, aby  ste presvedčili

občanov argumentmi  plus a mínus)...  ak sa náhodou  občania

vyjadria, že nechcú vstup,  to znamená nechcú, aby Slovenská

republika vstúpila  do tohto zväzku,  tak vláda, ale  aj vy,

ktorí by ste hlasovali za toto referendum, by nevyužila mož-

nosť, dostatočný  časový priestor, ktorý  by sme ináč  mali,

keby sa toto referendum neuskutočnilo  teraz, na to, aby sme

presvedčili občanov, že toto je jediné východisko. Ale škod-

livý  bude aj  vtedy, keď  výsledok bude  áno. Uvediem jeden

príklad.

 

     Mal som  možnosť s ďalšími 20  členmi MKDH byť prítomný

v Rakúsku, kde práve veľvyslanec  z Rakúska v Európskej únii

vysvetľoval, že oni tiež rozhodovali  o tom, či pred vstupom

do Európskej únie neurobia referendum, či sa neopýtajú obča-

nov.  Zistili, že  ak by  sa opýtali,  ak by vyšlo pozitívne

áno, v tom momente by  vlastne mali oslabené rokovacie pozí-

cie. Mali by ich oslabené preto, lebo počas tých rokovaní sa

dá argumentovať tým, že ak nás nútite napríklad prevziať ur-

čité legislatívne normy, naši  občania by sa vyjadrili potom

v ďalšom referende  negatívne. Takže túto možnosť  v tom mo-

mente stratíme, keď bude  referendum teraz, ešte predtým, čo

by  sme vôbec  boli prizvaní  na toto  rokovanie a  keby nám

vôbec bola ponúknutá možnosť dostať sa do NATO.

 

     Takže z toho hľadiska  hovoríme, že referendum v budúc-

nosti áno, aj  my sme za to, to je  najväčšia vôľa ľudu, ale

v tomto období, v tejto etape je to škodlivé.

 

     K samotnému  návrhu mám pozmeňujúci návrh,  aby sme vy-

pustili otázky číslo 2 a 3. Ani druhá, ani tretia otázka nie

je precízna  a z toho hľadiska  si za klub MKDH  myslíme, že

tieto otázky nemajú čo hľadať v tomto návrhu uznesenia.

 

     Ďakujem, to je všetko.

     (Potlesk.)

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Kováč, máte procedurálny návrh?

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     vstup Slovenskej republiky do  NATO a Európskej únie je

nepochybne kľúčovým bodom zahraničnej politiky vlády Sloven-

skej republiky. Dnes prerokúvame mimoriadne vážny krok v sú-

vislosti so vstupom do NATO, a preto podľa § 20 ods. 3 záko-

na o rokovacom poriadku a v  súlade s článkom 85 Ústavy Slo-

venskej republiky  navrhujem, aby na rokovanie  o tomto bode

bol okamžite prizvaný  minister zahraničných vecí Slovenskej

republiky a zaujal stanovisko vlády  k tomu, o čom parlament

bude rozhodovať.

 

     Je to procedurálny návrh, pán predseda.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Weiss.

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Pán predseda,  chcel by som tento  návrh rozšíriť o po-

zvanie  nielen pána  ministra obrany,  ale predovšetkým pána

predsedu  vlády. Tu  ide o  takú dôležitú  vec strategického

významu pre Slovensko, že  jednoducho neviem pochopiť, prečo

títo kľúčoví ústavní činitelia  nie sú pri prerokúvaní tohto

bodu.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, pani  poslankyne, hlasovať o procedurál-

nom návrhu pána poslanca Bugára som chcel dať až po skončení

rozpravy, on navrhol rokovanie prerušiť a návrh vrátiť, čiže

rozprava  mohla  prebehnúť,  ale  musím  dať  teraz hlasovať

o procedurálnom návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Kováč.

 

     Pán  poslanec Kováč  navrhol, aby  sme na  prerokúvanie

tohto bodu programu prizvali ministra zahraničných vecí. Pán

poslanec Weiss  ešte doplnil, aby sme  prizvali ešte aj pána

premiéra, aj ministra obrany. Ste  za, aby sme ich prizvali,

alebo nie? (Hlasy v sále.) Tak hlasujte.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 127 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 57 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 35 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov.

 

     Takže do rozpravy je ďalej prihlásený pán poslanec Ivan

Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Vážený pán predseda,

     dámy a páni,

 

     Kresťanskodemokratické  hnutie  vo   chvíli,  keď  išlo

o vážne  rozhodnutie vzťahujúce  sa na  život celej krajiny,

vždy  podporovalo priamu  demokraciu. Ak  je tu  čosi naozaj

vážne,  urobíme múdro, ak sa  opýtame na  názor občanov. Som

rád, že k tejto logike dospievajú i politické subjekty, kto-

ré pri dôležitých rozhodnutiach  v minulosti hlas ľudu vypo-

čuť odmietli.

 

     Vstup do Severoatlantického paktu  nie je iba obyčajným

pristúpením  k medzinárodnej  zmluve. Formálne  síce je, ale

v skutočnosti pri takomto rozhodnutí ide o oveľa viac. Je to

tiež rozhodovanie o civilizačnej orientácii, ktorú si chceme

zvoliť.

 

     K pevným pilierom západnej  civilizácie totiž patrí jej

spoločná  obrana  založená  na  princípe  jeden za všetkých,

všetci za jedného. Na tom je založená i obranná aliancia Zá-

padu. Preto hoci z formálno-právneho a  z ústavného hľadiska

referendum o pristúpení k medzinárodnej zmluve, ktorá nie je

zväzkom štátov, byť nemusí, napriek  tomu môže byť dobre, ak

o tom, či do tejto  západnej civilizačnej sféry patriť chce-

me, alebo nechceme, povedia svoje slovo priamo občania tohto

štátu. Čo je  však v súvislosti s konkrétnym  návrhom na vy-

hlásenie referenda dôležité, je to,  ako sa na túto vec oby-

vateľov Slovenska opýtame.

 

     Otázku  alebo súbor otázok je potrebné sformulovať tak,

aby bolo  každému jasné, o čom  rozhoduje. Preto je potrebné

si presne uvážiť dôsledky  každého z možných variantov odpo-

vedí. Nech totiž  dopadnú akokoľvek, politická reprezentácia

je povinná  potom tento hlas  ľudí rešpektovať. Preto  ak sa

kladie viac otázok, treba mať  na pamäti, že žiadna z kombi-

nácií odpovedí, čo ako  nepravdepodobná, nesmie vytvoriť si-

tuáciu, ktorá by bola logickým nezmyslom. Situáciu, ktorú by

vlastne nebolo možné realizovať.

 

     Zákon o  spôsobe vykonania referenda  preto ustanovuje,

že v prípade, ak sa  do ľudového hlasovania predkladajú via-

ceré otázky, nesmú byť  vzájomne podmienené. Návrh uznesenia

Národnej  rady Slovenskej  republiky o  vyhlásení referenda,

tlač  číslo 617,  obsahuje práve  takéto vzájomne podmienené

otázky. Veď si len predstavme síce nepravdepodobnú, ale mož-

  situáciu,  že  občania  by  rozhodli  o prvej otázke nie

a o druhej áno. Znamenalo by to, že Slovensko síce nie je za

vstup do  Severoatlantického paktu, ale  je za rozmiestnenie

jadrových zbraní na svojom území.

 

     Dámy a páni, je to vecný  nezmysel. A je to preto, lebo

druhá  i tretia  otázka sú  vlastne podmienené  odpoveďou na

otázku prvú. Preto, aby sme návrh uviedli do súladu so záko-

nom o  spôsobe vykonania referenda, ale  hlavne do súladu so

zdravým rozumom, pripájam sa k návrhu  pána  poslanca Bugára

a tiež  navrhujem vypustiť  otázku  číslo 2 a otázku číslo 3

z návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     je možné, že navrhovateľ si vzájomnú podmienenosť navr-

hovaných  otázok jednoducho  neuvedomil. V  takom prípade je

môj pozmeňujúci návrh konštruktívny a i naša rozdielna stra-

nícka príslušnosť by nemala byť prekážkou v tom, aby sme ob-

čanom položili  jasnú a kvalifikovanú otázku,  teda, aby sme

s ľuďmi na Slovensku hrali poctivú hru. Ak však nejasná kom-

binácia vzájomne závislých otázok má utvárať tlak na to, aby

o prvej a zásadnej otázke občania rozhodli inak, než by uro-

bili, keby o nej  hlasovali samostatne, musím dôrazne pripo-

menúť, že to by nebola čistá hra.

 

     Ak je tu záujem, aby dve druhé otázky vytvárali tlak na

rozhodovanie o prvej, aby  ovplyvňovali občanov pri ich roz-

hodovaní,  tak treba  konštatovať, že  tu je  záujem nejakým

podfukom dospieť k tomu,  aby občania odmietli účasť Sloven-

ska v obrannej aliancii západnej civilizácie. V takom prípa-

de sa budem  musieť zmieriť s tým, že  môj pozmeňujúci návrh

neprejde. V  takom prípade si bude  treba jasne uvedomiť, že

tu je skupina, ktorá navrhuje referendum proti cieľom zahra-

ničnej politiky vlády vyjadreným  v jej programovom vyhláse-

ní. V takom prípade sa referendum, ktoré sa dnešným hlasova-

ním v Národnej rade  Slovenskej republiky spustí, stane hla-

sovaním o prináležitosti k západnej civilizácii, alebo k ci-

vilizácii chaosu a mafii.

 

     Kresťanskodemokratické  hnutie  bude  v  každom prípade

rešpektovať občanov. Sme presvedčení, že i ak tu dnes schvá-

lime  nezmyselnú  kombináciu  otázok,  ľudia  rozhodnú múdro

a dobre. My  patríme k západnej  civilizácii, patrili k  nej

naši dedovia,  patrili k nim štúrovci  a som presvedčený, že

k nej budú patriť i naše deti.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďalej  je  prihlásený  za  klub  Maďarskej koalície pán

Duka-Zólyomi.

 

Poslanec Á. Duka-Zólyomi:

 

     Pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     máme pred sebou návrh  uznesenia na vypísanie referenda

o vstupe Slovenskej  republiky do NATO. Predtým,  ako by sme

sa rozhodli  o tomto veľmi  vážnom kroku, treba  porozmýšľať

o tom, aký zmysel, akú opodstatnenosť má táto iniciatíva. Je

pravda, ako to pekne  vyslovila včera predsedníčka nemeckého

Spolkového snemu Rita Süssmuthová, že referendum je legitím-

nym a  najdemokratickejším spôsobom rešpektovania  vôle ľudu

a jej zakotvenia vo forme právnej normy. Ale v tomto prípade

sa naskytá  otázka - v tom  našom prípade -, čo  s výsledkom

referenda, nezávisle od toho, či bude kladný, alebo záporný.

Rozhovory, proces  prijatia Slovenskej republiky  do NATO sa

ešte nezačali.

 

     Chcel by som upozorniť na to, že do tohto bezpečnostno-

-politického zväzku štáty nevstupujú,  ale sa prijímajú štá-

ty, ktoré majú  záujem o členstvo v tejto  aliancii. A vláda

Slovenskej republiky  už neraz jasne  deklarovala tento svoj

záujem. Do NATO sa prijímajú krajiny, ktoré vyhovujú určitým

podmienkam, ktoré spĺňajú jasne formulované požiadavky tejto

organizácie tak v oblasti vojensko-odbornej, ako aj v oblas-

ti  demokratizácie spoločnosti  a budovania  právneho štátu.

Totiž NATO je bezpečnostno-politické zoskupenie, to znamená,

že bezpečnostné otázky sú organicky spojené s politickou si-

tuáciou, resp. stabilitou danej  krajiny. V tomto procese je

jedným vážnym momentom demokratizačný proces. Ako taktiež to

včera  zdôraznila predsedníčka  Rita Süssmuthová, vytváranie

demokratických hodnôt a  budovanie systému inštitúcií, ktorý

garantuje tieto hodnoty a stabilitu na dlhé obdobie.

 

     Teda rozhodujúce je, ako  uchádzači plnia  podmienky na

členstvo v  NATO. Ako vieme,  Slovenská republika sa  zatiaľ

nedostala do tohto štádia, do okruhu konkrétneho záujmu tej-

to aliancie. Či NATO  osloví Slovenskú republiku,  jej vládu

a začne rozhovory s ňou,  to nezávisí od výsledku referenda.

Ak výsledok bude odmietavý, tak maximálne súčasná vláda bude

mať alibi  pre svoju činnosť, pre  doterajšiu vnútornú a za-

hraničnú  politiku. Ak  referendum bude  úspešné, pozitívne,

tak sa nič  nevyrieši, lebo pre členstvo v  NATO treba vyho-

vieť presne  daným podmienkam, riešenie ktorých  je v rukách

vlády Slovenskej republiky.

 

     Samozrejme,  bude  zaujímavé  poznať  názor  občanov na

otázku členstva Slovenskej republiky  v NATO. Som presvedče-

ný, že drvivá väčšina bude  za, ale to rozhodne nezmení izo-

láciu a kritický postoj členských štátov a vedenia NATO voči

Slovenskej republike, resp.  vládnej politike. V programovom

vyhlásení  deklarovaný jednoznačný  záujem vlády  Slovenskej

republiky o integráciu do euroatlantických štruktúr bez kon-

krétnych výsledkov asi nie je postačujúci.

 

     Ak  sa vládna  koalícia rozhodne  navrhnúť prezidentovi

republiky vyhlásiť referendum o členstve Slovenskej republi-

ky v NATO,  potom mám a budem mať  pripomienky k navrhovaným

otázkam. Druhá a tretia otázka nie sú relevantné, skôr zavá-

dzajúce  a  môžu silne ovplyvniť  názor občanov, presnejšie,

zastrašiť ich. Druhá otázka je zbytočná. Totiž Washingtonská

dohoda umožňuje úplnú  voľnosť rozhodovania členských štátov

a uchádzačov  o možnosti  rozmiestnenia jadrových  zbraní na

svojom území.

 

     Ďalej treba konštatovať, že  aj Česká a Slovenská Fede-

ratívna  Republika  podpísala  dohovor  o nešírení jadrových

zbraní. Po rozdelení federatívnej republiky Slovenská repub-

lika si  takto osvojila tento  záväzok. To znamená,  že roz-

miestnenie jadrových zbraní na území Slovenskej republiky by

sa nemalo stať predmetom diskusie.  Ak k tomu ešte prirátame

zámery   reformných  procesov   Severoatlantickej  aliancie,

v zmysle ktorých sa uvažuje skôr o vytvorení bezatómovej zó-

ny  v tejto  oblasti  Európy,  ako o  rozmiestnení jadrových

zbraní, druhá otázka sa stáva bezpredmetnou alebo prinajmen-

šom zavádzajúcou. Tretia otázka je tiež irelevantná, lebo ak

sa Slovenská republika stane členom NATO, obsah tejto otázky

sa stane úplne neopodstatneným.

 

     Vážené pani poslankyne,  vážení páni poslanci, na záver

predkladám tri pozmeňujúce návrhy.

 

     Prvý pozmeňujúci  návrh: navrhujem nahradiť  text prvej

otázky v bode  A návrhu uznesenia týmto textom:  "Ste za to,

aby sa Slovenská republika uchádzala o členstvo v NATO?"

 

     Druhý pozmeňujúci návrh: v  bode A návrhu uznesenia na-

vrhujem vypustiť druhú a tretiu otázku.

 

     Tretí pozmeňujúci návrh: ak neprejde môj druhý pozmeňu-

júci návrh, potom žiadam hlasovať o každej otázke osobitne.

 

     Ďakujem za vašu pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Takže, pani poslankyne,  páni poslanci, to bol

posledný vystupujúci  za kluby. Ďalej je  prihlásený pán po-

slanec Langoš. Nech sa páči.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

     dámy a páni,

 

     predsedom poslaneckého klubu  HZDS navrhované uznesenie

k referendu  o členstve  v NATO  je politické dobrodružstvo.

Podľa môjho  názoru je to  hazard s bezpečnosťou  Slovenskej

republiky.

 

     Dovolím si prečítať, keďže  to doteraz neurobila vláda,

vznešený  text  zmluvy,  ktorá  sa  nazýva Severoatlantickou

zmluvou, ktorá sa tiež  nazýva Washingtonskou zmluvou, ktorá

založila existenciu NATO a ktorá vlastne zabezpečila v celom

povojnovom  období mier  v Európe,  ktorá uchránila  západný

svet pred expanziou komunizmu.

 

     Referendum  alebo teda ľudové hlasovanie je opodstatne-

  vtedy, ak  vláda chce  urobiť závažný  krok, ktorý istým

spôsobom  zaťaží nákladmi  krajinu za  isté výnosy,  za istý

zisk.  Pristúpenie k  tejto zmluve,  lebo je  to pristúpenie

k zmluve, prijatie do klubu, to  nie je členstvo, to je pri-

stúpenie k zmluve, k Severoatlantickej zmluve, zaťaží jednou

jedinou vecou, že Slovensko sa zaviaže, že za to, že ostatné

štáty Severoatlantickej zmluvy  budú garantom zvrchovanosti,

nemennosti hraníc, demokracie, slobody na Slovensku, za toto

Slovensko vyšle svojich vojakov,  ak to bude potrebovať nie-

ktorá z krajín Severoatlantickej aliancie. Zmluva ustanovila

Radu Severoatlantickej aliancie. Členmi  rady sú štáty. Rada

o zásadných veciach, o zásadných otázkach rozhoduje jednomy-

seľne. Každý  štát, každý členský  štát má právo  veta. Teda

pristúpenie k tejto zmluve neznamená zásah, ani najmenší zá-

sah do suverenity ani zvrchovanosti Slovenskej republiky.

 

     A ešte  jeden náklad to  bude znamenať -  transformáciu

armády  zo sovietskeho  typu na  typ armád Severoatlantickej

aliancie, ale táto transformácia,  ako nás ubezpečuje vláda,

minister  obrany, predseda  vlády, prebieha.  Toto sú jediné

náklady za výnos, nesporný výnos,  a to je záruka bezpečnos-

ti,  nemennosti  hraníc,  suverenity  a  zvrchovanosti,  ale

i slobody a demokracie na Slovensku.

 

     Pristúpenie k tejto zmluve bude znamenať ešte jeden vý-

nos, o ktorom vláda  mlčí. Vojenský priemysel Slovenskej re-

publiky, ktorý je skvelý  vo výrobe precízneho železa, neho-

vorím  to znevažujúco,  tým získa  prístup k špecializovaným

špičkovým vojenským technológiám, ktoré sú skutočne uzavreté

len medzi armádami členských krajín NATO. Sú to technológie,

vlastne je  to špičková inteligentná,  riadiaca, navádzacia,

zameriavacia,  komunikačná elektronika,  ktorú nevlastní ani

Ruská federácia, armáda Ruskej  federácie, ako ukázala vojna

v zálive.  Toto  je  nesporný  ekonomický prínos pristúpenia

k tejto zmluve.

 

 

 

     Dovolím  si, prečítať  text,  ktorý  je z  väčšej časti

vznešený a  v praktických veciach  vám ukáže, o  čom vlastne

Slovenská republika rozhoduje.

 

     "Zmluvné strany tejto  zmluvy opätovne potvrdzujú svoju

oddanosť cieľom a zásadám Charty Organizácie Spojených náro-

dov a svoju vôľu žiť v  mieri so všetkými národmi a so všet-

kými vládami. Sú rozhodnuté chrániť slobodu, spoločné dedič-

stvo a  civilizáciu svojich národov,  založené na princípoch

demokracie, individuálnej slobody a vlády zákona. Usilujú sa

napomáhať stabilitu a  prosperitu v severoatlantickej oblas-

ti. Sú  rozhodnuté spojiť svoje úsilie  v záujme kolektívnej

obrany a zachovania mieru a bezpečnosti. Preto sa dohodli na

tejto Severoatlantickej zmluve.

 

     Článok 1. Zmluvné strany sa  zaväzujú v zhode s ustano-

veniami  Charty Organizácie  Spojených národov  riešiť každý

medzinárodný spor, ktorého účastníkmi sa môžu stať, mierový-

mi prostriedkami takým spôsobom, že nebude ohrozený medziná-

rodný mier  a bezpečnosť, ani spravodlivosť,  a zdržať sa vo

svojich medzinárodných vzťahoch hrozby silou  alebo použitia

sily akýmkoľvek spôsobom  nezlučiteľným s cieľom Organizácie

Spojených národov.

 

     Článok  2. Zmluvné  strany budú  prispievať k  ďalšiemu

rozvoju mierových a  priateľských medzinárodných vzťahov po-

silňovaním  svojich slobodných  inštitúcií, šírením lepšieho

chápania princípov,  ktoré tvoria základ  týchto inštitúcií,

a podporovaním podmienok stability  a prosperity. Vynasnažia

sa odstrániť  konflikt zo svojej  medzinárodnej hospodárskej

politiky a budú podporovať hospodársku spoluprácu medzi kto-

rýmkoľvek z nich alebo medzi všetkými.

 

     Článok 3. V  záujme efektívnejšieho zabezpečenia cieľov

tejto zmluvy budú zmluvné  strany jednotlivo i spoločne pro-

stredníctvom trvalej a efektívnej svojpomoci a vzájomnej po-

moci zachovávať  a rozvíjať svoju  individuálnu a kolektívnu

spôsobilosť odvrátiť ozbrojený útok.

 

     Článok 4. Zmluvné strany  sa spoločne poradia vždy, keď

ktorákoľvek z nich usúdi,  že je ohrozená územná celistvosť,

politická nezávislosť alebo bezpečnosť ktorejkoľvek zmluvnej

strany.

 

     Článok 5. Zmluvné strany  sa dohodli, že ozbrojený útok

proti jednej alebo viacerým z nich v Európe alebo v Severnej

Amerike,  bude považovaný  za útok  proti nim  všetkým, a na

základe toho sa zhodli, že ak nastane takýto ozbrojený útok,

každá z nich, uplatňujúc  právo na individuálnu alebo kolek-

tívnu  sebaobranu,  priznané  článkom  51 Charty Organizácie

Spojených národov, poskytne  pomoc takto napadnutej zmluvnej

strane alebo stranám tým,  že bez meškania vykoná samostatne

a v zhode  s inými zmluvnými  stranami takú akciu,  o ktorej

usúdi, že je nevyhnutná, vrátane použitia ozbrojenej sily na

obnovenie a udržanie  bezpečnosti v severoatlantickej oblas-

ti. Akýkoľvek takýto ozbrojený útok a všetky opatrenia vyko-

nané v spojitosti s ním  sa bez meškania oznámia Bezpečnost-

nej rade. Takéto opatrenia  sa ukončia, ak Bezpečnostná rada

prijala opatrenia nevyhnutné na  obnovenie a udržanie medzi-

národného mieru a bezpečnosti.

 

     Článok 6. Na účely článku  5 sa posudzuje ako ozbrojený

útok na jednu alebo viaceré zmluvné strany ozbrojený útok na

územie ktorejkoľvek zmluvnej strany  v Európe alebo v Sever-

nej Amerike,  na alžírske departmenty  Francúzska, na územie

Turecka alebo na ostrovy  pod právomocou ktorejkoľvek zmluv-

nej strany v severoatlantickej  oblasti severne od obratníka

Raka,  na  jednotky,  plavidlá  alebo  lietadlá ktorejkoľvek

zmluvnej strany na alebo  nad týmito územiami alebo akoukoľ-

vek oblasťou  v Európe, v ktorej  boli rozmiestnené okupačné

jednotky ktorejkoľvek zmluvnej strany  v deň, keď zmluva na-

dobudla platnosť, alebo  Stredozemným morom, alebo severoat-

lantickou oblasťou severnej od obratníka Raka.

 

     Článok 7. Zmluva žiadnym  spôsobom neovplyvňuje, ani sa

nebude  z nej  vyvodzovať, že  ovplyvňuje, Chartou stanovené

práva a záväzky zmluvných strán, ktoré sú členmi Organizácie

Spojených národov, alebo primárnu zodpovednosť Bezpečnostnej

rady na udržanie medzinárodného mieru a bezpečnosti.

 

     Článok  8. Každá  zmluvná strana  vyhlasuje, že  žiadne

medzinárodné dojednania,  ktoré sú v  súčasnosti v platnosti

medzi ňou  a ktoroukoľvek inou zmluvnou  stranou  alebo kto-

rýmkoľvek tretím  štátom, nie sú  v rozpore s  ustanoveniami

tejto zmluvy a zaväzuje sa nevstúpiť do žiadneho medzinárod-

ného dojednania, ktoré je v rozpore s tou zmluvou.

 

     Článok 9. Zmluvné strany  týmto utvárajú radu, v ktorej

bude  mať každá  z nich  zastúpenie, na  posudzovanie otázok

spojených s uplatňovaním tejto zmluvy. Organizácia rady bude

taká, aby sa mohla zísť bez meškania, kedykoľvek. Rada utvo-

rí také  pomocné orgány, aké budú  potrebné, najmä urýchlene

utvorí obranný výbor, aby  odporučil opatrenia na uplatnenie

článkov 3 a 5.

 

     Článok 10. Zmluvné strany  môžu na základe  jednomyseľ-

nej  zhody pozvať  ktorýkoľvek iný  európsky štát  spôsobilý

podporovať  princípy tejto  zmluvy a  prispieť k bezpečnosti

v severoatlantickej oblasti,  aby pristúpil k  tejto zmluve.

Každý  štát,  ktorý  dostal  takéto  pozvanie,  môže sa stať

zmluvnou stranou  tak, že uloží  svoju listinu o  pristúpení

u vlády Spojených štátov  amerických. Vláda Spojených štátov

amerických oznámi každej zmluvnej strane uloženie každej ta-

kejto listiny o pristúpení.

 

     Článok 11. Táto zmluva bude predmetom ratifikácie a jej

ustanovenia budú zmluvné strany plniť v zhode so svojimi ús-

tavnými postupmi.  Ratifikačné listiny sa  uložia čo najskôr

u vlády  Spojených štátov  amerických, ktorá  oznámi všetkým

ostatným signatárom každé  uloženie listín. Zmluva nadobudne

platnosť medzi štátmi, ktoré ju ratifikovali, po uložení ra-

tifikačných listín väčšiny signatárov, vrátane ratifikačných

listín Belgicka, Kanady, Francúzska, Luxemburska, Holandska,

Spojeného kráľovstva a Spojených  štátov, a pre ďalšie štáty

nadobudne účinnosť dňom uloženia ich ratifikačných listín.

 

     Článok 12. Po uplynutí 10 rokov platnosti zmluvy  alebo

kedykoľvek neskôr na požiadanie ktorejkoľvek z nich  poradia

sa zmluvné strany o účelnosti  revízie zmluvy, majúc na zre-

teli tie  činitele, ktoré v  tom čase budú  ovplyvňovať mier

a bezpečnosť  v  severoatlantickej  oblasti,  vrátane vývoja

univerzálnych i oblastných inštitúcií utvorených podľa Char-

ty Organizácie Spojených  národov na udržanie medzinárodného

mieru a bezpečnosti.

 

     Článok 13.  Po uplynutí 20 rokov  platnosti zmluvy môže

ktorákoľvek zmluvná strana ukončiť svoju účasť v lehote jed-

ného roka po tom, čo oznámila svoje vypovedanie vláde Spoje-

ných štátov  amerických, ktorá bude  informovať vlády ostat-

ných zmluvných strán o uložení každého oznámenia o vypoveda-

ní.

 

     Článok 14. Táto zmluva,  ktorej anglické znenie a fran-

cúzske znenie  je rovnako autentické, bude  uložená v archí-

voch vlády Spojených štátov amerických. Náležite overené od-

pisy zašle táto vláda  vládam ostatných signatárov. Na dôkaz

toho splnomocnenci podpísali túto zmluvu vo Washingtone, DC,

4. apríla 1949."

 

     Veľmi ma mrzí, že pri takomto dôležitom a závažnom roz-

hodovaní  nie je  prítomná vláda,  predseda vlády,  minister

zahraničných vecí a minister obrany.  A dovolil som si, pre-

tože považujem toto rozhodnutie Národnej rady za veľmi dôle-

žité,  resp. odmietnutie  tohto referenda,  považoval som za

potrebné, aby som suploval  ministra zahraničných vecí a ne-

schopnosť vlády a prečítal túto zmluvu.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec  Kukan. Pán poslanec Moric  - faktická po-

známka.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.

 

     Pán kolega,  ja som si skoro  presne zapísal váš citát,

že referendum  sa vypisuje alebo  vláda vypisuje referendum,

alebo referendum sa vypisuje, ak  môžem použiť "sa", keď ide

o závažný krok. A ide o to, aby sa porovnali náklady a zisk.

Môžeme o  tom polemizovať. Samozrejme. Ale  na základe toho,

čo ste čítali, keď ste čítali  Chartu, tak z toho je zrejmé,

že ide nie o závažný krok, ale o veľmi závažný krok. A preto

si myslím, že je správne, keď  sa na takýto závažný krok vy-

pisuje  referendum. O  tom ste  ma presvedčili  práve svojím

vystúpením.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne. Pán poslanec Langoš, nie je možné reago-

vať na faktickú poznámku. Takže prosím pána poslanca Kukana.

 

 

 

Poslanec E. Kukan:

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne a kolegovia,

 

     dovoľte  mi niekoľko  poznámok k  návrhu zákona,  ktorý

práve prerokúvame.

 

     Všetci asi  budeme súhlasiť s tým,  že vstup či nevstup

Slovenska do Severoatlantickej aliancie  je dôležitý krok vo

vývoji Slovenska. Podobne i referendum, o ktorom tu dnes ho-

voríme.  Spôsob,  akým  sa  tento  návrh prezentoval, svedčí

o tom, že tento krok  nebol výsledkom serióznych politických

úvah a analýz a že  tak, ako to niektorí predrečníci hovori-

li, bol  pripravený veľmi rýchle. Dokumentoval  by som to na

tom, že včera ráno  sa konalo stretnutie členov zahraničného

výboru s predsedníčkou nemeckého Bundestagu pani prof. Ritou

Süssmuthovou.  Jej  prvá  otázka  na  slovenských účastníkov

stretnutia bola, ako  to u vás vyzerá s  referendom o vstupe

do NATO. Predseda zahraničného výboru odpovedal, že referen-

dum do NATO  sa nebude konať v skorom  čase, možno v septem-

bri, a  jedna kolegyňa, ktorá sedela  veľa mňa, ešte dodala,

že ak vôbec. Táto  odpoveď bola pretlmočená pani predsedníč-

ke. Ja  vôbec nepochybujem o  tom, že tí  dvaja, ktorých som

citoval, hovorili  pravdu. Potom, keď sme  prišli na obed do

sály,  videli sme,  že na  stole už  bola rozdaná táto tlač.

A keď som  sa spytoval svojich  kolegov, prosím vás,  veď vy

ste nesprávne informovali pani predsedníčku, tak ich odpove-

de boli svedectvom toho, že im  to bolo trápne a nevedeli to

normálne vysvetliť. Tým dokumentujem, že to naozaj bolo šité

horúcou ihlou, a to nesvedčí o serióznej politickej príprave

tejto veci.

 

     Ak už  teda budeme vychádzať  z toho, že  referendum je

najpriamejšia forma demokracie, tak  k tomu mám niekoľko po-

známok. Časovanie tohto referenda,  tak ako sa vlastne navr-

huje -  vieme už dnes, že  zo summitu krajín NATO,  ktorý sa

bude konať v  Madride 8. a 9. júla  tohto roku, bude pozvaná

jedna alebo viacero krajín  na začatie rozhovorov o členstve

v NATO  tak, aby  sa plnými  členmi tejto  organizácie stali

v roku 1999,  to znamená pri 50.  výročí založenia aliancie.

Takže konanie  referenda v máji tohto  roku, ako to vychádza

podľa našich ústavných predpisov a zákonov, je skutočne mimo

miesta a mimo času a nedáva to nijakú logiku.

 

     Ďalej  k otázkam  - je  tu pán  Mikloško, chcel  by som

čiastočne odpovedať na jeho  otázku, aby som pomohol spoloč-

nému spravodajcovi, o aké  jadrové zbrane na území Slovenska

ide. O americké nejde. Ja to hneď vysvetlím prečo. Ide možno

o ruské  alebo nejaké zbrane nejakej inej jadrovej mocnosti.

Ono ich veľa  na svete nie je. Ja by  som v tejto súvislosti

chcel citovať  jeden materiál, oficiálny  materiál Minister-

stva zahraničných vecí Slovenskej  republiky, ktorý bol roz-

daný členom zahraničného výboru a ktorý hovorí o tejto otáz-

ke. V decembri sa  v Bruseli  konalo zasadnutie Severoatlan-

tickej rady. To je orgán, ktorý pozostáva z ministrov zahra-

ničných  vecí  členských  krajín  NATO. Prerokovali dôležité

otázky. Jedna z nich bola aj  o tej otázke, o ktorej hovorí-

me, citujem: "Rozšírenie NATO  nebude vyžadovať zmenu súčas-

nej  jadrovej pozície  aliancie. Krajiny  NATO nemajú zámer,

plán ani dôvod rozvinúť na území budúcich nových členov jad-

rové zbrane. Nevidia potrebu  zmeniť jadrovú pozíciu a poli-

tiku NATO,  ani nepredpokladajú, že by  ju v budúcnosti bolo

potrebné zmeniť."

 

     Ak toto ešte nie  je dostatočne zrozumiteľné, odcitujem

ďalšiu pasáž. O deň neskôr sa konalo stretnutie Severoatlan-

tickej rady  pre spoluprácu. Jej  členmi sme aj  my, bol tam

náš minister  zahraničných vecí pán  Pavol Hamžík, ktorý  na

tomto  zasadnutí aj  vystúpil. Jedným  zo záverov zasadnutia

bolo, znovu citujem: "Rozširovanie  NATO (summit pozve jednu

alebo viac krajín k rozhovorom o pristúpení k Washingtonskej

zmluve  s perspektívou  plného členstva  v roku  1999 atď.).

NATO nemá záujem, neplánuje a nemá dôvod rozmiestniť jadrové

zbrane  na území  budúcich nových  členov a  meniť tak svoju

jadrovú politiku a nevidí ani potrebu urobiť tak v budúcnos-

ti."

 

     Kolegyne a  kolegovia, a my tu  ideme dávať otázku: Ste

za rozmiestnenie jadrových zbraní na území Slovenskej repub-

liky? Ako  to vysvetlíme našim  zahraničným partnerom, ktorí

sa dosť často spytujú, aká je vlastne politika súčasnej slo-

venskej vlády, čo  má na mysli  alebo akým  spôsobom sa teda

chce vyvíjať. Ja neviem, ako jasnejšie možno ešte dokumento-

vať rozhodnutie  NATO o rozmiestnení jadrových  zbraní, a my

sa ideme  spytovať našich ľudí, či  sú za to, aby  boli roz-

miestnené jadrové zbrane. No, to  sa dá vysvetliť iba dvoja-

kým spôsobom - buď  predkladatelia absolútne nie sú informo-

vaní o týchto otázkach, alebo, a  to je oveľa horšie, to ro-

bia zámerne a  tie dve ďalšie podotázky smerujú  tak, aby to

boli navádzacie otázky, aby  aj prvá otázka bola zodpovedaná

negatívne. A  to už je potom  perfídna politická hra, primi-

tívna, podotýkam. (Potlesk.)

 

     K tej  tretej otázke takisto: Ste  za rozmiestnenie vo-

jenských základní  na území Slovenskej  republiky? Akých vo-

jenských základní? Niektoré vojenské základne tu máme, bude-

me ich likvidovať, alebo ako je to?

 

     Kolegyne a  kolegovia, som si plne  vedomý reality slo-

venského parlamentu. Viem, že čím dlhšie tu budem predvádzať

argumenty, tým viac vás utvrdím,  aby ste hlasovali za tento

predložený návrh.  Vy ste prijali  politické rozhodnutie, vy

si to  odhlasujete a my  tu môžeme vznášať  jeden racionálny

argument za druhým, zrejme s tým nič neurobíme. Chcel by som

však iba povedať alebo poukázať na to, aby ste si túto poli-

tickú zodpovednosť uvedomili a  uvedomili si to, že skutočne

rozhodujeme  teraz o  zásadných otázkach  budúceho vývoja na

Slovensku. Ak o nich  budeme rozhodovať takýmto spôsobom, ak

budeme takéto otázky zásadného  vývoja pripravovať takto po-

liticky nezodpovedne, potom naozaj to bude v príkrom rozpore

s programovým vyhlásením vlády, kde sa jasne stanovujú prio-

rity  zahraničnej politiky,  ako je  integrácia do Európskej

únie a do Severoatlantického zhromaždenia.  A to už sa neja-

kým spôsobom oddiskutovať nedá.

 

     Ďakujem vám.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďalej je prihlásený pán  poslanec Figeľ. Predtým s fak-

tickou poznámkou na pána Kukana pán poslanec Langoš.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Dovolím si cteného rečníka len doplniť nie otázkou, ale

názorom a konštatovaním. Vláda sa vzdáva zodpovednosti týmto

nezmyselným spôsobom rozhodnúť o tom, ako zabezpečiť Sloven-

sku  na dlhú  budúcnosť istotu  nemennosti hraníc, vnútornej

stability, slobody, demokracie a bezpečnosti.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Glinský.

 

Poslanec J. Glinský:

 

     Vážená Národná rada,

 

     ja sa divím tomuto vyjadreniu pána poslanca o perfídnej

politickej hre. Nechápem, prečo  sa máme dopredu vzdávať ro-

kovacích pozícií. Prečo? Kde sa vyhlásenie, v ktorých zodpo-

vedných politických kruhoch sa  nejaké časové vyhlásenie be-

rie ako zákon?  Aj so zmluvami sa musí  počítať opatrne, nie

s časovými vyhláseniami.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec. Nech sa páči, pán poslanec Figeľ.

 

Poslanec J. Figeľ:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení kolegovia, kolegyne,

 

     nie NATO sa ide rozšíriť, ale žiadateľské krajiny, kto-

ré dovtedy  nemohli, do týchto  čias, sa  hlásia  o členstvo

v aliancii. To je tak trochu  odpoveď aj  na pána Glinského.

Nikto nám  nič nediktuje, my  sme sa začali  hlásiť  a nikto

nám nebude  ani v tom prípade  diktovať, ak budeme partnermi

rovný s  rovným pri jednom  stole. Treba si  trošku uvedomiť

iné  reality a  prestať myslieť  v pomeroch  studenej vojny.

NATO, ktoré vzniklo dávno a bez  nás, je tu, prežilo, my sme

chvalabohu tiež  tu, ale už v  iných pomeroch. Vzniklo vtedy

preto,  aby ubránilo  národom, ktoré  ho vytvorili,  slobodu

a mier a  zadržalo komunizmus. Keďže  sme v tom  neboli, tak

sme prišli o slobodu a komunizmus k nám prišiel. Bola to te-

da a  dodnes je najúspešnejšia  aliancia v histórii  Európy,

nikto  si na  ňu netrúfol  zvonku a  dodnes je  to tak. Nemá

dôvod na rozchod oproti iným alianciám.

 

     Varšavská  zmluva  sa  rozpadla,  chvalabohu,  ale NATO

existuje. A buďme radi, že  existuje, lebo aspoň mal kto za-

staviť vojnu neďaleko od  nás. Tá aliancia dodnes prezentuje

spoločnú obranu a dokázala riešiť aj záujmy celého kontinen-

tu tak, aby sme ich mohli dnes my pozitívne prežívať. Preží-

va preto,  lebo tam platili dva  základné princípy - princíp

solidarity a princíp suverenity. Suverenity v tom zmysle, že

každý má rovnocenný hlas, aj veľký, aj malý, a hľadá sa rie-

šenie dovtedy, kým sa nenájde konsenzus. Vždy sa akceptovali

modality, to znamená také  riešenia, ktoré nevyvolávajú hor-

šiu situáciu, ktoré sťažujú trebárs pozíciu vlády doma. Tak-

to si Dánsko celé  roky zachovalo štatút bezjadrovej, nejad-

rovej krajiny.  Takto Nórsko si vymohlo  štatút krajiny, kde

nie sú cudzie vojská, ale keďže  situácia bola ťažká a je to

susedná krajina s bývalým Sovietskym zväzom, tak sa tam voj-

ská pohybovali vo forme cvičení. Ale to bolo riešenie hľada-

né spolu s nórskym parlamentom.

 

     A po  ďalšie, je to zmluva  medzi štátmi. Kedykoľvek je

možné opustiť takúto zmluvu, to sa aj stalo v prípade vojen-

skej účasti  Francúzska. Naopak, teraz  sa pripojili naspäť.

Je to zmluva medzi slobodnými  štátmi, naozaj. A ten princíp

solidarity  je jednoducho  vyjadrený heslom  "Jeden za všet-

kých, všetci za jedného".  Buďme, prosím vás, dospelí. Neča-

kajme,  že niekto  vyrieši našu  bezpečnosť, že  bude s nami

prežívať naše starosti o možný  vývoj, a my nebudeme ochotní

niesť starosti o celkový vývoj.  Teda, že to bude len jedno-

smerná cesta.  Ak to budeme takto  vnímať, nepochodíme dobre

pri integrácii ani v iných súvislostiach.

 

     A NATO v deväťdesiatych rokoch je už iné. Prebieha taký

"trojjediný" proces: vnútorná reforma, otázka alebo príprava

na  rozšírenie a  práca na  vzťahu s  Ruskom. My máme záujem

o všetky, aby prebehli hladko, pretože je to potrebné aj pre

Slovensko. To už nie je  tá stará aliancia. Tam je posilnená

európska identita, je tam  úzka spolupráca so štátmi ďaleko,

ďaleko od  hraníc dovtedajšej aliancie, až  k strednej Ázii,

Partnerstvo  za  mier,  16    16  štátov dnes spolu operuje

v Bosne a  Hercegovine. Jadrová doktrína sa  na začiatku de-

väťdesiatych rokov zmenila, už to nie je jadrové zastrašova-

nie, ktoré bolo vzájomné z Východu  a Západu, ale je to pre-

vencia konfliktov, spolupráca a krízový manažment.

 

     Rád by  som pripomenul štúdiu  z roku 1995,  ktorej sme

nevenovali ani pár minút pozornosti na rokovaniach, kým tre-

bárs poľský zahraničný výbor v Sejme a potom aj samotný Sejm

o dva dni po  jej vydaní, v septembri 1995,  sa ňou zaoberal

veľmi vážne. A tam je už zmienka o tom, že sa neplánuje roz-

miestnenie jadrových  zbraní na nových územiach.  To isté sa

tu už citovalo  - bruselský summit nedávno v  decembri: "ani

úmysel,  ani plán,  ani dôvod" na rozmiestňovanie  jadrových

zbraní na nových územiach.

 

     Teoreticky je u nás  skoro všetko v poriadku. Zahranič-

nopolitická orientácia, najširší politický konsenzus v tejto

otázke na Slovensku existuje,  susedia tam smerujú, máme ne-

zaťažené  vzťahy,  môžeme  si  dovoliť  isté  kroky, želá si

a podporuje to množstvo štátov  okolo nás, vari jedine Ruská

federácia nie,  ale predsa je  tu problém -  Slovensko nikto

nepozýva.  Naopak, my  sa ideme  pýtať o  tom, či tam chceme

ísť. Vidím  tri vážne súvislosti dnešného  rokovania a vôbec

vývoja.

 

     Po prvé - referendum v  tejto chvíli je len veľmi drahý

prieskum verejnej mienky a nemení naše šance.

 

     Po druhé - Slovensko potrebuje najprv pozvanie na člen-

stvo. Spomeňte si, že v  minulom roku Kongres USA prijal zá-

kon, ktorým umožňuje rozšírenie aliancie, a náš štát tam ne-

má takú dôveru,  ako majú iné okolo nás. Keď  sme boli v Ne-

mecku  ako zahraničný  výbor,  veľmi  jasná správa  bola, že

"o Slovensku sa nediskutuje  ani na chodbách". Ste politici,

viete, že keď  sa nediskutuje voľne, na chodbách,  tak sa to

nedostáva ani do oficiálnych  dokumentov, lebo tie znamenajú

záväzky a vážne postoje štátov. Takže sme zatiaľ von z toho.

 

     Po tretie - aby sa to zmenilo, Slovensko potrebuje jas-

né, jednoznačné  postoje politických strán,  osobitne vlády.

Priatelia, ten "zlatoidský valec"  ide hlučne, ale ide veľmi

pomaly a na ňom sa nedá stihnúť integrácia. Tá je rýchlejšia.

 

     Dovolím  si povedať,  že kľúč  k nášmu  členstvu nie je

v Bruseli, nie je vo Washingtone,  ani v Paríži alebo v Bon-

ne, je tu,  na Slovensku, v Bratislave. Cesta  k nemu, to sú

politické zmeny,  nemyslím tým osoby,  nejde o výmeny  osôb.

Ide o  zmeny, ktoré sú  možné, ak ich  buď tieto, alebo  iné

osoby dokážu  realizovať. A prečo? Pretože  to rozšírenie je

otázka nielen vojenská, ale predovšetkým politická. Vojensky

Slovensko, Armáda Slovenskej republiky  nemá problém so spo-

luprácou,  pracuje  na  rozvoji  svojej interoperability, to

znamená schopnosti spolu komunikovať. O členstve nerozhodujú

zbrane  alebo systémy,  ani rozsiahlosť  výdavkov nad  rámec

potrebnej modernizácie slovenskej  armády. Naopak, politická

kompatibilita je problémom, lebo  tá hovorí o spoločných zá-

kladoch aliancie. Za tie roky  sa vyvinuli základy do takých

pojmov, ako sú pluralitná  demokracia, ochrana ľudských práv

vrátane  práv národnostných  menšín, dobré  susedské vzťahy,

garantované ekonomické slobody.

 

     V  Rade Európy  nedávno vystúpil  po prvýkrát generálny

tajomník NATO Javier Solana a vyjadril podporu myšlienke de-

mokratickej  bezpečnosti. To  je tá  myšlienka, ktorá hovorí

o tom, že demokracie nevedú  navzájom vojny, že sú najlepším

rámcom na rozvoj spoločnosti vo vnútri štátov. Hovorí o tom,

že  demokracia a  bezpečnosť nie  je postavená  na jadrových

zbraniach  a  vojenských  základniach,  ale  predovšetkým na

právnom štáte, na pluralitnom  zastúpení aj opozície, na zá-

sadných otázkach verejného záujmu. O  tých otázkach sa tu už

veľmi veľa povedalo. Oficiálne o  tom hovorili demarše z Eu-

rópskej únie, zo Spojených  štátov amerických, rezolúcia Eu-

rópskeho  parlamentu, prejavy  diplomatov a  stačilo by  pár

krokov,  nie  veľa  krokov,  napríklad pluralitné zastúpenie

opozície pri kontrole moci. Po ďalšie - právny štát a nápra-

va trebárs  mandátov v tomto parlamente,  pretože nie všetky

sú zákonne  pridelené. Po ďalšie -  prijatie zákona o jazyku

národnostných menšín. To je kľúč k riešeniu, to sú lacnejšie

riešenia, než je organizovanie  referenda o vstupe do alian-

cie. To sú také kroky, ako bol ten v utorok - zrušenie alebo

zamietnutie novely  Trestného zákona. A,  priatelia, žije sa

vám od utorka horšie, keď už to  tu nie je? Ja si myslím, že

nie.

 

     Chcem  ešte zdôrazniť  dôležitosť politických kritérií,

lebo tie nám robia problémy a tie nám budú robiť problémy aj

v iných organizáciách, pretože dnes v Európe nerozhoduje ma-

pa  alebo geostratégia,  rozhoduje čosi  iné. Ak  nedokážeme

zmeniť prístup k zásadným otázkam nášho vývoja a záujmu, bu-

deme mať podobné problémy v Organizácii pre hospodársku spo-

luprácu a rozvoj, v Európskej únii a nakoniec aj v Západoeu-

rópskej  únii. Veď  zmluva o  Západoeurópskej únii,  o tejto

aliancii, je oveľa prísnejšia ako  zmluva o NATO v článku 5.

Budete aj potom organizovať  referendum? Prečo ste neorgani-

zovali referendum, keď sme  pristupovali do Rady Európy? Tam

sme sa vzdali časti suverenity  v otázke jurisdikcie nad ob-

čanmi, teda  v súdnej moci.  Tam sme to  nerobili. Zrazu nám

treba referendum, keď nás nikto nepozýva.

 

     Ak sa  to nezmení, či  bude referendum, či  nebude, tak

nás čakajú isté  riziká z neprijatia, a to  po prvé - expli-

citná strata dôvery v porovnaní so susedmi, to znamená osla-

benie pozície Slovenska na medzinárodnej scéne.

 

     Po druhé  - nevyužitie zásadnej  možnosti posilniť bez-

pečnosť našej krajiny.

 

     Po  tretie  -  strata  investičných  možností. Je známy

prieskum  zo začiatku  tohto  roka  v Nemecku,  ktorý hovorí

o tom,  že  skoro  tretina  nemeckých  podnikateľov rozmýšľa

o presunutí svojej výroby do iných častí Európy, do strednej

a východnej,  hlavne  kvôli  výrobným  nákladom. Myslíte, že

prídu do krajiny, ktorá nie  je pod jej spoločným dáždnikom,

ktorá nezaručuje  ochranu aj ich majetku, resp. ich záujmov?

Nestane sa to.

 

     Po ďalšie - teraz, priatelia,  teraz  v tejto chvíli je

vôľa na  pozvanie, na rozšírenie.  Či bude potom,  to nie je

v našich rukách.  Tento čas treba  využiť pozitívne, pretože

ten ďalší nám nemusí patriť.

 

     Po piate - buďte si istí  a buďme si istí, že tu vákuum

nezostane. Vákuum  neexistuje, priestor sa  vždy vypĺňa iným

vplyvom, iným poriadkom, možno aj neporiadkom.

 

     Po  šieste -  jeden  priateľ  na stretnutí  s Karstenom

Voigtom v  minulom roku povedal, že  ak NATO prijme Maďarsko

a neprijme  Slovensko,  tak  na  Slovensku nebudeme spokojne

spať. Jeho  výzva, a ja sa  k nej veľmi rád  pripájam, bola:

"Urobte,  priatelia, všetko  preto, aby  ste mohli  spokojne

spávať."

 

     Pán predseda, ja by som ešte rád vyjadril svoje poľuto-

vanie nad  laxnosťou prístupu vlády pre  jej neprítomnosť aj

pre  nezáujem v  snemovni, veď  ste to  mohli podporiť,  aby

prišli na toto rokovanie. Takisto vyzerá aj kampaň, ktorá je

viac kontraproduktívna než produktívna. A hlavne nad tým, že

ste nepovažovali Zahraničný výbor Národnej rady za príslušný

na posúdenie návrhu a zaujatie  stanoviska. Je to len potvr-

denie slabej a nekompetentnej politiky, ktorú zahraničný vý-

bor a  možno, že aj celá  snemovňa často prezentuje. Hovoril

som o tom, že štúdii  o rozšírení sme nevenovali ani minútu,

že včera na stretnutí predseda zahraničného výboru prezento-

val, že ideme do referenda, ale  až niekedy v jeseni, v sep-

tembri, zrazu na druhý deň je čosi iné.

 

     Priatelia, dovoľte mi na záver možno len takú paralelu.

Referendum v tejto situácii a v  tomto čase a s tými otázka-

mi, ktoré sú navrhnuté, je ako príprava na svadbu u ženícha,

ktorého nechce tá, ktorej on slovne dvorí. Bez zmeny sloven-

ský mládenec vytúženú nevestu  nezíska. Ledaže to len všetko

iba predstiera, a jeho srdce  je v skutočnosti studené alebo

patrí inej.

 

     Vážená Národná rada, kľúč  k členstvu Slovenska v Seve-

roatlantickej aliancii  nie je ďaleko, je  tu, v Bratislave,

je v Národnej rade Slovenskej  republiky. Ten kľúč je vo va-

šich rukách. Ten kľúč - to  nie je referendum, to je zásadná

pozitívna zmena politického vývoja.

 

     Ďakujem vám.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, chcem vám len zopakovať, pokiaľ ide o mo-

je rozhodnutie,  nie je konečné,  konečné rozhodnutie je  na

výboroch, pokiaľ ide o pridelenie.

 

     S faktickou poznámkou sa hlási pán podpredseda Húska.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán predseda, o čo nám v celej záležitosti ide, je prá-

ve to, aby ten, kto  je nejakým spôsobom štrukturálne slabý,

konkrétne na základe výsledku  volieb, nepokúšal sa sústavne

zosilňovať sa tým, že bude  surfovať na nejakých cudzích si-

lových vlnách.  Problém je jednoducho  v tom, že  my chceme,

a to  sme predsa  formulovali, že  vláda seriózne pripravuje

pre  obyvateľstvo informácie,  že požiada  predstaviteľov aj

Spojených štátov, aj NATO, aj Ruska, aj partnerov zo severu,

aby sa  zúčastnili pri vysvetľovaní  významu tohto riešenia.

Každopádne  s tým  počítame.  Prosím  vás, len  nehovorme tu

o tom, že  úspech bude podľa  toho, do akej  miery sa budeme

prispôsobovať všetkým  maximalistickým požiadavkám opozície.

To nie  je jednoducho pravda. NATO  nerieši všetky problémy.

Pozrite sa, aké problémy sú napríklad na južnom okraji NATO,

aké sú problémy napríklad s Tureckom a Gréckom, aké problémy

sú napríklad v riešení konfliktu,  ktorý tam prebieha a kto-

rý, samozrejme, bohužiaľ, nemôže mať demokratické parametre.

Napriek tomu sa nijako nespochybňuje dôležitosť Grécka a Tu-

recka pre obranu v aliancii.

 

     Čiže, prosím vás, nedovádzajte  nás do situácie, v kto-

rej nie sme. Áno, bolo povedané, že máme záujem, aby sme bo-

li  tam, kde budú naši susedia, mnohokrát  sme to opakovali.

Zároveň preverujeme u obyvateľstva,  aký je ich konečný fak-

tický postoj k NATO. Vás pokus používať NATO na spochybnenie

dôveryhodnosti vlády vám nemôže vyjsť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte faktická poznámka - pán poslanec Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Nadväzujúc na  vystúpenia pána poslanca  Figeľa dovolím

si položiť otázku predsedovi výboru pánu Slobodníkovi, prečo

nezvolal zahraničný výbor k tejto otázke. Keby bol taký lás-

kavý a  odpovedal na to. A  v nadväznosti na to,  čo povedal

pán poslanec  Figeľ, rád by  som sa opýtal  pána podpredsedu

Húsku, či pod slovom "surfovať" má na mysli zisťovanie názo-

ru v rámci  koalície, či tam chcete ísť,  alebo tam nechcete

ísť. Tomu slovu som celkom nerozumel.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Musím s  poľutovaním povedať, že  najmä záverečné slová

pána  poslanca Figeľa  ma  veľmi  sklamali. Doteraz  som bol

presvedčený,  že napriek  jeho politickej  orientácii a prí-

slušnosti k  politickej strane, ktorej je  členom, predsa ho

len zaujímajú záujmy Slovenskej republiky. Ale na konci uká-

zal, svojím záverečným slovom,  že akékoľvek vzťahy a záujmy

Slovenskej republiky sú mu dobré  len na to, aby presadzoval

svoje názory a popularitu svojej  strany na úkor celého oby-

vateľstva Slovenskej republiky.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Pittner.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     vec, ktorú prerokúvame, by sme si mali uvedomiť ako vec

zásadného významu, ktorá môže  významne ovplyvniť osud tejto

republiky do  ďalších možno až  desaťročí. Z toho  dôvodu mi

dovoľte  predložiť procedurálny  návrh, aby  všetci poslanci

dostali text  atlantickej zmluvy, tak ako  to čítal poslanec

Langoš, a rezolúciu NATO o nerozmiestňovaní jadrových zbraní

na územia novoprijímaných krajín. Domnievam sa, že pri všet-

kých zlých  skúsenostiach a pri  všetkých averziách a  zlých

predpokladoch, ktoré tu máme z  minulosti, je predsa len ná-

dej, že po preštudovaní týchto podkladov budeme mať reálnej-

ší pohľad aj na otázky tohto referenda.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec,  ja si myslím,  že ak poslanci  nepoznajú

obsah, tak je to veľmi zlé  a potom je zbytočne ho teraz dá-

vať, lebo ho nebudú poznať ani potom.

 

     Pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predseda,

 

     skutočne sa domnievam, že pravdepodobne predkladateľovi

nie je tá rezolúcia známa,  lebo všetci rečníci tu zdôrazňo-

vali práve  obsah tejto rezolúcie, aj  pán Figeľ, že jadrové

zbrane  na území  nových členských  štátoch sa rozmiestňovať

nebudú. A ja skutočne potom nechápem, ako súvisí otázka čís-

lo 2 s otázkou číslo 1.  To by bolo dobré, keby predkladateľ

vysvetlil, aby sme mohli potom veľmi zodpovedne hlasovať.

 

     Navyše mi dovoľte, aby som vás upozornil, a možno si to

nie všetci neuvedomujeme, že  návrhy prijaté v referende vy-

hlási Národná  rada Slovenskej republiky  rovnako ako zákon,

výsledok  referenda môže  Národná rada  Slovenskej republiky

zmeniť  alebo  zrušiť  svojím  ústavným  zákonom po uplynutí

troch rokov  od jeho účinnosti. Teda  modelujme situáciu, že

slovenská populácia  povie áno, my chceme  ísť do NATO. Toto

rozhodnutie nemôže nikto tri roky zmeniť. Po troch rokoch ho

môže zmeniť  Národná rada ústavným zákonom  alebo iným refe-

rendom. Čo vtedy urobí vláda? Nikto nás tam nebude zvať, ale

slovenské obyvateľstvo  povie - chceme  ísť do NATO,  som za

vstup -  bude hlasovať občan slovenskej  republiky. Čo urobí

vláda? Zaväzuje ju to rovnako  ako zákon. Čo spraví? Veď ona

nemôže konať  v zmysle tohto záveru,  ona nemôže nič urobiť,

žiaden krok.

 

     Ak sa tu hovorilo o neveste, dovoľte mi jedno prirovna-

nie. Pán Cabaj,  vy ste nás dostali do  polohy rodiny, ktorá

v tejto  chvíli robí  rodinné referendum,  či moja osemročná

dcéra  si môže  zobrať 15-ročného  Jožka z  Viedne, o ktorom

vôbec nevie, ako  vyzerá, a nevie, či ju  ten 15-ročný Jožko

vôbec bude chcieť. Ale rodinná rada dnes o tom rozhoduje. Je

to neuveriteľné. Vy nám toto  nútite, nielen nám, ale celému

slovenskému národu to vnucujete, takýto nezmysel. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Rosival.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Odznel tu názor o perfídnosti druhej otázky v referende

a protinázor. Ja by som k tomu chcel povedať pár slov. Druhá

otázka  je skutočne  veľmi nebezpečná,  je veľmi zavádzajúca

a celkom iste to nie je  čistá hra s obyvateľstvom. Ak Zdru-

ženie robotníkov Slovenska malo vo svojom programe...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán  poslanec, myslím, že nehovoríte  k vystúpeniu pána

Figeľa.

 

 

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Pán predsedajúci, v tom  prípade sa uchádzam o vystúpe-

nie od rečníckeho pultu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Budem sa na to pýtať. Takže pán poslanec Moric.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

 

     Ja by som si chcel  ujasniť jednu vec u pána predklada-

teľa. Môžem, pán predseda?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Máte sa  vyjadriť k vystúpeniu posledného  rečníka a to

bol pán poslanec Figeľ.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Tak by som sa chcel opýtať pána Figeľa. Bola tu polože-

ná otázka, že nerozumie, ako súvisí otázka číslo 2 s otázkou

číslo  1. Ja  by som  si chcel  ujasniť, či  otázka číslo  2

s otázkou číslo 1  súvisí tak, ako otázka číslo  1 s otázkou

číslo 2. Ak tak súvisí, tak je to potom v poriadku.

 

     Pán predkladateľ,  je to pravda? Pardon.  Pán Figeľ, je

to pravda? Ak to je tak, tak potom je to O. K.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Koniec. Ďakujem.

 

     Ďalej  je pripravený  do rozpravy  pán poslanec  Lauko.

(Hlasy v sále.)

 

     Pán poslanec  Pittner žiada, aby som  dal hlasovať ešte

o jeho návrhu.

 

     Medzitým sa hlási ešte pán navrhovateľ.

 

     Budeme  hlasovať potom  o návrhu  pána poslanca Pittne-

ra, aby poslancom bolo  predložené znenie Washingtonskej do-

hody.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený pán predseda,

     dámy a páni,

 

     nebudem reagovať na všetkých predrečníkov, mám len jed-

nu  poznámku  k  návrhu,  ktorý  predložil  pán Pittner. Mňa

trochu prekvapuje situácia, ktorá  asi funguje v poslaneckom

klube KDH. Ak niektorý poslanec nášho klubu predkladá nejaký

materiál, tak ostatní tiež  ten materiál majú. Som prekvape-

ný, že v klube KDH to  nemajú, ale ja som ochotný sa podria-

diť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, ideme hlasovať o  procedurálnom návrhu pána po-

slanca Pittnera.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 58 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže budeme pokračovať.

 

     Pán poslanec Lauko, nech sa páči. Pán poslanec Mikloško

- faktická poznámka.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán  predseda, rád  by som  položil pánu navrhovateľovi

otázku: Čo urobí slovenský  parlament s výsledkom referenda,

ak národ  alebo  občania budú  odpovedať, že do  NATO nechcú

vstúpiť, ale chcú, aby tu boli rozmiestnené jadrové zbrane?

(Smiech a hluk v sále.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Lauko, nech sa páči.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Vážený pán predseda,

     ctená snemovňa,

     vážený pán minister,

 

     mnohí moji  kolegovia sa už vyjadrili  k viacerým otáz-

kam, ja chcem povedať protiklad deklarácií a položených otá-

zok. Možno  sa zamyslieť spolu  s vami, kolegovia,  na čo sú

položené tieto otázky a načo má byť toto referendum.

 

     Pán veľvyslanec Ameriky v  októbri 1996 v Prešove pove-

dal na jednom vystúpení (objavili  sa tam otázky o nákladoch

a povinnostiach spojených s členstvom v NATO).

 

     Po prvé:  Je vstup do  NATO drahý? Existujú  názory, že

vstup do  NATO si vyžiada úplné  prezbrojenie a modernizáciu

armády.  NATO takúto  požiadavku nekladie,  očakáva však, že

členské štáty budú mať  dôveryhodné a kompatibilné ozbrojené

sily schopné v prípade  potreby prispieť k spoločnej obrane.

Ale aj  keď modernizácia ozbrojených  síl a s  tým súvisiace

náklady nie  sú požiadavkou  na  vstup do NATO,  túto otázku

bude Slovensko musieť skôr či neskôr riešiť bez ohľadu nato,

či do NATO vstúpi, alebo  nie. Skúsenosti svedčia  o tom, že

dlhodobé vojenské  výdavky európskych krajín  stojacich mimo

NATO boli vyššie ako výdavky členských štátov NATO.

 

     V kontexte členstva v NATO  sa objavili aj ďalšie otáz-

ky.  Jednou je  možnosť rozmiestnenia  cudzích jednotiek  na

slovenskom území.

 

     Kolegovia, ide  o problém otázok a  pán americký veľvy-

slanec vám hovorí svoj názor, tak počúvajte.

 

     Dovoľte mi, aby som to povedal úplne jasno. Žiadne jed-

notky ani  zbrane NATO sa nerozmiestňujú  na území členského

štátu bez súhlasu a  spolupráce tohto štátu. Americký minis-

ter obrany  William Perry vyhlásil, že dnes nemá NATO záujem

ani plán na zvyšovanie  počtu alebo množstva jadrových zbra-

ní, alebo rozšírenie miest, na ktorých sú rozmiestnené. Kla-

diem si  otázku - aký  to je postup,  aká je to  logika, keď

predstavitelia  vlády,  vládnej  koalície  pred  dvoma rokmi

v programovom vyhlásení povedali, že chceme vstúpiť do NATO,

keď na všetkých  úrovniach, kde sa v zahraničí  hovorí o in-

tegrácii do bezpečnostných štruktúr, sa všetci členovia vlá-

dy,  všetci členovia  vládnej koalície,  ktorí sú  v delegá-

ciách, či už je to Parlamentné zhromaždenie  NATO, alebo Eu-

rópska únia, vyjadrujú, že chcú  vstúpiť do NATO, a po dvoch

rokoch sa zrazu objaví referendum a chcete sa pýtať občanov.

 

 

     Na Severoatlantickom zhromaždení  pani predsedníčka po-

vedala veľmi  explicitne svojím kolegom  v zahraničí o  tom,

aký má názor  Slovensko na vstup do NATO.  Povedala to veľmi

jasne, a  dokonca povedala aj to,  že podporu úsiliu Sloven-

skej republiky o získanie  členstva v NATO prejavuje väčšina

slovenskej verejnosti, ako to potvrdzujú aj prieskumy verej-

nej mienky. V otázke integrácie Slovenskej republiky do NATO

sa zhodujú  parlamentné strany koaličné i  opozičné. Načo sa

ešte znova chcete pýtať ľudí, keď naša kolegyňa presviedčala

kolegov poslancov v Parlamentnom  zhromaždení NATO, že obča-

nia na Slovensku s týmto postupom súhlasia?

 

     Chcem sa ešte vyjadriť k jednému vystúpeniu nášho pred-

sedu vlády, ktoré bolo v Paríži v decembri v Západoeurópskej

únii.  Tam sú  tiež  poslanci  zo všetkých  krajín západnej,

strednej a východnej Európy. Bohužiaľ, bol som tam sám, pre-

tože  kolegovia, aj kolega Prokeš, dali prednosť odvolávaniu

pána Gauliedera  pred tým, aby  vypočul svojho premiéra  ako

vystupuje v Západoeurópskej  únii. Predstavitelia zahraničia

hodnotia Slovensko podľa toho,  ako predstavitelia štátu vy-

stupujú doma  a v zahraničí. V  Paríži bol premiér Slovenska

Vladimír Mečiar ako jeden z posledných politikov zo strednej

a východnej Európy.

 

     Vážení  kolegovia,  nikto  z  predstaviteľov Francúzska

premiéra  slovenskej  vlády  počas  tejto návštevy neprijal.

Premiér Francúzska pána Mečiara neprijal. Všetkých ostatných

politikov, ktorí prichádzali do  Západoeurópskej únie, či to

bol prezident,  alebo premiér, prijali. To  je obvyklá prax.

To  bol  signál,  že  jednoducho  takto  posudzujú Slovensko

v zahraničí.  Pán premiér  vystúpil a  dostal otázky. Dostal

otázku aj na spôsob referenda. A  ja vám poviem, čo im odpo-

vedal, pretože ste tam neboli.

 

 

 

     Premiér  dostal po  vystúpení štyri  otázky. Z odpovedí

vyberám. Referendum o vstupe do  NATO si údajne želajú obča-

nia Slovenska, chcú, aby o tomto vstupe rozhodla väčšina ob-

čanov Slovenska. Diskusie  sú vraj len o tom,  či toto refe-

rendum  má byť  pred prijatím,  alebo formou  ratifikácie po

prijatí. Toto  povedal pán premiér  Slovenska v Západoeuróp-

skej  únii  pred   všetkými  poslancami  západnej,  strednej

a východnej  Európy -  či má  byť referendum  pred prijatím,

alebo či to má byť forma ratifikácie po vstupe.

 

     Hovoril tam veľmi zoširoka, a  dovoľte mi ešte toto po-

vedať,  i keď  to priamo  nesúvisí, ale  súvisí, samozrejme.

Príklad spolupráce  Slovenska s Ruskom. Európa  si môže brať

príklad od  Slovenska v tom,  aké má Slovensko  dobré vzťahy

s Ruskom. NATO by  malo rokovať skôr s Ruskom  a potom s os-

tatnými  krajinami, alebo  súbežne s  Ruskom a  s krajinami,

ktoré majú  záujem byť v NATO.  Údajne žiadni ruskí politici

nemali  výhrady voči  vstupu  Slovenska  do NATO.  Chcem vás

ubezpečiť, že predtým vystupoval  v Západoeurópskej únii pán

prezident Kvašniewski a hovoril  tiež o integračných snahách

Poľska. A nehovoril pri  tomto vystúpení o žiadnych vzťahoch

s Ruskom a nehovoril  ani o tom, či bude  Poľsko robiť refe-

rendum, alebo nebude robiť referendum.

 

     A navyše Slovensko prestáva byť postupne v hre o pozva-

nie. Kladiem si otázku: Prečo  má byť referendum dva roky po

začatí tejto vlády, po programovom  vyhlásení? A prečo v jú-

ni, do  júna? Pretože všetci  dobre vieme, že  v júli sa 

urobiť  veľmi dôležité  rozhodnutie o  krajinách, ktoré majú

byť prijaté.  Vysvetlenie je len jedno,  že takýmto spôsobom

si chce vláda odôvodňovať svoju neschopnosť, že sa Slovensko

do prvej skupiny nedostalo.

 

     Na záver by som si dovolil dať tiež  procedurálny návrh

a ten procedurálny návrh je tohto znenia, a predpokladám, že

pochopíte a  sledujte pozorne, pán predseda,  že je iný, ako

ten, čo tu bol. Navrhujem  vrátiť návrh navrhovateľom a pre-

rušiť  rokovanie o  tomto návrhu  do času,  keď budeme medzi

krajinami pozvanými na vstup do NATO.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne,  páni poslanci, chcem  vám oznámiť, že

už nemám  žiadnu písomnú prihlášku.  Preto sa pýtam,  kto sa

chce prihlásiť do rozpravy z pléna. Pán Prokeš a pán Slobod-

ník s faktickou poznámkou, áno?

 

     Takže prvý pán poslanec Kanis.  (Hlasy v sále). Ale ho-

voria, že  majú faktické poznámky. Dobre,  takže Prokeš, Pa-

lacka, Kolláriková,  Andrejčák, Slobodník -  s faktickou po-

známkou, Kanis, Weiss, Rosival.

 

     Takže pán poslanec Prokeš, po ňom Slobodník.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Vystúpením pána  poslanca Lauka, úprimne  poviem, vôbec

nie som prekvapený. Siahol k osvedčenej zbrani KDH - k šíre-

niu poloprávd, pretože, ak by som mal posudzovať podľa toho,

čo  povedal  o  mojej  neúčasti  na rokovaní Západoeurópskej

únie, aj  o jeho ostatnom vystúpení, musím povedať, že tára.

Vie veľmi  dobre, že nebolo  mojím rozhodnutím  odísť z toho

rokovania, ktoré bolo v Paríži,  ale som bol stiahnutý pred-

sedom Národnej rady Slovenskej republiky. A vie veľmi dobre,

že aj  podľa smerníc o  uskutočňovaní zahraničných ciest  si

žiadny poslanec nemôže  svojvoľne predlžovať služobnú cestu.

Čiže rozhodnutie  parlamentu bolo v tomto  smere pre mňa zá-

väzné. Ja som bol tiež zástancom toho, že toto referendum je

v tejto  chvíli predčasné,  ale pán Lauko svojim  vystúpením

a svojím strachom z tohto referenda ma presviedča, že asi je

namieste.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Slobodník.

 

Poslanec D. Slobodník:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Neviem, čo chcel pán Lauko  dokázať tým, keď tvrdil, čo

povedal pán premiér v Paríži. Povedal presne to, čo sa robí.

Povedal, že  referendum bude alebo  pred prijatím Slovenska,

alebo po, pred  ratifikáciou. Takže to sa deje,  to sa darmo

smejete, pán Lauko, to je  obyčajná pravda. Na druhej strane

vaša  zlomyseľnosť, typicky  kádéhácka zlomyseľnosť  a mali-

chernosť je  usvedčovať premiéra z toho,  že ho neprijal ten

alebo onen. Neviem,  čo budete hovoriť po 21.  marci, keď sa

premiér stretne  aj s predsedom,  teda prezidentom Chiracom,

aj s premiérom  pánom Juppém, nehovoriac o tom,  že pán pre-

miér sa už s pánom  Chiracom stretol. Jednoducho sú to malé,

zákerné pichnutia.

 

     Ešte  mám minútu,  tak by   som dodal  aj to,  čo nikto

z rečníkov KDH  nespomenul. Prečo nechcete  pochopiť, ako to

povedal aj pán poslanec Cabaj v úvodnom slove, že vo vládnom

programe je vstup do NATO? Toto referendum má len jeden cieľ

- dokázať svetovej verejnosti, že Slovensko sa chce skutočne

dostať do NATO. A nepochybujem  o kladnom výsledku tohto re-

ferenda, aj keď vy budete hlasovať teraz proti.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán poslanec.

 

     Pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Som  veľkým priateľom  referenda, rozhodovania občanov,

ale nechápem, načo by mohlo  byť referendum o vstupe do NATO

potom, ako nás prijmú do NATO. To nechápem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Môže byť  aj vtedy. (Hlasy v  sále.) Vylučujete tú mož-

nosť? Ja len vám odpovedám na otázku.

 

     Myslím, že už nikto  nemá faktickú poznámku, takže pro-

sím pána poslanca Palacku.

 

Poslanec G. Palacka:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Dámy a páni,

 

     dovoľte mi,  aby som sa  aj ja vyjadril  k prerokúvanej

problematike.

 

     Súhlasím s väčšinou argumentov, ktoré tu zazneli. Najmä

predstavitelia  nášho klubu  Kresťanskodemokratického hnutia

odôvodnili, prečo si myslíme,  že referendum v takej podobe,

ako ho  navrhuje predkladateľ, nie je  v súčasnosti namieste

a je vlastne zbytočné. Dovolím  si jednak pripojiť ďalší ar-

gument a navrhnúť jeden pozmeňujúci návrh, ktorý, myslím si,

že by  mohol viesť k  tomu, aby sme  aj o takomto  referende

mohli uvažovať pozitívne.

 

     Referendum tak, ako ho  navrhuje pán poslanec Cabaj, sa

pýta občanov,  či sú za vstup  Slovenskej republiky do NATO.

Ak občania odpovedia áno, tak  zistíme, že občania si myslia

väčšinou,  že  áno.  Ak  odpovedia,  že  nie, tak občania si

väčšinou myslia,  že nie. V každom  prípade takéto rozhodnu-

tie, teda výsledok toho  referenda nikoho k ničomu nezaväzu-

je. Nezaväzuje vládu,  nezaväzuje parlament, nezaväzuje pre-

zidenta a už vôbec nie  Severoatlantickú alianciu. Je to na-

ozaj len drahý a časovo  aj organizačne náročný prieskum ve-

rejnej mienky.

 

     V článku  93 Ústavy Slovenskej republiky  sa hovorí, že

referendom sa môže rozhodnúť  aj o iných dôležitých otázkach

verejného záujmu.  Áno, vstup Slovenska do  NATO je dôležitá

otázka  verejného záujmu.  Potom však,  vážené dámy  a páni,

rozhodnime o tej otázke, resp. dajme občanom možnosť rozhod-

núť, a nie iba povedať  svoju mienku. Dovolím si preto pred-

niesť návrh, aby namiesto otázok, ktoré predkladá pán posla-

nec  Cabaj, bola  v návrhu  uznesenia Národnej  rady otázka:

Súhlasíte, aby  Národná rada Slovenskej  republiky vyslovila

súhlas s  pristúpením Slovenskej republiky  k Washingtonskej

zmluve  o  založení  organizácie  Severoatlantickej  zmluvy,

v skratke NATO?

 

     Ak už  pritiahneme milióny občanov  do volebných miest-

ností k volebným urnám, aby si našli čas, aby sa nad tým za-

mysleli, aby odovzdali hlas buď  za, alebo proti, tak im do-

voľme, aby ten hlas mal nejaký význam, aby to bolo meritórne

rozhodnutie a aby malo  za následok nejaké konkrétne konanie

ústavných činiteľov.  Teda buď také,  aby ústavní činitelia,

parlament, prezident  rozhodli o vstupe  do NATO, alebo  aby

teda nemohli rozhodnúť o vstupe do NATO, podľa toho, ako ob-

čania rozhodnú.  Myslím si, že občania  si zaslúžia, aby sme

ich  nevodili  za  nos,  aby  sme  ich neťahali do volebných

miestností na vyjadrenie názoru,  na to pokojne stačia prie-

skumy verejnej mienky, ale umožnime im, aby ten hlas občanov

naozaj bol rozhodujúci, aby mohli o tom rozhodnúť.

 

     Prosím vás, vážení poslanci  a poslankyne, aby ste zvá-

žili, či  budeme občanov otravovať,  alebo im umožníme,  aby

hlas  ľudu sa  naozaj prejavil,  a aby  o takejto  dôležitej

otázke budúcnosti Slovenska mohli skutočne meritórne rozhod-

núť a zaviazať príslušné zodpovedné orgány. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu Palackovi. Do  rozpravy je prihlásená pani

Kolláriková. Pani Kolláriková nie je tu, stráca poradie.

 

     Nech sa páči, pán Andrejčák.

 

     Predtým faktická poznámka - pán poslanec Weiss.

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Chcel  by som  poprosiť, hoci  zrejme dnes  nedokončíme

rozpravu, aby  na zajtra ráno sme mali pripravené - iste nám

to pán spoločný spravodajca dokáže pripraviť - všetky pozme-

ňujúce návrhy. Budeme totiž rozhodovať o veľmi dôležitej ve-

ci, aby sme si mohli  porovnať jednotlivé návrhy  a porovnať

ich aj so zákonom o referende a s inými normami.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pán navrhovateľ.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Ak dovolíte, ja by som  návrh pána Weissa trochu rozší-

ril. Bolo  by hádam vhodné, aby  diskusia bola ukončená tam,

kde sú  pozmeňujúce návrhy, aby sme  ich dostali všetky. Aby

sme  dostali všetky  pozmeňujúce návrhy,  ktoré zaznejú, aby

sme sa mohli nimi potom zaoberať v kluboch.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Len chcem podotknúť, že rokujeme do 19. hodiny, to zna-

mená, že  ešte môžu vystúpiť  dvaja, traja. (Hlasy  v sále.)

Áno, budeme o tom hlasovať. Pán Cabaj navrhuje dokončiť roz-

pravu k tomuto bodu, aby  sa mohli spracovať všetky pozmeňu-

júce návrhy. Bol to návrh, budeme o tom hlasovať, vážení.

 

     Pán  poslanec Cabaj  mal návrh,  aby sme  dnes ukončili

rozpravu k tomuto bodu, keď aj  po 19.00 hodine. A pán Weiss

dal návrh,  aby sme zajtra ráno  mali pozmeňujúce  návrhy na

stole, teda keď prídeme do parlamentu.

 

     Budeme hlasovať  o tomto návrhu. (Hlasy  z pléna.) Nie,

o návrhu pána Cabaja. To sa na  to viaže. Dáme aj to. (Hlasy

z pléna.) Prosím? Pán Weiss dal  návrh, aby zajtra ráno boli

predložené všetky pozmeňujúce návrhy k tomuto bodu programu.

Lenže  musíme odsúhlasiť, či uzavrieme  rozpravu, lebo  bude

19.00 hodín a do 19.00 hodiny rokujeme podľa rokovacieho po-

riadku. Pán Cabaj dal návrh,  aby sme ukončili rozpravu dnes

až po  19.00 hodine, a  keď skončíme, potom  budeme hlasovať

o návrhu pána poslanca Weissa.

 

     Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujeme o tom, aby sme

rokovanie predĺžili dnes až do konca rozpravy. Teda rokujeme

aj po 19.00 hodine.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

 

     Čiže budeme  rokovať, kým rozpravu  neukončíme, a potom

dáme  hlasovať o  druhom pozmeňujúcom  návrhu pána  poslanca

Weissa, aby  ráno boli rozdané  pozmeňujúce návrhy k  tomuto

bodu.

 

     Nech sa páči, pán Andrejčák.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     posudzujeme návrh na uznesenie Národnej rady, aj otázky

do referenda. Ak opomenieme vystúpenia  alebo časti vystúpe-

ní, ktoré boli iba strašením, čo sa stane, ak niečo neurobí-

me  alebo  urobíme, ak opomenieme  niekoľko vystúpení, ktoré

boli  naozaj k  veci, tak  sme sa  vlastne venovali otázkam,

ktoré by mali  byť - a som presvedčený,  že budú - predmetom

samotnej vysvetľovacej kampane  pred referendom. Robíme teda

niečo, čo vlastne len bude a bude veľmi dôležité. Napadla mi

však myšlienka, čo je vlastne dôležitejšie pre nás poslancov

dnes - samo konanie referenda, alebo formulácia otázok.

 

     Z vystúpení, ktoré tu odzneli, vyplynulo podozrenie, že

aj tu  v parlamente máme  politické subjekty, ktoré  sa síce

hlásia k členstvu v NATO, ale v skutočnosti sa boja, že slo-

venskí občania  v referende rozhodnú áno.  Preto mu chcú za-

brániť. Veď iba poslanci  vládnej koalície hlasovaním schvá-

lili v  Národnej rade programové vyhlásenie  vlády, ktoré je

záväzné, a tam je členstvo v NATO postavené ako náš cieľ.

 

    Pán poslanec Roman Kováč položil otázku, čo sa stane, ak

odpovieme na prvú  otázku áno. Tak vás uisťujem,  že pre nás

nič. My sme schválili tento cieľ programovým vyhlásením vlá-

dy. Vy ste  boli proti nemu, teda boli  ste proti tomu člen-

stvu.  Chcem však  povedať, že  pre politické  strany, ktoré

nechcú do  NATO, to bude  znamenať, že sa  po voľbách nemôžu

uchádzať o  miesto vo vláde,  alebo musia zmeniť  svoj názor

a stotožniť sa s tým.

 

     Ešte niekoľko poznámok k  formulácii otázok. Môžeme mať

na formuláciu otázok rôzny názor. Ak robíme referendum a dá-

vame jednu otázku alebo štyri,  to už je za rovnaké peniaze.

Ale myslím  si, že ak sú otázky  zvolené vhodne, a  tieto sú

zvolené veľmi rôzne a vyvolávajú polemiku, dávajú nám pries-

tor vlastne objasniť ucelené  témy pre obyvateľov, aby tieto

témy  neboli zneužívané  na prekrúcanie  názoru občanov, aby

neboli strašením pre občanov, ale  aby občania vedeli, o čom

budú  rozhodovať.  Aspoň  nás,  politikov, takto formulované

otázky donútia, aby sme presne a vecne s občanmi hovorili.

 

     Môžete  mi povedať,  čo  sa  teda stane,  keď dostaneme

kladnú odpoveď  na inú otázku,  napríklad na tretiu.  Nič sa

nestane,  iba slovenská  vláda bude  mať po  tri roky mandát

o tom rokovať, a v prípade, že sa to pre Slovensko ukáže ako

výhodné, to aj realizovať.

 

     Položme si  však otázku, prečo sa  bojíme tejto kampane

a referenda, ktoré po ňom  má nasledovať. Páni poslanci opo-

zície, veď  väčšinu tlače máte v  rukách, väčšina médií pre-

zentuje vaše  názory, veď vy  svoje názory môžete  ľuďom vy-

svetliť  a máte  zabezpečenú  väčšinu.  Tak to  urobte dobre

a dostanete sa tam,  kam sa chceme dostať, tam,  kde to máme

v programovom vyhlásení vlády. Ja si myslím, že mohli by sme

to referendum využiť na zjednotenie sa k jednému cieľu, a to

k tomu cieľu, ktoré sme  už v programovom vyhlásení schváli-

li.

 

     Som presvedčený, že  finančné prostriedky vynaložené na

toto referendum, ktoré sa navrhuje, budú použité  účelnejšie

než na  to referendum, ktoré  Modrá koalícia chystá  k zmene

ústavy.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán Švec - faktická poznámka.

 

Poslanec J. Švec:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

 

     Pán kolega Andrejčák, nezdá sa  vám, že otázka druhá vo

väzbe na otázku prvú je strašením obyvateľstva? Hovoríte, že

tomu  všetkému  bude  predchádzať  vysvetľovacia kampaň. Ako

vlastne chcete vysvetliť tú  druhú otázku, čo chcete povedať

občanom? Chcete tu mať rozmiestnené atómové zbrane, ale NATO

predsa hovorí o tom, že ich rozmiestniť nechce. Čo sa pýtate

v tej  druhej otázke?  To je  predsa úplne  jasné, že  tieto

otázky sú zavádzajúce, že druhá otázka nabáda našich občanov

k strachu, aby  odpovedalo negatívne na otázku  číslo 1. Veď

sa nehrajte s nami, veď my vieme, o čom to je.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Figeľ.

 

 

Poslanec J. Figeľ:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Pán Andrejčák, my nespochybňujeme programové vyhlásenie

vlády. Ak pochybujeme,  tak o odhodlaní napĺňať  ho a o jeho

záväznosti pre vládu. A tak trochu aj pre vás, pre koalíciu,

potvrdzuje naše pochybnosti to, čo sa tu udialo za dva roky.

Ja sa  pýtam, čo s  tou vetou, ktorá  znie: vláda zabezpečí,

aby druhá  vlna kupónovej privatizácie  pokračovala bez zby-

točného odkladu. Čo s programom Čisté ruky? To nie je záväz-

né? Jednoducho slová a realita sú na Slovensku rozdielne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Ftáčnik.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Ja by  som chcel zareagovať na  tú časť vystúpenia pána

poslanca Andrejčáka,  kde povedal takú  pozoruhodnú vetu, že

ak občania rozhodnú áno, že chcú  ísť do NATO, tak vláda do-

stane smernicu alebo  právo tri roky vyjednávať, a  ak sa to

ukáže výhodné,  tak to aj zrealizovať.  To ste tak povedali.

K tretej otázke. Ja  som tomu rozumel tak, že  celkove o tej

problematike, pretože ak toto  nevieme dopredu, tak nemôžeme

prijať ani programové vyhlásenie, a už je prijaté, schválené

a v  tejto časti  stojí za  ním koalícia  aj opozícia. Takže

celkom dobre som vám nerozumel. Teda k tretej otázke.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Langoš, nech sa páči.

 

Poslanec J. Langoš:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pán poslanec Andrejčák len dovŕšil môj pocit, ktorý mám

zo zmätenej a miestami trápnej argumentácie za toto referen-

dum, ten stále rozšírenejší názor, že dnešný politický režim

na Slovensku pokračuje skrytým spôsobom vo vazalskej politi-

ke voči Moskve.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Udivujú ma fantazmagórie pána Langoša ako obyčajne...

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ale, pán Cuper, nemôžete reagovať...

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Chcem reagovať, samozrejme,  na vystúpenie pána Andrej-

čáka.

 

     Samozrejme, toto referendum, ktoré  sa robí, nie je re-

ferendom,  ktoré by  bolo schvaľovacím  referendom o nejakej

konkrétnej alternatíve, či tu  budú umiestnené, alebo nebudú

umiestnené zbrane.  Toto referendum má v  každom prípade pre

vládu iba  konzultatívnu povahu. Vláda  pri rokovaniach bude

viazaná, i keď bude mať... (Hlasy v sále.)

 

     Pán Kanis, nerozčuľuj sa, ja sa nerozčuľujem, keď ty tu

rozprávaš o niečom inom. Pán Švec tu rozprával, že strašíme,

že chceme strašiť ľudí. Nie,  ja hovorím, že toto referendum

má povahu konzultatívnu, aj  keď bude, samozrejme, podľa ús-

tavy vydané  formou zákona. Vláda  ním bude iba  viazaná pri

rokovaniach... (Ruch v sále.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Dobre.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     ...ale o  samotnom umiestnení zbraní,  samozrejme, musí

dôjsť nejakou  zmluvou. Pán Švec, takže  nikoho nebudeme za-

vádzať, načo takéto fantazmagórie?

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pán Cuper, ďakujem. Pán Lauko, nech sa páči.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Chcem zareagovať  na slová  predsedu  výboru pre obranu

a bezpečnosť  pána Andrejčáka,  keď hovoril,  že opozícia sa

bojí tohto referenda. Pán  Andrejčák, ubezpečujem vás, že...

(Hlasy v sále.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pokoj, pán Cuper.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Pán Cuper, buďte ticho, pán  Cuper, vy vyrušujete a be-

riete mi čas, tak ako váš premiér sa sťažoval.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pán Lauko.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Pán Andrejčák, opozícia sa  nebojí referenda. Ja som vo

svojom vystúpení povedal aj  moji kolegovia povedali, že buď

je toto  referendum podľa programového  vyhlásenia vlády ne-

skoro, alebo  vzhľadom na to,  že nás nezaradili  do krajín,

ktoré sú pozvané, je predčasné, a preto sú to zbytočne vyho-

dené peniaze.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Urban.

 

Poslanec I. Urban:

 

     Vážení pán predsedajúci,

     kolegyne, kolegovia,

 

     tiež by som chcel  reagovať na vystúpenie pána predsedu

Andrejčáka. Chcem potvrdiť slová, ktoré vyslovil, alebo moh-

li vyznieť trošku ináč, a povedať, že naozaj na tých rokova-

niach,  kde ja  mám možnosť  byť ako  člen výboru pre obranu

a bezpečnosť, najmä  pokiaľ ide o rokovania,  ktoré sa robia

priamo v NATO, skutočne doteraz nám nikto z velenia či z ve-

denia NATO nepovedal, či  pri prijímaní nových členov nebude

rigorózna požiadavka na tieto štáty prijať aj záväzok inšta-

lácie vojenských  základní a jadrových zbraní.  Čiže ak dnes

táto  otázka je  položená, táto  otázka je  naozaj namieste,

pretože ešte ani dnes štátmi NATO nie je rozhodnuté, či tie-

to záväzky  novoprijímané štáty NATO  nebudú musieť na  seba

prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Bugár.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Pán poslanec Andrejčák, vy  ako predseda garančného vý-

boru k tejto záležitosti máte veľmi pomýlené a divné názory.

Nehnevajte sa, ako môžete tvrdiť, že ak v referende pri tre-

tej otázke  vyjde zo strany  občanov áno, tak  vláda dostane

splnomocnenie  na tri  roky zvažovať  a rokovať,  či to bude

dobré pre  Slovensko. Nie, vláda  bude musieť tento  záväzný

akt realizovať a nie zvažovať.  To ste si pomýlili. Výsledok

referenda je záväzný, a hlavne pre vládu.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Dámy a páni,

 

     myslím, že tu márnime  čas jalovým mlátením slamy, pre-

tože nech predloží koalícia  čokoľvek, tak opozícia je prin-

cipiálne proti. Ak je referendum, tak je to chyba, ak nie je

referendum, tiež je to chyba.  Ak je otázka, prvá je sporná,

druhá je  tiež sporná, tretia  je už úplne  sporná. Keby tam

bolo dvesto otázok, všetky sú  zlé, keby tam bola iba jedna,

tak je  zle, lebo je  iba jedna. Takže  keby sme za  zdržali

faktických poznámok, maximálne  stručne vystúpili a neťahali

čas, lebo vás tu počúvať je skutočne hriech.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Pittner.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Musím povedať, vážená Národná rada,  že je mi veľmi ľú-

to, že ste neprijali môj procedurálny návrh, aby sme dostali

na stôl jednak  zmluvu o aliancii z roku  1949, ktorá je zá-

kladom,  a  jednak  rezolúciu  o  nerozmiestňovaní jadrových

zbraní na  území novoprijímaných štátov, pretože  z toho, čo

hovoril pán Andrejčák, z  diskusie, ktorá tu vyplynula, vid-

no, že by sme úplne inak diskutovali, keby sme tieto dve ve-

ci mali pred sebou.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán Kanis.

 

Poslanec P. Kanis:

 

     Vážená Národná rada,

 

     považujem za legitímny každý názor  na otázku, či sa má

Slovenská  republika stať  členom NATO,  alebo sa  nemá stať

členom  NATO, alebo  názor,  že  Slovenská republika  má byť

neutrálny  štát. A  každý, kto  vystupuje s  jedným z týchto

troch názorov, má právo mať priestor vysvetľovať svoje názo-

ry v spoločnosti, pretože ide skutočne o osudovú otázku, ide

o to, ako sa budú uberať dejiny Slovenskej republiky začiat-

kom 3.  tisícročia. A preto,  vážení kolegovia, azda  by sme

mali k tejto otázke pristupovať natoľko zodpovedne, aby mož-

no jednotlivé osobné predstavy nezatieňovali zložitosť tohto

vecného problému, lebo ide  o problém nesmierne zložitý. Ne-

jde  tu o  problém len  nejaký ideologický,  ktorý sa dá vy-

jadriť  postojom  za  a  proti.  Ide  vlastne o dva procesy,

a preto aj slovné pomenovanie "vstup  do NATO" možno by bolo

lepšie  alternovať slovným  spojením "stať  sa členom NATO",

pretože v tom slovnom spojení  "vstup do NATO" akoby sa pre-

mietala naša  vôľa, naše chcenie,  či tam chceme  ísť, alebo

nechceme ísť, a v tom spojení "stať sa členom NATO" sú zapo-

jení aj tí ostatní, ktorí o nás budú rozhodovať.

 

     Veď skutočne ide o dva  procesy, ktoré musia ísť súčas-

ne, ak máme záujem  riešiť bezpečnostnú problematiku Sloven-

skej  republiky. Proces  pripravenosti Slovenskej  republiky

a prejav našej vôle, nášho chcenia,  aby sa štát stal členom

NATO, musia dosiahnuť istú  úroveň. A takisto musí dosiahnuť

istú  úroveň  ten  proces,  ktorý  sa  odvíja  od  článku 10

Washingtonskej zmluvy,  kde sa hovorí  v podstate o  tom, že

strany zmluvy  môžu pozvať, zdôrazňujem,  pozvať ktorýkoľvek

ďalší európsky štát do aliancie, ktorý bude podporovať prin-

cípy zmluvy  a prispeje k  bezpečnosti severoatlantickej ob-

lasti.

 

     Keď rozhodujeme o tom, či referendum má byť, alebo nemá

byť, tak napriek  skromnosti toho návrhu, ktorý tu  je, a aj

napriek tomu, že tam  je dôvodová správa veľmi nedostatočná,

si  musíme uvedomiť,  kto je  vlastne kompetentný rozhodovať

o otázke vstupu  ako jednej strany  mince s názvom  členstvo

v NATO. Odpoveď  je jasná, budú o  tom rozhodovať parlamenty

členských krajín NATO. A  parlament krajiny, ktorá je prijí-

maná, by mal rozhodovať z druhej - našej strany. Pravda, tá-

to otázka je trocha zložitejšia. Ja si myslím, že aj v tomto

prípade, ak  sa proces vyvinie  až k nejakej  konečnej fáze,

vznikne zrejme opäť problém, či je kompetentná rozhodnúť tú-

to otázku Národná rada podľa článku 86 písm. e) ústavy, ale-

bo či tu musí byť uplatnený článok 93 alebo 99 ústavy, ktorý

sa týka referenda. Závisí to  od toho, ako budeme posudzovať

vstup  do NATO  (alebo získanie  členstva v  NATO), či je to

skutočnosť, ktorá má do činenia so štátnym zväzkom, alebo je

to skutočnosť, ktorú možno zaradiť iba medzi ostatné zmluvy,

o ktorých je kompetentná rozhodnúť Národná rada. Upozorňujem

na to preto, že ak sa rozbehne nejaký proces referendom, ten

proces sa nebude dať už zastaviť. A preto by sme veľmi dobre

mali zvažovať, do  čoho ideme, čo sa naštartuje  a čo z toho

môže vyplynúť.

 

     Myslím si, že  treba si položiť otázku, či  teda má byť

referendum. Na to odpovedajú jednotlivé strany rozdielne. Za

svoju stranu môžem povedať, že  máme túto požiadavku od roku

1993 vo svojom  zahraničnopolitickom  programe. S tým súvisí

aj otázka, kedy má byť referendum. Už som tu naznačil, že by

sme mali s referendom narábať - a to sa týka nie iba vládnej

koalície,  ale  aj  opozície  -  narábať zodpovedne, opatrne

a byť si vedomí toho, aké procesy otvára a aké dôsledky pri-

nesie.  Rozhodnúť o  vstupe do  NATO možno  až vtedy, keď sa

proces prejavu našej štátnej  vôle vstúpiť a proces akceptá-

cie Slovenskej  republiky členskými krajinami  NATO priblíži

tak, že rozhodnutie o vstupe  je časovo a vecne aktuálne. Je

zrejmé, že referendum o  vstupe Slovenskej republiky do NATO

by malo byť vtedy, keď to bude aktuálne, teda nie na začiat-

ku tohto procesu zbližovania, ale na jeho konci.

 

     Vzniká otázka, ak má  byť referendum na začiatku proce-

su,  čo ja  považujem, že  je teraz,  či počíta  navrhovateľ

s tým,  že bude  aj na  konci tohto  procesu. Istým spôsobom

nadväzujem  na  to,  čo  tu  povedal  pán poslanec Slobodník

ohľadne premiérovho výroku, pretože aj takáto možnosť tu je.

Ak sa totiž uzná, že vstup  do NATO má vlastne charakter vy-

tvárania  alebo prvky vytvárania  štátneho zväzku, potom na-

stupuje príslušný článok ústavy  o referende a potom ústavný

zákon o vstupe musí byť potvrdený referendom. Čiže ak má byť

referendum na začiatku procesu, počíta navrhovateľ s tým, že

bude aj  na konci? A to  tu ešte nebolo, vážení.  To sa ešte

nestalo, aby  o tej istej otázke  občania odpovedali v dvoch

referendách. To je zrejme na zamyslenie, či ten proces, kto-

rý sa teraz práve má  zvoliť, je taký domyslený, aby nedošlo

k tejto skutočne kurióznej situácii,  lebo otázka napokon aj

v koncovke musí byť rovnaká na podstatu, či áno a či nie.

 

     Strana demokratickej ľavice  má vo svojom zahraničnopo-

litickom programe, a  to som už povedal, od  roku 1993 refe-

rendum  ako spôsob,  v  ktorom  sa má  definitívne rozhodnúť

o vstupe do NATO. Je to v  súlade s článkom 99 ústavy, ak by

sme vstup  do NATO a  členstvo v NATO  považovali za skutoč-

nosť, na ktorú sa vzťahuje znenie článku 99. To je podľa mňa

otvorená otázka. Ak vstup do  NATO však budeme považovať len

za pristúpenie Slovenskej republiky k Washingtonskej zmluve,

tak  je potom  na rozhodnutie  o vstupe  do NATO postačujúca

kompetencia Národnej  rady podľa článku  86 písm. e).  Dávam

tento problém, ako sa hovorí,  "do pľacu", pretože je to se-

riózny, vecný a vážny problém.

 

     Ak je Národná rada  Slovenskej republiky v tejto inter-

pretácii kompetentná rozhodnúť vo veci vstupu do NATO, potom

referendum na počiatku procesu zbližovania Slovenskej repub-

liky s  NATO vlastne nahrádza prieskum  verejnej mienky - to

by som nadväzoval na to, čo povedal pán kolega Cuper -, ináč

povedané, je vlastne prostriedkom na zistenie prejavu súhla-

su a  nesúhlasu občanov, nahrádza  prieskum verejnej mienky,

ale potom  môžeme povedať, že na  to je postačujúci prieskum

verejnej  mienky  a  ten podľa  zamerania verejnej  diskusie

o vstupe do NATO, ktoré  prijala vláda, má uskutočniť Minis-

terstvo obrany Slovenskej republiky.

 

     Ešte raz zdôrazňujem, že Strana demokratickej ľavice vo

svojom zahraničnopolitickom  programe má požiadavku referen-

da o vstupe do NATO pre situáciu, keď to bude aktuálne. Dnes

to aktuálne  nie je. Pre  vládu je však  stále záväzný obsah

jej programového vyhlásenia, v ktorom sa hovorí o cieli Slo-

venskej republiky stať sa členom Severoatlantickej aliancie.

 

     Aká by mala byť konkrétna  otázka? To je ďalší problém,

ktorý sa tu  otvára. Dovolím si citovať zo  zákona číslo 564

Národnej  rady o  spôsobe vykonania  referenda §  1 ods.  4.

Otázka  alebo otázky  predložené na  rozhodnutie v referende

musia byť formulované tak, aby  na ne bolo možné jednoznačne

odpovedať áno alebo nie. Otázky nesmú byť navzájom podmiene-

né. To  sú dve kritériá,  aké majú byť  otázky alebo otázka.

Z tohto hľadiska je prvá otázka  v tlači 617, teda v návrhu,

o ktorom tu rokujeme, vo svojej  podstate správna, až na to,

že "vstup do NATO" je  slovné spojenie vyjadrujúce pohľad zo

strany štátu  uchádzajúceho sa o členstvo  v NATO. Z pohľadu

krajín, ktoré v NATO sú, ide o prijímanie nového člena. Pre-

to by  podľa mňa bolo možno  lepšie aj v tejto  prvej otázke

slovné spojenie "o vstupe do NATO" nahradiť slovným spojením

"aby sa Slovenská republika  stala členom NATO". Táto pripo-

mienka  by prvú  otázku dala  do súladu  s charakterom dvoch

procesov, ktoré majú súčasne viesť k získaniu členstva v NA-

TO.

 

     Druhú a  tretiu otázku o  rozmiestnení jadrových zbraní

a vojenských  základní  považujem  za  navádzanie k odpovedi

"nie" na otázku prvú.  Ako stoja veci rozmiestňovania jadro-

vých zbraní a vojenských  základní v skutočnosti? Aké vzťahy

má už dnes Slovenská republika k jadrovým zbraniam? V čom si

môže Slovenská republika projektovať a formovať svoje posta-

venie ohľadne prípadného členstva v NATO?

 

     Vážení kolegovia, vážené kolegyne, chcem vás ubezpečiť,

chcem vás  upozorniť na to,  že Obranná doktrína  Slovenskej

republiky  schválená uznesením  Národnej rady  30. júna 1994

obsahuje aj takúto pasáž: "Slovenská republika nevlastní ani

nevyrába jadrové alebo iné zbrane hromadného ničenia a nebu-

de sa  usilovať o ich  vlastníctvo. Nepripustí rozmiestnenie

ani  skladovanie týchto  zbraní na  svojom výsostnom území."

Myslím si, že to je  skutočnosť, ktorú jednoducho treba reš-

pektovať aj teraz, keď uvažujeme o tom, aké majú byť otázky.

Vrele vám odporúčam prečítať  si celú obrannú doktrínu, pre-

tože obsahuje ucelenú filozofiu aj tohto procesu zbližovania

sa. A ďalej sa  tam píše: "Základnou orientáciou bezpečnost-

nej politiky Slovenskej republiky  je orientácia na získanie

plnohodnotného členstva v Severoatlantickom pakte."

 

     Nie je tu toľko času, aby  som rozoberal názory z novej

strategickej koncepcie NATO schválenej hlavami štátov a vlád

Rady NATO 7. a 8. novembra  1991. Chcel by som aspoň to pod-

statné z  nich citovať. Je to  charakteristika jadrových síl

v bode 55,  kde sa hovorí  o tom, že  budú aj naďalej  plniť

základnú úlohu tým, že sa  postarajú o neistotu v mysli aké-

hokoľvek agresora, pokiaľ ide o povahu odpovede spojencov na

vojenskú  agresiu. A  ďalej bod  56: "Ich stav v Európe bude

zachovaný na minimálnej úrovni dostatočnej na udržanie mieru

a stability."

 

     K  štúdii o  rozširovaní  NATO,  ktorú tu  niekto chcel

predložiť  (to je  presné  znenie  toho  dokumentu  - Štúdia

o rozširovaní NATO), chcem povedať,  že táto štúdia obsahuje

rozpory v  tejto veci. Je zrejmá  zložitosť vecného problému

rozširovania NATO a v súvislosti  s tým aj jadrových zbraní.

V tejto štúdii  sú formulácie, ktoré  prinášajú isté napätie

a toto napätie  viedlo v prvej  dekáde októbra 1995  k sporu

veľvyslancov jadrových veľmocí.

 

     Možno si pamätáte na  vtedajší spor medzi veľvyslancami

Jastrzembským a Russelom ohľadne interpretácií Solanu. Záro-

veň však treba poznamenať, že v  bode 58 tejto štúdie je ta-

káto formulácia -  myslím, že tu ju už  aj niekto čítal, ale

predsa to len  pripomeniem: "Neexistuje prioritná požiadavka

na rozmiestnenie  atómových zbraní na  území nových členov."

A ďalej: "NATO by si malo zachovať súčasné nukleárne kapaci-

ty zároveň s právom modifikovať svoj postoj k jadrovým zbra-

niam, ak by to vyžadovali okolnosti." A tak ďalej.

 

     Treba upozorniť  ešte na jednu  závažnú vec. Mám  často

pocit, keď  sa hovorí o jadrových  zbraniach, že naša verej-

nosť a  často aj ľudia, ktorí  o tom píšu a  mali to vedieť,

jednoducho nezachytili veci, ktoré sa udiali na poli odzbro-

jovania aj v oblasti jadrových zbraní.

 

     Dá sa povedať, že  v porovnaní konca deväťdesiatych ro-

kov a polovice  sedemdesiatych  rokov  je dnes  v Európe iba

10 %  jadrových zbraní z  toho, čo tu  bolo v sedemdesiatych

rokoch. To je výsledok  procesu odzbrojovania a výsledok pl-

nenia zmlúv,  ktoré podpísali medzi  sebou najväčšie jadrové

veľmoci -  Spojené štáty americké  a Sovietsky zväz  a ktoré

prebrala aj Ruská federácia.

 

     Zároveň,  vážená Národná  rada, vás  chcem upozorniť na

to, že  Slovenská republika ako  nástupca po Česko-Slovensku

je zaviazaná viacerými medzinárodnými zmluvami ohľadne svoj-

ho postoja  k jadrovým zbraniam.  Sme vlastne štátom,  ktorý

dodržiava a musí dodržiavať, tak ako aj iní, zmluvy o zákaze

pokusov s  jadrovými zbraňami vo  vlastnom priestore, Zmluvu

o nešírení  jadrových zbraní,  ktorá bola  podpísaná v  roku

1968 a  ktorá priamo ukladá  jadrovým mocnostiam neposkytnúť

žiadnemu ďalšiemu štátu jadrové zbrane alebo ostatné jadrové

výbušniny  či kontrolu nad  takýmito zbraňami a výbušninami,

aby  žiadnym  spôsobom  neposkytovali  priamu alebo nepriamu

podporu  či pomoc  nejadrovému štátu  pri výrobe a získavaní

jadrových  zbraní a výbušnín a pri  kontrole  nad nimi a aby

ich k niečomu takému  nepovzbudzovali. A nejadrové signatár-

ske štáty  sa zaviazali, že nebudú  získavať od iných štátov

jadrové zbrane či jadrové výbušniny,  či už priamo alebo ne-

priamo, nebudú  ich vyrábať ani hľadať  alebo prijímať pomoc

pri ich výrobe a že sa  nebudú usilovať o kontrolu nad taký-

mito zbraňami alebo výbušninami. Tak by sme mohli pokračovať

ďalej, čo sa týka aj  najnovších zmlúv o jadrových zbraniach

medzi Ruskou federáciou a Spojenými štátmi americkými.

 

     Vážená Národná rada, diskusia  o jadrových zbraniach je

v tom  momente komická,  keď začneme  uvažovať, že  by došlo

k takémuto jadrovému konfliktu. Možno to je situácia, v kto-

rej nastupujú  do hry filozofi a  skúmajú existenčné riziko,

ktoré priniesol jadrový vek,  ktorý znižuje akýkoľvek kolek-

tívny  bezpečnostný systém  na grandiózne  nič. Čiže  zrejme

riešenie je v tom, aby k tomu  nedošlo, a nie čo keby k tomu

došlo.

 

     A ešte k otázke  vojenských základní. Vážení kolegovia,

kolegyne, nová strategická koncepcia  NATO v bode 18 hovorí:

"Aliancia nehodlá  pripraviť členské štáty o  právo a povin-

nosť prevziať  svoje zvrchované právomoci  v oblasti obrany.

Súčasne však im kolektívnym úsilím umožňuje zvyšovať kapaci-

ty na  realizáciu základných národných  bezpečnostných záuj-

mov."

 

     Chcem upozorniť  iba na to,  že každý štát,  ktorý chce

vstúpiť do  NATO, má možnosť  formulovať si vlastný  status,

vlastné postavenie v NATO.  V tomto prípade treba rozlišovať

medzi Varšavskou zmluvou a Severoatlantickou alianciou. Jed-

noducho, aj  v histórii NATO je  dosť príkladov, žiaľ, nemám

čas,  aby som  tu konkrétne  všetko uvádzal,  kde jednotlivé

štáty si formulovali a formovali svoj status v NATO.

 

     Chcel by som však upozorniť, že je celý rad dokumentov,

v ktorých je vlastne  zafixované úsilie Slovenskej republiky

ohľadne  tohto problému.  Ja  sa  domnievam, že  vzhľadom na

programové  vyhlásenia vlády,  všetkých vlád,  ktoré tu boli

v rámci samostatnej republiky, vzhľadom na obrannú doktrínu,

vzhľadom na obsah dokumentov v Partnerstve za mier aj vzhľa-

dom na informáciu  Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej

republiky o  priebehu a výsledkoch  návštevy generálneho ta-

jomníka NATO Javiera Solanu  v Slovenskej republike v apríli

1996, otázka áno/nie je už za nami. Dovoľte mi citovať práve

z tejto  informácie ministerstva  zahraničných vecí,  kde sa

píše  o výsledkoch  návštevy generálneho  tajomníka NATO  na

Slovensku.  Citujem: "Slovenská  republika potvrdila,  že je

pripravená  prevziať na  seba všetky  povinnosti vyplývajúce

z plnohodnotného členstva v NATO. Cieľom Slovenskej republi-

ky je byť v prvej skupine krajín, ktoré budú prijaté za čle-

na NATO."

 

     Tak, vážení, kde sme a kto  je zdravý? Musím to tak po-

vedať. Ja osobne by som  takúto formuláciu, vedomý si vecnej

zložitosti, nikdy  nepoužil, že Slovenská  republika je pri-

pravená prevziať na seba všetky povinnosti vyplývajúce z pl-

nohodnotného členstva v NATO.  Moja predstava je, že Sloven-

ská republika si aj v štádiu, v procese vstupovania, pribli-

žovania sa k NATO musí sformulovať svoj osobitný, konkrétny,

jednotlivý status svojho budúceho postavenia, ak sa tam chce

dostať a ak sa tam  dostane. Jednoducho to je prejav suvere-

nity nášho štátu a v  tomto nám nikto nemôže zabrániť. Preto

takéto vyhlásenia, samozrejme, aj z hľadiska národno-štátne-

ho záujmu  sú pre mňa neprijateľné,  hoci vyzerajú ako veľmi

ústretové voči NATO.

 

     Ak sme  hovorili o vojenských základniach,  tak z celej

histórie,  ako sa  formoval vzťah  jednotlivých štátov NATO,

chcem len  upozorniť na pár myšlienok.  Ak vychádzame z kon-

krétnych  prípadov tohto  čiastočného zapojenia jednotlivých

krajín do  Severoatlantickej aliancie, tieto  obmedzenia ich

vlastného postavenia,  a teda charakteristiky  ich vlastného

statusu, sa týkali predovšetkým týchto vecí:

 

     Po  prvé - týkali sa  prítomnosti  jadrových  zbraní na

vlastnom území, a to  v mierových podmienkach alebo všeobec-

ne. Čiže  ak si formulujeme  svoju požiadavku, že  tu nemajú

byť rozmiestnené  jadrové zbrane, hoci  sme už dokázali,  že

vlastne ani o to nejde, ak si formulujeme ďalšie požiadavky,

je to plne  v intenciách toho, ako si  budeme formovať svoje

prípadné miesto aj v tejto aliancii.

 

     Po druhé - tieto  výhrady jednotlivých štátov sa týkali

existencie  vojenských základní  aliančných partnerov  alebo

len ich púhej  prítomnosti na území toho štátu.  To je ďalší

problém, ktorý takisto treba  konkrétne zvládnuť. Ako viete,

my tu schvaľujeme vyslanie našich vojsk do zahraničia Národ-

nou radou, ale ústava nič nehovorí  o tom, kto má byť na na-

šom území. Napríklad to tiež  je jeden námet na dopracovanie

veci alebo riešenie ústavným zákonom.

 

     Po tretie  - výhrady sa  týkali počtu a  rozsahu vojen-

ských spojeneckých cvičení. Túto otázku takisto nemáme upra-

venú.

 

     Po štvrté - výhrady  sa týkali výšky prostriedkov vyde-

lených  na  obranu,  veľkosti  a  miery  zapojenia vlastných

ozbrojených síl.

 

     Po piate - ďalšia výhrada  sa týkala miery zapojenia sa

do jednotlivých štruktúr integrovaného vojenského plánovania

a velenia.

 

     Čiže, vážení kolegovia, chcel som povedať iba toľko, že

otázka nestojí len v polohe či áno a či nie, ale otázka sto-

jí aj v  tom, či dokážeme vecne riešiť, a  dobre, aj v pros-

pech  vlastných  národno-štátnych  záujmov,  aj  prostredia,

v ktorom pôsobíme,  tieto otázky na  prospech Slovenskej re-

publiky. Na základe týchto pripomienok  aj na základe istých

poznatkov z tohto celého  procesu dovolím si dať pozmeňujúce

návrhy k tlači 617.

 

     Prvý pozmeňujúci návrh: "A. schvaľuje uznesenie, ktorým

navrhuje vyhlásiť referendum s touto otázkou: Ste za to, aby

sa Slovenská  republika stala členom  NATO bez rozmiestnenia

jadrových zbraní a nových  vojenských základní na našom úze-

mí?"

 

     Navrhujem vypustiť otázky číslo 2 a 3.

 

     Ak neprejde tento pozmeňujúci návrh, tak platí aj druhý

pozmeňujúci návrh, citujem:  "A. schvaľuje uznesenie, ktorým

navrhuje vyhlásiť referendum s touto otázkou: Ste za to, aby

sa Slovenská republika stala členom NATO?"

 

     Opäť vypustiť otázky číslo 2 a 3.

 

     A napokon ešte raz  chcem zopakovať, že Strana demokra-

tickej ľavice má vo svojom programe ako spôsob definitívneho

rozhodnutia referendum, ale  až v tom čase, keď  to bude ak-

tuálne. Dnes to aktuálne nie je.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech  sa páči, pán Weiss.  Predtým s faktickou

poznámkou pán Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

      S mnohým čo povedal  pán Kanis, súhlasím, ale nesúhla-

sím s tým, že by postup vlády nebol objektívny a racionálny.

Vláda  konštatovala  všeobecne  alebo  deklarovala všeobecnú

pripravenosť rokovať alebo  prezentovať stratégiu Slovenskej

republiky o vstupe do NATO. Je celkom prirodzené, a som rád,

že pán Kanis  potvrdil to, čo som už  povedal svojho času na

tlačovke, že referendum v článkoch 93 a nasledujúcich má na-

ozaj konzultatívnu povahu, i keď jeho výsledky sa prezentujú

formou zákona. To znamená, že vláda si odkonzultuje všeobec-

nú predstavu, ktorú prezentovala pri rokovaniach s pánom So-

lanom, aby  vedela, v akých  intenciách môže rokovať.  Ja na

tom nič zlého nevidím. Samozrejme,  ak vláda zistí u občanov

všeobecnú  vôľu, ktorá  sa nie  celkom objektívne  dá zistiť

prieskumom, a nemá tú záväznosť, akú bude mať referendum, je

celkom prirodzené,  že už samotné  výsledky rokovaní nemusia

byť schvaľované referendom, teda ex post, to znamená ratifi-

kačným, pretože takéto  referendum sa predpokladá v článku 7

iba pri vstupe do nadštátnych, nie do medzištátnych spojení.

NATO má charakter  medzištátneho, nie  nadštátneho spojenia.

Ak by sme vstupovali alebo ak by bolo referendum o vstupe do

Európskej únie, to  by muselo byť v zmysle  článku 7 ratifi-

kačným, Európska únia je nadštátnym spojením štátov, ale re-

ferendum v zmysle článku 93 naozaj je len konzultatívnej po-

vahy, i keď sa vyhlasuje  formou zákona. Má iba zvýšenú váhu

u vlády, že vláda sa ním musí riadiť.

 

     Ďakujem pekne. To je všetko.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Glinský.

 

Poslanec J. Glinský:

 

     Ďakujem.

 

     Na rozdiel od pána poslanca Kanisa mám úplne opačný ná-

zor  na to,  či referendum  je aktuálne  dnes, alebo nie je,

a či napríklad diskusia o jadrových zbraniach je v tomto mo-

mente komická alebo potrebná. Prečo? Nebolo to tak dávno, čo

viacerí  politici v  Poľsku vyjadrili  ochotu rozmiestniť na

poľskom území jadrové zbrane. Podobne v Česku, Maďarsku. Ne-

viem, či niekoho z  našich opozičných politikov to vystraši-

lo, ale poriadne to vystrašilo mnohých obyčajných ľudí.

 

     Chcem povedať,  že národy sú  často v dejinách,  myslím

si, že  aj dnes, oveľa múdrejšie  než ich aktuálni vodcovia.

Domnievam  sa, že  až reakciou  na verejnú  mienku v Poľsku,

Česku aj v Maďarsku, a myslím  si, že aj reakciou na verejnú

mienku  na Slovensku  a na  vystúpenie slovenskej politickej

reprezentácie došlo k určitej (a veľkej) korekcii v politike

NATO, vo vyjadreniach predstaviteľov NATO. Lenže vyjadrenia,

uznesenia, že  sa nepredpokladá niečo  v blízkej budúcnosti,

že neexistuje  prioritná požiadavka a podobne,  to sú proste

vyjadrenia politikov, z ktorých mnohí u národov nemajú dôve-

ru. Ich úsudky nie sú  len nezdravé, sú apokalyptické. Preto

si  naopak myslím,  že je  veľmi aktuálna  diskusia o  tejto

problematike, o atómových zbraniach atď.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán Rosival.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy a páni,

 

     dovoľte mi  krátku poznámku k  prerokúvanej otázke. Po-

dobne ako pán Slobodník aj  ja verím, že referendum bude ús-

pešné a že sa vysloví za vstup Slovenska do NATO. Môžem uis-

tiť aj  ďalších poslancov, aj pána  Andrejčáka, že urobím vo

svojej oblasti,  vo svojom regióne všetko  pre to, aby refe-

rendum dopadlo v prospech vstupu do NATO. Nechcem teda pole-

mizovať o otázke,  či referendum áno, alebo nie,  ale rád by

som  povedal pár  slov k  druhej a  tretej otázke referenda,

predovšetkým k  druhej navrhovanej otázke.  Domnievam sa, že

charakteristika, ktorú povedal pán  poslanec Kukan, že je to

perfídna a  zavádzajúca otázka, nebezpečná  otázka, je názor

oprávnený.

 

     Vypočuli sme  si tu viaceré názory,  napríklad pána po-

slanca Urbana alebo pána  poslanca Glinského, ktoré spochyb-

nili vyjadrenie  NATO o nutnosti  rozmiestniť jadrové zbrane

na území nových členov. Preto  by som chcel zopakovať stano-

visko ministerského zasadnutia Severoatlantickej rady, ktorá

je celkom iste oficiálnym orgánom. Chcel by som teda zopako-

vať uznesenie tohto  ministerského zasadnutia, ktoré hovorí:

"Rozšírenie  NATO nebude  vyžadovať zmenu  súčasnej jadrovej

pozície aliancie. Krajiny NATO  nemajú zámer, plán ani dôvod

rozvinúť na území budúcich nových členov jadrové zbrane, ne-

vidia  potrebu zmeniť  jadrovú pozíciu  a politiku  NATO ani

nepredpokladajú, že  by ju v  budúcnosti bolo potrebné  zme-

niť." Toto je text, ktorý bol prijatý na ministerskom zasad-

nutí Severoatlantickej rady v decembri 1996 v Bruseli.

 

     Ak sme tu počuli  vyjadrenie, že žiaden orgán neuistil,

nedal záruky našim reprezentantom v Bruseli, že u nás jadro-

vé zbrane rozmiestnené nebudú,  predpokladám, že tieto roko-

vania sa  uskutočnili pred decembrom roku  1996, keď vzniklo

toto oficiálne stanovisko.

 

     Ďalej tiež v decembri  minulého roku, presne 11. decem-

bra  1996, sa  v Bruseli  uskutočnilo ministerské zasadnutie

Severoatlantickej rady  pre spoluprácu a  na tomto zasadnutí

sa zúčastnili  aj reprezentanti krajín  Partnerstva za mier.

Nás tam  reprezentoval pán minister Hamžík.  Rovnako tu bolo

prijaté uznesenie,  z ktorého si dovolím  citovať časť: "Mi-

nistri  potvrdili, že  NATO  nemá  záujem, neplánuje  a nemá

dôvod  rozmiestniť jadrové  zbrane na  území budúcich nových

členov  a meniť  tak svoju  jadrovú politiku,  a nevidia ani

potrebu  urobiť tak  v budúcnosti."  Vo svetle  týchto dvoch

oficiálnych stanovísk sa domnievam, že  otázka číslo 2 v na-

vrhovanom referende je skutočne  zavádzajúca, a mám skutočne

dojem, že má  slúžiť na spochybnenie otázky číslo  1. Rád by

som sa mýlil  a budem veľmi rád, ak  sa moja domnienka nepo-

tvrdí.

 

     Chápem, že Združenie robotníkov  Slovenska malo vo svo-

jom programe referendum, o  ktorom dnes rokujeme. Takýto ná-

zor treba  rešpektovať, ale prosím, aby  otázky boli stavané

čestne,  férovo voči  obyvateľstvu, aby  obyvateľstvo nebolo

zavádzané  v takej  dôležitej veci,  ako je  náš vstup alebo

vyslovenie sa proti vstupu do NATO.

 

     O vysvetľovaní  nášho vstupu do NATO  vzhľadom k obyva-

teľstvu mám tiež svoju drobnú pochybnosť, pretože som sledo-

val televíznu reláciu, kde bolo NATO prezentované ako bojové

zoskupenie určené  na boj. Takto  bolo NATO v  úvode relácie

charakterizované.  Domnievam sa,  že toto  je veľmi nepresná

charakteristika NATO.

 

     Na záver  by som chcel vyjadriť  myšlienku, že na tomto

24.  zasadnutí  Národnej  rady  sme  videli,  že poslanci sú

schopní rozmýšľať  samostatne, poslanci vedia  prejaviť svoj

osobný názor. Veľmi  rád by som bol, keby  sa aj v hlasovaní

o referende  našli  poslanci,  ktorí    za referendum, ale

nechcú zavádzať obyvateľstvo, a budem veľmi rád, keď sa náj-

de dostatok poslancov nato, aby otázky 2 a 3 boli z referen-

da vyradené.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pani poslankyňa Belohorská.

 

 

 

Poslankyňa I. Belohorská:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

 

     Ja by som len k  predchádzajúcemu rečníkovi, k pánu po-

slancovi chcela povedať, že si  na rozdiel od neho nemyslím,

že otázka je zavádzajúca. Sme  tu rôzneho zloženia a prístup

k informáciám u každého poslanca je iný v rámci výborov ale-

bo  možností, ktoré  má, takže  myslím si,  že možno otázka,

ktorá  je položená  takýmto spôsobom,  vyjadruje aj  otázku,

ktorú by položil niektorý z  občanov tejto republiky. A skôr

vidím neúctu voči názoru druhého.  Ja som práve naopak veľmi

povďačná, že sa táto téma  dostala na rokovanie snemovne, že

sme o nej začali v  rámci verejnej diskusie najskôr diskuto-

vať my. Mrzí ma však iné, že niektorí tu prezentujú vystúpe-

nie pre vystúpenie a nezaoberajú  sa, nemajú úctu pred otáz-

kou, ktorá bola položená. Tam,  kde sa nám to hodí, spochyb-

ňujeme vládu, ktorá má toto vo vládnom programe a vo vládnom

programovom vyhlásení.  Myslím si, že  práve dané referendum

by podporilo  úsilie vlády, pretože  vláda by vedela,  že sa

opiera o takú širokú bázu.  Ja som tiež presvedčená, tak ako

rečník predo mnou, že toto referendum určite dopadne v pros-

pech programového vyhlásenia vlády, ale vláda bude mať aspoň

základňu, v rámci čoho rokovať, alebo čo je národným záujmom

Slovenskej republiky.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Chcem  doplniť  iniciatívy,  ktoré  tu  boli vymenované

ohľadom bezatómových pásiem a zákazu  rozširovania atómových

zbraní. Najnovšia iniciatíva vznikla  aj na pôde Organizácie

o bezpečnosti  a spolupráci  v Európe,  na pôde  ukrajinskej

vlády a ukrajinského parlamentu. Pritom Ukrajina má tiež zá-

ujem o integráciu sa do  NATO a nebráni to ukrajinskej vláde

dokonca  zorganizovať konferenciu  Organizácie o bezpečnosti

a spolupráci na  túto tému v  Kyjeve. Samozrejme, o  tom, či

budú rozmiestnené, alebo  nebudú rozmiestnené atómové zbrane

v budúcich členských krajinách NATO, nie je definitívne roz-

hodnuté, a preto si myslím, že táto otázka, ktorú vláda pre-

zentuje, má svoje opodstatnenie. Vláda si chce vykonzultovať

s národom, či teda  môže aj za týchto okolností  o vstupe do

NATO rokovať,  alebo nemôže rokovať. Kladná  odpoveď na túto

otázku je  mandátom pre vládu.  Samozrejme, ten mandát  trvá

3 roky.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pán Weiss.

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     viem, že  to pán poslanec Cabaj  myslel dobre so svojím

návrhom,  aby sme  ráno  mali  už všetky  pozmeňujúce návrhy

a pripomienky k dispozícii, ale zároveň  mi je ľúto, že táto

diskusia,  ktorá je  naozaj  veľmi  dôležitá, myslím  si, že

a priori sa  ani dnes nevedie cez  stranícke tričká, ale cez

hľadanie toho, čo je pre Slovensko z hľadiska jeho štátnopo-

litického záujmu najdôležitejšie, robíme takto večer, keď už

sme po celodennom zasadaní dosť  fyzicky unavení. Ja si mys-

lím, že táto diskusia v parlamente, keby sa na to bolo býva-

lo myslelo,  mohla byť jednou  zo súčastí tej  vysvetľovacej

kampane, ktorú vláda ohlásila a ku ktorej prijala svoj mate-

riál.

 

     Napriek tomu,  keďže ide o takú  dôležitú tému, napriek

tomu, že je neskoro večer,  dovoľte mi, aby som sa niektorým

otázkam venoval trošku dôslednejšie,  a veľmi by som prosil,

aby sa moje narábanie s  citátmi nechápalo ako nejaké osobné

dotýkanie sa kohokoľvek z nás. Všetko to chápem ako politic-

ký problém, ktorý súvisí s možnou budúcnosťou Slovenskej re-

publiky.

 

     Začnem  citátom z  programového vyhlásenia  vlády. "Zá-

kladný  smer bezpečnostnej  orientácie Slovenskej  republiky

predstavuje úsilie  o získanie členstva  v Severoatlantickej

aliancii  a Západoeurópskej  únii. Severoatlantickú alianciu

považujeme za najefektívnejšiu existujúcu bezpečnostnú orga-

nizáciu a  členstvo v nej súčasne  za možnosť získania efek-

tívnych bezpečnostných  záruk." S touto  časťou programového

vyhlásenia vlády vyjadrila  Strana demokratickej ľavice jed-

noznačný súhlas a tento súhlas sme prezentovali tak doma ako

vždy a všade v zahraničí.

 

     Po prečítaní návrhu na prijatie uznesenia Národnej rady

Slovenskej  republiky o  vyhlásení referenda  si však musím,

kolegyne a kolegovia, postaviť otázku, aký je skutočný zámer

vládnucej  koalície, keď  prichádza s  týmito otázkami. Chce

obhájiť a presadiť v referende  to, čo v súvislosti so vstu-

pom do  Severoatlantickej aliancie dala  do programového vy-

hlásenia vlády, alebo chce  vládna koalícia dosiahnuť opačný

výsledok?  Totiž, ak  by chcela  vládna koalícia jednoznačne

obhájiť  svoje  programové  vyhlásenie,  mala s objasňovacou

kampaňou  začať hneď,  ako toto  programové vyhlásenie  bolo

schválené. Mala začať presviedčať obyvateľstvo, aj to, ktoré

ju volilo, aj  to, ktoré ju nevolilo, že  v tejto oblasti je

bezpečnostná politika vlády správna, perspektívna a zodpove-

dá štátno-politickému záujmu.

 

     Ja  mám skôr  dojem, že  niektorí predstavitelia vlády,

vládnucej  koalície  chápu  túto  začínajúcu  sa  kampaň ako

priestor na  nejakú neutrálnu diskusiu,  kde sa vláda  vôbec

nemá povinnosť angažovať za  svoje programové vyhlásenie. Ja

by som bol veľmi-veľmi rád, keby som sa mýlil. K tejto mojej

otázke ma viedla aj skutočnosť,  že kampaň, som o tom hlboko

presvedčený, mali  za vládu odštartovať  predseda vlády, mi-

nister  obrany, minister  zahraničných vecí  a mali  občanom

v najsledovanejšom čase v  Slovenskej televízii, vo verejno-

právnej inštitúcii, v Slovenskom rozhlase uviesť veľmi jasné

vecné dôvody,  prečo sa pred dvoma  rokmi vláda rozhodla pre

kontinuitu línie  bezpečnostnej zahraničnopolitickej oblasti

s líniou,  ktorú  zastávali  predchádzajúce  vlády  od  roku

1989. Ide  tu totiž o základný  národnoštátny záujem Sloven-

skej republiky a rozhodovanie o  tejto otázke a potom aj sa-

motné referendum bude mať strategické dosahy.

 

     A teraz budem trošku osobný, verím, že pán kolega Cabaj

sa na mňa neurazí. Vy, pán predseda poslaneckého klubu vlád-

nuceho hnutia,  najsilnejšieho subjektu na  slovenskej poli-

tickej scéne, najsilnejšej vládnej strany alebo vládneho po-

litického subjektu, ste v  rozhovore pre denník SME odmietli

uviesť, či HZDS vyzve svojich voličov, aby v referende klad-

ne odpovedali na prvú otázku,  a ako budete hlasovať vy sám.

Zdôraznili ste, pán Cabaj, že sa rozhodnete tesne pred refe-

rendom, potom, ako si  vypočujete vo verejnej diskusii argu-

menty z  oboch strán. Ja by  som v súlade s  tým, čo povedal

môj kolega Kanis, že každý  názor pokladáme za legitímny, či

už je to názor taký, alebo  onaký, mohol povedať - áno, máte

pravdu, keby  ste boli radovým  občanom. Ale vy  ste vysokým

funkcionárom  vládnuceho politického  subjektu. A  ak ste vy

vlastne týmto spôsobom dali  v pochybnosť, či programové vy-

hlásenie vlády  je správne, či  bol preň, keď  sa prijímalo,

daný dostatok vecných politických argumentov, tak sa nemôže-

me čudovať, že potom v zahraničí, ale aj doma si mnohí kladú

otázku, aká  je vlastne skutočná  zahraničnopolitická a bez-

pečnostná orientácia Slovenskej republiky.

 

     Nechcem sa tu teraz  zmieňovať o protirečivých vyhláse-

niach predstaviteľov  ďalších koaličných strán.  Opäť nikomu

neupieram právo  na názor, ale  aby ste to  dobre pochopili,

neupieram nikomu právo na názor ani v takýchto otázkach, ako

je bezpečnosť. Vieme, že sú tu zástancovia neutrality, že sú

tu zástancovia ďalšieho zotrvávania Slovenska v nárazníkovej

zóne a, mimochodom, tento  pojem použil minister obrany Rus-

kej federácie  koncom minulého roku,  keď zdôvodňoval, prečo

rozšírenie NATO  pokladá Rusko za  neprijateľné. Vtedy pove-

dal, že zanikne nárazníková zóna,  ktorá sa vytvorila po od-

sune sovietskych vojsk zo  strednej Európy. Nechcem komento-

vať tento výrok, hoci je  pozoruhodný. Chcem sa vrátiť k to-

mu, že ozaj nechcem upierať  nikomu právo na jeho názor, ale

politici majú zodpovednosť. Ak jednoducho kľúčové vládne po-

litické zoskupenie  si niečo dá  do programového vyhlásenia,

tak  si treba  za tým  stáť. Vláda  Slovenskej republiky  sa

predsa mohla rozhodnúť, keď  dávala tomuto parlamentu schva-

ľovať svoje  programové vyhlásenie, aj inak.  Ja som rád, že

sa rozhodla práve tak, ako sa rozhodla, ale keď už sa takým-

to spôsobom rozhodla,  teda nadviazať na to, čo  bolo v pro-

gramových  vyhláseniach predchádzajúcich  vlád, nadviazať na

to, čo stojí v obrannej doktríne, ktorá bola schválená v ap-

ríli roku 1994,  pardon v júni 1994, a  predtým bol v apríli

odovzdaný prezentačný dokument  Slovenskej republiky, ktorým

sme sa  prihlasovali k Partnerstvu za  mier, tak potom vláda

ako celok i jej jednotliví  členovia, ale aj politickí pred-

stavitelia  vládnucich strán  z hľadiska  takej elementárnej

politickej korektnosti sú povinní držať túto politickú líniu.

 

     Predseda  zahraničného  výboru   pán  Dušan  Slobodník,

s ktorým už som mal šťastie v poslednom čase absolvovať ces-

ty so zahraničným výborom, mi iste rád dosvedčí, že vystupo-

vanie poslancov  opozičných strán na  rokovaniach s kolegami

zo zahraničných výborov iných parlamentov bolo vždy v súlade

s programovým  vyhlásením vlády  v tejto  dôležitej oblasti.

Teda  ak sa vládne politické  strany rozhodli pre určitú po-

dobu  vládneho  programu,  potom  ho  treba presadzovať doma

i v zahraničí vo veľkých i  malých veciach. Je to záležitosť

hodnovernosti  nielen  vlády  tu  doma, nielen hodnovernosti

jednotlivých  politikov, ale  je to  predovšetkým záležitosť

hodnovernosti a  čitateľnosti aj Slovenskej  republiky v za-

hraničí. Čitateľnosti a vypočítateľnosti Slovenskej republi-

ky ako partnera.

 

     Preto  ak pán Cabaj dnes nevie, ako bude hlasovať v re-

ferende   (vraciam  sa k  tomu),  znamená to,  že pán  Cabaj

pochybuje o  správnosti toho, čo je  v Programovom vyhlásení

vlády Slovenskej  republiky? Ak sa pán  Cabaj chce rozhodnúť

na poslednú chvíľu, až  potom, čo prebehne táto neviemkoľko-

mesačná kampaň,  potom si myslím, že  takýmto spôsobom nena-

štartujeme vysvetľovaciu kampaň správne.

 

     Viem, že niektorí mi zazlievate, že vám chcem vstupovať

do svedomia,  zdôrazňujem, nie toto  bolo mojím cieľom,  ale

predsa len musím pripomenúť,  že vo volebnom programe Hnutia

za demokratické  Slovensko  pod hlavičkou  "Čo Slovensko po-

trebuje" sa píše: "Snaží sa  o posilnenie bezpečnosti a sta-

bility v  Európe dosiahnutím plného členstva  v NATO." A pod

hlavičkou "Čo HZDS urobí" sa píše: "Budeme sa usilovať o pl-

né členstvo v NATO." Ak by  to tak bolo, potom by som očaká-

val, že už  teraz, dnes sa tu bude  zo strany vládnucich po-

slancov,  vládnucich predstaviteľov  argumentovať v prospech

obhajoby programového vyhlásenia vlády.  Čakal by som, že tu

bude, tak ako sme to žiadali, predseda vlády, minister obra-

ny, minister zahraničných vecí a že sa v tom budú veľmi jas-

ne angažovať. Opakujem, je tu otázka dôveryhodnosti.

 

     Ďalej by som sa chcel  práve v tejto súvislosti dotknúť

druhej a tretej navrhovanej otázky do referenda. Totiž taká-

to formulácia otázok dáva, bohužiaľ, argumenty tým, ktorí si

myslia, že  v Hnutí za demokratické  Slovensko sú odstredivé

tendencie alebo dva názory,  čo sa týka napĺňania volebného

programu a vládneho programu.  Dávajú sa zámienky tým, ktorí

si kladú otázku,  či ide o to -  zbaviť sa pomocou referenda

cez    druhú  a  tretiu  otázku  zodpovednosti  za  to, že

v dôsledku súčasného spôsobu vládnutia sa Slovenská republi-

ka dostala  do horšej pozície ako  Poľsko, Česko a Maďarsko,

teda ďalší uchádzači o  vstup do Severoatlantickej aliancie,

ktorí s nami mali rovnakú štartovaciu pozíciu. Tú formuláciu

"chcete sa zbaviť zodpovednosti"  som použil preto, že otáz-

ky,  ktoré  pán  Cabaj  navrhol,    podľa mňa v protiklade

s ustanovením zákona o referende, podľa ktorého otázky nesmú

byť navzájom podmienené.

 

     Konzultoval som  tieto otázky, vážené  kolegyne, vážení

kolegovia, aj so sociológmi,  ktorí robia otázky do výskumov

verejnej mienky. Ich stanovisko  bolo jednoznačné, že otázky

sú formulované  tak, že vyvolávajú (tí,  ktorí majú sociolo-

gické, psychologické  vzdelanie, vedia o  čom budem hovoriť)

aj tzv. haloefekt. Druhá  a tretia otázka vyvoláva podpraho-

vý, veľmi rafinovaný odpor voči vstupu do NATO tým, že vstup

sa spája s rozmiestnením  jadrových zbraní a s rozmiestnením

cudzích vojenských základní na  našom území. Seriózny socio-

lóg by  takúto batériu otázok nedal  do žiadneho výskumu ve-

rejnej mienky,  lebo odpovede na  otázky položené jednotlivo

by  boli iné,  ako keď  sa položia  spolu. Z metodologického

hľadiska  je toto  položenie otázok  do referenda jednoducho

neprípustné.

 

     A myslím si, že tak ako  sme tie otázky dostali, nie sú

postavené korektne aj z iného hľadiska. Ja už nebudem opako-

vane citovať  to, čo tu odznelo.  NATO a jeho predstavitelia

dali  opakovane najavo,  že  nemajú  žiadny zámer  v žiadnej

z nových členských krajín  rozmiestňovať jadrové zbrane. Pán

poslanec  Glinský už  odišiel, ja  by som  mu na  jeho obavy

chcel povedať fakt, o ktorom vari niektorí vedia. V dôsledku

odzbrojovacích zmlúv, ktoré sa uskutočnili ešte v osemdesia-

tych rokoch, vzniklo medzi Rýnom a Dneprom široké bezjadrové

pásmo. Neviem, kto by mohol mať politický, bezpečnostný ale-

bo iný záujem,  aby sa toto bezjadrové pásmo  narušilo a aby

v strednej Európe boli  rozmiestnené jadrové zbrane. Navyše,

kto má v  tejto krajine záujem, aby sme  menili obrannú dok-

trínu, z  ktorej citoval pán  poslanec Kanis? Chcem  sa teda

opýtať, o čo vlastne ide. Prečo sa tu chce strašiť jadrovými

zbraňami, keď ich sami nechceme a nikto nám ich nenanucuje?

 

     Vážené kolegyne, vážení kolegovia, rozhodujeme sa o mi-

moriadne významnej veci, a preto  nechápem, aj z toho vyplý-

vajú moje pochybnosti, prečo sa tento návrh na vypísanie re-

ferenda, ktorý je mimoriadne závažným politickým aktom a bu-

de mať  dlhodobé strategické dôsledky,  nech to dopadne  tak

alebo onak, nedal do parlamentu na základe normálnej serióz-

nej diskusie všetkých politických strán, ale bez konzultácie

aj  s opozičnými  politickými stranami,  ktoré predsa celkom

jednoznačne  dávali vždy  najavo, že  podporujú bezpečnostnú

orientáciu vlády Slovenskej republiky. Prečo sa nevynaložila

ani len štipka úsilia, aby  vládnuce politické strany a opo-

zičné politické  strany postupovali v  tomto takom dôležitom

referende pri presviedčaní občana  spoločne, na základe rov-

nakej stratégie?  Ak by nám išlo  o spoločnú vec, to  by sme

určite z takéhoto rozhodnutia nerobili nejaké politické hry,

ale spolupracovali by sme.

 

     Ako sa  z tejto situácie, kolegyne  a kolegovia, dostať

tak, aby sme Slovensku na dlhý čas nepoškodili a zároveň sme

dali občanom možnosť slobodne  sa rozhodnúť o ich budúcnosti

a o  budúcnosti ich  detí? Vidím,  že je  tu politická  vôľa

u vládnucich politických strán  zorganizovať referendum ešte

pred  júlovým summitom  NATO, ktorý  má rozhodnúť  o pozvaní

jednej alebo viacerých krajín, ktoré prejavili záujem pripo-

jiť sa k aliancii, aby  začali rozhovory o vstupe. Chcem ve-

riť predsedovi zahraničného  výboru pánu Slobodníkovi, ktorý

všade  v Európe  pri všetkých  rozhovoroch s  diplomatmi, na

ktorých som sa mohol s ním zúčastniť, tvrdil, že cieľom toh-

to referenda  je dokázať členským  krajinám NATO, že  nielen

rozhodujúce politické  strany, ale i  občania Slovenskej re-

publiky sú za integráciu  do kolektívneho systému bezpečnos-

ti. Napokon, pán Slobodník to povedal aj v dnešnej diskusii.

Mohol by  som to chápať aj  tak, že to je  malý dôkaz, keďže

ide o názor výrazne odlišný od názoru, ktorý prezentoval pán

Cabaj, že v  Hnutí za demokratické Slovensko sú  na túto zá-

važnú otázku rozdielne názory. Ja to chápem však tak, že pán

Slobodník patrí k tým, ktorí nechcú,  a verím, že v Hnutí za

demokratické Slovensko je takých viac, túto referendovú dis-

kusiu brať  ako nejakí neutrálni pozorovatelia,  ale chcú sa

v nej pozitívne angažovať.

 

     Preto  pánu Andrejčákovi  musím položiť  otázku, či  si

myslí, že sa  urobilo za tie dva roky dosť  aj z jeho strany

ako predsedu  výboru, ale aj  zo strany vlády  a príslušných

rezortov pre to, aby naši ľudia dostali informácie, ktoré sú

potrebné na takéto závažné rozhodnutie.

 

     Veľmi zodpovedne k tejto  veci vystúpil minister obrany

pán Sitek. V novembri 1996 povedal, že je zástancom referen-

da,  hovoriť však  o jeho  nevyhnutnosti alebo  už o možných

otázkach  je predčasné,  kým nepadne  nejaké rozhodnutie  aj

v štruktúrach NATO. "Pokiaľ" teraz citujem, "by sa akékoľvek

referendum  vyjadrilo  proti  vstupu  do  NATO,  bolo  by to

spochybnenie vládneho programu,  teda spochybnenie celkového

smerovania vlády."

 

     Áno, je to pravda, v  tomto referende by sa vláda mohla

dostať do rizika, ak by sa referendum skončilo negatívne, že

bude spochybnená ako celok, že bude spochybnená jej základná

politická orientácia, že  bude spochybnená celková zahranič-

nopolitická bezpečnostná orientácia Slovenskej republiky do-

ma i vonku. Preto sa mi  nechce veriť, že by niektorí z čle-

nov  vlády mohli  v  tejto  kampani vystupovať  proti svojmu

vlastnému programovému vyhláseniu, pretože by to bol vrchol-

ný prejav politického oportunizmu.

 

     Preto, aby som vyšiel z  toho, čo je napísané v prezen-

tačnom dokumente - v Obrannej doktríne Slovenskej republiky,

ale aj aby  som zohľadnil to, čo je  v našom politickom pro-

grame, chcel by som urobiť jeden návrh. Tento návrh vychádza

z politického  programu Strany  demokratickej ľavice,  ktorý

veľmi dobre odhadol vývojové tendencie pri príprave rozširo-

vania NATO, pri tvorbe  bezpečnostnej architektúry v Európe.

Tento program znie: "Strana demokratickej ľavice si je vedo-

má, že  rozhodnutie Slovenskej republiky  o riadnom členstve

v Západoeurópskej únii a v NATO má ďalekosiahly význam. Pre-

to  bude presadzovať,  aby toto  rozhodnutie neprijímala iba

politická garnitúra, ktorá bude v danom čase pri vládnej mo-

ci, ale aby rozhodli občania v referende. Strana demokratic-

kej ľavice víta rozhodnutie  NATO, že podmienkou na prijatie

za člena aliancie nie je  súhlas nových členov s rozmiestne-

ním  jadrových zbraní  alebo vojenských  jednotiek ostatných

členov  NATO  na  ich  území.  V  prípade rozšírenia NATO na

východ pokladáme za dobrý signál  pre Ukrajinu a Rusko, keby

Slovensko malo podobný štatút ako  Dánsko či Nórsko, to zna-

mená štatút krajiny, kde nebudú rozmiestnené jadrové zbrane,

ale ani cudzie vojenské základne."

 

     Preto, ak by neprešiel pozmeňujúci návrh, ktorý dal môj

kolega Pavol Kanis, podávam nasledujúci pozmeňujúci návrh:

 

     "Národná rada Slovenskej  republiky schvaľuje uznesenie

o vyhlásení referenda s otázkou: Ste za to, aby sa Slovenská

republika  stala  členom  NATO  bez následného rozmiestnenia

jadrových zbraní na našom území?"

 

 

     Kolegyne a  kolegovia, myslím si,  že takáto formulácia

otázky je čistá, nijakým spôsobom nestraší a zároveň zohľad-

ňuje fakt a realitu, že  členské krajiny NATO nemajú za cieľ

rozhodnúť o  rozmiestnení jadrových zbraní  na území Sloven-

skej republiky po našom prípadnom členstve v tejto aliancii.

 

     Ešte jeden  návrh politického charakteru.  Keďže naozaj

ide o veľmi  závažnú vec, dovolím si požiadať,  aby sa ráno,

po  tom, čo  budeme mať  rozdané všetky  pozmeňujúce návrhy,

zišlo  poslanecké grémium,  aby sme  sa pokúsili  nájsť takú

formuláciu otázky  do referenda (aj keď  si myslím, že refe-

rendum by malo byť trošku  neskôr, keď sa naozaj bude rozho-

dovať), takú formuláciu otázky do referenda, aby sme preuká-

zali zodpovednosť za Slovensko, za tento štát.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pán Cabaj.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     aj keď som pôvodne uvažoval, že nebudem na to reagovať,

musím reagovať na dve veci, ktoré tu predniesol pán poslanec

Weiss.

 

     Prvá  je v  súvislosti s  novinami. Skutočne  som nemal

dnes čas, aby som tie noviny  čítal, len chcem dať do pozor-

nosti a pre zápis, aby sa spresnilo, o čo vlastne išlo. Pani

redaktorka sa  pýtala, akým spôsobom budem  hlasovať pri vy-

hlásení tohto referenda, ja  som povedal: Dúfam, že nepochy-

bujete, že ako predseda  poslaneckého klubu nebudem podporo-

vať programové vyhlásenie vlády.  Takže toto bola prvá odpo-

veď. A keď nebola spokojná, tak skúšala - a ako by ste, keby

ste boli ako radový občan,  ako Tibor Cabaj ako by ste  hla-

sovali? Tak budem čakať na vysvetlenie,  čo je pre a čo pro-

ti.  A to  je to  pokračovanie, ktoré  tu pán Weiss uviedol.

Takže  to len  pre pozornosť,  akým spôsobom  sa dajú  tieto

otázky vysvetľovať.

 

 

     A ešte druhá poznámka  k normálnej, serióznej diskusii,

ktorá by  mala prebiehať. Ja  zastávam tiež ten  názor. Len,

pán  kolega, na  diskusiu treba  minimálne dvoch  serióznych

partnerov a myslím takých, ktorí budú ochotní vecne diskuto-

vať,  a nie  tak, že  nebudú schopní  bez kladenia podmienok

nájsť ani spoločný termín, aby mohli rokovať.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči,  faktická poznámka - pán Andrej-

čák.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Chcem reagovať na vystúpenie pána poslanca Weissa.

 

     Pán poslanec, mne sa zdalo, aj keď ste dlho rozprávali,

že vaše vystúpenie bolo také  špekulatívne ako v marci 1994,

ale naozaj malo trošku iný  záver. Ale chcel by som povedať,

že len  nedávno sme posudzovali  zákon o rokovacom  poriadku

Národnej rady a v  priebehu tohto rokovania nebol predložený

ani jediný  návrh, že keď  niekto dáva poslanecký  návrh, je

povinný alebo  sa mu odporúča  rokovať o ňom  s poslaneckými

klubmi. Pán poslanec Cabaj podal návrh priamo a nemal žiadnu

inú povinnosť.

 

     Chcel by som však reagovať  na to, keď ste povedali, že

kampaň by  mal otvoriť premiér. On  ju začal. A som  rád, že

ste potom citovali z jeho  dokumentu, to znamená z nášho vo-

lebného programu. My sme  naozaj pred voľbami začali hovoriť

o tom, že chceme byť členmi NATO.  Dali ste mi aj otázku, či

sa urobilo  dosť, aby ľudia  dostali informácie, aké  sú po-

trebné.  Myslím si,  že sa  urobilo dosť  a neprehriali  sme

- vulgárne povedané -  občanov zbytočnými informáciami, lebo

to stihneme v tej kampani. Hovorili  ste, že už dnes by mali

obhajovať hlavní funkcionári  koalície programové vyhlásenie

vlády. Oni ho realizujú, a veľmi úspešne. A nie som presved-

čený, že by vás osobne dnes,  aj keď by tu všetci boli, pre-

svedčili o tom, čo máte robiť  a či máte s naším návrhom sú-

hlasiť.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Chcem reagovať na vystúpenie pána Weissa len kvôli his-

tórii. Pán Weiss vystúpil, takpovediac, s východniarskym ak-

centom. Hovoril "i tak še da,  i tak še da". Samozrejme, ne-

zabudol  povedať, že za zhoršenie pozície pri vyjednávaniach

o vstupe do NATO môže len vládna koalícia. Ja si myslím pra-

vý opak, že možno aj pán  Weiss, zdôrazňujem, možno  sa o to

zaslúžil, že sa  tá pozícia zhoršila. Ale na  tom má zásluhu

celá opozícia, ktorá si  chodila zjednávať demarše v súkrom-

ných alebo straníckych štruktúrach.  Preto sa mi veľmi páči-

lo, že na poslednom zasadaní  OBSE vo Viedni boli odmietnuté

politické  kluby a  že sa  zachovala štruktúra  len štátnych

reprezentácií, a nie aj politických, a to práve s poukazova-

ním na to, aby sa nezneužívali politické štruktúry nato, aby

sa mohlo cez ne bojovať  proti iným štátnym štruktúram alebo

proti domácim politickým a štátnym štruktúram.

 

     Takže, pán  Weiss, neobviňujte z  toho vládnu koalíciu,

urobte  si poriadok  vo vlastnom  svedomí. Som  rád, že  ste

pochválili  pána  ministra  obrany,  to  je  už v rámci toho

východniarskeho vystúpenia. A, samozrejme, ak by sme šli ďa-

lej, pán Weiss, áno, môžeme diskutovať o tom, či jedna otáz-

ka, alebo  tri. Keďže som  sa tiež trochu  zaoberal socioló-

giou, myslím si, že skôr  jedna otázka. Tam môžeme polemizo-

vať, či jedna  alebo tri. Ja si tiež  myslím, že možno jedna

by bola zrozumiteľnejšia, ale nie  som až tak proti tomu, že

by tam nemohli  byť tri otázky, že by to  bolo na úkor pres-

nosti.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán Lauko.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Pán Weiss  položil podľa mňa rečnícku  otázku, prečo je

takýto postup. Ja sa domnievam, že z koalície mu nikto neod-

povie. Preto sa pokúsim aspoň povedať dôvody, prečo mu nikto

neodpovie. Asi pravdepodobne preto,  lebo Výbor pre európsku

integráciu,  na čele  ktorého je  pán podpredseda  Húska, sa

k tejto otázke nemá záujem  vysloviť. Pán predseda zahranič-

ného výboru, ktorý to mohol zariadiť, aby to bolo na rokova-

ní zahraničného výboru, nemá záujem,  aby sa o tom rokovalo.

A tak ďalej, mohol by som vymenúvať jednu inštitúciu za dru-

hou. Áno, pán Weiss, je pravda, že pán Mečiar začal túto té-

mu a  pán Mečiar doniesol  túto tému. A  s poľutovaním musím

konštatovať, že tu sediaci  poslanci koalície sú len vykoná-

vatelia tohto  nápadu. Takže aj  keď je podpísaný  na návrhu

zákona  pán Cabaj,  tak prvý,  ktorý hovoril  o referende na

Slovensku, bol naozaj predseda vlády. A aký to je spôsob, to

už nechám na posúdenie vám, ctení kolegovia.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Benčík.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Ďakujem za udelené slovo.

 

     Mám procedurálnu pripomienku.  Pán predsedajúci, začína

sa tu, zrejme z toho,  že nemáme dostatočne vžitý ešte roko-

vací  poriadok, uplatňovať  jedna podivuhodná  zásada, ktorá

z rokovacieho  poriadku nevyplýva,  že pán  predkladateľ bez

toho,  aby sa  prihlásil, ide  vystupovať. Poznamenávam,  že

podľa rokovacieho poriadku to platí len o spravodajcovi.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Áno,  ale hlasovacie  zariadenie ešte  nie je  urobené,

takže prepáčte, on sa hlásil.

 

     Nech sa páči, pán podpredseda Húska.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Chcel by som reagovať dvoma poznámkami na pána poslanca

Weissa. Predovšetkým, záležitosť toho,  ako sa bude posudzo-

vať možné členstvo Slovenska v NATO, závisí jednak od geopo-

litického usudzovania hlavných  exponentov NATO, a upozornil

som, že to je  najdôležitejšie (príkladom sú záležitosti Tu-

recka a Grécka), a jednak  od posudzovania aj samotného mož-

ného budúceho partnera, teda  Slovenska. Ale na tomto, váže-

ní,  máte  zásluhu  trvale  aj  vy.  Vy spoluvytvárate tento

obraz.  A naviac  - za  to nikto  z koalície  nemôže, že ste

dostali dvakrát celkom jasnú odpoveď pri voľbách.

 

     Ešte  malú poznámku  k problematike  definovania možnej

otázky - tak, ako  ju navrhol pán poslanec Weiss. Len čo vy-

tvárate dvojotázku  a formulujete ju  ako jednu otázku,  tak

vám vzniká efekt disjunkcie. Napríklad odpoveď, že nie je za

NATO, nemusí  byť odpoveďou aj na  to, aby boli rozmiestnené

zbrane na území. Z týchto dôvodov v podstate treba robiť sa-

mostatné otázky, lebo vám  vzniká efekt vzájomného vylučova-

nia cez disjunkciu.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Šimko. Ale reaguje-

te na pána Weissa, áno?

 

Poslanec I. Šimko:

 

     No iste, samozrejme.

 

     Pán  podpredseda, pán  poslanec Weiss  povedal v závere

svojho  vystúpenia procedurálny  návrh, kde  navrhol, aby sa

zajtra zišlo poslanecké grémium.  Nazdávam sa, že tento pro-

cedurálny  návrh má  svoje ratio  vzhľadom na  to, že úlohou

poslaneckého grémia je riešiť otázky politickej povahy. Keď-

že podľa  zákona o rokovacom poriadku  treba poslanecké gré-

mium zvolať v prípade, ak o to požiadajú dva poslanecké klu-

by, pripájam sa k tomuto návrhu aj za klub KDH.

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Dobre ďakujem. Nech sa páči, pani Belohorská.

 

Poslankyňa I. Belohorská:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

 

     Ja by  som sa tiež  veľmi rada prihovorila  trochu pánu

poslancovi Weissovi a mrzí ma, že napriek tomu, že máme veľ-

mi slušný a korektný vzťah, musím mu povedať trošku do duše.

Pripadá  mi teraz  ako vykladač  snov. On  vie, čo pán Cabaj

chcel, on vie, aké zavádzajúce sú otázky, ktoré si dal vylo-

žiť ešte  od iných, ktorí vedia  vykladať disharmóniu týchto

otázok. Ja  vám tie otázky vysvetlím  ako žena, úplne jedno-

ducho.  Totiž NATO  má dve  zložky -  vojenskú a  politickú.

Zložkou  vojenskou je  otázka rozmiestnenia  zbraní a jedno-

tiek. A  napríklad k týmto zložkám  sa prihlásilo Španielsko

v októbri minulého roku a práve to boli poslanci parlamentu,

ktorí takéto niečo odhlasovali. A zložka politická je vlast-

ne potvrdenie cesty, ktorú  sme nastúpili. Preto nemám obavu

o to, ako  dané referendum dopadne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Rózsa, nech sa páči.

 

Poslanec E. Rózsa:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážená Národná rada,

 

     pozorne som sledoval vystúpenie  pána Weissa ako autora

definície národno-štátne  záujmy Slovenskej republiky  a do-

spel som k záveru  v nadväznosti na vystúpenie predchádzajú-

cich rečníkov, že na tejto  báze, bohužiaľ, poslanci sa ešte

nezjednotili na vyslovení záverov a potrieb národno-štátnych

záujmov Slovenskej republiky. A  keby sa zjednotili na tejto

báze a nepresadzovali vlastné politické záujmy a zámery, ale

ak by sa zjednotili tak, ako ste sa zjednotili proti záujmom

a životným záujmom maďarského národného spoločenstva, tak by

ste boli úspešnejší.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     No, ďakujem. Nech sa páči, pani Kolláriková.

 

Poslankyňa M. Kolláriková:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som  za klub Slovenskej národnej strany

dala doplňujúci návrh k  predloženému poslaneckému návrhu na

prijatie uznesenia Národnej rady  Slovenskej republiky o vy-

hlásení  referenda  (tlač  617).  Navrhujem  bod  A rozšíriť

o otázku  číslo 4:  Ste za  neutralitu Slovenskej republiky?

Áno, nie.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Lauko, vy  ste mali procedurálny návrh, či

nie? (Odpoveď z pléna, že nie.) Nie, nemali ste.

 

     Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

 

     Zajtra ráno  pokračujeme o 9.00  hodine. O 8.00  hodine

bude grémium.

 

                    Ôsmy deň rokovania

      24. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                     14. februára 1997

___________________________________________________________

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     otváram rokovanie prerušenej  24. schôdze Národnej rady

Slovenskej republiky.

 

     Na dnešnej schôdzi sa  ospravedlnili páni poslanci Hru-

šovský, Pokorný a Kňažko.

 

     Prosím, aby sme sa prezentovali.

 

     Prezentovalo sa 110 poslancov. Zisťujem, že Národná ra-

da je schopná sa uznášať.

 

     Overovatelia uzavrú  prezenčnú listinu o  11.00 hodine.

Dnes by sme  mali rokovať do 16.00 hodiny,  tak prosím o ro-

zumné, vecné diskusie týkajúce sa bodov programu.

 

     Rokovanie  o prijatí  uznesenia k  nariadeniu referenda

sme včera skončili uzavretím  rozpravy. Doplňujúce aj pozme-

ňujúce návrhy  vám boli rozdané,  môžeme pristúpiť k  záveru

tohto bodu.

 

     Najskôr sa  pýtam predkladateľa  pána  poslanca Cabaja,

či sa chce vyjadriť k rozprave alebo zaujať stanovisko.

 

 

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený pán predseda,

     dámy a páni,

 

     moje záverečné slovo bude stručné, nechcem veľa hovoriť

k jednotlivým  vystúpeniam,  ktoré  tu  včera večer odzneli.

Chcem poďakovať všetkým  poslancom, ktorí aktívne pristúpili

k tejto otázke  a snažili sa  konštruktívnym spôsobom riešiť

problematiku vhodnými pozmeňujúcimi návrhmi. Na druhej stra-

ne  ďakujem aj  tým, ktorí  vystúpili so  zjavne deštrukčnou

činnosťou, aby oddialili čas, preto sme tu strávili ešte ne-

jaký čas po 20.00 hodine.

 

     Chcem sa vyjadriť k návrhu pána Kanisa, ktorý máme pred

sebou a ktorý  navrhuje zmeniť  prvú otázku: Ste  za to, aby

sa Slovenská  republika stalo členom  NATO bez rozmiestnenia

jadrových zbraní a nových  vojenských základní na našom úze-

mí? Dovoľte  mi, aby som vyjadril  svoj názor, že nesúhlasím

s týmto návrhom.  Práve pri predkladaní  poslaneckého návrhu

boli úmyselne  formulované tri otázky  ako samostatné otázky

a práve v tomto návrhu  pána Kanisa priamo podmieňujeme roz-

hodnutie občanov, preto ho neodporúčam prijať. Vhodnejšie sa

mi javí prijatie všetkých troch  otázok tak, ako sú v pôvod-

nom návrhu.

 

     Veľa sa  tu hovorilo o tom,  akým spôsobom budú občania

reagovať. Myslím  si, že je  aj na exekutíve,  akým spôsobom

potom graficky usporiada hlasovací  lístok. Z toho sa odvíja

podstatná práca a potom aj rozhodovanie občanov, akým spôso-

bom sú tieto veci pripravené.

 

     Dovoľte mi ešte k jednému návrhu. Na poslaneckom grémiu

sa veľa hovorilo o určitých pochybnostiach, ako tomu občania

neporozumejú, keď tam bude viac otázok a môžu vzniknúť rôzne

kombinácie.  Chcem  ubezpečiť  všetkých,  ktorí  majú takéto

strašné obavy, aby sme nepodceňovali našich občanov, nechaj-

me im priestor, aby si mohli zvážiť a rozhodnúť sa.

 

     A takisto aj tým poslancom,  najmä z opozície, ktorí tu

hovorili a vyjadrovali sa - budete takým  spôsobom vysvetľo-

vať - myslím si, že  aj keď poslanci opozície nehlasovali za

programové vyhlásenie  vlády, pre nás  ako poslancov vládnej

koalície, ktorí sme prijali  programové vyhlásenie vlády, je

jasný zámer, keď sa v  programovom vyhlásení hovorí o vstupe

a príprave prác na  vstup do NATO. Myslím si,  že sme aj tým

dali svoju  odpoveď, že sme  podporili programové vyhlásenie

vlády. Tí ostatní, myslím, budú  mať teraz priestor, keď ne-

podporili programové vyhlásenie vlády, aby v rámci vysvetľo-

vacej kampane vyjadrili svoj názor a zapracovali.

 

     Bola aj otázka, čo urobí  Národná rada, ak občania roz-

hodnú  trebárs  pri  prvej  a  pri  tretej otázke pozitívne,

a opačne. Dovolím si povedať záver, že Národná rada skutočne

neurobí  nič, bude  rešpektovať rozhodnutie  občanov a  toto

rozhodnutie je  právoplatné minimálne na tri  roky. Po troch

rokoch Národná rada podľa zákona  môže vstúpiť zákonom, a to

ústavným zákonom môže meniť rozhodnutie, ktoré bude  v refe-

rende.

 

     Toľko len na vysvetlenie  týchto vecí. A chcem podporiť

návrh, ktorý dal pán Zólyomi,  že by sme potom pri hlasovaní

o uznesení hlasovali samostatne za  každú otázku v rámci ná-

vrhu.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec. Pýtam  sa spravodajcu pána Krau-

sa, či sa chce vyjadriť.

 

Poslanec H. Kraus:

 

     Nie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec  Kraus sa nechce vyjadriť.  Prosím ho, aby

ako spravodajca uvádzal hlasovanie k tomuto bodu.

 

Poslanec H. Kraus:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Z rozpravy k tomuto  bodu programu vyplynuli dva proce-

durálne návrhy a niekoľko pozmeňujúcich a doplňujúcich návr-

hov.

 

     Najprv by som chcel dať hlasovať o procedurálnych návr-

hoch pána poslanca Bugára a pána poslanca Lauka.

 

     Pán poslanec Bugár v procedurálnom návrhu navrhuje pre-

rušiť rokovanie  o návrhu dovtedy, kým  Národná rada Sloven-

skej republiky nedostane  stanovisko vlády Slovenskej repub-

liky a  kým takú dôležitú  otázku neprerokujú všetky  výbory

Národnej rady Slovenskej republiky  okrem Mandátového a imu-

nitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Chcem  sa spýtať,  pretože na  záver som  tu nebol, ale

v priebehu rokovania sme hlasovali,  či sme o tomto nehlaso-

vali.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o procedu-

rálnom návrhu poslanca Bugára.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 136 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 54 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

 

     Tento procedurálny návrh sme neprijali.

 

Poslanec H. Kraus:

 

     Ďalším procedurálnym návrhom,  ktorý predniesol pán po-

slanec Lauko, je vrátiť návrh navrhovateľom a prerušiť roko-

vanie  o tomto  návrhu dovtedy,  kým budeme  medzi krajinami

prizvanými vstúpiť do NATO.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 136 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 56 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

 

     Neprijali sme ani tento procedurálny návrh.

 

     O návrhu pána poslanca Weissa netreba hlasovať.

 

Poslanec H. Kraus:

 

     Sú to  všetky procedurálne návrhy. Mohli  by sme teraz,

pán predseda,  pristúpiť k pozmeňujúcim  a doplňujúcim návr-

hom, ktoré vyplynuli z rozpravy.

 

     Pán poslanec Bugár navrhuje  vo svojom pozmeňujúcom ná-

vrhu vynechať z uznesenia otázky 2 a 3.

 

     (Hlasy v pléne.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím pokoj.  Ak ste cestovali  v lietadle, keď  idete

nočnými linkami, vždy dávajú pásku na oči. Ak ju nemáte, na-

budúce vám ju donesiem. (Smiech.)

 

     Pokračujte, pán poslanec.

 

Poslanec H. Kraus:

 

     Ako som povedal, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pozme-

ňujúcom návrhu pána poslanca  Bugára, ktorý navrhuje z uzne-

senia vynechať otázky číslo 2 a 3.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme  sa a hlasujme.  Hlasujeme o návrhu

poslanca Bugára,  ktorý navrhuje vynechať  z uznesenia druhú

a tretiu otázku.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 136 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 55 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

 

     Neprijali sme tento pozmeňujúci návrh.

 

 

Poslanec H. Kraus:

 

     Pán poslanec  Zólyomi mal tiež  jeden návrh -  vypustiť

body 2 a 3. Keďže  tento návrh neprešiel, navrhujem, aby sme

teraz hlasovali  o každom bode  jeho návrhu osobitne.  (Ruch

v pléne.)

 

     Pardon, je tu prvý návrh,  kde pán poslanec Zólyomi na-

vrhuje zmenu textu v prvej otázke, a to s týmto textom: "Ste

za  to,  aby  sa  Slovenská  republika  uchádzala o členstvo

v NATO?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, netreba čítať, všetci máme tie pozmeňujú-

ce návrhy pred sebou.

 

     Hlasujeme o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Zó-

lyomiho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 136 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 55 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

 

     Neprijali sme túto zmenu.

 

Poslanec H. Kraus:

 

     Navrhujem teraz, aby sme hlasovali o bode číslo 3 návr-

hu pána Duku-Zólyomiho.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Čiže hlasujeme o bode číslo 3 pozmeňujúcich návrhov pá-

na poslanca Zólyomiho.  (Hlasy zo sály.) To už  sme dali, to

je jedno. To sú jeho návrhy.

 

     Prosím, hlasujeme  o treťom návrhu,  aby sa o  všetkých

bodoch hlasovalo individuálne.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 112 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže sme tento návrh prijali.

 

     Prosím, pokračujte, pán spravodajca.

 

Poslanec H. Kraus:

 

     Môžeme teda  pristúpiť k hlasovaniu  o jednotlivých bo-

doch.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme teraz o návrhu pána Palacku.

 

Poslanec H. Kraus:

 

     Pán poslanec Palacka navrhol text, ktorý máme tiež pred

sebou.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o pozmeňujúcom  návrhu pána poslanca Palacku.

Prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 36 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

 

     Neprijali sme tento pozmeňujúci návrh.

 

Poslanec H. Kraus:

 

     Môžeme teraz prejsť k  hlasovaniu o pozmeňujúcich návr-

hoch pána poslanca Kanisa, k jeho prvému pozmeňujúcemu návr-

hu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme  o pozmeňujúcom  návrhu pána  poslanca Kanisa

pod číslom 1 A.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 43 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.

 

     Ani v tomto prípade sme pozmeňujúci návrh neprijali.

 

     O bode číslo 1 písmena B nemusíme hlasovať.

 

 

Poslanec H. Kraus:

 

     A je  tu ešte 2 A  druhý návrh znenia  textu uznesenia:

Ste za to, aby sa Slovenská republika stala členom NATO?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Čiže hlasujeme  o druhom pozmeňujúcom  bode návrhu pána

poslanca Kanisa pod písmenom A. Prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 56 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 47 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme ani tento pozmeňujúci návrh.

 

Poslanec H. Kraus:

 

     Nakoľko neprešli pozmeňujúce návrhy pána Kanisa, môžeme

pristúpiť k hlasovaniu o návrhu textu pána poslanca Weissa.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prezentujme  sa a  hlasujme o  pozmeňujúcom návrhu pána

poslanca Weissa.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 44 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme ani tento pozmeňujúci návrh.

 

Poslanec H. Kraus:

 

     Ako  posledná  v  rozprave  vystúpila  pani  poslankyňa

Kolláriková, ktorá  navrhuje bod A  rozšíriť o otázku  číslo

4, ktorú máme tiež pred sebou.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 136 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 67 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Čiže sme tento návrh neprijali.

 

Poslanec H. Kraus:

 

     To  sú všetky  pozmeňujúce a  doplňujúce návrhy,  ktoré

vyplynuli z  rozpravy. Teraz môžeme,  pán predseda, hlasovať

o návrhu  uznesenia ako  celku s  predloženým textom.  (Ruch

v rokovacej miestnosti.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pokoj,  páni poslanci.  Páni poslanci,  budeme hlasovať

o uznesení,  ale  prijali  sme  návrh,  ktorý  predložil pán

Duka-Zólyomi, čiže v rámci tohto uznesenia budeme jednotlivo

hlasovať o všetkých troch otázkach, ktoré sú predmetom uzne-

senia.

 

     (Neutíchajúci ruch v pléne.)

 

     Páni poslanci,  prosím, pokoj, lebo  urobím polhodinovú

prestávku. Mne  je to jedno,  môžete tu sedieť  aj na budúci

týždeň.

 

     Pán spravodajca, prosím, aby ste...

 

Poslanec H. Kraus:

 

     Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Zólyomiho - hla-

sovať o každom bode uznesenia osobitne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nie, pán  spravodajca, zoberte si  uznesenie. Nemáte to

uznesenie pri sebe?

 

Poslanec H. Kraus:

 

     Mám ho pri sebe.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Budeme  hlasovať o  jednotlivých otázkach.  Čiže budeme

teraz hlasovať v predloženom uznesení o otázke číslo 1.

 

     Prosím, prezentujme sa a  hlasujme, či ju zaraďujeme do

uznesenia.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 138 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 99 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Táto otázka bude obsahom uznesenia.

 

     Prosím, budeme sa prezentovať  a budeme hlasovať o dru-

hej otázke navrhovaného uznesenia.

 

     Prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 138 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Aj druhá otázka bude predmetom uznesenia.

 

     Budeme  hlasovať o  tretej otázke  predloženého návrhu.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 138 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Aj o tretej otázke sme  rozhodli, že má byť zaradená do

návrhu uznesenia.

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, budeme hlasovať

o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky

podľa článku 86  písm. d) a článku 95  Ústavy Slovenskej re-

publiky  navrhuje vyhlásiť  referendum k  otázkam vstupu  do

NATO v znení schválených  pozmeňujúcich a doplňujúcich návr-

hov.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 140 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 87 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 37 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že Národná rada navrhnuté uznesenie schvá-

lila.

 

     Ďakujem vám, pán spoločný spravodajca.

 

     Pán poslanec Lauko má procedurálny návrh.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Ďakujem, pán predseda. Mám skôr procedurálnu otázku.

 

     Práve sme schválili uznesenie, kde sú tri otázky. Pýtam

sa vás ako predsedu Národnej rady, keď náhodou občan odpovie

len na jednu  otázku a na dve neodpovie,  ako sa bude takýto

lístok posudzovať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán  poslanec  Harach    procedurálnu otázku. Prosím,

zapnite mikrofón pánu poslancovi Harachovi.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Ďakujem, že ste mi neodpovedali.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     To bolo v priebehu rozpravy. Diskutovali ste o tom celý

deň.

 

     Zapnite mikrofón,  pán poslanec Harach  má procedurálny

návrh. Nech sa páči.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Kolegyne a kolegovia,

 

     mám takýto  procedurálny návrh. Vzhľadom na  to, že sme

schválili veľmi vážnu vec  s veľmi vážnymi otázkami, navrhu-

jem, aby poslanci Národnej  rady Slovenskej republiky verej-

ným hlasovaním vyjadrili svoje stanovisko formou odpovede na

otázky schválené v referende, ktoré budú predložené občanom.

 

     Dámy a páni, naše  hlasovanie by bolo začiatkom vysvet-

ľovacej kampane pre občanov a zrejme jednou z jej najlepších

akcií. Súčasne  by tým parlament napĺňal  svoju základnú po-

vinnosť, ktorú má voči svojim voličom, voči občanom.

 

     Ďakujem.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec,  to, čo žiadate, sa  práve v tejto chvíli

stalo, keď sa schválilo toto uznesenie, kde sa prijali tieto

otázky. (Hlasy z pléna.)

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Odpovede. Vy ste ma nepochopili, pán predseda.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Tí, ktorí nevyjadrili svoj názor, hlasovali proti.

 

     Páni poslanci, prosím o pokoj. Pokoj, páni poslanci.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, prejdeme... (Ne-

utíchajúci ruch v sále.) To  nie je procedurálny návrh. Pro-

sím, počuli ste návrh pána poslanca Haracha, hlasujte o jeho

návrhu.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 54 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Páni poslanci, ak ste  ozaj dobre informovaní, ako pre-

bieha referendum, tak o referende je tajné hlasovanie. Pres-

ne tak, ako ste sa spýtali. Výborne. (Potlesk.)

 

 

 

     To znamená, že aj pri našich tajných voľbách a hlasova-

niach má každý poslanec  oznámiť, ako hlasoval? Páni poslan-

ci, nestavajte všetko na hlavu.  Hlasovali sme len o tom, či

treba referendum, alebo nie. O tom sme hlasovali.

 

     Prosím, páni  poslanci a poslankyne,  budeme pokračovať

tridsiatym šiestym bodom programu, ktorým je

 

     vládny návrh zákona  Národnej rady Slovenskej republiky

o zahraničných Slovákoch a o zmene a doplnení niektorých zá-

konov.

 

     Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 545 a spoločnú

správu výborov ako tlač 545a.

 

     Z  poverenia  vlády  Slovenskej  republiky návrh zákona

prednesie minister kultúry pán Ivan Hudec.

 

Minister kultúry SR I. Hudec:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

     vážené pani poslankyne,

     vážení poslanci,

     vzácni hostia,

 

     predkladaný vládny  návrh zákona Národnej  rady Sloven-

skej republiky o zahraničných Slovákoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov je súčasťou plnenia Programového vyhláse-

nia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa zaviazala navrhnúť

taký štatút  krajana, ktorý by mu  počas pobytu v Slovenskej

republike priblížil podmienky pobytu ako občanovi Slovenskej

republiky.

 

     Návrh zákona  po prvýkrát právne  definuje zahraničného

Slováka, upravuje  jeho postavenie, jeho  práva a povinnosti

na území Slovenskej republiky, upravuje postup pri priznáva-

  postavenia zahraničného  Slováka a  pôsobnosť ústredných

orgánov  štátnej správy  vo vzťahu  k zahraničným  Slovákom.

Gestorom prípravy  zákona bolo Ministerstvo  kultúry Sloven-

skej  republiky, ktoré  pri jeho  tvorbe úzko spolupracovalo

s Ministerstvom  zahraničných  vecí  a  Ministerstvom vnútra

Slovenskej republiky.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa Sabolová, prosím, aby ste nerušili.

 

Minister kultúry SR I. Hudec:

 

     S ďalšími  ministerstvami a ústrednými  orgánmi štátnej

správy tvorcovia spolupracovali v oblastiach, ktoré im vecne

a legislatívne prislúchajú.

 

     V  prípravnej etape  sme informovali  a oslovili všetky

krajanské organizácie  na svete. Zahraniční  Slováci vo svo-

jich písomných pripomienkach pozitívne hodnotili rozhodnutie

o príprave takéhoto zákona, aj keď pri jeho posudzovaní boli

diferencovaní. Menšie doplnky  navrhovali Slováci z Chorvát-

ska, Česka, Ukrajiny a  zo Svetového kongresu Slovákov, roz-

siahlejšie Slováci  z Vojvodiny, Maďarska  a kritické stano-

visko zaujali Slováci zo Švajčiarska a Nemecka, ktorí očaká-

vali najmä dvojité  občianstvo, odstránenie dvojitého zdane-

nia, nárok na reštitúcie a volebné právo.

 

     Základným východiskom pri tvorbe návrhu zákona bola Ús-

tava Slovenskej republiky a  všeobecne záväzné predpisy Slo-

venskej republiky, ktoré neumožňujú bez rozsiahlejších nove-

lizácií prijať všetky nimi  požadované práva. Príprava tohto

zákona vychádza predovšetkým z možností a potrieb Slovenskej

republiky. Prijatím  zákona vzniknú priame  nároky na štátny

rozpočet, ktoré sú uplatnené v štátnom rozpočte Ministerstva

zahraničných vecí Slovenskej republiky a po schválení zákona

môžu byť uvoľnené z rezervy Ministerstva financií Slovenskej

republiky. Nepriame nároky a  príjmy bude možné špecifikovať

až po uplatnení zákona v praxi.

 

     Zásady zákona boli prerokované vo výboroch Národnej ra-

dy Slovenskej republiky a schválené  v júni 1996. Pri tvorbe

paragrafového znenia zákona sa vychádzalo zo schválených zá-

sad a rešpektovali sme  pripomienky, ktoré boli uplatnené vo

všetkých kolách medzirezortných  pripomienkových konaní, od-

porúčania Legislatívnej rady vlády  a rozhodnutia vlády Slo-

venskej  republiky.  Tvorcovia  zákona  v záujme aproximácie

pripravovanej právnej normy v rámci legislatívnej normy štá-

tov Európskej únie pripravili porovnávajúce materiály o rie-

šení problematiky v 20 európskych štátoch, ktoré pri riešení

podobnej problematiky už tiež vychádzajú zo svojich špecifík

a potrieb.

 

     Predkladaný zákon v podobe návrhu je prvým svojho druhu

v dejinách slovenskej legislatívy. Je výsledkom veľkého kom-

promisného  riešenia danej  problematiky a  prvým ústretovým

krokom  k  tejto  časti  nášho  národa, žijúcej za hranicami

pôvodnej vlasti a vlasti  svojich predkov. Je všeobecne zná-

me, že pravdepodobný odhad počtu tých osôb, ktorých sa tento

zákon bude týkať počas  pobytu na území Slovenskej republiky

a pri získaní štatútu zahraničného Slováka, je asi 3 milióny

osôb. Je  pravda, že tieto krajanské  komunity majú v každej

krajine  iné podmienky  na svoj  život a  na uplatňovanie si

svojich záujmov v oblasti pestovania kultúrnej identity. Iná

situácia je v krajinách strednej Európy, napríklad v Poľsku,

Ukrajine, Maďarsku, vo  Vojvodine,  Chorvátsku, iná situácia

je v krajinách, ako je Švajčiarsko, Nemecko, iná situácia je

v krajinách, ako  sú Spojené štáty americké a Kanada, a zasa

iná situácia je v Južnej Amerike, v Austrálii a podobne.

 

 

 

     Treba povedať, že  niektoré postoje krajanských komunít

vyplývali aj z takéhoto územného členenia pobytu, a teda jes-

tvovania  týchto  krajanských  organizácií.  Už som spomenul

skôr, že  niektoré tieto krajanské  komunity navrhovali také

riešenia, ktoré nie sú  celkom v záujme  Slovenskej republi-

ky. Aj keď  je možné uznať morálny podnet,  nemožno ich však

doteraz a  teraz v týchto podmienkach  uplatniť v praxi tak,

aby zároveň nevznikli problémy v rámci Slovenskej republiky,

aby nevznikali  situácie, ktoré by boli  v rozpore s platným

právnym stavom.

 

     Chcem zdôrazniť, že tento návrh zákona je naozaj veľkým

kompromisom. Názory každého, kto  sa chcel zapojiť do rieše-

nia tejto problematiky, pretože táto norma nebola nikdy rie-

šená, boli iné. Trúfam si však povedať, že tento predkladaný

návrh  vyhovuje drvivej  väčšine všetkých  tých, ktorí  mali

predstavu  a budú  zainteresovaní na  napĺňaní tohto zákona,

takisto aj tých, ktorých sa tento zákon bude týkať.

 

     Počas  prerokúvania tohto  návrhu sa  vyskytli niektoré

pochybovačné otázky, či nejde o  zákon, ktorý by mal diskri-

minačný charakter. Upozorňujem, že  tento zákon nemá diskri-

minačný charakter voči nikomu, pretože nikomu neuberá nijaké

práva, ale v  rámci úpravy krívd, ktoré sa  udiali na našich

krajanských komunitách v  zahraničí, pridáva niektoré, najmä

sociálne výhody  počas pobytu na  území Slovenskej republiky

občanom  cudzích štátov,  ktorí získali  štatút zahraničného

Slováka. Myslím  si, že druhým  dôkazom toho, že  nemôže ísť

o takéto hodnotenie,  je aj skutočnosť, že  v mnohých kraji-

nách Európy sa uplatňuje takáto právna norma.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás

požiadať, aby ste predložený návrh zákona schválili.

 

     Ďakujem za slovo.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne pánu ministrovi.

 

     Ako  spoločná  spravodajkyňa  výborov  bola určená pani

poslankyňa  Mušková. Prosím  preto pani  poslankyňu, aby nás

oboznámila s výsledkami prerokovania  tohto návrhu zákona vo

výboroch.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

z 5. decembra 1996 číslo  1326 pridelil uvedený vládny návrh

zákona na prerokovanie výborom  Národnej rady Slovenskej re-

publiky, a to výboru pre  financie, rozpočet a  menu, výboru

pre verejnú  správu, územnú samosprávu  a národnosti, výboru

pre zdravotníctvo a sociálne veci, výboru  pre obranu a bez-

pečnosť, zahraničnému  výboru a výboru  pre vzdelanie, vedu,

kultúru a šport.

 

     Súčasne určil na  skoordinovanie stanovísk Výbor Národ-

nej rady  Slovenskej republiky pre  vzdelanie, vedu, kultúru

a šport s tým, aby  sa skoordinované stanoviská výborov pre-

mietli do spoločnej správy  výborov Národnej rady Slovenskej

republiky.

 

     Výbory Národnej rady  Slovenskej republiky vládny návrh

zákona prerokovali.

 

     Výbor pre obranu a bezpečnosť  súhlasil s vládnym návr-

hom zákona  bez pripomienok. Výbor  pre zdravotníctvo a  so-

ciálne veci neprijal k  návrhu uznesenie, pretože zaň nehla-

sovala nadpolovičná väčšina jeho členov.

 

     Ostatné výbory  Národnej rady Slovenskej  republiky vy-

slovili s návrhom zákona súhlas so zmenami a doplnkami, kto-

ré sú uvedené  v materiáli číslo 545a. Pri  hlasovaní by som

chcela navrhnúť na pozitívne  spoločné hlasovanie body 1, 4,

5, 8, 10, 11, 12, 13, 15, 16 a 19.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja pani spoločnej spravodajkyni.

 

     Otváram  rozpravu  o  tridsiatom  šiestom bode programu

s tým, že za poslanecké  kluby som nedostal žiadnu prihlášku

do rozpravy a do zoznamu prihlásených rečníkov sa prihlásili

títo  poslanci: pani  poslankyne Aibeková  a Kolesárová, po-

slanci Bugár, Čarnogurský, Köteles a Nagy.

 

     Prosím, prvá vystúpi pani poslankyňa Aibeková.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi,  aby som predniesla  k prerokúvanému návrhu

zákona tri  pozmeňujúce a doplňujúce návrhy,  ktoré majú vy-

slovene legislatívno-technický charakter, a to preto, že zá-

kon o zamestnanosti  číslo 1/1991 Zb. už stratil  účinnosť a

namiesto neho bol v parlamente prijatý zákon 387/1996 Z. z.,

na čo predkladateľ ešte  nemohol reagovať, pretože návrh zá-

kona tu bol skôr, ako sme prijali citovaný zákon.

 

 

     Prvý pozmeňujúci návrh  znie: v § 6 ods.  1 písm. b) sa

na konci pripájajú tieto slová:  "a bez povolenia na zamest-

nanie". Tam  zostáva  odkaz 6, ale  ten  bude  znieť: "§ 116

ods.  2  zákona  Národnej  rady  Slovenskej  republiky číslo

387/1996 Z. z. o zamestnanosti.

 

     Druhý návrh  znie - pardon, tento  odkaz bol už vlastne

druhým návrhom. Tretí sa týka článku  III a ten znie - zákon

Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo  387/1996 Z. z.

o zamestnanosti sa dopĺňa takto: v §  116 ods. 2 sa na konci

pripájajú slová  "alebo je zahraničným  Slovákom". Odkaz 18a

bude znieť:  "Zákon číslo" -  zatiaľ len bodky,  pretože tam

bude vpísané číslo zákona, ktorý prerokúvame, ak bude prija-

  - ".../1997  Z. z.  o zahraničných  Slovákoch a  o zmene

a doplnení niektorých zákonov."

 

     To by  bolo z mojej strany  všetko. Odôvodnenie som vám

povedala, dúfam, že tieto návrhy budete akceptovať.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  pani poslankyni  Aibekovej. Ako  druhá je pani

poslankyňa Kolesárová.

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     milé poslankyne,

     vážení poslanci,

     milí hostia,

 

     chcem privítať prvý záväzný právny predpis, ktorý upra-

vuje jednak postavenie zahraničných  Slovákov v ich pôvodnej

vlasti,  teda  v  Slovenskej  republike,  a zároveň upravuje

pôsobnosť centrálnych orgánov štátnej správy na tvorbe a vý-

kone základnej politiky štátu voči tejto významnej sociálnej

skupine. Aspoň čiastočne tak odčiníme dlh voči tým zahranič-

ným Slovákom, ktorým totalitný režim za železnou oponou úpl-

ne alebo aspoň do veľkej miery zamedzil návraty domov, k et-

nickým koreňom. Najmä však tým, ktorí žijú v relatívne homo-

génnej slovenskej komunite, zachovávajúc slovenský jazyk ne-

raz už v archaickej podobe  po stáročia, a potrebujú na oži-

venie vzťahu nové impulzy.

 

     Za jednu  z významných aktivít  v tomto smere  pokladám

organizovanie čitateľských táborov  pre začínajúcich sloven-

ských gymnazistov  z Dolnej zeme, teda  z Rumunska, Juhoslá-

vie, Chorvátska, Maďarska, ako aj z Českej republiky, Poľska

a Ukrajiny. Od roku 1990  ich organizujú dobrovoľníci na ne-

honorovanom  princípe,  predovšetkým  doc. Mešša,  doc. Sand

a ja  z Filozofickej  fakulty  Univerzity  Komenského a pani

Mgr. Hrklová  z ministerstva kultúry.  Paradoxné, ba až  ža-

lostné bolo najmä naše zistenie,  ako málo vieme o krajanoch

z bývalého  socialistického tábora.  Nevedeli sme,  aké majú

školstvo,  politický,  kultúrny  život,  starosti i radosti.

Osobitne  nás zarazilo,  že kým  všetci zúčastnení  študenti

celkom prirodzene komunikujú medzi  sebou po slovensky, gym-

nazisti  z Maďarska, zo  slovenského  gymnázia v Budapešti a

v  Békešskej Čabe slovenský jazyk neovládajú a často sa stá-

va, že  absolvent druhého ročníka gymnázia  vie po slovensky

akurát zaspievať niekoľko piesní, či zarecitovať nejaké bás-

ničky. Chcem ešte podotknúť, že  aj keď tábory boli vo všeo-

becnosti prijímané pozitívne, zháňanie finančných prostried-

kov na  ich zabezpečenie bolo  nepomerne zložitejšie. Až  do

minulého  roku sme  boli  odkázaní  na získavanie  peňazí od

sponzorov.

 

     V uvedených štátoch, najmä tam, kde sa vysťahovalci na-

trvalo hromadne usadili, udržanie a rozvoj národného povedo-

mia závisel predovšetkým od  výchovy ich vlastnej slovenskej

inteligencie v cudzom prostredí. Aj tým, že sa značne preru-

šili  sociálne,  hospodárske,  kultúrne  a  politické  väzby

s jadrom materského etnika, etnický vývoj Slovákov v jednot-

livých štátoch zaznamenal špecifické črty  či z hľadiska ne-

rovnakého právneho  postavenia v politickom  systéme krajiny

alebo   nerovnakej  úrovne   zachovaných  kultúrnych  hodnôt

z pôvodného slovenského prostredia. Preto možno privítať, že

po roku 1989, ale najmä po vzniku samostatnej Slovenskej re-

publiky  začali na našich  vysokých školách, osobitne na pe-

dagogických fakultách  študovať vo významnejšej miere budúci

učitelia na slovenských národnostných školách v zahraničí.

 

     Návrh zákona, ktorý teraz prerokúvame, vytvára priestor

na pevnejšie väzby a ich  cieľavedomý rozvoj vo vzťahu k za-

hraničným Slovákom, osobitne však k mladej generácii. Aj keď

neuspokojí požiadavky a predstavy všetkých zahraničných Slo-

vákov, je to iste ústretový  krok zo strany štátu. Možno ani

nie je  také dôležité, koľko výhod  pre nich zákon definuje,

ako  to, že  sa prvýkrát  právne zakotvuje  pojem zahraničný

Slovák, a to, že kultúra zahraničných  Slovákov sa chápe ako

súčasť slovenského kultúrneho dedičstva.

 

     Chcem poďakovať  tvorcom zákona, najmä  pracovníkom mi-

nisterstva kultúry,  ktorí už v rámci  prípravy zásad zákona

zmapovali starostlivosť ostatných štátov o svojich krajanov.

Verím, že prerokúvanú prvú  právnu normu svojho druhu podpo-

ria hlasovaním všetci poslanci, aby sme tak splnili svoj mo-

rálny dlh voči státisícom zahraničných Slovákov. Celkový po-

čet Slovákov  žijúcich v zahraničí sa  v súčasnosti odhaduje

na približne  2 736 500. Postupne,  so zlepšujúcou sa ekono-

mickou situáciou štátu by sme  sa mali snažiť dosiahnuť, aby

sa pomoc  zahraničným Slovákom stala  aj osobitnou kapitolou

štátneho  rozpočtu. Napokon, v spôsobe  pomoci krajanom  nám

môžu slúžiť príkladom okolité  štáty, napríklad Maďarská re-

publika.

     Na záver by som  chcela navrhnúť pozmeňujúci návrh, aby

sa v doterajšom článku V  nahradili slová "1. januárom 1997"

slovami  "5. júlom  1997". Ide  o  termín  účinnosti zákona,

o termín, ktorý  je symbolický práve preto,  že Národná rada

Slovenskej republiky  schválila deň 5.  júl ako pamätný  deň

zahraničných Slovákov.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani poslankyňa, aj ja.

 

     Ďalej je prihlásený do rozpravy poslanec Bugár. Nech sa

páči, pán poslanec.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     návrh  zákona o  zahraničných Slovákoch  má byť určitým

gestom Slovenskej republiky pre  Slovákov žijúcich mimo úze-

mia Slovenskej republiky, ku ktorým sa táto krajina zachova-

la macošsky. Aj z tohto dôvodu som presvedčený, že si zaslú-

žia určité  zadosťučinenie. Otázkou je, aké.  Ale kým k tomu

dôjdem, musím upozorniť na určité chyby v návrhu.

 

     Najväčšou chybou v návrhu je to, že ponúka určité výho-

dy len tým, ktorí patrili  a patria jazykovo, kultúrne a et-

nicky ku  slovenskému národu, a  zároveň vylučuje z  pôžitku

ponúknutých výhod všetkých tých bývalých občanov, ktorí síce

z tých istých dôvodov museli opustiť svoju vlasť ako ich ko-

legovia patriaci do skupiny  zahraničných Slovákov, ale majú

iný etnický pôvod. Ale čo  je ešte horšie, tento zákon umož-

ňuje dokonca získať štátne občianstvo a určité výhody aj tým

bývalým občanom Slovenského  štátu, ktorí pomáhali fašistom,

a práve z tohto dôvodu museli opustiť Slovensko.

 

     Z týchto dôvodov navrhujem  návrh zákona vrátiť na pre-

pracovanie.  Je to  procedurálny návrh. Nakoľko však počítam

s tým,  že môj  návrh nebude  prijatý, prednesiem stanovisko

poslancov Maďarského kresťanskodemokratického hnutia k tejto

legislatívnej norme.

 

     Predkladateľ návrhu  v dôvodovej správe  hovorí o skoro

3 miliónoch Slovákov, ktorí  intenzívne prejavujú svoj vzťah

k Slovenskej republike. Upraví tento zákon  postavenie všet-

kých  zahraničných Slovákov,  alebo bude  slúžiť len určitej

úzkej  skupine? Robilo  ministerstvo kultúry  prieskum medzi

zahraničnými Slovákmi, koľkí by  chceli využiť výhody ponúk-

nuté touto normou?  Ak áno, prečo to nie  je prílohou návrhu

zákona? Ak nie, na základe  čoho sa robil ekonomický rozbor?

Prečo nie sú vypočítané finančné sumy, o ktoré prídu občania

Slovenskej republiky,  ak bude podľa  toho zákona žiadateľom

zabezpečené bezplatné štúdium, oslobodenie od vízovej povin-

nosti, oslobodenie od zaplatenia správnych poplatkov za ude-

lenie štátneho občianstva a  za udelenie povolenia na trvalý

pobyt?

 

     K samotným paragrafom máme tieto pripomienky. § 1 hovo-

rí o právach a  povinnostiach zahraničných Slovákov, ale kým

§ 6 definuje  ich práva, o povinnostiach, ktoré boli uvedené

aj v zásadách číslo 7,  nie je ani zmienka. Preto navrhujeme

zmeniť nadpis § 6 na  práva a povinnosti zahraničných Slová-

kov na území  Slovenskej republiky s tým, že  § 6 navrhujeme

rozšíriť o nové odseky 3 a 4.

 

     "(3) Zahraničný Slovák počas pobytu na území Slovenskej

republiky je  povinný dodržiavať zákony  a všeobecne záväzné

právne predpisy platné na území Slovenskej republiky.

     (4)  Zahraničný Slovák  má tie  isté daňové povinnosti

ako občan Slovenskej republiky."

 

     Pripomínam,  že formulácie  odsekov  3  a 4  sú totožné

s bodmi 7 a 8 zásad číslo  7, ktoré, neviem z akých dôvodov,

neboli zapracované do paragrafovaného znenia zákona.

 

     Ďalší  návrh sa  týka §  2 ods.  3. Tento  odsek určuje

spôsob, ako sa dá zistiť  slovenský etnický pôvod, a to skú-

maním slovenskej národnosti až do tretieho pokolenia. Samot-

ná metóda  je protiústavná, je v rozpore s článkom 12 ods. 3

ústavy  a   taktiež  protirečí  Listine   základných  práv a

slobôd, a to  článku 3 ods. 2. Tieto  články  citujem: "Kaž-

dý má právo slobodne rozhodovať o svojej národnosti." A toto

slobodné rozhodovanie predkov žiadateľov by malo škodiť tým,

ktorí sa dnes hlásia k zahraničným Slovákom? Sme nútení kon-

štatovať, že je to v protiklade  aj s článkom 33 Ústavy Slo-

venskej republiky a práve z tohto dôvodu navrhujeme vypustiť

odsek 3  § 2. Ďalej  navrhujeme vypustiť z  § 2  odsekov 5 a

7 koniec vety,  citujem: "...alebo, ak  takéto nie je,  sve-

dectvom aspoň dvoch zahraničných  Slovákov, ktorí s ním žijú

v tom istom štáte".

 

     Náš dôvod je jednoduchý. Ak  chceme aspoň sťažiť, ak už

nie znemožniť,  aby sa k výhodám  podľa tohto zákona dostali

aj takí, ktorí nemajú nič spoločné so zahraničnými Slovákmi,

ale sú na získanie  týchto výhod ochotní podplatiť, povedzme

na rovinu,  dvoch zahraničných Slovákov,  tak právo potvrdiť

slovenské kultúrne a jazykové povedomie nechajme len krajan-

ským organizáciám zahraničných Slovákov.

 

     Vážené  kolegyne,  vážení  kolegovia,  uvedomme  si, že

§ 6 ods. 2, ktorý  umožní zahraničným Slovákom nadobúdať ne-

hnuteľnosť v Slovenskej republike, bude určitým lákadlom pre

rôznych ľudí  zo zahraničia. A našou  povinnosťou je chrániť

záujmy všetkých občanov Slovenskej republiky.

 

     Vzhľadom na to, čo som  uviedol v úvode o tých bývalých

občanoch, ktorí pomáhali fašistom alebo sú na listine vojno-

vých zločincov, navrhujeme vložiť do § 4 ods. 4 bod d) tohto

znenia: "ktorá počas druhej  svetovej vojny vyvíjala činnosť

v niektorých fašistických organizáciách  alebo bola odsúdená

za vojnové zločiny".

 

     Za vaše porozumenie vopred ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Čarnogurský.

 

     S faktickou poznámkou najskôr pán poslanec Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Pán Bugár,  aj dnes sa opakovane,  tak ako vo včerajšej

rozprave, objavila téza o  slovenskom fašizme. Slovensko nie

je rodiskom fašizmu. To si už zafixujte raz a navždy. Fašiz-

mus sa  zrodil v Taliansku,  fašizmus sa zrodil  v Maďarsku,

ich  nositeľmi boli  Benito Mussolini  a Miklós  Horthy. Tak

nepripisujte Slovákom to, čo Slovensku nebolo vlastné, a ne-

vykrikujte teraz na mňa z pléna.

 

     Ďakujem. (Hlasy z pléna.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pokoj, páni poslanci. Prosím, pán poslanec Čarnogurský.

 

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Vážený pán predseda,

     pán minister,

     dámy a páni,

 

     po novembri 1989, keď sa  otvorili hranice v oboch sme-

roch a styky s  emigráciou prestali byť politicky podozrivé,

začali sme sa vo väčšom rozsahu stretávať, stýkať, rozprávať

so slovenskou emigráciou v zahraničí, či tou, ktorá v zahra-

ničí strávila iba niekoľko rokov, alebo  s emigráciou, ktorá

patrila vlastne  už k druhej alebo  tretej generácii sloven-

ských vysťahovalcov. Pri týchto stretnutiach a týchto rozho-

voroch sme  sa dozvedali jednak o  problémoch Slovákov žijú-

cich v  zahraničí, v takpovediac  ich nových domovinách,  aj

o ich  názoroch  na  Slovensko,  na  ich  pôvodnú vlasť. Keď

prichádzali sem na Slovensko,  poznávali vlastne súčasnú si-

tuáciu Slovenska a, samozrejme,  od samého počiatku najmä zo

strany zahraničných  Slovákov bolo vyslovované  želanie, aby

sa nejakým  spôsobom v zákone  upravil ich vzťah  k pôvodnej

vlasti, k Slovensku, inými slovami,  aby ich užší citový zá-

ujmový a aj iný vzťah k Slovensku našiel aj svoje právne vy-

jadrenie v tom, že by  mali zvýhodnené postavenie na Sloven-

sku oproti úplne indiferentným  cudzincom, ktorí sem prichá-

dzajú ako  cudzinci. Z tohto hľadiska  je správne, že takýto

zákon je pripravený, že ho máme  pred sebou, že budeme o ňom

rozhodovať.

 

     K samotnému  obsahu zákona by som  chcel povedať toľko,

že zákon  poskytuje zahraničným Slovákom  minimálne skutočné

práva na  Slovensku alebo skutočné  zvýhodnenie  oproti iným

cudzincom prichádzajúcim  na Slovensko. Tento  zákon sa skôr

realizuje  v istých  vyhláseniach, je  poplatný určitému by-

zantskému  štýlu  v  tom,  že obsahuje  preukazy, vyhlásenia

a podobne, ale  faktické práva, ktoré  tu zahraniční Slováci

požívajú, budú  fakticky iba pre dôchodcov,  ktorí majú naj-

skôr 50-percentnú zľavu na  dopravných prostriedkoch a potom

úplne  bezplatné používanie  dopravných prostriedkov.  Totiž

§ 6, ktorý  hovorí o právach zahraničných  Slovákov na území

Slovenskej  republiky, im  dáva právo  požiadať, uchádzať sa

o prijatie na štúdium, o prijatie do zamestnania, o udelenie

štátneho občianstva atď.

 

     Z  tohto hľadiska  chápem predložený  návrh zákona skôr

ako prvý krôčik, doslova malý krôčik na ceste právnej úpravy

právneho  zvýhodnenia  postavenia  zahraničných  Slovákov na

území Slovenska. A je zrejmé,  je pravdepodobné a bolo by aj

žiaduce, aby skôr alebo neskôr nasledovali ďalšie kroky, keď

si dokonalejšie zmapujeme situáciu  a možnosti, tak možnosti

Slovenskej republiky, ako aj  možnosti a záujem zahraničných

Slovákov, aby sa rozsah skutočných práv a skutočného zvýhod-

nenia zahraničných Slovákov rozširoval v porovnaní s cudzin-

cami, s inými cudzincami na území Slovenskej republiky.

 

     Chcel by som sa však  osobitne zmieniť o jednom aspekte

postavenia zahraničných Slovákov,  ktoré ich osobitne tlačí,

ako to poznávam v rozhovoroch so zahraničnými Slovákmi, a to

je možnosť zahraničných Slovákov  nadobúdať na Slovensku ne-

hnuteľnosti na osobné ubytovanie.  Totiž, aká je veľmi častá

situácia u zahraničných Slovákov?  Najmä tí, ktorí sa vysťa-

hovali za svojho života  pred niekoľkými, povedzme, desaťro-

čiami, či  pod vplyvom  ekonomických alebo politických okol-

ností, keď  sa vysťahovali zo  Slovenska, usadili sa  niekde

v zahraničí,  našli  si  tam  zamestnanie, majú, samozrejme,

zahraničné občianstvo, ale prinajmenšom  na staré roky by sa

chceli vrátiť  na Slovensko a takpovediac  dožiť tu svoj ži-

vot. Alebo  nakoniec sem prichádzajú pomerne  často na dovo-

lenku, najmä ak je to z blízkych európskych krajín, a chceli

by mať možnosť stráviť tu dovolenku tak, ako ju trávia obča-

nia Slovenskej republiky.

 

 

     Predložený návrh zákona im  v tomto smere nedáva žiadne

osobitné oprávnenia. Pokiaľ sa  hovorí o práve nadobúdať ne-

hnuteľnosti, § 6 ods. 2  návrhu zákona hovorí, že zahraničný

Slovák má právo vlastniť  a nadobúdať nehnuteľnosti na území

Slovenskej  republiky  za  podmienok  uvedených  v osobitnom

predpise, a to je devízový  zákon číslo 202/1995 Z. z. Podľa

tohto devízového zákona však  nemajú žiadne osobitné zvýhod-

nenie.

 

     Keď sme vo výbore preberali tento návrh zákona, pán mi-

nister kultúry na moju pripomienku v tomto smere povedal, že

vydanie  tohto zákona  bude podnetom  ministerstvu financií,

aby v devízovom zákone  zakotvilo nejaké  osobitné isté zvý-

hodnenie pre zahraničných Slovákov  v odvolávke na tento zá-

kon, aby tu  mohli nadobúdať nehnuteľnosti. Ide o  to, že ak

plánujú  vrátiť sa  na Slovensko  a potom  sa tu  trvalo  či

prechodne usadiť,  ale najmä trvalo,  spravidla si tu  musia

zabezpečiť bývanie, čiže byt. A  spravidla je to byt v osob-

nom, súkromnom vlastníctve, prípadne s nejakou malou záhrad-

kou okolo. Podľa súčasných predpisov nemajú na to právo. Ne-

majú na  to právo, a  to znamená, že  si vlastne ani  nemôžu

vytvoriť na  Slovensku podmienky nato,  aby po nastúpení  do

penzie vo svojej terajšej domovskej krajine sa mohli presťa-

hovať  naspäť na  Slovensko. A  preto si  myslím, že by bolo

potrebné  doslova  vyzvať  vládu  Slovenskej  republiky, aby

pripravila v nejakej rozumnej lehote novelu devízového záko-

na v takom smere, aby  zahraniční Slováci mali právo nadobú-

dať tu  nehnuteľnosti  slúžiace na  osobné bývanie a  osobnú

rekreáciu. Čiže nie  sú to podniky, nie sú  to hotely, sú to

buď byty v osobnom vlastníctve, alebo rodinné domy, prípadne

s malou záhradkou okolo.

 

     A preto dávam návrh na prijatie uznesenia tohto znenia:

 

     "Národná rada Slovenskej republiky vyzýva vládu Sloven-

skej republiky, aby do 30. júna 1997 predložila Národnej ra-

de Slovenskej republiky návrh novely devízového zákona číslo

202/1995 Z. z., ktorá  umožní zahraničným Slovákom nadobúdať

v Slovenskej republike nehnuteľnosti  slúžiace na osobné bý-

vanie a osobnú rekreáciu."

 

     Tento predložený  návrh zákona vo  svojich článkoch II,

III a  IV obsahuje vlastne už  novely iných zákonov -  o ob-

čianstve, o zamestnanosti a podobne. Z tohto hľadiska vlast-

ne nič neprekážalo tomu, aby  obsahoval už aj novelu devízo-

vého zákona. Možno ľutovať, že tento návrh zákona novelu de-

vízového zákona  neobsahuje v tom  smere, ako ju  navrhujem.

Nechcem  ísť do  priameho návrhu  novely devízového  zákona,

pretože si uvedomujem, že je to komplexná problematika a ne-

bolo by dobré narušiť  vecnú štruktúru devízového zákona ne-

jakou nie dostatočne premyslenou  novelou, a preto to riešim

návrhom  uznesenia tak,  aby samotná  vláda vypracovala takú

novelu devízového zákona,  ktorá by, samozrejme, nepoškodzo-

vala záujmy Slovenskej republiky ako celku, aby nenarušovala

rovnosť slovenských občanov, pokiaľ ide o nadobúdanie nehnu-

teľností, ale zároveň aby  otvorila reálnu možnosť zahranič-

ným Slovákom  nadobúdať na Slovensku  nehnuteľnosti slúžiace

na uspokojovanie osobných potrieb, aby som použil terminoló-

giu z  minulosti z niektorých zákonov.  Navrhujem preto, aby

po prijatí tohto zákona Národná rada schválila návrh uznese-

nia, ktorý som povedal.

 

     Ďakujem vám.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu  poslancovi. Ďalej v  rozprave vystúpi pán

poslanec Köteles.

 

 

 

Poslanec L. Köteles:

 

     Vážená Národná rada,

     vážený pán predseda,

     vážení hostia,

 

     som pevne presvedčený, že vláda Slovenskej republiky by

sa mala  starať v prvom rade  o občanov Slovenskej republiky

a vytvárať im dôstojné životné podmienky. Veď práve títo ob-

čania  vytvárajú tie  hodnoty,  ktoré  slúžia pre  blaho nás

všetkých. Napriek tomu  koncepciu vlády Slovenskej republiky

vypracovať návrh zákona o  zahraničných Slovákoch beriem ako

pocit prirodzenej zodpovednosti  každého národa voči občanom

vo svete, ktorí sa hlásia k tomu istého národu.

 

     V  20. storočí  sa uskutočnilo  rozptýlenie národov. Aj

slovenský národ bol rozkrájaný štátnymi hranicami. Kompaktné

a historické slovenské  spoločenstvá boli odrezané  od mate-

rinskej krajiny  a ostali v  nerovnocennom postavení menšiny

v Rumunsku,  Srbsku, Maďarsku  a Poľsku.  Po druhej svetovej

vojne pribudli k nim ešte aj v Sovietskom zväze, teraz už na

Ukrajine, a naposledy v Čechách.  Dobrovoľná a vedomá  cesta

stať sa tzv. zahraničným  Slovákom bola vyvolaná ich emigrá-

ciou pred chudobou  na Západ  alebo z politických dôvodov do

Sovietskeho zväzu, útek pred  víťaznými mocnosťami, alebo do

sľúbeného západného blahobytu. Charakteristickou črtou tých-

to odchodov  z rodného kraja  bola jednoznačne dobrovoľnosť.

Veď vedome opustili svoju vlasť, počítajúc pritom so všetký-

mi možnými následkami.

 

     Žiaľ, pri predložení  návrhu vláda Slovenskej republiky

a navrhovatelia  tohto návrhu  pozabudli na  státisíce ľudí,

ktorí  boli z  územia Slovenska  vyhnaní proti  svojej vôli.

V rokoch 1938-1939 najprv Česi, v rokoch 1941-1942 Židia de-

portovaní do koncentračných táborov,  v rokoch 1945-1946 ako

odplata Nemci, v rokoch  1945-1949 Maďari v znamení vytvore-

nia čistého slovanského štátu. A  to napriek tomu, že tí ľu-

dia sa v prevažnej miere v ničom neprevinili, naopak, svojou

statočnou prácou prispeli k budovaniu tejto krajiny.

 

     Vážená Národná rada, vážení  kolegovia, dovoľte mi, aby

som  poukázal  na  ich  strastiplný  osud  cez život jedného

z nich. Farár reformovanej cirkvi pán Ladislav Fözö sa naro-

dil v chudobnej rodine v dedine  Zemplín v roku 1900 na juž-

nom  Zemplíne. Ako  farár od  roku 1924  slúžil na viacerých

miestach stredného a východného Slovenska. Na konci tridsia-

tych rokov  ho pozvali za farára  do Kráľovského Chlmca, kde

sa trvalejšie usadil.

 

     Pán farár Fözö sa až  v roku 1938 zapojil do politickej

činnosti charakteristickým  ľudským a humánnym spôsobom. Vy-

užívajúc  svoje  postavenie  v  reformovanej  cirkvi, urobil

všetko  preto, aby  pomáhal prenasledovaným  občanom českej,

potom slovenskej a maďarskej národnosti. Od roku 1944 po ob-

sadení Maďarska nemeckými vojskami k prenasledovaným pribud-

li aj  občania židovského pôvodu.  Týchto občanov pán  farár

skrýval vo  svojej maštali, kde  pre nich vybudoval  aj špe-

ciálny kryt. Neskoršie k týmto prenasledovaným pribudli ďal-

ší zbehovia z maďarskej armády, bývalí bojovníci Slovenského

národného povstania.  Aj po roku  1945 pomáhal pri  obnovení

spoločenského  a  vojnou  zničeného  hospodárskeho života na

južnom Zemplíne. Vzhľadom na  jeho hlboko humánny postoj po-

čas  2. svetovej  vojny zaslúžene  patril k  najuznávanejším

osobnostiam v tomto regióne. Získal vysoké uznanie židovskej

náboženskej obce,  a to nielen  za záchranu ľudí,  ale aj za

zachránený majetok  v koncentračných táboroch  umučených ži-

dovských rodín, ktorý vrátil príbuzným.

 

     Žiaľ, svetské mocnosti mu  napriek tomu zakázali slúžiť

cirkevné obrady v materinskom jazyku, a keď protestoval, tak

na jar 1947 dostal úradný príkaz, aby sa zbalil, lebo má byť

presídlený do  Maďarska. S celou  rodinou, so štyrmi  deťmi,

z ktorých najmladší nemal ani rok,  ale ani najstarší z nich

nedovŕšil  osem rokov,  so svojím  skromným majetkom  bol za

dvadsaťštyri  hodín vyhnaný  z tohto  štátu, za  ktorý toľko

urobil, a s nasadením svojho života  i jeho blízkych chránil

život a majetok občanov. Ladislav Fözö nebol ocenený ani ako

človek, ani  ako antifašista. Nedostal  nijaké vyznamenanie.

Doba  mu nedovolila  zasadiť strom  v záhrade spravodlivých.

Ale jemu  a jeho blízkym  a státisícom ďalším  bolo odopreté

právo na vlasť na území Slovenska.

 

     Keď Národná rada Slovenskej  republiky chce zákonom za-

ručiť podporu Slovákom žijúcim mimo územia Slovenskej repub-

liky a ich právo na druhú vlasť na Slovensku, som presvedče-

ný, že s takou istou zodpovednosťou by sme mali pristúpiť aj

k vyrovnaniu dlhov voči týmto  občanom a ich potomkom, ktorí

z rasových,  etnických  a  politických  dôvodov boli vyhnaní

alebo vysídlení z tejto krajiny.

 

     Z tohto dôvodu navrhujem text uznesenia:

 

     "Národná rada Slovenskej republiky, vychádzajúc zo svo-

jej historickej zodpovednosti  za osud slovenského národného

spoločenstva mimo hraníc Slovenska,  zároveň za každého oby-

vateľa Slovenskej republiky a voči tým občanom, ktorí od ro-

ku  1938 z  rasových, etnických  a politických  dôvodov boli

vyhnaní alebo vysídlení z našej krajiny, navrhuje, aby vláda

Slovenskej republiky  k zákonu o  zahraničných Slovákoch vy-

pracovala aj návrh zákona o násilne vysídlených."

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Kötelesovi.

 

 

     Ďalej je do rozpravy  prihlásený pán poslanec Nagy, ale

najskôr s faktickou poznámkou k rečníkovi pán poslanec Bará-

nik.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Chcel by  som upozorniť pána  poslanca Kötelesa, ak  mu

chýbajú vedomosti  z histórie, aby vedel,  že po 2. svetovej

vojne ušli tí, ktorí boli považovaní alebo sa sami považova-

li za  vojnových zločincov, a ušli pred trestom  alebo  boli

vysťahovaní na základe recipročnej dohody medzi Českosloven-

skou republikou a Maďarskou republikou.  A to je celkom iné.

Nemožno pliesť jablká s hruškami.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Faktická poznámka - pán poslanec Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Presne to isté  som chcel podporiť aj ja.  Nie je možné

do tohto zahŕňať nyilašovcov, ktorí ušli po prechode frontu,

pretože  ich ťažili  zločiny na  slovenskom území, a takisto

problematiku repatriácie, vážení páni poslanci maďarskej ná-

rodnosti. Repatriácia je čosi  iné. Bola to dobrovoľná, vzá-

jomná výmena, ktorá nemá nič spoločné s akciou, aká sa diala

v Čechách so sudetskými Nemcami.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pani poslankyňa Kolesárová.

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Pán Köteles,  vaše argumenty boli asi  takého typu, aké

som si prečítala v  jednej publikácii Máraiho nadácie. Citu-

jem:  "Najviac Židov  bolo odvlečených  z centra slovenského

židovstva v Dunajskej Strede."

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa Garajová.

 

Poslankyňa E. Garajová:

 

     Ja budem mať, pán Köteles,  poznámku nie k obsahu vášho

prejavu, ale k forme vášho  prejavu. Keď počúvam vašu zúfalú

slovenčinu, tak  vám úprimne poviem, že  začínam ľutovať, že

som nehlasovala radšej za používanie maďarského jazyka v Ná-

rodnej rade Slovenskej republiky. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Nagy.

 

 

 

 

 

 

Poslanec L. Nagy:

 

     Vážený pán predseda,

     pán minister,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     včera  na tlačovej  porade Maďarskej  občianskej strany

som prítomným novinárom povedal,  že keby maďarský parlament

prijímal v takom duchu  koncipovaný zákon o zahraničných Ma-

ďaroch, ako je koncipovaný  návrh zákona o zahraničných Slo-

vákoch, tak radšej by som sa neuchádzal o štatút zahraničné-

ho Maďara.

 

     Chcem vám vysvetliť, prečo  som to povedal. Neveril som

totiž svojim očiam,  keď som čítal v texte  tohto zákona, že

slovenským  etnickým pôvodom  sa rozumie  osoba, ktorá žiada

o priznanie postavenia  zahraničného Slováka, ak  bol niekto

z jej predkov  v priamom rade do  tretieho pokolenia sloven-

skej národnosti.  Neveril som vlastným očiam,  že čítam text

vládneho návrhu zákona. Myslel som  si, že mi niekto podstr-

čil  text norimberských  zákonov a  skúša moju  ostražitosť.

Žiaľ, nie je  to zlý vtip, ale je  to skutočnosť. Šesťdesiat

rokov po  prijatí smutne preslávených  norimberských zákonov

zákonodarca na Slovensku znovu obnovuje metódu dôkazu čisto-

ty pôvodu.  Zatiaľ, chvalabohu, iba  pre zahraničných Slová-

kov. Ale  vážne a znepokojene  sa pýtam predkladateľa,  kedy

a v akej  súvislosti sa zavedie  dôkaz slovenského etnického

pôvodu  na tri  pokolenia dozadu  aj pre  domácich Slovákov.

A čomu bude  slúžiť takýto dôkaz?  A čo s  Maďarmi, Rusínmi,

Ukrajincami, Rómami, Nemcami alebo Židmi? Dostanú výnimku?

 

     Navrhujem preto, aby z §  2 ods. 3 boli vypustené slová

"v priamom  rade do tretieho pokolenia".  Pri určovaní pojmu

zahraničný Slovák  na účely tohto zákona  sa vynára problém,

čo s  bývalými obyvateľmi Slovenska  a ich potomkami,  ktorí

odišli z územia Slovenska  napríklad ako emigranti alebo di-

sidenti a boli inej národnosti ako slovenskej. Týmto občanom

a ich potomkom by mali tiež  prislúchať tie isté práva a vý-

hody  ako zahraničným  Slovákom slovenskej  národnosti alebo

pôvodu.

 

     Preto navrhujem rozšíriť § 2  odsek 2 tohto zákona tak-

to: "alebo  v minulosti on alebo  jeho predkovia mali trvalý

pobyt na území dnešnej Slovenskej republiky".

 

     Druhým  bonbónikom  tohto  návrhu  zákona je pripojenie

k žiadosti o  priznanie postavenia zahraničného  Slováka do-

kladu potvrdzujúceho,  že sa v  štáte, kde žije,  nedopustil

úmyselného trestného  činu, ako aj to,  že netrpí nákazlivou

chorobou. Musím sa opýtať  predkladateľa prečo. A zároveň sa

musím opýtať aj to,  či náhodou takéto rozlíšenie nechystáte

aj pre domácich Slovákov.  Napríklad Slovák, ktorý sa dopus-

til  úmyselného trestného  činu, mohol  by stratiť slovenskú

národnosť, alebo Slovák, ktorý  trpí nejakou nákazlivou cho-

robou,  v zmysle  Trestného zákona,  ako sa  uvádza v návrhu

tohto zákona,  tiež by mohol stratiť  svoju slovenskú národ-

nosť, prípadne  za trest by mu  mohli udeliť inú, menejcennú

národnosť.  Vážené poslankyne,  vážení poslanci,  však je to

absurdné?

 

     Preto navrhujem v § 3 ods.  2 vypustiť celý text a nový

text bude  znieť: "K žiadosti o  priznanie postavenia zahra-

ničného  Slováka je  žiadateľ povinný  predložiť doklady po-

tvrdzujúce jeho národnosť alebo  doklady o trvalom pobyte na

území dnešnej  Slovenskej republiky v  minulosti a zdravotný

stav."

 

     V  zmysle uvedeného  navrhujem vypustiť  aj text  z § 4

odseku 4.

 

 

     K  nosnej  myšlienke  zákona  o  zahraničných Slovákoch

chcem dodať, že je  chvályhodný jeho úmysel poskytnúť satis-

fakciu bývalým obyvateľom tejto  krajiny, ktorí väčšinou nie

z vlastnej vôle boli nútení opustiť v minulosti svoju vlasť.

Satisfakciu by sme mali  poskytnúť nielen obyvateľom sloven-

skej  národnosti  a  ich  potomkom,  ale všetkým obyvateľom,

všetkým bývalým obyvateľom bez  rozdielu ich národnosti. Dú-

fam,  že budete  mať všetci  dosť morálnych  síl, aby ste to

pochopili.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne,  páni poslanci, nemám  už písomné pri-

hlášky do rozpravy. Najskôr urobíme faktické poznámky.

 

     Pán poslanec Brňák.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

 

     Pán poslanec Nagy, je mi  skutočne ľúto, že napriek to-

mu, že celá konštrukcia tohto  zákona je postavená veľmi li-

berálne z  hľadiska možnosti získania  takéhoto preukazu za-

hraničného Slováka,  a koniec koncov aj  vy ste predstaviteľ

liberálnej  strany,  je  mi  skutočne  ľúto, že neodlišujete

dôsledne pojmy, akými sú napríklad "etnický" alebo "rasový".

Mám dojem, že všetky slovníky a encyklopédie by dali v tomto

smere odpoveď na túto otázku.

 

     Keď som  hovoril o liberálnej konštrukcii,  tak je sku-

točne  postavená tak,  že ak  zahraničný Slovák  nebude môcť

preukázať tento etnický pôvod do tretieho kolena do minulos-

ti, čo je  typické nielen pre Slovensko, ale  je typické pre

všetky civilizované krajiny  z hľadiska zisťovania etnického

pôvodu tam, kde neexistuje  národ založený na inom princípe,

povedzme,  na politickom  (ako je  napríklad americký  národ

alebo podobne, ale  to už je o niečom  inom), ak tento občan

nebude mať možnosť preukázať svoj etnický pôvod, treba čítať

celú túto konštrukciu aj s  ďalšími paragrafmi, kde sa hovo-

rí, že postačí stanovisko dvoch krajanských organizácií, do-

konca ide ešte ďalej a hovorí, že ak ani to nie je, je možné

preukázať svedectvom  dvoch svedkov. Čiže  v tomto smere  je

tento zákon skutočne liberálny.

 

     A ja sa  len čudujem,  že vy ako liberál - síce dosť ma

to mätie, pretože  aj vy máte v názve nielen  to, že ste ob-

čianska strana, ale ste  Maďarská občianska strana,  neviem,

prečo to zvýrazňujete, keď ste liberál. Ale považoval som za

potrebné uviesť, že tento zákon je liberálnejší ako možno vy

sám.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Weiss.

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Chcel by  som sa pána poslanca  Nagya opýtať, keďže som

bol trošku prekvapený jeho tvrdeniami,  či aj v zákone o za-

hraničných Maďaroch, ktorý platí v Maďarskej republike, ale-

bo v  podobnom zákone, myslím si,  že takýto zákon existuje,

sú tie isté rozlišovacie kritériá, ktoré navrhujete do tohto

zákona.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Pán poslanec Nagy, skutočne som sústredil všetky morál-

ne sily na pochopenie tohto  zákona a predovšetkým na pocho-

penie vášho vystúpenia. Niektoré veci ma tam veľmi prekvapi-

li,  napríklad to,  že žiadate  uznanie štatútu zahraničných

Slovákov pre tých,  ktorí odtiaľto odišli a v  tom čase, keď

žili na našom území, sa za Slovákov nehlásili. Tak to by ste

im odporúčali umelo vnútiť  so spätnou platnosťou štatút za-

hraničných Slovákov, keď slovenskú  národnosť v tom čase od-

mietali alebo sa k nej nehlásili? Vari nie.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Pán poslanec Nagy, prvým bonbónikom - lebo vy ste hovo-

rili o druhom - v tomto parlamente ste vy  aj s vašou trpas-

líčou Maďarskou občianskou stranou,  ktorá sa môže pýšiť sa-

mostatnou existenciou  v tomto parlamente  len pre nedokona-

losť jedného  politického zákona alebo  zákona o politických

stranách a voľbách do slovenského parlamentu, takže o bonbó-

nikoch tu nehovorte.

 

     Čo sa týka liberálnosti tohto  zákona, myslím si, že je

veľmi  liberálny, dokonca  až priveľmi,  lebo umožňuje možno

celej  polovici  občanov  Maďarskej  republiky  prihlásiť sa

k svojmu pôvodnému etnickému pôvodu  a možno, že aj polovici

občanov maďarskej národnosti na Slovensku.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Sopko.

 

Poslanec V. Sopko:

 

     Ja sa hlásim, pán predseda, do rozpravy.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa Lazarová.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Pán poslanec Nagy, neviem, či som vám správne rozumela.

Myslím si, že  vy ste zákon interpretovali tak,  že ten, kto

dokazuje svoj etnický pôvod, musí  ho dokázať až do tretieho

kolena. Ale tu je to opačne. V tomto paragrafe je písané, že

slovenským etnickým pôvodom sa  na účely zákona rozumie oso-

ba, ktorá buď sama má slovenskú národnosť, alebo osoba, kto-

rá aj keď už dnes nemá slovenskú národnosť, ale niekto z jej

predkov do tretieho pokolenia  bol slovenskej národnosti, má

uvedené práva. Potom je však znenie  zákona v absolútnom po-

riadku.  Myslím si,  že  vy  ste znenie  paragrafu pochopili

opačne.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Duka-Zólyomi.

 

Poslanec Á. Duka-Zólyomi:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Chcem potvrdiť len to, čo  povedal pán poslanec Nagy vo

svojom vystúpení, že v  skutočnosti neexistuje žiadna právna

norma  alebo  legislatívna  norma  pre  zahraničných Maďarov

v Maďarsku. A chcel by som dať do vašej pozornosti materiál,

ktorý sme  k tomuto dostali, aspoň  v zahraničnom výbore. Je

to príloha  2  bod 9 - Maďarsko. "Pre  zahraničných  Maďarov

nejestvujú žiadne legislatívne predpoklady na pozitívnu dis-

krimináciu. Platí  pre nich rovnaký občiansky  režim ako pre

obyvateľov štátu, v ktorom žijú." A na druhej strane pán po-

slanec Nagy nehovoril o tejto veci.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, pani  poslankyne, vyčerpali sme všetkých

písomne prihlásených do rozpravy. Preto sa pýtam, kto sa eš-

te  hlási do  rozpravy. Hlásil  sa pán  poslanec Cuper a pán

poslanec Sopko.

 

     Kto sa ešte hlási?

 

     (Nikto.)

 

     Uzatváram  prihlásenie  sa  do  rozpravy  k tomuto bodu

programu a prosím pána poslanca Cupera.

 

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predseda a zároveň predsedajúci,

     milé pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     mnohé,  čo som  chcel vyjadriť  aj ja  k návrhu  zákona

o zahraničných Slovákoch,  bolo tu už povedané, a preto moje

vystúpenie bude stručné.

 

     Správne povedal pán poslanec  Čarnogurský, že vo vedomí

Slovákov, ktorí  museli či už dobrovoľne, alebo nedobrovoľne

opustiť túto  domovinu, rezonuje myšlienka  na to, aby  mali

také postavenie  v slovenskej republike, aké  majú jej obča-

nia. Vyjadrujú  to pri každej  príležitosti, či už  pri ofi-

ciálnych, alebo  neoficiálnych rokovaniach, alebo  pri osob-

ných stretnutiach.

 

     Vláda sa mohla v predloženom návrhu zákona rozhodnúť od

tej  jednej  "krajnej"  tendencie, to  znamená zrovnoprávniť

postavenie zahraničných Slovákov a dať im štatút občianstva,

čo naráža na mnohé medzinárodnoprávne problémy,  alebo vydať

sa druhou cestou, teda dať základný štatút zahraničného Slo-

váka a  potom novelizáciou ďalších  právnych predpisov tento

štatút  zlepšovať,  teda  zlepšovať  postavenie zahraničných

Slovákov.

 

     Sám osobne som nadobudol dojem,  že to, čo dávame v zá-

kone, je naozaj to minimálne,  čím sa táto krajina má zahra-

ničným Slovákom  odvďačiť za to,  že boli na  mnohých z nich

spáchané krivdy. Preto si  myslím, že je celkom opodstatnený

návrh  pána poslanca  Čarnogurského, aby  vláda v budúcnosti

novelizovala devízový zákon, aby si naozaj zahraniční Slová-

ci mohli  tu na staré kolená  kúpiť nejakú nehnuteľnosť, aby

sa mohli vrátiť  a dožiť starobu. Ja sa  za takéto uznesenie

prihováram.  Možno je  lepšie takéto  uznesenie ako nepriama

alebo priama novela návrhu  tohto zákona. Samozrejme, naráža

to na mnohé legislatívno-technické pripomienky a aj na prin-

cíp  všeobecnej rovnosti  a prístupu  ku všetkým zahraničným

občanom alebo občanom iných  štátov. Samozrejme, mohlo by to

vyvolať  rôzne  polemiky  a  dohady  zo  strany iných štátov

o tom, že  pre občanov iných krajín  bude platiť dvojaký re-

žim. Ale, samozrejme, táto otázka sa dá riešiť bilaterálnymi

rokovaniami  a,  samozrejme,  aj  na multilaterálnej úrovni.

Vláda tým  môže dostať pozitívny signál  aj od opozície, aby

sa zaoberala touto otázkou. Preto som za to, aby sme sa tou-

to otázkou zaoberali.

 

     Pánu Bugárovi chcem povedať, že naozaj zákon nikoho ne-

diskriminuje, ani negatívne, ani pozitívne, lebo nikomu šta-

tút  zahraničného Slováka  nevnucuje priamo  z ústavy, takže

zákon neporušuje ustanovenia  o základných ľudských právach,

pretože každý môže dobrovoľne oňho  požiadať. Teda nie je to

expressis verbis štatút, ktorý by vyplýval zo zákona.

 

     Na záver svojho vystúpenia  chcem dať niekoľko pozmeňu-

júcich návrhov k zákonu, ktoré majú viac-menej legislatívno-

-technický charakter a nemenia obsah zákona.

 

     V prvom rade, v  záujme odstránenia prílišného papiero-

vania navrhujem v  § 3 ods. 3 doplniť  text o poslednú vetu:

"Osobitné správne  rozhodnutie o priznaní  postavenia zahra-

ničného Slováka kladne vybaveným žiadateľom sa nevydáva."

 

     Po druhé - v záujme odstránenia prípadných nedorozumení

a vytvorenia bezrozpornej formulácie navrhujeme doplniť text

§ 4 ods. 1 o poslednú  vetu: "Zvýhodnenia vyplývajúce zo zá-

kona sa  vzťahujú aj na deti  žiadateľa vo veku do  15 rokov

zapísané v preukaze zahraničného Slováka."

 

 

 

     Po tretie - doplniť prvú vetu v § 4 ods. 2 takto: "Pre-

ukaz sa vydáva za  účelom možnosti uplatnenia zvýhodnení vy-

plývajúcich z tohto zákona s platnosťou na neurčitý čas."

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec Cuper. Môže vystúpiť pán poslanec

Sopko. Prosím,  pán poslanec. Ale  medzitým s faktickou  po-

známkou pán poslanec Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Bol  by som  rád, keby  neunikla jedna  poznámka, ktorú

predniesol pán doktor Cuper v nadväznosti na vystúpenie pána

Čarnogurského, a to ten námet, ktorý bol uplatnený vo vzťahu

k zahraničným Slovákom a odporúčané uznesenie. Myslím si, že

je veľmi rozumné a odôvodnené.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nech sa páči, pán poslanec Sopko.

 

Poslanec V. Sopko:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážená Národná rada,

     kolegyne, kolegovia,

 

     Koordinačný výbor reoptantov v  Prešove je jediná orga-

nizácia, ktorá udržiava kontakty  s našimi rodákmi v Rivnen-

skej  a Volynskej  oblasti na  Ukrajine. Tento  vývoj v roku

1996  opakovane písomne žiada  zainteresované  ministerstvá,

vládu Slovenskej republiky  aj  výbory Národnej rady o vyko-

nanie niektorých zmien vo vládnom návrhu zákona Národnej ra-

dy o zahraničných Slovákoch.

 

     Dnes môžeme  konštatovať, že niektoré  navrhované zmeny

sú už v predloženom návrhu zapracované. Napriek tomu navrhu-

jem ešte tieto zmeny v predloženom návrhu zákona.

 

     V článku I  v § 2 ods. 2  doplniť text: "Jeho predkovia

pochádzajú z územia dnešného Slovenska." A  v článku I v § 2

ods. 6 doplniť "alebo jedného z nárečí Slovenska", takže tá-

to veta bude znieť:  "Slovenským kultúrnym jazykovým povedo-

mím sa  na účely tohto zákona  rozumie aspoň pasívna znalosť

slovenského jazyka alebo jedného z nárečí Slovenska."

 

     Odôvodňujem to tým, že rodáci zo Slovenska, ktorí sa na

základe medzištátnej  dohody medzi Sovietskym  zväzom a Čes-

koslovenskou republikou o práve obcí a vzájomného  presídľo-

vania presťahovali do bývalého Sovietskeho zväzu, sa nemohli

hlásiť k inej ako  ukrajinskej, resp. ruskej národnosti, ne-

mohli zakladať spolky, kluby,  etnické spoločenstvá, ani ja-

zykovo  sa prejavovať.  Preto prosím,  aby ste  tieto návrhy

podporili.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec, aj ja. S faktickou poznámkou eš-

te vystúpi pán poslanec Brňák.

 

 

 

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Pán poslanec Sopko, zrejme ten návrh, ktorý ste podali,

neviem, či som  ho správne pochopil, ale znamená,  že by sme

mali,  povedzme, Rusínov  považovať z  hľadiska ich  etnika,

z hľadiska  jazyka ako  za nárečový  prvok Slovenska?  (Hlas

z pléna.) Neviem, či je toto v ich záujme.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené  pani poslankyne,  páni poslanci,  rozprava bola

skončená, to  znamená, že mi ostáva  spýtať sa pána ministra

Hudeca ako navrhovateľa, či sa chce vyjadriť k rozprave. Pán

minister sa chce vyjadriť. Nech sa páči.

 

Minister kultúry SR I. Hudec:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte mi, aby som vecne a stručne reagoval na viaceré

podnety z diskusie.

 

     Všetky  tri  návrhy,  ktoré  predniesla pani poslankyňa

Aibeková, sú dobré, spresňujúce, vyplývajú aj z toho, že zá-

kon  sa už  dosť dlho  pripravuje a  prišlo medzitým k zmene

právnych noriem, právnych predpisov.  Takže prosím, akceptu-

jem, sú to veľmi dobré zlepšenia.

 

     Vítam podnet  pani poslankyne Kolesárovej,  aby vznikla

osobitná kapitola v štátnom rozpočte na financovanie potreb-

ných aktivít zahraničných Slovákov.  Budem sa to snažiť pre-

sadiť už pri príprave rozpočtu na rok 1998. Nenamietam proti

tomu, aby v článku 5 vznikla platnosť zákona od 5. júla.

 

     Pán poslanec Bugár, ekonomický rozvoj je súčasťou pred-

loženého návrhu zákona na strane 2, predposledný riadok jas-

ne hovorí o  odhade počtu a hovorí aj  o ekonomických nároč-

nostiach celej  tejto  záležitosti. Nemyslím  si, že by  mal

tento zákon  ukladať to isté, čo  ukladajú iné právne normy.

Jednoducho nie je možné, aby  sa niekto tu zdržiaval a nedo-

držiaval právne normy tohto štátu.  Áno, bolo to v zásadách,

ale z tohto dôvodu sa to nedostalo do paragrafového znenia.

 

     Myslím, že  niektoré vaše tvrdenia  možno vychádzajú zo

zlého výkladu  odseku 3  § 2, 5 a  7. Myslím, že  potvrdenie

dvoch krajanov  sa nebude zneužívať.  Sú krajiny, v  ktorých

nie sú založené krajanské spolky, a musíme dať možnosť všet-

kým krajanom, aby si mohli uplatniť právo z tohto zákona.

 

     K pánu poslancovi Čarnogurskému. Áno, aj my sme navrho-

vali do  takéhoto návrhu ustanovenie, ktoré  hovorilo o tom,

aby naši krajania mohli získavať nehnuteľnosti na území Slo-

venskej  republiky. Priznám  sa, že  ministerstvo kultúry má

ešte väčšiu ambíciu, ale vzhľadom na katastrofálnu  situáciu

v starostlivosti o kultúrne pamiatky, pamiatkovej zadlženos-

ti  - v nehnuteľnostiach je  to  asi  150 miliárd,  možno aj

viac, čo je  jeden štátny rozpočet - nie  je reálne uvažovať

o tom, že  by sa ochrana  týchto kultúrnych pamiatok,  najmä

niektorých, ktoré sú v  dezolátnom stave, vykonala vlastnými

zdrojmi. A je celkom nevyhnutné urýchlene prijať právne nor-

my, ktoré by riešili túto vec napríklad aj odpredajom týchto

kultúrnych pamiatok  osobám, ktoré nemajú  štátne občianstvo

Slovenskej republiky.

 

     Preto, ak by sa prijala  právna norma, ktorá by zvýhod-

nila alebo umožnila tým, čo sú držitelia štatútu zahraničné-

ho Slováka,  získavať nehnuteľnosti, ja si  myslím, že by sa

mala rozšíriť  ešte aj o túto  kategóriu. Vítam toto uznese-

nie. Myslím si, že aj keby  toto uznesenie nebolo, v tom mo-

mente, ako sa schváli tento zákon, posielam podnet ministro-

vi financií na spracovanie  takejto právnej normy. Opakujem,

budem ju dopĺňať ešte aj o  tento podnet, lebo si myslím, že

keď už  máme predať nejakú kultúrnu  pamiatku, nejakú nehnu-

teľnosť, ktorá  do tejto kategórie  patrí, občanovi cudzieho

štátu,  myslím si,  že  sa  dá predpokladať  oveľa vrúcnejší

vzťah k tejto kultúrnej pamiatke  a k jeho skutočným pamiat-

kovým hodnotám  u toho občana,  ktorý má kultúrne  povedomie

o tejto identite, o tejto histórii.

 

     Pán  poslanec Köteles,  rád by  som opravil  jedno vaše

tvrdenie. Nie všetky naše krajanské komunity v zahraničí ma-

jú,  ako ste  vy povedali,  nerovnocenné postavenie menšiny.

Chcem tu vyhlásiť, že po  skúsenostiach a po všetkých infor-

máciách, ktoré máme, v Rumunsku a vo Vojvodine toto nerovno-

cenné postavenie  naši krajania nemajú.  Sú rovnocennou kul-

túrnou menšinou a plne môžu uplatňovať svoje práva. Dlhodobo

nedochádzalo k  negatívnej asimilácii a myslím  si, že tieto

dve krajiny môžu slúžiť za vzor, ako v praxi uplatňovať men-

šinové práva,  nevytvárať prázdne právne  normy a vystatovať

sa pred svetom, ale skutočne plniť tie kultúrne záväzky voči

krajanským komunitám inej kultúrnej proveniencie, tak ako sa

to vyžaduje.

 

     Nebudem  hovoriť o  iných záležitostiach.  Pán poslanec

Nagy, už boli tie veci  vysvetlené, nechcem to opakovať. Ne-

súhlasím ani  s jedným pozmeňujúcim  návrhom, odporúčam, aby

sa neprijali.

 

     Pán poslanec  Cuper predniesol tri  pozmeňujúce návrhy.

Súhlasím s nimi, môžeme ich akceptovať.

 

     Pán poslanec Sopko,  poznám skúsenosť volynských Slová-

kov, chápem aj to, ako  ste mysleli, formulovali tieto návr-

hy. Slovenské nárečie je súčasťou slovenského jazyka, netre-

ba to  dávať do osobitného  zákona. Predpokladám, že  všetky

náležitosti, ktoré ste navrhli, spĺňajú aj tieto legislatív-

ne predpisy,  ktoré sú obsiahnuté v  tomto zákone. Nemyslím,

že je potrebné ich prijať.

 

     Ďakujem za pozornosť. Teším sa na to, že naši slovenskí

bratia, ktorí  žijú v národnostných  komunitách v zahraničí,

konečne dostanú  právnu úpravu, aká  im dlho patrí.  Bude to

jeden z mojich najšťastnejších dní v živote.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán minister.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pýtam sa spravo-

dajkyne pani Muškovej, či chce vystúpiť. Nechce vystúpiť, to

znamená, že môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

 

     Pani  poslankyňa Rusnáková  chce predniesť procedurálny

návrh? Nech sa páči.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán predseda, pred záverečným  hlasovaním žiadam v mene

poslaneckého klubu DÚ o 15-minútovú prestávku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, pani poslankyňa, hlasujeme.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Vážení  kolegovia, zo  spoločnej správy  z tých  bodov,

ktoré som chcela odporučiť  na spoločné hlasovanie, vyberiem

dotknuté body. Navrhujem, aby sa spoločne hlasovalo pozitív-

ne o bodoch 1, 4, 5, 8, 10,  11, 13 a 16 s tým, že tieto po-

zmeňujúce návrhy sú legislatívno-technického charakteru. Od-

porúčam ich prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujeme sa a  hlasujeme o bodoch spoločnej

správy 1, 4, 5, 8, 10, 11, 13 a 16.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 105 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 95 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasovalo 5 poslancov.

 

     Prijali sme tieto body spoločnej správy.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Body  2, 3, 6, 7,  9, 12, 15,  17, 18 a  19 neodporúčam

prijať s tým, že budem  odporúčať prijať najmä bod 19, ktorý

navrhla pani poslankyňa Kolesárová.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 110 poslancov.

     Za návrh hlasovali 2 poslanci.

     Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Neprijali sme tieto body spoločnej správy.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Ako prvá vystúpila v rozprave pani poslankyňa Aibeková,

ktorá dala tri 3 pozmeňujúce  návrhy. Môžeme o nich hlasovať

spolu.  Týkajú sa  prijatia nového  zákona o  zamestnanosti.

Prosím, aby boli všetky tri body, ktoré navrhla pani poslan-

kyňa, prijaté.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o pozmeňujúcich návrhoch  z rozpravy pani po-

slankyne Aibekovej.  S jej súhlasom a  s odporúčaním spravo-

dajcu hlasujeme o všetkých en bloc.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 111 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 101 poslancov.

     Proti návrhu návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

     Nehlasovalo 5 poslancov.

 

     Môžem konštatovať, že sme prijali tieto pozmeňujúce ná-

vrhy.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Ako druhá vystúpila v  rozprave pani poslankyňa Kolesá-

rová, ktorá navrhla v článku V upraviť účinnosť tohto zákona

na 5. júla 1997. Odporúčam ho prijať.

 

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o  návrhu pani poslankyne  Kolesárovej. Je to

návrh na účinnosť zákona. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

Účinnosť je daná ku dňu, ktorý je vyhlásený za Deň zahranič-

ných Slovákov.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 114 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 99 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

     Nehlasovalo 5 poslancov.

 

     Prijali sme aj tieto pozmeňujúce návrhy.

 

     (Ruch v rokovacej miestnosti.)

 

     Páni poslanci, poslankyne, prosím o pokoj.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Ako tretí vystúpil v rozprave pán poslanec Bugár. Chcem

sa ho spýtať, či chce, aby som dala hlasovať o každom pozme-

ňujúcom návrhu osobitne.

 

Poslanec B. Bugár:

 

    Áno. Ale mal som aj procedurálny návrh.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Prepáčte, mala som dať o  ňom hlasovať ako o prvom. Pán

poslanec navrhuje vrátiť návrh  zákona na prepracovanie. Od-

porúčam ho neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dobre, budeme o ňom hlasovať,  keď už ste ho prečítali.

Prosím, ale mali sme ho dať pred hlasovaním.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Ospravedlňujem sa.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Urobili sme chybu, o tomto návrhu sme mali dať hlasovať

predtým, ako sme začali hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 116 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 18 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 84 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Procedurálny návrh neprešiel.

 

     Budeme teraz  hlasovať o návrhoch  pána poslanca Bugára

en bloc alebo...

 

     Prosím, zapnite mikrofón pánu poslancovi Bugárovi.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Po  vysvetlení  pána  ministra  sťahujem  svoj návrh na

doplnenie § 6 odsekmi 3 a 4.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dobre. O ostatných môžeme hlasovať en bloc?

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Áno.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Bugára.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Pán poslanec  stiahol jeden svoj návrh.  Neviem, či mám

ostatné prečítať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Odporúčam ich  neprijať. Prvý bod bod  v nadpise zmeniť

na "práva a povinnosti". Zaradiť do § 6 odsek 3: "Zahraničný

Slovák počas pobytu na území Slovenskej republiky je povinný

dodržiavať  zákony." A  tretí bod  zaradiť do  § 6  odsek 4:

"Zahraničný Slovák  má tie isté daňové  povinnosti ako občan

Slovenskej republiky."

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 106 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 13 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 79 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Neprijali sme pozmeňujúce a  doplňujúce návrhy pána po-

slanca Bugára.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Ako štvrtý  vystúpil v rozprave  pán poslanec Čarnogur-

ský. Nemal žiadny pozmeňujúci návrh,  iba dal návrh na uzne-

senie, o  ktorom dám vlastne hlasovať  až po spoločnom záve-

rečnom hlasovaní. Takisto aj pán poslanec Köteles.

 

     Pán poslanec Nagy dal  4 pozmeňujúce návrhy. Môžem dať,

pán poslanec, hlasovať o nich spoločne? Nie, osobitne.

 

     V prvom  pozmeňujúcom návrhu pán  poslanec navrhuje vy-

pustiť slová "v priamom rade do tretieho pokolenia". Odporú-

čam ho neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 26 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 80 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

 

 

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     V druhom  návrhu pán poslanec  navrhuje znenie nahradiť

novým textom, kde chce, aby  v žiadosti o priznanie postave-

nia  zahraničného  Slováka  bol  žiadateľ  povinný predložiť

doklady potvrdzujúce jeho národnosť alebo trvalé bydlisko na

území dnešnej Slovenskej republiky a zdravotný stav. Neodpo-

rúčam ho prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prezentujeme sa a hlasujeme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 26 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 83 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Tretí pozmeňujúci návrh  pána poslanca odporúčam nepri-

jať. Tam sa vypúšťa odsek v § 4.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o treťom pozmeňujúcom návrhu.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 19 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 81 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

 

     Neprijali sme ani tento pozmeňujúci návrh.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Štvrtý  pozmeňujúci návrh hovorí o tom, že v § 2 ods. 2

majú sa  doplniť slová "v minulosti  on alebo jeho predkovia

mali na  území dnešnej Slovenskej  repliky trvalé bydlisko".

Odporúčam ho neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o štvrtom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 31 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Pozmeňujúce  návrhy pána  poslanca Cupera  legislatívne

vylepšujú tento zákon. Má tri návrhy. Prosím, môžem dať hla-

sovať o  všetkých troch návrhoch  naraz? Áno. Odporúčam  ich

prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Cupera.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 115 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

     Nehlasovalo 7 poslancov.

 

     Prijali sme tieto návrhy.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Pán  poslanec Sopko  navrhuje také  pozmeňujúce návrhy,

ktoré vlastne už sú zakotvené  v tomto návrhu zákona. Všetky

odporučím neprijať. Môžem dať  o nich hlasovať spolu? (Odpo-

veď z pléna.)

 

     Pán poslanec súhlasí. Môžeme  o všetkých troch hlasovať

naraz. Odporúčam ich neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o návrhu pána poslanca Sopka.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 115 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 33 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tieto pozmeňujúce návrhy.

 

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Vážení kolegovia, zo spoločnej  správy som ešte zabudla

dať hlasovať o bode 14, ktorý navrhujem neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno. Hlasujeme  o bode 14 spoločnej  správy, ktorý pani

poslankyňa zabudla uviesť pri hlasovaní. Prosím, prezentujme

sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 19 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 84 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Neprijali sme bod číslo 14 zo spoločnej správy.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Pán predseda, všetky pozmeňujúce  návrhy z rozpravy od-

zneli, boli  odhlasované. Môžete dať  hlasovať o návrhu  ako

celku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, o chvíľu bude 11.45 ho-

dín, mala by  byť prestávka. Je piatok, pýtam  sa, či by sme

neurobili  už teraz  obedňajšiu prestávku  do 11.00  hodiny.

(Hlasy z pléna.) Nechcete prestávku? Ja s vami súhlasím, len

bola požiadavka od pani poslankyne Rusnákovej a pána poslan-

ca Mikloška  o prestávku. Požiadali  o to dva  kluby. Tak sa

dohodnite, či chcete prestávku, alebo nie.

 

     Pán Mikloško tvrdí, že nie. Páni poslanci, ideme hlaso-

vať.

 

     Prosím, hlasujeme o návrhu zákona ako celku. Prezentuj-

me sa a hlasujme. (Ruch v sále.)

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Odporúčam návrh prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

      Hlasujeme. Spoločná spravodajkyňa  odporúča návrh pri-

jať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 107 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasovali 3 poslanci.

     (Potlesk.)

 

     Konštatujem, že  sme schválili vládny  návrh zákona Ná-

rodnej  rady Slovenskej  republiky o  zahraničných Slovákoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

 

     Máme ešte odhlasovať návrh na uznesenie, ktoré prednie-

sol pán  poslanec Čarnogurský. Pán poslanec,  chcem len upo-

zorniť, že  nemôžeme dať do uznesenia,  že zaväzujeme vládu.

My máme takisto zákonodarnú právomoc, takže odporúčame. Daj-

me tam odporúča. Súhlasíte? (Ruch v sále.)

 

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Dovolím si prečítať, aký návrh uznesenia dal pán posla-

nec Čarnogurský.

 

     "Národná rada Slovenskej  republiky odporúča vláde Slo-

venskej republiky, aby do  30. júna 1997 predložila Národnej

rade  Slovenskej  republiky  návrh  novely devízového zákona

číslo 202/1995 Z. z.,  ktorá umožní zahraničným Slovákom na-

dobúdať  v  Slovenskej  republike  nehnuteľnosti slúžiace na

osobné bývanie a osobnú rekreáciu."

 

     Odporúčam ho prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     Medzi hlasovaním, pani poslankyne, páni poslanci, chcem

sa spýtať,  či chcete obedňajšiu  prestávku do 14.00  hodiny

alebo do 13.00 hodiny. Do 13.00 hodiny? Ako prvý bod progra-

mu po  13.00 hodine bude  tajná voľba predsedov  kontrolných

orgánov.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 115 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Ďakujem, prijali sme návrh poslanca Čarnogurského.

 

 

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Pán poslanec Köteles vo svojom uznesení navrhuje:

 

     "Národná rada Slovenskej  republiky vychádzajúc zo svo-

jej historickej zodpovednosti  za osud slovenského národného

spoločenstva mimo hraníc Slovenska,  zároveň za každého oby-

vateľa Slovenskej republiky a voči tým občanom, ktorí od ro-

ku  1938 z  rasových, etnických  a politických  dôvodov boli

vyhnaní alebo vysídlení z našej krajiny, navrhuje, aby vláda

Slovenskej republiky  k zákonu o  zahraničných Slovákoch vy-

pracovala  aj návrh  zákona o  násilne vysídlených  z územia

Slovenska." Odporúčam ho neprijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 109 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 17 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme návrh tohto uznesenia.

 

     Vážené  pani poslankyne,  páni poslanci,  ešte niekoľko

informácií, najskôr pán podpredseda  Húska, potom pán posla-

nec Maxon  a pán poslanec  Benčík. Sú to  zrejme organizačné

informácie.

 

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, upozorňujem, že počas taj-

ného hlasovania využijeme čas  a páni poslanci Maxon, Líška,

Palacka, Harach, Ftáčnik, Pacola, Komlósy  a Paška by sme sa

stretli na posúdenie návrhu  na nakúpenie notebookov pre po-

slancov.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Maxon.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem  pekne za  slovo, pán  predseda. Prosil  by som

členov výboru pre financie, rozpočet  a menu, keby boli takí

láskaví a o 12.45 hodine sa dostavili do našej zasadačky.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Benčík. Zapnite mu mikrofón.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Ďakujem za udelené slovo.

 

     Vážený pán predseda,

 

     rozhodnutím Národnej rady bol  určený počet členov oso-

bitných  výborov na  kontrolu Slovenskej  informačnej služby

a Vojenského  spravodajstva na  8. Pretože  pri  doterajších

voľbách bolo už z vládnej koalície zvolených po 5 členov, čo

je v rozpore s ustanovením § 60 ods. 2 rokovacieho poriadku,

Spoločná voľba  sťahuje kandidáta na voľbu  predsedu do kon-

trolného výboru  Slovenskej informačnej služby  a nezúčastní

sa na  ďalších voľbách až  dovtedy, pokiaľ sa  neusporiadajú

pomery v súlade so zákonom.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vzhľadom na to, že  obidva kontrolné výbory budú praco-

vať v rozpore  so zákonom o  rokovacom poriadku, taktiež po-

slanci klubov Kresťanskodemokratického hnutia, Demokratickej

únie  a strán  Maďarskej  koalície  sa nezúčastnia  na voľbe

predsedov týchto výborov.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Andrejčák.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Prosím členov  výboru pre obranu  a bezpečnosť, aby  sa

o 12.50 hodine zišli v rokovacej miestnosti.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dobre. Prajem dobrú chuť.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     mali by sme pristúpiť k ďalšiemu bodu programu a to je

 

     voľba predsedov kontrolných orgánov Národnej rady.

 

     Prosím hneď  na začiatku, aby sme  sa prezentovali, aby

som zistil účasť a možnosť začatia rokovania o tomto bode.

 

     Prosím, prezentujme sa.

 

     Prezentovalo sa 58 poslancov.

 

     Skúsme sa ešte raz prezentovať.

 

     Prezentovalo sa 80 poslancov. Ďakujem pekne.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  ako som povedal na za-

čiatku, mali by  sme prejsť k rokovaniu o  návrhoch na voľbu

predsedov osobitných kontrolných  výborov  Národnej rady pre

činnosť Slovenskej  informačnej služby a  Vojenského spravo-

dajstva.

 

     Pokiaľ  ide  o  členov  týchto  výborov,  hlasovali sme

v jednom hlasovaní  o obidvoch. Preto chcem  dať hneď na za-

čiatku návrh,  či nemôžeme hlasovať  aj o osobách  predsedov

týchto výborov v jednom hlasovaní, samozrejme, s dvoma samo-

statnými hlasovacími lístkami.

 

     Prosím,  aby sme  sa najskôr  prezentovali a  hlasovali

o tomto mojom návrhu.

 

     Prezentovalo sa 73 poslancov. Nemôžeme hlasovať, je nás

málo.

 

     Medzitým s procedurálnym návrhom  sa hlási pán poslanec

Duka-Zólyomi.

 

Poslanec Á. Duka-Zólyomi:

 

     Ďakujem, pán predseda, mám skôr procedurálnu otázku.

 

     Chcel by  som sa odvolať na  to, o čom sme  hovorili na

grémiu. Totiž,  grémium sa dohodlo  na tom, že  budeme voliť

predsedov výborov len vtedy, ak bude kompletný výbor. To bol

váš návrh, pán predseda. Môžu  mi to potvrdiť aj predsedovia

jednotlivých poslaneckých klubov. Nakoľko zatiaľ nemáme kom-

pletný výbor, tak zrejme nie  je veľmi vhodné, aby sa volili

predsedovia.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, to  bol môj návrh, ale jediný,  kto s ním

súhlasil, bol  predseda Spoločnej voľby  pán Benčík. Ostatní

so mnou nesúhlasili.

 

     Ja som ochotný  dať aj o tomto hlasovať,  ak treba. Za-

tiaľ len diskutujeme, pretože nás je málo.

 

     Nech sa páči, zapnite mikrofón pánu Mikloškovi.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán predseda,

 

     pri tejto príležitosti za klub KDH oznamujem, že zakiaľ

bude v obidvoch, alebo čo len v jednom výbore 5 členov, klub

KDH svojich  kandidátov sťahuje vôbec z  hry. To znamená, že

sťahujeme aj  pána Pittnera aj  pána Čarnogurského z  celého

ďalšieho procesu a nenavrhujeme ďalších iných.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán Duka-Zólyomi.

 

Poslanec Á. Duka-Zólyomi:

 

     Chcel by  som reagovať najprv  na to, čo  ste povedali,

pán predseda. Áno, prvý návrh bol taký, že budeme voliť naj-

prv predsedov a potom členov výboru. Avšak váš návrh bol, čo

bolo logické, že najprv výbor a ak poznáme výbor, tak z čle-

nov výboru môžeme voliť predsedu  výboru. Proti tomu sme nič

nemali.

 

     A druhá vec, čo som  chcel povedať, že sťahujeme kandi-

dátov  na členstvo  v jednotlivých  výboroch. Hovorím  teraz

v mene poslaneckého  klubu Maďarská koalícia,  v mene posla-

neckého klubu MKDH.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani  poslankyne, páni  poslanci, povedal  som hneď ako

reakciu na  pána poslanca Duka-Zólyomiho, že  je to tak, ako

povedal, ale nesúhlasil vtedy so mnou nikto, len pán predse-

da  Benčík. Ale  som ochotný  dať o  tom hlasovať.  Hlasovať

o tom, že zatiaľ nebudeme  voliť predsedov kontrolných výbo-

rov. To bol  môj návrh. Ak chcete, prosím,  dám o tom hlaso-

vať. (Hlasy z pléna, aby sa hlasovalo.)

 

     Prosím, prezentujme sa. Hlasujte  o mojom návrhu, ktorý

som  predniesol na  poslaneckom grémiu,  aby sme nehlasovali

o predsedoch týchto výborov, kým nebudú odhlasované výbory.

 

     Prosím, prezentujte sa a hlasujte.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 80 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 73 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, podľa schváleného prog-

ramu by malo  nasledovať prerokovanie pravidiel hospodárenia

poslaneckých klubov. Je tu pán predseda Maxon? (Hlasy zo sá-

ly: Áno.) Zapnite mikrofón predsedovi výboru pánu Maxonovi.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy, páni,

 

     už som informoval na  spoločnom stretnutí predsedov po-

slaneckých klubov, že dosiaľ  nedošlo k zhode medzi Kancelá-

riou Národnej  rady a ministerstvom  financií ohľadne celého

princípu  a koncepcie  týchto pravidiel.  Pracujeme na tomto

materiáli.  Chcel by  som ctenú  snemovňu požiadať,  aby sme

tento bod v  tejto chvíli stiahli z rokovania  a zaradili ho

vtedy, keď bude materiál komplexne pripravený.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Keďže to bolo zaradené ako bod programu, musí-

me o tom hlasovať. Keďže nedošlo k zhode vo vypracovaní pra-

vidiel  medzi ministerstvom  financií a  Národnou radou, pán

predseda výboru nemá podklady a materiály, aby mohol predlo-

žiť tento  návrh, preto navrhuje, aby  sme ho stiahli. Návrh

bol takto prednesený a akceptovaný aj v poslaneckom grémiu.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 92 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 86 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Aj tento bod programu sme z dnešného rokovania stiahli.

 

     Ďalej podľa nami schváleného  programu by mala nasledo-

vať informácia  alebo správa ministra  zdravotníctva Sloven-

skej republiky o vecnom  a časovom harmonograme privatizácie

zdravotníckych zariadení v roku 1997... atď. Pán minister tu

ešte nie je.

 

     Pán podpredseda Húska chce vystúpiť mimo bodu programu.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán predseda, s dovolením,  chcem osloviť pánov poslan-

cov, ktorí  boli zvolení do pracovnej  skupiny, ktorá má od-

súhlasiť súťažné  podmienky na dodávku  prenosných personál-

nych počítačov  pre poslancov Národnej  rady - pánov Maxona,

Líšku, Palacku, Haracha, Ftáčnika,  Pacolu, Komlósyho a Paš-

ku, aby sme sa na chvíľu  stretli na tomto poschodí v miest-

nosti 183, aby sme  dohodli podmienky vypísania súbehu. Pro-

sil by som vás, aby sme využili tento krátky čas, ktorý máme

k dispozícii, aby sme to mohli uskutočniť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Tí, ktorých  vyzval pán podpredseda, ak  chcú, môžu ísť

na to stretnutie.

 

     Páni poslanci, vrátim sa k bodu, v rámci ktorého by nás

mal pán  minister zdravotníctva informovať  o časovom harmo-

nograme  privatizácie zdravotníckych  zariadení. Chcem pove-

dať, aké  problémy vznikli potom,  ako sme zaraďovali  tento

bod programu.

 

       v poslaneckom  grémiu  došlo  k rozprave,  či pôjde

o informáciu, alebo  či pôjde o  správu. Navrhol som,  ak má

ísť o informáciu, že to bude len informácia ministra o mate-

riáloch, ktoré neschválilo  ministerstvo zdravotníctva a ne-

boli prerokované ani vo vláde. Čiže ide o materiál, o ktorom

sa nedá  rokovať, že bude v  takejto podobe schválený. Preto

som navrhoval informáciu bez  rozpravy, len na základe tohto

zdôvodnenia. Ak by snemovňa trvala na tom, že bude rozprava,

je potrebné dať tomuto materiálu normálne legislatívne číslo

a predložiť ho do príslušných výborov. V tom prípade som na-

vrhoval, aby rozprava potom bola.  Vy ste si odhlasovali, že

táto informácia bude bez rozpravy, hoci máte napísané, že je

to správa.

 

     Pán minister  chce využiť §  128 nášho rokovacieho  po-

riadku - ak by sme náhodou  teraz chceli trvať na tom, že je

to správa -, kde má určitú časovú lehotu, ktorú mu zákon dá-

va na predloženie. To znamená, že by to dnes nepredkladal.

 

     Preto sa chcem znovu,  aj keď máme rozhodnutie, spýtať,

či  necháme ministrovi  čas podľa  zákona, aby  sa pripravil

a predložil správu, alebo či ho  chceme vypočuť tak, ako nám

predložil  materiál, keďže  je už  tu. To  je môj návrh. Ale

platí to, čo ste si už odhlasovali.

 

     Pán poslanec  Kováč chce tiež  vystúpiť s procedurálnym

návrhom.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predseda,

 

     rád  by som  vás upozornil,  že tá  správa má dve časti

- vecný a časový harmonogram privatizácie zdravotníckych za-

riadení - pán minister  vysvetlil, že  tento materiál  vláda

neschválila. Ale to má  druhú časť - vyhodnotenie privatizá-

cie kúpeľov a žriedel, to vláda neschvaľovala, to schvaľoval

Fond  národného majetku.  Pán minister  by mal  povedať, ako

prebehla táto privatizácia, jej vyhodnotenie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pokiaľ by  mal pán minister podať  správu, povedal som,

že má právo  podľa zákona a nemusí to  urobiť dnes. Preto sa

pýtam, či chceme vypočuť pána  ministra tak, ako sme už roz-

hodli, alebo či budeme čakať. Ale o tom musím dať hlasovať.

 

     Páni poslanci,  teraz máme odhlasované,  že vystúpi mi-

nister  a bude  nás informovať  z materiálov,  ktoré má, bez

rozpravy. Dávam návrh - samozrejme, ak so  mnou súhlasíte -,

stiahnuť toto rokovanie z bodu programu a predložiť materiál

na ďalšiu schôdzu. Súhlasíte s tým, pán minister?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím,  dávam hlasovať  o mojom  návrhu stiahnuť tento

bod z  tohto rokovania. Prikývol  mi aj pán  poslanec Kováč,

takže to  robím aj s jeho vedomím. Pán  poslanec  Šagát tiež

kýval hlavou, že áno. (Hlasy z pléna.)

 

     Prosím, hlasujeme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 87 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, stiahli sme ďal-

ší bod programu z rokovania.

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, pri schvaľovaní

programu 24. schôdze nám  predseda výboru pán Cuper prednie-

sol  uznesenie jeho  výboru, v  ktorom má  uložené, aby  nám

predniesol informáciu k  nadobúdaniu vlastníctva bytov štát-

nymi funkcionármi od Fondu  národného majetku Slovenskej re-

publiky. Tento bod programu sme si odhlasovali ako neverejné

rokovanie. Preto dávam pätnásťminútovú  prestávku na to, aby

pracovníci Národnej rady  mohli zabezpečiť neverejnosť tohto

rokovania.

 

     Nasledovalo  neverejné rokovanie  k informácii predsedu

Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť

funkcií štátnych funkcionárov  k nadobúdaniu vlastníctva by-

tov štátnymi funkcionármi od Fondu národného majetku Sloven-

skej republiky.

 

     Po neverejnom  rokovaní bola 24.  schôdza Národnej rady

Slovenskej republiky skončená.