Prvý deň rokovania
24. schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky
4. februára 1997
____________________________________________________________
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
prosím, aby ste si skontrolovali, či máte
všetci hlaso-
vacie
karty, či ste všetci podpísaní. Zmena pri vyžiadaní si
náhradnej
hlasovacej karty podľa nového rokovacieho poriadku
je
v tom, že zmenu nebudete hlásiť, ale operátori nahlásia
predsedajúcemu,
kto má náhradnú kartu.
Podľa nového rokovacieho poriadku po stanovení termínu
začatia
schôdze, ak predsedajúci zistí, že nie je dostatočný
počet poslancov, môže po 30 minútach
schôdzu preložiť na
ďalší
deň. Ak sa do hodiny poslanci nezídu,
musí preložiť
začiatok
schôdze na ďalší deň. Takže prosím, aby
sme sa te-
raz
len skúšobne prezentovali.
Prezentovalo sa 103 poslancov.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram rokovanie 24. schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky.
Skôr
ako pristúpime k rokovaniu, prosím, aby
sme sa
prezentovali.
Prezentovalo sa 122 poslancov.
Pani poslankyne, páni poslanci,
ide o
prvú schôdzu Národnej rady
Slovenskej republiky
po
nadobudnutí účinnosti zákona Národnej rady Slovenskej re-
publiky
číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej
rady
Slovenskej republiky.
V súvislosti s programom tejto schôdze
treba povedať,
že
o zaradených návrhoch zákonov a návrhoch zmlúv sa bude
rokovať,
pokiaľ ide o legislatívny postup, podľa príslušných
ustanovení
doterajšieho rokovacieho poriadku,
nakoľko tieto
návrhy
boli podané pred účinnosťou zákona o
novom rokovacom
poriadku.
Priebeh a rokovanie tejto schôdze sa bude riadiť
už
podľa príslušných ustanovení nového rokovacieho poriadku.
Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospra-
vedlnenie
svojej neúčasti na dnešnej schôdzi
písomne požia-
dali
pán podpredseda Marián Andel (dôvod: ochorenie), pani
poslankyňa
Gbúrová (takisto ochorenie) a pán
poslanec Miro-
slav
Mikolášik (zahraničná cesta).
Po dohode s podpredsedami Národnej
rady a vašimi zá-
stupcami
v poslaneckom grémiu budeme na tejto schôdzi prero-
kúvať
program tak, ako vám bol predložený. Chcem pripomenúť,
že
uplatnenie nového rokovacieho poriadku si vyžiadalo zara-
diť už do
návrhu programu tejto
schôdze viacero návrhov,
ktorých
schválenie predpokladá, resp. vyžaduje nový rokovací
poriadok.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
na tejto schôdzi sú pod bodmi 16, 17, 19,
22 a 36 zara-
dené
návrhy zákonov, o ktorých musím dať hlasovať, aby sme
naplnili
literu zákona, pokiaľ ide o 60-dňovú
lehotu. Tu by
som
prosil, aby sme hlasovali hneď.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Navrhujem, aby sme hlasovali
za, lebo ide o zákony,
ktoré
sú ešte z minulého roka.
Prezentovalo sa 139 poslancov.
Za návrh hlasovalo 82 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.
Tieto body sme odsúhlasili, aby boli zaradené do nášho
programu.
Skôr ako pristúpime k schvaľovaniu
programu 24. schôdze
Národnej
rady, chcem vás informovať, že v
rokovacej sále je
nainštalované technické zariadenie na počítanie rečníckeho
času.
Vidíte na bočnom displeji čas, ktorý plynie, a takisto
na
rečníckom pulte pre toho, kto bude pri rečníckom pulte.
Chcem vás hneď upozorniť, že pri
návrhoch na zmenu a
doplnenie
programu je stanovený limit 1 minúta.
Tento limit
sa
bude vždy 15 sekúnd pred ukončením a takisto 15 sekúnd po
ukončení signalizovať na displeji a potom automat
rečníka
vypne.
Myslím,
že som nezabudol nič z poslaneckého grémia,
takže môžeme pristúpiť k schvaľovaniu návrhu
programu 24.
schôdze.
Ako prvý sa hlási pán poslanec Bugár.
Poslanec B. Bugár:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Chcel by som navrhnúť dva body do programu 24. schôdze
Národnej
rady Slovenskej republiky.
Ako
bod 5 navrhujem zrušenie uznesenia Národnej rady
Slovenskej republiky
číslo 482 zo 4. decembra 1996. Tým,
ktorí
si to nepamätajú, je to uznesenie,
ktorým bol zbavený
mandátu
poslanec Gaulieder.
Ako bod 6 navrhujem správu Mandátového a
imunitného vý-
boru
Národnej rady Slovenskej republiky o
vzdaní sa mandátu
poslanca
Gašparoviča. Ako dobre viete, túto otázku som pred-
ložil
na minulej schôdzi Národnej rady
Slovenskej republiky
s
tým, že tu boli odovzdané dva listy predsedovi mandátového
a
imunitného výboru, a chceli by sme vedieť,
či mandátový
a
imunitný výbor už zaujal k tomu stanovisko.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Dobre. Pán poslanec Ftáčnik.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený
pán predseda, napriek vášmu oznamu... už beží
časomiera,
musím si strážiť čas.
Na základe rokovania dnešného
poslaneckého grémia, kto-
ré hovorilo o
ustanovovaní osobitných
kontrolných výborov
a
počte ich členov, a neprišlo k dohode medzi poslaneckými
klubmi,
myslím si, že by sme mali oddeliť otázku zriadenia
týchto
výborov, ktorá vyplýva z rokovacieho
poriadku, a ur-
čenia
počtu členov týchto výborov, aby potom
následne mohli
skupiny poslancov navrhovať členov týchto osobitných kon-
trolných
výborov.
Preto
by som chcel predniesť návrh, aby
sme body 26
a
27 a body 30 a 31 prerokovali ako body 10 a nasledujúce,
teda aby sme
rozhodli najprv o zriadení výborov a určení
počtu
členov a neskôr, ako je to v programe
vami navrhnuté,
rozhodli
o zložení týchto výborov na základe návrhov poslan-
cov
a poslaneckých klubov.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja.
Pán poslanec Lauko.
Poslanec P. Lauko:
Ďakujem, pán predseda.
Pán predseda, ako moji kolegovia aj ja
som dostal prvý-
krát
na stôl tlač 606 o uznesení Národnej rady Slovenskej
republiky,
ktorým sa upravujú podrobnejšie
pravidlá rokova-
nia
Národnej rady Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že
je
to prvý bod rokovania a nie sme schopní si to preštudo-
vať,
navrhujem, aby sa tento bod presunul na rokovanie mini-
málne
zajtra, to znamená ako siedmy bod.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ktorý bod?
Poslanec P. Lauko:
Prvý
bod aby sa prerokoval
ako siedmy bod programu
a
aby ho predtým prerokovali všetky výbory Národnej rady.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Volf.
Poslanec J. Volf:
Ďakujem.
Pán
predseda, dávam návrh
bodu do programu
tejto
schôdze.
Vzhľadom
na to, že po náleze Ústavného súdu ohľadne
privatizácie
priamymi predajmi cez Fond národného majetku sa
vláda
k tejto situácii ešte jednoznačne nevyjadrila a súčas-
ný zákon neumožňuje, aby sa ďalej privatizácia
vykonávala
priamym
predajom, neumožňuje to ani vláde, neumožňuje to ani
Fondu
národného majetku, žiadala by sa informácia v tejto
veci.
Teda dávam konkrétny návrh bodu, ktorý by znel: infor-
mácia
vlády Slovenskej republiky o spôsobe riešenia súčasnej
situácie
v privatizácii o náleze Ústavného súdu Slovenskej
republiky o neústavnosti priamych predajov uskutočňovaných
Fondom národného majetku a ďalšej koncepcii
privatizácie.
Navrhujem
tento bod na štvrtok, teda pred otázky
a interpe-
lácie.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Benčík.
Poslanec M. Benčík:
Ďakujem pekne za udelené slovo.
Vážený pán predseda,
odporúčam doplniť program 24.
schôdze Národnej rady
o
návrh skupiny poslancov na vydanie
zákona Národnej rady
Slovenskej
republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo
92/1991
Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby
v
znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Sloven-
skej
republiky číslo 39/1993 Z. z. o Najvyššom
kontrolnom
úrade
Slovenskej republiky. Ide o tlač 561.
Podstatou tohto
návrhu
je, aby Najvyšší kontrolný úrad
Slovenskej republiky
konečne
mohol kontrolovať Fond národného majetku.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Kanis.
Poslanec P. Kanis:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
programové vyhlásenie vlády je
koncipované na štyri ro-
ky,
na celé volebné obdobie. Hoci sme ešte len v polčase vo-
lebného
obdobia, je zrejmé, že jedna vec je
program a druhá
vec realita. Aby občania Slovenskej
republiky vedeli viac
o
tom, v akom stave je naša spoločnosť, navrhujem do progra-
mu
nový bod 34 - správa vlády
Slovenskej republiky o dvoj-
ročnom
plnení programového vyhlásenia.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Langoš.
Poslanec J. Langoš:
No, to je úľava. Ďakujem pekne.
Pán predseda,
dámy a páni,
navrhujem zaradiť ako nový bod pred bod 38 - odpovede
členov
vlády - prerokovanie návrhu zákona o sprístupnení ar-
chívov
Štátnej bezpečnosti (tlač číslo 581). Spolu s kolega-
mi
poslancami Ladislavom Pittnerom a Ivanom Šimkom sme vlani
v
marci predložili návrh zásad. Keďže neboli prerokované vý-
bormi
do konca roka, 31. decembra minulého
roka sme predlo-
žili
návrh zákona napísaného na základe týchto zásad. Prero-
kovanie a schválenie tohto zákona považujeme
za urgentné
z
tohto dôvodu: Je verejne dôvodné
podozrenie, že Slovenská
informačná služba sa
dopustila trestných činov
zavlečenia
občana
Slovenskej republiky do cudziny, trestného činu vraž-
dy,
trestných činov nedovoleného
odposluchu a bytovej pre-
hliadky
v sídle biskupa Baláža.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec.
Poslanec J. Langoš:
Pardon,
nie, nie, nie.
...biskupa Baláža... Hovorím
dôvody.
Tento zákon...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec. Zapnite pána
poslanca Cupera.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predseda,
milé poslankyne,
vážení poslanci,
navrhujem zaradiť do programu
ako bod 38 informáciu
predsedu
Výboru Národnej rady pre nezlučiteľnosť funkcií ús-
tavných
činiteľov a vyšších štátnych
funkcionárov. Vzhľadom
na
to, že prerokovanie otázky predaja bytov Fondom národného
majetku
bolo vo výbore neverejné, žiadam, aby
aj informácia
bola
podaná na neverejnom zasadaní.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predseda.
Navrhujem zaradiť podľa terajšieho návrhu, ktorý máme
na
stole, bod 36 pred terajší bod 35, resp. ich zameniť. Aby
som
bol presný, navrhujem, aby sme rokovali
najprv o návrhu
zákona
o Matici slovenskej a až potom o návrhu
zákona o za-
hraničných
Slovákoch.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Poliak.
Poslanec A. Poliak:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Nemám doplňujúci bod programu, ale chcem povedať pánu
poslancovi
Bugárovi, že mandátový a imunitný výbor
predloží
správu vtedy, keď
bude konštituovaný na pomernom
princípe
zastúpenia
politických strán a hnutí, a to sa urobí dnes. Až
potom
môže mandátový a imunitný výbor
zasadnúť a riešiť tie
problémy.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Šagát.
Poslanec T. Šagát:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi opakovane navrhnúť nový bod programu, ktorý
by
mal znieť: správa Ministerstva zdravotníctva Slovenskej
republiky
o vecnom a časovom harmonograme privatizácie zdra-
votníckych
zariadení v roku 1997 a vyhodnotenie privatizácie
kúpeľov
a žriediel v rokoch 1995 a 1996. Prosím zaradiť ten-
to
bod pred bod 38 a som presvedčený, že
nikto z vás nebude
hlasovať
proti.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Köteles.
Poslanec L. Köteles:
Ďakujem.
Vážená Národná rada,
vychádzajúc z presvedčenia, že poslancom Národnej rady
by
sme mali vytvoriť priestor vyjadriť sa k všeobecným otáz-
kam
našej spoločnosti, navrhujem ďalší bod 41 -
všeobecná
rozprava.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte raz pán poslanec Langoš.
Poslanec J. Langoš:
Ďakujem pekne.
Tá minúta je strašne krátka, pán
predseda. Ja len do-
končím.
Tento zákon ukladá správu zväzkov Štátnej bezpečnos-
ti
ministerstvu vnútra, ktoré sú v nelegálnom držaní Sloven-
skej informačnej služby, a zabráni
tak možnému zneužitiu
týchto
zväzkov na vydieranie ľudí.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyňa Rusnáková.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Vzhľadom na to, že opozičné poslanecké
kluby už dlhodo-
bo
žiadajú, aby bolo ich zastúpenie v Národnej rade a v kon-
trolných
orgánoch pomerné, ktoré by vyjadrovalo percentuálne
výsledky
ich zastúpenia v Národnej rade, a aby
prejavenou
istou
vôľou koalície došlo k zmenám v tejto oblasti, navrhu-
jem:
Nový bod 37 - rekonštrukcia orgánov Národnej rady Slo-
venskej
republiky, ktorá by sa týkala funkcionárov a výborov
Národnej
rady
a) návrh na odvolanie podpredsedu
Národnej rady,
b)
voľba dvoch podpredsedov Národnej rady,
c) odvolanie predsedov výborov Národnej
rady,
d) voľba predsedov výborov Národnej rady,
e) voľba poslancov do výborov Národnej
rady.
Nový bod 38 - rekonštrukcia mediálnych
rád
a) návrh na odvolanie členov Rady
Slovenskej televízie,
Rozhlasovej
rady a Rady pre rozhlasové a televízne
vysiela-
nie,
b)
návrh na voľbu členov Rady Slovenskej televízie,
Rozhlasovej
rady a Rady pre rozhlasové a televízne
vysiela-
nie.
Nový bod 39 - rekonštrukcia dozornej rady Fondu národ-
ného
majetku
a) odvolanie členov dozornej rady
Fondu národného ma-
jetku,
b) voľba členov dozornej rady Fondu
národného majetku.
Bod 40 - rekonštrukcia orgánov Najvyššieho kontrolného
úradu
a) návrh na odvolanie podpredsedu Najvyššieho kontrol-
ného
úradu,
b) voľba podpredsedu Najvyššieho
kontrolného úradu.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Vaškovič.
Poslanec V. Vaškovič:
Vážený pán predseda, navrhujem presunúť
bod číslo 16,
čiže
vládny návrh zákona o
Exportno-importnej banke Sloven-
skej
republiky, pred bod číslo 35. Sledujem
tým možnosť vy-
tvoriť priestor
na prípadné konzultácie s predkladateľom
vzhľadom
na to, že predpokladám, že k tomuto návrhu bude ob-
rovské
množstvo pozmeňujúcich návrhov.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne.
Páni poslanci, pani poslankyne, nadviažem teraz na po-
zmeňujúci
návrh pána poslanca Ftáčnika, to s tým súvisí. Tak
ako
sme sa dohodli v poslaneckom grémiu, navrhujem zmeniť
poradie
bodov 28 a 29 tak, že bod 29 bude ako
28, a takisto
body
33 a 32, že bod 33 bude ako bod 32. To
je dohoda z po-
slaneckého
grémia.
Vážené pani poslankyne,
páni poslanci, končím možnosť
navrhovania
zmien a doplnenia programu s tým, že
čas plynie
veľmi
rýchlo, aj vy rýchlo hlásite zmeny.
Zrejme všetko ne-
stačím
dostatočne zapísať a prosím potom o spoluprácu.
Prvý pozmeňujúci návrh je od pána poslanca Bugára, aby
sme
zaradili ako bod číslo 5 zrušenie uznesenia Národnej ra-
dy
Slovenskej republiky číslo 482 zo 4. 12. 1996.
Prosím, aby sme sa prezentovali a
hlasovali.
Prezentovalo sa 142 poslancov.
Za návrh hlasovalo 66 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Neprijali sme tento doplňujúci návrh
poslanca Bugára.
Druhý návrh - zaradiť ako bod číslo 6
správu mandátové-
ho
a imunitného výboru o návrhu na odvolanie predsedu Národ-
nej
rady. (Hlas zo sály.) Tak ma opravte. Zapnite mikrofón
pánu
poslancovi.
Poslanec B. Bugár:
Pán predseda, asi ste nedávali pozor. Včera som sledo-
val,
čo ste povedali v televízii. Nikto
nenavrhuje vaše od-
volanie.
Navrhujem, aby mandátový a imunitný výbor predložil
Národnej
rade správu o vzdaní sa mandátu poslanca. V tomto
prípade
ide o listy, ktoré sa objavili jednak tu a jednak
u
pána predsedu mandátového a
imunitného výboru, ktoré ste
podpísali
vy.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, hlasujte o tomto návrhu. Až na to, že ich pod-
písal
Béla Bugár, a nie ja.
Prezentovalo sa 137 poslancov.
Za návrh hlasovalo 56 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Tento návrh neprešiel.
Ďalší
návrh mal pán poslanec Ftáčnik, ktorý vyplýval
z
rokovania parlamentného grémia, kde navrhuje, aby sme body
26,
27, 30 a 31 zaradili za bod 7. (Hlas z pléna.) Za bod
9?
Mne to tu vyšlo, že za bod 7. Tak dobre. Čiže body 26,
27,
30 a 31 za bod 9. Je to dohoda z politického grémia.
Prosím, hlasujeme.
Prezentovalo sa 140 poslancov.
Za návrh hlasovalo 127 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Takže sme schválili tento pozmeňujúci návrh.
Ďalej pán poslanec Lauko navrhuje, aby sme bod 1 zara-
dili
ako bod 7, aby to prerokovali výbory.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 141 poslancov.
Za návrh hlasovalo 66 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.
Neprijali sme ani tento návrh.
Ďalej
mal pozmeňujúci návrh pán poslanec Volf, ktorý
žiada
informáciu od vlády. Nebudem to zrejme vedieť opako-
vať,
budem to len parafrázovať - informáciu vlády o súčasnom
stave
privatizácie.
Zapnite pána poslanca Volfa, aby neprotestoval, že som
povedal
niečo zle.
Poslanec J. Volf:
O tom,
aby sa vláda vyjadrila k súčasnej
situácii
v
privatizácii po náleze Ústavného súdu
a o ďalšej koncep-
cii,
lebo sú tam legislatívne problémy s priamymi predajmi.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o
pozmeňujúcom návrhu
pána
poslanca Volfa.
Prezentovalo sa 142 poslancov.
Za návrh hlasovalo 65 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Ďalej
mal doplňujúci návrh pán poslanec Benčík. Ide
o
zákon 92/1991 Zb. a zákon 39/1993 Z.
z., tlač 561, o ich
zaradenie
na túto schôdzu.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 141 poslancov.
Za návrh hlasovalo 70 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 41 poslancov.
Neprijali sme tento návrh.
Ďalej pán poslanec Kanis žiada, aby sme ako bod 34 za-
radili
informáciu vlády o dvoch rokoch plnenia
programového
vyhlásenia.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 142 poslancov.
Za návrh hlasovalo 66 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 52 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprijali sme ani tento návrh.
Pán poslanec Langoš žiada, aby sme ako bod 37 zaradili
tlač
581. Týka sa to archívov Štátnej bezpečnosti.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 140 poslancov.
Za návrh hlasovalo 53 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 53 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Neprijali sme ani tento návrh.
Pán poslanec Cuper žiada, aby sme na základe uznesenia
jeho
výboru zaradili ako bod informáciu
tohto výboru o pri-
vatizácii
bytov Fondu národného majetku a s tým
súvisiace
nezlučiteľnosti.
Navrhuje, aby toto rokovanie bolo neverejné.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 141 poslancov.
Za návrh hlasovalo 99 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Takže sme tento návrh prijali.
Pán poslanec Prokeš žiada, aby sme zmenili poradie ro-
kovania
o zákonoch o Matici slovenskej a zahraničných Slová-
koch tak, aby
zákon o Matici slovenskej bol pred zákonom
o
zahraničných Slovákoch.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 136 poslancov.
Za návrh hlasovalo 85 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.
Nehlasovalo 5 poslancov.
Prijali sme túto zmenu.
Ďalej pán poslanec Šagát žiada nový bod
38, a to správu
Ministerstva
zdravotníctva Slovenskej republiky, v ktorej by
bol
časový harmonogram privatizácie zdravotníckych zariadení
na
rok 1997 a taký istý návrh sa týka kúpeľných zariadení.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 139 poslancov.
Za návrh hlasovalo 72 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 55 poslancov.
Tento nový bod 38 sme zaradili do
programu.
Poslanec
Köteles žiada, aby sme ako bod
41 zaradili
všeobecnú rozpravu. Nový rokovací poriadok nepozná
takúto
rozpravu.
Všeobecná rozprava bola nahradená novými ustanove-
niami,
podľa ktorých sa vláda predvoláva sem
(hodina otázok
atď.).
Prezentovalo sa 138 poslancov.
Za návrh hlasovalo 60 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.
Tento návrh neprešiel.
Pani poslankyňa Rusnáková žiada, aby ako
bod 37 bola
zaradená rekonštrukcia orgánov Národnej rady
Slovenskej
republiky,
funkcionárov a výborov Národnej rady Slovenskej
republiky:
a) návrh na odvolanie podpredsedu Národnej rady
Slovenskej
republiky, b) návrh na voľbu dvoch podpredsedov
Národnej rady Slovenskej republiky, c) návrh na
odvolanie
predsedov výborov
Národnej rady Slovenskej republiky, d)
voľba
predsedov výborov Národnej rady
Slovenskej republiky,
e)
návrh na voľbu poslancov do výborov Národnej rady Sloven-
skej
republiky. Tu sú i ďalšie body. Zrejme žiada hlasovať
o
každom osobitne.
Prosím, hlasujeme o návrhu, ktorý som
teraz prečítal.
Prezentovalo sa 140 poslancov.
Za návrh hlasovalo 61 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tento prvý návrh neprešiel.
Ako bod 38 žiada zaradiť riešenie otázky rekonštrukcie
Rady
Slovenskej televízie, Rozhlasovej
rady a Rady Sloven-
skej
republiky pre rozhlasové a
televízne vysielanie, a to
a)
návrh na odvolanie členov Rady Slovenskej televízie, Roz-
hlasovej rady a
Rady Slovenskej republiky
pre rozhlasové
a
televízne vysielanie, b) návrh na voľbu
členov týchto or-
gánov.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 142 poslancov.
Za návrh hlasovalo 62 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Neprijali sme ani tento druhý návrh pani
poslankyne.
Ako tretí návrh má zaradenie bodu
39 - rekonštrukcia
dozornej
rady Fondu národného majetku, a to a)
návrh na od-
volanie
členov dozornej rady Fondu národného majetku, b) ná-
vrh
na voľbu členov dozornej rady Fondu národného majetku.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 138 poslancov.
Za návrh hlasovalo 58 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Takže sme neprijali ani tento návrh.
Posledný návrh pani poslankyne je
zaradiť ako bod 40
rekonštrukciu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej re-
publiky,
a to a) návrh na odvolanie podpredsedu
Najvyššieho
kontrolného úradu Slovenskej republiky, b) návrh na
voľbu
podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej
repub-
liky.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 138 poslancov.
Za návrh hlasovalo 59 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Neprijali sme ani tento posledný doplňujúci návrh pani
poslankyne.
Mám posledný návrh, ktorý predniesol pán poslanec Vaš-
kovič.
Sledujte, či to poviem tak, ako
ste chceli. Ako bod
35
zaradiť návrh zákona o Exportnej a importnej banke.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 141 poslancov.
Za návrh hlasovalo 69 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 49 poslancov.
Tento návrh sme neprijali.
Posledný návrh, pani poslankyne, páni
poslanci, som mal
ja
s tým, aby bod 29 bol ako bod 28 a
opačne, a takisto bod
33
ako bod 32 a opačne. Je to na základe rozhovorov z posla-
neckého
grémia.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 136 poslancov.
Za návrh hlasovalo 125 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tento návrh sme prijali.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, konštatujem, že
sme rozhodli o
všetkých doplňujúcich návrhoch,
preto dám
hlasovať
o schválení programu ako celku aj s
doplňujúcimi
a
pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sme odsúhlasili.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 135 poslancov.
Za návrh hlasovalo 85 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Môžem konštatovať, že sme schválili program rokovania
24.
schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
podľa § 27 ods. 2 zákona o rokovacom
poriadku do roz-
pravy
k prerokúvanej veci sa poslanci prihlasujú
písomne do
zoznamu rečníkov po
schválení programu schôdze do
začatia
rokovania
o návrhu v príslušnom bode programu schôdze Národ-
nej
rady a ústne po vystúpení rečníkov v rozprave zapísaných
do
zoznamu rečníkov.
Takže
kto chce vystúpiť v rozprave k tomuto prvému bo-
du,
ktorý bude nasledovať, má sa prihlásiť a písomné pri-
hlášky
dostanem od pultu, kde sa prihlasuje. Ak sa niekto
chce
prihlásiť ešte v rámci rozpravy, musí
to urobiť potom,
len
čo posledný z prihlásených odreční, a v poradí, ako bude
zapísaný
na displeji, bude potom vystupovať.
Pristúpime k p r v é m u bodu
programu, ktorým je
návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky,
ktorým
Národná rada Slovenskej republiky upravuje podrobnej-
šie
pravidlá svojho rokovania.
Návrh uznesenia ste dostali ako tlač 606.
Prosím
predsedu Ústavnoprávneho výboru
Národnej rady
poslanca Petra Brňáka, aby návrh uviedol.
Poslanec P. Brňák:
Vážený pán predseda,
vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte mi, aby som v súlade s ustanovením § 26 ods. 1
zákona
Národnej rady Slovenskej republiky
číslo 350 z roku
1996
Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej re-
publiky
na základe poverenia Ústavnoprávneho výboru Národnej
rady
Slovenskej republiky zo dňa 31. 1. 1997 vystúpil v mene
navrhovateľov
návrhu uznesenia Národnej rady
Slovenskej re-
publiky,
ktorým Národná rada Slovenskej republiky upravuje
podrobnejšie
pravidlá svojho rokovania, spomínaná tlač 606.
Úvodom
si dovolím uviesť
skutočnosti, ktoré viedli
k
spracovaniu predmetného návrhu a k jeho predloženiu Národ-
nej
rade Slovenskej republiky.
Ako je známe, zákon Národnej rady Slovenskej republiky
číslo
350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slo-
venskej
republiky nadobúda účinnosť dňa 1. 1. 1997. Predmet-
ný
zákon v úvodných ustanoveniach v § 1 ods. 2 uvádza, že
Národná rada
Slovenskej republiky a
jej výbory si môžu
v
medziach tohto zákona upraviť svoje
vnútorné pomery a po-
drobnejšie
pravidlá svojho rokovania uznesením.
Pokiaľ ide o súčasný platný rokovací poriadok Národnej
rady
Slovenskej republiky, je to nový, praxou ešte neoverený
právny
predpis. Napriek tomu na stretnutí predkladateľov ná-
vrhu
tohto zákona pánov Ivana Gašparoviča,
Milana Sečánske-
ho,
Milana Ftáčnika a Petra Brňáka s vedením Národnej rady
Slovenskej
republiky, reprezentovaným jej
predsedom a pod-
predsedami,
sme dňa 17. januára 1997 konštatovali, že nie-
ktoré ustanovenia nového rokovacieho poriadku si
vyžadujú
väčšiu
pozornosť a jednotný výklad, ktorý je
možné v inten-
ciách
§ 1 ods. 2 rokovacieho poriadku
Národnej rady Sloven-
skej republiky upraviť len formou navrhovaného
uznesenia.
Z
predmetnej myšlienky sme vychádzali
pri posudzovaní jed-
notlivých
ustanovení nového rokovacieho poriadku, keď sme sa
zamerali na tie
jeho ustanovenia, ktoré by si vyžadovali
zvýšenú pozornosť a
jednotnú aplikáciu v praxi.
Výsledkom
predmetného pracovného
stretnutia zo dňa 17. januára
1997
bol návrh materiálu, ktorý na svojej 70. schôdzi posúdil
a
schválil Ústavnoprávny výbor Národnej
rady Slovenskej re-
publiky.
Vážené dámy,
vážení páni,
predmetný návrh predkladáme na posúdenie
a schválenie
Národnej
rade Slovenskej republiky s plným vedomím, že nejde
o
uzavretý a definitívne vyriešený okruh
problémov, ku kto-
rým
má Národná rada Slovenskej republiky prijať podrobnejšie
pravidlá
svojho rokovania. Je zrejmé, že život prinesie ďal-
šie
problémy, ktoré si budú vyžadovať riešenia už uvedenou
formou.
Z tohto dôvodu môžeme považovať
predložený materiál
za
otvorený s tým, že sa k nemu
v prípade potreby môžeme
vrátiť.
Národná rada Slovenskej republiky si totiž takýmto
uznesením
môže upraviť i ďalšie svoje pomery, resp. pravidlá
rokovania,
pričom jediným a hlavným kritériom sú medze záko-
na
Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z.
o
rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážené kolegyne a kolegovia, prosím o
posúdenie predlo-
ženého
návrhu bez politických predsudkov s tým, že ako pove-
rený zástupca
predkladateľa vítam každý
konštruktívny
a
zlepšujúci návrh k nemu.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem
pánu poslancovi Brňákovi.
Prosím, aby zaujal
miesto
pre spravodajcov.
Teraz prosím pána Milana Sečánskeho,
ktorého ústavno-
právny
výbor poveril plniť úlohu
spravodajcu k tomuto bodu
programu,
aby informoval o výsledku prerokovania
návrhu uz-
nesenia
vo výbore.
Poslanec M. Sečánsky:
Pán predseda,
vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte mi, aby som si na základe
poverenia Ústavno-
právneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky
zo dňa
30. januára 1997 splnil úlohu, ktorú
zákon Národnej rady
Slovenskej
republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom po-
riadku
Národnej rady podľa § 27 tohto zákona
ukladá spravo-
dajcovi
k prerokúvanému návrhu uznesenia
Národnej rady Slo-
venskej
republiky, ktorým Národná rada
Slovenskej republiky
upravuje
podrobnejšie pravidlá svojho rokovania, tlač 606.
Ako už uviedol vo svojom úvodnom slove
poverený zástup-
ca
ústavnoprávneho výboru pán poslanec
Brňák, ide o inicia-
tívny
návrh vypracovaný a predkladaný Ústavnoprávnym výborom
Národnej
rady Slovenskej republiky.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky
tento
návrh prerokoval a schválil na svojej
70. schôdzi 30.
januára
1997 uznesením číslo 387, pričom popri
určení pove-
reného
člena výboru, ktorý uvedie návrh na
schôdzi Národnej
rady
Slovenskej republiky, a
spravodajcu odporúča Národnej
rade
Slovenskej republiky predložený návrh
uznesenia a jeho
prílohy
schváliť.
Ako
spravodajca Národnej rady
Slovenskej republiky
k
prerokúvanej veci návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej
republiky,
ktorým Národná rada upravuje podrobnejšie pravid-
lá
svojho rokovania, odporúčam po
vykonanej rozprave schvá-
liť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem
pekne pánu spoločnému
spravodajcovi. Prosím,
aby
zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
teraz by som mal
na
základe § 27 ods. 3 rokovacieho
poriadku prečítať zoznam
poslancov, ktorí sa
prihlásili do rozpravy písomne,
alebo
zástupcov
klubov. Ani zástupca klubu, ani žiaden poslanec sa
písomne
neprihlásili do rozpravy.
Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy.
Pán poslanec Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Hlásim sa do rozpravy, pán predseda.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlásia sa pán poslanec Prokeš,
Rózsa, Lauko, Ftáčnik.
Tak
budete ako piaty, pán poslanec. Ešte pán poslanec Hru-
šovský.
Ďakujem pekne. Takže v tom poradí, ako som čítal. Nech
sa
páči, pán poslanec Prokeš. (Hlasy v sále.) Áno, prihláse-
nie
sa do rozpravy je už uzavreté.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predseda.
Aj keď nie je to priamo v súlade s týmito návrhmi, mám
predsa
len niekoľko pozmeňujúcich návrhov.
V bode 7, ktorý sa vzťahuje
na § 27 ods. 3, navrhujem
doplniť:
"Ak viacerí rečníci stratia
poradie, môžu vystúpiť
až
po všetkých prihlásených rečníkoch, ktorí poradie nestra-
tili,
a to v poradí, v akom stratili poradie. Ak rečník opäť
stratí
poradie, slovo sa mu už neudelí." Pretože tam je rie-
šený
jeden rečník a ten vystupuje posledný. Ak bude ďalší,
tak
kto z nich bude posledný?
Ďalej k bodu 10 - odporúčam vypustiť toto ustanovenie,
ktoré je
tu uvedené, pretože
považujem za diskrimináciu
tých,
ktorí radi píšu rukou, že musia písať na písacom stro-
ji.
Navrhujem všetkým zvážiť bod
11, že faktickou pripo-
mienkou
nemožno reagovať na inú faktickú pripomienku, preto-
že
sa môže veľmi ľahko stať, že
niekto tu prednesie niečo,
čo
nie je pravda, a nebude sa dať vlastne
ani k tomu pozna-
menať,
že dotyčný poslanec sa vo faktickej poznámke mýlil.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Rózsa.
Nech sa páči, pán poslanec Kováč -
faktická poznámka.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predseda,
kolegyne, kolegovia,
dovoľte, aby som doplnil argumentáciu pána kolegu Pro-
keša
k bodu 10. V prípade, že je
potrebné doplňujúci a po-
zmeňujúci
návrh dať písomne na písacom stroji, a vzhľadom na
to,
že nemáme k dispozícii počítače tu v miestnosti a nemáme
tu
ani tlačiarne, nútime vlastne poslanca,
ktorý si pripra-
vuje
návrh ako reakciu na predchádzajúce pozmeňujúce návrhy,
aby
sa vzdialil z rokovacej miestnosti. Naopak, pravidlá ho-
voria,
že by počas rokovania mal sedieť tu. Ja sa preto pri-
hováram
ďalším argumentom za podporu jeho názoru.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, musím vás prerušiť.
Faktickou poznámkou
podľa
rokovacieho poriadku nemôžete dávať doplňujúce návrhy.
Poslanec R. Kováč:
Ja nedávam doplňujúci návrh, dávam
argumentáciu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ani argumentáciu. Môžete sa prihlásiť vždy do rozpravy
potom.
Poslanec R. Kováč:
Ja dávam argumentáciu pánu poslancovi
Prokešovi na pod-
poru
jeho návrhu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Dobre, ďakujem.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec E. Rózsa:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
považujem bod 23 predloženého návrhu k § 150 uznesenia
Národnej
rady za nesprávny a skoro svojvoľný. Totiž je prav-
da,
že Národná rada podľa zákona číslo
350/1996 Z. z. môže
podrobnejšie
upraviť svoje vnútorné pomery a
pravidlá roko-
vania,
ale v tomto bode, ak rozumiem § 150,
nejde o podrob-
nejšiu
úpravu, ale o zmenu, lebo v § 150 je
jasne povedané,
ktoré
návrhy zásad a návrhy zákonov sa prerokujú podľa dote-
rajších
predpisov, a v tomto bode, ktorý je predložený, sa
to
vysvetľuje tak, že aj v tom prípade, ak
síce nebol pred-
ložený
návrh zákona na rokovanie, ale len zásady, aj tieto
zákony
sa predložia podľa starého rokovacieho poriadku. Bude
to
robiť v budúcnosti zmätok. Som toho
názoru, že tento bod
treba
vynechať, najmä preto, lebo
ustanovenia § 150 zákona
číslo
350 možno zmeniť iba zákonom.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Lauko.
Poslanec P. Lauko:
Vážený pán predseda,
vážení kolegovia,
chcel som aj vo svojom návrhu pri
navrhovaní programu
umožniť vám, kolegom poslancom, aby ste
si túto tlač 606
preštudovali,
keďže ste ani ostatní v iných výboroch
nemali
možnosť
sa s ňou zoznámiť. Tak ako vy, aj ja som sa s ňou
zoznámil
len po príchode do tejto rokovacej miestnosti. Je
mi
ľúto, že ste hlasovaním odmietli takúto možnosť preštudo-
vať
si to do zajtra a vyhli by sme sa možno ďalším chybám,
ktoré
takto vzniknú.
Ďalej: Predkladateľ pán Brňák, predseda
ústavnoprávneho
výboru,
povedal, že mesiac po schválení rokovacieho poriadku
vlastne
upravujeme 24 bodov tohto rokovacieho poriadku a do-
plňujeme
ho, a on hovoril, že sa snažíme ho doplniť. Len-
že, bohužiaľ, musím konštatovať, že nehovorí
pravdu, lebo
v
niektorých bodoch sú priamo protichodné návrhy. Takýmto
bodom
je bod 9.
K
§ 27 ods. 9: Zaujatie stanoviska členom vlády ako
zástupcu navrhovateľa neznamená otvorenie
rozpravy podľa
§
35 ods. 6. Ja vám, kolegovia, prečítam § 6 bodu 35.
Ak sa člen vlády ujme slova po skončení
rozpravy a pred
hlasovaním,
otvára sa tým rozprava znova. Uznesením sa navr-
huje,
že zaujatie stanoviska členom vlády ako zástupcu navr-
hovateľa neznamená otvorenie rozpravy podľa § 35 ods. 6.
Práve opačne sa
navrhuje v uznesení, ako je to
v zákone
o
rokovacom poriadku. Preto to nie je
žiadna úprava, ale je
to
zmena.
Preto navrhujem bod 9 z tohto
uznesenia vypustiť, lebo
keď
ho nevypustíme, kolegovia, tak sa tu bude znova opakovať
to,
čo sme zažívali celé dva roky, že keď vystúpil niekto so
svojím návrhom,
členovia vlády tu
čakali, dokiaľ skončí
predsedajúci
rozpravu, potom dotyčnému poslancovi povedali
to,
čo chceli, a dotyčný poslanec už nemohol na to reagovať.
Ak
schválite v tomto uznesení bod 9, tak
budete strojcami
pokračovania
takéhoto stavu v tejto poslaneckej snemovni.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Ďalej pán poslanec Ftáčnik.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne a kolegovia,
mám niekoľko kratučkých poznámok a zopár návrhov k to-
muto
uzneseniu. Niektoré sú celkom formálne, ktoré vznikli
pri
dopĺňaní tohto stanoviska.
Rád by
som zareagoval na kolegu
predrečníka k bodu 9,
k
§ 27 ods. 9, kde sa mi zdá, že vlastne len potvrdzujeme
to,
čo je v zákone napísané, a to, čo sme mali riešiť pri
zákone. Ak mal
kolega Lauko pocit, že by mal navrhovateľ
reagovať
v priebehu rozpravy, to samozrejme vždy
môže, pre-
tože
má na to § 26. Ale po skončení rozpravy, tak sa to tu
tradovalo,
a myslím si, že to má svoju logiku,
aby zaujal
alebo
mohol zaujať, ak chce, stanovisko k výsledkom rozpravy
spravodajca
a navrhovateľ, o tom hovorí § 27 odsek
9. Ak by
ešte
raz vystúpil, vtedy otvára rozpravu
podľa § 35 ods. 6.
Niekedy
sa to hodí, tie situácie sa tu vyskytli v rôznych
prípadoch,
a takéto ustanovenie tiež má svoj zmysel. A tu
sme
len chceli upozorniť, že keď po
skončení rozpravy, teda
po uzavretí rozpravy poslancov vystúpi
navrhovateľ, že to
neznamená
postup podľa § 35 odsek 6. Myslím si, že je to lo-
gické.
Ak sa vám doterajšia prax nepáčila, bolo treba inak
konštruovať
zákon, teda § 27 odsek 9, ale to je v tom zákone
napísané.
K bodu 10 - netvrdím, že písací stroj alebo osobný po-
čítač je najlepší
spôsob, ako podávať pozmeňujúce
návrhy,
ale
logika toho návrhu vychádzala z toho,
ja to len vysvet-
lím,
netvrdím, že to tak musí byť, ako je tu napísané, môže-
me
ho aj vypustiť, ale logika bola taká, že ťažisko prerokú-
vania
zákonov je vo výboroch. Tam sa môžu prednášať návrhy
ústne,
tam sa poslanec môže s tým zákonom takpovediac po-
hrať,
lebo malo by byť na to viac času. Ak tu v Národnej ra-
de
treba na prednesenie pozmeňujúceho
návrhu písomný súhlas
15
poslancov, tak už je možné okrem
súhlasu 15 kolegov za-
bezpečiť
si aj ten návrh písomne. Ťažko sa dá
predpokladať,
že tu budeme
opravovať pozmeňujúce návrhy.
Ak by sa také
stalo,
asi by sme mali upustiť od tej zásady.
Teda to chcel
povedať
pán poslanec Kováč, tomu rozumiem. Ale ak sa poslan-
ci
budú pripravovať na vystúpenie v rozprave a budú zháňať
súhlas
15 poslancov, asi nebude problém, aby
si zabezpečili
svoj
návrh písomne. To sa chcelo povedať bodom 10, možno nie
presne,
skúsme nájsť nejaké formulácie, ktoré to vyriešia,
alebo
to vypusťme a snažme sa podľa toho riadiť.
K bodu 11 mám pozmeňujúci návrh, že zákon v § 33 nepo-
zná faktickú pripomienku, ale faktickú poznámku. Čiže ak
zostane
znenie bodu 11, tak by sme mali zmeniť slovo "pripo-
mienka"
na slovo "poznámka" v súlade s § 33.
Ďalej mám doplňujúci návrh k bodu
22, to je opakované
druhé
čítanie. Zatiaľ sme od takého postupu veľmi ďaleko,
ale tu sa
spresňuje, ako sa bude
postupovať. V opakovanom
druhom čítaní sa
rokuje o návrhu zákona v znení
doteraz
schválených
pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov a
v ďalšej
vete
sa hovorí, že tieto pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy
možno
ďalej meniť a dopĺňať. Niekedy sa
môže stať, že bude
treba
zmeniť aj pôvodné ustanovenia zákona, že kvôli tomu sa
dostal
zákon na druhé čítanie, pretože v treťom čítaní je
možné opraviť problémy, ktoré sme spôsobili
prijatím, po-
vedzme,
dvoch kontradiktórnych návrhov. Ale môže sa stať, že
prijatý pozmeňujúci návrh súvisí s takým
ustanovením, ku
ktorému
žiadny pozmeňujúci návrh prijatý
nebol, a preto sa
to
vráti na druhé čítanie. Čiže navrhujem doplniť druhú vetu
tak, že namiesto
bodky sa dá čiarka a bude
text: "to sa
vzťahuje
aj na ustanovenia, ku ktorým neboli
doteraz schvá-
lené
pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy".
Čiže aj k nim je
možné
dávať pozmeňujúce návrhy, pretože sme v druhom čítaní,
a
zákon síce už prešiel istými zmenami,
ale je možné s ním
ďalej
pracovať.
K bodu 23 mám podobný názor ako kolega Rózsa, že tu sa
ide
nad rámec toho, čo je napísané v § 150. Navrhujem, aby
sme
bod 23 vypustili, pretože jeho znenie
v druhej vete za
bodkočiarkou
sa mi zdá zmätené a celkom mu
nerozumiem. Tak-
že
mám pocit, že presnejšie urobíme, ak to vypustíme a bude-
me
sa držať toho, čo je napísané v § 150, že to, čo bolo
predložené
do účinnosti, teda do 31. decembra
1996, sa pre-
rokuje podľa doterajších predpisov a všetky
ďalšie normy
predložené
po 1. januári sa musia prerokovať podľa nového
postupu.
O tom hovorí § 150 a myslím si, že to nepotrebuje
žiadny
ďalší výklad, pretože ten, ktorý je uvedený v bode
23,
sa mi nezdá presný.
Ďakujem za pozornosť. Návrhy odovzdám
písomne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec. Ďalej je
prihlásený pán poslanec
Fogaš.
S faktickou poznámkou pán poslanec Lauko.
Poslanec P. Lauko:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Chcem len reagovať na slová pána Ftáčnika. Paragraf 27
a
§ 35 ods. 6 sú absolútne rozdielne paragrafy. Jeden hovorí
o
rozprave a kto môže po skončení
rozpravy vystúpiť a druhý
hovorí
o skončení rozpravy, o členovi vlády a o tom, že člen
vlády
otvára rozpravu. Viete sám, pán Ftáčnik, aj ostatní
kolegovia,
že málokedy sa stalo, že by člen
vlády dvakrát
vystúpil po skončení
rozpravy. Väčšinou členovia
vlády za
tieto
dva roky vystupovali raz a v tomto vystúpení reagovali
na
všetky podnety zo strany poslancov a, bohužiaľ, nebola
možnosť,
aby poslanci mohli na prípadné invektívy, obvinenia
reagovať.
V tomto rokovacom poriadku, tak ako je schválený
§
35 ods. 6, možno zo strany
poslanca reagovať. Prijatím
uznesenia,
tým, že sa po vystúpení člena vlády ruší znovu-
otvorenie
rozpravy, sa vlastne poslancom berie
možnosť rea-
govať
na člena vlády po skončení rozpravy. O tom hovorím.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte faktická poznámka - pán poslanec
Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predseda.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
To nie je faktická poznámka na faktickú
poznámku?
Poslanec J. Prokeš:
Nie, na problém, o ktorom tu hovoríme. Pokiaľ si dobre
spomínam,
a možno sa mýlim, ale pokiaľ nie, tak, pán predse-
da,
takisto ste uzavreli zoznam prihlásených aj ústne. To
znamená,
že v rámci rozpravy môže vystúpiť
navrhovateľ, po-
tom uzavriete rozpravu. Nikto nemá
šancu sa prihlasovať,
lebo
zoznam je uzavretý. To znamená, že
ak potom znova vy-
stúpi člen vlády, tak sa otvára rozprava. Podľa mňa teda
v
tomto návrhu spresnených pravidiel je nadbytočný príslušný
bod, pretože člen vlády nevystupuje po
uzavretí rozpravy,
ale
ako posledný v rozprave.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
Pán poslanec Ftáčnik,
myslím, nemá faktickú
poznámku,
lebo to by bola faktická poznámka na
faktickú po-
známku.
Poslanec M. Ftáčnik:
Budem reagovať na svoje vlastné vystúpenie a na to, čo
som
si vypočul. Prosím kolegov, keby si
prečítali § 27 ods.
9.
Tam sa hovorí o skončení rozpravy, po ktorej vystupuje
navrhovateľ. Tá dikcia
je podľa mňa jasná, už to
nie je
v
rozprave. Ak by sme dovolili poslancom reagovať na navrho-
vateľa,
tak by to bola ďalšia rozprava, po ktorej by on zno-
vu
mohol zaujať stanovisko a takto by sme
tu sedeli doneko-
nečna.
Zrejme sa to nedá. Doteraz sme to nikdy tak nerobili,
a
preto sme sledovali cieľ, aj tak je to
v § 27 ods. 9, že
sa
to proste nedá urobiť. A má to svoju logiku. Jednoducho
navrhovateľ
má právo zosumovať a zareagovať a my už nemôžeme
reagovať,
mali sme reagovať v rozprave. Takto si
myslím, že
je
to v poriadku a vyjadruje to vzťah,
ktorý má navrhovateľ
a
poslanci.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Áno. Ďakujem. Pán poslanec Kováč -
faktická poznámka.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predseda,
chcem vás upozorniť, že zatiaľ nie je
schválený uznese-
ním
tento materiál, takže neexistuje
pravidlo, že faktickou
poznámkou
nie je možné reagovať na faktickú
poznámku. To až
popri...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, musím povedať, že existuje
zákon.
Poslanec R. Kováč:
Nie, keď si pozriete sám, o faktickej poznámke tam nie
je napísané, že sa nemôže reagovať
na faktickú poznámku.
Reaguje
sa na ostatné vystúpenie poslanca a to vystúpenie
môže
byť v rozprave alebo aj faktickou poznámkou. Prečítajte
si
ten text dokonale. To po prvé.
A po
druhé, nemali ste pravdu, keď
ste ma zastavili,
keď som dával
podporné argumenty, pretože
to tiež nie je
v
tomto zákone napísané. Nemali ste pravdu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nešlo o zákon. Ja som si myslel, že
chcete dávať pozme-
ňujúci
návrh. Ospravedlňujem sa.
Poslanec R. Kováč:
Tak ste ma nemali prerušovať, pán
predseda.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Áno. Ospravedlňujem sa.
Poslanec R. Kováč:
Ďakujem.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Ďakujem.
Pán predseda,
vážené kolegyne, kolegovia,
myslím si, že aj táto diskusia len ukazuje, že náš ro-
kovací
poriadok si bude žiadať dlhší čas nato, aby sme ho
zažili,
aby sme ho tým zažitím dobre
spoznali a aby sme si
napriek
tomu, že je dosť podrobný, aj zvykli na
určité pra-
vidlá,
ktoré budeme rešpektovať bez ohľadu na
to, či je to
do
písmenka v zákone upravené, alebo nie.
Myslím, že tak je
to
s každým zákonom a tak je to v každej spoločnosti, ale je
potrebné, aby sme
si aj tieto výkladové návrhy, ktoré tu
predložil predseda
ústavnoprávneho výboru,
vyjasnili tak,
aby
nevznikali dvojzmyselnosti. Mám teda
dve či tri poznám-
ky,
ktoré by som rád tlmočil. Ľutujem,
že sme nemali tento
dokument
k dispozícii dlhší čas. Možno by to bolo prispelo
k
tomu, že by sme boli presnejší.
K bodu 9. Pozrite sa, je fakt, že
člen vlády, keď vy-
stupuje
ako zástupca navrhovateľa,
predkladá návrh zákona,
spravidla
je ten, ktorý sprevádza vznik zákona od začiatku
až
do jeho konca. Okrem toho má neobmedzenú možnosť vystúpiť
v
rozprave a je naozaj v súlade s § 27 ods. 9, keď v závere,
teda
po skončení rozpravy poslancov, ešte vystúpi a skutočne
sa
tým opätovne zrejme rozprava neotvára.
V tomto zmysle je
kontradiktórne
ustanovenie § 35 ods. 6. Tam je istý rozpor
a
zdá sa, že hľadáme cestu, ako tento rozpor odstrániť. Mys-
lím
si, že by nebolo správne naďalej
zvýhodňovať postavenie
navrhovateľa,
či už je člen vlády, alebo nie je člen
vlády.
Preto,
rešpektujúc terajšie znenie zákona,
navrhujem úpravu
tohto
ustanovenia takto: "Člen vlády ako
zástupca navrhova-
teľa
môže podľa § 27 ods. 9 vystúpiť
iba raz. Inak sa jeho
vystúpenie,
teda každé ďalšie jeho vystúpenie, považuje za
otvorenie
rozpravy podľa § 35 ods. 9." Toto znenie je zrozu-
miteľné
a je jasné, že ide len o zaujatie
stanoviska. Každé
ďalšie
vystúpenie potom bude znamenať, že sa
otvára rozpra-
va,
a tam sú už neobmedzené možnosti.
Súčasne navrhujem doplniť aj poradie. Toto poradie by
bolo takéto: Po
jeho vystúpení prednesie svoje
stanovisko
spravodajca. Opakujem,
po jeho vystúpení prednesie svoje
stanovisko
spravodajca. To môže mať význam. (Hlasy
v sále.)
Rozumiem,
opravujem sa - môže predniesť. Ale
mne ide o to,
aby
to bolo po jeho vystúpení. Ide o to, aby spravodajca mal
možnosť posúdiť tie
návrhy, ktoré sú podané a odôvodnené
poslancami,
aby došlo k určitej súhre, aby aj on ako spravo-
dajca
mohol prezentovať svoj názor a aby sa
nestalo, že mi-
nister
alebo člen vlády po jeho vystúpení opätovne vystúpi
a
stále to nebudeme považovať za otvorenie rozpravy. Preto
navrhujem
uvedené spresnenie a myslím si, že po jeho prijatí
nám
bude navhované pravidlo jasné.
V súlade s predchádzajúcimi rečníkmi
odporúčam vypustiť
bod 10. Milí
kolegovia, naše technické
vybavenie je také
úbohé,
že si myslím, že vylúčiť podanie
doplňujúceho návrhu
či
interpelácie v ručnej písomnej podobe
jednoducho považu-
jem
za diskrimináciu, pretože to by sme vlastne zašli priďa-
leko,
že by sme predpisovali dokonca aj
to, akou formou má
byť
čo napísané. Dokonca i podania na súd
môžu byť napísané
rukou a musí
sa s nimi tak nakladať. Nechápem, prečo by
v
Národnej rade to malo byť
inak, najmä keď naozaj naše
technické
vybavenie je minimálne. (Hlasy v sále.) Myslím si,
že aj interpretácia zákona musí byť
taká, aby umožňovala
poslancovi
byť aktívnym. Ak vám ide o zrozumiteľnosť, tak
tam
napíšme, že pozmeňujúce a doplňujúce návrhy musia byť
podané
čitateľne. A nech sa to každý usiluje
napísať tlače-
ným
písmom alebo akokoľvek, ale nie strojom a na počítači,
najmä
keď žiadne nie sú. Odporúčam tento bod
vypustiť alebo
preformulovať tak, že
pozmeňujúce alebo doplňujúce
návrhy
a
interpelácie musia byť napísané
tak, aby boli čitateľné.
Bodka.
Nie je možné na ne neprihliadať.
K bodu 15 by som bol rád, keby sme
vyvážili náš vzťah
funkcionárov
Národnej rady a predsedu Národnej rady a po-
slancov.
Myslím si, že predseda Národnej rady popri svojej
zodpovednosti
za jej vedenie je vlastne primus inter
pares.
Nie
je ani riaditeľom podniku, ani nejakým náčelníkom, ale
je
ten, ktorý nás má usmerňovať k čomusi, čo spoločne chceme
dosahovať
po rozprave pri prijímaní zákonov. Ale potom sa
nemôžeme
my poslanci dostávať do pozície žiakov a predseda
alebo
zastupujúci podpredseda Národnej rady
do pozície pro-
fesorov.
Ak teda sa žiada, aby vyjadrenie
poslanca bolo vy-
hotovené
písomne, doručené do piatich dní atď.,
tak si mys-
lím,
že by sme buď mohli zvoliť takú cestu, že doplníme toto
ustanovenie,
že predseda Národnej rady Slovenskej
republiky
alebo zastupujúci
podpredseda vyjadrí svoje
stanovisko
k
ospravedlneniu písomne a doručí ho
poslancovi. Veď ten
poslanec, keď tu
nie je, tak o vyjadrení sa tiež nemusí
dozvedieť. A vyjadrenie poslanca potom nech je
vyhotovené
písomne,
ale tá päťdňová lehota musí plynúť
tak, ako je to
tu
napísané, od skončenia
kalendárneho mesiaca, keď chceme
takýmto
spôsobom formalizovať náš kontakt. Ak
by sme volili
inú
cestu, tak si myslím, že sa môžeme dostať do pozície,
akoby tu boli
nejaké vzťahy nadradenosti a
podriadenosti,
a
to v ústavnoprávnych vzťahoch nie je prípustné.
Aby som
bol stručný, v bode 23
podporujem stanovisko
poslanca
Rózsu i poslanca Ftáčnika. Ľutujem, že sme to nema-
li
skôr k dispozícii, možno by sme vedeli nájsť vhodnejšie
formulácie,
ale pokúsili sme sa aspoň návrh zlepšiť.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Fogaš, k § 63 ods. 5 vám chcem povedať,
prečo
tam je, že písomne predsedovi Národnej rady. Ono to
celé vôbec nie
je celkom šťastné.
Predstavte si, že pred
kanceláriou
predsedu Národnej rady budú stáť v zástupe po-
slanci
a ústne sa ospravedlňovať a ja tam budem sedieť a ich
počúvať.
Preto to má svoje ratio, že je to písomne. To sa
predsa
nedá robiť tak, ako ste to navrhli. (Hlas zo sály.)
No, prihláste sa s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Ftáčnik.
Poslanec M. Ftáčnik:
Pán predseda, ja by som faktickou poznámkou zareagoval
na
vystúpenie kolegu Fogaša, ale trošku aj na to, čo ste po-
vedali
vy. On chce povedať, že podľa § 63 ods. 5 predseda
Národnej
rady posudzuje, či dôvod neúčasti poslanca na roko-
vacích
dňoch schôdzí Národnej rady možno považovať za závaž-
ný a jeho
ospravedlnenie za riadne. A potom je tam veta:
"Poslancovi
sa umožní vyjadriť o veci." Tomu, čo chcel pove-
dať
kolega Fogaš, rozumiem tak, že by sa mal poslanec písom-
ne
dozvedieť, či vy hodláte ako predseda Národnej rady po-
slanca
ospravedlniť, teda či podľa tohto paragrafu považuje-
te
dôvod neúčasti za závažný a jeho
ospravedlnenie za riad-
ne.
Ak sa toto dozvie, zrejme nebude mať dôvod vám písať, ak
sa
dozvie, že to nepovažujete, tak zrejme pridá ďalšie argu-
menty, ktoré
možno v tom
ospravedlnení zabudol uviesť,
a
všetko môže prebehnúť písomne, i vaše stanovisko, i jeho.
Myslím si, že toto chcel kolega
povedať a to má istú
logiku,
lebo inak sa poslanec nedozvie, aké zámery máte vy
ako
predseda Národnej rady z hľadiska jeho ospravedlnenia,
ktoré
vám vyplýva z § 63 ods. 5. Takto som
rozumel jeho ná-
vrhu
a myslím si, že je konštruktívny v duchu toho, čo je
v
bode číslo 15.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyňa Lazarová.
Poslankyňa Z. Lazarová:
Chcem sa
prihlásiť do rozpravy po
poslednom prihláse-
nom.
To je už uzavreté?
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Máte faktickú poznámku.
Poslankyňa Z. Lazarová:
Nie faktickú poznámku.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nie, môžete sa prihlásiť len s faktickou
poznámkou.
Poslankyňa Z. Lazarová:
Dobre, ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže pán poslanec Fogaš má faktickú
poznámku.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Pán predseda, myslím, že v mojom
vystúpení nešlo o to,
ako
sa vám budeme ospravedlňovať, a vôbec mi nešlo o to, aby
vznikla
taká situácia, ako ste opísali, ale práve o reakciu.
Podľa
návrhu vy sa vyjadríte k tomu, či dôvod ospravedlnenia
považujete
za závažný. Ja navrhujem, aby sa to udialo tiež
písomne,
ak od poslanca žiadame, aby písomne na
to zareago-
val.
Keďže táto procedúra má isté dosahy aj
vo vzťahu k ná-
ležitostiam, ktoré sa
týkajú nášho postavenia,
aby sa to
udialo
z obidvoch strán písomne. Ak s tým súhlasíte, tak sme
si
porozumeli dobre.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyňa Lazarová.
Poslankyňa Z. Lazarová:
Ďakujem, pán predseda.
Rada by som sa vyjadrila k § 63 odseku
10. Chcem reago-
vať
na ospravedlnenie neúčasti poslanca na časti rokovacieho
dňa.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nech sa páči.
Poslankyňa Z. Lazarová:
Na posudzovanie neúčasti poslanca na časti rokovacieho
dňa
sa použijú ustanovenia § 63 ods. 1 až 9. Odsek 2 hovorí,
že
na každý rokovací deň schôdze Národnej
rady alebo výboru
sa
vyhotovuje prezenčná listina, do ktorej
sú povinní zapí-
sať
sa všetci prítomní poslanci. Navrhujem, aby v prípade
neúčasti
poslanca alebo poslancov na prevažnej časti rokova-
cieho
dňa mohol predseda výboru dať vyhotoviť prezenčnú lis-
tinu
aj dvakrát denne. Pretože ako potom sa zhodnotí neúčasť
poslanca
na časti rokovacieho dňa?
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani
poslankyňa, nechcel som vás druhýkrát prerušiť,
ale
budeme si musieť zvykať, viem, budeme
robiť zatiaľ chy-
by,
všetci, aj ten, kto vedie schôdzu, nemôžu sa dávať vo
faktických
poznámkach už návrhy na zmenu, doplnky a podobne.
Vo
faktickej poznámke môžete reagovať len
na vystúpenie po-
sledného
rečníka v rámci rozpravy. Takže nie je možné tak,
ako
ste to teraz urobili.
Ďakujem.
Pán poslanec Duka-Zólyomi.
Poslanec Á.
Duka-Zólyomi:
Ďakujem, pán predseda.
Chcel
by som mať v rámci faktickej poznámky otázku.
Môžem
mať?
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pre tento prípad, keď rokujeme o tom, čo budeme musieť
rešpektovať
celý čas, to skúsme.
Poslanec Á.
Duka-Zólyomi:
Budem veľmi stručný.
Ak dovolíte, mám otázku na
predkladateľa tiež k bodu
13
§ 63 ods. 2 a 10. Chcel by som
vysvetlenie poslednej ve-
ty,
čo znamená, že neospravedlnená účasť na časti rokovacie-
ho
dňa sa započítava do straty nárokov poslanca. Čo je to
časť?
Je to poldeň alebo celý deň, alebo štvrtina?
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte máme do rozpravy prihláseného pána
poslanca Hrušov-
ského.
Poslanec P. Hrušovský:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda,
kolegyne, kolegovia,
v prvom rade by som chcel podporiť stanovisko a pozme-
ňujúci
návrh pána kolegu Fogaša k bodu 10 a v krátkosti by
som
sa chcel dotknúť bodu 13 k § 63 ods. 2 a 10.
Je pravda, že v rokovacom poriadku v §
63 ods. 10 sme
stanovili, že rokovací
deň Národnej rady sa môže skladať
z
častí. Zatiaľ však nikto nepovedal ani v týchto pravid-
lách,
ktoré majú upraviť podrobnejšie rokovanie Národnej ra-
dy,
čo je to časť rokovacieho dňa, či je to
dopoludňajšia
časť
a odpoludňajšia časť, alebo či to môže
byť napríklad
rozdelený
rokovací deň na časti, ktoré sa budú
týkať schva-
ľovania jednotlivých návrhov zákonov. Tu
mi chýba najskôr
podrobnejšie upravenie a
definícia časti rokovacieho dňa.
Vychádzame
z toho, ako je to navrhnuté, že to bude zrejme
časť
dopoludňajšia a odpoludňajšia.
Mal by som otázku na predkladateľov k bodu
13, k uza-
tváraniu
prezenčných listín. Prezenčná listina sa z dopolud-
ňajšej časti má
uzatvárať o 11.00 hodine a odpoludňajšia
prezenčná
listina o 18.00 hodine. Pýtam sa teda, kedy bude
daná na dopoludňajšiu časť a odpoludňajšiu časť
prezenčná
listina
k dispozícii poslancom, aby mohli
prezentovať svoju
účasť
na rokovaní alebo na časti rokovania, pretože to má
významný
vplyv potom aj na stratu nárokov poslanca. Okrem
toho
som toho názoru, že ideme nad rámec povinností, ktoré
zákon
dáva overovateľom Národnej rady, a tu vlastne nútime
overovateľov,
aby robili akýchsi štatistov evidencie prítom-
ných
poslancov na rokovaní. Som toho názoru, že je to v roz-
pore
s prijatým zákonom o rokovacom
poriadku. Preto odporú-
čam,
aby sme zatiaľ, kým podrobnejšie neupravíme tieto defi-
nície,
o ktorých som hovoril, bod 13 vypustili.
Chcem vám však povedať, že som za to, aby sme sa maxi-
málne
snažili zabezpečiť účasť poslancov na
rokovaní Národ-
nej
rady, ale nie takýmto administratívnym spôsobom, ktorý
sa
mi zdá príliš úradnícky a ktorý bude zbytočne komplikovať
aj
vám, pán predseda, prípadné ospravedlnenia alebo prípadné
nedorozumenia,
ktoré môže vzniknúť práve z tohto dôvodu.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
To najviac postihne mňa, nie poslancov.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
vyčerpali sme všetky prihlášky dané do
rozpravy. Vyhla-
sujem
teda rozpravu za skončenú. Pýtam sa
predsedu ústavno-
právneho
výboru pána Brňáka, či sa chce ako predkladateľ vy-
jadriť.
Nech sa páči.
Poslanec P. Brňák:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne a kolegovia,
len v
krátkosti sa chcem vyjadriť k
niektorým poznám-
kam,
ktoré boli v priebehu rozpravy k tomuto materiálu.
Vo všeobecnosti si neodpustím jednu poznámku, ktorá má
všeobecnú
platnosť a vlastne najviac reaguje na vystúpenie
pána
poslanca Lauka, keď povedal, že aj jeho
pôvodný návrh,
ktorý
dával pred začatím schôdze,
smeroval k tomu, aby os-
tatní
poslanci mali možnosť a čas sa pripraviť a prediskuto-
vať si uvedené
problémy a zaujať k nim nejaký racionálny
postoj.
Chcem povedať, pán poslanec, že celá filozofia nové-
ho rokovacieho
poriadku je založená
na racionalizácii
a
zefektívnení vnútornej práce parlamentu. Je potrebné pove-
dať,
že plnenie si poslaneckých povinností na pôde parlamen-
tu je
predovšetkým v záujme
poslanca, v záujme hnutia
a
v záujme strany. Parlament nebude chodiť za poslancom, aby
ho
oboznamoval nejakým škôlkárskym spôsobom o tom, že niekde
rokuje
nejaký výbor alebo niekde sa rokuje o
nejakej vážnej
veci. Bude to
vecou manažovania si
vlastnej práce, či už
poslanca,
alebo politického subjektu, aby sa staral o to, čo
vlastne
v parlamente beží. Nič nebránilo
napríklad vám, pán
poslanec,
máte zástupcu v ústavnoprávnom výbore pána poslan-
ca Hrušovského, aby ste s dostatočným
časovým predstihom
mohli
reagovať aj na tento materiál, či už prostredníctvom
jeho osoby, alebo vy sám, ak by ste prejavili záujem, na
pôde tohto parlamentu. Myslím si, že je to trend rozumný
a
že takto sa bude aj uberať v budúcnosti
v tomto parlamen-
te,
bez ohľadu na koaličné a opozičné zoskupenie.
Teraz
postupne k pripomienkam. Pán poslanec Prokeš,
pripomienka
k bodu 7, pokiaľ ide o § 27 ods. 3
nového roko-
vacieho
poriadku, myslím si, že jeho návrh
je logický a je
spresňujúci,
pretože vskutku tento návrh, ktorý sme tu dáva-
li,
rieši prípad v singulári, ale v množnom
čísle by sa mo-
hol
vyskytnúť problém, ako sa zaradia
viacerí. Čiže si mys-
lím,
že tento návrh by bolo možné a vhodné akceptovať.
Pokiaľ ide o pripomienku k bodu 10, táto
pripomienka sa
vyskytovala
aj vo vystúpeniach ostatných poslancov. Myslím
si, že tak
ako uviedol aj pán poslanec Ftáčnik v krátkej
replike
na vystúpenie pána poslanca Kováča, skutočne v danom
prípade,
pokiaľ pôjde o prerokovanie napríklad návrhu zákona
na
pôde parlamentu potom, ako sa prerokuje vo výbore, bude
skôr
výnimočnou situácia, keď sa budú predkladať pozmeňujúce
a
doplňujúce návrhy. Osobne ako predkladatelia aj rokovacie-
ho
poriadku sme nerátali s tým, a myslím
si, že je to tiež
žiaduce, aby
sa rozprava v
parlamente uberala podobným
spôsobom,
ako sa uberá dnes. Proste, že mechanicky, z prípa-
du
na prípad, na základe náhleho vnuknutia
alebo na základe
vystúpenia
predchádzajúceho rečníka reagujem,
rýchlo si zo-
smolím
nejaký pozmeňujúci a doplňujúci návrh a predložím ho.
Ale
to nie je len pripomienka na pána poslanca Kováča, to je
aj
na naše rady v tom smere, že ak sa má skvalitniť táto
práca, musí byť
vytvorený istý mechanizmus,
ktorý poznajú
viac-menej
všetky parlamenty sveta. V tomto smere
tu nie je
nič
netypické, ale doteraz sme konali skôr netypické záleži-
tosti
v súvislosti s rokovaním o zákonoch.
Osobne vidím zmysel bodu 10, aj keď
pripúšťam, že by sa
dal čiastočne modifikovať napríklad na základe vyjadrenia
pána
poslanca Ftáčnika, aby to bolo inak, nejakým čitateľným
a
vhodným spôsobom. V tejto súvislosti si však neodpustím
jednu
poznámku, že už dnes platí rokovací
poriadok, a všet-
ci,
ktorí dnes predkladali pozmeňujúce a
doplňujúce návrhy,
ich
nepredložili práve v súlade s
ustanovením § 29 ods. 1.
Nepredložili ich
všetci v písomnej
forme a neboli ani
zdôvodnené
tak, ako nový rokovací poriadok ukladá.
Ďalšia poznámka sa dotýka ustanovenia bodu 11, kde pán
poslanec
Prokeš navrhol zvážiť tie faktické
poznámky, či je
to
správne, že nebude môcť reagovať faktickou poznámkou na
faktickú
poznámku, toto vyplýva, pán poslanec, priamo z toh-
to
rokovacieho poriadku. Terajší
rokovací poriadok hovorí,
že faktickou poznámkou sa reaguje
na vystúpenie ostatného
rečníka.
To, kto je ostatný rečník, rokovací poriadok priamo
a
výslovne uvádza, že je to osoba, ktorá je prihlásená do
rozpravy
riadnym spôsobom. To znamená, že vlastne tu nechce-
me
povedať nič navyše oproti rokovaciemu poriadku, ale kvôli
inštruktívnosti
rokovacieho poriadku považujeme za nevyhnut-
né,
aby sa toto objavilo a aby si poslanci zvykli, že sku-
točne
faktickou poznámkou na faktickú poznámku nie je žiadu-
ce,
vhodné ani dovolené vystupovať podľa tohto rokovacieho
poriadku.
Pokiaľ
ide o pripomienku pána poslanca Rózsu, myslím
si,
že je možné akceptovať jeho záležitosť
týkajúcu sa bodu
23
- informácie. Chceli sme nejakým spôsobom preklenúť stav,
keď
v minulosti bolo predložených veľa zásad návrhov zákona,
tieto
zásady boli prerokované a v podstate v
súčasnosti vi-
sia niekde vo
vzduchu. Veľa ich asi nie je, lebo viaceré
z
nich sa dostali už do paragrafového
znenia a boli predlo-
žené,
čiže nemáme ich ani zmapované, koľko je takýchto návr-
hov
zásad zákona, ale aby nevznikali nejaké problémy typu
protiprávnosti, teda že
tu nejde o výklad, ale ide
skôr
o
riešenie problému nad rámec rokovacieho
poriadku, si mys-
lím,
že by bolo možné vyhovieť pánu poslancovi
s jeho návr-
hom,
pokiaľ ide o bod 23, a prípadne ho vypustiť. Toto ko-
niec
koncov navrhovali viacerí poslanci v rozprave.
Pán poslanec Lauko reagoval okrem iného
aj na bod 9, na
ktorý
potom reagoval pán poslanec Fogaš. Myslím si, že vy-
stúpenie
pána poslanca Fogaša a jeho návrhy by mohli byť ak-
ceptovateľné
aj vzhľadom na pripomienku, ktorú uviedol pán
poslanec Lauko, i
keď si dovolím povedať, že tento bod 9
-
informácie, ak nečítame len jedno
ustanovenie, ale ak ich
čítame
obidve, ak nečítame len § 35 ods. 6,
ale zároveň čí-
tame
aj § 27 ods. 9, má svoju logiku, lebo
na jednej strane
hovoríme,
že ak predkladateľ vystúpi po skončení rozpravy,
môže
otvoriť rozpravu, ak je členom vlády, a na druhej stra-
ne
v špeciálnom ustanovení hovoríme, že predkladateľ má prá-
vo podať stanovisko právom záverečného slova
po skončení
rozpravy.
Tu sme chceli povedať jednoznačne, že podanie toh-
to
stanoviska nemožno chápať ani
vnímať ako otvorenie roz-
pravy.
Čiže zase by to len bolo spresňujúce inštruktážne us-
tanovenie.
Ale myslím si, že ten kompromis, ktorý navrhol
pán
poslanec Fogaš, by jasnejšie vyjadril
zrejme to, čo sme
chceli
povedať, a preto by som sa prihováral, aby bol na-
príklad
akceptovaný návrh pána poslanca Fogaša.
Pán poslanec Ftáčnik dal pripomienku k
bodu 11. Je to
správne,
tam došlo zrejme k chybe, nepoznáme faktickú pripo-
mienku,
ale faktickú poznámku.
Pokiaľ ide o bod 22 materiálu k § 85 ods.
3, toto dopl-
nenie,
myslím si, je tiež dobré z hľadiska
doplnenia, preto
by
podľa mňa mohlo byť akceptované.
Bod 23,
to je už reakcia na to, čo som povedal pánu
poslancovi
Rózsovi.
Pokiaľ ide o pripomienky pána poslanca
Fogaša k ustano-
veniu
bodu 9, teda k bodu 9, dal pozmeňujúci
návrh, ku kto-
rému
som sa vyjadril, že ten by mohol byť. K bodu 10 bol
tiež
daný návrh, akou formou, teda aby bola zachovaná zrozu-
miteľnosť.
Myslím si, že je to možné akceptovať,
aj keď som
na
úvod povedal niečo iné z hľadiska všeobecného.
K bodu 15 by som chcel povedať, že aj keď
platí zásada,
že
predseda v podstate je prvý medzi rovnými, v danom prípa-
de
by som nevidel jeho úlohu v procese
odovzdávania zdôvod-
nenia neúčasti poslanca ako nejaké šikanovanie
vo vzťahu
k
poslancom a nadraďovanie jeho postavenia. Myslím, že je to
normálna
klasická slušnosť poslanca, aby v prípade, ak sa
nedostaví
na schôdzu tak, ako sa má dostaviť, je to minimál-
ne na
základe princípov slušnosti,
že riadnym písomným
spôsobom
túto neúčasť zdôvodní. Chcem povedať, že v danom
prípade
vskutku nie je predseda len prvý medzi
rovnými, ale
že
podľa rokovacieho poriadku mu dávame
isté decízne opráv-
nenia,
rozhodovacie oprávnenia v procese posudzovania prí-
padnej
absencie na pôde parlamentu. Čiže v
danom prípade je
prvokolový rozhodovací
orgán. V takomto prípade nemôžeme
chápať
predsedu Národnej rady iba ako prvého
medzi rovnými,
ale
že je to rozhodujúci orgán v prvom kole a druhé kolo
môže
byť napríklad Národná rada Slovenskej republiky. Osobne
by
som sa prihováral, aby ten pôvodný
bod 15 ostal, že nie
je
v ňom nič problematické. Ide o to, aby nedošlo k takej
absurdnej
situácii, k akej dochádzalo niekedy v
školách, že
ústne
poviem niečo iné, potom napíšem, porozmýšľam a zase
niečo iné. Tvorivosť niekedy môže mať v týchto prípadoch
veľmi širokú
fantáziu, i keď
by sa nemala predpokladať
u
poslancov ako zástupcov v zákonodarnom zbore. Tu by som sa
prihováral skôr
za to, aby bod 15
zostal v tej verzii,
v
akej je.
Pokiaľ ide o vystúpenie pani poslankyne Lazarovej, rea-
govala
faktickou poznámkou.
Pán
poslanec Duka-Zólyomi dáva
otázku, ako je možné
vnímať
to rozdelenie podľa rokovacieho poriadku. Čiastočne
na to odpovedal pán poslanec Hrušovský
vo vystúpení, keď
vskutku
podľa ustanovenia terajšieho rokovacieho poriadku sa
pripúšťa
možnosť posudzovať absenciu nielen na celý deň, ale
aj
na časť. Čiže tu sme istým spôsobom
definovali pravidlá,
čo
je možné považovať podľa nášho, vášho názoru, ak budete
akceptovať
túto filozofiu, že za časť dňa je možné považovať
poldeň.
Myslím si, že je to rozumný kompromis, aby sme sa
tam
nedostávali tiež do nejakých záležitostí, ako naznačil
pán
poslanec Hrušovský, že vzniknú pochybnosti, či to má byť
podľa
prerokúvaných bodov, či to má byť podľa
plynutia času
a
podobne. V danom prípade si myslím, že
táto inštruktáž je
veľmi
vhodná, žiaduca aj v smere predkladaných prezenčných
listín.
Tu
hneď chcem reagovať na pripomienku pána poslanca
Hrušovského. Nepovažovali sme za potrebné a
žiaduce, aby
v
týchto pravidlách bola presne stanovená hodina začiatku
predloženia
týchto listín. Vychádzame z toho, že tu
problém
proste
nemôže vyskočiť a nemôže nastať, lebo je evidentné,
že pred začatím schôdze tá listina
vždy je, a tu nemôže
vzniknúť
nejaký problém, ale ak by sa javilo ako žiaduce tam
dať,
že, povedzme, musí byť predložená hodinu pred začiatkom
schôdze,
ja sa tomu nebránim a nevidím v tom problém. Horšie
bolo
posúdiť, ak by sme to rozdelili na poldni, ako stanoviť
ten
čas, a ten sa navrhol vlastne v tomto spôsobe. Nemyslíme
si,
že tento spôsob vyrieši všetky problémy, že v podstate
poslanci
zlepšia svoju účasť na schôdzach Národnej rady, ale
je
to lepšie ako terajší stav minimálne
v tom, že núti po-
slanca,
keď nie pre nič iné, poviem to fakticky, aby prišiel
poobede,
aj keď nemá chuť, a aspoň poobede sa podpísal na
prezenčnú
listinu. Viem, že to nie je riešenie z hľadiska
zabezpečenia
disciplíny poslancov na schôdzach
Národnej ra-
dy,
ale ak pripustíme, že ak sa neospravedlní riadnym spôso-
bom
z neúčasti na schôdzi Národnej rady, je možné posudzovať
jeho
neúčasť aj v čase kratšom, ako je celý
deň. Čiže to je
filozofia, ktorú umožňuje rokovací poriadok, o
ktorej sa
možno
baviť, či dostatočne vystihuje sledovaný zámer.
To je všetko, pán predseda.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja vám, pán predseda.
Pýtam sa teraz pána
poslanca
Sečánskeho, či ako spravodajca vystúpi.
Poslanec M. Sečánsky:
Dámy a páni,
keď sme kedysi navrhovali nový rokovací
poriadok Národ-
nej
rady, vtedy sme uviedli princípy, ktoré nás viedli k to-
muto
kroku, všetkých navrhovateľov. Jeden z týchto princípov
bol
vytvoriť optimálne podmienky pre prácu poslanca v Národ-
nej
rade tak, aby mohli viesť k zákonodarnej iniciatíve. Ale
takisto
druhým princípom, podľa mňa úplne
rovnovážnym, bolo
šetrenie
času ostatných poslancov, času ako mimoriadnej hod-
noty.
Hovorí sa, že dobrý kráľ sa do smrti učí. Ja toto pod-
porujem,
sám sa tým riadim. A keď prvýkrát schvaľujeme uzne-
sením
Národnej rady podrobnejšie pravidlá rokovania Národnej
rady Slovenskej republiky v súlade
s rokovacím poriadkom,
tak
si myslím, že je to určitý precedens, pretože toto uzne-
senie
Národnej rady, ktoré ideme prijať, má prakticky len
výkladový
význam. Nezakladáme nové právne vzťahy, nakoniec
ani
nemôžeme, len spresňujeme to, aby nemohlo dôjsť k šar-
vátkam
alebo k jednotlivým nezrovnalostiam. A preto si vážim
každý
príspevok, ktorý v rámci rokovania o tejto časti tu
bol.
Dámy a páni, dovoľte mi malú poznámku na
úvod. Kvalitné
prerokúvanie
alebo kvalitné prijímanie návrhov
zákonov, ná-
vrhov
uznesení Národnej rady bude vyžadovať kvalitnú prácu
poslancov.
To znamená zavčasu študovať návrhy.
Prijímam to,
čo
hovoril pán Lauko, že dnes sme to našli prakticky - ja
teda
nie, ale ostatní - na lavici. Lehoty,
ktoré určuje ro-
kovací
poriadok najmä na schvaľovanie zákonov, sú mimoriadne
prísne.
Ak si to spočítate, tak medzi podaním
návrhu a pre-
rokovaním
v Národnej rade uplynie aspoň 50 dní, a to hovorím
veľmi
mierne, pri prvom čítaní poslanec musí
mať materiál k
dispozícii
15 dní, pri druhom čítaní 30 dní atď.
Prosím vás, nechápme tieto pripomienky
alebo toto uzne-
senie,
ktoré prijímame, ako uznesenie proti niekomu. V žiad-
nom
prípade tak stavané nie je. Je to
uznesenie za niečo.
Uznesenie
za to, aby naozaj priebeh rokovania
Národnej rady
mohol
byť efektívny, tak ako to predpokladá
rokovací poria-
dok.
K jednotlivým návrhom sa vyjadrovať
nebudem, vyjadril
sa pán predseda. Stopercentne s tým
súhlasím, len pôjdem
podľa
pripomienok, tak ako boli kladené.
Dámy
a páni, pripomínam, že podľa nového rokovacieho
poriadku
spoločný spravodajca nezaujíma
stanovisko k pred-
kladaným
návrhom, teda nehovorí: "odporúčam schváliť" alebo
"neodporúčam
schváliť", to je na vás. Toto platí pre zákony,
uvedené
je to v § 87, myslím, že v odseku 2. Ja
sa tomu vy-
hnem
tak, že poviem, za čo budem
hlasovať a za čo hlasovať
nebudem.
Tým vám nechcem vnucovať v žiadnom prípade svoje
stanovisko.
Ak by to niekomu prekážalo, tak to ani nebudem
robiť.
Pán Prokeš podal pripomienku k bodu 7, to je § 37 ods.
3
posledná veta. Odporúča doplniť bod 7 takto: "Strata pora-
dia
rečníka znamená, že rečník môže
vystúpiť v rozprave len
ako
posledný." A teraz jeho návrh: "Ak viacerí rečníci stra-
tia
poradie, môžu vystúpiť až po všetkých
prihlásených reč-
níkoch, ktorí
poradie nestratili, a
to v takom poradí,
v
akom stratili poradie. Ak rečník opäť stratí poradie, slo-
vo
sa mu už neudelí." Táto druhá veta sa mi zdá byť na okra-
ji,
na hrane zákona. Rokovací poriadok
hovorí, že ak rečník
stratí
poradie, vystúpi ako posledný.
Navrhujem hlasovať osobitne o prvom
dovetku: "Ak viace-
rí rečníci stratia poradie, môžu vystúpiť
až po všetkých
prihlásených
rečníkoch, ktorí poradie nestratili, a to v po-
radí,
v akom toto poradie stratili." Ja budem hlasovať za.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže
podľa § 36 ods. 2 zákona
o rokovacom poriadku
pristúpime
k hlasovaniu.
Poslanec M. Sečánsky:
Hlasujeme o návrhu pána Prokeša.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím
spravodajcu ústavnoprávneho
výboru pána Sečán-
skeho,
aby hlasovanie uvádzal.
Poslanec M. Sečánsky:
Prosím, tento bod som prečítal, je to
prvý návrh pána
poslanca Prokeša. Myslím, že ho netreba opakovať.
Prosím,
pán
predsedajúci, aby ste dali o ňom hlasovať. Ja budem hla-
sovať
za. Prečítal som ho dvakrát. Ešte raz
ho prečítam. Je
to
pripomienka k § 27 ods. 3.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prezentujme sa a hlasujme, kým ho bude
čítať.
Poslanec M. Sečánsky:
"Ak viacerí rečníci stratia
poradie, môžu vystúpiť až
po
všetkých prihlásených rečníkoch, ktorí
poradie nestrati-
li,
a to v poradí, v akom toto poradie stratili."
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prezentovalo sa 119 poslancov.
Za návrh hlasovalo 114 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Nehlasovali 2 poslanci.
Tento pozmeňujúci návrh sme prijali.
Poslanec M. Sečánsky:
Ďakujem. Ďalší odsek pán Prokeš navrhuje k tomu istému
§
27 ako odsek 4. "Ak rečník opäť
stratí poradie, slovo sa
mu
už neudelí." Prosím, to nechám na vás, ako sa rozhodnete.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 130 poslancov.
Za návrh hlasovalo 57 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 44 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Takže sme neprijali tento návrh.
Poslanec M. Sečánsky:
Ďalej mal pán poslanec Prokeš pripomienku
k bodu 11, to
bola
faktická poznámka, návrh nedával.
Pán
poslanec Rózsa mal
pripomienku k bodu 23, to je
k
§ 150. Pán poslanec navrhuje text tohto
bodu vyhodiť.
V
súvislosti s týmto bodom dal
pripomienku aj pán poslanec
Fogaš.
Ten navrhol nový text. Prosím, rozhodnite sa sami,
páni.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže
hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca
Rózsu,
ktorý sa týka bodu 23, je to § 150.
Prezentovalo sa 130 poslancov.
Za návrh hlasovalo 67 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 47 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Takže sme prijali tento návrh.
Poslanec M. Sečánsky:
Pán poslanec Lauko navrhoval bod 9, to
je pripomienka
k
§ 27 ods. 9 - zaujatie stanoviska
členov vlády alebo ako
zástupcu navrhovateľa neznamená otvorenie
rozpravy podľa
§
35 ods. 6. Navrhuje vypustiť tento bod.
Ja budem hlasovať
proti.
Nech sa páči.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa. Hlasujeme o
návrhu pána poslan-
ca
Lauka. (Hlasy z pléna.)
Prezentovalo sa 133 poslancov.
Za návrh hlasovalo 41 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Takže sme neprijali tento návrh.
Pokračujte, pán poslanec.
Poslanec M. Sečánsky:
Pán poslanec Ftáčnik dal tri návrhy. Hlasovanie k bodu
23 je bezpredmetné, ten bod sa vypustil. K bodu 11 slovo
"pripomienka"
navrhuje nahradiť slovom "poznámka", samozrej-
me,
v príslušnom tvare. K bodu 22 na koniec
druhej vety dať
čiarku
a doplniť text takto: "To sa vzťahuje aj na ustanove-
nia, ku ktorým
neboli doteraz schválené pozmeňujúce
alebo
doplňujúce
návrhy." Navrhujem, aby sme o obidvoch týchto ná-
vrhoch
hlasovali spolu. Ja budem hlasovať za.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prezentujeme sa a hlasujeme.
Prezentovalo sa 137 poslancov.
Za návrh hlasovalo 130 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Prijali sme tento návrh.
Poslanec M. Sečánsky:
Pán poslanec Fogaš navrhol nové znenie
bodu 10. Prosím,
aby
to prečítal.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Prokeš, len podľa § 36
ods. 4 jednotlivé
hlasovania
nemožno prerušiť. Počas neho
predsedajúci nikomu
nemôže
udeliť slovo. (Hlasy z pléna.)
Pokračujte, pán poslanec Sečánsky, potom
sa k tomu vrá-
time.
Poslanec M. Sečánsky:
Prosím, je tu návrh, že si navrhol
vypustiť bod 10. Mám
to
poznačené, lenže pán poslanec Fogaš tam navrhoval nové
znenie.
Myslím, že to by bolo lepšie. Ak chceš tento bod vy-
pustiť,
prosím.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán spoločný spravodajca upozornil na
ďalší pozmeňujúci
návrh
toho istého paragrafu a článku, ktorý dal pán poslanec
Fogaš,
ktorý komentoval aj predkladateľ a považoval ho za
iný.
Poslanec M. Sečánsky:
Pán predseda, navrhujem, aby sme
hlasovali o návrhu pá-
na
poslanca Prokeša. Ospravedlňujem sa. On
navrhoval bod 10
vypustiť.
Ja budem hlasovať za tento návrh, za zrušenie toh-
to
bodu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 138 poslancov.
Za návrh hlasovalo 126 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Nehlasovali 2 poslanci.
Takže tento návrh bol prijatý.
Poslanec M. Sečánsky:
Pán poslanec Fogaš navrhol nové znenie
bodu 10. Prosím,
aby
ho prečítal. Navrhuje nové znenie tohto bodu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Fogaš.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Navrhujem, aby bod 10 znel: "Pozmeňujúce alebo doplňu-
júce
návrhy a interpelácie musia byť napísané čitateľne."
Bod 10,
tak to bolo spravodajcom
ohlásené. Navrhujem,
aby
bod 10 znel: "Pozmeňujúce alebo
doplňujúce návrhy a in-
terpelácie
musia byť napísané čitateľne."
Čiže nie na stro-
ji,
nie na počítači, ako sme hovorili. A
k bodu 9 mám, sa-
mozrejme,
tiež pozmeňujúci návrh.
Poslanec M. Sečánsky:
Najprv bod 10. Budem hlasovať za tento
bod.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prezentovalo 132 poslancov.
Za návrh hlasovalo 109 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Prijali sme tento návrh.
Poslanec M. Sečánsky:
Pán poslanec Fogaš mal takisto
pripomienku alebo pozme-
ňujúci
návrh k bodu 9.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Navrhujem, aby bod 9 znel: "Člen
vlády ako zástupca na-
vrhovateľa môže podľa
§ 27 ods. 9 vystúpiť iba raz. Inak
sa jeho vystúpenie považuje za otvorenie rozpravy (§ 35
ods.
9). Po jeho vystúpení môže predniesť svoje stanovisko
spravodajca."
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, mám len poznámku k tomu.
Podľa rokovacie-
ho
poriadku všetky takéto návrhy musia byť predložené písom-
ne.
Akceptujem ešte dnešný deň.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Pán predseda, ja som ich písomne odovzdal, len aby ne-
vznikli
nejaké pochybnosti, pán spravodajca ma poprosil, aby
som
ich ešte raz prečítal.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Teraz ešte áno, ale nabudúce už nie.
Prosím, pán spravodajca, dajte hlasovať o tomto návrhu
pána
poslanca.
Poslanec M. Sečánsky:
Navrhuješ doplniť tento text, alebo je to nový text bo-
du
9? (Odpoveď z pléna.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Dajte hlasovať tak, ako to prečítal.
Poslanec M. Sečánsky:
Teda
pôjde o nový text bodu 9.
To znamená, že tento
text
sa tvojím návrhom vypúšťa a prijíma sa
ten text, ktorý
navrhuješ
ty. Takto to chápem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Je to v poriadku, veď sme rozumeli. Nadiktoval si text
-
nové znenie tohto článku. Prosím,
dajme hlasovať o novom
texte
pána poslanca.
Poslanec M. Sečánsky:
Ja hlasujem za.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prezentovalo sa 133 poslancov.
Za návrh hlasovalo 113 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Nehlasovalo 5 poslancov.
Takže sme prijali tento návrh.
Poslanec M. Sečánsky:
Pán poslanec Fogaš mal ďalej pripomienku
k bodu 15.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
To je v poriadku, tam niet o čom
hlasovať. Pán poslanec
Fogaš,
pán spoločný spravodajca nemá žiaden písomný návrh.
(Hlasy
v sále.)
Poslanec M. Sečánsky:
Nech to prednesie.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vidíte,
pán spoločný spravodajca
hovorí, že nevie to
prečítať.
Takže preto sme chceli, aby nedochádzalo k takýmto
situáciám.
(Ruch v sále.) Pokoj, páni poslanci. Som veľmi
rád,
že to robíš. Zapnite poslanca Fogaša.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Ďakujem za slovo. Ešte raz opakujem, že
som pripomienky
odovzdal
čitateľne napísané, ale aby nevznikli
pochybnosti,
dohodli
sme sa so spravodajcom, že ich prečítam.
Navrhujem bod 15 doplniť o to, čo hovoril
pán predseda,
že
to považuje za samozrejmé. Teda:
"Predseda Národnej rady
vyjadrí
svoje stanovisko k ospravedlneniu poslanca písomne
a
doručí ho poslancovi. Vyjadrenie poslanca musí byť vyhoto-
vené
tiež písomne, inak sa naň neprihliada. Písomné vyjadre-
nie
sa doručuje predsedovi Národnej
rady do piatich dní od
skončenia
kalendárneho mesiaca."
Tým máme vlastne vyvážený vzťah poslanca aj ten proce-
durálny
postup, ktorý komentoval pán doktor Brňák.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, dávam hlasovať.
Poslanec M. Sečánsky:
Ideme hlasovať. Ja nebudem hlasovať za
tento návrh.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prezentovalo sa 133 poslancov.
Za návrh hlasovalo 64 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 49 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprijali sme tento návrh.
Pokračujte, pán spoločný spravodajca.
Poslanec M. Sečánsky:
Posledný návrh dal pán poslanec Hrušovský, ktorý navr-
hol
bod 13 - to je podrobnejšie upravenie §
63 ods. 2 až 10
-
vypustiť. Nebudem hlasovať za tento návrh.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa. Hlasujeme o
pozmeňujúcom návrhu
pána
poslanca Hrušovského.
Prezentovalo sa 138 poslancov.
Za návrh hlasovalo 63 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 42 poslancov.
Neprijali sme tento návrh.
Poslanec M. Sečánsky:
Pán predseda, prešli sme všetky
pozmeňujúce a doplňujú-
ce
návrhy. Dovoľte, aby som prečítal návrh
uznesenia Národ-
nej
rady, ktorým sa upravujú podrobnejšie pravidlá rokovania
Národnej
rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje
podľa § 1
ods. 2
zákona Národnej rady
Slovenskej republiky číslo
350/1996
Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej
republiky
podrobnejšie pravidlá svojho
rokovania, ktoré sú
uvedené
v prílohe tohto uznesenia.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Prosím, páni poslanci, pani
poslankyne, budeme
hlasovať
o návrhu uznesenia Národnej rady
Slovenskej repub-
liky
v znení schválených pozmeňujúcich a
doplňujúcich návr-
hov.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 140 poslancov.
Za návrh hlasovalo 84 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že sme schválili návrh uznesenia Národnej
rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej
republiky
upravuje podrobnejšie pravidlá svojho rokovania.
Druhým bodom programu je
návrh
Ústavnoprávneho výboru Národnej
rady Slovenskej
republiky na schválenie Pravidiel hlasovania na
schôdzach
Národnej
rady Slovenskej republiky použitím
technického za-
riadenia.
Návrh, ktorý pripravil ústavnoprávny
výbor, ste dostali
ako
tlač 587.
Ústavnoprávny výbor poveril pána poslanca
Milana Sečán-
skeho,
aby v mene výboru uviedol tento návrh.
Poslanec M. Sečánsky:
Vážený pán predseda,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som v súlade s § 26 ods.
1 zákona Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky číslo
350/1996 Z. z. o ro-
kovacom
poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil
na základe poverenia Ústavnoprávneho výboru
Národnej rady
Slovenskej
republiky zo dňa 23. januára 1997 v
mene navrho-
vateľov návrhu
na schválenie Pravidiel
hlasovania na
schôdzach
Národnej rady Slovenskej republiky
použitím tech-
nického
zariadenia. Tento návrh ste dostali ako tlač 587.
Chcem
ďalej uviesť jeho
prerokovanie v rámci dnešnej
schôdze
Národnej rady.
Predmetný návrh vypracoval Ústavnoprávny
výbor Národnej
rady
Slovenskej republiky na základe splnomocnenia uvedeného
v
§ 39 ods. 7 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky
o
rokovacom poriadku. Podľa tohto
ustanovenia Národná rada
Slovenskej republiky
upraví Pravidlá hlasovania použitím
technického zariadenia a hlasovanie podľa mien
uznesením.
Predbežné
pravidlá riešia časť uvedenej
problematiky so za-
meraním
na praktické postupy poslancov Národnej rady Sloven-
skej
republiky a odborných útvarov
Kancelárie Národnej rady
Slovenskej republiky pri hlasovaní s použitím
technického
zariadenia
v takomto členení:
- identifikačná karta
- nakladanie s ňou
- prezentácia poslancov
- technický postup
- hlasovanie - presný postup
- výsledky hlasovania
- postup pri jeho hodnotení
- informačné panely (hlavné informácie,
ktoré sú vedené
na
nich).
Domnievam sa, že predložený
návrh rieši daný okruh
problémov
presne a komplexne a schválením predmetných pra-
vidiel
hlasovania vytvoríme vhodný rámec na
formálnoprávne,
relevantné
prejavy vôle poslancov pri ich hlasovaní. Preto
vás
prosím o podporu predloženého
návrhu a o jeho schvále-
nie.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec. Teraz prosím
pána poslanca Ma-
cušku,
ktorého ústavnoprávny výbor poveril plniť úlohu spra-
vodajcu
k tomuto návrhu, aby informoval o
výsledku preroko-
vania
návrhu vo výbore.
Poslanec D. Macuška:
Vážený pán predseda,
vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte mi, aby som na základe poverenia
Ústavnoprávne-
ho
výboru Národnej rady Slovenskej
republiky zo dňa 23. 1.
1997
splnil úlohu, ktorú zákon Národnej rady
Slovenskej re-
publiky
číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej
rady
Slovenskej republiky v § 27 ukladá spravodajcovi k pre-
rokúvanému návrhu
na schválenie Pravidiel
hlasovania na
schôdzach
Národnej rady Slovenskej republiky
použitím tech-
nického zariadenia, ktorý máme predložený ako
tlač číslo
587.
Ako už uviedol vo svojom úvodnom slove
poverený zástup-
ca
predkladateľa pán Sečánsky, ide o iniciatívny návrh spra-
covaný a predkladaný Ústavnoprávnym výborom
Národnej rady
Slovenskej
republiky. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slo-
venskej
republiky predmetný návrh
prerokoval a schválil na
svojej
69. schôdzi dňa 23. 1. 1997 uznesením číslo 380, pri-
čom
popri určení povereného člena výboru, ktorý uvedie návrh
na
schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, a spravodajcu
odporúča
Národnej rade Slovenskej republiky predložený návrh
schváliť.
Ako
spravodajca Národnej rady
Slovenskej republiky
k
prerokúvanej veci návrh na schválenie Pravidiel hlasovania
na schôdzach
Národnej rady Slovenskej republiky použitím
technického zariadenia,
tlač 587, odporúčam po vykonanej
rozprave
schváliť.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán spravodajca.
Vážené
pani poslankyne, páni
poslanci, do rozpravy
sa
v zmysle rokovacieho poriadku za
poslanecký klub nepri-
hlásil
nikto. Z poslancov sa prihlásil jeden -
pán poslanec
Palacka.
Prosím, pán poslanec Palacka.
Poslanec G. Palacka:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne, kolegovia,
budem mať jeden stručný technický,
racionalizačný ná-
vrh.
V predloženom materiáli na strane 6 v
bode F sa hovorí
o
informačných paneloch. Navrhujem, aby
medzi údajmi, ktoré
sa
zobrazujú na informačnom paneli počas hlasovania, bol eš-
te jeden
údaj - číslo hlasovania. Vysvetlím
prečo. Ide
v
podstate o zjednodušenie identifikácie
hlasovaní, pretože
prakticky sa stáva
jednak pri mnohých zákonoch alebo pri
schvaľovaní
iných procedúr, napríklad pri
schvaľovaní prog-
ramu schôdze, že
je prihlásených 15, 20 rôznych návrhov,
prípadne
pri štátnom rozpočte, povedzme, že aj
100 pozmeňu-
júcich
návrhov a hlasovanie prebieha niekoľko hodín. Po hla-
sovaní
je dosť náročné jednak pre poslancov, takisto pre ob-
sluhu alebo pre
verejnosť zistiť, ktoré
hlasovanie presne
k
čomu sa viazalo a kto ako hlasoval o jednotlivých pozmeňu-
júcich
návrhoch, pričom v jednotlivých prípadoch môže ísť,
napríklad
pri rozpočte, o miliardy korún.
Myslím si, že nie je technicky problém, aby na paneli,
keď
beží hlasovanie, bolo napísané číslo hlasovania, také,
aké je vo
výpisoch z počítača, a vlastne na základe toho
čísla
si každý poznačí, ktoré hlasovanie ho zaujíma, a to si
vypýta.
Pokiaľ by to nemohla zabezpečiť obsluha hlasovacieho
zariadenia
priamo tu, tak navrhujem, aby to zabezpečila kan-
celária
objednávkou u dodávateľa hlasovacieho zariadenia.
Takže opakujem, do bodu F - informačné panely zobrazu-
júce
tieto informácie - navrhujem doplniť číslo hlasovania.
Ďakujem.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán poslanec, keby ste ostali. Chcem sa
spýtať, nie som
si
istý, či to technika obsiahne tak,
ako ste to povedali,
alebo
akou formou sa to dá urobiť. Bol by som radšej, keby
ste
takýto návrh nedali. Ale ja to beriem tak, že som dostal
poverenie
zistiť, a ak je to možné, aby to
Národná rada in-
štalovala.
Lebo sa môže stať, že prijmeme
uznesenie a pove-
dia,
že nie je to realizovateľné, a budeme
mať problém. Be-
riem
na seba, že hneď dám zistiť, či to bude možné.
Poslanec G. Palacka:
Prípadne. Ale potom aj s tým, že by sa to doobjednalo,
ak
to ihneď nie je možné.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Súhlasím. Čiže môžeme to brať takto?
Ďakujem pekne.
Páni poslanci, písomne už mám uzavreté
prihlášky. Ústne
sa
prihlásil pán poslanec Kováč a po ňom pán poslanec Fogaš.
Nech
sa páči, pán poslanec.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predsedajúci...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán
poslanec, moment. Musím vás vyzvať a
zapnúť vám
zariadenie.
Ďakujem pekne. Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predsedajúci,
dovoľte mi, aby som pripomenul dve
veci. Na strane 4
v
časti D je odsek 1, ktorý je v rozpore s § 36 odsekom 3,
pretože
v § 36 ods. 3 sa hovorí, že pred každým hlasovaním
predsedajúci
alebo spravodajca oznámi, o akom návrhu sa bude
hlasovať,
a zopakuje presné znenie návrhu, a tu už sa hovorí
iba
o predsedajúcom. Teda môj návrh je,
aby sa tu doplnilo
"pred začatím hlasovania predsedajúci alebo spravodajca",
tak
ako je to v rokovacom poriadku. Je to strana 25 odsek 3.
Inak
by sa nedalo hlasovať tak, ako sme
hlasovali napríklad
pri
predchádzajúcom zákone, kde
hlasovanie uvádzal spravo-
dajca,
pretože každé presné znenie by musel
povedať predse-
dajúci,
ktorý ho nemá k dispozícii, má ho k dispozícii spra-
vodajca.
Takže by sa nedalo fakticky hlasovať. To je prvá
pripomienka.
Druhá
pripomienka. Myslím si,
že tento návrh veľmi
správne
hovorí o tom, resp. nespomína to, že spravodajca bu-
de
komentovať, ako bude hlasovať
alebo čo odporúča. Nie je
to
ani v rokovacom poriadku a nie je to ani v tomto materiá-
li.
Myslím si, že to, čo pán poslanec Sečánsky tu hovoril
o
svojich názoroch, ako chce hlasovať, to
v podstate nie je
v
súlade s rokovacím poriadkom. (Hlasy v
sále.) Nie, nie je
to
v rokovacom poriadku, nie je to jeho
povinnosť, a teda
nemal
by to robiť.
Na záver sa ešte chcem spýtať...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pokoj, páni poslanci...
Poslanec R. Kováč:
Na záver sa ešte chcem spýtať - na strane 5 sa hovorí,
že
poslanec, ktorý je presvedčený, že v rokovacej sále je
nadpolovičná väčšina
všetkých poslancov, to môže oznámiť
a
malo by sa hlasovať zdvihnutím ruky. A ja sa pýtam, ako to
môže
oznámiť, keďže je tu napísané, že jednotlivé hlasovania
nemožno
prerušiť, počas neho predsedajúci nikomu nemôže ude-
liť
slovo. Pán poslanec Prokeš, ktorý tu namietal, že sa ne-
hovorilo
o jeho návrhu, nemohol dostať slovo.
Podľa rokova-
cieho
poriadku, tak to vysvetlil pán predsedajúci. Tak sa
pýtam,
ako dá poslanec najavo zdvihnutím ruky
a akým spôso-
bom
ten predsedajúci bude vedieť, čo ten poslanec chce, či
chce,
aby sa hlasovalo rukou. Nie je to
jasné. Čiže kedy je
možné
prerušiť hlasovanie a kedy nie a aký je signál na pre-
rušenie hlasovania. Z týchto dvoch vecí to nie je jasné.
Preto
si myslím, že tento bod treba buď
vypustiť, alebo ne-
jakým
spôsobom by ho mal predkladateľ alebo
ktokoľvek z po-
slancov
doplniť.
Ospravedlňujem sa, že nemám
pozmeňujúci návrh, tento
návrh
som našiel na lavici pred chvíľou,
takže, pán predse-
dajúci,
nemôžete odo mňa žiadať, aby som mal písomne pripra-
vený
návrh na písacom stroji, lebo skutočne len teraz som
mal
možnosť ho naštudovať. Ale toto je evidentne v rozpore
s
tým, čo je v § 36 ods. 4, a v rozpore s tým, ako sa postu-
povalo
napríklad na tejto schôdzi podľa nového rokovacieho
poriadku
voči návrhu pána poslanca Prokeša.
Takže to
sú dve pripomienky, ktoré by
podľa mňa bolo
treba
upraviť.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán predseda Brňák - faktická
poznámka.
Poslanec P. Brňák:
Pán predseda, ja by som chcel len v krátkosti reagovať
na
vystúpenie pána poslanca Kováča.
Myslím si, že v danom prípade riešenie je
a predpokladá
ho aj
rokovací poriadok. Ak §
36 hovorí o hlasovaní na
schôdzach
Národnej rady a ak odsek 4 hovorí o tom, že jed-
notlivé
hlasovania nemožno prerušiť, počas neho predsedajúci
nikomu nemôže udeliť slovo. Má sa na mysli
samotný akt
technického
hlasovania, ktorý nastáva od času, keď
sa zapne
zariadenie
a keď začne bežať počas 30 sekúnd. Ak prebehne
tento
technický akt hlasovania, je možné
procedurálnou for-
mou
v zmysle § 34 vzniesť procedurálny návrh,
čiže tam tá
disharmónia nebude, i
keď pripúšťam, že môže byť problém
rozlišovania,
čo je to hlasovanie, kedy nastáva ten akt. Ale
domnievam
sa, že tak sme to aj pri
tvorbe rokovacieho po-
riadku
mali na mysli, že pod § 36 ods. 4 sa myslí jednoznač-
ne
samotný akt spustenia mechanizmu,
keď ani technicky nie
je
možné prihlásiť sa s nejakým pozmeňujúcim alebo proce-
durálnym
návrhom, musí hlasovanie "dobehnúť" a potom prípad-
ne
je možné, ale už nie faktickou
poznámkou, ale len proce-
durálnym
návrhom namietať, buď že sa o niečom hlasovalo zle,
alebo
že sa malo prípadne inak.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Pán predseda, je to opäť k tejto veci a myslím si, že
je
v záujme veci, aby sme si niektoré otázky vysvetlili.
Súhlasil by som s tým, čo hovoril pán
poslanec Brňák,
keby
nebolo v § 34 napísané, budem
čítať začiatok a koniec
tej
vety: "Poslanci majú právo podávať procedurálny návrh...
s
výnimkou hlasovania o veci samej."
To znamená, že môžem
dávať
akýkoľvek procedurálny návrh s výnimkou hlasovania. Ak
zistím,
že hlasovanie bolo zlé, alebo som o tom presvedčený,
ako
ten návrh podám? Ten návrh sa týka hlasovania, ale to mi
neumožňuje
§ 34. Je to podľa môjho názoru napísané mimoriad-
ne
komplikovane a bude treba nájsť z toho východisko. Škoda,
že
sa nad tým nezamýšľalo skôr, lebo tu je § 34, ktorý nedo-
voľuje procedurálny návrh o hlasovaní, navyše
je tu § 36
ods.
4, ktorý síce... ja som to tiež tak chápal, ako hovoril
pán Brňák, že
jednotlivé hlasovania nemožno
prerušiť, ale
pán
predseda uplatnil toto na pána Prokeša.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Svietila tabuľa, keď som kričal.
Poslanec R. Kováč:
Veď sa hlásil aj potom, viackrát. Bol som
za ním. Nebo-
lo
to tak. Bolo by treba, aby sa to vyjasnilo. To znamená,
že
tu sa bude obchádzať § 34 - tá posledná časť vety.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte raz pán predseda Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Nerád by
som bol, keby sme v rámci týchto faktických
poznámok nedodržiavali nový rokovací poriadok, ale
myslím
si,
že je to v záujme veci, len dnes,
pretože ide o tie zá-
sadné
materiály.
Pán poslanec, pokiaľ ide o § 34,
ktorý hovorí, o čom
môže
pojednávať procedurálny návrh, tak tam sa myslí vo veci
samej jedine to,
že v rámci procedurálneho návrhu nie je
možné
dávať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy
tak, ako sa dá-
vajú
v riadnom vystúpení. To znamená, že
procedurálny návrh
je
niečo iné ako pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý sa
predkladá
v rozprave, a to sme chceli zdôrazniť. Procedurál-
ny
návrh môže byť, že navrhujem nejako hlasovať alebo vrátiť
sa
k hlasovaniu. Proste všetko to, čo
život procedurálne na
pôde
parlamentu prináša. Ale pod hlasovaním
o veci samej sa
má
na mysli pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh k samotnej
podstate
veci, a je správne, že to v
procedurálnom návrhu
nie
je možné prednášať. To je možné
predniesť v rámci riad-
neho
vystúpenia poslanca v rozprave.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Ďalej je prihlásený pán poslanec Fogaš.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Pán predseda,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
chápem predložený dokument číslo 587 skôr ako inštruk-
táž,
pretože v niektorých častiach on ako inštruktáž na pou-
žívanie
technického zariadenia pôsobí. Asi
by si to naozaj
žiadalo dlhší čas
na štúdium, ale práve preto, že
nejde
o
zákon, myslím, že takéto pravidlá si môžeme operatívne me-
niť.
Preto sa pokúsim nie žiadať jeho
odloženie, ale navrh-
núť
dva či tri pozmeňujúce návrhy.
Bod 8 na strane 2 odporúčam doplniť
takto: "Do vydania
identifikačných kariet poslancom na schôdzi Národnej rady
možno
hlasovať bez nich, a to tak, že
ten poslanec, ktorý
kartu
nemá, zdvihne ruku." (Hlas v sále.) Podľa toho, či bu-
de
za, proti, alebo sa zdrží hlasovania.
Lebo to ten mate-
riál
nerieši, len sa hlasuje akoby aj bez neho a z toho môžu
vznikať
zbytočné konflikty. Ak chce hlasovať, nech hlasuje.
V časti C na strane 3 body 2, 3 a 4
odporúčam vypustiť.
To
nie sú pravidlá hlasovania, ale to sú pokyny na technickú
obsluhu
zariadenia, ktorým hlasujeme, a podľa mňa do takých-
to pravidiel nepatria. Navyše nikomu z poslancov nemožno
predpísať,
aby sa takýmto spôsobom správal. Je logické, že
kto
chce hlasovať, musí vložiť kartu. To tam netreba podľa
mňa
vôbec dávať.
A
napokon na strane 5 pred časť
E za poslednú vetu
"Výsledky hlasovania zdvihnutím ruky zisťujú overovatelia
Národnej
rady" navrhujem doplniť vetu: "Predsedajúci schôdze
každú
časť hlasovania oznámi osobitne."
To znamená - koľko
bolo
za, koľko bolo proti a kto sa zdržal hlasovania. Ono to
má svoj
význam z hľadiska
vierohodnosti sčítania hlasov
v
sále, pretože vlastne tie výsledky
ukážu, či overovatelia
postupovali
dobre, či sa nezmýlili a podobne. Odporúčam, aby
sme
tieto pozmeňujúce návrhy akceptovali.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja. Pán poslanec Komlósy.
Poslanec Zs. Komlósy:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
kolegyne, kolegovia,
budem aj ja stručný. Moji predrečníci už naznačili, že
jeden
z problematických bodov celého
tohto návrhu je bod 6
v
časti D. Navrhujem, nebudem to odôvodňovať, lebo sčasti to
už
povedal pán poslanec Kováč, v bode 6 druhú vetu vypustiť.
Totiž
predseda alebo predsedajúci
Národnej rady po zlyhaní
technického zariadenia či už z technických
príčin, alebo
z
iných príčin, a keď je zjavné pohľadom
na sálu, že je tu
nadpolovičná
väčšina, môže považovať technické zariadenie za
pokazené,
nemusí na to upozorňovať a nemusí takýto návrh po-
dávať
ani poslanec a môže sa ďalej postupovať podľa ďalšieho
textu
bodu 6. Čiže navrhujem druhú vetu tohto
bodu 6 vypus-
tiť.
Ale
k hlasovaniu zdvihnutím
ruky chcem doplniť jednu
vetu.
Je to alternatíva na to, čo predniesol pred chvíľou
pán
poslanec Fogaš. Ako poslednú vetu chcem doplniť: "Výsle-
dok
hlasovania sa zisťuje z celkového počtu, ktorý je vý-
sledkom súčtu hlasov za, proti a zdržal sa." Vyrieši to
problém
zisťovania prítomných poslancov a zisťovania prezen-
tácie.
Totiž určite - aj ak vylúčime možnosť
obštrukcie, aj
v
prípade obštrukcie, aj v
prípade iných hlasovaní - môže
dôjsť
k pohybu poslancov a v tom momente sa nedá nejako zis-
tiť, kedy je
prezentácia platná, alebo neplatná. Najjedno-
duchšie
je v takomto prípade zistiť súčet hlasov za, proti
a
zdržal sa a podľa tohto súčtu
vyhodnotiť, či ten návrh
prešiel,
alebo neprešiel. Čiže výsledok hlasovania sa môže
takto
zistiť.
Ďalší môj návrh bude k časti E bod 1.
Totiž tam sa mys-
lí
len na hlasovanie technickým zariadením a je tam vynecha-
ný
práve ten problematický bod, čo s hlasovaním zdvihnutím
ruky. Preto chcem
doplniť bod 1 v časti E, čiže vypustiť
bodku
a pokračovať vo vete takto:
"alebo pri hlasovaní
zdvihnutím
ruky podľa zistenia overovateľov Národnej rady."
To sú moje návrhy, odovzdávam ich
písomne.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
To
bol posledný prihlásený do rozpravy. Kým ukončím
rozpravu,
ešte sa s faktickou poznámkou hlási pani poslanky-
ňa
Rusnáková. (Hlasy v sále.) Prosím? Už sme skončili roz-
pravu.
Takže pán poslanec Pittner.
Poslanec L. Pittner:
Ďakujem za slovo.
Na
strane 2 v bode B Hlasovacie jednotky sú uvedené
funkcie
PRES, POS, NEG, ABST. Podľa môjho
názoru v praxi sa
často
stalo a to je právo poslanca, že vlastne nehlasuje, má
právo
aj nehlasovať. To tu nie je obsiahnuté.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ale tu
je len napísané, pán poslanec,
ako sú označené
tlačidlá
na paneli. A to označenie, že nemusíš
hlasovať, na
paneli
nie je.
Poslanec L. Pittner:
To je
pravda. Ale na druhej strane
sa tie hlasovacie
jednotky
vzťahujú na výkon poslanca. Chcem povedať, že výkon
poslanca
týmito symbolmi nie je plne vyčerpaný.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Áno, ale to sa tu nedá dať. (Hlasy v sále.) Prosím po-
koj,
porozumeli sme si.
Takže, vážení páni poslanci, pani poslankyne, po ukon-
čení rozpravy sa
pýtam pána poslanca
Sečánskeho, či chce
zaujať
stanovisko. Ak áno, nech sa páči.
Poslanec M. Sečánsky:
Budem veľmi stručný.
K pripomienke pána Palacku sa momentálne neviem vyjad-
riť,
lebo naozaj ide o techniku, zváženie technických mož-
ností.
Myslím, že by bolo správne, keby
Národná rada požia-
dala
pána predsedu Národnej rady, aby preskúmal možnosti ta-
kéhoto
zariadenia a jeho inštaláciu v rokovacej sále.
Pokiaľ
ide o vystúpenie pána poslanca Kováča, myslím
si,
že jeho prvá pripomienka k časti D bod 1, že "predseda
alebo
spravodajca uvádza", je správna. A pretože je v súlade
so
zákonom, treba s ňou súhlasiť.
Kedy sa môže hlasovať rukou - časť D bod
6 - prerušenie
hlasovania.
Myslím, že to vysvetlil pán predseda Brňák, že
naozaj
tu ide len o ten moment samotného hlasovania, od slov
"Prosím,
prezentujme sa a hlasujme", až kým nenaskočí vý-
sledná
cifra o výsledku hlasovania na paneli. V minulosti
sme
sa viackrát dopustili chyby, že sa už začalo hlasovanie,
a
pripustila sa faktická poznámka alebo
procedurálny návrh.
Určite
sa na to pamätáte. Práve toto chceme týmto odstrániť.
Nechceme brzdiť podávanie žiadnych procedurálnych návrhov,
samozrejme,
ktoré sú odôvodnené, mimo hlasovania.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Páni poslanci, prosím o pokoj.
Poslanec M. Sečánsky:
Pripomienky pána poslanca Fogaša, ktoré sa týkajú čas-
ti
A, myslím, že to bol bod 8...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, tam ide o bod 8, kde sa hovorí: "Do vyda-
nia
identifikačných kariet poslancom
na schôdzach Národnej
rady
možno hlasovať aj bez nich." K
tomu diskutoval pán po-
slanec
Fogaš.
Poslanec M. Sečánsky:
Prosím, treba to uvážiť. Nie som za takéto komplikácie
jednotlivých techník pri
hlasovaní. V novom rokovacom po-
riadku
predsa hovoríme, pokiaľ ide o identifikačnú kartu, že
15
minút pred rokovaním Národnej rady v rámci príslušného
dňa
je poslanec povinný vyžiadať si
náhradnú kartu. (Hlasy
v
sále.) Ak sa bude hlasovať bez nej, tak
sa bude hlasovať
len
zdvihnutím ruky. Ako inak? Máme inú
možnosť? Nemáme inú
možnosť.
Pokiaľ ide o pripomienku k časti D bod 6
- predsedajúci
oznámi
výsledky hlasovania osobitne -, myslím, že s tým mož-
no
súhlasiť.
Pripomienka pána Komlósyho. Ak on navrhuje spočítavať
prítomných
alebo vysvetľuje, ktorí boli za, proti alebo zdr-
žali
sa, čo potom tí, ktorí sa prezentovali a sú prítomní
v
sále, ale nehlasujú? Nepočítali by sa do počtu? Ja si mys-
lím,
že s týmto návrhom súhlasiť nemožno.
Pripomienka pána Pittnera, myslím, že trochu nadväzuje
na pripomienku pána Komlósyho. Som toho
názoru, že tieto
tlačidlá
stačia, lebo ak sa prezentujete a nehlasujete ďa-
lej,
tak počítač vás zaeviduje, že ste
prítomný, ale nehla-
sovali
ste. A keď sa ani neprezentujete, vytiahnete kartu,
jednoducho
nie ste tu, nie ste prítomný v sále.
To je všetko, pán predseda.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Takže prosím pána spoločného spravodajcu, aby
uvádzal
hlasovanie.
Poslanec D. Macuška:
Vážení kolegovia, pristúpili by sme k samotnému hlaso-
vaniu
o pozmeňujúcich návrhoch v takom poradí, v akom boli
predkladané.
Pán poslanec Palacka, váš prejav môžeme chápať ako zo-
branie
toho návrhu späť, áno? (Odpoveď poslanca z pléna.)
Ďakujem.
Potom v poradí, v akom návrhy nasledovali - pán posla-
nec
Kováč navrhoval v časti D ods. 1 doplniť za slovo "pred-
sedajúci" slová
"alebo spravodajca". Teda dávam hlasovať
o
tomto pozmeňujúcom návrhu pána poslanca
Kováča. Navrhujem
návrh
neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prezentovalo sa 118 poslancov.
Za návrh hlasovalo 61 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 38 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Prijali sme tento návrh.
Poslanec D. Macuška:
Druhý
pozmeňujúci návrh pána
poslanca Kováča znel
v
časti D ods. 6 vypustiť odsek 2. Dávam hlasovať o tomto
pozmeňujúcom
návrhu. Navrhujem ho neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, budeme hlasovať.
Prezentovalo sa 114 poslancov.
Za návrh hlasovalo 49 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprijali sme tento návrh.
Poslanec D. Macuška:
Ďalšou skupinou pozmeňujúcich návrhov boli pozmeňujúce
návrhy
pána poslanca Fogaša, ktorý navrhoval bod 8 v čas-
ti
A upraviť takto: zrušiť bodku a
pokračovať textom "a to
tak, že poslanec, ktorý nemá identifikačnú
kartu, hlasuje
zdvihnutím
ruky."
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 120 poslancov.
Za návrh hlasovalo 33 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 55 poslancov.
Nehlasovali 7 poslancov.
Neprijali sme tento návrh.
Poslanec D. Macuška:
Druhý pozmeňujúci návrh pána poslanca
Fogaša bol v čas-
ti
C body 2, 3 a 4 vypustiť vzhľadom na
to, že ide o pokyny
a
nie pravidlá hlasovania. Ja budem hlasovať negatívne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasy
v sále.)
Poslanec D. Macuška:
Ja neodporúčam, iba vyjadrujem svoj
názor.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prezentovalo sa 114 poslancov.
Za návrh hlasovalo 43 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Neprijali sme tento návrh.
Poslanec D. Macuška:
Posledným, tretím pozmeňujúcim
návrhom pána poslanca
Fogaša
bolo, aby sme do posledného odseku na
strane 5 dopl-
nili
vetu: "Predsedajúci schôdze každú časť hlasovania ozná-
mi
osobitne."
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 118 poslancov.
Za návrh hlasovalo 63 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Prijali sme tento návrh.
Poslanec D. Macuška:
Pán poslanec Komlósy mal dva
pozmeňujúce návrhy. Prvý
bol
v časti D bod 6 vypustiť druhú
vetu a doplniť vetou na
konci
textu bodu 6: "Výsledok hlasovania sa zisťuje z celko-
vého
počtu, ktorý je výsledkom súčtu hlasov za, proti a zdr-
žal
sa."
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 122 poslancov.
Za návrh hlasovalo 35 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov.
Nehlasovali 4 poslanci.
Neprijali sme tento návrh.
Poslanec D. Macuška:
A
posledným pozmeňujúcim návrhom
bol tiež návrh pána
poslanca
Komlósyho v časti E bod 1 vypustiť
bodku a doplniť
na
koniec vety: "alebo pri
hlasovaní zdvihnutím ruky podľa
zistenia
overovateľov Národnej rady".
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 123 poslancov.
Za návrh hlasovalo 68 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Takže sme tento návrh prijali.
Poslanec D. Macuška:
To
bol posledný pozmeňujúci
návrh, takže dal by som
hlasovať
o návrhu ako celku. Dávam hlasovať o
návrhu Ústav-
noprávneho výboru
Národnej rady Slovenskej
republiky na
schválenie
Pravidiel hlasovania na schôdzach Národnej rady
Slovenskej republiky použitím technického zariadenia, tlač
číslo
587.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Áno, ďakujem. Budeme sa prezentovať a
podľa § 36 ods. 2
zákona
o rokovacom poriadku pristúpime k
hlasovaniu o uzne-
sení.
Prezentovalo sa 118 poslancov.
Za návrh hlasovalo 86 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.
Nehlasovali 5 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada schválila Pravidlá hlaso-
vania
na schôdzach Národnej rady Slovenskej republiky použi-
tím
technického zariadenia.
Pani poslankyne, páni poslanci,
budeme pokračovať tretím bodom programu,
ktorým je
návrh
Ústavnoprávneho výboru Národnej
rady Slovenskej
republiky
na schválenie Volebného poriadku na voľby funkcio-
nárov
Národnej rady Slovenskej republiky, predsedov a členov
výborov
Národnej rady Slovenskej republiky, overovateľov Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky a iných funkcionárov tajným
hlasovaním.
Návrh ústavnoprávneho výboru ste dostali
ako tlač 588.
Prosím, aby návrh ústavnoprávneho výboru uviedol pove-
rený
člen tohto výboru pán poslanec Sečánsky.
Poslanec M. Sečánsky:
Vážený pán predseda,
pani poslankyne, páni poslanci,
dovoľte mi opäť, aby som v súlade s § 26 ods. 1 zákona
Národnej rady
Slovenskej republiky číslo
350/1996 Z. z.
o
rokovacom poriadku Národnej rady
Slovenskej republiky vy-
stúpil
na základe poverenia Ústavnoprávneho
výboru Národnej
rady
Slovenskej republiky zo dňa 23. januára 1997 v mene na-
vrhovateľa
tohto návrhu na schválenie Volebného
poriadku na
voľby
funkcionárov Národnej rady Slovenskej republiky, pred-
sedov
a členov výborov Národnej rady Slovenskej republiky,
overovateľov Národnej
rady Slovenskej republiky
a iných
funkcionárov
tajným hlasovaním - tento návrh ste dostali ako
tlač
588 - a uviedol ho pri jeho prerokúvaní v rámci dnešnej
schôdze
Národnej rady.
Tento návrh vypracoval Ústavnoprávny
výbor Národnej ra-
dy
Slovenskej republiky na základe splnomocnenia, ktoré je
uvedené
v § 6 a v § 126 ods. 4 zákona Národnej
rady Sloven-
skej
republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky.
Podľa týchto ustanovení Národná rada Slovenskej repub-
liky
schváli volebný poriadok, v ktorom sa upravia podrob-
nosti
o hlasovaní a o voľbách na ustanovujúcej schôdzi Ná-
rodnej rady Slovenskej republiky, pričom sa
tento volebný
poriadok
uplatní aj počas volebného
obdobia. Pritom tu ide
o
voľby funkcionárov Národnej
rady Slovenskej republiky,
ktorých Národná
rada volí zo
zákona na ustanovujúcej
schôdzi.
Tento volebný poriadok sa však použije
aj na voľbu
a
odvolávanie iných funkcionárov, ktorých
rozsah je uvedený
v
zákone, pretože ide o postup
vymedzený už v spomenutom
§
126 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pri príprave tohto volebného poriadku sa vychádzalo zo
základného
princípu, že pri voľbe a odvolávaní
funkcionárov
Národnej rady sa
hlasuje v prípadoch ustanovených
Ústavou
Slovenskej
republiky, zákonom, alebo ak sa na tom
uznesie
Národná
rada Slovenskej republiky, zásadne
tajne. Len výni-
močne,
ak to nie je možné, ak to nie je
uvedené v ústave
alebo
v zákone, sa môže Národná rada uzniesť na výnimočnom
verejnom
hlasovaní. Z uvedenej zásady je zrejmé,
že o voľbe
a
odvolávaní funkcionárov Národnej
rady sa bude hlasovať
tajne,
ak Národná rada nerozhodne o verejnom hlasovaní.
Tieto
kritériá si kládli
predkladatelia predloženého
návrhu s tým,
že sa vo volebnom poriadku vymedzujú úlohy
Kancelárie
Národnej rady Slovenskej republiky pri technickom
a
organizačnom zabezpečení hlasovania, overovateľov Národnej
rady
Slovenskej republiky pri samom akte tajného hlasovania.
Osobitná
pozornosť sa venuje hlasovaciemu lístku ako nástro-
ju
tajného hlasovania s cieľom, aby sa
prejav vôle poslanca
posudzoval jednoznačne. Rovnako sa venuje pozornosť aj vý-
sledku
práce overovateľov, a to aj s ohľadom na možné va-
rianty
tajného hlasovania, ku ktorým môže dôjsť pri opakova-
nej
voľbe alebo pri novej voľbe.
Vážené dámy,
vážení páni,
vzhľadom
na závažnosť prijímaného
volebného poriadku
prosím
o vašu pozornosť a privítam prípadné návrhy na jeho
zlepšenie.
Prosím súčasne po vykonanej rozprave k nemu o je-
ho
schválenie.
Ďakujem vám za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi Sečánskemu.
Prosím pána poslanca Miša Benčíka,
ktorého ústavnopráv-
ny
výbor poveril plniť úlohu spravodajcu,
aby nás oboznámil
s
výsledkami prerokovania návrhu vo
výbore. To bolo tak fa-
miliárne.
Poslanec M. Benčík:
Ďakujem pekne za udelené slovo.
Vážení kolegovia,
vážené kolegyne,
dovoľte mi, aby som sa ako spravodajca vyjadril k tomu-
to
návrhu.
Ako už
uviedol vo svojom úvodnom slove
pán Sečánsky,
ide o iniciatívny návrh spracovaný a
predkladaný ústavno-
právnym
výborom, ktorý prerokoval tento návrh, schválil ho
na
svojej schôdzi a popri určení povereného člena výboru,
ktorý
uviedol návrh, určil aj spravodajcu a odporúča predlo-
žený
návrh schváliť.
Ako spravodajca si viem predstaviť, že aj
na takýto ma-
teriál
by sme si mali nájsť viac času a vopred
sa pripraviť,
ale
verím, že je to začiatok a že v
budúcnosti takéto mate-
riály
budú skutočne k dispozícii včas, aby sme ich mohli po-
súdiť.
Pokiaľ môžem hovoriť za seba, tak by som chcel zdôraz-
niť,
že tento návrh vystihuje zmysel a
podstatu rokovacieho
poriadku.
Veľa sme diskutovali o probléme, ktorý uviedol pán
Sečánsky,
potom sme dospeli k návrhu, že rokovací poriadok
jednoznačne
hovorí, v ktorých prípadoch sa
postupuje tajným
hlasovaním,
čo vyplýva z ústavy, môže vyplývať zo zákona,
alebo
Národná rada sa tak uznesie. Čiže
spory by tu nemali
byť. A upravili
sme jedno ustanovenie podľa pripomienok,
ktoré došli zo
strany overovateľov, aby v každom prípade
hlasovací
lístok pri tajnom hlasovaní bol
upravený jednodu-
chým
spôsobom, a to tak, že sa vyznačí jedno, za ktoré som.
Summa summarum, odporúčam vám tento návrh schváliť po-
dľa
predlohy.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja, pán poslanec.
Otváram
rozpravu k tomuto
bodu. Dostal som písomnú
prihlášku
od pána Jozefa Miklušičáka. Za klub sa neprihlásil
nikto.
Takže prosím, pán poslanec Miklušičák.
Poslanec J. Miklušičák:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
mám drobné pripomienky k článku 17 ods.
2, kde sa hovo-
rí
o zisťovaní výsledku hlasovania.
Doterajší odsek 2 znie:
"Overovatelia
najskôr spočítajú vydané hlasovacie lístky..."
atď.
Z praxe nie je možné spočítať vydané hlasovacie lístky.
Možno
len zistiť na príslušnom zozname, koľko
bolo vydaných
hlasovacích lístkov. Preto navrhujem nové znenie
odseku 2
takto: "Overovatelia najskôr v zozname
zistia, koľkým po-
slancom
boli vydané hlasovacie lístky, a následne spočítajú,
koľko
hlasovacích lístkov bolo odovzdaných."
V súvislosti s tým potom navrhujem
doplniť v odseku 3
záver
vety, takže nový odsek 3 znie takto: "(3) Overovatelia
po
spočítaní odovzdaných hlasovacích
lístkov zistia, koľko
bolo odovzdaných
platných a koľko neplatných hlasovacích
lístkov
a koľko hlasovacích lístkov nebolo odovzdaných."
A ešte k článku 7 ods. 3, kde sa hovorí o tom, že kan-
celária
pripraví miestnosť, priestor a taktiež schránku pred
voľbami,
odporúčam doplniť za zátvorku text:
"v prítomnosti
overovateľov
ju zapečatí a umiestni na určenom
mieste", aby
overovatelia, ktorí sú
zodpovední za priebeh volieb,
boli
pri
tom, keď sa bude schránka zapečaťovať.
A ešte v článku 2 - okruh volených funkcií tajným hla-
sovaním
- odporúčam vypustiť písmená d) a e).
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pani poslankyne, páni poslanci,
do rozpravy sa
hlásia
pán poslanec Brňák, pán poslanec Prokeš, pán poslanec
Ftáčnik.
Ďakujem. Takže uzatváram prihlášky do rozpravy. Prosím
pána
poslanca Brňáka.
Poslanec P. Brňák:
Vážený pán predseda,
aj keď vystúpim klasicky v rozprave,
chcem len reagovať
na
vystúpenie svojho predrečníka. Myslím
si, že prvé pripo-
mienky
sú akceptovateľné, zlepšujú návrh,
zrejme aj po skú-
senostiach
pána poslanca z praktického výkonu funkcie overo-
vateľa,
takže tie by boli vhodné. Ale pokiaľ ide o tretiu
pripomienku
- vypustiť z článku 2 písmená d) a e), chcem po-
vedať,
že to asi je dosť ťažko možné, lebo rokovací poriadok
je
postavený na istej konštrukcii. Je postavený na konštruk-
cii,
že každá voľba, všetky voľby alebo odvolávania, ktoré
sa
dotýkajú osôb, by mali byť v princípe
založené na tajnom
hlasovaní. Je to
úzus, ktorý sme si zvykli zachovávať aj
v
minulosti, a preto sme ho premietli v princípe aj do roko-
vacieho
poriadku.
Ak chceme tento princíp narušiť, musí preto, samozrej-
me,
nastať postup opačný, to znamená, že v prípade členov
výboru
a povedzme overovateľov je praktickejší
taký postup,
že
by boli voľby verejné, ale v takom
prípade treba tento
princíp
narušiť návrhom na zmenu spôsobu hlasovania - z prí-
padu
na prípad. To znamená, že rokovací poriadok v tomto ne-
môžeme
obísť, lebo v princípe je tam
uvedené, že aj návrhy
členov
výborov a overovateľov ako fyzických
osôb by sa mali
uskutočniť
formou tajného hlasovania, ale keďže ide o prípa-
dy, hovorím z
hľadiska praxe, kde je vhodnejšie hlasovať
o
nich verejne, niekto musí tento
spôsob navrhnúť a myslím
si,
že tam sa nebudú tomu klásť prieky.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Ftáčnik chce
faktickú poznámku?
(Odpoveď z pléna.)
Ale potom bol pán poslanec Brňák, pán
poslanec
Prokeš a potom pán poslanec Ftáčnik.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predseda.
Budem ďalšou ukážkou toho, že rokovací poriadok a pra-
vidlá,
ktoré sme prijali, sú dosť nepraktické, pretože mám
len
otázku na predkladateľa, a to k článku
22 odsek 2 sa
chcem
spýtať, kto sa môže zúčastniť v opakovanej voľbe okrem
kandidátov,
ktorí získali v prvom kole najväčší počet a dru-
hý
najväčší počet hlasov. Lebo tu je
napísané, že na nej sa
môžu
zúčastniť aj kandidáti, ktorí získali... Takže by ma
veľmi
zaujímalo, kto sú tí ďalší.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec Prokeš. Nech sa páči, pán posla-
nec
Ftáčnik.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne, kolegovia,
ako keby sme si čítali myšlienky s pánom
kolegom Proke-
šom,
lebo ja sem prichádzam s tou istou otázkou a nerozumiem
druhej
vete v odseku 2, ani druhej vete v
odseku 3, pretože
tiež
neviem, kto by sa mal zúčastniť v
opakovanej voľbe po-
pri
tých, ktorí získali najvyšší počet a
druhý najvyšší po-
čet
hlasov z prvého kola. Ja si myslím, že v opakovanej voľ-
be,
ak sa volí viac funkcionárov, by mali
ostať všetci kan-
didáti,
pretože zrejme došlo k rozptylu hlasov, ale podľa
toho
prvého kola sa už dá, takpovediac, uhádnuť alebo odhad-
núť,
a možno podľa toho zmenia niektoré kluby alebo poslanci
svoje
stanovisko. Ak nie, potom
v prípade väčšieho počtu
kandidátov
opakovaná voľba nemá veľký zmysel, resp. by sme
mali
vypustiť slovo "aj", teda na nej sa môžu zúčastniť kan-
didáti
- obmedzme to len na tých, ktorí získali vysoké počty
hlasov,
tí majú zrejme šancu na zvolenie a tých nechajme vo-
liť
v opakovanej voľbe. Ale slovíčko
"aj" je rovnako mätúce
pre
mňa ako pre kolegu Prokeša a neviem celkom v tejto chví-
li
nájsť riešenie. Tak dajme "iba",
ale tiež nie som si is-
tý,
či to je dobre, lebo keď volíme troch zo šiestich kandi-
dátov
a dvaja z nich získali najvyšší počet
hlasov, a treba
zvoliť
troch, tak vlastne by postúpili do druhého kola iba
dvaja
a všetko by ostalo tiež otvorené.
Neviem navrhnúť formuláciu, ktorá by to riešila, žiaľ,
už
nie je prihlásený nikto do rozpravy, takže nastane tu is-
tý
problém. Možno by stálo zato, ja dám
taký návrh, aby sme
vypustili
druhú vetu v odseku 2 aj v odseku 3,
teda nelimi-
tovali,
kto sa má zúčastniť. Budeme trvať na opakovanej voľ-
be
a predpokladáme, že sa zúčastnia všetci, ktorí boli v pr-
vom
kole. Ja by som toto považoval v tejto
chvíli za lepšie
riešenie
ako text, ktorý je tu navrhnutý.
Čiže navrhujem v článku 22 ods. 2 a 3 vypustiť druhú
vetu
z dôvodov, ktoré sme sa snažili s kolegom
Prokešom vy-
svetliť.
Polemika
medzi pánom poslancom
Miklušičákom a pánom
poslancom
Brňákom k článku 2 ma inšpiruje k tomu, aby som
predniesol
návrh, ktorým by sme rozdelili článok 2 na dva
odseky.
Odsek 1 by znel: "(1) Tajným hlasovaním sa podľa tohto
volebného
poriadku volia a odvolávajú..." a boli by tam pís-
mená
a), b), c) a f) a písmeno d) a e) by sme presunuli do
druhého
odseku, kde by bolo "(2) Tajným
hlasovaním sa podľa
tohto
volebného poriadku volia a
odvolávajú...", a bolo by
uvedené
"a) členovia jednotlivých výborov, b) overovatelia".
Tam by pokračovala veta: "ak sa
Národná rada podľa § 39
ods.
8 bez rozpravy neuznesie inak". Myslím, že to chcel ko-
lega
dosiahnuť a tento návrh by mohol riešiť ten problém, ku
ktorému
sa vyjadril aj pán poslanec Brňák.
Tieto návrhy vzápätí odovzdám písomne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Je skončená rozprava k
tomuto bodu programu.
Pýtam
sa pána Sečánskeho, či sa chce vyjadriť.
Poslanec M. Sečánsky:
Dovoľte, aby som sa stručne na záver rozpravy vyjadril
k
jednotlivým návrhom, ktoré tu boli prednesené.
S pripomienkou pána Miklušičáka k článku
17 ods. 2 mož-
no súhlasiť. Pokiaľ ide o pečatenie schránky
kanceláriou,
myslím
si, že tu ide o nedorozumenie.
Schránka sa môže za-
tvárať len
za prítomnosti overovateľov. Overovatelia pri
uzatváraní
schránky musia byť prítomní, teda musia sa pre-
svedčiť
a oni garantujú za to, že schránka je
naozaj prázd-
na.
Potom sa táto schránka môže zapečatiť.
Či to robí pra-
covník
kancelárie, alebo niekto z
overovateľov, to je podľa
mňa
nepodstatné, ide len o presvedčenie sa o tom, že schrán-
ka
je naozaj prázdna.
Tajná
voľba členov výboru - pán
predseda Brňák už to
vysvetlil.
Podľa mňa nový rokovací poriadok prijíma zásadu
-
bol by som rád, keby sme si na ňu
zvykli -, že pokiaľ ide
o
voľby, všetky sú tajné, predovšetkým
tie, ktoré nariaďuje
ústava,
prípadne zákon. A ak Národná rada chce
voliť verej-
ne,
samozrejme, nie tie funkcie, kde ústava
alebo zákon na-
riaďuje
tajné voľby, tak jednoduchým
hlasovaním a bez roz-
pravy
sa môže rozhodnúť, že tieto voľby budú
verejné. Prak-
tický príklad. Ak
budeme voliť dnes alebo
zajtra členov
niektorého
výboru, na návrh niektorého poslanca sa Národná
rada
môže rozhodnúť, že tieto voľby budú verejné. To sa však
netýka,
ani sa nemôže týkať predsedu výboru, podpredsedu Ná-
rodnej
rady, predsedu Národnej rady, kde sú
nariadené tajné
voľby
zákonom.
K
pánu Prokešovi a to isté aj
k pánu Ftáčnikovi, že
v
článku 22 v odseku 2 v druhej vete slovíčko "aj" by malo
vypadnúť. V tom
prípade by bolo jasné, kto sa zúčastňuje
voľby.
Nezabúdajte, že tu ide o voľbu do funkcie podpredsedu
Národnej
rady, teda v opakovanej voľbe kandidátov nemôže byť
neviem
koľko, ide o jednu funkciu. A podľa
mňa, keď sa bude
voliť
jeden, potom druhý, potom tretí podpredseda Národnej
rady,
tak to budú osobitné voľby pre každého.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem
pekne, pán poslanec
Sečánsky. Pýtam sa pána
poslanca
Benčíka ako spravodajcu, či sa chce vyjadriť.
Poslanec M. Benčík:
Pán predseda,
milé kolegyne,
vážení kolegovia,
vyjadrím sa tak, aby sme hlasovali o tých
návrhoch, le-
bo
diskutovať o nich môžeme. Budem predkladať návrhy tak,
ako boli, a
rád by som prispel k takému
precedensu, aby
spravodajca
neuvádzal svoje myšlienky, ako by mali ostatní
hlasovať.
Je to náročnejšie, ale veď každý rozmýšľa, každý
sleduje
a každý pozorne pozerá, dokonca aj v našich lavi-
ciach,
ako sa postupuje. A hlasujte tak, ako to považujete
za
správne. Treba to pomaly takýmto spôsobom zavádzať. Som
si
vedomý, že je to trochu náročnejšie, ale potom sa nebude-
me
môcť vyhovárať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Miklušičák chce doplniť svoj návrh, resp.
vysvetliť
niečo k návrhu? Zapnite mikrofón pánu poslancovi.
Poslanec J. Miklušičák:
Ďakujem, pán predseda.
Akceptujem vysvetlenie
spravodajcu aj pána
Brňáka
a
predkladateľa a sťahujem svoj návrh týkajúci sa vypustenia
tých
dvoch bodov z článku 2 a akceptujem
návrh pána Ftáčni-
ka.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Nech sa páči, pán spravodajca.
Poslanec M. Benčík:
Prosím presne vysvetlenie, čo teraz
sťahujete.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
To bol tretí návrh pána poslanca.
Poslanec M. Benčík:
Preto
je nedorozumenie, lebo to nemám písomne, takže
som nevedel, čo
sťahujete. Ale zostáva článok
17 ods. 2
-
overovatelia najskôr v zozname poslancov zistia, koľkým
poslancom
boli vydané hlasovacie lístky, a následne spočíta-
jú,
koľko hlasovacích lístkov bolo
odovzdaných. Na to orga-
nicky nadväzuje zmena v odseku 3 - na záver vety doplniť
slová
"a koľko hlasovacích lístkov nebolo odovzdaných".
Prosím, pán predseda, aby ste dali
hlasovať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o
pozmeňujúcich návr-
hoch
pána poslanca Miklušičáka.
Prezentovalo sa 116 poslancov.
Za návrh hlasovalo 91 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Prijali sme tento návrh.
Poslanec M. Benčík:
Ďalší návrh podal pán Miklušičák k článku 7 ods. 3 za
zátvorku doplniť
"v prítomnosti overovateľov ju zapečatí
a
umiestni". Prosím, aby ste dali hlasovať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prezentujeme sa a hlasujeme o druhom
návrhu pána po-
slanca.
Prezentovalo sa 120 poslancov.
Za návrh hlasovalo 70 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Prijali sme aj tento návrh.
Poslanec M. Benčík:
Pán Prokeš v zhode s pánom Ftáčnikom
mali pripomienky
k
článku 22. Ale pán Prokeš nepodal žiaden pozmeňujúci ná-
vrh.
Pán Ftáčnik podal návrh vypustiť z odseku 2 a odseku
3
druhú vetu. Ja sa vám priznám, že sa mi pozdáva pozmeňujú-
ca
časť, ktorú predniesol pán
Sečánsky - vypustiť slovíčko
"aj",
ale v rozprave to nikto nepredniesol.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hovorilo sa o tom aj v rozprave, hovorili
o tom, mys-
lím,
pán poslanec Ftáčnik aj pán poslanec Prokeš, ale nedali
to
do polohy návrhu.
Poslanec M. Benčík:
Ako spravodajca, pán predseda, som viazaný tými návrh-
mi,
ktoré boli prednesené v rozprave. Mne
je sympatickejšie
vypustenie
slova "aj", ale na tom zmeniť
nič nemôžem. Preto
nech
sa pán Ftáčnik rozhodne, či to tak myslel.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nie. Teraz už dajte hlasovať.
Poslanec M. Benčík:
Chvalabohu, ja nie som členom vlády.
Budeme hlasovať.
Dávam
hlasovať o návrhu pána Ftáčnika - alebo odporúčam, le-
bo
vy dávate hlasovať - v odseku 2
a v odseku 3 vypustiť
druhú
vetu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 122 poslancov.
Za návrh hlasovalo 52 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 58 poslancov.
Takže neprešiel tento návrh.
Poslanec M. Benčík:
Zostáva posledný pozmeňujúci návrh k
článku 2, a to ná-
vrh
pána Ftáčnika, kde odporúča, aby sa to
rozdelilo na dve
časti.
Prvý odsek by bol a), b), c) a f) a druhý
odsek by
samostatne
znel takto: "Tajným hlasovaním sa podľa tohto vo-
lebného poriadku
volia a odvolávajú..." - to, čo je v d) a
c),
a tam bude veta: "Ak sa Národná rada bez rozpravy neroz-
hodne
inak."
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto pozmeňujúcom
návrhu
pána poslanca Ftáčnika.
Prezentovalo sa 125 poslancov.
Za návrh hlasovalo 99 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Prijali sme tento návrh.
Poslanec M. Benčík:
Pán predseda, boli posúdené všetky
pozmeňujúce návrhy
a
bolo o nich rozhodnuté.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Áno. Takže môžeme podľa § 36 ods. 2 zákona o rokovacom
poriadku
pristúpiť k hlasovaniu o uznesení.
Prosím, pán spravodajca, keby ste prečítali uznesenie,
ak
ho máte. Nemáte? Máme ho všetci v
laviciach, takže nemu-
síme
ho čítať.
Prezentujme sa a hlasujme o návrhu
uznesenia. Máme ho
všetci
v laviciach.
Prezentovalo sa 123 poslancov.
Za návrh hlasovalo 98 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Môžem teda konštatovať, že Národná rada Slovenskej re-
publiky
schválila Volebný poriadok na voľbu funkcionárov Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky, predsedov a členov výborov
Národnej rady Slovenskej republiky, overovateľov
Národnej
rady
Slovenskej republiky a iných funkcionárov tajným hlaso-
vaním.
Ďakujem.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
čaká nás štvrtý bod programu, ktorým je
návrh na voľbu Mandátového a imunitného
výboru Národnej
rady
Slovenskej republiky na základe
princípu pomerného za-
stúpenia politických strán a politických hnutí v
Národnej
rade
Slovenskej republiky.
Pani poslankyne, páni poslanci,
podľa § 7 ods. 2 nového zákona o rokovacom poriadku sa
členovia mandátového a imunitného výboru volia
na základe
princípu
pomerného zastúpenia politických
strán a politic-
kých
hnutí v Národnej rade. Po nadobudnutí účinnosti tohto
zákona
súčasné zloženie Mandátového a
imunitného výboru Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky od 1. januára 1997 nezodpo-
vedá
uvedenému ustanoveniu § 7 ods. 2
zákona. Preto je po-
trebné
zvoliť v novom zložení mandátový a imunitný výbor.
V tejto súvislosti máte predložený návrh uznesenia Ná-
rodnej
rady k zloženiu mandátového a imunitného výboru ako
tlač
592, ďalej návrh na určenie počtu členov tohto výboru
ako
tlač 592a, v ktorom je navrhnutý počet
členov tohto vý-
boru
19, ktorý vzišiel z poslaneckého grémia. Toto bola spo-
ločná
dohoda na dnešnom politickom grémiu. Poslanecký klub
Demokratickej
únie predniesol návrh nie na 19 členov, ale na
17,
resp. 15 členov. Ďalej máte rozdaný
návrh na voľbu man-
dátového
a imunitného výboru na základe princípu pomerného
zastúpenia
ako tlač 593.
Otváram
rozpravu k tomuto bodu programu. Do rozpravy
som
nedostal žiadnu písomnú prihlášku ani
od klubov, ani od
poslancov.
Pýtam sa preto, či sa niekto hlási do rozpravy
pléna.
Zaznamenávam pána poslanca Hrušovského, ďalej sa hlá-
si
pani poslankyňa Rusnáková a pán poslanec Ftáčnik. Takže
končím
prihlášky do rozpravy a prosím pána
poslanca Hrušov-
ského.
Poslanec P. Hrušovský:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Ak
dovolíte, mám jeden procedurálny návrh, nie prihláš-
ku
do rozpravy. Navrhujem, aby sme v zmysle teraz schválené-
ho
volebného poriadku nehlasovali o členoch a zložení mandá-
tového
a imunitného výboru tajne, ale aby sme
hlasovali ve-
rejne.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyňa Rusnáková. Pani poslankyňa, prihlásili
ste
sa do rozpravy, hovorte od pultu. Keby ste mali faktickú
poznámku,
môžete hovoriť z miesta.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne, kolegovia,
vzhľadom na to, že v návrhu tlače 592a
nie je uvedený
návrh
poslaneckého klubu Demokratickej únie, dovolím si teda
v
rozprave navrhnúť to, čo sme
už písomne odovzdali pánu
predsedovi.
Navrhujeme, aby počet členov mandátového
a imu-
nitného
výboru bol 17. Ak tento návrh neprejde, navrhujem
hlasovať
o počte 15.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pani poslankyňa. Ďalej je
prihlásený do roz-
pravy
pán poslanec Ftáčnik.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne, kolegovia,
bod,
ktorý sme práve otvorili,
je označený v našom
programe
ako číslo 4 a v zátvorke za ním je
uvedená tlač
593, to znamená
voľba členov výboru. Ale nemáme zaradenú
tlač
592 - určenie počtu členov výboru.
Neviem, ako k tomu
prišlo, pretože
pri osobitných kontrolných výboroch máme
zriadenie,
počet členov, predsedu atď., veľmi
podrobné čle-
nenie
v programe, a tu sme to všetko zredukovali do jediného
bodu
- voľba členov výboru. Teraz by sme to
mali nejako vy-
riešiť,
to znamená, procedurálne si povedať, že najprv určí-
me
počet členov a potom zvolíme príslušný počet členov výbo-
ru,
ale tejto maličkej chybičky sme sa dopustili.
Ďakujem.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán poslanec, dohodli sme sa v
poslaneckom grémiu, že
najskôr
určíme počet členov.
Poslanec M. Ftáčnik:
Ale Národná rada sa tak nedohodla,
lebo si schválila
iný
program. Schválila si program, že bude voliť výbor, teda
voľbu
členov výboru podľa tlače 593. Ja som
len na túto ma-
ličkosť
chcel upozorniť. Môžem dať návrh, aby sme sa rozhod-
li prerokovať
v tomto bode
aj tlač 592, teda rozhodnúť
o
počte členov výboru, čo zrejme patrí k tomu, aby sme mohli
ten
výbor konštituovať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Informoval som, že máte pred sebou aj
tlač 592, 592a aj
593.
Takže môžeme aj v rámci tohto rokovania
dať ešte dopl-
ňujúci návrh na
zmenu programu s tým, že by
sme určili
najskôr
počet, ak by niektorý poslanecký klub s tým súhla-
sil.
Pán poslanec Cabaj.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predseda,
dámy a páni,
vzhľadom na túto skutočnosť predkladám návrh, aby tlač
592a
- návrh na určenie počtu členov mandátového a imunitné-
ho
výboru - bola zaradená ako zmena
programu. Je taká mož-
nosť,
ak o to požiadajú tri poslanecké kluby.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Borovský.
Poslanec J. Borovský:
Ďakujem za slovo. Podporujem návrh kolegu
Cabaja.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Áno. Pani poslankyňa Kolláriková.
Poslankyňa M.
Kolláriková:
Ďakujem za slovo. Takisto podporujem návrh pána kolegu
Cabaja.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne. Takže tým sme si
zlegalizovali doplnenie
bodov
programu s tým, že budeme hlasovať o tom, aký počet
bude
mať predmetný výbor. Z
poslaneckého grémia bol návrh,
ako
som povedal, na 19. Počuli ste pozmeňujúci návrh pani
predsedníčky DÚ, ktorá
navrhuje 17, prípadne, ak
neprejde
tento
ich návrh, 15.
Takže, vážené pani poslankyne, vážení
páni poslanci, tu
mi hneď
v tomto momente
vychádza, aby som dal hlasovať
o
týchto návrhoch tak, ako sme sa dohodli v poslaneckom gré-
miu.
Najskôr dám hlasovať o počte 19 a potom o počtoch, kto-
ré
uviedla pani poslankyňa Rusnáková. (Hlas z pléna.) Tak
sme
sa dohodli v poslaneckom grémiu, pani poslankyňa.
Prosím, páni poslanci, pani poslankyne, dávam hlasovať
o
tom, aký počet poslancov bude mať mandátový a imunitný vý-
bor.
Predkladám návrh na 19. Tento návrh
vyšiel z poslanec-
kého
grémia.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 126 poslancov.
Za návrh hlasovalo 90 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme odhlasovali počet 19
členov v tomto
výbore.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
pôjdeme k ďalšiemu bodu v rámci
tohto rokovania tak,
ako
sme povedali na začiatku, k návrhu na
voľbu Mandátového
a
imunitného výboru Národnej rady na základe pomerného prin-
cípu.
Otváram rozpravu k tomuto štvrtému bodu s tým, že do
rozpravy
som nedostal žiadnu písomnú
prihlášku za klub ani
od
poslancov. Konštatujem, že sa
nikto do rozpravy nehlási
ani
z pléna.
Vyhlasujem preto rozpravu k štvrtému bodu programu za
skončenú.
Podľa § 36 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku... (Hlas
z
pléna.) My sme to vlastne už urobili,
ten návrh tam bol.
Národná
rada bude hlasovať teraz o uznesení -
hovorím o ná-
vrhu
19 - bude hlasovať o uznesení, že
mandátový a imunitný
výbor
bude mať 19 členov.
Prosím, prezentujme sa, hlasujeme o
uznesení.
Prezentovalo sa 127 poslancov.
Za návrh hlasovalo 101 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.
Nehlasovali 6 poslanci.
Ďakujem pekne.
Vážené
pani poslankyne, páni
poslanci, kým prejdeme
k
hlasovaniu o konkrétnych členoch podľa vašich návrhov, bu-
deme
hlasovať ešte o uznesení Národnej rady Slovenskej re-
publiky
k zloženiu Mandátového a imunitného
výboru Národnej
rady,
kde Národná rada konštatuje (prosím,
aby ste ma počú-
vali):
A. Podľa § 7 ods. 2 zákona Národnej rady
Slovenskej re-
publiky
číslo 3501996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej
rady
Slovenskej republiky členovia
Mandátového a imunitného
výboru
Národnej rady Slovenskej republiky sa volia na zákla-
de
princípu pomerného zastúpenia
politických strán a poli-
tických
hnutí v Národnej rade Slovenskej republiky. V súvis-
losti
s nadobudnutím účinnosti zákona o rokovacom poriadku
Národnej
rady Slovenskej republiky súčasné zloženie Mandáto-
vého
a imunitného výboru Národnej rady
Slovenskej republiky
od
1. januára 1997 nezodpovedá uvedenému ustanoveniu zákona,
a
preto je potrebné zvoliť Mandátový a imunitný výbor Národ-
nej
rady Slovenskej republiky v novom zložení.
B. Zrušuje príslušné uznesenie Národnej
rady Slovenskej
republiky,
ktorým boli zvolení predseda a členovia
Mandáto-
vého
a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky.
Prosím, aby sme sa prezentovali a
hlasovali.
Prezentovalo sa 128 poslancov.
Za návrh hlasovalo 113 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Ďakujem.
Takže môžeme teraz pristúpiť k návrhu na
voľbu mandáto-
vého
a imunitného výboru podľa princípu pomerného zastúpenia.
Kandidátov na členov výboru podľa
návrhu poslaneckých
klubov
máte uvedených v tlači 593, vrátane návrhu na predse-
du
výboru.
Podľa § 39 ods. 8 zákona o rokovacom
poriadku sa hlasu-
je
tajne v prípadoch ustanovených ústavou, zákonom, pri voľ-
be
alebo odvolaní, alebo ak sa na tomto uznesie Národná rada
bez
rozpravy.
Chcel by
som len informovať, že na
zvolenie predsedu
a
členov výborov v tajnom hlasovaní sa
vyžaduje súhlas nad-
polovičnej
väčšiny prítomných poslancov.
Keďže je
tu návrh, ktorý predniesol pán
poslanec Hru-
šovský,
aby sa hlasovalo verejne a nie tajne, najskôr dám
o
tom hlasovať a potom budeme pokračovať (okrem predsedu,
samozrejme).
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 140 poslancov.
Za návrh hlasovalo 131 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, odhlasovali sme
si
verejné hlasovanie. Prečítam
návrhy poslaneckých klubov
a
budeme hneď o nich hlasovať.
Návrhy máte, ale radšej ich
prečítam.
Budeme hlasovať en bloc, alebo po jednom? (Všeo-
becný
súhlas z pléna, aby sa hlasovalo en bloc.)
Takže
ide o poslancov Tibora Cabaja, Tomáša Cingela,
Andreja
Fedora, Dušana Macušku, Ľudmilu Muškovú, Jozefa Reu,
Pavla
Suchodolského, Františka Šveca, Michala Benčíka, Máriu
Ďurišinovú,
Edit Bauerovú, Pála Farkasa, Pavla
Hrušovského,
Františka
Javorského, Eduarda Kukana, Jozefa Moravčíka, Jána
Garaia,
Antona Poliaka a Miroslava Michalca.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 140 poslancov.
Za návrh hlasovalo 139 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Môžem konštatovať, že Národná rada
Slovenskej republiky
zvolila
členov Mandátového a imunitného výboru Národnej rady
Slovenskej
republiky tak, ako som ich uviedol.
Takže
môžeme pristúpiť k
voľbe predsedu Mandátového
a
imunitného výboru. Budeme postupovať už
podľa schváleného
volebného
poriadku. Prosím, overovatelia rozdajú
hlasovacie
lístky.
Na začiatku za overovateľov boli
navrhnutí pán poslanec
Líška
a pán Polák.
Prosím
overovateľov, aby vyzdvihli
hlasovacie lístky.
Neviem,
či ste videli vzor hlasovacieho lístka, ale pripome-
niem,
že voľbu a svoj názor vyjadríte tak, že
na hlasovacom
lístku pri
mene a priezvisku kandidáta
zakrúžkujete buď
"za",
"proti", alebo "zdržiavam
sa". Čiže nebudeme nič pre-
čiarkovať,
bude sa len krúžkovať. Pri mene a
priezvisku za-
krúžkujete
"za", "proti",
"zdržiavam sa". Zakrúžkujete
to,
za
čo hlasujete. Kandidáta máte na lístku,
tak ako to bolo
nahlásené
a schválené.
Prosím,
páni overovatelia, aby
ste sa ujali svojej
funkcie.
(Akt tajného hlasovania.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyne, páni poslanci, končím voľbu predsedu
mandátového
a imunitného výboru.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím poverenú overovateľku pani poslankyňu Sabolovú,
aby
podľa § 39 ods. 10 zákona o rokovacom
poriadku Národnej
rady
Slovenskej republiky oznámila
počet vydaných hlasova-
cích
lístkov, neplatných, neodovzdaných hlasovacích lístkov,
ako
aj pri každom kandidátovi počet poslancov,
ktorí hlaso-
vali
za navrhnutého kandidáta, ktorí hlasovali proti a ktorí
sa
zdržali hlasovania.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
Páni poslanci, pani poslankyne, prosím,
aby ste venova-
li
pozornosť pani overovateľke.
Poslankyňa M. Sabolová:
Zápisnica o tajnom hlasovaní o návrhu na
voľbu predsedu
Mandátového
a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej re-
publiky,
ktoré sa konalo 4. februára 1997.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu
predsedu Mandáto-
vého
a imunitného výboru Národnej rady
Slovenskej republiky
bolo
vydaných a poslanci si osobne prevzali
139 hlasovacích
lístkov.
Overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky zisti-
li, že v
tajnom hlasovaní na voľbu
predsedu Mandátového
a
imunitného výboru Národnej rady
Slovenskej republiky bolo
odovzdaných
134 platných hlasovacích lístkov, 5 neplatných
hlasovacích
lístkov a 0 poslancov neodovzdalo hlasovací lís-
tok.
Overovatelia zistili, že pri voľbe
kandidáta Antona Po-
liaka
hlasovalo za 110 poslancov, proti 15 poslancov, zdrža-
lo
sa 9 poslancov.
Podľa § 15 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom po-
riadku
Národnej rady Slovenskej republiky na
zvolenie pred-
sedu
Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Sloven-
skej
republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prí-
tomných
poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v
tajnom hlasovaní Anton
Poliak
bol zvolený za predsedu Mandátového a
imunitného vý-
boru
Národnej rady Slovenskej republiky.
Gratulujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pani poslankyni.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
keďže sme zvoli-
li
mandátový a imunitný výbor v novom
zložení, podľa zákona
o
rokovacom poriadku prerušujem rokovanie
tejto schôdze do
zajtra
do 9.00 hodiny z toho dôvodu, aby
mandátový výbor sa
mohol
zísť na rokovaní a pripravil správu o nastúpení ná-
hradníkov
na uprázdnené mandáty a takisto na neuplatňovaný
mandát
bývalého poslanca.
Ďakujem za dnešný deň, prajem vám dobrú
noc.
Ešte pán predseda Poliak chce slovo.
Poslanec A. Poliak:
Vážené pani kolegyne,
vážení páni kolegovia,
ďakujem pekne za prejavenú dôveru a
prosím všetkých no-
vozvolených
členov mandátového a imunitného výboru,
aby sme
sa
hneď po skončení dnešného rokovania
zúčastnili v rokova-
cej
miestnosti číslo 30 na prerokovaní
nastúpenia náhradní-
kov.
Ďakujem.
Druhý deň rokovania
24. schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky
5. februára 1997
___________________________________________________________
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram rokovanie prerušenej 24. schôdze Národnej rady
Slovenskej
republiky.
Podľa §
23 ods. 3 zákona o rokovacom
poriadku oznamu-
jem,
že na dnešnej schôdzi sa ospravedlnili pán poslanec Ma-
rián Andel, pani
poslankyňa Marcela Gbúrová, pán
poslanec
Miroslav
Mikolášik a pán poslanec Juraj Švec.
S
náhradnými kartami budú
dnes hlasovať pán poslanec
Novotný
a pán poslanec Mikulka.
Prosím, pani poslankyne, páni poslanci,
aby sme sa pre-
zentovali.
Zisťujem, že na dnešnom rokovaní je prítomných 110 po-
slancov.
Páni poslanci, pani poslankyne, chcem
vám pripomenúť,
že
podľa schváleného uznesenia Národnej rady, ktoré sme vče-
ra prijali, bude vyhotovená prezenčná
listina osobitne na
dopoludňajšiu
časť a osobitne na popoludňajšiu časť dnešného
rokovacieho
dňa. Overovatelia na dnešnej schôdzi sú
pán po-
slanec
Líška a pán poslanec Polák. Prezenčnú listinu vždy
uzavrú
o 11.00 a o 18.00 hodine.
Chcem vás ešte upozorniť, že zajtra tu
budeme mať vládu
prvýkrát
v rámci zaradeného bodu Hodina otázok. Viete, aký
je
postup. Dnes do 12.00 hodiny je potrebné odovzdať otázky,
pretože ich potom
zasielam vláde. Po 12.00 hodine sa
už
otázky
neprijímajú.
Pán poslanec Javorský, nech sa páči.
Poslanec F. Javorský:
Vážený pán predseda,
ako prvý bod nášho dnešného rokovania je správa mandá-
tového a imunitného výboru. Prosil by
som vás, keby ste
skôr,
než budeme hlasovať o uznesení, zabezpečili, aby všet-
ci
poslanci dostali ten materiál, ktorý sme mali
v mandáto-
vom
a imunitnom výbore, to znamená výpis z
volebného zákona
číslo 81/1995
Z. z. a prehľadné tabuľky
s menoslovom
a
s hlasmi poslancov, hlavne za
Slovenskú národnú stranu.
Myslím
si, že Hnutie za demokratické Slovensko je v tomto
prípade
bezproblémové. Navrhoval by som alebo prosil by som,
aby bola predložená tabuľka Slovenskej
národnej strany za
východoslovenský
kraj.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Dobre. Pán poslanec, dávam hlasovať o vašom návrhu bez
rozpravy.
Prosím, hlasujeme o procedurálnom návrhu
pána poslanca,
aby
sme pred hlasovaním o uznesení mali doručený materiál,
ktorý
bol v mandátovom výbore.
Prosím, pán poslanec Fogaš.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Pán predseda, myslím si, že to nie je procedurálny ná-
vrh,
ale to je normálna požiadavka poslanca
na vydanie pra-
covnej
pomôcky. (Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec...
Poslanec Ľ. Fogaš:
Neskáčte mi, prosím, do reči. Chcel by
som vás popro-
siť, aby sme
tejto požiadavke vyhoveli
bez toho, aby sme
o
nej hlasovali, pretože sa
domnievam, že tu ide o príliš
vážne
rozhodovanie nato, aby každý nemal k dispozícii zákon-
nú
normu, o ktorú sa chce pri
hlasovaní oprieť. Všetci sme
sľúbili,
že budeme rešpektovať zákon. Tak prosím, ak si ho
ešte
niektorí kolegovia potrebujú
pozrieť, aby im to bolo
umožnené. To nie
je procedurálny návrh na odloženie bodu
programu
alebo niečo podobné, ale je to žiadosť o dodanie
toho,
čo každý azda má mať na stole pri takom bode.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Javorský dal procedurálny návrh,
musím
dať o ňom hlasovať.
Páni poslanci, pani poslankyne, kto má
záujem o tento
materiál,
kancelária mu ho dá, tak ako bol v
mandátovom vý-
bore.
(Hlasy v sále.) Veď materiál dostanete. (Ruch v sále.)
Prosím
pokoj.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
pán poslanec Ja-
vorský
to stiahol ako procedurálny návrh. Pán poslanec Fogaš
povedal,
že poslanci to majú mať. Prosím, poslanci, ktorí
majú
záujem, budú mať materiál, tak ako ho mal mandátový vý-
bor.
Kancelária vám ho doručí.
Prosím, budeme pokračovať.
Pokračujeme piatym bodom programu. (Hlasy
v sále.) Páni
poslanci,
máte nový rokovací poriadok.
Otváram k tomuto bodu programu rozpravu.
V rámci roz-
pravy
je postup, ako sa budete prihlasovať,
a je postup aj
pokiaľ
ide o procedurálne otázky a ostatné. Keď nebudete mať
materiál
pred hlasovaním, urobí sa prestávka. Ja
už neviem,
ako
vám to mám inak povedať. Pán poslanec Javorský povedal
-
pred hlasovaním o uznesení. Prosím, pokračujeme.
Správa
Mandátového a imunitného
výboru Národnej rady
Slovenskej republiky o
nastúpení náhradníka na uprázdnený
mandát
poslanca Národnej rady Slovenskej
republiky a o na-
stúpení
náhradníka na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej
rady
Slovenskej republiky.
Prosím
pána predsedu Mandátového a imunitného výboru
Národnej
rady, aby predniesol správu.
Poslanec A. Poliak:
Vážený pán predseda,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážení hostia,
predkladám správu Mandátového a imunitného výboru Ná-
rodnej rady
Slovenskej republiky o uprázdnení mandátu a
o
nastúpení náhradníka na uprázdnený
mandát poslanca Národ-
nej
rady Slovenskej republiky.
Dovoľte mi, aby som z poverenia
mandátového a imunitné-
ho
výboru podal správu o uprázdnení
mandátu poslanca Národ-
nej rady Slovenskej republiky a o nastúpení náhradníka.
Pán poslanec Ladislav Polka bol 14.
januára 1997 vládou
Slovenskej
republiky vymenovaný za štátneho tajomníka Minis-
terstva
vnútra Slovenskej republiky. Podľa článku 4 ústavné-
ho
zákona číslo 119/1995 Z. z. o
zamedzení rozporu záujmov
pri výkone funkcie ústavných činiteľov a
vyšších štátnych
funkcionárov,
ak bol za štátneho tajomníka vymenovaný posla-
nec
Národnej rady Slovenskej republiky, jeho mandát sa počas
výkonu
tejto funkcie neuplatňuje. Mandát vykonáva náhradník.
Podľa zákona číslo 81/1995 Z. z., ktorý s
účinnosťou od
7.
apríla 1995 novelizoval zákon o voľbách
do Národnej rady
Slovenskej republiky číslo 80/1990 Zb. v znení
neskorších
predpisov,
sú náhradníci na uprázdnený mandát
poslanca roz-
delení
do dvoch skupín. Najskôr dostane mandát
taký náhrad-
ník,
ktorý získal v poradí najvyšší počet
prednostných hla-
sov
zo skupiny kandidátov so ziskom aspoň
10 % prednostných
hlasov
z celkového počtu hlasov strany vo volebnom kraji. Ak
taký
náhradník nie je, a tak je to aj v tomto prípade, na-
stupuje
náhradník, ktorého určí z volebnej listiny kraja po-
litická
strana. Prihliada sa pritom na odbornosť poslanca,
ktorého
mandát sa uprázdnil.
Hnutie za demokratické Slovensko vo svojom liste doru-
čenom Národnej rade Slovenskej republiky dňa
27. januára
1997
určilo, že náhradníkom je pán Marián Vanko.
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
Mandátový a imunitný výbor Národnej rady
Slovenskej re-
publiky
na svojej 15. schôdzi dňa 4. februára 1997 preskúmal
dodržanie
podmienok predpísaných na nástup
náhradníka. Zis-
til,
že v súlade s § 48 zákona o voľbách v
platnom znení je
nastupujúcim
náhradníkom Hnutia za demokratické Slovensko vo
volebnom
kraji stredoslovenskom za poslanca
Ladislava Polku
pán
Marián Vanko.
Marián Vanko je slovenskej národnosti, štátna prísluš-
nosť
slovenská. Narodil sa 25. 5. 1941. Pracuje ako vedúci
odboru
sociálnych vecí na Okresnom úrade v Púchove.
Mandátový a imunitný výbor Národnej rady
Slovenskej re-
publiky
preskúmal platnosť nastúpenia
náhradníka a tiež aj
jeho
voliteľnosť. Dovoľte mi preto, aby som Národnej rade
Slovenskej
republiky navrhol schváliť
uznesenie tohto zne-
nia:
Národná rada Slovenskej republiky berie
na vedomie,
1. že podľa článku 4 ústavného zákona
číslo 119/1995
Z.
z. o zamedzení rozporu záujmov pri výkone funkcií sa dňom
14.
januára 1997 neuplatňuje mandát Ladislava Polku, pretože
týmto
dňom ho vláda Slovenskej republiky vymenovala za štát-
neho
tajomníka,
2. že na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Slo-
venskej
republiky nastupuje podľa § 48 ods. 2 zákona Sloven-
skej
národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej
národnej
rady v znení neskorších predpisov na návrh Hnutia
za
demokratické Slovensko pán Marián Vanko vo volebnom kraji
stredoslovenskom,
3. správu Mandátového a imunitného výboru
Národnej rady
Slovenskej republiky o
uprázdnení mandátu a nastúpení
ná-
hradníka
na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Sloven-
skej
republiky.
Vážené pani poslankyne, vážení páni
poslanci, ďakujem
za
pozornosť.
Pán predseda, prosím, môžete otvoriť
rozpravu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne, pán poslanec.
Vážené pani poslankyne, poslanci, k
tomuto bodu progra-
mu
som dostal 3 prihlášky do rozpravy za
kluby. Za Spoločnú
voľbu
je to pán poslanec Benčík, za Kresťanskodemokratické
hnutie pán poslanec Hrušovský, za Demokratickú
úniu pani
poslankyňa Rusnáková. Z poslancov sa prihlásili
pán Ivan
Šimko,
pán Jozef Moravčík a pán Eduard Kukan.
Otváram
rozpravu k tomuto bodu programu. Na displeji
svietia mená,
to sú faktické poznámky. Pani
poslankyňa,
okrem
prihlášky chcete vystúpiť teraz s faktickou poznámkou?
(Odpoveď
z pléna.)
Nech sa páči, pani poslankyňa Rusnáková.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Pán
predseda, dovoľte mi
povedať, že pri rokovaní
o
tomto bode bol porušený § 25 rokovacieho poriadku, ktorý
ukladá, že do
rokovania schôdze nemôže
byť zaradený taký
bod, ktorého
písomný materiál nebol
poslancom odovzdaný
a
doručený 24 hodín pred rokovaním. Tá minimálna požiadavka,
aby
bola prestávka a aby bola rozdaná
správa k tomuto bodu
a
príslušné materiály, bola opodstatnená a je mi veľmi ľúto,
že
ste tak neurobili. Práve preto teraz, pán predseda, navr-
hujem,
aby bola 15-minútová prestávka, počas ktorej sa tieto
materiály
pripravia a rozdajú poslancom, a potom
po nej na-
vrhujem
rokovať ďalej.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
To je vlastne procedurálny návrh. (Hlasy
z pléna.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Dala procedurálny návrh. (Hlasy z pléna.)
Nedala? Dobre.
Pán poslanec Csáky.
Poslanec P. Csáky:
Pán predseda, v prvom rade mi dovoľte, aby som konšta-
toval v mene
klubu MKDH, že vediete túto schôdzu hanebne
a
manipulujete so slovenským parlamentom.
Po
druhé žiadam, aby bol dodržaný §
25, pripájam sa
k
žiadosti poslaneckého klubu Demokratickej únie a žiadam
taktiež
15-minútovú prestávku, aby každý poslanec dostal to,
čo
má mať na rozhodnutie podľa zákona.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Páni poslanci, máte 15-minútovú
prestávku.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyne, páni poslanci, všetci máte materiál.
Budeme
pokračovať v prerušenej schôdzi.
Prosím ešte pána predsedu mandátového výboru, aby pre-
čítal
aj druhú správu.
Poslanec A. Poliak:
Vážený pán predseda,
vážené pani kolegyne,
vážení páni kolegovia,
predkladám aj druhú správu Mandátového a
imunitného vý-
boru
Národnej rady Slovenskej republiky o
nastúpení náhrad-
níka
na uprázdnený mandát poslanca Národnej
rady Slovenskej
republiky.
Mandátový a imunitný výbor ma poveril podať správu vý-
boru
o nastúpení náhradníka na zaniknutý mandát poslanca Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky.
Zasiahla nás smutná uda-
losť,
keď 12. decembra 1996 skonal náš
kolega, poslanec Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky za Slovenskú národnú stranu
Bartolomej
Kunc, ktorý bol podpredsedom výboru pre
nezluči-
teľnosť funkcií štátnych funkcionárov, členom
mandátového
a
imunitného výboru a overovateľom ústavnoprávneho výboru.
V
súvislosti s tým mandátový
a imunitný výbor na svojej
schôdzi
4. februára 1997 prerokoval nastúpenie náhradníka na
zaniknutý
mandát poslanca.
V prijatom uznesení výbor konštatoval, že
došlo k záni-
ku mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky
za
Slovenskú
národnú stranu, a to vo volebnom kraji východoslo-
venskom.
Výbor odporučil Národnej rade
Slovenskej republiky
vziať na vedomie
zánik mandátu dňom úmrtia
12. decembra
1996.
Vážená Národná rada, podľa § 48 ods. 2
zákona Sloven-
skej
národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej
národnej rady v
znení neskorších predpisov
na uprázdnený
mandát poslanca
nastupuje náhradník tej istej politickej
strany, ktorého určí politická strana z
kandidovaných po-
slancov
uvedených na jej kandidátskej listine v tom istom
volebnom
kraji.
Mandátový a imunitný výbor
podľa určenia náhradníka
v
liste Slovenskou národnou stranou doručenom predsedovi Ná-
rodnej rady Slovenskej republiky dňa 14.
januára 1997 na
svojom
rokovaní 4. februára 1997 rozhodol, že nastupujúcim
náhradníkom Slovenskej
národnej strany vo volebnom kraji
východoslovenskom
je pán Ladislav Hruška.
Ladislav Hruška je slovenskej národnosti,
štátna prí-
slušnosť
slovenská. Narodil sa 27. 6. 1946 v
Košiciach. Do-
teraz
pracoval ako námestník riaditeľa v a. s. Feros Košice.
Mandátový
a imunitný výbor odporučil predsedovi Národnej ra-
dy
Slovenskej republiky, aby podľa § 48 ods. 7 zákona Slo-
venskej
národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Sloven-
skej
národnej rady v znení neskorších
predpisov vyhlásil na
zaniknutý
mandát nastúpenie náhradníka.
Navrhujem preto, aby Národná rada Slovenskej republiky
prijala
toto uznesenie k správe Mandátového a imunitného vý-
boru
Národnej rady Slovenskej republiky o
nastúpení náhrad-
níka
na zaniknutý mandát poslanca Národnej rady Slovenskej
republiky:
Národná rada Slovenskej republiky berie
na vedomie
1. zánik mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej re-
publiky
Bartolomeja Kunca z dôvodu jeho úmrtia
dňom 12. de-
cembra
1996,
2. podľa
§ 48 ods. 2 zákona
Slovenskej národnej rady
číslo 80/1990 Zb.
o voľbách do Slovenskej
národnej rady
v
znení neskorších predpisov je na uvoľnený mandát Sloven-
skej národnej
strany vo volebnom kraji východoslovenskom
podľa určenia Slovenskej národnej strany
nastupujúcim ná-
hradníkom
Ladislav Hruška,
3. správu Mandátového a imunitného výboru
Národnej rady
Slovenskej republiky
o nastúpení náhradníka na zaniknutý
mandát
poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
ďakujem za po-
zornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem ešte raz pánu predsedovi.
Pani poslankyne, páni poslanci, neviem,
či tých, čo te-
raz
vystúpili, mám považovať, že sú prihlásení ešte na vy-
stúpenie
za kluby. (Hlas zo sály.) Nie. Pani Rusnáková hovo-
rí, že nie.
Pán Benčík, vy chcete vystupovať aj za klub
a
ešte osobitne? Len za klub. Potom
nebudete vystupovať ako
poslanec,
ale z poverenia za klub.
Z poverenia klubov vystúpia pán Benčík, pán Pavol Hru-
šovský
a pani Eva Rusnáková - v tomto poradí.
Prosím, pán poslanec Benčík.
Poslanec M. Benčík:
Vážený pán predseda,
milé kolegyne,
vážení kolegovia,
nemáme pripomienky k návrhu kandidáta za poslanca HZDS
pána
Vanka, ba čo viac, oceňujeme, že HZDS rešpektuje prefe-
renčné
hlasy, hoci podľa zákona sa v tomto prípade tak nemu-
selo
robiť.
Pokiaľ ide o návrh kandidáta SNS pána Ladislava Hrušku,
obávam
sa, že sme nielen svedkami, ale aj priamymi účastník-
mi
ďalšej, v poradí už koľkej parlamentnej
frašky. Bolo by
to úsmevné, ak
by nešlo o takú vážnu vec,
ako je ústava
a
ústavná povinnosť poslancov, a to
aj poslancov koalície
(HZDS,
Združenia robotníkov Slovenska a SNS), ktorí by sa
tiež
mali riadiť ústavou a dodržiavať zákony. Dovoľte mi,
aby
som citoval článok 75 ods. 1 našej ústavy, ktorý obsahu-
je
text sľubu poslanca tohto znenia,
zhodou okolností je tu
už
pripravený a budem to čítať z tohto
sľubu: Poslanec sľu-
buje:
"Budem dodržiavať ústavu a
ostatné zákony a pracovať
tak,
aby sa uvádzali do života."
Včera večer poslanci vládnej koalície, s výnimkou jed-
ného,
hlasovali v mandátovom a imunitnom výbore za uznese-
nie,
podľa ktorého v rozpore s ustanoveniami § 48 ods. 2 zá-
kona
o voľbách odporučili, aby na uvoľnené poslanecké miesto
za
SNS nastúpil kandidát, ktorý pri
voľbách nezískal 10 %
preferenčných hlasov,
hoci vo východoslovenskom kraji na
kandidátke
SNS sa traja takí kandidáti nachádzajú.
Aj keď som všeličo skúsil a zažil, priznám sa vám, ne-
čakal
som ani od kolegov z vládnej koalície takú aroganciu
-
vedomé ignorovanie platného právneho stavu. Mám zmysel pre
koaličné záujmy. V
politike to inak nejde, ale to, čo sa
včera
stalo a dnes sa tu deje, je prejavom úpadku s vrchnos-
tenským
vzťahom k zákonom.
Pokiaľ predseda SNS pán Slota svojou
pramočiarosťou ani
nezakrýva,
že návrh je v rozpore so zákonom, a potrebu poru-
šenia
zákona zdôvodnil potrebou SNS a vyšším
princípom, tak
koaliční
poslanci páni Cingel, Švec, Garai
vykladali zákon,
vzájomne
sa presvedčovali, že všetko je v poriadku. Tak sa
na
to pozrime spolu.
Máte pred sebou, dúfam, že všetci, platný text odseku 2
§
48, ktoré má znenie: "Ak sa uprázdni mandát v priebehu vo-
lebného
obdobia po ustanovujúcej schôdzi
Národnej rady Slo-
venskej
republiky, nastupuje náhradník tej
istej politickej
strany, ktorého určí politická strana z
kandidovaných po-
slancov
uvedených na jej kandidátskej listine v tom istom
volebnom
kraji s prihliadnutím na odbornosť poslanca, ktoré-
ho
mandát sa uprázdnil. To neplatí, ak na
uprázdnený mandát
má
nastúpiť náhradník, ktorý vo voľbách
získal potrebný po-
čet
prednostných hlasov podľa § 42 ods. 4." Aby som vás neu-
núval,
odsek 4 § 42, na ktorý druhá veta odkazuje, stanovuje
poradie
tých kandidátov, ktorí pri voľbách dostali 10 a viac
percent
preferenčných hlasov.
Nehnevajte sa, nechápem ako toto
zrozumiteľné a jasné
ustanovenie
možno vykladať aj inak. Ale nevedeli to
ani tí,
ktorí
za návrh hlasovali. Pán Cingel ma inšpiroval, keď mi
pripomenul,
že už po voľbách v roku 1994 poslanci koalície
schválili
novelu volebného zákona, a pripomenul, že účelom
toho
bolo, aby politické hnutia a strany mohli určovať pora-
die
nastupujúcich kandidátov za poslancov.
Ja som si, kole-
govia, dal tú
námahu a vyhľadal som stenografickú správu
o
6. schôdzi Národnej rady, časť IV, zalistoval som si v nej
a
pozrel sa na naše rokovanie, keď
bolo schválené znenie
tohto
ustanovenia ods. 2 § 48. Ukazuje nám to zrkadlo, ktoré
je
veľmi krivé až groteskné.
Dňa 7. apríla 1995 Národná rada prerokovala návrh sku-
piny
poslancov pána Húsku, Cupera a Macušku,
ktorým sa mení
a
dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb.
o
voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších
predpisov.
Za predkladateľov návrh uvádzal pán
Macuška, od-
volával
sa na dôvodovú správu a zdôraznil, že ide o skvalit-
nenie
Národnej rady, lebo kvalita je veľmi
dôležitá. Súhla-
sím
s ním. Spoločným spravodajcom bol pán Mikulka, ktorý
sa
hneď po prečítaní predkladacej
správy výborov prihlásil
do
rozpravy a predniesol takýto
návrh, citujem: "Môj návrh
smeruje k
tomu, aby sa
aj v novom znení zákona číslo
80/1990 Zb. v
znení neskorších predpisov
zachoval princíp
uplatnenia
prednostných hlasov podľa § 42 ods. 4. Dosiahne
sa
to tak, že sa nový odsek 2 § 48 doplní vetou na konci:
To
neplatí, ak na uprázdnený mandát má nastúpiť náhradník,
ktorý
vo voľbách získal potrebný počet prednostných hlasov
podľa
§ 42 ods. 4."
Medzi vystupujúcimi som vystúpil ja, pán Lauko a ešte
viacerí
- Šimko, Komlósy. Ja som medziiným
uvádzal - lebo
nie som taký
významný, a ani moje vystúpenie, aby som sa
siahodlho
citoval -, ale uviedol som, že pokiaľ
ide o návrh
na
zmenu zákona o voľbách, predkladatelia
sú motivovaní po-
litickou
účelovosťou, tento návrh vyhovuje nie duchu právne-
ho systému,
ale záujmom úzkej
politickej špičky vedenia
strán
a hnutí. Doložil som, že bez výnimky
všetkým politic-
kým
špičkám táto novela bude vyhovovať. Potom som ešte odpo-
rúčal,
aby sme po pár mesiacoch, ktoré uplynuli od volieb,
nemenili
volebný zákon a neprispievali ku
kupčeniu s posla-
neckými
mandátmi, aby sme rešpektovali poradie
náhradníkov,
ktoré
stanovili voliči svojimi preferenčnými
hlasmi v demo-
kratických
voľbách.
Schôdzu viedol pán Húska a ako obyčajne ma komentoval.
Povedal:
"Ďakujem pekne. S dovolením, len upozorňujem pána
poslanca
Benčíka, že pán spoločný spravodajca
práve navrhol
doplnenie
tohto zákona, v ktorom sa počíta s tým, že sa bude
zohľadňovať
preferenčné poradie." (Potlesk.)
Pýtam sa
poslancov vládnej koalície a pána Húsku: Dnes
toto
ustanovenie už nemožno takto vykladať?
Ale aby som pokračoval ďalej, pretože aj iní takto vy-
stupovali.
Vystúpil pán Macuška za predkladateľov a povedal,
citujem:
"Prosil by som všetkých diskutujúcich, ktorí majú
prichystané
diskusné príspevky od včerajška, aby ich len mo-
notónne
nečítali, ale aby reagovali na zmenu, ktorá bola na-
vrhnutá: To neplatí,
ak na uprázdnený mandát má nastúpiť
náhradník,
ktorý vo voľbách získal potrebný počet
prednost-
ných
hlasov podľa § 42 ods. 4. Prosím
vás," hovorí pán Ma-
cuška,
"upravte si svoje diskusné príspevky a nečítajte tu
automaticky
to, čo ste si pripravili a už to teraz nie je
aktuálne."
(Potlesk.) Chápem to tak, že pán
Macuška sa pri-
dal
k návrhu pána Mikulku a k pánu
Húskovi a takto sa to
dostalo
do platného právneho stavu.
Pravda, tento zákon v tomto znení, tak
ako ho máte, vá-
žení kolegovia, pred sebou, odsúhlasilo 78
poslancov, 53
poslanci,
celkom výrazné množstvo, sme boli
proti. Poslanci
z
vládnej koalície, ako vidieť, znenie
teraz platného usta-
novenia
ods. 2 § 48 ste si navrhli vy, vypracovali vy a je
jasne
vaším dielom. A ja vás prosím, aby ste mali väčšiu úc-
tu,
ak už nie k princípom právneho štátu, tak aspoň k účelo-
vým
novelám, ktoré ste z pokynov svojich politických šéfov
tu
vyprodukovali, aj keď sme vás na to
včas upozorňovali.
Nerobíme nič iné,
pani poslankyňa, ani teraz, len v mene
poslaneckého
klubu Spoločná voľba - SDĽ, SDSS,
Strany zele-
ných
na Slovensku a Hnutia poľnohospodárov -
sa kategoricky
dištancujeme
od vedomého porušovania zákonov. Možno
na naše
slová nedáte, ale
sú dve možnosti - buď si zmeňte zákon,
alebo si zabezpečte, aby tí traja, ktorí tam mali 10 % a
viac,
sa vzdali mandátov a kandidatúry, a
všetko bude v po-
riadku,
budete pokračovať v súlade so zákonom.
Ďakujem vám za trpezlivé vypočutie.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďalej vystúpi pán poslanec Hrušovský.
Poslanec P. Hrušovský:
Vážený pán predseda,
kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som aj ja zaujal
stanovisko za posla-
necký klub Kresťanskodemokratického hnutia k problematike,
ktorú
prerokúvame, a to je nastúpenie náhradníka za nášho
nebohého
kolegu pána poslanca Kunca. Myslím si, že pán po-
slanec
Benčík veľmi výstižným spôsobom spravil právny exkurz
do
celej tejto problematiky. A priznám sa vám, nespal som
pokojne
po včerajšom rokovaní mandátového a imunitného výbo-
ru,
ktorý bol prvýkrát zvolený a prvýkrát aj zvolaný hneď
bezprostredne
po včerajšom prvom rokovacom dni podľa
nového
rokovacieho
poriadku. Nechcel som veriť vlastným ušiam, čo
všetko
sa v mandátovom a imunitnom výbore odohralo. Zalisto-
val
som si aj ja v stenografickej správe zo
7. apríla 1995,
keď
sme v tejto rokovacej sále prijímali novelu volebného
zákona. Aj vtedy
bola príliš, povedal by
som, nepokojná
atmosféra
pri prijímaní tohto zákona, pretože
argumentovali
sme,
že takáto novela volebného zákona je pokusom o podvod
na
voličovi. O podvod na voličovi v
tom, že vlastne sme sa
pokúsili
zmeniť pravidlá volieb už po voľbách.
Čiastočným zmiernením tohto podvodu
bol návrh, ktorý,
ako spomenul pán poslanec Benčík,
predniesol pán poslanec
Mikulka, ktorý
je uvedený aj v terajšom platnom zákone
o
nastúpení náhradníka po uvoľnení mandátu. Nebudem sa k to-
mu
vracať.
Na včerajšom rokovaní mandátového a
imunitného výboru
bol
prítomný aj pán kolega Slota ako predseda Slovenskej ná-
rodnej
strany, ktorý prišiel predniesť za túto stranu stano-
visko,
ktorým odôvodnil nastúpenie náhradníka
na uprázdnený
mandát
po pánu poslancovi Kuncovi. Po našej argumentácii, že
nie
je možné, aby to bol iný
ako ten, ktorý zo zákona má
nastúpiť,
argumentoval vyšším princípom. Teda vyšším princí-
pom,
ako je zákon, vyšším princípom, ako je právo v tejto
spoločnosti,
ktoré by malo platiť v prvom rade pre nás po-
slancov
a pre tento zbor, aby sme sa ním aj pri
našich roz-
hodnutiach
riadili. Nestalo sa tak, žiaľ.
Bodku za
celým rokovaním a snahou
všetkých opozičných
poslancov
dal náš kolega Cabaj, ktorý ukončil rozpravu so
slovami: "Aj tak je zbytočné tu o tom ďalej
diskutovať.
Skončime
to a rozhodnime." Hlasovaním 10 hlasov ku 9 rozhod-
li poslanci vládnej koalície, okrem jedného, pána predsedu
Poliaka,
ktorý hlasoval proti, že v rozpore so zákonom má
nastúpiť
na uvoľnené miesto po poslancovi
Kuncovi pán Ladi-
slav
Hruška.
Pripúšťam, že v politických špičkách sa možno dohodnúť
o
tom, ktorú fabriku kto bude
privatizovať, o tom, ktorá
banka
alebo peňažný ústav komu bude patriť, ale, pekne vás
prosím,
kolegyne, kolegovia, nepripusťme v tejto chvíli, aby
politické
špičky, ktoré aj v tlači dnes vyjadrili svoj ná-
zor,
že síce zákon nepoznajú, ich to nezaujíma, nerozhodova-
li
mimo nás o porušovaní zákona v Národnej rade a nútili nás
do
toho, aby sme sa podriadili takýmto ich politickým roz-
hodnutiam.
Pán predseda Národnej rady, vás ako
predsedu Národnej
rady,
ako poslanca, ako druhého najvyššieho
ústavného čini-
teľa
by som chcel poprosiť, ak už by sa náhodou stalo, že
predsa len bude
schválené uznesenie, ktoré
predniesol pán
poslanec
Poliak, aby ste využili svoju právomoc a nevyhlási-
li
nastúpenie náhradníka pána Ladislava Hrušku na uprázdnený
mandát. V prípade,
ak to neurobíte, tak by som vás chcel
vyzvať
ešte k ďalšej právomoci, ktorá prislúcha len vám, aby
ste
neprijali sľub tohto pána poslanca. Jednoducho tým nemô-
že
vykonávať poslanecký mandát. Vy to dobre viete, že nebude
zo
zákona poslancom a že bude tu akoby
mimo zákona. A ak by
ste
aj toto odmietli, ešte máte jednu šancu nepodpísať uzne-
senie
Národnej rady, ktoré bude prijaté a
schválené. Prosím
vás
teda, aby ste si uvedomili aj svoju ústavnú zodpoved-
nosť,
aby ste zvážili pred záverečným hlasovaním a pred tými
úkonmi,
ktoré budú nasledovať, svoj postup.
Pán poslanec Poliak predniesol návrh na uznesenie. Do-
voľte
mi, aby som predložil aj ja pozmeňujúci návrh k návrhu
na
uznesenie pána poslanca Poliaka:
Národná rada berie na vedomie
1. zánik mandátu poslanca Národnej rady
Slovenskej re-
publiky
Bartolomeja Kunca z dôvodu jeho úmrtia
dňom 12. de-
cembra
1996,
2. že podľa § 48 ods. 2 zákona Slovenskej
národnej rady
číslo
80/1990 Zb. o voľbách v znení
neskorších predpisov je
náhradníkom
na uvoľnený mandát Emil Spišák, ktorý vo voľbách
získal
potrebný počet prednostných hlasov podľa § 42 ods. 4.
Toľko k návrhu na uznesenie.
Ešte by som sa predsa len chcel vrátiť
trošku k právnej
problematike
celého § 48 ods. 2.
Pán poslanec Slota a mnohí naši kolegovia v mandátovom
a
imunitnom výbore argumentovali, že hlasovali s tým, že nie
je
to vlastne vec individuálneho rozhodnutia parlamentu, ale
v
prvom rade je to vec politickej strany, ktorého náhradníka
bude
ona delegovať na uprázdnený mandát. Argumentácia pána
poslanca
Slotu včera v mandátovom a imunitnom výbore bola
taká,
že jednoducho pán Spišák medzičasom odišiel zo Sloven-
skej
národnej strany a dnes už reprezentuje záujem iných po-
litických
subjektov, a teda nie je dôvod, aby
mohol byť po-
slancom za Slovenskú národnú stranu. Ja
by som chcel pri
tejto
príležitosti ešte zdôrazniť, že mnohé
politické stra-
ny, keď zostavovali kandidátske listiny, nedávali na tieto
kandidátske
listiny iba členov politických strán. Boli tam
aj
nečlenovia.
Teda, pán kolega Slota, ak ste politicky
nezvládli vašu
predvolebnú kampaň, ak
ste politicky nezvládli
zostavenie
kandidátky,
je to váš problém. Len, prosím vás
pekne, nepo-
rušujte
zákon vy, ktorý v prvom rade
chcete, aby toto Slo-
vensko
bolo pekné, kresťanské a demokratické.
Ďakujem pekne, pán predseda.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
S faktickou poznámkou sa hlási pán
poslanec Cabaj.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predsedajúci,
dámy a páni,
chcem reagovať na predchádzajúceho
rečníka najmä preto,
že
keď sa dovoláva kresťanstva a ideálov,
chcem mu povedať
jednu
maličkosť, aby tu neklamal. Skutočne,
ja som bol ten,
kto
dal návrh v mandátovom a imunitnom výbore na ukončenie
rozpravy,
ale bolo to po vystúpení pána Moravčíka, a nič iné
som
nepovedal, len som požiadal o ukončenie rozpravy, lebo
by
som musel konštatovať, že zlodej kričí
"chyťte zlodeja".
Nič
iné som tam nepovedal a treba, aby
to potvrdili aj os-
tatní.
Za môj návrh na ukončenie rozpravy
jednomyseľne hla-
sovali
všetci členovia mandátového a
imunitného výboru. Tak
prosím,
nech nezavádza tuto snemovňu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyňa Rusnáková, nech sa páči.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte, aby som vyjadrila stanovisko poslaneckého
klu-
bu
Demokratickej únie.
V nadväznosti na overovanie platnosti
mandátu náhradní-
ka
za poslanca SNS pána Ladislava Hrušku poslanecký klub De-
mokratickej
únie oznamuje, že sa zúčastní na hlasovaní a bu-
de hlasovať proti overeniu mandátu pána
Ladislava Hrušku
z
dôvodu porušenia zákona o voľbách do Slovenskej národnej
rady
v znení neskorších predpisov.
Oznamujeme, že sa nezúčastníme slávnostného aktu skla-
dania
sľubu tohto občana, ktorý v rokovacej miestnosti Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky nemá čo hľadať. Súčasne
oznamujeme,
že sa nezúčastníme na hlasovaní o zaradení tohto
zatúlaného občana Slovenskej republiky do výboru
Národnej
radnej
rady Slovenskej republiky.
Dovoľte
mi v mene opozičných poslaneckých klubov DÚ,
KDH,
Maďarskej koalície, MKDH a Spoločnej
voľby oznámiť, že
sa
spoločne na hlasovaní zúčastníme a budeme proti a nezú-
častníme
sa na skladaní sľubu. Za poslanecké
kluby DÚ, KDH,
MK
a MKDH oznamujeme, že sa nezúčastníme
na hlasovaní o za-
radení
tohto náhradníka do výboru Národnej rady Slovenskej
republiky.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Páni poslanci, pani poslankyne, do rozpravy sa písomne
prihlásili
páni poslanci Šimko, Moravčík, Kukan. Takže
pro-
sím
pána poslanca Šimka.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán predseda.
Dámy a páni,
rokujeme o nastúpení náhradníkov. Rokujeme
na základe
toho,
čo ustanovuje zákon o voľbách do Národnej rady Sloven-
skej
republiky. Volebný zákon je centrálnym zákonom na výkon
zastupiteľskej demokracie. V prípade, že volebný zákon
je
nedemokratický,
alebo v prípade, že sa volebný zákon nedodr-
žiava,
nie je možné hovoriť, že funguje
zastupiteľská demo-
kracia.
Jednoducho volebný zákon je základom toho, aby obča-
nia
mohli využívať svoje ústavné právo
rozhodovať o veciach
verejných
prostredníctvom svojich volených zástupcov. Z toho
dôvodu
je veľmi dôležitá otázka, či v prípade,
že sa mandát
poslanca
Národnej rady Slovenskej republiky uvoľní, nastupu-
je
ten kandidát, ktorý na základe volebného zákona získal
právo
stať sa poslancom Národnej rady a nastúpiť ako náhrad-
ník,
alebo či sa do Národnej rady dostane
ktosi, kto takéto
právo
nemá. Toto je problém občana Ladislava
Hrušku, o kto-
rom
rozhodol mandátový a imunitný výbor
väčšinovým hlasova-
ním
zástupcov koaličných strán, že sa má stať poslancom toh-
to
parlamentu, hoci volebný zákon mu na toto nedáva právo.
Materiály, ktoré sme dostali
rozmnožené, sú v tomto
smere
jednoznačné a treba, aby sme ich ešte trochu doplnili.
V
§ 48 ods. 1 sa v novele, ktorú prijal tento parlament pred
dvoma rokmi, vložil odsek 2, ktorý znie: "Ak sa uprázdni
mandát
v priebehu volebného obdobia po ustanovujúcej schôdzi
Národnej
rady Slovenskej republiky, nastupuje
náhradník tej
istej
strany, ktorého určí politická strana z
kandidovaných
poslancov
uvedených na jej kandidátskej listine v
tom istom
volebnom
kraji, s prihliadnutím na odbornosť
poslanca, kto-
rého mandát
sa uprázdnil." Toľko
prečítal pán predseda
výboru
z tohto zákona, lenže tento text pokračuje ďalej: "To
neplatí,
ak na uprázdnený mandát má nastúpiť náhradník, kto-
rý
vo voľbách získal potrebný počet
prednostných hlasov po-
dľa
§ 42 ods. 4." Ten § 42 ods. 4 znie
takto: "V rámci jed-
notlivých
politických strán kandidáti dostanú mandáty pride-
lené
strane v poradí, v akom sú uvedení na
hlasovacom líst-
ku.
Ak však najmenej jedna desatina z
celkového počtu voli-
čov,
ktorí odovzdali platný hlas pre túto
politickú stranu,
využila
právo prednostného hlasu, dostane najskôr mandát ten
z
kandidátov, ktorý získal najmenej 10 % prednostných hlasov
z
celkového počtu platných hlasov
odovzdaných pre politickú
stranu v rámci
volebného kraja. V prípade, že politickej
strane
je pridelených viac mandátov a viac kandidátov splni-
lo podmienku
podľa predchádzajúcej vety, mandáty dostanú
kandidáti
postupne v poradí podľa najvyššieho počtu získa-
ných prednostných hlasov. V prípade
rovnosti prednostných
hlasov
je rozhodujúce poradie na hlasovacom lístku."
Teda
je to jasné, dámy a
páni, áno, novela zákona
o
voľbách číslo 81/1995 Z. z. síce umožnila politickým stra-
nám, aby
rozhodovali o nastupovaní
náhradníkov, ale iba
v
takom prípade, ak na kandidátskej listine nezostali ako
náhradníci niektorí z
kandidátov, ktorí získali
viac ako
10
% prednostných hlasov. Na príslušnej kandidátskej listine
Slovenskej národnej strany však sú traja takí kandidáti,
ktorí
získali viac ako 10 % prednostných hlasov. Napriek to-
mu
politická strana, teda Slovenská
národná strana, navrhla
kandidáta,
ktorý nezískal ani tých 10 % hlasov, a teda by
prichádzal
do úvahy až vtedy, ak by tí traja, tak
ako hovo-
ril
pán doktor Benčík, odstúpili a nechceli
sa stať poslan-
cami.
V tejto súvislosti, vychádzajúc z toho,
že návrh, ktorý
predložil
mandátový a imunitný výbor, je zjavne v rozpore so
zákonom,
by som chcel povedať dve poznámky, dve vážne po-
známky.
Jedna z nich vychádza z toho, komu vznikne rozhodnu-
tím
Národnej rady, ktoré je v rozpore so zákonom, prospech
prípadne
škoda. Vznikne tým prospech nepochybne Slovenskej
národnej
strane, ktorá jednoducho uprednostnila svoje záujmy
pred
tým, čo stanovuje zákon, a nastúpi náhradník, ktorý ne-
získal
preferenčné hlasy, napriek tomu, že na
jej kandidát-
skej
listine boli alebo sú kandidáti, ktorí získali prísluš-
ný
počet preferenčných hlasov, ktoré
stanovuje zákon. Získa
tým
prospech taktiež občan, ktorý sa stane takýmto proti-
právnym spôsobom členom tohto parlamentu. Keď
nijaký iný,
tak
získa plat poslanca, ktorý mu vlastne nepatrí, čo nie je
malá
suma. Za rok je to viac ako 300 tisíc korún. Treba si
to
uvedomiť.
V tejto
súvislosti si musíme
uvedomiť aj našu nielen
politickú,
ale aj inú právnu zodpovednosť, a to aj
trestno-
právnu zodpovednosť. Ústava Slovenskej republiky
hovorí
o
tom, že poslanci Národnej rady môžu
rozhodovať, budem ci-
tovať:
"Za hlasovanie v Národnej rade Slovenskej republiky
alebo
v jej výboroch poslanca nemožno stíhať, a to ani po
zániku
jeho mandátu. Za výroky pri výkone funkcie poslanca
prednesené
v Národnej rade Slovenskej republiky
alebo v jej
orgáne
poslanec podlieha len disciplinárnej právomoci Národ-
nej
rady." Treba si uvedomiť, že toto ustanovenie ústavy nám
naozaj
umožňuje rozhodovať i v rozpore so zákonom a umožňuje
vlastne
prekračovať právomoc verejného činiteľa
- poslancom
pri
výkone svojej právomoci.
Na druhej strane toto neplatí pre tých,
ktorí návrh da-
li,
to znamená pre funkcionárov Slovenskej
národnej strany.
A
v tomto by som rád citoval z
ustanovenia § 158 Trestného
zákona v platnom
znení: "Verejný činiteľ,
ktorý v úmysle
spôsobiť
inému škodu alebo zadovážiť sebe
alebo inému ne-
oprávnený
prospech vykonáva svoju právomoc
spôsobom odporu-
júcim
zákonu, prekročí svoju právomoc alebo nesplní povin-
nosť
vyplývajúcu z jeho právomoci, potresce
sa odňatím slo-
body
na 6 mesiacov až na 3 roky alebo peňažným trestom, ale-
bo
zákazom činnosti. Odňatím slobody na 3
roky až 10 rokov
sa
páchateľ potresce, ak zadováži činom
uvedeným v odseku 1
sebe
alebo inému značný prospech."
Toto by som chcel adresovať predovšetkým našim kolegom
zo
Slovenskej národnej strany. Ide o trestný čin, ktorého by
sa
dopustili vlastne všetci poslanci,
ktorí by hlasovali za
návrh,
akurát, že poslanci, ako som už prečítal, podľa ústa-
vy nemôžu byť
za toto hlasovanie trestne zodpovední. Tí
však,
ktorí podali tento návrh, aj keď sú
poslancami Národ-
nej
rady, sú za tento návrh zodpovední, a zdôrazňujem, že
premlčacia
doba pre tento trestný čin je 5 rokov.
Druhá poznámka, ktorú veľmi stručne chcem
povedať, dámy
a
páni, v prípade, že rozhodneme o nastúpení občana Ladisla-
va
Hrušku do parlamentu v rozpore s volebným zákonom, v roz-
pore s pravidlami, na základe ktorých
sa stávajú občania
zástupcami
občanov, poslancami Národnej rady
Slovenskej re-
publiky,
v takomto prípade tí, ktorí budete za tento návrh
hlasovať,
sa staviate proti vôli občanov, revidujete výsled-
ky
volieb a vlastne rušíte zastupiteľskú
demokraciu na Slo-
vensku.
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďalej je prihlásený pán poslanec
Moravčík.
Poslanec J. Moravčík:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
milí hostia,
nebudem sa venovať právnym problémom celej tejto zále-
žitosti,
pretože právnu problematiku veľmi excelentne analy-
zoval
pán poslanec Benčík, a plne sa stotožňujem so všetkým,
čo
povedal.
Včera som sa prvýkrát zúčastnil na rokovaní mandátového
a
imunitného výboru a mám podobné pocity, ako ich tu prezen-
toval pán poslanec Hrušovský. Je veľmi smutné, keď taký
dôležitý
výbor, ako je mandátový a imunitný, sa rozhodne ve-
dome
porušiť právo, vážení.
Každému z nás, ktorí tu sedíme, je jasné,
aké je právo.
Niet absolútne najmenšej pochybnosti o tom, čo je právo.
Niet
najmenšej pochybnosti, aký je skutkový
stav, a napriek
tomu
sa chystáme alebo chystáte, tí, ktorí ste urobili urči-
tú
dohodu, vedome porušiť právo.
K
tomu, čo povedal pán Cabaj,
slušne zopakujem svoje
vystúpenie
v mandátovom a politickom výbore, a potom, pán
poslanec,
posúďte, či ste reagovali teraz
oprávnene a či aj
vaša
replika o tom, že zlodej kričí "chyťte zlodeja", je na-
mieste.
Ja som v podstate povedal to, že v právnom štáte ne-
existuje nijaký
iný vyšší princíp,
ako je rešpektovanie
ústavy
a práva. A ak sa spoločnosť nedohodne na tom minimál-
nom,
že bude rešpektovať právo, potom sa vraciame do stavu
chaosu
a do džungle. Áno, čiže treba rešpektovať právo. Ak
poslanec
verejne vyzýva - občania,
porušujte právo -, lebo
inak
sa nedá vysvetliť ani včerajšie hlasovanie v mandátovom
a
imunitnom výbore a nedá sa zrejme inak
vysvetliť ani hla-
sovanie, na
ktoré sa pripravujete, vážení páni poslanci
a
poslankyne. To je jedna poznámka.
Druhá -
myslím si, že v tejto veci ide
o niečo viac,
o
to, ako má fungovať moderný parlamentarizmus, aké je mies-
to
politickej strany, aké je miesto poslanca, ako treba chá-
pať
zákaz imperatívneho mandátu. To všetko
sú vlastne veľmi
dôležité
prvky moderného parlamentarizmu. A ak
tieto prvky,
tento parlamentarizmus deformujeme tým, že budeme chápať
poslanca
ako vlastníctvo politickej strany, tak sa zasa vra-
ciame
niekde minimálne o 100 alebo 200 rokov
dozadu. Myslím
si,
že aj v tomto prípade ide tiež o
nepochopenie tejto zá-
sady.
Ak sa budete stále domnievať, že poslanec je vo vlast-
níctve politickej
strany... (vypadol zvuk) - rešpektujme
pravidlá,
ktoré sme si prijali.
Dovoľte, aby som dokončil svoje vystúpenie konštatova-
ním.
Ak nepochopíte, že poslanec nie je
vlastníkom politic-
kej
strany, budete si stále vymýšľať
všelijaké vyšetrovacie
komisie,
vyšetrovacie výbory, budete stále hovoriť o neja-
kých krízach, pučoch atď. tam, kde ide o normálny postup
podľa
ústavy. Uvedomte si, ktorí sa chystáte podporiť návrh,
ktorý
predložil pán poslanec Poliak za
mandátový a imunitný
výbor,
pokiaľ ide o náhradníka za poslanca pána Kunca, ak
budete
hlasovať, aby na jeho miesto nastúpil
Ladislav Hruš-
ka,
že porušujete sľub, ktorý ste dali a na
základe ktorého
ste
sa stali poslancami. Podľa môjho hlbokého presvedčenia
nemáte
potom právo pozrieť sa svojim voličom priamo do očí.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Páni poslanci, ktorí máte v rokovacej
miestnosti pre-
nosné
telefóny, prosím, aby ste ich odovzdali, tak ako sme
to
včera odhlasovali, inak budem musieť pristúpiť k sankčným
rozhodnutiam.
Prosím, teraz vystúpi pán poslanec Eduard Kukan.
Poslanec E. Kukan:
Pán predseda,
kolegyne, kolegovia,
nebudem opakovať právne argumenty, myslím
si, že to bo-
lo dostatočne zdôvodnené, že znenie
príslušného paragrafu
novelizovaného
zákona
číslo 81/1995 je jednoznačné, jeho
výklad
je kategorický a nemôže podliehať nijakým otáznikom.
Chcel by som upozorniť na jeden aspekt, o ktorom sa tu
ešte
nehovorilo. Ako členovia
parlamentu, členovia rôznych
výborov
sa zúčastňujeme na zahraničných cestách a na rokova-
niach
s našimi partnermi z parlamentov iných európskych kra-
jín.
Teraz nemám na mysli multilaterálne fóra, ako sú Parla-
mentné
zhromaždenie Rady Európy,
Západoeurópska únia, Seve-
roatlantické
zhromaždenie, ale cesty výborov nášho parlamen-
tu
k partnerským výborom do európskych krajín. Vtedy sa naši
kolegovia
veľmi normálne a logicky zaujímajú a spytujú na
to,
akým spôsobom sa zaobchádza s ich kolegami. Povedal by
som,
že je v tom taký stavovský záujem,
pretože člen parla-
mentu
alebo poslanec patrí do určitej
kategórie a v dnešnej
integrovanej
spolupracujúcej Európe sa veľmi
zaujímajú naši
kolegovia
aj z takéhoto pohľadu o to, aká je situácia v slo-
venskom
parlamente. Preto mala taký veľký ohlas kauza pána
Gauliedera,
preto bolo adresovaných toľko otázok na nás a aj
na
našich oficiálnych predstaviteľov.
Chcel by
som povedať, že ak odhlasujeme,
ak dnes slo-
venský parlament odhlasuje návrh, ktorý tu predniesol pán
predseda Poliak,
vyrábame si ďalší obrovský medzinárodný
škandál,
hanbu. A chcel by som povedať, že za ňu nebudú zod-
povední
zlí novinári ani neprajná
opozícia, ktorá špiní do
vlastného
hniezda, ale tí poslanci, ktorí budú hlasovať za
tento
zákon. Toto by som prosil, aby sme si uvedomili, keď
budeme
o tomto zákone hlasovať. Budem želať
hodne zdaru ko-
legom, keď budú
vysvetľovať "demokratickosť"
tohto kroku,
a
takisto budem želať hodne zdaru pánu predsedovi Gašparovi-
čovi,
keď bude prijímať zahraničné delegácie
a vysvetľovať,
akým
spôsobom upevňujeme demokraciu na
Slovensku a fungova-
nie
zákonodarného orgánu.
Ešte dve poznámky. Mňa na včerajšom
rokovaní mandátové-
ho
a imunitného výboru nielen prekvapilo, ale pobúrilo, akým
spôsobom
sa kolegovia z vládnej koalície stavajú
k prerokú-
vaniu
tejto otázky. Poburuje ma určitá arogancia alebo dr-
zosť
toho, že my môžeme všetko, keď potrebujeme, my si prij-
meme
zákon, my ho budeme novelizovať, keď zistíme, že ani
ten
novelizovaný zákon nám nevyhovuje,
budeme si ho po svo-
jom
interpretovať, čiže my môžeme tu dnes robiť všetko. To
je,
myslím si, veľmi zlé. A chcel by som
apelovať na to, že
je
jedno také pekné múdre slovenské
príslovie, že stromy do
neba
nikomu nerastú. A ešte by som
odcitoval dnes už skoro
klasika
na Slovensku, Andera z Košíc, ktorý raz
povedal, že
"Čo
raz vládne, to aj padne". Myslím si, že by sme sa nemali
dať
pri rozhodovaní sa o momentálnych otázkach strhnúť mo-
mentálnou
situáciou, ktorá je práve vtedy, keď túto otázku
riešime,
ale že by sme mali uvažovať s chladnou
hlavou a že
by
sme mali myslieť aj na budúcnosť a postupovať maximálne
zodpovedne.
To som chcel povedať predtým, ako
budeme hlaso-
vať
o tejto otázke.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyne, páni poslanci,
do rozpravy už nemám
žiadnu
písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, či
sa do rozpravy
hlási
niekto zo sály. Podľa svetelnej tabule si zapisujem
pána
poslanca Langoša a pána poslanca
Weissa. Bolo mi ozná-
mené,
že dva riadky na tej tabuli nejdú. Ďalej pána poslanca
Černáka, Mikloška, Rózsu, pána poslanca Slotu - a to je
všetko.
Uzatváram možnosť prihlásenia sa do
rozpravy.
Prosím pána poslanca Langoša ako prvého,
aby vystúpil.
Poslanec J. Langoš:
Dámy a páni,
ja som sa spontánne prihlásil na tabuli
krátko po úvod-
ných
peripetiách otvorenia tohto bodu, pretože som bol pobú-
rený
správaním predsedu Národnej rady docenta Gašparoviča.
Musím
povedať, že moje pobúrenie trvá. Musím
hlboko dýchať,
aby
som mohol pokojne hovoriť. Bol tu
jednoduchý návrh cte-
ného
kolegu poslanca pána Javorského, aby
predseda Národnej
rady dal rozdať
do lavíc znenie zákona a výsledky volieb
Slovenskej
národnej strany, na čo mohol predseda pokojne po-
vedať
áno a zariadiť to bezodkladne. Tento návrh, zdanlivo
jednoduchý,
znamenal, aby každý poslanec, keď bude
hlasovať
o
mandáte toho, koho navrhuje Slovenská národná strana, jas-
ne
vedel a prečítal si to na svojej
lavici, že sa spreneve-
ruje
svojmu ústavnému sľubu a že hlasuje v
rozpore so záko-
nom,
teda správa sa protizákonne. Ale
správanie sa predsedu
Národnej
rady docenta doktora práv Ivana Gašparoviča, kan-
didáta vied, ma
oprávňuje tu pred touto snemovňou a pred
Slovenskou republikou ho viniť z toho, že
postavil svoj
stranícky
záujem vyššie ako ústavný sľub, ktorý skladal pred
dvoma
rokmi, vyššie ako platné zákony.
Pred
viac ako 30 rokmi, krátko po
nástupe Chruščova
k
moci, často navštevovali Moskvu západní novinári s veľkými
nádejami.
Raz z Moskvy odišli ako zmoknuté
sliepky, po tom,
keď
Chruščovov zať Adžubej povedal lakonicky a sebavedome:
"Nás
boľševikov žiaden sľub neviaže." (Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Langoš, musím vám
odpovedať, a to v tom
smere,
že včera zasadalo poslanecké grémium.
Na poslaneckom
grémiu
sme presne dohodli postup s tým, že
po inštalovaní
mandátového
a imunitného výboru budeme pokračovať tak, ako
sme
pokračovali. Bolo dohodnuté, že 24-hodinová lehota sa tu
na
prvýkrát prepáči, pretože je potrebné,
aby mandátový vý-
bor
mohol rokovať a hneď rozhodnúť. Preto sa aj skôr skonči-
la
schôdza. Takže bolo to kvázi po takej nepísanej dohode
v
poslaneckom grémiu. Pán poslanec Javorský navrhol procedu-
rálny
návrh s tým, že chce materiály.
Urobil som tak, pro-
testovali
ste, materiály ste mali. Takže, pán poslanec, mrzí
ma
to, ale nemáte v tomto pravdu a vaše
obvinenia vôbec ne-
prijímam.
Pán poslanec Cuper - faktická poznámka. (Hlas poslanca
Cupera
zo sály.) Pán poslanec Cuper,
premeškali ste možnosť
prihlásiť
sa do rozpravy. Teraz môžete vystúpiť s
faktickou
poznámkou.
Nech sa páči.
Poslanec J. Cuper:
Treba
povedať, že budem s pokojným
svedomím hlasovať,
pretože
otázka straníckeho mandátu je známa, aj sám zákon na
ňu
reaguje tým, že hovorí, ak by sa uprázdnil mandát poslan-
ca
a strana už nemá náhradníka, v každom prípade zostáva ne-
obsadený.
Samozrejme, povytrhávať zo zákona jednotlivé usta-
novenia,
predčítavať ich potom a vymyslieť si niečo je jedna
vec.
Druhá vec je to, že ani Gauliederom sa
zasadanie Orga-
nizácie
o bezpečnosti a spolupráci 17. a 18.
nezaoberalo,
kde
som bol ako vedúci delegácie. Takže, pán Kukan, treba
informovať objektívne. Tieto kamarátske intervencie, ktoré
si
zjednávate, nie sú oficiálnym stanoviskom OBSE.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Weiss, nech sa páči. S faktickou
poznámkou
ešte vystúpi pán poslanec Lauko.
Poslanec P. Lauko:
Chcem sa opýtať pána Cupera, či si prečítal nový roko-
vací
poriadok.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, nemôžete reagovať faktickou poznámkou na
faktickú poznámku.
Prosím, treba vypnúť mikrofón. (Hlasy
v
sále.)
Prosím, pán poslanec Weiss.
Poslanec P. Weiss:
Ctené kolegyne,
vážení kolegovia z koaličných strán,
najprv maličká poznámka k tomu, čo
povedal pán poslanec
Cuper.
Mal som možnosť v posledných týždňoch
absolvovať ná-
vštevy
spolu s kolegom Kukanom aj s
ďalšími členmi zahra-
ničného výboru
v Bundestagu a v
holandskom parlamente.
A
môžem vás ubezpečiť, je mi to ľúto, že to musím urobiť, že
či
v kuloároch, alebo aj v otvorených
diskusiách sme dostá-
vali
otázku, ako došlo k vylúčeniu pána
poslanca Gauliedera
z
parlamentu a prečo sa to stalo. Nie je pravda, že sa to
ignoruje.
A teraz k tomu, čo som chcel povedať na margo toho, čo
sa
chystáte, vážené kolegyne, kolegovia z
koaličných strán,
urobiť.
Je to ďalší krok k uvrhnutiu Slovenska do izolácie
v
demokratickom svete. A je to aj ďalšie
prehĺbenie brázdy,
ktorá
rozdeľuje slovenskú spoločnosť.
Zároveň týmto krokom
môžete
spochybniť legitimitu budúcich
rozhodnutí tohto par-
lamentu.
Dámy a páni, vy chcete korporatívne
porušiť zákon a tým
aj
prísahu poslanca. Uvedomujete si, že
tým prakticky vyzý-
vate
občanov tejto krajiny, aby aj oni
porušovali zákon? Na
tomto základe
chcete zjednocovať slovenskú spoločnosť na
chystanej
konferencii v máji? To si naozaj myslíte, že plat-
formou
na zjednotenie je porušovanie zákona?
Veď si to zrá-
tajme.
V novembri 1994 sa porušila ústava pri zmene zákona
o
veľkej privatizácii. O poslancovi Gauliederovi sa tu hovo-
rilo.
Dnes chcete zabrániť právoplatne zvolenému poslancovi,
aby
mohol uplatniť svoj mandát. Tento pohŕdavý vzťah k záko-
nu,
k ústave, toto politické grobianstvo
jednoducho nemožno
tolerovať
a nie je to možné prikrývať ani doma, ani v zahra-
ničí.
Naozaj, choďte si to vysvetľovať von sami.
Viem, pán podpredseda Ľupták, že pre teba je svet gom-
bička
a tebe je to ukradnuté, či bude Slovensko integrované,
alebo
nebude integrované, máš taký politický
názor, ale ob-
čania
tejto krajiny, myslím si, vo väčšine majú názor iný.
Chcel by som vás požiadať, kolegyne a
kolegovia z vlád-
nej
koalície, ešte raz si dobre rozmyslite to, čo sa chystá-
te
urobiť, a zmeňte svoj chystaný politický zámer.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďalej
je prihlásený pán
poslanec Černák a medzitým
s
faktickou poznámkou pán poslanec Cuper, ale jedine poznám-
ka
na rečníka.
Poslanec J. Cuper:
Áno. Pán poslanec Weiss, ešte raz
opakujem 17. a 18. na
výročnom zasadaní Organizácie o bezpečnosti a spolupráci,
kde
som sa zúčastnil s pánom Slobodníkom, nepadlo zo slov
pána
predsedu Ruperéza ani jedno jediné slovo o kauze Gau-
lieder. Môžem vám
doručiť materiály, takže
neobviňujte ma
z
niečoho takého, že som tu náhodou zavádzal. Ani zo slov
ďalších
rečníkov nič také nevyplynulo za celé dva dni. To je
po
prvé.
Po
druhé, ešte raz opakujem, že stranícky mandát je
bežnou
záležitosťou v demokratických krajinách 20. storočia,
pozná
ho aj volebný zákon. Práve ho treba
čítať v komplexe,
nevytrhávať z
kontextu. Budem s
pokojným svedomím, pán
Weiss,
hlasovať za to, aby pán Hruška bol v
tomto parlamen-
te,
pretože je evidentné z § 48 ods. 2, že ak niet náhradní-
kov
z politickej strany, mandát ostáva neobsadený, to zname-
ná,
že nikto, kto nie je členom politickej strany, nemôže
prísť
do tohto parlamentu a posilniť inú politickú stranu,
pretože
tým by tiež boli oklamaní voliči tohto štátu, lebo
oni
volili zároveň stranu a aj kandidáta na
straníckej kan-
didátke.
Takže netrápte sa s naším svedomím.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
S faktickou poznámkou sa ešte hlási pán poslanec Glin-
ský.
Poslanec J. Glinský:
Ďakujem.
Vážená Národná rada,
myslím si, že všetci si viac alebo
menej uvedomujeme,
že najvyšším ochrancom ústavnosti je Ústavný súd. Ústavný
súd,
v ktorom tiež sú, ako vieme, rôzne názory, a kde sa
hlasuje.
To je po prvé. Myslím si, že keď hlasujeme aj vo
vládnej
koalícii, všetci sme si toho plne vedomí.
Po druhé - teraz alebo v budúcnosti
budeme vždy svedka-
mi
v parlamente, teda na verejnosti, transparentného poli-
tického
boja. Sú aj formy netransparentného
politického bo-
ja.
Možno naši poslanci i v zahraničí
dostávajú otázky, po-
vedzme,
ako poslanci Národnej rady chránia stabilitu spoloč-
nosti, stabilitu politického systému, či
používajú aj ne-
transparentné formy politického boja, kupovanie politickej
moci
a podobne. Myslím si, že platforma na
zjednotenie par-
lamentu
nastane vtedy, ak opozičné strany v
zahraničí niečo
urobia
proti povesti Slovenska ako pária v Európe, povesti
hnedo-červenej
totality, kde sa porušujú práva menšín,
atď.
atď.
Bojím sa, že ak naša opozícia bude pokračovať v dote-
rajšej
činnosti, platforma na spoluprácu sa nepriblíži.
Ďakujem.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Nech sa páči, pán poslanec Černák.
Poslanec Ľ. Černák:
Vážený pán predseda,
kolegyne a kolegovia,
Slovensko sa zmieta rozdelené na dva
tábory, koalícia
hlása svoje, opozícia svoje, a tí, ktorí
majú predstavu
o
politickej kultúre, vážne hovoria o tom, že handicapom pre
Slovensko
je absencia politického dialógu.
Absencia dialógu
medzi
opozíciou a koalíciou, slušne sa
porozprávať, vypočuť
sa.
Na niektorých veciach, ktoré sú v záujme štátu, možno sa
aj
zhodnúť a pritom sa nebáť straty podpory alebo politické-
ho
trička. Pán predseda Gašparovič je športovec a iste si
nevie
predstaviť situáciu, že po faule na vás vám niekto po-
dá ruku, ale
hneď vás ešte kopne pod hladinou alebo pod
členkom.
Preboha, to nie je náznak dohody,
náznak toho, aby
sme
spolupracovali.
Viete, začal som trochu okľukou preto, aby som sa dos-
tal
k tomu, o čom všetkom tu diskutujeme. Hovoríte, prvá ve-
ta
je pre nás dôležitá, ďalšia veta nás
nezaujíma. Hovoríte
o
tom, ale veď politická strana si musí určiť. Pán kolega
Cuper
vyhlasuje, že s čistým svedomím bude hlasovať, a ja
ľutujem
jeho učiteľov práva, ktorí sa asi v
hrobe obracajú.
Padali
rôzne argumenty a ja sa vás tak
normálne ľudsky opý-
tam,
postavil sa niekto v klube a povedal, priatelia, ale tu
je
zákon, tu je to jasne napísané, žiadne
iné argumenty ne-
platia.
Obyčajný smrteľník, človek, občan, o ktorého hlas sa
usilujeme,
dostane pokutu, keď prejde na červenú, ten ide do
basy,
keď nedodržiava zákon. A zákon platí aj pre nás, pre
všetkých,
a pre vládnu koalíciu obzvlášť.
Dovoľte
mi dotknúť sa
dvoch vecí, ktoré nezazneli
a
ktoré treba plne povedať. Zákon je zákon, o tom hovorili
moji
predrečníci, ale ten prístup, že chcete namiesto pána
Spišáka
spraviť poslancom pána Hrušku, to je celá procedúra.
Tá
procedúra začínala tým, že najprv sa musel určiť vhodný
počet
členov mandátového a imunitného výboru. Číslo 15 je
veľmi
logické, 150-členný je poslanecký zbor, keby sa zvolil
15-členný
výbor, sú to ľahké počty - približne 81
koalícia,
zvyšok
opozícia, 8 ku 7 neexistuje, to nemôže
byť. Vám bolo
jasné,
že pána Poliaka ako rovného človeka nezlomíte, a pre-
to
sa hľadalo také číslo členov mandátového a imunitného vý-
boru,
aby bolo isté, že aj bez pána Poliaka
názor vo výbore
prejde, preto nemohlo byť 17 členov, vôbec sa nehovorilo
o
16, a málo bolo aj 18, muselo sa zvoliť číslo 19, ktoré je
zo
všetkých variantov najkostrbatejšie. A tak bolo jasné, že
ak
aj pán predseda Poliak sa zachová ako predseda, bez ohľa-
du
na jeho názor bude vo výbore zabezpečená väčšina.
Celé
tieto takpovediac
"tanečky" boli urobené
preto,
aby
nakoniec zodpovednosť zobral na seba kolektívny orgán,
aby
zákon neporušila konkrétna osoba, ale aby sa
povedalo
-
mandátový a imunitný výbor rozhodol.
A dotknem sa druhej veci, ktorou aj skončím. Ani tieto
krasokorčuliarske
cviky nezbavia osobnej zodpovednosti pred-
sedu Národnej rady pána Gašparoviča.
Rokovací poriadok je
v
tomto smere úplne jasný, § 10 ods. 1 hovorí, že náhradníka
pozýva
predseda Národnej rady. V odseku 2 sa hovorí, kedy sa
uvoľňuje
mandát, a preto, že ods. 1 hovorí "ak počas ustano-
vujúcej schôdze", v odseku 3 sa hovorí,
že podľa ods.
1
a 2 sa postupuje aj vtedy, ak sa
uprázdni mandát poslanca
počas volebného
obdobia Národnej rady
po ustanovujúcej
schôdzi.
To znamená, že náhradníka pozýva
predseda Národnej
rady.
Mandátovému a imunitnému výboru nechá overiť jeho man-
dát
a potom skladá sľub a podľa predchádzajúceho paragrafu
po
zložení sľubu začína vykonávať svoj mandát.
Pán predseda dostal dva listy, dve
žiadosti, a obidve
dal
posúdiť mandátovému a imunitnému
výboru, ktorý zažmúril
oči
a rozhodol tak, ako rozhodol, z hľadiska politickej zod-
povednosti
aj proti zákonu, aj proti ústave. Ale pán predse-
da,
keby vám poslal list, povedzme, pán
Kasanický, ktorý by
sa
strašne rád videl v tomto parlamente, má postavenú tieňo-
vú
vládu, aj jeho žiadosť by ste dali
posúdiť mandátovému
a
imunitnému výboru? Nebuďte smiešny,
jednoducho by sme ho
chytili
a hodili do koša, pretože zo
zákona nemá na to ná-
rok.
Takže zo zákona by ste, pán predseda, nemali akceptovať
názor
Slovenskej národnej strany, ktorá má právo na svoj ná-
zor,
ale mali ste povedať, páni, pozor, platí druhá veta, je
tu
náhradník, ktorý získal viac ako 10 %
preferenčných hla-
sov,
a ak chce nastúpiť a mandátový a imunitný výbor overí
jeho
mandát, musí nastúpiť on. Vy ste nemali
nikoho druhého
pozývať.
Pán predseda, niekoľko rokov a najmä
posledné dva sa
vám
darilo schovávať za kolektívne
orgány. Zrejme ste boli
pod
tlakom, lebo som zaregistroval, ako prehnane ste v tele-
vízii
dvakrát alebo trikrát zdôrazňovali, že pri Gauliedero-
vi
ste hlasovali tak ako ostatní, ale
teraz ste sa dostali
do
jednosmerky, ktorú vám nezávidím, ale ktorá je jednoznač-
ná. Musíte nájsť kompromis so svojím
svedomím, so svojím
právnym
vzdelaním, ale nesmiete hľadať kompromisy s funkciou
ústavného
činiteľa, muža číslo dva v tomto štáte. Predseda
Národnej rady mal
pozvať pána Spišáka a jeho mandát
dať
overiť
mandátovému a imunitnému výboru.
Viem, že asi nedo-
siahnem
zvrat vášho rozhodnutia, ale aby to zostalo zapísané
a
aby pán predseda ešte mal šancu opraviť svoje rozhodnutie.
Povedal
som, čo som povedal. Pán predseda, mrzí ma, že ako
ústavný
činiteľ ste urobili taký krok, že sa schovávate za
kolektívny
orgán. Zodpovednosti vás nikto nezbaví.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán
poslanec, nemá význam sa s vami
baviť o výklade
právneho
postupu, ale chcem vám povedať len
jednu vec. Keby
pán
Kasanický bol predsedom strany,
ktorá je v parlamente,
a
za jeho stranu by mal prísť náhradník
a oznámil by meno,
tak
by som to zobral takisto a dal to mandátovému výboru. To
je
moja povinnosť.
Ďalej je
prihlásený pán poslanec Mikloško,
ale s fak-
tickou
poznámkou medzitým pán poslanec Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predseda.
Chcel by som sa dotknúť začiatku
vystúpenia nášho váže-
ného
kolegu pána Černáka, keď sa na vás obracal s otázkou,
či
si viete predstaviť, že vám niekto podá
ruku ako športo-
vec
a pod hladinou vás kopne. Nie je dobré, ak sa niekto
spolieha,
že všetci zabúdajú, ak zabúda sám.
Ja by som rád
pripomenul
nášmu ctenému kolegovi pánu Černákovi,
že to bol
práve
on, kto to predviedol v našom parlamente, keď podpísal
koalíciu
a vzápätí podtrhol vládu.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte s faktickou poznámkou sa hlásil pán
poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Ľudvíku, nepochovávaj mojich učiteľov, profesor Matou-
šek ešte
stále učí a
docent Káčer je síce na dôchodku
v
Hronskom Beňadiku, ale hnevali by
sa na teda obidvaja.
Nestaraj
sa o mojich učiteľov, staraj sa o svoje
privatizo-
vané
podniky. To je po prvé.
Po druhé, nemám nijaké výčitky svedomia, ak zahlasujem
za
to, že bude tu iný človek ako pán Spišák,
pretože voleb-
ná
komisia rozdelila mandáty podľa toho,
ako ich jednotlivé
politické
strany získali. Samozrejme, ak by pán Spišák bol
členom
politickej strany, za ktorú kandidoval,
aj dnes, ur-
čite
by ma nikto nedonútil, aby som
hlasoval za to, aby tu
nebol.
Dnes prestal byť členom politickej strany, za ktorú
kandidoval,
teda stratil aj možnosť nastúpiť ako náhradník
v
rámci volebného zákona. Taký je úzus,
lebo inak ustanove-
nia
§ 48 ods. 2 by boli úplne obsolétne.
Nemožno veci meniť
jednoducho
len tým, že si vymyslíte nejaký výklad
povytrhá-
vaný
z kontextu zákona.
(Ja veľmi dobre viem čítať, pán Miklušičák, už by bolo
načase,
aby ste sa trochu v tomto parlamente kontrolovali,
lebo
vašim vystúpeniam chýba akákoľvek kultúra.)
To znamená, že treba vykladať ustanovenia, to sa tu už
niekoľkokrát zdôraznilo,
v kontexte, samozrejme, v rámci
ustanovení
aj iných paragrafov zákonov. V každom prípade po-
litická
strana, ak niekto prestal byť jej
členom, nemusí ho
kandidovať
ako náhradníka, aj keby rovno získal
preferenčné
hlasy.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, uplynuli vám dve minúty.
Poslanec J. Cuper:
Viem, Ľudvíku, že by si bol rád, že by
ste mali o jeden
mandát viac, ale
to nejde, musíte si to vybaviť v nových
voľbách.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Mikloško, nech sa
páči.
Poslanec F. Mikloško:
Vážený pán predseda,
dámy a páni,
dobre si pamätáme, ako pri zákone o štátnom jazyku od-
razu
vystúpil pán kolega poslanec Sečánsky a povedal, aby
sme
hlasovali podľa mena. Aj sa stalo,
prenášala to televí-
zia,
všetci sme vtedy povedali svoj osobný
názor k tomu zá-
konu.
Bol by som veľmi rád, keby sme aj dnes
mohli hlasovať
podľa
mena. Pán poslanec a zároveň doktor práv pán Sečánsky,
bol
by som veľmi zvedavý, ako by ste vy hovorili pri tomto
hlasovaní
o uznesení, ktoré tu predložil mandátový a imunit-
ný
výbor.
Úprimne poviem, že by ma zaujímalo aj
hlasovanie pána
predsedu
parlamentu ako druhého najväčšieho
ústavného čini-
teľa.
Veľmi pozorne by som iste počúval, ako
kultivovane by
sa
vyslovoval pán podpredseda Húska pri hlasovaní, priznám
sa,
že by ma až tak veľmi nezaujímalo
hlasovanie pána po-
slanca
Cupera, lebo predpokladám, že on sa už vidí na Ústav-
nom
súde a toto všetko tu už je preňho len
taká naozaj gom-
bička.
A celkom by bolo zaujímavé aj hlasovanie pána poslan-
ca Brňáka, ktorý, odkedy je v
parlamente, t. j. od roku
1990,
je vždy najväčším znalcom a vykladateľom rokovacieho
poriadku
a zákonov. To je ako prvá vec.
Ako
druhá vec - dnes som si
veľmi pozorne prečítal
v
Slovenskej republike, ktorú, samozrejme, čítam, iniciatívu
Hnutia
za demokratické Slovensko o tom, že
v máji 1997 ide
usporiadať
konferenciu Jednota slovenskej spoločnosti. Je to
neuveriteľne dojímavá
iniciatíva v čase, keď vyhadzujete
alebo vykopnete odtiaľto poslanca Gauliedera, v
čase, keď
porušujete
evidentne zákon, prichádzate s iniciatívou, pri
ktorej
sa skutočne človeku tlačia slzy do očí, ale ešte zau-
jímavejšie
je, samozrejme, že to bude v čase, keď už bude
všetko sprivatizované, možno už aj
slovenské banky, alebo
ináč
povedané, keď už všetko rozkradnete, tak ako to povedal
pán Gavorník, že by neprežil, keby
zverejnil to, za čím
všetkým
stojíte. V tom čase prichádzate s iniciatívou ako
otec
a mať zjednotiť tento rozvadený národ.
Veľmi
mi to pripomína situáciu, keď na
Vianoce 1979
vtrhli
Rusi do Afganistanu a vzápätí Leonid Iľjič Brežnev
vystúpil s iniciatívou nového mierového programu
pre celý
svet.
(Potlesk.) Moskovská škola, či je komsomolská, alebo
stranícka,
je len jedna, je to jedna
tradícia, nedá sa jej
zaprieť.
A po tretie, stalo sa už akýmsi historickým
a tiež už
až takým patetickým obrázkom, ako pán
poslanec Prokeš na
Bratislavskom
hrade nesie ústavu, v peknom obleku, hrdo. Pán
poslanec
Prokeš, vaša strana dnes bude znovu šliapať po tej-
to
ústave, znovu ju bude porušovať. Ja vám odporúčam, pre
mňa
by bola nesmierne milá scéna, keby ste sa išli teraz ob-
liecť
znovu do toho istého čierneho obleku,
dali si tú stu-
hu a vo chvíli, keď váš poslanec pán Hruška bude sem vstu-
povať,
keby ste prišli, aby ste túto ústavu odniesli odtiaľ-
to
preč. (Potlesk.) Myslím si, že to by
bolo elegantné ges-
to,
a tak by ste sa zapísali naozaj ako šľachtic tých, ktorí
bránia
ústavnosť a zákonnosť Slovenskej republiky.
Ďakujem vám.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Rózsa.
Poslanec E. Rózsa:
Vážený pán podpredseda,
vážená Národná rada,
chcem sa k tejto otázke vyjadriť bez emócií a poukazu-
jem
na § 27 ods. 7 zákona číslo 350/1996 Z. z., ktorý medzi-
iným
hovorí, že rečník hovorí spravidla vo voľnom prednese
a
pritom môže použiť aj poznámky. Preto budem veľmi stručný.
V
Ústave Slovenskej republiky
je Slovenská republika
deklarovaná ako právny
štát. Základným znakom je,
ak to
chceme
vyjadriť všeobecne, že vládne právo a
zákon. Dovolím
si
poukázať ďalej na článok 2 Ústavy Slovenskej republiky,
že
"štátne orgány" - a
teraz citujem - "môžu konať iba na
základe
ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý
ustanoví
zákon". Na prerokúvanie
piateho bodu 24. schôdze,
práve na tento
bod sa vzťahuje zákon číslo 81/1995 Z. z.
v
znení zmien a doplnkov, menovite v kauze § 48 ods. 2.
Ďalej, pokiaľ ide o každého poslanca
Národnej rady Slo-
venskej
republiky, odvolávam sa na článok 75
ods. 1 ústavy,
v
ktorom je zloženie ústavného sľubu, a preto nemôžem inak,
len
zodpovedne vyhlásiť, že návrh uznesenia, ktorý bol pred-
ložený, z hľadiska
týchto aspektov nemôžem
podporiť. (Po-
tlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďalej sa prihlásil pán poslanec Slota.
Poslanec J. Slota:
Vážený pán predseda,
vážení prítomní,
skutočne musím všetkým svojim kolegom predrečníkom po-
ďakovať
za ich skvelé herecké výkony, ktoré tu predviedli,
a
poďakovať taktiež za to, že majú skutočne taký obrovský
záujem o uprázdnené miesto poslanca za
Slovenskú národnú
stranu.
Nikdy by som tomu neveril, že by sa tak zaoberali
naším
priestorom v tejto snemovni.
Taktiež
by som chcel skutočne vyzdvihnúť ten ľudský
faktor,
keď pán Černák ešte za života nebohého doktora Kunca
chodil
za pánom Spišákom, ktorý už dva roky
nie je členom
Slovenskej
národnej strany, a spracúval ho ešte za
života
pána
Kunca na to, ako by mal vystúpiť a ako
by sa mal dovo-
lávať
svojho mandátu, i keď už dva roky alebo vyše dvoch ro-
kov
nie je členom Slovenskej národnej strany. To je skutočne
veľmi
humánne gesto, a ja si myslím, že je to
obyčajný hye-
nizmus.
Chcel by som zdôrazniť a ďakujem pánu
doktorovi Cupero-
vi
a pripájam sa, ja som v mandátovom
výbore v žiadnom prí-
pade
nehovoril, že si nectím zákon, to v
žiadnom prípade.
Stále
tvrdím a Slovenská národná strana tvrdí, že prvá veta,
ktorú
považujem za preambulu toho odseku, kde
sa hovorí, že
náhradník
je z tej istej politickej strany, to je ten zákon,
ktorý
si my všetci ctíme. A voliči, keď sa už zase niekto
odvoláva
na voličov, volili v roku 1994 predovšetkým poslan-
cov
a program strany. A nakoľko sa pán Spišák spreneveril
tomuto programu a
nie je členom strany, tak sa
nebojím,
v
žiadnom prípade sa nebojím, že by niektorí z voličov, kto-
rí
nás volili na východnom Slovensku, nejako protestovali.
Ibaže
by zase niekto niekoho kúpil a
vyhlásil, že teda pro-
testuje.
Tiež by
som sa obrátil na pána doktora
Benčíka, ktorý
tu
tak sugestívne vystupoval v mene zákona. Pán doktor, mys-
lím, že
ste pôsobili počas
celého komunistického režimu
v
niektorých inštitúciách, a keď si
spomeniem, ako v päťde-
siatych
rokoch v mene zákona tieto inštitúcie likvidovali,
dokonca
odsudzovali na smrť nevinných ľudí, na mučenie, na
odstraňovanie
týchto ľudí, z vašich úst, keď tu
vystupujete
ako
najväčší ochranca demokracie a práva,
sa mi to zdá do-
slovne
ironické, minimálne ironické. Ja by som
to skôr pri-
rovnal
k paródii. (Potlesk.)
Chcel by som zdôrazniť, že Slovenská
národná strana si,
samozrejme,
ctí zákon.
A svojmu kolegovi Ivanovi Šimkovi by som len chcel po-
vedať
- Ivan, prosím ťa, už sa stáva tradíciou, že z vašej
strany
sa tu nejak často vyhráža rôznymi paragrafmi a mož-
nosťou trestného stíhania v budúcnosti. Už mi to pripadá
skutočne
ako v päťdesiatych rokoch, len myslím,
že vtedy to
bolo
v opačnom garde, že vtedy sa vyhrážali
červení a teraz
sa
budú vyhrážať čierni. Zdá sa mi to trocha v tomto sneme
nevhodné.
Osobne by som tebe odporučil, aby si vrátil svoj
titul
doktora práv, pretože taký výklad
zákona, ako ty máš,
tak
to je teda úžasné, i keď to hovorím ako neprávnik, ale
to
aj laik mohol postrehnúť, ako odborne si tu vykladal prá-
vo.
Chcel by som záverom povedať, vážené
dámy, vážení páni,
že
Slovenská národná strana si skutočne vážila, veľmi si vá-
ži
nášho priateľa, ktorý odišiel, doktora Kunca, ktorý celým
svojím
srdcom bol oddaný našej Slovenskej
republike, tomuto
slovenskému
národu. Nedajte priestor ľuďom v tomto parlamen-
te,
ktorí by chceli, aby na miesto
tohto krištáľovočistého
človeka bol
dosadený človek, ktorý
zradil program našej
strany.
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyne, páni poslanci, už som konštatoval, že
nemám
viac prihlásených do rozpravy, ale rozpravu ešte ne-
končím,
pretože dám priestor na faktické poznámky. Prihlásil
sa
pán poslanec Ftáčnik.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne, kolegovia,
pán
poslanec Slota nepredniesol
žiadne argumenty na-
priek
tomu, že som čakal, že ako jediný zástupca koalície
povie
aspoň nejaký argument. K tomu jedinému, kde sa odvolá-
val
na slová "náhradník tej istej politickej strany", rád by
som
mu povedal, že to znamená, že nenastúpi náhradník inej
politickej
strany, ale ten náhradník nepatrí tej strane, ako
sa
tu už niekoľkokrát vysvetľovalo. To znamená, že za ná-
hradníka,
ktorý bol zvolený na kandidátke SNS, nemôže nastú-
piť
náhradník za HZDS alebo nejakú inú stranu - to znamenajú
slová "náhradník tej istej politickej strany", to znamená
tej,
na ktorej listine bol zvolený poslanec,
za ktorého na-
stupuje.
To netvrdí pán Slota, pán Slota tvrdí niečo iné.
Rád by
som sa ohradil voči tomu,
aby ste, pán Slota,
používali
argumenty, ktorými útočíte na mojich kolegov po-
slancov,
pretože rovnaký meter by ste mohli používať aj na
svojich
kolegov, s ktorými sedíte vo vláde.
A poslednú vec by som chcel povedať, že
ak ste sa odvo-
lávali
na zločiny, ktoré sa stali v minulosti, tak akákoľvek
neprávosť,
ktorá sa v minulosti stala, nemôže ospravedlniť
neprávosť,
ktorá sa má stať alebo sa stane dnes. (Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďalej pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem pekne.
Nebudem reagovať na osobné invektívy, ale chcem sa vy-
jadriť
k tomu, že keby sme hneď aj chceli prijať ten výklad,
že
má nastúpiť ktosi, kto je členom
politickej strany, kto-
rej
mandát zanikol, tak v poriadku. Možno
pán Spišák už nie
je
členom Slovenskej národnej strany, ale je tu
ďalej pán
Šuster,
ktorý získal 2 620 preferenčných
hlasov, pán Petko,
ktorý
získal 2 542 preferenčných hlasov, to všetko je viac
ako
10 %, a pán Hruška získal 952
preferenčných hlasov. Ale
pokiaľ
ide o výklad zákona o voľbách, stojím si za svojím
výkladom.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyňa Sabolová.
Poslankyňa M. Sabolová:
Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Slota, myslím si, že
nejde o dojemný zá-
ujem
o vašu stranu a o vás. Nezaoberáme sa vaším priestorom,
ale
platným zákonom, ktorý platí v tomto
štáte o voľbách do
Národnej
rady. Aj keď možno vaši páni poslanci nemajú toto
právne
vedomie alebo neovládajú volebný zákon, ako sa vy-
jadril
pán poslanec Moric v rozhovore pre isté noviny, že
o
tom, či nastúpi na uvoľnený post poslanca, musia rozhodnúť
politické
špičky. Tak neviem, či sa rozhoduje podľa toho,
ako
rozhodne špička, alebo aký zákon platí. A dokonca vyhlá-
sil,
že "neovláda volebný zákon. Chvalabohu.". To je jeho
vyjadrenie.
Ľudia vo voľbách nevolili len Slovenskú
národnú stranu,
ale
ľudí, ktorí boli na týchto kandidátkach, a uvedený počet
hlasov,
ktorý dostali traja náhradníci, ktorí by mali zo zá-
kona
nastúpiť, je iste dostatočný na to, aby
títo ľudia, aj
keď
hovoríte, že dnes jeden z nich nezastupuje vašu politic-
kú
stranu, majú určite lepší kredit na
východnom Slovensku,
ako
poslanec, ktorého vy navrhujete na tento uvoľnený post
-
kandidát na tento post pán Ladislav Hruška.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Lauko.
Poslanec P. Lauko:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Chcel by som pánu Slotovi pripomenúť, že ctená
snemovňa
nevie,
čo to je čierny. Vieme, čo sú to ružoví, čo sú to
červení,
ale snažíte sa tu Slovensko presvedčiť o nejakom
čiernom a používate
to tu, ale nikto tomu nerozumie, pán
Slota. Všetci rozumejú, čo sú to kresťanskí demokrati vo
svete,
čo sú to socialisti vo svete, čo sú to liberáli, ale,
prepáčte,
hnedí alebo čierni... A keby ste nám
ešte vysvet-
lili,
čo sú to hnedí, alebo podobne.
Dovoľte mi druhú poznámku. Pán
primátor, pán poslanec
a
predseda strany, vaše vyjadrenie o tom, že prvá veta z ne-
jakého
článku je pre vás dominantná a je preambula - viete
čo, choďte za
desiatimi starostami najmenších
obcí, ktorí
ovládajú
zákony do bodky, a ich sa opýtajte na to, ako sa
vykladajú
zákony a ako sa chápu zákony. Všetci
vám povedia,
že
každý odsek a každý paragraf sa berie v
celosti. Tam ne-
môžete
vytrhnúť jednu vetu z nejakého paragrafu. A prosím
vás,
neučte nás tu o zákonoch, skôr ich dodržiavajte, pán
primátor
a predseda strany.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyňa Ďurišinová.
Poslankyňa M.
Ďurišinová:
Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.
Myslím si, že by bolo odo mňa naozaj
naivné, pán Slota,
žiadať,
aby ste sa ospravedlnili pánu
Benčíkovi. Ak ste se-
deli
v tejto sále, a myslím, že ste tu v
tom čase sedeli,
pri
jeho vystúpení, museli ste dobre počuť,
že pán poslanec
Benčík
v drvivej časti svojho
vystúpenia citoval len vy-
stúpenia
zo stenografickej správy, vystúpenia vašich koalič-
ných partnerov
pri schvaľovaní novelizácie tohto zákona.
Takže
naozaj z vašej strany neočakávam nijaké ospravedlne-
nie.
Ale vzhľadom na to, že ste včera v mandátovom a imunit-
nom
výbore aspoň niečím argumentovali, na rozdiel od dnešné-
ho
vystúpenia, vám chcem povedať, že ani
ten vyšší princíp,
na
ktorý ste sa odvolávali, ani poslanecký sľub, ktorý ste
hovorili, že každý
by sa mal riadiť podľa svojho vedomia
a
svedomia, nesmie byť v rozpore s ústavou a so zákonmi toh-
to
štátu.
Ďalej ste argumentovali tým, že aj keď sú
tam síce ďal-
ší
dvaja náhradníci na tých 10 %, ktorí by mali právo nastú-
piť,
Ústredná rada Slovenskej národnej
strany rozhodla tak,
že
nastúpi ďalší, iný kandidát. Pán Slota, ja dobre viem,
prečo
nie som členkou Slovenskej národnej strany,
a necítim
sa viazaná rozhodnutím Ústrednej rady Slovenskej národnej
strany,
ja sa cítim viazaná a rešpektujem len tie zákony,
ktoré
platia v našej republike.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Fogaš.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Musím povedať, že som sklamaný vystúpením
pána poslanca
Slotu,
pretože som očakával, že sa uvedú vecné argumenty, na
základe
ktorých mohol mandátový a imunitný výbor postupovať.
Rád
zdôrazňujem, že v polovici zákona nemôže byť žiadna pre-
ambula
a prvá veta príslušného § 48 ani žiadnou preambulou
nie
je. Navyše druhá veta hovorí, že toto neplatí, to zna-
mená
predchádzajúca veta neplatí, ak na uprázdnený mandát má
nastúpiť
náhradník, ktorý vo voľbách získal potrebný počet
prednostných
hlasov. Myslím si, že tu niet čo vykladať, jed-
noducho zákon je v tomto smere veľmi rigorózny.
Navyše zá-
kon
v tejto súvislosti nepozná pojem člen strany, hovorí iba
o
kandidátskej listine v prenesenom
význame, ak ide o ná-
hradníka
tej istej politickej strany. Tak tu, prosím vás, sa
nesnažme
zaviesť niečo, čo sa v zákone ani nenájde.
Navyše, a to je, myslím, dosť dôležité,
ja spochybňujem
samotnú
správu mandátového a imunitného výboru,
pretože som
nedávno
telefonoval s poslancom Petkom, ktorý mi oznámil, že
sa svojho
nástupníctva nevzdáva. Ak
máte iné informácie
a
iné doklady, prosím, predložte ich
poslaneckému zboru. Ja
som
žiadny písomný dokument o tomto nevidel. Čiže keby sme
sa
už akokoľvek usilovali spochybniť
nástupníctvo pána Spi-
šáka,
čo považujem za nespochybniteľné, tak
najmenej posla-
nec
Petko vo svojom vyjadrení vo vzťahu
ku mne sa vyjadril
tak,
že sa poslaneckého mandátu nevzdáva.
Žiadam preto, aby
mandátový
a imunitný výbor túto skutočnosť
došetril a dolo-
žil aj ostatným
poslancom písomnú správu alebo
informáciu
o
tom, že sa tí traja, ktorí sú podľa § 42 ods. 4 naozaj
náhradníkmi,
vzdali.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyňa Lazarová.
Poslankyňa Z. Lazarová:
Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo.
Pokiaľ viem, pán Spišák bol daný na kandidátku Sloven-
skej
národnej strany ako člen tejto strany
a nie ako nezá-
vislý
poslanec. Pán poslanec Černák tu položil otázku, ako
on uviedol, ľudsky a občiansky. Preto
si dovolím položiť
otázku
opozičným poslancom i ja ľudsky a
občiansky. Dovolá-
vali
ste sa tu, páni poslanci, vnútorného presvedčenia po-
slancov
koalície. Preto sa i ja pýtam vás, ste skutočne vnú-
torne
presvedčení o tom, že voliči by boli dali pánu
Spišá-
kovi svoje preferenčné hlasy aj vtedy, ak by tento nebol
členom
Slovenskej národnej strany, resp. ak by
boli predpo-
kladali,
že zradí túto stranu a už v tom čase by
bol vystu-
poval
proti programu tejto strany?
Ďakujem za slovo.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Volf.
Poslanec J. Volf:
Pán poslanec Slota v podstate argumentuje
tým, ako keby
mandát
poslanca bol majetkom jednej politickej
strany. Mys-
lím
si, že keby jeho výklad platil, mal by nám vysvetliť,
prečo
sa vlastne v tomto návrhu zákona
vyskytujú tzv. pred-
nostné
hlasy. Veď by potom stačilo, keby si strana určila
svojich
kandidátov a tých by potom poslala do parlamentu.
Myslím,
že tak ako za bývalého režimu existovali tzv. gumené
zákony,
ktoré sa dali vykladať rôznym spôsobom,
dnes, žiaľ,
súčasná
vládna koalícia ani nepotrebuje takéto
zákony, pre-
tože
si vykladá aj jednoznačné zákony svojím
spôsobom a po-
dľa
svojich politických predstáv. Neviem, či si pani poslan-
kyne
a páni poslanci uvedomujú, že keď budú takýmto spôsobom
hlasovať
o prijatí pána Hrušku do tohto
poslaneckého zboru,
vlastne
porušujú zákon a tým aj poslanecký sľub. Je takmer
jednoznačné,
že Ústavný súd, tak ako sa vyjadrí k
vylúčeniu
poslanca
Gauliedera z tohto parlamentu, vyjadrí
sa aj k to-
muto
nezákonnému prijatiu pána Hrušku do
nášho poslaneckého
zboru. Chcel by
som vedieť, ako zareagujú páni poslanci
a
pani poslankyne, ktorí takto hlasovali, na nález Ústavného
súdu,
aké dôsledky z toho vyvodia pre seba.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predseda,
bol by som rád, keby ste dodržiavali rokovací poriadok
u
rečníkov, a toho, kto nehovorí k
ostatnému rečníkovi, aby
ste
prerušili. Tak je to napísané v
rokovacom poriadku. Mám
na
mysli vystúpenie pani poslankyne Lazarovej.
Ale ja sa dotknem vystúpenia pána poslanca Slotu. Sku-
točne
som očakával vecnú argumentáciu, a jediné, čo som si
odniesol
z jeho reči, je to, že treba
rešpektovať len jednu
vetu
zo zákona alebo z príslušného paragrafu, že ostatné ve-
ty sú nezaujímavé. Preto vznášam otázku
na pána poslanca
Slotu,
ale súčasne chcem poprosiť aj pána poslanca Cupera
ako
právneho experta, aby mi vysvetlil, kedy sa uplatní dru-
há
veta. Či by mi vedel opísať situáciu, kedy bude platiť
druhá
veta v zákone vôbec a kedy bude platiť v tomto para-
grafe druhá veta,
aby mi opísal takú situáciu, lebo iná
zrejme
asi nenastane.
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Moric.
Poslanec V. Moric:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Chcel by som povedať, že naozaj to, čo
tu povedal pán
poslanec
Slota, je veľmi zaujímavý názor, ktorý treba pod-
poriť.
(Smiech v sále.) Neviem, prečo niektorí poslanci sa
z
tohto jeho názoru stali farboslepými a
nerozoznajú farby.
Čierna
farba je ako čierny mor. A čierny mor sú ako niektoré
politické
strany, ktoré sú tu. Hnedá farba je tá farba, kto-
rá
je tu pred nami. Neviem, prečo by sme ju všetci nemohli
poznať.
A pokiaľ sa týka toho, že všetci vieme, čo sú to kres-
ťanskí demokrati, ako tu bolo povedané,
naozaj všetci to
vieme.
Škoda len, že v tomto parlamente nie
sú. To je veľká
chyba,
že tu chýbajú.
Ja sa všetkým musím priznať v súvislosti s tým, čo po-
vedal
pán Slota, že som sa priznal, že neovládam tento zá-
kon.
Zistil som si, že na Slovensku je približne 1 500 záko-
nov.
Tento neovládam. Pani kolegyňa Sabolová, ak vy ovládate
všetky
zákony, ktoré sú na Slovensku...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, môžete reagovať len na
posledného rečníka.
Poslanec V. Moric:
Priznajte sa, že ich neovládate ešte viac ako ja, pani
poslankyňa
Sabolová.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, môžete reagovať len na
posledného rečníka.
Poslanec V. Moric:
Nemôžem za to, že ste taká múdra, pani
Sabolová.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán poslanec Moric, prosím, reagujte len na vystúpenie
pána
Slotu.
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Ďakujem pekne.
V tomto parlamente platí dvojaké ústavné právo - jedno
ústavné
právo Slovenskej republiky, druhé "gynekologické ús-
tavné
právo". Neviem, podľa ktorého budú nastupovať, alebo
bude
platiť tá prvá veta, alebo tá druhá. Ale tie majú na
seba logickú nadväznosť. Prvá hovorí
o tom, že mandát je
stranícky
a môže sa aj v rámci kraja - to hovoria ďalšie ve-
ty
- prideľovať len tej politickej strane
alebo v rámci tej
politickej
strany, o ktorej náhradníka ide.
Ak pán
Spišák prestal byť členom SNS,
naozaj stratil
právo byť v
tomto parlamente, pretože
mandát môže strana
prideliť
len tomu alebo môže rozhodnúť len o tom náhradníko-
vi,
ktorý ide v poradí. To znamená, že mohol to byť ďalší,
o
ktorom hovorí pán poslanec Fogaš, to by som
sa nehádal,
ale
rozhodne by som si nemyslel, že by
to mal byť pán Spi-
šák,
keďže nie je členom SNS.
Takže v každom prípade platí
potom to, že ak náhradní-
kov strana nemá, tak jednoducho mandát
ostáva neobsadený.
Ale
SNS náhradníkov má, pretože pán Spišák už nie je náhrad-
níkom,
takže je vecou SNS, aby určila ďalšieho náhradníka.
Tak
znie druhá veta zákona. Ja si nemôžem dovoliť súhlasiť
s
gynekológmi v tomto parlamente...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, vyjadrujte sa k vystúpeniu
pána Slotu.
Poslanec J. Cuper:
...nikdy som sa do gynekologických záležitostí v tomto
parlamente
neplietol.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Miklušičák.
Poslanec J. Miklušičák:
Ďakujem, pán predseda.
Chcem len upozorniť na § 33 ods. 1 koniec prvej vety:
"Poslanci
majú v rozprave právo na faktickú poznámku, ktorou
reagujú
na vystúpenie ostatného rečníka."
Prosím vás pekne,
rešpektujte
to a upozornite kolegov, keď o tom nehovoria.
A k
pánu Slotovi tiež môžem len
konštatovať jedno, že
nepovedal žiadne
argumenty, ktoré by spochybňovali názor
opozície,
že v skutočnosti bol zvolený pán
poslanec Spišák,
a
nie pán Hruška. A čo sa týka tej čiernej farby, áno, je to
čierne
na bielom - v zákone.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Kováč ešte raz.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predseda,
ja
sa vrátim opäť k vystúpeniu pána Slotu a nebudem
reagovať
na pána Cupera, i keď si myslím, že ide o špecific-
ké
ústavné právo cuperovské, ktoré tu
počúvame. Ale k tomu,
čo
hovoril pán poslanec Slota a opakovane sa to tu objavuje,
ako
keby tu bol niekde príkaz, že
poslanec musí byť členom
strany.
Ja si dovolím citovať ústavu, ktorá o
tom vôbec ne-
hovorí.
Za poslanca možno zvoliť občana, ktorý má volebné
právo,
dosiahol vek 21 rokov a má trvalý pobyt na území Slo-
venskej
republiky. O členstve v politickej strane ústava ne-
hovorí.
Podrobnosti o voľbách poslancov ustanoví zákon. Máme
tu zákon o
voľbách, ktorý tiež
nehovorí o povinnosti byť
členom
strany.
Dovoľte
mi, aby som uviedol príklad. Na kandidátskej
listine
Demokratickej únie bol zvolený za
Demokratickú úniu
pán poslanec Švec. Nie je členom
Demokratickej únie a my
rešpektujeme to, že
táto podmienka nie je daná v ústave.
Prosím
vás, nesnažte sa nám vysvetliť, že poslanec
musí byť
členom
politickej strany. Nie je to pravda.
Žiadny zákon to
neprikazuje.
Ak si to strana vykladá takto a vyhradila si
to,
nech tak zostaví kandidátsku
listinu. Ale vy nemôžete,
pán
poslanec Slota, ani pán poslanec Cuper, vykladať zákon
inak,
než je napísaný.
Možno moje pôvodné povolanie zvádza pána
Cupera k istým
asociáciám,
ale napriek tomu si myslím, že čítam
len to, čo
je
v ústave - smerujem to k pánu
poslancovi Slotovi. Ústava
ako náš najvyšší zákon nevyžaduje pre poslanca stranícku
príslušnosť.
Ak by to ústavodarca chcel, tak to napíše ako
podmienku,
kto môže byť zvolený za poslanca.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Figeľ.
Poslanec J. Figeľ:
Pán predseda, ja som tiež čakal od jediného vystúpenia
predstaviteľa
SNS - a vlastne jediného za koalíciu - pána
Slotu viac
vecných argumentov a prinajmenšom zdôvodnenie
postupu
voči tým ďalším dvom náhradníkom, ktorí
dostali do-
statok
preferenčných hlasov. Ale nič z toho tu
nezaznelo.
Chcem
povedať na jeho a ich adresu, že poslanci majú ovládať
zákony,
pretože oni ich majú ako prví dodržiavať, ak toto
očakávame
a žiadame od občanov. Neznalosť zákonov naozaj ne-
ospravedlňuje
a dokonca neznalosť pri rozhodovaní v takýchto
zásadných
veciach je nielen nezodpovednosťou, ale
aj ľahos-
tajnosťou
voči ľuďom na Slovensku.
Cítim, že toto divadlo dnes je
druhým dielom toho, čo
sa
začalo v decembri. Vtedy to bolo vylúčenie človeka z par-
lamentu, pretože odišiel od najsilnejšej strany.
Teraz sa
v
menšej strane stáva čosi podobné s náhradníkom. V decembri
bol
prvý diel obchodu medzi HZDS a SNS podporený čiastočne
Združením
robotníkov Slovenska. Dnes, vo februári, sa deje
revanš.
Teda ten menší potrebuje túto pomoc a zrejme väčší
mu
to urobí. Je to naozaj obchod,
podvod na voličoch aj na
občanoch
Slovenska.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Slota.
Poslanec J. Slota:
Ja
sa už nemienim vyjadrovať
k tým rôznym otázkam.
Chcel
by som len zdôrazniť, že v mandátovom a
imunitnom vý-
bore
som jednoznačne povedal, ako je to s tými ďalšími dvoma
náhradníkmi,
ktorí sú nad 10 %. Predsedníctvo Slovenskej ná-
rodnej
strany jednoznačne rozhodlo, že
náhradníkom bude La-
dislav
Hruška, a dalo to na vedomie týmto ďalším dvom ná-
hradníkom,
ktorí to akceptovali. To, že pán Petko sa obrátil
na
pána Fogaša, alebo pán Fogaš na pána Petka, je pre mňa
nóvum.
Tak možno pán Petko prestúpil do SDĽ,
keď to oznámil
pánu
Fogašovi. V každom prípade som v mandátovom výbore jed-
noznačne
povedal toto, čo je pravda, a nemienim to ďalej ne-
jakým
spôsobom zdôrazňovať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Hrušovský.
Poslanec P. Hrušovský:
Ďakujem pekne.
Pán
predseda, chcem navrhnúť
jednu procedurálnu vec.
Využívam
§ 146 rokovacieho poriadku. Keďže sa mi
zdá, že sa
dostávame
do situácie istej pochybnosti o postupe v súlade
s
rokovacím poriadkom, navrhujem, aby sa zišiel ústavnopráv-
ny
výbor a zaujal k prerokúvanej veci stanovisko.
A
k vyjadreniu pána poslanca Slotu, že
sa vzdali tí
dvaja alebo o čom to hovoril. Včera v mandátovom a imunit-
nom
výbore pán predseda Poliak čítal list
pána Emila Spišá-
ka,
ktorým akceptuje to, že sa stáva náhradníkom za zomrelé-
ho
nášho bývalého kolegu poslanca
Kunca a doslova sa pýta,
čo
všetko má vykonať predtým, ako príde do parlamentu ako
poslanec.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Fogaš.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Ďakujem, pán predseda.
Chcem verejne povedať, že nie ja som volal pána Petka,
pán
Petko mne. Nie je členom SDĽ a myslím si, že členstvo
v
strane nie je podmienkou vykonávania mandátu. Dokladom to-
ho
sú tu viacerí poslanci v tomto i
minulom období, ktorí
v
súlade s ústavou vykonávajú svoj
mandát. Myslím si, že je
tu
prinajmenšom vážna pochybnosť o tom, či
bol, alebo nebol
porušený
zákon, či správa mandátového a imunitného výboru je
úplná.
Myslím si, že nestačí, pán predseda a pán poslanec
Slota,
povedať, čo si myslí ústredná rada, ale treba predlo-
žiť
písomný dokument o tom, že poslanec,
ktorý je v poradí,
sa
vzdáva svojho nástupníctva. To sme doteraz vždy žiadali
a
vždy rešpektovali. A je zaujímavé, že i
najsilnejšie hnu-
tie
v tomto parlamente to doteraz vždy dokázalo predložiť.
Myslím
si, že tento postup treba dodržať i teraz, a preto
som žiadal, aby
mandátový i imunitný výbor došetril túto
vec,
a až potom sa predložila opätovne
správa a prerokovali
sme
tento bod programu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Hrušovský, chcem povedať k vášmu
návrhu,
že § 146 hovorí o tomto zákone, o
rokovacom poriad-
ku,
a nie o inom. Takže v tomto prípade
nevyhovujem vašej
pripomienke.
Prosím, pán poslanec Hrušovský.
Poslanec P. Hrušovský:
Pán predseda, nesúhlasím s vami, pretože
§ 10 rokova-
cieho
poriadku hovorí aj o nastúpení
náhradníka, a prerokú-
vame
bod nastúpenie náhradníka. A tu je pochybnosť o tom, či
rokujeme
v súlade s § 10, pretože aj § 10 ods. 3 odkazuje na
§
48 ods. 2 zákona Národnej rady o voľbách. Takže tu je roz-
kol.
Žiadam o tom hlasovať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Tarnóczy.
Poslanec A. Tarnóczy:
Ďakujem za slovo.
Vrátim sa k podstate, teda k pánu
poslancovi Slotovi.
Ja
som mu rozumel takto, a preto som sa aj rozhodol tak, ako
som
sa rozhodol pri budúcom hlasovaní: § 48
odsek 2 hovorí,
ak
sa uprázdni mandát v priebehu volebného
obdobia po usta-
novujúcej
schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, nastu-
puje
náhradník tej istej politickej strany.
Ďalej sa v § 42
ods.
4 hovorí o tom, aké je poradie, teda zvýhodňuje počet
prednostných
hlasov, ale nikto neeliminuje to, že kandidát
tej
istej politickej strany, teda
nezavádzajme sa, že člen.
Kandidát
bol na kandidátke a podmienkou bolo 5 %, aby pri-
šiel
do parlamentu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Ďakujem pekne.
Aj keď mi nepatrí toto právo, ale v
podstate chcem rea-
govať
na krátke vystúpenie pána poslanca
Hrušovského, ktorý
uviedol
§ 146 rokovacieho poriadku a žiadal procedurálny ná-
vrh.
Chcem k nemu uviesť, že skutočne § 146 bez ohľadu na
to,
aby som sa vyvliekal z nejakej povinnosti z hľadiska ús-
tavnoprávneho
výboru, hovorí o pochybnosti o postupe podľa
tohto
zákona. Pokiaľ sa nemýlim, tak predmetom dnešného spo-
ru
nie je pochybnosť o postupe podľa rokovacieho poriadku,
ale
výklad v podstate volebného zákona, kde sa prezentujú
dva
rôzne názory. Čiže bez ohľadu na to, aby som sa vyjadro-
val,
či áno, alebo nie, ale asi mechanicky
použiť § 146 na
tento
prípad nie je možné.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Lauko.
Poslanec P. Lauko:
Chcel by
som ešte raz zareagovať na
tvrdenie pána po-
slanca
Slotu, že z odseku 2 § 48 platí len jedna veta. Utvr-
dil
ma v tom aj chybný výklad pána kolegu poslanca Tarnóczy-
ho,
že si to niektorí poslanci vykladajú
chybne, aj pán po-
slanec
Slota, aj pán poslanec Tarnóczy. Jednoducho vo voleb-
nom
zákone a vo výsledkoch štatistického úradu o výsledku
volieb sa nehovorí
o príslušníkoch politických
strán, ale
hovorí sa
o poslancoch, ktorí
postúpili do parlamentu,
a
o náhradníkoch. Takže keby ste si podľa toho skorigovali
svoje
názory.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán predseda.
Chcem znova zdôrazniť, že v § 48 ods. 2, ktorý určuje
pravidlo,
ktoré sa tu často zdôrazňuje a o ktorom hovoril
pán
kolega Slota, že to je akási
preambula, v duchu ktorej
vlastne
si vykladá celý zákon. Prvá veta hovorí o tom, že
strana
rozhodne, kto nastúpi z kandidátskej listiny politic-
kej
strany ako náhradník. Ale tá druhá
veta, a na tú sa pý-
tal
aj kolega Roman Kováč a odpoveď na ňu nedostal, ďalej
pokračuje a hovorí:
to neplatí, to pravidlo v prvej vete
neplatí,
ak na uprázdnený mandát má nastúpiť náhradník, kto-
rý
získal preferenčné hlasy nad 10 %. A v konkrétnom prípade
Slovenskej
národnej strany sú traja takí náhradníci.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Ešte pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Bolo tu už povedané, že naše právo má gumené paragra-
fy.
Podotýkam, že Eugen Herlich nehovoril o gumených, ale
o
kaučukových paragrafoch. Toto je typické ustanovenie nášho
právneho
poriadku, ktoré vyplýva z neskúsenosti.
Samozrejme, súhlasím s tými, ktorí tu zdôrazňovali, že
tá
novela nebola celkom domyslená do
dôsledkov a to sa pre-
javilo
neskôr tým, že tieto medzery zneužíva opozícia. Sa-
mozrejme,
ako vždy zacítili šancu, že by mohli rozšíriť svo-
je
poslanecké...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, hovorte k veci, ako
vystupoval pán posla-
nec
Slota.
Poslanec J. Cuper:
Áno, veď
hovorím k § 48. Samozrejme,
že pán Tarnóczy
mal pravdu. Tu
sa nehovorí o členoch strany, ale o tých,
ktorí
kandidovali, pretože kandidátska
listina môže obsaho-
vať
aj nečlenov strany, ale musia to deklarovať pri zápise
na
kandidátsku listinu. Pán Spišák deklaroval svoju straníc-
ku
príslušnosť, a nie nestrannosť. Teda ak zmenil podmienky,
to
nie je chybou politickej strany. To
znamená, že mal na-
stúpiť
ďalší náhradník. Tak ako povedal pán Fogaš, môžeme sa
o
tom baviť, kto mal nastúpiť, či mal nastúpiť ten, koho ur-
čila
strana, alebo ďalší v poradí s preferenčnými hlasmi, ak
prejavil
o to záujem, ale nemôžeme tu
diskutovať o tom, či
pánu
Spišákovi patrí miesto v tomto parlamente, alebo nie.
Nie,
lebo ani on nehral morálnu hru s touto spoločnosťou.
Jednoducho bol
volený ako príslušník Slovenskej národnej
strany,
ako člen politickej strany, a nie ako nestranný na
kandidátke
politickej strany. Takže súhlasím
s tým, že pán
Tarnóczy
mal pravdu.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Fogaš.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Vážení kolegovia, mrzí ma, že už tretíkrát sa vyjadru-
jem v tejto
polemike, ale členstvo v strane nie je nikde
podmienkou udržania mandátu. Nikde to nie je. Druhá veta
príslušného
ustanovenia, ktoré sa toľkokrát
citovalo, t. j.
§
48 ods. 2, jednoznačne vylučuje prvú vetu. Žiadny iný kon-
text
tam nemožno nájsť. Tak prosím vás
pekne, vyjadrujme sa
k
tomu, ako chápeme tú druhú vetu, veď to je jednoznačné.
Domnievam sa, že by sme mali hovoriť o tom, či správa
mandátového
a imunitného výboru je úplná, alebo nie je, či
sa
preskúmali všetky podmienky
nastúpenia náhradníka podľa
zákona.
Nič iné ten výbor urobiť nemá. A podľa
mojej mienky
nie
je. Práve preto nie je možné o
nej dnes hlasovať. Je
nespochybniteľné to, že
počas volebného obdobia je
možné,
aby
poslanec či kandidát zmenil politickú príslušnosť. Ne-
viem,
či pán Spišák ju zmenil, ani v ktorej strane je, či je
nepartajný. Pre mňa
je dôležité to, že bol kandidátom na
kandidátskej listine príslušnej strany a má nastúpiť ako
náhradník.
Toto právo sa jednoducho nemôže spochybniť tam,
kde
ide o uplatnenie prednostných hlasov
podľa § 42 ods. 4.
O
tomto tu podľa mňa vecne hovoríme. Mňa mrzí to, že predse-
da Slovenskej národnej strany písomne nepreukazuje, že sa
traja
nastupujúci náhradníci, teda pán
Spišák, Šuster, Pet-
ko,
vzdali svojho nástupníckeho práva.
Preto žiadam, aby sa
mandátový
a imunitný výbor o tejto otázke
presvedčil ďalším
prešetrovaním.
Nestačí vyhlásenie jedného z nás,
pretože by
ho mohol
urobiť ktokoľvek zo
straníckych funkcionárov,
a
myslím si, že tak ďaleko nemožno zájsť.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyňa Ďurišinová.
Poslankyňa M.
Ďurišinová:
Ďakujem veľmi pekne, sľubujem, že sa
dnes hlásim pos-
ledný
raz.
Vážení kolegovia, kolegyne, určite si pamätáte, že mi-
nule
sme riešili vnútorný problém v prípade
Gaulieder, vnú-
torný
problém HZDS. Teraz sa znova dostávame do situácie,
keď
riešime vnútorný problém...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani
poslankyňa, hovorte k
vystúpeniu pána predsedu
Slotu.
Poslankyňa M.
Ďurišinová:
Áno, chcem, pán predseda. Pán poslanec Slota včera vo
výbore
povedal, že Slovenská národná strana vylúčila tohto
človeka
zo svojich radov. Predsa pre nás nie je
záväzné to,
ako
sa politická strana zachová k svojmu kandidátovi. Pre
nás,
ešte raz opakujem, koľkokrát to bolo
dnes už povedané,
pre
nás je smerodajné to, či tu existuje, či už v prvom prí-
pade,
alebo u tých ďalších dvoch náhradníkov,
písomné vzda-
nie
sa mandátu. Nič viac pre nás nie je záväzné.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyňa Rusnáková.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Pán predseda, na základe § 29 navrhujem prerušiť roko-
vanie bodu programu. Rokovací poriadok v
tomto paragrafe
umožňuje
v situácii, ktorá je problematická, kde
sa rozchá-
dzajú
názory, aby Národná rada požiadala
výbor Národnej ra-
dy,
ktorý sama určí na to, aby zaujal stanovisko.
Viem, že rokovací poriadok hovorí v § 29
ods. 2, že Ná-
rodná
rada môže požiadať o takúto pomoc výbor
vtedy, ak bol
daný pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh, ktorý
je kontro-
verzný.
Ale upozorňujem, že tu je vlastne nesprávna a zlá
správa
mandátového a imunitného výboru, s čím rokovací po-
riadok
ako taký nepočíta. Ale súčasne rokovací
poriadok ne-
zakazuje, teda
umožňuje poslancom Národnej rady hlasovať
o
tom, že žiadajú predsedu
ústavnoprávneho výboru, aby zvo-
lal
výbor a aby zaujal stanovisko k
predmetnej veci, v kto-
rej
máme rozdielne názory.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Lauko.
Poslanec P. Lauko:
Pán predseda, dávam procedurálny návrh podľa § 34, aby
nás
imunitný výbor informoval o tom, či sa
písomne vzdali
ďalší
náhradníci, ktorí spĺňajú § 48.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Poliak.
Poslanec A. Poliak:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Mandátový a imunitný výbor
nedostal ani od jedného
z
kandidátov za Slovenskú národnú
stranu vo volebnom kraji
východoslovenskom,
ktorí získali nad 10 %, dokument o vzdaní
sa svojich práv. Ani prvý, ani druhý, ani tretí. Prvý si
práve
svoje právo uplatnil písomne na adresu predsedu Národ-
nej
rady, v odpise som to dostal aj ja.
Čiže niet o čom tu zbytočne ďalej
diskutovať.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Lauko.
Poslanec P. Lauko:
Po vypočutí si informácie pána predsedu imunitného vý-
boru
sa pridávam k návrhu pani poslankyne Rusnákovej, aby sa
prerušilo
rokovanie o tomto bode.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Slota.
Poslanec J. Slota:
Pán predseda, ja by som skutočne rád
poprosil, aby aj
pán
predseda mandátového a imunitného
výboru nezavádzal. Ja
som pred mandátovým a imunitným výborom
povedal, že títo
ľudia vyhlásili,
že akceptujú rozhodnutie
predsedníctva
ústrednej
rady. Mandátový výbor toto jednoznačne akceptoval,
pretože
hlasovaním rozhodol tak, ako rozhodol. To, že vy ste
hlasovali
proti, pán predseda, to je vaša vec. Ale mandátový
výbor
po tomto mojom vysvetlení vedel túto
informáciu a po-
tom
hlasoval. A uznesenie mandátový výbor
schválil. Takže
nech
aj plénum rozhodne, či je to pre nich dostačujúce, ale-
bo
nie.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Javorský.
Poslanec F. Javorský:
Chcel by
som reagovať na posledné slová
pána poslanca
Slotu.
V prípade, že má takéto vyjadrenie, žiadam ho, aby ho
predložil
Národnej rade, že všetci traja sa písomne vzdali
uplatnenia
nároku náhradníka, tak ako im to
vyplýva z pora-
dia.
Ale chcel by som povedať niečo iné. Filozofia
pána Slo-
tu
je postavená na niečom inom. On včera doslova vyhlásil,
citujem:
"Nižšie stranícke orgány a SNS pána Spišáka vylúči-
li
z poradia náhradníka."
Myslím, že to hovorí za všetko.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Páni poslanci, pani poslankyne, týmto
momentom končím
odovzdávanie
otázok do hodiny otázok na zajtra,
pretože sa
môžu
odovzdávať len do dvanástej.
Prosím, pani poslankyňa Rusnáková.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Pán predseda,
dala
som návrh, aby sme hlasovali. Rozprava už nemá
byť,
keby sme mohli pristúpiť k hlasovaniu o mojom návrhu,
že
má zasadnúť ústavnoprávny výbor, ktorý
sa k tejto otázke
vyjadrí,
a súčasne som navrhla, aby na tento čas Národná ra-
da
prerušila rokovanie o tomto bode.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyňa, vy ste dali iný návrh, ale nerokujeme
k
vášmu návrhu.
Pán poslanec Poliak.
Poslanec A. Poliak:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Vo
svojom predchádzajúcom vystúpení
som nehovoril
o
tom, že pán predseda Slota
nepovedal ústne, že s ďalšími
dvoma
kandidátmi, ktorí získali nad 10 %
preferenčných hla-
sov na kandidátskej listine Slovenskej
národnej strany vo
volebnom
kraji východoslovenskom, ale hovoril
som, že nemám
o
tom žiadny písomný dokument. A to je pre mňa rozhodujúce
a
aj z hľadiska posudzovania tejto veci, ak chceme objektív-
ne
rozhodovať, musia byť písomné
dokumenty, nie, že niekto
niekomu
niečo povie.
Nepopieram, pán predseda Slota mi to
včera v mandátovom
a
imunitnom výbore povedal. My sme sa však zaoberali otázkou
nastúpenia náhradníka podľa volebného zákona. A
tu treba
rešpektovať,
že je náhradník prvý, ak sa písomne vzdá, sú-
hlasím,
je náhradník druhý, ak sa písomne vzdá, súhlasím, je
náhradník
tretí, ak sa písomne vzdá, sú tí, ktorí mali nad
10 %, a
potom môže politická strana určiť ktoréhokoľvek,
s
prihliadnutím na odbornosť mandátu, ktorý sa uprázdnil.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Hrušovský, trváte na tom,
aby som dal hla-
sovať
o vašom návrhu? (Odpoveď z pléna.)
Takže budeme hlasovať o návrhu pána
poslanca Hrušovské-
ho,
ktorý žiada, aby sa vypracovalo
stanovisko ústavnopráv-
neho
výboru na základe § 146.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 136 poslancov.
Za návrh hlasovalo 53 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 44 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Takže tento návrh neprešiel.
Druhý procedurálny návrh dala pani
poslankyňa Rusnáková
na
základe § 29 na prerušenie prerokúvania
tohto bodu prog-
ramu
schôdze a Národná rada by mala určiť aj
lehotu, dokedy
a
ktorý výbor predloží návrh. Ale
chcem povedať ešte jednu
vec
a spýtať sa pani Rusnákovej, či nechce rozdeliť tento
svoj
návrh na dva body - aby sme hlasovali o poslancovi Van-
kovi
a potom budeme hlasovať o tom druhom.
Takže
najskôr dám hlasovať o návrhu pani poslankyne,
o
tom, aby sme prerušili prerokúvanie tohto bodu.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Čiže hovoríme o ús-
tavnoprávnom
výbore, tak sme povedali.
Prezentovalo sa 140 poslancov.
Za návrh hlasovalo 68 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.
Neprešiel tento návrh.
Pani poslankyne, páni poslanci, končím
rozpravu k tomu-
to
bodu. Nemám nikoho prihláseného, nikto sa nehlásil ani
s
faktickou poznámkou.
Pristúpime k hlasovaniu o
jednotlivých uzneseniach,
ktoré
predložil mandátový a imunitný výbor. O každom uznese-
ní
budeme hlasovať osobitne.
Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia o nastúpení
náhradníka pána Mariána Vanka na neuplatňovaný
mandát po-
slanca
Ladislava Polku.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o poslan-
covi
Vankovi. Kto je za to, aby
poslanec Vanko nastúpil na
uvoľnené
poslanecké miesto na uvoľnený mandát?
Prezentovalo sa 140 poslancov.
Za
návrh hlasovalo 139 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Pani poslankyne, páni poslanci, musíme
schváliť uznese-
nie,
ktoré znie:
"Národná rada Slovenskej republiky
berie na vedomie, že
1.
podľa článku 4 ústavného zákona číslo 119/1995 Z. z.
o
zamedzení rozporu záujmov pri výkone
funkcií sa dňom 14.
januára 1997
neuplatňuje mandát Ladislava Polku, pretože
týmto
dňom ho vláda Slovenskej republiky vymenovala za štát-
neho
tajomníka,
2. na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Sloven-
skej
republiky nastupuje podľa § 48 ods. 2 zákona Slovenskej
národnej
rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do
Slovenskej ná-
rodnej
rady v znení neskorších predpisov na
návrh Hnutia za
demokratické Slovensko pán Marián Vanko vo volebnom
kraji
stredoslovenskom,
3. správu Mandátového a imunitného výboru
Národnej rady
Slovenskej republiky o
uprázdnení mandátu a nastúpení
ná-
hradníka
za uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Sloven-
skej
republiky."
Prosím, ešte raz budeme hlasovať.
Prezentovalo sa 142 poslancov.
Za návrh hlasovalo 142 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že sme schválili
uznesenie o nastúpení
náhradníka
za poslanca Polku.
Vážené
pani poslankyne, páni
poslanci, pristúpime
k
hlasovaniu o druhom návrhu uznesenia podľa § 36 ods. 2 zá-
kona
o rokovacom poriadku. Najskôr budeme
hlasovať o nastú-
pení náhradníka Ladislava Hrušku na
uprázdnený mandát po-
slanca
Bartolomeja Kunca.
Budeme hlasovať hneď tak, že prečítam
uznesenie. (Hlasy
v
sále.)
Pardon. Pán poslanec Hrušovský pri svojom
vystúpení dal
pozmeňujúci
návrh do uznesenia, aby v uznesení nebol náhrad-
ník
Ladislav Hruška, ale aby v uznesení bol pán Spišák. Pro-
sím,
budeme hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu.
Prezentovalo sa 141 poslancov.
Za návrh hlasovalo 63 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
To znamená, že sme neprijali túto
zmenu do uznesenia
Národnej
rady.
Preto mi
dovoľte, aby som prečítal
uznesenie k správe
Mandátového
a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej re-
publiky
o nastúpení náhradníka na zaniknutý
mandát poslanca
Národnej
rady Slovenskej republiky.
"Národná rada Slovenskej republiky
berie na vedomie
1. zánik mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej re-
publiky
Bartolomeja Kunca z dôvodu jeho úmrtia
dňom 12. de-
cembra
1996,
2. že podľa § 48 ods. 2 zákona Slovenskej
národnej rady
číslo 80/1990 Zb.
o voľbách do Slovenskej národnej rady
v
znení neskorších predpisov je na uvoľnený mandát Sloven-
skej národnej
strany vo volebnom kraji východoslovenskom
podľa určenia Slovenskej národnej strany
nastupujúcim ná-
hradníkom
Ladislav Hruška,
3. správu Mandátového a imunitného výboru
Národnej rady
Slovenskej republiky
o nastúpení náhradníka na zaniknutý
mandát
poslanca Národnej rady Slovenskej republiky."
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 140 poslancov.
Za návrh hlasovalo 73 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že sme prijali uznesenie o
nastúpení ná-
hradníka
pána Ladislava Hrušku na uvoľnený mandát po pánu
poslancovi
Kuncovi.
Pani
poslankyne, páni poslanci,
osvedčenie o tom, že
páni
Marián Vanko a Ladislav Hruška sa stali
poslancami Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky 5. februárom
1997, im odo-
vzdám
po zložení sľubu.
Je 12 hodín 15 minút, urobíme prestávku. Budeme pokra-
čovať
o 14. hodine s tým, že pán
predseda ústavnoprávneho
výboru
prosí členov o stretnutie na 10 minút.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyne, páni poslanci, budeme
pokračovať v ro-
kovaní
schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Budeme pokračovať
sľubom poslancov Národnej rady Slovenskej
republiky.
Chcem pripomenúť, že podľa § 4 ods. 2 zákona o rokova-
com
poriadku poslanec skladá sľub tak, že po verejnom prečí-
taní
textu sľubu položí pravú ruku na ústavu a povie "sľubu-
jem".
Prosím poslancov pánov Ladislava Hrušku a Mariána Van-
ka, aby predstúpili pred rečnícke miesto
a do mojich rúk
zložili
ústavou predpísaný sľub. Súčasne prosím pána poslan-
ca
Sečánskeho, aby prečítal sľub.
Poslanec M. Sečánsky:
"Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej
republike.
Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej obča-
nov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné
zákony a pracovať
tak,
aby sa uvádzali do života."
(Poslanci Ladislav Hruška a Marián Vanko
zložili sľub.)
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Vážení páni poslanci, želám vám úspešnú prácu
v
tomto parlamente pri svojej poslaneckej činnosti.
Budeme pokračovať bodom programu
voľba
poslancov do výborov
Národnej rady Slovenskej
republiky.
Tento návrh ste dostali ako tlač 594.
Bol vypracovaný
na základe
písomných podkladov jednotlivých poslaneckých
klubov.
Do výborov sa navrhujú náhradníci,
namiesto ktorých
nastúpili,
a v tejto súvislosti sa poslanci Imrich Andrejčák
a
Melánia Kolláriková navrhujú
zvoliť za členov výborov,
ktorých
členmi boli poslanci Kunc a Polka.
Chcem konštatovať, že za politický klub do rozpravy sa
neprihlásil nikto.
Nikto sa do rozpravy
neprihlásil ani
z
miesta v poslaneckej snemovni.
Otváram rozpravu. Nech sa páči, pán
poslanec Ftáčnik.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený pán predseda,
kolegyne, kolegovia,
okrem
návrhu na zaradenie dvoch poslancov do výborov
predložili
sa ďalšie dva návrhy, a to je jeden
návrh do vý-
boru
pre nezlučiteľnosť funkcií a jeden
návrh do výboru pre
európsku integráciu. Nie som si celkom istý, či toto
je
v
súlade s princípom pomerného
zastúpenia, ktorý sa zvolil
pri konštrukcii jedného a druhého
výboru, pretože zhodou
okolností
pri výbore pre nezlučiteľnosť funkcií
to vyžaduje
ústava,
resp. ústavný zákon, a pri výbore pre európsku in-
tegráciu
to bolo otázka politickej dohody. Keďže
neviem, či
sa
niekto nahrádza, alebo sa tam dopĺňajú títo poslanci, ro-
zumiem
tomu tak, že dopĺňajú, podľa mojej interpretácie to
narúša
princípy, na ktorých sú postavené tieto výbory. Preto
som si dovolil
prihlásiť sa do rozpravy, aby som na toto
upozornil,
a žiadam, aby bolo oddelené hlasovanie, lebo sa
mi
to celkom nezdá. Nerozumiem tomu, prečo sa to má teraz
stať,
pretože možno by boli aj iné
návrhy, iných klubov na
zaradenie
poslancov do výborov, ale akosi nebola na to pôda,
nijako
sa o tom nediskutovalo. Je mi jasné, že nových po-
slancov
treba zaradiť do výborov, ale to treba oddeliť od
toho,
aby sme narúšali proporcie už existujúcich výborov.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem,
pán poslanec. Ale na poslaneckom grémiu sme
hovorili,
že bude tento bod programu aj s
navrhovanými kon-
krétnymi
kandidátmi. Čo teraz navrhujete, pán poslanec Ftáč-
nik?
Poslanec M. Ftáčnik:
Oddelené hlasovanie.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Oddelené hlasovanie, nič iné. Ďakujem
pekne.
Pán poslanec, o každom poslancovi
osobitne? Lebo sú tam
dve
mená. Imrich Andrejčák, Melánia Kolláriková.
Prosím, pán poslanec Ftáčnik sa hlási, ale rozprava už
bola
uzavretá.
Poslanec M. Ftáčnik:
Procedurálne chcem povedať, že
sťahujem svoj návrh,
pretože
kolega Cabaj mi vysvetlil, že nejde o
narušenie po-
merov,
ale nahradenie poslanca, ktorý bol v tom výbore z to-
ho
istého klubu, ktorý predtým tam bol zastúpený. Je potreb-
né
nahradiť ho aj v ďalších výboroch. Ja
som o tom nevedel,
preto
sa ospravedlňujem a sťahujem svoj návrh.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Dobre. Ďakujem pekne.
Vážení
páni poslanci, pani
poslankyne, myslím si, že
môžeme
hlasovať en bloc o týchto dvoch menách. Súhlasíte?
(Súhlas
v sále.)
Keďže
v rokovacom poriadku
máme tajné hlasovanie,
najskôr
si musíme odhlasovať, aby to bolo verejné hlasova-
nie.
Prosím, hlasujeme o tom, aby toto hlasovanie bolo ve-
rejné.
Ja som to teraz navrhol.
Prezentovalo sa 78 poslancov.
Za návrh hlasovalo 77 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Budeme teraz hlasovať o tom, aby za člena
Výboru Národ-
nej
rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť bol
zvolený
pán poslanec Marián Vanko.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 90 poslancov.
Za návrh hlasovalo 88 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasovali 2 poslanci.
Budeme teraz hlasovať o návrhu, aby za
člena Výboru Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu bol
zvolený
pán poslanec Imrich Andrejčák.
Prezentovalo sa 87 poslancov.
Za návrh hlasovalo 85 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že Imrich Andrejčák bol
zvolený za člena
výboru
pre európsku integráciu.
Ďalej by sme mali hlasovať, aby za člena
Ústavnoprávne-
ho výboru Národnej rady Slovenskej republiky
bol zvolený
poslanec
Hruška namiesto pána poslanca Kunca.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 79 poslancov.
Za návrh hlasovalo 78 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasoval 1 poslanec.
Aj tohto
pána poslanca sme zvolili za
člena ústavno-
právneho
výboru.
Ďalej by sme mali voliť pani poslankyňu Melániu Kollá-
rikovú
do Výboru Národnej rady Slovenskej
republiky pre ne-
zlučiteľnosť
funkcií štátnych funkcionárov.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 88 poslancov.
Za návrh hlasovalo 88 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Aj tu môžem konštatovať, že za členku
výboru pre nezlu-
čiteľnosť
funkcií sme zvolili pani poslankyňu Kollárikovú.
Zároveň konštatujem, že všetkých týchto poslancov sme
zvolili
za členov výborov Národnej rady.
Nasleduje
návrh
rozhodnutia Národnej rady
Slovenskej republiky
k
nesúhlasu navrhovateľa o nesplnení
náležitostí návrhu zá-
kona,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o pod-
mienkach
prevodu majetku štátu na iné osoby v
znení neskor-
ších
predpisov.
Pani poslankyne, páni poslanci,
návrh ste dostali ako tlač 604, v
ktorej máte rozdané
rozhodnutie
z 22. januára 1997 číslo 1378, ktorým
som odpo-
ručil
navrhovateľom odstrániť v tomto návrhu zákona nedos-
tatky, pre ktoré
nespĺňa všetky náležitosti
podľa zákona
o
rokovacom poriadku. Ďalej obsahuje list
skupiny poslancov
-
navrhovateľov zákona, v ktorom
vyjadrujú nesúhlas s odpo-
rúčaním
odstrániť uvedené nedostatky. Pripojený
máte aj ná-
vrh
uznesenia Národnej rady.
Podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom
poriadku o tejto
veci sa má
rozhodnúť bez rozpravy,
takže pristúpime hneď
k
hlasovaniu.
Prosím, prezentujme sa hlasujme. Kto je za návrh pred-
sedu
Národnej rady?
Prezentovalo sa 104 poslancov.
Za návrh hlasovalo 73 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Tento návrh predsedu Národnej rady ste
prijali.
Budeme pokračovať ďalším bodom, ktorým je
návrh
rozhodnutia Národnej rady
Slovenskej republiky
k
nesúhlasu navrhovateľa o nesplnení
náležitostí návrhu zá-
kona,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej
republiky
číslo 192/1995 Z. z. o zabezpečení záujmov štátu
pri
privatizácii strategicky dôležitých
štátnych podnikov a
akciových
spoločností v znení zákona Národnej rady Sloven-
skej
republiky číslo 214/1996 Z. z.
Návrh ste dostali ako tlač 605, v
ktorej máte rozdané
aj
rozhodnutie z 22. januára 1997 číslo 1379, ktorým som od-
poručil
navrhovateľom odstrániť v tomto návrhu zákona nedos-
tatky, pre ktoré
nespĺňa všetky náležitosti
podľa zákona
o
rokovacom poriadku. Máte aj list skupiny poslancov - navr-
hovateľov zákona, ktorým vyjadrujú nesúhlas s
odporúčaním
odstrániť
nedostatky v uvedenom návrhu zákona. Pripojený má-
te
aj návrh uznesenia Národnej rady.
Podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej
rady aj v
tomto prípade sa rozhoduje bez rozpravy. Preto
pristúpime
k hlasovaniu.
Pán poslanec Garai, ale musí to byť
procedurálny návrh.
Poslanec J. Garai:
Dávam procedurálny návrh, žiadam 15-minútovú prestávku
pred
záverečným hlasovaním.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyňa Rusnáková.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Pripájam sa k tomuto návrhu za náš
poslanecký klub.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Benčík.
Poslanec M. Benčík:
Pripájam sa a prosím 15-minútovú prestávku pred hlaso-
vaním
na rokovanie klubu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Páni poslanci, poslankyne, kým urobíme
prestávku, chcem
vás
na žiadosť Antona Hrnku, poslanca
Národnej rady Sloven-
skej
republiky, informovať - píše mi list: "Vážený pán pred-
seda,
týmto Vám oznamujem, že dňom 5. februára 1997 vystupu-
jem
z poslaneckého klubu Demokratickej únie Slovenska. Ďalej
chcem
pôsobiť ako nezávislý poslanec Národnej rady Sloven-
skej
republiky až do vypršania svojho
poslaneckého mandátu.
Prosím
Vás, aby ste o mojom rozhodnutí informovali plénum
Národnej rady a
zabezpečili administratívu s tým
spojenú.
V
Stupave 4. februára 1997, podpísaný Anton Hrnko." (Po-
tlesk.)
Ďakujem. Bude 15-minútová prestávka.
(Potlesk.)
(Po prestávke.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyne, páni poslanci, je po
prestávke, budeme
pokračovať.
Pristúpime hneď k hlasovaniu o uvedenom
bode programu
s
tým, že budete hlasovať, kto súhlasí s rozhodnutím predse-
du
Národnej rady.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 120 poslancov.
Za návrh hlasovalo 64 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Konštatujem, že sme schválili aj toto
rozhodnutie.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
podľa §
60 ods. 1 zákona o
rokovacom poriadku, ktorý
nadobudol
účinnosť 1. januára 1997, Národná rada si má zria-
diť
z poslancov osobitné kontrolné
výbory na kontrolu čin-
nosti
služieb, vykonávaných podľa osobitných predpisov.
Podľa zákona o Slovenskej informačnej
službe a zákona
o
Vojenskom spravodajstve ide o zriadenie
osobitných kon-
trolných
výborov na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej
služby
a kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva. (Páni
poslanci,
pani poslankyne, prosím pokoj, ja to
nečítam se-
be.
Potom sú zmätky pri hlasovaní.)
Podľa príslušných ustanovení zákona o
rokovacom poriad-
ku,
zákona o Slovenskej informačnej službe a zákona o Vojen-
skom
spravodajstve má Národná rada určiť počet a zvoliť čle-
nov
týchto osobitných kontrolných výborov, vrátane ich pred-
sedov.
Mali by sme teda pristúpiť k desiatemu bodu rokovania,
a
to k
návrhu na zriadenie Osobitného kontrolného
výboru Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slo-
venskej
informačnej služby.
Návrh ste dostali ako tlač 595.
Pani poslankyne a páni poslanci, len na
vysvetlenie. Ku
každému takémuto bodu je, samozrejme, rozprava.
Chcem sa
spýtať,
či potrebujeme rozpravu, keďže tu ide
len o to, aby
sme
rozhodli, že takýto výbor bude.
Nevolíme ani počty, ani
členov.
Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, ni-
kto
sa neprihlásil, takže rozpravu končím.
Môžeme pristúpiť hneď k hlasovaniu o uznesení, ktorým
Národná
rada zriaďuje podľa § 60 ods. 1 zákona o rokovacom
poriadku
a § 5 ods. 1 zákona o Slovenskej informačnej službe
Osobitný
kontrolný výbor Národnej rady
Slovenskej republiky
na
kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby.
Prosím, prezentujme sa a hneď
hlasujme. Opakujem, ide
len
o to, že zriaďujeme výbor.
Prezentovalo sa 131 poslancov.
Za návrh hlasovalo 131 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že Národná rada schválila uznesenie, kto-
rým
zriadila Osobitný kontrolný výbor
Národnej rady Sloven-
skej
republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej
služby.
Mali by sme teraz schváliť
návrh
na určenie počtu členov Osobitného kontrolného
výboru
Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu čin-
nosti
Slovenskej informačnej služby.
Keďže
v poslaneckom grémiu
nedošlo v tejto otázke
k
zhode, otváram rozpravu k tomuto
bodu programu s tým, že
som
nedostal ani od klubov, ani od poslancov prihlášku do
rozpravy.
Preto sa pýtam pánov poslancov a poslankýň, kto sa
hlási
do rozpravy.
Ako prvý sa hlási pán poslanec Mikloško. Pýtam sa, kto
sa ešte hlási.
Na informáciu, kým pán
poslanec Mikloško
začne,
v politickom grémiu boli návrhy na 7-,
8- a 9-členné
výbory.
Nedošlo k zhode, čiže budeme o tom hlasovať.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec F. Mikloško:
Pán predseda,
kolegyne a kolegovia,
chcem
veľmi stručne vyložiť názor nášho poslaneckého
klubu
k tomu, čo som tlmočil aj v poslaneckom grémiu, aby
tieto výbory mali
po 9 členov. Rokovací poriadok
hovorí
o
pomernom zastúpení. Národná rada
Slovenskej republiky má
v
opozícii 4 základné kluby
približne rovnakej veľkosti
-
Spoločná voľba, KDH, DÚ, Maďarská koalícia. V tomto zmysle
pri
9-člennom zastúpení, teda vo výbore na
kontrolu Sloven-
skej
informačnej služby a Vojenského spravodajstva pomer pri
pomernom zastúpení
vychádza 5 : 4, teda 5 pre koalíciu,
4
pre
opozíciu. Je to logické a z toho dôvodu
navrhujeme, aby
obidva
tieto výbory boli deväťčlenné.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Mikloško, deväť členov za
všetky kluby?
Poslanec F. Mikloško:
Pre jeden aj pre druhý výbor.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pani poslankyňa Rusnáková.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Vážený pán predseda,
za poslanecký klub Demokratickej únie
navrhujem počet
členov Osobitného kontrolného výboru na
kontrolu činnosti
Slovenskej
informačnej služby aj Vojenského spravodajstva na
počet
9. Upozorňujem, že boli zverejnené
pánom predsedom aj
ďalšie
návrhy, pri počte 8 je pomerné zastúpenie 4 : 4, tak-
že
aj to je pre nás veľmi výhodné, a pri počte 7 je to pomer
4
: 3.
Za náš klub si dovolím potom ešte v
ďalšom bode rokova-
nia,
pán predseda, navrhnúť jednu zmenu.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Cabaj. (Hlasy v pléne.)
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predseda,
dámy a páni,
myslím, že už sa počúvame, takže dovoľte,
aby som pred-
ložil
náš návrh, tak ako som ho už predložil
na poslaneckom
grémiu. Prekladám návrh, aby osobitný výbor bol
8-členný,
a
to v zložení 5 zástupcovia vládnej
koalície a 3 zástupco-
via
opozície.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Ftáčnik - faktická poznámka.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený pán predseda,
ospravedlňujem sa, že som hovoril o rozprave, ale ne-
svietia
tie dva panelové riadky, takže som si nevšimol, že
pán
Cabaj sa prihlásil. Chcem k jeho
vystúpeniu povedať, že
jeho návrh na
8 členov a na 5 : 3 nezodpovedá § 60
ods. 2
rokovacieho
poriadku, pretože ten paragraf znie takto: "Čle-
nov osobitného kontrolného výboru volí
Národná rada podľa
princípu
pomerného zastúpenia členov poslaneckého klubu ale-
bo poslaneckých klubov a vzhľadom
na určený počet členov
osobitného kontrolného výboru." Pre počet
8 matematika je
taká, môže
si to pán poslanec prepočítať, že to naozaj
vychádza
na 4 : 4, pretože nepriaznivo sa zaokrúhľuje smerom
nadol
pre koalíciu a priaznivo pre opozíciu. Žiaľ, matemati-
ka
si nevyberá, kde je koalícia a kde
opozícia, zaokrúhľuje
sa
vždy rovnako. Ak je to nad 5, tak sa zaokrúhľuje nahor,
ak
je to pod 5, tak sa zaokrúhľuje nadol. V tomto prípade je
to
teda 4 : 4, a tá časť návrhu, ktorý
povedal pán poslanec
Cabaj,
že 5 : 3, je irelevantná, pretože je v rozpore so zá-
konom
o rokovacom poriadku. Čiže môžeme hlasovať o ôsmich,
to
je v poriadku, to je určenie počtu, ale Národná rada ťaž-
ko
môže rozhodnúť, že to bude 5 : 3, pretože o tom hovorí
zákon.
To nemôže navrhovať ani pán poslanec Cabaj, ani ja.
O
tom je rozhodnuté v zákone. Keď odsúhlasíme počet 8, tak
odsúhlasíme
4 : 4, pretože tak je to stanovené v § 60 ods.
2.
Na to upozorňujem pána poslanca.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Mikloško - faktická
poznámka.
Poslanec F. Mikloško:
Pán predseda, vy si dobre pamätáte, že
na politickom
grémiu
sme to už pánu poslancovi Cabajovi povedali, že ak má
byť
pri počte 8 pomerné zastúpenie,
vychádza to 4 : 4. Je
síce
pravda, že HZDS absolútne spokojne
porušuje všetky zá-
kony, ale predsa
si myslím, že ide skôr o
nedopatrenie.
Z
tohto dôvodu, keď už pán poslanec Cabaj
nevie počítať zá-
kladné
matematické počty, dajte sa
viacerí dokopy. Pán po-
slanec
Húska sa trošku viac zaoberal
matematikou, skúste to
vypočítať.
Je to 4 : 4.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlási sa
ešte niekto do rozpravy? Vlastne
sme ju uza-
vreli.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
neostáva nám nič
iné,
len hlasovať o dvoch návrhoch, ktoré tu
sú. Sú tri ná-
vrhy, ale
dva sú totožné. Takže dávam najskôr hlasovať
o
počte 9 členov, čiže hlasujeme, aby kontrolný orgán pre
Slovenskú
informačnú službu mal 9 členov.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 130 poslancov.
Za návrh hlasovalo 58 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Budeme hlasovať o druhom predloženom
návrhu, a to je
návrh
na 8 členov.
Prosím, prezentujte sa a hlasujte.
Prezentovalo sa 121 poslancov.
Za
návrh hlasovalo 77 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Takže sme prijali tento počet členov,
čiže osem.
Budeme pokračovať dvanástym bodom programu, návrhom na
zriadenie
Osobitného kontrolného výboru
Národnej rady Slo-
venskej
republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodaj-
stva.
Na vysvetlenie toľko, že nevolíme teraz členov menovi-
te.
Ak si pamätáte, pán poslanec Ftáčnik
dal návrh na zmeny
a
po dohode na poslaneckom grémiu budeme voliť až potom.
Takže dvanástym bodom programu je
návrh na zriadenie Osobitného kontrolného
výboru Národ-
nej
rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenské-
ho
spravodajstva.
Návrh ste dostali ako tlač 599. Aj k tomuto bodu otvá-
ram
rozpravu s tým, že myslím si, že ani nie je potrebná,
pretože
v predošlom návrhu pani poslankyňa Rusnáková navrhla
aj
pre tento orgán počet členov deväť, pán Mikloško takisto.
A
pýtam sa pána poslanca Cabaja, či tých osem členov platí
aj
pre Vojenské spravodajstvo. Vlastne hlasujeme len o zria-
dení,
rozprava k tomu nie je. Hlasujeme len o
tom, že zria-
dime
kontrolný orgán pre Vojenské spravodajstvo.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 131 poslancov.
Za návrh hlasovalo 130 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasoval 1 poslanec.
Môžem konštatovať, že Národná rada
schválila uznesenie,
ktorým zriadila Osobitný kontrolný výbor Národnej
rady na
kontrolu
činnosti Vojenského spravodajstva.
Teraz nasleduje
návrh
na určenie počtu členov Osobitného kontrolného
výboru
Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu čin-
nosti
Vojenského spravodajstva.
Otváram k tomuto bodu rozpravu. Pán
poslanec Mikloško
sa
hlási do rozpravy.
Poslanec F. Mikloško:
Pán predseda, veľmi stručne za klub Kresťanskodemokra-
tického
hnutia s tou istou argumentáciou, ktorú
som hovoril
pri
prvom výbore, aj pri tomto navrhujeme počet členov 9. To
je
prvá vec.
Druhá
vec, ak dovolíte, pán predseda, prosil by som
vás,
keby ste povedali - odhlasovali sme pre kontrolný výbor
pre
Slovenskú informačnú službu 8
členov, aké bude pomerné
zastúpenie.
To ste nám dlžný. Pri ôsmich členoch
musíme zá-
roveň
vedieť, ako si vysvetľujete to ustanovenie rokovacieho
poriadku,
kde sa hovorí o pomernom zastúpení. Aké to bude
zastúpenie
- koalícia a opozícia.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Cabaj.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predseda,
dámy a páni,
myslím, že to vysvetlím aj pánu Mikloškovi. Znovu opa-
kujem
ten istý návrh, ktorý som predložil pri
predchádzajú-
com
návrhu. Predkladám návrh, aby Osobitný kontrolný výbor
na
kontrolu Vojenského spravodajstva bol 8-členný, a hneď mu
hovorím
aj ten pomer. Budú to 5 zástupcovia klubov koalície,
3
zástupcovia klubov opozície.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Teraz sa o tom nehlasuje. Páni poslanci,
teraz sa o tom
nehlasuje, ani nerozhoduje. (Hlasy v sále.) Pán
poslanec,
hovorím
pánu poslancovi Cabajovi, že teraz sa
o tom aj tak
nemôže
rozhodovať. To je ďalší bod programu,
kde toto príde
na
rad. V tomto prípade to povedal úplne zbytočne. (Hlasy
z
pléna.)
Ja
viem to, čo vy odhlasujete.
Pani poslankyňa Rusnáková, nech sa páči.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Poslanecký klub Demokratickej únie navrhuje počet čle-
nov
9.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Ftáčnik.
Poslanec M. Ftáčnik:
Chcel som reagovať faktickou poznámkou na
pána poslanca
Cabaja,
ale teraz tu nastáva, opakujem ešte
raz, nastáva tu
zmätok,
pretože rečníci prihlásení ústne
by sa mali vypnúť
z
tabule, aby sa bolo možné hlásiť o
faktickú poznámku. Ne-
viem,
ako to inak máme robiť, ale stanovme si nejaký postup,
lebo
to, čo sa tu teraz zavádza, mne znemožnilo dať poznámku
k
pánu poslancovi Cabajovi. Keď sú na papieri, už nemusia
byť
na tabuli, lebo vy ich už máte zaznamenaných.
Čiže chcem pánu poslancovi Cabajovi povedať - a hlásil
som
sa v čase, keď on dohovoril -, ešte raz to zopakovať, že
matematika
sa nedá oklamať. A keď si pán poslanec Cabaj pre-
ráta
19 členov mandátového a imunitného výboru, príde na to,
že
by tam teoreticky malo byť 11 zástupcov
koalície a 9 zá-
stupcov
opozície - podľa matematiky. Teda je výhodné pre ko-
alíciu, ktorá
si zvolila 19,
pretože si zaokrúhlila 11
-
8 a nikto neprotestuje. Ale tu sa nedá
inak zaokrúhľovať.
Pri
8 poslancoch zvolených do tohto výboru
je to 4 a 4, či
sa
to pánu Cabajovi alebo mne páči, alebo nepáči. Čiže o tom
budeme
mať spor. Ja chcem podporiť vo faktickej poznámke ná-
vrh
na 9, pretože tam žiadne problémy so zastúpením klubov
a
s tým, aby sa tam odrážalo zloženie tejto Národnej rady,
nie
sú. Čiže náš klub podporuje 9.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Páni poslanci, pani poslankyne,
je koniec roz-
pravy,
budeme hlasovať. Opäť hlasujeme o počte členov vo vý-
bore
na kontrolu Vojenského spravodajstva.
Prvý návrh dal pán
poslanec Mikloško a priklonili sa
k
tomu aj pani poslankyňa Rusnáková a pán
poslanec Ftáčnik.
Takže
prosím, prezentujeme sa a hlasujeme,
kto je za 9 čle-
nov
tohto kontrolného výboru.
Prezentovalo sa 136 poslancov.
Za návrh hlasovalo 62 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.
Tento návrh sme neprijali.
Preto
dám hlasovať o druhom návrhu, a
to je počet 8
členov
tohto kontrolného výboru.
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.
Prezentovalo sa 130 poslancov.
Za návrh hlasovalo 75 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 41 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Takže sme si aj tu stanovili počet 8.
Pristúpime k štrnástemu bodu programu,
ktorým je
návrh
na personálnu zmenu v správnej rade Sociálnej
poisťovne.
Podľa § 7 ods. 3 zákona číslo 274/1994 Z. z. o Sociál-
nej
poisťovni členov správnej rady
volí a odvoláva Národná
rada
Slovenskej republiky.
Návrh na personálnu zmenu v správnej rade
Sociálnej po-
isťovne pripravil
Výbor Národnej rady
pre zdravotníctvo
a
sociálne veci. Dostali ste ho ako tlač 585 a jeho súčasťou
je
aj návrh uznesenia Národnej rady.
Prosím predsedu Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo
a
sociálne veci pána poslanca Národu, aby návrh na túto zme-
nu
v Sociálnej poisťovni predložil a zdôvodnil.
Poslanec A. Národa:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne poslankyne, kolegovia
poslanci,
predkladám správu Výboru Národnej rady Slovenskej re-
publiky
pre zdravotníctvo a sociálne veci k návrhu na perso-
nálnu
zmenu v správnej rade Sociálnej poisťovne.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre zdravot-
níctvo
a sociálne veci prerokoval na svojej
34. schôdzi vý-
boru
dňa 22. januára 1997 návrh na personálnu zmenu v správ-
nej
rade Sociálnej poisťovne.
Výbor
zobral na vedomie
list Ing. Václava Števku,
v
ktorom oznámil, že dňom 15. decembra 1996 uzavrel pracovný
pomer
s výkonným orgánom Sociálnej poisťovne
- Ústredím So-
ciálnej
poisťovne.
Podľa § 6 ods. 5 zákona Národnej rady
Slovenskej repub-
liky
číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej
poisťovni v znení ne-
skorších
predpisov je výkon zárobkovej činnosti vo výkonných
orgánoch navzájom nezlučiteľný s členstvom
v samosprávnom
orgáne.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdra-
votníctvo
a sociálne veci z uvedeného dôvodu odporúča Národ-
nej
rade Slovenskej republiky podľa § 6
ods. 6 písm. b) zá-
kona
Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z.
o
Sociálnej poisťovni odvolať Ing.
Václava Števku zo správ-
nej
rady Sociálnej poisťovne.
Konfederácia odborových zväzov Slovenskej
republiky
podľa
§ 7 ods. 2 písm. a) zákona Národnej
rady Slovenskej
republiky
číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni predlo-
žila
návrh na personálnu zmenu v správnej rade Sociálnej po-
isťovne.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre zdravot-
níctvo
a sociálne veci na základe predloženého návrhu súhla-
sil
s návrhom zvoliť za člena správnej rady
Sociálnej pois-
ťovne
Ing. Mariána Hložu a odporúča Národnej rade Slovenskej
republiky
v zmysle § 7 ods. 3 zákona Národnej rady Sloven-
skej republiky
číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej
poisťovni
zvoliť
za člena správnej rady Ing. Mariána Hložu. Súčasne
odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby
sa voľba
člena
správnej rady Sociálnej poisťovne konala verejným hla-
sovaním.
Uvediem krátku charakteristiku
navrhovaného kandidáta.
Ing. Marián Hloža, narodený 6. septembra
1949, bydlisko
Dudvážska 24, Bratislava, vzdelanie vysokoškolské,
Vysoká
škola
ekonomická, súčasná funkcia - predseda Slovenského od-
borového
zväzu služieb. Navrhol ho Snem Konfederácie odboro-
vých
zväzov Slovenskej republiky.
Dovolím si predniesť aj návrh na
uznesenie Národnej ra-
dy
Slovenskej republiky z 5. februára 1997
k návrhu na per-
sonálnu
zmenu v správnej rade Sociálnej poisťovne.
Národná rada Slovenskej republiky
podľa § 7 ods. 3 zá-
kona
Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z.
o
Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov
A. odvolala zo správnej rady
Sociálnej poisťovne Ing.
Václava
Števka,
B. zvolila za člena správnej rady
Sociálnej poisťovne
Ing.
Mariána Hložu.
Ďakujem, pán predseda, môžete otvoriť
rozpravu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja vám, pán predseda.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram k tomu-
to
bodu programu rozpravu. Konštatujem, že
sa nikto písomne
do
rozpravy neprihlásil. Preto sa pýtam,
či sa niekto hlási
do
rozpravy zo snemovne.
Nikto. Uzatváram rozpravu k tomuto bodu programu. Mali
by
sme hlasovať podľa rokovacieho poriadku tajne. Pán Národa
dáva
návrh, aby sme hlasovali verejne.
Prosím,
dávam hlasovať, že táto voľba bude
verejným
hlasovaním.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 101 poslancov.
Za návrh hlasovalo 87 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že budeme o tomto návrhu hlasovať
verejne.
Prosím preto pána poslanca Národu, aby
uviedol hlasova-
nie.
Pán poslanec uznesenie už
prečítal, myslím, že nie je
potrebné
ho znovu čítať.
Prosím, budeme hlasovať o uznesení, ktoré nám prečítal
pán
poslanec.
Prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 105 poslancov.
Za návrh hlasovalo 96 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Môžem konštatovať, že podľa § 7 ods. 3 zákona Národnej
rady
Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z.
z. Národná rada
Slovenskej republiky
odvolala Václava Števka
z členstva
v
správnej rade Sociálnej poisťovne a
zvolila Mariána Hložu
za
člena správnej rady Sociálnej poisťovne.
Ďakujem, pán predseda Národa, aj vám,
páni poslanci.
Pätnástym bodom programu je
návrh
na voľbu členov
predstavenstva a dozornej rady
Národného
úradu práce.
Návrh
ste dostali ako tlač 584 a
správu výboru pre
zdravotníctvo
a sociálne veci ako tlač 584a, ktorej súčasťou
je
aj návrh na uznesenie Národnej rady.
Prosím povereného člena výboru pre zdravotníctvo a so-
ciálne
veci pána poslanca Derfényiho, aby predniesol návrh.
Poslanec P. Derfényi:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som prečítal správu
Výboru Národnej ra-
dy Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci
o
výsledku prerokovania návrhu na
voľbu členov predstaven-
stva
a dozornej rady Národného úradu práce (tlač 584a).
Predseda Národnej rady Slovenskej
republiky rozhodnutím
číslo
1372 z 20. januára 1997 pridelil Výboru
Národnej rady
Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne
veci na
prerokovanie
návrh na voľbu členov predstavenstva a dozornej
rady
Národného úradu práce v lehote do 24. januára 1997.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre zdravot-
níctvo
a sociálne veci rokoval o návrhu na
voľbu členov dňa
22.
januára 1997. Výbor konštatoval, že
návrh na voľbu čle-
nov
predstavenstva a dozornej rady
Národného úradu práce sa
predkladá
v zmysle § 8 ods. 2 a § 10 ods. 3
zákona Národnej
rady
Slovenskej republiky číslo 387/1996 Z. z. o zamestna-
nosti.
Výbor
prerokoval návrh kandidátov
do predstavenstva
a
dozornej rady Národného úradu práce predložené reprezenta-
tívnou
organizáciou zamestnancov, reprezentatívnou organizá-
ciou
zamestnávateľov a vládou Slovenskej republiky, vyslovil
s
nimi súhlas a odporúča Národnej rade
Slovenskej republiky
zvoliť
podľa § 8 ods. 2 a § 10 ods. 3
zákona Národnej rady
Slovenskej
republiky
A. členov predstavenstva Národného úradu
práce
ako
zástupcov zamestnancov Jozefa Kollára,
Mariána
Mesiarika, JUDr. Jozefa Ševcecha, Eugena Škultétyho, Petra
Rozložníka,
ako zástupcov zamestnávateľov Ing.
Miroslava Knitla,
RNDr.
Jozefa Kollára, Ing. Františka Slávika,
Ing. Vojtecha
Kráľa
a Michala Sýkoru,
ako zástupcov štátu Mgr. Petra
Bacigála, Ing. Jozefa
Rolka,
Ing. Petra Hrneka a Ing. Michala Šperňáka.
B. členov dozornej rady Národného úradu
práce
ako zástupcov zamestnancov Jána Krena, Milana Pieš-
ťanského,
Mariána Lacka,
ako zástupcov zamestnávateľov Ing. Františka Bruck-
mayera,
Ing. Atillu Maroša, Dr. Petra Simana,
ako
zástupcov štátu Ing.
Marcelu Šajtlavovú, Ing.
Lýdiu
Šimorovú a Mariána Šmihlu.
Výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby
sa voľba členov predstavenstva a dozornej
rady Národného
úradu
práce konala verejným hlasovaním.
Súčasťou
tejto správy je aj návrh uznesenia Národnej
rady
Slovenskej republiky, ktorú ste všetci dostali.
Ďakujem, pán predseda.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
otváram k tomuto
bodu
programu rozpravu s konštatovaním, že za kluby sa nikto
neprihlásil,
ani poslanci sa písomne neprihlásili pred otvo-
rením
bodu. Pýtam sa, či sa teraz niekto hlási z poslancov.
Konštatujem, že nie. Uzatváram rozpravu k
tomuto bodu
programu.
Pán poslanec Derfényi navrhuje aj v tomto prípade, aby
sme
rozhodli o tom, či budeme hlasovať verejne. Takže pro-
sím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme
o tom, aby sme
hlasovali
o týchto menách verejným hlasovaním.
Prezentovalo sa 99 poslancov.
Za návrh hlasovalo 86 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Môžem
skonštatovať, že nasledujúcu
voľbu uskutočníme
verejným
hlasovaním.
Prosím pána predkladateľa, aby uvádzal hlasovanie tak,
ako
ho čítal v návrhu uznesenia.
Poslanec P. Derfényi:
Vážený pán predseda, odporúčam, aby sme
najprv hlasova-
li
o predstavenstve Národného úradu
práce, o všetkých 15
členoch,
a aby sme hlasovali o nich spoločne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Súhlasíte s tým? (Prejav súhlasu v
sále.) Prezentujme
sa
a hlasujme. Hlasujeme o členoch
predstavenstva Národného
úradu
práce spoločne. Je to bod A uznesenia.
Prezentovalo sa 105 poslancov.
Za návrh hlasovalo 89 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Takže sme schválili členov
predstavenstva.
Poslanec P. Derfényi:
Ďalej
odporúčam, aby sme volili členov dozornej rady
Národného
úradu práce, tak ako som ich prečítal.
Sú v uzne-
sení
pod bodom B a odporúčam o všetkých
9 hlasovať spoloč-
ne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takisto sa pýtam, či s tým súhlasíte.
Áno. Prosím, pre-
zentujme
sa a hlasujme. Hlasujeme o bode B
uznesenia. Sú to
členovia
dozornej rady Národného úradu práce.
Prezentovalo sa 106 poslancov.
Za
návrh hlasovalo 89 poslancov.
Proti návrhu nehlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Takže sme schválili aj bod B uznesenia, a to sú členo-
via
dozornej rady Národného úradu práce.
Ďakujem pánu poslancovi Derfényimu.
Môžem konštatovať, že sme schválili uznesenie, ktorým
Národná
rada Slovenskej republiky podľa § 8 ods. 2 a
§ 10
ods.
3 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky číslo
387/1996
Z. z. o zamestnanosti zvolila členov predstavenstva
a
dozornej rady Národného úradu práce.
Pani poslankyne, páni poslanci,
ďalším bodom programu je dokončenie
prerokúvania bodu
programu
21. schôdze Národnej rady, a to je
návrh
na použitie majetku
Fondu národného majetku
Slovenskej
republiky v roku 1997 podľa § 28 ods. 3
písm. b)
zákona
číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu
na
iné osoby v znení neskorších predpisov.
Mali sme to ako tlač 537. Tento bod bol prerokovaný na
21.
schôdzi Národnej rady. K tomuto návrhu máte opäť rozdanú
spoločnú
správu výborov ako tlač 537a, v ktorej
máte aj ná-
vrh
uznesenia Národnej rady. Chcem
pripomenúť, že rokovanie
o
tomto bode programu na 21. schôdzi sme prerušili pred hla-
sovaním
o tomto návrhu uznesenia, nakoľko Národná rada v tom
čase
nebola schopná sa uznášať a schôdzu sme skončili.
Ďalej
pripomínam, že návrh na použitie majetku Fondu
národného
majetku na 21. schôdzi odôvodňoval viceprezident
prezídia
pán Rehák a spoločným spravodajcom
výborov bol pán
Cingel.
Budeme teda hlasovať o návrhu uznesenia
Národnej rady.
Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď
hlasovali.
Prezentovalo sa 109 poslancov.
Za návrh hlasovalo 74 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Konštatujem, že sme predmetné uznesenie Národnej rady
k
návrhu na použitie majetku Fondu
národného majetku v roku
1997
schválili.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
sedemnástym bodom programu má byť vládny návrh zákona
Národnej rady Slovenskej republiky o ochranných
známkach.
Pani
podpredsedníčka vlády má
predkladať tento zákon. Bola
riadne
upozornená na to, že o chvíľu bude na
rade jeho pre-
rokúvanie,
ale predošlé body programu sme schválili rýchlej-
šie.
Je na ceste do Národnej rady, takže vyhlasujem desaťmi-
nútovú
prestávku.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani
poslankyne, páni poslanci,
skončila sa nám pre-
stávka,
budeme pokračovať.
Sedemnástym bodom programu je
vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky
o
ochranných známkach.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač
495 a spoločnú
správu
výborov ako tlač 495a.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky
zákon odôvodní
podpredsedníčka
vlády SR pani Katarína Tóthová.
Kým pani podpredsedníčka vystúpi, kým si
pripraví mate-
riál,
chcem vám, páni poslanci, pani poslankyne, oznámiť, že
nasledujúce
dva body mali byť o vrátených zákonoch preziden-
tom republiky. Pánu prezidentovi bol
navrhnutý dátum dnes
poobede.
Dostal som od neho list, v ktorom píše: "Vážený pán
predseda,
oznamujem Vám, že vrátené zákony, zákon Národnej
rady
Slovenskej republiky z 26. marca 1996, ktorým sa mení
a
dopĺňa Trestný zákon, a zákon Národnej rady Slovenskej re-
publiky
zo 17. decembra 1996, ktorým sa mení a dopĺňa Trest-
ný
zákon, odôvodním osobne. Vzhľadom na ustanovené termíny
24.
schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, ako i moje
Vás žiadam
o zaradenie týchto bodov
programu na utorok
11.
februára 1997 v dopoludňajších hodinách."
Navrhujem, keďže poobede budú aj tie nové
body, aby sme
pánu
prezidentovi dali termín o 10.00
hodine. O 9.00 hodine
by sme
začali ešte niektorým
bodom, alebo môžeme hneď
o
9.00 hodine, ako chcete, nebudeme
o tom hlasovať. O 9.00
hodine?
Dobre. Ďakujem.
Nech sa páči, pani podpredsedníčka.
Podpredsedníčka
vlády SR K. Tóthová:
Vážený pán predseda,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážení prítomní,
dovoľte
mi uviesť a
odôvodniť vládny návrh zákona
o
ochranných známkach. Na úvod mi dovoľte
stručnú všeobecnú
poznámku,
dôležitú na docenenie významu
predkladaného vlád-
neho
návrhu. Tento význam je daný
viacerými skutočnosťami,
predovšetkým
tým, že úprava spoločenských, najmä hospodár-
sko-právnych
vzťahov súvisiacich s ochrannou známkou
je ob-
siahnutá
v platnom zákone číslo 174/1988 Zb. a v
súčasnosti
už
náležite neplní svoje funkcie.
Táto úprava bola prijatá
v
období administratívno-direktívneho
riadenia spoločnosti,
ktorá
nevytvárala podmienky na uplatnenie
ochranných známok
na
trhu v konkurenčnom prostredí. Ďalej tým, že platná úpra-
va
známkového práva aj legislatívne je
zastaraná a nezapadá
dobre do prebiehajúcej transformácie slovenského
právneho
poriadku.
Osobitne závažný je poznatok, že naša
úprava známkového
práva
tiež celkom nespĺňa požiadavku súladu s
právom Európ-
skej
únie. Známkové právo ako zložka priemyselných práv tvo-
riacich
súčasť komplexu práv duševného
vlastníctva je pred-
metom
radu medzinárodných zmlúv a dohovorov a
na jeho obsa-
hovú
i legislatívnu úroveň sa v klasických demokraciách sús-
tavne
zvyšujú nároky. Z tohto pohľadu nemožno
teda nevidieť
výraznú medzinárodno-právnu exponovanosť známkového práva.
Odstrániť tieto
a niektoré čiastkové
nedostatky platnej
úpravy
ochranných známok je takto hlavným zámerom návrhu zá-
kona.
Stručne
ho možno charakterizovať ako predpis, ktorý
vytvára podmienky na efektívnejšie uplatňovanie ochranných
známok
v trhovej ekonomike. Návrh posilňuje
právne postave-
nie
majiteľa ochrannej známky, na druhej strane však aj zod-
povednosť ďalších podnikateľských subjektov pri označovaní
ich tovarov alebo v poskytovaných službách.
Návrh zákona
zdôrazňuje
zmluvnú slobodu pri nakladaní s právami
majiteľa
ochrannej
známky, a pokiaľ možnosti k dispozícii
obmedzuje,
tak
len v záujme preventívnej ochrany pred zneužitím práv.
Skvalitnením
úpravy námietkového konania návrh zároveň po-
silňuje
aj ochranu práv tretích osôb, ktoré by
mohli byť vo
svojej
právnej sfére dotknuté nesprávnym
zápisom a používa-
ním
ochrannej známky.
Navrhovaná zákonná úprava sa vyznačuje ďalšími dôleži-
tými
novými črtami, napríklad
jednoznačnosťou pojmového vy-
medzenia
ochrannej známky, alebo vytvorením nového inštitútu
-
zápisnej nespôsobilosti. Súčasťou novej
úpravy známkového
práva
má byť vyhláška Úradu priemyselného vlastníctva Slo-
venskej
republiky, vydaná na základe
splnomocnenia § 44 ná-
vrhu,
ustanovujúca podrobnosti procesnej povahy.
Z hľadiska vzťahu k zahraničiu, najmä
k právu Európ-
skej
únie, navrhovaná úprava sleduje
všeobecný trend legis-
latívy
na úseku známkového práva. V rámci toho
plne rešpek-
tuje príslušné smernice Rady Európskej únie
o ochranných
známkach
a iné medzinárodné dokumenty prijaté k tomuto práv-
nemu
inštitútu. Ich prehľad podáva všeobecná
časť dôvodovej
správy
a sú zrejmé aj z poznámok v textovej časti návrhu.
Predložený návrh zákona predstavuje
rekodifikáciu znám-
kového
práva, ktorej potrebu, ako som spomenula, vyvolal vý-
voj u nás
a vo svete a nevyhnutnosť reflektovať zmienené
medzinárodné súvislosti. Aj keď sa tvorbe návrhu
venovala
veľká pozornosť na úrovni rezortov a vládnej
legislatívy,
neznamená
to, prirodzene, že predložený návrh je
vo všetkom
dokonalý, napríklad
v otázke systematiky
alebo dikcie.
V
tejto súvislosti však treba pripomenúť jednu z prioritných
legislatívnych
požiadaviek úspornosti jazykového vyjadrenia.
Z
jej realizácie potom niekedy
automaticky vyplýva nutnosť
zistiť
obsah, význam a spojitosti toho-ktorého ustanovenia
už
náročnejším výkladom.
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
vláda Slovenskej republiky si je vedomá toho, že nie-
ktoré
problémy späté s vlastníctvom a
používaním ochranných
známok budú istý
čas pretrvávať aj po očakávanom prijatí
tohto zákona a
bude to zákon, ktorý aj v budúcnosti bude
treba
zdokonaľovať. Napríklad návrh zákona sa nedotýka otáz-
ky
vlastníctva k ochranným známkam nadobudnutého v čase čes-
ko-slovenskej
federácie, prípadne i skôr, na ktorom partici-
povali
slovenské ekonomické subjekty spolu s českými. Vzhľa-
dom
na evidentný medzinárodný aspekt
problému zastávame ná-
zor, že táto
povahou už viac politická otázka nemôže byť
riešená
navrhovaným zákonom, až po jej patričnom vyriešení
na
politickej úrovni. Vhodným nástrojom
jej riešenia zrejme
bude
akt iného druhu, predovšetkým medzinárodná zmluva.
Vážení
prítomní, dovoľte mi na záver podčiarknuť, že
prijatím
navrhovaného zákona nevzniknú nároky na štátny roz-
počet
a jeho praktické uplatnenie si nevyžiada nijaké inšti-
tucionálne
opatrenie. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti
prosím,
aby ste predložený vládny návrh zákona
o ochranných
známkach
podporili.
Ďakujem vám za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem
pani podpredsedníčke. Teraz prosím
spoločného
spravodajcu
pána poslanca Pacolu, ktorý bol určený
za výbo-
ry,
aby nás oboznámil s priebehom prerokovania návrhu zákona.
Poslanec M. Pacola:
Vážený pán predseda,
vážená pani podpredsedníčka vlády,
vážený pán minister,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
dovoľte, aby som prečítal spoločnú správu Ústavnopráv-
neho
výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky pre
hospodárstvo, privati-
záciu
a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republi-
ky
pre pôdohospodárstvo a Zahraničného
výboru Národnej rady
Slovenskej
republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu
zákona
Národnej rady Slovenskej republiky o ochranných znám-
kach,
tlač 495.
Predseda Národnej rady Slovenskej
republiky rozhodnutím
číslo
1189 zo 4. októbra 1996 pridelil vládny návrh zákona
Národnej
rady Slovenskej republiky o ochranných
známkach na
prerokovanie
do 17. októbra 1996 ústavnoprávnemu výboru, vý-
boru
pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre
pôdohospodárstvo a
zahraničnému výboru. Ako príslušný na
skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej
republiky
bol rozhodnutím predsedu Národnej rady
Slovenskej
republiky
číslo 1189 zo dňa 4. októbra 1996 určený Výbor Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky pre
hospodárstvo, privati-
záciu
a podnikanie s tým, že skoordinované
stanoviská výbo-
rov
Národnej rady Slovenskej republiky
sa premietnu v spo-
ločnej
správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Predmetný vládny návrh zákona,
tlač 495, prerokovali
v
zmysle citovaného rozhodnutia predsedu
Národnej rady Slo-
venskej
republiky všetky výbory Národnej rady Slovenskej re-
publiky,
ktorým bol pridelený.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky
neprijal uznesenie k
vládnemu návrhu zákona Národnej
rady
Slovenskej
republiky o ochranných známkach, lebo
podľa § 48
ods. 1 zákona
Slovenskej národnej rady
číslo 44/1989 Zb.
o
rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení ne-
skorších predpisov
nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná
väčšina
všetkých členov výboru (počet členov výboru 19, prí-
tomných
9, za návrh uznesenia hlasovalo 5,
proti nehlasoval
nikto,
hlasovania sa zdržali 4).
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre pôdohospo-
dárstvo tiež
neprijal uznesenie o
výsledku prerokovania
k
vládnemu návrhu zákona Národnej rady
Slovenskej republiky
o
ochranných známkach, lebo podľa § 48 ods. 1 zákona Sloven-
skej
národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku
Slovenskej
národnej rady v znení neskorších
predpisov nevy-
slovila s ním
súhlas nadpolovičná väčšina
všetkých členov
výboru
(počet členov výboru 10, prítomných 7, za návrh uzne-
senia hlasovalo 5, proti nehlasoval nikto,
hlasovania sa
zdržali
2).
Zahraničný výbor Národnej rady
Slovenskej republiky
a
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo,
privatizáciu
a podnikanie vyslovili súhlas s vládnym návrhom
zákona
Národnej rady Slovenskej republiky o ochranných znám-
kach a
odporúčajú ho Národnej
rade Slovenskej republiky
schváliť
s touto zmenou: V § 20 ods.
3 znie: "Na konanie
o
kolektívnej ochrannej známke sa použijú
primerane § 5 až
19."
V Bratislave 25. novembra 1996.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja pánu spoločnému
spravodajcovi.
Pani poslankyne, páni poslanci, otváram k tomuto bodu
rozpravu
s konštatovaním, že za kluby sa do rozpravy nikto
neprihlásil.
Za poslancov sa prihlásil pán poslanec Fogaš.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Vážený pán predseda,
vážení podpredsedovia vlády,
je dosť tiesnivá atmosféra v tejto sieni
po dopoludňaj-
šom
hlasovaní, ale napriek tomu musíme pracovať ďalej.
Návrh
zákona, ktorý máme v súčasnom období posúdiť,
prešiel
celkom hladko podľa stanoviska spravodajcu rokovaním
v
jednotlivých výborov, ale
myslím, že bolo
trefné, ak
v
úvode predkladacieho slova
podpredsedníčka vlády pani
Tóthová
povedala, že si uvedomuje, že tento návrh zákona ne-
má
všetky náležitosti, ktoré by možno mať
mal, resp. nemusí
byť
dokonalý. Žiaľ, domnievam sa, že je to tak, že tento ná-
vrh
zákona je predložený bez náležitého a
trpezlivého posú-
denia všetkými odbornými kruhmi, a keďže nejde
o zákon,
z
ktorého by sa vytĺkalo politikum, myslím si, že je namies-
te,
aby sme pripomienky, ktoré - či už
odborná verejnosť,
alebo
sami - k tomuto zákonu máme,
celkom jasne a zrozumi-
teľne
predniesli. Pokúsim sa o to bez ďalšieho úvodného slo-
va,
pretože myslím, že pripomienok je príliš veľa, aby sme
si
mohli dovoliť strácať čas. Budem teda tlmočiť rovno po-
zmeňovacie návrhy k
predloženému návrhu zákona
uvedomujúc
si,
že ide o rekodifikáciu, uvedomujúc si, že ide o veľmi
dôležitý
právny predpis, a uvedomujúc si tiež
fakt, že pra-
cujeme
v istom časovom strese alebo istom časovom limite.
Odporúčam,
aby v návrhu zákona boli prijaté tieto pripomien-
ky:
V
§ 1 ods. 1 je potrebné
za slová "ochranná známka"
vložiť
slovo "viditeľné". Slová
totiž môžu byť tak písané,
ako
aj vyslovené, ale zvukové známky sú zo zápisu vylúčené.
V
§ 1 ods. 2 je potrebné za
slová "na ochranu ich"
vložiť slovo
"spoločných" a za
slová "alebo na iný účel"
vložiť slovo "spoločný". Kolektívna ochranná známka totiž
slúži
iba na ochranu spoločných záujmov združených subjektov
a
nie ich individuálnych záujmov.
Ďalej myslím, že je potrebné v § 1 ods. 2
v odkaze čís-
lo
1 spresniť odkaz, lebo odkaz na § 56 a
nasledujúce Ob-
chodného zákonníka
nie je správny,
pretože kolektívna
ochranná
známka je predovšetkým určená pre
združenie podni-
kateľov a nie
pre obchodné spoločnosti.
Správne má odkaz
číslo
1 znieť: "Napríklad § 20f až § 20j
Občianskeho zákon-
níka alebo §
69 živnostenského zákona
číslo 105/1991 Zb.
v
znení neskorších zmien a doplnkov alebo právnych predpi-
sov."
V § 2 ods. 1 prvá veta má znieť: "Na zápis do registra
nie
je spôsobilé označenie, ktoré..." a pokračuje text, kto-
rý
je predložený v návrhu zákona. Doterajšie znenie zo zápi-
su
do registra je "vylúčené
označenie, ktoré je nesprávne",
pretože
v § 2 ods. 2 umožňuje, teda nevylučuje zapísať ozna-
čenie
uvedené v § 2 ods. 1 písm. b) až g) do registra pri
splnení
podmienok podľa § 2 ods. 2.
Ďalej v § 3 je potrebné doplniť nové
písm. e) v tomto
znení:
"ktoré zasahuje do zákonom chránených skorších práv
tretích
osôb, a to na základe riadneho
odôvodnenia uplatne-
ných námietok
podľa § 9
tohto zákona". Toto doplnenie
v
§ 3 je odôvodnené mojím ďalším návrhom, v ktorom odporúčam
§
4 vložiť do § 9, kde systematicky patrí vzhľadom na to, že
v
§ 9 je upravené konanie o námietkach
proti zápisu označe-
nie
do registra. Pán spravodajca, ja vám to dám písomne.
V ustanovení § 5 ods. 1 odporúčam zmeniť takto: "Kona-
nie
o zápis ochrannej známky do registra sa začína doručením
prihlášky ochrannej známky úradu." Je totiž
potrebné, aby
sme si uvedomili, že od okamihu
začatia konania začínajú
plynúť
určité procesné účinky, začína sa uplatňovať určitý
režim,
a toto začatie konania zákona nie je
presne vyjadre-
né.
V § 6
ods. 1 namiesto slov "spĺňa
náležitosti" má byť
"spĺňa požiadavky". Odporúčam túto zmenu
tiež akceptovať.
Ide
o legislatívno-technickú zmenu, ktorá má i svoj obsahový
význam.
V §
8 ods. 1 je potrebné
namiesto slova "požiadavky"
uviesť
slovo "podmienky", tak ako je to uvedené i v § 8 ods.
3.
Rovnako treba posudzovať i § 8 ods.
4 a inde, kde je to
potrebné.
Ďalej v § 8 ods. 2 má byť úvodná
veta upravená takto:
"Ak
prihláška nespĺňa potrebné požiadavky v
zmysle § 5 ods.
3
tohto zákona" - a potom za
dvojbodkou sa pokračuje. Ďalej
v
§ 8 ods. 5 by mal úvod správne znieť:
"Ak prihláška spĺňa
podmienky ustanovené týmto zákonom pre zápis do registra
a
ak spĺňa potrebné požiadavky v zmysle §
5 ods. 3 zákona,
úrad..."
- a potom pokračuje text, ktorý je v zákone. Tiež
ide
o legislatívne čistejšie vyjadrenie
a myslím si, že by
bolo
z neho zrejmé, akým spôsobom sa má ďalej postupovať.
V § 9 navrhujem nové znenie odseku 1, a
to v nadväznos-
ti
na už uvedený môj návrh presunúť § 4 vlastne do § 9. Zne-
nie
§ 9 ods. 1 by malo byť nasledovné:
"(1) Proti zápisu zverejneného
označenia do registra
môže
v lehote troch mesiacov od zverejnenia doručiť úradu
odôvodnené
námietky doložené dokladmi
preukazujúcimi namie-
tané
skutočnosti
a)
majiteľ zameniteľnej ochrannej
známky so skorším
právom
prednosti, ak je táto ochranná známka zapísaná pre
rovnaké
alebo podobné výrobky alebo služby,
b)
prihlasovateľ zameniteľného označenia
so skorším
právom
prednosti, ak je toto označenie prihlásené pre rovna-
ké
alebo podobné výrobky alebo služby,
c) majiteľ staršej ochrannej známky nezapísanej v Slo-
venskej
republike, ktorá sa pred podaním prihlášky obsahujú-
cej
prihlásené zhodné alebo zameniteľné označenie stala pou-
žívaním
v Slovenskej republike pre rovnaké alebo podobné vý-
robky
alebo služby v zmysle medzinárodného
dohovoru2) a me-
dzinárodnej
dohody4) všeobecne známou pre jej majiteľa a pre
jeho
výrobky alebo služby (ďalej len
"všeobecne známa znám-
ka",
d) majiteľ staršej ochrannej známky
zapísanej v Sloven-
skej
republike, ktorá sa pred podaním
prihlášky obsahujúcej
prihlásené
zhodné alebo zameniteľné označenie stala používa-
ním
v Slovenskej republike pre všetky výrobky alebo služby
v
zmysle medzinárodnej dohody všeobecne známou pre jej maji-
teľa
a pre jeho výrobky alebo služby,
e)
majiteľ zhodného alebo
zameniteľného nezapísaného
označenia,
ktoré sa používaním po dobu najmenej
dvoch rokov
pred podaním prihlášky stalo príznačným pre
rovnaké alebo
podobné
výrobky alebo služby tohto držiteľa v Slovenskej re-
publike,
f) podnikateľ, ak jeho obchodné
meno alebo jeho pod-
statná
časť (kmeň) zapísané v príslušnom registri pred poda-
ním prihlášky je zhodné alebo zameniteľné
so zverejneným
označením, ak vyrába
rovnaké alebo podobné výrobky alebo
poskytuje
rovnaké alebo podobné služby, pre ktoré je zverej-
nené
označenie prihlásené,
g)
fyzická osoba, ktorej meno a priezvisko, prípadne
pseudonym
alebo jej vyobrazenie sú zhodné či
zameniteľné so
zverejneným
označením, keby zápisom tohto označenia do re-
gistra
mohlo dôjsť k zásahu do jej práv na
ochranu osobnos-
ti,
h) právnická osoba, ak jej názov je zhodný alebo zame-
niteľný
so zverejneným označením a ak poskytuje rovnaké ale-
bo
podobné služby, pre ktoré je zverejnené označenie prihlá-
sené,
i) majiteľ skoršieho práva k inému predmetu priemysel-
ného
vlastníctva, ktorý je zhodný alebo
zameniteľný so zve-
rejneným označením
(napríklad označením pôvodu výrobkov,
názvom
novej odrody rastliny alebo nového plemena zvierat,
priemyselným
vzorom),
j) osoba, ktorej patria práva k
autorskému dielu, ak je
zhodné
alebo zameniteľné so zverejneným označením, keby jeho
použitím
mohli byť dotknuté práva k tomuto autorskému dielu.
Ako poznámky 4 a 5 k tomuto navrhnutému zneniu citovať
článok
16 pod poznámkou 4 ods. 2 Dohody o
obchodných aspek-
toch
práv k duševnému vlastníctvu a v
poznámke 5 článok 16
ods.
3 Dohody obchodných aspektov práv k duševnému vlastníc-
tvu.
Myslím si, že takto upravený § 9
by poskytoval oveľa
väčšie a
zrozumiteľnejšie informácie na postup súvisiaci
s
uplatňovaním samotného zákona.
V nadväznosti na to v § 9 sa doterajšie odseky musia
zmeniť
na odseky 2 a 3 za predpokladu, že by môj návrh bol
prijatý.
V § 10 ods. 1 je potrebné
uviesť namiesto § 9 ods. 1
§
9 ods. 2 - to sú legislatívno-technické
úpravy, ktoré sú-
visia
s tým, čo som navrhol.
V
§ 11 ods. 1 namiesto slov "ako ochranná známka je
spôsobilé"
má správne byť uvedené "ak
ochranná známka spĺňa
podmienky
ustanovené pre zápis do registra so zreteľom na
§
2 a 3
tohto zákona", teda
navrhujem nahradiť slová "ak
ochranná známka je
spôsobilá" slovami "ak
ochranná známka
spĺňa
podmienky ustanovené pre zápis do registra so zreteľom
na
§ 2 a § 3 tohto zákona".
V §
11 ods. 2 slová "prihlásené
označenie nespôsobilé
na
zápis" odporúčam nahradiť
slovami "prihlásené označenie
nespĺňa
podmienky pre zápis".
V § 11 ods. 2 namiesto slov
"rozhodnutím a jeho písomné
vyhotovenie doručí" odporúčam nahradiť slovami "a písomné
vyhotovenie
tohto rozhodnutia doručí".
V § 12 ods. 1 slová "splnené požiadavky" nahradiť slo-
vami
"splnené podmienky v zmysle tohto zákona", čo sa vlast-
ne
vzťahuje na úvodné ustanovenia zákona.
Vo všetkých týchto prípadoch ide o
spresnenie zákona,
ktoré
zrozumiteľnejším spôsobom vyjadrí zámer zákonodarcu.
V §
12 ods. 1 ďalej slová
"úrad prihlásené označenie
zapíše
do registra" nahradiť slovami "úrad zapíše ochrannú
známku do registra". Súčasne v § 12 ods. 1 doplniť vetu:
"O
zápise upovedomí prihlasovateľa." Ide o to, aby oznámenie
alebo
upovedomenie sa uskutočnilo z pozície príkazu zákona.
V § 12 ods. 2 nahradiť slová "zápisom označenia do re-
gistra"
slovami "zápisom ochrannej známky do registra" a na-
miesto
slovesa "nadobudne" správne
má byť uvedené "nadobú-
da".
Ďalej v
§ 12 ods. 3 odporúčam bodku zmeniť na čiarku
a
doplniť text "najskôr do
troch mesiacov od jeho vykona-
nia".
Ide o to, aby sme stanovili potrebnú
lehotu, v ktorej
sa
verejnosť dozvie o zápise v registri.
V § 16 ods. 1 slová "s požiadavkami ustanovenými záko-
nom"
uviesť slová "s podmienkami stanovenými zákonom pre ich
zápis
do registra".
Obdobne v § 14 ods. 4 odporúčam vypustiť slová "strpel
počas
piatich rokov používania
napadnutej ochrannej známky
v
Slovenskej republike" slovami
alebo textom "strpel použí-
vanie
napadnutej ochrannej známky v Slovenskej republike po-
čas
piatich rokov od jej zápisu".
§
17 ods. 1 odporúčam upraviť takto:
"(1) Úrad vymaže ochrannú známku z registra na základe
súdneho
rozhodnutia, podľa ktorého ochranná známka
a)
porušuje práva na ochranu osobnosti, pretože
obsahuje
meno a priezvisko, prípadne pseudonym
alebo zobra-
zenie
fyzickej osoby,
b) zasahuje do skorších práv k názvu
alebo obchod-
nému
menu právnickej osoby alebo fyzickej
osoby, zapísanému
v
obchodnom alebo inom
registri pred podaním
prihlášky
ochrannej
známky, alebo zasahuje do dobrej
povesti uvedenej
osoby,
c) zasahuje do skorších práv k
autorskému dielu,
d) zasahuje do
skorších práv k inému
predmetu
priemyselného
vlastníctva.
Ako
príklad by mohlo
slúžiť uvedenie skorších práv
k
priemyselnému vzoru, k označeniu pôvodu výrobkov, názvu
nového
druhu rastliny a podobne. Myslím, že
tieto ustanove-
nia
majú nielen legislatívno-technický, ale i zrozumiteľnej-
ší
vecne správny výraz.
V § 17
ods. 3 v nadväznosti na to, čo
som už uviedol,
odporúčam
slová "dobrého mena" nahradiť
slovami "dobrej po-
vesti".
Ďalej
v § 20 ods. 2 písm.
b) odporúčam text upraviť
a
doplniť takto: "zoznam členov združenia podnikateľov, kto-
rí
môžu kolektívnu ochrannú známku
používať s uvedením ich
obchodných
mien, prípadne názvov sídiel, adries
alebo mien,
priezvisk,
adries trvalého pobytu a miest podnikania".
V § 21 ods. 3 odporúčam doplniť text
"ako aj osvedčenie
o
kolektívnej ochrannej známke".
V § 21 ods. 3 odporúčam doplniť text "zmluvy uzavretej
podľa
§ 20 ods. 2 písm. a) tohto
zákona". Myslím si, že aj
keď
takéto doplnenie by nebolo nevyhnutné, predsa len pre
zrozumiteľnosť
a lepšiu informovanosť užívateľov zákona bude
vhodné.
V § 22 text alebo slová "a nemožno
ju poskytnúť ako li-
cenciu
ani ako záloh" nahradiť
slovami alebo textom "a ne-
možno
na ňu poskytnúť licenciu ani ju dať do zálohu" - to je
jednoznačné
spresnenie textu aj zrozumiteľnenie.
V § 24 ods. 2 značku R je potrebné dať do krúžku alebo
do
malej alebo hranatej zátvorky, myslím si, že tam je len
legislatívno-technická
chyba alebo možno chyba, ktorá vznik-
la
pri prepise, treba ju odstrániť.
Ďalej v § 26 ods. 4 treba doplniť text "s výnimkou ve-
cí,
ktoré podľa tohto zákona rozhoduje úrad". Ide o možný
konflikt
kompetencie súdu a úradu a myslím si, že napriek
tomu,
že v Občiansko-súdnom poriadku i v Trestnom poriadku
je
presne vymedzená právomoc súdov, je
potrebné, aby sme aj
tu
aspoň negatívne vymedzili túto
pôsobnosť. Ide opäť skôr
o
zrozumiteľnosť zákona a zrozumiteľnosť pre užívateľov.
Myslím, že úpravy si žiada aj § 29 ods. 1, kde odporú-
čam
text na konci doplniť slovami "ak tieto výrobky alebo
služby
sú k dátumu uzavretia zmluvy predmetom jej podnika-
nia".
Totiž treba si uvedomiť, že nemožno
previesť ochrannú
známku
na majiteľa, ktorý nemá v predmete podnikania výrobky
alebo služby, na
ktoré sa ochranná známka vzťahuje. Táto
pripomienka
by bola predsa len spresnením zákona a smerovala
by
i k exaktnejšiemu vymedzeniu postupu.
V § 30 treba doplniť nový odsek v
tomto znení: "Ods. 2
Nadobúdateľom
licencie na ochrannú známku môže byť iba tá
fyzická
alebo právnická osoba, ktorej predmetom podnikania
sú
výrobky či služby, pre ktoré je ochranná známka zapísa-
ná."
Doterajšie odseky 2 a 3 by sa potom prečíslovali na od-
seky
3 a 4.
V §
31 ods. 1 odporúčam slová
"poskytnutá do zálohu"
nahradiť
slovami "daná do zálohu". Myslím si, že je to pres-
nejšie
vyjadrenie zámeru zákonodarcu.
V
§ 31 ods. 2 slová "nadobúda účinnosť" nahradiť slovom
"vzniká".
V § 33 ods. 2 doplniť text
"uzavretou podľa § 20 ods. 2
písm.
a) tohto zákona".
Ďalej v
§ 34 doplniť nový text
odseku 1, ktorý znie:
"Ustanovenia
medzinárodných zmlúv, dohôd a dohovorov, ktorý-
mi
je Slovenská republika viazaná, nie sú
týmto zákonom do-
tknuté." Doterajšie
odseky 1 a 2 prečíslovať na odseky 2
a
3. Myslím si, že takéto
ustanovenie obsahovalo i pôvodné
znenie
návrhu zákona, a ak ho považovala v rámci legislatív-
neho
procesu niektorá zložka za nadbytočné, myslím si, že je
dôležité,
aby takéto ustanovenie v zákone bolo,
pretože ono
predsa
len vypovedáva o našom vzťahu k medzinárodnoprávnym
predpisom.
Konečne moje posledné tri pripomienky sú opäť viac-
menej
technického charakteru.
V
§ 40 ods. 1 odporúčam slová "môže úrad na základe
žiadosti odpustiť zmeškanie lehoty" nahradiť
novým znením
slovami
"úrad na základe žiadosti odpustí
zmeškanie lehoty"
-
a pokračovať v texte.
V § 44 je podľa mojej mienky potrebné text zostručniť.
Odporúčam
text "Úrad upraví vyhláškou podrobnosti na vykona-
nie
tohto zákona."
Konečne v § 45 ods. 1 nahradiť slová
"do súladu s nále-
žitosťami"
slovami "do súladu s požiadavkami".
Milé kolegyne, vážení kolegovia, viem, že som prednie-
sol
veľa pripomienok, ktoré sa nedali
celkom dobre sledovať
vzhľadom
na ich množstvo, závažnosť i obsažnosť, ale keďže
neodzneli
ani v jednom z našich výborov a sú to
pripomienky
i
stanoviská prijaté po konzultácii s
odborníkmi zaoberajú-
cimi
sa známkovým právom, myslím si, že je potrebné, aby sme
ich
vzali do úvahy. Mojou snahou nebolo
spochybniť doteraj-
šiu
prácu na zákone. Naopak, oceňujem to,
že sme pristúpili
k
rekodifikácii takého významného právneho predpisu, ale mo-
jou
snahou bolo nájsť východiská tam, kde
sú formulácie ne-
jasné,
málo zrozumiteľné, prípadne nahradiť
ich formulácia-
mi,
ktoré sú lepšie.
Vzhľadom na množstvo pripomienok, ktoré
som predniesol,
odporúčam, aby po
vystúpení posledného rečníka v
rozprave
rozprava
nebola uzatvorená. Navrhujem, aby sa
zišiel ústav-
noprávny
výbor a posúdil jednotlivé pozmeňujúce
návrhy, tak
ako
boli prednesené, a potom zaujal stanovisko pred hlasova-
ním
v Národnej rade ešte v rámci rozpravy.
Ďakujem vám všetkým za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi Fogašovi.
Pani poslankyne, páni poslanci, písomne
už nemám nikoho
prihláseného
do rozpravy. Z pléna sa hlási pán poslanec Líš-
ka.
Keďže sa nehlási nikto, uzatváram možnosť prihlásiť sa
do
rozpravy.
Poslanec S. Líška:
Vážený pán predseda,
vážená pani podpredsedníčka vlády,
vážený pán podpredseda vlády,
vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som v rozprave v prvom rade trošku po-
lemizoval
s predrečníkom pánom poslancom
Fogašom o tom, že
sa
k predmetnej rekodifikácii zákona o
ochrannej známke ne-
mala
možnosť vyjadriť odborná
verejnosť. Aj jeho slová na
záver,
ktoré predniesol, potvrdzujú môj názor,
že nebolo to
celkom tak, pretože on sám predniesol
stanoviská odbornej
verejnosti,
ktoré predložil pán Vojčík z Právnickej
fakulty
Univerzity
Pavla Jozefa Šafárika, ako aj pán
Vyparina z pa-
tentovej knižnice VSŽ v Košiciach. Okrem
toho o príprave
tejto
rekodifikácie existuje rozsiahla korešpondencia, ktorá
sa
nachádza na Úrade priemyselného vlastníctva a ktorá obsa-
huje
stanoviská jednotlivých odborníkov z oblasti patentové-
ho
práva a z oblasti priemyselného vlastníctva.
Teraz k samotným mojim pozmeňujúcim návrhom. Mám štyri
pozmeňujúce
návrhy.
V § 2 ods. 1 navrhujem prvú vetu, ktorá v
súčasnom zne-
ní
je: "Zo zápisu do registra je vylúčené označenie, kto-
ré..."
a pokračujú jednotlivé písmená,
nahradiť znením: "Za
ochrannú
známku nemožno uznať označenie, ktoré..." atď.
V § 2 ods. 2 navrhujem v prvej časti vety
pred čiarkou,
čiže v tom
súvetí pred čiarkou, ktorá v súčasnej
podobe
znie:
"Označenia uvedené v ods. 1 písm. b) až d) možno zapí-
sať
do registra..." navrhujem doplniť takto: "Označenia uve-
dené
v ods. 1 písm. b) až d) možno uznať a zapísať do regis-
tra..."
atď. a pokračuje druhá veta súvetia.
V § 3 v prvej časti vety, kde súčasné
znenie je "Do re-
gistra
nemožno zapísať označenie..." navrhujem nahradiť zne-
ním:
"Za ochrannú známku nemožno uznať označenie..." atď.
V § 4 prvú časť vety pred písmenom a) v znení: "Na zá-
pis do registra
sú nespôsobilé označenia, o ktorých Úrad
priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len
"úrad")
na základe námietok uplatnených podľa §
9 zistí, že
sú...",
navrhujem zmeniť takto: "Za
ochrannú známku nemožno
uznať označenie,
o ktorom Úrad priemyselného vlastníctva
Slovenskej
republiky (ďalej len "úrad")
na základe námietok
uplatnených
podľa § 9 zistí, že je..." atď.
Súhlasím
s predrečníkom pánom
poslancom Fogašom, že
pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré predniesol,
sú ob-
siahle
a treba mať istý časový priestor na to, aby bolo mož-
né
k nim zaujať kvalifikované stanovisko. Aj podľa môjho ná-
zoru
s niektorými pozmeňujúcimi
návrhmi, ktoré predniesol,
možno
sa stotožniť, a preto verím, že pán spravodajca využi-
je
svoje právo a požiada o prestávku pred
záverečným hlaso-
vaním
na spracovanie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne. Ukončil som rozpravu, nie
sú ani faktic-
ké
poznámky. Pán poslanec Fogaš, ukončil som rozpravu.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Chcem
len spresniť, že som tlmočil stanoviská nielen
dvoch
citovaných právnikov, ale aj ďalších.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, nikto vám nedal slovo.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Akože nie?
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Tak neviem. Ja som vám ho nedal.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Veď si povedal, pán poslanec Fogaš, tak
som pokračoval.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Povedal som, pán poslanec Fogaš, je skončená rozprava.
Nech
sa páči. Neboli ste prihlásený.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Pán predseda, prihlásený som bol, ale ste
to nevideli.
Chcem len spresniť, že stanoviská,
ktoré som prednie-
sol,
nie sú len výsledkom práce oných dvoch ľudí, ale i ďal-
ších
odborníkov, ktorí pracujú na našej
katedre v Bratisla-
ve.
Okrem toho som rešpektoval mnohé zo stanovísk, ktoré bo-
li
prednesené alebo dodané
Priemyselným úradom. Myslím si,
že
niektoré návrhy som predniesol v pozmenenej podobe. Ide
skutočne o to,
aby sme posúdili tieto návrhy a
rozhodli
o
tých, ktoré sú vecne správne a pomôžu
lepšiemu uplatneniu
tohto
zákona v aplikačnej praxi.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pýtam sa pani podpredsedníčky, či sa chce vy-
jadriť.
Nech sa páči, pani podpredsedníčka vlády.
Podpredsedníčka
vlády SR K. Tóthová:
Vážený pán predseda,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
vypočula som si pripomienky k
predloženému návrhu záko-
na.
Vzhľadom na ich početnosť, ako aj vysokú špecifickosť
som toho názoru, že ich nemožno hneď posúdiť, a preto sa
stotožňujem
s tými, ktorí navrhli prestávku. K pripomienkam,
ktoré odzneli,
možno napríklad priložiť
ešte ďalšiu, že
účinnosť
zákona v predloženom návrhu treba upraviť.
Nie je
zmyslom polemizovať z tohto
miesta, ale vezmem
si
tú poslednú pripomienku a ja by
som napríklad s ňou ne-
súhlasila,
preto vravím, že bude treba možno
dlhšia rozpra-
va.
K § 40 ods. 1 pán poslanec Fogaš hovorí - text "v konaní
vo
veciach ochrannej známky môže úrad na základe žiadosti
odpustiť
zmeškanie lehoty" upraviť tak, že
"úrad na základe
žiadosti
odpustí zmeškanú lehotu". Vážení,
to je úplný kva-
litatívny
posun. Je to kvalitatívny posun, na ktorý budeme
mať
asi dlhšiu diskusiu. To je len
ilustratívne. Je to pro-
ces,
ktorý vzniká v oblasti štátnej správy, kde máme zákon
71/1967 Zb., ktorý
pozná odpustenie zmeškanej
lehoty, ale
vždy sa uskutočňuje na žiadosť a
konajúci orgán rozhodne
podľa
dôvodov, ktoré sa uvádzajú ako dôvody na odpustenie,
či
sú to akceptabilné dôvody, alebo neakceptabilné. Ak by
sa
to takto dalo do zákona, ex lege každej žiadosti o odpus-
tenie
zmeškanej lehoty sa musí byť vyhovieť, čo je nezmysel,
nehnevajte
sa. To je nezmysel a už hneď by som sa
postavila
proti
tomu.
Neviem, ako sa uspôsobí ďalší program,
ale to, čo som
chcela
povedať, ratio je asi v tom, že ak je
možnosť pokra-
čovať
v programe a zatiaľ by sme prediskutovávali pripomien-
ky
a vrátime sa k nim, tak by to bolo racionálne, lebo vám
neviem
sľúbiť, či nebudeme dlho
diskutovať. Pretože k nie-
ktorým
pripomienkam, nielen k tejto, mám
jednoznačné stano-
visko, že ich
nemožno akceptovať. Viem,
že to možno tak
skončiť,
ale pokiaľ sa poznáme s pánom poslancom, tak vždy
si
dávame priestor na to, aby druhý
mohol povedať svoj ná-
zor,
a potom to bude dlhšie trvať.
Ďakujem vám za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pani podpredsedníčke.
Pán poslanec Pacola sa chce vyjadriť ako
spravodajca.
Poslanec M. Pacola:
Pani
podpredsedníčka, mám tomu
rozumieť tak, že ste
otvorili
rozpravu?
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nie, nie. To je vystúpenie podľa
rokovacieho poriadku.
Poslanec M. Pacola:
Záverečné? Tak ja by som si potom
osvojil odporúčania
pána
kolegu Fogaša, pána kolegu Líšku a podpredsedníčky vlá-
dy,
aby sme mali čas na tých 60 pripomienok, ktoré sú tu,
a
odporúčal by som, pán predseda, aby sme sa
k hlasovaniu
dostali
až zajtra ráno ako bod číslo 1.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Najskôr však musíme hlasovať o návrhu, ktorý
predniesol
pán poslanec Fogaš. Pán poslanec Fogaš žiada, aby
sme
podľa § 29 rokovacieho poriadku prerušili rokovanie, ur-
čili
výbor a termín výboru, dokedy prerokuje znovu tieto ná-
vrhy.
Čiže o tomto musím dať najskôr
hlasovať. A potom, keď
toto
neprejde, pôjde návrh pána poslanca
Pacolu, že do rána
spracuje
návrhy z rozpravy, a ráno by bolo hlasovanie, alebo
zajtra
doobeda.
Prosím,
prezentujme sa a
hlasujme. Teraz hlasujeme
o
návrhu pána poslanca Fogaša.
Prezentovalo sa 86 poslancov.
Za návrh hlasovalo 30 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.
Nehlasovali 4 poslanci.
Takže sme návrh pána poslanca Fogaša
neprijali.
To znamená, že by sme mali pristúpiť
teraz k hlasova-
niu.
Myslím, že o návrhu pána poslanca Pacolu nemusíme dať
hlasovať,
ak sa dohodneme tak, že hlasovať budeme
až potom,
keď
pán spravodajca spracuje výsledky
z rozpravy. Áno? Sú-
hlasíte
s tým? (Súhlas poslancov v sále.) Čiže zajtra nieke-
dy
doobeda, keď budú hotové a spracované výsledky a budeme
ich
mať rozdané, budeme o tom hlasovať.
Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca.
Ďakujem aj pa-
ni
podpredsedníčke.
Mali byť
teraz dva zákony, ktoré predkladá
pán prezi-
dent.
Dohodli sme sa na utorok o 9.00 hodine.
Takže
môžeme pristúpiť k
dvadsiatemu bodu programu,
ktorým
je
vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky
o
Exportno-importnej banke Slovenskej republiky.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač
566 a spoločnú
správu
výborov ako tlač 566a.
Z
poverenia vlády Slovenskej
republiky vládny návrh
uvedie
pán podpredseda vlády a minister financií Sergej Koz-
lík.
Prosím, pán podpredseda.
Podpredseda vlády a
minister financií SR S. Kozlík:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
predložený vládny návrh zákona o Exportnej a importnej
banke
Slovenskej republiky vychádza zo
zámerov Programového
vyhlásenia vlády
Slovenskej republiky. Zahraničný obchod
vláda
pokladá za podstatný nástroj stabilizácie a oživenia
ekonomiky Slovenskej republiky a reštrukturalizácie hospo-
dárstva.
Každý štát uvažuje o vytvorení svojho najvhodnej-
šieho
mechanizmu podpory vývozu. Rozdielnosť ekonomík odráža
aj rozdielnosť v prístupe jednotlivých
štátov k riešeniu
tejto podpory. Najmä vyspelé štáty venujú
veľkú pozornosť
ich inštitucionálnej angažovanosti v podpore
zahraničného
obchodu
aj z toho dôvodu, že jednotliví
vývozcovia sa stre-
távajú s rizikami
takého charakteru, ktorým sami
nie sú
schopní
čeliť. Týka sa to hlavne strednodobých
a dlhodobých
vývozných
kontraktov, kde rozsah rizík
neumožňuje, aby boli
kryté
len na komerčnej báze. Preto aj vyspelé štáty poklada-
jú
v tejto oblasti za potrebné angažovať sa nielen svojou
autoritou,
ale predovšetkým svojou ekonomickou
silou, opre-
tou
o finančné prostriedky štátneho rozpočtu.
Podpora zo strany štátu pri
realizácii tuzemských vý-
vozcov
je potrebná a zásahy zo strany príslušných štátnych
orgánov
zo zahraničnoobchodných operácií
nie sú považované
za nezlučiteľné s princípmi trhovej
ekonomiky. Tak je to
nielen
vo všetkých krajinách OECD, ale aj v
ďalších priemy-
selne
vyspelých krajinách sveta.
Jednou
zo závažných foriem
inštitucionálnej angažova-
nosti
štátu pri podpore vývozu je
inštitucionálna angažova-
nosť
štátu pri podpore financovania a
poisťovania vývozných
úverov.
V jednotlivých štátoch sa realizuje rôznymi formami.
Rôznorodosť
prístupu k riešeniu závisí od stupňa rozvinutos-
ti
peňažného a kapitálového trhu štátu a od toho, nakoľko sú
tieto
trhy schopné uspokojovať požiadavky a
úverové potreby
výrobcov-vývozcov.
Dôležitou je predovšetkým tam, kde nie sú
dostatočne
rozvinuté peňažné a kapitálové trhy a
kde nie je
sieť súkromných
inštitúcií financujúcich vývozné
úvery,
a
tam, kde nie sú komerčné banky z rôznych dôvodov priprave-
né
na poskytovanie úverových zdrojov na rozvoj vývozu, hlav-
ne
strednodobých a dlhodobých vývozných úverov.
Pri hodnotení angažovanosti štátu, vytváraní špeciali-
zovaných vládnych či
štátnych inštitúcií, pri
financovaní
vývozných
operácií možno konštatovať, že ich vplyv výrazne
rastie.
Objem nimi poskytnutých úverov pre transformujúce sa
krajiny
sa od roku 1988 takmer zdvojnásobil z 24 miliárd do-
lárov
na 70 miliárd dolárov roku 1993.
V hospodársky vyspelých krajinách sa
využívajú predo-
všetkým dva typy
inštitucionálnej angažovanosti
štátu pri
podpore
financovania a poisťovania
vývozných úverov. Prvý,
najčastejší,
je vytváranie vlastných inštitucionálnych člán-
kov
vládnej či polovládnej inštitúcie s prevahou štátu. Ten-
to
typ sa využíva najmä vo Francúzsku, v Anglicku, Spojených
štátoch amerických,
Írsku, Luxembursku, Fínsku,
Dánsku
a
v celom rade ďalších európskych a ďalších vyspelých kra-
jín.
Tieto inštitúcie sú priamo napojené na štátny rozpočet.
Hospodária
viac-menej samostatne za vopred stanovených limi-
tov
v štátnom rozpočte. Druhý typ, ktorý
sa používa v pod-
state
menej často, je typ, keď štát
spolupracuje so súkrom-
nými
inštitúciami na základe mandátnych alebo konateľských
zmlúv,
keď tieto inštitúcie uskutočňujú svoju činnosť vo vy-
medzenom
rámci z poverenia a na účet štátu. Účinnosť oboch
typov
angažovanosti štátu pri podpore vývozu
je ekvivalent-
ná.
Štátne vývozné inštitúcie majú vymedzené
pole pôsobnos-
ti
a voľnosti, v rámci ktorého sa rozhodujú v podstate auto-
nómne,
aj keď miera autonómie je rôzna.
Podobné pole pôsob-
nosti
a voľnosti majú aj súkromné inštitúcie a sú obsahom
zmlúv
so štátnymi orgánmi. Miera autonómie
nespočíva v tom,
či
sú štátne, alebo súkromné, ale v tom,
ako je vymedzená
právomoc
v právnom predpise alebo v zmluve.
Neexistuje jed-
notná
cesta organizovania týchto inštitúcií, ani jednoznačný
model,
ako vytvoriť najlepšiu formu takejto inštitúcie.
Vláda
Slovenskej republiky po
viacerých konzultáciách
a
diskusiách s domácimi a
zahraničnými expertmi pristúpila
k
zásadnému riešeniu podpory exportu
vytvorením inštitúcie,
to znamená,
navrhuje, aby sa
štát, tak ako iné vyspelé
a
transformujúce sa krajiny, inštitucionálne angažoval pri
podpore
financovania a poisťovania vývozných
úverov a pred-
kladá
návrh zákona o Exportnej a importnej
banke Slovenskej
republiky. Vláda zvolila eximbanku ako formu
najsilnejšej
angažovanosti
štátu pri podpore financovania a poisťovania
vývozných
úverov. Túto formu eximbanky využíva
napríklad aj
Japonsko,
Spojené štáty americké, Turecko, India, Čína, Juž-
ná Kórea a
najmä ďalšie ekonomicky sa rýchlo rozvíjajúce
štáty
Ázie.
V navrhovanom zákone o Exportnej a
importnej banke vlá-
da navrhuje do
jednej inštitúcie spojiť
obe činnosti, to
znamená
financovanie a poisťovanie vývozných
úverov, s pat-
ričným
mechanizmom súčinnosti a efektivity
oboch aktivít do
jednotného
celku vzhľadom na spoločný výstup. Predpokladá sa
aj zefektívnenie administratívnych činností, zabezpečí sa
odstránenie
duplicity v jednotlivých operáciách.
Keďže
eximbanka - vzhľadom na
súčasne platné právne
predpisy Slovenskej republiky - nie
je klasickou bankou,
ktorá
berie vklady od obyvateľov a vedie účty
podnikateľov,
ani poisťovňou v zmysle súčasného zákona o
poisťovníctve,
a
teda nemožno ju odvodiť z
platných právnych predpisov,
vláda
Slovenskej republiky navrhuje vytvoriť túto inštitúciu
sui
generis, teda inštitúciu zákonom,
tak ako sú vo vyspe-
lých
ekonomikách riešené všetky
eximbanky. Zriadením exim-
banky
zákonom sa sleduje odstrániť biele
miesto v našej le-
gislatíve
pre oblasť financovania
predovšetkým už spomína-
ných
strednodobých a dlhodobých vývozných úverov a ich pois-
ťovania
proti politicko-komerčným rizikám. Poisťovanie proti
politicko-komerčným rizikám pri týchto úveroch všade prebe-
rá
na seba štát, pretože toto riziko
nepatrí medzi obchodo-
vateľné
riziká a nie je možné ho na medzinárodnom zaistiteľ-
skom
trhu zaisťovať, preto ho zaisťuje štát.
Vzhľadom na to, že ide o inštitúciu,
ktorá vzniká záko-
nom,
bolo potrebné vnútri zákona z hľadiska
požiadaviek
legislatívy
podrobne rozviesť orgány tejto inštitúcie, ako
aj väzby medzi
nimi, nenechávať to na voľnosť pri tvorbe
vnútorných
predpisov. Eximbanka bude podporovať
svojou čin-
nosťou
aj stabilitu meny, lebo objem jej úverov sa bude via-
zať na limity
štátneho rozpočtu a bude
obsahom rozpočtu
eximbanky
schvaľovaného parlamentom.
Okrem toho treba vychádzať aj z momentu,
že tento objem
úverov
bude viazaný na objem výrob a bude pokrytý tovarmi,
čiže v zmysle
požiadaviek stability meny.
Nebude narúšať
stabilitu,
naopak, bude ju podporovať tým, že sa táto podpo-
ra bude orientovať na výrobu sofistikovaných
výrobkov. Na
medzinárodnom
poli je slovenský výrobca porovnávaný s ďalší-
mi
konkurentmi, ktorí majú za sebou
spravidla dobre prepra-
covanú
a desaťročia fungujúcu štátnu podporu vývozu. Preto
je
potrebné vytvoriť eximbanku a dať slovenským výrobcom-
vývozcom rovnaké šance, aké majú výrobcovia-vývozcovia
vo
vyspelých
ekonomikách a v prevažujúcej miere aj v
transfor-
mujúcich
sa ekonomikách.
Eximbanka bude tvoriť základný organizačný článok slo-
venského
systému štátnej podpory financovania a
poisťovania
vývozu.
Bude poskytovať financovanie
vývozných úverov, ako
aj
ich poistenie. Svojimi programami na financovanie a pois-
ťovanie
vývozných úverov zabezpečí vývozcom
podporu ich vý-
vozu
s cieľom, aby im sprístupnila účasť v
hospodárskej sú-
ťaži
na medzinárodných trhoch. Financovanie z domácich zdro-
jov
bude dopĺňať získavanie financií na domácich a zahranič-
ných
kapitálových trhoch. Prijatím takéhoto
zákona sa záro-
veň
dá na vedomie ostatným krajinám politická a ekonomická
vôľa
Slovenskej republiky plne sa zapojiť do
medzinárodného
obchodu
a medzinárodnej deľby práce a jej dvoch stránok, ko-
operácie a
špecializácie, pri dodržiavaní medzinárodných
dohôd
a konvencií v predmetnej oblasti, napríklad Bernskej
únie
a Konsenzu OECD. Eximbanka vytvorí pre
našich vývozcov
porovnateľné
podmienky, ako majú vývozcovia vo vyspelých tr-
hových
ekonomikách.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, je
na vás roz-
hodnúť
o vytvorení takejto inštitúcie v
Slovenskej republi-
ke,
rozhodnúť o prijatí predloženého zákona tak, aby sa čin-
nosť
eximbanky mohla čo najskôr začať.
Vnútorná konštrukcia
zákona
umožňuje jej plynulú činnosť vrátane
vašej kontroly,
kontroly štátneho
dozoru aj nad dodržiavaním obozretného
podnikania
spolu s Národnou bankou Slovenska.
Eximbanka vy-
tvorí
predpoklad na oživenie a
reštrukturalizáciu ekonomiky
a
bude pomáhať upevňovať stabilitu meny.
Ďakujem pekne za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem
aj ja pánu podpredsedovi vlády. Prosím teraz
spoločného
spravodajcu pána poslanca Lysáka, aby nás obozná-
mil
s priebehom prerokovania uvedenej novely vo výboroch Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky.
Poslanec L. Lysák:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán podpredseda vlády,
pani kolegyne, páni poslanci,
vážení hostia,
dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou
Ústavnoprávneho
výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady
Slovenskej
republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru
Národnej
rady Slovenskej republiky pre
hospodárstvo, priva-
tizáciu
a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej re-
publiky
pre pôdohospodárstvo o výsledku prerokovania vládne-
ho návrhu
zákona Národnej rady
Slovenskej republiky
o
Exportno-importnej banke Slovenskej republiky, ako je uve-
dené
v tlači 566.
Predseda Národnej rady Slovenskej
republiky rozhodnutím
číslo
1325 z 5. decembra 1996 pridelil vládny návrh zákona
Národnej
rady Slovenskej republiky o Exportno-importnej ban-
ke
Slovenskej republiky na prerokovanie do
24. januára 1997
ústavnoprávnemu
výboru, výboru pre financie, rozpočet a
me-
nu,
výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a vý-
boru
pre pôdohospodárstvo. Ako
príslušný na skoordinovanie
stanovísk
výborov Národnej rady Slovenskej republiky bol ci-
tovaným
rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej repub-
liky
určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre fi-
nancie,
rozpočet a menu s tým, že skoordinované stanoviská
výborov Národnej
rady Slovenskej republiky
sa premietnu
v
spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republi-
ky.
Predmetný vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej
republiky,
tlač 566, prerokovali v určenej lehote všetky vý-
bory
Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridele-
ný.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie,
rozpočet
a menu neprijal uznesenie o výsledku
prerokovaného
vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej
republiky
o
Exportno-importnej banke Slovenskej republiky, lebo podľa
§
48 ods. 1 zákona Slovenskej
národnej rady č. 44/1989 Zb.
o
rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení ne-
skorších predpisov
nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná
väčšina
všetkých členov výboru. Počet
členov výboru je 17,
prítomných
bolo 11, za návrh uznesenia hlasovalo 8, proti
1,
zdržali sa hlasovania 2.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady
Slovenskej republiky,
výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie
a výbor
pre
pôdohospodárstvo vyslovili súhlas s
vládnym návrhom zá-
kona Národnej rady Slovenskej republiky o Exportno-import-
nej
banke Slovenskej republiky a odporúčajú ho Národnej rade
Slovenskej
republiky schváliť s týmito zmenami a doplnkami.
Dámy a
páni, tento zákon posudzujeme
ešte podľa dote-
rajšieho rokovacieho poriadku, teda dovoľte, aby v súlade
s
ním som nečítal to, čo máme všetci v texte, ale aby som
vás
poprosil poznamenať si, ak máte záujem, že budem odporú-
čať
prijať body 2, 3, 4, 6, 7, 8, 9,
10, teda 6 až 10, 12,
13,
14, 15, teda 12 až 15, 17, 19, 21, 22, 23, teda 21 až
23,
26, 28 až 33, teda 28, 29, 30, 31, 32, 33, a posledný
bod
37.
Body 1, 5, 11, 16, 18, 20, 24, 25, 27, 34, 35 a 36 ne-
odporúčam
prijať buď celkom, alebo s istými úpravami, o kto-
rých
by som chcel hovoriť vo svojom vystúpení v rozprave.
Vážený pán predseda, ďakujem kolegom,
kolegyniam za po-
zornosť
a chcem poprosiť o vystúpenie v rozprave ako prvý.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne, pán poslanec.
Môžem
teda otvoriť rozpravu k tomuto bodu
rokovania
s
konštatovaním, že za kluby sa neprihlásil písomne nikto,
ani
za poslancov.
Takže beriem vašu žiadosť, pán spoločný
spravodajca, že
sa
hlásite do rozpravy ako prvý z pléna.
Z pléna ďalej zapisujem pána Dzurindu,
pani Schmögnero-
vú a pána
poslanca Vaškoviča. A tým aj uzatváram možnosť
prihlásiť
sa ďalej do rozpravy.
Prosím, pán poslanec Lysák.
Poslanec L. Lysák:
Ďakujem, pán predseda.
Vážená Národná rada,
vážený pán podpredseda vlády,
kolegyne, kolegovia,
vážení hostia,
predložený návrh zákona o eximbanke, ako aj vystúpenie
podpredsedu
dávajú celkom solídny pohľad na to, čo
sa ide
utvárať.
Teda na potrebu vzniku takejto inštitúcie, spôsob
jej
vzniku, zdroje, z ktorých sa bude
tvoriť, orgány, ktoré
majú
konať, vzťahy k vláde, vzťahy k Národnej banke i ostat-
né
náležitosti, ktoré, myslím si,
boli v tomto prípade so-
lídne
prepracované. Troška ma mrzí záver z nášho
výboru pre
financie,
rozpočet a menu, na ktorom sa mi veľmi pozdávalo
rokovanie
o tomto bode programu, pretože bolo korektné tak
z
pozície koalície, ako
aj opozičných partnerov.
Takže
vlastne
tým, že nehlasovali tí, ktorí o tom rokovali, spôso-
bili,
že niektoré body budeme musieť prerokovať až tu.
Pokiaľ ide o potrebu takejto
inštitúcie, nemyslím, že
by
to bolo treba osobitne zdôrazňovať. Ale predsa hádam sto-
jí
za to pripomenúť si, že táto inštitúcia
dovoľuje, aby sa
na
Slovensku v procese transformácie veľmi výrazne pomohlo
procesom, pokiaľ
ide o koncentráciu výrobných
programov
a
orientáciu celej ekonomiky
na proexportne orientovanú,
s
produkciou prinajmenej primerane sofistikovanou v rámci
skupiny
krajín, do ktorej teraz patríme.
Za veľmi
prospešné pokladám, že
ministerstvo financií
a
ďalší, ktorí sa na spracovaní tohto materiálu podieľali,
konzultovali
s vyspelými štátmi, kde tento typ banky je veľ-
mi
účinný a efektívny. Nemyslím teda len
Kanadu a Japonsko,
ale
aj USA a niektoré ďalšie štáty. A treba oceniť aj to, že
úzko
konzultovali s maďarskými
odborníkmi, s ktorými veľmi
účinne
spolupracovali najmä pri vylúčení negatív, ktoré majú
maďarskí kolegovia
v tejto oblasti, a to tým, že
oddelili
úverovú
činnosť od poisťovacej činnosti. V
tomto je náš zá-
kon
istým spôsobom už aj kumuláciou
poznatkov južných suse-
dov.
Za dôležité pokladám to, že táto banka
priamymi úvermi,
kofinancovaním
(spolufinancovaním) alebo refinancovaním môže
výrazne
pomôcť malým a stredným podnikateľom, a to jednak
lacnejšími úvermi, ale
aj tým, že táto banka je vyložene
orientovaná
na oblasť zahraničnoekonomických
vzťahov a roz-
hodne
tento postup môže veľmi výrazne pomôcť k aktivizácii
mnohých
podujatí alebo aktivít, ktoré zatiaľ neboli realizo-
vané,
o ktorých aj osobne viem a možno aj viacerí z vás.
Takisto
treba oceniť, že táto banka, okrem toho, že
vytvára
jednoznačný... nie imidž, ale vedomie vo svete, že
Slovenská
republika dáva garancie najvyššieho rangu každému,
kto
bude v súčinnosti s našimi podnikateľskými subjektmi in-
vestovať
do komerčne zložitých alebo aj politicky rizikových
oblastí.
Nakoniec mám taký dojem, že vytvorenie
tejto banky môže
výrazne pomôcť aj
prísunu zahraničného kapitálu
práve pre
tie
pozitíva, ktoré som si tu pred chvíľou dovolil spomenúť.
Za dôležitú činnosť treba považovať
aj to, že sme my
tu,
kolegyne a kolegovia v tejto sále, podporili vznik tejto
inštitúcie
schválením - v rámci štátneho
rozpočtu na tento
rok
- dvoch miliárd, a to na vytvorenie, na
základné imanie
tejto
banky. Ako vieme, ďalšie zdroje budú poskytnuté takis-
to
zo štátneho rozpočtu - 8 miliárd a ďalšie sa, samozrejme,
budú
vytvárať z prostriedkov exportérov, importérov alebo aj
z
niektorých ďalších aktivít, z poisťovníctva a podobne.
Táto
problematika ma zaujala,
keď som ju dostal ako
spravodajca,
aj preto, že sme sa vytvorením takejto banky
v
podstate aj v rámci Nezávislého združenia ekonómov Sloven-
ska
zaoberali seriózne už pred tromi rokmi.
Nie je to teda
reakcia len
na momentálnu nepriaznivú obchodnú bilanciu.
A
keď som pozeral výsledky japonskej eximbanky, v podstate
dáva
nádej, že aj u nás by mala tak rapídne stúpať vo fi-
nančnom
vybavení, v kapitálovom vybavení a naozaj táto banka
môže
veľmi významne prispieť k rozvoju zahraničnoekonomic-
kých
vzťahov Slovenskej republiky.
Znovu chcem zdôrazniť, že tak orgány,
ako sú v návrhu
zákona
precizované, ako aj vzťahy k vláde, k
Národnej banke
a
k ostatným bankám, sú precizované tak, že by nemali vytvá-
rať
nejaké osobitné napätia.
Samozrejme, nemožno nič vylú-
čiť,
ale zase nemyslím si, že by sme sa mali my, ani naši
občania
a najmä podnikateľská sféra obávať toho, pred čím
boli
už v rámci médií varovaní, čo všetko by sa malo stať.
Samozrejme, isté úvahy alebo
obavy, ktoré vznikajú,
treba
seriózne prediskutovať, o čo sme sa snažili. Jedným
slovom,
odporúčal by som, aby sme v tomto
prípade veľmi vý-
znamne
a dobre smerujúcu aktivitu vlády jednoznačne podpori-
li.
K návrhom, o ktorých som hovoril pri
uvádzaní spoločnej
správy,
chcel by som vás poprosiť, keby sme spolu prešli is-
té úpravy, ktoré navrhujem. Ak by ste nestihli, dáme ich
spracovať
ešte písomne. Pokúsim sa byť stručný.
Teraz k jednotlivým bodom tak, ako ich
máme v spoločnej
správe.
K prvému bodu. V § 1 ods. 3 v druhom riadku sa za slo-
vá "priemyselnou politikou" podľa návrhu hovorí o vsunutí
"menovej
politiky Národnej banky Slovenska". Prekonzultovali
sme
to. Úplne postačuje vloženie slov "menovou politikou".
Postačuje
to, lebo menová politika nie je len
menovou poli-
tikou
Národnej banky, ale celkove aj Slovenskej republiky.
Ďalej
bod 5. Neodporúčam prijať navrhované doplnenie
v
§ 7 ods. 9, nové znenie v písmene
f), že "nesie zodpo-
vednosť
alebo spoluzodpovednosť za závažné nedostatky v hos-
podárení
eximbanky". Nepokladám to v tomto
prípade za nále-
žité.
Pokiaľ ide o bod 11, rovnako odporúčam neprijať vsuvku
v
§ 14 ods. 4 v prvej vete za slová
"rady banky" vkladať
čiarku
a slová "ak z organizačných alebo iných dôvodov nie
je
možné zvolať radu banky". Je to nenáležité. Naozaj som si
to
prešiel a myslím, že aj v tomto zákone by sme mali postu-
povať
tak, ako je to bežné pri iných zákonoch.
Ďalej k § 21 a 23, to sú body 18, 19 a aj
20. Neodporú-
čam
ich prijať, pretože to, čo sa tam navrhuje vsúvať, otáz-
ka
úpravy formulácie, sa nachádza v § 12 bode 2. Mám taký
dojem,
že keď si toto preverí každý z nás,
bude to akcepto-
vané.
Pokiaľ ide o § 25, tam je navrhovaná
úprava formulácie.
Myslím
si, že v podstate by to mohlo byť prijaté.
Nové
znenie odporúčam zaradiť,
kolegyne, kolegovia,
pred
bodom 25 (medzi bodom 24 a 25),
aby sme k písmenu a)
§
30 vsunuli text: "zverené zdroje (§ 31
ods. 2) tvorené
z
prostriedkov štátneho rozpočtu, účelovo určené na financo-
vanie
vývozných úverov a ich poistenie". Toto totiž bola po-
žiadavka
niektorých členov nášho výboru pre financie, rozpo-
čet
a menu, tak to odporúčam zakomponovať.
Ďalej bod 25. K § 31 ods. 3 a 4 za slovo
"každý dovoz-
ca"
sa odporúča vložiť čiarka a slová
"ktorý je v zmluvnom
vzťahu
k eximbanke". Odporúčajú to najmä poľnohospodári. Ne-
odporúčam
to prijať, lebo v podstate eximbanka môže veľmi
účinne
byť vo vzťahu s jednotlivými subjektmi
aj bez zmluvy
a
toto by v takom prípade nebolo pokryté. Preto to neodporú-
čam
prijať. A inak sa to nachádza v § 31 ods. 1 písm. c).
Takže
je to pokryté.
Bod 27 spoločnej správy. K § 31 ods. 6 slovo "sankcie"
neodporúčam
prijať. Podobne, ako som to pred
chvíľou spomí-
nal,
je to v § 37 ods. 1 písm. c), takže toto by bola dupli-
cita.
A
naposledy vašu trpezlivosť
poprosím sústrediť na
otázku
termínov účinnosti tohto zákona a síce v § 43. Rozpo-
čet
odporúčame, aby vláda schválila do 1. augusta, s tým, že
v
§ 44 odporúčam, aby tento zákon
nadobudol účinnosť dňa
1.
júla 1997, aby sa stihli náležite vytvoriť orgány banky
aj
naladila sa súčinnosť s ostatnými inštitúciami.
To sú
všetky návrhy a doplnenia, ktoré
by mali pomôcť
zlepšiť
návrh zákona, ktorý vám, kolegyne a kolegovia, odpo-
rúčam
prijať.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem aj ja.
Druhý je do rozpravy prihlásený pán
poslanec Dzurinda.
Poslanec M. Dzurinda:
Pán predseda,
pani poslankyne, páni poslanci,
dostali sme na stôl zákon, ktorým sa má zriadiť dosiaľ
nevídaná
inštitúcia: banka, a pritom nie banka.
Štátna fir-
ma,
ktorá sa bude zaoberať
financovaním vývozov a dovozov,
poisťovaním
obchodných prípadov a bankovými
operáciami, ako
napr.
eskonty a reeskonty zmeniek, pôžičky v slovenskej ale-
bo v cudzích
menách, pôžičky na krytie deficitu štátneho
rozpočtu,
nákupy štátnych pokladničných poukážok
a iné. Ta-
kýto
široký záber je nielen neobvyklý, ale
aj veľmi kompli-
kovaný,
neprehľadný. Zároveň aj špecifický tým, že napriek
tomu, že
eximbanka má zabezpečovať aj bankové operácie,
z
bankového dozoru a bankového
dohľadu Národnej banky Slo-
venska
je úplne vyňatá. Otázka znie: "Prečo?"
Prvú odpoveď treba hľadať v § 25 ods. 5 písm. h), kde
sa
hovorí, že eximbanka môže poskytnúť na
základe rozhodnu-
tia vlády
Slovenskej republiky krátkodobý
úver vláde zo
zdrojov
eximbanky, môže robiť nákup štátnych pokladničných
poukážok
na krytie výkyvov v hospodárení štátneho rozpočtu
v
priebehu roka. Štát sa jednoducho
hotuje vyrábať deficity
štátneho
rozpočtu. Ministri sa sťažujú, že menová politika
Národnej
banky Slovenska je veľmi prísna (nedávno pán minis-
ter
Kozlík v tlači).
Národná banka Slovenska nedovoľuje vláde požičiavať si
neúmerné
množstvo peňazí. Objavila sa ďalšia
neposlušná or-
ganizácia
- Národná banka Slovenska. Pán Magula
ju asi neu-
mravní.
Preto túto inštitúciu treba jednoducho
obísť. Exim-
banka
bude teda vláde rada požičiavať, veď je celkom podria-
dená
vláde. Bude tak pôsobiť smerom proti
striktnej menovej
politike
Národnej banky Slovenska a úvery ňou poskytnuté ne-
budú
zrejme zahrnuté v centrálnom
registri úverov. To bude
znehodnocovať
úsilie Národnej banky Slovenska pri udržiavaní
miery
inflácie a stability slovenskej
koruny a sťaží to aj
pozíciu
komerčných bánk pri udeľovaní úverov. Zákonom sa ide
zriadiť inštitúcia, ktorá je proti záujmom občanov.
Proti
záujmom
živnostníkov, malých a stredných podnikateľov, ale
aj
proti záujmom ekonomiky ako celku.
Eximbanka dostane na začiatok 10 miliárd
korún, ako sme
už
počuli, zo štátneho rozpočtu a potom bude dostávať penia-
ze
každoročne. Okrem toho budú musieť do fondov eximbanky
prispievať
dovozcovia i vývozcovia bez ohľadu na to, či nie-
kedy eximbanka uspokojí ich záujmy. Z týchto
prostriedkov
bude
eximbanka v prvom rade požičiavať vláde, v prvom rade
bude
musieť riešiť fédrovanie deficitov štátneho rozpočtu.
Fondy eximbanky budú napĺňať občania
Slovenskej republiky
prostredníctvom
svojich daní a všetci podnikatelia
obchodu-
júci
so zahraničím. Lacné úvery však budú získavať len vyvo-
lení,
na ktorých ukážu úradníci eximbanky dosadení vládou.
Môžeme
sa pýtať, podľa akých kritérií budú takéto úvery zís-
kavať.
Ak tieto kritériá hľadáte v zákone, vaša námaha je
márna.
Zákon z väčšej časti rieši administratívnu stránku in-
štitúcie,
ale jej hospodárenie a vecný chod,
napríklad pra-
vidlá získavania poistenia a vývozu
či exportného úveru,
rieši
chabo alebo nerieši vôbec. Podmienky poskytovania úve-
ru
či poistného nerieši vôbec.
V nedávnych dňoch
denník Pravda priniesol rozhovor
s
príslušníkom zboru expertov pre
verejné obstarávanie pri
ministerstve výstavby a
verejných prác. Pán sa volá Jiří
Vlach
a od redaktora Pravdy dostal otázku: "Čo hovoríte na
piatkové vystúpenie predsedu Najvyššieho kontrolného úradu
Slovenskej republiky
v rozpočtovom výbore Národnej rady?
Podľa
Štefana Balejíka existujú poznatky, že štátni úradníci
berú
od súkromných firiem za uprednostnenie vo výberovom ko-
naní
minimálne 3 % provízie." Pán Vlach odpovedá: "Tri? To
by
bolo málo. Podľa našich poznatkov ide
nezriedka o 15 %.
Ibaže
nie provízie, ale úplatkov.
Nazvime veci ich pravými
menami.
Korupcia u nás naozaj prekvitá a podrýva autoritu
právneho
poriadku tohto štátu."
Je evidentné pre tých, čo to zatiaľ
nevidia, že zákonom
vznikne
učebnicová štátna organizácia,
ktorá bude mať veľa
peňazí,
ale ešte omnoho viac požiadaviek na tieto peniaze.
A
komu teda bude peniaze prideľovať?
V prvom rade, ako som
povedal,
politikom, ministrom, aby pred voľbami 1998 mohli
rozhadzovať peniaze daňových poplatníkov ešte viac.
Potom
napríklad tomu,
kto vlastní pravú stranícku legitimáciu.
Alebo
tomu, kto z úveru odvedie časť do straníckej kasy. To-
mu,
kto dá do kešene úradníka viac,
dajú nižšie úroky. Kto
dá
do kešene úradníka menej, dostane
vyššie úroky. Kto nedá
nič,
utrie gamby. Hovorím, že zo zákona vzniká skvelé pro-
stredie
na prehlbovanie už aj tak vysokej
korupcie v našich
štátnych
úradoch. A čo sa stane, ak úver
eximbanke podnika-
teľ
nevráti? Absolútne nič. Sú tu predsa
občania Slovenskej
republiky,
ktorí statočne platia dane a z týchto
daní vláda
straty
uhradí.
Rozkošná je aj formulácia § 21 ods.
1. Eximbanka bude
zabezpečovať
priame financovanie vývozných úverov strednodo-
bého
a dlhodobého charakteru na podporu vývozu najmä stro-
jov,
zariadení a investičných celkov
vývozcov. Takáto vágna
neparametrická formulácia nemá v zákone miesto.
Možno má
vzbudiť falošné nádeje napríklad fabrikám, ktoré
vyrábali
zbrojárinu,
že im eximbanka začne poskytovať opäť lacné ale-
bo
nenávratné úvery a oni opäť budú môcť
vyvážať to, čo vy-
vážali,
tam, kam vyvážali. V skutočnosti ide o niečo iné.
Vláda
nemá na papieri žiadnu stratégiu
hospodárskej politi-
ky.
Jej legislatívny rukopis je však jasný.
Vláda najprv zrušila kupónovú
privatizáciu, aby zachrá-
nila
majetok podnikov pred občanmi. Potom
nechala tento ma-
jetok rozkradnúť a vytvoriť novú slovenskú
kapitálotvornú
vrstvu. Potom prijala novelu zákona o
cenných papieroch.
Touto
novelou sa umožnilo prejsť z povinne počítačom vedenej
formy akcií na
ich vydávanie aj v materializovanej, teda
v
papierovej podobe. A obchodovať s
akciami aj mimo kapitá-
lového
trhu. Týmto koalícia uspokojila časť slovenskej kapi-
tálotvornej
vrstvy, ktorá za korunu kúpila a za
tisíc korún
chce
predať. Treba však zabezpečiť aj záujmy tých, čo zatiaľ
nechcú
predať, ale ťažiť z podnikania. Treba ich chrániť.
Treba
pretláčať ich produkty na zahraničných trhoch za každú
cenu,
aj keby na to mali doplácať iní. Ekonóm
teoretik by
povedal,
že návrhom zákona o eximbanke sa vytvára trhovo ne-
konformná
inštitúcia s veľmi nejasným prostredím,
ktorá ne-
dokáže
efektívne narábať so zverenými prostriedkami. Čudoval
by
sa takýto ekonóm, načo štát ide
vyhodiť 10 miliárd slo-
venských korún na
novú štátnu úverovo-poistnú
inštitúciu,
keď
už vyhodil miliardy korún na novú štátnu banku, sotva
fungujúcu
banku Slovakia v Banskej Bystrici a štátnu poisťo-
vaciu
organizáciu s názvom Spoločnosť pre
poistenie export-
ných
úverov.
A propos, pán minister a pán
podpredseda vlády, načo
a
ako slúžia obe inštitúcie? Nemohli či nemali by sa venovať
financovaniu
dovozov, vývozov a poisťovaniu vývozných cel-
kov? Tomu, kto
sleduje vývoj legislatívy
súčasnej vlády,
však
nemôže ujsť posilňovanie koncentrácie politickej a eko-
nomickej
sily do vlastných rúk. Vláda plytvá daňovými pro-
striedkami občanov, prizerá sa neuveriteľnému
rozkrádaniu
bývalého štátneho majetku, prizerá sa čiernym
kšeftom pri
vývoze
obilia, pri prevode bytov Fondu národného majetku mi-
nistrom
a úradníkom fondu.
Prokuratúra sa prizerá tiež, hoci predseda Najvyššieho
kontrolného úradu Štefan Balejík vo výbore
Národnej rady
otvorene
hovoril o korupcii na štátnych úradoch, hoci člen
zboru
expertov verejného obstarávania hovorí o obrovskej ko-
rupcii
štátnych úradníkov, prizerá sa aj tomu,
ako Gavorník
hovorí
o tom, že v privatizácii sú namočení aj politici, ho-
ci
nepriamo. Prizerá sa aj tomu, ako Rehák
nevyvracia zain-
teresovanosť
politikov v privatizácii, ale vyhovára sa len
na
oficiálne výpisy z obchodného registra. A, žiaľ, prizerá-
te
sa tomu všetkému aj vy, pani
poslankyne a páni poslanci
z
koalície. Nechcete rokovať o uvedených
prechmatoch, zatĺ-
kate,
čo sa dá, dvíhate ruky za porušovanie zákonov.
Schválením tohto zákona sa dopustíte dnes
druhého zlého
a
druhého hanebného hlasovania. To
prvé bolo aj také, ako
ste povedali,
pani Bartošíková, žasnem,
že ste vy boli
ochotná za to
hlasovať. Prestaňte strkať
hlavu do piesku
a
uvedomte si, že svojimi
hlasovaniami prispievate k tomu,
že
Slovensko sa pomaly, ale isto mení na mafiánsky štát. Zá-
kon,
ktorý prerokúvame, túto tendenciu iba prehlbuje. (Po-
tlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďalej vystúpi v rozprave pani poslankyňa
Schmögnerová.
Poslankyňa B.
Schmögnerová:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda,
pán minister financií a podpredseda
vlády,
vážení kolegovia,
dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k návrhu
tohto zákona.
Chcela
by som sa pokúsiť diskutovať veľmi vecne v záujme to-
ho,
aby sme si niektoré veci ozrejmili.
Začala by som potrebnosťou vytvorenia
eximbanky. Disku-
sia
o potrebe vytvorenia eximbanky
beží už niekoľko rokov.
Na
existenciu eximbanky v zahraničí nemáme veľa príkladov,
ale
niekoľko desiatok príkladov k dispozícii je.
Asi od štvrtého štvrťroka 1995 začala sa výrazne zhor-
šovať zahraničnoobchodná bilancia v Slovenskej republike.
Počítať
sme s tým mali na základe indikácií už prv. Až v po-
slednom období
sa urýchlili niektoré legislatívne kroky,
ktorými vláda chce
tento trend zmeniť. Medzitým
negatívne
výsledky v
zahraničnom obchode, bohužiaľ,
akcelerovali.
Predbežné
výsledky z minulého roka sa pohybujú
niekde medzi
65
až 70 mld. Nevieme to zatiaľ
povedať presne, pretože,
žiaľbohu,
naša informačná báza je taká
nedokonalá, že záve-
rečné
výsledky o deficite zahraničného obchodu budú k dispo-
zícii
asi až v polroku 1997. Jedno je však isté, že došlo
k
radikálnemu zhoršeniu našej pozície v zahraničnom obchode.
Chcem
však uviesť, že s vytvorením eximbanky rovnako
ako
so schválením zákona o Fonde na podporu
exportu sú spo-
jené
nadmerné a nerealistické očakávania.
Ak sa niekto na-
zdáva,
že vytvorením týchto inštitúcií - jedna z nich, i keď
krívajúco,
ale predsa, sa už rozbieha - dokáže zabrániť
ne-
priaznivému
vývoju v zahraničnoobchodnej bilancii, musím mu,
bohužiaľ,
povedať, že sa veľmi mýli. Dôvody
vývoja v zahra-
ničnom
obchode sú hlbšie. Tieto dôvody sú veľmi dobre známe:
sú
spojené s celkovým vývojom
konkurencieschopnosti sloven-
skej
produkcie.
V návrhu zákona sa uvažuje, že eximbanka bude poskyto-
vať
rozsiahle úvery, ktoré koniec koncov by mali mať export-
ný
charakter. Myslím si, že tu sa
dostávame na koreň hlbo-
kých
nedorozumení, ktoré sú spojené s
predlohou tohto záko-
na.
Principiálne nemožno mať zásadné námietky proti vytvore-
niu
eximbanky. Ale zároveň musím
dodať, že zásadne nemožno
súhlasiť
s tým, akú filozofiu si zvolila vláda a osobitne
predkladateľ
- ministerstvo financií.
V čom je neprijateľnosť predlohy? Podľa
predstáv vlá-
dy
má eximbanka vlastne nahrádzať komerčné
banky, má zaplá-
tať
tú dieru, ktorá spočíva v nedostatku úverových zdrojov
za
primeranú cenu. A skutočne v tomto je
základné nedorozu-
menie.
Aj pán minister sa vo svojom úvodnom
slove odvolával
na analogické
eximbanky, analogické podľa jeho predstáv,
napríklad
v USA, v Japonsku. Tu však treba jednoznačne pove-
dať,
že eximbanka v USA, eximbanka v
Japonsku, ale aj mnohé
iné, ktoré existujú, neboli primárne vytvorené
preto, aby
financovali
exportné úvery. V zahraničí majú eximbanky do-
plnkovú financujúcu úlohu. Ich úloha je dopĺňať komerčné
úverové
činnosti bánk, čiže zaskakovať iba tam, kde komerčné
banky
z rôznych dôvodov nie sú schopné, resp. nemôžu poskyt-
núť úvery. Je
to teda predovšetkým v tom prípade, kde je
značné
riziko. Preto - spolu s úlohou v obmedzených prípa-
doch
poskytovať úvery - zahraničné eximbanky poskytujú pois-
tenie
pre komerčné a politické riziká.
Dovoľte mi v záujme potvrdenia toho, čo
tu hovorím, od-
citovať
aspoň niekoľko všeobecných zásad, na základe ktorých
bola vytvorená a
funguje eximbanka v USA. Aké boli ciele
zriadenia
tejto eximbanky? Cieľom zriadenia banky je finanč-
ná
pomoc a vytváranie dobrých podmienok
pre export a import
atď.
atď. Pri výkone svojich právomocí sa
banka riadi poli-
tikou
Kongresu, ktorú má dopĺňať a podporovať, a neusiluje
sa
konkurovať súkromnému kapitálu. Táto myšlienka sa opakuje
v
rôznych podobách ešte niekoľkokrát.
Uvediem aspoň trošku
spresňujúcu
formuláciu. Banka vo všeobecnosti
dopĺňa a pod-
poruje
využívanie súkromného kapitálu v
zahraničnom obchode
a
pri zahraničných investíciách. Banka
neposkytuje finančnú
pomoc
v takých prípadoch, keď sa na rovnaký
účel dajú preu-
kázateľne
získať súkromné zdroje za prijateľných zmluvných
podmienok.
Na inom mieste sa zdôrazňuje, že banka sa
usiluje dopĺ-
ňať
a podporovať využitie súkromného kapitálu, že nie je ur-
čená
na to, aby mu konkurovala. V tomto smere sa upravujú aj
kapitálové
zdroje eximbanky. V prípade eximbanky v USA sa
veľmi
jednoznačne hovorí, že banka môže poskytnúť pôžičky,
záruky
a poistenie v maximálnej výške 5 mld dolárov. Dôleži-
té
je si však uvedomiť, že týchto 5 mld dolárov, čo je limit
stanovený zákonom,
predstavuje iba päťnásobok základného
imania
tejto banky. Každý, kto len trošku rozumie bankovým
činnostiam,
jednoznačne hneď vie, že úverovanie pri úvero-
vých
zdrojoch, ktoré predstavujú iba päťnásobok základného
kapitálového
vybavenia alebo základného imania, nemôže pred-
stavovať základnú činnosť tejto inštitúcie.
Skutočne toto
číslo
poukazuje iba na veľmi obmedzený doplnkový charakter
financovania
exportných úverov.
Zámer predkladateľa je však diametrálne odlišný. Pri-
márne,
myslím, že tu treba skutočne položiť dôraz na slovo
primárne,
poskytovať úvery na podporu
exportu, pozri § 21.
Ako
som už povedala, takéto riešenie eximbanky vonkoncom nie
je bežné. Ale
povedzme, že by sme prijali takýto prístup
predkladateľa.
Ak sa vláda rozhodla pristúpiť k tomu, aby sa
zriadila
inštitúcia, ktorá má prednostne poskytovať exportné
úvery,
potom však nejde o nič iné ako vlastne o vytvorenie
novej
komerčnej banky. Ak je to tak, v tomto prípade sa na
ňu
budú musieť vzťahovať všetky paragrafy zákona o bankách
vrátane
bankového dohľadu, požiadaviek na kapitálovú vybave-
nosť,
na obozretné podnikanie atď. V žiadnom
prípade by ne-
bolo
možné súhlasiť s ingerenciou štátu, resp. vlády v tejto
inštitúcii,
ktorá je podľa predlohy zákona značná a je vy-
jadrovaná
napríklad v § 7, 8 atď., v § 17. Spočíva napríklad
v
tom, že vláda má obrovskú ingerenciu pri vymenúvaní členov
do
jednotlivých orgánov (ako je guvernér,
viceguvernér, do-
zorná
rada), že člen vlády sa môže zúčastňovať na rokovaní
rady
banky, atď. atď.
Aj eximbanka v USA, v Japonsku atď. je
charakterizovaná
tým,
že je v nej značná ingerencia štátu. Sú to štátne agen-
túry,
sú to štátne podporné inštitúcie. Znovu však opakujem,
že
nie sú určené primárne na financovanie exportných úverov,
sú
teda určené len na určitú podpornú činnosť, ktorá by mala
podporovať zámery exportnej politiky príslušnej
vlády. Za
týchto
okolností je ingerencia štátu v týchto inštitúciách
zdôvodnená.
Čo však urobil predkladateľ? Na jednej
strane siahol po
normách,
ktoré upravujú postavenie
eximbanky v USA, Japon-
sku,
možnože aj po niektorých iných normách. Prebral niekto-
ré
základné východiská týchto noriem. No na druhej strane
k
týmto predlohám, ktoré
slúžili ako východisko, doplnil
predstavu ministerstva financií a zrejme
vlády Slovenskej
republiky
v tom smere, že eximbanka má byť zároveň aj pri-
márne
financujúcou inštitúciou. Je evidentné,
že spojil to,
čo
je nespojiteľné. To, čo je iniciatíva predkladateľa, je
nekonzistentné
s predlohou zákona, ktorou sa pôvodne
inšpi-
roval.
Vznikol teda hybridný návrh. Na jednej strane je to
primárne
financujúca inštitúcia, ktorá má mať a
mala by mať
jednoznačne
komerčný charakter, a na druhej strane je to in-
štitúcia
s veľkou ingerenciou štátu.
Treba
si asi položiť otázku,
prečo k tomuto došlo.
Môžeme
odpovedať, že je to odrazom
nekvalifikovanosti úrad-
níkov
ministerstva financií. Myslím si, že nepochybne časť
argumentácie
je i v tomto. Podľa mojich informácií zďaleka
nepreštudovali
dostatočne zahraničné predlohy, ktoré k
dis-
pozícii
boli, nevycestovali do zahraničia, aby
si mnohé de-
taily
prediskutovali. Ale nemyslím si,
že toto je základná
príčina, prečo
máme predložený zákon
v takejto podobe,
v
akej je. Pravdepodobne oveľa
adekvátnejšie vysvetlenie je
v
tom, že je tu jednoducho zámer vytvoriť inštitúciu v takej
podobe,
ako je návrh zákona, ku ktorému sa
teraz vyjadruje-
me.
Je to jednoducho preto, že za tým sú záujmy určitej pod-
nikateľskej
skupiny, ktorá vidí v eximbanke výhodný spôsob
financovania
svojich aktivít, na ktoré nie je schopná získať
zdroje
za bežných podmienok od domácich alebo zahraničných
inštitúcií.
Je však otázne, či skutočne má táto Národná rada
pripraviť
zákon iba pre určitú úzku podnikateľskú skupinu.
Chcela by som uviesť, kde sú
základné medzery zákona,
ktoré
nasvedčujú tomu, že so zákonom sú
spojené veľmi vážne
riziká,
ktoré, myslím, veľmi čoskoro sa v
slovenskom hospo-
dárstve
aj prejavia. Zákon nijakým spôsobom nestanovuje
ob-
medzenie
na použitie finančných zdrojov, a to ani v bežnom
roku,
ale ani celkovo. Chcem zopakovať, že zákon o eximbanke
v
USA veľmi jednoznačne hovorí, že
banka môže poskytnúť
pôžičky,
záruky a poistenie v maximálnej výške 5 miliárd do-
lárov.
Týmto spôsobom sú vlastne všetky činnosti eximbanky
determinované
a limitované. Žiaľbohu, ani v zákone, o ktorom
rokujeme,
ale ani v zákone o štátnom rozpočte na
tento rok,
a
predpokladám, ani na nasledujúce
roky, žiadne takéto ob-
medzenie
nie je, resp. nebude.
Za týchto predpokladov, keďže zo zákona
podľa § 27 štát
ručí
za záväzky eximbanky vzniknuté pri získaní finančných
prostriedkov
na zahraničných finančných trhoch a za
ostatné
záväzky vzniknuté
pri financovaní a poisťovaní vývozných
úverov,
vzniká veľmi vážne riziko, že môže dôjsť k ohrozeniu
finančného hospodárenia vlády. Je totiž
ľahko možné, že
eximbanka
získa značné zdroje. V zákone je síce povedané, že
výšku
záväzkov treba určiť v zákone o štátnom
rozpočte, ale
nie
je povedané, v akom rozsahu sa
tieto zdroje ročne môžu
použiť.
Znamená to, že použitie týchto zdrojov môže byť nea-
dekvátne
a môže vlastne znamenať vážne ohrozenie
finančného
hospodárenia
v podobe nutnosti realizovať záväzky štátneho
rozpočtu
voči eximbanke.
Zákon dostatočne neurčuje ani návratnosť prostriedkov,
ako
sme to už mali možnosť si vypočuť. Uvedomme si, že pri
takých
veľkých úverových aktivitách, ktoré sa
tu predpokla-
dajú,
fakt, ak tu bude silná ingerencia
štátu, môže to zna-
menať
značné ohrozenie návratnosti úverov. Ak
štát bude za-
sahovať
do úverovej politiky tejto inštitúcie
cez vymenúva-
nie
zástupcov orgánov, cez účasť na rozhodnutiach rady banky
a
aj mnohými inými spôsobmi, ako, prosím, zaručíme, že sa
budú
poskytovať úvery na komerčných princípoch, a nie na-
príklad
na princípoch politických alebo
princípoch určitých
iných
väzieb?
Chcem upozorniť, že predstava vytvoriť z
tejto inštitú-
cie jednu silnú
financujúcu inštitúciu, hovorí
sa dokonca
o
celkovom kapitálovom vybavení až 70 miliárd, a fakt, že má
do
nej zasahovať alebo má mať v nej silnú ingerenciu štát,
skutočne
navodzuje veľmi vážne podozrenie, že sa vytvorí no-
vá
inštitúcia, ktorá za krátke obdobie bude charakterizovaná
tým,
že bude mať veľmi zle štruktúrované
úverové portfólio.
To, čo sa
odohráva v slovenských
finančných inštitúciách,
ako
je Všeobecná úverová banka, Slovenská
sporiteľňa, znovu
sa
opakujúca história roku 1993 v rokoch
1995 a 1996, veľmi
rýchlo
sa môže odohrať aj v eximbanke.
Po tretie. I predo mnou sa už upozornilo
na to, že ten-
to
zákon obmedzuje bankový dohľad. Znamená
to, že v prípade
eximbanky
sa môže merať inými meradlami, môžu byť
postavené
inak pravidlá obozretného podnikania, úverová angažovanosť
atď.
atď. Veľmi rada by som si vypočula zdôvodnenie takéhoto
prístupu,
keďže táto banka, tak ako je zámer
predkladateľa,
má
robiť bežné komerčné úverovanie.
Po štvrté. Veľmi vážnou výhradou, o
ktorej sa už disku-
tovalo,
i keď nie zatiaľ tu, je výhrada v tom,
že tento ná-
vrh
zákona a jeho prípadná realizácia bude výraznou mierou
zasahovať do menovej
politiky štátu, resp. Národnej
banky
Slovenska.
Vytvára sa takmer neobmedzená možnosť
získavania
zdrojov
na domácich a zahraničných peňažných
trhoch. Myslím
si,
že ak si uvedomíme, že už v roku 1997 je zámer vybaviť
eximbanku 10 miliardami, 2 miliardy na základné
vybavenie
a
rezervné fondy, 8 miliárd na
financovanie, na fondy a po-
istenie,
už hneď sa dostávame k faktu, že už v
roku 1997 je
vlastne
tento zámer v rozpore so zámermi menovej politiky.
A
to je len 10 miliárd. Čo ak bude chcieť vláda svoj zámer
dosiahnuť
- predpokladaných 70 a viac miliárd kapitálového
vybavenia
banky akcelerovať a napríklad v budúcom roku sa
bude
snažiť emitovať dlhopisy za ďalších 15-20 miliárd?
To, čo sa deje dnes na kapitálovom
trhu a na trhu pe-
ňažnom,
je, myslím, veľmi vážnym varovaním. Chcem upozorniť,
že
po krátkom spomalení rastu úrokových sadzieb na medziban-
kovom
trhu, vďaka tomu, že sem prišiel krátkodobý zahraničný
kapitál, možno
ste si dneska otvorili noviny,
príslušnú
stranu,
mali ste možnosť vidieť, že znovu dochádza k nárastu
úrokových
sadzieb na medzibankovom trhu a jednodňová hodnota
znovu
prekročila 20 %. Toto nie je v prvom rade zásluhou po-
litiky
Národnej banky Slovenska, jej
politika je len reak-
ciou
na vládnu politiku v roku 1997. Uvedomme si dôsledky,
ktoré
môže nadobudnúť tento vývoj v nasledujúcom roku.
Chcela by som teda zhrnúť, že
predložený návrh zákona
predstavuje
veľmi vážne riziká na finančné hospodárenie štá-
tu, na menový
vývoj a, žiaľbohu, aj na celkový
devízový
okruh.
Hovorí sa o tom, že eximbanka môže získavať peňažné
zdroje
na zahraničných peňažných trhoch. Už dneska, myslím
si,
že tí, čo sme informovanejší, vieme, že vývoj devízových
rezerv
nie je priaznivý. Je
pravdepodobné, že zakrátko po-
klesne
pod 3 mesiace dovozu. Nechcime, aby
takýto vývoj po-
kračoval
ďalej a shoršil sa v dôsledku ďalšieho rastu zahra-
ničnej
zadlženosti. Jeho vplyv na stabilitu
meny dnes vieme
veľmi
ľahko predvídať.
Na záver
chcem požiadať predkladateľa,
aby zvážil zá-
važnosť toho, čo
som tu povedala, ale čo zrejme
povedia
i
ďalší, a aby rešpektoval to, čo sa
diskutuje vo verejnos-
ti.
V žiadnom prípade takýto zákon zodpovedný ekonóm, zodpo-
vedný
poslanec podporiť nemôže.
Na záver by som chcela predložiť návrh, aby sa na oso-
bitné
hlasovanie vyňali body spoločnej správy
2, 14 a 1, 5,
16,
18.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Kým vystúpi pán poslanec Vaškovič, prihlásil sa s fak-
tickou
poznámkou pán podpredseda Húska.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené kolegyne a kolegovia,
oceňujem
konštatovanie pani poslankyne
Schmögnerovej,
že
metóda zostavovania a vytvárania takých podporných inšti-
túcií,
ako je eximbanka, je praxou mnohých
štátov sveta, na
rozdiel
od stanoviska pána poslanca Dzurindu, ktorý, bohu-
žiaľ, to charakterizoval ako nejaký novotvar,
ktorý nikde
nepoznáme.
Ale na druhej strane by som rád upozornil na vnú-
torný
rozpor námietok voči návrhu.
Na jednej strane pani poslankyňa hovorí,
že je celkom
prirodzené,
že v tejto oblasti je všade vysoká ingerencia
štátu
pri podpore exportnej činnosti, a na strane druhej vy-
týka,
že štát v tomto zmysle slova sa zapája do oblasti ban-
kových
operácií. Treba rovno povedať, že
predkladané rieše-
nie
je síce riešením špeciálnej inštitúcie peňažného trhu,
ale
úplne konformné s trhovými podmienkami a opakovanou pra-
xou.
Druhá námietka: Na jednej strane pani poslankyňa hovo-
rila,
aké sú biedne podmienky na začiatku a aké sú obmedzené
možnosti
na úverové rozhodovanie. A potom zase hovorí doslo-
va
"vytvára sa neobmedzená možnosť
získavania neobmedzených
zdrojov". Táto skutočnosť je naozaj vzájomne
protirečivá.
Fakt
je ten, že riešenie, ktoré môže
navrhovať tento zákon,
je
len riešenie zárodkovej podoby.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán podpredseda, ďakujem pekne.
Pán poslanec Dzurinda, ak chcete reagovať na pána pod-
predsedu
Húsku, nie je to možné.
Takže
prosím, pán poslanec
Vaškovič, nech sa páči.
(Hlasy
v sále.) Nie, on reagoval na pani
poslankyňu Schmög-
nerovú.
Poslanec V. Vaškovič:
Vážený pán predseda,
vážený pán podpredseda vlády,
vážené kolegyne, kolegovia,
vážení hostia,
predrečníci, ktorí tu vystupovali, myslím si, obšírne
hovorili
o tejto problematike. S veľkou časťou ich názorov
súhlasím
a minimálne nad týmito názormi by sme sa mali vážne
zamyslieť.
Aj ja som si dal tú prácu a preštudoval som si
zákony, ktoré
platia vo svete
(v niektorých krajinách),
a
musím konštatovať, že tomuto
zákonu, tak ako je poňatý,
podobnú
paralelu nenájdeme nikde.
Približuje sa tak trošku
zákonu
o eximbanke v Japonsku, ale keď si podrobne preštudu-
jeme ich zákon
a podmienky, v ktorých japonská ekonomika
funguje,
tak ten zákon je pre nás prakticky
jednak nepouži-
teľný a jednak
sme z neho zobrali to, čo
sa nám nehodí,
a
to, čo sa hodí, sme nechali bokom.
Myslím si, že tento zákon má nasledujúce závažné nedo-
statky.
Prvý nedostatok spočíva v tom, že príliš podrobne sa
v
ňom rieši vnútorná organizačná stránka eximbanky, ktorá sa
mohla
riešiť povedzme stanovami, a nie tak
detailne sa rie-
šia
potom otázky vzťahov eximbanky k Národnej rade, Národnej
banke
Slovenska, a čo je
najdôležitejšie, eximbanka má na-
formulovanú
skutočne širokú pôsobnosť, a pritom táto
širšia
pôsobnosť nie
je detailnejšie v
zákone rozpracovaná, čo
vzbudzuje
podozrenia a dohady, ktoré tu odzneli.
Vláda zvo-
lila
takú filozofiu, akú zvolila, keby bola
pri moci opozí-
cia,
zrejme by zvolila inú koncepciu, to je v poriadku.
Myslím si, že základný nedostatok je v
tom, že skutočne
treba
niektoré veci z obsahového hľadiska
presnejšie formu-
lovať,
a preto by som vás prosil o porozumenie
- mám 22 po-
zmeňujúcich návrhov. Viem, že je veľmi
nezáživné počúvať
pozmeňujúce
návrhy, a keby som ešte pri každom návrhu mal
vysvetľovať,
prečo je to tak, moje vystúpenie by trvalo prí-
liš
dlho. Preto sa sústredím len na prečítanie pozmeňujúcich
návrhov,
a aby sme mali aspoň nejaký kontakt, tak by bolo
dobré,
keby ste mali ten zákon v ruke a vždy ten príslušný
paragraf,
ktorý idem meniť, si zároveň aspoň skonfrontovali,
lebo
ináč je zrejme zbytočné ma počúvať a
môžete si ísť dať
do
bufetu pivo alebo niečo iné. Takže idem priamo k veci.
Návrh prvý. V § 9 ods. 1 sa vypúšťa druhá
veta.
Návrh druhý. V § 9 ods. 2 sa
pripája veta: "V prípade
zistenia porušenia povinnosti orgánov eximbanky alebo ich
členov
alebo závažných nedostatkov v
hospodárení eximbanky
neodkladne
o tom informuje štátny dozor ministerstva a podľa
povahy problému požiada o zvolanie rady
banky alebo rady
riaditeľov."
Tu iba stručná poznámka. Podľa môjho názoru do-
zorná
rada mala desiatky bodov, kde sa
vyjadruje k materiá-
lom rady
banky, ale nebolo
precízne formulované, čo je
vlastne
jej funkciou. Myslím si, že tým, že sa
presunul ten
paragraf
z jedničky do dvojky a že sa
rozšíril o to, že má
o
tom informovať štátny dozor, je to veľmi dôležité. V za-
hraničí
totiž jedným z dôležitých prvkov pri kontrolnej čin-
nosti
je fakt (aj v komerčných bankách), že tzv. complaisan-
ce
manažér je povinný, ak zistí nedostatky v banke, jeho pr-
vá
zákonná povinnosť je upozorniť na to štátny dozor alebo
bankový
dozor. Keď to neurobí, tak, žiaľbohu, skončil ako
complaisance
manažér v komerčnej banke, v tejto aj v
iných.
Čiže
toto je podľa mňa veľmi dôležitým
ustanovením, aby ta-
kúto
zodpovednosť členovia dozornej rady mali.
Tretí pozmeňujúci návrh. V § 10 ods. 6
pokračuje pís-
menom
f), ktoré znie: "f) neplní povinnosti uvedené v § 9
ods.
1 a ods. 2".
Pozmeňujúci návrh štvrtý. V §
14 ods. 2 sa za slová
"a
výkon činností" vkladajú slová "a hospodárenie".
Piaty pozmeňujúci návrh. Nový § 18 znie,
ods. 1: "Úve-
rové podmienky,
podmienky úverového poistenia, podmienky
poskytovania
záruk a tvorby fondov eximbanky určí
vláda na-
riadením. Pri tvorbe
týchto podmienok sa
primerane riadi
príslušnými
ustanoveniami osobitných zákonov."
Tu sa krátko
pozastavím.
Ide o to, že väčšina týchto podmienok je
schva-
ľovaná
vládou, ale myslím, že také závažné podmienky musia
byť
prijaté nariadením vlády, má to vyššiu právnu normu aj
záväznosť
a táto právna norma je aj kontrolovateľná, či je
v
súlade so zákonom. Ods. 2:
"Uvedené podmienky obsahujú
najmä spôsob a
použitie prostriedkov fondov,
kritériá na
poskytovanie finančných
prostriedkov, spôsob
zabezpečenia
ich
návratnosti a ohodnotenie finančnej bonity dlžníka." Od-
sek
3: "Eximbanka pri svojej činnosti v zmysle tohto zákona,
nekonkuruje
komerčným bankám, ak tieto môžu poskytnúť úver
v
adekvátnej výške a za prijateľných
zmluvných podmienok zo
svojich
zdrojov." Toto ustanovenie, vážení
kolegovia, obsa-
huje
zákon o eximbanke Japonska a takisto
zákon o eximbanke
Spojených
štátov amerických. Dúfam, že to podporíte.
Šiesty pozmeňujúci návrh. V §
21 v ods. 1 sa vypúšťa
písmeno
c) a nahrádza sa novým textom:
"refinancovanie for-
mou
poskytovania zdrojov komerčným
bankám na krytie vývoz-
ných
kontraktov slovenských exportérov formou odberateľských
alebo
dodávateľských úverov".
Pozmeňujúci návrh číslo 7. V § 21 ods. 2 znie: "Exim-
banka
je povinná po schválení radou banky predložiť vláde na
schválenie:
a) úverové programy eximbanky, b) návrh objemu
prostriedkov
na financovanie a zdroje financovania
vypraco-
vané
na základe úverových programov eximbanky."
Pozmeňujúci návrh číslo 8. V § 21 ods. 3
sa časť vety
"vládou
schválenými úverovými podmienkami
eximbanky" nahrá-
dza
slovami "nariadením vlády".
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, len sa chcem spýtať, § 21
ods. 2, to ste
vypustili
a dali nové znenie?
Poslanec V. Vaškovič:
Áno. Deviaty pozmeňujúci návrh. Nový § 22
znie: "Odsek
1:
Financovanie dovozných úverov vykoná
banka v prípade vý-
hodného
projektu, ak komerčné banky nie sú schopné poskytnúť
dovozcovi
zdroje na dovoz." Odsek 2: "Pri financovaní dovoz-
ných
úverov sa eximbanka riadi nariadením vlády."
Desiaty pozmeňujúci návrh. V § 23 ods. 2 znie: "Exim-
banka
je povinná po schválení radou banky predkladať vláde
na
schválenie: a) programy úverového poistenia eximbanky, b)
návrh objemu prostriedkov na poistenie a zdroje poistenia
vypracované
na základe vládou schválených programov úverové-
ho
poistenia eximbanky."
Jedenásty pozmeňujúci návrh. V § 23 ods.
4 sa časť vety
"vládou
schválenými podmienkami úverového poistenia eximban-
ky"
nahrádza slovami "nariadením vlády".
Dvanásty pozmeňujúci návrh. V § 24 ods. 3 sa časť vety
"vládou
schválenými podmienkami úverového poistenia eximban-
ky"
nahrádza slovami "nariadením vlády".
Trinásty
pozmeňujúci návrh. V § 25 ods.
4 písm. b)
znie:
"poskytuje poradenstvo pre činnosti v zmysle tohto zá-
kona".
Štrnásty pozmeňujúci návrh. V § 25 ods.
5 písm. h) vy-
pustiť.
Pätnásty pozmeňujúci návrh. V § 25 ods. 5 písm. j) na-
hradiť novým textom: "V úverových
podmienkach schválených
nariadením
vlády vláda po dohode s Národnou bankou Slovenska
stanoví
maximálnu výšku marže komerčných bánk, ktorú možno
pripočítať
k zdrojom získaným na financovanie vývozu v zmys-
le
§ 21 tohto zákona." Tu sa
pozastavím. Toto je ustanove-
nie,
ktoré je bežné v zákonoch všetkých či už eximbánk, ale-
bo
iných podporných inštitúcií vo svete.
Šestnásty pozmeňujúci návrh. V § 25 sa dopĺňa nový od-
sek 8, ktorý
znie: "Poskytnutie
finančných a refinančných
zdrojov
eximbankou je podmienené poistením
vývozných úvero-
vých
rizík."
Pozmeňujúci návrh sedemnásty. V § 26 sa
za slovo "určí"
doplní
slovo "vyhláškou".
Pozmeňujúci návrh číslo 18. V § 28 sa
časť vety "vládou
schválenými podmienkami poskytovania záruk eximbankou" na-
hrádza
slovami "nariadením vlády".
Devätnásty pozmeňujúci návrh. V § 29
vypustiť ods. 3.
Dvadsiaty pozmeňujúci návrh. V
§ 31 ods. 1 vypustiť
písm.
b), ostatné písmená označiť ako b) c), d).
Dvadsiaty prvý pozmeňujúci návrh. V § 31
sa vypúšťa od-
sek
3, ostatné odseky sa prečíslujú.
A posledný pozmeňujúci návrh. V § 31 sa
slová "schvále-
né
vládou" nahrádzajú slovami "vydané nariadením vlády".
Vzhľadom na to, že ide o značné množstvo pozmeňujúcich
návrhov,
ktoré niekde tak trošku zasahujú aj do
konštrukcie
tohto
zákona, chcel by som poprosiť pána spravodajcu alebo
dať
procedurálny návrh, aby sa po dnešnej diskusii prerušila
rozprava
k tomuto bodu, aby sme pokračovali až v piatok, aby
boli
všetky pozmeňujúce návrhy dané v písomnej forme a aby
sme
si mohli ešte vydiskutovať niektoré problémy, prípadne
v
záujme veci ešte urobiť nejaké korekcie v piatok.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Slovo si chce vziať ešte v rámci rozpravy pán
spoločný
spravodajca.
Poslanec L. Lysák:
Ďakujem, pán predseda.
Vážené dámy a páni, dovoľte mi niekoľko
poznámok. Začal
by
som tým posledným návrhom. Súhlasím s
tým, aby bol daný
priestor
na spracovanie niektorých konkrétnych návrhov, kto-
ré
kolega Vaškovič predložil, a myslím si, že budeme schopní
urobiť
to do zajtra. Toľko k termínu hlasovania.
Teraz k tomu, čo sa tu povedalo. Ekonómovia nemôžu ho-
voriť
o tom, že eximbanka je nevídanou inštitúciou, ako sa
nám
tu niektorí snažia nahovoriť, a že by
išla táto banka
proti
záujmom občanov. Ja si myslím, že občania a podnikate-
lia
predovšetkým potrebujú, aby
prosperovala slovenská eko-
nomika,
a tá môže prosperovať predovšetkým vtedy, keď budeme
výrazne
aktívni v zahraničnoekonomických
vzťahoch, keď naše
tovary
uspejú rovnako, ako uspievali doteraz, a naša obchod-
ná
bilancia sa bude zlepšovať. Nehodlám o
tom hlbšie disku-
tovať,
lebo tu neboli vznášané argumenty, ale
to, že by sa
išlo
proti záujmom podnikateľov alebo
dovozcom tým, že oni
budú
odvádzať 5 stotín percenta za
uskutočnené aktivity, za
garanciu
štátom, to sa hádam nemôže myslieť vážne. Naozaj
netreba,
aby sme týmto spôsobom smerovali úvahy.
Pokiaľ ide o nejaké poznámky, že je
to trhovo nekon-
formná
inštitúcia, odpoveď na túto otázku by som, ak dovolí-
te,
spojil aj s odpoveďou na to, čo
tu spomínala kolegyňa
Schmögnerová,
že nie je možné brať a u nás
predpokladať, že
táto
inštitúcia môže mať rovnaké podmienky a možnosti, že
iné,
vrátane americkej alebo japonskej, majú takú pozíciu,
že
v podstate nie sú štátne, nekonkurujú
súkromnému sektoru
a
podobne. Ja si myslím, že
najjednoduchšie a najzreteľnej-
šie
fakty sú tie, ktoré máme o japonskej eximbanke.
Pousilujem sa neunavovať vás dlho, ale uviesť len fak-
ty,
ako je to uvedené v základnej
informácii o tejto banke.
Jej
účelom je podpora a doplnenie dovozu,
vývozu a financo-
vanie zahraničných investícií
uskutočňovaných všeobecnými
finančnými
inštitúciami za účelom posilnenia ekonomickej vý-
meny
Japonska so zahraničím najmä v oblasti obchodu.
Kapitál vývoznej a dovoznej banky je
získaný ako štátny
príspevok. Vážení, toto stojí za pozornosť! Pri
zakladaní
banky predstavoval objem dotácií zo štátneho
rozpočtu 118
miliárd
jenov, k decembru (zhruba za 10 rokov) vzrástol na
985
miliárd, teda vyše deväťkrát, a o dva
roky neskôr je to
už
1 300 miliárd. A to, myslím si, hovorí za všetko. Preto
sa
neobávame toho, že by táto inštitúcia bola akýmsi "cicia-
kom"
zo štátneho rozpočtu. Samozrejme, predpokladám, že sú
iné,
odlišné podmienky Slovenska. Ale hádam
poznatky týchto
inštitúcií
nemožno brať na ľahkú váhu. A pokladať vrcholných
manažérov Japonska, ktorí priviedli z mizérie
celý tento
veľký
národ a štát k prospechu, aký má - ja
by som sa neod-
vážil
pokladať ich za hlupákov za to, že založili eximbanku.
A ešte pre úplnosť: Najefektívnejšou a najznámejšou je
kanadská
eximbanka, ktorá v podstate dosiahla taký prospech,
že
teraz sa stala samostatnou,
nezávislou od štátneho roz-
počtu.
Som presvedčený, že (podobne ako
slovenská ekonomika
doteraz)
v perspektíve aj naša eximbanka bude k
tomu smero-
vať.
Tiež by
som sa, pani kolegyňa, nebál
vopred toho, že
jej hrozí zlé
portfólio, ak bude
uskutočňovaný dozor nad
touto
bankou, tak ako sa uvažuje v návrhu
zákona: minister-
stvom
financií a Národnou bankou. Lebo
Národná banka stano-
vuje spôsoby, termíny fungovania aj kontroly
tejto banky,
v
§ 31, 37 toto všetko je dosť precízne uvedené. Samozrejme,
niektoré
precizácie, čo uviedol najmä kolega Vaškovič, pomá-
hajú
toto zlepšiť a myslím si, že ich
posúdime a niektoré
akceptujeme.
Teda nemožno tu hovoriť o obmedzovaní bankového
dozoru. Nemyslím si
tiež, že by bolo treba brať do úvahy
-
to hovorím dopredu kolegovi Vaškovičovi
- takéto precizá-
cie,
ako on uvádzal, komplexne, pretože v mnohom by nahrá-
dzali v podstate
vyhlášky, o ktorých sa nemožno v zákone
takto
rozširovať.
A o tom, že by eximbanka mala konkurovať
komerčným ban-
kám,
rovnako nemožno hovoriť. Toto je banka orientovaná na
strednodobé
a dlhodobé úvery. Je to dosť precízne v návrhu
uvedené. A aj
podmienky budú spresňované,
budú smerované
účelovo.
Preto si nemyslím, že je to konkurencia terajším
komerčným
bankám. Táto banka vôbec nerobí s vkladmi obyva-
teľstva
atď. Niektoré operácie vôbec nevykonáva, preto je to
osobitná
inštitúcia. Práve z toho dôvodu si myslím, že môže-
me
všetci bez obavy, bez strašiakov, spokojne za túto inšti-
túciu
hlasovať. Želal by som tejto ekonomike, nám všetkým,
aby
táto banka začala činnosť čím skôr a čo najrazantnejšie.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Faktická poznámka - pán poslanec
Dzurinda.
Poslanec M. Dzurinda:
Chcem reagovať na pána poslanca Lysáka.
Pán poslanec,
viete,
tých O,05 % to tak marginálne znie, ale je to 270 mi-
liónov
Sk ročne, keď to prerátate na koruny. To už je lepšie
číslo,
čo poviete? (Hlas poslanca Lysáka: Áno, ale vo vzťahu
k
tomu objemu, ktorý je exportovaný alebo
importovaný.) Zá-
leží
na tom, ako sa na toho koňa pozriete. Ale nie je to ta-
ké
marginálne číslo, že čo, no 0,05 %. Hovoríme o 270 mil.
korún,
o ktorých by som rád rozhodoval, komu dám, a komu ne-
dám.
Druhá moja poznámka. Pozrite sa, hovorili
ste, že obča-
nia
Slovenska alebo podnikatelia nie sú nejako ohrození. Zo-
berte
si § 27 - ručenie štátu.
"Štát ručí za záväzky exim-
banky vzniknuté
pri získavaní finančných prostriedkov na
zahraničných
finančných trhoch a za ostatné záväzky vzniknu-
té pri financovaní a poisťovaní vývozných
úverov eximban-
kou."
Kto to teda zaplatí? Štát ručí. Kto je to štát? Štátny
rozpočet.
Čo je to štátny rozpočet? Dane občanov. Tak ne-
pchajme
hlavu do piesku.
A tretia
poznámka. Pozrite sa, iste je
to pravda, že
základ
bol japonský zákon, ale to, ako ste ho učesali, ako
o
tom hovorila aj pani poslankyňa Schmögnerová, to je naozaj
už
hybrid, ktorý sa nedá rozpoznať. Mám pred sebou napríklad
zákon číslo 121
zo 16. júna 1931, z prvej republiky, pán
poslanec.
Volá sa Zákon o podpore zahraničného obchodu, je
stručný,
jasný, má dve hlavy. Prvá sa volá Fond
pre poisťo-
vanie
vývozných úverov. Tam sa napríklad píše, kto všetko je
v
komisii fondu pre poisťovanie vývozných
úverov. Okrem mi-
nisterských
úradníkov tam máte Národnú banku, Poštovú spori-
teľňu, peňažné ústavy na vývozných obchodoch
prevažne zú-
častnené,
primeraný počet zástupcov
organizácií hospodár-
skych odvetví na
vývozoch zainteresovaných,
živnostníkov,
neviem,
koho všetko. Jednoducho obrovská verejná kontrola.
A
záruky. Nájdete tam povedzme
pasáž, kde sa hovorí pri
štátnych
zárukách za vývozné úvery, čo obsahuje aj tento zá-
kon,
že stratu najmenej 35 % z pohľadávky nesie vývozca sám.
To
je zákon z roku 1931.
My neobjavujme teplú vodu, len urobme zákon prehľadný,
zrozumiteľný,
jasný, povedzme každému, za akých podmienok sa
k
peniazom môžeme dostať, a potom
jednoducho bude všetko
v
najlepšom poriadku. (Potlesk. Hlasy v sále.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Spravodajca môže kedykoľvek požiadať o slovo.
Poslanec L. Lysák:
Veľmi
stručne. Stavím sa s vami, podobne ako kedysi
s
kolegom Filkusom, že bude veľký záujem
o tieto úvery a že
bude
problém dostať sa do zástupu záujemcov o poskytnutie,
či
už dodávateľských, alebo odberateľských úverov. Samozrej-
me,
to si môžeme povedať až neskôr, keď
naštartuje činnosť.
Ale
príklady práve tých najúspešnejších - kanadskej a japon-
skej
banky - hovoria o tom. A hovoria o tom aj Maďari. Veľmi
podrobne
o tom informovali pracovníci, ktorí s
nimi robili.
Hovorím,
vysoko oceňujem, že bola poskytnutá takáto skúse-
nosť,
ktorá je negatívna. To pokiaľ ide o
výšku tých 5 sto-
tín.
K tomu,
že záruky platí štát. Tie záruky
budú platené
z
týchto prostriedkov, o ktorých hovoríme. Ale tie záruky
budú
platené z činnosti a z rozvoja ekonomiky, ktorá bude
týmto
podporená. Keď raz podporíme a zasejeme
na jar, čo sa
nám o nejaký
ten rok uhradí, a to bude, povedzme, nejaká
výška
100, a my naraz máme niekde garantovať výškou desia-
tich,
tak si myslím, že pri očakávaní zisku 100 risk tých
desiatich
stojí za to. To je môj názor.
A že je zákon hybrid? Skutočne som ho,
môžem vám garan-
tovať,
tak ako som to hovoril vo výbore, poctivo "zošroto-
val".
Prešiel som ho podrobne, porovnával s ďalšími. Vidí sa
mi,
že tentokrát sa predkladateľom podarilo (a to môžu pove-
dať
aj právnici) urobiť prehľadný a dosť
jednoznačný zákon.
Je
zložitý, pretože svojím spôsobom
zavádza u nás novú in-
štitúciu.
Ale sú
tam uvedené aj tie zahraničné poznatky,
o
ktorých som hovoril, pozitívne aj
negatívne. Stojí to za
to.
Pokiaľ
ide o kontrolu, aj u nás
v tejto banke budú
predstavitelia
rôznych inštitúcií. Naozaj je to tam uvedené.
Takže
si nemyslím, že by bola šanca, aby toto bola niečia
preferencia. Tam
sú jednoznačne stanovené
smery, kam má
eximbanka
smerovať. A preto si myslím, že naozaj nemožno mať
obavy
teraz dopredu, že by tento zákon mohol kohosi ohroziť.
Neohrozí
ani gloriolu jednej inštitúcie, ani prospech ďal-
ších.
Som naozaj presvedčený, že táto inštitúcia je potrebná
a
prospeje slovenskej ekonomike.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Faktická poznámka - pán poslanec Fogaš.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Pán predseda, neviem, či
nie je možné vystúpiť v roz-
prave,
ale neviem, prečo ste to umožnili spravodajcovi, kto-
rý
vystúpil druhýkrát evidentne s príspevkom ako v rozprave.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, strácate čas, on vám to vysvetlí.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Ale dobre. Myslím si, že ekonomické
argumentácie, ktoré
tu
odznievajú, sú zaujímavé, ale tá právna argumentácia, pán
kolega
Lysák, nebola správna, pretože § 37
nehovorí o žiad-
nom
bankovom dozore NBS, ale o štátnom dozore, ktorý sa má
realizovať
cez ministerstvo financií. A to je podľa mňa veľ-
ký
rozdiel. Navyše si myslím, že návrh, tak ako je predlože-
ný,
má viacero systémových postupov, ktoré sú založené na
nereálnych
a skutočnosť zľahčujúcich
predpokladoch, aj po-
kiaľ
sa oprieme o právny poriadok. Napr. ide
o spolupôsobe-
nie
eximbanky pri zabezpečovaní stability
meny, ďalej o ko-
ordinovaný
postup na zahraničných finančných trhoch, čo je
ťažko zrealizovateľné, neviem si doslova
dobre predstaviť
v
tej konštrukcii zákona, ako to zrealizujete.
Ďalej si myslím, že je najmenej systémovo
sporné pride-
ľovanie
garancií vlády Slovenskej
republiky pre eximbanku.
V
tejto otázke sa stotožňujem s tým, čo
tu už odznelo. Jed-
noducho povedané, podľa príslušných ustanovení
najmä § 22
a
23 by eximbanka mohla svojou činnosťou neprípustným spôso-
bom
zasiahnuť do tých oblastí, za ktoré je jednoznačne podľa
zákona
Národnej banky Slovenskej republiky zodpovedná výluč-
ne
Národná banka, čiže systémové previazanie v návrhu jedno-
ducho
neexistuje.
Predložený návrh podľa mňa
možno charakterizovať ako
zákon,
ktorý zasahuje do oblasti meny,
devízového hospodár-
stva
a bankovníctva, a žiadal by si podľa
mňa podstatnejšie
prepracovanie
na to, aby sme ho posúdili aj z
hľadiska sys-
témového
usporiadania v právnom poriadku. Preto si myslím,
že
je na mieste návrh, aby sa nie zajtra
hlasovalo, ale aby
sme zasa požiadali povedzme jeden výbor,
ktorý prehodnotí
pripomienky
prednesené pánom kolegom (signál zariadenia na
meranie času) Vaškovičom, aby tieto pripomienky
mohli byť
potom...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec.
Poslanec Ľ. Fogaš:
...seriózne zapracované. Ja mám
ešte 15 sekúnd, pán
predseda.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Už je po pätnástich sekundách. Pán
poslanec Filkus.
Poslanec R. Filkus:
Ďakujem pekne. Pri tejto argumentácii za a proti, a to,
čo
poviem najmä na margo vystúpenia spravodajcu, treba odlí-
šiť
skutočnosť, že eximbanka je nevyhnutná,
potrebná, najmä
za
existujúcich podmienok 60 až 70 miliárd deficitu v ob-
chodnej
bilancii atď. To nikto nespochybňuje.
Ale konštelá-
cia
tohto zákona, konštrukcia toho zákona a jeho paragrafov,
jeho
vecná náplň je mimoriadne problematická.
Pravdepodobne spravodajca dobre
nepochopil riziko na-
príklad
pre celý devízový okruh. Veď zásah do
menovej poli-
tiky, najmä cez
strednodobé, dlhodobé
poskytovanie úverov
s
vyňatím bankovej kontroly Národnou bankou Slovenska je zá-
sah
do menovej politiky, to je zásah, ktorý sa bude diať bez
kontroly
toho, kto je zodpovedný za stabilizáciu menovej po-
litiky
- Národnej banky. Keď si
zoberiete napríklad kon-
štrukciu rady
banky alebo dozornej
rady, no kde je tam
priestor
na to, že sa ustrážilo riziko menovej politiky ale-
bo
celého devízového okruhu? Z hľadiska
komerčného postave-
nia
tejto banky je jednoznačné, že bude mať
omnoho väčšie
výhody,
lebo v tomto prípade štát omnoho viacej garantuje,
a
pre ostatné komerčné banky je to obrovský handicap. Čiže
v
tom treba pochopiť, čím sa poškodzujú záujmy podnikateľov,
občanov. Nie priamo,
ale prostredníctvom tých
daní, pro-
stredníctvom
rizík pre celý devízový okruh,
prostredníctvom
rizík menovej
politiky, najmä konšteláciou tých orgánov,
ktoré
táto banka má vytvoriť. A proti tomu diskutujeme, pro-
ti
tomu hovoríme.
Skončím
s tým, že naozaj by bolo
dobré prijať návrh
poslanca
Vila Vaškoviča vrátiť zákon a potom o prepracovanom
diskutovať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
Pán poslanec Fogaš, keby ste si prečítali § 27 ods. 8,
tak
tam to máte, že spravodajca, kedykoľvek požiada o slovo,
môže
vystúpiť.
Pán poslanec Dzurinda - faktická
poznámka.
Poslanec M. Dzurinda:
Aby sme si rozumeli, pán poslanec Lysák,
eximbanka ale-
bo
organizácia podporujúca financovanie zahraničných vývozov
už
tu dávno mala byť. Ja som sa pýtal vo svojom príspevku,
že
načo sme zriaďovali napríklad štátnu
banku Slovakia, aby
sme
si dobre rozumeli. Ale súčasťou zákona by mali byť aj
jasné
podmienky. Zákon by mal byť priehľadný.
Tie podmienky
by
mali dávať možnosť každému. Ale zákon, kde sa rieši omáč-
ka
a podmienky sa prenášajú na vládu, to prosím nejde. To
nejde,
to dáva veľké možnosti štátnym úradníkom a možnosti
zneužitia.
Vrele súhlasím s vami, keď ste hovorili,
že bude obrov-
ský
záujem o tieto úvery. Samozrejme, že
bude obrovský záu-
jem,
a samozrejme, keď to bude v rukách vlády, že je to buj-
né
prostredie na rast korupcie.
Po tretie. Povedali ste, čo
oceňujem, že ste pozorne
"šrotovali" tento zákon, tak ste povedali, a
ubezpečovali
ste
ma, že v orgánoch banky sú aj tie iné
inštitúcie. No ja
vám
chcem povedať, že najvyšší orgán - rada banky - má 11
členov,
guvernér, traja viceguvernéri, traja vrchní riadite-
lia
banky a štyria ďalší členovia rady
banky. Z tých jede-
nástich
osem vymenúva vláda priamo na návrh
ministra finan-
cií
a tých troch vrchných riaditeľov, to
znamená zamestnan-
cov banky,
vláda na návrh
guvernéra. Kde je
tam
jeden-jediný
z nejakej inej organizácie? Takže
šrotovať ste
možno
šrotovali, ale nie pozorne. (Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte s faktickou poznámkou sa hlási pán
poslanec Fogaš.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Chcem
reagovať na vystúpenie pána spravodajcu v tom
zmysle,
že si myslím, že tá lehota je naozaj veľmi krátka na
dôsledné
posúdenie dosahov, ktoré to môže mať.
(Aj pri tom,
čo ste hovorili vy, pán predseda, že má možnosť vystúpiť
niekoľkokrát,
potom sa stráca zmysel toho, že kto je spravo-
dajca
a kto je predkladateľ.) Rád by som v
tejto súvislosti
zareagoval
i na tie náklady, ktoré ste spomínali, ktoré budú
potrebné
na zriadenie banky. Podľa dôvodovej správy nároky
na
štátny rozpočet súvisiaci so zriadením
eximbanky budú 10
mld
korún. Náš rozpočet je plánovaný na 30 mld korún. Kto
pokryje
zvýšenie rozpočtu na 40 mld a ako sa to
odrazí na
hodnotení
Slovenskej republiky? To sa pýtam aj
predkladate-
ľa.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Garai.
Poslanec J. Garai:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Vzhľadom na to, že sa prerokúva veľmi vážna vec, čo sa
týka bankovníctva, mal by tu sedieť aj guvernér Národnej
banky
Slovenska. Bol by som rád, pán
predseda, keby ste ho
dali
zavolať do rokovacej sály.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, guvernér banky nemusí chodiť do Národnej
rady.
On má len možnosť. A ak je
požiadavka na prítomnosť
guvernéra,
musíme si odhlasovať, že si to prajeme.
To môžem
len
považovať za váš procedurálny návrh.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
kým vyslovím, že
je
skončená rozprava, chcem upozorniť na niektoré veci. Vie-
te,
že do rozpravy sa už nemôže nikto
prihlásiť. Pán posla-
nec
Vaškovič navrhol, aby sme rozpravu neukončili a pokračo-
vali
ďalej. Podľa rokovacieho poriadku to nejde. Podľa roko-
vacieho
poriadku môžeme urobiť, že prerušíme,
poveríme nie-
ktorý
výbor, ktorý sa vyjadrí k týmto pozmeňujúcim
návrhom,
a
potom spoločný spravodajca po vyjadrení
tohto výboru bude
tlmočiť názory výboru a povie, či budeme za ne hlasovať,
alebo
nie. To je jedna možnosť. Druhá možnosť je taká, že
rozprava
sa riadne ukončí, ale k hlasovaniu
pristúpime zaj-
tra,
pozajtra alebo ako sa dohodneme. Čiže toto sú návrhy,
ktoré
môžeme realizovať. Takže prosím, neskončil som rozpra-
vu.
Musíte dať procedurálny návrh, pán poslanec. Čiže beriem
to
tak, že dávate procedurálny návrh podľa § 29 ods. 2. Áno?
Budeme
hlasovať teraz o tomto procedurálnom
návrhu pána po-
slanca
Vaškoviča.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o návrhu
pána
poslanca Vaškoviča podľa § 29, aby sme vrátili toto ro-
kovanie
do výboru, ten sa vyjadrí k pripomienkam poslanca
a
podľa toho budeme potom rokovať.
Prezentovalo sa 105 poslancov.
Za návrh hlasovalo 49 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Takže tento návrh pána poslanca
neprešiel.
O druhom
pozmeňujúcom návrhu nemusím dať
hlasovať, ak
je
súhlas s tým, aby sme nehlasovali teraz
po ukončení roz-
pravy,
ale aby sme hlasovali inokedy. (Hlasy v sále.)
Takže súhlasíme s tým? Nemusím dať hlasovať,
aby sme
nehlasovali
dnes, ale aby sme hlasovali o tomto až zajtra.
Inak
môže aj každý klub zaujať potom pred
hlasovaním stano-
visko
k prerokúvanej veci. Takže nič sa tu nedeje. Súhlasíte
s
tým, alebo mám dať hlasovať,
že je skončená rozprava
a
prerušujeme? (Hlasy v sále.) Dobre.
Pýtam sa ešte, či sa chce vyjadriť pán
minister. (Odpo-
veď
ministra Kozlíka, že sa chce vyjadriť. ) Ešte pán posla-
nec
Garai dal procedurálny návrh, aby sme pozvali pána gu-
vernéra
banky.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme, či
zavoláme pána gu-
vernéra.
Neviem síce načo, ale... (Hlasy v sále.)
Prezentovalo sa 119 poslancov.
Za návrh hlasovalo 52 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 20 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 45 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Neprijali sme tento návrh.
Prosím, pán minister sa chce vyjadriť k
rozprave.
Podpredseda vlády a
minister financií SR S. Kozlík:
Vážený pán predseda parlamentu,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
dovoľte
mi reagovať na pripomienky a diskusiu, ktorá
k
tomuto zákonu odznela.
V prvom
rade by som pripomenul, že
zahraničný obchod
v
Slovenskej republike je absolútne kardinálna záležitosť,
že
60 % hrubého domáceho produktu predstavuje export Sloven-
skej
republiky. Ak si hovoríme, kam chceme smerovať a kam
máme
orientovať hospodársku politiku a jej
nástroje, jedno-
značne
je to podpora zahraničného obchodu, a ak máme dlhodo-
bý
cieľ priblížiť sa ku krajinám Európskej
únie, to nie je
len
dobiehať krajiny Európskej únie, čo sa
týka hrubého do-
máceho produktu na
hlavu na jedného občana, kde pri
tom
zjednodušenom
prepočte len v platných kurzoch je to desať-
krát
zvýšiť hrubý domáci produkt alebo cez prepočet na pari-
tu
slovenskej koruny troj- štvornásobne
zvýšiť hrubý domáci
produkt.
A to presne sa viaže aj na objemy
zahraničného ob-
chodu,
predovšetkým exportu, a práve ešte ten podiel exportu
na
výkonnosti ekonomiky na hrubom domácom produkte by sa mal
perspektívne
prehlbovať, pokiaľ sa nechceme v tejto ekonomi-
ke
zadusiť. To je absolútne kardinálna záležitosť, absolútna
priorita
tejto ekonomiky.
Ja som vôbec nemusel byť v tomto parlamente. Mohli sme
inštitúty
podpory zahraničného exportu riešiť
zriadením pe-
ňažného ústavu v
kompetencii ministerstva
financií s tými
istými
finančnými tokmi, čo sa týka záruk vlády, boli by ste
to,
vážení páni poslanci a poslankyne z
opozície, sledovali
len
z obďaleč, prípadne by ste sa k tomu
vyjadrovali kdesi,
pokiaľ by išlo
niečo cez dlhopisy, pri štátnom rozpočte
a
prakticky by ste sa k tomu vôbec
nevedeli vyjadrovať, po-
kiaľ
by to išlo cez získavanie zdrojov, či už prostredníc-
tvom
emisií, bondov alebo rôznymi inými formami získavania
zahraničných
zdrojov.
V tomto parlamente stojím preto, že sme
sa rozhodli ísť
skutočne
na absolútne riešenie tohto problému,
nehrať sa na
polovičné
riešenie a ísť priamo na zriadenie eximbanky zo
zákona
s tým, že takáto inštitúcia už nebude inštitúciou ty-
pu
spoločnosti pre poistenie exportu, ktorú 3 roky, či fede-
rálne
ministerstvo financií (a možno aj viac rokov) a ďalšie
obdobie
slovenské ministerstvo financií muselo
vodiť za ru-
čičku
a každé rozhodnutie sa vlastne
odohrávalo kdesi v po-
rade vedenia ministerstva financií, takže chceme, aby sme
vytvorili
silnú svojprávnu inštitúciu zo zákona,
ktorá bude
mať
aj zákonné oprávnenia, ale, samozrejme, aj zákonom reži-
movaný
celý postup svojho konania. Ak tu padli zbytočne sil-
né
slová zo strany niektorých poslancov, ja som už trošku
odvykol
od mítingovej rétoriky v tomto
parlamente, objavila
sa
tu zas, ak tento zákon (ako sa vyjadril niektorý z po-
slancov)
rieši omáčky, potom aj zákon o Národnej
banke Slo-
venska
rieši omáčky, lebo v mnohých záležitostiach konštruk-
cia
tohto zákona, najmä čo sa týka tých inštitucionálnych
záležitosti,
je podobná. Takže myslím, že nie je
dôvod na
zbytočne
silné slová.
Pokiaľ ide o ďalšie aspekty tej politiky, je tu určitá
obava,
že vláda bude zneužívať svoju pozíciu práve cez exim-
banku.
Je tu určitý paradox, ktorý vyjadrila
možno pani po-
slankyňa
Schmögnerová, že na jednej strane je tu obrovský
tlak
na zastavenie privatizácie komerčných bánk, na ktoré má
vplyv
trebárs štát, vláda (nepriamo cez Fond národného ma-
jetku), ale na
druhej strane je tu vyslovovaná obava, že
ideme
vytvárať inštitúciu, na ktorú vláda má vplyv, že sa
môžu
poskytovať politicky orientované
úvery. Tak v komerč-
ných
bankách to nevadí a blokujeme
privatizáciu, ale v ban-
ke,
ako je exim, naopak tvrdíme opačne, že nebodaj vláda bu-
de
mať vplyv a môže ovplyvňovať politickú orientáciu úverov.
Asi
každá vláda bude mať predovšetkým záujem riešiť
funkčnosť a činnosť
eximbanky tak, aby skutočne
efektívne
fungovala,
lebo žiadna vláda nehrá asi krátkodobú stratégiu,
hrá
dlhodobejšiu stratégiu, a
efektívne fungovanie takejto
inštitúcie
môže len pomôcť etablovaniu sa vlády a prípadne
potom
aj úspešne fungovať príslušným
politickým zoskupeniam
v
ďalších voľbách. Takže
prosím vidieť tieto záležitosti
z
dlhodobejšieho hľadiska.
Dovoľte mi ešte dotknúť sa inej oblasti,
pretože tu pa-
dali
v tej diskusii aj určité názory na celkový vývoj na pe-
ňažnom
trhu. Chcem zdôrazniť, že vláda tak v
roku 1995, ako
aj
v roku 1996 robila absolútne zodpovednú
finančnú politi-
ku. Môžem
to doložiť vyjadreniami veľvyslancov Európskej
únie,
s ktorými som sa stretol minulý týždeň, a absolútne
ústami
holandského chargé d'affaires, ktorý vlastne zastupu-
je
predsedajúcu krajinu Európskej únie, bolo jednoznačne vy-
jadrené,
že vnímajú rozhodujúci podiel vládnej finančnej po-
litiky
na stabilnom, rovnovážnom vývoji tejto ekonomiky a že
vnímajú
menovú politiku, ktorú takisto oceňujú,
ako politi-
ku, ktorá sa
odohráva na pozadí
zodpovednej hospodárskej
a
finančnej politiky vlády. Toto mi
tlmočil, ja to tlmočím
aj
poslancom tohto parlamentu.
Chcem tým vyjadriť základný vzťah, ktorý si možno ple-
tieme
aj v tomto parlamente, a to je vzťah
vlády a Národnej
banky. Národná banka je, samozrejme, zo zákona
nezávislá,
najmä
v plnení § 2 zákona o Národnej banke, ktorý sa týka
menovej
politiky. Ale to neznamená, že v ďalších častiach
zákona
o Národnej banke a vôbec v činnosti Národnej banky má
podporovať hospodársku politiku vlády. To
znamená, že ten
základný rámec
celkových hospodárskych procesov
v štáte
(a to je
jedno, či na Slovensku, alebo v Amerike) zadáva
vláda
a zadávajú príslušné inštitúcie vlády. Tým však ne-
spochybňujem
tú vôľu a voľnosť Národnej banky v tom, že sama
má
absolútny vplyv na menovú politiku. Ale
opäť v tej meno-
vej
politike musí byť rovnovážnosť s
hospodárskou politikou
vlády,
musí na ňu prihliadať.
A v tomto zmysle musím zdôrazniť, že vláda v roku 1995
vo fiškálnom okruhu, keď berieme verejný
sektor, dosiahla
kladný výsledok, to znamená prebytok. To
vari nedosiahol
nikto,
možno ani Česká republika, pretože mala deficity vo
verejných
rozpočtoch, najmä v rozpočte obce a miest. Na dru-
hej
strane v roku 1996 bol síce zaznamenaný
verejný deficit
fiškálny,
podľa zástupcov menového fondu, s
ktorými som bol
pred
troma dňami, odhad je 1,3 % hrubého
domáceho produktu,
ale
to je opäť jeden z najlepších výsledkov v Európe a vo
svete
z hľadiska rozpočtových výsledkov vôbec.
Preto vláda sa oprávnene pýtala aj v
sobotu zástupcov
bankovej
sféry, ako to, že pri takýchto výsledkoch rozpočto-
vého hospodárenia, pri 5,4-percentnej miere
inflácie, pri
7-percentnom
raste hrubého domáceho produktu, máme na Slo-
vensku
úrokové sadzby troj- až
štvornásobne vyššie, ako je
miera
inflácie. Takže na toto sme žiadali odpoveď, určité
závery
sa urobili a myslím si, že aj
menová politika musí
mať
určitý rovnovážny vývoj, že nie je možné jednorazovo na-
háňať
a mať predstavu, že zrazíme v krátkom období agregát
M2
- peňažný agregát, čím absolútne vytvoríme pretlak na pe-
ňažnom trhu, a
bez ohľadu na to, ako sa zodpovedne vláda
správa
a vytvára priestor na rozumný
hospodársky vývoj a na
pokles
úrokov, tak nám vyletia úroky do neba,
kdesi na úro-
veň
roku 1993. Takže máme začo ako
vláda kritizovať aj Ná-
rodnú
banku, aj komerčné banky z hľadiska
toho, čo sa odvi-
nulo
teraz na prelome roku 1996-1997. Ale
treba o tom komu-
nikovať
a, samozrejme, hľadať riešenia. Myslím, že nájdeme
východiská
z toho stavu.
A ďalej, ani Národná banka sa nesmie
fetišizovať. Je to
normálna
inštitúcia ako všetky ostatné a sú štáty, ktoré ma-
jú
národné banky dokonca súkromné a tieto centrálne banky
konajú
na základe nejakých zákonných oprávnení, a sú súkrom-
né.
Takže my ju máme v inej pozícii, máme
ju v pozícii cen-
trálnej,
štátnej, de facto banky zriadenej
zákonom, ale po-
dobne
ideme vytvárať ďalšiu banku a nevidím dôvod padať do
mdlôb
alebo zbytočne neprimerane reagovať.
Ak je teda vláda najvyšší orgán exekutívy, dali sme si
jasný
smer podporiť export, exportné aktivity, tak si dočer-
ta
na to musíme vytvoriť aj nejaké inštitúcie a tou inštitú-
ciou je
eximbanka. Samozrejme, môžeme
o nej diskutovať,
o
rozsahu tých činností. Opäť som
povedal, že pre Slovensko
je
absolútnou prioritou, ale absolútnou,
je export. My nie
sme
v rovine Spojených štátov alebo Ruska, alebo Poľska, kde
export
predstavuje 20-30 % podielu na hrubom domácom produk-
te.
My ho máme 60, a keď nám padne export, padne táto ekono-
mika.
To bol dôvod, prečo sme takto išli do
definície exim-
banky. Samozrejme,
život potom potvrdí, vyvráti niektoré
čiastkové
záležitosti, ale ten základný ťah je definovaný,
a
preto je definovaná aj priama úverová
zaangažovanosť, ale
popritom,
samozrejme, celý ten diapazón ďalších nástrojov,
ktoré
vo svete eximbanky bežne využívajú.
Poopravil by som názor, či americká alebo niektoré iné
banky
nejdú aj do priamych vzťahov. Idú aj do priamych vzťa-
hov.
Mal som príležitosť stretnúť sa so zástupcami japonskej
eximbanky.
Bývalý americký veľvyslanec tu
vehementne presa-
dzoval
niektoré aktivity, ktoré mali byť práve prefinancova-
né
americkou eximbankou, vyžadovali sa tam však vládne záru-
ky
a nevideli sme niektoré tie projekty
ako plne efektívne.
A
o japonskej eximbanke ani nehovorím, tá má veľmi rozsiahle
kompetencie
v tomto smere.
Ak sa tu spochybňovali tie záležitosti,
že eximbanka má
aj
právo ísť do priamych úverových vzťahov, tu si treba uve-
domiť,
že stav bánk na Slovensku, tých rozhodujúcich, nie je
najlepší,
ale nie je katastrofálny. Je predpoklad riešenia
aj
v rámci vlastných síl slovenských bánk, aj s prispením
štátneho
rozpočtu, aj s využitím podriadených dlhov, to zna-
mená
existuje reálna cesta zlepšenia bánk.
Ale jedno je is-
té:
peniaze na Slovensku sú momentálne veľmi drahé. Aj pred-
tým
boli drahé, a najmä z hľadiska
vytvorenia konkurenčných
podmienok
pre našich podnikateľov, to je jedno,
či veľkých,
či
malých, boli veľmi zložité. Aj dĺžka
peňazí, toho úvero-
vania,
bola príliš krátka. A naši podnikatelia exportéri nie
kvalitou, lebo
aj kvalita je,
samozrejme, problém, ale
spôsobom
financovania boli v značnom obmedzení a musíme rie-
šiť
ten priestor. Ako sa budú ozdravovať slovenské banky,
určite
sa bude zmenšovať priestor eximbanky z hľadiska pria-
mych
vzťahov a skôr potom pôjde cez
kooperáciu s komerčnými
bankami.
Ten
podnet pána poslanca
Vaškoviča bol zaujímavý
-
ohľadne tej nekonkurencie eximbanky, ale myslím, že to
príde,
že momentálne je tá situácia taká,
že bodaj by boli
zdroje a
bol priestor eximbanky poskytovať efektívnejšie
a
výhodnejšie úvery, než majú schopnosť dnes naše komerčné
banky.
Lebo nemajú ani dosť zdrojov, ani dosť primeraných
zdrojov.
Keby bolo dosť zdrojov, tak... ja by som to zase
dokladoval
na vývoji roku 1996. Došlo k významnej štruktu-
rálnej zmene
v exporte Slovenskej
republiky, keď export
strojárskej
produkcie vzrástol skoro na dvojnásobok a bol by
ešte
vyšší, možno percentuálne radovo o 5 %, keby boli zdro-
je
na prefinancovanie tohto exportu, a išlo pritom o export,
ktorý
už mal finančné krytie, ktorý sa teda
vracal, bol ná-
vratný
z hľadiska platieb, bol to platbyschopný export. Tak-
že
to všetko je pre nás varovaním a signálom, aby sme rýchlo
a
efektívne tento problém riešili.
Ďalej: chýba nám inštitúcia na to, aby
sme vedeli, to
znamená
eximbanka je inštitúciou, ktorá na seba
bude vedieť
natiahnuť
príslušné zdroje, a to práve vyplýva zo suverénne-
ho
rizika, ktoré zadáva tento zákon. Samozrejme, takýto sys-
tém,
takáto banka musí mať aj náležité usmernenie a celý ten
vnútorný
systém dopracovaný tak, ako ho navrhuje príslušný
zákon.
Pokiaľ ide o niektoré spochybnenia, že táto banka môže
trebárs
kupovať štátne dlhopisy alebo pokladničné poukážky
atď.,
to môžu všetky bankové inštitúcie, dokonca vláda sa
môže
rozhodnúť, že štátne obligácie dá možnosť nakúpiť obča-
nom,
alebo ich predá do zahraničia, čím sa úplne môže vyhnúť
trebárs tomuto bankovému trhu. Ale my
nechceme ísť touto
cestou,
stále hľadáme spôsob, ako riešiť aj
krytie deficitu
štátneho
rozpočtu alebo štátneho dlhu prostredníctvom vnú-
torného
trhu, prostredníctvom našich komerčných bánk. A pre-
čo
by do tohto nemohla vstupovať aj
eximbanka, ak bude mať
na
to voľné zdroje? Podobne do toho
vstupujú aj ďalšie in-
štitúcie,
takže v tom by som žiadnu tragédiu nevidel.
Klasifikovať úradníkov ministerstva
financií ako ne-
schopných...
Pani poslankyňa, možno raz budete členkou vlády
a
potom vám doprajem prísť pred úradníkov ministerstva fi-
nancií,
ubezpečujem vás, že tam budú sedieť tí istí, takže
nie
je to najlepší spôsob. Zachytávam to v novinách. Treba
možno
myslieť aj perspektívne. Myslím, že vložili do toho
všetky schopnosti
a pokúšali sa,
myslím, veľmi korektne
a
seriózne tento zákon spracovať, ako sa pokúšajú určite
s
plným nasadením riešiť aj iné problémy v oblasti finančnej
politiky.
Takže
opäť by som zdôraznil jednu vec,
že celý svet
hľadá
a celý svet formuje systémy podpory
exportu. Nemôžeme
sa
orientovať na to, že by sme veci riešili tým, že zabloku-
jeme
dovozy. Pre Slovenskú republiku je jediná šanca: po pr-
vé
využiť rezervy, ktoré máme a ešte sú
stále vysoké a dajú
sa
skutočne efektívne využiť, a,
samozrejme, nasmerovať ich
na
export.
Celý svet si to rieši po svojom.
Slovenská republika
prichádza
so svojím modelom. Pokúsil som sa aj v
tom väčšom
priestore
vysvetliť, prečo ideme s týmto modelom. Dokladal
som
to stavom bánk, potrebami podnikov,
ktoré majú priestor
na
export, a nevedia sa prefinancovať.
Chcem povedať, že 10
mld
neslúži na vlastné vybudovanie
banky, že to sú peniaze
na
kapitálové vybavenie banky, na určité
základné vybavenie
fondov
banky, to znamená, to sú už peniaze, ktoré budú reál-
ne fungovať pre činnosť banky. Začíname
dvoma miliardami
a
postupne, nie tak, aby sme rozbili celý peňažný systém.
Myslím,
že vláda za tie niečo viac ako dva roky preukázala
citlivosť, dostatočnú
citlivosť pre zodpovednú politiku,
a
verím, že tak budú konať aj ďalšie
vlády, že nebudú konať
sebazničujúco,
že tu bude určitý vývoj a ideálne bude, keď
ten
vývoj bude čo najrýchlejší.
Opäť, keď hovoríme hornú hranicu 70 mld
korún kapitálo-
vého
vybavenia, neviďme to len na obrate zahraničného obcho-
du,
ktorý je dnes 500-600 mld, viďme to na tom, koľko chceme
dosiahnuť
perspektívne. Hovoril som pri prepočte na paritu
slovenskej
koruny, že je to troj- až štvornásobok, a potom
nám
tých 70 môže byť aj málo. Ale to je,
samozrejme, vzdia-
lený
horizont. Najbližší horizont pre nás je zabezpečiť 2
mld
a postupne v pote tvári sa pokúšať aj efektívnou politi-
kou tejto banky, aj efektívnou rozpočtovou
politikou, aj
získavaním
zahraničných zdrojov vytvárať predpoklady na veľ-
mi
ambiciózne fungovanie tejto banky.
Vážené poslankyne, poslanci, ďakujem za
pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu podpredsedovi.
Ešte sa
pýtam pána spoločného spravodajcu,
či sa chce
vyjadriť.
Myslím, že v poznámkach ste sa už vyjadrili. Chce-
te
sa vyjadriť? Nie. Myslím, že netreba.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
keďže sa blíži
19.00
hodina, myslím, že nezačneme ďalší
zákon, a to vládny
návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky
o ochrane
pred
dumpingom pri dovoze tovaru. Alebo, ak poviete, že áno,
ešte...
(Súhlas s prerušením rokovania.)
Takže prerušujem
rokovanie
dnešnej schôdze s tým, že v tomto
bode programu
budeme
pokračovať po spracovaní pripomienok z
rozpravy hla-
sovaním.
Ešte by som prosil predsedov klubov, keďže vznikli ur-
čité
zmeny v návrhoch na členov jednotlivých kontrolných vý-
borov,
o ktorých sme dnes hlasovali, aby mi
zajtra do 12.00
hodiny
nahlásili poslancov, ktorých navrhujú do týchto výbo-
rov.
Ďakujem. Dobrú noc.
Tretí deň rokovania
24. schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky
6. februára 1997
___________________________________________________________
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
prosím, aby ste zaujali svoje miesta v rokovacej sále,
budeme
pokračovať v rokovaní 24. schôdze Národnej rady.
Otváram rokovanie prerušenej schôdze.
Podľa § 23 ods. 3
zákona
o rokovacom poriadku vás informujem, že
ospravedlne-
nie na dnešnú
schôdzu mi poslali pán poslanec Andel, pán
poslanec
Mikolášik, pán poslanec Švec a pán poslanec Slota.
Prosím, pani poslankyne, páni poslanci,
aby sme sa pre-
zentovali.
Prezentovalo sa 92 poslancov, to znamená, že sme uzná-
šaniaschopní.
Chcem vám len pripomenúť, že
páni overovatelia - pán
poslanec
Líška a pán poslanec Polák - budú uzatvárať pre-
zenčné
listiny o 11.00 hodine a o 18.00 hodine.
Pani poslankyne, páni poslanci,
vzhľadom na to, že k vládnym návrhom zákonov o ochran-
ných
známkach a exportnej a importnej banke
bolo včera via-
cero
pripomienok, tieto pripomienky budete mať na stole.
Navrhujem, aby sme dnes začali rokovanie
vládnym návrhom zákona Národnej rady Slovenskej repub-
liky
o ochrane pred dumpingom pri dovoze tovaru.
Po jeho prerokovaní by sme prešli na hlasovanie k uve-
deným
zákonom, aby ste si mohli porovnať pripomienky.
K
dvadsiatemu prvému bodu
programu máte vládny návrh
zákona,
ktorý ste dostali ako tlač 573, a
spoločnú správu
ako
tlač 573a.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky
vládny návrh zá-
kona
odôvodní podpredseda vlády a minister financií pán Ser-
gej
Kozlík. Prosím pána ministra.
Podpredseda vlády a minister
financií SR S. Kozlík:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážené poslankyne, poslanci,
predložený návrh zákona o
ochrane pred dumpingom pri
dovoze tovaru vypracovalo Ministerstvo financií Slovenskej
republiky
na základe plánu legislatívnych úloh vlády Sloven-
skej
republiky na rok 1996. Potreba vypracovania tohto záko-
na
vychádza z medzinárodných záväzkov, ktoré prijala Sloven-
ská
republika v medzinárodných zmluvách a ktoré predpoklada-
jú
vnútroštátnu právnu úpravu. Ide
najmä o Európsku dohodu
o
pridružení medzi Slovenskou republikou na jednej strane
a
Európskym spoločenstvom a jeho
členskými štátmi na druhej
strane a Všeobecnú
dohodu o clách a Dohode GATT, vrátane
znenia
všetkých zmlúv, ktoré boli prijaté záverečným aktom
uzavretým
v Marakéši v roku 1994. Na túto právnu
úpravu pa-
mätá
aj Dohoda o vytvorení colnej únie medzi
Slovenskou re-
publikou
a Českou republikou z roku 1992.
Predkladaná právna úprava vychádza z
Dohody o vykonáva-
ní
článku 6 GATT, ktorá bola prijatá v rámci Uruguajského
kola
GATT. Pri vypracovaní návrhu
zákona sa prihliadalo na
nariadenie vlády
Európskych spoločenstiev o ochrane pred
dumpingovým
dovozom z nečlenských krajín Európskeho spolo-
čenstva,
čím sa zohľadnila požiadavka aproximácie práva Slo-
venskej
republiky s právom Európskej únie.
Dumping, ktorým sa tovar jednej krajiny predáva na trh
druhej
krajiny za nižšiu cenu, ako je jeho cena v predávajú-
cej krajine,
je odsúdeniahodný, ak
spôsobí alebo hrozí
spôsobiť
škodu výrobe existujúcej na území druhej krajiny,
alebo
keď citeľne zabraňuje vytvoreniu
domácej výroby. Pred
takýmto
spôsobom obchodu sa možno chrániť
prijatím antidum-
pingových
opatrení.
Krajina, ktorá chce konať vo veci
dumpingu, musí mať
prispôsobenú legislatívu. Slovenská republika v súčasnosti
nemá
prijatý zákon na ochranu pred dumpingom. Tento nedosta-
tok
odstráni predkladaný zákon.
Dumpingové konanie je
administratívne zložité konanie
založené na dokazovaní, ktoré sa vedie voči zahraničnému
subjektu. Túto skutočnosť zohľadňuje aj predkladaný
návrh
zákona.
Pri jeho úvodných ustanoveniach je vyjadrený účel,
ktorým
je úprava pravidiel posudzovania
dumpingu pri dovoze
tovaru,
pravidiel na zisťovanie a posudzovanie dumpingovej
ujmy
a prijímanie opatrení na ochranu pred dovozom dumpingo-
vého
tovaru.
Ďalšie ustanovenia definujú pojmy, ktoré sa všeobecne
používajú v súvislosti s problematikou dumpingu
a sú pre
tento okruh otázok špecifické. Vzhľadom na
skutočnosť, že
právna
úprava tejto problematiky doteraz na Slovensku nee-
xistovala,
bolo potrebné zaviesť nové, doteraz nepoužívané
pojmy
do slovenského právneho poriadku.
V ďalšej
časti zákona je upravený postup
pri skúmaní
podnetu
a konanie. Zákon umožňuje prijať
opatrenia predbež-
ného
charakteru, ktoré majú zabrániť dovozu dumpingového to-
varu
do Slovenskej republiky, ktorý spôsobuje dumpingovú uj-
mu,
a eliminovať tak negatívne účinky
takéhoto dovozu, prí-
padne
im úplne predísť. Pri zisťovaní dumpingovej ujmy sa
skúma
objem dovozu dumpingového tovaru a následný vplyv na
ceny
na domácom trhu. Vznik dumpingovej ujmy alebo jej hroz-
by
v dôsledku dovozu dumpingového tovaru je podmienkou na
možnosť
prijatia antidumpingového opatrenia, ktorým je apli-
kácia
antidumpingových ciel na tovar, ktorý bol prepustený
do
režimu voľného obehu.
Podstatnou skutočnosťou pri
rozhodovaní o výške cla je
to,
aby clo bolo dostatočné na odstránenie
škody spôsobenej
domácemu
výrobnému odvetviu. Musí byť vyberané
na nediskri-
minačnom
základe k dovozom zo všetkých zdrojov, o ktorých
sa
vyšetrovaním zistilo, že sú
dumpingové a pôsobia škodu,
okrem
tých, kde boli prijaté cenové záruky. Antidumpingové
clo
môže ostať v platnosti len tak dlho
a v tej miere, aká
je
nevyhnutná na vyváženie dumpingu, ale maximálne 5 rokov.
Dumpingové konanie vedie ministerstvo financií ako ne-
stranný
orgán. Nestrannosť je vyjadrená tým, že
v kompeten-
cii ministerstva nie je priamo obchodná
politika, ale má
nástroje,
ktoré môže v prípade potreby použiť. Počas konania
o
dovoze dumpingového tovaru spolupracuje s ministerstvom
hospodárstva, zahraničných vecí,
Protimonopolným úradom
a
inými vecne príslušnými ministerstvami.
Predkladaný návrh obsahuje aj
povinnosť notifikácie,
ktorá
má zabrániť podvodom pri uplatňovaní
antidumpingových
cien.
V praxi to znamená, že okamžite ako orgán poverený ko-
naním zistí, že
sú dostatočné dôkazy
odôvodňujúce začatie
konania, verejne oznámi toto začatie konania
v Obchodnom
vestníku.
Rovnako platí povinnosť zverejnenia
výsledkov ko-
nania,
ako aj rozhodnutie o uložení alebo zrušení cla.
Z krajín strednej a východnej Európy pridružujúcich sa
k
Európskej únii takúto právnu úpravu prijalo už Poľsko, Ma-
ďarsko
a 4. decembra 1996 bol tento zákon
schválený aj vlá-
dou
v Českej republike.
Vážené dámy, vážení páni, zákon o ochrane pred dumpin-
gom pri dovoze
tovaru je zákonom, od prijatia ktorého sa
očakáva,
že vyplní citeľnú medzeru v právnom poriadku Slo-
venskej
republiky. Náš štát tak bude mať nástroj, ktorý bude
čeliť
negatívnemu javu dumpingu. Z uvedených
dôvodov prosím
o
podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja, pán podpredseda. Ako
spoločná spravodaj-
kyňa
bola určená pani poslankyňa
Bartošíková. Preto ju pro-
sím,
aby nás oboznámila s výsledkami
prerokovania materiálu
vo
výboroch.
Poslankyňa M.
Bartošíková:
Vážený pán predseda,
vážený pán podpredseda vlády,
vážená Národná rada,
dovoľte
mi, aby som
vám predložila spoločnú správu
z
rokovania Ústavnoprávneho výboru
Národnej rady Slovenskej
republiky,
Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre fi-
nancie,
rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej re-
publiky
pre hospodárstvo, privatizáciu a
podnikanie, Výboru
Národnej
rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Vý-
boru
Národnej rady Slovenskej republiky pre
verejnú správu,
územnú
samosprávu a národnosti a Zahraničného
výboru Národ-
nej
rady Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady Slovenskej
republiky rozhodnutím
číslo
1343 z 23. decembra 1996 pridelil
vládny návrh zákona
o
ochrane pred dumpingom pri dovoze tovaru na prerokovanie
do 24. januára
1997 Ústavnoprávnemu výboru
Národnej rady
Slovenskej
republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej repub-
liky pre financie, rozpočet a menu,
Výboru Národnej rady
Slovenskej
republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podni-
kanie,
Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdo-
hospodárstvo,
Výboru Národnej rady Slovenskej
republiky pre
verejnú
správu, územnú samosprávu a národnosti a Zahraničné-
mu
výboru Národnej rady Slovenskej republiky.
Ako príslušný na skoordinovanie stanovísk
výborov Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky bol citovaným rozhodnutím
predsedu
Národnej rady Slovenskej republiky určený Výbor Ná-
rodnej rady
Slovenskej republiky pre
financie, rozpočet
a
menu s
tým, že skoordinované stanoviská sa premietnu
v
spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republi-
ky.
Vládny návrh zákona o ochrane pred
dumpingom pri dovoze
tovaru
prerokovali v stanovenej lehote všetky
výbory Národ-
nej
rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady
Slovenskej republiky,
Výbor
Národnej rady Slovenskej republiky pre
financie, roz-
počet
a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre
hospodárstvo,
privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady
Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výbor
Národnej
rady
Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samo-
správu
a národnosti a Zahraničný výbor Národnej rady Sloven-
skej republiky vyslovili súhlas s
vládnym návrhom zákona
o
ochrane pred dumpingom pri dovoze
tovaru a odporúčajú ho
Národnej rade
Slovenskej republiky schváliť
s doplnkami
a
zmenami tak, ako sú uvedené v spoločnej správe.
Vážený
pán predseda, prosím, aby ste pred hlasovaním
umožnili
hlasovaním rozhodnúť Národnej rade o
tom, či môžem
odporučiť
na spoločné hlasovanie balík pozmeňujúcich návr-
hov,
ktorý nie je v rozpore s úmyslom predkladateľa, zlepšu-
je
a dopĺňa tento návrh zákona. O
ostatných návrhoch by som
potom
odporučila dať hlasovať samostatne, pokiaľ Národná ra-
da
vysloví s takýmto riešením súhlas.
Vážený pán predseda, ako spravodajkyňa
využívam možnosť
poskytnutú
mi v § 27 ods. 7 rokovacieho poriadku a hlásim sa
do
rozpravy ako prvá.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem vám za predloženie stanovísk
výborov.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, do rozpravy som
dostal
jednu prihlášku z klubu Spoločná voľba.
Viac prihlá-
šok
nemám. Ako prvá sa od pultu prihlásila pani spravodajky-
ňa.
Nech sa páči, pani spravodajkyňa.
Poslankyňa M.
Bartošíková:
Vážený pán predseda,
vážený pán podpredseda vlády,
vážená Národná rada,
ako som už povedala, v spoločnej správe existuje množ-
stvo
návrhov a pripomienok, ktoré dotvárajú predloženú nove-
lu
a predložený návrh zákona a nie sú v
rozpore ani s úmys-
lom
predkladateľa. Preto okrem bodov 10 a 27
dám o týchto
návrhoch
hlasovať v spoločnom hlasovaní, pokiaľ Národná rada
k
tomu vysloví súhlas. Rada
by som upozornila na nejaké
preklepy,
ktoré vznikli.
V bode
6 v treťom riadku odspodu v slovku "zloženia"
došlo
k preklepu, slovo má správne znieť "zloženie". Čiže
písmenko
"a" si opravíme na "e".
V bode
20 v § 10 ods. 3 v slove "šetrí" sa stal pre-
klep. Správne znenie má byť: slovo "prešetrí" sa nahrádza
slovom
"preskúma".
K bodu
10 spoločnej správy si dovoľujem
predniesť po-
zmeňujúci
návrh. V § 5 ods. 3 je uvedené, že v predvetí sa
slovo
"cena" vkladá za slovo "určená". Slovo "určená"
sa ne-
týka
celého predvetia, týka sa iba písmena
"a". Preto slovo
"určená"
odporúčam zaradiť pred slová "vo výške ceny".
Vážený pán predseda, ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja, pani poslankyňa.
Oznámil som, že do rozpravy sa prihlásil klub Spoločná
voľba.
Za Spoločnú voľbu vystúpi pán poslanec Magvaši.
Poslanec P. Magvaši:
Vážený pán predseda,
vážený pán podpredseda vlády,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
potreba tohto zákona je pre podnikateľskú
sféru Sloven-
skej
republiky dlho očakávaná a patrí medzi štandardné metó-
dy,
ako sa systémovo brániť voči nekalým
praktikám v zahra-
ničnom obchode. Potvrdzuje to aj
skutočnosť, že súčasťou
najväčšej
medzinárodnej dohody v dejinách
ľudstva, ktorá sa
uzatvorila na záver
Uruguajského kola v roku 1994, je aj
Všeobecná
dohoda o clách a obchode GATT 1994 a je tam článok
VI,
ktorý sa práve zaoberá antidumpingovými opatreniami. Tú-
to dohodu podpísala aj Slovenská republika, a
ako uviedol
predkladateľ
správy, v nadväznosti na toto boli spracované
a
existujú už vlastne zákony v
Poľskej republike, v Maďar-
skej
republike a v Českej republike je to
tiež v zákonodar-
nom
schvaľovaní. Žiaľ, treba konštatovať, že Poľská republi-
ka a
Maďarská republika zatiaľ
tieto zákony nevyužili,
a
chcem veriť, že po schválení tohto zákona bude Slovenská
republika
v zahraničnom obchode tento zákon efektívne využí-
vať.
Chcel by
som sa stotožniť s jedným
faktom, pretože to
bude
ďalej potom na to nadväzovať, že prijatie vnútroštátnej
legislatívy nie je
povinnosťou, ktorá vyplýva
z členstva
v
Svetovej obchodnej organizácii, ale rozhodnutie, či sa bu-
de
proti dumpingu bojovať, je slobodnou vôľou každého štátu.
Ak však
niektorý štát dospeje
k negatívnemu rozhodnutiu
a
príslušné predpisy, ktoré obsahujú transformáciu pravidiel
medzinárodnej zmluvy, neprijme, nemôže akékoľvek opatrenia
legálne
uplatniť.
Z toho vyplývajú v podstate dve skutočnosti - aby prí-
slušná
právna norma Slovenskej republiky bola kompatibilná
s
článkom VI dohody GATT z roku 1994 a aby aj inštitucionál-
ne
zabezpečila dohodu v Slovenskej republike tak, aby neboli
problémy
pri rokovaní v Svetovej obchodnej
organizácii, ale
takisto
aj v Európskej únii, nás ako asociovanej krajiny,
kde
sa uplatňuje takáto dohoda, ale aj
v colnej únii medzi
Slovenskou
republikou a Českou republikou.
Dovolil
som si povedať niekoľko slov k
tomu, ako sa
vlastne
zo strany Európskej únie voči nám uplatňuje práve
táto
dohoda ako asociovanej krajiny, resp.
dal by som to do
vzťahu
k štyrom krajinám CEFTA - Maďarsku, Poľsku, Českej
republiky
a Slovenskej republiky.
Európska únia veľmi efektívne využíva
tento zákon alebo
túto
dohodu a vlastne robí tým určité ochranárske opatrenia.
Ale
musím povedať, že antidumpingové
konania proti dovozcom
z
asociovaných krajín majú rad
problémov, na ktoré by som
rád
upozornil, pretože si myslím, že
slovenské orgány v Eu-
rópskej
únii o týchto veciach na týchto fórach rozprávajú
nedostatočne.
Predovšetkým kľúčový dôvod je, čo je
vlastne to zlé, že
Európska
únia je náš najväčší obchodný partner a široko pro-
fituje
práve z otvorenia trhov, uchyľuje sa k
antidumpingo-
vým praktikám dosť často. Naproti tomu asociované
krajiny
takmer
vôbec nepoužili tieto metódy.
Po druhé - okolnosti, ktoré viedli k použitiu antidum-
pingových
praktík, spôsobili určité znepokojenie. Zdá sa, že
sú to
ochranné opatrenia použité
na riešenie vnútorných
problémov
niektorých odvetví priemyslu Európskej únie. Stra-
ty
údajne spôsobené exportom dumpingovým
výrobkov z asocio-
vaných krajín nie
sú určite jediným faktorom, ktoré môžu
spôsobiť
nepriaznivú situáciu v danom odvetví.
Po tretie, že podiel asociovaných krajín na trhoch Eu-
rópskej
únie je v porovnaní s veľkosťou týchto trhov malý
a
v niektorých prípadoch zanedbateľný.
Silná konkurencia na
trhoch
nebola schopná vyrovnať sa s faktom, že asociované
krajiny sa
nateraz tešia určitým
komparatívnym výhodám
a
skôr ako adaptovanie sa na meniace sa podmienky trhu do-
siahla
tieto ochranné opatrenia, realizácia
ktorých je oči-
vidne
ľahšia.
Po
štvrté, že antidumpingové
opatrenia majú vždy za
následok
pokles alebo zastavenie exportu sporného výrobku.
To
určite neprispieva k ďalšiemu rozšíreniu vzájomného ob-
chodu, jedného z
cieľov európskej dohody. Tieto
opatrenia
tiež
sťažujú predpovedateľnosť a ohrozujú istotu prístupu na
trh,
bez ktorých nemôže mať žiaden trh plnú dôveru vo výhody
vyplývajúce
z liberizačného procesu podľa európskej
dohody.
Všetky
vlády, ktorých sa to týka, musia poskytnúť väčšie zá-
ruky
a predovšetkým predvídateľnosť. Potrebujú ukázať dosta-
točnú politickú vôľu odolávať rôznym
lobbistickým tlakom,
pozerajúcim
sa na protekcionalizmus spravidla ako alternatí-
vu
adaptácie na zmenu vo svetovej ekonomike.
A po piate - škodlivosť jednostranného
prístupu k sťaž-
nostiam
na dumping sa tiež vzťahuje na tie prípady, kde sú
antidumpingové
procedúry uzavreté bez toho, aby bolo prijaté
dočasné
alebo definitívne opatrenie. Náklady spojené s anti-
dumpingovými
konaniami sú totiž veľmi vysoké. Podniky, ktoré
sú účastníkmi týchto konaní, musia vynaložiť
významné fi-
nančné
a materiálne prostriedky na znovuzískanie si dôvery
svojich
zahraničných partnerov a znovuzískanie svojho posta-
venia
na trhu, ak sú to vôbec dokonca schopní
urobiť. Navy-
še
takéto podniky nie sú
schopné získať pôžičky z európ-
skych
finančných inštitúcií, ba dokonca je tu
výrazné podo-
zrenie v jednej
skutočnosti, že antidumpingové
konania sa
používajú
skôr na získanie veľmi špecifických a podrobných
informácií
o jednotlivých podnikoch.
Myslím si, že tento prológ, ktorý
som tu povedal, si
treba
teda vlastne uvedomiť v jednej
skutočnosti, a to pre-
dovšetkým
v tom, že jednostranné opatrenia nie sú najvhod-
nejším
riešením obchodných problémov. A z tohto pohľadu je
potrebné,
aby tento náš zákon bol určite
kompatibilný s do-
datkom
VI GATT z roku 1994.
V dôvodovej správe sa na strane 5 píše, a
vlastne to aj
citoval
pán podpredseda vlády, že všetky navrhované právne
úpravy sú v
línii s dohodou o vykonávaní článku VI GATT.
Žiaľ,
musím konštatovať, že to tak nie je. Po detailnejšom
preštudovaní
dodatku a Všeobecnej dohody o clách mi vychá-
dza,
že je približne minimálne 29 vecných a konkrétnych roz-
dielností,
ktoré sú v tomto zákone zahrnuté, oproti tomu,
ako
je spravený dodatok k článku VI.
Napríklad návrh zákona
sa
nikde neodvoláva na podrobné úpravy
dohody o antidumpin-
gu,
ktoré sa vzťahujú k nákladovej metodológii výberu vzorky
a
zrýchlenému posúdeniu nových exportérov. Podľa mňa závažné
je
to, že zahrnutie konceptu ujmy do definície dumpingu sa
odlišuje
od definície dumpingu v článku 2.1 dohody o anti-
dumpingu
Svetovej obchodnej organizácie.
Je tu teda rad, 29, a dovolím si povedať, 29 veľmi zá-
važných systémových
chýb, ktoré nám
môžu spôsobiť vážne
problémy
v tom, že keď začneme vykonávať
antidumpingové ko-
nanie
u nás, v prípade odvolania sa na
Svetovú obchodnú or-
ganizáciu
alebo Európsku úniu bude veľmi ťažké zdôvodňovanie
kompatibily
nášho zákona práve s dodatkom Svetovej obchodnej
organizácie.
Myslím si, že to, čo som tu
spomenul, je dôležité aj
v
otázke inštitucionálneho naplnenia
takéhoto zákona. Všade
vo
svete sa takýmito zákonmi a antidumpingovým konaním za-
oberajú
ministerstvá priemyslu a obchodu.
Je to tak v Poľ-
skej
republike, v Maďarskej republike, je to tak v Spojených
štátoch
amerických, je to tak v Japonsku. A v podstate nako-
niec
aj voči Svetovej obchodnej organizácii, ktorá je vlast-
ne
garantom v celosvetovom meradle v otázke antidumpingu, je
garantom
k Svetovej obchodnej organizácii u nás ministerstvo
hospodárstva.
My tu zavádzame vlastne ministerstvo financií.
Vytvárame
tým inštitucionálnu disharmóniu medzi tým, ako po-
tom
to chceme vlastne vo svete presadiť.
Chápem,
že vlastne z
antidumpingu vznikne dodatočné
clo,
ale to je už len záverečný výsledok a nie otázka celého
procesu
konania antidumpingového dokazovania o tom, či anti-
dumping
je, alebo nie je, teda vecného dokazovania.
Chcel by
som zároveň upozorniť, a pretože
to spoločná
spravodajkyňa
neuviedla, odporúča v § 6 ods. 4 prijať
odpo-
rúčania
Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu
nahradiť
slovo "kvalitatívne" slovom
len "fyzikálne". Ja si
dovolím tvrdiť, že
výrobok nemá len fyzikálne
vlastnosti,
ale
má dokonca aj chemické, keď už
chceme o tom rozprávať,
to
znamená, že slovo "fyzikálne"
nedostatočne zodpovedá de-
finovaniu tohto pojmu. Preto odporúčam
spravodajkyni, aby
zvážila,
či neponechať to slovo "kvalitatívne", pretože dáva
širší
rámec a lepšie vystihuje podstatu toho problému.
Žiaľ, musím úprimne povedať, že som
vo veľkých rozpa-
koch,
pretože tento zákon je pre slovenskú ekonomiku a pre
slovenskú
mikrosféru mimoriadne potrebný,
ale 29 rozdielov
medzi
dohodou GATT a medzi týmto zákonom sú takého závažného
charakteru,
že dávam odporúčanie, aby sa tento zákon znovu
vrátil,
prerokoval so Svetovou obchodnou organizáciou, upra-
vil
sa a zladil v harmónii so zákonmi a dohodami, ktoré sú
prijaté
vo Svetovej obchodnej organizácii a
potom sa urých-
leným
postupom prijal v našom parlamente.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, mám tomu rozumieť, že
dávate procedurálny
návrh?
Poslanec P. Magvaši:
Áno.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, keďže nikto nie
je
písomne prihlásený, pýtam sa pléna, či sa chce niekto vy-
jadriť.
(Nikto.)
Ak nie,
končím rozpravu k tomuto bodu
programu. Pýtam
sa
pána podpredsedu vlády a ministra, či sa chce vyjadriť.
Nech
sa páči, pán minister.
Podpredseda vlády a minister
financií SR S. Kozlík:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
vypočuli
sme si vystúpenie pána poslanca
Magvašiho,
ktorý
na jednej strane potvrdil potrebu
prijať zákon Národ-
nej
rady o ochrane pred dumpingom pri dovoze tovaru, na dru-
hej
strane vyslovil určité pochybnosti o správnosti smerova-
nia
obsahovej, vecnej správnosti návrhu
tohto zákona s tým,
že
uviedol vyše 29 rozdielností, nie vecne, len ich teda ur-
čitým
počtom spomenul. Rámcovo sa odvoláva na podrobné úpra-
vy
analýz nákladov, ak som to teda správne zachytil, tak ako
ich
predpokladajú inštitúty Svetovej
obchodnej organizácie,
a
odlišnosť definície ujmy a podobne, ale neprecizoval tieto
výhrady.
Chcel by som podotknúť, že, samozrejme,
aj ministerstvo
financií
a predkladateľ porovnával pri vytváraní zákona jed-
notlivé
podklady a, samozrejme, že sme sa snažili zákon dos-
tať
do takej podoby, aby zodpovedal týmto pravidlám. Samo-
zrejme,
vieme, že tento zákon bude podliehať určitej forme
notifikácie Svetovej obchodnej organizácie. Takže,
pokiaľ
nie
sú pregnantne povedané tie výhrady, ťažko sa mi vyjadru-
je.
Odporúčal by som posudzovať tento zákon v
zmysle pripo-
mienok,
ktoré boli v jednotlivých
výboroch, kde bolo možné
aj
konkrétne pripomienky k paragrafovému zneniu tohto zákona
povedať,
vyjadriť vecne a konkrétne a potom sa dalo s tým na
príslušnej
odbornej báze zapodievať.
Pokiaľ tu bola výhrada k
inštitucionálnemu zabezpečeniu
zákona,
naopak, v pracovnom konaní predstavitelia Svetovej
obchodnej
organizácie odporúčali nezávislé
riešenie. Dekla-
rujeme
to aj v predkladacej správe, v dôvodovej správe k zá-
konu,
že ministerstvá obchodu,
samozrejme, riešia obchodné
vzťahy,
ale otázky analýz nákladovej, cenovej
úrovne v pod-
state
spadajú pod ministerstvo financií, takže nie je to len
otázka
ciel. Celé dumpingové konanie je postavené práve na
dôkladnej
analýze nákladovej a cenovej úrovne výrobkov, kto-
ré
sú predmetom tovarovej výmeny, a to
práve viedlo a nabá-
dalo
aj zo strany tých, ktorí zo
zahraničia radili pri vy-
tváraní
tohto zákona, k tomu, že by sa inštitucionálne za-
bezpečenie
riešilo v podmienkach ministerstva financií. Tak-
že,
naopak, bolo to podporované zo strany inštitútov GATT,
nie
že by voči tomu boli výhrady. Napriek tomu, že má pravdu
pán
poslanec Magvaši, že v mnohých krajinách je to riešené
na
inštitúte ministerstiev obchodu, ale celkove trend je po-
sun
práve smerom k ministerstvám
financií alebo k obdobným
inštitúciám,
ktoré nie sú toľko previazané do konkrétnej ob-
chodnej
politiky.
Takže z tohto dôvodu odporúčam pokračovať
v prerokúvaní
zákona.
Pripomienky z jednotlivých výborov sú zhrnuté, a te-
da
neodporúčam stiahnuť tento zákon z rokovania Národnej ra-
dy.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja, pán minister.
Pani
spoločná spravodajkyňa
Bartošíková, pýtam sa aj
vás,
či sa chcete vyjadriť k rozprave. Áno, nech sa páči.
Poslankyňa M. Bartošíková:
Vážení kolegovia, kolegyne,
medzi
Českou republikou a
Slovenskou republikou ide
o
colnú úniu, ktorá doteraz funguje.
Návrh zákona sa pripravoval takmer v zhode, myslím si,
že
po konzultácii aj s Českou republikou, a takto bude aj
spoločne obhajovaný pred príslušnými zahraničnými orgánmi,
na
ktoré sme sa odvolávali.
V
rozprave vystúpil pán poslanec
Magvaši s tým, že
predniesol
procedurálny návrh na vrátenie zákona
na prepra-
covanie, o
ktorom si myslím,
že rozhodneme hlasovaním.
V
podstate nové pozmeňovacie návrhy neodzneli.
Pán predseda, prosím, aby sme pred hlasovaním rozhodli
o
procedurálnej otázke, či budeme
hlasovať o nekonfliktných
návrhoch, ktoré vzišli z výborov spoločne, a
o všetkých
tých,
ktoré boli otvorené, v samostatnom hlasovaní, či Ná-
rodná
rada súhlasí s takýmto postupom, a o procedurálnom ná-
vrhu
pána poslanca Magvašiho, či vrátime zákon Národnej rady
vláde
na prepracovanie, alebo nie.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Najskôr budeme hlasovať
o procedurálnom návrhu pána
poslanca
Magvašiho podľa § 29 ods. 2 rokovacieho poriadku.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Hlasujeme o procedu-
rálnom
návrhu pána poslanca Magvašiho podľa §
29 ods. 2 ro-
kovacieho
poriadku.
Prezentovalo sa 110 poslancov.
Za návrh hlasovalo 39 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Takže tento návrh sme neprijali.
Pani spoločná spravodajkyňa,
môžete uvádzať hlasovanie
najskôr
o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy a potom
o
tých, ktoré vyplynuli z rozpravy.
Poslankyňa M.
Bartošíková:
Vážený pán predseda, prosím, aby sme rozhodli hlasova-
ním o ďalšom
mojom procedurálnom návrhu,
či môžem uviesť
hlasovanie
o nekonfliktných bodoch spoločnej
správy spoloč-
ne.
Vraj treba o tom rozhodnúť hlasovaním.
Pokiaľ Národná rada vysloví súhlas s takýmto postupom,
odporučila
by som v spoločnom hlasovaní hlasovať o
všetkých
bodoch
spoločnej správy, okrem bodov 10, 12 a 27. Súhlasíme?
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Dobre. Takže budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy
10,
12 a 27 samostatne, najskôr o
tých, ktoré ste navrhli,
samostatne,
po jednom.
Poslankyňa M.
Bartošíková:
Pán predseda uviedol, že budeme najprv samostatne hla-
sovať
o tých bodoch, ktoré som navrhla na
samostatné hlaso-
vanie, a to
rešpektujem. Samostatne som
navrhla hlasovať
o
bode 10, kde som dala pozmeňujúci návrh.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o bode 10. Pani spo-
ločná
spravodajkyňa dala tento pozmeňujúci návrh.
Poslankyňa M.
Bartošíková:
Nie, hlasujeme o bode 10 spoločnej
správy, ku ktorému
som
predniesla pozmeňujúci návrh. Ten je presnejší.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 123 poslancov.
Za návrh hlasovalo 40 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprijali sme tento pozmeňujúci návrh.
Pôjdeme na ďalší bod zo spoločnej správy.
Poslankyňa M.
Bartošíková:
Áno, budeme hlasovať o bode 12 spoločnej správy, ktorý
pán poslanec Magvaši správne navrhol neprijať,
pretože je
menej
obsahový.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, hlasujeme o bode 12 spoločnej
správy.
Prezentovalo sa 126 poslancov.
Za návrh hlasovalo 10 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 98 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.
Neprešiel tento návrh.
Poslankyňa M.
Bartošíková:
Môžeme
pristúpiť k poslednému bodu vyňatému na samo-
statné
hlasovanie, k bodu 27.
Z pléna ma upozorňujú, že rokujeme podľa starého roko-
vacieho
poriadku, takže odporúčam ho neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže hlasujeme o bode 27 spoločnej
správy.
Prezentovalo sa 124 poslancov.
Za návrh hlasovalo 7 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 104 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Neprijali sme tento bod spoločnej správy.
Poslankyňa M.
Bartošíková:
Vážený
pán predseda, odporúčam,
aby sme v spoločnom
hlasovaní
rozhodli o ostatných bodoch spoločnej správy, kto-
ré
odporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o ostatných bodoch spoločnej
správy.
Prezentovalo sa 121 poslancov.
Za návrh hlasovalo 110 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Takže sme prijali tieto body spoločnej
správy.
Poslankyňa M.
Bartošíková:
Vážený pán predseda, ešte zostal jeden pozmeňujúci ná-
vrh,
ktorý som predniesla ja k bodu 10 spoločnej správy. Tý-
kal
sa § 5. V § 5 ods. 3 písm. c) sa pred slová "vo výške
ceny"
vkladá slovo "určená".
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o
vložení nového slo-
va
"určená" v § 5.
Prezentovalo sa 123 poslancov.
Za návrh hlasovalo 121 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Schválili sme tento pozmeňujúci návrh.
Týmto sme vyčerpali všetky pozmeňujúce a
doplňujúce ná-
vrhy
z rozpravy. Môžeme pristúpiť k
hlasovaniu o zákone ako
celku
aj s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sme prijali.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 125 poslancov.
Za návrh hlasovalo 98 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.
Konštatujem, že sme schválili
vládny návrh zákona
Národnej
rady Slovenskej republiky o ochrane
pred dumpingom
pri
dovoze tovaru. (Potlesk.)
Poslankyňa M.
Bartošíková:
Ďakujem za spoluprácu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Budeme
pokračovať v rokovaní o vládnom návrhu zákona
Národnej
rady Slovenskej republiky o ochranných známkach.
Rokovanie o tomto návrhu
zákona sme včera prerušili
pred
hlasovaním.
Spoločným spravodajcom je pán poslanec
Pacola.
Keďže pani predsedníčka sa vyjadrila
včera po rozprave,
môžeme
pristúpiť k hlasovaniu. Prosím pána
spoločného spra-
vodajcu,
aby uvádzal hlasovanie.
Poslanec M. Pacola:
Vážený pán predseda,
vážená pani podpredsedníčka,
vážený pán podpredseda vlády,
dovoľte, aby sme prikročili k
hlasovaniu o pozmeňujú-
cich
a doplňujúcich návrhoch, z ktorých 1 je zo spoločnej
správy,
51 od pána poslanca Fogaša a 4 pozmeňujúce a doplňu-
júce
návrhy od pána poslanca Líšku.
Čo
sa týka pozmeňujúceho
návrhu zo spoločnej správy,
ako
spoločný spravodajca budem hlasovať za. Ideme ešte podľa
starého
rokovacieho poriadku.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Budeme
hlasovať o pozmeňujúcom návrhu zo spoločnej
správy,
ktorý predniesol pán spoločný spravodajca.
Poslanec M. Pacola:
Áno. Odporúčam ho prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 104 poslancov.
Za návrh hlasovalo 94 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Nehlasovali 4 poslanci.
Takže tento pozmeňujúci návrh zo
spoločnej správy sme
prijali.
Poslanec M. Pacola:
Ďalej prikročíme k hlasovaniu o
pozmeňujúcich a doplňu-
júcich
návrhoch, ktoré predniesol pán poslanec Fogaš. Skôr
než prikročíme k hlasovaniu, chcel by som
poprosiť, pán
predseda, aby si
kolegyne a kolegovia upravili
materiály,
ktoré
majú na stole z organizačného odboru,
kde sú niektoré
nedostatky
a chyby. Chcem, aby si upravili
nasledovné body:
bod
6 a bod 34, ktoré sú prečiarknuté, ale
pán poslanec Fo-
gaš
ich prečítal.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Čiže tieto body platia?
Poslanec M. Pacola:
Áno. Ďalej bod 27, bod 28, bod 41 sú zakrúžkované, ale
neboli
prednesené.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Čiže nemôžeme o nich hlasovať.
Poslanec M. Pacola:
Pán kolega Fogaš, súhlasíte s tým?
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Tu sa
nedá súhlasiť alebo nesúhlasiť.
Nemôžeme o nich
hlasovať.
Poslanec M. Pacola:
Či sa náhodou nepomýlil.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pokračujte, pán spravodajca.
Poslanec M. Pacola:
Pán predseda, odporúčam prijať body
číslo 8, 10, 11,
18,
19, 20, 24, 35, 36, 44, 45, 47 a 51. Zopakujeme ich ešte
raz:
8, 10, 11, 18, 19, 20, 24, 35, 36, 44, 45, 47 a 51. Od-
porúčam,
aby sme o nich hlasovali spoločne a odporúčam ich
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Dobre. Súhlasí aj pán poslanec Fogaš.
Prosím, prezen-
tujme
sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 125 poslancov.
Za návrh hlasovalo 123 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Takže tieto pozmeňujúce návrhy sme
prijali.
Poslanec M. Pacola:
Pozmeňujúci návrh pod bodom číslo 1
odporúčam neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže
hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu
pod bodom 1.
Spravodajca
dal negatívne stanovisko.
Prezentovalo sa 124 poslancov.
Za návrh hlasovalo 42 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Neprijali sme tento návrh pod bodom číslo
1.
Poslanec M. Pacola:
Bod číslo 3 odporúčam neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže hlasujeme o bode číslo 3.
Prezentovalo sa 117 poslancov.
Za návrh hlasovalo 42 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Neprijali sme tento pozmeňujúci návrh.
Poslanec M. Pacola:
Bod číslo 4 odporúčam neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o bode číslo 4. Pán
spoločný spravodajca ho
odporúča
neprijať. (Hlasy v sále.) Pán spoločný spravodajca,
nemusíte
diskutovať s kolegami.
Prezentovalo sa 118 poslancov.
Za návrh hlasovalo 44 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprijali sme tento návrh.
Pokračujte, pán spoločný spravodajca.
Poslanec M. Pacola:
Bod číslo 5 odporúčam neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o bode 5 pozmeňujúcich návrhov pána poslanca
Fogaša.
Prezentovalo sa 118 poslancov.
Za
návrh hlasovalo 45 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprijali sme tento návrh.
Poslanec M. Pacola:
Bod číslo 6 odporúčam neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o bode číslo 6.
Prezentovalo sa 120 poslancov.
Za návrh hlasovalo 45 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Neprijali sme tento bod.
Pán poslanec Fogaš chce dať procedurálny
návrh?
Poslanec Ľ. Fogaš:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Chcem navrhnúť, aby sme pokračovali v
hlasovaní tak, že
by
sme osobitne hlasovali o bodoch 14 a 23 a o ostatných od-
porúčam
hlasovať en bloc. Keďže vidím, že predkladatelia do-
konca
aj technické veci odmietajú
rešpektovať s tým, že sa
urobia
legislatívno-technické úpravy...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Dobre, pán poslanec.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Ja to zdôvodňujem. Myslím, že nemá
zmysel, aby sme...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Čiže, pán poslanec, ideme hlasovať o
bodoch 14 a 23 sa-
mostatne.
Áno?
Poslanec Ľ. Fogaš:
Áno.
Poslanec M. Pacola:
Pán poslanec Fogaš navrhuje, aby sa o
bodoch číslo 7,
12,
13, 15, 16, 17, 21, 22, 25, 29, 30, 32,
33, 34, 38, 43,
46,
49 a 50 hlasovalo spoločne. Odporúčam ich neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, hlasujeme o týchto bodoch
spoločne.
Prezentovalo sa 124 poslancov.
Za návrh hlasovalo 47 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Takže sme neprijali tieto pozmeňujúce
návrhy.
Môžme pristúpiť k hlasovaniu osobitne o tých dvoch bo-
doch,
pán poslanec.
Poslanec M. Pacola:
Budeme
hlasovať teraz o bode číslo 14.
Odporúčam ho
neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o bode číslo 14 pozmeňujúcich návrhov pána
poslanca
Fogaša.
Prezentovalo sa 123 poslancov.
Za návrh hlasovalo 48 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Bod 14 sme neprijali.
Poslanec M. Pacola:
Budeme
hlasovať o poslednom
pozmeňujúcom návrhu pána
poslanca
Fogaša, o bode číslo 23. Odporúčam ho neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prezentovalo sa 127 poslancov.
Za návrh hlasovalo 53 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.
Neprijali sme tento návrh.
Ešte pán poslanec Líška mal pozmeňujúce
návrhy.
Poslanec M. Pacola:
Pán poslanec Líška predniesol 4
pozmeňujúce návrhy. Od-
porúčam
o nich hlasovať spoločne. Budem ich odporúčať pri-
jať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 126 poslancov.
Za návrh hlasovalo 97 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Pani poslankyňa Rusnáková chce mať
procedurálny návrh.
Poslanec E. Rusnáková:
Pán predseda, žiadam 15-minútovú
prestávku.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takisto pán Duka-Zólyomi?
Poslanec Á.
Duka-Zólyomi:
Áno, pripájam sa.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Áno. Takže bude prestávka, pokračujeme o
10.35 hodine.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani
poslankyne, páni poslanci,
budeme pokračovať po
prestávke.
Prosím pána spoločného spravodajcu, aby
sme dokončili
hlasovanie
a potom prešli k hlasovaniu o zákone ako celku.
Poslanec M. Pacola:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
ostávam nám ešte odsúhlasiť zmenu
účinnosti zákona, na-
koľko tento zákon
je v parlamente už vyše roka a pôvodná
účinnosť
bola od 1. novembra 1996. Po prednesení pani pod-
predsedníčkou
vlády zmena termínu účinnosti by mala byť od
1.
marca 1997. Ja som si ako spoločný spravodajca tento ter-
mín
osvojil. Dávam hlasovať, aby tento zákon nadobudol plat-
nosť
od 1. marca 1997.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím,
budeme hlasovať o
účinnosti. Prezentujme sa
a
hneď hlasujme. Účinnosť navrhuje pán
spoločný spravodajca
spolu
s pani podpredsedníčkou - osvojil si jej návrh - na
1.
marec 1997.
Prezentovalo sa 116 poslancov.
Za návrh hlasovalo 110 poslancov.
Proti návrhu nikto nehlasoval.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Ďakujem. Prešli sme všetky návrhy z
rozpravy, pán spra-
vodajca?
Poslanec M. Pacola:
Áno.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Môžeme prikročiť k hlasovaniu o vládnom
návrhu ako cel-
ku
v znení schválených doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhov.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Poslanec M. Pacola:
Odporúčam návrh prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prezentovalo sa 119 poslancov.
Za návrh hlasovalo 109 poslancov.
Proti návrhu nikto nehlasoval.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Konštatujem, že sme schválili vládny
návrh zákona Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky o ochranných
známkach.
Ďakujem vám pekne, pán spoločný
spravodajca.
Poslanec M. Pacola:
Ďakujem aj ja za spoluprácu.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona Národ-
nej
rady Slovenskej republiky o Exportnej a
importnej banke
Slovenskej
republiky.
Chcem len pripomenúť, že doplňujúce návrhy máte rozda-
né,
takže môžeme pristúpiť k
hlasovaniu. Nech sa páči, pán
spoločný
spravodajca, najskôr hlasujeme o spoločnej správe
a
potom o pozmeňujúcich návrhoch vyplývajúcich z rozpravy.
Poslanec L. Lysák:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
kolegyne, kolegovia,
vážení hostia,
pristúpime teda k hlasovaniu o
jednotlivých bodoch spo-
ločnej
správy k návrhu zákona o eximbanke. Tak
ako som uvá-
dzal
vo svojom vystúpení, zopakujem, že z celkového počtu
37
bodov odporúčam prijať body 2 až 4, 6
až 15, 17, 19, 21,
22,
23, 26, 28, 29, 30, 31 až
33 a 37. Môžeme o tom hneď
hlasovať.
Pani
poslankyňa Schmögnerová odporúčala
body 2, 14
a
15 vyňať na osobitné hlasovanie.
Odporúčam teda, aby sme
hlasovali
o bodoch 3, 4, 6, 7, 8,
9, 10, 12, 13, 17, 19,
21,
22, 23, 26, 28 až 33 a 37 spoločne a
odporúčam ich pri-
jať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Vaškovič chce vystúpiť s
procedurálnym ná-
vrhom.
Poslanec V. Vaškovič:
Navrhujem o bodoch 1 a 16 hlasovať
samostatne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
K bodom 2, 14 a 15 dajme ešte body 1 a 16, hoci by sme
to
už nemali robiť.
Poslanec L. Lysák:
Predchádzajúce odporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Budeme hlasovať o tých bodoch, ktoré
predtým prečítal
pán
spoločný spravodajca. Prosím, hlasujme.
Prezentovalo sa 127 poslancov.
Za návrh hlasovalo 104 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tieto body spoločnej správy sme
schválili.
Poslanec L. Lysák:
Teraz budeme hlasovať o bode 2, ktorý
odporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o bode 2 spoločnej správy.
Prezentovalo sa 128 poslancov.
Za návrh hlasovalo 97 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Prijali sme bod 2 spoločnej správy.
Poslanec L. Lysák:
Ďakujem. Bod 14, ktorý bol navrhnutý na
osobitné hlaso-
vanie,
odporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o bode 14 spoločnej správy.
Prezentovalo sa 127 poslancov.
Za návrh hlasovalo 91 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Prijali sme aj bod 14.
Poslanec L. Lysák:
Ďakujem. Bod 15 navrhnutý na osobitné
hlasovanie rovna-
ko
odporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o bode 15 spoločnej správy.
Prezentovalo sa 122 poslancov.
Za návrh hlasovalo 92 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Prijali sme aj tento bod spoločnej
správy.
Pani poslankyňa Schmögnerová má
procedurálny návrh.
Poslankyňa B.
Schmögnerová:
Ďakujem pekne. Myslím si, že pán
spravodajca sa pomý-
lil,
ja som navrhovala "bod 1 čiarka
5". On to prečítal ako
15
na osobitné hlasovanie. Ešte raz. Boli
to body 2, 14, 1,
5,
16, 18.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ale o bode 5 sme už hlasovali. O
tom sme už hlasovali,
pani
poslankyňa.
Poslankyňa B.
Schmögnerová:
Bod 1 ani neprečítal.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
O bode 1 sme ešte nehlasovali.
Poslanec L. Lysák:
Postupujeme tak, ako sme sa dohodli, pani
poslankyňa.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ale pani poslankyňa má v tom pravdu, že
sme ešte nehla-
sovali
ani o bode 1.
Dobre, takže pokračujte v uvádzaní
hlasovania.
Poslanec L. Lysák:
Ďalej body 1, 5, 11, 16, 18,
20, 24, 25, 27, 34, 35
a
36 odporúčam neprijať s tým, že boli navrhnuté na osobitné
hlasovanie
body 1, 16 a 18.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán spoločný spravodajca, aj bod 5.
Poslanec L. Lysák:
Áno, pardon, aj bod 5.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Budeme teraz hlasovať najprv o bode 1.
Poslanec L. Lysák:
Budeme hlasovať o bode 1, ktorý odporúčam
neprijať.
Prezentovalo sa 129 poslancov.
Za návrh hlasovalo 46 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.
Neprijali sme bod 1 zo spoločnej správy.
Poslanec L. Lysák:
Bod 5 takisto v osobitnom hlasovaní
odporúčam neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže hlasujeme o bode 5.
Prezentovalo sa 125 poslancov.
Za návrh hlasovalo 48 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Ani bod 5 sme neprijali.
Poslanec L. Lysák:
O bodoch 11, 20, 24, 25, 27, 34, 35 a 36
odporúčam hla-
sovať
spoločne. Odporúčam o tých, ktoré som
prečítal, teraz
hlasovať
spoločne a neprijať ich.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, ostáva bod 16.
Poslanec L. Lysák:
K bodom 16 a 18 sa vrátime a budeme o nich
hlasovať od-
delene.
(Hlasy v sále.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nie, je to opačné poradie, ale bude to
tak.
Poslanec L. Lysák:
Je to úplne to, čo chcete.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, pán poslanec, hlasujme o bode 16
samostatne.
Poslanec L. Lysák:
Dobre, nech sa páči, hlasujeme o bode 16
a navrhujem ho
neprijať.
Prezentovalo sa 127 poslancov.
Za návrh hlasovalo 44 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.
Neprijali sme tento bod.
Poslanec L. Lysák:
Rovnako bod 18 je na osobitné hlasovanie. Odporúčam ho
neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o bode číslo 18.
Prezentovalo sa 124 poslancov.
Za návrh hlasovalo 45 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.
Neprijali sme ani tento bod.
Poslanec L. Lysák:
Ďakujem. Ešte raz prečítam body, ktoré
odporúčam, aby
sme
o nich hlasovali spoločne a neprijali ich. Sú to body
11,
20, 24, 25, 27, 33, 35 a 36. Odporúčam ich neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 126 poslancov.
Za návrh hlasovalo 18 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Neprijali sme tieto body.
Takže sme skončili hlasovanie o bodoch spoločnej sprá-
vy,
prejdeme na pozmeňujúce návrhy,
ktoré vyplynuli z roz-
pravy.
Nech sa páči, pán spravodajca.
Poslanec L. Lysák:
Ďakujem.
Ako prvý som vystúpil ja, dal som 9
návrhov, ktoré máte
pred sebou
písomne, snažil som
sa veľmi stručne uviesť
zdôvodnenie.
Odporúčam všimnúť si, že sa dosiahla aj istá
dohoda
skrátením uvažovaných termínov, takže je tam platnosť
od
1. júla a schválenie do 1. augusta.
Odporúčam o všetkých
bodoch
hlasovať spoločne a odporúčam ich prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Lysá-
ka.
Navrhuje tak, ako ich máme pred sebou predložené v 8 bo-
doch,
aby sme ich prijali.
Prezentovalo sa 127 poslancov.
Za návrh hlasovalo 89 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.
Takže tieto body sme prijali.
Pokračujte, pán poslanec.
Poslanec L. Lysák:
Ďakujem veľmi pekne za podporu.
K návrhom pána poslanca Vaškoviča, celkove
je ich 22,
chcel
by som len stručne povedať, že veľmi
poctivo sme pre-
šli
všetky návrhy, chcem konštatovať,
že naozaj väčšina má
dobrý
zámer, dobrú tendenciu, ale v podstate
boli obsiahnu-
té
alebo budú obsiahnuté aj vo vykonávacích prepisoch.
Osobitne sa chcem zmieniť o bode 15.
Bod 15 má dobrú
tendenciu,
dobrý zámer. Chcel som navrhnúť jeho úpravu, aj
sme konzultovali s pánom poslancom
Vaškovičom, v podstate
sme
sa dohodli, ale bol som dôrazne poučený,
že nemožno na-
ozaj
nijakým spôsobom obísť platný zákon a v
tejto podobe
nie
je možné ho prijať.
Konzultoval som teda s navrhovateľmi
tento návrh pána
poslanca
Vaškoviča, aby nedochádzalo k nežiaducej profitácii
komerčných
bánk. Návrh sa upraví vo vykonávacích predpisoch.
Chcem sa teraz spýtať pána poslanca Vaškoviča, či bude
súhlasiť
s tým, aby sme o jeho návrhoch 1 až 14, 16 až 22
hlasovali
spoločne. (Odpoveď z pléna.) Rozumiem
tak, že sú-
hlasí.
Teda spomínané body 1 až 14, 16 až 22 pána poslanca
Vaškoviča
odporúčam neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán
poslanec, súhlasili ste so spoločným hlasovaním?
(Odpoveď
z pléna.) Prosím, tak hlasujme.
Prezentovalo sa 130 poslancov.
Za návrh hlasovalo 58 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme tieto návrhy
neprijali.
Poslanec L. Lysák:
Ďakujem. Návrh číslo 15 s tým
zdôvodnením, ktoré som tu
uvádzal,
odporúčam neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o bode číslo 15.
Prezentovalo sa 128 poslancov.
Za návrh hlasovalo 67 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Takže tento návrh prešiel.
Poslanec L. Lysák:
Ďakujem. Tým boli vyčerpané všetky
poslanecké návrhy aj
návrhy
pani poslankyne Schmögnerovej, ktorá žiadala oddelené
hlasovanie.
Môžeme pristúpiť k spoločnému hlasovaniu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže budeme hlasovať o návrhu ako celku
v znení schvá-
lených
zmien a doplnkov.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Poslanec L. Lysák:
Odporúčam návrh prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prezentovalo sa 130 poslancov.
Za návrh hlasovalo 80 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 35 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.
Môžem konštatovať, že sme schválili vládny
návrh zákona
Národnej
rady Slovenskej republiky o Exportnej a importnej
banke
Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca.
Poslanec L. Lysák:
Ďakujem aj ja vám za spoluprácu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Budeme
pokračovať dvadsiatym druhým
bodom programu,
ktorým
je
návrh
na vyslovenie súhlasu
Národnej rady Slovenskej
republiky so Zmluvou
medzi vládou Slovenskej
republiky a
vládou
Turkmenistanu o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore
daní
z príjmov a majetku.
Návrh ste dostali ako tlač 555 a
spoločnú správu ako
tlač
číslo 552.
Z poverenia vlády tento návrh zmluvy
uvedie podpredseda
vlády
a minister financií pán Sergej Kozlík.
Podpredseda vlády a
minister financií SR S. Kozlík:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážené poslankyne, poslanci,
predkladám na rokovanie Národnej rady návrh Zmluvy me-
dzi
vládou Slovenskej republiky a vládou Turkmenistanu o za-
medzení
dvojakého zdanenia a zabránení daňového
úniku v od-
bore
daní z príjmu a majetku.
Doterajšie vzťahy v oblasti
daní medzi Slovenskom
a
Turkmenistanom sa riadili mnohostrannými zmluvami bývalých
členských
štátov RVHP, ktoré už nezodpovedajú súčasným po-
žiadavkám
hospodárskej praxe. Navrhovaná zmluva
je vypraco-
vaná
na základe vzorovej zmluvy OECD a jej
ustanovenia sú
obvyklé
pri dojednávaní obdobných daňových zmlúv.
Účelom navrhovanej Zmluvy medzi vládou Slovenskej re-
publiky
a vládou Turkmenistanu o zamedzení
dvojakého zdane-
nia
a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a ma-
jetku
je vytvoriť právny priestor na
rozvoj všestranných a
vzájomne výhodných
hospodárskych vzťahov. Vylúčenie medzi-
národného
dvojakého zdanenia môže byť riešené len
uzatvore-
ním
medzinárodnej zmluvy a vzájomnou koordináciou daňových
vzťahov.
Cieľom navrhovanej zmluvy je upraviť podmienky na
podnikanie podľa obdobných pravidiel, ako platia v štátoch
Európskej
únie.
Navrhovaná zmluva obmedzuje na minimum
daňové zaťaženie
fyzických
a právnických osôb tak, aby
nedochádzalo k dvoja-
kému
zdaneniu tých istých príjmov podľa
platnej sústavy da-
ňových
zákonov Slovenskej republiky a taktiež podľa platných
daňových
predpisov druhého zmluvného štátu.
Zmluva by mala podporiť vzájomnú spoluprácu zmluvných
štátov a ich
využívaním by sa malo zabezpečiť objektívne
rozdelenie práva na
daň z jednotlivých príjmov medzi oba
zmluvné štáty. Celkový prínos plynúci z
uzatvorenia tejto
zmluvy
o zamedzení dvojakého zdanenia bude závisieť od tempa
rozvoja
jednotlivých foriem hospodárskej spolupráce.
Zmluva sa predkladá pred ratifikáciou prezidentom Slo-
venskej republiky
na odsúhlasenie Národnej rade, pretože
upravuje
odlišne od ustanovení daňových zákonov daňové po-
vinnosti
organizácií a občanov. Zmluva
nevyžaduje zmeny
v
právnom poriadku Slovenskej republiky a nedotýka sa záväz-
kov
iných medzinárodných zmlúv, ktorými je
Slovenská repub-
lika
viazaná.
Vážené
poslankyne, poslanci, prosím
o podporu tejto
zmluvy.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Ako spoločný spravodajca bol určený v tomto bode prog-
ramu
pán Rastislav Šepták. Prosím, pán poslanec.
Poslanec R. Šepták:
Vážený pán predseda,
dámy a páni,
dovoľte mi predložiť vám spoločnú správu Výboru Národ-
nej
rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu,
Výboru
Národnej rady Slovenskej republiky pre
hospodárstvo,
privatizáciu
a podnikanie a Zahraničného výboru Národnej ra-
dy Slovenskej republiky o výsledku
prerokovania návrhu na
vyslovenie súhlasu
Národnej rady Slovenskej republiky so
Zmluvou
medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Turkme-
nistanu
o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príj-
mov
a z majetku, tlač 555.
Návrh
na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi vládou
Slovenskej
republiky a vládou Turkmenistanu pridelil predse-
da Národnej
rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím
číslo
1346 zo dňa 23. 12. 1996 na
prerokovanie do 24. 1.
1997
Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie,
rozpočet
a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky
pre
hospodárstvo, privatizáciu a
podnikanie a Zahraničnému
výboru
Národnej rady Slovenskej republiky.
Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre
financie, rozpočet a menu ako príslušný podať Národnej
rade
Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania ma-
teriálu
v určených výboroch.
Všetky uvedené výbory prerokovali návrh
v lehote, vy-
slovili
s ním súhlas a odporúčajú Národnej rade Slovenskej
republiky
vysloviť súhlas so Zmluvou medzi vládou Slovenskej
republiky
a vládou Turkmenistanu o zamedzení
dvojakého zda-
nenia
v odbore daní z príjmov a z majetku.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec.
Otváram k tomuto bodu rokovania rozpravu s konštatova-
ním,
že kluby neprihlásili nikoho do
rozpravy. Nedostal som
prihlášku
ani od pánov poslancov. Pýtam sa teda,
či sa nie-
kto
hlási do rozpravy.
(Nikto.)
Nikto sa nehlási do rozpravy ani
teraz, takže končím
rozpravu.
Pán podpredseda vlády sa chce vyjadriť? Myslím, že
nie.
Pán poslanec Šepták takisto nie.
Podľa §
36 ods. 2 zákona o
rokovacom poriadku budeme
hlasovať
o návrhu uznesenia.
Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď
hlasovali.
Prezentovalo sa 101 poslancov.
Za návrh hlasovalo 97 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Nehlasovali 2 poslanci.
Môžem konštatovať, že sme prijali
navrhované uznesenie,
ktorým
sa vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi vládou Sloven-
skej
republiky a vládou Turkmenistanu o
zamedzení dvojakého
zdanenia
v odbore daní z príjmov a majetku.
Ďakujem pekne.
Pristúpime k rokovaniu o dvadsiatom
treťom bode progra-
mu,
ktorým je
vládny návrh zákona Národnej rady
Slovenskej republiky,
ktorým
sa mení a dopĺňa zákon číslo 135/1991 Zb. o pozemných
komunikáciách
(cestný zákon) v znení neskorších predpisov,
zákon Národnej
rady Slovenskej republiky
číslo 164/1996
Z.
z. o dráhach a o zmene zákona
číslo 455/1991 Zb. o živ-
nostenskom
podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov
a zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo
168/1996
Z. z. o cestnej doprave.
Vládny návrh ste dostali ako tlač 575 a správu výborov
ako
tlač 575a.
Z
poverenia vlády Slovenskej
republiky tento návrh
prednesie
pán minister Baco.
Minister
pôdohospodárstva SR P. Baco:
Vážený pán predseda Národnej rady
Slovenskej republiky,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
dňa
24. júla 1996 nadobudol
účinnosť zákon Národnej
rady Slovenskej
republiky o organizácii miestnej štátnej
správy
a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, čím zanikli
pôvodné
okresné úrady a obvodné úrady a začali svoju činnosť
nové
krajské úrady a nové okresné úrady.
Uvedený zákon však
nereflektoval na skutočnosť, že medzitým na úseku
dopravy
a
cestného hospodárstva nadobudli účinnosť nové zákony, kto-
ré
bolo potrebné zosúladiť s výkonom štátnej správy na no-
vých
krajských a okresných úradoch.
Preto z iniciatívy mi-
nisterstva dopravy, pôšt a telekomunikácií bol
spracovaný
vládny
návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, kto-
rým
sa mení a dopĺňa zákon
číslo 135/1961 Zb. o pozemných
komunikáciách, tzv.
cestný zákon, v
znení zákona číslo
27/1984
Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej
republiky
číslo
160/1996 Z. z., zákon Národnej rady
Slovenskej repub-
liky
číslo 164/1996 Z. z. o dráhach a o
zmene zákona číslo
455/1991
Zb. o živnostenskom podnikaní
(živnostenský zákon)
v
znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Sloven-
skej
republiky číslo 168/1996 Z. z. o cestnej doprave.
Hlavným účelom tohto návrhu vládneho zákona je zosúla-
denie
právnych predpisov, ktoré určujú kompetencie krajských
a
okresných úradov na výkon štátnej
správy na úseku dopravy
a
cestného hospodárstva. V návrhu zákona sú uvedené aj dopl-
nenia, ktoré boli
vykonané z dôvodu spresnenia
niektorých
ustanovení
cestného zákona za účelom jeho
jednoznačného vý-
kladu
pri aplikácii. Novelizuje sa tiež zákon
o cestnej do-
prave
tak, aby niektoré kompetencie prešli z
krajských úra-
dov
do kompetencie okresných úradov,
čím sa priblíži výkon
štátnej
správy k občanovi.
Novelizáciou zákona o dráhach sa
zjednocujú práva a po-
vinnosti dopravcov, ako aj práva a povinnosti
cestujúcich
v
jednotlivých druhoch mestskej dopravy
so zohľadnením špe-
cifík
ostatných druhov dráhovej dopravy.
Rieši sa tiež po-
stih,
ak sa cestujúci nepreukáže platným cestovným lístkom.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, s pripo-
mienkami
k návrhu zákona, ktoré vyplynuli z jeho
prerokova-
nia vo výboroch
Národnej rady Slovenskej
republiky, a to
v
ústavnoprávnom výbore, vo výbore pre
hospodárstvo, priva-
tizáciu
a podnikanie, výbore pre životné prostredie a ochra-
nu prírody, výbore pre verejnú správu,
územnú samosprávu
a
národnosti a vo výbore pre obranu a bezpečnosť
sa navrho-
vateľ
stotožňuje.
Vážené pani poslankyne, vážení
páni poslanci, verím,
že
po prijatí predloženého návrhu zákona sa vytvoria zákonné
predpoklady na odstránenie nesúladu kompetencií vo
výkone
štátnej
správy krajských a okresných úradov na úseku dopravy
a
cestného hospodárstva a že sa zjednotia práva a povinnosti
dopravcov
a cestujúcich v jednotlivých druhoch
dráhovej do-
pravy.
Z uvedeného dôvodu odporúčam Národnej rade schváliť
prerokovaný
vládny návrh zákona.
Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán minister, aj vám.
Ako spoločný spravodajca bol určený pán poslanec Gaľa,
ktorý
nás oboznámi s výsledkami prerokovania návrhu vo výbo-
roch.
Poslanec M. Gaľa:
Vážený pán predseda,
pán minister,
kolegyne a kolegovia,
dovoľte
mi predložiť spoločnú
správu Ústavnoprávneho
výboru
Národnej rady Slovenskej
republiky, Výboru Národnej
rady Slovenskej
republiky pre hospodárstvo, privatizáciu
a
podnikanie, Výboru Národnej rady
Slovenskej republiky pre
verejnú
správu, územnú samosprávu a národnosti, Výboru Ná-
rodnej rady Slovenskej republiky pre obranu
a bezpečnosť
a
Výboru Národnej rady
Slovenskej republiky pre životné
prostredie
a ochranu prírody o výsledku prerokovania vládne-
ho
návrhu zákona Národnej rady Slovenskej
republiky, ktorým
sa
mení a dopĺňa zákon číslo 135/1961 Zb.
o pozemných komu-
nikáciách
(cestný zákon) v znení neskorších predpisov, zákon
Národnej rady
Slovenskej republiky číslo
164/1996 Z. z.
o
dráhach a o zmene zákona číslo 455/1991 Zb. o živnosten-
skom
podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších pred-
pisov a
zákon Národnej rady
Slovenskej republiky číslo
168/1996
Z. z. o cestnej doprave, tlač 575.
Vládny návrh zákona Národnej rady
Slovenskej republiky,
ktorým
sa mení a dopĺňa zákon číslo 135/1961 Zb. o pozemných
komunikáciách
(cestný zákon) v znení neskorších predpisov,
zákon Národnej
rady Slovenskej republiky
číslo 164/1996
Z.
z. o dráhach a o zmene zákona číslo 455/1991 Zb. o živ-
nostenskom
podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov
a zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo
168/1996
Z. z. o cestnej doprave pridelil
predseda Národnej
rady
Slovenskej republiky rozhodnutím číslo
1345 z 23. de-
cembra
1996 na prerokovanie v lehote do 24. januára 1997 Ús-
tavnoprávnemu
výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Vý-
boru Národnej rady Slovenskej republiky pre
hospodárstvo,
privatizáciu
a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej
republiky
pre verejnú správu, územnú samosprávu a
národnos-
ti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky
pre obranu
a
bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre
životné
prostredie a ochranu prírody.
Koordináciou stanovísk výborov bol citovaným rozhodnu-
tím poverený ako príslušný Výbor Národnej
rady Slovenskej
republiky
pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.
Vládny návrh zákona Národnej rady
Slovenskej republiky,
ktorým
sa mení a dopĺňa zákon číslo 135/1961 Zb. o pozemných
komunikáciách
(cestný zákon) v znení neskorších predpisov,
zákon Národnej
rady Slovenskej republiky
číslo 164/1996
Z.
z. o dráhach a o zmene zákona
číslo 455/1991 Zb. o živ-
nostenskom
podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov
a zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo
168/1996
Z. z. o cestnej doprave prerokovali v určenej leho-
te
všetky výbory Národnej rady Slovenskej
republiky, ktorým
bol
pridelený. Ústavnoprávny výbor Národnej
rady Slovenskej
republiky
ho prerokoval 23. januára 1997, Výbor Národnej ra-
dy Slovenskej
republiky pre hospodárstvo, privatizáciu
a
podnikanie, Výbor Národnej rady
Slovenskej republiky pre
verejnú
správu, územnú samosprávu a
národnosti a Výbor Ná-
rodnej rady
Slovenskej republiky pre
životné prostredie
a
ochranu prírody ho prerokovali 22. januára 1997 a Výbor
Národnej
rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť
ho
prerokoval 15. januára 1997.
Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, kto-
rým
bol návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky pri-
delený,
vyslovili s ním súhlas a odporučili ho Národnej rade
Slovenskej
republiky schváliť po zohľadnení ich pripomienok,
resp.
doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhov.
To je všetko zo spoločnej správy, pán
predseda.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Otváram rozpravu k tomuto bodu programu s konštatova-
ním,
že kluby nepoverili nikoho. Z poslancov sa prihlásil
ako
prvý spoločný spravodajca pán poslanec Gaľa. Nech sa pá-
či,
pán poslanec.
Poslanec M. Gaľa:
Vážení poslanci,
súčasná
situácia v podnikoch
hromadnej dopravy osôb
-
či už ide o dopravné podniky, alebo SAD
- je okrem iných
vplyvov
komplikovaná aj tým, že prijatím zákona o dráhach
s
účinnosťou od 1. 10. 1996 a zákona o cestnej doprave účin-
ného
od 1. septembra 1996 bola zrušená vyhláška ministerstva
dopravy
o mestskom prepravnom poriadku.
Okrem iného to za-
príčinilo, že v
električkovej a trolejbusovej
doprave ne-
existujú vykonávacie predpisy určujúce základné prepravné
podmienky a oprávnenie na vymáhanie úhrady od
cestujúcich
(prirážka
alebo pokuta) v prípade, že sa nemôžu preukázať
platným
cestovným lístkom. Vznikajú straty na tržbách, ktoré
sú
podstatnou zložkou výnosu týchto
organizácií. Jednoducho
povedané,
vzhľadom na prijaté dva spomínané
zákony dopravné
podniky
nemajú teraz v električkovej a autobusovej doprave
možnosť
pokutovať čiernych pasažierov, v autobusovej doprave
chýba vykonávací predpis určujúci základné
prepravné pod-
mienky.
Jednotlivé dopravné podniky zatiaľ
tieto nepriaznivé
situácie riešili pomocou samosprávy prijímaním všeobecných
záväzných
nariadení. Toto viedlo na sklonku roka 1996 po-
slanca
Národnej rady Romana Vavríka k podaniu
návrhu novely
zákona
číslo 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona číslo
455/1991
Zb. o živnostenskom podnikaní. Táto
tlač bola pre-
rokovaná
pod parlamentným číslom 503. Po konzultácii s le-
gislatívnym odborom Národnej rady a legislatívnym
odborom
príslušného ministerstva pán poslanec Vavrík
svoj návrh
stiahol
a uvedený problém okrem ďalších otázok týkajúcich sa
prevádzky,
presunu kompetencií z bývalých obvodných úradov
na
nové okresné úrady, z bývalých
okresných úradov na kraj-
ské
úrady, ďalej zjednodušenia stavebného
konania a vydáva-
nia stavebných povolení, riešenia vlastníckych vzťahov ku
komunikáciám, spresnenia
výnimky za užívanie
diaľnic a
ciest, upravenia reklamy, povinností dopravcu,
povinností
a
práva cestujúcich rieši
predložený vládny návrh novely
uvedených
zákonov, parlamentná tlač číslo 575.
V podstate tento návrh má dobrú legislatívno-technickú
aj vecnú úroveň. Napriek tomu dovoľte,
aby som predložil
niekoľko
doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhov.
Pri
prerokúvaní návrhu zákona
neboli zistené chyby,
ktoré
sa stali pri tvorbe novely, ale ktoré
sú zrejmé a bez
ich
opravy budú navrhnuté ustanovenia nedostatočné. Naprí-
klad
rozšírili sa priestupky na úseku cestnej dopravy o nové
ustanovenia,
ale neustanovila sa výška pokuty za
tento nový
priestupok
v článku III. Odporúčam v článku II bode 2 v tex-
te poznámky pod čiarou k odkazu 12a) za označenie "§ 14"
vložiť
slová "odsek 1".
Odôvodnenie: Ide len o spresnenie
odkazu.
Ďalej v bode 6 v texte nového § 46a v
jeho druhom odse-
ku
sa za slovami "v pohybe" namiesto spojky "a" vkladá čiar-
ka
a slová "na električkovej, trolejbusovej a lanovej dráhe,
len
keď". Odôvodnenie: Ide o spresnenie, v ktorých prípadoch
možno
do dráhového vozidla nastupovať a
vystupovať len na
pokyn
vodiča alebo sprievodcu dráhového vozidla.
Ďalej článok III sa dopĺňa novým bodom
2, ktorý znie:
v
§ 20
ods. 5 písm. e) sa
vypúšťajú slová "osvedčenie
o
schválení vzorky obalu
na prepravu nebezpečných
vecí".
V
bode 7 písm. e) sa vypúšťajú slová "osvedčenie o schválení
vzorky
obalu na prepravu nebezpečných vecí".
Odôvodnenie: Zákon číslo 168/1996 Z.
z. o cestnej do-
prave
bol zosúladený s právom Európskej únie
a preprava ne-
bezpečných vecí sa
musí vykonávať podľa
Európskej dohody
o
medzinárodnej cestnej preprave nebezpečných vecí ADR. Táto
dohoda
sa každé dva roky upravuje a v súčasnosti platné zne-
nie od 1. 1. 1997 nevyžaduje, aby vodič
vo vozidle mal
osvedčenie
o schválení vzorky obalu na prepravu nebezpečných
vecí.
Toto osvedčenie musí mať výrobca
obalov. Preto sa na-
vrhuje
vypustenie povinnosti dopravcu, aby
zabezpečil vodi-
čovi
vozidla mať pri sebe osvedčenie o schválení vzorky oba-
lu
na prepravu nebezpečných vecí.
Keďže sa § 36 ods. 1 dopĺňa o nový priestupok pod pís-
menom
e), je potrebné v odseku 2 tohto paragrafu túto sku-
točnosť
zohľadniť určením výšky pokuty, ktorú možno za tento
priestupok uložiť.
Článok III je
preto potrebné doplniť
o
nový bod 8, ktorý bude znieť: v § 36 ods. 2 sa za slová
"ods.
1 písm. a)" vkladajú slová "a
písm. e)". Vzhľadom na
toto
doplnenie článku III sa jednotlivé body novely zákona
číslo
168/1996 Z. z. prečíslujú.
To je všetko, ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja, pán spoločný spravodajca.
Keďže už nemám nikoho písomne prihláseného
do rozpravy,
pýtam
sa, kto sa hlási z pléna.
Pán poslanec Bajan, nech sa páči.
Poslanec V. Bajan:
Vážený pán predseda,
kolegyne, kolegovia,
vzhľadom
na to, že pán spoločný spravodajca hovoril
o
bode 7 spoločnej správy, ktorú odporúča
ponechať v pôvod-
nom
stave, prihlasujem sa k tomuto návrhu, pretože naozaj je
to
nekonzistentné riešiť taxatívnou sumou,
keď celé zákono-
darstvo
v tomto je riešené násobkami. Takže odporúčam nepri-
jať
bod 7 spoločnej správy.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Páni poslanci, už nemám nikoho prihláseného do rozpra-
vy,
takže končím rozpravu k tomuto bodu programu.
Pýtam sa pána ministra, či sa chce
vyjadriť.
Minister
pôdohospodárstva SR P. Baco:
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
ďakujem za konštruktívny prístup výborom, ktoré prero-
kovali
správu, aj pánu spoločnému
spravodajcovi. Odporúčam,
aby
ste aj v diskusnom vystúpení vznesené pripomienky pána
spoločného
spravodajcu pri hlasovaní akceptovali.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne, pán minister.
Pýtam sa aj pána spoločného spravodajcu,
či sa chce vy-
jadriť,
alebo pristúpime hneď k hlasovaniu. Nechce sa vy-
jadriť,
takže pristúpime hneď k hlasovaniu.
Prosím, aby sme
najskôr
hlasovali o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo
spoločnej
správy.
Poslanec M. Gaľa:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Odporúčam hlasovať o bodoch spoločnej
správy takto: Na-
vrhujem
spoločné hlasovanie o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 6, 9
a
10 s odporúčaním prijať ich.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o bodoch zo
spoločnej
správy číslo 1, 2, 3, 4, 5, 6, 9 a 10.
Prezentovalo sa 106 poslancov.
Za návrh hlasovalo 102 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tieto body spoločnej správy sme prijali.
Poslanec M. Gaľa:
Body 7 a 8 spoločnej správy výborov
odporúčam neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o bodoch 7 a 8 spoločnej
správy.
Prezentovalo sa 110 poslancov.
Za návrh hlasovalo 9 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprijali sme tieto body.
Poslanec M. Gaľa:
Ďalej si dovolím navrhnúť hlasovať o
svojich pozmeňujú-
cich
návrhoch, ako som ich predložil v
rozprave, keďže boli
konzultované s legislatívnym odborom Ministerstva dopravy,
pôšt
a telekomunikácií Slovenskej republiky. Zároveň ich pán
minister odporučil prijať. Žiadam vás o
pozitívny postoj
k
týmto návrhom.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme en bloc, alebo po jednom?
Poslanec M. Gaľa:
En bloc.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, hlasujeme en bloc o pozmeňujúcich
návrhoch pána
poslanca
Gaľu.
Prezentovalo sa 113 poslancov.
Za návrh hlasovalo 110 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Takže sme prijali aj tieto pozmeňujúce
návrhy.
Poslanec M. Gaľa:
Pán
predseda, vyčerpali sme
pozmeňujúce a doplňujúce
návrhy
zo spoločnej správy aj návrhy z rozpravy. Prosím vás,
aby
ste dali hlasovať o návrhu ako celku.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne.
Pani poslankyne, páni poslanci, hlasujeme o zákone ako
celku
so schválenými doplňujúcimi a pozmeňujúcimi návrhmi.
Prezentovalo sa 115 poslancov.
Za návrh hlasovalo 106 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Môžem konštatovať, že sme schválili
vládny návrh zákona
Národnej
rady Slovenskej republiky, ktorým sa
mení a dopĺňa
zákon
číslo 135/1991 Zb. o pozemných komunikáciách v znení
neskorších
predpisov, zákon Národnej rady
Slovenskej repub-
liky
číslo 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona číslo
455/1991 Zb. o
živnostenskom podnikaní v znení
neskorších
predpisov
a zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo
168/1996
Z. z. o cestnej doprave.
Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca,
aj vám, páni
poslanci.
Aj vám, pán minister. (Potlesk.)
Môžeme
pokračovať dvadsiatym štvrtým
bodom programu,
ktorým
je
návrh
na vyslovenie súhlasu
Národnej rady Slovenskej
republiky
s Doplnkovým protokolom číslo 4 k
Stredoeurópskej
dohode
o voľnom obchode.
Návrh vlády ste dostali ako tlač 547 a spoločnú správu
výborov
ako tlač 547a.
Pán
poslanec Roman sa hlási s procedurálnym návrhom.
Prosím,
predneste ho. Procedurálny návrh môžete predniesť aj
z
miesta, pán poslanec.
Poslanec Ľ. Roman:
Vážení kolegovia,
vážený pán predseda,
vážený pán minister,
dovoľte, aby som predniesol procedurálny
návrh na zá-
klade
tzv. protestu alebo žiadosti novinárov a aj mojej žia-
dosti.
A prosím pána predsedu parlamentu, aby podporil tento
procedurálny
návrh.
Vážený pán Miroslav Kollár, vedúci Kancelárie Národnej
rady
Slovenskej republiky,
dovoľte nám touto formou vyjadriť protest voči pracov-
ným
podmienkam, ktoré boli na základe opatrenia vedenia Kan-
celárie
Národnej rady Slovenskej republiky vytvorené noviná-
rom,
počnúc 24. schôdzou. Keďže práca
parlamentných spravo-
dajcov
a komentátorov predpokladá úzky kontakt
s členmi zá-
konodarného
zboru, nesúhlasíme s reštrikciami,
ktoré bránia
vstupu
novinárom do poslaneckého salónu.
Sme presvedčení, že samotní poslanci v mene rozvíjania
pluralitnej
demokracie a slobody slova nemajú záujem o takú-
to
izoláciu. Taktiež verejnosť má právo na
dôkladné a úplné
informácie z diania
v Národnej rade Slovenskej republiky
a
vami zavedené opatrenie vytvára tomu celý rad prekážok.
Preto vás žiadame o pochopenie a vyzývame
vás prehodno-
tiť
reštrikčný zásah do práce novinárov na pôde Národnej ra-
dy Slovenskej republiky.
S úctou 31 novinárov a k tomuto podpisu,
k týmto podpi-
som
som sa pripojil aj ja.
Je to
skôr žiadosť ako nejaký protest,
ale myslím, že
by
sme to mali uviesť na správnu mieru. Je to reštrikcia.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, neprerušil som vás. Hoci to
nie je proce-
durálny
návrh v rámci tohto bodu, nechal som
vás dohovoriť.
Ďakujem
pekne. Budeme pokračovať.
Návrh
vlády ste dostali
- opakujem - ako tlač 547
a
spoločnú správu výborov ako tlač 547a.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky
návrh uvedie mi-
nister
hospodárstva pán Česnek. Prosím pána ministra, aby sa
ujal
slova.
Minister hospodárstva SR
K. Česnek:
Vážený pán predseda,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte, aby som vám predložil návrh na vyslovenie sú-
hlasu
s doplnkovým protokolom číslo 4 k
Stredoeurópskej do-
hode
o voľnom obchode. Nakoľko ide
o formu prezidentskej
zmluvy,
podlieha ratifikácii a pred podpísaním ratifikačných
listín
prezidentom republiky musí byť schválená slovenským
parlamentom.
Podpis Doplnkového protokolu číslo 4 k Stredoeurópskej
dohode
o voľnom obchode sa uskutočnil počas
summitu predse-
dov
vlád Stredoeuróskej dohody o voľnom obchode dňa 13. sep-
tembra
1996 v Jasnej s ministrami zodpovednými za zahraničný
obchod a
vláda Slovenskej republiky
uznesením číslo 608
z
10. septembra 1996 schválila návrh na uzavretie Doplnkové-
ho
protokolu číslo 4 k
Stredoeurópskej dohode o voľnom ob-
chode.
V dňoch 22. a 23. 10. predkladaný materiál prerokova-
li
parlamentné výbory Národnej rady,
a to výbor pre finan-
cie,
rozpočet a menu a takisto výbor pre
hospodárstvo, pri-
vatizáciu
a podnikanie.
Na
základe záverov rokovania a rozhodnutia Európskej
rady
v Essene v roku 1994 na tzv. Essenskom summite, ktorý
sa zaoberal
problematikou možného zjednotenia
pravidiel
o
pôvode tovaru a ich rozšírením
na krajiny strednej
a
východnej Európy tzv. zavedením
diagonálnej kumulácie, sa
začal
celý rad rokovaní k tejto problematike...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Páni poslanci, pán poslanec Cuper, rešpektujte, že ho-
vorí
minister.
Minister hospodárstva SR
K. Česnek:
...jednak medzi členskými krajinami
Európskej únie, ako
aj
medzi pridruženými krajinami a Európskou úniou. Výsledkom
týchto
rokovaní bolo dosiahnutie dohody 29
členských a pri-
družených
krajín Európskej únie v Bruseli o zavedení takých-
to
pravidiel od 1. januára 1997. Zavedením
nových pravidiel
o
pôvode tovaru ide najmä o zosúladenie a zjednodušenie pra-
vidiel
s ohľadom na ich jednotné uplatňovanie
hospodárskymi
pracovníkmi
a colnými správami v príslušných krajinách. Pod-
mienkou
a potrebným základom na rozšírenie diagonálnej kumu-
lácie
bolo uzatvorenie dohôd o voľnom obchode
medzi pridru-
ženými
krajinami a Európskou úniou, ako aj uplatňovanie rov-
nakých
pravidiel pôvodu nielen v európskych dohodách, ale aj
v
príslušných dohodách o
voľnom obchode medzi krajinami
strednej
a východnej Európy, alebo v prípade vážnych dôvo-
dov,
ktoré by viedli k malým rozdielom v
pravidlách pôvodu,
aj zabezpečenie správnej aplikácie
rovnakých pravidiel
o
pôvode tovaru na účely diagonálnej kumulácie.
V
nadväznosti na nový
protokol týkajúci sa pravidiel
pôvodu, vypracovaný podľa výsledkov rokovaní o
zjednotení
pravidiel
pôvodu tovaru medzi krajinami Európskej únie, aso-
ciovanými
krajinami k Európskej únii a krajinami
Európskeho
združenia
voľného obchodu, bol uskutočnený celý rad rokovaní
medzi členskými krajinami Stredoeurópskej dohody o voľnom
obchode.
Záverom rokovaní colných expertov krajín CEFTA bolo
prevzatie
textu protokolu dohodnuté s Európskou
úniou, kto-
rého
uplatňovanie v rámci CEFTA by malo výrazne uľahčiť vzá-
jomnú obchodnú
výmenu Slovenskej republiky
ako zmluvnej
strany
CEFTA s Európskou úniou a krajinami Združenia voľného
obchodu,
ako aj obchodu v rámci CEFTA.
Doplnkovým protokolom číslo 4 k Stredoeurópskej dohode
o
voľnom obchode sa doteraz platný
protokol číslo 7 Stredo-
európskej dohody o
voľnom obchode, týkajúci sa pravidiel
pôvodu
tovarov, nahradí novým protokolom číslo 7, vypracova-
ným
podľa výsledkov rokovaní o zjednotení pravidiel pôvodu
tovaru
medzi krajinami Európskej únie, asociovanými krajina-
mi
k Európskej únii a krajinami Európskeho združenia voľného
obchodu.
Nový protokol číslo 7 Stredoeurópskej
dohody o voľnom
obchode
sa skladá z textovej časti a
príloh 1 až 5, pričom
príloha 1 protokolu
7 obsahuje úvodné poznámky k zoznamu
v
prílohe 2, príloha 2 obsahuje ustanovenia opracovania ale-
bo
spracovania nepôvodných materiálov, ktoré je potrebné vy-
konať,
aby vyrobený výrobok získal charakter pôvodného vý-
robku. Príloha 3
opisuje sprievodné osvedčenie
a žiadosť
o
sprievodné osvedčenie a obsahuje taktiež ich vzory. Prílo-
ha
4 obsahuje formulácie vyhlásenia na faktúre v jazykoch
členských
krajín CEFTA, ako aj v jazyku
anglickom, francúz-
skom
a nemeckom. Príloha 5 obsahuje záznam o porozumení.
Doplnkový protokol číslo 4
Stredoeurópskej dohody
o
voľnom obchode sa bude predbežne
uplatňovať od 1. januára
1997.
Vážené pani poslankyne a páni poslanci, odporúčam, aby
ste
vyslovili súhlas s Doplnkovým protokolom číslo 4 k Stre-
doeurópskej
dohode o voľnom obchode.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja, pán minister. Ako
spoločný spravodajca
výborov
bol k tomuto bodu určený pán poslanec Ducký, ktorého
som
pred chvíľou videl odísť z miestnosti. (Po chvíli.) Pro-
sím,
pán poslanec Ducký, ste určený ako
spoločný spravodaj-
ca,
aby ste nás oboznámili s výsledkom prerokovania návrhu
vo
výboroch.
Poslanec J. Ducký:
Ospravedlňujem sa, ale práve ma zavolali k
telefónu
a
pán minister bol rýchlejší ako ja.
Návrh
na vyslovenie súhlasu
Národnej rady Slovenskej
republiky
s Doplnkovým protokolom číslo 4 bol prerokovaný vo
Výbore
Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, roz-
počet
a menu dňa 24. 1. 1997 a takisto bol
prerokovaný vo
výbore pre
hospodárstvo, privatizáciu a
podnikanie, pre
pôdohospodárstvo
a v zahraničnom výbore.
Všetky uvedené výbory Národnej rady vzhľadom na to, že
ide
o štandardný postup vo väzbe na dohodu, ktorá vyplýva zo
všeobecných
pravidiel Svetovej obchodnej organizácie, Európ-
skej
únie a aproximácie prístupov Slovenskej
republiky, od-
porúčajú
Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť
súhlas
s
Doplnkovým protokolom číslo
4 k Stredoeurópskej dohode
o
voľnom obchode.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Nedostal som
prihlášky
z klubov, ani písomné prihlášky poslancov. Preto
sa
pýtam, či sa niekto hlási do rozpravy.
(Nikto.)
Nikto sa nehlási, môžem rozpravu ukončiť. Pán minister
sa zrejme nechce vyjadriť, pán spoločný
spravodajca tiež
nie.
Takže budeme hlasovať o návrhu uznesenia,
ktorým Národ-
ná
rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. e) Ústavy
Slovenskej
republiky vyslovuje súhlas s Doplnkovým
protoko-
lom
číslo 4 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 107 poslancov.
Za návrh hlasovalo 106 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Môžem konštatovať, že sme navrhované
uznesenie schváli-
li.
Ďakujem vám pekne.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, do 12.00 hodiny
môžeme
prerokovať ešte jeden bod. Bude to dvadsiaty piaty
bod
programu, a to
vyslovenie súhlasu Národnej rady
Slovenskej republiky
s
Doplnkovým protokolom číslo
5 k Stredoeurópskej dohode
o
voľnom obchode.
Návrh ste dostali ako tlač 548 a
spoločnú správu ako
tlač
548a.
Aj
tento návrh prednesie pán minister Karol Česnek.
Prosím
preto pána ministra, aby sa ujal slova.
Minister hospodárstva SR
K. Česnek:
Vážený pán predseda,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte, aby som vám predložil návrh na vyslovenie sú-
hlasu
s Doplnkovým protokolom číslo 5 k
Stredoeurópskej do-
hode o voľnom
obchode. Nakoľko ide o formu prezidentskej
zmluvy,
podlieha ratifikácii a pred podpísaním ratifikačných
listín
prezidentom republiky musí byť schválená slovenským
parlamentom.
Vláda
Slovenskej republiky uznesením
číslo 609 z 10.
septembra
1996 schválila návrh na uzavretie Doplnkového pro-
tokolu
číslo 5 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode,
ktorý bol podpísaný ministrami zodpovednými
za zahraničný
obchod
krajín CEFTA 13. septembra 1996 počas summitu predse-
dov vlád
krajín CEFTA v
Jasnej. Materiál prerokovali
a
schválili parlamentné výbory Národnej
rady Slovenskej re-
publiky pre
pôdohospodárstvo, financie, rozpočet
a menu
a
výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.
Vychádzajúc z výsledkov liberalizácie
obchodu s priemy-
selnými
výrobkami dosiahnutým v Doplnkovom protokole číslo 2
k
Stredoeurópskej dohode o
voľnom obchode podpísanom dňa
18.
augusta 1995 vo Varšave, kde došlo k
skráteniu prechod-
ného
obdobia vo vzťahu medzi Českou republikou, Slovenskou
republikou
a Maďarskom pri všetkých listinách colných konce-
sií
o jeden rok, ako i vo vzťahu medzi Slovenskou republi-
kou, Českou republikou a Poľskom, okrem listiny
výnimiek,
a
v nadväznosti na závery Brnenskej deklarácie predsedov
vlád krajín CEFTA sa uskutočnili ďalej
rokovania expertov
krajín
CEFTA k znižovaniu počtu chránených
oblastí s cieľom
zužovať
listiny citlivých položiek.
Nakoľko všetky členské krajiny CEFTA od
1. januára 1996
začali uplatňovať colnú klasifikáciu podľa harmonizovaného
systému
96 kombinovane s nomenklatúrou Európskej únie, usku-
točnili
sa najskôr bilaterálne rokovania k
zmenám v nadväz-
nosti
na poskytované koncesie. Rokovania na úrovni expert-
ných
skupín medzi delegáciami Slovenskej a
Českej republiky
na
jednej strane a delegáciou Maďarskej
republiky na strane
druhej
v konečnom dôsledku nepriniesli predpokladanú výraznú
zmenu
v liberalizácii obchodu s priemyselnými výrobkami. Ná-
vrh
Slovenskej republiky a Českej republiky
skrátiť obdobie
ochrany
v skupine výnimiek, ako i recipročné zaradenie vý-
robkov
kapitoly 52 colného sadzobníka, teda bavlny a bavlne-
ných
tkanín, nebol maďarskou stranou akceptovateľný.
Výsledkom týchto rokovaní je protokol 1, kde v prílohe
A
je uvedený zoznam výrobkov, pri dovoze ktorých bude clo
postupne
znižované do roku 2000, nakoľko sú tieto výrobky
pre
Slovenskú republiku citlivými. Ide
hlavne ďalej o mine-
rálne
oleje, oleje z bitúmenových nerastov,
minerálne alebo
chemické
hnojivá, odpady z plastov, pneumatiky a papierenské
výrobky. Maďarská
republika bude udržiavať colnú ochranu
hlavne pri výrobkoch z bavlny, dámsku a
pánsku konfekciu,
niektoré hotové
textilné výrobky, niektoré
druhy obuvi,
ploché
valcované výrobky zo železa alebo
nelegovanej ocele,
injekčné
striekačky a podobne, ale okolo 80 % týchto polo-
žiek
je z textilného sektora.
Výsledkom bilaterálnych rokovaní medzi
expertmi Sloven-
skej
republiky, Českej republiky a Poľskej republiky je Pro-
tokol
číslo 2, podľa ktorého bude clo postupne znižované pri
výrobkoch
dovážaných z Poľska a od 1. januára 2001 bude cel-
kom
zrušené. Do našej listiny výnimiek boli zaradené výrobky
chémie,
hlavne zmesi dusičnanu amónneho s
uhličitanom vápe-
natým,
zmesi močoviny a dusičnanu amónneho, polyvinylchlorid
z
polymérov etylénu, styrénu a ostatných plastov. Z elektro-
technického
a strojárskeho priemyslu budú clom až do ukonče-
nia
prechodného obdobia chránené napríklad sústruhy číslico-
vo
riadené, ostatné sústruhy
číslicovo riadené, elektrote-
pelné prístroje, vypínače, žiarovky, ďalej tiež traktory,
ťahače,
injekčné striekačky.
Poľská strana vzhľadom na pretrvávajúci
proces reštruk-
turalizácie motorizačného sektora bude uplatňovať
colnú
ochranu
do 1. januára 2002 pri 26 vybraných výrobkoch
auto-
mobilového
priemyslu. Od 1. januára 1997 bude v praxi vzá-
jomný
obchod s priemyselnými výrobkami okrem týchto spomenu-
tých
výnimiek prebiehať medzi Slovenskou a
Poľskou republi-
kou
uplatnením nulových colných sadzieb.
Bilaterálne rokovania medzi delegáciami Slovenskej re-
publiky
a Českej republiky na jednej strane a delegáciou re-
publiky
Slovinsko sa uskutočnili len
vzhľadom na zmeny vy-
plývajúce z harmonizovaného systému 96. Vzájomná
obchodná
výmena priemyselných výrobkov medzi Slovenskou republikou
a
novou zmluvnou stranou Stredoeurópskej dohody o voľnom ob-
chode
- Slovinskou republikou bola od 1.
januára 1996 okrem
8
šesťmiestnych položiek chránených Slovinskou republikou do
konca
roku 1998 plne liberalizovaná.
Závery aplikácie číselných kódov
harmonizovaného systé-
mu
96 na priemyselné výrobky a rokovanie o
ich ďalšej libe-
ralizácii
obsahuje ďalej Doplnkový protokol číslo
5 Stredo-
európskej
dohody o voľnom obchode. Doplnkový
protokol číslo
5
bude predbežne vykonávaný od 1. januára 1997.
Vážené pani poslankyne a páni poslanci, odporúčam, aby
ste
vyslovili súhlas s Doplnkovým protokolom číslo 5 k Stre-
doeurópskej
dohode o voľnom obchode.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne aj ja, pán minister.
Aj k tomuto bodu bol poverený vystúpiť za
výbory Národ-
nej rady Slovenskej republiky pán poslanec
Ducký. Prosím,
pán
poslanec.
Poslanec J. Ducký:
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
dovoľte, aby som predniesol návrh na
vyslovenie súhlasu
s
Doplnkovým protokolom číslo
5 k Stredoeurópskej dohode
o
voľnom obchode, ktorý predseda Národnej rady Slovenskej
republiky
pridelil dňa 13. 12. minulého roku pod číslom 1336
na
prerokovanie jednotlivým výborom do 24. 1. 1997.
Všetky výbory, t. j. výbor pre financie,
rozpočet a me-
nu,
výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor
pre
pôdohospodárstvo a zahraničný výbor tento návrh preroko-
vali,
vyslovili s ním súhlas a odporúčajú Národnej rade Slo-
venskej republiky vysloviť súhlas s Doplnkovým
protokolom
číslo 5 k
Stredoeurópskej dohode o
voľnom obchode. Je to
takisto
pokračovanie procesu liberalizácie vo
väzbe na pro-
ces
transformácie v našej republike.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Konštatujem, že som nedostal žiadne prihlášky
do
rozpravy ani od klubov, ani od poslancov. Pýtam sa preto,
či
sa niekto chce v tomto momente prihlásiť do rozpravy.
(Nikto.)
Ak nie, uzatváram rozpravu k tomuto bodu.
Mal by sa vy-
jadriť
pán minister, ale zrejme nie je potrebné, pán spravo-
dajca
takisto nie, takže budeme hlasovať o návrhu uznesenia,
ktorým
Národná rada Slovenskej republiky podľa § 86 písm. e)
Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Doplnkovým
protokolom
číslo 5 k Stredoeurópskej dohode o
voľnom obcho-
de.
Prosím, budeme sa prezentovať a budeme
hlasovať.
Prezentovalo sa 103 poslancov.
Za návrh hlasovalo 103 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že sme navrhované uznesenie
schválili.
Ďakujem
vám, pán minister,
aj vám, pán spravodajca
a
poslanci.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
je dvanásť ho-
dín,
kým urobíme prestávku, chcem vám oznámiť, že poobede sa
začína
prvýkrát v rámci rokovania Národnej
rady hodina otá-
zok.
Tam sa, samozrejme, nehlasuje, čiže nie je potrebný po-
čet
poslancov, budeme začínať včas, aspoň sa pokúsime.
Ešte k vystúpeniu pána
poslanca Romana, ktorý nepatrí
k
tomuto bodu, by som povedal, že žiadne
obmedzenie spravo-
dajcovia
novinári v tomto parlamente
nemajú. Je to tak ako
v
každom inom parlamente. Poslanci majú
svoju miestnosť, sú
ich
miestnosti a spoločné miestnosti.
Dúfam, že to "využijú" zase tí, ktorí chcú upozorňovať
Štrasburg,
že potláčame práva novinárov.
Prajem vám dobrú chuť.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Páni poslanci, pani poslankyne, prosím aby ste zaujali
svoje
miesta, čas je neúprosný.
Otváram hodinu otázok. Úvodom vám chcem
len pripomenúť,
že
ide o nový inštitút podľa zákona o rokovacom poriadku.
Ten
je upravený v § 24 ods. 6 a v § 131.
Podľa týchto usta-
novení
budeme teraz postupovať. Zo všetkých písomných otázok
poslancov
podaných do 12.00 hodiny v stredu
určení overova-
telia
vyžrebovali poradie. Toto poradie je vyvesené na tabu-
li.
Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítom-
ní,
sa neodpovedá.
Prosím teraz pána predsedu vlády, aby
oznámil od pultu,
ktorých
členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za
neprítomných
členov vlády.
Predseda vlády SR V.
Mečiar:
Vážený pán predseda Národnej rady
Slovenskej republiky,
vážené dámy poslankyne,
vážení páni poslanci,
na základe prerokovania s členmi
vlády Slovenskej re-
publiky
namiesto neprítomného ministra
Alexandra Rezeša ur-
čujem odpovedaním na otázky ministra Petra
Baca, namiesto
ministra
zahraničných vecí, ktorý je na služobnej ceste, ur-
čujem zastupujúceho člena vlády pána
podpredsedu Kalmana,
podobne
i za
ministra Javorského, a namiesto
neprítomného
ministra
Jozefa Zlochu určujem zastupovaním pani podpredsed-
níčku
Katarínu Tóthovú.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pekne, pán premiér. Prosím, keby ste ostali už
pri
pulte.
Prvá otázka na predsedu vlády podľa
vyžrebovaného pora-
dia
je od pána poslanca Csákyho.
Konštatujem, že pán posla-
nec
Csáky je tu. Otázka znie: Do roku 1996 sa na školách
s
vyučovacím jazykom menšín používali
dvojjazyčné vysvedče-
nia.
Od roku 1997 s odvolaním sa na zákon o štátnom jazyku
bol
doterajší stav zrušený. Ide, podľa vás,
o ďalšie rozší-
renie
menšinových práv?
Predseda vlády SR V.
Mečiar:
Ochrana a rozvoj menšinových práv v
Slovenskej republi-
ke
sú garantované Ústavou Slovenskej republiky, celou sústa-
vou
zákonov, inštitúciou súdnictva, garantujúcich ich vznik.
Tieto práva majú
nadštandardnú európsku úroveň.
Vláde ne-
prislúcha
komentovať zákony, vláde prislúcha
dodržiavať zá-
kony.
Ak Národná rada rozhodla o zákone, o
používaní jazyka
pri
úradnom styku a tlačivách, vláda ho bude bezvýhradne do-
držiavať.
Pán predseda, skončil som.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Pán poslanec Csáky, pýtam sa, či vám
stačí odpoveď.
Poslanec P. Csáky:
Vážený pán predseda,
dovoľte mi doplňujúcu otázku v zmysle
zákona. Po prija-
tí
jazykového zákona ste sľúbili, niekoľkokrát aj v zahrani-
čí,
že sa prijme zákon na ochranu menšinových jazykov. Vláda
má
zákonodarnú iniciatívu, pýtam sa vás,
kedy bude vypraco-
vaná
verzia tohto zákona.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec.
Nech sa páči, pán premiér.
Predseda vlády SR V.
Mečiar:
Pán predseda, neviem, ako sa mám zachovať, lebo otázka
je
totožná s otázkou číslo 7. Mám preskočiť poradie?
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nie, odpovedajte na otázku.
Predseda vlády SR V.
Mečiar:
Pokiaľ ide o pána poslanca, na to,
čo sa ma pýta, by
som
rád povedal, že vláda Slovenskej republiky má v týchto
veciach absolútne jasný program a omyl o
zámeroch vlády
vznikol
tak, že pán prezident interpretoval bez
konzultácií
s
vládou zámery vlády, kde povedal, že
vláda má v úmysle...
atď.
Vláda Slovenskej republiky má v tomto
smere jasný pro-
gres.
Ten progres spočíva v tom, že hodnotí súlad vnútorných
zákonov
štátu s Chartou menšinových práv a
takisto s európ-
skymi
normami v otázkach jazyka. Toto hodnotenie je pomaly
ukončené
a naše zákony sú v súlade s týmito medzinárodnými
normami.
Ďalej vláda Slovenskej republiky
rozhodla, že prehodno-
tí
ešte raz celú vnútroštátnu úpravu a
bude rokovať o tom,
či
vôbec ju treba vyjadriť v jednom zákone, alebo zostane
rozdelená
do 32 zákonov, tak ako je to k dnešnému
dňu. Pri-
tom
obsahovo týchto 32 zákonov je totožných s medzinárodne
právnymi
normami.
Pokiaľ ide o otázky, ktoré súvisia s
efektivitou týchto
zákonov
a s nutnosťou prijatia zmien, urobili sme spoločnú
poradu
v Rade vlády pre národnostné menšiny, kde zástupcovia
ostatných menšín, to
znamená menšiny nie
maďarskej, boli
proti
tomu, aby sa terajší právny stav menil a aby sa prijí-
mal
iný zákon. Čiže zámer a program
vlády je v tomto smere
absolútne
jasný a smeruje k upevňovaniu a plneniu práv ná-
rodnostných
menšín.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Skončili ste, pán premiér?
Predseda vlády SR V.
Mečiar:
Áno, skončil som.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne.
Páni
poslanci, pani poslankyne,
druhú otázku má pani
poslankyňa Lazarová. Pýta sa: Je daná povinnosť
označovať
trvale
štátnymi vlajkami aj budovy
ministerstiev Slovenskej
republiky?
Predseda vlády SR V.
Mečiar:
Áno. Skončil som, pán predseda.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Máte doplňujúcu otázku?
Áno. Hovorte, pani poslankyňa Lazarová.
Poslankyňa Z. Lazarová:
Ďakujem
pekne za výstižnú odpoveď, pán premiér, ale
myslím
si, že jednotlivé ministerstvá si túto
povinnosť vy-
svetľujú rôzne. Ja
si myslím, že je žiaduce, aby budovy
všetkých
ministerstiev boli jednotne a trvalo označené štát-
nymi
vlajkami, a preto si dovolím obrátiť sa
na vás so žia-
dosťou,
aby bol zjednotený tento výklad a aby v tomto zmysle
vláda
vydala vykonávací predpis, ktorým by zaväzovala jed-
notlivých
ministrov a ministerstvá touto povinnosťou.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Môžete odpovedať, pán premiér.
Predseda vlády SR V.
Mečiar:
Ak je
v istých veciach pochybnosť,
platí zákon analó-
gie.
Buď je to analógia zákona, to znamená, že posudzujeme
podľa zákona
najbližšie upravujúceho tieto vzťahy, alebo
podľa
zákona o súdnych rozhodnutiach. Zákon najbližšie upra-
vujúci tieto vzťahy je zákon číslo
273/1996 Z. z., ktorý
platí
bez výhrad pre všetky verejné budovy aj
pre centrálne
orgány
štátu, ktorými sú ministerstvá.
Z
hľadiska toho, čo je
štátnym symbolom, máme veci
uzatvorené
niekoľkými zákonmi, ktoré boli prijímané. Medzi
štátne
symboly patrí štátna hymna, štátna vlajka, štátna pe-
čať,
štátny znak. Iné nemáme.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne.
Tretia otázka je od pána poslanca
Koncoša, ktorý sa pý-
ta,
aké opatrenie, resp. opatrenia prijala
vláda Slovenskej
republiky,
aby sa zabránilo porušovaniu zákonnosti pri ob-
chodovaní
s obilím, prípadne inými poľnohospodárskymi výrob-
kami.
Nech sa páči.
Predseda vlády SR V.
Mečiar:
Z iniciatívy vlády Slovenskej republiky sa uskutočnila
kontrolná
akcia na otázky nakladania s obilím. Výsledky tej-
to
kontrolnej akcie poznáte, páni poslanci, všetci ste o nej
diskutovali
v Národnej rade a v podstate ste správu vlády
prijali
ako základ svojej diskusie bez ohľadu
na opatrenia,
ktoré
vláda prijala. Tieto opatrenia boli zamerané na nie-
koľko
oblastí.
Po prvé - sú to návrhy, ktoré majú smerovať do oblasti
legislatívy
tak, aby sa spresnili vzťahy medzi ministerstvom
pôdohospodárstva
a ministerstvom hospodárstva, pretože
evi-
denčným
pracoviskom môže byť len jeden, ale
spolurozhodova-
nie
musí byť u oboch vzhľadom na nutnosť regulácie trhu.
Po druhé - sú to opatrenia v oblasti
organizácie, ktoré
znamenajú zmenu v
doterajších postupoch a
vzťahoch medzi
fondmi.
Ide aj o štátne hmotné rezervy, aj
fond, ktorý majú
poľnohospodári,
ktorý má regulovať trh s obilím. Boli prija-
té tiež
opatrenia na riešenie hmotnej zainteresovanosti,
stabilizácie
cien, aby sme v dôsledku cenových
únikov nedo-
šli
k nárastom cien. Tieto opatrenia sa
plnia. Boli prijaté
opatrenia
na zásobovanie obilím na sezónu
1996-1997 tak, že
nedostatok
obilia na trhu nebude. Ďalej boli prijaté opatre-
nia,
ktoré smerovali k sankčnému charakteru,
a to v tom, že
pracovníci
zodpovední za tento stav, ktorí sa
dopustili po-
rušenia,
už nie sú pracovníkmi štátnej správy, a
ministrovi
vnútra
bolo uložené, aby vo veci začal konanie
a aby orgány
činné
v trestnom konaní vo veci konali.
Pokiaľ
ide o otázky postihu a ostatného, počkáme na
výsledky tohto vyšetrovania. Myslím, že
opatrenia prijaté
tak
vládou, ako Radou obrany štátu sú dostačujúce na to, aby
garantovali
rovnováhu, stabilitu ceny a dostatok obilia na
trhu
v tejto sezóne. Predpokladáme, že v sezóne
1997-1998
dôjde
k výraznejším pozitívnym zmenám.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne, pán premiér.
Pán poslanec Koncoš, máte doplňujúcu
otázku? Nie. Ďaku-
jem.
Takže prejdeme na otázku pána Dzurindu.
Pán Dzurinda sa
pýta,
ako vláda mieni riešiť narastajúci štátny dlh.
Predseda vlády SR V. Mečiar:
Dlhy štátu majú dve úrovne, jedna je
vonkajšia, druhá
vnútorná. Vonkajšia zadlženosť Slovenskej republiky stále
klesá. Pokiaľ ide
o vnútornú zadlženosť, tá je relatívna
vzhľadom
na to, že v bloku dlhov evidujeme aj položky, ktoré
vláda
neuznáva, to je tá známa kauza 24 mld Sk, ktoré Národ-
ná
banka eviduje ako dlh vlády, pričom vláda tento evidovaný
dlh
odmieta. Tento stav bude riešený k 1. 7.
Pokiaľ ide o výsledky ekonomiky roku 1997 na úseku za-
dlženosti,
tak zadlženosť nielen vo fiškálnom
deficite, ale
aj
v celkových objemoch bude aj pri
schodku rozpočtu, ak by
bol
naplnený na 100 %, v závere roka o 15 mld Sk nižšia, ako
je
na začiatku roku 1997.
Pokiaľ ide o dlhodobejšie otázky
súvisiace s rozdielom,
ktorý
tu vzniká, sú riešené viacerými aktivitami vlády, kto-
ré
sa pripravujú v revitalizácii programu,
v reštrukturali-
zácii
bánk, ako aj v likvidácii niektorých položiek, ktoré
súvisia s
vývojom platobnej neschopnosti z rokov 1991
a
1992. Predpokladáme, že takýmto spôsobom by sme vedeli
približne tretinu položiek vyriešiť v priebehu
roku 1997
a
do prvej polovice roku 1998 v celkovom objeme približne
70
mld Sk.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán premiér.
Pýtam sa pána poslanca Dzurindu, či má
doplňujúce otáz-
ky.
Nech sa páči.
Poslanec M. Dzurinda:
Pán premiér, od 1. 1. 1993 narástol celkový štátny dlh
do
úrovne 158 % k 31. 12. 1997, pričom vnútorná zadlženosť
vzrastie
do úrovne 253 %, teda takmer trojnásobne. To pouka-
zuje
naozaj na to, čo ste povedali, že mierne sa znížil von-
kajší dlh, ale
zato razantne, takmer
trojnásobne narastá
vnútorný dlh.
Narastanie vnútorného štátneho dlhu súvisí
predovšetkým
s narastaním schodku štátneho rozpočtu
a s fi-
nancovaním
verejných investícií štátnymi obligáciami s vyso-
kou
úrokovou mierou a veľmi krátkou dobou splatnosti. Pripo-
mínam,
pán premiér, že ešte žiadna vláda
neurobila taký de-
ficit
štátneho rozpočtu ako vaša vláda v
roku 1996 a tobôž
ešte
žiadna vláda nenaprojektovala taký vysokánsky deficit
štátneho
rozpočtu ako vaša vláda na rok 1997. Ten deficit je
37
mld Sk, ale s tými spomínanými štátnymi obligáciami je to
až
45 mld Sk. Trend zrýchľovania zadlžovania sa štátu spôso-
buje ekonomike problémy už teraz. My vidíme,
že úrokové
sadzby
na medzibankovom trhu sa opäť vyšplhali
až nad 20 %.
Navyše
dlhy treba a bude treba splácať stále
viac. Preto sa
vás
doplňujúco pýtam, pán premiér... (Šum v sále.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Má
dve minúty. Hovorte.
Poslanec M. Dzurinda:
Trošku sú kolegovia nervózni.
Predseda vlády SR V.
Mečiar:
Beriete mi čas.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte 30 sekúnd, pán poslanec.
Poslanec M. Dzurinda:
Moja doplňujúca otázka znie: Na rozvoj diaľnic ste do-
teraz
vydávali dlhopisy, štátne dlhopisy
úročené 12 % alebo
takmer
12 %, ktoré treba splatiť za 3 roky. Okolité štáty
financujú
rozvoj diaľnic peniazmi o dve tretiny
lacnejšími,
splatnými
nie 3, ale 20 rokov, s odkladom splátok na 5 ro-
kov.
Pán premiér, nie je vaša vláda schopná
obstarať takéto
peniaze
tiež? A dokedy bude takto plytvať
verejnými peniaz-
mi?
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Uplynul čas, pán poslanec.
Nech sa páči, pán premiér.
Predseda vlády SR V.
Mečiar:
Pán poslanec, pokiaľ poznáte legislatívu,
vláda Sloven-
skej republiky
plní zákon o
rozpočte a v plnení zákona
o
rozpočte dosiahla menší deficit,
ako zákon predpokladal.
Chcete
to vytýkať ako chybu vláde?
Pokiaľ
ide o otázky zadlženosti, meria sa dvojakým
spôsobom. Meria sa
vo vzťahu k hrubému domácemu produktu
a
meria sa fiškálna zadlženosť. Viete, že
aj keď zadlženosť
bola v minulých
rokoch, splatnosť viacerých
pohľadávok je
teraz.
A napríklad z celkovej sumy deficitu 35 mld Sk sku-
točne
vláda Slovenskej republiky na staré
dlhy zaplatí viac
ako
25 mld Sk. Čiže tá otázka, ktorá tu
ostáva otvorená, je
v
sume približne 10 mld Sk, a to aj vo vzťahu k plneniu uka-
zovateľov
fiškálneho rozpočtu a schodku tohto rozpočtu sme
lepší
ako viaceré štáty Európskej únie. Nevytýkajte nám ten-
to
nedostatok.
Pokiaľ ide o otázku ceny peňazí na medzibankovom trhu,
ktorá
teraz narástla, ide o jednorazový výkyv, ktorý, ako
ste
si povšimli, už klesá. Treba povedať aj
to, že niektoré
banky
zneužívajú situáciu, ktorá je v oblasti hladu po pe-
niazoch,
a neúmerne navršujú svoje zisky umelým zvyšovaním
ceny.
Pán poslanec, zoberte si tri čísla, ktoré
vám musia dať
odpoveď:
5,4 % deficit, 8,8 diskont a úroková
miera 20 %.
Kto
získava tieto zdroje, keď vieme, že marža býva 3-4 %?
Prečo
takéto zvýšenie o 12 % v komerčných bankách, čo všetko
tým
získavajú? Takže táto situácia sa rieši
opatreniami me-
dzi
Národnou bankou Slovenska a vládou Slovenskej republiky,
program
koordinácie v tejto oblasti je viac-menej verbálne
dohodnutý, dôjde ešte
k prijatiu akčných programov,
ktoré
tento
stav vyriešia.
Pokiaľ ide o financovanie diaľnic, existujú rôzne sys-
témy financovania. Systém, o ktorom
hovoríte, je použitý
v
Maďarskej republike, kde sa
stavajú diaľnice tak, že sú
súkromným
majetkom a na financovanie sa používajú súkromné
zdroje,
pričom za použitie tejto diaľnice platí každý užíva-
teľ, ale
dostáva do veľmi
nerovnovážneho stavu domáceho
a
zahraničného užívateľa - pre domáceho
je to veľa, pre za-
hraničného
je to menej, pričom Slovenská republika
v nákla-
dovej
položke zvolila iný systém
financovania. Zvolila sys-
tém
financovania sčasti z prostriedkov
štátu, sčasti zo za-
dlženosti
verejných bánk.
Pokiaľ ide o objem investícií vložených
do diaľnic, do-
voľujem
si upozorniť na rastúci trend, pán poslanec, a to sú
necelé
2 mld Sk v roku 1995, 6 mld Sk v roku 1996, 11 mld Sk
v
roku 1997. Nie je to tak dávno, čo ste sa, pán poslanec,
mýlili
a vyhlasovali, že výstavba diaľnic na Slovensku do
roku
2005 je nezmysel. Ale chápem to tak, že mýliť sa je
ľudské,
preto vidno na vás, že ste človekom. (Potlesk.)
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pekne.
S ďalšou otázkou sa na premiéra obrátil poslanec Volf:
Ako
chce vláda Slovenskej republiky
prispieť k riešeniu ka-
tastrofálnej
situácie v Detskom domove v Necpaloch, kde je
absolútne
nevyhnutná rekonštrukcia budovy v záujme zdravia
a
života detí?
Predseda vlády SR V.
Mečiar:
To nie sú len Necpaly, to sú aj iné domovy detí a mlá-
deže,
ktoré potrebujú opravy a rekonštrukciu. V štátnom roz-
počte
na túto oblasť je vyčlenená podstatne
väčšia suma pe-
ňazí
ako kedykoľvek predtým. A vláda nemôže riešiť len jeden
domov,
aj keď bude riešiť aj tento, ale musí
riešiť všetky,
pretože
všetky deti v domovoch sú odkázané na
opateru a po-
moc
zo strany štátu. Takže vypichnúť jeden spomedzi všetkých
je
nepekné voči tým ostatným, v ktorých
deti sú rovnako po-
stihnuté
alebo ešte ťažšie, alebo ktorých
podmienky sú rov-
naké
alebo ešte ťažšie. Uisťujem pána poslanca, že zdroje
v
rozpočte štátu budú využité
efektívne a práve v takomto
záujme. Inšpekcia, ktorú vykonalo ministerstvo
práce, so-
ciálnych
vecí a rodiny, potvrdila, že schodky v platobnej
neschopnosti týchto inštitúcií sú začiatkom tohto roku
už
likvidované.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Volf žiada doplniť
odpoveď.
Poslanec J. Volf:
Určite, situácia v najrôznejších detských domovoch je
zlá,
ale toto je domov, kde v podstate len drevené stĺpy dr-
žia
strechu a strop, čiže je otázka času,
kým nepadne deťom
na
hlavu. Myslím si, že ťažko nájsť
iný detský domov v ta-
kejto
situácii.
Chcem sa spýtať, či to, čo pán premiér
povedal, znamená
súčasne
aj sľub pre tento detský domov, že z rezervy sa ten-
to rok nájdu
potrebné prostriedky, skôr ako
padne deťom
strecha
na hlavu.
Ďakujem.
Predseda vlády SR V.
Mečiar:
Prepáčte, nie z rezervy, zo štátneho rozpočtu, ktorý
ste
schválili. Rezerva nemusí byť na toto použitá, pretože
zdroje
v štátnom rozpočte sú dostačujúce.
Pokiaľ ide o rekonštrukciu jednotlivých objektov a bu-
dov,
predstavujeme na Slovensku obrovský
dlh. Tento dlh je
aj
v majetku, aj v investíciách, aj v peniazoch. Peňažné dl-
hy
súvisiace s platobnou neschopnosťou...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán premiér, ďakujem vám za vaše
odpovede.
Predseda vlády SR V. Mečiar:
No vidíte, páni poslanci, zobrali ste mi
z môjho času.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Budeme
pokračovať tak, že budeme žiadať odpovede od
členov
vlády.
Prvú otázku predkladá pán poslanec
Palacka. Je to na
pána ministra
Česneka, ako pokračuje realizácia projektu
Jadrovej
elektrárne Mochovce.
Minister hospodárstva SR
K. Česnek:
Vážený pán predseda,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
ak sa
dotknem dodávateľského systému, tak
v období od
júna
1996 do decembra 1996 v nadväznosti na uzatvorené zmlu-
vy bol vlastne
zmobilizovaný dodávateľský
systém a hlavne
všetky
zložky, ktoré pôsobia priamo na stavbe.
Chcel by som
povedať,
že narástli počty pracovníkov na stavbe, u hlavného
dodávateľa
stavby Hydrostav Bratislava to bolo z 933 pracov-
níkov
na 1 454 a generálny dodávateľ technológie mal pôvodne
650
pracovníkov a má 1 114. Aj tak uvedené počty hodnotíme
zatiaľ ako
nepostačujúce hlavne u generálneho dodávateľa
technológie,
a preto aj na kontrolnom dni v mesiaci
januári
boli
prijaté nápravné opatrenia a
predovšetkým smerujú nie-
len k
zvýšeniu počtu pracovníkov
generálneho dodávateľa
technológie, ale predovšetkým sa uvažuje s tým - a
boli
vlastne
zavedené - 60-hodinové pracovné týždne.
Využívame kapacity, ktoré sú v údržbe priamo na elek-
trárni
Mochovce, čiže z vlastného odštepného závodu, a ďalej
sa
doplňujú stavy tak, aby v šiestom
mesiaci tohto roku na
stavbe pracovalo 1 750 pracovníkov generálneho
dodávateľa
technológie
a aby 300 pracovníkov bolo už na spúšťanie a os-
tatné.
Z
pohľadu vecného plnenia v
roku 1996 boli vlastne
ukončené
všetky plánované repasné stavebné práce na 1. bloku
a
začali sa práce na 2. bloku. Repasie v technologickej čas-
ti prebiehali hlavne v reaktorovni a na strojovni prvého
bloku
a časti elektrorozvodov a merania.
Dovoľte
mi pár slovami sa dotknúť aj
bezpečnostných
zlepšení,
pretože to bolo hlavným zmyslom rozšírenia dodáva-
teľského
systému, teda aj reagovania na určité
pripomienky.
V
oblasti bezpečnostných zlepšení prebieha etapa spracúvania
štúdií,
analýz jednotlivými riešiteľmi a vlastne v tejto ob-
lasti
bol zavedený do života viacstupňový systém kontroly,
ako
sa plní harmonogram. To znamená, že v úrovni riadenia
pracovné
skupiny, koordinačné skupiny sa
zameriavajú na pl-
nenie
a výmenu základných projektových podkladov, ktoré sú
potrebné
na vypracovanie týchto štúdií, analýz,
potom ďalej
nastupuje
kontrolno-koordinačná porada, ktorá je zameraná na
kontrolu
harmonogramu aj bežných opráv, a predkladá sa na
záver
riadiacemu výboru, ktorý je vytvorený medzi Slovenský-
mi
elekrárňami, spoločenstvom EUCOM, ktorý pozostáva zo Sie-
mensu
a Framatomu, a vlastne tento riadiaci
výbor je určený
na
prerokúvanie problémov, ktoré sa neuzatvárajú alebo neda-
rí
sa ich uzatvoriť na nižších úrovniach. 16. januára 1997
bol
zároveň dohodnutý postup spracúvania havarijných analýz,
ktoré
sú potrebné na predprevádzkovú bezpečnostnú správu.
V oblasti týchto bezpečnostných zlepšení boli doteraz
vykonané
všetky potrebné technické práce na štúdiách a ko-
nečné
výsledky sú podľa harmonogramu
očakávané na konci I.
štvrťroku
1997. Z doteraz známych výsledkov
nevyplývajú ne-
jaké
neočakávané technické zásahy.
Finančné zabezpečenie stavby je dané tuzemskými i za-
hraničnými úvermi.
Na všetky úverové
zmluvy, ktoré boli
uzatvorené, vláda
svojím uznesením číslo 339 odsúhlasila
prevzatie
záruky. Od začatia pokračovania prác na
dokončení
I.
a II. bloku do konca roku 1996 bolo
dodávateľom uhradené
za práce a
dodávky celkove 3 043
600 000 korún. Je to
ovplyvnené
tým, že na prostriedky, ktoré sú zo
zahraničných
bánk
a financuje sa nimi účasť firiem Siemens a Framatom,
tieto práce
boli vyfakturované, ale
ešte doteraz neboli
uhradené zahraničnou bankou. Z prostriedkov náhradnej fi-
nančnej
pomoci ministerstva financií, tie vyplývajú z uza-
vretých
dohôd o vyrovnaní klíringu, v roku 1996 boli uhrade-
né
prostriedky v plnej plánovanej výške. Z
pohľadu čerpania
finančných
prostriedkov za obdobie pol roka možno
konštato-
vať
plnenie prakticky na 90 % a to akoby neplnenie je spôso-
bené
tým, čo som hovoril o úhrade zahraničných bánk.
Je zavedený kontrolný a koordinačný
systém a na kontro-
lu
skutočnej realizácie plánovaných prác a koordináciu medzi
jednotlivými
účastníkmi výstavby, samozrejme, musel
byť na-
ladený
aj program porád skupín investora od rôznych úrovní
riadenia
až po úroveň predstavenstva.
Ak by som mohol urobiť krátky záver, tak z týchto kon-
trolných
porád a vyjadrení dodávateľov je možné konštatovať,
že rozhodujúce činnosti, ktoré boli
podľa harmonogramu na
dokončenie I. a
II. bloku a na tzv. kritickej ceste, sú
plnené.
Určité oneskorenie, ktoré bolo dané
neskorším zača-
tím
niektorých činností, bolo spôsobené
hlavne vo výrobných
organizáciách
u dodávateľov, ale nebudú mať podľa ich vyjad-
renia
na kontrolnom dni, ktorý sa konal v
januári, vplyv na
konečný
termín dostavby I. a II. bloku Jadrovej elektrárne
Mochovce.
Samozrejme, prebiehajú aj študijné práce a vykoná-
vajú
sa analýzy aj v ďalších častiach, aby Slovenské elek-
trárne
ako investor vedeli pokračovať aj v ďalšom období.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán minister.
Pýtam sa
pána poslanca Palacku, či má
otázku. Nech sa
páči.
Poslanec G. Palacka:
Vážený pán minister, okrem tých iste zaujímavých vecí,
ktoré
ste nám povedali, by ma zaujímala doplňujúca otázka
ohľadom
financovania tohto projektu. Národná
rada len včera
schválila
použitie majetku Fondu národného majetku, kde fond
preberie
záruku za financovanie Mochoviec vo výške 27
mi-
liárd
korún, pričom aj vy ste to povedali, a je to všeobecne
známe,
že vláda tu záruku už prevzala v
minulom roku. Pýtam
sa
preto, načo je záruka fondu, resp. voči komu je záruka
Fondu
národného majetku, či sa banky neuspokojili so zárukou
vlády,
alebo či by financovanie bez záruky Fondu národného
majetku
bolo ohrozené.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Môžete odpovedať, pán minister.
Minister hospodárstva SR
K. Česnek:
Ide o poskytnutie protizáruk alebo protigarancií, pre-
tože
vlastne celý systém aj
úverové zmluvy sú podpísané,
ako
som spomínal, s tuzemskými, čiže je tam Všeobecná úvero-
vá
banka, je tam Česká sporiteľňa, Komerčná banka, samozrej-
me,
ako štartovací kapitál bol použitý ten, ktorý poskytla
Ruská
federácia, a potom je Société Générale a Creditanstalt
firme
de Rautbau. To je celý úverový
systém. A toto sú ako
protigarancie.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Skončili ste, pán minister? Ďakujem
pekne.
Druhú otázku predkladá pani poslankyňa
Edit Bauerová.
Je
to otázka na pána ministra Hamžíka. Keďže tu nie je, zaň-
ho
má odpovedať podpredseda vlády pán Kalman. Táto otázka
znie:
Prečo doteraz ministerstvo zahraničných vecí neuverej-
nilo
oznámenie o uzavretí Európskej dohody o
pridružení me-
dzi
Európskym spoločenstvom a jeho
členskými štátmi a Slo-
venskou
republikou, Zmluvy o dobrom susedstve a
priateľstve
medzi
Maďarskou republikou a Slovenskou republikou? Kedy bu-
dú
uvedené zmluvy zverejnené v Zbierke zákonov?
Nech sa páči.
Podpredseda vlády SR J.
Kalman:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán predseda vlády,
vážená vláda,
vážená Národná rada,
k
Európskej dohode. Po
ratifikovaní v Národnej rade
Slovenskej
republiky, v Európskom parlamente a
parlamentoch
členských krajín Európskej únie Európska dohoda
nadobudla
platnosť 1. februára
1995. Európska únia, jej jednotlivé
členské
štáty i Slovensko ju dodržiavajú a postupujú podľa
nej.
Zmluva, resp. dohoda je publikovaná v
Official Journal
Európskej
únie z roku 1994. I naša verejnosť pozná preklad
tejto dohody,
nakoľko bola vydaná
Slovenskou obchodnou
a
priemyselnou komorou už v roku 1994. S jej
publikovaním
v
Zbierke zákonov Slovenskej republiky sa
ráta v najbližšom
čase.
Zdržanie bolo spôsobené
náročnosťou odborne a právne
čistého
prekladu.
Pripomínam, že ide o
mimoriadne dôležitý dokument,
a
preto mu z našej strany bola venovaná maximálna pozornosť.
V
priebehu mesiaca januára tohto roku ministerstvo zahranič-
ných
vecí ešte kompletizovalo stanoviská jednotlivých rezor-
tov
k finálnemu prekladu, a len čo dostane
vyjadrenia všet-
kých
zainteresovaných, odošle text na publikovanie v Zbierke
zákonov.
Pokiaľ ide o základnú zmluvu, Zmluva o
dobrom susedstve
a
priateľskej spolupráci medzi Slovenskou
republikou a Ma-
ďarskou
republikou podpísaná 19. marca
1995 v Paríži nado-
budla
platnosť dňom výmeny ratifikačných listín, ku ktorej
došlo
15. mája 1996 v Budapešti. Ministerstvo zahraničných
vecí
Slovenskej republiky ako orgán zabezpečujúci vyhlásenie
medzinárodných
zmlúv formou oznámení v Zbierke zákonov
Slo-
venskej
republiky robí potrebné kroky spravidla
hneď po na-
dobudnutí
platnosti zmluvy. Vzhľadom na to, že ročne Sloven-
ská
republika uzavrie v priemere 100 zmlúv
a väčšina z nich
je
publikovaná v Zbierke zákonov, nie je možné zabezpečiť
ich
okamžitú publikáciu.
Publikačný príkaz na uverejnenie oznámenia o uzavretí
Zmluvy o dobrom
susedstve a priateľskej
spolupráci medzi
Slovenskou
republikou a Maďarskou republikou bol
už Zbierke
zákonov zaslaný a
je predpoklad, že v krátkom čase bude
zmluva
publikovaná.
Potrebné je tiež uviesť, že
publikácia zmluvy nie je
podmienkou
jej platnosti. S textom zmluvy sa
verejnosť mala
možnosť
oboznámiť z hromadných oznamovacích prostriedkov.
Ešte
jedna pripomienka alebo
jedna informácia. Podľa
našich
informácií a našich zdrojov ani maďarská strana za-
tiaľ
text zmluvy nepublikovala vo svojej Zbierke zákonov.
Ďakujem za pozornosť. Pán predseda,
skončil som.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyňa chce využiť možnosť
doplňujúcej otázky.
Nech
sa páči.
Poslankyňa E. Bauerová:
Ďakujem pekne za dôkladnú odpoveď. Chcem
sa však spý-
tať,
či naozaj v Slovenskej republike je tak strašne málo
odborníkov,
že preklad jednej dohody trvá dva roky.
Podpredseda vlády SR J.
Kalman:
Pani poslankyňa, nemyslím si, že by sme mali málo od-
borníkov, ale skutočnosť je taká, že sme to pripravovali
veľmi
dôsledne. Z tohto dôvodu je tento časový sklz.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne. Tretiu otázku položil pán
poslanec Lauko
a
bude na ňu odpovedať pán minister Krajči. Otázka znie: Ke-
dy
podáte na rokovanie vlády výsledky
referenda o zmene ná-
zvu
mesta Starý Smokovec na Vysoké Tatry?
Nech sa páči, pán minister.
Minister vnútra SR G.
Krajči:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán predseda vlády,
pani poslankyne, páni poslanci,
po vykonaní miestneho referenda požiadal
primátor mesta
pán
Ondrovič v liste z 25. 10. na základe súhlasu obyvateľov
o
zmenu názvu mesta Starý Smokovec na Vysoké Tatry.
Zákon Národnej rady číslo 221/1996 o
územnom a správnom
usporiadaní
zveril pôsobnosť určovať alebo meniť
názov obce
vláde Slovenskej republiky. Rozhodnúť o
zmene názvu môže
vláda
len formou nariadenia vlády, na rozdiel od predchádza-
júcej
právnej úpravy, keď rozhodovala o názvoch formou uzne-
senia
vlády. Vydaniu nariadenia vlády
predchádza zložitejší
postup,
ako to bolo pri príprave uznesenia vlády, ktorý je
rozšírený aj o
legislatívny proces. Zákon aj
týmto chce
sprísniť
podmienky na vykonávanie zmien názvov a poukázať na
ich
dôležitosť, lebo názvy obcí, ale aj zemepisné názvy sú
dôležitým identifikačným údajom pre širokú
verejnosť doma
i
v zahraničí.
Poradný
orgán ministra vnútra -
názvoslovná komisia -
v
súčasnosti pripravuje odborné stanovisko
k žiadosti obcí
a
miest o územné zmeny a v rámci toho aj k žiadosti mesta
Starý
Smokovec o zmenu názvu. Vzhľadom na
tieto skutočnosti
hodlá ministerstvo vnútra predložiť materiál na rokovanie
vlády
do konca marca 1997 spolu s ďalšími
materiálmi, ktoré
sa
týkajú územných zmien.
Skončil som.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán Lauko chce využiť doplňujúcu otázku. Nech
sa
páči.
Poslanec P. Lauko:
Budem
citovať, pán minister, z listu pána primátora.
Citovali
ste § 4 ods. 2 zákona číslo 221/1996 Z.
z. o územ-
nom
a správnom usporiadaní a povedali ste, že predložíte tú-
to
žiadosť spolu so žiadosťami
ďalších obcí, ktoré žiadajú
o
územné zmeny. Sú už tri mesiace od
referenda a zákon nič
nehovorí
o tom, že by bolo treba, aby aj ďalšie
obce požia-
dali.
Teraz ste povedali nový termín. Ja sa pýtam doplňujúc,
kedy
teda podáte túto vec na rokovanie
vlády, pretože marec
je
ešte ďaleký dátum a zrejme máte aj presný termín, kedy to
názvoslovná
komisia doručí. Teda kedy to bude presne?
Minister vnútra SR G.
Krajči:
Pán poslanec, názvoslovná komisia, ktorá
pozostáva zo
16
členov, posudzuje tento návrh.
Dvaja členovia sa dosiaľ
nevyjadrili.
Zo zákona nevyplýva termín, dokedy táto
názvo-
slovná komisia má
skončiť svoju prácu, ale
predpokladáme,
keďže
je tam 5 návrhov týkajúcich sa nielen mesta Starý Smo-
kovec,
že tieto návrhy budú do konca marca vo vláde.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán minister.
S
ďalšou otázkou sa obracia na pani
podpredsedníčku
vlády
pán poslanec Fico: Ako je personálne
zabezpečený zlo-
žitý
proces aproximácie slovenského
práva s normami Európ-
skeho
spoločenstva?
Podpredsedníčka
vlády SR K. Tóthová:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán predseda vlády Slovenskej
republiky,
vážení členovia vlády,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
milí prítomní,
na predmetnú otázku, ktorá je veľmi konkrétna, budú aj
moje
odpovede konkrétne.
Inštitút
aproximácie práva, ktorý
vykonáva špecifickú
a
dosiaľ málo vykonávanú problematiku, má
toho času 15 pra-
covníkov v
nasledujúcom zložení: 9 pracovníkov odborných
špecialistov,
viacerí z nich majú aj legislatívnu prax, kto-
rí ovládajú
anglický jazyk a robia špeciálne stanoviská
k
jednotlivým predloženým legislatívnym návrhom, a to nielen
návrhom
vlády, ale aj k návrhom poslancov Národnej rady. Tú-
to
skutočnosť zdôrazňujem preto, že nie je to
samozrejmou
vecou
v okolitých krajinách, aby sa robili
posudky zo štát-
nej správy aj
na poslanecké návrhy. Ďalej má 3 odborných
pracovníkov na dokumentačnú činnosť, vrátane
dokumentácie
preložených
právnych predpisov, kontaktov s rezortmi a po-
dobne,
a jedného pracovníka pre problematiku PHARE, 2 pra-
covníkov
na vybavovanie bežných
administratívnych prác. Po-
čet
15 nie je konečný, nie je vysoko
optimálny, ale je pri-
meraný
podmienkam, ktoré máme v Slovenskej republike, preto-
že ide o
pracovníkov, ktorí musia mať
základné poznatky
o
legislatíve, prehľad o tvorbe legislatívy, a pokiaľ ide
o
mladších pracovníkov, títo tieto
poznatky musia postupne
nadobúdať,
a čo je veľmi dôležité, musia mať dobrú znalosť
angličtiny.
V súčasnosti požadujeme takú znalosť, ktorá zod-
povedá
komunikatívnym schopnostiam nielen v bežnej komuniká-
cii,
ale v komunikácii právnej.
Toho času pracujeme na prijatí ďalších
pracovníkov. Mám
tu už
aj žiadosti o
prijatie do pracovného pomeru.
Ide
o
prijatie jednej odbornej pracovníčky - právničky, ktorá
pracuje
už dlhšie v oblasti aproximácie práva,
problematiku
OECD
ovláda a zastupovala našu republiku v
cudzine. Tri me-
siace bola priamo
na stáži v Európskej
komisii, plynule
ovláda angličtinu a vie pracovať s
francúzskymi textami.
V
najbližšom období nastúpi. Ďalej
má nastúpiť ďalší práv-
nik,
ktorý je narodený v roku 1964. Plynule
ovláda anglický
jazyk,
je plne gramotný na informačné systémy a okrem ang-
ličtiny
ovláda nemčinu. Ďalšia pracovníčka,
ktorá má nastú-
piť
na polovičný úväzok, je toho času
vedúca katedry európ-
skeho
práva v Banskej Bystrici. Plynule rozpráva po anglicky
a
nemecky. V určitom čase robila aj prekladateľku pre potre-
by
právnickej fakulty pre odborný text.
Toľko na personálnu
otázku.
Chcem zdôrazniť, že Inštitút aproximácie
práva v zlože-
ní
a personálnom obsadení, v ktorom pracuje, včas plne zvlá-
dol
vypracovanie otázok do dotazníka, načas sme spracovali
materiál
Stratégia aproximácie práva v prioritných otázkach,
teda
aproximácie práva Európskej únie na pomery Slovenskej
republiky,
ale s veľkým vypätím sme dokončili materiál, kto-
rý
sa predpokladá odovzdať od asociovaných krajín, to je ná-
rodný program implementácie práva Európskej únie do práva
slovenského
v oblasti vnútorného trhu.
Toľko z mojej strany.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pani podpredsedníčka. Pán poslanec
Fico chce
využiť
doplňujúcu otázku.
Poslanec R. Fico:
Vážená pani podpredsedníčka,
ja si
myslím, že aj pri hodnotení
aproximácie sloven-
ského
práva by sme mali upustiť od typickej slovenskej mega-
lománie
a uznať závažnosť a komplikovanosť procesu aproximá-
cie
a nazerať na tento proces ako na niekoľkoročný, a nie
niekoľkomesačný
proces. Ak si zoberieme, že dnes je na in-
štitúte
9 odborných pracovníkov, ako ste sama nakoniec pove-
dali,
musím doplniť tento údaj, že traja
najvýkonnejší pra-
covníci
sú vo výpovedi, dvaja majú okolo
70 rokov a štyria
sú
čerství absolventi vysokej školy. To znamená, kladiem vám
otázku,
pani podpredsedníčka, či za takejto situácie náhodou
nie
je medzi oficiálnym vyhlásením o vynikajúcom stave apro-
ximácie
a realitou príliš veľká disproporcia.
Podpredsedníčka
vlády SR K. Tóthová:
Vážený pán poslanec,
všetko závisí od uhla pohľadu, ale ten uhol pohľadu má
vyplývať
a vychádzať z reality danej Slovenskej republike.
Dávate
mi otázku, akoby mojím zavinením neboli
na inštitúte
prijímaní
ľudia. Berte do úvahy po prvé, že odborníci legis-
latívy
na Slovensku sú v malom počte, prevažná väčšina le-
gislatívy
sa robila v Prahe. Ostali v Prahe. Po druhé, le-
gislatívci,
ktorí sú vo výkone, nie sú znalci anglického ja-
zyka.
Načo mi je v aproximácii človek, ktorý
nevie pracovať
s
anglickým textom? Po tretie, problematika aproximácie je
problematika
nová. Tou sa zaoberajú poslucháči právnických
fakúlt
teraz postupne, niekoľko ročníkov absolventov, a nad-
šenci
z praxe, ktorí po večeroch študujú zložitú problemati-
ku
vzťahu aproximačných systémov
Európskej únie a podobne.
Po
štvrté, každý rezort vytvoril oddelenia
európskej integ-
rácie
a na každom rezorte je potrebné, aby boli právnici,
ktorí
majú legislatívne znalosti,
vrátane dokonalej, alebo
keď nie dokonalej, primeranej znalosti
anglického jazyka,
a
aspoň jeden musí ovládať anglický
jazyk, lebo komunikácia
s
Bruselom nie je komunikácia z rezortov cez znalcov. Potre-
ba
odborníkov je taká vysoká, že niet odkiaľ čerpať. Taká je
realita
a s tou sa musíme zmieriť.
To, že je na inštitúte - mala som otázku, dovoľte, aby
som
odpovedala - to, že sú na inštitúte
dvaja starí pracov-
níci,
tí poznajú legislatívu, tí vedia legislatívne problémy
oceniť,
vyhmatnúť. A že sú tam štyria mladí, to je veľká ra-
dosť,
pretože to sú ľudia, ktorí už dostali výchovu aj na
právnickej
fakulte a boli aj na študijných stážach
v Bruse-
li.
Ja si myslím, že by som mohla obsadiť Inštitút aproximá-
cie
práva, ale zaplačú rezorty. Môžem si dovoliť vytiahnuť
z
rezortov odborníkov? Nemôžem si
dovoliť. Teda musím robiť
tak,
aby rezorty mohli pracovať, lebo podľa nového rokova-
cieho
poriadku musia nielen zapracúvať, ale aj aproximačnú
doložku,
to znamená, musia poznať problém, musia
chodiť ro-
kovať
do Bruselu a rezorty musia podávať výkony.
Nechcem hovoriť, aký problém má aj
Národná rada s obsa-
dením
odborníkov. Keby sme sa spýtali vedenia Kancelárie Ná-
rodnej
rady, tak by vám povedali, aké problémy
máte s obsa-
dením
odborníkov. Teda varme polievku len z toho, čo máme.
V
daných možnostiach inštitút
je obsadený primerane,
pretože
prichádza človek, ktorý v momente môže
prebrať ria-
denie,
ďalší pracovník, ktorý je
odborník, ďalší, ktorý je
taký
odborník, že vyučuje aj na právnickej fakulte na kated-
re
európskeho práva, a sú dohodnutí ďalší
dvaja absolventi,
teda
poslucháči, ktorí nastúpia ako
absolventi a už od júna
po
skončení skúšok prídu na polovičný
úväzok, tak ako jedna
pracovníčka,
ktorá takto prišla a ostala v inštitúte. Naša
snaha
sa obracia predovšetkým na mladých,
preto sme organi-
zovali
aj týždne európskeho práva, aby sme nadchli mladých
právnikov,
ktorí prídu. Nemajme predstavy nad pomery, môžeme
vychádzať
len z danej reality.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja, pani podpredsedníčka.
Piatu otázku kladie pán poslanec Sopko
pánu Ivanovi Hu-
decovi, kedy a
kde bude zverejnené
rozdelenie finančných
prostriedkov
zo Štátneho fondu kultúry Pro Slovakia za rok
1996.
Na otázku odpovedá pán minister Hudec.
Minister kultúry SR I.
Hudec:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán premiér,
vážené poslankyne,
vážení páni poslanci,
keď sa
uskutoční účtovná uzávierka, je
reálny predpo-
klad,
že do konca tohto polroku je možné publikovať tento
zoznam.
Predpokladám, že to bude v Literárnom týždenníku.
Ďakujem za pozornosť, pán predseda.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem
aj ja. Pán poslanec chce využiť doplňujúcu
otázku.
Poslanec V. Sopko:
Ja som vcelku spokojný, len chcem pripomenúť, že v mi-
nulom
období pán minister kultúry nezverejňoval rozdelenie
Štátneho
fondu kultúry Pro Slovakia, tak ako to
robia iní
správcovia
fondov. Takže ak je to pravda, som s odpoveďou
spokojný.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne. Takže ďalšiu otázku kladie pán poslanec
Košnár
pre podpredsedu vlády pána
Kozlíka: Prečo vláda od-
kladá
predloženie návrhu zákona o
daniach z príjmov a kedy
ho
predloží Národnej rade?
Prosím, pán podpredseda.
Podpredseda vlády a
minister financií SR S. Kozlík:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán premiér a členovia vlády,
vážená Národná rada,
vážený pán poslanec,
v prvom
rade chcem zdôrazniť, že vláda
neodkladá, že
vláda
mala pripravený návrh zákona o dani
z príjmov v roku
1996,
prechádzal pripomienkovým konaním, Asociácia zamestná-
vateľských
zväzov požiadala, aby sme s týmto
zákonom počka-
li.
Požiadali o to, aby sme tento zákon rozdelili na dva zá-
kony,
aby sa jeden týkal fyzických osôb, druhý právnických
osôb,
aby sa sprehľadnil celý systém najmä
vo vzťahu k fy-
zickým
osobám. Vláda to akceptovala.
Ministerstvo financií pripravuje nový
zákon o dani
z
príjmov, ktorý už bude rozdelený
pre fyzické osoby a pre
právnické
osoby. Na rokovanie parlamentu by sa mal
dostať
v
priebehu prvého polroka tak, aby
jeho účinnosť mohla byť
od
1. januára 1998. Okrem toho v návrhu štátneho rozpočtu na
rok
1997 tento parlament prijal predloženú vládnu novelu zá-
kona
o dani z príjmov, kde sme riešili predovšetkým otázku
transférových
cien, ktorá je jednou z podmienok prístupového
procesu
do OECD.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Skončili
ste, pán podpredseda?
Ďakujem. Pán poslanec
chce
využiť doplňujúcu otázku.
Poslanec J. Košnár:
V Generálnej dohode na rok 1996 sa vláda
zaviazala svo-
jím sociálnym
partnerom z Tripartity,
zamestnávateľským
zväzom
i Konfederácii odborových zväzov, že predloží návrh
tohto
zákona v takom termíne, aby mohol
nadobudnúť účinnosť
od
1. januára 1997. Tento záväzok vláda nesplnila ani voči
odborom,
ani voči zamestnávateľom. Chcem položiť
teda dopl-
ňujúcu
otázku, či pristúpi vláda na prijatie takéhoto záväz-
ku
v návrhu Generálnej dohody na rok 1997 a predloží Tripar-
tite
návrh tohto zákona do konca mája
tak, aby mohol nado-
budnúť
účinnosť aspoň od 1. januára budúceho
roku, alebo či
to
bude predvolebný bonbónik.
Podpredseda vlády a
minister financií SR S. Kozlík:
V
prvom rade ešte raz zopakujem, že vláda odložila
alebo
posunula predloženie tohto zákona na rok 1997 po doho-
de
s jedným zo sociálnych partnerov, ktorým je Asociácia za-
mestnávateľských
zväzov, takže v tomto zmysle chápeme aj pl-
nenie
Generálnej dohody, keď budeme
riešiť v priebehu feb-
ruára
odpočet plnenia Generálnej dohody za rok 1996, pretože
sme
akceptovali pozíciu jedného zo sociálnych partnerov. Tá-
to
záležitosť je zapísaná ako jeden z nosných bodov Generál-
nej dohody na
rok 1997. Máte pravdu, že sa
tam uvažuje
s
predložením návrhu zákona o dani z príjmov na máj, takže
takto
je to zapísané v návrhu, pokiaľ teda dôjde k uzavretiu
Generálnej
dohody, bude tam tento návrh a
predpokladáme, že
návrh
zákona príde aj na prerokovanie v Rade pre hospodársku
a
sociálnu dohodu s účinnosťou od 1. 1. 1998.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán podpredseda.
Siedmu otázku kladie pán poslanec Volf
generálnemu pro-
kurátorovi:
Kedy sa Generálna prokuratúra vyjadrí k známej
škandálnej
problematike predaja obilia do
zahraničia, ktorý
napadol
aj Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky.
Generálny
prokurátor SR M. Vaľo:
Vážený pán predseda,
vážené dámy poslankyne,
vážení páni poslanci,
k položenej otázke chcem povedať, že
prokuratúra nie je
podľa
článku 2 ods. 2 ústavy oprávnená vyjadrovať sa k škan-
dalóznym
ani k iným problematikám, ktoré zaujímajú poslancov
alebo
verejnosť, je však oprávnená, niekedy aj povinná podá-
vať
informácie o veciach, ktoré rieši vo svojej kompetencii.
Takéto
informácie podáva vždy, ak o to požiadajú poslanci,
novinári
alebo ak o to požiadajú iné osoby, ak na to majú
oprávnený
záujem.
A pokiaľ
ide o problematiku vývozu obilia v roku 1995,
ako
som už Národnú radu informoval začiatkom jesene, Gene-
rálna
prokuratúra dostala 31. júla 1996 protokoly o výsledku
kontroly
vykonanej Najvyšším kontrolným úradom
na Minister-
stve
hospodárstva Slovenskej republiky a
Ministerstve pôdo-
hospodárstva
Slovenskej republiky, protokoly postúpila
pro-
stredníctvom
Krajskej prokuratúry Bratislava Krajskému úradu
vyšetrovania
Bratislava, ktorý mal v tom čase už k
dispozí-
cii
protokoly o kontrole vykonanej
kontrolným útvarom Úradu
vlády.
Bol vytvorený tím pracovníkov
pozostávajúci z vyšet-
rovateľa
a z pracovníkov kriminálnej
polície, ktorý si vy-
žiadal
doplnenie materiálov od Najvyššieho
kontrolného úra-
du,
od oboch ministerstiev, od daňového úradu, od colných
úradov a
tieto rozsiahle materiály
v súčasnosti triedi
a
študuje.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pýtam sa, či chcete využiť
možnosť doplňujúcej
otázky,
máte na to štyri minúty, obidvaja.
Poslanec J. Volf:
Je to prípad, ktorý určite vzrušil celú
verejnosť, pre-
tože
sa odrazil s najväčšou pravdepodobnosťou aj v cenách
múčnych
výrobkov. Chápem, že vyšetriť ten prípad je určite
komplikované
a chce to veľa posúdení, ale chcem sa
vás spý-
tať,
pán generálny prokurátor, či je možné,
vzhľadom na zá-
važnosť takéhoto prípadu, aspoň približne načrtnúť
určitý
termín,
kedy by mohla Generálna prokuratúra k
tomu už pove-
dať
troška konkrétnejšie stanovisko.
Generálny
prokurátor SR M. Vaľo:
No,
pokiaľ nechcem dosiahnuť
pravdepodobnosť, akú má
meteorologický ústav, alebo ešte nižšiu, tak veľmi
ťažko,
lebo
z toho, čo sme si dosiaľ mohli prečítať, sme zistili
celý
rad porušení právnych predpisov na
úrovni priestupkov,
teda podľa nášho
názoru, lebo my nie sme ani kompetentní
konštatovať, že niekto
spáchal priestupok. Prokuratúra sa
môže
zaoberať iba trestnými činmi alebo teda porušením práva
takého
druhu, na ktoré môže reagovať protestom alebo upozor-
nením.
A
pokiaľ ide o to, či tam
bol spáchaný trestný čin,
o
tom v skutočnosti dnes nemáme nejaké informácie, pretože
právna
úprava vzťahujúca sa na túto problematiku je veľmi
skromná a väčšina
právnej úpravy je interného charakteru
a
jej porušenie nemôže byť trestným činom.
Takže
vláda tam už prijala - zúčastňujem sa na jej ro-
kovaní,
tak o tom viem - opatrenia na to, aby
sa táto prob-
lematika upravila
legislatívne precíznejšie, prijala
aj
opatrenia
na skvalitnenie evidencie okolo
udeľovania licen-
cií.
Je možné, že v priebehu dvoch-troch mesiacov sa tieto
materiály
vyhodnotia a zistí sa, že o trestný čin nejde. Ale
ak
by sa zistilo, že ide o trestný čin,
tak lehota môže byť
mnoho
mesiacov. Lehoty, v ktorých pracuje
naša prokuratúra,
naše
súdy, sa začínajú počítať na roky, napriek tomu sú však
zhruba
o polovičku kratšie, ako je zvykom vo vyspelých de-
mokraciách.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
keďže do 15. ho-
diny
ostáva 20 sekúnd, môžem vám prečítať
iba otázku, ktorú
kládol
zase pán poslanec Volf, bolo to na ministra Rezeša:
Aké
stanovisko zaujíma príslušné
ministerstvo k otázke šta-
tútu
národného prepravcu v lodnej doprave
pre Lodnú dopravu
a
prístavy, akciová spoločnosť.
Takže na odpoveď na to nebude čas. Preto končím hodinu
otázok a
podľa schváleného programu
budeme pokračovať
písomnými
odpoveďami členov vlády na interpelácie.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážení členovia vlády,
nasledujú písomné odpovede členov
vlády Slovenskej
republiky
na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej
republiky,
prednesené, resp. písomne podané na 20. schôdzi
Národnej
rady Slovenskej republiky.
Skôr
ako udelím slovo prvému prihlásenému do rozpravy,
chcem
požiadať tých poslancov, ktorí mali interpelácie, ku
ktorým
máme predložené odpovede členov vlády,
aby vo svojom
vystúpení
vyjadrili svoje stanovisko k týmto
odpovediam. Ak
interpelujúci počas rozpravy nevyjadrí svoju nespokojnosť,
predpokladá
sa, že s odpoveďou súhlasí.
Z dôvodu prehľadnosti prosím, aby ste pri
svojom vystú-
pení
uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tla-
či
nachádza. (Ruch v sále.)
Ako prvá v rozprave vystúpi pani
Rusnáková. Nech sa pá-
či.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Pán predsedajúci, dovoľte mi len jednu prosbu. Chcela
by
som vás poprosiť, aby ste zabezpečili
poriadok v rokova-
cej
sále.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Páni
poslanci, zaujmite svoje
miesta, nepočujeme sa.
Nech
sa páči.
Poslankyňa E. Rusnáková:
No, ja
som vás, pán predsedajúci,
chcela práve popro-
siť,
aby ste zabezpečili poriadok v rokovacej sále.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Pán Konárik, prosím vás, rokujeme.
Nech sa páči.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Zopakujem to tretíkrát, pán predsedajúci. Nie je možné
venovať
sa interpeláciám tak, že členovia vlády sú vyrušova-
ní
poslancami Národnej rady, nesústredia
sa, nebudú počúvať
tých, ktorí k
nim budú hovoriť. A žiadam kolegov, aby sa
vrátili
na svoje miesta, lebo je veľmi nedôstojné takýmto
spôsobom
sa venovať bodu rokovania. Ak neviete,
pán predse-
dajúci,
spraviť poriadok, tak potom vyhláste prestávku.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Pán poslanec Moravčík, prosím vás,
sadnite si.
(Ruch v sále.)
Pokoj, vážení.
Nech sa páči, pani poslankyňa. Zapnite pani poslankyňu
Bauerovú.
Skončili ste?
Nech sa páči, pani Bauerová.
Poslankyňa E. Bauerová:
Chcem sa
poďakovať za odpovede, ktoré som
dostala na
svoju
interpeláciu, a chcela by som vyjadriť dôrazný nesú-
hlas
s odpoveďou pod číslom 11 od ministra kultúry pána Iva-
na
Hudeca.
Konkrétne nemôžem súhlasiť a
považujem za mimoriadne
zvláštne,
že práve on poučuje o tom, že "časy nepostihnuteľ-
ných
nomenklatúrnych kádrov sú, vážená pani poslankyňa, rov-
nako
ako možnosti intervenovať v niekdajšej plánovacej komi-
sii
definitívne minulosťou". Chcem zdôrazniť, že ja si nemý-
lim
interpelácie s intervenciou. To po prvé.
Po druhé, pán minister vo svojej
odpovedi uvádza, že
"obvinenie
ministerstva z viazania podpory Jókaiho divadla
na
uvedenie slovenských hier je argument, ktorý vám ktosi
pošepol
so zámerom eskalovať protislovenské nálady na národ-
nostne
zmiešanom území". Stalo sa to, pán
minister a vážení
kolegovia,
kolegyne, naposledy 15. decembra minulého roku,
keď pán
minister, resp. jeho
spolupracovníci prisľúbili
značnú
finančnú sumu tomuto divadlu pod podmienkou, že uvedú
premiéru
slovenskej hry do konca decembra, t. j. za 15 dní.
No comment. Chcela by som si však vyprosiť tón odpove-
de,
ktorú považujem za mimoriadne agresívnu a mimoriadne ne-
korektnú.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec
Ftáčnik.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážené kolegyne a kolegovia,
vážený pán predsedajúci,
vážená vláda,
vážené dámy a páni,
podľa Ústavy Slovenskej republiky sa o
odpovediach na
interpelácie poslancov
koná rozprava. Preto
som prišiel
k
tomuto pultu, lebo podľa schválených pravidiel sa rozprava
koná
od rečníckeho pultu.
Rád by
som reagoval na odpoveď predsedu
vlády na moju
interpeláciu,
ktorú som mu adresoval v máji 1996, a
odpoveď
mne
je adresovaná 16. 12. 1996.
V tejto
odpovedi, resp. v interpelácii v
máji som po-
žiadal
predsedu vlády, aby ma informoval o
pozitívnych sig-
náloch,
ktoré vyslalo Slovensko do zahraničia v súvislosti
so
začleňovaním sa do Európskej únie, aby
som ako člen Spo-
ločného
parlamentného výboru Európskej únie a Slovenskej re-
publiky mohol dobre
reprezentovať Slovensko na
zasadnutí,
ktoré
sa chystalo vtedy v júni v Bruseli. Odvtedy už boli
dve zasadnutia spoločného parlamentného výboru, teraz som
dostal
odpoveď. Žiaľ, nie so všetkým, čo
v tej odpovedi je
napísané,
môžem súhlasiť, a teda chcem vyjadriť aj nahlas
svoju
nespokojnosť.
Pán predseda vlády píše, akoby takmer
všetko bolo v po-
riadku.
Ja by som rád uviedol niektoré skutočnosti,
ktoré
ukazujú,
že nie všetko je v poriadku.
V jeho odpovedi je veta, že Slovenská
republika rešpek-
tuje
a dodržiava všetky demokratické normy vyplývajúce z ús-
tavy
a zákonov a normy a záväzky vyplývajúce z medzinárod-
ných
dohovorov.
Rád by som upozornil na zákony číslo 254
a 255 o Slo-
venskom rozhlase a
Slovenskej televízii, konkrétne
na tie
paragrafy,
ktoré hovoria o zabezpečení objektívnosti a nezá-
vislosti
týchto dvoch verejnoprávnych médií. Na zabezpečenie
objektívnosti a nezávislosti týchto dvoch
verejnoprávnych
médií
podľa spomínaných zákonov slúži Rada
Slovenského roz-
hlasu a Rada
Slovenskej televízie. Pamätám
sa na verejné
prísľuby
predsedu vlády, ktorý povedal, že je
možné, aby sa
aj opoziční kandidáti, nemyslím teraz členovia, ale takí
kandidáti,
ktorých navrhne opozícia, stali členmi týchto me-
diálnych
rád a mohli sa podieľať na
zabezpečovaní objektív-
nosti
a nezávislosti v zmysle stanovených zákonov, ale že sa
to
nestane v septembri, ako boli sľubované iné zmeny, ale
v
novembri, pretože vtedy
uplynie funkčné obdobie jednej
tretine
členov týchto rád.
Žiaľ, obdobie uplynulo, Národná rada
volila príslušných
zástupcov
a nikoho, nikoho z tých kandidátov, ktorých kandi-
dovali
opozičné strany či z pravej, či z ľavej strany, niko-
ho
vládna koalícia nezvolila. Nerozumiem
teda celkom dobre,
to
je váš problém, pani kolegyňa, nie náš,
že sme sa my ne-
dohodli,
keby väčšina sa dohodla, tak je všetko
v poriadku.
Chcem
teda povedať, že vidím problém v zabezpečení objektív-
nosti
a nezávislosti podľa zákonov 254 a 255
o týchto dvoch
verejnoprávnych
médiách.
Ďalej sa v odpovedi predsedu vlády
hovorí, že v Sloven-
skej
republike sú plne rešpektované práva národnostných men-
šín, ich úroveň
v Slovenskej republike
predstavuje vyšší
európsky
štandard, a v ďalšej časti hovorí o tom, že zákonom
o
používaní jazykov menšín sa zaoberala
Rada vlády pre ná-
rodnostné menšiny a
jeho vypracovanie neodporučila.
Chcem
povedať,
že od roku 1995, keď sme schválili
zákon o štátnom
jazyku,
ktorým sme naplnili ústavný článok 6 o štátnom jazy-
ku, od tohto
momentu vzniklo na
Slovensku právne vákuum,
ktoré
konštatoval aj vysoký komisár OBSE Max
van der Stoel,
a
ktoré sa týka jednej konkrétnej
oblasti, totiž používania
menšinových jazykov alebo iných jazykov v
úradnom styku.
S
takýmto právom počíta naša ústava v
článku 6 ods. 2 a po-
číta
takisto v článku 34 ods. 2 písm. b),
kde hovorí o tom,
že
používanie iných jazykov v úradnom styku upraví zákon.
Ak sa naša republika a menovite aj
predseda vlády odvo-
láva
na to, že na Slovensku máme 34 zákonov, ktoré rozličným
spôsobom upravujú postavenie menšín, resp. používanie ich
jazykov,
rád by som ho upozornil, že od novembra 1995 nemáme
na
Slovensku žiadny zákon, ktorý by upravoval používanie ja-
zykov menšín v
úradnom styku. Nemám na mysli teraz súdny
proces, resp.
trestné alebo občianskoprávne konanie, tam
príslušné
normy existujú, ale administratívny
styk, to zna-
mená
styk občana dnes s okresným a krajským
úradom v zmysle
schválenej
štruktúry štátnej správy. Takáto norma nie je ani
jedna
z tých 34. To znamená, že existuje tu
nesúlad alebo
jednoducho
problém, ktorý treba zvládnuť, a napriek tomu, že
rada
vlády, teda jej poradný orgán,
odporučila vláde, alebo
teda neodporučila prijať osobitný zákon, chcem sa opýtať,
ako
bude na túto situáciu reagovať vláda Slovenskej republi-
ky
a či zváži prijatie zákona, ktorý predpokladá naša vlast-
ná
slovenská ústava. Viem, že pýtať sa v
tejto chvíli môžem
LEN
takpovediac rečnícky, pretože nemá
mi kto alebo nemusí
mi
nikto odpovedať, ak by chcel vystúpiť
pán premiér a vy-
svetliť
to, ja by som bol veľmi rád.
Chcem povedať, že tu teda vidím istý problém v rešpek-
tovaní
práv národnostných menšín, tak ako ich
garantuje Ús-
tava
Slovenskej republiky, pretože na ich
vykonanie predpo-
kladá
naša ústava samostatný zákon.
Ďalšia časť odpovede predsedu vlády sa týka postavenia
opozície
v Národnej rade Slovenskej republiky. Predseda vlá-
dy
vo svojej odpovedi konštatuje, že
otázka postavenia opo-
zície
v Národnej rade je rešpektovaná, že boli brané do úva-
hy
niektoré pripomienky a došlo tu k istým
zmenám a že bola
snaha
zo strany koaličných politických strán
túto situáciu,
postavenie
opozície, ďalej zlepšiť. Chcem povedať, že zazne-
li z úst
predstaviteľov vládnej koalície
veľmi konkrétne
prísľuby
k tejto téme počas júna 1996, počas politickej krí-
zy,
ak sa to dá tak nazvať. Nechcem tu používať žiadne silné
slová,
ale vtedy bolo povedané, že k týmto otázkam sa parla-
ment
vráti v septembri. Septembrovú schôdzu máme dávno za
sebou,
takisto ako novembrovú a decembrovú a k týmto otázkam
sme
sa nevrátili.
Je pravda, že v súvislosti s prijatím
nového rokovacie-
ho
poriadku sa už zmenilo zloženie
Mandátového a imunitného
výboru,
je postavený na proporčnom princípe, čo považujem za
dobrý
a pozitívny krok. Takisto dúfam, že na tejto schôdzi
zvládneme
druhú časť, ku ktorej sme sa zaviazali prijatím
rokovacieho
poriadku, a to zloženie Osobitných kontrolných
výborov
na kontrolu tajných služieb, takisto na pomere, kto-
rý
odráža zloženie tohto parlamentu. To sú pozitívne kroky.
Musím však nahlas konštatovať a takisto
povedať, že ne-
vidím všetky
oblasti alebo všetky
problémy už vyriešené
a
nepovažujem ich za vyriešené. Mimo kontroly parlamentu,
resp.
mimo pluralitnej kontroly zostáva
privatizácia. Výbor
pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie má ustanovenú
osobitnú komisiu
od roku 1994
na kontrolu privatizácie.
V
tejto komisii nie je zastúpený ani jeden poslanec opozí-
cie.
Ani jeden poslanec opozície sa teda nemôže priamo po-
dieľať
na kontrole privatizácie. V
dozornej rade Fondu ná-
rodného
majetku, ktorá je typickým kontrolným orgánom, nese-
dí ani jeden
predstaviteľ opozičných strán
alebo opozičný
kandidát,
to znamená, že takisto nie je možné nejakým spôso-
bom
kontrolovať priebeh privatizácie. Dlhodobo odmieta tento
parlament
prijať normu, ktorá by aspoň
Najvyššiemu kontrol-
nému úradu umožnila kontrolovať privatizáciu mechanizmami,
ktoré
má Najvyšší kontrolný úrad zverené v
ústave a v prí-
slušných
zákonoch. O kontrole médií, resp. zabezpečovaní ob-
jektívnosti a nezávislosti som už hovoril. Toto
považujem
takisto za
oblasť, ktorá z
hľadiska postavenia opozície
a
kontroly moci nie je zabezpečená.
Pán predseda vlády píše, že komunikácia
koalície a opo-
zície
je len čiastočná vďaka nekomunikatívnemu prístupu opo-
zície.
Myslím si, že dnes a tu, pretože som veľmi rád, že po
dlhom-dlhom
čase predseda vlády prišiel medzi poslancov, od-
povedal
na ich otázky a zostal aj na tomto bode programu,
mohli
by sme si tu vypočuť z jeho úst informáciu, kedy pred-
pokladá,
že sa môže uskutočniť alebo sa
uskutoční politické
stretnutie
koalície a opozície, pretože to by som
považoval
za
ďalší pozitívny signál, ktorý by mohlo vyslať Slovensko
do
zahraničia a takisto, samozrejme,
zvládnuť riešenie svo-
jich
vnútorných problémov.
V súvislosti s poslednou vetou odpovede
predsedu vlády,
že
vláda sa snaží o maximálne plnenie kritérií stanovených
kodanským summitom Európskej únie, je podľa neho
potrebné
vidieť
nevyhnutnú postupnosť tohto procesu. Myslím si, že je
to
dobrá myšlienka, a chcel by som sa opýtať, či je možné
očakávať
ďalšie pozitívne signály, ktoré by prehlbovali ten-
to
trend vzťahu medzi koalíciou a opozíciou, ktorý sa nastú-
pil
niektorými pozitívnymi zmenami,
lebo sa zdá, že už sa
žiadnych
ďalších zmien nedočkáme.
Na záver, pretože tak to predpokladá
rokovací poriadok,
by
som chcel navrhnúť uznesenie Národnej rady Slovenskej re-
publiky
k odpovedi, ktorú mi pod číslom 40 zaslal predseda
vlády.
Návrh uznesenia: "Národná rada Slovenskej
republiky be-
rie
na vedomie odpoveď predsedu vlády Slovenskej republiky
na
interpeláciu poslanca Ftáčnika z 15. schôdze Národnej ra-
dy
a žiada vládu Slovenskej republiky, aby v zmysle § 128
rokovacieho
poriadku predložila Národnej rade správu o plne-
ní
kritérií pre vstup do Európskej únie, stanovený kodanským
summitom
Európskej únie, Slovenskou republikou v
termíne do
31.
3. 1997."
Považujem za rozumné požiadať vládu o
predloženie ta-
kejto správy, aby
sme mali zachytené, kam sme sa dostali
zhruba
za dva roky od toho času, keď Slovenská republika po-
žiadala
o vstup do Európskej únie oficiálnou prihláškou, aby
sme si zhodnotili sami pre seba, ako sme pokročili, lebo
viem,
že je to dlhý a náročný proces,
postupný, ako sme po-
kročili
pri napĺňaní konkrétnych kritérií.
Toľko
k odpovedi číslo 40, ktorú mi
zaslal predseda
vlády.
Keď už
som pri pulte a prítomný je aj predseda vlády
Slovenskej republiky,
chcel by som
sa na neho obrátiť
s
otázkou, ktorú som mu položil v hodine
otázok, ale na ňu
sa
nedostalo, kedy od neho dostanem
odpoveď na interpeláciu
rovnako
z 15. schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky vo
veci
jeho názoru na postup ministra Jána Siteka pri umožnení
letu vojenského špeciálu na ples
Východoslovenských žele-
ziarní.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Pán poslanec, ale toto sú nie odpovede na
interpelácie.
Poslanec M. Ftáčnik:
Toto sú odpovede na interpelácie, pán predsedajúci. Ja
sa
domáham odpovede, ktorú som nedostal od mája minulého ro-
ku,
a chcem sa veľmi úctivo spýtať pána predsedu, kedy tú
odpoveď
dostanem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Hodina otázok už bola.
Poslanec M. Ftáčnik:
Nie. Toto je teraz bod odpovede na
interpelácie. Ja som
už
nedostal odpoveď zo 4 alebo 6
schôdzí, napriek tomu, že
ústava
hovorí do 30 dní. Pýtam sa, opakujem ešte raz, úctivo
predsedu
vlády, kedy si splní svoju ústavnú
povinnosť a od-
povie
na moju interpeláciu.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Nech sa páči, pán premiér bude odpovedať.
Predseda vlády SR V.
Mečiar:
Je jedna pekná modlitba, ktorej text je takýto: "Bará-
nok
boží, ktorý snímaš hriechy sveta".
Modlia sa ju veriaci
v
kostole. A zrejme vy v opozícii niekoho potrebujete, kto
by
snímal vaše hriechy. Potrebujete
mať buď človeka, alebo
organizáciu,
proti ktorej môžete byť, pretože neviete byť za
niečo.
A preto v tomto negatívnom obraze
musíte robiť poli-
tiku, musíte
robiť komunikáciu a
musíte hľadať zádrapky
a
zámienky, aby ste dokazovali nutnosť svojej existencie.
Pokiaľ
ide o takto chápanú politiku, to nie je moja politika
a
ani ju takto nerozumiem a nechcem v živote rozumieť. Ja
nechcem,
pán poslanec, aby ste mali moje názory. Ale prečo
ja
mám mať vaše?
Pokiaľ ide o otázky, o ktorých ste tu hovorili, dovoľ-
te,
aby som vás upozornil na niekoľko chýb, ktorých sa zrej-
me z nepresnosti, s prevelikou úctou
voči vám, dopúšťate
tým,
že ju prezentujete pred týmto plénom.
Po prvé - vnútorné pomery v parlamente
upravuje rokova-
cí
poriadok Národnej rady Slovenskej
republiky. Je prijatý,
dokonca
väčšinou hlasov. Je demokratický. Ste
jeden zo spo-
lupredkladateľov,
opozícia vás podporila, pán poslanec. Sú
vnútorné pomery
parlamentu týmto zákonom riešené? To, čo
treba
na jeho vykonanie urobiť, vykonajte.
Po ďalšie. Pán poslanec, hovoríte, čo
všetko, aké záko-
ny
má vláda predložiť, ale vláda je len
jeden zo subjektov,
ktorý
má legislatívnu iniciatívu. Ďalšiu máte
vy, poslanci.
Prečo hovoríte, čo nerobí ten druhý?
Prečo nerobíte sami
a
nepredložíte materiál? Veď keď máte
také bohaté analýzy
a
poznatky, čo vám v tom bráni? Sme
na tom rovnako. Ja mám
takisto
jeden iniciatívny hlas, ako vy máte 150 iniciatív-
nych
hlasov v parlamente. Robte, keď máte
chuť robiť. Nikto
vám
v tom nebráni.
Ďalej by som bol veľmi rád, keby sme už prestali bože-
kať a plakať
nad nedohodou v oblasti mediálnej politiky,
pretože
to, čo som povedal, je všetko pravda,
ale je pravda
aj
to, že pred septembrovým plénom som práve Stranu demokra-
tickej
ľavice požiadal o stretnutie, aby sme sa o týchto ve-
ciach
dohodli, a mám i doklady, kde mi oznamujete, že neprí-
dete.
Fakt je aj to, že keď sa robilo rokovanie v Národnej
rade
k týmto otázkam, že Hnutie za demokratické Slovensko
nenominovalo
straníckych kandidátov a čakalo, že dôjde k po-
litickým
dohodám, a nedošlo. Čiže vašu neschopnosť komuniko-
vať
nepripočítavajte mne.
Pokiaľ ide o stretnutia politických
subjektov, tak tak-
isto
prestaňte plakať sami nad sebou a ľutovať sa, pretože
vy
ste na tom väčšou mierou vinní. 22. januára tohto roku
som
naznačil a pozval strany na politickú konzultáciu. Prvý,
kto
odmietol, bola SDĽ, lebo nemá predsedu
na Slovensku. Je
vás
málo podpredsedov? Neprijali ste
pozvanie, tak neľutuj-
te,
že vás nepozývam. (Reakcia poslanca v
pléne.) Ale nevy-
právajte,
to si od vás vyprosím, aj keď ste poslanec. Roz-
právate
s predsedom vlády, podľa toho sa správajte. (Hluk
v
sále.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Pán premiér... (Prejavy nesúhlasu v
sále.)
Pokoj, páni.
Predseda vlády SR V.
Mečiar:
22. januára... (Hluk a pokriky v sále.)
Podpredseda NR SR J. Ľupták:
Páni poslanci, pokoj.
Predseda vlády SR V.
Mečiar:
Ak ste naučení na seba štekať, nič proti
tomu nemám. Na
seba
si to neprajem. Som v Národnej rade,
tak sa podľa toho
správajte. Pán Javorský, vy mi najmenej máte čo vytýkať
v
tomto smere.
Pokiaľ ide o politické strany, druhý termín na rokova-
nie navrhli 29.
januára, keď tu bol predseda chorvátskej
vlády.
Termín bol nemožný.
Potom dali politické strany návrh na rokovanie. Ako to
vyzerá?
Nechcú rokovať s predsedom vlády, hoci
ich predseda
vlády
pozýva. S kým chcú rokovať? Keď idú k prezidentovi,
podľa redakcie Pravdy päťkrát za január, žiadne
predbežné
podmienky
nedávali. Prečo ich dávajú na rokovanie so mnou
a
ja som povinný ich prijímať? Ďalej sa tu hovorí to, že
nemôže
byť stretnutie na Úrade vlády, ale v Národnej rade.
Prepáčte,
do Národnej rady ma môže pozvať predseda parlamen-
tu,
ktorý zodpovedá za správu objektu a
zodpovedá za to, čo
sa
v tomto objekte koná. Takisto pokiaľ ide o tretiu pod-
mienku
- uznať, že Demokratická strana je strana, ktorá je
v
parlamente parlamentnou stranou, nemôžem.
Je to v rozpore
so všetkými zákonmi a Ústavou Slovenskej
republiky. Čiže
stretnutie
nebude. Ja ho nechcem? Nič sa nestane.
Pokiaľ ide o ostatné otázky, na
ktoré ste, pán posla-
nec,
upozorňovali ako na závažné spoločenské alebo politické
problémy, najmä o
otázku národnostných menšín,
dovolím si
upozorniť,
že konanie osôb pred orgánmi štátu
upravuje nie-
koľko
poriadkov. Je to - po prvé - v súdnom konaní Trestný
poriadok,
kde sa na tieto otázky dbá, je to Občianskosúdny
poriadok,
kde sa na tieto otázky dbá, a je to zákon o správ-
nom
konaní, kde sa takisto na tieto otázky dbá. Nie je tu
stav
právneho vákua. Aj keď ústava hovorí, že tieto vzťahy
budú
upravené zákonom, v žiadnom prípade sa
nehovorí, že to
má
byť jedným zákonom. Ak sú tieto vzťahy upravené množstvom
zákonov
a sú vykonateľné zákony, tak potom o
čo ide? Tak-
isto,
keď tu boli experti zo zahraničia,
pýtal som sa, o čo
ide.
O jednu normu, v ktorej to bude všetko zhrnuté, alebo
o
inú kvalitu normy, keď táto vyhovuje všetkým medzinárodným
štandardom?
A to posúdenie bolo vykonané. Preto aj v tejto
politike
vláda zastáva ten názor, ktorý má, a tento druh ko-
nania,
ktorý má.
Pokiaľ ide o otázky, ktoré súvisia s ďalšími probléma-
mi,
ktoré ste tu rozvádzali - let do Košíc,
veď ste odpoveď
dostali.
V tej odpovedi je presne napísané,
budem teraz ci-
tovať: "Pokiaľ nie je preukázané porušenie
zákona, nemôže
byť
sankcia." Môže sa vám vec nepáčiť, ale keď nie je proti-
zákonná,
nemôžem konať inak.
Pokiaľ ide o druhé otázky, ktoré
súvisia s viacerými
problémami,
ktoré ste tu otvorili o vzťahoch a spolupráci
politických
subjektov, ja uznávam, že stav, ktorý je na Slo-
vensku, nie
je normálny, ale
takisto ho považujem
za
prechodný
a za vývoj, ktorý povedie k nejakým
kvalitatívnym
a
kvantitatívnym zmenám v priebehu
niekoľkých rokov a nedá
sa
urobiť z večera do rána. A som rád, že tento stav sa udr-
žuje
aspoň na tej úrovni a nejde do hlbšej konfrontácie, po-
tom,
čo vidíme, ako konfrontácie prebiehajú
okolo vo viace-
rých
štátoch. Aspoň toto že sa dokáže, ja to považujem do
istej
miery za úspech, aj keď si myslím, že veci by mohli
byť
ďalej. Lenže na každý valčík
potrebujete dvoch. Nestačí
iba, že vládna
koalícia chce, aj ten druhý tanečník musí
tiež
chcieť a vedieť.
Pokiaľ ide o otázky, ktoré súvisia s
vývojom Slovenskej
republiky a
niektorými nadhodenými problémami,
dnes sme
v
oblasti hospodárskej i sociálnej na križovatke. Prijali
sme
istý program, ktorý sa napĺňa, dosahuje svoje vyvrchole-
nie,
a stojíme na križovatke dvoch nových ekonomických prob-
lémov.
Jeden z týchto ekonomických problémov ide k racionál-
nej,
triezvej politike, ktorá musí
vychádzať z toho, že sa
budú robiť rozvojové impulzy rozvoja,
stabilizovať menový
a
finančný vývoj a stabilizovať platobné vzťahy štátu. Druhý
ide
smerom k sociálnym tlakom, ktoré už nemôžeme robiť v tom
tempe
a rozsahu, ktorý sme robili v rokoch 1995 a 1996, kto-
rý
by viedol k podobným analógiám, aké
sú v okolitých štá-
toch,
a platobnými vzťahmi by rozriešil ekonomiku. Samozrej-
me, že
na takéto rozhodnutia
treba aj politickú dohodu
a
treba ich aj poznať. Bohužiaľ, s výnimkou tejto schôdze
ich nieto kde
prezentovať, pretože stretnutia
s opozíciou
nebývajú
a nie je to iba naša vec.
Z hľadiska týchto zámerov v ekonomike, ktoré sú posta-
vené
na najbližšie obdobie, buď prijmeme rozumné opatrenia
revitalizácie
ekonomiky s istou dávkou reštrikcie,
alebo na
konci
tohto roka budeme mať problém udržať
terajšiu úroveň,
nie zlepšenie, terajšiu úroveň
udržať, aby sme nešli do
prudkého
prepadu. Tieto opatrenia sú dohodnuté,
pripravené,
smerujú
k riešeniam a závisia od toho, páni poslanci, bez
ohľadu
na to, v ktorej strane ste, pretože vy žijete tiež
z
tých peňazí, reprezentujete tento štát a predstavujete je-
ho
politiku a jeho záujmy, to je jedno, z ktorej strany ste,
ako
ich podporíte. Vláda môže robiť do
takej miery, do akej
miery
má v jednotlivých krokoch podporu. K
tomu sa vyžadujú
rozsiahle
opatrenia v bankovom systéme, nielen v oblasti re-
vitalizácie,
vrátane privatizácie bánk.
Pokiaľ ide o otázky
privatizácie, rád by som upozornil
na
niekoľko detailov, o ktorých sa mnoho hovorí, ale unikajú
všeobecnej
pozornosti.
Banky
sú všetky sprivatizované.
Za sprivatizovanú sa
považuje
banka, v ktorej je privatizovaný majetok na 51 %.
To sú európske
normy, také sú všetky. K zásadným
zmenám
v
privatizácii došlo v rokoch 1991-1992.
Za mojej vlády sa
nesprivatizovalo
nič. Pokiaľ ide o závery, čo je v
privati-
zácii,
tak by som rád upozornil, že v privatizácii sú podie-
ly
vo Fonde národného majetku, ktoré už
neznamenajú ani len
kontrolný balík, ale sú v Investičnej a
rozvojovej banke
33
% a vo Všeobecnej úverovej banke 17 %. To je všetko, páni
poslanci,
o čom je dnes reč a o čom je krik.
Pokiaľ ide o otázky vytvárania a pohybu
týchto privati-
začných
akcií, nesmerujú k ovládnutiu bánk, pretože majority
sú
vytvorené mimo vplyvu vlády Slovenskej
republiky. Tie už
dnes
reálne existujú. Ide o možnosť v nakladaní s podielmi
vytvoriť inú
majoritu, urobiť adresných
vlastníkov
a
v dôsledku toho potom prejsť na zmenu štruktúry a táto
zmena
štruktúry musí byť aj v kapitálovej primeranosti, aj
v
portfóliu bánk, aj v likvidácii starých dlhov, ktoré sú
v
nevratných úveroch a podobne. Áno,
otvorene hovorím, taký
je
zámer vlády. Ale ako to chcete urobiť inak? Vo Všeobecnej
úverovej
banke má 34 % vlastníctva Fond národného
majetku
Českej republiky. Jednoduchým posunom 17 % z existujúceho
sprivatizovaného
stavu sa vytvorí nová majorita, keď Česká
republika
bude chcieť, do polroka je vlastníkom Všeobecnej
úverovej
banky. A Fond národného majetku Českej republiky to
bude
chcieť. Ako tomu chcete zabrániť? Tie privatizačné pro-
cesy
sú mimo nás.
Pokiaľ ide o ekonomického strašiaka, že
by bol za tým
politický
aspekt - nie je. Nie je a nebude. Ide skôr o tieto
aspekty,
ktoré súvisia so štrukturálnymi zmenami v bankách
a
ktoré iba v rokoch 1997 a 1978 budú
vyžadovať minimálne
dávku 70 mld
korún. Vláda vie túto sumu sústrediť a vie
nájsť
techniku, ako tento stav vyriešiť, ale
bez vašej pod-
pory
to nepôjde.
Pokiaľ ide o otázky, ktoré súvisia s
problémami, o kto-
rých
hovoril pán poslanec vo vzťahu k Rade Európy a k ostat-
ným
európskym orgánom, rád by som upozornil, že Slovensko
reprezentuje aj vláda,
ale nielen vláda. Ak ide o záujem
Slovenskej
republiky, mala by existovať v zásadných otázkach
minimálna
dohoda. Taká dohoda je deklarovaná, nie je faktic-
ky
naplnená. Aj strany, ktoré deklarujú, že chcú podporiť
NATO,
faktickým postupom vytvárajú dojem nestabilného štátu,
ktorý
v NATO byť nemôže. Prijatie alebo neprijatie do NATO
nie je
otázka osoby alebo
koalície. To je otázka štátu
a
príslušnosti k mocensko-politickej štruktúre na desiatky
rokov.
Treba ho preto riešiť s týmto vedomím.
To isté je v otázkach Európskej únie a
integrácie, pri-
čom
vás chcem uistiť, že so Slovenskou republikou určite bu-
dú
začaté rozhovory tak, ako so všetkými
ostatnými. Určite.
Všetky
pochybnosti sú v tomto smere zbytočné. Ale pokiaľ ide
o
ich výsledok, dobu trvania, to závisí od vývoja po voľbách
v
roku 1998. Aj keď rozhovory
budú trvať - spodná hranica
4
roky, odhady optimistov 2 až 3 roky. Skôr je realistická
tá
horná hranica, pretože je tam množstvo
protichodných zá-
ujmov.
Preto
po tejto stránke
postup v základných veciach
a
politika Slovenska je
súhrnom všetkých politík: vláda
-
prezident - parlament - opozícia -
koalícia - ostatné ne-
stranícke
subjekty. Ak budeme donekonečna
vychádzať z tézy,
že
jediný príslušný orgán na riešenie vnútropolitických dis-
kusií
a miesto, kde vieme diskutovať, je Rada Európy, Európ-
sky
parlament, tak sme tento zápas prehrali skôr, ako sme
doň
vstúpili. Vláda nemá nesplnené
resty, ale vláda nie je
nadriadená
politickým stranám, vláda nie je
nadriadená par-
lamentu,
vláda nie je nadriadená prezidentovi, aby určovala,
kto
čo môže a čo urobí v zahraničí. Ona je
súčasť tejto po-
litiky,
tvorí ju, ale súčasne na niektoré chyby dopláca zby-
točne vynaloženými krokmi, energiou a
prekonávaním blokov
nedôvery, ktoré sa
postupne lámu, ale ide to stále ďalej
a
ďalej.
Pokiaľ ide o obavy, či Slovenská
republika je, alebo
nie
je izolovaná a či je v zahraničí akceptovaná - áno, je
akceptovaná,
nie je izolovaná. Aj významné návštevy, ktoré
sa pripravujú na marec, potvrdzujú, že záujem,
ktorý je
o
Slovensko, nie je len záujem o investície, to je záujem
o
politickú spoluprácu a podporu v mnohých oblastiach vývoja
vo
svete, v globálnom vôbec a dvojstranných vzťahov takisto.
Dámy a
páni, vidieť veci iba očami
straníka je dobré
pre
stranu. Vidieť veci očami politika je dobré pre štát. My
sa
dostávame stále do pochybností a do rozmeru straníckeho
a
politického. Straník ešte nie je politik. Budem veľmi rád,
keď
sa podarí dopracovať a prekročiť úzko stranícke hľadiská
a
nájsť riešenia politické, politické pre
štát, nájsť poli-
tickú
kultúru, ktorá v mnohých krajinách umožní diskutovať
i
tým, čo sa radi veľmi nemajú a čo
vo voľbách idú do seba
v
boji o dôveru občanov, čo idú do seba
pri každej chybe,
ktorú výkonná moc
urobí. To je správne. Ale nesprávne je
umelé vyrábanie afér, problémov a prezentácia v
zahraničí
ako
rozkladu štátu. Na to doplácame všetci, aj vy, aj vládna
koalícia, aj občania
tohto štátu. Preto istá dávka zmeny
kultúry,
nevyhnutnosť zmeny správania
politických subjektov
v
zahraničí, všetkých, ktorí sú v parlamente, nadradiť zá-
ujem
štátu nad stranícky, je podmienka toho, aby sme boli
úspešní. Ak to
nedokážete, nesiete spolupodiel
za vývoj,
ktorý
tu bude.
Pokiaľ ide o ochotu jednotlivých strán
vládnej koalície
k
spolupráci, nechýba. No všetko musí byť
proces a musí byť
dohoda.
I v parlamente boli urobené pozitívne kroky smerom
k
Európskej únii, smerom k Osobitnému kontrolnému orgánu,
Vojenskému spravodajstvu, mandátovému a imunitnému výboru,
permanentne
trvá ponuka pre Stranu demokratickej
ľavice, že
sme
sa zaviazali, že podporíme ich kandidáta na funkciu pod-
predsedu
Národnej rady. Keď tá osoba bude vyzdvihnutá, prečo
by
nie? Dodnes nie je. Takže, keď bude, nech sa páči.
Pokiaľ ide o otázky, ktoré súvisia s
ďalšou činnosťou
vlády
a vládnej koalície a s otázkami zmeny do budúcnosti,
pre
nás je zásadné vedieť, ako sa bude
vyvíjať toto funkčné
obdobie, lehota
ukončenia, spôsob volieb,
poznať otázky
tvorby
programov v strednom a dlhodobom horizonte Slovenska.
Pre nás je zásadné pripraviť programy
tak, aby sme moh-
li
prezentovať občanom pohľady a výkon vládnej koalície, ale
aj
výkon jednotlivých strán na báze
súťaživosti. Ak k týmto
dohodám nedôjde? Čas rieši všetko. Rieši
aj zodpovednosť
a
rieši aj mieru prínosu osôb a strán.
Čas preveruje správ-
nosť
našich krokov a preveruje aj správnosť rozhodnutí.
Žehnaj
vám Boh, aby
vaše rozhodnutia boli
dobré
a
správne, aby ste sa mohli v roku 1998 pred občanmi prezen-
tovať
pozitívne. Vládna koalícia má s čím.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pánu premiérovi. Nech sa páči,
pán Ftáčnik, má-
te
dve minúty.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený pán podpredseda,
ja miniem svoj vzácny čas na to, aby som
vás upozornil,
že
ste neurobili to, čo ste mali podľa rokovacieho poriadku,
teda
vymazali z tabule rečníkov prihlásených v odpovediach
do
rozpravy, uzavreli zoznam
prihlásených rečníkov, aby ja
som s tou
deviatkou mohol mať
faktickú poznámku. Mám ju
a
chcem reagovať na predsedu vlády,
pretože, vážené kolegy-
ne,
kolegovia, je rozprava a v rozprave možno prednášať fak-
tické
poznámky.
Chcem
kratučko zareagovať na to, čo povedal predseda
vlády
v rozsahu, ktorý mi dáva rokovací poriadok. Budem veľ-
mi
stručný.
K zákonu o jazykoch menšín existuje
odpoveď podpredsedu
vlády pána
Kalmana, ktorý nám
napísal, kolegovi Petrovi
Weissovi,
že v II. polroku 1996 vláda pripraví normu. Keď
budeme
vedieť, že vláda sa touto otázkou nechce
alebo nemô-
že
zaoberať, ale musí to povedať jasne a zrozumiteľne, potom
môžeme využiť svoju poslaneckú iniciatívu.
Ale vychádzali
sme
z toho, že tu zneli prísľuby ústavných
činiteľov, že sa
toto
stane. Máme to dokumentované písomne.
Ja si myslím, že
je
to citlivá problematika, ktorá môže
pomôcť Slovensku na-
plniť
tie ustanovenia, ktoré si dalo Slovensko do ústavy.
Vo zvyšných 48 sekundách sa chcem
vyjadriť k tomu os-
tatnému.
Pán predseda vlády, nebudem reagovať
na tú časť, kde
ste
hovorili ako predseda politickej
strany, lebo dnes sme
na pôde parlamentu a interpelujeme alebo
obraciame sa na
členov
vlády ako na členov vlády. Ja aj v
tomto vidím prob-
lém
onoho avizovaného stretnutia 22.
1. 1997, kde predseda
vlády
a predseda politickej strany je ten istý. Musí byť. Je
taká
skutočnosť, ale v tomto možno bol problém, že predsedo-
via
strán sa chceli stretnúť s partnerom, s
predsedom poli-
tickej
strany. Z vášho vystúpenia mám ten
dojem, že z vašej
strany
záujem o dialóg s politickými stranami
trvá, že máte
oň záujem, a
ja verím a tým chcem ukončiť svoju faktickú
poznámku,
že sa takéto stretnutie na politickej úrovni čo-
skoro
uskutoční.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec
Čarnogurský.
Poslanec J. Čarnogurský:
Pán predsedajúci, budem mať pripomienky k trom odpove-
diam
na moje interpelácie, ale predtým než začnem, by som
chcel
mať krátku faktickú poznámku na predchádzajúci prednes
predsedu
vlády, a síce, pán predseda vlády, či považujete za
vkusné
tu dávať lekcie zo slušného správania
opozícii alebo
poslancom, po
tom, ako ste
sa na minulom mítingu HZDS
v
Športovej hale hrdo prihlásili k výroku
predsedu Národnej
rady
Ivana Gašparoviča na adresu prezidenta republiky, že je
starý
chuj. (Potlesk a smiech.)
Ale
teraz pristupujem k svojim pripomienkam. Ako som
povedal,
mám ich tri.
Prvú pripomienku mám k odpovedi
podpredsedu vlády a mi-
nistra
financií pána Kozlíka na moju interpeláciu, kde som
sa domáhal prístupu k podkladom, k
hláseniam organizácií
o
nákladoch politických strán
na volebnú kampaň
v roku
1994,
kedy mi umožní nahliadnuť do týchto hlásení. V odpove-
di
na moju interpeláciu pán podpredseda vlády mi odmietol
umožniť
nahliadnuť do týchto podkladov. Chcem povedať toľko,
že
zákon o poslancoch, a síce § 12 písm. h) hovorí, že po-
slanci
sú oprávnení najmä požadovať od členov vlády atď. in-
formácie,
vysvetlenia, podklady potrebné na výkon
poslanec-
kej
funkcie. V tomto prípade podkladmi,
ktoré potrebujem na
výkon svojej poslaneckej funkcie, sú hlásenia organizácií
o
nákladoch politických strán vo volebnej kampani označených
tam
v zákone 231/1994.
Z odpovede, ktorú som dostal od podpredsedu vlády pána
Kozlíka,
sa nedajú jednoducho zistiť niektoré
náklady, pre-
tože
pán podpredseda vlády mi vo svojej
odpovedi akosi pre-
interpretoval
hlásenia, ktoré jeho ministerstvo má.
Ale na-
priek
tomu vyhlasujem, že som ochotný sa uspokojiť s odpove-
ďou
podpredsedu vlády pána Kozlíka, ak mi povie, aké náklady
vynaložilo
HZDS na billboardy vo volebnej kampani roku 1994.
Čiste na dôvažok k tejto svojej poznámke chcem povedať
toľko,
že § 130 teraz platného rokovacieho poriadku vyžaduje
od
interpelovaného, čiže v tomto prípade od pána podpredsedu
vlády,
aby bol prítomný na tejto rozprave, pán podpredseda
vlády
tu pred chvíľou bol, pri
predchádzajúcom bode progra-
mu,
teraz tu nie je, čiže aj svojou
neprítomnosťou na tomto
bode
programu porušil zákon rovnako, ako
porušil zákon svo-
jou
odpoveďou na moju interpeláciu. Ale opakujem, som ochot-
ný
uspokojiť sa s jeho odpoveďou na moju interpeláciu, ak mi
oznámi
tú informáciu, ktorú od neho požadujem, to znamená,
koľko
vynaložilo HZDS na billboardovú kampaň v roku 1994.
Druhá pripomienka je k odpovedi ministra privatizácie
pána
Bisáka na moju interpeláciu, v ktorej som sa domáhal,
aby
mi uviedol, koľko zamestnaneckých
akciových spoločností
alebo
spoločností s ručením obmedzeným sa zúčastnilo na pri-
vatizácii,
alebo inými slovami, koľkí boli úspešní
v priva-
tizácii "svojho podniku". Pán minister Bisák mi odpovedá,
pravdu
povediac podľa zákona, musím to konštatovať, že mi-
nisterstvo
privatizácie nemá o tom prehľad,
pretože to robí
Fond národného majetku, teda ministerstvo
privatizácie sa
nemôže
dostať k týmto podkladom, a preto mi na
to nevie od-
povedať.
No. Dovolím si citovať z vládneho programu tejto
vlády
a síce bod 2 - Privatizácia a ochrana hospodárskej sú-
ťaže,
kde sa uvádza: "Kvôli zvýšeniu sociálnej priechodnosti
procesu privatizácie a v záujme vytvárania participačnej
ekonomiky
vláda bude presadzovať účasť
zamestnancov na pri-
vatizácii
podnikov, v ktorých pracujú." Opäť
som ochotný sa
uspokojiť
s odpoveďou pána Bisáka na moju interpeláciu, ak
mi
dá odpoveď na to, ako chce vláda a
konkrétne jeho minis-
terstvo kontrolovať
plnenie tohto citovaného ustanovenia
vládneho
programu.
A konečne tretiu poznámku mám na
pána predsedu vlády.
Interpeloval
som ho, kedy hodlá vláda predložiť prezidentovi
republiky
návrh na povýšenie generálov. Pán predseda vlády
mi
listom z 3. decembra odpovedal na moju otázku takto: "Vá-
žený
pán poslanec, na 20. schôdzi Národnej rady Slovenskej
republiky
ste ma interpelovali vo veci návrhov na
menovanie
generálov
Armády Slovenskej republiky. Vážený pán
poslanec,
vysoká
bojaschopnosť armády nezávisí od počtu generálov, ale
od
kvality práce jej generálneho štábu i od riadenia rezortu
ministerstva
obrany Slovenskej republiky."
Pán predseda vlády, vysoká bojaschopnosť armády závisí
aj
od počtu generálov, najmä vtedy, ak na
funkcie, na ktoré
je
takpovediac predpísaná hodnosť generála, nemôžu byť usta-
novení
generáli, pretože nie sú, pretože ich niet. Ďalej,
keď
tu píšete, celkom správne, že bojaschopnosť armády nezá-
visí
od počtu generálov, ale aj od riadenia rezortu Minis-
terstva
obrany Slovenskej republiky, moja otázka nadväzovala
práve
na tú skutočnosť, že minister obrany Slovenskej repub-
liky
pán Sitek dvakrát počas obdobia tejto vlády dal vláde
návrh
na povýšenie plukovníkov do
hodnosti generálov a vy,
pán
predseda vlády, ste tento materiál nezaradili na rokova-
nie
vlády. Z toho dôvodu títo plukovníci, alebo aspoň nie-
ktorí
z nich - samozrejme, vláda by nemusela
schváliť všet-
kých
- neboli postúpení ďalej prezidentovi
republiky na po-
výšenie
do hodnosti generálov. A preto, pán
predseda vlády,
opäť sa pýtam,
kedy hodláte zaradiť materiál, ktorý vám
predložil váš minister obrany, kedy hodláte
zaradiť tento
materiál
na rokovanie vlády.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Bude reagovať pán premiér.
Predseda vlády SR V.
Mečiar:
Budem musieť predsa len reagovať na
vyjadrenie vzácneho
predsedu
KDH pána Čarnogurského. Predpokladám, že len omylom
urobil
vyjadrenie, ktoré tu urobil, pretože ak má presnú in-
formáciu
z mítingu, ja som tam len povedal, že pán prezident
nie
je starý. Všetko ostatné, čo ste povedali, pán poslanec,
je
vaša interpretácia a je mi ľúto, že máte taký názor na
prezidenta
a že to pred parlamentom prezentujete.
Takže ne-
citujte
ma. (Potlesk.)
Pokiaľ ide o vymenovanie generálov, samozrejme, že ta-
kéto
vymenovanie generálov bude urobené. Vyžadovalo dva kro-
ky.
Prvý krok bol optimalizácia stavu
armády. Tento krok je
ukončený, vrátane systemizácie dôstojníckych, generálskych
a
iných hodností. Druhý vyžaduje vyhodnotenie personálnych
predpokladov
a podobne. Na tom všetkom sa pracuje, sú disku-
sie
o hodnotení osôb, sú diskusie o postoji
a stanoviskách.
A
bezpochyby generáli budú navrhnutí prezidentovi Slovenskej
republiky
na vymenovanie, prísľub o tom dostali
odo mňa za-
čiatkom
tohto roku na ministerstve obrany, ale dával som ten
prísľub
v mene vlády Slovenskej republiky.
Pokiaľ ide o spôsob vymenovania, nechceme opakovať de-
honestáciu
funkcie generála z roku 1994, keď na návrh vte-
dajšieho
podpredsedu vlády poslanca KDH pána Šimka stačilo
na
vymenovanie do hodnosti generála dožiť
sa 60 rokov a mať
pritom ploché nohy. To by sa už zopakovať nemalo, preto
okrem
osobnosti budeme vyžadovať aj
kvalifikačné, aj systé-
mové
kroky na to, aby uznania generálov mohli byť urobené
také,
ako si táto hodnosť a vážnosť funkcie zaslúži.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec
Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Pán predseda vlády, ako obyčajne, ani teraz nehovoríte
pravdu. My veľmi
dobre poznáme váš výrok, ktorým ste
sa
prihlásili
k výroku pána predsedu Gašparoviča. Prosím, neza-
mieňajte
si nás s nejakou pomocnou školou, ktorá si nepamätá
to,
čo sa udialo na poslednom vašom mítingu.
Čo sa týka vášho výroku na adresu pána Pittnera, že má
ploché nohy, znovu
to svedčí o tej vašej veľkej kultúre,
z
ktorej ste nám tu dali lekciu. Pán predseda...
Predseda vlády SR V. Mečiar:
Ja som nemenoval nikoho.
Poslanec F. Mikloško:
Ale prosím vás, veď nás nemajte už celkom
za bezprízor-
ných.
Pán predseda, začnite od seba, od sekretariátu HZDS
a
od vlády so slušným správaním a potom nám
tu dávajte lek-
cie.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán predseda Gašparovič, nech sa
páči.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Len krátkou vetou chcem zareagovať.
Pokiaľ ja som pove-
dal
nejaký výrok, hoci ten koniec bol iný,
keď som to pove-
dal,
tak som to nepovedal publiku, verejnosti, nikomu, len
pri
mne sediacemu podpredsedovi. Akou formou sa získal tento
výrok
a prečo ho vy stále prezentujete pred
celou verejnos-
ťou,
potom sa vy pýtajte, kto hovorí na toho pána tak ako
vy.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Pán minister Bisák, nech sa páči.
Minister
pre správu a privatizáciu
národného
majetku SR P. Bisák:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán predseda vlády,
vážená vláda,
vážená Národná rada,
dovoľte
mi v krátkosti zareagovať na vystúpenie pána
poslanca
Čarnogurského.
Zabezpečenie účasti zamestnancov na
privatizácii z hľa-
diska
vytvorenia určitej sociálnej
priechodnosti vláda za-
bezpečila
jednak tým, že schválila zásady pre
účasť zamest-
nancov
na privatizácii v I. polroku 1995 a
vytvorila pries-
tor
pre účasť zamestnancov i v zákone
číslo 92 o takzvanej
veľkej
privatizácii. Mimochodom, bolo to
prvýkrát za súčas-
nej
vlády, keď tieto základné podmienky pre účasť zamestnan-
cov
na privatizácii boli vytvorené.
Ak
som oznámil, že neviem presné údaje o tom, koľko
spoločností
a v akom rozsahu bolo takto sprivatizovaných, to
neznamená,
že takýto spôsob privatizácie nebol
realizovaný.
Presné
údaje v tomto smere si máte možnosť vyžiadať od Fondu
národného
majetku.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Ako ďalší sa hlási pán poslanec Köteles. Nech
sa
páči.
Poslanec L. Köteles:
Vážená Národná rada,
vážená vláda,
ospravedlňujem sa, budem oveľa stručnejší
ako pán kole-
ga
Ftáčnik alebo pán kolega Čarnogurský, alebo pán premiér.
Vážená Národná rada,
odpovede pána generálneho prokurátora a
pána ministra
pôdohospodárstva
Slovenskej republiky vo veci odpredaja
by-
tov
nájomcov akciovou spoločnosťou KRASBIO v Rožňave považu-
jem
za veľmi korektné a vecné. Z tohto hľadiska ich beriem
na
vedomie. Ale na 20. schôdzi Národnej
rady som interpelo-
val
aj vládu Slovenskej republiky vo veci vypracovania nezá-
vislej
ekonomickej analýzy o vodnom diele Gabčíkovo. Som nú-
tený konštatovať, že takáto analýza
neexistuje, a ako to
vyplýva
z názorov zainteresovaných orgánov, ani sa s tým ne-
počíta.
Takisto som nedostal odpoveď na otázku, aké konkrét-
ne štátne investície boli uskutočnené v
priľahlej oblasti
vodného
diela na odškodnenie tam žijúcich
občanov. Z týchto
dôvodov
odpovede nepovažujem za úplné a nesúhlasím s odpove-
ďami
v bode číslo 14. Z tohto dôvodu budem nútený opätovne
interpelovať
konkrétnych ministrov.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Čiže body 13 a 14, dve otázky. Ďakujem.
Nech sa páči, pán poslanec Weiss.
Poslanec P. Weiss:
Vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
ctení členovia vlády,
chcel
by som poďakovať pani ministerke Keltošovej za
veľmi
serióznu a vecnú odpoveď na moju interpeláciu vo veci
financovania zamestnanosti v sociálnych zariadeniach, kon-
krétne
v Dome humanity Slovenského Červeného kríža
v Rožňa-
ve.
Chcel by som ju poprosiť, aby tomuto ústavu, ktorý je
naozaj
veľmi špecifický vzhľadom na charakter
choroby detí,
ktoré v
tomto zariadení sú,
venovala naďalej pozornosť.
Mechanický prepočet
počtu klientov a počtu zamestnancov,
myslím
si, v tomto prípade nesedí. To sú deti
s ťažkou moz-
govou
obrnou, ktoré sú absolútne nepohyblivé, a jednoducho
bez
väčšieho počtu zamestnancov prevádzku
takéhoto zariade-
nia
nemožno zvládnuť. Takže s touto odpoveďou som spokojný
a
som za to, aby ju Národná rada prijala.
Nemôžem však, bohužiaľ, vyjadriť spokojnosť
s odpove-
ďou,
ktorú dal na moju interpeláciu na
20. schôdzi pán mi-
nister
pre správu a privatizáciu národného majetku Sloven-
skej
republiky Peter Bisák, pretože sa odvolal na programové
vyhlásenie
vlády a konštatoval, že všetko beží podľa tohto
programového
vyhlásenia. Problém je práve v tom, že privati-
zácia
nebeží podľa programového
vyhlásenia vlády. Základný
problém
je to, že privatizácia sa uskutočnila na základe no-
vely zákona
o veľkej privatizácii, ktorá bola schválená
prvýkrát v novembri
1994 a ktorú Ústavný súd vyhlásil za
protiústavnú.
A niet tu žiadnej odpovede na to, ako vláda
chce tento problém vyriešiť, ako chce
dať veci do súladu
s
ústavou. Fond národného majetku
naďalej predáva akcie na
kapitálovom
trhu. Fond sa odvoláva na § 28 odsek 5. Je to
nekorektné,
tieto veci treba dať čo najskôr do poriadku.
Ďalej by
som chcel v tejto súvislosti
poukázať na to,
že
vláda sľubovala svoje strategické ciele
v oblasti priva-
tizácie dosahovať
predovšetkým presadzovaním kombinácie
štandardných metód privatizácie s kupónovou privatizáciou.
Toto
sa jednoducho neuskutočnilo.
Hovorilo sa, že sa budú
uplatňovať
súťaživé formy predaja. Aké súťaživé formy preda-
ja
sa uplatnili napríklad v prípade
podniku akciová spoloč-
nosť
Nafta Gbely?
O zamestnaneckých akciových
spoločnostiach už bola reč.
Hovorilo
sa, že vláda podporí účelný vstup
zahraničného ka-
pitálu
do slovenskej ekonomiky. Toho zahraničného kapitálu
v
porovnaní s inými krajinami V 4 máme menej. Vláda nám sľu-
bovala,
že zabezpečí, aby druhá vlna kupónovej
privatizácie
pokračovala
bez zbytočného odkladu. S malým odkladom veľmi
rýchlo
kupónovú privatizáciu zrušila. Ako bezprostredný cieľ
si
vláda v januári 1995 stanovila vykonať
analýzu a odpočet
doterajších
výsledkov privatizácie a následne vykonať inven-
tarizáciu
majetku určeného na privatizáciu. Nič takého sme
v
parlamente nemali a bolo by načase, aby
sa slovenský par-
lament
so stavom privatizácie zaoberal.
Takisto by bolo dobré, keby sme sa
dozvedeli, aký je
stav
vymáhania pohľadávok a kontrola
akciových spoločností,
kde
má Fond národného majetku svoju účasť.
Chcel
by som preto navrhnúť uznesenie, aby parlament
zobral
na vedomie odpoveď pána ministra
Bisáka, aby Národná
rada Slovenskej republiky požiadala vládu, aby na ďalšiu
schôdzu predložila
informáciu o výsledkoch
privatizácie
a
o ďalších zámeroch vládnej politiky v tejto oblasti po
tom,
čo ústavný súd vyhlásil novelu zákona o veľkej privati-
zácii
za protiústavnú.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán minister Bisák, nech sa
páči.
Minister
pre správu a privatizáciu
národného
majetku SR P. Bisák:
Vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte mi na dve oblasti z
vystúpenia pána poslanca
Weissa
zareagovať.
Fond národného majetku nerozhodoval podľa
protiústavné-
ho
zákona. Protiústavný zákon v príslušnom paragrafe začal
byť
až od účinnosti nálezu Ústavného súdu,
čiže od - myslím
-
14. decembra roku 1996. Čiže fond rozhodoval v súlade so
zákonom,
ktorý bol platný. To je jedna základná vec, ktorú
si
musíme takto vysvetľovať.
Pokiaľ ide o zosúladenie zákona s
ústavou, tak novela
zákona
je v pláne legislatívnych úloh vlády na mesiac febru-
ár.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán Javorský, nech sa páči.
Poslanec F. Javorský:
Vážený pán podpredseda,
všetci sa riadime už novým
rokovacím poriadkom, ktorý
je
záväzný nielen pre poslancov, ale aj pre
členov vlády.
Podľa
ods. 4 § 130 nového rokovacieho poriadku interpelovaný
minister
je povinný byť v tom čase účastný na
zasadaní par-
lamentu.
Chcem vás požiadať, aby ste zabezpečili, aby minis-
tri,
ktorí tu nie sú prítomní, sa okamžite
dostavili, alebo
navrhujem
prerušiť toto rokovanie dovtedy,
kým sa tu nezú-
častnia
pán minister Kozlík, pán minister Baco,
pani minis-
terka
Slavkovská, pán minister Sitek atď. Až potom budem re-
agovať
na odpoveď na interpeláciu, ktorú som dostal.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Áno, ďakujem. Prosím pánov ministrov, aby sa dostavili
do
rokovacej sály. Pán minister Baco, zaujmite svoje miesto.
Nech sa páči, pán Javorský.
Poslanec F. Javorský:
Chcem reagovať na odpoveď, ktorú som
dostal od pána mi-
nistra
vnútra na moju opakovanú interpeláciu.
Osobne som už
svoju
nespokojnosť aj výhrady povedal,
ale len kvôli tomu,
aby
to bolo zaznamenané, pokladám za nutné konštatovať, že
pán
minister vo svojej druhej odpovedi, ktorú mi dal, sa ve-
dome
vyhol priamej odpovedi na priamu otázku a v odpovedi sa
zaoberal nepodstatnými problémami a myslel
si, že budem
uspokojený.
Musím konštatovať, že podľa mňa nie je
to ani
v
súlade so zákonom a nie je to ani
férové a hodné člena
vlády.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán poslanec Vaškovič, nech sa
páči.
Poslanec V. Vaškovič:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán predseda vlády,
vážení členovia vlády,
vážené kolegyne a kolegovia,
žiaľ, musím povedať takú nemilú skutočnosť, že zo šty-
roch
mojich otázok mi pán minister financií odpovedal iba na
jednu.
A vtedy je ťažko vysloviť spokojnosť s odpoveďou.
Pokiaľ ide o tú štvrtú otázku, ktorá sa dotýkala daňo-
vých a
colných nedoplatkov, tam
odpoveď je postačujúca
a
chcem sa za ňu poďakovať. Ale chcem
pripomenúť, že mi ne-
odpovedal
na tri otázky, ktoré som mu položil.
V prvej ho upozorňujem na to, že už na 14. schôdzi Ná-
rodnej
rady som podal na základe informácií, ktoré poskytuje
Stredisko
cenných papierov, podnet na vykonanie
kontroly vo
veci majetkového
prepojenia. Už uplynulo
osem mesiacov
a
napriek tomu, že som na
to upozornil, si myslím, že sa
patrilo
odpovedať mi, že kontrola prebieha alebo prebehla,
alebo
nebude prebiehať, ale nedostal som odpoveď vôbec.
Ďalej ho žiadam o informáciu, koľko
porušení § 79a ods.
2
zákona číslo 600/92 bolo, pretože v
predošlej odpovedi na
interpeláciu mi hovorí,
že je obrovské množstvo porušení
tohto
zákona, tak som sa toho chytil a spýtal
som sa, chcel
som
vedieť, koľko takýchto porušení bolo.
Žiaľbohu, v odpo-
vedi
som sa toho nedočkal.
Tretia otázka bola veľmi trefná, veľmi jednoduchá. Pý-
tal
som sa, či v Harvardskej investičnej spoločnosti a jej
fondoch
bola vykonaná podobná kontrola ako v
iných fondoch.
Takisto
som na túto otázku odpoveď nedostal. Čiže s touto
odpoveďou
vyjadrujem svoj nesúhlas.
Druhú interpeláciu som dal ministrovi dopravy pánu Re-
zešovi,
za túto odpoveď mu chcem poďakovať.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pán Černák.
Poslanec Ľ. Černák:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán predseda vlády
a členovia vlády,
kolegyne a kolegovia,
chcem sa
zmieniť o odpovedi na
interpeláciu číslo 32,
v
ktorej som sa členov vlády pýtal na skutočné náklady, kto-
ré
boli vynaložené na reorganizáciu štátnej správy.
Skôr
ako budem hovoriť o tejto interpelácii, dovoľte
mi,
aby som povedal čiastočne to, čo
som hovoril aj včera,
že
úprimne si myslím, že na Slovensku absentuje politický
dialóg,
ktorý je bežný v demokratických krajinách medzi opo-
zíciou
a koalíciou. Hovoril o tom pekne a
dojímavo pán pre-
miér,
ale hneď vzápätí v odpovedi smerom k pánu poslancovi
Pittnerovi
použil skôr mítingový jazyk ako jazyk parlamentu.
Viete, hovoril o
tom, že všetci sme zodpovední, a ja sa
k
tomu prikláňam. Stopäťdesiaty diel svojej zodpovednosti si
nesiem
a nikto ma ho nezbaví, ale ten, kto má najviac hla-
sov,
má aj najväčšiu zodpovednosť a ten musí
nájsť v sebe
silu
prekonať tieň politickej revnivosti
a zachovať sa ako
štátnik.
Dámy a páni, vyslovujem len čiastočnú spokojnosť s od-
poveďou,
pretože kládol som otázku tak, že som čakal odpoveď
predovšetkým
na to, ako sa darí získavať budovy pre nové ok-
resné
úrady. Mám informácie z mnohých okresných miest, že
tam,
kde sa kalkulovalo s bezodplatnými
prevodmi, sa budovy
budú
pravdepodobne odkupovať. Spomínate si
na moje vystúpe-
nie
pri zákone, keď som apeloval na to, že tieto náklady nie
sú
zahrnuté v rozpočte, a podľa zákona číslo 303/1995 o roz-
počtových
pravidlách zákon nemal nadobudnúť účinnosť skôr,
ako
od 1. januára 1997. Mám pocit, že
nastalo porušenie zá-
kona, pretože v
rozpočte bola miliarda ako rezerva a pán
podpredseda vlády Kozlík mi odpovedal, že
náklady v roku
1996
boli 1 165 miliónov, a pritom hovorím,
držal sa viac-
-menej
rozpočtovaných nákladov. Podľa mojich skúseností budú
tie
náklady vyššie. Asi vás bude zaujímať,
že momentálne je
asi
20 000 úradníkov v štátnej správe.
Plán na rok 1997 je
19
842 a s napätím očakávam, ako sa bude štátna správa zo-
štíhľovať,
či reorganizácia splní jeden z tých prioritných
cieľov,
ktorý si kládla, a to je zníženie
nákladov na výkon
štátnej
správy.
Využívam to, že je tu pán premiér a že
je ochotný dis-
kutovať,
a opýtam sa ho, ako sa on pozerá na to, že v Národ-
nej
rade sa často porušuje zákon. Pri
tomto zákone o územ-
nosprávnom členení bol
to zákon o rozpočtových
pravidlách
a
včera sme porušili zákon, ktorý
jednoznačne hovorí, že ak
je
náhradník, ktorý má dostatočný počet preferenčných hla-
sov,
postupuje ten, a až vtedy, ak takýto
nie je, určuje ho
politická
strana. Pýtam sa ho ako premiéra a predsedu naj-
silnejšieho
hnutia, ale aj ako právnika, či považuje tieto
rozhodnutia
za porušenie zákona.
Zároveň sa ho pýtam, či ešte bude ochota
vládnej koalí-
cie napraviť podľa mňa dva najmarkantnejšie
prešľapy pri
územnosprávnom
členení, a to presídliť sídlo okresu Žarnovi-
ca
do Novej Bane a sídlo okresu Ilava do Novej Dubnice, pre-
tože
ešte je možné ušetriť prostriedky zo štátneho rozpočtu,
ktoré
sa v týchto mestách využijú na budovanie budov. Pritom
Nová
Baňa aj Nová Dubnica sú mestá, ktoré sú funkčne pripra-
vené,
majú budovy, aparát, polohu a takpovediac aj historic-
ké
a geografické, morálne právo na to, aby
boli okresnými
mestami.
Poslanci Demokratickej únie už pripravili novelu, ešte
nespĺňala
všetky požiadavky nového rokovacieho poriadku, ale
v
priebehu budúceho týždňa ju predložíme.
Žiadne veľké oči,
ale
tieto dve krátke novelizácie - Nová
Baňa, Nová Dubnica
-
predložíme a chceli by sme získať aj
podporu vládnej koa-
lície,
pretože má to veľkú vnútornú logiku.
Takže bol by som rád, pán premiér,
keby ste na tieto
vecné
otázky mohli odpovedať.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Ste čiastočne spokojný, alebo
ako? Treba pove-
dať
áno, alebo nie.
Poslanec Ľ. Černák:
Vyslovujem nespokojnosť s odpoveďou pod
číslom 32. Pánu
Kozlíkovi ďakujem za
odpoveď na interpeláciu
uvedenú pod
číslom
31, bola vyčerpávajúca.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Dobre, ďakujem.
Nech sa páči, pán premiér bude odpovedať.
Predseda vlády SR V.
Mečiar:
Reorganizácia štátnej správy je problém aj politický,
ale hlavne je
to problém odborný - ako upraviť štruktúru
štátnej
správy tak, aby štát integrovala a vykonávala služby
pre
občanov a činnosti v optimálnom
meradle, aj vzhľadom na
nerovnovážny
územný vývoj Slovenskej republiky ako celku, aj
vzhľadom
na etnické zloženie, aj vzhľadom na kultúru, so-
ciálne
vzťahy a podobne. Myslím si, že tento projekt je dob-
rý.
Pokiaľ ide o kritiku, ktorú vzniesol pán Černák na po-
stavenie
Žarnovice, rád by som upozornil, že v pôvodnom pro-
jekte
vlády sa rátalo s tým, že bude existovať okres Žiar
nad
Hronom rozdelený na dve časti - severnú časť Žiar nad
Hronom
a Kremnica a dolnú časť Banská
Štiavnica, Žarnovica,
Nová
Baňa. V tejto logike bolo logické, že Žarnovica ležiaca
v
centre, a nie mimo trás, bola navrhovaná ako sídlo okresu.
Pokiaľ
išlo o postup Národnej rady, bola zvolená odlišná al-
ternatíva
a za túto odlišnú alternatívu hlasovala
celá opo-
zícia s časťou
vládnej koalície, aby sa Banská Štiavnica
stala
samostatným okresom, ale bolo potvrdené sídlo Žarnovi-
ca.
Preto hovoriť, že by to vláda teraz mala
nejakým spôso-
bom
riešiť a meniť vzhľadom na budúci vývoj je predčasné.
Zmeny
v štátnej správe sa uskutočňujú
etapovite. Teraz bola
prvá
zásadná po 37 rokoch dokončená - začatá v roku 1990,
teda
by sa nemali robiť unáhlenia. Minimálne do volieb by
mal
byť zachovaný status quo.
Pokiaľ ide o rozhodnutie po voľbách, závisí od prehod-
notenia funkčnosti. Rešpektujem i tie
názory, ktoré boli
vyslovené
na to, že štátne správa v menších územných celkoch
nie
je do takej miery efektívna ako vo väčších,
ale preto
vláda
rozdelila okresy do troch
kategórií. Prvá, ktorá za-
bezpečuje
komplexnú službu občanovi, druhá s istými obmedze-
niami
a tretia sú okresy do 30 000 obyvateľov, ktoré vykoná-
vajú
iba časť administratívnych činností bez
prokurátorskej
a
súdnej činnosti. Je to urobené preto, aby sa prejavil záu-
jem
vyjsť aj ľuďom v ústrety.
Chcem povedať, že toto nové územnosprávne členenie po-
ukázalo
na obrovské rozdiely, ktoré sú vo vývoji v jednotli-
vých
regiónoch. Napríklad odčlenením
okresu Brezno od Ban-
skej
Bystrice sa absolútne menia pomery zamestnanosti. Kým
predtým
v štatistike Bystrica ako okres vyzerala dobre, dnes
Banská
Bystrica má 6 % nezamestnaných, ale Brezno 17,5 %. To
bolo
predtým schované. A podobné je to v ďalších okresoch,
ktoré
sa stávajú doslova boľavými, či už je
to z hľadiska
zamestnanosti,
sociálneho a hospodárskeho vývoja, a potrebu-
jú špecializované programy na svoj
rozvoj a revitalizačné
programy,
ktoré by sa už mali diať na báze terajšej štruktú-
ry
štátnej správy.
Preto, pán poslanec, beriem do úvahy
to, čo hovoríte,
ale
je to aj výsledok spolurozhodovania opozície s časťou
koalície
v tom čase, a nepredpokladáme do volieb
1998 robiť
ďalšie
zásahy do štruktúry správy, iba posilniť ešte niekto-
ré
okresy o sudcovskú a prokurátorskú činnosť vrátane vyšet-
rovacích
činností. Ostatné druhy štátnej správy zostanú na
tej
báze, ako sú. Ešte to nezačalo naplno
pracovať. Bolo by
škoda
predčasne povedať, že to nie je funkčné. Z hľadiska
dosahu
integračných tendencií na obyvateľov, ktoré vo vnútri
okresov a krajov
idú, dovolím si povedať, že kraje sú na
100
% správne postavené, pokiaľ ide o okresy na
98 %, ale
u
tých menších, kde sa stali rozdiely, to ešte nie je celkom
dotiahnuté
do konca a čas to potvrdí. Vláda nebude do volieb
1998
navrhovať zmeny územia.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Faktická poznámka - pani
poslankyňa Rusnáková.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Mám stanovisko k odpovedi pána ministra,
to nie je fak-
tická
poznámka.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Prosím.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Hlásim sa kvôli poradiu, aby ste vedeli.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ale
nemôžete, už je uzavretá rozprava. Spravili sme
čiaru,
tak ako to robíme.
Nech sa páči pán poslanec Bárdos.
Poslanec Gy. Bárdos:
Pán predsedajúci,
pán predseda vlády,
členovia vlády,
kolegyne, kolegovia,
interpeloval som ministerku školstva Slovenskej repub-
liky
pani Evu Slavkovskú vo veci vyhlášky Ministerstva škol-
stva
Slovenskej republiky číslo 145 z roku 1996 Z. z. o pri-
jímaní
na štúdium na stredných školách. V
odpovedi pani mi-
nisterka
píše, že všeobecne záväzný právny predpis vznikol
najmä
na základe poznania potrieb praxe a skúseností základ-
ných a stredných
škôl. To však v žiadnom prípade nie je
pravda. Nová
vyhláška je zo
série opatrení Ministerstva
školstva Slovenskej
republiky proti niekomu
a za niečo,
a
budem konkrétny, je proti predstaviteľom menšinových komu-
nít.
Pani ministerka, interpelujem vás
alebo teraz by som
reagoval
na vašu odpoveď, alebo reagujem, len vy nedávate
pozor.
Keď dovolíte, pokračoval by som.
Politicky účelová vyhláška
ministerstva školstva zne-
možňuje v
prijímacom konaní absolventom
základných škôl
s
vyučovacím jazykom národností požiadať
riaditeľa strednej
školy,
aby im umožnil vykonať skúšku z profilových predmetov
v
jazyku, ktorý bol a je
vyučovacím jazykom školy, resp.
žiaka.
Pani
ministerka, vo svojej odpovedi píšete, citujem:
"Vašu
požiadavku, vážený pán poslanec, aby bol vyučovací ja-
zyk
národností prvý profilový predmet prijímacej skúšky, nie
je možné uskutočniť, pretože vyhláška už
ustanovuje jeden
profilový
predmet pre všetky stredné školy."
Pani ministerka, ale áno, je tu možnosť
vyhovieť a ten-
to
problém vyriešiť, ale na to je potrebná politická vôľa,
ktorá
tu absentuje.
S vašou
odpoveďou pod číslom 15, pani
ministerka Eva
Slavkovská, teda
v žiadnom prípade
nemôžem by spokojný
a
nemôžem ju prijať, a preto
vyjadrujem s ňou nesúhlas
a
nespokojnosť.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pani poslankyňa
Sabolová.
Pani poslankyňa Rusnáková, budete
posledná. Dobre?
Poslankyňa M. Sabolová:
Vážený pán predsedajúci,
vážení páni ministri,
pani podpredsedníčka,
pán premiér,
chcem vyjadriť k dvom odpovediam na
interpelácie nespo-
kojnosť,
a to nespokojnosť s odpoveďou pána ministra zdra-
votníctva,
kde som ho žiadala, aby zverejnil kritériá, podľa
ktorých
sa privatizujú, resp. budú privatizovať jednotlivé
polikliniky
či zdravotnícke zariadenia, aby sa nestal z tej-
to
privatizácie biznis pre niekoľkých
jednotlivcov. Zároveň
som
ho žiadala, aby bola zverejnená
koncepcia transformácie
majetku
rezortu zdravotníctva v rokoch 1996 a
1997, pretože
v
odpovedi ešte na minulej schôdzi pánu
poslancovi Šagátovi
povedal,
že materiál bol predložený na pripomienkovanie.
Pán minister mi odpovedal, že
doterajšia privatizácia
kliník
bola v zmysle schváleného uznesenia vlády, a ďalej
citujem:
"Ďalšie polikliniky bude
možné privatizovať až po
schválení koncepcie
transformácie zdravotníctva na
roky
1996
a 1997, ktorá je predložená na rokovanie vlády." Do
dnešného
dňa nemáme predloženú túto
koncepciu, nie je zve-
rejnená, aj keď
už je rok 1997. Neviem, podľa čoho bola
transformácia
v roku 1996.
Zároveň by som sa ho chcela opýtať, bohužiaľ, nenachá-
dza
sa v rokovacej miestnosti, ako je možné, že došlo k pri-
vatizácii
nemocnice Šaca, pričom neboli
predložené kritériá
privatizácie.
Koncepcia transformácie zdravotníctva
na roky
1996
a 1997 nebola dodnes zverejnená a v mesiaci januári bo-
la
privatizácia nemocnice v Šaci
ukončená. Chcem sa spýtať
a
bola by som rada, keby na toto odpovedal dodatočne, akým
spôsobom
a na akom základe k tejto privatizácii došlo, keď
v
liste hovorí, že privatizovať sa
nebude, až keď bude
schválená koncepcia.
Je to odpoveď číslo 19.
Nesúhlasím
s
odpoveďou pána ministra Javorského, pretože je nepravdivá,
pretože
hovorí niečo iné, ako sa deje.
Odpoveď pani ministerky
Slavkovskej je pod číslom 20.
Dnes
je možno už neaktuálna, ale na
decembrovej schôdzi sme
nemohli reagovať
na odpovede pani
ministerky z novembra
1996.
Žiadala som ju v interpelácii, aby sme mali zabezpeče-
né
na rokovanie o rozdelení Univerzity Pavla Jozefa Šafárika
vyjadrenia
Akreditačnej komisie, Rady
vysokých škôl, ktoré
sú jej
poradným orgánom. Pani
ministerka odpovedá veľmi
sucho
a stroho, že tieto orgány požiadala o
vyjadrenie. Ako
dobre
vieme, v decembri na schôdzi sme tieto
vyjadrenia ne-
mali,
boli to len ústne stanoviská. Dnes je
úplne jasné, že
všetky
skutočnosti, na ktoré sme upozorňovali pri rozdeľova-
ní
univerzity, sa napĺňajú a rozdelenie
univerzity k 1. ja-
nuáru 1997 nebolo
pripravené nielen zo strany
prešovských
fakúlt
a vôbec univerzity, ale ani zo strany rezortu škol-
stva
a zároveň vlády, ktorá na takéto
rozdelenie súhlas da-
la.
Preto vyjadrujem nespokojnosť, lebo
odpoveď (bola z no-
vembra)
vlastne nenapĺňala skutočnosti, o ktoré
som žiadala
ministerku.
Takže vyjadrujem nespokojnosť s touto
odpoveďou
pani
ministerky Slavkovskej.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pani Rusnáková, ale nie ste v
zozname. Nech sa
páči.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Budem veľmi stručná, vyjadrím sa k
odpovedi pána minis-
tra kultúry. Vzhľadom na to, že neodpovedal
dostatočne na
všetky
otázky, ktoré som mu položila, s jeho odpoveďou som
nespokojná.
Keďže isté skutočnosti k danej problematike Slo-
venského
filmového zväzu a Archívu filmových materiálov sú
nové,
obrátim sa naňho s novou interpeláciou.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem.
Pýtam sa členov
vlády, či chce
niekto
reagovať.
(Nikto.)
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
podľa § 130 ods. 6 zákona o rokovacom
poriadku k písom-
ným
odpovediam členov vlády Slovenskej republiky na interpe-
lácie,
s ktorými interpelujúci vyjadrili nespokojnosť, zauj-
me
Národná rada Slovenskej republiky stanovisko uznesením.
Budeme osobitne hlasovať o jednotlivých písomných
odpove-
diach
členov vlády na interpelácie, ktoré považujú za ne-
uspokojivé.
Pani poslankyňa Bauerová nesúhlasila s
odpoveďou pána
ministra
Hudeca.
Budeme sa prezentovať a budeme hlasovať,
či súhlasíme
s
odpoveďou pána ministra Hudeca.
Prezentovalo sa 93 poslancov.
Za návrh hlasovalo 69 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Národná rada Slovenskej republiky súhlasí
s odpoveďou
pána
ministra Hudeca pani poslankyni Bauerovej.
Ďalej pán poslanec Ftáčnik nesúhlasí
s odpoveďou pána
premiéra.
Budeme hlasovať o tom, či Národná rada s odpoveďou
súhlasí.
(Pripomienka poslanca Ftáčnika z pléna.)
Nech
sa páči, prečítajte
uznesenie a budeme hlasovať
o
ňom.
Poslanec M. Ftáčnik:
Keďže
nesúhlasím, navrhol som
uznesenie. Navrhujem
Národnej
rade, aby sme prijali takéto uznesenie:
Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie od-
poveď
predsedu vlády Národnej rady Slovenskej republiky na
interpeláciu
poslanca Milana Ftáčnika z 15. schôdze Národnej
rady
a žiada vládu Slovenskej republiky, aby
v zmysle § 128
rokovacieho
poriadku predložila Národnej rade správu o plne-
ní
kritérií pre vstup do Európskej únie,
stanovených Kodan-
ským
summitom Európskej únie, Slovenskou republikou v termíne
do
31. 3. 1997.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Budeme hlasovať, či Národná rada takéto uzne-
senie
prijme, alebo nie.
Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 104 poslancov.
Za návrh hlasovalo 29 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 40 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Toto uznesenie sme neprijali.
Máte smolu, pán poslanec.
Pán
Čarnogurský nesúhlasí s
odpoveďou pána ministra
Kozlíka,
pána Bisáka a pána premiéra Mečiara. Chcete o tom
hlasovať
naraz, pán Čarnogurský? Nie je tu. Budeme hlasovať,
či Národná rada súhlasí s odpoveďou
pána Bisáka, Kozlíka
a
Mečiara pánu Čarnogurskému.
Prezentovalo sa 103 poslancov.
Za návrh hlasovalo 71 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasovali 2 poslanci.
Národná rada súhlasí s odpoveďou
jednotlivých ministrov
pánu
poslancovi Čarnogurskému.
Ďalej budeme hlasovať o odpovedi pána
ministra Baca pá-
nu
Kötelesovi. Nech sa páči, budeme hlasovať, či Národná ra-
da súhlasí s
odpoveďou pánu poslancovi
Kötelesovi. (Hlasy
z
pléna, že o tom netreba hlasovať.)
Netreba? Dobre. Ďakujem.
Pán Weiss interpeloval pani ministerku
Keltošovú. Odpo-
vedala
mu pani ministerka Keltošová. Súhlasil
s jej odpove-
ďou,
ale navrhol uznesenie, o ktorom nemôžeme hlasovať, lebo
ste
položili len otázku. Nech sa páči, prečítajte ju.
Poslanec P. Weiss:
Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie od-
poveď
ministra pre správu a privatizáciu národného majetku
Petra Bisáka na
interpeláciu poslanca Petra
Weissa z 20.
schôdze Národnej rady Slovenskej republiky a
žiada vládu
Slovenskej republiky, aby na ďalšiu schôdzu
Národnej rady
Slovenskej
republiky predložila poslancom informáciu o dote-
rajších
výsledkoch privatizácie a o ďalších zámeroch vládnej
politiky
v tejto oblasti potom, čo Ústavný súd označil nove-
lu
zákona o veľkej privatizácii za protiústavnú.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Budeme hlasovať
o uznesení pána
poslanca
Weissa.
Prezentovalo sa 103 poslancov.
Za návrh hlasovalo 30 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 35 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Toto uznesenie sme neprijali.
Budeme hlasovať o odpovedi pána ministra Krajčiho pánu
poslancovi
Javorskému. Nech sa páči,
prezentujme sa a hla-
sujme o tom,
či Národná rada súhlasí s odpoveďou. (Hlasy
z
pléna, že o tom netreba hlasovať.)
Ďakujem.
Budeme hlasovať o
odpovedi pánu poslancovi
Vaškovičovi od podpredsedu vlády Kozlíka, či Národná
rada
súhlasí
s odpoveďou, alebo nie. Nech sa páči, prezentujme sa
a
hlasujme o odpovedi pána podpredsedu Kozlíka pánu Vaškovi-
čovi.
Prezentovalo sa 98 poslancov.
Za návrh hlasovalo 74 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 20 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Čiže súhlasíme s odpoveďou pánu
Vaškovičovi.
Ďalšou je odpoveď pána Krajčiho pánu
Černákovi. Nech sa
páči,
budeme hlasovať o odpovedi pána ministra Krajčiho pánu
Černákovi.
Poslanec Ľ. Černák:
Ja som chcel hlasovanie stiahnuť. Zároveň ma kolegovia
upozornili,
že som hovoril o novelizácii a namiesto Ilavy
navrhujem Novú Dubnicu. Kvôli zápisu to
opravujem, je to
preklep, samozrejme Dubnicu nad Váhom, nie Novú Dubnicu,
takže
namiesto Ilavy je Dubnica nad Váhom.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem, čiže súhlasíte. Dobre.
Budeme hlasovať o odpovedi pani ministerky Slavkovskej
pánu poslancovi
Bárdosovi. Nech sa
páči, prezentujme sa
a
hlasujme, či Národná rada súhlasí s odpoveďou.
Prezentovalo sa 95 poslancov.
Za návrh hlasovalo 71 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Nehlasovali 4 poslanci.
Aj s touto odpoveďou Národná rada
súhlasí.
Ďalej sú
odpovede pani Sabolovej od pána
ministra Ja-
vorského
a pani ministerky Slavkovskej.
Nech sa páči, pre-
zentujme
sa a budeme hlasovať, či súhlasíme s odpoveďami pá-
na
ministra Javorského a pani ministerky Slavkovskej.
Prezentovalo sa 99 poslancov.
Za návrh hlasovalo 74 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Aj túto odpoveď sme prijali.
Pani poslankyňa Rusnáková dostala odpoveď
od pána mi-
nistra
Hudeca. Nesúhlasí s ňou, budeme o nej hlasovať, či
Národná
rada súhlasí s odpoveďou.
Prezentovalo sa 94 poslancov.
Za návrh hlasovalo 72 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasovali 2 poslanci.
Ďakujem.
Vážené
pani poslankyne, páni
poslanci, ďalším bodom
programu
sú
interpelácie poslancov.
Úvodom chcem pripomenúť, že podľa §
129 ods. 4 zákona
o
rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavu-
je
poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne
predsedovi
Národnej rady Slovenskej republiky.
Upozorňujem,
že prepis
záznamu interpelácie Kanceláriou Národnej rady
Slovenskej republiky nenahrádza povinnosť poslanca doručiť
písomné
znenie ústne prednesenej interpelácie predsedovi Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky.
Písomne
sa do interpelácií zatiaľ neprihlásil nikto.
Nech
sa páči, pán predseda vlády chce slovo.
Predseda vlády SR V.
Mečiar:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
je pravda, že podľa nového rokovacieho
poriadku sú čle-
novia
vlády povinní byť pri
interpeláciách, ale takisto je
pravda, že predseda
vlády má právo určiť, ktorí členovia
vlády
tu budú a budú odpovedať na otázky. Využívam preto to-
to
právo a dovoľujem si oznámiť, že na
ďalšom rokovaní budú
prítomní
pán minister výstavby a stavebníctva,
pán minister
pôdohospodárstva, pán minister privatizácie, pán
minister
hospodárstva, pán podpredseda Kalman, pani podpredsedníčka
Tóthová,
pán minister obrany a pani ministerka Slavkovská.
Títo
budú odpovedať na vaše otázky za celú vládu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pánu predsedovi vlády.
Nech
sa páči, v interpeláciách vystúpi pán
poslanec
Weiss
ako prvý, za Stranu demokratickej ľavice. Nie je tu.
Nech
sa páči, pán Lauko. Pán Weiss už ide. Ale veď to je
jedno,
prosím vás, čo sa hádate. Nech sa páči, pán Lauko.
Poslanec P. Lauko:
Vážený pán predsedajúci,
vážení predstavitelia vlády,
chcem interpelovať ministra financií, ktorý, bohužiaľ,
nie
je prítomný.
Obraciam sa na vás, pán minister financií, vo veci ob-
jektu
Stavbár v Tatranskej Lomnici. Po vypočutí informácie
na
Mestskom úrade v Starom Smokovci som urobil poslanecký
prieskum
v tomto objekte v decembri minulého roku. Pri tomto
som
zistil, že od leta 1996 tento objekt využíva minister-
stvo
financií na rekreáciu svojich
zamestnancov vo Vysokých
Tatrách
a v jeseni tam Colná správa robila
školenie pracov-
níkov.
Tento objekt je doškoľovacím strediskom
ministerstva
financií.
A to je problém, prečo sa na vás obraciam.
Nebudem
opakovať množstvo rokovaní,
ktoré absolvovali
funkcionári Mestského úradu v Starom Smokovci s
minister-
stvami
a štátnou správou v snahe získať uvedený objekt na
účely
sociálneho penziónu pre starých občanov Vysokých Ta-
tier.
Netreba tiež vysvetľovať, že v oblasti Vysokých Tatier
žije veľký
počet ľudí v
dôchodkovom veku, ktorí robili
a
prežili celý život v Tatrách.
Bývali a bývajú väčšinou
v
služobných alebo v podnikových bytoch. Nejednému z nich sa
stalo,
že podnik sprivatizovali neznámi podnikatelia a nad
ich
ďalším pobytom v ich byte je veľký
otáznik. Netreba asi
tiež
vysvetľovať, že penzióny alebo domovy dôchodcov na Slo-
vensku
nie sú prázdne. Napriek deklaráciám o sociálnej poli-
tike
tejto vlády o dôchodcoch musím konštatovať, že sú to
len
deklarácie. Skutočnosť aj v Tatrách je úplne iná.
Napriek snahe ministerstva sociálnych
vecí získať tento
objekt na sociálne
účely a uznesenie vlády z apríla 1995
číslo
210 je tento objekt podľa môjho
zistenia nie objektom
sociálneho
charakteru pre starých občanov Vysokých Tatier,
ale
rekreačné a školiace stredisko mladých
rekreantov, col-
níkov, finančníkov
a daňovníkov prevažne
z Bratislavy
a
iných miest Slovenska. Snaha predstaviteľov mesta Starý
Smokovec, Tatrancov a
ministerstva práce a sociálnych vecí
vyšla
nazmar. Silnejší zvíťazili, i keď
nemožno povedať, že
zvíťazil
zdravý rozum.
Dovoľte mi citovať z dokumentov,
napríklad z dokumen-
tu
o odpočte splnených a nesplnených bodov uznesenia vlády
Slovenskej republiky
číslo 210/1995. V nadväznosti na
za-
sadnutie dislokačnej
komisie vlády Slovenskej
republiky
pre
umiestňovanie štátnych orgánov,
ktoré sa uskutočnilo
12.
12. 1995 na ministerstve vnútra, z
ktorého vyplynula
úloha
zosumarizovať a zhodnotiť plnenie jednotlivých bodov
uznesenia
číslo 210/1995 a následných nariadení, konštatuje-
me:
z materiálu uznesenia číslo 210/1995,
ktorým vláda Slo-
venskej
republiky v apríli 1995 schválila na
vyňatie a pre-
vod vlastníctva
na ministerstvo práce
a sociálnych vecí
(v
tabuľke strana 10 poradové číslo 54) z okresu Prešov uby-
tovňu Stavbár,
rekreačné zariadenie katastrálneho územia
Tatranská
Lomnica, prevedené Ministerstvom výstavby a verej-
ných
prác Slovenskej republiky na Ministerstvo financií Slo-
venskej
republiky, je v rozpore s uznesením vlády Slovenskej
republiky
číslo 210/1995. Táto budova mala slúžiť
ako domov
dôchodcov
pre celú oblasť Vysokých Tatier a okresu Poprad.
Listom
ministerky ministerstva práce,
sociálnych vecí
a
rodiny ministrovi financií zo dňa 6. 2.
1996 sa konštatu-
je:
Vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní dňa 4. ap-
ríla
1995 uznesením číslo 10 schválila vyňatie budovy zaria-
denia
Stavbár v katastrálnom území
Tatranská Lomnica z ma-
jetku
štátneho podniku Stavoservis Prešov zaradeného do dru-
hej
vlny privatizácie pre potreby sociálnej
starostlivosti.
18.
5. 1995 ministerstvo financií oznámilo ministerstvu prá-
ce
a sociálnych vecí, že na základe
rokovania vedúcich úra-
dov
ministerstiev financií, výstavby a
verejných prác a so-
ciálnych
vecí požiadala ministra výstavby a verejných prác
o
prevod práva hospodárenia v
zariadení Stavbár pre minis-
terstvo
financií. Ministerstvo práce,
sociálnych vecí a ro-
diny
sa následne obrátilo na predsedu vlády a namietalo vyu-
žívanie
predmetného objektu na účely školiaceho pracoviska
a
trvalo na vyňatí objektu v zmysle uznesenia vlády číslo
210
pre potreby sociálnej
starostlivosti. Napriek tomu mi-
nisterstvo
výstavby a verejných prác v rozpore s
uvedeným
uznesením
číslo 210/1995 zmluvne previedlo
predmetný objekt
do
správy ministerstva financií.
Ministerka Keltošová žiadala podpredsedu vlády zdôvod-
niť
a prehodnotiť postup prevodu uvedeného objektu do správy
ministerstva
financií vykonaného v rozpore s uznesením vlády
Slovenskej
republiky. V polovici roku 1996 vedúci
úradu mi-
nisterstva
financií píše listom primátorovi
Starého Smokov-
ca,
že sa im nepodarilo nájsť alternatívne riešenie na vzde-
lávanie
svojich pracovníkov. Tým potvrdil
skutočnosť, ktorú
som
uviedol a ktorú som osobne zistil pri
poslaneckom prie-
skume.
Je smutné, že je deklarácia vlády venovať sa dôchodcom
a
vytvárať im dobré sociálne
podmienky a na druhej strane
reálna
činnosť vlády je úplne odlišná. Dlhé
stáročia, možno
aj
tisícročia sa tomuto javu hovorilo farizejstvo.
Na záver
sa vás chcem, pán minister
financií, opýtať,
ako môže podpredseda vlády a minister
financií porušovať
uznesenie
vlády.
Ďalej sa chcem opýtať, či existuje iné
uznesenie vlády,
ktoré
zrušilo uznesenie vlády číslo 210 z roku 1995. Ak nie,
považujete
zmluvu s ministerstvom výstavby v súlade, alebo
v
rozpore s uvedeným uznesením vlády? Ako
je to s vaším so-
ciálnym
cítením, pán minister financií a ďalší členovia vlá-
dy?
Dôchodcovia z Vysokých Tatier si nezaslúžia za celoži-
votnú
prácu dôstojný príbytok, keď ste im jediný možný ob-
jekt zobrali na
školiace stredisko? Kedy
urobíte nápravu
v
porušeniach, ktoré ste v súvislosti s objektom Stavbár vy-
konali?
Obyvatelia Tatier očakávajú, ako sa
postavíte k to-
muto
citlivému problému.
Svoju
interpeláciu rozširujem a
žiadam odpoveď aj od
zainteresovaného
ministerstva práce, sociálnych vecí a rodi-
ny
a ministerstva výstavby a verejných prác.
Ďakujem vám za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pán Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Pán predsedajúci, moja prvá otázka je na predsedu Ná-
rodnej
rady Ivana Gašparoviča.
Dnes popoludní bola celá budova Národnej rady obsadená
nadmerným, do
očí bijúcim, nadmerným počtom príslušníkov
bezpečnosti
v civile. Pýtam sa, či išlo o nejakú
mimoriadnu
udalosť,
alebo či to len súviselo s prítomnosťou
pána pred-
sedu
vlády, ktorý v poslednom čase má pocit,
že stále naňho
niekto
útočí.
Ak by ste chceli vedieť, tak môžeme...
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Aby sme sa tu bezpečne cítili, pán
poslanec.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec F. Mikloško:
Moja
druhá interpelácia je na ministra kultúry Ivana
Hudeca.
28. 1. 1997 štátny intendant Miloš Bača oznámil riadi-
teľovi
Bábkového divadla v Nitre, že ho odvoláva z funkcie
riaditeľa tohto bábkového divadla. Odvolal ho bez
dôvodu.
Je to
zaevidované pod číslom
19/1997. V ten istý deň,
28.
1. 1997, ten istý štátny intendant Dr. Miloš Bača roz-
viazal
s riaditeľom bábkového divadla pracovný pomer s troj-
mesačnou
výpovednou lehotou. To znamená, že v
ten istý deň,
29.
1. 1997, bol Karol Spišák odvolaný z funkcie riaditeľa
a
zároveň s ním bol rozviazaný pracovný pomer.
Pracovníci Bábkového divadla v Nitre
prijali 29. januá-
ra
1997 toto vyhlásenie:
Dňa 28. 1. 1997 bol rozhodnutím štátneho
intendanta Po-
nitrianskeho
kultúrneho centra odvolaný z funkcie
riaditeľa
Bábkového
divadla v Nitre pán Karol Spišák bez
udania dôvo-
du.
My zamestnanci Bábkového divadla Nitra
považujeme tento
postup
za neoprávnený a neodborný.
Vzhľadom na to, že Karola Spišáka
považujeme za jedného
z
najvýraznejších postáv slovenského
divadla, jeho odchodom
stráca Bábkové divadlo Nitra nenahraditeľnú
osobnosť. Pán
Spišák počas vykonávania svojej funkcie výrazne
pozdvihol
úroveň
nášho divadla v oblasti profesijnej i
reprezentatív-
nej, o čom
svedčia články v odbornej tlači a pozvania na
festivaly
európskeho významu, nehovoriac už o záujme domáce-
ho diváka. Na
úspechoch Bábkového divadla
a klubu Tatra,
štúdia
Bábkového divadla, ktoré dosiahli pod
vedením Karola
Spišáka,
si neraz zvýšilo kredit samotné Ponitrianske kul-
túrne
centrum.
My
zamestnanci Bábkového divadla
dôrazne protestujeme
proti
tomuto rozhodnutiu a žiadame jeho
zrušenie. Týmto vám
zároveň oznamujeme,
že dnešným dňom,
t. j. 29. januára
1997,
vstupujeme do štrajkovej pohotovosti, ktorá po prípad-
ných
neúspešných rokovaniach medzi
zamestnávateľom a vašou
organizáciou
vyústi do štrajku.
Požiadali sme Ministerstvo kultúry
Slovenskej republiky
ako
priamy nadriadený orgán
Ponitrianskeho kultúrneho cen-
tra,
aby danú situáciu riešili a na
základe zákona číslo 2
zo
dňa 4. 12. 1990 o kolektívnom vyjednávaní určili spro-
stredkovateľa
pre rozhovory medzi štátnou intendatúrou Po-
nitrianskeho
kultúrneho centra a zástupcami Bábkového divad-
la
Nitra. Na ich odpoveď čakáme do 5. 2. 1997. V prípade ig-
norovania
našej požiadavky týmto dňom vstupujeme do štrajku.
Podpísaní Mgr. Michal Kožuch,
Marcel Nevid, Vladimír
Zetek,
Ondrej Spišák.
Dňa 5. 2. 1997 vydali pracovníci bábkového štrajkového
výboru
divadla Nitra toto vyhlásenie: Dňa 6. 2. 1997 vstupu-
jú
zamestnanci Bábkového divadla Nitra do kľúčového štrajku,
čo
v praxi znamená, že od tohto dňa sa s výnimkou hosťovské-
ho
vystúpenia Radošinského naivného
divadla zatvárajú brány
Bábkového
divadla Nitra a klubu Tatra, štúdia
Bábkového di-
vadla
Nitra pre verejnosť.
Dôvody štrajku:
1. nezáujem zodpovedných
inštitúcií riešiť problémy
Bábkového
divadla Nitra spôsobené neodbornými
zásahmi štát-
neho
intendanta do chodu divadla,
2. odvolanie pána Karola Spišáka z funkcie riaditeľa
Bábkového
divadla Nitra a následne zrušenie pracovného pome-
ru
s ním nie z hľadiska odborných kritérií, ale pre jeho ne-
gatívny
postoj k nezmyselnej transformácii kultúry, a teda
samotným
regionálnym kultúrnym centrám.
Cieľ štrajku: vyňatie Bábkového divadla Nitra z Ponit-
rianskeho
kultúrneho centra, t. j. navrátenie právnej sub-
jektivity,
s čím súvisí návrat pána Karola Spišáka
do funk-
cie riaditeľa Bábkového divadla Nitra. V prípade ďalšieho
nezáujmu
zo strany zodpovedných inštitúcií zamestnanci di-
vadla
prejdú do okupačného štrajku.
V Nitre 5. 2. 1997.
V ten istý deň podali ešte toto vyhlásenie:
Ostro protestujeme proti lživým tvrdeniam
pani Podhrad-
skej,
hovorkyne ministra kultúry, zverejneným dňa 4. 2. 1997
v Žurnále Rádia Twist. Bohužiaľ, dnes už patrí medzi bežné
praktiky
Ministerstva kultúry Slovenskej republiky diskredi-
tovať nevinných, nepohodlných ľudí obvinením z finančných
machinácií
(pozri kauza pána Dušana Jamricha, bývalého gene-
rálneho riaditeľa SND). Žiadame, aby podobné
výroky boli
v
budúcnosti podložené dôkazmi
a nie vlastnými indíciami
pracovníkov ministerstva, prípadne regionálnych kultúrnych
centier.
Zároveň vyzývame všetky divadlá na
Slovensku, kul-
túrne
inštitúcie a vôbec všetkých tvorivých
ľudí, ktorí ne-
súhlasia
s deštrukciou kultúry a boja sa o osud celej spo-
ločnosti,
aby sa pridali k štrajkujúcim pracovníkom Bábkové-
ho
divadla Nitra.
Podporu nášmu divadlu doteraz vyjadrili
Bábkové divadlo
na
Rázcestí Banská Bystrica, Bábkové divadlo Žilina, Bábkové
divadlo
Košice, Divadlo PIKY, Združenie divadelníkov na Slo-
vensku,
otvorené fórum Zachráňme kultúru,
Slovenské centrum
UNIMA,
herec Ján Kožuch, Tradičné bábkové divadlo Antona An-
derleho, Slovenské národné divadlo, Divadlo Petra
Bezruča
Ostrava,
Richard Müller, Stredočeské divadlo Kladno, Divadlo
Tália
Košice, Divadlo Lampion Kladno, Milan Lasica, Divadel-
ný
ústav Praha, Zväz divadelných odborov Slovenska.
Štrajkový výbor Bábkového divadla Nitra.
V Nitre dňa 5. 2. 1997.
Vážený pán minister kultúry Hudec,
svojho času, keď vznikla medzi pracovníkmi kultúry po-
lemika
o zmysle regionálnych kultúrnych
centier, osobne ste
mi
povedali, že zriadenie týchto centier
je racionalizačnou
záležitosťou
z hľadiska riadenia kultúry a zvlášť financova-
nia kultúry. Tiež ste mi vtedy
povedali, že tieto centrá
a
intendanti v žiadnom prípade nebudú
postupovať ideologic-
ky.
Ako príklad ste dávali vtedy intendanta
v Čadci. (Podo-
týkam,
že v rámci tejto diskusie o zriaďovaní regionálnych
kultúrnych
centier bolo v septembri 1996 stretnutie riadite-
ľov
divadiel s vami, pán minister, a
na tomto stretnutí sa
riaditeľ
Bábkového divadla v Nitre Karol Spišák otvorene vy-
jadril
proti zriadeniu týchto centier.)
Neprešiel ani jeden mesiac nového roku
1997 a štátny
intendant
Ponitrianskeho kultúrneho centra v
Nitre istý Dr.
Miloš
Bača odvolal 29. 1. 1997 z funkcie riaditeľa Bábkového
divadla v Nitre
a v ten istý
deň ho prepustil z práce
s
trojmesačnou výpovednou lehotou.
Tohto človeka, Karola
Spišáka,
jednu z najvýraznejších postáv súčasného divadel-
níctva,
známeho režiséra, človeka, ktorý toto divadlo urobil
známym,
a to bez udania dôvodu.
Vážený pán minister, mňa pán štátny
intendant Bača zau-
jíma
potiaľ, že tento projekt ste vytvorili
vy, že do tejto
funkcie
ste prvých intendantov vymenovali
vy a že v takých
personálnych
otázkach, ako je vymenúvanie a odvolávanie ria-
diteľa
divadla, je potrebné vyjadrenie ministerstva kultúry,
a
teda vaše vyjadrenie, pán minister. Hovorkyňa ministra
kultúry pani Podhradská potvrdila súhlas ministra
kultúry
odvolať
Karola Spišáka 4. 2. 1997 v Žurnále Rádia Twist.
Pri
tejto príležitosti, pán
minister, sa pýtam: Kto
ste?
Boli ste komunista, potom ste boli
v SDĽ, potom nezá-
vislý,
teraz hráte s HZDS. V auguste
1989, keď štátna bez-
pečnosť
začala trestné stíhanie proti Jánovi
Čarnogurskému,
Mirovi
Kusému, Hane Ponickej a ďalším, slovenský
PEN klub a
spisovatelia chceli
vydať vyhlásenie za
ich prepustenie
z
väzenia. Vy, pán minister, ste
vtedy ako spisovateľ pred
mnohými svedkami
vyhlásili, že vyhlásenie za prepustenie
Čarnogurského
z väzenia nepodpíšete, lebo Čarnogurský chce
rozbiť Česko-slovenskú republiku. Bolo to v auguste
1989.
Vtedy ste, pán
minister, boli presvedčený
zástanca Česko-
Slovenska,
dnes nám dávate lekcie z toho, kto je a kto nie
je
dobrý Slovák a nesiete zásady
slovenskej čistoty v prvej
línii.
Pýtam sa vás, milý pán minister: Kto ste?
Dokedy chcete
ešte
hrať tieto svoje žoviálne hry so
slušnými ľuďmi? Odvo-
laním
Karola Spišáka z funkcie riaditeľa Bábkového divadla
v
Nitre ste pre mňa osobne prekročili posledný rubikon. Moh-
li
by ste, pán minister, urobiť ešte jednu
vec, podať demi-
siu
a takýmto nejakým spôsobom sa predsa
očistiť. Obávam sa
však,
že už to neurobíte, že už na to nemáte sily.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pani Bauerová. Pripraví
sa pán
Šimko,
potom pani Sabolová.
Poslankyňa E. Bauerová:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
kolegyne a kolegovia,
v zmysle
§ 129 zákona o rokovacom
poriadku interpelu-
jem, žiaľ,
neprítomnú ministerku práce,
sociálnych vecí
a
rodiny vo veci valorizácie dávok
obsiahnutých vo vyhláške
Ministerstva
práce, sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej re-
publiky
číslo 243/1993. Vyhláška je v podstate vykonávacím
predpisom zákona
o životnom minime.
Kým životné minimum
a
nadväzujúce dávky boli aspoň
raz, ale skôr dvakrát od
platnosti tejto vyhlášky valorizované, dávky
určené touto
vyhláškou
valorizované neboli. Konkrétne ide o sumy, o ktoré
sa
zvyšuje životné minimum vo vymedzených prípadoch v § 1
ods.
3 a 4.
Index spotrebiteľských cien potravín od
roku 1993 dosa-
huje
zhruba 139 %, priemyselného tovaru 133,5 %, reálna hod-
nota
dávok vo vyhláškou vymedzených prípadoch je drasticky
nízka
a nepokrýva zvýšené výdavky ťažko
zdravotne postihnu-
tých,
resp. chorých na diabetes, o ktorých vlastne v tejto
vyhláške
ide. Keďže celková úroveň dôchodkov je veľmi nízka,
dosahuje podľa prístupných najnovších štatistických údajov
len
65 % hodnoty reálneho dôchodku v roku
1989, nemožno po-
čítať
s tým, že úprava dôchodkov alebo valorizácia súm ži-
votného
minima daný problém akosi vyrieši.
Vzhľadom
na skutočnosť, že
zanedbaním starostlivosti
o
skupinu občanov dochádza k ohrozeniu
ich ústavných práv
zakotvených
v článku 39 Ústavy Slovenskej
republiky, žiadam
o
odpoveď, kedy bude vyhláška novelizovaná a dávky určené
v
nej upravené tak, aby umožnili dôstojný život sociálne od-
kázaných
občanov. Chcela by som vysloviť nádej,
že vláda sa
nerozhodne
zlepšovať makroekonomické výsledky na úkor
tejto
hŕstky
odkázaných občanov.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Chcem len upozorniť pánov
poslancov, že inter-
pelácie
musia dať písomne aj cez podateľňu.
Nech sa páči, pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán podpredseda.
Dámy a páni,
moja interpelácia smeruje na predsedu vlády Slovenskej
republiky.
Vážený pán predseda vlády, oddialením
návrhu vlády na
voľbu
sudcov v dvanástich prípadoch sa vláde
podarilo doko-
nale
vystrašiť celú skupinu sudcov, ktorých
po uplynutí pr-
vého
štvorročného obdobia čakajú znova
voľby. Keďže nejest-
vujú
zákonné kritériá a pravidlá na postup a
rozhodovanie
smerujúce
k voľbe sudcov do funkcie bez časového obmedzenia,
je
každé odmietnutie alebo už i
pozdržanie podania návrhu
na
voľbu sudcu, ktorý si už vykonal štyri roky sudcovskej
funkcie, veľmi
citlivým zásahom do
jeho života. Súčasný
právny stav takto
umožňuje vláde konať veľmi subjektívne,
zvažovať
pri rozhodovaní, či návrh na voľbu dá,
alebo nedá,
aj
iné než odborné dôvody, napríklad
politické. Môže sa na-
príklad
zaujímať, o akých kauzách ten-ktorý sudca rozhodo-
val,
ako o nich rozhodol, ba dokonca i to, ako sa k nemu vy-
jadrí
tzv. akčná päťka.
V
predkladacej správe na
voľbu sudcov, ktorých vláda
presunula
z decembra na február, sa uvádza, že bolo treba
doplniť
návrhy kompetentnými orgánmi. Podľa
našich informá-
cií,
ale i podľa toho, čo nám ústne povedal minister spra-
vodlivosti
pán Liščák na decembrovej schôdzi Ústavnoprávneho
výboru
Slovenskej republiky, vyjadrenia súdnych funkcionárov
sudcovských
rád i jeho vlastné odporúčania boli kompletne vo
všetkých
prípadoch predložené vláde už v decembri. Napriek
tomu
však vláda v dvanástich prípadoch návrh
v decembri ne-
schválila.
Sudcovia zostali v neistote, neboli informovaní
o
dôvodoch, rovnako ako nebola
informovaná ani Národná rada
Slovenskej
republiky.
Moja otázka preto znie: "Čo konkrétne sa pri hodnotení
kandidátov
na sudcov v januári a februári roku
1997 doplni-
lo?"
Žiadam to uviesť konkrétne ku každému návrhu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pani Sabolová.
Pokoj, páni práv-
nici.
Vy v tom máte dosť nejasností.
Poslankyňa M. Sabolová:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
vážení páni ministri,
moja interpelácia smeruje na pána ministra výstavby a
verejných
prác.
Vážený
pán minister, chcem vás interpelovať vo veci
zrušenia
š. p. Atypstav Košice, ktorý bol rozhodnutím minis-
tra
číslo 1868/M z roku 1996 zo dňa 21. 10. 1996 zrušený bez
likvidácie
k 31. 10. 1996. Všetok majetok zrušeného štátneho
podniku
v zmysle uvedeného rozhodnutia prechádza na Fond ná-
rodného
majetku Slovenskej republiky, ktorý
ho 1. 11. 1996
predá
obchodnej spoločnosti Mramit, spol.
s r. o., Košice.
To
je citácia z rozhodnutia. (Hlasy v sále.)
Pán
poslanec Cuper, potom, keď budete ústavný sudca,
budete
môcť vykladať zákony. (Hlasy v sále.) Ja by som nema-
la
ani záujem, pán kolega.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Nerušte,
pán poslanec. Pokoj, páni poslanci. Nech sa
páči,
pani poslankyňa.
Poslankyňa M. Sabolová:
V
druhej časti minister
ukladá riaditeľovi štátneho
podniku
predložiť na odbor transformácie súhlas správcu dane
s
výmazom z Obchodného registra v zmysle ustanovenia § 33
ods.
2 zákona číslo 511/1992 Zb.
Pýtam
sa vás, pán minister, kedy
došlo - teda dátum
-
k výmazu štátneho podniku Atypstav Košice z Obchodného re-
gistra.
Ďalšia
moja otázka je na zdôvodnenie zrušenia š. p.
Atypstav
Košice bez likvidácie, aký bol stav majetku pred
zrušením
- aktíva i pasíva. Pán minister,
prečo bol štátny
podnik
po zrušení priamo v rozhodnutí určený
obchodnej spo-
ločnosti
Mramit, spol. s r. o., Košice k 1. 11.
1996? Kedy
bola
zaregistrovaná spol. s r. o. Mramit Košice? Akým spôso-
bom
bol zabezpečený výber firmy, ktorej bol
predaný majetok
štátneho
podniku? Ako vysvetlíte, pán minister,
priamy pre-
daj
zrušeného štátneho podniku Atypstav
Košice bez likvidá-
cie obchodnej
spoločnosti Mramit, spol. s r. o., Košice,
ktorej
konateľom je váš brat Ing. Vojtech Mráz?
V druhej
časti interpelácie sa vás, pán
minister, pý-
tam,
či ste
ešte vlastníkom spoločnosti s r.
o., na účasť
v
orgánoch obchodných spoločností a koľko
štátnych zákaziek
-
prostriedky zo štátneho rozpočtu - vykonávajú spoločnosti,
ktorých
konateľom je váš brat - dokončovanie
komplexnej by-
tovej
výstavby, zatepľovanie atď.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Myslím si, že bratom nie je zakázané privati-
zovať.
Či áno?
Pán Weiss namiesto pána poslanca
Ftáčnika.
Poslanec P. Weiss:
Vážené dámy,
vážení páni,
ctení členovia vlády,
zákon číslo 282/1993 Z. z. o
zmiernení niektorých ma-
jetkových
krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnos-
tiam,
prijatý 27. októbra 1993, mal za cieľ okrem iného, ako
sa
uvádzalo v dôvodovej správe k vládnemu návrhu zákona, do-
siahnuť
ekonomickú samostatnosť cirkví, aby v priebehu troch
až
piatich rokov mohlo prísť k odluke cirkvi od štátu, resp.
celkove
by sa mali vyriešiť vzťahy štátu a cirkví na základe
zákona. V tejto
súvislosti sa chcem opýtať pána predsedu
vlády,
aký je rozsah nehnuteľného majetku,
teda budov, pôdy
a
lesov, ktorý sa na základe § 4 zákona 282/1993 Z. z. vydal
jednotlivým
štátom registrovaným cirkvám a
náboženským spo-
ločnostiam so
sídlom v Slovenskej
republike a ako
sa
v
dôsledku reštitúcií zmenila od doby
účinnosti zákona eko-
nomická
situácia jednotlivých cirkví a spoločností.
Ďalej si dovoľujem položiť otázku, ako
vláda, resp. mi-
nisterstvo spravodlivosti hodnotia problémy so zisťovaním,
kto
je skutočným subjektom vlastníctva v
minulosti odňatého
majetku
a koľko bolo súdnych vlastníckych sporov v tejto sú-
vislosti.
Pýtam sa tiež, aký je rozsah majetku,
na ktorý sa
vzťahuje
odsek 2 § 11 zákona, a ako sa
vláda pripravuje na
situáciu,
keď sa po ochrannej lehote skončia
zmluvy o výpo-
žičke
a neskôr o nájme bytových a nebytových priestorov vo
vydaných nehnuteľnostiach, ktoré slúžia na
poskytovanie
zdravotníckych služieb,
služieb sociálnej starostlivosti
alebo
sociálnych služieb na pracovnú rehabilitáciu a zamest-
návanie
zdravotne postihnutých osôb, na potreby školstva, na
prevádzku
kultúrnych, telovýchovných a športových
zariadení
a
na pracovnú rehabilitáciu a zamestnávanie zdravotne po-
stihnutých
osôb.
A napokon kladiem otázku, v akom stave je príprava zá-
kona
o základných vzťahoch medzi štátom a cirkvami.
Ďalej
by som sa chcel vrátiť k
jednej interpelácii,
ktorú
som podal na 17. schôdzi Národnej rady
Slovenskej re-
publiky
a na ktorú odpoveď nemohla byť
prerokovaná v Národ-
nej
rade, pretože interpelácie sa niekoľkokrát ako bod prog-
ramu z
rokovania Národnej rady
presúvali na nasledujúcu
schôdzu.
Vtedy na 17. schôdzi, ako si iste pamätáte, som inter-
peloval pána predsedu vlády vo veci zverejnenia
výsledkov
vyšetrovania
v kauze Slovenská poisťovňa. Pripomeňme
si, že
na
rokovaní parlamentných strán v
júni tohto roku pán pre-
miér označil za
jednu z príčin krízy vo vládnej koalícii
privatizačný
boj o Slovenskú poisťovňu. Pán premiér sa na
tlačovej
konferencii 12. júna minulého roku na margo koalič-
ných
partnerov, teda SNS a ZRS, vyjadril, že,
citujem: "ich
národná
hrdosť a robotnícka česť sa končí v Slovenskej po-
isťovni".
Následne v rozhovore pre denník Slovenská republi-
ka
pán premiér 26. júna uviedol závažné obvinenia, citujem
z
tohto rozhovoru: "Postupne začali
z vnútra poisťovne pri-
chádzať
upozornenia na nezákonné nakladanie s
peniazmi, po-
škodzovanie tejto inštitúcie." Na otázku novinárov,
či zve-
rejnia
tieto zistenia, pán premiér odpovedal: "Áno, minister
financií
dostal za úlohu zverejňovať a finančná polícia spo-
lupodieľať
sa na vyšetrovaní. Kauza poisťovne sa ešte bu-
de vyvíjať. Ministerstvo financií má
za úlohu zverejňovať
to,
čo zverejniť môže."
Odpoveď
pána ministra financií na moju otázku, kedy
vláda,
resp. ministerstvo financií zverejnia výsledky vyšet-
rovania týchto
závažných obvinení, ma nemohla uspokojiť.
Dozvedel
som sa, že najväčší rozsah nedostatkov
bol zistený
v
oblasti podnikania poisťovne na
kapitálovom trhu a že Mi-
nisterstvo
financií Slovenskej republiky v rámci kompetencií
vyplývajúcich
zo zákona číslo 24/1991 Zb. uložilo
opatrenia
na odstránenie zistených nedostatkov a ďalej vo vlastnej
pôsobnosti pripravilo
všeobecne záväzné právne predpisy,
upravujúce
hospodárenie s rezervami poisťovne, atď.
Tiež som sa dozvedel, že vzhľadom na kongentné ustano-
venie § 24
ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady číslo
24/1991
Zb. v znení neskorších predpisov pracovníci dozorné-
ho
orgánu, ktorým podľa § 17 citovaného
zákona je minister-
stvo
financií, sú povinní zachovať
mlčanlivosť v služobných
veciach
a nie je možné výsledky previerok zverejňovať.
Pýtam sa, keďže podľa pána premiéra
išlo o nezákonné
nakladanie
so stámiliónmi, či výsledky vyšetrovania ostali
v
trezoroch ako prípadný nástroj na politické vydieranie ko-
aličných
partnerov, alebo či boli postúpené orgánom činným
v
trestnom konaní. Pýtam sa taktiež pána generálneho
proku-
rátora,
či Generálna prokuratúra na verejný podnet pána pre-
miéra
reagovala a aké sú výsledky vyšetrovania.
Napokon by som aj ja z tohto miesta chcel
požiadať pána
predsedu
parlamentu, aby prehodnotil opatrenie,
ktorého vý-
sledkom
je zriadenie tzv. poslaneckého salóna, a umožnil no-
vinárom
normálnu komunikáciu s poslancami.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pani
Schmögnerová. Pán Szigeti
sa
pripraví.
Poslankyňa B. Schmögnerová:
Ďakujem za udelenie slova.
Moja interpelácia sa týka pána ministra
financií, ktorý
tu,
žiaľbohu, nesedí. Napriek tomu,
pretože je závažná, by
som ju rada
predniesla a, samozrejme,
že ju odovzdám aj
v
písomnej podobe.
Pán minister financií, Ministerstvo
financií Slovenskej
republiky
je zo zákona zodpovedné za štátny dozor nad inves-
tičnými
fondmi a spoločnosťami. Preto nesie
zodpovednosť za
to, čo sa
v investičných spoločnostiach
a v investičných
fondoch
v priebehu niekoľkých rokoch uskutočnilo.
Po prvé, je to zámerné znižovanie čistej
vnútornej hod-
noty fondov, ktoré má za následok pád cien akcií fondov,
pokles
ziskov investičných fondov a
investičných spoločnos-
tí,
resp. prechod do straty s dosahmi na
nevyplácanie divi-
dend a dokonca
i na napĺňanie príjmovej stránky štátneho
rozpočtu.
Druhým spôsobom poškodzovania záujmov je poškodzovanie
menšinových
účastinárov pri zlučovaní fondov,
rušení fondov
a
transformácii investičných fondov a investičných spoloč-
ností na
holdingové akciové spoločnosti. Dnes už bývalý
štátny
tajomník sa nad tým neraz rozhorčoval, no minister-
stvo financií neuskutočnilo adekvátne opatrenia napríklad
i
formou návrhu na príslušné legislatívne zmeny. Naopak,
niektoré
legislatívne iniciatívy opozičných poslancov v tom-
to smere vládna koalícia nechcela
podporiť. Pán minister,
uveďte,
čo a kedy chce Ministerstvo financií
Slovenskej re-
publiky
v tomto smere urobiť.
Dostávam
mnohé listy od
ľudí, ktorých ničnerobenie,
resp.
naopak, sporné iniciatívy
Ministerstva financií Slo-
venskej
republiky pomohli obrať o posledné úspory. Boli to
napríklad
úspory vložené do Sporofondu, Všeobecného inves-
tičného
fondu Bratislava, Privat Slovakia a podobne. Žiadajú
ma
o konkrétne rady. Sú to prevažne dôchodcovia, ktorí pe-
niaze
zverené podielovým fondom
nevyhnutne potrebujú späť.
Pán
minister, dúfam, že s vašou pomocou im
budem môcť odpo-
vedať.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J. Ľupták:
Ďakujem.
Nech sa páči, pán Szigeti, pripraví sa pán
Ferkó.
Poslanec L. Szigeti:
Vážený pán predsedajúci,
vážená vláda,
kolegyne, kolegovia,
interpelujem ministerku školstva
Slovenskej republiky
pani
Evu Slavkovskú. Predmetom mojej
interpelácie sú nežia-
duce
dosahy zavedenia deviatej triedy na základných školách,
predovšetkým
v oblasti národnostného školstva.
Na
základe rozhodnutia vlády
Slovenskej republiky
v
školskom roku 1997/1998 sa začína
prechod na deväťročnú
základnú
školu. Tento prechod sa má uskutočniť v
trojročnom
intervale podľa
istých pravidiel, pričom
v nasledujúcom
školskom
roku 66 % terajších ôsmakov má postúpiť
na stredné
školy
a ostatní žiaci by mali ostať na základných školách
v
deviatej triede. Domnievam sa, že práve tento vopred urče-
ný
pomer rozdelenia terajších ôsmakov bude predmetom mnohých
sporov,
nedorozumení a nespravodlivých rozhodnutí v nastáva-
júcom
období v oblasti školstva. Sú totiž regióny, kde tento
vopred
určený pomer postupujúcich a ostávajúcich žiakov sa
dá
len veľmi ťažko alebo vôbec sa nedá rešpektovať.
Napätia
a konflikty sa dajú očakávať predovšetkým na
tých
stredných školách, kde doteraz v každom ročníku boli
povolené
dve paralelné triedy. Veľmi ťažko sa dá
predstaviť
realizácia
týchto zmien na spomínaných školách.
Totiž exis-
tencia
1,33 triedy nie je možná. Určite v týchto prípadoch
sú
isté racionálne eventuality. Rád by som
vás však upozor-
nil,
vážená pani ministerka, že predovšetkým v oblasti ná-
rodnostného školstva takéto racionálne riešenia zo
strany
krajských
úradov absentujú.
Dostali sa ku mne informácie, že na
väčšine stredných
škôl
s vyučovacím jazykom maďarským plány výkonov na školský
rok
1997/1998 nezodpovedajú reálnym
požiadavkám ani po zo-
hľadnení adekvátneho
percentuálneho zníženia. Markantným
príkladom sú dve
gymnáziá v okrese Levice, a to gymnáziá
s
vyučovacím jazykom maďarským v
Šahách a v Želiezovciach.
V
predchádzajúcom období na obidvoch školách v I. ročníku
boli
po dve paralelné triedy. Žiaľ, na nasledujúci školský
rok dostali povolenie na jednu triedu.
Samozrejme, reálny
záujem zo strany
žiakov je evidentný na otvorenie dvoch
tried
aj v Šahách aj v Želiezovciach. Veľmi kritická
je si-
tuácia
na gymnáziu s vyučovacím jazykom
maďarským v Šahách,
kde
sa aj rodičia, aj pedagogický zbor cítia ukrivdení, pre-
tože
v predchádzajúcom školskom roku žiadali otvorenie osem-
ročného
gymnázia, čo bolo odmietnuté, a v tomto
roku, žiaľ,
podľa
plánu výkonov dôjde k ďalšiemu zníženiu počtu prvých
tried.
Chcel by
som poukázať na existujúcu a
platnú vyhlášku
Ministerstva školstva
a vedy Slovenskej republiky, podľa
ktorej na národnostne zmiešanom území na
otvorenie triedy
stačí
aj nižší počet žiakov. Myslím si, že vhodnou apliká-
ciou
spomínanej vyhlášky ministerstva školstva sa dá predísť
nežiaducim konfliktom
a napätiam v oblasti národnostného
školstva,
a tak na spomínaných dvoch gymnáziách s vyučovacím
jazykom maďarským nebude žiadna prekážka otvoriť
dve prvé
triedy
v školskom roku 1997/1998.
Ďalej mi dovoľte položiť jednu krátku
otázku ministerke
školstva
Slovenskej republiky pani Eve Slavkovskej. Otázka
znie:
Prečo boli zrušené dvojjazyčné vysvedčenia
na školách
s
vyučovacím jazykom maďarským, keď je to
evidentné poruše-
nie Ústavy Slovenskej republiky, a to článkov
11, 12, 13,
34,
ďalej článkov 24 a 25 Charty ľudských
práv a článku 15
základnej
zmluvy medzi Slovenskou republikou a Maďarskou re-
publikou.
Okrem toho je to v evidentnom rozpore s tretím bo-
dom
§ 1 jazykového zákona. Kedy a ako napraví ministerstvo
tento
stav?
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pán Ferkó.
Pripraví sa pán Ftáč-
nik.
Poslanec B. Ferkó:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
dámy a páni,
svoju interpeláciu adresujem ministrovi vnútra Sloven-
skej
republiky na základe § 129 ods. 4 rokovacieho poriadku.
Vážený pán minister, obraciam sa na vás v mene občanov
mesta
a okolia mestského zastupiteľstva Mestského úradu vo
Veľkých
Kapušanoch vo veci týkajúcej sa žiadosti mestského
úradu
o zvýšenie stavu príslušníkov Obvodného
oddelenia Po-
licajného
zboru vo Veľkých Kapušanoch. Dňa 10. 9. 1996 Mest-
ský
úrad vo Veľkých Kapušanoch po
prerokovaní bezpečnostnej
situácie
v meste v súlade s uznesením mestského
zastupiteľ-
stva
zo dňa 28. 8. 1996 sa obrátil listom číslo 1571/96 na
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, v ktorom
žiadal
o
zvýšenie stavu príslušného obvodného oddelenia Policajného
zboru
z týchto dôvodov:
1.
Mesto Veľké Kapušany sa nachádza v novovytvorenom
okrese Michalovce v blízkosti ukrajinskej
hranice, kde je
zvýšený
príliv a pôsobenie rôznych mafiánov z Ukrajiny.
2. V meste Veľké Kapušany už dlhšie
obdobie pôsobí sku-
pina
delikventov a osôb, ktorí sa dopúšťajú takej trestnej
činnosti,
ktorá predtým v našom obvode ani nebola evidovaná,
ako
napríklad výbuch neznámej výbušniny pri vchode do budovy
obvodného
oddelenia Policajného zboru, podpálenie vchodových
dverí do bytu
príslušníka obvodného oddelenia,
ktorý býva
v
obytnom bloku s ďalšími štyridsiatimi rodinami. Ďalej pod-
pálenie
auta príslušníka obvodného oddelenia a
bývalého ve-
liteľa
obvodného oddelenia Policajného zboru,
ale i ďalších
osôb,
ktoré podľa informácií do dnešného dňa neboli objasne-
né,
nehovoriac o obchodovaní s bielym mäsom.
Na uvedený list mestský úrad do
dnešného dňa nedostal
odpoveď.
Občania mesta sú súčasnou situáciou právom znepoko-
jení
a sú pohoršení nad tým, že sa počet
policajtov v našom
meste
s účinnosťou od 1. 1. 1997 zníži z 26 na 17.
Pozname-
návam, že sme ako prví v bývalom okrese Trebišov a medzi
prvými
v bývalom Východoslovenskom kraji zriadili mestskú
políciu.
Toho času má 10 členov. Z mestského rozpočtu vyčle-
ňujeme na túto
kapitolu ročne cca 2 milióny korún, čo je
vzhľadom
na výšku nášho rozpočtu mesta nemalá čiastka. Na-
priek
dobrej spolupráci pri ochrane verejného poriadku medzi
obvodným
oddelením a mestskou políciou pri uvedenej trestnej
činnosti
sa nedosiahli úspešné výsledky.
Upozorňujem na skutočnosť, že
pri súčasnom zníženom
stave obvodného oddelenia, t. j.
z 26 na 17, ani nemožno
očakávať
zlepšenie bezpečnostnej situácie, ale
skôr naopak,
ohrozuje
to už aj tak zlý verejný poriadok.
Vážený pán minister, obraciam sa na
vás so žiadosťou
o
prehodnotenie počtu policajtov v našom
regióne nie na zá-
klade
tabuľkového počtu a počtu
obyvateľov, ale na základe
bezpečnostnej situácie. Žiadam v mene občanov a
mestského
zastupiteľstva
posilnenie terajšieho Obvodného oddelenia Po-
licajného zboru vo
Veľkých Kapušanoch, ako aj vyčlenenie
špeciálnych
vyšetrovateľov na riešenie
bezpečnostnej situá-
cie
v tomto regióne.
Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pán Ftáčnik.
Poslane M. Ftáčnik:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
vážené kolegyne a kolegovia,
mám šesť interpelácií, z toho jednu na predsedu vlády,
štyri
na pani ministerku školstva, jednu na pána ministra
kultúry.
Interpelácia na predsedu vlády
Slovenskej republiky.
Vláda
Slovenskej republiky vo svojom programovom vyhlásení
si zakotvila záväzok prijať harmonogram
riešenia mzdových
otázok v
školstve. Výbor pre
vzdelanie, vedu, kultúru
a
šport pri prerokúvaní štátneho rozpočtu na rok 1996 zavia-
zal
pani ministerku školstva, aby takýto harmonogram predlo-
žila
do marca 1996 v spolupráci s Odborovým zväzom pracovní-
kov
školstva a vedy, tak ako to predpokladá programové vy-
hlásenie.
Úloha bola splnená, výbor dostal
príslušný harmo-
nogram
a súčasne ministerstvo školstva takto spracovaný har-
monogram
predložilo do vlády. Od marca 1996 je
harmonogram,
ktorým
sa má naplniť programové
vyhlásenie vlády, vo vláde
a
vláda nie a nie ho prerokovať.
V posledných týždňoch roku 1996 odborový zväz zorgani-
zoval
petičnú akciu, v ktorej sa učitelia,
ktorých sa tento
predmetný
materiál týka, ale aj ďalší pracovníci školstva,
vyjadrujú
k tomu, aby konečne vláda prerokovala tento harmo-
nogram, vyjadrila sa k nemu a rozhodla o jeho prijatí či
neprijatí
a naplnila tak svoj program. Chcem sa
opýtať teda
predsedu
vlády, kedy vláda Slovenskej republiky
splní svoje
programové
vyhlásenie a prijme harmonogram riešenia mzdových
otázok
v školstve.
Ďalšie
interpelácie sú adresované
pani ministerke.
V
prvej nadviažem na kolegu Szigetiho,
pretože sa týka de-
viateho
ročníka základnej školy. Je to interpelácia, ktorá
je
adresovaná nielen ministerstvu školstva, ale už aj minis-
terstvu
vnútra, pod ktoré spadajú krajské
úrady, pretože aj
tie
vstupujú do otázok zabezpečenia prevádzky a fungovania
škôl,
konkrétne základných a stredných.
Pýtam
sa teda ministerky školstva a ministra vnútra,
aké opatrenia urobili ministerstvo školstva,
ministerstvo
vnútra
a krajské úrady na zabezpečenie prechodu na deviaty
ročník
základnej školy. Pani ministerku by som
chcel požia-
dať,
aby odpovedala, aké konkrétne opatrenia sa urobili ale-
bo
urobia na udržanie učiteľov stredných škôl v školských
službách,
aby školstvo neprišlo už o pripravených odborní-
kov.
Ako sa bude riešiť skutočnosť, že krajské
úrady vytvo-
rili
73 632 miest na stredných školách, hoci
tretinová kon-
cepcia,
ktorú predložilo ministerstvo školstva, predpokladá,
že
to má byť v budúcom roku iba 56 tisíc
miest na stredných
školách?
Moja
druhá interpelácia sa týka porady, ktorú zvolal
dňa 22. januára
1997 podpredseda Národnej rady
Slovenskej
republiky
Ján Ľupták k problematike stredných odborných uči-
líšť.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdela-
nie,
vedu, kultúru a šport zaradil na svoje rokovanie koncom
januára
bod informácia o záveroch z tejto
porady a požiadal
pána podpredsedu, aby informoval tento
gestorský výbor,
k
akým záverom dospela porada
jednotlivých rezortov, ktorú
inicioval
a zvolal podpredseda Národnej rady. Pán podpredse-
da
nám odkázal, že on nemôže prísť a informovať nás, pretože
nie
je celkom presne informovaný o týchto záveroch.
Keďže
sme sa to nedozvedeli, výbor prerušil schôdzu,
nielen
teda kvôli tejto veci, ale aj kvôli ďalším rokovaniam
o
ďalších zákonoch, a čakáme, že sa oficiálne tieto výsledky
dozvieme.
Mne sa podarilo získať neoficiálne
závery z tejto
porady a práve k nim smeruje moja interpelácia na
minister-
ku
školstva. Aké je stanovisko ministerstva školstva k záve-
rom
porady, ktorú zvolal podpredseda Národnej rady Sloven-
skej
republiky Ján Ľupták dňa 22. januára 1997 k problemati-
ke
stredných odborných učilíšť?
Ďalšia interpelácia sa týka účelovej publikácie Dejiny
Slovenska
a Slovákov, ktorú ministerstvo školstva vydalo ako
účelovú
publikáciu ministerstva školstva.
Chcem sa opýtať,
kto
dal súhlas na vydanie tejto publikácie ako účelovej pub-
likácie
a z akých zdrojov bolo publikovanie
uhradené. Chcem
sa ďalej pani
ministerky opýtať, či si myslí, že celková
koncepcia
diela je v súlade s tradíciou
slovenskej štátnos-
ti,
vyjadrenou okrem iného aj v skutočnosti, že výročie Slo-
venského
národného povstania bolo schválené v
Národnej rade
ako
štátny sviatok.
Posledná
interpelácia na ministerku
školstva sa týka
stredísk
odbornej praxe. Pani ministerka Slavkovská podpísa-
la
dňa 12. septembra 1996 vyhlášku o strediskách odbornej
praxe
vydanú v Zbierke zákonov pod číslom 279/1996. Rád by
som
ju upozornil, že táto vyhláška je v zásadnom rozpore
s
platným zákonom číslo 279/1993 Z. z. o
školských zariade-
niach. Zákon v
ustanovení § 1 rozlišuje
niekoľko druhov
školských
zariadení, a to výchovno-vzdelávacie a
na posled-
nom
mieste školské účelové zariadenia,
pričom strediská od-
bornej praxe sú
zaradené medzi školské účelové
zariadenia
a
nie výchovno-vzdelávacie zariadenia. Z
toho teda vyplýva,
že
školské účelové zariadenia nie sú a
nemôžu byť vzdeláva-
cími
zariadeniami a nemôžu vykonávať výučbu žiakov. Sú to
len
účelové zariadenia, ktoré školám poskytujú a zabezpečujú
servisné
služby, napríklad v oblasti školského
stravovania,
konkrétne školská
kuchyňa či školská
jedáleň, v oblasti
materiálovo-technického zabezpečenia, konkrétne stredisko
služieb
škole alebo školské výpočtové stredisko
a v oblasti
praktického
vyučovania školské hospodárstvo a
stredisko od-
bornej
praxe, tak, aby sa školy mohli bez problémov a sta-
rosti
venovať priamo výučbe.
Z poslania školských účelových zariadení podľa z § 30
vyplýva
aj skutočnosť, že v nich nie sú zamestnaní pedago-
gickí
pracovníci, ale len technicko-hospodárski a prevádzko-
ví pracovníci.
I napriek tejto
skutočnosti ministerstvo
pripravilo
a pani ministerka podpísala vyhlášku,
ktorá sta-
novuje,
že strediská odbornej praxe, ktoré sú
školskými za-
riadeniami
praktického vyučovania, priamo
zabezpečujú prak-
tické
vyučovanie žiakov z odborných škôl a
stredných odbor-
ných
učilíšť i napriek tomu, že nie sú vzdelávacími zariade-
niami
v zmysle zákona číslo 279. Podľa § 5 príslušnej vy-
hlášky
vedúci strediska odbornej praxe
zodpovedá za plnenie
učebných
osnov praktického vyučovania a vedenie pedagogickej
dokumentácie.
Ustanovenie § 6 vyhlášky uvádza, že pedagogic-
kými pracovníkmi
strediska sú vedúci strediska, učitelia
praktického
vyučovania a majstri odbornej výchovy.
Poznamenávam, že § 50 školského zákona nepovažuje uči-
teľov
a majstrov odbornej výchovy stredísk odbornej praxe za
pedagogických
pracovníkov základných a stredných škôl. Ani
vyhláška číslo 41
neuvádza spomínanú kategóriu.
Strediská
odbornej
praxe teda nie sú vzdelávacími inštitúciami, nemož-
no
ich zriadiť ako samostatný subjekt, ale možno ich zriadiť
len
pri stredných odborných školách alebo stredných odbor-
ných
učilištiach. Školský zákon nepozná ako formu praktické-
ho
vyučovania praktický výcvik a prax, na
ktoré sa odvoláva
príslušný
zákon či vyhláška. V stredných odborných učiliš-
tiach
sa ako forma praktického vyučovania
nepoužíva odborná
prax,
ale odborný výcvik, ktorý je súčasne
vyučovacím pred-
metom.
Záverom by som chcel povedať, že
nevidím dôvod, prečo
by
sa mali v učňovskom školstve nahrádzať
doteraz osvedčené
strediská praktického vyučovania a pracoviská praktického
vyučovania doteraz novými nevyskúšanými strediskami odbor-
nej
praxe, pričom podotýkam, že od roku 1993 nevzniklo ani
jedno
stredisko odbornej praxe, ale vzniklo niekoľko stre-
dísk
praktického vyučovania. Násilná a nezmyselná tranformá-
cia
v tomto smere môže priniesť veľa škody a praktický zánik
terajších
stredísk praktického vyučovania, a tým aj stratu
záujmu
podnikov, resp. živnostníkov o zabezpečovanie prípra-
vy
učňovskej mládeže pre svoje potreby a na svoje náklady.
Pýtam sa, vážená pani ministerka, či si
uvedomujete, že
ešte
nie je prijatý nový školský zákon a že konáte v rozpore
s
platnými zákonmi. Pýtam sa tiež,
aké sú vaše dôvody na
plánované
zrušenie stredísk praktického
vyučovania a praco-
vísk
praktického vyučovania a ich nahradenie strediskami od-
bornej
praxe. Je tento zámer v súlade s
koncepčnými mate-
riálmi
ministerstva školstva, ktoré v oblasti stredných škôl
predkladalo
v poslednom období vláde?
Moja
posledná interpelácia je
adresovaná ministrovi
kultúry
Ivanovi Hudecovi.
Vážený pán minister, mám
k dispozícii váš príkaz číslo
6/1996
zo dňa 14. 3. 1996, v ktorom ste
nariadili jednotli-
vým kultúrnym
organizáciám, aby uzavreli
poistné zmluvy
s
družstevnou poisťovňou Kooperatíva, a. s. Prosím, keby ste
mi
zdôvodnili finančnú výhodnosť takéhoto príkazu konkrétny-
mi
prínosmi pre rozpočet kultúry.
Prosím, keby ste sa tiež
v
odpovedi jasne a zrozumiteľne vyjadrili k tomu, či vy ale-
bo
vaši príbuzní majú, alebo nemajú vlastnícky majetkový po-
diel
v Kooperatíve, a. s., čím si vaši podriadení vysvetľujú
vydanie
predmetného príkazu.
Kolegyne, kolegovia, všetky
interpelácie odovzdám pí-
somne,
tak ako to požaduje podpredseda, resp. predsedajúci
tejto
schôdze.
Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR J. Ľupták:
Ďakujem.
Nech sa páči, pán Harach. Pripraví sa pani
Rusnáková.
Poslanec Ľ. Harach:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
kolegyne a kolegovia,
mám štyri interpelácie na ministerku školstva pani Evu
Slavkovskú.
Pani ministerka, listom zo dňa 20. 1. 1997 sa na mňa
rovnako,
ako predpokladám, že aj na vás, obrátili s podnetom
predstavitelia Združenia rodičov rady školy pri Základnej
škole na Ulici
17. novembra v Prešove. Obsah ich podnetu
predpokladám,
poznáte, ak nie, mám k dispozícii kópiu toho
podnetu
teraz tu. Tento podnet sa sústreďuje na podľa ich
názoru neopodstatnené premiestňovanie ich školy
a jej ná-
sledné
zrušenie k 30. 6. 1997 s tým, že uvoľnené priestory
budú
využité pre novozriaďovanú Prešovskú
univerzitu. Zria-
ďovateľom
univerzity je ministerstvo školstva. V
týchto sú-
vislostiach
mám pre vás nasledujúce otázky.
Má vláda, resp. ministerstvo školstva vypracovaný rea-
lizačný projekt zriadenia Prešovskej univerzity,
ktorý by
vychádzal
zo zákona o rozdelení Univerzity Pavla
Jozefa Ša-
fárika
v Košiciach, ktorý bol v tejto snemovni schválený? Ak
áno,
pýtam sa, či tento projekt obsahuje aj
riešenie pries-
torov
Prešovskej univerzity. Ak áno, pýtam sa, či priestoro-
vé
riešenie Prešovskej univerzity zahŕňa
aj zabratie pries-
torov
základných škôl.
Pripomínam totiž, ctené kolegyne
a kolegovia, že pri
prerokúvaní
tohto zákona tak predkladatelia a vy, pani mi-
nisterka,
ste doslovne tvrdili, je to v zázname,
skontrolo-
val
som si to, že zriadenie Prešovskej
univerzity si nebude
nárokovať
nové priestory s výnimkou budovy rektorátu a budo-
va rektorátu má byť umiestnená v
budove bývalého ROBOTu,
a.
s., Prešov. To je prvá časť tejto interpelácie.
Druhá časť je otázka priama. Považujete
tento necitlivý
zásah
do života Základnej školy na Ulici 17. novembra v Pre-
šove
v priebehu školského roku, v priebehu vyučovacieho pro-
cesu,
za správny? Toto je plne organizovaná škola, je tam
631
žiakov, je pravda, že časť žiakov dochádza, ale veľká
väčšina
týchto žiakov pochádza z lokality nadviazanej na tú-
to
základnú školu. Navyše na tejto základnej škole, podľa
toho,
ako som si to preveril, sú dve športové
triedy so za-
meraním
na hokej, ktoré sú zasa priamo nadviazané na zimný
štadión,
ktorý je neďaleko tejto školy.
Myslím si, že sú všetky vecné dôvody na to, aby takáto
škola
bola zachovaná už aj preto, že mne je známa skutočnosť
z
hľadiska štatistík spracúvaných ohľadne základného škol-
stva,
ktoré si možno bežne prečítať, že sú v Prešove základ-
né
školy, ktoré nie sú využité na
plné kapacity a ktoré by
potenciálne,
opakujem, potenciálne bolo možné takto
využiť.
Ale
kardinálna otázka je aj tá, že
tejto snemovni sa pred-
kladal
zákon, ktorý bol zdôvodňovaný tak, ako
bol zdôvodňo-
vaný,
že nebudú nároky na priestory. Inými
slovami, neviem,
ako
vy, kolegyne a kolegovia, ale ja to
chápem ako zavádza-
nie
tejto snemovne pri schvaľovaní
zákona o rozdelení Uni-
verzity
Pavla Jozefa Šafárika.
Posledná otázka súvisiaca s touto interpeláciou je ta-
káto:
Bola Základná škola na Ulici 17. novembra v Prešove
vyradená
zo siete základných škôl? Pretože je jasné, že mi
môžete
odpovedať a odpoveď zrejme bude smerovať k tomu, že
kompetencie prešli
zákonom číslo 222
na okresné úrady
a
krajské úrady ako zriaďovateľov,
povedzme, že z tohto zá-
kona,
ale je tu jedna vážna kompetencia, ktorá zostala mi-
nisterstvu
školstva, podľa mňa, chvalabohu, že zostala, a to
je zaraďovanie základných škôl do
siete a vyraďovanie zo
siete. A škola
sa vlastne ruší vtedy, keď je vyradená zo
siete.
Pýtam sa, či takýto krok už bol podniknutý.
Technická poznámka ešte k tomuto procesu,
ktorý prebie-
ha,
a to podľa vyjadrenia predstaviteľa ministerstva škol-
stva (pána štátneho tajomníka) na zasadnutí
nášho výboru.
Z
tohto vyjadrenia som sa dozvedel, že vraj proces uvoľňova-
nia
školy bude taký, že sa najskôr uvoľní horné poschodie,
kde
začnú stavebné úpravy, na spodných poschodiach sa bude
učiť,
a postupne, až do konca školského roku,
do 30. 6., sa
budú
uvoľňovať aj ostatné poschodia. Pre mňa
je takéto rie-
šenie
jednoducho nepredstaviteľné.
Prosím preto odpoveď na otázky predložené
v tejto in-
terpelácii.
Druhá interpelácia sa dotýka prenájmu a prevodu správy
majetku
štátu v súvislosti so správou
alebo v súvislosti
s
priestormi na území mestskej časti Petržalka.
Bol som in-
formovaný
a mám k dispozícii kópie štyroch zmlúv, ktorými
ste
s vaším súhlasom a podpisom, pani
ministerka, previedli
podľa
zákona číslo 278/1993 Z. z. štyri objekty v lokalite
Petržalka,
správu týchto štyroch objektov, zo
školských or-
gánov
na iné orgány. Pri tomto prevode bol porušený citovaný
zákon v
dvoch vážnych paragrafoch. Prvý paragraf hovorí
o
tom, že najskôr bolo potrebné tieto
objekty ponúknuť roz-
počtovým
alebo príspevkovým organizáciám v
rezorte školstva
a
potom rozpočtovým a príspevkovým organizáciám
v ostatných
rezortoch,
teda štátnym rozpočtovým a príspevkovým organizá-
ciám
všeobecne.
Poznám tieto kroky aj z vlastnej praxe. Keď ako riadi-
teľ
ústavu som chcel ponúknuť horné poschodie v Ústave in-
formácií a prognóz
na prenájom, musel som konať v súlade
s
týmto zákonom. V tomto prípade zákon nebol dodržaný. V § 8
sa
hovorí, že majetok vo vlastníctve štátu
v prípade pre-
vodu
správy musí byť najskôr ponúknutý rozpočtovým a prís-
pevkovým
organizáciám, ak nie je možné naplniť § 8, tak sa
postupuje
podľa § 9, v ktorom možno odplatne,
nijako ináč
(výnimku
dáva jeden zákon Národnej rady), len odplatne to
ponúknuť
iným organizáciám. Zmluvy, ktoré mám k
dispozícii,
a
priama obhliadka materských škôl - ide o budovy materských
škôl
v správe Okresného úradu teraz Bratislava 5 - mi ukáza-
li,
že ide o dve materské školy, ktoré sú dnes priamo v pre-
vádzke.
Sú to perfektné, prekrásne materské
školy, fungujú,
pracujú,
sú plno obsadené.
Riaditeľky materských škôl a ostatní zamestnanci, kto-
rých
som sa pýtal na situáciu, mi nevedeli povedať, že by
takáto
zmluva vôbec existovala, hoci je,
opakujem, vypraco-
vaná
a podpísaná zainteresovanými stranami.
Mám na vás otázku, pani ministerka, čo sú
to za agentú-
ry, ktorým ste
prenajímali tieto štyri
objekty, či tieto
agentúry
plnia nejakú činnosť, ktorá by bola činnosťou re-
zortu
školstva, inými slovami, či ide o rozpočtové a prí-
spevkové
organizácie, ktoré sa volajú agentúry a
boli v re-
zorte
zriadené, ak nie v rezorte, či sú to
všeobecné štátne
príspevkové
a rozpočtové organizácie. Ak nie, myslím, že ide
o
súkromné aktivity, a v tom prípade
považujem tento postup
za
protizákonný. Prosím o stanovisko
k tomu a očakávam, že
tieto
zmluvy budú zrušené a že o tom budete informovať.
Moja tretia interpelácia sa dotýka zavedenia inštitútu
špičkového
pracovníka predovšetkým na základných a stredných
školách.
Viem si veľmi jasne a zreteľne
predstaviť fungova-
nie
takéhoto inštitútu v podmienkach vedeckovýskumných in-
štitúcií
Slovenskej akadémie vied, v rezortných výskumných
ústavoch
a kdekoľvek inde, viem si to predstaviť na vysokých
školách. Veľmi
ťažko si to
predstavujem na základných
a
stredných školách, ešte možno na
stredných školách by sa
to
dalo predstaviť, ale na základných školách je skutočne
obťažné
si predstaviť dosah, nie dosah, ten je taký, aký je,
ale
zavedenie tohto inštitútu. Nakoniec o tom, že je to veľ-
mi
problematické, svedčia výsledky
poslaneckých prieskumov,
ktoré som
mal, a poslaneckých dní. Prosil
by som vás
o
stručnú informáciu v odpovedi na
túto interpeláciu, ako
ministerstvo
priebežne hodnotí zavedenie tohto inštitútu.
Moja
posledná, štvrtá interpelácia sa dotýka už tu
predrečníkmi spomenutej vyhlášky číslo 41.
Prosil by som,
keby
ste mohli stručne informovať, ako
hodnotí ministerstvo
dosah
tejto vyhlášky s odstupom času, pretože možno mať už
k
dispozícii veľmi presné štatistické údaje, predovšetkým
preto,
že dochádza k zmene pracovnoprávnych
zmlúv z formál-
neho hľadiska, lebo školské inštitúcie prešli
pod správu
iných
orgánov štátnej správy alebo novovytvorených orgánov
štátnej
správy.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pani Rusnáková.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Vážení členovia vlády,
vážený parlament,
moja interpelácia sa týka školstva a
obraciam sa ňou na
ministra
vnútra a ministerku školstva.
Už viackrát som na pôde Národnej rady hovorila o poru-
šovaní
právnych noriem a rozpočtovej disciplíny s prostried-
kami
určenými na školstvo v okrese Lučenec.
Bohužiaľ, musím
informovať
o ďalšom prípade, a bola by som veľmi
rada, keby
túto
vec obidvaja ministri vyšetrili s plnou vážnosťou.
V roku 1996 na odbore školstva a kultúry v Lučenci ne-
boli
dočerpané mzdové prostriedky. Ide o
sumu 2 839 000 ko-
rún.
(Ak môžem, prosím kolegu, aby pani ministerku nevyru-
šoval, keď
k nej hovorím.) Táto suma, znovu
opakujem,
2
839 000 korún bola použitá na služby, údržbu, prevádzku
škôl
a bola daná k dispozícii na zužitkovanie
v poslednom
mesiaci
roka.
V čase, keď hovoríme o tom, že by sme
boli radi, keby
pracovníci
školstva mali možnosť dostať vyššie
osobné ohod-
notenia
a odmeny, prekvapuje ma, že zodpovedný pracovník,
t.
j. vedúci odboru školstva a kultúry v
Lučenci pán doktor
Čeman,
ktorý je zodpovedný za rozpočet a účtovníctvo v škol-
stve
v tomto okrese, nebol schopný sledovať čerpanie pro-
striedkov
tak, aby došlo k svojmu adresátovi.
Pri veľmi rýchlom prepočte je môj odhad
takýto: Pracov-
níci školstva v
tomto okrese mohli na konci roka
dostať
približne
o 1 700 korún viac. Mohli dostať vyššie
odmeny,
ktorým
by sa určite boli potešili.
Žiadam aj pani ministerku, aby sa snažila v tejto veci
získať ďalšie informácie, a dúfam, že prednosta
Okresného
úradu
v Lučenci urobí patričné kroky voči vedúcemu odboru,
ktorý
za túto vec nesie plnú zodpovednosť. Samozrejme, že
týmto
žiadam aj pána ministra, aby sa záujmov pracovníkov
školstva
zastal a aby sa o tento prípad zaujímal.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pani Ďurišinová.
Poslankyňa M.
Ďurišinová:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
kolegyne a kolegovia,
moja
interpelácia sa bude
týkať otázky, ktorú som
v
rámci hodiny otázok položila pani
ministerke Slavkovskej,
ale
z časových dôvodov nebolo na ňu
odpovedané. Chcem záro-
veň
svoju otázku doplniť niektorými údajmi, ktoré boli často
mylne
interpretované či už v televízii, alebo v tlači.
Jednou z káuz minulého týždňa bolo ďalšie
neodôvodnené,
a
slovo neodôvodnené podčiarkujem,
odvolanie riaditeľa Gym-
názia
v Novom Meste nad Váhom pána Ing. Janisku. V odvolacom
dekréte
ako dôvod na odvolanie boli uvedené výsledky kontro-
ly
na tejto škole. V nedeľu 2. februára 1997, čiže teraz,
som sa zúčastnila na stretnutí so
zástupcami tejto školy
a
podarilo sa mi získať viacero
materiálov, ktoré dokazujú,
že
ide o jedno z ďalších odvolaní na čiste politickom zákla-
de.
Je naozaj čudné, že deň pred svojím odvolaním pán riadi-
teľ
dostal nový platobný dekrét a zároveň aj ústnu pochvalu.
Ak
mu kontrola vyčítala, že priveľa
preinvestoval na opravu
fasády
školy, je potrebné povedať, že od nadriadeného orgánu
dostal
financie len na polovicu budovy a až
pomocou poslan-
cov
Národnej rady Slovenskej republiky
súdruha Ľubomíra Fo-
gaša
a pána Rudolfa Filkusa sa podarilo zohnať prostriedky
na
celý objekt. To, že vraj neurobil výberové konanie na do-
dávateľské
práce, ako predpisuje zákon, by si mali
uvedomiť
pracovníci
nadriadeného orgánu, lebo je to len
a len v ich
kompetencii
a nie v kompetencii riaditeľa školy.
Ešte dnes,
t.
j. 6. februára 1997, žiaci odmietajú začať výučbu, odmie-
tajú
si prevziať vysvedčenia, a práve v týchto chvíľach pre-
bieha
aj stretnutie profesorov, rodičov, študentov a, dúfam,
stretnutie
s kompetentnými nadriadenými orgánmi kraja, ktorí
sú
za túto kauzu zodpovední.
Preto vás prosím, pani ministerka, aby ste zabezpečili
vo svojej
pôsobnosti potrebné prešetrenie
tohto prípadu
a
vyvodili aj nevyhnutné dôsledky. V
súlade s rokovacím po-
riadkom
odovzdám svoju písomnú interpeláciu v podateľni.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pýtam sa, či chce ešte niekto z poslancov vy-
stúpiť
v interpelácii.
(Nikto.)
Keďže nie, uzatváram rozpravu. Pýtam
sa členov vlády,
či
chcú odpovedať na interpelácie poslancov hneď. Ak áno,
chcem
ich zároveň požiadať, aby svoju odpoveď dali poslancom
i
v písomnej forme.
Pán minister Mráz, nech sa páči.
Minister výstavby a
verejných prác SR J. Mráz:
Vážený pán predsedajúci,
vážení poslanci, poslankyne,
bol
som interpelovaný už
tretíkrát, že som konateľom
spoločnosti.
Znova potvrdzujem, že nie som konateľom žiadnej
spoločnosti,
nie som ani v žiadnej správnej ani v dozornej
rade,
ako som to už niekoľkokrát hovoril. To je po prvé.
Po druhé, pokiaľ ide o Atypstav, Fond národného majet-
ku,
pokiaľ viete, určil termín a ja som povinný tento termín
takto
dodržať bez likvidácie. Ak likvidácia nebola vykonaná,
že
nebol podnik v likvidácii, tak bez
likvidácie musíme dať
návrh
na výmaz. Vymazaný podnik doteraz nebol.
Pokiaľ ide o môjho brata, viete,
možno mám smolu, že
otec
bol stavbár, mama robila v
stavebníctve, všetci štyria
bratia
sme tiež stavbári a zhodou okolností každý, samozrej-
me,
podniká. Veľmi ťažko môžem bratom
zakázať, aby išli ro-
biť
čosi iné, a diskriminovať nemienim ani
bratov. Uisťujem
vás,
že nebudem robiť nič, čo by bolo v rozpore so zákonom.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Na záver chcem požiadať členov
vlády, aj tých,
ktorí predniesli svoje odpovede na dnešnej
schôdzi ústne,
aby
podľa zákona o rokovacom poriadku dali písomnú odpoveď
na
interpelácie v stanovenej lehote 30 dní.
Vyhlasujem tento bod programu
za skončený. Ak budeme
uznášaniaschopní,
budeme pokračovať v ďalšom bode programu.
Prosím vás, aby sme sa prezentovali. Ak sme uznášania-
schopní,
budeme pokračovať ďalším bodom.
Pristúpime k dvadsiatemu šiestemu bodu
programu, ktorým
je
vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky
o
užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vypo-
riadaní
vlastníctva k nim.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač
572 a spoločnú
správu
výborov ako tlač 572a.
Z
poverenia vlády Slovenskej
republiky návrh zákona
odôvodní
minister pôdohospodárstva Slovenskej
republiky Pe-
ter
Baco. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.
Minister
pôdohospodárstva SR P. Baco:
Vážený pán predsedajúci,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
viac ako päťročné skúsenosti z realizácie zákona číslo
229/1991
Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a iného
poľnohospodárskeho
majetku a naň nadväzujúceho zákona
číslo
330/1991 Zb.
o pozemkových úpravách
ukazujú, že jedným
z
kritických bodov nášho pozemkového zákonodarstva zostáva
nedostatočná právna úprava užívania pozemkov v
zriadených
záhradkových
osadách.
Uvedené právne predpisy veľmi jednoznačne riešia tento
problém
v prípadoch, ak ide o záhradkové osady na pozemkoch,
ku
ktorým bolo vlastnícke právo pôvodne vlastníkom odňaté.
V
týchto prípadoch v súlade s § 11 ods. 1 písm. a) zákona
číslo
229 ide o prekážku vydania pozemku a
pôvodnému vlast-
níkovi
vzniká právo na náhradný pozemok v primeranej kvalite
a
výmere, v akej boli jeho pôvodné
pozemky. Vzhľadom na to,
že
prevažná väčšina záhradkových osád je
zriadená na pozem-
koch,
ku ktorým bolo vlastnícke právo zachované, vzťahuje sa
na
užívanie pozemkov v nich ustanovenie § 22 ods. 3 uvedené-
ho
zákona, ktoré však, ako možno s odstupom času konštato-
vať, tento citlivý problém úplne nerieši,
lebo je príliš
rámcové
a všeobecné. Potvrdením tohto tvrdenia je i súdna
prax,
ktorá v sporoch týkajúcich sa užívania
pozemkov zria-
dených v záhradkových osadách, odplaty za
toto užívanie,
realizácie predkupného práva a podobne prináša veľmi
roz-
dielne
a často protichodné a protirečivé rozhodnutia.
Vláda Slovenskej republiky má teda ambíciu predloženým
návrhom
zákona prispieť k riešeniu problému pozemkov v zria-
dených
záhradkových osadách, ktorý sa síce týka percentuálne
zanedbateľnej
výmery pôdy - záhradkové osady sú celkove na
5
700 ha, z toho asi 1400 ha vo vlastníctve súkromníkov, ale
zároveň
priamo alebo sprostredkovane na jeho riešenie čakajú
desaťtisíce
našich občanov, či už záhradkárov, ale práve tak
aj
vlastníkov.
Prijatie návrhu zákona, ktorý by
ustanovil jasné pra-
vidlá
na riešenie problematiky vysporiadania vlastníctva po-
zemkov
zriadených v záhradkových osadách, je
nutné i preto,
že
absencia týchto pravidiel je živnou
pôdou pre také formy
vyporiadania
tohto vlastníctva, ktoré sú často za hranicou
zákona. Ako
príklad môžem uviesť
osvedčovanie vydržania
týchto
pozemkov notármi napriek tomu, že každý právnický za-
čiatočník
vie, že záhradkár, ktorý uzatvoril zmluvu o dočas-
nom
užívaní týchto pozemkov, nemôže v
žiadnom prípade preu-
kázať
dobromyseľnosť a oprávnenosť svojej
držby. Ide o pod-
vody
na vlastníkoch.
Predložený návrh je teda konštruovaný
tak, že zakotvuje
vznik
priameho nájomného vzťahu medzi vlastníkom a záhradká-
rom, určuje výšku nájomného a ustanovuje
podmienky zániku
tohto
nájomného vzťahu. Návrh zároveň vytvára procesný rámec
na vyporiadanie vlastníctva k pozemkom
formou pozemkových
úprav,
a to pre prípad, že vlastník a záhradkár sa nedohodnú
na
takomto vyporiadaní formou kúpnej zmluvy. Potreba vykonať
pozemkové
úpravy, ktorých cieľom je vyporiadanie vlastníctva
pozemkov
zriadených v záhradkových osadách relatívne v krát-
kom
časovom období, si vyžiadala, aby návrh zahŕňal i pro-
cesné
normy modifikujúce postup klasických pozemkových úprav
podľa
zákona číslo 330.
Ako
predkladatelia predmetného
návrhu zákona Národnej
rady Slovenskej
republiky o užívaní
pozemkov zriadených
v
záhradkových osadách a vyporiadaní
vlastníctva k nim sme
si
vedomí citlivosti jeho vzťahu k Ústave
Slovenskej repub-
liky.
Venovali sme preto rozboru jeho vzťahu
k ústave veľkú
pozornosť
i v dôvodovej správe. Vychádzajúc z
tohto rozboru
si
dovolím konštatovať, že všetky ustanovenia predloženého
návrhu
sú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Nad rámec
tohto
rozboru si dovolím dve poznámky.
Prvá poznámka sa týka spochybňovania aspektu verejného
záujmu
pri odňatí vlastníckeho práva k pozemku v zriadenej
záhradkovej
osade. Európsky súd pre ľudské práva pri riešení
obdobných vzťahov medzi dlhodobými nájomcami a
vlastníkmi
v
roku 1986 a 1987 nekonštatoval v
prípadoch preferovania
nájmu
porušenie práva na vlastníctvo a
vyhlásil, že zákono-
darca
má pri uskutočňovaní sociálnej a hospodárskej politiky
možnosť
voľnej úvahy vo vzťahu k tomu, čo je verejný záujem.
Pritom
konštatoval, že v rozpore s verejným záujmom je iba
to,
čo nemá zjavne rozumný základ.
Z
hľadiska ústavných aspektov
predloženého návrhu má
mimoriadny význam tiež
skutočnosť, ktorá, ako sa ukázalo
v
celom doterajšom priebehu po
príprave, nie je dostatočne
vnímaná. Ide o
skutočnosť, že predložený
návrh nevytvára
principiálne nový zásah
do vlastníckych práv, ba dokonca
nejde ani o
zásah vyvlastňovací. Už
skôr som uviedol, že
v
súčasnosti platná právna úprava
obsiahnutá v § 29 zákona
číslo
330 ustanovuje, že vyporiadanie vlastníctva pozemkov
zriadených
v záhradkových osadách prebehne formou pozemko-
vých
úprav tak - a teraz citujem z tohto ustanovenia - že
"tieto
pozemky prechádzajú do vlastníctva
užívateľov za ná-
hradu.
Doterajším vlastníkom týchto pozemkov vzniká nárok na
vyrovnanie."
Teda podľa doterajšej platnej legislatívy.
Z toho
vyplýva, že predložený návrh
rešpektuje a kon-
kretizuje
doterajšie zákonné ustanovenia.
V priebehu príprav predloženého návrhu
sme sa stretli
s
námietkou, že citované ustanovenie
nezodpovedá účelu toho
historicky determinovaného procesu. Na margo
tejto pripo-
mienky
my dovoľte citovať § 2 zákona číslo 330
upravujúceho
dôvody
pozemkových úprav, kde sa uvádza, citujem: "Pozemkové
úpravy
sa vykonávajú najmä ak a) je to
potrebné na usporia-
danie
vlastníckych a užívacích pomerov a
odstránenie preká-
žok
ich výkonu vyvolaných historickým
vývojom pred účinnos-
ťou
tohto zákona." To je teda naša situácia v záhradkových
osadách.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
vzhľadom na veľmi aktuálny stupeň
naliehavosti riešenia
predmetného
problému, ktorý, ako sme už naznačili skôr, sa
dotýka
veľkého množstva našich občanov,
ako aj na výsledky
prerokovania
návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej re-
publiky
mi dovoľte, aby som vás poprosil o podporu vládou
predkladaného
návrhu zákona.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pánu ministrovi Bacovi a prosím ho, aby zaujal
miesto
určené pre navrhovateľov.
Prosím predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej repub-
liky
pre pôdohospodárstvo poslanca Pavla Delingu,
aby podal
správu
o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo
výboroch
Národnej rady.
Poslanec P. Delinga:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
pani poslankyne, páni poslanci,
dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou
k
tlači číslo 572, ktorú máte na stoloch pod tlačou číslo
572a.
Je to spoločná správa Ústavnoprávneho
výboru Národnej
rady,
Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu,
Výboru
Národnej rady pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej
rady pre
verejnú správu, územnú
samosprávu a národnosti
a
Výboru Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prí-
rody.
Všetky tieto výbory dostali pridelený vládny návrh zá-
kona
Národnej rady Slovenskej republiky o užívaní pozemkov
v
zriadených záhradkových osadách a
vyporiadaní vlastníctva
k
nim. Predseda Národnej rady im ho pridelil 23. decembra
1996
svojím rozhodnutím číslo 1344 na
prerokovanie s termí-
nom
do 24. januára 1997.
Súčasne
určil ako príslušný Výbor Národnej rady pre
pôdohospodárstvo
na skoordinovanie stanovísk výborov
Národ-
nej rady Slovenskej republiky s tým, že sa skoordinované
stanoviská
výborov Národnej rady Slovenskej republiky pre-
mietnu
do spoločnej správy, ktorú vám predkladám.
Určené výbory prerokovali tento
vládny návrh zákona na
svojich
schôdzach dňa 22. januára 1997.
Výbor
Národnej rady pre životné prostredie a ochranu
prírody
nesúhlasí s vládnym návrhom zákona a
neodporúča Ná-
rodnej
rade Slovenskej republiky schváliť
tento návrh záko-
na.
Ústavnoprávny výbor, výbor pre financie,
rozpočet a me-
nu,
výbor pre pôdohospodárstvo a výbor pre verejnú správu,
územnú samosprávu a národnosti vyslovili
súhlas s vládnym
návrhom
zákona o užívaní pozemkov v zriadených
záhradkových
osadách
a vyporiadní vlastníctva k nim a odporúčajú Národnej
rade
Slovenskej republiky tento vládny návrh
schváliť s po-
zmeňujúcimi
návrhmi a úpravami, ktorých je celkove 15 a kto-
ré
máte v spoločnej správe uvedené, preto ich nebudem oso-
bitne
uvádzať.
Chcem vám zároveň povedať, že výbor pre skoordinovanie
týchto
návrhov odporúča, aby sme spoločne hlasovali o týchto
návrhoch
pod bodmi 1, 2, 3, 4, 6, 7, 8, 9, 10, 12, 14 a 15
a
aby sme ich prijali. Zároveň aby sme spoločne hlasovali
o
bodoch 5, 11 a 13 a aby sme ich neprijali.
Toľko,
vážený pán predsedajúci, o spoločnej správe
k
predmetnému návrhu zákona.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pánu poslancovi Delingovi a prosím ho, aby za-
ujal
miesto určené pre spravodajcov výborov.
Do rozpravy máme prihláseného pána
Rosivala za klub DÚ,
písomne
pána Langoša, pani Sabolovú a pána Juriša. Nech sa
páči,
pán Rosival.
Poslanec I. Rosival:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
dámy a páni,
dovolím
si podať procedurálny návrh na stiahnutie
z
programu súčasnej schôdze vládneho
návrhu zákona Národnej
rady Slovenskej
republiky o užívaní
pozemkov zriadených
v
záhradkových osadách a vysporiadaní vlastníctva k nim. Na-
vrhujem, aby sme
tento vládny návrh zákona vrátili vláde
Slovenskej
republiky na prepracovanie.
V predloženom návrhu nie je uspokojujúco vyriešená sú-
vislosť
návrhu zákona s článkom 20 Ústavy
Slovenskej repub-
liky. Predpokladá sa, že vlastníkom sa
odníme vlastnícke
právo
k pozemkom v záhradkových osadách. Toto je podľa ústa-
vy
možné len vo verejnom záujme a za primeranú odmenu. Ani
jedna
z týchto podmienok nie je v návrhu zákona uspokojivo
zdôvodnená
alebo vyriešená. Verejný záujem nie je dostatočný
zdôvodnený
a finančná náhrada nie je primeraná.
Na druhej strane chápem význam dlhoročnej
práce záhrad-
károv.
Nedá sa prehliadnuť a musí sa brať do úvahy. Musí byť
brané
do úvahy tiež ich vlastnícke právo na nimi vytvorený
majetok. Dovolím
si preto konštatovať, že vzťahy medzi
vlastníkmi
pôdy, jej užívateľmi záhradkármi a základnými or-
ganizáciami
záhradkových osád Slovenského zväzu
záhradkárov
je potrebné vyriešiť. Ak majú záhradkári
záujem vytvoriť
miestne
združenia ako právnické osoby s
vlastníckymi práva-
mi,
zákon by im to mal umožniť. Domnievam sa tiež, že sa ne-
vyčerpali
všetky možnosti dohody medzi
zúčastnenými strana-
mi,
a preto by tento zákon
mal vstúpiť do
platnosti až
1.
januára 1998. Takto by vznikol časový priestor na rokova-
nia v uvedených
otázkach a tiež v ďalšej spornej otázke,
ktorou
je výška nájomného za užívanie pozemku.
Navrhujem preto, aby prerokúvaný návrh zákona bol vrá-
tený
vláde na prepracovanie. V prípade, že
tento môj proce-
durálny
návrh nebude prijatý, žiadam, aby na osobitné hlaso-
vanie
bol vyňatý bod 8 spoločnej správy.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem.
Keďže ste dali
procedurálny návrh, musíme
o
tom hlasovať. Prosím pánov poslancov,
aby sa dostavili do
rokovacej
miestnosti.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať
o
zákone, ktorý vám predkladá minister pôdohospodárstva, aby
sa
stiahol z programu. Pán poslanec Rosival za DÚ navrhol,
aby
sa tento zákon stiahol z rokovania. Nech sa páči, budeme
hlasovať,
či ste za, alebo proti.
Prezentovalo sa 84 poslancov.
Za návrh hlasovalo 21 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Tento návrh neprešiel.
Nech sa
páči, ďalší v rozprave je
pán Langoš. Nie je
tu.
Ďakujem. Pani Sabolová. Pán Langoš stráca poradie.
Poslankyňa M. Sabolová:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážená Národná rada,
vládny
návrh zákona o
užívaní pozemkov zriadených
v
záhradkových osadách a vyporiadanie vlastníctva k nim celú
problematiku
o vysporiadaní pozemkov vari ešte viac
kompli-
kuje.
Nerieši vzťahy jasne a presne. V mnohých častiach vná-
ša
ešte viac právnej neistoty. Už dnes prebieha veľa súdnych
sporov
ohľadne pozemkov v záhradkových osadách
a po prijatí
tohto
zákona sa jeho kvalita potom prejaví zrejme aj v budú-
cich
súdnych sporoch.
V
dôvodovej správe sa
navrhovatelia zákona pokúšajú
akoby ospravedlniť a svojsky vysvetľovať
historicky vývoj
riešenia otázok
vlastníctva k pôde,
čo však nezodpovedá
pravde. Socialistický štát sa riešením vlastníctva k
pôde
zásadne nikdy nezaoberal. Ako neobmedzený vládca svojvoľne
rozhodoval,
kto a ako môže cudzie vlastníctvo využívať a po-
užívať.
V tomto kontexte treba vidieť aj otázky postupného
zriaďovania
záhradkových osád. Navonok to bolo
zakryté spo-
ločenskou organizáciou. Všetci vieme, že spomínané osady
často vznikali živelne mimo rámca nejakej
právnej úpravy
a
veľmi často na pôdach a lokalitách,
ktoré sa mohli poľno-
hospodársky
využívať, tvorili veľakrát intravilán obce. Roz-
hodujúce
bolo stanovisko významného straníckeho
funkcionára
a
pritom sa ignorovali akékoľvek právne predpisy, vrátane
stavebného
zákona.
Čo je
však rozhodujúce? Všetci účastníci
a aktéri pri
zriaďovaní
záhradkových osád si od samého začiatku boli plne
vedomí,
že ide o dočasné užívanie, a teda nie je pravda, že
sa týmto sledovalo riešenie vlastníctva k
pôde. Skutoční
vlastníci
pôdy, oprávnené osoby, oprávnene očakávali po roku
1990, že
sa táto problematika bude riešiť predovšetkým
z
pohľadu vlastníckeho práva a nie faktického stavu, ktorý
vznikol
v rozpore s právom. Je preto zarážajúci fakt, že ná-
vrh zákona nevychádza z rešpektovania
vlastníckeho práva,
ale
výslovne navrhuje posudzovať z pohľadu
dobromyseľnosti.
O
akú dobromyseľnosť išlo, už som uviedla.
S týmto
návrhom principiálne nemožno
súhlasiť. Nikomu
by
sa nemalo tolerovať porušovanie
základného práva. Bol by
to
veľmi nepriaznivý precedens. Navrhovaný zákon by v rozpo-
re
s ústavným právom zvýhodnil určitú ohraničenú skupinu ob-
čanov
na úkor vlastníkov pozemkov, čo by vytvorilo podmienky
na
ďalšie špekulatívne predaje. Je tiež
známe, že mnohí zá-
hradkári
vzhľadom na svoj vek a zmenené spoločenské podmien-
ky
už aktívne na týchto pozemkoch
nepracujú, ale pracujú na
nich
rodinní príslušníci, ako keby pre nich platil nejaký
modifikovaný
dedičský zákon.
Riešenie tohto problému vidím tak, že spravodlivosť má
smerovať voči vlastníkom, ktorí dosiaľ boli
poškodzovaní,
a
nie iba v záujme tých, ktorí vedome
užívali cudzí majetok
bez
akejkoľvek náhrady po viac desaťročí.
Jedine akceptova-
teľné
právo pre užívateľov by bolo prednostné
právo odkúpe-
nia
do vlastníctva alebo prenájmu, ale jednoznačne za trhové
ceny.
Zákon by mal obsahovať takú dikciu, že ak sa vlastníci
s
užívateľmi nedohodnú inak, sú užívatelia povinní vrátiť
pozemky
vlastníkom v zákonom stanovenom čase, v lehote.
Ak
sa prijme filozofia, že
užívatelia by mohli mať
právny
nárok na získanie pozemkov do vlastníctva, potom je
to
legalizácia toho, čo začal
totalitný režim. Súčasne le-
gislatíva kontinuálne
nadväzuje na socialistické zákony
a
predpisy z čias znárodňovania,
celoplošnej kolektivizácie
a
zásahu štátnej moci do súkromného
vlastníctva. To, čo si
nedovolili cestou
legislatívnych noriem realizovať
do
dôsledku
v komunistickom totalitnom režime,
chceme v súčas-
nom
období uskutočniť v demokratickom právnom štáte? Z akých
dôvodov
sa v návrhu zákona direktívne stanovuje pre vlastní-
kov odpredaj pozemkov v prospech užívateľov,
resp. výmena
pozemkov cestou
pozemkového fondu bez
ohľadu na to, či
vlastník
s tým súhlasí, alebo nie? Prečo majú vlastníci žia-
dať
o pridelenie iného náhradného pozemku, a nie užívatelia,
záhradkári,
ak chcú obrábať pôdu, venovať sa svojej
záľube?
Tu celkom chýba logika. Okrem tohto
realizácia návrhu by
znamenala
ďalšie drvenie parciel, pričom už teraz platné zá-
konné
opatrenia deklarujú pravý opak.
Ďalšou otázkou, ktorá je v rozpore s
uplatňovaním trho-
vého
hospodárstva v Slovenskej republike a
dodržiavania ús-
tavných
noriem, sú v návrhu zákona stanovené kritériá na ur-
čenie
hodnoty pozemku a tým aj výšky náhrady
pri kúpe alebo
nájme. Je to
v pravom slova zmysle zasahovanie štátu do
vlastníctva
a degradácia práva na voľné nakladanie so svojím
majetkom, čo zaručuje
dnešná Ústava Slovenskej
republiky.
Schválenie
zákona podľa pripraveného návrhu by bolo výsme-
chom práva, o
spravodlivosti ani nehovoriac.
Neverím, že
takto
by mohla vyzerať aproximácia práva v
našej spoločnos-
ti.
Na ministerstvo pôdohospodárstva boli podané aj pripo-
mienky vlastníkov pozemkov, ktoré však
neboli akceptované
a
neboli zapracované do tohto návrhu zákona. Nakoniec mám
výhrady
aj k tomu, aby sa zákon vytváral výhradne iba pre
jednu
skupinu privilegovaných občanov a
spájal sa s ďalším
zákonom
číslo 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, ktorý bol
prijatý
za iným účelom, ako ho chcú
navrhovatelia aplikovať
celoplošne
pri vysporiadaní vlastníctva pozemkov v záhradko-
vých
oblastiach. Treba jednoznačne odsúdiť protiústavný cha-
rakter
tohto zákona, ktorý určuje, že ak sa vlastníci s uží-
vateľmi
nedohodnú inak, prechádzajú tieto
pozemky do vlast-
níctva
užívateľov.
Ešte niekoľko poznámok. Je až otvoreným
cynizmom snažiť
sa
v zákone uplatniť princíp "verejný záujem" len
z toho
dôvodu,
aby vlastníkom mohlo byť odňaté ich
vlastnícke prá-
vo.
Akú to má logiku, keď jedného vlastníka v záhradkovej
osade vystrieda vlastník druhý? Je to ďalší
diskriminačný
prvok voči vlastníkom, vmontovaný do predkladaného zákona.
Pojem
verejný záujem má v právnej praxi svoj presne vymedze-
ný
a jednoznačný význam, ktorý nie je možné aplikovať pri
kauze
vysporiadania vlastníckych vzťahov v záhradkových osa-
dách.
Dôvodová
správa je účelovým a rafinovaným plagiátom,
ako vytvoriť u
poslancov Národnej rady dojem,
že snahou
predkladateľa
je skutočný záujem spravodlivo sa
správať po-
dľa
preambuly zákona číslo 229/1991 Zb., že
teda budeme od-
straňovať
krivdy spáchané na vlastníkoch v rokoch 1948 až
1989.
Predkladateľ do návrhu zákona zahrnul aj absurdnú dik-
ciu,
aby vlastníci za stavby a trvalé
porasty poskytli uží-
vateľom náhrady,
nakoľko v opačnom
prípade nebudú môcť
uplatniť
svoj oprávnený nárok na vrátenie
svojich pozemkov,
nebudú
môcť vypovedať nájomný vzťah. Ja som na
začiatku ho-
vorila,
že všetci užívatelia - záhradkári vlastne vedeli, že
tieto
pozemky sú im poskytnuté na dočasné užívanie.
V oblasti stanovenia výšky nájomného sa potláčajú ďal-
šie
zákony prijaté po roku 1991, ide najmä
o cenové predpi-
sy.
Cenu pozemku stanovuje direktívne, nevysvetľuje podstatu
jej
tvorby, čo je v rozpore s
vlastníckym právom a trhovým
hospodárstvom. Návrh
nerieši porušovanie zákonov do roku
1989,
netrestá porušovanie zákonov po roku 1989, prehliada
túto skutočnosť a ignoruje neplnenie
povinnosti zo strany
užívateľov voči vlastníkom. V zákone sa nerieši nájom za
užívanie
pozemkov od účinnosti zákona číslo 229, t. j. od
24.
júna 1991 do súčasného obdobia. Legalizuje sa protizá-
konný vznik
niektorých záhradkových osád,
legalizujú sa
čierne
stavby. Tak užívateľov chce jednoznačne manipulovať
na
svoje politické ciele.
A na
záver konštatujem: Predkladaný
zákon jednoznačne
hodnotím
ako zákon pre vlastníkov neprijateľný,
a preto ne-
predkladám
jednotlivé pozmeňujúce návrhy k paragrafom, ale
odporúčam,
aby Národná rada neprijala predložený návrh záko-
na
a uznesením požiadala vládu, aby
vypracovala zákon s ak-
ceptovaním pripomienok vlastníkov pozemkov a
dodržiavaním
ústavného práva vlastníkov. Žiadam teda hlasovať
o mojom
procedurálnom
návrhu a odporúčam, aby zákon nebol prijatý.
A
v prípade, že tento návrh prejde,
požiadať vládu, aby vy-
pracovala nové
znenie zákona s
akceptovaním pripomienok
vlastníkov
a dodržiavaním ústavného práva vlastníkov.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ale už sme hlasovali o takom návrhu, pani
poslankyňa.
Poslankyňa M. Sabolová:
Hlasovali sme o vrátení vláde na
prepracovanie. Ja žia-
dam,
aby vláda vypracovala nový návrh, ktorý bude akceptovať
právo
vlastníkov a nie len prihliadať na právo užívateľov.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán minister Baco, nech sa páči.
Minister
pôdohospodárstva SR P. Baco:
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
z toho, čo tu vyplynulo z prvého aj
druhého vystúpenia,
ide
na nás, ktorí sme pripravili tento návrh, hrôza a - zase
to prehrám - z prívlastkov a spojitostí, ktoré
sa tu pri-
sudzujú.
Chcem opakovať, citujem zákon, ktorý
prijal parla-
ment,
keď sedel za predsedníckym pultom pán Mikloško a vláda
pána
Čarnogurského. V § 29 zákona číslo
330/1991 Zb. sa ho-
vorí:
"Tieto pozemky prechádzajú do vlastníctva užívateľov
za
náhradu. Doterajším vlastníkom týchto pozemkov vzniká ná-
rok
na vyrovnanie." Venoval som tomu v úvodnom slove veľa
času,
hovorili sme o tom vo výboroch. Vážení, toto všetko,
z
čoho nás teraz obviňujete, je rozhodnuté, to je všetko za-
fixované
v doterajších zákonoch, ale
nechodí to, preto sme
boli
povinní pripraviť dodatky, doplnky a
úpravu týchto zá-
konov, aby sa
to mohlo realizovať. Ak ste takto rozhodli
v
roku 1991 pod vedením vašich
strán, nie iné strany, ale
vaša
strana sa takto rozhodla, takto to bolo uzatvorené, ale
je
to nefunkčné. Aby sa to mohlo realizovať, aby to mohlo
mať
nejakú dôstojnú podobu, pretože sa to úplne zavrzlo, bo-
li
sme povinní pokúsiť sa o takéto riešenie, ktoré - ešte
raz
opakujem - nemôže byť dokonalé a určite neuspokojuje ani
vlastníkov,
ani záhradkárov.
Pokiaľ komunikujeme so záhradkármi,
napriek tomu, že je
to
nedokonalé riešenie, radšej ho chcú,
ako zostať v stave,
ktorý
ste nechali vy vo vašej legislatíve. A to isté hovoria
aj
vlastníci. Vlastníci pozemkov nie
sú totiž len tí dvaja
ľudia,
ktorí s vami komunikujú. Takže by
som vás chcel po-
prosiť,
aby ste toto vzali do úvahy. Tu nejde o to, že my
chceme vyvlastňovať, vyvlastnilo sa zákonom
v roku 1991.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Faktická poznámka - pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci,
dovolím si vás upozorniť, aby ste upozornili rečníkov
alebo
tých, ktorí vystupujú v rozprave,
aby neporušovali
§
27 rokovacieho poriadku ods. 7. Nikto nie je povinný počú-
vať
rečníčku, keď predčítava niekým skôr napísaný text a eš-
te
ho číta aj veľmi zle a nevie to po niekom prečítať. Ja
nie
som povinný toto všetko tu trpieť, ak ods. 7 jasne hovo-
rí, že rečník
hovorí vo voľnom prednese, pri ktorom môže
použiť poznámky. A
tu bolo celkom zjavne vidieť, že pani
poslankyňa
Sabolová číta text.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán Lauko - faktická poznámka.
Poslanec P. Lauko:
Pán minister, nesúhlasím s vašou
argumentáciou, pozemky
sa
vyvlastňovali v päťdesiatych-šesťdesiatych rokoch, keď sa
robila
kolektivizácia. Treba rozlišovať, čo
to je dať mož-
nosť
niekomu kúpiť si svoje vlastníctvo a vyvlastňovať. Mys-
lím
si, že vo svojom vystúpení ste trošku
znevážili svojich
predchodcov
a použili ste trochu nesprávny výraz.
Ale neču-
dujem sa, lebo
ste boli predsedom
družstva, tak to máte
v
krvi.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pani Sabolová, idete
reagovať na pána minis-
tra?
Nech sa páči.
Poslankyňa M. Sabolová:
Ďakujem pekne.
Pán minister, nesúhlasím s tým, čo ste
povedali, svoj
názor
som vyjadrila v rozprave, ale bola by
som veľmi rada,
keby
ste zdôraznili, že komunikujete aj s
vlastníkmi pozem-
kov, nielen so
záhradkármi. Potom to
vyzerá tak, že táto
vláda
má záujem riešiť len 100 tisíc občanov, ako hovoríte
v
dôvodovej správe, ale nezaujíma ju ďalšie ani základné
právo,
kde máte dať právo vlastníkom v zmysle ústavy.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pán minister.
Minister
pôdohospodárstva SR P. Baco:
Vážená pani poslankyňa, myšlienky tohto
zákona a jeho
filozofia boli publikované vo verejných médiách
viac ako
pred rokom. Ohlásilo sa viacero vlastníkov.
Prizvali sme
ich,
komunikovali sme, radili sme sa s nimi
a hľadali sme
spôsob,
ako ochrániť vlastníkov, ich záujmy. Ak
sa pozeráte
na
tento zákon, záhradkári a predstavitelia záhradkárov tvr-
dia, že ten
zákon je viac na ochranu vlastníkov ako na
ochranu
záhradkárov. Je jasné, že záujem je antagonistický
a
nedá sa zharmonizovať. Je to kompromis, ešte raz opakujem,
ktorý
nemôže uspokojiť absolútne ani jednu, ani druhú skupi-
nu,
ale toto riešenie je lepšie ako žiadne riešenie, teda
také,
ktoré bolo doteraz.
Ešte raz chcem povedať, nič sme nešili pod pokrievkou,
zákon
bol publikovaný viac ako pred rokom a
neustále aj ko-
munikujeme
s vlastníkmi.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Pokoj, vážení. Teraz budem reagovať ja,
pani poslankyňa
Sabolová,
na vaše vystúpenie. Chcem len povedať
vo všeobec-
nosti, že vaše
vystúpenie dám rozmnožiť a tí záhradkári,
ktorí
ho dostanú, sa budú tešiť. Máte o týchto voličov me-
nej.
Ďakujem.
(Hlasy z pléna.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Nech sa páči, pán Poliak.
Poslanec A. Poliak:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia,
bol by som rád, keby sme sa v tomto
prípade neobviňova-
li
navzájom. Boli tu určité krivdy v päťdesiatych rokoch,
ale
touto právnou normou sa sleduje niečo
iné - vysporiadať
tie
problémy, tie bolesti, ktoré vznikli vtedy, ale takým
dostupným, miernym
spôsobom. Takže naozaj
tu sa nehľadá
spôsob
niekomu vyvlastniť niečo, ale
usporiadať toto vlast-
níctvo
zákonným spôsobom a prijateľným spôsobom pre všetky
strany.
Čo sa týka vyvlastnenia, vážení, však sme prijali
zákon
číslo 42. Už to tu pán minister
povedal, ešte to bolo
za
bývalej vlády v roku 1992. Tam sa tiež nehovorí o tom, že
sa
vydáva tá istá pôda, môže sa vydávať
náhradná pôda. Toto
riešenie
sa navrhuje aj v tomto zákone. To znamená, že ak-
ceptuje
aj vrátenie určitej výmery v záhradkovej oblasti, ku
ktorej
má vlastník zriadené vlastnícke právo. Aj v tomto zá-
kone
v § 3 je možnosť vypovedať nájomný vzťah. Čiže ja si
myslím,
že naozaj sa hľadá spôsob, ako túto
otázku doriešiť
a
doriešiť slušným, serióznym spôsobom.
A
ešte chcem povedať
jednu pripomienku. Vážení, na
akých
pôdach sa v prevažnej väčšine zakladali záhradkové ob-
lasti?
Na mimoriadne extrémnych,
svahovitých pôdach, mnoho
ráz na močariskách. Nechcem tu nejako zastávať tých, ktorí
sa
vtedy ujali tejto pôdy, zveľadili ju za mimoriadne ťaž-
kých
podmienok, že sa tam vozila úrodná pôda, nosila doslova
vo
vedrách, takisto maštaľný hnoj a
podobne. A dnes hovorí-
me,
že tento návrh zákona je skrivodlivý?
Voči komu? Ja si
myslím, že naozaj
sa tu hľadá seriózny spôsob, ako
túto
otázku
riešiť.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán Roman Kováč, nech sa páči.
Poslanec R. Kováč:
Ďakujem.
Ja by
som trochu polemizoval s názorom
pána ministra,
že
tento zákon rovnako zvýhodňuje vlastníkov ako nájomcov.
Pán
minister, keď si pozorne prečítam §
3, tak sa dozviem,
že
ja ako vlastník môžem vypovedať nájomnú
zmluvu, ak je na
pozemku
stavba bez stavebného povolenia, to znamená čierna
stavba.
Za normálnych okolností čierna stavba sa dá na útra-
ty
stavebníka zbúrať. Ale čo
predpokladá tento zákon v tom
istom
paragrafe? Ak vlastník, to znamená ja, ktorý vypovedám
zmluvu,
pretože je tam stavba, ju vypoviem, tak musím užíva-
teľovi
za tú stavbu zaplatiť. A tomu hovoríte rovnaká výhoda
pre
užívateľa aj pre vlastníka? Je to v tom istom paragrafe,
odsek
2 a odsek 4, ktorý o tomto hovorí. Takže ak sa za nor-
málnych
okolností stavba dá úradne zbúrať na náklady staveb-
níka,
v tomto zákone naopak, tvrdíte, že vlastník ju musí
zaplatiť.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pani Sabolová.
Poslankyňa M. Sabolová:
Vážený pán minister,
keď ste ma dobre počúvali, ja som
nehovorila, že nie je
potrebné
doriešiť tieto vzťahy, ale nie takouto právnou nor-
mou,
ktorá potláča vlastnícke právo, ktorá nezdôrazňuje prá-
vo na
istú primeranú odmenu,
čiže trhové hospodárstvo,
o
ktorom tu hovoríme, aby čierne
stavby nebolo možné veľmi
jednoduchým
spôsobom zlegalizovať, všetku tú
černotu, ktorá
tu
bola. Takže ide o to, že treba právnu
normu na vysporia-
danie,
pretože sa to možno bez nejakej právnej normy nevy-
sporiada,
ale nemožno postaviť záujem užívateľa nad záujem
vlastníka,
ktorý vedel jasne, že užíva pôdu len na dočasné
obdobie.
To veľmi dobre všetci vedeli a nemali byť vydané
stavebné povolenia na stavby, nad ktorými
budú dnes títo
užívatelia
plakať. Čiže ide o to, aby sa to vyriešilo zákon-
nou
normou, ktorá neporušuje základné práva dané ústavou.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán minister, nech sa páči.
Minister
pôdohospodárstva SR P. Baco:
Prosím vás pekne, všetko to tu bolo vysvetlené. To, čo
tu
hovoríte, sú všetko vykrúcance, prekrúcance. Pre Boha ži-
vého,
veď to je úplne inak! V doterajšej legislatíve už je
zafixované,
že vlastník pôdy, keď túto pôdu
nepredá, nechce
ju
predať, dostane inú náhradnú pôdu. A keď
mu nevyhovuje
iná
náhradná pôda, nastupuje tam opatrovník, to je Pozemkový
fond,
ktorý s ním vysporiada majetkové
vzťahy. Ten vlastník
nepríde
nikdy nakrátko. On len má v tomto prípade istotu, že
záhradkár
s ním nemôže vybehnúť, tak ako je to v súčasnosti,
máme
také situácie, že záhradkári takisto dobehli vlastní-
kov,
čo nechceme. Nemôže s ním niekto vybabrať, proste je si
istý,
môže to predať za týchto podmienok, keď nie, môže dos-
tať náhradnú pôdu, keď mu to
nevyhovuje, môže dostať aj
z
Prešova náhradnú pôdu v Trnave, môže sa
s Pozemkovým fon-
dom
dohodnúť.
Takže nehovorme tu o tom, že tu zavádzame
nejaký bič na
vlastníkov
a že ich zbavujeme práva, aby svoje vlastníctvo
naplno
realizovali. Neprekrúcajte to, to je v legislatíve už
vyriešené.
Tento zákon to nerieši, v podstate rieši vzťah,
aby
to chodilo, aby sa stanovilo, koľko je nájom, aká je ce-
na.
Môžeme polemizovať, je veľká polemika o
tom, či cena je
primeraná,
alebo nie je primeraná. Doterajší zákon hovorí,
že
pri stanovení ceny sa berie do úvahy
kultúra, ktorá bola
na
tejto pôde v čase, keď vznikol vzťah nájmu, keď záhradko-
vá
osada tam vznikla. To hovorí doterajší
zákon, to sme my
nevymysleli.
Tak ako sa môžete teraz domáhať toho, aby tam
bola
dnes trhová cena, keď už doterajší zákon hovorí, teda
tie
dva zákony, ktoré som tu spomínal - číslo 229 a číslo
330,
že sa cena stanovuje podľa kultúry, ktorá bola v tom
čase,
keď tam záhradková osada vznikla, keď vznikol tento
vzťah?
Takže chcel by som poprosiť, aby sme sa do týchto dis-
kusií
nepúšťali, do diskusií o tom, čo riešia doterajšie zá-
kony. Opakujem, tieto vzťahy z ústavy - vlastnícko-ústavné
a
vlastníckoprávne sú vyriešené. My tu
riešime procedurálne
otázky
a otázku ceny nájmu a ceny pôdy, aby sa
mohli dohod-
núť.
Ak sa nedohodnú, je všetko povedané, ako sa postupuje
tak,
aby vlastník mal náhradnú možnosť realizácie
vlastníc-
tva
pôdy. Takže by som chcel poprosiť, aby sme hovorili sku-
točne
k tomu, čo v tom zákone je.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pán Rosival.
Poslanec I. Rosival:
Chcem podčiarknuť to, že vo svojom
vystúpení som v jed-
nej
časti povedal, že chápem význam dlhoročnej práce záhrad-
károv,
teda oceňoval som aj ich prácu a ich príspevok. Ďalej
som
povedal, že treba oceniť aj ich
vlastnícke práva k nimi
vytvorenému
majetku, to, čo záhradkári vytvorili za 30 až
40
rokov, tiež treba brať do úvahy. Takže, pán minister, ani
túto
skupinu som vo svojom vystúpení neprehliadol.
A pokiaľ ide o verejný záujem a jeho zdôvodnenie, voči
ktorému
som namietal, vychádzal som zo strany 6
dôvodovej
správy,
kde je verejný záujem v treťom odseku podľa mojej
mienky
veľmi slabo zdôvodnený. Je
napísané, že verejný zá-
ujem
odňatia vlastníckeho práva
vlastníkom pozemkov spočí-
va...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vypli ste sa sám, pán poslanec. Zapnite
ešte raz mikro-
fón
pánu poslancovi.
Poslanec I. Rosival:
Ďakujem, už len krátko. Takže v
treťom odseku verejný
záujem
podľa mojej mienky je veľmi zle
zdôvodnený a to, čo
je
tam, tá argumentácia, tú veľmi ťažko možno prijať.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Nech sa páči, pán minister.
Minister
pôdohospodárstva SR P. Baco:
Pán poslanec, prosím vás, znova opakujete
to isté. Už
bolo rozhodnuté o tom, čo je verejný záujem v zákone 229
a
v zákone 330. V týchto zákonoch je definované, na ktorú
pôdu
sa nevzťahujú reštitučné povinnosti. Okrem iného je tam
vymenované,
že aj na pôdu v záhradkových osadách. Je to cha-
rakterizované
ako verejný záujem, podobne ako pôda pod ne-
mocnice,
ihriská, športoviská atď. Je to v
zákone číslo 229
vyriešené,
o tom bolo rozhodnuté, či je to záujem verejný,
alebo
či je to štandardná pôda, na ktorú sa
vzťahujú všetky
reštitučné
princípy. Takže skutočne vás chcem
poprosiť, to,
čo
bolo vyriešené, neotvárajme a neobviňujte nás, predklada-
teľov,
že riešime problém, ktorý už bol legislatívne uzatvo-
rený.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pán Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Milé dámy,
vážení páni poslanci,
chcem sa pána predsedajúceho opýtať, prečo
sústavne tr-
pí
porušovanie rokovacieho poriadku zo strany pani poslanky-
ne
Sabolovej. Pani poslankyňa Sabolová
pred chvíľou hovori-
la,
reagovala sama na seba, čo rokovací poriadok neumožňuje.
Prosím,
pán predsedajúci, aby ste netolerovali
sústavné po-
rušovanie
rokovacieho poriadku zo strany poslankyne, ktorá
sa
tu včera vychvaľovala, že pozná perfektne celý právny po-
riadok
Slovenskej republiky.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán Miklušičák, nech sa páči.
Poslanec J. Miklušičák:
Ďakujem, pán podpredseda.
Chcem len povedať, pán minister, že zákon 229 nehovorí
o
tom, že pôdy, na ktorej sú zriadené záhradkové osady, sa
týka
pojem verejný záujem. Bola vyčlenená
preto, lebo ľudia
urobili
isté dohody s dovtedajším užívateľom a bolo treba
zachovať,
aby tie dohody ďalej platili. Ale o žiadnom verej-
nom
záujme tu nemôže byť ani reči.
A ešte poznámka. Nevidím dôvod, prečo máme toto riešiť
samostatným
zákonom, keď v zákone číslo 229 bolo
stanovené,
že
musí dobehnúť lehota, na ktorú mali
záhradkové osady do-
vtedy zmluvu s
predchádzajúcim užívateľom. A
výpoveď bolo
možné
dať iba ku koncu dobehnutia tejto zmluvy o nájme. Čiže
priestor
na to, aby sa vlastník dohodol s nájomcom, tu je.
Netreba
to riešiť samostatným zákonom nasilu a poškodzovať
jednu
vrstvu, t. j. vlastníkov, na úkor
záhradkárov. Myslím
si,
že priestor na to, aby sa navzájom
dohodli, pokiaľ budú
chcieť
a nebudú chcieť dobehnúť jeden druhého,
tu je aj bez
tohto
zákona.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pani Sabolová.
Poslankyňa M. Sabolová:
Chcela by som vám len poďakovať,
pán predsedajúci, že
lepšie ovládate rokovací poriadok, ako pán
docent Cuper,
pretože
pán minister vystúpil v rozprave, a
preto som mohla
reagovať
na jeho vystúpenie.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Pán Cuper, nech sa páči.
Poslanec J. Cuper:
Pán predsedajúci, zase porušila rokovací poriadok. Pán
minister
môže vystúpiť, kedykoľvek o to požiada.
V rozprave
sa
reaguje faktickými poznámkami len na rečníka.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Nech sa páči, pán poslanec Langoš. Ale predtým sa hlá-
sil
pán Juriš.
Poslanec A. Juriš:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené kolegyne, kolegovia,
hostia,
v týchto dňoch si môžeme pripomenúť 40
rokov vzniku pr-
vých
záhradkových osád. Skutočne, pred 40 rokmi vznikali zá-
hradkové
osady a treba povedať, nebol to nejaký výmysel vte-
dajšieho
režimu, nejaká roztopašnosť alebo podpora súkromné-
ho
vlastníctva, ale bola to nutná potreba, ktorú si vynútila
industrializácia Slovenska,
presun obyvateľov z dedín do
miest,
do sídlisk, do činžiakov. Ľudia z dediny boli naučení
pracovať
a nemali priestor. Ísť do krčmy, to
bolo asi málo.
Nebolo
to účelné. Z toho dôvodu vznikali záhradkové osady.
A
veľmi často tieto záhradkové osady
vznikali na nevhodných
pôdach,
nevhodných na veľkovýrobné obrábanie.
Často to boli
prudké,
strmé svahy, výmole, strže, ale i smetiská, čo zo
zdravotného
hľadiska boli veľmi nevhodné záhradky a niektoré
sú
ešte doteraz.
Treba povedať, že vlastnícke vzťahy boli vtedy naruše-
né.
Bol to nútený prenájom, dá sa povedať,
alebo ani sa ne-
pýtali. Poľnohospodárske podniky, ktorým bola
pridelená
pôda,
sa tejto pôdy často zbavovali, aby ju
nemali vo výme-
re,
a pritom to bola pôda nevhodná na veľkoplošné obrábanie.
Záhradkári sa narobili, vo väčšine prípadov
zlepšili stav
a
kvalitu pôdy, spravili spoločné stavby, oplotenie, vodovo-
dy,
studne, často i sušiarne, lisovne alebo
i pálenice. Sa-
mozrejme, záhradkové osady boli rôznych typov: A,
B, C.
Niektoré
boli stanovované na 30 rokov držby, tam si mohli
budovať
aj záhradné chatky takých rozmerov, aby
nepresiahli
16
m2, to platilo donedávna. I keď sa to často porušovalo,
boli
vyberané aj určité typy záhradných domčekov, aby to bo-
lo
trošku jednotné. Mnohokrát sa to porušovalo. Nie príliš
dávno,
pred 3 rokmi sa zasa prijala norma, že to môže byť až
25
m2, pretože mnohokrát sa to porušovalo a stavebné úrady
mali problém
s legalizáciou týchto stavieb, kolaudačnými
rozhodnutiami
a podobne. Nakoniec tých 25 m2 pri štvorárovej
záhradke
sa dalo vydržať.
Problém nastal v rámci reštitúcie pôdy.
Myslím, že to
už
tu bolo niekoľkokrát povedané, že pôda bola poväčšine me-
nej kvalitná, i
keď sú aj záhradkové osady na kvalitných
pôdach,
ale je ich pomerne málo. Samozrejme, že
tento návrh
zákona
je potrebný a treba to vyriešiť. Treba to vyriešiť
čím
skôr, lebo vznikajú tu veľmi zlé
medziľudské vzťahy me-
dzi
vlastníkmi a záhradkármi. Nie zriedkavo sa končia na sú-
doch.
Nové riešenie, ktoré tu máme predložené, v niečom je
dobré,
ale sú tam aj určité nedostatky, podľa môjho názoru
a
názoru aj iných. Bolo by ideálne, keby záhradkové osady,
pôda,
patrila základnej organizácii, kde by
jednotliví čle-
novia
mali svoje členské podiely, tak ako sú
stavané bytové
družstvá.
To by bolo ideálne. Samozrejme, že momentálne to
bude
už asi ťažko uskutočniteľné, lebo niektorí záhradkári
si
spravili už kúpno-predajné zmluvy s vlastníkmi reštitu-
antmi a už
by to bolo veľmi nejednotné. Čiže vychádzame
z
danej skutočnosti, ktorá je. Myslím, že najideálnejšie je,
keby bola
výmena pôdy kompletne
medzi Pozemkovým fondom
a
záhradkovou osadou, aby užívateľ
záhradkár nemusel vôbec
prísť
do styku s vlastníkom. Bolo by to ideálne.
Problém je najmä v § 3 ods. 3, kde sa
hovorí, že vlast-
ník pôdy, keď
vlastní viac ako polovicu výmery záhradky
a
nemá k 1. januáru 1997 inú vlastnú pôdu v obrábaní, v uží-
vaní, nemusí nájomný vzťah obnoviť alebo
uzatvoriť, alebo
nemusí
to predať. Keď si to rozdrobíme na
drobné, v niekto-
rých
záhradkových osadách niektorý vlastník bude vlastniť aj
pol
hektára, čiže 10 až 12 záhradiek. Podľa
toho paragrafu,
skúste si to
prečítať, bude mať nárok na vrátenie jednej
záhradky, dvoch alebo
všetkých dvanástich. Nie je to tam
špecifikované.
Tu si musíme uvedomiť, že vlastník mal odo-
bratú
pôdu, ale teraz je na tej pôde stavba, trvalé porasty.
Nie
je lepšie vrátiť mu pôdu tej istej bonitno-ekonomickej
jednotky? Myslím si,
že je to oveľa spravodlivejšie, ako
oceňovať
jednotlivé chatky, oceňovať porasty alebo niečo po-
dobné.
Čiže § 3 ods. 3 by som považoval za
také semienko
zla,
ktoré by mohlo vyklíčiť a spôsobiť veľmi veľa nepoko-
jov. Predstavme si prípad, že by bol ten vlastník slušný
a
chcel len jednu záhradku. Teraz vznikne otázka, prečo prá-
ve
moju, prečo nie susedovu, prečo nie
toho? Pretože ja mám
najkrajšiu
chatku alebo najkrajšie porasty? Čo sa stane? Keď
mu
to nasilu vynahradí, ako je to podľa
ods. 4, že mu to
zaplatí úradným odhadom, tento úradný odhad
je mnohokrát
celkom
nízky oproti trhovému ohodnoteniu. No
tak vypília si
stromky,
polejú si to chemikáliami, podpália
chatku, a máme
samé
trestnoprávne činy. To nepotrebujeme. Z toho dôvodu § 3
ods.
3 by som navrhoval vypustiť.
Ďalší problém je v § 10 ods. 1. Tu
by som zasa chcel
ochraňovať
vlastníka. Keď mu bola odňatá pôda v zastavanom
území
obce, nech mu je aj vrátená pôda v zastavanom území
obce,
keď o to požiada, pretože vieme, že trhová cena je od-
lišná. Samozrejme,
že v niektorých obciach možno
nebude
v
intraviláne taká pôda, ale v
mnohých obciach bude. Tak
nech
má vlastník právo požadovať pôdu v intraviláne. Myslím,
že
to je spravodlivé.
Ďalší
problém je v § 4, kde
sa stanovuje cena nájmu
pôdy.
Tu je stanovená cena nájmu odlišne od inej poľnohospo-
dárskej
pôdy, to, čo platia družstvá vlastníkom
pôdy alebo
štátne
majetky platili, pokiaľ
obhospodarovali pôdu, teraz
už
súkromné spoločnosti. Prečo by tu mala byť odlišná cena
nájmu?
Vychádza sa z najnižšej ceny, ktorá sa stanovila na
3
koruny, ale to je predajná cena. Čiže tu by som bol za to,
aby
sa zrovnoprávnili podmienky nájmu pôdy podľa bonitno-
pôdnej
ekonomickej jednotky, a nie stanoviť najnižšiu cenu
na
30 halierov za m2, aby to bolo
zrovnoprávnené. Preto po-
dávam
pozmeňujúce návrhy, a to:
V § 3 vypustiť ods. 3 a ostatné odseky
prečíslovať.
V § 10 ods. 1 nové znenie poslednej vety,
a to: "Vlast-
ník
má nárok dostať náhradný pozemok v
zastavanom území ob-
ce,
ak oň požiada, a takýto pozemok sa nachádza v zastavanom
území
obce."
Tretí pozmeňujúci návrh: v § 4 ods. 1 na konci odseku
vypustiť
slová "najmenej však 0,30 Sk za m2".
Ďakujem za pozornosť.
Ešte
by som prosil na samostatné hlasovanie vyčleniť
pozmeňujúce
návrhy zo spoločnej správy, a to v
bodoch 3, 10
a
14.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
keďže
sú ešte prihlásení do rozpravy traja poslanci,
ukončíme dnes rokovanie, aby sa pán Langoš
mohol riadne
pripraviť
a zaútočiť.
Ďakujem. Zajtra pokračujeme o 9.00
hodine.
Štvrtý deň rokovania
24. schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky
7. februára 1997
____________________________________________________________
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram rokovanie prerušenej 24. schôdze Národnej rady
Slovenskej
republiky.
Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospra-
vedlnenie
svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne
požiadali
títo poslanci: Marián Andel, Miroslav Mikolášik,
Ján
Slota, Jozef Pribilinec, Milan
Kňažko, Milan Gaľa, Ján
Čarnogurský.
Na popoludňajšiu časť rokovania Národnej rady
sú
ospravedlnení Ivan Šimko a Mikuláš Dzurinda.
Pani poslankyne, páni poslanci,
prosím, aby sme sa prezentovali. Síce
nemusíme, pretože
pokračujeme
v rozprave k dvadsiatemu šiestemu bodu.
Pripomínam poslancom, že overovatelia určení na 24.
schôdzu
uzavrú prezenčnú listinu
dopoludnia o 11.00 hodine
a
odpoludnia nie o 18.00 hodine, ale keď končíme o 16.00 ho-
dine,
tak dačo pred 16.00 hodinou.
Pokračujeme v prerušenej rozprave o vládnom návrhu zá-
kona
Národnej rady Slovenskej republiky o užívaní pozemkov
v
zriadených záhradkových osadách a
vyporiadaní vlastníctva
k
nim, tlač 572.
K tomuto
bodu programu sú ešte do
rozpravy prihlásení
pán
poslanec Langoš, pán Farkas a pán Ľupták.
Nech sa páči, pán poslanec Langoš.
Poslanec J. Langoš:
Pán predsedajúci, srdečne ďakujem za slovo, ale vystú-
pim
v rozprave, až keď tu budú predkladateľ minister Baco
a
spoločný spravodajca. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Dobre,
počkáme, kým príde
spravodajca. Nech sa páči,
pán
poslanec.
To je tak, pán Langoš, ty si poobede na
mítingu v Koši-
ciach,
alebo počas včerajšieho dňa, a oni tiež
potom neprí-
du.
Vidíte, ako to je. Sme nedisciplinovaní.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec J. Langoš:
Ešte raz ďakujem pekne za slovo. I keď by som rád po-
znal
názor predsedu parlamentu na to, či je
možné zahájiť
ráno
rokovanie dnešného dňa, keď nie je prítomných 76 po-
slancov.
Ale dobre.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Schôdza sa nezahajuje, ale sa začína, a môže sa začať,
aj
keď je tu jeden poslanec alebo bez poslancov.
Poslanec J. Langoš:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Dámy a páni,
predkladateľ minister Baco včera vo večerných hodinách
tu
veľmi presvedčivo reagoval na
vystúpenia mojich predreč-
níkov.
Hovoril o tom, že ním predkladaný zákon vyrieši prob-
lémy
medzi záhradkármi a vlastníkmi pozemkov alebo vlastník-
mi
pôdy, záhrad, viníc atď. Ja sa pokúsim apelovať na váš
rozum.
Tackajúci sa poslanec pán predseda výboru Cuper tu
včera
vykrikoval na mojich predrečníkov, že porušujú rokova-
cí
poriadok, lebo svoje vystúpenie čítajú,
a dokonca aj ci-
toval
a hovoril, že poslanec spravidla vystupuje vo voľnom
prednese.
Slovo spravidla sa v zákone i v ľudskej
reči pou-
žíva,
keď sa niečo odporúča, nie keď sa niečo
prikazuje. Ak
zvolíte
poslanca Cupera za sudcu Ústavného súdu, už ústavu
ochráni
len Pán Boh. (Potlesk.)
Ale
k veci. Minister Baco
nedávno o návrhu zákona,
o
ktorom rokujeme, verejne povedal, citujem: "Trúfam si kon-
štatovať,
že všetky ustanovenia sú v súlade s Ústavou Slo-
venskej republiky,
a dovolím si zdôrazniť skutočnosť, že
predložený
návrh nevytvára principiálne nový zásah do vlast-
níckych
práv, ba dokonca nejde ani o zásah vyvlastňovací."
Ja tvrdím, že návrh zákona nie je v
súlade s ústavou,
hrubo
zasahuje do ústavou chránených práv. Skutočne, ako po-
vedal pán minister, nejde o nový, ale o konečný zásah do
vlastníckych
práv vlastníkov pozemkov. Konečný zásah do práv
vlastníkov,
ktorých vlastnícke práva boli narušené po roku
1948
vládnym nariadením číslo 50/1955 Zb. a zákonom číslo
123/1975
Zb., právnymi nástrojmi socializácie poľnohospodár-
stva
- tak sa vtedy hovorilo.
Žijúci vlastníci pozemkov sa dobre pamätajú, za akých
podmienok
a akými spôsobmi sa realizovali tieto právne pred-
pisy,
a pamätajú sa i na niektorých, ktorí sa
na vyvlastňo-
vaní
horlivo zúčastňovali a teraz sú užívateľmi ich pozemkov
ako dobromyseľní záhradkári. Postihy vlastníkov pozemkov
a
ich rodín sa ťažko zabúdajú.
Po roku 1989 dotknutí vlastníci vkladali veľké nádeje,
že
im budú bez prekážok ich pozemky vrátené. Tieto nádeje im
dávala
preambula zákona číslo 114/1990 Zb.,
ktorá hovorila:
"Zrovnoprávnenie všetkých foriem vlastníctva vyžaduje, aby
vlastníci
mohli v plnom rozsahu užívať svoju
poľnohospodár-
sku
pôdu a iný poľnohospodársky majetok a aby boli odstráne-
né
všetky prekážky, ktoré im bránia vo výkone tohto ich prá-
va."
Hneď rok
nato bol vydaný tzv. reštitučný
zákon číslo
229/1991
Zb., v úplnom znení ako zákon číslo
11/1994 Z. z.,
ktorý
pochoval nádeje vlastníkov na
odstránenie prekážok na
vrátenie pozemkov, ktoré užívali dovtedajší
užívatelia po
zrušení
práv uvedených v § 22 ods. 1 tohto
zákona. Doteraj-
ším
užívateľom, ktorí užívali pozemky na základe
niektorého
zrušeného
práva, ako aj záhradkárskym osadám,
ktoré užívali
pozemky
na základe zmlúv o dočasnom užívaní, bolo zriadené
nájomné
právo zo zákona. Tým sa stalo, že
dočasné zmluvy sa
premenili na
nájom s možnosťou
predĺženia nájomnej doby
a
predkupného práva. To sa udialo v roku 1991.
Tretím
zásahom do vlastníckych
práv je návrh zákona
o
užívaní pozemkov v
zriadených záhradkárskych osadách
a
vyporiadanie vlastníctva k nim, ktorý
práve dnes prerokú-
vame.
Podľa tohto návrhu sa nemajú rešpektovať platné právne
predpisy,
ktoré platili pri uzatváraní zmlúv o dočasnom uží-
vaní
so záhradkovými osadami Slovenského zväzu záhradkárov.
Predkladateľ nepovažuje za
rozhodujúce, či záhradková
osada
bola zriadená v súlade s platnými
predpismi, najmä či
bola
zriadená na základe územného rozhodnutia vydaného podľa
zákona číslo
50/1976 Zb. a
vykonávacej vyhlášky číslo
83/1976
Zb. po vyjadrení orgánu ochrany poľnohospodárskeho
pôdneho
fondu. Z toho dôvodu sa v § 2 ods. 1 návrhu zákona
vynecháva
znenie, že za záhradkové osady treba považovať ta-
ké
záhradkové osady, ktoré boli k 24. 6.
1991 zriadené na
základe
územného rozhodnutia okresného
národného výboru po-
dľa
zákona číslo 50/1976 Zb. a citovanej vykonávacej vyhláš-
ky.
Tieto predpisy platia pre občanov na Slovensku i pre or-
ganizácie
doteraz, i dnes. Ak územné rozhodnutie
nebolo vy-
dané,
potom "nadivoko" založenú záhradkovú osadu nemožno po-
važovať
podľa práva za záhradkovú osadu. Rovnako tiež užíva-
teľov
takejto záhradkovej osady nemožno
považovať za dobro-
myseľných,
čo sa veľmi usilovne zdôrazňuje v predloženom zá-
kone.
Ďalšou otázkou je, či platí zmluva, ktorú
podľa právne-
ho
predpisu má podpísať štatutárny orgán alebo dve osoby,
ako
to ustanovuje zákon, alebo štatút organizácie, a táto
nespĺňa
tieto požiadavky. Súdy rozhodli,
že také zmluvy sú
od
začiatku neplatné a že pozemky na
základe takýchto zmlúv
užívateľ
užíva bez právneho titulu. Taktiež doteraz platí,
že
záhradková osada bez územného
rozhodnutia nie je záhrad-
kovou
osadou podľa práva. Preto treba ustanovenie § 2 ods. 1
návrhu
doplniť, že záhradkovou osadou sa rozumie záhradko-
vá osada
zriadená na základe
územného rozhodnutia podľa
právnych predpisov.
Prečo nemajú platiť právne predpisy,
ktoré
platia pre občanov a organizácie, rovnako aj pre zá-
hradkové
osady? Teraz, keď sa hrubé porušenia
práva dostali
na
verejnosť prostredníctvom súdnych
rozhodnutí, tak teraz
sa
vytýka súdom nejednotnosť v rozhodovaní.
Ďalej. V § 2 ods. 1 návrhu sa uvádzajú užívacie práva,
ktoré
boli zrušené v § 22 ods. 1 zákona číslo
229/1991 Zb.,
a
okrem nich aj iné užívacie právo. V dôvodovej správe nie
je uvedený právny predpis, ktorý toto
iné užívacie právo
upravuje.
Poznáme užívanie bez právneho titulu. Okrem toho
nie
je uvedený dôvod, prečo je potrebné v súvislosti so zru-
šenými
užívacími právami zahrnúť aj toto tzv. iné užívacie
právo.
Ak má predkladateľ na mysli užívanie bez právneho ti-
tulu,
potom sa treba rozhodne proti tomuto
zámeru postaviť.
Ak
užívateľ užíva pozemok vlastníka bez
právneho titulu, je
povinný
ho vlastníkovi vydať v zmysle § 126
Občianskeho zá-
konníka.
Toto pravidlo platí pre každého, a teda
aj pre zá-
hradkára,
užívateľa pozemku bez právneho titulu. Neoprávnené
držanie
pozemku bez právneho titulu je
porušením povinnosti
uloženej
všetkým subjektom nerušiť vlastníka vo
výkone jeho
vlastníckeho
práva.
Navrhujem a trvám na tom, aby toto
"iné užívacie právo"
bolo z §
2 ods. 1 zákona vypustené. Vypustenie slov "iné
užívacie
právo" vyplýva aj z ustanovenia §
2 ods. 1 zákona
číslo
229/1991 Zb. Podľa tohto ustanovenia,
citujem: "Okrem
vlastníka
majú právo užívať pôdu iné osoby len na základe
zmluvy
uzavretej s vlastníkom alebo na základe zmluvy uza-
vretej s pozemkovým fondom, ak nie je zákonom ustanovené
inak."
Z tejto zásady povoľuje citovaný zákon výnimku v § 22
ods.
2 a 3 v prípadoch zrušených užívacích
práv uvedených
v
§ 22 ods. 1 citovaného zákona.
V ustaveniach § 2 ods. 2 návrhu je ukážka
právneho žon-
glérstva. Opíšem: Napriek skutočnostiam trvajúcim
vyše 20
rokov
podľa zmluvy o dočasnom užívaní,
uzavretej medzi poľ-
nohospodárskou organizáciou a záhradkovou osadou,
ktorá
k
pozemku mala právo dočasného užívania, vystupovala záhrad-
ková osada ako
nájomca. Záhradková osada
podľa vlastných
stanov
prideľovala a uzatvárala s členom
záhradkárom zmluvu
o
dočasnom užívaní. Postavenie v
tomto právnom vzťahu bolo
také, že záhradková osada vystupovala ako
nájomca a člen
záhradkár
ako užívateľ, podnájomník. Teraz
po 20 rokoch so
spätnou
účinnosťou sa tento skutočný stav podľa návrhu záko-
na
má zmeniť tak, že záhradkár (člen záhradkovej osady) sa
má
stať nájomcom.
S touto zmenou nemožno súhlasiť, lebo
podľa § 22 ods. 2
a
3 zákona číslo 229/1991 Zb. sa za nájomcu považuje záhrad-
ková
osada. V odôvodnení § 2 ods. 2 návrhu zákona sa uvádza,
že
cieľom tejto zmeny je, aby sa zabezpečil členom podnájom-
níkom
právny nárok na získanie pozemku do
vlastníctva a po-
dielu k spoločným
pozemkom. Zabezpečiť tento
právny nárok
členom
podnájomníkom možno tak, že navrhovaný
§ 2 ods. 2 sa
upraví
takto:
"(2) Užívateľom podnájomníkom pozemkov v zriadenej zá-
hradkárskej osade (ďalej len podnájomník) sa
rozumie člen
záhradkárskej
organizácie, ktorý na základe zmluvy o podnáj-
me
so záhradkárskou organizáciou
obhospodaruje a užíva po-
zemky,
na ktorých sú vybudované prístupové cesty, spoločné
hygienické, rekreačné a
iné prevádzkové zariadenia
(ďalej
len
spoločné pozemky), ktorý má právny
nárok na podanie ná-
roku
na získanie ním užívaného pozemku do vlastníctva a spo-
luvlastníckeho
podielu k spoločne užívaným pozemkom."
Zdôrazňovanie dobromyseľnosti užívateľov je nepresved-
čivé,
lebo právne vzťahy a aj neprávne vzťahy
vznikli podľa
právnych predpisov obmedzujúcich súkromných vlastníkov po-
zemkov
vo výkone ich vlastníckych práv. Už si
konečne raz
a
navždy zapamätajme, že po páde
komunizmu navždy má platiť
odveké,
že vlastnícke právo de iure nemôže existovať oddele-
ne
od vlastníckeho práva de facto.
Dobromyseľnosť sa neprejavuje ani v ustanovení § 3. Tu
sa
zriaďuje dlhodobé právo nájmu pre člena záhradkára bez
toho,
aby podmienkou na to bolo preukázanie platnej zmluvy
o
dočasnom užívaní, uzavretej s poľnohospodárskou alebo inou
organizáciou. Právo nájmu
vzniklo pre záhradkovú osadu na
základe
§ 22 ods. 2 a 3 zákona číslo 229/1991 Zb., a preto
nie
je potrebné tento predpis meniť, resp.
toto ustanovenie
§
22 citovaného zákona vypustiť, ako sa
to navrhuje v tomto
zákone.
Preto navrhujem vypustiť celý
článok 2 zákona. Ná-
jomcom
podľa tohto predpisu je záhradková osada a člen zá-
hradkár
je len podnájomník. Člen záhradkár nemá platnú zmlu-
vu
uzavretú s poľnohospodárskou
organizáciou podľa v minu-
losti
platných predpisov, napríklad podľa
§ 9 zákona číslo
123/1975
Zb. záhradkár (člen záhradkovej osady)
má uzavretú
zmluvu
o dočasnom užívaní so záhradkovou osadou.
V priebehu času v užívaní pridelených
pozemkov dochá-
dzalo
k zmenám v užívaní aj po roku 1991. Tieto zmeny zazna-
menáva
záhradková osada, ktorá aj rozhoduje o
pridelení pri
zmene
užívania pozemku, preto nie je potrebné zriaďovať nové
dlhodobé
právo nájmu.
V § 3
návrhu zákona je zastretý aj
zámer, ako vylúčiť
oprávnené
požiadavky vlastníkov na vydanie pozemkov, ktoré
užívajú
záhradkári a záhradková osada bez právneho titulu.
Zákon
zriadením práva nájmu členovi
podnájomníkovi od účin-
nosti
tohto zákona by vylúčil aj vydanie tých pozemkov, kto-
ré
záhradkár užíva bez právneho
titulu. V návrhu zákona sa
však
vôbec neuvádza, čo so spormi od roku 1990, ktoré sa ve-
dú
na súdoch, kto zaplatí trovy najmä v
tých prípadoch, keď
vlastníci
boli úspešní.
Z uvedených dôvodov zásadne nemožno súhlasiť s § 3 ná-
vrhu
zákona, tento paragraf navrhujem vypustiť. V prechod-
ných
ustanoveniach by sa malo uviesť, že právo nájmu nevzni-
ká
v prípadoch, v ktorých sa vedú
súdne spory o neplatnosť
zmluvy o
dočasnom užívaní uzavretej
záhradkovou osadou
a
súdne spory o vydanie pozemkov
užívaných bez právneho ti-
tulu
podľa § 126 Občianskeho zákonníka o náhradu podľa § 451
Občianskeho
zákonníka.
Ak neprijmete tento môj návrh, potom
treba povedať, kto
zaplatí
súdne spory zastavené pre vznik práva nájmu pre čle-
na
záhradkára podľa tohto zákona. Návrh
zákona dáva záhrad-
kovú osadu a
záhradkára do výhodnej
pozície. Treba dobre
zvážiť,
kto má prednosť, či vlastníci pozemkov, ktorí sú vy-
še
20 rokov diskriminovaní v ich vlastníckych právach, alebo
tzv.
dočasní užívatelia podľa zmlúv, ktorých
práva sú odvo-
dzované
z právnych predpisov z doby
obmedzovania súkromného
vlastníctva.
Vlastníkom boli v minulosti
pozemky odňaté v mnohých
prípadoch
spôsobom a s následkami, čo sa priečia dobrým mra-
vom.
Záhradkári ako hlavný dôvod uvádzajú, že zúrodnili pôdu
najmä
založením osád na smetiskách a na
zamokrenej pôde. Na
ich
založenie mohli dostať dotáciu z fondu pre zúrodnenie,
ktorú
môžu dostať aj teraz, ak sa im pridelí
náhradný poze-
mok.
Do užívania však prevzali aj ornú pôdu, sady, záhrady
a
niekde aj vinice. Na akej výmere neplodnej pôdy boli zalo-
žené
záhradky, to sa v dôvodovej správe neuvádza, a preto
toto dôvodenie nemôže byť závažné. Okrem
toho záhradkári
veľkú
ujmu nemajú, keď vyše 20 rokov neplatili nájomné. Už
za nezaplatené nájomné si môžu
ako každý iný občan kúpiť
náhradný
pozemok. Investície, ako napríklad
záhradné chatky
postavené
so súhlasom, majú dočasný charakter, a
pokiaľ ide
o
ďalšie zariadenia, treba povedať, že
nie vo všetkých zá-
hradkových
osadách sú. V tomto stave vlastníkom, ktorí trva-
jú
na vydaní svojich pozemkov, mala by sa
pôda vydať naj-
neskôr
do 30. 10. 1997. Ide o ornú pôdu, sady, záhrady a vi-
nice.
Preto
navrhujem nový § 3 v tomto
znení: "Vlastníkom
pôvodne ornej
pôdy, sadov, záhrad a
viníc, ktorí trvajú
na
vydaní svojich pozemkov, sa
pozemky vydajú najneskôr do
30.
10. 1997."
Vlastníci na ornej pôde v záhradách a sadoch neurobili
skládky,
ani smetisko, a keď sa tak stalo, je
zodpovedný za
to
ten, kto to urobil. Preto vlastníci
tejto pôdy oprávnene
trvajú na
tom, aby sa
znenie preambuly zákona
číslo
114/1990
Zb. uskutočnilo vrátením ich pozemkov.
Vlastníctvo vlastníkov pozemkov je
nesporné, a preto
netreba
hľadať v zákone dôvody, pre ktoré pozemky nemožno
vrátiť. Prednosť
na užívanie pozemkov vlastníkom vyplýva
z
Ústavy Slovenskej republiky
a z Občianskeho zákonníka,
a
preto netreba meditovať na tým, ako ich
pôvodným vlastní-
kom
nevrátiť.
V dôvodovej správe k zákonu nie je ani zmienka o tom,
ako
riešiť alebo ako ukončiť také prípady,
kde súdy rozhod-
li
o neplatnosti dočasných zmlúv o užívaní, uzavretých medzi
záhradkovou osadou a
poľnohospodárskou organizáciou
alebo
inou
organizáciou, spory, v ktorých sa
vlastníci v dôsledku
neplatnosti zmlúv domáhajú vydania pozemkov od
užívateľov
záhradkárov
a záhradkovej osady z titulu bezdôvodného užíva-
nia
podľa § 126 Občianskeho zákonníka a
náhrad podľa § 451
Občianskeho
zákonníka. V prípade zastavenia súdneho
konania
podľa
tohto zákona vznikne od jeho účinnosti užívateľom prá-
vo
nájmu a vlastníkom vzniknú finančné trovy. Tento zákon by
nemal
mať spätný dosah, a preto ho treba doplniť o prechodné
ustanovenie
tohto znenia.
Navrhujem ako nový § 19 Prechodné
ustanovenia.
"(1) Ustanoveniami tohto
zákona sa spravujú
právne
vzťahy
vzniknuté po účinnosti tohto zákona. Vznik právnych
vzťahov,
ako aj nároky, ktoré vznikli pred jeho
účinnosťou,
sa
posudzujú podľa doterajších predpisov.
(2) Žaloby podané na súd pred
účinnosťou tohto zákona
na
vydanie pozemkov podľa § 126
Občianskeho zákonníka proti
užívateľom
na základe právoplatných rozsudkov o
neplatnosti
zmlúv
o dočasnom užívaní alebo z iného dôvodu
a o náhradách
podľa
§ 451 Občianskeho zákonníka súdy prejednajú a rozhodnú
podľa
doterajších predpisov. K pozemkom, ktoré sa navrhujú
vydať podľa
§ 126 Občianskeho zákonníka,
nevzniká podľa
§
3 tohto zákona užívateľovi záhradkárovi právo nájmu."
Ak toto prechodné ustanovenie nebude
prijaté, treba po-
tom
v zákone upraviť, kto uhradí vlastníkovi vynaložené súd-
ne
trovy.
Nakoniec, v § 8 nie je dostatočne
upravené, aké doklady
treba
predložiť k návrhu na konanie. Okrem
dokladov tu uve-
dených
je nevyhnutne potrebné predložiť platnú
zmluvu o do-
časnom
užívaní, uzavretú medzi záhradkárskou osadou a poľno-
hospodárskou
organizáciou, a zmluvu o podnájme alebo
potvr-
denie záhradkovej osady, že záhradkár užívateľ
užíva kon-
krétny
pozemok na základe právne platných dokladov o nespor-
nosti
trvania práva nájmu alebo že neprebieha spor o vydanie
pozemkov
vlastníkom.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán poslanec Cuper, nech sa
páči.
Poslanec J. Cuper:
Chcel som iba povedať, že ďakujem pánu poslancovi Lan-
gošovi
za starostlivosť o moje budúce smerovanie, ale dúfam,
že
ho neopustím, a že ma bude ešte do
konca volebného obdo-
bia
obšťastňovať svojimi múdrosťami, ktoré mu ktosi sústavne
píše.
Len by som ho prosil, aby upozornil tých pisateľov je-
ho
príspevkov, aby v budúcnosti
písali kratšie, aby si ich
mohol zapamätať, alebo sa aspoň riadil rokovacím poriadkom
a
nabudúce už prednášal, lebo spravidla
ich iba číta, takže
predpokladám,
že pán poslanec Langoš bude čítať už iba každé
druhé
vystúpenie.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán Langoš.
Poslanec J. Langoš:
Ctený pán docent Cuper,
každý, kto hovorí verejne, ho-
vorí
o sebe.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pán Farkas. (Hlasy v sále.) Po-
koj, vážení. Ale, pán Bugár, vy ste tu... Ale, ale, ale,
správajte
sa slušne.
Pán Farkas, nech sa páči. (Hlas
poslanca Cupera, aby
predsedajúci dodržiaval rokovací poriadok.) Áno, ďakujem.
Nech
sa páči, pán Farkas.
Poslanec P. Farkas:
Vážená Národná rada,
vážený pán minister,
predložený návrh zákona o užívaní pozemkov zriadených
v
záhradkárskych osadách a vyporiadanie vlastníctva k nim má
snahu
riešiť osobitný problém, súvisiaci s
otázkou usporia-
dania
pozemkového vlastníctva v záhradkových
osadách. Tento
problém
vznikol z toho, že v období socializmu užívacie prá-
vo
bolo nadradené vlastníckemu právu. Žiaľ, reštitučné záko-
ny z oblasti
pôdohospodárstva neriešia
jednoznačne otázku
navrátenia
vlastníctva k týmto pozemkom.
Podľa §
11 ods. 1 písm. c) zákona číslo 229/1991 Zb.
o
úprave vlastníckych vzťahov k pôde a
inému poľnohospodár-
skemu
majetku v znení neskorších predpisov
platí, že pozem-
ky,
na ktorých sú zriadené záhradkárske alebo chatové osady,
sa
nevydávajú. Medzi vlastníkom a užívateľom takéhoto pozem-
ku vznikol zákonný nájomný vzťah s
výhodnejším postavením
pre
nájomníka oproti vlastníkovi pozemku.
Teda vlastník po-
zemku
je jednoznačne obmedzený v užívaní svojho vlastníctva.
Práve
preto vlastníci týchto pozemkov právom od nás očakáva-
jú,
že prijmeme taký zákon, ktorý tento pre nich nevýhodný
a
diskriminujúci vzťah zruší a zabezpečí im možnosť voľného,
neobmedzeného
nakladania so svojím vlastníctvom.
Žiaľ, predložený návrh zákona túto pre
nich elementárnu
požiadavku
nespĺňa, ba naopak, máme taký pocit, že naďalej
vychádza
iba z potrieb a požiadaviek nájomcov a ešte upevňu-
je
ich postavenie oproti súčasnému stavu
tým, že podľa pre-
rokúvaného
návrhu zákona urovnanie
vlastníckych vzťahov sa
má
vykonať na základe týmto návrhom zákona vynúteného prevo-
du
vlastníckeho práva na užívateľa v rámci
konania o pozem-
kových
úpravách, stanoveného týmto návrhom zákona.
Osobitosťou tohto konania o
pozemkových úpravách s
cieľom
urovnania vlastníctva k pozemkom v zriadených záhrad-
kárskych
osadách je, že sa môže začať len a len na návrh
užívateľov,
s čím, samozrejme, nemôžeme súhlasiť. Aj tento
krok
a takýto zámer predkladateľa poukazuje na asymetrickosť
navrhnutého
urovnania vlastníckych vzťahov k
predmetným po-
zemkom
v neprospech vlastníkov.
Ďalšou osobitosťou prerokúvaného návrhu zákona, s kto-
rou nesúhlasíme, je, že medzi
vlastníkom a užívateľom
dochádza
k zákonnému nájmu s pevne stanovenou
výškou nájom-
ného.
Vzhľadom na to, že i pri zákonnom nájme ide o záväzko-
vý vzťah medzi
nájomcom a vlastníkom,
spomínaným spôsobom
určená výška nájomného sa javí veľmi
neracionálnym a ne-
šťastným
riešením. Podľa nás by zákon mal umožňovať zacho-
vanie
zmluvnej voľnosti v otázke nájomného a základným prin-
cípom
pri takomto vzťahu by mala byť dohoda strán.
Najproblémovejším bodom
celého návrhu zákona je, že
v
prípade, ak vlastník a nájomca
sa nedohodnú, dochádza
k
odňatiu vlastníckeho práva k
pozemku v prospech nájomcu.
Odňatie
vlastníckeho práva naša ústava v článku 20
ods. 4
pripúšťa,
ale iba v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme za
primeranú
náhradu a na základe zákona. Verejný
záujem odňa-
tia
vlastníckeho práva vlastníkom pozemkov
v zriadených zá-
hradkárskych osadách
spočíva podľa predkladacej správy
v
snahe usporiadať pozemkové vlastníctvo.
S týmto odôvodne-
ním nemôžeme súhlasiť. Veď proces odňatia
vlastníctva je
jednostranné
riešenie v prospech užívateľov a v neprospech
vlastníkov.
Podľa nás nemôže tvoriť predmet
verejného záuj-
mu
riešenie, zákon, ktorý zvýhodňuje
určitú ohraničenú sku-
pinu
občanov na úkor iných občanov. Teda jedni nemôžu byť
zákonom
uprednostnení na úkor a v neprospech druhých.
Vzhľadom na to, že už aj základná
filozofia zákona je
podľa nášho
názoru narušená, navrhnutý
spôsob urovnania
vlastníctva
je neobjektívny, asymetrický, zabezpečí
odňatie
vlastníckeho
práva, ktoré by podľa našej ústavy malo byť ne-
dotknuteľné,
poslanecký klub MKDH ani nepodáva žiadne pozme-
ňujúce
návrhy k predloženému návrhu zákona.
Podľa nás celý návrh, ako je predložený,
je zlý. Je mi-
nimálne
na hranici ústavnosti a nedá sa ani
pozmeňujúcimi
návrhmi
zlepšovať, a preto ho nemôžeme ani podporiť. Podľa
nás
ide o závažný problém, ktorý treba riešiť uspokojivo pre
obidve
strany. Takéto riešenie môže zrejme
existovať iba na
základe väčšieho
stupňa hmotnej zainteresovanosti štátu,
vytváraním
vhodných, približne rovnakých
podmienok tak pre
užívateľov,
ako aj pre vlastníkov týchto pozemkov.
Na jednej strane je potrebné reálne ohodnotiť vykonanú
prácu,
ktorou tieto záhradky boli zriadené,
niekedy veru na
menej
vhodných poľnohospodárskych pozemkoch,
na nevyužitých
pozemkoch, a na
druhej strane treba
vychádzať z toho, že
vlastníctvo by nemalo
byť násilne dotknuté. A
so svojím
vlastníctvom
by mal každý narábať slobodne, voľne, bez zá-
konných
obmedzení. Poslanie štátu teda
vidíme v tom, že by
mal
vytvárať primerane rovnaké podmienky
pre každého účast-
níka
tohto konania, aby prechod vlastníckych
práv alebo od-
stúpenie
od vlastníctva k pozemkom neznamenal
pre súčasného
vlastníka
nevýhodu a na druhej strane pre súčasného užívate-
ľa osoh. Treba
teda vytvárať také
podmienky, aby prechod
vlastníckych
práv k pozemkom bol prirodzeným procesom a prí-
padné
odstúpenie od vlastníctva hodnotiť adekvátne, primera-
ne
k vážnosti problému a aby to neznamenalo nevýhodný krok
jednej
z dotknutých strán.
Žiaľ, takéto kritériá, ktoré by mali
byť základné pri
riešení predkladanej problematiky, predložený návrh zákona
nespĺňa.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem.
Prosím pána predsedu,
aby prevzal vedenie
schôdze.
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
chcem aj ja zareagovať, pretože to je skutočne citlivá
oblasť,
a keby ste boli pri moci zase vy, keď
musím povedať
a
poviem pravdu, že nemám rád ani tú
stranu, ale vás dupľom
nemám
rád. Čiže vybrali sme si menšie zlo. A chcem vám pove-
dať, od začiatku, ako ste boli v parlamente, vépéenkári,
KDH,
Maďari, iné ste nerobili, len ste boli demokrati.
Všetko ste váľali, čo bolo v socializme postavené. Len
mnohí
ste nevrátili tituly. Žiaľbohu, to je smutné. Toľko
zlosti
a jedovatosti, koľko je vo vás, vážení poslanci na
tejto strane, toľko som ešte v histórii nevidel. Čo bolo
v
minulom režime postavené, všetko bolo
podľa vás zlé. Keby
ste
boli mohli (už som vám to raz povedal), trhali by ste
asfaltové
cesty, len ste na to nemali ľudí. Aj to by ste bo-
li
robili. Bytová výstavba bola zlá,
poľnohospodárstvo bolo
zlé,
školstvo bolo zlé, zdravotníctvo bolo
zlé a podľa pani
Sabolovej
bolo zlé aj záhradkárstvo, ako aj podľa pána Lauka
a
pána Langoša. (Hlasy v sále.)
Vážení, chcem vám povedať jedno: treba si
uvedomiť, tak
ako povedal pán
Juriš, že ľudia, ktorí prišli z dedín do
miest,
mali vzťah k pôde alebo inklinovali
k pôde, bolo im
treba dať
záhradky. A poznám
také záhradkárske oblasti
-
skutočne, ako on povedal -, kde boli také svahy, že ani
kozy sa tam
nechceli pásť. Tak prosím vás, o čom vlastne
rozprávate.
Veď to nikto nikdy neobhospodaroval.
Toľko pôdy
v
tejto republike leží ladom, ak
niekto chce, dáme mu tú
pôdu.
To pán minister jasne povedal. A úrodnej pôdy, nie tam
kdesi
na kopci, kde sa nedá dostať
mechanizmami a prakticky
ničím.
Ľudia to zúrodnili, ťažko na tom robili a dnes vystu-
pujete
proti tomu.
Je otázne, či je cena na zaplatenie
dostatočná, alebo
nie.
Ale nie o tom, či to má byť tam, alebo
či má ostať zá-
hradkárom,
alebo nemá ostať, či si to má kúpiť,
alebo si to
nemá
kúpiť. Myslím si, že záhradkári sa veľa na tom narobili
a
robili ťažko, teda zúrodnili pôdu a týmto pozdvihli, pove-
dal
by som, aj životné prostredie. A treba
povedať, že cena
by
mala byť taká, ako sa uvádza v zákone, teda cena pôvodnej
pôdy.
Pamätám sa, aj v Banskej Bystrici bol dolomit, kde na-
vozili
zem, robili, nosili hnoj, ako sa
hovorí, a takto zú-
rodňovali
pôdu. Čiže myslím si, že zákon je nanajvýš potreb-
ný
a bolo ho treba, aby sa urovnali aj tieto majetkovoprávne
vysporiadania.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
Páni poslanci, pani poslankyne, s
faktickou poznámkou
sa
ešte hlási pani poslankyňa
Rusnáková. Ale chce vystúpiť
spoločný
spravodajca, hlási sa do rozpravy.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Pán predseda, ja sa tiež hlásim do
rozpravy...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nie, rozprava je uzavretá.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Nie, pán predsedajúci ju neuzavrel.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Automaticky sa uzavrie posledným
prihláseným...
Poslankyňa E. Rusnáková:
Neuzavrel ju, nie. (Hlasy z pléna.) Ja
som to veľmi po-
zorne
sledovala.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Páni
poslanci, po skončení,
keď vystúpi posledný
z
tých, ktorí sa prihlásili pri
stole a sú zapísaní do
zoznamu
poslancov rečníkov - tu je to napísané -, sa predse-
dajúci
spýta, kto sa hlási do rozpravy.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Ale sa nepýtal.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Včera
sa pán poslanec pýtal a napísal
posledných do
rozpravy.
Posledný bol Ľupták, pred ním bol pán
Farkas. Tým
sa
automaticky končí prihlásenie do rozpravy.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Tomu rozumiem, ale pán predsedajúci
neuzavrel rozpravu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani
poslankyňa... Prečo nevypnete
mikrofón pani po-
slankyni?
Čiže rozprava sa skončila. Môžete teraz reagovať
faktickou
poznámkou na posledného rečníka. Prosím, nehádajme
sa
o tom. Pán spravodajca môže podľa rokovacieho poriadku
vystúpiť
kedykoľvek.
Nech sa páči, pán spravodajca.
Poslanec P. Delinga:
Môžem ja?
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyňa môže hovoriť, ak chce
vystúpiť s fak-
tickou
poznámkou.
Pán poslanec Palacka.
Poslanec G. Palacka:
Pán
predsedajúci, ja sa rovnako hlásim do
rozpravy,
pretože včera
pán predsedajúci neuzavrel zoznam rečníkov
a
myslím si, že je právo sa prihlásiť do rozpravy po skonče-
ní
posledného prihláseného rečníka.
(Hlasy z pléna.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Tu je to jeho písmom.
Poslanec J. Palacka:
Nepovedal, že uzatvára zoznam rečníkov.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Páni poslanci, prečítajte si rokovací poriadok. Nemusí
povedať.
Pán poslanec Palacka skončil.
Pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán predseda.
Po
vystúpení všetkých rečníkov,
ktorí boli písomne
prihlásení,
má predsedajúci vyzvať poslancov
na to, aby sa
prihlásili.
Pán podpredseda Ľupták to neurobil, nevyzval. To
znamená,
že tí, ktorí sa chceli prihlásiť, sa nemohli.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Odkiaľ by mal tento zoznam? Môžete
reagovať.
Poslanec I. Šimko:
Pán predseda, na rozdiel od vás ja som
tu bol počas
celej
rozpravy. A skutočne, pán podpredseda Ľupták, ja si
myslím,
že to nebudete zapierať, nevyzvali ste, aby sa po-
slanci
prihlásili ústne. Vyzvali ste? Nevyzvali ste.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím pokoj. Koniec. Pani poslankyňa
Sabolová.
Poslankyňa M. Sabolová:
Ďakujem pekne.
Prvá poznámka je k tomu, o čom hovoril aj môj kolega
pán
poslanec...
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Nie. Vy môžete hovoriť len k
predrečníkovi.
Poslankyňa M. Sabolová:
Viem, len chcem pripomenúť pánu
predsedajúcemu Ľuptáko-
vi,
že počas včerajšej schôdze prečítal mená poslancov, kto-
rí
boli prihlásení, dokonca som bola prekvapená, že sa tam
našlo
aj jeho meno, pretože ho na začiatku nečítal. Čiže po-
žiadala
by som vás, aby ste vyzvali, kto sa chce prihlásiť
do
rozpravy.
A
druhá poznámka je k pánu podpredsedovi Ľuptákovi.
Nikto
nehovoril, že záhradkárstvo bolo zlé alebo že ľudia sa
nenarobili, alebo nerobili dobre, alebo nezúrodnili
pôdu.
Ale
všetci veľmi dobre vedeli, že budú mať
len dočasné uží-
vacie
právo. A dnes sa všetci tvária, ako keby to bolo na
celý
čas, ako keby boli vlastníci. Asi všetci si mysleli, že
socializmus
bude trvať naveky a že raz sa tieto
veci nevys-
poriadajú.
Konečne sa snažme dodržiavať to, čo sme si po ro-
ku
1989 vlastne predstavovali, že právo
vlastníka sa nemôže
predsa
postaviť za právo nejakého dočasného užívateľa.
Čiže len toto, pán podpredseda, som hovorila vo svojom
vystúpení,
a nie to, že ľudia, ktorí robili na tej pôde, bo-
li
zlí alebo všetko bolo zlé. Podľa
vás nič v tomto štáte,
čo
sa udialo od roku 1989, nebolo
dobré. Potom neviem, kde
ste
žili od roku 1989.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte pán poslanec Miklušičák.
Poslanec J. Miklušičák:
Ďakujem, pán predseda.
Dovoľte
mi, aby som citoval z § 27
odseku 2: "Do roz-
pravy
o prerokúvanej veci sa poslanci prihlasujú písomne zá-
pisom
do zoznamu rečníkov po schválení
programu schôdze Ná-
rodnej
rady do začatia rokovania o návrhu v
príslušnom bode
programu
schôdze Národnej rady a ústne po vystúpení rečníkov
v
rozprave zapísaných do zoznamu rečníkov." A takýto posled-
ný rečník bol
dnes ráno pán poslanec Langoš. Po ňom malo
nasledovať
to, že sme sa mali možnosť prihlásiť ústne.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte pán poslanec Palacka.
Poslanec G. Palacka:
Ďakujem, pán predseda.
Mám faktickú poznámku k vystúpeniu pána
Ľuptáka. Jasné,
že
tisíce záhradkárov, ktorí sa trápili na tých pozemkoch
pozdĺž
železničných tratí, nemajú záujem o takýto zákon. Ich
nikto
z týchto kúskov zeme nevyháňa. Naopak,
napríklad pra-
covníci
katastra by vedeli rozprávať o tých
mnohých desiat-
kach alebo stovkách všelijakých nomenklatúrnych
papalášov
minulého režimu, ktorí si pridelili pozemky
napríklad na
bratislavskej
Kolibe a dnes ich chcú takýmto zákonom kúpiť
za
3 koruny, keď tie pozemky majú hodnotu 20 000 korún za m2.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Lauko.
Poslanec P. Lauko:
Ďakujem, pán predseda.
Chcem vás tiež upozorniť, že podľa § 35
rokovacieho po-
riadku
sa hovorí v prvom odseku: "Ak v rozprave vystúpili
všetci prihlásení
rečníci, predsedajúci rozpravu
skončí."
Keďže
pán predsedajúci Ľupták nedodržal rokovací poriadok,
pretože
sa neopýtal, kto sa ešte prihlasuje do rozpravy po
písomných
prihláškach, tak rozpravu nemohol ukončiť a ani ju
neukončil.
Preto vás žiadam, aby ste umožnili vystúpiť aj
ďalším
rečníkom, ktorí sa chcú prihlásiť do rozpravy, lebo
prihlasovanie do rozpravy
po písomných prihláškach nebolo
predsedajúcim
Ľuptákom ukončené.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec, mám pred sebou
zoznamy poslancov
rečníkov.
Za klub bol prihlásený pán poslanec Rosival. Potom
boli
prihlásení do rozpravy písomne od stola páni poslanci
Langoš,
posledná bola pani poslankyňa Sabolová.
Po skončení
vystúpenia pani
poslankyne Sabolovej vyzval predsedajúci
-
prihlásili sa pán Juriš, pán Farkas, pán Ľupták. Posledným
prihláseným je zatvorená rozprava. Mám pred sebou
papier,
len
čítam. Nič nehovorím.
Prosím pani poslankyňu Rusnákovú.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Pán predseda, svoj príspevok som už
mohla dávno pove-
dať. Žiadam, aby
mi bolo umožnené vystúpiť, pretože pán
predsedajúci včera
nevyzval ďalších rečníkov,
aby sa mu
prihlásili
do zoznamu. Tí, ktorých máte na zozname, sú tí,
ktorí
boli prihlásení písomne. (Hlasy v sále.) Pán Ľupták,
vy
ste dopísali sám seba, ale nás
ostatných ste sa nepýtali
a
ja som na to včera čakala, bola
som tu celý čas. Prosím,
nenaťahujme
čas, pán predseda. Už dávno som mohla vystúpiť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyňa, tu sú dve listiny. Jedna listina, na
ktorej sa prihlásili vonku, a druhá listina, ktorú píše
predsedajúci
tu. A na tejto je napísaný posledný, je
koniec
rozpravy.
Veď si nevysvetľujme veci, ktoré sú jednoznačné.
Mám
to pred sebou na papieri. Prosím, pani poslankyňa, môže-
te
reagovať len na posledného vystupujúceho. Prosím, nerobme
už
problémy okolo procesu.
Poslankyňa M. Sabolová:
Ale prepáčte, pán predseda, dám procedurálnu poznámku.
Treba
urobiť prestávku, vybrať stenografický
záznam zo vče-
rajšej
schôdze, pretože ja som tu sedela celý čas. Vy ste tu
neboli.
A to, že pán predsedajúci Ľupták si nepamätal, ako
to
včera vyhlasoval, už je chyba niekde
inde. Bolo povedané
na
začiatku rozpravy, že do rozpravy sú prihlásení - zoberte
si
stenografický záznam - za DÚ Rosival,
potom boli prihlá-
sení
pán Langoš, Sabolová a Juriš. Ďalej žiadne mená neod-
zneli
a nikto nebol vyzvaný, aby sa prihlásil do rozpravy
ešte
na tabuli. Žiadam vás, aby ste urobili
prestávku a zo-
brali
si stenografický záznam.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani
poslankyňa, faktickú poznámku
neberiem. Prosím,
dobre,
je tu nejasnosť. Pani poslankyňa Rusnáková sa hlási
do
rozpravy, zapisujem ju do rozpravy a tým rozpravu uzatvá-
ram.
(Hlasy nesúhlasu v rokovacej miestnosti.)
Prosím, Rus-
náková,
Palacka. Posledný je pán poslanec
Palacka. Pani po-
slankyne,
páni poslanci, končím prihlasovanie sa
do rozpra-
vy.
Ešte pán poslanec Novák. Nevidel som ho.
Je to na tabu-
li.
Je to posledné meno na tabuli. Prihlasovanie do rozpravy
je
uzavreté.
Prosím, pani poslankyňa Rusnáková. Ale predtým sa hlá-
sil pán spoločný spravodajca. Nech sa
páči, pán spoločný
spravodajca.
Poslanec P. Delinga:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
kolegyne, kolegovia,
skutočne sa dá povedať, že je to
veľmi pálčivý prob-
lém.
Spomínam si, že sa takto zápasilo aj v roku 1991 vo Fe-
derálnom
zhromaždení, keď sa schvaľoval
zákon 229 a keď sa
doňho
- dá sa povedať - uzákonili práva vlastníkov, práva
užívateľov,
ktoré sú východiskom toho, o čom dnes rokujeme.
Chcel
by som, samozrejme,
poukázať aj na to, že
aj
predkladatelia, možno aj
viacerí, sme si vedomí, že tieto
problémy
neustanú jednoznačne tým, že prijmeme nejaký zákon,
tak
ako vôbec neustanú problémy, keď sa prijme akýkoľvek zá-
kon,
pretože tie tisícky osôb sa proste tak formulovanými
podmienkami
zákona asi uspokojiť nedajú. Takže zostanú tak
na
strane vlastníkov, ako aj na strane užívateľov predsa len
určité
problémy a starosti, ktoré sa budú odvíjať od lokali-
ty
subjektu, názoru a podobne. Podľa zákona 229/1991 Zb. ma-
li
vlastníci skutočne právo, teda vlastníci pozemku, ktorí
ho
nemohli nadobudnúť alebo ktorý sa
dotýkal záhradkárskych
osád
a hovorí o tom § 22 odsek 5, kde sa jasne hovorí, že
vlastník
pozemku uvedeného v odsekoch 3 až 4 - to sú tie po-
zemky,
ktoré sa nemohli vydať - má právo do troch rokov od
účinnosti
tohto zákona požiadať pozemkový fond o výmenu toh-
to
pozemku za iný pozemok vo vlastníctve štátu. Vymieňaný
pozemok
sa poskytne v primeranej výmere a kvalite, v akej
bol
pôvodný pozemok, a to pokiaľ možno v tom istom katas-
trálnom
území.
Myslím, že tu bolo potrebné robiť osvetu
z každej poli-
tickej
strany, z každej politickej kuchyne, aby mohli vlast-
níci
tento zákon v plnej právnosti využiť. A bude potrebné
robiť osvetu aj
ďalej, keď odsúhlasíme
alebo budeme dnes
uzákoňovať
to, čo je na prospech, aby sa zákonné
podmienky,
ktoré
sú už dané a rozhodnuté, naplnili a aby boli priechod-
né
a dokončené.
Keďže v spoločnej správe je bod 11, ktorý nie je dobre
legislatívno-technicky stanovený,
dovoľujem si predniesť
v
súvislosti s tým, že tento bod asi neodsúhlasíme, pred-
niesť
nový návrh, a to v takom znení, že v článku 1 v § 8 od-
sek
1 začiatok vety by znel takto: "Konanie sa začína na ná-
vrh
nadpolovičnej väčšiny užívateľov, ktorí užívajú nadpolo-
vičnú
výmeru plochy a prislúchajúci podiel z
výmery spoloč-
ných
pozemkov." Tým by bola daná táto formulácia do správnej
polohy.
Vážené dámy a vážení páni, mohol by
som mnoho povedať
aj
ja zo svojich skúseností na margo tejto problematiky, ne-
ustále
sa zhromažďujú na našich stoloch aj vo výbore rezolú-
cie
užívateľov, ale aj vlastníkov. A keby
sme ich kládli na
váhu,
tak na jednej strane, aj na druhej strane, iste by sme
mohli
možno zhodnotiť, kto je v prevahe. Samozrejme, vždy to
vyzerá
tak, aspoň v tejto časovej dimenzii, že
vlastne tých
užívateľov je predsa
viac ako vlastníkov.
Vlastníci mali
právo doteraz si
svoje vlastnícke práva
dôkladne urovnať
a
myslím, že si ich budú urovnávať aj ďalej.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Faktická poznámka - pán
Miklušičák.
Poslanec J. Miklušičák:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Chcel by som zareagovať na pána
spoločného spravodajcu,
ktorý
hovoril o zákone 229/1991 Zb. v tom zmysle, že vlastne
vlastníci
už mali lehotu, keď si mohli žiadať náhradné po-
zemky
a mali tak urobiť. Ale zákon neprikazoval vlastníkom
pozemkov
žiadať náhradné pozemky, umožňoval im
čakať buď na
iné rozhodnutie, alebo umožňoval aj
urobiť dohodu medzi
vlastníkom a
nájomcom, resp. čakať,
kým uplynie nájomný
vzťah.
A po uplynutí nájomného vzťahu, ktorý bol uzavretý
v
predchádzajúcom období, obnoviť vlastnícke vzťahy. Čiže aj
taká
možnosť je a mnoho vlastníkov nežiadalo náhradné pozem-
ky,
pretože čakali, že sa ujmú svojho vlastníckeho
práva po
uplynutí
zmlúv o nájme.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán Langoš, nech sa páči.
Poslanec J. Langoš:
Ďakujem pekne. Chcem povedať len krátku
poznámku, pán
spoločný
spravodajca.
Podľa údajov štatistického úradu
pozemkový fond vlastní
približne
6 000 ha pôdy, z toho 4 000 ha sú
trávnaté poras-
ty,
teda zostáva 2 000 ha kvalitnej pôdy,
ktorá je väčšinou
lokalizovaná
v Nitrianskom okrese. Štát vlastní
tisíce hek-
tárov
kvalitnej pôdy mimo pozemkového fondu, záhradkové osa-
dy
sú veľmi dobré, treba ich podporiť, ale štát má povinnosť
napraviť
chyby a krivdy, ktoré spôsobil štát v minulosti.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pani Rusnáková.
Pán poslanec Ga-
rai,
chceš hovoriť? Nech sa páči.
Poslanec J. Garai:
Ďakujem za slovo.
Pán
poslanec Langoš, veľmi
dobre viete, ako to bolo
v
päťdesiatych rokoch. Tí
demokrati, čo dnes rozkrikujú
o
demokraciách, o krivde na majiteľoch, boli najväčší...
Podpredseda NR SR J. Ľupták:
Pán poslanec, nemôžete reagovať na pána Langoša. Ďaku-
jem.
Nech sa páči, pani Rusnáková.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Vážený pán minister,
vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte aj mne, aby som sa podrobnejšie
vyjadrila k ná-
vrhu
zákona, pretože tak ako povedel
poslanec za náš posla-
necký klub, k
tomuto problému sa dá postaviť tak, že is-
té
momenty na doriešenie zákona
vidíme nielen vo vzťahu
k
vlastníkovi, ale aj vo vzťahu k
užívateľovi, k nájomcovi.
Práve
preto, že máme záujem sa spolupodieľať na tom, aby bol
tento
zákon čo najlepší, dovolím si upozorniť aj pána minis-
tra,
aj ctených kolegov na niektoré problémové okruhy.
V tomto návrhu zákona sú štyri momenty,
ktoré považujem
za
najdôležitejšie. To je § 2, § 4 a §
6 a potom v nadväz-
nosti
na ne, samozrejme, aj úprava § 1, ktorý
sa týka pred-
metu
zákona.
Vzhľadom na to, že osoba nájomcu sa v
zákone určuje ta-
xatívne,
mám názor, že touto osobou by mala byť nielen fy-
zická
osoba (§ 2), ale mala by to byť aj
základná organizá-
cia
záhradkárskej osady, ktorá už dnes vlastne vystupuje ako
právnický
subjekt. Základná organizácia
záhradkárskej osady
je
právnický subjekt, ktorý by vedel v procese dohadovania
medzi
oboma stranami zohrať pozitívnu úlohu, lebo ak sa čle-
novia záhradkárskej osady dohodnú, že
nechcú napríklad
v
spore alebo pri urovnávaní majetkovoprávnych vecí vystupo-
vať
ako fyzické osoby, ak sa dobrovoľne rozhodnú vzdať sa
vlastníckych
práv a dohodnú sa, že zostávajú v základnej or-
ganizácii záhradkovej osady a že táto
organizácia je tou
právnickou
osobou, ktorá vystupuje v ich mene, tak
potom si
myslím,
že by sme nemali nájomcom brániť v tom, aby sa mohli
združiť
v zoskupení, ktoré ich bude zastupovať. Vzdajú sa
teda
vlastníckych práv dobrovoľne,
podčiarkujem slovo "dob-
rovoľne".
Čiže v § 2 odporúčam do vašej pozornosti možnosť
doplniť
tento bod o ďalší subjekt, ktorý by mohol vystupovať
v
konaní.
V zákone by tak bola možnosť daná členom osadových zá-
hrad,
aby si slobodne mohli vybrať formu, ktorou sa chcú vy-
rovnať
s vlastníkmi pôdy. Členovia osadových záhrad by sa
sami
rozhodli, či chcú vlastniť
štvorárové parcely ako fy-
zické
osoby alebo ako užívatelia kolektívnej
formy hospodá-
renia
v osadovej záhrade.
Súčasne by som chcela upozorniť, ak je moja informácia
správna,
že v žiadnom z 12 členských štátov Európskej ligy
záhradkárov,
ktorej členom je aj Slovenský zväz záhradkárov,
nie
je vlastníkom pozemkov v záhradkových
osadách individu-
álny
člen. Ak by sme dali možnosť v návrhu zákona, aby to
bol
individuálny člen, ale aj kolektívna
forma vlastníctva,
myslím si, že
by sme našli kompromis, ktorý by mohol byť
celkom
zaujímavý.
Takto
totiž dochádza k stavu, že vlastníkmi všetkých
pozemkov
v záhradkových osadách sa môžu stať len individuál-
ne
fyzické osoby, a nastane problém so spoločnými zariade-
niami,
a to s tými zariadeniami, ktoré si základná organizá-
cia
záhradkovej osady postavila z
vlastných zdrojov. Sú to
už
spomínané cesty, klubovne,
sušiarne, ale takisto sa to
týka
kanalizácie, studní atď. Bude to veľmi
obťažné dohado-
vanie
sa vlastníkov, akým spôsobom sa v
budúcnosti budú zú-
častňovať
na tomto užívaní alebo na údržbe, alebo
na nákla-
doch,
ktoré môžu v budúcnosti vyvstať. Už doterajšie prak-
tické
skúsenosti sú také, že nastávajú a môžu nastať spory
o
podiel na údržbe a správe
spoločných zariadení. Nie sú
nezvyčajné ani príklady, že už dnes napríklad záhradkové
osady
riešia vo svojich priestoroch nepovolený chov domácich
zvierat, individuálne oploťovanie v budúcnosti súkromných
parciel vnútri osady bez toho, aby
záhradková osada mala
možnosť
do toho potom nejako zasahovať.
Ďalej by som chcela upozorniť aj na § 4,
ktorý sa za-
oberá
otázkou výšky nájomného v záhradkových osadách. Otázka
výšky
nájomného už bola viackrát v minulosti
predmetom súd-
nych
sporov. Chcem vás upozorniť, že Najvyšší súd Slovenskej
republiky
zaujal stanovisko v súdnom spore práve v záhradko-
vých
osadách, ktoré sa týkali výšky
nájomného. Ide o rozsu-
dok
3 CDO číslo 147/96, kde Najvyšší súd, prečítam vám to
presne,
rozhodol takto:
"Nemožno zvýhodňovať vlastníka pôdy v porovnaní s os-
tatnými
vlastníkmi, ktorých pôda taktiež zostala v nájme. Ak
aj
zákon o pôde založil nové občianskoprávne vzťahy, nemožno
ustúpiť
od rovnosti postavenia účastníkov v občianskopráv-
nych
vzťahoch, to znamená, že nemožno
pripustiť výhodnejšie
alebo
horšie postavenie tých vlastníkov, na
ktorých pôde je
zriadená
záhradková osada, v porovnaní s tými,
kde tomu tak
nie
je, pravda, ak si svoje pomery neupravia zmluvne inak.
Zákon o pôde nerieši výšku nájomného pri založenom zá-
konnom
nájme, ale len všeobecný postup. Preto pri riešení
treba
použiť analógiu legis § 853 a § 1 Občianskeho zákonní-
ka.
Najbližšou úpravou - a na toto, prosím, upozorňujem - je
občianskoprávny
nájomný pomer, kde výška nájomného je rieše-
ná
v ustanovení § 671 Občianskeho
zákonníka obvyklým nájom-
ným.
Obvyklé nájomné v čase uzavretia zmluvy je výška nájom-
ného
poskytovaná vlastníkom poľnohospodárskej pôdy inými ná-
jomcami,
predovšetkým pôdohospodárskymi
družstvami, za rov-
naké obdobie, rovnako kvalitnú pôdu, v rovnakej
lokalite.
Z
pohľadu vlastníka pôdy, na ktorej bola zriadená záhradková
osada,
sa jeho postavenie nezhoršuje v
porovnaní s vlastní-
kom,
na ktorého pôde záhradková osada síce
nebola zriadená,
ale
pôda ostala v nájme iného subjektu.
Keďže zákon o pôde nerieši výšku
nájomného, pýtam sa
pána
ministra, prečo v návrhu tohto zákona
predsa len navr-
hovateľ
pristúpil k tomu, aby bola výška nájomného taxatívne
určená,
a ak máme existujúci rozsudok
Najvyššieho súdu, po-
slanci
by mali zvážiť, či chcú konať v intenciách už známych
rozhodnutí,
alebo predsa len pristúpia na to, aby bolo ná-
jomné
určené. Väčšina záhradkárov Slovenského
zväzu záhrad-
károv
sú staršie osoby, najviac z nich má
niečo vyše 60 ro-
kov,
ide o jednu z najslabších sociálnych
skupín nášho oby-
vateľstva.
A určite, ak by sme výšku nájomného
určovali ob-
vyklým
nájomným, môžeme si byť istí, že tieto osoby v budúc-
nosti
aj tak budú znášať isté bremeno a
to je, dá sa pove-
dať,
každoročné zvyšovanie dane z
nehnuteľností. Ak ich za-
ťažíme
aj bremenom vyššieho nájomného, dotkneme sa aj skupi-
ny
ľudí, ktorá tým, že má v záhradkovej
osade pôdu, nemá ju
preto,
aby tam len oddychovala. Títo ľudia si
kúpili prácu.
Takže, prosím, zohľadnime to, že je to sociálna skupina,
ktorá
si svoju potravinovú zložku zabezpečuje
aj tým, že si
ju
sama vyrába.
Vážený pán minister,
vážené kolegyne, kolegovia,
nebudem dávať pozmeňujúce návrhy a oznamujem, že ak sa
nezmenia
jednotlivé paragrafy, najmä tie, ktoré
som vymeno-
vala,
a zákon zostane v nezmenenej podobe, nebudeme
ho môcť
schváliť
a ani ho nechceme schváliť. Pán Rosival
za náš po-
slanecký
klub dal návrh, ktorý si dovolím zopakovať. Bolo by
vhodné,
aby Národná rada mala priestor na to,
aby sa zozná-
mila
s takým návrhom zákona, ktorý by tieto
sporné body ne-
jakým
spôsobom riešil alebo zlepšil ich smerom k istému kom-
promisu. Navrhujem
preto, aby bol
zákon vrátený vláde,
a
prosím pána ministra, pretože z
našej strany je naozaj
vôľa
na tomto zákone spolupracovať a v
dobrom znení ho pod-
poriť,
aby za predkladateľa zvážil, či by nebolo lepšie, aby
bol
návrh zákona stiahnutý z rokovania.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Neviem, včera sme o tom hlasovali. Je
to procedurálny
návrh?
Včera sme hlasovali. (Hlas poslankyne Rusnákovej zo
sály.)
Ale ten istý návrh. Tak nech sa vyjadrí pán minister.
Ak
nestiahne, tak nie. Včera sme už
hlasovali. Pán minister
sa
nechce vyjadriť. Nech sa páči, ďalší poslanec, pán Palac-
ka.
Nech sa páči, pán poslanec Garai.
Poslanec J. Garai:
Ďakujem
za slovo, pán predsedajúci. Prosím, chcel by
som
zareagovať na predrečníka, teraz na pani poslankyňu.
Pani poslankyňa, dúfam, že slová, ktoré
ste teraz pred-
niesli,
ste nemysleli vážne. Veď prosím vás pekne, to je de-
honestujúce
pre každého záhradkára, ktorý sa na tých záhrad-
kách
niečo narobil, niečo sa nadrel, niečo v skutočnosti do-
kázal,
ale vidieť, že asi vy ste v živote nerobili.
Ďakujem.
(Hlasy v sále.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Nech sa páči, pán Palacka.
Poslanec G. Palacka:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážený pán minister,
vážená Národná rada,
dovoľte mi, aby som, skôr než
prednesiem svoje stano-
visko
k predloženému návrhu, uviedol jeden pozmeňujúci ná-
vrh, ktorý zabudol uviesť kolega Langoš.
Osvojujem si ho
a
dávam pozmeňujúci návrh.
V § 8 ods. 1 doplniť slová "a platnú zmluvu o dočasnom
užívaní
uzavretú medzi záhradkárskou osadou a poľnohospodár-
skou
organizáciou a zmluvu o podnájme alebo potvrdenie zá-
hradkovej
osady Slovenského zväzu záhradkárov, že
záhradkár
užívateľ
užíva konkrétny pozemok na základe
právne platných
dokladov
o nespornosti trvania práva nájmu alebo že nepre-
bieha
spor o vydanie pozemkov vlastníkom."
Teraz k samotnému návrhu zákona.
Predmetom predloženého
návrhu
zákona má byť:
1.
zákonná úprava užívania
pozemkov zriadených v zá-
hradkárskych osadách
na základe nájomného
vzťahu, ktorý
vznikne
na základe tohto zákona,
2. nútené obmedzenie, prípadne vyvlastnenie
vlastnícke-
ho
práva,
3. niektoré procesné ustanovenia upravujúce postup or-
gánov
štátu vlastníkov a záhradkárov.
Pre stručnosť sa budem venovať len tej
najzávažnejšej
veci
z týchto - obmedzenie alebo vyvlastnenie vlastníckeho
práva.
Keďže toto sa dotýka základných práv,
tak ako sú ur-
čené
v ústave, chcem sa stručne vyjadriť k
vzťahu tohto ná-
vrhu
zákona k Ústave Slovenskej republiky.
Podľa článku 20 ods. 4 Ústavy
Slovenskej republiky je
vyvlastnenie,
prípadne nútené obmedzenie vlastníckeho
práva
prípustné,
len pokiaľ sú súčasne splnené 4 podmienky, a to:
- na základe zákona,
- za primeranú náhradu,
- vo verejnom záujme,
- v nevyhnutnej miere.
Podľa
môjho názoru predložený
návrh spĺňa iba prvú
z
týchto podmienok, je to zákon.
Predkladateľ podľa mňa ne-
odôvodnil
údajný verejný záujem a vôbec sa nezaoberal pod-
mienkou
nevyhnutnej miery zásahu do vlastníckych práv. Ve-
rejný
záujem vidí predkladateľ v tom, že podľa neho pozemko-
vé
vlastníctvo v Slovenskej republike nemožno úplne vyspo-
riadať
bez toho, že by sa usporiadalo i vlastníctvo k pozem-
kom
zriadených v záhradkových osadách.
Čo
však chce predkladateľ
usporadúvať, ak podľa jeho
vlastného
tvrdenia v dôvodovej správe tohto návrhu zákona,
citujem:
"Prevažná väčšina záhradkových
osád je zriadená na
pozemkoch, kde
vlastnícke právo zostalo zachované." Čiže
v
prevažnej väčšine je vlastníctvo
usporiadané. Aký je teda
verejný záujem?
Verejný záujem vidí
predkladateľ ďalej
v
tom, že tento postup prispeje k posilneniu právnej istoty.
Dovolím
si spýtať sa, aké posilnenie právnej istoty potrebu-
je,
prípadne aké posilnenie právnej istoty môže od tohto ná-
vrhu
očakávať tá prevažná väčšina vlastníkov, ktorých vlast-
níctvo
zostalo zachované a je nepochybné.
Obávam sa, že ide
len
o právnu istotu pre tú druhú, nie prevažnú časť, zdá sa,
že
aj v súčasnom režime privilegovanej vrstvy záhradkárov.
Predkladateľ podľa mňa nijako
nepreukázal existenciu
verejného
záujmu na postupe podľa predloženého
návrhu záko-
na.
A podľa mňa preto tento zákon v tomto
ustanovení nebude
v
súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Primeranosť náhrady
vlastníkovi,
ktorému sa odníme vlastníctvo k pozemku
postu-
pom
uvedeným v predloženom návrhu, spočíva
podľa predklada-
teľa
v tom, že vlastníkovi bude ako vyrovnanie poskytnutý
pozemok vo výmere
a kvalite zodpovedajúcej
jeho pozemkom
v
čase, keď mu bolo odňaté dispozičné právo. Už samotné slo-
vo
"primeraný" je veľmi vágne,
ale v paragrafovej časti nie
je
primeranosť nijako dostatočne vysvetlená. Predkladateľ sa
vôbec nevyrovnal
s problémom polohovej
renty, čo umožní
v
praxi prideliť náhradný pozemok,
ktorý bude síce výmerou
a
formálne aj kvalitou pôdy zodpovedať odňatému pozemku,
avšak
bude v prostredí, ktoré je o niekoľko stupňov nekva-
litnejšie
než prostredie, v ktorom bol pôvodný
pozemok. Keď
má vlastník pozemok niekde na južnom
svahu pod lesom na
stráni
a dostane iný niekde o 20-30 km ďalej pri smetisku,
uznáte,
že to nie je primeraná náhrada.
Takisto si myslím, že v zákone sa zavádza tento parla-
ment
a verejnosť. Dovolím si spýtať sa, či má štát, resp.
Slovenský
pozemkový fond k dispozícii dostatočný
počet pri-
meraných
pozemkov. A ak áno, prečo ich nepridelí tým záhrad-
károm,
ktorí tvoria neprevažnú menšinu, a
prečo chce takto
ohrozovať ústavou
garantované vlastnícke práva prevažnej
väčšiny
vlastníkov?
A nakoniec k tretej podmienke nevyhnutnej miery. Pred-
kladateľ
sa týmto v návrhu vôbec nezaoberal. Domnievam sa,
ak
by som aj prijal inak filozofiu
tohto zákona, že nevyh-
nutnosť
tu možno vidieť len v tých prípadoch nie prevažnej
menšiny.
Preto si myslím, že pripravovaný zákon
zakotví vy-
vlastnenie, prípadne nútené obmedzenie vlastníckeho
práva
nad
nevyhnutnú mieru, čo bude ďalším dôvodom jeho nesúladu
s
Ústavou Slovenskej republiky. O doložke zlučiteľnosti, kde
sa
hovorí, že je to v súlade s aproximáciou práva Slovenskej
republiky k
právu Európskej únie,
myslím, že vo vzťahu
k
uvedenému možno hovoriť skôr len ako o výsmechu.
Na záver. Jediným pozitívom predloženého
návrhu je sna-
ha
založiť právne relevantné vzťahy medzi
vlastníkmi a tými
záhradkármi, ktorí tieto
pozemky obhospodarujú na základe
pokrivených vzťahov z
minulosti. Nemôžem súhlasiť s
takým
zdôvodnením
degradácie vlastníckeho práva, ako je
čiastočné
samozásobenie
zeleninou a ovocím alebo relaxácia
prácou. Je
povinnosťou
štátu vytvoriť v súlade s článkom 1 ods. 2 Ústa-
vy
Slovenskej republiky také podmienky
hospodárskej súťaže,
aby
dostatok zeleniny a ovocia vedeli zabezpečiť poľnohospo-
dárski
podnikatelia. Je tiež vecou štátu
zabezpečiť aj reš-
pektovaním
ústavnosti a ďalších základných princípov právne-
ho
štátu také podmienky života v tomto
štáte, aby ľudia ne-
museli
relaxovať prácou na ukradnutých pozemkoch. Nedostatky
predloženého
návrhu rozhodujúcim spôsobom
presahujú aj ten
pokus
o pozitívny prínos.
Domnievam sa, že predložený návrh nie
je spôsobilý na
prijatie
a mal by byť prepracovaný.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Nech sa páči, pán Novák. Pán Langoš, nech
sa páči.
Poslanec J. Langoš:
Ďakujem pekne.
Kolega Palacka argumentoval ústavou, je to
i moja argu-
mentácia, ale chcel
by som ešte veľmi jemne naznačiť, že
schválili
sme vlani alebo predvlani ústavný zákon o konflik-
te
záujmov a z toho vecného hľadiska konfliktu záujmov by
každý
z poslancov, z nás, kto je záhradkárom alebo kto je
vlastníkom
pôdy pod zriadenou záhradkárskou osadou, mal toto
oznámiť,
oznámiť, že je v konflikte záujmov a
nemôže hlaso-
vať
o tomto zákone.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Dávate rady. Nech sa páči, pán
poslanec.
Poslanec M. Novák:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
dovoľte aj mne vysloviť pár
podporných úvah k tomuto
zákonu
a prispieť trošku k zmierneniu nálady, ktorá panuje
v
tejto sále.
Vládny
návrh zákona o
užívaní pozemkov zriadených
v
záhradkových osadách a vyporiadanie vlastníctva k nim pod-
statne čistejšie a
jasnejšie zakladá nájomný
vzťah medzi
vlastníkom
pozemku v zriadenej záhradkovej osade a záhradká-
rom,
ktorý sa, musím priznať, niekedy ani
neuchádza o nado-
budnutie
vlastníctva.
Na druhej strane vlastníci nemôžu vymáhať
nájomné pria-
mo
od záhradkárov preto, lebo súdnictvo doteraz vychádzalo
z
toho, že nájomný vzťah podľa § 22 zákona
o pôde vznikol
medzi
vlastníkom a organizáciou, ktorá záhradku pridelila.
Vzťahy
medzi vlastníkmi pôdy a záhradkármi nie sú dobré. Ta-
káto dlhotrvajúca neistá situácia nie
je dobrá ani pre
vlastníka,
ani pre záhradkára. Zákonom číslo 229/1991 - je
tu
dosť často citovaný - sa otázku záhradkových osád nepoda-
rilo
vyriešiť, pretože väčšina záhradkových osád je zriadená
na
pozemkoch, kde vlastnícke právo zostalo
zachované. Para-
grafy
11 a 12 citovaného zákona poskytujú možnosť rôzneho
výkladu,
pokiaľ ide o definovanie nájomného a
kúpnej zmluvy
v
záhradkových osadách.
Predložený návrh
zákona odstraňuje nejasnosti ohľadne
vzťahu medzi vlastníkom a užívateľom z
pohľadu nájomného
vzťahu
a vytvára priestor pre vlastníka, aby po splnení pod-
mienok uvedených v
návrhu znovu nadobudol plné
dispozičné
právo
pozemku vo svojom vlastníctve. Plne si
uvedomujem, že
tento návrh má
veľmi významné ústavnoprávne
prvky. Predo-
všetkým
je zreteľná jeho veľmi tesná súvislosť
s článkom 20
Ústavy Slovenskej republiky. V dôsledku
tejto skutočnosti
predložený
návrh musí rešpektovať (a on
rešpektuje), že od-
ňatie
vlastníctva môže zákonom upraviť, len
pokiaľ je to vo
verejnom
záujme a za primeranú náhradu. Verejný záujem odňa-
tia
vlastníckeho práva vlastníkom pozemkov
zriadených v zá-
hradkových
osadách spočíva práve vzájomne na úplnom usporia-
daní
vlastníctva. Vyporiadanie vlastníctva
pozemkov v zria-
dených
záhradkových osadách aj za cenu odňatia
vlastníckeho
práva
istej časti občanov je vo verejnom
záujme i z dôvodu,
že
prispeje k posilneniu právnej istoty, a to užívateľov,
ale
aj vlastníkov.
Osobne považujem za verejný záujem aj tento fakt, že
zákon
umožňuje dať vlastníkovi do vlastníctva
iný primeraný
pozemok,
ku ktorému by mal plné dispozičné právo. Právna is-
tota
užívateľov spočíva v tom, že realizáciou predloženého
návrhu
nedôjde k spochybneniu výsledkov dlhoročnej práce, vo
väčšine
prípadov hodnota pozemkov je vyššia.
Vážené
kolegyne, kolegovia, návrh
nie je v rozpore
s
ústavou. Primeranosť náhrady je zabezpečená tak, že vlast-
ník
má právo na vecné plnenie. Som
presvedčený, že prevažná
väčšina
vlastníkov a záhradkári čakajú na tento zákon. Te-
rajší
právny stav zvýhodňuje záhradkára,
ktorý má právo na
pozemok
do uplynutia doby platnosti zmluvy.
Návrh zákona po
prijatí urýchli
proces usporiadania vlastníckych vzťahov
v
záhradkových osadách. Som presvedčený,
že do dvoch rokov
vlastníci
môžu dostať náhradné pozemky, tak ako v
procese
klasických
pozemkových úprav sa vlastníkovi poskytne náhrada
v
peniazoch, a to vtedy, ak s tým sám súhlasí, alebo ak od-
mietne
pozemok v obvode náhradných pozemkov.
Preto garanciu
dostatočnej
primeranej náhrady má dnes štát, ktorý ju posky-
tuje
buď v náhradných pozemkoch, alebo vo finančnej hotovos-
ti,
ktorej výška sa priamo v zákone určuje v § 11.
Predkladaný zákon je dobrý, odvážny.
Odvážne rieši veľ-
mi
vážne problémy, ktoré doterajšie zákony
neriešili. Obča-
nia
čakajú na tento zákon. Osobne budem zaň hlasovať, a pre-
to
prosím, ctené kolegyne a kolegovia, aj vás, podporte ten-
to
zákon.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán Miklušičák - faktická
poznámka.
Poslanec J. Miklušičák:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Chcem len v krátkosti zareagovať na pojem
tzv. verejné-
ho
záujmu. Myslím si, že v v tomto návrhu zákona sa s ním
narába
veľmi lacne a veľmi voľne. Jednoducho - jednoznačne
si
myslím, že sa dá pochybovať o tomto
pojme v návrhu záko-
na,
tak ako je definovaný. Nie je to verejný záujem. Je to
záujem časti spoločnosti, a aj to len časti záhradkárov,
resp.
časti vlastníkov.
Viete, napadá mi hlavne v tej súvislosti, že napríklad
v
miestnej časti Bratislava - Dúbravka je
záhradkárska osa-
da,
ktorá vznikla na začiatku osemdesiatych rokov, kde má
x
úradníkov ministerstva pôdohospodárstva svoje záhradky.
Vznikla
napríklad na ornej pôde. Potom,
viete... Kde je ten
verejný
záujem?
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem roz-
pravu
o dvadsiatom šiestom bode programu za skončenú. Chce
sa
k rozprave vyjadriť pán minister Baco?
Minister
pôdohospodárstva SR P. Baco:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
povedal to pán poslanec Farkas, ja
by som sa od toho
chcel
odraziť, že ide o problém minulosti, keď bolo nadrade-
né
užívacie právo nad vlastníckym. Ale prečo nám nasadzujete
psiu
hlavu, keď sa snažíme tento fakt teraz vyriešiť tak,
aby
jednoducho v dnešných časoch tieto vzťahy fungovali. Veď
aj
navrhovatelia a schvaľovatelia zákonov, ktoré sme tu spo-
mínali
- 229 a 330 z roku 1991 - sa o to
snažili. Včera som
to
už povedal, že vlastne všetky tieto otázky boli princi-
piálne
vyriešené v dotyku na ústavu, vzťahu k ústave, ale to
nefunguje.
V mnohých prípadoch to funguje, v
mnohých prípa-
doch
to nefunguje.
Máme také situácie, že ľudia opúšťajú
záhradkové osady.
Máme
také situácie, že záhradkári držia v šachu vlastníkov
a
nechcú im priznať žiadne nájomné a ďalších 10 rokov sú
chránení.
Máme také situácie, že vlastník drží v šachu zá-
hradkárov. Jednoducho, problém bol principiálne vyriešený
v
roku 1991 v zákonoch, ktoré sa týkali
úpravy vlastníckych
vzťahov
k pôde, a v tomto prípade ten legislatívny stav je
málo
funkčný a máme niekoľko možností. Že to necháme tak,
ako
je to doteraz, že rozhodujú súdy.
To, čo povedala pani
poslankyňa Rusnáková, je jeden prípad. Máme
ich desiatky
a
máme také rozhodnutia, ktoré sú protikladné, ktoré sú pro-
tirečivé. Každý okresný súd o tom rozhodol doteraz skoro
inak.
Každý sa na to inak pozerá. Máme povydávané notárske
osvedčenia,
ktoré sú vyloženým podvodom. Máme
situácie, keď
vlastník
chodí s brokovnicou, keď chodia s brokovnicou zá-
hradkári
do záhradiek. Chceme tento stav nechať tak, ako je?
Chceme
čakať, že sa tam ľudia postrieľajú
alebo že nám po-
odchádzajú
zo záhradkových osád, že sa bude príroda devasto-
vať
a vynaložená práca vyjde navnivoč? Neničme všetko, čo sa
urobilo,
aj to, čo je dobré.
Záhradkové osady sú vo verejnom
záujme nie zato, že sú
osadami
a že sa tam dorába zelenina, sú vo verejnom záujme
v
prvom rade preto, aby sa doriešili
vlastnícke a užívateľ-
ské
vzťahy. Myslím si, že to je vo verejnom záujme. V každom
prípade
si myslím, že nie je v tejto
miestnosti poslanec,
ktorý
by namietal proti tomu, že doriešiť vzťah medzi vlast-
níkom
a užívateľom je verejný záujem.
Nehnevajte sa, situá-
cia
je zložitá a my v diskusii
zachádzame do takých extré-
mov,
keď označujeme záhradkárov za nejakých
konfidentov bý-
valého
režimu, ktorí gazdujú na ukradnutej
pôde, kde zašiel
vo
svojom vystúpení pán poslanec Palacka (použil doslova vý-
raz,
že hospodária na ukradnutej pôde),
pritom sa tu šermu-
je
s pojmami dobrý úmysel, dobromyseľnosť,
hoci tí ľudia to
skutočne robili
pred 15, 30
rokmi a záhradky nadobudli
s
dobrým úmyslom, s dobrým
úmyslom tam hospodárili a vo
väčšine
prípadov alebo v zásade majú veci riadne usporiadané
podľa
vtedy platných právnych predpisov.
Teraz chceme povedať, že to nebol
dobrý úmysel, hoci
konali
podľa vtedy platných zákonov a predpisov, lebo sa ne-
rešpektovalo
súkromné vlastnícke právo. Tak potom by sme nič
nemohli
akceptovať ako dobrý úmysel v minulom režime, lebo
sa
neakceptovalo súkromnovlastnícke právo.
To je to, čo mi
vyčíta
pán poslanec Lauko, že ja som bol
predseda družstva,
takže
mám k tomu jednostranný prístup. Pán
poslanec, neviem
o
tom, že vy ste robili v súkromnej nemocnici. Vy ste chceli
liečiť
ľudí, tak ste liečili ľudí v štátnej nemocnici. Ja
som
chcel orať a dorábať chlieb, to ma
baví a v tom sa vi-
dím,
nemohol som to robiť ako súkromný farmár, tak som to
robil
na družstve. Neviem, prečo si takéto veci máme vyčítať
a
zachádzať do týchto extrémov. A pritom
sú ľudia v záhrad-
kových
osadách reálne postavení pred problém,
že sa tam po-
hybujú
pušky, že sa záhradkové osady opúšťajú,
že súdy roz-
hodujú
protismerne, že notári vydávajú rozhodnutia, ktoré sú
absolútne
postavené mnoho ráz na hlavu.
Ešte raz
- ide o problém z
minulosti, ale problém je
faktický.
Nemôžeme ho obísť. Veci boli
principiálne rozhod-
nuté
v doterajšej legislatíve. Všetky
narážky, ktoré sú tu
-
ústavnosť - nehnevajte sa, nemôžem ich prijať. Tieto prob-
lémy
boli vyriešené v doterajšej legislatíve. Predložený ná-
vrh
zákona je vlastne technikou, je normatívny, ako sfunk-
čniť to, čo
nefunguje podľa doterajších zákonov, aby sa
problém,
ktorý život priniesol, vyriešil.
Chápem poslancov na pravom krídle. Máme stranu, ktorá
sa
vyhlásila za deštruktívnu
opozíciu, ktorú chápem v tom
zmysle, že chcú
všetko rozbiť. (Ruch v
miestnosti. Hlas
predsedajúceho:
Pokoj, páni poslanci, je to tak. Pokoj.) Se-
del
som na tej strane ako poslanec,
keď som počul predsedu
KDH, že sa
deklaruje KDH za deštruktívnu stranu. (Hlasy
v
sále. Hlas predsedajúceho: Áno, sú
tu výsledky.) Chápem
z
týchto pozícií snahu, aby sa tento
zákon neprijal, aby sa
naozaj
deštrukcia dostala aj do
záhradkových osád, aby na-
stal
stav, ktorý sa už signalizuje, že ľudia zo záhradkových
osád
"vypadnú".
Chápem pána poslanca Farkasa za MKDH,
ktorý sa aspoň
čestne
postavil k problému, keď vyhlásil, že oni sú proti
tomu
zákonu a nenavrhujú ani žiadne pozmeňujúce návrhy, pre-
tože
zastávajú názor, že ľudia v záhradkových osadách ne-
oprávnene
gazdujú a že by ich bolo asi potrebné odtiaľ vy-
hnať.
(Predsedajúci znovu vyzýva poslancov,
aby sa upokoji-
li.)
Chápem pána poslanca Rosivala, ktorý sa pokúsil navrh-
núť,
aby sa tento zákon stiahol. Chápem
ho, že má ten istý
záujem,
pretože keby sa stiahol tento zákon a o
rok by pri-
šiel
znovu na stôl, tak by bola situácia už
asi iná. Keď sa
to
nepodarilo pánu poslancovi
Rosivalovi, tak aj pani po-
slankyňa
Rusnáková navrhuje rôzne iné alternatívy, rôzne iné
riešenia.
Pani poslankyňa, domáhate sa toho, že záhradkári
nemajú
umožnené sa združovať. Majú.
Nepotrebujú na to tento
zákon.
Môžu sa združovať. Vy dobre viete, alebo, ak neviete,
tak
hovoríte o niečom, o čom viete, o čo ide, ale neviete,
čo to je.
Pretože dnes nemáme skoro ani jednu záhradkovú
osadu,
kde by už neboli nejaké parciálne,
vlastnícko-užíva-
teľské
vzťahy niektorých záhradkárov individuálne vyriešené.
Ako
chcete zaviesť na ľudí v záhradkovej osade nútenú kolek-
tívnu
správu alebo kolektívne hospodárenie?
Ten stav už re-
álne
niekde prebehol, preto nie je možné,
aby sme teraz al-
ternovali
s nejakým kolektivizmom. Preto je nutné, aby sa to
individuálne dotiahlo.
Individuálni vlastníci sa môžu na
druhý
deň rozhodnúť a založiť si družstvo,
na druhý deň sa
môžu
vzdať tohto vlastníctva v prospech
nejakého spolku, či
už
to bude obchodná spoločnosť alebo si to
môžu riešiť na
základe
zákona o združovaní občanov.
Nehnevajte sa, dámy a páni, je to
politický problém.
Nečakali
sme, že bude v parlamente nejaká selanka, presne
sme
predpokladali, že sa jednotlivé politické pozície vyfar-
bia,
ale je tragické, že sa tu
politikárči na biede situá-
cie,
na biede záhradkárov, ktorí konali skutočne v dobrom
úmysle
a teraz sa označujú za zlodejov, čo hospodária na ne-
jakej
ukradnutej pôde. (Potlesk.)
Preto odporúčam, aby sa návrhy zo strany tohto krídla
opozície
nezobrali do úvahy pri hlasovaní o tomto zákone.
Návrhy
pána poslanca Juriša sme zvážili a odporúčam vám, aby
ste
hlasovali podľa toho, ako navrhne pán spoločný spravo-
dajca.
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Žiada si záverečné slovo pán spoločný spravo-
dajca?
Nech sa páči.
Poslanec P. Delinga:
Vážený pán predsedajúci,
pani poslankyne, páni poslanci,
vo
svojom záverečnom vystúpení
sa dotknem len dvoch
poznámok.
Jedna poznámka tu bola veľmi trefná, ako
sa dá zo záko-
na
urobiť absolútna fraška, a to je v
tom, keď jeden pán
poslanec
povedal, že my poslanci, ktorí, ak náhodou vlastní-
me alebo užívame záhradkárske osady,
nemali by sme o tom
hlasovať,
že sme v konflikte záujmov. Ale keby sme mali tak-
to
skutočne pristupovať k tomu, tak sme v
konflikte záujmov
aj
v tom, že vlastníme byty, aj v tom, že
platíme dane, keď
budeme rozhodovať o daňových zákonoch, aj
v tom, že máme
niektorí
autá, no proste poslanci by museli byť
asi novona-
rodeniatka,
pretože tie nie sú v konflikte záujmov, jedine
vari
so svojím materským mliečkom a s
tým, že sa narodili.
To
je jedna poznámka - alebo s pupočnou šnúrou, áno. (Po-
tlesk.
Hlasy v sále.)
Druhá poznámka - áno, takto tu dnes bol
vyložený zákon,
takto
presne, pán poslanec, a som rád, že
uznávate taký vý-
klad
zákona.
Na druhej strane chcem ešte povedať: Prosím vás pekne,
áno,
je rozvírená hladina v súvislosti s
tým, že treba vy-
riešiť
záhradkárske osady, ich užívanie,
a keď k vám príde
občianka
alebo telefonuje a hovorí: "Prosím vás pekne, ja
viem,
že tí vlastníci majú zo zákona, z ústavy právo, ale čo
my,
užívatelia. Prečo sa nás nikto nezastane, nechráni? Pre-
čo
teraz, keď tu, ja neviem, v hlavnom
meste Slovenskej re-
publiky vládnu orgány v inom politickom
zoskupení a berú
užívateľom
záhradky?" Sú takéto telefonáty,
prosím vás pek-
ne. (Ruch v
miestnosti.) Nie sú tu tí poslanci prítomní,
preto
ich nebudem menovať. Pretože to nie
je fér, ktorí sa
takto
k tomu zachovávajú.
Chcel by som, vážený pán predsedajúci,
tým ukončiť svo-
je
záverečné slovo a môžeme pristúpiť k hlasovaniu.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem.
Prosím spoločného spravodajcu
výborov pána
poslanca
Delingu, aby hlasovanie uvádzal v
zmysle spoločnej
správy
a výsledkov rozpravy.
Poslanec P. Delinga:
Môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhoch,
ktoré sú uve-
dené
v spoločnej správe s tým, že v tejto spoločnej správe
je
uvedených 15 návrhov, z ktorých navrhli
pán poslanec Ro-
sival
na osobitné hlasovanie vyňať bod 8 a
pán poslanec Ju-
riš
na osobitné hlasovanie bod číslo 3, 10 a 14.
Takto to
mám
zaevidované.
Navrhoval by som, vážený pán predsedajúci, keby sme
mohli
hlasovať naraz o bodoch
číslo 1, 2, 4, 6, 7, 9, 12
a
15 s tým, že odporúčam, aby sme prijali tieto návrhy.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem.
Budeme hlasovať o
bodoch spoločnej správy,
ktoré
prečítal pán spoločný spravodajca. Prijať en bloc.
Prezentovalo sa 120 poslancov.
Za návrh hlasovalo 114 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Nehlasovali 3 poslanci.
Tieto pozmeňujúce návrhy sme prijali.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec P. Delinga:
Ďalej predkladám na hlasovanie návrhy pod bodmi 5, 11
a
13 s tým, že by sme o nich hlasovali
naraz. Odporúčam ich
neprijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Budeme hlasovať o ďalších bodoch zo
spoločnej správy,
ako
ich prečítal pán spoločný spravodajca.
Prezentovalo sa 128 poslancov.
Za návrh hlasovalo 38 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tieto pozmeňujúce návrhy zo spoločnej
správy sme nepri-
jali.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec P. Delinga:
Ďalej navrhujem, aby sme hlasovali o bode 8, a odporú-
čam,
aby sme ho prijali.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Osobitne budeme hlasovať o bode 8
spoločnej správy.
Prezentovalo sa 126 poslancov.
Za návrh hlasovalo 109 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 3 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tento bod spoločnej správy sme prijali.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec P. Delinga:
Budeme hlasovať o bode 3 a odporúčam ho
prijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Budeme osobitne hlasovať o bode 3
spoločnej správy. Pán
spoločný
spravodajca ho odporúča prijať.
Prezentovalo sa 127 poslancov.
Za návrh hlasovalo 98 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Aj tento pozmeňujúci návrh spoločnej
správy sme prijali.
Nech sa páči.
Poslanec P. Delinga:
Osobitne budeme hlasovať o bode 10.
Odporúčam ho pri-
jať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Budeme osobitne hlasovať o bode 10
spoločnej správy.
Prezentovalo sa 127 poslancov.
Za návrh hlasovalo 84 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Aj tento bod spoločnej správy sme
prijali.
Poslanec P. Delinga:
Osobitne budeme hlasovať o bode 14. Navrhujem ho prijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Budeme hlasovať o bode 14 spoločnej
správy.
Prezentovalo sa 126 poslancov.
Za návrh hlasovalo 97 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Aj tento pozmeňujúci návrh spoločnej správy sme prija-
li.
Poslanec P. Delinga:
Pán
predsedajúci, tým sme
vyčerpali všetky návrhy zo
spoločnej
správy.
Teraz v rozprave podali návrhy 3 páni
poslanci. V pora-
dí,
ako ich uviedli alebo navrhli, budeme o nich hlasovať.
Prvý
predložil návrhy pán poslanec Juriš.
Predložil 3 návr-
hy,
takže budeme hlasovať o každom návrhu osobitne. Hlasuje-
me
o prvom návrhu, kde navrhol vypustiť v
§ 3 odsek 3, os-
tatné
prečíslovať. Odporúčam ho prijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Budeme hlasovať o návrhu pána
poslanca Juriša.
Prezentovalo sa 127 poslancov.
Za návrh hlasovalo 99 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Tento pozmeňujúci návrh sme prijali.
Nech sa páči.
Poslanec P. Delinga:
Druhý pozmeňujúci návrh - v § 10 ods. 1
upraviť posled-
nú
vetu - odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Budeme hlasovať o druhom
pozmeňujúcom návrhu
pána
Juriša.
Prezentovalo sa 126 poslancov.
Za návrh hlasovalo 32 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec P. Delinga:
Tretí pozmeňujúci návrh pána poslanca bol
k § 4 ods. 1,
kde
navrhoval vypustiť slová "najmenej
však 0,30 Sk za m2".
Odporúčam
ho neprijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Budeme hlasovať o treťom
pozmeňujúcom návrhu
pána
poslanca Juriša.
Prezentovalo sa 126 poslancov.
Za návrh hlasovalo 35 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Ani tento pozmeňujúci návrh sme
neprijali.
Nech sa páči.
Poslanec P. Delinga:
Ďalšie pozmeňujúce návrhy predniesol pán poslanec Lan-
goš.
Je ich celkove sedem, ôsmy predložil potom za neho ešte
pán
poslanec Palacka. Budeme hlasovať o návrhoch pána po-
slanca
Langoša.
Jeho prvý návrh je k § 2 ods. 1, kde
chcel doplniť novú
vetu.
Odporúčam ho neprijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Budeme hlasovať o návrhu pána
poslanca Langoša.
Prezentovalo sa 128 poslancov.
Za návrh hlasovalo 31 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.
Neprijali sme tento návrh pána poslanca
Langoša.
Nech sa páči.
Poslanec P. Delinga:
Druhý návrh pána poslanca Langoša je k §
2 ods. 1 záko-
na,
kde navrhuje vypustiť písmeno e). Odporúčam ho neprijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Budeme hlasovať o druhom
pozmeňujúcom návrhu
pána
poslanca Langoša.
Prezentovalo sa 127 poslancov.
Za návrh hlasovalo 31 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Ani tento pozmeňujúci návrh sme
neprijali.
Nech sa páči.
Poslanec P. Delinga:
Tretí pozmeňujúci návrh pána
poslanca je k § 2 ods. 2,
kde
navrhuje nové znenie, a to takto: "(2) Užívateľom - pod-
nájomníkom
pozemkov v zriadenej záhradkárskej osade (ďalej
len
podnájomník) sa rozumie člen
záhradkárskej organizácie,
ktorý
na základe zmluvy o podnájme so
záhradkárskou organi-
záciou
obhospodaruje a užíva pozemky, na
ktorých sú vybudo-
vané
prístupové cesty, spoločné hygienické,
rekreačné a iné
prevádzkové
zariadenia (ďalej len spoločné pozemky), ktorý
má
právny nárok na podanie nároku na
získanie ním užívaného
pozemku
do vlastníctva a spoluvlastníckeho podielu k spoloč-
ne
užívaným pozemkom." Odporúčam ho neprijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Budeme hlasovať o treťom
pozmeňujúcom návrhu
pána
poslanca Langoša.
Prezentovalo sa 128 poslancov.
Za návrh hlasovalo 31 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.
Ani tento pozmeňujúci návrh sme
neprijali.
Poslanec P. Delinga:
Štvrtý pozmeňujúci návrh pána poslanca je
vypustiť celý
článok
II zákona. Odporúčam ho neprijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Budeme hlasovať o štvrtom návrhu pána
poslanca Langoša.
Prezentovalo sa 126 poslancov.
Za návrh hlasovalo 32 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprijali sme ani tento pozmeňujúci
návrh.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec P. Delinga:
Piaty pozmeňujúci návrh pána poslanca je vypustiť celé
ustanovenie
§ 3. Odporúčam ho neprijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Budeme hlasovať o piatom návrhu pána
poslanca.
Prezentovalo sa 128 poslancov.
Za návrh hlasovalo 31 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 82 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.
Ani tento pozmeňujúci návrh sme
neprijali.
Poslanec P. Delinga:
Šiesty
pozmeňujúci návrh pána poslanca
je nový § 3
v
tomto znení: "Vlastníkom pôvodne ornej pôdy, sadov, záhrad
a
viníc, ktorí trvajú na vydaní, sa pozemky vydajú najneskôr
do
30. 10. 1997." Odporúčam ho neprijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Budeme hlasovať o šiestom pozmeňujúcom návrhu
pána
poslanca Langoša.
Prezentovalo sa 126 poslancov.
Za návrh hlasovalo 32 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.
Ani tento pozmeňujúci návrh sme
neprijali.
Nech sa páči.
Poslanec P. Delinga:
Siedmy
pozmeňujúci návrh pána
poslanca: "Nový § 19
Prechodné
ustanovenia
(1) Ustanoveniami tohto zákona sa
spravujú právne vzťa-
hy
vzniklé po účinnosti tohto zákona. Vznik právnych vzťa-
hov,
ako aj nároky, ktoré vznikli pred jeho účinnosťou, sa
posudzujú
podľa doterajších predpisov.
(2) Žaloby podané na súd pred účinnosťou zákona na vy-
danie
pozemkov podľa § 126 Občianskeho zákonníka
proti uží-
vateľom na
základe právoplatných rozsudkov o neplatnosti
zmlúv
o dočasnom užívaní alebo z iného dôvodu
a o náhradách
podľa
§ 451 Občianskeho zákonníka súdy prejednajú a rozhodnú
podľa
doterajších predpisov. K pozemkom, ktoré sa navrhujú
vydať
podľa § 126 Občianskeho zákonníka, nevzniká podľa toh-
to
zákona užívateľovi - záhradkárovi právo nájmu." Odporúčam
ho
neprijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Budeme hlasovať o siedmom pozmeňujúcom návrhu
pána
poslanca Langoša. Nech sa páči.
Prezentovalo sa 124 poslancov.
Za návrh hlasovalo 33 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.
Ani tento pozmeňujúci návrh sme
neprijali.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec P. Delinga:
Ďalší
pozmeňujúci návrh som podal ja, ktorý nahradil
v
podstate bod 11 zo spoločnej správy v tomto znení: V člán-
ku
1 v § 7 ods. 1 začiatok vety znie:
"Konanie sa začína na
návrh
nadpolovičnej väčšiny užívateľov, ktorí užívajú nadpo-
lovičnú
výmeru plochy a prislúchajúci
podiel z výmery spo-
ločných
pozemkov." Odporúčam ho prijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem.
Budeme hlasovať o
pozmeňujúcom návrhu pána
spoločného
spravodajca Delingu. Nech sa páči.
Prezentovalo sa 124 poslancov.
Za návrh hlasovalo 88 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.
Tento pozmeňujúci návrh sme prijali.
Nech sa páči.
Poslanec P. Delinga:
Pán
poslanec Palacka predniesol
pozmeňujúci návrh
v
tomto znení: V § 8
ods. 1 doplniť o slová: "predložiť
platnú
zmluvu o dočasnom užívaní uzavretú medzi záhradkár-
skou
osadou a poľnohospodárskou organizáciou a zmluvu o pod-
nájme
alebo potvrdenie záhradkovej osady SZZ, že záhradkár
-
užívateľ užíva konkrétny pozemok
na základe právne plat-
ných dokladov o
nespornosti trvania práva
nájmu alebo že
neprebieha spor o
vydanie pozemkov
vlastníkom". Odporúčam
návrh
neprijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem.
Budeme hlasovať o
pozmeňujúcom návrhu pána
poslanca
Palacku. Nech sa páči.
Prezentovalo sa 130 poslancov.
Za návrh hlasovalo 37 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.
Čiže tento pozmeňujúci návrh sme
neprijali.
Poslanec P. Delinga:
Pán
predsedajúci, tým boli
vyčerpané všetky návrhy,
ktoré podali páni
poslanci v rozprave. Odporúčam
hlasovať
o
zákone ako celku.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlaso-
vať
o vládnom návrhu zákona ako celku v
znení schválených
zmien
a doplnkov. Nech sa páči.
Poslanec P. Delinga:
Odporúčam HO, samozrejme, prijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Prezentovalo sa 130 poslancov.
Za návrh hlasovalo 87 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 20 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme schválili vládny
návrh zákona Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky o užívaní
pozemkov v zria-
dených záhradkárskych osadách a vyporiadaní
vlastníctva
k
nim. (Potlesk.)
Ďakujem.
Pristupujeme k nasledujúcemu dvadsiatemu siedmemu bodu
programu,
ktorým je
návrh na voľbu členov Rozhlasovej rady.
Návrh na voľbu člena rady, ktorý
pripravil výbor Národ-
nej
rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, ste dostali
ako
tlač 510a, v ktorej máte aj návrh uznesenia Národnej ra-
dy
Slovenskej republiky.
Prosím poverenú členku výboru Národnej
rady pre vzdela-
nie,
vedu, kultúru a šport poslankyňu pani Máriu Ďurišinovú,
aby
podala informáciu o prerokovaní návrhu vo výbore.
Poslankyňa M.
Ďurišinová:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Ale... Nech sa páči.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predsedajúci,
bol by
som veľmi rád, keby ste v zmysle
§ 34 prijali
môj
protest proti spôsobu, akým
prerokúvame na schôdzi Ná-
rodnej
rady jednotlivé body, alebo prosím vás o vysvetlenie,
podľa
ktorého rokovacieho poriadku vlastne
rokujeme. Ak ro-
kujeme podľa
nového rokovacieho poriadku, potom spoločný
spravodajca
nemá čo hlásiť, ako odporúča hlasovať.
Ak roku-
jeme
podľa starého, tak potom nemôžete zastavovať faktické
poznámky
reagujúce na faktické poznámky
atď., čo všetko sa
dalo
robiť podľa starého poriadku.
Takže vás prosím, aby ste nám povedali, podľa čoho ro-
kujeme,
a aby ste upozornili všetkých
spoločných spravodaj-
cov,
aby sa zdržali svojich osobných názorov. Oni majú právo
povedať, prečo neprijať niektorý pozmeňujúci
návrh, ak je
v
rozpore s logikou toho zákona, ak je v rozpore s inými
právnymi
predpismi alebo je tam nejaké iné ustanovenie, kto-
ré
je lepšie. Ale rozhodne nie svoj osobný názor alebo odpo-
rúčanie,
ako hlasovať, bez toho, že by to odporúčanie bolo
zdôvodnené.
Podpredseda NR SR J. Ľupták:
Áno, máte pravdu. Ďakujem. Nech sa páči,
Anton Národa.
Poslanec A. Národa:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Chcel
by som len oznámiť tým kolegyniam poslankyniam
a
poslancom, ktorí sú členmi komisie pri výbore pre zdravot-
níctvo
a sociálne veci, že dnes o 13.00 hodine sa koná zasa-
danie
tejto komisie v rokovacej
miestnosti číslo 147. Áno,
boli
rozposlané aj pozvánky, ale napriek tomu oznamujem čle-
nom tejto komisie, aby sa zúčastnili na krátkom rokovaní
tejto
komisie.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pani spoločná
spravodajkyňa.
Poslankyňa M.
Ďurišinová:
Ďakujem ešte raz.
Vážené kolegyne a kolegovia,
dovoľte mi, aby som predniesla správu
výboru Národnej
rady
pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport k
návrhu na voľbu
člena do Rozhlasovej rady. Výbor Národnej rady
Slovenskej
republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport
prerokoval
pozmeňujúci
a doplňujúci návrh kandidátov na člena Rozhlaso-
vej
rady a
A. konštatuje, že:
1. podľa § 7 ods. 4 zákona Slovenskej
národnej rady
číslo
255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase v
znení neskorších
predpisov
sa 4. novembra 1996 skončilo dvojročné funkčné ob-
dobie
trom členom Rozhlasovej rady. Na 21.
schôdzi Národnej
rady Slovenskej republiky dňa
10. decembra 1996 boli na
uvoľnené miesta
zvolení dvaja noví
členovia rady. Podľa
§
7 ods. 2 uvedeného zákona
Rozhlasová rada má 9 členov,
ktorých
volí Národná rada Slovenskej republiky.
Je teda po-
trebné
zvoliť ešte jedného člena tejto rady,
2. predseda Národnej rady Slovenskej
republiky listom
číslo
31 z roku 1997 oslovil poslanecké kluby, resp. poslan-
cov
Národnej rady Slovenskej republiky a profesijné a ob-
čianske
združenia v oblasti kultúry a prostriedkov z oblasti
periodickej
tlače, aby navrhli na voľné miesta v Rozhlasovej
rade
vhodných kandidátov,
3. klub poslancov Národnej rady
Slovenskej republiky za
Spoločnú
voľbu - SDĽ, SDS, Hnutia poľnohospodárov Slovenskej
republiky
a Strany zelených na Slovensku potvrdili kandidáta
Dr.
Pavla Fabiána. Kluby poslancov za KDH,
DÚ a MKDH a Ma-
ďarskej
koalície sa k pôvodným návrhom uvedeným
v tlači 510
nevyjadrili.
Matica slovenská v opakovanom návrhu
potvrdila
kandidáta
Cyrila Žuffu a Združenie slovenských novinárov na-
vrhuje
Dr. Emila Semanca,
B. berie
na vedomie zmenu a doplnenie
uvedené v bode
A/3
tohto uznesenia,
C.
posúdil doplňujúci návrh
kandidáta Emila Semanca
z
hľadiska splnenia kritérií podľa § 7 ods. 7 zákona Sloven-
skej
národnej rady číslo 255/1991 Zb. o
Slovenskom rozhlase
v
znení neskorších predpisov,
D.
odporúča Národnej rade
Slovenskej republiky, aby
podľa
§ 7 ods. 2 a 5 zákona Slovenskej národnej rady číslo
255/1991
Zb. o Slovenskom rozhlase v znení
neskorších pred-
pisov
zvolila jedného člena Rozhlasovej rady z týchto kandi-
dátov:
Dr. Pavol Fabián, Dr. Rudolf Lesňák, Ľubomír Lintner,
Peter
Miklóši, Dr. Cyril Žuffa, Dr. Emil Semanco.
Ďakujem za pozornosť.
Chcela by som ešte povedať, že v tlači
510a máte v prí-
lohe podrobnejšie informácie k uvedeným
kandidátom. Keďže
rokujeme
podľa nového rokovacieho poriadku, dúfam, že budete
hlasovať
podľa svojho vedomia a svedomia.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem
pani poslankyni Ďurišinovej. Prosím ju, aby
zaujala
miesto určené pre spravodajcu výborov.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
otváram rozpravu o dvadsiatom siedmom
bode programu. Do
rozpravy
nemám zatiaľ nikoho prihláseného. Pani Rusnáková.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Pán predsedajúci, žiadam o 15-minútovú prestávku pred
hlasovaním.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Nech sa páči, pán Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Aj ja žiadam 15-minútovú prestávku.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Dobre, dávam 15-minútovú prestávku.
(Hlasy z pléna.)
Prosím?
Pred hlasovaním, áno. Mysleli ste pred hlasovaním,
nie
teraz. Dobre, ďakujem. Nemám nikoho prihláseného do roz-
pravy,
ani ústne.
Vyhlasujem rozpravu o dvadsiatom siedmom bode programu
za
skončenú. Chce sa vyjadriť k rozprave pani poslankyňa Ďu-
rišinová?
Nie. Prestávka 15 minút.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Pani poslankyne, páni poslanci, pozývam vás do rokova-
cej
sály, budeme pokračovať. Je nás málo.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
zaujmite svoje
miesta,
budeme pokračovať. Pán poslanec Ducký, zaujmite svo-
je
miesto. Ďakujem.
S faktickou poznámkou sa hlási pán
poslanec Mikloško.
Pokoj,
vážení.
Poslanec F. Mikloško:
Pán predsedajúci, za klub KDH vám oznamujem, že sťahu-
jeme
svojho kandidáta Rudolfa Lesňáka z kandidátky.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pani Rusnáková.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Pán predsedajúci, oznamujem za poslanecký klub DÚ, že
sťahujeme
svojho kandidáta pána Lintnera.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán Paška, nech sa páči.
Poslanec J. Paška:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Chcel by som poprosiť všetkých členov výboru pre vzde-
lanie,
vedu, kultúru a šport, aby o l3.30 hodine prišli do
našej
rokovacej miestnosti, potrebujeme ukončiť bod programu
o
Matici slovenskej.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Pristúpime k hlasovaniu o návrhu na voľbu
člena Rozhla-
sovej
rady. Podľa § 39 ods. 8 zákona o rokovacom poriadku
pri
voľbe alebo odvolávaní sa hlasuje tajne. Budeme postupo-
vať
podľa schváleného volebného poriadku.
Chcem pripomenúť,
že
svoju voľbu vyjadríte tak, že na príslušnom hlasovacom
lístku
pri mene a priezvisku kandidáta zakrúžkujete tú al-
ternatívu,
za ktorú hlasujete, za, proti alebo zdržal sa.
Platný
je ten hlasovací lístok, na ktorom je zakrúžkovaná
alternatíva
"za" najviac u jedného kandidáta. Hlasovací lís-
tok
sa neupravuje prečiarknutím alebo
iným zásahom do mena
a
priezviska kandidáta. Neplatný je ten
hlasovací lístok,
ktorý
nie je upravený v súlade s volebným poriadkom alebo
ktorý
je prepisovaný alebo doplňovaný. Prosím
overovateľov,
aby
sa ujali funkcie a dohliadali na priebeh volieb. Súčasne
ich
prosím, aby hlasovali ako prví.
Pristúpime k hlasovaniu. Chcem ešte
ospravedlniť na od-
poludňajšie
rokovanie pána Jozefa Pokorného, išiel k lekáro-
vi.
Volíme len jedného kandidáta.
(Tajné hlasovanie.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani
poslankyne, páni poslanci,
ak ešte niekto nebol
odovzdať
hlas, prosím, aby tak urobil.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
hlasovanie vy-
hlasujem
za skončené.
Prosím
overovateľov, aby spočítali
hlasy a vytvorili
zápisnicu
o výsledku tajného hlasovania.
Do 14.00 hodiny je obedňajšia prestávka.
Dobrú chuť.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, nech sa páči do
rokovacej
sály, budeme pokračovať v rokovaní.
Pán
overovateľ, prosím vás,
aby ste nás oboznámili
s
výsledkom hlasovania.
Poslanec A. Juriš:
Zápisnica o tajnom hlasovaní o návrhu
na voľbu člena
Rozhlasovej
rady, ktoré sa konalo 7. februára 1997.
Na tajné hlasovanie na voľbu člena
Rozhlasovej rady bo-
lo
vydaných a poslanci si osobne prevzali 124 hlasovacích
lístkov. Pred hlasovaním boli stiahnutí z
kandidátky páni
Rudolf
Lesňák a pán Ľubomír Lintner. Overovatelia Národnej
rady
Slovenskej republiky zistili, že v
tajnom hlasovaní na
voľbu
člena Rozhlasovej rady bolo odovzdaných 117 platných
hlasovacích lístkov,
7 neplatných hlasovacích lístkov
a
všetci
poslanci odovzdali hlasovacie lístky.
Overovatelia zistili, že pri
voľbe člena Rozhlasovej
rady
hlasovalo za Pavla Fabiána 81
poslancov, za Pétra Mik-
lósiho
hlasovalo 31 poslancov, za Emila Semanca nehlasoval
žiaden
poslanec, za Cyrila Žuffu hlasovalo 5 poslancov.
Na zvolenie člena Rozhlasovej rady je
potrebný súhlas
nadpolovičnej väčšiny
prítomných poslancov. Overovatelia
konštatujú,
že v tajnom hlasovaní bol za člena Rozhlasovej
rady
zvolený Pavol Fabián. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pánu poslancovi Jurišovi za
oboznámenie s vý-
sledkami
volieb.
Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvo-
lila
v tajnom hlasovaní pána Fabiána za člena Rozhlasovej
rady.
Vážení páni poslanci, pani poslankyne,
pristúpine k dvadsiatemu ôsmemu bodu
programu, ktorým
je
návrh
Ústavnoprávneho výboru Národnej
rady Slovenskej
republiky
na schválenie volebného poriadku na voľbu kandidá-
tov
na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Návrh ústavnoprávneho výboru ste dostali
ako tlač 582.
Prosím
predsedu ústavnoprávneho výboru
poslanca Petra
Brňáka,
aby návrh výboru uviedol.
Poslanec P. Brňák:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán predseda,
pani poslankyne, páni poslanci,
dovoľte mi, aby som v súlade s ustanovením § 26 ods. 1
rokovacieho
poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a na
základe
poverenia Ústavnoprávneho výboru
Národnej rady Slo-
venskej
republiky zo dňa 30. 1. 1997 vystúpil v mene pred-
kladateľov
návrhu na schválenie volebného poriadku
na voľbu
kandidátov na sudcov
Ústavného súdu Slovenskej
republiky,
tlač
582.
Ako vyplýva z článku 134 Ústavy
Slovenskej republiky,
sudcov
Ústavného súdu Slovenskej republiky vymenúva prezi-
dent
Slovenskej republiky z kandidátov
navrhnutých Národnou
radou Slovenskej
republiky. Postup pri ustanovení sudcov
Ústavného
súdu podrobne upravuje § 11 zákona Národnej rady
Slovenskej
republiky číslo 38/1993 Z. z. o organizácii Ús-
tavného
súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o po-
stavení
jej sudcov.
Zákon o rokovacom poriadku Národnej rady
Slovenskej re-
publiky
v § 115 a 116 upravuje postup Národnej
rady Sloven-
skej
republiky pri podávaní návrhov kandidátov na sudcov Ús-
tavného
súdu prezidentovi Slovenskej
republiky, pričom po-
drobnosti
o voľbe kandidátov na sudcov Ústavného súdu sa po-
nechávajú na úpravu
vo volebnom poriadku, ktorý
schvaľuje
Národná
rada Slovenskej republiky. V tomto zmysle Ústavno-
právny
výbor Národnej rady Slovenskej republiky vypracoval
predložený návrh volebného poriadku, pričom v ňom
venoval
osobitnú
pozornosť postupu pri navrhovaní kandidátov na uve-
denú
funkciu, rokovaniu o týchto návrhoch v ústavnoprávnom
výbore
a na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a sa-
motnej
technickej stránke volebného aktu
vrátane opakovanej
a
novej voľby. Rovnako ako pri
iných volebných poriadkoch
o
voľbách v Národnej rade Slovenskej
republiky sa vo voleb-
nom poriadku upravujú povinnosti Kancelárie
Národnej rady
Slovenskej
republiky a overovateľov Národnej rady Slovenskej
republiky.
Vážené kolegyne a kolegovia, prosím o
posúdenie predlo-
ženého
návrhu volebného poriadku s tým, že ako
poverený zá-
stupca
predkladateľa vítam každé konštruktívne
a zlepšujúce
návrhy
k nemu.
Ďakujem za porozumenie.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem poslancovi Brňákovi za uvedenie
návrhu a prosím
ho,
aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
Prosím poslanca Róberta Fica, ktorého
ústavnoprávny vý-
bor
poveril plniť úlohu spravodajcu k tomuto bodu programu
na
schôdzi Národnej rady, aby informoval o výsledku preroko-
vania
návrhu uznesenia vo výbore.
Poslanec R. Fico:
Vážený pán podpredseda,
vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte mi, aby som si na základe
poverenia Ústavno-
právneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky
zo dňa
30.
1. 1997 splnil úlohu, ktorú zákon Národnej rady číslo
350/1996
o rokovacom poriadku podľa § 27 tohto zákona ukladá
spravodajcovi
k prerokúvanému návrhu na schválenie volebného
poriadku
na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slo-
venskej
republiky.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky
predmetný
návrh prerokoval a schválil na svojej
70. schôdzi
30.
januára 1997 uznesením číslo 378, pričom popri určení
povereného člena
výboru, ktorý uvedie
návrh na schôdzi,
a
spravodajcu odporúčal predložený návrh schváliť.
Ako spravodajca Národnej rady k
prerokúvanej veci návrh
na
schválenie volebného poriadku na voľbu kandidátov na sud-
cov
Ústavného súdu Slovenskej republiky
odporúčam predmetný
návrh
po uskutočnenej rozprave schváliť.
Vážený pán podpredseda, to je všetko,
ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem poslancovi Ficovi a prosím ho,
aby zaujal mies-
to
určené pre spravodajcu výborov.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
otváram rozpravu
k
tomuto bodu programu. K tomuto
bodu programu do rozpravy
sa
písomne neprihlásil nikto. Pýtam sa, či sa niekto z pánov
poslancov
a poslankýň chce ústne prihlásiť.
Keďže ani ústne nie, uzatváram možnosť podania ústnych
prihlášok
do rozpravy k tomuto bodu programu a
zároveň uza-
tváram
rozpravu k tomuto bodu programu.
Chce k
rozprave zaujať stanovisko pán
poslanec Brňák?
Nechce.
Ďakujem.
Žiada si k rozprave stanovisko
spravodajca ústavnopráv-
neho
výboru? Nie. Ďakujem.
Podľa § 36 ods. 2 zákona o rokovacom
poriadku pristúpi-
me
k hlasovaniu o návrhu uznesenia a hlasujeme verejne, pou-
žitím
technického zariadenia.
Prosím spravodajcu ústavnoprávneho výboru
pána poslanca
Fica,
aby hlasovanie uvádzal.
Poslanec R. Fico:
Vážený
pán podpredseda, navrhujem,
aby Národná rada
Slovenskej republiky
schválila návrh uznesenia, ktorý je
priložený
k tlači číslo 582, že Národná rada
Slovenskej re-
publiky
podľa § 115 ods. 4 zákona číslo 350 o
rokovacom po-
riadku
Národnej rady Slovenskej republiky
schvaľuje volebný
poriadok
na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu.
Odporúčam, aby sme tento návrh uznesenia Národnej rady
schválili.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Áno, ďakujem.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať
o
návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky
schvaľuje
volebný poriadok na voľbu kandidátov na sudcov Ús-
tavného
súdu Slovenskej republiky.
Nech sa páči, prezentujte sa a hlasujte.
Prezentovalo sa 116 poslancov.
Za návrh hlasovalo 114 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada
Slovenskej republiky
schválila
volebný poriadok na voľbu kandidátov na sudcov Ús-
tavného
súdu Slovenskej republiky.
Ďakujem.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
pokračujeme dvadsiatym piatym bodom
programu, ktorým je
návrh na voľbu kandidátov na sudcu Ústavného súdu Slo-
venskej
republiky.
Návrh ste dostali ako tlač 590.
Prosím
predsedu ústavnoprávneho výboru
poslanca Petra
Brňáka,
aby podal Národnej rade stanovisko výboru k voľbe
kandidátov
na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Poslanec P. Brňák:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán predseda,
vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte mi, aby som v súlade s
ustanovením § 26 ods. 1
zákona
o rokovacom poriadku Národnej rady
Slovenskej repub-
liky na základe
poverenia Ústavnoprávneho výboru
Národnej
rady
Slovenskej republiky zo dňa 30. 1. 1997 vystúpil v mene
Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky
k
návrhu na voľbu kandidátov na sudcu Ústavného súdu Sloven-
skej
republiky, tlač 590.
Na úvod mi dovoľte oboznámiť vás s dôvodmi, ktoré vedú
k
predloženiu predmetného návrhu, a o
postupe Národnej rady
Slovenskej
republiky a jej orgánov pri jeho príprave, ako
i
s právnym rámcom postupu pri
voľbe kandidátov na voľbu
sudcu
Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Vážené dámy, vážení páni,
ako je vám známe, sudca Ús-
tavného
súdu Slovenskej republiky JUDr. Miloš
Seemann ozná-
mil,
že sa podľa § 12 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky
číslo 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov
vzdal svojej funkcie sudcu Ústavného
súdu Slovenskej
republiky.
Podľa
článku 139 Ústavy
Slovenskej republiky, ak sa
sudca
Ústavného súdu Slovenskej republiky
vzdá svojej funk-
cie sudcu
Ústavného súdu Slovenskej republiky, prezident
Slovenskej republiky vymenuje iného sudcu na nové
funkčné
obdobie
z dvoch osôb navrhnutých Národnou radou Slovenskej
republiky.
Podľa § 11 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej re-
publiky číslo 38/1993 Z. z. návrh na voľbu kandidátov na
sudcov
Ústavného súdu Slovenskej republiky
majú možnosť po-
dať
príslušní ústavní činitelia Slovenskej
republiky, záuj-
mové
organizácie právnikov a vedecké
inštitúcie. Z podaných
návrhov
Národná rada Slovenskej republiky v tajnom hlasovaní
navrhne prezidentovi Slovenskej republiky dvoch kandidátov
na
vymenovanie jedného z nich za sudcu Ústavného súdu Slo-
venskej
republiky.
Za kandidátov navrhnutí občania musia spĺňať podmienky
ustanovené
v článku 134 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky listom zo
dňa 29. 11.
1996 požiadal navrhovateľov
uvedených v § 11
ods. 1
zákona Národnej rady
Slovenskej republiky číslo
38/1993
Z. z. o podanie návrhov na voľbu sudcov v termíne do
10.
1. 1997. Do času prerokovania tohto materiálu bolo Ús-
tavnoprávnemu
výboru Národnej rady Slovenskej
republiky ako
gestorskému
výboru Národnej rady Slovenskej
republiky doru-
čených
8 návrhov na kandidátov na voľbu sudcov Ústavného sú-
du
Slovenskej republiky. Uvádzam ich v
abecednom poradí bez
uvedenia
titulov:
1. Eduard Bárány (navrhovateľ: klub poslancov Národnej
rady
Slovenskej republiky za Spoločnú voľbu)
2.
Jozef Bella (navrhovateľ:
Najvyšší súd Slovenskej
republiky)
3. Ján Cuper (navrhovateľ: klub poslancov
Národnej rady
Slovenskej
republiky za Hnutie za demokratické Slovensko)
4. Ľubomír Dobrík (navrhovateľ: A. M.
Húska, podpredse-
da
Národnej rady Slovenskej republiky)
5. Alexander Fuchs (navrhovateľ: Slovenská advokátska
komora,
M. Čič, predseda Ústavného súdu
Slovenskej republi-
ky)
6. Peter Kresák (navrhovateľ: Právnická
fakulta Univer-
zity
Komenského v Bratislave)
7. Peter
Potúček (navrhovateľ: Univerzita
Mateja Bela
v
Banskej Bystrici)
8. Ernö Rózsa (navrhovateľ: klub
poslancov Národnej ra-
dy
Slovenskej republiky za Maďarskú koalíciu)
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky
prerokoval
predmetné návrhy na svojej 70. a 71.
schôdzi dňa
30.
1. 1997 a 5. 2. 1997, pričom posúdil v súlade s volebným
poriadkom,
ktorý sme pred chvíľou schválili, či
návrhy boli
podané
vo forme, ktorá umožňuje preveriť, či
navrhnutí kan-
didáti
spĺňajú podmienky určené v § 11 ods. 3
zákona Národ-
nej
rady Slovenskej republiky číslo 38/1993
Z. z. o organi-
zácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a
o postavení jeho sudcov.
Predpoklady na zvolenie sú:
slovenské štátne občian-
stvo,
voliteľnosť do Národnej rady Slovenskej republiky, do-
siahnutie
veku 40 rokov, vysokoškolské právnické vzdelanie
a
najmenej 15 rokov praxe v právnickom vzdelaní. K tomuto si
Národná rada
Slovenskej republiky vyžiadala
ako prílohy
k
návrhom doklad o vzdelaní a o
požadovanej odbornej praxi,
stručný
životopis, výpis z registra trestov a vyhlásenie na-
vrhovaného
občana s overeným podpisom, že s
kandidatúrou na
sudcu
Ústavného súdu Slovenskej republiky súhlasí.
Ústavnoprávny výbor na svojej 70. schôdzi dňa 30. ja-
nuára
1997 konštatoval, že siedmi navrhnutí kandidáti - páni
Eduard
Bárány, Jozef Bella, Ján Cuper, Ľubomír
Dobrík, Ale-
xander
Fuchs, Peter Kresák a Ernö Rózsa
spĺňajú všetky pod-
mienky uvedené
v článku 134
Ústavy Slovenskej republiky
a
v § 11 odsek 3 citovaného zákona, a odporučil predložiť
predmetný
návrh na voľbu kandidátov na sudcu
Ústavného súdu
na
rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.
U
kandidáta Petra Potúčka
žiadal ozrejmiť splnenie
predpokladu 15
rokov praxe v
právnickom povolaní, keďže
z
predložených dokladov táto skutočnosť nebola úplne zrejmá.
Na
ďalšej schôdzi dňa 5. 2. 1997 už za účasti kandidáta Pet-
ra
Potúčka ústavnoprávny výbor opätovne prerokoval predmetný
návrh
s tým, že tento kandidát ozrejmil náplň svojej práce
v
riadiacich funkciách s tým, že v jeho náplni bola i agenda
právneho
charakteru. Ústavnoprávny výbor
Národnej rady Slo-
venskej
republiky predmetné vysvetlenie
akceptoval hlasova-
ním
a odporučil i tohto kandidáta predložiť Národnej rade
Slovenskej
republiky na voľbu spolu s ďalšími
siedmimi kan-
didátmi. Z tohto
dôvodu máte pred sebou predmetný návrh,
o
ktorom v súlade so schváleným volebným poriadkom budeme
hlasovať.
Vážené
dámy, vážení páni,
predpokladám, že pokyny na
voľby vám dá
predsedajúci schôdze pán
podpredseda Ľupták,
a
preto ako poverený zástupca výboru na záver uvádzam, že
v
prípade, ak postupom uvedenom v
tomto volebnom poriadku
zvolíme
dvoch kandidátov, ktorých predložíme na
vymenovanie
jedného
sudcu Ústavného súdu prezidentovi
Slovenskej repub-
liky,
sa výsledok hlasovania premietne i do uznesenia Národ-
nej
rady, s ktorým vás teraz oboznámim.
Návrh tohto uznesenia k návrhu na
voľbu kandidátov na
sudcu
Ústavného súdu Slovenskej republiky, tlač 590:
Národná rada Slovenskej republiky
A.
konštatuje, že predseda
Ústavného súdu Slovenskej
republiky
listom z 18. novembra 1996 oznámil, že sudca Ús-
tavného súdu Slovenskej republiky JUDr. Miloš
Seemann sa
14.
novembra 1996 vzdal funkcie sudcu Ústavného súdu Sloven-
skej
republiky,
B. navrhuje podľa článku 139 Ústavy
Slovenskej republi-
ky a v
súlade s § 116 zákona Národnej
rady Slovenskej re-
publiky
číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej
rady
Slovenskej republiky na základe voľby tajným hlasovaním
prezidentovi
Slovenskej republiky - a teraz sa uvedú dvaja
zvolení
kandidáti, ktorí vzídu z tajnej voľby -
za kandidá-
tov
na vymenovanie sudcu Ústavného súdu
Slovenskej republi-
ky.
Vážený pán podpredseda, to je všetko.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pánu poslancovi Brňákovi.
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram rozpravu k tomuto bodu. Zatiaľ
som nedostal ani
jednu
písomnú prihlášku. Kto sa chce prihlásiť ústne?
(Nikto.)
Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode
za skončenú.
Chce k
rozprave zaujať stanovisko pán
poslanec Brňák?
Nie.
Ďakujem.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
skôr ako pristú-
pime
k voľbe, chcem pripomenúť, že podľa článku 139 Ústavy
Slovenskej
republiky, ak sa sudca Ústavného súdu vzdá svojej
funkcie
sudcu Ústavného súdu alebo ak je odvolaný, prezident
Slovenskej republiky vymenúva iného sudcu na nové
funkčné
obdobie z dvoch
osôb navrhnutých Národnou
radou. Podľa §
115
ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národná rada navrhuje
prezidentovi
tých kandidátov, ktorí získajú v tajnej voľbe
najviac hlasov, najmenej však nadpolovičnú väčšinu
hlasov
prítomných
poslancov.
Pristúpime k tajnému hlasovaniu.
Postupovať budeme pod-
ľa schváleného volebného poriadku na
voľbu kandidátov na
sudcov
Ústavného súdu.
Chcem pripomenúť, že svoju vôľu vyjadríte tak, že na
hlasovacom
lístku pri mene a priezvisku kandidáta
zakrúžku-
jete
tú alternatívu, za ktorú
hlasujete: za, proti, zdržal
sa.
Platný je ten hlasovací lístok, na ktorom je zakrúžkova-
ná alternatíva "za" najviac u
dvoch kandidátov. Hlasovací
lístok
sa neupravuje prečiarknutím alebo iným zásahom do me-
na
a priezviska kandidáta. Neplatný je ten hlasovací lístok,
ktorý
nie je upravený v súlade s volebným poriadkom alebo
ktorý
je prepisovaný, alebo doplňovaný.
Prosím overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie a do-
hliadali
na priebeh volieb. Súčasne ich prosím, aby hlasova-
li
ako prví.
Dávam slovo pánu predsedovi Gašparovičovi
s faktickou
poznámkou.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyne, páni poslanci, overovatelia ma požia-
dali,
aby som vám ešte raz vysvetlil priebeh hlasovania. Do-
púšťali
sme sa mnohých chýb, takže bolo veľa neplatných hla-
sovacích
lístkov.
Prosím, ako máme mená v poradí, za každým menom je na-
písané:
za, proti, zdržal som sa. Ak chcem, povedzme, hlaso-
vať
v tomto prípade za pána Báránya, zakrúžkujem "za", ale
to
neznamená, že ak tých druhých nechcem, že si nevšimnem
tie
ďalšie riadky. Čiže pod ním je Bella, ak ho nechcem zvo-
liť,
zakrúžkujem "proti". Pod ním
je pán Cuper, ak ho chcem
zvoliť,
zakrúžkujem "za". Čiže
musíte za každým menom za-
krúžkovať
tak, ako volíte: za, proti, zdržal som sa.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Áno. No vidíte, tak predsa len. Dobre.
(Tajné hlasovanie.)
Vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené. Prosím overo-
vateľov,
aby spočítali hlasy a vyhotovili zápisnicu o vý-
sledku
tajného hlasovania. Vyhlasujem 20-minútovú prestávku.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
budeme
pokračovať. Prosím povereného
pána poslanca
z
overovateľov, aby nám v zmysle § 39 ods. 10 zákona o roko-
vacom
poriadku Národnej rady oznámil výsledky voľby.
Poslanec V. Mikulka:
Ďakujem.
Vážený pán predseda,
kolegyne, kolegovia,
zápisnica o tajnom hlasovaní
na voľbu kandidátov na
sudcu
Ústavného súdu Slovenskej republiky. Na tajné hlasova-
nie
na voľbu kandidátov na sudcu Ústavného súdu Slovenskej
republiky
bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 124
hlasovacích
lístkov.
Overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky zisti-
li,
že v tajnom hlasovaní na voľbu
kandidátov na sudcu Ús-
tavného
súdu bolo odovzdaných 116 platných hlasovacích líst-
kov,
7 neplatných, 1 poslanec neodovzdal hlasovací lístok.
Overovatelia zistili, že pri
voľbe kandidáta Eduarda
Baránya
hlasovalo za 25 poslancov, proti 71
poslancov, zdr-
žalo
sa 21 poslancov.
Za kandidáta Jozefa Bella hlasovali za 2
poslanci, pro-
ti
84 poslancov, zdržalo sa 30 poslancov.
Za
kandidáta Jána Cupera
hlasovalo za 69 poslancov,
proti
39 poslancov, zdržalo sa 8 poslancov.
Za kandidáta Ľubomíra Dobríka hlasovalo
za 70 poslan-
cov,
proti 33 poslancov, zdržalo sa 13 poslancov.
Za kandidáta Alexandra Fuchsa hlasovali za 4 poslanci,
proti
87 poslancov, zdržalo sa 25 poslancov.
Za kandidáta Petra Kresáka hlasovalo
za 39 poslancov,
proti
66 poslancov, zdržalo sa 29 poslancov.
Za
kandidáta Petra Potúčka
hlasovali za 2 poslanci,
proti
93 poslancov, zdržalo sa 21 poslancov.
Za
kandidáta Ernö Rózsu hlasovalo za 11 poslancov, pro-
ti
80 poslancov, zdržalo sa 25 poslancov.
Podľa § 115 ods. 1 zákona číslo 350/1996 Z. z. o roko-
vacom
poriadku Národnej rady Slovenskej
republiky na zvole-
nie
kandidátov na sudcu Ústavného súdu
Slovenskej republiky
je
potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny
prítomných poslan-
cov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom
hlasovaní o návrhu
na
voľbu kandidátov na sudcu Ústavného súdu boli zvolení tí-
to
dvaja kandidáti: Ľubomír Dobrík a Ján Cuper.
To je všetko, pán predseda.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, na
základe tejto
voľby
je vypracované uznesenie, ktoré bude znieť:
"Národná rada Slovenskej republiky
A.
konštatuje, že predseda
Ústavného súdu Slovenskej
republiky listom
z 18. novembra 1996 oznámil,
že sudca
Ústavného súdu
Slovenskej republiky Dr. Miloš Seemann sa
14.
novembra 1996 vzdal funkcie sudcu Ústavného súdu Sloven-
skej
republiky,
B.
navrhuje podľa článku 139 Ústavy Slovenskej republi-
ky
a v súlade s § 116 zákona Národnej rady Slovenskej repub-
liky
číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady
Slovenskej
republiky na základe voľby tajným hlasovaním pre-
zidentovi
Slovenskej republiky Ľubomíra Dobríka a Jána Cupe-
ra
za kandidátov na vymenovanie sudcu Ústavného súdu Sloven-
skej
republiky.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
máme pokračovať ďalším bodom, ktorým je
návrh na voľbu členov Osobitného kontrolného
výboru Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slo-
venskej
informačnej služby.
Takú istú voľbu by sme mali urobiť aj na
členov Osobit-
ného
kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky
na
kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva.
Z pléna
boli návrhy, aby som predniesol
návrh, či by
sme
túto voľbu, keďže sú hlasovacie lístky
osobitne, neuro-
bili
naraz. (Hlasy z pléna.) Niektorí kričia nie, niektorí
áno
- to znamená, že by sme o tom museli dať hlasovať. Dám
o
tom hlasovať.
Prosím,
budeme hlasovať, či voľbu týchto kontrolných
orgánov,
pokiaľ ide o členov, urobíme jedným
hlasovacím ak-
tom.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Lístky sú označené
tak,
že sa nedá pomýliť.
Prezentovalo sa 102 poslancov.
Za návrh hlasovalo 88 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Môžeme túto voľbu uskutočniť takýmto
spôsobom.
To
znamená, pani poslankyne,
páni poslanci, že máte
pred
sebou tlač 598 a tlač 602.
Najskôr, kým poviem k roz-
prave,
sa s faktickou poznámkou hlási pán poslanec Fico.
Poslanec R. Fico:
Pán predseda, procedurálne navrhujem, aby sme pokračo-
vali podľa
rokovacieho poriadku, pretože
máme skončiť
o
16.00 hodine a je zrejmé, že prekročíme
16.00 hodinu, aby
sme
hlasovali o tom, či budeme pokračovať
aj po 16.00 hodi-
ne.
A ak môžem dať nejaké odporučenie, tak
ja by som bol za
to,
aby sme tento bod nechali až na utorňajšie rokovanie.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, ja by som bol dal o tom
hlasovať.
Pán poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Pán predseda, buďte taký dobrý a
povedzte nám, v akom
zmysle
chápete pomerné zastúpenie podľa zákona
v týchto vý-
boroch
pri počte 8.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, tak, ako sa to vypočíta.
(Smiech.)
Poslanec F. Mikloško:
Dobre, ale to znamená, že dávate za
pravdu pánu poslan-
covi
Ftáčnikovi, že je to 4 : 4.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nedávam za pravdu nikomu, dám návrh na rozdanie hlaso-
vacích
lístkov. Odhlasovali ste si 8 ľudí.
Teda sme si, aby
bolo
jasné.
Poslanec F. Mikloško:
Pán predseda, buďte taký dobrý nám povedať,
či aparát
Národnej
rady je schopný vyrátať pomerné zastúpenie pri 8
členoch.
Buďte taký dobrý a dajte... (Hlas
z pléna.) Je to
zákon,
pán poslanec Brňák, čiže
nerozčuľujte sa. Zákon ste
prijali
aj vy.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, keď sa rokovalo o počte,
tak sa predsa
hovorilo,
aký je pomer hlasov. Nemôžem ho zmeniť,
ani zhor-
šiť,
ani zlepšiť. Vy budete o tom hlasovať.
Poslanec F. Mikloško:
Nemôžeme hlasovať o matematike. Nemôžeme hlasovať, že
dva
a dva sú štyri, pán predseda. Bohužiaľ.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nedávam o tom hlasovať. Dávam hlasovať
o tom, aby ste
si
zvolili počty tak, ako to má byť pri pomernom zastúpení.
Poslanec F. Mikloško:
Pán predseda, nie. Zákon hovorí, že je
pomerné zastúpe-
nie.
Dajte, aby kancelária podala
informáciu o výpočte, čo
znamená
pomerné zastúpenie pri 8 členoch.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
(Hlasy v sále o tom, že o matematike sa
nedá hlasovať.)
Prosím?
Veď to je v poriadku. Nejdem tu s vami počítať, koľ-
ko
to je. Každý vie, čo je pomerné
zastúpenie, a vie si to
vypočítať.
Každý klub, každý poslanec. Ja vám iné
nemôžem
dať.
(Hlasy v sále.) Nemám to tu. Môžem vám povedať, aké má-
te
počty členov v kluboch. Tak si to
vypočítajte. Prosím.
Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca
Fica, keďže sa
blíži
16.00 hodina, či budeme pokračovať ďalej. Prosím, pre-
zentujme
sa. (Ruch v rokovacej miestnosti.)
Pán
poslanec Fico dal návrh skončiť o
16.00 hodine.
(Hlasy
v sále.) No nie. Hlasujeme, že
máme skončiť o 16.00
hodine.
(Neutíchajúce hlasy v sále.) Dobre. Páni poslanci,
pokoj.
Toto hlasovanie neplatí. Budeme hlasovať o tom, či
budeme
pokračovať aj po 16.00 hodine. Toto neplatí. (Krik
v
sále.)
Ale, páni poslanci, nekričte, ja som
vyhovel vášmu pro-
cedurálnemu
návrhu. Tak prosím, procedurálny návrh:
pán po-
slanec
Fico sa pýta, či budeme pokračovať po 16.00 hodine.
Pochopil som
to inak, opravili
ste ma. Hlasujeme teraz
o
tom, či budeme rokovať aj po 16.00 hodine.
Prezentovalo sa 98 poslancov.
Za návrh hlasovalo 62 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Nehlasovali 3 poslanci.
Odhlasovali ste si, že budeme pokračovať
aj po 16.00
hodine.
(Prejavy nesúhlasu v sále.)
Pozrite sa, v rokovacom poriadku je, že spravidla a že
Národná rada sa
môže rozhodnúť. A teraz ste sa rozhodli.
Prosím,
pokoj. Upokojte sa, budeme pokračovať.
Pán poslanec
Weiss
- faktická poznámka.
Poslanec P. Weiss:
Pán predseda, jednoduché aritmetické prepočty ukazujú,
že
keď sa má dodržať zákon a pomerné zastúpenie v tých orgá-
noch,
do ktorých ideme teraz voliť, tak pri zaokrúhľovaní,
ktoré
vzniká pri počte 8 ľudí, štyria by mali byť z opozí-
cie,
4 z koalície.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán
poslanec, absolútne s
vami súhlasím. Ale teraz
môžete
mať len procedurálny návrh. O chvíľu otvorím rozpravu
a
toto isté môžete povedať.
Neporušujme rokovací poriadok.
Ja
s vami súhlasím, čo chcete povedať.
Pán poslanec Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predseda, dávam procedurálny návrh a žiadam
o
ňom hlasovať bez rozpravy, aby sme
rokovali do šestnástej
hodiny
a tretej minúty.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Hrušovský.
Poslanec P. Hrušovský:
Pán predseda, dávam procedurálny návrh, aby sme o zlo-
žení výborov
hlasovali verejným, nie
tajným hlasovaním
o
všetkých členoch naraz.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Mikloško. Pán poslanec, ide
len o procedu-
rálne
návrhy. Prosím vás.
Poslanec F. Mikloško:
Pán
predseda, vzhľadom na to, že Kancelária Národnej
rady Slovenskej republiky nie je
schopná urobiť prepočty,
dovoľte
mi, aby som vám oznámil, aké sú prepočty.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Toto urobíte v rozprave. Prosím vás,
aby ste to teraz
nerobili. Procedurálny návrh to nie je. Otvorím rozpravu
a
toto isté môžete povedať.
Prosím, ideme hlasovať o návrhu pána
poslanca Kováča.
Počuli
ste, prosím, hlasujte.
Prezentovalo sa 114 poslancov.
Za návrh hlasovalo 51 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Ďakujem. Návrh neprešiel.
Druhý
procedurálny návrh mal pán poslanec Hrušovský,
ktorý
povedal, aby sme o obidvoch týchto kontrolných orgá-
noch hlasovali
naraz, ale verejným
hlasovaním. Oddelene
a
verejným hlasovaním.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 116 poslancov.
Za návrh hlasovalo 40 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.
Tento návrh neprešiel.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
otváram rozpravu
k
tomuto bodu rokovania s tým, že som dostal za klub Spoloč-
ná
voľba prihlášku pána poslanca Kanisa. Iné písomné pri-
hlášky
nemám. Prosím pána poslanca Kanisa.
Poslanec P. Kanis:
Pán predseda,
vážená Národná rada,
podľa princípu pomerného zastúpenia
členov poslaneckých
klubov
má byť zastúpenie vládnych a opozičných
strán v oso-
bitných
kontrolných orgánoch 4 : 4. So zaokrúhľovaním na ce-
lé
čísla sa nedá manipulovať ako so
všeobecným textom záko-
na.
Ak chceme postupovať podľa zákona, ak chceme zachovať
princíp
pomerného zastúpenia, bolo by zrejme lepšie zmeniť
počet
členov osobitných kontrolných orgánov z 8 na 9.
Preto, pán predseda, navrhujem zaradiť hneď teraz nový
bod
programu schôdze Národnej rady s názvom
Zmena uznesenia
Národnej
rady Slovenskej republiky o počte členov osobitných
kontrolných orgánov, s
cieľom zmeniť počet členov
výborov
z
8 na 9 a zachovať v počte 9 zastúpenie
5 z vládnej koalí-
cie
a 4 z opozície. Prosím, aby sa o mojom návrhu hlasovalo.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Áno, pán poslanec, ďakujem, ale musia sa
k vám pripojiť
ešte
dva poslanecké kluby. Nemám žiadnu písomnú prihlášku do
rozpravy.
Pýtam sa preto, kto sa hlási. Hlási sa
pán posla-
nec
Mikloško. Nech sa páči.
Poslanec F. Mikloško:
Pán predseda, v prvom rade klub KDH sa
pripája k návrhu
pána
poslanca Kanisa, to znamená, ak sa nájde
ešte jeden,
treba
o tom hlasovať.
Ale k
samotnému bodu len veľmi
stručne. Opakujem, čo
som
už povedal. Vzhľadom na to, že
Kancelária Národnej rady
Slovenskej
republiky nie je schopná prepočítať, koľko je po-
merný
systém pri ôsmich poslancoch, ktorí
majú tvoriť jeden
i
druhý výbor, dovoľte, aby som oznámil,
aby ste to zobrali
na vedomie, že
pri ôsmich členoch výboru pri 150-člennej
snemovni
pre koalíciu vychádza 4,37 poslanca,
toto číslo sa
od
Aljašky až po tú druhú časť zaokrúhľuje
na 4, čiže sú to
4
poslanci zaokrúhlení, a pre opozíciu je to 3,62, čo sa
takisto
na celej zemeguli zaokrúhľuje na 4.
(Hlasy v sále.)
Čiže
prosím koalíciu, pre ktorú síce zákon
už absolútne nič
neznamená, aby láskavo
zobrala na vedomie toto
rozdelenie
4,37
: 3,62, čo je 4 : 4. Ja viem, že v Nových Zámkoch ste
sa
ináč učili matematiku, ale... (Hlas v
sále: Váš brat ma
učil.
Smiech v sále.) Tak, bohužiaľ. Ani môj
brat, ktorý je
veľmi
schopný pedagóg, vás nedokázal nič naučiť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem,
pán poslanec, súhlasím s vami. Pán poslanec
Árpád
Duka-Zólyomi je prihlásený ako ďalší.
Poslanec Á.
Duka-Zólyomi:
Pán predseda, vážená Národná rada, klub
poslancov Ma-
ďarskej
koalície sa pripája k návrhu pána poslanca Kanisa.
Toto
som chcel povedať.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pani poslankyňa Rusnáková.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Poslanecký klub Demokratickej únie sa pripája k návrhu
pána
Kanisa. Ak tento návrh neprejde, potom žiadam pred hla-
sovaním
o 10-minútovú prestávku.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Áno. Hlási sa ešte niekto okrem pána Benčíka a Urbana?
Nie.
Uzatváram rozpravu.
Pán poslanec Benčík. Pán poslanec Benčík,
prosím, poďte
sem,
je to rozprava.
Poslane M. Benčík:
Vážený pán predseda, v mene klubu
Spoločná voľba pro-
sím, aby pred
týmto hlasovaním bola vyhlásená
10-minútová
prestávka.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Ešte sa musí niekto prihlásiť.
Pán poslanec Urban.
Poslanec I. Urban:
Vážený pán predseda,
kolegyne, kolegovia,
chcem ponúknuť aj iný matematický
výpočet, opierajúci
sa
o to, čo povedal pred chvíľou pán poslanec Mikloško. Ak
vychádzame
z toho, že dnes zo 150 mandátov má koalícia 82,
opozícia
65 a sú tu 3 nezávislí poslanci, potom čísla, ktoré
hovoril
pán poslanec Mikloško, vyzerajú takto:
Pre koalíciu
je
to 4,37, to bolo správne, pre opozíciu 3,46, čiže pod 3,5
a
to nie je možné zaokrúhliť na 4, a pre ostatných 3 nezá-
vislých
poslancov je to 0,16. Čiže ostáva vlastne na celé
čísla:
koalícia 4, opozícia 3 a 1 mandát je
nerozdelený. Ak
by
sme išli do druhého skrutínia a
rozdelili jeden nepride-
lený
mandát zase podľa prvého kľúča, tak vlastne vychádza
zaokrúhlenie
opäť pre opozíciu ten posledný mandát,
čiže je
to
5 : 3.
Ďakujem. (Ruch v rokovacej miestnosti.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne.
Prosím, pokoj. Faktickú poznámku má pán poslanec Ftáč-
nik.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážení kolegovia, myslím, že to bolo čarovné vystúpe-
nie,
pretože potvrdilo to, čo povedal pán kolega Mikloško.
Pán
poslanec Urban v dobrej viere povedal, že, áno,
vychádza
to pre opozíciu. To znamená 3,46 a na druhé skrutí-
nium
ide 0,46. Koalícii ide len 0,37 (zo
4,37 na zaokrúhle-
nie
ide len 0,37.) Čiže najväčší zvyšok
má opozícia. On to
presne
povedal, len v závere... (Potlesk.)
Vážení, je to kúzlo nechceného, ale pán poslanec Urban
vlastnými
slovami povedal, že to patrí opozícii,
akurát ne-
urobil
správny záver, lebo to je 4 : 4. A to sme vám hovori-
li
už včera, ak neviete počítať, a napriek tomu ste schváli-
li
8, tak je to váš problém, nikoho iného.
§ 60
odsek 2 rokovacieho poriadku, to
znamená zákona,
nedáva
inú možnosť výkladu, len tú, ktorú
urobil pán posla-
nec
Urban - 4 ku 4. Keď sa vám to nepáči, môžete sa o tom
hádať alebo
zmeniť počet. Môžete ho zmeniť
na iný, kolega
Kanis
vám navrhuje elegantné riešenie. Ale
nemôžete tvrdiť,
že
je to nejak inak, predviedol to aj váš vlastný poslanecký
kolega.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Csáky.
Poslanec P. Csáky:
Pán predseda, v mene tretieho
poslaneckého klubu žiadam
tiež
10-minútovú prestávku. Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Urban.
Poslanec I. Urban:
Pán predseda, myslím si, že všetci z
toho, čo som pove-
dal,
pochopili, aj keď som sa zmýlil
pri tej veci, keď som
povedal,
že zostávajúci mandát patrí opozícii. Jednoznačne
z
toho výpočtu, ktorý som povedal, patrí
koalícii a neviem,
ako,
pán poslanec Ftáčnik, ako chcete prísť
k tomu štvrtému
mandátu,
keď to nemôžete zaokrúhliť na celé číslo nahor, keď
máte
3,46. Ako to chcete zaokrúhliť nahor?
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Palacka.
Prosím o pokoj, páni poslanci.
Poslanec G. Palacka:
Keď pán
poslanec Urban použil analógiu s
voľbami, kde
je prvé a
druhé skrutínium, tak by mal ísť do dôsledkov.
Druhé
skrutínium, teda mandáty v druhom
skrutíniu sa pride-
ľujú v poradí
podľa najväčšieho zvyšku po delení v prvom
skrutíniu.
Najväčší zvyšok po delení je tých 0,46,
ktoré má
opozícia,
a 0,37 je menšie. Čiže v druhom
skrutíniu sa pri-
delí
neuplatnený mandát opozícii.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte pán poslanec Ftáčnik.
Poslanec M. Ftáčnik:
Chcel som reagovať na kolegu Urbana
a potvrdiť to, čo
teraz
povedal pán poslanec Palacka. Myslím,
že je to jasné,
zrozumiteľné
a s touto logikou vystúpil pán kolega
Urban od
rečníckeho
pultu. Akurát to nedoviedol k správnemu záveru,
pretože druhé
skrutínium sa rozdeľuje
podľa najväčšieho
zvyšku nerozdelených hlasov. Ten je
najväčší v opozícii,
preto
urobil správny záver, že mandát patrí
opozícii. To je
všetko.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predseda.
Myslím
si, že keby obidva kontrolné orgány mali 150
členov,
nemáme žiadne problémy.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
Vážení
páni poslanci, končím
rozpravu k tomuto bodu
programu.
Musím dať hlasovať o návrhu pána
poslanca Kanisa.
(Hlasy
v sále.) Pardon, nechcete dať najprv odhlasovať a po-
tom
prestávku?
Najskôr
odhlasujeme návrh pána
poslanca Kanisa. Však
všetci
kričia, že... Hlasujeme o návrhu pána
poslanca Kani-
sa.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasy v sále.) Po-
vedali,
že mám dať hlasovať. (Hlasy v sále.) Aj pán poslanec
Mikloško
povedal, že hlasujeme.
Pán poslanec Kanis navrhol, aby sme
hlasovali o zrušení
uznesenia,
ktoré hovorí o počte.
Prezentovalo sa 102 poslancov.
Za návrh hlasovalo 38 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Páni
poslanci, je 16
hodín 10 minút, očakávam vás
o
16.20. Prestávka bude 10 minút. Žiadali ju kluby.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Páni poslanci, pani poslankyne, je 16.20
hodín, je po
prestávke,
prosím, budeme sa prezentovať.
Prezentovalo sa 44 poslancov.
Pani
poslankyne, páni poslanci,
mám oznam o leteckej
preprave
pre poslancov. Lietadlo odlieta asi o 17.00 hodine,
autobus
odchádza 30 minút skôr. Rokovanie 24. schôdze Národ-
nej
rady bude pokračovať 11. februára o
9.00 hodine. Prílet
lietadla
je určený na pondelok 10. februára s
odletom z Ko-
šíc
o 14.00 hodine a z Popradu o 14.40 hodine.
Prerušujem rokovanie a stretneme
sa v utorok o 9.00
hodine.
Piaty deň rokovania
24. schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky
11. februára 1997
____________________________________________________________
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram rokovanie 24. schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky.
O
ospravedlnenie na tejto
schôdzi požiadali páni po-
slanci
Hrušovský a Pokorný.
Prosím, aby sme sa prezentovali.
Konštatujem, že je prítomných 106
poslancov.
Na dnešnej schôdzi sú overovateľmi tí,
ktorí boli urče-
ní
na začiatku. Upozorňujem, že prezenčné listiny uzatvárajú
overovatelia
o 11.00 a 18.00 hodine.
Vážené
pani poslankyne, páni
poslanci, na rokovaní
dnešnej
schôdze Národnej rady chcem privítať pána prezidenta
Michala
Kováča. (Potlesk.) V rokovaní budeme
pokračovať zá-
konmi,
ktoré pán prezident vrátil.
Najskôr
sa s procedurálnymi návrhmi hlásia ešte páni
poslanci.
Pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán predseda.
Mám procedurálny návrh podľa § 24 ods. 5
zákona o roko-
vacom poriadku. Na návrh klubov KDH,
DÚ, strán Maďarskej
koalície a Spoločnej
voľby navrhujem, aby sa program 24.
schôdze
rozšíril o nový bod programu - návrh na voľbu sudcov
Slovenskej republiky (tlač číslo 608). Navrhujem,
aby sa
tento
bod programu prerokoval zajtra ráno ako prvý bod prog-
ramu
s tým, že pokiaľ som informovaný,
dnes je zvolaný ús-
tavnoprávny
výbor a môže tento bod prerokovať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nemusíte
zdôvodňovať. Pán poslanec,
samozrejme, dám
o
tom hlasovať, ale potom, keď skončíme tento bod, na ktorom
sa
zúčastňuje pán prezident. Súhlasíte,
aby sme teraz nemu-
seli
hlasovať?
Poslanec I. Šimko:
Prosím.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyňa Rusnáková.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Vážený pán predseda,
navrhujem zaradiť dva body programu, nové body v mene
troch
poslaneckých klubov, a to poslaneckých klubov DÚ, Spo-
ločná
voľba a KDH. Po vystúpení pána prezidenta navrhujem
zaradiť
nový bod, ktorý sa týka tlače 332. Je to návrh záko-
na
poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Čer-
náka
na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky,
ktorým
sa dopĺňa zákon č. 192/1995 Z. z. o zabezpečovaní zá-
ujmov
štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych
podnikov
a akciových spoločností. Za ním žiadam, aby bolo
hlasované
o ďalšom bode programu...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
...na zaradenie...
Poslankyňa E. Rusnáková:
...na zaradenie, áno, je to voľba poslancov do výborov
Národnej
rady Slovenskej republiky. Vzhľadom
na to, že nie
všetky
poslanecké kluby majú zastúpenie vo výboroch Národnej
rady,
a to aj v takých dôležitých výboroch,
ako je ústavno-
právny,
navrhujem, aby došlo k voľbe a následnému presunu
niektorých
poslancov do týchto výborov. Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyňa, ale o tomto sme už raz hlasovali pri
schvaľovaní
programu ako celku. Na začiatku.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Pán predseda, nie, pretože to bola len
súčasť jedného
obšírnejšieho
celku.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Dobre. Pán poslanec Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Vážený pán predseda, vlastne ma
predbehol vo vstupnom
slove
pán poslanec Šimko a chcem sa už len - aj po splnomoc-
není
poslaneckého klubu HZDS - takisto
pripojiť k návrhu na
zaradenie
tohto bodu programu, teda voľbu sudcov,
a zároveň
chcem oznámiť, že
zvolávam na dnes schôdzu ústavnoprávneho
výboru
ihneď po vyhlásení obedňajšej prestávky práve na pre-
rokovanie
tohto materiálu.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Duka-Zólyomi.
Poslanec Á.
Duka-Zólyomi:
Ďakujem, pán predseda.
V mene
klubu poslancov Maďarskej
koalície sa pripájam
k
návrhu pani poslankyne Rusnákovej. Ja mám procedurálny ná-
vrh.
Navrhujem spojiť rozpravu k obidvom novelám Trestného
zákona,
to znamená, aby k tlači 395 a tlači 578 bola spoloč-
ná
rozprava.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Benčík.
Poslanec M. Benčík:
Ďakujem pekne, pán predseda.
pripájam sa k návrhu pani poslankyne
Rusnákovej a odpo-
rúčam
do programu zaradiť tlač 332. Podrobnosti uviedla ona.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ona vás citovala. Dobre. Takže môžeme
začať.
Najskôr však musím dať hlasovať o návrhu pána Duku-Zó-
lyomiho, ktorý navrhuje, aby sme obidva body týkajúce sa
vrátených
zákonov prezidentom republiky
prerokovali v rámci
rozpravy
spolu. Aby bola spoločná rozprava.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 113 poslancov.
Za návrh hlasovalo 98 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Nehlasovali 1 poslanec.
Ďakujem pekne, prijali sme tento
procedurálny návrh.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 26. marca
1996,
ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon,
vrátený prezi-
dentom
Slovenskej republiky na opätovné
prerokovanie Národ-
nou
radou Slovenskej republiky,
ste dostali v materiáli ako tlač 395. Jeho súčasťou je
aj
rozhodnutie prezidenta zo 4.
apríla 1996 o vrátení, ako
aj
schválený zákon z 26. marca toho istého roku.
Keďže sme si odhlasovali, že budeme
rokovať aj o druhom
vrátenom
návrhu zákona, tento ste dostali ako tlač 578. Jeho
súčasťou
je aj rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky
z
27. decembra 1996 o vrátení zákona, ako aj schválený zákon
zo
17. decembra 1996. A spoločnú správu máte ako tlač 578.
Prosím
pána prezidenta Michala
Kováča, aby odôvodnil
vrátenie
zákonov. Nech sa páči, pán prezident.
Pán prezident, chcem vás len upozorniť,
že v zásade sme
schválili,
že obidva návrhy prerokujeme spoločne. Vy ich má-
te
pripravené samostatne, keby ste ich predniesli naraz, je-
den
po druhom.
Prezident Slovenskej republiky
M. Kováč:
Vážený pán predseda,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
od schválenia prerokovanej novely
Trestného zákona pri-
jatej
26. marca 1996 došlo k dôležitej zmene,
a to k schvá-
leniu
ďalšej novely toho istého zákona, novely zo 17. decem-
bra
minulého roku. Novelu z marca 1996 budem pre stručnosť
označovať
ako prvú novelu, hoci v skutočnosti je v poradí už
dvadsiata
druhá, a novelu z decembra 1996 ako
druhú novelu.
Druhá novela, až
na menšie výnimky, sa týka tých
istých
ustanovení Trestného zákona ako prvá novela.
Preto už zo
skutočnosti,
že ste prijali zákon, ktorý v sporných
ustano-
veniach
obsahuje odlišné znenie ako prvý, vyplýva, že vy sa-
mi
nepovažujete prvú novelu za dobrú.
Z
týchto dôvodov som očakával ako možnosť, že dôjde
k
uzavretiu dohody poslaneckých klubov, podľa ktorej sa
z
prvej novely vypustí 5 sporných
paragrafov a opätovne sa
prijme
iba 12 zostávajúcich ustanovení.
Tým by sa otvorila
cesta
rokovať o druhej novele a za uvedených predpokladov by
som
sa mohol vzdať slova k prvej novele. Žiaľ, o nijakej do-
hode
som nebol informovaný, preto svoje výhrady k prerokúva-
nej
problematike musím predniesť. Keďže však prijatie druhej
novely zreteľne svedčí o zmene vášho názoru na správnosť
a
potrebnosť prvej novely,
môžem byť v
tomto vystúpení
stručnejší. Aby
som sa neopakoval, ústavnoprávny
rozbor
problematiky
prednesiem k druhej novele. Pritom poukazujem
na
moje rozhodnutie zo 4. apríla 1996, ktoré podrobne odô-
vodňuje moje výhrady k prvej novele. Na tomto stanovisku
v
plnom rozsahu zotrvávam. To platí
aj o mojom názore na
rozpor
§ 92a, 92b, 98, 127a a 127b
s ustanoveniami ústavy
zakotvujúcimi
základné ľudské práva a slobody i ďalšie prin-
cípy
právneho štátu, najmä princíp právnej istoty, na rozpor
uvedených
paragrafov s princípmi demokracie a na to, či pri-
jatie
citovaných ustanovení je pre ochranu štátu nevyhnutné.
Vážená Národná rada,
vzhľadom
na rozpornosť názorov na posudzovanú novelu
a
preto, aby som sa v tomto rozhodnutí opieral o vedomosti
a
poznatky tých, ktorí sú osobitne
kvalifikovaní, a teda aj
povolaní
na posúdenie skúmanej novely, požiadal som o stano-
visko
katedru trestného práva
bratislavskej právnickej fa-
kulty.
Musím konštatovať, že jej stanovisko
prijaté 18. ap-
ríla
1996 vyjadruje ostrú kritiku novely Trestného zákona.
Stanovisko
uvádza, že doteraz existujúca forma
trestnopráv-
nej
ochrany je dobrá a dostačujúco schopná chrániť Slovenskú
republiku,
jej ústavné zriadenie,
samostatnosť, územnú ce-
listvosť
a obranyschopnosť. Ustanovenia § 92a, 92b a 98, ci-
tujem,
"sú nezrozumiteľné, nejednoznačné,
s možnosťou rôzne
širokých
a účelových výkladov. Výrazové prostriedky sú neur-
čité,
takmer tak elastické, že sa dá do
ich rámca vtesnať
všetko".
Koniec citátu.
Ako príklad stanovisko uvádza § 98 s
neurčitým pojmom
"nepravdivá informácia". Vedci z oblasti trestného práva
upozorňujú,
že, citujem, "obsah
niektorých ustanovení, na-
miesto
toho, aby chránil záujmy občana, je namierený proti
nemu". Vágne alebo
nepresné predpisy, citujem,
"by mohli
viesť
k zneužívaniu trestného práva, k prenasledovaniu poli-
tických protivníkov a umožňovaniu účinného diskriminovania
určitých
skupín ľudí trestným postihom".
Uvedené stanovisko
dochádza
k záveru, že, citujem: "Predmetná novela sa usiluje
riešiť
politické, ale aj ekonomické problémy
kriminalizova-
ním
(novými skutkovými podstatami) a penalizovaním (zvyšova-
ním
trestných sankcií), ktoré sa ukázali ako
neúčinné." Po-
tiaľ
katedra trestného práva. Obdobné
stanovisko zaujalo aj
Združenie
sudcov i ďalší odborníci.
K uvedeným stanoviskám dodávam, že trestné činy, ktoré
boli
touto novelou zaradené do prvej hlavy Trestného zákona,
v
takejto podobe prvý raz u nás zaviedol zákon na ochranu
ľudovodemokratickej republiky z
roku 1948. Ale už v roku
1956
bol rad ustanovení citovaných v § 92a posudzovaného zá-
kona
preradený z prvej hlavy, t. j. z tzv. kontrarevolučných
trestných
činov, do iných hláv Trestného zákona, najmä medzi
trestné
činy proti poriadku vo verejných
veciach. Vývoj po-
kračoval v roku
1961. Ak však teraz, 7 rokov po novembri
,89,
vraciame do prvej hlavy Trestného
zákona skutkové pod-
staty,
ktoré medzi trestnými činmi proti
republike nepotre-
boval
ani totalitný režim, postupujeme zjavne nielen proti
celkovému procesu dekriminalizácie, ale predovšetkým proti
procesu
depolitizácie trestných činov. Trestné
skutky všeo-
becne
kriminálneho charakteru sa v prípade ťažko preukáza-
teľného motívu
menia z bežných
kriminálnych deliktov na
trestné
činy proti republike, t. j. na trestné činy politic-
kého
charakteru. Nemôžem vás, ktorí budete opätovne rozhodo-
vať
o prijatí alebo neprijatí zákona, neupozorniť na tento
významný
obrat a na jeho možné dôsledky.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
z
ustanovení, ktoré zaručujú
slobodu prejavu, právo
prijímať a
rozširovať informácie, slobodu
združovania a
zhromažďovania, pripúšťa
ústava v taxatívne vymenovaných
prípadoch
výnimky. Predpoklady na použitie týchto výnimiek
nie
sú splnené. Tento názor bližšie odôvodním v druhom vy-
stúpení.
Tak či onak, určité výnimky možné sú.
Naproti tomu
článok
17 odsek 2 ústavy nepripúšťa nijakú výnimku zo zákazu
pozbaviť
občana slobody len pre neschopnosť
dodržať zmluvný
záväzok.
Ustanovenie § 127a posudzovaného zákona
však stíha
trestom
odňatia slobody aj toho, kto poruší zmluvou prevzatú
povinnosť.
Ak v prípadoch ustanovení zaradených do novelizo-
vanej
prvej hlavy Trestného zákona bolo
možné, i keď bezdô-
vodne,
aspoň sa pokúšať o ústavnú argumentáciu, v prípade
§
127a to možné nie je. Väzenie pre dlžníkov poznal raný
stredovek,
ale ešte v stredoveku všetky kultúrne
štáty túto
inštitúciu
zrušili. Kam sa chceme zaradiť, ak ju
na sklonku
druhého
tisícročia obnovíme?
Jediný
argument na podporu
trestných činov uvedených
v
§ 127a a 127b, ktorý som dosiaľ počul, poukazuje na to, že
páchateľ
seba alebo iného obohatil. Je to chybný argument,
pretože
obohatenie sa je vnútornou súčasťou každého nezapla-
tenia dlhu.
Je rozdiel medzi
dočasným obohatením sa
v
dôsledku platobnej neschopnosti dlžníka a medzi obohatením
na
základe podvodného konania. Pritom trestný čin podvodu,
ale
napríklad aj trestné činy poškodzovania veriteľa, machi-
nácie
pri konkurznom a vyrovnávacom konaní a
podobne platný
Trestný
zákon obsahuje. Ak sa riadnym rozborom týchto a ďal-
ších skutkových podstát dospeje k záveru, že nepokrývajú
všetky
nekalé konania spojené s privatizáciou, s dotáciami
atď.,
nebudem mať námietky proti uzákoneniu takých skutko-
vých
podstát, ktoré budú stíhať podvodné alebo s machinácia-
mi
spojené konanie páchateľa. Ale posadiť
do väzenia dlžní-
ka,
ktorý má momentálne prázdnu peňaženku, a navyše poskyto-
vať
takúto ochranu len niektorým subjektom a nie všetkým ve-
riteľom
je zjavne protiústavné.
Vážená Národná rada,
dvadsiata druhá novela Trestného zákona,
z toho dvanás-
ta
novela od roku 1989, sa viac ako predchádzajúce vyznačuje
nekoncepčnosťou. Ani tejto
novele nepredchádzalo seriózne
analytické zhodnotenie, ktoré by plne dokázalo
potrebnosť
nových opatrení. Nepredchádzala jej ani
široká komparácia
s
právnymi poriadkami vyspelých demokratických krajín. Vy-
hlásenie
hovorcu ministra spravodlivosti publikované 18. ap-
ríla 1996 na
rozdiel od chybných údajov dôvodovej správy
preukázalo,
že posudzované ustanovenia novely nie
sú zhodné
s
konkrétnymi ustanoveniami trestných
zákonov iných štátov.
Pravdaže,
každý štát sa chráni pred trestnými činmi, ktoré
sú
namierené proti nemu, ale to robí
aj náš doteraz platný
Trestný
zákon. Demokratické štáty Európy však neporušujú Do-
hovor
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Vážená Národna rada,
ustanovenia § 92a, 92b, 98, 127a a 127b
nezodpovedajú
predpokladom
a požiadavkám, ktoré sa kladú na
trestnoprávne
zákonodarstvo
v demokratickom štáte. Žiadam vás preto, aby
ste
novelu Trestného zákona z 26. marca 1996 schválili s vy-
pustením
uvedených ustanovení.
Teraz prednesiem úvodné slovo k druhej
novele.
Situácia, keď zákonodarný zbor v
bezprostrednej časovej
nadväznosti
opätovne prerokúva dve novely toho
istého záko-
na,
vrátené prezidentom republiky, týkajúce
sa - až na nie-
ktoré
výnimky - tých istých ustanovení, nemá u nás a pravde-
podobne
ani inde obdobu. Preto problémy, ktoré
vznikli, ne-
môžem
považovať na odstránené.
Pri opätovnom rozhodovaní o posudzovanej novele Trest-
ného
zákona si musíme dať odpoveď na
niekoľko otázok. Prvou
a
základnou je otázka, či náš Trestný
zákon chráni Sloven-
skú republiku,
jej ústavné zriadenie,
územnú celistvosť
a
obranyschopnosť. Platný Trestný zákon má
v prvej hlave,
ktorá
obsahuje trestné činy proti republike,
15 ustanovení.
Ochrane
štátu je venovaná aj celá hlava o trestných činoch
vojenských.
A republiku svojím obsahom chráni aj
rad trest-
ných činov proti
poriadku vo verejných veciach,
uvedených
v
tretej hlave Trestného zákona. Nemožno teda povedať, že
Slovenská
republika nie je normami trestného práva dostatoč-
ne
chránená a že dva nové paragrafy 92a a 92b jej ochranu
kvalitatívne
zvýšia.
Druhá
podstatná otázka znie, či citované ustanovenia
novely
Trestného zákona obmedzujú
základné občianske práva
a
slobody. Odpoveď nie je problematická, lebo aj dôvodová
správa
k návrhu zákona uvádza, že ide o obmedzenia občian-
skych
práv, ale považuje ich za také, ktoré zodpovedajú prí-
pustným
výnimkám.
A
tu sa dostávame k tretej otázke, a to, či uvedené
ustanovenia naozaj zodpovedajú našej ústave. Podľa
článku
24
ods. 4 a článku 28 ods. 2 ústavy slobodu prejavu, právo
prijímať a rozširovať informácie a slobodu
zhromažďovania
možno
obmedziť iba vtedy, ak je to nevyhnutné na ochranu zá-
ujmov
v týchto ustanoveniach presne vyrátaných. V posudzova-
nom prípade ide
zrejme o ochranu bezpečnosti štátu. Ani
dôvodová
správa, ani obsah prerokúvania návrhu
novely v Ná-
rodnej rade,
ani výsledky prerokúvania môjho rozhodnutia
v
parlamentných výboroch nezdokumentovali
nevyhnutnosť váž-
nych
obmedzení základných ľudských
práv, ktoré posudzované
ustanovenia
obsahujú. Obranná doktrína Slovenskej
republiky
konštatuje,
že náš štát nemá vonkajšieho
nepriateľa. Z toho
vyplýva,
že uvedené nové ustanovenia môžu byť
namierené iba
proti vnútornému
nepriateľovi. Ale na
varovné výsledky
trestného stíhania tzv. vnútorných nepriateľov z
nedávnej
minulosti
sa ešte príliš dobre pamätáme.
Štvrtá otázka si žiada odpoveď na to, či
formulácia po-
sudzovaných ustanovení zodpovedá princípom právneho štátu
v
zmysle článku 1 ústavy, a to predovšetkým jednému z jeho
základných
znakov, ktorým je právna istota. Tieto
postuláty
si vyžadujú
jasne a presne
formulované zákony. Osobitne
a
niekoľkonásobne je táto
požiadavka dôležitá v trestnom
práve.
Klasická právna zásada, podľa ktorej niet trestného
činu
bez zákona, vyjadrená aj v článku 49 našej ústavy, bez-
podmienečne
vyžaduje, aby zo zákona samotného, a nie z vý-
kladových smerníc či
z iných bežne nedostupných
prameňov,
mohol občan spoľahlivo zistiť, či jeho
konanie zodpovedá
právu,
alebo či je trestným činom. Spory o výklad posudzova-
ných
ustanovení, ktoré odzneli na pôde tohto zákonodarného
orgánu
i jeho výborov, ale aj na stránkach tlače, ukazujú,
že
už teraz, teda predtým, ako zákon
nadobudol účinnosť, sú
názory
na ich obsah a dosah rôznorodé, ba až protichodné.
Ale
požiadavky ústavy na trestné právo
nepripúšťajú ustano-
venia,
ktoré nedávajú jednoznačnú odpoveď na
rad základných
otázok. Široko
a nepresne formulované ustanovenia sa
v
trestnom práve označujú ako takzvané
gumové skutkové pod-
staty.
Nemôžeme však pripustiť, aby sa ustanovenia Trestného
zákona naťahovali
alebo sťahovali ako
guma. Taká právna
úprava
nezodpovedá požiadavkám právneho štátu.
Odpovede na štyri predchádzajúce otázky
nám súčasne dá-
vajú
odpoveď na piatu, záverečnú
základnú otázku, a to, či
takéto
ustanovenia Trestného zákona zodpovedajú potrebám de-
mokratického
vývoja našej spoločnosti. Netreba široko odô-
vodňovať, že neústavné obmedzovanie základných občianskych
práv
a slobôd, možnosť širokého a rôznorodého výkladu trest-
ných
ustanovení a z toho vyplývajúca možnosť ich zneužitia
sú
v rozpore s princípmi demokracie, a
preto vážne spochyb-
nia
naše vyhlásenia o smerovaní medzi demokratické štáty Eu-
rópy.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
formulácie ustanovení uvedených v
paragrafoch 92a
a
92b sú aj v druhej novele zákona nepresné, umožňujú roz-
ličný
výklad, preto nezodpovedajú požiadavkám jasnosti a ur-
čitosti.
Uvedený stav malo odstrániť vymedzenie niektorých
pojmov,
uvedené v § 89 ods. 22 až 25, ale dosiahol
sa pravý
opak. Predovšetkým pojem "ústavné zriadenie"
je vymedzený
v
zjavnom rozpore so skutočným obsahom
tohto pojmu. Za ús-
tavné
vzťahy možno považovať iba tie, ktoré
upravuje ústava
alebo
iný ústavný zákon, napríklad vzťahy medzi Národnou ra-
dou,
prezidentom, vládou, Ústavným súdom a
podobne, ale nie
inštitúcie
a vzťahy medzi tými inštitúciami, ktoré
sú upra-
vené iba v
bežných zákonoch, prípadne až
v podzákonných
predpisoch.
Preto nemožno prijať ako súčasť
ústavného zria-
denia
štruktúry ministerstiev, ich kompetencie a vzájomné
vzťahy,
keď tieto upravuje iba obyčajný a nie ústavný zákon,
a
z toho istého dôvodu ani územné a správne usporiadanie
štátu,
ani organizáciu miestnej štátnej správy a podobne.
Za veľmi zlé považujem vymedzenie pojmu
"hromadný nepo-
koj".
Nežiaduco široký obsah tohto ustanovenia ste si uvedo-
movali
už pri jeho schvaľovaní, preto ste sa
pokúsili pred-
vídateľný
dosah zmierniť negatívne formulovanou druhou vetou
odseku
23. Ale dosiahli ste opak. Vylúčil sa síce trestný
postih
ekonomicky motivovaného štrajku, ale
pomocou kontra-
argumentácie
z takto formulovaného ustanovenia vyplýva, že
iné
druhy štrajku, ak ohrozujú majetok
podnikateľa, sú hro-
madným
nepokojom. Lenže majetok firmy ohrozuje každý štrajk.
Preto
iné druhy štrajku, ktoré sú všeobecne známe, ako na-
príklad
solidárny štrajk, štrajk proti určitému
postupu ma-
nažmentu, vrátane
bezdôvodného prepúšťania, alebo štrajk
zodpovedajúci
špecificky našim pomerom, ako je štrajk
proti
konkrétnemu
spôsobu privatizácie, by boli trestne
postihnu-
teľné.
Nie dosť, že naše štrajkové právo sedem
rokov po no-
vembri
'89 ešte stále upravuje iba štrajk v
spore o uzavre-
tie
kolektívnej zmluvy, ale my z
organizátorov iných štraj-
kov
ideme za určitých okolností robiť
zločincov a zo štraj-
kujúcich
ich spolupáchateľov alebo pomocníkov.
Výzva na hromadné neplnenie povinností uložených podľa
zákona
je trestným činom podnecovania už podľa
dosiaľ plat-
ného
§ 164 Trestného zákona, preto je § 92b nadbytočný. Pri-
tom
postih za trestný čin podnecovania nemá nežiaduce pod-
farbenie
politického procesu proti tzv. vnútornému nepriate-
ľovi.
Nie je úlohou trestného zákonodarstva,
aby sa trestné
skutky
všeobecne kriminálneho charakteru iba v dôsledku ťaž-
ko
preukázateľného motívu menili na
trestné činy proti re-
publike,
t. j. na trestné činy politického charakteru. Ná-
sledky tohto postupu by nepomohli ochrane
republiky, ale
viedli
by k negatívnemu postoju k nej.
Mimoriadne nepriaznivé dôsledky bude mať zavedenie no-
vého
trestného pojmu "územná jednotnosť" popri pojme "územná
celistvosť"
do § 92a a 92b. Keďže základné ustanovenia, a to
§
92, obsahuje iba druhý z týchto pojmov, vážne sa spochybní
doterajší
výklad, ktorý pod územnou celistvosťou
rozumel aj
jednotu
štátneho územia v zmysle článku 3 ústavy. Pretože
teraz
bude obsah územnej celistvosti a územnej jednotnosti
rozdielny
a keďže základné ustanovenie § 92 postihuje za ná-
silné skutky iba
útoky proti územnej celistvosti,
znamená
to,
že naozaj vážne násilné akcie proti územnej jednotnosti,
ktoré bezpochyby treba výrazne sankcionovať,
nebude možné
podľa
§ 92 postihnúť. Namiesto posilnenia
ochrany republiky
by
takto došlo k jej vážnemu oslabeniu. Nie je teda možné
nedostatočne pripravenou
čiastkovou novelou zasiahnuť do
tých
ustanovení Trestného zákona, ktoré sú
teóriou i praxou
overené
a pre štát i jeho občanov potrebné.
Vážená Národná rada,
druhá
novela aj po
úpravách, ktoré boli
vykonané
v
priebehu jej parlamentného
schvaľovania, má i ďalšie zá-
važné
nedostatky, a to nielen terminologické.
Nie je predsa
možné mechanicky odpísať dôvodovú správu k
prvej novele,
ktorá
mala iné ustanovenia, a odôvodňovať tým nové paragrafy
druhej
novely. Nie je možné donekonečna
tvrdiť, že postupu-
jeme
obdobne ako iné krajiny Európy, bez riadneho porovnania
zahraničnej a našej
novej úpravy. Nie je možné po vážnom
proteste predstaviteľa Švédskeho kráľovstva z
odpísanej
dôvodovej
správy na jednom mieste poukázanie na
Švédsko vy-
pustiť,
ale na inom mieste ho ponechať.
Viackrát požadované
riadne
porovnanie všetkých skutkových znakov
paragrafov 92a
a
92b i s nimi súvisiacich ustanovení so
zahraničnými úpra-
vami
sa neuskutočnilo. Dôvod je zrejmý:
proklamovaná kompa-
tibilita
nejestvuje.
Pani poslankyne, páni poslanci,
nezastávam názor, že v čase, keď sa pripravuje rekodi-
fikácia
Trestného zákona, je potrebné prijímať čiastkovú no-
velu. A nie
som ani toho názoru, že by
to bolo potrebné
z
dôvodu nedostatku ochrany nášho štátu, jeho štátneho zria-
denia. Aj súčasne
platný Trestný zákon poskytuje
potrebnú
ochranu
bezpečnosti štátu. Zavedením ďalších skutkových pod-
stát
sa nezvyšuje ochrana Slovenskej republiky, naopak, na
významnom
úseku sa znižuje a inde sa vytvára priestor na ne-
odôvodnené
zásahy do slobôd občanov. Tým sa ohrozujú základy
právneho
štátu. Ide o také zásahy, ktoré sú
podľa môjho ná-
zoru
v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Ak má byť na-
še
trestné zákonodarstvo moderným a
efektívnym prostriedkom
ochrany
občanov, právnických osôb a štátu a ak má byť na ná-
ležitej
úrovni, je potrebné, aby zodpovedalo
viacerým pred-
pokladom.
Medzi ne patrí predovšetkým jasnosť,
jednoduchosť
a
zrozumiteľnosť právnych noriem,
rešpektovanie morálky
a
etiky, plný súlad s Ústavou Slovenskej
republiky, s prin-
cípmi demokracie,
ochrany osobnosti človeka
i jeho práv
a
slobôd a rešpektovanie medzinárodných záväzkov. Okrem toho
treba uznávať a
realizovať požiadavku, aby
Trestný zákon
zodpovedal
skutočným potrebám života spoločnosti,
aby zasa-
hoval
svojimi prostriedkami iba vtedy,
ak je to nevyhnutne
potrebné
na ochranu občanov i celej spoločnosti
pred krimi-
nálnymi
činmi, teda aby riešil problematiku, ktorá prislúcha
trestnému
právu a nie iným právnym disciplínam.
Z uvedených dôvodov som vám navrhol
napriek tomu, že
nemám
námietky voči dvanástim paragrafom postihujúcim hospo-
dársku
kriminalitu, aby ste pri opätovnom prerokúvaní
druhú
novelu
Trestného zákona neschválili ako celok. Súčasne som
vám
navrhol aj druhé riešenie, a to vypustenie § 92a, 92b
a
odsekov 22 až 25 v § 89.
Vážená Národná rada,
som
presvedčený, že aj napriek súčasnej situácii na
vnútropolitickej
scéne dokážete pri posudzovaní mojich
pri-
pomienok
k takej závažnej právnej norme, akou
Trestný zákon
nepochybne je,
zohľadniť nezaujaté stanoviská odborníkov
z
oblasti trestného práva a
neuprednostníte pri svojom roz-
hodovaní politické
hľadisko. Uvedomte si,
že nejde len
o
preukázanie početnej prevahy, ktorú tí,
čo ste 17. decem-
bra
minulého roku za novelu hlasovali v parlamente, nesporne
máte,
ale o to, aby ste svojimi rozhodnutiami dokázali, že
Slovenská
republika je a aj v budúcnosti chce byť právnym
štátom
s demokratickými inštitúciami. Sloboda občanov, najmä
sloboda
zhromažďovania a sloboda prejavu, je základným atri-
bútom
zmien, ktoré sa uskutočnili v roku 1989. Urobme všetko
pre
to, aby zostali nedotknuté.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu prezidentovi.
Ako spoločný spravodajca za výbory bol
určený pán po-
slanec Cuper. Prosím pána predsedu výboru, aby
predniesol
výsledky
z prerokovania vo výboroch.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci,
milé dámy,
vážení páni poslanci,
nebudem
vám čítať spoločnú správu, ktorú ste dostali
pod
číslom 395a, ktorá bola správou všetkých výborov okrem
mandátového
a imunitného výboru a výboru pre
nezlučiteľnosť
funkcií
ústavných činiteľov a vyšších štátnych funkcionárov.
V
tejto správe nebolo zaujaté stanovisko
výbormi pre finan-
cie,
rozpočet a menu, pre pôdohospodárstvo,
pre zdravotníc-
tvo
a sociálne veci, pre obranu a
bezpečnosť a pre vzdela-
nie,
vedu a kultúru vzhľadom na to, že nehlasoval vtedy za
spoločnú
správu dostatočný počet členov výboru. Jediný vý-
bor,
ktorý zaujal stanovisko, bol výbor pre životné prostre-
die
a ochranu prírody, ktorý vyslovil nesúhlasné stanovisko.
Vzhľadom na skutočnosti, že medzi tým, keď sa opätovne
vrátená
novela Trestného zákona, tlač 395, nedostala na pre-
rokovanie,
bola navrhovateľmi daná nová novela Trestného zá-
kona.
Keďže o tomto bode programu rokujeme ešte podľa staré-
ho
rokovacieho poriadku, odporúčam prvú novelu neschváliť.
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som vám predniesol aj
druhú spoločnú
správu, ktorú ste
dostali ako tlač 578a. Je to
spoločná
správa
Ústavnoprávneho výboru Národnej
rady Slovenskej re-
publiky,
resp. iných výborov Národnej rady Slovenskej repub-
liky
podľa vlastného uváženia o výsledku prerokovania zákona
Národnej rady
Slovenskej republiky zo
dňa 17. decembra
1996,
ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon,
vrátený prezi-
dentom
Slovenskej republiky na opätovné
prerokovanie Národ-
nou
radou Slovenskej republiky, ktorý máte ako tlač 578a.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky
zo dňa 17. de-
cembra
1996, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný
zákon, vrátený
prezidentom Slovenskej republiky na opätovné
prerokovanie
Národnou
radou Slovenskej republiky,
pridelil predseda Ná-
rodnej rady
Slovenskej republiky rozhodnutím
číslo 1355
z
30. decembra 1996 na prerokovanie v
lehote do 24. januára
1997
Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady
Slovenskej repub-
liky
s tým, že ostatné výbory Národnej rady Slovenskej re-
publiky
môžu uvedený vrátený zákon prerokovať podľa vlastné-
ho
uváženia.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky zo 17. decem-
bra 1996, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon, vrátený
prezidentom Slovenskej republiky na opätovné
prerokovanie
Národnou radou
Slovenskej republiky, tlač 578,
preroko-
val
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky
22.
januára 1997. Do dňa vyhotovenia
spoločnej správy od
iných
výborov uznesenie doručené nebolo.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky
vyslovil
súhlas so zákonom Národnej rady Slovenskej republi-
ky
zo dňa 17. decembra 1996, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný
zákon.
Neodporučil prijať zmeny uvedené v
rozhodnutí prezi-
denta Slovenskej
republiky z 27.
decembra 1996 číslo
6089/1996-80-302
o vrátení zákona zo 17. decembra 1996, kto-
rým
sa mení a dopĺňa Trestný zákon, a odporučil zákon Národ-
nej
rady Slovenskej republiky zo 17. decembra 1996, ktorým
sa
mení a dopĺňa Trestný zákon, v súlade s článkom 87 ods. 3
Ústavy
Slovenskej republiky po opätovnom
prerokovaní schvá-
liť.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, do rozpravy som
dostal
písomné prihlášky k tlači 395 za
kluby MK plus MKDH
pán poslanec
Duka-Zólyomi, z poslancov
pán Čarnogurský.
A
k tlači 578 za klub Spoločná voľba pán poslanec Benčík, za
DÚ
pán poslanec Jozef Moravčík. Z poslancov sa prihlásili
pán
poslanec Volf a opäť pán poslanec Čarnogurský. Otváram
k
tomuto bodu rozpravu s tým,
že prosím pána poslanca
Duku-Zólyomiho.
Poslanec Á.
Duka-Zólyomi:
Vážený pán prezident,
vážený pán predseda,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
s vaším dovolením, vyslovím sa k obidvom
novelám Trest-
ného
zákona súčasne. Opäť máme pred sebou
zákon, presnejšie
novelu
Trestného zákona, ktorá je v rozpore s
ustanoveniami
Ústavy
Slovenskej republiky a ustanoveniami Európskeho doho-
voru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. Zákon,
ktorého
§ 92 a 98 sú v rozpore so základnými princípmi de-
mokracie, porušujú
slobodu prejavu, slobodu
informácií
a
slobodu zhromažďovania.
Opäť rokujeme o zákone, ktorého prvé prijatie vyvolalo
veľký
rozruch, silný ohlas a ostrú kritiku
nielen medzi ob-
čanmi
u nás doma, ale aj v zahraničí, najmä v členských štá-
toch
Európskej únie, v Európskom parlamente a v Rade Európy.
Dokázalo
sa, že takto prijatá právna norma len sťažuje cestu
Slovenskej republiky do európskych politických,
hospodár-
skych
a bezpečnostných štruktúr. Pôvodní
autori, predklada-
telia
novely Trestného zákona a všetky tie
poslankyne a po-
slanci
Národnej rady, ktorí hlasovali za tento
zákon, by sa
mali prebudiť a
zamyslieť sa nad tým, akým smerom, akým
spôsobom
bude kráčať spoločensko-politický vývoj, respektíve
demokratizácia
na Slovensku, ak prácu, snahy a rozmýšľanie
občanov
republiky budú riadiť, regulovať a obmedzovať disku-
tované ustanovenia, presnejšie tri paragrafy predloženého
zákona.
Prezidentom republiky kritizované
ustanovenia nápadne
pripomínajú praktiky a
metódy päťdesiatych rokov,
ktorých
cieľom je vyvolať
strach a stupňovať napätie
spoločnosti.
Vždy
ten, ktorý je pri moci, bude rozhodovať
o tom, do akej
miery
budú akceptované iné názory, iné
rozmýšľanie, sloboda
prejavu, právo
vyjadrovať vlastné názory slovom, písmom,
tlačou alebo iným
spôsobom. Iniciátormi tohto
zákona boli
poslanci
Slovenskej národnej strany, ktorí nikdy
neskrývali
svoje
predstavy a zámery, jednoznačne
deklarovali svoje ná-
rodné
a nacionalistické názory a plány. Od zrodu tejto nove-
ly
sa už viacnásobne dokázalo, akým mocenským cieľom má slú-
žiť takto upravený zákon. Komu a jednoznačne proti čomu
a
proti ktorým občanom republiky.
Na viacerých medzinárodných fórach už
odznelo, že nikto
neohrozuje
Slovenskú republiku. Je to zakotvené aj
v Obran-
nej
doktríne Slovenskej republiky. Sám premiér vlády, aj mi-
nister
zahraničných vecí vyhlásili, že Slovensko nemá von-
kajšieho nepriateľa.
Avšak prijatý Trestný
zákon a jeho
dôvodová správa potom potvrdzujú, že Slovensko
má svojich
vnútorných
nepriateľov. Zrejme sú to občania alebo skupiny
občanov, ktorí nesúhlasia so súčasnou politikou
vládnucej
moci.
To, že niektorí vrcholoví politickí predstavitelia za-
radili
do tejto skupiny aj maďarskú komunitu na Slovensku
a
ich legitímnych predstaviteľov, môžem medziiným dokázať aj
nasledujúcimi
faktmi. Predseda cteného snemu vo svojom vy-
hlásení
pred začiatkom 20. schôdze Národnej
rady Slovenskej
republiky v októbri
minulého roka sa jednoznačne
priznal,
jasne
potvrdil, že Trestný zákon v takejto
forme je v prvom
rade
nevyhnutný proti maďarskému spoločenstvu a ich predsta-
viteľom
na Slovensku.
V tom istom mesiaci počas rokovania na 20. schôdzi Ná-
rodnej rady Slovenskej republiky zas podpredseda
Národnej
rady
Marián Andel tu na pôde zákonodarného zboru prezentoval
nielen
svoju protimaďarskú nenávisť, ale jasne dal najavo,
kto
je podľa neho hlavným nepriateľom tohto štátu. Z toho
potom
vyplýva nutnosť prijatia Trestného zákona
v predlože-
nom
znení, zvlášť uplatnenie obsahu § 92 a 98.
Dokonca predseda Slovenskej národnej strany po prijatí
druhej
novely Trestného zákona s radosťou vyslovil, že odte-
raz
sa môže tvrdo vystupovať proti tým, ktorí chcú rozbiť
celistvosť
a zrušiť suverenitu a štátnosť tejto republiky.
Neskrýval
svoj názor, že v prvom rade myslí na politických
predstaviteľov
maďarského spoločenstva.
Čo s takými nezmyselnými, zákernými a nebezpečnými vý-
rokmi,
ktoré narobia nehorázne škody pre Slovenskú republiku
doma
i v zahraničí? Rozhorčene ich odmietame a rázne ich od-
sudzujeme.
Je to poľutovaniahodný jav a je
prekvapujúce, že
niektorí
majú strach z maďarskej menšiny, z
jednej desatiny
celého
obyvateľstva Slovenskej republiky.
Primitívne rozmýšľajúc, by sme
mohli byť hrdí, ale
vskutku
je to obraz nesmierne smutný, veď sme tiež občania
Slovenskej republiky
a podľa Ústavy Slovenskej republiky
rovnoprávni.
Odmietame takéto triedenie. Tieto fakty
predo-
všetkým
potvrdzujú úbohosť tých, ktorí - vyzbrojení takýmito
názormi
a plánmi - mienia kráčať do Európy. Kto ohrozuje ce-
listvosť,
samostatnosť a suverenitu tejto
republiky? Kto je
vnútorný nepriateľ v
tomto štáte? Je to nebezpečná cesta
a
tanec na veľmi tenkom ľade. Uvedomujeme si vôbec účinok
a
následky praktickej aplikácie predloženého Trestného záko-
na?
Bude mať nedomysliteľný vplyv na vývoj a budúcnosť zá-
kladných
slobôd a ľudských práv rôznych vrstiev našej spo-
ločnosti. Zasiahne každého inak zmýšľajúceho, toho, kto má
kritické
názory na nedostatky a problémy demokratizácie spo-
ločnosti.
Obmedzením slobody prejavu a
slobodného rozširovania
informácií
bude zasiahnuté celé spektrum masmédií.
Postupne
bude paralyzovaná možnosť činnosti občianskych
združení
a
organizácií, resp. mimovládnych
organizácií. Vytvára mož-
nosť negatívnych zásahov a obmedzení
základných práv
a
slobôd odborárov, odborových organizácií. Predstavitelia
vyše
milióna členov odborárov na Slovensku
si uvedomujú, že
ich
činnosť sa zakladá na slobode vyjadrovania názorov, na
práve
získavania informácií, slobody
združovania a zhromaž-
ďovania.
Plne
sa stotožňujeme s kritikou a
obavami odborových
zväzov
na Slovensku a ich výzvou, aby Národná rada zabránila
nadobudnutie
účinnosti uvedených paragrafov Trestného zákona
v
záujme zachovania právnej istoty občanov Slovenskej repub-
liky.
Odôvodnenie prezidentom republiky
vráteného zákona je
urobené
vecne, logicky a dôkladne. V danej situácií je jedi-
né
rozumné riešenie, aby sme akceptovali jeho návrh vypustiť
článok
I bod 6, t. j. § 92a a 92b, bod
7, t. j. § 98 a
bod
9, to je § 127a a 127b.
My, poslanci Maďarskej koalície, podporujeme preziden-
tom
republiky navrhované zmeny.
Vážená Národná rada,
na decembrovej schôdzi 17. decembra 1996
Národná rada
veľmi neobvyklým spôsobom prijala ďalšiu novelu Trestného
zákona.
Musíme si byť vedomí toho, že prijatím
tejto druhej
novely ctený snem
porušil pravidlá legislatívneho
postupu
Národnej
rady Slovenskej republiky a tiež Ústavu
Slovenskej
republiky,
resp. svoj vlastný rokovací poriadok. Národná ra-
da
konala protizákonne. Totiž prijatím
prvej novely pôvodné
znenie Trestného
zákona číslo 140/1961
Zb. bolo zrušené
a
súčasne bola uzákonená nová podoba
zákona, ktorá je prá-
voplatná
pre Národnú radu Slovenskej republiky, nezávisle od
toho,
že zákon nenadobudol účinnosť z dôvodu, že prezident
republiky
ho zatiaľ nepodpísal. Jednoducho
Národná rada ne-
mala
právo opäť novelizovať pôvodné znenie. Vznikla paradox-
ná
situácia, ktorá značne spochybňuje
vierohodnosť činnosti
najvyššieho
zákonodarného orgánu Slovenskej republiky.
Ako
sa dalo očakávať, prezident republiky nepodpísal
druhú
novelu Trestného zákona a vrátil ju Národnej rade na
opätovné
prerokovanie. Takto vznikla v parlamente Slovenskej
republiky
veľmi zvláštna, kuriózna situácia. Poslanci Národ-
nej
rady majú pred sebou dva prezidentom republiky vrátené
zákony
toho istého charakteru, ktorých
pôvodom je ten istý
zákon
- Trestný zákon číslo 140/1961 Zb.
Musím konštatovať,
že
obidve verzie sú neprijateľné. Napriek
tomu, že táto po-
sledná
je o niečo miernejšia a neobsahuje
§ 98, ale aj tak
je
nebezpečná, lebo ide o útok proti
základným ľudským prá-
vam a slobodám,
resp. ohrozuje slobodný prejav
politickej
vôle.
Neskrývaným zámerom vládnej moci
je vyvolať strach
a
takým spôsobom ovládať občiansku spoločnosť republiky.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, uvedomujeme si ná-
sledky
medzinárodného ohlasu a kritiky v
súvislosti s týmto
zákonom?
Hodnotenie tejto právnej normy v
členských štátoch
Európskej
únie a NATO? Navyše neustále hovoríme o
aproximá-
cii
práva, právneho systému Slovenskej
republiky, a Národná
rada
je pripravená opäť prijať právnu normu,
ktorá nielenže
je
v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ale vyvoláva aj
maximálne
pochybnosti členských štátov Európskej únie.
Podmienky vstupu Slovenskej republiky
do európskych
a
transatlantických štruktúr budú splnené len vtedy, ak naše
právne
normy sa prispôsobia, budú v súlade s
právnym systé-
mom členských
štátov Európskej únie.
Vládna koalícia je
presvedčená
o nutnosti prijatia takto upraveného Trestného
zákona,
ale v budúcnosti sa to môže vypomstiť, môže sa obrá-
tiť
aj proti pôvodcovi. Môže vyvolať nežiaduce spoločenské
napätie
a určite nie vyváženú demokratickú
atmosféru, čo je
základným
predpokladom ďalšieho racionálneho a úspešného de-
mokratického
vývoja Slovenskej republiky.
Vážené poslankyne,
vážení poslanci,
vážená Národná rada,
vyzývam vás, aby ste sa zamysleli nad
dôsledkami prija-
tia
tohto zákona v predloženom znení.
Apelujem na vaše sve-
domie
a zodpovednosť a vyzývam vás, aby ste podporili pripo-
mienky
pána prezidenta.
Verím, že Národná rada neurobí osudovú chybu, vyhne sa
nebezpečnému experimentu, ktorý môže mať ďalekosiahle ná-
sledky na formovanie našej demokratickej
spoločnosti. Za-
bráňme
tomu, aby sa pred nami zatvorili dvere, cez ktoré ve-
die
cesta do NATO a do Európskej únie. Veď predsa nechceme
paralyzovať,
zmrzačiť a deformovať našich občanov, našu spo-
ločnosť
a náš demokratický vývoj. A som presvedčený, že toho
istého
názoru sú aj všetci tí, ktorým ide o
skutočné záujmy
a
budúcnosť Slovenskej republiky.
Ďakujem za vašu pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďalej za kluby vystúpi pán poslanec Benčík, ale s fak-
tickou
poznámkou najskôr pán poslanec Slobodník.
Poslanec D. Slobodník:
Ďakujem, pán predseda.
Chcel by som pripomenúť pánu
poslancovi Duka-Zólyomi-
mu,
že nie je pravdou tvrdenie, že by
predstavitelia Maďar-
skej
koalície neškodili alebo nechceli
narušovať územnú ce-
listvosť
Slovenskej republiky. Prinajmenej vo svojich vystú-
peniach.
Pán poslanec Csáky 16. 12. 1996 v
maďarskom vysielaní
Slovenského
rozhlasu vyhlásil: Slovenská ústava a
helsinské
dokumenty
umožňujú úpravu hraníc. Urobilo to aj Slovensko,
keď
si vymenilo územie s Českou republikou. Pravdaže, on ne-
povedal
vymenilo, ale keď si upravilo hranice s Českou re-
publikou,
teda skreslil. A ďalej píše: Pre nás, čo žijeme
v
európskom priestore, by to nemala byť taká tragédia, nema-
li
by sme sa z toho uchyľovať do stresu alebo dostávať z to-
ho
infarkt. Možno vznikne strana, ktorá
bude chcieť obnoviť
Rakúsko-Uhorsko,
ja hovorím veľké Maďarsko, alebo proste
sa
prijme
zákon, ktorý umožní úpravu hraníc. Čiže je to normál-
ne
požiadavka na úpravu hraníc, dodal pán Csáky. Navyše líd-
ri
Maďarskej koalície v liste z novembra 1996 všetky štáty
Európskej
únie a NATO informovali o tom,
nepravdivo deštru-
júc
obraz Slovenska, vedome, vedomou nepravdou, že pri pred-
chádzajúcom
administratívnom členení bolo 17
okresov s pre-
vahou
maďarského obyvateľstva, kým teraz
sú len dva. To sú
jasné ukážky toho, ako deštruuje Maďarská
koalícia obraz
Slovenska,
ako sa usiluje zmeniť územné hranice Slovenska.
Takže
hovoriť o ideálnych veciach, hovoriť o
tom, že sa ne-
podnikajú
pokusy narušiť územnú celistvosť Slovenska, to nie
je
pravda. Slová pána Csákyho sú jednoznačné. Nehovorím už
o
jeho interview v poľskom a
holandskom časopise, ktoré si
naozaj
zasluhuje tiež pozornosť.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja. Nech sa páči, pán
poslanec Benčík. Pán
Rózsa
sa hlási, ale nemôžete reagovať s
faktickou poznámkou
na
pána poslanca Slobodníka.
Nech sa páči, pán poslanec Benčík.
Poslanec M. Benčík:
Vážený pán prezident,
vážený pán predseda Národnej rady,
milé kolegyne,
vážení kolegovia,
nezostáva iné ako s určitým uspokojením
konštatovať, že
predseda
Národnej rady, aj keď v prvom prípade oneskorene,
zaradil
prezidentom vrátené novely Trestného zákona na roko-
vanie
našej schôdze.
Tieto novely od svojho začiatku
nespĺňali a nespĺňajú
ani
minimálne kritériá preto, aby sa stali súčasťou nášho
právneho
poriadku. Je celkom evidentné, že skoro každá vlád-
na
moc, a najmä taká, ktorej je blízky
autoritatívny spôsob
vládnutia,
veľmi ochotne rieši protichodnosť a
napätie spo-
ločenských
vzťahov vo sfére politickej, spoločenskej, ekono-
mickej
a sociálnej pomocou represie. Dosť typické je to aj
pre
súčasnú vládnu koalíciu.
V predložených legislatívnych predlohách sú veľmi zre-
teľné
snahy vlády a poslancov vládnej
koalície sankcionovať
všetko a za
každú cenu. Pritom sankcie, ktoré v právnych
normách
majú, pochopiteľne, svoje
opodstatnenie a miesto,
je
orientácia - namiesto satisfakcie, reparácie - na vysoké
správne
pokuty, zvyšovania represie za priestupky a dovršuje
sa
to účelovými novelami trestnoprávneho
mechanizmu. Skúse-
nosti veľmi jednoznačne ukazujú, že účinnosť
obmedzovania
kriminality,
korupcie, šafárenie so štátnymi
prostriedkami,
ale
aj ochrana práv a záujmov občanov je úmerná nie rozširo-
vaniu
represie a kriminalizácie spoločenských javov.
Kvalitná a fungujúca trestnoprávna ochrana
pre riadny
chod
spoločnosti je, samozrejme, potrebná a pri ochrane spo-
ločnosti
pred vážnymi deliktmi ničím zatiaľ
nenahraditeľná.
Ale
pri riešení problémov v spoločnosti má a môže mať trest-
noprávna
ochrana len pomocnú, t. j. subsidiárnu funkciu. My,
ktorí
tvoríme naše zákony a zodpovedáme za
zákonodarnú čin-
nosť, by sme
tieto aj iné elementárne zásady fungovania
právneho štátu
mali rešpektovať. Je poľutovaniahodné, ak
z
politickej účelovosti, len aby sa naplnil jeden bod voleb-
ného zámeru
koaličného politického subjektu, sa navrhujú
a
schvaľujú novely Trestného zákona, ktoré neriešia aktuálne
a
akútne vecné problémy, nevypĺňajú
právne medzery, ale ne-
systémovo
zasahujú do aj tak (v dôsledku viac desiatok no-
viel)
rozporuplného textu platného Trestného zákona, ktorého
rekodifikácia
je nielenže na obzore, ale je plánovaná
už na
rokovanie
vlády.
To sú zásadné výhrady voči obom novelám
Trestného záko-
na,
ktoré boli opodstatnene prezidentom vrátené, a za posla-
necký
klub Spoločná voľba ich odporúčam neschváliť bez toho,
aby
som vás unúval opakovaním vecných a legislatívno-tech-
nických
výhrad a ich legislatívno-technickou
nedostatočnos-
ťou.
Pri pôvodnom prerokovaní noviel som zreteľne artikulo-
val,
že oba texty oboch noviel sú z hľadiska
trestnoprávnej
ochrany vymedzených hodnôt nadbytočné, nesystémové,
vecne
účelové
a pre politické ciele zneužiteľné pre vágne legisla-
tívno-technické vymedzenie
pojmov. Sú zároveň aj hrozbou
ohrozujúcou
ústavou zakotvené politické práva, akými sú slo-
boda
prejavu, sloboda združovania, zhromažďovania a iné.
Pokiaľ sa už skoro rok zaoberáme týmito
novelami, ktoré
sú
napriek svojej nekvalite predmetom politických hier, sa
beztrestne dejú v
našom štáte skutočnosti, ktoré
ohrozujú
najmä
jeho ekonomickú podstatu. Enormný je nárast kriminali-
ty
všetkého druhu: pri dennom svetle sa strieľajú ľudia, ko-
rupcia siaha do
vrcholných orgánov (pozri
kauza obilia),
štátne
objednávky sa uskutočňujú bez zákonom stanoveného vý-
berového konania,
do formálne kreovaných podnikateľských
subjektov
sa prelieva nielen majetok štátu
spravovaný alebo
skôr
nespravovaný Fondom národného majetku, ale novo založe-
né
eseročky a akciové spoločnosti
nepreberajú záväzky práv-
nickych
osôb, z ktorých vznikli, a zvyšuje sa tak zástup ve-
riteľov, ktorí strácajú akúkoľvek nádej domôcť sa
svojich
legitímnych pohľadávok.
Tieto javy sú také rozšírené - a
vládnej
moci to nevadí. Prečo sa tieto veci neanalyzujú, ne-
vyhodnotia?
Prečo nikto neberie vážne kvalifikované a kompe-
tentné,
opakované upozornenie predsedu
Najvyššieho kontrol-
ného
úradu pána Balejíka?
Alebo
iný príklad. Manažment
podniku založí akciovú
spoločnosť,
na kúpu akcií kontrolného balíka si požičia od
Slovenskej sporiteľne
viacdesaťmiliónový úver. Potiaľ je
všetko v
poriadku, pokiaľ si
požičiava. Len problém je
v
tom, že úver sa zrejme spláca z nákladov podniku, ktorý im
však
doteraz nepatrí, ale bude patriť, ak sa úver takýmto
nemorálnym,
podľa mňa podvodným a nezákonným
spôsobom splá-
ca.
Asi som naivný, lebo som chcel v Slovenskej sporiteľni
vedieť,
za akých podmienok tomuto manažmentu úver poskytli
a
z čoho sa spláca. Bol som odkázaný do sféry obchodného ta-
jomstva
a poučili ma, že tento postup je v Slovenskej repub-
like
bežnou záležitosťou. A vymenovali mi viaceré aj renomo-
vané
podniky, ktorých sa takýmto spôsobom zmocňujú skupiny
ľudí
za výdatnej pomoci pracovníkov ministerstiev. Nedalo mi
to,
a preto som minulý týždeň využil prítomnosť pána gene-
rálneho
prokurátora doktora Vaľu a opýtal som
sa, čo on na
to.
S úsmevom mi povedal, že nič. A s poznámkou, že škoda,
že
sme túto bežnú prax, ktorá sa u
nás uskutočňuje, obaja
tiež
nevyužili. A to ešte nespomínam, vážení, privatizáciu
na
slovenský spôsob.
Tieto príklady som uviedol len na ilustráciu a bolo by
možné uviesť ich
vo väčšom počte. Náš poslanecký klub sa
chce
osvedčiť, že nás znepokojujú uvedené praktiky, ich hro-
madný
výskyt bez toho, aby sa im vo sfére
zákonodarnej, vý-
konnej,
ale aj verejnej kontroly (lebo aj novinári sa viac
zaoberajú
s tým, kto kde čo povedal, a nie tým, že národný
majetok
sa takto "legálne"
rozkráda) venovala patričná po-
zornosť.
A my sa skoro celý rok zaoberáme
politicky škodli-
vými
a účelovými novelami Trestného zákona.
Poslanci poslaneckého klubu SDĽ, Sociálnodemokratickej
strany
Slovenska, Strany zelených na Slovensku a Hnutie poľ-
nohospodárov
odmietajú obe novely Trestného zákona a
podpo-
rujú
výhrady pána prezidenta.
Ďakujem vám za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja. Pán poslanec, chcete hovoriť k vystúpe-
niu
pána poslanca Benčíka? Ak nie, tak vám
neumožním vystú-
piť.
Nech sa páči.
Poslanec L. Nagy:
Vážený
pán predseda, mám k vám procedurálnu otázku.
Prosím,
aby ste sa vyjadrili, či predložené
zákony prerokú-
vame
podľa starého rokovacieho poriadku, alebo podľa nového.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, legislatívny schvaľovací proces je podľa
starého
a rokovanie podľa nového. Prosím, budeme pokračovať.
Poslanec L. Nagy:
Protestujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Je to
dôležité. (Hlasy v sále.) Nie,
postupujeme tak,
ako
som povedal. Nech sa páči, pán poslanec Moravčík. (Hlasy
v
sále.) Pán poslanec, legislatívny schvaľovací proces je
podľa
starého, a rokovanie podľa nového. Nech sa páči, pán
poslanec
Moravčík. (Hlasy v sále.) Pán poslanec, nemáte slo-
vo,
ja opakujem, čo som vám povedal. Legislatívny schvaľova-
cí
proces, všetko, čo sa schvaľuje legislatívne, je podľa
starého
rokovacieho poriadku a rokovacie rozhodnutia podľa
nového.
Prosím, pán poslanec Moravčík, nech sa
páči.
Poslanec J. Moravčík:
Vážený pán prezident,
vážený pán predseda,
dámy a páni,
predložené návrhy zákonov sa dostávajú na
rokovanie Ná-
rodnej
rady už viackrát a opakovane sa k nim vyjadrujeme. My
sme
sa tiež viackrát k týmto predlohám vyjadrili a ja po-
tvrdzujem všetko
to, čo sme doteraz k predlohám novely
Trestného
zákona povedali.
Úplne
sa stotožňujem s
perfektnou analýzou právneho
stavu,
ktorý predložil prezident
republiky jednak v písom-
ných
vyhotoveniach, ktoré sme dostali,
a jednak tie, ktoré
prezentoval
teraz na tomto rokovaní. Nemá význam tieto dôvo-
dy
opakovať. Dovoľte mi niekoľko všeobecných slov k samotnej
problematike.
Predovšetkým protestujeme proti praxi,
ktorá sa zavádza
v
Národnej rade, proti praxi, keď prerokúvame
zjavne proti-
ústavné
zákony. Tento zákon, ktorý je teraz
predmetom nášho
záujmu, je zjavne
protiústavný, pretože je proti
ústavnej
slobode
prejavu a je proti ústavou garantovanému právu zhro-
mažďovania
sa. Tento zákon je zjavne protieurópsky,
pretože
nás
vzďaľuje od našich intergračných
predstáv. Ak bude pla-
tiť
tento zákon, zrejme sa nedostaneme ani
do NATO, ani do
Európskej
únie. Uvedomme si, čo všetko je s tým spojené, aké
sú
politické a aké sú ekonomické škody.
Tento zákon je zjavne spiatočnícky, pretože nás vracia
do
minulosti. Používa inštitúty, ktoré sme v práve opustili,
vraciame
sa k tomu, o čom sme si mysleli, že je
už dávno za
nami,
o čom sme si mysleli, že sme
definitívne prekonali.
Tento zákon je
nemoderný. Vývoj trestného
práva vo svete
smeruje
jednoznačne k dekriminalizácii, k využívaniu iných
prostriedkov
na ochranu, ako je trestné právo. Náš trestný
poriadok obsahuje dostatočné záruky, pokiaľ ide o ochranu
základných
hodnôt, mám na mysli prvú hlavu Trestného zákona.
Skôr
by sme sa mohli zamyslieť na tým, ktoré
ustanovenia aj
tejto
prvej hlavy v doteraz platnom znení Trestného zákona
sú prekonané a
mali by odísť z nášho trestného poriadku
v
záujme trestného práva.
Ak by
sme mali predsa len naše trestné
právo doplniť,
mali
by sme ho doplniť tak, aby sa zvýšil
trestný postih za
činy,
ktoré znepokojujú dennodenne našu verejnosť. Žiaľbohu,
už
takmer dennodenne sa stretávame s
brutálnymi vraždami na
uliciach
našich miest. Stretávame sa s kriminalitou obrov-
ského
rozsahu v oblasti štátnej správy, mám
na mysli korup-
ciu.
Ak by sme chceli doplniť Trestný zákon a zvýšiť trestný
postih, tak v
tomto smere, a nie tam, kde smeruje zákon,
ktorý
teraz posudzujeme.
Jednu poznámku k legislatívnej kvalite
predlohy zákona.
Ak
trestné právo obsahuje nejasné
ustanovenia, tak je veľmi
nebezpečnou
zbraňou. Tento návrh zákona, ktorý teraz posu-
dzujeme,
obsahuje také nejasné gumové ustanovenia. A navyše,
my
nemáme jasno ani tu v tejto snemovni o najzákladnejších
pojmoch
nášho politického systému. My sa
principiálne odli-
šujeme
vo výklade základných prvkov parlamentarizmu. Pretože
napríklad
celkom v zmysle ústavy odhlasovaná
nedôvera pred-
sedovi
vlády je posudzovaná ako ústavný puč, ako parlamentný
puč.
Ak takto posudzujeme základné
inštitúcie, ktoré sú za-
kotvené
v ústave, ako budeme posudzovať tie
nejasné ustano-
venia,
ktoré sú zakotvené v predloženej novele Trestného zá-
kona?
Dovolím si v zmysle toho, čo som
povedal, pripojiť sa
k
výzve ku všetkým poslancom, aby si uvedomili svoj posla-
necký
sľub, zobrali ho vážne a hlasovali
proti obom predlo-
ženým
novelám Trestného zákona. Demokratická
únia bude hla-
sovať
proti obidvom posudzovaným zákonom.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Z poslancov je písomne prihlásený do rozpravy
pán
poslanec Volf.
Poslanec J. Volf:
Vážený pán prezident,
vážený pán predseda Národnej rady,
dámy a páni,
je prinajmenšom zvláštne a možno až podozrivé, ako vy-
trvale
sa predkladatelia snažia vnútiť
slovenskej verejnos-
ti,
že nimi navrhované zmeny Trestného
zákona sú tým najdô-
ležitejším,
čo Slovensko dnes potrebuje. Pritom všetci veľmi
dobre vieme, že
nevyriešených problémov, oveľa
dôležitej-
ších,
ktoré trápia a ohrozujú našich občanov, je tu viac ako
dosť.
Už sa tu hovorilo o bezpečnostnej
situácii. Skutočne je
žalostná
a tragická. Nepotrestané vraždy za bieleho dňa, vy-
bavovanie si vzájomných účtov mafií, páchatelia
násilných
činov
prepúšťaní na kauciu na slobodu,
korupcia veselo pre-
kvitá
aj v štátnej správe, aféra s nezákonným
predajom obi-
lia
je dodnes neukončená. Pán
generálny prokurátor, ako sa
vyjadril
na hodine otázok, ešte nevie, či
náhodou nejde len
o
priestupok. Je to smiešne a smutné
súčasne. Bol by to to-
tiž veľmi drahý
priestupok, ktorý jedným
prihral vysoké,
tučné zisky a
druhým, aj tým najchudobnejším, zobral aj
z
toho mála, čo majú na prežitie. Sú tu
každoročne obrovské
daňové
úniky, ktoré ochudobňujú štátnu kasu a
sociálne pro-
gramy
štátu.
Je tu neústavná privatizácia,
prostredníctvom ktorej sa
politicky a nespravodlivo rozdeľuje národný
majetok, teda
náš
majetok, do rúk zopár jednotlivcov. Vláda k tomu naďalej
mlčí.
Poslanci vládnej koalície neboli
ochotní ani dať taký
bod
do programu, ktorý by zaviazal, aby nás
vláda aspoň in-
formovala,
ako sa k tejto požiadavke chce postaviť. Nie, na-
ďalej sa
pripravuje privatizácia bánk, teda privatizácia
úspor
vlastného obyvateľstva. Podozrivé privatizačné rozhod-
nutia
zostávajú stále nevyriešené. Akcie podnikov, ktoré ma-
li
pripadnúť občanom za dlhopisy, sa dostávajú cez prostred-
níka
opäť len privatizérom. Doba premlčania trestných činov,
ktoré
by boli spojené s prípravou a
rozhodovaním o privati-
zácii,
je smiešne nízka a nie je vôľa na to, aby sa zvýšila.
Tí,
ktorí rozhodovali a ešte dnes rozhodujú
o privatizácii,
nemali
štatút verejných činiteľov, a teda sú
menej ohrození
pred zákonom. Vysokí štátni funkcionári sa
dostali lacno
k
prepychovým bytom z
Fondu národného majetku,
získaných
z
prostriedkov štátneho rozpočtu. A výbor pre nezlučiteľnosť
funkcií
to považuje za normálne.
Toto všetko akoby nikoho zo zodpovedných
netrápilo. Po-
kiaľ
je niečo a niekto vnútorným nepriateľom Slovenska, sú
to
práve tie javy, tie rozhodnutia a aféry, ktoré zaťažujú
a
ohrozujú občanov tohto štátu, a nie tí, ktorí vyslovujú
verejne
svoj nesúhlas a nezáujem. Tento návrh zákona sa môže
s
pokojným svedomím označiť ako protislovenský a protiob-
čiansky.
Poškodzuje totiž Slovensko, jeho medzinárodné po-
stavenie
so všetkými dôsledkami na ekonomiku a
životnú úro-
veň
obyvateľstva. Poškodzuje aj občanov, ich istoty, slobody
a
práva. Môže mať vlastne len jeden zmysel a účel: pripraviť
represívny nástroj, ktorý sa dá použiť na kriminalizáciu
opozičných
postojov nepohodlných pre vládnu moc, na postiho-
vanie
politických protivníkov. Je to skrátka zákon na ochra-
nu
tých, čo majú moc a majetok, proti ostatným, ktorí nemajú
ani
jedno, ani druhé.
Som presvedčený, že Slovensko a Národná
rada Slovenskej
republiky môže dnes
vyslať jasný pozitívny
signál nielen
svetu,
ale predovšetkým svojmu vlastnému obyvateľstvu. Defi-
nitívne odmietnuť a
neschváliť predložený návrh
Trestného
zákona.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďalej je prihlásený pán poslanec Čarnogurský. S proce-
durálnym
návrhom sa hlási pani poslankyňa Bauerová.
Poslankyňa E. Bauerová:
Vážený pán predseda,
v
správe raportérov Rady Európy v bode 75 sa nachádza
informácia,
podľa ktorej generálny sekretár Rady
Európy dal
vypracovať 4
expertízne posudky na
návrh tohto zákona.
V
správe je vyjadrená nádej, že parlament a vláda Slovenskej
republiky
zoberie do úvahy pri opätovnom prerokovaní tieto
správy.
Môj
procedurálny návrh znie
tak, aby ste primeraným
spôsobom
sprístupnili tieto správy, aby vôbec bolo možné ich
zobrať
do úvahy. Žiadam, aby pred hlasovaním boli rozdané
tieto
správy.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Čarnogurský.
Poslanec J. Čarnogurský:
Vážený pán prezident,
pán predseda Národnej rady,
dámy a páni,
opätovne sa dostávame k prerokúvaniu hneď dvoch noviel
Trestného
zákona, po necelom roku. Prvú novelu
sme prerokú-
vali
v marci minulého roku, teraz vo februári sme opäť pri
nej.
Už samotné vonkajšie okolnosti
prerokúvania týchto no-
viel trestných
zákonov vyvolávajú pochybnosti
o kvalite
týchto
noviel. Totiž, pamätáte si všetci iste veľmi dobre,
že
v marci minulého roku, keď sme prvýkrát prerokúvali nove-
lu
Trestného zákona, mali sme tu von pred sálou informáciu
o
tom, že si môžeme v knižnici Národnej rady prezrieť zahra-
ničné
trestné zákonníky, na ktoré sa dôvodová
správa novely
Trestného
zákona odvolávala. Keď som si pozrel
vtedy zahra-
ničné
trestné zákonníky, samozrejme, veľmi jasne bolo zisti-
teľné,
že odkazy na zahraničné ustanovenia trestných zákonov
sú
nesprávne, lebo ide o úplne iné ustanovenia.
Čiže
po necelom roku
od prerokúvania prvej novely
Trestného zákona sa
už mení napríklad jedna okolnosť, to
znamená,
že odpadáva prinajmenšom odkaz na švédsky trestný
zákonník, pravdepodobne preto, že švédsky vyslanec vtedy
protestoval proti odkazu práve na švédsky
zákonník, keďže
išlo
o úplne iné ustanovenie. Od prvej novely sa tiež zmeni-
li
názory vlády a poslancov, ktorí to schvaľovali, v tom, že
bola
vypracovaná druhá novela. To znamená, že prvú novelu už
ani
samotní predkladatelia nepovažujú za správnu. V priebehu
necelého
jedného roku takéto zmeny názorov samotných pred-
kladateľov
na svoje vlastné dielo.
Jedna právnická zásada hovorí, že čím
starší zákon, tým
lepší
zákon. A najmä zákon typu Trestného
zákona by sa mal
pripravovať
s perspektívou, aby platil niekoľko rokov, do-
konca
niekoľko desaťročí, a keď predložená
novela Trestného
zákona, prinajmenšom prvá, ale uvidíme,
ako to dopadne
s
druhou, po necelom roku už
neplatí, aká je to novela
Trestného
zákona, aký je to návrh zákona? A to sa zaoberám
ešte
čisto vonkajškovými okolnosťami
prijatia tejto novely,
vôbec
nezachádzam do jej konkrétnych ustanovení. Ale samo-
zrejme,
keď prerokúvame tieto novely Trestného
zákona, máme
a
musíme zájsť aj do konkrétnych ustanovení.
Vzhľadom na to, že spoločný spravodajca navrhol nepri-
jatie,
teda zamietnutie prvej novely, mám čiastočne uľahčenú
úlohu,
a preto sa iba stručne budem zaoberať
niektorými jej
ustanoveniami,
a to § 92a, ktorý rozširuje okruh trestných
činov,
ktoré sa v spojení s úmyslom rozvracať
stávajú poli-
tickými,
tzv. prvohlavovými trestnými
činmi. Rozdiel medzi
existujúcim
ustanovením § 92 Trestného zákona,
ktoré posti-
huje
a trestá rozvracanie republiky, a
navrhovaným rozšíre-
ním
tohto ustanovenia spočíva v tom, že kým existujúce usta-
novenie
§ 92 považuje za rozvracanie republiky
iba účasť na
násilných akciách
spojených s úmyslom
rozvracať ústavné
zriadenie
atď., teraz nové navrhované znenie to rozširuje aj
na
iné skutkové podstaty, napríklad je tam výslovný odkaz na
§
154, čo je útok na štátny orgán, ale §
154 ods. 2 hovorí,
že
tohto trestného činu sa dopustí aj
ten, kto hrubo urazí
alebo
ohovorí štátny orgán. Čiže už verbálny
útok a nie ná-
silný
útok. V tom je zásadný rozdiel medzi
existujúcim zne-
ním
Trestného zákona a prvou novelou Trestného zákona. Ak by
bola
prijatá, ja sa pýtam, či by bolo možné podľa nej posti-
hovať
napríklad aj pisateľa (odpusťte mi, že sa
tak budem
vyjadrovať,
ale v tomto parlamente je už asi všetko
dovole-
né),
tak sa pýtam, či by sa toto ustanovenie
vzťahovalo na-
príklad aj na
autora nápisu na WC na Právnickej fakulte
v
Bratislave, kde je
napísané: "Keď benzín,
tak super,
keď..."
Atď.
Paragraf 92b zakazuje účasť na verejných
zhromaždeniach
v
spojení s istým úmyslom, hoci účasť na
verejných zhromaž-
deniach
je ústavným právom našich občanov. Ústava garantuje,
zabezpečuje
občanom právo zúčastniť sa na verejných zhromaž-
deniach,
ale novela trestného zákona im toto právo v spojení
s
úmyslom, ktorý by bolo veľmi ťažké
dokazovať, vlastne za-
kazuje.
No a konečne § 98 prvej novely je úplne gumené ustano-
venie.
Pán prezident už poukázal na to, že podobné ustanove-
nie
bolo prvýkrát zanesené do nášho
právneho poriadku v ro-
ku
1948 po nástupe komunistov k moci, a čo
je veľmi charak-
teristické, dokonca vtedajšie ustanovenie bolo miernejšie,
než
je navrhované ustanovenie prvej novely Trestného zákona,
pretože to
vtedajšie ustanovenie predsa
len malo aspoň
aké-také obmedzenia alebo vymedzenia, čo sú to
nepravdivé
informácie,
kým súčasné dnešné ustanovenie nemá žiadne také-
to
vymedzenie. Ja sa potom pýtam, že
napríklad keď ja tvr-
dím, že
Slovenská informačná služba
zorganizovala únos
Michala Kováča mladšieho, či to bude niekto považovať za
nepravdivú
informáciu alebo nie, ja ju považujem za pravdivú
informáciu.
Paragraf § 127a vnáša prvky feudálneho
práva do nášho
právneho
poriadku, lebo umožňuje trest väzenia
za neplnenie
finančného dlhu. Pýtam
sa niektorých kolegov poslancov
za
vládnu
koalíciu, či ste si to dobre zvážili a
či naozaj ne-
dlhujete
nič Fondu národného majetku v súvislosti so svojimi
privatizačnými
akciami, najmä vzhľadom na to, že
predložená
novela
Trestného zákona nepozná a nezmierňuje toto ustanove-
nie
§ 127a v súvislosti s tzv. zmenou kalendára splátok dlhu
Fondu
národného majetku, čiže ak ste si dohodli nejaký iný
kalendár
splátok a predĺžili splácanie dlhu
Fondu národného
majetku,
to by nemusela byť dostatočná ochrana pred postihom
podľa
§ 127a prvej novely Trestného zákona.
Toľko k prvej novele Trestného zákona. Opakujem, pova-
žujem
za správne, že aj pán spoločný spravodajca navrhol jej
zamietnutie.
Teraz k druhej verzii novely Trestného zákona. Treba
povedať,
že táto novela je krokom vpred, že vypúšťa niektoré
naozaj
absurdné ustanovenia prvej verzie novely, napríklad
§
98 tejto novely, ale obsahuje iné a
ďalšie a iné ponechá-
va.
Tak napríklad § 89, ods. 22, čiže ešte
spoločných usta-
novení
Trestného zákona, zavádza ako znak
ústavného zriade-
nia alebo znak,
na ktorý sa môže vzťahovať úmysel, ktorý
môže
spôsobiť trestný postih podľa ďalších
ustanovení tejto
novely, aj
územné a správne
usporiadanie. Pritom územné
a
správne usporiadanie nie
je existenčným znakom štátu.
Prvohlavové
ustanovenia Trestného zákona, čiže tzv. politic-
ké
paragrafy Trestného zákona, chránia existenčné znaky štá-
tu
a celkom oprávnene a nielen u nás, ale
aj v ďalších štá-
toch.
Ale to znamená, že nemožno rozširovať
túto prvú hlavu
Trestného
zákona o také znaky, ktoré nie sú existenčným zna-
kom
štátu.
Aby
som použil iba jednu ilustráciu,
napríklad podľa
posledného zákona o
územnom a správnom členení Slovenska
Spiš je rozdelený medzi dva kraje.
Ktorí chodíte na Spiš
a
máte radi, rovnako ako ja, túto časť
Slovenska, viete, že
Spišiaci
si vypestovali veľmi pekný patriotizmus voči svojmu
regiónu
a veľmi ťažko nesú, že práve Spiš prvýkrát vo svo-
jich
mnohostoročných dejinách je rozdelený
medzi dva kraje,
hoci
doteraz vždy tvoril jeden celok. Je jasné, že Spišiaci,
tak ako protestovali proti tomuto rozdeleniu,
aj niekedy
v
budúcnosti budú protestovať
a táto predložená novela
Trestného zákona ich
vystavuje nebezpečenstvu, že
sa ich
protest
stane politickým a že budú podľa tohto ustanovenia
postihovaní.
K § 92a navrhovanej novely Trestného
zákona. Pán prezi-
dent
hovoril vo svojom expozé o tom, že obe novely Trestného
zákona
sa vyznačujú veľkou nekoncepčnosťou. Tu
na tomto pa-
ragrafe
by si dovolil ilustrovať, aké naozaj
nekoncepčné sú
obe
novely, ale v tomto prípade hovorím o druhej. V § 92a
ods.
1 sa hovorí, že kto v úmysle... atď. vyzýva na hromadné
nepokoje,
potresce sa odňatím slobody na 6 mesiacov až 3 ro-
ky
alebo peňažným trestom. Ja sa pýtam, či
toto ustanovenie
novely
Trestného zákona vlastne nie je v konkurencii a ne-
premiešava
sa s ustanovením § 7 Trestného zákona,
ktoré ho-
vorí
o príprave na trestný čin, a § 7 ods. 1 Trestného záko-
na hovorí konanie nebezpečné pre
spoločnosť, ktoré záleží
v...
atď. až v inom úmyselnom vytváraní podmienok pre jeho
spáchanie
je prípravou na trestný čin a tresce sa vlastne
trestnou
sadzbou toho trestného činu, ku ktorému smeruje. To
znamená,
že ak niekto vyzýva na hromadné
nepokoje, ktoré by
sa
prípadne za istých okolností mohli vykladať aj ako prí-
prava povedzme na
násilné akcie smerujúce proti
ústavnému
zriadeniu,
čiže podľa doteraz platného ustanovenia Trestného
zákona
§ 92 o rozvracaní republiky, tak
vlastne podľa dote-
rajšieho
ustanovenia dalo by sa jeho konanie
subsumovať pod
§
7 a § 92, čiže pod prípravu na trestný čin rozvracania re-
publiky,
a vzťahovala by sa na to trestná sadzba
§ 92, čiže
8
až 12 rokov, kým podľa tejto
predloženej novely Trestného
zákona by to
bolo vlastne iba 6 mesiacov až
3 roky. Ale
nejde
teraz ani natoľko o rozdiel sadzieb ako
o to, že budú
tu
dve ustanovenia Trestného zákona, o ktorých nebude jasné,
ktoré
z nich je možné použiť.
Paragraf
92b druhej novely Trestného zákona chce vy-
tvoriť
možnosti právneho postihu tzv. občianskej neposluš-
nosti.
Tu sa hovorí, že kto v úmysle atď. vyzýva na hromadné
neplnenie
povinností voči štátu uloženým zákonom,
napríklad
neplatenie daní, prípadne niektoré iné povinnosti
uložené
zákonom. Závažnosť
tohto ustanovenia spočíva
v tom, že
v
spojení s § 89 ods. 22 Trestného zákona, ktorý hovorí
o
územnom a správnom členení, vlastne takéto protesty na-
príklad
proti územnému a správnemu členeniu opäť dáva do ri-
zika,
že sa môžu stať politickým trestným činom. Podľa tohto
ustanovenia
napríklad súčasné demonštrácie v Bulharsku, kto-
ré
sa konajú, by boli politickým trestným činom.
Pri každom
schvaľovaní
Trestného zákona zákonodarca, ale
samozrejme aj
predkladateľ by
si mal zvážiť celkovú základnú
mocenskú
schopnosť
štátu presadiť ustanovenia Trestného
zákona, a to
v
súvislosti s právnym vedomím väčšiny obyvateľstva alebo
aspoň
dôležitých skupín obyvateľstva o
tom, čo považujú za
porušenie
zákona a čo nepovažujú za porušenie zákona.
Opäť uvediem jednu ilustráciu, ktorá hovorí o tom, ako
si
treba zvážiť aj tieto širšie spoločenské okolnosti Trest-
ného
zákona. Tým príkladom, ktorý chcem uviesť, je príklad
z
roku 1993, ak si pamätáte, vtedy starosta obce Marcelová
prerušil
na nejaký čas dopravu cez obec Marcelová na protest
proti tomu, že
bola strhnutá, myslím,
dvojjazyčná tabuľa,
niečo
také. Samozrejme, bolo to jasné porušenie zákona zo
strany
starostu obce Marcelová, pretože starosta obce nemá
právo
prerušiť dopravu cez svoju obec. Za pár hodín sa to
potom
vyriešilo, doprava cez obec išla a nakoniec Marcelová,
pokiaľ
viem, pravdepodobne má dnes dvojjazyčný názov. Ja som
sa
už vtedy opakovane pýtal vtedajšieho
ministra vnútra, či
starosta
obce Marcelová bol postihnutý pokutou,
či bolo za-
vedené priestupkové konanie (to nebol
trestný čin, ktorý
spáchal
starosta obce Marcelová, ale priestupok to nepochyb-
ne
bol, keďže porušil zákon). Pýtal som
sa, či mu bola ulo-
žená
pokuta za to, že porušil zákon. Ešte od ministra vnútra
Tuchyňu
som sa dozvedel, že nebola mu uložená pokuta, a viem
si
predstaviť, že čo by bolo, keby mu bola uložená pokuta,
on
by ju nezaplatil a ono by sa to celé
nabaľovalo ako sne-
hová
guľa.
A predstavte si (vtedy išlo iba o
prerušenie dopravy na
pár hodín cez
jednu dedinu na Slovensku, nakoniec sa
to
všetko urovnalo a
v podstate dneska z toho nič
nie je),
predstavte
si, čo sa môže stať, ak vy zavediete do Trestného
zákona
ustanovenia, ktoré nebudú vnášať
pokoj a mier medzi
obyvateľov
štátu, ale naopak, budú jatriť rany, budú vyvolá-
vať
ešte väčšiu nechuť dôležitých skupín
obyvateľstva proti
hoci
len niektorým aspektom politiky
štátu, povedzme v sú-
vislosti
s územným a správnym členením.
Predložená novela Trestného zákona zjavne nezohľadňuje
tento, nazvime
to, širší spoločenský
aspekt zákonov. No
a
konečne, dámy a páni, čo vy chcete
rozširovať ustanovenia
prvej
hlavy Trestného zákona, keď
nedodržiavate teraz exis-
tujúce
a teraz platné? Napríklad § 103 teraz platného Trest-
ného zákona, ktorý trestne postihuje
hanobenie prezidenta
republiky?
Ako chcete zavádzať nové ustanovenia prvej hlavy,
keď tu v
tomto parlamente sa
predseda parlamentu vysloví
vulgárne
na adresu prezidenta republiky, predseda parlamentu
a
predseda vlády na verejnom,
niekoľkotisícovom zhromaždení
sa
hrdo a verejne priznajú k tomuto vulgárnemu výroku na ad-
resu
prezidenta republiky, keď náš kolega
pán poslanec Smo-
lec
vo svojich novinách Slovenská
republika asi pred rokom
alebo
skôr uverejňoval, schválne uverejňoval
hrubo zavádza-
júce
nepravdivé údaje o prezidentovi republiky, schopné zní-
žiť
jeho vážnosť medzi obyvateľstvom
štátu? A potom sa pán
poslanec
Smolec dokonca hrdo prihlásil v ďalšom článku na
záver
seriálu vtedy, mám na mysli ten
seriál o údajnom za-
hraničnom
bankovom konte prezidenta
republiky, a potom ste
sa,
pán Smolec, hrdo prihlásili k tomu,
že vy ste schválne
tam uviedli
do tých článkov
a do tých údajných výpisov
z
banky nepravdivé údaje. Hrdo ste sa k tomu prihlásili. Ako
chcete
rozširovať prvú hlavu Trestného
zákona, keď pán po-
slanec
Macuška drzým a arogantným spôsobom
uráža prezidenta
republiky
a verejne o ňom šíri nepravdivé údaje? Vy chcete
rozširovať prvú
hlavu Trestného zákona? Nebuďte smiešni.
(Potlesk).
A preto
na záver chcem povedať iba
toľko, že poslanci
za
klub KDH budú hlasovať proti obom novelám Trestného záko-
na.
Pán predseda, na záver by som sa ešte chcel opýtať, či
by
mi pán spoločný spravodajca vedel
povedať, čo hrajú dnes
večer
v kinách, pretože chcel by som ísť večer do kina, on
čítal
noviny a tam bol uverejnený program kín, tak ušetril
by
mi trochu práce. (Potlesk).
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán
poslanec Cuper, s faktickou poznámkou, alebo sa
hlásite
do rozpravy? Ako spravodajca môžete kedykoľvek vstú-
piť
do rozpravy.
Poslanec J. Cuper:
Aj tak, aj tak, pán predseda.
Som rád,
pán predseda KDH pán Čarnogurský
a poslanec
tohto snemu, hovorím to len kvôli
histórii, inak mi zato
nestojíte, lebo natoľko si vás nevážim (reakcia
poslancov
v
sále), som rád, že ste tak vehementne napomínali môjho ko-
legu
pána poslanca Smolca za novinové
argumenty ako neprav-
divé.
Chcem vám povedať ako právnikovi, že nie som nijaký
štátny
orgán, takže ste ma chceli iba uraziť, samozrejme,
ale
že vy ako jeden z európskych politikov tu používate Leš-
kove
"hajzlové" argumenty na
urážanie mňa, ktoré uverejnilo
Sme
a ešte poniektoré iné noviny, ktoré sa tiež hlásia k de-
mokracii,
to teda nesvedčí bohvieako o vašej politickej kul-
túre.
Ak by ste, s prepáčením, v
poslednom čase na tej in-
štitúcii,
ktorú ste spomínali a ktorej ja som
stále zamest-
nancom, náhodou tie
"hajzle" videli, tak
by ste si tých,
ktorí
tam do nich chodia, vôbec nevážili, pretože vyzerajú
hrozne.
A ľudia, ktorí ma tam okydávajú, mňa uraziť určite
nemôžu,
to vás ubezpečujem v každom prípade. Takže neviem,
čo
ste tým sledovali.
Noviny čítam preto, že tu pretriasate pre
mňa absolútne
nezaujímavé
veci. Jednoducho to sú vaše argumenty,
ktoré ja
neberiem,
ktoré som si už raz vypočul, takže dovoľte, keď vy
si
čítate noviny v tomto parlamente, mňa to vôbec netrápi,
a
čítate ich často. (Hlasy v sále.) Takže
ak chcete vedieť,
čo je v
kinách, môžete sa opýtať pána Mikloška, možno on
chodí do
kina, lebo nemá
televízor. (Hlasy v sále.) Ja
nechodím
ani do kina, ani nepozerám televízor.
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Smolec s faktickou
poznámkou.
Poslanec J. Smolec:
Pán poslanec Čarnogurský, pána prezidenta
som sa spý-
tal,
či je to jeho konto. Pán prezident
odpovedal, na druhý
deň
som túto odpoveď uverejnil, uverejnil
som navyše stano-
visko
rakúskej banky a všetky informácie, ktoré som nemal
povinnosť ako
šéfredaktor uverejňovať. Zavádzate, ja som
nikdy
nenapísal, že som to schválne alebo že
som to zámerne
nejakým
spôsobom uverejňoval. V týchto dňoch prebieha proces
okolo
tohto, pán prezident ma ženie pred sudcu za to, že som
sa
spýtal, tak ako sa iní novinári spytovali politikov, pre-
čo urobili to
alebo ono. Je smutné, že sa takéto prípady
dostávajú
pred súd, ale súviseli vtedy v rámci
vyšetrovania
s
kauzou Technopol, kde Slovensko bolo okradnuté o 2 milióny
300
tisíc dolárov. Uverejnili sme zatykač, ktorý znel na sy-
na
pána prezidenta (reakcia v sále) a je
to sladká pomsta
redaktorovi
aj za to, že sme toto uverejňovali v novinách.
Ďakujem pekne.
(Hlasy v sále.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Glinský - faktická
poznámka.
Poslanec J. Glinský:
Ďakujem.
Vážená Národná rada,
myslím si, že mnohí si pamätáme kauzu vo Veľkej Britá-
nii,
keď premiér John Major v rozhlase v
domnení, že mikro-
fóny
sú už vypnuté, na adresu štyroch vlastných ministrov
použil
veľmi silný vulgárny výraz. Chcem tým
povedať, že je
takmer
pravidlom, že v určitých psychických rozpoloženiach
sa
reaguje aj silne, aj vulgárne. Nie je
pravidlom, naopak,
je
výnimkou, ak chýry zo súkromia sa
vydávajú na verejnosť,
do
spoločnosti. Celá táto kauza, ktorej pokračovaním bolo aj
vystúpenie pána poslanca Čarnogurského, u nás je
prejavom
mediálnej
vulgarizácie a hyenizácie nášho
masmediálneho po-
litického
života. Toto by som chcel povedať hlavne na adresu
našich
politických novinárov.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi.
Pani
poslankyne, páni poslanci,
nemám žiadnu písomnú
prihlášku
poslancov, preto sa pýtam, kto sa chce prihlásiť
z
pléna? Pán poslanec Weiss, Csáky, Šimko,
Slobodník. Ďaku-
jem.
Končím možnosť prihlásenia sa do
rozpravy.
Prosím, ako prvý vystúpi pán poslanec
Weiss.
Poslanec P. Weiss:
Vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
po právnej argumentácii, ktorú predložil pán prezident
a
moji predrečníci a ktorú tu nik z predkladateľov, z pôvod-
ných
predkladateľov oboch verzií zákona nedokázal seriózne
vyvrátiť,
si treba položiť otázku, prečo vlastne tieto nepo-
darené
novely Trestného zákona prišli do parlamentu, prečo
boli
schválené a prečo je tu pokus aspoň tú druhú z nich
znovu
potvrdiť a uviesť do života.
Treba si postaviť otázku, prečo muselo
dôjsť k tomu, že
sa
ešte viac prehĺbila deliaca brázda v slovenskej spoloč-
nosti
a že sa opäť dosť dlhú dobu v
súvislosti s týmito no-
velami
zle písalo o Slovensku v zahraničí. To, že prvá nove-
la
bola doma aj vonku oprávnene kritizovaná, ste uznali, ko-
legyne
a kolegovia z vládnej koalície, tým, že ste podali
ďalšiu,
trochu okresanú. A napokon,
priznal to aj pán spo-
ločný spravodajca, keď odporučil neschváliť prvú novelu,
a
je to teda potvrdenie oprávnenosti vecnej, odbornej, ale
aj
politickej kritiky, ktorú aj Strana
demokratickej ľavice
dávala
voči týmto novelám Trestného zákona. Vtedy sa táto
kritika,
samozrejme, odmietala. Keby sa boli
argumenty opo-
zície
zobrali do úvahy hneď, Slovensko si mohlo túto kauzu
ušetriť.
Čím bola teda motivovaná tá tvrdohlavosť pri presadzo-
vaní
tejto novely? V prípade týchto dvoch noviel určite nej-
de
o presadzovanie ústavnosti a zákonnosti. To by jednoducho
poslanci
vládnucej koalície nemohli v tomto parlamente počas
dvoch
rokov schváliť viac ako desať protiústavných zákonov
a
to by sa nemohlo stať v stredu
minulého týždňa, že sa tu
kolektívne
poruší, ba priam znásilní zákon o
voľbách. To by
vami,
vážené kolegyne, kolegovia z vládnucej
koalície, vami
zvolený
generálny prokurátor sa nemohol nečinne pozerať na
bujnejúce
podvody, na odhalenia, ktoré tu v
parlamente pri-
niesol
Najvyšší kontrolný úrad, na čele
ktorého je predsta-
viteľ
jednej z koaličných strán, to by nemohli znovu a znovu
byť
ututlávané závažné trestné činy a
nemohli by byť vyzna-
menaní
tí vyšetrovatelia, ktorí
vyšetrovanie týchto trest-
ných
činov uložili. A keďže vám nejde o dôsledné rešpektova-
nie
zákona a ústavy, o čo vám ide? Pokúsim sa odpovedať.
Po prvé o to, aby ste sústavne odpútavali, aj takýmito
zákonmi a
všetkým, čo s
nimi súvisí, pozornosť svojich
priaznivcov od toho,
že k národnému majetku a k štátu sa
správate
ako k vojnovej koristi. Že ste tu za dva roky vy-
tvorili politickými dekrétmi novú oligarchiu, že ste vy-
vlastnili a sproletarizovali väčšinu tohto národa, že
ste
zaviedli
systém privilégií, nanútili
podnikateľom a spoloč-
nosti
korupciu, že ste vytvorili v hospodárstve také pod-
mienky,
ktoré znemožňujú normálnu hospodársku súťaž. Množia-
ce
sa mŕtvoly zastrelených podnikateľov na
slovenských uli-
ciach
sú toho najlepším dôkazom.
Po druhé vám zrejme ide o to, aby ste znovu
a znovu mo-
bilizovali
svojich voličov, svojich priaznivcov poukazovaním
na
nových a nových nepriateľov, ktorí
údajne ohrozujú mladú
Slovenskú
republiku. Aby ste zakryli svoju korupčnú privati-
záciu, ale aj
svoju neschopnosť, keďže
máte k dispozícii
štátne
orgány, vyrovnať sa s čoraz väčším
vyčíňaním organi-
zovanej trestnej činnosti rôznych domácich a
zahraničných
mafií,
strašíte ľudí nepriateľmi a potom sa
usilujete - ako
v
prípade týchto dvoch noviel Trestného zákona - ukázať ako-
že
tvrdú ruku. Je to stará politická
technika, ktorú použí-
vali
všetky autoritatívne režimy.
Po tretie, zrejme chcete skomplikovať
uplatňovanie prá-
va
na štrajk, ktoré je aj tak oproti krajinám Európskej únie
u
nás veľmi poddimenzované.
A po štvrté, chcete aj touto novelou Trestného zákona,
ktorú sa znovu
chystáte schváliť, zastrašiť
opozíciu, za-
strašiť
inak zmýšľajúcich. Bojíte sa, že vaše privatizačné
machinácie, pre
ktoré ste vytvorili
priestor v novembri
1994
schválením protiústavnej novely zákona
o veľkej priva-
tizácii,
môžu byť raz odhalené a potrestané.
Tento zákon, to je zákon predovšetkým na ochranu záuj-
mov
novej vrstvy bohatých, ktorých vládnuca
koalícia vytvo-
rila svojou privatizačnou politikou,
je to zákon na jej
ochranu
pred možnými protestmi občanov.
Vsádzanie na repre-
siu, na šírenie
pocitu ohrozenia, na
vyhľadávanie nových
a
nových vonkajších a vnútorných nepriateľov sa však
nie
vždy
vypláca. Robil to tak aj Miloševič a pozrite sa, kam
dospel.
Cesta, na ktorú ste sa vydali, vedie, kolegyne a ko-
legovia
z vládnej koalície, do slepej uličky. Ak si novelu
Trestného
zákona znovu schválite, znovu popriete všetky vaše
volania
po jednote slovenskej spoločnosti. Na platforme tej-
to
novely totiž slovenskú spoločnosť zjednotiť nemožno. Pre-
to
za novelu poslanci Strany demokratickej ľavice, ani za tú
prvú,
ani za tú druhú, nemôžu a nebudú hlasovať.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďalej vystúpi pán poslanec Csáky.
Poslanec P. Csáky:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán prezident Slovenskej
republiky,
pán predseda Národnej rady Slovenskej
republiky,
vážené dámy,
vážení páni,
pôvodne som nemal v úmysle vystúpiť k tomuto bodu, ale
bol
som, bohužiaľ, oslovený, tak mi dovoľte, aby som v troch
bodoch
zaujal stanovisko k prerokúvanej otázke.
Po prvé
- z vecného hľadiska.
Prerokúvané zákony, tak
ako
to už povedal pán kolega Árpád
Duka-Zólyomi, považujeme
za nedemokratické. Chcem opakovane deklarovať, že žiadny
poslanec
Maďarskej koalície za takéto návrhy,
takéto zákony
hlasovať nebude. História nám ukazuje, že
takéto zákony,
ktoré sa dali
zneužiť proti občanom
Slovenskej republiky
alebo
proti občanom ktoréhokoľvek štátu, sa časom aj zneuži-
li
a zneužili sa predovšetkým a v prvom rade proti tým, kto-
rí
sa uchýlili k takýmto metódam a
ktorí takéto zákony za-
viedli.
Poslanci Maďarskej koalície súhlasia s tým, aby Slo-
venská
republika a naša spoločnosť bola
chránená adekvátnym
spôsobom.
Sme toho názoru, že súčasný právny stav týmto kri-
tériám
vyhovuje a tento zákon alebo tieto
zákony považujeme
za
výsostne nedemokratické, ktoré obsahujú
gumové paragrafy
a
ktoré majú jediný účel, môžu byť zneužívané a môžu zastra-
šovať
každého občana tejto republiky.
Po druhé, chcem sa vyjadriť k
vystúpeniu pána Dušana
Slobodníka
a k vlastným vyhláseniam, ktoré on interpretoval.
Zdôrazňujem,
nie citoval, ale interpretoval. Priznám
sa vám
verejne, že v
poľských, holandských, nemeckých
a francúz-
skych
novinách som otvorene kritizoval existujúci jazykový
zákon
a kritizoval som stav, že, bohužiaľ, v
Slovenskej re-
publike
nebol prijatý zákon na ochranu
menšinových jazykov.
V
maďarskom vysielaní slovenského rozhlasu v
decembri som
vystúpil
v súvislosti s jednou mojou
publikáciou. Tá publi-
kácia
sa v súčasnosti prekladá do slovenčiny, predložím to
každému poslancovi. (Hlas v sále.) Tam na... Pán Ľupták,
každému
takému poslancovi, ktorý vie čítať.
(Hlasy v sále.)
V
tej publikácii som sa vyjadril
aj na novinársku otázku
k
otázke hraníc. Povedal som toto: Nikto
z Maďarskej koalí-
cie,
žiadny politik nikdy túto otázku neotvoril. Táto otázka
je
démonizovaná zo slovenskej strany
a strašia sa tým vzá-
jomne
politici, slovenskej vládnej koalície predovšetkým.
Povedal
som aj to, že áno, v
západnej časti Európy
existujú niektoré strany alebo občianske
združenia, ktoré
otvorili
túto otázku, je to problém Baskov, je to problém
Frízskej národnej strany, je to problém Severského
Írska.
Ale
práve skutočnosť, že v Slovenskej republike žiadna stra-
na,
nielen parlamentná, žiadna maďarská
strana a žiadne ma-
ďarské politické
zoskupenie túto otázku nikdy, opakujem,
nikdy
neotvorilo, je dôkazom toho, že tento problém, vecný
problém,
pre nás neexistuje. Dovoľte mi, aby som poukázal na
skutočnosť,
že každý poslanec Maďarskej koalície hlasoval za
čistú
verziu slovensko-maďarskej zmluvy v tomto sneme. Takže
prosím,
aby to bolo zobrané na vedomie.
A
pán Slobodník, ak máte dôkazy, že
som kedykoľvek,
akýmkoľvek
svojím činom alebo vyhlásením porušil
buď Ústavu
Slovenskej
republiky alebo zákony, ste natoľko vzdelaný, aby
ste
vedeli, čo máte robiť. Prosím, dajte ma na súd, alebo
ktoréhokoľvek
poslanca Maďarskej koalície. Ale vy viete veľ-
mi
dobre, že takýto krok nemôžete urobiť,
pretože nikdy sme
takýto čin a
takéto veci nerobili. Chcem vám povedať, že
nikdy
nie som proti kritike alebo proti výmene názorov. Aj
keď
sú tu niekedy výmeny názorov ostré, Maďarská koalícia je
pripravená
na akúkoľvek formy diskusie. Ale sme
proti takým
interpretáciám,
aké ste predviedli pred chvíľou v tomto sne-
me.
Chcem povedať, že základný program Maďarskej
koalície
je,
aby sme sa integrovali normálnym spôsobom do tejto našej
spoločnosti,
a chceme riešenie aj problematiky
národnostnej
v
štyroch oblastiach: v oblasti jazykovej, kultúry, školstva
a regionálnej
spoluzodpovednosti. Na to
máme dokumenty
a
vypracovaný dokument je aj u pána predsedu Národnej rady
Slovenskej
republiky od roku 1993.
Po tretie. Vážené dámy, vážení páni,
nie sme po prvý-
krát svedkami
toho, že tzv.
maďarská karta sa zneužíva
v
slovenskej politike. Dovoľte mi, aby
som veľmi ostro pro-
testoval
proti takýmto snahám v mene každého poslanca Maďar-
skej koalície. Ak sa pozriete trošku
dozadu, tak každému
poslancovi,
ktorý je informovaný, je jasné, že od
roku 1994
aj
v tomto parlamente sa prijali také nedemokratické zákony,
ktoré
obmedzujú úroveň demokracie v našej
spoločnosti s od-
volávaním
sa na neexistujúce, tzv. maďarské
nebezpečenstvo.
Vyprosíme
si to a prosíme, aby sa prestalo z démonizovaním
tejto
otázky. Ak sme civilizovaní ľudia, tak
aj túto otázku
máme
riešiť civilizovane, a opakujem, všetky
naše dokumenty
sú verejné a
sme pripravení na diskusiu. Bohužiaľ, druhá
strana
nie je.
Nemôžem tu nepovedať jednu vec. Kritizujú nás a snažia
sa
nás postaviť do takého svetla takí ľudia a také politické
strany,
ktoré nemajú v Európe partnerov, nie sú partnermi
pre
európske demokratické strany. Dámy a páni, všetky tri
maďarské
strany sú váženými členmi buď liberálnej interna-
cionály,
alebo konzervatívnej internacionály
a toto, bohu-
žiaľ,
sa nedá povedať o vládnych stranách.
My keď ideme do
Štrasburgu alebo do
Bruselu, nemusíme sa
schádzať buď vo
vedľajších miestnostiach alebo na chodbách, ako to robia
niektorí
poslanci slovenskej delegácie, a za nášho člena ne-
museli
hlasovať trikrát v Parlamentnom
zhromaždení Rady Eu-
rópy,
ako sa to stalo v prípade určitého slovenského politi-
ka.
Takže, dámy a páni, riešme veci vecne.
Prosíme, aby ná-
rodnostná
otázka a otázka existencie maďarskej
komunity ne-
bola
zneužívaná na politický súboj, ako sa
to už rysuje aj
v
predvolebnej kampani, vyplýva to práve
aj z niektorých
článkov
pána Slobodníka.
A na záver mi dovoľte ešte jedno
oznámenie. Pán predse-
da,
aby som nemusel žiadať o technickú pripomienku, chcem
vám
oznámiť, že chcem odovzdať každému poslancovi Národnej
rady Slovenskej republiky fotokópiu vysvedčenia z obdobia
Slovenského
štátu. Je to vysvedčenie zo školy s vyučovacím
jazykom
maďarským, je to jednojazyčné vysvedčenie, čisto ma-
ďarské,
a dávam to do láskavej pozornosti
každého poslanca,
ako
sa...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, teraz hovoríte mimo bodu
rokovania.
Poslanec P. Csáky:
...k tejto otázke pristupovalo počas existencie
Sloven-
ského
štátu.
Ďakujem pekne, pán predseda.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Moric - faktická poznámka.
Poslanec V. Moric:
Ďakujem veľmi pekne, pán predseda, za
slovo.
Pán kolega Csáky tu kritizoval, že sú tu
niektoré stra-
ny,
ktoré nemajú svojich partnerov v Európe. Chcem sa opý-
tať,
akého partnera má Maďarské
kresťanskodemokratické hnu-
tie
vo Európe? Viete si vy predstaviť, že
by bolo v Nemecku
Turecké kresťanskodemokratické hnutie? Alebo v
Španielsku
Francúzske
kresťanskodemokratické hnutie? Veď by ich vyrazi-
li
tak, že by sa za nimi len zaprášilo,
pán kolega. (Po-
tlesk.
Hlasy v sále.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Ďalej je prihlásený pán poslanec
Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Vážený pán prezident,
vážený pán predseda,
kolegyne a kolegovia,
dámy a páni,
pri prerokúvaní prvého návrhu novely Trestného zákona,
toho
vládneho návrhu, som mal pripravený rozsiahlejší právny
rozbor návrhu,
ktorý ste mi,
bohužiaľ, nedali dohovoriť
a
mám pocit, že to ani nemá význam, aby sme argumentovali
právnymi argumentmi. Odzneli tu a
ja sa k nim už nebudem
vracať.
Dovoľte mi preto veľmi stručne povedať niekoľko slov
k
širším spoločenským kontextom obidvoch návrhov Trestného
zákona.
Cisár Caligula dal zavraždiť senátorov rímskeho senátu
a
namiesto nich vymenoval koňa. Džingischánovi prekážali os-
tatné
kniežatá jeho ríše, a preto všetkých
sedemnástich dal
uvariť
v kotloch s vriacou vodou. Treba
povedať, že oba ná-
vrhy
novely Trestného zákona sú oveľa hygienickejším opatre-
ním
na podporu moci. Patria však do rovnakej rodiny, ich zá-
merom
je umlčať hlas každého, kto hovorí na verejnosti inak,
ako
si to želá ten, kto vládne. Nič
nové pod slnkom, je to
súčasť
koncepcie moci, ktorá sa nechce deliť, moci, ktorá
potrebuje
klamať ľudí, že tak ako to robí, je dobré i pre
nich.
Pamätám sa, ako počas základnej vojenskej služby poža-
dovali
od nás (ako veliteľov čiat) podávať každú hodinu na
veliteľstvo
divízie správy o náladách mužstva v
deň, keď sa
zvyšovali
ceny. Zo srandy niektorí moji kolegovia hlásili,
že nálada
je výborná, vojaci
vítajú rozhodnutie strany
a
vlády o úprave cien základných potravín. Toto je hudba la-
hodiaca
citlivému uchu každého diktátora. Čo robí, dobre ro-
bí.
Preto najťažším zločinom je, ak mu dakto povie pravdu,
ak
je nepríjemná.
Pán predseda, mohli by ste povedať
spravodajcovi, aby
ma
nevyrušoval? Môže si čítať noviny, keď
nepovažuje návrh,
o
ktorom sa rokuje, za dôležitý, ale nemá slovo.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán spravodajca, nevyrušujte. Pán
poslanec, pokračujte.
(Smiech
v sále.)
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán predseda.
Tento
návrh, vlastne oba návrhy, sledujú jediný cieľ
-
vyhlásiť verejné slovo, ktoré sa nezalieča mocným, za zlo-
čin.
Tá logika je veľmi jednoduchá. Veď i za komunistov ofi-
ciálna
propaganda nabádala ku kritike rozličných nešvárov.
To,
za čo sa trestalo, boli pravdivé slová o zločinoch reži-
mu. Po takomto
mechanizme poškuľujú i tvorcovia zákonov,
o
ktorých dnes rokujeme. Kto za tento zákon zahlasuje, hlási
sa
k tradícii Caligulu, Džingischána i
komunistického reži-
mu,
k tradícii štátu, ktorý má strach pred
pravdivým slovom
svojich
občanov. Ale, kolegyne, kolegovia, veď hlasujte, ako
vám
svedomie alebo stranícka poslušnosť
káže. Aspoň sa uká-
že,
kto kam patrí. Ak návrh schválite, zanesiete ďalší kúsok
jedu do organizmu našej spoločnosti. Potom
jedným dychom
začnete
hovoriť o potrebe zmierenia, o potrebe hľadania jed-
noty.
Ale, dámy a páni, tieto jedy budú pôsobiť. Ak však má-
te
nádej, že vo váš prospech, veľmi sa mýlite. Slobodné hla-
sy už na
Slovensku neumlčíte. Naopak,
takýmto rozhodnutím
a
ďalšími takýmito rozhodnutiami iba mobilizujete zdravé si-
ly
v našej spoločnosti. Sily, ktoré nastolia režim, v ktorom
bude
moc rozdelená a pod kontrolou občanov. Blíži sa doba,
keď
sa pyšné ilúzie o poslušných poddaných chváliacich svoju
múdru
vládu, ocitnú v troskách.
Nebudem preto nikoho vyzývať, aby hlasoval proti pred-
loženým
návrhom novely Trestného zákona. Ja proti nim hlaso-
vať
budem. Komu sa však páči kultúra Caligulu alebo Džingis-
chána,
prosím, ten nech za zákon svoju ruku zdvihne. Ľudia
to
nepochybne budú dobre vidieť a rozumieť
- od Kútov až po
Novú
Sedlicu.
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
(áno, čas mi môžete stopovať, budem stručný), osprave-
dlňujem
sa tým poslancom, ktorý musia trpieť to, že čítam
noviny.
Naozaj som v živote čítal iba dvakrát noviny (smiech
a
hlasy v sále, potlesk), keď sa prerokúval zákon o rozdele-
ní
federácie a keď som bol spravodajca. Raz v Prahe, keď nás
pán
Šimko obviňoval z toho, že rozbíjame kvitnúci štát a od-
volával
sa na Gibbona, ale ja som nič také tam nenašiel, za-
tiaľ.
A dnes ma znova veľmi pobavil svojím vystúpením, keď
nielenže
prekrúca všetko, ale prekrúca ešte aj
dejiny. A to
sa
na mňa nehnevajte, ja by som vás
naozaj, pán predsedajú-
ci, prosil, keby ste ma zbavili
povinnosti sedieť tu ako
spravodajca, lebo naozaj
je to veľké utrpenie počúvať tú
spŕšku
nezmyselností, ktorá sa tu dnes vznáša.
Ďakujem.
(Ruch v sále, potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Mikloško - faktická
poznámka.
Poslanec F. Mikloško:
Pán predsedajúci, dávam procedurálny
návrh, aby bol vy-
menený
tento spravodajca pre nedôstojné správanie. Pán po-
slanec
Cuper, takto sa nespráva na Ústavnom súde ani vartáš,
nieto
ešte kandidát na sudcu. Prosím vás, buďte taký láskavý
a...
Alebo ho vymeňme hlasovaním. Alebo
choďte odtiaľ preč,
ale
správajte sa ako normálny človek. (Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán
poslanec Mikloško, pán
poslanec Cuper bol určený
uznesením
výboru. Ja len upozorňujem. (Hlasy v sále.)
Poslanec J. Cuper:
Pán poslanec Mikloško, vy tento parlament
obšťastňujete
svojimi
hlúposťami.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Páni poslanci, pán poslanec Cuper, má kedykoľvek právo
ako
spravodajca vystúpiť. Ešte je spravodajcom a prihlásil
sa
ako spravodajca. Nech sa páči, pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Pán
poslanec Mikloško, nechajte
si svoje múdre reči
niekde
inde. (Gong ozývajúci sa počas celého
tohto vystúpe-
nia
spoločného spravodajcu.) Ja som vám jasne povedal, že
naozaj
tieto trápne komédie, ktoré dnes tu predvádzate, sa
nedajú
počúvať. Preto žiadam o výmenu ako spravodajca ja,
a
nie vy. A o moju odbornosť sa už vonkoncom nestarajte,
pretože
vy nemáte na to absolútne nijaké
vzdelanie, aby ste
ju
posúdili.
Ďakujem.
(Potlesk. Hlasy v sále.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyne, páni poslanci,
prosím o pokoj. Pán
poslanec Mikloško
dal návrh, aby
sme hlasovaním zmenili
uznesenie
ústavnoprávneho výboru, v ktorom je za spravodajcu
k
tomuto bodu navrhnutý pán poslanec Cuper. Pán poslanec Cu-
per
sám žiada ako prvý, aby bol vymenený. Takže prosím, hla-
sujme,
kto je za.
Hlasujeme na návrh pána poslanca Cupera, keď sa žiadal
vymeniť.
(Hlasy v sále.) Pán poslanec Mikloško, on sa žia-
dal.
Ja neodporúčam prijať tento návrh.
Prezentovalo sa 133 poslancov.
Za návrh hlasovalo 61 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Neprešiel tento návrh.
Prosím, budeme pokračovať.
Poslanec J. Cuper:
Škoda, poďakoval by som sa vám.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Do rozpravy je prihlásený pán poslanec
Slobodník.
Poslanec D. Slobodník:
Vážený pán prezident,
vážený pán predseda,
kolegovia, kolegyne,
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím o pokoj, páni poslanci.
Poslanec D. Slobodník:
najprv by som chcel zareagovať na
to, čo tu povedala
pani
poslankyňa Bauerová.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Páni poslanci, prosím, pokoj.
Poslanec D. Slobodník:
Priznám sa, že som nebol počas jej
príspevku tu, ale
dúfam,
že bola natoľko...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Mikloško, pán poslanec Cuper, prosím, ne-
konzultujte
tu navzájom.
Poslanec D. Slobodník:
...ale dúfam, že bola natoľko férová, že
hovorila o pr-
vom variante Trestného zákona, pretože ja
mám pred sebou
správu
pána Schwimmera, mám ju v angličtine, takže prepáčte,
ak
bude ten rýchly preklad nie celkom
pekný, slovenský. Ide
o
zákon z 26. marca 1996, kde sa
skutočne hovorí, že gene-
rálny
sekretár Rady Európy požiadal o názory
štyroch exper-
tov
o týchto otázkach. Dúfame, že generálny sekretár zverej-
ní
tieto správy expertov a konkrétne, že ich slovenská vláda
a
parlament vezmú do úvahy a že buď sa
celkom zrieknu tohto
zákona,
alebo ho prispôsobia takým spôsobom,
aby bol prija-
teľný.
Takže, pani Bauerová, neviem, či ste to takto poveda-
li,
nechcem vás obviňovať z opaku, ale
ak ste to prenášali
na druhý variant zákona, tak ste sa dopustili jednoducho
nepravdy.
Teraz by som povedal niečo, čo by som ako
neprávnik ani
hovoriť
nemal, ale keďže sa tá diskusia už končí, tak mi do-
voľte
jednu rečnícku otázku, na ktorú mi nemusíte odpovedať.
Pokladáte
Poľsko za právny štát? Odpoveď je áno, samozrejme.
Tak
mi dovoľte, aby som vám odcitoval z trestného zákonní-
ka,
v Poľsku prijatého, prerokovaného
(musím to takto pove-
dať,
neviem, či aj prijatého, ale verím, že aj prijatého)
27.
marca 1996. Vládny návrh nového trestného zákonníka.
Trestné činy proti poľskému štátu:
Po prvé. Článok 171. Kto v spolupráci s inými osobami,
majúc
za cieľ stratu nezávislosti, odtrhnutie časti územia
alebo
násilnú zmenu ústavného systému poľského štátu vykoná-
va
činnosť smerujúcu bezprostredne k uskutočneniu tohto cie-
ľa,
podlieha trestu odňatia slobody na dobu
nie kratšiu než
10
rokov, trestu 25 rokov odňatia slobody alebo trestu doži-
votného
odňatia slobody.
§
2. Kto sa pripravuje, opakujem,
pripravuje, na
spáchanie
trestného činu uvedeného v § 1, podlieha trestu
odňatia
slobody na dobu nie kratšiu ako 3 roky.
Článok 172. Kto vykonáva s úmyslom násilného odstráne-
nia ústavného orgánu poľského štátu činnosť
bezprostredne
smerujúcu
k uskutočneniu tohto cieľa, podlieha
trestu odňa-
tia
slobody na dobu nie kratšiu ako 3 roky.
§ 2.
Kto sa pripravuje na trestný čin
uvedený v § 1,
podlieha
trestu odňatia slobody na dobu od
3 mesiacov do 5
rokov.
§ 3.
Kto za pomoci násilia alebo
protiprávnej hrozby
ovplyvňuje
úradnú činnosť ústavného orgánu poľského štátu,
podlieha
trestu odňatia slobody na dobu jedného až 10 rokov.
Ďalej
článok 177. Kto verejne znevažuje poľský štát
alebo národ, podlieha trestu odňatia slobody
do 3 rokov.
Pripomínam tu len
ako kuriozitu urážku slovenského
národa
dopusteného istým komárňanským advokátom alebo čo je,
ne-
viem,
ako sa volal, ktorý povedal, že
vyženieme tých valaš-
károv
(možno to nie je presný citát) na
sever. To je urážka
slovenského
národa, ktorej sa slovenský poslanec a slovenský
novinár
vo vzťahu k maďarskému národu nikdy nedopustil a som
presvedčený,
že ani nedopustí. Takže toto je ďalej.
Ďalšia otázka, ktorej by som sa tu
chcel dotknúť, je
vystúpenie
pána Csákyho. Pán Csáky má už pomaly taký zvyk
ako
pán Duray, ktorý, keď nevedel, kam z konopí, vždy vyhlá-
sil,
že to máte zlý preklad, to som ja
nepovedal, to som ja
nenapísal.
Ale tento pán, ktorý teraz odchádza,
lebo nechce
o
sebe počuť pravdu, povedal, lebo
pán Csáky nehovoril len
vo
svojom mene, ale v mene všetkých členov
Maďarskej koalí-
cie,
podpísal asi 8 dní po stretnutí
pána Bugára, pána Na-
gya,
pána Duraya a niekoľkých poslancov od nás z Národnej
rady
(teda myslím z Národnej rady z koalície, aby to nevyze-
ralo,
že vy nie ste z Národnej rady, aby ste ma nechytili za
slovo),
po prvé podpísal vernosť lojality nie za seba, ale
za
svoje hnutie. Takisto všetci traja to podpísali, čo tu
sedíte,
vy dvaja, čo ste zostali.
Ale 15. septembra - už som to tu hovoril, ale treba to
zopakovať,
keď pán Csáky tak suverénne vyhlasuje, že koalič-
ní
poslanci Maďarskej koalície nikdy nevystupovali proti to-
muto
štátu - povedal v maďarskom rozhlase v najsledovanejšom
programe Panoráma, že ak Slovensko neprijmú
do Európskej
únie
súčasne s Maďarskom, treba postupovať
podľa maďarských
zákonov
a celé maďarstvo začleniť do Maďarska. Ak toto nie
je narušovanie identity, máme k
dispozícii písomné texty,
môžem vám ich
kedykoľvek predložiť, takže
nebudete sa tu
oháňať
tým, že to je vymyslené. Je to preložené zo záznamu
z
Panorámy, ubezpečujem vás, že dobre, do dobrej slovenčiny.
Nie je to
zlý preklad. Ak toto nie je poškodenie záujmov
Slovenskej republiky, hrozba Slovenskej republike, tak
už
potom
neviem, čo to je.
Pán
Csáky, vy ste povedali to, čo
som ja odcitoval
v
tom rozhlase 16. 12. Povedali ste doslovne: "Ústava Slo-
venskej republiky," doslovne to možno
nie je, ale je to
presný
význam, "Ústava Slovenskej
republiky umožňuje úpravu
hraníc.
Aj Slovensko to využilo, keď si vymenilo územie, keď
schválil
parlament výmenu územia s Českou
republikou. A my,
čo
sme Stredoeurópania," stále ešte
citujem, "a my, čo sme
Stredoeurópania,
nemali by sme upadať do zúfalstva a
nemali
by
sme hneď vyhlasovať, že nás chytá infarkt, keď počujeme
o
úprave hraníc. Možno vznikne nejaká
strana, ktorá sa bude
domáhať
obnovy Rakúsko-Uhorska," ja hovorím, to ste povedali
len
zo slušnosti Rakúsko-Uhorska, lebo Rakúsko, pokiaľ viem,
takéto
ambície nemá, ale vy ich máte a proste vy chcete sku-
točne
vytvoriť veľké Uhorsko, "a možno bude požadovať takúto
úpravu
hraníc alebo sa podľa Ústavy Slovenskej republiky ta-
káto
výmena hraníc uskutoční."
Čo je
toto? To je konkrétny citát. Je
pravda, pripúš-
ťam,
že ste potom v ďalšej časti povedali,
že musíme zatiaľ
žiť,
ako žijeme, nedá sa to robiť, ale takúto požiadavku ste
nastolili,
to je požiadavka zhodná s veľkouhorskými ambícia-
mi.
Vo svojom interview uverejnenom v Řeči pospolitej ste
napísali:
"Slovensko robí nebezpečnú politiku, ktorá ohrozu-
je
Poľsko a Maďarsko." Nespresnili
ste čím a ako vás teda
ohrozujeme,
ale uverejnili ste údaj, ktorý je prinajmenšom
zákerný a prinajmenšom nepravdivý. Neviem, čím
ohrozujeme
Poľsko, neviem, čím
ohrozujeme Maďarsko, ale
volať si za
svedka
Poľsko a domáhať sa jeho pomoci v tejto otázke nie je
asi
jednoducho správne.
Ak ste spomenuli otázku "istý poslanec bol trikrát vo-
lený",
ten poslanec sa volá Dušan Slobodník. Ale treba pove-
dať okolo
toho celú pravdu,
ktorú váš kolega z hnutia
spriazneného
s vami, z Modrej koalície, nepovedal -
pán Fi-
geľ.
Po prvé, pán Figeľ, tlačová služba KDH
dala k dispozí-
cii
správu Tlačovej agentúre Slovenskej republiky, ktorá bo-
la
uverejnená 29. januára v Národnej
obrode, kde sa hovorí:
Jediný
poslanec, jediný člen delegácie, ktorý bol zvolený za
Slovenskú
republiku, je pán poslanec - to už
nebolo tam pán
-
je poslanec Figeľ, ktorý bol zvolený za podpredsedu takého
a
takého výboru. Je to pravda, nikto to nepopiera, ale okrem
iného
boli zvolení aj pán Fico za predsedu podvýboru, bola
zvolená
aj pani Belohorská za predsedníčku
podvýboru, takže
nebol
sám.
A
po druhé, v interview pán Figeľ
do Práce napísal
s
takou škodoradosťou a
zlomyseľnosťou, že Slobodník bol
zvolený
až v treťom kole. Pravda je takáto a
mali by ste ju
vedieť,
a je to pravda, poznám ju z byra. Na všetky miesta
17
podpredsedov bol delegovaný jeden kandidát, okrem troch
štátov.
Rusko, kde sa popri pánu Lukinovi uchádzal o toto
miesto
pán Žirinovskij, ďalej Taliansko, kde sa okrem kandi-
dáta
talianskej koalície uchádzal o miesto
podpredsedu člen
Lega
norde, teda opozičnej strany, no a treťou krajinou bolo
Švédsko, ktoré si
to vyriešilo samo, že švédsky kandidát
číslo
2 sa vzdal a zostal jeden kandidát.
Rusko si to nevy-
riešilo
vôbec a bude sa to riešiť až v apríli,
keď sa zvolí
alebo pán Lukin,
alebo pán (je to k veci,
je to k veci,
je
to práve o týchto urážkach, ktoré tu
odzneli, pán Csáky
to spomenul). A tak sa v prvom kole, kde
bolo potrebné
z
286 hlasov 144, teda všetkých
členov, schválili len asi
šiesti-siedmi
podpredsedovia. V druhom kole zostalo 8 a sku-
točne som
bol medzi nimi
aj ja, ale aj ďalších sedem.
A
takisto v treťom kole, kde zostalo 5
kandidátov, medzitým
dvoch
zvolili, a v tomto treťom kole, kde už nebolo treba
nadpolovičnú
väčšinu všetkých členov, zvolili aj mňa. Nemys-
lím,
že to je dôvod na istú škodoradosť,
pretože ma zvolili
legálne,
je to v zhode s normami Európskej únie.
A posledná poznámka tak trochu mimo obliga. Pán Šimko,
pán
poslanec Šimko, ja by som na vašom mieste (viete čo sa
hovorí,
v dome obesenca sa povraz nespomína) a ja by som vám
radil,
pre pánaboha, nechajte vy rímske
dejiny, nechajte vy
Caligulu,
nechajte Cata, nechajte Ciceróna,
nechajte Cézara
a
neviemkoho ste ešte spomenuli. Pamätám sa na jeden váš vý-
rok:
Barbari pohltili Rím koncom 5. storočia
a to by bolo,
keby
sa Česko-Slovensko rozdelilo. Toto je vaše vyhlásenie
z
parlamentu zo septembra 1992.
Takže láskavo mlčte, mlčte
o
týchto veciach. (Hlasy v pléne.)
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
S faktickou poznámkou sa hlási pán
poslanec Čarnogurský.
Poslanec J. Čarnogurský:
Pán poslanec Slobodník, k tej časti, kde ste operovali
poľským
zákonníkom, váš argument je proti vám a
proti pred-
loženej
novele Trestného zákona, pretože v platnom znení sú-
časného
slovenského Trestného zákona je všetko, čo ste vy
spomínali.
Paragraf 7 nášho Trestného zákona, ktorý
hovorí o poku-
se
trestného činu, hovorí, že konanie nebezpečné pre spoloč-
nosť,
ktoré bezprostredne smeruje k dokonaniu trestného činu
atď.,
čiže je to vlastne § 8, pokus v kombinácii s § 92
platného
znenia Trestného zákona, dáva presne
to, čo ste vy
citovali z poľského
trestného zákona, čiže
žiadnu novelu
Trestného
zákona netreba. A pokiaľ ste spomínali
to ustano-
venie
poľského zákona o urážke národa, tak aj
to máme v na-
šom
Trestnom zákone. § 198 teraz platného Trestného zákona
hovorí:
Hanobenie národa, rasy a presvedčenia. Kto verejne
hanobí
niektorý národ, jeho jazyk alebo
niektorú rasu alebo
atď.
potresce sa odňatím slobody až na jeden
rok. Všetko tu
je.
Nepotrebujeme žiadnu novelu. (Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Bugár.
Poslanec B. Bugár:
Ďakujem, pán predseda.
Pán poslanec Slobodník, na vaše výmysly nebudem reago-
vať,
to nemá význam. Vás nikto nemôže presvedčiť, vy si mys-
líte,
že to takto je, počkajte si na
históriu. Ale v každom
vystúpení
vždy zdôrazňujete otázku lojality. Skúmal som pre-
čo.
Asi smerom na vašich kolegov. Lebo nie my porušujeme zá-
kony
a Ústavu Slovenskej republiky, ale vaši kolegovia pri
hlasovaniach,
nie my okrádame a rozkrádame tento štát, ale
privatizéri,
ktorí sú vám blízki. (Hlasy v sále.)
A prečo mávate maďarskou kartou? Vždy, keď potrebujete
schváliť
nejaký zákon, o ktorom viete, že z
hľadiska ústavy
neobstojí, tak
v tom momente vyťahujete maďarskú kartu
a
strašíte vašich poslancov, tých,
ktorí rozmýšľajú hlavou
a
možno by nehlasovali za tento návrh zákona.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán predseda. Chcem reagovať na
pána Slobodní-
ka,
na jeho posledné slová.
Pán poslanec Slobodník, o barbaroch som v
septembri ro-
ku
1992 vo Federálnom zhromaždení hovoril v súvislosti s vý-
ročím mníchovského diktátu. Možno si
to nepamätáte, ale
môžem
vám doniesť stenografický záznam, a
nepochybne ho asi
aj
máte, bolo to totiž v deň tohto
výročia. Ak vás však tak
neustále
trápi spomienka na barbarov, ktorí
rozvrátili Rím,
a
ak sa k tomu hlásite v súvislosti s
vládou, ktorá tu dnes
na
Slovensku vládne, tak mi pritom prichádza na um jedine
slovenské
múdroslovie "trafená hus zagága". (Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Pán poslanec Slobodník, vy ste
pripomenuli pánu poslan-
covi
Šimkovi nejaký výrok z jesene 1992. Ja by som bol veľmi
rád,
keby ste sa takisto vyjadrili k výroku vášho predsedu
HZDS
a predsedu vlády, ktorý na jeseň
1992 v rozhovore pre
Le
Mond povedal, že Česi nás dotlačili do
rozdelenia štátu.
Keby
ste sa zaoberali napríklad takýmito výrokmi.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Langoš.
Poslanec J. Langoš:
Ďakujem pekne. Mám dve krátke poznámky.
Pán poslanec Dušan Slobodník, vy ste neuveriteľne zne-
vážili
dar, ktorý ste dostali, ani neviete od koho, prečo
a
načo - reč a rozum. Vy ste už vo svojom prvom expozé obvi-
nili kolegu Csákyho, že deštruuje obraz
Slovenska. Obraz
Slovenska,
ktorý maľujete vy a vaša vláda, skončí nakoniec
v
Tretiakovskej galérii a to nie je dobré. (Ruch v sále.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Figeľ.
Poslanec J. Figeľ:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Odmietam, pán predseda výboru Slobodník,
obviňovanie zo
škodoradosti,
naopak, chcem povedať, že hlasy som vám dal,
pretože
som to považoval za potrebné pre slovenskú delegáciu
a
pre reprezentáciu Slovenska. Dokonca
som vám o tom vopred
napísal
aj list, že nemám problém s touto voľbou, len žia-
dam, aby
ste ako podpredseda
Parlamentného zhromaždenia
princípy
a politiku Rady Európy prenášali aj do nášho parla-
mentu.
A po ďalšie som tam vyjadril myšlienku, že by bolo
rozumné,
aby vládna koalícia zvážila dva posty, teda iného
na
podpredsedu parlamentu a iného na vedúceho delegácie, aby
sme
mali dvoch reprezentantov v Stálom výbore. To znamená
ešte
posilnenie našich pozícií.
A po druhé, ak nejaký pocit, tak skôr
pocit poľutovania
vyjadrujem
nad tým, že po dvoch rokoch vášho
pôsobenia, keď
ste
sa stali známym v Rade Európy, ste boli
zvolený na roz-
diel
od väčšiny podpredsedov zhromaždenia až
v treťom kole.
Teda
tento pocit.
Ďakujem vám.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem, pán predseda.
K vystúpeniu pána Slobodníka a tým
barbarom vo federál-
nom
parlamente. Však tam nás bol celý
rad tu sediacich po-
slancov,
aj ja. Takže netreba prekrúcať ústami pána Šimka
niečo,
čo neodznelo a v inej súvislosti,
my to máme nielen
v
jasnej pamäti, mám to aj
hore v zázname, takže pokojne
možno
odcitovať to "kádéhácke" žalostenie nad rozpadom fede-
rácie.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ale, prosím už pánov poslancov, aby hovorili k posled-
nému
rečníkovi z rozpravy.
Pán poslanec Moric.
Poslanec V. Moric:
Pán predseda, ďakujem za slovo.
Pán kolega Slobodník, ja len môžem potvrdiť to, čo ste
povedali,
ale prosil by som, aby sme sa už nehádali o tom,
či
barbari alebo nebarbari, veď
nakoniec barbari sú tí, čo
dnes vytvorili
Nemecko, Francúzsko a ďalšie prekvitajúce
krajiny.
Takže to je dobré, že asi nakoniec ten
Rím tí bar-
bari
rozvrátili. A ďakujem vám, pán kolega Slobodník, že ma-
ľujete
Slovensko také, ktoré bude visieť v Tretiakovskej ga-
lérii,
možnože v Prade, neviem. Také Slovensko, aké tu vy-
kresľuje
niekto iný, tak také nebude visieť nikdy a nikde.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Ešte pán poslanec Fico.
Poslanec R. Fico:
Pán predseda, ďakujem za slovo.
K
vystúpeniu pána Slobodníka
chcem iba jednu drobnú
opravu,
aby nedošlo k určitým mystifikáciám aj k uverejneniu
informácií,
ktoré nie sú založené na pravdivých skutočnos-
tiach.
Je pravda, že niektorí členovia
delegácie boli vyme-
núvaní
alebo volení za členov rôznych podvýborov, ale ja som
nekandidoval
na post predsedu žiadneho z podvýborov, takže
verím,
že išlo iba naozaj o prerieknutie vo vystúpení pána
predsedu
slovenskej delegácie v Parlamentnom zhromaždení Ra-
dy
Európy. Vyslovene iba oprava, nič iné.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Slobodník povedal
podpredsedu.
Poslanec R. Fico:
Nie, nebol som zvolený ani za predsedu,
ani za podpred-
sedu
žiadneho z podvýborov, nebol som. Mohlo sa stať, beriem
to
ako omyl.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, končím rozpravu
k
tomuto bodu programu. Je 11.59, čiže 12.00 hodín. Chcem sa
spýtať,
či chcete prestávku, alebo budeme pokračovať. Pre-
stávku?
(Hlasy z pléna.) Jedni chcú, jedni nechcú.
Hlasujeme o tom, či bude riadna
obedňajšia prestávka.
Prezentovalo sa 130 poslancov.
Za návrh hlasovalo 61 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Budeme pokračovať.
Prosím pána prezidenta o odpoveď, či sa chce vyjadriť
k
rozprave. Pán prezident sa nechce vyjadriť k rozprave. Ďa-
kujem
pekne.
Pýtam sa spoločného spravodajcu. (Odpoveď poslanca Cu-
pera, že sa
nechce vyjadriť.) Nechce sa vyjadriť ani pán
spoločný
spravodajca.
Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uvádzal hlaso-
vanie
najskôr k zákonu - tlač 395.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
pán prezident navrhuje: Z uvedených dôvodov žiadam, aby
Národná
rada pri opätovnom prerokovaní zákona tento schváli-
la
s vypustením článku I bodu 6, t. j. §
92a a 92b vrátane
spoločného
nadpisu, bodu 7, t. j. § 98, a bodu 9, t. j. § 12
a
127 a § 127b vrátane spoločného nadpisu. Doterajší bod 8
treba označiť ako
bod 6 a doterajšie body 10
a 17 treba
označiť
ako body 7 a 14. Najprv dáme hlasovať
o vypustení
príslušných...
Hlasujeme o tlači 395, o tej prvej. Pán
pre-
zident
navrhuje vypustiť to, čo som čítal, to znamená článok
I
bodu 6 a § 92, 93, 98 a 127a a 127b.
Ostatné prečíslovať.
Budeme
hlasovať o vypustení týchto bodov.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím,
počuli ste. Hlasujeme o
zákone z 26. marca
1996.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Poslanec J. Cuper:
Odporúčam... (Hlasy z pléna.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pokoj, páni poslanci.
Poslanec J. Cuper:
Hlasujeme podľa starého. Odporúčam
vyhovieť pánu prezi-
dentovi.
(Neutíchajúce hlasy z pléna.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Páni poslanci, legislatívny proces schvaľovania je po-
dľa
starého, rokovanie je podľa nového rokovacieho poriadku.
Prezentovalo sa 138 poslancov.
Za návrh hlasovalo 96 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Vyhovelo sa podmienkam pána prezidenta,
ktoré dal.
Poslanec J. Cuper:
Keďže ďalšie pripomienky pán prezident nedáva, prosím,
pán
predsedajúci, aby ste dali hlasovať o celkovom znení zá-
kona.
Pán prezident ho odporúča schváliť. Ja ho odporúčam
neschváliť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, hlasujeme o zákone ako celku.
Prezentovalo sa 126 poslancov.
Za
návrh hlasovalo 15 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 93 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada
Slovenskej republiky po
opätovnom
prerokovaní neschválila zákon
Národnej rady Slo-
venskej
republiky z 26. marca 1996, ktorým sa
mení a dopĺňa
Trestný
zákon, vrátený prezidentom Slovenskej republiky.
(Ruch v rokovacej miestnosti.)
Páni
poslanci, pán spoločný
spravodajca dal hlasovať
tak,
ako napísal pán prezident, kde žiada,
aby sa tento zá-
kon
schválil. Pán poslanec Cuper ešte aj povedal, že navrhu-
je
neprijať návrh pána prezidenta.
Prosím, pán poslanec Mikloško.
Poslanec J. Cuper:
Môžem uvádzať ďalšie hlasovanie?
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ideme hlasovať o tlači číslo 578. (Hlasy v sále.) Pro-
sím
o pokoj.
Poslanec J. Cuper:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
prezident v tlači 578 hovorí, že na
základe uvedeného
žiadam,
aby Národná rada zákon zo 17. decembra 1996 neschvá-
lila
ako celok. Ak Národná rada neprijme moje námietky, kto-
ré
poukazujú na nemožnosť prijatia posudzovanej novely záko-
na skôr, ako
sa vyrieši opätovné
schválenie zákona z 26.
marca
1996 alebo neschválenie jeho častí, žiadam v článku
I
vypustiť body 5, t. j. § 89 ods. 2 až
25, v článku I vy-
pustiť
body 7, t. j. § 92a a 92b, a v článku I doterajší bod
6
označiť ako bod 5 a doterajšie body 8 a 17 označiť ako bo-
dy
6-15.
Keďže sme predchádzajúcu novelu zamietli,
pán predseda-
júci,
podľa môjho názoru treba dať hlasovať
najprv o bodoch
odseku
2 alebo druhej pripomienke pána prezidenta a dať hla-
sovať
o vypustení článku 1, teda a), b) a c).
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán spoločný spravodajca, pán prezident
navrhuje novelu
ako
takú neschváliť. Ak by sme mali novelu schváliť, tak na-
vrhuje,
aby sme hlasovali o bodoch a), b) a c)
o ich vypus-
teniach.
Poslanec J. Cuper:
Tak je to.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán prezident, dobre som povedal? (Odpoveď pána prezi-
denta.) Pretože niektorí páni poslanci hovoria,
že je to
inak.
(Hlasy z pléna.)
Poslanec J. Cuper:
Veď sme neschválili prvý. A keďže sme
neschválili prvý,
píše
pán prezident, že treba dať hlasovať o týchto pripo-
mienkach.
(Ruch v rokovacej miestnosti.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pokoj, páni poslanci. Páni poslanci a pani poslankyne,
Ešte
raz vám zopakujem. Hlasovali sme o zákone, tlač 395,
z
marca minulého roku. Tento zákon
ako celok sme zamietli.
Čiže
je tu teraz druhá novela Trestného zákona, kde pán pre-
zident
navrhuje túto novelu ako celok neprijať, prípadne, ak
je
tu názor, že by sa mala prijať, tak za tých podmienok, ak
sa
vypustia písmená a), b) a c) jeho
návrhu. To znamená, že
musíme hlasovať o
písmenách a), b), c), či to ponecháme,
alebo
či to vyjmeme z novely. Prosím, pokoj,
páni poslanci.
Pán
spoločný spravodajca, nechajte ma dohovoriť. Ja sa pýtam
pána prezidenta, či som to dobre
pochopil. Pán prezident
súhlasí
s mojím návrhom.
Takže prosím, pán spravodajca, dajte hlasovať o bodoch
a),
b) a c), či tieto body vypúšťame z novely.
Poslanec J. Cuper:
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dávam teda hla-
sovať
v druhom bode o písmenách a), b) a c) a
odporúčam ich
schváliť.
Pardon, neschváliť. (Smiech.) Teda pripomienky pá-
na
prezidenta neschváliť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Páni poslanci, hlasujte tak, ako chcete.
Prosím, pre-
zentujte
sa a hlasujte.
Prezentovalo sa 145 poslancov.
Za
návrh hlasovalo 71 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.
Takže sme neprijali tieto pozmeňujúce
návrhy.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predseda,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
chcem vás poprosiť, pán predsedajúci, aby
ste dali hla-
sovať
o zákone ako celku, a odporúčam zákon schváliť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 142 poslancov.
Za návrh hlasovalo 69 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Nehlasovali 2 poslanci.
(Búrlivý potlesk, výkriky.)
Pani poslankyne, pani poslanci,
konštatujem, že Národná rada
Slovenskej republiky po
opätovnom
prerokovaní neschválila zákon
Národnej rady Slo-
venskej
republiky zo 17. decembra 1996.
Pokiaľ ide o návrh, ktorý dala pani poslankyňa Bauero-
vá,
chcem povedať, že je to úplne niečo
iné. Pani poslanky-
ňa,
čo ste čítali, a čítali ste nie presne vyjadrenie správy
pána Schwimmera,
označenú ako dôverná.
Preto som nedal
o
tom...
Pani poslankyňa Rusnáková, je prestávka. Čo chcete po-
vedať?
Chcete hovoriť? Zapnite mikrofón pani poslankyni Rus-
nákovej.
O tých návrhoch dám hlasovať po prestávke.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Áno,
to je v poriadku, len som
chcela navrhnúť, pán
predseda,
že sme tu všetci kompletne, takže môžeme celkom
pokojne
o nich hlasovať teraz. No ale už vidím,
že poslanci
odchádzajú.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Páni poslanci, pani poslankyne, vyhlásil
som prestávku.
Dajme
to po prestávke.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani
poslankyne, páni poslanci,
keďže hneď naše prvé
rozhodovanie bude
formou hlasovania, prosím,
aby sme sa
najskôr
prezentovali.
Prezentovalo sa 115 poslancov.
Doobeda bolo niekoľko návrhov na
procedurálne rozhod-
nutia.
Kým dám o nich hlasovať, ešte s procedurálnym návrhom
sa
prihlásil pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán predseda. Chcem modifikovať svoj procedu-
rálny
návrh z dnešného rána. Totiž, pokiaľ ide o návrh na
voľbu
sudcov Slovenskej republiky, ja som navrhol, aby sme
tento
bod zaradili, ak budeme s tým súhlasiť,
na zajtra rá-
no.
Po rokovaní ústavnoprávneho výboru vzhľadom na to, že
pán
minister by sa rád na tom zúčastnil a zajtra nemôže, tak
sme
sa dohodli, že to navrhnem na 17.00 hodinu dnes.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Dajme to
na túto schôdzu. Keď príde, tak
budeme roko-
vať,
keď nepríde, budeme aj bez neho. Ak to bude na tejto
schôdzi,
to znamená, že na tejto schôdzi
musíme o tom roz-
hodnúť.
Ja by som to neviazal na bod.
Poslanec I. Šimko:
Myslím si, že by bolo účelné, aby sme
vyšli pánu minis-
trovi v ústrety.
Takže navrhujem, aby sme o tom rokovali
dnes
o 17.00 hodine.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, hlasujeme o návrhu pána poslanca
Šimka, aby bod
voľba
sudcov súdov Slovenskej republiky bol dnes o 17.00 ho-
dine.
Prosím,
prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme, aby na
návrh
predsedu ústavnoprávneho výboru,
všetkých klubov Ná-
rodnej
rady, ako to predniesol pán poslanec Šimko, bol tento
bod
dnes o 17.00 hodine.
Prezentovalo sa 134 poslancov.
Za návrh hlasovalo 108 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Tento bod sme prijali tak, ako bol navrhnutý, na 17.00
hodinu.
Ďalší
návrh na rozšírenie
programu 24. schôdze pred-
niesla
pani poslankyňa Rusnáková. Navrhla, aby
sme zaradili
tlač
332. (Hlas z pléna.) Prosím? Nemám
ho tu. Tlač 332 je
návrh
na vydanie zákona Národnej rady, ktorým
sa dopĺňa zá-
kon
Národnej rady Slovenskej republiky číslo 195/1995 Z. z.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 134 poslancov.
Za návrh hlasovalo 70 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
(Potlesk.)
Ostatné návrhy sme si odhlasovali. To je všetko na do-
plnenie.
Ešte s faktickou poznámkou sa hlási pán
poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predseda,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
v zmysle pravidiel hlasovania na
schôdzach Národnej ra-
dy Slovenskej
republiky použitím technického
zariadenia
v
zmysle písmena e) odseku 2 vznášam námietku proti fungova-
niu
technického zariadenia. Ja som hlasoval
za návrh novely
Trestného
zákona. (Ruch v sále.) Prosím, aby buď bolo dané
nové
hlasovanie, alebo aby bolo v zápise opravené, že som
hlasoval
za. A prosím aj pánov novinárov, ktorí
stihli roz-
trúbiť,
že som nehlasoval, aby sa láskavo ospravedlnili svo-
jim
čitateľom a napísali pravdivú informáciu. Taká bola moja
vôľa.
Hlasoval som za.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec. Beriem na vedomie vašu žiadosť,
bude
sa postupovať tak, ako ste chceli,
v zápise bude vaše
vyjadrenie.
Pani poslankyňa Edit Bauerová sa ešte hlási s procedu-
rálnou
poznámkou.
Poslankyňa E. Bauerová:
Pán predseda, chcela by som kvôli
správnosti uviesť, že
materiál,
z ktorého som citovala, bol deklasifikovaný, t. j.
charakter
materiálu bol zmenený na verejný 16.
decembra mi-
nulého
roku. To po prvé.
Po druhé, mrzí ma, že ste s
mojím návrhom nenaložili
v
zmysle § 34.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pani poslankyňa. Ja som sa
vyjadril, takže ne-
budem
opakovať. Mám to u seba.
Vážené pani kolegyne, páni kolegovia,
tridsiatym a tridsiatym druhým
bodom programu by mal
byť
návrh na voľbu členov Osobitného
kontrolného výboru Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slo-
venskej informačnej služby, tlač 598,
a takisto návrh na
voľbu členov
Osobitného kontrolného výboru Národnej rady
Slovenskej
republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravo-
dajstva,
tlač 602.
V
piatok sme prerušili
rozhodovanie pred hlasovaním.
Chcem
vám len pripomenúť, že sme si odhlasovali, že počet
členov
týchto výborov má byť osem.
Podľa § 39 odseku 8 zákona o rokovacom poriadku v ta-
komto
prípade je hlasovanie tajné. Na zvolenie väčšiny je
potrebná
nadpolovičná väčšina všetkých prítomných.
Môžeme pristúpiť k voľbe členov Osobitného kontrolného
výboru.
Pani poslankyňa Rusnáková, hlásite sa s
procedurál-
nym
návrhom? Nech sa páči.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Pán predseda, o mojom druhom návrhu,
ktorý som pred-
niesla
do bodu programu ako nový bod, to je
voľba poslancov
do
výborov Národnej rady, ste zabudli dať hlasovať. Ja som
sa
usilovala prihlásiť sa, ale nedali ste mi slovo.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Áno. Kým pristúpime k voľbe, dávam ešte hlasovať o ná-
vrhu
pani poslankyne Rusnákovej, ktorá navrhuje, aby sme za-
radili do rokovania tejto schôdze ešte
aj voľbu na zmenu
a
doplnenie vo výboroch Národnej rady.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 137 poslancov.
Za návrh hlasovalo 63 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.
Tento návrh na zaradenie bodu programu
sme neprijali.
Môžeme pristúpiť k voľbe členov Osobitného kontrolného
výboru. Chcem
vám len pripomenúť, páni
poslanci, pani po-
slankyne,
že podobne ako pri minulej voľbe svoj súhlas alebo
nesúhlas
vyjadríte takisto ako vtedy, zakrúžkovaním za me-
nom,
kde je návrh: za, proti, zdržal sa. U každého budete
musieť
individuálne zakrúžkovať svoju vôľu. Platný hlasovací
lístok
je len ten, na ktorom bude zakrúžkovaných všetkých
8
kandidátov, čiže nesmie byť viac, ani menej. Hoci menej by
mohlo
byť, menej môže byť, to je pravda. Najviac 8, nesmie
byť
viac zakrúžkovaných ako 8.
Prosím pánov overovateľov, aby sa ujali
svojej funkcie.
(Akt tajného hlasovania.)
Páni poslanci a poslankyne, musia tam byť zakrúžkovaní
ôsmi,
nesmie byť ani menej. S tým, že za každým menom musíme
vyjadriť
svoju vôľu. To znamená, že 8 musí byť zakrúžkova-
ných.
Uzatváram možnosť hlasovania a
vyhlasujem 30-minútovú
prestávku.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyne, páni poslanci, dostal som správu, že
nás skrutátori
budú informovať o
výsledku hlasovania do
oboch
kontrolných orgánov.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec J. Volný:
Zápisnica o tajnom
hlasovaní o návrhu na voľbu členov
Osobitného
kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej re-
publiky
na kontrolu činnosti Slovenskej
informačnej služby,
ktoré
sa konalo 11. februára 1997
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu
členov Osobitného
kontrolného výboru
Národnej rady Slovenskej republiky na
kontrolu
činnosti Slovenskej informačnej
služby bolo vyda-
ných
a poslanci si osobne prevzali 145 hlasovacích lístkov.
Overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky zisti-
li,
že v tajnom hlasovaní na voľbu členov Osobitného kont-
rolného
výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontro-
lu
činnosti Slovenskej informačnej
služby bolo odovzdaných
128
platných hlasovacích lístkov, 17
neplatných hlasovacích
lístkov
a všetci poslanci hlasovacie lístky odovzdali.
Overovatelia zistili, že pri voľbe kandidáta
Igora Urbana hlasovalo za 77
poslancov, proti 46 po-
slancov,
zdržalo sa 5 poslancov,
Jozefa
Straňáka hlasovalo za 82 poslancov, proti 40
poslancov,
zdržalo sa 6 poslancov,
Jozefa Tarčáka hlasovalo za 78 poslancov, proti 44 po-
slancov,
zdržalo sa 6 poslancov,
Viliama Sopka hlasovalo za 112 poslancov,
proti 7 po-
slancov,
zdržalo sa 9 poslancov,
László
Kötelesa hlasovalo za 61 poslancov, proti 53
poslancov,
zdržalo sa 14 poslancov,
Ladislava Pittnera hlasovalo za 61 poslancov, proti 61
poslancov,
zdržalo sa 6 poslancov,
Romana Vavríka hlasovalo za 68 poslancov, proti 50 po-
slancov,
zdržalo sa 10 poslancov,
Huberta Krausa hlasovalo za 97 poslancov, proti 16 po-
slancov,
zdržalo sa 15 poslancov,
Jána Slotu hlasovalo za 66 poslancov, proti 57 poslan-
cov,
zdržalo sa 5 poslancov.
Na zvolenie členov Osobitného kontrolného
výboru Národ-
nej
rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Sloven-
skej informačnej
služby je potrebný súhlas nadpolovičnej
väčšiny
prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní za čle-
nov
Osobitného kontrolného výboru
Národnej rady Slovenskej
republiky
na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby
boli
zvolení: Igor Urban, Jozef
Straňák, Jozef Tarčák, Vi-
liam
Sopko a Hubert Kraus.
Zápisnica o tajnom hlasovaní o návrhu
na voľbu členov
Osobitného
kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej re-
publiky
na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, ktoré
sa
konalo 11. februára 1997
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu
členov Osobitného
kontrolného výboru
Národnej rady Slovenskej republiky na
kontrolu činnosti
Vojenského spravodajstva bolo vydaných
a
poslanci si osobne prevzali 145 hlasovacích lístkov.
Overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky zisti-
li,
že v tajnom hlasovaní na voľbu členov Osobitného kon-
trolného
výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kon-
trolu činnosti
Vojenského spravodajstva bolo odovzdaných
129
platných hlasovacích lístkov, 16
neplatných hlasovacích
lístkov
a všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky.
Overovatelia zistili, že pri voľbe
kandidáta
Jána Danka hlasovalo za 81 poslancov, proti 36 poslan-
cov,
zdržalo sa 12 poslancov,
Imricha Andrejčáka hlasovalo za 77 poslancov, proti 40
poslancov,
zdržalo sa 12 poslancov,
Mariána Vanka hlasovalo za 82 poslancov,
proti 35 po-
slancov,
zdržalo sa 12 poslancov,
Jozefa Kleina hlasovalo za 112 poslancov,
proti 9 po-
slancov,
zdržalo sa 8 poslancov,
László
Ásványiho hlasovalo za 59 poslancov, proti 55
poslancov,
zdržalo sa 15 poslancov,
Jána Čarnogurského hlasovalo za 60 poslancov, proti 64
poslancov,
zdržalo sa 5 poslancov,
Ivana
Rosivala hlasovalo za 113 poslancov, proti 12
poslancov,
zdržali sa 4 poslanci,
Klementa
Kolníka hlasovalo za 91 poslancov, proti 23
poslancov,
zdržalo sa 15 poslancov,
Miroslava Michalca hlasovalo za 80 poslancov, proti 38
poslancov,
zdržalo sa 11 poslancov.
Na zvolenie členov Osobitného kontrolného
výboru Národ-
nej
rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenské-
ho spravodajstva je potrebný súhlas
nadpolovičnej väčšiny
prítomných
poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní boli za
členov
Osobitného kontrolného výboru
Národnej rady Sloven-
skej
republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva
zvolení Ján Danko,
Imrich Andrejčák, Marián
Vanko, Jozef
Klein,
Ivan Rosival, Klement Kolník a Miroslav Michalec.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi Volnému.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
máme pristúpiť k druhému kolu volieb s
konštatovaním,
že do Osobitného kontrolného výboru pre
kontrolu činnosti
Vojenského
spravodajstva máme zvoliť ešte jedného
poslanca.
Na
kandidátsku listinu budú napísaní pán
poslanec Čarnogur-
ský
a pán poslanec Ásványi.
Pokiaľ
ide o kontrolu Slovenskej informačnej služby,
máme
zvoliť ešte troch poslancov. Na kandidátsku listinu bu-
dú
napísaní poslanci Köteles, Pittner, Vavrík a Slota.
S procedurálnym návrhom sa hlási pán
poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Pán predseda, mám dva procedurálne
návrhy, resp. pripo-
mienky.
Po prvé - už pred touto voľbou, t. j. v
piatok, sme vám
tu
veľmi pokojne, ale veľmi jasne
povedali, že podľa zákona
pomerné
zastúpenie je 4:4. (Hlas v sále.) Chápem,
že ľudia,
ktorým
ste to dali na starosť v HZDS, sú zrejme absolventi
pomocnej
školy, ale z toho ešte nevyplýva, že my
musíme ta-
kúto absurdnosť
rešpektovať a tolerovať. Pán podpredseda
Húska,
veď ste tam mali vy ísť a vysvetliť, že pomerné za-
stúpenie
pri 8-člennom výbore je 4:4. Veď toľko,
myslím si,
že
už by ste mohli dať hlavy dokopy. Prvá vec, o ktorú by
som
vás prosil ako predsedu parlamentu, je,
aby ste nám vy-
svetlili,
čo sa stalo. To je prvá vec. Pretože je to poruše-
nie
zákona.
A druhá vec, vzhľadom na tento výsledok
žiadam 15-minú-
tovú
prestávku.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyňa Rusnáková.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Pán predseda, žiadam tiež prestávku práve z toho dôvo-
du,
že počet členov, ktorý sa zvolil za vládnu koalíciu, nie
je
pomerný.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Mikloško, odo mňa ťažko môžete žiadať vy-
svetlenie,
pretože tu hlasuje 150 poslancov. A ako
kto hla-
soval,
tak hlasoval. Ja viem, ako som ja hlasoval, vy viete,
ako
ste vy hlasovali. Vy mi nemôžete
prikázať, ako ja budem
hlasovať,
a ja zasa nemôžem vám prikázať, ako vy budete hla-
sovať.
Súhlasím s vašou námietkou. To je všetko, čo môžem
povedať.
Bola tu žiadosť o 15-minútovú prestávku.
Chcem len upo-
zorniť, páni poslanci a pani poslankyne, že dôjde potom
k
časovému sklzu, pokiaľ pôjde o
druhé kolo. Mali by ste
prejsť
na niektoré iné body programu, lebo v zadnej zasadač-
ke
budem mať stretnutie s delegáciou pani Ritty Süssmutho-
vej.
Prestávka - 15 minút.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
prosím, zaujmime
miesta
v rokovacej sále. Budeme pokračovať v zasadaní.
Vážené kolegyne a kolegovia, pretože miestnosť, kde sa
odohrávajú
voľby, je teraz upravená na prijatie predsedníčky
Nemeckého
parlamentu pani Süssmuthovej, v druhom kole volieb
nebudeme
momentálne pokračovať, pravdepodobne ich uskutoční-
me
zajtra.
V zmysle predtým dohodnutého postupu mal
by nasledovať
návrh na voľbu sudcov Slovenskej
republiky.
Návrh ste dostali ako tlač...
Pán poslanec Šagát, nech sa páči.
Poslanec T. Šagát:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne a kolegovia,
dovoľte, aby som v zmysle § 25 zákona o rokovacom po-
riadku Národnej rady Slovenskej republiky
požiadal k bodu
38
- k správe ministra zdravotníctva o
privatizácii v zdra-
votníctve,
aby správa bola rozdaná nám poslancom 24 hodín
pred
prerokovaním tohto bodu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec, myslím, že nie je napísané,
že správa mu-
sí
byť písomná. To je normálny spôsob vystúpenia ministra.
Neviem,
že by bolo nutné, aby to malo mať písomnú formu.
Pán poslanec Mikloško, nech sa páči, máte
slovo.
Poslanec F. Mikloško:
Pán predsedajúci, iste ste si
všimli, že sme žiadali
prestávku.
Výsledkom rokovania opozície počas
prestávky je,
že
vás žiadame, pán predsedajúci, aby ste v zmysle rokova-
cieho
poriadku po tomto bode programu alebo tesne pred tým
bodom,
ako bude druhé kolo volieb, zvolali politické gré-
mium,
čo je povinnosťou, pokiaľ sa prihlásia dva kluby. Toto
politické
grémium alebo poslanecké grémium by sa malo
vy-
jadriť k zásadnej
otázke a to je porušenie zákona, podľa
ktorého
do týchto výborov pomerné zastúpenie ste si vyložili
5
: 3. Zároveň by som vás prosil, aby ste poverili vypočíta-
ním
toho pomeru niekoho iného z vášho hnutia ako príslušných
absolventov pomocnej školy, ktorí to vyrátali, že to je
5
: 3.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec, miernite sa.
Poslanec F. Mikloško:
No tak, bohužiaľ, keď niekto vyráta z
osem 5 : 3...
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Miernite sa. Je to názor, rozhodnutie. O
všetkých pred-
ložených
návrhoch hlasovali všetci. Každý z poslancov použil
svoje právo a
je celkom prirodzené, že výsledok je podľa
tohto
rozhodnutia. (Ruch v sále.) Nemôžete očakávať, že prá-
vo
určiť, za koho hlasujeme, má len opozícia. Má právo aj
koalícia.
Poslanec F. Mikloško:
Má
zákon, pán predsedajúci.
Prípadne by som navrhol,
aby
sme skúšobne dali hlasovať o tom, či 2
x 3 je 6. A pre
mňa
bude zaujímavé, ako bude v tomto prípade hlasovať koalí-
cia.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pani poslankyňa Rusnáková.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Pán predsedajúci, keby bol vyšiel
výsledok, že pomer je
6
: 2, boli by ste spokojný aj vtedy, lebo to odhlasovala
Národná
rada? Je tu rokovací poriadok, ktorý hovorí presne
o
pomernom zastúpení. Pripájam sa k návrhu poslaneckého klu-
bu
KDH a žiadam o zvolanie poslaneckého grémia.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Dzurinda.
Poslanec M. Dzurinda:
Pán predsedajúci, prekvapuje ma, že
neovládate rokovací
poriadok. § 25
rokovacieho poriadku hovorí,
že rokovanie
o
jednotlivých bodoch programu schôdze Národnej rady nemožno
začať,
ak neboli poslancom najneskôr do 24
hodín pred zača-
tím
rozpravy odovzdané všetky písomné
materiály, ktoré slú-
žia
ako podklad na rokovanie, ak Národná rada bez rozpravy
nerozhodne
inak. Nerozhodla. A v § 26 odseku
2 sa doslova
píše,
že návrhy podané Národnej rade musia byť vyhotovené
písomne.
Takže návrh pána poslanca Šagáta je úplne odôvodne-
ný.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ten bod nie je ani na rokovaní, vážený
pán poslanec, ak
ste
si nestačili všimnúť. Teraz je návrh voľby sudcov Slo-
venskej
republiky v zmysle dohody tohto
parlamentu. Pretože
žiadali,
aby sa o 17.00 hodine začalo rokovať o
tomto bode,
toto bolo akceptované a len na žiadosť opozičných strán,
ktoré žiadali prestávku, sa uskutočnila najprv
prestávka.
Pán
kolega, takto sa majú veci.
Poslanec M. Dzurinda:
Pán predsedajúci, nerozumieme si. Pán
Šagát žiadal, aby
sme zajtra, keď
budeme rokovať o privatizácii v rezorte
zdravotníctva, mali 24
hodín vopred písomné materiály.
Vy
ste
povedali, že nemusia byť písomné. Upozornil na to, že je
teraz
zhruba 24 hodín pred prerokúvaním tohto bodu, a ja som
vám
ukázal paragrafy, ktoré hovoria,
že musia byť písomné.
Tak
o nič nejde, len aby sme ich dostali.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
To ste neukázali, že musia byť písomné. Nehnevajte sa.
(Hlasy
z pléna.)
Poslanec M. Dzurinda:
§ 25, § 26 rokovacieho poriadku.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
To sa tam hovorí podmienečne. To nie je
pravda, že kaž-
dá
informácia, ktorá sa predkladá, musí byť písomná.
Poslanec M. Dzurinda:
Je to tam jasne napísané. Otvorte si to.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Áno. Ďakujem. Pán poslanec Moravčík, nech
sa páči.
Poslanec J. Moravčík:
Ďakujem, pán predseda.
Vrátim sa ešte k problému pomerného zastúpenia. Nemáte
pravdu,
že je relevantné hlasovanie o tom, ako
má vyzerať
pomerné
zastúpenie. Pomerné zastúpenie je
zakotvené v roko-
vacom
poriadku, je to zákon. A o matematike nemožno hlaso-
vať.
Matematika je exaktná veda. Takže matematiku
treba iba
vypočítať
a na základe toho potom prispôsobiť voľby.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Šagát.
Poslanec T. Šagát:
Ďakujem za slovo.
Vraciam sa opäť k inej téme, aby nedošlo k nedorozume-
niu,
vážený pán predsedajúci. Vraciam sa k bodu 38, o kto-
rom
som hovoril a o ktorom hovorí aj pán poslanec Mikuláš
Dzurinda.
Keby ste boli taký láskavý a
urobili výklad § 25
-
toho vášho -, pretože môj výklad je a
citujem tento para-
graf:
"Rokovanie o jednotlivých bodoch
programu schôdze Ná-
rodnej
rady nemožno začať," (nevidím tam nijaký podmieňujúci
spôsob)
"ak neboli poslancom najneskôr do
24 hodín pred za-
čatím rozpravy
odovzdané všetky písomné materiály, ktoré
slúžia
ako podklad na rokovanie, ak Národná rada bez rozpra-
vy
nerozhodne inak." Keby ste boli taký láskavý, ako to teda
bude.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán predseda Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Ďakujem pekne.
Možno sa budem opakovať v tom, čo povedal
pán predseda-
júci,
ale skutočne ani z bodu 38 návrhu programu, ani z § 25
nevyplýva,
že správa ministra zdravotníctva Slovenskej re-
publiky
nemôže byť napríklad ním ústne podaná
správa, ktorá
je
tu prednesená a ku ktorej je možné sa vyjadriť a prípadne
následne
si vyžiadať, aby mala nejakú inú formu. Nepoznám
také
ustanovenie v rokovacom poriadku ani inde, ktoré by ho-
vorilo, že
správa ministra zdravotníctva znamená vopred
odovzdať
alebo pripraviť písomnú správu a vopred
ju dať po-
slancom.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Benčík, nech sa
páči.
Poslanec M. Benčík:
Ďakujem za udelené slovo.
Podporujem tú myšlienku a odporúčam, aby sa poslanecké
grémium
zišlo predtým, ako sa bude opätovne hlasovať o dovo-
lení
ďalších členov kontrolných orgánov.
Chcem poznamenať, že tento problém si vládna koalícia
zasa
vyrobila sama. My sme vám vychádzali v
ústrety a hovo-
rili
sme, dajte tam 9 členov a bude pomer 5
: 4. Tak to ste
už
porušili teraz hlasovaním, pán predsedajúci, zákon, t. j.
rokovací poriadok. Prosím, aby sa rokovalo na
poslaneckom
grémiu.
A bolo by dobré, keby sme prešli už k
ďalšiemu bodu
rokovania,
lebo tu máme nejaký voľný spôsob. Keďže sme sa
prihlásili
traja, vám už nič iné neostáva, len zvolať v tom-
to
smere poslanecké grémium.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Prokeš, máte slovo.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Som veľmi rád, keď počujem z úst právnika
hovoriť o ma-
tematike
ako o vede, nepochybne matematika je
veda, na roz-
diel
od práva, čo je umenie a každý na ňom môže vidieť to,
čo
chce. Napriek tomu chcem upozorniť pána poslanca Moravčí-
ka,
že aj nad rokovacím poriadkom je Ústava Slovenskej re-
publiky,
ktorá jasne hovorí o tom, že poslanec nepodlieha
žiadnym rozkazom
a príkazom pri
svojom hlasovaní. (Ruch
v
sále.) Tak som veľmi zvedavý, akým spôsobom...(Hlas pod-
predsedu
Húsku: Pokoj, priatelia.) ma chce pán
poslanec Mo-
ravčík
prinútiť, aby som hlasoval tak, ako si to on predsta-
vuje.
Navyše opoziční páni poslanci svojím
chechotom dávajú
jasne
najavo, že oni sú viazaní príkazmi pri svojom hlasova-
ní
a porušujú Ústavu Slovenskej republiky.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Dzurinda,
máte slovo.
Poslanec M. Dzurinda:
Pán poslanec Brňák, § 26 ods. 2 hovorí o tejto povin-
nosti.
Hovorí, že návrh (rozumie sa dokumentu,
ktorý má byť
zaradený
na program schôdze Národnej rady) podaný Národnej
rade
musí byť vyhotovený písomne a musí
obsahovať odôvodne-
nie a
návrh uznesenia, ktoré
sa odporúča Národnej rade
schváliť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec, nehovoríme o návrhu. Nech
sa páči, pán
poslanec
Langoš. Ešte hovoríte? Nech sa páči.
Poslanec M. Dzurinda:
Jednoducho z § 25 a 26, ale,
pán poslanec Brňák, aj
z
ľudského rozumu vyplýva, že jednoducho keď rokujeme o bode
zaradenom
na program Národnej rady a ktorý sa
bude končiť
nejakým
uznesením, je celkom logické, normálne, aby sme mali
písomnú
informáciu, a preto rozširujem požiadavku pána po-
slanca
Šagáta, ktorá sa týkala bodu 38 prebiehajúcej schôdze
Národnej
rady, to znamená privatizácie zdravotníckych zaria-
dení,
aby nám takáto informácia bola daná 24
hodín pred za-
čatím
rokovania aj k bodu 39. Je to
informácia predsedu vý-
boru
Národnej rady pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funk-
cionárov atď.
k nadobudnutiu vlastníctva
bytov štátnymi
funkcionármi.
Skrátka, aj k bodu číslo 39 tejto schôdze.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Pán poslanec Lauko.
Prepáčte, nech sa páči,
pán
poslanec Langoš.
Poslanec J. Langoš:
Ďakujem pekne.
Pán poslanec Prokeš, o vás sa hovorí,
že ste nosičom
ústavy.
V ústave je taká čarovná formulka popri
svedomí, tá
formulka
to je prísaha, ktorú ste zložili na ústavu, a tá
hovorí
o ústave a o úcte k ústave a k rešpektovaniu zákonov.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Lauko, nech sa páči.
Poslanec P. Lauko:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vaši kolegovia z HZDS, čo vedľa mňa sedia, nerozumejú,
prečo
sú faktické poznámky. Tak ja vám to,
kolegovia, vy-
svetlím.
Bol tu procedurálny návrh o tom, že bol porušený zákon
o
voľbe osobitných kontrolných výborov.
A teraz práve pre-
bieha
zasadanie a bude prebiehať tieto dva dni s predsedníč-
kou
nemeckého snemu pani Rittou Süssmuthovou. Pán predseda
Gašparovič
a pán predseda zahraničného výboru ju budú pre-
sviedčať
a argumentovať, ako sa na Slovensku dodržiavajú zá-
kony
a ako sa na Slovensku dodržiava demokracia.
V odstavci
2
§ 60 rokovacieho poriadku je, že členov osobitného kon-
trolného
výboru volí Národná rada podľa princípu pomerného
zastúpenia
členov poslaneckého klubu alebo poslaneckých klu-
bov
a vzhľadom na určený počet členov osobitného kontrolného
výboru.
Navrhli sme vám, aby ich bolo 9. Neakceptovali ste
to,
chceli ste pomerné zastúpenie 8 - 4 :
4. Ani to ste ne-
akceptovali,
pretože pri voľbe ste si zvolili piatich.
Páni z
koalície, za prítomnosti pani
Ritty Süssmutho-
vej,
ktorú budete presviedčať o veľkej demokracii na Sloven-
sku,
porušujete zákony. O tom tu hovoríme,
tak sa spamätaj-
te,
prosím vás.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Cuper, nech sa páči.
Poslanec J. Cuper:
V prvom rade chcem povedať pánu poslancovi Laukovi, že
v
texte zákona sú odseky, nie odstavce, odstavčatá sú niekde
v
družstevnej maštali. Po druhé
chcem povedať, aby nás už
toľko
nestrašil, nie sme malé deti, nejakými
argumentmi, že
vy
ako žalobaby chodíte sústavne žalovať niekde inde. Slušný
človek
si rieši veci tu a sám alebo doma vo svojej rodine.
Ale
chcem vysvetliť ustanovenie § 26 rokovacieho poriadku.
Tu
sa hovorí o návrhoch podaných Národnej rade na rokovanie.
Neviem
o tom, že by pán minister zdravotníctva navrhol neja-
ký bod do
rokovacieho programu. Skôr
by mi z logiky veci
vyplývalo,
že pán Šagát by mal predložiť nejaký
písomný ma-
teriál
na rokovanie, pretože on tento bod navrhol, ale nie
minister,
ktorý je pozvaný na rokovanie a ktorý má vysvetliť
niektoré
otázky.
Samozrejme, čo sa týka môjho vystúpenia,
veľmi rád by
som
ho odovzdal aj písomne 24 hodín dopredu, pán Dzurinda,
ak
odhlasujete, že to mám tak urobiť,
lebo výbor ma zavia-
zal,
že mám predniesť správu ústne. Ak po rozprave, samo-
zrejme, dáte v
zmysle § 25 rokovacieho poriadku hlasovať
o
tomto probléme, veľmi rád ju dám
písomne, aby vám ju roz-
množili
24 hodín predtým.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Prokeš, nech sa
páči.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Rád by som ubezpečil pánov poslancov z
opozície, že si,
na
rozdiel od nich, ústavu nesmierne vážim
a odmietam z nej
robiť
trhací kalendár.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Lauko, máte
slovo.
Poslanec P. Lauko:
Ďakujem.
Pán
predsedajúci, chcem povedať
pánu Cuperovi, že si
trošku
mýli osobitný kontrolný orgán alebo výbor a prirovná-
va
to k takým výrazom, ako sú odstavčatá. Pán Cuper, osobit-
ný
kontrolný výbor je vážna vec a ja vás ubezpečujem, že keď
ani predseda parlamentu, ani predseda zahraničného výboru
pani
predsedníčku nemeckého snemu
nebudú informovať o tom,
ako sa tu
dodržiava demokracia, tak
to urobím ja zajtra
v
zahraničnom výbore. Rozumiete, v zahraničnom výbore budeme
všetci
členovia, a ak dovolíte, tak to urobím doma, že budem
kritizovať
pred predsedníčkou Nemeckého parlamentu, ako sa
správate.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Kováč, máte slovo.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
vraciam
sa k problematike písomnej správy. Prepáčte,
vaše
vysvetlenia nie je možné prijať. Tu sa treba skutočne
riadiť
§ 25. Zaradili sme správu pána ministra
ako bod pro-
gramu.
A v § 25 sa hovorí: "Rokovanie o
jednotlivých bodoch
programu,"
nehovorí sa či o informácii, či o
stanovisku, či
o
správe, "schôdze Národnej rady nemožno začať, ak neboli
poslancom
najneskôr do 24 hodín pred začatím rozpravy odo-
vzdané
všetky písomné materiály, ktoré slúžia ako podklad na
rokovanie."
(Hlas poslanca Brňáka: Ústne vyjadrenie.) Nie,
ústne vyjadrenie nie je písomný materiál.
Hlboko ľutujem,
ale
to je podklad, ktorý nám bude slúžiť na rokovanie. Vidím
istý rozdiel medzi ústnym rokovaním a
písomným materiálom
a
tu je v zákone napísané "písomný materiál".
Ale ja sa vám čudujem, čo sa tak bojíte. Prečo nechce-
te,
aby minister doniesol písomne... Páni,
veď keď sme pri-
niesli
materiály do výboru, kde sme
konštatovali, ktorá ne-
mocnica bude sprivatizovaná, tak aj
vládni, teda koaliční
poslanci
s údivom pozerali, ktorá to bude. No
tak sa to do-
zviete,
budete to mať na papieri, môžete ísť domov, ukázať
svojim
ľuďom: tuto nemocnica v Kremnici,
Kochovo sanatórium
atď.
To všetko môžete doma ukázať a dostanete to na papieri.
Však
to prešlo vládou, to nie je tajný
materiál, tak ho vy-
pýtajme
od ministra, nech ho máme k dispozícii. Vy to ne-
chcete
mať? Vy to nechcete vedieť? (Hlas z
pléna: Je to vy-
tlačené
v Zdravotníckych novinách.) Takže skutočne sa priho-
váram
za to, aby sme dodržiavali tento
zákon, ktorý tu je,
aby
sme dodržali § 25 a požiadali
ministra, aby dodal, po-
vedzme,
do zajtra do rána písomný materiál. Ak
budeme takto
pokračovať,
tak zrejme sa k tomu zajtra nedostaneme.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Vážené kolegyne a kolegovia, ešte sú tu dve prihlášky,
ktoré
vidím. Len chcem upozorniť...
(Hlasy v sále.) Dobre,
dáme
ešte tieto štyri prihlášky a tým skončíme. Chcem vás
totiž upozorniť, že naozaj nie je
rozprava. Vy sa každú
chvíľu, vážení páni
poslanci, domáhate férového
riešenia.
Ponechali
sme tento postup, hoci v podstate, dokiaľ nie je
rozprava,
tak by tu mali byť len
procedurálne návrhy a na-
priek
tomu spokojne využívate, akým
spôsobom vám to momen-
tálne vyhovuje, a
vtedy je, samozrejme,
demokracia v tej
najlepšej polohe.
Pokojne, priatelia, postupujte
týmto
spôsobom,
ale nečakajte, že budete mať v tejto oblasti veľkú
ústretovosť.
Pán poslanec Dzurinda.
Poslanec M. Dzurinda:
Pán predsedajúci, uplatňujem a rešpektujem to, čo ste
povedali,
a vznášam procedurálnu požiadavku. Je približne 24
hodín pred začiatkom rokovania o bodoch 38 a 39. Vediete
schôdzu,
prosím vás, zabezpečte, aby sme v zmysle rokovacie-
ho
poriadku mali k týmto bodom písomné informácie.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán
poslanec, zabezpečím, aby
sme hlasovali o vašom
procedurálnom
návrhu. To je všetko, čo urobím.
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Neviem, pán poslanec Lauko, my sme sa
asi nerozumeli.
Môžete
sa naozaj sťažovať u pani predsedníčky Nemeckého par-
lamentu,
že som vás upozornil, že sa nehovorí
odsek, ale...
(Ruch
v sále.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím. Konštatoval som, vážené kolegyne a kolegovia,
u
pána Prokeša som uzavrel ten blok,
ďalej sa nerozširujme,
prosím,
buďte takí dobrí. Toleroval som to, nechával som ten
spôsob
riešenia, ale tým končíme, nie je rozprava.
Pán predseda výboru Poliak, nech sa páči.
(Hlas poslan-
ca
Cupera: Ja som bol prerušený.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ešte dokončuje pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Pán
predsedajúci, chcem len
znovu upozorniť, že som
trikrát
tlačil tlačidlo a počítač neberie, to len dokumentu-
je,
že naozaj nefunguje, ako má. (Smiech.) Je to rozdielne
na
jednej aj na druhej tabuli.
Po
druhé chcem pánu Laukovi povedať, že
sa spokojne
môže
posťažovať pani predsedníčke
Nemeckého parlamentu, že
som
ho upozornil na to, že spisovne sa hovorí nie odstavec,
ale
odsek.
A po tretie, pán Dzurinda, tým ste len
povedali, že od-
sek
2 hovorí o tom, ak chcete mať materiály 24 hodín vopred,
musíte
dať o tom hlasovať.
Som viazaný uznesením výboru, že to mám
predniesť ústne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Posledný, kto teraz ešte vystúpi, je pán po-
slanec
Prokeš. Za ním som urobil čiaru. Pán poslanec Prokeš.
(Hlasy
z pléna.)
Ešte pán poslanec Poliak.
Poslanec A. Poliak:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Chcem len povedať, že v § 25 je naozaj na konci veta,
ak
Národná rada bez rozpravy nerozhodne inak. Čiže ak príde-
me
k tomu bodu, môže rozhodnúť Národná
rada, že tých 24 ho-
dín
zruší. Ale myslím si, že v zákone o rokovacom poriadku
je
to jasné.
Ďalší problém, ktorý tu je, vážené
kolegyne, kolegovia,
o
pomernom princípe zastúpenia sa v Národnej rade nehlasuje,
ten
sme si odhlasovali v zákone o rokovacom poriadku. (Po-
tlesk.)
Čiže ten treba rešpektovať a na tomto pomernom prin-
cípe
postaviť aj zloženie jednotlivých výborov.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem. Pán predseda, len jednu
poznámku, hlasuje sa
o
všetkých návrhoch.
Pán poslanec Prokeš, nech sa páči.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Myslím si, že je tu zámer rozbíjať
rokovanie schôdze.
Chcem
vás poprosiť, aby sme naozaj prestali s
týmito preká-
račkami. Bol daný
návrh, hlasujme o tom, či Národná rada
žiada
predloženie písomnej správy od ministra zdravotníctva.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Je tu procedurálny návrh pána poslanca Dzurindu, zopa-
kujte
ho. (Hlasy z pléna.)
Nehnevajte sa, procedurálny návrh
predkladal najprv pán
poslanec
Dzurinda. Prosím, pokoj.
Poslanec M. Dzurinda:
Pán predsedajúci, je mi veľmi, veľmi
ľúto, jediný z tej
predsedníckej časti, kto
rozumie rokovaciemu poriadku, je
pán
predseda výboru Poliak.
Jasne to
interpretoval. Paragrafy 25 a 26
hovoria, že
musíme dostať ku
každému bodu písomnú správu. Ak chceme
z
toho urobiť výnimku, musela by
Národná rada rozhodnúť
inak.
Ale keďže nerozhodla, očakávam 24 hodín pred rokovaním
o
tomto bode písomnú správu.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Slovom, netrváte na terajšom hlasovaní.
Poslanec M. Dzurinda:
Pán predsedajúci, nežiadal som hlasovanie, žiadal som
dodržiavanie
rokovacieho poriadku a opakovane toto
dodržia-
vanie
vyžadujem a prosím vás, aby ste ho zabezpečili.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Je to procedurálny návrh,
pán poslanec Ftáč-
nik?
Poslanec M. Ftáčnik:
Pán predsedajúci, chcem len povedať to, čo teraz pove-
dal
kolega Dzurinda, že žiada dodržanie zákona...
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Tak o tom nehovorte, lebo sme to už
počuli.
Poslanec M. Ftáčnik:
...ale, aby ste si uvedomili, o čo tu ide.
Kolega po-
slanec
žiada dodržiavanie zákona, a ak niekto iný navrhne,
aby
sme tak nepostupovali, má na to
možnosť podľa § 25 po-
slednej vety alebo
poslednej časti vety, teda postupovať
inak.
V prípade kolegu Dzurindu nemáme o čom hlasovať, o tom
sme
rozhodli v zákone a na to on upozorňuje.
Čiže ak chcete dať o niečom hlasovať, musel
by byť na
to
predložený návrh, zatiaľ nebol.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené
kolegyne a kolegovia,
jednoducho zajtra bude
zvolané poslanecké
grémium. Predložíte tam
informácie,
o
ktorých budete chcieť hovoriť.
Prechádzam na bod
voľba sudcov Slovenskej republiky.
Toto sme
si odhlasovali a takýmto
spôsobom budeme po-
kračovať.
(Hlasy zo sály.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Rozumiem, pán predseda, jednoducho
nebudeme teraz pole-
mizovať
s návrhom, nie je to váš návrh. (Hlasy v sále.)
Priatelia, celý čas sa
správate, ako sa vám zachce,
a
teraz sa dovolávate, aby som bol prísny na jednu stranu.
Buďte
na chvíľu solídni.
Prechádzame na návrh voľby sudcov
Slovenskej republiky.
Návrh
ste dostali ako tlač číslo 608,
v ktorej máte
predložený
aj návrh uznesenia Národnej rady.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky
návrh odôvodní
minister
spravodlivosti Slovenskej republiky pán
Jozef Liš-
čák.
Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.
Minister spravodlivosti
SR J. Liščák:
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
predovšetkým mi dovoľte, aby som vám
poďakoval za zara-
denie mojej predlohy na rokovanie parlamentu.
Dovoľte mi,
aby
som ho uviedol, aby som uviedol návrh na voľbu sudcov
Slovenskej
republiky.
Celý materiál obsahuje tri skupiny
návrhov.
Prvú skupinu tvorí návrh na zvolenie
piatich kandidátov
do
funkcie sudcu na štvorročné
volebné obdobie, dve kandi-
dátky
vykonávali čakateľskú prax na súde, sú plne pripravené
na výkon sudcovskej činnosti. Dvaja ďalší
majú dlhoročnú
sudcovskú
a jedna kandidátka advokátsku prax. Ich zvolenie
do
funkcie sudcov vyžaduje personálne
obsadenie novozriade-
ných
súdov.
Predkladaný materiál obsahuje tiež
návrh na voľbu 11
sudkýň
do funkcie bez časového
obmedzenia. Všetky boli pr-
výkrát
zvolené Národnou radou Slovenskej republiky 21. ja-
nuára
1993. Návrhy boli pôvodne predložené
vláde Slovenskej
republiky
koncom minulého roka. Predmetných 11 a ďalšie 2 na
justičných čakateľov vláda žiadala doplniť. Následne
boli
opätovne
prehodnotené predsedami príslušných súdov z hľadis-
ka splnenia odborných a morálnych predpokladov
na funkciu
sudcu.
Možno konštatovať, že všetky sudkyne spĺňajú požia-
davky,
ktoré na sudcu kladie zákon. Rozhodujú nestranne, ne-
závisle, na vysokej
odbornej úrovni. Vzhľadom
na uvedené
predkladám
návrh na ich voľbu do funkcie sudkýň bez časového
obmedzenia.
Treťou časťou materiálu, ktorý predkladám, je návrh na
nezvolenie
dvoch sudkýň do funkcie bez časového
obmedzenia,
a
to sudkyne bývalého okresného súdu v Bratislave, toho času
okresného súdu
Bratislava III., a sudkyne okresného súdu
v
Nitre. V oboch prípadoch pre nedostatok
odborných predpo-
kladov, v druhom
navyše pre nedodržanie
sudcovskej etiky.
V
poslednom období sa skutočnosti ohľadne dvoch sudkýň, kto-
ré navrhujem nezvoliť do sudcovskej funkcie,
stali veľmi
zaujímavé, hlavne
pre médiá. Musím
však konštatovať, že
problém
je umelo vytvorený. Inštitút
štvorročného volebného
obdobia,
ktorý zakotvila Ústava Slovenskej
republiky, má za
cieľ
preveriť spôsobilosť zastávať
náročnú sudcovskú funk-
ciu.
Moje rozhodnutie nekandidovať menované
sudkyne na opä-
tovné
zvolenie do funkcie vychádza z negatívnych hodnotení
sudkýň
predsedami príslušných okresných a krajských súdov,
odvolacími
senátmi, ako i sudcovskými radami. Jednoducho ich
neakceptoval
sudcovský zbor, nie výkonná moc.
Podľa
článku 145 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
sudcov
volí Národná rada Slovenskej republiky
na návrh vlá-
dy,
a to na štyri roky. Po uplynutí tohto
volebného obdobia
Národná
rada Slovenskej republiky na návrh vlády volí sudcov
bez
časového obmedzenia. Ústava Slovenskej republiky ustano-
vuje
len dva spôsoby zániku funkcie sudcu,
a to vzdaním sa
funkcie
a odvolaním z funkcie sudcu. Ústava nepozná zánik
funkcie uplynutím volebného obdobia. Z
tohto vyplýva, že
o
tom, či zaniká mandát sudcu zvoleného na štvorročné voleb-
né
obdobie, musí s konečnou platnosťou rozhodnúť orgán, kto-
rý
sudcu do funkcie zvolil, teda nie
vláda, ale náš parla-
ment.
Od 1.
januára 1997 vzniklo v
Slovenskej republike no-
vých
päť krajských, trinásť okresných súdov.
Nová organizá-
cia
súdnictva si vyžiadala mnohé zmeny v personálnom obsade-
ní súdov. Navyše súčasná situácia justície
je poznamenaná
zaťaženosťou
súdov i sudcov a každý výpadok sudcu z
pracov-
ného
procesu má za následok zníženie
výkonnosti konkrétneho
súdu.
Z uvedeného zreteľne vyplýva i
potrebnosť a odôvodne-
nosť návrhu, ktorý predkladám. O to
viac, že sa z veľkej
časti týka sudcov, ktorí sa už vo funkcii osvedčili a na
ktorých
uvedenie do praxe už nie je potrebné vynakladať ďal-
šie
úsilie.
V prípade, že šestnásti navrhovaní kandidáti budú zvo-
lení,
náklady na ich platy sú zabezpečené v
rozpočtovej ka-
pitole
ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Ma-
teriál, tak ako
ho predkladám, schválila vláda
Slovenskej
republiky
na rokovaní 4. 2. 1997.
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne,
páni poslanci,
z dôvodov, o ktorých som hovoril,
odporúčam predmetný
návrh
akceptovať.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pánu ministrovi Liščákovi a prosím ho, aby za-
ujal
miesto určené pre navrhovateľov.
Návrh na
voľbu sudcov Slovenskej
republiky prerokoval
Ústavnoprávny
výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Pro-
sím predsedu ústavnoprávneho výboru pána
poslanca... (Šum
v
sále.) Áno, povereného člena pána poslanca Cupera, aby po-
dal informáciu o výsledku prerokovania
návrhu vo výbore.
Nech
sa páči, pán poslanec a pán predseda výboru.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci,
milé pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som vám predniesol uznesenie číslo 388
Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky
z
11. februára 1997.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky
prerokoval
návrh na voľbu sudcov Slovenskej republiky, ktorý
ste
dostali ako tlač 608, a
A. súhlasí
1. s návrhom na voľbu sudcov Slovenskej republiky
(tlač
608),
2. s tým, aby informáciu o výsledku
prerokovania ná-
vrhu
v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej repub-
liky
na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky podal Ján
Cuper
(teda ja), člen Ústavnoprávneho výboru Národnej rady
Slovenskej
republiky,
B. odporúča Národnej rade Slovenskej
republiky
1.
o návrhu na voľbu sudcov Slovenskej republiky
(tlač
608) hlasovať verejne, postupom podľa §
39 ods. 8 zá-
kona
Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z.
o
rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky,
2. aby sa o navrhnutých sudkyniach JUDr. Eve Herdo-
vej
a JUDr. Viere Šantovej hlasovalo jednotlivo,
C. ukladá predsedovi výboru predložiť
Národnej rade
Slovenskej
republiky informáciu o výsledku
prerokovania ná-
vrhu
v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej repub-
liky.
(Čo sa aj stalo.)
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne pánu poslancovi Cuperovi a
prosím ho, aby
zaujal
miesto určené pre spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu.
Vážené kolegyne a kolegovia, nedostal som
zoznam písom-
ných
prihlášok. Hlási sa niekto priamo do rozpravy?
Keďže
nie, uzatváram rozpravu
a vyhlasujem rozpravu
k
tomuto bodu programu za skončenú. Chce mať ešte nejaké do-
plňujúce
slová pán navrhovateľ, pán minister?
Nie, ďakujem.
Pán poslanec Cuper? Nie. Dobre.
Pretože
nežiadate už ani záverečné slovo, pristúpime
k
hlasovaniu o návrhu na voľbu sudcov
Slovenskej republiky.
Podľa
§ 119 odseku 2 zákona o rokovacom poriadku Národná ra-
da volí sudcov, predsedu a podpredsedov
Najvyššieho súdu
v
tajnom hlasovaní. V prípade voľby, ako viete, Národná rada
sa
môže bez rozpravy uzniesť aj na inom
spôsobe hlasovania.
Pán spravodajca
predložil návrh na voľbu sudcov, aby sme
hlasovali
verejne.
O tomto
návrhu dávam hlasovať. Prosím,
prezentujme sa
a
vzápätí hlasujme.
Prezentovalo sa 127 poslancov.
Za návrh hlasovalo 115 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že návrh na verejnú voľbu sudcov bol pri-
jatý.
Vážené kolegyne, budeme teda hlasovať verejne. Prosím
pána
poslanca Cupera, aby hlasovanie uvádzal.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte mi, aby som vám predložil návrh
na voľbu kandi-
dátov
na funkciu sudcov na štvorročné funkčné obdobie, ktoré
je
uvedené v tlači 608 pod písmenom A. Ide o sudcov JUDr.
Máriu
Filovú, JUDr. Helenu Kožíkovú, JUDr. Ľubomíra Meška,
Mgr.
Michaelu Usačevovú a JUDr. Elenu Zaťkovú. Keďže sa hla-
suje
podľa nového rokovacieho poriadku,
nebudem vám odporú-
čať,
hlasujte podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Prosím, prezentujme sa a
vzápätí hlasuj-
me
o kandidátoch na funkciu sudcov na štvorročné volebné ob-
dobie.
Prezentovalo sa 127 poslancov.
Za návrh hlasovalo 120 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Konštatujem, že kandidáti na funkciu
sudcu na štvorroč-
né
volebné obdobie - pani JUDr. Mária Filová, JUDr. Helena
Kožíková, JUDr.
Ľubomír Meško, Mgr.
Michaela Usačevová
a
JUDr. Elena Zaťková boli zvolení za
sudcov Slovenskej re-
publiky.
Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní, pán
spoločný spra-
vodajca.
Poslanec J. Cuper:
V časti B vláda navrhla na funkciu sudcov bez časového
obmedzenia
týchto kandidátov, máte to pred sebou,
takže čí-
tať
nebudem. Hlasujte podľa svojho svedomia.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím,
prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhoch
kandidátov na funkciu
sudcu bez časového
obmedzenia. Ide
o
JUDr. Antalovú, Mgr. Datlovú, Evu
Jombíkovú, JUDr. Kmeťo-
vú,
JUDr. Koprdovú, JUDr. Kráľovičovú,
JUDr. Kuzmovú, JUDr.
Sandtnerovú,
JUDr. Sobolovskú, Mgr. Szalaiovú a JUDr. Valen-
číkovú.
Prezentovalo sa 130 prítomných.
Za návrh hlasovalo 125 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že Národná rada hlasovaním
zvolila 11 kan-
didátov na funkciu
sudcu bez časového obmedzenia, a to,
JUDr.
Antalovú, Mgr. Datlovú, Evu Jombíkovú,
JUDr. Kmeťovú,
JUDr. Koprdovú,
JUDr. Kráľovičovú, JUDr.
Kuzmovú, JUDr.
Sandtnerovú,
JUDr. Sobolovskú, Mgr. Szalaiovú a JUDr. Valen-
číkovú.
Pán spravodajca, prosím, pokračujte v
uvádzaní.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci,
milé dámy,
vážení páni,
vláda navrhla nezvoliť do funkcie
sudkýň bez časového
obmedzenia
tieto sudkyne: JUDr. Evu Herdovú a JUDr. Vieru
Šantovú. V zmysle
uznesenia ústavnoprávneho
výboru, ktoré
som predniesol,
navrhujem, aby ste
dali najprv hlasovať
o
sudkyni JUDr. Eve Herdovej. Odporúčam hlasovať podľa vedo-
mia
a svedomia.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Áno. Prezentujme sa a vzápätí hlasujme o voľbe JUDr.
Evy
Herdovej. Vláda odporúčala neschváliť ju do funkcie sud-
kyne
bez časového obmedzenia.
(Ruch v rokovacej miestnosti.)
Poslanec J. Cuper:
Hlasujte podľa svojho svedomia, ja vám nemôžem hovoriť
ako.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pokoj,
prosím. Vážené kolegyne
a kolegovia, takýmto
spôsobom
nebudeme pokračovať. Je hlasovanie, nekomentujte to.
Poslanec J. Cuper:
Hlasujeme o tom, či bude Eva Herdová
sudkyňou bez časo-
vého
obmedzenia, alebo nebude.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Prezentovalo sa 114 prítomných.
Za návrh hlasovalo 43 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 27 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.
Nehlasovalo 7 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada nezvolila do funkcie sud-
kyne
bez časového obmedzenia pani doktorku Evu Herdovú.
Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný
spravodajca.
Poslanec J. Cuper:
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, naozaj tu nejde
o
nijakú otázku. Ide o to, aby ste
hlasovali o tom, či majú
byť dotknuté osoby sudcami bez časového
obmedzenia, alebo
nie.
Ja vám nedávam hlasovať o nijakej otázke. Takže, aby
sme
si rozumeli. Ja nie som na vine. Uvádzam ďalšiu kandi-
dátku
na funkciu sudcu bez časového
obmedzenia, ktorú vláda
neodporúča
zvoliť, ale to je vec vlády, nie nás. My môžeme
hlasovať,
ako chceme. Ide o sudkyňu JUDr. Vieru Šantovú.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené
kolegyne a kolegovia,
prosím, prezentujme sa
a
vzápätí hlasujme o kandidatúre JUDr. Viery Šantovej. Vláda
nenavrhuje
schváliť jej voľbu.
Prezentovalo sa 128 prítomných.
Za návrh hlasovalo 40 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 45 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že Národná rada nezvolila za
sudkyňu bez
časového
obmedzenia JUDr. Vieru Šantovú.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
ďakujem za pozornosť. Dovolím si
predniesť jeden proce-
durálny návrh alebo
taký návrh, ktorý by sa týkal istých
úprav.
Navrhoval by som túto tabuľku spravodajcu premiestniť
tu
a navrhovateľa sem, pretože časť napravo je taká mili-
tantná,
že znemožňuje prácu spravodajcu.
Ďakujem pekne.
(Ruch v sále.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Vážené kolegyne a kolegovia, je 18.20
hod. Ostáva nám
ešte
40 minút do 19.00 hodiny. Je možnosť, aby sme prešli na
tridsiaty
štvrtý bod programu, ktorým je
návrh skupiny poslancov Národnej rady
Slovenskej repub-
liky na vydanie
zákona Národnej rady Slovenskej
republiky
o
ochrane nefajčiarov.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 550 a
spoločnú správu
výborov
ako tlač číslo 550a.
Za skupinu poslancov návrh zákona
odôvodní pán poslanec
Anton
Juriš. Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.
(Hlasy v rokovacej miestnosti.)
Nie je
rozprava, pokračujte. Pokračujte,
pán poslanec
Juriš.
Pokračujte, pán poslanec. Pán poslanec
Juriš, pokra-
čujte,
ste navrhovateľ. (Hlasy z pléna.)
Prosím pána navrhovateľa, aby návrh
predložil.
Len vás informujem, že, samozrejme, bude
zasadať posla-
necké
grémium. Pán predseda Národnej
rady ho zvolá zajtra,
práve
preto, aby sme mohli zvládnuť celú záležitosť.
Nech sa páči. Pán navrhovateľ, hovorte.
Idete hovoriť, pán spoločný navrhovateľ?
Poslanec A. Juriš:
Áno.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Tak hovorte.
Poslanec A. Juriš:
Až tu bude pokoj.
Vážený pán podpredseda,
vážené pani poslankyne, poslanci,
vážení hostia,
návrh zákona na ochranu nefajčiarov
máme v parlamente
už
druhýkrát. Pri tom prvom (číslo tlače 249) som mal pomer-
ne
rozsiahlu dôvodovú a predkladaciu správu. Teraz vás chcem
trošku
šetriť, bude to kratšie.
Prichodí
mi vám predložiť na schválenie návrh zákona
(tlač
číslo 550). Cieľom návrhu zákona je precizovať
článok
ústavy číslo 40,
ktorý znie: "Každý má právo na
ochranu
zdravia."
a článok 44: "Každý má právo na
priaznivé životné
prostredie."
Problematika návrhu zákona je zahrnutá aj v článku 70
Európskej
dohody o pridružení. Touto problematikou sa zaobe-
rá
i Biela kniha a nasledujúce smernice
číslo 90/239 Európ-
skeho
hospodárskeho spoločenstva o
aproximácii právnych no-
riem,
týkajúcich sa obsahu dechtu v cigaretách, a smernica
89/622 Európskeho hospodárskeho spoločenstva o aproximácii
právnych
noriem, týkajúcich sa označovania tabakových výrob-
kov,
pozmenené smernicou rady 92/41 EHS.
Návrh zákona si kladie za potrebné
rešpektovanie práv
nefajčiarov
pred netolerantnými a neohľaduplnými
fajčiarmi.
Vôbec
tu nejde o likvidáciu fajčiarov či
fajčenia ako také-
ho,
čoho sa obávajú najmä výrobcovia tejto škodlivej látky
-
tabakový priemysel. My sme mali zákaz
reklamy do júla mi-
nulého
roka, právnu normu, ktorá sa viac-menej nedodržiavala
a
minimálne sa sankcionovala. Tabakový
priemysel a reklamné
agentúry
si vždy našli spôsob, ako tomu čeliť. Dokonca si
vyčleňovali
finančné prostriedky na pokuty, na
korupciu, či
na
hľadanie medzierok v zákonných normách.
Pri schvaľovaní zákona o reklame
v júli 1996, napriek
striktnému
návrhu vlády na zákaz akejkoľvek reklamy na taba-
kové výrobky sa
v tejto snemovni dostal doplňujúci text.
Poznáme ho,
že zákaz reklamy
tabakových výrobkov, okrem
-
a je tam vymenované, kde nemá byť.
To je televízia, roz-
hlas,
billboardy a podobne. A sami sme teraz
svedkami toho,
že
nie sú povolené billboardy, ale na
zastávkach MHD v Bra-
tislave sú zákonom
nezakázané svetelné reklamy,
ktoré sú
oveľa
účinnejšie ako billboardy. Doteraz tam bol West, dneš-
ného
dňa som videl Marlboro.
Prečo sme proti reklame na tabakové
výrobky? A aké sú
mýty?
Jednoducho každý rok u nás na Slovensku zomiera pri-
bližne
10 tisíc ľudí na choroby, ktoré spôsobuje aj fajče-
nie.
Týchto 10 tisíc treba nahradiť novými
konzumentmi, no-
vými
zákazníkmi a niečo treba získať aj navyše. Tvrdenie, že
pri
reklame nie je záujem získavať nových fajčiarov, len ich
preorientovať na našu
značku, to neobstojí. Veď začínajú
fajčiť
mladí ľudia, vlastne deti vo veku
od 10 do 15 rokov
pod
rozličnými vplyvmi. Je to rodina,
prostredie, kamaráti.
Ale výskumy dokázali, že títo mladí ľudia fajčia najviac
práve
cigarety, na ktoré sa robí reklama. Čiže reklama nie
je náhodná. A
fajčenie, tabak je droga, či chceme, alebo
nie.
Veľmi sa tu oplatí investovať do reklamy, pretože to
bude
stály zákazník.
Prečo potom nepovolíme iné drogy -
marihuanu, kokaín,
heroín,
pervitín, LSD a podobne. Títo by nám dali oveľa viac
na
reklamu, dali by nám oveľa viac sponzoringu a podobne.
Reklama
na fajčiarov až tak nepôsobí a starší ľudia už so
zrelým
uvažovaním skôr prestanú fajčiť ako začnú. A že je to
droga,
to je jasné. Koľkí z fajčiarov si dali
predsavzatie,
že
prestanú fajčiť? Niekto to dokázal krátko, niekto dlhšie,
niekto
to vôbec nedokázal. Predsavzatia sú proste veľmi ťaž-
ké,
pretože je to návyková látka, je to droga. Preto sa rek-
lama
vyložene orientuje na mladých, kde sa im podsúva ele-
gancia,
výnimočnosť, úspešnosť pekných mladých
žien a mužov
a
nie zvráskavených starých fajčiarov so zhnednutými prstami
a
zubami.
Kvôli intenzívnej lobby tabakového priemyslu a reklam-
ných
agentúr bol aj dlho prvý návrh tohto zákona odsúvaný,
až
potom, ak bude zákon o reklame prijatý. Samozrejme, že aj
návrhu
tohto zákona tabaková lobby nepraje. To, že chodia do
parlamentu
lobbovať agenti tabakového priemyslu, to je jasné
a
veľmi trápne, keď sa dajú kupovať poslanci za igelitku ci-
gariet
a podobne.
Ešte zdôrazňujem, že návrh zákona nie je
namierený pro-
ti
fajčiarom. Ako dôkaz môžem uviesť, že
tento návrh podpo-
rili
i mnohí fajčiari, napríklad pán Čopík, Komlósy, Národa,
Garajová,
Košnár, Kováč. Zároveň im veľmi ďakujem
za to, že
sa
radia medzi slušných, tolerantných fajčiarov.
Zákony
podobného typu majú prijaté krajiny Európskej
únie,
Spojených štátov, Kanady, Nórska, a dokonca aj Turecko
nedávno
prijalo takýto návrh. V Turecku je návrh zákona taký
prísny,
že sa nesmie fajčiť ani na verejných priestoroch, na
uliciach,
námestiach a podobne. My sme tak ďaleko
nešli. To
je
podľa nás veľmi tvrdé a momentálne by to bolo ťažko účin-
né
a kontrolovateľné a vymáhateľné.
Keď
si spomínam, tak viem, že fajčenie
k nám prišlo
v
minulosti z juhu, z Osmanskej ríše.
Zdravotný stav obyva-
teľstva sa neustále
zhoršuje a priemerným vekom
Slovensko
patrí
medzi krajiny s nižším priemerom priemernej strednej
dĺžky
veku. Zvlášť zlý je zdravotný stav detí a mládeže, kde
sú
veľmi časté choroby dýchacích ciest a
rôzne alergie. Zlá
situácia
je v narastaní drogových závislostí, kde fajčenie
tabaku
je akoby prestupná stanica na iný typ drog.
Veľmi často sa argumentuje ziskom pre štát zo spotreb-
nej dane. To
je neznalosť a nepochopenie súvislostí. Veď
zdravotníci
prepočítali, že štát ročne dopláca na tabakizmus
vyše
30 mld Sk a spotrebná daň za tabakové
výrobky je prib-
ližne
2,6 mld. Strata je vyše 12-krát vyššia ako prospech.
A
predstavitelia ktorej vlády, ktorej krajiny na svete by
chceli,
aby ich občania boli nezdravší, chudobnejší? Preto
aj
naša vláda pri zákone o reklame striktne navrhla zákaz
reklamy.
Poslaneckými pozmeňujúcimi návrhmi sa to nepodarilo
dodržať.
Zaujímavé bolo, že tam bolo mnoho poslancov vládnej
koalície.
Na záver
chcem povedať, že v spoločnej
správe je veľa
pozmeňujúcich
a doplňujúcich bodov, no v drvivej
väčšine sú
legislatívno-technického
a gramatického charakteru. Z tohto
miesta
by som mohol poďakovať za ostatných navrhovateľov le-
gislatívnemu
odboru Kancelárie Národnej rady a legislatívne-
mu
odboru vlády za pripomienky, ktoré zlepšujú pôvodný ná-
vrh,
a myslím, že tieto pozmeňujúce návrhy prijmeme.
A k vám, milé kolegyne, kolegovia, si dovoľujem vyslo-
viť
presvedčenie, bez ohľadu na to, či ste fajčiari, alebo
nefajčiari,
zastupujete tu obyvateľov,
zastupujete tu našu
budúcu
mladú generáciu, že tento návrh zákona podporíte.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pánu poslancovi Jurišovi a prosím
ho, aby za-
ujal
miesto určené pre navrhovateľov.
Prosím
spoločného spravodajcu
výborov pána poslanca
Romana Kováča, aby
podal správu o výsledkoch
prerokovania
návrhu
zákona vo výboroch Národnej rady.
Poslanec R. Kováč:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
nedá mi, aby som neskonštatoval,
tým, že ste nezvolali
politické
grémium, ste porušili § 66 ods. 4 zákona o rokova-
com
poriadku. Dovoľte, aby som to uviedol, aby to bolo aj
v
zápise.
Po druhé, dovoľte mi, aby som trošku spresnil vyjadre-
nie
pána poslanca Juriša, keď hovoril, že zákon podporili
fajčiari.
O sebe už dnes hovorím ako o
abstinujúcom fajčia-
rovi
alebo bývalom fajčiarovi. A keď sa hovorí, že "poturče-
nec"
je horší ako Turek, tak môj prístup k zákonu bude taký,
ako prístup "poturčenca", to znamená,
pre fajčiarov možno
nie dosť tolerantný, tak to poviem.
Zatiaľ som vydržal 8
týždňov,
takže dúfam, že vydržím viac.
Dovoľte
mi teraz, aby som predniesol spoločnú správu
Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky,
Výboru
Národnej rady Slovenskej republiky pre
zdravotníctvo
a
sociálne veci k návrhu skupiny poslancov Národnej rady
Slovenskej
republiky na vydanie zákona Národnej rady Sloven-
skej
republiky o ochrane nefajčiarov.
Návrh skupiny poslancov Národnej rady
Slovenskej repub-
liky na vydanie
zákona Národnej rady Slovenskej
republiky
o
ochrane nefajčiarov, tlač 550, pridelil
predseda Národnej
rady
Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 1282 zo
dňa
18. novembra 1996 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady
Slovenskej
republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej re-
publiky
pre zdravotníctvo a sociálne veci na prerokovanie,
po zaujatí stanoviska vlády, s tým, že na skoordinovanie
stanovísk
výborov Národnej rady Slovenskej republiky určil
ako
príslušný výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre
zdravotníctvo
a sociálne veci, a súčasne určil, aby
sa sko-
ordinované
stanoviská výborov Národnej rady Slovenskej re-
publiky
premietli do spoločnej správy.
Uvedené výbory Národnej rady Slovenskej republiky pre-
rokovali
uvedený vládny návrh zákona v určenej lehote, vy-
jadrili
s ním súhlas a odporučili ho Národnej rade Sloven-
skej
republiky schváliť so zmenami a
doplnkami. Treba pove-
dať,
že skutočne zmien a doplnkov je pomerne veľa, je ich
92,
ktoré spresňujú do značnej miery návrh zákona. Väčšina
z
nich má charakter gramatickej
úpravy alebo syntaktickej,
prípadne legislatívno-technickej alebo
isté legislatívno-
-technické
doplnenie. Zdôvodním časť návrhov,
prečo ich na-
vrhnem
na pozitívne zhodnotenie ctenému snemu, časť návrhov,
ktoré
sú mnoho ráz duplicitné a niektorá
formulácia je lep-
šia,
navrhnem, aby sme o nich hlasovali negatívne. V tomto
návrhu
zákona zostávajú niektoré sporné miera a predpokla-
dám,
že o sporných miestach budeme hovoriť v rozprave. Body,
ktoré
navrhnem na spoločné hlasovanie, uvediem až pri hlaso-
vaní.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne pánu poslancovi Kováčovi a
prosím ho, aby
zaujal
miesto určené pre spravodajcov výborov.
Otváram rozpravu o tridsiatom štvrtom
bode programu.
Vážené kolegyne a kolegovia, reagujem len jednou malou
poznámkou
na vystúpenie pána poslanca Kováča. Upozornil som,
že
je tu pani predsedníčka Nemeckého parlamentu Süssmuthová,
a
je teraz v miestnosti, kde sa stretajú
aj poslanci na po-
slanecké
grémium. Aj vtedy som vysvetlil, že ani
druhé kolo
volieb,
ani všetky ďalšie okolnosti nie je
možné z týchto
dôvodov
použiť. Z týchto dôvodov som upozornil,
že bude po-
slanecké
grémium zvolané predsedom Národnej rady
zajtra. To
je
všetko, čo som v tomto smere chcel na vysvetlenie pove-
dať.
Vážené kolegyne a kolegovia, dávam vám na
známosť, že
som
dostal zoznam poslancov prihlásených do
rozpravy k bodu
34.
Konštatujem, že ako rečník za
poslanecký klub nie je tu
uvedený
žiaden poslanec, ale mám zoznam rečníkov prihláse-
ných
do rozpravy písomne. Sú to pán poslanec
Miroslav Maxon
a
pán poslanec Ján Čopík.
Hlási sa
ešte niekto priamo do rozpravy?
Mená uvedené
na
tabuli môžem rozumieť ako prihlášky do rozpravy? Áno. Za-
pisujem pána poslanca Romana, pána poslanca
Šagáta, pána
poslanca Smoleca
a pána poslanca Zahatlana. Uzatváram...
(Hlas
poslanca Kováča o tom, že ešte sa
to nedá uzavrieť,
najskôr
musia vystúpiť tí, čo sú prihlásení do
rozpravy pí-
somne.)
Samozrejme, najprv pôjdu tí poslanci,
ktorí sa pri-
hlásili
písomne.
Nech
sa páči, pani poslankyňa Rusnáková sa hlási do
rozpravy.
Dobre.
Prosím, slovo má pán poslanec Maxon,
predseda výboru.
Poslanec M. Maxon:
Vážený pán predsedajúci.
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
zrejme asi pri tejto diskusii by mal
každý o sebe pove-
dať, či je
fajčiar, alebo nie je fajčiar.
Ja som fajčiar,
napriek
tomu fajčenie nepovažujem za drogu,
lebo si myslím,
že
kedykoľvek by som potreboval
prestať fajčiť, tak by som
to
dokázal a... (Ruch a smiech v sále.)... myslím si, že ok-
rem
toho, že som fajčiar, som aj tolerantný fajčiar a nemys-
lím
si, že tolerancia, ktorú možno nemajú iní, sa dá vynútiť
zákonom.
Okrem toho, že som povedal, že som
fajčiar, tak rozhod-
ne
nepatrím medzi tých, ktorí komunikujú s agentmi tabakové-
ho
priemyslu, a cigarety si kupujem v trafike. A ešte je na-
ozaj
veľmi dôležité, aby som povedal, že sa stotožňujem so
schváleným
zákonom číslo 220/1996 Z. z. o reklame.
Formálnu
pripomienku k predloženému
návrhu zákona by
som
mal azda tú, ktorá už odznela pri jeho
prvom prerokúva-
ní.
Bolo viac poslancov, ktorí sú podpísaní ako predkladate-
lia tohto návrhu zákona, ktorí pri
prerokúvaní vo výbore
konštatovali,
že sa nepodpísali pod text tohto zákona, ale
dali
spracovateľom súhlas na to, aby sa takýto zákon spraco-
val.
Myslím si, že po formálnej stránke by asi bolo potrebné
spresniť
(je to, samozrejme, formálna vec), kto
sú predkla-
datelia,
ktorí sa stotožňujú s týmto znením zákona.
Dámy
a páni, v súvislosti s tým,
čo som povedal vo
väzbe
na zákon číslo 220/1996 Z. z. o reklame,
mi dovoľte
uviesť
niekoľko pripomienok k
navrhovanému zákona, týkajú-
cich
sa predovšetkým oblasti reklamy. Myslím si, že predkla-
datelia
by si mali dať viac práce s tvrdeniami, ktoré sa ob-
javujú
v dôvodovej správe k tomuto návrhu zákona. Ide pre-
dovšetkým
o súhlas 11 krajín Európskej únie s úplným zákazom
reklamy
na tabakové výrobky, ako aj o znižovaní počtu faj-
čiarov
a predlžovaní priemerného veku života v
dôsledku zá-
kazu
takejto reklamy. Toto tvrdenie podľa
overených štatis-
tických
údajov je v príkrom rozpore so skutkovým stavom.
Vážené dámy, páni, úplný zákaz reklamy majú len 3 kra-
jiny
v Európskej únii: je to Fínsko,
Portugalsko a Švédsko.
Takže
do tých 11 predkladateľom ešte dosť
krajín chýba. Os-
tatné krajiny
Európskej únie reklamu tabakových výrobkov
v
niektorých masmédiách umožňujú, i keď, samozrejme, s urči-
tými
obmedzeniami a medzi tie obmedzenia patrí aj dikcia zá-
kona
220/1996 Z. z., ktorý sme schválili. Vo
viacerých kra-
jinách,
podľa mojich informácií, existuje zákaz takejto rek-
lamy
už veľa rokov, napriek tomu však počet fajčiarov stúpa.
Tieto štatistické údaje som uviedol už pri pripomienkach
k
zákonu o reklame. Napriek tomu,
že boli moje
údaje
spochybnené,
dal som si tú prácu a ešte som si ich overil.
Medzi
tie krajiny, kde je úplný zákaz
reklamy, patrí Fínsko
a
vo Fínsku počet fajčiarov za ostatné obdobie stúpa. Napro-
ti
tomu, v krajinách, kde je reklama povolená s obmedzeniami
-
v niektorých krajinách - počet
fajčiarov klesá. Evidentné
je
to vo Veľkej Británii, Belgicku a v Holandsku. V Belgicku
je
to napríklad pokles až o 27 %.
Myslím si, že ani Slovensko sa
nevymyká z tohto vše-
obecného trendu. Úplný zákaz reklamy, dámy a páni, u nás
existoval
niekoľko desaťročí - koniec koncov to uviedol aj
predkladateľ
-, ale spotreba neklesla a pomer fajčiarov sa
stabilne
udržuje na úrovni približne 40 % dospelej populácie
slovenského
obyvateľstva.
Myslím
si, že keď budeme posudzovať tento predložený
návrh
zákona, mali by sme brať na zreteľ skutočnosť, že pre-
dovšetkým
reklama má aj pozitívnu osvetovú
funkciu a myslím
si,
že to predkladatelia v žiadnom prípade nerešpektovali.
Tá
osvetová pozitívna funkcia reklamy
je jednak v dôsledku
povinného
varovného označenia, ako aj vo vzťahu k
nárastu
preferencie spotreby,
predovšetkým tzv. ľahších cigariet
pred
ťažšími v krajinách s povolenou reklamou.
Chcel by som uviesť, že napríklad v
Nórsku, kde existu-
je
zákaz reklamy, je pomer ľahkých
cigariet z celkového po-
meru
len 7,4 % oproti 60 % vo Švajčiarsku s povolenou rekla-
mou.
Pri plošnom zákaze reklamy je nám, samozrejme, jasné,
že sa
osvetová funkcia neguje
a hlavne u mladých ľudí
dochádza k efektu zakázaného ovocia, ktoré
najviac chutí.
Dôkazom
toho je aj rastúci počet fajčiarov v
kategórii mla-
distvých
vo Fínsku a v Nórsku, kde, ako som už uviedol, pla-
tí prísny zákaz reklamy. Ale navrhovaný
zákon je v tejto
otázke
vnútorne rozporný. Drastickým zavedením
prísneho li-
mitu
na obsah kondenzátu v cigarete na
úroveň 12 miligramov
na
jednu cigaretu sa snaží primať fajčiarov k prechodu na
tzv.
ľahké cigarety so zníženým obsahom kondenzátu a nikotí-
nu,
zároveň chce však úplne zakázať možnosť
informovať spo-
trebiteľa
o nových druhoch cigariet.
Vážené dámy, páni, osobne som presvedčený
a nikomu ten-
to
názor, samozrejme, nevnucujem, že sa nachádzame v čase
informačnej
revolúcie a čoraz širšieho pokrývania nášho úze-
mia
elektronickými masmédiami, a pri takomto mediálnom krytí
Slovenskej republiky zo zahraničia sa stáva
plošný zákaz
reklamy v
domácich médiách istým spôsobom anachronizmom,
ktorý
má len jeden účinok - prechod k značkám propagovaným
v
zahraničí. Z uvedených dôvodov väčšina krajín Európskej
únie
neuvažuje o plošnom zákaze reklamy tabakových výrobkov,
niektoré krajiny dokonca uvažujú o určitej
liberalizácii.
Istou
výnimkou v tom, povedal by som, z hľadiska ponímania
tohto
zákona, je predovšetkým naše susedné Maďarsko.
Vážené dámy, páni, myslím si, že
nemenej dôležitým je
aj
ekonomický dosah plošného zákazu
reklamy na prevádzkova-
teľov
masmédií, pre ktorých sú príjmy z reklamy podstatnou
časťou
príjmov. Už pri zákone o reklame som uviedol jednu
veľmi
dôležitú vec, že časť našich kolegov
odmietla reklamu
vnímať
ako istý priemysel, ako odvetvie, ktoré sa na Sloven-
sku
rozvíja a v neposlednom rade odvádza aj isté prostriedky
do
štátneho rozpočtu.
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
už niekoľkokrát som uviedol, a určite si
to dobre pamä-
táte,
s akými ťažkosťami sa zrodil zákon o
reklame. Napriek
tomu,
že tento zákon je v praxi krátky čas, myslím si, že to
bol
jeden z pozitívnych a dobrých zákonov, ktorý táto sne-
movňa
prijala, a chcel by som podotknúť,
že tento zákon je
plne
v súlade s prevažujúcim trendom v krajinách Európskej
únie.
Pokiaľ by došlo k prijatiu doteraz posudzovaného návr-
hu
zákona, bude efekt výrazne proeurópskeho zákona o reklame
významným
spôsobom negovaný. Rozhodne som si ani nie istý,
či po vynaložení množstva času a
energie v prípade znovu
otvorenej
diskusie o takejto citlivej a
komplikovanej otáz-
ke by
sme boli spokojnejší
s výsledkom, než sme teraz
s
existujúcim zákonom o reklame, tak
ako som hovoril. Ešte
viac
pochybujem o tom, či by sa tým znížil
počet fajčiarov,
respektíve
či by nefajčiari boli viac chránení pred účinkami
tabakového
dymu.
Vážené dámy, vážení páni, osobne mám skôr
ten názor, že
riešením
otázky vzťahu medzi fajčiarmi a nefajčiarmi, ako aj
znižovania
počtu mladistvých fajčiarov nie je cesta dodatoč-
ných
reštrikcií alebo prípadných
zákazov, ale aktívne pre-
sadzovanie
a podpora kampaní a budovanie celkového spoločen-
ského prostredia v zmysle vzájomnej
tolerancie a výchovy
mládeže
k tomu, aby rozhodnutie o fajčení,
prípadne rozhod-
nutie
o nefajčení urobili až v dospelosti. Argument o vzras-
tajúcej
priemernej dĺžke života v škandinávskych krajinách
má
svoje logické pozadie - a to si, myslím,
všetci uvedomu-
jeme - skôr
v odlišnom životnom štýle, v skladbe potravy
a
v množstve ďalších faktorov
ovplyvňujúcich zdravotný stav
obyvateľstva
než v jednoduchom plošnom zákaze reklamy. Nie
som zástancom amerikanizmu, ale Spojené
štáty americké sa
dopracovali
k stavu, v akom sú (čo sa týka spotreby
tabako-
vých výrobkov)
- nie cestou reštrikcií, ale
propagáciou
zdravého
spôsobu života.
Vážené
dámy, vážení páni,
z uvedených dôvodov, ako
i
z dôvodu nejasne, nevhodne, nekonzistentne formulovaného
celého
textu zákona odporúčam predložený návrh zákona vrátiť
predkladateľom na
prepracovanie. Svoj prvý návrh opieram
o
skutočnosť, že v spoločnej správe je 92
pripomienok. Dnes
nemáme
predstavu, ktoré pripomienky budú
akceptované, ktoré
pripomienky
nebudú akceptované. Celková dikcia zákona v jeho
celkovej
štruktúre je pre nás v tejto chvíli
veľkým otázni-
kom
a možno by sme boli veľmi prekvapení, keby sme prešli
hlasovaním
cez 92 pripomienok (čo pomaly nebolo ani v zákone
o
štátnom rozpočte), aké definitívne
znenie by tento zákon
mal.
Vážené dámy, páni, v prípade, že tento
môj návrh nebude
ctenou
snemovňou akceptovaný, predkladám návrh na znenie § 3
odsek
1 takto:
"(1) Zakazuje sa reklama tabakových výrobkov na infor-
mačných
nosičoch v súlade so zákonom číslo 220/1996 Z. z."
A v § 2 písmeno c) navrhujem
vypustiť alebo uviesť len
odkaz
na zákon číslo 220/1996 Z. z. o reklame.
Vážené dámy, vážení páni, naozaj by
som chcel z tohto
miesta
poďakovať predkladateľom za úsilie, ktoré vynaložili,
ale tie kritériá z hľadiska kvality,
z hľadiska jasnosti
a
z hľadiska efektívnosti podľa môjho názoru tento návrh zá-
kona
nespĺňa a myslím si, že v takejto forme nie je možné
predložený
návrh zákona podporiť.
Vážené dámy, vážení páni, ďakujem vám
veľmi pekne za
pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má ešte z písomne
prihlásených pán po-
slanec
Čopík.
Vážené
kolegyne a kolegovia,
zrejme to bude posledný
vstup
a potom rokovanie prerušíme. Nech sa páči, máte slovo.
(Hlasy
z pléna.) Chcete vystúpiť? Nech sa páči.
Poslanec A. Juriš:
Odznelo tu mnoho myšlienok. Chcem sa k
niektorým vyjad-
riť.
S myšlienkou, že toleranciu si nemožno
získať zákonom,
myslím
si, sa nedá súhlasiť. Všimnime si, máme našu želez-
ničnú dopravu, vagóny pre fajčiarov,
nefajčiarov. Keď si
sadnem
do oddelenia pre fajčiarov,
nemôžem sa sťažovať. To
je
môj problém. Ale keď sedím v oddelení pre nefajčiarov,
tak
mám právo si vyžiadať, aby mi tu
nefajčili. Je to tole-
rancia
zákonom, alebo nie? Je.
Či je dobrá, alebo zlá formálna stránka. V skutočnosti
bolo povedané, že je mnoho pripomienok, ale väčšinou sú
technicko-legislatívneho charakteru. Jediný problém je
v
reklame. Keď si dobre prečítate
návrh zákona, tlač číslo
550,
mali sme tam reklamu veľmi obmedzene, veľmi miernu, ale
na
návrh Legislatívnej rady vlády a uznesenia vlády, mali by
sme
tam reklamu zakázať, tak ako bolo pôvodne v návrhu záko-
na
o reklame. Čiže vec je v diskusii o reklame. Teraz je
otázka,
či máme rešpektovať návrh vlády, alebo nemáme reš-
pektovať návrh vlády. Zapracovali sme to do
pozmeňujúcich
príspevkov.
Štatistické údaje, o ktorých pán Maxon hovoril, sú od
tabakového
priemyslu. Tiež ich poznáme. Ale
nepovedal všet-
ko,
povedal len časť. Ja vám poviem ďalšie. Vo Fínsku je za-
kázané
všetko okrem sponzoringu. Bral by som to aj u nás,
bez
problémov. Nech dávajú sponzoring. Berú peniaze za niče-
nie zdravia ľudí. Nech dávajú na
zdravie, športovcom, na
kultúru.
V rozhlase a televízii je zakázaná vo všetkých kra-
jinách
Európskej únie, s výnimkou Španielska,
kde je určité
obmedzenie.
Myslím, že španielska televízia nám nerobí prob-
lém.
Naši ľudia, ktorí pozerajú španielsku televíziu - nech,
a
keď ešte rozumejú. Nehovorím o ďalších
médiách, ktoré tam
sú.
Vo Veľkej Británii všetko má obmedzenia, na všetkých ty-
poch nosičov sú
obmedzenia, niekde väčšie,
niekde menšie,
niekde
je úplný zákaz. A čo je dôležité, Európsky parlament,
ktorý
robí odporúčania pre krajiny Európskej únie, pripravu-
je
normu na zákaz akejkoľvek reklamy tabaku a tabakových vý-
robkov
v odporúčaní pre jednotlivé krajiny.
Drastické opatrenia na zníženie dechtu na
12 mg na jed-
nu
cigaretu. Pôvodne sme tam mali - keď si
to pozriete - 15
mg
do roku 1998 a potom v roku 2000 12 mg. Ale odporúčanie
rady,
odporúčanie Európskej únie pre
aproximáciu práva zne-
lo,
zase sme si to nevymysleli, že už od roku 1998 by sme
mali
mať 12 mg. To, že si to nemôžu fajčiari osvojiť, lebo
nie
je reklama. Kto si dobre pamätá a
študoval návrhy záko-
na,
tak sme hovorili, nech je osveta a
reklama na miestach,
kde
sa predávajú tabakové výrobky. Tam sa môžu tabakové fir-
my
v reklame úplne zvýrazniť: toto sú cigarety ľahšie, menej
škodlivé
a podobne. Ale nie tak, ako mám teraz príklad, že
v
obchodoch rozdávajú letáčiky všetkým zákazníkom: fajčite
ľahšie
cigarety, je to menej škodlivé, je to elegantné. Pri-
tom
skutočne lákajú ľudí, že je to menej škodlivé, a kto raz
začne
fajčiť, veľmi ťažko potom prestáva, má s tým problémy.
Toľko
osvetová činnosť.
Bolo potrebné povedať, že v Spojených
štátoch, Kanade
a
v západnej Európe veľmi klesá
počet fajčiarov a fajčenie
je
nemoderné. Viem, ťažké je už pre starého fajčiara odvykať
si
od toho, ale nechytajme mladých ľudí. Kto z vás chce, aby
vaše
deti fajčili už od 10-11 rokov? Chcete
to? Chcete, aby
vaše
deti alebo vaši vnuci fajčili? Myslím, že na toto by
nemala
byť reklama. Pretože skutočne je to zdraviu škodlivé.
Vec
diskusie, či reklamu zakážeme, alebo povolíme, ako je
doteraz
v zákone 220/1996 Z. z.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Vážené
kolegyne a kolegovia,
vyčerpali sme čas. Je
19.03
hodín. S ohľadom na túto skutočnosť prerušujem rozpra-
vu,
ale ubezpečujem pánov poslancov, že tí, ktorí sa prihlá-
sili
ústne a na tabuli - to znamená pán
poslanec Roman, pán
poslanec
Šagát, pán poslanec Smolec, pán poslanec Zahatlan
a
pani poslankyňa Rusnáková - sú zapísaní
v zozname. A zaj-
tra,
keď budeme pokračovať v 24. schôdzi, sa
dostanú k slo-
vu.
Samozrejme, najprv pán poslanec Čopík, ktorý bol prihlá-
sený
písomne v tomto poradí.
Prosím,
ešte zapnite pána predsedu výboru Hofbauera.
Chce
dať informáciu pre členov výboru.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem,
pán predsedajúci. Prosím
poslancov hospodár-
skeho
výboru - zajtra ráno o 8.00 hodine v
miestnosti číslo
30
prerokujeme materiály, ktoré nám vyplývajú z toho, čo sme
dnes
prijali. Prosím vás, zajtra ráno o 8.00 hodine.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, zapojte ešte pána predsedu
Maxona, chce dať in-
formáciu
pre ostatných kolegov.
Poslanec M. Maxon:
Vážené dámy, páni, týka sa to
predovšetkým členov výbo-
ru
pre financie, rozpočet a menu, chcel by
som vás poprosiť
-
zajtra počas obedňajšej prestávky budeme mať rokovanie vý-
boru.
V predpoludňajších hodinách vám bude
doručená pozván-
ka.
Upozorňujem len na to, aby ste rátali s touto skutočnos-
ťou.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem dnešnú schôdzu,
v
rokovaní pokračujeme zajtra. Upozorňujem, že pravdepodobne
pán
predseda Národnej rady zvolá na začiatku poslanecké gré-
mium.
To znamená, že treba rátať s nejakým
oneskorením, po-
kiaľ
ide o schôdzu pléna. Ale napriek tomu
si myslím, že by
sme
mali pokračovať tak ako každý deň, ráno o 9.00 hodine.
Ďakujem, dobrú noc.
Šiesty deň rokovania
24. schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky
12. februára 1997
____________________________________________________________
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
prosím vás, zaujmite svoje miesta v
rokovacej sále, bu-
deme
pokračovať v prerušenej 24. schôdzi
Národnej rady Slo-
venskej
republiky.
Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom
poriadku nemám za-
tiaľ
odovzdané informácie o ospravedlnenej neúčasti na dneš-
nom
rokovaní.
Pani poslankyne a páni poslanci, prosím,
prezentujme sa
stlačením
hlasovacieho tlačidla.
Prezentovalo sa 92 poslancov.
Konštatujem, že sme uznášaniaschopní
a budeme najprv
pokračovať
v rozpracovanom bode, potom vám podám
informáciu
o
rokovaní poslaneckého grémia, ktoré viedol pán predseda
Národnej
rady.
Zároveň
vás informujem, že náhradné hlasovacie karty
boli
vydané pánu poslancovi Lysákovi, ktorý má náhradnú kar-
tu
číslo 4, a pánu poslancovi Langošovi, ktorý má hlasovaciu
kartu
číslo 2.
Procedurálny návrh - pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán podpredseda.
Po rokovaní poslaneckého grémia sa zišli kluby poslan-
cov
a na základe dohovoru klubov podľa § 24 ods. 5 klub KDH,
Demokratickej
únie a strán Maďarskej koalície
navrhuje roz-
šíriť
program 24. schôdze o bod, ktorým sa zmenia uznesenia,
ktorými
bol určený počet členov kontrolných
výborov pre Vo-
jenské spravodajstvo a pre Slovenskú informačnú
službu na
9
členov. Vzhľadom na to, že už v jednom prípade nie je mož-
né
naplniť zákon o rokovacom
poriadku, pokiaľ ide o požia-
davku
pomerného zastúpenia, je to jediná možná forma, ako
možno
tento lapsus Národnej rady napraviť bez
odstúpenia už
zvolených
poslancov.
Navrhujem, aby sa o tomto bode rokovalo
hneď po skonče-
ní
tohto bodu programu, ktorý je rozpracovaný, to znamená po
zákone
na ochranu nefajčiarov.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Dám o tom hlasovať po tomto skončení,
samozrejme.
Pripomínam poslancom, že overovatelia uzavrú prezenčnú
listinu
dopoludnia o 11.00 hodine a popoludní o
18.00 hodi-
ne.
Zároveň pripomínam, že otázky do rozpravy na zajtrajší
deň
sa uzatvárajú o 12.00 hodine. Prosím pánov poslancov,
aby
sa podľa toho zariadili.
Pokračujeme teda v rozprave o návrhu skupiny poslancov
Národnej
rady Slovenskej republiky na vydanie
zákona Národ-
nej rady Slovenskej republiky o ochrane
nefajčiarov. Ide
o
tlač 550. Tento bod sme včera
prerušili. Mám tu podľa zá-
znamu rečníkov písomne prihláseného pána
poslanca Čopíka.
Nech
sa páči, máte slovo.
Poslanec J. Čopík:
Vážený predsedajúci,
vážení páni poslanci,
včera
tu odznelo zo strany predkladateľa, že patrím
tiež
medzi tých, ktorí podpísali tento návrh zákona. Samo-
zrejme,
že bol to čistý list, ja som vtedy ani nevenoval po-
zornosť
tomuto materiálu, čo som podpísal. Bolo
takisto po-
vedané,
že patrím medzi slušných fajčiarov v tomto parlamen-
te.
Chcem povedať, že som asi taký fajčiar ako pán Juriš. On
je
pasívny fajčiar, ja som trošku aktívny
fajčiar, ale faj-
čím denne 2, 3, 4 cigarety, a keď som
doma, tak niekedy
vôbec
nie.
Na úvod svojho diskusného príspevku by som chcel pove-
dať,
že neviem, či je dobré, že sa s týmto zákonom veľmi po-
náhľame.
Už raz tu bol, stiahol sa a je tu
opäť. Výsledok
vidíme
v spoločnej správe, koľko je tam
pozmeňujúcich návr-
hov.
Samozrejme, že obdivujem pána poslanca Juriša, ktorý sa
skutočne obetoval a
snaží sa tento zákon
pretlačiť, aby
v
tomto parlamente prešiel. Som
presvedčený, že nielen on,
ale
je nás tu viac, ktorí potrebu takéhoto zákona vidia. Nie
som
však celkom presvedčený, či tento zákon
v takej podobe,
ako
je predložený, aj s doplňujúcimi
návrhmi, je dobré pri-
jať,
pretože už sú skúsenosti v tomto parlamente so zákonmi,
ktoré boli
dané takouto formou
a prešli, či
už zákon
o
ochrane prírody, či novelizovaný zákon o poľovníctve, vie-
me, že takisto bolo potrebné tieto zákony prijať, ale dnes
vidíme,
že uplatňovanie týchto zákonov v praxi
je dosť ťaž-
ké,
pretože jednak doba ani spoločnosť nedospeli do takého
štádia,
aby sa tieto zákony dali v praxi uplatňovať.
Mnohé
pripomienky z výborov
Národnej rady Slovenskej
republiky
ani z vlády Slovenskej republiky neboli zapracova-
né
do textu predkladaného návrhu zákona, a tak sa stretávame
znovu
s ustanoveniami, ktoré sú v rozpore s
existujúcou le-
gislatívou
v Slovenskej republike aj v Európskej únii na-
priek
tomu, že sa v dôvodovej správe predkladatelia
na ňu
odvolávajú.
Dovoľte mi upozorniť na jeden závažný rozpor, ktorý by
v
prípade prijatia návrhu zákona v jeho
terajšej podobe mal
závažné
negatívne dôsledky. Ide konkrétne o
označovanie ta-
bakových
výrobkov varovnými upozorneniami. § 4
návrhu záko-
na,
týkajúci sa varovných označení, narúša
koncepciu zákona
číslo
152/1995 Z. z. o potravinách, na základe ktorého sa
pripravil ministerstvami pôdohospodárstva a
zdravotníctva
potravinový
kódex, podrobne upravujúci uvedené otázky. Tento
kódex
je v súčasnosti v štádiu schvaľovania, je legislatívne
upravený
a v plnom rozsahu prevzal smernicu rady EC číslo
92/41 z roku
1992 a jej novelizáciu z roku 1996. Uvedená
smernica
presne definuje 2 všeobecné a 15 doplnkových varov-
ných označení platných pre členské štáty
Európskej únie.
Rovnako
je v smernici aj v potravinovom kódexe
presne defi-
nované
aj umiestnenie a veľkosť varovného označenia, ktoré
je
v Európskej únii 4 %.
V navrhovanom zákone je však v § 4 ods. 5 písm. b) ur-
čené,
že od 1. 1. 1999 musí byť varovné označenie umiestnené
na prednej alebo zadnej strane obalu
tabakových výrobkov,
a
v písm. d) sa určuje veľkosť plochy nadpisu
najmenej 10 %
z
povrchu škatuľky. Toto ustanovenie
by malo za následok,
že
varovanie by pokrývalo 30 % čelného alebo zadného povrchu
obalu.
Toto by sa dalo klasifikovať aj
ako zásah do vlast-
níctva
značkového dizajnu tabakových výrobkov.
Príslušná norma Európskej únie
pritom jasne hovorí
o
tom, že plocha varovného označenia by
mala pokrývať mini-
málne
4 % z celkového povrchu každej širokej
strany škatuľ-
ky, vrátane uvedenia autora nápisu, ak to
zákon požaduje.
Taktiež
text varovného označenia, ktorý sa
používa v súčas-
nosti,
je plne v súlade s normami Európskej únie.
Tabaková hlava potravinového kódexu v §
13 explicitne
určuje text všeobecného varovného označenia a 15
možností
doplnkového
varovného označenia spolu s určením
umiestnenia
a
ich veľkosti takto: všeobecné varovné označenie na širokej
čelnej
strane a doplnkové varovné označenie na opačnej širo-
kej strane. Každé varovné označenie musí
zaberať najmenej
4
% plochy širokej strany spotrebiteľského obalu.
Navrhované doplnenie slova
"vážne" do textu všeobecného
varovného
označenia je sporné, nakoľko táto skutočnosť nie
je úplne jednoznačne preukázaná a extrémne
ladené výrazy
môžu
skôr oslabiť celkový efekt varovného označenia.
Na margo toho chcem povedať, že to
vyzerá, ako keby som
obhajoval
tabakový priemysel. Hovorím, že ku
každému podni-
ku,
ktorý dnes do štátneho rozpočtu prispieva len 1 korunou,
by
sme sa mali správať trošku objektívnejšie. Som tiež býva-
lý
profesionálny športovec. Treba za tým vidieť aj to, že
dnes,
bohužiaľ, sú aj z tohto financované špičkové športy,
ktoré
nás reprezentujú ako krajinu.
A navyše
máme tu problém drog. Vieme, že
drogy nie sú
propagované,
ale, bohužiaľ, je to pliaga tejto
spoločnosti,
vieme,
že sú šírené medzi mládežou. Nie som pevne presvedče-
ný,
či akýmkoľvek prísnejším zákazom, aj
tvrdým zákonom, aj
keď
pôjdeme nad rámec Európy aj nad rámec
sveta, by sme do-
siahli
efekt, ktorý prijatím tohto zákona, myslím si, dosta-
neme.
Ďalším závažným
nedostatkom je požiadavka v § 4 ods. 2
a
3 na zmenu textu doplnkového varovného označenia "kaž-
dých
12 mesiacov", čo si dosť dobre neviem vysvetliť, ako by
sa
to malo realizovať, pričom nové texty má schvaľovať mi-
nisterstvo
zdravotníctva.
Návrh zákona však neobsahuje žiadne ďalšie náležitosti
schvaľovacieho
procesu. Vzhľadom na to, že toto
ustanovenie
sa
má týkať uvádzania cigariet do obehu, bude aj po zmene
textu
v predaji množstvo cigariet s textom varovného označe-
nia z predošlého roka dosť dlhý čas. Týmto sa
očakávaný
efekt vyplývajúci z variácie textov
doplnkového varovného
označenia
do značnej miery eliminuje.
Záverom by som chcel dodať, že treba
zladiť aj termino-
lógiu
a jednotne používať termín varovné označenie.
Vzhľadom
na uvedené nedostatky
predkladaného návrhu
koncepčného
aj vecného charakteru, ktoré nie sú úplným vý-
počtom
slabých miest, odporúčam vrátiť návrh zákona predkla-
dateľovi
na dopracovanie a zladenie s existujúcou legislatí-
vou
Európskej únie a Slovenskej republiky, teda
a) vypustiť z návrhu zákona v § 4 ods.
1 v texte vše-
obecného
varovného označenia slovo "vážne",
b) vypustiť v § 4 návrhu zákona odsek 2
aj odsek 3,
c) odsek
5 zosúladiť s § 13 Potravinového
kódexu Slo-
venskej
republiky.
Kvôli prehľadnosti zákona zapracovať
pozmeňujúce návrhy
zo
spoločnej správy do predloženého návrhu zákona, čiže nie-
čo
podobné, ako predkladal pán poslanec Maxon.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne pánu poslancovi Čopíkovi.
Vážené kolegyne a kolegovia,
mám tu zo včerajška zápis tých, ktorí sa prihlásili na
tabuli.
Vidím, že je tu záznam ešte
ďalších dvoch. Zo vče-
rajšieho
záznamu je to pán poslanec Roman, pán
poslanec Ša-
gát,
pán poslanec Smolec, pán poslanec Zahatlan a pani po-
slankyňa
Rusnáková. Zapisujem ešte pána poslanca Šveca. To
sú
faktické pripomienky? (Hlasy v sále.)
Aj pani poslankyňa
Belohorská
a pán Maxon? Dobre.
Pán poslanec Švec, nech sa páči, máte slovo vo faktic-
kej
poznámke.
Poslanec J. Švec:
Ďakujem pekne. Chcel by som reagovať na
vystúpenie pána
kolegu
Čopíka.
Myslím si, že otázka varovných textov na
škatuľkách ci-
gariet
je dnes riešená nielen legislatívne,
ale aj v praxi.
Na
všetkých zahraničných cigaretách máte tieto nápisy, a ne-
máte
ich len na jednej strane. Obvykle sú lokalizované na
čelnej,
zadnej i na bočných stranách. Takže
hovoriť o neja-
kých
reštrikciách zákona na ochranu nefajčiarov z hľadiska
varovných
signálov alebo varovných textov nie je
adekvátne,
lebo
v skutočnosti je našou povinnosťou
chrániť zdravie ľu-
dí.
Z
tohto pohľadu si myslím, že tento
argument nie je
vhodný,
a neodporúčal by som ho brať vážne do
úvahy. Myslím
si,
že v rámci tohto zákona bude treba
hovoriť o niektorých
iných
veciach, ktoré sú rovnako dôležité, ale
ktoré spadajú
možno aj do
oblasti zákonov týkajúcich
sa zdravotníctva.
Preto
odporúčam, aby sa o zákone diskutovalo, ale v pozitív-
nom
zmysle slova.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne.
Pani poslankyňa Belohorská - faktická
poznámka.
Poslankyňa I.
Belohorská:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som tiež chcela
veľmi
krátko zareagovať na prejav pána poslanca Čopíka.
Nepáči sa mi ako lekárke, že bolo
podotknuté, že síce
sa z týchto
ziskov podporujú športovci.
Viem, že je to,
žiaľ,
realita, ale práve naopak, proti tomu
by sme mali bo-
jovať.
Poviem to veľmi zjednodušene, tých
nepodporuje taba-
kový priemysel,
tých podporujú nešťastní pacienti, ktorí
s
rakovinou pľúc ležia v nemocnici. Čiže
úplne zjednodušene
povedať,
že áno, každý jeden športovec, ktorý je
podporova-
ný, je podporovaný jedným, desiatimi alebo
možno sto pa-
cientmi.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Maxon.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Dámy a páni,
chcel
by som len spresniť, že som
včera v rozprave
predložil tri pozmeňujúce návrhy, z toho prvý je totožný
s
návrhom pána poslanca Čopíka. Chcel
by som poprosiť pána
spoločného
spravodajcu, aby sa o tomto návrhu hlasovalo po
rozprave
ako o prvom.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne.
Vážené
kolegyne a kolegovia,
budeme teraz pokračovať
v
rozprave prihlásenými na tabuli. Prvý vystúpi pán poslanec
Roman.
Nech sa páči.
Poslanec Ľ. Roman:
Vážený pán predseda,
vážený pán predsedajúci,
kolegovia, kolegyne,
chcel by
som sa vyjadriť k zákonu o
ochrane nefajčia-
rov.
Samotná myšlienka je veľmi dobrá. Nakoniec, ja som aj
prestal
fajčiť, už vyše roka nefajčím. Keď som pozeral tento
zákon,
tak som po všetkých pripomienkach zistil, že sa troš-
ku
začína rozrastať a začína sa míňať
účinkom. Samotná myš-
lienka ochrániť nefajčiarov sa v
koncipovaní tohto zákona
vlastne
zmenila, ten zákon sa rozšíril a teraz neviem, o čom
je,
či je to zákon o ochrane nefajčiarov, či je to
zákon
proti
fajčiarom, alebo či sa to volá len zákon o zákaze faj-
čiť.
Okrem toho tento zákon, vedený dobrým úmyslom, tým, že
tam
bol boli pripomienky zo strany Legislatívnej rady vlády,
nie
vlády, lebo to si nemýľme, zasahuje vlastne do rozlič-
ných
oblastí. Samotný zákon má veľmi úzke určenie a neviem
si
dosť dobre predstaviť tú ambíciu, ktorú má, ako sa dá vy-
riešiť
ochrana nefajčiarov napríklad vo väzniciach, kde sú
traja
fajčiari a jeden nefajčiar v jednej cele. To si neviem
dosť dobre predstaviť. To sú, samozrejme, krajné
prípady.
Alebo
na futbalovom štadióne. Lebo tieto veci
sa riešia ná-
pisom
Zákaz fajčiť alebo vytvorením miesta, kde sa môže faj-
čiť.
Na Zimnom štadióne, samozrejme, nikto
nefajčí, pretože
tam
to každému dôjde, a tam je to aj napísané. Načo na to
zákon?
Tento
zákon zasahuje do
polročného zákona o reklame,
zákona
číslo 220/1996 Z. z. Zasahuje do
potravinového kóde-
xu.
Už len čakám, kedy začne riešiť aj
požiarnobezpečnostné
predpisy.
Aj to by tam mohlo byť. Lenže
potom to už nie je
zákon
na ochranu nefajčiarov, ale je to o niečom inom. Tento
zákon
si vlastne dáva nejakú ambíciu bojovať proti fajčeniu.
Ja
si myslím, že už by sme mali prestať v
tomto štáte bojo-
vať.
My stále za niečo bojujeme, stále sa dostávame do neja-
kých
stretov. Veď sa dá dohodnúť. Bojujeme
za to, aby taba-
kový
priemysel nesponzoroval športov. Ale
ako to chcete vy-
riešiť,
keď to robia na celom svete? Máme byť nejakí iní?
Veď
to sa všade na svete tak robí. Pozrite sa na satelitné
televízie.
Máme tu zákon o reklame, tak ho aspoň
dodržujme.
Veď
ten sa nedodržuje. Tak striktne dodržujme zákon o rekla-
me,
striktne dodržujme potravinový kódex. Predsa v zákone na
ochranu nefajčiarov nebudeme určovať presnú gramáž obsahu
v
cigarete. Veď to je už naozaj o niečom inom. Naozaj mi tam
už
chýbajú len požiarnobezpečnostné predpisy,
to ešte ne-
riešime
v tomto zákone.
Pripomienkami, ktorých je 92, a pripomína mi to pripo-
mienky
k návrhu štátneho rozpočtu, lebo tam je
toľko pripo-
mienok,
sa tento zákon tak rozrástol, že
samotní predklada-
telia mi hovorili, že oni to takto nechceli. Oni naozaj
chceli
vyriešiť veľmi inteligentne to,
aby sa mohol nefaj-
čiar
naozaj ohradiť: prosím ťa, nefúkaj mi
to do očí, tu sa
to nesmie. Aby
sa to dalo slušne vysvetliť. Tento zákon
vlastne
iniciuje, že sa znovu dostanú určité skupiny ľudí do
stretov.
Neviem, ako chceme vyriešiť malé krčmy.
Ako sa tam
bude
môcť fajčiť alebo nefajčiť? Veď to rieši trh. Predsa zo
zákona
nemôžem niekomu určiť, že do tejto
reštaurácie pôjde
vtedy,
keď tam nebudú fajčiť. Veď tam nepôjde.
Ale toto ne-
môže
byť motivácia pre poslanca - vytvoriť taký zákon, aby
mohol
chodiť do každej, veď na to je podnikateľ, aby prišiel
na
to, že urobí nefajčiarsku reštauráciu. Toto nemôže byť
naša
ambícia, lebo nemôže byť našou ambíciou
- viem, že na
mňa
teraz zaútočí môj kolega pán Šagát - liečiť, na to sú
nemocnice,
na to nie je parlament. I keď, samozrejme, reš-
pektujem
jeho zamestnanie, ale toto tiež nie je
divadlo, ja
vás
nemôžem režírovať.
Čiže mám pozmeňujúci návrh k tlači 550.
Odporúčam pred-
ložený
návrh zákona vrátiť predkladateľom na
prepracovanie.
To
je môj pozmeňujúci návrh.
Ďakujem vám veľmi pekne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Vážené kolegyne a kolegovia, chcem sa
opýtať pána po-
slanca
Prokeša, či to je faktická poznámka. Áno. Nech sa pá-
či,
máte slovo.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Tak si
nejako spomínam, že v Bratislave
je nejaké di-
vadlo
West a že i nejaké cigarety sa volajú West. A potom
mi z toho
tak vyplýva, že niekedy pekné reči
o humanite
a
mnohom inom zakrývajú tiež iné vzťahy.
Vážený kolega Roman hovoril, že na liečenie
sú nemocni-
ce, ale ja
si myslím, že je vždy lepšie
robiť prevenciu
a
zabrániť ochoreniam, ako liečiť následky. Ale v jednom
s
ním súhlasím. Možno by bolo omnoho
výhodnejšie a účinnej-
šie
prijať zákon, že fajčiari budú platiť o
50 % vyšší prí-
spevok
do zdravotnej poisťovne ako nefajčiari.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán spravodajca sa hlási s
faktickou poznám-
kou.
Poslanec R. Kováč:
Vážené dámy,
vážení páni,
ja vskutku neviem, pretože u všetkých troch, ktorí vy-
stupovali,
sa objavujú poznámky o tom, že sa sprísňuje zákon
o
reklame. Áno, v návrhu poslancov, ktorí ho predkladajú, sa
sprísňuje
v tom zmysle, že sa reklama tabakových výrobkov
nesmie
uvádzať na výrobkoch, ktoré sú určené deťom. S týmto,
prosím, nesúhlasíte? Ja som nerozumel pánu
Maxonovi, pánu
Romanovi ani pánu
Čopíkovi. Pretože ak hovoria
o niečom
inom, tak sa
vyjadrujú k pozmeňujúcim
návrhom. To je iná
vec.
Ale vy ste povedali, že tento zákon to sprísňuje. Ja by
som vás i
ďalších vystupujúcich chcel poprosiť, aby ste
striktne
oddelili svoje pripomienky k samotnému návrhu, pre-
tože
ten návrh podľa môjho názoru tým,
že sa sústreďuje na
deti,
má istú koncepciu, a aby sa oddelene hovorilo o pozme-
ňujúcich
návrhoch, pretože pri tom zmiešavaní je to veľmi
ťažké.
To je prvá poznámka.
Druhá poznámka - nie je možné
neexistujúci a doteraz
pripravovaný
potravinový kódex nadradiť nad pripravovaný zá-
kon.
To nejde.
Tretia poznámka - mne z logiky veci
vyplýva, že cigare-
ta
a jej obsah dechtu nepatria do potravinového kódexu, pre-
tože
cigareta nie je potravina. Asi by skôr patrila do iného
zákona.
Ale prosím, keď si to rozhodli potravinári, že to
patrí do ich
starostlivosti, tak ju
raďme medzi základné
potraviny.
Ale v každom prípade ten kódex
ešte nie je, len
sa pripravuje. A tento zákon je tu, v parlamente. A ten,
ktorý
sa pripravuje, sa musí prispôsobiť
tomu, čo sa v par-
lamente
schváli. Ja sa budem vyjadrovať aj k otázke dechtu
neskôr.
Počkám, až sa vyjadria ostatní poslanci, a potom po-
viem
svoj názor na túto vec. Ale prosím vás, nezamieňajme si
pojmy
a veďme diskusiu tak, aby skutočne bola
racionálna aj
pre
nás, ktorí tu sedíme a pripravujeme tie pripomienky, le-
bo
teraz vskutku neviem, ako mám zachytiť pripomienku k rek-
lame,
lebo v zákone nie je obmedzená. Ibaže by ste povedali,
že
sa vám nepáči, že bude obmedzená
reklama na detské baló-
ny.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďalší vystúpi pán poslanec Šagát. (Hlasy
v sále.) Ne-
hnevajte sa,
ale na faktickú pripomienku sa
neodpovedá,
priatelia.
Hlási sa ešte niekto do rozpravy? Nie. Vyhlasu-
jem,
že je uzavretý zoznam rozpravy. Končí sa pani poslanky-
ňou
Rusnákovou.
Prosím, pokračujeme. Pán poslanec Šagát,
máte slovo.
Poslanec T. Šagát:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne a kolegovia,
dovoľte mi, aby som predniesol niekoľko poznámok k to-
muto
návrhu zákona o ochrane nefajčiarov. Neprednesiem žiad-
ny
pozmeňujúci návrh, skôr by som chcel v
rovine odbornej
argumentácie,
to je prvá rovina, a v druhej rovine,
filozo-
fickej,
povedať niekoľko poznámok.
Celou Európou sa šíri vlna nefajčiarstva.
Tak ako tu už
bolo
uvedené, mnohé štáty sa s týmto problémom vyrovnávajú
rôzne.
Možno povedať, že smerom na sever sa
zákony na zákaz
fajčenia
stávajú oveľa rezolútnejšie,
smerom na juh je to
opačne,
sú viac liberálnejšie alebo neupravujú
tento vzťah.
Odstrašujúcim príkladom
pre nás sú pravdepodobne Grécko
a
Španielsko. Isteže, keď robíme
nejakú právnu normu, mali
by
sme sa pozrieť, ako to robia susedia, ale mali by sme
k
jej konštrukcii byť motivovaní
predovšetkým nejakou filo-
zofiou,
čo chceme zmeniť.
Isteže, zákon nevyrieši fajčenie tým, že
sa prijme, tak
ako
prohibícia nevyriešila alkohol. Ale
zákon, legislatívna
norma
vytvára určité prostredie, ktoré je
stupňom na vytvá-
ranie
verejnej mienky, na formovanie
vedomia, ako sa ľudia
majú
správať. Aby bol nápis, môj priateľ Ľubo Roman, na šta-
dióne
Zákaz fajčiť, na to treba mať
zákon, ktorý povie, že
ten
nápis tam má byť. Povedzte mi, kto
to tam dá bez toho,
aby
to nebolo?
A potom k filozofii. Prosím vás, ak niekto tu vystúpi,
a
ja mu to prepáčim a budem ho mať ďalej rád, lebo rešpektu-
jem
každý názor, pokiaľ sa povie otvorene do očí, že máme
liečiť
v nemocniciach, tak by som vám
musel povedať, že do
roku
2030 by sme pravdepodobne, ak to
bude v našej spoloč-
nosti
prebiehať takto ďalej, mali mať pre každého pacienta
jednu koronárnu
jednotku. Vybavenie jedného
koronárneho
lôžka
stojí minimálne 10 mil. korún.
Počítajte na 3 milióny
dospelých
obyvateľov, koľko budeme potrebovať peňazí. Nie je
možné
riešiť ozdravenie našej populácie
nezmyselnými inves-
tíciami
do zdravotníckej techniky, ak neurobíme
preventívne
opatrenia,
ktoré budú mať výsledok za 15 až 20 rokov. Aj náš
boj
proti fajčeniu prinesie výsledok o 15-20 rokov. Nie je
možné zmeniť správanie ľudí tak ako vypínačom,
presvedčiť
ich.
Ale my poslanci máme tú zodpovednosť, vážení, aby sme
boli
iniciátormi toho.
Som smutný a musím vám povedať otvorene, napriek tomu,
že
rešpektujem, že pán Čopík bol niekedy reprezentantom, keď
tu
odznie niekoľko diskusných príspevkov a všetci rozprávajú
len
o reklame. O filozofii, prečo to
ideme prijať, načo je
to
dobré, čo to založí, o tom nehovorí nikto. Prekáža mu,
koľko
percent bude pokrývať výstražný varovný
nadpis Pozor,
škodí
to zdraviu, alebo niečo iné. Ja by som
povedal, že by
ste
mali s okuliarmi čítať značku cigarety
a aby bolo taký-
mito
veľkými písmenami napísané, že to škodí
zdraviu. Vtedy
to
bude dobrý nápis na škatuľke cigariet. A vôbec, nehnevaj-
te sa, je
zvrátenosť hovoriť, že
všade na svete tabakový
priemysel
sponzoruje športovcov. My ideme prijať do vlastnej
filozofie, myslenia, budeme to prenášať medzi
občanov, že
áno,
nedá sa nič robiť, nemáme inde peniaze, nech nám ten
tabakový
priemysel, nech tých 100 ľudí, čo zomrie na rakovi-
nu,
zaplatí jeden futbalový oddiel na
Slovensku? Prosím vás
pekne,
kde sme to skončili v našom myslení? Čo
za filozofiu
života
sme si osvojili? Načo sme sem prišli, preboha? Na to,
aby
sme verejne tu za týmto stolom
povedali, že áno, to je
tak
všade na svete, sponzorujú, všade je
pornografia, samo-
zrejme,
aj cudzoložstvo, tak prečo by to aj
u nás nemohlo
byť?
A preto, prosím vás pekne, ak tu niekto ide ešte vystu-
povať
a obhajovať reklamu, ako to excelentne povedal Roman
Kováč,
že ak vám vadí, že nechceme, aby naše deti a vaše de-
ti a deti
našich detí fajčili
cigarety, tak potom sme tu
zbytoční.
Potom si pobaľme kufríky a odíďme preč, pretože
sme
nepochopili celosvetové trendy.
Samozrejme, že zákon nevyrieši fajčenie.
Ale prosím vás
pekne,
dovoľte mi niekoľko informácií k
odbornej časti. Kto
bude
chcieť, môžem mu predložiť klinické kontrolované štúdie
o
vplyve fajčenia na vývoj plodu u matky, ako sa im prestáva
prekrvovať
placenta, pretože sú pasívne alebo aktívne faj-
čiarky.
Keď sa novorodenec narodí, váži menej,
má poškodenú
CNS
a má handicap vývoja na ďalšie desaťročia. Nielen deti
rodičov, ktorí fajčia, majú častejšie astmu, sú
častejšie
chorí
a je objektívne zistené špeciálnymi vyšetreniami, že
majú
poškodené pľúcne funkcie, majú nižšiu
vitálnu kapacitu
a
iné veci, ktoré nebudem spomínať, lebo
sú odborné, ale aj
deti, ktoré
nemajú rodičov fajčiarov
a len sa pohybujú
v
prostredí, kde sa fajčí. Pretože je to veľmi ťažké zistiť,
nakoľko
je exponovaný, v akom prostredí, tak sa
v moči zis-
ťujú
metaboly nikotínu a podľa toho sa
dá zistiť, ako dlho
sa
to dieťa pohybuje v tomto prostredí. Je tu kontrolovaná
štúdia,
z roku 1996 u 300 detí, kde sa zistila priama súvis-
losť medzi obsahom metabolitu nikotínu a
poškodením pľúc
funkčným
vyšetrením pľúc.
Prosím vás, ak toto dáte do súvisu,
že tu neprijmeme
takúto
normu, ktorá bude opakovane prekračovaná (nakoniec,
máme
jazykový zákon a všimnime si, ako tu
hovoríme, pán Cu-
per
nevie ani povedať
"čítam", ale hovorí
"čitam"), samo-
zrejme,
prijmeme zákon, ktorý sa nebude plne dodržiavať, ale
prijmime
filozofiu myslenia, prijmime filozofiu správania sa
v
spoločnosti tým, že prijmeme zákon. A preto nemôžem súhla-
siť,
ak pán Maxon ho chce hneď v prvom hlasovaní vrátiť.
Dovoľte mi jednu otázku. Vy ste asi, pán
Maxon, skutoč-
ne
tak podrobne pozerali štatistické výsledky významu rekla-
my
na správanie sa populácie a poklesu alebo vzostupu fajče-
nia?
Mňa chce niekto tu presvedčiť, že obmedzenie reklamy
neovplyvňuje
začatie fajčenia? Iste nie u toho
starého faj-
čiara.
Chvalabohu, ďakujem Romanovi Kováčovi,
ktorý pravde-
podobne
aj motiváciou tohto zákona prestal
fajčiť, a dúfam,
že
vydrží. Ale prosím vás pekne, reklama iste nebude ovplyv-
ňovať
starého fajčiara, ktorý na tú cigaretu siahne. Je to
droga.
Ak pán Maxon tvrdí, že to nie je droga, ja mu nebe-
riem
jeho názor, ale toto vedecké inštitúcie
dávno vyrieši-
li.
Je to droga. Samozrejme, závislosť
nevzniká u všetkých,
niektorí sa vedia
oslobodiť. Ak má tú silu vôle,
že vie
prestať,
chvalabohu, teším sa a budem mu držať palce, aby
prestal
čo najskôr. Ale ak niekto tu bude tvrdiť, že reklama
neovplyvňuje správanie sa ľudí a nebude ovplyvňovať
deti,
preboha!
Všimnite si, ako vyzerá reklama v našej
štátnej televí-
zií
STV 1. Reklama, ktorá vám nevedome dáva do podvedomia
konanie,
takže zrazu kúpite ten prášok, nebudem
ho menovať.
Zrazu
len prídete domov, máte prášok kúpený. A tie barbie?
Prosím
vás pekne, všimnite si, namiesto toho,
aby sme o päť
minút
sedem každý deň hovorili, že sa nemá
fajčiť, že sa má
zdravo jesť, budeme pozerať barbie. To
sme takí chudobní
v
štátnej televízii, tak málo sme jej v štátnom rozpočte da-
li,
že nemôžu tam každý deň o päť minút sedem dať, ako sa
máme
správať a čo je hrozba? Preboha! Takto sme skončili?
A preto
mi dovoľte ešte poslednú
poznámku o motivácii
rečníka
za touto tribúnou. Buď mám vnútornú motiváciu, že
som
presvedčený, že to je správne, a vtedy vystúpim a poviem
to,
som ochotný s kýmkoľvek
diskutovať, napriek emóciám sa
nikdy
s nikým nepohnevám, nakoniec skoro som sa s niekoľkými
v
našom klube kvôli tomuto pobil, s Romanom som mal včera
veľmi
silný incident, napriek tomu dnes prišiel a povedal,
áno,
vieš čo, niektoré veci sa mi tam nepáčia. Hovorím, áno,
prečo
by sme sa o tom neporozprávali?
Možno na tých verej-
ných
priestranstvách vieme aj my urobiť
zmeny, vieme sa do-
hodnúť
o tom, koľko má byť miligramov dechtu
alebo iné. Sa-
mozrejme.
Ale prosím vás pekne, nezamietajme zákon, nezamie-
tajme
filozofiu. To by bolo strašne zlé.
A k tej
motivácii. Ak si to podrobne
prečítam, keď je
takýto
nápis a je to toľko percent plochy, až
30, poruší to
toto
- kto vám to pripravil, pán Čopík? Ja sa totiž zaujímam
a
pripravujem si len veci, ktoré mne
odborne sedia. To zna-
mená,
že je tu jasné lobby, ste ovplyvňovaní tými, ktorí ma-
jú
z toho zisk. Ja by som im ho doprial, nech tie peniaze
majú,
lebo si ich nezoberú na druhý svet,
ale, žiaľbohu, tu
bude
chorľavieť populácia. Ak to
neschválite, ste spoluzod-
povední.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne pánu poslancovi Šagátovi.
Prosil by som pre budúcnosť, aby
pri poznámkach k po-
slancom
nepoužíval také skutočnosti, že pochybuje, či niekto
vie
čítať alebo nie. Mali by sme sa tomu vyhnúť.
Faktickú poznámku má pán poslanec Čopík.
Poslanec J. Čopík:
Ďakujem za slovo.
Musím reagovať na pána poslanca Šagáta,
pretože sa tu
postavil
do úlohy obrancu tohto zákona a my sme asi na tej
druhej
strane. Vôbec to nie je pravda. Ja si myslím, že kaž-
dý
má právo predniesť pozmeňujúce návrhy
na zlepšenie tohto
zákona. Veď ja
som nepovedal, že tento zákon tu netreba.
A
to, že skutočne dnes prispievajú tieto
firmy na šport, to
som
tiež povedal, bohužiaľ. Ale ktoré
ďalšie by mohli a ne-
dajú
ani korunu? Kto z vás robí v športe a zháňal niekedy
nejaké
peniaze, potom by trošku inak rozprával. A ak toto
nechcete
pochopiť, že treba aj tieto veci zohľadňovať, potom
je
to smutné.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
S faktickou poznámkou vystúpi pán
poslanec Roman, zrej-
me
k tomu, k čomu vystúpil pán poslanec Šagát.
Poslanec Ľ. Roman:
Samozrejme. Znovu sa chcem vyjadriť k
dvom problémom.
Prvý je, že naozaj je tu veľká obava, že teraz nám za-
kážete
fajčiť, potom nám zakážete piť a toho tretieho zákona
sa
všetci začínajú báť. (Smiech v sále.)
Druhý -
naozaj, to sponzorovanie je také, že
je aj do
športu,
aj do kultúry, v tomto prípade aj do divadla West,
ktoré
slúži verejnosti. Keby napríklad firma FERENI, ktorá
patrí
manželke pána Prokeša, začala prispievať na kultúru,
tak
pokojne sa potom toho vzdám.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Prokeš - faktická
poznámka.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Chcem vyjadriť svoje osobné poďakovanie
pánu poslancovi
Šagátovi, pretože mi
hovoril doslova zo srdca. Nie často
s
ním súhlasím, ale teraz do bodky a do
písmena súhlasím so
všetkým,
čo povedal. Chcem len upozorniť ctené plénum, že
FERENI
nie je moja firma.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má prihlásený pán poslanec Smolec, nech
sa
páči. Pán poslanec Moric, máte poznámku k pánu poslancovi
Šagátovi?
Dobre, prosím, máte slovo.
Poslanec V. Moric:
Ďakujem pekne za slovo.
Tiež by som sa chcel poďakovať pánu poslancovi Šagáto-
vi.
Ja s ním skoro vždy súhlasím, keď s ním
súhlasím, a te-
raz
to bolo naozaj. Keby reklama nemala vplyv na predaj, tak
by,
pre boha živého, reklamy nebolo.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Smolec.
Poslanec J. Smolec:
Pán predseda,
pán predsedajúci,
milí nefajčiari,
vážení fajčiari,
réžia možno náhodou dáva dokopy tieto
diskusné príspev-
ky
a istým spôsobom chcem nadviazať na kolegu poslanca Šagá-
ta
tak trochu osobne.
Som nefajčiar vďaka tvrdému trénerovi,
ktorý ma v Baťo-
vanoch
odnaučil fajčiť v zlomovom období. Mám už niekoľko
desiatok
rokov a sám osobne som vlastne príkladom negatívne-
ho
vplyvu fajčenia, čo vám potvrdí lekár, ktorí nás spoločne
lieči.
Od malička som bol obklopený fajčiarmi, otec bol tuhý
fajčiar,
ktorý ma zobúdzal dusivým kašľom, mladí kamaráti ma
nútili
fajčiť a istým spôsobom ma
terorizovali. Na desiatky
rokov
redakční kolegovia ma krásne
odymili výfukmi z ciga-
riet.
Priznávam, že možno aj pod vplyvom tohto vývoja som
bol
odovzdaný a toleroval som tento
nikotínový teror. Zmie-
ril
som sa, a to aj preto, že akýkoľvek protest narážal na
spústu výhovoriek kolegov, ktorí hovorili: Môj otec síce
zomrel
ako fajčiar v päťdesiatich rokoch, ale svokor fajčiar
sa
dožil 80 rokov. Bola to taká, Šalamúnom povedané, márnosť
nad
márnosť bojovať aj proti týmto
argumentom, ale moja to-
lerancia
voči fajčiarom skončila pred rokom skutočne na pôde
Národnej
rady, keď som išiel na dôkladnú prehliadku. Lekár
sa
ma po prehliadke spýtal, koľko cigariet
denne fajčím. Ja
som
povedal, že ani jednu. Vaše pľúca, pán poslanec, sú také
"zaneřádené",
ako sa hovorí po česky, ako pľúca fajčiara. Je
to
vďaka tomu, že zásluhou mojich milých
kamarátov, netole-
rantných
redakčných kolegov, som sa stal
fajčiarom z druhej
ruky,
alebo ma agresívnym spôsobom donútili stať sa účastní-
kom
pasívneho fajčenia.
Argumenty a dôvody, čo prináša fajčenie,
tu už boli po-
vedané.
Nebudem ich opakovať, ale fakt je jeden, že rakovina
pľúc
a infarkty po päťdesiatke a poškodenie
dýchacích orgá-
nov už nie
sú len choroby fajčiarov, ale aj nefajčiarov,
týchto
pasívnych alebo fajčiarov "z druhej ruky", ako sa ho-
vorí.
Preto by sme mali aj tento návrh zákona chápať tak, že
takpovediac
má zabrániť tomu, aby fajčiari na nás, nefajčia-
roch,
nepáchali trestný čin bezohľadného poškodzovania nášho
zdravia.
Fakty nebudem opakovať, lebo sa už vyskytli, ale
predsa
len pripomeniem, že Slovensko je vo
fajčení na po-
prednom
mieste, ale v priemernom veku sme na predposlednom
mieste.
To znamená, že ak priemerný vek je 66
rokov, ako je
to
aj uvedené v dôvodovej správe, tak toto niečo avizuje. Je
to
hrozivé.
Aj keď niektorí kolegovia v diskusii aj v
kuloároch ho-
vorili,
že toto je najtvrdší zákon v Európe, lebo sa vraj
začne
diskriminačné obdobie nefajčiarov nad fajčiarmi, je to
zavádzanie,
lebo chceme len svoj beznikotínový
priestor pri
práci,
pri jedle, pri cestovaní a už aj v
nemocniciach, ale
napríklad aj
v tomto parlamente.
Chceme dýchať čistejší
vzduch.
Je to prehnaná požiadavka? Myslím si, že každý to
trochu
pochopí.
Vážené
fajčiarky a fajčiari,
experti nazývajú tabak
mäkkou
drogou. Je veľmi blízko k tvrdej droge. Už treba uro-
biť len veľmi
krátky krok a ste tam. Fajčenie čoraz viac
opantáva našu mládež
a vek sa znižuje, to je
tiež veľmi
alarmujúce.
Doteraz mali fanúšikovia nikotínu v našej spo-
ločnosti
zelenú. Zákon im bude iba trochu ich závislosť od
tejto
mäkkej drogy obmedzovať a trochu im skomplikuje život,
lebo
úplne sa zakázať nedá, ani tento zákon nemá taký obsah.
Pripomínam, že heslo moderných štátov v
Európe je ne-
fajčiť.
Čítali ste, že niektoré mestá k tomu štartujú, aj
v
Bratislave bol pokus nefajčiť a nepiť v niektorých čas-
tiach,
len sa to stretáva s agresivitou našich
kolegov faj-
čiarov.
Uznávam aj ja, že lepší by bol liek ako zákon. Ale ta-
kýto
liek sa ešte, žiaľbohu, nevymyslel, a
preto treba pri-
jať
aspoň tieto zákonné opatrenia, ktoré
máme na stole. Po-
dľa
mňa, a to je už také záverečné pripomenutie, zákon pomô-
že
aj tej tretine fajčiarov, ktorí sa chcú
zbaviť tejto zá-
vislosti.
A myslím si, že obmedzenia či už vo vlaku a inde
ich
nedonútia k tomu, aby voľne, bez problémov siahli po tej
cigarete
a zapálili si. Myslím si, že zákon
otvára priestor
pre
naše právo žiť v zdravom prostredí
a na krásnom čistom
Slovensku.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne pánu poslancovi Smolcovi.
Ako vidíte, čierťaž, teda rozdeľovacia čiara medzi ná-
zormi,
neprebieha podľa koalície a opozície.
Slovo má s faktickou poznámkou pán
poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Som skutočne dojatý tým, čo tu hovorí pán
poslanec Smo-
lec,
pán poslanec Šagát aj všetci títo veľkí bojovníci proti
fajčeniu.
Ja ich absolútne chápem. Prosím vás,
ale keď vyj-
dem
z domu, na ulici, v tej prepchatej
doprave, jeden výfuk
z
auta je desaťtisíc cigariet. Buďte takí láskaví a tu niečo
robte,
pretože človek prejde po ulici a to je desaťtisíckrát
horšie, ako
keď niekto pri
jeho uchu alebo nose, alebo
očiach
náhodou si zapáli. Keď už, tak začnite robiť nejaký
komplexný
program zdravia, ale nie na tých
chudákov fajčia-
rov.
Ja som síce nikdy nefajčil, ale naozaj,
keď som videl,
ako
sa aj pán poslanec Šagát rozohnil, tak som mu odporúčal,
aby
si išiel dať jednu cigaretu, nech sa trošku upokojí.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Až na to, že autobusy nie sú
drogovo závislé.
Pán predseda Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Zákon mi neumožňuje reagovať na
vystúpenie pána Mikloš-
ka,
tak reagujem na pána Smolca a pripomínam len to, že nie-
len
cigarety skracujú život, ale skutočne
aj exhaláty. Naše
autá
však už jazdia takmer prevažne na bezolovnatý benzín,
ak
to nie je známe. Takže takéto exhaláty majú také paramet-
re,
ako keď horí plyn pri varení na sporáku v kuchyni.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pani poslankyňa Belohorská - faktická poznámka.
Poslankyňa I.
Belohorská:
Ešte raz dovoľte aj mne pripojiť sa k
rečníkom. Považu-
jem
celú túto debatu za trochu
"ujdenú". O čom sa chceme
presvedčiť? Že nie je
potrebný zákon, alebo že je
správne
fajčiť,
alebo že je to dobré? Nefajčiarov treba chrániť. Na-
príklad
preto sú aj pre chodcov vyhradené
priechody, že vo-
diči
sú agresívni. Aj fajčiari sú agresívni.
Nechcem reago-
vať
na reagované, ale veď v Národnej rade sa urobili isté
opatrenia
nato, aby sa v týchto priestoroch, kde
sa bezpro-
stredne
zdržiavame, nefajčilo. Takže podporme všetci to, aby
nefajčiar,
deti, skutočne boli chránené.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Zahatlan
a pripraví sa
pani
poslankyňa Rusnáková. Vyčerpaním toho uzavrieme rozpra-
vu
a pôjdeme na obed.
Poslanec K. Zahatlan:
Vážený pán predseda,
vážený pán predsedajúci,
kolegyne, kolegovia,
odznelo tu veľa názorov. Ja nie som za
to, aby sme sa
rozdeľovali
na fajčiarov a nefajčiarov. Som fajčiar, aby bo-
lo
známe, keďže každý to oznámil, takže poviem to aj ja.
Viete, možno tu ide o niečo iné. Nemôžeme
sa deliť na
fajčiarov a nefajčiarov, ale skôr skúsme
nájsť najlepšiu
koncepciu
tohto zákona. Myslím, že pán kolega Juriš tomu ve-
noval
dostatočný čas, len treba doriešiť aj tých 92 pripo-
mienok,
ktoré vzišli z výborov, treba doriešiť komplexnosť
tohto
zákona, aby sme nenarobili aj pre
budúce obdobie zby-
točné
rozpory medzi jednou právnou normou a druhou.
V prvom rade by som sa chcel vyjadriť k striktnému zá-
kazu
od 1. 1. 1998 alebo k zníženiu dechtu
jednorazovo hneď
z
15 mg na 12 mg. Ak pozeráme právne
normy v susedných kra-
jinách
alebo vo väčšine aj v Európskej únii, toto znižovanie
prechádzalo postupne asi v priebehu piatich rokov.
Myslím
si,
že je dosť reštriktívne spraviť to naraz.
Ďalej mnohí tu hovorili o reklame a o
reklame tabako-
vých
výrobkov. Súhlasím aj ako fajčiar a
viem zo svojho po-
hľadu
povedať, čo fajčenie prináša mne a v čom je negatívne,
takže
takisto sa snažím, aby deťom v malom veku alebo v kri-
tických
rokoch, keď tieto návyky prichádzajú k nim, sa to
prevenciou
dalo svojím spôsobom vyhovoriť. Aj z pohľadu faj-
čiara
môžem garantovať, že tiež to nie je
jednoduché. Nemô-
žem
povedať za seba, tak ako povedal kolega Maxon, že by som
bol
celkom nezávislý od toho, či fajčím, alebo nefajčím.
Chcem povedať, že v Európskej únii alebo
v krajinách
Európskej
únie sa na škatuľke odporúčajú 4 %, teda minimálne
na
4 % musí byť oznámenie o škodlivosti. My navrhujeme 10 %.
Súhlasím
s tým, že chceme byť liberálnejší a chceme viac bo-
jovať
proti fajčeniu. Na druhej strane podľa môjho názoru aj
podľa názoru ľudí, s ktorými som
hovoril, každá firma má
svoju
ochrannú známku a má ju zaručenú z
Európskej únie. Ak
my
prijmeme 10 %, môže vzniknúť problém s obalom jednotli-
vých
výrobkov.
Ďalej, je to môj názor, treba
zladiť s odporúčaniami
Rady
Európy alebo Európskej únie ich legislatívne kroky na
boj
proti fajčeniu a legislatívne kroky,
ktoré tu pripravu-
jeme.
Preto sa pripájam k návrhu kolegu Maxona, nakoľko tých
92
pozmeňujúcich návrhov, ktoré nie sú zapracované, nám môže
spraviť
nedobrý návrh zákona a my by sme mohli
schváliť ne-
dobrý
zákon. Preto toto je jediná moja
pripomienka a myslím
si,
že pán predkladateľ aj pán spravodajca budú s tým súhla-
siť,
že ak sa toto zapracuje a ten zákon bude v poriadku,
sám
som potom ochotný zaň hlasovať, len treba sa vyvarovať
týchto
chýb.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne pánu poslancovi Zahatlanovi. S faktickou
poznámkou
sa prihlásil pán spravodajca poslanec
Kováč. Nech
sa
páči.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán predseda,
vážené kolegyne, kolegovia,
vystúpenie pána kolegu Zahatlana opäť potvrdilo to, čo
som
povedal.
Pán kolega, vy ste sa vyslovovali k
pozmeňujúcemu návr-
hu,
nie k zákonu. Povedali ste, že zákon
nie je dobrý, pre-
tože
určuje jednorazove 12 mg dechtu a to sa nedá dosiahnuť.
Ale
to v návrhu zákona nie je. Ja si myslím, že tu je zásad-
ná chyba vo
vašich vystúpeniach, že
zmiešavate to, čo je
v
pozmeňujúcich návrhoch, a to, čo je v návrhu zákona. K ná-
vrhu
zákona sa vyjadrujem ako k návrhu
zákona. Ak sa mi ne-
páči
niektorý pozmeňujúci návrh, tak poviem, že nesúhlasím
s
pozmeňujúcim návrhom pod číslom
tým a tým, žiadam ho na
osobitné
hlasovanie. Ale vy celú situáciu riešite tým, že
navrhujete
vrátiť zákon na prepracovanie.
Myslím si, že to
nie
je seriózny postup.
Po druhé - chcem vám povedať, že autori zákona ani ne-
uvažovali
o 12 mg dechtu a neuvažovali ani o zákaze reklamy.
To
sú návrhy vlády. Pán poslanec Roman, to
nie Legislatívna
rada
vlády, ja tu mám prípis podpísaný predsedom vlády, že
14.
januára prerokovala tento návrh a toto sú jej pripomien-
ky. Sú to
pripomienky vlády Slovenskej
republiky a mnohé
z
týchto návrhov si osvojil výbor pre zdravotníctvo a tak sa
dostali do spoločnej správy. Aby som
uľahčil situáciu na
rozhodovanie aj na ďalšie pokračovanie, dovoľte mi, aby
som
možno
v tejto chvíli ešte pred uzavretím rozpravy prečítal
tie
body, o ktorých sa domnievam, že návrh
zákona zlepšujú.
Stále
všetci spomínate 90 bodov. Ja s vami
súhlasím, 90 bo-
dov
je veľa, ale prečítajte si hneď
prvé dva a zistíte, že
ide o názov
zákona, že tam má byť "Slovenskej republike"
a
nemá byť "Slovenskej republiky". V druhom bode má byť účel
zákona
alebo úvodné ustanovenia. To predsa
nemení filozofiu
a
podstatu zákona a takýchto pripomienok
je až 60 %. To si,
prosím,
uvedomte.
Teda, ak dovolíte, veľmi pomaly
budem čítať tie čísla,
kde
si myslím, že pripomienky zo spoločnej
správy zlepšujú
text
zákona. Nebudem hovoriť, že ich
odporúčam prijať, lebo
som
sa zaviazal, že to nepoviem.
Je to spoločná správa číslo 550a, body 1,
2, 3, 5, 6,
8,
9, 11, 13, 14, 15, 17, 21, 22, 24, 25, 27, 28, 30, 32,
33,
34, 36, 37, 38, 43, 44, 45, 48, 49, 50,
51, 52, 54, 55,
56,
58, 59, 60, 61, 62, 63, 64, 65, 66, 67,
68, 70, 71, 72,
73,
74, 75, 76, 77, 78, 79, 81, 82, 83, 84, 85, 86, 89 a 90.
Za
duplicitné návrhy alebo za také, ktoré nezlepšia text zá-
kona, pretože
tu sa objavujú napríklad tie isté návrhy
v
ústavnoprávnom výbore a vo výbore pre zdravotníctvo, len
zdravotníctvo,
povedzme, dva návrhy zlúčilo do
jedného, kým
ústavnoprávny ich dal
v dvoch odsekoch, považujem návrhy
v
bodoch 4, 7, 10, 12, 16, 19, 20,
23, 26, 29, 31, 35, 39,
40,
42, 46, 47, 53, 57, 80, 88 a 91.
Ako vidíte, nespomenul som v tejto
oblasti 4 kľúčové,
o
ktorých sa tu vedie diskusia, a to je
návrh v bode 18. To
je
návrh, kde zdravotnícky výbor si osvojil návrh vlády roz-
šíriť
zákaz reklamy. O tom sa tu najčastejšie diskutuje. Ďa-
lej
návrh v bode 41. To je obsah dechtu. Opäť je to návrh
vlády
a nie návrh predkladateľov. Ďalej je
to návrh v bode
69,
ten istým spôsobom mení zákon, pretože tu sa navrhuje
vypustiť
celý § 10, a potom bod spoločnej správy 87, kde ide
o
nové znenie rozdelenia finančných
pokút, kto ich vlastne
dostane.
To sú
návrhy z doterajšieho priebehu
rozpravy, aby sa
tým
ďalším, ktorí budú vystupovať, lepšie orientovalo, čo si
myslíme,
ako ten zákon má vyzerať.
Ešte pred záverečným slovom, ešte
predtým, ako sa ukon-
čí
rozprava, by som rád dal procedurálny
návrh a chcem vy-
zvať tých, ktorí
žiadali hlasovať o
neprijatí zákona ako
v
prvom bode - navrhujem trochu iný
postup a možno mi dáte
za
pravdu. Navrhujem, aby sme hlasovali o všetkých pripo-
mienkach,
s výnimkou práve tejto pripomienky, aby sme o nich
hlasovali
najprv, potom si vyžiadam prestávku, aby sa schvá-
lené
pripomienky zapracovali do textu a boli vám v znení no-
vého
textu rozdané, a potom navrhujem, aby sme hlasovali, či
takto
upravený zákon odmietneme a vrátime na
prepracovanie,
alebo
nie.
Myslím si, že to je logickejší postup. Je
to presne to,
čo
žiadal pán poslanec Čopík, ale aby boli zapracované do
textu
len tie návrhy, ktoré budú schválené, a nie tie, ktoré
sú
neschválené. To by asi nemalo logiku.
Takže chcem popro-
siť
tých, ktorí žiadali, aby sa hlasovalo o prvej pripomien-
ke,
to znamená vrátiť zákon predkladateľom, aby stiahli ten-
to
návrh a aby akceptovali návrh, ktorý predkladám ja. Sa-
mozrejme,
že o takomto návrhu hlasovať budeme.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Faktická poznámka - predseda
výboru pán Národa.
Poslanec A. Národa:
Ďakujem za udelené slovo, pán
predsedajúci.
Ospravedlňujem sa všetkým prítomným, že
nebudem hovoriť
k
danej problematike, ale vzhľadom na
to, že nás tu ubúda,
potrebujem
oznámiť všetkým členom výboru, že cez
obedňajšiu
prestávku
o 13.00 hodine je veľmi nutné, aby sme sa zišli
v
našej rokovacej miestnosti
v súvislosti so zahraničnou
cestou.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Faktická poznámka - predseda
výboru pán Maxon.
Pardon, pán poslanec Zahatlan.
Poslanec K. Zahatlan:
Ďakujem za slovo, mám k tomu len krátku pripomienku.
Som rád, že moje vystúpenie prispelo k tomu, že sme sa
pohli
trochu ďalej. Možno keby sa tieto body boli vysvetlili
skôr
alebo sme boli o tom informovaní skôr, nemusela byť ta-
ká
polemika. Samozrejme, treba si to
všetko, čo odporúčate,
pozrieť,
a mohli sme sa vyhnúť tomuto problému.
Na toto som
chcel
poukázať a tým som chcel povedať,
aby sme zákon, keď
ho
budeme prijímať, mali v tej norme, ktorú chceme.
Ďakujem za pochopenie aj za vysvetlenie.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Faktická poznámka - predseda
výboru pán Maxon.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za
slovo.
Pán spravodajca, pre mňa je dosť nepochopiteľné, prečo
ste
s týmto stanoviskom vystúpil teraz.
Bolo by bývalo cel-
kom
logické, keby ste to boli povedali včera. Naopak, dosť
ma
prekvapilo, keď ste ako spravodajca uvádzali správu spra-
vodajcu,
tak ste povedali, že sa nebudete vyjadrovať k po-
zmeňujúcim návrhom, čo
je podľa môjho názoru
principiálna
a
veľmi dôležitá vec. Na druhej strane si
nemyslím, že sne-
movňa
by mala nejakým spôsobom v takomto
rozsahu dopracúvať
zákon.
Vážené dámy, páni, uvedomte si, že
tento návrh zákona
má
17 paragrafov, 92 pozmeňujúcich návrhov, z toho pán spra-
vodajca
uviedol, že 65 by ten zákon zlepšilo. Je to veľké
množstvo
pozmeňujúcich návrhov bez ohľadu na to,
či sú for-
málneho
charakteru, alebo nie sú formálneho charakteru.
A pokiaľ ide o môj návrh, ktorý som
uviedol v rozprave,
žiadam,
aby sa o ňom hlasovalo tak, ako som uviedol.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Faktická poznámka - pán
spravodajca.
Poslanec R. Kováč:
Ďakujem pekne.
Som
dlžný vysvetlenie pánu
poslancovi Maxonovi. Pán
poslanec,
prosím vás, ak ste čítali pripomienky,
tak zistí-
te, že z
92 pripomienok 60 % sú gramatického charakteru,
uvedenie
do súladu so slovenskou gramatikou,
teda tých 60 %
sú také, ktoré
legislatívno-technicky zákon
spresňujú. Ja
som
povedal, že tie, ktoré významovo menia
zákon, sú štyri.
Tak
prosím vás, prestaňme už rozprávať o 92 pripomienkach.
Povedal
som, že nebudem komentovať žiadnu pripomienku. Keď
sa
o nich bude hlasovať, nikdy nepoviem odporúčam prijať,
odporúčam
neprijať, tak ako to robíte vy. Ja som povedal, že
filozofiu
zákona a jeho kvalitu zlepší týchto 65 bodov, či
koľko
som ich čítal, a o tých štyroch poslanecká snemovňa
rokuje,
k žiadnemu inému sa totiž doteraz
nevyslovil nikto,
len
k týmto štyrom problémom a ja som ich hneď na začiatku
uviedol.
Pardon, ešte pán poslanec Čopík hovoril
k tomu ná-
pisu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Faktická poznámka - predseda
výboru pán Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Pán predsedajúci, mám len procedurálnu poznámku. Chcem
pripomenúť
členom ústavnoprávneho výboru, že na 12.30 hodinu
bol
zvolaný ústavnoprávny výbor na svoje rokovanie. Ak by sa
prestávka
uskutočnila neskoršie, tak ihneď po vyhlásení tej-
to
prestávky.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne.
Vážené kolegyne a kolegovia, myslím, že
by sme kvôli
tomu,
aby sme mohli uzavrieť rozpravu, mali ešte vypočuť pa-
ni
poslankyňu Rusnákovú, pretože ona je ako posledná prihlá-
sená
do rozpravy. Po jej vystúpení bude
nasledovať obedňaj-
šia
prestávka. Prosím, vážené kolegyne, aby sme sa podľa to-
ho
zariadili. Prosím, vydržme ešte.
Zároveň vám znova opakujem, že to
avízo, ktoré platí
o
prihlásení sa na hodinu otázok, uplynulo dvanástou hodi-
nou,
to znamená už ďalšie prihlášky nie je možné poskytovať.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
dávam pozmeňujúci návrh k § 9. Navrhujem celý § vyne-
chať. Zdôvodnenie je nasledovné: Ak na verejne
prístupnom
priestore je možné
alebo je povinnosť vytvoriť
oddelený
priestor
pre nefajčiarov, potom si, prosím, predstavte situ-
áciu,
že v nejakom meste je na námestí
zvolaný míting poli-
tickej
strany alebo stretnutie nejakého
občianskeho združe-
nia,
ktoré chce vysloviť svoje názory takto na verejnosti.
Pre
usporiadateľa však z toho vyplýva povinnosť pre účastní-
kov
vytvoriť osobitne označený a oddelený priestor, možno to
budú
nejaké kovové zábradlia alebo
niečo iné, to je proste
vec
usporiadateľov a vec obce, čo vie
poskytnúť, a do tohto
priestoru
by mali ísť všetci, ktorí si chcú
zapáliť. Pochy-
bujem
o tom, že účastník nejakého mítingu alebo združenia
pôjde
do tohto vyhradeného priestoru. Jednoducho to neurobia
a
nastane situácia, že usporiadateľom
bude môcť byť uložená
pokuta,
ak tam príde kontrola, ktorá uvidí, že
zákaz fajče-
nia na verejnom
priestranstve sa porušuje. Počas
takýchto
podujatí
sa môže dať pokuta buď fyzickej osobe
- tých 500
korún,
alebo sa môže dať aj pokuta usporiadateľovi.
Nikdy žiaden usporiadateľ na žiadnom
mítingu nezaručí
to,
že tam nebudú ľudia, ktorí si budú chcieť zapáliť. Práve
preto
navrhujem, aby sme tento odsek vynechali, pretože ak
je
akcia na voľnom priestranstve, na vzduchu, nevidím dôvod,
aby
mohlo dôjsť k takej situácii, že naozaj prísny kontrolór
si
povie, tak dobre, teraz som jedného
nachytal, a usporia-
datelia
dostanú pokutu 100 tisíc korún. Tento paragraf je
nerealizovateľný.
Jednoducho ho nikto nebude dodržiavať, ani
pri
najlepšej vôli usporiadateľa.
K § 8 nebudem dávať pripomienku, len
upozorňujem na to,
že
z textu vyplýva, že v stravovacích
zariadeniach a v reš-
tauráciách
súkromných podnikateľov má byť vyhradený priestor
pre
nefajčiarov, a to tak, aby cigaretový dym neobťažoval
nefajčiarov.
To znamená, že tie reštauračné zariadenia, kto-
ré
na to teraz nemajú upravené priestory, mali by robiť sta-
vebné
úpravy. Ak niekto urobí takú stavebnú úpravu, že sa
tam
len natiahne nejaká drevená stena alebo
nejaká iná, ci-
garetový
dym môže nefajčiara obťažovať a ten sa
môže sťažo-
vať,
pretože pre neho to bude nedostatočné. Upozorňujem na
to,
že pri "vyhradenom priestore"
nie je definované, ako by
mal
byť stavebne upravený, a ponecháva sa
teda na vôľu in-
špektora
ŠOI alebo iného kontrolného orgánu, aby
sám rozho-
dol,
či stavebná úprava je, alebo nie je dostatočná.
Nebudem dávať návrh na úpravu. Pri istej tolerancii si
viem
predstaviť, že inšpektori sa vedia dohodnúť, len upo-
zorňujem
predkladateľa, že je to vec, na ktorú
som ho viac-
krát
upozornila, napriek tomu nezapracoval
do nového návrhu
zmenu,
ktorá by ujasňovala pre kontrolné
orgány túto situá-
ciu.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne.
Vyhlasujem rozpravu o tridsiatom štvrtom
bode... (Hlasy
zo
sály.) Dobre, ešte reaguje pán spravodajca. Nech sa páči.
Poslanec R. Kováč:
Je
to posledná príležitosť,
keď môžem predložiť ešte
pozmeňujúce
návrhy. Ja som sa rozprával s pani poslankyňou
Rusnákovou
o tomto probléme. Skutočne tu vzniká
výrazné ri-
ziko
subjektívneho posudzovania. Nie je totiž z tohto zákona
známe,
nevedeli sme to ináč naformulovať, ako sa zistí, či
ten
dym obťažuje, alebo neobťažuje
nefajčiarov. Preto navr-
hujem,
aby sme v § 8 vypustili poslednú časť vety, ktorá za-
čína
slovom "ktoré". To znamená, že tá veta by znela: "Tento
priestor
musí mať primerané vetranie, ventiláciu." To ďal-
šie,
kde sa vysvetľuje, aká ventilácia má byť, to znamená
"ktoré
zabezpečí, aby nefajčiarov neobťažoval cigaretový dym
z
tej časti, v ktorej sa fajčí",
myslím si, že je také sub-
jektívne,
že sa to nedá objektívne posúdiť. Jeden
nefajčiar
je
citlivejší ako druhý a vznikli by
problémy. Navrhujem to
teda
vypustiť. To je po prvé.
A po druhé - navrhujem, ak by neprešiel
vládny návrh na
12
mg dechtu, a vzhľadom na to, že
tento návrh sa posúva
svojím
prijatím, navrhujem, aby v § 5 písm.
a) slovo "ja-
nuár"
bolo nahradené slovom
"december". To znamená zníženie
dechtu.
Je to aj istý priestor pre tabakový priemysel, aby
sa
prispôsobil, a možno aj pre fajčiarov, aby si obľúbili
ľahšie
cigarety. Takže to je len v prípade, že
by neprešiel
vládny
návrh, ktorý si osvojil výbor pre zdravotníctvo, že
od
1. januára budúceho roku všetky
cigarety majú mať 12 mg
dechtu.
Ak to neprejde, zrejme by zostal v
platnosti návrh,
ktorý
predložili predkladatelia, a ten sa
snaží modifikovať
práve
slovom "december", to znamená
zníženie až od 31. de-
cembra,
aby to bolo ku koncu roku.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Švec, môžete
reagovať len na pána
poslanca
Kováča. Nech sa páči.
Poslanec J. Švec:
Ďakujem, pán predseda.
Rád by
som sa vyjadril k stanovisku
pána spravodajcu,
k
jeho poslednej poznámke na limitáciu obsahu dechtu v ciga-
retách.
Ak budeme nútiť tabakový priemysel, aby
išiel s ra-
fináciou tabaku do
ďalších nákladných technológií, tak
sa
stane
to, že slovenské cigarety zdražejú. Výsledok bude ten,
že tí fajčiari, ktorí sú zvyknutí na svoju značku, budú
pravdepodobne
siahať za tou istou značkou, aj keď bude drah-
šia,
a bude to mať sociálny dosah. Tí, ktorí sú rozumnejší
a
budú vidieť iné možnosti, resp. ľudia, ktorých ovplyvní
cena,
budú siahať po lacnejších cigaretách na
čiernom trhu.
Je tu
totiž ešte jeden
moment, ktorý je veľmi dôležitý
z
hľadiska ochrany zdravia, a to nie je ani tak obsah dechtu
v
cigarete, ako účinnosť filtra. My sme
robili jednu štúdiu
so
študentmi, kde sme porovnávali
okolo 20 druhov cigariet
z
hľadiska účinnosti filtra a obsahu dechtu v spálenom taba-
ku. Zistili sme, že tzv. ľahké cigarety, lacné cigarety
s
nízkym obsahom dechtu mali filtračnú
účinnosť filtra 0 %,
to
znamená všetok decht, ktorý sa vyprodukuje v spálenom ta-
baku,
sa dostáva do pľúc fajčiara a čiastočne
aj do vonkaj-
šieho
prostredia pri exhalácii. Takže
obsah dechtu je sku-
točne
relatívny.
Radšej by som odporúčal aj ako
onkológ, o ktorom iste
nebudete pochybovať, že by nebol proti fajčeniu, aby sa
v
inom právnom mechanizme zaviedla
prísna kontrola kvality
filtrov
vyrábaných cigariet naším monopolným tabakovým prie-
myslom.
Takže si myslím, že by bolo dobré zvážiť zmenu § 5
navrhovanú
pánom spravodajcom a takýmto nepriamym spôsobom
chrániť
nefajčiarov i fajčiarov.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Vyhlasujem rozpravu o tridsiatom štvrtom
bode
programu za skončenú.
Vážené kolegyne a kolegovia, je
obedňajšia prestávka,
budeme
pokračovať v 24. schôdzi odpoludnia po 14.00 hodine.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Páni poslanci, pani poslankyne, nech sa
páči do rokova-
cej
sály, budeme pokračovať.
Prosím
spoločného spravodajcu aj
predkladateľa, aby
zaujali
svoje miesto.
Rozprava bola uzavretá. Chce sa k
rozprave vyjadriť pán
poslanec
Juriš? Nech sa páči.
Poslanec A. Juriš:
Vážené kolegyne, kolegovia,
chcem reagovať na vystúpenie niektorých
rečníkov. Včera
som
reagoval na pána poslanca Maxona hneď
po jeho vystúpení
len
z toho dôvodu, aby sme na to do
ďalšieho dňa nezabudli.
Dnes
zhrniem vystúpenia ostatných poslancov.
Pán Čopík - k § 4, označovanie tabakových výrobkov. Po
preštudovaní
zákonov v iných európskych krajinách, v
Spoje-
ných
štátoch a v Kanade - tam sú stanovené nie 4 %, ale naj-
menej
4 % plochy. Čiže je nám to jasné.
Potravinový kódex ešte stále nemôžeme akceptovať, pre-
tože
ešte nie je schválený, to je len
pripravovaná norma.
Preto
hovorím, že my sme prvý návrh zákona o
ochrane nefaj-
čiarov podali
v septembri roku
1995 a bol odsúvaný len
z
jedného dôvodu, že nebol ešte
zákon o reklame. Ten zákon
v
prvotnej podobe vyzeral
ako komplexný zákon
o tabaku
a
fajčení, nie o ochrane nefajčiara ako
zúženej forme. Taká
norma,
ako sme nedávno prijali zákon o
vinohradníctve a vi-
nárstve. I
keď sa týka poľnohospodárstva,
ale špeciálne
všetko
o vinohradníctve a vinárstve je v jednom zákone.
Čo sa týka európskej normy dechtu alebo
kondenzátu, ako
sa to niekedy
nazýva, tých 12 mg v roku
1998 - v našom
pôvodnom
návrhu bolo 15 mg, od roku 2001 12 mg, aby sme sa
priblížili
k Európskej únii. Totiž z Európskej únie sa k nám
budú
cigarety dovážať, či chceme, alebo nechceme. To je nor-
málne.
A naše budú inej kategórie, Tak preto, aby si aj faj-
čiari
postupne zvykli, aj tabakový priemysel,
mali sme túto
postupnosť.
To, že vláda, jej legislatívna rada a najmä sku-
pina,
ktorá je pre aproximáciu práva, navrhla 12 mg, a to
hneď,
to sa len akceptovalo vo výbore a je to v spoločnej
správe
ako pozmeňujúci návrh. Osobne by som bol za pôvodný
návrh, kde je
to postupné, a myslím, že v
tom sa môžeme
zhodnúť.
Čo sa
týka sponzoringu, pokiaľ viem, v
mnohých kraji-
nách
je zákaz reklamy. Sponzoring je niekde povolený, niekde
s
reštrikciami, určitými výhradami. My nie sme proti sponzo-
ringu
ako takému, i keď v konečnom dôsledku zarába na ne-
šťastí
iných a potom z toho nejakú omrvinku dá. Aby sme boli
presní, pokiaľ sa
mi podarilo zistiť, sponzoring za rok
1995
Slovenský tabakový priemysel mal necelých 20 miliónov
korún.
Momentálne, keby mi dali nahliadnuť
oficiálne, koľko
to
je, bol by som múdrejší. Toto je
len to, čo som pozbie-
ral,
čo kto dostal. V rozpočte pre šport, kultúru a zdravot-
níctvo
nie je pre nás problém nájsť 20
miliónov a pritom by
sa
nemuseli prosiť a byť vďační za
omrvinky, ktoré dostanú.
Takže
aj na sponzoring sa treba takto pozerať.
Dodatočné varovania, že by každých 12
mesiacov mali byť
iné.
Áno, ale z bežiaceho produkčného pásu.
To, či budú mať
predajne
v zásobe ešte pol roka alebo rok staré cigarety, to
je
problém predajcu, ale z výrobného pásu by mohlo každý rok
ísť
dodatočné varovanie. Nie je to náš výmysel, to zase mno-
hé
krajiny Európskej únie majú vo svojom zákone na ochranu
pred
fajčením.
Pán
Mikloško, desaťtisíc áut
robí smrad, ja to plne
podporujem.
V tomto smere prechádzame na
bezolovnatý ben-
zín,
na katalyzátory. Doprava je potrebná, ale toto dýchanie
dymu
dobrovoľne nemusí byť. Ale my sa zameriavame na pasívne
fajčenie,
že musí fajčiť aj niekto, kto nechce
fajčiť. A to
je takisto škodlivé. Pozeráme sa na to ako na
komplexný
program
zdravia.
Pán Ľubo
Roman - vyše roka nefajčím.
Ďalej nehovorím,
pretože
skutočne nefajčíte preto, že si ceníte svoje zdra-
vie.
Nie som taký dobrý rečník ako vy a ani nikdy nebudem,
čo
je pochopiteľné. Na druhej strane myslím, že naša idea je
správna
a silná.
Čo sa týka názvu, skutočne, názov mohol
byť zákon o ta-
baku
a fajčení, ale potom by sme tam
museli mať aj iné do-
datky,
ktoré nám z toho vypustili. To bola napríklad spot-
rebná
daň. Navrhovali sme, aby jedno percento
zo spotrebnej
dane
išlo na Národné zdravotnícke
osvetové centrum v pros-
pech
osvety proti fajčeniu. Neprešlo
to, tak sme to museli
vypustiť.
Čiže viaceré normy odtiaľ vypadli a ostal z toho
len
skutočne zákon na ochranu nefajčiarov a
je tam tá prob-
lematická reklama. Momentálne je v návrhu
zákona zakázaná
len
reklama, ktorá je cielená na deti
a mládež. Myslím, že
s
tým každý súhlasí, že takáto reklama by nemala byť, preto-
že
tam sa ešte myslenie nepovažuje za také
vyspelé, že roz-
hoduje o svojom
zdraví, a keď raz začne fajčiť, ťažko sa
prestáva.
Boli pripomienky, že je veľa pripomienok,
ale skutočne,
každý
z nás by si mal pred prerokúvaním
zákona prezrieť ná-
vrh
zákona a spoločnú správu. Z pripomienok je asi 30 ta-
kých,
ktoré sa kumulujú spolu z
ústavnoprávneho výboru a zo
zdravotníckeho
výboru. Tak len jedna môže byť prijatá, druhá
nemôže byť, keď
je o tom istom. Pripomienky sú skutočne
viac-menej legislatívno-technického charakteru.
K vecným
pripomienkam
sú štyri pozmeňujúce návrhy.
Ďalej - vždy je lepšie riešiť prevenciou ako liečením.
Osobne
budem radšej v drevenici, variť si na
dreve, na spo-
ráku,
ako ležať v krásnej vykachličkovanej
nemocnici s kom-
plexom
lekárov, ktorí budú okolo mňa a budú ma
rezať. Nebu-
dem
hovoriť o tom, čo je lepšie,
jednoznačne lepšie je byť
zdravým.
To, že zakážeme fajčiť, potom piť atď. Tu
nikto neza-
kazuje
fajčiť, v tomto návrhu zákona je,
aby sa nefajčiar
mohol
dožiadať svojho práva - prosím vás, tu mi nefajčite,
nedymte
na mňa, tu mám deti, tie sa nemôžu proti dospelému
ohradiť. To je
cieľ tohto zákona, aby sa nefajčiar mohol
ohradiť
proti bezohľadným fajčiarom. A tvrdím, že nie všetci
fajčiari
sú bezohľadní, ale určitá skupina takou je.
K pánu Zahatlanovi - komplexnosť zákona som vysvetlil,
prečo
sa takto postupovalo pri návrhu zákona, že sa postupne
z
toho stal užší návrh, a preto aj názov
sa upravil. To zu-
žovanie prichádzalo postupne. Bohužiaľ, čo majú dobré iné
krajiny,
prečo by sme my mali také isté tempo,
prečo by sme
skôr
nemohli pristúpiť k tomu dobrému? Či
najprv necháme to
zlé?
Ja by som mal jeden krásny príklad zo
škodlivého pôso-
benia
určitých chemikálií.
Voľakedy Česko-slovenská republika mala
vyspelý chemic-
ký
priemysel, čiže vyrábala množstvo chemikálií na ochranu
rastlín.
Jednou takou chemikáliou boli moridlá
na osivá Ag-
ronal,
Agronal H, poľnohospodári by ten názov
mohli poznať.
Vo
svete sa došlo výskumom na to, že ortuť, ktorú obsahuje
Agronal,
spôsobuje vážne poruchy centrálneho
nervového sys-
tému. Bolo to
najmä v Japonsku, pretože tam aj
dvakrát,
trikrát
do roka na tom istom poli pestovali
ryžu a potrebo-
vali
tieto chemikálie, aby im to nepadalo.
Tam na to došli,
tam
to zakázali. V Česko-Slovensku trvalo pár rokov, kým vý-
robu
zakázali, a potom sa rozhodlo, že až do spotrebovania
zásob
sa môže táto chemikália používať.
Japonci na to došli
v
šesťdesiatych rokoch a my sme ešte v roku 1985 používali
tieto
ortuťnaté moridlá. Tak čo na to
poviete? Bola ochrana
zdravia
v tomto prípade?
Preto sme prispôsobili návrh toho zákona postupne zni-
žovať
obsah dechtu alebo kondenzátu a v návrhu máme 15 mg do
roku
1998 a a 12 mg do roku 2001 postupne. Európska únia bu-
de
mať 12 mg od 1. 1. 1998, čiže už o necelý rok budú mať
12
mg, my až o štyri roky. Je to predsa len nejaký posun,
počítame, že do
toho obdobia nebudeme
zatiaľ v Európskej
únii
alebo náš tabakový priemysel tieto
výrobky nebude môcť
predávať
v krajinách Európskej únie. To by sme
si tiež mali
uvedomiť.
Preto sme navrhli postupný termín.
Na záver by som povedal, že odznelo tu
viacero názorov.
Sporné
sú, myslím, 4 pozmeňujúce návrhy. Tu
nech každý roz-
hodne
podľa svojho vedomia a svedomia. Pri ostatných, mys-
lím,
že to, čo je pozmeňujúce a zlepšujúce, s radosťou všet-
ci
prijmeme. Tie, ktoré sa navzájom vylučujú, prijať nemôže-
me.
Myslím si, že tento zákon nebude
riešiť hneď striktne
vzťah
fajčiara a nefajčiara, ale postupne, keď chceme zvyšo-
vať
kultúru obyvateľstva, ktorá sa prejavuje aj vo vzťahu
človeka
k človeku, rozhodne takúto právnu normu
by sme mali
mať.
Keď to už majú prijaté niektoré krajiny, okrem Európy
aj
ázijské, a oveľa prísnejšie, táto právna norma je menej
prísna
ako priemer v rámci celej Európskej únie, tak prečo
by
sme nemali nejako začať?
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pánu Jurišovi. Žiada si záverečné
slovo spoloč-
ný
spravodajca výborov? Nech sa páči, pán Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
dovoľte
mi, aby som
zhrnul rozpravu, ktorá odznela
k
tomuto návrhu zákona, a súčasne sa vyslovil možno k nie-
ktorým
pripomienkam vari s trochou racionálnej úvahy.
Myslím
si, že najvážnejšie
pozmeňujúce návrhy, ktoré
boli prednesené
k tomuto návrhu,
podali traja poslanci,
a
síce pán poslanec Maxon, pán poslanec Čopík a pán poslanec
Roman,
ktorí vystúpili v rozprave. Je to návrh, aby sa zákon
vrátil
späť predkladateľovi na
prepracovanie. Mám taký po-
cit,
že mnohí, ktorí presadzujú tento názor, nechcú, aby ta-
kýto
zákon vôbec bol prijatý.
Viete, keď zoberiem históriu toho, bol prvý návrh, po-
vedalo
sa, počkajte, až bude zákon o reklame. Dnes sa dozve-
dáme,
počkajte, až bude potravinový kódex. Potom sa možno
dozvieme,
počkajte, až bude zákon o bicyklovaní
alebo niečo
iného.
Ja si myslím, že potom sa takéhoto zákona nedočkáme
vôbec.
Je otázka, a v tejto chvíli, myslím si,
veľmi opráv-
nene
treba klásť poslancom otázku, či chceme
spraviť niečo,
aby
sme chránili nefajčiarov. A pozor, ja tu budem hovoriť
o
dvoch skupinách nefajčiarov. Jednak ste
to vy, ktorí ste
nefajčili
alebo teraz nefajčíte, a jednak sú to tí mladí,
ktorí
teraz sú ešte nefajčiari a mohli by sa stať potenciál-
nymi
fajčiarmi. Podľa mňa aj tých treba chrániť.
Takže tento názor si musí každý z vás pri
hlasovaní vy-
bojovať
v sebe, či chcete niečo urobiť v
prospech nefajčia-
rov a v
prospech zvýšenia zdravia
tejto populácie, alebo
nie.
Ja nebudem dlho okolo toho argumentovať, ani odporúčať,
ako
hlasovať.
Myslím si, že ste si s veľkým záujmom vypočuli príspe-
vok
pána poslanca Šagáta, ktorý jednoznačne osvetlil potreb-
nosť
tohto zákona, takže si myslím, že sa
budete rozhodovať
v
súlade so svojím svedomím a
s tým, čo ste si vypočuli
v
prospech, ale aj v neprospech tohto zákona. Obidve veci
treba
zobrať do úvahy.
Keďže pán poslanec Maxon navrhol, aby sa
o tomto návrhu
hlasovalo
ako o prvom, je to jeho procedurálny návrh, myslím
si,
že to treba prijať. Ja by som v rámci
svojho vystúpenia
predložil
procedurálny návrh, ktorý som už avizoval, že ak
budeme
ďalej hlasovať o zákone, to znamená, ak budeme prebe-
rať
jednotlivé pripomienky, čo
predpokladám, že áno, potom
po
odsúhlasení alebo neodsúhlasení všetkých pripomienok by
som
záverečné hlasovanie odložil možno až do zajtra tak, aby
ste
dostali text so schválenými pripomienkami, aby ste sa
zodpovedne
mohli rozhodnúť, či tento zákon poškodí
rozpočet
Slovenskej
republiky, poškodí slovenský tabak, poškodí neko-
nečným
spôsobom náš vstup do Európskej únie,
alebo či tento
zákon
podporí zdravie populácie.
Ak dovolíte, budem sa teraz vyslovovať k niektorým ná-
vrhom,
ktoré tu odzneli. Najprv budem hovoriť o návrhu, kto-
rý
predložil pán poslanec Maxon. Pán poslanec, tie návrhy,
ktoré
dávate, ja ich potom prečítam, rieši aj spoločná sprá-
va
a podľa môjho názoru ich rieši legislatívne čistejšie. Ja
na ne potom
upozorním, keď o nich budeme hlasovať. Takže
myslím
si, že je to v spoločnej správe navrhnuté trochu čis-
tejšie.
Pokiaľ ide o pripomienku pána poslanca
Čopíka, ktorá sa
týka
nadpisu, v tejto krátkej obedňajšej
prestávke som si
zmeral
cigaretovú škatuľku a hľadal som rozmer, ktorý tam
bude,
tak vás teraz oboznámim s týmto výpočtom. Štandardná
škatuľka
má 5,5 cm, teda 2 cm šírky, 5,5 dĺžky a výška je
9
cm, to znamená celková plocha tvorí 157
cm2, z toho 15,7,
teda 10 %
bude určených na nadpis. Treba to
rozdeliť na
prednú
a zadnú stranu. Z toho vychádza, že prakticky niečo
vyše
7 cm2 bude tvoriť nápis vpredu a 7 cm2 vzadu. Pri šírke
škatuľky 5,5 cm
tento nápis, všetko, čo sa píše, sa musí
vojsť
do výšky 1,3 cm. Majú tam byť dve varovné označenia,
keď
si zrátame aj medzery, ktoré sú súčasťou tohto nápisu,
tak
nám vyjde písmo vysoké asi 1,3 mm,
čo už hraničí s po-
žiadavkou
ľahkej čitateľnosti. Ak by sme šli, pán
poslanec,
skutočne
na rozmer 4 %, tak sa dostávame asi o polovicu niž-
šie,
to znamená, že celý nápis na šírke tej
škatuľky by bol
asi
5 mm, a dostať do toho dve vety, ktoré navyše navrhujete
z
kódexu, je absolútne nemysliteľné, pretože to písmo by bo-
lo
menšie ako milimeter a to je pre
bežného človeka nečita-
teľné,
to vám optici povedia. Takže ja len zdôvodňujem, že
som
si prepočítal váš návrh. Jedine tak, že
by sa predávala
lupa
ku každej škatuľke cigariet. To je k
návrhu pána po-
slanca
Čopíka.
Ďalší návrh predložil pán Ľubo Roman. Ten navrhol, aby
sa
o zákone nerokovalo, aby sa vrátil. Už
som sa k tomu vy-
slovil.
Ďalší návrh predložila pani poslankyňa
Rusnáková, ktorá
navrhla
vypustiť § 9. Vidím isté ratio tohto zrušenia. Navy-
še
mi dovoľte, aby som citoval z vládneho
hodnotenia zákona
práve
tohto paragrafu, kde vláda píše: "Navrhujeme zvážiť,
či
úpravu nezmierniť, prípadne nevypustiť, lebo sa nezdá byť
reálna, fajčiarmi by mohla byť vnímaná
ako diskriminačná
a
v praxi by sa mohla rôznym spôsobom
zneužívať." V tom ná-
vrhu
je teda isté ratio.
Potom som predložil ďalšie návrhy
ja. Dotknem sa ich
potom
pri schvaľovaní jednotlivých bodov.
Myslím si, že is-
tým
spôsobom zhodnocujú reálny vzťah
našej výroby a našich
zvyklostí fajčiarov, takže robia zákon priechodným
aj pre
skupinu
občanov, ktorí fajčia, teda prijateľným tak, aby ma-
li
čas na zmenu alebo vnímanie svojej značky.
Za
mimoriadne zaujímavý pokladám
návrh pána poslanca
Šveca.
Keď budeme prerokúvať potravinový kódex
a budeme tam
hovoriť
o cigaretách, zrejme bude treba, aby sme sa k tomuto
návrhu
vrátili, lebo asi patrí tam. Je to
otázka hodnotenia
kvality filtra.
Môžeme znížiť obsah
dechtovín, ktoré sú
vlastne
rakovinotvornými látkami, môžeme ho
znížiť na mini-
mum,
na istú hranicu, ale je zle, ak nám táto hranica celá
prejde
cez filter. To znamená, že testovanie
kvality filtra
by
sa malo asi objaviť potom v potravinovom kódexe.
Celkove v tejto chvíli, po
zhodnotení diskusie a po
zhodnotení návrhov, ktoré tu boli, musím
konštatovať, že
s
výnimkou návrhu vrátiť zákon na prepracovanie tu neodznela
žiadna pripomienka, ktorá by vážnym
spôsobom, alebo ani
z
vystúpenia sme sa nedozvedeli o vážnych dôvodoch, prečo
tento
zákon vrátiť, v čom je teda rozporný. Myslím si, že by
sme
mohli pristúpiť k hlasovaniu o návrhoch.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Ale skôr musíme hlasovať o
uznesení, ktoré na-
vrhol
pán Maxon. Prosím, aby ho pán Maxon
prečítal. Nech sa
páči,
prečítajte ho vy.
Poslanec R. Kováč:
Pán poslanec Maxon predložil návrh v
znení: Odporúčam
predložený
návrh zákona vrátiť predkladateľom na prepracova-
nie.
Myslím si, že aj pán poslanec Roman, aj pán poslanec
Čopík,
ktorí predložili podobný názor, budú
súhlasiť s tým,
že
ak budeme hlasovať o tomto jednom
návrhu, to stačí. Sú-
hlasíte
s týmto textom? (Odpovede z pléna.) Áno. Ďakujem.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Maxona
o
vrátení zákona. Nech sa páči.
Prezentovalo sa 113 poslancov.
Za návrh hlasovalo 38 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tento návrh sme neprijali.
Vážené
pani poslankyne, páni
poslanci, pristúpime
k
hlasovaniu o jednotlivých pozmeňujúcich a doplňujúcich ná-
vrhoch.
Prosím spoločného spravodajcu výborov
poslanca pána
Kováča, aby hlasovanie uvádzal v zmysle
spoločnej správy
a
výsledkov rozpravy. Nech sa páči, pán
spoločný spravodaj-
ca.
Poslanec R. Kováč:
Ďakujem pekne, kolegovia, že ste sa podľa môjho názoru
zodpovedne
rozhodli, že budete ďalej pokračovať v
hlasovaní
o
tomto zákone a svoj konečný názor vyjadríte v záverečnom
hlasovaní.
Už
som uvádzal, ktoré
pripomienky považujem za také,
ktoré
zlepšujú legislatívno-technicky,
gramaticky a syntak-
ticky
znenie zákona. Napriek tomu som si dovolil niektoré
z
nich vytiahnuť na
osobitné hlasovanie ako spravodajca
a
o ostatných odporúčam, aby sa hlasovalo
en bloc s tým, že
v
rozprave neodznel žiaden
návrh na osobitné hlasovanie
o
niektorom z bodov spoločnej správy.
Teda navrhujem, aby sme en bloc hlasovali
o návrhoch,
ktoré
pokladám za zlepšujúce, a budem
ich ešte raz pomaly
čítať. Sú
to body 1, 2, 6, 8, 9, 13, 17, 22, 25, 27, 28,
30,
32, 33, 34, 36, 37, 38, 43, 44, 45, 48,
49, 50, 51, 52,
54,
55, 56, 58, 59, 60, 61, 62, 63, 65, 66,
67, 68, 70, 71,
72,
73, 74, 75, 76, 77, 78, 79, 80, 81, 82,
83, 84, 85, 86,
89,
90 a 92. O týchto návrhoch odporúčam hlasovať spolu.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Počuli ste pána spoločného spravodajcu. O bo-
doch
zo spoločnej správy, ktoré prečítal, budeme hlasovať en
bloc.
Nech sa páči.
Prezentovalo sa 121 poslancov.
Za návrh hlasovalo 112 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Tieto návrhy sme en bloc odhlasovali.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec R. Kováč:
Ďakujem pekne. Tým sme prijali tieto návrhy. Budem po-
kračovať
v čítaní tých, ktoré sa prakticky vylučujú, pretože
boli
prijaté v inej forme, teda v inom textovom znení. Sú to
návrhy
v bodoch 4, 7, 10, 12, 20, 23, 26, 29, 31, 35, 39,
40, 42, 46,
47, 53, 57, 64, 88 a
91. Tieto návrhy boli
schválené
vlastne v inej forme v predchádzajúcich bodoch.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch tak,
ako
ich prečítal pán spoločný spravodajca.
Sú to tie, ktoré
boli
duplicitné. (Hlasy v sále.)
Poslanec R. Kováč:
Áno, takže o tých netreba hlasovať.
Prepáčte, ja som
vás
pomýlil. Ešte budem ďalej čítať. Prosím vás, teraz ma
upozornil
pán poslanec Sečánsky, že nie všetky návrhy sú ta-
ké,
ktoré boli vylúčené prvým hlasovaním. Navrhujem, aby sme
hlasovali
o tých článkoch, o ktorých som hovoril. Nebudem sa
vyslovovať
ako.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Nech sa páči, budeme hlasovať.
Prezentovalo sa 117 poslancov.
Za návrh hlasovali 2 poslanci.
Proti návrhu hlasovalo 93 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec R. Kováč:
Ďakujem. Teraz by sme prešli k tým
návrhom, kde odporú-
čam,
aby sa hlasovalo o nich osobitne. Je to
bod 3 a bod 5.
Tie
patria spolu, pretože ide vlastne o nahradenie textu,
ktorý
bol v § 1 rozdelený do dvoch častí. Ide o nahradenie
jedným textom a
druhá časť sa vypúšťa. Je to pripomienka
v
bodoch 3 a 5 spoločnej správy, ktorá nahrádza pôvodne roz-
delenie
tohto textu, a je to nahradené jedným textom.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Budeme samostatne hlasovať o
bodoch 3 a 5 spo-
ločnej
správy.
Prezentovalo sa 121 poslancov.
Za návrh hlasovalo 87 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Tieto pozmeňujúce návrhy sme prijali.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec R. Kováč:
Ďakujem pekne. Ďalej je to zmena pod číslom 11. Je to
zlepšenie
textu § 2 písm. d). Je to
spoločný návrh výboru
pre
zdravotníctvo a sociálne veci a ústavnoprávneho výboru.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Budeme hlasovať o ďalšom
pozmeňujúcom návrhu
zo
spoločnej správy.
Prezentovalo sa 119 poslancov.
Za návrh hlasovalo 99 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Aj tento pozmeňujúci návrh sme prijali.
Nech sa páči.
Poslanec R. Kováč:
Ďakujem. Ďalej vás prosím hlasovať o
bodoch 14 a 15,
ktoré
rovnako patria k sebe. Je to opäť
spoločný a zlepšu-
júci
text a je to spoločný návrh výboru pre
zdravotníctvo
a
sociálne veci a ústavnoprávneho výboru. Zlepšujú text,
ktorý
vlastne opisuje, čo je to verejne prístupný priestor.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem.
Budeme hlasovať o bodoch 14 a
15 spoločnej
správy.
Nech sa páči.
Prezentovalo sa 122 poslancov.
Za návrh hlasovalo 99 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.
Aj tieto pozmeňujúce návrhy sme prijali.
Nech sa páči.
Poslanec R. Kováč:
Ďalej
vás prosím hlasovať o bode 21.
Bod 21 je opäť
spoločným
návrhom ústavnoprávneho výboru a výboru
pre zdra-
votníctvo a sociálne
veci a tým, že vymedzuje, čo nie je
reklama,
dáva tento návrh zákona do súladu so zákonom o rek-
lame.
Takže je to legislatívno-technicky čistejšie.
Podpredseda NR SR J. Ľupták:
Budeme hlasovať o bode 21 spoločnej
správy.
Prezentovalo sa 123 poslancov.
Za návrh hlasovalo 108 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Aj tento pozmeňujúci návrh sme prijali.
Nech sa páči.
Poslanec R. Kováč:
Ďalší návrh je v bode 24. Je to opäť
spoločný názor vý-
boru
pre zdravotníctvo a sociálne veci a ústavnoprávneho vý-
boru, ktorý spresňuje text, ako majú
vyzerať upozornenia
o
škodlivosti cigariet priamo v
predajniach tabakových vý-
robkov.
Je to voľnejší text.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Budeme hlasovať o bode 24 spoločnej
správy. Nech sa pá-
či.
Prezentovalo sa 119 poslancov.
Za návrh hlasovalo 90 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Aj tento pozmeňujúci návrh sme prijali.
Nech sa páči.
Poslanec R. Kováč:
Teraz mi na chvíľu dovoľte preskočiť
bod 41, ktorý je
trošku
zložitejší, a dostávam sa k dvom vcelku
jednoduchším
návrhom.
Je to pozmeňujúci návrh pod číslom 69, kde sa navr-
huje
vypustenie celého § 10. Je to návrh ústavnoprávneho vý-
boru.
Domnievam sa, že je absolútne správny,
pretože to, čo
rieši
§ 10, riešia iné právne predpisy, a bola by to vlastne
len
duplicita.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Budeme hlasovať o bode 69 spoločnej
správy. Nech sa pá-
či.
Prezentovalo sa 119 poslancov.
Za návrh hlasovalo 76 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 20 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Aj tento pozmeňujúci návrh sme prijali.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec R. Kováč:
Ďalší je návrh pod bodom 87. To je vlastne nové znenie
§
14, kde sa presne vymedzuje výnos z uložených pokút, kam
bude
tento výnos smerovaný, či do štátneho fondu zdravia, či
do
štátneho rozpočtu, podľa toho, ktorá organizácia pokutu
udelí.
Text je prakticky totožný s tým, čo prijal ústavno-
právny
výbor, s tým, že predvetie je trošku
inak formulova-
né.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Budeme hlasovať o bode 87 k § 14
spoločnej správy.
Prezentovalo sa 124 poslancov.
Za návrh hlasovalo 90 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Aj tento pozmeňujúci návrh sme prijali.
Poslanec R. Kováč:
Teraz
mi dovoľte, aby sme sa dostali
k tým otázkam,
ktoré
boli predmetom rozsiahlej diskusie. Je
to pripomienka
v
bode 18 a s ňou súvisiace pripomienky v bodoch 19 a 16. Sú
pred
nami dve možnosti - buď schválime bod 18 a potom za-
mietneme
body 16 a 19, alebo to urobíme naopak,
to znamená,
že
neschválime bod 18 a schválime body 16 a 19.
Najprv budeme hlasovať o bode 18, kde
je ustanovenie,
že
sa zakazuje reklama podľa osobitného predpisu, to znamená
doterajšieho
zákona o reklame, ale rozširuje sa zákaz rekla-
my na
všetky druhy informatívnych nosičov. Zvážte podľa
svojho
svedomia.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Budeme hlasovať o bode číslo 18 spoločnej
správy.
Prezentovalo sa 122 poslancov.
Za návrh hlasovalo 82 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Prijali sme tento pozmeňujúci návrh.
Poslanec R. Kováč:
V súvislosti s tým, že sme schválili bod
18, musíme za-
mietnuť
bod 19, pretože sa vzájomne vylučujú. (Hlasy v sá-
le.)
Takže o tom netreba hlasovať. Ďakujem, prepáčte.
Dostávame sa k bodu 41. To je
ten bod, ktorý hovorí
o
obsahu dechtu. Opäť
sú tu dva návrhy. Jeden návrh
je
v
znení bodu 41, je to pozmeňujúci návrh, ktorý si výbor pre
zdravotníctvo
a sociálne veci osvojil z vládneho návrhu.
Ak by
sme toto neschválili, zostávalo
by v platnosti
to,
čo je v návrhu zákona, s tým, že som
predložil pozmeňu-
júci návrh,
aby sa upravil dátum na
31. december 1998
v
§ 5 ods. 1 písm. a). Takže najprv budeme hlasovať o bode
41.
Myslím si, že sa tu už veľa povedalo o tom, ako ťažko by
sa prispôsobil tabakový priemysel a
fajčiari práve tejto
norme.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Budeme hlasovať o bode 41 spoločnej správy.
Nech sa pá-
či.
Prezentovalo sa 121 poslancov.
Za návrh hlasovalo 47 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 40 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.
Poslanec R. Kováč:
Pretože
sme neprijali pozmeňujúci
návrh zo spoločnej
správy
v bode 41, k úprave tohto textu sa vrátim pri pred-
kladaní
návrhu z rozpravy.
V
rozprave odzneli návrhy
pána poslanca Maxona. Prvý
návrh
sme neschválili. Jeho druhý a tretí návrh bol upravený
návrhom ústavnoprávneho výboru, už som
hovoril, že je to
legislatívno-technicky
čistejšie. Takže netreba o nich hla-
sovať.
Ďalej predložil návrhy pán poslanec Čopík,
a to návrh
vypustiť
z návrhu zákona v § 4 ods. 1 v
texte všeobecného
varovného
označenia slovo "vážne", teda to varovné označenie
by
znelo: "Fajčenie ohrozuje
zdravie", ale nie vážne, alebo
škodí
zdraviu, slovo "vážne" by sa vypustilo.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Budeme hlasovať o návrhu pána
poslanca Čopíka.
Prezentovalo sa 117 poslancov.
Za návrh hlasovalo 31 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tento návrh sme
neprijali.
Poslanec R. Kováč:
Ďalšia
časť návrhov pána poslanca Čopíka je vypustiť
v
tom istom paragrafe, to znamená v § 4
odseky 2 a 3. To sú
odseky,
ktoré hovoria o dodatočnom varovnom
označení. Doda-
točné
varovné označenie býva už
štandardné, možno by sa to
dalo, ak pán
poslanec Čopík s tým súhlasí, dať do súladu
s
potravinovým kódexom. Ak
nie, budeme osobitne hlasovať
o
jeho dvoch návrhoch. (Hlas v sále.)
Takže najprv hlasovať o odsekoch 2 a 3 a potom o odse-
ku
5. Dobre. Takže hlasujeme o § 4
ods. 2 a 3, ktoré pán
poslanec
Čopík navrhuje vypustiť. Tým by sa vlastne cigarety
neoznačovali
ďalším doplňujúcim varovným označením.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Budeme hlasovať o
ďalších pozmeňujúcich návr-
hoch
pána poslanca Čopíka. Nech sa páči.
Prezentovalo sa 121 poslancov.
Za návrh hlasovalo 37 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 46 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že tieto dva pozmeňujúce
návrhy sme nepri-
jali.
Poslanec R. Kováč:
Ďalší návrh, ktorý predložil pán poslanec
Čopík, je od-
sek
5 zosúladiť s § 13 Potravinového kódexu Slovenskej re-
publiky.
Potravinový kódex ešte nie je právna norma, a ak by
ste chceli vedieť, o čom hovorí, on vlastne vymenúva 14,
resp.
19 ďalších textov, ktoré je možné použiť ako varovné
označenie.
Je to možno dobrý nápad, ale myslím si,
že ak sa
dá
vôľa, ministerstvo zdravotníctva bude
vedieť vybrať tie,
ktoré sú práve
pre tú etapu výhodnejšie, ďalšie
varovné
označenia.
A treba povedať, že pri schválení plochy, ktorú
ste
schválili na varovné označenia, niektoré texty sa tam
nevojdú.
Je to napríklad text: "Každý rok
si zlozvyk konzu-
mácie
tabaku vyžiada viac obetí ako prevádzka na cestách."
Pre
cigarety by to bol troj- alebo
štvorriadkový text a ten
sa
tam jednoducho už nevojde, takže vopred
by boli odsúdené
na
zánik.
Nech sa páči, budeme hlasovať o tom, či zostane pôvod-
né, ale toto
zladenie by znamenalo
vkomponovať zo zákona
tých
16 varovných označení.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Budeme hlasovať o ďalšom
pozmeňujúcom návrhu
pána
poslanca Čopíka. Nech sa páči.
Prezentovalo sa 118 poslancov.
Za návrh hlasovalo 22 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 40 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 56 poslancov.
Ani tento pozmeňujúci návrh sme
neprijali.
Poslanec R. Kováč:
Ďalej pán poslanec Čopík kvôli prehľadnosti zákona na-
vrhol zapracovať
pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy,
zrejme
mal na mysli prijaté, do predloženého
návrhu zákona.
Ja
som už hovoril, že som dal
procedurálny návrh, o ktorom
predpokladám,
že po skončení tohto hlasovania budeme
hlaso-
vať,
aby vznikol časový priestor na zapísanie, aby ste ten
text
dnes dostali, cez noc si ho pozreli a
zajtra sa zodpo-
vedne
rozhodli, či budete zaň hlasovať, alebo nie.
Podpredseda NR SR J. Ľupták:
Ďakujem, budeme hlasovať.
Poslanec R. Kováč:
O tomto netreba hlasovať.
Ďalší návrh dala pani poslankyňa
Rusnáková. Vo svojom
vystúpení
navrhla vypustenie § 9, to je rozdelenie fajčiarov
a
nefajčiarov na verejných priestranstvách, pri mítingoch
atď., zákaz fajčenia, že môžu fajčiť len
vo vyhradených
priestoroch.
Ja som povedal na to svoj názor a čítal
som aj
názor
vlády, ktorý varuje pred možným chápaním tohto para-
grafu
ako diskrimináciu.
Nech sa páči, môžeme hlasovať o tomto
návrhu. Teda pani
poslankyňa navrhuje, aby sa toto možno raz diskriminačné
opatrenie
vypustilo.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem, budeme hlasovať o ďalšom
pozmeňujúcom návrhu.
Prezentovalo sa 122 poslancov.
Za návrh hlasovalo 75 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.
Čiže sme tento pozmeňujúci návrh prijali.
Poslanec R. Kováč:
Zostávajú dva posledné pozmeňujúce návrhy. Prvý pozme-
ňujúci
návrh som predložil ja a týka sa § 5, a síce úpravy
hornej hranice
obsahu dechtu, kde
navrhujem, aby v § 5
ods.
1 písm. a) termín 1. január 1998 bol
zmenený na 1. de-
cember 1998, aby
teda aj tabakový priemysel, aj fajčiari
získali
väčší časový priestor na zmenu svojich návykov, prí-
padne
na úpravu výroby.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Áno. Budeme hlasovať o predĺžení termínu,
aby si faj-
čiari
pofajčili.
Prezentovalo sa 121 poslancov.
Za návrh hlasovalo 75 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Tento pozmeňujúci návrh sme prijali.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec R. Kováč:
Posledný
pozmeňujúci návrh, ktorý
som dal, je v § 8
nahradiť
v druhej vete čiarku bodkou a ďalší
text vypustiť.
Ide
o priestor pre nefajčiarov v
stravovacích zariadeniach.
To
znamená, že táto veta bude znieť: "Tento priestor musí
mať primerané
vetranie
(ventiláciu)," a vypúšťa sa text
"ktoré zabezpečuje, aby nefajčiarov neobťažoval cigaretový
dym
z tej časti, v ktorej sa fajčí."
Hovorili sme, že to je
príliš subjektívne, lebo niekto bude tvrdiť,
že už mu to
prekáža, niekto tvrdiť, že neprekáža, takže
to je naozaj
subjektívne
a nedá sa posúdiť.
Môj návrh je vypustiť text "ktoré
zabezpečí, aby nefaj-
čiarov
neobťažoval cigaretový dym... atď."
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Budeme hlasovať o poslednom
návrhu pána spo-
ločného
spravodajcu. Nech sa páči.
Prezentovalo sa 121 poslancov.
Za návrh hlasovalo 91 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.
Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh
sme prijali.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predsedajúci, teraz dovoľte, aby som požia-
dal
hlasovať o mojom procedurálnom
návrhu, aby sme v tejto
chvíli
prerušili hlasovanie, lebo pred nami už
je len záve-
rečné
hlasovanie.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Myslím si, že to prerušíme, netreba o tom
ani hlasovať.
(Hlasy v sále.)
Tak hlasujeme. Pán spoločný spravodajca,
nech
sa páči.
Poslanec R. Kováč:
O mojom procedurálnom návrhu?
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Áno, aby sme prerušili hlasovanie. Pokoj,
vážení.
Prezentovalo sa 124 poslancov.
Za návrh hlasovalo 33 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.
Neprijali sme tento návrh.
Poslanec R. Kováč:
V tom prípade, keďže tento pozmeňujúci
návrh nebol pri-
jatý,
musíme hlasovať o zákone ako celku. Opäť sa nebudem
vyjadrovať,
ako sa máte zachovať. Zachovajte sa podľa svojho
svedomia,
mysliac na svoje deti. (Ruch v sále.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme
hlasovať
o návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien
a
doplnkov.
Prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 124 poslancov.
Za návrh hlasovalo 87 poslancov.
(Potlesk.)
Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme schválili návrh
skupiny poslancov
Národnej
rady Slovenskej republiky na vydanie
zákona Národ-
nej
rady Slovenskej republiky o ochrane nefajčiarov.
Poslanec R. Kováč:
Ďakujem všetkým za veľmi korektný prístup,
aj tým, čo
súhlasili,
aj tým, čo nesúhlasili, a ďakujem vám všetkým,
ktorí
ste za tento zákon hlasovali.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Pán Šagát, choďte kúpiť sud piva.
Ďakujem.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
pristúpime k tridsiatemu piatemu bodu programu, ktorým
je
návrh skupiny poslancov Národnej rady
Slovenskej repub-
liky na vydanie
zákona Národnej rady Slovenskej
republiky
o
Matici slovenskej.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 577 a
spoločnú správu
výborov
ako tlač 577a.
Za skupinu poslancov návrh zákona
odôvodní pán poslanec
Peter
Brňák. Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.
Nech sa páči, pán Koncoš - faktická
poznámka.
Poslanec P. Koncoš:
Vážené kolegyne, kolegovia,
mám procedurálny návrh, týkajúci sa
budúcej schôdze Ná-
rodnej
rady.
V poslednom čase sa skoro na dennom poriadku vyskytujú
v
rôznych končinách Slovenska vraždy, výbuchy áut, hospodár-
skych
objektov či bytov. Násilná trestná činnosť a brutalita
znepokojujú
čestných občanov republiky, rovnako ako rozširo-
vanie
drog a ich posúvanie mladým ľuďom, dokonca deťom už aj
na
vidieku, nielen v Petržalke, či v iných častiach Brati-
slavy
alebo vo veľkých mestách.
Znepokojujúcou skutočnosťou
je
rozmach hnutia skinhead. Jeho
prívrženci, žiaľ, prenikli
už so svojou
rasistickou propagandou do
základných škôl.
Bezstarostné detstvo našich detí je ohrozené. Všetko
toto
svedčí
o raste mafiánstva, podsvetia a organizovaného zloči-
nu
v jeho najohavnejšej podobe.
Na
základe zákona o rokovacom poriadku Národnej rady
Slovenskej
republiky, § 128, navrhujem v mene poslaneckého
klubu
Spoločná voľba, aby minister vnútra
Slovenskej repub-
liky
predložil na marcovú schôdzu Národnej rady Slovenskej
republiky správu analyzujúcu stav a príčiny
týchto javov
s
návrhmi na nevyhnutné legislatívne, organizačné, personál-
ne a materiálne opatrenia na riešenie
tohto nepriaznivého
stavu.
O tomto svojom návrhu žiadam hlasovať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Konco-
ša.
Nech sa páči.
Prezentovalo sa 110 poslancov.
Za návrh hlasovalo 62 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 43 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tento návrh sme prijali. (Potlesk.)
Nech sa páči, pán poslanec Národa.
Ešte predtým sa hlási pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán podpredseda.
Predpoludním som podal v mene troch
poslaneckých klubov
návrh na rozšírenie programu a na zaradenie nového bodu
programu
- zmena uznesenia o určení počtu členov
oboch kon-
trolných
výborov z 8 na 9. Navrhol som, aby sa tento bod za-
radil
bezprostredne po skončení bodu,
ktorý sa teraz skon-
čil,
a dohodli sme sa vtedy, predpoludním, že hlasovať sa
bude
teraz, teda po skončení rokovania o zákone na ochranu
nefajčiarov.
Žiadam
vás, pán podpredseda, aby ste dali hlasovať
o
mojom návrhu.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Áno, dávam hlasovať o návrhu pána
poslanca Šimka, aby
sa
zmenili počty v kontrolných výboroch.
Zaradiť to, aby sa
mohlo
o tom hlasovať. Nech sa páči.
Prezentovalo sa 119 poslancov.
Za návrh hlasovalo 52 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 38 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.
Tento pozmeňujúci návrh neprešiel.
Pán Národa, nech sa páči.
Poslanec A. Národa:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán predsedajúci,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
Národná rada Slovenskej republiky uznesením
číslo 337
zo
16. mája 1996 odporučila predsedovi
Výboru Národnej rady
Slovenskej
republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci zria-
diť
stálu komisiu Výboru Národnej rady
Slovenskej republiky
pre
zdravotníctvo a sociálne veci na riešenie drogovej zá-
vislosti.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdra-
votníctvo a sociálne
veci na základe citovaného
uznesenia
a
podľa § 52 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo
44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej
národnej rady
v
znení neskorších predpisov
na svojej 28.
schôdzi dňa
20. júna 1996
zriadil stálu komisiu
Výboru Národnej rady
Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne
veci na
riešenie drogovej závislosti. O prácu
v komisii prejavilo
záujem
16 poslancov a 6 odborníkov z praxe,
ktorí budú pri-
zývaní na zasadnutia komisie podľa zamerania
prerokúvanej
odbornej
problematiky.
Dňa 7. februára 1997 sa uskutočnilo 3.
zasadnutie komi-
sie,
na ktorej bol schválený štatút komisie. Za predsedu ko-
misie
na riešenie drogovej závislosti bol zvolený poslanec
Vladimír
Bajan a za podpredsedu poslanec Jozef Glinský.
Pevne
verím, že zriadenie,
činnosť a konkrétna práca
komisie
aspoň čiastočne prispeje k riešeniu takého závažného
celospoločenského
problému, akým sú drogy a drogová závis-
losť.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Šimko, máte
procedurálny návrh?
Nech
sa páči.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán podpredseda.
Vážená Národná rada,
vzhľadom na to, že tu neexistuje vôľa
rokovať o zmene
určeného
počtu pre výbor na kontrolu Vojenského spravodaj-
stva,
a že už bol zvolený počet 5 poslancov za koalíciu, nie
je možné dodržať zákon o rokovacom poriadku, pokiaľ ide
o
jeho požiadavku na pomerný princíp členov tohto výboru.
Z
toho dôvodu vám oznamujem, že poslanci členovia klubov
všetkých
opozičných strán sa nezúčastnia na
druhom kole vo-
lieb,
nepreberú si lístky a nebudú pokračovať v porušovaní
zákona
o rokovacom poriadku.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Za
skupinu poslancov návrh
zákona odôvodní poslanec
a
predseda výboru pán Peter Brňák. Prosím pána poslanca, aby
sa
ujal slova.
Poslanec P. Brňák:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
pani poslankyne a páni poslanci,
dovoľte mi, aby som v mene skupiny poslancov predložil
a
krátko odôvodnil návrh zákona Národnej rady Slovenskej re-
publiky
o Matici slovenskej, ktorý vám bol doručený ako par-
lamentná
tlač 577.
Domnievam sa, že v danom prípade netreba tomuto parla-
mentu
vysvetľovať základné charakteristiky Matice slovenskej
z
hľadiska jej historického pozadia
a tiež z hľadiska jej
osobitného
postavenia medzi formálne podobnými
inštitúciami
a
spolkami. Ak sa totiž naruší a spochybní táto základná
charakteristika
historicity a významnosti Matice slovenskej,
nie
je potom možné ani obhájiť právne postavenie Matice slo-
venskej
navrhované v tomto zákone. To, že
postavenie Matice
slovenskej
je exkluzívne a nadštandardné vo vzťahu k
iným
inštitúciám a spolkom,
nie je iba tvrdenie
predkladateľov
tohto
zákona. Takéto uznanie bolo akceptované aj ústavnými
orgánmi
Slovenskej republiky, keď bol nie dlho po novembri
1989
schválený zákon o Matici
slovenskej, keď bola zákonom
priznaná majetková reštitúcia pre Maticu
slovenskú, aspoň
jej
časť, alebo keď Matica slovenská za symbolickú jednu ko-
runu
privatizovala Vydavateľstvo a nakladateľstvo Neografia.
Myslím
si preto, že
viacerým kritikom tohto zákona
vlastne
prekáža historické zázemie a významnosť
tejto usta-
novizne v procese
emancipácie slovenského národa
alebo im
prekáža
- nazvem to - "politika", ktorú presadzuje Matica
slovenská
pri plnení jej nezastupiteľného poslania v dnešnej
spoločnosti.
Tieto prekážky, ktoré bránia spomínaným
kriti-
kom
v pozitívnom vnímaní Matice slovenskej v dnešných ča-
soch, sú
navyše podfarbené aj
istým stupňom animozity
i
k niektorým osobám z Matice slovenskej, tento jav je v sú-
časnom
Slovensku taký typický, a to nielen v parlamente.
Aj
pri prerokúvaní tohto
návrhu vo výboroch Národnej
rady
Slovenskej republiky som sa stretol s argumentáciou, že
Matica
slovenská politizuje, je politická, že chce byť kvázi
štátnym
orgánom a podobne. Okrem toho, že by
sme si v prvom
rade
mali jasne vymedziť pojem politizovať, byť politický,
čo vôbec nie
je ľahké a jednoduché. Ako inak mala Matica
v
priereze histórie, v priereze
napríklad nie tak minulých
snáh o zavŕšenie
národnoemancipačných snažení
slovenského
národa,
obhajovať a presadzovať tieto
záujmy, ako inak, ak
nie
výzvami, apelmi, manifestáciami,
ale aj demonštráciami
mala
Matica slovenská spolupomáhať pri vytváraní spoločen-
ského
tlaku na prijatie napríklad Deklarácie o zvrchovanosti
Slovenskej
republiky, na schválenie Ústavy Slovenskej repub-
liky,
na schválenie jazykového zákona a podobne?
Veľa
kritikov tohto návrhu
zákona a vôbec postavenia
Matice
slovenskej v tejto spoločnosti má svoje zázemie práve
v
pôvodnom odmietaní všetkého, čo
smerovalo k štátnej samo-
statnosti Slovenskej
republiky, čo smerovalo
k obhajobe
príslušníkov
slovenského národa. Takúto kritiku potom chá-
pem,
pretože ona skutočne vyplýva zo zásadného postoja toho-
ktorého
kritika tohto zákona i Matice samotnej.
Ako som už uviedol v úvode, zmenami spoločnosti po no-
vembri
1989 sa postupne menilo i postavenie Matice sloven-
skej.
Najskôr to bola novelizácia pôvodného zákona z roku
1973, na základe
ktorej sa nanovo
konštituovala spolková
časť
Matice. Neskôr, v roku 1991, bola parlamentom schválená
nová právna úprava, na základe ktorej
bol v rámci Matice
slovenskej potvrdený dvojitý režim fungovania
inštitučnej
a
spolkovej časti tak, že jedna časť plnila úlohy zverené
Matici
slovenskej štátom a druhá časť
existovala na základe
spolčovacieho
práva.
Tento dvojkoľajný systém Matice
slovenskej predstavoval
zložitý
a obťažný právny režim, ktorý staval
Maticu sloven-
skú
do pozície inštitúcie sui generis.
Najmä tento nedosta-
tok,
ale aj napríklad nedostatočné právne
postavenie jedno-
tlivých organizačných súčastí Matice slovenskej inicioval
potrebu
prijatia novej právnej úpravy, ktorá by odstránila
najmä
dvojkoľajný režim fungovania Matice slovenskej a zá-
roveň by
umožnila relatívne samostatné právne postavenie
jednotlivých
súčastí Matice slovenskej.
Práve z týchto dôvodov bola Matica postavená do režimu
fungovania verejnoprávnej ustanovizne, v rámci ktorej je
najlepšie
možné vyjadriť obsahové zameranie Matice ako usta-
novizne,
ktorá neplní súkromný, ale verejný záujem. Toto po-
merne
exkluzívne postavenie vyplýva z historického zázemia
Matice,
z jej významu v živote slovenskej spoločnosti, ako
aj
z viacerých čiastočných aktov uznania Matice slovenskej
štátom,
o ktorých som hovoril v úvode.
Vážené
poslankyne, vážení poslanci,
predkladáme vám
tento
návrh zákona v presvedčení, že
pochopíte právny rámec
teraz
navrhovaného postavenia Matice slovenskej nie cez úzky
priezor straníckeho vnímania súčasnej slovenskej reality,
ale
skôr nadčasovo, a že zohľadníte tú skutočnosť, že členmi
a
prívržencami Matice slovenskej sú
občania inklinujúci tak
k
terajšej vládnej koalícii, ako aj k opozícii.
Chcem sa
aspoň krátko na záver vyjadriť
k informácii
legislatívneho odboru Kancelárie Národnej rady Slovenskej
republiky
a k stanovisku vlády Slovenskej
republiky. Všetky
pripomienky sme prešli a tie, ktoré si osvojil
spoločný
spravodajca, myslím
si, že je možné akceptovať,
pretože
zlepšujú
pôvodné znenie. K stanovisku vlády
chcem dodať, že
vláda Slovenskej republiky vyslovila súhlas s predloženým
návrhom
zákona. Jej pripomienky možno čiastočne
akceptovať.
Myslím
si, že to urobí spoločný spravodajca v rámci rozpravy.
Možno niekto bude namietať, že
pripomienok je vyšší po-
čet
a že sme ich neskoro dostali na stôl. Vyšší počet je nie
celkom
presný výraz. Z celkového počtu
pripomienok vlády je
15
už akceptovaných v rámci našej spoločnej správy, ďalej
6
týchto pripomienok nemá normatívnu
podobu, preto nemožno
dať
ani o nich hlasovať, 7 bude zrejme akceptovaných spoloč-
ným
spravodajcom v rámci rozpravy. Takto sa potom pripomien-
ky
vlády javia v inom svetle a zásadne
nenarušujú filozofiu
predloženého
návrhu.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem
poslancovi a predsedovi
výboru pánu Brňákovi
a
prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
Prosím spoločného spravodajcu výborov
pána poslanca Vi-
liama
Hornáčka, aby podal správu o výsledkoch prerokovania
návrhu
zákona vo výboroch Národnej rady. Nech sa páči.
Poslanec V. Hornáček:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
vážení hostia matičiari,
dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú
správu.
Predseda
Národnej rady Slovenskej
republiky uznesením
z
23. decembra 1996 číslo 1342 pridelil návrh skupiny po-
slancov
Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona
Národnej rady Slovenskej republiky o Matici
slovenskej na
prerokovanie
Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej
republiky,
Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre fi-
nancie
rozpočet a menu, Výboru Národnej rady
Slovenskej re-
publiky
pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti
a
Výboru Národnej rady Slovenskej
republiky pre vzdelanie,
vedu,
kultúru a šport, po zaujatí stanoviska
vládou Sloven-
skej
republiky.
Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej
republiky ur-
čil
na skoordinovanie stanovísk výborov
Výbor Národnej rady
Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru
a šport
s
tým, aby sa skoordinované stanoviská
výborov premietli do
spoločnej
správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbory
Národnej rady Slovenskej
republiky prerokovali
návrh
zákona ešte pred jeho prerokovaním vo vláde Slovenskej
republiky,
okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky
pre
vzdelanie, vedu, kultúru a šport, ktorý ho ako gestorský
výbor
prerokoval až po doručení stanoviska
vlády Slovenskej
republiky,
t. j. 7. februára 1997. Vláda Slovenskej republi-
ky
návrh zákona prerokovala 4. februára
1997 a svojím uzne-
sením
číslo 98 z roku 1997 s ním vyslovila súhlas s pripo-
mienkami.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky
s návrhom zá-
kona
vyslovili súhlas s návrhmi na jeho zmeny a doplnenie.
Z
tých, ktoré máme v spoločnej
správe, prečítam tie, ktoré
podľa
mňa zlepšujú tento zákon.
Ešte by
som vás prosil, keďže pri
prepisovaní vznikli
dve technické chyby, aby ste si to doplnili v
spoločnej
správe.
Ide o bod 13 na strane 6. Tam pri prepisovaní
nedo-
patrením
vypadol za slovami "Slovenská národná knižnica" od-
kaz
pod čiarou 1). To je jedna chyba pri
prepisovaní. Druhá
je
na strane 8 v bode 18. Keďže v texte
zákona sa hovorí
o
dvoch pracoviskách Matice slovenskej,
dvoch ústavoch, nie
je tam "riaditeľ", ale
"riaditeľov". Čiže je tam
plurál,
množné
číslo. A ešte chýba jedna dvojbodka. Na strane 4 cel-
kom
hore prvý riadok "úlohy zverené Matici slovenskej štátom
sú
najmä" - nie je tam bodka, ale
dvojbodka. To sú chyby
skutočne
technického rázu.
A ešte tie body, ktoré považujem za také, že zlepšujú
zákon.
Ide o body 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 10, 11, 12, 13, 15,
16,
17, 18, 19, 21, 22, 23, 24, 26 a 28.
To je všetko zo spoločnej správy. Zároveň sa hlásim do
rozpravy
ako prvý.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem
pánu poslancovi Hornáčkovi
a prosím ho, aby
zaujal
miesto určené pre spravodajcu výborov.
Otváram rozpravu o tridsiatom piatom bode
programu.
Rád by
som poznamenal, že som postrehol, že na balkóne
hostí
sa nachádzajú aj predstavitelia Matice slovenskej, tak
ich
týmto medzi nami vítam. (Potlesk.)
Oznamujem, že som dostal
zoznam poslancov rečníkov,
prihlásených
do rozpravy k bodu 35. Ako poverení
rečníci za
poslanecké
kluby vystúpia pán poslanec Milan
Ftáčnik a pani
poslankyňa
Edit Bauerová a do zoznamu rečníkov
prihlásených
do
rozpravy sa písomne prihlásili nasledujúci kolegovia: pán
poslanec Lysák, pán
poslanec Javorský, pán
poslanec Nagy
a
pán poslanec Langoš. Dávam slovo prvému z nich pánu po-
slancovi
Ftáčnikovi.
Pardon,
hlásil sa pán poslanec Hornáček ako prvý za
spravodajskú
pozíciu. Nech sa páči.
Poslanec V. Hornáček:
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada Slovenskej republiky,
až koncom minulého týždňa nám bolo doručené stanovisko
vlády
Slovenskej republiky k návrhu zákona o
Matici sloven-
skej
(tlač 577), v rámci ktorého vláda
uplatnila svoje pri-
pomienky.
Viaceré z nich sú už bezpredmetné, pretože ich ob-
sahuje
priamo spoločná správa z rokovania výborov Národnej
rady
Slovenskej republiky, viaceré nemajú normatívnu podobu,
nie
sú náležite konkretizované, preto nie je možné si ich
osvojiť,
resp. o nich hlasovať. Niektoré
však zlepšujú ná-
vrh zákona a
tieto si teraz chcem osvojiť. Podotýkam, že
mnou
osvojené pripomienky zásadným spôsobom
nemenia samotný
návrh, jeho filozofiu, ale ho len
legislatívno-technickým
spôsobom
zlepšujú. Z týchto dôvodov si osvojujem tieto po-
zmeňujúce
a doplňujúce návrhy uplatnené v stanovisku vlády
k
tlači číslo 577.
Ide o
§ 2 ods. 1 písm. l) za slovo "nadácie" vložiť
slová
"a fondy" a za slová "kultúrneho života" doplniť slovo
"Slovákov".
Čiže "kultúrneho života Slovákov".
Druhá pripomienka - v § 3 ods. 3 v prvom riadku vložiť
pred
slovo "ústredné" slovo "jej", teda "jej
ústredné".
Tretia pripomienka - v § 3 ods. 8 doplniť text o novú
vetu, ktorá
tam chýbala: "Riaditeľov týchto pracovísk
s
právnou subjektivitou vymenúva a
odvoláva predseda Matice
slovenskej."
V § 3 ods. 8 doplniť text.
V § 4
ods. 2 a 3 vypustiť odkazy v
zátvorkách. Tam sú
tie
dva paragrafy, teda dvojka.
Po piate - v § 5 ods. 5 slovo "menuje"
nahradiť slovami
"vymenúva
a odvoláva".
Šiesta pripomienka - v § 6 odsek 3
preformulovať takto:
"(3) Na nakladanie s majetkom štátu,
ktorý spravuje Ma-
tica slovenská, sa vzťahuje osobitný
predpis.4)" V odkaze
citovať zákon
Národnej rady Slovenskej
republiky č.
278/1993
Z. z. o správe majetku štátu v znení
zákona Národ-
nej
rady Slovenskej republiky číslo 374/1996 Z. z.
To je všetko. Ďakujem pekne na slovo.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má podľa zoznamu poslancov
poverený člen
poslaneckého
klubu Spoločná voľba pán poslanec Ftáčnik. Pri-
praví
sa za Maďarskú koalíciu pani poslankyňa Edit Bauerová.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené kolegyne a kolegovia,
iste so mnou budete súhlasiť, ak poviem,
že Matica slo-
venská
má v histórii slovenského národa osobitné miesto. Nie
je
zrejme potrebné spomínať tu jej históriu, ktorá sa začala
uznesením Národného
zhromaždenia v Martine
v roku 1861
a
ktorá sa vinie až k Matici dnešnej. Je
to história bohatá
a
úctyhodná. Myslím si však, že
o dnešnej Matici a najmä
o
jej vedení treba dnes povedať viac vzhľadom na to, že máme
pred
sebou zákon, ktorý má upraviť jej postavenie a fungova-
nie
na najbližšie a zrejme aj dlhodobejšie obdobie. Bol by
som
rád, keby som ja a moji kolegovia z poslaneckého klubu
mohli hlasovať za
tento zákon. Žiaľ, budem musieť uviesť
viacero
bodov, týkajúcich sa otázky spolitizovanosti Matice,
svojrázneho chápania základov slovenskej štátnosti, otázky
snahy
o ovplyvňovanie výskumu v národnom duchu, otázky ve-
rejnoprávnosti,
hospodárenia Matice, ako i stanoviska vlády,
ktoré
v tomto zámere nášmu poslaneckému klubu bránia a ktoré
podľa
mňa predstavujú dôvod na to, aby sme
zvážili, ako ďa-
lej
postupovať s týmto zákonom.
Dovoľte mi začať krátkou históriou k
návrhu tohto záko-
na. Predseda Matice slovenskej pán Jozef Markuš a ďalší
funkcionári, pán Stanislav Bajaník a pán Miroslav
Bielik,
odniesli
vo februári 1995 svoj návrh zákona o Matici sloven-
skej
ministrovi kultúry Ivanovi Hudecovi. Po
roku minister-
stvo
predložilo návrh Legislatívnej
rade vlády. Pán Markuš
sa
vtedy vyjadril, že všetko je dohodnuté
s pánom Mečiarom,
ale
legislatívna rada na jeho veľké
prekvapenie vrátila ná-
vrh na dopracovanie. Keďže ministerstvu sa
do konca roka
1996,
do účinnosti starého rokovacieho
poriadku, nepodarilo
tento
návrh dopracovať podľa pripomienok
Legislatívnej rady
vlády,
ujali sa iniciatívy poslanci a predložili
ešte podľa
starého
zákona o rokovacom poriadku návrh zákona o Matici do
parlamentu
a tento dnes prerokúvame na tejto schôdzi.
Dovoľte mi k otázke významnosti Matice, ktorá sa v ná-
vrhu
objavuje hneď v preambule, ktorá sa aj vláde Slovenskej
republiky
zdá trošku nadnesená a vo svojich pripomienkach ju
odporučila
formulovať korektnejšie a presnejšie.
Musím
povedať, že dnešné
vedenie Matice slovenskej
priamo
či nepriamo vydiera politické strany
poukazovaním na
historické
zásluhy Matice a z nich si chce robiť nárok na
akési
výsadné postavenie v tejto spoločnosti
a na zasahova-
nie
do vecí, na ktoré iné spolky nemajú
možnosť ani právo.
Je tu, aspoň
tak to cítim, snaha vytvoriť z Matice akýsi
ideologický
predvoj, ktorý si osobuje právo miešať sa do po-
litiky
a vydávať stanoviská úzkej skupiny ľudí
z vedenia za
hlas
slovenského národa. Myslím si, že by bolo dobré, keby
pri
tejto príležitosti odznelo, koľko má vlastne Matica slo-
venská
členov, pretože pán Markuš sa o tejto veci vyjadruje,
akože
je to niekoľkotisícová členská
základňa, ale ak je to
spolok,
ktorý má svoje organizácie, malo by najmä pri prero-
kúvaní
zákona o Matici zaznieť, koľko vlastne Matica má na
Slovensku
členov. A to, akou významnou organizáciou naozaj
je,
myslím si, že dokazuje aj zbierka na národný poklad, kde
25 miliónov, ktoré sa doteraz vyzbieralo,
nesvedčí celkom
o
tom, že toto je organizácia, ktorú všetci považujú za svo-
ju
a chcú prispieť na neorganizované
podujatie - zbierku na
národný
poklad.
Dovoľte mi zastaviť sa pri otázke spolitizovanosti Ma-
tice,
ktorú spochybnil pán predkladateľ,
akoby to bola vec,
ktorú si ktosi
vymýšľa a nejakým spôsobom sa snaží umelo
vytvoriť
túto otázku.
Začlenenie Matice slovenskej opísal v Zlatej Idke sám
Vladimír
Mečiar týmito slovami:
"Jednoznačne sa k HZDS pri-
hlásila
Matica slovenská, že nikdy inde a nikoho iného ako
HZDS
podporovať nebude. Tento záväzok nám
dali a vy ste vi-
deli,
že my sme boli zasa takí ústretoví a za
korunu sme im
dali
Neografiu, ktorá má hodnotu 600 miliónov. Ale nemôžu
povedať,
že to majú zadarmo, takže tam sa dá očakávať..."
(zrejme
podpora pri volebnom úsilí). Treba
povedať, že kon-
krétne vyjadrenia Matice a jej predstaviteľov po
odvolaní
druhej
Mečiarovej vlády a po ustanovení tretej dokazujú slo-
vá
predsedu HZDS zo Zlatej Idky. V decembri 1994 redaktor
Slovenskej
Republiky pri rozhovore s predstaviteľmi Matice
slovenskej
použil titulok "Matica slovenská podporuje Mečia-
rov
kabinet". Myslím si, že ďalšie
dôkazy predkladať netre-
ba.
Ďalej by som rád upozornil na svojrázne
chápanie zákla-
dov
slovenskej štátnosti Maticou slovenskou a jej predstavi-
teľmi.
Seminár, ktorý organizovala dňa 14.
januára v Piešťa-
noch,
ktorého deň, mesto ani motto podujatia, ktorým bol vý-
rok ľudáckeho
pohlavára Alexandra Macha, neboli náhodné.
Mladoľudáci
práve pred 50 rokmi v ten istý deň a na
tom is-
tom mieste prijali svoj pozitívny program
pre Slovensko.
Treba
povedať, že Matica vo svojich
dokumentoch spochybňuje
štátny
sviatok tejto republiky. Autori
matičných kalendárov
rok
čo rok písali o Slovenskom národnom povstaní ako "o par-
tizánskom
puči, ktorý hrubo urážal národné city a práva Slo-
vákov".
V tohtoročnom kalendári sa aj pod
tlakom verejnosti
objavila
zmena, 29. august je tu pod týmto heslom: "Umučenie
svätého
Jána Krstiteľa - štátny sviatok". Pri prezidentovi
Slovenského
štátu je v kalendári napísané: "Božia prozreteľ-
nosť
opatrujúca starostlivým spôsobom všetky
národy zverila
osudy
slovenského národa vo chvíľach
najťažších a najnebez-
pečnejších pre národ
a cirkev najväčšiemu
géniovi, akého
dosiaľ slovenský
národ zrodil od
dôb kráľa Svätopluka
-
Dr. Jozefovi Tisovi." Koniec citátu z matičného kalendára.
Myslím
si, že by bolo možné uviesť množstvo ďalších
príkladov,
že pod hlavičkou Matice sa rehabilituje vojnový
Slovenský
štát a jeho predstaviteľ a cieľavedome sa spochyb-
ňuje
základná tradícia, na ktorej stojí samostatná slovenská
štátnosť, univerzálna
európska tradícia
protifašistického
odboja. Pritom Hnutie za demokratické Slovensko
na svojom
sneme
ústami svojho predsedu vyhlásilo:
"Nadväzujeme na tie
tradície,
ktoré vyšli z odboja v Slovenskom národnom povsta-
ní."
Moja
štvrtá poznámka sa
týka ovplyvňovania výskumov
v
národnom duchu.
Podľa návrhu sa má vytvoriť samostatný
ústav - literár-
ny
a historický v rámci Matice slovenskej.
Odôvodňuje sa to
tým,
že v Matici majú predstavy, ako sa má uberať historický
výskum.
Matičný expert Ján Benko sa vyjadril: "Slovenské ná-
rodné
povstanie bolo protinárodným a
protištátnym. Toto mu-
sia
povedať historici, na to sú!" Preto chcú zriadiť matičný
literárny a historický ústav. Najprv ich
chceli ukradnúť
Slovenskej
akadémii vied. Po obrovskej vlne
protestov si na
to
predsa len netrúfli, a tak sa majú zriadiť vlastné ústavy
Matice,
zrejme aj v duchu vyjadrenia ministra
kultúry Ivana
Hudeca, že spoločenskovedné ústavy Slovenskej
akadémie vied
sú
semenišťom protislovenských síl.
Podľa nich budú zrejme
jedny
ústavy protislovenské a druhé zasa
slovenské. Zabudli
však
povedať, že oboje bude za štátne
peniaze, lebo ten lu-
xus
mať dva ústavy nás bude niečo stáť. Ale ospravedlnenie
predkladateľov
je veľmi jednoduché - v rozpočte Matice
slo-
venskej
sa s tým už počítalo.
Moja
piata poznámka sa
týka spolugestorstva učebníc
a
učebných textov. Z toho, čo som povedal
predtým, je možné
očakávať, v
akom duchu bude
Matica gestorovať príslušné
učebnice
pre našu mládež. Hovorí o tom aj dôvodová správa,
že
je potrebné, aby z našich učebníc
zmizli "špecificky ne-
národne
až protinárodne orientované texty". Keď sa redaktori
denníka
SME pýtali na Ministerstve školstva Slovenskej re-
publiky,
ktoré učebnice to sú, neboli schopní na minister-
stve
na to odpovedať. Vzhľadom na mechanizmus schvaľovania
učebníc
vylúčili, že takéto niečo by bolo ešte dnes možné.
Šiesta poznámka - prenášanie štátnych úloh na neštátny
subjekt.
Zákon predpokladá, že Matica bude plniť
úlohy zve-
rené
štátom. Ale treba povedať, že naša ústava takú možnosť,
že
sa štátne úlohy prenášajú na neštátny subjekt, nepozná.
Upozorňuje
na to vo svojom stanovisku aj vláda Slovenskej
republiky.
Úlohy, ktoré má plniť Matica, vymenované v § 2,
sú
posplietané bez náležitej
hierarchie a proporcionality,
s
nejasne formulovaným poslaním a organizačnými väzbami.
Na to nadväzuje otázka verejnoprávnosti Matice sloven-
skej.
Sama vláda navrhuje vo svojom stanovisku zvážiť, či
charakterizovať
Maticu slovenskú ako verejnoprávny
subjekt.
Ak
sa takto rozhodne, mala by sa
podľa návrhu vlády Matica
zodpovedať buď
Národnej rade Slovenskej republiky, alebo
vláde
Slovenskej republiky a malo by sa prepracovať zloženie
jej
orgánov, v ktorých by mal mať polovičné zastúpenie štát,
a
to buď cez kreačnú funkciu Národnej rady, alebo kreačnú
funkciu
vlády. Nepochybne by sa potom musel zmeniť aj spôsob
voľby
jej funkcionárov.
Vo
ôsmom bode mám
kratučkú poznámku k hospodáreniu
a
finančným tokom. Myslím si, že
toto je ďalší neuralgický
bod zákona, kvôli ktorému dochádza vlastne
k navrhovanej
zmene.
Podľa toho, čo sa dialo v Matici v posledných rokoch,
ide vlastne o
zlegalizovanie časti privátnych
podnikateľ-
ských
aktivít s využitím štátnych
prostriedkov, čo je podľa
môjho
názoru protizákonné a v tomto prípade
zvlášť nemorál-
ne.
Štát sa v § 6 navrhovaného zákona
zaväzuje poskytovať
dotácie
na celú bližšie nešpecifikovanú činnosť Matice, vrá-
tane
nateraz neexistujúcich ústavov a podnikov. Pri kontrole
použitia prostriedkov a kontrole nakladania s
majetkom má
podľa
predloženého návrhu štát minimálne oprávnenia a myslím
si,
že preto treba tieto kontrolné mechanizmy posilniť na-
príklad tak, ako
to navrhuje vláda
Slovenskej republiky.
Treba
to i preto, aby sa Matica v honbe za ziskom neprepoži-
čala
na také podnikateľské aktivity,
ako je tlač pornogra-
fických
časopisov. To je skutočne nechutné.
K
spoločným ustanoveniam. Myslím
si, že sú navrhnuté
tak,
aby sa nimi retroaktívne legalizovalo protizákonné roz-
hodnutie
vedenia Matice slovenskej od schválenia
stanov Ma-
tice
na valnom zhromaždení v Rimavskej Sobote 22. 9. 1995.
Uznesenia
tohto valného zhromaždenia sa v praxi povýšili nad
platný
zákon o Matici slovenskej z 26. apríla 1991.
Moja
posledná poznámka sa týka stanoviska vlády. Keď
som
si ho prečítal, uvedomil som si, že
zákon je značne ne-
dopracovaný.
Vláda vo svojom stanovisku má niekoľko závaž-
ných
pripomienok, ktoré síce nemajú normatívnu podobu, ale
nastoľujú
otázky, na ktoré treba odpovedať. Podľa mňa to nie
je
možné robiť tak, aby sa zákon dorábal
na kolene v Národ-
nej
rade, a to napríklad takým spôsobom, že sa gestorský vý-
bor
stretne minulý piatok o 13.30 hodine a o 14.00 hodine má
pokračovať
schôdza, aby dokončil svoje rokovanie o predlože-
nom
návrhu. To je skutočne nedôstojné zákona, o ktorom roku-
je
a mal rokovať. Hoci gestorský výbor si osvojil niektoré
pripomienky
vlády a niektoré z nich si osvojil aj
pán spra-
vodajca,
ešte stále zostalo okolo 20 pripomienok, ktoré sú
zreteľahodné, a z
toho sú štyri také, kde vláda odporúča
zvážiť
- ja sa hneď k nim dostanem
konkrétne - a dve také,
kde odporúča niečo konkrétne doriešiť. To
sa nedá urobiť
tak,
že povieme, že tieto pripomienky nás
nezaujímajú, lebo
nie sú normatívne. Ešte raz opakujem,
že nastoľujú vážne
otázky
okolo fungovania Matice. Ja vám tie
pripomienky pre-
čítam.
Myslím si, že by bolo najmúdrejšie,
aby sme prerušili
rokovanie
o tomto zákone, požiadali gestorský
výbor, aby sa
zaoberal pripomienkami vlády vrátane tých nenormatívnych,
teda
hľadal na ne odpovede, a aby sme pokračovali v rokovaní
o
tomto zákone na 25. schôdzi, teda na tej, ktorá sa má
uskutočniť
v marci, a tam dokončili rokovanie po skutočne
vecnom a dobre
premyslenom stanovisku
gestorského výboru.
Aby
sme to mohli urobiť, osvojujem si tieto pripomienky vlá-
dy
Slovenskej republiky - nebudem ich čítať, budem len hovo-
riť o materiáli, ktorý všetci máte
pred sebou, ktorý nám
poslal predseda vlády a obsahuje stanovisko
a jednotlivé
pripomienky:
Odporúčam teda, aby sme
zvážili pripomienku číslo 1,
ale
myslím si, že tú dával pán spravodajca.
Z pripomienky 2 by som navrhoval, aby sme
preformulova-
li
preambulu zákona v tom duchu, ako
ju tu vláda navrhuje,
teda
nerobili z nej samostatný paragraf, ale
preformulovali
preambulu,
kde konštatovanie o postavení a historicky osved-
čenej
funkcii a postavení Matice slovenskej
by sme prebrali
z
návrhu, ako ho predkladá vláda.
V bode
3 je prvá z tých závažných pripomienok, ktorá
hovorí,
že treba zvážiť, či je správne charakterizovať Mati-
cu
slovenskú ako verejnoprávny subjekt. Ja
sa k tomu dosta-
nem
ešte v súvislosti s ďalšou nenormatívnou pripomienkou.
Čiže
osvojujem si prvú vetu z bodu 3.
Ďalej
v bode 4a) je otázka zvážiť doterajšie znenie
úvodnej
vety, pretože väčšina úloh tu vymenovaných sú vlast-
né úlohy Matice slovenskej. Podľa toho,
čo nám odporučil
spoločný
spravodajca zo spoločnej správy,
zákon bude v § 2
ods.
1 znieť tak, že sú to úlohy, ktoré sú
prenesené štátom
na
Maticu slovenskú. Potom vznikne prirodzene otázka, kde sú
vlastné úlohy
Matice, čo vlastne Matica
plní okrem § 2
ods.
1, ak prijmeme návrh, aby sme
vypustili § 2 ods. 2,
pretože
ten len spomína činnosť orgánov, ale
nespomína vec-
ne,
čo by Matica mala robiť. Čiže myslím si, že sa treba za-
oberať
pripomienkou 4a) vlády Slovenskej republiky a skutoč-
ne
zvážiť, ktoré sú vlastné úlohy Matice vyplývajúce z toho,
že
je tu, že má svoje poslanie a má si ho
plniť takým a ta-
kým
spôsobom, a ktoré sú úlohy, ktoré chce na ňu preniesť
štát,
a vytvoriť jej na to príslušné podmienky finančné, ma-
teriálne
a ďalšie.
Ďalej si osvojujem návrh pod bodom 4b) a 4c). Bod 4c)
si
osvojil aj pán spoločný spravodajca. Ďalej bod 4e).
V bode 6 pripomienok vlády Slovenskej
republiky je tak-
isto pripomienka, ktorá má sloveso
"zvážiť". V novom § 3
zvážiť
naformulovanie právneho podkladu pre úlohy, ktoré bu-
dú na Maticu
slovenskú prenesená štátom.
Na jeho základe
v
inom paragrafe vymenovať inštitúcie,
ktoré v rámci Matice
slovenskej
budú tieto úlohy zabezpečovať. Zjavne
tu vidieť,
že
vláda si uvedomuje, že nie je také jednoduché preniesť na
Maticu
určité úlohy, že ten právny problém treba zvládnuť
osobitným
ustanovením a viazať ho aj na činnosť konkrétnej
inštitúcie,
napríklad Slovenskej národnej knižnice, ktorá má
jedinečnú
funkciu nielen v rámci Matice, ale pre
fungovanie
Slovenskej
republiky z hľadiska jej historickej pamäti.
Ďalej si
osvojujem body 7a) a 7b),
konkrétne v prvom
variante
bod b), ďalej body 7c) a 7e). Z toho bodu 7e) si
myslím
si, že posledná veta pripomienky 7e) nie je náležitá,
preto
sa s ňou nestotožňujem.
Chcel by som upozorniť pána spravodajcu,
ktorý si osvo-
jil
z pripomienok vlády bod 7f), že ak sa prijme bod 7f),
budeme mať odseky,
ktoré hovoria o
jednotlivých inštitú-
ciách,
na konci každého odseku bude veta, že riaditeľa vyme-
núva
a odvoláva predseda Matice slovenskej,
a ešte na konci
bude
znovu napísané, že riaditeľov týchto inštitúcii vymenú-
va
a odvoláva predseda Matice slovenskej.
Na túto technickú
otázku
chcem upozorniť pána spravodajcu, že buď treba prijať
f)
a potom všetky pripomienky spoločnej
správy, ktoré hovo-
ria
o osobitnom schvaľovaní riaditeľov pre jednotlivé inšti-
túcie, neprijať, alebo neprijať bod 7f) a riešiť to
tým
spôsobom,
ako to navrhuje spoločná správa.
Ďalej je tu vážna pripomienka vlády pod
bodom 8 - navr-
hujeme
zvážiť v rámci organizácie Matice slovenskej osobitnú
úpravu
jej spolkovej zložky a inštitučnej zložky. Myslím si,
že
treba sa minimálne zamyslieť nad tým, čo je racionálne na
tejto
pripomienke vlády a či s tým možno niečo urobiť, alebo
v
súvislosti s uplatňovaním doterajšieho zákona nemáme lepší
model
než ten, čo je predložený.
Ďalej
si osvojujem pripomienku pod bodmi 9a)
a 9b),
takisto
pripomienky pod bodmi 10a) a 10b). A v
bode 10d) je
ďalšia z vážnych
pripomienok vlády, ktorá nemá
normatívnu
podobu
a ktorá hovorí toto: Ak bude Matica slovenská označe-
ná
v § 1 ako verejnoprávna inštitúcia alebo ustanovizeň, ma-
la
by zodpovedať svojou činnosťou Národnej rade Slovenskej
republiky,
resp. vláde Slovenskej republiky, štát by mal mať
polovičné
zastúpenie v jej orgánoch - vo výbore a v dozornom
výbore,
a zástupcov štátu by mala vymenúvať
vláda. Ja to
takisto
považujem za vážnu pripomienku, lebo zatiaľ všetky
verejnoprávne
inštitúcie, ktoré sme vytvorili zákonom v tom-
to
parlamente, majú minimálne tretinový
podiel štátu. Ak je
to
tripartitný orgán, ako je Národný úrad práce, Sociálna
poisťovňa,
zdravotná poisťovňa, majú minimálne tretinový po-
diel
zástupcov štátu. V prípade Matice je to
Matica a štát,
teda
tam nejaký tretinový podiel sa mi nezdá namieste, tam
by
bolo treba uvažovať o tejto pripomienke
vlády, ktorá ho-
vorí
o polovičnom zastúpení v jej orgánoch.
Považujem to za
skutočne
ďalšiu z vážnych pripomienok, ktorú nemožno vybaviť
tým,
že nemá normatívny charakter, a odsunúť ju nabok. Mohla
by
prospieť kvalite toho zákona a fungovaniu tej inštitúcie,
o
ktorej teraz hovoríme. Ďalej si osvojujem body 11a),
11b), ten
si osvojil aj
pán spoločný spravodajca, 11c)
a
11d).
V bode 12 ide takisto o dôležitú
pripomienku, ktorá ne-
má legislatívno-technickú podobu. V §
7 v prechodných či
spoločných ustanoveniach doriešiť eventuálne prechod dote-
rajších
právnických osôb, ktoré boli v
pôsobnosti minister-
stva
kultúry, do Matice slovenskej. Ide tu
o otázku, ak sa
začleňuje napríklad Dom zahraničných Slovákov
alebo niečo
podobné
do Matice slovenskej, treba vyriešiť otázku prechodu
z
jednej zriaďovateľskej funkcie pod
druhú. Vláda to formu-
luje
v tejto všeobecnej podobe. Myslím si,
že tiež to treba
zvážiť
a nejakým spôsobom na to reagovať.
Takisto si myslím, že treba určiť
účinnosť tohto zákona
nie
dňom vyhlásenia. Legislatívne pravidlá, ktoré sme prija-
li,
hovoria, že by to mala byť výnimočná
legislatívna prax.
Myslím,
že by omnoho viac svedčalo tejto inštitúcii, aby zá-
kon o nej
nadobudol účinnosť nejakým
konkrétnym dátumom.
Vláda
navrhuje 1. marec, ak bude prijatý môj
návrh, aby sme
o
tom rokovali na marcovej schôdzi, mohol by to byť 1. apríl
alebo
1. máj, 1. jún, 1. apríl by
asi nebol najvhodnejší,
ale
je možné iste nájsť dátum, ktorý by dôstojným spôsobom
rešpektoval
aj históriu Matice, aj nejaké historické udalos-
ti,
ktoré sa stali v dejinách Slovenska a Slovákov, pri kto-
rej príležitosti by mal zákon o Matici
nadobudnúť svoju
platnosť
a účinnosť. Takže toľko len k
tomu, aby to nebolo
dňom vyhlásenia, aby nám Zbierka zákonov neurčovala,
kedy
nadobudne
zákon o Matici slovenskej svoju účinnosť.
Po osvojení týchto pripomienok by som
chcel dať formál-
ne
procedurálny návrh podľa § 29 ods. 2,
podľa ktorého by
Národná
rada požiadala o stanovisko gestorský
výbor k pred-
neseným
pripomienkam - to sú tie, ktoré som si osvojil zo
stanoviska vlády, v
takom termíne, pretože tam sa hovorí
v
určenom termíne, navrhujem v takom
termíne, aby mohli byť
prerokované
na 25. schôdzi Národnej rady Slovenskej republi-
ky
s predpokladaným začiatkom v polovici marca 1997.
Vážené dámy a páni, dúfam, že
nebudete brať tento môj
návrh
ako nejaké odďaľovanie, je skutočne vedený snahou, aby
sme
vecne a kvalifikovane posúdili tento návrh, vedomí si
pripomienok,
ktoré nám dala vláda Slovenskej republiky.
Ďakujem za vašu pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
S faktickou poznámkou sa prihlásil poslanec a predseda
výboru
pán Brňák ako navrhovateľ.
Poslanec P. Brňák:
Ďakujem pekne.
Pretože som predvídal reakciu najmä Strany demokratic-
kej
ľavice, hoci som očakával skôr
vystúpenie pána poslanca
Weissa
v súvislosti s týmto návrhom, prispôsobil som aj svo-
je
úvodné slovo tak, ako som ho prečítal.
Je tam aj odpoveď
na
istý politicko-ideologický názor klubu Strany demokratic-
kej
ľavice v súvislosti s týmto návrhom zákona o Matici slo-
venskej.
Jednu všeobecnú poznámku si však neodpustím.
Celý civilizovaný svet, pán poslanec Ftáčnik, odmieta
prinajmenšom
dve zlá, tak nemecký nacizmus, ako aj
komuniz-
mus.
Vy stojíte na jednej nohe na antifašizme, ale druhú no-
hu
- komunizmus a boľševizmus - veľakrát
skôr ospevujete aj
tu,
na pôde parlamentu. Dovoľte mi pripomenúť, pán poslanec,
že
za čias komunizmu bolo zamordovaných viac životov ako za
čias
nemeckého nacizmu. Prečo nehovoríte
aj o tom, pán po-
slanec
Ftáčnik?
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Hlásil sa aj pán minister Hudec a potom
budú nasledovať
faktické poznámky pána poslanca Smoleca a pani
poslankyne
Garajovej.
Minister kultúry SR I.
Hudec:
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
rád by som vrátil rokovanie o tomto poslaneckom návrhu
zákona
do vecnejšej roviny a dovolil by som si
povedať nie-
koľko
vecných poznámok.
Vláda
Slovenskej republiky prijala
platné uznesenie
a
ja som viazaný upozorniť na niektoré skutočnosti, ktoré
bude
potrebné dať do tejto právnej normy
tak, aby boli nie-
len
v súlade s ostatnými právnymi normami, ale aj naplnili
podstatné
náležitosti napríklad kompetenčného
zákona alebo
povinnosti
štátu voči zahraničiu.
Najprv by som chcel upozorniť na jeden z neuralgických
bodov
návrhu tohto zákona a to
je problematika zaradenia
Slovenskej
národnej knižnice so všetkým, čo s tým súvisí.
Slovenská republika má aj medzinárodné záväzky. V ob-
lasti
knižničnej jestvuje kompetenčný zákon, ktorý v oblasti
knižníc
vykonáva ministerstvo kultúry. Nie je
možné, aby sa
štát
zbavil kompetencie v oblasti, v ktorej
prijíma záväzky
a
ktoré potom musí vykonávať podľa
kompetenčného zákona mi-
nisterstvo
kultúry. Nie je možné, aby zveril isté
právomoci
neštátnej inštitúcii. Preto aj vláda prijala dva
varianty
návrhu
riešenia tejto situácie.
Prvý variant v podstate kopíruje terajší stav, že Slo-
venská
národná knižnica je príspevkovou
organizáciou, ktorú
zriaďuje
ministerstvo kultúry, a teda aj vykonáva všetky po-
vinnosti
z toho prináležiace a má v rukách
exekutívnu tech-
niku,
ktorou vie zabezpečovať všetky úlohy vyplývajúce z ti-
tulu
štátu.
Upozorňujem na to, že Slovenská republika je viazaná
niekoľkými medzinárodnými dokumentmi, ktoré musí vykonávať
štátna inštitúcia. Preto jestvuje aj druhý
variant, ktorý
hovorí
o tom, že nech sa Slovenská národná knižnica v Matici
slovenskej,
lebo tak sa to teraz nazýva, stane
súčasťou ve-
rejnoprávnej
inštitúcie, ak sa tak parlament rozhodne, že to
bude
verejnoprávna inštitúcia, ak sa tak parlament rozhodne,
že bude to
verejnoprávna inštitúcia, čo
predpokladám, ale
potom
trvám na tom, aby sa isté kompetencie, ktoré vyplývajú
z
funkcie ústrednej štátnej knižnice, teda Ústrednej knižni-
ce
Slovenskej republiky, Správy ISBN a Národného metodického
centra,
preniesli v okamihu prijatia tohto zákona na inú in-
štitúciu.
Navrhoval som, a vláda to akceptovala, aby to bola
Univerzitná
knižnica v Bratislave.
Upozorňujem, že keby sa
tak
nestalo, tak dôjde k hiátu, ktorý
nebudeme môcť nijakým
spôsobom odstrániť. Nijaká verejnoprávna inštitúcia nemôže
plniť
také úlohy štátu, za ktoré je štát zodpovedný. V tom
momente by som
bol zbavený možnosti plniť úlohy ministra
kultúry v oblasti
knižničnej starostlivosti. Na
to vážne
upozorňujem.
Nie je možné takýto krok urobiť.
Akceptujem druhý návrh, ak teda s takým návrhom budete
vy
súhlasiť alebo ho niekto navrhne, aby sa súčasne s tým,
že
sa odovzdá Slovenská národná knižnica
verejnoprávnej in-
štitúcii, preniesli rozhodujúce úlohy štátu
na iný štátny
subjekt.
Druhá moja pripomienka, a veľmi
vážna pripomienka, je
k
niektorým ustanoveniam tohto zákona, ktoré takisto bude
treba
precizovať. A ak dovolíte, požiadal som niektorých pá-
nov
poslancov, aby zvážili, či by si neosvojili tieto moje
návrhy,
ktoré súvisia najmä s rokovaním vlády o tomto posla-
neckom
návrhu. A tam, ako pán poslanec Ftáčnik predtým hovo-
ril
- okrem tých zbytočne štipľavých
slov, kde sa hovorí
o
tom, že bude treba niektoré veci
zvažovať a riešiť, sú tu
isté
návrhy riešení, ktoré by boli akceptovateľné z hľadiska
ostatných právnych
vzťahov s ostatnými
právnymi normami
a
riešili by vecne veci tak, aby bola naplnená vôľa predkla-
dateľov
tohto zákona a súčasne by sa vytvoril aj súlad so
záujmami
štátu.
V podstate súhlasím s drvivou
väčšinou pripomienok zo
spoločnej
správy. Rozhodne nemôžem súhlasiť s pozmeňujúcim
návrhom
v bode 4. Tam sa hovorí o tom, že
prechádzajú úlohy
štátu.
Nie sú to všetko úlohy štátu, ktoré sú
tam menované,
a
nie je dobre takto formulovať záležitosť. Rozhodne nemôžem
súhlasiť
s navrhovanou textáciou, ktorá je pod bodom 13. Tam
sa
hovorí o tom, ako by mala byť začlenená Slovenská národná
knižnica
a s ktorými kompetenciami do
verejnoprávnej inšti-
túcie.
Rozhodne nemôžem súhlasiť s druhou časťou pripomienky
v
bode 22, kde sa vypúšťa veta, ktorá upravuje spôsob spo-
lupráce
Krajanského múzea a Domu zahraničných Slovákov, pre-
tože
Dom zahraničných Slovákov je príspevková organizácia,
ktorej zriaďovateľom je ministerstvo kultúry. Neodporúčam,
aby
sa prijala. Toto sú rozhodne
pripomienky, ktoré nemožno
akceptovať.
Navrhujem, aby sa neprijala, respektíve aby sa zvážila
pripomienka
v bode 10. Takisto pripomienka v bode 12. Ja mám
rád
slovenské slová, ale, bohužiaľ, už sa
stalo, že v celej
sústave nášho právneho systému máme terminológiu
verejno-
právna
inštitúcia. Keď teda by sme mali zmeniť
tento pojem,
bolo
by dobre, aby sme tak urobili vo všetkých zákonoch, kde
sa už tento
pojem používa. Prosím,
zvážte to, je to len
technická
vec, nie je to záležitosť rozhodujúca.
Ak budú prijaté, teda odporúčam, aby boli
prijaté, a ak
budú
prijaté body 3, 6, 7, 8, 9, 11, 17, 18,
21, 24, 26, 27
a
28 s tým, že podľa vašej vôle upravíte
platnosť tohto zá-
kona,
je bezpodmienečne nutné, aby sa prijali
ďalšie pripo-
mienky.
Odcitujem dve. Jednu už pán poslanec
Hornáček pred-
niesol, že z
nadpisu zákona vypustiť
slovo Národnej rady
Slovenskej
republiky, lebo je to proti legislatívnym pravid-
lám.
Bod druhý modifikoval pán poslanec Ftáčnik. Ja si pred-
sa
len myslím, že by sme mali opustiť prax
preambúl a dajme
všetko
v paragrafovom znení. Lepšie sa odvoláva potom pri
práci
so zákonom na konkrétnu časť zákona. Preto treba vy-
pustiť
navrhovanú preambulu zákona, jej obsah
dať do nového
§
1 s následným prečíslovaním
nasledujúcich paragrafov tak-
to:
"§ 1 Matica slovenská je historicky osvedčená významná
ustanovizeň
slovenského národa v oblasti kultúrnej, spolo-
čenskej
a vedeckej činnosti."
Je zbytočné vyvolávať polemiky, ktorá je najvýznamnej-
šia
ustanovizeň. Po vzniku zvrchovanej
Slovenskej republiky
je
najvýznamnejšia ustanovizeň tento parlament, Národná rada
Slovenskej
republiky.
Ďalej odporúčam, aby sa prijalo v § 2 ods. 1 písm. c),
aby
sa vynechalo z textu slovo "prednostne". Nie je to možné
zabezpečiť
ani výkonom, respektíve ani tým, že by sa prijali
ďalšie
podzákonné normy, na ktoré tu nie je splnomocnenie,
pravdaže,
pretože je to nerealizovateľné, aby sa
prednostne
získavali
slovaciká do Matice. Kto? Iný záujemca
je automa-
ticky
vyradený, povedzme, iná okresná alebo krajská inštitú-
cia
je vyradená zo zberu slovacík? Každá sa musí ponúknuť
najprv Matici? Bude mať Matica peniaze
na nákup takýchto
predmetov? A tak
ďalej a tak ďalej. Vyvoláva to zbytočné
problémy.
Samozrejme, že to bude robiť Matica a
ona to bude
robiť prednostne,
ale prosím, aby
sa to slovo vyškrtlo
s
tým, že by sa písmeno c) rozdelilo do dvoch písmen, aby to
bolo
čistejšie. Písmeno c) by znelo: "získavať, zhromažďo-
vať,
spracúvať, uchovávať, ochraňovať a sprístupňovať slova-
cikálne dokumenty" a písmeno d):
"opatrovať, zveľaďovať
a
sprítomňovať národné kultúrne dedičstvo". Pravdaže násled-
ne potom treba
upraviť označenie ďalšieho textu
písmenami
podľa
abecedného poradia.
Ďalšia
pripomienka - z § 2 ods.
1 písm. d) vynechať
slová "zamerané na rozhodujúce otázky
života Slovenska
a
Slovákov". Prečo by sa Matica
mala obmedziť len na tieto
témy?
Prečo by nemohla skúmať aj iné témy?
Ďalšia pripomienka - v § 2 ods. 1 do písmena l) vložiť
za
slovo "nadácie", myslím, že to už bola pripomienka, ktorú
tlmočil, resp.
navrhol aj pán
poslanec Hornáček, slová
"a
fondy" a za slová "kultúrneho života" doplniť slovo "Slo-
vákov".
A prosím, aby sa opravil aj preklep, ktorý je v slo-
ve
"oceňovanie". Vynechať prosím
zo záveru ustanovenia zá-
tvorku
a text v zátvorke. Navrhujem doplniť, ak si niekto
osvojí túto moju
poznámku, aj tieto ďalšie úpravy tohto
ustanovenia.
Ďalšia
pripomienka - v
§ 3 ods. 3 vynechať slovo
"ústredné".
Nie je ústredným archívom. Nemôže byť pracovisko
Matice,
lebo ústredným archívom Slovenskej
republiky je Ná-
rodný
archív. Opäť by sme sa dopustili chyby, že by sme mali
dva
ústredné archívy v tomto štáte. To
predsa nie je možné.
Ústredný
archív má svoje zákonom stanovené povinnosti a prá-
va.
Nie je možné vytvárať druhé ústredné.
To je proti iným
zákonom.
Ďalšia pripomienka - v § 3 ods. 1 písm. a) doplniť za
slová
"Slovenská národná knižnica"
slová "v Matici sloven-
skej".
Neviem, prečo sa chceme zbaviť tohto
kompletného ná-
zvu,
ktorý je normálne platný, funguje, poznajú ho napríklad
v
zahraničí a podobne. Možno si
predkladatelia dobre neuve-
domili,
že vlastne to nie je dobrý návrh.
Rozhodujúca moja pripomienka hovorí o tom, ako zmeniť
§
3 ods. 2. Prvý variant je navrhnutý takto: "(2) "Slovenská
národná
knižnica v Matici slovenskej1) ako knižničné národné
metodické
centrum Slovenskej republiky je právnická osoba,
ktorej
zriaďovateľom je Ministerstvo kultúry
Slovenskej re-
publiky.
Riaditeľa vymenúva a odvoláva minister kultúry Slo-
venskej
republiky."
Toto je čistá štátna inštitúcia, ktorá je začlenená do
Matice
slovenskej, ale zároveň môže a musí plniť funkcie,
ktoré
prislúchajú Slovenskej republike v rámci všetkých vnú-
torných
a zahraničných, a teda vonkajších právnych vzťahov.
Druhý variant - prijímam toto riešenie: "(2) Slovenská
národná
knižnica v Matici slovenskej1) je právnická osoba.
Jej
zriaďovaciu listinu vydáva po súhlase ministra kultúry
Slovenskej republiky predseda Matice slovenskej. Riaditeľa
vymenúva
a odvoláva predseda Matice slovenskej."
Tento text možno prijať len vtedy, ak sa súčasne viaže
so zmenou §
7, ktorý sa mení takto: Súčasný text § 7 sa
označuje ako odsek
1. Nový odsek 2 znie: "(2) Doterajšie
kompetencie a úlohy
Slovenskej národnej knižnice v
Matici
slovenskej
ako ústrednej knižnice Slovenskej republiky a Ná-
rodného metodického
centra pre knižničnú oblasť kultúry
prechádzajú dňom platnosti zákona na Univerzitnú
knižnicu
v
Bratislave."
Ďalšia poznámka - v § 3 upraviť odsek 6
takto: vypustiť
slovo
"ústredné" a za slovo
"pracovisko" dať slová
"Matice
slovenskej"
v prvej vete. V druhej vete zmeniť
slová "záro-
veň
prepojená s domom" na slová "podriadená domu" a v po-
slednej
vete vypustiť slovo "pracovníka". Za slovom "vymenú-
va" dodať slová
"a odvoláva" a
doplniť text pred bodkou
o
slová "so súhlasom ministra kultúry Slovenskej republiky".
Ďalšia pripomienka - v § 4 odsek 1 treba
doplniť písme-
no c) pred
bodkou o text: "a právnických osôb zriadených
ústrednými
orgánmi štátnej správy, ktoré spoločne pracujú na
základe
zmluvných vzťahov".
Ďalšia pripomienka - v § 4 odsek 2
vypustiť obe zátvor-
kové
citácie § 5 a v ods. 3 zátvorkovú citáciu § 2.
Ďalšia pripomienka - do § 5 ods. 4 vložiť poslednú ve-
tu:
"Voľbou sa zakladá pracovný
pomer predsedu Matice slo-
venskej."
Ďalšia pripomienka - v § 5 ods. 5 slovo
"menuje" nahra-
diť
slovami "vymenúva a odvoláva".
A posledná pripomienka - v § 6 ods. 4 v prvej vete na-
miesto zátvoriek s
textom doložiť pred bodkou nový text:
"prostredníctvom kapitoly
Ministerstva kultúry Slovenskej
republiky".
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, podporujem pri-
jatie
návrhu zákona o Matici slovenskej.
Tento zákon je na-
ozaj
potrebné prijať. Len prosím, aby sa
prijal tento zákon
tak,
aby nenarušil činnosť Slovenskej
republiky ako zvrcho-
vaného
štátu, aby mu umožnil v rámci plnenia si povinností
svojich
orgánov vykonávať všetky úlohy tak, ako mu to prika-
zuje
napríklad kompetenčný zákon a iné vonkajšie medzinárod-
noprávne
vzťahy.
Prosím
niekoho z poslancov,
keby bol taký láskavý
a
osvojil si tieto moje pripomienky ako svoju pripomienku.
Vážené pani poslankyne, páni
poslanci, ja by som vás
chcel
poprosiť a vyzvať, aby sa diskutovalo
vo vecnom tóne,
aby
sme upustili od rôznych
vytrhnutých hodnotení, aby sme
zbytočne nedramatizovali a nepolitizovali túto záležitosť.
Každý
z nás uznáva funkciu a úlohu Matice
slovenskej. Je to
naozaj
dobrý slovenský trezor, ktorý vždy v čase neslobody
bolo možné zamknúť, aby nám nikto neukradol
najvzácnejšie
klenoty
našej národnej kultúry. Prosím, aby ste
prijali ta-
kýto
zákon a aby ste ho prijali tak, aby
zodpovedal všetkým
kritériám
dobrej právnej normy.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Mám teraz otázku na pána poslanca Smoleca.
Chce
to byť faktická poznámka, alebo
prihláška do rozpravy?
(Odpoveď
z pléna, že ide o faktickú poznámku.)
Faktická po-
známka.
Prosím.
Poslanec J. Smolec:
Chcem reagovať na úvodnú časť pána
poslanca Ftáčnika,
i
keď nás pred chvíľočkou pán minister
upozorňoval, aby sme
nepolitizovali.
Ale jeho úvodné vystúpenie bolo skutočne ta-
ké
politické, že ma to až zamrazilo, lebo mi pripomínalo vy-
mývanie
mozgov v päťdesiatych rokoch, ktoré
robila komunis-
tická
strana.
Pán poslanec, vy ste nám zopakovali
lekciu a tlmočili
závery
marxizmu-leninizmu o istej etape nášho vývoja Sloven-
ského
štátu alebo o osobnostiach. Už preto
treba dať Matici
priestor,
aby nám objasňovala túto časť histórie
alebo aj
osobnosti
z druhej strany. Prosím vás pekne, pán Ftáčnik,
viete
vy vôbec o tom, že Tiso bol poslaný na
šibenicu okrem
iného
aj preto, že bojoval proti komunizmu a
boľševizmu? To
bol
piaty bod obžaloby. Preštudujte si nové veci. Na šibeni-
cu
ste ho poslali vy spolu s čechoslovakistami. (Prejavy ne-
súhlasu
v sále.)
Myslím si, že takisto vy veľmi často
spolu s bývalým
predsedom
skloňujete klérofašistický štát. Hovorím
- je to
z
vašich zdrojov. Slovenský štát nemôže
byť fašistický, len
režim môže byť
fašistický. Prosím vás
pekne, ujasnite si
tieto
pojmy. Vieme veľmi dobre, že už
Slovenská národná ra-
da,
lebo bola to ešte vtedy Slovenská národná rada, sa pokú-
šala zaujať isté
stanovisko, a neviem už ako, tuším, pán
Mikloško bol predsedom, kde vtedy prijali
záver, že vina
prezidenta
Tisu nebola jednoznačná. Možno by stálo za
to,
aby
sme znovu niečo iniciovali, aby sa národ nerozbíjal ale-
bo
nemal právo niekto tlmočiť len
marxistické závery, ktoré
stále,
žiaľbohu, platia, ale aby sa tu dal
priestor aj iným
názorom
a v tejto polemike sme došli k nejakej objektívnej
pravde.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Faktická poznámka - pani
poslankyňa Garajová.
Poslankyňa E. Garajová:
Vážený pán predsedajúci,
vážení kolegovia, kolegyne,
mňa prejav súdruha Ftáčnika neprekvapil,
ja som iný ani
neočakávala. Dokonca
niektoré vety vyzerajú
ako citáty
z
prejavov z roku 1954 a 1973, z rokov, keď Maticu slovenskú
poštátnili
a keď zrušili jej spolkovú činnosť.
Súdruh Ftáč-
nik
nám oznámil, že SDĽ nebude hlasovať za ten zákon, berie-
me
do úvahy, ale tak sa mi zdá, že niektoré vaše vyhlásenia,
tvrdenia,
ktoré ste mali vo svojom prejave, boli nekorektné,
nelogické,
zavádzajúce a účelové. Spomeniem aspoň
dve. Spo-
mínali
ste zbierku na národný poklad a
hovorili ste, že 25
miliónov nesvedčí
o početnosti. Čo keď náhodou
každý dal
korunu
a členov Matice slovenskej máme na svete 25 miliónov?
To
je taká účelovosť, ako to, čo ste tvrdili vy. Ďalej vyčí-
tate
návrhu zákona veľa pripomienok,
ale veľmi ľutujem, že
ste to isté
nenamietali pred chvíľou,
keď sme mali zákon
o
ochrane nefajčiarov, kde bolo 94
pripomienok. Ale ten zá-
kon predkladal člen vášho klubu, tak ste si, samozrejme,
poznámku
odpustili.
Teda ste účelový, súdruh Ftáčnik, škoda,
že nie zásado-
vý,
neprekvapili ste ma, ja som dokonca
očakávala po vašich
úvodných
slovách, že na záver navrhnete zrušenie Matice slo-
venskej
ako naposledy vaši predchodcovia v roku 1954 a v ro-
ku
1973.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Očakával som od matematika trošku viac logiky a hlavne
používanie
formálnej logiky i jej pravidiel,
pretože naozaj
sa
nedá nič iné povedať, len to, čo povedala pani poslankyňa
Garajová
- účelovosť, účelovosť, účelovosť vo vystúpení pána
poslanca
Ftáčnika. Konkrétne tvrdí, že nie je možné prenáša-
nie
úlohy štátu na neštátne orgány. Dovolím si upozorniť, že
existujú
aj súkromné školy. Vzdelanie je vecou
štátu. Za to
je
zodpovedný štát. Čiže tam je prenesená
jednoznačne úloha
štátu
na neštátny orgán.
Verejnoprávna inštitúcia nemá nič spoločné s tým, kto
menuje
orgány, takže nevidím najmenší dôvod, prečo by to tam
malo
byť, lebo Legislatívna rada vlády, keď sa toto otvorilo
na
jej rokovaní, na ktorom som bol prítomný, vôbec nedokáza-
la
vysvetliť, z akého dôvodu, z akého popudu alebo na zákla-
de
akého zákona by vo verejnoprávnej inštitúcii mali byť za-
kotvené nejaké ingerencie štátu. Dovolím si
upozorniť, že
v
žiadnej právnej norme platnej na území Slovenskej republi-
ky nie
je verejnoprávna inštitúcia
ako taká definovaná.
A
preto sú orgány tých verejnoprávnych inštitúcií, ktoré sme
prijali
zákonom v Národnej rade Slovenskej republiky, kon-
krétne
menované, teda ide o televíziu a rozhlas. Verejno-
právna
inštitúcia je skôr pomenovanie, ktoré ukazuje, že tá-
to
inštitúcia má byť verejnosti čo najširšie otvorená.
A veľmi ma prekvapilo, ak niekto chce
vlastné úlohy Ma-
tice slovenskej menovať v zákone. Dámy a páni, veď v tom
okamihu,
keď to bude v zákone, tak vlastne štát menoval tie-
to
úlohy Matici. Ako to môžu byť
vlastné úlohy Matice, keď
ich
menuje štát?
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Upozorňujem, pán poslanec, na čas.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem. Posledná poznámka sa týka pána
ministra. Chcem
mu
poďakovať za promptnú reakciu, len škoda, že mu to trvalo
rok.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Ftáčnik s faktickou po-
známkou.
Poslanec M. Ftáčnik:
Mám faktickú poznámku na vystúpenie pána ministra, aby
som
dodržal formálny postup. Chcem sa mu poďakovať za to, že
vlastne
vecným vystúpením potvrdil druhú časť môjho vystúpe-
nia, kde som
sa snažil vniesť do tohto parlamentu ďalšie
pripomienky
vlády. A chcem ho informovať, že
vlastne všetky
som
si už osvojil v tom vystúpení,
ktoré som mal pred ním,
s
výnimkou jednej otázky okolo
preambuly, kde pán minister
má
iný názor, teda zhodný so stanoviskom
vlády. Tam rešpek-
tujem,
že si to zrejme osvojí nejaký iný poslanec. Ale pán
minister
potvrdil, a to by som chcel adresovať
aj kolegyni,
ktorá
hovorila pred chvíľou, že tie argumenty boli vecné, že
som sa snažil
upozorniť na tie časti stanoviska, nie na
množstvo
pripomienok. Ja som si aj pri zákone o nefajčiaroch
s
pozornosťou vypočul, že tých pripomienok je síce veľa, ale
bolo
informované, že nie sú vážne, že sú
legislatívno-tech-
nické.
Tu sú to vážne otázky, na niektoré z nich upozornil
aj
teraz vo vystúpení pán minister, a ja nie som si istý, či
to dokážeme vyriešiť len počas rokovania
teraz, narýchlo
a
taký zákon vytvoríme.
Chcel by
som povedať, že na kýble
špiny, ktoré sa tu
vyliali
na mňa a mojich kolegov, nebudem reagovať, pretože
niektorí
z vás sa narodili podstatne skôr ako ja
a mohli by
za
to niesť väčšiu zodpovednosť. (Potlesk.)
A chcel
by som povedať, že súdruh
Ftáčnik mi hovoria
kolegovia
v mojej politickej strane, ale od vás
si to, pani
poslankyňa,
vyprosím, pretože na konkrétne veci mám
iný ná-
zor ako vy.
A budem vám to vždy hovoriť celkom konkrétne
a
vecne.
Ešte poznámku k neštátnym subjektom. Ústava Slovenskej
republiky
hovorí, že okrem štátnych škôl máme aj neštátne
školy.
O spolkoch hovorí, že sú oddelené od štátu, že nie sú
v
kontakte so štátom, to znamená, že sú v inom postavení ako
školy,
ten príklad, ktorý spomenul kolega Prokeš.
Poslednú poznámku musím povedať na adresu
fašizmu a ko-
munizmu.
To, čo tu zaznelo z úst pána
poslanca Brňáka, je
v
zhode s výrokom matičného...
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Upozorňujem na ukončenie termínu.
Poslanec M. Ftáčnik:
Ja
to dokončím. ...matičného experta pána Bobáka, ktorý
povedal,
že kým fašizmus je reformovateľný na demokratický
systém,
tak komunizmus nie je. Ak si toto myslíte, pán kole-
ga,
tak... (Hlas poslanca Brňáka zo sály.)
Prečo mne vkladáte do úst, že ja som tu
niekedy chválil
boľševizmus? Ja som
kritizoval boľševizmus v
činnosti vás
a
vašej vlády, ak sa to stalo. A
vždy to budem robiť. (Po-
tlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Koniec, pán poslanec.
Pán poslanec Švec - faktická poznámka.
Poslanec J. Švec:
Ďakujem, pán predseda.
Rád by som sa vrátil do reality a reagoval na vystúpe-
nie
pána ministra. Chcem upozorniť na jednu
závažnú skutoč-
nosť.
Pri riešení Slovenskej národnej
knižnice a jej posta-
venia by som
neodporúčal, aby sa do tejto hry zaťahovala
Univerzitná
knižnica. Poviem prečo. Pri našej snahe
o uzná-
vanie
diplomov slovenských vysokých škôl v Európe na základe
normatívov, ktoré sú
v Európe platné, je potrebné vysokú
školu pre toto
uznávanie diplomov evalvovať a
akreditovať
medzinárodným
auditom. Tento medzinárodný audit pri
Univer-
zite
Komenského nebolo možné vykonať, pretože nemá univer-
zitnú
knižnicu. Univerzitná knižnica je v
rezorte minister-
stva
kultúry. Tento audit nie je možné
vykonať z toho dôvo-
du,
že nie je možné odpovedať na
otázku, aké finančné pro-
striedky
vynakladá Univerzita Komenského na budovanie svojej
knižnice
z ročného rozpočtu. Domnievam sa, pán
minister, že
postavenie
Univerzitnej knižnice bude
potrebné v dohľadnej
dobe
riešiť ako inštitúciu Univerzity Komenského v rezorte
ministerstva
školstva.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Hofbauer, nech sa
páči, máte slo-
vo.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem. Chcem zareagovať na niektoré vystúpenia a ná-
zory
pána Ftáčnika.
Matica slovenská vznikla z vôle ľudu a z vôle národa.
Je
skutočne výsadná, vrcholná
slovenská inštitúcia kultúr-
no-spoločenská
a vedecká, aj keď sa to z pohľadu proletár-
skeho
internacionalizmu kedykoľvek komukoľvek
nepáčilo, ne-
páči
a páčiť nebude. To je v poriadku.
Matica
slovenská sa za celú svoju existenciu usilovala
o
národno-štátne a národno-emancipačné pozdvihnutie Slovákov
a
Slovenska. Ak sa toto realizovalo za vlády Mečiara, za na-
šej
vlády, je logické, že Matica slovenská sa hlási k Mečia-
rovej
vláde a Mečiarova vláda sa hlási k
Matici slovenskej.
Takže
sa nad tým nečudujte, vážení páni, to je správne.
Ak si Matica slovenská buduje historické
a literárnove-
decké
ústavy, je to takisto v poriadku, lebo to, čo existuje
v
Slovenskej akadémii vied, sú
ústavy proletársko-interna-
cionalistické.
Tie sú deformované, a nie to, čo sa ide zria-
ďovať
a štruktúrovať pod Maticou slovenskou.
Odovzdanie Neografie za jednu korunu,
vážené dámy a vá-
žení
páni, to je len náprava krivdy, ktorá na Matici sloven-
skej
bola spôsobená predchádzajúcim
režimom. To si nemýľme
pojmy.
Je to iba obyčajná náprava krivdy a nie žiadna lúpež.
Matica
slovenská bola likvidovaná maďarskými
predstaviteľmi
po rakúsko-maďarskom vyrovnaní, po
roku 1867 až do roku
1918 a
následne za komunistického režimu po roku 1948
a
1968. Takže, vážené dámy, vážení páni,
toto budeme pripo-
mínať
a pripomíname.
Ďalej: Matica slovenská, Slovensko a
slovenskí predsta-
vitelia
nemôžu za to, že v rokoch 1938-1939 v Európe vyčíňal
rakúsky
kancelár Adolf Schickelgruber s
umeleckým pseudony-
mom
Hitler. Na tom Matica slovenská a
Slováci nemajú žiadnu
vinu.
Práve naopak, maďarská strana bola
zmluvným spojencom
tohto
ich kamaráta a v roku 1939 zmluvným
spojencom Hitlera
taktiež
bola práve Komunistická internacionála v Moskve, dá-
my
a páni, nie Slováci, ktorí boli
lámaní v Berlíne v roku
1939
a v Salzburgu v roku 1940. (Hlasy v sále.) Ja veľmi
dobre
viem, čo rozprávam, vážený pán poslanec.
Takže vráťme sa k tomuto zákonu, a ak sa
to proletár-
skym
internacionalistom nepáči, tak je to ich vec.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec, skončil čas. Ďakujem.
Pán poslanec Halabrín - faktická
poznámka.
Poslanec P. Halabrín:
Chcem iba oznámiť, že si osvojujem
pripomienky pána mi-
nistra
kultúry. Vzhľadom na to, že kolega Ftáčnik si osvojil
takmer všetky, zostáva pripomienka číslo 1
a pripomienka
číslo
2, ktoré sa týkajú nadpisu a preambuly.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Šagát.
Poslanec T. Šagát:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
veľmi starostlivo som si vypočul
príspevok pána poslan-
ca
Ftáčnika a považujem ho za vysoko odborný, argumentačne
podložený. Vôbec
ma neprekvapil, na
rozdiel od mnohých
z
vás, pretože na takéto príspevky od pána poslanca Ftáčnika
som
zvyknutý a treba ich akceptovať úplne inými okuliarmi,
ako
ste to predviedli niektorí teraz. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Hrnko - faktická
poznámka.
Poslanec A. Hrnko:
Ďakujem, vážený pán predsedajúci.
Chcel by som povedať dve veci. Jednak by
som chcel upo-
zorniť
pánov poslancov, aby si brali príklad z vecného vy-
stúpenia pána ministra, ktorý vecne povedal,
kde si chce
štát
zachovať svoju ingerenciu, kde vidí miesto pre Maticu.
A na druhej strane bol by som veľmi rád, aby po piatom
roku
slovenskej samostatnosti, keď už netreba mávať histó-
riou pre politické ciele, sa jednoducho
história nechala
historikom,
lebo debaty, ktoré tu prebiehajú, ktoré nie sú
vôbec
obrazom historického poznania na Slovensku, sú jalové,
plané,
ničomu nepomôžu. Ak niekto chce
históriu používať na
svoje
politické ciele, má možnosť ísť na
námestia. Som pre-
svedčený,
že historici všetkých politických
orientácií, keď
budú
k veciam pristupovať sine ira et studio,
teda bez zau-
jatosti,
veľmi rýchlo prídu k záverom, ktoré
budú relevant-
né,
akceptovateľné a možno skorej ako naši politici. Ale bol
by
som rád, keby aj politici išli touto cestou.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pani poslankyňa a predsedníčka výboru Lazaro-
vá,
máte faktickú poznámku?
Poslankyňa Z. Lazarová:
Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Pán poslanec Ftáčnik, Matica slovenská
bola od svojho
vzniku
vždy neprijateľná a nežiaduca ustanovizeň pre tých,
ktorí
sa usilovali vytrieť slovenský národ a najmä jeho štá-
totvorné
úsilie z mapy Európy. Bola to najhoršia ustanovizeň
tak
za Rakúsko-Uhorska, tak za existencie či už prvej, alebo
druhej
Československej republiky. Jej činitelia boli šikano-
vaní a prenasledovaní. Práve preto považujem
za potrebné
prijať tento
zákon. Dobre mienené
poznámky, pripomienky
a
doplnenia sú vítané, ale také demagogické reči, ako nám tu
predviedol
pán poslanec Ftáčnik, sú naozaj úbohé.
Vážený pán poslanec, nie je dôležité,
koľko má Matica
slovenská
členov, ale koľko má priaznivcov a
sympatizantov,
koho predstavuje a koho záujmy háji.
Osobne tiež nie som
členkou
Matice slovenskej a pritom si túto
inštitúciu mimo-
riadne
vážim, uznávam, podporujem ju a budem
za tento návrh
s
plnou zodpovednosťou hlasovať.
Povedať, že sa pri zbierke na Maticu slovenskú vyzbie-
ralo iba 25
miliónov, je pre mňa
naozaj nepochopiteľné.
Opačne,
ja som milo prekvapená, že za situácie, keď všetky
zbierky
na slovenský poklad, Alweg a ďalšie vlastne zmizli
do
nenávratna, naši občania napriek tomu
venovali na Maticu
slovenskú až 25
miliónov zo svojich úspor. To je
predsa
prekrásny
a jednoznačný prejav celonárodnej
podpory a uzna-
nia.
Prosím vás, keby SDĽ urobila zbierku na SDĽ, myslíte,
že
by vyzbierala 25 miliónov? Ja o tom silne pochybujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pani poslankyňa, čas uplynul.
Poslankyňa Z. Lazarová:
Žiaľ, nemôžem dokončiť svoj príspevok.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené kolegyne a kolegovia, prechádzame v rozprave na
zoznam
rečníkov prihlásených do rozpravy,
teraz priamo avi-
zovaných.
Mám zapísaných pánov poslanca Lysáka,
Javorského,
Nagya
a pána poslanca Langoša. Hlási sa ešte
niekto? (Hlasy
z
pléna.) Prepáčte, prejdeme hneď do tejto polohy. Prepáčte,
naozaj
ešte neabsolvovala svoj prednes pani
poslankyňa Edit
Bauerová,
ktorá hovorí ako poverená členka poslaneckého klu-
bu
Maďarskej koalície. Nech sa páči, máte slovo.
Nech sa páči, pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Pán
podpredseda, mám procedurálnu
poznámku, bohužiaľ,
chcel
som to povedať osobne pánu kolegovi Halabrínovi, ale
nenašiel
som ho. On dal niektoré doplňujúce návrhy tým, že
si
osvojil návrhy pána ministra, ale chcel by som upozorniť,
že
rokovací poriadok, ktorý teraz platí,
vylučuje podávanie
návrhov
vo faktickej poznámke. Preto mu odporúčam, aby sa
prihlásil
do rozpravy. Len, bohužiaľ, tu chýba.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pani poslankyňa Bauerová,
prosím, máte slovo.
Poslankyňa E. Bauerová:
Vážený pán predsedajúci,
pán minister,
dámy a páni,
zákon o Matici slovenskej nepochybne
vznikol so zámerom
usporiadať
vzťahy a riešiť problémy inštitúcií,
ktoré pôso-
bia
ako národné inštitúcie. Tento zámer sa snažil realizovať
i
teraz platný zákon číslo 196/1991 Zb., ktorým sa nepodari-
lo vyriešiť
ťažko riešiteľné -
skĺbiť inštitucionálnu
a
spolkovú časť Matice slovenskej. Preto zákon vtedy defino-
val
túto ustanovizeň ako organizáciu sui generis, ona naozaj
takou
bola a aj takou zostala. Postupne
nadobudla svojrázne
postavenie
v inštitucionálnej štruktúre spoločnosti.
Chcem zdôrazniť, že to, čo
chcem povedať, sa nijakým
spôsobom netýka inštitucionálnej zložky Matice slovenskej
v
Martine, ktorej prácu si vysoko
vážim, a to bol jeden
z
dôvodov, prečo som bola členkou
skupiny, ktorá navrhovala
zákon
o meste Martin.
Návrh
zákona predložený skupinou
poslancov je svojím
spôsobom
kuriózny. Vo vládnom programe vláda sľubovala pred-
ložiť
návrh zákona o Matici slovenskej. Tento
zákon nie ná-
hodou
vzbudil záujem širokej občianskej verejnosti. Autori
návrhu
predpokladajú vytvoriť z nej
verejnoprávnu ustanovi-
zeň
za peniaze daňových poplatníkov, t. j. nás všetkých, bez
ohľadu
na národnosť. Predstavy o hospodárení
sú tiež majes-
tátne. Matica slovenská predpokladá hospodáriť s
majetkom
Slovenskej
republiky. Formulácia sa môže zdať na prvý pohľad
trochu
úsmevná, ale zákon predsa nie je satirický časopis.
Formulácia v odseku 3 § 6 nechtiac pripomína smutne
preslávenú
okrídlenú vetu: Extra Hungaria no est vitae. Podľa
tretieho
odseku totiž to, čo nepatrí Matici, ani
nie je ma-
jetkom
Slovenskej republiky. Možno, že predkladatelia mysle-
li
inak, ale podarilo sa im naformulovať
text návrhu zákona
mimoriadne nešťastne.
Podľa návrhu by sa inštitucionálna
spolková
časť mala transformovať na
verejnoprávnu ustanovi-
zeň, pričom miestne odbory by mali združovať členov. Na
problémovosť
tejto časti zákona poukazuje i bod 8 stanoviska
vlády,
na ktorý poukázal aj pán minister. Je
ťažko predsta-
viteľná
inštitúcia, ktorá ako
verejnoprávna, fungujúca vý-
lučne z prostriedkov štátneho rozpočtu, môže
mať členov.
Vznik
členského vzťahu právna sústava
pozná na báze zákona
o
združovaní občanov, na základe zákona o družstvách, ale
sotva
vo vzťahu k verejnoprávnej ustanovizni.
Verejnoprávne
inštitúcie,
ako Slovenský rozhlas alebo Národný
úrad práce,
poisťovne,
majú síce členov, ale členov riadiacich
orgánov,
nie
miestnych odborov. Ak zákon predpokladá miestne odbory
ako samostatné právnické osoby verejnoprávnej inštitúcie,
ktorá plní štátne
úlohy vo vymedzených
oblastiach, potom
pôjde skôr o
spolupracovníkov miestneho
odboru, plniacich
štátne
úlohy za štátne peniaze.
Popri štátnej správe v oblasti kultúry
nie je odôvodne-
né zavádzať systém dvojitého riadenia
kultúry, ako na to
poukázal
aj pán minister, a ustanoviť niekoľko
desiatok ma-
lých
ministrov či intendantov v každej obci. Výnimku si viem
predstaviť
iba v jednom prípade, ak sa na
Slovensku pripra-
vuje
kultúrna revolúcia. Takýto pokus už v jednej
krajine
bol
a skončilo sa to úpadkom kultúry.
Druhý
problém, ktorý návrh zákona vyvoláva, je okruh
úloh, ktorým sa
chce táto staronová
organizácia poveriť.
Podľa
návrhu sa má vytvoriť stredisko
národnostných vzťahov
Matice
slovenskej, ktoré by malo koordinovať výskum, doku-
mentovať vzťahy
medzi slovenským národom a národnostnými
menšinami,
konzultovať otázky so zainteresovanými subjektmi.
Nie
je to nová snaha súčasných predstaviteľov vedenia Matice
slovenskej
- zohrávať akúsi vedúcu úlohu medzi národnosťami.
Aká
by mohla byť táto štátna úloha? Pravdepodobne nie som
ďaleko od skutočnosti, ak predpokladám, že
na budúci rok
podmienkou uchádzania sa o dotáciu zo
štátneho fondu Pro
Slovakia bude predbežná konzultácia, predbežné
schválenie
projektu
Maticou slovenskou, a to napriek tomu, že podobná
úloha
vymedzená v § 2 medzi písmenami a) až o) nie je uvede-
ná.
Nachádzajú sa tam však iné úlohy, napríklad pod bodom m)
spolupôsobiť
so štátnymi orgánmi a orgánmi územnej samosprá-
vy
pri rozvoji školstva.
V dôvodovej správe je obsiahnuté i presnejšie vymedze-
nie.
Matici slovenskej nejde o školstvo slovenské, ako by
bolo
možné právom predpokladať, ale o
národnostnú problema-
tiku
školstva - strana 10 odsek 1. Cieľ tejto výnimočnej po-
zornosti
je tiež dostatočne zrejmý. Pravdepodobne národnost-
né
školstvo nie je ešte dostatočne národné, t. j. slovenské.
Takisto
ako veda, ktorá bude konštituovaná
podľa vyjadrenia
podpredsedu Matice
slovenskej ako "matičná". O vede sme
zvykli
hovoriť ako o svetovej alebo národnej, ale myslím si,
že
vyčleňovať špecifický druh vedy ako matičnú je od začiat-
ku
pomýlené. O tomto probléme hovoril
trochu širšie pán po-
slanec
Ftáčnik.
Považovala by som za najvhodnejšie, ak by predkladate-
lia
vzali svoj návrh späť na dopracovanie.
Ak sa tak nesta-
ne,
navrhujem, aby návrh zákona bol vrátený na prepracova-
nie.
Iný návrh riešenia predložil pán poslanec Ftáčnik, lebo
ako
bolo vidieť z vystúpenia pána ministra Hudeca, zákon na-
ozaj
potrebuje dopracovanie.
Ak
tento návrh neprejde,
navrhujem vypustiť v § 2
ods.
1 písmená h), m) a o). V súvislosti s písmenom o) mi
dovoľte
citovať, ide o spolupôsobnosť pri gestorovaní vytvá-
rania
učebných programov a učebníc. Citát:
"Napriek protes-
tom
členovia oficiálnej kultúrnej ustanovizne Matica sloven-
ská
aj naďalej usilovali o revíziu histórie
pronacistického
vojnového
Slovenského štátu. V rámci týchto snáh bolo zasta-
vené
vydanie nového textu dejepisu pre
školy, ktorého auto-
rom je popredný
historik, pretože nepristupuje
dostatočne
pozitívne
k vtedajšiemu prezidentovi Tisovi a jeho nacistic-
kému
bábkovému štátu." Ešte predtým,
než by ste chceli zaú-
točiť, že citujem
z nejakého
internacionalistického alebo
proletárskeho dokumentu,
chcem uviesť aj
autora citátu.
Pochádza
zo správy Ministerstva zahraničných
vecí USA o do-
držiavaní
ľudských práv v roku 1996.
Ďalej navrhujem v § 3 vypustiť
odseky 4 a 5, v § 6 vy-
pustiť
odsek 1 písmeno b) a odsek 3. Ak by sa predložený ná-
vrh
schválil, bol by to zlý signál pre ďalší osud kultúry
národnostných
menšín, pre národnostné školstvo taktiež. Zna-
menalo
by to však ďalšie zúženie priestoru,
v ktorom by sa
mohli
realizovať ústavné práva zakotvené nielen v článkoch
33
a 34, ale aj v medzinárodných dokumentoch,
a to nielen
v
súvislosti s menšinovými právami.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Slovo dostáva na základe
zoznamu prihlá-
sených
rečníkov pán poslanec Lysák. Nech sa páči. Pripraví
sa
pán poslanec Javorský.
Poslanec L. Lysák:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
kolegyne, kolegovia,
vážení hostia,
zákon
o Matici slovenskej je veľmi dobre
rozvedený.
Najmä po obsahovej stránke je jej činnosť
dobre uvedená
v
§ 2 v písmenách a) až l). Dovoľte mi však pozrieť súhrn-
nejšie
na celú túto jej činnosť v dvoch polohách. A to v pr-
vej
vyhľadávajúcej či zhromažďujúcej a
uchovávajúcej slova-
ciká,
čiže poznatky a artefakty z histórie aj prítomnosti
Slovenska
a Slovákov. A po druhé z
vedeckovýskumnej, analy-
tickej
a aj syntetizujúcej doteraz známe
poznatky o národe,
o
jeho kultúre, hospodárstve a o
jeho prínose pre európsku
aj
svetovú kultúru. Tento zákon dáva aj
priestor na to, aby
sa
poznanie o národe, o jeho minulosti dostalo do širších
relácií
tak vlastného národa, aj širšie.
Nesúhlasím v tomto prípade s kolegom Hrnkom, ktorý ho-
vorí,
že história patrí historikom. História patrí nám. Naši
predkovia
ju tvorili a nepoznanie toho nás okráda aj o so-
lídny
pohľad do budúcnosti. Potvrdzujú
to veľké snahy ľudí
napríklad
z amerického kontinentu, nielen
slovenského náro-
da,
ktorí hľadajú, a veľmi seriózne, svoje korene doma.
U nás práve je problém v tom, že veľmi
úzka vrstva zde-
cimovanej šľachty a duchovenstva na
konci 10. storočia
a
neskôr neveľká vrstva
inteligencie nedokázala odolávať
"vedeckým"
dôkazom o nespôsobnosti alebo dokonca o neexis-
tencii slovenského národa. Aby som
necitoval len domácich
autorov,
dovoľte mi uviesť, čo napísal známy
nemecký histo-
rik
Wolfgang Venohr. Ten uvádza, a myslím si, že obsahovo sa
nepomýlim
ani o milimeter, že tisíc rokov jedni a sedemde-
siat
rokov druhí susedia skrývali tento národ pred svetom,
krivili
a doteraz krivia jeho históriu. To
je kniha zo se-
demdesiatych
rokov.
Práve preto pokladám za mimoriadne
dôležitú práve druhú
spomínanú
funkciu, funkciu vedeckovýskumnú v
Matici sloven-
skej. Samozrejme, nečakám, že
s tým bude každý súhlasiť
-
z rôznych dôvodov. Najmä
však pre zmeny v zaužívaných
schémach
nazerania na náš národ a jeho históriu. To nakoniec
sledujeme
aj tu, ako tu prebieha diskusia o
týchto faktoch.
Veľmi
dobre si všetci uvedomujeme, že to prehodnotenie nebu-
de
vôbec ľahká úloha napriek mnohým priezračným skutočnos-
tiam o dejinných
udalostiach alebo osobnostiach.
Bude to
treba objektívne a veľmi dôsledne zaradiť
do poznatkovej
základne o národe,
o jeho správnych a štátnych útvaroch,
najmä
po stáročia okrádania hmotného i
duchovného. Nájdu sa
aj
dnes janičiari ochotní za tridsať
strieborných alebo len
za
predpoklad potľapkania či pochvaly od kozmopolitov alebo
aj
šovinistov pochybovať a spochybňovať
vlastný národ a je-
ho
záujmy. Spochybnia nám a spochybňovali i doteraz spochyb-
ňujú Svätopluka, Jánošíka alebo aj
Tisa. Všetkých dokážu
spochybniť,
že neboli Slovákmi.
Žiaľ, svedkami toho sme aj na pôde nášho - slovenského
parlamentu.
Aj nedávno predo mnou to tu bolo spomínané. Pani
Bauerová
spomenie, že len zlá zmluva v podstate zavinila, že
Matica
prišla o svoj majetok. Samozrejme, je to bieda, ak
Matica
prišla o majetok. Ale čo je dôležité? Ten majetok,
alebo
to, že zlikvidovali Maticu? Najväčšia naša bieda však,
myslím
si, je v tom, že drzo zlomyseľné aktivity proti náro-
du
a štátu, ktoré nám vyložene škodia, zostávajú nepotresta-
né.
Veľmi často zostávajú nepotrestané. Ja
som naozaj včera
nechápal,
kolegyne, kolegovia, ten výsmech a
niekedy až re-
hot
po neprijatí Trestného zákona. Myslím
si, že by mal re-
zonovať
v ušiach práve tých, ktorí sa o to zaslúžili, nech
sú
z ktoréhokoľvek hnutia alebo strany.
Práve toto pokladám za rukolapný dôkaz
toho, že za stá-
ročia
ubíjané sebavedomie národa dovoľuje doteraz u nás pro-
fitovať
z existencie tohto štátu nielen tým, ktorí boli pro-
ti nemu. Nehovorím o tých, ktorí
zmenili svoj názor, ale
proti
tým, ktorí doteraz proti nemu zostávajú, proti nemu
intrigujú,
a napriek tomu z neho celkom dobre žijú. Aj to
pokladám
za jeden z rozhodujúcich dôvodov, aby Matica slo-
venská
pri plnení úloh v oblasti kultúry
aktivizovala svoju
činnosť
aj v oblasti vedy a výskumu.
Z toho hľadiska stojí pred nami veľký a
zaujímavý prog-
ram
najmä pred uvažovaným Slovenským historickým ústavom. Do
tejto
ustanovizne, ktorá by mala systematicky a čo najobjek-
tívnejšie prehodnotiť
obrovské kvantá faktov
i výmyslov
z
našich dejín tak v oblasti
spoločenskej, ako aj ekonomic-
kej,
ale aj z pozície prírodných a
technických vied. Tam by
mali byť
koncentrované najlepšie mozgy
Slovenska, podľa
môjho
názoru.
Za mimoriadne dôležitú pokladám tiež účasť Matice slo-
venskej
na tvorbe učebníc. Bola tu poznámka, o ktoré učebni-
ce
ide. Mnohé naozaj obsahujú, keď sa pozriete na to, z čoho
naše
deti študujú, doslova bludy, niekedy aj vyložene proti-
národne
orientované texty. Mal som s tým sám problémy ešte
svojho
času, keď som robil maturitné skúšky. A
nakoniec to,
čo
tu spomínal pán Ftáčnik o prvej republike. Už mu bolo od-
povedané
náležite. My nehodnotíme štát, hodnotíme režim.
Netreba
si spájať indivíduum a "individlybum".
Ďalšou dôležitou oblasťou je pôsobenie Matice sloven-
skej na
rozvíjaní dobrých vzťahov
voči ostatným národom
a
národnostiam tak doma, ako aj zlepšovanie
vzťahu voči za-
hraničným
Slovákom. Nakoniec, o tom budeme hovoriť v osobit-
nom
zákone. Myslím, že tým ľuďom máme osobitne čo splácať
a
podporovať ich.
Aby som nezdržiaval, vzhľadom na uvedené
odporúčam, aby
sme
v návrhu zákona zohľadnili aj pripomienky vlády tak, ako
ich
uvádzal spoločný spravodajca. Ale kvôli jasnosti, preto-
že
tu vznikli niektoré pochybnosti,
chcel by som spresniť,
čo pokladám za
potrebné, aby bolo zobrané do úvahy.
Ide
o
body 1, 2, bod 4, ale bez písmena a),
bod 5, ďalej bod 7,
a
to druhý variant. Toto by som chcel osobitne zdôrazniť,
aby
sme akceptovali textáciu, ako je tu
uvedená, a síce, že
Slovenská
národná knižnica v Matici slovenskej je
právnická
osoba.
Jej zriaďovaciu listinu vydáva po
dohode s ministrom
kultúry Slovenskej
republiky predseda Matice slovenskej,
riaditeľ
vymenúva... atď.
Ďalej odporúčam, aby boli prijaté body 9,
10, okrem od-
seku
d). Ten odporúčam vypustiť. Ďalej bod 11
a bod 13, tak
ako sú uvádzané, a to pôsobnosť tohto zákona od 1. marca
tohto
roku.
Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kole-
govia,
som presvedčený, že tento zákon napriek istým par-
ciálnym
výhradám môžu podporiť všetci,
ktorí majú na mysli
prosperitu
Slovenskej republiky, všetkých občanov Slovenskej
republiky, aj
ďalších Slovákov na všetkých kontinentoch,
tých,
ktorí majú záujem, aby boli zvýšené
prínosy nášho ná-
roda
do pokladnice svetových poznatkov a svetovej kultúry.
Ďakujem vám za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Podľa zoznamu rečníkov
prihlásených písomne má
slovo
pán poslanec Javorský a pripraví sa pán poslanec Nagy.
Poslanec F. Javorský:
Vážený pán podpredseda,
vážené kolegyne, kolegovia poslanci,
skôr než vyjadrím svoje stanovisko k návrhu zákona,
chcel
by som protestovať proti tomu a tej
časti výroku pána
predkladateľa kolegu Brňáka, kde postavil všetkých,
ktorí
majú
nejaké výhrady voči návrhu tohto
zákona, ako nepriate-
ľov Matice,
nepriateľov slovenského národa a nepriateľov
Slovenskej
republiky. Ohradzujem sa voči tomu, čo
ste pove-
dali,
a tým viac, lebo si myslím, že mám na to aj morálne
právo.
Od roku 1968 som členom Matice,
zúčastnil som sa na
oživotvorujúcom
valnom zhromaždení v tom čase, keď nás tam
nebolo
veľa, a za celé obdobie do
dnešných dní, myslím, že
som
urobil dosť pre Maticu, dosť pre
Slovensko, pre sloven-
ský
národ. Preto sa cítim dotknutý a žiadam
vás, aby ste sa
ospravedlnil
mne a tým, ktorí majú iný názor a
postoj k to-
muto návrhu zákona, a pritom bytostne sú s týmto národom
spojení.
Tak ste to povedali, mám to tu poznamenané.
Vážení, som presvedčený, že každému...,
alebo keď dovo-
líte,
ešte dokončím. To znamená, mám to
chápať tak, že ne-
priateľom
Matice slovenskej, slovenského národa a Slovenskej
republiky
je aj vláda, ktorá predložila 43 pripomienok, ak
sa
nestotožňuje s týmto návrhom? A takisto aj pán minister
je
podľa vás tiež zaradený do tejto kategórie? To len preto,
aby
sa tu hovorilo jednoznačne a problém sa nespolitizoval
skôr,
než sa začne o ňom hovoriť. Na jednej strane ste k to-
mu
vyzývali a na druhej strane ste takéto politické kritériá
dali tým, ktorí
sa chcú vecne k tomuto návrhu zákona vy-
jadriť.
(Potlesk.)
Osobne som presvedčený, že každý, komu
záleží na zlep-
šení
spoločenských pomerov a medziľudských
vzťahov v súčas-
nosti
u nás, očakával tento zákon o Matici slovenskej. Je
mnoho
tých, ktorí dúfajú, že aj Matica slovenská bude mať
významný
podiel na ozdravovaní slovenského kresťanského spo-
ločenstva,
a to v intenciách pôvodných zámerov a programov
Matice
slovenskej, a že sa vyvaruje chýb zo
zneužívania jej
inštitútov
a členov jej vedenia.
Hneď v úvode musím však konštatovať, že
predkladaný ná-
vrh
zákona o Matici slovenskej
nezabezpečuje Matici sloven-
skej
také postavenie, aké by mala mať v slovenskej spoloč-
nosti.
Zákon totiž nerieši mnohé problémy, v
ktorých sa ve-
denie Matice slovenskej utápa, nezabezpečuje
proklamovanú
nadstraníckosť
či záujem vedenia Matice slovenskej
podieľať
sa
aj na rozvoji slovenskej vedy a kultúry. Zákon napokon
nijako zásadne nerieši ani doterajšie nejasnosti
v kompe-
tenčných
vzťahoch vo vnútri Matice a v
smere k iným spolo-
čenským
organizáciám, vedeckým inštitúciám a orgánom štátnej
správy.
Zákon
navyše vo viacerých
častiach nekorešponduje so
stanovami, ktoré boli
napísané a prijaté už v roku 1995,
pričom
sa predpokladalo, že sú to stanovy, ktorými sa bude
vykonávať
novoprijatý zákon, teda ten zákon, ktorý až dnes
prerokúvame.
Je to dosť divná situácia, keď súčasná Matica
sa
riadi stanovami, ktoré nemajú plnú oporu ani v predchá-
dzajúcom
zákone o Matici slovenskej z roku 1991
a nemôžu ju
mať
ani v teraz prerokúvanom návrhu zákona.
§ 14 a 25 v stanovách majú len obmedzenú
platnosť, a to
do
doby predpokladaného prijatia tohto zákona. Autori stanov
predpokladali,
že nový zákon o Matici slovenskej Národná ra-
da prijme najneskôr do 31. 12. 1996, čo sa však nestalo,
a
teda niektoré oblasti činnosti
Matice slovenskej uvedené
v
spomínaných paragrafoch stanov nie sú dodnes právne pokry-
té.
Tu nejde len o akýsi bezprávny stav,
ale tým, že autori
terajšieho
návrhu zákona o Matici vychádzali práve
z týchto
stanov
Matice slovenskej a niekde doslovne opisovali niekto-
ré
pasáže, nie sú dnes ochotní akceptovať zmeny v návrhu zá-
kona, a to
už či sú predkladané poslancami, alebo vládou
Slovenskej
republiky.
Nebudem sa detailnejšie zaoberať stanoviskom a pripo-
mienkami
vlády Slovenskej republiky. Stotožňujem
sa, pokiaľ
ide
o vecnú argumentáciu, s tým, čo povedal
kolega Ftáčnik.
Ale
aj tých 43 pripomienok vlády Slovenskej republiky ma ve-
die
k pochybnosti, či tento návrh zákona má
byť v navrhova-
nej
podobe prijatý.
Vláda vo
svojom stanovisku predkladá
návrhy, ktoré by
legislatívne
upravili niektoré nejasné a protirečivé
znenia
tohto
návrhu, ale predkladá aj zásadné otázky, ako napríklad
už
tu spomínané, či je správne charakterizovať Maticu slo-
venskú
ako verejnoprávny subjekt. Keď áno, mala by byť potom
za
svoju činnosť zodpovedná Národnej rade
Slovenskej repub-
liky
alebo vláde Slovenskej republiky. A navyše v
takomto
prípade
by mal mať štát väčšie zastúpenie v orgánoch
Matice
slovenskej.
Vláda v bode 7f) namieta aj voči v
zákone navrhovanému
vzťahu
medzi Krajanským múzeom a Domom zahraničných Slová-
kov.
Navrhovatelia zákona totiž nerešpektujú
ani to, že mi-
nisterstvo
kultúry rozhodnutím z 30. júna 1995
zriadilo Dom
zahraničných
Slovákov, ktorému bolo podriadené Krajanské mú-
zeum.
Vláda nesúhlasí s tým, aby Matica slovenská mala po-
stavenie
spolugestorstva pri spracovaní
učebníc a učebných
textov
a vláda namieta aj voči tomu, aby Matica slovenská zo
zákona
mala rozvíjať miestnu a regionálnu
kultúru, lebo po-
dľa
vlády by sa mala na nej len primerane podieľať. Vláda je
toho názoru, aby
v zákone bola osobitná úprava spolkovej
a
inštitucionálnej zložky a upozorňuje aj na to, že v zákone
chýba
zmienka o tom, že Maticu slovenskú tvoria aj právnické
osoby
zriadené ústrednými orgánmi štátnej správy. Vláda tiež
namieta
voči tomu, aby riaditeľa Slovenskej národnej knižni-
ce
vymenúval a odvolával predseda Matice slovenskej a nie
minister
kultúry.
Všetky tieto návrhy a pripomienky vlády Slovenskej re-
publiky
k predkladanému zákonu sú
akceptovateľné a mali by
byť
predmetom diskusií v tých výboroch Národnej rady Sloven-
skej
republiky, v ktorých sa tento návrh
zákona prerokoval.
Žiaľ,
stanovisko vlády bolo doručené
oneskorene a len ges-
torskému
výboru, ktorý niektoré, ale nepodstatné
znenia ná-
vrhu
prijal a zakomponoval do spoločnej správy. Do zákona sa
nedostali
zásadné návrhy a pripomienky vlády, čo
je pre mňa
nepochopiteľné.
Až dosiaľ som bol presvedčený, že koaličná
časť parlamentu, koaličná vláda a
terajšie vedenie Matice
slovenskej
sledujú spoločné záujmy a robia
spoločnú politi-
ku.
Nezhody pri návrhu tohto zákona hovoria o niečom inom.
Chcem ešte poukázať na to, že zákon
nerieši finančné
zabezpečenie
novovzniknutých zložiek vedeckých
ústavov tak,
ako
to vyžaduje § 35 vyhlášky ministerstva financií číslo
638/1992
Zb., aby pri zriaďovaní alebo zmene
podriadenosti,
ako
sa hovorí v tomto paragrafe,
organizácií a ich financo-
vania
zriaďovateľ najneskôr do 30. júna bežného rozpočtového
roka
oznámil zmeny a požiadavky na ich financovanie. Preto
sa
chcem predkladateľov opýtať, z čoho
budú v roku 1997 fi-
nancované
Slovenský literárny ústav a Slovenský historický
ústav,
ktoré majú vzniknúť až na základe tohto
zákona. Ale-
bo,
ako sa konštatuje v dôvodovej správe, chcem sa spýtať,
ako
je to možné, že zákon ešte len prerokúvame a pre neexis-
tujúce
ústavy sa zabezpečili finančné
prostriedky už v roz-
počte
na rok 1997.
Navrhované vytvorenie týchto ústavov je
predmetom dlho-
dobejších sporov medzi terajším vedením Matice
slovenskej
a
slovenskou vedeckou obcou. Je nesporné, že Slovenský lite-
rárny
ústav a Slovenský historický ústav pri Slovenskej aka-
démii
vied majú svoje dobré renomé medzi domácou i zahranič-
nou
vedeckou obcou. Je tu teda oprávnená
otázka, či je po-
trebné
vytvoriť takéto ústavy ešte aj v Matici slovenskej,
či
takýto čin posilní pozície slovenskej
vedy, alebo uvedie
do
pochybnosti činnosť jedných i druhých. Prevládajú názory,
že
takáto politika bude vede len na škodu. Práve tento zámer
navrhovateľov
stavia predložený návrh zákona do inej polohy.
Táto časť zákona je výsostne politická, v
ktorej sa od-
ráža
snaha vlády aj touto formou zneužívať Maticu slovenskú.
Vytvorením tzv. konkurenčných vedeckých ústavov naplní
sa
zámer
terajšej vlády, ktorá tam, kde sa jej
nedarí priamo
presadzovať
svoje mocenské záujmy a kde sa jej nedarí ovlád-
nuť
organizáciu výmenou doterajšieho
vedenia za svojich ľu-
dí,
vytvára novú organizáciu, novú inštitúciu, ktorá po čase
bude
jediným partnerom pre vládu pri objednávke zabezpečova-
nia
výkonov pre štát a, samozrejme, aj pri
finančnom zabez-
pečení.
Tieto praktiky vlády sú všeobecne známe. Začalo sa
to vytváraním konkurenčných politických strán, univerzít,
ale
aj odborov a združení samosprávy. Tu sa terajšie vedenie
Matice
slovenskej vedome dostalo do politickej hry, ktorá je
charakteristická
tým, že našu spoločnosť len rozkladá. To je
však
v rozpore so zásadným poslaním Matice slovenskej. Mati-
ca
slovenská by nemala, a to navyše ešte
formou zákona, po-
máhať
takejto politike. Je pre Maticu slovenskú tragické, že
jej
terajšie vedenie na čele s predsedom Jozefom Markušom
ide
v tejto nezodpovednej politickej hre
ešte ďalej. Uplat-
ňuje
požiadavky terajšej vládnej moci tak
dôsledne, že reš-
pektuje jej návrhy
na každú personálnu zmenu vo všetkých
úrovniach
matičných štruktúr.
Nechcem, aby toto moje konštatovanie vyznelo ako pau-
šálne,
ničím nepodložené tvrdenie, a preto mi
dovoľte, aby
som na ilustráciu uviedol aspoň posledný
príklad takéhoto
konania.
Už v roku 1990 sa nám podarilo v Spišskej
Novej Vsi vy-
budovať
Dom Matice slovenskej. Za necelých 7
rokov činnosti
len
máloktorý Dom Matice slovenskej sa môže
pochváliť takou
bohatou
činnosťou ako toto matičné pracovisko. Jeho pôsob-
nosť
často presahovala hranice Spiša a
Slovenska. Nešlo len
o
účasť na rôznych zahraničných podujatiach a aktivitách,
ale
hlavne o systematickú prácu medzi našimi krajanmi v Poľ-
sku.
Veľkú zásluhu na tom všetkom mala pani
Vlasta Fabiáno-
vá, zanietená a
odborne fundovaná riaditeľka
Domu Matice
slovenskej
v Spišskej Novej Vsi. Hovorím v minulom čase, le-
bo
od 1. februára toho roku už nie je riaditeľkou aj napriek
tomu, že
aj vedenie Matice
slovenskej si vysoko vážilo
a
hodnotilo jej prácu. Od 1.
februára je novou riaditeľkou
už pani Ružena
Dorčáková, doterajšia učiteľka
na strednej
škole,
ale hlavne členka HZDS a sestra pána
štátneho tajom-
níka
ministerstva práce a sociálnych vecí pána Vojtecha Tká-
ča.
Na
obsadenie miesta riaditeľa
bol vyhlásený konkurz.
Nakoľko
v prvom konkurznom konaní najväčší počet získala bý-
valá
riaditeľka, pán Markuš zrušil výsledky konkurzu, naria-
dil
nové konkurzné konanie, v ktorom síce znova najlepšie
obstála
bývalá riaditeľka, ale výsledky
konkurzu pán Markuš
nerešpektoval.
Naopak, povedal členom konkurznej komisie, že
na
miesto riaditeľa Domu Matice slovenskej
v Spišskej Novej
Vsi
musí byť dosadená spomínaná sestra pána doktora Tkáča.
O
tejto direktíve pána Markuša mi
hovorili aj ďalší pracov-
níci
Matice slovenskej v Martine. Máme doložené, že tejto
požiadavke pána
Tkáča a okresného
predstavenstva HZDS
v
Spišskej Novej Vsi pán Markuš vyhovel už v auguste minulé-
ho
roka. Vtedy zo strany vládnej koalície začal aj frontálny
boj o
totálne ovládnutie nielen
Domu Matice slovenskej
v
Spišskej Novej Vsi, ale aj vedenia Miestneho odboru Matice
slovenskej
v Spišskej Novej Vsi. Vtedy sa začal hromadný zá-
pis za členov
Matice slovenskej z
príslušníkov HZDS, SNS
a
Združenia robotníkov Slovenska a už
vtedy sa pokúšali vy-
meniť
aj vedenie miestneho odboru Matice slovenskej, a to aj
za
cenu porušenia stanov Matice slovenskej.
Táto
previazanosť a služobníčkovanie vedenia Matice
slovenskej
na čele s pánom Jozefom Markušom znevažuje Maticu
slovenskú. (Potlesk.)
Robí ju slúžkou vládnucej koalície
a
poškodzuje autoritu Matice slovenskej, ktorú si v priebehu
svojej
existencie získala. Svojimi
rozhodnutiami poškodzujú
vlastnú
činnosť Matice a zapríčiňujú odchod z Matice starých
kmeňových
členov, ktorí takto protestujú proti
spolitizova-
niu Matice slovenskej. Znova to chcem doložiť konkrétnym
údajom
z Miestneho odboru Matice slovenskej v Spišskej Novej
Vsi,
kde viac ako 80 starých obetavých členov Matice sloven-
skej
zrušilo svoje členstvo ako formu
protestu proti spoli-
tizovaniu
činnosti Matice.
Vážený pán podpredseda,
vážené kolegyne, kolegovia,
nepokladal som za potrebné detailnejšie sa tu zaoberať
jednotlivými časťami návrhu prerokúvaného zákona o
Matici
slovenskej, lebo pokladám tento návrh za zlý. Podporujem
stanovisko
vlády Slovenskej republiky k tomuto návrhu. Chcem
však ešte dôrazne upozorniť na to, že tento zákon nie je
žiadnym
zásadným zlepšením zákona o Matici
slovenskej z ro-
ku
1991, ale čo zlepšuje, to je jedine
pozícia predsedu Ma-
tice slovenskej a jeho právomoci plne
rozhodovať volenému
spolkovému
funkcionárovi aj nad majetkom
štátu a pritom sa
nezodpovedať
za činnosť nikomu. Týmto zákonom sa cez vedenie
Matice
slovenskej celá Matica slovenská
dostala do nežiadu-
cej
politickej závislosti a je proti zmyslu
poslania Matice
slovenskej.
Ako člen Matice slovenskej navrhujem,
aby zákon
bol
vrátený navrhovateľom, aby sa vo
všetkých výboroch pre-
rokovali
pripomienky a návrhy vlády Slovenskej republiky.
Vážení
poslanci, prosím vás, aby ste neprijali zákon
v
tejto podobe, ako je predložený, ktorým
by sa degradovala
Matica
slovenská a jej národné, kultúrne a vedecké poslanie.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
O slovo sa prihlásil pán navrhovateľ.
Nech sa páči.
Poslanec P. Brňák:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Chcem reagovať len na dve poznámky,
ktoré uviedol pán
poslanec
Javorský.
Prvá spočívala v tom, aby som sa mu
ospravedlnil za to,
že
som ho osočil, že som uviedol vo svojom vystúpení niečo
o
nepriateľoch a podobne. Chcem
citovať priamo to, čo som
povedal
vo svojom vystúpení, čo sa dotýkalo kritikov tohto
návrhu
zákona. Citujem: "Myslím si,
pretože viacerým kriti-
kom
tohto zákona vlastne prekáža
historické zázemie a výz-
namnosť
tejto ustanovizne v procese emancipácie
slovenského
národa
alebo im prekáža - nazvem to - "politika", ktorú pre-
sadzuje Matica
slovenská pri plnení jej nezastupiteľného
poslania aj v
dnešnej spoločnosti. Tieto
prekážky, ktoré
bránia
spomínaným kritikom v pozitívnom
vnímaní Matice slo-
venskej v dnešných
časoch, sú navyše
podfarbené aj istým
stupňom
animozity i k niektorým osobám z Matice
slovenskej,
ktorý
jav je v súčasnom Slovensku taký
typický, a to nielen
v
parlamente."
Ešte je tu jedna časť pasáže, kde som hovoril o kriti-
koch
alebo, ako vy hovoríte, o nepriateľoch.
Citujem: "Veľa
kritikov
tohto návrhu zákona a vôbec postavenia
Matice slo-
venskej
v tejto spoločnosti má svoje zázemie
práve v pôvod-
nom
odmietaní všetkého, čo smerovalo k štátnej samostatnosti
Slovenskej
republiky, čo smerovalo k obhajobe príslušníkov
slovenského
národa. Takúto kritiku potom chápem, pretože ona
skutočne
vyplýva zo zásadného postoja toho-ktorého kritika
tohto
zákona i Matice samotnej."
Ak ste v tomto prípade alebo v týchto citáciách videli
niečo,
čím som vás urazil alebo označil za nepriateľa, tak
sa
vám ospravedlňujem.
A pokiaľ ide o ďalšiu výhradu, ktorá má
všeobecnú podo-
bu
a ktorá sa dotýka vzbudenia istého
zdania, že vláda Slo-
venskej
republiky prijala vtedy rad
pozmeňujúcich a doplňu-
júcich
návrhov a že tieto by mali prekážať
vecnému preroko-
vaniu
tohto návrhu zákona, chcem
opätovne len opakovať to,
čo
som už povedal v úvodnom slove. Áno, je
pravda, že vláda
v
rámci svojho súhlasného stanoviska dala
aj celkove 35 po-
zmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k tomuto návrhu
zákona
o
Matici slovenskej, ale z týchto 35 alebo 34 pripomienok,
a
to už som uviedol, 15 je už akceptovaných priamo v spoloč-
nej správe z
prerokovania vo výboroch, z ktorých veľa si
osvojil
spoločný spravodajca, ďalej ďalších 6 nemá normatív-
nu
podobu, to znamená, že pri najlepšej vôli vláda Sloven-
skej republiky vyjadruje svoje všeobecné stanovisko alebo
filozofickú
úvahu, ktorú jednoducho v tomto štádiu z vecného
hľadiska
nie je možné zohľadniť.
A nakoniec aj sám minister kultúry dnes
tu od pultu po-
vedal napríklad v
súvislosti s označením
verejnoprávnosti
tejto
inštitúcie, že súhlasí s takýmto označením, čiže aj
táto
všeobecná pripomienka je potom menej
relevantná. Ďalej
bolo
akceptovaných z týchto pripomienok 7 a
neakceptovaných
z
tohto celkového počtu len 8. Myslím si,
že po po uvedení
týchto
čísel je vlastne celý tento materiál
vlády nafúknutý
len
iluzórne a vskutku veľká časť tohto, čo sa dalo zlepšiť,
sa chce zlepšiť v zmysle stanovísk,
ktoré si osvojil pán
spoločný
spravodajca.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou
vystúpi pani po-
slankyňa
Garajová.
Poslankyňa E. Garajová:
Vážený pán predsedajúci,
vážení kolegovia, kolegyne,
dovoľte mi dve poznámky k predrečníkovi
pánu poslancovi
Javorskému.
Prvá poznámka sa týka dvoch vedeckých pracovísk, ktoré
si
Matica slovenská chce zriadiť. Áno, tento náš návrh záko-
na
umožňuje Matici slovenskej zriadiť si dve vlastné vedecké
pracoviská
- Slovenský literárny ústav a Slovenský historic-
ký
ústav. Nerozumiem, prečo sa máme báť
konkurencie, hovorí
sa,
že konkurencia je zdravá, a ak si
Matica slovenská chce
zriadiť
dva ústavy, treba jej to umožniť,
lebo i v oblasti
vedy
a kultúry treba podporovať zdravú konkurenciu a nako-
niec
prežije len ten, kto bude lepší.
Druhá poznámka sa týka konkurzov pri obsadzovaní miest
riaditeľov
domov Matice slovenskej. V domoch
Matice sloven-
skej
boli, teda po roku 1990, riaditelia vymenovaní. Už dru-
hý
rok prebiehajú v domoch Matice
slovenskej konkurzy, čiže
obsadzujeme
funkcie riaditeľov domov Matice slovenskej po-
stupne
konkurzmi.
I v Dome Matice slovenskej v Spišskej
Novej Vsi, kde je
už
riaditeľka, alebo kde bola
predchádzajúca riaditeľka vy-
menovaná
asi pred štyrmi alebo piatimi rokmi, sme urobili
konkurz. Pri
prvom konkurze komisia nedodržala konkurzné
podmienky a svojvoľne
si zmenila zloženie, preto
predseda
Matice
slovenskej vyhlásil prvý konkurz za neplatný. Takže
nebola
to schválnosť. Chcem teda povedať, že máme 13 domov
Matice
slovenskej a všetky posty riaditeľov
obsadzujeme po-
stupne
konkurzmi, asi v polovičke sa už konkurzy odohrali,
teda
už prebehli, a v ostatných budú prebiehať. Ja sa divím,
keď
opozícia protestuje, že robíme
konkurzy, ja som si vždy
myslela,
že ste za obsadzovanie postov vedúcich a riaditeľov
inštitúcií
konkurzom, ktorý v Matici slovenskej považujeme
tiež
za demokratický spôsob.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. (Hlasy v sále.) Nemôže byť
faktická poznámka
k
pani Garajovej. Priatelia, možno
reagovať len na rečníka,
ktorý
je zapísaný v rozprave. Pán poslanec Javorský, nemôže-
te
reagovať. Nemôžete reagovať. Slovo má
pán poslanec Nagy.
Nech
sa páči. (Hlasy v sále.) Na pána Javorského chcete rea-
govať?
Nemôžete, lebo to nie je predchádzajúci rečník, pán
kolega.
Práve ste sa toho domáhali aj včera, aby sa zachoval
princíp,
že možno reagovať, môžu viacerí reagovať na jedného
rečníka,
ale na predchádzajúceho, ktorý je v
zápise, nie na
tohto.
Hovorte, pán poslanec Nagy. Chcete hovoriť? Tak ho-
vorte.
Ja som
vám povedal, že pokiaľ ide
o tieto návrhy, to
nie
sú návrhy. Priatelia, naozaj nerobte zbytočné postupy,
pri
ktorých devalvujete to, čoho sa teraz
chcete držať. Tak
ak
naozaj chceme zaviesť ten postup, zachovajme tento po-
stup.
V poriadku, uvoľníme to, ale bude to
znamenať, že v ta-
komto
slova zmysle je to precedens pre konanie aj ostatných.
Uvidíte,
aké budú mať následky. Trváte na tom?
(Hlas z plé-
na.)
Pán poslanec Dzurinda, nech sa páči.
Poslanec M. Dzurinda:
Pán predsedajúci, prečo vy sám vnášate nervozitu a ne-
pokoj
do rokovacej miestnosti? Veď podľa rokovacieho poriad-
ku má právo
ktorýkoľvek poslanec
faktickou poznámkou vy-
jadriť
sa k reči posledného rečníka. Posledným
rečníkom bol
pán
poslanec Javorský. Prečo vy sám ste nervózny a neumožní-
te
ostatným poslancom sa k jeho vystúpeniu vyjadriť? Posled-
ný
rečník bol v rozprave pán poslanec Javorský. Každý posla-
nec
má stále právo sa k jeho vystúpeniu vyjadriť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán
kolega, znovu vám opakujem, nepokúšajte sa takto
preformulovať
postup, ktorý sme prijali v rokovacom
poriad-
ku.
Keď to budete takto robiť, rátajte s tým, že takto sa
budú
správať aj druhé politické sily v tomto parlamente. Ne-
hnevajte
sa, na vyhrážky tu máme celkom
špeciálnu skupinu.
Nech
sa páči, môžete hovoriť, pán poslanec Nagy.
Poslanec L. Nagy:
Vážený pán podpredseda,
vážené dámy,
vážení páni,
Matica slovenská vznikla v roku 1863 ako výraz túžby
slovenského národa
po národnej a kultúrnej svojbytnosti.
Konštituovala sa
ako nezávislá neštátna kultúrno-vedecká
ustanovizeň
na spolkovom základe. Toľko z dôvodovej správy
a
pokračujem tým, že
Matica slovenská počas
viac ako
130-ročnej činnosti vyvíjala pre slovenský národ
záslužnú
činnosť.
Dnes, keď posudzujeme nový návrh zákona o Matici
slovenskej,
pôsobnosť a úlohy Matice máme
posudzovať z hľa-
diska
dnešných skutočností. Preto by málokto uveril tvrdeniu
preambuly
návrhu zákona, že Matica slovenská je
dnes najvý-
znamnejšia
ustanovizeň slovenského národa v
oblasti kultúr-
nej,
spoločenskej a vedeckej činnosti. Predkladatelia zákona
to
myslia, hádam, iba obrazne a nechcú fumigovať význam Slo-
venského národného divadla a celej série skvelých
sloven-
ských
divadelných scén, hudobných
telies, filmovej tvorby,
televízie
a ďalších umeleckých telies pre slovenskú kultúru.
Slovenská akadémia vied, jej svetoznáme výskumné ústa-
vy,
Univerzita Komenského, Technická
univerzita, Ekonomická
univerzita
a celá sieť ďalších vážených univerzít a vysokých
škôl, rezortné výskumné ústavy, ale celá sieť
kultúrnych,
vzdelávacích
a spoločenských ustanovizní na Slovensku nepat-
ria do
kategórie historicky osvedčených najvýznamnejších
ustanovizní
slovenského národa v oblasti kultúrnej, spolo-
čenskej a vedeckej
činnosti? Veruže patria. Preto nie je
správne
vytvárať situáciu, v ktorej jednej veľmi významnej
z
nich udeľujeme prostredníctvom zákona privilégiá a cez tie
narúšame
demokratický duch kultúry a vedy na Slovensku.
Úlohy
zapísané v § 2 ods. 2
body a) až o) svedčia
o
tom, že Matica slovenská by mala nahradiť celý rad štát-
nych orgánov, vzdelávacích, vedeckovýskumných a umeleckých
ustanovizní,
spoločenské a politické
organizácie. Je v tom
vyjadrená
jednoducho nedôvera predkladateľov v štát a štátne
orgány.
Nedôvera v tom, či štát je schopný
zabezpečiť napl-
nenie
uvedených úloh cez svoje orgány a systémy.
Musím povedať, že vytváranie takéhoto konglomerátu ve-
deckých,
kultúrnych, umeleckých, spoločenských a politických
činností
a práv je anachronizmom 19. storočia.
V súčasnom storočí nie iba v
západnej Európe, ale aj
v
strednej Európe, ale aj na Slovensku sa
vytvorili systémy
racionálnej
deľby práce a kompetencií. Existujú štátne orgá-
ny
ústrednej, regionálnej a miestnej úrovne s jasne stanove-
nými
cieľmi a úlohami. Existuje sústava výskumných a výskum-
no-vzdelávacích
ustanovizní s jasnými úlohami. Tiež existujú
umelecké telesá, sieť kultúrnych a umeleckých
ustanovizní
s
nikým a ničím nenahraditeľnými
funkciami. Sú to nadácie,
fondy,
spolky, organizácie NGO so svojimi nezastupiteľnými
úlohami.
A nakoniec sú to politické hnutia a
strany s abso-
lútne
jasnými štátnymi, politickými a spoločenskými funkcia-
mi.
A na Slovensku je tu navyše Matica slovenská, ktorá chce
byť
všetko. Táto koncepcia pripomína starú austromarxistickú
koncepciu
kultúrno-spoločensko-politickej organizácie. Nako-
niec,
svedčia o tom ustanovenia § 3 a 4.
Za obzvlášť delikátne a zo strany
navrhovateľa necitli-
vé považujem poverenie Matice vytvorením strediska národ-
nostných
vzťahov a jeho poverenia spolugestorstvom spracova-
nia
učebníc a učebných textov predmetov spoločenských vied
pre
školy z poverenia priamo ministerstva školstva.
A to, že s týmto zákonom nie je všetko v poriadku, cí-
tila
aj vláda a vo svojom stanovisku v 10 bodoch uplatnila
celkove
34 pozmeňujúcich návrhov.
Mrzuté pre vládu okrem
zjavnej cudzoty koncepcie môže byť to, že predkladateľom
tejto
koncepcie v podobe návrhu zákona je poslanec Brňák,
predseda
Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej re-
publiky.
Vážené
poslankyne, vážení poslanci,
po preštudovaní
stanoviska
vlády a spoločnej správy výborov som zistil, že
výbory Národnej
rady Slovenskej republiky si neosvojili
všetky
závažné pripomienky vlády Slovenskej republiky, ktoré
boli
podpísané predsedom vlády Vladimírom
Mečiarom. S vaším
dovolením
si ich osvojujem a predkladám ich na schválenie,
a
to napriek tomu, že už niektoré boli osvojené mojimi pred-
rečníkmi.
Po prvé - navrhujem vypustiť navrhovanú
preambulu záko-
na
a jej text v upravenej podobe začleniť do § 1 zákona tak-
to:
"Matica slovenská je historicky osvedčená významná usta-
novizeň
slovenského národa v oblasti kultúrnej, spoločenskej
a
vedeckej činnosti."
Po druhé - doterajší § 1 označiť ako § 2
s nasledujúcim
textom:
"1. Matica slovenská je právnická osoba. 2. Sídlo
Matice
slovenskej je Martin."
Tretí návrh - v pôvodnom § 2 v písmene d)
vynechať slo-
vá
"zamerané na rozhodujúce otázky Slovenska a Slovákov".
Po štvrté - v pôvodnom § 2 v písmene h)
namiesto pôvod-
ného
textu zaradiť text tohto znenia: "posilňovať vzájomné
vzťahy
slovenskej kultúry a národnostných kultúr".
Po piate - v pôvodnom § 2 vypustiť
písmeno o).
Po
šieste - v § 3 ods. 1 písm.
a) doplniť za slová
"Slovenská
národná knižnica" slová "v Matici slovenskej".
Po siedme - v § 3 ods. 3 vypustiť slovo
"ústrednej".
Po ôsme - v § 3 ods. 6 vypustiť slovo
"ústredné".
Po deviate - ak prejde návrh spoločnej správy v bode 3
alebo
zostane pôvodné znenie § 1 ods. 1 návrhu zákona, v tom
prípade
navrhujem doplniť text o slová "ktorá zodpovedá svo-
jou
činnosťou Národnej rade Slovenskej republiky". Ďalej § 5
ods.
5 návrhu zákona doplniť o slová "polovicu členov do-
zorného
výboru tvoria členovia zvolení Národnou radou Slo-
venskej
republiky".
Po desiate - § 6 ods. 5 vypustiť.
Po
jedenáste - a to je posledný
môj návrh, vypustiť
v
§ 3 odsek 5.
Vážené
dámy, vážení páni, ak nebudú schválené všetky
návrhy vlády
Slovenskej republiky, navrhujem,
aby zákon
v
Národnej rade nebol schválený.
Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Faktická poznámka - pani
poslankyňa Garajová.
Poslankyňa E. Garajová:
Pekne prosím, pán poslanec Nagy, aby ste nešírili fámy
do
sveta. Vy to robíte často a robíte to rád. Ale ja vás
ubezpečujem,
že Matica slovenská nechce nič a nikoho
nahra-
diť. Matica slovenská je tu už, na rozdiel od
ostatných
ustanovizní,
ktoré z nej možno majú strach, už vyše
130 ro-
kov.
Matica slovenská si aj týmto zákonom chce plniť tie is-
té
úlohy, ktoré tu už plní celé desaťročia, len ich chce pl-
niť lepšie a
kvalitnejšie. Chce prácou
niektorých svojich
vlastných
inštitúcií konkurovať iným. A to je hádam pozitív-
ne.
Druhá poznámka - chcem ubezpečiť vás a
všetkých ďalších
budúcich
rečníkov, že sa, prosím, nemusíte
obávať. Niektoré
a
možno väčšinu pozmeňujúcich návrhov
vlády budeme akcepto-
vať,
len sme ich nemohli zapracovať do návrhu zákona, lebo
sme
ich dostali iba pred niekoľkými dňami.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec a predseda výboru
Hofbauer - fak-
tická
poznámka.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Páni, neoznačujme alebo
pokúste sa neoznačovať, ctená
opozícia,
Maticu slovenskú za anachronizmus 19. storočia. Ak
existuje
nejaký anachronizmus, tak to je Csemadok
s jeho
začiatkom
"cs". To je čo? To nie je náhodou anachronizmus?
A
to, že prerokúvame problematiku Matice slovenskej v súčas-
nosti, je iba
dôsledok toho, že naša národná štátnosť sa
zavŕšila
v 20. storočí, v jeho závere. To je neskoro? Nie je
neskoro. Naša štátnosť bola prerušená v
prvom tisícročí.
A
že to je nejaký unikát? Vôbec nie, židovský národ má pres-
ne
tú istú genézu. Jeho štátnosť zanikla v prvom tisícročí
a
bola obnovená v 20. storočí, v polovici 20. storočia. Tak-
že
nie sme žiadna výnimka, žiadna unikátnosť a buďte takí
láskaví
- žiadny anachronizmus.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Fekete - faktická
poznámka.
Poslanec J. Fekete:
Ďakujem za slovo.
Chcem
sčasti upraviť vyjadrenie
pána kolegu poslanca
Nagya.
Matica nevznikla ako spolok, lebo ako spolok by ne-
mohla
vzniknúť. Ona sa v podstate
konštituovala, viac-menej
z
dnešného pohľadu by sme tak povedali,
ako akciová spoloč-
nosť.
Sčasti sa vraciam k tomu, čo už začal
aj pán poslanec
Hofbauer
v súvislosti so slovom anachronizmus.
Použil, mys-
lím
si, veľmi silné slovo, podľa mňa je
totiž anachronizmom
presadzovanie
inde nepoužívaného a neznámeho umelo
vytvore-
ného
termínu "maďarstvo".
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Langoš a
pripraví sa pán
poslanec
Halabrín.
Poslanec J. Langoš:
Matica slovenská nepotrebuje transformáciu.
Vážený pán predsedajúci,
dámy a páni,
asi na jeseň roku 1990 verejným
televíznym útokom pred-
sedu
vlády Vladimíra Mečiara na predsedu Matice slovenskej
Jozefa Markuša sa začal medzi týmito dvoma
ľuďmi tajno-
-snubný
vzťah. Dnes, zdá sa, tento vzťah je trošku narušený,
pretože
predseda vlády poslal do parlamentu,
možno ma pamäť
klame, prvýkrát na
rokovanie o poslaneckom návrhu
zákona,
člena
vlády, ministra kultúry Ivana Hudeca.
Nie je to podľa
mňa
oslabenie tohto vzťahu, ale schválením
poslaneckého ná-
vrhu
zákona pre politikov, ktorí ostro vnímajú mocenský roz-
mer
politiky, by Matica slovenská
získala príliš silné po-
stavenie.
A o tom sú tie pozmeňujúce návrhy vlády.
K samotnému poslaneckému návrhu zákona
toto: I pri tom-
to
návrhu ide len o jediné, o majetok a štátne peniaze na
súkromné
účely, v tomto prípade na účely politickej propa-
gandy.
Ide o darovanie Matice slovenskej
hŕstke prívržencov
vlády a o
spôsob, ako financovať
politickú podporu tejto
vláde
z prostriedkov štátneho rozpočtu, teda z daní všetkých
daňových
poplatníkov.
Dámy a
páni, poviem hneď na začiatku,
že každý posla-
nec,
ktorý zdvihne ruku za tento zákon,
si musí byť vedomý
toho alebo mal by si byť vedomý toho, že dvíha ruku za ná-
vrh,
ktorý je proti historickému zmyslu samotnej Matice slo-
venskej, proti
princípom demokratického právneho
štátu
a
proti štátnej doktríne Slovenskej republiky.
Dámy a páni, Matica slovenská - áno,
čítam - je ustano-
vizeň
s veľkou historickou tradíciou. Ako národná kultúrna
ustanovizeň
stála v 19. storočí pri zrode modernej sloven-
skej
kultúry, vzdelanosti, osvety a spolkového života. Jej
osudy
sú zrkadlom moderných dejín slovenského národa. Matica
slovenská zažila vo
svojich dejinách ponižovanie,
ústrky,
pokusy o
likvidáciu i dočasné
umŕtvenie činnosti. Nikdy
v
dejinách však nebola ustanovizňou politickou, a to
ani
v
najhorších časoch slovenských dejín tohto storočia.
Po roku 1989 sa mnohí pozerali na oživenie Matice slo-
venskej
s prirodzenou nádejou. O to väčšie a
trpkejšie je
naše
dnešné sklamanie. Dnes, v časoch slobodnej výmeny názo-
rov
a otvoreného rozhovoru medzi ľuďmi, sa
novým zákonom má
Matica slovenská spreneveriť svojmu historickému poslaniu
a
tradícii. Nikdy nechcela byť tým, čím chce byť dnes. Mati-
ca
slovenská chce byť z vôle zákona "historickou, osvedče-
nou, najvýznamnejšou ustanovizňou slovenského národa", čo
odporuje
základnému demokratickému cíteniu
a princípu rov-
nosti
pred zákonom. V demokratickom štáte nemôže totiž exis-
tovať
inštitúcia, ktorá je apriórne
najvýznamnejšia. Význam
si
môže vydobyť každá inštitúcia len svojou činnosťou. Také-
to
postavenie odmieta na Slovensku 90 %, a tí, čo sa vydáva-
jú
za Maticu dnes, by si mali dobre
rozmyslieť, či chcú ísť
v
mene národa, na ktorý sa tak radi
odvolávajú, proti hlasu
tohto
národa.
Po druhé - Matica slovenská chce byť
spolkom a inštitú-
ciou,
ktorá plní štátne úlohy. Podľa Ústavy Slovenskej re-
publiky (článok 29
ods. 4) "politické
strany a politické
hnutia,
ako aj spolky, spoločnosti alebo iné združenia sú
oddelené od
štátu". Matica a
predkladatelia sa stavajú
v
tejto veci proti ústave, a teda proti svojmu demokratické-
mu
poslaniu.
Po
tretie - navrhovatelia chcú týmto návrhom zákona
zveriť
ústredné kultúrne ustanovizne do rúk neštátneho spol-
ku
tam, kde má prebrať opateru ústredných
kultúrnych pamia-
tok
štát. Chcú tým dať do súkromného vlastníctva skupinke
-
s prepáčením - diletantov a privatizérov kultúrneho dedič-
stva
pamiatky ojedinelého významu. Chcú tým
štátne financo-
vanie
Matice ako inštitúcie prelievať do podpory spolkovej
činnosti
jediného spolku. Vládne HZDS sa tejto
skupinke od-
vďačuje
za ich silnú politickú podporu na svojej ceste k mo-
ci.
Robí tak bez toho, aby boli títo štátu finančne alebo
akokoľvek
inak zodpovední.
Matica slovenská podľa nášho názoru získa
týmto zákonom
podobné
postavenie ako svojho času, v novembri
1994, získal
Fond
národného majetku - nekontrolovateľné
narábanie s cen-
ným
národným dedičstvom a so štátnymi peniazmi.
Z
hľadiska zodpovednosti za
nakladanie s financiami
štátneho rozpočtu
je zarážajúce bezprecedentné znenie
§
7 s označením "spoločné
ustanovenia", navrhnuté predsedom
ústavnoprávneho
výboru parlamentu alebo ním podpísané. Citu-
jem:
"Na orgány Matice slovenskej, organizačné zložky Matice
slovenskej,
pracoviská Matice slovenskej, zriadené
do účin-
nosti
tohto zákona, sa hľadí, akoby boli zriadené podľa toh-
to
zákona." Týmto sa majú spätne zlegalizovať protizákonné
rozhodnutia
Matice slovenskej učinené od schválenia stanov
Matice
na valnom zhromaždení v Rimavskej
Sobote 22. septem-
bra
1995. Uznesenia tohto
zhromaždenia boli totiž v ten
deň povýšené na
doteraz platný zákon o Matici slovenskej
z
24. apríla 1991.
Po štvrté - úzka skupina ľudí, ktorí sa
vydávajú za Ma-
ticu
slovenskú, v tomto zákone definuje sama seba ako garan-
ta učebníc. Štát tým zveruje výchovu
detí do rúk spolku,
ktorý
mýtizuje najstaršie slovenské dejiny a
zaujíma naprí-
klad odmietavý postoj k integrácii Slovenska do
Európskej
únie,
čím sa stavia dokonca proti vládnemu programu tejto
vlády.
Dámy
a páni, opakujem,
čo som povedal na začiatku
o
tých, ktorí zdvihnú ruku za tento zákon. Prosím, nezabú-
dajte
na to, že my na to nezabudneme. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Priatelia, pokúsme sa zachovať bez
veľkých slov. Predsa
to
nie je najlepšie, keď sa hovorí, že
dakto hovorí v mene
90
% obyvateľstva, hovorí
o druhých diletantoch, hovorí
o
takej inštitúcii, ako je Matica, že mýtizuje slovenské de-
jiny.
To nie je dobré, priatelia.
Pán poslanec Prokeš - faktická poznámka. Pán navrhova-
teľ,
nech sa páči, máte slovo.
Poslanec P. Brňák:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Nechcem robiť negatívnu reklamu vám ani
vami riadenej
strane,
pán poslanec Langoš, ale vaše vystúpenie k Matici
slovenskej ma primalo
k tomu, aby som sa s vami podelil
o
zázrak, ktorého som bol svedkom pri
listovaní si v Inter-
nete,
pri vašom okienku. Okrem iných pofidérnych vecí typu
"Demokratická
strana v roku 1996 - 5 % preferencií, v roku
1998
20 % preferencií a v roku 2002 40 % preferencií, teda
volebných",
čo je tam uvedené, tam tiež stálo: "Milujem Slo-
vensko
- volím Demokratickú stranu." Ak
by mala platiť táto
konštrukcia, tak zjem
kefu, pán poslanec. (Smiech v sále
a
potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec
Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem veľmi pekne.
Je
pravdou, že veľmi
ťažko sa zbavujeme minulosti
v
nás, každý jeden. Pán poslanec
Langoš nám to predviedol,
ako
strašne mu prekáža, keď má niekto iný názor. Zrejme zase
túži
po tom, aby tu bol jednotný názor, jeden, aby sa vyjad-
roval
len jeden, každý, kto má niečo iné na mysli
alebo do-
volí
si pochybovať, vynášať iné názory, tak
by mal okamžite
byť
potlačený. Ani záverečná vyhrážka v jeho vystúpení, mys-
lím
si, nikoho v tejto sále neprekvapila.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosil by som pánov poslancov, aby
ďalej nereagovali.
Jednoducho
je taký stav, že budeme stále potom robiť reťazec
z
tohto reagovania a nezachováme
princíp, aby sa reagovalo
len na bezprostredného rečníka. Môžeme s
týmto súhlasiť?
(Hlasy
z pléna, že nie.)
Nie. Nech sa páči, pani poslankyňa
Garajová.
Poslankyňa E. Garajová:
Ospravedlňujem sa, pán predsedajúci, ale
je veľmi dôle-
žité
na niektorých predrečníkov reagovať.
Konkrétne chcem povedať pánu poslancovi
Langošovi, že
v
navrhovanej preambule zákona, keď sme
hovorili o tom, že
Matica slovenská
je historicky osvedčená najvýznamnejšia
ustanovizeň slovenského
národa, sme hádam vyjadrili svoj
vzťah
k Matici a možno to bolo emotívnejšie,
ako si ktokoľ-
vek
myslí. Ale ak rozumiete slovenskej štylizácii, tak si
všimnite,
to najdôležitejšie je, že je historicky najvýznam-
nejšia,
lebo počas desaťročí skutočne nebola žiadna iná, ani
kultúrna,
ani vedecká. Samozrejme, nie je žiadny
problém to
preštylizovať,
aby sme vás, pán poslanec Langoš, a
možno aj
celú
vašu "20-percentnú" Demokratickú stranu nedráždili.
Ďalej som chcela povedať, že by ste
mali lepšie čítať
v
tom texte, pretože v návrhu zákona
nikde nie je napísané,
že
Matica slovenská chce byť garantom učebníc. Neviem, akú
vy
máte predlohu. Je tam napísané
spolugestorom, ale dobre,
sme
ochotní to prepracovať podľa pripomienok vlády, ponúkne-
me spoluprácu, ak bude ministerstvo
školstva chcieť, bude
s
nami spolupracovať, ak nie, zostane to iba našou túžbou.
Ostatné vaše výroky radšej nekomentujem.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Mikloško - faktická
poznámka.
Poslanec F. Mikloško:
Ja chcem pripomenúť pánu poslancovi
Langošovi, že zabu-
dol
vo svojom príspevku povedať jednu
podstatnú vec, že pán
poslanec
Brňák začal svoju politickú kariéru ako
člen Demo-
kratickej
strany. (Ruch v sále a potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Potom má väčšie právo,
priatelia.
Pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Na
niektoré poznámky pána
Langoša mi nedá zareagovať
-
ide iba o majetok a štátne peniaze. Pán
Langoš, krivé oko
krivo
hľadí. To je jedna vec. K tým
diletantom a k tým pri-
vatizérom
sa nevyjadrím, lebo to skutočne nestojí za to. Ale
k
mýtizácii slovenských dejín - je veľmi
zaujímavé, že Slo-
váci majú
prakticky jediní alebo
jeden z mála národov
v
strednej Európe nemýtizované dejiny.
Keď si zoberieme de-
jiny
alebo históriu, ako to vymaľovávajú
Maďari alebo Česi,
tak
to je rozprávka na rozprávku a
mýtus na mýtus, od pra-
otca Čecha, dynastie Árpádovcov a troch dcér,
z ktorých
kňažná
Libuša pobozkala Přemyslovi "lem
roucha", atď. Takže
takýmito
historkami sa Slováci neživia.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Švec - faktická
poznámka.
Poslanec J. Švec:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pani
Garajová, prosím vás pekne, iste prijmete moje
stanovisko,
ale rád by som reagoval, lebo vy ste povedali,
že
tiež radi reagujete.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Preboha, pán poslanec, ale keď už, tak na
pána poslanca
Langoša.
(Smiech v sále.)
Poslanec J. Švec:
No, pán Langoš vystúpil pred pani
Garajovou.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Viem, ale na faktické poznámky sa nemá
reagovať.
Poslanec J. Švec:
Celkom seriózne. Myslím si, že naša snemovňa by mala
zvážiť,
či Matica slovenská je skutočne najvýznamnejšou kul-
túrnou
a vedeckou inštitúciou. A história -
prosím vás pek-
ne
- Academia Istropolitana bola založená v roku 1467.
Ďakujem vám.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec a predseda výboru
Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Pán
poslanec Langoš, chcem vám pripomenúť iba Heglov
výrok,
ktorý je vo filozofii práva, že o
histórii sa dá ho-
voriť
iba u tých národov, ktoré majú štát.
Máte možno prav-
du.
V tejto podobe naše národné dejiny mali podobu iba ne-
jakých
mýtov alebo rozplývajú sa v uhorských dejinách. Ale
nemôžem
s vami súhlasiť v jednom. Matica bola
vždy politic-
kou
inštitúciou, veď preto bola rozpustená. Maďari nerozpúš-
ťali
nepolitické inštitúcie alebo neškodné
inštitúcie. Kaž-
dá
inštitúcia, ktorá sa zaoberá verejnými
vecami, je aj po-
litickou
inštitúciou.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pani poslankyňa a predsedníčka
výboru Lazarová.
Poslankyňa Z. Lazarová:
Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.
Pán poslanec Langoš, vidieť, že vôbec, vôbec nepoznáte
históriu
Slovenska, slovenského národa. Je to dôkaz určitého
nedostatku
vašej inteligencie. Nehovorili by ste o mýtoch,
pretože
by ste vedeli, že existuje fuldská kronika, duklian-
ska kronika a
ďalšie letopisy, v ktorých nie sú
uvedené
žiadne
mýty, ale presný popis udalostí. Ak je niečo mýtus,
tak je
to Anonymova kronika,
v ktorej autor na základe
poloprávd
vytvoril vybájené dejiny. Našťastie, uvedené staré
letopisy
presne definujú, čo v Anonymovej kronike je pravda,
a
čo v nej pravda vôbec nie je. O mýtoch v tejto súvislosti,
prosím
vás, už druhý raz nehovorte. Buďte tak láskavý.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Ja by som len prosil,
nehovorme o inteligen-
cii.
Keď povieme o nedostatku niektorých
poznatkov, prosím,
ale
ináč nezachádzajme ďalej.
Vážené
kolegyne a kolegovia,
ukončili sme v rozprave
tých, ktorí sa
prihlásili písomne. Ústne mám
prihlásených
zatiaľ dvoch ďalších poslancov - pána
poslanca Halabrína
a
pána poslanca Javorského.
Mám rozumieť tomu tak, že pán poslanec
Szigeti sa hlási
ešte
do rozpravy ústne? (Odpoveď z pléna.)
Ďakujem, tým uzatváram prihlášky do
rozpravy. Nech sa
páči,
pán poslanec Halabrín, máte slovo.
Poslanec P. Halabrín:
Vážený pán predsedajúci,
kolegyne a kolegovia,
chcem sa
ospravedlniť, že som porušil
rokovací poria-
dok,
a ďakujem svojmu kolegovi Šimkovi, že
ma na to upozor-
nil.
Osvojujem si pripomienky podané ministrom kultúry pánom
Hudecom,
a pretože tieto pripomienky boli niekoľkokrát modi-
fikované
poslancami, tak by som ich znovu všetky
predniesol
a
písomne odovzdal spravodajcovi.
Ako prvá
- navrhujem z nadpisu zákona
vypustiť slová
"Národnej
rady Slovenskej republiky".
Ako druhá - vypustiť navrhovanú preambulu zákona a jej
obsah
dať do nového § 1 s následným prečíslovaním nasledujú-
cich
paragrafov takto: "§ 1 Matica slovenská je historicky
osvedčená
významná ustanovizeň slovenského národa
v oblasti
kultúrnej,
spoločenskej a vedeckej činnosti."
Ako ďalšia pripomienka - v § 2 ods. 1
písm. c) vynechať
z
textu slovo "prednostne" a
rozdeliť toto písmeno do dvoch
písmen
takto: "c) získavať, zhromažďovať, spracovávať, ucho-
vávať, ochraňovať a sprístupňovať slovacikálne
dokumenty"
a
"d) opatrovať, zveľaďovať a
sprítomňovať národné kultúrne
dedičstvo".
Následne treba upraviť označenie
ďalšieho textu
písmenami
podľa abecedného poradia.
Štvrtá
pripomienka - v § 2 ods.
1 písm. d) vynechať
slová "zameraný na rozhodujúce otázky
života Slovenska
a
Slovákov".
Po ďalšie - v § 2 ods. 1 písm.
l) za slovo "nadácie"
vložiť
slovo "a fondy", za slová "kultúrneho života" doplniť
slovo
"Slovákov". Treba opraviť preklep v slove "oceňovanie"
a
vynechať zo záveru ustanovenia zátvorku a text v zátvorke.
Ďalšia
pripomienka bola v § 3 ods.
3 vynechať slovo
"ústredné".
Ďalej v § 3 ods. 1 písm. a) doplniť
za slová
"Slovenská národná knižnica" slová "v Matici slovenskej".
V
§ 3 ods. 2 sú navrhované dve varianty.
Ako prvý: "Slovenská národná knižnica v Matici sloven-
skej
ako knižničné národné metodické centrum
Slovenskej re-
publiky
je právnická osoba, ktorej zriaďovateľom je minis-
terstvo kultúry
Slovenskej republiky. Riaditeľa vymenúva
a
odvoláva minister kultúry Slovenskej republiky."
Druhý
variant: "Slovenská národná
knižnica v Matici
slovenskej
je právnická osoba. Jej zriaďovaciu listinu vydá-
va
po súhlase ministra kultúry Slovenskej republiky predseda
Matice slovenskej. Riaditeľa vymenúva a
odvoláva predseda
Matice slovenskej." V prípade, že
by prešla táto úprava,
v
§ 7 treba upraviť súčasný
text, kde sa § 7 označí ako
ods.
1 a nový ods. 2 bude znieť:
"Doterajšie kompetencie
a
úlohy Slovenskej národnej knižnice v Matici slovenskej ako
ústrednej
knižnice Slovenskej republiky a národného metodic-
kého centra pre
knižničnú oblasť kultúry
prechádzajú dňom
platnosti
zákona na Univerzitnú knižnicu v Bratislave."
Ďalšia pripomienka - v § 3 opraviť odsek 6 takto: vy-
pustiť
slovo "ústredné" a za slovo "pracovisko" dať slová
"Matice slovenskej" v prvej vete. A v druhej vete zmeniť
slová
"zároveň prepojená s domom"
na slová "podriadená do-
mu".
V poslednej vete vypustiť slovo "pracovníka", za slovom
"vymenúva"
dodať slová "a odvoláva" a doplniť text pred bod-
kou
o slová "so súhlasom ministra
kultúry Slovenskej repub-
liky".
V
§ 4 ods. 1 doplniť písmeno c) pred bodkou o text
"a právnických osôb zriadených ústrednými
orgánmi štátnej
správy, ktoré spoločne pracujú na základe
zmluvných vzťa-
hov". V §
4 ods. 2 vypustiť obe zátvorkové citácie § 5
a
v odseku 3 zátvorkovú citáciu § 2. Do § 5
ods. 4 vložiť
poslednú vetu: "Voľbou sa zakladá pracovný pomer
predsedu
Matice slovenskej". V § 5
ods. 5 slovo "menuje"
nahradiť
slovami
"vymenúva, odvoláva".
A posledná pripomienka - v § 6 ods. 4 v prvej vete na-
miesto zátvoriek
s textom vložiť
pred bodku nový text:
"prostredníctvom kapitoly
ministerstva kultúry Slovenskej
republiky".
Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec
Javorský za KDH.
Pardon,
faktická poznámka - pán poslanec Čarnogurský.
Poslanec J. Čarnogurský:
Pán predsedajúci, dovoľte mi jednu rýdzo právnickú po-
známku.
Keď sa na záver debaty k novému zákonu dávajú takéto
rozsiahle
pozmeňujúce návrhy a toľko
pozmeňujúcich návrhov,
takýto
zákon nemôže byť dobrý. Dúfam, že pán
poslanec Brňák
mi
dá v tomto za pravdu.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec
Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predsedajúci,
ani pán poslanec Halabrín, ktorý vystúpil posledný, sa
nezmienil
ešte o jednej oblasti, nad ktorou som pri tomto
zákone
veľa uvažoval, a to je otázka pojmu
národné kultúrne
dedičstvo
a úloha Matice v tomto. Do nášho kultúrneho národ-
ného dedičstva patria rovnako dokumenty, ale
rovnako tam
patria hudobné diela, rovnako tam patria
obrazy Ľudovíta
Fullu,
do sprítomňovania kultúrneho dedičstva
patrí aj uve-
denie opery Kováč
Wieland od Jána Levoslava Bellu, a
to
predsa
nemôže robiť Matica slovenská. Ja si práve preto mys-
lím,
že na rozvoj nášho kultúrneho dedičstva máme množstvo
inštitúcií
- Slovenskú národnú galériu, Slovenskú
filharmó-
niu,
Operu Slovenského národného divadla
alebo celé Sloven-
ské
národné divadlo a tak ďalej, a tieto inštitúcie nemôže
Matica
nahrádzať.
Žiaľ, tento pojem národné kultúrne
dedičstvo sa objavu-
je,
ako keby celá kultúra bola vlastne len literárny odkaz
alebo
možno nejaký etnografický odkaz.
Ale tu sú aj špeci-
fické
ďalšie formy kultúry, mám na mysli hudobnú, výtvarnú
a
ďalšie. Objavuje sa to napríklad aj pri Pamätníku národnej
kultúry,
ktorý má byť ústredné pracovisko na
ochranu a pod-
poru
slovenskej kultúry. Ja si myslím, že ústredné pracovis-
ko
na ochranu slovenskej výtvarnej časti
kultúry je Sloven-
ská
národná galéria, prípadne ďalšie
galérie, ktoré to majú
na
starosti. A to nehovorím napríklad o filme. To tiež patrí
do kultúrneho dedičstva. Nezmiešavajme si, že história je
to,
čo bolo v minulom storočí. Ja sa prihováram za to, aby
autori
skutočne, tak ako povedala pani
poslankyňa Garajová,
zmenili tú preambulu, pretože vedecká činnosť
- to sú aj
prírodné vedy,
aj technické vedy,
aj medicínske vedy,
a
v tom Matica nerobila nič. Napríklad v oblasti zvárania
viac
urobil Výskumný ústav zváračský ako Matica a je to naša
najvýznamnejšia
vedecká inštitúcia v oblasti zvárania, v ob-
lasti
technických vied, aj historicky, pretože dosiahli sve-
tové
prvenstvá v mnohých veciach. My to
jednoducho nemôžeme
dať
takto.
Návrh, ktorý dala vláda na úpravu preambuly, dostať to
do
paragrafu, a to najvýznamnejšie odtiaľ
vypustiť, myslím,
je
dobrý, ale možno by stálo za úvahu, aby autori pouvažova-
li
ešte aj o zúžení pojmu veda, pretože skutočne tu máte Vi-
rologický
ústav akadémie so svetovými úspechmi, Geologický
ústav...
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec, dve minúty uplynuli.
Poslanec R. Kováč:
Ja som si, žiaľ, nevšimol.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ja to sledujem.
Poslanec R. Kováč:
Ja som to nevidel, prepáčte, pán
predsedajúci, ale máme
v
návode, že by ste mali pustiť tieto hodinky.
Domnievam sa, že autori by jednoducho
toto mali zvážiť.
Totiž
to znehodnotí zákon, keď tam ostanú tieto veci. Viete,
ja
si neviem predstaviť technikov, ako sa
budú na toto dí-
vať.
Je tam napríklad, že Matica bude oceňovať najvýznamnej-
ších
tvorcov v oblasti vedeckej. Tak ja
si myslím, že máme
predsa
iné inštitúcie, ktoré to odmeňujú. Máme univerzity,
máme
štátne vyznamenania. Ako bude Matica odmeňovať, povedz-
me,
technikov? To si neviem dosť dobre predstaviť. Ako posú-
di,
či toto je významný tvorca v oblasti techniky alebo bio-
logických
vied? Ja by som to skutočne
zvážil, či tie pojmy
sú
dobré.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec, 3 minúty.
Poslanec R. Kováč:
Dávam
to na úvahu autorom, pretože zatiaľ sa žiaden
rečník,
ktorý dával pozmeňujúce návrhy, tohto problému ne-
dotkol,
a stálo by za úvahu o tom porozmýšľať.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec
Moric.
Poslanec V. Moric:
Ďakujem, pán podpredseda.
Chcel by som len povedať, že v žiadnom
prípade doteraj-
šie
kompetencie a úlohy Slovenskej národnej knižnice v Mati-
ci
slovenskej nemôžu prejsť na Univerzitnú
knižnicu. Obidve
majú
rôznu náplň. Poslanci Slovenskej národnej strany budú
hlasovať
jednoznačne proti takémuto zneniu zákona.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Vážené kolegyne a kolegovia, nastupuje posledný
ústne
prihlásený
pán poslanec Szigeti. Nech sa páči, máte slovo.
Pardon,
pán Javorský, prepáčte. Tentoraz som to prehliadol
ja.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec F. Javorský:
Prepáčte, že vstupujem znova do diskusie, chcel som to
vybaviť
formou faktickej poznámky, ale rozhodlo sa ináč, tak
by
som len chcel zareagovať, pani
Garajová, na vaše dve vý-
čitky
či pripomienky adresované mne a trošičku aj rozšíriť
argumentáciu,
ktorú som nechcel tu rozvádzať, najmä
keď som
predpokladal,
že ste ako funkcionárka vedenia Matice o tom
všetkom
dobre informovaná.
Ja som
nikdy nehovoril, ani pri
diskusiách s vami, že
som
proti tomu, aby Matica slovenská mala
akékoľvek vedecké
ústavy,
ale moje stanovisko a posudzovanie pozície ústavov
v
tomto zákone sa opieralo o to, čo
sa písalo predtým, než
sa
do tohto zákona tento návrh dal, kde sa
negatívne hodno-
tili
práve takéto ústavy Slovenskej akadémie
vied. A mne už
vtedy
bolo jasné, že sú odpísané a že sa musí
vytvoriť pro-
tiváha
a to sa aj zrealizovalo v tomto zákone. V tom je pod-
stata
toho problému. Nie že by som bol proti
vedeckej akti-
vite
Matice slovenskej.
Pokiaľ ide o konkurzné konanie na
post riaditeľa Domu
Matice
slovenskej v Spišskej Novej Vsi,
azda len toľko do-
dám,
že tento konkurz sa robil už
potom, keď terajšia pani
riaditeľka začiatkom septembra, resp. riaditeľ školy, kde
pôsobí,
vyhlásil konkurz na obsadenie jej miesta, už začiat-
kom
septembra minulého roku. Vtedy svojim
kolegom povedala,
že
odchádza do Matice, že to má
zabezpečené. Čiže keby som
nič
viac nedodal, aj to všetko hovorí za to, akú váhu má ten
konkurz, aj opakovaný konkurz. Dokonca aj
pre niektorých
funkcionárov
vedenia Matice slovenskej to bolo trápne, preto
odstupujúcej
riaditeľke ponúkali, aby nešla do
druhého kon-
kurzného kola, že
jej ponúknu metodičku s celoslovenskou
pôsobnosťou
v oblasti záujmovej činnosti. Pravdepodobne tá
ponuka
sa opierala o jej dovtedajšiu činnosť. Takže v takom-
to svetle konkurzné konanie na toto
miesto vyzerá naozaj
trošičku
spochybnené.
Ešte by som doplnil ten návrh, ktorý som
tu dal, a zase
sa
odvolávam na vyjadrenie pani Garajovej,
ktorá pred chví-
ľou
argumentovala tým, že aj ostatné
pripomienky a pozmeňu-
júce
návrhy vlády budú zakomponované.
Áno? Som rád, že ste
to potvrdili. Druhý predkladateľ hovoril
niečo iné. Bude
prerokované
a prijaté to, čo sa zakomponovalo v rámci pripo-
mienkovania,
aj v rámci toho, čo ste rozhodli vo
vašom ges-
torskom výbore. Lenže vy ste povedali, že pôjde ešte
aj
o
niečo viac. Preto by som bol rád, aj
s prihliadnutím na
rozpornosť
toho, čo tu vyjadril pán minister, keby, skôr než
budeme hlasovať o
jednotlivých návrhoch či
pripomienkach,
zasadol gestorský
výbor, prípadne aj ústavnoprávny výbor
a
posúdili, ktoré stanoviská a ktorého
predkladateľa máme
brať
na zreteľ a vážne.
Samozrejme, žiadam, aby všetky
pripomienky boli zosuma-
rizované,
skôr než budeme hlasovať o pripomienkach i o záko-
ne
ako takom.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Lauko - faktická
poznámka. Par-
don,
pán navrhovateľ Brňák, nech sa páči. (Hlas z pléna.)
Pani poslankyňa, na základe rokovacieho poriadku navr-
hovateľ
a spravodajca môže kedykoľvek vystúpiť v rozprave.
Poslanec P. Brňák:
Chcem reagovať na pripomienku pána
poslanca Čarnogur-
ského,
kde hovoril o tom, že vlastne je tu celý rad pripo-
mienok
vlády Slovenskej republiky. Nechcem sa
opakovať, ale
musím
to urobiť po tretí raz pri tomto pulte.
Celkove vláda
uplatnila
35 pripomienok, z nich 15 bez ohľadu na to, či ich
vláda
uplatnila v rámci rokovania vlády, alebo nie, nezávis-
le
od toho sa premietlo v spoločnej správe
výborov Národnej
rady
Slovenskej republiky a väčšia časť z nich bola akcepto-
vaná
spoločným spravodajcom. Ďalej z tých tridsiatich pia-
tich
6 nemá normatívnu podobu, 8 bolo akceptovaných, teda
7
bolo akceptovaných a 8 nie. Navyše pán poslanec Halabrín
si
teraz osvojil zrejme tých zvyšných 6, teda 8 neakceptova-
ných
pripomienok vlády, ktoré nemajú nejaký zásadný význam.
A ešte,
ak dovolíte, jednu poznámku. Pán
poslanec Ja-
vorský
vo svojom terajšom vystúpení
hovoril zase o záleži-
tostiach
dotýkajúcich sa spoločenskovedných
ústavov Sloven-
skej akadémie vied. Pán poslanec, história
sa vo všetkom
opakuje.
Nie som teraz celkom pripravený dať vám fundované
stanovisko
na túto vašu iniciatívu, ale ubezpečujem vás, mám
to,
mám odložené články niekedy z rokov 1990-1991. V tomto
období
existovala veľmi široká kampaň s názvom
"KDH sa usi-
luje o zrušenie
ústavov Slovenskej akadémie
vied", resp.
chcela
v tom čase dosť razantným spôsobom v nich kádrovať.
Čiže
nič nové pod slnkom. A na druhej strane
vlastne to, že
sme
upustili od týchto vecí, ktoré nám teraz kladiete za vi-
nu,
svedčí aj z našej strany o istej
ústretovosti ako pred-
kladateľov a vlastne
o tom, že vláda v konečnom dôsledku
tento
návrh ani nepredložila, ale predložili ho poslanci Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené kolegyne a kolegovia, chcem
povedať, že do osem-
nástej
hodiny sa bolo treba prezentovať, a dostal som infor-
máciu,
že je tam veľmi málo podpísaných ľudí. Upozorňujem
vás,
že v takom prípade ste ako neprezentovaní. Odporúčam
predsa
len vykonať túto povinnosť. Ďakujem.
Pán poslanec Lauko - faktická poznámka.
Poslanec P. Lauko:
Ďakujem, pán podpredseda.
Pán podpredseda, chcem reagovať na svojho
kolegu Javor-
ského,
najmä na jeho pasáž o vymenúvaní riaditeľov domov Ma-
tice
slovenskej a vlastne na vyvolanú
polemiku s pani Gara-
jovou. Je tam
určitý morálny aspekt,
spoločenský aspekt.
V
tomto zákone sa vlastne tento aspekt aj rieši. Chcem sa
predkladateľov
pri tejto príležitosti opýtať: v § 2 písm. f)
sa
hovorí, že Matica slovenská bude
pôsobiť najmä na mládež
v
duchu národných, mravných, demokratických hodnôt. Podľa
mojich vedomostí a
poslaneckého prieskumu pána
Černáka sa
v
Neografii, ktorá patrí do Matice
slovenskej, tlačí porno-
grafický časopis Österreichische Kontakt
Magasin. Chcem sa
predkladateľov opýtať, aby sa tento morálny aspekt naplnil
a
ovplyvní ma to, samozrejme, aj pri
rozhodovaní pri hlaso-
vaní, či tlač tohto pornografického
časopisu v Neografii,
ktorá
je súčasťou Matice slovenskej, ešte stále pokračuje.
To
je ten morálny aspekt a myslím, že na tomto sa bude aj
budovať
vlastenectvo a morálne hodnoty mládeže. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Pani poslankyňa Sabolová - faktická
poznámka.
Poslankyňa M. Sabolová:
Ďakujem pekne za slovo.
Pán predsedajúci, chcem sa vás opýtať,
aby ste mi pove-
dali,
v zmysle akého paragrafu rokovacieho poriadku udeľuje-
te
slovo predkladateľovi. Nie je ministrom, čiže môže vystú-
piť
vo faktickej poznámke dve minúty.
Jedine spravodajca sa
počas
rozpravy môže kedykoľvek prihlásiť a ste mu
povinný
udeliť
slovo. Bolo by dobré, aby ste toto
dodržiavali a aby
sa
pán poslanec Brňák prihlásil s faktickou poznámkou.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prihlásil sa. Ďakujem. Pán poslanec
Čarnogurský.
Poslanec J. Čarnogurský:
Pán predsedajúci, chcel by som doplniť svojho predreč-
níka,
že KDH nikdy nerobilo žiadnu kampaň za
zrušenie ústa-
vov
akadémie alebo niečo podobné. Práve
naopak, v roku 1990
počas
prvej Mečiarovej vlády, keď išlo o to,
či bude Akadé-
mia vied
podriadená ministerstvu školstva, Akadémia vied
chcela,
aby bola podriadená vláde, predsedovi vlády, a vtedy
práve
boli návrhy, aby som ja bol tým
podpredsedom vlády,
ktorý by koordinoval akadémiu. Ale ak pán spravodajca či
predkladateľ
trvá na svojom výroku, že sme vtedy viedli kam-
paň
za zrušenie ústavov akadémie vied, v takom prípade by sa
aj tak vzťahoval na to výrok Karola Marxa, že
dejiny sa
odohrávajú
obyčajne dvakrát - prvýkrát ako dráma,
druhýkrát
ako
fraška.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Neurobme z toho frašku. Nech sa
páči, pani poslankyňa
Garajová.
Je to na pána poslanca Javorského?
Poslankyňa E. Garajová:
Nie, žiaľ, chcela som reagovať na pána poslanca Lauka,
ale
sa to nedá...
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prepáčte, nerobme to, čo robí pán
poslanec Lauko.
Poslankyňa E. Garajová:
Nedá sa, nebudem reagovať. Ja som
zabudla, že máme nový
rokovací
poriadok, ospravedlňujem sa, ja mu to
potom osobne
na
chodbe vysvetlím.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Szigeti, máte slovo ako
posledný z prihlá-
sených
do rozpravy.
Poslanec L. Szigeti:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
iste súhlasíte so mnou, že na pôde
slovenského parla-
mentu
znova prerokúvame zákon...
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím vás, páni poslanci, počúvajme pána
poslanca.
Poslanec L. Szigeti:
...ktorý sa nedá nazvať ináč ako zákon
šitý horúcou ih-
lou.
O tom svedčí aj to, že vláda až v poslednej chvíli zau-
jala
stanovisko k prerokúvanému zákonu a gestorský výbor ne-
mal
dostatok času vyjadriť sa k návrhu
zákona. Totiž v čase
jeho prerokúvania vo výbore pre vzdelanie,
vedu, kultúru
a
šport nebolo ešte k dispozícii vyjadrenie vlády Slovenskej
republiky.
Návrh zákona o Matici slovenskej má
vytvoriť pre túto
ustanovizeň
nadštandardné právo v oblasti kultúrneho, spolo-
čenského,
vedeckého a školského života. Chce prebrať alebo
čiastočne
prebrať poslanie štátu a istým spôsobom to vyzerá,
ako
keby Matica slovenská chcela byť štátom v štáte, ideolo-
gickým
a mocenským centrom v mnohých oblastiach spoločenské-
ho
života. Chce suplovať také štátne inštitúcie, ktoré u nás
dlhé
roky existujú, plnia svoje
poslanie na vysokej úrovni
a
s ich činnosťou sú spokojní všetci, pravdepodobne až na
Maticu
slovenskú.
Zvlášť
nebezpečné sú tie
paragrafy návrhu zákona,
v
ktorých sa hovorí o tzv. prednostných
právach Matice slo-
venskej.
Neviem, prečo by mala mať Matica slovenská pred-
nostné práva
napríklad pred ministerstvom školstva, pred
Slovenským pedagogickým nakladateľstvom,
pred Akadémiou
vied,
pred vysokými školami alebo pred inými inštitúciami.
Spolupôsobenie
Matice slovenskej so štátnymi orgánmi a or-
gánmi
územnej samosprávy pri rozvoji školstva, čo je obsiah-
nuté
v bode m) § 2 tohto návrhu zákona, som
mal možnosť po-
cítiť
na vlastnej koži, a to v roku
1993, keď na podnet tu
prítomného
prvého podpredsedu Matice slovenskej pána Bajaní-
ka
bolo iniciované vyšetrovanie voči mojej osobe. V tom čase
som
bol ešte riaditeľom gymnázia a veľa nechýbalo, aby ma
odvolali
z funkcie. Ďalšie skúsenosti o spolupôsobení Matice
slovenskej
so štátnymi orgánmi a s orgánmi územnej samosprá-
vy
pri rozvoji školstva máme z okresu
Košice a okolie, kde
na
jeseň minulého roka na podnet Matice slovenskej všetci
učitelia dejepisu a
učitelia, ktorí vyučujú
vlastivedu na
školách
s vyučovacím jazykom maďarským, sa
povinne, zdôraz-
ňujem,
povinne museli zúčastniť na seminári, kde prednášal
pán
profesor Deák a pán Martin Gregor Papuček. Samozrejme,
mohol
by som menovať rad ďalších príkladov na spolupôsobenie
Matice
slovenskej so štátnymi orgánmi a
orgánmi územnej sa-
mosprávy.
Veľmi nebezpečný je obsah bodu o) v § 2, kde sa hovorí
o
spolugestorstve. V dôvodovej správe na
strane 10, dovoľte
mi,
aby som citoval presne: "ide o všeobecne marxisticko-
leninský
zideologizovaný obsah i formu textov v niektorých
učebniciach",
o ktorých však - podľa vyjadrenia z minulého
týždňa - Ministerstvo školstva Slovenskej
republiky vôbec
nič
nevie. V prípade schválenia tohto zákona sa obávam, že
v
učebniciach a v učebných textoch sa objaví istá nová ideo-
lógia,
ktorá síce nie je ani marxistická, ani
leninská, ale
aspoň
takisto nebezpečná ako spomínané dve.
Nemôžem súhlasiť ani s vytvorením Strediska národnost-
ných
vzťahov Matice slovenskej. Ak je skutočná potreba a po-
žiadavka na vytvorenie takého strediska, nech
to vytvorí
štát,
veď má na to právo a má na to aj prostriedky.
Záverom mi dovoľte tlmočiť stanovisko Maďarského kres-
ťanskodemokratického
hnutia v tom, že naše hnutie zákon ne-
podporí.
Pripájame sa k pani poslankyni Bauerovej a k pánu
poslancovi
Nagyovi a stotožňujeme sa s ich
prednesenými po-
zmeňujúcimi
návrhmi.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem. Vážené kolegyne a kolegovia,
vyhlasujem roz-
pravu
o tridsiatom piatom bode programu za skončenú. Chce sa
k
rozprave vyjadriť navrhovateľ pán
poslanec Brňák? Nech sa
páči.
Poslanec P. Brňák:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Ja
som priebežne reagoval v rámci samotnej rozpravy
a
uznávam to, čo uviedla pani
poslankyňa Sabolová, že sku-
točne navrhovateľ, ak je poslancom, nemá právo
kedykoľvek
vystupovať.
Je možné to stiahnuť len na faktickú poznámku,
i
keď nemám tu prístroj, kde
by som sa mohol prihlásiť
v
rámci faktickej poznámky.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán
poslanec, nemusíte sa
ospravedlňovať, mne ste sa
rukou
hlásili a ja som vás podľa toho zapísal.
Poslanec P. Brňák:
Ale len jednu poznámku aspoň kvôli
histórii, aby odzne-
lo,
že som si nevymýšľal.
Skutočne, pán Dušan Kováč, vtedajší riaditeľ Historic-
kého
ústavu, formou otvoreného listu
adresovaného pánu Čar-
nogurskému
v Slobodnom piatku 2. 8. 1991 okrem iného pove-
dal:
"Vážený pán Čarnogurský,
obraciam sa na vás
ako na
predsedu
KDH, váš morálny kredit, ktorý ste získali svojím
statočným
odporom voči totalite, mi dáva nádej,
že pochopí-
te,
o čo mi v týchto riadkoch ide. Ústredný
tajomník KDH J.
Petrík
na oficiálnom brífingu KDH dňa 18. 7. 1991 vzniesol
požiadavku zrušenia, resp. dočasného pozastavenia činnosti
11
spoločenskovedných ústavov Slovenskej akadémie vied." Ako
dôvod
tohto návrhu Petrík uviedol, že ide o
ideologické ús-
tavy,
kde pracujú ľudia, ktorí tam boli prijatí za totality,
atď.
Tu je celý ten otvorený list. Čiže tu chcem len doku-
mentovať,
že vskutku takéto niečo sa udialo, možno v iných
súvislostiach
a v inom čase, po novembri 1989, ale zrejme sa
udialo.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Teraz sa pýtam, či si
žiada záverečné
slovo
pán spoločný spravodajca.
Poslanec V. Hornáček:
Ďakujem pekne, nie, ale chcem požiadať o
prestávku, aby
sme
mohli zapracovať všetky pozmeňujúce návrhy. Keďže je má-
lo
času, predpokladám, že o tejto veci
budeme môcť hlasovať
až
zajtra.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Naozaj, aby sa dali zapracovať všetky podklady, bude-
me
hlasovať o tomto zákone zajtra.
Ďakujem vám.
Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som teraz
preveril
našu uznášaniaschopnosť, pretože v zmysle záverov
z
rokovania poslaneckého grémia vyplynuli
dva návrhy na dve
hlasovania.
Chcem si overiť, do akej miery môžeme uskutočniť
tieto
dve hlasovania. Dovoľte, aby som ich prečítal.
Z dnešného rokovania poslaneckého grémia vyplynuli dva
návrhy
na hlasovanie. Prvé hlasovanie: Pod bodom 38 schvále-
ného programu je
správa ministra zdravotníctva
Slovenskej
republiky
o vecnom a časovom harmonograme privatizácie zdra-
votníckych
zariadení v roku 1997, vyhodnotenie
privatizácie
kúpeľov
a žriediel v rokoch 1995 a 1996. Dávam návrh, aby
podľa
§ 25 zákona o rokovacom poriadku
Národná rada Sloven-
skej
republiky rozhodla bez rozpravy, že k tomuto bodu prog-
ramu
nebude písomný materiál, ale
správa bude podaná ústne
ministrom zdravotníctva Slovenskej republiky a nebude sa
k
nemu konať rozprava.
Prosím, prezentujeme sa a vzápätí hlasujme o tomto ná-
vrhu.
Prezentovalo sa 86 poslancov.
Za návrh hlasovalo 76 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasovali 2 poslanci.
Dovoľte mi, aby som sa teraz obrátil na
vás s návrhom
druhého
hlasovania.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením
z 18. de-
cembra
1996 číslo 520 prerušila rokovanie 23. schôdze Národ-
nej
rady Slovenskej republiky o návrhu skupiny poslancov Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona
Národnej
rady Slovenskej republiky o priamej voľbe preziden-
ta
Slovenskej republiky a o zmene a
doplnení Ústavy Sloven-
skej
republiky a k návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej
republiky
o vyhlásení referenda o priamej voľbe prezidenta
Slovenskej
republiky do 15. februára 1997.
Na
základe tohto uznesenia
Národnej rady sa zriadila
pracovná skupina zložená z poslancov a ďalších
odborníkov
s
úlohou posúdiť všetky ústavnoprávne
aspekty predkladaného
návrhu
skupiny poslancov o priamej voľbe
prezidenta Sloven-
skej
republiky a o zmene a doplnení Ústavy Slovenskej repub-
liky.
Podľa tohto uznesenia vláda Slovenskej
republiky bola
požiadaná
o stanovisko k návrhu tohto ústavného zákona, kto-
ré
zatiaľ nebolo Národnej rade doručené.
V nadväznosti na to, čo som uviedol,
dávam návrh, aby
Národná
rada prijala uznesenia, podľa ktorého predseda Ná-
rodnej
rady zvolá poslancov na pokračovanie prerušenej 23.
schôdze Národnej
rady Slovenskej republiky po predložení
výsledkov
práce ustanovenej pracovnej skupiny. Dávam o tomto
návrhu
hlasovať.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí
hlasujme.
Prezentovalo sa 114 poslancov.
Za návrh hlasovalo 113 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že sme hlasovaním potvrdili
uvedený záver,
ktorý
bol prijatý na rokovaní poslaneckého grémia.
Vážené kolegyne a kolegovia, s ohľadom na túto skutoč-
nosť,
pretože už zrejme ďalšie body nebudeme môcť prebrať,
je
taký názor, že by sme mali ešte prípadne rokovať o zahra-
ničných
Slovákoch. (Hlasy v sále.) Nie? V poriadku.
Pán poslanec Šimko - faktická poznámka.
Poslanec I. Šimko:
Pán podpredseda, vy ste nie
vyčerpávajúcim spôsobom in-
formovali.
Pán podpredseda, bol by som rád, keby ste obráti-
li
svoju pozornosť sem. Vy ste zaviedli túto snemovňu, po-
kiaľ
ide o informáciu o tom, o čom bola a o čom nebola doho-
da
na rokovaní poslaneckého grémia.
Pokiaľ ide o hlasovanie o uznesení z 23.
schôdze Národ-
nej
rady, áno, tam vznikla dohoda medzi poslaneckými klubmi,
ale
pokiaľ ide o informáciu alebo správu ministra zdravot-
níctva,
o tom nebola dohoda. Vy ste to
tu predložili, ako
keby
sa poslanecké grémium na tejto veci dohodlo a na zákla-
de toho Národná rada hlasovala. A
keby ste boli povedali
pravdu,
tak ako to bolo na poslaneckom grémiu,
možno by Ná-
rodná
rada hlasovala inak. Tá správa už jestvuje, predseda
parlamentu
ju dostal, takže nevidím dôvod, prečo by poslanci
nemohli
tento písomný materiál dostať tak, aby sa mohli na
túto
informáciu pripraviť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené kolegyne a kolegovia, práve z
vašich radov sa
hovorilo
o tom, že nech sa teda použije rozhodnutie Národnej
rady,
ak sa odhlasuje, že netreba k tomu
predkladať písomný
materiál.
Na základe tohto prijatia je to možné. Opakujem,
na
základe toho, ako prešlo
rokovanie, pripravili nie mnou
formulované
texty práve pracovníci Národnej rady a na zákla-
de
toho sme postupovali.
Pani poslankyňa Rusnáková - faktická
poznámka.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Pán predsedajúci, ak to pripravili pracovníci kancelá-
rie,
tak je mi veľmi ľúto, ale pripravili to
zle. Na posla-
neckom grémiu sme
naozaj hovorili o tom, že Národná rada
môže
na základe príslušného paragrafu hlasovať o tom, že ma-
teriál
nebude predložený, ale vy ste nemali právo dať hlaso-
vať
o tom, že to bude správa a bez
rozpravy. Rozprava je ku
každému
bodu, je to na základe § 27, a tu nie
je možné hla-
sovať
o tom, či bude, alebo nebude rozprava. Za správou vždy
nasleduje
rozprava. Navrhujem, aby sme hlasovali
len o jed-
nom
bode, ale nie o obidvoch. To hlasovanie je neplatné, le-
bo
sa nezakladá na dohode. (Hlasy v sále.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán
poslanec Kováč a pán poslanec Harach, trocha sa
ovládajte.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predsedajúci, prosím vás, keby ste venovali
chvíľu
pozornosti tomu, čo budem hovoriť.
Vážený
pán predsedajúci, došlo
zrejme k nesprávnemu
hlasovaniu,
lebo do programu schôdze bola zaradená správa na
návrh
pána poslanca Šagáta. Parlament odsúhlasil, že riadnym
rokovacím bodom rokovania bude správa. Pán poslanec
Šagát
nestiahol
svoj návrh na zaradenie tohto bodu, teda Národná
rada
nemôže hlasovať o tom, že to
nebude správa, ale že to
bude
informácia, a tobôž nemôže hlasovať o tom, že nebude
k
nej rozprava, pretože v žiadnom
ustanovení nového rokova-
cieho poriadku takéto zmocnenie Národná rada
nemá, takže
nemôžeme
jednoducho akceptovať hlasovanie, ktoré ste označi-
li,
rozprava k tomu musí byť. A ten, kto bude zajtra predse-
dať
pri uvedení tohto materiálu, musí
postupovať podľa § 27
ods. 1, to
znamená, že o prerokúvanej veci predsedajúci
otvorí
rozpravu, to jednoducho musí akceptovať, lebo ináč aj
toto
hlasovanie, váš materiál, ktorý máte pripravený a ktorý
ste prečítali, je protizákonný, je v rozpore
so zákonom
o
rokovacom poriadku.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec, mám k tomu malý komentár. Totiž
skutočne,
takto sa o tom hovorilo na poslaneckom
grémiu. Po
druhé,
v pasáži, kde sa predkladajú návrhy, v
rokovacom po-
riadku
je uvedené, že môže rozhodnúť Národná rada inak, a to
bez
ďalšieho rokovania. To znamená, že sa v podstate týmto
spôsobom
pokračovalo.
Pán poslanec Černák, máte slovo.
Poslanec Ľ. Černák:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, pripájam sa k svojim predreč-
níkom, k pani
Rusnákovej a k pánu Kováčovi, a chceme vás
poprosiť,
aby ste prečítali poradie bodov, ako budú ďalej
nasledovať,
ako budeme pokračovať v rokovaní.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Benčík, nech sa páči.
Poslanec M. Benčík:
Ďakujem za udelené slovo, pán predsedajúci.
Len sčasti máte pravdu, pokiaľ informujete o poslanec-
kom
grémiu. Ja som skutočne navrhoval, že v
zmysle § 25 Ná-
rodná
rada môže rozhodnúť o tom, či
chce, alebo nechce pí-
somné
stanovisko k materiálu 24 hodín
predtým. To bola pod-
stata
dohody, ale vy ste to spojili s tým, že
ste to preme-
novali
na informáciu a zároveň ste dali
rozhodnúť o tom, či
bude
rozprava, alebo nie je rozprava. Mne
je to jedno, kto
to
pripravil. A v tom majú kolegovia, ktorí vám to vytýkajú,
v
podstate pravdu. Treba dodržiavať rokovací poriadok.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem pekne, pán podpredseda.
V dobrom, všetci si zvykáme na nový
rokovací poriadok
a
v tomto smere musíme byť voči sebe trochu aj ohľaduplní,
ale
chcem naozaj upozorniť, že v § 25 rokovacieho poriadku
sa
hovorí, že 24 hodín pred začiatkom rokovania o bode prog-
ramu
treba odovzdať všetky písomnosti
poslancom. A o tomto
môže Národná
rada rozhodnúť bez
rozpravy, že sa
táto
24-hodinová
lehota nedodrží. Ale potom v § 26 sa
hovorí, že
návrh
podaný Národnej rade musí byť vyhotovený písomne a mu-
sí
obsahovať odôvodnenie a návrh uznesenia atď. Inými slova-
mi
alebo jednoducho povedané, každý bod musí byť písomne vy-
hotovený,
tieto písomnosti sa musia odovzdať poslancom a ma-
li
by sa odovzdať 24 hodím pred rokovaním. Ale o tejto veci,
o
tejto 24-hodinovej lehote, môže rozhodnúť Národná rada bez
rozpravy.
O tom sa rozhodovalo.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pani poslankyňa Rusnáková.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Pán predsedajúci, na poslaneckom grémiu
sa robil steno-
záznam,
to znamená, že vy máte možnosť, aby ste neurobili
chybu,
porovnať si stenozáznam s tým, čo ste teraz predloži-
li.
Na grémiu sa nehovorilo o tom, že nebude rozprava. Po-
kiaľ
je správa, vždy musí byť rozprava.
To by už mohol na-
vrhnúť
naozaj len taký človek, ktorý v tejto Národnej rade
chce
zakázať rozpravu, ale potom tu nemá čo hľadať. Tak nech
sa
páči, porovnajte si to a uvidíte, že vám nezostane nič
iné,
len vyhlásiť toto hlasovanie za neplatné.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Rád
by som len ctených kolegov upozornil na to, že
v
slovenskom jazyku je rozdiel medzi
správou a návrhom nie-
čoho, pretože návrh je niečo, čo sa môže meniť,
do čoho
môžeme
vstupovať, ale nepredpokladám, že
môžeme meniť my tu
text
správy. Je to podstatný rozdiel, dámy
a páni. A ak sa
hovorí,
že návrhy musia byť vyhotovené písomne, plne s tým
súhlasím,
ale správa nie je návrh.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Dzurinda - faktická
poznámka.
Poslanec M. Dzurinda:
Pán poslanec Prokeš, veľmi zle ste
interpretovali roko-
vací
poriadok. V rokovacom poriadku,
kde v § 26 ods. 2 sa
hovorí,
že návrh podaný Národnej rade musí byť vyhotovený
písomnou
formou, je výraz návrh uvedený v
súvislosti s kaž-
dým
bodom, ktorý sa zaradí do programu schôdze Národnej rady
Slovenskej
republiky. Len si treba v pokoji prečítať para-
grafy
25 a 26. Slovo návrh je v tomto zmysle synonymom slova
bod programu
schôdze Národnej rady
Slovenskej republiky
a
v tomto zmysle každý takýto bod má byť
podložený písomným
materiálom.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán podpredseda.
V rámci tohto seminára o rokovacom
poriadku chcem dopl-
niť
svojho kolegu Dzurindu. V § 26 ods.
1 sa hovorí o veci
zaradenej
na program. Všetko, čo sme si do programu schváli-
li,
sú veci zaradené do programu. A ďalej sa hovorí, že kaž-
dá vec zaradená do programu sa
vlastne začína prerokúvať
tak,
že prvý vystúpi navrhovateľ, a odtiaľ pochádza to slovo
návrh,
pán kolega. Ale každá vec zaradená do programu musí
byť
vyhotovená písomne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Mikloško - faktická
poznámka.
Poslanec F. Mikloško:
Pán predsedajúci, viem si predstaviť, že bude schôdzu
riadiť
pán Cabaj, ale nech si tam potom sadne,
nech vám ne-
radí
z diaľky. Chcem vás poprosiť, aby ste
boli taký dobrý,
ak...
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Keby sme sa podľa toho riadili, tak každú
chvíľu riadi-
te
celú snemovňu.
Poslanec F. Mikloško:
Buďte taký dobrý, ak k vám hovoríme, tak
nás počúvajte.
Chcem
vás poprosiť, aby ste nám dnes, kým
skončíte schôdzu,
povedali
presne, čím ráno začínajú body programu a ktoré bu-
dú
nasledovať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Prokeš - faktická
poznámka.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Rád by som poprosil pána poslanca Dzurindu aj pána po-
slanca
Šimka, aby skutočne začali čítať po slovensky, lebo
je
to slovenský text. A ak teda by sme mali hovoriť v logike
veci
a o synonymách, v tom prípade navrhovateľom bodu bol
pán
poslanec Šagát, rozhodne nie pán minister Javorský. Ak
chcete
hľadať nejaké synonymá, tak buďte takí
láskaví a po-
žiadajte
o správu pána poslanca Šagáta. Pokiaľ ide o správy,
tak
vás upozorňujem, možno sa vám
nepodarilo dočítať trošku
ďalej
rokovací poriadok, ale na správy sa vzťahuje § 128 ro-
kovacieho
poriadku a, bohužiaľ, možno zle vidím, ale tam som
nič
nenašiel o tom, že by museli byť predložené v písomnej
forme.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán predseda výboru Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Ďakujem pekne.
Ak by
sme, pán poslanec Dzurinda,
prijali vašu inter-
pretáciu,
že každý bod programu alebo ku každému bodu pro-
gramu
musia byť dané písomné podklady v stanovenej lehote
24
hodín, tak dotýka sa to napríklad aj bodu interpelácie
a
otázky na ministrov. V takom
prípade by ste museli ako
poslanci
24 hodín pred týmto bodom dať písomné
interpelácie
a
otázky, ktoré na druhý deň chcete adresovať ministrom. Ale
to
sa predsa nerobí. Tieto interpelácie a
otázky sú predne-
sené
v rámci normálnych vystúpení od pultu.
Čiže ja si ne-
myslím,
že toto je celkom najsprávnejší výklad rokovacieho
poriadku.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Černák - faktická poznámka.
Poslanec Ľ. Černák:
Vážený pán predsedajúci, prosím vás ešte
raz, aby ste
prečítali body, ako
budeme ďalej pokračovať, pretože
bolo
odhlasovaných
mnoho zmien, teda aby sme mali prehľad, ako
budeme
zajtra, podľa ktorých bodov postupovať.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Podľa môjho postupu má teraz nasledovať opakovaná voľ-
ba,
potom by za tým malo nasledovať zajtra hlasovanie o bode
35
programu, kvôli tomu, že bude treba
utriediť všetky pri-
pomienky
a predložiť ich poslancom, potom nasleduje vládny
návrh zákona o
zahraničných Slovákoch. Ďalším,
tridsiatym
siedmym
bodom programu je návrh Výboru Národnej rady Sloven-
skej
republiky pre financie, rozpočet a menu na schválenie
pravidiel hospodárenia poslaneckých klubov. Potom by mala
nasledovať
správa ministra zdravotníctva a, samozrejme, je
možné,
že podľa výsledkov druhého kola sa bude treba ešte
stretnúť,
vyjednávať a podobne. (Hlasy v sále.)
Môžem vám len povedať, že podľa záznamu,
ktorý máme do-
teraz
na postup a sled rozpravy, je to správa ministra zdra-
votníctva
a za tým nasleduje informácia predsedu
Výboru Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky pre
nezlučiteľnosť funkcií
štátnych
funkcionárov k nadobúdaniu vlastníctva
bytov štát-
nymi funkcionármi od Fondu národného majetku.
Potiaľ máme
rozpis
ďalšieho postupu. To znamená, že v
takomto poradí by
sa
malo zajtra pokračovať. Na ďalšie body nemám tu rozpis,
pretože
je to robené vždy iba na určitú časť a s presahom na
nasledujúci deň.
To znamená, že
ďalšie body budú potom
v
tomto poradí nasledovať.
Pán poslanec Dzurinda - faktická
poznámka.
Poslanec M. Dzurinda:
Pán
poslanec Prokeš, bod, ktorý navrhol pán poslanec
Šagát,
je taký, kde si pán poslanec vyžiadal správu minis-
terstva
zdravotníctva. Je evidentné, že podľa §
26 je navr-
hovateľom
tejto správy minister zdravotníctva.
Navyše vám oznamujem, že máme informácie, že správa mi-
nistra
zdravotníctva v písomnej podobe tu je. Čiže podľa ro-
kovacieho
poriadku je navrhovateľom vláda. A
nevidím žiaden
problém.
Pán poslanec Brňák, ja som neprotestoval
proti tomu, že
nemožno
skrátiť výnimku 24 hodín. Naopak, podľa
§ 25 je to
možné,
a ste to podľa môjho názoru tým hlasovaním pred chví-
ľou
aj urobili. Ja sa len dožadujem písomného materiálu ku
každej
veci zaradenej do programu schôdze. Rokovací poriadok
je
v tom úplne jasný. Máme právo na takýto písomný dokument.
Vy
ste ešte poukázali na interpelácie, že čo s nimi. Ale in-
terpelácie
rieši § 129, pán poslanec, a aj tam sa píše, že
interpelácia sa
podáva písomne predsedovi Národnej rady,
môže sa predniesť aj ústne a písomné znenie interpelácie
poslanec
doručí. Čiže rokovací poriadok
pamätá aj na tento
špeciálny
bod nášho rokovania. Podstatné je, že ku
každej
veci,
ktorá je zaradená do programu, máme právo na písomný
dokument.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Vážené kolegyne a kolegovia, upozorňujem vás, že teraz
nie
je miesto na faktické poznámky.
Povolili sme ich a jed-
noducho takýmto spôsobom nám to prebieha.
Mali by sme sa
sústrediť
na opakovanú voľbu, pretože v
tomto zmysle slova
u
členov Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Sloven-
skej
republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej
služby
by sme mali vlastne takýmto spôsobom postupovať. Pro-
sím,
aby sme mali pre to pochopenie, lebo teraz nie je mies-
to
na faktické poznámky, aj keď sme určitú časť času tomu
venovali.
Prosil by som vás, aby sme sa sústredili
na túto opako-
vanú
voľbu.
Teda pristúpime k
opakovanej voľbe členov Osobitného
kontrolného výboru
Národnej
rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slo-
venskej
informačnej služby a členov Osobitného kontrolného
výboru
Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu čin-
nosti
Vojenského spravodajstva.
Hlasovacie lístky na voľbu členov uvedených výborov sú
farebne
rozlíšené. Na hlasovacom lístku na
voľbu členov Vý-
boru
na kontrolu Slovenskej informačnej služby máte uvede-
ných štyroch kandidátov, z ktorých
je potrebné zvoliť do
počtu
8 členov ešte 3 členov.
Na hlasovacom lístku na voľbu členov
Výboru na kontrolu
Vojenského
spravodajstva máte uvedených 2 kandidátov, z kto-
rých
je potrebné zvoliť do počtu 8 členov
ešte jedného čle-
na.
Pripomínam, že svoju voľbu vyjadríte
tak, že na prí-
slušnom
hlasovacom lístku pri každom mene a
priezvisku kan-
didáta
zakrúžkujete tú alternatívu, za ktorú hlasujete. Čiže
za,
alebo proti, alebo zdržiavam sa. Pri voľbe členov Výboru
na
kontrolu Slovenskej informačnej služby je platný len hla-
sovací
lístok, na ktorom je zakrúžkovaná alternatíva za naj-
viac
u troch kandidátov. Pri voľbe členov Výboru na kontrolu
Vojenského
spravodajstva je platný ten hlasovací
lístok, na
ktorom
je zakrúžkovaná alternatíva za najviac u jedného kan-
didáta.
Hlasovací lístok sa neupravuje
prečiarknutím alebo
iným
zásahom do mena a priezviska kandidáta. Neplatný je ten
hlasovací
lístok, ktorý nie je upravený v súlade
s volebným
poriadkom
alebo ktorý je prepisovaný, alebo dopĺňaný.
Prosím overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie a do-
hliadali
na priebeh volieb. Súčasne ich prosím, aby hlasova-
li
ako prví. Pristúpime k tajnému hlasovaniu.
(Akt tajného hlasovania.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené kolegyne a kolegovia, pýtam sa, či má ešte nie-
kto
z vás vykonať akt tajného hlasovania.
Ak áno, tak pro-
sím,
pretože hlasovanie bude uzavreté.
(Po ukončení aktu hlasovania.)
Vážené
dámy a páni, vyhlasujem tajné hlasovanie za
skončené.
Prosím overovateľov, aby spočítali
hlasy a vyhotovili
zápisnicu
o výsledku tajného hlasovania. (Šum v sále.)
Priatelia, dávam nasledujúcu
informáciu. Overovatelia
teraz
spočítavajú hlasy a vypracujú zápisnicu o výsledkoch
tajného
hlasovania. Vyhlásenie tohto výsledku urobíme zajtra
ráno.
Ráno sa pokračuje v schôdzi o 9.00 hodine.
(Hlasy z pléna.)
Nevieme, aký bude výsledok druhého kola hlasovania. To
znamená, že po
vyhlásení výsledku tajnej
voľby nasleduje
hlasovanie
o zákone o Matici a ďalej nasledujú veci, ktoré
budú
vyplývať prípadne z rokovaní klubov a podobne.
Siedmy deň rokovania
24. schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky
13. februára 1997
___________________________________________________________
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
mali
by sme začať ranné zasadanie
prerušenej 24.
schôdze.
Ešte sa dopracúvajú materiály, ktoré patria k záko-
nu
o Matici slovenskej, ale môžeme
pokračovať v tom, že by
sme
prešli aj na informáciu o výsledkoch druhého kola taj-
ných
volieb. Preto otváram rokovanie
prerušenej 24. schôdze
Národnej
rady Slovenskej republiky.
Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospra-
vedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom
dni nemám
žiadosť
od žiadnych poslancov.
Pani poslankyne a páni poslanci, chcem vás ešte infor-
movať,
že som dostal zoznam vydaných
náhradných hlasovacích
kariet.
Pán poslanec Weiss má hlasovaciu kartu číslo 1, Gaš-
parovič
číslo 3, Lysák číslo 4, Langoš číslo 2.
Zisťujem
prezentáciou našu spôsobilosť
voliť. Prosím,
prezentujme
sa.
Prezentovalo sa 102 poslancov. Konštatujem, že Národná
rada
je schopná sa uznášať.
Pripomínam poslancom, že poverení
overovatelia uzavrú
prezenčnú listinu
dopoludnia o 11.00
hodine a popoludní
o
18.00 hodine.
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
včera
sme vykonali opakovanú
voľbu členov osobitných
kontrolných
výborov na kontrolu činnosti Slovenskej infor-
mačnej
služby a Vojenského spravodajstva.
Chcem pripomenúť, že do výboru na kontrolu Slovenskej
informačnej
služby bolo treba z navrhovaných kandidátov zvo-
liť
do počtu 8 členov ešte 3 členov a do
výboru na kontrolu
činnosti
Vojenského spravodajstva bolo
treba do potrebného
počtu
zvoliť ešte 1 člena.
Teraz
prosím povereného overovateľa,
aby podľa § 39
ods.
10 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady oznámil
počet
vydaných neplatných a neodovzdaných
hlasovacích líst-
kov,
ako aj za každého kandidáta počet poslancov, ktorí hla-
sovali
za navrhnutého kandidáta, ktorí hlasovali proti na-
vrhnutému kandidátovi a počet poslancov, ktorí sa
zdržali
hlasovania.
Pani overovateľka, nech sa páči. Slovo má pani poslan-
kyňa
Kolláriková.
Poslankyňa M.
Kolláriková:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
dovoľte, aby som vám prečítala zápisnicu o tajnom hla-
sovaní
o návrhu na voľbu členov Osobitného kontrolného výbo-
ru
na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, ktoré
sa
konalo 12. 2. 1997 ako opakovaná voľba.
Na tajné hlasovanie na voľbu členov
Osobitného kontrol-
ného
výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu
činnosti
Slovenskej informačnej služby bolo vydaných a po-
slanci
si osobitne prevzali 124 hlasovacích lístkov.
Overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky zisti-
li,
že v tajnom hlasovaní na voľbu členov Osobitného kon-
trolného
výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kon-
trolu
činnosti Slovenskej informačnej
služby bolo odovzda-
ných
120 platných hlasovacích lístkov, 4 neplatné hlasovacie
lístky
a 0 poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky.
Overovatelia zistili, že pri
voľbe kandidáta László
Kötelesa
hlasovalo za 44, proti 67, zdržalo sa 9
poslancov.
Za
Ladislava Pittnera hlasovalo za 44, proti 66 a zdržalo sa
10
poslancov. Za Romana Vavríka hlasovalo za 48, proti 62
a
zdržalo sa 10 poslancov. Za Jána
Slotu za 74, proti 44
a
zdržali sa 2 poslanci.
Na zvolenie členov Osobitného kontrolného
výboru Národ-
nej
rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Sloven-
skej informačnej
služby je potrebný súhlas nadpolovičnej
väčšiny
prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom
hlasovaní bol za
člena
Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej
republiky
na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby
zvolený
Ján Slota.
Dovoľte,
aby som vám
prečítala aj druhú zápisnicu
o
tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu členov
Osobitného kon-
trolného
výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kon-
trolu činnosti
Vojenského spravodajstva, ktoré sa konalo
12.
2. 1997 ako opakovaná voľba.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu
členov Osobitného
kontrolného výboru
Národnej rady Slovenskej republiky na
kontrolu činnosti
Vojenského spravodajstva bolo vydaných
a
poslanci si osobne prevzali 82 hlasovacích lístkov.
Overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky zisti-
li,
že v tajnom hlasovaní na voľbu členov Osobitného kon-
trolného
výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kon-
trolu
činnosti Vojenského spravodajstva bolo
odovzdaných 79
platných
hlasovacích lístkov, 3 neplatné hlasovacie lístky
a
0 poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky.
Overovatelia zistili, že pri voľbe kandidáta László Ás-
ványiho
hlasovalo za 7 poslancov, proti 65
poslancov a zdr-
žalo
sa 7 poslancov. Za Jána Čarnogurského hlasovali za 2
poslanci,
proti 71 a zdržali sa 6 poslanci.
Na zvolenie členov Osobitného kontrolného
výboru Národ-
nej
rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenské-
ho spravodajstva je potrebný súhlas
nadpolovičnej väčšiny
prítomných
poslancov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom
hlasovaní nebol za
člena
Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej
republiky
na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva zvo-
lený
žiadny kandidát.
Ďakujem, to je všetko.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem
pani poslankyni Kollárikovej za oboznámenie
s
výsledkami volieb.
Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvo-
lila
pána poslanca Jána Slotu za člena Osobitného kontrolné-
ho výboru Národnej rady Slovenskej republiky
na kontrolu
činnosti
Slovenskej informačnej služby.
Zároveň konštatujem, že za člena
Osobitného kontrolného
výboru
Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu čin-
nosti
Vojenského spravodajstva nedostal
žiaden z kandidátov
potrebnú
väčšinu.
Zrejme asi bude treba v budúcnosti stretnúť sa predse-
dom
klubov a poradiť sa o prípadnom ďalšom kole voľby.
Vážené kolegyne a kolegovia, pretože ešte
nie sú pri-
pravené
všetky podklady na hlasovanie o zákone o Matici slo-
venskej,
budeme musieť pravdepodobne uskutočniť
nejakú pra-
covnú
prestávku.
Nech sa páči, pán poslanec Černák -
faktická poznámka.
Poslanec Ľ. Černák:
Ďakujem za slovo.
Pán predsedajúci, včera ste ešte nemali podklady, bol
by som rád,
keby ste mohli prečítať body, ktoré nám ešte
ostávajú,
a poradie, v akom budú do konca schôdze.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ako prvý
bod bola voľba členov osobitných
kontrolných
orgánov.
Ako druhý je návrh skupiny poslancov
Národnej rady
Slovenskej
republiky na vydanie zákona o Matici
slovenskej.
Ako
tretí je vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej
republiky
o zahraničných Slovákoch. Ako štvrtý bod bude taj-
ná
voľba predsedov kontrolných orgánov, ako piaty bude návrh
Výboru
Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, roz-
počet
a menu na schválenie pravidiel
hospodárenia poslanec-
kých
klubov. Ako šiesty správa ministra zdravotníctva Slo-
venskej
republiky o vecnom a časovom harmonograme privatizá-
cie
zdravotníckych zariadení v roku 1997 a vyhodnotenie pri-
vatizácie
kúpeľov a žriediel v rokoch 1995 a 1996. Ako sied-
my
informácia predsedu Výboru
Národnej rady Slovenskej re-
publiky pre
nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov
o
nadobúdaní vlastníctva bytov štátnymi funkcionármi od Fon-
du
národného majetku Slovenskej republiky.
Tento bod je ako
neverejné
rokovanie. Potom bude ako ôsmy bod tlač
číslo 332
-
návrh pána poslanca Černáka a,
samozrejme, podľa časového
rozvrhu
hodina otázok. Toto je štruktúra programu.
Pán poslanec Mikloško, aký je to návrh?
Poslanec F. Mikloško:
Budete počuť.
Pán predsedajúci, prosil by som vás ako predsedajúceho
a
zároveň ako profesora, doktora vied,
keby ste nám poveda-
li, podľa akého
pomeru boli poslanci volení do
výborov na
kontrolu
Slovenskej informačnej služby a na
kontrolu Vojen-
ského
spravodajca. Buďte taký láskavý.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Podľa tajného hlasovania. Pani poslankyňa
Rusnáková.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Vážený pán predsedajúci, navrhujem, aby
návrh zákona,
tlač
číslo 332, bol zaradený za hodinu otázok.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Predseda výboru pán Brňák, nech sa páči.
Poslanec P. Brňák:
Vážený
pán predsedajúci, chcem
len oznámiť členom
ústavnoprávneho výboru,
že dnes po
vyhlásení obedňajšej
prestávky
bude rokovanie ústavnoprávneho výboru k
návrhu na
vyhlásenie
referenda. Dostali sme to na základe
rozhodnutia
predsedu
Národnej rady Slovenskej republiky
vyriešiť ihneď.
Ak
by bol ešte v priebehu doobedia nejaký
dlhší čas, opera-
tívne
zvolám schôdzu skôr.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Cabaj, nech sa páči.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predseda,
pán predsedajúci,
dámy a páni,
dovoľte, aby som v mene troch
poslaneckých klubov HZDS,
ZRS
a SNS predniesol procedurálny návrh, aby ako prvý bod po
hodine
otázok dnes popoludní bola zaradená tlač číslo 617
-
návrh na prijatie uznesenia
Národnej rady Slovenskej re-
publiky
o vyhlásení referenda.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Po hodine otázok. Pán poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Pán predsedajúci, ďakujem vám za vašu odpoveď, ale rád
by
som vás upozornil ešte na jednu
vec. Pred krátkym časom
v
našom sesterskom českom parlamente
vypukla aféra, že nie-
ktorí
neoprávnene používali titul doktor práv. Ja si myslím,
že
my až tak ďaleko nemusíme ísť. Mám však obavy, že niekto-
rí
tu neoprávnene používate "titul" absolvent základnej ško-
ly.
Navrhoval by som, aby ste vzhľadom na to...
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán
poslanec, varujem vás, aby ste neurážali svojich
kolegov.
Poslanec F. Mikloško:
...bohužiaľ, vzhľadom na to, že
pomerné...
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
...žiadne bohužiaľ, na to tu právo
nemáte.
Poslanec F. Mikloško:
...výpočty pomerov sa učia na
základnej škole, prosil
by
som vás, vrátane vás, aby ste nám
priniesli vaše vysved-
čenie
zo základnej školy.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán
poslanec, nie je to procedurálny návrh. Odoberám
vám
slovo.
Pani poslankyňa Rusnáková.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Ak dovolíte, budem mať vzhľadom na včerajšie rokovanie
jednu
otázku na pána predsedu Národnej rady a bola by som
rada,
keby sa k nej vyjadril.
Národná rada včera hlasovaním rozhodla o
tom, že bude
podaná
správa ministra zdravotníctva, ale bez
rozpravy. Pán
predseda,
vy viete, že k správe je vždy rozprava, a v Národ-
nej
rade nemožno hlasovať o tom, že k bodu programu nebude
rozprava.
To rokovací poriadok neumožňuje. Bola by som rada,
keby
ste sa k tomuto vyjadrili, pretože včera na poslaneckom
grémiu
sme o tomto probléme hovorili a nikto
ani na grémiu,
ani
z členov koalície nenavrhol, aby nebola rozprava. Ako je
to
možné, že pán Húska dostal text vraj na základe rozhodnu-
tia
grémia, o ktorom dal potom hlasovať? Napriek tomu, že
sme
ho upozorňovali, že toto na grémiu dohodnuté nebolo, Ná-
rodná
rada v rozpore s rokovacím poriadkom to odhlasovala.
Buďte
taký dobrý, vyjadrite sa.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Predseda výboru pán Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci, vzhľadom na
to, že pani po-
slankyňa
Rusnáková sa pasovala za jedinú a najvyššiu ochran-
kyňu
rokovacieho poriadku v tomto parlamente, vystupuje tak-
mer
ako božstvo, žiadam, aby sa hlasovalo o jej návrhu až
vtedy,
keď ho odovzdá v zmysle rokovacieho poriadku písomne.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán predseda výboru Cuper, nerozumel som, je to návrh,
alebo...
Poslanec J. Cuper:
Procedurálny návrh. (Ruch v sále.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Opakujte ho.
Poslanec J. Cuper:
Môžem ho zopakovať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
To musíte.
Poslanec J. Cuper:
Keďže
pani Rusnáková sa pasovala za vrchnú
justíciu
v
tomto parlamente ohľadom rokovacieho
poriadku a neustále
nás
obšťastňuje procedurálnymi návrhmi, žiadam, aby si zvyk-
la
podávať ich písomne. Teda žiadam, aby
sa hlasovalo o jej
návrhu
až v tedy, keď ho odovzdá písomne.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Priatelia, toto nie je práve procedurálny
návrh. (Po-
tlesk.)
Pani poslankyňa Lazarová.
Poslankyňa Z. Lazarová:
Ďakujem
za slovo. Chcem len oznámiť členom výboru...
(Ruch
v sále.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pokoj, priatelia, pokoj, prosím vás, pokoj. Naozaj je
to
nedôstojné.
Nech sa páči.
Poslankyňa Z. Lazarová:
Chcem
oznámiť členom výboru pre životné prostredie a
ochranu
prírody, že na základe žiadosti 13
členov nášho vý-
boru
zvolávam dnes poobede o 13.00 hodine mimoriadnu schôdzu
výboru.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Cabaj, nech sa páči.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený
pán predsedajúci, vzhľadom
aj na prebiehajúcu
diskusiu, ktorá sa
tu teraz odohráva,
navrhujem, aby sme
o
dvoch procedurálnych návrhov, ktoré
boli predložené, hla-
sovali,
a potom žiadam 20-minútovú prestávku na
poradu klu-
bov.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím vás, pán poslanec, prepáčte, ale
nerozumel som.
Poslanec T. Cabaj:
Navrhujem, aby sme hlasovali o dvoch
procedurálnych ná-
vrhoch,
ktoré tu boli predložené, a potom žiadam 20-minútovú
prestávku
na poradu klubov.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Priatelia, budeme hlasovať o prvom návrhu pani poslan-
kyne
Rusnákovej. Pani poslankyňa Rusnáková,
ak som si dobre
zaznamenal,
žiada, aby tlač číslo 332 bola zaradená ako prvá
po
otázkach.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme
o tomto návr-
hu.
Prezentovalo sa 133 poslancov.
Za návrh hlasovalo 66 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tento návrh nebol
prijatý.
Vážené
pani poslankyne a
páni poslanci, hlasujeme
o
druhom návrhu pána poslanca Cabaja,
aby po hodine otázok
nasledovalo
zaradenie bodu - návrh na vyhlásenie
referenda.
Prosím,
hlasujme.
Prezentovalo sa 117 poslancov.
Za návrh hlasovalo 71 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Nehlasovalo 5 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada prijala
rozhodnutie, že za
bodom
hodina otázok bude nasledovať návrh na
vyhlásenie re-
ferenda.
Vážené
kolegyne a kolegovia, pán predseda odpovie na
otázku
pani poslankyne Rusnákovej, potom nasleduje ešte pani
poslankyňa
Sabolová a pani poslankyňa Kolláriková.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyne, páni poslanci,
na
poslaneckom grémiu sme
preberali niektoré otázky
v
súvislosti so zaradením dodatočných
návrhov do programu.
Jedným
z návrhov, ktorý sme prijali ako ďalší
bod programu,
je
aj informáciu ministerstva zdravotníctva, informácia ale-
bo
správa ministerstva zdravotníctva, v
programe máme napí-
sané
správa. Po konzultácii s ministrom a vyžiadaní písom-
ných podkladov som bol informovaný, že
neexistuje takáto
správa
alebo takýto program, alebo takýto harmonogram, ktorý
by
bol vo vláde a bol by vládou schválený. Je len návrh,
ktorý
vláda neprerokovala. Tento návrh vláda
nemusí prijať,
resp.
ministerstvo môže predložiť ešte iný.
Nemôžeme to po-
važovať
za správu. Preto som poslaneckému grémiu navrhol dva
varianty.
Ak nám to stačí, keďže k tomu nebudeme môcť prijí-
mať
žiadne závery, ako informácia ministra, tak to môžeme
prerokovať
hneď. Ak chceme správu, musím mať písomný mate-
riál,
dať mu parlamentnú tlač a dať to
na prerokovanie do
výborov.
Bola k tomu krátka rozprava,
dohodlo sa, že do výborov
to
nedáme a že to bude informácia. Je to v stenografickom
zázname.
Keďže som vedel, čo tu včera vzniklo, pozrel som si
to,
presne tak som informoval. Ak ide o informáciu, bez roz-
pravy,
ak ide o správu, s rozpravou, ale cez parlamentné vý-
bory.
Takto to bolo, pani poslankyňa. Takže k rozprave som
povedal,
že keď je informácia, nie je rozprava. Národná rada
môže
rozhodnúť hlasovaním.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pani poslankyňa Sabolová, máte slovo. Konšta-
toval
som, že ešte pani poslankyňa Sabolová a pani poslanky-
ňa
Kolláriková a potom vyhlasujem prestávku. Nech sa páči.
Poslankyňa M. Sabolová:
Pán predsedajúci, prestávku môžete
vyhlásiť, až keď po-
žiada
ďalší klub.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Už
požiadali, prosím vás.
Nepoučujte stále. Hovorím
v
mene troch klubov. Hovorte k veci.
Poslankyňa M. Sabolová:
Prosila by som, pán predsedajúci, keby
ste neskákali do
reči
poslancom, keď im udelíte slovo.
Druhá poznámka je ku včerajšiemu
večernému rokovaniu.
Ak
ste chceli rokovať po 19.00 hodine, mali ste požiadať Ná-
rodnú
radu, aby si odhlasovala rokovanie po 19.00 hodine.
Tým
ste porušili rokovací poriadok.
A
tretia poznámka je k predsedníčke
výboru pre životné
prostredie
pani Lazarovej. Nejde o žiadnu mimoriadnu schôdzu
výboru.
Pani predsedníčka, vy ste mali zvolať počas tejto
schôdze dokončenie rokovania výboru a
mali sme odhlasovať
uznesenie
k energetickej koncepcii. Čiže ste boli povinná,
pretože
toto bola dohoda z výboru, zvolať počas
tohto roko-
vania
schôdze výbor.
Ešte jedna poznámka. Ak sa vám
niektoré veci nepáčia
a
nechcete sa k nim vyjadrovať, tak poverujete poslancov ve-
dením schôdze. Zbavujete sa svojej povinnosti,
ktorú ako
predsedníčka
výboru máte, že schôdzu máte viesť vy.
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pani poslankyňa Kolláriková.
Poslankyňa M.
Kolláriková:
Za klub
Slovenskej národnej strany
žiadam 25-minútovú
prestávku.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pani poslankyňa Rusnáková.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Pán predseda, ja som si včera bola
osobne pozrieť to,
čo
čítal pán Húska, lebo to mal napísané. Tam má jasne napí-
sané
a tak to aj čítal, že bude správa bez
rozpravy. To, čo
ste
povedali vy, všetko sedí, ja to nespochybňujem, ale zno-
vu
opakujem, že tí úradníci, ktorí to pánu Húskovi pripravi-
li,
to pripravili zle. A Národná rada
nebola schopná akcep-
tovať
vystúpenia predsedov klubov, ktorí sú v
grémiu, že to
takto
nebolo. Čiže hlasovali sme o niečom, v čom Národnú ra-
du
zaviedli pracovníci kancelárie.
Mne je veľmi ľúto. Pán
Húska
vám ten text môže ukázať. Nie je možné, neviem, na
základe
akého paragrafu možno odhlasovať, že správa bude bez
rozpravy.
Na tom sme sa nedohodli.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Borovský, nech sa
páči.
Poslanec J. Borovský:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Aj poslanecký klub Združenia robotníkov
Slovenska žiada
20-minútovú
prestávku.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Myslím si, že základ nedorozumenia, o
ktorom tu teraz
hovoríme,
vznikol na samom začiatku. V § 128 sa
jasne hovo-
rí,
že Národná rada môže od vlády a od vedúcich ústredných
orgánov
žiadať správy o otázkach patriacich do ich pôsobnos-
ti.
Správu musia podať do 30 dní alebo v inej lehote určenej
Národnou
radou, ktorá nemôže byť kratšia ako
15 dní. A po-
kiaľ
viem, my sme síce zaradili bod do
programu, ale neviem
o
tom, že by bolo uznesenie Národnej
rady, v ktorom by sme
žiadali
takúto správu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vyhlasujem 20-minútovú prestávku.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené
kolegyne a kolegovia,
prosím, zaujmite miesta
v
rokovacej sále, budeme pokračovať v zasadaní.
V rokovaní pokračujeme hlasovaním o návrhu skupiny po-
slancov
Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona
Národnej
rady Slovenskej republiky o Matici
slovenskej. Ide
o
tlač číslo 577.
Prosím spoločného spravodajcu výborov poslanca Hornáč-
ka,
aby hlasovanie uvádzal v zmysle spoločnej správy a vý-
sledkov
rozpravy.
Poslanec V. Hornáček:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Zo
spoločnej správy, tlač
577a, ako som už povedal,
podľa
môjho názoru zlepšujú zákon predložený
skupinou po-
slancov
tieto body, ktoré navrhujem, aby sa o nich hlasovalo
spoločne:
1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 10, 11, 12, 15, 16, 17,
18,
19, 21, 22, 23, 24, 26 a 28.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím,
vážené kolegyne a
kolegovia, prezentujme sa
a
vzápätí hlasujme o spomínaných
bodoch spoločnej správy,
ktoré pán spoločný spravodajca odporúča na
hlasovanie en
bloc.
Ide o body, 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 10, 11, 12, 15,
16,
17, 18, 19, 21, 22, 23, 24, 26 a 28.
Prezentovalo sa 112 poslancov.
Za návrh hlasovalo 95 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Nehlasovali 4 poslanci.
Konštatujem, že uvedený súbor bodov zo
spoločnej správy
Národná
rada prijala.
Nech sa páči, pokračujte.
Poslanec V. Hornáček:
Ďalej by som navrhol podobne hlasovať o tých návrhoch,
ktoré
si nemyslím, že by zlepšili zákon o Matici slovenskej.
Ide
o body 9, 13, 14, 20, 25, 27, 29 a 30.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bodoch 9,
13,
14, 20, 25, 27, 29 a 30 spoločnej správy. Pán spoločný
spravodajca
navrhuje, aby sa o nich hlasovalo en bloc.
Prezentovalo sa 138 poslancov.
Za návrh hlasovalo 14 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 56 poslancov.
Nehlasovalo 5 poslancov.
Konštatujem, že tento súbor bodov zo spoločnej správy,
ako
ich uviedol pán spoločný spravodajca, nebol prijatý.
Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní.
Poslanec V. Hornáček:
Ďakujem pekne, budem pokračovať v
uvádzaní pozmeňujú-
cich
návrhov, ktoré vyšli z rozpravy.
Ako prvý som sa prihlásil do rozpravy ja a navrhol som
6
bodov, ktoré, myslím si, zlepšia tento
zákon. Ideme podľa
starého
postupu, vlastne by som mal aj odporučiť spoločne
všetkých
6 bodov.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o 6 pozmeňu-
júcich
návrhoch, ktoré navrhol pán poslanec Hornáček.
Prezentovalo sa 138 poslancov.
Za návrh hlasovalo 109 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že 6 pozmeňovacích návrhov
pána poslanca
Hornáčka
bolo schválených.
Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní, pán
spoločný spra-
vodajca.
Poslanec V. Hornáček:
Pán poslanec Ftáčnik mal procedurálny návrh podľa § 29
ods. 5, aby
pripomienky, ktoré vzniesol,
boli predložené
v
návrhu výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport gestor-
skému
výboru, aby boli prerokované do marcovej schôdze.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Budeme hlasovať o prvom procedurálnom
návrhu pána po-
slanca
Ftáčnika. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.
Prezentovalo sa 139 poslancov.
Za návrh hlasovalo 63 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.
Konštatujem, že prvý procedurálny návrh
sme neprijali.
Nech
sa páči, teraz bude nasledovať prvý pozmeňujúci
návrh.
Poslanec V. Hornáček:
Prvý pozmeňujúci návrh pána poslanca je v
znení nadpisu
zákona
vypustiť slová "Národnej rady
Slovenskej republiky".
Myslím
si, že to zlepší tento zákon.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o prvom po-
zmeňujúcom
návrhu pána poslanca Ftáčnika.
Prezentovalo sa 141 poslancov.
Za návrh hlasovalo 137 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Konštatujem, že prvý pozmeňujúci
návrh pána poslanca
Ftáčnika
bol prijatý.
Poslanec V. Hornáček:
Druhý
pozmeňujúci návrh pána
poslanca Ftáčnika môže
tiež
zlepšiť tento zákon.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o druhom po-
zmeňujúcom
návrhu pána poslanca Ftáčnika.
Prezentovalo sa 142 poslancov.
Za návrh hlasovalo 119 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.
Nehlasovali 4 poslanci.
Konštatujem, že druhý pozmeňujúci návrh
pána poslanca
Ftáčnika
sme prijali.
Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní.
Poslanec V. Hornáček:
Ďakujem pekne. Ďalšie návrhy pána Ftáčnika pod bodmi 3
až
4 nemajú normatívny charakter a myslím, že o nich nemožno
hlasovať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. (Šum v sá-
le.)
Prepáčte, bude neplatné hlasovanie.
Tretí návrh nemá normatívnu podobu a
4a) taktiež nemá
normatívnu
polohu, takisto aj b), takže prichádza do úvahy
bod
4c).
Poslanec V. Hornáček:
Bod 4c) odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Hlasujeme o štvrtom pozmeňujúcom návrhu v
bode c).
Prosím, prezentujme sa a vzápätí
hlasujme.
Prezentovalo sa 142 poslancov.
Za návrh hlasovalo 133 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že štvrtý pozmeňujúci návrh v bode c) bol
prijatý.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec V. Hornáček:
Bod b)
je bezpredmetný, o tom sa
už hlasovalo. Bod 5
nemá
normatívny charakter. Bod 6a) - nemyslím si, že by ten-
to
zákon zlepšil.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím,
budeme hlasovať o bode 6 ako
celku. Prosím,
prezentujme sa a
vzápätí hlasujeme o šiestom
pozmeňujúcom
návrhu
v bodoch a), b) a c).
Prezentovalo sa 139 poslancov.
Za návrh hlasovalo 68 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 44 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.
Nehlasovalo 7 poslancov.
Konštatujem, že šiesty pozmeňujúci návrh pána poslanca
Ftáčnika
nebol prijatý.
Nech sa páči.
Poslanec V. Hornáček:
Šiesty pozmeňujúci návrh pod bodom b) -
nemyslím si...
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
To už bolo. Ideme na siedmy pozmeňujúci
návrh.
Poslanec V. Hornáček:
Ten nemá normatívny charakter.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Siedmy návrh nemá normatívny charakter.
Ideme na ôsmy
bod.
Poslanec V. Hornáček:
Ôsmy pozmeňujúci návrh odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o ôsmom po-
zmeňujúcom
návrhu.
Prezentovalo sa 137 poslancov.
Za návrh hlasovalo 132 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že ôsmy pozmeňujúci
návrh pána poslanca
Ftáčnika
sme schválili.
Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný
spravodajca.
Pán poslanec Ftáčnik sa ešte hlási s procedurálnou po-
známkou.
Poslanec M. Ftáčnik:
Chcem poprosiť pána spravodajcu, aby
navrhol hlasovať
aj
o bodoch 6b), 6c) a 6d), pretože tie
majú normatívnu po-
dobu
a nerozhodli sme o nich, treba o nich rozhodnúť. My sme
hlasovali
o bode 6a).
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ja som to opravil a hovoril som, že
sa hlasuje o bode
6
ako celku.
Poslanec M. Ftáčnik:
Potom je to v poriadku, nech je bod 6 ako
celok.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Filkus, nech sa páči.
Poslanec R. Filkus:
Ďakujem pekne.
Viete,
že ja sa nie často prihlasujem k tým veciam,
ktorým
nie veľmi rozumiem. Ale prosím vás
pekne, predklada-
teľom
tohto návrhu, ten, ktorý dáva aj pozmeňujúce návrhy,
je
činiteľ, predseda ústavnoprávneho
výboru. Takto predkla-
dané
pozmeňujúce návrhy nedostatočne
vybavené svojou legis-
latívnou
prípravou a zmätenosťou nie sú
adekvátne toho, aby
sme
ich ďalej prerokúvali.
Môj procedurálny návrh je dať hlasovať o
tom, či nevrá-
tiť
tento materiál znovu a opraviť ho. Veď zo 7 bodov, ktoré
sme
prerokúvali, 4 boli takého druhu, kde
sa hovorí o "zvá-
žení",
ktoré vôbec nezodpovedajú tomu, aby sa
stali predme-
tom
nášho rokovania. Navrhujem dať hlasovať o tom, aby sa
tento
podkladový materiál vyčistil a
potom znovu dostal na
rokovanie.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Priatelia, problém je jednoducho v tom,
že už je hlaso-
vanie
a nemôžeme zastaviť hlasovanie hlasovaním o tom, že
zastavíme
hlasovanie.
Prosím, odovzdávam slovo predsedovi výboru a navrhova-
teľovi
poslancovi Brňákovi. Nech sa páči.
Poslanec P. Brňák:
Pán
poslanec Filkus, protestujem
proti tomu, že mňa
vnášate
do tohto problému. Obráťte sa na pána poslanca Ftáč-
nika,
ktorý formuloval svoje pozmeňujúce a doplňujúce návrhy
tak,
ako sú uvedené v tejto tlači. To
znamená, že sú tam aj
také,
ktoré nemajú normatívnu podobu, že nejdú v poradí tak,
ako
majú ísť, ale že tvoria podsúčasti nejakých bodov. Takže
si
to od vás vyprosujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pokračujeme.
Poslanec V. Hornáček:
Pokračujeme bodom 9, ktorý neodporúčam.
(Hlasy v sále.)
Nemýľte
ma, tento bod je bezpredmetný.
Odporúčam hlasovať o bode 10 súhlasne.
Iba o bode 10a).
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 10a),
ktorý
predkladá pán poslanec Ftáčnik.
Prezentovalo sa 143 poslancov.
Za návrh hlasovalo 127 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Nehlasovali 4 poslanci.
Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pod
bodom 10a) pána
poslanca
Ftáčnika bol prijatý.
Poslanec V. Hornáček:
Ďakujem pekne. Bod b) je bezpredmetný,
bod c) má nenor-
matívny
charakter.
Hlasujeme o bode 11a, ktorý neodporúčam prijať. Celý
bod
11.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o jedenástom
pozmeňujúcom
návrhu pána poslanca Ftáčnika.
Prezentovalo sa 137 poslancov.
Za návrh hlasovalo 64 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.
Konštatujem, že jedenásty pozmeňujúci
návrh pána po-
slanca
Ftáčnika nebol prijatý. Celý bod 11.
Nech sa páči.
Poslanec V. Hornáček:
Ďakujem pekne. Bod 12 má tiež nenormatívny
charakter,
nemožno
o ňom hlasovať a o bode 13 si osobne myslím...
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa. Hlasujeme o bode
13.
Prezentovalo sa 133 poslancov.
Za návrh hlasovalo 66 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 42 poslancov.
Nehlasovalo 7 poslancov.
Konštatujem, že tento bod tesne nebol
prijatý.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec V. Hornáček:
Ďakujem pekne. Ďalšia vystúpila v
rozprave pani poslan-
kyňa
Edit Bauerová. Jej prvý návrh znie:
"Návrh zákona vrá-
tiť
na prepracovanie." Je to
procedurálny návrh, myslím, že
treba
o ňom hlasovať. (Hlasy z pléna.)
Hlasovali sme v inom
zmysle,
to znamená, že mali by sme o ňom hlasovať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, budeme hlasovať aj o tomto prvom
pozmeňujúcom
návrhu pani
poslankyne Bauerovej. Prosím, prezentujme sa
a
vzápätí hlasujme.
Prezentovalo sa 142 poslancov.
Za návrh hlasovalo 58 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že prvý pozmeňujúci návrh pani poslankyne
Edit
Bauerovej nebol prijatý.
Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní.
Poslanec V. Hornáček:
Ďakujem pekne. Myslím si, že ani bod 2 pani poslankyne
Bauerovej
by tomuto zákonu veľmi neprospel. Neodporúčam ho
prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Hlasujeme o druhom pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne
Bauerovej.
Prezentovalo sa 137 poslancov.
Za návrh hlasovalo 31 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že druhý pozmeňujúci návrh
pani poslankyne
Edit
Bauerovej nebol prijatý.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca,
máte slovo.
Poslanec V. Hornáček:
Ďakujem pekne. Myslím, že tu dôjde k
nejakej zmene.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Lysák, nech sa páči.
Poslanec L. Lysák:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Sťahujem body okrem bodu číslo 5b). To
je uplatnenie
druhého
variantu. Text bodu 9 netreba čítať, pretože nebol
prijatý
bod 13 pána poslanca Ftáčnika. Čiže sťahujem ostatné
body
okrem tých, ktoré som uviedol, aj bod 9.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Čiže 5b) ponechávate, o tom druhom
variante - knižnice.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, uvádzajte hla-
sovanie.
Poslanec V. Hornáček:
Budeme teda hlasovať o bode 5, druhý
variant, ktorý na-
vrhuje
poslanec Lysák. Myslím si, že je to dobrý návrh.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o piatom po-
zmeňujúcom
návrhu, o bode b), teda o druhom variante knižni-
ce,
ktorý navrhuje pán poslanec Lysák.
Poznamenávam, že os-
tatné
body s ohľadom na predchádzajúce hlasovanie pán posla-
nec
Lysák stiahol.
Prezentovalo sa 140 poslancov.
Za návrh hlasovalo 83 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Lysáka
bol
prijatý.
Nech sa páči, pokračujte v uvádzaní.
Poslanec V. Hornáček:
Ďakujem pekne. Ďalší poslanec, ktorý
vystúpil v rozpra-
ve a predniesol pozmeňujúce návrhy, je pán
László Nagy.
Chcem
sa ho spýtať, či môžeme o jeho
pripomienkach hlasovať
jednorazovo?
(Odpoveď z pléna, že nie.) Čiže postupne, každú
osobitne.
Hlasujeme o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslan-
ca
Nagya.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Hlasujeme o prvom pozmeňujúcom návrhu
pána poslanca Na-
gya.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.
Prezentovalo sa 119 poslancov.
Za návrh hlasovalo 22 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že prvý pozmeňujúci návrh pána poslanca
Nagya
nebol prijatý.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec V. Hornáček:
Ďakujem
pekne. Myslím, že druhý pozmeňujúci návrh je
bezpredmetný.
Tretí odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o druhom po-
zmeňujúcom
návrhu pána poslanca Nagya.
Prezentovalo sa 138 poslancov.
Za návrh hlasovalo 58 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Konštatujem, že druhý pozmeňujúci návrh
pána poslanca
Nagya
nebol prijatý.
Pokračujte v uvádzaní, pán spravodajca.
Poslanec V. Hornáček:
Myslím, že tretí návrh bol už pri
Ftáčnikovom návrhu
schválený.
Áno, ten je bezpredmetný.
Štvrtý návrh neodporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím,
prezentujme sa a vzápätí hlasujme o
štvrtom
pozmeňujúcom
návrhu pána poslanca Nagya.
Prezentovalo sa 139 poslancov.
Za návrh hlasovalo 42 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.
Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh
pána poslanca
Nagya
nebol prijatý.
Nech sa páči.
Poslanec V. Hornáček:
Ani ďalší návrh neodporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
To je ďalší návrh pána poslanca Nagya.
Poslanec V. Hornáček:
Pozmeňujúci návrh poslanca Nagya číslo 5.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o piatom po-
zmeňujúcom
návrhu pána poslanca Nagya.
Prezentovalo sa 140 poslancov.
Za návrh hlasovalo 48 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh
pána poslanca
Nagya
nebol prijatý.
Poslanec V. Hornáček:
Ďalší
pozmeňujúci návrh, myslím,
mal pán Ftáčnik pod
bodom
6a). (Hlas z pléna.) Dobre, tak dáme hlasovať. Odporú-
čam
bod 6a) neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ktorý, o čom hovoríte?
Poslanec V. Hornáček:
Bod 6a, pardon bod 6.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Hlasujeme o šiestom pozmeňujúcom návrhu
pána poslanca
Nagya.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí
hlasujme.
Prezentovalo sa 132 poslancov.
Za návrh hlasovalo 63 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh
pána poslanca
Nagya
nebol prijatý.
Poslanec V. Hornáček:
Pozmeňujúci návrh pána Nagya číslo 7...
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Nagy, nech sa páči.
Poslanec L. Nagy:
Vážený pán podpredseda, chcem dať procedurálnu otázku,
lebo
vážená snemovňa neodsúhlasila šiesty návrh môjho textu,
ale
v prípade pána poslanca Lysáka to isté
už bolo odhlaso-
vané.
Tak ktorý návrh teraz platí?
(Hlasy z pléna.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Čo
to znamená, sťahujete ďalšie návrhy? Ja
vám nerozu-
miem.
Poslanec L. Nagy:
Ja sa pýtam, ktoré hlasovanie je platné.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Ftáčnik, procedurálna
poznámka.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážené kolegyne a kolegovia,
rád by som vás upozornil, a najmä pána spravodajcu, na
maličký
nedostatok, ktorý sa stal tým, že sme
prijali návrh
pána
poslanca Lysáka, ktorý v odseku 2 § 3
hovorí o Sloven-
skej
národnej knižnici v Matici slovenskej. Tak je to správ-
ne,
tak to včera obhajoval pán minister. Návrh pána poslanca
Nagya
aj môj smeroval k tomu, aby aj v odseku 1, tam, kde sa
menujú
tie inštitúcie, zoznam tých inštitúcií, sa to tiež
volalo Slovenská národná knižnica v Matici
slovenskej. To
sme
pred chvíľou zamietli už dvakrát.
Našťastie ešte aj pán
poslanec Halabrín to
predniesol ako pozmeňujúci
návrh, to
dávam
do pozornosti pánu spoločnému
spravodajcovi, ktorý sa
zjavne
v zákone neorientuje. Takže, aby si
to všimol a dal
také
odporúčanie, že návrh poslanca
Halabrína treba prijať,
pretože
to znenie, o ktorom sme už rozhodli, treba zladiť
s
tým, čo by v zákone malo byť na
inom mieste, aby tam bol
totožný
názov pre tú istú inštitúciu.
Ďakujem za procedurálnu poznámku.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Priatelia, budeme pokračovať v hlasovaní. Pán
spoločný
spravodajca, nech sa páči.
Poslanec V. Hornáček:
Pokračujeme bodom 7, ktorý neodporúčam
prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím,
prezentujme sa a vzápätí
hlasujme o siedmom
pozmeňujúcom
návrhu pána poslanca Nagya.
Prezentovalo sa 137 poslancov.
Za návrh hlasovalo 62 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že siedmy pozmeňujúci návrh pána poslanca
Nagya
nebol prijatý.
Nech sa páči, pokračujte.
Poslanec V. Hornáček:
Pokračujeme bodom 8, ktorý tiež
neodporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Hlasujeme o ôsmom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Na-
gya.
Nech sa páči, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.
Prezentovalo sa 133 poslancov.
Za návrh hlasovalo 55 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že ani tento
pozmeňujúci návrh pána po-
slanca
Nagya nebol prijatý.
Poslanec V. Hornáček:
Ďalší pozmeňujúci návrh pána Nagya
neodporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o ďalšom po-
zmeňujúcom
návrhu pána poslanca Nagya.
Prezentovalo sa 133 poslancov.
Za návrh hlasovalo 62 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh
pána poslanca
Nagya
nebol prijatý.
Pán poslanec Čarnogurský - procedurálny
návrh.
Poslanec J. Čarnogurský:
Pán predsedajúci, mám pocit, že teraz už vlastne nikto
nevie,
čo sme schválili a čo sme neschválili.
Preto navrhu-
jem,
aby sme pred záverečným hlasovaním
prerušili tento zá-
kon
a aby to predkladateľ alebo
ministerstvo kultúry, alebo
ústavnoprávny výbor, alebo gestorský výbor prekontroloval,
či
je schválené znenie v zmysle doplňujúcich a pozmeňujúcich
návrhov
v poriadku, a až potom aby to išlo na záverečné hla-
sovanie.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Čarnogurský, predseda výboru
a navrhovateľ
pán doktor Brňák sleduje celý priebeh
a všetko je zatiaľ
v
poriadku.
Ďakujem pekne.
Pán poslanec Nagy.
Poslanec L. Nagy:
Vážený pán predsedajúci, v mene obidvoch klubov Maďar-
skej
koalície sa pripájam k návrhu pána Čarnogurského.
Po druhé, chcem požiadať pána
spravodajcu, aby nekomen-
toval,
lebo komentuje nesprávne. Druhýkrát
sa stalo to, na
čo
som už pred chvíľou upozorňoval, že v prípade môjho sied-
meho
a ôsmeho pozmeňujúceho návrhu to uvádza nesprávne, lebo
návrh
už bol prijatý ako súčasť návrhu pána poslanca Lysáka.
A
chcem vás upozorniť, že v prvom prípade za rovnaký návrh
ctená snemovňa hlasovala za a v mojom prípade nie. (Šum
v
sále.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Priatelia, navrhujem pokračovať ďalej.
Poslanec V. Hornáček:
Bod 10 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Hlasujeme o ďalšom pozmeňujúcom
návrhu pána poslanca
Nagya.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.
Prezentovalo sa 136 poslancov.
Za návrh hlasovalo 59 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh
nebol prijatý.
Nech sa páči.
Poslanec V. Hornáček:
Pokračujeme bodom 11 návrhov pána Nagya.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prezentujme sa a vzápätí hlasujme o
jedenástom pozmeňu-
júcom
návrhu pána poslanca Nagya.
Prezentovalo sa 139 poslancov.
Za návrh hlasovalo 36 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.
Konštatujem, že ani tento
pozmeňujúci návrh pána po-
slanca
Nagya nebol prijatý.
Pán spoločný spravodajca, uvádzajte
hlasovanie.
Poslanec V. Hornáček:
Je procedurálny návrh.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Halabrín, nech sa páči, máte
slovo.
Poslanec P. Halabrín:
Ďakujem. Vzhľadom na to, že 90 % mojich pozmeňujúcich
návrhov
bolo prijatých v predchádzajúcich
hlasovaniach, ok-
rem
návrhu pod číslom 7 všetky ostatné sťahujem.
Ďakujem pekne.
Poslanec V. Hornáček:
Budeme
hlasovať o bode číslo 7 pozmeňujúcich návrhov
pána
Halabrína.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme
o siedmom bo-
de
návrhov pána poslanca Halabrína.
Ostatné pozmeňujúce ná-
vrhy
s ohľadom na to, že už boli väčšinou prijaté, sťahuje.
Prezentovalo sa 141 poslancov.
Za návrh hlasovalo 130 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 7 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 4 poslancov.
Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Halab-
rína
bol prijatý.
Nech sa páči, pokračujte.
Poslanec V. Hornáček:
Ďakujem pekne. To boli všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré
odzneli
v rozprave. Posledným bol návrh pána poslanca Javor-
ského.
Je to procedurálny návrh - návrh zákona
vrátiť navr-
hovateľom
a umožniť, aby pripomienky vlády Slovenskej repub-
liky
boli prerokované vo výboroch Národnej rady Slovenskej
republiky.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí
hlasujeme o pozmeňujú-
com
návrhu pána poslanca Javorského.
Prezentovalo sa 141 poslancov.
Za návrh hlasovalo 62 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Javor-
ského
nebol prijatý.
Poslanec V. Hornáček:
Ďakujem pekne. To sú všetky pozmeňujúce
návrhy, ktoré
boli
vo výboroch a ktoré odzneli v rozprave.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené kolegyne a kolegovia, môžeme pristúpiť k hlaso-
vaniu
o zákone ako celku.
Prosím,
prezentujme sa. Hlasujeme o zákone ako celku
vrátane
prijatých pozmeňujúcich návrhov.
Poslanec V. Hornáček:
Nechávam to na vedomie a svedomie
poslancov.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prezentovalo sa 141 poslancov.
Za návrh hlasovalo 93 poslancov.
(Potlesk.)
Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme schválili návrh
skupiny poslancov
Národnej
rady Slovenskej republiky na vydanie
zákona Národ-
nej
rady Slovenskej republiky o Matici slovenskej.
Ďakujem pekne.
Poslanec V. Hornáček:
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pani poslankyňa Rusnáková, nech sa páči.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Pán predsedajúci, navrhujem, aby schôdza Národnej rady
pokračovala
bodom k tlači číslo 332, je to návrh zákona pána
poslanca
Černáka, a aby sme o ňom rokovali až do
jeho skon-
čenia.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pani poslankyňa, o tom sme už hlasovali. (Prejavy ne-
súhlasu
v sále.)
V
poriadku, hlasujeme o
pozmeňujúcom návrhu pani po-
slankyne
Rusnákovej. Nech sa páči.
Prezentovalo sa 144 poslancov.
Za návrh hlasovalo 77 poslancov.
(Potlesk.)
Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Konštatujem, že nebol prijatý tento
návrh.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené
kolegyne a kolegovia,
pokračujeme tridsiatym
šiestym
bodom programu a je ním vládny návrh zákona Národnej
rady
Slovenskej republiky o zahraničných Slovákoch. (Prejavy
nesúhlasu
v sále.)
Pardon,
priatelia, pozmeňujúci návrh
pani poslankyne
Rusnákovej
prešiel. Opravujem sa. To znamená, že začneme ro-
kovanie
- pani poslankyňa Rusnáková,
zopakujte ešte raz to
časové
zaradenie. (Ruch v sále.) Teraz
nasleduje ďalší bod.
Áno?
Odovzdávam slovo predsedovi Národnej rady.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyne, páni poslanci, ako sme si odhlasovali
bod
rokovania, tak bude teraz nasledovať s
tým, že o druhej
musí
byť hodina otázok.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pani poslankyne, páni poslanci, pristúpime k preroko-
vaniu...
Pán poslanec Cabaj.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predsedajúci,
dámy a páni,
skôr ako pristúpime k odhlasovanému bodu
programu, žia-
dam
polhodinovú prestávku na poradu klubu.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Nech sa páči, pani poslankyňa
Kolláriková.
Poslankyňa M.
Kolláriková:
Za klub
Slovenskej národnej strany
žiadam polhodinovú
prestávku.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Vyhlasujem prestávku.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené dámy a páni, pretože pokračuje
zasadanie klubov,
vyhlasujem
obedňajšiu prestávku do 14.00 hodiny.
(Po obedňajšej prestávke.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyne, páni poslanci,
budeme pokračovať v rokovaní našej schôdze s tým, že
podľa
programu otváram hodinu otázok.
Chcem pripomenúť, že v rokovaní o tomto bode programu
sa
bude postupovať podľa § 24 ods. 6 a §
131 zákona o roko-
vacom
poriadku.
Zo všetkých písomných otázok, ktoré ste
podali do stre-
dy
do 12.00 hodiny, boli vylosované otázky tak, ako boli vy-
vesené
na našej vývesnej tabuli.
Chcem vám ešte pripomenúť, že na otázky
poslancov, kto-
rí
nie sú prítomní v sále, sa odpovedať nebude.
Prosím pána predsedu vlády, aby zaujal
miesto za reč-
níckym
pultom a podľa vyžrebovania otázok na ne
v rámci le-
hoty
15 minút odpovedal.
Pán
predseda, prvá otázka
je od poslanca Ftáčnika:
O
privatizácii Nafty Gbely ste vyhlásili,
že o nej nič ne-
viete,
a prisľúbili ste, že si preveríte okolnosti, za akých
k
nej prišlo i kto za tým stojí. Čo ste
zistili, aké je po-
zadie?
Predseda vlády SR V.
Mečiar:
Vláda Slovenskej republiky má obmedzenú
možnosť vykoná-
vania
kontroly, tá skôr prislúcha parlamentu a iným inštitú-
ciám.
V roku 1993 z mojej iniciatívy Najvyšší kontrolný úrad
Slovenskej
republiky vykonával kontrolu vo Fonde národného
majetku
po vzájomnej dohode i bez zákonnej úpravy. V roku
1994
po nástupe terajšej opozície do vlády ste ich odtiaľ
poslali
preč a tento stav pretrváva dodnes.
Pokiaľ ide o vlastnú privatizáciu Nafty Gbely, zmluvy,
ktoré
sú uzatvorené, nie sú zatiaľ právne
napadnuteľné. Po-
zadie privatizácie nepoznám. Možnosti, ktoré mi zo zákona
dávajú
právo zistiť stav, boli s týmto výsledkom využité.
Hlbšie
a iné právne oprávnenia nemám.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
To
je všetko? Ďakujem, koniec otázky. Pýtam sa pána
poslanca
Ftáčnika, či chce doplňujúcu otázku, alebo sa uspo-
kojil.
Poslanec M. Ftáčnik:
Neuspokojil.
Vážený
pán predseda vlády, ja
som čakal, že budete
zhruba
takto odpovedať, ale chcel by som povedať, že nie sme
v
Športovej hale, ale v Národnej rade
Slovenskej republiky,
ktorá
má právo kontroly voči vám ako ústavnému činiteľovi,
okrem
iného aj vo veciach zásadných otázok
hospodárskej po-
litiky
vlády, medzi ktoré patrí po rozhodnutí Ústavného súdu
aj
privatizácia. Tento prípad ukazuje, že
ste si privatizá-
ciu
ako vládna koalícia zorganizovali po svojom. Hoci ste
zodpovednosť
formálne preniesli na Fond národného majetku,
podľa
priznania Jána Ľuptáka ste o všetkých privatizačných
rozhodnutiach rozhodovali dopredu politickou dohodou medzi
koaličnými stranami. A obávam sa, že o privatizácii v kon-
krétnych prípadoch nerozhodoval vôbec záujem štátu a jeho
občanov,
ale rozhodovali vaše politické záujmy a
vrecká va-
šich
verných. Podľa môjho názoru ste predávali podniky hlbo-
ko
pod cenu a ožobračovali ste tento štát a jeho obyvateľov.
(Hlasy
z pléna.) Mám dve minúty vážení, ja mám dve minúty na
to,
aby som komentoval a položil otázku.
Existuje niekoľko škandalóznych
rozhodnutí, medzi ktoré
patrí
okrem piešťanských kúpeľov aj Nafta Gbely. Vy dobre
viete,
že ich trhová hodnota bola 3,2
miliardy korún, a vy
ste ju predali
za 500 miliónov neznámej druhej obchodnej
spoločnosti,
ktorá bola založená dva mesiace predtým a sídli
v
ošarpanom dome na námestí.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Máte 30 sekúnd, pán poslanec.
Poslanec M. Ftáčnik:
A teraz tie otázky. Aj keby som uveril,
že ste v čase
predaja
Nafty Gbely o tom naozaj nič nevedeli, myslím si, že
dnes takáto výhovorka neobstojí. Pýtam sa
teda, čo si vy
osobne
myslíte o takejto akcii, ktorá je zjavnou krádežou na
našom
národe. Kto je za to zodpovedný, nie náhodou aj tí,
ktorí politicky
rozhodovali o privatizácii a podporovali
predaje
pod cenu? Mnohí si vedia vysvetliť kauzu Nafty Gbely
len
tak, že v pozadí sú vysoké politické
figúry HZDS alebo
nimi
nastrčené osoby.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, uplynuli dve minúty.
Ďakujem.
Poslanec M. Ftáčnik:
Pýtam sa, čo si myslíte o tejto poslednej
poznámke.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, uplynuli dve minúty.
Predseda vlády SR V.
Mečiar:
Posledná poznámka bola po limite, na to
odpovedať nebu-
dem.
Pokiaľ ide o tú prvú, pán poslanec, vyprosím si od vás
akékoľvek
invektívy v tomto smere, ktoré hovoria smerom ku
mne
alebo k mojej vláde.
Pokiaľ ide o mňa, v žiadnej kauze privatizácie som ne-
vystupoval,
nevystupujem, nie som žiadnym podielnikom
žiad-
nej spoločnosti, ani nebudem. Preto
akékoľvek invektívy
z
vašej strany sú sprostým ohováraním, ktoré nie je vás hod-
né.
Ďalej chcem povedať, že pokiaľ ide (šum v
sále) - odpo-
vedám
na otázku, páni, - že pokiaľ ide o
obsah toho, čo ho-
voríte,
vláda je viazaná zákonom. Zákon nepozná vy a my. Zá-
kon
ukladá vláde povinnosti, ktoré má
vykonať. Zákon ukladá
vláde
oprávnenia k vstupu do Fondu národného
majetku, ktoré
v
súlade so zákonom vykonávala. To je všetko, čo môžem na
to,
pán poslanec, odpovedať.
Pokiaľ ide o otázky, ktoré staviate
ako politickú in-
vektívu,
dovolím si vás upozorniť, že existoval
systém pri-
vatizácie
systémom treuhandstalt v Nemeckej spolkovej repub-
like,
ktorého model bol aplikovaný na
Slovensku, bol funkč-
ný,
zabránil mnohým škandálom, ktoré by sa boli inak viazali
smerom
k vláde, pretože v privatizácii tam,
kde môže získa-
vať
jeden, vždy ostatní budú nespokojní.
Pokiaľ ide o ďalší postup, neviem o tom, že by Ústavný
súd bol vyhlásil akékoľvek individuálne
rozhodnutie Fondu
národného
majetku za neplatné. Neviem o tom, že by bolo mož-
né
spochybniť inak ako cestou občianskoprávneho konania kto-
rúkoľvek
doteraz uzatvorenú zmluvu. Takže
kompetencie k ná-
prave
sú určené súdom Slovenskej republiky v každom prípade,
kde
jedna zo strán sa môže domáhať zmeny rozhodnutia. Tou
stranou,
ktorá môže vystupovať v spore, nie je vláda Sloven-
skej
republiky.
Skončil som, pán predseda.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem
pekne, pán premiér. Druhú otázku položil pán
poslanec
Dzurinda. Pýta sa, dokedy budete
tolerovať neúčasť
členov
vlády na domácich i zahraničných rokovaniach poško-
dzujúcich
obraz i skutočné záujmy Slovenskej republiky.
Predseda vlády SR V.
Mečiar:
Neviem o tom, že by sa členovia vlády
nezúčastňovali na
programovaných cestách a
rokovaniach doma i za hranicami.
Každý program
zahraničnej návštevy je schvaľovaný. Vláda
Slovenskej
republiky určuje dátum, delegáciu i rozsah opráv-
není.
Ak sa výnimočne stane, že raz za
pol roka sa cesta
z
istých dôvodov odloží alebo zmení, znovu stav posudzuje
vláda
Slovenskej republiky. Pán poslanec Dzurinda, nemám ta-
kéto
poznanie. A po druhé, považujem za priodvážne hovoriť
o
tom, že by činnosť členov vlády poškodzovala obraz alebo
skutočné
záujmy Slovenskej republiky.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán predseda. Pýtam sa pána
poslanca Dzurindu,
či
má doplňujúcu otázku.
Poslanec M. Dzurinda:
Pán premiér, základnou povinnosťou ministra je zúčast-
ňovať
sa na rokovaniach vlády. Vo vašej vláde je minister,
ktorý
sa dlhé štvrťroky na rokovaniach vlády nezúčastňuje.
Minister
Alexander Rezeš ochorel niekedy v máji 1996...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, máte druhú vylosovanú otázku, takú istú,
to
nesúvisí s týmto.
Poslanec M. Dzurinda:
To
patrí k tomu, to súvisí. Odvtedy sa nezúčastňuje
nielen
na rokovaniach vlády, k čomu mierila moja otázka, ale
ani
na riadení rezortu, ktorý sám viackrát
označil za stra-
tegický.
Počas svojho pobytu v Bruseli v decembri 1996 som
zistil,
že Slovensko prehráva koridor Adriatik-Baltik, diaľ-
nica je zakreslená cez česko-poľský priechod
Český Těšín
-
Czesin.
Pýtal som sa predstaviteľov generálneho
riaditeľstva 7,
či
o týchto veciach rokovali s ministrom Rezešom.
Dostal
som
odpoveď: Veď on je stále chorý. Práve v čase môjho poby-
tu
v Bruseli pripravovali stretnutie ministrov dopravy sied-
mich krajín zúčastnených na koridore
číslo 5 z Terstu do
Brestu.
Rokovanie bolo 16. decembra v Terste. Šesť ministrov
dopravy
svoju účasť potvrdilo, Slovensko nie.
Pýtal som sa,
kto
príde zo Slovenska. Odpoveď vysokého
funkcionára DG 7
bola:
neviem.
Pán premiér, dokedy budete tolerovať
skutočnosť, že váš
člen
vlády berie ministerský plat, ale do práce nechodí?
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Tridsať sekúnd.
Poslanec M. Dzurinda:
Ba ani chodiť, ako sa zdá, nehodlá.
Včera večer ste si v televízii, a to je
po druhé, po-
ťažkali,
že sme dosiaľ málo pracovali na svojom imidži, pre-
to
Slovensko vyzerá nie práve demokraticky. Východisko vidí-
te
v najatí si zahraničnej firmy, ktorá akože vyžehlí náš
obraz.
Prečo ste sa vy ani žiaden iný člen vlády nezúčastni-
li
celkom nedávno na Svetovom ekonomickom fóre v Davose, kde
bol
celý svet a kde ste mohli prezentovať
Slovensko a najmä
získať
nové finančné, politické a iné potrebné
kontakty? Na
to
nebolo potrebné ani najímať cudzie firmy, ani veľa peňazí.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec, uplynuli dve
minúty.
Predseda vlády SR V.
Mečiar:
Rád by som tu odpovedal na niekoľko
otázok.
Prvá je, som veľmi rád, že táto diskusia
je v parlamen-
te,
a budem veľmi nerád, ak ako hanba vyjde za hranice.
Pán poslanec, každý človek má právo na ochranu zdravia
a
života ako prvoradú povinnosť. Ak toto
právo napádate, je
to od vás
neľudské, nehumánne. Ak pán minister Rezeš mal
zdravotné
ťažkosti, má nárok na to, aby jeho stav bol riadne
zistený,
liečený a aby sa toto vo výkone funkcie zohľadnilo.
Rezort
bol funkčný a zabezpečený, štátny
tajomník pán Szabó
vykonával
všetky funkcie, vrátane v zahraničí. Byť na mieste
ministra
Rezeša, ale ako predseda vlády reagovať musím, si
vyprosím vašu invektívu, že pán minister si necháva plný
plat,
pretože všetky peniaze, ktoré berie,
už niekoľko me-
siacov
predtým, nie teraz, odvádza jednému detskému domovu
v
plnej výške. Neprijíma plat člena vlády, používa ho na so-
ciálne
účely. A nakoniec mu patrí podľa práva, pán poslanec,
podľa
práva. Vy nemôžete povedať a brať do ruky - ja Dzurin-
da
som právo, a keď sa to mne nepáči, je to v rozpore s prá-
vom.
Pokiaľ ide o otázky, či v tomto
smere sú zabezpečené
rokovania
a obhajoba záujmov Slovenskej republiky, prosil by
som,
pán poslanec, keby ste rozlišovali
medzi diaľnicou a
rýchlodráhou,
je v tom malý technický rozdiel.
Diaľnica ne-
bola
plánovaná cez územie Slovenskej
republiky, ale rýchlo-
dráha
na poľskú stranu áno, a táto diaľnica je zakreslená so
súhlasom
slovenských orgánov a rýchlodráha so
súhlasom slo-
venských
orgánov a bilaterálnych dvojstranných i
viacstran-
ných
dohôd.
Pokiaľ ide o to, prečo sme neboli
na rokovaní. Teraz
nešlo
o medzivládne stretnutie a vláda má
právo vyberať si,
na
ktorých rokovaniach sa zúčastní a na
ktorých nie. Pozva-
nie
bolo určené pre mňa, neodporúčal som členom vlády, ani
sám
som sa na tomto stretnutí nezúčastnil
po skúsenostiach,
ktoré boli i
predtým, kde význam týchto stretnutí nebol
adekvátny
vynaloženej námahe. Navyše je pripravený program
rozsiahlych
stretnutí na mesiac marec a apríl s mimoriadne
vysokou
politickou intenzitou, preto
ťažisko ide na reálne
vykonanie
toho, čo sa v marci a apríli bude realizovať.
Takže, pán poslanec, Ameriku objavil
Krištof Kolumbus.
To,
že diaľnica je nakreslená takto a zostane takto, a rých-
lodráha
inak, ja som si myslel, že to objavíte vy, neobjavi-
li
ste, je mi to ľúto. (Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pán premiér.
Tretiu
otázku položil pán poslanec
Nagy a pýta sa:
Rekonštrukciu mosta
Štúrovo - Ostrihom je
Európska únia
ochotná
dotovať. Podľa maďarskej strany
prípravy sú brzdené
slovenskou
stranou. Kedy bude konečne ten most postavený?
Predseda vlády SR V.
Mečiar:
Pán poslanec, je zaujímavé, že poznáte názor maďarskej
strany
a nepoznáte názor slovenskej strany.
(Potlesk.) Mož-
no
je to dôsledok decembrových dôverných rozhovorov.
Pokiaľ ide o otázku mosta v Štúrove a
Ostrihome, s ini-
ciatívou
na výstavbu tohto mosta vyšiel predseda maďarskej
vlády
na našom stretnutí. Navrhoval, aby most
bol postavený
zo
súkromných zdrojov bez účasti štátu.
Tento návrh som ak-
ceptoval
s tým, že pred začatím výstavby bude preukázané, že
je
dostatok súkromných zdrojov na maďarskej strane i na slo-
venskej
strane. Ďalej pán predseda vlády v
neskoršom období
modifikoval
tento názor s tým, že časť výstavby by bolo mož-
né
hradiť z prostriedkov Európskej únie, pomocou, pričom nie
celú
výstavbu. Zopakoval som znovu otázku,
či vedia preuká-
zať
dostatok súkromných zdrojov, na čo som dostal odpoveď,
že
nie.
Ďalej musíme zobrať do úvahy, že v
súvislosti s výstav-
bou
vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros nie
je doteraz z ma-
ďarskej strany
rozhodnuté, naopak, znovu
sa spochybňuje
technické
riešenie výstavby dolného stupňa, pričom od posta-
venia
dolného stupňa závisí výška hladiny a od výšky hladiny
výška
mosta, od výšky mosta výška prívodných
ciest. Žiadame
od maďarskej strany jednoznačné stanovisko v
tomto smere,
aké
bude dokončenie vodného diela, s tým
výška hladín a os-
tatné
technické riešenia, čo nie je politická
otázka, čo je
technická
otázka, preto, aby sme mohli most obnoviť.
Takisto žiadame, aby bol jasne zadokumentovaný rozsah
obnovy
mostu, či to bude most ako lávka, či to bude most pre
jednosmernú
premávku osobných áut, alebo to má byť
skutočný
most,
ale potom na to treba iné
projekty, iné peniaze a už
nemožno používať vôbec staré piliere, o
ktorých maďarská
strana uvažuje. Takže, pán poslanec, je to len technická
otázka.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán premiér. Pán poslanec má
doplňujúcu otázku.
Poslanec L. Nagy:
Vážený pán premiér,
dovoľte mi jeden citát z denníka
Slovenská Republika.
"Vo
svetle iredentistických výpadov voči našej republike nás
opakujúce
sa nároky na pripojenie Slovenska k Maďarsku varu-
jú,
že postavením mosta vznikne možnosť rýchleho preniknutia
maďarských
vojsk na naše územie (smiech v sále), čo im umož-
ní
aj vytvorenie predmostia v oblasti
Štúrova maďarskou di-
verznou
iredentou."
Vážený pán premiér, povedzte úprimne, či ste zástancom
slovensko-maďarského
vyrovnania, a ak áno, tak čo ste ochot-
ný
urobiť v prospech postavenia mosta,
ktorý by bol skvelým
symbolom
vyrovnania spomínaných vzťahov.
Ďakujem.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Pán premiér.
Predseda vlády SR V.
Mečiar:
Považujem túto otázku za zbytočnú,
pretože vy viete, že
nieže
som zástancom slovensko-maďarského vyrovnania, ale ar-
chitektom
toho vyrovnania. A išiel som do tých vecí tam, kde
ste
vy nechceli ísť a kde ste nevedeli dať
podporu, ani na-
priek
tomu, že ste národnosti maďarskej. Ani napriek tomu.
To
bola pre vás prekážka pri niektorých
hlasovaniach v prí-
prave
zmluvných vzťahov a mnohého iného. Pokiaľ ide o otázky
zmierovacieho
aktu, na tom sme sa s pánom premiérom Hornom
dohodli.
Vzhľadom na útoky, ktoré dnes
pretrvávajú na pred-
sedu
vlády Maďarskej republiky v maďarskom
parlamente v sú-
vislosti s
našimi rokovaniami, ktoré
majú jediný cieľ
-
zlepšiť slovensko-maďarské vzťahy, zachovám zdržanlivosť
pri
dnešnom vyjadrení. (Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Štvrtú otázku položil premiérovi
poslanec Kon-
coš:
Napriek osobitnému uzneseniu vlády Slovenskej republiky
na
zmiernenie zaostávania okresu Rimavská sobota sa situácia
zlepšila
len málo. Aké opatrenie prijme vláda Slovenskej re-
publiky, aby sa
zaostávanie tohto okresu
odstránilo alebo
zásadne
znížilo?
Predseda vlády SR V.
Mečiar:
Vývoj na území Slovenskej republiky v oblasti
ekonomic-
kých
a sociálnych vzťahov prebieha značne nerovnomerne. Sú
rozvojové
centrá s vysokým stupňom zamestnanosti,
s vysokým
potenciálom
rozvoja a sú miesta a oblasti, celé regióny, kde
je
zaostávanie už niekoľkoročné. Medzi ne patrí aj okres Ri-
mavská
Sobota, ale nie je to len okres Rimavská Sobota, sú
to
i ďalšie. Skúsenosti vlády potvrdzujú, že i napriek tomu,
že sme tam
investovali finančné zdroje,
nebol dosiahnutý
adekvátny
efekt vo vyvolaní rozvojových impulzov. A pri hod-
notení
príčin prečo sme skonštatovali, že okrem iného štruk-
túra
podnikateľských aktivít nie je založená
tak, aby osob-
nosti
na mieste vedeli tento podnik prijať a rozvinúť. Vedia
skonzumovať,
ale nerozvinú zdroje, ktoré sme tam dali. Jedna
z
podstatných príčin zaostávania tohto
okresu nie je v ne-
dostatku
finančných zdrojov, ale v nedostatku ľudí schopných
tieto
zdroje efektívne v prospech okresu využiť.
A pokračuje trvalý jav vysídľovania ľudí s vysokoškol-
ským
vzdelaním z okresu. Naopak, posilnilo sa percento tých,
ktorí nemajú
ukončené žiadne vzdelanie
alebo majú vôbec
problémy so školskou
dochádzkou. Myslím si, že
rokovania,
ktoré
robíme teraz znovu pre tento okres,
počítajú s využi-
tím
priemyselných zdrojov, hľadáme
investorov, ktorí by na
báze
tých surovín, ktoré okres má, mohli rozvinúť svoju prá-
cu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán premiér, ďakujem, čas 15 minút
uplynul. Budem klásť
otázky
pánom ministrom vlády. Prvú otázku položil pán posla-
nec
Černák pánu ministrovi Česnekovi: Aký
predpokladáte vý-
voj
cien elektrickej energie do roku 2000? Aké projekty na
znižovanie spotreby
elektrickej energie v
domácnostiach
a
v bytovej výstavbe ministerstvo hospodárstva podporuje?
Nech sa páči, pán minister.
Minister hospodárstva SR
K. Česnek:
Vážený pán predseda,
vážený pán predseda vlády,
vážení členovia vlády,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
viem, že
otázka aj odpoveď majú byť
konštruované tak,
aby
boli výstižné, stručné, ale
dovoľte mi pri tejto takto
položenej
otázke, aby som to trošku zneužil.
Chcel by
som uviesť niekoľko faktov,
ktoré sa nejako
pri
cenovej politike obchádzajú, a je známe, napriek všetkým
skutočnostiam,
že sú určité špecifiká v prevádzke elektri-
začnej
sústavy. Napriek tomu, že sú známe a hovorí sa o nich
aj
v literatúre, i v praxi, nedoceňuje sa
jeden fakt. Medzi
najväčšie osobitosti
elektrizačnej sústavy patrí
to, že
vlastne
nedá sa vyrábať na sklad, ale medzi
výrobou a spot-
rebou
musí byť rovnováha a musia prebiehať súčasne. A toto
je
jeden z dôležitých faktorov, ktorý vlastne vplýva na cenu
elektrickej
energie. Markantne sa to prejavuje už
pri dvoch
zložkách
- pri stálych a premenlivých nákladoch.
Pri každom
druhu
výroby možno celkové náklady takisto
rozdeliť a pevné
náklady
možno vo výrobe ovplyvňovať. Žiaľ, pri
výrobe elek-
trickej
energie na rozdiel od ostatných druhov výroby určuje
využitie
základných fondov, a teda aj pomer medzi stálymi
a
premenlivými nákladmi na výrobu,
odberateľ a nie výrobca.
To je jeden
z najdôležitejších faktorov,
ktorý vplýva na
tvorbu
ceny.
Priemerné náklady na výrobu
elektrickej energie teda
ovplyvňujú jednotliví odberatelia alebo ich
skupiny
a
ovplyvňujú ich v rôznom čase a s rôznym charakterom. Stála
zložka potom zahrňuje v sebe všetky
najnutnejšie náklady,
ktoré sú potrebné
na udržiavanie pohotovosti elektrizačnej
sústavy.
A sú nezávislé od ďalšej spotreby. Premenlivá zlož-
ka
vlastne vyjadruje ten faktor, že zodpovedá tomu, aká je
spotreba
elektrickej energie. Z týchto dôvodov musím konšta-
tovať,
že v minulom období sa dohodlo, že medzi premenlivé
zložky
patria iba náklady na palivo, ale musím upozorniť, že
v
súčasnom období veľmi vzrástli náklady
na vodu, ktorá sa
používa
v technologickom procese, prípadne v chladiacom pro-
cese. Tieto zložky potom určujú náklady
na výkon a prácu
a
z týchto sa dajú odvodzovať aj
priemerné merné náklady na
výrobu.
S prihliadnutím na premenlivosť zaťaženia
elektrizačnej
sústavy
v priebehu dňa, ale i týždňa či
roku sa na jeho
krytí
podieľajú jednotlivé druhy
elektrární v rôznom čase,
noc,
deň, špičkové zaťaženie a, samozrejme,
s rôznym podie-
lom.
Toto takisto vplýva na cenu elektrickej energie. Naj-
nižšie
merné náklady sú v nočných hodinách, keď je sústava
odľahčená
a elektrárne s najvyššími mernými
nákladmi sú od-
stavované
do zálohy. Z týchto zásad sa teda musí vychádzať
pri
určovaní ceny elektrickej energie.
Nápravu doterajšieho vývoja cien považujú nielen naši,
ale
aj zahraniční odborníci za jeden z kľúčových momentov
ďalšieho úspešného priebehu transformácie celej ekonomiky.
Bývalá
politika lacnej energie z minulosti totiž nestimuluje
odberateľov
k hospodárnemu, rozumnému využívaniu
energetic-
kých
zdrojov, ktorých takmer 90 % dovážame.
Ďalej musíme pamätať aj na nepriaznivé
ekologické dosa-
hy a v
blízkej budúcnosti je podľa môjho názoru potrebné
riešiť
problémy, t. j. odstrániť súčasné podhodnotenie
cien
elektrickej
energie v nadväznosti na výrazné zvyšovanie cien
vstupov, vytvoriť
systém nákladových cien
s postupným
prechodom
na systém cien z marginálnych nákladov,
a teda do
ceny
elektrickej energie premietnuť celý ekonomický oprávne-
ný
investičný rozvojový náklad, náklad na
uskladňovanie pa-
liva,
náklad na likvidáciu odpadov a podobne. A, samozrejme,
táto
cena by mala byť konštruovaná tak, aby boli zohľadňova-
né
aj vplyvy každoročnej inflácie. Len na
ilustráciu by som
si
dovolil uviesť, že od roku 1990 cena
čierneho aj hnedého
uhlia
vzrástla indexom 3,8, cena zemného plynu 2,6 a cena
elektrorozvodných
zariadení troj- až štvornásobne.
Zásadným spôsobom bola cena elektrickej
energie zvýšená
v
roku 1991. Pre veľkoodber to bolo 80 %
a pre obyvateľstvo
70
%. Ceny elektrickej energie boli ďalej
upravené k 1. au-
gustu
1996 priemerne o 5 % pre podnikateľskú sféru a 10 %
pre obyvateľstvo. Táto úprava však, musím
povedať, nepri-
niesla
nejaké výraznejšie zisky a efekty a
vlastne vzhľadom
na
polročnú fakturáciu ju môžeme
vyhodnotiť s plným dosahom
až
v nasledujúcom období.
Pokiaľ ide o ďalší vývoj cien elektrickej energie, uz-
nesením vlády číslo
519 bolo uložené ministrovi
hospodár-
stva,
aby do energetickej koncepcie Slovenska zapracoval zá-
sady
z oblasti cien, ktoré boli prerokúvané už k spomínanému
termínu
1. augusta 1996. Čiže v prvom kroku boli určené pre-
dajné
ceny medzi dominantným výrobcom a
distribučnými orga-
nizáciami
a v druhom kroku rátame s postupnou úpravou cien
pre
obyvateľstvo, aby boli kryté najzákladnejšie potreby pre
výrobu
a rozvoj. Chcel by som povedať, že predstava je taká,
že
v poslednom kroku, ktorý by sa mal
uskutočniť v období
2002,
by sme chceli dosiahnuť takú cenovú úroveň, aby boli
kryté dlhodobé
marginálne náklady na
výrobu elektrickej
energie.
Ako východisko môže slúžiť aj mnoho
spracovaných štú-
dií.
Jedna z nich je napríklad od firmy
Bechtel, ktorá však
uvažovala,
aby sa tieto náklady už zohľadnili najneskôr do
konca
roku 1999. Chcel by som ilustrovať, že
tam sa predpo-
kladá
pre kategóriu veľkoodberu, ktorá je z úrovne veľmi vy-
sokého
napätia, cena za megawatthodinu 1 552 korún. To je
podľa
Bechtela na úrovni roku 1999. Pre strednú kategóriu je
1
894 korún a v kategórii C, t. j. maloodber alebo z nízkeho
napätia
je to 2 164 korún.
V
súvislosti s predloženým
návrhom by som chcel ako
účelné
uviesť, že podľa štatistických údajov,
ktoré boli za
tretí
štvrťrok 1996, podiel priemerných mesačných výdavkov
v
domácnosti na elektrickú energiu dosahuje
2,2 %, je to 87
korún
v absolútnej hodnote.
Pán poslanec Černák sa zároveň pýtal,
aké projekty na
znižovanie spotreby
elektrickej energie v
domácnostiach
a
v bytovej výstavbe ministerstvo hospodárstva podporuje.
Samozrejme,
je potrebné posudzovať a podporovať všetky prog-
ramy,
ktoré vedú k minimalizácii spotreby energie, ekonomic-
ky stimulovať a administratívne aj
vykonávať opatrenia na
úsporu
energie a formulovať všetky úsporné programy na stra-
ne
spotreby a výroby. Program podpory ekonomických aktivít
vedúcich
k úspore elektrickej energie a dovážaných surovín
bol
realizovaný v rokoch 1992, 1993 a 1995
a umožňoval pod-
poru
úspor energie vo všetkých oblastiach hospodárstva. Tu
by
som chcel povedať, že v roku 1995 štátna účasť 50 mil. Sk
iniciovala
realizáciu investícií v objeme 487 mil. Sk a boli
zabezpečené
úspory v objeme 428 terajoulov tepla a 20 mil.
kwh
elektrickej energie. Ďalej bol program znižovania spo-
treby
energie v bytových domoch a bytoch a vlastne od roku
1993 kontinuálne
pokračuje až doteraz. Program podporuje
úspory energie
v oblasti bývania
v obmedzenom množstve
a
štátna účasť 30 mil. Sk iniciovala
zároveň realizáciu in-
vestícií
v celkovom objeme 144 mil. Sk. Zabezpečila sa úspo-
ra 222 terajoulov tepla a v malých
vodných elektrárňach
a
kogeneračných zdrojoch sa takto
mohlo vyrobiť navyše 700
MWh
elektrickej energie.
S ohľadom na napätosť štátneho rozpočtu
od roku 1996 sa
realizuje
len tento program a zároveň ministerstvo hospodár-
stva
navrhlo vyčleniť finančné prostriedky na program podpo-
ry
ekonomických aktivít, ktoré by
viedli k úspore energie.
Žiaľ,
do návrhu štátneho rozpočtu na roky 1996 a 1997 sa ne-
dostali
v plnej miere.
Chcel by som konštatovať, že doterajšie
výsledky zo za-
tepľovania
a odstraňovania nedostatkov
bytových domov pre-
ukazujú
úsporu energie od 33,5 % do 45 %. Veľká časť pro-
striedkov
na programy v kompetencii ministerstva hospodár-
stva
má návratnú formu a do štátneho rozpočtu sa postupne
vracajú.
V roku 1995 z celkového množstva finančných
pro-
striedkov
v objeme 80 mil. Sk sa návratné
finančné výpomoci
vo
výške 26,5 mil. Sk vrátili.
Najväčšou prekážkou na zvyšovanie
energetickej efektív-
nosti v súčasnom
období - musím povedať - sú
nízke ceny
energie.
Skúsenosti ukazujú, že vhodné vládne
programy môžu
podporiť
investície do úspor aj prostredí. Zároveň by som
ešte chcel
upozorniť, že sa
realizujú programy riadenia
spotreby, dobudovali
sa poradensko-konzultačné strediská
v
jednotlivých regiónoch, realizovali sa
akcie ako "Milión
kompaktných
žiaroviek pre Slovensko" atď.
Skončil som, pán predseda.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán minister. Pýtam sa pána poslanca Černáka,
či
mu stačila odpoveď.
Poslanec Ľ. Černák:
Ďakujem pekne za odpoveď. Žiaľ, za ten čas, čo odpove-
dal
pán minister, pán premiér stihol
odpovedať na tri otáz-
ky.
Čakal som stručnejšiu odpoveď.
Predovšetkým, pri prero-
kúvaní
energetickej koncepcie energetici povedali, že do ro-
ku
2000 očakávajú každý rok
zvyšovanie na úrovni približne
10 % plus
inflácia. Domácnosti už sú skoro na
európskej
úrovni.
Veľkovýrobcovia sú už za ňou. U
podnikateľov to ani
neviem
nazvať, tie čísla, ktoré platia podnikatelia za ener-
getickú
energiu, sú príliš vysoké. Preto som chcel vedieť,
kde
bude strop, pokiaľ sa až bude zvyšovanie cien uberať.
Pán
minister, prosil by som veľmi stručnú odpoveď, či to, čo
odznelo
v diskusii pri energetickej koncepcii, je váš zámer,
to znamená
každý rok zvyšovať
cenu elektrickej energie,
približne
o 15 %.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nech sa páči, pán minister.
Minister hospodárstva SR
K. Česnek:
Áno, je to, samozrejme, zámer
podnikateľskej sféry. Tak
to
vychádza z rozvojových programov a
vlastne dotkol som sa
toho
aj vo svojej odpovedi, keď som hovoril,
že je potrebné
na
obnovu elektrizačnej sústavy nájsť zdroje financovania.
Čiže
vychádza to v týchto rozmeroch. Ale
chcel by som pove-
dať
záverom jednu podstatnú skutočnosť. Toto je zámer podni-
kateľskej
sféry, ale rozhodujúce slovo je to, čo povie na to
komisia
a čo na to povie ministerstvo financií, pretože úlo-
hu
regulačného úradu hrá, samozrejme, ministerstvo financií.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán minister. Druhá otázka je od pani poslan-
kyne
Kollárikovej pre pani ministerku
Slavkovskú: Minister-
stvo
školstva malo predložiť na rokovanie vlády Slovenskej
republiky
návrh koncepcie celoživotného
vzdelávania a jeho
dosah
na činnosť školstva. Bol
vypracovaný takýto materiál
a
aké kroky sa od jeho prijatia očakávajú?
Pani ministerka, môžete odpovedať.
Ministerka školstva SR
E. Slavkovská:
Vážený pán predseda,
vážený pán premiér,
vážená vláda,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
návrh koncepcie bol vypracovaný na
základe Programového
vyhlásenia
vlády Slovenskej republiky a predložený
v decem-
bri
1996. Predpokladá sa, že v tomto
roku by mohol vstúpiť
do
platnosti. Návrh koncepcie celoživotného vzdelávania nad-
väzuje
na koncepciu rozvoja školstva vo všetkých zložkách,
ktorá
už tiež bola predložená vláde a bola aj schválená.
Celoživotné vzdelávanie, tak ako ho v tomto návrhu de-
finujeme,
vychádza zo školského vzdelávania, kde sa uskutoč-
ňuje
prostredníctvom základných, stredných
a vysokých škôl
a
ďalšieho vzdelávania, na čo sa teda kladie dôraz, a kde sa
uskutočňuje
pomocou rôznych inštitúcií pri
ústredných orgá-
noch
štátnej správy alebo iných inštitúcií.
Celý
náš návrh je vypracovaný v súlade
so súčasnými
trendmi
vo vyspelých štátoch Európy, ktoré boli
deklarované
na
svetovej konferencii najprv v Ríme a potom v Paríži, kto-
ré
organizovalo UNESCO. Pri
celoživotnom vzdelávaní vychá-
dzame
z toho, že pri ministerstve školstva bude schválená
akreditačná komisia v
spolupráci s inými orgánmi štátnej
správy, ktorá bude
akreditovať inštitúcie, ktoré
sa budú
uchádzať o ďalšie
vzdelávanie. Tie inštitúcie,
ktoré budú
akreditované, budú
môcť vydávať aj
doklad o absolvovaní
s
celorepublikovou pôsobnosťou. Tie
inštitúcie, ktoré akre-
ditované
nebudú, takýto doklad nebudú môcť vydávať. Čo sa
týka
akreditácie, považujeme ju za dôležitú,
pretože tu ide
vlastne
o štátne overenie spôsobilosti
vzdelávania na poža-
dovanej
úrovni.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja. Pani Kolláriková sa chce
ešte niečo spý-
tať?
Poslankyňa M.
Kolláriková:
Ďakujem pani ministerke. S odpoveďou som
spokojná.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Tretiu otázku položil opäť
poslanec Černák pre
pána ministra Mráza: Koľko je žiadostí na
podporu bytov
a
individuálnej bytovej výstavby z Fondu
rozvoja bývania?
Aké
sú doterajšie skúsenosti?
Pán minister Mráz, nech sa páči.
Minister výstavby a
verejných prác SR J. Mráz:
Vážený pán predseda Národnej rady
Slovenskej republiky,
vážený pán predseda vlády,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
podľa
evidencie Štátneho fondu
rozvoja bývania bolo
prostredníctvom
okresných úradov doručených fondu do 31. de-
cembra 1996 celkove 1 705 žiadostí o poskytnutie podpory
rozvoja
bývania. Z tohto počtu bolo 1 676 žiadostí fyzických
osôb
a 29 žiadostí právnických osôb. V
zákonnej lehote fond
posúdil
celkove 1 364 žiadostí. Z celkového počtu posúdených
žiadostí spĺňalo
stanovené podmienky poskytnutia podpory
952
žiadostí fyzických osôb a 19 žiadostí
právnických osôb,
teda
celkove 97 žiadostí, čo
predstavuje 72,4 % posúdených
žiadostí.
Tento výsledok je ovplyvnený,
samozrejme, aj chy-
bami
a nekompletnosťou požadovaných dokladov v predkladaných
žiadostiach,
a to predovšetkým v počiatočnom období činnosti
samotného
Štátneho fondu rozvoja bývania. Zároveň možno kon-
štatovať,
že ku koncu roka sa tento stav podstatne zlepšil.
Na podporu výstavby bytov bolo posúdených
1 192 žiados-
tí
fyzických osôb a 13 žiadostí právnických osôb. Z tohto
počtu
vyhovelo 862 žiadostí fyzických osôb s
priznanou pod-
porou
231 436 tis. Sk, čo predstavuje v priemere 268 tis. Sk
na
byt, a 11 žiadostí právnických osôb na výstavbu 362 bytov
s
priznanou podporou 94 566 tis. Sk, čo
predstavuje 269 200
Sk
na jeden byt. Celkove bolo poskytnutá podpora na výstavbu
1
224 bytov.
Štátny fond rozvoja bývania po
počiatočných ťažkostiach
spôsobených čiastočne
aj zmenou územnosprávneho členenia
rozbehol naplno
svoju činnosť až
v poslednom štvrťroku
1996.
Na zvýšenie možností riešiť bytovú situáciu najmä mla-
dých rodín bola
v závere roku 1996 prijatá novela zákona
číslo
124/1996 Z. z. a v súčasnosti pripravujeme aj novelu
vládneho
nariadenia číslo 181/1996. Všetky tieto
kroky sme-
rujú
k lepšiemu a rýchlejšiemu využitiu
prostriedkov, ktoré
vláda
Slovenskej republiky vyčlenila práve na tento účel cez
Štátny
fond rozvoja bývania.
Skončil som.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán minister. Pán poslanec
Černák, stačí odpo-
veď?
Poslanec Ľ. Černák:
Ďakujem pekne za odpoveď. Čísla splnili
moje očakáva-
nie.
Prosil by som ešte, keby jednou vetou
pán minister mo-
hol
povedať, čo majú tí, ktorí si chcú
podať žiadosť, ktorí
chcú
rekonštruovať starý dom alebo postaviť
nový, podniknúť
ako
prvý krok.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nech sa páči, pán minister.
Minister výstavby a
verejných prác SR J. Mráz:
Pokiaľ ide o žiadosti, ktoré sa
podávajú prostredníc-
tvom
okresných úradov, odborov bytovej
politiky v súlade so
starými
smernicami, v súlade so starým zákonom, ktorý platil
do
novely, ktorá tu bola schválená 8. januára, do nadobudnu-
tia účinnosti novely vládneho nariadenia je
možné naďalej
podávať
žiadosti starým spôsobom a tieto budú takto posudzo-
vané.
Je však na posúdenie, či teraz žiadať
za tých podmie-
nok,
ktoré platia, resp. za tých, s
ktorými sa uvažuje pri
novele
zákona aj novele vládneho nariadenia. Treba konštato-
vať,
že v súčasnosti počet týchto žiadostí klesá v súlade
s
tým, že sa očakáva novela zákona, a na
to sa zrejme obča-
nia
spoliehajú.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán minister.
So štvrtou otázkou sa obracia pán
poslanec Brocka na
pani
ministerku Keltošovú a pýta sa: Aké opatrenia pripravu-
je
vaše ministerstvo v súvislosti s pretrvávajúcou vysokou
dlhodobou
nezamestnanosťou?
Pani ministerka, môžete odpovedať.
Ministerka
práce, sociálnych vecí
a
rodiny SR O. Keltošová:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi na úvod môjho vystúpenia
zopár čísel. Po-
kiaľ
ide o prácu s dlhodobo nezamestnanými, k 31. decembru
1994
nám zanechala bývalá vláda 167 889 dlhodobo nezamestna-
ných. K 31. decembru 1995 sme zaznamenali
pokles zhruba
o
20 tisíc, presne 19 199. K 31. decembru
1996 ďalší pokles
o
10 145. Zjednodušene povedané, za dva
roky vlády sme zní-
žili
počet nezamestnaných dlhšie evidovaných ako 12 mesiacov
o
30 tisíc občanov.
A teraz k vašej otázke aké opatrenia pripravuje minis-
terstvo.
Pán poslanec, predpokladám, že ste boli
pri schva-
ľovaní
návrhu zákona o zamestnanosti. Ak nie, tak si dovolím
vás
upozorniť, že ministerstvo práce,
sociálnych vecí a ro-
diny
môže pripravovať opatrenia predovšetkým
v rámci legis-
latívy
a ďalej opatrenia v rámci štátneho dozoru a kontroly.
Takže
dovoľte, aby som odpovedala na vašu otázku. Projekt
verejnoprospešných prác je všeobecne známy, bol uvedený do
účinnosti
v máji roku 1995. Nebudem sa k nemu bližšie vyjad-
rovať.
Aj jeho zásluhou sme znížili od roku 1994 počet dlho-
dobo
nezamestnaných o 30 tisíc osôb. V zákone o zamestnanos-
ti
číslo 387 z decembra minulého roka s účinnosťou od 1. ja-
nuára,
za ktorý hlasovala väčšina tohto parlamentu, boli za-
kotvené
aktívne nástroje politiky trhu práce, ktoré sú zame-
rané
práve na dlhodobo nezamestnaných.
Pre vašu pozornosť, pán poslanec, ale aj
pre ostatných,
v
§ 92 je zakotvené dohodnuté osobitné pracovné miesto. Oso-
bitné
pracovné miesto je každé neobsadené pracovné miesto,
na
ktoré zamestnávateľ prijme do
pracovného pomeru na dobu
neurčitú
na základe dohody s okresným úradom
práce dlhodobo
nezamestnaného.
Okresný úrad práce poskytuje zamestnávateľo-
vi
po dobu 12 mesiacov príspevok na úhradu
mzdy alebo platu
vyplateného
zamestnancom na úhradu poistného, na
zdravotné,
nemocenské
a dôchodkové poistenie a na úhradu príspevku na
poistenie
v nezamestnanosti, platený zamestnávateľom v plnej
výške,
a na úhradu nákladu na ubytovanie, cestovné a stravné
v
dohodnutej výške. V § 93 toho istého zákona sa hovorí: Do-
hodnuté pracovné miesto na dobu určitú je každé pracovné
miesto,
na ktoré prijme zamestnávateľ po dohode s okresným
úradom
práce dlhodobo nezamestnaného do
zamestnania na dobu
určitú,
a to najmenej na 6 mesiacov. Okresný
úrad práce po-
skytne
príspevok v plnej výške na úhradu mzdy alebo platu
vyplateného
zamestnancovi na úhradu poistného na zdravotné
poistenie,
nemocenské a dôchodkové poistenie a
príspevku na
poistenie v
nezamestnanosti platených zamestnávateľom
a
v dohodnutej výške na úhradu
nákladu na ubytovanie, ces-
tovné a
stravné. Ak zamestnávateľ - ten istý paragraf
-
predĺži pracovný pomer takto prijatým zamestnancom dlhodo-
bo
nezamestnaným o ďalších 6 mesiacov, môže takémuto zamest-
návateľovi
okresný úrad práce poskytnúť ďalší príspevok za
uvedených
podmienok.
Ďalším
nástrojom na riešenie
nezamestnanosti z radov
dlhodobo nezamestnaných sú aj dohodnuté verejnoprospešné
pracovné
miesta. Dohodnuté verejnoprospešné
pracovné miesto
je
každé pracovné miesto, na ktoré je
prijatý evidovaný ne-
zamestnaný na základe
dohody medzi okresným
úradom práce
a
zamestnávateľom na dobu najviac 12 mesiacov. Aj v tomto
prípade poskytuje okresný úrad práce príspevok
na úhradu
mzdy
alebo platu zamestnanca a celého príslušenstva.
Verím, že aj tieto zákonom novo
vytvorené aktívne ná-
stroje
popri ďalších aktivitách prispejú k
znižovaniu dlho-
dobej nezamestnanosti. Súčasne ministerstvo práce, sociál-
nych
vecí a rodiny v zmysle § 3 spomínaného zákona o zamest-
nanosti
s účinnosťou od 1. januára 1997 určuje
priority po-
litiky
trhu práce na príslušný rok. Aj tu bude hlavná pozor-
nosť
i naďalej venovaná dlhodobo nezamestnaným. Jej realizá-
torom
bude Národný úrad práce ako orgán pôsobiaci pri zabez-
pečovaní
politiky trhu práce. V minulom roku za uplynulých
5
rokov sme zaznamenali zlom práve v počte, resp. v raste
dlhodobej
nezamestnanosti. Podľa posledných informácií z Ná-
rodného
úradu práce poklesla štatistika dlhodobo nezamestna-
ných
za uplynulý rok v priemere o 2 až 3 body.
Pokiaľ ide o konkrétne programy jednotlivých okresných
úradov
práce, pre dlhodobo nezamestnaných prebiehajú na úra-
doch
práce napríklad kurz profesijnej orientácie pre mladis-
tvých
uchádzačov o zamestnanie, motivačný
kurz pre sociálne
podnikanie, sociálno-komunikačný kurz,
kurz profesijná
orientácia
a hľadanie zamestnania, kurz ako získať zamestna-
nie,
kurz prevencie návykových látok a alkoholu, výcvikový
program
pre mladistvých Rómov, nácvik asertívneho správania.
Okrem týchto
skupinových programov prebiehajú na úradoch
práce
rôzne kurzy práce, stretnutia s
úspešnými podnikateľ-
mi,
besedy s odborníkmi v oblasti sociálneho zabezpečenia,
právnikmi
a individuálne psychologické poradenstvo.
Na záver mi dovoľte jedno konštatovanie. Fenomén dlho-
dobej
nezamestnanosti je známy aj v členských štátoch Európ-
skej
únie. Podľa podkladov, ktoré máme z Medzinárodného úra-
du práce zo
Ženevy, v Európskej únii percentuálny podiel
dlhodobo
nezamestnaných, t. j. viac ako 1 rok, z celkového
počtu nezamestnaných bol v priemere 50,3 %, na Slovensku
47
%, v
Belgicku 58,3 %, v
Španielsku 52,6 %, v Írsku
57,8
%, v Taliansku 60,9 %, vo Veľkej Británii 45,4 %.
Ďakujem, pán predseda. To je všetko.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pani ministerka. Pán poslanec Brocka, stačila
odpoveď?
Nie, nech sa páči.
Poslanec J. Brocka:
Vážený pán predseda,
vážení členovia vlády,
položil som otázku, aké opatrenia pripravuje minister-
stvo
práce v súvislosti s pretrvávajúcou dlhodobou nezamest-
nanosťou.
Pani ministerka čítala zo zákona o
zamestnanosti,
ktorý
sme tu schválili a všetci poznáme. Dokonca hovorila
o
tom, čo zdedila táto vláda z roku 1994.
Ja jej len pripo-
meniem,
že v roku 1994 sa za dlhodobo nezamestnaných považo-
vali
tí, čo sú bez práce dlhšie ako 9 mesiacov. Táto vláda
považuje
za dlhodobo nezamestnaných tých, čo sú bez
práce
viac
ako 12 mesiacov. O tom, ako sa dá štatistikou upravovať
miera
nezamestnanosti, miera kriminality,
vieme aj v tejto
sále,
vedia to aj občania Slovenskej republiky.
Keď som sa pýtal na túto otázku, tak som myslel na to,
pani
ministerka, že s krajinami, s ktorými
sa môžeme porov-
návať,
s krajinami Vyšehradskej štvorky, Slovensko je na pr-
vom
mieste v podiele dlhodobo nezamestnaných.
Tento problém
nezamestnanosti
je problémom číslo 1 nie preto, že nezamest-
nanosť je taká
vysoká, ale práve preto, že rastie podiel
tých,
čo sú bez práce podľa vás dlhšie ako 12, podľa mňa
dlhšie
ako 9 mesiacov, lebo dôsledky tejto dlhodobej neza-
mestnanosti
sú katastrofálne. Nielen to, že sa znižuje ži-
votná
úroveň týchto nezamestnaných a ich rodín, že rastie
kriminalita,
že sa zhoršujú medziľudské vzťahy, že
títo ľu-
dia
strácajú dôveru v štát a spoločnosť, ale aj preto, že
priame
ekonomické straty z nevyužitia potenciálu týchto ľudí
alebo
vyvolané sociálne náklady predstavujú
na jedného člo-
veka
v minulom roku 250 tisíc Sk, u toho, ktorý je v prieme-
re
bez práce viac ako 1 rok.
Pani ministerka, projekt verejnoprospešných
prác zname-
nal
zníženie miery nezamestnanosti v roku
1995 o 0,2 %, to
je
5 600 nezamestnaných. Nemyslíte si, že
z uvedených dôvo-
dov
je to málo?
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem
pekne, pán poslanec. Pani ministerka, môžete
odpovedať.
Ministerka
práce, sociálnych vecí
a
rodiny SR O. Keltošová:
Ešte
raz zopakujem. Podiel
dlhodobo nezamestnaných
v
priemere na Slovensku - neviem, prečo
porovnávate s Vyše-
hradskou
štvorkou, keď hovorím o európskych vyspelých kraji-
nách
s podstatne vyspelejšou ekonomikou - je vyšší
ako na
Slovensku
z celkového počtu nezamestnaných. Ale
dobre, úče-
lovo
sa dá položiť otázka aj takto.
Pokiaľ
ide o konkrétne opatrenia, ešte raz opakujem,
každé
ministerstvo bez ohľadu na to, či je to ministerstvo
práce, sociálnych vecí a rodiny, alebo iné rezorty, môžu
ovplyvňovať
zákonom, to znamená zákonom, ktorý tu bol prija-
tý
a ktorý som citovala, využívaním tohto zákona, čiže všet-
kými
dostupnými pákami, ktoré nám dáva
legislatíva, vrátane
využitia
zdrojov, ktoré predstavoval bývalý Fond zamestna-
nosti,
terajší Národný úrad práce, a do
tretice, samozrejme
aj verejnoprospešnými prácami. A ak
chcete, pán poslanec,
môžem
vám citovať presne rozdelenú dobu evidencie, koľko bo-
lo
do troch mesiacov, od 4 do 6, od 7 do
9, od 10 do 12, od
13
do 18, mám to tu, ak vás to zaujíma, cez prestávku vám to
môžem
ukázať.
Znovu opakujem, podiel dlhodobo nezamestnaných na Slo-
vensku
je pod priemerom, aký je v
Európskej únii vo vyspe-
lých
štátoch. Nehovorím, že je to ideálna
situácia. Takisto
si
myslím, že je vecou
zamestnávateľov a zamestnancov, aby
sa
pričinili o zlepšenie. A toto je
len časť, ktorá hovorí
o
priamej pomoci -
či legislatívnej, alebo aj finančnej
-
cez verejnoprospešné práce alebo
vytváranie nových spolo-
čensky
účelových pracovných miest. Ale
nehovoríme napríklad
aj o nepriamych dotáciách pre samostatne
zárobkovo činné
osoby, kde sme
im odsúhlasili v rámci schváleného zákona
o
zamestnanosti zníženie povinného príspevku do Fondu za-
mestnanosti
o jedno percento zo 4 % na 3 %, čo znamená pre
Fond
zamestnanosti úbytok 76 miliónov Sk. Obráťme to naopak,
dotáciu
pre malých a stredných podnikateľov na
tento rok na
76
miliónov Sk.
Skončila som, pán predseda. (Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pani ministerka. Otázku pre pána
ministra Čes-
neka
kladie pán poslanec Palacka: Ako chce ministerstvo hos-
podárstva
riešiť obchodný deficit voči Rusku?
Pán minister, môžete odpovedať.
Minister hospodárstva SR
K. Česnek:
Vážený pán predseda,
vážený pán predseda vlády,
členovia vlády,
pani poslankyne, páni poslanci,
žiaľ, otázka riešenia obchodného deficitu s Ruskou fe-
deráciou
je vlastne úzko spätá s tradičným dovozom energe-
tických
surovín pre hospodárstvo. Pokiaľ
ide o minulosť aj
o
súčasnosť, predovšetkým ropu, zemný
plyn, tradičným dodá-
vateľom
všetkých týchto komodít je Ruská
federácia. I v mi-
nulom
období dovoz bol viac-menej kompenzovaný. Stav bol vy-
bilancovaný, avšak
v súčasných podmienkach transformácie
ekonomík v Slovenskej republike aj v
Ruskej federácii sa
vytvára
pasívne saldo našej obchodnej bilancie.
Hlavné prí-
činy
vzniknutej situácie treba hľadať a
pripísať rozdielnym
podmienkam
našej konkurencieschopnosti nielen v
kvalite vý-
robkov,
v dodacích podmienkach, ale v neposlednom rade je to
aj
v platobných podmienkach, ktoré
môžu či nemôžu naši vý-
vozcovia
ponúknuť. Nie sú schopní v tejto oblasti konkurovať
a
poskytovať také podmienky
ako ostatné štáty Európskej
únie
alebo iní účastníci na tomto trhu.
Ako som uviedol, saldo obchodnej bilancie s Ruskou fe-
deráciou nám najviac
ovplyvňuje dovoz nerastných
surovín,
ktoré
vlastne v tomto predstavujú 80 % z celkového dovozu.
Ak vychádzame zo základných dohôd o
obchodno-hospodárskej
a
vedeckotechnickej a kultúrnej spolupráci, a teda aj z rie-
šení,
ktoré boli prijaté na zasadnutí
medzivládnej komisie,
okrem
vládnych uznesení a týchto záverov je potrebné venovať
pozornosť skutočnosti, že v poslednom období boli
prijaté
dva
zákony, t. j. zákon o Fonde na podporu
zahraničného ob-
chodu
a zákon o Exportnej a importnej banke. Oba tieto záko-
ny
môžu vytvoriť priestor na zvýšenie konkurenčnej schopnos-
ti
našich výrobkov na trhu Ruskej federácie, najmä z hľadis-
ka,
ako som hovoril, vytvárania platobných
podmienok, pois-
ťovania týchto
vývozov a podobne.
Do komplexu uvedených
opatrení
treba, samozrejme, zahrnúť aj úvahy o
diverzifiká-
cii surovinových zdrojov, a teda
snažiť sa dovážať aj
z
iných krajín v podmienkach, kde sú potenciálne možnosti
našich
vývozcov aj dovozcov.
Chcel by
som však upozorniť na jednu
skutočnosť. Pri
posudzovaní výšky pasívneho obchodného salda medzi
Ruskou
federáciou
a Slovenskou republikou je potrebné zohľadňovať
aj
skutočnosť, že služby za tranzit ropy a
zemného plynu do
západných
štátov cez naše územie sú zahrnuté v platobnej bi-
lancii,
ale neznižujú pasívne saldo obchodnej bilancie.
Za
ďalší z dôležitých
nástrojov znižovania pasívneho
salda
s Ruskou federáciou môžeme považovať aj rozširovanie
obchodno-hospodárskej
spolupráce s vybranými oblasťami. Mi-
nisterstvo
hospodárstva k dnešnému dňu má
uzavretých 16 ta-
kýchto
dohôd. Na rok 1997 sú plánované ešte na podpis dohody
o
obchodno-hospodárskej spolupráci so
Sverdlovskou, Riazan-
skou, Volgogradskou oblasťou a v
štádiu rozpracovania je
predmetná
dohoda aj so Saratovskou oblasťou. Koncom februára
sa
pripravuje rokovanie s celým Sibírskym regiónom.
Zároveň
v záujme riešenia
zvýšenia možnosti vývozov
slovenských
výrobkov na trh Ruskej federácie sa
ďalej usku-
točňujú
konzultácie medzi oboma stranami o možnostiach libe-
ralizácie obchodných
vzťahov v intenciách tých záväzkov,
ktoré
Slovenská republika má vo vzťahu k
Svetovej obchodnej
organizácii, ktoré jej
vyplývajú z Dohody o
colnej únii
s
Českou republikou a, samozrejme, aj z
preferenčných zmlúv
s
tretími krajinami. Slovenská republika
sa musí zasadzovať
o
liberálny obchodný režim. Ekonomika Slovenskej republiky
je
totiž otvorená a v súlade s princípmi a pravidlami, ktoré
sú
záväzné pre členov Svetovej obchodnej organizácie, sa vy-
žaduje
aj detailné skúmanie legislatívneho zázemia a obchod-
nopolitických
režimov v jednotlivých krajinách a cieľom musí
byť pripraviť obchodné dohody tak, aby
vyhovovali všetkým
týmto
zmluvným partnerom.
Rozvoj ekonomickej spolupráce s Ruskou federáciou for-
mou
liberalizácie obchodu môže nesporne
viesť tiež k posil-
ňovaniu
ekonomickej sily Slovenska. Forma, v akej by sa mali
vzájomné
ekonomické vzťahy (alebo mohli) dostať oproti dneš-
ku
na vyššiu úroveň... (Ruch v sále.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Páni poslanci, vy žiadate ministra, aby
vám odpovedal
na
otázky, a nepočúvate ho.
Minister hospodárstva SR
K. Česnek:
...musí byť predmetom kontinuálnej
diskusie na všetkých
úrovniach,
pretože zmluvy tohto druhu sa
pripravujú pomerne
ťažko.
V tejto súvislosti bol predložený v
novembri 1996 na
zasadnutie
medzivládnej komisie aj návrh spoločného vyhláse-
nia
o týchto základných princípoch.
Ak to zhrniem, zameranie základných
smerov činnosti mi-
nisterstva hospodárstva môže byť predovšetkým v
znižovaní
pasívneho
salda vo vzájomnej obchodnej bilancii medzi Slo-
venskom
a Ruskou federáciou. Môže to byť aj
vplyvom toho,
aby
sme znižovali surovinovú náročnosť cez úsporu energie,
potom
je podstatné zvyšovanie exportu
tovarov a služieb do
vybraných oblastí,
ktoré som spomínal,
hľadanie nových
a
rozširovanie súčasných trhov pre naše
výrobky a služby
v
jednotlivých republikách,
regiónoch a oblastiach Ruskej
federácie.
A medzi ďalšie nástroje môže patriť aj hľadanie
všetkých
voľných nevyťažených kapacít
rezortu, ktoré by sa
opätovne
zaradili do výrobného procesu a dostali by sa tým
aj
do exportu na trhy Ruskej federácie.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán minister. Doplňujúcu otázku má pán posla-
nec
Palacka.
Poslanec G. Palacka:
Ďakujem,
pán predseda. Ďakujem aj pánu ministrovi za
odpoveď.
Predsa by som chcel ešte otázku
doplniť. So znepo-
kojením
som sledoval v posledných mesiacoch, keď často sa od
niektorých
členov vlády objavili úvahy o vytvorení zóny voľ-
ného
obchodu s Ruskou federáciou. Viem, že aj ministerstvo
hospodárstva
pripravilo materiál - informáciu o ekonomických
prínosoch
z vytvárania zón voľného obchodu s
Ruskou federá-
ciou.
Chcem sa spýtať, pán minister, či ste tento materiál
vláde
predložili, keď nie, prečo, keď áno, s akým výsledkom.
Ďakujem.
Minister hospodárstva SR
K. Česnek:
Áno, materiál bol predložený, ale zopakujem to, čo som
hovoril
aj vo svojom úvodnom vystúpení, že
všetky tieto ro-
kovania, ktoré by
sa aj predpokladali, sme nútení
robiť
v
intenciách toho, aké dohody už máme. Čiže nemôžeme porušiť
naše
záväzky voči Svetovej obchodnej
organizácii, Európskej
únii,
ktoré vyplývajú z pridruženia, a takisto ani z dohôd
o
colnej únii. Takže toto je jednoznačne
rámec, v ktorom sa
dá
pohybovať. Ale myslím si, že tento stav je natoľko vážny,
že
by bolo hazardom, ak by sme
nezvážili, čo nám môže pri-
niesť
liberalizácia vzájomných vzťahov. Takže
sme nútení na
tom
pracovať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne, pán minister.
Pani poslankyne, páni poslanci, zrejme budeme končiť.
Prečítam
len, že mala nasledovať otázka pána
poslanca Šimka
pre
pani podpredsedníčku Tóthovú: Aké
opatrenia prijmete na
to,
aby zákony, ktoré predkladá vláda, už neboli v rozpore
s
Ústavou Slovenskej republiky? Za pani Tóthovú má odpovedať
pán
premiér. Neviem, či sa vyplatí vôbec ísť k pultu. Pán
premiér,
prosím na niekoľko sekúnd.
Predseda vlády SR V.
Mečiar:
Legislatívny proces je procesom nachádzania práv a ako
taký
je proces tvorivý, ktorý vychádza aj z doteraz platných
pravidiel
a zásad. Ale takisto má rozvíjať poznanie v oblas-
ti
spoločenských vzťahov a dávať im právnu podobu. Právne
vzťahy
sa od iných vzťahov líšia predovšetkým...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán premiér, uplynul čas, je 15.00 hodín.
(Potlesk.)
Ďakujem, pán premiér, aj páni ministri.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračo-
vať
v rokovaní našej schôdze. Pristúpime k
prerokovaniu do-
datočne
zaradeného programu, ktorým je
návrh poslanca Národnej rady Slovenskej
republiky Ľudo-
víta Černáka
na vydanie zákona
Národnej rady Slovenskej
republiky,
ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej
republiky
číslo 192/1995 Z. z. o zabezpečení záujmov štátu
pri
privatizácii strategicky dôležitých
štátnych podnikov a
akciových
spoločností.
Pani poslankyne, páni poslanci, prosím
pokoj.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 332 a
spoločnú správu
výborov
ako tlač číslo 332a.
Vážené
pani poslankyne, páni
poslanci, vyhlasujem
10-minútovú
prestávku.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyne, páni poslanci, prosím,
aby ste zaujali
miesto
v rokovacej miestnosti. Uvoľnite pánov ministrov. Po-
radenská
služba sa končí, budeme pokračovať.
Ešte raz
prosím, páni poslanci, pani
poslankyne, páni
ministri
majú kancelárie mimo tejto budovy.
Prosím, aby ste
zaujali
svoje miesta.
Pani poslankyne, páni poslanci, oznámil som, že budeme
pokračovať
návrhom zákona, tlačou 332. Spoločnú správu ste
dostali
ako tlač 332a.
Prosím pána poslanca Černáka, aby
návrh novely zákona
odôvodnil.
Poslanec Ľ. Černák:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne a kolegovia,
o probléme privatizácie bánk, resp. aby
som sa presne
vyjadril,
privatizácie bánk a peňažných
ústavov, sa v spo-
ločnosti
toľko diskutuje, že každý z vás zrejme vie, o čo
ide.
Dovoľte mi preto, aby som veľmi stručne zaujal stano-
visko
len k štyrom okruhom problémov, ktoré boli v poslednom
čase
v tlači a v odbornej verejnosti často prediskutovávané.
Odborná verejnosť, poslanci diskutujú, či privatizovať
banky,
či neprivatizovať. Objavil sa argument, že prípadná
neprivatizácia
bánk sťaží náš prístup do OECD. Verejne sa
k
tomu vyjadrili funkcionári tejto medzinárodnej organizá-
cie.
Dovolím si ako príklad povedať, že Česká republika tiež
nemá
sprivatizované peňažné ústavy v našom
zmysle slova, sú
odštátnené,
a je členom OECD.
Zároveň si vás dovolím upozorniť na to, že počas toho,
ako
sa o tomto probléme verejne diskutuje, uskutočnilo sa
niekoľko prieskumov verejnej mienky -
väčších i menších.
Deväť
z desiatich opýtaných občanov Slovenskej
republiky je
toho
názoru, že v danej situácii by sa peňažné ústavy nemali
privatizovať.
Niekedy v januári roku 1996 som predložil
návrh zákona,
ktorý
v podstate bol trošku tvrdší ako neskôr
prediskutová-
vaný
návrh kolegyne Schmögnerovej, pretože ona rozdelila fi-
nančné
ústavy na dva okruhy a ja som ich zahrnul všetky do
jedného.
Po tom, ako sa objavili v našej verejnosti disku-
sie,
názory politických strán, po tom, ako sa pokúsila podľa
nového
rokovacieho poriadku predložiť návrh zákona
Spoločná
voľba
a najmä klub Združenia robotníkov Slovenska, som náš
klub
požiadal o zaradenie tejto novely.
Novela bola prediskutovaná v príslušných
výboroch, vo
výboroch
odzneli návrhy kolegov poslancov, ktoré uvádzali do
súladu
túto novelu s už prijatou novelou číslo 214, a odzne-
li
tam návrhy, ktoré som pripravený akceptovať. Sú uvedené
ako
menšinový názor v spoločnej správe, ku
ktorým sa môžete
vyjadriť
v rozprave.
Novela navrhuje, aby sa podiely, resp. akcie, ktoré sa
nachádzajú
v držbe Fondu národného majetku, všetkých štyroch
finančných
inštitúcií, ale predovšetkým Slovenskej sporiteľ-
ne,
Slovenskej poisťovne, Všeobecnej úverovej banky a Inves-
tičnej a
rozvojovej banky neprivatizovali. Zaznel návrh,
ktorý
odporúča, aby sa na tento odsek vzťahoval § 4 odsek 2,
to
znamená, aby výkon vlastníckych práv bol prevedený na mi-
nisterstvo
financií. Som pripravený akceptovať takéto rieše-
nie. A zazneli
návrhy, ktoré hovorili o tom, že účinnosť
tohto
zákona by mala byť dlhodobá. Taká, aby nebolo podozre-
nie
z chytráčenia, aby prešla prakticky cez
dve volebné ob-
dobia,
a zaznel návrh do roku 2003.
Úprimne si myslím, že v danej situácii, keď predovšet-
kým
v Investičnej a rozvojovej banke a vo
Všeobecnej úvero-
vej
banke sledujete už takpovediac predprivatizačné napätie,
ktoré
týmto finančným inštitúciám
neprospieva, ten postup,
ktorý
odporúča odborná verejnosť, to znamená najprv reštruk-
turalizácia
úverových portfólií, ozdravenie, možno kapitálo-
vé
posilnenie, a potom rozumná
privatizácia, je to najlep-
šie,
čo pre danú situáciu v danej chvíli slovenská ekonomika
potrebuje.
Preto
vás prosím všetkých,
bez rozdielu politickej
príslušnosti,
aby ste podporili tento návrh zákona.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne. Prosím určeného pána poslanca, ktorý má
byť pri tejto
novele spravodajcom... Kto
bol určený? Pán
poslanec
Cingel? Prosím, pán poslanec Cingel.
Poslanec T. Cingel:
Pán predseda, mal som nejaké ťažkosti.
Myslel som si,
že
sa na tomto prerokúvaní ani nebudem môcť zúčastniť, ale
rozmyslel
som si to.
Takže
prečítam vám spoločnú správu
gestorského výboru
o
prerokovaní návrhu poslanca Národnej
rady Slovenskej re-
publiky
Ľudovíta Černáka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa
zákon
Národnej rady Slovenskej republiky číslo
192/1995
Z.
z. o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strate-
gicky
dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností.
Predseda
Národnej rady Slovenskej
republiky pridelil
tento
návrh rozhodnutím číslo 758 na prerokovanie Ústavno-
právnemu
výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru
Národnej rady Slovenskej republiky pre financie,
rozpočet
a
menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky
pre hos-
podárstvo, privatizáciu a podnikanie v lehote po získaní
stanoviska vlády
Slovenskej republiky. Súčasne určil ako
príslušný
Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu
a
podnikanie na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej
rady
Slovenskej republiky s tým, že sa
skoordinované stano-
viská
výborov Národnej rady Slovenskej republiky premietnu
v
spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republi-
ky.
Určené výbory prerokovali návrh poslanca Národnej rady
Slovenskej
republiky na svojich schôdzach 12. februára 1997.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodár-
stvo,
privatizáciu a podnikanie neprijal uznesenie o výsled-
ku
prerokovania návrhu poslanca Národnej
rady pána Černáka,
lebo
podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo
44/1989
Zb. o rokovacom poriadku
Slovenskej národnej rady
v
znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpo-
lovičná
väčšina všetkých členov výboru.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie,
rozpočet
a menu prerokoval návrh poslanca Ľudovíta Černáka
a
neprijal uznesenie o výsledku prerokúvania návrhu poslanca
na
vydanie zákona, lebo podľa § 52 ods.
4 zákona Národnej
rady
Slovenskej republiky číslo 350/1996
Z. z. o rokovacom
poriadku
nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná
väčšina prí-
tomných
členov výboru.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky
podľa
výpisu zo zápisnice zo 73. schôdze výboru prerokoval
dňa
12. februára 1997 návrh poslanca Národnej rady Sloven-
skej
republiky pána Černáka na vydanie
zákona Národnej rady
Slovenskej
republiky, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady
Slovenskej republiky
číslo 192/1995 Z. z. o
zabezpečovaní
záujmov
štátu pri privatizácii strategicky
dôležitých štát-
nych
podnikov a akciových spoločností (tlač 332), a na návrh
predsedu
Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej re-
publiky
Petra Brňáka hlasoval o návrhu uznesenia. Z celkové-
ho
počtu poslancov Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slo-
venskej
republiky bolo prítomných 11 poslancov. Za návrh uz-
nesenia bolo celkove 5 poslancov, 5
poslancov bolo proti
a
1 poslanec sa zdržal hlasovania. Teda
Ústavnoprávny výbor
Národnej
rady Slovenskej republiky neschválil predložený ná-
vrh
uznesenia v súlade s § 52 ods. 4 zákona Národnej rady
Slovenskej
republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom po-
riadku
Národnej rady Slovenskej republiky. Iný návrh uznese-
nia
nebol predložený.
Vzhľadom na skutočnosť, že v priebehu
rokovania o pred-
metnom návrhu
uznesenia boli prijaté
pozmeňujúce návrhy
prednesené
pánom poslancom Benčíkom v súlade s
§ 52 ods. 5
zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996
Z.
z. o rokovacom poriadku,
na návrh poslanca Benčíka sa
uvádza
stanovisko najmenej jednej tretiny poslancov k návrhu
na
uznesenie, stanovisko 5 poslancov Národnej rady Sloven-
skej
republiky členov Ústavnoprávneho
výboru Národnej rady
Slovenskej
republiky k návrhu poslanca Národnej rady Sloven-
skej
republiky Ľudovíta Černáka na vydanie zákona Národnej
rady
Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky číslo
192/1995 Z. z. o za-
bezpečení
záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôleži-
tých
podnikov a akciových spoločností.
To je všetko, pán predsedajúci.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca.
Do rozpravy k tomuto bodu sa písomne
z poslancov ne-
prihlásil
nikto. Za poslanecké kluby sa
prihlásili za Zdru-
ženie
robotníkov Slovenska pán poslanec Miroslav Pacola a za
Spoločnú
voľbu pani poslankyňa Schmögnerová.
Poslanec T. Cingel:
Pán predsedajúci, pretože ide len o stanovisko, a to
nie
je spoločná správa, hlásim sa do rozpravy ako prvý.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Áno, budem to evidovať, až keď sa skončí rozprava klu-
bov.
Prosím, ako prvý za klub Združenia
robotníkov Slovenska
vystúpi
pán poslanec Pacola.
Poslanec M. Pacola:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
dovoľte mi, aby som za náš
klub predniesol doplňujúce
a
pozmeňujúce návrhy k zákonu číslo
192/1995 Z. z. o zabez-
pečovaní
záujmov štátu pri privatizácii
strategicky dôleži-
tých
štátnych podnikov a akciových spoločností.
Ako sa tu už spomenulo, náš poslanecký klub súčasne so
Spoločnou
voľbou takisto podal na organizačný odbor a na le-
gislatívny
odbor Kancelárie Národnej rady
samostatný zákon,
ale
zo známych príčin tento zákon nemohol byť už prerokovaný
na
tejto schôdzi, preto sme si osvojili
návrh zákona, ktorý
predkladá
pán poslanec Černák.
Teraz mi dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúce a do-
plňujúce
návrhy k tlači číslo 332.
Po prvé - k názvu zákona. Názov zákona má znieť "Zákon
z
roku 1997, ktorým sa mení a dopĺňa
zákon Národnej rady
Slovenskej republiky
číslo 192/1995 Z. z. o
zabezpečovaní
záujmov
štátu pri privatizácii strategicky
dôležitých štát-
nych
podnikov a akciových spoločností v
znení nálezu Ústav-
ného
súdu Slovenskej republiky číslo 135/1996 Z. z. a zákona
Národnej
rady Slovenskej republiky číslo 214/1996 Z. z."
Odôvodnenie: ide o legislatívno-technickú úpravu.
Vzhľadom
na časové obdobie, ktoré prešlo od podania návrhu
zákona
(tlač 332) po jeho prerokovanie v
Národnej rade Slo-
venskej
republiky je potrebné ho aktualizovať a upraviť tak,
ako
je uvedené v návrhu na zmenu číslo 1.
Po druhé - v článku I názov zákona má
znieť: "Zákon Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky číslo
192/1995 Z. z. o za-
bezpečovaní
záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôle-
žitých
štátnych podnikov a akciových spoločností v znení ná-
lezu Ústavného
súdu Slovenskej republiky
číslo 135/1996
Z. z. a
zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo
214/1996
Z. z. sa mení a dopĺňa takto:"
Odôvodnenie: Platí to isté, čo bolo
uvedené v odôvodne-
ní
návrhu na zmenu v bode číslo 1.
Po tretie - v článku I sa za názov zákona
vkladajú body
1,
2, ktoré znejú:
1. V § 2 ods. 1 úvodná veta znie:
"Predmetom privatizá-
cie
podľa zákona o podmienkach prevodu
majetku štátu na iné
osoby
nemôže byť majetok štátu, ktorý majú v správe štátne
podniky
v odvetviach...", pričom je odkaz na dva zákony uve-
dené
pod číslom 1 a číslom 3.
2. V § 2 ods. 1 sa vypúšťa písm. f).
Odôvodnenie: Vzhľadom na navrhovanú
zmenu obsiahnutú
v
návrhu zákona (tlač 332) je potrebné
legislatívne upraviť
návrh
zákona o body 1 a 2, ktoré reagujú a
vysporadúvajú sa
s
úpravou obsiahnutou v novele zákona
Národnej rady Sloven-
skej
republiky číslo 214/1996 Z. z. tak, aby
bola zachovaná
jednoznačnosť právneho predpisu a v zákone neboli rovnaké
vecné
úpravy obsiahnuté dvakrát.
Po štvrté - v článku I sa text návrhu
zákona označí ako
bod
3 a na konci ustanovenia sa bodka
nahradzuje bodkočiar-
kou a
pripájajú sa slová,
ktoré znejú "ustanovenie §
4
ods.
2 sa vzťahuje aj na tieto spoločnosti".
Odôvodnenie: Ide o legislatívno-technickú
úpravu v nad-
väznosti
na návrhy obsiahnuté pod číslom 3.
Pripojením vety
k
ustanoveniu sa sleduje to, aby výkon práv a povinností,
ktoré prislúchajú akcionárovi a ktorých
držiteľom je Fond
národného
majetku, bol v súlade so zákonom prevedený z Fondu
národného
majetku na príslušný ústredný orgán, a to
do 30
dní
od účinnosti zákona.
Po piate
- v článku I za bod 3 sa vkladajú body 4 a 5,
ktoré
znejú:
4. V § 3 ods. 1 sa vypúšťa písm. ch).
5. V
článku II sa vypúšťajú slová
"a stráca účinnosť
31.
marca 1997".
Odôvodnenie: Platí to isté, čo je uvedené v odôvodnení
návrhu
pod bodom číslo 3 a súvisí s navrhovanou zmenou ob-
siahnutou
v návrhu zákona.
Po šieste - článok II znie: "Tento
zákon nadobúda účin-
nosť dňom
1. marca 1997
a stráca účinnosť 31. decembra
2003."
Odôvodnenie: Navrhuje sa nadobudnutie účinnosti zákona
presne
ustanoveným dňom a časove sa obmedzuje jeho účinnosť.
Vážené kolegyne a kolegovia, dovolil by
som si trošku
doplniť
tento zákon o môj komentár, hlavne
pokiaľ ide o In-
vestičnú
a rozvojovú banku a Všeobecnú úverovú banku, nakoľ-
ko
tu ešte neboli spomenuté.
Treba vedieť, že akcionár vlastniaci viac ako 10 % ak-
cií spoločnosti je významným akcionárom s
právom požiadať
o
zvolanie mimoriadneho valného
zhromaždenia spoločnosti.
Zakladá
možnosť požadovať účasť svojho zástupcu v dozornej
rade spoločnosti. Ide o zabezpečenie kontroly
v inštitú-
ciách,
ktoré sú významnými účastníkmi realizácie hospodár-
skej
politiky štátu. V Investičnej a rozvojovej banke, a.
s., účasť Fondu
národného majetku Slovenskej
republiky je
nad
35 %, t. č. blokačný podiel. Hlavné dôvody účasti štátu,
resp.
Fondu národného majetku sú tieto:
a) Investičná a rozvojová banka monopolne úveruje celú
družstevnú
bytovú výstavbu, to je významná oblasť
sociálnej
a
bytovej politiky štátu,
b) spravuje štátne fondy ako Fond rozvoja
bývania, Fond
zamestnanosti
a Fond životného prostredia,
c) svojou účasťou, angažovanosťou je významným finanč-
ným
partnerom viacerých podnikov,
d) veľký rozsah zdedených úverov zo Štátnej banky čes-
koslovenskej,
ktoré treba za pomoci štátu reštrukturalizo-
vať.
Pokiaľ ide o Všeobecnú úverovú banku, a.
s., účasť Fon-
du
národného majetku Slovenskej republiky je približne 17 %.
Hlavné
dôvody ingerencie štátu, resp. Fondu národného majet-
ku
sú nasledujúce:
a) vysoká úverová angažovanosť vo
všetkých strategic-
kých
oblastiach Slovenska,
b) vedúca banka v mnohých rozvojových
investíciách Slo-
venska,
c) veľký rozsah zdedených úverov zo Štátnej banky čes-
koslovenskej,
ktoré treba za pomoci štátu reštrukturalizo-
vať,
d) je to správca viacerých štátnych
fondov.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Druhá
je do rozpravy prihlásená pani
poslankyňa
Schmögnerová
za klub Spoločnej voľby.
Poslankyňa B.
Schmögnerová:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som sa vyjadrila za klub
Spoločnej voľ-
by
k predloženému zákonu.
Myslím si, že netreba už
rekapitulovať históriu. Azda
len
pre úplnosť treba dodať, že časť vládnej koalície pri
predkladaní
tohto zákona, či už v znení, ako ho predložil
klub Spoločná voľba, alebo neskôr, ako ho predložil klub
Združenia
robotníkov Slovenska, resp. dnešného zákona, ktorý
predložil
pán poslanec Černák za Demokratickú
úniu, využíva
všetky
možné formy obštrukcie, aby sme sa k prerokovaniu me-
rita
tohto zákona a k hlasovaniu nedostali. Takúto skúsenosť
sme
mali predovšetkým my, ale vidíte, že aj priebeh dnešného
rokovania
tomu nasvedčuje.
Druhá poznámka sa dotýka trošku histórie. Vráťte sa do
roku
1994, do augusta, keď prebiehala volebná kampaň. Tí, čo
sedíte
rovno predo mnou i za mnou, ste
čitatelia Slovenskej
Republiky,
vtedy Republiky, a určite si pamätáte
na palcové
titulky
v nej, ktoré oznamovali: Moravčíkova
vláda pod tak-
tovkou SDĽ
chce predať zlaté
nosnice. Privatizácia bánk
ohrozí vklady
obyvateľov v bankách.
Medzi augustom 1994
a
februárom 1997 nenastal žiaden
pohyb v takom smere, aby
vznikli
nejaké argumenty pre to, aby sa privatizácia štyroch
finančných
inštitúcií uskutočnila. Azda netreba
dodávať, že
je
pravda, že vám to vtedy pomohlo veľmi výrazne vo volebnom
úspechu. A hľa,
prešli dva roky, a to, čo ste svätosväte
sľubovali,
že neurobíte, zrazu chcete urobiť.
Položme si otázku prečo. Ak sa to v roku 1994 za vte-
dajšej tzv. dočasnej vlády neuskutočnilo
napriek tomu, že
ste okolo toho
robili toľko hluku, malo to veľmi závažné
dôvody.
Už vtedy sme vedeli, aká je situácia v troch z tých-
to
spomínaných inštitúcií z hľadiska zloženia úverov, a už
vtedy
bolo evidentné, aké je postavenie Slovenskej sporiteľ-
ne
a Slovenskej poisťovne na príslušných trhoch úspor, vkla-
dov
a poistných produktov. Tak ako som už naznačila, v prie-
behu
dvoch rokov sa nič v tom nezmenilo, ak
len neberiem do
úvahy
pokles z 80 % na 75 % na trhu úspor a
analogicky na
trhu
poistných produktov.
Bohužiaľ, naopak, štruktúra úverového
portfólia v troch
zo štyroch finančných inštitúcií sa ešte
za toto obdobie
zhoršila.
Práve preto pri novelizácii zákona o bankách v ro-
ku
1995 sme prijali rozhodnutie, že tri finančné inštitúcie,
tri z týchto
štyroch, prejdú projektom
reštrukturalizácie
úverového
portfólia. Myslím si, že to bolo rozhodnutie veľmi
správne.
Je len škoda, že dodnes sa nerealizuje. A pokiaľ
sme
v dobrej vôli nepochybne podporili jeden z pozmeňujúcich
návrhov,
alebo tú časť zákona o štátnom
rozpočte, aj keď sa
možno
o nej priamo nehlasovalo, že sme za to,
aby sa vyčle-
nili
zdroje na pomoc reštrukturalizácii úverového portfólia,
žiaľbohu,
musím konštatovať, že tak ako to predkladá dnes
koncepcia
ozdravenia bánk, tieto dve miliardy nemajú byť ur-
čené
priamo na reštrukturalizáciu
úverového portfólia, ale
na oddlženie podnikov podľa kritérií, ktoré
zvolí vláda.
Znamená
to, že tento proces sa ešte predlžuje a odďaľuje.
Tretia
poznámka sa týka
určitej politickej dimenzie
tejto
otázky. Sme svedkami toho, že
spoločnosť, a nie je to
po
prvýkrát, sa začína vydierať práve otázkou privatizácie
týchto štyroch finančných inštitúcií. Prvá verzia
a prvý
spôsob,
ako vydierať spoločnosť, bola, že sa povedalo, že ak
tieto
inštitúcie privatizované nebudú, nebudeme prijatí do
OECD.
Táto bublina čoskoro spľasla, najmä keď sme sa mali
možnosť
oboznámiť s veľmi kvalifikovanou analýzou expertov
zo
Svetovej banky, Medzinárodného menového
fondu, kde veľmi
jednoznačne
zaujali svoj odborný postoj. Je vám dobre známy,
nemusím
ho azda opakovať.
Potom sa - a myslím si, že to aj
pretrváva - začína vy-
dierať
spoločnosť tým, napokon sme to mali možnosť prežiť aj
vlani
v júni, že ak k tomuto kroku nedôjde,
ak nedôjde tak,
ako
si to predstavujeme, dôjde k rozpadu koalície.
Tretí prístup, ktorý sa zvolil, je dosť čerstvý, možno
dva-tri týždne sa
začína argumentovať, že
vlastne už ani
niet
čo privatizovať. Dovoľte mi, aby som čísla, ktoré tu
odznievajú,
spresnila. Aby nám bolo zrejmé, podiel Fondu ná-
rodného
majetku vo Všeobecnej úverovej banke k
dnešnému dňu
predstavuje
50,8 %. Rozdiel, ktorý sa
verejnosti predkladá
medzi
17 % a 50,8 %, nie je nič iné ako fakt, že dodnes vlá-
da
Slovenskej republiky nebola schopná vyrovnať svoje vzťahy
s
českým Fondom národného majetku, ktorý by mal nárok na
časť akcií Všeobecnej úverovej banky, a
slovenským Fondom
národného
majetku, ktorý má rečipročne nárok na časť akcií
Komerčnej
banky. Isteže, dnes mi je ťažké povedať, ako sa to
skončí, ale v
žiadnom prípade nemožno
povedať, že podiel
štátu
vo Všeobecnej úverovej banke je 17 %.
Jednoducho to
tak
nie je. Iná vec je, prečo vláda dodnes nebola schopná
tieto
veci vyrovnať s českým Fondom národného majetku.
Podiel v Investičnej a rozvojovej banke, ako sme si už
mali
možnosť vypočuť, je významný z toho
hľadiska, že stále
je
blokačný, čiže má možnosť v podstatnej miere ovplyvniť
to,
čo sa v tejto finančnej inštitúcii deje a diať bude.
Podiel v Slovenskej poisťovni je ešte stále majoritný,
predstavuje 50,56
%. V Slovenskej sporiteľni pochybnosti
žiadne
nie sú, predstavuje 91,3 %.
Ako vidno, ani tento pseudoargument neobstojí,
vymyslel
sa
len preto, aby verejnosť akosi tolerantnejšie pristupova-
la
ku kroku, ktorý časť vládnej koalície pripravuje.
Skúsme sa zamyslieť nad zámermi časti vládnej koalície
privatizovať
uvádzané štyri finančné
inštitúcie. V januári
1996
sme mali možnosť vypočuť si zámer z úst
predsedu vlády
privatizovať tieto
finančné inštitúcie do konca mesiaca,
a
to takým spôsobom, že sa odovzdajú do
rúk veľkých priemy-
selných
podnikov. Sme poučení tým, čo sa odohralo neďaleko
od
nás, v Českej republike. Je vám všetkým
veľmi dobre zná-
me,
čo sa skrývalo za pádom 11 bánk v Českej republike. Pre-
dovšetkým
to bol nezodpovedný postoj akcionárov, ktorí na-
kladali s aktívami
týchto bánk svojvoľne a ktorí použili
napríklad
aj úvery z týchto bánk na to, aby sa
stali akcio-
nármi
týchto bánk.
Ak
sme si mali možnosť prečítať vyjadrenie jedného
z
kandidátov na privatizáciu niektorých z
týchto finančných
inštitúcií, a to
prezidenta Východoslovenských
železiarní
pána
Smereka, ani on sa netajil tým, že potrebuje konečne
získať
banku, ktorá bude financovať rizikové aktivity Výcho-
doslovenských
železiarní v Juhoslávii. Chcem tým len
nazna-
čiť,
že keby sa vláda rozhodla postupovať
takýmto spôsobom,
môže
vytvoriť situáciu, ktorá bude mať analogické pokračova-
nie,
akého sme boli svedkami v Českej
republike. Chcem však
podotknúť,
že v Českej republike 11 komerčných bánk, ktoré
boli
nútené skončiť svoju činnosť, predstavovali banky, kto-
ré
boli malé, s pomerne malými aktívami.
V
danej situácii hovoríme o finančných inštitúciách,
ktoré
sú na našom trhu najväčšie. Najväčší podiel na úveroch
má
práve Všeobecná úverová banka, po nej nasleduje Investič-
ná
a rozvojová banka, a tak, ako sme už mali možnosť ho-
voriť,
monopolné postavenie majú Slovenská sporiteľňa a Slo-
venská poisťovňa. Celkove obhospodarujú viac ako
400 mi-
liárd
aktív. Ak to porovnávame s 11 malými
českými bankami,
je to skutočne
zlomok. Preto je také vážne, aby sa veľmi
zodpovedne pristupovalo k týmto štyrom finančným
inštitú-
ciám.
Druhá možnosť, ako postupovať - a mali sme
si možnosť
opäť prečítať, že si to nevymýšľam ja, ale vyjadrili sa
k
tomu kompetentní ľudia - je, že by
sa tieto finančné in-
štitúcie
rozdelili medzi politické strany
koalície. Isteže,
každá
analógia má nejaké nedostatky a pokrivkáva, chcem však
upozorniť
na to, že sú veľmi dobre známe pokusy,
ale nielen
pokusy, ale aj
realizácia určitých politických
záujmov vo
finančnom
sektore, napríklad v predvojnovom Nemecku. Dôsled-
ky,
ktoré vyvolalo takéto zasahovanie do finančného sektora,
do
menovej politiky, sú dobre známe. Bola
to hyperinflácia,
ktorá vlastne postihla úspory všetkých
vkladateľov, a to
nielen
individuálnych, ale aj veľkých
monopolných podnikov.
Znamená
to, že takýto postup je ešte možno škodlivejší ako
prvý,
o ktorom sme hovorili.
Tretia možnosť je, že by sa finančné
inštitúcie v tom
podieli,
v akom ešte sú v rukách štátu, resp. Fondu národné-
ho
majetku, ďalej neprivatizovali. Samozrejme, i tu sú urči-
té
riziká a treba o nich hovoriť, aby sme sa snažili tieto
riziká
podľa možnosti obmedziť.
Sme
svedkami toho, že
nezodpovedné vlády zasahujú do
úverovej politiky finančných inštitúcií. Konkrétne môžeme
poukázať
na rok 1993, keď zlé úvery v Slovenskej
sporiteľni
vznikli
iba v tomto roku, a to na základe toho, že dostali
určité
odporúčania, komu majú poskytovať úvery. Predovšetkým
šlo
o privatizačné úvery. Nárast zlých úverov nastal ďalej
v
rokoch 1995-1996, čísla o tom veľmi jednoznačne hovoria.
A
znovu sú to úvery, ktoré sa použili na privatizáciu, alebo
sú
to úvery na podnikateľské projekty, ktoré boli odporúčané
štátnou
mocou. Nepochybne, že takéto pokračovanie by mohlo
mať
tiež zlý koniec, a preto mu treba jednoznačne zamedziť.
Iste sledujete to, čo sa deje napríklad
v Slovenskej
poisťovni
- nakladanie s majetkovou účasťou, ktoré je s naj-
väčšou
pravdepodobnosťou protizákonné. Možno ste informovaní
o
tom, že Slovenská poisťovňa na 18. februára pripravuje mi-
moriadne valné
zhromaždenie, na ktorom
chce podstatným
spôsobom
zmeniť stanovy spoločnosti, aby ju mohla ovládnuť
aj
bez toho, aby sa tam zmenil pomer vlastníckych vzťahov.
Ste
zrejme informovaní aj o tom, ako sa tam nakladá s poist-
nými
fondmi. A že tam nedochádza k malým únikom, je veľmi
dobre
známe. Úniky, ktoré tam v priebehu niekoľkých rokov
v
tomto smere vznikli, predstavujú viac ako niekoľko mi-
liárd.
Možno ste informovaní aj o tom, aspoň
poslanci vlád-
nej
koalície, že na ministerstve financií je žiadosť Sloven-
skej
poisťovne zvýšiť zákonnú poistku o 100
%. To je výsle-
dok nezodpovedného konania predstavenstva Slovenskej pois-
ťovne,
ktoré doslova okráda poistencov. Je vám
zrejme známe
aj
to, čo sa deje v Slovenskej sporiteľni, ako sa nakladá
s
aktívami a že takéto nakladanie
rozhodne nie je v súlade
s
obozretným podnikaním bánk.
Je to veľmi dobre známe, a preto po tomto
kroku - a som
presvedčená,
že dnes sa nám podarí schváliť tento zákon - je
potrebné,
aby sme prijali aj ďalšie veľmi dôležité kroky.
Tieto
budú musieť byť zamerané na to, aby sa obmedzili nega-
tívne
možnosti zasahovania vládnej moci do finančného sekto-
ra,
aby sa vytvoril dostatočný priestor na zodpovedné ko-
merčné
správanie so štátnym dozorom. Bude potrebné novelizo-
vať
niektoré zákony, novelizovať niektoré
podzákonné normy,
nevyhnutne bude
potrebné novelizovať vyhlášku
číslo 136
z
roku 1996 o poistných fondoch,
bude potrebné prijať nový
zákon
o štátnom dozore nad poisťovníctvom a konečne vytvoriť
nezávislý
úrad štátneho dozoru nad poisťovníctvom. Rovnako
bude potrebné
novelizovať zákon o
bankách, v ktorom sa
sprísni nakladanie
s aktívami v
Slovenskej sporiteľni,
sprísni
sa limit súhlasu Národnej banky
Slovenska v prípade
zmien vlastníckeho podielu a prijmú
sa ďalšie opatrenia,
ktoré umožnia, aby sa tieto finančné inštitúcie
ozdravili
a
konali v prospech rozvoja slovenského hospodárstva.
Na záver chcem ešte zopakovať, že, samozrejme, klub
Spoločná
voľba bude hlasovať za tento zákon. A chcela by som
apelovať
aj na poslancov za tú časť vládnej
koalície, ktorá
ešte
nie je celkom rozhodnutá, aby prejavili svoju zodpoved-
nosť za vývoj
hospodárstva Slovenskej
republiky, za vývoj
celej
slovenskej spoločnosti, aby nepriorizovali úzke skupi-
nové
alebo politické záujmy.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani
poslankyne, páni poslanci, nemám žiadnu písomnú
prihlášku.
Preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do
rozpravy.
Pán poslanec Kočnár, pán poslanec Maxon. To je všetko,
takže
uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Nech sa
páči,
pán poslanec Kočnár.
Poslanec M. Kočnár:
Vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
necítim
sa dosť oprávnený na to, aby
som sa pokúsil
analyzovať
alebo hlbšie hovoriť o hospodárení v poisťovni,
v
sporiteľniach, v bankových inštitúciách, o ktorých sa toľ-
ko
hovorí. Priznám sa vám úprimne, že
vždy, ak sa v súvis-
losti s týmito
inštitúciami spomínalo slovo
privatizácia,
tak
to vo mne vyvolávalo triašku. O
privatizácii týchto in-
štitúcií
sa nehovorí rok, nehovorí sa dva roky, hovorí sa
prakticky
od samého začiatku privatizácie. Dôkazom toho je
napríklad
aj to, že Združenie robotníkov
Slovenska v samých
počiatkoch, to znamená
niekedy pred troma rokmi, už malo
v
svojich stanovách ako jeden zo svojich hlavných predsavza-
tí
neprivatizovať tieto inštitúcie.
V dnešnej dobe, keď sa na to pozeráme, a
pozeráme sa na
to
z pohľadu občana, nedá sa, aby sme si
nepoložili otázku,
čo
je vlastne pre mňa ako občana lepšie.
Dosť často sa spo-
mína
pri diskusiách o tom, či privatizovať, alebo neprivati-
zovať,
manažment firiem a, pochopiteľne, nedá sa nehovoriť
aj o manažmente v riadiacich orgánoch
týchto inštitúcií,
o
ktorých je teraz reč.
Ťažko mi teraz povedať, pretože
v
týchto zlomových chvíľach, keď sa človek musí rozhodnúť,
sa
treba na vec pozerať perspektívne, čo je vlastne lepšie
pre
radového občana. Iste je nepochybné, že
nechať situáciu
a
vývoj v týchto inštitúciách tak, ako je
doteraz, je prav-
depodobne
neudržateľný stav. Máme možnosť, ak chceme, pre-
svedčiť
sa o tom, že rabovanie, ktoré v týchto
inštitúciách
teraz
prebieha, možno nemá porovnanie v histórii.
Na druhej strane je však jasné, že nestačí teraz pove-
dať
len to, že zabránime privatizovaniu
týchto ústavov, bez
toho,
aby sme neuvažovali, čo potom. Pretože neprivatizovať,
to
je iba "a", ale postarať sa o to, aby tie inštitúcie fun-
govali
tak, ako majú, to je "b". A
ja si zatiaľ neviem spo-
ľahlivo
sám sebe odpovedať, ako zabezpečíme, aby v týchto
inštitúciách,
v peňažných ústavoch, sa hospodárilo
tak, ako
sa
má, pretože pre mňa osobne nie je garancia - a iste mi
dáte
v tom viacerí za pravdu - nie je garancia, že ak zosta-
nú
v kuratele štátu, že sa zmenia pomery a
bude sa hospodá-
riť
lepšie. Tisíce dôkazov vám môžem predložiť, a vlastne je
to úplne zbytočné, lebo všetci veľmi
dobre vieme, ako sa
v
štátnych podnikoch, vo
všetkých štátnych podnikoch za
týchto
podmienok, ktoré sú tu teraz, keď tu prebieha akýsi
"divoký západ" v malom, ako sa tam gazduje. Rozkrádanie,
ktoré
je teraz také okaté, keď hovoríme o bankových inštitú-
ciách,
je rovnaké vo všetkých ostatných štátnych firmách.
Neviem si to dosť dobre predstaviť a
musím, pochopiteľ-
ne,
v tomto dať zreteľ na to, že reprezentujem, aj keď je to
už
naozaj veľmi ošúchané a niekedy sa dosť ťažko kategorizu-
je,
kto je ľavica, kto pravica, ale v
každom prípade snažil
som
sa a budem sa snažiť, reprezentujem ľavicu.
Minimálne
sám za
seba hovorím, že
som ľavicovo zmýšľajúci človek
a
snažím sa ľavici spraviť dobre, ale v tomto
prípade som
dosť
v rozpakoch, pretože nakoniec skutočne sa strácajú roz-
diely
medzi ľavicou a pravicou tým, že aj
reprezentanti ľa-
vice
aj reprezentanti pravice, čo ma teda
trochu zaráža, sú
proti
privatizácii.
Nechcel by som sa stať, a na to som si dával
vždy veľký
pozor,
vykonávateľom niečích politických zámerov. Možno toto
je
jeden z dôvodov, prečo som sa rozhodol v tomto parlamente
byť
nezávislým poslancom, pretože za každým
rozhodnutím Ná-
rodnej
rady (natoľko som zmúdrel), nech je to
rozhodnutie
urobené
akokoľvek ľúbivo, je vždy politika. To
si nebudeme,
samozrejme,
zatajovať.
Toto rozhodnutie, ktoré je teraz pred
nami, čiže zablo-
kovať
privatizáciu týchto inštitúcií, je
rozhodnutie, ktoré
túto
privatizáciu oddiali možno o niekoľko rokov. Pri inej
konštelácii,
pri inom politickom rozložení síl v tejto Ná-
rodnej
rade, samozrejme, bez veľkých problémov sa opäť tento
beh
spustí, to je nepochybné. Ak sa nestane
to, že sa abso-
lútne
zmenia politické pomery, a možno by to
potom vyzeralo
trochu
inak. Ale toto sa v najbližšom čase nedá očakávať.
To znamená, že ak má štát mať možnosť ovplyvňovať dia-
nie
v bankovom sektore, nemôže zostať bez
vplyvu nad týmito
inštitúciami.
To je úplne nepochybné. Ak bankové
inštitúcie
majú
zostať štátne, tak sa musí zmeniť ich systém práce, aby
nenútili
ďalej daňových poplatníkov vydržiavať
si tieto in-
štitúcie.
Môj osobný názor je taký, že časť bankových inšti-
túcií
treba sprivatizovať, rozhodujúce nechať štátu, pretože
štát
potrebuje mať isté manévrovacie priestory. Ak by sme
teraz sprivatizovali všetky bankové inštitúcie, neviem si
predstaviť,
čo by robili ďalší naši nasledovníci,
ak by ne-
jakým spôsobom chceli ovplyvňovať menovú
politiku. Štátnu
sporiteľňu, Slovenskú sporiteľňu v tomto
prípade už kvôli
serióznosti
nechať pod vplyvom štátu, ostatné bankové inšti-
túcie,
ktoré sa dennodenne viac a viac rozkrádajú, sprivati-
zovať.
Prečo? Ja som si položil túto otázku.
Prečo takto? Pre-
tože
keď sa pán Gavorník nahneval, rozhádal s koalíciou pre-
to,
že mu vyrazili z Investičnej a rozvojovej banky Tkáča,
tak
ja tu nebudem figúra, ktorá mu bude
fúkať jeho boľačky.
Keby
dnes mal Gavorník Tkáča v Investičnej a rozvojovej ban-
ke,
možno už by bola aj sprivatizovaná. Poznám celý vývoj,
aký
tam bol, a poznám, ako to bolo aj v poisťovni, keď tam
bol
Trstenský. To je ďalší dôvod na to, prečo teraz Gavorník
vykrikuje.
Ja sa nestanem nikdy v živote figúrou v niečích
rukách,
a tobôž nie v jeho. To znamená, že treba hľadať tie-
to
súvislosti a ľahko si to spočítame.
Dnes sú
možno niektorí nadšení, nedá sa
to inak pove-
dať,
treba jasne povedať pravdu. Dnes sú niektorí nadšení
pánom
podpredsedom Národnej rady, aké má postoje, ale zajtra
ich
bude mať úplne iné. Nemusíte veriť, že to je dlhodobá
politika,
to je momentálny nejaký ošiaľ a o týždeň bude zase
veselo
zaradený. O týždeň bude zaradený v
rade a ja by som
tu
teraz vyzeral ako blbec, že som za čosi
zdvihol ruku, čo
on
o dva týždne zase zoberie späť.
To je všetko, vážené kolegyne, kolegovia, nad týmto sa
treba
vážne zamyslieť, pretože tu treba hľadať dlhodobé kon-
cepcie
a nielen nejaké nálady a nejaké
okamžité východiská.
Tu
treba ísť koncepčne a dávať si pozor, s
kým, kto a prečo
ide.
To je všetko. (Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne, pán poslanec. Ďalej je
prihlásená s fak-
tickou
poznámkou pani poslankyňa Schmögnerová.
Poslankyňa B.
Schmögnerová:
Ďakujem pekne. Pozorne som si vypočula vystúpenie pána
poslanca Kočnára a
chcela by som k tomu dodať
dve veľmi
krátke
poznámky.
Pán poslanec, súhlasím s vami, že je
potrebné - a ja
som
sa snažila aj vo svojom vystúpení naznačiť - prijať také
kroky,
aby zabránili nakladaniu v týchto finančných inštitú-
ciách,
ktoré vyhovuje iba určitým skupinovým, ba dokonca in-
dividuálnym záujmom. Snažila som sa dokonca
vymenovať aj
niektoré
legislatívne normy, ktoré bude treba prijať, nie-
ktoré
inštitucionálne kroky atď. A povedala
som, že to je
nevyhnutný
druhý krok, ktorý musíme urýchlene v tejto Národ-
nej
rade prijať. Tým, dúfam, že som
odpovedala na vaše oba-
vy,
ktoré sú naozaj oprávnené.
Druhá
poznámka sa dotýka
Všeobecnej úverovej banky
a
Investičnej a rozvojovej banky. Chcela by som upozorniť,
že
obidve tieto inštitúcie sú
začlenené do projektu na re-
štrukturalizáciu
úverového portfólia, na ktorý sa predpokla-
dá
vynaložiť 7 miliárd korún zo štátneho rozpočtu. Nevidím
jeden
dôvod, aby sa týchto 7 miliárd korún dávalo stoper-
centne
súkromným inštitúciám. Vidím však
strašne veľa dôvo-
dov,
aby sa tieto inštitúcie najskôr ozdravili a potom, ak
budú na to
vytvorené všetky vhodné
podmienky - a tých je
skutočne
veľa a dnes neviem povedať, kedy budú vytvorené,
aby
sa postupne tieto inštitúcie privatizovali.
Chcem len uviesť, že rozdiel medzi
akciami dnes a možno
o
niekoľko rokov môže byť
niekoľkonásobný. Predpokladám, že
nám
všetkým ide aj o to, okrem iného, aby sme do štátneho
rozpočtu alebo
do rozpočtu Fondu národného majetku získali
zdroje,
ktoré je potrebné využiť na rozvoj
slovenského hos-
podárstva.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán podpredseda Ľupták - faktická
poznámka.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem.
Vypočul
som si veľkého rečníka z ďalšej
robotníckej
strany,
lenže to je nie robotnícka strana.
Chcem mu len po-
vedať,
pán Kočnár, nie, veď my sme boli za menšiu privatizá-
ciu,
za spomalenie privatizácie, nie tak, ako ty teraz hovo-
ríš, že privatizácia by bola pozastavená.
My sme v našej
strane
stále hovorili, keď si bol ešte u nás,
že malo by to
ísť
pomalšie, nie chvatom. Dnes ešte vo
Francúzsku privati-
zujú, dnes
v Nemecku privatizujú, čo som sa rozprával,
v
Belgicku. O čom je tu vlastne reč? Práve keby bol býval
v
privatizácii poriadok, bolo by šlo všetko inak.
A ty sa neopieraj o Združenie robotníkov
Slovenska. Veď
ty
si povedal, a pamätám si dobre, keď si bol prvým podpred-
sedom:
Kto z našej strany odíde, ja ho zadrhnem týmito ruka-
mi.
Ty si bol prvý, ktorý si odišiel, a nezadrhol si sa.
Pamätáš
si dobre, ako si v mojej kancelárii
pred poslancami
povedal:
Vážení poslanci, sme tu krátko, nabaľme sa. Ty si
bol
ten chamtivý človek, ktorý sa chcel nabaliť.
Ďalej ti
poviem, pán Kočnár, ty si
bol ten, ktorý si
povedal a išiel
si do banky, do Investičnej a rozvojovej
banky,
a pýtal si pre stranu peniaze. Nepamätáš sa? Práve
ten
Tkáč ti to nedal. To je to pravé. Keď sa ťa pýtali, či
vie
o tom Ľupták, ty si povedal: Nehovorte nič Ľuptákovi,
lebo
viete, aký je. Takže ty už nemáš o čom hovoriť vôbec.
Ty
si sa sám vymazal z tejto spoločnosti.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Kočnár, ľutujem, musím vás
upozorniť, že
nemôžete
faktickou poznámkou reagovať na pána podpredsedu,
ktorý
vystúpil s faktickou poznámkou na vaše vystúpenie.
Faktická poznámka.
Poslanec Ľ. Černák:
Ďakujem za slovo.
Vážené kolegyne a kolegovia,
pani kolegyňa Schmögnerová hovorila o
tom, čo všetko už
vyskúšala vládna koalícia, počínajúc tým, že keď
sme si
o
pol dvanástej odhlasovali, že budeme rokovať o tomto bode,
až
kým ho neskončíme, tak bola vyhlásená obedňajšia prestáv-
ka.
Ale to som nepredpokladal, že by sa im podarilo rozvadiť
pána
Kočnára s pánom Ľuptákom. To bol skutočne vrchol ume-
nia.
Ak
hovoríme o Investičnej
a rozvojovej banke, dámy
a
páni, to nebola dobrá banka, kým táto Národná rada neod-
hlasovala,
že Fond národného majetku preberá
garanciu za 13
miliárd
mochovských úverov. Dovtedy to boli rizikové úvery
a
VSŽ nejavili o Investičnú a
rozvojovú banku záujem. Len
čo
ste odhlasovali, že 13 miliárd úverov kryje Fond národné-
ho
majetku, plus ďalšie miliardy, ktoré
tam pôjdu, zrazu sa
hovorí,
že banku treba sprivatizovať, zrazu už aj Tkáč mohol
odísť.
Nehovorím teraz o persónach. Ale to, že tieto banky
majú
byť ozdravené pod dozorom štátu, by
bolo smiešne, keby
to
stroskotalo na tom, že sa podarí rozladiť dva hlasy, kto-
ré
obidva majú v programe presadzovanie programových cieľov,
kde
bolo jasné povedané - banky neprivatizovať.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
V rozprave vystúpi pán predseda Maxon.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne, kolegovia,
zrejme asi upustím od toho, čo som
mal pripravené pí-
somne
na prednesenie, okrem procedurálneho
návrhu a jedného
pozmeňujúceho
návrhu. Ale ak by ste dovolili, povedal by som
niekoľko
slov k prebiehajúcej diskusii.
Prirodzene, kto sa aspoň
čiastočne venuje bankovému
sektoru
a celej tejto problematike, nepochybne musí s mnohý-
mi konštatovaniami pani poslankyne Schmögnerovej súhlasiť.
Na
druhej strane pred touto spoločnosťou
problém privatizá-
cie
bánk a peňažných ústavov, čo treba
rozlíšiť, stále visí
ako
Damoklov meč a do istej miery túto
spoločnosť aj atomi-
zuje
na jednotlivé či už názorové prúdy, alebo dokonca záuj-
mové
skupiny.
Pán podpredseda Národnej rady, ja na
rozdiel od vás bu-
dem veľmi pozorne čítať stenografický
záznam z vystúpenia
pána
poslanca Kočnára. Predovšetkým ma
zaujalo, že vystúpil
mimoriadne
kultivovane a celým jeho prejavom sa
niesla uce-
lená
myšlienka, a mňa presvedčil aj prejav, istý prejav zna-
lostí
o tých problémoch, o ktorých hovoril.
Vážené dámy, vážení páni, ak dovolíte, predložil
by som
jeden
procedurálny návrh. V prípade, že tento procedurálny
návrh
nebude ctenou snemovňou akceptovaný, predložím spravo-
dajcovi
pozmeňujúci návrh.
Vážené
dámy, páni, myslím si, že vzhľadom
na to, že
s
predloženým návrhom poslanca Národnej
rady Slovenskej re-
publiky Ľudovíta Černáka na vydanie zákona
Národnej rady
Slovenskej
republiky, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady
Slovenskej
republiky číslo 192/1995 Z. z. o
zabezpečení zá-
ujmov
štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych
podnikov
a akciových spoločností, nevyslovil
súhlas ani je-
den výbor
Národnej rady Slovenskej
republiky, odporúčam
predložený
návrh vrátiť predkladateľovi na prepracovanie.
V
prípade, že tento návrh nebude prijatý, predkladám
pozmeňujúci
návrh v § 2 v navrhovanom odseku 4 vypustiť slo-
vá
"Všeobecná úverová banka, akciová spoločnosť, Bratislava"
a
slová "Investičná rozvojová
banka, akciová spoločnosť,
Bratislava".
Ďakujem pekne za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, to
bolo posledné
vystúpenie
v rámci rozpravy.
Poslanec T. Cingel:
Pán predseda, keď som ukončil prednes spoločnej správy
z
jednotlivých výborov, prihlásil som sa ako prvý do rozpra-
vy.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán
poslanec, chcel som vám povedať, že
ste sa mali
prihlásiť,
kým som neskončil rozpravu, ale fakt,
uvedomujem
si,
že po skončení ste povedali, že sa
prihlasujete do roz-
pravy.
Pán spravodajca sa prihlásil do rozpravy. Pán spravo-
dajca,
je to moja chyba. Žiadate ešte o vystúpenie?
Poslanec T. Cingel:
Dávam
tento pozmeňujúci návrh: v
článku II zmeniť ce-
lú stať
na znenie: "Tento zákon
nadobúda účinnosť dňa
2.
3. 1997 a stráca účinnosť dňa 31. 5. 1997."
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže je
koniec rozpravy. Pýtam sa, či si
žiada záve-
rečné
slovo pán navrhovateľ. Nech sa páči, pán navrhovateľ.
Poslanec Ľ. Černák:
Vážený pán predseda,
kolegyne a kolegovia,
sériu pozmeňujúcich návrhov, ktoré
predložil poslanecký
klub Združenia robotníkov Slovenska v
podaní pána Pacolu,
som
už počul vo výbore, už som sa k nim vyjadroval, ale zno-
vu
opakujem, všetkých šesť návrhov na seba logicky nadväzuje
a
vlastne osvojuje si poslanecký
návrh. Odporúčam hlasovať
o
nich spoločne a všetky odporúčam prijať.
Bude o tom hovoriť pán spoločný spravodajca pri hlaso-
vaní.
Ja vyjadrujem svoj názor ako
predkladateľ, že návrhy,
ktoré
predložil klub Združenia robotníkov
Slovenska, sú ná-
vrhy,
ktoré z tohto zákona robia to, čo slovenská spoločnosť
a
ekonomika potrebuje.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či
si žiada záve-
rečné
slovo.
Poslanec T. Cingel:
Nie.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nežiada, takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu o jednot-
livých
pozmeňujúcich návrhoch tak, ako boli navrhnuté v rám-
ci
rozpravy.
Poslanec T. Cingel:
Vážený pán predsedajúci,
keďže v spoločnej správe nebolo v žiadnom výbore prija-
té
právoplatné uznesenie, v spoločnej
správe nie sú žiadne
pozmeňujúce
návrhy, pristúpime k hlasovaniu podľa
toho, ako
jednotliví
predkladatelia vystúpili v rozprave.
Chcem sa
opýtať, či platí úzus, že
spravodajca je ako
prvý, pretože som
sa prvý hlásil do rozpravy. Keďže ako
spravodajca
som predložil návrh, dávam o ňom hlasovať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán
poslanec, tak ako
návrhy vyplynuli z rozpravy
s
tým, že procedurálne návrhy sú vždy prvé. Takže najskôr sú
tí
poslanci, ktorí dali procedurálne návrhy.
Poslanec T. Cingel:
Prvý procedurálny návrh dal pán poslanec Maxon, aby sa
vrátil
celý zákon. Vzhľadom na to, že s
predloženým návrhom
pána poslanca
Černáka, ktorým sa
dopĺňa zákon číslo
192/1995
Z. z. o zabezpečení záujmov štátu pri
privatizácii
strategicky
dôležitých štátnych podnikov a akciových spoloč-
ností,
nevyslovil súhlas ani jeden výbor
Národnej rady, od-
porúča
predložený návrh vrátiť predkladateľovi
na prepraco-
vanie.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím,
budeme hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu.
Prezentujme
sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 144 poslancov.
Za návrh hlasovalo 68 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprijali sme tento procedurálny návrh.
Poslanec T. Cingel:
Pán Maxon ďalej hovorí, že v
prípade, že tento návrh
nebude prijatý, predkladá pozmeňujúci návrh v § 2. (Ruch
v
sále.) Vidím, že máte dobrú
pamäť, ja som to tiež tak
chcel, ale predtým
som vám chcel vyhovieť, lebo ste pred
chvíľou
hovorili, že najprv je pán Maxon.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím pokoj, páni poslanci, keby ste
nevykrikovali.
Uvádzajte hlasovanie.
Poslanec T. Cingel:
V rozprave vystúpil pán poslanec Pacola, ktorý predlo-
žil
niekoľko zásadných návrhov. Prvý bol
zmeniť názov záko-
na.
(Ruch v sále.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Páni
poslanci, nevykrikujte, ja
vediem schôdzu. Prvý
návrh
pána poslanca Pacolu je na zmenu názvu
zákona. (Hlasy
v
sále.) Pán Pacola to chce stiahnuť?
Prosím, nevykrikujte.
Ja
vediem schôdzu a vediem ju tak, ako ju mám viesť.
Pán poslanec Pacola.
Poslanec M. Pacola:
Vážený
pán predseda, predniesol
som 6 pozmeňujúcich
a
doplňujúcich návrhov. Odporúčam o nich
hlasovať spoločne,
nakoľko
jeden na druhý nadväzuje.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, počuli ste, pán poslanec Pacola
chce, aby sme
hlasovali
o jeho návrhu en bloc. Súhlasíme s tým,
alebo mám
dať
hlasovať? Nikto nevyjadril nesúhlas,
budeme hlasovať en
bloc.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhoch poslanca
Pacolu.
Prezentovalo sa 144 poslancov.
Za návrh hlasovalo 75 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.
Konštatujem, že sme prijali tieto
pozmeňujúce návrhy.
Poslanec T. Cingel:
Potom vystúpila v rozprave pani poslankyňa Schmögnero-
vá,
ktorá nemala žiaden pozmeňujúci návrh.
Ďalej vystúpil v rozprave pán poslanec
Maxon, ktorý mal
pozmeňujúci
návrh v § 2 v ods. 4 vypustiť slová "VÚB, a. s.,
Bratislava"
a slová "IRB, a. s., Bratislava".
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o návrhu pána poslanca
Maxona. Prosím, pre-
zentujme
sa hlasujme.
Poslanec T. Cingel:
Mám dojem, že toto by zásadným spôsobom
zlepšilo zákon.
(Smiech
v sále.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Je to maxizákon, návrh.
Prezentovalo sa 145 poslancov.
Za návrh hlasovalo 70 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Takže sme neprijali tento návrh pána
poslanca.
Poslanec T. Cingel:
Posledný som v rozprave vystúpil ja a
navrhol som zmenu
účinnosti
zákona na 2. 3. 1997 a tento zákon stráca účinnosť
dňa
31. mája 1997. (Hlasy v sále.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ale u pána poslanca Pacolu bol iný dátum.
Prosím,
prezentujme sa a hlasujme. To je
návrh pána
spravodajcu
Cingela.
Prezentovalo sa 144 poslancov.
Za návrh hlasovalo 68 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Nebol prijatý tento návrh.
Poslanec T. Cingel:
Tým sme vyčerpali všetky pozmeňujúce návrhy. Pán pred-
seda,
dajte hlasovať o zákone ako celku,
ak si kluby nevy-
žiadajú
stanovenú lehotu pred záverečným hlasovaním.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Cabaj.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predseda, žiadam 30-minútovú prestávku pred
záverečným
hlasovaním na poradu klubu.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pani poslankyňa Kolláriková.
Poslankyňa M.
Kolláriková:
Za klub SNS sa pripájam k tomuto návrhu
a žiadam pred
záverečným
hlasovaním 30-minútovú prestávku.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Pán predseda, vzhľadom na to, že 30-minútová prestávka
už
bola, žiadam, aby sme hlasovali o tom, že hlasujeme hneď,
bez
prestávky. To je procedurálny návrh.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Áno,
ale pred hlasovaním
majú právo kluby požiadať
o
prestávku, váš návrh v tomto prípade nemôžem akceptovať.
Prestávka bude do 17.00 hodiny.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyne, páni poslanci, budeme
pokračovať v za-
sadaní.
Prosím pána spoločného spravodajcu, aby prišiel a uvie-
dol
hlasovanie o zákone ako celku.
Pani poslankyne, páni poslanci, budeme sa prezentovať
a
hneď hlasovať o zákone ako celku.
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 143 poslancov.
Za návrh hlasovalo 75 poslancov.
(Potlesk.)
Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme novelu
tohto zákona ako celok
prijali.
Budeme pokračovať ďalším bodom programu,
a to
návrhom na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej
republiky
o vyhlásení referenda.
Návrh
uznesenia ste dostali ako tlač 617
a spoločnú
správu
výborov ako tlač 617a.
Návrh
uznesenia odôvodní pán
poslanec Cabaj. Prosím,
pán
poslanec, ale najskôr pán poslanec Černák má procedurál-
nym
návrh? Nie je to procedurálny návrh. Pán poslanec Bugár,
vy
máte procedurálny návrh?
Poslanec B. Bugár:
Ďakujem pekne.
Pán predseda, v mene niektorých poslancov šiestich po-
slaneckých
klubov podávame protest proti nariadeniu vedúceho
Kancelárie
Národnej rady Slovenskej republiky, podľa ktorého
novinári majú zakázaný vstup do priestoru
za poslaneckou
snemovňou.
Žiadame vás, pán predseda, aby sa o tých veciach,
ktoré
sa týkajú aj nás, nerozhodovalo bez nás. Z toho dôvodu
žiadame
zrušiť uvedené nariadenie, to znamená, aby sme o tom
hlasovali.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Kanis, máte procedurálny
návrh?
Poslanec P. Kanis:
Nie. Ja sa chcem prihlásiť do rozpravy.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nech sa páči, pán poslanec Cabaj.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predseda,
dámy a páni,
dovoľte mi, aby som uviedol návrh na vyhlásenie
refe-
renda
o vstupe do NATO.
Vstup do európskych a transatlantických bezpečnostných
štruktúr
je definovaný ako cieľ zahraničnej politiky Sloven-
skej
republiky v programovom vyhlásení vlády. Všetky zainte-
resované
subjekty realizujú vo svojich
oblastiach konkrétne
kroky
na ceste k naplneniu tohto cieľa.
Dôsledkom vstupu do
NATO
by mali byť dostatočné a rovnocenné garancie pre Slo-
venskú
republiku. Diskusia k otázkam
súvisiacim s naplnením
tejto
zahraničnopolitickej priority vlády
Slovenskej repub-
liky,
ako aj s jej dôsledkami už prebieha
dlhší čas, a to
nielen
doma, ale aj v zahraničí.
Podľa
informácií pri prieskume verejnej
mienky vyše
70
% opýtaných sa vyjadruje, že o takej
dôležitej otázke,
ako
je vstup Slovenskej republiky do NATO, by
sa mali vy-
jadriť
občania v referende. Vzhľadom aj na túto skutočnosť
si
myslím, že by sme mali využiť
tento inštitút, ktorý nám
umožňuje
ústava, aby sme sa ich na túto otázku spýtali.
Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky už
v
januári tohto roku predložilo vláde
projekt verejnej dis-
kusie
o vstupe Slovenskej republiky do NATO.
Verejná disku-
sia by mala
osloviť všetky vrstvy
obyvateľstva Slovenskej
republiky
a zapojiť ich do nej.
Vzhľadom aj na to, čo som uviedol,
predkladám návrh,
aby Národná
rada Slovenskej republiky prijala uznesenie,
ktorým
žiada prezidenta Slovenskej
republiky, aby vyhlásil
referendum
s predloženými otázkami. Dovoľte mi
zároveň, aby
som
predniesol aj návrh znenia tohto uznesenia:
"Národná rada Slovenskej republiky
na návrh poslanca
Národnej
rady Slovenskej republiky Tibora Cabaja podľa člán-
ku
86 písm. d) a článku 95 Ústavy Slovenskej republiky
A. schvaľuje uznesenie, ktorým navrhuje vyhlásiť refe-
rendum
s týmito otázkami:
Prvá otázka: Ste za vstup Slovenskej
republiky do NATO?
Áno
- nie.
Druhá otázka: Ste za rozmiestnenie jadrových zbraní na
území
Slovenskej republiky? Áno - nie.
Tretia otázka: Ste za rozmiestnenie
vojenských základní
na
území Slovenskej republiky? Áno - nie.
B. predkladá prezidentovi Slovenskej republiky uznese-
nie
Národnej rady Slovenskej republiky na vyhlásenie refe-
renda
s tým, aby do 30 dní vyhlásil referendum podľa časti
A
tohto uznesenia."
Ďakujem pekne za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem
pánu poslancovi Cabajovi.
Prosím teraz pána
poslanca
Huberta Krausa, aby podal správu o
výsledku prero-
kovania
tohto návrhu vo výboroch.
Poslanec H. Kraus:
Vážený pán predseda,
kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu gestor-
ského výboru o
prerokovaní návrhu poslanca
Národnej rady
Slovenskej republiky
na prijatie uznesenia Národnej rady
Slovenskej
republiky o vyhlásení referenda vo výboroch Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky podľa § 52 ods.
1 zákona
číslo
350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slo-
venskej
republiky.
1. Uvedený návrh poslanca na prijatie uznesenia Národ-
nej
rady Slovenskej republiky o vyhlásení referenda bol pri-
delený
na rokovanie v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej
rady Slovenskej republiky číslo 1411
zo dňa 12. februára
1997
týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ús-
tavnoprávnemu výboru
Národnej rady Slovenskej
republiky
a
Výboru Národnej rady
Slovenskej republiky pre
obranu
a
bezpečnosť. Uvedené výbory prerokovali
uvedený návrh po-
slanca
v lehote do 13. februára 1997.
2. Do
konania schôdze Výboru Národnej
rady Slovenskej
republiky
pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru ne-
boli
doručené žiadne stanoviská poslancov a
výborov, ktorým
predmetný
návrh poslanca nebol pridelený na rokovanie.
3.
Výbory Národnej rady
Slovenskej republiky, ktorým
bol
návrh zákona pridelený, zaujali k nemu
nasledujúce sta-
novisko:
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej repub-
liky
a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu
a
bezpečnosť súhlasia s návrhom
poslanca bez pozmeňujúcich
a
doplňujúcich návrhov.
4. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu
a
bezpečnosť ako gestorský výbor podľa §
52 ods. 1 odporúča
Národnej
rady Slovenskej republiky schváliť návrh poslanca
Národnej
rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky o vyhlásení referenda.
Pán predseda, skončil som.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, do rozpravy som
dostal
písomné prihlášky za tri politické
kluby. Za MKDH je
prihlásený
poslanec Bugár, za KDH poslanec Šimko a za Maďar-
skú
koalíciu pán Duka-Zólyomi. Okrem toho sa prihlásili páni
poslanci
Langoš, Kukan, Figeľ a Lauko.
Procedurálny návrh? Nech sa páči, pán
poslanec.
Poslanec F. Mikloško:
Pán predseda, možno to bude znieť ako
pokus o žart, ale
ja
to myslím veľmi vážne. Skôr ako sa začne diskusia o tejto
téme,
prosil by som pána predkladateľa, keby povedal k otáz-
ke
číslo 2, či má na mysli ruské jadrové
zbrane, alebo ame-
rické
jadrové zbrane. K otázke číslo 3,
či má na mysli zá-
kladne
ruské, americké alebo slovenské. Ak
máme diskutovať,
musí
byť v tomto smere jasno. Prosil by
som, aby sa k tomu
vyjadril.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán
poslanec Figeľ, máte
procedurálny návrh? Nech sa
páči.
Poslanec J. Figeľ:
Ďakujem za slovo.
Pán predseda, nielen vláda vo svojom vyhlásení, ale aj
väčšina
politických strán tohto parlamentu, a
tým aj posla-
neckých
klubov, považuje otázku vstupu Slovenska do aliancie
za
kľúčovú otázku našej zahraničnej politiky...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, hovorte k procedurálnej
otázke.
Poslanec J. Figeľ:
Áno, procedurálna otázka smeruje k § 26 ods. 3 rokova-
cieho
poriadku, ktorý hovorí, že "každý
návrh musí byť pri-
delený
príslušnému výboru na prerokovanie a
zaujatie stano-
viska".
Pán predseda, chcem sa vás spýtať, prečo ste tento ná-
vrh
nepridelili zahraničnému výboru,
či ho nepovažujete za
príslušný.
A ak ho považujete za príslušný, prosím
vás, aby
ste
tak urobili.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, počuli ste, ktoré výbory
mali tento ná-
vrh...
Poslanec J. Figeľ:
To je vaše rozhodnutie.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
...ktoré výbory ho prerokovali a ktoré
budú predkladať.
Okrem
toho každý výbor Národnej rady môže
kedykoľvek požia-
dať
a prerokovať to vo výbore. Žiadnej
iniciatíve sa tu ni-
komu
nebránilo.
Prosím, ako prvý vystúpi pán Béla Bugár.
Poslanec B. Bugár:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
podľa mienky poslancov Maďarského
kresťanskodemokratic-
kého
hnutia tento návrh bol šitý horúcou ihlou, bol narýchlo
postúpený
Národnej rade. Dokonca včera som mal osobne mož-
nosť vypočuť si
rozhorčenie niektorých poslancov
z klubu
HZDS,
ktorí nevedeli, prečo sa rozdáva tento návrh, keď sa
na
tom v klube nedohodli. Na niektoré nepresnosti poukazoval
už
aj pán poslanec František Mikloško.
K
tretej otázke - ak by Národná
rada schválila toto
znenie
otázky, v tom prípade, ak by sa aj
referendum vyslo-
vilo
negatívne, že na území Slovenskej republiky by nemali
byť
rozmiestnené vojenské základne,
neviem, ako by z toho
vykľučkovalo
napríklad ministerstvo obrany. Nie je to špeci-
fikované.
Z toho hľadiska, myslím si, je tento návrh zrelý
na vrátenie, teda na dopracovanie. Nie
je ani stanovisko
vlády
a všetky výbory neprerokovali takéto kľúčové rozhodnu-
tie.
Z toho dôvodu podávam hneď procedurálny
návrh prerušiť
rokovanie
o tomto bode a návrh vrátiť na dopracovanie.
Takisto musím upozorniť napríklad na to,
že dokonca ani
garančný
výbor, ani výbor pre obranu a bezpečnosť nezbadal
tretiu
otázku, ktorá je nepresná. Nezistil, že
táto nepres-
nosť
v budúcnosti môže znamenať pre nás určité problémy. Čí-
tam
zo spoločnej správy, že Výbor Národnej rady Slovenskej
republiky
pre obranu a bezpečnosť súhlasí z návrhom poslanca
bez pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Aj
toto svedčí
o
tom, že aj v tomto výbore bol prerokovaný narýchlo.
Takže procedurálny návrh som už dal a teraz by som sa
vyjadril
k samotnému návrhu.
Tento
návrh je zavádzajúci,
alibistický, populistický
a
v tejto etape škodlivý. Je zavádzajúci, lebo keď prečítame
v
predkladacej správe druhý
odsek: "podľa informácií
pri
prieskume
verejnej mienky vyše 70 % sa vyjadruje, že v takej
dôležitej
otázke, ako je vstup Slovenskej republiky do NATO,
by
sa mali vyjadriť občania v referende", pritom nikto nepo-
vedal,
že občania by sa mali vyjadrovať ešte
predtým, čo by
sme
mali vôbec možnosť sa vyjadrovať, čo by sme dostali túto
šancu
vstúpiť do NATO. Z toho hľadiska považujeme za zavá-
dzajúcu
túto otázku a vôbec tento návrh.
Tento návrh je alibistický preto, lebo
práve teraz za
pôsobenia
súčasnej vlády sme sa dostali najďalej od vstupu
do
NATO. Vieme, že jednou z najdôležitejších podmienok vstu-
pu
je demokratizácia spoločnosti. A
nechcem vám pripomínať,
koľko
demaršov, rezolúcií a upozornení sme za posledné dva
roky
dostali práve ohľadne demokratizácie. A
alibistický je
aj
preto, lebo chce preniesť zodpovednosť
za takéto rozhod-
nutie
na občanov. Vláda robí iné kroky, ale zodpovednosť ma-
jú
znášať občania Slovenskej republiky.
Je aj
populistický, lebo ak by sa
občania pár týždňov
ešte
pred júnovým summitom NATO v Madride vyjadrili pozitív-
ne,
to znamená, že by sa vyjadrili za vstup do NATO, tak
mal
by to byť tlak na členské krajiny NATO? Vy si myslíte,
že
na to pristúpia a potom nás pozvú na toto rokovanie? Ale-
bo potom vláda
bude argumentovať tým, že vy občania
ste
chceli,
aby sme boli prijatí do NATO, akurát členské krajiny
to
nechcú? Preto považujeme tento návrh za alibistický a po-
pulistický.
Je aj škodlivý. Škodlivý preto, lebo ak sa občania bez
dostatočnej
prípravy (ak by to malo byť v máji, máme pár me-
siacov
alebo máte pár mesiacov na to, aby
ste presvedčili
občanov
argumentmi plus a mínus)... ak sa náhodou občania
vyjadria,
že nechcú vstup, to znamená nechcú, aby
Slovenská
republika
vstúpila do tohto zväzku, tak vláda, ale aj vy,
ktorí
by ste hlasovali za toto referendum, by nevyužila mož-
nosť,
dostatočný časový priestor, ktorý by sme ináč
mali,
keby
sa toto referendum neuskutočnilo teraz,
na to, aby sme
presvedčili
občanov, že toto je jediné východisko. Ale škod-
livý bude aj
vtedy, keď výsledok bude áno. Uvediem jeden
príklad.
Mal som
možnosť s ďalšími 20 členmi MKDH
byť prítomný
v
Rakúsku, kde práve veľvyslanec z
Rakúska v Európskej únii
vysvetľoval,
že oni tiež rozhodovali o tom, či pred
vstupom
do
Európskej únie neurobia referendum, či sa neopýtajú obča-
nov. Zistili, že
ak by sa opýtali, ak by vyšlo pozitívne
áno,
v tom momente by vlastne mali oslabené
rokovacie pozí-
cie.
Mali by ich oslabené preto, lebo počas tých rokovaní sa
dá
argumentovať tým, že ak nás nútite napríklad prevziať ur-
čité
legislatívne normy, naši občania by sa
vyjadrili potom
v
ďalšom referende negatívne. Takže túto
možnosť v tom mo-
mente
stratíme, keď bude referendum teraz,
ešte predtým, čo
by sme vôbec
boli prizvaní na toto rokovanie a
keby nám
vôbec
bola ponúknutá možnosť dostať sa do NATO.
Takže z toho hľadiska hovoríme, že referendum v budúc-
nosti
áno, aj my sme za to, to je najväčšia vôľa ľudu, ale
v
tomto období, v tejto etape je to škodlivé.
K samotnému návrhu mám pozmeňujúci návrh,
aby sme vy-
pustili
otázky číslo 2 a 3. Ani druhá, ani tretia otázka nie
je
precízna a z toho hľadiska si za klub MKDH myslíme, že
tieto
otázky nemajú čo hľadať v tomto návrhu uznesenia.
Ďakujem, to je všetko.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Kováč, máte
procedurálny návrh?
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne, kolegovia,
vstup Slovenskej republiky do NATO a Európskej únie je
nepochybne
kľúčovým bodom zahraničnej politiky vlády Sloven-
skej
republiky. Dnes prerokúvame mimoriadne vážny krok v sú-
vislosti
so vstupom do NATO, a preto podľa § 20 ods. 3 záko-
na
o rokovacom poriadku a v súlade s
článkom 85 Ústavy Slo-
venskej
republiky navrhujem, aby na
rokovanie o tomto bode
bol
okamžite prizvaný minister zahraničných
vecí Slovenskej
republiky
a zaujal stanovisko vlády k tomu, o čom
parlament
bude
rozhodovať.
Je to procedurálny návrh, pán predseda.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Weiss.
Poslanec P. Weiss:
Pán predseda, chcel by som tento návrh
rozšíriť o po-
zvanie nielen pána
ministra obrany, ale
predovšetkým pána
predsedu vlády. Tu
ide o takú dôležitú vec strategického
významu
pre Slovensko, že jednoducho neviem
pochopiť, prečo
títo
kľúčoví ústavní činitelia nie sú pri
prerokúvaní tohto
bodu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Páni poslanci, pani poslankyne, hlasovať o procedurál-
nom
návrhu pána poslanca Bugára som chcel dať až po skončení
rozpravy,
on navrhol rokovanie prerušiť a návrh vrátiť, čiže
rozprava mohla
prebehnúť, ale musím
dať teraz hlasovať
o
procedurálnom návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Kováč.
Pán
poslanec Kováč navrhol, aby sme na
prerokúvanie
tohto
bodu programu prizvali ministra zahraničných vecí. Pán
poslanec
Weiss ešte doplnil, aby sme prizvali ešte aj pána
premiéra,
aj ministra obrany. Ste za, aby sme ich
prizvali,
alebo
nie? (Hlasy v sále.) Tak hlasujte.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 127 poslancov.
Za návrh hlasovalo 57 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 35 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov.
Takže do rozpravy je ďalej prihlásený pán
poslanec Ivan
Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Vážený pán predseda,
dámy a páni,
Kresťanskodemokratické hnutie
vo chvíli, keď
išlo
o
vážne rozhodnutie vzťahujúce sa na
život celej krajiny,
vždy podporovalo priamu demokraciu. Ak je tu čosi naozaj
vážne, urobíme múdro, ak sa opýtame na
názor občanov. Som
rád,
že k tejto logike dospievajú i politické subjekty, kto-
ré
pri dôležitých rozhodnutiach v
minulosti hlas ľudu vypo-
čuť
odmietli.
Vstup do Severoatlantického paktu nie je iba obyčajným
pristúpením k medzinárodnej zmluve. Formálne síce je,
ale
v
skutočnosti pri takomto rozhodnutí ide o oveľa viac. Je to
tiež
rozhodovanie o civilizačnej orientácii, ktorú si chceme
zvoliť.
K pevným pilierom západnej civilizácie totiž patrí jej
spoločná obrana
založená na princípe
jeden za všetkých,
všetci
za jedného. Na tom je založená i obranná aliancia Zá-
padu.
Preto hoci z formálno-právneho a z
ústavného hľadiska
referendum
o pristúpení k medzinárodnej zmluve, ktorá nie je
zväzkom
štátov, byť nemusí, napriek tomu môže
byť dobre, ak
o
tom, či do tejto západnej civilizačnej
sféry patriť chce-
me,
alebo nechceme, povedia svoje slovo priamo občania tohto
štátu.
Čo je však v súvislosti s
konkrétnym návrhom na vy-
hlásenie
referenda dôležité, je to, ako sa na
túto vec oby-
vateľov
Slovenska opýtame.
Otázku
alebo súbor otázok je potrebné sformulovať tak,
aby
bolo každému jasné, o čom rozhoduje. Preto je potrebné
si
presne uvážiť dôsledky každého z
možných variantov odpo-
vedí.
Nech totiž dopadnú akokoľvek, politická
reprezentácia
je
povinná potom tento hlas ľudí rešpektovať. Preto ak sa
kladie
viac otázok, treba mať na pamäti, že
žiadna z kombi-
nácií
odpovedí, čo ako nepravdepodobná,
nesmie vytvoriť si-
tuáciu,
ktorá by bola logickým nezmyslom. Situáciu, ktorú by
vlastne
nebolo možné realizovať.
Zákon o
spôsobe vykonania referenda
preto ustanovuje,
že
v prípade, ak sa do ľudového hlasovania
predkladajú via-
ceré
otázky, nesmú byť vzájomne podmienené.
Návrh uznesenia
Národnej rady Slovenskej republiky o vyhlásení
referenda,
tlač číslo 617,
obsahuje práve takéto vzájomne
podmienené
otázky.
Veď si len predstavme síce nepravdepodobnú, ale mož-
nú situáciu,
že občania by
rozhodli o prvej otázke nie
a
o druhej áno. Znamenalo by to, že Slovensko síce nie je za
vstup
do Severoatlantického paktu, ale je za rozmiestnenie
jadrových
zbraní na svojom území.
Dámy a páni, je to vecný nezmysel. A je to preto, lebo
druhá i tretia
otázka sú vlastne
podmienené odpoveďou na
otázku
prvú. Preto, aby sme návrh uviedli do súladu so záko-
nom
o spôsobe vykonania referenda, ale hlavne do súladu so
zdravým
rozumom, pripájam sa k návrhu pána poslanca Bugára
a
tiež navrhujem vypustiť otázku
číslo 2 a otázku číslo 3
z
návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
je možné, že navrhovateľ si vzájomnú
podmienenosť navr-
hovaných otázok jednoducho neuvedomil. V takom
prípade je
môj
pozmeňujúci návrh konštruktívny a i naša rozdielna stra-
nícka
príslušnosť by nemala byť prekážkou v tom, aby sme ob-
čanom
položili jasnú a kvalifikovanú
otázku, teda, aby sme
s
ľuďmi na Slovensku hrali poctivú hru. Ak však nejasná kom-
binácia
vzájomne závislých otázok má utvárať tlak na to, aby
o
prvej a zásadnej otázke občania rozhodli inak, než by uro-
bili,
keby o nej hlasovali samostatne, musím
dôrazne pripo-
menúť,
že to by nebola čistá hra.
Ak je tu záujem, aby dve druhé otázky
vytvárali tlak na
rozhodovanie
o prvej, aby ovplyvňovali občanov pri
ich roz-
hodovaní, tak treba
konštatovať, že tu je záujem nejakým
podfukom
dospieť k tomu, aby občania odmietli
účasť Sloven-
ska
v obrannej aliancii západnej civilizácie. V takom prípa-
de
sa budem musieť zmieriť s tým, že môj pozmeňujúci návrh
neprejde.
V takom prípade si bude treba jasne uvedomiť, že
tu
je skupina, ktorá navrhuje referendum proti cieľom zahra-
ničnej
politiky vlády vyjadreným v jej
programovom vyhláse-
ní.
V takom prípade sa referendum, ktoré sa dnešným hlasova-
ním
v Národnej rade Slovenskej republiky
spustí, stane hla-
sovaním
o prináležitosti k západnej civilizácii, alebo k ci-
vilizácii
chaosu a mafii.
Kresťanskodemokratické hnutie
bude v každom prípade
rešpektovať
občanov. Sme presvedčení, že i ak tu dnes schvá-
lime nezmyselnú
kombináciu otázok, ľudia
rozhodnú múdro
a
dobre. My patríme k západnej civilizácii, patrili k nej
naši
dedovia, patrili k nim štúrovci a som presvedčený, že
k
nej budú patriť i naše deti.
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďalej
je prihlásený za
klub Maďarskej koalície pán
Duka-Zólyomi.
Poslanec Á.
Duka-Zólyomi:
Pán predseda,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
máme pred sebou návrh uznesenia na vypísanie referenda
o
vstupe Slovenskej republiky do NATO.
Predtým, ako by sme
sa
rozhodli o tomto veľmi vážnom kroku, treba porozmýšľať
o
tom, aký zmysel, akú opodstatnenosť má táto iniciatíva. Je
pravda,
ako to pekne vyslovila včera
predsedníčka nemeckého
Spolkového
snemu Rita Süssmuthová, že referendum je legitím-
nym
a najdemokratickejším spôsobom
rešpektovania vôle ľudu
a
jej zakotvenia vo forme právnej normy. Ale v tomto prípade
sa
naskytá otázka - v tom našom prípade -, čo s výsledkom
referenda,
nezávisle od toho, či bude kladný, alebo záporný.
Rozhovory,
proces prijatia Slovenskej
republiky do NATO sa
ešte
nezačali.
Chcel by som upozorniť na to, že do tohto
bezpečnostno-
-politického
zväzku štáty nevstupujú, ale sa
prijímajú štá-
ty,
ktoré majú záujem o členstvo v
tejto aliancii. A vláda
Slovenskej
republiky už neraz jasne deklarovala tento svoj
záujem.
Do NATO sa prijímajú krajiny, ktoré vyhovujú určitým
podmienkam,
ktoré spĺňajú jasne formulované požiadavky tejto
organizácie
tak v oblasti vojensko-odbornej, ako aj v oblas-
ti demokratizácie spoločnosti a budovania
právneho štátu.
Totiž
NATO je bezpečnostno-politické zoskupenie, to znamená,
že
bezpečnostné otázky sú organicky spojené s politickou si-
tuáciou,
resp. stabilitou danej krajiny. V tomto
procese je
jedným
vážnym momentom demokratizačný proces. Ako taktiež to
včera zdôraznila predsedníčka Rita Süssmuthová, vytváranie
demokratických
hodnôt a budovanie systému inštitúcií,
ktorý
garantuje
tieto hodnoty a stabilitu na dlhé obdobie.
Teda rozhodujúce je, ako uchádzači plnia podmienky na
členstvo
v NATO. Ako vieme, Slovenská republika sa zatiaľ
nedostala
do tohto štádia, do okruhu konkrétneho záujmu tej-
to
aliancie. Či NATO osloví Slovenskú
republiku, jej vládu
a
začne rozhovory s ňou, to nezávisí od
výsledku referenda.
Ak
výsledok bude odmietavý, tak maximálne súčasná vláda bude
mať
alibi pre svoju činnosť, pre doterajšiu vnútornú a za-
hraničnú politiku. Ak referendum bude úspešné,
pozitívne,
tak
sa nič nevyrieši, lebo pre členstvo
v NATO treba vyho-
vieť
presne daným podmienkam, riešenie
ktorých je v rukách
vlády
Slovenskej republiky.
Samozrejme, bude zaujímavé poznať
názor občanov na
otázku
členstva Slovenskej republiky v NATO.
Som presvedče-
ný,
že drvivá väčšina bude za, ale to
rozhodne nezmení izo-
láciu
a kritický postoj členských štátov a vedenia NATO voči
Slovenskej
republike, resp. vládnej politike. V
programovom
vyhlásení deklarovaný jednoznačný záujem vlády Slovenskej
republiky
o integráciu do euroatlantických štruktúr bez kon-
krétnych
výsledkov asi nie je postačujúci.
Ak
sa vládna koalícia rozhodne navrhnúť prezidentovi
republiky
vyhlásiť referendum o členstve Slovenskej republi-
ky
v NATO, potom mám a budem mať pripomienky k navrhovaným
otázkam.
Druhá a tretia otázka nie sú relevantné, skôr zavá-
dzajúce a
môžu silne ovplyvniť názor
občanov, presnejšie,
zastrašiť
ich. Druhá otázka je zbytočná. Totiž Washingtonská
dohoda
umožňuje úplnú voľnosť rozhodovania
členských štátov
a
uchádzačov o možnosti rozmiestnenia jadrových zbraní na
svojom
území.
Ďalej treba konštatovať, že aj Česká a Slovenská Fede-
ratívna Republika
podpísala dohovor o nešírení jadrových
zbraní.
Po rozdelení federatívnej republiky Slovenská repub-
lika
si takto osvojila tento záväzok. To znamená, že roz-
miestnenie
jadrových zbraní na území Slovenskej republiky by
sa
nemalo stať predmetom diskusie. Ak k
tomu ešte prirátame
zámery reformných
procesov Severoatlantickej aliancie,
v
zmysle ktorých sa uvažuje skôr o vytvorení bezatómovej zó-
ny v tejto
oblasti Európy, ako o
rozmiestnení jadrových
zbraní,
druhá otázka sa stáva bezpredmetnou alebo prinajmen-
šom
zavádzajúcou. Tretia otázka je tiež irelevantná, lebo ak
sa
Slovenská republika stane členom NATO, obsah tejto otázky
sa
stane úplne neopodstatneným.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na záver
predkladám
tri pozmeňujúce návrhy.
Prvý pozmeňujúci návrh: navrhujem nahradiť text prvej
otázky
v bode A návrhu uznesenia týmto
textom: "Ste za to,
aby
sa Slovenská republika uchádzala o členstvo v NATO?"
Druhý pozmeňujúci návrh: v bode A návrhu uznesenia na-
vrhujem
vypustiť druhú a tretiu otázku.
Tretí pozmeňujúci návrh: ak neprejde môj
druhý pozmeňu-
júci
návrh, potom žiadam hlasovať o každej otázke osobitne.
Ďakujem za vašu pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Takže, pani poslankyne, páni poslanci, to bol
posledný
vystupujúci za kluby. Ďalej je prihlásený pán po-
slanec
Langoš. Nech sa páči.
Poslanec J. Langoš:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda,
dámy a páni,
predsedom poslaneckého klubu HZDS navrhované uznesenie
k
referendu o členstve v NATO
je politické dobrodružstvo.
Podľa
môjho názoru je to hazard s bezpečnosťou Slovenskej
republiky.
Dovolím si prečítať, keďže to doteraz neurobila vláda,
vznešený text
zmluvy, ktorá sa
nazýva Severoatlantickou
zmluvou,
ktorá sa tiež nazýva Washingtonskou
zmluvou, ktorá
založila
existenciu NATO a ktorá vlastne zabezpečila v celom
povojnovom období mier
v Európe, ktorá uchránila západný
svet
pred expanziou komunizmu.
Referendum alebo teda ľudové hlasovanie je opodstatne-
né vtedy, ak
vláda chce urobiť závažný krok, ktorý istým
spôsobom zaťaží nákladmi krajinu za isté
výnosy, za istý
zisk. Pristúpenie k tejto zmluve, lebo
je to pristúpenie
k
zmluve, prijatie do klubu, to nie je
členstvo, to je pri-
stúpenie
k zmluve, k Severoatlantickej zmluve, zaťaží jednou
jedinou
vecou, že Slovensko sa zaviaže, že za to, že ostatné
štáty
Severoatlantickej zmluvy budú garantom
zvrchovanosti,
nemennosti
hraníc, demokracie, slobody na Slovensku, za toto
Slovensko
vyšle svojich vojakov, ak to bude
potrebovať nie-
ktorá
z krajín Severoatlantickej aliancie. Zmluva ustanovila
Radu
Severoatlantickej aliancie. Členmi rady
sú štáty. Rada
o
zásadných veciach, o zásadných otázkach rozhoduje jednomy-
seľne.
Každý štát, každý členský štát má právo veta. Teda
pristúpenie
k tejto zmluve neznamená zásah, ani najmenší zá-
sah
do suverenity ani zvrchovanosti Slovenskej republiky.
A ešte
jeden náklad to bude znamenať
- transformáciu
armády zo sovietskeho typu na typ armád
Severoatlantickej
aliancie,
ale táto transformácia, ako nás
ubezpečuje vláda,
minister obrany, predseda vlády, prebieha. Toto sú
jediné
náklady
za výnos, nesporný výnos, a to je
záruka bezpečnos-
ti, nemennosti
hraníc, suverenity a
zvrchovanosti, ale
i
slobody a demokracie na Slovensku.
Pristúpenie k tejto zmluve bude znamenať
ešte jeden vý-
nos,
o ktorom vláda mlčí. Vojenský priemysel
Slovenskej re-
publiky,
ktorý je skvelý vo výrobe precízneho
železa, neho-
vorím to znevažujúco, tým získa prístup k
špecializovaným
špičkovým
vojenským technológiám, ktoré sú skutočne uzavreté
len
medzi armádami členských krajín NATO. Sú to technológie,
vlastne
je to špičková inteligentná, riadiaca, navádzacia,
zameriavacia, komunikačná elektronika, ktorú nevlastní ani
Ruská
federácia, armáda Ruskej federácie, ako
ukázala vojna
v
zálive. Toto je nesporný ekonomický prínos pristúpenia
k
tejto zmluve.
Dovolím
si, prečítať text, ktorý
je z väčšej časti
vznešený
a v praktických veciach vám ukáže, o čom vlastne
Slovenská
republika rozhoduje.
"Zmluvné strany tejto zmluvy opätovne potvrdzujú svoju
oddanosť
cieľom a zásadám Charty Organizácie Spojených náro-
dov
a svoju vôľu žiť v mieri so všetkými
národmi a so všet-
kými
vládami. Sú rozhodnuté chrániť slobodu, spoločné dedič-
stvo
a civilizáciu svojich národov, založené na princípoch
demokracie,
individuálnej slobody a vlády zákona. Usilujú sa
napomáhať
stabilitu a prosperitu v
severoatlantickej oblas-
ti.
Sú rozhodnuté spojiť svoje úsilie v záujme kolektívnej
obrany
a zachovania mieru a bezpečnosti. Preto sa dohodli na
tejto
Severoatlantickej zmluve.
Článok 1. Zmluvné strany sa zaväzujú v zhode s ustano-
veniami Charty Organizácie Spojených národov riešiť
každý
medzinárodný
spor, ktorého účastníkmi sa môžu stať, mierový-
mi
prostriedkami takým spôsobom, že nebude ohrozený medziná-
rodný
mier a bezpečnosť, ani
spravodlivosť, a zdržať sa vo
svojich
medzinárodných vzťahoch hrozby silou
alebo použitia
sily
akýmkoľvek spôsobom nezlučiteľným s
cieľom Organizácie
Spojených
národov.
Článok
2. Zmluvné strany budú prispievať k ďalšiemu
rozvoju
mierových a priateľských medzinárodných
vzťahov po-
silňovaním svojich slobodných inštitúcií, šírením lepšieho
chápania
princípov, ktoré tvoria základ týchto inštitúcií,
a
podporovaním podmienok stability a
prosperity. Vynasnažia
sa
odstrániť konflikt zo svojej medzinárodnej hospodárskej
politiky
a budú podporovať hospodársku spoluprácu medzi kto-
rýmkoľvek
z nich alebo medzi všetkými.
Článok 3. V záujme efektívnejšieho zabezpečenia cieľov
tejto
zmluvy budú zmluvné strany jednotlivo i
spoločne pro-
stredníctvom
trvalej a efektívnej svojpomoci a vzájomnej po-
moci
zachovávať a rozvíjať svoju individuálnu a kolektívnu
spôsobilosť
odvrátiť ozbrojený útok.
Článok 4. Zmluvné strany sa spoločne poradia vždy, keď
ktorákoľvek
z nich usúdi, že je ohrozená územná
celistvosť,
politická
nezávislosť alebo bezpečnosť ktorejkoľvek zmluvnej
strany.
Článok 5. Zmluvné strany sa dohodli, že ozbrojený útok
proti
jednej alebo viacerým z nich v Európe alebo v Severnej
Amerike, bude považovaný za útok proti nim všetkým, a na
základe
toho sa zhodli, že ak nastane takýto ozbrojený útok,
každá
z nich, uplatňujúc právo na
individuálnu alebo kolek-
tívnu sebaobranu,
priznané článkom 51 Charty Organizácie
Spojených
národov, poskytne pomoc takto
napadnutej zmluvnej
strane
alebo stranám tým, že bez meškania
vykoná samostatne
a
v zhode s inými zmluvnými stranami takú akciu, o ktorej
usúdi,
že je nevyhnutná, vrátane použitia ozbrojenej sily na
obnovenie
a udržanie bezpečnosti v
severoatlantickej oblas-
ti.
Akýkoľvek takýto ozbrojený útok a všetky opatrenia vyko-
nané
v spojitosti s ním sa bez meškania
oznámia Bezpečnost-
nej
rade. Takéto opatrenia sa ukončia, ak
Bezpečnostná rada
prijala
opatrenia nevyhnutné na obnovenie a
udržanie medzi-
národného
mieru a bezpečnosti.
Článok 6. Na účely článku 5 sa posudzuje ako ozbrojený
útok
na jednu alebo viaceré zmluvné strany ozbrojený útok na
územie
ktorejkoľvek zmluvnej strany v Európe
alebo v Sever-
nej
Amerike, na alžírske departmenty Francúzska, na územie
Turecka
alebo na ostrovy pod právomocou
ktorejkoľvek zmluv-
nej
strany v severoatlantickej oblasti
severne od obratníka
Raka, na
jednotky, plavidlá alebo
lietadlá ktorejkoľvek
zmluvnej
strany na alebo nad týmito územiami
alebo akoukoľ-
vek
oblasťou v Európe, v ktorej boli rozmiestnené okupačné
jednotky
ktorejkoľvek zmluvnej strany v deň, keď
zmluva na-
dobudla
platnosť, alebo Stredozemným morom,
alebo severoat-
lantickou
oblasťou severnej od obratníka Raka.
Článok 7. Zmluva žiadnym spôsobom neovplyvňuje, ani sa
nebude z nej
vyvodzovať, že ovplyvňuje,
Chartou stanovené
práva
a záväzky zmluvných strán, ktoré sú členmi Organizácie
Spojených
národov, alebo primárnu zodpovednosť Bezpečnostnej
rady
na udržanie medzinárodného mieru a bezpečnosti.
Článok
8. Každá zmluvná strana vyhlasuje, že žiadne
medzinárodné
dojednania, ktoré sú v súčasnosti v platnosti
medzi
ňou a ktoroukoľvek inou zmluvnou stranou
alebo kto-
rýmkoľvek
tretím štátom, nie sú v rozpore s
ustanoveniami
tejto
zmluvy a zaväzuje sa nevstúpiť do žiadneho medzinárod-
ného
dojednania, ktoré je v rozpore s tou zmluvou.
Článok 9. Zmluvné strany týmto utvárajú radu, v ktorej
bude mať každá
z nich zastúpenie, na posudzovanie otázok
spojených
s uplatňovaním tejto zmluvy. Organizácia rady bude
taká,
aby sa mohla zísť bez meškania, kedykoľvek. Rada utvo-
rí
také pomocné orgány, aké budú potrebné, najmä urýchlene
utvorí
obranný výbor, aby odporučil opatrenia
na uplatnenie
článkov
3 a 5.
Článok 10. Zmluvné strany môžu na základe jednomyseľ-
nej zhody pozvať ktorýkoľvek iný európsky
štát spôsobilý
podporovať princípy tejto zmluvy a prispieť k
bezpečnosti
v
severoatlantickej oblasti, aby
pristúpil k tejto zmluve.
Každý štát,
ktorý dostal takéto
pozvanie, môže sa stať
zmluvnou
stranou tak, že uloží svoju listinu o pristúpení
u
vlády Spojených štátov amerických.
Vláda Spojených štátov
amerických
oznámi každej zmluvnej strane uloženie každej ta-
kejto
listiny o pristúpení.
Článok 11. Táto zmluva bude predmetom
ratifikácie a jej
ustanovenia
budú zmluvné strany plniť v zhode so svojimi ús-
tavnými
postupmi. Ratifikačné listiny sa uložia čo najskôr
u
vlády Spojených štátov amerických, ktorá oznámi všetkým
ostatným
signatárom každé uloženie listín.
Zmluva nadobudne
platnosť
medzi štátmi, ktoré ju ratifikovali, po uložení ra-
tifikačných
listín väčšiny signatárov, vrátane ratifikačných
listín
Belgicka, Kanady, Francúzska, Luxemburska, Holandska,
Spojeného
kráľovstva a Spojených štátov, a pre
ďalšie štáty
nadobudne
účinnosť dňom uloženia ich ratifikačných listín.
Článok 12. Po uplynutí 10 rokov platnosti
zmluvy alebo
kedykoľvek
neskôr na požiadanie ktorejkoľvek z nich
poradia
sa
zmluvné strany o účelnosti revízie
zmluvy, majúc na zre-
teli
tie činitele, ktoré v tom čase budú ovplyvňovať mier
a
bezpečnosť v severoatlantickej
oblasti, vrátane vývoja
univerzálnych
i oblastných inštitúcií utvorených podľa Char-
ty
Organizácie Spojených národov na
udržanie medzinárodného
mieru
a bezpečnosti.
Článok 13. Po uplynutí 20 rokov
platnosti zmluvy môže
ktorákoľvek
zmluvná strana ukončiť svoju účasť v lehote jed-
ného
roka po tom, čo oznámila svoje vypovedanie vláde Spoje-
ných
štátov amerických, ktorá bude informovať vlády ostat-
ných
zmluvných strán o uložení každého oznámenia o vypoveda-
ní.
Článok 14. Táto zmluva, ktorej anglické znenie a fran-
cúzske
znenie je rovnako autentické, bude uložená v archí-
voch
vlády Spojených štátov amerických. Náležite overené od-
pisy
zašle táto vláda vládam ostatných
signatárov. Na dôkaz
toho
splnomocnenci podpísali túto zmluvu vo Washingtone, DC,
4.
apríla 1949."
Veľmi ma mrzí, že pri takomto dôležitom a
závažnom roz-
hodovaní nie je
prítomná vláda, predseda
vlády, minister
zahraničných
vecí a minister obrany. A dovolil som
si, pre-
tože
považujem toto rozhodnutie Národnej rady za veľmi dôle-
žité, resp. odmietnutie tohto referenda,
považoval som za
potrebné,
aby som suploval ministra zahraničných
vecí a ne-
schopnosť
vlády a prečítal túto zmluvu.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Kukan. Pán poslanec Moric
- faktická po-
známka.
Poslanec V. Moric:
Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.
Pán kolega, ja som si skoro presne
zapísal váš citát,
že
referendum sa vypisuje alebo vláda vypisuje referendum,
alebo
referendum sa vypisuje, ak môžem použiť
"sa", keď ide
o
závažný krok. A ide o to, aby sa porovnali náklady a zisk.
Môžeme
o tom polemizovať. Samozrejme. Ale na základe toho,
čo
ste čítali, keď ste čítali Chartu, tak
z toho je zrejmé,
že
ide nie o závažný krok, ale o veľmi závažný krok. A preto
si
myslím, že je správne, keď sa na takýto
závažný krok vy-
pisuje referendum. O tom ste ma
presvedčili práve svojím
vystúpením.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Langoš, nie
je možné reago-
vať
na faktickú poznámku. Takže prosím pána poslanca Kukana.
Poslanec E. Kukan:
Vážený pán predseda,
kolegyne a kolegovia,
dovoľte
mi niekoľko poznámok k návrhu zákona, ktorý
práve
prerokúvame.
Všetci asi budeme súhlasiť s tým, že
vstup či nevstup
Slovenska
do Severoatlantickej aliancie je
dôležitý krok vo
vývoji
Slovenska. Podobne i referendum, o ktorom tu dnes ho-
voríme. Spôsob,
akým sa tento
návrh prezentoval, svedčí
o
tom, že tento krok nebol výsledkom
serióznych politických
úvah
a analýz a že tak, ako to niektorí
predrečníci hovori-
li,
bol pripravený veľmi rýchle.
Dokumentoval by som to na
tom,
že včera ráno sa konalo stretnutie
členov zahraničného
výboru
s predsedníčkou nemeckého Bundestagu pani prof. Ritou
Süssmuthovou. Jej
prvá otázka na
slovenských účastníkov
stretnutia
bola, ako to u vás vyzerá s referendom o vstupe
do
NATO. Predseda zahraničného výboru odpovedal, že referen-
dum
do NATO sa nebude konať v skorom čase, možno v septem-
bri,
a jedna kolegyňa, ktorá sedela veľa mňa, ešte dodala,
že
ak vôbec. Táto odpoveď bola pretlmočená
pani predsedníč-
ke.
Ja vôbec nepochybujem o tom, že tí
dvaja, ktorých som
citoval,
hovorili pravdu. Potom, keď sme prišli na obed do
sály, videli sme,
že na stole už bola rozdaná táto tlač.
A
keď som sa spytoval svojich kolegov, prosím vás, veď vy
ste
nesprávne informovali pani predsedníčku, tak ich odpove-
de
boli svedectvom toho, že im to bolo
trápne a nevedeli to
normálne
vysvetliť. Tým dokumentujem, že to naozaj bolo šité
horúcou
ihlou, a to nesvedčí o serióznej politickej príprave
tejto
veci.
Ak už
teda budeme vychádzať z toho,
že referendum je
najpriamejšia
forma demokracie, tak k tomu mám
niekoľko po-
známok.
Časovanie tohto referenda, tak ako sa
vlastne navr-
huje
- vieme už dnes, že zo summitu krajín NATO, ktorý sa
bude
konať v Madride 8. a 9. júla tohto roku, bude pozvaná
jedna
alebo viacero krajín na začatie
rozhovorov o členstve
v
NATO tak, aby sa plnými členmi
tejto organizácie stali
v
roku 1999, to znamená pri 50. výročí založenia aliancie.
Takže
konanie referenda v máji tohto roku, ako to vychádza
podľa
našich ústavných predpisov a zákonov, je skutočne mimo
miesta
a mimo času a nedáva to nijakú logiku.
Ďalej
k otázkam - je tu pán
Mikloško, chcel by som
čiastočne
odpovedať na jeho otázku, aby som
pomohol spoloč-
nému
spravodajcovi, o aké jadrové zbrane na
území Slovenska
ide.
O americké nejde. Ja to hneď vysvetlím prečo. Ide možno
o
ruské alebo nejaké zbrane nejakej inej
jadrovej mocnosti.
Ono
ich veľa na svete nie je. Ja by som v tejto súvislosti
chcel
citovať jeden materiál, oficiálny materiál Minister-
stva
zahraničných vecí Slovenskej republiky,
ktorý bol roz-
daný
členom zahraničného výboru a ktorý hovorí o tejto otáz-
ke.
V decembri sa v Bruseli konalo zasadnutie Severoatlan-
tickej
rady. To je orgán, ktorý pozostáva z ministrov zahra-
ničných vecí
členských krajín NATO. Prerokovali dôležité
otázky.
Jedna z nich bola aj o tej otázke, o
ktorej hovorí-
me,
citujem: "Rozšírenie NATO nebude
vyžadovať zmenu súčas-
nej jadrovej pozície aliancie. Krajiny NATO
nemajú zámer,
plán
ani dôvod rozvinúť na území budúcich nových členov jad-
rové
zbrane. Nevidia potrebu zmeniť jadrovú
pozíciu a poli-
tiku
NATO, ani nepredpokladajú, že by ju v budúcnosti bolo
potrebné
zmeniť."
Ak toto ešte nie je dostatočne zrozumiteľné, odcitujem
ďalšiu
pasáž. O deň neskôr sa konalo stretnutie Severoatlan-
tickej
rady pre spoluprácu. Jej členmi sme aj my, bol tam
náš
minister zahraničných vecí pán Pavol Hamžík, ktorý na
tomto zasadnutí aj vystúpil. Jedným zo
záverov zasadnutia
bolo,
znovu citujem: "Rozširovanie NATO
(summit pozve jednu
alebo
viac krajín k rozhovorom o pristúpení k Washingtonskej
zmluve s perspektívou plného členstva v
roku 1999 atď.).
NATO
nemá záujem, neplánuje a nemá dôvod rozmiestniť jadrové
zbrane na území
budúcich nových členov a meniť tak svoju
jadrovú
politiku a nevidí ani potrebu urobiť tak v budúcnos-
ti."
Kolegyne a kolegovia, a my tu ideme
dávať otázku: Ste
za
rozmiestnenie jadrových zbraní na území Slovenskej repub-
liky?
Ako to vysvetlíme našim zahraničným partnerom, ktorí
sa
dosť často spytujú, aká je vlastne politika súčasnej slo-
venskej
vlády, čo má na mysli alebo akým
spôsobom sa teda
chce
vyvíjať. Ja neviem, ako jasnejšie možno ešte dokumento-
vať
rozhodnutie NATO o rozmiestnení
jadrových zbraní, a my
sa
ideme spytovať našich ľudí, či sú za to, aby boli roz-
miestnené
jadrové zbrane. No, to sa dá vysvetliť
iba dvoja-
kým
spôsobom - buď predkladatelia absolútne
nie sú informo-
vaní
o týchto otázkach, alebo, a to je oveľa
horšie, to ro-
bia
zámerne a tie dve ďalšie podotázky
smerujú tak, aby to
boli
navádzacie otázky, aby aj prvá otázka
bola zodpovedaná
negatívne.
A to už je potom perfídna politická hra, primi-
tívna,
podotýkam. (Potlesk.)
K tej
tretej otázke takisto: Ste za
rozmiestnenie vo-
jenských
základní na území Slovenskej republiky? Akých vo-
jenských
základní? Niektoré vojenské základne tu máme, bude-
me
ich likvidovať, alebo ako je to?
Kolegyne a kolegovia, som si plne
vedomý reality slo-
venského
parlamentu. Viem, že čím dlhšie tu budem predvádzať
argumenty,
tým viac vás utvrdím, aby ste hlasovali
za tento
predložený
návrh. Vy ste prijali politické rozhodnutie, vy
si
to odhlasujete a my tu môžeme vznášať jeden racionálny
argument
za druhým, zrejme s tým nič neurobíme. Chcel by som
však
iba povedať alebo poukázať na to, aby ste si túto poli-
tickú
zodpovednosť uvedomili a uvedomili si
to, že skutočne
rozhodujeme teraz o
zásadných otázkach budúceho
vývoja na
Slovensku.
Ak o nich budeme rozhodovať takýmto
spôsobom, ak
budeme
takéto otázky zásadného vývoja
pripravovať takto po-
liticky
nezodpovedne, potom naozaj to bude v príkrom rozpore
s
programovým vyhlásením vlády, kde sa jasne stanovujú prio-
rity zahraničnej politiky, ako je
integrácia do Európskej
únie
a do Severoatlantického zhromaždenia. A
to už sa neja-
kým
spôsobom oddiskutovať nedá.
Ďakujem vám.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďalej je prihlásený pán poslanec Figeľ. Predtým s fak-
tickou
poznámkou na pána Kukana pán poslanec Langoš.
Poslanec J. Langoš:
Ďakujem pekne.
Dovolím si cteného rečníka len doplniť
nie otázkou, ale
názorom
a konštatovaním. Vláda sa vzdáva zodpovednosti týmto
nezmyselným
spôsobom rozhodnúť o tom, ako zabezpečiť Sloven-
sku na dlhú
budúcnosť istotu nemennosti
hraníc, vnútornej
stability,
slobody, demokracie a bezpečnosti.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Glinský.
Poslanec J. Glinský:
Vážená Národná rada,
ja sa divím tomuto vyjadreniu pána
poslanca o perfídnej
politickej
hre. Nechápem, prečo sa máme dopredu
vzdávať ro-
kovacích
pozícií. Prečo? Kde sa vyhlásenie, v ktorých zodpo-
vedných
politických kruhoch sa nejaké časové
vyhlásenie be-
rie
ako zákon? Aj so zmluvami sa musí počítať opatrne, nie
s
časovými vyhláseniami.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec. Nech sa páči, pán
poslanec Figeľ.
Poslanec J. Figeľ:
Vážený pán predseda,
vážení kolegovia, kolegyne,
nie NATO sa ide rozšíriť, ale žiadateľské
krajiny, kto-
ré
dovtedy nemohli, do týchto čias, sa
hlásia o členstvo
v
aliancii. To je tak trochu odpoveď
aj na pána Glinského.
Nikto
nám nič nediktuje, my sme sa začali hlásiť a nikto
nám
nebude ani v tom prípade diktovať, ak budeme partnermi
rovný
s rovným pri jednom stole. Treba si trošku uvedomiť
iné reality a
prestať myslieť v pomeroch studenej vojny.
NATO,
ktoré vzniklo dávno a bez nás, je tu,
prežilo, my sme
chvalabohu
tiež tu, ale už v iných pomeroch. Vzniklo vtedy
preto, aby ubránilo národom, ktoré ho
vytvorili, slobodu
a
mier a zadržalo komunizmus. Keďže sme v tom
neboli, tak
sme
prišli o slobodu a komunizmus k nám prišiel. Bola to te-
da
a dodnes je najúspešnejšia aliancia v histórii Európy,
nikto si na
ňu netrúfol zvonku a dodnes je
to tak. Nemá
dôvod
na rozchod oproti iným alianciám.
Varšavská zmluva sa rozpadla,
chvalabohu, ale NATO
existuje.
A buďme radi, že existuje, lebo aspoň
mal kto za-
staviť
vojnu neďaleko od nás. Tá aliancia dodnes
prezentuje
spoločnú
obranu a dokázala riešiť aj záujmy celého kontinen-
tu
tak, aby sme ich mohli dnes my pozitívne prežívať. Preží-
va
preto, lebo tam platili dva základné princípy - princíp
solidarity
a princíp suverenity. Suverenity v tom zmysle, že
každý
má rovnocenný hlas, aj veľký, aj malý, a hľadá sa rie-
šenie
dovtedy, kým sa nenájde konsenzus. Vždy sa akceptovali
modality,
to znamená také riešenia, ktoré
nevyvolávajú hor-
šiu
situáciu, ktoré sťažujú trebárs pozíciu vlády doma. Tak-
to
si Dánsko celé roky zachovalo štatút
bezjadrovej, nejad-
rovej
krajiny. Takto Nórsko si vymohlo štatút krajiny, kde
nie
sú cudzie vojská, ale keďže situácia
bola ťažká a je to
susedná
krajina s bývalým Sovietskym zväzom, tak sa tam voj-
ská
pohybovali vo forme cvičení. Ale to bolo riešenie hľada-
né
spolu s nórskym parlamentom.
A po
ďalšie, je to zmluva medzi
štátmi. Kedykoľvek je
možné
opustiť takúto zmluvu, to sa aj stalo v prípade vojen-
skej
účasti Francúzska. Naopak, teraz sa pripojili naspäť.
Je
to zmluva medzi slobodnými štátmi,
naozaj. A ten princíp
solidarity je jednoducho vyjadrený heslom
"Jeden za všet-
kých,
všetci za jedného". Buďme, prosím
vás, dospelí. Neča-
kajme, že niekto
vyrieši našu bezpečnosť, že bude s nami
prežívať
naše starosti o možný vývoj, a my
nebudeme ochotní
niesť
starosti o celkový vývoj. Teda, že to
bude len jedno-
smerná
cesta. Ak to budeme takto vnímať, nepochodíme dobre
pri
integrácii ani v iných súvislostiach.
A NATO v deväťdesiatych rokoch je už iné.
Prebieha taký
"trojjediný"
proces: vnútorná reforma, otázka alebo príprava
na rozšírenie a práca na vzťahu s Ruskom. My máme záujem
o
všetky, aby prebehli hladko, pretože je to potrebné aj pre
Slovensko.
To už nie je tá stará aliancia. Tam je posilnená
európska
identita, je tam úzka spolupráca so
štátmi ďaleko,
ďaleko
od hraníc dovtedajšej aliancie, až k strednej Ázii,
Partnerstvo za
mier, 16 16 štátov dnes spolu operuje
v
Bosne a Hercegovine. Jadrová doktrína
sa na začiatku de-
väťdesiatych
rokov zmenila, už to nie je jadrové zastrašova-
nie,
ktoré bolo vzájomné z Východu a Západu,
ale je to pre-
vencia
konfliktov, spolupráca a krízový manažment.
Rád by
som pripomenul štúdiu z roku
1995, ktorej sme
nevenovali
ani pár minút pozornosti na rokovaniach, kým tre-
bárs
poľský zahraničný výbor v Sejme a potom aj samotný Sejm
o
dva dni po jej vydaní, v septembri
1995, sa ňou zaoberal
veľmi
vážne. A tam je už zmienka o tom, že sa neplánuje roz-
miestnenie
jadrových zbraní na nových
územiach. To isté sa
tu
už citovalo - bruselský summit nedávno
v decembri: "ani
úmysel, ani plán,
ani dôvod" na rozmiestňovanie
jadrových
zbraní
na nových územiach.
Teoreticky je u nás skoro všetko v poriadku. Zahranič-
nopolitická
orientácia, najširší politický konsenzus v tejto
otázke
na Slovensku existuje, susedia tam
smerujú, máme ne-
zaťažené vzťahy,
môžeme si dovoliť
isté kroky, želá si
a
podporuje to množstvo štátov okolo nás,
vari jedine Ruská
federácia
nie, ale predsa je tu problém - Slovensko nikto
nepozýva. Naopak, my
sa ideme pýtať o tom, či tam chceme
ísť.
Vidím tri vážne súvislosti
dnešného rokovania a vôbec
vývoja.
Po prvé - referendum v tejto chvíli je len veľmi drahý
prieskum
verejnej mienky a nemení naše šance.
Po druhé - Slovensko potrebuje najprv
pozvanie na člen-
stvo.
Spomeňte si, že v minulom roku Kongres
USA prijal zá-
kon,
ktorým umožňuje rozšírenie aliancie, a náš štát tam ne-
má
takú dôveru, ako majú iné okolo nás.
Keď sme boli v Ne-
mecku ako zahraničný výbor, veľmi jasná správa bola, že
"o
Slovensku sa nediskutuje ani na
chodbách". Ste politici,
viete,
že keď sa nediskutuje voľne, na
chodbách, tak sa to
nedostáva
ani do oficiálnych dokumentov, lebo tie
znamenajú
záväzky
a vážne postoje štátov. Takže sme zatiaľ von z toho.
Po tretie - aby sa to zmenilo, Slovensko
potrebuje jas-
né,
jednoznačné postoje politických
strán, osobitne vlády.
Priatelia,
ten "zlatoidský valec" ide
hlučne, ale ide veľmi
pomaly
a na ňom sa nedá stihnúť integrácia. Tá je rýchlejšia.
Dovolím
si povedať, že kľúč k nášmu
členstvu nie je
v
Bruseli, nie je vo Washingtone, ani v
Paríži alebo v Bon-
ne,
je tu, na Slovensku, v Bratislave.
Cesta k nemu, to sú
politické
zmeny, nemyslím tým osoby, nejde o výmeny osôb.
Ide
o zmeny, ktoré sú možné, ak ich buď tieto, alebo iné
osoby
dokážu realizovať. A prečo?
Pretože to rozšírenie je
otázka
nielen vojenská, ale predovšetkým politická. Vojensky
Slovensko,
Armáda Slovenskej republiky nemá
problém so spo-
luprácou, pracuje
na rozvoji svojej interoperability, to
znamená
schopnosti spolu komunikovať. O členstve nerozhodujú
zbrane alebo systémy, ani rozsiahlosť výdavkov
nad rámec
potrebnej
modernizácie slovenskej armády. Naopak,
politická
kompatibilita
je problémom, lebo tá hovorí o
spoločných zá-
kladoch
aliancie. Za tie roky sa vyvinuli
základy do takých
pojmov,
ako sú pluralitná demokracia, ochrana
ľudských práv
vrátane práv národnostných menšín, dobré susedské vzťahy,
garantované
ekonomické slobody.
V
Rade Európy nedávno
vystúpil po prvýkrát generálny
tajomník
NATO Javier Solana a vyjadril podporu myšlienke de-
mokratickej bezpečnosti. To je tá myšlienka, ktorá
hovorí
o
tom, že demokracie nevedú navzájom
vojny, že sú najlepším
rámcom
na rozvoj spoločnosti vo vnútri štátov. Hovorí o tom,
že demokracia a bezpečnosť nie je
postavená na jadrových
zbraniach a
vojenských základniach, ale
predovšetkým na
právnom
štáte, na pluralitnom zastúpení aj opozície,
na zá-
sadných
otázkach verejného záujmu. O tých
otázkach sa tu už
veľmi
veľa povedalo. Oficiálne o tom hovorili
demarše z Eu-
rópskej
únie, zo Spojených štátov amerických,
rezolúcia Eu-
rópskeho parlamentu, prejavy diplomatov a stačilo by pár
krokov, nie
veľa krokov, napríklad pluralitné zastúpenie
opozície
pri kontrole moci. Po ďalšie - právny štát a nápra-
va
trebárs mandátov v tomto
parlamente, pretože nie všetky
sú
zákonne pridelené. Po ďalšie - prijatie zákona o jazyku
národnostných
menšín. To je kľúč k riešeniu, to sú lacnejšie
riešenia,
než je organizovanie referenda o vstupe
do alian-
cie.
To sú také kroky, ako bol ten v utorok - zrušenie alebo
zamietnutie
novely Trestného zákona. A, priatelia, žije sa
vám
od utorka horšie, keď už to tu nie je?
Ja si myslím, že
nie.
Chcem
ešte zdôrazniť dôležitosť
politických kritérií,
lebo
tie nám robia problémy a tie nám budú robiť problémy aj
v
iných organizáciách, pretože dnes v Európe nerozhoduje ma-
pa alebo geostratégia, rozhoduje čosi iné. Ak nedokážeme
zmeniť
prístup k zásadným otázkam nášho vývoja a záujmu, bu-
deme
mať podobné problémy v Organizácii pre hospodársku spo-
luprácu
a rozvoj, v Európskej únii a nakoniec aj v Západoeu-
rópskej únii. Veď
zmluva o Západoeurópskej
únii, o tejto
aliancii,
je oveľa prísnejšia ako zmluva o NATO v
článku 5.
Budete
aj potom organizovať referendum? Prečo
ste neorgani-
zovali
referendum, keď sme pristupovali do
Rady Európy? Tam
sme
sa vzdali časti suverenity v otázke
jurisdikcie nad ob-
čanmi,
teda v súdnej moci. Tam sme to
nerobili. Zrazu nám
treba
referendum, keď nás nikto nepozýva.
Ak sa
to nezmení, či bude referendum,
či nebude, tak
nás
čakajú isté riziká z neprijatia, a
to po prvé - expli-
citná
strata dôvery v porovnaní so susedmi, to znamená osla-
benie
pozície Slovenska na medzinárodnej scéne.
Po druhé
- nevyužitie zásadnej možnosti
posilniť bez-
pečnosť
našej krajiny.
Po
tretie - strata
investičných možností. Je známy
prieskum zo začiatku
tohto roka v Nemecku,
ktorý hovorí
o
tom, že skoro tretina nemeckých
podnikateľov rozmýšľa
o
presunutí svojej výroby do iných častí Európy, do strednej
a
východnej, hlavne kvôli
výrobným nákladom. Myslíte, že
prídu
do krajiny, ktorá nie je pod jej
spoločným dáždnikom,
ktorá
nezaručuje ochranu aj ich majetku,
resp. ich záujmov?
Nestane
sa to.
Po ďalšie - teraz, priatelia, teraz
v tejto chvíli je
vôľa
na pozvanie, na rozšírenie. Či bude potom, to nie je
v
našich rukách. Tento čas treba využiť pozitívne, pretože
ten
ďalší nám nemusí patriť.
Po piate - buďte si istí a buďme si istí, že tu vákuum
nezostane.
Vákuum neexistuje, priestor sa vždy vypĺňa iným
vplyvom,
iným poriadkom, možno aj neporiadkom.
Po
šieste - jeden priateľ
na stretnutí s Karstenom
Voigtom
v minulom roku povedal, že ak NATO prijme Maďarsko
a
neprijme Slovensko, tak
na Slovensku nebudeme spokojne
spať.
Jeho výzva, a ja sa k nej veľmi rád pripájam, bola:
"Urobte, priatelia, všetko preto, aby ste mohli spokojne
spávať."
Pán predseda, ja by som ešte rád vyjadril
svoje poľuto-
vanie
nad laxnosťou prístupu vlády pre jej neprítomnosť aj
pre nezáujem v
snemovni, veď ste to mohli podporiť, aby
prišli
na toto rokovanie. Takisto vyzerá aj kampaň, ktorá je
viac
kontraproduktívna než produktívna. A hlavne nad tým, že
ste
nepovažovali Zahraničný výbor Národnej rady za príslušný
na
posúdenie návrhu a zaujatie stanoviska.
Je to len potvr-
denie
slabej a nekompetentnej politiky, ktorú zahraničný vý-
bor
a možno, že aj celá snemovňa často prezentuje. Hovoril
som
o tom, že štúdii o rozšírení sme
nevenovali ani minútu,
že
včera na stretnutí predseda zahraničného výboru prezento-
val,
že ideme do referenda, ale až niekedy v
jeseni, v sep-
tembri,
zrazu na druhý deň je čosi iné.
Priatelia, dovoľte mi na záver možno len
takú paralelu.
Referendum
v tejto situácii a v tomto čase a s
tými otázka-
mi,
ktoré sú navrhnuté, je ako príprava na svadbu u ženícha,
ktorého
nechce tá, ktorej on slovne dvorí. Bez zmeny sloven-
ský
mládenec vytúženú nevestu nezíska.
Ledaže to len všetko
iba
predstiera, a jeho srdce je v
skutočnosti studené alebo
patrí
inej.
Vážená Národná rada, kľúč k členstvu Slovenska v Seve-
roatlantickej
aliancii nie je ďaleko, je tu, v Bratislave,
je
v Národnej rade Slovenskej republiky.
Ten kľúč je vo va-
šich
rukách. Ten kľúč - to nie je
referendum, to je zásadná
pozitívna
zmena politického vývoja.
Ďakujem vám.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, chcem vám len zopakovať,
pokiaľ ide o mo-
je
rozhodnutie, nie je konečné, konečné rozhodnutie je na
výboroch,
pokiaľ ide o pridelenie.
S faktickou poznámkou sa hlási pán
podpredseda Húska.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán predseda, o čo nám v celej
záležitosti ide, je prá-
ve
to, aby ten, kto je nejakým spôsobom
štrukturálne slabý,
konkrétne
na základe výsledku volieb, nepokúšal
sa sústavne
zosilňovať
sa tým, že bude surfovať na nejakých
cudzích si-
lových
vlnách. Problém je jednoducho v tom, že
my chceme,
a
to sme predsa formulovali, že vláda
seriózne pripravuje
pre obyvateľstvo informácie, že požiada
predstaviteľov aj
Spojených
štátov, aj NATO, aj Ruska, aj partnerov zo severu,
aby
sa zúčastnili pri vysvetľovaní významu tohto riešenia.
Každopádne s tým
počítame. Prosím vás, len
nehovorme tu
o
tom, že úspech bude podľa toho, do akej miery sa budeme
prispôsobovať
všetkým maximalistickým požiadavkám
opozície.
To
nie je jednoducho pravda. NATO nerieši všetky problémy.
Pozrite
sa, aké problémy sú napríklad na južnom okraji NATO,
aké
sú problémy napríklad s Tureckom a Gréckom, aké problémy
sú
napríklad v riešení konfliktu, ktorý
tam prebieha a kto-
rý,
samozrejme, bohužiaľ, nemôže mať demokratické parametre.
Napriek
tomu sa nijako nespochybňuje dôležitosť Grécka a Tu-
recka
pre obranu v aliancii.
Čiže, prosím vás, nedovádzajte nás do situácie, v kto-
rej
nie sme. Áno, bolo povedané, že máme záujem, aby sme bo-
li tam, kde budú naši susedia, mnohokrát sme to opakovali.
Zároveň
preverujeme u obyvateľstva, aký je ich
konečný fak-
tický
postoj k NATO. Vás pokus používať NATO na spochybnenie
dôveryhodnosti
vlády vám nemôže vyjsť.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ešte faktická poznámka - pán poslanec
Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Nadväzujúc na vystúpenia pána poslanca
Figeľa dovolím
si
položiť otázku predsedovi výboru pánu Slobodníkovi, prečo
nezvolal
zahraničný výbor k tejto otázke. Keby bol taký lás-
kavý
a odpovedal na to. A v nadväznosti na to, čo povedal
pán
poslanec Figeľ, rád by som sa opýtal pána podpredsedu
Húsku,
či pod slovom "surfovať" má na mysli zisťovanie názo-
ru
v rámci koalície, či tam chcete
ísť, alebo tam nechcete
ísť.
Tomu slovu som celkom nerozumel.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predseda.
Musím s
poľutovaním povedať, že najmä
záverečné slová
pána poslanca Figeľa ma veľmi sklamali. Doteraz som bol
presvedčený, že napriek
jeho politickej orientácii a
prí-
slušnosti
k politickej strane, ktorej je členom, predsa ho
len
zaujímajú záujmy Slovenskej republiky. Ale na konci uká-
zal,
svojím záverečným slovom, že akékoľvek
vzťahy a záujmy
Slovenskej
republiky sú mu dobré len na to, aby
presadzoval
svoje
názory a popularitu svojej strany na
úkor celého oby-
vateľstva
Slovenskej republiky.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Pittner.
Poslanec L. Pittner:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
vec, ktorú prerokúvame, by sme si mali
uvedomiť ako vec
zásadného
významu, ktorá môže významne ovplyvniť
osud tejto
republiky
do ďalších možno až desaťročí. Z toho dôvodu mi
dovoľte predložiť procedurálny návrh, aby
všetci poslanci
dostali
text atlantickej zmluvy, tak ako to čítal poslanec
Langoš,
a rezolúciu NATO o nerozmiestňovaní jadrových zbraní
na
územia novoprijímaných krajín. Domnievam sa, že pri všet-
kých
zlých skúsenostiach a pri všetkých averziách a zlých
predpokladoch,
ktoré tu máme z minulosti, je predsa
len ná-
dej,
že po preštudovaní týchto podkladov budeme mať reálnej-
ší
pohľad aj na otázky tohto referenda.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, ja si myslím, že ak
poslanci nepoznajú
obsah,
tak je to veľmi zlé a potom je zbytočne
ho teraz dá-
vať,
lebo ho nebudú poznať ani potom.
Pán poslanec Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predseda,
skutočne sa domnievam, že pravdepodobne
predkladateľovi
nie
je tá rezolúcia známa, lebo všetci
rečníci tu zdôrazňo-
vali
práve obsah tejto rezolúcie, aj pán Figeľ, že jadrové
zbrane na území
nových členských štátoch sa
rozmiestňovať
nebudú.
A ja skutočne potom nechápem, ako súvisí otázka čís-
lo
2 s otázkou číslo 1. To by bolo dobré,
keby predkladateľ
vysvetlil,
aby sme mohli potom veľmi zodpovedne hlasovať.
Navyše mi dovoľte, aby som vás upozornil,
a možno si to
nie
všetci neuvedomujeme, že návrhy prijaté
v referende vy-
hlási
Národná rada Slovenskej republiky rovnako ako zákon,
výsledok referenda môže Národná rada Slovenskej
republiky
zmeniť alebo
zrušiť svojím ústavným
zákonom po uplynutí
troch
rokov od jeho účinnosti. Teda modelujme situáciu, že
slovenská
populácia povie áno, my chceme ísť do NATO. Toto
rozhodnutie
nemôže nikto tri roky zmeniť. Po troch rokoch ho
môže
zmeniť Národná rada ústavným
zákonom alebo iným refe-
rendom.
Čo vtedy urobí vláda? Nikto nás tam nebude zvať, ale
slovenské
obyvateľstvo povie - chceme ísť do NATO, som za
vstup
- bude hlasovať občan slovenskej republiky. Čo urobí
vláda?
Zaväzuje ju to rovnako ako zákon. Čo
spraví? Veď ona
nemôže
konať v zmysle tohto záveru, ona nemôže nič urobiť,
žiaden
krok.
Ak sa tu hovorilo o neveste, dovoľte mi
jedno prirovna-
nie.
Pán Cabaj, vy ste nás dostali do polohy rodiny, ktorá
v
tejto chvíli robí rodinné referendum, či moja osemročná
dcéra si môže
zobrať 15-ročného Jožka z Viedne, o ktorom
vôbec
nevie, ako vyzerá, a nevie, či ju ten 15-ročný Jožko
vôbec
bude chcieť. Ale rodinná rada dnes o tom rozhoduje. Je
to
neuveriteľné. Vy nám toto nútite,
nielen nám, ale celému
slovenskému
národu to vnucujete, takýto nezmysel. (Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Rosival.
Poslanec I. Rosival:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Odznel tu názor o perfídnosti druhej
otázky v referende
a
protinázor. Ja by som k tomu chcel povedať pár slov. Druhá
otázka je skutočne
veľmi nebezpečná, je veľmi
zavádzajúca
a
celkom iste to nie je čistá hra s
obyvateľstvom. Ak Zdru-
ženie
robotníkov Slovenska malo vo svojom programe...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán
poslanec, myslím, že nehovoríte
k vystúpeniu pána
Figeľa.
Poslanec I. Rosival:
Pán predsedajúci, v tom prípade sa uchádzam o vystúpe-
nie
od rečníckeho pultu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Budem sa na to pýtať. Takže pán poslanec
Moric.
Poslanec V. Moric:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja by som si chcel ujasniť jednu vec u pána predklada-
teľa.
Môžem, pán predseda?
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Máte sa
vyjadriť k vystúpeniu posledného
rečníka a to
bol
pán poslanec Figeľ.
Poslanec V. Moric:
Tak by som sa chcel opýtať pána Figeľa.
Bola tu polože-
ná
otázka, že nerozumie, ako súvisí otázka číslo 2 s otázkou
číslo 1. Ja
by som si chcel ujasniť, či
otázka číslo 2
s
otázkou číslo 1 súvisí tak, ako otázka
číslo 1 s otázkou
číslo
2. Ak tak súvisí, tak je to potom v poriadku.
Pán predkladateľ, je to pravda? Pardon. Pán Figeľ, je
to
pravda? Ak to je tak, tak potom je to O. K.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Koniec. Ďakujem.
Ďalej
je pripravený do rozpravy pán poslanec Lauko.
(Hlasy
v sále.)
Pán poslanec Pittner žiada, aby som
dal hlasovať ešte
o
jeho návrhu.
Medzitým sa hlási ešte pán navrhovateľ.
Budeme
hlasovať potom o návrhu pána poslanca Pittne-
ra,
aby poslancom bolo predložené znenie
Washingtonskej do-
hody.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predseda,
dámy a páni,
nebudem reagovať na všetkých
predrečníkov, mám len jed-
nu poznámku
k návrhu, ktorý
predložil pán Pittner. Mňa
trochu
prekvapuje situácia, ktorá asi funguje
v poslaneckom
klube
KDH. Ak niektorý poslanec nášho klubu predkladá nejaký
materiál,
tak ostatní tiež ten materiál majú. Som
prekvape-
ný,
že v klube KDH to nemajú, ale ja som
ochotný sa podria-
diť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, ideme hlasovať o procedurálnom návrhu pána po-
slanca
Pittnera.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 134 poslancov.
Za návrh hlasovalo 58 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Takže budeme pokračovať.
Pán poslanec Lauko, nech sa páči. Pán
poslanec Mikloško
-
faktická poznámka.
Poslanec F. Mikloško:
Pán
predseda, rád by som položil pánu navrhovateľovi
otázku:
Čo urobí slovenský parlament s
výsledkom referenda,
ak
národ alebo občania budú odpovedať,
že do NATO nechcú
vstúpiť,
ale chcú, aby tu boli rozmiestnené jadrové zbrane?
(Smiech
a hluk v sále.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Lauko, nech sa páči.
Poslanec P. Lauko:
Vážený pán predseda,
ctená snemovňa,
vážený pán minister,
mnohí moji kolegovia sa už vyjadrili
k viacerým otáz-
kam,
ja chcem povedať protiklad deklarácií a položených otá-
zok.
Možno sa zamyslieť spolu s vami, kolegovia, na čo sú
položené
tieto otázky a načo má byť toto referendum.
Pán veľvyslanec Ameriky v októbri 1996 v Prešove pove-
dal
na jednom vystúpení (objavili sa tam
otázky o nákladoch
a
povinnostiach spojených s členstvom v NATO).
Po prvé:
Je vstup do NATO drahý?
Existujú názory, že
vstup
do NATO si vyžiada úplné prezbrojenie a modernizáciu
armády. NATO takúto
požiadavku nekladie, očakáva
však, že
členské
štáty budú mať dôveryhodné a
kompatibilné ozbrojené
sily
schopné v prípade potreby prispieť k
spoločnej obrane.
Ale
aj keď modernizácia ozbrojených síl a s
tým súvisiace
náklady
nie sú požiadavkou na
vstup do NATO, túto otázku
bude
Slovensko musieť skôr či neskôr riešiť bez ohľadu nato,
či
do NATO vstúpi, alebo nie. Skúsenosti
svedčia o tom, že
dlhodobé
vojenské výdavky európskych krajín stojacich mimo
NATO
boli vyššie ako výdavky členských štátov NATO.
V kontexte členstva v NATO sa objavili aj ďalšie otáz-
ky. Jednou je
možnosť rozmiestnenia cudzích
jednotiek na
slovenskom
území.
Kolegovia, ide o problém otázok a pán
americký veľvy-
slanec
vám hovorí svoj názor, tak počúvajte.
Dovoľte mi, aby som to povedal úplne
jasno. Žiadne jed-
notky
ani zbrane NATO sa nerozmiestňujú na území členského
štátu
bez súhlasu a spolupráce tohto štátu.
Americký minis-
ter
obrany William Perry vyhlásil, že dnes
nemá NATO záujem
ani
plán na zvyšovanie počtu alebo množstva
jadrových zbra-
ní,
alebo rozšírenie miest, na ktorých sú rozmiestnené. Kla-
diem
si otázku - aký to je postup, aká je to logika, keď
predstavitelia vlády,
vládnej koalície pred
dvoma rokmi
v
programovom vyhlásení povedali, že chceme vstúpiť do NATO,
keď
na všetkých úrovniach, kde sa v
zahraničí hovorí o in-
tegrácii
do bezpečnostných štruktúr, sa všetci členovia vlá-
dy, všetci členovia vládnej koalície, ktorí
sú v delegá-
ciách,
či už je to Parlamentné zhromaždenie
NATO, alebo Eu-
rópska
únia, vyjadrujú, že chcú vstúpiť do
NATO, a po dvoch
rokoch
sa zrazu objaví referendum a chcete sa pýtať občanov.
Na Severoatlantickom zhromaždení pani predsedníčka po-
vedala
veľmi explicitne svojím kolegom v zahraničí o tom,
aký
má názor Slovensko na vstup do
NATO. Povedala to veľmi
jasne,
a dokonca povedala aj to, že podporu úsiliu Sloven-
skej
republiky o získanie členstva v NATO
prejavuje väčšina
slovenskej
verejnosti, ako to potvrdzujú aj prieskumy verej-
nej
mienky. V otázke integrácie Slovenskej republiky do NATO
sa
zhodujú parlamentné strany koaličné
i opozičné. Načo sa
ešte
znova chcete pýtať ľudí, keď naša kolegyňa presviedčala
kolegov
poslancov v Parlamentnom zhromaždení
NATO, že obča-
nia
na Slovensku s týmto postupom súhlasia?
Chcem sa ešte vyjadriť k jednému vystúpeniu
nášho pred-
sedu
vlády, ktoré bolo v Paríži v decembri v Západoeurópskej
únii. Tam sú
tiež poslanci zo všetkých
krajín západnej,
strednej
a východnej Európy. Bohužiaľ, bol som tam sám, pre-
tože kolegovia, aj kolega Prokeš, dali prednosť
odvolávaniu
pána
Gauliedera pred tým, aby vypočul svojho premiéra ako
vystupuje
v Západoeurópskej únii. Predstavitelia
zahraničia
hodnotia
Slovensko podľa toho, ako
predstavitelia štátu vy-
stupujú
doma a v zahraničí. V Paríži bol premiér Slovenska
Vladimír
Mečiar ako jeden z posledných politikov zo strednej
a
východnej Európy.
Vážení
kolegovia, nikto z
predstaviteľov Francúzska
premiéra slovenskej
vlády počas tejto návštevy neprijal.
Premiér
Francúzska pána Mečiara neprijal. Všetkých ostatných
politikov,
ktorí prichádzali do Západoeurópskej
únie, či to
bol
prezident, alebo premiér, prijali.
To je obvyklá prax.
To bol
signál, že jednoducho
takto posudzujú Slovensko
v
zahraničí. Pán premiér vystúpil a
dostal otázky. Dostal
otázku
aj na spôsob referenda. A ja vám
poviem, čo im odpo-
vedal,
pretože ste tam neboli.
Premiér
dostal po vystúpení štyri otázky. Z odpovedí
vyberám.
Referendum o vstupe do NATO si údajne
želajú obča-
nia
Slovenska, chcú, aby o tomto vstupe rozhodla väčšina ob-
čanov
Slovenska. Diskusie sú vraj len o
tom, či toto refe-
rendum má byť
pred prijatím, alebo formou ratifikácie po
prijatí.
Toto povedal pán premiér Slovenska v Západoeuróp-
skej únii
pred všetkými poslancami
západnej, strednej
a
východnej Európy - či má
byť referendum pred prijatím,
alebo
či to má byť forma ratifikácie po vstupe.
Hovoril tam veľmi zoširoka, a dovoľte mi ešte toto po-
vedať, i keď
to priamo nesúvisí, ale súvisí, samozrejme.
Príklad
spolupráce Slovenska s Ruskom.
Európa si môže brať
príklad
od Slovenska v tom, aké má Slovensko dobré vzťahy
s
Ruskom. NATO by malo rokovať skôr s
Ruskom a potom s os-
tatnými krajinami, alebo súbežne s Ruskom a s krajinami,
ktoré
majú záujem byť v NATO. Údajne žiadni ruskí politici
nemali výhrady voči vstupu Slovenska do NATO.
Chcem vás
ubezpečiť,
že predtým vystupoval v Západoeurópskej
únii pán
prezident
Kvašniewski a hovoril tiež o
integračných snahách
Poľska.
A nehovoril pri tomto vystúpení o
žiadnych vzťahoch
s
Ruskom a nehovoril ani o tom, či
bude Poľsko robiť refe-
rendum,
alebo nebude robiť referendum.
A navyše Slovensko prestáva byť postupne
v hre o pozva-
nie.
Kladiem si otázku: Prečo má byť
referendum dva roky po
začatí
tejto vlády, po programovom vyhlásení?
A prečo v jú-
ni,
do júna? Pretože všetci dobre vieme, že v júli sa má
urobiť veľmi dôležité rozhodnutie o krajinách,
ktoré majú
byť
prijaté. Vysvetlenie je len jedno, že takýmto spôsobom
si
chce vláda odôvodňovať svoju neschopnosť, že sa Slovensko
do
prvej skupiny nedostalo.
Na záver by som si dovolil dať tiež procedurálny návrh
a
ten procedurálny návrh je tohto znenia, a predpokladám, že
pochopíte
a sledujte pozorne, pán predseda, že je iný, ako
ten,
čo tu bol. Navrhujem vrátiť návrh
navrhovateľom a pre-
rušiť rokovanie o
tomto návrhu do času, keď budeme medzi
krajinami
pozvanými na vstup do NATO.
Ďakujem vám za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyne, páni poslanci, chcem vám oznámiť, že
už
nemám žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, kto sa
chce
prihlásiť do rozpravy z pléna. Pán Prokeš a pán Slobod-
ník
s faktickou poznámkou, áno?
Takže prvý pán poslanec Kanis. (Hlasy v sále). Ale ho-
voria,
že majú faktické poznámky. Dobre, takže Prokeš, Pa-
lacka,
Kolláriková, Andrejčák, Slobodník
- s faktickou po-
známkou,
Kanis, Weiss, Rosival.
Takže pán poslanec Prokeš, po ňom
Slobodník.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predseda.
Vystúpením pána poslanca Lauka, úprimne
poviem, vôbec
nie
som prekvapený. Siahol k osvedčenej zbrani KDH - k šíre-
niu
poloprávd, pretože, ak by som mal posudzovať podľa toho,
čo povedal
o mojej neúčasti
na rokovaní Západoeurópskej
únie,
aj o jeho ostatnom vystúpení, musím
povedať, že tára.
Vie
veľmi dobre, že nebolo mojím rozhodnutím odísť z toho
rokovania,
ktoré bolo v Paríži, ale som bol
stiahnutý pred-
sedom
Národnej rady Slovenskej republiky. A vie veľmi dobre,
že
aj podľa smerníc o uskutočňovaní zahraničných ciest si
žiadny
poslanec nemôže svojvoľne predlžovať
služobnú cestu.
Čiže
rozhodnutie parlamentu bolo v
tomto smere pre mňa zá-
väzné.
Ja som bol tiež zástancom toho, že toto referendum je
v
tejto chvíli predčasné, ale pán Lauko svojim vystúpením
a
svojím strachom z tohto referenda ma presviedča, že asi je
namieste.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Slobodník.
Poslanec D. Slobodník:
Ďakujem, pán predseda.
Neviem, čo chcel pán Lauko dokázať tým, keď tvrdil, čo
povedal
pán premiér v Paríži. Povedal presne to, čo sa robí.
Povedal,
že referendum bude alebo pred prijatím Slovenska,
alebo
po, pred ratifikáciou. Takže to sa
deje, to sa darmo
smejete,
pán Lauko, to je obyčajná pravda. Na
druhej strane
vaša zlomyseľnosť, typicky kádéhácka zlomyseľnosť a mali-
chernosť
je usvedčovať premiéra z toho, že ho neprijal ten
alebo
onen. Neviem, čo budete hovoriť po
21. marci, keď sa
premiér
stretne aj s predsedom, teda prezidentom Chiracom,
aj
s premiérom pánom Juppém, nehovoriac o
tom, že pán pre-
miér
sa už s pánom Chiracom stretol.
Jednoducho sú to malé,
zákerné
pichnutia.
Ešte
mám minútu, tak by som dodal
aj to, čo nikto
z
rečníkov KDH nespomenul. Prečo
nechcete pochopiť, ako to
povedal
aj pán poslanec Cabaj v úvodnom slove, že vo vládnom
programe
je vstup do NATO? Toto referendum má len jeden cieľ
-
dokázať svetovej verejnosti, že Slovensko sa chce skutočne
dostať
do NATO. A nepochybujem o kladnom
výsledku tohto re-
ferenda,
aj keď vy budete hlasovať teraz proti.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne, pán poslanec.
Pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem pekne.
Som
veľkým priateľom referenda,
rozhodovania občanov,
ale
nechápem, načo by mohlo byť referendum
o vstupe do NATO
potom,
ako nás prijmú do NATO. To nechápem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Môže byť
aj vtedy. (Hlasy v sále.)
Vylučujete tú mož-
nosť?
Ja len vám odpovedám na otázku.
Myslím, že už nikto nemá faktickú poznámku, takže pro-
sím
pána poslanca Palacku.
Poslanec G. Palacka:
Ďakujem, pán predseda.
Dámy a páni,
dovoľte mi, aby som sa aj ja
vyjadril k prerokúvanej
problematike.
Súhlasím s väčšinou argumentov, ktoré tu
zazneli. Najmä
predstavitelia nášho klubu
Kresťanskodemokratického hnutia
odôvodnili,
prečo si myslíme, že referendum v takej
podobe,
ako
ho navrhuje predkladateľ, nie je v súčasnosti namieste
a
je vlastne zbytočné. Dovolím si jednak
pripojiť ďalší ar-
gument
a navrhnúť jeden pozmeňujúci návrh, ktorý, myslím si,
že
by mohol viesť k tomu, aby sme aj o takomto referende
mohli
uvažovať pozitívne.
Referendum tak, ako ho navrhuje pán poslanec Cabaj, sa
pýta
občanov, či sú za vstup Slovenskej republiky do NATO.
Ak
občania odpovedia áno, tak zistíme, že
občania si myslia
väčšinou, že
áno. Ak odpovedia,
že nie, tak občania si
väčšinou
myslia, že nie. V každom prípade takéto rozhodnu-
tie,
teda výsledok toho referenda nikoho k
ničomu nezaväzu-
je.
Nezaväzuje vládu, nezaväzuje parlament,
nezaväzuje pre-
zidenta
a už vôbec nie Severoatlantickú
alianciu. Je to na-
ozaj
len drahý a časovo aj organizačne
náročný prieskum ve-
rejnej
mienky.
V článku
93 Ústavy Slovenskej republiky
sa hovorí, že
referendom
sa môže rozhodnúť aj o iných dôležitých
otázkach
verejného
záujmu. Áno, vstup Slovenska do NATO je dôležitá
otázka verejného záujmu. Potom však, vážené dámy a páni,
rozhodnime
o tej otázke, resp. dajme občanom možnosť rozhod-
núť,
a nie iba povedať svoju mienku. Dovolím
si preto pred-
niesť
návrh, aby namiesto otázok, ktoré predkladá pán posla-
nec Cabaj, bola
v návrhu uznesenia Národnej rady otázka:
Súhlasíte,
aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila
súhlas
s pristúpením Slovenskej republiky k Washingtonskej
zmluve o
založení organizácie Severoatlantickej zmluvy,
v
skratke NATO?
Ak už
pritiahneme milióny občanov do
volebných miest-
ností
k volebným urnám, aby si našli čas, aby sa nad tým za-
mysleli,
aby odovzdali hlas buď za, alebo proti,
tak im do-
voľme,
aby ten hlas mal nejaký význam, aby to bolo meritórne
rozhodnutie
a aby malo za následok nejaké konkrétne
konanie
ústavných
činiteľov. Teda buď také, aby ústavní činitelia,
parlament,
prezident rozhodli o vstupe do NATO, alebo aby
teda
nemohli rozhodnúť o vstupe do NATO, podľa toho, ako ob-
čania
rozhodnú. Myslím si, že občania si zaslúžia, aby sme
ich nevodili
za nos, aby
sme ich neťahali do volebných
miestností
na vyjadrenie názoru, na to pokojne
stačia prie-
skumy
verejnej mienky, ale umožnime im, aby ten hlas občanov
naozaj
bol rozhodujúci, aby mohli o tom rozhodnúť.
Prosím vás, vážení poslanci a poslankyne, aby ste zvá-
žili,
či budeme občanov otravovať, alebo im umožníme, aby
hlas ľudu sa
naozaj prejavil, a aby o takejto
dôležitej
otázke
budúcnosti Slovenska mohli skutočne meritórne rozhod-
núť
a zaviazať príslušné zodpovedné orgány. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pánu Palackovi. Do rozpravy je prihlásená pani
Kolláriková.
Pani Kolláriková nie je tu, stráca poradie.
Nech sa páči, pán Andrejčák.
Predtým faktická poznámka - pán poslanec
Weiss.
Poslanec P. Weiss:
Chcel
by som poprosiť, hoci zrejme dnes
nedokončíme
rozpravu,
aby na zajtra ráno sme mali pripravené
- iste nám
to
pán spoločný spravodajca dokáže pripraviť - všetky pozme-
ňujúce
návrhy. Budeme totiž rozhodovať o veľmi dôležitej ve-
ci,
aby sme si mohli porovnať jednotlivé
návrhy a porovnať
ich
aj so zákonom o referende a s inými normami.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Nech sa páči, pán navrhovateľ.
Poslanec T. Cabaj:
Ak dovolíte, ja by som návrh pána Weissa trochu rozší-
ril.
Bolo by hádam vhodné, aby diskusia bola ukončená tam,
kde
sú pozmeňujúce návrhy, aby sme ich dostali všetky. Aby
sme dostali všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré
zaznejú, aby
sme
sa mohli nimi potom zaoberať v kluboch.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Len chcem podotknúť, že rokujeme do 19.
hodiny, to zna-
mená,
že ešte môžu vystúpiť dvaja, traja. (Hlasy v sále.)
Áno,
budeme o tom hlasovať. Pán Cabaj navrhuje dokončiť roz-
pravu
k tomuto bodu, aby sa mohli spracovať
všetky pozmeňu-
júce
návrhy. Bol to návrh, budeme o tom hlasovať, vážení.
Pán
poslanec Cabaj mal návrh, aby sme
dnes ukončili
rozpravu
k tomuto bodu, keď aj po 19.00 hodine.
A pán Weiss
dal
návrh, aby sme zajtra ráno mali pozmeňujúce návrhy na
stole,
teda keď prídeme do parlamentu.
Budeme hlasovať o tomto návrhu. (Hlasy z
pléna.) Nie,
o
návrhu pána Cabaja. To sa na to viaže.
Dáme aj to. (Hlasy
z
pléna.) Prosím? Pán Weiss dal návrh,
aby zajtra ráno boli
predložené
všetky pozmeňujúce návrhy k tomuto bodu programu.
Lenže musíme odsúhlasiť, či uzavrieme rozpravu, lebo bude
19.00
hodín a do 19.00 hodiny rokujeme podľa rokovacieho po-
riadku.
Pán Cabaj dal návrh, aby sme ukončili
rozpravu dnes
až
po 19.00 hodine, a keď skončíme, potom budeme hlasovať
o
návrhu pána poslanca Weissa.
Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujeme
o tom, aby sme
rokovanie
predĺžili dnes až do konca rozpravy. Teda rokujeme
aj
po 19.00 hodine.
Prezentovalo sa 120 poslancov.
Za návrh hlasovalo 79 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Čiže budeme rokovať, kým rozpravu
neukončíme, a potom
dáme hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu
pána poslanca
Weissa,
aby ráno boli rozdané pozmeňujúce návrhy k tomuto
bodu.
Nech sa páči, pán Andrejčák.
Poslanec I. Andrejčák:
Vážený pán predsedajúci,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
posudzujeme návrh na uznesenie Národnej
rady, aj otázky
do
referenda. Ak opomenieme vystúpenia
alebo časti vystúpe-
ní,
ktoré boli iba strašením, čo sa stane, ak niečo neurobí-
me alebo
urobíme, ak opomenieme niekoľko
vystúpení, ktoré
boli naozaj k
veci, tak sme sa vlastne venovali otázkam,
ktoré
by mali byť - a som presvedčený, že budú - predmetom
samotnej
vysvetľovacej kampane pred referendom.
Robíme teda
niečo,
čo vlastne len bude a bude veľmi dôležité. Napadla mi
však
myšlienka, čo je vlastne dôležitejšie pre nás poslancov
dnes
- samo konanie referenda, alebo formulácia otázok.
Z vystúpení, ktoré tu odzneli, vyplynulo
podozrenie, že
aj
tu v parlamente máme politické subjekty, ktoré sa síce
hlásia
k členstvu v NATO, ale v skutočnosti sa boja, že slo-
venskí
občania v referende rozhodnú áno. Preto mu chcú za-
brániť.
Veď iba poslanci vládnej koalície
hlasovaním schvá-
lili
v Národnej rade programové
vyhlásenie vlády, ktoré je
záväzné,
a tam je členstvo v NATO postavené ako náš cieľ.
Pán poslanec Roman Kováč položil otázku,
čo sa stane, ak
odpovieme
na prvú otázku áno. Tak vás
uisťujem, že pre nás
nič.
My sme schválili tento cieľ programovým vyhlásením vlá-
dy.
Vy ste boli proti nemu, teda boli ste proti tomu člen-
stvu. Chcem však
povedať, že pre politické strany, ktoré
nechcú
do NATO, to bude znamenať, že sa po voľbách nemôžu
uchádzať
o miesto vo vláde, alebo musia zmeniť svoj názor
a
stotožniť sa s tým.
Ešte niekoľko poznámok k formulácii otázok. Môžeme mať
na
formuláciu otázok rôzny názor. Ak robíme referendum a dá-
vame
jednu otázku alebo štyri, to už je za
rovnaké peniaze.
Ale
myslím si, že ak sú otázky zvolené vhodne, a tieto sú
zvolené
veľmi rôzne a vyvolávajú polemiku, dávajú nám pries-
tor
vlastne objasniť ucelené témy pre
obyvateľov, aby tieto
témy neboli zneužívané na prekrúcanie názoru
občanov, aby
neboli
strašením pre občanov, ale aby občania
vedeli, o čom
budú rozhodovať.
Aspoň nás, politikov, takto formulované
otázky
donútia, aby sme presne a vecne s občanmi hovorili.
Môžete
mi povedať, čo sa
teda stane, keď dostaneme
kladnú
odpoveď na inú otázku, napríklad na tretiu. Nič sa
nestane, iba slovenská vláda bude mať po tri roky mandát
o
tom rokovať, a v prípade, že sa to pre Slovensko ukáže ako
výhodné,
to aj realizovať.
Položme si však otázku, prečo sa
bojíme tejto kampane
a
referenda, ktoré po ňom má nasledovať.
Páni poslanci opo-
zície,
veď väčšinu tlače máte v rukách, väčšina médií pre-
zentuje
vaše názory, veď vy svoje názory môžete ľuďom vy-
svetliť a máte
zabezpečenú väčšinu. Tak to
urobte dobre
a
dostanete sa tam, kam sa chceme dostať,
tam, kde to máme
v
programovom vyhlásení vlády. Ja si myslím, že mohli by sme
to
referendum využiť na zjednotenie sa k jednému cieľu, a to
k
tomu cieľu, ktoré sme už v programovom
vyhlásení schváli-
li.
Som presvedčený, že finančné prostriedky vynaložené na
toto
referendum, ktoré sa navrhuje, budú použité
účelnejšie
než
na to referendum, ktoré Modrá koalícia chystá k zmene
ústavy.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pán Švec -
faktická poznámka.
Poslanec J. Švec:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán kolega Andrejčák, nezdá sa vám, že otázka druhá vo
väzbe
na otázku prvú je strašením obyvateľstva? Hovoríte, že
tomu všetkému
bude predchádzať vysvetľovacia kampaň. Ako
vlastne
chcete vysvetliť tú druhú otázku, čo
chcete povedať
občanom?
Chcete tu mať rozmiestnené atómové zbrane, ale NATO
predsa
hovorí o tom, že ich rozmiestniť nechce. Čo sa pýtate
v
tej druhej otázke? To je
predsa úplne jasné, že tieto
otázky
sú zavádzajúce, že druhá otázka nabáda našich občanov
k
strachu, aby odpovedalo negatívne na
otázku číslo 1. Veď
sa
nehrajte s nami, veď my vieme, o čom to je.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán Figeľ.
Poslanec J. Figeľ:
Ďakujem za slovo.
Pán Andrejčák, my nespochybňujeme
programové vyhlásenie
vlády.
Ak pochybujeme, tak o odhodlaní
napĺňať ho a o jeho
záväznosti
pre vládu. A tak trochu aj pre vás, pre koalíciu,
potvrdzuje
naše pochybnosti to, čo sa tu udialo za dva roky.
Ja
sa pýtam, čo s tou vetou, ktorá znie: vláda zabezpečí,
aby
druhá vlna kupónovej privatizácie pokračovala bez zby-
točného
odkladu. Čo s programom Čisté ruky? To nie je záväz-
né?
Jednoducho slová a realita sú na Slovensku rozdielne.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán Ftáčnik.
Poslanec M. Ftáčnik:
Ja by
som chcel zareagovať na tú časť
vystúpenia pána
poslanca
Andrejčáka, kde povedal takú pozoruhodnú vetu, že
ak
občania rozhodnú áno, že chcú ísť do
NATO, tak vláda do-
stane
smernicu alebo právo tri roky
vyjednávať, a ak sa to
ukáže
výhodné, tak to aj zrealizovať. To ste tak povedali.
K
tretej otázke. Ja som tomu rozumel tak,
že celkove o tej
problematike,
pretože ak toto nevieme dopredu, tak
nemôžeme
prijať
ani programové vyhlásenie, a už je prijaté, schválené
a
v tejto časti stojí za ním
koalícia aj opozícia. Takže
celkom
dobre som vám nerozumel. Teda k tretej otázke.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán Langoš, nech sa páči.
Poslanec J. Langoš:
Ďakujem pekne.
Pán poslanec Andrejčák len dovŕšil môj
pocit, ktorý mám
zo
zmätenej a miestami trápnej argumentácie za toto referen-
dum,
ten stále rozšírenejší názor, že dnešný politický režim
na
Slovensku pokračuje skrytým spôsobom vo vazalskej politi-
ke
voči Moskve.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Udivujú ma fantazmagórie pána Langoša ako
obyčajne...
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ale, pán Cuper, nemôžete reagovať...
Poslanec J. Cuper:
Chcem reagovať, samozrejme, na vystúpenie pána Andrej-
čáka.
Samozrejme, toto referendum, ktoré sa robí, nie je re-
ferendom, ktoré by
bolo schvaľovacím referendom o
nejakej
konkrétnej
alternatíve, či tu budú umiestnené,
alebo nebudú
umiestnené
zbrane. Toto referendum má v každom prípade pre
vládu
iba konzultatívnu povahu. Vláda pri rokovaniach bude
viazaná,
i keď bude mať... (Hlasy v sále.)
Pán Kanis, nerozčuľuj sa, ja sa
nerozčuľujem, keď ty tu
rozprávaš
o niečom inom. Pán Švec tu rozprával, že strašíme,
že
chceme strašiť ľudí. Nie, ja hovorím,
že toto referendum
má
povahu konzultatívnu, aj keď bude,
samozrejme, podľa ús-
tavy
vydané formou zákona. Vláda ním bude iba viazaná pri
rokovaniach...
(Ruch v sále.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Dobre.
Poslanec J. Cuper:
...ale o
samotnom umiestnení zbraní,
samozrejme, musí
dôjsť
nejakou zmluvou. Pán Švec, takže nikoho nebudeme za-
vádzať,
načo takéto fantazmagórie?
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Pán Cuper, ďakujem. Pán Lauko, nech sa
páči.
Poslanec P. Lauko:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Chcem zareagovať na slová
predsedu výboru pre obranu
a
bezpečnosť pána Andrejčáka, keď hovoril, že opozícia sa
bojí
tohto referenda. Pán Andrejčák,
ubezpečujem vás, že...
(Hlasy
v sále.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Pokoj, pán Cuper.
Poslanec P. Lauko:
Pán Cuper, buďte ticho, pán Cuper, vy vyrušujete a be-
riete
mi čas, tak ako váš premiér sa sťažoval.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Nech sa páči, pán Lauko.
Poslanec P. Lauko:
Pán Andrejčák, opozícia sa nebojí referenda. Ja som vo
svojom
vystúpení povedal aj moji kolegovia
povedali, že buď
je
toto referendum podľa programového vyhlásenia vlády ne-
skoro,
alebo vzhľadom na to, že nás nezaradili do krajín,
ktoré
sú pozvané, je predčasné, a preto sú to zbytočne vyho-
dené
peniaze.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec
Urban.
Poslanec I. Urban:
Vážení pán predsedajúci,
kolegyne, kolegovia,
tiež by som chcel reagovať na vystúpenie pána predsedu
Andrejčáka.
Chcem potvrdiť slová, ktoré vyslovil, alebo moh-
li
vyznieť trošku ináč, a povedať, že naozaj na tých rokova-
niach, kde ja
mám možnosť byť ako člen výboru pre obranu
a
bezpečnosť, najmä pokiaľ ide o rokovania, ktoré sa robia
priamo
v NATO, skutočne doteraz nám nikto z velenia či z ve-
denia
NATO nepovedal, či pri prijímaní nových
členov nebude
rigorózna
požiadavka na tieto štáty prijať aj záväzok inšta-
lácie
vojenských základní a jadrových
zbraní. Čiže ak dnes
táto otázka je
položená, táto otázka je naozaj namieste,
pretože
ešte ani dnes štátmi NATO nie je rozhodnuté, či tie-
to
záväzky novoprijímané štáty NATO nebudú musieť na seba
prijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec
Bugár.
Poslanec B. Bugár:
Pán poslanec Andrejčák, vy ako predseda garančného vý-
boru
k tejto záležitosti máte veľmi pomýlené a divné názory.
Nehnevajte
sa, ako môžete tvrdiť, že ak v referende pri tre-
tej
otázke vyjde zo strany občanov áno, tak vláda dostane
splnomocnenie na tri
roky zvažovať a rokovať, či to bude
dobré
pre Slovensko. Nie, vláda bude musieť tento záväzný
akt
realizovať a nie zvažovať. To ste si
pomýlili. Výsledok
referenda
je záväzný, a hlavne pre vládu.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec
Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Dámy a páni,
myslím, že tu márnime čas jalovým mlátením slamy, pre-
tože
nech predloží koalícia čokoľvek, tak
opozícia je prin-
cipiálne
proti. Ak je referendum, tak je to chyba, ak nie je
referendum,
tiež je to chyba. Ak je otázka, prvá je
sporná,
druhá
je tiež sporná, tretia je už úplne
sporná. Keby tam
bolo
dvesto otázok, všetky sú zlé, keby tam
bola iba jedna,
tak
je zle, lebo je iba jedna. Takže keby sme za zdržali
faktických
poznámok, maximálne stručne vystúpili a
neťahali
čas,
lebo vás tu počúvať je skutočne hriech.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec
Pittner.
Poslanec L. Pittner:
Ďakujem za slovo.
Musím povedať, vážená Národná rada, že je mi veľmi ľú-
to,
že ste neprijali môj procedurálny návrh, aby sme dostali
na
stôl jednak zmluvu o aliancii z
roku 1949, ktorá je zá-
kladom, a
jednak rezolúciu o
nerozmiestňovaní jadrových
zbraní
na území novoprijímaných štátov,
pretože z toho, čo
hovoril
pán Andrejčák, z diskusie, ktorá tu
vyplynula, vid-
no,
že by sme úplne inak diskutovali, keby sme tieto dve ve-
ci
mali pred sebou.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pán Kanis.
Poslanec P. Kanis:
Vážená Národná rada,
považujem za legitímny každý názor na otázku, či sa má
Slovenská republika stať členom NATO, alebo
sa nemá stať
členom NATO, alebo
názor, že Slovenská republika má byť
neutrálny štát. A
každý, kto vystupuje s jedným z týchto
troch
názorov, má právo mať priestor vysvetľovať svoje názo-
ry
v spoločnosti, pretože ide skutočne o osudovú otázku, ide
o
to, ako sa budú uberať dejiny Slovenskej republiky začiat-
kom
3. tisícročia. A preto, vážení kolegovia, azda by sme
mali
k tejto otázke pristupovať natoľko zodpovedne, aby mož-
no
jednotlivé osobné predstavy nezatieňovali zložitosť tohto
vecného
problému, lebo ide o problém nesmierne
zložitý. Ne-
jde tu o
problém len nejaký
ideologický, ktorý sa dá vy-
jadriť postojom
za a proti. Ide vlastne o dva procesy,
a
preto aj slovné pomenovanie "vstup
do NATO" možno by bolo
lepšie alternovať slovným spojením "stať sa
členom NATO",
pretože
v tom slovnom spojení "vstup do
NATO" akoby sa pre-
mietala
naša vôľa, naše chcenie, či tam chceme ísť, alebo
nechceme
ísť, a v tom spojení "stať sa členom NATO" sú zapo-
jení
aj tí ostatní, ktorí o nás budú rozhodovať.
Veď skutočne ide o dva procesy, ktoré musia ísť súčas-
ne,
ak máme záujem riešiť bezpečnostnú
problematiku Sloven-
skej republiky. Proces pripravenosti Slovenskej
republiky
a
prejav našej vôle, nášho chcenia, aby
sa štát stal členom
NATO,
musia dosiahnuť istú úroveň. A takisto
musí dosiahnuť
istú úroveň
ten proces, ktorý
sa odvíja od
článku 10
Washingtonskej
zmluvy, kde sa hovorí v podstate o tom, že
strany
zmluvy môžu pozvať, zdôrazňujem, pozvať ktorýkoľvek
ďalší
európsky štát do aliancie, ktorý bude podporovať prin-
cípy
zmluvy a prispeje k bezpečnosti severoatlantickej ob-
lasti.
Keď rozhodujeme o tom, či referendum má
byť, alebo nemá
byť,
tak napriek skromnosti toho návrhu,
ktorý tu je, a aj
napriek
tomu, že tam je dôvodová správa veľmi
nedostatočná,
si musíme uvedomiť, kto je vlastne
kompetentný rozhodovať
o
otázke vstupu ako jednej strany mince s názvom členstvo
v
NATO. Odpoveď je jasná, budú o tom rozhodovať parlamenty
členských
krajín NATO. A parlament krajiny, ktorá
je prijí-
maná,
by mal rozhodovať z druhej - našej strany. Pravda, tá-
to
otázka je trocha zložitejšia. Ja si myslím, že aj v tomto
prípade,
ak sa proces vyvinie až k nejakej konečnej fáze,
vznikne
zrejme opäť problém, či je kompetentná rozhodnúť tú-
to
otázku Národná rada podľa článku 86 písm. e) ústavy, ale-
bo
či tu musí byť uplatnený článok 93 alebo 99 ústavy, ktorý
sa
týka referenda. Závisí to od toho, ako
budeme posudzovať
vstup do NATO
(alebo získanie členstva v NATO), či je to
skutočnosť,
ktorá má do činenia so štátnym zväzkom, alebo je
to
skutočnosť, ktorú možno zaradiť iba medzi ostatné zmluvy,
o
ktorých je kompetentná rozhodnúť Národná rada. Upozorňujem
na
to preto, že ak sa rozbehne nejaký proces referendom, ten
proces
sa nebude dať už zastaviť. A preto by sme veľmi dobre
mali
zvažovať, do čoho ideme, čo sa
naštartuje a čo z toho
môže
vyplynúť.
Myslím si, že treba si položiť otázku, či
teda má byť
referendum.
Na to odpovedajú jednotlivé strany rozdielne. Za
svoju
stranu môžem povedať, že máme túto
požiadavku od roku
1993
vo svojom zahraničnopolitickom programe. S tým súvisí
aj
otázka, kedy má byť referendum. Už som tu naznačil, že by
sme
mali s referendom narábať - a to sa týka nie iba vládnej
koalície, ale
aj opozície -
narábať zodpovedne, opatrne
a
byť si vedomí toho, aké procesy otvára a aké dôsledky pri-
nesie. Rozhodnúť o
vstupe do NATO možno až vtedy, keď sa
proces
prejavu našej štátnej vôle vstúpiť a
proces akceptá-
cie
Slovenskej republiky členskými
krajinami NATO priblíži
tak,
že rozhodnutie o vstupe je časovo a
vecne aktuálne. Je
zrejmé,
že referendum o vstupe Slovenskej
republiky do NATO
by
malo byť vtedy, keď to bude aktuálne, teda nie na začiat-
ku
tohto procesu zbližovania, ale na jeho konci.
Vzniká otázka, ak má byť referendum na začiatku proce-
su, čo ja
považujem, že je teraz, či počíta
navrhovateľ
s
tým, že bude aj na konci tohto procesu. Istým spôsobom
nadväzujem na
to, čo tu povedal pán poslanec Slobodník
ohľadne
premiérovho výroku, pretože aj takáto možnosť tu je.
Ak
sa totiž uzná, že vstup do NATO má
vlastne charakter vy-
tvárania alebo prvky vytvárania štátneho zväzku, potom na-
stupuje
príslušný článok ústavy o referende a
potom ústavný
zákon
o vstupe musí byť potvrdený referendom. Čiže ak má byť
referendum
na začiatku procesu, počíta navrhovateľ s tým, že
bude
aj na konci? A to tu ešte nebolo, vážení. To sa ešte
nestalo,
aby o tej istej otázke občania odpovedali v dvoch
referendách.
To je zrejme na zamyslenie, či ten proces, kto-
rý
sa teraz práve má zvoliť, je taký
domyslený, aby nedošlo
k
tejto skutočne kurióznej situácii, lebo
otázka napokon aj
v
koncovke musí byť rovnaká na podstatu, či áno a či nie.
Strana demokratickej ľavice má vo svojom zahraničnopo-
litickom
programe, a to som už povedal, od roku 1993 refe-
rendum ako spôsob,
v ktorom sa má
definitívne rozhodnúť
o
vstupe do NATO. Je to v súlade s
článkom 99 ústavy, ak by
sme
vstup do NATO a členstvo v NATO považovali za skutoč-
nosť,
na ktorú sa vzťahuje znenie článku 99. To je podľa mňa
otvorená
otázka. Ak vstup do NATO však budeme
považovať len
za
pristúpenie Slovenskej republiky k Washingtonskej zmluve,
tak je potom
na rozhodnutie o vstupe do NATO postačujúca
kompetencia
Národnej rady podľa článku 86 písm. e). Dávam
tento
problém, ako sa hovorí, "do
pľacu", pretože je to se-
riózny,
vecný a vážny problém.
Ak je Národná rada Slovenskej republiky v tejto inter-
pretácii
kompetentná rozhodnúť vo veci vstupu do NATO, potom
referendum
na počiatku procesu zbližovania Slovenskej repub-
liky
s NATO vlastne nahrádza prieskum verejnej mienky - to
by
som nadväzoval na to, čo povedal pán kolega Cuper -, ináč
povedané,
je vlastne prostriedkom na zistenie prejavu súhla-
su
a nesúhlasu občanov, nahrádza prieskum verejnej mienky,
ale
potom môžeme povedať, že na to je postačujúci prieskum
verejnej mienky
a ten podľa zamerania verejnej diskusie
o
vstupe do NATO, ktoré prijala vláda, má
uskutočniť Minis-
terstvo
obrany Slovenskej republiky.
Ešte raz zdôrazňujem, že Strana
demokratickej ľavice vo
svojom
zahraničnopolitickom programe má
požiadavku referen-
da
o vstupe do NATO pre situáciu, keď to bude aktuálne. Dnes
to
aktuálne nie je. Pre vládu je však stále záväzný obsah
jej
programového vyhlásenia, v ktorom sa hovorí o cieli Slo-
venskej
republiky stať sa členom Severoatlantickej aliancie.
Aká by mala byť konkrétna otázka? To je ďalší problém,
ktorý
sa tu otvára. Dovolím si citovať
zo zákona číslo 564
Národnej rady o
spôsobe vykonania referenda
§ 1 ods. 4.
Otázka alebo otázky predložené na rozhodnutie
v referende
musia
byť formulované tak, aby na ne bolo
možné jednoznačne
odpovedať
áno alebo nie. Otázky nesmú byť navzájom podmiene-
né.
To sú dve kritériá, aké majú byť otázky alebo otázka.
Z
tohto hľadiska je prvá otázka v tlači
617, teda v návrhu,
o
ktorom tu rokujeme, vo svojej podstate
správna, až na to,
že
"vstup do NATO" je slovné
spojenie vyjadrujúce pohľad zo
strany
štátu uchádzajúceho sa o členstvo v NATO. Z pohľadu
krajín,
ktoré v NATO sú, ide o prijímanie nového člena. Pre-
to
by podľa mňa bolo možno lepšie aj v tejto prvej otázke
slovné
spojenie "o vstupe do NATO" nahradiť slovným spojením
"aby
sa Slovenská republika stala členom
NATO". Táto pripo-
mienka by prvú
otázku dala do súladu s charakterom dvoch
procesov,
ktoré majú súčasne viesť k získaniu členstva v NA-
TO.
Druhú a
tretiu otázku o rozmiestnení
jadrových zbraní
a
vojenských základní považujem
za navádzanie k odpovedi
"nie"
na otázku prvú. Ako stoja veci
rozmiestňovania jadro-
vých
zbraní a vojenských základní v
skutočnosti? Aké vzťahy
má
už dnes Slovenská republika k jadrovým zbraniam? V čom si
môže
Slovenská republika projektovať a formovať svoje posta-
venie
ohľadne prípadného členstva v NATO?
Vážení kolegovia, vážené kolegyne, chcem
vás ubezpečiť,
chcem
vás upozorniť na to, že Obranná doktrína Slovenskej
republiky schválená uznesením Národnej rady 30. júna 1994
obsahuje
aj takúto pasáž: "Slovenská republika nevlastní ani
nevyrába
jadrové alebo iné zbrane hromadného ničenia a nebu-
de
sa usilovať o ich vlastníctvo. Nepripustí rozmiestnenie
ani skladovanie týchto zbraní na svojom výsostnom
území."
Myslím
si, že to je skutočnosť, ktorú
jednoducho treba reš-
pektovať
aj teraz, keď uvažujeme o tom, aké majú byť otázky.
Vrele
vám odporúčam prečítať si celú obrannú
doktrínu, pre-
tože
obsahuje ucelenú filozofiu aj tohto procesu zbližovania
sa.
A ďalej sa tam píše: "Základnou
orientáciou bezpečnost-
nej
politiky Slovenskej republiky je
orientácia na získanie
plnohodnotného
členstva v Severoatlantickom pakte."
Nie je tu toľko času, aby som rozoberal názory z novej
strategickej
koncepcie NATO schválenej hlavami štátov a vlád
Rady
NATO 7. a 8. novembra 1991. Chcel by
som aspoň to pod-
statné
z nich citovať. Je to charakteristika jadrových síl
v
bode 55, kde sa hovorí o tom, že
budú aj naďalej plniť
základnú
úlohu tým, že sa postarajú o neistotu v
mysli aké-
hokoľvek
agresora, pokiaľ ide o povahu odpovede spojencov na
vojenskú agresiu. A
ďalej bod 56: "Ich stav v
Európe bude
zachovaný
na minimálnej úrovni dostatočnej na udržanie mieru
a
stability."
K
štúdii o rozširovaní NATO,
ktorú tu niekto chcel
predložiť (to je
presné znenie toho
dokumentu - Štúdia
o
rozširovaní NATO), chcem povedať, že
táto štúdia obsahuje
rozpory
v tejto veci. Je zrejmá zložitosť vecného problému
rozširovania
NATO a v súvislosti s tým aj jadrových
zbraní.
V
tejto štúdii sú formulácie, ktoré prinášajú isté napätie
a
toto napätie viedlo v prvej dekáde októbra 1995 k sporu
veľvyslancov
jadrových veľmocí.
Možno si pamätáte na vtedajší spor medzi veľvyslancami
Jastrzembským
a Russelom ohľadne interpretácií Solanu. Záro-
veň
však treba poznamenať, že v bode 58
tejto štúdie je ta-
káto
formulácia - myslím, že tu ju už aj niekto čítal, ale
predsa
to len pripomeniem: "Neexistuje
prioritná požiadavka
na
rozmiestnenie atómových zbraní na území nových členov."
A
ďalej: "NATO by si malo zachovať súčasné nukleárne kapaci-
ty
zároveň s právom modifikovať svoj postoj k jadrovým zbra-
niam,
ak by to vyžadovali okolnosti." A tak ďalej.
Treba upozorniť ešte na jednu závažnú vec.
Mám často
pocit,
keď sa hovorí o jadrových zbraniach, že naša verej-
nosť
a často aj ľudia, ktorí o tom píšu a mali to vedieť,
jednoducho
nezachytili veci, ktoré sa udiali na poli odzbro-
jovania
aj v oblasti jadrových zbraní.
Dá sa povedať, že v porovnaní konca deväťdesiatych ro-
kov
a polovice sedemdesiatych rokov
je dnes v Európe iba
10
% jadrových zbraní z toho, čo tu
bolo v sedemdesiatych
rokoch.
To je výsledok procesu odzbrojovania a
výsledok pl-
nenia
zmlúv, ktoré podpísali medzi sebou najväčšie jadrové
veľmoci
- Spojené štáty americké a Sovietsky zväz a ktoré
prebrala
aj Ruská federácia.
Zároveň,
vážená Národná rada, vás chcem upozorniť na
to,
že Slovenská republika ako nástupca po Česko-Slovensku
je
zaviazaná viacerými medzinárodnými zmluvami ohľadne svoj-
ho
postoja k jadrovým zbraniam. Sme vlastne štátom, ktorý
dodržiava
a musí dodržiavať, tak ako aj iní, zmluvy o zákaze
pokusov
s jadrovými zbraňami vo vlastnom priestore, Zmluvu
o
nešírení jadrových zbraní, ktorá bola
podpísaná v roku
1968
a ktorá priamo ukladá jadrovým mocnostiam neposkytnúť
žiadnemu
ďalšiemu štátu jadrové zbrane alebo ostatné jadrové
výbušniny či kontrolu nad takýmito zbraňami a výbušninami,
aby žiadnym
spôsobom neposkytovali priamu alebo nepriamu
podporu či pomoc
nejadrovému štátu pri výrobe a
získavaní
jadrových zbraní a výbušnín a pri kontrole
nad nimi a aby
ich
k niečomu takému nepovzbudzovali. A
nejadrové signatár-
ske
štáty sa zaviazali, že nebudú získavať od iných štátov
jadrové
zbrane či jadrové výbušniny, či už
priamo alebo ne-
priamo,
nebudú ich vyrábať ani hľadať alebo prijímať pomoc
pri
ich výrobe a že sa nebudú usilovať o
kontrolu nad taký-
mito
zbraňami alebo výbušninami. Tak by sme mohli pokračovať
ďalej,
čo sa týka aj najnovších zmlúv o
jadrových zbraniach
medzi
Ruskou federáciou a Spojenými štátmi americkými.
Vážená Národná rada, diskusia o jadrových zbraniach je
v
tom momente komická, keď začneme
uvažovať, že by došlo
k
takémuto jadrovému konfliktu. Možno to je situácia, v kto-
rej
nastupujú do hry filozofi a skúmajú existenčné riziko,
ktoré
priniesol jadrový vek, ktorý znižuje
akýkoľvek kolek-
tívny bezpečnostný systém na grandiózne nič. Čiže zrejme
riešenie
je v tom, aby k tomu nedošlo, a nie čo
keby k tomu
došlo.
A ešte k otázke vojenských základní. Vážení kolegovia,
kolegyne,
nová strategická koncepcia NATO v bode
18 hovorí:
"Aliancia
nehodlá pripraviť členské štáty o právo a povin-
nosť
prevziať svoje zvrchované
právomoci v oblasti obrany.
Súčasne
však im kolektívnym úsilím umožňuje zvyšovať kapaci-
ty
na realizáciu základných národných bezpečnostných záuj-
mov."
Chcem upozorniť iba na to, že každý
štát, ktorý chce
vstúpiť
do NATO, má možnosť formulovať si vlastný status,
vlastné
postavenie v NATO. V tomto prípade
treba rozlišovať
medzi
Varšavskou zmluvou a Severoatlantickou alianciou. Jed-
noducho,
aj v histórii NATO je dosť príkladov, žiaľ, nemám
čas, aby som
tu konkrétne všetko
uvádzal, kde jednotlivé
štáty
si formulovali a formovali svoj status v NATO.
Chcel by som však upozorniť, že je celý
rad dokumentov,
v
ktorých je vlastne zafixované úsilie
Slovenskej republiky
ohľadne tohto problému. Ja sa domnievam, že vzhľadom na
programové vyhlásenia vlády, všetkých vlád, ktoré tu
boli
v
rámci samostatnej republiky, vzhľadom na obrannú doktrínu,
vzhľadom
na obsah dokumentov v Partnerstve za mier aj vzhľa-
dom
na informáciu Ministerstva zahraničných
vecí Slovenskej
republiky
o priebehu a výsledkoch návštevy generálneho ta-
jomníka
NATO Javiera Solanu v Slovenskej
republike v apríli
1996,
otázka áno/nie je už za nami. Dovoľte mi citovať práve
z
tejto informácie ministerstva zahraničných vecí, kde sa
píše o výsledkoch návštevy generálneho
tajomníka NATO na
Slovensku. Citujem: "Slovenská republika potvrdila, že je
pripravená prevziať na
seba všetky povinnosti
vyplývajúce
z
plnohodnotného členstva v NATO. Cieľom Slovenskej republi-
ky
je byť v prvej skupine krajín, ktoré budú prijaté za čle-
na
NATO."
Tak, vážení, kde sme a kto je zdravý? Musím to tak po-
vedať.
Ja osobne by som takúto formuláciu,
vedomý si vecnej
zložitosti,
nikdy nepoužil, že Slovenská republika je pri-
pravená
prevziať na seba všetky povinnosti vyplývajúce z pl-
nohodnotného
členstva v NATO. Moja predstava je, že
Sloven-
ská
republika si aj v štádiu, v procese vstupovania, pribli-
žovania
sa k NATO musí sformulovať svoj osobitný, konkrétny,
jednotlivý
status svojho budúceho postavenia, ak sa tam chce
dostať
a ak sa tam dostane. Jednoducho to je
prejav suvere-
nity
nášho štátu a v tomto nám nikto nemôže
zabrániť. Preto
takéto
vyhlásenia, samozrejme, aj z hľadiska národno-štátne-
ho
záujmu sú pre mňa neprijateľné, hoci vyzerajú ako veľmi
ústretové
voči NATO.
Ak sme
hovorili o vojenských základniach,
tak z celej
histórie, ako sa
formoval vzťah jednotlivých
štátov NATO,
chcem
len upozorniť na pár myšlienok. Ak vychádzame z kon-
krétnych prípadov tohto čiastočného zapojenia jednotlivých
krajín
do Severoatlantickej aliancie,
tieto obmedzenia ich
vlastného
postavenia, a teda charakteristiky ich vlastného
statusu,
sa týkali predovšetkým týchto vecí:
Po
prvé - týkali sa
prítomnosti jadrových zbraní na
vlastnom
území, a to v mierových podmienkach
alebo všeobec-
ne.
Čiže ak si formulujeme svoju požiadavku, že tu nemajú
byť
rozmiestnené jadrové zbrane, hoci sme už dokázali, že
vlastne
ani o to nejde, ak si formulujeme ďalšie požiadavky,
je
to plne v intenciách toho, ako si budeme formovať svoje
prípadné
miesto aj v tejto aliancii.
Po druhé - tieto výhrady jednotlivých štátov sa týkali
existencie vojenských základní aliančných partnerov alebo
len
ich púhej prítomnosti na území toho
štátu. To je ďalší
problém,
ktorý takisto treba konkrétne zvládnuť.
Ako viete,
my
tu schvaľujeme vyslanie našich vojsk do zahraničia Národ-
nou
radou, ale ústava nič nehovorí o tom,
kto má byť na na-
šom
území. Napríklad to tiež je jeden námet
na dopracovanie
veci
alebo riešenie ústavným zákonom.
Po tretie - výhrady sa týkali počtu
a rozsahu vojen-
ských
spojeneckých cvičení. Túto otázku takisto nemáme upra-
venú.
Po štvrté - výhrady sa týkali výšky prostriedkov vyde-
lených na
obranu, veľkosti a
miery zapojenia vlastných
ozbrojených
síl.
Po piate - ďalšia výhrada sa týkala miery zapojenia sa
do
jednotlivých štruktúr integrovaného vojenského plánovania
a
velenia.
Čiže, vážení kolegovia, chcel som povedať iba toľko, že
otázka
nestojí len v polohe či áno a či nie, ale otázka sto-
jí
aj v tom, či dokážeme vecne riešiť,
a dobre, aj v pros-
pech vlastných
národno-štátnych záujmov, aj
prostredia,
v
ktorom pôsobíme, tieto otázky na prospech Slovenskej re-
publiky.
Na základe týchto pripomienok aj na
základe istých
poznatkov
z tohto celého procesu dovolím si dať
pozmeňujúce
návrhy
k tlači 617.
Prvý pozmeňujúci návrh: "A.
schvaľuje uznesenie, ktorým
navrhuje
vyhlásiť referendum s touto otázkou: Ste za to, aby
sa
Slovenská republika stala členom NATO bez rozmiestnenia
jadrových
zbraní a nových vojenských základní na
našom úze-
mí?"
Navrhujem vypustiť otázky číslo 2 a 3.
Ak neprejde tento pozmeňujúci návrh, tak
platí aj druhý
pozmeňujúci
návrh, citujem: "A. schvaľuje
uznesenie, ktorým
navrhuje
vyhlásiť referendum s touto otázkou: Ste za to, aby
sa
Slovenská republika stala členom NATO?"
Opäť vypustiť otázky číslo 2 a 3.
A
napokon ešte raz chcem zopakovať, že
Strana demokra-
tickej
ľavice má vo svojom programe ako spôsob definitívneho
rozhodnutia
referendum, ale až v tom čase, keď to bude ak-
tuálne.
Dnes to aktuálne nie je.
Ďakujem vám za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pán Weiss.
Predtým s faktickou
poznámkou
pán Cuper.
Poslanec J. Cuper:
S mnohým čo povedal pán Kanis, súhlasím, ale nesúhla-
sím
s tým, že by postup vlády nebol objektívny a racionálny.
Vláda konštatovala všeobecne alebo deklarovala všeobecnú
pripravenosť
rokovať alebo prezentovať stratégiu
Slovenskej
republiky
o vstupe do NATO. Je celkom prirodzené, a som rád,
že
pán Kanis potvrdil to, čo som už povedal svojho času na
tlačovke,
že referendum v článkoch 93 a nasledujúcich má na-
ozaj
konzultatívnu povahu, i keď jeho výsledky sa prezentujú
formou
zákona. To znamená, že vláda si odkonzultuje všeobec-
nú
predstavu, ktorú prezentovala pri rokovaniach s pánom So-
lanom,
aby vedela, v akých intenciách môže rokovať. Ja na
tom
nič zlého nevidím. Samozrejme, ak vláda
zistí u občanov
všeobecnú vôľu, ktorá
sa nie celkom objektívne dá zistiť
prieskumom,
a nemá tú záväznosť, akú bude mať referendum, je
celkom
prirodzené, že už samotné výsledky rokovaní nemusia
byť
schvaľované referendom, teda ex post, to znamená ratifi-
kačným,
pretože takéto referendum sa
predpokladá v článku 7
iba
pri vstupe do nadštátnych, nie do medzištátnych spojení.
NATO
má charakter medzištátneho, nie nadštátneho spojenia.
Ak
by sme vstupovali alebo ak by bolo referendum o vstupe do
Európskej
únie, to by muselo byť v zmysle článku 7 ratifi-
kačným,
Európska únia je nadštátnym spojením štátov, ale re-
ferendum
v zmysle článku 93 naozaj je len konzultatívnej po-
vahy,
i keď sa vyhlasuje formou zákona. Má
iba zvýšenú váhu
u
vlády, že vláda sa ním musí riadiť.
Ďakujem pekne. To je všetko.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán poslanec Glinský.
Poslanec J. Glinský:
Ďakujem.
Na rozdiel od pána poslanca Kanisa mám
úplne opačný ná-
zor na to,
či referendum je aktuálne dnes, alebo nie je,
a
či napríklad diskusia o jadrových zbraniach je v tomto mo-
mente
komická alebo potrebná. Prečo? Nebolo to tak dávno, čo
viacerí politici v
Poľsku vyjadrili ochotu
rozmiestniť na
poľskom
území jadrové zbrane. Podobne v Česku, Maďarsku. Ne-
viem,
či niekoho z našich opozičných
politikov to vystraši-
lo,
ale poriadne to vystrašilo mnohých obyčajných ľudí.
Chcem povedať, že národy sú často v
dejinách, myslím
si,
že aj dnes, oveľa múdrejšie než ich aktuálni vodcovia.
Domnievam sa, že
až reakciou na verejnú mienku v Poľsku,
Česku
aj v Maďarsku, a myslím si, že aj
reakciou na verejnú
mienku na Slovensku a na vystúpenie
slovenskej politickej
reprezentácie
došlo k určitej (a veľkej) korekcii v politike
NATO,
vo vyjadreniach predstaviteľov NATO. Lenže vyjadrenia,
uznesenia,
že sa nepredpokladá niečo v blízkej budúcnosti,
že
neexistuje prioritná požiadavka a
podobne, to sú proste
vyjadrenia
politikov, z ktorých mnohí u národov nemajú dôve-
ru.
Ich úsudky nie sú len nezdravé, sú
apokalyptické. Preto
si naopak myslím, že je veľmi aktuálna diskusia o
tejto
problematike,
o atómových zbraniach atď.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pán Rosival.
Poslanec I. Rosival:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy a páni,
dovoľte mi krátku poznámku k
prerokúvanej otázke. Po-
dobne
ako pán Slobodník aj ja verím, že
referendum bude ús-
pešné
a že sa vysloví za vstup Slovenska do NATO. Môžem uis-
tiť
aj ďalších poslancov, aj pána Andrejčáka, že urobím vo
svojej
oblasti, vo svojom regióne všetko pre to, aby refe-
rendum
dopadlo v prospech vstupu do NATO. Nechcem teda pole-
mizovať
o otázke, či referendum áno, alebo
nie, ale rád by
som povedal pár
slov k druhej a tretej otázke referenda,
predovšetkým
k druhej navrhovanej otázke. Domnievam sa, že
charakteristika,
ktorú povedal pán poslanec Kukan, že je
to
perfídna
a zavádzajúca otázka, nebezpečná otázka, je názor
oprávnený.
Vypočuli sme si tu viaceré názory,
napríklad pána po-
slanca
Urbana alebo pána poslanca Glinského,
ktoré spochyb-
nili
vyjadrenie NATO o nutnosti rozmiestniť jadrové zbrane
na
území nových členov. Preto by som chcel
zopakovať stano-
visko
ministerského zasadnutia Severoatlantickej rady, ktorá
je
celkom iste oficiálnym orgánom. Chcel by som teda zopako-
vať
uznesenie tohto ministerského
zasadnutia, ktoré hovorí:
"Rozšírenie NATO nebude
vyžadovať zmenu súčasnej
jadrovej
pozície
aliancie. Krajiny NATO nemajú zámer,
plán ani dôvod
rozvinúť
na území budúcich nových členov jadrové zbrane, ne-
vidia potrebu zmeniť jadrovú pozíciu a
politiku NATO ani
nepredpokladajú,
že by ju v budúcnosti bolo potrebné
zme-
niť."
Toto je text, ktorý bol prijatý na ministerskom zasad-
nutí
Severoatlantickej rady v decembri 1996 v Bruseli.
Ak sme tu počuli vyjadrenie, že žiaden orgán neuistil,
nedal
záruky našim reprezentantom v Bruseli, že u nás jadro-
vé
zbrane rozmiestnené nebudú,
predpokladám, že tieto roko-
vania
sa uskutočnili pred decembrom roku 1996, keď vzniklo
toto
oficiálne stanovisko.
Ďalej tiež v decembri minulého roku, presne 11. decem-
bra 1996, sa
v Bruseli uskutočnilo
ministerské zasadnutie
Severoatlantickej
rady pre spoluprácu a na tomto zasadnutí
sa
zúčastnili aj reprezentanti krajín Partnerstva za mier.
Nás
tam reprezentoval pán minister
Hamžík. Rovnako tu bolo
prijaté
uznesenie, z ktorého si dovolím citovať časť: "Mi-
nistri potvrdili, že NATO nemá záujem, neplánuje a nemá
dôvod rozmiestniť jadrové zbrane na
území budúcich nových
členov a meniť
tak svoju jadrovú politiku, a nevidia ani
potrebu urobiť tak
v budúcnosti." Vo
svetle týchto dvoch
oficiálnych
stanovísk sa domnievam, že otázka číslo
2 v na-
vrhovanom
referende je skutočne zavádzajúca, a
mám skutočne
dojem,
že má slúžiť na spochybnenie otázky
číslo 1. Rád by
som
sa mýlil a budem veľmi rád, ak sa moja domnienka nepo-
tvrdí.
Chápem, že Združenie robotníkov Slovenska malo vo svo-
jom
programe referendum, o ktorom dnes
rokujeme. Takýto ná-
zor
treba rešpektovať, ale prosím, aby otázky boli stavané
čestne, férovo voči
obyvateľstvu, aby obyvateľstvo
nebolo
zavádzané v takej
dôležitej veci, ako je náš vstup alebo
vyslovenie
sa proti vstupu do NATO.
O vysvetľovaní nášho vstupu do NATO
vzhľadom k obyva-
teľstvu
mám tiež svoju drobnú pochybnosť, pretože som sledo-
val
televíznu reláciu, kde bolo NATO prezentované ako bojové
zoskupenie
určené na boj. Takto bolo NATO v
úvode relácie
charakterizované. Domnievam sa, že toto je veľmi nepresná
charakteristika
NATO.
Na záver
by som chcel vyjadriť myšlienku,
že na tomto
24. zasadnutí
Národnej rady sme
videli, že poslanci sú
schopní
rozmýšľať samostatne, poslanci
vedia prejaviť svoj
osobný
názor. Veľmi rád by som bol, keby sa aj v hlasovaní
o
referende našli poslanci,
ktorí sú za referendum, ale
nechcú
zavádzať obyvateľstvo, a budem veľmi rád, keď sa náj-
de
dostatok poslancov nato, aby otázky 2 a 3 boli z referen-
da
vyradené.
Ďakujem vám za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pani poslankyňa
Belohorská.
Poslankyňa I.
Belohorská:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ja by som len k predchádzajúcemu rečníkovi, k pánu po-
slancovi
chcela povedať, že si na rozdiel od
neho nemyslím,
že
otázka je zavádzajúca. Sme tu rôzneho
zloženia a prístup
k
informáciám u každého poslanca je iný v rámci výborov ale-
bo možností, ktoré má, takže myslím si, že možno otázka,
ktorá je položená
takýmto spôsobom, vyjadruje
aj otázku,
ktorú
by položil niektorý z občanov tejto republiky.
A skôr
vidím
neúctu voči názoru druhého. Ja som
práve naopak veľmi
povďačná,
že sa táto téma dostala na rokovanie
snemovne, že
sme
o nej začali v rámci verejnej diskusie
najskôr diskuto-
vať
my. Mrzí ma však iné, že niektorí tu prezentujú vystúpe-
nie
pre vystúpenie a nezaoberajú sa, nemajú
úctu pred otáz-
kou,
ktorá bola položená. Tam, kde sa nám to
hodí, spochyb-
ňujeme
vládu, ktorá má toto vo vládnom programe a vo vládnom
programovom
vyhlásení. Myslím si, že práve dané referendum
by
podporilo úsilie vlády, pretože vláda by vedela, že sa
opiera
o takú širokú bázu. Ja som tiež
presvedčená, tak ako
rečník
predo mnou, že toto referendum určite dopadne v pros-
pech
programového vyhlásenia vlády, ale vláda bude mať aspoň
základňu,
v rámci čoho rokovať, alebo čo je národným záujmom
Slovenskej
republiky.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pán Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Chcem
doplniť iniciatívy, ktoré
tu boli vymenované
ohľadom
bezatómových pásiem a zákazu
rozširovania atómových
zbraní.
Najnovšia iniciatíva vznikla aj na pôde
Organizácie
o
bezpečnosti a spolupráci v Európe,
na pôde ukrajinskej
vlády
a ukrajinského parlamentu. Pritom Ukrajina má tiež zá-
ujem
o integráciu sa do NATO a nebráni to
ukrajinskej vláde
dokonca zorganizovať konferenciu Organizácie o bezpečnosti
a
spolupráci na túto tému v Kyjeve. Samozrejme, o tom, či
budú
rozmiestnené, alebo nebudú rozmiestnené
atómové zbrane
v
budúcich členských krajinách NATO, nie je definitívne roz-
hodnuté,
a preto si myslím, že táto otázka, ktorú vláda pre-
zentuje,
má svoje opodstatnenie. Vláda si chce vykonzultovať
s
národom, či teda môže aj za týchto
okolností o vstupe do
NATO
rokovať, alebo nemôže rokovať.
Kladná odpoveď na túto
otázku
je mandátom pre vládu. Samozrejme, ten mandát trvá
3
roky.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Nech sa páči, pán Weiss.
Poslanec P. Weiss:
Vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
viem, že
to pán poslanec Cabaj myslel
dobre so svojím
návrhom, aby sme
ráno mali už všetky
pozmeňujúce návrhy
a
pripomienky k dispozícii, ale zároveň
mi je ľúto, že táto
diskusia, ktorá je
naozaj veľmi dôležitá, myslím si, že
a
priori sa ani dnes nevedie cez stranícke tričká, ale cez
hľadanie
toho, čo je pre Slovensko z hľadiska jeho štátnopo-
litického
záujmu najdôležitejšie, robíme takto večer, keď už
sme
po celodennom zasadaní dosť fyzicky
unavení. Ja si mys-
lím,
že táto diskusia v parlamente, keby sa na to bolo býva-
lo
myslelo, mohla byť jednou zo súčastí tej vysvetľovacej
kampane,
ktorú vláda ohlásila a ku ktorej prijala svoj mate-
riál.
Napriek tomu, keďže ide o takú dôležitú
tému, napriek
tomu,
že je neskoro večer, dovoľte mi, aby
som sa niektorým
otázkam
venoval trošku dôslednejšie, a veľmi by
som prosil,
aby
sa moje narábanie s citátmi nechápalo
ako nejaké osobné
dotýkanie
sa kohokoľvek z nás. Všetko to chápem ako politic-
ký
problém, ktorý súvisí s možnou budúcnosťou Slovenskej re-
publiky.
Začnem
citátom z programového
vyhlásenia vlády. "Zá-
kladný smer bezpečnostnej orientácie Slovenskej
republiky
predstavuje
úsilie o získanie členstva v Severoatlantickej
aliancii a Západoeurópskej únii. Severoatlantickú alianciu
považujeme
za najefektívnejšiu existujúcu bezpečnostnú orga-
nizáciu
a členstvo v nej súčasne za možnosť získania efek-
tívnych
bezpečnostných záruk." S
touto časťou programového
vyhlásenia
vlády vyjadrila Strana demokratickej
ľavice jed-
noznačný
súhlas a tento súhlas sme prezentovali tak doma ako
vždy
a všade v zahraničí.
Po prečítaní návrhu na prijatie uznesenia
Národnej rady
Slovenskej republiky o
vyhlásení referenda si však
musím,
kolegyne
a kolegovia, postaviť otázku, aký je skutočný zámer
vládnucej koalície, keď prichádza s týmito
otázkami. Chce
obhájiť
a presadiť v referende to, čo v
súvislosti so vstu-
pom
do Severoatlantickej aliancie dala do programového vy-
hlásenia
vlády, alebo chce vládna koalícia
dosiahnuť opačný
výsledok? Totiž, ak
by chcela vládna koalícia
jednoznačne
obhájiť svoje
programové vyhlásenie, mala s objasňovacou
kampaňou začať hneď,
ako toto programové
vyhlásenie bolo
schválené.
Mala začať presviedčať obyvateľstvo, aj to, ktoré
ju
volilo, aj to, ktoré ju nevolilo,
že v tejto oblasti je
bezpečnostná
politika vlády správna, perspektívna a zodpove-
dá
štátno-politickému záujmu.
Ja
mám skôr dojem, že niektorí predstavitelia vlády,
vládnucej koalície
chápu túto začínajúcu
sa kampaň ako
priestor
na nejakú neutrálnu diskusiu, kde sa vláda vôbec
nemá
povinnosť angažovať za svoje programové
vyhlásenie. Ja
by
som bol veľmi-veľmi rád, keby som sa mýlil. K tejto mojej
otázke
ma viedla aj skutočnosť, že kampaň, som
o tom hlboko
presvedčený,
mali za vládu odštartovať predseda vlády, mi-
nister obrany, minister zahraničných vecí a
mali občanom
v
najsledovanejšom čase v Slovenskej
televízii, vo verejno-
právnej
inštitúcii, v Slovenskom rozhlase uviesť veľmi jasné
vecné
dôvody, prečo sa pred dvoma rokmi vláda rozhodla pre
kontinuitu
línie bezpečnostnej
zahraničnopolitickej oblasti
s
líniou, ktorú zastávali
predchádzajúce vlády od
roku
1989.
Ide tu totiž o základný národnoštátny záujem Sloven-
skej
republiky a rozhodovanie o tejto otázke
a potom aj sa-
motné
referendum bude mať strategické dosahy.
A teraz budem trošku osobný, verím, že
pán kolega Cabaj
sa
na mňa neurazí. Vy, pán predseda poslaneckého klubu vlád-
nuceho
hnutia, najsilnejšieho subjektu na slovenskej poli-
tickej
scéne, najsilnejšej vládnej strany alebo vládneho po-
litického
subjektu, ste v rozhovore pre denník
SME odmietli
uviesť,
či HZDS vyzve svojich voličov, aby v referende klad-
ne
odpovedali na prvú otázku, a ako budete
hlasovať vy sám.
Zdôraznili
ste, pán Cabaj, že sa rozhodnete tesne pred refe-
rendom,
potom, ako si vypočujete vo verejnej
diskusii argu-
menty
z oboch strán. Ja by som v súlade s tým, čo povedal
môj
kolega Kanis, že každý názor pokladáme
za legitímny, či
už
je to názor taký, alebo onaký, mohol
povedať - áno, máte
pravdu,
keby ste boli radovým občanom. Ale vy ste vysokým
funkcionárom vládnuceho politického subjektu. A
ak ste vy
vlastne
týmto spôsobom dali v pochybnosť, či
programové vy-
hlásenie
vlády je správne, či bol preň, keď sa prijímalo,
daný
dostatok vecných politických argumentov, tak sa nemôže-
me
čudovať, že potom v zahraničí, ale aj doma si mnohí kladú
otázku,
aká je vlastne skutočná zahraničnopolitická a bez-
pečnostná
orientácia Slovenskej republiky.
Nechcem sa tu teraz zmieňovať o protirečivých vyhláse-
niach
predstaviteľov ďalších koaličných
strán. Opäť nikomu
neupieram
právo na názor, ale aby ste to
dobre pochopili,
neupieram
nikomu právo na názor ani v takýchto otázkach, ako
je
bezpečnosť. Vieme, že sú tu zástancovia neutrality, že sú
tu
zástancovia ďalšieho zotrvávania Slovenska v nárazníkovej
zóne
a, mimochodom, tento pojem použil
minister obrany Rus-
kej
federácie koncom minulého roku, keď zdôvodňoval, prečo
rozšírenie
NATO pokladá Rusko za neprijateľné. Vtedy pove-
dal,
že zanikne nárazníková zóna, ktorá sa
vytvorila po od-
sune
sovietskych vojsk zo strednej Európy.
Nechcem komento-
vať
tento výrok, hoci je pozoruhodný. Chcem
sa vrátiť k to-
mu,
že ozaj nechcem upierať nikomu právo na
jeho názor, ale
politici
majú zodpovednosť. Ak jednoducho kľúčové vládne po-
litické
zoskupenie si niečo dá do programového vyhlásenia,
tak si treba
za tým stáť. Vláda Slovenskej republiky sa
predsa
mohla rozhodnúť, keď dávala tomuto
parlamentu schva-
ľovať
svoje programové vyhlásenie, aj
inak. Ja som rád, že
sa
rozhodla práve tak, ako sa rozhodla, ale keď už sa takým-
to
spôsobom rozhodla, teda nadviazať na
to, čo bolo v pro-
gramových vyhláseniach predchádzajúcich vlád, nadviazať na
to,
čo stojí v obrannej doktríne, ktorá bola schválená v ap-
ríli
roku 1994, pardon v júni 1994, a predtým bol v apríli
odovzdaný
prezentačný dokument Slovenskej
republiky, ktorým
sme
sa prihlasovali k Partnerstvu za mier, tak potom vláda
ako
celok i jej jednotliví členovia, ale aj
politickí pred-
stavitelia vládnucich strán z hľadiska takej
elementárnej
politickej
korektnosti sú povinní držať túto politickú líniu.
Predseda
zahraničného výboru pán
Dušan Slobodník,
s
ktorým už som mal šťastie v poslednom čase absolvovať ces-
ty
so zahraničným výborom, mi iste rád dosvedčí, že vystupo-
vanie
poslancov opozičných strán na rokovaniach s kolegami
zo
zahraničných výborov iných parlamentov bolo vždy v súlade
s
programovým vyhlásením vlády v tejto
dôležitej oblasti.
Teda ak sa vládne politické strany rozhodli pre určitú po-
dobu vládneho
programu, potom ho
treba presadzovať doma
i
v zahraničí vo veľkých i malých
veciach. Je to záležitosť
hodnovernosti nielen
vlády tu doma, nielen hodnovernosti
jednotlivých politikov, ale je to predovšetkým
záležitosť
hodnovernosti
a čitateľnosti aj Slovenskej republiky v za-
hraničí.
Čitateľnosti a vypočítateľnosti Slovenskej republi-
ky
ako partnera.
Preto
ak pán Cabaj dnes nevie, ako bude hlasovať v re-
ferende (vraciam
sa k tomu), znamená to,
že pán Cabaj
pochybuje
o správnosti toho, čo je v Programovom vyhlásení
vlády
Slovenskej republiky? Ak sa pán Cabaj chce rozhodnúť
na
poslednú chvíľu, až potom, čo prebehne
táto neviemkoľko-
mesačná
kampaň, potom si myslím, že takýmto spôsobom nena-
štartujeme
vysvetľovaciu kampaň správne.
Viem, že niektorí mi zazlievate, že vám
chcem vstupovať
do
svedomia, zdôrazňujem, nie toto bolo mojím cieľom, ale
predsa
len musím pripomenúť, že vo volebnom
programe Hnutia
za
demokratické Slovensko pod hlavičkou "Čo Slovensko po-
trebuje"
sa píše: "Snaží sa o posilnenie
bezpečnosti a sta-
bility
v Európe dosiahnutím plného
členstva v NATO." A pod
hlavičkou
"Čo HZDS urobí" sa píše: "Budeme sa usilovať o pl-
né
členstvo v NATO." Ak by to tak
bolo, potom by som očaká-
val,
že už teraz, dnes sa tu bude zo strany vládnucich po-
slancov, vládnucich predstaviteľov argumentovať v prospech
obhajoby
programového vyhlásenia vlády. Čakal by
som, že tu
bude,
tak ako sme to žiadali, predseda vlády, minister obra-
ny,
minister zahraničných vecí a že sa v tom budú veľmi jas-
ne
angažovať. Opakujem, je tu otázka dôveryhodnosti.
Ďalej by som sa chcel práve v tejto súvislosti dotknúť
druhej
a tretej navrhovanej otázky do referenda. Totiž taká-
to
formulácia otázok dáva, bohužiaľ, argumenty tým, ktorí si
myslia,
že v Hnutí za demokratické Slovensko sú odstredivé
tendencie
alebo dva názory, čo sa týka napĺňania
volebného
programu
a vládneho programu. Dávajú sa zámienky
tým, ktorí
si
kladú otázku, či ide o to - zbaviť sa pomocou referenda
cez tú
druhú a tretiu
otázku zodpovednosti za
to, že
v
dôsledku súčasného spôsobu vládnutia sa Slovenská republi-
ka
dostala do horšej pozície ako Poľsko, Česko a Maďarsko,
teda
ďalší uchádzači o vstup do
Severoatlantickej aliancie,
ktorí
s nami mali rovnakú štartovaciu pozíciu. Tú formuláciu
"chcete
sa zbaviť zodpovednosti" som
použil preto, že otáz-
ky, ktoré
pán Cabaj navrhol,
sú podľa mňa v protiklade
s
ustanovením zákona o referende, podľa ktorého otázky nesmú
byť
navzájom podmienené.
Konzultoval som tieto otázky, vážené
kolegyne, vážení
kolegovia,
aj so sociológmi, ktorí robia otázky do
výskumov
verejnej
mienky. Ich stanovisko bolo
jednoznačné, že otázky
sú
formulované tak, že vyvolávajú
(tí, ktorí majú sociolo-
gické,
psychologické vzdelanie, vedia o čom budem hovoriť)
aj
tzv. haloefekt. Druhá a tretia otázka
vyvoláva podpraho-
vý,
veľmi rafinovaný odpor voči vstupu do NATO tým, že vstup
sa
spája s rozmiestnením jadrových zbraní
a s rozmiestnením
cudzích
vojenských základní na našom území. Seriózny
socio-
lóg
by takúto batériu otázok nedal do žiadneho výskumu ve-
rejnej
mienky, lebo odpovede na otázky položené jednotlivo
by boli iné,
ako keď sa položia spolu. Z metodologického
hľadiska je toto
položenie otázok do referenda
jednoducho
neprípustné.
A myslím si, že tak ako sme tie otázky dostali, nie sú
postavené
korektne aj z iného hľadiska. Ja už nebudem opako-
vane
citovať to, čo tu odznelo. NATO a jeho predstavitelia
dali opakovane najavo, že nemajú žiadny zámer v žiadnej
z
nových členských krajín rozmiestňovať
jadrové zbrane. Pán
poslanec Glinský už
odišiel, ja by som mu na
jeho obavy
chcel
povedať fakt, o ktorom vari niektorí vedia. V dôsledku
odzbrojovacích
zmlúv, ktoré sa uskutočnili ešte v osemdesia-
tych
rokoch, vzniklo medzi Rýnom a Dneprom široké bezjadrové
pásmo.
Neviem, kto by mohol mať politický, bezpečnostný ale-
bo
iný záujem, aby sa toto bezjadrové
pásmo narušilo a aby
v
strednej Európe boli rozmiestnené
jadrové zbrane. Navyše,
kto
má v tejto krajine záujem, aby sme menili obrannú dok-
trínu,
z ktorej citoval pán poslanec Kanis? Chcem sa teda
opýtať,
o čo vlastne ide. Prečo sa tu chce strašiť jadrovými
zbraňami,
keď ich sami nechceme a nikto nám ich nenanucuje?
Vážené kolegyne, vážení kolegovia,
rozhodujeme sa o mi-
moriadne
významnej veci, a preto nechápem, aj z
toho vyplý-
vajú
moje pochybnosti, prečo sa tento návrh na vypísanie re-
ferenda,
ktorý je mimoriadne závažným politickým aktom a bu-
de
mať dlhodobé strategické dôsledky, nech to dopadne tak
alebo
onak, nedal do parlamentu na základe normálnej serióz-
nej
diskusie všetkých politických strán, ale bez konzultácie
aj s opozičnými politickými stranami,
ktoré predsa celkom
jednoznačne dávali vždy
najavo, že podporujú bezpečnostnú
orientáciu
vlády Slovenskej republiky. Prečo sa nevynaložila
ani
len štipka úsilia, aby vládnuce
politické strany a opo-
zičné
politické strany postupovali v tomto takom dôležitom
referende
pri presviedčaní občana spoločne, na
základe rov-
nakej
stratégie? Ak by nám išlo o spoločnú vec, to by sme
určite
z takéhoto rozhodnutia nerobili nejaké politické hry,
ale
spolupracovali by sme.
Ako sa
z tejto situácie, kolegyne a
kolegovia, dostať
tak,
aby sme Slovensku na dlhý čas nepoškodili a zároveň sme
dali
občanom možnosť slobodne sa rozhodnúť o
ich budúcnosti
a
o budúcnosti ich detí? Vidím, že je tu politická vôľa
u
vládnucich politických strán
zorganizovať referendum ešte
pred júlovým summitom NATO, ktorý má
rozhodnúť o pozvaní
jednej
alebo viacerých krajín, ktoré prejavili záujem pripo-
jiť
sa k aliancii, aby začali rozhovory o
vstupe. Chcem ve-
riť
predsedovi zahraničného výboru pánu
Slobodníkovi, ktorý
všade v Európe
pri všetkých rozhovoroch s diplomatmi, na
ktorých
som sa mohol s ním zúčastniť, tvrdil, že cieľom toh-
to
referenda je dokázať členským krajinám NATO, že nielen
rozhodujúce
politické strany, ale i občania Slovenskej re-
publiky
sú za integráciu do kolektívneho
systému bezpečnos-
ti.
Napokon, pán Slobodník to povedal aj v dnešnej diskusii.
Mohol
by som to chápať aj tak, že to je malý dôkaz, keďže
ide
o názor výrazne odlišný od názoru, ktorý prezentoval pán
Cabaj,
že v Hnutí za demokratické Slovensko
sú na túto zá-
važnú
otázku rozdielne názory. Ja to chápem však tak, že pán
Slobodník
patrí k tým, ktorí nechcú, a verím, že
v Hnutí za
demokratické
Slovensko je takých viac, túto referendovú dis-
kusiu
brať ako nejakí neutrálni
pozorovatelia, ale chcú sa
v
nej pozitívne angažovať.
Preto
pánu Andrejčákovi musím
položiť otázku, či si
myslí,
že sa urobilo za tie dva roky dosť aj z jeho strany
ako
predsedu výboru, ale aj zo strany vlády a príslušných
rezortov
pre to, aby naši ľudia dostali informácie, ktoré sú
potrebné
na takéto závažné rozhodnutie.
Veľmi zodpovedne k tejto veci vystúpil minister obrany
pán
Sitek. V novembri 1996 povedal, že je zástancom referen-
da, hovoriť však o jeho nevyhnutnosti
alebo už o možných
otázkach je predčasné, kým nepadne nejaké
rozhodnutie aj
v
štruktúrach NATO. "Pokiaľ" teraz citujem, "by sa akékoľvek
referendum vyjadrilo
proti vstupu do
NATO, bolo by to
spochybnenie
vládneho programu, teda spochybnenie
celkového
smerovania
vlády."
Áno, je to pravda, v tomto referende by sa vláda mohla
dostať
do rizika, ak by sa referendum skončilo negatívne, že
bude
spochybnená ako celok, že bude spochybnená jej základná
politická
orientácia, že bude spochybnená celková
zahranič-
nopolitická
bezpečnostná orientácia Slovenskej republiky do-
ma
i vonku. Preto sa mi nechce veriť, že
by niektorí z čle-
nov vlády mohli
v tejto kampani vystupovať proti svojmu
vlastnému
programovému vyhláseniu, pretože by to bol vrchol-
ný
prejav politického oportunizmu.
Preto, aby som vyšiel z toho, čo je napísané v prezen-
tačnom
dokumente - v Obrannej doktríne Slovenskej republiky,
ale
aj aby som zohľadnil to, čo je v našom politickom pro-
grame,
chcel by som urobiť jeden návrh. Tento návrh vychádza
z
politického programu Strany demokratickej ľavice, ktorý
veľmi
dobre odhadol vývojové tendencie pri príprave rozširo-
vania
NATO, pri tvorbe bezpečnostnej
architektúry v Európe.
Tento
program znie: "Strana demokratickej ľavice si je vedo-
má,
že rozhodnutie Slovenskej
republiky o riadnom členstve
v
Západoeurópskej únii a v NATO má ďalekosiahly význam. Pre-
to bude presadzovať, aby toto rozhodnutie
neprijímala iba
politická
garnitúra, ktorá bude v danom čase pri vládnej mo-
ci,
ale aby rozhodli občania v referende. Strana demokratic-
kej
ľavice víta rozhodnutie NATO, že
podmienkou na prijatie
za
člena aliancie nie je súhlas nových
členov s rozmiestne-
ním jadrových zbraní alebo vojenských
jednotiek ostatných
členov NATO
na ich území. V prípade rozšírenia NATO na
východ
pokladáme za dobrý signál pre Ukrajinu
a Rusko, keby
Slovensko
malo podobný štatút ako Dánsko či
Nórsko, to zna-
mená
štatút krajiny, kde nebudú rozmiestnené jadrové zbrane,
ale
ani cudzie vojenské základne."
Preto, ak by neprešiel pozmeňujúci návrh,
ktorý dal môj
kolega
Pavol Kanis, podávam nasledujúci pozmeňujúci návrh:
"Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje uznesenie
o
vyhlásení referenda s otázkou: Ste za to, aby sa Slovenská
republika stala
členom NATO bez následného rozmiestnenia
jadrových
zbraní na našom území?"
Kolegyne a kolegovia, myslím si, že
takáto formulácia
otázky
je čistá, nijakým spôsobom nestraší a zároveň zohľad-
ňuje
fakt a realitu, že členské krajiny NATO
nemajú za cieľ
rozhodnúť
o rozmiestnení jadrových zbraní na území Sloven-
skej
republiky po našom prípadnom členstve v tejto aliancii.
Ešte jeden návrh politického charakteru.
Keďže naozaj
ide
o veľmi závažnú vec, dovolím si
požiadať, aby sa ráno,
po tom, čo
budeme mať rozdané všetky pozmeňujúce návrhy,
zišlo poslanecké grémium, aby sme
sa pokúsili nájsť takú
formuláciu
otázky do referenda (aj keď si myslím, že refe-
rendum
by malo byť trošku neskôr, keď sa
naozaj bude rozho-
dovať),
takú formuláciu otázky do referenda, aby sme preuká-
zali
zodpovednosť za Slovensko, za tento štát.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Nech sa páči, pán Cabaj.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predsedajúci,
aj keď som pôvodne uvažoval, že nebudem
na to reagovať,
musím
reagovať na dve veci, ktoré tu predniesol pán poslanec
Weiss.
Prvá
je v súvislosti s novinami. Skutočne som nemal
dnes
čas, aby som tie noviny čítal, len
chcem dať do pozor-
nosti
a pre zápis, aby sa spresnilo, o čo vlastne išlo. Pani
redaktorka
sa pýtala, akým spôsobom budem hlasovať pri vy-
hlásení
tohto referenda, ja som povedal: Dúfam,
že nepochy-
bujete,
že ako predseda poslaneckého klubu
nebudem podporo-
vať
programové vyhlásenie vlády. Takže toto
bola prvá odpo-
veď.
A keď nebola spokojná, tak skúšala - a ako by ste, keby
ste
boli ako radový občan, ako Tibor Cabaj
ako by ste hla-
sovali?
Tak budem čakať na vysvetlenie, čo je
pre a čo pro-
ti. A to
je to pokračovanie, ktoré tu pán Weiss uviedol.
Takže to len
pre pozornosť, akým
spôsobom sa dajú tieto
otázky
vysvetľovať.
A ešte druhá poznámka k normálnej, serióznej diskusii,
ktorá
by mala prebiehať. Ja zastávam tiež ten názor. Len,
pán kolega, na
diskusiu treba minimálne
dvoch serióznych
partnerov
a myslím takých, ktorí budú ochotní vecne diskuto-
vať, a nie
tak, že nebudú schopní bez kladenia podmienok
nájsť
ani spoločný termín, aby mohli rokovať.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, faktická
poznámka - pán Andrej-
čák.
Poslanec I. Andrejčák:
Chcem reagovať na vystúpenie pána
poslanca Weissa.
Pán poslanec, mne sa zdalo, aj keď ste
dlho rozprávali,
že
vaše vystúpenie bolo také špekulatívne ako
v marci 1994,
ale
naozaj malo trošku iný záver. Ale chcel
by som povedať,
že
len nedávno sme posudzovali zákon o rokovacom poriadku
Národnej
rady a v priebehu tohto rokovania nebol
predložený
ani
jediný návrh, že keď niekto dáva poslanecký návrh, je
povinný
alebo sa mu odporúča rokovať o ňom s poslaneckými
klubmi.
Pán poslanec Cabaj podal návrh priamo a nemal žiadnu
inú
povinnosť.
Chcel by som však reagovať na to, keď ste povedali, že
kampaň
by mal otvoriť premiér. On ju začal. A som rád, že
ste
potom citovali z jeho dokumentu, to
znamená z nášho vo-
lebného
programu. My sme naozaj pred voľbami
začali hovoriť
o
tom, že chceme byť členmi NATO. Dali
ste mi aj otázku, či
sa
urobilo dosť, aby ľudia dostali informácie, aké sú po-
trebné. Myslím si,
že sa urobilo dosť a neprehriali sme
-
vulgárne povedané - občanov zbytočnými
informáciami, lebo
to
stihneme v tej kampani. Hovorili ste,
že už dnes by mali
obhajovať
hlavní funkcionári koalície programové
vyhlásenie
vlády.
Oni ho realizujú, a veľmi úspešne. A nie som presved-
čený,
že by vás osobne dnes, aj keď by tu
všetci boli, pre-
svedčili
o tom, čo máte robiť a či máte s naším
návrhom sú-
hlasiť.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pán Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Chcem reagovať na vystúpenie pána Weissa
len kvôli his-
tórii.
Pán Weiss vystúpil, takpovediac, s východniarskym ak-
centom.
Hovoril "i tak še da, i tak še
da". Samozrejme, ne-
zabudol povedať, že za zhoršenie pozície pri
vyjednávaniach
o
vstupe do NATO môže len vládna koalícia. Ja si myslím pra-
vý
opak, že možno aj pán Weiss,
zdôrazňujem, možno sa o to
zaslúžil,
že sa tá pozícia zhoršila. Ale na tom má zásluhu
celá
opozícia, ktorá si chodila zjednávať
demarše v súkrom-
ných
alebo straníckych štruktúrach. Preto sa
mi veľmi páči-
lo,
že na poslednom zasadaní OBSE vo Viedni
boli odmietnuté
politické kluby a
že sa zachovala štruktúra len štátnych
reprezentácií,
a nie aj politických, a to práve s poukazova-
ním
na to, aby sa nezneužívali politické štruktúry nato, aby
sa
mohlo cez ne bojovať proti iným štátnym
štruktúram alebo
proti
domácim politickým a štátnym štruktúram.
Takže, pán Weiss, neobviňujte z toho
vládnu koalíciu,
urobte si poriadok
vo vlastnom svedomí. Som rád, že
ste
pochválili pána
ministra obrany, to
je už v rámci toho
východniarskeho
vystúpenia. A, samozrejme, ak by sme šli ďa-
lej,
pán Weiss, áno, môžeme diskutovať o tom, či jedna otáz-
ka,
alebo tri. Keďže som sa tiež trochu zaoberal socioló-
giou,
myslím si, že skôr jedna otázka. Tam
môžeme polemizo-
vať,
či jedna alebo tri. Ja si tiež myslím, že možno jedna
by
bola zrozumiteľnejšia, ale nie som až
tak proti tomu, že
by
tam nemohli byť tri otázky, že by
to bolo na úkor pres-
nosti.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pán Lauko.
Poslanec P. Lauko:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán Weiss položil podľa mňa rečnícku
otázku, prečo je
takýto
postup. Ja sa domnievam, že z koalície mu nikto neod-
povie.
Preto sa pokúsim aspoň povedať dôvody, prečo mu nikto
neodpovie.
Asi pravdepodobne preto, lebo Výbor pre
európsku
integráciu, na čele
ktorého je pán podpredseda Húska, sa
k
tejto otázke nemá záujem vysloviť. Pán
predseda zahranič-
ného
výboru, ktorý to mohol zariadiť, aby to bolo na rokova-
ní
zahraničného výboru, nemá záujem, aby
sa o tom rokovalo.
A
tak ďalej, mohol by som vymenúvať jednu inštitúciu za dru-
hou.
Áno, pán Weiss, je pravda, že pán Mečiar začal túto té-
mu
a pán Mečiar doniesol túto tému. A s poľutovaním musím
konštatovať,
že tu sediaci poslanci koalície sú len
vykoná-
vatelia
tohto nápadu. Takže aj keď je podpísaný na návrhu
zákona pán Cabaj,
tak prvý, ktorý hovoril o referende na
Slovensku,
bol naozaj predseda vlády. A aký to je spôsob, to
už
nechám na posúdenie vám, ctení kolegovia.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán Benčík.
Poslanec M. Benčík:
Ďakujem za udelené slovo.
Mám procedurálnu pripomienku. Pán predsedajúci, začína
sa
tu, zrejme z toho, že nemáme dostatočne
vžitý ešte roko-
vací poriadok, uplatňovať jedna podivuhodná zásada, ktorá
z
rokovacieho poriadku nevyplýva, že pán
predkladateľ bez
toho, aby sa
prihlásil, ide vystupovať.
Poznamenávam, že
podľa
rokovacieho poriadku to platí len o spravodajcovi.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Áno,
ale hlasovacie zariadenie
ešte nie je urobené,
takže
prepáčte, on sa hlásil.
Nech sa páči, pán podpredseda Húska.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Chcel by som reagovať dvoma poznámkami na
pána poslanca
Weissa.
Predovšetkým, záležitosť toho, ako sa
bude posudzo-
vať
možné členstvo Slovenska v NATO, závisí jednak od geopo-
litického
usudzovania hlavných exponentov NATO, a
upozornil
som,
že to je najdôležitejšie (príkladom sú
záležitosti Tu-
recka
a Grécka), a jednak od posudzovania aj
samotného mož-
ného
budúceho partnera, teda Slovenska. Ale
na tomto, váže-
ní, máte
zásluhu trvale aj
vy. Vy spoluvytvárate tento
obraz. A naviac
- za to nikto z koalície
nemôže, že ste
dostali
dvakrát celkom jasnú odpoveď pri voľbách.
Ešte
malú poznámku k
problematike definovania možnej
otázky
- tak, ako ju navrhol pán poslanec
Weiss. Len čo vy-
tvárate
dvojotázku a formulujete ju ako jednu otázku, tak
vám
vzniká efekt disjunkcie. Napríklad odpoveď, že nie je za
NATO,
nemusí byť odpoveďou aj na to, aby boli rozmiestnené
zbrane
na území. Z týchto dôvodov v podstate treba robiť sa-
mostatné
otázky, lebo vám vzniká efekt
vzájomného vylučova-
nia
cez disjunkciu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec
Šimko. Ale reaguje-
te
na pána Weissa, áno?
Poslanec I. Šimko:
No iste, samozrejme.
Pán
podpredseda, pán poslanec
Weiss povedal v závere
svojho vystúpenia procedurálny návrh, kde
navrhol, aby sa
zajtra
zišlo poslanecké grémium. Nazdávam sa,
že tento pro-
cedurálny návrh má
svoje ratio vzhľadom na to, že úlohou
poslaneckého
grémia je riešiť otázky politickej povahy. Keď-
že
podľa zákona o rokovacom poriadku treba poslanecké gré-
mium
zvolať v prípade, ak o to požiadajú dva poslanecké klu-
by,
pripájam sa k tomuto návrhu aj za klub KDH.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Dobre ďakujem. Nech sa páči, pani
Belohorská.
Poslankyňa I.
Belohorská:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ja by
som sa tiež veľmi rada
prihovorila trochu pánu
poslancovi
Weissovi a mrzí ma, že napriek tomu, že máme veľ-
mi
slušný a korektný vzťah, musím mu povedať trošku do duše.
Pripadá mi teraz
ako vykladač snov. On vie, čo pán Cabaj
chcel,
on vie, aké zavádzajúce sú otázky, ktoré si dal vylo-
žiť
ešte od iných, ktorí vedia vykladať disharmóniu týchto
otázok.
Ja vám tie otázky vysvetlím ako žena, úplne jedno-
ducho. Totiž NATO
má dve zložky - vojenskú a
politickú.
Zložkou vojenskou je otázka rozmiestnenia
zbraní a jedno-
tiek.
A napríklad k týmto zložkám sa prihlásilo Španielsko
v
októbri minulého roku a práve to boli poslanci parlamentu,
ktorí
takéto niečo odhlasovali. A zložka politická je vlast-
ne
potvrdenie cesty, ktorú sme nastúpili.
Preto nemám obavu
o
to, ako dané referendum dopadne.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán Rózsa, nech sa páči.
Poslanec E. Rózsa:
Vážený pán podpredseda,
vážená Národná rada,
pozorne som sledoval vystúpenie pána Weissa ako autora
definície
národno-štátne záujmy Slovenskej
republiky a do-
spel
som k záveru v nadväznosti na
vystúpenie predchádzajú-
cich
rečníkov, že na tejto báze, bohužiaľ,
poslanci sa ešte
nezjednotili
na vyslovení záverov a potrieb národno-štátnych
záujmov
Slovenskej republiky. A keby sa
zjednotili na tejto
báze
a nepresadzovali vlastné politické záujmy a zámery, ale
ak
by sa zjednotili tak, ako ste sa zjednotili proti záujmom
a
životným záujmom maďarského národného spoločenstva, tak by
ste
boli úspešnejší.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
No, ďakujem. Nech sa páči, pani Kolláriková.
Poslankyňa M.
Kolláriková:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som za klub Slovenskej národnej strany
dala
doplňujúci návrh k predloženému
poslaneckému návrhu na
prijatie
uznesenia Národnej rady Slovenskej
republiky o vy-
hlásení referenda
(tlač 617). Navrhujem
bod A rozšíriť
o
otázku číslo 4: Ste za
neutralitu Slovenskej republiky?
Áno,
nie.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán Lauko, vy ste mali procedurálny návrh, či
nie?
(Odpoveď z pléna, že nie.) Nie, nemali ste.
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu
za skončenú.
Zajtra ráno pokračujeme o 9.00
hodine. O 8.00 hodine
bude
grémium.
Ôsmy deň rokovania
24. schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky
14. februára 1997
___________________________________________________________
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram rokovanie prerušenej 24. schôdze Národnej rady
Slovenskej
republiky.
Na dnešnej schôdzi sa ospravedlnili páni poslanci Hru-
šovský,
Pokorný a Kňažko.
Prosím, aby sme sa prezentovali.
Prezentovalo sa 110 poslancov. Zisťujem,
že Národná ra-
da
je schopná sa uznášať.
Overovatelia uzavrú prezenčnú listinu o 11.00 hodine.
Dnes
by sme mali rokovať do 16.00
hodiny, tak prosím o ro-
zumné,
vecné diskusie týkajúce sa bodov programu.
Rokovanie o prijatí uznesenia k nariadeniu referenda
sme
včera skončili uzavretím rozpravy.
Doplňujúce aj pozme-
ňujúce
návrhy vám boli rozdané, môžeme pristúpiť k záveru
tohto
bodu.
Najskôr sa pýtam predkladateľa
pána poslanca Cabaja,
či
sa chce vyjadriť k rozprave alebo zaujať stanovisko.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predseda,
dámy a páni,
moje záverečné slovo bude stručné,
nechcem veľa hovoriť
k
jednotlivým vystúpeniam, ktoré
tu včera večer odzneli.
Chcem
poďakovať všetkým poslancom, ktorí
aktívne pristúpili
k
tejto otázke a snažili sa konštruktívnym spôsobom riešiť
problematiku
vhodnými pozmeňujúcimi návrhmi. Na druhej stra-
ne ďakujem aj
tým, ktorí vystúpili so zjavne deštrukčnou
činnosťou,
aby oddialili čas, preto sme tu strávili ešte ne-
jaký
čas po 20.00 hodine.
Chcem sa vyjadriť k návrhu pána Kanisa,
ktorý máme pred
sebou
a ktorý navrhuje zmeniť prvú otázku: Ste za to, aby
sa
Slovenská republika stalo členom NATO bez rozmiestnenia
jadrových
zbraní a nových vojenských základní na
našom úze-
mí?
Dovoľte mi, aby som vyjadril svoj názor, že nesúhlasím
s
týmto návrhom. Práve pri
predkladaní poslaneckého návrhu
boli
úmyselne formulované tri otázky ako samostatné otázky
a
práve v tomto návrhu pána Kanisa priamo
podmieňujeme roz-
hodnutie
občanov, preto ho neodporúčam prijať. Vhodnejšie sa
mi
javí prijatie všetkých troch otázok
tak, ako sú v pôvod-
nom
návrhu.
Veľa sa
tu hovorilo o tom, akým spôsobom
budú občania
reagovať.
Myslím si, že je aj na exekutíve, akým spôsobom
potom
graficky usporiada hlasovací lístok. Z
toho sa odvíja
podstatná
práca a potom aj rozhodovanie občanov, akým spôso-
bom
sú tieto veci pripravené.
Dovoľte mi ešte k jednému návrhu. Na
poslaneckom grémiu
sa
veľa hovorilo o určitých pochybnostiach, ako tomu občania
neporozumejú,
keď tam bude viac otázok a môžu vzniknúť rôzne
kombinácie. Chcem
ubezpečiť všetkých, ktorí
majú takéto
strašné
obavy, aby sme nepodceňovali našich občanov, nechaj-
me
im priestor, aby si mohli zvážiť a rozhodnúť sa.
A takisto aj tým poslancom, najmä z opozície, ktorí tu
hovorili
a vyjadrovali sa - budete takým
spôsobom vysvetľo-
vať
- myslím si, že aj keď poslanci
opozície nehlasovali za
programové
vyhlásenie vlády, pre nás ako poslancov vládnej
koalície,
ktorí sme prijali programové vyhlásenie
vlády, je
jasný
zámer, keď sa v programovom vyhlásení
hovorí o vstupe
a
príprave prác na vstup do NATO. Myslím
si, že sme aj tým
dali
svoju odpoveď, že sme podporili programové vyhlásenie
vlády.
Tí ostatní, myslím, budú mať teraz
priestor, keď ne-
podporili
programové vyhlásenie vlády, aby v rámci vysvetľo-
vacej
kampane vyjadrili svoj názor a zapracovali.
Bola aj otázka, čo urobí Národná rada, ak občania roz-
hodnú trebárs
pri prvej a
pri tretej otázke pozitívne,
a
opačne. Dovolím si povedať záver, že Národná rada skutočne
neurobí nič, bude
rešpektovať rozhodnutie občanov
a toto
rozhodnutie
je právoplatné minimálne na tri roky. Po troch
rokoch
Národná rada podľa zákona môže vstúpiť
zákonom, a to
ústavným
zákonom môže meniť rozhodnutie, ktoré bude
v refe-
rende.
Toľko len na vysvetlenie týchto vecí. A chcem podporiť
návrh,
ktorý dal pán Zólyomi, že by sme potom
pri hlasovaní
o
uznesení hlasovali samostatne za každú
otázku v rámci ná-
vrhu.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec. Pýtam sa spravodajcu pána Krau-
sa,
či sa chce vyjadriť.
Poslanec H. Kraus:
Nie.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Kraus sa
nechce vyjadriť. Prosím ho, aby
ako
spravodajca uvádzal hlasovanie k tomuto bodu.
Poslanec H. Kraus:
Ďakujem, pán predseda.
Z rozpravy k tomuto bodu programu vyplynuli dva proce-
durálne
návrhy a niekoľko pozmeňujúcich a doplňujúcich návr-
hov.
Najprv by som chcel dať hlasovať o
procedurálnych návr-
hoch
pána poslanca Bugára a pána poslanca Lauka.
Pán poslanec Bugár v procedurálnom návrhu
navrhuje pre-
rušiť
rokovanie o návrhu dovtedy, kým Národná rada Sloven-
skej
republiky nedostane stanovisko vlády
Slovenskej repub-
liky
a kým takú dôležitú otázku neprerokujú všetky výbory
Národnej
rady Slovenskej republiky okrem
Mandátového a imu-
nitného
výboru Národnej rady Slovenskej republiky.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Chcem
sa spýtať, pretože na záver som
tu nebol, ale
v
priebehu rokovania sme hlasovali, či
sme o tomto nehlaso-
vali.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Hlasujeme o procedu-
rálnom
návrhu poslanca Bugára.
Prezentovalo sa 136 poslancov.
Za návrh hlasovalo 54 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Tento procedurálny návrh sme neprijali.
Poslanec H. Kraus:
Ďalším procedurálnym návrhom, ktorý predniesol pán po-
slanec
Lauko, je vrátiť návrh navrhovateľom a prerušiť roko-
vanie o tomto
návrhu dovtedy, kým budeme medzi krajinami
prizvanými
vstúpiť do NATO.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 136 poslancov.
Za návrh hlasovalo 56 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Neprijali sme ani tento procedurálny
návrh.
O
návrhu pána poslanca Weissa netreba hlasovať.
Poslanec H. Kraus:
Sú to
všetky procedurálne návrhy. Mohli
by sme teraz,
pán
predseda, pristúpiť k pozmeňujúcim a doplňujúcim návr-
hom,
ktoré vyplynuli z rozpravy.
Pán poslanec Bugár navrhuje vo svojom pozmeňujúcom ná-
vrhu
vynechať z uznesenia otázky 2 a 3.
(Hlasy v pléne.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím pokoj. Ak ste cestovali v
lietadle, keď idete
nočnými
linkami, vždy dávajú pásku na oči. Ak ju nemáte, na-
budúce
vám ju donesiem. (Smiech.)
Pokračujte, pán poslanec.
Poslanec H. Kraus:
Ako som povedal, môžeme pristúpiť k
hlasovaniu o pozme-
ňujúcom
návrhu pána poslanca Bugára, ktorý
navrhuje z uzne-
senia
vynechať otázky číslo 2 a 3.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o návrhu
poslanca
Bugára, ktorý navrhuje vynechať z uznesenia druhú
a
tretiu otázku.
Prezentovalo sa 136 poslancov.
Za návrh hlasovalo 55 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Neprijali sme tento pozmeňujúci návrh.
Poslanec H. Kraus:
Pán poslanec Zólyomi mal tiež jeden
návrh - vypustiť
body
2 a 3. Keďže tento návrh neprešiel,
navrhujem, aby sme
teraz
hlasovali o každom bode jeho návrhu osobitne. (Ruch
v
pléne.)
Pardon, je tu prvý návrh, kde pán poslanec Zólyomi na-
vrhuje
zmenu textu v prvej otázke, a to s týmto textom: "Ste
za to,
aby sa Slovenská republika uchádzala o členstvo
v
NATO?
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, netreba čítať, všetci máme
tie pozmeňujú-
ce
návrhy pred sebou.
Hlasujeme o prvom pozmeňujúcom návrhu
pána poslanca Zó-
lyomiho.
Prezentovalo sa 136 poslancov.
Za návrh hlasovalo 55 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.
Neprijali sme túto zmenu.
Poslanec H. Kraus:
Navrhujem teraz, aby sme hlasovali o bode
číslo 3 návr-
hu
pána Duku-Zólyomiho.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Čiže hlasujeme o bode číslo 3
pozmeňujúcich návrhov pá-
na
poslanca Zólyomiho. (Hlasy zo sály.) To
už sme dali, to
je
jedno. To sú jeho návrhy.
Prosím, hlasujeme o treťom návrhu, aby sa o všetkých
bodoch
hlasovalo individuálne.
Prezentovalo sa 132 poslancov.
Za návrh hlasovalo 112 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Takže sme tento návrh prijali.
Prosím, pokračujte, pán spravodajca.
Poslanec H. Kraus:
Môžeme teda pristúpiť k hlasovaniu o
jednotlivých bo-
doch.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme teraz o návrhu pána Palacku.
Poslanec H. Kraus:
Pán poslanec Palacka navrhol text, ktorý
máme tiež pred
sebou.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Palacku.
Prezentujme
sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 132 poslancov.
Za návrh hlasovalo 36 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.
Neprijali sme tento pozmeňujúci návrh.
Poslanec H. Kraus:
Môžeme teraz prejsť k hlasovaniu o pozmeňujúcich návr-
hoch
pána poslanca Kanisa, k jeho prvému pozmeňujúcemu návr-
hu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu
pána poslanca Kanisa
pod
číslom 1 A.
Prezentovalo sa 133 poslancov.
Za
návrh hlasovalo 43 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.
Ani v tomto prípade sme pozmeňujúci návrh
neprijali.
O bode číslo 1 písmena B nemusíme
hlasovať.
Poslanec H. Kraus:
A je
tu ešte 2 A druhý návrh
znenia textu uznesenia:
Ste
za to, aby sa Slovenská republika stala členom NATO?
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Čiže hlasujeme o druhom pozmeňujúcom
bode návrhu pána
poslanca
Kanisa pod písmenom A. Prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 133 poslancov.
Za návrh hlasovalo 56 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 47 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Neprijali sme ani tento pozmeňujúci
návrh.
Poslanec H. Kraus:
Nakoľko neprešli pozmeňujúce návrhy pána
Kanisa, môžeme
pristúpiť
k hlasovaniu o návrhu textu pána poslanca Weissa.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prezentujme sa a hlasujme o pozmeňujúcom návrhu pána
poslanca
Weissa.
Prezentovalo sa 135 poslancov.
Za návrh hlasovalo 44 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprijali sme ani tento pozmeňujúci návrh.
Poslanec H. Kraus:
Ako
posledná v rozprave
vystúpila pani poslankyňa
Kolláriková,
ktorá navrhuje bod A rozšíriť o otázku číslo
4,
ktorú máme tiež pred sebou.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 136 poslancov.
Za návrh hlasovalo 67 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Čiže sme tento návrh neprijali.
Poslanec H. Kraus:
To
sú všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré
vyplynuli
z rozpravy. Teraz môžeme, pán predseda, hlasovať
o
návrhu uznesenia ako celku s
predloženým textom. (Ruch
v
rokovacej miestnosti.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pokoj,
páni poslanci. Páni
poslanci, budeme hlasovať
o
uznesení, ale prijali sme návrh,
ktorý predložil pán
Duka-Zólyomi,
čiže v rámci tohto uznesenia budeme jednotlivo
hlasovať
o všetkých troch otázkach, ktoré sú predmetom uzne-
senia.
(Neutíchajúci ruch v pléne.)
Páni poslanci, prosím, pokoj, lebo
urobím polhodinovú
prestávku.
Mne je to jedno, môžete tu sedieť aj na budúci
týždeň.
Pán spravodajca, prosím, aby ste...
Poslanec H. Kraus:
Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca
Zólyomiho - hla-
sovať
o každom bode uznesenia osobitne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nie, pán
spravodajca, zoberte si
uznesenie. Nemáte to
uznesenie
pri sebe?
Poslanec H. Kraus:
Mám ho pri sebe.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Budeme
hlasovať o jednotlivých
otázkach. Čiže budeme
teraz
hlasovať v predloženom uznesení o otázke číslo 1.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme, či ju zaraďujeme do
uznesenia.
Prezentovalo sa 138 poslancov.
Za návrh hlasovalo 99 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Táto otázka bude obsahom uznesenia.
Prosím, budeme sa prezentovať a budeme hlasovať o dru-
hej
otázke navrhovaného uznesenia.
Prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 138 poslancov.
Za návrh hlasovalo 81 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Aj druhá otázka bude predmetom uznesenia.
Budeme
hlasovať o tretej otázke predloženého návrhu.
Prosím,
prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 138 poslancov.
Za návrh hlasovalo 79 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Aj o tretej otázke sme rozhodli, že má byť zaradená do
návrhu
uznesenia.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať
o
návrhu uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky
podľa
článku 86 písm. d) a článku 95 Ústavy Slovenskej re-
publiky navrhuje vyhlásiť referendum k otázkam
vstupu do
NATO
v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich
návr-
hov.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 140 poslancov.
Za návrh hlasovalo 87 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 37 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že Národná rada navrhnuté
uznesenie schvá-
lila.
Ďakujem vám, pán spoločný spravodajca.
Pán poslanec Lauko má procedurálny návrh.
Poslanec P. Lauko:
Ďakujem, pán predseda. Mám skôr
procedurálnu otázku.
Práve sme schválili uznesenie, kde sú tri
otázky. Pýtam
sa
vás ako predsedu Národnej rady, keď náhodou občan odpovie
len
na jednu otázku a na dve
neodpovie, ako sa bude takýto
lístok
posudzovať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán
poslanec Harach má
procedurálnu otázku. Prosím,
zapnite
mikrofón pánu poslancovi Harachovi.
Poslanec P. Lauko:
Ďakujem, že ste mi neodpovedali.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
To bolo v priebehu rozpravy. Diskutovali
ste o tom celý
deň.
Zapnite mikrofón, pán poslanec Harach má procedurálny
návrh.
Nech sa páči.
Poslanec Ľ. Harach:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Kolegyne a kolegovia,
mám takýto procedurálny návrh. Vzhľadom na
to, že sme
schválili
veľmi vážnu vec s veľmi vážnymi
otázkami, navrhu-
jem,
aby poslanci Národnej rady Slovenskej
republiky verej-
ným
hlasovaním vyjadrili svoje stanovisko formou odpovede na
otázky
schválené v referende, ktoré budú predložené občanom.
Dámy a páni, naše hlasovanie by bolo začiatkom vysvet-
ľovacej
kampane pre občanov a zrejme jednou z jej najlepších
akcií.
Súčasne by tým parlament napĺňal svoju základnú po-
vinnosť,
ktorú má voči svojim voličom, voči občanom.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, to, čo žiadate, sa práve
v tejto chvíli
stalo,
keď sa schválilo toto uznesenie, kde sa prijali tieto
otázky.
(Hlasy z pléna.)
Poslanec Ľ. Harach:
Odpovede. Vy ste ma nepochopili, pán
predseda.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Tí, ktorí nevyjadrili svoj názor,
hlasovali proti.
Páni poslanci, prosím o pokoj. Pokoj,
páni poslanci.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
prejdeme... (Ne-
utíchajúci
ruch v sále.) To nie je procedurálny
návrh. Pro-
sím,
počuli ste návrh pána poslanca Haracha, hlasujte o jeho
návrhu.
Prezentovalo sa 135 poslancov.
Za návrh hlasovalo 54 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Páni poslanci, ak ste
ozaj dobre informovaní, ako pre-
bieha
referendum, tak o referende je tajné hlasovanie. Pres-
ne
tak, ako ste sa spýtali. Výborne. (Potlesk.)
To znamená, že aj pri našich tajných
voľbách a hlasova-
niach
má každý poslanec oznámiť, ako
hlasoval? Páni poslan-
ci,
nestavajte všetko na hlavu. Hlasovali
sme len o tom, či
treba
referendum, alebo nie. O tom sme hlasovali.
Prosím, páni poslanci a poslankyne,
budeme pokračovať
tridsiatym
šiestym bodom programu, ktorým je
vládny návrh zákona Národnej
rady Slovenskej republiky
o
zahraničných Slovákoch a o zmene a doplnení niektorých zá-
konov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač
545 a spoločnú
správu
výborov ako tlač 545a.
Z
poverenia vlády Slovenskej
republiky návrh zákona
prednesie
minister kultúry pán Ivan Hudec.
Minister kultúry SR I.
Hudec:
Vážený pán predseda Národnej rady
Slovenskej republiky,
vážené pani poslankyne,
vážení poslanci,
vzácni hostia,
predkladaný vládny návrh zákona Národnej rady Sloven-
skej
republiky o zahraničných Slovákoch a o zmene a doplnení
niektorých
zákonov je súčasťou plnenia Programového vyhláse-
nia
vlády Slovenskej republiky, ktorým sa zaviazala navrhnúť
taký
štatút krajana, ktorý by mu počas pobytu v Slovenskej
republike
priblížil podmienky pobytu ako občanovi Slovenskej
republiky.
Návrh zákona po prvýkrát právne
definuje zahraničného
Slováka,
upravuje jeho postavenie, jeho práva a povinnosti
na
území Slovenskej republiky, upravuje postup pri priznáva-
ní postavenia zahraničného Slováka a
pôsobnosť ústredných
orgánov štátnej správy vo vzťahu k
zahraničným Slovákom.
Gestorom
prípravy zákona bolo Ministerstvo kultúry Sloven-
skej republiky, ktoré pri jeho tvorbe úzko
spolupracovalo
s
Ministerstvom zahraničných vecí
a Ministerstvom vnútra
Slovenskej
republiky.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyňa Sabolová, prosím, aby ste
nerušili.
Minister kultúry SR I.
Hudec:
S ďalšími ministerstvami a ústrednými
orgánmi štátnej
správy
tvorcovia spolupracovali v oblastiach, ktoré im vecne
a
legislatívne prislúchajú.
V
prípravnej etape sme
informovali a oslovili všetky
krajanské
organizácie na svete. Zahraniční Slováci vo svo-
jich
písomných pripomienkach pozitívne hodnotili rozhodnutie
o
príprave takéhoto zákona, aj keď pri jeho posudzovaní boli
diferencovaní.
Menšie doplnky navrhovali Slováci z
Chorvát-
ska,
Česka, Ukrajiny a zo Svetového kongresu
Slovákov, roz-
siahlejšie
Slováci z Vojvodiny, Maďarska a kritické stano-
visko
zaujali Slováci zo Švajčiarska a Nemecka, ktorí očaká-
vali
najmä dvojité občianstvo, odstránenie
dvojitého zdane-
nia,
nárok na reštitúcie a volebné právo.
Základným východiskom pri tvorbe návrhu
zákona bola Ús-
tava
Slovenskej republiky a všeobecne
záväzné predpisy Slo-
venskej
republiky, ktoré neumožňujú bez rozsiahlejších nove-
lizácií
prijať všetky nimi požadované práva.
Príprava tohto
zákona
vychádza predovšetkým z možností a potrieb Slovenskej
republiky.
Prijatím zákona vzniknú priame nároky na štátny
rozpočet,
ktoré sú uplatnené v štátnom rozpočte Ministerstva
zahraničných
vecí Slovenskej republiky a po schválení zákona
môžu
byť uvoľnené z rezervy Ministerstva financií Slovenskej
republiky.
Nepriame nároky a príjmy bude možné
špecifikovať
až
po uplatnení zákona v praxi.
Zásady zákona boli prerokované vo
výboroch Národnej ra-
dy
Slovenskej republiky a schválené v júni
1996. Pri tvorbe
paragrafového
znenia zákona sa vychádzalo zo schválených zá-
sad
a rešpektovali sme pripomienky, ktoré
boli uplatnené vo
všetkých
kolách medzirezortných pripomienkových
konaní, od-
porúčania
Legislatívnej rady vlády a rozhodnutia
vlády Slo-
venskej republiky. Tvorcovia zákona v záujme aproximácie
pripravovanej
právnej normy v rámci legislatívnej normy štá-
tov
Európskej únie pripravili porovnávajúce materiály o rie-
šení
problematiky v 20 európskych štátoch, ktoré pri riešení
podobnej
problematiky už tiež vychádzajú zo svojich špecifík
a
potrieb.
Predkladaný zákon v podobe návrhu je
prvým svojho druhu
v
dejinách slovenskej legislatívy. Je výsledkom veľkého kom-
promisného riešenia danej problematiky a prvým
ústretovým
krokom k
tejto časti nášho
národa, žijúcej za hranicami
pôvodnej
vlasti a vlasti svojich predkov. Je
všeobecne zná-
me,
že pravdepodobný odhad počtu tých osôb, ktorých sa tento
zákon
bude týkať počas pobytu na území
Slovenskej republiky
a
pri získaní štatútu zahraničného Slováka, je asi 3 milióny
osôb.
Je pravda, že tieto krajanské komunity majú v každej
krajine iné podmienky na svoj život a na uplatňovanie si
svojich
záujmov v oblasti pestovania kultúrnej identity. Iná
situácia
je v krajinách strednej Európy, napríklad v Poľsku,
Ukrajine,
Maďarsku, vo Vojvodine, Chorvátsku, iná situácia
je
v krajinách, ako je Švajčiarsko, Nemecko, iná situácia je
v
krajinách, ako sú Spojené štáty
americké a Kanada, a zasa
iná
situácia je v Južnej Amerike, v Austrálii a podobne.
Treba povedať, že niektoré postoje krajanských komunít
vyplývali
aj z takéhoto územného členenia pobytu, a teda jes-
tvovania týchto
krajanských organizácií. Už som spomenul
skôr,
že niektoré tieto krajanské komunity navrhovali také
riešenia,
ktoré nie sú celkom v záujme Slovenskej republi-
ky.
Aj keď je možné uznať morálny
podnet, nemožno ich však
doteraz
a teraz v týchto podmienkach uplatniť v praxi tak,
aby
zároveň nevznikli problémy v rámci Slovenskej republiky,
aby
nevznikali situácie, ktoré by boli v rozpore s platným
právnym
stavom.
Chcem zdôrazniť, že tento návrh zákona je
naozaj veľkým
kompromisom.
Názory každého, kto sa chcel zapojiť do
rieše-
nia
tejto problematiky, pretože táto norma nebola nikdy rie-
šená,
boli iné. Trúfam si však povedať, že tento predkladaný
návrh vyhovuje drvivej väčšine všetkých tých,
ktorí mali
predstavu a budú
zainteresovaní na napĺňaní tohto
zákona,
takisto
aj tých, ktorých sa tento zákon bude týkať.
Počas
prerokúvania tohto návrhu
sa vyskytli niektoré
pochybovačné
otázky, či nejde o zákon, ktorý by mal
diskri-
minačný
charakter. Upozorňujem, že tento zákon
nemá diskri-
minačný
charakter voči nikomu, pretože nikomu neuberá nijaké
práva,
ale v rámci úpravy krívd, ktoré sa udiali na našich
krajanských
komunitách v zahraničí, pridáva
niektoré, najmä
sociálne
výhody počas pobytu na území Slovenskej republiky
občanom cudzích štátov, ktorí získali štatút
zahraničného
Slováka.
Myslím si, že druhým dôkazom toho, že nemôže ísť
o
takéto hodnotenie, je aj skutočnosť,
že v mnohých kraji-
nách
Európy sa uplatňuje takáto právna norma.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
dovoľujem si vás
požiadať,
aby ste predložený návrh zákona schválili.
Ďakujem za slovo.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne pánu ministrovi.
Ako
spoločná spravodajkyňa výborov
bola určená pani
poslankyňa Mušková. Prosím preto pani poslankyňu,
aby nás
oboznámila
s výsledkami prerokovania tohto návrhu
zákona vo
výboroch.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
predseda Národnej rady Slovenskej
republiky rozhodnutím
z
5. decembra 1996 číslo 1326 pridelil
uvedený vládny návrh
zákona
na prerokovanie výborom Národnej rady Slovenskej
re-
publiky,
a to výboru pre financie, rozpočet
a menu, výboru
pre
verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti, výboru
pre
zdravotníctvo a sociálne veci, výboru
pre obranu a bez-
pečnosť,
zahraničnému výboru a výboru pre vzdelanie, vedu,
kultúru
a šport.
Súčasne určil na skoordinovanie stanovísk Výbor Národ-
nej
rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru
a
šport s tým, aby sa skoordinované
stanoviská výborov pre-
mietli
do spoločnej správy výborov Národnej
rady Slovenskej
republiky.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh
zákona
prerokovali.
Výbor pre obranu a bezpečnosť súhlasil s vládnym návr-
hom
zákona bez pripomienok. Výbor pre zdravotníctvo a so-
ciálne
veci neprijal k návrhu uznesenie,
pretože zaň nehla-
sovala
nadpolovičná väčšina jeho členov.
Ostatné výbory Národnej rady Slovenskej
republiky vy-
slovili
s návrhom zákona súhlas so zmenami a doplnkami, kto-
ré
sú uvedené v materiáli číslo 545a.
Pri hlasovaní by som
chcela
navrhnúť na pozitívne spoločné
hlasovanie body 1, 4,
5,
8, 10, 11, 12, 13, 15, 16 a 19.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja pani spoločnej
spravodajkyni.
Otváram
rozpravu o tridsiatom
šiestom bode programu
s
tým, že za poslanecké kluby som
nedostal žiadnu prihlášku
do
rozpravy a do zoznamu prihlásených rečníkov sa prihlásili
títo poslanci: pani poslankyne Aibeková a
Kolesárová, po-
slanci
Bugár, Čarnogurský, Köteles a Nagy.
Prosím, prvá vystúpi pani poslankyňa
Aibeková.
Poslankyňa M. Aibeková:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som predniesla k
prerokúvanému návrhu
zákona
tri pozmeňujúce a doplňujúce
návrhy, ktoré majú vy-
slovene
legislatívno-technický charakter, a to preto, že zá-
kon
o zamestnanosti číslo 1/1991 Zb. už
stratil účinnosť a
namiesto
neho bol v parlamente prijatý zákon 387/1996 Z. z.,
na
čo predkladateľ ešte nemohol reagovať,
pretože návrh zá-
kona
tu bol skôr, ako sme prijali citovaný zákon.
Prvý pozmeňujúci návrh znie: v § 6 ods. 1 písm. b) sa
na
konci pripájajú tieto slová: "a
bez povolenia na zamest-
nanie".
Tam zostáva odkaz 6, ale ten bude
znieť: "§ 116
ods. 2
zákona Národnej rady
Slovenskej republiky číslo
387/1996
Z. z. o zamestnanosti.
Druhý návrh znie - pardon, tento
odkaz bol už vlastne
druhým
návrhom. Tretí sa týka článku III a ten
znie - zákon
Národnej rady
Slovenskej republiky číslo
387/1996 Z. z.
o
zamestnanosti sa dopĺňa takto: v § 116
ods. 2 sa na konci
pripájajú
slová "alebo je zahraničným Slovákom". Odkaz 18a
bude
znieť: "Zákon číslo" - zatiaľ len bodky, pretože tam
bude
vpísané číslo zákona, ktorý prerokúvame, ak bude prija-
tý - ".../1997 Z. z. o zahraničných Slovákoch a
o zmene
a
doplnení niektorých zákonov."
To by
bolo z mojej strany všetko.
Odôvodnenie som vám
povedala,
dúfam, že tieto návrhy budete akceptovať.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem
pani poslankyni Aibekovej.
Ako druhá je pani
poslankyňa
Kolesárová.
Poslankyňa A.
Kolesárová:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
milé poslankyne,
vážení poslanci,
milí hostia,
chcem privítať prvý záväzný právny predpis,
ktorý upra-
vuje
jednak postavenie zahraničných Slovákov
v ich pôvodnej
vlasti, teda
v Slovenskej republike,
a zároveň upravuje
pôsobnosť
centrálnych orgánov štátnej správy na tvorbe a vý-
kone
základnej politiky štátu voči tejto významnej sociálnej
skupine.
Aspoň čiastočne tak odčiníme dlh voči tým zahranič-
ným
Slovákom, ktorým totalitný režim za železnou oponou úpl-
ne
alebo aspoň do veľkej miery zamedzil návraty domov, k et-
nickým
koreňom. Najmä však tým, ktorí žijú v relatívne homo-
génnej
slovenskej komunite, zachovávajúc slovenský jazyk ne-
raz
už v archaickej podobe po stáročia, a
potrebujú na oži-
venie
vzťahu nové impulzy.
Za jednu
z významných aktivít v tomto
smere pokladám
organizovanie
čitateľských táborov pre začínajúcich
sloven-
ských
gymnazistov z Dolnej zeme, teda z Rumunska, Juhoslá-
vie,
Chorvátska, Maďarska, ako aj z Českej republiky, Poľska
a
Ukrajiny. Od roku 1990 ich organizujú
dobrovoľníci na ne-
honorovanom princípe,
predovšetkým doc. Mešša, doc. Sand
a
ja z Filozofickej fakulty
Univerzity Komenského a pani
Mgr.
Hrklová z ministerstva kultúry. Paradoxné, ba až ža-
lostné
bolo najmä naše zistenie, ako málo
vieme o krajanoch
z
bývalého socialistického tábora. Nevedeli sme, aké majú
školstvo, politický,
kultúrny život, starosti i radosti.
Osobitne nás zarazilo, že kým všetci
zúčastnení študenti
celkom
prirodzene komunikujú medzi sebou po
slovensky, gym-
nazisti z Maďarska, zo slovenského gymnázia v
Budapešti a
v Békešskej Čabe slovenský jazyk neovládajú a
často sa stá-
va,
že absolvent druhého ročníka
gymnázia vie po slovensky
akurát
zaspievať niekoľko piesní, či zarecitovať nejaké bás-
ničky.
Chcem ešte podotknúť, že aj keď tábory
boli vo všeo-
becnosti
prijímané pozitívne, zháňanie finančných prostried-
kov
na ich zabezpečenie bolo nepomerne zložitejšie. Až do
minulého roku sme
boli odkázaní na získavanie peňazí od
sponzorov.
V uvedených štátoch, najmä tam, kde sa
vysťahovalci na-
trvalo
hromadne usadili, udržanie a rozvoj národného povedo-
mia
závisel predovšetkým od výchovy ich
vlastnej slovenskej
inteligencie
v cudzom prostredí. Aj tým, že sa značne preru-
šili sociálne,
hospodárske, kultúrne a
politické väzby
s
jadrom materského etnika, etnický vývoj Slovákov v jednot-
livých
štátoch zaznamenal špecifické črty či z
hľadiska ne-
rovnakého
právneho postavenia v politickom systéme krajiny
alebo nerovnakej
úrovne zachovaných kultúrnych
hodnôt
z
pôvodného slovenského prostredia. Preto možno privítať, že
po
roku 1989, ale najmä po vzniku samostatnej Slovenskej re-
publiky začali na našich vysokých školách, osobitne na pe-
dagogických
fakultách študovať vo významnejšej
miere budúci
učitelia
na slovenských národnostných školách v zahraničí.
Návrh zákona, ktorý teraz prerokúvame,
vytvára priestor
na
pevnejšie väzby a ich cieľavedomý
rozvoj vo vzťahu k za-
hraničným
Slovákom, osobitne však k mladej generácii. Aj keď
neuspokojí
požiadavky a predstavy všetkých zahraničných Slo-
vákov,
je to iste ústretový krok zo strany
štátu. Možno ani
nie
je také dôležité, koľko výhod pre nich zákon definuje,
ako to, že
sa prvýkrát právne
zakotvuje pojem zahraničný
Slovák,
a to, že kultúra zahraničných Slovákov
sa chápe ako
súčasť
slovenského kultúrneho dedičstva.
Chcem poďakovať tvorcom zákona, najmä
pracovníkom mi-
nisterstva
kultúry, ktorí už v rámci prípravy zásad zákona
zmapovali
starostlivosť ostatných štátov o svojich krajanov.
Verím,
že prerokúvanú prvú právnu normu svojho
druhu podpo-
ria
hlasovaním všetci poslanci, aby sme tak splnili svoj mo-
rálny
dlh voči státisícom zahraničných Slovákov. Celkový po-
čet
Slovákov žijúcich v zahraničí sa v súčasnosti odhaduje
na
približne 2 736 500. Postupne, so zlepšujúcou sa ekono-
mickou
situáciou štátu by sme sa mali snažiť
dosiahnuť, aby
sa
pomoc zahraničným Slovákom stala aj osobitnou kapitolou
štátneho rozpočtu. Napokon, v spôsobe pomoci krajanom nám
môžu
slúžiť príkladom okolité štáty,
napríklad Maďarská re-
publika.
Na záver by som chcela navrhnúť pozmeňujúci návrh, aby
sa
v doterajšom článku V nahradili slová
"1. januárom 1997"
slovami "5. júlom 1997". Ide o termín
účinnosti zákona,
o
termín, ktorý je symbolický práve
preto, že Národná rada
Slovenskej
republiky schválila deň 5. júl ako pamätný deň
zahraničných
Slovákov.
Ďakujem pekne za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pani poslankyňa, aj ja.
Ďalej je prihlásený do rozpravy poslanec
Bugár. Nech sa
páči,
pán poslanec.
Poslanec B. Bugár:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
návrh
zákona o zahraničných
Slovákoch má byť určitým
gestom
Slovenskej republiky pre Slovákov
žijúcich mimo úze-
mia
Slovenskej republiky, ku ktorým sa táto krajina zachova-
la
macošsky. Aj z tohto dôvodu som presvedčený, že si zaslú-
žia
určité zadosťučinenie. Otázkou je,
aké. Ale kým k tomu
dôjdem,
musím upozorniť na určité chyby v návrhu.
Najväčšou chybou v návrhu je to, že
ponúka určité výho-
dy
len tým, ktorí patrili a patria
jazykovo, kultúrne a et-
nicky
ku slovenskému národu, a zároveň vylučuje z pôžitku
ponúknutých
výhod všetkých tých bývalých občanov, ktorí síce
z
tých istých dôvodov museli opustiť svoju vlasť ako ich ko-
legovia
patriaci do skupiny zahraničných
Slovákov, ale majú
iný
etnický pôvod. Ale čo je ešte horšie,
tento zákon umož-
ňuje
dokonca získať štátne občianstvo a určité výhody aj tým
bývalým
občanom Slovenského štátu, ktorí
pomáhali fašistom,
a
práve z tohto dôvodu museli opustiť Slovensko.
Z týchto dôvodov navrhujem návrh zákona vrátiť na pre-
pracovanie. Je to
procedurálny návrh. Nakoľko však počítam
s
tým, že môj návrh nebude prijatý,
prednesiem stanovisko
poslancov
Maďarského kresťanskodemokratického hnutia k tejto
legislatívnej
norme.
Predkladateľ návrhu v dôvodovej správe hovorí o skoro
3
miliónoch Slovákov, ktorí intenzívne
prejavujú svoj vzťah
k
Slovenskej republike. Upraví tento zákon
postavenie všet-
kých zahraničných Slovákov, alebo bude
slúžiť len určitej
úzkej skupine? Robilo ministerstvo kultúry
prieskum medzi
zahraničnými
Slovákmi, koľkí by chceli využiť výhody
ponúk-
nuté
touto normou? Ak áno, prečo to nie je prílohou návrhu
zákona?
Ak nie, na základe čoho sa robil
ekonomický rozbor?
Prečo
nie sú vypočítané finančné sumy, o ktoré prídu občania
Slovenskej
republiky, ak bude podľa toho zákona žiadateľom
zabezpečené
bezplatné štúdium, oslobodenie od vízovej povin-
nosti,
oslobodenie od zaplatenia správnych poplatkov za ude-
lenie
štátneho občianstva a za udelenie
povolenia na trvalý
pobyt?
K samotným paragrafom máme tieto
pripomienky. § 1 hovo-
rí
o právach a povinnostiach zahraničných
Slovákov, ale kým
§
6 definuje ich práva, o povinnostiach,
ktoré boli uvedené
aj
v zásadách číslo 7, nie je ani zmienka.
Preto navrhujeme
zmeniť
nadpis § 6 na práva a povinnosti
zahraničných Slová-
kov
na území Slovenskej republiky s tým,
že § 6 navrhujeme
rozšíriť
o nové odseky 3 a 4.
"(3) Zahraničný Slovák počas pobytu
na území Slovenskej
republiky
je povinný dodržiavať zákony a všeobecne záväzné
právne
predpisy platné na území Slovenskej republiky.
(4)
Zahraničný Slovák má tie isté daňové povinnosti
ako
občan Slovenskej republiky."
Pripomínam, že formulácie odsekov 3 a
4 sú totožné
s
bodmi 7 a 8 zásad číslo 7, ktoré,
neviem z akých dôvodov,
neboli
zapracované do paragrafovaného znenia zákona.
Ďalší
návrh sa týka § 2 ods.
3. Tento odsek určuje
spôsob,
ako sa dá zistiť slovenský etnický
pôvod, a to skú-
maním
slovenskej národnosti až do tretieho pokolenia. Samot-
ná
metóda je protiústavná, je v rozpore s
článkom 12 ods. 3
ústavy a
taktiež protirečí Listine
základných práv a
slobôd,
a to článku 3 ods. 2. Tieto články
citujem: "Kaž-
dý
má právo slobodne rozhodovať o svojej národnosti." A toto
slobodné
rozhodovanie predkov žiadateľov by malo škodiť tým,
ktorí
sa dnes hlásia k zahraničným Slovákom? Sme nútení kon-
štatovať,
že je to v protiklade aj s článkom 33
Ústavy Slo-
venskej
republiky a práve z tohto dôvodu navrhujeme vypustiť
odsek
3 § 2. Ďalej navrhujeme vypustiť z §
2 odsekov 5 a
7
koniec vety, citujem: "...alebo,
ak takéto nie je, sve-
dectvom
aspoň dvoch zahraničných Slovákov,
ktorí s ním žijú
v
tom istom štáte".
Náš dôvod je jednoduchý. Ak chceme aspoň sťažiť, ak už
nie
znemožniť, aby sa k výhodám podľa tohto zákona dostali
aj
takí, ktorí nemajú nič spoločné so zahraničnými Slovákmi,
ale
sú na získanie týchto výhod ochotní
podplatiť, povedzme
na
rovinu, dvoch zahraničných
Slovákov, tak právo potvrdiť
slovenské
kultúrne a jazykové povedomie nechajme len krajan-
ským
organizáciám zahraničných Slovákov.
Vážené
kolegyne, vážení kolegovia,
uvedomme si, že
§
6 ods. 2, ktorý umožní zahraničným Slovákom
nadobúdať ne-
hnuteľnosť
v Slovenskej republike, bude určitým lákadlom pre
rôznych
ľudí zo zahraničia. A našou povinnosťou je chrániť
záujmy
všetkých občanov Slovenskej republiky.
Vzhľadom na to, čo som uviedol v úvode o tých bývalých
občanoch,
ktorí pomáhali fašistom alebo sú na listine vojno-
vých
zločincov, navrhujeme vložiť do § 4 ods. 4 bod d) tohto
znenia:
"ktorá počas druhej svetovej vojny
vyvíjala činnosť
v
niektorých fašistických organizáciách
alebo bola odsúdená
za
vojnové zločiny".
Za vaše porozumenie vopred ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec
Čarnogurský.
S faktickou poznámkou najskôr pán
poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem, pán predseda.
Pán Bugár, aj dnes sa opakovane, tak
ako vo včerajšej
rozprave,
objavila téza o slovenskom fašizme.
Slovensko nie
je
rodiskom fašizmu. To si už zafixujte raz a navždy. Fašiz-
mus
sa zrodil v Taliansku, fašizmus sa zrodil v Maďarsku,
ich nositeľmi boli Benito Mussolini a
Miklós Horthy. Tak
nepripisujte
Slovákom to, čo Slovensku nebolo vlastné, a ne-
vykrikujte
teraz na mňa z pléna.
Ďakujem. (Hlasy z pléna.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pokoj, páni poslanci. Prosím, pán
poslanec Čarnogurský.
Poslanec J. Čarnogurský:
Vážený pán predseda,
pán minister,
dámy a páni,
po novembri 1989, keď sa otvorili hranice v oboch sme-
roch
a styky s emigráciou prestali byť
politicky podozrivé,
začali
sme sa vo väčšom rozsahu stretávať, stýkať, rozprávať
so
slovenskou emigráciou v zahraničí, či tou, ktorá v zahra-
ničí
strávila iba niekoľko rokov, alebo s
emigráciou, ktorá
patrila
vlastne už k druhej alebo tretej generácii sloven-
ských
vysťahovalcov. Pri týchto stretnutiach a týchto rozho-
voroch
sme sa dozvedali jednak o problémoch Slovákov žijú-
cich
v zahraničí, v takpovediac ich nových domovinách, aj
o
ich názoroch na Slovensko, na
ich pôvodnú vlasť. Keď
prichádzali
sem na Slovensko, poznávali vlastne
súčasnú si-
tuáciu
Slovenska a, samozrejme, od samého
počiatku najmä zo
strany
zahraničných Slovákov bolo
vyslovované želanie, aby
sa
nejakým spôsobom v zákone upravil ich vzťah k pôvodnej
vlasti,
k Slovensku, inými slovami, aby ich
užší citový zá-
ujmový
a aj iný vzťah k Slovensku našiel aj svoje právne vy-
jadrenie
v tom, že by mali zvýhodnené postavenie
na Sloven-
sku
oproti úplne indiferentným cudzincom,
ktorí sem prichá-
dzajú
ako cudzinci. Z tohto hľadiska je správne, že takýto
zákon
je pripravený, že ho máme pred sebou,
že budeme o ňom
rozhodovať.
K samotnému obsahu zákona by som
chcel povedať toľko,
že
zákon poskytuje zahraničným
Slovákom minimálne skutočné
práva
na Slovensku alebo skutočné zvýhodnenie
oproti iným
cudzincom
prichádzajúcim na Slovensko. Tento zákon sa skôr
realizuje v istých
vyhláseniach, je poplatný
určitému by-
zantskému štýlu
v tom, že obsahuje preukazy,
vyhlásenia
a
podobne, ale faktické práva, ktoré tu zahraniční Slováci
požívajú,
budú fakticky iba pre dôchodcov, ktorí majú naj-
skôr
50-percentnú zľavu na dopravných
prostriedkoch a potom
úplne bezplatné používanie dopravných prostriedkov. Totiž
§
6, ktorý hovorí o právach
zahraničných Slovákov na území
Slovenskej republiky, im dáva právo požiadať,
uchádzať sa
o
prijatie na štúdium, o prijatie do zamestnania, o udelenie
štátneho
občianstva atď.
Z
tohto hľadiska chápem
predložený návrh zákona skôr
ako
prvý krôčik, doslova malý krôčik na ceste právnej úpravy
právneho zvýhodnenia
postavenia zahraničných Slovákov na
území
Slovenska. A je zrejmé, je
pravdepodobné a bolo by aj
žiaduce,
aby skôr alebo neskôr nasledovali ďalšie kroky, keď
si
dokonalejšie zmapujeme situáciu a
možnosti, tak možnosti
Slovenskej
republiky, ako aj možnosti a záujem
zahraničných
Slovákov,
aby sa rozsah skutočných práv a skutočného zvýhod-
nenia
zahraničných Slovákov rozširoval v porovnaní s cudzin-
cami,
s inými cudzincami na území Slovenskej republiky.
Chcel by som sa však osobitne zmieniť o jednom aspekte
postavenia
zahraničných Slovákov, ktoré ich
osobitne tlačí,
ako
to poznávam v rozhovoroch so zahraničnými Slovákmi, a to
je
možnosť zahraničných Slovákov nadobúdať
na Slovensku ne-
hnuteľnosti
na osobné ubytovanie. Totiž, aká je
veľmi častá
situácia
u zahraničných Slovákov? Najmä tí,
ktorí sa vysťa-
hovali
za svojho života pred niekoľkými,
povedzme, desaťro-
čiami,
či pod vplyvom ekonomických alebo politických okol-
ností,
keď sa vysťahovali zo Slovenska, usadili sa niekde
v
zahraničí, našli si
tam zamestnanie, majú,
samozrejme,
zahraničné
občianstvo, ale prinajmenšom na staré
roky by sa
chceli
vrátiť na Slovensko a takpovediac dožiť tu svoj ži-
vot.
Alebo nakoniec sem prichádzajú pomerne často na dovo-
lenku,
najmä ak je to z blízkych európskych krajín, a chceli
by
mať možnosť stráviť tu dovolenku tak, ako ju trávia obča-
nia
Slovenskej republiky.
Predložený návrh zákona im v tomto smere nedáva žiadne
osobitné
oprávnenia. Pokiaľ sa hovorí o práve
nadobúdať ne-
hnuteľnosti,
§ 6 ods. 2 návrhu zákona hovorí, že
zahraničný
Slovák
má právo vlastniť a nadobúdať
nehnuteľnosti na území
Slovenskej republiky
za podmienok uvedených
v osobitnom
predpise,
a to je devízový zákon číslo 202/1995
Z. z. Podľa
tohto
devízového zákona však nemajú žiadne
osobitné zvýhod-
nenie.
Keď sme vo výbore preberali tento návrh
zákona, pán mi-
nister
kultúry na moju pripomienku v tomto smere povedal, že
vydanie tohto zákona bude podnetom ministerstvu
financií,
aby
v devízovom zákone zakotvilo
nejaké osobitné isté zvý-
hodnenie
pre zahraničných Slovákov v odvolávke
na tento zá-
kon,
aby tu mohli nadobúdať nehnuteľnosti.
Ide o to, že ak
plánujú vrátiť sa
na Slovensko a potom sa tu
trvalo či
prechodne
usadiť, ale najmä trvalo, spravidla si tu musia
zabezpečiť
bývanie, čiže byt. A spravidla je to
byt v osob-
nom,
súkromnom vlastníctve, prípadne s nejakou malou záhrad-
kou
okolo. Podľa súčasných predpisov nemajú na to právo. Ne-
majú
na to právo, a to znamená, že si vlastne ani nemôžu
vytvoriť
na Slovensku podmienky nato, aby po nastúpení do
penzie
vo svojej terajšej domovskej krajine sa mohli presťa-
hovať naspäť na
Slovensko. A preto si myslím, že by bolo
potrebné doslova
vyzvať vládu Slovenskej
republiky, aby
pripravila
v nejakej rozumnej lehote novelu devízového záko-
na
v takom smere, aby zahraniční Slováci
mali právo nadobú-
dať
tu nehnuteľnosti slúžiace na
osobné bývanie a osobnú
rekreáciu.
Čiže nie sú to podniky, nie sú to hotely, sú to
buď
byty v osobnom vlastníctve, alebo rodinné domy, prípadne
s
malou záhradkou okolo.
A preto dávam návrh na prijatie uznesenia
tohto znenia:
"Národná rada Slovenskej republiky
vyzýva vládu Sloven-
skej
republiky, aby do 30. júna 1997 predložila Národnej ra-
de
Slovenskej republiky návrh novely devízového zákona číslo
202/1995
Z. z., ktorá umožní zahraničným
Slovákom nadobúdať
v
Slovenskej republike nehnuteľnosti
slúžiace na osobné bý-
vanie
a osobnú rekreáciu."
Tento predložený návrh zákona vo svojich článkoch II,
III
a IV obsahuje vlastne už novely iných zákonov - o ob-
čianstve,
o zamestnanosti a podobne. Z tohto hľadiska vlast-
ne
nič neprekážalo tomu, aby obsahoval už
aj novelu devízo-
vého
zákona. Možno ľutovať, že tento návrh zákona novelu de-
vízového
zákona neobsahuje v tom smere, ako ju navrhujem.
Nechcem ísť do
priameho návrhu novely
devízového zákona,
pretože
si uvedomujem, že je to komplexná problematika a ne-
bolo
by dobré narušiť vecnú štruktúru
devízového zákona ne-
jakou
nie dostatočne premyslenou novelou, a
preto to riešim
návrhom uznesenia tak, aby samotná vláda
vypracovala takú
novelu
devízového zákona, ktorá by,
samozrejme, nepoškodzo-
vala
záujmy Slovenskej republiky ako celku, aby nenarušovala
rovnosť
slovenských občanov, pokiaľ ide o nadobúdanie nehnu-
teľností,
ale zároveň aby otvorila reálnu možnosť
zahranič-
ným
Slovákom nadobúdať na Slovensku nehnuteľnosti slúžiace
na
uspokojovanie osobných potrieb, aby som použil terminoló-
giu
z minulosti z niektorých zákonov. Navrhujem preto, aby
po
prijatí tohto zákona Národná rada schválila návrh uznese-
nia,
ktorý som povedal.
Ďakujem vám.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi. Ďalej v
rozprave vystúpi pán
poslanec
Köteles.
Poslanec L. Köteles:
Vážená Národná rada,
vážený pán predseda,
vážení hostia,
som pevne presvedčený, že vláda
Slovenskej republiky by
sa
mala starať v prvom rade o občanov Slovenskej republiky
a
vytvárať im dôstojné životné podmienky. Veď práve títo ob-
čania vytvárajú tie hodnoty, ktoré slúžia pre
blaho nás
všetkých.
Napriek tomu koncepciu vlády Slovenskej
republiky
vypracovať
návrh zákona o zahraničných Slovákoch
beriem ako
pocit
prirodzenej zodpovednosti každého
národa voči občanom
vo
svete, ktorí sa hlásia k tomu istého národu.
V
20. storočí sa uskutočnilo rozptýlenie národov. Aj
slovenský
národ bol rozkrájaný štátnymi hranicami. Kompaktné
a
historické slovenské spoločenstvá boli
odrezané od mate-
rinskej
krajiny a ostali v nerovnocennom postavení menšiny
v
Rumunsku, Srbsku, Maďarsku a Poľsku.
Po druhej svetovej
vojne
pribudli k nim ešte aj v Sovietskom zväze, teraz už na
Ukrajine,
a naposledy v Čechách. Dobrovoľná a
vedomá cesta
stať
sa tzv. zahraničným Slovákom bola
vyvolaná ich emigrá-
ciou
pred chudobou na Západ alebo z politických dôvodov do
Sovietskeho
zväzu, útek pred víťaznými mocnosťami,
alebo do
sľúbeného
západného blahobytu. Charakteristickou črtou tých-
to
odchodov z rodného kraja bola jednoznačne dobrovoľnosť.
Veď
vedome opustili svoju vlasť, počítajúc pritom so všetký-
mi
možnými následkami.
Žiaľ, pri predložení návrhu vláda Slovenskej republiky
a
navrhovatelia tohto návrhu pozabudli na státisíce ľudí,
ktorí boli z
územia Slovenska vyhnaní
proti svojej vôli.
V
rokoch 1938-1939 najprv Česi, v rokoch 1941-1942 Židia de-
portovaní
do koncentračných táborov, v rokoch
1945-1946 ako
odplata
Nemci, v rokoch 1945-1949 Maďari v
znamení vytvore-
nia
čistého slovanského štátu. A to napriek
tomu, že tí ľu-
dia
sa v prevažnej miere v ničom neprevinili, naopak, svojou
statočnou
prácou prispeli k budovaniu tejto krajiny.
Vážená Národná rada, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby
som poukázal
na ich strastiplný osud cez život jedného
z
nich. Farár reformovanej cirkvi pán Ladislav Fözö sa naro-
dil
v chudobnej rodine v dedine Zemplín v
roku 1900 na juž-
nom Zemplíne. Ako farár od roku 1924 slúžil na viacerých
miestach
stredného a východného Slovenska. Na konci tridsia-
tych
rokov ho pozvali za farára do Kráľovského Chlmca, kde
sa
trvalejšie usadil.
Pán farár Fözö sa až v roku 1938 zapojil do politickej
činnosti
charakteristickým ľudským a humánnym spôsobom.
Vy-
užívajúc svoje
postavenie v reformovanej cirkvi, urobil
všetko preto, aby
pomáhal prenasledovaným občanom
českej,
potom
slovenskej a maďarskej národnosti. Od roku 1944 po ob-
sadení
Maďarska nemeckými vojskami k prenasledovaným pribud-
li
aj občania židovského pôvodu. Týchto občanov pán farár
skrýval
vo svojej maštali, kde pre nich vybudoval aj špe-
ciálny
kryt. Neskoršie k týmto prenasledovaným pribudli ďal-
ší
zbehovia z maďarskej armády, bývalí bojovníci Slovenského
národného
povstania. Aj po roku 1945 pomáhal pri obnovení
spoločenského a
vojnou zničeného hospodárskeho života na
južnom
Zemplíne. Vzhľadom na jeho hlboko
humánny postoj po-
čas 2. svetovej
vojny zaslúžene patril k najuznávanejším
osobnostiam
v tomto regióne. Získal vysoké uznanie židovskej
náboženskej
obce, a to nielen za záchranu ľudí, ale aj za
zachránený
majetok v koncentračných táboroch umučených ži-
dovských
rodín, ktorý vrátil príbuzným.
Žiaľ, svetské mocnosti mu napriek tomu zakázali slúžiť
cirkevné
obrady v materinskom jazyku, a keď protestoval, tak
na
jar 1947 dostal úradný príkaz, aby sa zbalil, lebo má byť
presídlený
do Maďarska. S celou rodinou, so štyrmi deťmi,
z
ktorých najmladší nemal ani rok, ale
ani najstarší z nich
nedovŕšil osem rokov,
so svojím skromným majetkom bol za
dvadsaťštyri hodín vyhnaný z tohto štátu, za ktorý toľko
urobil,
a s nasadením svojho života i jeho
blízkych chránil
život
a majetok občanov. Ladislav Fözö nebol ocenený ani ako
človek,
ani ako antifašista. Nedostal nijaké vyznamenanie.
Doba mu nedovolila zasadiť strom v záhrade
spravodlivých.
Ale
jemu a jeho blízkym a státisícom ďalším bolo odopreté
právo
na vlasť na území Slovenska.
Keď Národná rada Slovenskej republiky chce zákonom za-
ručiť
podporu Slovákom žijúcim mimo územia Slovenskej repub-
liky
a ich právo na druhú vlasť na Slovensku, som presvedče-
ný,
že s takou istou zodpovednosťou by sme mali pristúpiť aj
k
vyrovnaniu dlhov voči týmto občanom a
ich potomkom, ktorí
z
rasových, etnických a
politických dôvodov boli vyhnaní
alebo
vysídlení z tejto krajiny.
Z tohto dôvodu navrhujem text uznesenia:
"Národná rada Slovenskej republiky,
vychádzajúc zo svo-
jej
historickej zodpovednosti za osud
slovenského národného
spoločenstva
mimo hraníc Slovenska, zároveň za
každého oby-
vateľa
Slovenskej republiky a voči tým občanom, ktorí od ro-
ku 1938 z
rasových, etnických a
politických dôvodov boli
vyhnaní
alebo vysídlení z našej krajiny, navrhuje, aby vláda
Slovenskej
republiky k zákonu o zahraničných Slovákoch vy-
pracovala
aj návrh zákona o násilne vysídlených."
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi Kötelesovi.
Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Nagy, ale
najskôr
s faktickou poznámkou k rečníkovi pán poslanec Bará-
nik.
Poslanec M. Baránik:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Chcel by
som upozorniť pána poslanca
Kötelesa, ak mu
chýbajú
vedomosti z histórie, aby vedel, že po 2. svetovej
vojne
ušli tí, ktorí boli považovaní alebo sa sami považova-
li
za vojnových zločincov, a ušli pred
trestom alebo boli
vysťahovaní
na základe recipročnej dohody medzi Českosloven-
skou
republikou a Maďarskou republikou. A to
je celkom iné.
Nemožno
pliesť jablká s hruškami.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Faktická poznámka - pán poslanec
Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem, pán predseda.
Presne to isté som chcel podporiť aj ja.
Nie je možné
do
tohto zahŕňať nyilašovcov, ktorí ušli po prechode frontu,
pretože ich ťažili
zločiny na slovenskom území, a
takisto
problematiku
repatriácie, vážení páni poslanci maďarskej ná-
rodnosti.
Repatriácia je čosi iné. Bola to
dobrovoľná, vzá-
jomná
výmena, ktorá nemá nič spoločné s akciou, aká sa diala
v
Čechách so sudetskými Nemcami.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pani poslankyňa Kolesárová.
Poslankyňa A.
Kolesárová:
Ďakujem pekne za slovo.
Pán Köteles, vaše argumenty boli asi
takého typu, aké
som
si prečítala v jednej publikácii
Máraiho nadácie. Citu-
jem: "Najviac Židov bolo odvlečených z centra slovenského
židovstva
v Dunajskej Strede."
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyňa Garajová.
Poslankyňa E. Garajová:
Ja budem mať, pán Köteles, poznámku nie k obsahu vášho
prejavu,
ale k forme vášho prejavu. Keď počúvam
vašu zúfalú
slovenčinu,
tak vám úprimne poviem, že začínam ľutovať, že
som
nehlasovala radšej za používanie maďarského jazyka v Ná-
rodnej
rade Slovenskej republiky. (Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
V rozprave teraz vystúpi pán poslanec
Nagy.
Poslanec L. Nagy:
Vážený pán predseda,
pán minister,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
včera
na tlačovej porade
Maďarskej občianskej strany
som
prítomným novinárom povedal, že keby
maďarský parlament
prijímal
v takom duchu koncipovaný zákon o
zahraničných Ma-
ďaroch,
ako je koncipovaný návrh zákona o
zahraničných Slo-
vákoch,
tak radšej by som sa neuchádzal o štatút zahraničné-
ho
Maďara.
Chcem vám vysvetliť, prečo som to povedal. Neveril som
totiž
svojim očiam, keď som čítal v
texte tohto zákona, že
slovenským etnickým pôvodom sa rozumie osoba, ktorá žiada
o
priznanie postavenia zahraničného
Slováka, ak bol niekto
z
jej predkov v priamom rade do tretieho pokolenia sloven-
skej
národnosti. Neveril som vlastným
očiam, že čítam text
vládneho
návrhu zákona. Myslel som si, že mi
niekto podstr-
čil text norimberských zákonov a skúša moju ostražitosť.
Žiaľ,
nie je to zlý vtip, ale je to skutočnosť. Šesťdesiat
rokov
po prijatí smutne preslávených norimberských zákonov
zákonodarca
na Slovensku znovu obnovuje metódu dôkazu čisto-
ty
pôvodu. Zatiaľ, chvalabohu, iba pre zahraničných Slová-
kov.
Ale vážne a znepokojene sa pýtam predkladateľa, kedy
a
v akej súvislosti sa zavedie dôkaz slovenského etnického
pôvodu na tri
pokolenia dozadu aj pre domácich Slovákov.
A
čomu bude slúžiť takýto dôkaz? A čo s
Maďarmi, Rusínmi,
Ukrajincami,
Rómami, Nemcami alebo Židmi? Dostanú výnimku?
Navrhujem preto, aby z § 2 ods. 3 boli vypustené slová
"v
priamom rade do tretieho
pokolenia". Pri určovaní pojmu
zahraničný
Slovák na účely tohto zákona sa vynára problém,
čo
s bývalými obyvateľmi Slovenska a ich potomkami, ktorí
odišli
z územia Slovenska napríklad ako
emigranti alebo di-
sidenti
a boli inej národnosti ako slovenskej. Týmto občanom
a
ich potomkom by mali tiež prislúchať
tie isté práva a vý-
hody ako zahraničným Slovákom slovenskej
národnosti alebo
pôvodu.
Preto navrhujem rozšíriť § 2 odsek 2 tohto zákona tak-
to:
"alebo v minulosti on alebo jeho predkovia mali trvalý
pobyt
na území dnešnej Slovenskej republiky".
Druhým
bonbónikom tohto návrhu
zákona je pripojenie
k
žiadosti o priznanie postavenia
zahraničného Slováka do-
kladu
potvrdzujúceho, že sa v štáte, kde žije, nedopustil
úmyselného
trestného činu, ako aj to, že netrpí nákazlivou
chorobou.
Musím sa opýtať predkladateľa prečo. A
zároveň sa
musím
opýtať aj to, či náhodou takéto
rozlíšenie nechystáte
aj
pre domácich Slovákov. Napríklad
Slovák, ktorý sa dopus-
til úmyselného trestného činu, mohol
by stratiť slovenskú
národnosť,
alebo Slovák, ktorý trpí nejakou
nákazlivou cho-
robou, v zmysle
Trestného zákona, ako sa uvádza v návrhu
tohto
zákona, tiež by mohol stratiť svoju slovenskú národ-
nosť,
prípadne za trest by mu mohli udeliť inú, menejcennú
národnosť. Vážené poslankyne, vážení poslanci, však je
to
absurdné?
Preto navrhujem v § 3 ods. 2 vypustiť celý text a nový
text
bude znieť: "K žiadosti o priznanie postavenia zahra-
ničného Slováka je
žiadateľ povinný predložiť
doklady po-
tvrdzujúce
jeho národnosť alebo doklady o trvalom
pobyte na
území
dnešnej Slovenskej republiky v minulosti a zdravotný
stav."
V
zmysle uvedeného navrhujem
vypustiť aj text z § 4
odseku
4.
K
nosnej myšlienke zákona
o zahraničných Slovákoch
chcem
dodať, že je chvályhodný jeho úmysel
poskytnúť satis-
fakciu
bývalým obyvateľom tejto krajiny, ktorí
väčšinou nie
z
vlastnej vôle boli nútení opustiť v minulosti svoju vlasť.
Satisfakciu
by sme mali poskytnúť nielen obyvateľom
sloven-
skej národnosti
a ich potomkom, ale všetkým
obyvateľom,
všetkým
bývalým obyvateľom bez rozdielu ich
národnosti. Dú-
fam, že budete
mať všetci dosť morálnych síl, aby ste to
pochopili.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyne, páni poslanci, nemám už písomné pri-
hlášky
do rozpravy. Najskôr urobíme faktické poznámky.
Pán poslanec Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán poslanec Nagy, je mi skutočne ľúto, že napriek to-
mu,
že celá konštrukcia tohto zákona je
postavená veľmi li-
berálne
z hľadiska možnosti získania takéhoto preukazu za-
hraničného
Slováka, a koniec koncov aj vy ste predstaviteľ
liberálnej strany,
je mi skutočne ľúto, že
neodlišujete
dôsledne
pojmy, akými sú napríklad "etnický" alebo "rasový".
Mám
dojem, že všetky slovníky a encyklopédie by dali v tomto
smere
odpoveď na túto otázku.
Keď som
hovoril o liberálnej konštrukcii,
tak je sku-
točne postavená tak, že ak zahraničný
Slovák nebude môcť
preukázať
tento etnický pôvod do tretieho kolena do minulos-
ti,
čo je typické nielen pre Slovensko,
ale je typické pre
všetky
civilizované krajiny z hľadiska
zisťovania etnického
pôvodu
tam, kde neexistuje národ založený na
inom princípe,
povedzme, na politickom (ako je napríklad
americký národ
alebo
podobne, ale to už je o niečom inom), ak tento občan
nebude
mať možnosť preukázať svoj etnický pôvod, treba čítať
celú
túto konštrukciu aj s ďalšími
paragrafmi, kde sa hovo-
rí,
že postačí stanovisko dvoch krajanských organizácií, do-
konca
ide ešte ďalej a hovorí, že ak ani to nie je, je možné
preukázať
svedectvom dvoch svedkov. Čiže v tomto smere je
tento
zákon skutočne liberálny.
A ja sa
len čudujem, že vy ako liberál -
síce dosť ma
to
mätie, pretože aj vy máte v názve
nielen to, že ste ob-
čianska
strana, ale ste Maďarská občianska
strana, neviem,
prečo
to zvýrazňujete, keď ste liberál. Ale považoval som za
potrebné
uviesť, že tento zákon je liberálnejší ako možno vy
sám.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Weiss.
Poslanec P. Weiss:
Chcel by
som sa pána poslanca Nagya
opýtať, keďže som
bol
trošku prekvapený jeho tvrdeniami, či
aj v zákone o za-
hraničných
Maďaroch, ktorý platí v Maďarskej republike, ale-
bo
v podobnom zákone, myslím si, že takýto zákon existuje,
sú
tie isté rozlišovacie kritériá, ktoré navrhujete do tohto
zákona.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem, pán predseda.
Pán poslanec Nagy, skutočne som sústredil
všetky morál-
ne
sily na pochopenie tohto zákona a
predovšetkým na pocho-
penie
vášho vystúpenia. Niektoré veci ma tam veľmi prekvapi-
li, napríklad to, že žiadate uznanie
štatútu zahraničných
Slovákov
pre tých, ktorí odtiaľto odišli a
v tom čase, keď
žili
na našom území, sa za Slovákov nehlásili. Tak to by ste
im
odporúčali umelo vnútiť so spätnou
platnosťou štatút za-
hraničných
Slovákov, keď slovenskú národnosť v tom
čase od-
mietali
alebo sa k nej nehlásili? Vari nie.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Pán poslanec Nagy, prvým bonbónikom -
lebo vy ste hovo-
rili
o druhom - v tomto parlamente ste vy aj
s vašou trpas-
líčou
Maďarskou občianskou stranou, ktorá sa
môže pýšiť sa-
mostatnou
existenciou v tomto parlamente len pre nedokona-
losť
jedného politického zákona alebo zákona o politických
stranách
a voľbách do slovenského parlamentu, takže o bonbó-
nikoch
tu nehovorte.
Čo sa týka liberálnosti tohto zákona, myslím si, že je
veľmi liberálny, dokonca až priveľmi, lebo
umožňuje možno
celej polovici
občanov Maďarskej republiky
prihlásiť sa
k
svojmu pôvodnému etnickému pôvodu a
možno, že aj polovici
občanov
maďarskej národnosti na Slovensku.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Sopko.
Poslanec V. Sopko:
Ja sa hlásim, pán predseda, do rozpravy.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pani poslankyňa Lazarová.
Poslankyňa Z. Lazarová:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Pán poslanec Nagy, neviem, či som vám
správne rozumela.
Myslím
si, že vy ste zákon interpretovali
tak, že ten, kto
dokazuje
svoj etnický pôvod, musí ho dokázať až
do tretieho
kolena.
Ale tu je to opačne. V tomto paragrafe je písané, že
slovenským
etnickým pôvodom sa na účely zákona
rozumie oso-
ba,
ktorá buď sama má slovenskú národnosť, alebo osoba, kto-
rá
aj keď už dnes nemá slovenskú národnosť, ale niekto z jej
predkov
do tretieho pokolenia bol slovenskej
národnosti, má
uvedené
práva. Potom je však znenie zákona v
absolútnom po-
riadku. Myslím si,
že vy ste znenie paragrafu
pochopili
opačne.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ešte pán poslanec Duka-Zólyomi.
Poslanec Á.
Duka-Zólyomi:
Ďakujem, pán predseda.
Chcem potvrdiť len to, čo povedal pán poslanec Nagy vo
svojom
vystúpení, že v skutočnosti neexistuje
žiadna právna
norma alebo
legislatívna norma pre
zahraničných Maďarov
v
Maďarsku. A chcel by som dať do vašej pozornosti materiál,
ktorý
sme k tomuto dostali, aspoň v zahraničnom výbore. Je
to
príloha 2 bod 9 - Maďarsko. "Pre
zahraničných Maďarov
nejestvujú
žiadne legislatívne predpoklady na pozitívnu dis-
krimináciu.
Platí pre nich rovnaký občiansky režim ako pre
obyvateľov
štátu, v ktorom žijú." A na druhej strane pán po-
slanec
Nagy nehovoril o tejto veci.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Páni poslanci, pani poslankyne, vyčerpali sme všetkých
písomne
prihlásených do rozpravy. Preto sa pýtam, kto sa eš-
te hlási do
rozpravy. Hlásil sa pán poslanec Cuper a pán
poslanec
Sopko.
Kto sa ešte hlási?
(Nikto.)
Uzatváram prihlásenie sa do
rozpravy k tomuto bodu
programu
a prosím pána poslanca Cupera.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predseda a zároveň
predsedajúci,
milé pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
mnohé,
čo som chcel vyjadriť aj ja
k návrhu zákona
o
zahraničných Slovákoch, bolo tu už
povedané, a preto moje
vystúpenie
bude stručné.
Správne povedal pán poslanec Čarnogurský, že vo vedomí
Slovákov,
ktorí museli či už dobrovoľne, alebo
nedobrovoľne
opustiť
túto domovinu, rezonuje myšlienka na to, aby
mali
také
postavenie v slovenskej republike,
aké majú jej obča-
nia.
Vyjadrujú to pri každej príležitosti, či už pri ofi-
ciálnych,
alebo neoficiálnych rokovaniach,
alebo pri osob-
ných
stretnutiach.
Vláda sa mohla v predloženom návrhu
zákona rozhodnúť od
tej jednej
"krajnej" tendencie,
to znamená zrovnoprávniť
postavenie
zahraničných Slovákov a dať im štatút občianstva,
čo
naráža na mnohé medzinárodnoprávne problémy,
alebo vydať
sa
druhou cestou, teda dať základný štatút zahraničného Slo-
váka
a potom novelizáciou ďalších právnych predpisov tento
štatút zlepšovať,
teda zlepšovať postavenie zahraničných
Slovákov.
Sám osobne som nadobudol dojem, že to, čo dávame v zá-
kone,
je naozaj to minimálne, čím sa táto
krajina má zahra-
ničným
Slovákom odvďačiť za to, že boli na
mnohých z nich
spáchané
krivdy. Preto si myslím, že je celkom
opodstatnený
návrh pána poslanca Čarnogurského, aby vláda
v budúcnosti
novelizovala
devízový zákon, aby si naozaj zahraniční Slová-
ci
mohli tu na staré kolená kúpiť nejakú nehnuteľnosť, aby
sa
mohli vrátiť a dožiť starobu. Ja
sa za takéto uznesenie
prihováram. Možno je
lepšie takéto uznesenie ako
nepriama
alebo
priama novela návrhu tohto zákona. Samozrejme,
naráža
to
na mnohé legislatívno-technické pripomienky a aj na prin-
cíp všeobecnej rovnosti a prístupu
ku všetkým zahraničným
občanom
alebo občanom iných štátov. Samozrejme,
mohlo by to
vyvolať rôzne
polemiky a dohady
zo strany iných štátov
o
tom, že pre občanov iných krajín bude platiť dvojaký re-
žim.
Ale, samozrejme, táto otázka sa dá riešiť bilaterálnymi
rokovaniami a,
samozrejme, aj na multilaterálnej úrovni.
Vláda
tým môže dostať pozitívny signál aj od opozície, aby
sa
zaoberala touto otázkou. Preto som za to, aby sme sa tou-
to
otázkou zaoberali.
Pánu Bugárovi chcem povedať, že naozaj
zákon nikoho ne-
diskriminuje,
ani negatívne, ani pozitívne, lebo nikomu šta-
tút zahraničného Slováka nevnucuje priamo z ústavy, takže
zákon
neporušuje ustanovenia o základných
ľudských právach,
pretože
každý môže dobrovoľne oňho požiadať.
Teda nie je to
expressis
verbis štatút, ktorý by vyplýval zo zákona.
Na záver svojho vystúpenia chcem dať niekoľko pozmeňu-
júcich
návrhov k zákonu, ktoré majú viac-menej legislatívno-
-technický
charakter a nemenia obsah zákona.
V prvom rade, v záujme odstránenia prílišného papiero-
vania
navrhujem v § 3 ods. 3 doplniť text o poslednú vetu:
"Osobitné
správne rozhodnutie o priznaní postavenia zahra-
ničného
Slováka kladne vybaveným žiadateľom sa nevydáva."
Po druhé - v záujme odstránenia
prípadných nedorozumení
a
vytvorenia bezrozpornej formulácie navrhujeme doplniť text
§
4 ods. 1 o poslednú vetu: "Zvýhodnenia
vyplývajúce zo zá-
kona
sa vzťahujú aj na deti žiadateľa vo veku do 15 rokov
zapísané
v preukaze zahraničného Slováka."
Po tretie - doplniť prvú vetu v § 4 ods.
2 takto: "Pre-
ukaz
sa vydáva za účelom možnosti uplatnenia
zvýhodnení vy-
plývajúcich
z tohto zákona s platnosťou na neurčitý čas."
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec Cuper. Môže
vystúpiť pán poslanec
Sopko.
Prosím, pán poslanec. Ale medzitým s faktickou po-
známkou
pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem, pán predseda.
Bol
by som rád, keby neunikla jedna poznámka, ktorú
predniesol
pán doktor Cuper v nadväznosti na vystúpenie pána
Čarnogurského,
a to ten námet, ktorý bol uplatnený vo vzťahu
k
zahraničným Slovákom a odporúčané uznesenie. Myslím si, že
je
veľmi rozumné a odôvodnené.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nech sa páči, pán poslanec Sopko.
Poslanec V. Sopko:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážená Národná rada,
kolegyne, kolegovia,
Koordinačný výbor reoptantov v Prešove je jediná orga-
nizácia,
ktorá udržiava kontakty s našimi
rodákmi v Rivnen-
skej a Volynskej
oblasti na Ukrajine. Tento vývoj v roku
1996 opakovane písomne žiada zainteresované ministerstvá,
vládu
Slovenskej republiky aj výbory Národnej rady o vyko-
nanie
niektorých zmien vo vládnom návrhu zákona Národnej ra-
dy
o zahraničných Slovákoch.
Dnes môžeme konštatovať, že niektoré
navrhované zmeny
sú
už v predloženom návrhu zapracované. Napriek tomu navrhu-
jem
ešte tieto zmeny v predloženom návrhu zákona.
V článku I v § 2 ods. 2 doplniť
text: "Jeho predkovia
pochádzajú
z územia dnešného Slovenska." A v
článku I v § 2
ods.
6 doplniť "alebo jedného z nárečí Slovenska", takže tá-
to
veta bude znieť: "Slovenským
kultúrnym jazykovým povedo-
mím
sa na účely tohto zákona rozumie aspoň pasívna znalosť
slovenského
jazyka alebo jedného z nárečí Slovenska."
Odôvodňujem to tým, že rodáci zo Slovenska,
ktorí sa na
základe
medzištátnej dohody medzi
Sovietskym zväzom a Čes-
koslovenskou
republikou o práve obcí a vzájomného
presídľo-
vania
presťahovali do bývalého Sovietskeho zväzu, sa nemohli
hlásiť
k inej ako ukrajinskej, resp. ruskej
národnosti, ne-
mohli
zakladať spolky, kluby, etnické
spoločenstvá, ani ja-
zykovo sa prejavovať. Preto prosím, aby
ste tieto návrhy
podporili.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec, aj ja. S faktickou
poznámkou eš-
te
vystúpi pán poslanec Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Pán poslanec Sopko, zrejme ten návrh,
ktorý ste podali,
neviem,
či som ho správne pochopil, ale
znamená, že by sme
mali, povedzme, Rusínov považovať z hľadiska
ich etnika,
z
hľadiska jazyka ako za nárečový
prvok Slovenska? (Hlas
z
pléna.) Neviem, či je toto v ich záujme.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené
pani poslankyne, páni
poslanci, rozprava bola
skončená,
to znamená, že mi ostáva spýtať sa pána ministra
Hudeca
ako navrhovateľa, či sa chce vyjadriť k rozprave. Pán
minister
sa chce vyjadriť. Nech sa páči.
Minister kultúry SR I.
Hudec:
Vážený pán predseda Národnej rady
Slovenskej republiky,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som vecne a stručne
reagoval na viaceré
podnety
z diskusie.
Všetky
tri návrhy, ktoré
predniesla pani poslankyňa
Aibeková,
sú dobré, spresňujúce, vyplývajú aj z toho, že zá-
kon sa už
dosť dlho pripravuje a prišlo medzitým k zmene
právnych
noriem, právnych predpisov. Takže
prosím, akceptu-
jem,
sú to veľmi dobré zlepšenia.
Vítam podnet pani poslankyne Kolesárovej,
aby vznikla
osobitná
kapitola v štátnom rozpočte na financovanie potreb-
ných
aktivít zahraničných Slovákov. Budem sa
to snažiť pre-
sadiť
už pri príprave rozpočtu na rok 1998. Nenamietam proti
tomu,
aby v článku 5 vznikla platnosť zákona od 5. júla.
Pán poslanec Bugár, ekonomický rozvoj je
súčasťou pred-
loženého
návrhu zákona na strane 2, predposledný riadok jas-
ne
hovorí o odhade počtu a hovorí aj o ekonomických nároč-
nostiach
celej tejto záležitosti. Nemyslím si,
že by mal
tento
zákon ukladať to isté, čo ukladajú iné právne normy.
Jednoducho
nie je možné, aby sa niekto tu
zdržiaval a nedo-
držiaval
právne normy tohto štátu. Áno, bolo to
v zásadách,
ale
z tohto dôvodu sa to nedostalo do paragrafového znenia.
Myslím, že niektoré vaše tvrdenia
možno vychádzajú zo
zlého
výkladu odseku 3 § 2, 5 a
7. Myslím, že potvrdenie
dvoch
krajanov sa nebude zneužívať. Sú krajiny, v ktorých
nie
sú založené krajanské spolky, a musíme dať možnosť všet-
kým
krajanom, aby si mohli uplatniť právo z tohto zákona.
K pánu poslancovi Čarnogurskému. Áno, aj
my sme navrho-
vali
do takéhoto návrhu ustanovenie,
ktoré hovorilo o tom,
aby
naši krajania mohli získavať nehnuteľnosti na území Slo-
venskej republiky. Priznám sa, že ministerstvo
kultúry má
ešte
väčšiu ambíciu, ale vzhľadom na katastrofálnu
situáciu
v
starostlivosti o kultúrne pamiatky, pamiatkovej zadlženos-
ti - v nehnuteľnostiach je to
asi 150 miliárd, možno aj
viac,
čo je jeden štátny rozpočet - nie je reálne uvažovať
o
tom, že by sa ochrana týchto kultúrnych pamiatok, najmä
niektorých,
ktoré sú v dezolátnom stave, vykonala
vlastnými
zdrojmi.
A je celkom nevyhnutné urýchlene prijať právne nor-
my,
ktoré by riešili túto vec napríklad aj odpredajom týchto
kultúrnych
pamiatok osobám, ktoré nemajú štátne občianstvo
Slovenskej
republiky.
Preto, ak by sa prijala právna norma, ktorá by zvýhod-
nila
alebo umožnila tým, čo sú držitelia štatútu zahraničné-
ho
Slováka, získavať nehnuteľnosti, ja
si myslím, že by sa
mala
rozšíriť ešte aj o túto kategóriu. Vítam toto uznese-
nie.
Myslím si, že aj keby toto uznesenie
nebolo, v tom mo-
mente,
ako sa schváli tento zákon, posielam podnet ministro-
vi
financií na spracovanie takejto právnej
normy. Opakujem,
budem
ju dopĺňať ešte aj o tento podnet, lebo
si myslím, že
keď
už máme predať nejakú kultúrnu pamiatku, nejakú nehnu-
teľnosť,
ktorá do tejto kategórie patrí, občanovi cudzieho
štátu, myslím si,
že sa dá predpokladať oveľa
vrúcnejší
vzťah
k tejto kultúrnej pamiatke a k jeho
skutočným pamiat-
kovým
hodnotám u toho občana, ktorý má kultúrne povedomie
o
tejto identite, o tejto histórii.
Pán
poslanec Köteles, rád by som opravil
jedno vaše
tvrdenie.
Nie všetky naše krajanské komunity v zahraničí ma-
jú, ako ste
vy povedali, nerovnocenné
postavenie menšiny.
Chcem
tu vyhlásiť, že po skúsenostiach a po
všetkých infor-
máciách,
ktoré máme, v Rumunsku a vo Vojvodine toto nerovno-
cenné
postavenie naši krajania nemajú. Sú rovnocennou kul-
túrnou
menšinou a plne môžu uplatňovať svoje práva. Dlhodobo
nedochádzalo
k negatívnej asimilácii a myslím si, že tieto
dve
krajiny môžu slúžiť za vzor, ako v praxi uplatňovať men-
šinové
práva, nevytvárať prázdne právne normy a vystatovať
sa
pred svetom, ale skutočne plniť tie kultúrne záväzky voči
krajanským
komunitám inej kultúrnej proveniencie, tak ako sa
to
vyžaduje.
Nebudem
hovoriť o iných
záležitostiach. Pán poslanec
Nagy,
už boli tie veci vysvetlené, nechcem to
opakovať. Ne-
súhlasím
ani s jedným pozmeňujúcim návrhom, odporúčam, aby
sa
neprijali.
Pán poslanec Cuper predniesol tri
pozmeňujúce návrhy.
Súhlasím
s nimi, môžeme ich akceptovať.
Pán poslanec Sopko, poznám skúsenosť volynských Slová-
kov,
chápem aj to, ako ste mysleli,
formulovali tieto návr-
hy.
Slovenské nárečie je súčasťou slovenského jazyka, netre-
ba
to dávať do osobitného zákona. Predpokladám, že všetky
náležitosti,
ktoré ste navrhli, spĺňajú aj tieto legislatív-
ne
predpisy, ktoré sú obsiahnuté v tomto zákone. Nemyslím,
že
je potrebné ich prijať.
Ďakujem za pozornosť. Teším sa na to, že
naši slovenskí
bratia,
ktorí žijú v národnostných komunitách v zahraničí,
konečne
dostanú právnu úpravu, aká im dlho patrí. Bude to
jeden
z mojich najšťastnejších dní v živote.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán minister.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
pýtam sa spravo-
dajkyne
pani Muškovej, či chce vystúpiť. Nechce vystúpiť, to
znamená,
že môžeme pristúpiť k hlasovaniu.
Pani
poslankyňa Rusnáková chce
predniesť procedurálny
návrh?
Nech sa páči.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Pán predseda, pred záverečným hlasovaním žiadam v mene
poslaneckého
klubu DÚ o 15-minútovú prestávku.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, pani poslankyňa, hlasujeme.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Vážení
kolegovia, zo spoločnej
správy z tých bodov,
ktoré
som chcela odporučiť na spoločné
hlasovanie, vyberiem
dotknuté
body. Navrhujem, aby sa spoločne hlasovalo pozitív-
ne
o bodoch 1, 4, 5, 8, 10, 11, 13 a 16 s
tým, že tieto po-
zmeňujúce
návrhy sú legislatívno-technického charakteru. Od-
porúčam
ich prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujeme sa a hlasujeme o bodoch spoločnej
správy
1, 4, 5, 8, 10, 11, 13 a 16.
Prezentovalo sa 105 poslancov.
Za návrh hlasovalo 95 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Nehlasovalo 5 poslancov.
Prijali sme tieto body spoločnej správy.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Body
2, 3, 6, 7, 9, 12, 15, 17, 18 a
19 neodporúčam
prijať
s tým, že budem odporúčať prijať najmä
bod 19, ktorý
navrhla
pani poslankyňa Kolesárová.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 110 poslancov.
Za návrh hlasovali 2 poslanci.
Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.
Nehlasovali 4 poslanci.
Neprijali sme tieto body spoločnej
správy.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Ako prvá vystúpila v rozprave pani poslankyňa
Aibeková,
ktorá
dala tri 3 pozmeňujúce návrhy. Môžeme o
nich hlasovať
spolu. Týkajú sa
prijatia nového zákona o zamestnanosti.
Prosím,
aby boli všetky tri body, ktoré navrhla pani poslan-
kyňa,
prijaté.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy pani po-
slankyne
Aibekovej. S jej súhlasom a s odporúčaním spravo-
dajcu
hlasujeme o všetkých en bloc.
Prezentovalo sa 111 poslancov.
Za návrh hlasovalo 101 poslancov.
Proti návrhu návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Nehlasovalo 5 poslancov.
Môžem konštatovať, že sme prijali tieto
pozmeňujúce ná-
vrhy.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Ako druhá vystúpila v rozprave pani poslankyňa Kolesá-
rová,
ktorá navrhla v článku V upraviť účinnosť tohto zákona
na
5. júla 1997. Odporúčam ho prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o návrhu pani poslankyne
Kolesárovej. Je to
návrh
na účinnosť zákona. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Účinnosť
je daná ku dňu, ktorý je vyhlásený za Deň zahranič-
ných
Slovákov.
Prezentovalo sa 114 poslancov.
Za návrh hlasovalo 99 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Nehlasovalo 5 poslancov.
Prijali sme aj tieto pozmeňujúce návrhy.
(Ruch v rokovacej miestnosti.)
Páni poslanci, poslankyne, prosím o
pokoj.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Ako tretí vystúpil v rozprave pán poslanec
Bugár. Chcem
sa
ho spýtať, či chce, aby som dala hlasovať o každom pozme-
ňujúcom
návrhu osobitne.
Poslanec B. Bugár:
Áno. Ale mal som aj procedurálny návrh.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Prepáčte, mala som dať o ňom hlasovať ako o prvom. Pán
poslanec
navrhuje vrátiť návrh zákona na
prepracovanie. Od-
porúčam
ho neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Dobre, budeme o ňom hlasovať, keď už ste ho prečítali.
Prosím,
ale mali sme ho dať pred hlasovaním.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Ospravedlňujem sa.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Urobili sme chybu, o tomto návrhu sme
mali dať hlasovať
predtým,
ako sme začali hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch.
Prezentovalo sa 116 poslancov.
Za návrh hlasovalo 18 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 84 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Procedurálny návrh neprešiel.
Budeme teraz hlasovať o návrhoch pána
poslanca Bugára
en
bloc alebo...
Prosím, zapnite mikrofón pánu poslancovi
Bugárovi.
Poslanec B. Bugár:
Po
vysvetlení pána ministra
sťahujem svoj návrh na
doplnenie
§ 6 odsekmi 3 a 4.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Dobre. O ostatných môžeme hlasovať en
bloc?
Poslanec B. Bugár:
Áno.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o pozmeňujúcich návrhoch pána
poslanca Bugára.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Pán poslanec stiahol jeden svoj návrh.
Neviem, či mám
ostatné
prečítať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Odporúčam ich neprijať. Prvý bod bod v
nadpise zmeniť
na
"práva a povinnosti". Zaradiť do § 6 odsek 3: "Zahraničný
Slovák
počas pobytu na území Slovenskej republiky je povinný
dodržiavať zákony." A tretí bod zaradiť do § 6
odsek 4:
"Zahraničný
Slovák má tie isté daňové povinnosti ako občan
Slovenskej
republiky."
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Prezentovalo sa 106 poslancov.
Za návrh hlasovalo 13 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 79 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Neprijali sme pozmeňujúce a doplňujúce návrhy pána po-
slanca
Bugára.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Ako štvrtý vystúpil v rozprave pán
poslanec Čarnogur-
ský.
Nemal žiadny pozmeňujúci návrh, iba dal
návrh na uzne-
senie,
o ktorom dám vlastne hlasovať až po spoločnom záve-
rečnom
hlasovaní. Takisto aj pán poslanec Köteles.
Pán poslanec Nagy dal 4 pozmeňujúce návrhy. Môžem dať,
pán
poslanec, hlasovať o nich spoločne? Nie, osobitne.
V prvom
pozmeňujúcom návrhu pán poslanec
navrhuje vy-
pustiť
slová "v priamom rade do tretieho pokolenia". Odporú-
čam
ho neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prezentovalo sa 119 poslancov.
Za návrh hlasovalo 26 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 80 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Neprijali sme tento návrh.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
V druhom
návrhu pán poslanec navrhuje
znenie nahradiť
novým
textom, kde chce, aby v žiadosti o
priznanie postave-
nia zahraničného Slováka bol žiadateľ
povinný predložiť
doklady
potvrdzujúce jeho národnosť alebo trvalé bydlisko na
území
dnešnej Slovenskej republiky a zdravotný stav. Neodpo-
rúčam
ho prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prezentujeme sa a hlasujeme.
Prezentovalo sa 121 poslancov.
Za návrh hlasovalo 26 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 83 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Neprijali sme tento návrh.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Tretí pozmeňujúci návrh pána poslanca odporúčam nepri-
jať.
Tam sa vypúšťa odsek v § 4.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o treťom pozmeňujúcom návrhu.
Prezentovalo sa 119 poslancov.
Za návrh hlasovalo 19 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 81 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.
Neprijali sme ani tento pozmeňujúci
návrh.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Štvrtý
pozmeňujúci návrh hovorí o tom, že v § 2 ods. 2
majú
sa doplniť slová "v minulosti on alebo jeho predkovia
mali
na území dnešnej Slovenskej repliky trvalé bydlisko".
Odporúčam
ho neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o štvrtom pozmeňujúcom návrhu
pána poslanca.
Prezentovalo sa 121 poslancov.
Za návrh hlasovalo 31 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Neprijali sme tento návrh.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Pozmeňujúce návrhy pána poslanca
Cupera legislatívne
vylepšujú
tento zákon. Má tri návrhy. Prosím, môžem dať hla-
sovať
o všetkých troch návrhoch naraz? Áno. Odporúčam ich
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o pozmeňujúcich návrhoch pána
poslanca Cupera.
Prezentovalo sa 115 poslancov.
Za návrh hlasovalo 74 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 12 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.
Nehlasovalo 7 poslancov.
Prijali sme tieto návrhy.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Pán
poslanec Sopko navrhuje
také pozmeňujúce návrhy,
ktoré
vlastne už sú zakotvené v tomto návrhu
zákona. Všetky
odporučím
neprijať. Môžem dať o nich hlasovať
spolu? (Odpo-
veď
z pléna.)
Pán poslanec súhlasí. Môžeme o všetkých troch hlasovať
naraz.
Odporúčam ich neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o návrhu pána poslanca Sopka.
Prezentovalo sa 115 poslancov.
Za návrh hlasovalo 33 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprijali sme tieto pozmeňujúce návrhy.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Vážení kolegovia, zo spoločnej správy som ešte zabudla
dať
hlasovať o bode 14, ktorý navrhujem neprijať.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Áno. Hlasujeme o bode 14 spoločnej
správy, ktorý pani
poslankyňa
zabudla uviesť pri hlasovaní. Prosím, prezentujme
sa
a hlasujme.
Prezentovalo sa 119 poslancov.
Za návrh hlasovalo 19 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 84 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.
Nehlasovali 4 poslanci.
Neprijali sme bod číslo 14 zo spoločnej
správy.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Pán predseda, všetky pozmeňujúce návrhy z rozpravy od-
zneli,
boli odhlasované. Môžete dať hlasovať o návrhu ako
celku.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyne, páni poslanci, o chvíľu
bude 11.45 ho-
dín,
mala by byť prestávka. Je piatok,
pýtam sa, či by sme
neurobili už teraz
obedňajšiu prestávku do 11.00 hodiny.
(Hlasy
z pléna.) Nechcete prestávku? Ja s vami súhlasím, len
bola
požiadavka od pani poslankyne Rusnákovej a pána poslan-
ca
Mikloška o prestávku. Požiadali o to dva
kluby. Tak sa
dohodnite,
či chcete prestávku, alebo nie.
Pán Mikloško tvrdí, že nie. Páni
poslanci, ideme hlaso-
vať.
Prosím, hlasujeme o návrhu zákona ako
celku. Prezentuj-
me
sa a hlasujme. (Ruch v sále.)
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Odporúčam návrh prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme. Spoločná spravodajkyňa odporúča návrh pri-
jať.
Prezentovalo sa 121 poslancov.
Za návrh hlasovalo 107 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasovali 3 poslanci.
(Potlesk.)
Konštatujem, že sme schválili vládny
návrh zákona Ná-
rodnej rady Slovenskej republiky o zahraničných
Slovákoch
a
o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Máme ešte odhlasovať návrh na uznesenie,
ktoré prednie-
sol
pán poslanec Čarnogurský. Pán
poslanec, chcem len upo-
zorniť,
že nemôžeme dať do uznesenia, že zaväzujeme vládu.
My
máme takisto zákonodarnú právomoc, takže odporúčame. Daj-
me
tam odporúča. Súhlasíte? (Ruch v sále.)
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Dovolím si prečítať, aký návrh uznesenia
dal pán posla-
nec
Čarnogurský.
"Národná rada Slovenskej republiky odporúča vláde Slo-
venskej
republiky, aby do 30. júna 1997
predložila Národnej
rade Slovenskej
republiky návrh novely devízového zákona
číslo
202/1995 Z. z., ktorá umožní
zahraničným Slovákom na-
dobúdať v
Slovenskej republike nehnuteľnosti slúžiace na
osobné
bývanie a osobnú rekreáciu."
Odporúčam ho prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Medzi hlasovaním, pani poslankyne, páni
poslanci, chcem
sa
spýtať, či chcete obedňajšiu prestávku do 14.00 hodiny
alebo
do 13.00 hodiny. Do 13.00 hodiny? Ako prvý bod progra-
mu
po 13.00 hodine bude tajná voľba predsedov kontrolných
orgánov.
Prezentovalo sa 115 poslancov.
Za návrh hlasovalo 81 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Ďakujem, prijali sme návrh poslanca
Čarnogurského.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Pán poslanec Köteles vo svojom uznesení
navrhuje:
"Národná rada Slovenskej republiky vychádzajúc zo svo-
jej
historickej zodpovednosti za osud
slovenského národného
spoločenstva
mimo hraníc Slovenska, zároveň za každého
oby-
vateľa
Slovenskej republiky a voči tým občanom, ktorí od ro-
ku 1938 z
rasových, etnických a
politických dôvodov boli
vyhnaní
alebo vysídlení z našej krajiny, navrhuje, aby vláda
Slovenskej
republiky k zákonu o zahraničných Slovákoch vy-
pracovala aj návrh
zákona o násilne
vysídlených z územia
Slovenska."
Odporúčam ho neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 109 poslancov.
Za návrh hlasovalo 17 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprijali sme návrh tohto uznesenia.
Vážené
pani poslankyne, páni
poslanci, ešte niekoľko
informácií,
najskôr pán podpredseda Húska, potom
pán posla-
nec
Maxon a pán poslanec Benčík. Sú to zrejme organizačné
informácie.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené kolegyne a kolegovia, upozorňujem,
že počas taj-
ného
hlasovania využijeme čas a páni poslanci
Maxon, Líška,
Palacka,
Harach, Ftáčnik, Pacola, Komlósy a
Paška by sme sa
stretli
na posúdenie návrhu na nakúpenie
notebookov pre po-
slancov.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Maxon.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem
pekne za slovo, pán predseda. Prosil by som
členov
výboru pre financie, rozpočet a menu,
keby boli takí
láskaví
a o 12.45 hodine sa dostavili do našej zasadačky.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Benčík. Zapnite mu mikrofón.
Poslanec M. Benčík:
Ďakujem za udelené slovo.
Vážený pán predseda,
rozhodnutím Národnej rady bol určený počet členov oso-
bitných výborov na
kontrolu Slovenskej informačnej
služby
a
Vojenského spravodajstva na 8. Pretože
pri doterajších
voľbách
bolo už z vládnej koalície zvolených po 5 členov, čo
je
v rozpore s ustanovením § 60 ods. 2 rokovacieho poriadku,
Spoločná
voľba sťahuje kandidáta na voľbu predsedu do kon-
trolného
výboru Slovenskej informačnej služby a nezúčastní
sa
na ďalších voľbách až dovtedy, pokiaľ sa neusporiadajú
pomery
v súlade so zákonom.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem pekne.
Vzhľadom na to, že obidva kontrolné výbory budú praco-
vať
v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku, taktiež po-
slanci
klubov Kresťanskodemokratického hnutia, Demokratickej
únie a strán
Maďarskej koalície sa nezúčastnia na voľbe
predsedov
týchto výborov.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Andrejčák.
Poslanec I. Andrejčák:
Prosím členov výboru pre obranu a
bezpečnosť, aby sa
o
12.50 hodine zišli v rokovacej miestnosti.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Dobre. Prajem dobrú chuť.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyne, páni poslanci,
mali by sme pristúpiť k ďalšiemu bodu
programu a to je
voľba predsedov kontrolných orgánov
Národnej rady.
Prosím hneď na začiatku, aby sme sa
prezentovali, aby
som
zistil účasť a možnosť začatia rokovania o tomto bode.
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 58 poslancov.
Skúsme sa ešte raz prezentovať.
Prezentovalo sa 80 poslancov. Ďakujem
pekne.
Pani poslankyne, páni poslanci,
ako som povedal na za-
čiatku,
mali by sme prejsť k rokovaniu o návrhoch na voľbu
predsedov
osobitných kontrolných výborov Národnej rady pre
činnosť
Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravo-
dajstva.
Pokiaľ ide o
členov týchto výborov,
hlasovali sme
v
jednom hlasovaní o obidvoch. Preto
chcem dať hneď na za-
čiatku
návrh, či nemôžeme hlasovať aj o osobách predsedov
týchto
výborov v jednom hlasovaní, samozrejme, s dvoma samo-
statnými
hlasovacími lístkami.
Prosím,
aby sme sa najskôr prezentovali a hlasovali
o
tomto mojom návrhu.
Prezentovalo sa 73 poslancov. Nemôžeme
hlasovať, je nás
málo.
Medzitým s procedurálnym návrhom sa hlási pán poslanec
Duka-Zólyomi.
Poslanec Á. Duka-Zólyomi:
Ďakujem, pán predseda, mám skôr
procedurálnu otázku.
Chcel by
som sa odvolať na to, o čom
sme hovorili na
grémiu.
Totiž, grémium sa dohodlo na tom, že
budeme voliť
predsedov
výborov len vtedy, ak bude kompletný výbor. To bol
váš
návrh, pán predseda. Môžu mi to
potvrdiť aj predsedovia
jednotlivých
poslaneckých klubov. Nakoľko zatiaľ nemáme kom-
pletný
výbor, tak zrejme nie je veľmi vhodné,
aby sa volili
predsedovia.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, to bol môj návrh, ale jediný, kto s ním
súhlasil,
bol predseda Spoločnej voľby pán Benčík. Ostatní
so
mnou nesúhlasili.
Ja som ochotný dať aj o tomto hlasovať,
ak treba. Za-
tiaľ
len diskutujeme, pretože nás je málo.
Nech sa páči, zapnite mikrofón pánu
Mikloškovi.
Poslanec F. Mikloško:
Pán predseda,
pri tejto príležitosti za klub KDH
oznamujem, že zakiaľ
bude
v obidvoch, alebo čo len v jednom výbore 5 členov, klub
KDH
svojich kandidátov sťahuje vôbec z hry. To znamená, že
sťahujeme
aj pána Pittnera aj pána Čarnogurského z celého
ďalšieho
procesu a nenavrhujeme ďalších iných.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán Duka-Zólyomi.
Poslanec Á.
Duka-Zólyomi:
Chcel by
som reagovať najprv na to,
čo ste povedali,
pán
predseda. Áno, prvý návrh bol taký, že budeme voliť naj-
prv
predsedov a potom členov výboru. Avšak váš návrh bol, čo
bolo
logické, že najprv výbor a ak poznáme výbor, tak z čle-
nov
výboru môžeme voliť predsedu výboru.
Proti tomu sme nič
nemali.
A druhá vec, čo som chcel povedať, že sťahujeme kandi-
dátov na členstvo
v jednotlivých výboroch.
Hovorím teraz
v
mene poslaneckého klubu Maďarská
koalícia, v mene posla-
neckého
klubu MKDH.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani
poslankyne, páni poslanci,
povedal som hneď ako
reakciu
na pána poslanca Duka-Zólyomiho,
že je to tak, ako
povedal,
ale nesúhlasil vtedy so mnou nikto, len pán predse-
da Benčík. Ale
som ochotný dať o tom hlasovať. Hlasovať
o
tom, že zatiaľ nebudeme voliť predsedov
kontrolných výbo-
rov.
To bol môj návrh. Ak chcete,
prosím, dám o tom hlaso-
vať.
(Hlasy z pléna, aby sa hlasovalo.)
Prosím, prezentujme sa. Hlasujte o mojom návrhu, ktorý
som predniesol na poslaneckom grémiu, aby
sme nehlasovali
o
predsedoch týchto výborov, kým nebudú odhlasované výbory.
Prosím, prezentujte sa a hlasujte.
Prezentovalo sa 80 poslancov.
Za návrh hlasovalo 73 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Nehlasovali 3 poslanci.
Pani poslankyne, páni poslanci, podľa
schváleného prog-
ramu
by malo nasledovať prerokovanie
pravidiel hospodárenia
poslaneckých
klubov. Je tu pán predseda Maxon? (Hlasy zo sá-
ly:
Áno.) Zapnite mikrofón predsedovi výboru pánu Maxonovi.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda,
vážené dámy, páni,
už som informoval na spoločnom stretnutí predsedov po-
slaneckých
klubov, že dosiaľ nedošlo k zhode medzi
Kancelá-
riou
Národnej rady a ministerstvom financií ohľadne celého
princípu a koncepcie
týchto pravidiel. Pracujeme na
tomto
materiáli. Chcel by
som ctenú snemovňu
požiadať, aby sme
tento
bod v tejto chvíli stiahli z
rokovania a zaradili ho
vtedy,
keď bude materiál komplexne pripravený.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Keďže to bolo zaradené ako bod
programu, musí-
me
o tom hlasovať. Keďže nedošlo k zhode vo vypracovaní pra-
vidiel medzi ministerstvom financií a
Národnou radou, pán
predseda
výboru nemá podklady a materiály, aby mohol predlo-
žiť
tento návrh, preto navrhuje, aby sme ho stiahli. Návrh
bol
takto prednesený a akceptovaný aj v poslaneckom grémiu.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 92 poslancov.
Za návrh hlasovalo 86 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Aj tento bod programu sme z dnešného
rokovania stiahli.
Ďalej podľa nami schváleného programu by mala nasledo-
vať
informácia alebo správa ministra zdravotníctva Sloven-
skej
republiky o vecnom a časovom
harmonograme privatizácie
zdravotníckych
zariadení v roku 1997... atď. Pán minister tu
ešte
nie je.
Pán podpredseda Húska chce vystúpiť mimo bodu programu.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán predseda, s dovolením, chcem osloviť pánov poslan-
cov,
ktorí boli zvolení do pracovnej skupiny, ktorá má od-
súhlasiť
súťažné podmienky na dodávku prenosných personál-
nych
počítačov pre poslancov Národnej rady - pánov Maxona,
Líšku,
Palacku, Haracha, Ftáčnika, Pacolu,
Komlósyho a Paš-
ku,
aby sme sa na chvíľu stretli na tomto
poschodí v miest-
nosti
183, aby sme dohodli podmienky
vypísania súbehu. Pro-
sil
by som vás, aby sme využili tento krátky čas, ktorý máme
k
dispozícii, aby sme to mohli uskutočniť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Tí, ktorých vyzval pán podpredseda, ak
chcú, môžu ísť
na
to stretnutie.
Páni poslanci, vrátim sa k bodu, v rámci
ktorého by nás
mal
pán minister zdravotníctva
informovať o časovom harmo-
nograme privatizácie zdravotníckych zariadení. Chcem pove-
dať,
aké problémy vznikli potom, ako sme zaraďovali tento
bod
programu.
Už v poslaneckom grémiu
došlo k rozprave, či pôjde
o
informáciu, alebo či pôjde o správu. Navrhol som, ak má
ísť
o informáciu, že to bude len informácia ministra o mate-
riáloch,
ktoré neschválilo ministerstvo
zdravotníctva a ne-
boli
prerokované ani vo vláde. Čiže ide o materiál, o ktorom
sa
nedá rokovať, že bude v takejto podobe schválený. Preto
som
navrhoval informáciu bez rozpravy, len
na základe tohto
zdôvodnenia.
Ak by snemovňa trvala na tom, že bude rozprava,
je
potrebné dať tomuto materiálu normálne legislatívne číslo
a
predložiť ho do príslušných výborov. V tom prípade som na-
vrhoval,
aby rozprava potom bola. Vy ste si
odhlasovali, že
táto
informácia bude bez rozpravy, hoci máte napísané, že je
to
správa.
Pán minister chce využiť § 128 nášho
rokovacieho po-
riadku
- ak by sme náhodou teraz chceli trvať
na tom, že je
to
správa -, kde má určitú časovú lehotu, ktorú mu zákon dá-
va
na predloženie. To znamená, že by to dnes nepredkladal.
Preto sa chcem znovu, aj keď máme rozhodnutie, spýtať,
či necháme ministrovi čas podľa zákona,
aby sa pripravil
a
predložil správu, alebo či ho chceme
vypočuť tak, ako nám
predložil materiál, keďže je už tu. To je môj návrh. Ale
platí
to, čo ste si už odhlasovali.
Pán poslanec Kováč chce tiež vystúpiť
s procedurálnym
návrhom.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predseda,
rád
by som vás upozornil, že tá
správa má dve časti
-
vecný a časový harmonogram privatizácie zdravotníckych za-
riadení
- pán minister vysvetlil, že tento materiál vláda
neschválila.
Ale to má druhú časť - vyhodnotenie
privatizá-
cie
kúpeľov a žriedel, to vláda neschvaľovala, to schvaľoval
Fond národného majetku. Pán minister by mal povedať, ako
prebehla
táto privatizácia, jej vyhodnotenie.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pokiaľ by mal pán minister podať
správu, povedal som,
že
má právo podľa zákona a nemusí to urobiť dnes. Preto sa
pýtam,
či chceme vypočuť pána ministra tak,
ako sme už roz-
hodli,
alebo či budeme čakať. Ale o tom musím dať hlasovať.
Páni poslanci, teraz máme odhlasované,
že vystúpi mi-
nister a bude
nás informovať z
materiálov, ktoré má, bez
rozpravy.
Dávam návrh - samozrejme, ak so mnou
súhlasíte -,
stiahnuť
toto rokovanie z bodu programu a predložiť materiál
na
ďalšiu schôdzu. Súhlasíte s tým, pán minister?
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím,
dávam hlasovať o mojom návrhu stiahnuť tento
bod
z tohto rokovania. Prikývol mi aj pán
poslanec Kováč,
takže
to robím aj s jeho vedomím. Pán poslanec
Šagát tiež
kýval
hlavou, že áno. (Hlasy z pléna.)
Prosím, hlasujeme.
Prezentovalo sa 87 poslancov.
Za návrh hlasovalo 84 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasoval 1 poslanec.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
stiahli sme ďal-
ší
bod programu z rokovania.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pri schvaľovaní
programu
24. schôdze nám predseda výboru pán Cuper
prednie-
sol uznesenie jeho výboru, v ktorom má uložené, aby nám
predniesol
informáciu k nadobúdaniu vlastníctva
bytov štát-
nymi
funkcionármi od Fondu národného majetku
Slovenskej re-
publiky.
Tento bod programu sme si odhlasovali ako neverejné
rokovanie.
Preto dávam pätnásťminútovú prestávku
na to, aby
pracovníci
Národnej rady mohli zabezpečiť
neverejnosť tohto
rokovania.
Nasledovalo neverejné rokovanie k
informácii predsedu
Výboru
Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť
funkcií
štátnych funkcionárov k nadobúdaniu
vlastníctva by-
tov
štátnymi funkcionármi od Fondu národného majetku Sloven-
skej
republiky.
Po neverejnom rokovaní bola 24. schôdza
Národnej rady
Slovenskej
republiky skončená.