S t e n o g r a f i c k á  s p r á v a

     o 23. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky

                konanej 18. decembra 1996

____________________________________________________________

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     otváram rokovanie 23.  schôdze Národnej rady Slovenskej

republiky.

 

     Na dnešnej schôdzi sa riadne ospravedlnila pani poslan-

kyňa Belohorská.

 

     Na 23. schôdzi Národnej  rady Slovenskej republiky ove-

rovateľmi  budú pani  poslankyňa Melánia  Kolláriková a  pán

poslanec Zsolt  Komlósy. Náhradníkmi budú  pán poslanec Sta-

nislav Líška a pán poslanec Marián Polák.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     schôdzu som  zvolal na základe článku  83 ods. 2 Ústavy

Slovenskej republiky na požiadanie skupiny 31 poslancov.

 

     Žiadosť  na zvolanie  schôdze aj  program schôdze  máte

pred sebou.

 

     Predtým, ako dám hlasovať, prosím, zrejme ide o ohláse-

nie náhradných kariet.

 

     Pán poslanec Magvaši.

 

 

Poslanec P. Magvaši:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     podľa  § 13  ods. 3  rokovacieho poriadku  navrhujem za

poslancov klubu  Spoločná voľba doplniť  program 23. schôdze

Národnej rady Slovenskej republiky  o bod: Návrh skupiny po-

slancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona

Národnej rady Slovenskej republiky,  ktorým sa mení a dopĺňa

zákon  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo 124/1996

Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania, tlač 529.

 

     Návrh odôvodňujem  tým, že tento návrh  bol na programe

21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, ale z dôvodu

predčasného ukončenia tejto  schôdze nebol zatiaľ prerokova-

ný. Pretože predpokladaný termín ďalšieho rokovania Národnej

rady  Slovenskej  republiky  je  až  začiatok februára 1997,

oneskorí sa uplatňovanie sociálne  citlivých zmien v Štátnom

fonde rozvoja bývania minimálne o jeden štvrťrok.

 

     Vyzývam vás,  kolegyne a kolegovia,  aby sme pri  našom

hašterení, taktizovaní a dobiehaní  sa jeden druhého mysleli

aj  na našich  občanov, na  mladé domácnosti,  ťažko telesne

postihnutých občanov a občanov,  ktorí potrebujú pomoc. Pre-

ukážme  takto  dostatok  citu  a  tolerancie,  snahy  riešiť

dennodenné problémy jednoduchých ľudí našej republiky.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Chcem  len predniesť záver  z politického gré-

mia, kde  bolo dohodnuté, a  nakoniec je to  aj podľa pravi-

diel, ktoré  máme v Národnej  rade Slovenskej republiky,  že

tento program sa nikdy nerozširuje, ak je schôdza zvolaná na

základe žiadosti  poslancov s konkrétnym  návrhom na program

schôdze. Samozrejme, že dám o návrhu hlasovať.

 

     Ďalej pán poslanec Urban.

 

Poslanec I. Urban:

 

     Pán predseda,  dovoľte, aby som  vám oznámil, že  budem

hlasovať náhradnou kartou číslo 2.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pani poslankyňa Rusnáková.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán predseda, budem hlasovať náhradnou kartou číslo 3.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne. Pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Mám len  otázku, či tento  návrh zákona, kvôli  ktorému

bola zvolaná schôdza, prešiel  výbormi. Ak nie, navrhujem ho

stiahnuť z programu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, budeme hlasovať o programe.

 

     Pán poslanec Bajan.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Vážený pán predseda,

 

     uvedomujem si  zložitosť návrhu pána  kolegu Magvašiho,

ale obávam sa, že je  nevyhnutné tento návrh zákona preroko-

vať v tomto roku, pretože  sa prijatím zákona o štátnom roz-

počte presunula novela zákona  o stavebnom sporení, čiže ne-

bude  môcť vyplácať  prémiu. Tento  zákon jednoducho  musíme

prerokovať do konca roku.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Ľupták.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Až  dnes sme prišli  na to, akú  politiku robí

Strana  demokratickej ľavice.  Ak  by  tu bola  bývala včera

a prezentovala  sa, mohli  sme zákon  prerokovať. Nehnevajte

sa, jednoducho vás odsudzujem. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pokoj, páni poslanci. Pán poslanec Magvaši.

 

Poslanec P. Magvaši:

 

     Vzdávam sa slova.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predseda, vaša historická pamäť siaha dozadu

asi dva dni.  Prvá schôdza bola zvolaná z  3. na 4. novembra

a následne  ste zvolali  presne na  základe tohto  paragrafu

druhú, ktorú ste rozšírili o  ďalších päť bodov. A teraz ho-

voríte, že rozširovať sa nesmie.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán  poslanec, tam  bolo úplne  iné ustanovenie článku,

podľa ktorého ste dávali návrh na zvolanie. Aj teraz ste da-

li chybne,  a len mojou  toleranciou som túto  schôdzu takto

zvolal. Ja som ju vôbec zvolať nemusel. Pani poslankyňa Rus-

náková to môže potvrdiť.

 

     Pán poslanec Kanis.

 

Poslanec P. Kanis:

 

     Pán predseda,  chcem vás upozorniť,  že argument, ktorý

používate, že  nie je možné  rozšírenie mimoriadnej schôdze,

si vyžaduje o tom uznesenie Národnej rady. Chcem vás upozor-

niť, že toto uznesenie bolo prijaté v minulom volebnom obdo-

bí a jeho skončením sa vyčerpalo, to znamená, že táto zásada

neplatí v tomto  volebnom období, iba v prípade,  že by opäť

Národná rada prijala takéto uznesenie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, som veľmi rád, keď nepočujete, čo poviem,

a potom takto reagujete. Zoberte  si záznam a prečítajte si,

že som povedal "naše pravidlá", čiže nepovedal som iné.

 

Poslanec P. Kanis:

 

     Ale  žiadne pravidlá  v tomto  prípade nemáme.  Bolo to

pravidlo v minulom volebnom období, ktoré sa vyčerpalo ukon-

čením volebného obdobia.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Vaškovič.

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Vážený pán  predseda, oznamujem, že  budem hlasovať ná-

hradnou kartou číslo 1.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Fico.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Pán podpredseda  Ľupták, bol by som  rád, keby ste pre-

stali nálepkovať politické strany, kto tu robí oportunistic-

kú politiku. O  tom by sme mohli naozaj  veľmi dlho diskuto-

vať. My sme včera protestovali proti tomu, akým spôsobom bol

prerokovaný  rozpočet Fondu  národného majetku  a je  právom

opozície používať pri prerokúvaní aj obštrukciu.

 

 

     Ďalej  chcem  povedať,  že  Strana demokratickej ľavice

chce podporiť váš návrh zákona o Štátnom fonde rozvoja býva-

nia, tak  nechápem, prečo takto reagujete  na takýto postup.

Môžeme pokojne o tom hlasovať, nikto nám v tom nebráni. A ak

nechcete  rokovať o  vlastnom návrhu,  tak pokojne  hlasujte

proti.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán podpredseda Ľupták.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec  Fico, vy mi už  nič nemusíte hovoriť, vás

dobre  poznám, vašu  taktiku  dobre  poznám. (Ruch  v sále.)

A znova vám hovorím, SDĽ-károm,  prepáčte, že to musím pove-

dať, že sa pasujete za ľavicovú stranu. Ty si nikdy ľavičia-

rom nebol, ani  nebudeš. Nikdy. A prosím ťa,  mal si možnosť

včera s celým tvojím klubom tu  sedieť a mal si možnosť hla-

sovať. Odišiel  si, tak ako  celá opozícia. O  čo ti vlastne

ide? Pýtam sa ťa. (Ruch v sále.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Mikloško.

 

     Pokoj, páni poslanci, idú  sviatky radosti, tak... (Šum

v sále.)

 

 

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán predseda, chcel by  som len pánu podpredsedovi Ľup-

tákovi povedať, aby hlasoval za  návrh tohto zákona, lebo už

máte také  nízke preferencie, že  už nemáte kde  klesnúť. Už

klesnete do mínusovej polohy, keď nebudete o tom hlasovať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Vážení poslanci, pani poslankyne, ak Strana demokratic-

kej ľavice dala návrh na  rozšírenie bodu programu, ak by to

malo  prejsť, tak  ja dávam  tiež návrh  na rozšírenie  bodu

programu, a  to, aby sme prijali  uznesenie o legislatívnych

pravidlách, ktoré tiež boli na minulej schôdzi, tie potrebu-

jeme ešte viac - ak sa teda bude rozširovať program schôdze.

 

     Pán podpredseda Ľupták.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pán Mikloško,  dobre si pamätáte, ako  ste rukou mávali

nad Ľuptákom,  keď išiel do  volieb. Dobre si  pamätáte, aké

preferencie ste nám dávali (Fokus  -  štatistický úrad).  Aj

tak sme vám  rybník vypálili. A pamätajte si  to, bude to aj

v budúcich  voľbách. Kresťanskodemokratické  hnutie bude mať

problém, aby  sa tam dostalo,  lebo kresťanskí robotníci  sa

pripoja k nám, nie k vám. (Smiech v sále.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani  poslankyne, páni poslanci,  skončíme. Boli

tu dva  návrhy na rozšírenie  programu tejto schôdze.  Jeden

návrh je,  aby sme prerokovali  bod programu z  22. schôdze,

a to fond bývania. Prosím, ideme hlasovať za tento návrh.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 81 poslancov. (Potlesk.)

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 54 poslancov.

 

     Vážení páni poslanci, pani  poslankyne, druhý návrh bol

môj, aby sme prijali  uznesenie o legislatívnych pravidlách.

Je to  potrebné, ak sme  rozšírili schôdzu. Prosím,  aby sme

tento bod prijali.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 121 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

 

     Prijali sme tento doplňujúci návrh na dnešnú schôdzu.

 

     Vážené  pani  poslankyne,  páni poslanci,  budeme teraz

hlasovať o návrhu  programu schôdze ako celku s  tým, že vám

prečítam návrh skupiny poslancov.

 

     Skupina poslancov navrhuje na program tejto schôdze dva

body a to:

 

     1. Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej re-

publiky na vydanie ústavného zákona Národnej rady Slovenskej

republiky  o priamej  voľbe prezidenta  Slovenskej republiky

a o  zmene  a  doplnení  Ústavy  Slovenskej  republiky číslo

460/1992 Zb., tlač 574.

 

     2. Uznesenie  Národnej rady Slovenskej  republiky o vy-

hlásení referenda o priamej  voľbe prezidenta Slovenskej re-

publiky.

 

     Tento druhý bod prichádza  do úvahy na prerokovanie len

v tom prípade, ak by neprešiel prvý bod.

 

     Budeme teda  hlasovať o tomto  návrhu skupiny poslancov

aj s doplňujúcimi bodmi programu, ktoré sme schválili.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 124 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že sme si schválili program tejto schôdze.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     keďže ide  o návrhy, ktoré neboli  prerokované vo výbo-

roch Národnej rady,  ide o návrh zákona, ktorým  sa mení zá-

kladný  zákon tejto  republiky -  ústava, navrhujem  a vydám

rozhodnutie, aby  návrh zákona bol  doručený všetkým výborom

okrem  mandátového  výboru  a  výboru  pre  konflikt záujmov

s tým, že dávam na to  hodinovú prestávku. O 11.00 hodine sa

stretneme a budeme rokovať  na základe uznesení a spoločného

uznesenia, ktoré vypracuje gestorský  výbor, ktorým bude ús-

tavnoprávny výbor.

 

     Prosím, bude  prestávka do 11.00  hodiny. Všetky výbory

hneď môžu  zasadnúť. Návrh zákona  máte všetci, výbory  môžu

hneď zasadnúť.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni  poslanci, pani  poslankyne, budeme  pokračovať po

prestávke v prerušenej schôdzi Národnej rady.

 

     Najskôr sa hlási pán poslanec Brňák. Prosím, aby to bo-

li len návrhy týkajúce sa procesu prerokúvania.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Nakoľko ústavnoprávny výbor bol ustanovený ako garančný

výbor k prvým dvom bodom dnešného rokovania  a keďže spoloč-

ná správa sa  ešte  spracúva, chcel by som vás požiadať, pán

predseda, a  Národnú radu, aby  sme mohli ešte  pozdržať čas

asi na jednu hodinu, kým  bude tento materiál z jednotlivých

výborov komplexný. A aby sme v tom čase využili čas efektív-

ne, prípadne by sme  mohli prerokovať legislatívne pravidlá,

ktoré sa predkladajú.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Myslím si,  že to je  racionálny návrh, ak  spravodajca

a predkladateľ sú to schopní urobiť.  Takže dám o tom hlaso-

vať alebo je všeobecný súhlas? (Všeobecný súhlas v sále.)

 

 

     Pristúpime k prerokovaniu

 

     návrhu Ústavnoprávneho výboru  Národnej rady Slovenskej

republiky na schválenie  Legislatívnych pravidiel tvorby zá-

konov.

 

     Návrh bol  predložený na minulej schôdzi,  máte to ešte

na stoloch, ako tlač 571.

 

     Prosím pána  predsedu ústavnoprávneho výboru, aby pred-

niesol návrh.

 

     Prepáčte, medzitým sa ešte s faktickou poznámkou hlásil

pán poslanec Líška.

 

Poslanec S. Líška:

 

     Ďakujem, pán predseda, nebude to faktická, bude to pro-

cedurálny návrh.

 

     Zhruba  pred  poldruha  hodinou  Národná  rada doplnila

program mimoriadnej schôdze Národnej  rady o dva body, ktoré

sme vlastne neprerokovali včera,  keďže bola ukončená riadna

schôdza. Chcem poznamenať,  že je mi veľmi ľúto,  že sme ne-

skončili  program  tak,  ako  bol  pôvodne  stanovený na 21.

schôdzu, pretože okrem týchto  dvoch bodov, ktoré boli doda-

točne  zaradené do  programu tejto  mimoriadnej 23. schôdze,

sme  neprerokovali  ani  veľmi  dôležitý  zákon o ochranných

známkach. Práve z toho dôvodu, aj vzhľadom na to, že Sloven-

ská republika je medzinárodnými dohovormi, naposledy Madrid-

ským protokolom a  ďalšími ustanoveniami, viazaná harmonizo-

vať svoju legislatívu v tejto oblasti od 1. 1. 1997 s právom

Európskej únie, dávam procedurálny  návrh, aby za predpokla-

du,  že sa  podarí zabezpečiť  účasť predkladateľky,  ktorou

zrejme je  podpredsedníčka vlády pani  Tóthová, návrh zákona

o ochranných známkach  bol zaradený do  programu tejto mimo-

riadnej schôdze. Chcem povedať,  že som tento návrh preroko-

val aj s podpredsedníčkou vlády pani doktorkou Tóthovou.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.  Pán poslanec,  mohli sme  to urobiť,  keď sme

rozširovali program.

 

Poslanec S. Líška:

 

     Pani podpredsedníčka tu nebola.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, dokončíme tento bod programu a potom dám hlaso-

vať o vašom procedurálnom návrhu.

 

     Nech sa páči, pán predseda výboru.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Ďakujem.

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte mi, aby  som v mene a na  základe poverenia Ús-

tavnoprávneho výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky zo

dňa 12. 12. 1996 predložil návrh Legislatívnych pravidiel na

tvorbu  zákonov. Predmetný  návrh bol  spracovaný na základe

zmocnenia vyplývajúceho z §  69 zákona Národnej rady Sloven-

skej republiky o rokovacom  poriadku, ktorý uvádza, citujem:

"Spôsob tvorby  zákonov, podrobnosti o postupe  pri ich prí-

prave, predkladaní  a prerokúvaní a o  ich forme upravia le-

gislatívne pravidlá, ktoré schváli Národná rada svojím uzne-

sením. Legislatívne pravidlá sú  pre navrhovateľa zákona zá-

väzné."

 

     Na zabezpečenie tejto úlohy spracoval Ústavnoprávny vý-

bor Národnej rady Slovenskej republiky v súčinnosti s legis-

latívnym odborom Kancelárie  Národnej rady Slovenskej repub-

liky  a  legislatívnym  odborom  vlády  Slovenskej republiky

predmetný materiál, ktorý ste dostali ako tlač 571. Legisla-

tívne  pravidlá na  tvorbu zákonov  prerokoval ústavnoprávny

výbor na svojej 66. schôdzi  dňa 11. 12. 1996, pričom prijal

uznesenie číslo  366, ktoré je súčasťou  materiálu tlač 571.

Pripomienky a  pozmeňovacie návrhy prijaté  na tejto schôdzi

sú už do textu  návrhu legislatívnych pravidiel zapracované,

keďže ide o návrh  Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slo-

venskej republiky, a sú už súčasťou predkladaného návrhu.

 

     Pri predkladaní návrhu treba  uviesť, že do termínu ro-

kovania som napriek svojej písomnej požiadavke nedostal ofi-

ciálne vyjadrenie podpredsedníčky vlády Slovenskej republiky

pani Kataríny Tóthovej, ktorú som o stanovisko požiadal lis-

tom zo dňa 26. 11. 1996  s termínom na vyjadrenie do 10. 12.

1996. S  ohľadom na termín  konania 21., alternatívne  tejto

mimoriadnej schôdze,  a na skutočnosť, že  nový rokovací po-

riadok Národnej rady  Slovenskej republiky nadobúda účinnosť

1. 1. 1997,  nemožno  odkladať  rokovanie o  tomto návrhu na

neskorší termín, a preto vám predkladám návrh Legislatívnych

pravidiel na tvorbu zákonov na  schválenie s tým, že Národná

rada Slovenskej republiky ich schváli uznesením, ktorého bu-

dú prílohou.  Súčasne odporúčam v  tomto uznesení rozhodnúť,

že  Legislatívne pravidlá  na tvorbu  zákonov budú  v súlade

s § 2  ods. 1 písm. a)  zákona  číslo 1/1993 Z. z. o Zbierke

zákonov uverejnené v úplnom znení v Zbierke zákonov.

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu predsedovi výboru. Ako spoločný spravodaj-

ca bol určený pán  poslanec Sečánsky. Prosím, aby informoval

Národnú radu  o priebehu prerokovania  legislatívnych pravi-

diel vo výboroch.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     Pán predseda,

     dámy a páni,

     vážení prítomní,

 

     pán predseda pridelil  prerokovanie legislatívnych pra-

vidiel Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, ktorý uznesením

číslo 366 zo dňa 11. 12. 1996 rozhodol takto:

 

     "Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky

prerokoval Legislatívne pravidlá na tvorbu zákonov a

 

     A. súhlasí s Legislatívnymi  pravidlami na tvorbu záko-

nov v znení podmienok uvedených v prílohe tohto uznesenia,"

 

     Pripomínam, že tieto pripomienky sú zapracované v tlači

571, ktorú ste dostali.

 

     "B. odporúča Národnej  rade Slovenskej republiky Legis-

latívne pravidlá na tvorbu zákonov schváliť s tým, že Národ-

ná rada Slovenskej republiky rozhodne o uverejnení v Zbierke

zákonov Slovenskej republiky v súlade s  § 1 ods. 2 písm. a)

zákona o Zbierke zákonov Slovenskej republiky

 

     1. uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým

sa schvaľujú Legislatívne pravidlá na tvorbu zákonov,

 

     2. Legislatívnych pravidiel na tvorbu zákonov,

 

     C. poveruje  predsedu  Ústavnoprávneho výboru  Národnej

rady pána Brňáka, aby uviedol návrh Legislatívnych pravidiel

na tvorbu zákonov a návrh  uznesenia na 21. schôdzi Národnej

rady Slovenskej republiky."

 

     Pripomínam, že uznesenia máte v tlači 571. Dovoľte, aby

som ho prečítal.

 

     "Uznesenie Národnej rady  Slovenskej republiky k návrhu

Legislatívnych pravidiel na tvorbu zákonov

 

     Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje

 

     A. podľa  § 69 ods.  1 zákona Národnej  rady Slovenskej

republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej

rady Slovenskej republiky Legislatívne pravidlá tvorby záko-

nov tlač 571;

 

     B. podľa § 1 ods. 2  písm. a) zákona Národnej rady Slo-

venskej republiky číslo 1/1993 Z. z. uverejnenie tohto uzne-

senia Národnej rady Slovenskej republiky vrátane Legislatív-

nych pravidiel  tvorby zákonov v  Zbierke zákonov Slovenskej

republiky."

 

     Pán predseda, to je všetko.  Hlásim sa ako prvý do roz-

pravy.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne. Počuli ste  návrh uznesenia, ktoré vyšlo

z nášho ústavnoprávneho výboru.

 

     Pani poslankyne,  páni poslanci, otváram rozpravu k to-

muto bodu. Písomne som nedostal prihlášku. Ako prvý sa hlási

pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     Dámy a páni,

 

     súčasťou tlače 571  okrem samotných legislatívnych pra-

vidiel je aj  doložka zlučiteľnosti a legislatívno-technické

pokyny, ktorými sa konkretizuje legislatívna technika tvorby

zákonov. K  návrhu legislatívnych pravidiel  budem odporúčať

niektoré zmeny. Pripomínam,  že ide čiste o technicko-legis-

latívne zmeny a v žiadnom prípade nejde o zmenu obsahu.

 

     Prvý návrh - odporúčam upraviť zmenu systematiky a zme-

niť  poradie článkov  takto: po  článku 5  začleniť články 9

a 10, potom by  nasledovali články 6 až 8  a na záver články

11 až 13. Teda súčasné  označenie článkov by bolo takéto: 1,

2, 3, 4, 5, 9, 10, 6, 7, 8, 11, 12, 13.  V konečnom znení sa

to prečísluje do príslušného poradia.

 

     Druhá zmena - v článku 4  v druhom odseku na konci dru-

hej vety odporúčam pojem "termíny" nahradiť slovami "správnu

právnu terminológiu".  Tá veta by znela  takto: "Možno v ňom

používať  len správne  a v  právnom poriadku  ustálené pojmy

a správnu právnu terminológiu." V  treťom odseku toho istého

článku v piatej vete odporúčam nahradiť časť "v jazyku upra-

vovaného odvetvia" výrazom "v upravovanom odvetví". Prečítam

celú vetu:  "Cudzie slová možno použiť  len výnimočne, ak sú

súčasťou používanej právnej terminológie, ak sa bežne použí-

vajú v upravovanom odvetví..." - veta pokračuje ďalej.

 

     Ďalší návrh  -  v článku 5 v prvej vete navrhujem slová

"recipovaný zákon" nahradiť  slovami "recipované ustanovenie

zákona". Veta by znela takto:  "Do zákona sa nesmie preberať

(recipovať) ustanovenie iného  zákona, lebo recipované usta-

novenie zákona sa stáva súčasťou zákona..." a veta pokračuje

ďalej.

 

     V článku 11 v prvom odseku druhej a tretej vety namies-

to "v samostatnom článku" použiť slová "v osobitnom článku".

 

     V článku 13 v druhom odseku slová "nadobúdajú platnosť"

nahradiť slovami "sú záväzné od". Prečítam celú vetu: "Tieto

legislatívne pravidlá sú záväzné od 1. januára 1997."

 

     V  prílohe máte  aj legislatívno-technické  pokyny, tam

mám prakticky len dve pripomienky.

 

     V bode 6  pokynov na  konci pripojiť túto  vetu: "Ak sa

v jednom ustanovení  uvádzajú  základné číslovky do 10 i nad

10, vypisujú  sa číslicami." Tento  bod 6 rieši  písanie zá-

kladných čísloviek a hovorí sa v ňom toto: "Ak ide o číslov-

ky od 1  do 10, tak sa vypisujú číslicami, ak ide o číslovky

nad 10, tak sa vypisujú slovom." Ale môže sa stať, že v jed-

nej a tej istej vete  alebo  v jednom a tom istom ustanovení

sa vyskytne  určité rozpätie, napríklad  od 9 do 11.  Myslím

si, že by nebolo celkom  správne, keby sme 9 napísali čísli-

cou a 11 už by sme museli písať slovom. Preto navrhujeme to-

to ustanovenie: "Ak sa v jednom ustanovení uvádzajú základné

číslovky do 10 i nad 10, vypisujú sa číslicami."

 

     Posledná pripomienka je k bodu 19 legislatívno-technic-

kých pokynov. V tomto bode sa uvádzajú príklady na splnomoc-

nenie orgánu štátnej správy  na vydanie podzákonných noriem.

Uvedené sú tam tri príklady. Myslím, že sú uvedené zbytočne,

lebo naozaj ide len o  príklady, teda nejde o úplne vyčerpá-

vajúce vymenovanie, a stačil by príklad číslo 2: "Podrobnos-

ti o... ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vy-

dá ministerstvo..." - neviem ktoré.

 

     Preto navrhujem, aby príklad na začiatku štvrtého riad-

ku "Ministerstvo sa splnomocňuje",  celý piaty riadok  a po-

tom riadky, ktoré nasledujú na  konci tohto odseku - "Minis-

terstvo vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorý ustano-

ví..." atď." sa odtiaľto vypustili.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  pekne,  pán spoločný  spravodajca. S faktickou

poznámkou sa hlási pán poslanec Moravčík.

 

Poslanec J. Moravčík:

 

     Ďakujem, pán predseda. Mám dve otázky a jeden návrh.

 

     V článku 1 nie je  jasné, ktoré ustanovenia týchto pra-

vidiel  sa vzťahujú  na návrhy  predkladané vládou.  Z tohto

textu to vôbec nie je jasné. Odporúčal by som presne vymeno-

vať, ktoré články sa vzťahujú  alebo ktoré články sa nevzťa-

hujú. Čiže táto dikcia "s výnimkou postupu pri príprave pre-

rokovaní návrhu zákonov  podávaných vládou" je nezrozumiteľ-

ná, nie je jasná. To znamená,  že ani to ustanovenie, kde sa

hovorí  o prerokovaní  zákonov, sa  nevzťahuje, alebo  čo sa

vlastne nevzťahuje na vládu? To je jedna poznámka.

 

     Druhá poznámka:  V článku 4 ods.  3 treba chápať dikciu

"v záujme  jazykovej správnosti je nutné,  aby ten, kto pri-

pravuje návrh zákona, si vyžiadal k nemu stanovisko" ako po-

vinnosť? To  znamená, že každý  z poslancov, napríklad  ten,

kto pripraví taký návrh zákona, ktorý bude mať jeden článok,

alebo bude mať 2 -  3 paragrafy, má priložiť tiež vyjadrenie

jazykového ústavu alebo nejakej inštitúcie? Či to takto bolo

myslené. Myslím si, že je to trošku silné ustanovenie, že by

to mohlo byť formulované inak, ak je to myslené takto, a nie

je to myslené ako odporúčanie.

 

 

     Potom v článku 2 by  som odporúčal upraviť dikciu v pr-

vom odseku v prvej  vete, pretože cieľom legislatívnych prác

pri tvorbe zákona  nie je to, čo je  tu povedané, ale cieľom

legislatívnych prác je upraviť určité spoločenské vzťahy. To

je formálna stránka. Tá dikcia  by bolo správnejšia, keby sa

upravila tak, že cieľom legislatívnych prác pri tvorbe záko-

na je upraviť predmet tak, aby sa navrhovaný zákon stal pri-

rodzenou súčasťou... atď.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Nikto  viac sa nehlási  do rozpravy. Pýtam  sa

pána predkladateľa alebo pána  spoločného spravodajcu, či sa

chcú vyjadriť k tým dvom otázkam pána poslanca.

 

     Predseda výboru pán Brňák.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Ak môžem, pán predseda, z miesta, pretože viac vystúpe-

ní nebolo, takže nebude potrebné reagovať v rámci záverečné-

ho slova.

 

     Je pravdou, že ustanovenie  článku 1 týchto legislatív-

nych  pravidiel  nie  je  celkom  štandardné. Vychádzali sme

z tej skutočnosti,  že ideálne by bolo,  keby tieto legisla-

tívne pravidlá boli prijaté vo forme zákona, a vtedy vlastne

by bolo automatické a zrejmé, že tieto legislatívne pravidlá

platia  pre  všetky  subjekty,  ktoré disponujú zákonodarnou

iniciatívou. Vzhľadom na to, že tento postup bol značne kom-

plikovaný aj  z hľadiska pružnosti  a operatívnosti takýchto

zmien, zvolil sa nakoniec  ten postup, že tieto legislatívne

pravidlá schvaľujeme  formou uznesenia Národnej  rady. Forma

uznesenia Národnej rady ako taká  má svoju záväznosť a plat-

nosť dovnútra parlamentu, a nie až tak navonok. Preto sme po

istých rokovaniach aj s vládnou legislatívou dospeli ku kom-

promisu, že síce nemôžeme ukladať uznesením navonok vláde čo

všetko má po formálnej stránke  návrh obsahovať, ale na dru-

hej strane si môžeme určiť  takýto záväzok na pôde parlamen-

tu. To  znamená, že na jednej  strane neberieme právo vláde,

aby postupovala podľa nejakých  svojich kritérií a postupov,

pokiaľ ide o prvé  pripomienkové medzirezortné konanie a po-

dobne, ale na druhej strane tvrdíme, že ak tento návrh príde

na pôdu parlamentu a ďalej  bude o ňom rokovať Národná rada,

budeme postupovať podľa týchto  pravidiel, ktoré sme si sta-

novili a  ktoré sú takýmto spôsobom  nepriamo záväzné aj pre

vládu Slovenskej  republiky. Je to,  priznávam, neštandardný

postup, ale lepšie riešenie sme v tomto smere nenašli.

 

     Pokiaľ ide o pripomienku k  článku 4 ods. 3 ohľadne ja-

zykovedného ústavu,  samozrejme, že je  to požiadavka, ktorá

má generálnu povahu, ktorej  samotné nerešpektovanie nemá za

následok odmietnutie návrhu zákona.  Je to v podstate požia-

davka, tak ako aj iné požiadavky, ktoré v týchto legislatív-

nych pravidlách  sú, kde so žiadnou  z nich individuálne nie

je spojené riziko odmietnutia  takéhoto návrhu zákona. Samo-

zrejme, že isté riziko tu  bude, a toto riziko môže spočívať

v tom, že  ak bude návrh zákona  veľmi široký, pozostávajúci

z 200  -  300  paragrafov  a  nájdu  sa  tam rôzne archaizmy

a rôzne nespisovné  výrazy, môže niekto v  prvom čítaní toto

namietať a môže  byť už - povedzme -  na základe tohto nedo-

statku odporúčané  predkladateľom, aby takýto  návrh vrátili

a prepracovali. Samozrejme,  ak to bude novela  s jedným pa-

ragrafom,  kde bude  znenie neproblematické  aj štylisticky,

nebude sa  dogmaticky trvať na tejto  požiadavke, lebo by to

bol nezmysel.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ešte pán poslanec Ftáčnik.

 

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Mám  len  veľmi  stručnú  faktickú  poznámku,  aby  sme

v zmysle toho, čo teraz hovoril predseda ústavnoprávneho vý-

boru, upravili článok 4 odsek  3, to slovo "je nutné" nahra-

dili "odporúčaním", pretože  odporúčanie bude naznačovať, že

je potrebné, aby sa takýmto spôsobom postupovalo, ale umožní

to taký  výklad, o ktorom sa  tu hovorilo, že pri  tých roz-

siahlejších normách  zrejme treba, aby sa  to stalo. Dokonca

by sme tam mohli  doplniť slovo "rozsiahlejší" návrh zákona,

že ten je potrebné konzultovať.  Čiže ísť na to tak, pretože

tieto pravidlá zakladajú  možnosť vrátiť zákon navrhovateľo-

vi, aby tu nebola taká  taxatívna úprava, ktorá umožní neja-

kým spôsobom  - nechcem povedať  - nadužívať toto  pravidlo,

aby som nepoužil slovo "zneužiť", lebo by som nechcel nikoho

podozrievať.  Ale to  odporúčanie, myslím  si, by  naznačilo

úmysel či potrebu konzultovať  zákon s príslušným jazykoved-

ným  pracoviskom, ale  nenaznačovalo by  to, že  to môže byť

dôvodom na  vrátenie, ak sa tak  nestalo. Čiže navrhujem ta-

kýmto spôsobom  upraviť článok 4  ods. 3. Môžem  to odovzdať

písomne pánu spravodajcovi.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ešte pán poslanec Moravčík.

 

Poslanec J. Moravčík:

 

     Aj  ja  som  chcel  navrhnúť  to  isté a ponúkam dikciu

"v záujme jazykovej správnosti  má ten, kto pripravuje návrh

zákona,  vyžiadať si  k nemu...  atď." Táto  dikcia by bola,

myslím, prijateľnejšia a mala by odporúčajúci charakter.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Inak  toto je  prevzaté z  pôvodnej dikcie.  Tam sa nič

nezmenilo. Dávate to ako  spoločný pozmeňujúci návrh. Stačí,

keď bude jeden.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, keďže nemám viac

prihlášok  do diskusie  a nie  sú ani  faktické pripomienky,

končím rozpravu. Najskôr sa  pýtam pána predkladateľa, či sa

chce vyjadriť.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Nie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nechce sa vyjadriť. Pýtam sa pána spoločného spravodaj-

cu, či sa chce pred hlasovaním vyjadriť.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     Nie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán spoločný  spravodajca, môžeme pristúpiť  k hlasova-

niu. Najskôr by sme hlasovali o pozmeňujúcich a doplňujúcich

návrhoch a potom o celku. Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     Pretože návrhy a  pripomienky ústavnoprávneho výboru sú

zapracované v  tlači 571, myslím  si, že netreba  dať o nich

hlasovať osobitne, preto budeme o tlači 571 hlasovať, pokiaľ

ide o uznesenie v tejto tlači.

 

     Z rozpravy vzišli prakticky  tri podstatné návrhy. Kom-

plex návrhov som predniesol ja.  Pripomínam, sú len legisla-

tívno-technického charakteru. Odporúčam ich prijať en bloc.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Budeme hlasovať  o pozmeňujúcich návrhoch,  ktoré pred-

niesol pán spoločný spravodajca. Navrhuje hlasovanie en bloc

s odporúčaním, aby sme ich prijali.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 108 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 108 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Tieto pozmeňujúce návrhy sme prijali.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     Ďalej v rozprave vystúpil  pán poslanec Moravčík. Pred-

niesol  pozmeňujúci návrh  k článku  2 ods.  1. Prosím, keby

prečítal tento návrh.

 

Poslanec J. Moravčík:

 

     Vzhľadom  na to,  že ide  iba o  drobnú chybičku krásy,

ktorá  nemení podstatu  toho ustanovenia,  beriem späť tento

návrh.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     Berieš späť?

 

Poslanec J. Moravčík:

 

     Áno.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     Ďakujem pekne. Zobral späť.

 

     Ďalší návrh  dal pán poslanec  Moravčík a pán  poslanec

Ftáčnik. Ten  sa týka článku  4 ods. 3.  Posledná veta tohto

odseku pôvodne  znela takto: "V  záujme jazykovej správnosti

je potrebné, aby ten,  kto pripravuje návrh zákona, vyžiadal

si k nemu z tohto hľadiska vyjadrenie odborných slovakistic-

kých jazykovedných pracovísk" atď.

 

     Návrh  znie takto:  "V záujme  jazykovej správnosti  má

ten, kto pripravuje návrh zákona, vyžiadať si k nemu z tohto

hľadiska vyjadrenie  odborných slovakistických jazykovedných

pracovísk." Myslím si, že s týmto návrhom možno súhlasiť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Počuli ste  návrh pána poslanca Ftáčnika.  Budeme o ňom

hlasovať. Pán spoločný spravodajca  navrhuje, aby sme ho ak-

ceptovali.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 112 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 109 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Prijali sme tento pozmeňujúci návrh.

 

 

     Myslím  si, pán  spravodajca, že  sú to  všetky návrhy,

ktoré vyplynuli z rozpravy.

 

     Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, tak ako ho prečítal

na začiatku  pán poslanec Sečánsky. Je  to uznesenie, ktorým

sa schvaľujú Legislatívne pravidlá tvorby zákonov.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     Odporúčam návrh schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, aby  sme sa prezentovali  a hneď aj  hlasovali.

Pán spoločný spravodajca nám navrhuje návrh prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 115 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 106 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že sme predmetné uznesenie prijali.

 

     Ďakujem pekne, pán poslanec  Sečánsky, aj vám, pani po-

slankyne, páni poslanci.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     Ďakujem aj ja.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, neviem, či je už

rozdaná spoločná správa. Ešte nie. Pýtam sa, je 12.00 hodín,

dáme si obedňajšiu prestávku,  alebo prejdeme k ďalšiemu bo-

du? (Požiadavka  zo sály, aby bola prestávka.)  Tak do 13.30

hodiny bude prestávka.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, ostaňte minútku, prosím

vás. Ešte  som zabudol dať  hlasovať o procedurálnom  návrhu

pána poslanca  Líšku. Prosím vás,  je to moja  chyba. Sľúbil

som, že po skončení tohto  bodu programu dám o tom hlasovať.

Ide o  prijatie zákona o  ochranných známkach, ktorý  má mať

účinnosť od 1. januára.

 

     Prosím, aby  sme sa prezentovali a  hlasovali o tom, či

zaradíme tento návrh do programu tejto schôdze.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 99 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 45 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 48 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     To znamená,  že tento bod  programu nebudeme prerokúvať

na tejto schôdzi.

 

     Ďakujem. Prajem vám dobrú chuť.

 

 

 

 

 

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     po  prestávke budeme  pokračovať v  prerušenej schôdzi.

Keďže sme už prerokovali tretí bod nášho  programu, vrátime

sa k  p r v é m u  bodu, ktorým je

 

     návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej repub-

liky  na vydanie  ústavného zákona  Národnej rady Slovenskej

republiky  o priamej  voľbe prezidenta  Slovenskej republiky

a o  zmene  a  doplnení  Ústavy  Slovenskej  republiky číslo

460/1992 Zb.

 

     Návrh ste dostali ako tlač číslo 574.

 

     Prosím člena skupiny poslancov, ktorí predložili návrh,

aby ho uviedol.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Dámy a páni,

 

     táto krásna  krajina (potlesk) -  dúfam, že v  tomto so

mnou súhlasíte a váš potlesk  bol prejavom súhlasu s tým, že

táto krajina je krásna -,  naša vlasť, v týchto chvíľach po-

trebuje posolstvo pokoja.  Špirála politického napätia stup-

ňujúceho sa z mesiaca na mesiac utvára nielen tu medzi nami,

ale i  v celej spoločnosti čoraz  ťažie dýchateľné ovzdušie.

Občania,  ľudia,  ktorí  po  desaťročia  boli  priatelia, ba

i príbuzní, spolupracovníci  na pracoviskách, tak  ako poli-

tickí  partneri a  napokon  i  ústavné orgány  žijú dlhodobo

v nenormálnom  napätí. Každý  v tejto  nebezpečnej hre pozná

dôvody nášho vlastného postavenia  v nej. Príčin tohto stavu

je iste viac a cesta k ozdraveniu nášho verejného života ne-

bude jednoduchá a ľahká.

 

     Jedným zo zdrojov vnútorného rozdelenia slovenskej spo-

ločnosti je pretrvávajúci konflikt medzi prezidentom Sloven-

skej republiky, predsedom vlády  Slovenskej republiky a jeho

politickým hnutím. História tohto  konfliktu sa začala písať

prakticky od zvolenia  Michala Kováča, niekdajšieho podpred-

sedu HZDS,  za hlavu štátu. Jeho  úsilie prekonať svoj stra-

nícky  pôvod, povzniesť  sa nad  ním a  stať sa  prezidentom

všetkých  utvorilo ľudsky pochopiteľnú bariéru medzi najsil-

nejším politickým subjektom, ktorý ho nominoval a nepochybne

mu dal  i najviac hlasov, a prezidentom republiky. Preziden-

tom, ktorý sa rozhodol využívať svoje ústavné právomoci pod-

ľa svojho presvedčenia a svedomia. Tu vidím vnútornú príčinu

konfliktu medzi prezidentom republiky Michalom Kováčom a po-

litickým hnutím, ktoré rozhodujúcim spôsobom ovplyvňuje čin-

nosť vlády a Národnej rady. Zrodila sa z veľmi zrozumiteľnej

logiky - my sme ti dali mandát, tak poslúchaj.

 

     Hovorím to  nie ako kritiku. Takáto  logika sa môže po-

dieľať i hlboko v podvedomí  na utváraní vzťahu k tomu, komu

sme dali mandát v tisícoch  iných prípadoch. Tento prípad je

preto  učebnicovým  príkladom  nečitateľnosti  mandátu hlavy

štátu, ktorá je volená  parlamentnou majoritou. Je našou po-

vinnosťou voči občanom tejto  krajiny hľadať systémové kroky

vedúce  k pokojnejšiemu  životu v  štáte. Preto  prichádzame

s touto  iniciatívou.  Navrhujeme,  aby  to neboli politické

strany zastúpené v parlamente, ale  nech si ľudia na Sloven-

sku vyberú a zvolia svojho prezidenta. Potom mu nikto nebude

môcť zazlievať taký alebo onaký  vzťah k tej či onej strane.

Bude zodpovedný voličom, takisto ako sme im zodpovední i my.

 

 

     Navrhovaný ústavný zákon je  vážnym krokom k stabilizá-

cii  ústavných  pomerov  v  Slovenskej  republike. Je krokom

k väčšej  účasti a  kontrole občanov  na fungovaní ústavného

systému  štátu.  Navrhuje,  aby  v  ňom  pôsobili dva orgány

s priamym mandátom občanov, teda okrem Národnej rady Sloven-

skej  republiky  aj  prezident  Slovenskej republiky. Takéto

usporiadanie a  dôslednejšia deľba moci vedie  k potrebe vý-

raznejšieho úsilia o dohodu  medzi relatívne nezávislými or-

gánmi štátu,  čo sa ukazuje ako  efektívne vo väčšine krajín

strednej a východnej Európy.

 

     Inštitút nepriamej voľby  prezidenta republiky vychádza

z ústavnej  tradície bývalého  Československa. Táto tradícia

osobitne  v rokoch  1918 až  1920 vychádzala  z francúzskych

vzorov.  Ďalší vývoj tak vzorovej krajiny, ako  Českosloven-

ska nepotvrdil stabilitu tejto ústavnej koncepcie. Nedokázal

zabrániť veľkému množstvu kríz  a napätí. Vo Francúzskej re-

publike viedla táto skúsenosť k prijatiu novej ústavnej kon-

cepcie 4.  októbra 1958, v ktorej  sa zakotvila priama voľba

prezidenta i parlamentu. Skúsenosť z tejto ústavnej zmeny je

veľmi pozitívna. Došlo k stabilizácii ústavných pomerov.

 

     V bývalom  Československu sa inštitút nepriamo voleného

prezidenta stal politicky rozporným počas celej svojej exis-

tencie.  Pomerne výrazné  právomoci v  kombinácii so  slabým

mandátom sa  ukázali ako neefektívne  pri zvládaní krízových

situácií. Osobitne v rokoch 1938, 1948 a 1968 sa ukázalo, že

prezident  republiky,  ktorý  nie  je  priamo volený, nemôže

účinne čeliť hrozbe totalizácie štátu.

 

     I v Slovenskej republike  sa nepriamo zvolený prezident

dostal  do  politicky  sporného  postavenia. Konflikty medzi

vládou  a prezidentom,  Národnou radou  a prezidentom nemajú

ústavné riešenie. Takáto situácia škodí fungovaniu ústavného

systému štátu. Navyše ústava z  roku 1992 prebrala okrem ne-

priameho mandátu  i trojpätinové kvórum  potrebné v Národnej

rade  Slovenskej republiky  na zvolenie  hlavy štátu. Takáto

úprava znemožňuje voľbu v  prípade značnej polarizácie poli-

tických síl,  aká je pre  posttotalitné krajiny typická.  To

však znamená, že nášmu ústavnému  systému hrozí, že po uply-

nutí funkčného obdobia prezidenta  zvoleného v roku 1993 ne-

bude podľa doteraz platnej  ústavy možné zvoliť hlavu štátu.

Na základe teraz platných  ústavných predpisov to bude okrem

politickej destabilizácie znamenať,  že právomoci prezidenta

podľa článku 102 písm. d)  až g) nebude vykonávať žiaden or-

gán Slovenskej republiky. Takýto stav jestvujúci dlhodobo by

bol pre náš ústavný systém kritický.

 

     Skúsme si pripomenúť, o ktoré právomoci ide.

 

     Pod písmenom d) sa  zakotvuje možnosť rozpustiť Národnú

radu, ak sa do šiestich mesiacov  od volieb ukáže, že nie je

možné  zostaviť vládu.  Konkrétne, ak  sa trikrát  neschváli

programové vyhlásenie. Prakticky to bude znamenať,  že ak sa

v marci 1998 skončí funkčné obdobie súčasného prezidenta, dá

sa predpokladať,  že nebude možné zvoliť  v súčasnom zložení

nového. Je však celkom reálne  a možné, že i z parlamentných

volieb  na jeseň  1998  vzíde  Národná rada  veľmi rôznorodá

a dokonca by nebolo nič neobvyklé,  ak by sa nedala zostaviť

vláda. Normálne riešenie - nové voľby za použitia písm. d) -

sa však nebude dať použiť, parlament zostane zablokovaný.

 

     Pod písmenom e) sa  ustanovuje právomoc prezidenta Slo-

venskej  republiky podpisovať  zákony. Keďže  článok 105 vý-

slovne  uvádza, že  táto právomoc  v prípade,  že prezidenta

zastupuje vláda, na ňu neprechádza, nemal by vlastne byť zá-

kon bez podpisu prezidenta vôbec vyhlásený. Článok 87 ods. 2

ústavy je v tomto nemilosrdný. No a napokon neprenosnou prá-

vomocou prezidenta  je i vymenúvanie  a odvolávanie predsedu

a ostatných  členov vlády  a prijímanie  ich demisie.  Ak by

post prezidenta republiky zostal  dlhodobo nezmenený, nie je

možné  meniť vládu  ani jednotlivých  jej členov,  a to  ani

v prípade, že  strany, ktoré ju  zostavovali, napríklad pre-

hrajú voľby.

 

     Iste uznáte, vážené kolegyne a vážení kolegovia, že ta-

kýto  stav by  bol pre  normálne fungovanie  nášho ústavného

systému zhubný. Škodil by nám všetkým,  a to či sme v koalí-

cii, alebo v opozícii. Napriek tomu  mu nedokážeme zabrániť.

Hovorím to celkom pokojne, vo vedomí našej politickej reali-

ty. Ak  nezmeníme spôsob voľby,  zostane táto ústavná  bomba

tikať až do chvíle, kým nevybuchne.

 

     Navrhovaný ústavný zákon ustanovuje priamu voľbu prezi-

denta  občanmi Slovenskej  republiky bez  výraznejších zmien

jeho právomocí. Znamená  vlastne uvedenie právomocí zakotve-

ných v súčasnej ústave  a zdedených našou ústavnou tradíciou

do súladu s potrebou jasne vymedzeného mandátu. Drobné zmeny

navrhované v  ústave sú vyvolané zmenou  spôsobu voľby hlavy

štátu. Postavenie prezidenta  Slovenskej republiky podľa na-

vrhovaného zákona  bude zodpovedať moderným  ústavným systé-

mom. Jasný mandát občanov bude vymedzovať ich vzťah k ostat-

ným orgánom štátu  bez deformujúcej straníckej infraštruktú-

ry, jeho  postavenie bude výraznejšie a  čitateľnejšie i bez

zmeny jeho  právomocí. Priama voľba občanmi  vytvorí i jasný

vzťah hlavy štátu voči občanom. Povaha jeho mandátu sa stane

oveľa jasnejšou a zrozumiteľnejšou.

 

     Naši občania sa už  s týmto typom demokracie stretávajú

v komunálnej oblasti. Šesťročné  skúsenosti s priamou voľbou

starostov  a primátorov  poukazujú na  veľmi pozitívny vzťah

medzi voličmi a priamo  nimi volenými funkcionármi v oblasti

územnej  samosprávy.  Najdôležitejším   prínosom  však  bude

väčšia  kontrola  ústavného  systému  štátu občanmi, pretože

v ňom budú pôsobiť dva nimi priamo volené orgány - prezident

a Národná rada. Za druhý považujem mechanizmus, ktorý zabez-

pečí, aby nemohlo nastať nedefinovateľne dlhé obdobie, počas

ktorého by Slovenská republika zostala bez hlavy štátu.

 

     Dovoľte mi,  dámy a páni,  vyjadriť sa ešte  k dvom ná-

mietkam voči tomuto ústavnému zákonu.  Jednou z nich je oba-

va, že otvárame Pandorinu  skrinku, pretože problémov z fun-

govania ústavy je viac a začnú sa sypať návrhy na zmeny ďal-

ších ústavných otázok.

 

     Súhlasím, že je tu  viac takýchto problematických vecí,

ktoré  priniesol život.  Dovolím si  však tvrdiť,  že žiadna

z nich nie je taká, ktorá  by mohla ochromiť život nášho ús-

tavného systému, nezvoliteľný prezident  však áno. Preto sme

úmyselne pripravili návrh ústavného  zákona tak, aby sme ne-

podľahli  pokušeniu súčasne  riešiť aj iné ústavné problémy.

Intenzita  naliehavosti  ich  riešiť  je však neporovnateľne

nižšia, a preto považujeme za vhodné nespájať ich s riešením

takej  zásadnej otázky,  akou je  zmena spôsobu  voľby hlavy

štátu. Zároveň však môžem  vyhlásiť, že sa neuzatvárame pred

rokovaním  o príprave  iných čiastkových  zmien ústavy  tam,

kde život ukázal potrebu jej úprav.

 

     Druhá námietka,  ktorú som si  vypočul po tom,  ako bol

návrh ústavného zákona o  priamej voľbe prezidenta predlože-

ný, bola opačná. Podľa nej zmena spôsobu voľby prezidenta si

vyžaduje i  zmeny v jeho postavení  a vzťahoch voči Národnej

rade, vláde, prípadne i voči ďalším ústavným orgánom. Je to,

samozrejme, možné. V mnohých  ústavných systémoch priamo vo-

lení  prezidenti  majú  podstatne  širšie  právomoci. Ale sú

aj ústavné  systémy, ktoré ich  nemajú.  Podľa nášho  názoru

ústavné právomoci prezidenta tak,  ako sú upravené v platnej

Ústave Slovenskej republiky, nijako nevylučujú priamy mandát

občanov.  Naopak, niektoré  právomoci bez  takéhoto priameho

mandátu prezident Slovenskej republiky,  ale i bývalí česko-

slovenskí  prezidenti od roku 1920 nevyužívali, hoci ich ma-

li zakotvené v ústavách.

 

 

     Základným dôvodom, ktorý  navrhovateľov viedol k návrhu

nerozširovať právomoci  a nemeniť ústavné  vzťahy prezidenta

voči iným  orgánom, bolo nerozširovať  rámec navrhovanej ús-

tavnej zmeny nad rámec riešenia základného problému.

 

     Navrhovaný ústavný  zákon zakotvuje priamu  voľbu hlavy

štátu s možnosťou viacerých kôl  tak, aby bol napokon prezi-

dent v každom prípade zvolený. Pomerne podrobná úprava tých-

to otázok v ústavných systémoch pri priamej voľbe hlavy štá-

tu býva obvyklá.

 

     Ďalšie ustanovenia návrhu  predstavujú iba najnevyhnut-

nejšie neobíditeľné  zmeny Ústavy Slovenskej  republiky, vy-

plývajúce zo  zmeny spôsobu voľby  prezidenta. Ustanovuje sa

zastupovanie v prípade, že  prezident nevykonáva svoju funk-

ciu. Doterajšia  úprava určuje na tento  prípad ako zástupcu

vládu. Priamy mandát prezidenta si  však vyžaduje, aby i za-

stupovaním bol  poverený funkcionár, ktorý  má priamy mandát

občanov, a preto sa  navrhuje zveriť toto oprávnenie predse-

dovi Národnej  rady Slovenskej republiky.  Spresňuje sa tiež

spôsob zániku mandátu prezidenta, ak dlhodobo nemôže vykoná-

vať funkciu a Ústavný súd vyhlási, že táto prekážka má trva-

lý charakter.  Takto sa otvára možnosť  na vyhlásenie nových

prezidentských volieb.

 

     Ďalej  sa upravuje  i spôsob  zániku mandátu prezidenta

v prípade, že  koná proti republike  alebo proti demokracii.

Je logické, že tu nebude možné jednoduché odvolanie Národnou

radou, ktorá ho nevolí.  Navrhuje sa preto vytvorenie inšti-

tútu ústavnej žaloby, ktorú  vznáša Národná rada a rozhoduje

o nej Ústavný súd Slovenskej republiky. Ten ju môže buď pri-

jať, alebo zamietnuť. V prípade, že ju posúdi ako oprávnenú,

zbaví  prezidenta funkcie  a prenechá  ho právomoci  orgánom

činným v trestnom konaní, v prípade, že vykonal skutky, kto-

ré zakladajú podozrenie, že šlo o trestnú činnosť.

 

     Návrh  zákona obsahuje  i prechodné  ustanovenie, ktoré

konštatuje, že terajší prezident dokončí svoje funkčné obdo-

bie podľa  doterajších predpisov, a  to i pokiaľ  ide o jeho

právomoci,  ako aj  o dĺžku  volebného obdobia.  Ustanovenia

o vyhlásení  prezidentských  volieb,  ich  uskutočnenie, ako

i ďalší ústavný  život po zvolení  prezidenta občanmi sa  už

uplatnia podľa navrhovaného ústavného zákona.

 

     Vážené  poslankyne,  vážení  poslanci, návrh  ústavného

zákona  o  priamej  voľbe  prezidenta  Slovenskej  republiky

a o zmene  a  doplnení  Ústavy  Slovenskej  republiky  číslo

460/1992 Zb.  podávame v dobrej viere  učiniť systémový krok

k upokojeniu nášho politického života  a na zabránenie reál-

nej hrozby  zablokovania nášho ústavného  systému. Verím, že

tieto hodnoty  sú pre nás  spoločne významné, bez  ohľadu na

stranícku  príslušnosť.  V  mene  týchto  hodnôt  vás prosím

o podporu tohto návrhu. Som presvedčený, že sa môže stať po-

solstvom pokoja.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu predkladateľovi  Šimkovi. Prosím teraz po-

vereného  člena ústavnoprávneho  výboru, aby  informoval po-

slancov o prerokovaní tohto ústavného návrhu vo výboroch.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené poslankyne, poslanci,

 

     predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

číslo 1339  z 18. decembra  1996 pridelil návrh  skupiny po-

slancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústav-

ného  zákona Národnej  rady Slovenskej  republiky o  priamej

voľbe prezidenta  Slovenskej republiky a o  zmene a doplnení

Ústavy Slovenskej republiky číslo 460/1992 Zb. na prerokova-

nie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem

Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej re-

publiky, Výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky pre ne-

zlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov a Výboru Národnej

rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu s termínom

ihneď.

 

     Na podanie informácie  o výsledkoch prerokovania uvede-

ného návrhu ústavného zákona  vo výboroch Národnej rady Slo-

venskej  republiky bol  určený Ústavnoprávny  výbor Národnej

rady Slovenskej republiky.

 

     Predmetný návrh prerokovali všetky určené výbory.

 

     S návrhom  vyslovil súhlas Výbor  Národnej rady Sloven-

skej  republiky  pre  životné  prostredie  a ochranu prírody

a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú sprá-

vu, územnú samosprávu a národnosti.

 

     Nesúhlas s návrhom skupiny poslancov vyslovil Výbor Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  pre pôdohospodárstvo a Za-

hraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Platné uznesenie  neprijal Výbor Národnej  rady Sloven-

skej republiky pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávny

výbor Národnej rady  Slovenskej republiky prerušil rokovanie

o návrhu ústavného zákona.

 

     Osem  výborov prijalo  k návrhu  odporúčania na  spôsob

prerokovania tohto návrhu, ako  je ďalej uvedené. Jediný po-

zmeňujúci návrh  k ústavnému zákonu  uplatnil Výbor Národnej

rady Slovenskej  republiky pre verejnú  správu, územnú samo-

správu a národnosti. Následne v spoločnej správe  je celkove

osem návrhov uznesení, ktoré jednotlivé výbory navrhli plénu

Národnej rady na odsúhlasenie, na schválenie.

 

     Chcem podotknúť, že ústavnoprávny  výbor, výbor pre ob-

ranu  a  bezpečnosť,  výbor  pre  vzdelanie,  vedu,  kultúru

a šport, výbor pre  hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie,

zahraničný výbor  a výbor pre zdravotníctvo  a sociálne veci

zhodne predložili  návrhy uznesení, ktoré  majú procedurálny

charakter a neriešia vecne danú problematiku.

 

     Pretože  rozhodnutím predsedu  bol ustanovený  ústavno-

právny výbor ako garančný, osvojujem si ako spoločný spravo-

dajca a podávam návrh na hlasovanie o návrhu ústavnoprávneho

výboru, ktorý  ste všetci dostali, bol  vám doručený. Myslím

si,  že je  to návrh  procedurálny, bude  potrebné dať o ňom

hlasovať bez rozpravy. Domnievam sa,  že aj v prípade hlaso-

vania o tomto návrhu nie  sú dotknuté práva ani predkladate-

ľov, ani poslancov, pretože k vecnému prerokovaniu tohto ná-

vrhu sa po stanovenom termíne,  ktorý je uvedený v tomto ná-

vrhu uznesenia, vrátime v rámci samotného vecného prerokova-

nia tohto návrhu.

 

     V prípade, ak  neprejde uznesenie ústavnoprávneho výbo-

ru, ktoré je v poradí prvé, bude potrebné dať hlasovať o os-

tatných  návrhoch  uznesení  v  poradí  tak,  ako sú uvedené

v spoločnej správe z jednotlivých výborov.

 

     Pán predseda,  ako spoločný spravodajca  navrhujem, aby

sme teraz bez otvorenia rozpravy  dali hlasovať o tomto pro-

cedurálnom návrhu, ktorý vzišiel z rokovania ústavnoprávneho

výboru, ktorý  sa nedotýka vecnej problematiky, ale navrhuje

istý procedurálny postup, po ktorého splnení by došlo k pre-

rokovaniu návrhu ako takého.

 

     Ďakujem.

     (Hlasy v sále.)

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Ten, ktorý  je uvedený v spoločnej  správe pod bodom 1,

môžem ho prečítať.

 

     Ústavnoprávny výbor navrhol

 

     A. prerušiť  rokovanie 23. schôdze  Národnej  rady Slo-

venskej republiky o návrhu  skupiny poslancov na vydanie ús-

tavného zákona o priamej voľbe  prezidenta a o zmene a dopl-

není Ústavy Slovenskej republiky a o návrhu uznesenia Národ-

nej rady Slovenskej republiky  o vyhlásení referenda o pria-

mej  voľbe prezidenta  Slovenskej republiky  do 15. februára

1997,

 

     B. predsedovi Národnej  rady Slovenskej republiky navr-

hol  zriadiť pracovnú  komisiu zloženú  z poslancov Národnej

rady Slovenskej republiky a ďalších odborníkov z oblasti ús-

tavného práva zloženú podľa  pomerného princípu, ktorej úlo-

hou bude posúdiť  všetky ústavnoprávne aspekty predkladaného

návrhu skupiny poslancov o  priamej voľbe prezidenta Sloven-

skej republiky a o zmene a doplnení Ústavy Slovenskej repub-

liky číslo 460/1992 Zb.,

 

     C. súčasne navrhol Národnej rade, aby oficiálny preklad

návrhu skupiny poslancov na  vydanie ústavného zákona - tlač

574 -  predložila vhodným spôsob  na medzinárodné expertízne

konanie  (Rada  Európy  a  ďalšie  medzinárodné inštitúcie),

najmä pokiaľ ide o súlad  predloženého návrhu s Ústavou Slo-

venskej republiky,

 

     D. požiadať  vládu  Slovenskej  republiky  o stanovisko

k návrhu skupiny poslancov - tlač 574.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Počuli  ste návrh  uznesenia. Je to procedurálny návrh,

hlasuje sa  bez rozpravy. (Hlasy z  pléna.) Prečo by nemohol

byť? Pán poslanec Čarnogurský.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Za skupinu predkladateľov  poslanec Ivan Šimko, myslím,

dostatočne odôvodnil dôvody  a dôležitosť tohto predloženého

návrhu ústavného zákona. Nazdávam  sa, že uznesenie ústavno-

právneho výboru zbytočným spôsobom odďaľuje riešenie, možno,

že dokonca toto je zmyslom uznesenia, a preto navrhujem, aby

sme rokovali vecne o návrhu zákona.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Je to procedurálny návrh, takže budeme hlasovať najskôr

o procedurálnom návrhu pána predsedu ústavnoprávneho výboru.

Prosím, prezentujme  sa a hlasujme.  (Ruch v sále.  Hlas po-

slanca P. Brňáka:  Bol si vo výbore, sedel  si tam a dokonca

si  s tým  súhlasil, a  teraz hovoríš  iné. Hlas podpredsedu

Ľuptáka: Ale nekričte, chovajte sa kultúrne.)

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, poslanecký návrh

má ešte aj druhý bod  programu. O tomto druhom bode programu

teraz hlasovať  nemôžeme, keďže sme povedali,  že ten je zá-

vislý od toho, ako rozhodneme o prvom bode tohto návrhu.

 

     Takže pristúpime k  ď a l š i e m u  bodu rokovania na-

šej schôdze a to je

 

     návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej repub-

liky na  vydanie zákona Národnej  rady Slovenskej republiky,

ktorým sa  mení a dopĺňa zákon  Národnej rady Slovenskej re-

publiky číslo  124/1996 Z. z. o Štátnom  fonde rozvoja býva-

nia.

 

     Návrh zákona ste dostali ako tlač 529 a spoločnú správu

výborov ako  tlač 529a. (Ruch  v sále.) Áno,  bude rozprava,

dám vám slovo na faktickú pripomienku.

 

     Za skupinu poslancov návrh  odôvodní pán poslanec Paco-

la. Predtým sa s procedurálnou  poznámkou hlási pán poslanec

Rózsa.

 

Poslanec E. Rózsa:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     prosím, aby bolo v zázname uvedené, že pán predseda po-

rušil  rokovací poriadok,  lebo spravodajca  nešpecifikoval,

podľa ktorého ustanovenia rokovacieho poriadku predkladá ná-

vrh. Podľa § 22 ods. 2 rokovacieho poriadku môže takýto pro-

cesný návrh predniesť v rozprave. Vy ste, pán predseda, roz-

pravu neotvorili, tým ste porušili rokovací poriadok.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Pacola, prosím, predneste návrh.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     To,  že sa  znemožnilo otvoriť  rozpravu, aby  sa mohli

poslanci vysloviť k tejto otázke, hoci aj prípadne za situá-

cie, že  by sa potom  v ďalšom rokovaní  pokračovalo neskôr,

považujeme za  parlamentnú obštrukciu, ktorá  sa chce jedno-

ducho vyhnúť rozhodovaniu o tejto otázke.  Preto mi dovoľte,

aby  som vám  oznámil, vážená  Národná rada,  že sa obrátime

priamo na ľudí  v Slovenskej republike a opýtame  sa ich, či

si želajú  voliť si svojho  prezidenta. (Potlesk.) Po  novom

roku  začneme zhromažďovať  podpisy pod  petíciu požadujúcu,

aby sa podľa článku 95 Ústavy Slovenskej republiky vyhlásilo

referendum o priamej voľbe prezidenta republiky. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     K  porušeniu len  toľko, že  nikto rozpravu nezamietol.

Rozprava k  tomuto bodu bude,  keď bude znovu  otvorený tak,

ako je v uznesení.

 

     Pán poslanec Brňák. (Hlasy z pléna.)

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Je mi ľúto, pán poslanec Šimko, ak považujete za parla-

mentnú obštrukciu skutočnosť, že  pri prvej vážnej zmene Ús-

tavy Slovenskej  republiky chceme vytvoriť  vhodné pracovné,

odborné a profesionálne prostredie  na to, aby sme neprijali

právny  paškvil.  Je  mi  skutočne  ľúto,  že vy ako právnik

vlastne nazvete  tento akt a tento  spôsob prístupu k zmenám

v ústave za parlamentnú obštrukciu.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Dovoľte mi,  aby som poznamenal, že  podľa môjho názoru

spôsob predloženia tohto návrhu, ktorý urobili poslanci opo-

zície, aj prístup k rokovaniu, sú jednoznačnou snahou desta-

bilizovať politickú  situáciu na Slovensku.  Teda nie riešiť

problém,  ale destabilizovať  celú spoločnosť,  to je snahou

predloženého návrhu.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Polka.

 

Poslanec L. Polka:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Pred  niekoľkými dňami pri kauze  "Gaulieder" nás ctená

opozícia obviňovala  z toho, že  zavádzame nejaký bieloruský

a srbský model. Som rád, že  už len po niekoľkých dňoch opo-

zícia prejavila, ako sa im  Lukašenkov model zapáčil a že ho

tvrdo presadzuje na Slovensku. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, pán poslanec Pacola, predneste návrh.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     dovoľte, aby som predložil  návrh skupiny poslancov Ná-

rodnej  rady  Slovenskej  republiky  na  novelu zákona číslo

124/1996 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania. Verím, že tu

bude lepšia atmosféra ako doteraz.

 

     Na dnešné rokovanie  predkladám návrh skupiny poslancov

Národnej rady Slovenskej republiky  na vydanie zákona Národ-

nej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon

číslo 124/1996 Z. z. o  Štátnom fonde rozvoja bývania. Záko-

nom číslo  124/1996 Z. z.  o Štátnom fonde  rozvoja bývania,

ktorým bol  zriadený fond bývania, sa vytvorili zákonné pod-

mienky  na poskytovanie  štátnej podpory  na rozvoj  bývania

a nadobudol účinnosť v máji roku 1996.

 

     Nadväzne na tento zákon boli vypracované dve podzákonné

normy - nariadenie  vlády  číslo 181/1996 Z. z.  a vykonáva-

cia  vyhláška  ministerstva  výstavby a  verejných prác čís-

lo  203/1996 Z. z. Vykonávacia  vyhláška  nadobudla účinnosť

11. júla  1996 a od toho  dňa začali žiadatelia prostredníc-

tvom okresných úradov podávať  žiadosti na fond bývania. Po-

čet  podaných žiadostí  plynule  narastal  a k  25. novembru

1996 bolo na fond bývania  doručených 1 301 žiadostí, z kto-

rých  je k  tomuto  termínu  posúdených 1 077 a celková suma

priznanej  podpory je  vo výške  258 miliónov  Sk. Z toho 65

žiadateľov bolo už kladne vybavených.

 

     Napriek vzrastajúcemu trendu  počtu podávaných žiadostí

sme pri uskutočnenom prieskume zistili, že v doteraz platnom

zákone sú určité ustanovenia, ktoré obmedzujú riešenie byto-

vej  situácie veľkej  skupiny občanov,  najmä mladým občanom

a mladým  rodinám.  Tieto  skupiny  občanov prejavujú záujem

o poskytnutie podpory na riešenie svojej nevyhovujúcej situ-

ácie v bývaní, ale dôsledkom obmedzujúcich ustanovení sú vy-

radení z možnosti uchádzať sa  o podporu. V tejto súvislosti

ide v novele zákona číslo  124 o novelu troch hlavných prob-

lémových okruhov.

 

     Prvý okruh  problémov je vypustenie §  10 ods. 2, ktorý

hovorí, že žiadateľ o podporu  nesmie mať byt v prenájme ani

vo vlastníctve.  Zo skúseností vieme, že  veľmi veľa mladých

rodín, manželstiev býva v garsónkach, malometrážnych bytoch,

nevyhovujúcich bytoch, schátraných bytoch a podobne. Z tohto

dôvodu sme dikciu tohto paragrafu vypustili.

 

     V § 10 ods. 2 - to je druhý okruh, ktorý rieši táto no-

vela zákona - sa jednoznačne hovorilo, že žiadateľ musí pre-

ukázať okrem vlastných prostriedkov, prostriedkov z úveru aj

ďalšie prostriedky na  dofinancovanie zvyšnej časti obstará-

vacích nákladov stavby.

 

     Tretí okruh problémov, ktorý  rieši novela zákona číslo

124, je  riešenie sociálne slabších  rodín a hlavne  mladých

rodín. V  tomto okruhu chceme hlavne  riešiť mladých ľudí do

30 rokov, kde chceme poskytnúť určité dotácie vo  výške 25 %

obstarávacích nákladov na stavbu.

 

     Nadväzne na  prijatie novely tohto  zákona ministerstvo

výstavby a verejných prác vypracuje novelu vyhlášky, kde bu-

de  stanovené, že  v programoch  rozvoja bývania  sa stanoví

výška podpory cca  2 000 Sk na m2  a takisto sa predpokladá,

že úver z 300 000 Sk sa zvýši na 500 000 Sk.

 

     Vážení kolegovia, verím, že  takúto novelu zákona číslo

124/1996, hoci je to v krátkom časovom období, podporíte, za

čo vám vopred ďakujem. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Pacolovi.

 

     Ako spoločný spravodajca výborov  bol určený pán posla-

nec Volný. Prosím, aby  nás informoval o priebehu prerokova-

nia tohto návrhu vo výboroch Národnej rady.

 

Poslanec J. Volný:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte,  aby som  predniesol spoločnú  správu k tomuto

návrhu zákona.

 

     Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej repub-

liky na  vydanie zákona Národnej  rady Slovenskej republiky,

ktorým sa  mení a dopĺňa zákon  Národnej rady Slovenskej re-

publiky číslo  124/1996 Z. z. o  Štátnom fonde rozvoja býva-

nia,  pridelil predseda  Národnej rady  Slovenskej republiky

svojím rozhodnutím číslo 1231 z 28. októbra 1996 na preroko-

vanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej repub-

liky, Výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky pre finan-

cie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  pre verejnú správu, územnú

samosprávu  a národnosti  a Výboru  Národnej rady Slovenskej

republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci po tom, ako dos-

tal stanovisko vlády Slovenskej republiky.

 

     Súčasne určil ako príslušný Výbor Národnej rady Sloven-

skej republiky  pre hospodárstvo, privatizáciu  a podnikanie

na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej

republiky s tým, že  skoordinované stanoviská výborov Národ-

nej rady Slovenskej republiky sa premietnu v spoločnej sprá-

ve výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

číslo 1323  zo 4. decembra  1996 pozmenil svoje  rozhodnutie

číslo 1231  z 28. októbra  1996 tak, že  termín prerokovania

návrhu zákona  v určených výboroch  Národnej rady Slovenskej

republiky je ihneď.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a menu prerokoval  návrh skupiny poslancov Národnej

rady  Slovenskej republiky  na vydanie  zákona Národnej rady

Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej

rady  Slovenskej republiky  číslo 124/1996  Z. z.  o Štátnom

fonde rozvoja bývania, a  neprijal uznesenie o výsledku pre-

rokovania návrhu skupiny  poslancov Národnej rady Slovenskej

republiky na vydanie  zákona, lebo podľa § 48  ods. 1 zákona

Slovenskej  národnej  rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom po-

riadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov

nevyslovila s ním súhlas  nadpolovičná väčšina všetkých čle-

nov výboru.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky,

Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre hospodárstvo,

privatizáciu  a podnikanie,  Výbor Národnej  rady Slovenskej

republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti

a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo

a sociálne veci prerokovali návrh skupiny poslancov na vyda-

nie zákona a odporúčajú ho Národnej rade Slovenskej republi-

ky schváliť s pozmeňujúcimi návrhmi a pripomienkami na úpra-

vu. Tieto  návrhy máte uvedené v  spoločnej správe pod bodmi

1 až 11.

 

     Dovolím si upozorniť, že budem navrhovať, aby body čís-

lo 1, 2,  3, 7, 8, 9, 10 a 11 boli  prijaté  a body 4, 5 a 6

boli vyňaté na samostatné hlasovanie s tým, že ich budem na-

vrhovať neprijať.

 

     Dovolím si  vás ešte upozorniť,  že pri bode,  ktorý je

uvedený pod číslom 5 v  spoločnej správe, došlo pri prepiso-

vaní k  chybe, prosím, aby ste  si ju opravili. Prvý  je bod

5 na strane  3 spoločnej správy.  Prvú vetu, ktorá  znie "Za

bodom 5..." atď., celú treba vyčiarknuť.

 

     Takisto  vyčiarknuť šestku  na začiatku  druhého riadku

a samotný text  pokračuje: v § 9  ods. 1 písm. -  písmeno sa

mení  z g)  na d)  - sa  číslovka "30"  nahradzuje číslovkou

"40".

 

     Ďalší riadok,  ktorý nasleduje, takisto  treba vyčiark-

nuť.  Následne sa  prečísluje označenie  bodov. Ostatný text

zostáva nezmenený.

 

     Súčasne, vážený pán predseda, dovoľujem si prihlásiť sa

do rozpravy  ako prvý s  tým, že prečítam  novú dikciu bodov

4, 5 a  6, ktoré som neodporúčal prijať,  kde sa navrhuje po

prekonzultovaní s odborníkmi lepšie riešenie danej problema-

tiky.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec, za uvedenie spoločnej správy.

 

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, otváram rozpra-

vu k tomuto  bodu nášho rokovania s tým,  že do rozpravy som

dostal jednu  písomnú prihlášku. Je  to pán poslanec  Sopko,

ale ako  prvý sa hlási pán  spoločný spravodajca, takže nech

sa páči.

 

Poslanec J. Volný:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Môj prvý pozmeňujúci návrh znie takto:

 

     "Zákon   Národnej  rady   Slovenskej  republiky   číslo

124/1996 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania sa mení a do-

pĺňa takto:

 

     1. V § 4 ods. 1 písm. b) sa  bodka  nahrádza  čiarkou a

dopĺňa sa písmeno c), ktoré znie:

 

     c) poskytovanie štátnej prémie podľa osobitného predpi-

su, odkaz 4a."

 

     Poznámka pod čiarou k odkazu 4a znie:

 

     "§  10  ods. 1  zákona  Slovenskej  národnej rady číslo

310/1992 Zb. o stavebnom  sporení v znení neskorších predpi-

sov.

 

     Ďalej v § 4 ods. 2 sa percento 1 nahrádza percentom 1,5

a suma 10 miliónov Sk sa nahrádza sumou 15 miliónov Sk."

 

     Tento pozmeňujúci návrh nadväzuje na štátny rozpočet na

rok 1997, ktorý sme schválili.  V článku 20 sa navrhuje pre-

sunutie kompetencií v  oblasti regulácie stavebného sporenia

na ministerstvo výstavby a  verejných prác. V rámci predmet-

ného článku sa súčasne  navrhuje, aby poskytovanie stavebnej

prémie bolo realizované  prostredníctvom Štátneho fondu roz-

voja bývania.

 

     Doterajšia dikcia  zákona Národnej rady  Slovenskej re-

publiky číslo 124/1996 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania

však neumožňuje  použitie prostriedkov fondu  na poskytnutie

štátnej prémie.  Vzhľadom na navrhované  znenie zmeny zákona

číslo  310/1992  Zb.  je  preto  nutné  doplniť  zákon číslo

124/1996 Z. z. o ustanovenie upravujúce možnosť poskytovania

štátnej prémie  Štátnym fondom rozvoja bývania  a súčasne je

potrebné upraviť aj náklady  na správu fondu, nakoľko posky-

tovanie štátnej prémie  si vyžiada rozšírenie administratív-

no-technického vybavenia fondu.

 

     Môj druhý návrh  sa týka § 9 -  teda je to k bodu  5 -,

kde nové písmeno d) znie:

 

     "d)  nenávratný príspevok  na stavbu  podľa §  5 ods. 1

písm.  a) v  rozsahu 30  % poskytnutého  úveru na stavbu, ak

žiadateľ je občan mladší ako 35 rokov veku. V prípade, ak je

žiadateľom jeden z manželov, podmienku veku do 35 rokov musí

spĺňať aspoň jeden z manželov".

 

     A k bodu 7 - to  je tretí pozmeňujúci návrh - navrhujem

za bod 7 nový bod 8, ktorý znie:

 

     "§ 10 ods. 2 sa vypúšťa a doterajší odsek 3 sa označuje

ako odsek 2."

 

     To by bolo všetko, ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán  spoločný spravodajca. Môžete zaujať

miesto určené pre spravodajcov. A  teraz má slovo pán posla-

nec Sopko.

 

Poslanec V. Sopko:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážená Národná rada,

     kolegyne, kolegovia,

 

     predtým,  ako  vyjadrím  svoj  názor  k súčasnému stavu

v oblasti bývania, aj k štátnej bytovej politike, aj k pred-

loženej  novele zákona,  chcem z  tohto miesta  osloviť pána

poslanca Jána Ľuptáka.

 

     Chcem  povedať, že  si veľmi  vážim jeho  postoj a jeho

prístupy a iniciatívy na oživenie bytovej výstavby v Sloven-

skej republike. Hovorím, že keby takýchto aktivistov na oži-

venie bytovej  výstavby bolo v našich  radoch viac. Vážim si

aj to, že na čele rezortu stojí pán minister Ján Mráz, ktorý

je v tejto oblasti veľmi skúsený a odborne veľmi zdatný člo-

vek. Rovnako oceňujem, že na tomto ministerstve pracuje veľ-

mi veľa ľudí, ktorým na rozvoji bývania záleží a ktorí tejto

problematike rozumejú a dobre ju poznajú.

 

     Súčasne však vyhlasujem, že nestačí  o bytovej výstavbe

písať  články do  novín. Nestačia  silné reči  a vyhlásenia,

nestačia údery do hrudníka: Ja  to chcem. Na realizáciu kon-

cepcie  štátnej bytovej  politiky treba  vyčleniť v  štátnom

rozpočte finančné prostriedky, ale v objeme podstatne vyššom

ako za posledné dva roky.

 

     V programových tézach  Hnutia za demokratické Slovensko

pred voľbami v roku 1994  bol občanom daný verejný politický

prísľub, že  s podporou štátu sa  oživí bytová výstavba tak,

aby sa ročne ukončilo minimálne 10 tisíc bytov a tento počet

do roku 2000 má dosiahnuť  až 18 tisíc bytov ročne. Všetkými

formami výstavby ročne podľa tohto prísľubu sa má zabezpečiť

15 000 bytov, čo chápem  ako minimálnu úlohu. Plne sa zhodu-

jem aj s tézou, že bývanie je krajne závažná celospoločenská

úloha. Túto  jasne stanovenú a  veľmi ľahko merateľnú  úlohu

treba po dvoch rokoch súčasnej vlády v polovici nášho voleb-

ného obdobia aj vyhodnotiť.

 

     Pokúsim sa o to predovšetkým preto, že dlhodobý výrazný

pokles bytovej výstavby je doslova znepokojujúci a spôsobuje

sociálne  konflikty mladých  rodín. Naozaj  nastal čas plniť

svoje predvolebné sľuby,  plniť programové vyhlásenie vlády,

pretože sa  skončila prvá polovica  nášho volebného obdobia.

Veľmi  ma teší,  že vláda  Slovenskej republiky  v roku 1995

prijala koncepciu štátnej bytovej politiky do roku 2000 a že

ju na svojich zasadnutiach  pravidelne hodnotí. Ale prijatie

koncepčných dokumentov  je len prvý krok  k oživeniu bytovej

výstavby a riešeniu tohto  problému. Na realizáciu koncepcie

aj k dnešnému dňu  chýbajú účinné ekonomické nástroje štátu,

ktoré  zastavia  útlm  bytovej  výstavby. Chýbajú opatrenia,

ktoré  zabezpečia  zdroje  finančných  prostriedkov. Chýbajú

mnohé legislatívne opatrenia.

 

     Na jednej strane teraz  deklarujeme, že bývanie je jed-

nou zo základných potrieb občana a na druhej strane nepokla-

dáme bytovú politiku za súčasť sociálnej politiky štátu. Ta-

kýto stav je od roku 1992  a je to začiatok zlého konca. Do-

slova varujem pred tým, aby takýto stav pretrvával.

 

     Štátny rozpočet vytvára rôzne formy zdrojov na financo-

vanie bytovej  výstavby, ale tieto  zdroje neboli dostatočné

ani v roku  1995, ani v roku 1996 a  nebudú ani v roku 1997.

Nielen pán  Ľupták, ale aj ja  netrpezlivo čakám na oživenie

stavebníctva, doslova  na jeho rozmach,  na zastavenie útlmu

investičného procesu, na obnovenie dynamiky investovania. To

je nevyhnutné  pre zdravý a trvalý  rozvoj ekonomiky Sloven-

skej  republiky. Ale  oživenie stavebníctva  skôr dosiahneme

realizáciou bytovej  výstavby  ako výstavbou  diaľnic, i keď

aj tie sú na Slovensku veľmi potrebné.

 

     Pred spoločensko-ekonomickými zmenami v roku 1989 exis-

toval fungujúci systém prípravy, realizácie  aj financovania

bytovej výstavby. Bol to  veľmi známy režim komplexnej byto-

vej  výstavby. Ten  sme skritizovali,  odsúdili a  uznesením

vlády Slovenskej  republiky číslo 60/1992  aj zastavili. Ale

lepší model sme dodnes nenašli.  Mali by sme si uvedomiť, že

základným predpokladom riešenia  bytovej otázky v Slovenskej

republike môže  byť len priama finančná  dotácia zo štátneho

rozpočtu  a jej  podpora inými  dodatkovými zdrojmi.  Tak to

funguje aj v krajinách Európskej únie.

 

     Aby ma pán poslanec Janko Ľupták nekritizoval, použijem

čísla. Kým v roku 1980 sa postavilo vyše 48 tisíc bytov roč-

ne formou komunálnej,  družstevnej a individuálnej výstavby,

v osemdesiatych rokoch to bolo v priemere 30 až 40 tisíc by-

tov, v  roku 1990 to bolo  už len 24 tisíc,  v roku 1995 len

6 500, v roku 1996 je predpoklad dokončiť 6 000 bytov. Aj to

väčšinou takých, ktoré boli  rozostavané ešte formou bývalej

komplexnej bytovej výstavby.

 

     Nejde mi o bezduchú kritiku, ale musím poukázať na ten-

to výrazný nesúlad so sľubmi aj s vytýčenými cieľmi. Po roku

1990 nastal pokles bytovej výstavby  a my sme ho, vážené ko-

legyne, kolegovia, do dnešného dňa nezastavili.

 

     Takže čo ďalej? Nestavajú sa  byty, ak, tak len v malom

počte. Nebuduje sa technická  infraštruktúra a sme v závoze.

Prešli sme z jedného extrému do druhého. To znamená, od tak-

mer plného financovania bytovej výstavby štátom v období so-

cializmu až  po dnešok, keď  štát ponecháva túto  starosť na

občana. A pritom klameme ľudí,  že nám záleží  na rodine, že

máme domyslenú rodinnú politiku. V čom je domyslená?

 

     Pred rokom 1989 trojizbový  družstevný byt si mohol ob-

čan kúpiť za desaťnásobok  priemerného platu, dnes za stoná-

sobok  priemerného platu.  V Bratislave  sú ceny  bytov ešte

vyššie.

 

     Kde chceme s takouto  politikou dospieť? Kde vedie táto

cesta? Kedy  sa zorientujeme a kedy  vytvoríme skutočné pod-

mienky pre  bytovú výstavbu účinnými  ekonomickými nástrojmi

v oblasti úverovej, daňovej aj subvenčnej politiky? Ak chce-

me seriózne  riešiť dostupné bývanie pre  občanov, v žiadnom

prípade to nepôjde bez výraznej podpory štátu. Súčasná cesta

vedie len k blízkym sociálnym konfliktom.

 

     Zriadený Štátny  fond rozvoja bývania  v každom prípade

pomôže veci, ale v objeme  finančných zdrojov, ako sú schvá-

lené  v Štátnom  rozpočte na  rok 1997  aj vrátane zostatkov

z roku  1996, problém  nevyrieši. Zlepší,  ale nevyrieši. Ak

tento fond má začať plniť svoju funkciu, je nutné zabezpečiť

okamžitý prísun finančných prostriedkov,  a to priamou dotá-

ciou zo štátneho rozpočtu. Kým budem pokračovať, zvýrazňujem

predovšetkým to, že nie je doriešená výstavba technickej in-

fraštruktúry. Občania na to nemajú, mestá pre nedostatok fi-

nančných prostriedkov do toho nejdú.  Je tu pre mňa nezodpo-

vedaná  otázka, kto  má dnes  riešiť podmieňujúce investície

k bytovej výstavbe.

 

     V bývalom režime komplexnej bytovej výstavby to bolo aj

domyslené, aj doriešené, aj v oblasti prípravy, aj v oblasti

financovania. Dnes je takýto stav, že aj keď je záujem o in-

dividuálnu  bytovú výstavbu,  sú veľké  problémy s vykúpením

pozemkov, sú  rôzne špekulatívne tlaky  vlastníkov pozemkov,

ale najväčšie ťažkosti sú  s výstavbou spomínanej technickej

infraštruktúry. Kto iný ju môže financovať, ak nie štát? Veď

sú to finančne veľmi náročné  stavebné práce. A opakujem, že

na ich finančné krytie nemá  ani občan, ani obec. Nehnevajte

sa, ale podľa  mňa tu chýba systémové riešenie.  Lebo to, že

poslanci Národnej  rady v tomto zmätku  lobbujú za vlastných

klientov, nie je systémové riešenie, ale skôr deformácia.

 

     Pozrime sa bližšie na rok 1996. Pri schvaľovaní štátne-

ho rozpočtu  sa predpokladalo, že do  Štátneho fondu rozvoja

bývania budú vyčlenené finančné  prostriedky vo výške takmer

4 miliardy Sk z rôznych mimorozpočtových zdrojov, predovšet-

kým z Fondu národného majetku  a z Fondu zamestnanosti. Sku-

točnosť je však iná a tieto zámery sa nenaplnili. Rovnako je

načase, aby sa prehodnotili kritériá na poskytovanie finanč-

ných prostriedkov na výstavbu  bytov  alebo rodinných domov.

Tento problém čiastočne rieši predložený poslanecký návrh na

zmenu zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania a veľmi  rád ho

podporím, ale v žiadnom prípade nezakladá podmienky na toľko

proklamovanú podporu bytovej výstavby.

 

     Podľa môjho názoru  pri vytváraní tohto fondu treba ob-

jem financií stanoviť normatívne, tak aby fond mohol so svo-

jimi  prostriedkami dlhodobo  plánovať. Konkrétne  navrhujem

priamu dotáciu fondu vo výške 3 % z ročných príjmov štátneho

rozpočtu. Rozhodne by to boli prostriedky účelne investované

v prospech občanov Slovenska a na oživenie bytovej výstavby.

Takto vyčlenené finančné prostriedky  by mali významný dosah

na multiplikačný efekt celého nášho hospodárstva.

 

     V §  11 zákona Národnej  rady číslo 124/1996  o Štátnom

fonde rozvoja bývania odsek 7 hovorí, že na poskytnutie pod-

pory z  prostriedkov fondu nie  je právny nárok.  To v praxi

znamená, že týmto sa opätovne vytvára široký priestor na ro-

dinkárstvo, na korupciu, na  lobbizmus, aj na politické úče-

lové pôsobenie.

 

     Pokiaľ ide o použitie  fondu, ktoré je upravené v § 4 a

predkladanou novelou zákona,  zastávam názor, že prostriedky

použité  na správu  fondu jednoznačne  treba obmedziť presne

stanoveným percentom z ročného  príjmu fondu. To znamená, ak

nestačí 1 %, upravme to na 1,5 alebo na 2 %, ale nevytváraj-

me podmienky na nekontrolovateľný nárast administratívy fon-

du. Veď do procesu  prerozdeľovania fondu sú zapojené bytové

odbory  okresných úradov,  aj krajských  úradov. To  je vyše

300 pracovníkov. Okrem toho v tejto oblasti má pracovať tak-

mer 40-členný  aparát Štátneho fondu  rozvoja bývania. Preto

náklady  na správu  fondu  treba  obmedziť, aby  sa finančné

prostriedky dostali  tam, kde sú určené,  a nie na vybavenie

kancelárií, na autá, na počítače alebo na platy úradníkov.

 

     Na záver mi dovoľte  vysloviť ešte jeden názor. Základ-

ným predpokladom,  aby Ministerstvo výstavby  Slovenskej re-

publiky  plnilo  koordinačnú  funkciu  investičného  procesu

v oblasti bytovej  výstavby, aby mohlo  rozhodovať o rozvoji

územia, aj  o vytváraní podmienok  rozvoja bytovej výstavby,

je presun  kompetencií územného plánu  a stavebného poriadku

z Ministerstva životného prostredia  Slovenskej republiky na

Ministerstvo výstavby a verejných prác Slovenskej republiky.

S odstupom  dvoch rokov  je žiaduce  prehodnotiť kompetencie

týchto  dvoch ministerstiev.  Súčasná pôsobnosť ministerstva

výstavby  a verejných  prác je  veľmi diskutabilná,  pretože

svojimi kompetenciami  toto ministerstvo je  veľmi okyptené.

Určite to trápi aj pána ministra Jána Mráza, ktorý sa svojou

toleranciou  dal vytlačiť  svojmu koaličnému  kolegovi až na

hranicu funkčnosti tohto ministerstva.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  do rozpravy nemám pri-

hlášku.

 

     Pán poslanec Dzurinda sa hlási s faktickou poznámkou.