Stenografická správa o 21. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky

Prepis zo schôdze


                    Prvý deň rokovania

      21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                     4. decembra 1996

____________________________________________________________

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     otváram rokovanie 21. schôdze  Národnej rady Slovenskej

republiky.

 

     Prosím vás, pani poslankyne, páni poslanci, prezentujme

sa.

 

     Zisťujem, že je prítomných 122 poslancov.

 

     O ospravedlnenie neúčasti  na dnešnej schôdzi požiadali

pán poslanec Hrnko, pán  poslanec Pokorný, pán poslanec Lau-

ko, ktorí sú z poverenia Národnej rady na zahraničnej ceste.

Pre chorobu sa ospravedlňuje pán Miklušičák. (Hlas zo sály.)

Ďakujem, ale  mám tu vaše  ospravedlnenie. A mimo  územia je

pán poslanec Peter Weiss.

 

     Na 21. schôdzi Národnej  rady Slovenskej republiky ove-

rovateľmi budú  pani poslankyňa Melánia  Kolláriková za Slo-

venskú národnú stranu a pán poslanec Zsolt Komlósy za Spolu-

žitie. Náhradníkmi  budú poslanci Stanislav  Líška za Hnutie

za demokratické Slovensko a Marián Polák za Združenie robot-

níkov Slovenska.

 

     Po dohode s podpredsedami  Národnej rady a v politickom

grémiu navrhujem program 21. schôdze,  ako vám bol dnes roz-

daný.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci... (Ruch v miest-

nosti.)

 

     Prosím  pánov  redaktorov,  kameramanov,  aby  nerobili

v miestnosti hluk,  lebo ich poprosím  o opustenie rokovacej

miestnosti.

 

     Na programe 21. schôdze sú pod  bodmi 7, 8, 17, 18, 19,

20, 22 a 24 zaradené návrhy zákonov,  o ktorých dám hlasovať

s návrhom, aby podľa § 75 zákona o rokovacom poriadku Národ-

  rada Slovenskej  republiky súhlasila  s ich prerokovaním

pred uplynutím 60-dňovej lehoty.

 

     Prosím, aby sme sa  prezentovali a hneď hlasovali. Pro-

sím, hlasujeme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

 

     Konštatujem, že  Národná rada vyslovila  súhlas s týmto

mojím návrhom.

 

     Teraz  pristúpime k  schvaľovaniu programu  21. schôdze

Národnej rady.

 

     Chcem vás  ešte predtým informovať, že  som dostal list

od prezidenta Slovenskej republiky, ktorý mi oznamuje, že sa

v súlade s  článkom 102 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky

a s §  19 rokovacieho poriadku Národnej  rady Slovenskej re-

publiky rozhodol vystúpiť so  správou o stave Slovenskej re-

publiky  na 21. schôdzi  Národnej  rady Slovenskej republiky

dňa 11. decembra 1996 v dopoludňajších  hodinách.

 

     Zo zákona má pán prezident právo kedykoľvek vystúpiť na

rokovaní  Národnej rady,  s  tým,  že Národná  rada rozhodne

o tom, pod ktorým bodom bude jeho vystúpenie. Pán prezident,

ako ste  počuli, žiada o vystúpenie  11. decembra v dopolud-

ňajších hodinách. Má niekto iný návrh? Ak nie, potvrdím pre-

zidentovi  jeho žiadosť.  (Hlasy zo  sály.) Prosím? Hlasovať

o čom? Netreba o tom hlasovať.

 

     Teraz budeme navrhovať zmeny  a doplnky k programu. Ako

prvý sa s pozmeňujúcim návrhom hlási pán poslanec Gaulieder.

 

Poslanec F. Gaulieder:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som vám  oznámil, že som nikdy nezaslal

žiaden list  predsedovi Národnej rady,  v ktorom sa  vzdávam

mandátu poslanca. Tento list,  ktorý je podvrhom, som dostal

vo fotokópii  dnes, je písaný 26. novembra.  Takýto list som

nikdy neodoslal, nenapísal predsedovi parlamentu. Predsedovi

parlamentu som napísal list, v ktorom píšem, že sa poslanec-

kého mandátu nevzdávam, a verejne tu vyhlasujem, pred plénom

Národnej rady,  že poslaneckého mandátu sa  nevzdám do konca

I. volebného obdobia Národnej rady.

 

     Tento list, ktorý som teraz citoval, bol napísaný pred-

sedovi parlamentu  3. 12., v  ktorom mu opisujem,  že som mu

napísal jeden osobný list, kde  som očakával, že takýto pod-

vrh bude poskytnutý.

 

     A,  pán predseda,  berte na  vedomie toto  moje verejné

a oficiálne vyhlásenie v súlade s ústavou.

 

 

     Chcem  zároveň oznámiť,  že podám  trestné oznámenie na

neznámeho páchateľa  za tento podvrh, ktorý  bol mojím menom

odoslaný predsedovi parlamentu.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán  poslanec,  chcem  povedať,  že  všetky vaše listy,

resp. listy, ktoré došli pod  vaším menom, som odovzdal man-

dátovému a imunitnému výboru.

 

     Pán poslanec Volf.

 

Poslanec J. Volf:

 

     Navrhujem, aby bod číslo 1  v takom znení, ako je navr-

hovaný v návrhu programu, bol  vypustený a bol nahradený bo-

dom číslo  1 v tomto znení: správa  mandátového a imunitného

výboru  Národnej rady  Slovenskej republiky  o nastúpení ná-

hradníka na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Sloven-

skej republiky Kamila Haťapku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec,  to je v  materiáli. (Hlasy nesúhlasu  zo

sály.) Píšem jeho návrh, ale je to tak.

 

     Druhý návrh - pani poslankyňa Schmögnerová.

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pán  predsedajúci, dovoľte  mi, aby  som predniesla dva

návrhy na rozšírenie programu schôdze Národnej rady.

 

     Na septembrovej schôdzi  Národná rada Slovenskej repub-

liky prerokúvala správu Najvyššieho  kontrolného úradu o vý-

sledku kontroly dodržiavania podmienok  vývozu obilia v roku

1995 a  v prvom štvrťroku 1996.  Zistenia o nezákonnosti pri

vývoze obilia potvrdila aj správa  o kontrole trhu s obilím,

vypracovaná  na základe  kontroly, ktorú  vykonal Úrad vlády

Slovenskej republiky. Z porušovania zákonov sú podozriví vy-

sokí vládni úradníci ministerstva hospodárstva, ministerstva

pôdohospodárstva,  Štátnych hmotných  rezerv, Štátneho fondu

trhovej regulácie.  Neoprávnené zisky dosiahli  viaceré súk-

romné spoločnosti. Kauza s obilím má za následok, popri níz-

kej tohtoročnej úrode obilia, že v budúcom roku bude potreb-

né doviesť 400 tisíc ton  obilia. Súkromné spoločnosti a ko-

rupční vládni  úradníci zbohatli na  úkor daňových poplatní-

kov, z vreciek ktorých získali viac ako 800 miliónov Sk.

 

     Počas rokovania septembrovej schôdze nás generálny pro-

kurátor  pán Vaľo  informoval, že  sa vo  veci podozrenia zo

spáchania trestných činov v kauze s obilím začalo vyšetrova-

nie.  Pretože spoločenská  škodlivosť  v  kauze s  obilím je

značná, žiadam, aby na 21.  schôdzu Národnej rady bola zara-

dená informácia generálneho prokurátora o priebehu a výsled-

koch vyšetrovania v kauze s obilím.

 

     Dovoľte mi predniesť druhý  návrh na rozšírenie rokova-

nia 21. schôdze.

 

     Medzi strategické ciele  Slovenskej republiky patrí in-

tegrácia do európskych a atlantických štruktúr. Tieto zámery

sú aj zámermi programového vyhlásenia vlády. Koaličné strany

v tejto súvislosti už niekoľkokrát vyhlásili, že zorganizujú

k otázke  vstupu do  NATO a  Európskej únie  referendum ešte

v priebehu  prvého, resp.  druhého štvrťroku  budúceho roka.

Medzi vysokými štátnymi  funkcionármi existujú rozdielne ná-

zory o stupni pripravenosti Slovenskej republiky na vstup do

Európskej únie. Pretože dôsledky nedostatočnej pripravenosti

Slovenskej  republiky  môžu  mať  mnohé  negatívne dôsledky,

a preto, že dôkladná príprava je časovo  a zdrojovo náročná,

chcem navrhnúť, aby na  rokovanie schôdze Národnej rady Slo-

venskej republiky bolo  zaradené uznesenie  zaväzujúce vládu

na  najbližšej januárovej  schôdzi Národnej  rady informovať

Národnú radu Slovenskej republiky o postupe príprav a stupni

pripravenosti  Slovenskej  republiky  na  vstup do Európskej

únie. Navrhujem to ako dvadsiaty bod programu schôdze.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ako dvadsiaty prvý?

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     Ako dvadsiaty.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Fico.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

 

     navrhujem, aby sme ako  bod 25 programu prerokovali ná-

vrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa me-

ní a  dopĺňa zákon číslo  92/1991 Zb. o  podmienkach prevodu

majetku  štátu na iné  osoby v znení  neskorších predpisov a

zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 39/1993 Z. z.

o  Najvyššom  kontrolnom  úrade  Slovenskej  republiky.  Ide

o opätovný pokus zakotviť  skoršie vyplatenie dlhopisov oso-

bám starším ako 60 rokov a používanie dlhopisov pri kúpe by-

tov do  osobného vlastníctva, ako aj  návrh zákona, ktorý má

zaviesť kontrolný mechanizmus nad aktivitami Fondu národného

majetku.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  aj  ja,  pán  poslanec.  Ten  zákon som dostal

a poslal som ho vláde.

 

     Pani poslankyňa Lazarová.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Ďakujem za slovo, pán  predseda. Zahlasujem iba, že bu-

dem hlasovať náhradnou kartou.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán predseda,

 

     prvého januára 1997 stráca  platnosť tzv. lustračný zá-

kon. Prosím, aby ako bod číslo 10 bol  zaradený bod s názvom

informácia predsedu vlády o tom, ako sa dodržiava na Sloven-

sku lustračný  zákon od 1. 1.  1993 do 1. 1.  1997. Teda ako

bod číslo desať.

 

     Druhá vec, pán predseda, na vašu poznámku o tom, že ste

len odovzdali list pána  poslanca Gauliedera, tzv. list pána

poslanca Gauliedera, aj mandátovému a imunitnému výboru. Bo-

lo by nedobré, keby ste sa v tejto chvíli vyhovárali. Rád by

som vám povedal, že teraz a v tejto chvíli nesiete vy, pred-

seda parlamentu Ivan Gašparovič, plnú  zodpovednosť za tento

bezprecedentný  postup.  Dobre  viete,  že Gaulieder napísal

list, v  ktorom upozornil na túto možnosť, a mali ste  si ho

zavolať,  prinajmenšom zavolať,  či toto  nie je  podvrh. Vy

- plnú zodpovednosť, pán predseda, aby to bolo jasné, aby to

bolo aj na papieri. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Nepatrí to do bodov programu.

 

     Chcem vyhlásiť: Ja ako Ivan Gašparovič, predseda Národ-

nej rady  Slovenskej republiky, beriem  plnú zodpovednosť za

to, že som všetky listy, ktoré som dostal, podpísané poslan-

com Gauliederom,  odovzdal imunitnému a  mandátovému výboru.

Beriem za to plnú zodpovednosť.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Bohužiaľ, bohužiaľ, ste vedľa.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán Derfényi.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Vážený pán predseda,

 

     do programu 21. schôdze Národnej rady Slovenskej repub-

liky navrhujem  nový bod programu,  ktorý žiadam zaradiť  po

sérii sociálnych zákonov, a síce ako bod 22 pod názvom vlád-

ny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zamest-

nanosti, tlač 556.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Farkas.

 

Poslanec P. Farkas:

 

     Vážený pán predseda,

 

     vzhľadom  na to,  že Ústavný  súd Slovenskej  republiky

rozhodol o tom, že  činnosť Osobitného kontrolného orgánu na

kontrolu Slovenskej informačnej služby nie je v súlade s Ús-

tavou  Slovenskej republiky,  a takým  spôsobom Národná rada

Slovenskej republiky nevykonáva  ústavou zabezpečenú činnosť

kontroly Slovenskej informačnej služby, a vzhľadom na to, že

v každej demokratickej krajine  činnosť informačných služieb

je kontrolovaná parlamentom,  navrhujem na program rokovania

21. schôdze Národnej rady  zaradiť bod vytvorenie osobitného

výboru na kontrolu spravodajských služieb, ktorý by pracoval

na základe paritného  zastúpenia parlamentných klubov. Tento

bod navrhujem prerokovať za návrhom na voľbu predsedu Výboru

Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kul-

túru a šport ako nový bod číslo 5.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Palacka.

 

 

 

 

Poslanec G. Palacka:

 

     Vážený pán predseda,

 

     uplynul už viac ako mesiac od poslaneckého prieskumu na

Fonde  národného majetku,  ktorý uskutočnila  komisia Výboru

Národnej  rady Slovenskej  republiky pre  životné prostredie

a ochranu prírody  28. októbra. Keďže  ani doteraz nebol  zo

strany  predstaviteľov  Fondu  národného  majetku uspokojivo

vysvetlený odpredaj bytov z majetku fondu niektorým ústavným

činiteľom  a vysokým  štátnym úradníkom  a nebolo odstránené

podozrenie z  porušenia zákona o privatizácii,  ako i zákona

o konflikte záujmov,  a fond opakovane  nevyhovel požiadavke

vznesenej výborom Národnej rady, navrhujem do programu tejto

schôdze zaradiť nový bod  informácia o použití majetku Fondu

národného majetku v roku 1996  s osobitným dôrazom na odpre-

daj bytov do osobného vlastníctva.

 

     Žiadam vás, pán predseda, aby  ste k uvedenému bodu po-

zvali  viceprezidenta prezídia  a predsedu  výkonného výboru

pána Reháka, aby túto  záležitosť poslancom objasnil a záro-

veň  nám pripravil  písomnú informáciu.  Navrhujem tento bod

zaradiť pred  bod 26 -  návrh použitia majetku  fondu na rok

1997.

 

     Môj druhý návrh, pán predseda, sa týka štátneho rozpoč-

tu. Budeme prerokúvať vládny návrh zákona o štátnom rozpočte

na rok 1997,  čo je iste návrh mimoriadne  dôležitý a právom

vzbudzuje záujem najširšej verejnosti. Navrhujem, vážený pán

predseda,  aby Národná  rada požiadala  Slovenskú televíziu,

aby  zabezpečila  z  celého  prerokúvania  štátneho rozpočtu

priamy televízny prenos.

 

     Ďakujem.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Chcem  vám povedať, že  televízia mi oznámila,

že bude  robiť priamy prenos  vo štvrtok a  v piatok. To  je

akurát to, čo ste chceli.

 

     Pán Duka-Zólyomi.

 

Poslanec Á. Duka-Zólyomi:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Vážená Národná rada,

 

     po prijatí zákona o štátnom jazyku Slovenskej republiky

v Národnej rade Slovenskej  republiky zo strany predstavite-

ľov vládnej koalície a  vládnych činiteľov Slovenskej repub-

liky  viackrát odzneli  sľuby, aj  na rôznych medzinárodných

fórach, o tom, že v  záujme odstránenia právneho vákua treba

pripraviť  návrh a  následne  v  Národnej rade  prijať zákon

o používaní  jazykov národnostných  menšín. O  nevyhnutnosti

takéhoto  zákona sa  vyslovili aj  čelní predstavitelia Rady

Európy a Európskeho parlamentu. Dokonca takáto požiadavka sa

zakotvila aj  v záverečných odporúčaniach  Spoločného parla-

mentného výboru Európskej únie a Slovenskej republiky.

 

     Účastníci rokovania PER  vo Švajčiarsku, predstavitelia

vládnej koalície, opozície a Maďarskej koalície sa vo svojom

spoločnom  vyhlásení  tiež  zaviazali,  že  bude  pripravený

a prijatý zákon o používaní  jazykov národnostných menšín na

Slovensku.  Zatiaľ sa  táto otázka  neriešila. A  ako sme sa

presvedčili, zo  strany vlády nie je  ani ochota kladne pri-

stúpiť k riešeniu tohto problému.

 

     Preto  v  mene  obidvoch  poslaneckých klubov Maďarskej

koalície navrhujem zaradiť do  programu 21. schôdze Národnej

rady Slovenskej  republiky tlač číslo 441  pod názvom  návrh

skupiny poslancov Národnej rady  Slovenskej republiky na vy-

danie zákona Národnej rady  Slovenskej republiky o používaní

jazykov národnostných menšín a etnických skupín v Slovenskej

republike.  Prerokovanie tohto  materiálu navrhujem  zaradiť

ako bod 29.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     presne pred dvoma rokmi  som písal list predsedovi vlá-

dy, prezidentovi  fondu a podpredsedovi  Kozlíkovi, v ktorom

som  ich upozorňoval  na to,  že opoziční  poslanci považujú

prenos kompetencií v privatizácii  na Fond národného majetku

za protiústavný  a že dávajú  podnet na Ústavný  súd. Žiadal

som, aby až do nálezu Ústavného súdu neprivatizovali, preto-

že takto nadobudnuté  majetky  budú nadobudnuté protiprávne.

Žiaľ, po dvoch rokoch, a vravím, žiaľ, pretože vtedy ste ne-

akceptovali  náš hlas  a  teraz  stojí celá  spoločnosť pred

problémom, čo  s protiprávne nadobudnutými  majetkami, ktoré

boli privatizované  v priebehu dvoch  rokov Fondom národného

majetku. Je to taký veľký  problém, že v normálnych demokra-

tických krajinách  by pravdepodobne viedol  k demisii vlády,

lebo zásadné smerovanie  hospodárskej politiky bolo Ústavným

súdom označené za protiústavné a protiprávne.

 

     Preto  navrhujem, aby  bol zaradený  do nášho rokovania

bod  informácia o ďalšom  postupe privatizácie, jej legisla-

tívnom  riešení a  zabezpečení kontroly  privatizácie. Keďže

materiál by mal byť v  písomnej forme predložený vládou Slo-

venskej republiky, odporúčam, aby bol zaradený ako bod číslo

30 a aby ho osobne  uviedol predseda slovenskej vlády, ktorý

je  v plnej  miere zodpovedný  za protiústavnú  privatizáciu

v priebehu rokov 1995 a 1996.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Figeľ.

 

Poslanec J. Figeľ:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Pán predseda,

 

     na  schôdzi, ktorej  program zrejme  budeme schvaľovať,

okrem štátneho rozpočtu budú  aj ďalšie veľmi významné body.

Vari veľmi významný je hneď  ten prvý, ale pre celospoločen-

ský  dosah a  dôležitosť je  veľmi dôležitou  správa o stave

Slovenska.  Budú  tu,  predpokladám,  prítomní  aj diplomati

akreditovaní v Slovenskej republike a bolo by veľmi žiaduce,

keby svoju  prítomnosť mohli naplniť aj  občania tým, že po-

žiadate podobným  spôsobom verejnoprávnu televíziu  o priamy

prenos zo stredajšieho rokovania.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     To nie je do programu, to je požiadavka na mňa.

 

Poslanec J. Figeľ:

 

     Áno.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Moravčík.

 

Poslanec J. Moravčík:

 

     Ďakujem.

 

     Vážený pán predseda,

 

     v minulých dňoch premiér  slovenskej vlády Vladimír Me-

čiar  verejne  vyhlásil,  že  slovenská  vláda je uzrozumená

s tým, že Slovenská republika  nebude prijatá za člena NATO.

Ide o vážne odchýlenie  sa od programového vyhlásenia vlády,

ktoré schválila táto snemovňa.  Ide o vážne poškodenie záuj-

mov Slovenskej republiky. Slovenská  vláda by sa mala starať

predovšetkým o to, aby jej program, ktorý bol schválený par-

lamentom,  bol naplnený.  Preto navrhujem  ako osobitný  bod

programu zaradiť  na rokovanie tejto schôdze  bod pod názvom

plnenie programového  vyhlásenia vlády v  časti týkajúcej sa

členstva Slovenskej  republiky v NATO, s  tým, že poslanecká

snemovňa žiada, aby na  rokovaní bol prítomný predseda vlády

Vladimír Mečiar.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ako ktorý bod?

 

Poslanec J. Moravčík:

 

     To je jedno.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Vaškovič.

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Vážený pán predseda,

 

     navrhujem pred bod číslo 25 zaradiť nový bod - diskusiu

k uzneseniu, v ktorom by  sme vyzvali orgány Fondu národného

majetku, aby nevydávali rozhodnutia o privatizácii.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Keby ste mi to ešte raz povedali, nerozumel som.

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Diskusiu  k uzneseniu,  v ktorom  by parlament vyjadril

vôľu nevydávať rozhodnutia o privatizácii.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Čiže prijať uznesenie Národnej rady.

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Prijať uznesenie, áno.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa Kolláriková.

 

Poslankyňa M. Kolláriková:

 

     Ďakujem, pán predseda. Dovoľte mi, aby som dala dva ná-

vrhy na rozšírenie 21. schôdze.

 

 

     Prvý návrh znie: návrh  zákona Národnej rady Slovenskej

republiky o vrátení majetku Živene, spolku slovenských žien,

tlač 565, a žiadam ho zaradiť ako bod číslo 31.

 

     Druhý návrh znie: návrh zákona Národnej rady Slovenskej

republiky, ktorým sa mení a  dopĺňa zákon číslo 140/1961 Zb.

Trestný zákon v znení neskorších predpisov, tlač 551, a žia-

dam ho zaradiť ako bod 34.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ako bod 34 novelu Trestného zákona a bod 31 o Živene.

 

     Pán poslanec Kanis.

 

Poslanec P. Kanis:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     privatizácia  v rezorte  zdravotníctva sa bezprostredne

týka práv občanov, ktoré im  garantuje Ústava Slovenskej re-

publiky. Ľudia zdraví, nemocní, potenciálni pacienti sa prá-

vom obávajú, že polikliniky sa budú privatizovať rovnako po-

divne,  ako  sa  privatizovali  lekárne,  a  rovnako tajomne

a škandalózne ako kúpele.  Právom sa obávajú, že spôsob pri-

vatizácie  polikliník ohrozí  ich životné  podmienky a  ešte

viac zneistí  život v budúcnosti. Hoci ministerstvo zdravot-

níctva má predstavy ukryté v  istých dokumentoch, o ich kon-

cepčnosti  či zmysle  veľa nevedia  nielen občania,  ale ani

veľká  časť zdravotníkov, ba ani  lekári, ktorí  si zaviedli

súkromnú prax v prenajatých ambulanciách polikliník.

 

 

     Zvlášť závažným  problémom je vzťah obcí  a miest k po-

liklinikám. Veď pri privatizácii polikliník ide spravidla aj

o veľký  a lukratívny  satelitný majetok  polikliník, na vý-

stavbu ktorých  v minulosti prispeli rôznym  spôsobom aj sa-

motní občania. Ako konkrétny známy príklad možno uviesť kro-

ky a diskusiu okolo  privatizácie polikliniky v Banskej Bys-

trici. Sú názory, že polikliniky môže zachrániť iba privati-

zácia, iní žiadajú uskutočniť bezplatný prevod polikliník do

majetku mesta.

 

     Ak sa  zo strany ministerstva hovorí o negatívnych skú-

senostiach s  delimitáciou zdravotníckych zariadení  na obce

a mestá, tak by sa aj  poslanci v Národnej rade mali obozná-

miť s konkrétnymi prípadmi, ako aj dozvedieť sa o tom, prečo

obce  a mestá  majú byť  podľa ministerstva  na konci v rade

uchádzačov.  Prečo by  však občania  nemali byť  informovaní

o takej závažnej veci, akou  sú podmienky budúcej starostli-

vosti o ich  zdravie priamo z úrovne Národnej  rady? Veď ide

o to,  aby  proces  odštátňovania  zdravotníctva neprekročil

hranice zdravého  rozumu a rešpektoval  ducha ústavy, čo  sa

týka zdravia ľudí a ľudu.

 

     Pretože občan  nemá byť informovaný  len následne, teda

až "po funuse", ale  musí byť informovaný vopred, navrhujem,

aby do programu schôdze Národnej  rady bola zaradená ako bod

21 správa o privatizácii v rezorte zdravotníctva s osobitným

zreteľom na  privatizáciu polikliník a  s osobitným zreteľom

na článok 40 Ústavy  Slovenskej republiky, týkajúci sa práva

zdravotne poistených občanov na bezplatnú zdravotnú starost-

livosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, nestihol som zapísať ešte poslednú vetu.

 

 

Poslanec P. Kanis:

 

     Ide o bod 21 - správa o privatizácii v rezorte zdravot-

níctva s osobitným zreteľom na privatizáciu polikliník.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno. Pani poslankyňa Mušková.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Vážený pán predseda,

 

     navrhujem zaradiť  do programu návrh  zákona, ktorým sa

mení   zákon  Národnej   rady  Slovenskej   republiky  číslo

166/1993 Z. z. o opatreniach  v oblasti rozhlasového a tele-

vízneho  vysielania  v znení novely  číslo 321/1996 Z. z. za

bod  15, teda  na koniec  bloku bodov  týkajúcich sa  médií.

V mojom návrhu  ide o krátku  novelu, ktorá umožní  využívať

pozemnú sieť vysielačov, ktoré využíva STV 2, aby tento stav

ostal nezmenený i  po 1. 1. 1997, až  do začiatku vysielania

vysielateľa na základe licencie.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja. Pán poslanec Vavrík.

 

Poslanec R. Vavrík:

 

     Pán predseda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte, aby som predložil návrh na rozšírenie programu

tejto schôdze  Národnej rady, a to  konkrétne pred bod číslo

35 navrhujem zaradiť bod  poslanecký návrh na vydanie zákona

Národnej rady,  ktorým sa dopĺňa zákon  Národnej rady o drá-

hach  a o zmene zákona o živnostenskom podnikaní, tlač číslo

503. Tento návrh si dovoľujem predložiť z dôvodu, že by bolo

veľmi vhodné,  aby tento zákon, táto  novela čím skôr uzrela

svetlo sveta, lebo nie  je možné zabezpečovať prepravnú kon-

trolu  na  dráhach  ako  takých.  Tento  návrh po spolupráci

s príslušným ministerstvom, čiže dopravy, pôšt a telekomuni-

kácií, odporúčal aj gestorský  výbor, výbor pre hospodárstvo

a privatizáciu, takže chcem dať tento návrh.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Šagát.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Dovoľte mi, pán predseda, pripojiť sa k pánu poslancovi

Kanisovi a chcem mu navrhnúť  rozšírené znenie bodu o priva-

tizácii v zdravotníctve. Ten bod by znel takto: vyhodnotenie

doterajšieho priebehu privatizácie v zdravotníctve a koncep-

cia  transformácie  majetku  rezortu  zdravotníctva  na roky

1996-1997. Robím to preto, lebo táto koncepcia je vypracova-

ná, je na Úrade  vlády a vláda sa má s ňou  zaoberať - ak to

tak neurobila včera - neviem presne.

 

     Odôvodňujem tiež potrebu zaradiť tento bod z niekoľkých

dôvodov. Uvediem len tri. Prvý je, že som vyslovene znepoko-

jený doterajším priebehom privatizácie, naposledy privatizá-

ciou Bardejovských kúpeľov, keď vznikla 23. septembra účelo-

vá spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá dostala kúpele. Po

druhé, nevidím dobré legislatívne  podmienky, aby tento pro-

ces mohol prebiehať regulárne za dostatočnej garancie štátu,

aby sa  nám nerozpadla sieť  zdravotníckych zariadení. A  po

tretie, čo  je asi najdôležitejšie, to, ako doteraz prebieha

proces privatizácie v zdravotníctve,  nie je spôsob na zlep-

šenie zdravotníckej starostlivosti,  ale na obohatenie úzkej

skupiny ľudí.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Čarnogurský.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Pán predseda,

 

     k návrhu pani poslankyne  Kollárikovej na zaradenie no-

vely  Trestného  zákona  do  programu  tejto  schôdze  chcem

uviesť, že o tomto  návrhu nemôžeme hlasovať, pretože novela

Trestného zákona bola  vrátená parlamentu prezidentom repub-

liky, a  to znamená, že môžeme  rozhodnúť a musíme rozhodnúť

o námietkach  alebo vete prezidenta republiky  -  áno, alebo

nie - a bez toho  vlastne nemôžeme rozhodovať o návrhu iného

zákona.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, musím vás opraviť. Nejde o novelu, o kto-

rej rozhodoval pán prezident. To je celkom nová novela záko-

na. O  vrátenom zákone pána prezidenta  môžeme rozhodovať aj

v roku 2005.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Tak budú dva zákony.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ako môžu byť dva zákony, keď to neschválila Národná ra-

da? Tým, že ho vrátil  prezident, zákon nie je realizovateľ-

ný, čiže neexistuje.

 

     Pán poslanec Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Približne pred rokom sa uskutočnila cesta poslancov Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky do  Nemeckej spolkovej re-

publiky pod vedením pána  poslanca Jána Čarnogurského, s ro-

kovaniami  na Ministerstve  hospodárstva Nemeckej  spolkovej

republiky a na Ministerstve  pre koordináciu tajných služieb

Nemeckej spolkovej republiky.

 

     V  súčasnosti  sme  svedkami  veľmi závažného škandálu,

trúfam si  povedať, práve v  oblasti druhého zo  spomínaných

ministerstiev, keď v nemeckých kruhoch vzniklo oprávnené po-

dozrenie  o  zadržaní  jedného  z  ich údajných pracovníkov,

z previazanosti tohto rezortu alebo  osoby ministra s oblas-

ťou a sférou organizovaného  zločinu a narkomafie. O proble-

matike z tejto cesty poslancov  Národná rada nevie nič, pre-

tože ju nezabezpečovala, nezabezpečovalo ju ani ministerstvo

zahraničných vecí, ani naše  veľvyslanectvo v Bonne. Takisto

o tomto nemá  žiadne informácie ani  Veľvyslanectvo Nemeckej

spolkovej republiky v Bratislave -  mám písomný list od pani

veľvyslankyne Heike Zenkerovej.

 

     Žiadam vás,  pán predseda, aby ste  sa písomne obrátili

na  pána poslanca  Čarnogurského, aby  podal správu  o tejto

ceste, pretože Národná rada má právo byť informovaná o ceste

takej závažnosti, aby ste o  tom informovali v rámci rozpra-

vy, v rámci prvého bodu. A ak takúto správu nedostanete, aby

ste informovali o fakte, že Národná rada, o tomto nevie nič.

Nedávam to ako pozmeňujúci návrh, len ako požiadavku.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pani poslankyňa Rusnáková.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán predseda,

 

     chcem sa vyjadriť k bodu  číslo 15 - návrh Rady Sloven-

skej televízie na voľbu  ústredného riaditeľa Slovenskej te-

levízie.

 

     V zmysle zákona Rada  Slovenskej televízie má právo na-

vrhnúť  kandidáta na  riaditeľa Slovenskej  televízie. Podľa

mojich informácií sú predložené dva návrhy na kandidátov, čo

už nie je  v zmysle zákona. Nikto z  poslancov Národnej rady

zatiaľ nemal možnosť zoznámiť  sa s týmito kandidátmi, vypo-

čuť  si ich  predstavy, prípadne  prečítať si  ich projekty,

ktoré v súvislosti s tým  majú. Viem, že v priebehu zasadnu-

tia Národnej  rady sa má konať  schôdza výboru pre vzdelanie

a kultúru, kde  by sa mali  predstaviť. Chcem požiadať,  aby

toto zasadnutie  bolo spoločným zasadnutím  všetkých výborov

Národnej rady, pretože ak  poslanci  Národnej rady majú pri-

stúpiť k tejto voľbe, mali by poznať predstavy, vízie a pro-

jekty buď obidvoch, alebo potom, samozrejme, v zmysle zákona

minimálne jedného kandidáta  na riaditeľa Slovenskej televí-

zie. Takže  vás chcem požiadať, aby  ste potom  v súčinnosti

s podpredsedom  výboru zvolali  spoločné zasadnutie výborov,

a to v takom termíne, aby  sa to uskutočnilo ešte pred roko-

vaním o bode 15.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani poslankyňa. Súhlasím  s obsahom vášho vy-

stúpenia. Je  potrebné, aby sa  zoznámili, ale na  to nie je

potrebné  zvolávať výbory.  Každý poslanec  Národnej rady má

právo zúčastniť sa na  zasadnutí výboru. Môžem zatiaľ požia-

dať zastupujúceho podpredsedu, aby ich výbor zvolal do takej

miestnosti, kde bude dosť miesta aj pre ostatných. Čiže bude

to vec poslancov, ktorí tam chcú ísť. Inak s vami súhlasím.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán predseda, ale máte právo zvolať spoločné zasadnutie

výborov, a ja som o to teraz požiadala.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Však  som teraz  povedal, že  požiadam predsedu,  resp.

zastupujúceho podpredsedu, aby mal výbor v takej miestnosti,

kde budú môcť byť všetci.

 

     Pán poslanec Ľupták.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Vážený pán predseda,

 

     dávam dva doplňujúce návrhy do programu. Ako prvý, tlač

331, návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej repub-

liky  na vydanie  zákona Národnej  rady Slovenskej republiky

o vrátení robotníckych domov  robotníckym  spolkom a združe-

niam. Navrhujem tento bod zaradiť za bodom 18.

 

     Ďalší  návrh, ktorý  dávam, je  návrh skupiny poslancov

Národnej rady Slovenskej republiky  na vydanie zákona Národ-

nej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon

Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo  124/1996 Z. z.

o Štátnom fonde rozvoja bývania.  Tento bod navrhujem za bo-

dom 34.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja. Pán poslanec Volf.

 

Poslanec J. Volf:

 

     Pán predseda,  chcel by som doplniť  svoj pôvodný návrh

k bodu číslo 1. Samozrejme, pokiaľ by hlasovaním prešlo zne-

nie, ktoré navrhujem,  týka sa aj bodov 2  až 3, to znamená,

že v tom  prípade by sa zmenili takto: V  bode 2 by bol sľub

poslanca  a v  bode 3   návrh na  voľbu poslanca  do výboru.

V tomto som chcel doplniť, resp. spresniť svoj návrh číslo 1.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Čarnogurský.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Pán  poslanec Hofbauer,  počas prestávky  rokovania vás

pozývam do  bufetu na kávu  a tam vám  dám všetky informácie

o mojom stretnutí...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, prosím vás pekne, nie je rozprava, ani si

nevymieňame vzájomne názory.  (Hlas poslanca Čarnogurského.)

Ale  aj tak  musím dať  o tom  hlasovať, tak  prečo zbytočne

o tom  hovoríte. (Ruch  v rokovacej  miestnosti.) O zaradení

toho  bodu  budeme  hlasovať  ako  o  každom. (Hlas poslanca

o tom, že nedal návrh.) Nie? Tak som nič nepovedal. Požiadal

ma, aby som vás zaradil do programu.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Pán  predseda, môžem  dokončiť? Prosím  vás, počas naj-

bližšej prestávky pozývam pána  poslanca Hofbauera do bufetu

na kávu a  dám mu všetky informácie o  mojom stretnutí s mi-

nistrom Schmidtbauerom. A týka  sa to každého poslanca tejto

snemovne, ktorý bude mať záujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predseda,

 

     bod číslo 18 - novelizácia zákona číslo 192 - bol aktu-

álny do 8. novembra. Keďže vláda dovtedy neurobila príslušné

opatrenia z ústavy po 6 mesiacoch...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     To som mal ja v návrhu. Ďakujem pekne. Súhlasím s vami.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     ...preto odporúčam bod číslo 18 stiahnuť.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Mám to ako posledný svoj návrh.

 

     Keď sa nikto nehlási, mám dva, resp. teraz už len jeden

návrh. Akceptujem to, čo povedal pán poslanec Černák, že bod

18  je zbytočné  prerokúvať a  stiahli sme  ho už  z minulej

schôdze, z dvadsiatej. Dostal sa sem omylom.

 

     Môj ďalší návrh je, aby sme na rokovanie zaradili vlád-

ny návrh  zákona Národnej rady  Slovenskej republiky, ktorým

sa dopĺňa  zákon  Národnej rady číslo 66/1994 Z. z. o plato-

vých  pomeroch prokurátorov,  právnych čakateľov prokuratúry

Slovenskej republiky, tlač 557. To je môj návrh.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, skončili sme do-

plnky k programu. Pýtam sa, či sa ešte niekto hlási?

 

     Pán poslanec Cabaj.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený pán predseda,

 

     nedávam už pozmeňujúci návrh, pretože táto problematika

bola uzatvorená, ale žiadam  30-minútovú prestávku na poradu

klubu pred hlasovaním. Teraz pred hlasovaním.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Teraz prestávku? Pán poslanec Prokeš a pán poslanec Bo-

rovský zrejme majú ten istý návrh.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Podporujeme ten návrh.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, teraz bude 20-minútová prestávka do 15.20 hodi-

ny.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste sa vrá-

tili do rokovacej miestnosti. Naša 20-minútová prestávka bo-

la o máličko dlhšia.

 

     Budeme hlasovať o navrhnutých zmenách programu tak, ako

ste mi ich nahlásili.  Pani poslankyne, páni poslanci, keďže

ich je dosť veľa, niektoré  boli obšírnejšie a možno som ich

nezaznamenal tak, ako ste ich  povedali, súhlasím s tým, aby

ste ma opravili.

 

     Prvý mal zmenu do programu pán poslanec Volf.

 

     Predtým  pán  poslanec  Gaulieder  vyjadril svoj názor,

ktorý ste počuli. O tom sa hlasovať nedá.

 

     Poslanec Volf navrhol, aby  prvé tri body programu boli

nahradené  novými  bodmi.  Prvý  o  nastúpení  náhradníka na

uprázdnený mandát, druhý sľub poslanca, tretí návrh poslanca

do výboru. Takto to bolo povedané.

 

     Prosím, budeme sa prezentovať a budeme hlasovať. (Hlasy

v sále.) Kamila Haťapku. To je jedno.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 62 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

 

     Tento návrh neprešiel.

 

     Tretí návrh,  podľa môjho záznamu  mala pani poslankyňa

Schmögnerová, ktorá navrhuje dva body,  a to do jedného bodu

informáciu generálneho  prokurátora o priebehu  a výsledkoch

vyšetrovania kauzy obilia, a po druhé, aby sme prijali uzne-

senie,  aby Národná  rada na  januárovej schôdzi informovala

o stupni prípravy na vstup Slovenskej republiky do Európskej

únie. Túto informáciu má podať vláda.

 

     Budeme o tom hlasovať. O  obidvoch naraz.  (Hlasy v sá-

le.) Nie? Tak potom najskôr o prvom bode. Prvý bod je infor-

mácia o obilí.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 66 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 31 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.

 

     Prvý návrh neprešiel.

 

     Budeme  hlasovať o  druhom návrhu  pani poslankyne, tak

ako som ho prečítal, aby dvadsiatym bodom rokovania Národnej

rady bolo uznesenie, aby  vláda na januárovej schôdzi podala

informácie o stupni príprav na vstup Slovenskej republiky do

Európskej únie. Prosím, hlasujte.

 

     Páni poslanci, pre istotu,  ak náhodou bolo chybné hla-

sovanie, prosím, zopakujeme ho  ešte raz. Predtým boli nuly,

tak aby  nedošlo k diskusii o  platnosti hlasovania. Prosím,

hlasujeme ešte raz.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 136 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 58 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 47 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme ani tento návrh.

 

     Ďalej bol  návrh pána poslanca Fica.  Pán poslanec chce

ako  bod  25  zaradiť  novelu  zákona  92/1991  Zb. a zákona

39/1993 Z. z., je to tlač 561.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     Chcem vám  povedať, páni poslanci,  že tento zákon  som

dostal minulý týždeň a hneď som ho poslal vláde, ale z vlády

ešte neprišiel.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 59 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 38 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 40 poslancov.

 

     Pán poslanec Mikloško žiada, aby  ako bod číslo 10 bola

zaradená informácia predsedu vlády o dodržiavaní lustračného

zákona od 1. 1. 1993 do 1. 1. 1997 na Slovensku.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 47 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 59 poslancov.

 

     Tento návrh sme neprijali.

 

     Pán poslanec  Derfényi žiada, aby  sme ako bod  22 dali

vládny  návrh zákona  Národnej rady  o zamestnanosti.  Je to

tlač 556.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 89 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.

 

     Tento návrh sme prijali.

 

     Ďalej, pán poslanec Farkas žiada ako bod 5 zaradiť roz-

hodnutie o  vytvorení Osobitného výboru  na kontrolu spravo-

dajských služieb.  Chcem povedať, že  tento výbor budeme  zo

zákona  musieť  urobiť  podľa  nového  rokovacieho  poriadku

a tento ešte nie je účinný.  Môžeme to urobiť, až keď vyjde,

teda to budeme robiť na januárovej schôdzi.

 

     Prosím,  je tu  návrh, budeme  hlasovať. Hlasujte,  ale

nemôžeme  robiť podľa  niektorého zákona,  ktorý neexistuje.

(Hlasy a šum v sále.)

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 55 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 47 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Návrh sme neprijali.

 

     Pán poslanec Palacka chce  pred bod 26 zaradiť informá-

ciu o  použití majetku Fondu  národného majetku v  roku 1996

s osobitným zreteľom na odpredaj bytov.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 58 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 43 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Tento návrh sme neprijali.

 

     Pán  poslanec Duka-Zólyomi  má návrh,  aby sme zaradili

ako bod  29 prerokovanie návrhu  zákona o používaní  jazykov

národnostných menšín a etnických skupín.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 34 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 49 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento doplnok programu.

 

     Ďalej, pán poslanec...  Pardon, nech prejde hlasovanie,

zatiaľ budem  čítať. Pán poslanec  Černák žiada, aby  sme do

programu  ako bod  30 zaradili  informáciu o  ďalšom postupe

privatizácie,  jej  legislatívneho  riešenia  a zabezpečenia

kontroly. A  o ďalšom nemusím dať  hlasovať, ten bod vypadá.

Súhlasíte? (Hlas zo sály: Áno.)

 

     Prosím, budeme sa prezentovať a  hlasujme o tom, čo som

prečítal, aby  sme ako bod  39 zaradili informáciu  o ďalšom

postupe privatizácie a jej legislatívnom riešení  atď. (Hla-

sy v sále.) Prosím? Ako bod 30.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 138 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 61 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 48 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Neprijali sme tento bod.

 

     Ďalej, pán poslanec Moravčík žiada, aby sme zaradili do

programu bod programové vyhlásenie vlády Slovenskej republi-

ky týkajúce sa členstva  Slovenskej republiky v NATO. Infor-

máciu by mal parlamentu podať premiér.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 58 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 38 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 41 poslancov.

 

     Tento návrh sme neprijali.

 

     Pán poslanec Vaškovič žiada, aby sme pred bodom 25 dali

návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorom

by Národná rada rozhodla, aby Fond národného majetku nevydá-

val rozhodnutia o privatizácii.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 57 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 46 poslancov.

 

     Tento návrh sme neprijali.

 

     Pani poslankyňa Kolláriková navrhuje dva doplnky, a to,

aby sme ako bod 31 prerokovali návrh zákona o vrátení majet-

ku Živene, je to spolok slovenských žien. Má to tlač 565.

 

     Prosím, prezentujme sa.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 100 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Prijali sme tento doplňujúci návrh.

 

     Po druhé navrhuje, aby sme ako bod 34 prerokovali návrh

novely Trestného zákona, tlač 551.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 138 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

 

     Prijali sme tento návrh.

 

     Pán poslanec Kanis po  dohode s pánom poslancom Šagátom

navrhuje, aby bod 21 prerokovala Národná rada v podobe sprá-

vy o privatizácii v rezorte zdravotníctva s osobitným zrete-

ľom na privatizáciu polikliník  a ďalších zdravotníckych za-

riadení v nasledujúcom období.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 138 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 66 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 53 poslancov.

 

     Neprijali sme tento doplnok programu.

 

     Pani poslankyňa  Mušková žiada, aby sme  za bod 15 dali

hlasovanie  o novele  zákona  166/1993  Z. z.  o opatreniach

v oblasti rozhlasového a televízneho  vysielania. Je to tlač

číslo 549.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 133 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 96 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Tento návrh sme prijali.

 

     Poslanec Vavrík žiada, aby sme  pred bod 35 dali novelu

zákona 164/1996 Z. z. o dráhach a o  zmene  zákona o živnos-

tenskom podnikaní. Je to tlač  503. Tento zákon je ešte tiež

vo vláde.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 60 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 60 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh zákona.

 

     Pán  poslanec Šagát  sa stotožnil  s poslancom Kanisom,

takže o tom nebudeme hlasovať.

 

     Pán poslanec  Ľupták navrhuje, aby  sme za bod  18 dali

návrh zákona o vrátení  robotníckych domov robotníckym spol-

kom a združeniam. Je to tlač 331.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 132 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 86 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov.

     Nehlasovalo 30 poslancov.

 

     Tento návrh sme prijali.

 

     Pán podpredseda Ľupták má ďalej návrh, aby sme zaradili

rokovanie  o novele  zákona 124/1996  Z. z.  o Štátnom fonde

rozvoja bývania, tlač 529.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 101 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Tento návrh sme zaradili.

 

     Dám hlasovať aj o návrhu pána poslanca Černáka vypustiť

bod 18. Je tam zbytočný.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 136 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 120 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Je to v poriadku.

 

     Môj návrh je realizovaný v programe ako číslo 24, takže

netreba o ňom hlasovať.

 

     Vážení páni  poslanci, pani poslankyne,  budeme sa pre-

zentovať.

 

     Pán poslanec Figeľ.

 

Poslanec J. Figeľ:

 

     Pán  predseda, chcel  by  som  sa spýtať,  ako naložíte

s mojím návrhom, ktorý smeroval k tomu, aby ste oslovili ve-

rejnoprávnu televíziu, aby zabezpečila vysielanie z prerokú-

vania správy o stave Slovenskej republiky.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, povedal som, že  to nie je bod na zarade-

nie do programu rokovania. A  je tu rozhodnutie Národnej ra-

dy, že  Slovenská televízia môže kedykoľvek  prísť a snímať.

Oznámila mi, že príde a bude  tu zatiaľ 2 dni. Počuli to, sú

tu zástupcovia, že... (Hlasy v rokovacej miestnosti.) Pozval

som ich  na začiatku. Na  všetky rokovania Národnej  rady je

televízia pozvaná, čiže záleží na nej, či príde.

 

 

     Budeme hlasovať.  (Ruch v sále.)  Ale o čom  chcete ho-

voriť? Nekričte!  Dobre, dám im slovo,  len treba pokoj. Ne-

hlasujeme.

 

     Pani poslankyňa Rusnáková.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán predseda, poslanecký  klub Demokratickej únie žiada

polhodinovú prestávku pred záverečným hlasovaním.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pred záverečným hlasovaním, teraz?  Tak prosím. Pán po-

slanec  Mikloško  žiada  to  isté.  Prosím,  je prestávka do

17.00 hodiny.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste sa vrá-

tili do rokovacej miestnosti, budeme pokračovať po prestávke

v rokovaní 21. schôdze.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v ro-

kovaní dnešnej schôdze. Keďže sme si odhlasovali zmeny a do-

plnky programu, budeme hlasovať o programe ako celku.

 

     Prosím, pán poslanec Kováč.

 

     Ale pred hlasovaním skutočne  nie sú faktické poznámky,

to je len v rozprave.

 

 

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Pán predseda, to je procedurálna otázka.

 

     Vzhľadom na to, že v programe má byť schválené preroko-

vanie správy mandátového a  imunitného výboru, ktoré sa týka

pána poslanca  Haťapku a pána  poslanca Gauliedera, vzhľadom

na vystúpenie pána poslanca Gauliedera, ktorý spochybnil do-

kumenty  alebo pravosť  dokumentov, ktoré  máte, resp. ktoré

ste dali mandátovému a imunitnému výboru, vzhľadom na to, že

poslanci majú  rozhodovať o mimoriadne vážnej  veci, akou je

strata mandátu  poslanca, žiadam vás, aby  ste tieto tri pí-

somné dokumenty dali rozmnožiť pre každého poslanca, aby sme

mohli posúdiť, čo je vôbec v tých dokumentoch napísané a ako

je to napísané. Prosím vás, aby sme mohli zodpovedne rozhod-

núť v  tejto veci, aby  ste vyhoveli mojej  žiadosti. Myslím

si, že bez písomného materiálu by sme nemali rozhodovať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ja  tieto dokumenty  nevlastním, vlastní  ich mandátový

výbor. Je  to procedurálny návrh. (Hlasy  v sále.) Áno, reš-

pektujem vás, je to procedurálny návrh, dám preto o tom hla-

sovať, páni poslanci. Pán poslanec Kováč mi dal procedurálny

návrh. (Ruch v sále.)

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o tom, aby

boli pre všetkých poslancov  rozmnožené listy. (Ruch a nepo-

koj v sále.) Pokoj! Dal som  hlasovať o tom, aby ste dostali

a boli pre vás rozmnožené listy.  (Ruch a vykrikovanie v sá-

le.) Je to možné? Prosím, hlasujte. (Hlasy v sále.) No, áno.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 94 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 22 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.

     Nehlasovalo 10 poslancov.

 

     (Neutíchajúci ruch v sále.)

 

     Páni poslanci, pán poslanec Brocka, ja vás žiadam...

 

     Páni poslanci,  ja vás žiadam,  aby ste sa  správali...

(Hluk  v sále.)  Prestanete?  Môžem  hovoriť? Prestanete ho-

voriť?  Môžem hovoriť?  Ak sa  budete takto  správať, tak sa

nikdy k ničomu nedopracujeme. (Prejav nesúhlasu v sále.) Po-

koj, páni poslanci. Môžem hovoriť?

 

     Páni  poslanci a  pani poslankyne,  prosím, nechajte ma

dohovoriť a  potom môžete vykrikovať. Ale  nechajte ma doho-

voriť. Odhlasovali ste na základe procedurálneho návrhu pána

poslanca Kováča, že nie, tak  ste si rozhodli všetci. (Hlasy

v sále.) Nechajte  ma dohovoriť. Nechajte  ma dohovoriť! Ja,

keďže to chcete, navrhujem pracovníkom Národnej rady z orga-

nizačného odboru, aby vám na základe rozhodnutia mandátového

výboru tieto  listy dali, hoci  ste si to  odhlasovali inak.

Prosím, môžete tie listy dostať. (Hlasy v sále.) No a čo som

urobil? Musí mandátový výbor,  ja nemôžem mandátovému výboru

prikázať. Takže pokoj, páni poslanci.

 

     Ideme hlasovať o návrhu ako celku a medzitým kancelária

rozmnoží listy a rozdá vám ich.

 

     Prosím, prezentujme  sa a hlasujme.  Hlasujeme o návrhu

programu ako celku a listy dostanete, ako ste chceli.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 137 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Schválili sme si program dnešnej schôdze.

 

     Pracovníci  organizačného  odboru  vám  rozmnožia tieto

listy a hneď ich rozdajú.

 

     Bude prestávka do pol, do trištvrte, lebo skôr to nebu-

de. (Hlasy v sále.) Áno.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste sa vrá-

tili do rokovacej miestnosti.

 

     Pristúpime  k  p r v é m u  bodu programu, ktorým je

 

     správa  Mandátového a  imunitného výboru  Národnej rady

Slovenskej republiky  o nastúpení náhradníkov  na uprázdnené

mandáty poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Prosím predsedu Mandátového  a imunitného výboru Národ-

nej rady Slovenskej republiky, aby nám podal správu o nastú-

pení  náhradníkov na  uprázdnené mandáty  poslancov Národnej

rady Slovenskej republiky. Prosím, pán predseda.

 

 

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     vážení hostia,

 

     predkladám správu  Mandátového a imunitného  výboru Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  o uprázdnení mandátu a na-

stúpení  náhradníka na  uprázdnený mandát  poslanca Národnej

rady Slovenskej republiky.

 

     Dovoľte mi, aby som z poverenia Mandátového a imunitné-

ho výboru podal správu  o uprázdnení mandátu poslanca Národ-

nej rady Slovenskej republiky a o nastúpení jeho náhradníka.

 

     Pán  poslanec Kamil  Haťapka sa  listom zo  7. novembra

1996 vzdal svojho mandátu  poslanca Národnej rady Slovenskej

republiky podľa článku 81  ods. 1 Ústavy Slovenskej republi-

ky, § 9 zákona číslo 45/1989 Zb. o poslancoch.

 

     Podľa zákona číslo 81/1995 Z. z., ktorý s účinnosťou od

7. apríla 1995 novelizoval zákon  o voľbách do Národnej rady

Slovenskej  republiky číslo  80/1990 Zb.  v znení neskorších

predpisov, sú náhradníci na  uprázdnený mandát poslanca roz-

delení do dvoch skupín.  Najskôr dostane mandát taký náhrad-

ník, ktorý získal v  poradí najvyšší počet prednostných hla-

sov zo skupiny kandidátov so  ziskom aspoň 10 % prednostných

hlasov z celkového počtu hlasov strany vo volebnom kraji. Ak

taký náhradník nie  je, a tak je to aj  v tomto prípade, na-

stupuje  náhradník,  ktorého  určí z  volebnej listiny kraja

politická strana. Pritom sa prihliada na odbornosť poslanca,

ktorého  mandát sa  uprázdnil. Slovenská  národná strana  vo

svojom liste  z 18. novembra 1996  určila, že náhradníkom je

pán Miroslav Michalec.

 

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej re-

publiky na svojej 14. schôdzi dňa 4. decembra 1996 preskúmal

dodržanie podmienok predpísaných  na nástup náhradníka. Zis-

til, že v súlade s § 48  zákona o voľbách v platnom znení je

nastupujúcim náhradníkom  Slovenskej národnej strany  vo vo-

lebnom kraji západoslovenskom za poslanca Kamila Haťapku pán

Miroslav Michalec.

 

     Miroslav  Michalec  je  slovenskej  národnosti,  štátna

príslušnosť slovenská.  Narodil sa 23.  11. 1961 v  Smoleni-

ciach.  Má stredoškolské  vzdelanie s  maturitou. Po voľbách

v roku 1992 bol  poslancom Federálneho zhromaždenia. Doteraz

bol  zástupcom  riaditeľa  oddelenia  na Ministerstve obrany

Slovenskej  republiky. Mandátový  a imunitný  výbor Národnej

rady Slovenskej republiky  preskúmal platnosť nastúpenia ná-

hradníka a tiež aj jeho  voliteľnosť. Dovoľte preto, aby som

Národnej rade Slovenskej  republiky navrhol schváliť uznese-

nie tohto znenia:

 

     "Národná rada Slovenskej republiky

 

      A. berie na vedomie,

 

         1. že  podľa článku 81 ods. 1 Ústavy Slovenskej re-

publiky sa poslanec Kamil Haťapka vzdal funkcie poslanca Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky.  Jeho mandát zaniká 4. de-

cembra 1996,

 

        2. že na  uprázdnený  mandát  poslanca Národnej rady

Slovenskej republiky nastupuje podľa § 48 ods. 2 zákona Slo-

venskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Sloven-

skej  národnej rady  v znení  neskorších predpisov  na návrh

Slovenskej národnej strany pán Miroslav Michalec vo volebnom

kraji západoslovenskom,

 

       3. správu  Mandátového  a imunitného  výboru Národnej

rady Slovenskej  republiky o uprázdnení  mandátu a nastúpení

náhradníka na uprázdnený mandát  poslanca Národnej rady Slo-

venskej republiky."

 

     Vážená Národná rada Slovenskej republiky,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     dovoľte mi, aby som z poverenia mandátového a imunitné-

ho výboru podal správu  o uprázdnení mandátu poslanca Národ-

nej rady Slovenskej republiky a o nastúpení náhradníka.

 

     Pán  poslanec František  Gaulieder sa  listom doručeným

Národnej  rade Slovenskej  republiky dňa  28. novembra  1996

vzdal svojho  mandátu poslanca Národnej  rady Slovenskej re-

publiky podľa článku 81  ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,

§ 9 zákona číslo 45/1989 Zb. o poslancoch.

 

     Podľa zákona číslo 81/1995 Z. z., ktorý s účinnosťou od

7. apríla 1995 novelizoval zákon  o voľbách do Národnej rady

Slovenskej  republiky číslo  80/1990 Zb.  v znení neskorších

predpisov, sú náhradníci na  uprázdnený mandát poslanca roz-

delení do dvoch skupín.  Najskôr dostane mandát taký náhrad-

ník, ktorý získal v  poradí najvyšší počet prednostných hla-

sov zo skupiny kandidátov so  ziskom aspoň 10 % prednostných

hlasov z celkového počtu hlasov strany vo volebnom kraji. Ak

taký náhradník nie je - aj  toto je ten istý prípad - nastu-

puje náhradník, ktorého určí z volebnej  listiny kraja poli-

tická  strana. Pritom  sa prihliada  na odbornosť  poslanca,

ktorého mandát sa uprázdnil.  Hnutie za demokratické Sloven-

sko vo  svojom liste doručenom Národnej  rade Slovenskej re-

publiky dňa  3. decembra 1996 určilo,  že náhradníkom je pán

Ján Belan.

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej re-

publiky na svojej 14. schôdzi dňa 4. decembra 1996 preskúmal

dodržanie podmienok predpísaných  na nástup náhradníka. Zis-

til, že v súlade s § 48  zákona o voľbách v platnom znení je

nastupujúcim náhradníkom Hnutia za demokratické Slovensko vo

volebnom kraji  západoslovenskom za poslanca  Františka Gau-

liedera pán Ján Belan.

 

     Ján Belan je  slovenskej národnosti, štátna príslušnosť

slovenská.  Narodil sa  15. 2.  1938. Je  doktorom medicíny.

Pracuje  ako primár  v  nemocnici  s poliklinikou  v Myjave.

(Výkriky z pléna o tom, že Gaulieder sa nevzdáva.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pokračujte, pán poslanec. (Znova  výkriky z pléna.) Po-

kračujte, pán poslanec. Bude rozprava, môžete tam hovoriť.

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej re-

publiky preskúmal  platnosť nastúpenia náhradníka  a tiež aj

jeho voliteľnosť. (Neutíchajúci ruch v sále.)

 

     Pán poslanec  Brocka, budete sa  môcť vyjadriť v  rámci

rozpravy.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán  poslanec, bude  rozprava, budete  môcť povedať, čo

chcete. Pokračujte, pán  predseda. (Neprestajné vykrikovanie

v sále.)

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Pán  poslanec  Brocka,  ja  čítam uznesenie mandátového

a imunitného výboru,  ktorý prijal platné  uznesenie. Prosím

vás pekne, tak to rešpektujme a vypočujme si, budeme sa môcť

vyjadriť v rozprave. Je to procesná stránka, ja to tu jedno-

ducho musím prečítať, aké uznesenie mandátový a imunitný vý-

bor  prijal.  Národnej  rade  Slovenskej republiky mandátový

a imunitný výbor navrhol schváliť uznesenie tohto znenia:

 

     "Národná rada Slovenskej republiky

 

     A. berie na vedomie,

 

        1. že  podľa článku 81 ods. 1  Ústavy Slovenskej re-

publiky  sa poslanec  František Gaulieder  vzdal funkcie po-

slanca Národnej rady Slovenskej republiky. Jeho mandát zani-

ká 4. decembra 1996,

 

        2. že na  uprázdnený  mandát  poslanca Národnej rady

Slovenskej republiky nastupuje podľa § 48 ods. 2 zákona Slo-

venskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Sloven-

skej  národnej rady  v znení  neskorších predpisov  na návrh

Hnutia za  demokratické Slovensko pán Ján  Belan vo volebnom

kraji západoslovenskom,

 

        3. správu  Mandátového a imunitného  výboru Národnej

rady Slovenskej  republiky o uprázdnení  mandátu a nastúpení

náhradníka na uprázdnený mandát  poslanca Národnej rady Slo-

venskej republiky."

 

     Vážené pani  poslankyne, páni poslanci,  ďakujem za po-

zornosť.

 

     Toto uznesenie odporúčam neprijať.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán predseda.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram k tomuto

bodu programu  rozpravu. Do rozpravy  sa prihlásil ako  prvý

pán poslanec Čarnogurský.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     prerokúvame  bod,  ktorý  v  minulosti spravidla patril

k rutinným bodom programu  na našich zasadnutiach. Koľkokrát

sme už  prerokúvali aj vzdanie sa  mandátu poslanca Národnej

rady a najmä nastúpenie nového, iného poslanca na uprázdnené

miesto. Tentokrát bod, ktorý  prerokúvame, v časti týkajúcej

sa poslanca  Františka Gauliedera  vonkoncom nie je rutinným

bodom, ale  je azda najzávažnejším bodom,  aký táto snemovňa

vôbec doteraz prerokúvala.

 

     Nehovorím zbytočne, že je to najzávažnejší bod, pretože

demokratický štát a vôbec demokracia má množstvo zákonov, má

množstvo  pravidiel. Riadenie  a spravovanie  demokratického

štátu je svojím spôsobom  komplikované, ale celá komplexnosť

a zložitosť riadenia demokratického štátu  sa pretína v jed-

nom kľúčovom  bode  a tým kľúčovým  bodom je poslanec parla-

mentu, poslanec zastupiteľského  zboru, pretože cez poslanca

zastupiteľského zboru sa prenáša  vôľa občanov, všetkých ob-

čanov štátu  do vôle štátu,  do rozhodovania štátu.  A preto

všetky  ústavy a  zákony demokratického  štátu vo  vedomí si

práve  tejto  dôležitosti  postavenia  poslanca  pre samotnú

existenciu demokratického štátu  problému slobodného a legi-

tímneho výkonu mandátu poslanca venujú veľkú pozornosť a ob-

klopujú takýto  slobodný a legitímny  výkon mandátu poslanca

mnohými garanciami, napríklad  imunitou, napríklad povinnos-

ťami podľa ústavy,  ako sa má správať, čím  je viazaný a čím

nie je viazaný pri hlasovaní a podobne a podobne.

 

     Pri dnešnom rokovaní o  tomto bode význam nášho rokova-

nia spočíva v tom, že sa zdá,  že väčšina  tohto parlamentu,

ale v každom prípade imunitný výbor tohto parlamentu porušil

všetky kľúčové zásady demokratického štátu a navrhol vlastne

pozbavenie poslaneckého mandátu  nášho kolegu poslanca Fran-

tiška Gauliedera.

 

     Mandátový výbor navrhol pozbavenie poslaneckého mandátu

Františka Gauliedera na základe  falšovaného dokladu, na zá-

klade  listu, ktorý  odoslal neznámy  odosielateľ,  anonymný

odosielateľ predsedovi poslaneckého klubu Hnutia za demokra-

tické Slovensko  Tiborovi Cabajovi. Je  to charakteristické,

že práve Tiborovi Cabajovi. V tomto smere  sa tomu neznámemu

odosielateľovi nedivím.  Ale list,  ktorý máme k dispozícii,

vykazuje celkom  viditeľné znaky úpravy,  dodatočnej úpravy.

Keď sa pozriete na tento list, tak nepotrebujete byť, ani ja

nepotrebujem byť znalcom písma, "písmoznalcom", ale je zrej-

mé, že  text listu, teda  vlastný text listu  je písaný iným

písacím strojom  ako dátum a  adresa predsedu Národnej  rady

Ivana Gašparoviča.  To znamená, že tento  list bol dodatočne

upravovaný,  je falšovaný  a na  základe falšovaného dokladu

ideme pozbaviť poslanca Národnej rady jeho mandátu.

 

     Pripomínam  to vám,  pani Zelenayová  sa usmieva, ktorá

píše také zanietené články  o suverenite Slovenskej republi-

ky, hovorili ste o tom,  ako si konečne budeme vládnuť sami,

- takto si vládnete sami, pani kolegyne a páni kolegovia. Ak

sa  v slobodnej  Slovenskej republike  na základe falošného,

falšovaného dokladu pozbavuje  poslaneckého mandátu poslanec

slovenského parlamentu, tak táto  Slovenská republika nie je

demokratickým štátom,  nie je ani slobodným  štátom a, samo-

zrejme, potom sa nemôžete diviť,  ak s nami takýmto spôsobom

na medzinárodnej scéne zaobchádzajú.

 

     V podstate  všetci vieme, ako  k tomuto dokladu  došlo.

Hnutie za  demokratické Slovensko, neisté  si lojalitou svo-

jich budúcich poslancov - aj pani Zelenayovej, aj pani Zele-

nayová podpísala takýto doklad  -, dalo podpísať svojim kan-

didátom  bianko list,  teda list  bez dátumu,  o tom,  že sa

vzdávajú  poslaneckého  mandátu  v  súvislosti  s vystúpením

z poslaneckého klubu HZDS. Samotný tento podpis bol neplatný

a tento doklad, na základe ktorého prerokúvame tento bod, je

neplatný, povedal by som, aj bez  ohľadu na to, že bol doda-

točne  upravovaný. Je  neplatný preto,  že porušuje  ústavu,

a síce článok 73 ods.  2 Ústavy Slovenskej republiky. Článok

73 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky hovorí, že poslanci sú

zástupcovia občanov.  Mandát vykonávajú osobne  podľa svojho

svedomia a  presvedčenia a nie  sú viazaní príkazmi.  Právny

úkon, každý  právny úkon, od  obyčajnej kúpnej zmluvy  až po

nakladanie s poslaneckým mandátom, je neplatný, ak sa prieči

ústave a zákonom Slovenskej republiky.

 

     Tento podpis - a to sa netýka iba Františka Gauliedera,

to sa týka vás všetkých, aj pani Zelenayovej sa to týka - je

neplatný z toho dôvodu, že je  v rozpore s článkom 73 Ústavy

Slovenskej republiky, pretože núti  poslancov, aby boli via-

zaní príkazmi svojej strany a nerozhodovali na základe svoj-

ho svedomia a presvedčenia. V  tomto zmysle je bianko podpis

o vzdaní sa poslaneckého mandátu od samého počiatku neplatný

a, samozrejme,  v prípade, že snemovňa  rozhodne tak, ako sa

dá očakávať,  František Gaulieder má možnosť  to napadnúť na

Ústavnom súde. A som presvedčený, že tak aj urobí.

 

     Ale  uvedomte  si  opäť,  páni  kolegovia  z koaličných

strán, že pozbavením poslanca na základe takéhoto falšované-

ho dokladu  sa Slovenská  republika dostáva na úroveň Bielo-

ruska  a Srbska.  Čítame v  novinách, čo  sa tam  deje. (Po-

tlesk.)  Tam taktiež  všetky nepokoje,  ktoré tam momentálne

prebiehajú, vznikli na základe  toho, že pozbavili poslanec-

kého mandátu  v prípade Bieloruska  viacerých poslancov naj-

vyššieho  zákonodarného  zboru,  v  prípade Srbska viacerých

poslancov miestneho zastupiteľstva v Belehrade.

 

     Už samotné  priradenie Slovenska do  tejto skupiny štá-

tov, povedal  by som, v týchto súvislostiach -  nepochybujem

o tom a bol  by som veľmi rád, aby  Slovensko bolo v spoloč-

nosti Bieloruska aj Srbska,  povedzme, v ekonomickej súťaži,

v kultúrnej výmene  a podobne a podobne  -, ale, samozrejme,

nebol by som  rád, aby sa Slovensko dostalo  do takejto spo-

ločnosti v súvislosti s pozbavovaním poslancov mandátov.

 

     Chcem  však upozorniť  na jednu  vec. Je  jeden rozdiel

medzi Slovenskom na jednej strane a Srbskom a Bieloruskom na

druhej strane, a to aj  v prípade, že by poslancovi Františ-

kovi Gauliederovi bolo zabránené  vykonávať svoj mandát. Ten

rozdiel spočíva  v tom, že  Slovensko je členom  Rady Európy

a má uzavretú  asociačnú dohodu s  Európskou úniou a  Srbsko

a Bielorusko  nie sú  členmi Rady  Európy a  nemajú uzavreté

asociačné dohody s Radou Európy. Vzhľadom  na to, že - a te-

raz budem ja trochu sarkastický - vzhľadom na to, páni kole-

govia  a pani kolegyne z  koaličných strán, že takéto, pove-

dal  by som,  rýdzo legalistické  odôvodnenie asi  by nebolo

dosť účinné, chcel  by som poukázať na to,  že s naším člen-

stvom v Rade Európy a s našou asociačnou dohodou s Európskou

úniou sú veľmi úzko späté veľmi významné  materiálne záujmy,

a tomu už, páni kolegovia z koaličných strán, vy veľmi dobre

rozumiete.

 

     To znamená, že v  prípade, ak takýmto spôsobom, elemen-

tárnym spôsobom  porušíme ústavu a  demokratické pravidlá na

Slovensku, hrozia nám problémy s  naším členstvom v Rade Eu-

rópy a  hrozia nám problémy  s asociačnou dohodou.  Uvedomte

si, čo  to znamená pre naše  podniky, Východoslovenské žele-

ziarne,  pre textilku  v Trenčíne,  Istropolis v  Bratislave

a mnohé ďalšie a ďalšie.

 

     Bol by som rád, keby ste si boli vedomí aj tejto dimen-

zie problému, opakujem, ktorému  vy veľmi dobre rozumiete po

vašich  privatizačných  záležitostiach.  Všakáno?  Preto vás

opätovne vyzývam a  apelujem na vás, aby ste  brali do úvahy

záujmy  Slovenskej republiky.  Slovenská republika  je našou

spoločnou vlasťou.  Dúfam, že máme  všetci záujem o  to, aby

Slovenská republika  prekvitala, aby občania  Slovenskej re-

publiky mohli byť hrdí na  Slovenskú republiku, aby sa mohli

ukázať v zahraničí  a nemuseli sa hanbiť za  to, nemuseli im

iní pripomínať,  čo všetko sa  to na Slovensku  deje, aby im

nemuseli  pripomínať v  nasledujúcich dňoch  a pýtať  sa ich

s údivom, ako je to možné,  že v Slovenskej republike platne

zvolených poslancov vyhadzujú z parlamentu na základe falšo-

vaných listov.

 

     Mohol  by som  pripomenúť aj  toľko, že  keď sa to dnes

stane Františkovi  Gauliederovi, môže sa  to stať zajtra  aj

vám. Síce silne pochybujem o tom, že by sa to vám mohlo stať

na základe, povedal by som, principiálneho názoru na politi-

ku a vystúpenia z parlamentného klubu či HZDS, SNS alebo ZRS

na základe  nejakých ideových pohnútok,  ale keď sa  to dnes

stane na základe ideových pohnútok,  zajtra sa to celkom po-

kojne  môže stať  na základe  materiálnych pohnútok.  Proste

jedno s druhým,  apelujem na vás, aby ste  sa spamätali, aby

ste si boli vedomí záujmov Slovenskej republiky, záujmov vo-

ličov, ktorí  vás zvolili do  tohto parlamentu, aby  ste za-

mietli návrh na pozbavenie Františka Gauliedera poslaneckého

mandátu.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

      Dámy a páni,

 

     prípad Františka  Gauliedera bude mať  na náš politický

život  oveľa ďalekosiahlejšie  dôsledky, ako  sa to  na prvý

pohľad zdá. Nie  je to len osobný vzťah  nášho kolegu s jeho

bývalou stranou. Rozohrala sa  tu hra o vlastníctvo mandátu.

Poďme však po poriadku.

 

     Článok 81 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky hovorí, že

poslanec sa  môže svojej funkcie vzdať.  Je to klasický prí-

klad  jednostranného  právneho  úkonu.  Nato,  aby sa platne

uskutočnil,  je potrebný  prejav vôle  poslanca. Ak  vznikne

akákoľvek  pochybnosť, či  takýto prejav  vôle jestvuje, nič

jednoduchšie, stačí  sa ho opýtať.  Už to ste,  pán predseda

Gašparovič, podľa môjho názoru mali urobiť. Ak to pán posla-

nec potvrdí, tak to už nemožno spochybniť. Ak vyhlási, že sa

vzdať nechce, tak je to  zas veľmi jednoduché. Vôľa vzdať sa

nie je,  a ak by  jestvoval akýkoľvek list,  záznam či doku-

ment, ktorý by tvrdil niečo iné, bez skutočnej vôle poslanca

by nemohol  spôsobiť žiadne právne  účinky v právnom  štáte.

A keďže  pán poslanec  Gaulieder vyhlásil  ihneď potom,  ako

predseda parlamentu  zverejnil list, v ktorom  sa mal svojho

mandátu vzdať, že sa jednoznačne vzdať nechce, a dnes to ve-

rejne aj pred nami zopakoval,  tak by vlastne už žiadna ďal-

šia diskusia o tom nemala byť.

 

     Postup, ktorý  ste si v  mandátovom a imunitnom  výbore

vynútili,  je založený  na podvode.  Oživili ste  starý spor

o vlastníctvo mandátov. Jestvoval  už v Národnom zhromaždení

bývalého  Československa po roku  1920. Kandidáti na poslan-

cov  museli  svojim  politickým  stranám podpisovať reverzy,

a ak zo svojej strany  vystúpili, vznikla otázka, či mandáty

patria im,  alebo ich stranám.  Na rozdiel od  ústavy z roku

1920 je však Ústava Slovenskej  republiky z roku 1992 predsa

len jasnejšia. Píše sa v nej, že poslanci sú zástupcovia ob-

čanov (v článku 73), teda nie politických strán. Reverz for-

mou bianko podpisu pod súhlas s odstúpením bez dátumu s tým,

že strana ho využije v prípade dákej nedisciplinovanosti, by

bol jasným porušením tejto ústavnej  zásady. Bol by tiež po-

rušením článku 29 ods. 4  ústavy, podľa ktorého sú politické

strany oddelené od štátu.

 

     Napriek tomu väčšina v  parlamente si môže uplatňovanie

takýchto reverzov,  ba azda aj ich  podvrhov, vynútiť. Ak by

sa mala ujať  takáto prax, treba si uvedomiť  i jej dôsledky

na  politický život  našej krajiny.  Dnes sa  reverz uplatní

v prípade, že poslanec vystúpi zo strany, zajtra bude stačiť

iné hlasovanie,  pozajtra na to  bude stačiť už  len odlišný

názor prejavený vo vnútrostraníckej  diskusii. Je len logic-

ké, že  ak to dnes  zavedie HZDS, tak  sa táto prax  rozšíri

rýchlo i na všetky ostatné politické strany. Bude to bezpeč-

  prostriedok, ako  zabezpečiť, aby  v parlamente nesedeli

ľudia schopní  vlastného úsudku a  hlavne vlastnej zodpoved-

nosti pri  rozhodovaní, ale bezduchý  prevodový mechanizmus,

armáda pešiakov poslušne vykonávajúca príkazy diktované dnes

z Tomášikovej a zajtra možno  aj zo Žabotovej alebo Gunduli-

čovej či Medenej.

 

     Poslanec,  ktorý sa  dostane pred  dilemu medzi  hlasom

svojho svedomia a príkazom strany, bude mať iba jediné možné

riešenie - odísť  z parlamentu. V opačnom prípade  ho z neho

pošle preč jeho strana. I  vo vnútri parlamentných strán ta-

káto prax  povedie k tuhej  centralizácii. Strany budú  síce

efektívnejšie presadzovať svoje predstavy do štátnej politi-

ky,  ale zabijú  akúkoľvek tvorivú  diskusiu. Zákonite začnú

degenerovať. Toto sú dôsledky  toho, ak sa mandáty poslancov

stanú vlastníctvom politických strán, ktoré ich kandidovali.

Tí, čo sa dnes usilujú o politickú popravu nášho kolegu Gau-

liedera, si to azda mnohí v plnom rozsahu ani neuvedomujú.

 

     Vážené kolegyne, vážení kolegovia, toto môže byť prece-

densom,  ktorý sa  dotýka  kohokoľvek  v tomto  ctenom zbore

- našej slobody, nášho svedomia  a našej zodpovednosti. A ak

už toto niekomu nič nehovorí  - a podľa šumu, ktorý počujem,

sú tu i takí -, tak mi dovoľte aspoň apelovať na to, aby sme

si ctili náš základný zákon. Ústava nepozná stranícky mandát

ani  s reverzom,  ani bez  reverzu. Stavať  na lži,  podvode

a protiústavnosti, to sa raz  tvrdo tomuto parlamentu vráti.

Nerobte to!

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ďalej  je do rozpravy  prihlásený pán poslanec

Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     podľa môjho  názoru dnes parlament  prerokúva najzloži-

tejšiu situáciu, ktorá od začiatku tohto parlamentného obdo-

bia vôbec existuje. My dnes, resp. vy dnes chcete hlasovaním

rozhodnúť, že sa niekto vzdal mandátu, a budete tak hlasovať

proti vôli človeka, ktorý ju verejne deklamoval. Vznikne pa-

radoxná situácia, že nie poslanec Gaulieder sa vzdá mandátu,

ale Národná rad ho vzdá mandátu.

 

 

     Toto je vážne, dámy a  páni, v hlbokom rozpore so všet-

kými zákonmi, ktoré riadia  poslaneckú činnosť. Iba poslanec

sa môže vzdať funkcie poslanca,  iba poslanec sa môže svojho

mandátu  vzdať.  Hovorí  o  tom  ústava,  hovorí o tom zákon

o poslancoch.  Teda musí  byť prejavená  jeho vôľa. Poslanci

HZDS v mandátovom a imunitnom  výbore zobrali do úvahy jeden

písomný dokument. Skutočne, v Národnej rade existujú tri do-

kumenty, ktoré hovoria o vôli  poslanca. Dokument z 20. 11.,

v ktorom pán poslanec Gaulieder oznamuje pánu Gašparovičovi,

ale  aj pánu  poslancovi Poliakovi,  že sa  nevzdáva mandátu

a "akýkoľvek iný list vo vzťahu k môjmu mandátu a mojej oso-

be  je  bezpredmetný".  Napriek  tomuto  upozorneniu,  ktoré

v liste z 20. 11. pán poslanec Gaulieder adresoval predsedo-

vi Národnej rady Slovenskej republiky, pán predseda Národnej

rady dostal úradnou cestou - tak to vyhlásil - ďalší list od

pána poslanca  Gauliedera, v ktorom  oznamuje, že sa  vzdáva

mandátu.

 

     Myslím si, že človeku,  ktorý pracoval vo vysokej funk-

cii na prokuratúre a mali by mu byť blízke záležitosti, kto-

ré sa môžu stať záležitosťami falzifikátov, trestných činov,

mala do  očí priamo udrieť skutočnosť,  o ktorej hovoril pán

poslanec Čarnogurský, že minimálne  dátum a meno adresáta je

písané iným strojom, teda ide o falzifikát. Normálny predse-

da Národnej  rady by si pozval  poslanca Gauliedera a spýtal

by sa ho: Vážený pán poslanec, mám od teba dva listy. V jed-

nom mi hovoríš,  že sa nevzdávaš, a v  druhom mi hovoríš, že

sa vzdávaš.  Prosím ťa, čo je  vo veci? To by  spravil každý

normálny predseda  Národnej rady. (Potlesk.)  Ale nielen to.

List totiž  nebol adresovaný predsedovi  Národnej rady, list

bol adresovaný pánu Tiborovi Cabajovi. Nepochybne Kancelária

Národnej  rady doručila  tento list  adresátovi do  rúk. Ale

keďže je na liste iná prijímacia pečiatka, t. j. sekretariát

predsedu  Národnej  rady  Slovenskej  republiky,  ja sa, pán

predseda, pýtam,  kto vám doručil list  do sekretariátu. Po-

slanec Gaulieder, alebo poslanec Cabaj, ktorému bol list ad-

resovaný? Kto iný ho mohol mať v rukách? (Potlesk.)

 

     Keď sa  pán poslanec Gaulieder dozvedel  o tomto liste,

znovu informoval predsedu Národnej  rady, kde ho upozorňuje,

že ide o falzifikát a on takýto list nikdy neposlal. Opäť ho

dostal na  vedomie predseda mandátového  a imunitného výboru

pán  poslanec Poliak.  Prosím, všimnite  si, že  na obidvoch

listoch, ktoré poslal pán  Gaulieder, je prijímacia pečiatka

sekretariátu, pretože boli poslané  predsedovi, iba na obál-

ke, v ktorej prišiel tento  list, je pečiatka Kancelárie Ná-

rodnej rady.  To znamená, podľa môjho  názoru, pán predseda,

list vám odovzdal pán poslanec Cabaj, a nie poslanec Gaulie-

der. Minimálne toto vám mohlo byť nápadné.

 

     Ale keď už ste dostali tretí list od poslanca Gauliede-

ra, ktorý vám oznamuje, že ide o falzifikát, ja sa vás znovu

pýtam, prečo ste ako predseda Národnej rady, ktorý je povin-

ný tieto listy a materiály odstúpiť mandátovému a imunitnému

výboru,  prečo ste  dňa 4.  12. 1996,  keď ste dostali tento

list, nepozvali  poslanca Gauliedera a nespýtali  ste sa ho:

Pán poslanec, vy tu máte už  tri listy, z ktorých v dvoch sa

nevzdávate a v jednom sa vzdávate.

 

     Pán predseda, ja sa vás teraz pýtam, a  chcel by som sa

to spýtať  aj predsedu mandátového a  imunitného výboru, akú

garanciu dáva dnes Národná rada všetkým poslancom, že sa ne-

objaví zajtra podpísaný falzifikát  - lebo vy ste neskúmali,

či to je jeho podpis -, že sa neobjaví falzifikát s podpisom

ktoréhokoľvek z nás, že sa  vzdávame mandátu, vy to v zmysle

vášho postupu postúpite mandátovému a imunitnému výboru, kde

osem poslancov HZDS  bez toho, aby bralo do  úvahy názor po-

slanca, dá  návrh na zbavenie jeho  mandátu. Akú záruku majú

poslanci tohto parlamentu, že  sa to nestane zajtra? Žiadnu.

Pán predseda,  vy ste založili a  chystáte sa založiť prece-

dens, že ani jeden poslanec  tohto parlamentu si nie je istý

svojím kreslom, pretože neveríte  poslancovi, keď vám povie:

ja som tento list neposlal.  Neveríte mu, neveríte jeho úst-

nemu vyjadreniu vôle v takomto širokom pléne, pred verejnos-

ťou, pred poslancami. Tomu neveríte, ale falošnému listu ve-

ríte. Vážení páni, to je hanba! (Potlesk.)

 

     Chcem  sa obrátiť  na poslancov  Hnutia za demokratické

Slovensko, Slovenskej národnej strany a Združenia robotníkov

Slovenska.

 

     Vážené  dámy, vážení  páni, neviem,  či si uvedomujete,

akú klietku  na seba spúšťate.  V tejto chvíli  totiž nie je

rozhodujúce,  či vystupujete,  alebo nevystupujete  z klubu.

V tejto chvíli si musíte  uvedomiť, že na základe falzifiká-

tu, falošného  listu budete môcť byť  vylúčení z parlamentu.

Hovorím vám a varujem vás, nebude to už len nesúhlas s poli-

tikou HZDS, teraz to už môže byť aj celkom iný dôvod. Budete

žiadať daňové úľavy, budete  žiadať niečo v privatizácii, aj

to môže byť  dôvod na vašu väčšiu poslušnosť, a budete aj za

to môcť byť vylúčení z parlamentu.

 

     Chcem vám povedať, vážené dámy a páni,  škoda, že práve

ten kolega  tu nie je,  ktorý má aj  doma manželku právničku

a má aj dieťa, ktoré študuje  právo. Idem sa obrátiť na vás,

pretože vy  prídete domov, prídete pred  svoje deti, prídete

pred svojich  manželov, prídete pred  svojich  priateľov na-

príklad  z Klubu  politických väzňov  a budete  sa im musieť

pozrieť do očí za krok,  ktorý teraz spravíte. Budete musieť

svojim  deťom,  ktoré  študujú  právo,  vysvetliť, prečo ste

spravili tento protiprávny akt. Túto pozíciu vám nezávidím.

 

     Na záver - pán  poslanec,  rozprávam ja, potom  sa pri-

hláste do rozpravy, vy ste jeden  z tých v mandátovom a imu-

nitnom výbore,  ktorý takto rozhodol, -  na záver mi dovoľte

jedno upozornenie. (Hlas v sále: Nestraš.) Ja nestraším.

 

     Viete, je to poslednýkrát,  keď v novinách bude správa,

že  Národná rada  rozhodla, že  poslanec Gaulieder  sa vzdal

svojho mandátu. Aj keby som si mal zaplatiť inzertnú stranu,

v novinách sa objavia vaše fotografie, v novinách sa objavia

všetky údaje, ktoré sú verejné, pretože ste ich rozdávali tu

deťom, takže  sú verejné, a  budete menovite v  týchto novi-

nách. Pretože skrývať sa za  pojem Národná rada  je jednodu-

ché. (Potlesk.)  Ale s vašou fotografiou  si vás všimnú vaši

susedia,  vaši známi,  vaši priatelia  a bude  sa vám oveľa-

oveľa ťažšie kráčať domov. Nevyhrážam sa vám. To je informá-

cia verejnosti,  na ktorú má  verejnosť podľa ústavy  právo.

Aspoň toto mi, pani poslankyňa, dovoľte, plniť si aspoň túto

ústavnú povinnosť.

 

     A dovoľte na záver. Budete  stáť pred rozhodnutím a bu-

dete sa rozhodovať o tom,  či spravíte posledný krok na ces-

te, z ktorej  niet návratu. Niet z nej  návratu. Prosím vás,

neurobte tento krok.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďalej  je do  rozpravy prihlásený  pán poslanec Černák,

ale keďže ma  pán poslanec Kováč vyzval, aby  som mu odpove-

dal, tak som povinný mu odpovedať.

 

     Pán poslanec, vaša reč  bola  skutočne plamenná aj pre-

svedčivá a zrejme presvedčila veľa  ľudí v tejto sále, ktorí

vám začali tlieskať, o tom, že tak ako vy  ani tí, ktorí vám

tlieskali, a  možno aj niektorí právnici,  ktorých som učil,

čo ma teraz mrzí, nepoznajú rokovací poriadok. A keby všetky

listy, ktoré  mi prídu (čo  ste povedali, že  nemáte istotu,

tak poviem to isté), áno,  všetky listy, ktoré by mi prišli,

aj falošné, aj keby mi hneď prišli povedať, že sú, mojou po-

vinnosťou, povinnosťou je odovzdať ich mandátovému a imunit-

nému výboru.  (Hlasy v sále.) Lebo  len mandátový a imunitný

výbor môže o tom rozhodnúť, on je na to oprávnený. Preto ne-

siahajte...

 

     Keby som  nebol odovzdal žiadne  listy a išlo  by o po-

slanca alebo o kauzu vašej  politickej strany, tak by ste ma

"pérovali" za to, že som tie listy neodhodil. Ale je to moja

povinnosť. Akákoľvek takáto pošta  príde, musím ju odovzdať.

To je jedna vec.

 

     Druhá vec - ako to, že jeden list prišiel tam a kto vám

ho odovzdal. Samozrejme, že mi ho odovzdal ten, ku komu pri-

šiel,  a dokonca  so  sprievodným  listom - poslanecký  klub

a tak ďalej: "Vážený pán predseda, dnešný deň bola poslanec-

kému klubu  HZDS doručená obálka, v  ktorej sa nachádza list

poslanca NR SR." (Ruch v sále.) Ja som vám neskákal do reči.

- "Vzhľadom  ku  skutočnosti,  že  list nepatrí poslaneckému

klubu... atď., odstupujem vám ho v plnom rozsahu." S pečiat-

kou podateľne, tak  ako bol druhý, s tým  dátumom. Čiže tak,

ako ste povedali, list  bol adresovaný Cabajovi, obálka, ale

na liste  bola adresa predsedu  Národnej rady a  on to musel

doručiť mne. Takže, prosím, pán poslanec, nezavádzajte. A ja

som skutočne musel odovzdať tieto listy a urobím to aj v bu-

dúcnosti,  keď  také  niečo  príde,  odovzdám to mandátovému

a imunitnému výboru.

 

     Pani poslankyňa Ďurišinová.

 

Poslankyňa M. Ďurišinová:

 

     Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.

 

     Na úvod  by som chcela  reagovať na vašu  poznámku, keď

ste povedali, že tlieskali aj niektorí právnici, ktorých ste

vy, bohužiaľ, učili. Myslím si,  že možno ste narážali aj na

moju osobu. Myslím si, že počas môjho teraz vyše štvorročné-

ho pôsobenia v parlamente som sa nikdy nesnažila  alebo nik-

dy som sa nezúčastňovala na takých akciách, ktoré by prispô-

sobovali právo jednotlivým politickým  situáciám, tak ako je

to teraz v tomto prípade.

 

     Chcela by som poukázať na takú jednu drobnosť, ktorá už

v tomto parlamente bola v tomto  volebnom období, keď vystú-

pil z poslaneckého klubu ZRS pán poslanec Kočnár. Poslanecký

klub Združenia  robotníkov Slovenska -  nech mu to  slúži ku

cti  -  si to vyriešil  na svojej  pôde. Takisto po určitých

nezrovnalostiach v politickom klube  KDH bol pán Ľubomír Ro-

man rovnako postihnutý, ale  v rámci svojho politického klu-

bu. Prosila by som, aby problém, ktorý vznikol v rámci poli-

tického klubu  HZDS, si riešil klub  HZDS samostatne. Prosím

vás pekne,  nezaťahujte do toho či  už koaličných partnerov,

alebo celú Národnú radu  Slovenskej republiky. Prosím hnutie

HZDS, aby si tento problém vyriešilo.

 

     Ďalej by som chcela upozorniť kolegov za KDH, ktorí ne-

boli  na rokovaní  dnešného mandátového  a imunitného výboru

- je to  v podstate na  obhajobu pána predsedu  Poliaka. Pán

predseda Poliak poukazoval pri  rokovaní  ako predseda nášho

výboru  na neústavné protizákonné postupy, protizákonné kro-

ky. Musím  povedať, že aj sám  hlasoval proti. (Potlesk.) Zo

všetkých 16 poslancov piati opoziční poslanci, ktorí sme tam

boli, pred záverečným hlasovaním, samozrejme, po prudkej po-

lemike a argumentácii, na  ktorú sme nedostali adekvátne od-

povede, sme na protest  pred hlasovaním odišli. Pán predseda

sa zúčastnil  na hlasovaní a osem  hlasov, ktoré sú potrebné

na zaujatie  stanoviska a prijatie  uznesenia, všetkých osem

hlasov bolo z Hnutia za demokratické Slovensko.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predseda,

 

     prijímam  vaše vysvetlenie,  že každý  list tohto typu,

ktorý dostanete,  budete adresovať mandátovému  a imunitnému

výboru. Chcel som  poukázať na to, že nie  je pravda, že ste

dostali list  od poslanca Gauliedera, ale  dostali ste list,

ktorý vám odovzdal poslanec Cabaj. Po prvé.

 

     Po druhé, pán  predseda, vy ste už predtým  mali v ruke

jeden list, a bol rozporný. Chápem, že rokovací poriadok vám

neukladá túto  povinnosť, ale pýtam sa  vás ako človeka, ako

právnika a ako predsedu Národnej  rady - vy si skutočne mys-

líte, že  nebolo namieste si zavolať  Gauliedera a spýtať sa

ho: Prosím ťa, čo sú to za blbosti, veď sú tu dva rôzne lis-

ty? Vám to nedošlo? (Smiech v sále.)

 

     Chcem povedať, že si  hlboko vážim pána predsedu mandá-

tového a imunitného výboru a  rovnako si hlboko vážim postup

Združenia robotníkov Slovenska,  že takýto problém vyriešilo

vo svojich kruhoch. Tým smutnejší  je postup HZDS, ktoré sa-

mo nevie  rozhodnúť o tom,  čo spraví, ale  prenesie v tejto

chvíli zodpovednosť na poslancov  Združenia robotníkov a po-

slancov SNS, pretože sami nemáte toľko síl, aby ste schváli-

li toto rozhodnutie. (Potlesk.)

 

     Vážený pán predseda, neodpovedali ste mi na jednu vážnu

otázku, akú majú záruku poslanci  Národnej rady, že sa neob-

javí iný falzifikovaný list, keď vy sa ani nespýtate Gaulie-

dera: Je to tvoj podpis? Ani to ste sa nespýtali. Akú má zá-

ruku  ktorýkoľvek  poslanec  Národnej  rady,  že sa neobjaví

v najbližších dňoch list s jeho  menom a osem poslancov HZDS

v mandátovom a  imunitnom výbore ho  vzdá jeho mandátu.  Akú

majú záruku poslanci opozície i  koalície, že sa takýto krok

nestane? Na túto otázku mi, pán predseda, dlhujete odpoveď.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vôbec nedlhujem odpoveď, pretože ak ste dobre počúvali,

tak som to povedal. Akýkoľvek list dôjde, tak ho pošlem, kam

patrí, a  patrí na mandátový výbor.  A mojou povinnosťou nie

je skúmať a  hľadať. Keď prišiel list od  pána poslanca Gau-

liedera,  bol  som  mimo  územia  republiky  a dostal som ho

v pondelok. V pondelok som bol mimo Bratislavy, v utorok bo-

la tlačovka a  na tlačovke som oznámil, že  mám tieto listy,

keď už to chcete tak podrobne.

 

     Pán poslanec Gaulieder bol dnes  v Národnej rade. Sedel

som u seba  v kancelárii a sekretárka mi  prišla povedať, že

zvoní, či ho prijmem. Áno. Pán poslanec  Gaulieder neprišiel

ku  mne, prišiel  k vedúcej  kancelárie, odovzdal  tam kópiu

listu, ani nie originál, ktorý  mi dal, a odišiel preč. Mys-

lel som si,  že príde ku mne. Myslím  si, že nemám povinnosť

behať za  pánom poslancom Gauliederom. Ak  mal záujem prísť,

mohol mať taký  istý záujem ako ja  a  prísť mi povedať: Pán

predseda, toto je tak a tak.

 

     Čiže nie  je mojou povinnosťou,  opakujem, mojou povin-

nosťou je splniť si a odovzdať list mandátovému výboru.

 

     Či viem o tom, že je to taký, alebo nie - môžem vám po-

vedať, páni poslanci, že  prvé rozhodnutie, ktoré bolo vzda-

nie sa mandátu, bolo vzdanie  sa mandátu pána poslanca Find-

ru, keď išiel do služieb prezidenta republiky. Dostal som od

neho list, na základe toho listu som vydal uznesenie, že be-

riem na vedomie, a dňom doručenia sa mu končí mandát. Tak je

to v rokovacom poriadku. Nato - vtedy, myslím, bol predsedom

výboru pán Fogaš,  bolo to na zasadnutí Národnej  rady - vy-

stúpil, že nemám takéto právo, že to malo predsedníctvo a že

o tom musí  rozhodnúť poslanecká snemovňa.  Musel som zrušiť

svoje rozhodnutie  a poslanecká snemovňa  prijala uznesenie,

čiže ona rozhodla  o tom, či sa mandátu  vzdal, alebo sa ne-

vzdal, a či ho poslanecká snemovňa prijme. Čiže nie predseda

Národnej rady, pán poslanec Kováč, opäť opakujem.

 

     Pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Pán predseda,  mám na  vás otázku.  Keď vám príde list,

v ktorom sa  vy vzdávate poslaneckého  mandátu, odstúpite ho

mandátovému a imunitnému výboru?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     No  samozrejme,  pretože  nemôžem  o  tom rozhodnúť ja.

(Ruch a smiech v sále.)

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Tak toto mi, pán predseda, úplne stačí.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Mne nemôže  dôjsť list, pán  poslanec Kňažko. Ten  list

môžem napísať a musím ho poslať. (Ruch v sále.) Samozrejme.

 

     Pán poslanec Bugár.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Vážený pán predseda, je  smutné, že pokiaľ tu kolegovia

hovoria o  závažných skutočnostiach, ktoré  budú mať ďaleko-

siahle dôsledky a dosahy na smerovanie Slovenskej republiky,

vy sa tu  usmievate. Aké sú vaše morálne  hodnoty? Vy osobne

nesiete  a budete  niesť  zodpovednosť  za tento  čierny deň

v histórii tohto mladého štátu. To si uvedomte. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec  Bugár, svoju zodpovednosť si  nesiem a na

nikoho ju nedám. O  tomto nerozhoduje predseda Národnej rady

sám, ja  tu budem  rozhodovať  tak ako všetci  ďalší 149 po-

slanci. To je moje rozhodnutie.

 

     A pokiaľ chcete hovoriť o  morálke, tak je morálne, keď

dopredu viem, že odídem z  poslaneckého klubu a z politickej

strany, keď dopredu viem a podpíšem to? Keď prídem k notáro-

vi a dám si overiť podpis  s tým, že v budúcnosti nevystúpim

z klubu, ale  napriek tomu viem, že  z klubu vystúpim? (Hluk

v pléne.) Pýtam sa, či to  je morálne. Keď idem na kandidát-

sku  listinu  a  nie  som  zaradený  na kandidátsku listinu,

a preto, aby som bol zaradený, tak budem podpisovať, že nik-

dy stadiaľ neodídem? To je morálne? (Hlasy v sále.)

 

     Páni poslanci, s faktickou  poznámkou je prihlásený ďa-

lej pán poslanec Čarnogurský.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Pán  predseda,  myslím,  že  vaše skutkové vysvetlenia,

ktoré boli  po prejave pána poslanca  Romana Kováča, vnášajú

ďalšie svetlo do celej kauzy a potvrdzujú, že nejde o platné

vzdanie sa mandátu.

 

     Po prvé - povedali ste  alebo potvrdili,  že list, teda

nielen František Gaulieder nie,  ale ani neznámy odosielateľ

neadresoval Národnej rade, ani vám osobne, ale adresoval ich

predsedovi poslaneckého  klubu HZDS, čiže  nejakej vonkoncom

inej inštitúcii - nazvime to -, než je Národná rada a Národ-

nej rade  to doručil poslanec  Cabaj  alebo poslanecký  klub

HZDS údajne  na základe toho,  že na liste  je napísaná vaša

adresa. Ale na  prvý pohľad je zrejmé, že  vaša adresa je na

liste napísaná iným strojom, než  je samotný text. To zname-

ná, že vaša adresa tam bola dopísaná iba dodatočne. List ne-

bol adresovaný  ani vám, ani  Národnej rade. To  znamená, že

keby  aj všetky  ostatné okolnosti  neplatili - ale ony pla-

tia -, o  ktorých som sa zmienil ja a  ďalší rečníci, tak aj

tak toto nie je právny  akt, ktorý bol smerovaný, adresovaný

Národnej rade, a teda ani  nemôže mať účinky doručenia práv-

neho aktu adresovaného Národnej rade. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nemá význam, aby sme dookola  hovorili jedno a to isté.

Na  tom liste  je adresa  predsedu Národnej  rady a  prosím,

obráťte sa... (Hlasy zo sály.)  Na tom liste je adresa pred-

sedu Národnej rady.  Ja som už povedal, že  nie je mojou po-

vinnosťou tieto veci skúmať. (Hlasy zo sály.) A nemá význam,

aby sme sa my takto  teraz... (Neustále hlasy zo sály.) Man-

dátovému výboru.

 

     Takže prosím, budeme rokovať ďalej faktickými poznámka-

mi bez toho, aby som odpovedal.

 

     Pán poslanec Bajan.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Človek, ktorý nehovorí úplne pravdu, musí mať minimálne

dobrú pamäť. Vo vašom prípade  sa to celkom potvrdilo. Takže

stačí  mi toto  vyjadrenie, kde  je jasne  povedané, že  ide

o kolosálny podvod  voči kolegovi Gauliederovi. A vystúpenie

pána kolegu Kováča smerovalo k  tomu, aby ukázal na hlavného

vinníka tejto kauzy, a tým ste vy.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Pittner.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Vážený pán predseda,

 

     ak ktorýkoľvek občan vstúpi  do obchodu a platí bankov-

kou, ktorá je viditeľne sfalšovaná, tak je trestne stíhateľ-

ný. Ak zoberieme tento list,  sú tu minimálne  dva markanty,

ktoré svedčia  o tom, že list  bol upravovaný, a teda  je to

falzifikát. V takomto prípade, prepáčte  mi to, mali ste po-

stupovať úplne ináč, nie dať to mandátovému a imunitnému vý-

boru, ale orgánom činným v trestnom konaní. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ale  s poznámkou,  že to  môže urobiť  mandátový výbor.

(Prejavy nesúhlasu v sále.)

 

     Pán poslanec Poliak.

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Moja úloha a situácia v tejto záležitosti je veľmi zlo-

žitá, pretože som poslanec vládnej koalície. Ale ten problém

vidím  skutočne  z  hľadiska  objektívnosti a spravodlivosti

troška ináč. Mali sme vo výbore predvolaného aj pána poslan-

ca Gauliedera, aby sa vyjadril k predmetnej veci. Myslím si,

že on  jediný vie, či  písal tretí list, alebo nepísal tretí

list.  On to  v mandátovom  a imunitnom  výbore aj  povedal.

A teda  mali by  sme skutočne  veľmi-veľmi citlivo zvažovať,

ako budeme hlasovať aj pri  tom, či mu mandát zostane, alebo

či  ho mandátu  zbavíme. Ja  som argumentoval  aj vo výbore.

A myslím si, že je úplne  odôvodnené - pani kolegyňa Ďuriši-

nová už v podstate niečo povedala -, ale preto, aby sme nao-

zaj rešpektovali Ústavu Slovenskej republiky, ktorá je záko-

nom zákonov  v tejto republike,  aby sme rešpektovali  zákon

o rokovacom poriadku a zákon o poslancoch.

 

     Ja som  aj pri hlasovaní vo  výbore hlasoval proti (po-

tlesk), pretože si  myslím, že by to bol  zlý krok, ktorý by

výbor  a Národná  rada urobili,  keby sme  pozbavili mandátu

poslanca, ktorý podľa ústavy - ako bolo už citované - článok

73  odsek 2  - je  zástupca občanov.  Mandát vykonáva osobne

podľa svojho  svedomia a presvedčenia a  nie je viazaný prí-

kazmi. A  teda skutočne tieto veci  treba vidieť a rešpekto-

vať.

 

     Bola tu otázka  aj pre mňa od pána  poslanca Kováča. Ak

by  sme prijali  uznesenie, ktorým  pozbavíme pána  poslanca

Gauliedera mandátu, tak záruky,  pán poslanec Kováč, nedávam

žiadne.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Javorský. (Hlasy a výkriky z pléna.)

 

 

 

Poslanec F. Javorský:

 

     Vážený pán predseda,

 

     už som  bol náchylný pomaličky  uveriť vašej argumentá-

cii, pokiaľ  ide o vašu  povinnosť či vaše  rozhodnutie odo-

vzdať dotyčné listy predsedovi  mandátového a imunitného vý-

boru. Lenže, keď  si dobre spomínam, a myslím  si, že všetci

si spomíname, že vy ste  mali tlačovú konferenciu, na ktorej

ste  vyslovene povedali,  že pán  poslanec Gaulieder  klame.

Z toho mi  vychádza, že listy, ktoré  vám boli doručené, ste

prinajmenšom  čítali a  posudzovali, a  vyniesli ste  ortieľ

skôr než mandátový a imunitný výbor. Na základe čoho, prosím

vás? To sa pýtam ja. Na základe čoho? (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, povedal som, že už nebudem odpovedať, ale

prosím, musíte vedieť, k čomu som to povedal. V novinách bo-

lo napísané, že u mňa v trezore je takýto list. Ja som pove-

dal, že pán  poslanec klame, u mňa takýto  list nikdy nebol.

Môžem tú tlač z novín, v ktorých to bolo, vystrihnúť a môže-

te si to pozrieť. K tomu som  povedal, že klame. A ak to pán

poslanec nepovedal, potom  je to iné. (Hlas z  pléna.) U mňa

nie. (Smiech v sále.)

 

     Pán poslanec Gaulieder.

 

Poslanec F. Gaulieder:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     ctení hostia,

 

     nebudem ešte  raz opakovať svoj  výrok, že poslaneckého

mandátu sa  nikdy nevzdám dobrovoľne  a nikdy som  ten list,

ktorý  som dnes  videl prvýkrát,  neodoslal a  ani nenapísal

s tým textom, ktorý je tu,  ani som ho neodoslal, nenapísal.

Len jedna chyba  je tu - v tomto liste - pokiaľ to  pán odo-

sielateľ asi  nepostrehol. Totiž z  hnutia som bol  vylúčený

21. novembra, a aká je tu logika, aby tu  niekto za mňa odo-

sielal list 26. novembra predsedovi poslaneckého klubu HZDS,

keď som z toho hnutia bol vylúčený 5 dní predtým?

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     teraz  sa ukazuje,  že  moja  požiadavka, aby  sme mali

k dispozícii písomný materiál, nebola  márna, pretože ani vy

ste nevedeli  všetky tieto "kiksy", ktoré  ste spravili. Pán

Cabaj, to  sa jednoducho musí  premyslieť. (Smiech v  sále.)

Keď  tam idem  dopísať dátum,  tak si  nájdem ten istý stroj

a nerobím takúto očividnú hlúposť. To je jednoducho tak.

 

     Oveľa  vážnejšia vec  - prepáčte  to bolo  humorné, ale

veľmi smutný  humor -, za oveľa  vážnejšiu vec považujem to,

čo povedal pán predseda. Pán predseda sa pýtal, či je morál-

ne vopred  podpísať vzdanie sa mandátu.  Pán predseda, to je

veľmi vážna vec.  Ak viete o tom, že  ktokoľvek z týchto po-

slancov  vopred podpísal  vzdanie sa  mandátu, musíte vedieť

o tom, že mandát tohto poslanca  je neplatný. Pretože - áno,

je to  sľub, urobenie poslaneckého sľubu  s výhradou. Tá vý-

hrada je  vzdanie  sa mandátu. Musíte o tom  veľmi dobre ve-

dieť, že toto je mimoriadne  nebezpečná vec, s ktorou sa za-

hrávate,  s  takýmto  reverzom.  Mimoriadne. Skutočne, potom

treba zvážiť, či sa nemalo uplatniť spochybnenie sľubu všet-

kých poslancov,  ktorí ho skladali s  touto výhradou, a títo

poslanci nemajú čo hľadať v  parlamente od začiatku, nie te-

raz, od začiatku.

 

     Koľkí to podpísali, pán predseda,  keď sa pýtate na mo-

rálku? To  po prvé.

 

     A po druhé sa vás ešte pýtam, ako vám vôbec napadla tá-

to otázka. Vy ste dostali predsa list  26. novembra a to nie

je žiadna výhrada, to je  adresovaný list, ktorý bol poslaný

26.  novembra. Ako  vám napadlo,  že niekto  vopred podpísal

list? Ako vám to napadlo?

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Macuška.

 

Poslanec D. Macuška:

 

     Vážení  prítomní,  vypočul  som  si  viacero diskusných

príspevkov na tému, aký to je falzifikát, priamo tento práv-

ny úkon, ktorý bol doručený  a ktorý bol podpísaný pánom po-

slancom Gauliederom.

 

     Pán poslanec Gaulieder bol zavolaný na mandátový a imu-

nitný  výbor, aby  tento  právny  úkon vysvetlil.  Nikdy ne-

spochybnil podpis, spochybnil text. Text spochybnil. (Smiech

a hluk  v  sále.)  Nechajte  ma  pokračovať. Text spochybnil

v jednej časti, že tam chýbal dátum. Ale pravosť svojho pod-

pisu  pod týmto  textom nikdy  nespochybnil. Rád  by som vás

upozornil,  že pán  poslanec Gaulieder  podpísal dva  právne

úkony a tieto skutočnosti pred vami zamlčuje. Obidva podpisy

sú pravé a práve ten,  o ktorom nebola dosiaľ žiadna polemi-

ka, je overený aj štátnym notárom. (Hlasy v pléne.) Prečítal

by som  obidva texty. Stále  tvrdíte, že došlo  k falšovaniu

textu, ktorý máte predložený, a údajne tam došlo aj k vpiso-

vaniu úplne iným písacím strojom. Nie je to pravda.

 

     Prečítam vám druhý text, kde nie je dátum a kde je ove-

rený podpis:  Vzdanie sa funkcie  poslanca - a  môžete si to

kontrolovať s  textom, ktorý máte  pred sebou, či  to je ten

text, či bolo možné doň vpísať dátum.

 

     "Vzdanie sa funkcie poslanca. Podpísaný poslanec Národ-

nej rady  Slovenskej republiky sa  dňom" - vynechané  miesto

- "vzdávam podľa  ustanovenia článku 81 odsek  1 Ústavy Slo-

venskej  republiky svojej  poslaneckej funkcie." (Stupňujúci

sa ruch v sále.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím pokoj, páni poslanci.

 

Poslanec D. Macuška:

 

     Takže do  tohto, čo máte pred  sebou, nemohlo byť nikdy

vpisované, lebo tam nikdy nič vynechané nebolo, páni poslan-

ci. Nebolo  potrebné nič falšovať. To  je platný právny úkon

pána poslanca Gauliedera. Zabudol vám to povedať, keď s vami

rokoval. Podviedol aj vás. (Hlasy protestu z pléna.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pokoj, páni poslanci. Skončili ste, pán poslanec Macuš-

ka?

 

     Pán poslanec Glinský.

 

Poslanec J. Glinský:

 

     Ďakujem.

 

     (Hluk v sále.)

 

     Vážená Národná rada,

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hovorí pán poslanec Glinský, prosím vás, počúvajme.

 

Poslanec J. Glinský:

 

     Chcem dúfať,  že táto kauza  môže byť, že  bude aj pro-

striedkom na to, aby naša spoločnosť vyšla posilnená v cíte-

ní demokracie, aby som to  tak vyjadril. Veľa sa tu hovorilo

o morálnych hodnotách.  Domnievam sa, že  o morálnych hodno-

tách...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, prosím, aby ste  si sadli na svoje mies-

ta.

 

Poslanec J. Glinský:

 

     Osobne sa  snažím slovný záväzok chápať...  (Ruch v sá-

le.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci,  pán poslanec Glinský  vás nerušil, pro-

sím, nerušte ani vy jeho.

 

Poslanec J. Glinský:

 

     Osobne sa  snažím slovný záväzok  realizovať ako zákon,

ako svätú povinnosť. (Hlasy v sále.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Macuška, ak chcete diskutovať, choďte ved-

ľa, a ak nie, prosím, nediskutujte mimo.

 

Poslanec J. Glinský:

 

     Keďže  sa snažím  slovný záväzok  realizovať ako zákon,

nechápem, naozaj  nechápem, prečo mnohí  kolegovia znevažujú

písomný záväzok. Predpokladajú, že  je tu určitý písomný zá-

väzok, písomná zmluva, ktorá  vedie k veľmi  silnej pozícii,

a tento písomný  záväzok by sa  nemal absolútne rešpektovať.

To po prvé.

 

     Po druhé,  chcel by som trošku  porozmýšľať o dôvodoch,

prečo mohla  byť urobená takáto písomná  zmluva. V tlači sme

si mohli v predchádzajúcich mesiacoch prečítať aj slovné vy-

jadrenia "mienkotvorcov",  že sa nepodarilo  rozložiť hnutie

HZDS  a vládnu  koalíciu zvonku.  Aká bola  situácia v  roku

1993? V pamäti mám  článok terajšieho pána podpredsedu Demo-

kratickej únie,  v ktorom hovoril,  že je len  otázkou času,

kedy  sa hnutie  HZDS rozloží  zvonku. Bol  som napríklad na

stretnutí obyvateľov Bratislavy s redaktormi Slobodnej Euró-

py,  ktorí  upokojovali  svojich  poslucháčov, že vyjadrenie

predsedu  Slovenského syndikátu novinárov... (V sále  nepre-

stajné hlasy.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, prosím pokoj.

 

Poslanec J. Glinský:

 

     ...že v HZDS je osem výrazných osobností, nebolo miene-

né vážne, že  to bolo mienené iba ako  nástroj na rozloženie

HZDS atď.

 

     Vážené kolegyne, vážení  kolegovia, som presvedčený, že

otázka stability  spoločenskej situácie u  nás je  základnou

pre Slovensko. Sám, keď som  vstúpil do parlamentu, už kvôli

obyčajným rozhovorom s kolegami z iných strán  bol som ťažko

upodozrievaný vo svojom bydlisku, že som kúpený. Mnohé stra-

ny si  ma už kúpili,  také bolo presvedčenie  mnohých mojich

spolubesedujúcich. Situácia  bola taká, veľmi  zložitá, a je

naďalej veľmi  zložitá, aj keď  sa v podstate  domnievam, že

situácia  sa môže  zmeniť kvôli  tomu, že  sme nadviazali aj

priateľské vzťahy medzi poslancami  vládnej koalície aj opo-

zície.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Čarnogurský.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Pán predseda, mám tri návrhy.

 

     Po prvé, aby po skončení faktických poznámok, s ktorými

sa ešte poslanci hlásia, bola prerušená rozprava a aby všet-

ci  poslanci dostali  rozmnožený text  s notárskym overením,

ktorý ukázal  pán poslanec Macuška.  (Potlesk a búchanie  do

lavíc.)

 

 

     Po druhé, aby bol potom, po prerušení rozpravy a na za-

čiatku  pokračovania rozpravy,  pozvaný sem  notár Stanislav

Bauer, ktorý  overil podpis Františka  Gauliedera, a aby  tu

vypovedal o okolnostiach, za ktorých došlo - kedy a za akých

okolností  došlo k  podpisu a  k overeniu  podpisu Františka

Gauliedera.

 

     Po tretie, navrhujem, aby po skončení rozpravy k tomuto

bodu  bolo prerušené  rokovanie Národnej  rady o  tomto bode

a aby bol poverený znalec z odboru písma, súdny znalec z od-

boru písma na zaujatie  stanoviska, na overenie skutočností.

(Poslanec  zmĺkol a  po zapnutí  mikrofónu pokračoval.) Áno,

áno, ďakujem.  Aby bol poverený súdny  znalec z odboru písma

na zaujatie alebo na posúdenie  dvoch okolností: po prvé, či

text listu, ktorý mal k  dispozícii mandátový a imunitný vý-

bor, je písaný jedným písacím strojom, a po druhé, či podpis

Františka Gauliedera na tomto liste je jeho vlastný.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno. Pán  poslanec, dúfam, že  ste to nemysleli  vážne,

(hluk v pléne), že poslanecký klub alebo poslanecká snemovňa

môže predvolať občana.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Môže pozvať, pán predseda, môže pozvať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     To vari nemyslíte vážne. Nie.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     A ešte by som doplnil,  nech toho znalca z odboru písma

zvolí mandátový výbor, teda vyberie zo zoznamu znalcov.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa Mušková.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Vážení kolegovia,

 

     už tu odzneli niektoré  informácie z mandátového a imu-

nitného výboru. Chcem len povedať  a podporiť to, čo povedal

pán poslanec Macuška, na čo  sa pýtal pán poslanec Kováč, či

pán poslanec Gaulieder potvrdil, že  je to jeho podpis. Áno,

na tomto  výbore pán poslanec  potvrdil, že podpis  je jeho,

ale  že text  nepozná. No  pani poslankyňa  Ďurišinová potom

v rozprave povedala, že pán poslanec Gaulieder ju 21. novem-

bra informoval, že list takéhoto znenia pravdepodobne na Ná-

rodnú  radu príde.  Toto je  nahraté na  páske na mandátovom

a imunitnom výbore. Tak kde je teda pravda?

 

     Chcela  by som  dať, pán  predseda, procedurálny návrh.

Navrhujem, aby sme  o tomto bode rokovali, až  kým ho neuza-

tvoríme hlasovaním.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Bajan. (Odpoveď poslanca Bajana.)

Pán poslanec Bajan nechce hovoriť. Pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predseda,

 

     chcem sa pripojiť k žiadosti pána poslanca Čarnogurské-

ho, aby dokument, ktorý má v ruke pán poslanec Macuška - mi-

mochodom, rád by som mu položil otázku, odkiaľ ho má, kto mu

ho dal do úschovy -,  dokument, ktorý má pán poslanec Macuš-

ka, bol  rozmnožený, ale minimálne  aby ho dostal  mandátový

a imunitný výbor. Hneď vysvetlím prečo. Pán poslanec Gaulie-

der spochybnil text  tohto listu minimálne v tom,  že ho ne-

poslal, a nám všetkým je podozrivé, že dátum  na tomto liste

a vaša adresa  je písaná iným písacím  strojom. Opakujem, to

je nešikovnosť pána Cabaja.

 

     Ale dokument, ktorý má v  ruke pán Macuška, tento doku-

ment je  overený notárom, teda  tento dokument je  pravdivý.

Ale podľa  jeho vlastných slov na  tomto dokumente chýba dá-

tum. To znamená, že pán  poslanec Gaulieder sa nevzdáva man-

dátu, pretože to  musí byť k istému dátumu,  musí vám poslať

tento list s nejakým dátumom.  (Protesty v sále.) No, hlboko

ľutujem, ale  je to tak. Jediný  právny relevantný dokument,

ktorý má  v ruke pán Macuška,  overený notárom, neuvádza dá-

tum, ku ktorému dňu sa vzdáva mandátu. Teda on osobne vyhlá-

sil, že sa mandátu nevzdáva, ergo, písomný materiál, ktorému

môžeme veriť,  je notársky overený,  písomný materiál, ktorý

neuvádza dátum.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Moravčík.

 

Poslanec J. Moravčík:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Vypočuli sme si, že existujú dva dokumenty. Jeden, kto-

rý prečítal  a citoval pán  poslanec Macuška, a jeden, ktorý

sme dostali rozmnožený. Je nepochybné,  že tu došlo k falšo-

vaniu takejto veľmi dôležitej a  závažnej listiny. To je ne-

pochybné pre všetkých, dúfam.  Čiže keď došlo  k falšovaniu,

takouto záležitosťou by sa mal zaoberať orgán činný v trest-

nom konaní.  (Potlesk.)  Čiže nemá význam, aby sa poslanecká

snemovňa tak vážne zhodila, že sa bude zaoberať sfalšovanými

dokumentmi.

 

     Dopĺňam procesný návrh, aby sa  o ňom hlasovalo po roz-

prave,  prerušiť  rokovanie    dovtedy,  keď  orgány činné

v trestnom konaní  uvedú veci na správnu  mieru. To znamená,

zistia, aký je vlastne skutkový stav. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa Rusnáková.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Vážený pán predseda,

 

     veľmi rada by som ctenej snemovni pripomenula Plachtin-

ce, kde počas zasadnutia už raz bol na poslancov za HZDS vy-

víjaný nátlak,  aby podpísali listinu,  kde oznamujú, že  ak

poslanci zmenia  svoj politický názor a  ak vystúpia z HZDS,

vzdávajú  sa mandátu.  Niektorí poslanci  to vtedy  odmietli

a, pán predseda, veľmi rada by som  vám pripomenula, ako ste

sa správali  vtedy vy. Povedali  ste, že je  to možné celkom

pokojne podpísať,  pretože je to právne  aj tak irelevantné.

Chcela by som sa vás spýtať, čo sa vo vás tak zmenilo, že už

dnes to nepovažujete za právne  irelevantné, a či je potreb-

né, aby ste boli takým  úslužným a poctivým služobníkom Vla-

dimíra Mečiara. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Kanis.

 

 

 

Poslanec P. Kanis:

 

     Pán predseda, žiadam vás,  aby bola zabezpečená ochrana

pások, na  ktorých bol nahraný tento  bod rokovania Národnej

rady Slovenskej republiky. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Viete, že všetko sa nahráva.

 

     Pán poslanec Macuška.

 

Poslanec D. Macuška:

 

     Vzhľadom na prejav  pána Kováča  by som ešte raz opako-

val: Nemohlo  byť žiadne vpisovanie  žiadneho dátumu, tu  je

očividný dôkaz, že je to bez dátumu. Nedošlo k žiadnemu fal-

zifikátu, nedošlo  k žiadnemu falšovaniu. Tu  je dôkaz toho,

že tento text nie je doplnený  o žiaden údaj. Ale pán posla-

nec Gaulieder podpísal úplne  iný, ďalší právny úkon, ktorým

sa účinne vzdáva svojho poslaneckého mandátu.

 

     Neskúmajte teda, kde mohol byť zmenený typ písma. Nebo-

lo potrebné,  nič sa nevpisovalo.  Tak darmo sa  vy domáhate

nejakých expertíz,  nič sa nevpisovalo,  tu je dôkaz,  tu je

originál overený notárom o tom,  že tento záznam ostal úplne

bez zmeny. Spýtajte sa radšej pána poslanca Gauliedera, koľ-

kokrát sa vzdal poslaneckého  mandátu a koľkokrát to odvolal

a ako vám sedia  dátumy, keď chcete tvrdiť, že  sa vzdal ne-

účinne. Najprv nech sa vám prizná pán poslanec Gaulieder, až

potom hodnoťte.

 

     Ďakujem.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa Rusnáková.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Prihlásila som sa preto, pán predseda, lebo medzitým ma

vypli skôr, ako som stihla dokončiť a dať ešte jeden návrh.

 

     Myslím si, že to, čo sa  dnes  v Národnej rade deje, je

veľmi zaujímavé a možno by bolo  dobré, keby tu sedel aj ge-

nerálny prokurátor. Pán predseda,  chcem vás vyzvať, aby ste

ho  požiadali, aby  bol prítomný  na schôdzi,  pán generálny

prokurátor by  mal mať tieto informácie.  Možno sa ho verej-

nosť bude pýtať na to, aký  má názor na to, aké protiústavné

kroky sa dejú v Národnej rade.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán generálny prokurátor je  na prokuratúre vo Francúz-

sku.

 

     Pán poslanec Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Vážený pán predseda,

     ctená opozícia,

 

     zaujíma ma  jedna skutočnosť. Preberáme  tu dnes predsa

odstúpenie viacerých z mandátu. Skúmali sme expertízne, dak-

tyloskopicky a grafologicky list pána poslanca Kamila Haťap-

ku? Podpísal  to dobrovoľne, vedome,  nie pod drogami  a pod

násilím?  Vypovedal  pred  mandátovým  a  imunitným výborom?

A keď  nevypovedal, z  akého dôvodu?  Ak vypovedal,  z akého

dôvodu? Prizvali sme ho z Mexika sem naspäť a je v Mexiku?

 

     Tak  nerobte z  tohto zasadnutia  "srandovné" podujatie

- prepáčte za výraz -  a neznevažujte tento priebeh, pretože

to, čo tu predvádzate, je smiešne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán  poslanec Hofbauer, vám  unikol jeden drobný

detail,  že pán  poslanec Haťapka  ničím nespochybnil  svoje

vzdanie sa  mandátu, ale pán  poslanec Gaulieder poslal  dva

listy, ktorými neguje akúkoľvek myšlienku o vzdaní sa mandá-

tu a  osobne to tu vyhlásil.  Preto nepotrebujeme pochybovať

o úmysloch  pána  Haťapku,  ale  rozhodne  musíme pochybovať

o tom, či je tento dokument v poriadku.

 

     Pán poslanec Macuška, neviem, čo vám hovorí vaše právne

vedomie. Ale ak  na tomto liste sú dva  rôzne typy písma, ak

pán poslanec Gaulieder tvrdí, že tento list neposlal, kde vy

ako právnik, ako podpredseda  mandátového a imunitného výbo-

ru  beriete zodpovednosť za  to, že vyhlásite tento dokument

za pravý? Ja môžem mať doma podpísaných desať takýchto vzda-

ní sa, v zásuvke. Ale ony  sú právoplatné vtedy, keď ich do-

ručím vám  alebo pánu  predsedovi, alebo ich pošlem. Dovtedy

ma nezaujímajú, ani vás nemôžu  zaujímať, lebo sú mojím súk-

romným majetkom.  Môžem aj desať takých  vzdaní sa podpísať,

ale právoplatné budú vtedy, keď  ich dostanete. A tu pán po-

slanec  Gaulieder jasne  spochybnil, že  on takýto  dokument

nikdy neposielal. Navyše  aj vám mali udrieť do  oka tie dá-

tumy - a to je  to  vpisovanie, o ktorom  hovoríme -, že bol

použitý iný písací stroj  na napísanie  dátumu a adresy. To,

dúfam, nespochybníte, to  vám musí  byť jasné,  keď sa na to

pozriete. A to spochybňujeme - je to iný  písací stroj, kto-

rým do  tohto dokumentu bol  napísaný dátum a  bola napísaná

adresa - to spochybňujeme.  Navyše tento  dokument podľa vy-

jadrenia pána poslanca Gauliedera  nikdy z jeho rúk odoslaný

nebol. V tom prípade sa  nemôže vzdať mandátu, lebo tú vôľu,

svoju slobodnú  vôľu, ktorú dal na  písme, neukončil tým po-

sledným aktom -  odovzdaním v Národnej rade, a  v tom je ten

právny "zádrheľ" vášho postupu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Kňažko.

 

Poslanec M. Kňažko:

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     som rád, že pán poslanec  Hofbauer sa zobudil a tak ako

obyčajne, úplne  od veci zasiahol  do tejto diskusie.  Samo-

zrejme, je rozdiel, keď pán Haťapka odíde do Mexika - všetci

o tom vieme -, a je rozdiel,  keď pán Gaulieder povie, že sa

mandátu nevzdáva. A tým by som chcel podčiarknuť, že nie tá-

to snemovňa, prosím, nie mandátový  a imunitný výbor sa môže

vzdať mandátu  pána Gauliedera, ale  iba pán Gaulieder  sám.

Definitívne. Skúste si predstaviť situáciu, vážený pán pred-

seda, že by ste dostali list, že pán Gaulieder zomrel. On by

prišiel sem do tejto snemovne a  tvrdil by, že žije. A vy by

ste dali hlasovať o tom, že žije? (Potlesk.) To je absurdné,

čo tu predvádzate. (Potlesk.)

 

     Možno to, čo teraz robíme  v Národnej rade, ako povedal

pán Hofbauer, je smiešne, ale to, čo robíte vy, dámy a páni,

na čele s tebou, pán predseda, to je, prosím, trestné.

 

     Dovoľte, aby  som urobil krátku  reminiscenciu do minu-

losti. To, o čo sa  snažíte teraz vy,  urobil  Adolf Hitler,

urobil  Mussolini, a  aby som  sa vrátil  do našich  reálií,

v roku  1948 sa  to stalo  tiež. Takisto  v roku 1969 Černík

hlasoval za zbavenie mandátu pána Smrkovského, potom zbavili

mandátu aj pána Černíka. Teda  môže sa to stať ešte komukoľ-

vek z  vás. A vám  právnikom - teda  vám, pán predseda, vám,

pán poslanec Macuška, právne relevantný prejav vôle existuje

v čase až dovtedy, keď sa  uvádza do reality, to znamená, do

tejto chvíle. A  ak v tejto chvíli hovorí  pán Gaulieder, že

sa nevzdáva mandátu, nemáte právo o tom hlasovať. Predstavte

si, že manželia podajú žiadosť  o rozvod - a takých prípadov

je strašne mnoho -, a pred súdom povedia, že si to rozmysle-

li. Tak súd ich napriek ich želaniu rozvedie? Chcete mi tvr-

diť, že ste právnici?

 

     Po ďalšie, prosím vás, chcel  by som, aby ste si uvedo-

mili,  kolegyne,  kolegovia,  že  pán  Mečiar  je uzrozumený

s tým, že už neašpirujeme v  prvej vlne na rozhovory do NATO

i Európskej únie. Toto sú jasne  cielené činy, aby sa s nami

vôbec nerátalo.  Mohol by som  menovať ďalšie, ale  toto je,

prosím, jeden z  nich. A navyše by som  vás chcel upozorniť,

že možno  vám príde blahoprajný telegram  od pána Lukašenka,

že už nie je sám, už  je ich viac: Miloševič, Lukašenko, Me-

čiar. A ešte vám, prosím vás,  uvedomte si, že to platí pre-

dovšetkým na  vás. Nie možno  preto, že by  ste prestali byť

poslušní, ale nájdu sa poslušnejší a budete vymenení.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Macuška. (Hlas  z pléna.) Pán poslanec Ma-

cuška je už na rade.

 

 

Poslanec D. Macuška:

 

     Chcel by som iba  pripomenúť predrečníkom a priamo pánu

poslancovi Kňažkovi  jeho argumentáciu a upozorniť  na § 45,

teda moment, zákon Slovenskej národnej rady 45/1989 Zb., kde

v § 9 je uvedené, že  poslanec sa môže svojho mandátu vzdať,

a to písomne. Mandát zanikne dňom, keď predsedníctvo Sloven-

skej národnej rady  - to bolo ešte po  starom - vzalo regis-

tráciu na vedomie.

 

     Takže prosím,  po prvé - písomný právny úkon a po druhé

- je to  jednostranný právny úkon, ktorý  nie je možné vziať

späť. Iba  na vysvetlenie určitých  vecí. (Ruch v  rokovacej

miestnosti.) Predstavte  si aj takú situáciu,  keď to niekto

nebude považovať za jednostranný právny úkon a bude to pova-

žovať za právny úkon, ktorý môže  aj vziať späť - čo ja viem

- aj  postskriptum  sa  nejakým  spôsobom  bude snažiť tento

právny úkon  zmeniť, keby napríklad niektorý  z bývalých po-

slancov  sa teraz  ozval, že  jeho právny  úkon nebol právny

úkon  relevantný,  lebo  došlo  k  nejakému falšovaniu alebo

k nejakému inému  zásahu. Vy sa k  tomu spätne vrátite, pre-

hodnotíte  a uznáte,  že  tento  mandát nebol  vzatý nejakým

spôsobom s právnymi regulami.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Kňažko chce povedať jednu vetu.

 

Poslanec M. Kňažko:

 

     No  tak, v  prvom rade, ešte som  nevedel, čo povie pán

doktor Macuška, takže poviem tri vety. Je to ďalšia faktická

poznámka.

 

 

     V prvom rade  ide o falzifikát, to je  nám všetkým dnes

jasné. Originál máte vy  a ja  vás znovu vyzývam, aby ste ho

dali  predsedovi mandátového  a imunitného  výboru, aby  bol

rozmnožený a daný nám k dispozícii. Ale predsa len, keďže ho

máte v rukách, odpovedzte mi na  otázku, aký dátum je na pe-

čiatke od notára. To je prvá otázka. A či tam nie je náhodou

dátum 27. 7. 1994.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     V podstate  pán poslanec Kňažko položil  už otázky pánu

poslancovi Macuškovi, ja  by som sa len chcel  spýtať, či by

nám mohol povedať, odkiaľ má ten dokument. Pretože to nie je

každodenný dokument - mať notárom overené  vzdanie sa bianko

mandátu. Keby ste  nám to povedali, boli by  sme veľmi radi,

prípadne keby ste mohli povedať,  kto ďalší. Bolo by to také

zaujímavé.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Glinský.

 

Poslanec J. Glinský:

 

     Ďakujem.

 

     Urážky en  bloc, typu tých,  ktoré vyslovil pán  kolega

Kňažko,  považujem  za  prejav  osobnostného zlyhania, žiaľ,

častého u nás. (Potlesk.) Ak uznáme, že písomný záväzok, pí-

somná zmluva, ktorá je  prostriedkom na dosiahnutie postave-

nia veľkej sily, je bezcenným zdrapom papiera, tiež to budem

považovať za prejav mravného a osobnostného zlyhania.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ešte pán poslanec Macuška.

 

Poslanec D. Macuška:

 

     Iba by som chcel  ubezpečiť, aby ste zbytočne nečakali,

je to internou záležitosťou  hnutia, celá táto zmluva, ktorá

je. Preto nebude ani nejakým spôsobom rozmnožená a medzi vás

nejakým spôsobom daná. Ja  som vám iba prostredníctvom tejto

zmluvy dokazoval,  ako sa hlboko mýlite,  keď si myslíte, že

došlo  k  falšovaniu  tohto  právneho  úkonu. Nemuselo dôjsť

vôbec k žiadnemu falšovaniu právneho úkonu, pretože keby mal

byť vpisovaný  dátum, mohlo sa uvažovať,  že by prípadne bol

vpisovaný do tohto  právneho úkonu, a nie do  toho, ktorý je

teraz predmetom  vášho sváru. Takže  sa pozrite na  ten text

a zamyslite sa  nad jednou vecou, prečo  by niekto menil typ

písma. Predsa  keby mali byť právne úkony neplatné len kvôli

zmene typu písma, tak si  všimnite, koľko právnych úkonov je

spravených tak, že hlavička je napísaná ozdobným písmom, pa-

ličkovým  písmom,  väčším písmom... (ruch  v sále), text  je

menším písmom. Predsa iba zo  zmeny formy písma nemôžete ho-

voriť o  falzifikáte. A potom, skúste  sa zamyslieť nad tým,

načo by to ten falzifikátor robil, keď nevpisoval do žiadne-

ho textu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Miklušičák.

 

Poslanec D. Macuška:

 

     Ale  vy  tomu  nerozumiete,  že  to  je úplne iný text,

o ktorom  vy hovoríte.  Úplne iný.  Ale to  už bude  záleži-

tosť...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Skončili ste, pán poslanec?

 

Poslanec D. Macuška:

 

     Áno.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Miklušičák.

 

Poslanec J. Miklušičák:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Ctená snemovňa,

 

     pán kolega Gaulieder  5. novembra pred týmto plénom vy-

hlásil,  že sa  stáva nezávislým  poslancom a  že sa nemieni

svojho mandátu  vzdať. Následne, tuším  dvadsiateho, napísal

list, kde opäť vyhlásil, že sa nemieni svojho mandátu vzdať.

Dnes  tu vyhlásil,  že žiaden  list, v  ktorom by sa mandátu

vzdával, Národnej rade neposlal. Pán Macuška, čo teda má pán

Gaulieder odvolať? Nemá čo odvolať, pretože nič neposlal.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Hrušovský.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážení kolegovia, poslanci z HZDS,

 

     možno ani sami si v  tejto chvíli neuvedomujete, čo pán

kolega Macuška,  aké problémy vám mohol  spôsobiť práve tým,

že zverejnil  akýsi štátnym notárom overený dokument  o tom,

že sa niektorí z vás  (hovorím o tých, ktorí toto podpísali)

vzdávate  dopredu svojho  mandátu. Pán  kolega Macuška, bolo

vašou  ústavnou  povinnosťou  alebo  poslaneckou povinnosťou

v čase,  keď  mandátový  a  imunitný  výbor prvýkrát rokoval

a overoval platnosť mandátov poslancov, ak ste už vtedy mali

takúto vedomosť o takýchto úkonoch iných našich kolegov, ma-

li ste toto oznámiť mandátovému a  imunitnému výboru. Ak ste

to  nespravili,  tak  došlo,  podľa  môjho názoru, minimálne

k ďalšiemu porušeniu ústavy, a to v tom smere, že sľub všet-

kých poslancov,  ktorí toto podpísali, bol  zložený s výhra-

dou. A teda vystavujete  riziku všetkých vašich kolegov tým,

že spochybňujete  ich mandát  práve  zverejnením tohto doku-

mentu.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec  Rosival. Ale, páni  poslanci, dám najskôr

hlasovať  o procedurálnom  návrhu pani  poslankyne Muškovej,

pretože je už devätnásť hodín preč.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o procedu-

rálnom návrhu pani poslankyne Muškovej, že budeme pokračovať

v tejto kauze aj po devätnástej hodine.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 75 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 70 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Za hlasovalo 75 poslancov.  (Ruch v rokovacej miestnos-

ti.) Nie, je nás 75, ideme ďalej.

 

     Pán poslanec Cabaj - faktická poznámka.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený pán predseda,

 

     keď sa tu všetci dnes  domáhajú zdravého rozumu, len sa

skúste pozrieť po tejto rokovacej miestnosti, tak uznáte, že

tu nie je iba 75 poslancov. Tak buď nech nastúpia skrutátori

a hlasujme ručne, alebo opakujte hlasovanie. (Ruch v sále.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte musíme hlasovať o návrhoch pána poslanca Čarnogur-

ského.

 

     Páni skrutátori, ktorí ste za to zodpovední, spočítajte

prítomných. Ja spočítam pravú stranu. Skrutátori, pokračuje-

me, musíme ešte hlasovať o návrhoch Čarnogurského. Čarnogur-

ský  dal tri  návrhy. (Hlas  z pléna.)  Prosím? O akej? Však

Čarnogurský dal tri návrhy.

 

     Páni poslanci, pani poslankyne, prezentujte sa.

 

 

     Prezentovalo sa 77 poslancov, môžeme v schôdzi pokračo-

vať, sme schopní sa uznášať.

 

     Do  rozpravy je  ďalej prihlásený  pán poslanec Černák.

(Ruch v  miestnosti.) Pán poslanec Černák  tu nie je, stráca

poradie. Ďalej  je prihlásený pán poslanec...  Nech sa páči,

pán poslanec Černák.

 

     Páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu pani poslankyne

Muškovej. Prezentujme sa a hlasujme, že budeme pokračovať do

rozhodnutia. Prosím, prezentujte sa a hlasujte.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 81 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Pán poslanec Černák, nech sa páči.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne a kolegovia,

 

     chcel  som  sa  na  celý  tento  problém pozrieť trošku

z iného uhla a ani som nedúfal, že mi tak nahrá na smeč svo-

jím neodborným vystúpením pán kolega Macuška.

 

     Iste si  mnohí spomínate na  to, ako po  vyhlásení pána

Cupera, že  čosi sa podpisovalo,  všetci predstavitelia HZDS

do radu  dementovali, že nič  sa nepodpisovalo. A  my sme sa

pýtali: Platí ústava článok 73 ods. 2? Poslanci sú zástupco-

via občanov. Mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia,

presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi. A mnohí, mnohí z vás

vtedy hovorili, nič sa nepodpisovalo, nič neexistuje. A dnes

tí, ktorí neprešli ku kolegovi  Macuškovi - on má na Gaulie-

dera takýto hrubý spis. A ten spis sa volá zmluva medzi Hnu-

tím za  demokratické Slovensko zastúpené Ivanom  Lexom a po-

slancom Františkom Gauliederom. Je to asi 10 strán. Zaväzuje

sa tam,  ako bude hlasovať, čo  bude hlasovať a na  konci je

pečiatka a 27. 7. 1994.

 

     Chceli sme  sa vtedy opýtať  Ústavného súdu, či  takýto

mandát, resp. poslanecký sľub  zložený s výhradou je platný.

Všetci ste dementovali, že nič  sa nepodpisovalo, a zrazu sa

objavuje nie jeden, dva, ale  dokonca pán Macuška hovorí, že

existuje aj  tretí dokument, a  pritom je verejne  známe, že

ešte existuje aj dlžobný úpis na 50 tisíc korún v hotovosti,

myslím, že dokonca 5 miliónov, ktoré sú poskytnuté ako úver.

 

     Takže, prosím vás pekne, toto  nie je problém Fera Gau-

liedera. Viete, mnohí z vás hovoria: Pozrite sa, predtým se-

del tam, už teraz sedí tam a  taký je a taký je, a podpísal,

nepodpísal, a je  to jeho podpis, je overený.  Ja by som ne-

podpísal, byť na jeho mieste,  a dokonca si dovolím povedať,

že možno keby som podpísal, tak si vyvodím dôsledky sám voči

sebe. Ale tu vonkoncom nejde  o Gauliedera. Tu, dámy a páni,

ide  o princíp.  Tu ide  o princíp,  najkrajšie to  vystihol

príklad Milana  Kňažka, že niekoho sme  vyhlásili za mŕtveho

a on sa  tu zjaví živý, a my budeme  všetci tvrdiť, že  nie,

nie, nie, on nie je živý.

 

     A možno sa vám zdá, že príliš sme sa sústredili na pána

predsedu Gašparoviča, ale tak  normálne ľudsky sa pýtam: Pán

predseda Gašparovič,  dokedy? Dokedy druhý  najvyšší ústavný

činiteľ Slovenskej republiky  bude zakrývať prešľapy premié-

ra, ktorý vie zatlačiť, vie ľudí  pritlačiť a ide ako nôž do

masla? Vy všetci, ktorí mu  kryjete chrbát, ste za to zodpo-

vední, čím vyššie ste postavení, tým viac.

 

     Pán  predseda Gašparovič má dobrý  imidž - nekonfliktný

človek, športovec, vie vystúpiť, vie povedať, možno kandidát

na prezidenta, ale, preboha, Ivan,  ako si sa ty nechal zná-

silniť, že kryješ takýto evidentný prešľap právne irelevant-

ného úkonu,  ostane pre mňa otázka,  na ktorú asi nedostanem

odpoveď.

 

     HZDS vedie  pomsta. Teraz som hovoril  s kolegami Reom,

Cingelom, Tarčákom, to sú tí  mladší - oči červené od zlosti

- 61 nás  prišlo s Mečiarom,  61 nás odíde,  Gaulieder nemal

podpisovať. Znovu vám hovorím, to nie je problém Gauliedera,

to je  problém Slovenska, pretože  po všetkých tých  prešľa-

poch, po tom, ako sa začíname skutočne zaraďovať k Albánsku,

a Slovensko ako krajina sa  spochybňuje, všetci tí, ktorí sa

búšia do  pŕs a hovoria, že  im ide o Slovensko,  by si mali

jasne položiť otázku. Keď s mnohými z vás diskutujem, keď sa

opýtam, ako by vám vadili dvaja zástupcovia v Osobitnom kon-

trolnom orgáne - no nijako. Boli  sme na fonde. Páni, ako by

vám vadili v prezídiu alebo v dozornej rade zástupcovia opo-

zície? Nijako.  Všetci pokrčia plecami  a významne sa  pozrú

smerom  nahor.  A  vy  tu  držíte  svojimi  chrbtami, svojou

cťou... Ale teraz,  dámy a páni, nestarám sa  o vás, ale za-

myslite sa nad tým, že to, čo ste vehementne pred dvoma rok-

mi dementovali, to, čo ste sa prisahali - nikdy som nepodpí-

sal, do  novín ste dávali vyjadrenia,  kto podpísal, kto ne-

podpísal - vlastne všetko je to taká hra na slepú babu a ab-

solútne sa neriadite svojou vôľou, ale len slepo poslúchate.

 

     Už nebudem ďalej hovoriť smerom k vám, ale zamyslite sa

nad tým,  že jeden poslanec  Gaulieder nemá šancu  ovplyvniť

dianie v  parlamente. Máte dostatočnú  väčšinu a zdá  sa, že

nie sú ani náznaky toho, že by sa v niektorých ďalších pohlo

svedomie.  Oveľa menšiu  škodu urobíte  pre svoju  vec a pre

svoju koaličnú vládu, ak  nebudete tvrdiť, že Gaulieder pod-

písal to,  čo nepodpísal, a odvolal, čo odvolal, a neodvolal

to, čo neodvolal, ako v  začarovanej rozprávke, ale že sa na

to pozriete normálne a že zvážite, čo robiť.

 

     Viete, hovorili tu už zástupcovia, pamätníci z Plachti-

niec. Dávny sen Vladimíra Mečiara  nie je len počúvať, o čom

sa rozpráva Čarnogurský s Moravčíkom, a všetko vedieť a celú

noc čítať "zvodky", ale spútať  aj vaše mysle, kúpiť si vaše

duše. Ten  sa mu podaril  papierom, ktorý vytiahol  Macuška.

Ten papier je právne irelevantný, ten papier je však časova-

ná bomba, ktorá sa nám môže vrátiť - a teraz hovorím o štát-

nom záujme, o záujme Slovenska - ako bumerang. Prekročte ko-

nečne ten rubikon delenia na  opozíciu, na koalíciu, na dob-

rých a na zlých, a povedzme si, že sú  nejaké veci, ktoré sú

štátnym záujmom Slovenska. A nechcem povedať, že na Františ-

kovi  Gauliederovi Slovensko  padá a  stojí. Vonkoncom nejde

oňho, a povedal som vám svoj názor, ale ide o princíp.

 

     Takže  podľa toho,  čo som  hovoril s  kolegami z HZDS,

HZDS vedie pomsta, HZDS je  v slepej uličke, pretože keď ne-

potrestá "odídenca",  tak môžu nasledovať  ďalší "odídenci".

Riskuje  aj  to, že ak  ho  potrestá  nedemokraticky,  možno

v niektorých z vás sa  konečne pohne svedomie a neprekročíte

ten rubikon, ktorý sa môže ukázať pre nás osudový. Ale pýtam

sa  koaličných  partnerov,  napriek  všetkým  tým  prešľapom

a protirobotníckym hlasovačkám -  pán Poliak vystúpil čestne

ako chlap a  povedal svoj názor - nájdu sa  v ZRS ešte ďalší

pokračovatelia, ktorí budú schopní takto čestne povedať svoj

názor. A byť za národný záujem, otáčam sa ku kolegom zo SNS,

to je otázka  nie búšiť sa  do pŕs, kto je lepší Slovák, ale

ctiť a ctiť si ústavu. (Hlasy v sále.) A ja som si držal ru-

ku na srdci  preto, že skutočne si myslím,  že nad tým všet-

kým, čo  nás rozdeľuje, malo by  byť aj čosi, čo  nás spája,

a to je záujem urobiť zo Slovenska takú krajinu, že sa nebu-

deme hanbiť pozrieť svojim deťom do očí.

 

 

     Viete, za štyri roky v  parlamente je strašne málo hla-

sovaní, za ktoré sa hanbím. Prakticky jedno, jediné je také.

Viem pochopiť  tú situáciu, keď do  vás búšili - ide  o nás,

o všetko. Takto  nás masíroval Mečiar  v roku 1992,  keď sme

prišli prvýkrát do parlamentu, a jediné hlasovanie, za ktoré

sa hanbím, je hlasovanie o Dr. Čarnogurskom do výboru za ži-

votné prostredie. Hovoril som vtedy, páni, veď to je pomsta,

zachovajme  sa  štátnicky,  ale  podľahol  som tej atmosfére

a zatlačil som. Možno mi to prepáči. Ale hlasujte aj vy tak,

aby ste sa mohli pozrieť svojim deťom do očí.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Tarčák - faktická poznámka.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Chcem povedať  smerom ku kolegovi, že  nikdy som krvavé

oči nemal, nemám a ani nemám  dôvod mať, pretože som vždy za

vec argumentov. A chcem povedať len jedno pánu kolegovi Čer-

nákovi, kde  by bol on, keby  sa nebol pod rúškom  HZDS stal

podpredsedom Slovenskej národnej rady,  keby pod tým, že pán

Mečiar si spomenul na nejakého  riaditeľa v Žiari a vytiahol

ho z  regionálnej politiky do  veľkej politiky, kde  by bol.

Kde by boli  títo páni, čo  tam sedia v  DÚ, keby neboli vy-

rástli ako hady na hrudi Mečiara? Pýtam sa, kde by boli títo

páni. Boli  by ste mimo,  a preto jednoducho  chcete naďalej

rozvracať štát, nie tak ako všade  sa to robí priamo vo voľ-

bách.  Poďte do  volieb, zrátajte  nám plusy  i mínusy,  ale

urobte to  vo voľbách, a nie  cez krivákov, ktorých lanárite

k sebe. (Potlesk.)

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa Zelenayová.

 

Poslankyňa E. Zelenayová:

 

     Pán kolega Černák, mám so  sebou Smenu na nedeľu z roku

1995, kde je  s vami rozhovor. Vy nás  tu poúčate o demokra-

cii. Odcitujem z tohto  rozhovoru, kde ste bilancovali svoje

pôsobenie  vo vláde  pána Moravčíka.  Hovoríte, citujem: "No

a neúspech? Že som nevedel dosť razantne presadiť minulý rok

svoj názor, že predčasné voľby sú skutočne predčasné  a budú

katastrofou  a  že  pokým  nespravíme  poriadok v masmédiách

a necháme vo funkcii Ivana Gašparoviča,  tak sa nám to vypo-

mstí. Preto som tiež navrhoval postaviť jeden protimečiarov-

ský blok, no podporila ma jedine Brigita Schmögnerová." Toto

je váš cieľ dodnes. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Chcel som  pánu Černákovi povedať, že  kvôli otázke mo-

rálky a slobody som si pozrel  za posledné dni toho dosť. Aj

ten najväčší voľnomyšlienkár Voltaire  hovorí, že každá slo-

bodná  spoločnosť môže  byť len  na základe  zmluvy. Môže si

pozrieť filozofický slovník. To znamená, že ak niekto podpí-

sal zmluvu, tak by ju mal  dodržiavať. Ak nie je schopný do-

držať zmluvu, ktorú podpísal, keď mu ide o to, aby sa niekde

zaradil, tak, samozrejme, potom ju poprie. A vy to tu vyhla-

sujete za najmorálnejšie, čo v tejto spoločnosti je. Ďakujem

pekne.

 

 

     Pred  dvoma rokmi  jeden francúzsky  poslanec, minister

kultúry, prekročil asi o 60 frankov  náklady na volebnú kam-

paň. Ústavný súd ho zbavil mandátu bez akýchkoľvek problémov

a bol to osobný priateľ Francoisa Mitterranda. Neviem, prečo

pán Kňažko nespomenul aj tento prípad, keď hovoril a prirov-

nával nás k Mussoliniho  Taliansku a k fašistickému Nemecku.

Francúzsko sa pokladá stále za civilizovanú krajinu.

 

     Samozrejme, pán Gaulieder, keď mu  išlo o to, aby vstú-

pil do politiky pod rúškom HZDS, bol ochotný podpísať všeli-

čo. A  potom, keď už ide  o to, aby toto  miesto opustil, už

platí iná  morálka?  Pýtam sa.  Samozrejme,  že neplatí. Pán

Gaulieder sa mal zobrať a  odísť z tohto parlamentu, ako po-

vedal pán  Černák. Lebo inak v  tomto štáte nemôžeme hovoriť

naozaj o  nejakej slobode a demokracii,  pokiaľ sa budú sús-

tavne kupovať  poslanci  a budú  sa meniť politické  spektrá

počas volebnej periódy. Na to  sú voľby v každej demokracii,

aby sa  zmenilo politické spektrum. Každý  môže ísť slobodne

do volieb, vytvoriť si  politický subjekt, aj pán Gaulieder,

ak sa mu nepáčilo byť v HZDS. Nakoniec, jeho rozhodnutie asi

nebolo také slobodné, keď sa zaradil rovno tam, kde sedí te-

raz. Treba si to všimnúť.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Čarnogurský.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Pán poslanec Tarčák, my si  ctíme voľby  a výsledok vo-

lieb,  vy chcete  zmeniť výsledok  volieb, vy nerešpektujete

voľby.  Vy ste  sa pokúšali  zmeniť výsledok  volieb pokusom

o vytlačenie poslancov DÚ z tohto  parlamentu a teraz sa po-

kúšate opätovne, keď vám to s poslancami DÚ nevyšlo, pokúša-

te sa opätovne zmeniť výsledok  volieb tým, že by ste chceli

vytlačiť poslanca Gauliedera z tohto parlamentu. My si ctíme

voľby a my si  chceme s vami zmerať sily vo voľbách, ale nie

v takomto vytláčaní,  ani sa o to  nepokúšame vytláčaním po-

slancov  z parlamentu  nedemokratickými, protiústavnými spô-

sobmi.

 

     Pán poslanec Cuper, hovorili ste o prípade francúzskeho

poslanca, ktorý prekročil náklady  na volebnú kampaň a musel

odísť z parlamentu.  Pokúšam sa už tri a  pol mesiaca zistiť

u vášho ministra financií Sergeja Kozlíka, aké náklady vyna-

ložili na volebnú kampaň všetky  strany, vrátane HZDS, a ne-

môžem sa dostať  k podkladom, pretože váš minister  ma k nim

nepúšťa, hoci zákon mu ukladá, aby mi ich ukázal. Pán posla-

nec Cuper, prosil by som vás, keby ste sa  ako stranícky ko-

lega pána  ministra Kozlíka  prihovorili  za mňa u  ministra

Kozlíka,  aby mi  umožnil nazrieť  do dokladov  o finančných

nákladoch HZDS v poslednej  volebnej kampani. Vopred vám ďa-

kujem, ak zariadite, aby som sa mohol na to pozrieť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Benčík.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Ďakujem pekne za udelené slovo.

 

     Vďaka pánu  Macuškovi sme sa dozvedeli  veci, o ktorých

sme sa len domnievali. Pochybujem, aby niekto z kolegov HZDS

za to rozbalenie, ktoré tu  urobil, ho pochválil. Asi nie si

je vedomý toho, čo nám všetko povedal. (Hlasy v sále.) Veľmi

podobnú otázku naznačil pán kolega Cuper, a preto sa na neho

obraciam.  Zmluvy sa  majú dodržiavať.  Pýtam sa  ho priamo:

Podľa občianskeho  práva, ak urobím zmluvu,  platí to aj pre

ústavnoprávne vzťahy? Prosím si odpoveď na otázku a potom by

som pokračoval.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Kňažko.

 

Poslanec M. Kňažko:

 

     Ja nebudem odpovedať, ale, samozrejme, pán doktor Cuper

určite. Pardon, dostal som slovo, ospravedlňujem sa. Nech sa

páči, vráťte slovo pánu poslancovi Benčíkovi. On neskončil.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Ďakujem  pekne. Prepáčte,  ak som  ja niečo zapríčinil.

Totiž tu sa operuje  jednou  zmluvou, ktorá je údajne záväz-

ná podľa § 51  Občianskeho zákonníka. V Občianskom zákonníku

je  uvedené, že keď je takáto  nemenovaná  zmluva  v rozpore

s ústavou a v rozpore s inými právnymi predpismi, je neplat-

ná. Ale tu je aj iná záležitosť, či je možné obyčajnou zmlu-

vou podľa Občianskeho zákonníka  meniť ústavný vzťah poslan-

ca.  Vy ste  zmenili ústavný  vzťah poslanca  podľa svedomia

a samostatnosti  na imperatívny  mandát, a  to je  v rozpore

s ústavou. A keď je to v rozpore s ústavou, tak ste odhalili

problém, že  všetci, ktorí to podpísali,  majú problém s ús-

tavnosťou v  tomto parlamente. A  to sme sa  dozvedeli vďaka

pánu Macuškovi. (Potlesk.) Uvidíte, že  z toho ešte budú ús-

tavnoprávne problémy. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, pán poslanec, ale len u tých, ktorí to podpísali.

 

     Pán poslanec Kňažko.

 

Poslanec M. Kňažko:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Začnem hádam  tým, pán kolega Cuper,  keď už sa dozviem

alebo si prečítam nejakú správu, bolo by potrebné  overiť si

ju.  Je pravdou, že bolo vznesené obvinenie na pána poslanca

Jacquesa Langa,  lebo prekročil finančné  prostriedky na vo-

lebnú kampaň. Potom sa proti tomu ohradil a bol  mu pozasta-

vený mandát. Obhájil sa pred súdom a je poslancom  za socia-

listickú stranu  dodnes. Takže vaše  správy  sú úplne  mimo.

Osobne ho  veľmi dobre  poznám a stretávam sa s ním doteraz,

je stále poslancom. A je to  presne tak, ako  som vám to te-

raz povedal. To je trošku v inej polohe.

 

     Pokiaľ  ide o  pána Tarčáka.  Povedali ste,  čo by bolo

z pána Gauliedera, keby sa nebol schoval pod krídla pána Me-

čiara. Keď sa v roku 1990  rozhodovalo o tom, kto bude pred-

seda vlády, rozhodlo sa to na tom, a sú na to dodnes svedko-

via, že ja som sa vzdal kandidatúry v prospech Vladimíra Me-

čiara. Áno.  Pán Vladimír Mečiar mi  vtedy povedal (poslanec

napodobňuje premiéra):  "Ďakujem vám za  všetko, čo ste  pre

mňa  urobili. Nikdy  vám  to  nezabudnem." (Smiech  v sále.)

A nezabudol. Skutočne  nezabudol. Takže  čo by  bolo z tohto

priemerného podnikového právnika, keby sme ho vtedy neurobi-

li predsedom vlády, a čo  by z neho bolo, keby  som ho neob-

hájil  v televízii - skúste  si odpovedať  na tieto otázky -

čo by bolo z tohto  diktátora, a dnes môžem povedať, hovorím

to s plným vedomím, podvodníka.

 

     Pokiaľ ide o mandátový a imunitný výbor, vážení priate-

lia, prepáčte, čo ste vy za výbor? V tej povestnej novembro-

vej noci  ste sa tam  navolili ôsmi z  HZDS a nerešpektovali

ste pomernú  parlamentnú demokraciu, nerešpektovali  ste vý-

sledky volieb a  vaše hnutie má väčšinu v  mandátovom a imu-

nitnom výbore. Osem  nezodpovedných, čiastočne korumpovaných

poslancov  na čele  s "právnym  expertom" Macuškom rozhoduje

o mandátoch poslancov. Že sa nehanbíte!

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predseda,

 

     dovoľte, aby som vás požiadal, aby ste vari informovali

vašich kolegov, najmä právnych expertov, aby radšej nevystu-

povali, pretože dávajú tomuto  parlamentu do rúk toľko dôka-

zov o protiprávnej činnosti,  o spochybňovaní mandátov HZDS,

pretože ich  sľuby sú robené s  podmienkou. Prosím vás, upo-

zornite ich, že čím dlhšie budú rozprávať, tým viac toho ho-

voria,  tým viac  je možné  použiť z  ich vyjadrení, pretože

predpokladám, že záznam z tohto zasadania sa náhodou nestra-

tí alebo nebude upravený. To je jedna stránka veci.

 

     Druhá stránka veci -  vážení páni poslanci HZDS, dúfam,

že ste si všimli poznámku pána predsedu. Tí budú mať problé-

my  so svojím  mandátom, ktorí  to podpísali.  Tak si  teraz

čiahnite všetci  do svedomia a zistite,  tam si totiž môžete

prečítať, ktorí pôjdete z tohto parlamentu preč. Tí, čo pod-

písali.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Kováč, myslím si, že ste potom jednoznačne

rozhodli, o  čom tu ďalej asi  nemusíme diskutovať. Musel by

byť taký dokument.

 

     Pán poslanec Cuper. Ale  už by sme nemuseli diskutovať,

rozhodnuté bolo. Pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Už naozaj len poslednýkrát. Pán poslanec Kňažko, prečí-

tal som si to v Mladom světe. Vždy som pokladal tieto noviny

za objektívne  a bol tam rozhovor  s bývalým pánom ministrom

kultúry, takže  citujem to z toho.  A mám to doma  aj niekde

oxeroxované, keby som hrabal vo svojich materiáloch, tak ur-

čite by som to našiel,  ak som to, pravda, nevyhodil. (Hlasy

a smiech v sále.) Iste neskladujem všetko.

 

     Pánu poslancovi Čarnogurskému - nie náhodou sa pán Čar-

nogurský oprel  o článok 83  ods. 2 ústavy.  Samozrejme, ale

ten hovorí o výkone mandátu.

 

     Chcem sa  opýtať poslancov opozície,  vychádzajúc z ich

hlasovania v minulosti, či  naozaj nie sú viazaní straníckou

disciplínou a neprijímajú príkazy - nedajbože - nehovorím od

pána Čarnogurského alebo pána Moravčíka,  že ako majú v sne-

movni hlasovať  a vystupovať. Aj dnešné  vystúpenie pána po-

slanca Šimka bolo naklepané - ak tu minule pána Straňáka po-

dozrievali a pozerali mu do  papierov -, tak bolo pripravené

dopredu, iste ho nenaklepal za 10 minút ani za polhodinu. To

znamená, že  ste sa iste tiež  pripravovali na túto schôdzu,

takže nejaké príkazy zrejme od svojho šéfa pána Čarnogurské-

ho a pána  Moravčíka ste prijímali. (Hlasy v  pléne.) Ale tu

ide o niečo úplne iné, o  článok 81 ústavy, kde je napísané,

že poslanec  sa mandátu môže vzdať.  Pán Gaulieder to urobil

slobodne,  celkom slobodne,  nikto  ho  k tomu  nenútil. Tak

o čom sa tu bavíme?

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predseda,

 

     pán kolega  Tarčák hovoril zápalisto,  ale ako obyčajne

zvykne, vo svojej reči si poplietol  hrušky s jabĺčkami. Mňa

nedostalo do parlamentu HZDS, ani som nebol podpredseda vlá-

dy, bol som ministrom hospodárstva a podal som demisiu.

 

     Áno, hlásim sa k tomu, čo  som povedal pre Smenu v roku

1995. Nechali sme počas vlády širokej koalície pomerný prin-

cíp v parlamente, ale predseda  parlamentu mal patriť k par-

lamentnej väčšine.

 

     Pán predseda Gašparovič, ty  si vtedy veľmi presadzoval

parlamentný pressklub, aby  aj opozícia  mala možnosť vyjad-

riť svoj názor. Prečo ďalej  nepokračujete v aktivite, že by

bol parlamentný pressklub, že  by tam  bola zastúpená? Prečo

to bolo vtedy také dôležité a  teraz si zrazu na to zabudol?

(V úzadí hlas predsedu  parlamentu: Aký pressklub?)  Pripúš-

ťam,  že  aj  v  médiách  sme  mali urobiť poriadok, pretože

Stadtruckera ste potom vymenili vy aj napriek tomu, že umož-

nil také ťažké porušenie zákona o voľbách, ako bolo vystúpe-

nie pána predsedu HZDS, ktoré mu nahnalo 5 %.

 

     No a hlásim sa aj k  tomu, že predčasné voľby boli sku-

točne predčasné.  Ukážte mi jednu  jedinú politickú silu  vo

svete, ktorá získa moc a dobrovoľne sa jej vzdá.

 

     A ako posledný prednášam  procedurálny návrh, ktorý som

pri  svojom  vystúpení  zabudol  prečítať. Dávam nasledujúci

procedurálny návrh,  v ktorom žiadam, aby  bolo hlasované po

ukončení rozpravy, aby Národná rada  dnes, resp. v tomto bo-

de prijala uznesenie o tom,  že berie na vedomie uprázdnenie

mandátu, ktorý  vznikol vzdaním sa  poslanca Kamila Haťapku.

Prerušiť rokovanie o tej časti správy, ktorá hovorí o vzdaní

sa  mandátu poslanca  Františka Gauliedera.  V zmysle článku

130  ods. 1  písm. a)  Ústavy Slovenskej  republiky požiadať

o výklad  podľa článku  128 ods.  1 Ústavný  súd. V rokovaní

pokračovať až po vynesení nálezu Ústavného súdu.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, pani poslankyne,  dajme hlasovať o tomto

návrhu, kým ho máme v pamäti. (Hlasy z pléna, že až po ukon-

čení rozpravy.) No však  necháme rozpravu pokračovať. Hlaso-

vať po, dobre.

 

     Pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Benčík pred chvíľkou  hovoril o tom, že tu

zrejme budú isté problémy s ústavnosťou zmlúv, ktoré vlastní

z nejakých podivuhodných  dôvodov pán poslanec Macuška, a vy

ste, pán predseda, na to reagovali, že tie problémy budú mať

tí, ktorí ich  podpísali. Chcel by som upozorniť,  že tam je

aj druhá strana, ktorá podpísala tieto zmluvy, a to je HZDS.

To znamená,  ak sú tu  problémy s ústavnosťou  týchto zmlúv,

tak je tu aj problém s ústavnosťou konania HZDS.

 

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     To je omyl, pán poslanec. Nechcem teraz diskutovať, ale

potom ti to poviem.

 

     Pán poslanec Tarčák.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Kolegovi Kňažkovi -  áno, poznám vás od roku  1990 a do

polovičky  roku 1992  vás poznám  ako človeka pragmatického,

racionálneho, s  istou dávkou sebakritiky, i  preto ste sku-

točne zrejme povedali, že ste uprednostnili miesto schopnej-

šiemu. Problém u vás nastal v momente, keď sme po parlament-

ných voľbách 1992 nesúhlasili s  vašou ambíciou, aby ste šé-

fovali slovenskému parlamentu. Tam sa zlomila vaša osobnosť,

tam sa z vás stal nenávistný človek, sršiaci zlobou, s krva-

vými očami  - ale nie u  mňa, ale u vás.  Toto bol ten zlom,

ktorý nastal u  vás, vaša neukojená ambícia, tak  ako u nie-

ktorých  vašich ďalších  kolegov, s  ktorými, bohužiaľ,  som

pracoval a mám smutnú skúsenosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Fedor.

 

Poslanec A. Fedor:

 

     Vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     veľa rečí sa tu už  porozprávalo a hlavne zdôrazňuje sa

to, že pán Gaulieder nenapísal a neodoslal list. A na týchto

faktoch sa  spochybňuje pravosť tohto  listu. Treba povedať,

že pán Gaulieder nespochybňuje obsah textu a podpis.

 

     Pýtam  sa, koľko  listov podpísal  pán Gaulieder, ktoré

nenapísal a neodoslal. Predsa ako bývalý prednosta Okresného

úradu v Galante to musel  urobiť nespočetnekrát. Ja som tiež

takých listov, ktoré som nenapísal a neodoslal, podpísal ve-

ľa. Ale vždy, zdôrazňujem, vždy som si ich prečítal a až po-

tom som ich podpísal, a preto ich považujem za platné právne

úkony. Z toho vyplýva, že ak pán Gaulieder podpis nespochyb-

ňuje, a to verejne vyhlásil v mandátovom a imunitnom výbore,

to znamená, že vedel, čo podpisuje, súhlasí s obsahom uvede-

ného textu a je to prejav jeho slobodnej vôle.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán podpredseda Húska.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené dámy a páni,

 

     chcel  by som  reagovať na  niektoré výroky.  Je naozaj

dôležité, priatelia, aby sme,  samozrejme, mali právo použí-

vať argumenty a používať aj  názory, ale podľa  možnosti ne-

zhadzujme ľudí.  Pokus pána poslanca Kňažka,  keď hovorí: Ja

som urobil  z priemerného právnika  čosi - priatelia, veď to

nie je pravda. Z nejakého  človeka nejaký druhý pri náhodnej

chvíli nič  neurobí. Ubezpečujem vás, zúčastnil  som sa nie-

koľkokrát na  stretnutí so zahraničnými  partnermi, ktorí po

expozé pána  premiéra konštatovali: Hovoríme vám,  že ak vám

treba  dačo závidieť,  tak je  to osoba  s takýmto registrom

znalostí, schopnosti logickej úvahy, argumentácie a znalosti

problematiky v jej vnútorných  súvislostiach. (Ruch v sále.)

Takáto je skutočnosť. To  znamená, že týmto spôsobom, prosím

vás, nezdvihnete nijako svoje latky.

 

     Priatelia,  chcem  pripomenúť,  že  rokovanie napríklad

o tom, kto má byť predsedom vlády, bolo vtedy robené v Koor-

dinačnom  centre Verejnosti  proti násiliu  a posudzovali sa

práve  dve osobnosti  - pán  Slavomír Stračár  a pán  Mečiar

- a na základe ich vystúpenia v tomto centre, na základe ich

predloženia vízie a koncepcie riešenia bolo rozhodnuté o pá-

nu Mečiarovi.

 

     Priatelia,  nezhadzujme druhých  ľudí. Ubezpečujem vás,

že pán Mečiar je práve tá osobnosť, ktorá predstavuje naozaj

veľmi silný intelektuálny osobnostný náboj. A v tomto zmysle

slova by bolo lepšie, keby  sme prejavili predsa len trocha,

trocha skromnosti. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Kňažko.

 

Poslanec M. Kňažko:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Samozrejme, súhlasím  s tebou, vážený  pán podpredseda,

nie je  to najlepší spôsob diskusie.  Ale v týchto súvislos-

tiach si,  hádam, uvedomuješ, že  som reagoval, parafrázoval

som pána Tarčáka, ktorý takýmto spôsobom rozprával vo vzťahu

k pánu Černákovi, k pánu  Gauliederovi. Tak som len parafrá-

zoval, a vidíš,  že sa to rovnako  dobre hodí aj na človeka,

o ktorom som hovoril. To po  prvé. Ale znovu hovorím, nie je

to dobrý spôsob diskusie. To však vždy závisí od toho, s kým

človek diskutuje, pán Tarčák.

 

     A pokiaľ ide o ten  druhý nezmysel, ktorý ste povedali,

už z úcty k nebohému Hvezdoňovi Kočtúchovi, ktorý ma navrhol

na predstavenstve HZDS za predsedu  Národnej rady, by som si

naozaj odpustil takéto narážky. A  ak ste tam boli prítomný,

tak si možno spomínate opäť na slová pána Mečiara, ktorý ho-

voril: Kde by sme našli lepšieho ministra zahraničných vecí,

ako si ty, Milan? Však? Vzdal som sa aj funkcie predsedu Ná-

rodnej rady a prijal som funkciu ministra zahraničných vecí.

Ak vám ešte niečo chýba a  máte nejaké medzery v tejto poli-

tickej histórii,  bol som skutočne blízko  pri tých veciach,

kedykoľvek vám to rád vysvetlím, aby ste nerozprávali takéto

nezmysly a neznižovali úroveň našej diskusie.

 

     Ďakujem vám.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Ásványi.

 

Poslanec L. Ásványi:

 

     Pán poslanec Fedor,

 

     pán Gaulieder napísal prvý,  druhý, tretí list. O prvom

a treťom liste tvrdí, že  ho písal vlastnoručne alebo klepal

ho  vlastnými rukami,  vlastnoručne podpísal,  a on  sám ich

odoslal. Tieto  dva listy sú opačného  obsahu ako ten druhý,

o ktorom ste hovorili, že  musí platiť, pretože ho Gaulieder

napísal.

 

     Prosím vás,  ako ja viem, pán  poslanec Gaulieder nepo-

piera  vlastnoručný podpis.  Všetko ostatné  z druhého listu

popiera, resp. už sme tu dokázali, vy ste to dokázali, že je

to falzifikát.

 

     Pýtam sa, prosím vás, z  tých troch prejavov ten stred-

ný, ten, ktorý ho pozbavuje  pomocou niektorých z vás mandá-

tu, je ten  hodnoverný, alebo ten prvý a  tretí, kde popiera

a  vyhlasuje, že  on sa mandátu  nevzdá. Nie je  tu zbytočná

polemika, keď nechceme podľa neho, podľa človeka, podľa jeho

vlastného vyjadrenia rozhodovať?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže koniec  faktických poznámok. Ďalej  je prihlásený

pán poslanec Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená snemovňa,

 

     ako prvé, obrátim sa na vás priamo. Pán predseda Gašpa-

rovič, posledné dni ste síce  boli v Moskve, ale ústavný či-

niteľ má všetky informácie k dispozícii, a preto dovoľte to-

to:  Pán poslanec  Gaulieder vám  oznámil listom  z 20.  11.

1996, že je tu zámer  vyrobiť dokument, resp. zrejme doplniť

dátumom na  bianko vzdaní sa mandátu  dokument, ktorým by sa

on mal vzdať mandátu, ale že on sa mandátu nevzdáva a ani sa

nehodlá vzdať. To prebehlo všetkými masmédiami. Vy ste včera

oznámili,  že ste 28. 11. 1996 dostali list, ktorý bol písa-

ný 26. 11. 1996, ktorým  sa poslanec Gaulieder vzdáva mandá-

tu. Napriek  tomu, že včera  poslanec Gaulieder verejne  cez

médiá oznámil, že žiadny  takýto dokument nepodpísal, vy ste

to dnes nestiahli z cesty  od vás k mandátovému a imunitnému

výboru,  nepodržali ste  tento dokument,  nezavolali ste  si

poslanca Gauliedera. Nechali ste  vec bežať, a preto prepáč-

te, znovu vám  pripomínam, že vy ste celý  tento prípad dali

do pohybu  a vy nesiete plnú  politickú aj morálnu zodpoved-

nosť za to, ako dopadne.

 

     Po druhé, páni poslanci mandátového a imunitného výboru

za  HZDS, páni  Macuška, Fedor,  Suchodolský, Cabaj, Cingel,

Mušková, Švec, Rea, napriek tomu, že pán poslanec Gaulieder

vám dnes povedal, že tento dokument je podvrh, napriek tomu,

že ste videli,  že dátum a adresa na  liste sú napísané iným

strojom ako text, to vidí  každý, napriek  tomu ste hlasova-

li, aby  mandát poslanca Gauliedera  bol ukončený.  Prepáčte

páni  Macuška, Fedor,  Suchodolský, Cabaj,  Cingel, Mušková,

Švec, Rea, o čom chcete vy ešte v tomto parlamente hovoriť?

 

     Vážené dámy a páni, na  Slovensku sa už prekročili nie-

ktoré  rubikony. Jeden  rubikon sa  prekročil únosom Michala

Kováča mladšieho. Ešte vážnejší rubikon sa prekročil vraždou

Roberta Remiáša.  Tu vás len  ubezpečujem, že pre  KDH tento

prípad nie je ukončený tak, ako bol ukončený aj zastavený na

ministerstve vnútra. Dnes stojíme  pred ďalším rubikonom. Na

základe podvrhu a falzifikátu  ideme vylúčiť poslanca z par-

lamentu. Žasol som, ako sa pri prejave poslanca Čarnogurské-

ho niektoré dámy, pani poslankyne tu usmievali.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, po pánu predsedovi Gaš-

parovičovi, po  poslancoch mandátového a  imunitného výboru,

ktorých som tu už  dvakrát menoval, sa predstavíte Slovensku

teraz vy,  každý menovite. Pán poslanec  Sečánsky, dúfam, že

dnes znovu  navrhnete hlasovanie verejne a  podľa mena. Bolo

by to veľmi korektné a bolo  by veľmi korektné, keby tu bola

aj televízia.

 

     Vážené pani poslankyne a páni poslanci, vy, ktorí bude-

te dnes hlasovať za  ukončenie mandátu pána poslanca Gaulie-

dera, neprihovárajte  sa nám cez  prestávky, netľapkajte nás

po pleciach a netvárte sa, že  je všetko v poriadku. Nič nie

je v poriadku. Pošliapete, resp. pošliapali ste a opľuli ste

základné princípy jedného slušného a právneho štátu.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Moric.

 

 

Poslanec V. Moric:

 

     Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda.

 

     Mňa naozaj  veľmi dojalo to,  ako sa pán  Mikloško bojí

o demokraciu na Slovensku a demonštruje to napríklad na prí-

pade Remiášovom.  Otvorím noviny - my  v Slovenskej národnej

strane vieme aj čítať, aj písať naraz, v niektorých novinách

to prezentujú trošku inakšie -  a čítam, že v Spojených štá-

toch vyhorel  už 34. kostol ako  dôsledok rasovej nenávisti.

Keď som bol menší, tak zabili Kennedyho, a demokracia pokra-

čuje. Luthera Kinga zabili,  demokracia pokračuje. V Nemecku

zhoreli štyria  ľudia, demokracia pokračuje.  Dnes v PLUS  7

dní píše  vdova po Olofovi Palmem  - Švédsko je demokratický

štát. Nikto nespochybňuje demokraciu v týchto štátoch.

 

     Len u nás, keď  vybuchne auto zrejme neopatrnou manipu-

láciou, hneď sa spochybňuje demokracia. (Ruch v sále.) Vidno

to aj tu v tomto parlamente, ako pán Kňažko napríklad napad-

ne pána Hofbauera za to, že  vraj drieme, ale nikto si nepo-

všimne, že najväčší vykladač zákonov je tu bývalý gynekológ.

No, toto, myslím si, by už malo byť vpísané do parlamentných

análov,  že ľudia  sa tu  naozaj pasujú  za to,  čím nie sú,

a vysvetľujú si demokraciu každý  po svojom. Prosím vás pek-

ne, debata,  ktorá sa v tomto  parlamente vedie, naozaj pre-

stáva  mať zmysel,  prestáva  mať  hlavu, prestáva  mať pätu

a bolo by dobré, keby sme nejakým spôsobom túto debatu ukon-

čili. Pani Mušková dala  návrh na ukončenie diskusie. (Hlasy

v sále, že nedala.)

 

     Dobre, keď  nedala pani Mušková,  tak  dávam ja.  Takže

dávam návrh na ukončenie,  naozaj na ukončenie tejto trápnej

diskusie - v  tom sme zajedno aj s pánom  kolegom Kňažkom -,

že  by sme  tu nemali  predvádzať veci,  ktoré do parlamentu

neprináležia.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Pán poslanec Mikloško, súhlasím,  že v tomto štáte bolo

prekročených veľa rubikonov, a veľmi veľa.  Napríklad, že sa

stratili všetky doklady a dokumenty z kauzy Technopol, ktorý

bol  veľmi pozoruhodný  rubikon, že  boli amnestovaní ľudia,

ktorí  boli do  tejto  kauzy  zapletení, proti ktorým nebolo

vznesené žiadne  stíhanie a žiadne trestné  pátranie. To bol

ďalší rubikon. Že  v nadväznosti na to boli pán Mitro aj pán

Pittner povýšení za generálov, to je rubikon ako hrom. Takže

s tými  rubikonmi, pán  Mikloško, veľmi  opatrne, pretože sa

začali odvíjať  práve počas dočasnej  vlády v roku  1994. To

bolo zlé  dedičstvo a boli založené  zlé základy demokratic-

kej, slobodnej a pluralitnej spoločnosti.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Bugár.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Moric, s  vaším svojským chápaním demokra-

cie ste klesli minimálne pod úroveň obdobia rokov 1938-1945.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Kňažko.

 

Poslanec M. Kňažko:

 

     Naozaj už len veľmi stručne. Pán poslanec Hofbauer, za-

čalo sa to stratou záznamov  o eštébákoch v trenčianskej vi-

le. Tam sa  prekročil prvý rubikon, a bolo  ich viac - únos,

vražda Remiáša.

 

     A pán  Moric, to nie,  že niekto si  vymyslel, to mini-

sterstvo vnútra na základe odbornej expertízy skonštatovalo,

že išlo o  výbušninu, a teda o vraždu.  Však? Túto expertízu

už v máji mali vo vrecku,  keď v priamom prenose v televízii

tvrdili, že išlo o technickú chybu, a priznali to až 5. sep-

tembra. V  tom je rozdiel medzi vyšetrovaním vraždy - ja ne-

viem - Palmeho alebo Remiáša. Pretože tam  štátne orgány ta-

kýmto spôsobom nekamuflovali a nemarili vyšetrovanie.

 

     A ešte jednu poznámočku  na bývalého gynekológa. Súhla-

sím s vami, je trápne,  keď bývalý gynekológ má vyvinutejšie

právne vedomie  ako - povedzme  - predseda parlamentu  alebo

tí, čo  vyučujú právo na  právnickej fakulte. Je  to trápne,

súhlasím s vami.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     A je  to dobré, keď  toto hodnotenie dá  herec. (Smiech

v sále.)

 

     Pán poslanec Šagát.

 

 

 

 

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Nechcem predlžovať diskusiu  komentovaním vystúpení ko-

legov.  Vážený pán  poslanec Moric,  sledujem dva  roky vašu

činnosť v parlamente. Máte výhrady voči vykladačovi zákonov,

môjmu kolegovi, ale ja si nepamätám, kedy ste tu vy v odbor-

nej  argumentácii vystúpili  a niečo  vyvrátili, s výnimkou,

aby si  mohli podnikatelia kupovať autá  drahšie ako 700 ti-

síc korún. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený  pán poslanec  Moric, môžem  vám povedať,  že na

Slovensku je  niekoľko tisíc gynekológov a  vôbec sa za toto

povolanie nehanbia, a toto  povolanie je rovnako vážené  ako

ktorékoľvek  iné. Ak  si myslíte,  že ak  sa gynekológ stane

poslancom, nemá čítať zákony a nemá  si utvoriť svoj vlastný

názor, nemá na to právo, a pokiaľ sa  potrebuje poradiť, tak

si  nájde právnika,  ktorý  ho  pripraví po  právnej stránke

a pripraví mu argumentáciu po právnej  stránke, ak vy to ne-

robíte, tak je to váš  problém. Ja to robím, pretože funkcia

poslanca sa má vykonávať so znalosťou veci, so znalosťou zá-

kona a nie je žiadnou  hanbou priznať, že ak niektoré právne

vzťahy  neovládam, tak  si ich  dám vysvetliť  od právnikov,

ktorí tomu rozumejú. Asi na rozdiel od vás.

 

     Chcem vám povedať, že možno  som sa vyslovoval k viace-

rým veciam a možno by  som dokázal aj spočítať, koľko mojich

pozmeňujúcich návrhov ste aj  vy podporili, napriek tomu, že

som gynekológ. Ale môžem vám povedať, že veľmi otvorene sle-

dujem, aký je váš  najčastejší návrh v parlamente. Nepochyb-

ne, Guinnessovu knihu rekordov vediete v návrhoch na ukonče-

nie  rozpravy. Takže  toto je  váš najčastejší  právny návrh

v tomto parlamente. Myslím si, že plne spĺňate kvalifikáciu,

ktorú tu zastávate.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Moric.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Pán kolega, viete, v tom je rozdiel medzi nami. Vy rea-

gujete naozaj s krvavými očami  a ja som pokojný človek. Na-

ozaj som  tým chcel vyzdvihnúť to,  koľko úsilia vkladáte do

tohto parlamentu, že ako  gynekológ aj študujete sem-tam zá-

kony a potom  ich nám tu vykladáte. Naozaj,  vážne vám hovo-

rím, že je úžasné vás tu počúvať. Teší ma, že poslanci takto

na sebe pracujú.

 

     Pokiaľ ide o pána kolegu Kňažka, tak ono to máte naozaj

jednoduché -  Remiášovi vybuchne auto  a Olof Palme  dostane

guľu do čela  - tam nie je o čom  diskutovať. Pritom guľa do

čela je demokracia, a keď pri neopatrnej manipulácii vybuch-

ne auto, to nie je demokracia, to je zásah Slovenskej infor-

mačnej služby, a neviem čoho všetkého.

 

     A pokiaľ ide o pána kolegu Bugára - vy ste mi povedali,

že uvažujem na úrovni roku 1939  a predtým. No v tom je roz-

diel medzi nami, ja uvažujem. (Smiech a potlesk v sále.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Čarnogurský.

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Pán poslanec Hofbauer, pán poslanec Pittner bol povýše-

ný na generála polície  za svoj celoživotný spravodajský zá-

pas proti  komunistickému režimu. Ale  keď ste už  spomenuli

generálov, prosil by som vás, aby ste sa prihovorili u pred-

sedu svojej  strany pána Mečiara, aby  už konečne zaradil na

rokovanie vlády materiál ministra  obrany s návrhom na pový-

šenie niektorých plukovníkov slovenskej armády na generálov.

Pán predseda vlády už dva  roky nezaraďuje tento materiál na

rokovanie vlády, a preto už dva roky neboli povýšení generá-

li v slovenskej armáde.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Švec.

 

Poslanec F. Švec:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     nepatrím medzi tých, ktorí  vystupujú vo faktických po-

známkach. Prvé dni,  keď som bol v parlamente,  som si pove-

dal, že nikdy sa neznížim  na úroveň, akú tu predvádza 10-15

poslancov  tohto parlamentu,  a ostatní  ich musíme počúvať.

Skutočne svojim priateľom a  blízkym hovorím, že sa čudujem,

že ľudia,  ktorí vo svojich  rodinách, vo svojich  zamestna-

niach a  vo svojom okolí  zožínajú úctu, že  sú to seriózni,

inteligentní  ľudia, ako  sa tu  správajú, ako  sa jeden nad

druhého iróniou, zosmiešňovaním chcú povyšovať. Ja to neuro-

bím.

 

     Vrátim sa k  meritu veci, k tomu, o  čom rokujeme. Fero

Gaulieder, hovoríme o tebe. Prečo čušíš? Na pravej strane tu

teraz  sedí tvojich  60  kamarátov - už  asi bývalých  podľa

tvojho správania -, ale ešte by  si si ich mohol udržať. Po-

vedal som ti  aj v mandátovom a imunitnom  výbore, že som si

vždy vážil tvoje postoje, vedel si zdravo oponovať aj v klu-

be, aj v parlamente. Vážil by som  si ťa i naďalej za to, že

máš tvrdý postoj, ktorý  je rozdielny oproti nám, šesťdesia-

tim, ale až vtedy, keby si  dotiahol svoj čin do konca: Áno,

mám  iný názor,  opúšťam vás,  idem do  druhého krídla,  ale

vzdávam sa aj mandátu, tu ho  máte, nechcem ho. Ja by som to

osobne  tak urobil.  Prosím ťa,  nemrzí ťa,  keď si sedel tu

a pred  tou ľavou  stranou si  nás obhajoval,  bol si jedným

z našich obhajcov, teraz si sadneš  medzi nich a pozeráš sa,

ako do tvojich kamarátov tu nemóresne, neslušne bijú? Prosím

ťa, odpovedz a  zareaguj na toto. Ty si  to zapríčinil. (Po-

tlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Pán poslanec  Švec, vy ste hlboko  nepochopili, o čo tu

ide. Tu nejde vôbec o poslanca Gauliedera. Tu ide o princíp.

A znovu vám opakujem, čo spravíte,  keď zajtra príde do par-

lamentu list  podpísaný menom Švec, že  sa vzdávate mandátu?

Čo spravíte? Ako sa budete brániť proti takémuto listu, kto-

  môže  falzifikovať  každý? A  ako sa  budete brániť? 

obranu nám  tu predviedol pán Gaulieder.  Povedal: Nikdy som

neposlal tento list.  Ako sa budete brániť vy?  (Hlas z plé-

na.)

 

     Pán Švec,  vy stále nemáte  celkom jasno. Ja  môžem mať

doma podpísaných desať dokumentov, ale neposlal som ich. Ale

za vás ho môže niekto poslať, a vy sa nemôžete brániť.

 

 

     A ešte by  som rád povedal pánu Moricovi,  on sa tu tak

dobre prechádza. Viete, je  jediný poslanec v parlamente za-

tiaľ v histórii, ktorý  fyzicky napadol v priestoroch parla-

mentu novinára. Som rád, že je to ten najmiernejší.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Aspoň sa vyrovnal pánu Majorovi.

 

     Pán poslanec Čarnogurský.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Pán poslanec Švec,

 

     pýtam sa: Vás  nič nepohne k tomu, aby  ste sa prípadne

aj vzdali  mandátu a odišli  z tohto parlamentu,  keď ste to

podpísali,  tak ako  ste povedali?  Nič vás  k tomu nepohne,

nech sa  čokoľvek v tomto  parlamente odhlasuje? Nech  tento

parlament vaši kolegovia bránia napríklad tým, že predvolajú

a vypočujú v  tomto parlamente Ivana  Lexu, aby sa  vyjadril

k obvineniam, že Slovenská  informačná služba vraždí občanov

tohto  štátu. (Hlasy  z pléna.)  Ani to  vás nepohne k tomu.

Prečo ste sa nevzdali mandátu,  prečo ste hlasovali vtedy za

to, aby  Lexa nemusel prísť  do tohto parlamentu?  Prečo ste

hlasovali za privatizačné zákony, ktoré umožňujú vašim stra-

níckym priateľom okrádať občanov  tejto republiky o miliardy

korún?

 

     Môžem vám  povedať, že by  ste stúpli v  mojich očiach,

keby  ste  sa  radšej  vzdali  miesta  v parlamente a odišli

z parlamentu, radšej, než ste  hlasovali za takéto "svinské"

zákony. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán  poslanec Čarnogurský,  a prečo  ste teraz zakázali

reagovať na vystúpenie pána Šveca pánu Gauliederovi?

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Ja som nič nezakázal.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Díval som sa na vás, ako ste mu ukázali "ticho, ticho".

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Odporúčal som  mu. Vyslovil som  mu svoj názor,  áno...

(Ruch a smiech v rokovacej miestnosti.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec  Hofbauer. Pán poslanec Hofbauer,

zapnite ho.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem.

 

     Pán Čarnogurský, keď sa tak strašne krenkujete o priva-

tizáciu, skúste  rekriminovať, ako vyzerala  privatizácia za

vašej vlády  v roku 1992,  keď ste schvaľovali  privatizáciu

v čase 7 minút na jeden privatizačný projekt vo vláde.

 

     Ďalšia záležitosť. Prestaňte vykrikovať. Zdržte sa tvr-

dení o nejakom vraždení Slovenskou informačnou službou, pre-

tože to sú lži a nehoráznosti.

 

     Tretia  záležitosť. Vážená  a ctená  opozícia, dovoľte,

aby som vám  dokumentoval, akí ste smiešni. Vy sa starostíte

o mandáty poslancov HZDS. Veď to sú naše mandáty.

 

     Štvrtá záležitosť. Vy  sa trápite  nad plnením vládneho

programu. Veď ste zaň nehlasovali. To je náš vládny program,

to  je náš  problém, my  sa budeme  z toho zodpovedať. (Neu-

tíchajúci ruch v sále.)

 

     Ďalšia záležitosť. KDH sa  najviac starostí o rešpekto-

vanie ústavy. Veď ste boli proti  nej. Veď vy ste to schizo-

frenické  krídlo, ktoré  je samo  proti sebe  a proti svojim

vlastným krokom a rozhodnutiam.

 

     Dovoľte  vrátiť sa  k meritu  a ja  som v tomto okamihu

ochotný podporiť pána Morica,  aby sme zakončili túto jalovú

diskusiu, pretože je o ničom. Je totálne o ničom.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Moric.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda.

 

     Chcel by som  uviesť na pravú mieru to,  čo povedal pán

kolega Kováč. Neudrel som  novinára, udrel som ožratú sviňu,

ktorá sa nedopatrením dostala do  parlamentu a oplzlo sa vy-

jadrila o mojej matke. To po prvé. Oplzlo sa vyjadrila o mo-

jej matke. Mám na to svedkov. Nielenže som ho udrel, ale som

ho ešte aj kopol.

 

     Po  druhé, v tomto mám  aj kolegu,  volá sa John Major,

ktorý ožratému  novinárovi dal po  neviem kade, v  obchodnom

dome. Takže nie som sám na tomto svete, pán kolega, čo stre-

lil facku novinárovi. A znovu podotýkam, vy ste to tak defi-

novali, ja  som novinára v živote  neudrel. A vyjadrovali sa

o mne naozaj nepekne. Ale všetci boli triezvi, na rozdiel od

tohto. Takže, prosím vás pekne, načo tu vyorávame také hlbo-

ké brázdy, ktoré sa nie vždy musia zahojiť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa Zelenayová.

 

Poslankyňa E. Zelenayová:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Opäť sa  prikloním k tomu, čo  povedal pán Hofbauer, že

našu opozíciu  veľmi trápi mandát poslanca  HZDS. Viete, mňa

viac  trápi to,  že ste  nezaujali nijaký  postoj vtedy, keď

prezident Slovenskej republiky udelil milosť vlastnému syno-

vi za  to, že bol  zapletený v podvode.  A ja vám  to presne

prečítam. (Ruch v pléne.)

 

     "Rozhodnutie.  Prezident Slovenskej  republiky v konaní

o milosť  pre  obvineného Ing.  Martina  Syč-Milého rozhodol

takto: Podľa § 366 ods. 1 Trestného poriadku obvinenému Ing.

Martinovi Syč-Milému, narodenému  12. februára 1964 v Brati-

slave, bytom Bratislava,  Líščie Nivy číslo 12, udeľujem mi-

losť. Podľa článku 102 písm. i)  Ústavy Slovenskej republiky

a s poukazom na  ustanovenie § 11 ods. 1  písm. a) Trestného

poriadku nariaďujem, aby trestné  stíhanie proti nemu vedené

pre  návod na  trestný čin  podvodu spolupáchateľstvom podľa

§ 10 ods. 1 písm. b), § 9 ods. 2, § 250 ods. 1, ods. 3 písm.

a), ods. 4 Trestného zákona,  na tom  skutkovom  základe, že

Martin Syč-Milý a Michal  Kováč spoločne s Mariánom Kočnerom

v mesiaci december 1991 navštívili  Petra Krylova v Mníchove

v Spolkovej republike  Nemecko, kde ho  prehovorili k účasti

na spáchaní podvodu voči a.  s. Technopol Bratislava tak, že

po vysvetlení,  ako sa podvod  uskutoční, mu vyvrátili  jeho

obavy z nereálnosti tohto fiktívneho obchodu prostredníctvom

faxov s poukazom na to, že v a. s. Technopol Bratislava majú

známeho človeka,  ktorý je do  celej veci zapojený,  a tento

zabezpečí  preplatenie fiktívneho  tovaru cez  ČSOB, pobočka

Bratislava.  Pod vplyvom  tohto stretnutia  sa Peter  Krylov

rozhodol  k účasti  na spáchaní  podvodu a  v čase  od 1. 2.

1992 do 5.  5. 1992 spoločne s Mariánom  Kočnerom a Rudolfom

van der  Werffom zrealizovali podvodný  dovoz neexistujúcich

textílií v hodnote 2 308  920 amerických dolárov z Holandska

od  firmy Introcommerce  Inc. pre  Technopol Bratislava, čím

jej  spôsobili škodu  v sume  približne 69  mil. Sk. Uvedenú

podvodne vylákanú sumu 2 308 920 amerických dolárov od a. s.

Technopol Bratislava si rozdelili  Rudolf van der Werff, Pe-

ter Krylov,  Marián Kočner, Martin  Syč-Milý a Michal  Kováč

podľa vopred pripraveného plánu, nepokračovalo a bolo zasta-

vené."

 

     Že  vás toto  nemrzí, tak  je mi  ľúto, že  tu bojujete

o akúkoľvek čistotu. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Zahatlan.

 

Poslanec K. Zahatlan:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Mňa len mrzí, že celá  táto debata skĺzla do takých di-

menzií,  ako je.  Ale nedá  mi, aby  som nereagoval  na pána

Kňažka, lebo neviem, odkiaľ má poznatky, že šlo o vraždu Re-

miáša. To je  prvá vec, o ktorej neviem,  zatiaľ nebolo roz-

hodnuté, ani nikto to nedokázal. To je prvá vec.

 

 

     Ďalej,  pán Čarnogurský,  viete koľko  občanov a hlavne

voličov  by bolo  šťastných, keby  ste sa  vy vzdali mandátu

poslanca?

 

     A ešte jednu vec by  som chcel pripomenúť váženým kole-

gom z opozície, ale hlavne poslancom Kresťanskodemokratické-

ho hnutia - ako si  hrdo hovoria -, že  keď  hovorí poslanec

koalície, nemali  by vykrikovať, ak sú  slušní ľudia, nemali

by útočiť, ale mali by si vypočuť aj jeho názor.

 

     Ďakujem za slovo.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Urban.

 

Poslanec I. Urban:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Chcem sa  vyjadriť k tomu,  čo pred chvíľočkou  povedal

pán poslanec Čarnogurský.

 

     Pán poslanec, ak  máte dôkazy o tom, čo  ste pred chví-

ľočkou povedali, aké vážne  obvinenie ste vzniesli na štátny

orgán, keď ste povedali, že SIS v Slovenskej republike vraž-

dí, žiadam vás, aby ste dôkazy o tejto činnosti poskytli or-

gánom činným v trestnom konaní. Zároveň vás upozorňujem ale-

bo oznamujem  vám, že do  tohto orgánu bol  zvolený poslanec

opozície pán Sopko, a ako  vidíte, vo vašich radoch sedí te-

raz už  možno vám blízky poslanec,  bližší skôr opozícii ako

koalícii,  ktorý mal  tiež možnosť  kontrolovať a preverovať

tieto skutočnosti. Som rád, že  ani jeden z týchto poslancov

sa nepridal  k vám, teda  z poslancov, ktorí  sú dnes blízko

opozícii alebo sú v opozícii a majú možnosť niektoré z tých-

to vecí, ktoré hovoríte,  preverovať. Ale opakujem ešte raz,

žiadam vás, ak je pravda,  čo ste povedali, aby ste poskytli

všetky dôkazy orgánom činným v trestnom konaní.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Kňažko.

 

Poslanec M. Kňažko:

 

     Ďakujem. Mám len niekoľko krátkych poznámok.

 

     Pán Zahatlan,  nie ja hovorím, že  ide o vraždu Roberta

Remiáša,  ale expertíza  orgánov činných  v trestnom konaní,

s tým rozdielom, že táto expertíza existovala už v máji, ale

autority ministerstva vnútra to verejne vyhlasovali - už som

to raz povedal - za poruchu palivového systému a priznali to

až v septembri a pozastavili toto vyšetrovanie, teda uložili

zatiaľ údajne pre nedostatok  konkrétnych dôkazov, resp. ne-

našli konkrétneho páchateľa. Nuž, keď to tri mesiace takýmto

spôsobom oddialili,  ani sa im nečudujem,  že ho nenašli. To

je jedna poznámka.

 

     Ale hlavne, prosím vás pekne, všetci tí, teda pán Švec,

pán Hofbauer a ďalší,  ktorí hovoríte alebo sa pozastavujete

nad tým, že nám ide o mandát poslanca Hnutia za demokratické

Slovensko. Prosím vás, to je omyl. Nám ide o mandát poslanca

Národnej rady Slovenskej republiky a o spôsob - protiprávny,

protiústavný spôsob na hranici kriminality, ako sa ho snaží-

te vylúčiť z  Národnej rady. To je jedno,  či je to poslanec

Hnutia za  demokratické Slovensko alebo  z ktorejkoľvek inej

strany. Nemáte  jednoducho zákonné právo  postupovať takýmto

spôsobom a porušujete,  prosím, ústavu. O tom je  reč, a nie

o sentimentalite nad stratou mandátu poslanca HZDS.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Miklušičák.

 

Poslanec J. Miklušičák:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Pani Zelenayová, chcem vám  poďakovať, že ste vo svojom

príspevku sama vyvrátili to,  že pán prezident udelil milosť

svojmu synovi. Udelil ju iným dvom.

 

     Pán Hofbauer,  chcem len povedať, že  sa tu nebijeme za

mandát  poslancov HZDS.  Pýtam sa  vás, keď  niekto podvrhne

list  pánu predsedovi  parlamentu s  mojím podpisom takéhoto

znenia a on  ho pošle mandátovému a imunitnému  výboru a tam

osem vašich  poslancov prijme uznesenie,  v ktorom vezme  na

vedomie vzdanie  sa môjho mandátu,  kde sa ja  budem brániť.

Keď tu poviem, že som nič  také neposlal, kto mi uverí, pro-

sím vás pekne? (Hlas z pléna: Nikto.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Bugár.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážená pani poslankyňa Zelenayová,  nás aj prípad alebo

tzv. kauza  Technopol mrzí. Mrzí  preto, lebo je  celá kauza

zahalená únosom občana, klamstvami a podvodmi, v čom pomáha-

te aj  vy sama vo vašich  novinách, čo sa týka  napríklad aj

tzv. konta v rakúskej banke. Tieto veci by sa mali vyšetriť,

nie klamať, a potom nebyť trestaný.

 

     A čo sa týka vás,  pán Hofbauer, nehnevajte sa, hovorí-

te, že je to váš volebný program, vy si ho plníte. Vy si ne-

plníte svoj volebný program a uvedomte si, že ani tento par-

lament, ani Slovenská republika nie  je vaša. To nie je Slo-

venská republika HZDS, ale občanov, z ktorých väčšina s vami

nesympatizuje. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Moravčík.

 

Poslanec J. Moravčík:

 

     Ďakujem.

 

     Pani  Zelenayovej  chcem  pripomenúť  ešte  k tej kauze

Technopol niekoľko skutočností.  Prezident Slovenskej repub-

liky verejne vysvetlil, prečo urobil tento krok. Pripomeniem

podstatné fakty.

 

     Trestné  stíhanie  sa  viedlo  v  Slovenskej  republike

a v  Spolkovej  republike  Nemecko.  V Slovenskej republike,

a to je, žiaľbohu, tragédia našej súčasnosti, sa prokuratúra

postavila ku kauze politicky.  Aj udelením milosti dvom oso-

bám, ktoré ste uvádzali, neznamená, že trestné konanie nemô-

že  pokračovať aj  tu, v  Slovenskej republike.  Milosť bola

udelená preto, aby ho bolo možné dokončiť u orgánov skutočne

objektívnych, tam, kde existuje tradícia  a tam, kde  zrejme

prokuratúra nie je tak politicky manipulovaná ako u nás.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Čarnogurský.

 

 

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Pán poslanec  Urban, priamy dôkaz o  tom, že Remiáš bol

zavraždený, je v  znaleckom posudku Kriminalistického ústavu

Policajného zboru, ktorý hovorí, že  do jeho auta bola polo-

žená bomba a zahynul v dôsledku výbuchu tejto bomby. Nepria-

my dôkaz, že to urobila Slovenská informačná služba, spočíva

v tom, že vyšetrovatelia Policajného zboru, ktorí chceli vy-

šetriť síce ešte predchádzajúci prípad únosu mladého Kováča,

ale ktorý veľmi úzko súvisí  s Remiášovým, keď chceli naozaj

odhaliť  páchateľov,  tak   boli  vymenení  predsedom  vlády

a predsedom vášho hnutia. To je nepriamy dôkaz. Ďalšie pria-

me a nepriame dôkazy sú v správe nezávislej vyšetrovacej ko-

misie,  ktoré  predniesol  poslanec  Ladislav Pittner. Tieto

dôkazy,  ktoré som  doteraz spomenul,  stačia na  to, aby po

zmene vlády došlo k vzneseniu obvinení proti viacerým osobám

a zobratie týchto osôb do  vyšetrovacej väzby. Odhadujem, že

po troch  týždňoch bude ďalších  dôkazov o Remiášovej  smrti

dostatok na to, aby mohla byť úplne definitívne vyriešená.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Urban.

 

Poslanec I. Urban:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Pán poslanec, to, čo ste  teraz povedali, je skôr dôkaz

o vašej viere, než dôkaz o dôkazoch.

 

     Po prvé, ak je expertízny  výsledok taký, aký ste pove-

dali, tak  svedčí o tom, že  skutok sa stal, ale  nie o tom,

kto ho vykonal.

 

 

     Po druhé, policajti,  ktorí príslušný prípad vyšetrova-

li, sa vzdali sami a nikto ich neodvolal.

 

     A  po tretie,  pán poslanec,  ak toto  skutočne neviete

preukázať, tak sám sa vystavujete nebezpečenstvu stíhania za

ohováranie alebo šírenie poplašnej  správy. Pretože ešte raz

opakujem,  Osobitný  kontrolný  orgán  toto  nezistil ani za

účasti členov opozície.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Vážený pán predseda,

 

     odznieva tu stále rastúci počet nezmyslov. Teraz som si

vypočul, že predseda vlády  odvolal vyšetrovateľov. To sa už

dostávame totálne mimo hranicu súdnosti, takže navrhujem ako

procedurálny  krok uzavretie  rozpravy bez  ďalšej diskusie.

Žiadam o tom hlasovať v  tomto okamihu. (Šum v rokovacej sá-

le.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím,  páni  poslanci,   prezentujme  sa  a  hlasujme

o skončení  rozpravy. Potom  budeme hlasovať  o návrhu  pána

poslanca Černáka. Hlasujeme o skončení rozpravy.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 75 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 71 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže do rozpravy je prihlásený pán poslanec Gaľa.

 

Poslanec M. Gaľa:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Chcem sa ospravedlniť, že  budem hovoriť ako bývalý zu-

bár, tak ako keď hovorí kolega Mikolášik, je tiež bývalý le-

kár z ARO, alebo kolega Lauko, bývalý chirurg, alebo doktor-

ka Belohorská, ktorá je bývalá onkogynekologička, alebo dok-

tor Šagát, ktorý je exminister zdravotníctva, pediater, ale-

bo  doktorka Sudeková,  bývalá stomatologička,  alebo doktor

Kováč, bývalý  gynekológ. Ospravedlňujem sa,  som bývalý zu-

bár, a chcem  dať taký návrh, či by  nebolo dobré zistiť, či

písací stroj,  ktorým je doklepnutý  dátum a adresa  do tzv.

druhého listu, ktorým sa František Gaulieder vzdáva mandátu,

nie  je identický  s písacím  strojom, ktorým  bola dopísaná

výška konta do počítačového výpisu z rakúskej Reifeiesenban-

ky na meno Ing. Michal Kováč. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa Rusnáková - faktická poznámka.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán predseda, žiadali sme,  aby materiál, ktorý mal pán

poslanec Macuška v rukách a  ktorý predkladal ako istý dôka-

zový materiál, bol predložený  poslancom Národnej rady. Mys-

lím, že sa na to pozabudlo.  Chcela by som vás poprosiť, aby

ste ho  vyzvali, aby tento materiál  predložil poslancom Ná-

rodnej rady a predsedovi mandátového a imunitného výboru.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Borovský.

 

Poslanec J. Borovský:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Znova opakujem procedurálny návrh, ktorý bol pred chví-

ľou podaný, aby sa skončila rozprava k tomuto bodu programu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a  hlasujme o skončení rozpravy.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 77 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Končím rozpravu  k tomuto bodu  programu s tým,  že mám

procedurálny  návrh pána  poslanca Černáka,  o ktorom žiadal

hlasovať. (Hlasy z pléna.) Pán  Černák prvý navrhol po skon-

čení rozpravy hlasovať o  navrhnutom uznesení. Pán poslanec,

nechajte ma.  Pán poslanec Černák navrhuje,  aby sme prijali

toto uznesenie.

 

     Národná rada berie na vedomie vzdanie sa mandátu, ktoré

sa týka poslanca Haťapku.

 

     Po druhé - prerušiť rokovanie o tej časti správy, ktorá

hovorí  o vzdaní  sa mandátu  poslanca Františka  Gauliedera

v zmysle § 130  ods. 1 písm. a) ústavy -  to asi bude článok

- Ústavy Slovenskej republiky, požiadať o výklad podľa člán-

ku 128 ods. 1 Ústavný súd. V rokovaní pokračovať až po vyne-

sení nálezu  Ústavného súdu. Hlasovať  po ukončení rozpravy.

Až na to, že Ústavný súd nerobí výklad ústavy, ale dám o tom

hlasovať. (Hlasy v sále.)

 

     Prosím, ideme hlasovať o tomto návrhu. Najskôr hlasuje-

me o  poslancovi Haťapkovi. To sú  dve uznesenia. Pán posla-

nec, ako chcete dať hlasovať?

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predseda, žiadam  hlasovať ako o celku, pre-

tože toto  je procedurálny návrh,  ktorý keď sa  prijme, tak

potom budú prijímané uznesenia - uznesenie, ktorým sa akcep-

tuje Haťapka...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dobre. Hlasujeme o tomto uznesení ako celku.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 59 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

 

     Tento procedurálny návrh pána poslanca sme neprijali.

 

     Pán poslanec Benčík povedal, že sme už o ňom hlasovali.

Ja som povedal, že sme  už hlasovali, tak sme hlasovali. Za-

pnite, prosím,  pána poslanca Čarnogurského. Nech sa páči.

 

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Pán predseda, ja som mal procedurálny návrh, aby sme po

skončení rozpravy  prerušili ďalšie prerokúvanie  tohto bodu

a aby mandátový výbor poveril znalca  z odboru písma na zis-

tenie  dvoch okolností,  a síce, či text,  dátum a adresa na

liste Františka Gauliedera sú písané tým istým strojom, a po

druhé, či jeho podpis je autentický, myslím Gauliederov.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, počuli ste návrh, hlasujeme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 134 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 58 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

 

     Neprijali sme tento návrh.

 

     Pán poslanec Moravčík mal  ešte procedurálny návrh. Za-

pnite pána poslanca Moravčíka.

 

Poslanec J. Moravčík:

 

     Mal som procedurálny návrh, aby rokovanie bolo preruše-

né dovtedy, pokiaľ orgány činné v trestnom konaní nepreveria

túto záležitosť, pretože zrejme  ide o falšovanie dôležitých

dokumentov.

 

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Počuli ste návrh - prerušiť rokovanie až do rozhodnutia

orgánov činných v  trestnom konaní - tak ako  to povedal pán

poslanec Moravčík.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 135 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 59 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 44 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.

 

     Tento návrh neprešiel.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, nikto nemá procedurálny

návrh. Pán poslanec Mikloško má procedurálny návrh.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán predseda, žiadam 30-minútovú prestávku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Benčík.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Ja sa pridávam, ale pritom si dovoľujem ostro protesto-

vať  proti tomu,  že jeden  klub nie  je pustený do diskusie

a že ste ju uzatvorili.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Cabaj - procedurálna otázka?

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Pán predseda, náš poslanecký  klub sa pripája, ale žia-

dame 15-minútovú prestávku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani  poslankyňa Rusnáková,  procedurálna otázka? Kvôli

prestávke sa hlásite? (Odpoveď:  Áno.) Prestávka bude, takže

ak sa hlásite preto, tak sa  už nehláste. Takže nikto sa ne-

hlási. Prestávka 20 minút.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím pani  poslankyne a pánov  poslancov, aby zaujali

svoje miesta v rokovacej miestnosti, budeme pokračovať v ro-

kovaní 21. schôdze Národnej rady.

 

     Pán poslanec Černák sa hlási s procedurálnym návrhom.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.

 

     My sme pochopili správu mandátového a imunitného výboru

ako dve uznesenia, a preto  predpokladáme, že sa bude hlaso-

vať o každom samostatne.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno. Prosím predsedu mandátového výboru, aby dal hlaso-

vať o uzneseniach.

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, prvé hlasovanie

sa bude týkať vzdania sa mandátu pána poslanca Haťapku.

 

     Národná rada Slovenskej republiky

 

     A. berie na vedomie

 

        1. že  podľa článku 81 ods.  1 Ústavy Slovenskej re-

publiky sa poslanec Kamil Haťapka vzdal funkcie poslanca Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky.  Jeho mandát zaniká 4. de-

cembra 1996,

 

        2. že na  uprázdnený  mandát  poslanca Národnej rady

Slovenskej republiky nastupuje podľa § 48 ods. 2 zákona Slo-

venskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Sloven-

skej  národnej rady  v znení  neskorších predpisov  na návrh

Slovenskej národnej strany pán Miroslav Michalec vo volebnom

kraji západoslovenskom,

 

       3. správu  Mandátového  a imunitného  výboru Národnej

rady Slovenskej  republiky o uprázdnení  mandátu a nastúpení

náhradníka na uprázdnený mandát  poslanca Národnej rady Slo-

venskej republiky.

 

     Uvedené uznesenie odporúčam prijať, pán predseda.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 136 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 136 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Takže sme prijali toto uznesenie.

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Druhý návrh uznesenia sa týka pána poslanca Gauliedera.

 

     Národná rada Slovenskej republiky

 

     A. berie na vedomie

 

        1. že podľa článku 81  odsek 1 Ústavy Slovenskej re-

publiky  sa poslanec  František Gaulieder  vzdal funkcie po-

slanca Národnej rady Slovenskej republiky. Jeho mandát zani-

ká 4. decembra 1996,

 

        2. že na  uprázdnený  mandát  poslanca Národnej rady

Slovenskej republiky nastupuje podľa § 48 ods. 2 zákona Slo-

venskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Sloven-

skej  národnej rady  v znení  neskorších predpisov  na návrh

Hnutia za  demokratické Slovensko pán Ján  Belan vo volebnom

kraji západoslovenskom,

 

        3. správu  Mandátového a imunitného  výboru Národnej

rady Slovenskej  republiky o uprázdnení  mandátu a nastúpení

náhradníka na uprázdnený mandát  poslanca Národnej rady Slo-

venskej republiky.

 

     Tento návrh uznesenia odporúčam neprijať.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 136 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     (Potlesk, výkriky, pískanie v sále.)

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  v súlade s odporúčaním

mandátového  a imunitného  výboru podľa  § 48  ods. 7 zákona

Slovenskej národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slo-

venskej  národnej  rady  v  znení  neskorších  predpisov  na

uprázdnený  mandát za  pána poslanca  Kamila Haťapku nastúpi

náhradník Miroslav Michalec a  na uprázdnený mandát poslanca

Františka Gauliedera nastúpi  náhradník Ján Belan. (Sústavný

hluk v sále.) Osvedčenie o tom, že sa páni Miroslav Michalec

a Ján Belan stali poslancami Národnej rady Slovenskej repub-

liky 4. decembra 1996, im odovzdám po zložení sľubu.

 

     Sľub poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     (Hlas z pléna: Hanbite sa.)

 

     Takže prosím pánov poslancov  Miroslava Michalca a Jána

Belana, aby predstúpili pred rečnícke miesto a zložili ústa-

vou predpísaný sľub. (Hlasy v sále.)

 

     Prosím pána poslanca Sečánskeho,  aby prečítal sľub po-

slanca. Prosím,  páni poslanci, aby  ste pri skladaní  sľubu

pánov poslancov stáli.

 

Poslanec M. Sečánsky:

 

     "Sľubujem na  svoju česť a  svedomie vernosť Slovenskej

republike. Svoje  povinnosti budem plniť v  záujme jej obča-

nov.  Budem dodržiavať  ústavu a  ostatné zákony  a pracovať

tak, aby sa uvádzali do života." (Počas čítania sľubu buchot

do stolov a pískanie.)

 

     (Búchanie,  pískanie a  potlesk v  sále. Výkriky:  Fuj.

Búchanie trvajúce až po prerušenie schôdze.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.  Želám pánom  poslancom veľa  úspechov pri ich

poslaneckej práci.

 

     Zajtra budeme pokračovať o 9.00 hodine.

 

     Dobrú noc.

 

                    Druhý deň rokovania

      21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                     5. decembra 1996

____________________________________________________________

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     budeme pokračovať v rokovaní  21. schôdze Národnej rady

Slovenskej republiky.

 

     Prosím, aby sme sa prezentovali.

 

     Prezentovalo sa 75 poslancov,  nemôžeme začať, ale mys-

lím si, že prišli ďalší.

 

     Pani  poslankyne,  páni  poslanci,  prosím,  aby ste sa

všetci, ktorí ste v rokovacej miestnosti, prezentovali.

 

     Prezentovalo sa 81 poslancov.

 

     Podľa schváleného programu pristúpime k bodu

 

     voľba poslancov do výborov Národnej rady Slovenskej re-

publiky.

 

     Na  odporúčanie klubov  za Slovenskú  národnú stranu sa

navrhuje, aby pán poslanec  Miroslav Michalec bol zvolený do

Výboru Národnej rady  Slovenskej republiky pre zdravotníctvo

a sociálne veci  a na odporúčanie klubu  poslancov za Hnutie

za demokratické Slovensko sa  navrhuje, aby pán poslanec Ján

Belan  bol  zvolený  do   Výboru  Národnej  rady  Slovenskej

republiky pre obranu a bezpečnosť.

 

     Má niekto  návrh na zmenu?  Ak nie, navrhujem,  aby sme

prijali uznesenie tohto znenia:

 

     "Národná rada Slovenskej republiky

 

     podľa § 4 písm. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo

44/1989 Zb. o rokovacom  poriadku v znení neskorších predpi-

sov zvolila

 

     Miroslava Michalca  za člena Výboru  Národnej rady Slo-

venskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci,

 

     Jána  Belana za  člena Výboru  Národnej rady Slovenskej

republiky pre obranu a bezpečnosť."

 

     Pani  poslankyne, páni  poslanci, dávam  o tomto návrhu

hlasovať.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 85 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Konštatujem,  že  Národná   rada  Slovenskej  republiky

schválila tento môj návrh na uznesenie.

 

     V súvislosti so zvolením poslanca Miroslava Michalca do

Výboru Národnej rady  Slovenskej republiky pre zdravotníctvo

a sociálne veci a na  odporúčanie klubu poslancov za Sloven-

skú národnú  stranu sa navrhuje,  aby poslanec za  Slovenskú

národnú  stranu  pán  poslanec  Jaroslav  Paška bol odvolaný

z  Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníc-

tvo a sociálne  veci a zvolený do Výboru  Národnej rady Slo-

venskej  republiky  pre  vzdelanie,  vedu,  kultúru a šport.

V tomto zmysle podávam aj návrh na uznesenie, o ktorom týmto

dávam hlasovať.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 83 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Konštatujem, že Národná rada odvolala pána poslanca Ja-

roslava  Pašku z  Výboru Národnej  rady Slovenskej republiky

pre zdravotníctvo a sociálne veci  a zvolila ho za člena Vý-

boru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu,

kultúru a šport.

 

     Š t v r t ý m  bodom programu je

 

     návrh na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej

republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

 

     Návrh na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej

republiky  pre  vzdelanie,  vedu,  kultúru  a  šport vám bol

rozdaný ako  tlač 559. Poslanci za  Slovenskú národnú stranu

navrhujú  za predsedu  tohto výboru  pána poslanca Jaroslava

Pašku.  Poslanecký  klub  Spoločná  voľba  navrhuje do tejto

funkcie  pána poslanca  Milana  Ftáčnika.  Má niekto  k tomu

pripomienky alebo návrhy? (Ruch v sále.)

 

     Pán poslanec Benčík.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Vážený pán predseda...

 

     (Ruch v sále.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, pani poslankyne, páni poslanci, o pokoj v sále.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     ...vážení kolegovia,

     milé kolegyne,

 

     včerajšie  hanebné zrušenie  poslaneckého mandátu  pána

poslanca Gauliedera, ktorý  jednoznačne a opakovane odmietol

vzdať sa mandátu, má  širšie ústavné a politické súvislosti.

Zapadá do spôsobu  vládnutia, do nerešpektovania demokratic-

kých princípov a plurality.  Veď zloženie mandátového a imu-

nitného výboru, kontrolného orgánu  SIS, mediálnych rád, ve-

denia  Národnej rady,  vedenia  výborov  je všetko  v rukách

vládnej koalície. Dokonca pán  Macuška je podpredsedom dvoch

výborov, mandátového a  imunitného a ústavnoprávneho výboru.

Preto sa ani nedivíme,  že včerajšie hlasovanie v mandátovom

a imunitnom výbore a  aj potom v pléne dopadlo  tak, ako do-

padlo. Často  sa obchádza zákon,  obchádza sa ústava,  o čom

svedčí početnosť  úspešných nálezov Ústavného  súdu. Sú teda

vytvorené podmienky na teror väčšiny.

 

     Zástupcovia koalície  doma, ale najmä  v zahraničí radi

zdôrazňujú, že ponúkajú miesto opozícii v jednotlivých orgá-

noch.  Nie je  to pravda.  Naše návrhy  nie sú  akceptované,

o čom veľmi  pregnantne svedčí voľba do  mediálnych rád, kde

sa zvolili privatizéri alebo tí privatizéri, ktorí zastupujú

vás, niektorých poslancov, ktorí ste v pozadí toho. Naše ná-

vrhy, napriek tomu, že  boli kvalifikované, napriek tomu, že

sme sa zúčastnili v dvoch kolách, ste nerešpektovali.

 

     Opätovne vám ponúkame možnosť  výberu. Nie preto, že by

sme spochybnili kvalifikovanosť  kandidáta Slovenskej národ-

nej strany, ale preto, aby ste  si mohli vybrať, a preto na-

vrhujeme za predsedu Výboru  Národnej rady Slovenskej repub-

liky  pre vzdelanie,  vedu, kultúru  a šport  pána Ftáčnika.

Predkladám  to v  mene klubu  poslancov Strany demokratickej

ľavice, Sociálnej demokracie, Strany  zelených a Hnutia poľ-

nohospodárov.  Pán  Ftáčnik    kvalifikáciu, má dostatočné

skúsenosti. Ukážte, či to  skutočne myslíte vážne s plurali-

tou a demokraciou.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     pristúpime k  voľbe predsedu Výboru  Národnej rady Slo-

venskej republiky pre vzdelanie,  vedu, kultúru a šport. Po-

dľa článku  92 ods. 1 Ústavy  Slovenskej republiky predsedov

výborov  volí Národná  rada tajným  hlasovaním. Na  zvolenie

predsedu výboru Národnej rady sa vyžaduje súhlas nadpolovič-

nej väčšiny prítomných poslancov.

 

     Chcem  pripomenúť, že  svoju vôľu  pri voľbe  vyjadríte

tak,  že  na  príslušnom  hlasovacom  lístku  ponecháte meno

a priezvisko  kandidáta, za  ktorého hlasujete.  Ktorému ne-

chcete dať svoj hlas, toho meno vodorovne prečiarknete. Kaž-

dá iná úprava na hlasovacom  lístku sa považuje ako neplatné

hlasovanie.

 

     Prosím  preto pánov  overovateľov, aby  sa ujali svojej

funkcie a  dohliadli na priebeh  voľby. Súčasne ich  prosím,

aby oni hlasovali ako prví.

 

     Pýtam sa, vážené pani poslankyne, páni poslanci, či ste

rozumeli? Ak áno, pristúpime k tajnému hlasovaniu.

 

     Prosím členov overovateľov, aby  išli vykonať svoju po-

vinnosť, aby pripravili voľbu.  Ak nie, budeme musieť zvoliť

nových členov.

 

     Pani  poslankyňa Rusnáková,  odmietate sa  zúčastniť vo

voľbách? (Hlas v sále.)

 

     Veď preto prosím, aby ste boli, lebo bez toho sa nedajú

konať voľby, budem musieť dať návrh zvoliť iného.

 

     Pani  poslankyne, páni  poslanci, volebná  miestnosť je

pripravená, môžeme sa zúčastniť vo voľbách.

 

     (Akt tajného hlasovania.)

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  boli ste všetci hlaso-

vať, alebo  ešte niekto chce  ísť hlasovať? Prosím,  aby tí,

ktorí pôjdu hlasovať, išli čím skôr, chcem ukončiť voľbu.

 

     (Po akte tajného hlasovania.)

 

     Vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené a prosím overo-

vateľov,  aby spočítali  hlasy a  oznámili výsledky  tajného

hlasovania.

 

     Vyhlasujem desaťminútovú prestávku.

 

 

 

     (Po prestávke.)

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste sa vrá-

tili do  rokovacej miestnosti, budeme  pokračovať v rokovaní

Národnej rady.

 

     Prosím poverenú overovateľku pani poslankyňu Bartošíko-

vú, aby Národnej rade oznámila výsledok volieb.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     na voľbu  predsedu výboru Národnej  rady Slovenskej re-

publiky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, ktorá sa kona-

la tajným  hlasovaním 5. decembra 1996,  bolo vydaných a po-

slanci si osobne prevzali 92 hlasovacích lístkov.

 

     Po spočítaní hlasov overovatelia  zistili, že pri voľbe

predsedu výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzde-

lanie, vedu,  kultúru a šport  bolo odovzdaných 91  platných

hlasovacích  lístkov,  1  neplatný  hlasovací lístok, všetci

poslanci hlasovacie lístky odovzdali.

 

     Overovatelia zistili, že za kandidáta na predsedu Výbo-

ru Národnej  rady Slovenskej republiky  pre vzdelanie, vedu,

kultúru a šport Jaroslava Pašku bolo odovzdaných 75 platných

hlasovacích lístkov, za kandidáta  na predsedu Výboru Národ-

nej rady  Slovenskej republiky pre  vzdelanie, vedu, kultúru

a šport Milana Ftáčnika bolo  odovzdaných 16 platných hlaso-

vacích lístkov.

 

     Podľa článku 6 odseku  2 volebného poriadku na zvolenie

predsedu  výboru Národnej  rady Slovenskej  republiky je po-

trebná nadpolovičná väčšina  hlasov prítomných poslancov Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky.

 

     Overovatelia konštatujú, že za predsedu výboru Národnej

rady  Slovenskej  republiky  pre  vzdelanie,  vedu,  kultúru

a šport bol zvolený poslanec Jaroslav Paška. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pani poslankyni Bartošíkovej.

 

     Konštatujem, že Národná rada  Slovenskej republiky zvo-

lila  v tajnom  hlasovaní za  predsedu Výboru  Národnej rady

Slovenskej  republiky pre  vzdelanie, vedu,  kultúru a šport

pána poslanca Pašku.

 

     Prosím, pán poslanec, aby ste zaujali miesto určené pre

predsedu výboru.

 

     Hlási sa pán poslanec Paška.

 

Poslanec J. Paška:

 

     Chcel by som poďakovať  za vyslovenú dôveru v hlasovaní

a vysloviť  nádej, že  sa nám  podarí v  tomto výbore udržať

pracovnú a konštruktívnu atmosféru aj do budúcnosti.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne. Aj ja prajem vám, pán predseda, aj vášmu

výboru dobrú prácu.

 

 

 

     Takže,  vážené pani  poslankyne, páni  poslanci, môžeme

pristúpiť  k  p i a t e m u  bodu rokovania, ktorým je

 

     správa o plnení štátneho rozpočtu  za I. až III. štvrť-

rok 1996.

 

     Správu vlády  ste dostali ako  tlač 552 a  výsledky jej

prerokovania vo  výboroch ako tlač 552a,  ktorej súčasťou je

aj návrh na uznesenie Národnej rady.

 

     Z  poverenia vlády  Slovenskej republiky  správu uvedie

podpredseda vlády  a minister financií  Slovenskej republiky

pán Sergej Kozlík. Prosím preto  pána podpredsedu a pána mi-

nistra, aby uviedol správu.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte mi,  aby som vám vo  svojom vystúpení priblížil

výsledky  štátneho rozpočtu  Slovenskej republiky  za I. 

III.  štvrťrok 1996,  ktoré sú  charakterizované schodkom vo

výške 13,4 mld korún. V úvode chcem poznamenať, že v štátnom

rozpočte došlo  k zmenám v súvislosti  s prijatím zákona Ná-

rodnej rady číslo 222/1996 Z. z., súčasne do rozpočtu celko-

vých príjmov  a výdavkov boli  premietnuté príjmy z  výnosov

emisie  štátnych dlhopisov  a do  príslušných častí štátneho

rozpočtu  boli premietnuté  rozpočtové opatrenia vyplývajúce

zo  zúčtovania  finančných  vzťahov  rozpočtových kapitol so

štátnym rozpočtom za rok 1995.

 

     Celkové príjmy  štátneho rozpočtu  boli splnené v obje-

me 119 641,8 mil. korún,  čo je 72,3 % ročného  predpokladu.

Oproti rovnakému obdobiu minulého  roka boli príjmy štátneho

rozpočtu vyššie o 5,3 mld korún.

 

     Daňové príjmy  dosiahli 102 856 mil.  korún, to znamená

70,9 % ročného rozpočtového zámeru. Oproti rovnakému obdobiu

minulého roka je dosiahnutá skutočnosť  vyššia o 3,3 mld ko-

rún. Dane  z príjmov, zisku a  kapitálového majetku dosiahli

46,5 mil.  korún, to je  plnenie na 77,1 %.  Dane  z majetku

dosiahli  633,4 mil.  korún, čo  je  plnenie  na 84,5 %. Daň

z pridanej hodnoty sa splnila v  objeme 33 478,9 mil. korún,

čo je 61,2 % ročného plánu. Podstatný vplyv na nižšie výnosy

tejto dane mali predovšetkým v tomto roku realizované vysoké

objemy odpočtov dane z pridanej hodnoty, ktoré sa z legisla-

tívnych a metodických dôvodov platných v roku 1995 v tom ro-

ku  nemohli uskutočniť,  a ďalej  zmena percentuálnej sadzby

pri niektorých druhoch tovarov.  Spotrebné dane boli splnené

vo výške 15 509 mil. korún, čo je 66,6 % ich ročného zámeru.

Nižšie plnenie spotrebných daní  bolo ovplyvnené aj vrátením

spotrebnej dane za motorovú naftu spotrebovanú v poľnohospo-

dárstve. Dane z medzinárodného obchodu a transakcií dosiahli

7 125,9 mil. korún a boli splnené na 107,8 %.

 

     Nedaňové príjmy štátneho rozpočtu dosiahli 11 544,7 mil.

korún, t. j. splnenie na  103,9 %. Ich výška bola ovplyvnená

najmä  výškou mimorozpočtových  prostriedkov prevedených  do

príjmov  štátneho rozpočtu  v zmysle  príslušných ustanovení

zákona o  rozpočtových  pravidlách - spomínané dlhopisy. Mi-

nisterstvo  financií očakáva,  že vyšším  plnením nedaňových

príjmov budú  čiastočne kompenzované výpadky v príjmoch dane

z pridanej hodnoty a spotrebných  daní. Z nedaňových príjmov

najnižšie  plnenie  bolo  v  oblasti  príjmov  z  podnikania

a vlastníctva  majetku, a  to vo  výške 1 191,3 mil.  korún.

Nízke plnenie tejto kategórie  príjmov spôsobuje položka od-

vodu  z  voľného  zostatku  zisku  Národnej  banky Slovenska

- rozpočet bol 2,2  mld korún, pri ktorej k  31. októbru bol

zrealizovaný odvod  do štátneho rozpočtu  vo výške 500  mil.

korún. Podľa vyjadrenia Národnej  banky sa očakáva, že úloha

stanovená v štátnom rozpočte na  rok 1996 bude Národnou ban-

kou splnená.

 

     Príjmy zo  splácania úverov pôžičiek  a predaja účastín

boli vo výške 5 241,1 mil. korún.

 

     Výdavky dosiahli hodnotu 133 072,4 mil. korún, čo pred-

stavuje 69,2 % z objemu upraveného ročného rozpočtu. Dosiah-

nutá skutočnosť bola oproti  rovnakému obdobiu minulého roka

vyššia o cca  15,8 mld korún. V rámci  tohto objemu výdavkov

boli zabezpečené všetky funkcie štátu. Bežné výdavky štátne-

ho  rozpočtu predstavujú  104 408,9  mil. korún,  čo je 69 %

z ročného upraveného  štátneho rozpočtu. Sú  tu zahrnuté vý-

davky rozpočtovej sféry, vynaložené na financovanie verejnej

spotreby obyvateľstva a štátu a transfery neziskovým organi-

záciám, podnikateľskému sektoru a obciam. Kapitálové výdavky

vynaložené za obdobie I. až III. štvrťroka tohto roku na fi-

nancovanie investičných potrieb  rozpočtovej sféry na trans-

fery neziskovým organizáciám, podnikateľským subjektom a ob-

ciam v  úhrnnej sume 4  696,2 mil. korún  predstavujú 67,2 %

ročného  predpokladu. V  kapitole Štátny  dlh sa realizovali

výdavky súvisiace so splátkami  istín štátneho dlhu voči za-

hraničiu i  domácim veriteľom vo výške  13 967,3 mil. korún,

čo je 72,2-percentný podiel ročného rozpočtovaného objemu.

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené poslankyne, poslanci,

 

     oblasť príjmov štátneho rozpočtu  a ich celkovú hodnotu

ku koncu  roka ovplyvňuje diferencované zabezpečenie jednot-

livých  druhov  daňových  príjmov. Čiastočnú  napätosť počas

celého roka signalizuje vývoj predovšetkým pri výnosoch daní

z pridanej hodnoty a spotrebných daní. Chcem však zdôrazniť,

že v priebehu II. polroka sa zmierňuje ten výpadok pri oboch

druhoch daní,  ktorý bol vykazovaný v  I. polroku. Pri pria-

mych daniach značne diferencovaný vývoj vykazuje plnenie da-

ne z príjmov právnických  osôb. Pri ostatných daňových príj-

moch doterajší stav naznačuje,  že budú nielen splnené ročné

úlohy, ale dôjde zrejme k  ich preplneniu. Dnes z nedaňových

príjmov predpokladáme nenaplnenie  celoročných zámerov štát-

neho rozpočtu zo splátok vládnych úverov a vládnych pohľadá-

vok.

 

     Pri celkovom kvantifikovaní jednotlivých druhov príjmov

a pri zohľadnení prekročenia nedaňových príjmov vo viacerých

položkách očakávame, že celkové nenaplnenie príjmových častí

štátneho rozpočtu za  rok 1996 by mohlo dosiahnuť  cca 2 mld

korún.  Vzhľadom na  tento vývoj  v rozpočtovom  hospodárení

štátu vláda  prikročila na mesiace november  a december 1996

k viazaniu  rozpočtových  prostriedkov  diferencovane v jed-

notlivých rozpočtových  kapitolách  s cieľom zabezpečiť, aby

schodok štátneho  rozpočtu  stanovený na  rok 1996  vo výške

27 mld nebol prekročený. Na  svojom zasadnutí dňa 26. novem-

bra tohto  roku vláda prijala uznesenie  číslo 795 o viazaní

výdavkov štátneho rozpočtu do konca roka 1996 v jednotlivých

rozpočtových kapitolách v objeme 1,9 mld korún.

 

     Dovoľte mi ešte dve poznámky v rámci tohto bodu progra-

mu. V prvom rade, ak  by sme charakterizovali  schodok štát-

neho rozpočtu, ten bilančný schodok  vo výške 13,4 mld korún

vo vnímaní,  v akom ho vykazuje  a vníma Medzinárodný menový

fond a ako sa tieto  výsledky hodnotia zo strany medzinárod-

ných finančných inštitúcií, tak  v podstate Slovenská repub-

lika za 3 kvartály  vykázala vyrovnané hospodárenie, pretože

v bilančnom deficite štátneho  rozpočtu je vyjadrená splátka

istiny  dlhovej služby  13,8 mld  korún. To  znamená, že sme

skončili fiškálne hospodárenie, to znamená za vládny sektor,

v bilancii 0,4 mld korún.

 

     Druhá poznámka: V čase  určitej hospodárskej recesie sa

s problémami štátnych rozpočtov boria všetky krajiny, nedáv-

no Česká  republika rozhodla o viazaní  štátneho rozpočtu vo

výške  9 mld  korún, korigovala  výdavky štátneho  rozpočtu,

napriek tomu sa vykazuje  v aktuálnych údajoch deficit štát-

neho rozpočtu Českej republiky vo  výške 3 mld korún a podo-

týkam, ide  o fiškálny deficit.  Takže v porovnaní  s týmito

údajmi a s vysokými  deficitmi štátnych rozpočtov vo fiškál-

nom poňatí  aj vyspelých západných krajín  chcem poukázať na

vyrovnané fiškálne hospodárenie  Slovenskej republiky za tri

kvartály roku 1996.

 

     Vážené poslankyne, poslanci, ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.

 

     Prosím teraz  predsedu Výboru Národnej  rady Slovenskej

republiky pre financie, rozpočet  a menu pána poslanca Miro-

slava Maxona, aby podal informáciu o výsledkoch prerokovania

správy vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte mi, aby som vám predložil spoločnú správu, tlač

552a, o výsledku prerokovania  správy o plnení štátneho roz-

počtu Slovenskej republiky za I. až III. štvrťrok 1996.

 

     Vážené dámy,  vážení páni, predseda  Národnej rady Slo-

venskej republiky svojím rozhodnutím číslo 1292 z 20. novem-

bra 1996 pridelil správu  o plnení štátneho rozpočtu Sloven-

skej republiky  za I. až III.  štvrťrok 1996 všetkým výborom

Národnej rady Slovenskej republiky  okrem mandátového a imu-

nitného  výboru, Výboru  Národnej rady  Slovenskej republiky

pre  nezlučiteľnosť funkcií  štátnych funkcionárov  a Výboru

Národnej rady  Slovenskej republiky pre  európsku integráciu

na prerokovanie do 3. decembra 1996. Ako príslušný určil Vý-

bor Národnej rady Slovenskej  republiky pre financie, rozpo-

čet a menu, ktorý pripravil  spoločnú správu o výsledku pre-

rokovania a návrh na uznesenie Národnej rady.

 

     Vážené dámy,  vážení páni, všetky  výbory Národnej rady

Slovenskej republiky správu o  plnení štátneho rozpočtu Slo-

venskej republiky  za I. až  III. štvrťrok 1996  prerokovali

v stanovenom termíne a zhodne  ju zobrali na vedomie, pričom

Výbor Národnej rady Slovenskej  republiky pre financie, roz-

počet a menu súčasne zobral  na vedomie aj vykazovanie stavu

celkových príjmov štátneho rozpočtu  vo výške 119 641,8 mil.

korún, čo  je 72,3 %  z ročného rozpočtu,  výdavkov štátneho

rozpočtu vo výške 133 72,4 mil. korún, čo je 69,2 % z ročné-

ho rozpočtu, a schodok štátneho  rozpočtu vo výške  13 430,6

mil. korún.

 

     Vážené dámy,  vážení páni, sedem  výborov Národnej rady

Slovenskej republiky - pre financie, rozpočet a menu, hospo-

dárstvo, privatizáciu a  podnikanie, pôdohospodárstvo, zdra-

votníctvo a sociálne veci,  obranu a bezpečnosť, pre vzdela-

nie, vedu, kultúru a šport  a pre životné prostredie - odpo-

ručilo  Národnej rade  Slovenskej republiky  správu o plnení

štátneho rozpočtu za I. až  III. štvrťrok zobrať na vedomie.

Prílohou spoločnej správy je i návrh uznesenia Národnej rady

Slovenskej republiky k predmetnému bodu rokovania.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne pánu predsedovi výboru.

 

     Vážené  pani poslankyne,  páni poslanci,  otváram teraz

k tomuto bodu  rokovania rozpravu. Chcem  vás informovať, že

do  rozpravy som  dostal 2  písomné prihlášky.  Ako prvá  sa

prihlásila pani poslankyňa Schmögnerová. Po nej pán poslanec

Košnár.

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     Ďakujem za udelenie slova.

 

     Vážené kolegyne, kolegovia,

     vážený pán minister,

 

     dovoľte, aby  som sa vyjadrila  k trom okruhom  otázok:

k zhodnoteniu (na  pozadí správy o  plnení štátneho rozpočtu

za I. až III. štvrťrok  1996) hospodárskeho vývoja v Sloven-

skej republike, ďalej k tomu,  či sa v priebehu prvých troch

štvrťrokov darí plniť zámery štátneho  rozpočtu na rok 1996,

a v  závere  k  hodnoteniu  prvých  troch  štvrťrokov priamo

v rozpočte.

 

     Výsledky štátneho rozpočtu za prvé tri štvrťroky by sme

mali posudzovať  zároveň s dosiahnutými  výsledkami v hospo-

dárstve  Slovenskej  republiky.  Správu  Štatistického úradu

Slovenskej republiky za prvé  tri štvrťroky k dispozícii ne-

máme.  Predseda  Štatistického  úradu  Slovenskej republiky,

ktorý na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky nie je

pozývaný, čo  je škoda, by  mal vysvetliť, prečo.  Pri tejto

príležitosti chcem upozorniť i na to, že Ministerstvo finan-

cií Slovenskej republiky svojvoľne  porušuje zákon o rokova-

com poriadku, podľa ktorého má poskytovať poslancom informá-

cie potrebné  na ich činnosť. V  druhom polroku Ministerstvo

financií Slovenskej republiky  odoprelo poslancom výboru pre

rozpočet,  financie a  menu (napriek  opakovaným žiadostiam)

poskytovať pravidelné týždenné  informácie o vývoji štátneho

rozpočtu. Sme preto odkázaní  iba na informácie zverejňované

raz mesačne  Štatistickým úradom Slovenskej  republiky, a to

so značným, až dvojmesačným  oneskorením. Prosím pána minis-

tra, aby vysvetlil, prečo dal takýto pokyn, a aby ho v súla-

de s citovaným zákonom odvolal.

 

     Napriek tomu,  že úplné výsledky za  prvé tri štvrťroky

roku 1996 k dispozícii nie sú, z čiastkových výsledkov môže-

me posúdiť, kde sú  rozhodujúce riziká slovenského hospodár-

stva a ako sa odrážajú  na finančnom hospodárení štátu. Ško-

da, že  poslanecká snemovňa neprejavuje záujem  o to, aby ju

vláda Slovenskej republiky  informovala o hospodárskej poli-

tike v bežnom roku a jej zámeroch na budúce roky. Máme nárok

na objektívne informovanie, pokiaľ  si vláda sama nechce za-

krývať oči.

 

     Chcem  upozorniť, že  v slovenskom  hospodárstve v roku

1996 sa  už zreteľne začínajú odrážať  jeho štruktúrne nedo-

statky,  nízka konkurencieschopnosť  a voluntarizmus vládnej

politiky. Ak sa urýchlene nezačnú realizovať efektívne opat-

renia a  naopak, bude sa pokračovať  v analogickej politike,

už v roku 1997 a o to  viac v roku 1998 sa v mnohých smeroch

dosiahnu rovnaké varovné výsledky, ako to bolo v roku 1993.

 

     Za  kritický  pokladám  bežný  účet platobnej bilancie,

ktorého deficit rastie v  dôsledku radikálneho nárastu defi-

citu v  zahraničnom obchode (za I. až  X. mesiac narástol na

42,5 mld Sk)  a deficitu v  službách.  Zhoršuje  sa fiškálny

deficit.  Z prebytku  v roku  1995,  dosiahnutého  na úrovni

3,2 %  z hrubého domáceho produktu, na predpokladaných 0,3 %

hrubého domáceho produktu v roku 1996 a v roku 1997 sa odha-

duje na úrovni schodku mínus 3,7 až mínus 4,1 %.

 

     Pán minister, v tejto súvislosti by som vás chcela upo-

zorniť, že  vaši úradníci vás  nesprávne informovali. Termín

fiškálny deficit sa používa na označenie deficitu tzv. všeo-

becného vládneho sektora, to znamená, že ide o deficity ale-

bo prebytky rozpočtového  hospodárenia celého verejného sek-

tora, zahrňujúceho štátny rozpočet,  fondy Sociálnej a zdra-

votnej  poisťovne, mimorozpočtové  fondy, ktoré  sú upravené

o istinu. Aj v návrhu zákona štátneho rozpočtu na budúci rok

je nesprávne tento termín  interpretovaný. Naopak v prípade,

keď hovoríme o štátnom rozpočte, od ktorého odpočítame isti-

nu, zaužívané v terminológii zahraničnej (Medzinárodného me-

nového fondu), na ktorú ste  sa odvolávali, sa používa slovo

- upravený deficit, z anglického - the adjusted deficit.

 

     Upravený  deficit  štátneho  rozpočtu  o istinu vzrastá

z 0,4 %  v roku 1995 na  predpokladaných mínus 1,4 %  v roku

1996  a  v  roku  1997  sa  predpokladá  podľa návrhu zákona

o štátnom rozpočte mínus 1,8 %.

 

     Komplikuje  sa situácia  v menovej  sfére, keď  Národná

banka Slovenska  musí zavádzať nové  reštriktívne opatrenia.

Situácia v  úveroch začína v mnohých  smeroch pripomínať si-

tuáciu v roku 1993. Cena  krátkych peňazí vyskočila na 14 až

15 % a priemerná úroková  sadzba pri krátkodobých úveroch sa

šplhá znovu nad 16 %. Kapitálový trh nie je schopný zabezpe-

čiť dostatok dlhodobých zdrojov.  Kto napriek tomu ešte dnes

žongluje vynikajúcimi makroekonomickými výsledkami a nazdáva

sa, že  je ešte čas korigovať  niektoré nepriaznivejšie ten-

dencie, a preto opatrenia  odkladá, nechce chápať skutočnosť

a mal by sa za to pred spoločnosťou a nami zodpovedať.

 

     Na týchto  výsledkoch má veľký  podiel vládna politika.

Poukazuje  sa na  privatizačnú politiku,  ktorá neuspela pri

zabezpečovaní rastu efektívnosti hospodárstva. Na neadekvát-

ne zásahy do kapitálového  trhu. Na niekoľkoročné odkladanie

riešenia zlých  úverov. Na zasahovanie  vlády do podnikateľ-

ského prostredia,  ktorá ho nimi  deformuje. Táto poslanecká

snemovňa však zatiaľ  nerokovala o infraštruktúrnych projek-

toch  vlády,  ktoré    výsledkom voluntarizmu, megalománie

a nekvalifikovanosti členov vlády.

 

     Žiadam  podpredsedu  vlády,  aby  v  rozprave  k správe

o štátnom rozpočte uviedol, ako sa koordinujú predstavy vlá-

dy o  infraštruktúrnych zámeroch a ich  financovaní, o záme-

roch  získavania zdrojov  pre Exim-banku  s menovými zámermi

Národnej banky Slovenska. Už dnes  je zrejmé, že vládne pro-

jekty  odčerpávajú  investičné  zdroje  v  takom rozsahu, že

zdroje na  investície v podnikovej  sfére, ktoré z  hľadiska

alokačnej  efektívnosti sú  výnosnejšie a  sú nevyhnutné  na

reštrukturalizáciu podnikov, budú jednoznačne chýbať. Ako sa

však  chce  dosiahnuť  zvrat  konkurencieschopnosti podnikov

v zahraničnom obchode bez dostatku investícií?

 

     Nedávno  sa za  účasti odborníkov  a vysokých  štátnych

úradníkov diskutovalo  o štúdii OECD  o hospodárstve Sloven-

skej republiky  v roku 1996.  V časti o  menovej a fiškálnej

politike autori konštatujú, že proces, citujem: "...reštruk-

turalizácie  ekonomiky bude  naďalej klásť  veľké nároky  na

prostriedky štátneho rozpočtu napríklad v mnohých oblastiach

rozvoja  infraštruktúry, na  zlepšenie systému zdravotníctva

a splnenie rastúcich  požiadaviek na vzdelanie  a školenie".

Poukazujú na  to, že niektoré z  týchto požiadaviek je možné

financovať zo zvýšených príjmov z daní za predpokladu udrža-

nia ekonomického rastu a úvermi na investičné účely vzhľadom

na pomerne nízky koeficient dlhu v Slovenskej republiky. Na-

bádajú však k veľkej opatrnosti, aby infraštruktúrne projek-

ty zabezpečili dostatočný prínos pre hospodárstvo.

 

     Od roku  1996 sa začali financovať,  resp. pokračuje sa

vo financovaní rozsiahlych  infraštruktúrnych projektov, ako

sú Mochovce,  diaľnice, vodné diela a  podobne. Minister do-

pravy chce  napríklad do konca tisícročia  len vo svojom re-

zorte preinvestovať 200 mld  Sk. Táto predstava  nezodpovedá

kapacitným možnostiam slovenského  hospodárstva. Takéto pro-

jekty  by vytlačili  prevažnú časť  investícií zo súkromného

sektora financovaných  z úverov, výrazne  by zvýšili zadlže-

nosť štátu a v dôsledku  nákladov na štátnu dlhovú službu by

sa zvýšil fiškálny deficit nad 3 %  z HDP tak, ako to už in-

dikuje rok 1997.

 

     Dovoľte mi dotknúť sa  teraz vyhodnotenia zámerov štát-

neho rozpočtu  na rok 1996.  Štátny rozpočet na  rok 1996 sa

zameral na jedenásť priorít. Dotknem sa najdôležitejších.

 

     Po  prvé, v  roku  1996  bol zámer  výraznejšie zapájať

štátne zdroje na podporu adresných úloh, na byty a na podpo-

ru  exportu. Ostatné  investičné akcie  mali byť financované

z celého fiškálneho okruhu, zo  zdrojov poisťovní, Fondu za-

mestnanosti,  Fondu  národného  majetku,  zdrojov  samospráv

a bankovými  úvermi. V  tejto súvislosti treba upozorniť, že

zdroje zo štátneho rozpočtu  zo Štátneho fondu rozvoja býva-

nia sa využili v tomto roku na menej ako 30 % a predpoklada-

né zdroje Fondu národného majetku  z roku 1996 sa použijú na

podporu rozvoja  bývania až v roku  1997. Fond národného ma-

jetku na iné investičné akcie  prostriedky nemá a nemôže ich

preto financovať. Je zrejmé,  že vládna koalícia svojou pri-

vatizačnou politikou podkopáva  zámery svojho vlastného roz-

počtu.

 

     Analogické  platí  i  pri  ďalšom  zámere stabilizovať,

resp. postupne  presadzovať pokles výdavkov  kapitoly Štátny

dlh. Situácia je diametrálne odlišná. Výdavky kapitoly Štát-

ny dlh rastú, a to pričinením vlády. V roku 1996 vláda k to-

mu prispela emitovaním 3 mld Sk na  diaľnice, ktoré už v ro-

ku 1997 o 3,234 mld Sk zvyšujú  výdavky kapitoly Štátny dlh.

Aj preto sa  nedarí plniť ďalší zámer, ktorým  je, aby výška

schodku nepresahovala splátky istín.

 

     Bolo by možné pokračovať. Podstatné je, že už zostavený

rozpočet v roku 1996 bol v rozpore s mnohými zámermi rozpoč-

tovej politiky vlády na rok 1996  a aj preto sme ho v Národ-

nej rade poslanci opozície nepodporili.

 

     Na  záver  sa  chcem  dotknúť  niektorých rizík príjmov

a výdavkov  štátneho rozpočtu  za I.  až III.  štvrťrok a do

konca  roku 1996.  V prvom  rade chcem  upozorniť na  úpravy

štátneho rozpočtu v dvoch smeroch.  V prvom smere ide o zvý-

šenie príjmov štátneho rozpočtu o 3 mld Sk z emisie  dlhopi-

sov na diaľnice. V druhom smere o zvýšenie výdavkov o rovna-

kú sumu na financovanie reorganizácie štátnej správy. Príjmy

z emisie dlhopisov nezvyšujú príjmy rozpočtu. Sú tzv. polož-

kou  pod čiarou.  Preto nie  je možné  súhlasiť so  zvýšením

príjmov rozpočtu v  zákone so 162,4 mld Sk  na 165,4 mld Sk,

a ani s uvedenou výškou príjmov v uznesení 119,6 mld Sk.

 

     Zvýšením výdavkov  výdavkovej stránky štátneho rozpočtu

zo 189,4 na 192,4 mld Sk minister  financií zvýšil rozpočto-

vaný  deficit  štátneho  rozpočtu o 3  mld Sk na 30  mld Sk,

resp. po odpočítaní istiny na  10,7 mld Sk. Porušil  tým zá-

kon o  štátnom  rozpočte, ktorý schválila  táto Národná rada

Slovenskej  republiky. Navrhujem  preto v  uznesení Národnej

rady  upraviť bod  číslo 1 a bod  číslo  3  takto:  namiesto

119 641,8 mil. treba uviesť 116 641,8 mil. Sk,  čo je 71,8 %

z  rozpočtu,  a  v  bode 3  zvýšiť  schodok  z  13 430,6  na

16 430,6 mil. Sk.

 

     Deficit  štátneho rozpočtu  sa v  priebehu prvých troch

štvrťrokov  udržiaval  v  žiaducich  medziach,  keď dosiahol

16,4 mld  Sk. V porovnaní  s predchádzajúcim  rokom  sú však

dosiahnuté výsledky  značne horšie, keď  do konca roku  1995

vznikol deficit iba 8,3 mld. Sk. Pritom v poslednom štvrťro-

ku, okrem  už avizovaných rizík v  správe o štátnom rozpočte

za prvé tri štvrťroky, a to rizík pri plnení príjmov štátne-

ho  rozpočtu z  výnosu DPH  a spotrebných  daní, očakávaných

zvýšených výdavkov  v kapitole Štátny  dlh, rizika spojeného

s možnosťou nižšieho odvodu voľného  zostatku zisku z Národ-

nej banky  Slovenska, a rizika  neplnenia príjmu zo  splátok

vládnych úverov vo výške 3 mld  Sk, možno  čakať aj iné zvý-

šené  výdavky, predovšetkým  v kapitole  Kapitálové výdavky,

ktoré môžu zvýšiť koncoročný deficit štátneho rozpočtu.

 

     Zvlášť treba upozorniť na rast tých kapitálových výdav-

kov, ktorých čerpanie vo významných položkách sa zatiaľ rea-

lizovalo v rozmedzí 50 až 65 %. Sú medzi nimi aj rezorty mi-

nisterstva pôdohospodárstva a rezort zdravotníctva. Vzhľadom

na to,  že ide o  dôležité rezorty, nemožno  súhlasiť s tým,

aby sa  v týchto rezortoch do  konca roka uplatnilo viazanie

rozpočtových prostriedkov.

 

     Na záver chcem dodať, že ak neprejde pozmeňujúci návrh,

poslanci za Stranu demokratickej  ľavice návrh uznesenia ne-

budú môcť podporiť.

 

     Ďakujem za vašu pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pani poslankyni Schmögnerovej.

 

     Ďalej je pripravený pán  poslanec Košnár. Nech sa páči,

pán poslanec. Po ňom pán poslanec Filkus.

 

Poslanec J. Košnár:

 

     Vážené dámy a páni,

 

     po včerajšom  dni hanby sa začína  Národná rada Sloven-

skej republiky  zaoberať otázkami, ktoré  sa skutočne hlboko

dotýkajú  životných podmienok  ľudí, našich  občanov, našich

voličov. Rokujeme  o tom v  dusnej atmosfére a  umelej hmle.

Pozornosť sa totiž podarilo odpútať od štátneho rozpočtu, od

týchto životných podmienok ľudí smerom, ktorý si vládna koa-

lícia želá a o ktorom si myslí, že jej bude aj prospešný.

 

     Táto hmla, v ktorej rokujeme o plnení štátneho rozpočtu

v tomto  roku, a  teda aj  o východiskách  pre rozpočet roku

1997, je zahusťovaná aj tým, ako sa to už spomínalo, že hoci

je december, nemáme k dispozícii správu o základných vývojo-

vých  tendenciách hospodárstva  Slovenskej republiky  za tri

štvrťroky  a spresnenie  prognózy  vývoja  na rok  1996. Ani

správa o plnení štátneho  rozpočtu za tri štvrťroky spresne-

nie predikcie za celý rok 1996 neobsahuje, hoci v polročných

správach takéto spresnenie bolo. Len veľmi stručne a vo vše-

obecnej podobe na 22  riadkoch táto správa konštatuje napätý

stav  v oblasti  rozpočtových vzťahov  a navrhuje  prikročiť

k viazaniu rozpočtových prostriedkov diferencovane v jednot-

livých  kapitolách s cieľom  zabezpečiť, aby sa  rozpočtova-

ný schodok  štátneho rozpočtu 27 mld  korún neprekročil. Ale

konkrétne, čo  vláda v tomto smere  urobila, aký je aktuálny

stav, sme sa, žiaľ, ani z výkladu podpredsedu vlády a minis-

tra financií veľa nedozvedeli.

 

     V hmle sa  napreduje veľmi ťažko a nevedno  kam a o nič

na tom lepšie nebudeme, ani keď sa necháme vodiť na motúziku

sľubov a  málo reálnych vízií.  Je v povahe  našich vysokých

štátnych vládnych predstaviteľov nezabudnúť na akékoľvek po-

zitíva makroekonomického vývoja a  upozorňovať na ne. Tento-

raz vari  skromnosť, ktorej sme  svedkami, svedčí o  tom, že

tie pozitíva nie sú až také vynikajúce, aby sme sa nimi moh-

li príliš chváliť.

 

     Vláda predikciu vývoja ku koncu roku 1996, pravdaže, má

a niektoré údaje z tejto predikcie sa kde-tu nájdu aj v tej-

to správe, predovšetkým v  podobe rozsahu očakávaných výpad-

kov výnosu  daňových príjmov, najmä dane  z pridanej hodnoty

a spotrebných daní,  a ďalšie sa dajú  nie s úplnou presnos-

ťou, ale aspoň orientačne dopočítať.  A po dopočítaní to vy-

zerá tak,  že celkové príjmy  štátneho rozpočtu za  rok 1996

bez 3 mld výnosu z  dlhopisov na diaľnice dosiahnu približne

154 mld korún, čo je o  8,4 mld menej oproti príjmom určeným

zákonom v štátnom rozpočte na rok 1996.

 

     Výpadky príjmov budú mať rozsah zhruba 15 až 16 mld Sk,

možno o  niečo menej. Z  tých údajov, ktoré  sú k dispozícii

z oficiálnych materiálov vlády, štatistiky, pri dani z príj-

mov právnických osôb sa očakáva výpadok zhruba miliarda, pri

dani z pridanej hodnoty asi 6,7 mld, pri spotrebných daniach

2 300 mil.,  v príjmoch z  podnikania a vlastníctva  majetku

2,2  mld,  pri  príjmoch  zo  splácania  úverov  a  pôžičiek

3,5 mld. Z tohto výpadku,  pravdaže, značnú časť - v rozsahu

nad 7 mld korún -  vykompenzujú vyššie výnosy daní z príjmov

fyzických osôb (tu možnosti  daňových  únikov sú minimálne),

výnosy z  cla a z  dovoznej prirážky, administratívne  a iné

poplatky a platby a iné nedaňové príjmy.

 

     Celkové výdavky vrátane použitia výnosu 3 mld Sk získa-

ných z emisie štátnych dlhopisov na výstavbu diaľnic dosiah-

nu približne 190,  možno 192 mld Sk, a  tak schodok štátneho

rozpočtu  na rok  1996, ten  bilančný schodok  alebo účtovný

schodok, ako ho nazýva pán  podpredseda vlády, nebude 27 mld

Sk, ako určil zákon o  štátnom rozpočte, ale bude zhruba 32,

možno 35 mld Sk napriek regulácií výdavkov ministerstvom fi-

nancií v posledných dvoch mesiacoch.

 

     Takéto  údaje nám,  žiaľ, predkladatelia  správy nedali

k dispozícii, ale zajtra alebo dnes,  ak sa bude začínať ro-

kovanie o štátnom rozpočte na rok 1997, sa bude očakávať, že

parlament bez znalosti skutočného  aktuálneho stavu a kvali-

fikovaného odhadu vývoja na  niekoľko ostatných týždňov, bez

týchto znalostí schváli návrh štátneho rozpočtu na rok 1997.

 

     Prirodzene, ten  aktuálny stav a skutočný  stav, ako to

v roku  1996 naozaj  s rozpočtovým  hospodárením dopadlo, sa

dozvieme niekedy v apríli či  v máji zo štátneho záverečného

účtu za rok 1996, ale to už bude plynúť druhý štvrťrok budú-

ceho roku 1997, a tak posúdiť, do akej miery sa zámery napl-

nili,  či nenaplnili,  bude  možné  najmä na  jeho príjmovej

stránke až z tohto štátneho záverečného účtu.

 

     Chcem povedať,  že rád by  som sa mýlil  pri tých odha-

doch, ktoré som tu uvádzal.  Až ten štátny záverečný účet za

rok 1996 ukáže, či a nakoľko som sa mýlil pri odhade plnenia

štátneho rozpočtu za tento rok.

 

     Výhrady, ktoré tu uviedla kolegyňa Schmögnerová k návr-

hu uznesenia, plne podporujem.  Chcem poznamenať, že zavede-

nie  pojmu fiškálny  deficit je  naozaj zavádzajúce, mätúce,

nevyjadruje to,  čo sa obvykle v  zahraničí pod týmto pojmom

rozumie, a navyše zakrýva skutočnosť, že tzv. mimorozpočtové

zdroje, získavané emisiou štátnych dlhopisov (predbieham, na

budúci rok  sa počíta s  emisiou za 8  mld Sk), sa  za veľmi

krátky čas  - už v nasledujúcom  roku - stávajú rozpočtovými

výdavkami v kapitole Štátny  dlh a zaťažujú schodok štátneho

rozpočtu. Ale o tom bude príležitosť podrobnejšie sa zmieňo-

vať pri prerokúvaní návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Košnárovi.

 

     Teraz  vystúpi pán  poslanec Filkus  a po  ňom je  ešte

prihlásený pán Ľudovít Černák.

 

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     kolegyne, kolegovia,

 

     zo začiatku by mal človek  taký dobrý pocit, že po vče-

rajšej kauze  toto rokovanie bude  selanka. Žiaľ, nie  je to

tak, lebo  tá kauza nebola  obyčajná kauza, to  nebola kauza

Gaulieder, tá zasiahla trochu hlbšie, na východiská demokra-

tického parlamentarizmu, falšovanie listín  a to sa ťažko do

prostredia, v ktorom sme o  tom včera hovorili, dá zrazu na-

infikovať úžasný pokoj a menej nervozity. Ale pokúsim sa.

 

     Už pri  návrhu rozpočtu na  rok 1997, ktorý  spracúvalo

ministerstvo financií v rámci štyroch verzií, ktoré sme mali

k dispozícii a  do ktorých sme mali  možnosť nahliadnuť, sme

zistili, že pri plnení štátneho rozpočtu za rok 1996 sa musí

rátať aj s rizikami. V  rámci rizík sa objavili určité feno-

mény, napríklad, že ak sa v tretej verzii rátalo na rok 1997

ešte s  deficitom 25 mld, už  vo štvrtej to muselo  byť 36,9

mld. Ak  sa pôvodne rátalo  s príjmami 175  mld, nakoniec sa

prišlo na  príjmy 170 mld  a k zvýšeniu  výdavkov. To všetko

hovorí o tom, a to robí každý správny hospodár, že tieto ri-

ziká si  musí vedieť odhadnúť a  musí vedieť, ako koncipovať

aj rozpočet na budúci rok 1997.

 

     Ten I. až III. kvartál roku 1996 ukázali, a to sa v ma-

teriáli podčiarkuje, autori to  zdôrazňujú, že skutočne jed-

ným  z najväčších  rizík sú  nepriame dane.  Riziká sú  tiež

v odvode zostatku zisku z Národnej banky, splácanie debloká-

cie vládnych úverov atď., to všetko,  čo je v správe a čo sa

tu už aj spomenulo. No ale to súčasne znamená, ak si to veľ-

mi  jednoducho kupeckými  počtami sčítate,  je to  tých 10,8

mld. A  budem hovoriť o výpadku,  pán predseda výboru Maxon,

pretože on ma  vždy upozorňuje, že to nie  je výpadok. Je to

výpadok daní,  aj autori takto o  ňom píšu, ale, samozrejme,

do toho výpadku patrí, ak znížim daň z pridanej hodnoty ale-

bo  preradím,   či    to  budem   nazývať  výpadkom  alebo

inak. Proste, sú to predpoklady, ktoré sa nesplnili. Z tohto

hľadiska určite musím rátať s  tým, že deficit štátneho roz-

počtu  na rok  1996 sa  z tohto  titulu nesplní  a bude tiež

prekročený. Teraz nechcem "hausírovať" s číslami, či to bude

o tých 5 miliárd, 3 miliardy viac, ale nebude, a to treba tu

jasne povedať najmä z  pohľadu častého pozitívneho zdôrazňo-

vania makroekonomických východísk.

 

     V tejto  súvislosti ma však  viac mrzí, že  sa vraciame

k prvej etape transformačného  procesu, keď bola rozhodujúca

makroekonomická politika reštriktívneho charakteru v oblasti

rozpočtu a  meny. V oblasti rozpočtu  ju naďalej robíme, ale

vraciame  sa, dokonca  sme nútení  pristúpiť k reštriktívnej

politike menového charakteru a to hovorí o tom, ako to v tej

ekonomike vyzerá.

 

     Kolegyňa Schmögnerová to spomínala, je fakt, že Národná

banka  Slovenska nie  zo  vzduchu,  ale z  existujúcich dát,

z existujúcich  argumentov,  z  existujúcej  analýzy  musela

pristúpiť k reštrikcii meny  a k určitým opatreniam menového

charakteru. Samozrejme, to súvisí s pasívom obchodnej bilan-

cie a s tým, čo sa  tu už hovorilo, nechcem to opakovať. Len

je dobré si to uvedomiť a treba reálne hodnotiť situáciu. To

nie je chyba, to sa dá postupne odstrániť, dúfajme, že dovoz

sa spomalí, že štruktúra vývozu bude tiež iná a že sa koneč-

ne pristúpi k reštrukturalizácii aj bankovej, aj podnikateľ-

skej sféry.

 

     Ale ešte si treba uvedomiť jednu vec. Verejná správa je

naďalej veľmi drahá.  O tom sa tu nikde  nič nehovorí. Za I.

až III. kvartál je verejná  správa mimoriadne drahá a výdav-

ky, ktoré  sa na ňu vynakladajú,  nezodpovedajú tomu efektu,

ktorý by sme od nej očakávali.

 

     V tejto súvislosti prosím  pána podpredsedu vlády tretí

raz, mal  som príležitosť prvý raz  to povedať pri hodnotení

rozpočtu za I. polrok a potom znovu pri diskusii v súvislos-

ti so  záverečným účtom, teraz to  robím tretí raz. Už  v I.

polroku sme sa dozvedeli o  výpadku daní 8,7 mld, pokiaľ ide

najmä o  spotrebné dane a  daň z pridanej  hodnoty. Pán pod-

predseda vlády  a minister financií  prisľúbil, že minister-

stvo  financií  pripravuje   hĺbkové  previerky  a  výsledky

z týchto  hĺbkových  previerok  nám  povie.  Doteraz  som sa

o hĺbkových  previerkach  nič  nedozvedel.  Prosím ešte raz:

chcel by som vedieť, ako to v oblasti nepriamych daní, najmä

pokiaľ ide o spotrebnú daň a  daň z pridanej hodnoty, ako to

s týmito "výpadkami" vyzerá.

 

     Po druhé.  Prosím pána ministra  financií a podpredsedu

vlády tretí raz,  aby mi povedal, ako to  vyzerá s porušením

zákona o verejnom obstarávaní.  Ak si pamätáte Najvyšší kon-

trolný úrad, keď sme hodnotili záverečnú správu a keď sme sa

zaoberali diskusiou o hodnotení rozpočtu za I. polrok, hovo-

rili sme o sume 500 mil., ktoré sa stali predmetom porušenia

zákona o verejnom obstarávaní a  x podnetov na trestné kona-

nie, ktoré boli v  tejto súvislosti vyslovené. Pána generál-

neho prokurátora, ktorý tu  sedel, sme expressis verbis pro-

sili, aby nám povedal, ako  to vyzerá. Nič sme sa nedozvede-

li, zahrávajú  sa tieto veci  do autu. To  tiež nie je  fér.

Dobre by bolo,  aby sme sa niečo o  tom dozvedeli teraz, pri

tejto príležitosti.

 

     Mnohé veci  sa tu už  spomenuli, nebudem ich  opakovať.

Chcem dať návrh, že pokiaľ  ide o viazanie prostriedkov kon-

com roku,  to je tá prísna  regulácia, ktorá sa robí  a musí

robiť, pochopiteľne, nič proti nej nemám, ale navrhujem, aby

sa  z  toho  jednoznačne  vyňalo  ministerstvo zdravotníctva

a školstva, pokiaľ ide o IV. kvartál 1996.

 

     Je to správa, správu možno zobrať na vedomie, samozrej-

me,  dobre by  bolo najprv  dostať odpovede  na tieto otázky

a podľa toho budeme na túto správu reagovať.

 

     Ďakujem, že ste ma počúvali.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     kolegyne a kolegovia,

 

     skôr ako  položím niekoľko konkrétnych  otázok pánu vi-

cepremiérovi a ministrovi  financií, položím jednu konkrétnu

otázku aj vám,  kolegyne a kolegovia. Ako ste  spali po vče-

rajšku? Ako ste  spali po tom, keď ste  v tejto snemovni vy-

hlásili, že sa  mandátu vzdáva človek, ktorý tu  sedel a vy-

hlasoval, že on  sa mandátu nevzdáva? Ako sa  cítite po tom,

keď ste hlasovaním rozhodli o tom, že tu nesedí človek, kto-

rý vlastne s nami sedel a hlasoval? Pozrite si predchádzajú-

ce  výpisy, Gaulieder  mal kartu,  sedel, hlasoval  a vy ste

rozhodli, že vlastne už nie je poslancom.

 

     Viete, mnohokrát  bol v tejto  snemovni porušený zákon,

mnohokrát  sme vás  upozorňovali na  to, pozor, prekračujete

rubikon, a  Ústavný súd nám  dal v 90  percentách za pravdu.

Ale, preboha, to,  čo sa stalo včera, následky  toho nie sme

schopní  domyslieť. Včera  ste dali  zelenú svojmu  vodcovi,

včera  ste mu  ukázali, že  čokoľvek urobí,  vždy nájde vašu

oporu.  Ale veď  predsa Slovensko  - to  nie je len predseda

HZDS, to nie je jedna osoba! Vy všetci, ktorí ste včera hla-

sovali, ste prispeli k tomu, ako bude vývoj na Slovensku ďa-

lej pokračovať.

 

     Pri zvažovaní správy o plnení štátneho rozpočtu si tre-

ba položiť otázku, aké boli priority pri konštrukcii rozpoč-

tu a  ako sa za tri  štvrťroky podarili splniť a  už vlastne

posledný mesiac  ešte korigovať na  základe reálnych poznat-

kov, čo sa korigovať dá.

 

     Dámy a páni, je verejne známe, že rok 1996 bol vyhláse-

ný za rok  skromnosti. A keď sa pozerám na  to, ako sa plnil

rozpočet za tri kvartále, natíska  sa mi otázka, pre koho to

bol vyhlásený rok skromnosti.  Uvažujte spolu so mnou. Dočí-

tali sme sa o tom, že  vláda zo svojej rezervy dala 300 mil.

korún pre súkromnú banku Devín  banku ako províziu za deblo-

káciu zahraničných úverov. Preboha,  koľko mohlo byť ukonče-

ných škôlok, koľko bytov mohlo  byť ukončených, ako by tieto

zdroje využili  dajme tomu v ZŤS  Dubnica, keby boli dostali

zákazku a  boli by dali prácu  možno niekoľkým tisícom ľudí!

Pre koho, pre koho je rok skromnosti?

 

     Dámy a  páni, minulý rok, vlastne  tento rok, slovenská

verejnosť žila  kauzou únosu Michala Kováča  mladšieho. A ak

ste čítali  tie správy a ak  ste sa zamysleli nad  tým, taký

Mercedes, taký  Ford-escort, taký Hyundai,  všetko miliónové

autá, a nebolo tam jedno, bolo  ich tam 10, 12, také značky,

žiadna Felícia, žiadny Trabant. Ak si pozriete noviny, koľko

má SIS-ka budov a koľko  peňazí išlo na tajnú službu... Lexa

sa verejne chváli, že kúpil také zariadenie, že môže odpočú-

vať  polovičku  Bratislavy.  Preboha,  kde  tie peniaze idú?

A položím si otázku s vami,  o koľko mohlo byť menej lúpeží,

drobných  násilných činov,  krádeží, keby  tieto prostriedky

boli išli do Policajného zboru.

 

     Pán kolega Filkus sa pýtal  a ja opakujem otázku, koľko

stále reforma  verejnej správy. Už  odmyslím fakt, že  zákon

o územnosprávnom  členení bol  prijatý protizákonne, pretože

neboli vytvorené v rozpočte zdroje a zo zákona, ktorý ste vy

sami hlasovaním prijali, mal platiť  až od 1. 1. Ale chodíme

po okresoch, chodíte  aj vy s nami, nové  budovy, nové autá,

nové sekretárky,  noví úradníci. Interpeláciou  som vzniesol

otázku  a znovu  ju opakujem:  Pán podpredseda  vlády, koľko

stála doteraz reforma verejnej  správy? A zároveň si kladiem

otázku:  Čo by  dokázali mestá  a obce,  keby dostali  tieto

prostriedky?

 

     Dámy a páni, starostovia, primátori chodia prosiť o de-

saťtisíce,  po  kvapôčkach,  robia  akcie, vodovody, životné

prostredie zlepšujú,  dokončujú si v obciach  a v mestečkách

veci a  efektívne využívajú prostriedky. ZMOS  nám píše pred

každým rozpočtom, bojuje o 10 mil., bojuje o 100 mil. korún,

a tu presne opačne, neefektívne sa využijú ťažké miliardy.

 

     Dámy a páni, keď  sa  privatizoval  Slovnaft,  položili

sme si  otázku,  koľko  to bude  stáť. To, že  Hatina  kúpil

10-miliardový  Slovnaft za  miliardu, to  niekto bude musieť

zaplatiť. Ten reálny rozdiel peňazí  sa nezjaví z luftu, ten

nevytlačí  Národná  banka  navyše,  ten  zaplatíme my všetci

v cene  benzínu. A  ja sa  pýtam, prečo  je len 57-percentné

plnenie spotrebnej  dane z uhľovodíkových  mazív? Prečo pod-

nik, ktorý robil 13 %  slovenského rozpočtu v roku 1994, te-

raz vlastní 19 fyzických osôb a aj tak si plnia svoje záväz-

ky voči štátnemu  rozpočtu len na 57 %, a  pritom si ho mali

splniť na 75 %?

 

     Dámy a páni, odmyslím  si ďalšie rečnícke otázky, prečo

dehonestujeme  učiteľov vyhláškou  o špičkových pracovníkoch

a vyvolávame ozaj traumy v školstve, kde plat by mali dostať

všetci tí,  ktorí vedia učiť  a robia to  s láskou, vynechám

zdravotníctvo, v akom stave je, vynechám hodnotu bodu, aj tá

bola poisťovňami  devalvovaná, pretože bol  limitovaný počet

bodov, ktorý  sa môže odpracovať, vynechám,  v akom stave je

cestovný ruch, nebudem sa pýtať, čo konkrétne sme urobili na

podporu exportu.

 

     Zopakujem svoje tri otázky, na  ktoré by som rád dostal

odpoveď: Koľko stála reforma verejnej správy? Prečo je plne-

nie spotrebnej dane z uhlovodíkových mazív také nízke? A aké

ešte očakáva  plnenie zo strany  Národnej banky ministerstvo

financií, pretože ako jednu z príčin neplnenia vstupov ozna-

čuje aj slabé plnenie si,  resp. neplnenie si povinností Ná-

rodnou bankou Slovenskej republiky?

 

     No a, žiaľ, musím, pán kolega Filkus už hovoril o našom

stanovisku k rozpočtu, a ja, žiaľ, musím uzavrieť, že nemali

sme veľa. Bol rok skromnosti. Ale aj to, čo máme, čo sme ma-

li, sa využívalo strašne neefektívne.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, to bolo posledné vystú-

penie v rámci písomných prihlášok.  Hlási sa ešte pán posla-

nec Ftáčnik.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády a minister financií,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     nedal som si prihlášku do rozpravy, pretože chcem pred-

niesť  len jednu  krátku laickú  poznámku a  otázku k správe

o plnení rozpočtu za I. až III. štvrťrok.

 

     Ako  sme sa  dozvedeli od  podpredsedu vlády,  vláda sa

rozhodla viazať rozpočtové  prostriedky v niektorých kapito-

lách diferencovane podľa veľkosti  kapitol a podľa rozhodnu-

tia  vlády  Slovenskej  republiky.  Rozhodla  sa viazať pro-

striedky aj v oblasti školstva, čo sa naposledy stalo v roku

1993, ktorý bol prvým  rokom Slovenskej republiky, a rozpoč-

tové hospodárenie  sa skončilo veľkým  schodkom. Pre mňa  to

signalizuje, že situácia v oblasti rozpočtového hospodárenia

v roku 1996 nie je dobrá.

 

     Aj ten optimizmus, ktorý sa snažil navodiť minister fi-

nancií v  závere svojho úvodného  vystúpenia, ten optimizmus

asi nie je na mieste, ak  sa prijímajú také opatrenia, že sa

viažu rozpočtové  kapitoly, a to  aj taká kapitola,  akou je

školstvo. Podľa  pôvodných zámerov vlády  sa mala viazať  vo

výške 10 % celoročného objemu. Keď si zoberiete, že školstvo

má vyčlenené v rozpočte na celý  rok okolo 26 mld korún, tak

z toho 10 %  je 2,6 mld. Toto utlmiť  koncom roka dosť dobre

nie je  možné. Preto zrejme aj  vláda rozhodla o tom,  že to

viazanie sa v kapitole školstva  zníži na 2,5 %, čo považuje

vláda za reálne.

 

     Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie,

vedu, kultúru  a šport prijal  uznesenie, v ktorom  požiadal

vládu, aby zrušila viazanie  rozpočtových prostriedkov v od-

dieli 40, má sa na mysli školstvo, a umožnila vyčerpať 100 %

rozpočtových  prostriedkov, pretože  vieme, že budú problémy

pri prechode z roku 1996  do roku 1997 s neuhradenými faktú-

rami, teda najmä v  oblasti prevádzkových prostriedkov, kto-

rých školstvo má z roka na  rok menej. Toľko moja krátka po-

známka.

 

     Na záver otázku pre podpredsedu vlády a ministra finan-

cií, aby v záverečnom slove  mohol na ňu reagovať. Je situá-

cia  naozaj taká  vážna v  oblasti plnenia  rozpočtu na  rok

1996  a aký  on očakáva  vývoj z  hľadiska plnenia rozpočtu,

ktorý schválila táto Národná rada?

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Ftáčnikovi.

 

     Ešte raz, vážené pani  poslankyne, páni poslanci, nemám

ďalšiu prihlášku, nikto sa nehlási. Končím rozpravu k tomuto

bodu programu  a pýtam sa,  či si žiada  záverečné slovo pán

podpredseda vlády. Nech sa páči, pán podpredseda.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda parlamentu,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     myslím, že  priebeh diskusie naznačil, ako  sa asi bude

vyvíjať  diskusia k  návrhu štátneho  rozpočtu na  rok 1997,

ktorý bude hlavným bodom rokovania tejto schôdze parlamentu.

Obvinenia z voluntarizmu, obvinenia z neprofesionality a po-

dobne  by som mohol vrátiť  naspäť. K tým vystúpeniam, ktoré

zazneli, pani poslankyňa Schmögnerová, že tie vystúpenia bo-

li voluntaristické. Je paradoxné  a absurdné, že štát, ktorý

vykazuje  finančné hospodárenie  vyrovnané, je  kritizovaný,

alebo vláda, ktorá zabezpečuje vyrovnané fiškálne hospodáre-

nie, je  kritizovaná v Národnej rade  z akéhosi voluntarizmu

alebo z neprofesionálneho prístupu. Je to skutočne absurdné,

ak sa  pozrieme na vývoj v  Európe, ak sa pozrieme  na vývoj

v ktorejkoľvek vyspelej západnej  krajine alebo v ktorejkoľ-

vek  transformujúcej sa  krajine. Obzvlášť  som upozornil na

to, že za tri štvrťroky  tohto roka sa pohybujeme vo fiškál-

nom vyjadrení vo vyrovnanej pozícii.

 

     Ak sa tu hľadá väzba medzi hospodárskou politikou a fi-

nančným hospodárením, my sa máme hanbiť za výsledky hospodá-

renia Slovenskej  republiky? Možno, že  poslanci opozície sa

hanbia. Nevidím dôvod,  prečo by sme sa mali  hanbiť, či po-

slanci vládnej koalície, alebo prečo by sa občania mali han-

biť za výsledky hospodárenia Slovenskej republiky.

 

     Nedávno Economist, keď sa už teda nemám oprieť o vyjad-

renia predstaviteľa  vlády, nedávno Economist  zverejnil, že

z transformujúcich sa krajín východnej a strednej Európy idú

pozitívne signály a predovšetkým zvýraznili Poľsko a Sloven-

skú republiku,  kde už sa podarilo  prelomiť recesiu, kde sa

vykazuje medziročný rast 6-7 %  a kde sa zrealizovali odváž-

nou  politikou transformačné  zámery. Toto  napíše Economist

a čuduj  sa svete,  poslanci opozície,  samozrejme, môžu mať

iný názor, len  sa pýtam, z čoho vyvodzujú  tieto názory. Za

tri  kvartály sa  odhaduje predbežne  rast hrubého  domáceho

produktu o  7 %, miera inflácie  pri tomto vysokom nebývalom

raste z  hľadiska transformujúcich sa krajín,  ale aj z hľa-

diska vyspelých západných krajín je na druhej strane viazaný

s veľmi nízkou mierou inflácie, ktorá sa odhaduje za 11. me-

siac v porovnaní v ročnej relácii na 5,4 %. Veď týmto sa má-

me chváliť vo svete, a nie sa tu molestovať navzájom a hovo-

riť si určité zavádzajúce účelové tvrdenia.

 

     Pokiaľ ide o kritiku vývoja obchodnej bilancie, vnímame

tento problém,  vláda ho neskrýva, prijímame  na to, myslím,

dostatočne razantné opatrenia. Ale keď už hovoríme o tom, že

sa prehĺbil deficit obchodnej bilancie  za 10 mesiacov na 42

mld Sk, bol by som veľmi rád, aby sme nezabudli na to, že už

za mesiace  október a november  medziročný  rast  exportu je

14 %. Opravujem ten údaj - za september a október. To zname-

ná, že  tu nastupujú určité procesy,  ktoré naznačujú, že tá

ekonomika je  vo vývoji a že  dokážeme perspektívne zvládnuť

aj tento problém. Aj keď predpokladáme, že deficit obchodnej

bilancie v určitej úrovni bude trvalejšieho charakteru, pre-

tože nastupujú štrukturálne procesy, ktorých sa páni poslan-

ci z opozície  domáhate na jednej strane a  na druhej strane

absurdne kritizujete, ak sa prejavuje tento štrukturálny zá-

mer a manéver v deficite obchodnej bilancie.

 

     Ak vzrastú  dovozy technológií - a  pripúšťam, že v tom

je čiastočne aj podiel dovozu osobných automobilov - o 54 %,

ak investície  rastú za polrok v  stálych cenách o 32  %, je

samozrejmé,  že sa  nám to  objaví aj  v obchodnej bilancii.

Druhá vec je, že tieto štrukturálne zmeny majú viesť k tomu,

aby sa  zmenila, sofistikovala výroba na  Slovensku, aby sme

cez štrukturálne procesy dospeli k zmene štruktúry produkcie

na Slovensku a samozrejme aj v oblasti exportu aby to dospe-

lo k  oživeniu. Takže jednoducho  zavádzate verejnosť. Možno

tomu, čo hovoríte, sami veríte.

 

     Druhá vec  - bola tu kritika  toho, ako vykazujeme fiš-

kálny deficit. Treba rozlíšiť štátny rozpočet, ktorý takisto

má svoj fiškálny rozmer a my ho upravujeme odpočtom o splát-

ky  istiny dlhov,  ktoré spôsobili  90 mld  ešte pred  rokom

1990  a na  ďalších deficitoch  ste sa  podieľali mnohí páni

poslanci z opozície aj vy  v roku 1994. Takže tieto deficity

musíme kryť,  kryjeme ich splátkami aj  v oblasti toho jadra

deficitu cez splátky istiny s tým, že očisťujeme a zavádzame

pojem tzv. fiškálneho schodku štátneho rozpočtu.

 

     Tým nepopieram, že existuje  aj fiškálny schodok verej-

ného sektora, ale tam potom treba hovoriť aj o ďalších veli-

činách, ktoré do tohto vstupujú a ktoré za I. polrok 1996 sú

prebytkové.  Či je  to hospodárenie  obcí a  miest, či sú to

prebytkové  štátne fondy,  takže aj  z tohto  hľadiska za  3

kvartály nie  sme dokonca vo vyrovnanej  pozícii, ale v pre-

bytkovej pozícii.

 

 

     Nesúhlasím s  návrhom pani poslankyne  Schmögnerovej na

úpravu údajov hospodárenia štátneho rozpočtu za tri štvrťro-

ky s tým, že pokladám tento návrh za účelový. V účtovníctve,

ani  v štátnom,  neexistujú čísla  pod čiarou,  existujú len

čísla  zavedené do  účtovných údajov.  Takže musí  byť aj na

strane dal, aj na strane  má dať zavedený príslušný údaj dl-

hopisov.

 

     Myslím, že pán Košnár mi  priamo otázku nedával, len sa

pýtal na riziko výpadku príjmov, ako vidím tento vývoj. Túto

otázku kládol aj pán poslanec  Černák. Myslím, že som to do-

statočne  dôrazne uviedol  v úvodnom  slove s  tým, že vláda

definuje tento výpadok a je  to kvalifikovaný odhad na 2 mld

Sk. Takže prosím, aby  sme tu neinterpretovali katastrofické

vízie, pán poslanec Černák, tú  melodrámu si si mohol odpus-

tiť. Kvalifikovaný odhad je 2  mld Sk. Vláda na to reagovala

viazaním  prakticky vo  všetkých položkách  kapitol štátneho

rozpočtu. Tým odpovedám aj pánu poslancovi Ftáčnikovi. Pove-

dal som, aká je situácia, vláda nechce niesť akékoľvek rizi-

ko  nenaplnenia štátneho  rozpočtu. To  riziko odhadujeme na

2 mld Sk a v rámci tejto sumy sú definované aj viazania jed-

notlivých  kapitol. Nebola  viazaná jediná  kapitola z  tých

veľkých, a to ministerstvo  práce, sociálnych vecí a rodiny,

kde vzhľadom na to, že  sa tu kryjú sociálne výdavky, nebolo

viazanie, a  nebola viazaná sekcia  verejnej správy vzhľadom

na prebiehajúce územnosprávne členenie.

 

     K  vystúpeniu pána  Filkusa. Pán  Filkus, návrat  k re-

štrikcii neviažte na fiškálnu politiku vlády. Vy ste správne

spomenuli menovú politiku. Druhá vec je, či opatrenia, ktoré

sa  realizujú,    dostatočne  podložené analýzou štruktúry

poskytovaných  úverov.  To  znamená,  tu  máme  isté výhrady

a diskutujeme  s Národnou  bankou a  takisto otvárajú  tieto

výhrady komerčné banky a budeme  o týchto veciach ďalej dis-

kutovať. Je samozrejmé, a bude sa  o tom hovoriť aj v disku-

sii o návrhu  štátneho rozpočtu na rok 1997,  že vždy budeme

mať záujem do istej  miery mať previazanú finančnú politiku,

hospodársku politiku  s menovou politikou. Pokiaľ  ide o tie

úverové rámce, ktoré predpokladáme v roku 1997 realizovať na

infraštruktúrne projekty, pokiaľ ide o emisiu dlhopisov, tam

vždy musí dochádzať k istému  súladu aj s menovou politikou.

Vyjadrujeme určitý zámer v rozpočte v hospodárskej politike,

ale, samozrejme, v reálnom  živote dochádza k určitej korek-

cii, k určitej komunikácii medzi hospodárskou politikou vlá-

dy a  menovou politikou Národnej  banky. Nebude to  inak ani

v roku 1997.

 

     Pán poslanec  Filkus, hĺbkové previerky  v oblasti daní

prebehli. Pán poslanec, zúčastnil  si sa v previerkovej sku-

pine na ministerstve financií,  bola príležitosť sa o týchto

záležitostiach informovať. Tieto informácie sme poskytli bez

akéhokoľvek skrývania, z nich  vychádza aj záver k rozpočto-

vému plneniu za tri kvartály. Uviedli sme, že  tie previerky

ukázali, že  ide o vplyv určitej  metodickej zmeny, ktorá sa

odohrala v roku 1995, kde sa odpočty v oblasti dane z prida-

nej hodnoty  realizovali s istým  časovým posunom až  v roku

1996 a  spôsobili nám pokles výberu  dane z pridanej hodnoty

oproti predpokladaným predpokladom roku 1996. Toto sa už vy-

rovnáva. Niekoľkokrát som v parlamente upozorňoval, že daňo-

vé príjmy  akcelerujú koncom roka,  ale tú úplnú  skutočnosť

budeme  vedieť až  niekedy 15.  januára, ako  definitívne tá

oblasť  príjmov  štátneho  rozpočtu  skončila.  Takže môžeme

vychádzať  len z  určitej analýzy  vývojov rokov  1994-1995,

najmä tých koncoročných údajov a  z toho urobiť ten kvalifi-

kovaný  odhad  toho  rizika  2 mld  Sk, ktoré  viažeme potom

v jednotlivých kapitolách.

 

     Pokiaľ ide o porušenie  zákonov o verejnom obstarávaní,

pán poslanec, tento zákon  spadá z hľadiska správy minister-

stvu výstavby a verejných prác.  Pokiaľ ide o dôsledky poru-

šenia tohto zákona, v štátnej správe alebo tam, kde nastupu-

jú verejné  výdavky, tam rieši  tento problém Najvyšší  kon-

trolný úrad a  priamo v orgánoch štátnej správy  je aj odbor

finančnej kontroly ministerstva financií. Každé zistenie po-

rušenia viažeme na tvrdé  viazanie výdavkov zo strany minis-

terstva financií vo vzťahu k jednotlivým kapitolám. Postupu-

jú sa veci na prešetrenie a riešenie orgánom činným v trest-

nom konaní,  ale nie je mojou  vecou odpočtovať, kam dospeli

orgány činné v trestnom konaní. Takže v tomto zmysle asi nie

som  správnym  adresátom.  O  tom,  aké  dôsledky sme konali

z hľadiska  odboru finančnej  kontroly, je  možné informáciu

získať.

 

     K otázkam,  ktoré položil pán poslanec  Černák. Mám len

jednu zmienku, pán poslanec. Aj ty  si bol pri tom a prispel

si  k vládnej  a parlamentnej  kríze v  roku 1994, takže asi

ťažko chápeš, čo je to  pevný politický postoj, a myslím, že

je to dosť kontraproduktívne  vyjadrenie alebo postoj, ktorý

si prezentoval pri bode, ktorý nesúvisí s tým, čo včera par-

lament  riešil. Ak  si sa  vyjadril k  provízii Devín banky,

opäť je to isté zavádzanie občanov. Pokiaľ ide o deblokácie,

ich finančné  krytie sa dá riešiť  priamo vnútri cez disážio

a cez mechanizmy,  ktoré sú vložené priamo  v tých objemoch,

ktoré prechádzajú deblokáciou, alebo sa to dá riešiť opačným

krokom, to znamená províziou.  Tieto procesy sú vždy riešené

cez  súkromné firmy,  aj keď  kdesi vzadu  sa robia kontakty

(a je jedno, či je to Rusko, či sú to krajiny arabské, alebo

rozvojové krajiny, kde máme značné nedobytné pohľadávky), že

kdesi  vzadu sa  hľadajú aj  oficiálne kontakty,  prebiehajú

tieto  operácie výlučne  na podnikateľskej  báze. Myslím, že

o tomto sa mali možnosť  poslanci presvedčiť už v minulosti,

dávali sme  k tomuto problému vyjadrenie,  dostali to všetci

poslanci, takže vláda nemá v tomto čo skrývať. A bol to veľ-

mi úspešný krok, keď sa  nám podarilo deblokovať v čase, keď

je to veľmi zložité aj v Ruskej federácii, taký objem, ktorý

sme v roku 1996 zabezpečili.

 

 

     Pokiaľ ide o otázku, koľko stála reforma verejnej sprá-

vy.  V roku  1996 sa  na reformu  verejnej správy vynaložilo

1,1 mld korún s tým,  že sa ušetrí 2000 pracovníkov miestnej

štátnej  správy,  že  koncentrujeme  výkon  miestnej štátnej

správy pre občana do jedného miesta, približujeme mu ten vý-

kon štátnej správy, nebude  behať po desiatich inštitúciách,

má všetky problémové miesta alebo miesta, kde potrebuje rie-

šiť svoje problémy, sústredené v jednom bode, to znamená, že

perspektívne sa tieto náklady určite vrátia.

 

     K otázke prečo je  také nízke plnenie spotrebných daní.

V podstate tieto  dane akcelerujú, samozrejme,  hľadáme istý

odhad príjmov v rámci  nastupujúceho roka. Ak sme neodhadli,

ak sa stane,  že sme neodhadli príjmy štátneho  rozpočtu o 2

mld korún na plánované príjmy 162  mld korún, tak je to per-

fektný precízny  odhad, aj keby sa  táto chyba stala. Porov-

najte si iné krajiny, aké sú rozpory medzi plánovaným stavom

a skutočnosťou v rámci  jednotlivých štátnych rozpočtov. Mo-

mentálne  plnenie aj  v oblasti  spotrebných daní akceleruje

a ten prepad  v oblasti spotrebných daní  aj daní z pridanej

hodnoty je momentálne podstatne nižší, než bol ešte za obdo-

bie troch štvrťrokov. Ale opäť  som upozorňoval na to aj pri

hodnotení výsledkov rozpočtového hospodárenia za prvý polrok

1996.

 

     Pokiaľ  ide o  otázku plnenia  Národnej banky Slovenska

toho odvodu do štátneho rozpočtu - samozrejme, na to by naj-

lepšie odpovedala  Národná banka Slovenska.  Nie je v  mojej

kompetencii, ani nemám také  údaje, aby som vedel momentálne

povedať, či Národná banka okrem  tých 500 mil., ktoré už od-

viedla, splní ďalšie odvody. Vyjadrenie Národnej banky spred

niekoľkých  týždňov je  také, že  chce tento  záväzok splniť

a signálom toho  bolo aj to odvedenie  prvej tranže 500 mil.

korún.

 

 

     Vážené poslankyne, poslanci,  ďakujem za pozornosť, ale

prosím  schváliť uznesenie  v tom  znení, ako  je navrhované

v predloženej správe.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu podpredsedovi.

 

     Pýtam sa teraz pána  spoločného spravodajcu, či sa chce

vyjadriť k rozprave.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Nie. Ďakujem pekne, pán predseda.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nie. Takže pristúpime hneď k hlasovaniu.

 

     Nech sa páči, pán  spoločný spravodajca, môžete pristú-

piť k hlasovaniu.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     tak ako som si to  zaznamenal, z rozpravy vyplynuli dva

pozmeňujúce návrhy.

 

     Jeden  pozmeňujúci návrh  je požiadavka,  aby uznesenie

bolo upravené v bode číslo 1 - namiesto 119 641,8 mil. korún

nahradiť  116 641,8  mil. korún, čo je 71,8 %  v rozpočte, a

upraviť bod číslo 3 - z 13 430,6 mil. korún na 16 430,6 mil.

korún.

 

     Vážené dámy, páni,  tento pozmeňujúci návrh neodporúčam

prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Počuli ste  znenie uznesenia, ktoré  bolo navrhnuté, aj

s odporúčaním pána spravodajcu.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 90 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 14 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento návrh uznesenia sme neprijali.

 

     Myslím, že ešte pán poslanec Filkus mal druhý návrh.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Áno,  druhý pozmeňujúci  návrh predniesol  pán poslanec

Filkus  s požiadavkou,  aby Národná  rada zaviazala ministra

financií  z viazania  prostriedkov štátneho  rozpočtu na rok

1996 vyňať zdravotníctvo a školstvo.

 

     Vážené dámy a páni, tento pozmeňujúci návrh neodporúčam

prijať.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o druhom návrhu pána poslanca Filkusa s odpo-

rúčaním pána spravodajcu neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 103 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 27 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 41 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Ani tento doplnok sme neprijali.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Vážený  pán predseda,  v tom  prípade odporúčam  ctenej

snemovni schváliť  návrh uznesenia tak, ako  ho máte v tlači

552a.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Budeme  hlasovať o  uznesení, ktoré  máte v  tlači, ako

spomenul pán spravodajca.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 94 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Konštatujem, že  sme schválili uznesenie  Národnej rady

Slovenskej republiky  o plnení štátneho  rozpočtu Slovenskej

republiky za I. až III. štvrťrok 1996.

 

     Ďakujem, pán spoločný spravodajca, aj vám, páni poslan-

ci a pani poslankyne.

 

     Môžeme teda pristúpiť  k  š i e s t e m u  bodu progra-

mu. S procedurálnym návrhom  sa hlási pán poslanec Moravčík.

Procedurálny návrh môžete predniesť odtiaľ.

 

Poslanec J. Moravčík:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     na základe ustanovenia článku 83  ods. 2 Ústavy Sloven-

skej republiky žiadam v mene 32 poslancov Národnej rady zvo-

lanie  schôdze Národnej  rady Slovenskej  republiky. Na túto

osobitnú schôdzu žiadam zaradiť prerokovanie návrhu na odvo-

lanie  Ivana Gašparoviča  z funkcie  predsedu Národnej  rady

Slovenskej republiky. (Potlesk.)

 

     Predseda  Národnej rady  podľa článku  91 ústavy  riadi

a organizuje činnosť Národnej rady. Je pritom viazaný sľubom

poslanca, že bude dodržiavať ústavu  a ústavné zákony a pra-

covať tak, aby  sa uvádzali do života. (Hlas  z pléna: Dobré

ráno.) Naše včerajšie rokovanie o mandáte poslanca Františka

Gauliedera  ukázalo,  že  predseda  Národnej  rady  zabránil

uplatneniu článku 73 ods. 2  ústavy. Ide o kľúčové ustanove-

nie, podľa ktorého poslanec  zastupuje priamo občanov, a nie

politické strany. Toto ustanovenie je dôležité mať na zrete-

li najmä  vtedy, keď strana, za  ktorú bol poslanec zvolený,

manipuluje s verejnou mienkou, klame občanov a koná v rozpo-

re s volebným programom.

 

     Volebný program  možno prirovnať k  verejnému prísľubu,

na základe ktorého vzniká  zmluva medzi poslancom a voličom.

Táto  zmluva  zaväzuje  poslanca.  Poslanca nemôže zaväzovať

zmluva, ktorú Hnutie za demokratické Slovensko dalo podpísať

poslancovi Gauliederovi a vám všetkým poslancom za Hnutie za

demokratické  Slovensko s  výnimkou vašich  vodcov, ktorí sa

vezú na vašich chrbtoch.

 

     Predseda Národnej  rady dostal od  Františka Gauliedera

dva protichodné listy. Muselo mu byť zrejmé, že jeden z nich

je podvrhom, falzifikátom. Mal  požiadať o prešetrenie tohto

závažného podvodu orgány činné  v trestnom konaní, najmä keď

mal  k  dispozícii  opakované  vyhlásenie poslanca Františka

Gauliedera, že sa svojho mandátu  nevzdáva, a keď ho upozor-

nil,  že takýto  podvod sa  chystá. Tak  mal konať predseda,

ktorý je hodný svojej funkcie. Ivan Gašparovič svojím postu-

pom vedome kryl podvod.

 

     Pre zvolanie  osobitnej schôdze sme  sa rozhodli preto,

lebo  koaličná  väčšina  poslancov  sústavne odmieta rokovať

o závažných  problémoch spoločnosti,  ktoré navrhuje zaradiť

do programu opozícia.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán  poslanec  Moravčík,  beriem  vašu  žiadosť a podľa

ústavy schôdzu  zvolám. Mohol som vás  prerušiť, lebo to ne-

patrilo sem, písomne ste to  odovzdali a tým je to skončené.

Ďakujem vám  za váš prejav,  chcem len povedať  toľko, že sa

cítim zodpovedný za  tú schôdzu a že som  ju viedol v zmysle

ustanovení  a  poriadku,  ktorý  Národná  rada  má. Takže tá

schôdza určite zvolaná bude. (Potlesk.)

 

     Takže  môžeme  pristúpiť   k  rokovaniu  Národnej  rady

o  š i e s t o m  bode programu, ktorým je

 

     vládny návrh zákona  Národnej rady Slovenskej republiky

o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1997 a o zme-

ne a doplnení niektorých zákonov.

 

     Vládny návrh, pani poslankyne  a páni poslanci, ste do-

stali ako tlač 554 a spoločnú správu výborov ako tlač 554a.

 

     Z poverenia vlády  Slovenskej republiky prednesie tento

návrh pán podpredseda vlády  a minister financií Sergej Koz-

lík. Nech sa páči, pán minister.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené poslankyne, poslanci,

 

     dovoľte mi,  aby som vás  oboznámil s návrhom  štátneho

rozpočtu Slovenskej  republiky na rok  1997, prístupmi vlády

k jeho zostaveniu a s cieľmi, ktoré sa predloženým rozpočtom

sledujú.

 

     Aj okolité štáty sú v etape posudzovania a schvaľovania

svojich  rozpočtov na  budúci rok,  preto môžeme  porovnávať

jednotlivé  prístupy  k  zostaveniu  rozpočtov, priority, na

ktoré sa kladie dôraz, ale aj ambície jednotlivých vlád rie-

šiť  problémy  svojich  ekonomík.  Štáty európskej dvanástky

poväčšine zápasia so splnením vlastných kritérií Maastricht-

skej dohody. Aj  keď tieto kritériá nie sú  pre nás záväzné,

s rezervou ich plníme.  Väčšina transformujúcich sa ekonomík

sa  sústreďuje na  zvládnutie základných národohospodárskych

väzieb a  hľadá zdroje, ktorými  by zabránila sociálnym  vý-

buchom alebo financovala základné infraštruktúrne zámery.

 

     Predloženým návrhom štátneho rozpočtu na rok 1997 vláda

Slovenskej republiky plynule nadväzuje na postupné napĺňanie

rozhodujúcich zámerov svojho programového vyhlásenia z uply-

nulých dvoch rokov. Okrem toho, že rozpočtom zabezpečuje vý-

kon  všetkých základných  funkcií štátu  a dosiahnutú úroveň

opatrení  v sociálnej  oblasti, jeho  realizáciou sa súčasne

vytvárajú  ďalšie  predpoklady  na  pokračovanie dynamického

rozvoja našej ekonomiky.

 

     Vláda pripravila návrh rozpočtu pri predpokladanom ras-

te  hrubého  domáceho  produktu  o  6  %,  miery inflácie do

6 % a miery nezamestnanosti medzi 11  až 12 %. Ide o zámery,

ktoré sa v porovnaní nielen s transformujúcimi sa ekonomika-

mi, ale aj s  niektorými vyspelými trhovými ekonomikami môžu

označiť za pomerne ambiciózne. Z hľadiska doterajšieho vývo-

ja ekonomiky Slovenska však  ide o predĺženie doterajšej vý-

vojovej trajektórie a o parametre, ktoré v zásade predpokla-

dáme dosiahnuť aj v tomto roku. Dosiahnutie zámerov vo vývo-

ji uvedených  ukazovateľov teda nie je  ponechané na náhodu,

nejde o zbožné želania. Vláda rozpočtom aktívne napomáha ich

dosiahnutie. Preto má rozpočet aj dôležitú národohospodársku

dimenziu a jeho realizáciou by sa mal vytvoriť impulz v sme-

re  urýchlenia žiaducej  reštrukturalizácie ekonomiky. Pôjde

najmä o realizáciu  okruhu nástrojov podporujúcich zahranič-

noobchodné  aktivity,  aktivity  smerujúce  ku komplexnejšej

podpore rozvojových  programov financovaných prostredníctvom

Slovenskej záručnej banky,  dynamizáciu budovania dopravných

infraštruktúr,  pokračovanie podpory  bytovej výstavby,  vý-

stavby vodných diel. Vysokú  dynamiku zaznamenajú aj výdavky

na rozvoj vedy.

 

     Aby bolo  možné tieto zámery  realizovať, bude potrebné

pristúpiť ku kombinovanému použitiu tak rozpočtových, ako aj

mimorozpočtových zdrojov.  To znamená, že  rastie význam po-

sudzovania zdrojových možností, celého okruhu verejných roz-

počtov  a v  nadväznosti na  to aj  posudzovanie komplexných

výsledkov hospodárenia verejných rozpočtov.

 

     Zhruba  polovicu všetkých  zdrojov verejných  rozpočtov

predstavujú  príjmy  štátneho  rozpočtu.  Vláda navrhuje ich

rozpočet kvantifikovať na úrovni 170 mld korún. Je to výraz-

ne ambiciózna úloha, pri  predpokladanom raste hrubého domá-

ceho produktu o 6 % sa predpokladá medziročný nárast príjmov

v porovnateľných podmienkach o 10 %. Pretože sa nepredpokla-

  prijatie  zákonov,  ktoré  by  výrazne ovplyvnili tvorbu

príjmov, táto bude okrem  rastových tendencií ekonomiky pod-

mienená najmä  lepšou správou a  výberom daňových a  colných

príjmov. Prekonanie prepadu dane  z pridanej hodnoty, odpoč-

ty,  ktoré som  zdôvodňoval, tú  väzbu na  rok 1995, sa darí

postupne prekonávať a ten vývoj  do konca roku 1996 naznaču-

je, že v oblasti daní tie postavené úlohy v štátnom rozpočte

na rok 1997 sú reálne.

 

     Ako som už spomenul,  okrem rozpočtových zdrojov chceme

najmä  na realizáciu  rozvojových zámerov  smerovať i zdroje

z emisie dlhopisov  v rozsahu 8  mld korún. Z  uvedenej sumy

predbežne by malo 5 mld  smerovať na výstavbu diaľnic, 2 mld

na zriadenie  a činnosť Exportno-importnej banky  a 1 mld na

bytovú výstavbu. Okrem toho predpokladáme na bytovú výstavbu

smerovať aj doteraz nevyužité prostriedky získané ešte v ma-

lej vlne privatizácie v rozsahu 2 mld korún.

 

     Vláda chce podporiť  strategické programy aj poskytova-

ním záruk za bankové úvery. Predpokladáme, že týmto spôsobom

je možné získať za výhodných  podmienok ďalšie zdroje na vý-

stavbu vodohospodárskych  diel, podporu výroby  domácej pro-

dukcie, o ktorú bude záujem aj na zahraničných trhoch.

 

     Efektívnym  smerovaním  a  použitím  všetkých uvedených

zdrojov je príležitosť  vyvolať pomerne značné multiplikačné

efekty, ktoré by mali vyústiť do ďalšej dynamizácie ekonomi-

ky a  jej reštrukturalizácie. Súčasne  však treba postupovať

rozvážne a  opatrne, aby z uvedených  efektov nevznikli mul-

tiplikačné  problémy. Preto  chceme v  spolupráci s Národnou

bankou Slovenska strážiť tok  týchto zdrojov, aby sa nevyvo-

lali inflačné tendencie a neohrozila stabilita meny.

 

     Druhou  stránkou rozpočtu,  ktorá je  pod oveľa  väčším

drobnohľadom tak rezortov, ako aj vás, pani poslankyne, páni

poslanci,  je  výdavková  časť  rozpočtu.  Ako každoročne aj

v tomto roku sa objavilo  veľa návrhov, kam smerovať výdavky

rozpočtu. Z počiatočných takmer 300 mld požiadaviek, predlo-

žený návrh  rozpočtu počíta s  výdavkami v objeme  206,9 mld

korún. Medziročne  by výdavky mali vzrásť  o 17,5 mld korún,

čo je viac o 9,2 %.  Pri posúdení tohto nárastu opätovne od-

porúčam uvedomiť  si postupy našich  zahraničných partnerov.

Viacero z vyspelých krajín  pristúpilo medziročne k zníženiu

rozpočtových  výdavkov. Takýmto  postupom ide  napr. Nemecká

spolková republika,  Rakúsko a ďalšie  krajiny, spomínal som

Českú republiku.

 

     Dovoľte mi teraz  vymenovať niektoré rozhodujúce výdav-

kové tituly, ktoré ovplyvnili  celkový nárast výdavkov štát-

neho rozpočtu na rok 1997.

 

     Predovšetkým je to nárast výdavkov štátneho dlhu, ďalej

nové územnosprávne usporiadanie  Slovenska, zvýšenie dotácií

do  agrokomplexu, zvýšenie  rodičovského príspevku, zvýšenie

životného  minima,  účasť  štátneho  rozpočtu na ozdravovaní

portfólia bánk, riešenie mzdových potrieb rozpočtovej sféry,

zvýšenie  transferu  Štátneho  fondu  cestného hospodárstva,

rast transferu do Štátneho fondu trhovej regulácie. Len tie-

to faktory si vyžiadali prírastok takmer 20 mld korún, čo je

viac ako celkový medziročný  nárast výdavkov. Z toho logicky

vyplýva, že niektoré výdavkové  tituly sme museli medziročne

znížiť, čo sa odohralo najmä na úrovni bežných výdavkov jed-

notlivých kapitol.

 

     Jedným zo  zásadných nových kvalitatívnych  prvkov roz-

počtového hospodárenia v roku 1997 je zabezpečovanie značné-

ho  okruhu pôsobnosti  štátu prostredníctvom  nových kapitol

krajov. Návrhy  rozpočtov krajských úradov  sú vyjadrené ako

samostatné rozpočty nových ôsmich krajských rozpočtových ka-

pitol.  Konštrukcia rozpočtov  krajských úradov  bola jednou

z najzložitejších úloh v celom rozpočtovom procese. Zabezpe-

čenie  financovania  všetkých  objektívnych  potrieb  krajov

a okresov bude jednou z ťažiskových úloh rozpočtovej politi-

ky v nasledujúcom roku. Ústretové prístupy ku krajom sa neo-

čakávajú  len zo  strany vlády,  ale aj  zo strany rezortov,

z ktorých  sa delimitovali  príslušné činnosti.

 

     Konštrukcia rozpočtov krajov  vychádza z úrovne delimi-

tácie v roku 1996 a  z návrhov rezortov, ktoré zabezpečovali

tieto činnosti pôvodne. Súčasne sa zohľadnili možnosti štát-

neho rozpočtu  ako celku. Rozsah  návrhu rozpočtov krajských

úradov predstavuje takmer pätinu výdavkov štátneho rozpočtu,

čo v  absolútnom vyjadrení predstavuje takmer  40 mld korún.

Priamo v rozpočtových kapitolách  krajov je rozpísaných 37,9

mld korún.

 

     Na elimináciu rizík vyplývajúcich z rozličnej ekonomic-

kej a vecnej náročnosti  komplexného dobudovania a objektív-

neho posúdenia potrieb krajských úradov bola v kapitole Vše-

obecná pokladničná  správa vytvorená rezerva v  sume 2,1 mld

korún. V  zásade polovica z  tejto rezervy bude  smerovať na

dobudovanie a vybavenie krajských a okresných úradov a druhú

polovicu predstavuje rezerva bežných výdavkov. Bežné výdavky

rozpočtov krajských  úradov, vrátane rezervy,  dosahujú 36,9

mld korún. Kapitálové výdavky, ktorými sa zabezpečuje rozvoj

jednotlivých  odvetví  a  krajských  úradov, sú rozpočtované

v sume 3,1 mld korún, a  to vrátane rezervy vytvorenej v ka-

pitole Všeobecná pokladničná správa.

 

     Na  zabezpečenie potrieb  školstva, zdravotníctva,  so-

ciálnej starostlivosti a kultúry sa tieto výdavky rozpočtujú

účelovo vo  forme systémových výdavkov v  objeme 1,8 mld ko-

rún. Rozhodujúcim kritériom pri zostavovaní rozpočtov krajov

bola  maximálna  snaha  vytvoriť  podmienky plnej funkčnosti

jednotlivých orgánov miestnej štátnej správy. Predpokladáme,

že  sa navrhovaným  rozpočtom vytvára  priestor na  splnenie

základných funkcií krajských úradov.

 

     Objavili  sa  aj  názory,  ktoré spochybňujú rozdelenie

najmä kapitálových výdavkov medzi krajské úrady. V tejto sú-

vislosti  pokladám  za  potrebné  zdôrazniť, že rozhodujúcim

kritériom pri  smerovaní kapitálových výdavkov  do okresných

úradov je potreba  prednostne zabezpečiť dokončenie rozosta-

vaných stavieb. Z tohto pohľadu teda nie je určujúci ani tak

celkový  objem prostriedkov,  ktoré smerujú  do jednotlivých

krajov,  ako predovšetkým  rozsah znižovania  rozostavanosti

objektov budovaných zo štátnych zdrojov. A práve tento para-

meter pri posudzovaní všetkých  krajov vyznieva pri investo-

vaní 186 mil. korún  najpriaznivejšie pre Bratislavský kraj.

Preto názory, ktoré sa v dennej tlači v tejto súvislosti ob-

javili, nezohľadnili  všetky rozhodujúce aspekty  tohto pro-

blému.

 

     Okrem toho, že nové územnosprávne členenie Slovenska si

vyžiadalo prerozdelenie prostriedkov  medzi rozpočtovými ka-

pitolami, vyžiadalo si aj náklady na vlastné inštitucionálne

zabezpečenie úradov.  Práve k tomu  smerujú aj časté  otázky

verejnosti. Celkove na tieto účely vláda vyčlenila 4 mld ko-

rún, z  čoho v roku  1996 bolo vyčerpaných  1, 1 mld  korún,

v budúcom roku na tento účel smeruje 2,9 mld korún.

 

     Reforma  štátnej  správy,  to  jest zriadenie krajských

a okresných úradov, nemá bezprostredný vplyv na ďalšie zdro-

je štátneho  rozpočtu v oblasti počtu  zamestnancov a objemu

miest a  platov. Vytvorenie krajských a  okresných úradov sa

riešilo  delimitáciou  pracovníkov   z  príslušných  kapitol

s tým, že vláda určila ako  maximálny počet 20 tisíc zamest-

nancov. V zákone o štátnom  rozpočte je rozpísaný limit, po-

dotýkam, bez ozbrojených zložiek, 19 tisíc 842 zamestnancov.

 

     Ďalší  z faktorov,  ktoré si  v budúcom  roku vyžiadajú

vyššie výdavky  v porovnaní s  tohtoročnými, patria niektoré

opatrenia v sociálnej a v mzdovej oblasti. Výdavky sociálne-

ho zabezpečenia  sú rozpočtované v objeme  18 mld korún, ich

súčasťou  sú najmä  dávky na  prídavky na  deti a  príplatok

k prídavku na deti, rodičovský  príspevok, podpora pri naro-

dení dieťaťa,  navýšenie dôchodku pre  bezvládnosť a ďalšie.

V rozpočtovanej  sume je  premietnuté zvýšenie  rodičovského

príspevku o  tisíc korún a  zvýšenie pohrebného na  dvetisíc

korún, čo znamená v úhrne rast týchto výdavkov o 1,8 mld ko-

rún.

 

     Pri rozpočtovaní celkových  dávok sociálneho zabezpeče-

nia je zohľadnený pokles  uplatnených nárokov na prídavky na

deti a  príplatky k prídavkom  na deti z  titulu štatisticky

vykazovaného poklesu živo narodených  detí. Aj za predpokla-

du,  že počet  poberateľov rodičovského  príspevku sa zvýši,

vykompenzuje sa jeho krytie  v rámci nižšieho čerpania iných

dávok sociálneho zabezpečenia.

 

     V rozpočtovanej sume je  zohľadnený aj dôsledok predpo-

kladaného zvýšenia  životného minima od 1.  7. 1997 vo výške

545 mil. korún, ktorý je vo forme rezervy rozpočtovaný v ka-

pitole Všeobecnej pokladničnej správy. Objem dávok sociálnej

starostlivosti je rozpočtovaný vo výške 5,7 mld korún. Tými-

to dávkami sa zabezpečujú  sociálne odkázané rodiny s deťmi,

starí občania, zdravotne ťažko postihnutí občania a občania,

ktorí potrebujú osobitnú pomoc, a spoločensky neprispôsobiví

občania.

 

 

     Pri kvantifikácii objemu dávok sociálnej starostlivosti

sa zohľadnili nové prístupy  k transformácii systému sociál-

nej pomoci. Vychádzali sme z  toho, že orgány sociálnej sta-

rostlivosti miestnej štátnej správy, vychádzajúc z dôkladnej

znalosti terénu, budú mať  lepšie predpoklady stimulovať ob-

čanov, aktívnejšie  riešiť vlastnú sociálnu  situáciu. Okrem

toho máme záujem neustále zvyšovať adresnosť pri poskytovaní

týchto dávok.

 

     Medziročné zvýšenie výdavkov o 3,7 mld korún si vyžiada

zamýšľané  mzdové opatrenia  v rozpočtovej  sfére. V oblasti

riešenia  mzdových potrieb  zamestnancov rozpočtovej  a prí-

spevkovej sféry  sa predpokladá medziročné  zvyšovanie miezd

mierne  prevyšujúce úroveň  rastu miery  inflácie a postupné

rozširovanie  počtu špičkových  pracovníkov. Osobitné mzdové

opatrenia sa prijímajú v rezorte školstva, v ozbrojených si-

lách a v ozbrojených zložkách, čím sa reaguje najmä na fluk-

tuačné tendencie v týchto rezortoch.

 

     Na základe rokovaní  so zamestnávateľskými zväzmi pred-

pokladáme, že v podnikateľskej sfére bude mzdový vývoj popri

zohľadnení miery inflácie vychádzať aj z vývoja produktivity

práce.  V  porovnaní  s  inými  odvetviami pomerne ústretovo

pristupujeme k riešeniu problémov poľnohospodárstva. Dotácie

do agrokomplexu medziročne zvyšujeme  o 1,6 mld korún. Okrem

toho o  600 mil. korún zvyšujeme  transfer do Štátneho fondu

trhovej  regulácie,  ktorým  sa  zabezpečí intervenčný nákup

obilia. O 400 mil. korún sa zvyšuje vratka za pohonné hmoty.

Predpokladáme, že hospodárenie  v pôdohospodárstve pozitívne

ovplyvní aj proces reštrukturalizácie  bánk a následné oddl-

ženie  poľnohospodárskych  podnikov.  Aj  keď predstavitelia

tohto rezortu,  tak ako vo všetkých  ostatných, žiadajú ešte

vyššie prostriedky, verím, že  pri ich rozumnom využití bude

možné situáciu v poľnohospodárstve ďalej stabilizovať.

 

 

     Pomerne komplikovanou  stránkou rozpočtu na  budúci rok

je  definovanie vzťahov  medzi štátnym  rozpočtom na  jednej

strane a  Národnou bankou Slovenska a  komerčnými bankami na

strane druhej.  Tieto vzťahy sa  premietajú tak v  príjmoch,

ako  aj vo  výdavkoch štátneho  rozpočtu. Vzťahy  s Národnou

bankou, najmä  otázku úročenia záväzkov  a pohľadávok štátu,

upravujeme aj v rámci návrhu zákona o štátnom rozpočte.

 

     V porovnaní s týmto rokom nastala zmena aj vo vzťahu ku

komerčným bankám, ktorá spočíva v predpokladanej účasti štá-

tu na ozdravovaní úverového portfólia bánk. Na tento účel sa

rozpočtuje rezerva v rozsahu 2  mld korún. Jej čerpanie bude

podmienené predložením jednoznačných kvantifikácií zo strany

bánk, pričom očakávame, že proces ozdravenia úverového port-

fólia bánk sa pozitívne  prejaví v znížení zadlženosti najmä

v agrokomplexe  a prispeje  k reštrukturalizácii  ekonomiky.

Podotýkam, že  už sme pokročili  v príprave tohto  opatrenia

značne ďaleko  a predpokladáme v priebehu  dvoch týždňov, že

model ozdravenia úverového portfólia bánk bude pripravený na

rokovanie vlády.

 

     Mimoriadne dynamicky rozpočtujeme výdavky na rozvoj ve-

dy a  techniky. Celkove by mali  tieto výdavky dosiahnuť 3,2

mld korún, čo predstavuje medziročný nárast o 18,7 %. V rám-

ci  týchto výdavkov  sa zvyšujú  výdavky na  vedu a techniku

v rezorte školstva  o 54 %. Nemalá  časť týchto prostriedkov

smeruje  na vedeckú  výchovu a  najmä na  zvýšenie štipendií

doktorandov. Pokladáme  to za významnú  investíciu do budúc-

nosti.

 

     Oblasťou, ktorej sme venovali v etape spracovania návr-

hov štátneho rozpočtu značný  časový priestor a ktorá každo-

ročne vyvoláva diskusie, je vzťah štátneho rozpočtu k ostat-

ným súčastiam verejných rozpočtov.  Podiel rozpočtov obcí na

výnosoch republikových daní by  mal v budúcom roku dosiahnuť

6,6 mld korún. Medziročne je to o 600 mil. korún.

 

     Pripravil som  si určitú tabuľku,  ktorou by som  chcel

dokumentovať prístup štátneho rozpočtu k obciam a mestám, že

postupne, ak  tu máme skutočnosť,  ktorá prevyšovala pôvodne

rozpočtové vzťahy, tak v roku 1996 už v rozpočte sme sa pod-

statne  priblížili  skutočnosti,  ktorá  sa  dosiahla, alebo

predpokladáme,  že sa  reálne dosiahne  v roku  1996, keď za

polrok obce a mestá boli  v prebytkovom hospodárení, a pred-

pokladáme,  že tak  skončia aj  za celorok,  a postupne teda

medziročne  zvyšujeme transfery  štátneho rozpočtu  pre obce

a mestá a  chceme dospieť k  rovnováhe skutočnosti a  plánu.

Hovorím to preto, že  nepokladám za korektné vystúpenia nie-

ktorých  záujmových skupín  v tejto  oblasti, a  požiadavky,

ktoré sú v tomto smere kladené niektorými skupinami, sú sku-

točne absurdné a nezodpovedajú realite.

 

     V rámci štátneho rozpočtu  zvyšujeme objem priamych fi-

nančných transferov zo štátneho  rozpočtu do rozpočtov obcí,

ktorý v  úhrne predstavuje 1,7  mld korún. Dotácie  na výkon

samosprávnych funkcií  obcí sa po  rokovaniach so zástupcami

miest a obcí navrhujú  poskytovať obciam s počtom obyvateľov

do 3 tisíc, čo nám  umožní výraznejšie posilniť príjmovú zá-

kladňu malých  obcí. Takže v  týchto obciach sa  v roku 1997

premieta  zvýšenie transferu  na zabezpečenie  samosprávnych

funkcií  o 20  %. V  tomto zmysle  včerajšie vyjadrenie pána

primátora Kresánka v televízii  pokladám za absolútne nekom-

petentné.

 

     Rast príjmov  rozpočtov miest a obcí  sa predpokladá vo

väčšej miere  než rast celkových  príjmov štátneho rozpočtu,

preto v  rozpočtovom hospodárení miest a  obcí nevidíme také

riziká, aké politicky prezentujú  niektoré kruhy blízke opo-

zícii.

 

 

 

     V  súvislosti  so  zdrojmi  financovania  aktivít  obcí

a miest však nemožno nespomenúť ani miliardy korún, ktoré sú

účelovo vynakladané štátom  prostredníctvom rôznych štátnych

fondov, či už je to  fond životného prostredia, fond rozvoja

bytovej výstavby a ďalšie.

 

     Možno predpokladať, že tak  na rokovaniach výborov, ako

aj na rokovaní pléna Národnej rady sa bude pozornosť sústre-

ďovať aj na úroveň transferov  medzi štátnym rozpočtom a po-

istnými verejnoprávnymi inštitúciami. Úroveň týchto transfe-

rov vychádza  nielen z potrieb týchto  inštitúcií, ale aj zo

zdrojových možností štátneho  rozpočtu. Kvantifikácie minis-

terstva financií  naznačujú, že aj  napriek zníženiu platieb

zo  strany štátu  do Sociálnej  poisťovne sa  v nej vytvoria

dostatočné zdroje  na riešenie valorizácie  dôchodkov v naj-

bližších rokoch aj na vytváranie dostatočných rezerv.

 

     Rastúce  prepojenie a  podmienenosť súčasných verejných

rozpočtov sa výrazne prejavuje pri rozpočtovom krytí najvýz-

namnejších  investičných akcií.  Medzi rozhodujúce priority,

a to nielen štátneho rozpočtu, patrí naďalej podpora bytovej

výstavby a budovanie diaľničnej  siete. Značné zdroje sa vy-

čleňujú na podporu bytovej  výstavby, ako som spomínal, emi-

siou dlhopisov chceme získať zdroje v rozsahu jednej miliar-

dy a zo zdrojov vytvorených v privatizácii 2 mld korún.

 

     Výrazným dynamizujúcim prvkom  rozvoja bytovej výstavby

sa musí stať stavebné sporenie,  z ktorého sa začínajú v čo-

raz  väčšej miere  uvoľňovať doteraz  akumulované zdroje. Na

druhej strane novelou zákona  o stavebnom sporení sa sleduje

efektívnejšie využitie  štátnej prémie a  jej cielené užitie

na výstavbu nových bytov.

 

     Na budovanie diaľničnej siete v roku 1997 sa predpokla-

dá vynaložiť zhruba 14 mld korún, čo je viac ako dvojnásobok

tohtoročného objemu.  Kombinovane sa na  financovaní predpo-

kladá  s  podieľaním  Štátneho  fondu cestného hospodárstva,

ktorý sa  zvyšuje o 1,8  mld korún, emisiou dlhopisov a ban-

kovými úvermi.

 

     Ako som už naznačil,  realizáciou zámerov štátneho roz-

počtu sa zakladajú nové  aktivity podporujúce exportné akti-

vity  hospodárskych subjektov.  Ide tak  o priame rozpočtové

vstupy, ako aj  nepriame opatrenia inštitucionálneho charak-

teru. V roku 1997 sa predpokladá prijatie zákona o exportnej

a importnej banke, na jej kapitálové vybavenie sa predpokla-

dajú získať zdroje emisiou dlhopisov. Na činnosť novozalože-

ného fondu na podporu  zahraničného obchodu sa vyčleňuje do-

tácia v objeme 250 mil. korún, ďalšie prostriedky na činnosť

a etablovanie  zahraničného obchodu  sú priamo  v kapitolách

ministerstva hospodárstva a  ministerstva zahraničných vecí.

Pokračuje aj podpora exportu prostredníctvom spoločnosti pre

poistenie exportných úverov, ktorej  sa v priebehu roku 1997

zvýšia zo  zdrojov štátneho rozpočtu  rezervné poistné fondy

o 300 mil. korún.

 

     Kľúčovou veličinou  štátneho rozpočtu je  relácia medzi

jeho príjmami a výdavkami. Medzi charakteristiky rozpočtu na

rok 1997 patrí skutočnosť, že sa tento ukazovateľ v porovna-

ní s minulými rokmi definuje aj novým spôsobom. Dôvodom tej-

to  zmeny  je  snaha  priblížiť  sa  praxi trhových ekonomík

a prístupom, ktoré vo svojich hodnoteniach aplikujú významné

medzinárodné  finančné inštitúcie.  Takto definovaný schodok

štátneho rozpočtu  je predmetom aj úloh  obsiahnutých v pro-

gramovom vyhlásení vlády.

 

     Zmena spočíva v tom,  že pre potreby výpočtu fiškálneho

schodku  štátneho  rozpočtu  sa  výdavková  stránka  znižuje

o splátku istín záväzkov štátneho dlhu, pretože táto nepred-

stavuje skutočnú spotrebu bežného  rozpočtového roka. V roku

1997 sa  splátka istín rozpočtuje  v objeme 25,2  mld korún.

Z uvedeného vyplýva,  že fiškálny schodok  štátneho rozpočtu

v roku 1997 sa rozpočtuje v  objeme 11 mld 658,6 mil. korún.

Pri  očakávanej tvorbe  hrubého domáceho  produktu v  objeme

660 mld korún predstavuje fiškálny schodok štátneho rozpočtu

1,77-percentný podiel, čo je kvalitný ukazovateľ aj v porov-

naní s vyspelými západnými krajinami.

 

     Vážený pán predseda parlamentu,

     vážené dámy poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     súčasťou návrhu štátneho rozpočtu je i pomerne obsiahly

návrh zákona. Okrem vlastného  zákona o štátnom rozpočte na-

vrhuje vláda opäť novelizovať viaceré zákony, ktorých prija-

tie vytvára predpoklady  na dosiahnutie rozpočtovaných záme-

rov. Vyčerpávajúce uvedenie všetkých legislatívnych zmien by

zabralo veľa času. Nakoľko  o niektorých návrhoch noviel som

sa zmienil už vo svojom doterajšom vystúpení, dovoľte mi za-

merať sa na niektoré ďalšie články.

 

     Viaceré návrhy na doplnenie a zmenu platného zákona ma-

  prevažne   legislatívno-technický  charakter.  Spresňuje

a zjednocuje sa znenie zákonov, pričom sa zohľadnili poznat-

ky z ich uplatňovania v predošlom období. Medzi takéto nove-

ly patrí napríklad novela  rozpočtových pravidiel, ktoré sme

prijali pred rokom. Počas  ročného uplatňovania tohto zákona

prax  poukázala  na  nutnosť  niektoré ustanovenia spresniť.

Treba v  nich reagovať aj na  vznik nových kapitol krajských

úradov.

 

     Viaceré  z navrhovaných  opatrení v  rámci rozpočtových

pravidiel smerujú  na efektívnejšie hospodárenie  so zdrojmi

štátneho  rozpočtu. Napríklad  navrhujeme prijať  opatrenie,

podľa ktorého subjekt, ktorý dostane zdroje zo štátneho roz-

počtu a  uloží ich do peňažného  ústavu, bude povinný výnosy

vrátiť do  rozpočtu. Odstránime tým jav,  ktorý je oprávnene

často kritizovaný, že  prostredníctvom úložiek zdrojov štát-

neho rozpočtu  si niektoré subjekty  zlepšujú svoju finančnú

situáciu.

 

     Pripomienky poslancov sa týkali aj návrhu novely zákona

číslo 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení. Cieľom tejto no-

vely je precizovať hospodárenie zdravotných poisťovní, upra-

viť ich  vzájomné vzťahy a  vzťah k poistencom.  Pripomienky

poslancov pomohli tieto zámery ďalej posunúť a predpokladám,

že sa k nim postavíte aj pozitívne pri záverečnom hlasovaní.

 

     Viaceré  ustanovenia  sa  týkajú  hospodárenia štátnych

fondov. V článku VI napríklad navrhujeme, aby sa mzdy apará-

tov   štátnych   fondov   usmerňovali   podľa  zákona  číslo

143/1992  Zb., to  znamená rovnako  ako v  celej rozpočtovej

sfére. Ináč  hrozí, že mzdy  aparátov štátnych fondov  utečú

a vznikne neopodstatnená diferencia  v porovnaní s rozpočto-

vou sférou.

 

     Aby sme  sa vyhli potrebe  každoročne novelizovať zákon

153/1993 Z. z. o  Štátnom fonde cestného hospodárstva, navr-

hujeme definovanie  transferov medzi týmto  fondom a štátnym

rozpočtom plne ponechať na štátny rozpočet príslušného roka.

 

     Viaceré  výbory navrhli  nezaradiť do  konečného znenia

zákona články 7, 8 a 9. Musím upozorniť, že takýto postup by

si vyžiadal dodatočné zdroje  štátneho rozpočtu v objeme 160

mil. korún. Preto je potrebné pri rozhodovaní o osude týchto

článkov zohľadniť aj rozpočtové  krytie a neodporúčam vypúš-

ťať spomínané články z návrhu štátneho rozpočtu.

 

     Isté nejasnosti vyvolal aj návrh novelizovať zákon čís-

lo 194/1990 Zb. o lotériách.  Štát má snahu vniesť väčší po-

riadok do prevádzkovania týchto hier, čo dokumentovala vláda

aj predložením návrhu novely  zákona o lotériách, ktorý par-

lament schválil, ale reagujeme  na konkrétne poznatky v čin-

nosti štátnej spoločnosti Tipos,  kde sa ukazujú určité fak-

ty,  nezrovnalosti so  schválenými sadzbami  pri konkrétnych

hrách, a preto navrhujeme úpravu sadzieb.

 

     Niektoré  otázky  vyvolal  aj  návrh  novelizovať zákon

o cestnej  dani. K  tejto  novele  nás viedli  tiež poznatky

z uplatňovania  zákona v  uplynulom období.  Viaceré pôvodne

presadzované opatrenia už  stratili opodstatnenie, preto ich

rušíme. Napríklad už nemá  význam osobitne zvýhodňovať auto-

mobily s katalyzátorom, nakoľko ich používanie sa stalo bež-

ným javom. Pri navrhovaní  sadzieb cestnej dane zohľadňujeme

aj náklady na budovanie diaľničnej siete.

 

     Zámerom návrhu novely zákona  o dani z pridanej hodnoty

bolo spresniť ustanovenie zákona v oblasti klasifikácie pro-

dukcie. Nakoľko  dochádzalo k určitým  pochybnostiam pri jej

uplatňovaní, zaviedli  sme prílohu číslo  2, ktorá taxatívne

vymenúva  tovary, ktoré  nie  je  možné zdaňovať  ako súčasť

stavby zníženou  sadzbou dane, to jest  6 %. Zdôrazňujem, že

touto novelou nemeníme doteraz  platné daňové sadzby, nepre-

súvame tovary z jednej sadzby do druhej.

 

     V oblasti spotrebných daní novela zákona sleduje zníže-

nie  administratívnej  náročnosti  prác  a  ich  priblíženie

k platiteľom a konečným spotrebiteľom. Kompetencia vydávania

písomných povolení na nákup liehu oslobodeného od spotrebnej

dane sa  presúva z ministerstva financií  na ústredné daňové

riaditeľstvo. V zákone o spotrebnej  dani z tabaku a tabako-

vých výrobkov sa rieši zjednotenie podmienok pri zrušení re-

gistrácie platiteľa.

 

     Osobitnú  pozornosť vyvolal  návrh legislatívne upraviť

proces stavebného sporenia a  najmä formu poskytovania štát-

nej  prémie. Už  som to  spomínal, v  tomto smere sa zvyšuje

úloha  Štátneho fondu  rozvoja bývania,  čo umožní vytvorené

zdroje  koncentrovať nielen  na modernizáciu,  ale najmä  na

výstavbu nových bytov.

 

     Pozornosť  vyvolali i  ustanovenia týkajúce  sa vzťahov

štátneho rozpočtu a Národnej banky Slovenska. Pri posudzova-

ní týchto návrhov treba  zohľadniť dosah rozhodnutí bankovej

rady na hospodárenie štátneho rozpočtu  a to najmä v oblasti

úročenia  pohľadávok a  záväzkov štátu.  Nechceme nadraďovať

rozhodnutia vlády nad právomoci Národnej banky, ale nechceme

tiež, aby právomoci  Národnej banky modifikovali rozhodnutia

Národnej rady premietané v zákone o štátnom rozpočte.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     prosím vás o podporu  predloženého návrhu štátneho roz-

počtu na rok 1997 v  znení, ktoré prednesie spoločný spravo-

dajca.

 

     Predovšetkým na  základe aj určitých  politických dohôd

sa predpokladá zavedenie určitého odvodu Národnej banky Slo-

venska a riešenie niektorých problémov rozpočtových kapitol.

Chcel by som zároveň povedať,  že návrh štátneho rozpočtu na

rok 1997 je náročným  a kvalitným dokumentom. Vytvára impulz

na ďalší, podotýkam, zdravý a neinflačný rozvoj tejto ekono-

miky tohto štátu, vytvára  vyvážené podmienky tak pre podni-

kateľov, ako i pre  občanov. Rozvíja investície, rozvíja ex-

port. Môže  prispieť k rozvoju  zamestnanosti  a rieši i zá-

kladné otázky sociálnej sféry, garantuje  dodržanie všetkých

základných funkcií štátu.

 

     Vážená Národná rada, ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem vám aj ja, pán podpredseda.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, je po dvanástej, zvykne

byť prestávka, ale pýtam sa, či by sme si nemohli ešte vypo-

čuť  pána predsedu  Najvyššieho kontrolného  úradu, ktorý sa

musí k tomu tiež vyjadriť, a potom by sme urobili prestávku.

(Hlasy v sále.) Prosím? Áno? Dobre.

 

     Prosím pána predsedu, aby predložil stanovisko k návrhu

štátneho rozpočtu  na rok 1997,  ktoré ste dostali  ako tlač

546.

 

Predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR Š. Balejík:

 

     Vážené dámy poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     vážený pán predsedajúci,

     vážený pán podpredseda vlády,

 

     podľa § 13  ods. 1 písm. a) zákona  Národnej rady číslo

39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej repub-

liky a na základe  uznesenia Národnej rady Slovenskej repub-

liky číslo 454 z 22. októbra 1996  predkladám vám stanovisko

Najvyššieho  kontrolného  úradu  k  vládnemu návrhu Štátneho

rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1997.

 

     Najvyšší  kontrolný  úrad  ako  nezávislý  štátny orgán

opiera svoje stanovisko o  vlastné  kontrolné poznatky, prí-

slušné oficiálne štatistické  údaje, analýzu materiálov vlá-

dy,  ministerstiev,  ostatných  ústredných  orgánov,  ako aj

iných subjektov,  ktoré sú pri  svojej činnosti napojené  na

štátny rozpočet, vrátane Národnej banky Slovenska.

 

 

     Predkladaným stanoviskom sa Najvyšší kontrolný úrad vy-

jadruje k súhrnnej charakteristike návrhu štátneho rozpočtu,

k príjmom  štátneho  rozpočtu, k  výdavkom štátneho rozpočtu

a k návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štát-

nom rozpočte na rok 1997 a o zmene a doplnení niektorých zá-

konov.

 

     Najvyšší kontrolný úrad v priebehu tohto roka priebežne

sledoval proces  tvorby návrhu Štátneho  rozpočtu Slovenskej

republiky na  rok 1997 s cieľom  jeho objektívneho a pragma-

tického posúdenia  v rámci tohto stanoviska  pre potreby Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky.

 

     Možno konštatovať,  že pri tvorbe  návrhu Štátneho roz-

počtu Slovenskej republiky na rok 1997 sa opakovala metodika

jeho tvorby z predchádzajúcich rokov najmä v tom, že aj ten-

to návrh štátneho rozpočtu je spojený s návrhom predpoklada-

júcim  novelizáciu viacerých  zákonov. K  návrhu novelizácie

niektorých  právnych  predpisov  sa  Najvyšší kontrolný úrad

Slovenskej  republiky  konkrétne  vyjadril  v  štvrtej časti

svojho predkladaného stanoviska.

 

     V  prvej časti  stanoviska k  návrhu štátneho  rozpočtu

na rok 1997 v  súhrnnej charakteristike návrhu štátneho roz-

počtu  hodnotíme jeho  reálnosť v  oblasti makroekonomických

východísk a  nadväznosť s Programovým  vyhlásením vlády Slo-

venskej republiky v tejto oblasti. Na druhej strane poukazu-

jeme na niektoré problémy  spojené s deficitným financovaním

štátneho rozpočtu.

 

     V  stanovisku k príjmovej  časti  návrhu  štátneho roz-

počtu sme  posúdili  dynamiku  tvorby  zdrojov v oblasti da-

ňových a nedaňových príjmov na  rok 1997. V oblasti daňových

príjmov je naďalej aktuálne predovšetkým upevňovanie finanč-

nej disciplíny pri ich výbere,  ale aj vyššie právne vedomie

všetkých daňových subjektov, hlavne  však tých, ktoré dlhujú

nemalé čiastky daní do štátneho  rozpočtu, či do fondu zdra-

votného poistenia alebo do sociálneho fondu. V tejto oblasti

vidíme  určité riziká  už aj  s ohľadom  na doterajší  vývoj

v odvode  daní  všetkých  kategórií,  ktoré  tvoria primárnu

zložku príjmov štátneho  rozpočtu. Doterajší vývoj naznačuje

na jednej strane vysoký nárast  daňových subjektov a na dru-

hej strane  nežiaduci nárast počtu  dlžníkov a dlhov  na da-

niach a clách voči štátnemu rozpočtu.

 

     Rezervy vo výnosoch daní  vidíme v zlepšení disciplíny,

ale aj v rešpektovaní právnych  noriem a v plnení povinností

daňových subjektov voči štátu.  Najväčšie nedostatky v tomto

smere  Najvyšší  kontrolný  úrad  Slovenskej  republiky vidí

v spoločnostiach s ručením obmedzeným  - česť výnimkám - ako

aj, a to v menšom počte, v akciových spoločnostiach.

 

     Aká je prax a skutočnosť?  Máme poznatky, že ak je spo-

ločnosť s ručením obmedzeným vo vysokej daňovej zadlženosti,

jednoducho si  zaregistruje novú spoločnosť  s ručením obme-

dzeným, do  ktorej si prevedie majetok,  financie a predchá-

dzajúcu spoločnosť s ručením obmedzeným dá do likvidácie. Je

nemálo prípadov,  že jedna fyzická osoba  má aj dve-tri spo-

ločnosti s  ručením obmedzeným, ale  niekedy aj viac,  ktoré

majú rad-radom značné daňové podlžnosti. Čo môže daňový úrad

vyinkasovať tam,  kde nie je ani  majetok, ani finančné pro-

striedky? Takéto dlhy sa stávajú nedobytné a len sťažujú da-

ňovým úradom  výkon práce, zvyšujú  im náklady pri  vymáhaní

takýchto  nedobytných pohľadávok  a zaťažujú  administratívu

daňového úradu.

 

     Na základe  našich poznatkov a  zistení treba naliehavo

riešiť tento stav cestou  prevencie. Preto náš návrh spočíva

v tom, aby sa upravili  právne normy na registráciu podnika-

teľských subjektov tak, že podmienkou registrácie spoločnos-

ti s ručením obmedzeným  alebo akciovej spoločnosti bude po-

vinnosť  predložiť potvrdenie  daňového úradu,  úradu colnej

správy a poisťovní o vyrovnaní predchádzajúcich záväzkov vo-

či štátu a poisťovniam.  Opak by neumožnil registráciu. Spl-

nenie jednotlivých druhov daňových a colných príjmov štátne-

ho  rozpočtu  na  rok  1997  je  podmienené ich dôslednejšou

a efektívnejšou kontrolou a správou, ale aj prijatím preven-

tívnych opatrení, pomocou ktorých  sa dosiahne žiaduca zmena

v plnení povinností voči štátnemu rozpočtu.

 

     V tomto  smere Najvyšší kontrolný  úrad predložil mate-

riál o stave  kontroly, ktorý je v súčasnosti  vo vláde, kde

očakávame, že vláda prijme opatrenia na zlepšenie stavu.

 

     Správa o kontrole daňových príjmov prebieha v zložitých

transformačných podmienkach.  Daňové úrady mali  v roku 1993

zaregistrovaných 540 573 daňových  subjektov, no v roku 1995

ich už bolo registrovaných 1 024 553. U právnických a fyzic-

kých osôb počet zaregistrovaných daňových subjektov vzrástol

o 130 %, ale počet správcov daní sa zvýšil len o 6,5 %.

 

     Najvyšší  kontrolný úrad  má poznatky,  že s  podobnými

problémami  sa boria  aj ostatné  stredo- a  východoeurópske

štáty.

 

     Treba sa vážne zaoberať nízkou účinnosťou daňových exe-

kútorov, ich vzájomnosti s orgánmi činnými v trestnom konaní

a súdmi. Tu  sa žiada prehodnotiť aj  účinnosť doteraz plat-

ných právnych noriem a  ich vhodné doplnenie. Musím povedať,

že je na škodu veci, ak daňové úrady nie sú vybavené progre-

sívnou technikou s možnosťou prepojenia s colnými úradmi, čo

by  účinnejšie  pomáhalo  vzájomným  kompenzáciám preplatkov

a nedoplatkov  daňových subjektov.  Rovnako nemožno vysloviť

úplnú spokojnosť s plnením povinností bánk o povinnom nahla-

sovaní nových účtov  daňových subjektov príslušnému daňovému

úradu.

 

 

     Chcem pripomenúť, že rozhodujúcim článkom príjmov štát-

neho rozpočtu sú dane a  clá, preto si táto oblasť zasluhuje

pozornosť nás  všetkých. V budúcnosti  by daňové úrady  mali

prikročiť a využívať ustanovenia zákona a zverejňovať zoznam

neplatičov nad 100 tisíc korún a nad 500 tisíc korún.

 

     K výdavkovej časti. V  tejto časti stanoviska k navrho-

vaným výdavkom štátneho rozpočtu  na rok 1997 poukazujeme na

dynamiku ich vývoja  v  porovnaní s predchádzajúcim obdobím.

Musím však  povedať, že u väčšiny  správcov kapitol je nevy-

hnutná zmena  v chápaní finančnej  a rozpočtovej disciplíny.

Začína sa to zostavovaním návrhov jednotlivých kapitol, reš-

pektovaním usmernenia  ministra financií v  dodržaní limitov

výdavkov a podobne.

 

     Vzhľadom na  tento stav, ako aj  na základe našich kon-

trolných zistení a praxe a  s prihliadnutím na potreby a zá-

ujmy nášho  štátu, keď naša  ekonomika nemôže priniesť  také

príjmy do štátneho rozpočtu,  aby sa rovnali výdavkom, treba

považovať výdavky štátneho rozpočtu na rok 1997 za také, kde

je nemálo rezerv v  nakladaní s týmito prostriedkami. Teraj-

šia situácia vo výdavkoch štátneho rozpočtu nezodpovedá vša-

de -  česť výnimkám -  princípom dobrého hospodárenia.  Máme

dosť  poznatkov  z  kontrolných  zistení,  že pri prísnejšom

a zodpovednejšom  hospodárení s  prostriedkami štátneho roz-

počtu by sa mohli nájsť  prostriedky aj na také oblasti, kde

sa týchto nedostáva toľko, koľko by bolo treba.

 

     Cesta k  tomu vedie cez zodpovednejší  prístup v míňaní

peňazí, cez neustálu a  funkčnú kontrolu, cez výberové kona-

nia podľa  zákona 263/1993 Z. z.,  cez rešpektovanie pevných

cien z výberového konania  a zodpovednej kontroly dodávaných

tovarov stavieb,  služieb a adekvátne k  tomu úhrady faktúr.

V tomto smere  neplnia štátni úradníci -  zasa česť výnimkám

- svoje pracovné povinnosti, za  ktoré sú platení. Spätne sa

nevykonáva  vyhodnotenie,  či  boli  v  skutočnosti dodržané

s dodávateľmi dohodnuté pevné ceny, množstvá, kvalita, záru-

ky a podobne.  Tak sa stáva, že cena  dodávky je omnoho vyš-

šia, že nebol dodržaný termín, kvalita a podobne, že sa pre-

cizujú rôzne  dodatky s cieľom zvýšiť  celkovú cenu dodávky,

a to často neodôvodnene aj zásluhou štátnych úradníkov, kto-

  by  mali  dbať  na  hospodárnosť vynakladania finančných

prostriedkov zo štátneho rozpočtu.

 

     Ďalšou  problémovou   oblasťou  nedobrého  hospodárenia

s finančnými prostriedkami zo  štátneho rozpočtu je poskyto-

vanie záloh na dodávky prác,  tovarov a služieb. Hoci právna

norma pripúšťa poskytnúť zálohu vo výške 10 % z celkovej su-

my  dodávky, tieto  zálohy sú  často 30- až 40-percentné, ba

ojedinele aj  70- až 80-percentné. No  a v niektorých prípa-

doch sa stáva, že platba  sa uskutočňuje vopred. Okrem toho,

že je takéto počínanie v rozpore s právnou normou, je aj vy-

soko rizikové, pretože nie  sú voči štátnemu rozpočtu garan-

tované záložným  právom u dodávateľov.  Tu je riziko  hlavne

ich  možnou defraudáciou  a nedobytnosťou  týchto finančných

prostriedkov.

 

     Myslím si, že v tomto smere je veľmi naliehavé sprísniť

v celej výdavkovej  sfére štátneho rozpočtu  režim hospodár-

nosti vo všetkých položkách rozpočtov kapitol a vyžadovať od

všetkých štátnych úradníkov  zodpovednejší prístup a konzek-

ventnejšie vyvodzovanie záverov z porušovania princípov hos-

podárnosti. Rovnako sa vyžaduje  zvýšiť náročnosť pri zosta-

vovaní  návrhov  rozpočtov  kapitol,  ktorý  musí  vychádzať

z koncepcie,  reálnych  potrieb  alternovaných  v  základnej

a pridanej rovine v závislosti od možnosti štátneho rozpočtu

ako celku. V tejto súvislosti  chcem uviesť, že v tomto pro-

cese musí  zohrávať svoju nezastupiteľnú  úlohu funkčná kon-

trola vo všetkých kapitolách  a v ich podriadených zložkách.

Pre štátnych  úradníkov by mala platiť  stará, ale osvedčená

zásada: "Kto gazduje, ten počtuje."

 

     V rámci  stanoviska k výdavkovej  časti návrhu štátneho

rozpočtu na rok 1997 poukazujeme na problémy tvorby rozpočtu

spojené s novým územným a  správnym členením štátu a prebie-

hajúcou delimitáciou  ich kompetencií z  príslušných ústred-

ných orgánov. Uvedené ovplyvňuje aj reálnosť návrhov kapitol

rozpočtov  miestnej štátnej  správy. Zároveň  poukazujeme na

riziká pretrvávajúceho trendu zostavovania schodkového štát-

neho rozpočtu. V časti stanoviska sa vyjadrujeme k niektorým

navrhovaným novelám zákonov.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     vážený pán podpredseda vlády,

 

     Najvyšší kontrolný úrad  Slovenskej republiky konštatu-

je, že predložený návrh  štátneho rozpočtu Slovenskej repub-

liky na  rok 1997 zabezpečuje nevyhnutné  prostriedky na fi-

nancovanie základných funkcií  štátu a ústavou garantovaných

potrieb.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja pánu predsedovi.

 

     Pán poslanec  Filkus, teraz vystupujú  len predkladate-

lia. Ešte sa nezačala rozprava. Pred rozpravou vám dám slovo

na procedurálny  návrh, ale ešte musí  vystúpiť pán poslanec

Maxon. Takže po Maxonovi vám  hneď dám možnosť  navrhnúť ho.

(Hlasy z pléna.)

 

     Prosím, nech sa páči.

 

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Ďakujem.

 

     Bezpochyby,  štátny  rozpočet,  resp. jeho návrh, patrí

medzi najvýznamnejšie dokumenty  vlády. Prosím pána predsedu

Národnej rady, aby sa  pri prerokúvaní poobede zúčastnili aj

ostatní ministri  vlády. To je  návrh, ktorý dávam,  aby ste

odsúhlasili alebo sa k nemu vyjadrili.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán  poslanec, všetci  páni ministri  majú osobné listy

a pozvánky.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     A nemôžeme ich znovu na tento fakt upozorniť?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Môžeme ich aj upozorniť.

 

     Pani  poslankyne,  páni  poslanci,  bude  prestávka  do

14.00 hodiny. Začneme vystúpením pána poslanca Maxona, ktorý

prečíta správu za výbory.

 

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v ro-

kovaní. Prosím  pána poslanca Maxona,  aby predniesol správu

o prerokovaní návrhu vo výboroch Národnej rady.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády a minister financií,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     spoločná  správa, tak  ako býva  zvykom pri prerokúvaní

návrhu  zákona  o  štátnom  rozpočte,  je  v dvoch častiach,

v tlači 544a a 544b. Tlač číslo  544a hovorí o zmene a dopl-

není niektorých zákonov a sú uvedené v článkoch 1 až 23. Po-

tom v  tlači 544b sú  už konkrétne pozmeňujúce  a doplňujúce

návrhy podľa jednotlivých rozpočtových kapitol.

 

     Vážené dámy,  vážení páni, predseda  Národnej rady Slo-

venskej  republiky  rozhodnutím  číslo  1259  z 11. novembra

1996 pridelil  vládny návrh zákona  Národnej rady Slovenskej

republiky o štátnom rozpočte na rok 1997 a o zmene a doplne-

ní niektorých zákonov na prerokovanie do 28. novembra Ústav-

noprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru

Národnej  rady Slovenskej  republiky pre  financie, rozpočet

a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospo-

dárstvo,  privatizáciu  a  podnikanie,  Výboru Národnej rady

Slovenskej  republiky pre  pôdohospodárstvo, Výboru Národnej

rady Slovenskej  republiky pre verejnú  správu, územnú samo-

správu a národnosti,  Výboru Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre zdravotníctvo a sociálne veci, Výboru Národnej rady

Slovenskej republiky  pre obranu a  bezpečnosť, Zahraničnému

výboru Národnej rady Slovenskej  republiky a Výboru Národnej

rady  Slovenskej republiky pre životné  prostredie a ochranu

prírody s tým, že ako  posledný bude o ňom rokovať Výbor Ná-

rodnej  rady  Slovenskej  republiky  pre  financie, rozpočet

a menu za  účasti spravodajcov z  ostatných výborov Národnej

rady Slovenskej republiky do 29. novembra 1996.

 

     Súčasne ako gestorský bol citovaným rozhodnutím predse-

du Národnej rady určený výbor pre financie, rozpočet a menu,

ktorému  výbory  Národnej  rady  Slovenskej republiky podajú

správu o výsledku prerokovania  kapitol, ako aj vládneho ná-

vrhu  zákona Národnej  rady Slovenskej  republiky o  štátnom

rozpočte na  rok 1997 s tým,  že tento výbor na  ich základe

vypracuje spoločnú  správu výborov Národnej  rady Slovenskej

republiky.

 

     Vážené dámy, vážení páni,  vládny návrh zákona Národnej

rady  Slovenskej republiky  o štátnom  rozpočte na  rok 1997

a o zmene  a doplnení niektorých  zákonov prerokovali všetky

výbory, ktorým bol pridelený.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

neprijal uznesenie  o výsledku prerokovania  vládneho návrhu

zákona o štátnom  rozpočte.  Zahraničný  výbor Národnej rady

Slovenskej republiky  rovnako neprijal uznesenie  o výsledku

prerokovania predmetného  vládneho návrhu z  dôvodov, ako sú

uvedené v spoločnej správe.  Výbor Národnej rady pre vzdela-

nie, vedu, kultúru a šport dňa 27. novembra neprijal uznese-

nie  o  výsledku  prerokovania  o  štátnom rozpočte, pretože

s ním nevyslovila súhlas  nadpolovičná väčšina všetkých čle-

nov výboru.

 

     Výbor pre  financie, rozpočet a menu,  výbor pre hospo-

dárstvo, privatizáciu a  podnikanie, výbor pre pôdohospodár-

stvo, výbor  pre verejnú správu, územnú  samosprávu a národ-

nosti, výbor  pre zdravotníctvo a  sociálne veci, výbor  pre

obranu a bezpečnosť a výbor pre životné prostredie a ochranu

prírody vyslovili  súhlas s vládnym  návrhom zákona Národnej

rady  Slovenskej republiky  o štátnom  rozpočte a odporučili

Národnej rade  tento zákon schváliť so  zmenami a doplnkami,

ktoré sú uvedené v spoločnej správe.

 

     Vážené dámy, vážení páni, chcel by som vás teraz popro-

siť, aby sme si spoločne zobrali tlač 544a a podľa jednotli-

vých bodov,  ktoré sú uvedené  v pozmeňujúcich návrhoch,  by

som vás oboznámil, ako  budem odporúčať hlasovanie o jednot-

livých bodoch.

 

     Ak dovolíte,  najskôr by som uviedol  v poradí za sebou

body, ktoré  ako spravodajca nebudem  odporúčať na prijatie.

Sú to body  spoločnej  správy 544a: 1, 2, 4, 5, 6, 7, 9, 11,

12, 13, 14, 17, 18, 19, 20,  23, 28, 29, 30, 31, 32, 33, 36,

38, 39,  bod 41  z toho dôvodu, že  sme sa dohodli,  že bude

nové spresnené znenie,  bod 42 z toho istého  dôvodu, bod 43

z toho istého dôvodu, bod 45, bod 46 z dôvodu, že bude pred-

ložené nové znenie. To sú všetky body, ktoré budem odporúčať

snemovni  neprijať, a  dávam,  samozrejme,  návrh,  aby  sme

o týchto bodoch mohli hlasovať spoločne.

 

     Vážené dámy, páni, pokiaľ ide o tlač 544b, táto tlač je

rozdelená na časť A, kde  je hodnotený celkový priebeh a vý-

sledky rokovania  v jednotlivých výboroch  s tým, že  sú tam

uvedené rozpočtové kapitoly,  ktoré boli príslušnými gestor-

skými výbormi  schválené bez zmeny,  ďalej kapitoly, kde  sa

navrhuje zmena,  ale len vnútornou úpravou  rozpočtu v rámci

kapitoly, pod bodom 3 sú  zmeny príjmov a výdavkov, kde boli

odsúhlasené zmeny predovšetkým v oblasti výdavkovej.

 

     V  časti B  sú pripomienky  a odporúčania  ku kapitolám

štátneho rozpočtu vo vzťahu  k prílohám návrhu zákona Národ-

nej rady o štátnom rozpočte na rok 1997. Časť B je teda roz-

delená potom  na B-I Návrhy v  príjmovej časti štátneho roz-

počtu, B-II Návrhy na zníženie výdavkov kapitol, B-III Návr-

hy na  zvýšenie výdavkov rozpočtových  kapitol, B-IV Presuny

v rámci kapitol.

 

     A osobitne by som chcel  upozorniť na časť C tejto spo-

ločnej správy. Pre poriadok, aby boli v spoločnej správe za-

hrnuté všetky odporúčania a požiadavky, ktoré odzneli vo vý-

boroch  a boli  predmetom uznesenia,  sú v  spoločnej správe

v časti C uvedené.  Odporúčam však, aby sme o tejto časti na

pléne Národnej  rady nehlasovali, predovšetkým  so zdôvodne-

ním, že ide o vzťah  príslušných výborov k svojim gestorským

rozpočtovým kapitolám.

 

     Vážené dámy, páni, dovoľte mi  teraz, aby som vám pred-

niesol návrh. Ale teraz som si uvedomil a ospravedlňujem sa,

budeme sa  musieť vrátiť ešte  k časti 544a,  k bodom, ktoré

odporúčam ako  spoločný spravodajca prijať.  Prepáčte, buďte

takí láskaví, zoberte si tlač  544a. Na prijatie budem odpo-

rúčať  body  číslo 3, 8, 10, 15, 21, 22...  (Hlas zo  sály.)

- nie, pán predseda, hovorím o bodoch, ktoré budem odporúčať

prijať a  hlasovať o nich  spoločne  - ďalej bod 24, 25, 26,

27, 34, 35, 37, 40, 44, 47 a 48. Body, ktoré  som neuviedol,

je to konkrétne jeden bod, bod 16, nenavrhujem do spoločného

hlasovania, navrhujem, aby sa o ňom hlasovalo osobitne. Tak-

že  to boli  body, ktoré  ako spravodajca  odporúčam prijať,

s návrhom hlasovať o týchto bodoch spoločne.

 

     Pokiaľ ide  o spoločnú správu  544b, v časti  B-I budem

hovoriť o  bodoch, ktoré ako  spravodajca neodporúčam prijať

a navrhujem, aby sme o nich  hlasovali spoločne. V časti B-I

sú to body 1, 2 - neprijať.  V časti B-II body 1, 2 - nepri-

jať. V  časti B-III neprijať body 2, 5, 6, 7, 8, 10, 11, 12,

13, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 21, 22, 23. V časti B-IV bo-

dy 2, 3, 4,  5, 6. A to je všetko. Takže  to sú body, o kto-

rých ako spravodajca budem navrhovať hlasovať spoločne s ná-

vrhom ich neprijať.

 

     Hlasovať  spoločne  s  návrhom  prijať  budem navrhovať

tieto body spoločnej správy 544b. Sú to, prosím, body v čas-

ti B-III: 1, 3,  4, 9, v časti B-IV: 1, 7,  8, 9, 10, 11. To

sú návrhy zo spoločnej správy 544b s návrhom hlasovať o nich

spoločne s tým, že odporučím, aby sme tieto body odsúhlasili.

 

     Vážené  dámy, vážení  páni, to  je zo  spoločnej správy

544a a 544b  všetko. Chcel by som vás  veľmi pekne požiadať,

tak  ako sa  to už  stalo zvykom, a myslím  si, že  sa to aj

osvedčilo, aby ste prípadné  pozmeňujúce návrhy alebo návrhy

na zmeny a doplnky  predkladali po svojom vystúpení písomne,

za čo vám vopred veľmi pekne ďakujem.

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán spravodajca. Prosím, aby ste zaujali mies-

to určené pre spravodajcov.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu

k šiestemu bodu nášho programu.

 

     Na začiatku  vám chcem oznámiť, že  som do rozpravy do-

stal zo stola 4 prihlášky  v priebehu dnešného dňa, ale ráno

sa u mňa prihlásili poslanci, čiže dám prednosť tým prihláš-

kam, ktoré  boli urobené pri stole  - tvrdia, že tu  boli od

včera. Tie sú štyri, u mňa sa prihlásilo zatiaľ 12.

 

     Prosím,  ako prvý  je prihlásený  pán poslanec Pittner.

Pripraví sa pán poslanec Brocka.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

     vážení predstavitelia vlády,

 

     veľmi  ťažko sa  mi bude  hovoriť o  takej vážnej veci,

akou je rozpočet, po včerajšom našom rozhodnutí sa, presnej-

šie  rozhodnutí sa  koaličných poslancov  v prípade poslanca

Gauliedera.  Ale pokúsim  sa svoje  emócie a  pocity z tohto

včerajšieho dňa prekonať.

 

     Zverejnenie miliardovej sumy v návrhu rozpočtu pre Slo-

venskú informačnú službu na rok 1997 vyvolalo  na verejnosti

opravdivý šok a neutíchajúcu  kritiku takéhoto zámeru. V ča-

se,  keď  sa  nedostávajú  prostriedky  na sociálne potreby,

zdravotníctvo, školstvo a ďalšie nevyhnutné potreby a verej-

nosť je vládou nabádaná  k trpezlivosti a úspornosti, stámi-

liónové skoky  v rozpočte Slovenskej  informačnej služby sú,

prepáčte, nehorázne.

 

     Pri vzniku Slovenskej  republiky sa 400-miliónový návrh

rozpočtu na Slovenskú informačnú  službu zdôvodňoval tým, že

i keď delením  federácie naša tajná  služba nebola ukrátená,

predsa len ako novovznikajúca  inštitúcia má na začiatok do-

stať i zvýšené prostriedky.  Nikto nenamietal, ani vtedajšia

opozícia. No od nástupu terajšej vlády rozpočet na Slovenskú

informačnú  službu  neustále  rastie.  Po rozpočte približne

750 miliónov na rok 1996  má Slovenská informačná služba do-

stať na  rok 1997 neuveriteľnú miliardu  korún. Načo? Prečo?

Hrozí nám  azda vojna? To  hádam nie! Každá  tajná služba má

tendenciu žiadať viac prostriedkov,  než koľko reálne potre-

buje, a o megalomanstve terajšieho vedenia Slovenskej infor-

mačnej služby som interpeloval  pána premiéra Mečiara koncom

minulého a začiatkom tohto roka.

 

     Na  porovnanie uvádzam,  že Česká  republika, ktorá  je

však dvakrát väčšia ako  Slovenská republika, má rozpočet na

Bezpečnostnú informačnú  službu na rok  1997 podstatne nižší

ako  rozpočet na  podobnú činnosť  v Slovenskej  informačnej

službe a jeho  dynamika, nárast v porovnaní s  rokom 1996 je

len 4-percentný, kým  nárast rozpočtu Slovenskej informačnej

služby v porovnaní s tým  istým obdobím je neuveriteľných 20

%. Čiže  päťkrát viac ako  v Českej republike.  Možno takýto

stav rešpektovať?  Som presvedčený, že  nie. Preto navrhujem

krátiť rozpočet pre Slovenskú  informačnú službu na rok 1997

na 550  miliónov, čo je  v porovnaní aj  s Českou republikou

ešte i tak značne nadsadené.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Brocka. Pripraví sa pán poslanec Volf. Ale

najskôr  s faktickou  poznámkou vystúpi  pán poslanec Urban.

Nech sa páči, pán poslanec Urban.

 

Poslanec I. Urban:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

     kolegovia a kolegyne,

 

     vypočuli sme  si diskusný príspevok  pána poslanca Pit-

tnera a chcem  len niekoľko poznámok tak, ako  som si to pí-

sal.

 

     Na verejnosti  bol vraj zaznamenaný  šok z miliardového

rozpočtu  Slovenskej informačnej  služby. Ja  som takýto šok

nikde  nezaregistroval. Zaregistroval  som úsilie niektorých

opozičných novinárov vyvolať takýto šok na verejnosti.

 

     Ďalej sa tu konštatovalo,  že stámiliónové sumy na Slo-

venskú informačnú službu sú  nehorázne. Pán poslanec Pittner

veľmi dobre vie, že ešte za riaditeľa Slovenskej informačnej

služby pána Mitru on sám navrhoval okolo 1 miliardy rozpočet

na rok 1994. Ak hovoríte,  pán poslanec, že Bezpečnostná in-

formačná služba v Čechách má  nižší rozpočet, ako má Sloven-

ská informačná služba na Slovensku, tak chcem pripomenúť, že

je to preto, lebo  Bezpečnostná informačná služba je vlastne

- a nehovorím  tu nič neverejné -  naša kontrarozviedka. Ale

samostatný  rozpočet má  ešte rozviedka  v českých službách.

Čiže nehovorme  takéto nezmysly a  porovnávajme porovnateľné

veci. Ak spočítate českú  rozviedku a českú kontrarozviedku,

tak vôbec  nie je pravda, že  Slovenská informačná služba má

vyšší rozpočet. Je to trošku ináč. Nie je to trošku ináč, je

to úplne ináč.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ešte  s faktickou poznámkou sa  hlási pán Pit-

tner.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Chcem len, pán poslanec, reagovať na vaše poznámky tak-

to.  Samozrejme, že  Bezpečnostná informačná  služba je  len

časť našej  Slovenskej informačnej služby.  Preto som aj  vo

svojom prejave uviedol, že  porovnávam v porovnateľných čas-

tiach. Pravdepodobne  neviete, akú sumu  má Bezpečnostná in-

formačná služba, t. j. kontrarozviedková činnosť. Je to nie-

čo vyše 840 miliónov korún.

 

     A pokiaľ ide o ďalšiu záležitosť, ktorú uvádzate za rok

1994, je  pravda, že v  tom čase návrh  riaditeľa Slovenskej

informačnej služby, vtedajšieho riaditeľa pána Mitra, bol na

jednu  miliardu. Ale  medzitým sme  - vtedajšie ministerstvo

vnútra - naším  prerozdelením prostriedkov, najmä vyčlenením

určitých objektov, jeho  požiadavky saturovali v dostatočnej

miere. A okrem  toho som spomenul rok 1996,  kde je tých 750

miliónov, rok 1995, kde už  takisto to bolo nad 500 miliónov

- na presnú  cifru si teraz  neviem spomenúť -,  čiže tu ide

o to, že dynamika rastu je jednoducho nehorázna. A to nie je

len záležitosť konštatovania opozičných  novinárov, s tým sa

stretáme pri stretaní sa,  pri rozdiskutovávaní tohto návrhu

rozpočtu s našimi voličmi.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte raz pán poslanec Urban.

 

Poslanec I. Urban:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Ešte raz  pripomínam, pán poslanec  Pittner, ak poznáte

rozpočet Bezpečnostnej informačnej  služby v Českej republi-

ke, určite nepoznáte rozklad rozpočtu Slovenskej informačnej

služby v  Slovenskej republike, a  preto nemôžete porovnávať

Bezpečnostnú  informačnú službu,  keď neviete povedať, koľko

ide z  rozpočtu 990 miliónov v  Slovenskej republike na kon-

trarozviedku a  koľko na rozviedku. Keď  to neviete povedať,

nemôžete to porovnávať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Brocka.

 

Poslanec J. Brocka:

 

     Dámy a páni z vládnej koalície,

 

     včera  večer ste zbavili poslaneckého mandátu... (Hlasy

v sále.) - pani Aibeková, pokojne, prihláste sa ako ja a po-

kojne. Včera večer ste zbavili poslaneckého mandátu poslanca

Gauliedera na základe podvrhnutého  listu. Keď sme po hlaso-

vaní, resp. aj pred  hlasovaním protestovali, tak váš kolega

Macuška  na to  reagoval, citujem:  "Vy mu  dajte poslanecký

mandát." A práve preto chcem  reagovať nielen na pána Macuš-

ku, ale aj na vás, pán  Cuper, na všetkých, ktorí sa stotož-

ňujete s touto  vetou. My sme včera nebojovali  za jeden po-

slanecký mandát Gauliedera do opozície, za jeden hlas, ktorý

ste vy stratili. My sme  bojovali aj za vaše slobodné posla-

necké mandáty, dámy a páni z HZDS. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, ja vás prosím, aby ste hovorili k veci.

 

Poslanec J. Brocka:

 

     A naopak, pán Cuper, vy ste nezbavili poslaneckého man-

dátu Gauliedera. Zbavili ste sami seba slobodného posvätného

poslaneckého mandátu. A z tých 150 mandátov ste urobili han-

dru. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec,  ja vás prosím,  aby ste hovorili  k bodu

programu.

 

Poslanec J. Brocka:

 

     Musím sa priznať, že som  aj včera zbadal, že je lepšie

byť  opozičným poslancom,  lebo  to,  čo dokážete  vy urobiť

svojmu vlastnému  kolegovi, nám nikdy  nemôžete urobiť. (Po-

tlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ten náš vlastný kolega sedel vo vašich radoch.

 

Poslanec J. Brocka:

 

     Pán predseda...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni  poslanci, prosím, sústreďte sa  na bod rokovania,

a prosím  aj vás,  pán poslanec,  aby ste  hovorili k  veci.

K veci týkajúcej sa bodu 6  a to je  rozpočet Slovenskej re-

publiky.

 

Poslanec J. Brocka:

 

     Pán predseda Gašparovič,  toto zdivočenie a zosurovenie

mravov  v  najvyššom  zákonodarnom  zbore  ste spôsobili vy.

(Potlesk.) Ak by ste mali vy, nehovorím  štipku poslaneckej,

ale štipku chlapskej cti, mohli ste tomu zabrániť aj za cenu

vlastného odstúpenia. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Keď to budú požadovať poslanci môjho klubu, tak to uro-

bím, ale nie vy.

 

Poslanec J. Brocka:

 

     Dámy a páni, teraz k rozpočtu, ak dovolíte.

 

     Chválime  sa  do  sveta  vynikajúcimi makroekonomickými

výsledkami, rastom hrubého  domáceho produktu, nízkou mierou

inflácie. Áno, čísla sú také. Svet sa diví, občania ich však

necítia.  Rast hrubého  domáceho produktu  sa neprejavil  na

znížení miery nezamestnanosti. Vlastne sa prejavil, ale rast

českého hrubého domáceho produktu.  Za dva roky vášho vladá-

renia sa  zvýšil počet občanov  dochádzajúcich za prácou  do

Čiech z 39 tisíc na 73 tisíc. (Tento údaj je z konca septem-

bra.) To  znamená, o 34 tisíc  občanov Slovenskej republiky,

čo predstavuje 1,4 % z miery nezamestnanosti.

 

     (Hlas z pléna.) Pán kolega,  prihláste sa. Vás som ešte

nepočul z tohto miesta hovoriť k veci.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, prosím, aby sme sa skutočne venovali ro-

kovaniu  o šiestom  bode. Nechajme  hovoriť vzájomne každého

vtedy, keď má slovo.

 

Poslanec J. Brocka:

 

     Nech sa páči, pán kolega...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán  poslanec Brocka,  nemáte viesť  diskusiu. Hovorte.

Upozornil som všetkých poslancov, aby vám nechali priestor.

 

Poslanec J. Brocka:

 

     Pán predseda, vymyká sa vám  to z rúk. (Smiech predsedu

parlamentu.) Môžem pokračovať, pán predseda?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Budem rád.

 

Poslanec J. Brocka:

 

     Ak by sa analogicky, tak ako sa rieši nezamestnanosť na

Slovensku, postupovalo, alebo ak tak analogicky úrady postu-

pujú aj pri napĺňaní ďalšieho kritéria, a to je miera inflá-

cie, občanom  môže vychádzať aj iná  miera inflácie ako Slo-

venskému štatistickému úradu, čiže  vyššia. Najmä keď si po-

rovnajú ceny  mlieka, chleba,  mäsových výrobkov, elektriny,

benzínu, cestovného,  služieb, ale aj  detských topánok pred

rokom  a teraz.  Štatistický úrad  vykazuje vcelku pozitívne

výsledky. V priemere od začiatku roka v porovnaní s rovnakým

obdobím predchádzajúceho roka sa zvýšili  spotrebiteľské ce-

ny v úhrne iba o 5,9 %. Je to menej  ako 8 % celoročnej mie-

ry inflácie uvažovanej na tento rok. S miernou iróniou - bol

by v tom čert, aby sa do tohto čísla nezmestili ani na konci

roka.

 

     Keď  som  pri  porovnávaní,  dovoľte,  aby som porovnal

niektoré kapitoly, ktoré z môjho pohľadu boli veľmi zaujíma-

vé, s rozpočtom Českej republiky,  keď už som spomínal Českú

republiku.

 

     Ak sa  vám, pán Urban, porovnanie  so Slovenskou infor-

mačnou  službou a  Bezpečnostnou informačnou  službou Českej

republiky nezdalo  dosť vhodné, tak  skúsim iné, možno  budú

vhodnejšie. Ale nevšímajte si len  čísla, všímajte si aj in-

dexy, ako tam rastú  výdavky jednotlivých kapitol, resp. ako

klesajú. Kancelária prezidenta Českej republiky na tento rok

mala v  rozpočte 297 miliónov a  na budúci rok bude  mať 380

miliónov - nárast alebo index 128 %. Kancelária nášho prezi-

denta mala tento rok 97  miliónov, na budúci rok 93 miliónov

- čiže index 96 %. Úrad  vlády Českej republiky mal na tento

rok 206  miliónov, na budúci  rok bude mať  iba 200 miliónov

- index 97 %, čiže český Úrad vlády sebe znížil, ale sloven-

ský úrad z  tohtoročných 414 miliónov si sebe  na budúci rok

zvýšil na 504 miliónov - čiže  indexom 1,22 alebo 122 %. Mi-

nisterstvo  práce a  sociálnych vecí  v Českej  republike na

tento rok malo 160 mld, na budúci rok bude mať 182 mld, slo-

venské má  na tento rok 21,4  mld, a na budúci  rok bude mať

18,9 mld - čiže index 89 %.

 

     Iste mi  teraz niekto pozorný  povie - pán  kolega, ale

toto nemožno porovnávať, lebo  cez český štátny rozpočet idú

aj dôchodkové fondy. Áno, máte  pravdu, ale hovorím vám, po-

rovnávajte indexy. Ak v Čechách na sociálne výdavky  pridajú

22 % v  porovnaní s týmto rokom, a my  uberieme 11 %, tak to

je podstatný rozdiel a tieto čísla je možné porovnávať.

 

     O Bezpečnostnej  informačnej službe už  hovoril kolega.

Naozaj, najvyšší index rastu  v slovenskom rozpočte je práve

pri Slovenskej informačnej službe - 130 %, resp. 1,3-násobne

vyšší. Je to podstatný  rozdiel. Môžete hovoriť o slovenskej

ceste. Určite,  pán kolega, je  to slovenská cesta.  Dokonca

pán premiér  si kúpili k  Vianociam nového "bavoráka"  za 10

miliónov, to však našu  mieru inflácie nepokazí. Ubezpečujem

vás, lebo to sa v spotrebnom koši neobjaví.

 

     Teraz niekoľko slov k deficitu štátneho rozpočtu. Vláda

predkladá  návrh rozpočtu  so schodkom  37 mld,  to je  tiež

pravda  len z  jednej  strany.  V rozpočte  sú zakalkulované

príjmy  za štátne  dlhopisy v  sume 8  mld, ktoré bude občan

splácať daňami  v budúcich rokoch.  Čiže už nie  37 mld, ale

45 mld. Ďalšie 3 miliardy dlhov hodila vláda na plecia pois-

tencov Sociálnej poisťovne, keď  si navrhuje znížiť platenie

poistného za  vybrané kategórie osôb z  55 % minimálnej mzdy

na 10 %  minimálnej mzdy. Natíska sa mi  otázka - a prepáčte

zasa tú iróniu -, aké musia byť  rozpočty  iných krajín, keď

tento je jeden z najlepších v Európe.

 

     Máme veľmi drahú a nákladnú vládu. Každým rokom výrazne

zvyšuje  svoju potrebu  a spotrebu  a občanom  zvyšuje dane.

A sľubovala,  že to  bude robiť  naopak. Mám  preto niekoľko

pozmeňujúcich  návrhov. Moje  pozmeňujúce návrhy  sú dokonca

v zhode s programovým vyhlásením  vlády o znižovaní daňového

zaťaženia, aj znižovania miery nezamestnanosti.

 

     Navrhujem, aby  štát platil za  vybrané kategórie osôb,

t. j. vojakov, ženy na materskej dovolenke, sociálne odkáza-

ných, poistné z  takého istého  vymeriavacieho základu,  aký

predpisuje napríklad Fondu zamestnanosti, t. j. z minimálnej

mzdy, a nie z 10 % minimálnej mzdy. Zároveň navrhujem zníže-

nie platenia  poistného pre všetkých  do Sociálnej poisťovne

do Fondu dôchodkového poistenia o 2 % - zdôvodním neskôr.

 

     Tieto zmeny  budú v článku  I § 9  písm. a) -  nahradiť

text  za slovom  "4,8 %"  slovami "z  minimálnej mzdy v roku

1996". V písmene b) nahradiť text slovami "dôchodkové zabez-

pečenie vo výške 25,5 % z minimálnej mzdy v roku 1996".

 

     V článku I v § 10 písm. c) nahradiť číslo "27,5 %" čís-

lom "25,5 %".

 

     V  článku IV  v bode  1 nahradiť  číslo "27,5 %" číslom

"25,5 %".  V bode 2...  (pán spoločný spravodajca,  odovzdám

vám svoje  pozmeňujúce návrhy) nahradiť  číslo "21,6" číslom

"19,6 %".

 

     V bode 3 číslo "27,5" číslom "25,5".

 

     Dovoľte mi krátke zdôvodnenie svojich návrhov.

 

     Prechodná priaznivá bilancia Sociálnej poisťovne nie je

dôvodom  na znižovanie  platieb štátu.  Naopak, znížiť treba

poistné tým, ktorí vytvárajú  nové pracovné miesta. Nemyslím

na nové miesta v štátnej  správe. Štát nakoniec ručí za sol-

ventnosť Sociálnej  poisťovne len poskytnutím  návratnej fi-

nančnej výpomoci. A pozrite sa, ako štát za posledné tri ro-

ky  prispieval do  tejto  inštitúcie  a ako  znižoval svojím

prispievaním  jej príjmy. V roku 1994 platil 5,8 mld, v roku

1995 4,7 mld,  v roku 1996 - tento rok 3,35  mld a na budúci

rok si navrhuje 0,6 mld, t. j. 10-krát menej ako v roku 1994.

 

     Dámy a páni, upozorňujem, že Sociálna poisťovňa, to nie

je ministerstvo  privatizácie, ktorému by  každým rokom mali

výdavky klesať. Naopak, výdavky  Sociálnej poisťovne sú kaž-

dým rokom vyššie a stále rastú.

 

     Ďalším dôvodom na prijatie mojich pozmeňujúcich návrhov

je vysoké daňové a poistné zaťaženie v Slovenskej republike,

jedno z najvyšších v Európe. Od roku 1993  vzrástlo z 36,8 %

celkové daňové zaťaženie na 44,4 %. K tomuto dátumu v Európ-

skej únii bolo celkové zaťaženie 40,5 %. Vysoké dane pôsobia

na Slovensku kontraproduktívne  najmä v oblasti zamestnanos-

ti. Navrhované zníženie  poistného o 2 % na strane zamestná-

vateľov vytvára  predpoklad na vytvorenie  nových pracovných

miest pri tých istých nákladoch. Za  3 mld korún je Fond za-

mestnanosti  schopný  vytvoriť  50  tisíc  nových pracovných

miest. To sú 2 % z miery  nezamestnanosti, a  nie kamuflova-

nej.

 

     Moja záverečná poznámka.

 

     Dámy a  páni, tých 2,8  mld korún, ktoré  vám v štátnom

rozpočte chýbajú  a o ktoré chcete  pripraviť Sociálnu pois-

ťovňu, je práve toľko, o čo nás občanov Slovenskej republiky

pripravila vládna koalícia vo  Fonde národného majetku jedi-

ným privatizačným  rozhodnutím,  keď 1. augusta 1996 predala

45 % akcií Nafta Gbely za  500 miliónov korún, hoci ich cena

bola  3,2  mld  korún.  Milión  slovenských  dôchodcov mohlo

dostať na  Vianoce trinásty dôchodok. Namiesto  toho na Slo-

vensku pribudlo niekoľko novopečených milionárov.

 

     Ďakujem vám pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Volf. Keď-

že nie je tu, stráca poradie, ale medzitým sa hlási pán pod-

predseda vlády.

 

 

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda parlamentu,

     vážené poslankyne, poslanci,

 

     dovoľte mi bezprostredne reagovať na priebeh diskusie.

 

     Pokiaľ ide  o pripomienky pána  poslanca Pittnera, mys-

lím, že na ne dostatočne presne reagoval pán poslanec Urban.

Myslím si,  že tento problém  budú mať viacerí  opoziční po-

slanci, lebo  si pamätáme prístupy  ku konštrukciám štátnych

rozpočtov práve v roku 1994,  a myslím, že viackrát pripome-

nieme, ak budete vo veľkej miere chcieť meniť štruktúry ale-

bo rozdávať,  alebo mať rôzne  iné námietky k  súčasnej kon-

štrukcii  štátneho rozpočtu,  pamäť parlamentu  siaha 3 roky

späť. (Hlasy z pléna.)

 

     Druhá  vec, pokiaľ  ide o  pána poslanca  Brocku. Je to

klasická výhrada  opozície, že občan  makroekonomiku necíti.

Myslím si, že ju cíti, že  ju cíti aj na poklese nezamestna-

nosti  a vytváraní  pracovných miest,  aj keď nespochybňujem

to, že  časť slovenských občanov pracuje  v Českej republike

aj v iných krajinách. Ale  na druhej strane sa nedá poprieť,

že sa vytvárajú nové pracovné miesta, že je tu rast reálnych

príjmov a rast  reálnych miezd už dva roky  zhruba na úrovni

5 %, čím znovu nepopieram, že nie všetci občania majú takýto

rast, ale ten priemerný rast miezd 5 % je iste významný.

 

     Ďalej otázka miery inflácie - o tej môžete  diskutovať.

Choďte, pán  poslanec Brocka, diskutovať  o nej do  Maďarska

alebo do Poľska, kde ju majú 20, my ju máme 5,4 - predpokla-

dám teraz predbežne za 11 mesiacov - a porovnajte ju s inými

transformujúcimi sa  krajinami. Nie je to  Japonsko a nie je

to Nemecko, ale nesporne 5,4  % inflácie je podstatne menej,

než majú mnohé iné a veľmi chválené transformujúce sa kraji-

ny. Česká republika má 9, choďte teda vysvetľovať českým ob-

čanom, ako sú na tom  dobre v porovnaní so Slovenskou repub-

likou. Treba  si ctiť a  možno aj uznať  niektoré parametre,

ktoré  sa  na  Slovensku  dosahujú.  Dokázali sa valorizovať

dôchodky minulý rok, pevne verím, a vytvárajú sa na to pred-

poklady v Sociálnej poisťovni, dotkne sa to aj roku 1997. Ku

koncu  roku 1996  sa riešili  príspevky pre  rodiny s malými

deťmi. Predlžujeme tento nástroj aj do roku 1997, to znamená

makroekonomika sa reálne prejavuje v živote občana.

 

     Pokiaľ ide  o porovnanie jednotlivých  kapitol, je sku-

točne veľmi zavádzajúce porovnávať konkrétne kapitoly, či je

to Česká republika verzus  Slovenská republika, alebo ďalšie

krajiny. Čosi sa naznačilo  pri spravodajských službách, kde

je  absolútne inak  organizovaný celý  systém a, samozrejme,

potom ináč vyzerá aj v rozpočtových vzťahoch, ale je to mož-

né dokladovať aj na prezidentskej kancelárii.

 

     Kancelária  prezidenta Českej  republiky je dobudovaným

inštitútom,  Kancelária prezidenta  Slovenskej republiky  sa

budovala v priebehu rokov 1995 a 1996, za našej vlády sa da-

li najväčšie  objemy prostriedkov na  vybudovanie kancelárie

prezidenta s tým, že  sa dobudoval Grasalkovičov palác, kle-

sajú potreby  prostriedkov na budovanie  tejto inštitúcie a,

samozrejme, že  klesajú výdavky. Ale na  druhej strane Česká

republika  prevzala,  pokiaľ  ide  o  vládu, veľa inštitútov

z federálnej vlády. Naproti tomu  Slovenská vláda buduje ur-

čité inštitúty, takže z toho dôvodu vyplýva aj väčší tlak na

rozsah prostriedkov v štátnom rozpočte.

 

     Chcel by  som pripomenúť, že  česká vláda má  plánovanú

rezervu vyše  2 mld korún, slovenská  500 miliónov. Porovná-

vajme  aj takéto  údaje, oveľa  vyššiu všeobecnú pokladničnú

správu, ale opäť aj ja sa dopúšťam potom omylov, pretože ide

o neporovnateľné údaje.

 

 

     Pokiaľ  ide o  sociálny fond,  prepočítali sme sociálny

fond a  upozorňoval som na  to v úvodnom  slove, že nemôžeme

reagovať na tzv. potreby Sociálnej poisťovne, pretože podob-

ne kalkulovali potreby aj  jednotlivé kapitoly štátneho roz-

počtu a  vychádzame z určitých  nápočtov ministerstva finan-

cií, ktoré nám naznačujú,  že pri takto navrhnutých platbách

štátu za osoby, za ktoré má štát platiť, vieme ustáť Sociál-

nu poisťovňu, vieme zabezpečiť, aby v roku 1997 aj v ďalších

rokoch boli valorizované  dôchodky, vieme zabezpečiť naplne-

nie rezerv.  Vždy bude diskusia,  či máme pravdu  my, vláda,

ministerstvo financií, či má pravdu opozícia. Chcem len pri-

pomenúť občanovi, že už 2  roky sa vedie diskusia o štátnych

rozpočtoch a už dva razy, ba tri razy, pretože bola aj veľká

diskusia okolo rozpočtového provizória,  sa mali možnosť ob-

čania  aj  tento  parlament  presvedčiť,  že vládna predloha

štátneho rozpočtu  bola reálna. Takže  aj v tomto  zmysle by

sme si mohli spomenúť a možno pristupovať takto aj k navrho-

vanému podkladu štátneho rozpočtu.

 

     Pokiaľ pán Brocka otvoril  vzťah platieb - Sociálna po-

isťovňa, otázka toho, odkiaľ  sa štruktúrujú platby - súhla-

sím. Treba, skutočne je to dlhodobejší problém, musíme nájsť

modus vivendi  medzi poistným, daňami,  medzi účasťou štátu,

medzi účasťou zamestnancov,  podnikateľov. Sme v transformá-

cii, tento model nám funguje len tretí rok, takže je tam ur-

čite ešte  čo zlepšovať.  Predpokladáme,  že  v roku 1998 od

1. januára prídeme s modifikáciou  dane z príjmov a v súvis-

losti s tým sa pokúsime definovať aj určité nové pozície, čo

sa týka platieb poistného.

 

     Nesúhlasím s tým, že máme vyššie zaťaženie daňami a po-

istným. Z  analýzy, ktorú robilo  ministerstvo financií, vy-

plýva, že  máme podobnú zaťaženosť,  len znovu je  to otázka

merania na  relácie, či meriame daňovú  a poistnú zaťaženosť

na hrubý domáci produkt, či ju meriame na konkrétnu jednotku

produkcie, kde práve tým, že  máme nízku mieru pridanej hod-

noty, nízke zhodnotenie výkonov, potom vychádzajú rôzne tvr-

denia, ktoré veľmi úspešne možno  stavať proti sebe, ale da-

ňová poistná  zaťaženosť je primeraná  vo vzťahu k  vyspelým

krajinám. Samozrejme, že  podnikatelia nikdy nebudú spokojní

s daňovým zaťažením a je to asi prirodzená vlastnosť.

 

     Pokiaľ  sa budeme  snažiť  znižovať - a  chceme s týmto

prísť v roku 1998 -, budeme to, samozrejme, viazať aj na vý-

voj zdrojov  či už poisťovní,  alebo štátneho rozpočtu,  ale

samozrejme aj  na opatrenia v oblasti  výberu a správy daní,

ale aj poistného.

 

     Takže treba o týchto veciach diskutovať, ale je to pro-

ces dlhodobejší, ktorý nie je možné vyriešiť za rok.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem,  pán  podpredseda.  S  faktickou  poznámkou sa

hlási pán poslanec Bajan.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Pán podpredseda a minister financií,

 

     aj  keď ste  vo svojej  funkcii, nemáte  právo zavádzať

parlament a širokú verejnosť nejakou údajnou paralelou v ro-

ku 1994.

 

     Vláda pána  Moravčíka nastupovala až potom,  ako bol na

rok  1994 schválený  rozpočet, a odchádzala pred  schválením

rozpočtu, resp.  rozpočtového provizória na  rok 1995. Takže

vaša obrana  tým, že poslanci  nemajú právo kritizovať  kon-

štrukciu tohto  rozpočtu, nie je  seriózna v tejto  oblasti.

Môžeme diskutovať o  plnení, ale o konštrukcii -  to bol váš

rozpočet.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán podpredseda vlády.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážená Národná rada

     a vážený pán poslanec Bajan,

 

     treba si  spomenúť, že vláda  pána Moravčíka vstupovala

do zmeny  štátneho rozpočtu v  priebehu roku 1994,  že boli,

samozrejme, robené zmeny v  štátnom rozpočte a nepochybne aj

s cieľom už blížiacich sa volieb roku 1994 podstatne sa zme-

nili parametre  štátneho rozpočtu. Ak  sme plánovali deficit

16 mld,  skončil deficit 23  mld a bol  naštartovaný tak, že

podstatne prehĺbil deficitný stav v roku 1994.

 

     Vláda pána Moravčíka pripravila, ba aj schválila štátny

rozpočet na rok 1995 vo svojej  vláde,  neprišiel už do par-

lamentu, kde sa  pripravoval  deficit 26 mld Sk, pán  posla-

nec, pričom bolo do toho  zahrnutých aj 17 mld zdrojov Fondu

národného majetku. Ak to zrátam  dohromady, tak to bol defi-

cit vyše  40 mld Sk. S  tým ste chceli prísť  do parlamentu,

keby sme neboli prišli do vlády. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Brocka - faktická poznámka.

 

Poslanec J. Brocka:

 

     Pán podpredseda Kozlík,

 

     s niečím v mojom vystúpení  ste súhlasili, s niečím ne-

súhlasili, niečo  ste nadľahčili. Zopakujem  dve informácie.

Zo Slovenska nie časť, ale 75 tisíc občanov dochádza za prá-

cou do Čiech.  A pri porovnávaní rozpočtu -  ak česká vláda,

Úrad českej vlády má v  rozpočte 200 miliónov, tak slovenská

má 500 miliónov.

 

     A k daňovému zaťaženiu, 44,5-percentné daňové zaťaženie

z hrubého domáceho produktu nemá v Európe obdobu. Tento údaj

čerpám z  vášho materiálu, ktorý prerokúvala  vláda pred me-

siacom. A to, čo som  chcel povedať svojím vystúpením jednou

vetou, že na Slovensku sa nemanipuluje len s parametrami, na

Slovensku sa  manipuluje aj s poslancami,  tak ako včera ve-

čer.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Švec.

 

Poslanec J. Švec:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pán podpredseda vlády, pán minister financií,

 

     myslím si, že pri porovnávaní rozpočtu v roku 1994 tre-

ba brať do úvahy klíringové vzťahy, ktoré bolo treba riešiť,

a okrem toho vláda Slovenskej  republiky v októbri roku 1994

poskytla 1,4  mld Sk rezortu školstva,  v opačnom prípade by

z vášho rozpočtu školy pravdepodobne nedokázali do konca ro-

ku vykonávať svoju činnosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Filkus - faktická poznámka.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Dodnes by som nebol  veril, pán minister financií, pod-

predseda vlády, že ste  schopný prísť do takéhoto demagogic-

kého dialógu.  Sám viete, že  v roku 1994  to vychádzalo 8,8

mld vzhľadom  na klíring a vzhľadom  na všetko, čo o  tom už

vieme. Ale musím vám povedať, že by bolo pod moju dôstojnosť

teraz s vami o tom  hovoriť. Keď budem mať diskusné vystúpe-

nie, poviem vám, prečo  tento rozpočet, ktorý navrhujete, je

protiobčiansky, a poviem vám aj  to, že má ozaj najväčší de-

ficit, aký vôbec doteraz bol za existencie Slovenskej repub-

liky. Ale buďte taký dobrý  a túto plytkú demagógiu nepouží-

vajte. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán podpredseda Kozlík.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážená Národná rada,

 

     odporúčam pánu poslancovi  Filkusovi, aby si zalistoval

v návrhu štátneho rozpočtu na rok 1995, ktorého bol predkla-

dateľom do  vlády a ktorú vláda,  v ktorej sedel, schválila.

(Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Šagát.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Dovoľte,  aby som  pokračoval v tých odporúčaniach, pán

podpredseda vlády,  pán minister financií.  Odporučil by som

zase ja vám, keby ste boli  taký láskavý a pozreli si rozpo-

čet na zdravotníctvo v roku 1994.  Ak by ste nemali k dispo-

zícii tie  dokumenty, zajtra ich môžem  doniesť. A pravdepo-

dobne budete potom súhlasiť,  že zdravotníctvo malo rozpočet

na rok 1994 odhadom z deficitu 6 mld.

 

     A ak ste tu naznačovali divákom a občanom, že sme robi-

li manipulácie  v rozpočte, ktoré smerovali  k tomu, aby sme

si zlepšili imidž, tak sa vám to veľmi  nepodarilo, lebo ako

iste viete, prišli sme so  zvýšením DPH za niektoré potravi-

ny,  aby sa  zlepšil napríklad  nepriaznivý vývoj  rozpočtu,

"ktorým ste nám pravdepodobne pomohli", ale išlo to len pre-

to, aby  sme mohli v  priebehu roku, vážený  pán podpredseda

Kozlík, dať na zdravotníctvo peniaze na hrane 3 mld. Napriek

tomu  Všeobecná zdravotná  poisťovňa končila  s deficitom  3

mld,  ktoré boli  započítané do  deficitu štátneho rozpočtu.

A podľa  mojich informácií  mal štátny  rozpočet oveľa nižší

deficit, s akým ste skončili v roku 1993, pretože vtedy mala

Mečiarova vláda vyše 23 mld. Takže, prosím vás pekne, myslím

si,  že diskutujte  s používaním  parametrov, ktoré  sa dajú

skutočne overiť.

 

     Ďakujem vám.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte raz pán podpredseda vlády.

 

 

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážená Národná rada,

     vážený pán poslanec,

 

     pokiaľ ide o vzťah k zdravotníctvu, v podstate zdravot-

ná poisťovňa  tlačila pred sebou deficit  3 mld dlhšie obdo-

bie. V podstate prvýkrát  sme znížili deficit zdravotnej po-

isťovne pod 3 mld v roku  1995 práve s ohľadom na určitý vý-

voj  príspevkov pre  zdravotné poisťovne  a aj  v tomto roku

napriek  výraznej  kritike,  ktorá  bola  smerovaná na návrh

štátneho rozpočtu roku 1996. To  znamená až v priebehu konca

roku 1995 a v priebehu roku  1996 sme sa v zdravotných pois-

ťovniach dostali pod deficit 3 mld korún. Takže do tejto ob-

lasti by som sa nechcel púšťať.

 

     Druhá vec je, ako  vyzerali jednotlivé rozpočtové kroky

v roku 1994.  A opäť som nechcel,  pán poslanec Bajan, pove-

dať, že sa nemá polemizovať.  Povedal som len, že tento par-

lament  si pamätá  a mnohé  "dobre mienené  rady" bude možné

pripomenúť, ako sa konkrétny bývalý člen vlády správal v ča-

se, keď bol vo vláde.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Glinský.

 

Poslanec J. Glinský:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážená Národná rada,

 

     tiež som presvedčený s  pánom podpredsedom Kozlíkom, že

niektorí kolegovia nemajú nárok na takúto radikálnu kritiku,

ak sa  opakovane, niekoľkokrát dramaticky mýlili. Myslím si,

že by bolo potrebné  naozaj vytiahnuť vyjadrenia za posledné

roky na  adresu konštrukcie štátneho  rozpočtu, veľmi by  to

bolo potrebné.

 

     Pamätám sa tiež  na roky 1994 a 1993,  keď povedzme pán

profesor Filkus bol  stúpencom devalvácie, výraznej devalvá-

cie koruny, ale keď nastúpil do vlády pána Moravčíka ako mi-

nister financií, vzdal sa  tohto zámeru. Uznal, že konštruk-

cia rozpočtu, konštrukcia pána Kozlíka bola správna.

 

     Obávam sa, pretože sú  tu televízne kamery, že niektorí

kolegovia sa  budú za každú cenu  snažiť vytvárať atmosféru,

jemne povedané, demagogického ohovárania.

 

     Dovolím si, keď už mám  mikrofón, reagovať na názor, že

výdavky na štátnu službu,  na Slovenskú informačnú službu sú

nehoráznym mrhaním prostriedkov. V celom svete rastú výdavky

na  obranu štátov  a  obranu  firiem, lebo  dramaticky rastú

straty z vojen medzi  organizáciami, medzi štátmi. Chcem po-

vedať, že  podľa môjho odhadu  straty z tej  skutočnosti, že

republika bola zbavená ochrany a že sa neustále útočí na or-

ganizáciu, ktorá má zabezpečiť ochranu štátu, sú astronomic-

ké a  všetkých nás postihujú.  Podľa odhadov je  už niekoľko

desiatok krajín ovládaných zločineckými mafiami, okrem iného

aj z toho dôvodu, že nemajú dostatočnú ochranu štátu.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. S  faktickou poznámkou chce  ešte vystúpiť pán

poslanec Šagát.

 

 

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Ďakujem.

 

     Vážený pán podpredseda Kozlík,

 

     som rád,  že ste reagovali umiernene  a nevyvrátili ste

niektoré tvrdenia, ktoré som povedal. Chcem vám len pripome-

núť ešte  poslednú vec. Máte pravdu,  že zdravotná poisťovňa

tlačila  pred sebou  dlh viac  ako 3  miliardy. Len si treba

spomenúť,  že bol  vytvorený  rozpočtom  na rok  1993, ktorý

opäť, iste viete, kto robil,  pretože odvody do fondov zdra-

votného poistenia  boli také nízke. A  tým sa založila jedna

veľmi ťažká,  zložitá situácia v  poskytovaní zdravotníckych

služieb, napriek veľkým protestom, i keď pán minister Soboňa

údajne protestoval vo vláde.  Ale podľa môjho názoru, minis-

ter,  ktorý  nezabezpečí  dostatočné  zdroje  a hrozí kolaps

zdravotníctva, nemá byť ministrom  a má abdikovať. Teda toto

sa založilo niekde predtým a vy viete kým.

 

     Ďakujem vám.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Garai.

 

Poslanec J. Garai:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Dovoľte, aby  som reagoval na pána  poslanca Brocku. To

je síce pekné, pán Brocka, čo  ste povedali, že je u nás asi

75 000  ľudí, ktorí chodia  za prácou do  Čiech, ale zabudli

ste dodať, pán poslanec, koľko ľudí z Čiech, Maďarska, Ukra-

jiny  robí tu.  Keď už  hovoríte, tak  hovorte celú  pravdu.

(Hlasy zo sály.) Mal som to šťastie navštíviť dolné Porýnie,

Švajčiarsko,  Francúzsko,  Nemecko,  čo    štáty Európskej

únie. Tam je až 30 % nezamestnaných, páni.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Ducký.

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Ďakujem.

 

     Vážený pán predseda,

     vážený snem,

 

     žasnem, keď niekto, kto mal dostatok informácií, porov-

náva cez rozpočet náklady českej a slovenskej vlády.

 

     Každý, kto tomu rozumie, vie, že všetky obsluhujúce in-

štitúcie v podobe federálnych  výskumných ústavov, české ne-

rátam,  zostali  v  Prahe, a  veľká  väčšina zostala funkčná

a obrábajú a pripravujú podklady  a materiály pre vládu. Kým

mladá  Slovenská republika  okrem toho,  že musela  vytvoriť

všetky vládne  inštitúcie, také, ktoré nikdy nemala - ako je

zahraničný  obchod, ako  je obrana,  ako sú  zahraničné veci

-  nemala a  dlho nebude mať  tú vybavenosť, ktorú  má Česká

republika. Nehnevajte sa, ale to je naozaj porovnávanie vecí

neporovnateľných a mám z toho  taký pocit, ako keby sa vyťa-

hovali číselné problémy za každú  cenu, ako keby sme chceli,

aby vláda  nebola funkčná. To  platí pre celú  činnosť vlády

vrátane rozpočtu.

 

     Česká vláda môže mať aj  menší rozpočet vo väzbe na po-

čet ľudí, ktorí robia vo  vládnom aparáte, a bude mať vytvo-

rené ešte dlhé roky lepšie podmienky ako slovenská vláda. To

nie je sťažnosť  z mojej strany, ale konštatovanie,  a je to

odpoveď na otázku, prečo to takto je. Som skutočne prekvape-

ný, že sa pri rozpočte používa takýto argument.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     to nekonečné  porovnávanie s Českou  republikou je sku-

točne veľmi dojímavé a iba dokumentuje váš pohľad, zameranie

vášho  pohľadu na  to materské  domínium, s  ktorým ste boli

spojení materskou  pupočnou šnúrou  a od  ktorého ste neboli

schopní odpútať sa.

 

     Nejdem opakovať, čo tu uviedol pán minister, exminister

Ducký, veď federálna vláda  nedisponovala len vládnymi zále-

žitosťami a objektmi, celý aparát federácie sa transformoval

na český aparát  tak, že odtrhli z budov  tabuľky a pritĺkli

tam iné  tabuľky, nie federálne ministerstvá,  ale české mi-

nisterstvá. Nepotrebovali meniť absolútne nič, nepotrebovali

nič budovať,  nepotrebovali nič dobudovávať,  mali kompletne

všetko vybudované a naštartovali do štátnosti, ktorá existo-

vala.  To je  historický stav.  Slovensko tento  stav nemalo

a my tieto inštitúty budujeme.

 

     Česká  vláda má  k dispozícii okrem iného  4 paláce  na

okraji Prahy a v okolí Prahy, kde sa uskutočňujú  rokovania,

stretnutia so zahraničnými delegáciami. Slovensko nič takéto

nemá k dispozícii.

 

     A ešte jedna drobnosť. Ak vás toľko mrzí a kole Sloven-

ská informačná  služba, nuž, bohužiaľ,  Slovenská informačná

služba takýto  rozpočet musí mať,  pokiaľ slovenskí poslanci

maďarskej  národnosti budú  chodiť do  Budapešti za Felvidék

a pokiaľ poslanci za KDH budú rokovať v Nemecku s ministrami

pre koordináciu tajných  služieb mimo  protokolu slovenského

ministerstva zahraničných vecí  aj protokolu tohto parlamen-

tu.  Takže, vážení  páni, každý  štát si  bráni svoje záujmy

a bude si to brániť aj Slovensko. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte s faktickou poznámkou vystúpi pán podpredseda Hús-

ka.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Priatelia,

 

     chcel  by  som  pripomenúť,  že  napríklad problematika

zdravotníctva, problém tzv. expandovania cien a problém roz-

počtového krytia v tejto oblasti, je problematika oveľa šir-

šia a nie je vôbec slovensky špecifická. Chcem len napríklad

upozorniť, že dnešné Lidové  noviny majú jeden z podstatných

článkov, ktorý sa začína názvom Nemocnice, bezodná priepasť,

kde upozorňujú na vážne  problémy v českom zdravotníctve, na

problémy  rozpočtovateľnosti  a  problémy  kalkulovateľnosti

i problémy zdrojov a úhrady týchto zdrojov.

 

     Okrem toho  poznáme nové trendy, ktoré  sú aj na západe

vo forme tzv. veľmi agresívnej marketingovej politiky farma-

ceutických firiem a firiem,  ktoré vyrábajú nové zariadenia.

Jednoducho, je to skutočne  zápas o zväčšovanie trhového po-

dielu. S touto skutočnosťou sme konfrontovaní aj my. Pokúšať

sa  toto prešibovať  na vládu  a na  jej nedostatočný spôsob

riešenia v rozpočte je  prinajmenšom veľmi netaktické a pre-

dovšetkým veľmi lacné.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán spravodajca Maxon.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Predovšetkým,  ak dovolíte,  chcel by  som všetkých nás

prítomných vyzvať,  aby sme nechali  priestor tým, ktorí 

prihlásení do rozpravy, aby  mohli formulovať svoje pozmeňu-

júce  návrhy, aby  sme priebežne  mohli pripravovať  dodatok

k spoločnej správe.

 

     Ale keď som už požiadal o faktickú poznámku, dovoľte mi

niekoľko pripomienok. Predovšetkým  prvá k zdravotníctvu. Po

pomerne rozsiahlej diskusii tu v pléne Národnej rady, ktorej

predchádzala, povedal  by som, veľmi  dlho trvajúca diskusia

vo výboroch, ale aj v  kuloároch Národnej rady pred schvaľo-

vaním rozpočtu  v roku 1996, súvisiaca  s financovaním zdra-

votníctva, sa  nám spoločným úsilím v  snemovni podarilo do-

spieť k riešeniu, že zdravotníctvu sme inými zákonnými úpra-

vami, ako bolo navrhované, prispeli sumou 1,3 mld Sk. To bol

výsledok konštruktívnej  diskusie a vtedy  rozpočet vytváral

na takéto riešenie čiastočný priestor.

 

     Veľmi ma mrzí, aká bola  vaša reakcia, pán kolega a ex-

minister, pán poslanec Šagát,  keď sa nám podarilo dosiahnuť

tento objem prostriedkov. Iste si veľmi dobre na to spomína-

te a  vždy, keď vás  odvtedy na chodbe  parlamentu stretnem,

tak ma mrzí, ako môže jeden poslanec takýmto spôsobom reago-

vať na pozitívny výsledok rokovania v pléne.

 

     A veľmi rýchlo ešte  na osvieženie pamäti. Pán poslanec

Brocka tu  nie je. Predpokladám,  že v priestoroch  Národnej

rady  alebo niekde  z  monitoru  počúva túto  rozpravu. Dámy

a páni, prosím, ako  môže on namietať  alebo mať pripomienky

k rastu spotrebiteľských cien potravín? Prosím pekne, zober-

me  si štatistické  údaje, ako  vzrástli spotrebiteľské ceny

potravín  v období  vašej vlády  aj vďaka  tomu nezmyselnému

opatreniu s  DPH. Rozdiel je tam  viac ako 12-percentný. Rok

1996 je úplne iným rokom  a môžeme povedať, že ceny potravín

sa  stabilizovali a  majú najnižší  index rastu  vo všetkých

postkomunistických krajinách. Tak ako môžete vy, prosím, ho-

voriť o raste spotrebiteľských cien  potravín? A s tým, pro-

sím pekne, súvisí ešte jedna skutočnosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán spravodajca - 20 sekúnd.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Áno, ďakujem pekne.

 

     Po roku 1989 boli len dvaja ministri, ktorí znížili do-

tácie do poľnohospodárstva. Bol  to minister Belanský, ktorý

plnil príkazy svojho centra, a minister Koncoš, ktorý rovna-

ko plnil príkazy svojho centra. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ešte faktická poznámka - pán poslanec Šagát.

 

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Ďakujem za slovo, vážený pán predseda.

 

     Dovoľte, aby som spoločne  odpovedal aj pánu podpredse-

dovi Húskovi, aj predsedovi výboru pánu Maxonovi.

 

     Predovšetkým na úvod - i keď strácam sekundy -  dovoľte

mi, aby som sa vám poďakoval, že sa zaujímate o túto proble-

matiku. Už to je, myslím si, jedno z malých víťazstiev.

 

     Ale aby  ste sa trošku predsa  pozreli na problém mojou

optikou, dovoľte, aby som vám povedal, že, samozrejme, môže-

me hovoriť o uspokojivých zvýšeniach rozpočtu, pokiaľ budeme

dávať do rozpočtu porovnateľné - a to sa dá porovnať, vážený

pán podpredseda Kozlík, niektoré ukazovatele v štátnych roz-

počtoch sa dajú vzájomne medzi krajinami porovnať. Niektoré.

A k nim patrí aj to, koľko  sa dáva z hrubého národného pro-

duktu na  zdravotníctvo. Chudobné krajiny dávajú  okolo 4 %,

ale vyspelejšie krajiny od 7 do 14 %. Ani tohto roku, vážený

pán  podpredseda Kozlík,  sme sa  nedostali  na 7 %, pretože

hrubý národný produkt  je 660, a keď z  toho vypočítate 7 %,

je to na  úrovni asi 46 mld. Vaše  predpoklady sú maximálne,

keď sa urobí dobrý výber poistného, na úrovni 40 mld.

 

     A  chcem povedať,  že  všetci  máme nároky  na európske

ošetrovanie, na  úrovni európskych poznatkov.  Na úrovni eu-

rópskych  cien sú  vstupy do  zdravotníctva a  my ich chceme

platiť  našimi. Nehnevajte  sa, to  je  ako  keď pôjdete  do

Prioru, dám vám  5 korún a poviem, kúpte  mi norkový kožuch.

Asi to nedokážete.

 

     Keď chcete mať v zdravotníctve kvalitnú službu na úrov-

ni vstupov - darmo kývate hlavou, pani podpredsedníčka, nech

sa páči za  pult a povedať svoje argumenty,  - ak chcete mať

vstupy liekov, špeciálneho  zdravotného materiálu, pacemake-

rov, transplantácií  atď., musia na to  prísť peniaze, ktoré

odzrkadľujú reálne ceny v  zdravotníctve. A potom môžeme sú-

hlasiť  a ďakovať  - chvalabohu,  že ste  zvýšili. Dajte 7 %

a potom hovorme o diere v zdravotníctve. Ako iste viete, ra-

cionalizačné opatrenia neboli všetky dostatočne dobré.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Harach.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     K mojej poznámke ma tak trošku priviedlo vystúpenie pá-

na spravodajcu, pretože vyznelo tak, že oni dávali dobré ná-

vrhy na dotácie do  poľnohospodárstva, ako keby opoziční po-

slanci boli proti tomu. Naopak,  pán Maxon, my sme ich vtedy

podporili, hoci nevediac, čo sa  udeje, že vy s nimi urobíte

to, čo  ste aj urobili  v obchode s  obilím, o čom  svedčila

správa  Najvyššieho  kontrolného  úradu,  správa vášho úradu

a o čom  svedčila aj správa kontrolného  útvaru Úradu vlády.

Pán Maxon, jednou rukou dávate  a hrdíte sa dotáciami a dru-

hou rukou rozoberáte dotácie takýmito obchodmi. To po prvé.

 

     A po druhé, pán Maxon, napriek tomu sme toto podporili,

pretože potreby poľnohospodárstva vidíme rovnako ako vy. Ale

prečo ste vy vtedy nepodporili naše návrhy, napríklad nielen

pre zdravotníctvo, ale aj pre školstvo? To by bolo tiež zau-

jímavé vedieť.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte predseda výboru pán Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Pán poslanec Šagát,  ten, kto má 5 korún, nech nejde do

Prioru kúpiť si norkový  kožuch. Prosím vás, nezavádzajte tu

demagógiu hrubého zrna takéhoto charakteru.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Rózsa.

 

Poslanec E. Rózsa:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     v súvislosti s prerokúvaním rozpočtu na rok 1997 a zvý-

šením výdavku na Slovenskú  informačnú službu dovoľte mi po-

znamenať,  že  sme  predpokladali,  že  Slovenská informačná

služba nás,  poslancov  Maďarskej koalície, osobitne stráži.

A som  povďačný pánu  kolegovi Hofbauerovi,  ktorý ako  člen

vládnej koalície má zrejme  presnejšiu informáciu o činnosti

Slovenskej  informačnej služby,  že túto  skutočnosť verejne

potvrdil.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa Bartošíková.

 

 

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Ďakujem.

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     aj ja  by som chcela  poprosiť, aby sme  sa stali vecní

a ponechali priestor  na rozpravu a  pozmeňujúce návrhy. Ale

dovoľte aj  mne predsa len reagovať  na celý vodopád faktic-

kých pripomienok.

 

     Nepoznám krajinu, a už  vôbec nie krajinu s transformu-

júcou sa  ekonomikou, kde sa potreby  štátu vyjadrené vo vý-

davkovej  časti  jednotlivých  kapitol  čo  i len približujú

k možnostiam štátov. Prosím vás,  uvedomme si to  a uvedomme

si to aj  na príklade vlády pána Moravčíka,  ktorou páni po-

slanci argumentovali, keď  zvýšili určité  kapitoly štátneho

rozpočtu. V dobrej snahe  prezentovať sa prehodnotili rozpo-

čet, zvýšili  kapitoly, aj menované kapitoly školstva, kapi-

tolu zdravotníctva,  ale, prosím, nie  z maximálne zvýšených

príjmov z dane z  pridanej hodnoty určitých luxusných potra-

vín, ale z 3 mld Sk Fondu národného majetku, ktoré sa odpre-

dajom majetku mali dostať do štátneho rozpočtu a mali pomôcť

kryť výdavky  štátu. Nespochybňujem dobrý  úmysel predávajú-

cich  v priamych  predajoch získať  tieto prostriedky.  Ale,

prosím, aká bola skutočnosť?

 

     Napriek proklamovanému  a určite aj  dobrému úmyslu tie

prostriedky získať, získalo sa 285 miliónov - ak si to dobre

pamätám, ospravedlňujem sa, ak nie -, ktoré boli dané poľno-

hospodárstvu na odstránenie škôd po premnožení sa hlodavcov.

Ospravedlňujem sa ešte raz za nepresnosť. Ale opäť vás vyzý-

vam,  prosím vás,  buďme  vecní.  Ak už  porovnávame výdavky

v iných  krajinách,  porovnávajme  aj  hrubý  domáci produkt

v prepočte na jedného obyvateľa. Tým nám vyjdú možnosti náš-

ho štátu. Bavme sa skutočne vecne o tom, čo je tým impulzom,

ktorý zabezpečí rozvoj ekonomiky. Ale nehádžme tu argumentmi

vytrhnutými z kontextu.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Takže  pán Pásztor, nech sa  páči.  Ešte  fak-

tická poznámka - pán poslanec Palacka.

 

Poslanec G. Palacka:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Pani  kolegyňa  Bartošíková,  naozaj  vecne  a  stručne

- príjmy z Fondu národného majetku v roku 1994 ste vy a vaši

kolegovia  jedným rozhodnutím  v noci  z 3.  na 4.  novembra

všetky zrušili.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vystúpi pán Pásztor a po ňom sa pripraví pán Nagy.

 

Poslanec I. Pásztor:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení členovia vlády,

     vážená Národná rada,

     vážené dámy a páni,

 

     zákon  o  štátnom  rozpočte  je najdôležitejšou právnou

normou, ktorá každoročne zásadným spôsobom ovplyvňuje spolo-

čenské procesy v našom štáte.

 

     Akú  filozofiu sleduje  predkladateľ?  Vláda Slovenskej

republiky sa pri  naplňovaní svojho programového  vyhlásenia

najvýraznejšie  prejavuje práve  v tomto  zákone. V súčasnom

období,  keď sa  posilňujú silové  rezorty  ako ministerstvo

národnej obrany, ministerstvo vnútra a taktiež Slovenská in-

formačná  služba, ktorá  funguje bez  patričnej parlamentnej

kontroly, je plnenie programového  vyhlásenia vlády viac ako

otázne.

 

     V  porovnaní s  minulým rokom  v Slovenskej informačnej

službe tento  rast  predstavuje 130,3 %. Pokračuje tendencia

posilňovania  štátneho  aparátu  bez  vytvárania mechanizmov

kontroly jej úradníkov občanmi, bez toho, aby sa štátny roz-

počet zameral skôr na  zvyšovanie verejných potrieb a použi-

tie  prostriedkov na  dôslednú reštrukturalizáciu  hospodár-

stva. Úlohu štátu v tejto sfére považujem za zvlášť nedosta-

točnú. Z návrhu  zákona o štátnom rozpočte na  rok 1997 jed-

noznačne vanie duch  byrokratizácie spoločnosti, ktorého zá-

klady  boli položené  tzv. reformou  verejnej správy  v roku

1996, ktorá však bola a je iba reformou štátnej správy. Ten-

to štát  má zbytočné miliardy  korún na to,  aby sa budovala

prísne  centralizovaná  štátna   správa,  ktorej  pôsobnosti

v priebehu niekoľkých rokov majú  prejsť vraj na samosprávne

orgány obcí a regiónov.

 

     Existujú dve možnosti. Buď táto vláda nemá záujem o na-

ozajstné prenesenie pôsobnosti na tieto orgány v blízkej bu-

dúcnosti, alebo  ide o naozaj nezodpovedné  nakladanie s fi-

nančnými  prostriedkami  daňových  poplatníkov  tohto štátu.

Reálne si  to neviem predstaviť, že  po zabezpečení všetkých

podmienok činnosti štátnej správy  sa bude postupne zbavovať

svojej pôsobnosti a týmto  strácať na svojom výsadnom posta-

vení v čase, keď sa  byrokracia bude nachádzať na svojom vý-

slní. Za  posledné dva roky je  v úzadí tendencia posilnenia

prvku  samosprávnosti  vo  sfére  nášho spoločenského života

a rastie vplyv zasahovania štátu  do všetkých sfér spoločen-

ského života.  Ide o tendencie,  ktoré boli charakteristické

pre spoločenské zriadenie existujúce  do roku 1990 a asociá-

cie o  ich návrate sú veľmi silné. Pozri včerajšie udalosti.

Aj  keby som  chcel veriť  tomu, že  práve v dôsledku zlomu,

ktorý tu bol, sú nenávratne preč.

 

     Vážené dámy  a páni, oproti roku  1996 sú plánované vý-

davky štátneho  rozpočtu  na rok  1997 vyššie o 17,5 mld Sk.

Naďalej sa počíta so  zvýšením príjmov rozpočtu zvýšením da-

ňových príjmov až  o 9,5 mld Sk oproti  roku 1996. Za reálne

by som to považoval iba v tom prípade, ak by sme už v súčas-

nosti  mohli  konštatovať  nielen  naplnenie  príjmov za rok

1996, ale už aj ich prekročenie. Dovtedy, pokiaľ nie sú pod-

ložené týmito údajmi, považujem  tieto čísla za málo reálne.

To všetko pri vedomí rastu výdavkov štátneho rozpočtu oproti

roku 1996 o 13,1 %.

 

     Deficit štátneho  rozpočtu áno, ale preto,  aby sa pro-

striedky použili na aktivity, kde je jednoznačná ich návrat-

nosť z hľadiska budúcnosti. Ak  táto zásada nie je rešpekto-

vaná,  deficit štátneho  rozpočtu je  cestou, ktorá zhoršuje

naše postavenie a ktorej v  budúcnosti bude nutné aj vrátiť,

najmä ak existuje možnosť  krytia tohto deficitu, zapríčine-

ného predovšetkým a v  značnej miere štátnou dlhovou službou

z prostriedkov získaných v budúcom roku Fondom národného ma-

jetku, ktorý pripravuje privatizáciu majetku v účtovnej hod-

note 110 mld Sk, ktorej  trhová hodnota by sa mala pohybovať

okolo 68 mld Sk.

 

     Opúšťa  sa tendencia  predkladateľa aspoň  sa priblížiť

vyrovnanému rozpočtu,  avšak nie z  takých príčin, ktoré  by

vytvárali podmienky podporou takých  aktivít, ktoré by v bu-

dúcnosti znamenali  prvok rastu. Za  takéto aktivity v žiad-

nom prípade  nie  je  možné  považovať  použitie  obrovského

množstva prostriedkov  do štátnej  správy, 40  mld Sk, práve

z dôvodu  chýbajúcej koncepčnosti alebo neexistencie naozaj-

stného záujmu o priblíženie výkonu  verejnej správy občanom,

ani splácanie štátneho dlhu z daní občanov. V histórii štátu

to  predstavuje  najväčší  deficit,  oproti  roku 1996 vyšší

o 36,6 %.

 

     Vážené dámy a páni, z návrhu štátneho rozpočtu sú zrej-

mé priority predkladateľa, ktorými  sú Úrad vlády, Slovenská

informačná služba,  štátna správa. Pri  týchto prioritách je

zrejme  veľké množstvo  rôznych druhov  rezerv a  v samotnej

Všeobecnej pokladničnej správe chýbajúca konkrétnosť, adres-

nosť a najmä kritériá  použiteľnosti týchto prostriedkov. Ak

v štátnom  rozpočte  chýbajú  presné  kritériá  rozdeľovania

štátnych  prostriedkov, ak  vláda môže  bez obmedzenia meniť

vnútornú štruktúru rozpočtu,  bez obmedzenia upraviť záväzné

limity, záväzné úlohy, záväzné ukazovatele a všetky kapitoly

rozpočtu, financovanie  sa stáva neprehľadným,  vytvárajú sa

potenciálne  možnosti jeho  politického zneužitia  a Národná

rada stráca možnosť kontroly plnenia štátneho rozpočtu.

 

     Deficit  sa vytvára  aj emisiou  štátnych dlhopisov  na

Štátny  fond rozvoja  bývania v  sume 1  mld Sk, na výstavbu

diaľnic v sume 5 mld Sk  a 2 mld pre Export-import banku. Aj

keď s použitím emisie dlhopisov  na tieto aktivity musím sú-

hlasiť,  problematické  však  zostáva  budovanie diaľnic. Ak

tendencia  neprijatia Slovenskej  republiky v  prvej skupine

asociovaných krajín do Európskej  únie bude pretrvávať najmä

z toho dôvodu, že diaľnice vybudované budeme mať, ale ak ne-

budeme  členmi, budú  sa využívať  cestné koridory susedných

štátov a  za tohto stavu je  otázna návratnosť vložených in-

vestícií. Budovanie diaľnic bude  pokračovať, kde však vziať

na rekonštrukciu už existujúcich cestných sietí, ktoré by si

vyžadovali sumu 3 mld Sk?

 

     V porovnaní s minulým rokom  v návrhu štátneho rozpočtu

na tento rok  mi chýba  položka  podpora  malého a stredného

podnikania - máme predsa osobitný  zákon o podpore  malého a

stredného podnikania -, prípadne v ktorej  položke a s akými

aktivitami sa  počíta na ich  podporu. Dynamizáciu ekonomiky

v priebehu budúceho  roka nie je  možné dosiahnuť sumou  cca

2,8 mld Sk.

 

     Vážené dámy  a páni, dovoľte  mi, aby som  sa dotkol aj

problematiky vzťahu štátneho rozpočtu  k rozpočtom obcí. Mi-

nuloročná tendencia, ktorú som predložil vo vzťahu k ďalšie-

mu fungovaniu našich miest a obcí, sa potvrdzuje. O nedosta-

točnom podiele obcí a miest  na štátnom rozpočte svedčí ten-

dencia, ktorá pretrváva, a svedčí o ich nepriaznivej finanč-

nej situácii  smerujúcej k zvyšovaniu hospodárskej závislos-

ti  od centrálnej moci. Ide o  postupné  odstraňovanie samo-

správnosti. O tom svedčí aj terajší priebeh reformy verejnej

správy - zákony 221 a 222  z roku 1996. Nerealizuje sa vytý-

čený cieľ v programovom vyhlásení vlády, t. j. decentralizá-

cia štátnej správy.

 

     Zákon 221  o územnom a  správnom usporiadaní Slovenskej

republiky  nekonkretizuje  vyššie  územné  celky samosprávy.

A zákon 222 o organizácii miestnej štátnej správy predstavu-

je výrazné oslabenie samosprávy, naopak, sústreďuje právomo-

ci v  rukách štátnej správy. Vďaka  týmto zákonom sa verejná

správa  vzďaľuje od  občana. Akékoľvek  aktivity realizované

v rokoch 1994, 1995, 1996 v obciach, vyžadujúce väčšie množ-

stvo prostriedkov, bolo možné zabezpečiť iba prostredníctvom

úverov z  peňažných ústavov. Je  zrejmé, že takéto  množstvo

voľných prostriedkov  nie je pre obce  k dispozícii. Najviac

zarážajúca je  však okolnosť, že  poskytnuté úvery s  úrokmi

nedokážu obce  splácať zo svojich  prostriedkov, nakoľko nie

sú v  mnohých prípadoch postačujúce ani  na zabezpečenie sa-

mosprávnych funkcií uložených zákonom,  čím sú donútené, aby

svoj majetok predávali, a  tak splácali tento úver. Množstvo

majetku však nie je nekonečné  a je otázne, kedy nebudú môcť

zabezpečiť ani samosprávne funkcie.

 

     Štátny rozpočet  vo vzťahu k rozpočtom  obcí je naďalej

likvidačný.  Svedčí o tom  aj percentuálne vyjadrenie podie-

lu rozpočtov obcí zo  štátneho rozpočtu, čo predstavuje 4 %.

Prezentuje sa  zvýšenie o 10  %. Súhlasím, že  ide o 10-per-

centné zvýšenie, ale to všetko  za stavu, keď objem samotnej

zvýšenej sumy  nebol postačujúci už ani  v rokoch 1994, 1995

a 1996 na  plnenie zákonom daných  samosprávnych funkcií. Je

to zrejmé najmä z výkazu  objemu podielových daní na jedného

občana. Táto suma v roku 1993 bola  1 207 Sk, v roku 1995 to

bola suma  2 140 Sk,  z toho obce  dostali iba 1  030 korún,

v roku 1996 to  bola suma 2 370 Sk, z  čoho obce majú dostať

1 125 Sk, a v  roku 1997 to  má byť suma 2 705 korún, z čoho

obce majú dostať iba 1 238 Sk. Tendencie, neochota vládnucej

moci deliť  sa o zodpovednosť za  budúcnosť Slovenska so sa-

mosprávou, najprv štát a až potom obce a mestá, naďalej pre-

trvávajú, a  ako som uviedol, posilňuje  sa postavenie štátu

na úkor našich obcí a  miest, na úkor občanov tejto republi-

ky, na úkor demokracie v Slovenskej republike.

 

     Negatívne  dosahy reštrikcie  podielu miest  a obcí  na

štátnom rozpočte  postihnú všetkých obyvateľov  miest a obcí

bez výnimky.  Prehĺbi sa zadlženosť  obcí, miera zadlženosti

dlhodobo zaťaží  najmä malé a stredné  obce. Tie budú musieť

v budúcich  rokoch šetriť  na výkone  základných funkcií, čo

bude ďalej prehlbovať už existujúce závažné problémy.

 

     Zákonom  Slovenskej  národnej  rady  číslo 369/1990 Zb.

o obecnom zriadení boli samospráve určené kompetencie a úlo-

hy. Odvtedy obce spotrebovali ročne okolo 13 mld Sk na bežné

výdavky. Na rozvoj vynaložili 5 až 7,5 mld Sk. Treba zdôraz-

niť, že  vývoj má neustále klesajúcu  tendenciu z titulu ne-

dostatku príjmov.

 

     Celkove obce  ročne spotrebujú viac  ako 19 mld  Sk. Na

to, aby  mohli obce naplňovať  svoje postavenie ako  piliera

demokracie, a to tak, aby  nemuseli zaťažiť občanov  vyššími

miestnymi poplatkami a vyššou daňou z nehnuteľností, aby ne-

museli predávať majetok za  nevýhodných podmienok, aby nemu-

seli prenajímať majetok so snahou  o čo najvyššiu cenu a do-

stávať sa  do sporu s podnikateľmi,  aby nemuseli obmedzovať

na  minimum plnenie  verejných úloh  a dostávať  sa do sporu

s občanmi a aby sa nemuseli zadlžovať, žiť na úkor budúcnos-

ti a  postupne strácať nezávislosť  a samosprávnosť, je  po-

trebné podstatné zvýšenie podielu miest a obcí na republiko-

vých daniach a značné  zvýšenie dotácie na samosprávne funk-

cie pre obce s počtom obyvateľov 5 000. Stotožňujem sa s ná-

zorom Únie miest, aby bolo do  rozpočtov obcí a miest v roku

1997 z republikových podielových daní podľa zákona o štátnom

rozpočte na rok 1997 určených minimálne 13,5 mld Sk, aby do-

tácia na výkon samosprávnych  funkcií v roku 1997 predstavo-

vala 700 mil. Sk a bola  poskytnutá pre obce s počtom obyva-

teľov do 5 000. Ďalej,  v rámci podpory bytovej výstavby po-

važujem  za potrebné  vyčleniť účelovo  určené finančné pro-

striedky pre  obce v objeme  500 mil. Sk  na prípravu územia

a vybudovanie infraštruktúry.

 

     Vážené dámy a páni,  z uvedeného dôvodu navrhujem tieto

zmeny v návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 1997:

 

     V článku I v § 1 ods. 6 navrhujem zvýšiť sumu 1 696 800

tisíc Sk o 660 mil. Sk.

 

     V § 1 ods. 6 písm. a) navrhujem zmeniť číslo "3 000" na

"5 000" a sumu "300 mil. Sk" na "700 mil. Sk".

 

     V § 1 ods. 6 písm.  c) navrhujem zmeniť číslo "140 mil.

Sk" na "400 mil. Sk",  a to dotáciu na dokončovanie objektov

základných škôl v rámci bývalej komplexnej bytovej výstavby.

 

     V § 6  ods. 1 v  písmene  a) zmeniť  číslo "79,30 %" na

"75 %" a číslo "20,70 %" na "25 %".

 

     V  § 6  ods. 1  písmeno b)  zmeniť  číslo  "96,57 %" na

"92 %" a "3,43 %" na "8 %".

 

     V § 6 ods. 1 písmeno c)  zmeniť "30 %" na "51,45 %", čo

je  podiel  zodpovedajúci  podielu  miestnych komunikácií na

celkovej dĺžke neprašných komunikácií.

 

     V § 6  ods. 1 doplniť o písmeno d)  "dane z príjmov fy-

zických osôb, dane z  podnikania a inej samostatnej zárobko-

vej činnosti  v plnej výške  príjmom rozpočtov obcí".  V tom

istom článku číslo 1 vypustiť § 4.

 

     V kapitole Ministerstvo životného prostredia Slovenskej

republiky navrhujem zvýšiť transfer do Štátneho fondu život-

ného prostredia  na 500 mil. Sk  ako  jediný  z podporných a

rozvojových programov ekologickej povahy.

 

     V kapitole Ministerstva výstavby  a verejných prác Slo-

venskej republiky navrhujem zvýšiť transfer do Štátneho fon-

du rozvoja bývania na 500 mil. Sk.

 

     Vo  Všeobecnej pokladničnej  správe skupinu  8 doplniť:

"finančné prostriedky pre obce  na prípravu územia a vybudo-

vanie  infraštruktúry,  ktoré  ovplyvňujú  bytovú  výstavbu,

v objeme 500 mil. Sk".

 

     V  kapitole Ministerstvo  kultúry Slovenskej  republiky

zvýšiť objem položky kultúry menšín na 225 mil. Sk.

 

     Vo  svojom  návrhu  som  vychádzal  z  úrovne roku 1993

a z úrovne miery inflácie za obdobie od roku 1994. Objem fi-

nančných prostriedkov  na kultúru menšín  v roku 1993  činil

148 mil. korún.  Od roku 1994 ročne činí 58  mil. Sk. Za tri

roky - 1994, 1995, 1996 - dosiahla miera inflácie úroveň cca

55 %.

 

 

     Vážené dámy  a páni, dovoľte mi  predniesť posledný po-

zmeňujúci návrh.  Dotácie k cene  tepelnej energie dodávanej

domácnostiam    v návrhu  štátneho  rozpočtu  rozpočtované

v sume 2,6 mld Sk.  Dotácie  k cene tepelnej energie  na rok

1997 sú rozpočtované o  900 mil. Sk menej oproti skutočnosti

k 31. 10. 1996 a o 870 mil. menej  oproti  skutočnosti  roku

1995. V  návrhu štátneho rozpočtu  na rok 1997  sa na krytie

rozdielu rozpočtovanej dotácie oproti skutočným potrebám na-

vrhuje úprava,  zvýšenie cien tepla  pre domácnosti. Nakoľko

je to  krok v záujme našich  občanov v súčasnej nepriaznivej

sociálnej  situácii, je  zrejmé každému.  Preto navrhujem vo

Všeobecnej pokladničnej správe v  skupine 1 dotácie sumu te-

pelnej energie dodávanej domácnostiam zvýšiť na 3,6 mld Sk.

 

     Ďakujem za vašu pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ďalej  je do rozpravy  prihlásený pán poslanec

Nagy. Pán  poslanec Nagy tu nie  je, stráca poradie. Vystúpi

pán poslanec Palacka a pripraví sa pán poslanec Košnár.

 

     Ešte faktická poznámka - pán poslanec Polka.

 

Poslanec L. Polka:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Dovolím  si jednu  skromnú poznámku  k poznámkam  alebo

k úvodnej časti vystúpenia  pána poslanca Pásztora. Diskuto-

val v  tom zmysle, že  došlo k zvýšeniu  rozpočtov  silových

rezortov.  Nechcem diskutovať  o všetkých,  budem diskutovať

o tom, s ktorým sa zaoberám a ku ktorému ma ťahá srdce. Roz-

počet ministerstva  vnútra, pokiaľ ide  o bezpečnostný úsek,

v roku 1996 predstavoval 20 079 mil. a nejaké drobné, rozpo-

čet bezpečnostného úseku v roku  1997 je plánovaný na 10 490

mil. Buď  hovoríme, pán kolega,  o dvoch rôznych  rozpočtoch

rôznych štátov, alebo čítate tabuľku naopak.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Palacka.

 

Poslanec G. Palacka:

 

     Ďakujem.

 

     Vážený pán predseda,

     vážení členovia vlády,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     prerokúvame  návrh  zákona  o  štátnom  rozpočte na rok

1997,  prakticky  najvýznamnejšiu  hospodársku  legislatívnu

normu  roka. V  demokratických krajinách  je obvykle  debata

o štátnom  rozpočte najsledovanejšou  vnútropolitickou témou

a najostrejším stretom medzi  vládou a parlamentom. Premiéri

prichádzajú  s  vládnym  návrhom  pred  poslancov a zvádzajú

s vládnymi i opozičnými poslancami  ťažkú a dlhotrvajúcu po-

lemiku o  každú marku, frank,  libru alebo korunu  verejných

výdavkov. Po včerajšom škandalóznom hlasovaní o zbavení man-

dátu  je to  už síce  malicherné, ale  Slovensko, žiaľ,  ani

v tomto ohľade nemožno zaradiť medzi bežné demokratické kra-

jiny.

 

     Rozpočet  dostávame len  týždeň pred  jeho prerokúvaním

a len jeden mesiac pred  začiatkom nového rozpočtového obdo-

bia.  Dokonca  ani  termín  15.  november  stanovený zákonom

o rozpočtových pravidlách, schválený samotnou vládnou koalí-

ciou, nebol  dodržaný. Vládny návrh bol  doručený na Národnú

radu ešte o  niekoľko dní neskôr. To by  však nebolo najhor-

šie.  Omnoho  znepokojujúcejšia  je  skutočnosť,  aký význam

prikladá rozpočtu  sama vláda. Svedčí o  tom najmä neprítom-

nosť väčšiny jej členov tu  v pléne, ale i zastúpenie členov

vlády na  rokovaní výborov. A náš  pán premiér nepovažuje za

potrebné povedať k rozpočtu  pred poslancami ani slovo. Rov-

nako ako v minulom roku, ani  dnes tu nie je, čím len potvr-

dzuje pohŕdanie parlamentom a poslancami. (Hlasy v pléne.)

 

     Pán  podpredseda, pán  premiér sem nechodí vôbec, takže

myslím  si, že  je to   celkom oprávnené.  Že sa  tak správa

k opozícii, to  je síce zlé, ale  pri jeho spôsobe vládnutia

pochopiteľné. Je mi však ľúto najmä vás, vážení koaliční ko-

legovia, nechávate sa takto zneužívať vládou, ktorej ste da-

li svoju dôveru, a ona vás má za obyčajných "hlasovacích pa-

nákov", čo nie sú hodní ani len toho, aby pán premiér s vami

strácal čas.

 

     Priznám sa,  že v takejto  atmosfére, po tom,  čo sa tu

predviedlo včera, sa mi ani veľmi nechce rozoberať jednotli-

vé problémy rozpočtu a navrhovať  úpravy, ktoré by mohli as-

poň čiastočne vládny návrh zlepšiť. Ak to napriek tomu budem

robiť,  tak  len  preto,  že  cítim  zodpovednosť  k občanom

a chcem  nám dať  všetkým šancu  prispieť svojím  hlasovaním

k prijatiu takého rozpočtu, ktorý pomôže  ak už nie zlepšiť,

aspoň nezhoršiť v niektorých oblastiach život na Slovensku.

 

     Najzákladnejším  ukazovateľom každého  rozpočtu je suma

príjmov a výdavkov, resp. vzťah medzi týmito dvoma veličina-

mi. Naša súčasná vláda nám  predkladá svoj tretí návrh štát-

neho rozpočtu a musím, žiaľ, konštatovať, že plánovaný scho-

dok  sa ako  doteraz vždy  zvyšuje. V  programovom vyhlásení

vlády, na základe ktorého bola vláde v tejto snemovni vyslo-

vená dôvera, sa vláda  zaviazala, citujem: "Zabezpečiť v na-

sledujúcich štyroch rokoch  postupný pokles podielu deficitu

štátneho rozpočtu  na hrubom domácom  produkte  s cieľom po-

stupne dosiahnuť vyrovnaný štátny rozpočet." A vládne návrhy

pritom projektovali na rok 1995  schodok 21 mld, na rok 1996

27 mld a  na rok 1997 už 36,9 mld - to je  pokladničný scho-

dok.  Projektovaný fiškálny  schodok je  síce v jednotlivých

rokoch nižší, ale vždy z roka na rok rastúci.

 

     Pán minister  financií v tejto  súvislosti argumentoval

skutočnosťou, že  v roku 1995 sa dosiahol fiškálny prebytok,

a tým je podľa neho programové vyhlásenie splnené. S tým ne-

môžem  súhlasiť, pretože  relatívne  pozitívny výsledok roz-

počtového hospodárenia  v roku 1995  nebol dosiahnutý hospo-

dárskou politikou vlády, ale najmä vonkajšími, vládou priamo

neovplyvnenými skutočnosťami - jednak ukončením klíringového

zúčtovania s Českou republikou,  ktorého prebytok sa objavil

v neplánovaných príjmoch, a tiež presunom napríklad odpočtov

DPH do výdavkov roku 1996. Dôležité však je, že návrhy vlády

na roky  1996, 1997 vôbec nesmerujú  k vyrovnanému rozpočtu,

naopak, plánujú vždy vyšší a vyšší schodok.

 

     Schodok  rozpočtu jednoducho  znamená, že  vláda nie je

schopná  z bežných  príjmov uspokojiť  svoje bežné  výdavky,

preto  si požičiava  a v  budúcnosti to  bude musieť splácať

i s úrokmi. Problém je v tom,  že vláda nebude mať ani v bu-

dúcnosti žiadne svoje peniaze,  aj na splácanie schodku bude

musieť vyzbierať  od občanov na daniach.  Vládny návrh preto

zaťaží každého občana len za  rok 1997 dlžobou do budúcnosti

v sume cca 2 300 korún. K  tomu však musíme pripočítať i dl-

žoby z predchádzajúcich rokov, ako aj všetky štátne dlhopisy

a záruky.  Takáto politika  je veľmi  jednoduchá a pohodlná.

Dnes  vláda z  požičaných peňazí  vypláca dôchodky, sociálne

dávky, mzdy  v školstve a podobne,  aby bol pokoj. Nespokoj-

nosť občanov zo zvýšených daní si potom zlízne niektorá ďal-

šia vláda a argument, že to  tak robia vlády aj v iných kra-

jinách, je len vysvetlením a nie je ospravedlnením.

 

 

     Skutočná zadlženosť do budúcnosti je ešte zhoršená emi-

siami  dlhopisov  a  zvyšovaním  preberania  nových a nových

štátnych  záruk. Paragrafom  8 a  9 článku  1 zákona,  t. j.

vzťahu štátneho rozpočtu k  sociálnemu a zdravotnému poiste-

niu, sa venovali alebo budú venovať viacerí kolegovia. Preto

len stručne pripomeniem, že vláda  aj v tejto oblasti znižo-

vaním svojej povinnosti prispievať  do poistných  fondov vy-

tvára  len veľký  dlh do  budúcnosti, ktorý  opäť doľahne na

obyvateľstvo. Pravda, možno už za inej vlády.

 

     Rovnako  sa mi  žiada pripomenúť  stále rastúce záväzky

nemocníc, škôl  a iných rozpočtových  organizácií, ktoré nie

sú v  stave zo svojich  rozpočtových príjmov uhrádzať  bežné

faktúry za energie, lieky, iné služby a sú už v značnej mie-

re nesolventné. Okrem toho, že  môže ísť v niektorých prípa-

doch o ohrozenie funkčnosti týchto zariadení, z ekonomického

hľadiska je to vlastne taký tichý, nikým neschválený deficit

štátneho rozpočtu, ďalšie požičiavanie si, tentoraz od dodá-

vateľov príslušných tovarov a služieb.  Deje sa to vo vedomí

zákona o konkurze, spod  ktorého sú rozpočtové a príspevkové

organizácie vyňaté.  Nech si dodávatelia  vymáhajú svoje pe-

niaze, ako chcú. Na vládu sú krátki.

 

     Nehospodárne šafárenie našej vlády  je zrejmé aj z pro-

porcií  jednotlivých výdavkov.  Napriek plánovanému  veľkému

schodku  vláda šetrí  na sociálnom  poistení, na príspevkoch

obciam,  na stavebnom  sporení, na  životnom prostredí. Zato

nešetrí na výdavkoch pre tajnú službu, reorganizáciu vládnej

administratívy, napríklad na nákupe v tomto roku "prešustro-

vaného" obilia.

 

     Ďalším zaujímavým ukazovateľom  je podiel celkových ve-

rejných  výdavkov, t. j. štátneho  rozpočtu, rozpočtu verej-

ných poisťovní  a fondov  na hrubom  domácom produkte. Vlád-

ny  návrh  pokračuje  v negatívnom  trende  rastu týchto ve-

rejných výdavkov  na HDP. V budúcom  roku dosiahne tento po-

diel 45,3 %. Z návrhu zreteľne cítiť snahy výrazne zasahovať

do ekonomického vývoja a  nedôveru voči pôsobeniu súkromných

subjektov. Rast transferov do  fondov, najmä v pôdohospodár-

stve a v stavebníctve, je  ďalším dôkazom. Okrem toho, že by

sa tieto prostriedky určite  efektívnejšie využili v súkrom-

nom sektore, zakladá sa ďalší zdroj korupcie. Zdá sa, že ru-

ky úradníkov  našej vlády sú  po dvojročnom plnení  programu

Čisté ruky už také čisté,  že rozpočet do nich zveruje stále

väčšie sumy peňazí. Namiesto jasných, zákonom určených a me-

rateľných kritérií  má stále väčšiu moc  pečiatka a svojvôľa

vládnych byrokratov.  Nedávna kauza obilie  nám ukázala, aký

je prínos tohto spôsobu hospodárenia pre našich občanov.

 

     Na záver tejto všeobecnej  časti môjho vystúpenia chcem

ešte  odmietnuť  opakujúci   sa  spôsob  predloženia  zákona

o štátnom rozpočte, ktorý okrem  určenia rozpočtu mení a do-

plňuje celkove 20 iných zákonov, podľa spoločnej správy ešte

aj ďalší, dvadsiaty prvý. Niektoré z nich mení dosť podstat-

ným spôsobom. A niekedy to  ani so samotným rozpočtom v roku

1997 priamo nesúvisí.  Mne tu ani nejde o  nejaký právny pu-

rizmus,  hoci ani  námietky legislatívcov  na takýto  spôsob

tvorby  právneho  systému  nie    neopodstatnené. Ide však

najmä o  to, že každá  z týchto 20  nepriamych noviel by  si

zaslúžila riadne prerokovanie, pripomienky, konzultácie, vy-

počutie si argumentov a  zodpovedné rozhodnutie tohto posla-

neckého zboru. To  by sme však museli mať  asi iný parlament

a inú vládu. Z uvedených dôvodov musím vládny návrh rozpočtu

v mene klubu poslancov  za KDH označiť za zlý  a pre občanov

tejto krajiny škodlivý.

 

     Návrh štátneho rozpočtu je mimoriadne rozsiahlou legis-

latívnou normou. Aj z  ekonomického hľadiska ide o komplexný

problém, ktorý žiadny poslanec  bez aparátu ministerstva fi-

nancií a ostatných rezortov nemôže navrhnúť v ucelenej podo-

be. Preto sa aj ja  obmedzím na niekoľko pozmeňujúcich návr-

hov, ktoré môžu odstrániť  aspoň niektoré parametre vládneho

návrhu.

 

     Za veľmi negatívnu tendenciu  považujem stále sa znižu-

júci podiel  obcí na verejných  financiách. Vláda venuje  na

kontroverznú reorganizáciu štátnej  správy obrovské miliardy

a na príspevku obciam šetrí tak, že to ohrozuje ich fungova-

nie. Zo súhrnu príjmov a  výdavkov obcí na Slovensku je zná-

me, že  obce pokryjú z daňových  príjmov, vrátane podielu na

celoštátnych daniach  i miestnych daní, menej  ako 75 % svo-

jich bežných výdavkov. To znamená, že viac ako štvrtinu bež-

ných, teda samosprávnych výdavkov uhrádzajú z predaja svojho

majetku alebo z úverov.  Tento stav je dlhodobo neudržateľný

a onedlho  môžeme  byť  svedkami  bankrotov niektorých miest

a obcí.

 

     Vláda  pri schvaľovaní  nového územnosprávneho členenia

veľa hovorila  o decentralizácii. Opak je  však pravdou. Vy-

tváranie  nových  okresných  a  krajských  úradov nemá totiž

s decentralizáciou  nič spoločné.  Šéfovia týchto  úradov sú

len úradníkmi a zodpovedajú  svojim nadriadeným - vláde, ne-

zodpovedajú občanom, ktorí na danom území žijú. Poslancom je

známy  návrh únie  miest na  nový systém  financovania samo-

správ. Je  nepochopiteľné, že vláda  sa pri príprave  návrhu

štátneho rozpočtu zrejme  týmto vôbec nezaoberala. Vychádzam

pritom zo skutočnosti, že v systéme na rok 1997 sa plne spo-

lieha na  doterajší mechanizmus a  okrem nepodstatných zmien

v sumách jednotlivých druhov príjmov neprináša nič nové. No-

vý komplexný návrh pre  samosprávy presahuje možnosti pozme-

ňujúceho návrhu, preto sa obmedzím len na jednoduchšiu úpra-

vu.

 

     Na  zlepšenie  finančného   postavenia  obcí  navrhujem

v článku I  v § 6 ods.  1 písm. a) zmeniť  číslo "79,3 %" na

"70 %" a  číslo "20,7 %" na "30 %". Samozrejme,  návrhy odo-

vzdám písomne. Podľa toho rovnako treba zmeniť príslušné po-

ložky v prílohách zákona a  v tabuľkách. Tým sa zvýši podiel

obcí na  dani z príjmov fyzických  osôb zo 4,62 mld  na 6,69

mld. Rovnakým  rozdielom sa znížia  príjmy štátneho rozpočtu

v kapitole Všeobecná pokladničná správa.

 

     Keďže rešpektujem,  že nie je  žiaduce zvyšovať schodok

štátneho rozpočtu, navrhujem znížiť  výdavky v kapitole Vše-

obecná pokladničná správa v položkách  1 302, 64 302 - dotá-

cie k  cene tepelnej energie o 1 miliardu a v položke 8 777,

71 789 - rezerva pre krajské  úrady o 1,044 mld. Tým sa cel-

kový schodok rozpočtu prakticky  nezmení a tieto položky mô-

žeme riešiť inými hospodársko-administratívnymi opatreniami.

 

     S  financovaním obcí  súvisia ďalej  dotácie na mestskú

hromadnú dopravu  a do Štátneho  fondu životného prostredia.

Keďže  v spoločnej  správe sú  niektoré návrhy  na zlepšenie

v tejto oblasti, nebudem predkladať samostatné návrhy, chcem

vás však všetkých požiadať o  podporu týchto návrhov a záro-

veň žiadam  o týchto návrhoch  hlasovať samostatne. V  tlači

544a    to  body 5, 6, 11, 12, 13, 20, 37  a 44 a  v tlači

544b sú to body v časti B-III číslo 5, 19 a 21.

 

     Druhým problematickým návrhom, na ktorý chcem poukázať,

je riešenie zmeny systému  stavebného sporenia. Vládny návrh

v článku I § 7 ods.  2 vylučuje z poberateľov štátnej prémie

tzv.  priateľských sporiteľov.  Predpokladám, že  všetci po-

slanci dostali  list zo Stavebnej  sporiteľne, kde sa  pojem

priateľských sporiteľov  vysvetľuje. Sú to  tí, ktorí sporia

6 rokov a  po skončení zmluvy  chcú tieto peniaze  použiť na

iné účely.

 

     Na prvý pohľad sa zdá, že vláda rieši zvýšenie efektív-

nosti stavebného sporenia, najmä  využitia štátnej prémie na

stavebné  účely. Bližší  pohľad hovorí  niečo iné.  Stavebné

sporenie  je vďaka  štátnej prémii  atraktívne, a preto dnes

existuje cca 800 tisíc zmlúv o stavebnom sporení. Z nich len

časť chce nasporenú sumu použiť na bytové účely. Ale tým, že

sa aj ostatní zúčastňujú na  sporení a viažu svoje úspory na

6 rokov, umožňujú sporiteľni poskytovať stavebné úvery u nás

s mimoriadnou dobou splatnosti 18  rokov. Iné, rovnako dlho-

dobé úverové zdroje pre občanov  prakticky nie sú k dispozí-

cii. Bez priateľských sporiteľov  sa táto možnosť vylúči. Ak

títo sporitelia  nebudú mať nárok  na štátnu prémiu,  ako to

navrhuje  vláda, za  3-percentný úrok  zrejme sporiť nebudú.

Úvery  budú musieť  úsporami kryť  len stavebníci  a tým  sa

splatnosť skráti na 6 rokov a splátky budú podstatne vyššie.

Málokto si takéto stavebné sporenie bude môcť dovoliť.

 

     Preto  navrhujem  v  článku  I  §  7  odsek  2 vypustiť

a v článku XX v bode 4 v  novom znení § 10 ods. 1 zákona 310

o stavebnom sporení vypustiť slová "na  účely uvedené v § 11

písm. a) a ž)".

 

     Táto zmena nevyvolá zvýšenie výdavkov, pretože v návrhu

rozpočtu na rok 1997 sú na štátnu prémiu určené 3 mld korún,

čo zodpovedá súčasnému počtu stavebných sporiteľov. Ak by sa

však zmena podmienok  poskytovania štátnej prémie ponechala,

ako  ju navrhuje  vláda, dá  sa očakávať,  že veľké množstvo

sporiteľov vypovie  svoje zmluvy  a potom  by táto suma bola

zbytočne veľká.

 

     V tejto súvislosti sa chcem pána ministra financií spý-

tať, či je pravda, že  ministerstvo financií chce vo vykoná-

vacej vyhláške znížiť  výšku štátnej  prémie zo 40 % na 30 %

ročného vkladu, ako sa to  objavilo v niektorých médiách. To

je potom to isté  ako zníženie  maximálnej sumy zo 6 000 ko-

rún na  4 500 korún, ibaže  potichu a mimo zákona  o štátnom

rozpočte. Prinajmenšom to treba tým 800 tisíc stavebným spo-

riteľom jasne povedať.

 

     Apelujem  na vás,  vážení kolegovia,  aby ste podporili

tento jediný fungujúci nástroj štátnej bytovej politiky. Tým

skôr, že v rozpočte vláda hovorí o dvoch miliardách na byto-

vú výstavbu z prostriedkov získaných z privatizácie. V návr-

hu na použitie majetku fondu  v roku 1997, ktorý budeme pre-

rokúvať na  tejto schôdzi, však  nie je na  bytové účely ani

koruna. Ak ide o  prostriedky z osobitného účtu ministerstva

privatizácie, ako uviedol pán  minister pri úvodnom prerokú-

vaní vo výboroch,  sú to tie peniaze, ktoré  na byty sľúbila

vláda už v minulom rozpočte.  Na budúci rok však žiadne nové

prostriedky  na byty  nebudú. Ponechajme  preto mladým ľuďom

aspoň stavebné sporenie, ktoré čiastočne môže riešiť ich by-

tové problémy.

 

     Ďalším   problematickým  miestom   vládneho  návrhu  je

v článku I § 2 odsek 3. Návrh zákona určuje, že Národná ban-

ka nemôže od 1. júla 1997 na svojich účtoch evidovať záväzky

vlády, ktoré vláda neuzná. Akých záväzkov sa bude týkať táto

úprava? Chystá sa vláda  neuznať nejaké svoje staršie záväz-

ky? Ak áno, to by bola veľká rana kredibilite Slovenska, na-

vyše  v situácii,  keď bude  vláda potrebovať  požičiavať si

formou  štátnych  dlhopisov  pravdepodobne  aj zo zahraničia

veľké sumy. Navrhujem preto v článku I § 2 odsek 3 vypustiť.

 

     Mám ešte  dva pozmeňujúce návrhy k  novelám iných záko-

nov.  V článku  XVI o  zákone o  dani z  pridanej hodnoty sa

v bodoch 8 až 11 pod zdaniteľné plnenia novo zavádza aj pre-

vod cenných papierov. Aj  keď návrh zložitým spôsobom určuje

sadzbu dane len  10 % oproti iným plneniam,  považujem to za

nevhodné. Jednak je to úplne nesystémový prvok v našom dvoj-

sadzbovom systéme dane z pridanej  hodnoty a jednak pri pre-

vode  cenných papierov  nijaká pridaná  hodnota nevzniká. Ak

vzniká  kapitálový výnos  alebo dividenda,  prípadne úrokový

výnos, všetko toto sa zdaňuje  podľa zákona o dani z príjmu.

Myslím  si,  že  slovenský  kapitálový  trh takéto opatrenie

v súčasnom  nestabilnom investičnom  prostredí potrebuje  zo

všetkého najmenej. Preto navrhujem body 8 až 11 z článku XVI

zákona vypustiť.

 

     Môj  posledný návrh  k vládnemu  návrhu zákona  sa týka

článku XXI nového  znenia § 15 zákona o  bankách. Túto zmenu

považujem za  nebezpečnú, pretože smeruje  k ohrozeniu nezá-

vislosti Národnej banky.  Ministerstvo financií dostane mož-

nosť ovplyvňovať bankový dohľad. Ako bude Národná banka ria-

diť menovú  politiku, ak sa spod  jej vplyvu dostanú najvýz-

namnejšie finančné inštitúcie - Všeobecná úverová banka, In-

vestičná a rozvojová banka  a sporiteľňa. Navrhujem v článku

XXI bod 1 vypustiť.

 

     Mám ešte  jeden návrh pre  ministerstvo financií -  na-

miesto  2 mld,  ktoré    v kapitole  Všeobecná pokladničná

správa vyčlenené na ozdravenie portfólia komerčných bánk, by

podľa môjho  názoru  bolo oveľa  účelnejšie pripraviť novelu

zákona o  dani z príjmov, ktorá  by bankám umožnila postupne

umorovať tzv.  zlé úvery do svojich  nákladov. Toto riešenie

by  sa dalo  stanovenými podmienkami  limitovať napríklad na

2 mld korún, ale  bol by to systémový krok  na zlepšenie si-

tuácie veľkých bánk. Prispelo by to aj k postupnému zníženiu

rozdielu medzi úrokovou mierou  a infláciou, čo by priaznivo

ovplyvnilo celú ekonomiku.

 

     Vážení kolegovia poslanci a  poslankyne, toľko moje po-

zmeňujúce  návrhy. Keďže  týchto návrhov  bude zrejme  veľké

množstvo, prosím, aby boli  všetky podané návrhy rozdané pí-

somne  pred hlasovaním,  aby sme  hlasovanie mohli sledovať.

Toľko k návrhu štátneho rozpočtu.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  aj ja.  Pán poslanec  Košnár, ale  s faktickou

poznámkou sa medzitým hlási predseda výboru pán Maxon.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Oceňujem vecný  prístup pána poslanca  Palacku v závere

svojho vystúpenia.

 

     Dámy  a páni,  predsa len  mi dovoľte  poznamenať jednu

dôležitú vec. 15. 11. bol  termín na doručenie návrhu zákona

o štátnom rozpočte, bolo to v piatok. Návrh rozpočtu bol do-

ručený v  pondelok. Ten piatok som  strávil na pôde Národnej

rady, tiež som  mal maximálny záujem, aby 15.  11. bol návrh

rozpočtu  doručený. Môžem  vám zodpovedne  povedať, že nikto

z poslancov  sa v  odpoludňajších hodinách  nedomáhal, alebo

nemám informáciu,  že by sa niekto  domáhal tohto dokumentu.

Chcem tým jednoducho povedať, že hneď po dvoch dňoch pracov-

ného pokoja bol tento dokument doručený, a teda termín možno

považovať za splnený.

 

     Pán poslanec  Palacka, súčasne vás  chcem ubezpečiť, že

tí, ktorých ste nazvali  "hlasovacími panákmi", určite nese-

dia v  strede tejto poslaneckej snemovne.  Včera ste to pre-

zentovali vy.

 

     A chcel by som zdôrazniť ešte jednu veľmi dôležitú sku-

točnosť. Veľmi veľa sa tu  diskutuje o obciach. Závery roko-

vania Združenia miest a obcí  Slovenska s predkladateľom bo-

li  350 mil.  korún. Dnes  tu padajú  návrhy 700 mil. korún,

zvýšiť o 500 mil. korún. Len pozmeňujúce návrhy pána Pászto-

ra majú  hodnotu blížiacu sa  1,8 mld Sk.  Áno, to je  veľmi

jednoduchá  pozícia opozície - povedať  zvýšiť,  ale  skúsme

hľadať riešenie odkiaľ. A  pozmeňujúce návrhy, ktoré odzneli

z úst pána  Pásztora a, pán  poslanec Palacka, aj  z vašich,

boli vydiskutované. Ako prosím štátny rozpočet môže prispie-

vať  na dobudovanie  infraštruktúry pre  mestá? Mestá  tieto

prostriedky štátneho rozpočtu zhodnotia a potom predajú ten-

to pozemok na bytovú výstavbu aj so štátnym príspevkom. Veľ-

mi dobre viete, že to  je nerealizovateľné, napriek tomu tie

návrhy tu  opätovne odznievajú. Ale tým  nechcem povedať, že

to nie je možné.

 

     Mám ešte jednu veľmi dôležitú poznámku. Tým chcem doku-

mentovať, že poslanci, ktorých  ste nazvali "hlasovacími pa-

nákmi", nesedia v strede tejto poslaneckej snemovne, a že my

sme s  premiérom strávili nad rozpočtom  nie niekoľko hodín,

ale niekoľko dní.  Ak by vás to zaujímalo,  tak vám to môžem

aj zdokumentovať, kedy a kde. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Rea - faktická poznámka.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     skutočne, temer z každého vystúpenia opozičného poslan-

ca zaznievajú hlasy, ako by bolo potrebné obce zvýhodniť pri

prideľovaní  týchto prostriedkov,  ako by  sa tam účelnejšie

použili,  a keďže  ich nedávame,  ako veľmi  ťažko obec musí

predávať majetok, aby mohla plniť základné samosprávne funk-

cie. Odzneli hlavne z úst  pána poslanca Pásztora. Pán pred-

seda výboru uviedol, akú sumu naprojektoval nad pomery štát-

neho  rozpočtu. Len  odporúčam, aby  bol pán  poslanec a pán

primátor  Kráľovského Chlmca  taký dobrý  a zariadil vydanie

obligácií mesta Kráľovský Chlmec.  Veľmi radi potom sumu 1,8

mld rozdáme práve všetkým obciam na Slovensku.

 

     Ale ďalším, ktorí chcú  rozprávať, ako musí obec predá-

vať svoj  majetok preto, aby zabezpečila  svoje základné sa-

mosprávne  funkcie, odcitujem  zo zákona  369 a  pripomeniem

tým, ktorí by  to takto chceli, aby si  to vyčiarkli zo svo-

jich ďalších prejavov,  a tí, ktorí to tak  povedali, aby si

to opravili. V § 8, kde ide o majetok obce, je jasne napísa-

né, že samosprávne orgány majú - pán primátor Pásztor z Krá-

ľovského Chlmca, ste štatutárnym  zástupcom a výkonným orgá-

nom mesta a máte napísané v zákone, ktorý by ste mali vedieť

naspamäť, vy ste ho zrejme nečítali, - citujem, "majetok ob-

ce sa má zveľaďovať, zhodnocovať a vo svojej celkovej hodno-

te zásadne nezmenšený zachovať".  Prosím, do vašej pozornos-

ti, citoval  som zo zákona  369, ktorý je akousi ústavou pre

samosprávu.

 

     Prosím vás pekne, Hnutie za demokratické Slovensko, je-

ho 500 primátorov a starostov sa veľmi starostlivo - tak ako

pán poslanec  hovoril - venovalo príprave  rozpočtu a z mož-

ností,  ktoré skutočne  boli,  spolu  aj so  Združením miest

a obcí  Slovenska sme  zvýšili z  možných  výdavkov štátneho

rozpočtu to, čo sme najviac  mohli dať. Tu prezentujem všet-

kým samosprávnym orgánom, všetkým starostom a primátorom, že

sme veľmi vážne zvažovali, aby  sme mohli dať čo najviac pre

rozpočty miest  a obcí. Skutočne, aj  ja, aj moji kolegovia,

aj naši voliči žijeme mnohokrát v tých istých mestách, žije-

me mnohokrát v tých istých obciach ako vy, takže vás láskavo

prosím, § 8 - majetok  obce a financovanie a používanie pro-

striedkov obecných zastupiteľstiev. A ešte tí páni primátori

a starostovia, ktorí tu budú, pochopiteľne, áno, pán staros-

ta Petržalky,  by som poprosil,  keby ste boli  takí láskaví

a na zobjektivizovanie svojich vystúpení ste predložili vaše

miestne  rozpočty tomuto  zastupiteľstvu v  150 exemplároch,

aby ich  dostal každý poslanec  na svoj stôl  a mohol sa  do

nich pozrieť.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Švec.

 

Poslanec J. Švec:

 

     Ďakujem.

 

     Ja by  som si tiež  dovolil zacitovať čosi,  pán doktor

Rea,  tentokrát z  vyhlásenia alebo  zo stanoviska Združenia

miest a obcí Slovenska k návrhu zákona o štátnom rozpočte na

rok 1997.

 

     V tomto stanovisku sa hovorí, citujem: "Časť výnosu re-

publikových daní v  objeme 6,6 mld korún má  byť v roku 1997

príjmom rozpočtov územných samospráv. Štruktúra daní, na vý-

nose ktorých sa obce v roku 1997 budú podieľať, je nezmenená

v porovnaní s rokom 1996. Vládou Slovenskej republiky uvažo-

vané zdroje poskytnuté pre  samosprávu sú však nedostatočné.

Zákonom Národnej rady číslo  369/1990 Zb. o obecnom zriadení

boli  samospráve určené  kompetencie a  úlohy. Odvtedy  obce

spotrebovali ročne okolo 13 mld  Sk na bežné výdavky, z toho

na výkon samosprávnych funkcií obcí 10 až 11,5 mld korún. Na

rozvoj vynaložili ročne 5 až 7,5 mld korún investičných pro-

striedkov.  Vývoj má  neustále klesajúcu  tendenciu z dôvodu

nedostatku príjmov.  Celkove obce ročne  spotrebujú viac ako

19 mld  Sk." Vzhľadom na jestvujúci  rozpočet, myslím, že aj

na túto situáciu by sme sa mali pozrieť reálnejšie.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Bajan.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Keďže  ma pán  kolega Rea  nepriamo vyzval,  pokúsim sa

reagovať len  poznámkou. Samozrejme, že všetci  vieme, čo je

v zákone o obecnom zriadení, len si treba uvedomiť, že všet-

ci by sme mali vedieť aj to, čo je v ústave, že na obec mož-

no preniesť len takú funkciu, ktorú automaticky zaplatíme zo

štátneho rozpočtu.  Netvrdím, že to  vždy takto nie  je, ale

stáva sa to, a preto o  tom hovoríme. Takže to len kvôli vy-

váženosti informácií.

 

     Druhá poznámka  - vôbec sa  nebránim zverejniť rozpočet

Petržalky, nakoniec, je to  vec verejná, 17 poslancov Národ-

nej rady  sú obyvateľmi Petržalky a  sú pravidelne prizývaní

na naše  rokovania, takže budeme veľmi  radi, keď sa konečne

zúčastnia na rokovaní Petržalky a  pomôžu aj oni tejto mest-

skej časti, o ktorej sa toľko diskutuje.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte predseda výboru pán Delinga.

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.

 

 

     Z  vystúpenia pána  Palacku mi  utkveli okrem odborných

vecí, ktoré podal písomne, dva pohľady na štátny rozpočet na

budúci rok.

 

     Jeden  pohľad, že  v  úvode  označil tento  rozpočet za

škodlivý a  neprijateľný pre všetkých občanov,  no ale to ma

vedie k tomu, že by som odporučil pánu poslancovi Palackovi,

aby dal pokyn svojim prívržencom  alebo členom KDH, aby ten-

to štátny rozpočet v budúcom roku nepoužívali, aby ho nečer-

pali, aby  sa im nič  nestalo. A ja, naopak, budem odporúčať

všetkým poľnohospodárom, ktorí aj keď skromnejšie, ale pred-

sa len z tohto štátneho rozpočtu dostanú navyše. To je jeden

pohľad.

 

     Druhý pohľad - veľmi veľa hovorí o štátnych úradníkoch.

Aj on, aj ja sme boli chvíľu štátni úradníci. Štátni úradní-

ci, samozrejme, sú rôzni. Vieme aj prečo a ako. Ale v rezor-

toch pôsobia dodnes štátni  úradníci rôzneho politického zo-

skupenia, len napríklad váš menovec, pán  Palacka, v rezorte

pôdohospodárstva. Ak ste mysleli  aj jeho alebo všetkých va-

šich členov, ktorí sú v  rezortoch medzi tými byrokratmi, že

sa takto správajú,  tak prosím. Ale ja si  myslím, že všetci

nie sú takí. Myslím,  že také všeobecné, globálne hodnotenia

  dosť nebezpečné  a urážajú  potom možno  niektorých ľudí

vonku, ktorí sú poctiví.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte sa s faktickou poznámkou hlási pán poslanec Palac-

ka.

 

 

 

 

Poslanec G. Palacka:

 

     Vážený pán spoločný spravodajca,

 

     svojím vystúpením ste potvrdili, že podľa pána predsedu

vlády tento parlament  má len 80 alebo možno  dokonca len 60

členov a tak sa aj správa  a tak sa správa vlastne celá vlá-

da.  Bohužiaľ,  vaše  rozhodnutia  ovplyvňujú život všetkých

5 a pol  milióna občanov tejto  krajiny. A to  je odpoveď aj

pánu Delingovi. Vy sa naozaj  správate tak, akoby ste začali

dávať dôchodky  len členom HZDS,  sociálne dávky len  členom

HZDS a  podobne. Uvedomte si,  že spravujete jednu  krajinu,

kde sú aj takí, ktorí vás  nevolili, a rozpočet je pre všet-

kých.  A koho  som myslel  tými úradníkmi?  Myslel som tých,

ktorí dávali  pečiatky na licencie na  obilie, a tých, ktorí

ich kryjú. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Glinský.

 

Poslanec J. Glinský:

 

     Ďakujem.

 

     Tento rozpočet naozaj nie je rozpočtom pre "hlasovacích

panákov". Tvorba rozpočtu na budúci  rok má niekoľko kôl. Na

tejto  tvorbe sa  okrem predstaviteľov  vlády zúčastnili  aj

mnohí poslanci vládnej koalície. Výsledný tvar je kompromis-

ným dielom na základe  veľmi tvrdých argumentačných súbojov,

na ktorých sa zúčastnili  naozaj mnohí poslanci vládnej koa-

lície.

 

     Ďakujem.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec. Ešte pán poslanec Miklušičák.

 

Poslanec J. Miklušičák:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Pán predseda výboru Rea, naozaj je dobré, že zákon sta-

novuje obciam v zásade  zachovať hodnotu majetku v nezmenše-

nej miere. A návrhy smerujú  k tomu, aby samosprávy nemuseli

na   zabezpečenie  výkonu   samosprávnych  funkcií  predávať

a zmenšovať hodnotu majetku, ktorý  je obciam zverený. Práve

preto sú návrhy  na zvýšenie prídelov do rozpočtu obcí, pre-

tože jedine cez odpredaj svojho majetku sú vstave zabezpečiť

inú povinnosť,  ktorú im ukladá  zákon, a to  je práve výkon

samosprávnych funkcií.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Gaľa.

 

Poslanec M. Gaľa:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Chcel by  som len upozorniť  na to, že  Združenie miest

a obcí Slovenska je iba jednou z organizácií, ktorá združuje

samosprávy. Jednou, ale nie jedinou.

 

     Včera napríklad pred parlamentom protestovali zástupco-

via Únie  miest Slovenskej republiky,  ktorí upozorňovali na

nebezpečenstvá plynúce zo  štruktúry rozpočtu pre existenciu

samospráv, a ich stanovisko nikto neberie do úvahy. S prepá-

čením, akosi podozrivo často počúvame o Združení miest a ob-

cí Slovenska pri zákonoch, ktoré  sa týkajú samosprávy - po-

sledne  pri zákone  o uložení  odpadkov - dnes  takisto, pri

preberaní rozpočtu  sa cituje výlučne  stanovisko  Združenia

miest a  obcí Slovenska. Existujú aj  iné organizácie, ktoré

združujú samosprávy,  a ich pohľad je  možno diametrálne od-

lišný od stanoviska Združenia miest a obcí Slovenska.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte raz predseda výboru pán Rea.

 

Poslanec J. Rea:

 

     Ospravedlňujem sa, že ešte raz do toho vstupujem.

 

     Pán  poslanec Gaľa,  Združenie miest  a obcí  Slovenska

združuje viac ako 90 %  samospráv tohto štátu. Únia miest je

len niekoľko  pánov primátorov. Nebudem hovoriť  o ich poli-

tickej orientácii, lebo budem  hovoriť ako o samospráve nie-

koľkých primátorov. Včera, dobre  počúvajte, včera tu demon-

štrovalo na podnet Únie miest, kde sú zastúpení iba primáto-

ri, traja  starostovia obcí, opakujem, za  Úniu miest tu de-

monštrovali traja starostovia obcí na čele s primátorom Bra-

tislavy pánom  Kresánkom, ktorý si  nenašiel cestu do  nášho

výboru, tak ako si našli  starostovia spolu s pánom primáto-

rom minulý  rok. A pre Bratislavu  znamenalo toto stretnutie

v našom výbore s pánom  predsedom parlamentu takmer 200 mil.

korún plus do príjmov Bratislavy.

 

     Tento rok sa neobťažovali,  ale pán primátor demonštro-

val aj s troma starostami.  Prosím vás pekne, aj pre ďalších

diskutujúcich - tu dávame, favorizujeme samosprávu, zatracu-

jeme úradníkov štátnej správy,  miestnej štátnej správy. Po-

dotýkam,  že tak produkt  činnosti  samosprávy, ako  produkt

činnosti miestnej štátnej správy  je služba občanovi. Opaku-

jem, snažme sa všetci spoločne, aby táto služba bola čo naj-

efektívnejšia, a  dajme ju vykonávať  tomu orgánu, ktorý  ju

vykoná efektívnejšie. Tým  získame prostriedky, ktoré môžeme

potom použiť napríklad aj na rozvoj infraštruktúry v mestách

a obciach.

 

     Aj pán profesor Švec, pán poslanec Švec - to stanovisko

sme si  prediskutovali zo Združením  miest a obcí  Slovenska

globálne. Hovorím  nielen za seba, ale  hovorím aj za koalí-

ciu,  že keby  sme vedeli  nájsť miliardu,  keby sme  vedeli

nájsť 200 miliónov, dali  sme oproti vlaňajšku 600 miliónov,

keby sme vedeli ešte nájsť  200 miliónov, dáme to transferom

do rozpočtov miest  a obcí. Ale sám ste  čítali, že obce po-

užili 13 mld Sk na vlastnú spotrebu, z toho asi 11 mld Sk na

samosprávne funkcie. Obce majú príjem 19-20 mld Sk alebo ma-

jú rozpočty 19-20  mld Sk, takže používajú 5  mld na rozvoj.

Prosím vás pekne,  tak nehovorme, že mestá a  obce nemajú na

samosprávne  funkcie. Iste,  všetci  by  sme si  priali, aby

transfer do rozvojov, na  rozvojové programy bol vyšší. Ale,

bohužiaľ, na rok 1997 máme stanovené kritériá rozpočtu, kto-

ré musíme dodržať.

 

     Opakujem,  keby bol  pán primátor  z Kráľovského Chlmca

taký dobrý  a zabezpečil krytie  1,8 mld vydaných  obligácií

tohto mesta pre celú samosprávu, tak by to bolo veľmi úspeš-

né a radi by sme to rozdelili tak, ako to on navrhol.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja. Ešte pán poslanec Miklušičák.

 

 

Poslanec J. Miklušičák:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Mám iba poznámku. Je síce pravda, že Únia  miest a obcí

združuje  počtom menej  členov  ako  Združenie miest  a obcí

Slovenskej republiky, ale fakt je  ten, že v mestách Sloven-

skej republiky žije temer 48 % občanov a z tohto počtu veľká

časť  občanov je  zastupovaná svojimi  predstaviteľmi v Únii

miest Slovenskej republiky.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Gaľa - faktická poznámka.

 

Poslanec M. Gaľa:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Chcem povedať len toľko, že princíp subsidiarity, jeden

z princípov  výstavby moderného  štátu, hovorí,  že na vyšší

orgán treba posunúť len  tie kompetencie, len tie právomoci,

ktoré, povedzme, samospráva nevládze uniesť, buď ekonomicky,

alebo štrukturálne, alebo z  iných dôvodov. Vy tento princíp

absolútne  porušujete pri  tvorbe a  prerozdeľovaní rozpočtu

smerom na mestá. Predsa  treba jednoducho zvýšiť samosprávam

podiel  na  republikových  daniach  a  nechať ich hospodáriť

s týmito  prostriedkami samostatne,  oni už  si nájdu metódy

a spôsoby, ako tieto peniaze investovať v prospech obcí. De-

centralizovať túto vec.

 

     Povedzte  mi,  koľko  je  momentálne  vládnych  fondov,

z ktorých  idú peniaze  cez štátnych  úradníkov na minister-

stvách smerom  nadol. Tuším 14 - fond životného  prostredia,

Pro Slovakia,  fond rozvoja lesa a  neviem aké ďalšie. Každý

fond je  v rukách vládnych úradníkov.  Každá obec, do ktorej

chodím, a  chodím do obcí, potrebuje  čističku, vodovod, po-

trebuje  kanál, potrebuje  povrchy. Každá  obec, ktorá  toto

potrebuje, sa musí prísť,  s prepáčením, pokloniť do Bratis-

lavy a  žiadať na niektorom ministerstve  peniaze, aby mohla

realizovať túto  svoju záležitosť. Veď nech  si to realizuje

v rámci svojho rozpočtu na  základe zvýšených podielov z re-

publikových daní.  Nech to nebude  20 %, nech  to bude viac.

Tým absolútne  nemusíme riešiť túto  vec v rozpočte  takýmto

spôsobom, ako to robíme každý rok.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja. Ale ja si myslím, pán poslanec, že treba

ísť na okresný úrad, nie na ministerstvo. (Ruch v sále.)

 

     Pán poslanec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Ďakujem za slovo, vážený pán predseda.

 

     Demokratická  únia rokovala  s predstaviteľmi Združenia

miest a  obcí Slovenska, považujeme ich  požiadavky za mini-

málne ústretový variant voči vláde a budeme ho naplno podpo-

rovať.

 

     Viete, pán  poslanec Rea, predseda  výboru, vy nie  ste

zodpovedný len za to, ako  sa štátne prostriedky budú tvoriť

(zdroje, výdavky), ale ako sa konkrétne v komunálnej oblasti

a v tej,  ktorú spravujete, efektívne využijú. Keby sa nebol

zbytočne sťahoval Patentový úrad  do Banskej Bystrice, mohlo

sa dať 60 miliónov na rozvoj Slovenskej agentúry pre cestov-

ný ruch, boli by efektívnejšie využité. Keby ste neboli dali

okresné mesto do Žarnovice, kde musíte za 30-40 miliónov bu-

dovať nové  budovy, ale boli by  ste ho dali do  Novej Bane,

ktorá už má budovy hotové, mohli sa tie prostriedky efektív-

nejšie využiť.

 

     Takže nesúhlasím s vami v tom, že niekto tu dehonestuje

štátnych  úradníkov,  ale  naplno sa podpisujem za všetkých,

ktorí hovoria,  že obce a  mestá efektívnejšie využijú  pro-

striedky, ktoré dostanú zo  štátneho rozpočtu. Choďte sa po-

zrieť do Zvolena, ako za  pár "šupov", za tri milióny krásne

upravili areál Pustého hradu.  Keby to robila štátna správa,

bude to stáť 30 miliónov. Takže budeme podporovať požiadavky

obcí a miest v plnom rozsahu tak, ako  Združenie miest a ob-

cí požaduje.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Sopko.

 

Poslanec V. Sopko:

 

     Vážený pán predseda, ak mi dovolíte, chcem požiadať ko-

legov  poslancov  aj  kolegyne poslankyne,  aby svoje názory

vyjadrovali v  diskusii. Myslím, že je  to korektnejšie. Ne-

pokladám za  správne, ak pán  Maxon, pán Rea  alebo pán Hof-

bauer  reaguje na  každého poslanca,  ktorý tu  vystúpi, len

preto, že  má iný názor.  Prihláste sa do  diskusie, bude to

korektnejšie a nemusíte reagovať na každé vystúpenie osobit-

ne.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem vám, pán poslanec. Najmä tí páni poslanci, kto-

rí tu majú prihlášky, fakt, môžu to povedať vo vystúpení.

 

     Pán predseda Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Skutočne na každé  vystúpenie nereagujem, pán poslanec,

ale  na také,  ktoré doslova  trhá uši,  mi nedá zareagovať.

Prepáčte, že sa ozývam, vážený pán predseda, dámy a páni.

 

     Pán poslanec Černák, Patentový  úrad sa do Banskej Bys-

trice sťahoval  jednoducho preto, lebo  hlavné mesto Sloven-

skej republiky Bratislava nebolo za dva roky schopné poskyt-

núť mu adekvátne priestory  na umiestnenie a patentová lite-

ratúra nesmiernej  ceny bola  skladovaná v  hangároch na le-

tisku v Ivanke. Takže ak by  sa toto mesto bolo správalo ako

hlavné mesto štátu, určite by sa tento úrad nemusel sťahovať

do Banskej Bystrice, a som veľmi rád, že sa tam presťahoval,

veď tam funguje veľmi úspešne.

 

     A  čo sa  týka vyjadrení  o tom,  že vláda rozhoduje aj

o tých, ktorí  ju nevolili a  nepodporujú, plne to prijímam.

Ale potom  si dovolím pripomenúť vládu  rokov 1991-1992, keď

páni Džatko  a Kršek, ministri  poľnohospodárstva, zanechali

v tomto rezorte takú spúšť, že súčasné legitímne vlády, dru-

  aj tretia  Mečiarova vláda,  ešte do  dnešného dňa tieto

trosky a  túto spúšť odstraňuje. Kedy  sa vybíjali stáda do-

bytka? Kedy sa rozbíjali  družstvá? Akým spôsobom sa pristu-

povalo vtedy  k poľnohospodárstvu? Vážení  kolegovia, skúsme

sa na to pozerať trošičku objektívnejšie.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Bajan.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Začnem tým, čím skončil  kolega Hofbauer, skúsme sa na-

ozaj na  to dívať objektívnejšie. Ak  bolo treba dohodnúť sa

s ústredným orgánom štátnej správy,  nebol problém, a väčši-

nou sme mu vyhoveli. Živým  príkladom je posledná dohoda me-

dzi ministerstvom životného prostredia a starým mestom. Jed-

noducho, keď sa chce, tak to ide. Problém je len ten, keď je

politické rozhodnutie, tak nemôže byť dohoda.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Miklušičák.

 

Poslanec J. Miklušičák:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Ospravedlňujem sa,  že vystupujem už  tretíkrát v tejto

fáze, ale chcem povedať poznámku.

 

     Nie  je pravda,  že  Ústav  pre normalizáciu  nemal kde

uskladniť  svoje veci.  Predsa priestory  v Bratislave  boli

vybrané,  prispôsobovali sa,  bola otázka  času, kedy  dôjde

k presťahovaniu týchto materiálov z hangárov.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Teraz vystúpi pán poslanec  Košnár. Pripraví sa pán po-

slanec Sopko.

 

Poslanec J. Košnár:

 

     Vážené dámy a páni,

 

     zákonom o štátnom rozpočte  sa naozaj predpokladá nove-

lizovať ďalšia  dvadsiatka zákonov. V rade  z týchto zákonov

ide  nielen o  drobné legislatívno-technické  zlepšenia, ale

v mnohých z nich aj o  vážne vecné zmeny, napríklad daňových

zákonov, zákona o rozpočtových  pravidlách, zákona o staveb-

nom sporení  a podobne, takže  táto každoročne sa  opakujúca

prax narúša stabilitu  právneho poriadku, zneisťuje prostre-

die pre  správanie sa hospodárskych  subjektov i domácností,

a čo tiež nie je  bezvýznamné, odstrašuje touto nestabilitou

aj zahraničných investorov.

 

     V správe k štátnemu rozpočtu, k návrhu štátneho rozpoč-

tu  na rok  1997 sa  uvádza, že  vláda rozpočtom  reaguje na

niektoré  disproporcie. Táto  reakcia, nazdávam  sa, nie  je

dostatočne hlboká. Nejde totiž  po skutočných hlbinných prí-

činách a sotva dokáže prudko  zvrátiť  dosť negatívny vývoj,

napríklad  spomaľovanie hospodárskeho  rastu, napätosť zdro-

jov, narastanie pasívneho salda obchodnej bilancie a defici-

tu bežného  účtu platobnej bilancie,  i v poslednom  mesiaci

badateľný medzimesačný rast spotrebiteľských cien.

 

     Východisko  z pretrvávajúceho  deficitného rozpočtového

hospodárenia vidí návrh rozpočtu  na budúci rok predovšetkým

v reštrikcii  a menej  v mobilizácii  potenciálnych zdrojov,

ktorými slovenská  ekonomika disponuje a o  ktorých sa budem

podrobnejšie vyjadrovať.

 

     Myslím si, že odhad  rastu hrubého domáceho produktu na

rok  1997 je  značne optimistický  a taký  je potom aj odhad

príjmov a schodku  štátneho rozpočtu na budúci rok.  A tu by

som chcel  upozorniť aj kolegov, ktorí  v prestrelke faktic-

kých poznámok u predchádzajúcich predrečníkov diskutovali na

tému rozpočtu na rok 1994, rozpočtu na rok 1995, že pozitív-

ny rast hrubého domáceho produktu v roku 1995 bol predovšet-

kým výsledkom  rastu vnútorného dopytu  a rastúceho exportu,

zavedenia registračných  pokladníc a zmeny  metodiky odpočtu

dane z  pridanej hodnoty zaplatenej  na vstupe. V  roku 1996

export  slabne a  vnútorný dopyt  je stále  v rastúcej miere

uspokojovaný dovozom, ktorý vytláča domácu produkciu. To ve-

die k vysokému saldu obchodnej bilancie, k vysokému deficitu

bežného účtu platobnej bilancie a  k rastu zásob. Už v tomto

roku ide  na konto rastu zásob  veľká časť vykazovaného prí-

rastku  národného dôchodku  a ešte  väčšia časť vykazovaného

alebo  projektovaného  prírastku  hrubého  domáceho produktu

pôjde na toto konto v  roku 1997. Preto možno považovať pre-

dikciu rastu hrubého domáceho produktu  na rok 1997, o ktorú

sa opiera konštrukcia príjmovej stránky návrhu štátneho roz-

počtu, za veľmi smelú.

 

     Druhú vec,  ktorú treba v  tejto súvislosti poznamenať,

že pri  súčasnej metodike výpočtu  hrubého domáceho produktu

sa rast hrubého domáceho produktu zaznamenáva aj vďaka rastu

"výkonov" sektora  verejných služieb a  veľmi podstatnou sú-

časťou sektora  verejných služieb sú  služby administratívy,

ktoré produkuje správa, štátna správa a podobne.

 

     Vrátim sa k otázke  reálnosti či primeranosti očakávaní

rastu hrubého domáceho produktu na  budúci rok a od nich od-

vodených  očakávaní v  príjmovej stránke  rozpočtu. Chcem sa

odvolať na  finančnú skupinu NOMURA, ktorej  odbornosť a ob-

jektívnosť  voči Slovensku  nedávno tak  vysoko vyzdvihol aj

pán premiér Mečiar, ktorá zvýšenie objemu zásob vyčíslila na

11,5 %  z hrubého domáceho  produktu, rast hrubého  domáceho

produktu za rok  1996 odhadla na 6 %  a na rok 1997 na  5 %.

Popri tejto predikcii máme  k dispozícii aj odhad INFOSTATU,

našej inštitúcie,  ktorá rast hrubého  domáceho produktu od-

hadla na budúci rok len na 4,5 %. NOMURA odhadla výšku defi-

citu bežného účtu platobnej bilancie Slovenskej republiky ku

koncu roku 1996 na 5,8 % z hrubého domáceho produktu, vyjad-

rili to v  dolároch na 1 100 mil. USD  a na rok 1997 dokonca

na 7 % hrubého domáceho produktu, teda na 1,5 mld USD.

 

     Keďže prílev zahraničných investícií stagnuje, ich stav

je nízky, nemôžu pomôcť  dlhodobejšie udržiavať deficit pla-

tobnej bilancie v prípustnom rozsahu bez menových dôsledkov,

čím nechcem nijako maľovať devalvačného čerta na stenu.

 

     Príjmy štátneho rozpočtu  svojou štruktúrou ukazujú, že

sa ešte zvýši už aj  tak veľmi vysoké daňové zaťaženie obča-

nov ako zamestnancov, ako  malých podnikateľov a ako spotre-

biteľov. Dane z príjmu majú  priniesť 40 % z celkových príj-

mov  rozpočtu,  daň z  pridanej  hodnoty  a  spotrebné  dane

46,5 %, daň z majetku  0,5 %, príjmy z medzinárodného obcho-

du, najmä clo po odstránení  dovoznej prirážky 3,5 %, príjmy

zo splácania  úverov 2,6 %  a nedaňové príjmy  6,5 %. Daňové

príjmy sa rozpočtujú  o 11,1 % vyššie, ako je očakávaná sku-

točnosť za  rok 1996, ale dynamika  daní z príjmov fyzických

osôb, najmä dane zo závislej činnosti, sa navrhuje až 22,3 %.

 

     Prirodzene, s infláciou rastú aj nominálne mzdy zamest-

nancov,  ak sa o to  odborári usilujú  a ak majú v kolektív-

nom vyjednávaní aký-taký úspech. Zamestnanci sa tým dostáva-

jú do vyšších platových  či príjmových skupín s progresívnou

daňovou sadzbou a čistý prírastok ich miezd, ich zárobkov je

často minimálny.  Ale s infláciou  rastú, prirodzene, aj  by

mali rásť, výnosy dane z  pridanej hodnoty i výnosy spotreb-

ných daní, nehovoriac o  výnosoch, ktoré platí podnikateľská

sféra. A tu je veľká  disparita. Pokiaľ ide o daňové zaťaže-

nie, je  skutočne veľmi vysoké. Ak  budeme počítať navyše aj

so zaťažením poistnými odvodmi, potom je najvyšší čas, resp.

už dávno bolo potrebné mať  k dispozícii a prerokovať v par-

lamente nový zákon o daniach z príjmu, ktorý by uľahčil toto

daňové bremeno,  ale vláda zrejme počíta  s tým, že prijatie

tohto zákona dobre poslúži v predvolebnom roku.

 

     Výnos dane z pridanej hodnoty sa v roku 1996 očakáva vo

výške 48,7 mld  korún  pri výpadku 6 mld Sk.  Na rok 1997 sa

rozpočtuje  výnos tejto  dane vo  výške 55  mld, čo  je rast

o 12,3 %,  ktorý vzhľadom na  už spomínané riziká  v oblasti

rastu hrubého domáceho  produktu predstavuje veľmi problema-

tický rast, a bude  skutočne  veľkým problémom dosiahnuť ta-

kýto rast výnosu dane z pridanej hodnoty.

 

     Pri spotrebných daniach sa  projektuje výnos 24 mld Sk,

čo je odvážne  zvýšenie o 15,9 % oproti  výnosu v roku 1996,

a v tejto dynamike svoj podiel  bude mať zrejme aj projekto-

vaný, resp. vyšší ako projektovaný rast miery inflácie.

 

     Výdavky  štátneho rozpočtu,  o ktorých  je, samozrejme,

v parlamente vždy najviac diskusií, vyjadrujú prirodzene is-

tú stratégiu štátu, stratégiu vlády, ale dlhodobejšia hospo-

dárska  stratégia, žiaľ, u nás  absentuje a nahrádza  sa im-

provizáciami a provizóriami, o  ktorých zo skúseností vieme,

že majú  najdlhšie  trvanie a sú  najdrahšie.  Pán  podpred-

seda vlády  pri  uvádzaní  návrhu štátneho rozpočtu  hovoril

o 17,5-miliardovom prírastku výdavkov  roku 1997 oproti roku

1996, i o tom, že nárast výdavkov štátneho  dlhu, náklady na

územnosprávne usporiadanie, účasť štátu  na zlepšení portfó-

lia bánk, transfery do Štátneho fondu cestného hospodárstva,

zvýšené dotácie  do agrokomplexu - ak mám  použiť  tento po-

jem -, transfer do Štátneho fondu trhovej regulácie, proste,

že tieto položky pohltia, ak to zrátame dovedna, 13,7 mld Sk

a zostávajú len necelé 4 mld Sk na to, aby sa uspokojili zá-

konné nároky na rast miezd  v rozpočtovej sfére, na zvýšenie

rodičovského  príspevku, na  zabezpečenie životného  minima,

pričom len  tieto tri zákonné nároky  predstavujú viac ako 6

mld Sk. Ale  sú tu aj ďalšie nároky,  na uspokojenie ktorých

sa nedostáva, tak  sa tlačí dosť masívne na  objem dávok so-

ciálnej starostlivosti, na obmedzenie platieb štátu do pois-

ťovní, na krátenie výdavkov  na štátnu prémiu stavebným spo-

riteľom atď., čo, prirodzene,  bude znamenať značne zhoršené

životné podmienky pre obyvateľstvo.

 

     V  kontraste s  postavením väčšiny  ľudí živoriacich na

hranici  alebo  tesne nad hranicou životného  minima  je na-

opak štátny rozpočet dosť zhovievavý voči tým, ktorí parazi-

tujú na ekonomike našej republiky.

 

     Rozsah daňových výpadkov,  daňových únikov, nedoplatkov

a odkladov ukazuje, že je tu nebezpečný trend niekoľkonásob-

ne rýchlejšieho rastu výpadkov, resp. nedoplatkov daní, vrá-

tane odkladov, ako je rast výnosov daňových príjmov. Celková

výška daňových  nedoplatkov voči štátnemu  rozpočtu sledova-

ných daňovými úradmi  k 31. 12. 1995 dosiahla  sumu 19,5 mld

Sk, čo  bolo o 4,7 mld  Sk viac ako rok  predtým, ako v roku

1994. V stanovisku Najvyššieho  kontrolného úradu k rozpočtu

na  rok 1997  sa uvádza,  že celkové  nedoplatky na  daniach

a clách dosiahli  k 30. septembru tohto  roku  sumu 27,6 mld

vrátane odkladov, teda za deväť mesiacov tohto roka vzrástli

o 8,1 mld.

 

     Tempo rastu nedoplatkov, ako  som hovoril, rastie v ná-

sobkoch oproti  rastu daňových príjmov.  To pravdaže nie 

nedoplatky na  daniach z príjmov fyzických  osôb zo závislej

činnosti, nie  sú to nedoplatky z  daní, populárne povedané,

miezd a  platov, ale nedoplatky predovšetkým  z iných druhov

daní - z dane z pridanej hodnoty, spotrebných daní atď.

 

     Nepovšimnuté zostali výsledky  kontrolnej činnosti Naj-

vyššieho kontrolného úradu za rok  1995. Dámy a páni poslan-

ci, my sme túto správu prerokovali, aj sme si k nej podisku-

tovali. No a čo? Čo ďalej?  Čo sa deje s tými zisteniami, na

ktoré prišiel Najvyšší kontrolný úrad? V správe som si znovu

prečítal  a  dodnes neviem, či sa  vypracoval  presný zoznam

odpísateľných  a nevymožiteľných  nedoplatkov, ako odporúčal

Najvyšší kontrolný úrad. Čo  sa stalo s nedoplatkom akciovej

spoločnosti Old Herold Ferm  Trenčín, ktorá vtedy vykazovala

nedoplatky vo výške vyše 1 mld Sk, a teraz sa tie nedoplatky

pohybujú niekde na úrovni 1 700  možno 1 800 mil. Sk. Jedno-

ducho, čo sa  s tým urobilo? Aký ohlas  našiel tento podnet,

toto zistenie Najvyššieho kontrolného úradu?

 

     Čo je so zisteniami v kauze obilia a s podnetmi pre Ge-

nerálnu  prokuratúru, ktoré  podal Najvyšší  kontrolný úrad?

Keď sme  pri schvaľovaní programu  tejto schôdze navrhovali,

aby bola do programu tejto schôdze zaradená informácia gene-

rálneho prokurátora o tom, čo  sa deje s týmito podnetmi vy-

plývajúcimi  z obilnej  kauzy, tak  ste to,  vážení koaliční

poslanci, zamietli.  Zrejme vás to nezaujíma.  Už sa vlastne

ani nečudujem,  že poslanci Združenia  robotníkov Slovenska,

hovorím to  strašne nerád, ale  musím to povedať,  nechávajú

svojho  predsedu Najvyššieho  kontrolného, ako sa vraví, "na

holičkách".

 

     Dovoľte mi,  aby som sa teraz  zmienil o veľmi závažnej

otázke, o otázke rozpočtových  rezerv a rozsahu rozpočtových

opatrení. V článku I v §  4 návrhu zákona o štátnom rozpočte

na rok 1997 vláda na rok  1997 navrhuje, aby ona alebo z jej

zmocnenia minister financií - tak je to v zákone o rozpočto-

vých pravidlách - mohli rozhodovať v priebehu roka o rozpoč-

tových opatreniach,  ktorými sa neprekročia  celkové výdavky

štátneho rozpočtu o  viac ako 10 %, pričom  sa nesmie zvýšiť

schodok štátneho rozpočtu. Teda na tento rok sa navrhuje zá-

konom  schváliť 10-percentný  rozsah opatrení,  10-percentnú

možnosť prekročenia výdavkov jednotlivých kapitol, resp. vý-

davkov za  predpokladu, že sa  nepohne so schodkom  štátneho

rozpočtu. Uvedomme si, ako je to  veľa. 10 % z celkových vý-

davkov štátneho  rozpočtu rozpočtovaných na rok  1997, to je

20 700 mil. Sk.

 

     Ak vezmeme do úvahy, že rezervy, zákonné rezervy i úče-

lové prostriedky,  ktoré sú zapracované  v kapitolách, pred-

stavujú 14 mld Sk, čo je  6,8 % všetkých výdavkov (to nie sú

čísla, ktoré by  som si bol vymyslel, sú  to čísla, ktoré si

každý môže  vyčítať z návrhu  štátneho rozpočtu a  zo správy

k nemu), tak  zistíme, o čom vlastne  tu  v tomto parlamente

pri rozpočte rozhodujeme. V  podstate, prepáčte mi vulgariz-

mus, o záchovnej  dávke. A všetko, čo je  nad ňu, nerozhodne

parlament, ale rozhodne vláda.

 

     Pre tých,  ktorým to ešte  nedošlo, by mohlo  byť veľmi

poučné  pozrieť si štátny záverečný účet za rok 1995 i sprá-

vy Najvyššieho  kontrolného úradu a  urobiť si obraz,  čo to

znamená, ak má vláda také  veľké zmocnenia na rozsah rozpoč-

tových opatrení a také málo precízne a konkrétne definované,

ale  zato obrovské  rezervy. Ak  si to  porovnáme, napríklad

prílohu číslo 3  k štátnemu záverečnému účtu za  rok 1995 so

zákonom o  štátnom rozpočte a s  materiálmi, ktoré sme vtedy

posudzovali, tak  pochopíme, ako a aká  politika sa dá robiť

s 10-percentným rozsahom, ktorý sa navrhuje na rok 1997.

 

     Rok  1995 bol  rozpočtovo sotva  opakovateľný  rok  tak

z hľadiska východísk,  ktoré sa preň  vytvorili v roku  1994

- a tu nám nepomôžu nijaké osočovania  a prestrelky, tá vlá-

da,  oná vláda  atď. -,  ako aj  z hľadiska neopakovateľných

vplyvov,  ktoré  priaznivo   pôsobili  na  zvýšenie  príjmov

v oblasti metodiky,  zmien odpočtov dane  z pridanej hodnoty

i zúčtovaním  klíringu s  Českou republikou.  Celkové príjmy

rozpočtu v roku 1995 sa  splnili na 111,4 %, celkové výdavky

na 102,4 %, rozsah  rozpočtových  opatrení  bol 10 100 mil.,

čiže 6,4 % skutočných  výdavkov.  Tieto rozpočtové opatrenia

výrazne ovplyvnili tak ekonomické členenie výdavkov na bežné

a kapitálové,  i vo  vnútri týchto  skupín, ako  aj členenie

podľa druhov a kapitol.  Rozpočtovými opatreniami, ktoré mo-

hla urobiť vláda bez parlamentu, sa zákonom stanovené výdav-

ky niektorých  kapitol v roku 1995  prekročili veľmi vysoko.

Napríklad kapitola Úradu vlády  na 183 %, kapitola minister-

stva  financií  na  161 %,  kapitola  Slovenskej informačnej

služby atď.

 

     Nevravím to preto, aby  som tu proste vzbudzoval nejaké

nevraživosti,  ale uvádzam  to ako  argumenty, ktorými chcem

podoprieť svoj pozmeňujúci  návrh, aby sme v článku  I v § 4

odseku 2  nahradili  číslo "10 %" číslom "5 %". Je to dosta-

točne veľký rozsah nato, aby mohla vláda reagovať na meniacu

sa situáciu, na meniace sa  podmienky, ktoré sa skutočne ne-

dajú presne detailne, do haliera  predvídať a zakotviť v zá-

kone o  štátnom rozpočte. Ale nevidím  nijaký rozumný dôvod,

ktorý by  bránil tomu, keď sú potrebné, prijať opatrenia zá-

sadnejšieho rázu, pretože vývoj to vyžaduje, sú to mimoriad-

ne situácie,  mimoriadne okolnosti, alebo sa ukáže, že pred-

poklady, z ktorých rozpočet  vychádzal, sa nenapĺňajú, prečo

by o tom nemal rozhodovať a diskutovať parlament.

 

     Rozpočty kapitol - ak sa na  ne  pozrieme, tak zistíme,

že cez rozpočty doterajších 37 takrečeno  tradičných kapitol

sa prerozdeľuje 169 mld Sk  a cez 8 nových kapitol krajských

úradov 37,9 mld Sk. Do týchto nových ôsmich kapitol sa deli-

mitovali prostriedky z tzv. rezortných, z kapitoly minister-

stiev školstva, vnútra,  práce a  sociálnych vecí, životného

prostredia  a radu ďalších, dá sa to napočítať. Tie porovna-

nia sú sťažené, ale vonkoncom nie  je pravda, že sa nedá po-

rovnávať štátny rozpočet na rok 1997 z hľadiska  jeho štruk-

túry  so štátnym rozpočtom na rok 1996, na rok 1995, pretože

je tu iná štruktúra kapitol. Vláda to veľmi dobre vie, že sa

to porovnávať dá, a aj to vláda  robí, ibaže sa to v jej ma-

teriáloch  k poslancom  nedostáva.  Keď  si to  žiadame, tak

sem-tam niečo aj dostaneme.

 

     Keď prepočítame výdavky  jednotlivých kapitol navrhova-

ných na rok 1997  na upravené výdavky roku 1996, vrátane de-

limitácií a rozpočtových opatrení, dostaneme akúsi základňu,

pri ktorej  sa ukáže, že výdavky  viacerých kapitol na tejto

porovnateľnej báze sa výrazne krátia, a nejde len o Kancelá-

riu prezidenta Slovenskej republiky, ale  ide aj o Úrad jad-

rového dozoru  a podobne. A nejde  len o kapitálové výdavky,

kde, samozrejme, ak sa jeden rok postaví budova, tak už môžu

byť kapitálové výdavky na budúci rok výrazne nižšie, ale ide

aj o bežné výdavky. A tak dostaneme tri hladiny rozpočtových

kapitol, pri ktorých niektoré idú absolútne dolu, pod úroveň

roku 1996,  niektoré zostávajú na  hladine roku 1996,  resp.

pod hladinou  očakávanej  miery inflácie, a zistíme, že celý

rad ďalších  kapitol ide vysoko nad  akýsi primeraný percen-

tuálny prírastok. Tak napríklad  najvyšší nárast výdavkov sa

rozpočtuje pre Správu štátnych hmotných rezerv 35,1, pre mi-

nisterstvo  hospodárstva  28,8,  ministerstvo spravodlivosti

23,  pre už  tu spomínanú  Slovenskú informačnú  službu atď.

Nazdávam sa,  že aj v  tom sa odzrkadľujú  skutočné priority

vlády.

 

     Napriek tomu, že tu odznela dosť prudká  výmena názorov

týkajúca sa  vzťahu štátneho rozpočtu a  rozpočtov obcí, mám

odvahu hlásiť sa k tým, ktorí vravia, že podiely obcí na vý-

nosoch republikových daní sú nízke nato, aby zabezpečili vý-

kon všetkých funkcií, ktoré sa  od obcí očakávajú. Tento po-

diel treba  zvýšiť a dotáciu na  výkon samosprávnych funkcií

obcí zvýšiť taktiež príslušným spôsobom. Nebudem vás zaťažo-

vať citovaním konkrétnych  pozmeňujúcich návrhov. Odovzdávam

ich v písomnej podobe pánu spoločnému spravodajcovi.

 

     Dámy a páni, chcem  povedať, že návrh štátneho rozpočtu

na budúci rok je návrhom, ktorý výrazne prehĺbi sociálnu po-

larizáciu v slovenskej spoločnosti.  Je nemilosrdný voči tým

najslabším, najmenej schopným odporu, ale je dosť veľkorysý,

zhovievavý voči  tým, ktorí rýchlo zbohatli  a  ktorí tvoria

tú famóznu tzv. slovenskú  kapitálotvornú vrstvu. Takýto so-

ciálne nespravodlivý rozpočet osobne podporiť nemôžem.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Košnárovi.

 

     Vážené  pani  poslankyne,   páni  poslanci,  vyhlasujem

15-minútovú prestávku a  zvolávam grémium. Budeme pokračovať

o 15 minút a vystúpi pán poslanec Sopko. Pán poslanec Lysák.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     budeme pokračovať  v prerušenej schôdzi  Národnej rady.

Pred prestávkou som oznámil,  že vystúpi pán poslanec Sopko.

Prosím, nech sa páči, pán poslanec.

 

     S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán predseda, chcem  vám tlmočiť stanovisko Kresťansko-

demokratického klubu k politickému  grémiu, ktoré ste zvola-

li. Zvolali ste o 17.30  hodine politické grémium, na ktorom

ste oznámili,  že zvolávate mimoriadnu schôdzu  dnes o 19.15

hodine. Schôdzu, na ktorej sa má hlasovať o vašej dôvere.

 

 

     Chceme  vyjadriť nespokojnosť  s tým,  že ako  včera po

19.00 hodine (pán profesor, prosil  by som vás, lebo hovorím

s pánom predsedom a nevidím ho),  tak dnes, prakticky v noč-

ných hodinách nás tu nútite rokovať o veciach, ktoré si žia-

dajú pokojnú myseľ a pokojný  prístup. Z tohto dôvodu dávame

protest a upozorňujem vás, že ak sa nenaučíme v tomto parla-

mente rokovať cez deň, tak opozícia má vždy dosť hlasov zvo-

lať ďalšiu schôdzu tak, aby bola v normálnom čase a cez deň.

Prosím, aby ste to zobrali na vedomie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno, pán poslanec, nič v tom opozícii nebráni, aby uro-

bila tento krok.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Je to nedôstojné voči opozícii, že hodinu pred zvolaním

schôdze nám oznámite, že zvolávate mimoriadnu schôdzu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec,  ja som vám vysvetľoval  na grémiu, prečo

som  to urobil,  neviem, či  ste tak  referovali aj vo vašom

klube. Ak ste  referovali, som rád, ak nie,  tak ja to potom

pred začatím schôdze poviem.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Bolo by  dobré teraz, aby  to aj občania  počuli, prečo

zvolávate stále nočné zasadnutia.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Občania to  budú počúvať aj potom,  takže ja to zdôvod-

ním. Jednoznačne dobre viete, že 31 poslancov dalo dnes ten-

to návrh s tým, že keby  som realizoval tento návrh tak, ako

mi to ústava dovoľuje - rozhodnúť sa hneď, neskôr alebo úpl-

ne na posledný deň -, vždy  to vyjde ešte na rokovanie tejto

schôdze. To znamená,  že som sa rozhodol preto  tak, lebo sa

prerokúvajú  také vážne  body, ako  je rozpočet,  potom bude

vystúpenie prezidenta. Nebudem túto schôdzu deliť a prerušo-

vať, lebo  nič iné by mi  nezostalo zo zákona, preto  som sa

rozhodol teraz  a väčšina predsedov  klubov na grémiu  mi to

schválila.

 

     Pán poslanec, preto ďalej  o tomto nechcem hovoriť, bu-

dem hovoriť na začiatku schôdze.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán predseda, len vás upozorňujem, že v pondelok nie je

zasadnutie schôdze Národnej rady a bolo možné pokojne zvolať

Národnú radu. (Hlasy v sále.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, prosím, aby sme o tom nedebatovali. Máme

skutočne ešte vyše 20 prihlásených  do rozpravy k tomuto bo-

du, ktorý považujem za dôležitý.

 

     S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Moric.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda.

 

     Pán poslanec, prosím ťa  pekne, možno máš pravdu, možno

nemáš pravdu, keď hovoríš o  dôstojnosti, či je to dôstojné,

alebo nedôstojné. To  je tvoja vec, ako sa  na to dívaš. Ale

ja sa  ťa pýtam: To,  ako ste to  spravili, ako to  spravila

opozícia, to bolo podľa teba dôstojné?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa Rusnáková.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán predseda, nie je pravda, že na zasadnutí politické-

ho grémia  väčšina poslaneckých klubov súhlasila  s tým, aby

sa o 19.00 hodine začala mimoriadna schôdza. Všetky opozičné

parlamentné poslanecké kluby vám oznámili, že sú proti (Hlas

predsedu  parlamentu: Áno.),  a koaličné  sú za.  Väčšina je

opozičných. Teda vás prosím, aby ste nedezinformovali v tom-

to prípade.  (Smiech v sále.)  Je viacej opozičných  klubov,

vážení kolegovia, ak ste si  to doteraz nespočítali, tak ne-

viem, na čom sa smejete.

 

     Pán predseda, ja vás prosím  a žiadam, aby ste nezvolá-

vali schôdzu  večer. Tento večerný  syndróm rokovaní je  pre

túto Národnú radu veľmi nevhodný. Nič nám nebráni v tom, aby

sme  zajtra  ráno  o  9.00  hodine  pokračovali  mimoriadnou

schôdzou  a potom pokračovali v programe, ktorý sme si riad-

ne schválili.

 

     Je aj iná alternatíva - rokovať o tomto bode po štátnom

rozpočte, ale o 19.00 hodine je ten najnevhodnejší čas, kto-

rý ste si vybrali.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa, tento termín  ste si vybrali vy. Mohli

ste to  dať tak, aby to  bolo po rozpočte, ja  by som to bol

akceptoval. Tak ako akceptujem toto.  Myslím si, že sa o tom

zbytočne teraz  bavíme a rozprávame.  Zvolal som schôdzu  na

19.15 hodinu.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán predseda,  my sme dnešný  termín nenavrhovali. Máte

tam ústavou dané možnosti niekoľkých  dní. Vy ste si vybrali

tento deň.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa, veď ja sa o tom s vami nevadím. Na za-

čiatku som povedal, čo mi umožňuje ústava, a nič som neporu-

šil. Takže prosím, zvolal som schôdzu na 19.15 hodinu.

 

     Budeme  pokračovať v  rokovaní tejto  schôdze. Ešte  sa

s faktickou poznámkou hlási pán  poslanec Garai. Nechcel som

to vyprovokovať, takto ste to urobili vy.

 

Poslanec J. Garai:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Práve vyzývam pánov kolegov z opozície, že ústava a ro-

kovací poriadok jasne  píše - do 7 dní.  Neudáva ani hodinu,

ani prvý, ani druhý, ani siedmy deň. Je absolútne jedno, ke-

dy pán predseda vyhlási a kedy zvolá schôdzu.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pánu poslancovi Moricovi by  som rád povedal, že opozí-

cia preto dnes ráno dala  návrh na odvolanie predsedu parla-

mentu,  že včera  z podnetu  predsedu parlamentu  bol hrubým

spôsobom porušený  ústavný stav Slovenskej  republiky. A pán

poslanec Moric, ty to pochopíš až vtedy, keď ty budeš takým-

to spôsobom vyhnaný z parlamentu, dovtedy nie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, môžem to opäť verejne vyhlásiť, že svojím

konaním som neporušil ani  len milidesatinku zákona Národnej

rady o rokovacom poriadku. Konal som v zmysle zákona a pred-

pisov Národnej rady.

 

     Pán poslanec Cabaj.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený pán predseda, chcem poprosiť, skutočne sa vráťme

k prerokúvaniu  návrhu zákona  o rozpočte.  Tieto teoretické

úvahy sme  si vypočuli na grémiu  a nemá význam ďalej  v tom

pokračovať.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, skončme  už, páni poslanci.  Stiahnite tie fak-

tické poznámky. (Hlasy z pléna.) Prosím, pán poslanec Sopko.

 

Poslanec V. Sopko:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážení členovia vlády Slovenskej republiky,

     vážená Národná rada,

     kolegyne, kolegovia,

 

     návrh štátneho  rozpočtu na rok  1997 vytvára pre  jeho

užívateľov  veľmi  tvrdé,    nereálne  podmienky. Zvýšením

mzdových výdavkov  sa prehĺbi vnútorná  zadlženosť jednotli-

vých  správcov rozpočtových  kapitol, rozpočtových  výdavkov

a dôjde k  absolútnemu obmedzovaniu výdavkov  smerovaných do

údržby a do správy štátneho majetku.

 

     Z pohľadu  štátneho rozpočtu to bude  naozaj rok  núdze

pre väčšinu rezortov, pre novovzniknuté krajské úrady aj pre

mestá a obce.  Navrhovaným schodkom v objeme 36  900 mil. Sk

a vydaním dlhopisov v objeme 8 mld Sk sa zakladá ďalšie vnú-

torné zadlženie štátu a pri súčasnej úrovni zadlženia aj ne-

únosná a neudržateľná pozícia a  podiel štátneho dlhu v roz-

počtoch ďalších rokov. Ukazuje sa,  že objem vyše 37 mld Sk,

ktorý odčerpá  kapitola štátneho dlhu  v roku 1997,  výrazne

ovplyvňuje  a značne  redukuje výdavky  do ostatných kapitol

a obmedzuje rozvojové programy. Jeho podiel  vo výške 17,9 %

z celkových výdavkov štátneho rozpočtu zásadne ovplyvnil ce-

lú koncepciu stavby štátneho rozpočtu na rok 1997.

 

     Príjmová časť  rozpočtu na budúci rok  je postavená ob-

jektívnejšie  a reálnejšie,  ako to  bolo v  rozpočte na rok

1996. Výška plánovaného schodku štátneho rozpočtu však hľadá

dostupné zdroje, ktoré by  posilnili príjmovú časť rozpočtu.

Takýmto zdrojom by mohla  byť predovšetkým  likvidácia nedo-

platkov na daniach plynúcich do štátneho rozpočtu. Tu by ma-

li  smerovať  účinné  opatrenia  vlády Slovenskej republiky.

Inými slovami, väčšiu pozornosť  by sme mali venovať mobili-

zácii zdrojov a zvýšeniu príjmovej základne a až potom vyko-

návať nevyhnutné reštriktívne opatrenia.

 

     Značným rizikom návrhu  štátneho rozpočtu je zabezpeče-

nie jeho likvidity v  priebehu roku cudzími zdrojmi, ktorými

budú  zdroje komerčných  bánk. Napočítaná  potreba na emisiu

dlhopisov, vykrytie schodku roku 1996, aj priebežného schod-

ku 1997  vytvorí ponuku v  štátnych cenných papieroch  okolo

7 mld  Sk.  Tento  objem  bude  chýbať  podnikateľskej sfére

v úverovej  oblasti. Len  ťažko sa  dá predpokladať,  ako sa

zachová  peňažný trh  pri naplňovaní  tohto zámeru  štátneho

rozpočtu. Nezáujem peňažného trhu  o tieto  cenné papiere by

mohol spôsobiť vážne problémy  pri financovaní štátneho roz-

počtu.

 

     Pokiaľ ide  o rozpočty kapitol, v  návrhu štátneho roz-

počtu sú vytvorené kapitoly krajských úradov, takže cez roz-

počty doterajších 37 rezortných  kapitol sa prerozdeľuje 169

mld Sk a cez 8  nových kapitol krajských úradov sa prerozde-

ľuje ďalších 37,9 mld Sk.  Týmto sa nové územnosprávne uspo-

riadanie Slovenskej republiky  premietlo do zostavenia štát-

neho rozpočtu. V rozpočtovom  procese sa táto skutočnosť za-

bezpečovala  delimitáciou  štátneho  rozpočtu.  Prinajmenšom

zvláštne je to,  že rozpočet na rok 1997  delimitáciu z roku

1996 vôbec  nerešpektuje. Vyvstáva tu  otázka, z čoho  potom

vychádza návrh štátneho rozpočtu pre kapitoly krajských úra-

dov na rok 1997.

 

     Svoju  otázku  konkretizujem  číslami.  Pri delimitácii

v roku 1996 bola na krajské úrady oddelimitovaná z Minister-

stva vnútra Slovenskej republiky suma  23 577 mil. Sk, z mi-

nisterstva  školstva suma  22 150  mil. Sk  a z ministerstva

kultúry suma 606,3 mil. Sk  bežných výdavkov. Spolu to pred-

stavuje 46 334  mil. Sk. Rozpočet na rok  1997 vyčleňuje pre

krajské úrady len 39 965  mil. Sk vrátane rezervy. Na porov-

nanie  to stačí.  Ale ak  sa do  týchto kapitol delimitovali

prostriedky aj  z ďalších ministerstiev,  potom bude rozdiel

ešte vyšší.  Ťažko sa však porovnáva,  ak nepoznáme niektoré

špecifické údaje delimitácie. Ale  na dotvorenie našej pred-

stavy o dynamike výdavkov kapitol krajských úradov by to ma-

lo postačovať. Z tohto usudzujem, že kapitoly krajských úra-

dov sú zrejme podhodnotené.

 

     Ešte  ťažšie sa  diskutuje o  ekonomickej sile  krajov,

pretože  ju  možno  posudzovať  len  cez  rôzne ukazovatele,

a takých kritérií je naozaj veľa. Všetci sa doteraz opierame

len o  štatistiky doterajších starých  okresov, pretože šta-

tistika za  nové kraje v  podstate ešte neexistuje  a takýto

pohľad môže byť v mnohom skreslený. Ostáva nám len veriť, že

kapitoly krajov objektívne zohľadňujú  rozdiely a aj potreby

nových územných celkov.

 

     Aj pre rok 1997 je mimoriadne závažným a citlivým prob-

lémom vzťah  štátneho rozpočtu k rozpočtom  obcí. Aj napriek

tomu, že to tu odznelo,  niektoré veci chcem zopakovať a vy-

sloviť svoj názor. Aj v tomto prípade pripomínam známu a ti-

síckrát opakovanú skutočnosť, že  aj keď návrh štátneho roz-

počtu vyčleňuje pre mestá a obce z podielových daní v porov-

naní s rokom 1996 vyšší objem  o 600 mil. Sk, ich potreby sú

neporovnateľne vyššie. Rozvojové programy samosprávne orgány

obcí zabezpečujú len zo zdrojov získaných formou úverov ale-

bo formou  emisií komunálnych obligácií. Mestá  a obce sa už

dostali  do stavu,  keď splácanie  úverov zabezpečujú  novým

úverovým zaťažením. Preto opätovne pripomínam, že postavenie

väčšiny obcí  a miest je  žalostné a narastá  napätosť medzi

zdrojmi a medzi potrebami  samospráv. Pripomínam, že zadlže-

nosť  obcí narastá  oveľa rýchlejšie  ako zadlženosť  štátu.

Tento stav je dlhodobo  ťažko udržateľný, pretože nedostatok

finančných prostriedkov ohrozuje  plnenie základných funkcií

samospráv. To je realita, ktorá sa nedá zakryť.

 

     Dane z nehnuteľností sú v prevažnej časti obcí na úrov-

ni prípustnej platným zákonom a zdroje z predaja  majetku sú

už vyčerpané. Preto  možnosti, ktorými samosprávy disponujú,

sú minimálne. Sú minimálne na to, aby mohli ovplyvniť úroveň

vlastnej príjmovej  základne. Aby som  poopravil názor, obce

sú nútené  predávať majetok, aj  keď by ho  mali zveľaďovať.

Nič iné im nevychádza.

 

     Dospel som k názoru, že rozpočet je naozaj nespravodli-

vý a rok 1997 bude  ťažký pre občanov sociálne slabých, bude

ťažký pre občanov odkázaných, ale tiež pre obce. Pre tie ob-

ce, ktoré nebudú protekčne  preferované z veľkej rozpočtovej

rezervy vlády  Slovenskej republiky, aj  zo  štátnych fondov

princípom: Komu chceme - pomôžeme, komu nechceme - nemôžeme.

Preto úplne  žasnem nad vyhlásením  koaličných partnerov, že

návrh rozpočtu na budúci rok je jeden z najlepších v Európe.

 

     Nechcem nikomu vstupovať do  svedomia v tomto parlamen-

te, ale dialóg Združenia miest a obcí Slovenska a vlády Slo-

venskej republiky mi pripomína  dialóg hluchého s nemým. Pán

poslanec Rea, môj kolega aj z výboru, spomínal, že starosto-

via  a  primátori  za  Hnutie  za  demokratické Slovensko sú

s týmto stavom spokojní. Ja mám mandát prezentovať tu názory

vyše 500 starostov a  primátorov volených za Stranu demokra-

tickej ľavice.  Títo sú so súčasným  postavením obcí zásadne

a krajne nespokojní. V tom všetkom,  v tomto vzťahu je veľké

farizejstvo, pretože  tí, ktorí obmedzujú  podiely rozpočtov

obcí  na výnosoch  republikových daní  vo výške  6,6 mld Sk,

veľmi dobre  vedia, že tieto  zdroje sú pre  samosprávu, pre

jej úlohy a pre  jej kompetencie nedostatočné, nezabezpečujú

výkon samosprávnych  funkcií na požadovanej  úrovni. Tí istí

vládni predstavitelia potom  zvýhodňujú, odmeňujú, preferujú

vybrané  mestá  a  vybrané  obce,  často vlastných starostov

a primátorov,  účelovými dotáciami  veľmi osvedčenou mašiné-

riou, ktorá sa odvíja od  okresných úradov cez krajské úrady

až po  správcov štátnych fondov. V  tomto prípade dávam pánu

Slotovi za pravdu, že takúto prax v Európe nenájdeme.

 

     Každý rok pri schvaľovaní  štátneho rozpočtu aj v prie-

behu jeho štvrťročného  hodnotenia nepretržite zdôrazňujeme,

že samosprávne funkcie obcí -  to sú úlohy stanovené zákonom

pre občana aj v  záujme občana. Samospráva bola zákonodarným

zborom splnomocnená ich vykonávať, a preto prostriedky urče-

né na ich výkon majú mať predovšetkým daňový charakter a ma-

li by byť stabilné, mali  by postačovať. Mali by sme rešpek-

tovať požiadavky Združenia miest a obcí Slovenska, lebo tie-

to požiadavky  sú veľmi objektívne,  sú veľmi korektné  a sú

oprávnené. Preto  veľmi rád podporím návrhy,  ktoré tu pred-

niesli moji predrečníci poslanci.

 

     Každému  z nás  by mali  byť známe  dopady navrhovaného

štátneho rozpočtu na rok 1997 na sociálne postavenie občana,

ktorého  zastupujeme.  Vo  veľmi  rozsiahlom návrhu štátneho

rozpočtu sú položky, ktoré budú  mať za následok ďalšie zvy-

šovanie nákladov na domácnosť, predovšetkým zvýšenie cien za

dodané teplo a tepelnú energiu, rovnako zvýšenie cien potra-

vín, zvýšenie taríf cestovného v hromadnej doprave, v želez-

ničnej aj  v autobusovej, ale  aj zníženie objemu  dávok so-

ciálnej  starostlivosti.  Mali  by  sme  si  uvedomiť, že už

v priebehu roku 1996 vláda Slovenskej republiky zvýšila ceny

elektrickej energie  pre  domácnosti v  priemere o 10 %. Tie

domácnosti, ktoré  používali elektrickú energiu na vykurova-

nie, platia za ňu o 20 % viac.

 

     V  budúcom roku  1997 to  bude pre  zmenu zvýšenie cien

tepla. Vláda Slovenskej republiky  v tomto roku zvýšila ceny

vody, benzínu a ropných produktov a nemali by sme prehliadať

zvyšovanie  ďalších regulovaných  cien. Zaťaženie obyvateľov

vzhľadom na ich reálne  príjmy je ťažko znesiteľné. Posudzu-

jeme návrh  štátneho rozpočtu z rôznych  pohľadov. Ale domi-

nantný by mal byť občan,  ktorý znáša všetky dôsledky hospo-

dárskej  politiky vlády,  to znamená,  konečné dosahy našich

rozhodnutí na občanov, zvlášť  na sociálne slabých a odkáza-

ných občanov.

 

     V tejto súvislosti sa dotknem aj citlivej oblasti býva-

nia.  V návrhu  zákona o  štátnom rozpočte  na rok 1997 mala

vládna koalícia možnosť  deklarovať ochotu plnenia Programo-

vého  vyhlásenia vlády  Slovenskej republiky  a vyčleniť fi-

nančné prostriedky  na bytovú výstavbu. Aj  v roku 1997 budú

však  možnosti na  riešenie bytového  problému minimálne. Aj

naďalej bude pretrvávať stav, že uchádzačov o štátnu dotáciu

bude veľa, možnosti sú  obmedzené a politika prerozdeľovania

bude neprehľadná  a v mnohých  prípadoch možno účelová.  Aby

sme si uvedomili, v akej  polohe je súčasné riešenie bytovej

výstavby na Slovensku, použijem len  jeden údaj z roku 1989.

Účelová dotácia na investičnú a  bytovú výstavbu v roku 1989

dosahovala  podiel 29 % z  prostriedkov  štátneho  rozpočtu.

V návrhu štátneho rozpočtu na rok 1997 je navrhovaná suma na

bytovú výstavbu  v objeme približne  6 mld Sk  a v porovnaní

s celkovou  sumou výdavkovej časti rozpočtu  predstavuje len

2,9 %. Čiže je to vlastne desatinový podiel  vrátane zohľad-

nenia nákladov cien stavebnej výroby.

 

     Preto upozorňujem, že  Programové vyhlásenie vlády Slo-

venskej republiky sa v oblasti rozvoja bývania neplní a eko-

nomické opatrenia na podporu bývania  aj v budúcom roku budú

nedostatočné.  Takže ako  získať strechu  nad hlavou  formou

prijateľnou pre desaťtisíce mladých rodín,  formou dostupnou

pre každého občana, je naďalej nedoriešená otázka.

 

     Výrazný podiel  a účasť zo strany  štátu musí byť aspoň

pri výstavbe  technickej infraštruktúry. K  bytovým súborom,

a to by som chcel  poznamenať, sa musia vystavať inžinierske

siete, správcom  ktorých v žiadnom prípade  nie sú obce, ale

štátne podniky  alebo štátne akciové  spoločnosti, alebo ak-

ciové  spoločnosti,  kde  je  stopercentným akcionárom štát.

Myslím tým predovšetkým rozvody plynu, rozvody vody, rozvody

kanalizácie, rozvody elektrickej  energie, rozvody telekomu-

nikačných sietí  a podobne. V  tomto prípade je  účasť štátu

nevyhnutná a  vláda Slovenskej republiky  sa nemôže zbavovať

zodpovednosti  za riešenie  otázky bývania  svojich občanov.

Bývanie nemôže byť len záležitosťou občana a obcí.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj  ja, pán poslanec. Ďalej  v rozprave vystúpi

pán poslanec  Lysák a pripraví sa  pán poslanec Čarnogurský.

 

     S faktickou poznámkou sa medzitým hlási pán podpredseda

Ľupták.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pán poslanec  Sopko, pretože som stavbár,  musím na vás

reagovať a  oponovať vám v niektorých  veciach.  Môžem pove-

dať, že  koncepcia bytovej politiky  sa plní. Treba  si však

naliať čisté  víno. Kto bytovú výstavbu  po roku 1989 zasta-

vil?  Kto zrušil  rezort ministerstva  výstavby a  verejných

prác? To treba povedať. Áno,  keď sme rezort zriaďovali, tak

treba povedať, že  ste nehlasovali a robili ste  krik, že sa

zriaďuje rezort stavebníctva. Čo  vlastne chceme? Teraz kri-

číte opačne. Aj vy ste to  boli, kto ste proti tomu brojili.

 

     A  teda chcem  povedať, ak  vlani boli  2 miliardy, tak

dnes je 4,8. A na budúci rok bude toľko, koľko bude plánova-

né. Čiže  koncepcia bytovej politiky sa  plní. Otázne je, či

je to dosť, alebo málo. Ale to, čo sa zastavilo za toľké ro-

ky, nie je možné dohnať.  A musíme si uvedomiť, že komplexná

bytová výstavba  je rozostavaná a  na to by  sme potrebovali

nie 4 miliardy alebo 5 či 6, ale okolo 3O miliárd, a tie ne-

máme. Treba si to jasne povedať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Čarnogurský.

 

 

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Pán  podpredseda  Ľupták,  my  sme zrušili ministerstvo

výstavby  a vy  ste zrušili  bytovú výstavbu.  Totiž, odkedy

funguje, odkedy ste znovu zaviedli ministerstvo výstavby, je

na Slovensku najväčší pokles postavených bytov. (Hlasy v sá-

le.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Sopko.

 

Poslanec V. Sopko:

 

     Nemám tu presné termíny, nemám tu presné uznesenia vlá-

dy Slovenskej republiky, ale môžem  vám, pán Ľupták, s isto-

tou povedať, že vláda, ktorá zastavila financovanie komplex-

nej bytovej výstavby, bola vláda pána Mečiara. Minulá vláda,

pravdaže.  To  financovanie  bolo  pozastavené  k 1. januáru

1993. Ak vás zaujíma táto história, prednášal som ju tu pred

dvoma rokmi, veľmi  rád vám to odovzdám. A  budem úplne kon-

krétny, ktorými uzneseniami vlády,  ktorá vláda a ku ktorému

termínu. Všetko ostatné je teraz len látanie a plátanie.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán podpredseda Ľupták.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Žiadne  látanie, plátanie,  vy ste  tu boli, nedokázali

ste nič. Vy, pán Čarnogurský,  vy ste rozbili všetko. Rozdr-

gali ste v tejto republike, čo ste mohli. Poľnohospodárstvo,

stavebníctvo, ekonomiku,  všetko. Keby ste  boli mohli, boli

by ste trhali  aj asfaltové cesty, len ste  na to nemali ro-

botníkov.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk a smiech.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán  poslanec Garai.  Zapnite mikrofón  pánu poslancovi

Garaiovi. Pán poslanec Garai chce hovoriť.

 

Poslanec J. Garai:

 

     Vážený  pán Čarnogurský,  nechcem opakovať,  čo povedal

podpredseda Národnej  rady pán Ľupták, ale  v skutočnosti za

vašej éry, keď ste vy  vládli, napáchali ste toľko škody, že

druhá svetová vojna toľko škody nenapáchala.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Gaľa.

 

Poslanec M. Gaľa:

 

     Pán podpredseda Ľupták, posledným ministrom výstavby na

Slovensku bol pán Bútora z KDH, a tak, ako hovorí pán posla-

nec Sopko, toto ministerstvo bolo zrušené tzv. druhou Mečia-

rovou vládou v roku 1993. To  sú objektívne veci, s týmto sa

tu nemôžeme naťahovať a  hovoriť v takýchto všeobecných rám-

coch, ako  hovorí pán kolega Garai  o druhej svetovej vojne,

o trhaní  asfaltu a  neviem o  akých kataklizmách.  A o  tej

svokre hovoriť nebudem.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Poslanec Zahatlan.

 

Poslanec K. Zahatlan:

 

     Vážení  kolegovia z  opozície, stačí  si uvedomiť jeden

fakt. Tú výstavbu  začala Mečiarova vláda, aj keď  sa vám to

nepáči. Tá  výstavba pokračuje, a nekritizujte to, čo je ne-

kritizovateľné. Proste si uvedomte, že treba robiť. Áno, pán

kolega Miklušičák,  vy ste vždy  spokojný, keď vykríkate  na

ľudí. Uvedomte si jednu  vec. Začala sa výstavba, projektuje

sa. Vy ste toho neboli schopní, tak prosím vás, aspoň to ne-

komentujte.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Miklušičák.

 

Poslanec J. Miklušičák:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Pán  poslanec Zahatlan,  zatiaľ ste,  chvála pánu Bohu,

neprijali zákon o tom, že  opozícia nesmie kritizovať. A do-

vtedy je všetko kritizovateľné. Aj naše postoje, samozrejme.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte raz  pán poslanec Zahatlan,  ale prosím, páni  po-

slanci.

 

 

 

Poslanec K. Zahatlan:

 

     Áno, súhlasím, už nebudem  ďalej hovoriť, pán predseda.

Chcem len upozorniť pána kolegu,  že každý poslanec má právo

kritizovať, každý  poslanec má právo sa  vyjadriť, ale nemal

by vstupovať a vykrikovať do vystúpenia iného poslanca.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Takže pán poslanec Lysák.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán podpredseda vlády,

     pani kolegyne poslankyne, páni poslanci,

     ctení hostia,

 

     kolega Černák a ďalší  prejavovali včera i dnes dokonca

dojemnú starostlivosť o naše svedomie a kolega Černák sa do-

jemne  paternalisticky pýtal,  či sme  mohli spokojne  spať.

Chápem tieto prístupy a  najmä jeho, pretože obhajovaním po-

stupu Gauliedera,  bývalého poslanca, obhajoval  vlastne sám

seba a  podobných. Mám však  naňho tiež otázku,  hoci tu nie

je, zrejme niekde počúva. Ako môže on, ktorý organizoval Pr-

vý kongres slovenskej inteligencie na Donovaloch a zúčastnil

sa na ňom, spokojne spávať,  keď odišiel, zradil túto skupi-

nu, sadol si a vystupuje s tými, ktorí boli proti slovenskej

štátnosti, ale  ešte horšie, pokračuje  s tými, ktorí  aj sú

proti nej a surovo proti nej aj doteraz vystupujú.

 

     K štátnemu  rozpočtu, dovoľte, vážené dámy  a páni, na-

priek niektorým  plačúcim hlasom, ktoré  tu zazneli, povedať

aj svoj názor. Samozrejme, vedel  by som si aj ja predstaviť

oveľa väčšiu  perinu, myslím v  oblasti výdavkovej, aby  sme

pokryli viaceré opodstatnené nároky, ktoré máme. Ale náš vý-

bor pre financie, rozpočet a menu neuskutočnil doteraz jeden

veľmi zaujímavý výjazd ku kolegom do Nemecka práve preto, že

veľmi  vehementne tam  kritizujú aj  pána Kohla  za problémy

práve pri  zostavovaní štátneho rozpočtu. Myslím  si, že ich

berieme všetci triezvo a zdravo.

 

     Ak sa na to pozerám  z môjho pohľadu pri porovnávaní aj

doterajších rozpočtov, vychádza mi, že predovšetkým možno ho

charakterizovať  ako rozpočet,  ktorý proporcionálne  rastie

tak v  príjmovej, ako aj  vo výdavkovej časti  a je odrazom,

povedal by som,  pokračujúceho rastúceho ekonomického poten-

ciálu Slovenska  a podporuje tento rast.  Darmo niektorí, čo

toto neradi počúvate, kývate. Vážení, pozrite sa na posledné

publikácie OECD. Všetci, samozrejme, s tými výčitkami, ktoré

poznáme,  ktoré sme  nezapríčinili my,  vysoko oceňujú práve

to, čo tu bolo predo mnou povedané. A práve preto si myslím,

že pokiaľ ide o rast príjmov, ktorý bol spomínaný - celkový,

priemerne  zhruba okolo  10 %  - hovorí  o tom, že slovenská

ekonomika, slovenská samostatná ekonomika je spôsobilá plniť

tie základné funkcie, ktoré v mladej republike má.

 

     Ak dovolíte,  predovšetkým by som  chcel vyzdvihnúť vý-

razné impulzy, ktoré dáva  tento rozpočet na rozvoj podnika-

teľskej sféry. 14  mld Sk skutočne niečo predstavuje. Predo-

všetkým rieši akútne otázky v poľnohospodárstve, ale aj ďal-

šie oblasti sú pokryté celkom solídne.

 

     O  bytovej otázke,  o tých  6 mld,  dobre tu povedal aj

podpredseda Ľupták, aká je tam pozícia. Čo sa mne ešte vidí,

že stojí  za povšimnutie a  hádam aj pozitívne  ocenenie, je

fakt,  že sa  pozerá tvrdo  na otázku  dokončovania stavieb.

Pamätám sa, keď sme svojho  času robili prepočty ešte vo vý-

skumnom ústave a vychádzalo nám,  že na to, aby sa dokončili

stavby, ktoré  boli začaté, by bolo  treba okolo dvadsať ro-

kov, ak by sa už nič  nové nebolo začínalo. Preto si myslím,

že 14,1 mld Sk je teraz správny postup, a prosil by som opo-

zíciu,  ktorá tentokrát,  pokiaľ ide  o výbor  pre financie,

rozpočet a menu, bola tvrdá,  ale korektná, keby sme v tejto

oblasti, napriek všetkým ostatným diferenciám, boli jednotní

a tvrdí.  Myslím si,  že to   stojí za  to, aby  sa ušetrili

a efektívne využívali prostriedky na ďalšie oblasti.

 

     Čo si myslím, že ešte stojí za vysoko pozitívne ohodno-

tenie, je to,  že sa vytvára a tento rozpočet reaguje  aj na

niektoré  riziká, na  niektoré negatívne  skutočnosti, ktoré

existujú,  a síce  ďalšou podporou  vedy a  výskumu. A že sa

veľmi pružne reaguje aj na  potrebu zvratu v oblasti obchod-

nej bilancie  tým, že sa podporujú  opatrenia na podporu ex-

portu,  či    ide  o  Eximbanku,  ale  aj vytváranie fondu

a niektorých ďalších prostriedkov. Vrátim sa ešte k tomu, ak

dovolíte, kolegyne a kolegovia.

 

     Za  zvlášť dôležité pokladám  to, čo som  tu minulý rok

z tohto miesta kritizoval, že by  sme mali zvýšiť výdavky na

vedu a techniku. Ani ja nie som, pán kolega Filkus, ani ďal-

ší nie sú spokojní s tým, že  je to len 0,5 % celkove z hru-

bého domáceho dôchodku. Ale  fakt, že ministerstvo veľmi po-

zitívne reagovalo  a do oblasti školstva  dalo dynamiku vyše

50 %, hovorí  o tom, že táto vláda reaguje  na naše návrhy -

návrhy tejto poslaneckej snemovne. Skutočnosť, že sa výrazne

zvyšuje aj výdavková časť výdavkov  na podnikovú sféru  a že

to ide aj  do podnikového výskumu, stojí za  to, pretože 350

mil. celkove  a 50 mil. do  priemyselného výskumu sa výrazne

pocíti vo zvrate, ktorý je tam veľmi potrebný.

 

     Pokiaľ  ide o  riziká, mám  taký dojem,  že pri daniach

z príjmov, kde sa uvažuje až s 9-miliardovým nárastom, osob-

ne to pokladám za veľmi odvážne, ale v podstate pri výraznom

zvýšení  disciplíny v tejto polohe  hádam aj realizovateľné.

Práve v tejto súvislosti  mi dovoľte, pán podpredseda vlády,

reagovať na to iným spôsobom. Neveľmi  sa mi pozdáva - a bol

by som rád, keby sa na to reagovalo, ako to  vidia aj ostat-

ní -, že  navrhujeme znížiť až o dve  tretiny platenie pená-

lov. O dve  tretiny - z 0,3 na 0,1  % za každý omeškaný deň.

Môže  to byť  prax, ktorá  k tomu  priviedla, ale myslím si,

a hádam to nebude nadmerné, aby sme po polroku, najneskôr po

roku prehodnotili,  ako bude pôsobiť  toto opatrenie, a  aby

sme dostali do  výboru - ak to bude  zaujímavé potom aj pred

plénum - výsledky uplatnenia tohto opatrenia.

 

     Rovnako  si tiež  myslím, že  ministerstvo by  malo byť

možno  údernejšie pri  deblokáciách. Možno  bude účelné, aby

sme pri prieskume, ktorý robí náš výbor pre financie, rozpo-

čet a menu, venovali tejto otázke väčšiu pozornosť. Súhlasím

s tým, čo uvádzal pán Balejík, predseda Najvyššieho kontrol-

ného úradu,  že by bolo dobré  prezentovať neplatičov. A tie

výšky, ako uvádzal,  možno sa na to pozrieť,  ale myslím, že

je to celkom racionálny návrh.

 

     Pokiaľ ide  o výdavkovú časť,  samozrejme, tak ako  pán

Sopko - ktorého tu teraz niet  - a ďalší by radi zvýšili vý-

davky  či  už v sociálnej oblasti,  pre mestá atď. Aj  ja to

tak vidím.  Ale skutočnosť, že sa  nám výrazne zvýšil štátny

dlh, teda splátky vyše 5 miliárd, že máme na územné usporia-

danie okolo 3 mld, čo dávame na agrokomplex, na reprofiláciu

bánk, na zvýšenie mzdových  prostriedkov do rozpočtových or-

ganizácií a ďalej 3,7 miliardy, myslím si, že je dostatočnou

odpoveďou pre každého, kto sa trošku seriózne pozerá na mož-

nosti zvýšenia v tejto oblasti.

 

     Veľmi vysoko  kvitujem to, že sa  pohla produkčná sféra

aj  cestou výstavby,  energickej výstavby  diaľnic. Skutočne

toto pokladám za mimoriadne dôležité, pretože viacerí z vás,

čo ste tu, vrátane tých, ktorí robili v zahraničnej oblasti,

viete, že  mnohí zahraniční podnikatelia  odchádzajú zo Slo-

venska alebo neprinášajú sem svoj kapitál práve preto, že je

veľmi nízka  komunikácia, povedzme, s  východným Slovenskom,

kde  existuje dostatok  kapacít a  vhodných pracovných  síl.

Tiež by som si vedel  predstaviť väčší rast prostriedkov pre

obce a mestá, o ktorom tu hovoril tak dojemne pán Sopko. Ale

fakt je, že sa tam zvyšujú  prostriedky o 10 %, úplne zhodne

s celkovým rastom  príjmovej časti. Usudzujem,  že tam  bude

treba  hľadať cesty,  ktoré môžu  výrazne zvýšiť prostriedky

pre obce a mestá, a viacerí o tom hovorili, najmä pán Rea.

 

     Aj  sociálna  oblasť,  či    ide  o prídavky na deti,

o ktorých tu bola reč, tých 1 000 korún. Môžem to povedať aj

z ohlasov vlastnej rodiny, že sa to veľmi kvituje. Samozrej-

me, celková suma 1,8 mld na  túto oblasť plus pohrebné a iné

by bola  žiaduca vyššia. Ale  skutočne zvyšujeme aj  životné

minimum. Takže  nejaké tie plače a  katastrofické scenáre tu

nemajú miesto. Veľmi som kvitoval  aj to, že sa zvýšili pro-

striedky na cirkvi na vyše 260 mil. Sk, aj na ich školy vyše

550 mil. Sk a nakoniec aj na nadácie a na ostatné - kde boli

veľké obavy  - je tam vyše  770 mil. Sk. Toto  všetko svedčí

o veľmi serióznej práci.

 

     Nerád skladám neopodstatnené  poklony, ale ministerstvu

financií a tým, ktorí s  nimi viedli dosť úporné boje, možno

vysloviť ocenenie ich dobrej práce.

 

     Chcem ešte pripomenúť to, že tvorcovia rozpočtu pamäta-

li na výrobné družstvá invalidov.  Oceňujem to a môžem tlmo-

čiť poďakovanie a názory ľudí,  ktorí v tej oblasti pracujú,

a veľmi sa  kvituje, hoci to nie  je bohvieaká vysoká cifra,

tých 10 mil. Sk.

 

     Možno aj  menšiny by mali oceniť,  že na ich periodickú

a neperiodickú tlač sa  na budúci rok počíta so  46 mil. Sk.

Na túto  republiku, v tomto  stave rozvoja a  transformácie,

myslím si, že je to primerané.

 

     Pokiaľ ide o výdavky na Slovenskú informačnú službu, už

len v  krátkosti. Vážim si  pána poslanca Pittnera,  pretože

argumentuje vo  svojich vystúpeniach alebo sa  snaží o argu-

mentáciu. Ale jeho dojemná starostlivosť o príklady z Českej

republiky, milovanej Českej republiky,  myslím si, že nie je

namieste. To vôbec nie je presvedčivé. Už to bolo predo mnou

povedané, že v Čechách, v Českej republike, v západnej časti

bývalého unitárneho štátu  - on dobre vie, ako  my všetci -,

že tieto siete zostali  vybudované, vrátane pripravených ľu-

dí. My si budujeme vlastné  takéto inštitúcie a on i ostatní

vedia veľmi dobre, čo to znamená v technickej časti i perso-

nálnej. Takže mali by sme byť,  ak sme inde, aj v tomto prí-

pade racionálni.

 

     Pokiaľ ide o rezervy, spomínalo sa tu, že dávajú prive-

ľa voľnosti vláde. Toto nepokladám - a iste aj každý, kto sa

na to pozerá  triezvo - za nadmerné - tých  10 % vôle, ktorá

sa vláde dáva. Pretože tie oblasti, tie aktivity, ktoré boli

spomínané,  a nájdu  sa, kto  chce, môže  si v tomto štátnom

rozpočte výdavkov  prečítať, kam majú smerovať.  Tak si mys-

lím, že poloha, ktorá sa tam uvádza - na vládu, na predsedu,

na  štátne záruky,  na mzdové  úpravy, je  primeraná. Môžeme

diskutovať o  niektorých oblastiach, ale  celkove si myslím,

že toto bol celkom solídny prístup.

 

     Pán Košnár,  ktorého tu niet,  by tam najradšej  ubral,

len neviem,  odkiaľ by pridal na  všetko to, čo aj  on veľmi

vehementne požadoval.  Spätné väzby, ako  sa hovorí, v  jeho

polohe chýbali.

 

     Pokiaľ ide o schodok, nebudem ho komentovať. Bol tu tak

podpredsedom  vlády,  ako aj ďalšími  pertraktovaný. Skutoč-

nosť, že  navrhovaný alebo uvažovaný  schodok je len  1,77 %

hrubého domáceho uvažovaného produktu, hovorí za všetko. Kto

chce,  môže kričať,  môže akokoľvek  dehonestovať túto vládu

alebo postupy. Tento  fakt hovorí za všetko. A  vy, ktorí sa

stretávate, keď sem prídu  zahraniční účastníci, dobre viete

- aj v našom výbore to registrujeme -, že práve toto sa veľ-

mi vysoko hodnotí.

 

     Súhrnne  by som  chcel povedať,  že tento  rozpočet pri

všetkých výčitkách a snahe prispieť svojej oblasti alebo tým

činnostiam, ktoré vyznávame, nepokrýva  všetko. Chcel by som

zdôrazniť  fakt, že  tento štátny  rozpočet ďalej  podporuje

rast hrubého domáceho produktu  na jednej z najvyšších úrov-

ní, najnižšiu mieru inflácie, znižovanie nezamestnanosti. To

hovorí za jeho kvality. Nálepky  sa môžu prilepovať, ale dú-

fam, že na základe týchto faktov odpadnú.

 

     Mal som  možnosť návrhy a námietky  voči niektorým čas-

tiam vyjadriť a aj som ich vyjadril vo výbore. Mám, ak dovo-

líte, kolegyne a kolegovia,  dva zásadnejšie pozmeňujúce ná-

vrhy.

 

     Prvý sa týka doplnenia zákona  o DPH v znení zákona Ná-

rodnej rady číslo 200 z tohto roku. Odporúčam, aby sa do § 4

vložil nový odsek číslo 2  s takýmto znením: "Hranica stano-

vená v odseku  1, t. j. 750 tisíc korún,  sa znižuje na sumu

450 tisíc korún za najbližšie  najviac tri po sebe idúce ka-

lendárne mesiace u osôb  podnikajúcich v maloobchode, veľko-

obchode, stravovacích  a ubytovacích službách."  A potom ná-

sledne paragrafy 2 až 6 očíslovať ako 3 až 7.

 

     Ďalej v  § 43 toho istého  zákona ods. 1 za  prvú vetu,

ktorá sa  končí číslom "300 tisíc",  vsunúť nový text, ktorý

by  znel takto:  "Platiteľ podľa  § 4  ods. 2  môže požiadať

o zrušenie registrácie najskôr po  uplynutí jedného roka odo

dňa,  keď sa  stal platiteľom,  ak jeho  obrat nedosiahol za

najbližšie predchádzajúce  tri po sebe  idúce kalendárne me-

siace sumu 450 tisíc korún  a zároveň za najbližších dvanásť

po sebe  idúcich kalendárnych mesiacov  1 200 tisíc  korún."

Potom by text ďalej pokračoval.

 

     V nadväznosti na to odporúčam, aby sa zmenila aj štvrtá

časť - Spoločné, prechodné a  záverečné ustanovenia -, a sí-

ce, aby sa  v § 57 určilo, že  tento zákon nadobúda účinnosť

1. januára 1997.

 

     Ak dovolíte,  krátko zdôvodním. Podľa  § 4 ods.  1 bola

stanovená hranica  obratu pre povinnú  registráciu platiteľa

vo výške 750 tisíc korún za tri predchádzajúce mesiace. Išlo

o nepriamu úľavu pre malých  a stredných podnikateľov. Platí

to aj na 3 000  spotrebných družstiev, ktoré nedosahujú sta-

novenú hranicu, ktorú stanovuje zákon 289/1995. Všetky tieto

družstevné  jednotky platia  DPH, lebo  sú súčasťou  jedného

podnikateľského  subjektu, a  to Jednoty,  spotrebného druž-

stva. Ide o malé  prevádzky, ktoré poskytujú obchodné služby

obyvateľom najmä  v malých a strediskových  obciach. Tie nie

sú spôsobilé konkurovať ostatným  malým, aj tým tzv. garážo-

vým  podnikateľom, ktorí  platiteľmi DPH  nie sú. Navrhovaná

úprava aspoň čiastočne zrovnoprávni postavenie podnikateľov.

Myslím si, že sa zamedzí daňovým únikom, pretože registračné

pokladnice neplnia doteraz všade funkciu a nie sú také účin-

né, aké by mali byť.

 

     Dámy a  páni, od prijatia tohto  návrhu môžeme očakávať

vytvorenie zdravšieho konkurenčného  prostredia na spotrebi-

teľskom trhu, ale aj potrebu vytvárania a možnosť vytvárania

kvalitnejších a aj hygienickejších služieb.

 

     Druhý  návrh sa  týka zmeny  zákona číslo  286/1992 Zb.

o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Odporúčam,

vážené  kolegyne a  kolegovia, aby  sme upravili ustanovenie

§ 35 ods. 2 tohto zákona. Ide v  ňom o to, aby sme aj legis-

latívne akceptovali zmeny, ktoré  so sebou prináša transfor-

mácia, a to v oblasti zamestnávania občanov so zníženou pra-

covnou schopnosťou, najmä tých ťažšie postihnutých. Situácia

v tejto  oblasti je  skutočne veľmi ťažká - mierne povedané.

 

     Zamestnávanie osôb  v tejto oblasti je  sťažené a veľmi

prudko v poslednom období  klesá. Vyžaduje to urýchlené rie-

šenie, ktoré môžeme urobiť, aby sme aspoň cestou čiastočných

úľav na dani z  príjmov tých organizácií, ktoré zamestnávajú

ľudí so zníženou pracovnou  schopnosťou, najmä tých s ťažším

zdravotným postihnutím, im pomohli.  V našej republike sú to

predovšetkým výrobné družstvá, ktoré týchto ľudí zamestnáva-

jú. Nie je ich tak veľa. Sú štyri, kde pracuje najviac tých-

to ľudí. Celkove je v  inštitúciách, teda vo výrobných druž-

stvách, 925 takýchto ľudí - ani  nie tisícka - z toho 438 je

postihnutých zdravotne a 27 s ťažším zdravotným postihnutím.

 

     Navrhujem, kolegyne,  kolegovia, aby boli  úľavy výraz-

nejšie  poskytnuté tým  výrobným družstvám  invalidov, ktoré

zamestnávajú 50  a viac percent  pracovníkov  so zníženou či

zmenenou pracovnou schopnosťou. Doteraz totiž tam platí úľa-

va 60 a viac percent.

 

     Kolegyne, kolegovia, týmto opatrením nedávame milodary,

nedávame  almužnu.  Prispejeme  bez  veľkej publicity, alebo

môžeme prispieť  bez veľkej publicity  poskytnutím práce ľu-

ďom, u ktorých to znamená  nielen ekonomickú podporu, ale aj

podporu morálnu. Myslím, že podpora v ich vedomí, že spoloč-

nosť sa o  nich takto stará, urobí oveľa  viac ako mnohé iné

teatrálne  gestá. Prosím  vás, vážené  kolegyne a kolegovia,

o podporu  celého  štátneho  rozpočtu  i  tých  navrhovaných

úprav, ktoré som tu predniesol.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ďalej vystúpi pán poslanec Čarnogurský. Medzi-

tým pán poslanec Palacka s faktickou poznámkou.

 

Poslanec G. Palacka:

 

     Vážený pán predseda,

 

     včera, keď sa schvaľoval program tejto schôdze, som na-

vrhol, aby sme ako Národná rada požiadali televíziu o zabez-

pečenie  priameho prenosu  z prerokovania  rozpočtu. Vy  ste

o tomto návrhu  nedali hlasovať s  vysvetlením, že televízia

tu bude počas rozpočtu. Vzhľadom na  to, že vidím, že tu te-

levízia už nie je, tak  prinajmenšom, pán predseda, ste sľú-

bili, čo ste nemohli dodržať, a je škoda, že ste o tom neda-

li hlasovať.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec,  už som to  toľkokrát vykladal. Televízia

môže prísť, kedykoľvek chce. Ja predsa  nemôžem dať hlasovať

a zaviazať televíziu, že  musí prísť.  Televízia má otvorené

dvere a kedykoľvek chce prísť, vtedy môže. Tak pán poslanec,

aby sme si už na tom boli na istom. Hovorím to po každý raz.

A televízia je tu, nikto ju neposlal preč.

 

     Pán poslanec Pittner - faktická poznámka.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Veľmi súhlasím s tým, čo práve povedal pán poslanec Ly-

sák, že  význam má diskusia, ktorá je vyargumentovaná, a som

rád, že aj moje vystúpenie mal aspoň do istej miery za argu-

mentačné.

 

     Chcem však povedať, keď už navodil  túto atmosféru, do-

voľte mi zopakovať - tu, prosím,  nejde o to, že by som úče-

lovo a z nejakých politických zámerov hnutia, ktoré zastupu-

jem ako poslanec, diskutoval k veci, ale vyslovene vecne.

 

     V roku 1990 som sa ako námestník zúčastnil na reorgani-

zácii spravodajskej služby, kde sme  vyrazili zo služby tých

eštébákov, ktorí  robili na úseku boja  proti vnútornému ne-

priateľovi.  Vytvorili sme  priestor pre  ľudí, ktorí prešli

občianskymi  previerkovými  komisiami  z oblasti  špionáže a

z  oblasti kontrašpionáže. A tých, ktorí prešli, sme nechali

pracovať. Žiaľbohu, po roku, po 1. 1. 1993, keď vznikla Slo-

venská republika  a upravili sa  pomery na vznik  Slovenskej

informačnej služby, tak všetkých  tých ľudí, ktorých Sloven-

ská  informačná služba  prebrala  či  už delimitáciou  alebo

hlavne  novovyškolených ľudí, a vyškolených,  mimochodom, vo

veľmi  významných inštitúciách  a pracoviskách  v zahraničí,

po nástupe  Ivana Lexu v absolútnej väčšine prepustili, a to

boli ďalšie finančné náklady na ich odchodné atď. a zbytočné

náborové náklady - div sa svete - hlavne  na  nábor  eštébá-

kov, tak ako to priniesli nedávno noviny, kde bola faktogra-

fia a kde sa odvolávali práve  na ich údaje z minulého reži-

mu. A toto sú tie  neproduktívne náklady. Preto nikdy nebudú

stačiť.

 

     A okrem toho tie megalomanské veci, ktoré som spomenul,

som tu uvádzal koncom minulého  roka v mojej interpelácii na

adresu pána  premiéra Mečiara. A ak  toto budeme financovať,

pozrite si  spred dvoch dní  v Novom čase  tie budovy. Jednu

z nich sme im  ako ministerstvo za môjho pôsobenia  postúpi-

li. Veď tým, že pribrali  eštébákov,  prebrali aj ich  filo-

zofiu  pôsobenia služby.  To je  znovu teritoriálny prístup,

vôbec nie problémový prístup. A to sú všetko navyše náklady,

na to poukazujem.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Lysák.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Myslím si, pán poslanec  Pittner, že isté, možno čiast-

kové úpravy  možno akceptovať. Ale budujeme  vlastný štát so

všetkými  sieťami a  v tejto  citlivej oblasti,  podobne ako

v produkčnej sfére  a inde, predsa  ide o vybudovanie  samo-

statného, dobre  fungujúceho systému. A  tento, ktorý svojím

spôsobom vidím nielen ako indikačný, alebo, ako by som pove-

dal, ale  aj preventívny voči veľkej  zločinnosti alebo úto-

kom, alebo zámerom aj v oblasti ekonomickej, nemyslím si, že

by  boli prehnané  podľa informácií,  ktoré sú  mi dostupné.

A osobne si  myslím, že keby  ste aj vy  boli na tom  mieste

zodpovedného pracovníka,  že by ste  asi nekonali inak,  ako

robia oni.  Pokiaľ ide konkrétne o  niektoré ďalšie postupy,

mne vadí  napríklad to, že  sa nezbavujú aj  reliktov starej

federácie, ktoré sú v podobe nejakých sôch atď., nielen tých

dvoch levíkov, aj toho veľkého na nábreží Dunaja. Myslím si,

že to sú tiež škody - morálne, ktoré sú väčšie ako tie, kto-

ré sú materiálneho charakteru.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte s faktickou poznámkou vystúpi pán podpredseda Hús-

ka.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Chcel  by som  pánu poslancovi  Pittnerovi povedať,  že

pravdepodobne všetci v  tej novobudovanej organizácii neboli

až takí ideálni demokrati, keď  z rozhodnutia vedenia  tejto

organizácie bol nasadený dôstojník v podstate do sekretariá-

tu a do  Úradu vlády a predsedu vlády. Je  to predsa len ne-

zvyklá forma.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ešte raz pán poslanec Pittner.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Ďakujem.

 

     Pán podpredseda  Húska, skúsme sa o  tom niekedy poroz-

právať súkromne. Naozaj o tom nechcem hovoriť pred novinármi

atď., ale konkrétne vec s  týmto dôstojníkom je jedna z bom-

bičiek, ktoré vybuchli a nikdy neboli potvrdené.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Čarnogurský.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážená Národná rada,

 

     vedieme diskusiu  o návrhu štátneho  rozpočtu na budúci

rok  a všetci  moji predrečníci  sa zaoberali  číslami tohto

štátneho rozpočtu, príjmami, výdavkami, rôznymi ďalšími roz-

počtovými  opatreniami  a  podobne.    to nepochybne veľmi

dôležité parametre tohto návrhu štátneho rozpočtu.

 

 

     Chcel by som však upozorniť na jeden ďalší aspekt, kto-

rý štátny rozpočet má, a síce, že je  vydávaný formou zákona

Národnej rady. To znamená, že  ak všetky čísla, ktoré rozpo-

čet obsahuje,  majú byť záväzné,  a ony by mali byť záväzné,

ich  záväznosť bude  vyplývať práve  z toho,  že budú vydané

formou zákona  Národnej rady, ktorý, ako  iste všetci vieme,

je záväzný,  teda mal by  byť záväzný. Aby  zákon, akýkoľvek

zákon  bol záväzný  a mohol  takýmto spôsobom  plniť vlastne

svoj  spoločenský  účel,  musí  byť  prijatý spôsobom, ktorý

predpokladá zákon. Preto by som sa chcel vo svojom príspevku

zaoberať  štátnym rozpočtom  na  budúci  rok z  aspektu jeho

právnej stránky,  chcel by som sa  zaoberať návrhom štátneho

rozpočtu na budúci rok ako zákonom Národnej rady.

 

     No  a  v  tej  súvislosti Kresťanskodemokratické hnutie

oznamuje občanom  Slovenska, že Národná  rada Slovenskej re-

publiky  včera, 4.  decembra 1996, rozhodla vylúčiť spomedzi

seba platne zvoleného zástupcu občanov Františka Gauliedera.

77 poslancov za  HZDS, SNS a ZRS odhlasovalo,  že sa pán po-

slanec  vzdal  mandátu,  i  keď  František Gaulieder písomne

i verejne  na schôdzi  zákonodarného zboru  vyhlásil, že  sa

nevzdáva.  Toto rozhodnutie  je nielen  v rozpore  s Ústavou

Slovenskej  republiky, ale  je i  prvým otvoreným odstúpením

slovenského  zákonodarného  zboru  od  prirodzených ľudských

a občianskych práv.

 

     Za porušovanie prirodzených ľudských a občianskych práv

a za porušovanie Ústavy  Slovenskej republiky hrozia Sloven-

sku, teda všetkým jeho  občanom, ťažké následky. Plnú zodpo-

vednosť za to nesú vládne strany. Osobitne najväčšia z nich,

Hnutie za demokratické Slovensko, sa už cynicky ani nepokúša

zakryť svoje protiústavné konanie ešte pred voľbami 1994.

 

     Poslanec za  HZDS Dušan Macuška  poskytol verejne jasný

dôkaz o tom, že jeho politické hnutie vytvorilo zmluvný sys-

tém  závislosti poslancov  zvolených na  kandidátnej listine

tohto hnutia tak, aby museli plniť jeho príkazy, a to i pro-

ti svojmu  svedomiu a presvedčeniu.  Vylúčenie poslanca Gau-

liedera uviedlo tento systém závislosti do politického živo-

ta Slovenska. Poslanci za HZDS  takto v rozpore s ústavou už

nie sú zástupcami občanov  Slovenskej republiky, ale zástup-

cami svojho politického hnutia.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, musím vás upozorniť, že podľa rokovacieho

poriadku, máte hovoriť k veci.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Kresťanskodemokratické hnutie  využije všetky mechaniz-

my, ktoré Ústava Slovenskej republiky poskytuje, aby sa ten-

to vývoj v našom štáte zvrátil.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, vy ste hovorili o niečom, o nerešpektova-

ní. Neviem, čo vy rešpektujete.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Pán predseda,  už ste mi raz  vypli mikrofón, ak chcete

druhýkrát, nech sa páči.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ja vám ho vypnúť nemôžem, lebo nemám také možnosti, ke-

by som mohol, tak to urobím.

 

 

 

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Dovtedy KDH  dôrazne vyzýva občana Jána  Belana, aby sa

nezúčastňoval na hlasovaní v Národnej rade Slovenskej repub-

liky, do ktorej nastúpil nelegitímne.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     blíži sa  19.00 hodina, končím dnešný  program a v roz-

prave  budeme  pokračovať  k  tomuto  bodu  programu  zajtra

o 9.00 hodine.

 

     Dnes o 19.15 hodine sa  začne 22. schôdza Národnej rady

na základe navrhnutia zvolania poslancami Národnej rady.

 

                    Tretí deň rokovania

      21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

  6. decembra 1996 s ukončením rokovania 7. decembra 1996

____________________________________________________________

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     budeme  pokračovať  v  rokovaní  21. schôdze rozpravou,

ktorú sme  začali včera. Chcem  vám povedať, že  do rozpravy

mám ešte  prihlásených 23 pánov  poslancov a poslankýň.  Ako

prvý dnes  v rozprave vystúpi pán  poslanec Baránik. Nech sa

páči, pán poslanec.

 

     Medzitým  sa s  faktickou poznámkou  hlási pán poslanec

Polka.

 

Poslanec L. Polka:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda,

     vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci,

 

     dnes ráno  o 0.15 hodine došlo v Galante vo vchode domu

Františka  Gauliedera  k  výbuchu  neznámej trhaviny. Výbuch

spustil signalizačné zariadenie a na miesto činu sa dostavi-

la v  priebehu niekoľkých minút polícia.  Došlo k poškodeniu

vchodových dverí,  dvoch okien, obkladov  a ďalších vecí  na

vnútornom  zariadení rodinného  domu  v  celkovej predbežnej

škode  asi 50  tisíc Sk.  Momentálne na  mieste činu pracuje

skupina policajtov a expertov,  ktorí pátrajú po páchateľovi

a ktorí zabezpečujú miesto činu v ešte ďalšom rozsahu.

 

     Chcel by som, vážené  kolegyne, kolegovia, v mene klubu

poslancov HZDS i vo svojom mene...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, ale mali by sme rokovať o niečom inom.

 

Poslanec L. Polka:

 

     Môžem dokončiť jednu vetu?  ... vo svojom mene vyjadriť

hlboké ľudské pohoršenie  a odsúdenie sprostého kriminálneho

činu, ktorý je zločinom proti elementárnym pravidlám ľudské-

ho správania. Ubezpečujem vás, že ako poslanec a člen výboru

pre  obranu a  bezpečnosť i  všetci kolegovia  z výboru  pre

obranu  a bezpečnosť  vynaložíme  všetko  úsilie, aby  sa čo

najskôr objektívne odhalil tento trestný čin, aby bol pácha-

teľ postavený pred súd.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Čarnogurský.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Ďakujem. Pán  predseda, chcem sa  vyjadriť k tej  istej

udalosti. Myslím si, že je to...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ale, pán poslanec, nemali by ste... (Hlasy v sále.)

 

 

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Mám procedurálny návrh.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     ...keď  hovoril pán poslanec  Polka, nech sa  páči, aj

vy. Neviem, prečo stále kričíte.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Pán  predseda, mám  procedurálny návrh.  Navrhujem, aby

sme dnes o 11.00 hodine  prerušili debatu o rozpočte a zara-

dili na program rokovania tejto schôdze Národnej rady debatu

práve o výbuchu bomby pred domom nášho kolegu Františka Gau-

liedera, aby sme si  predvolali na toto rokovanie prezidenta

Policajného zboru, aby nám  podal informáciu. Navrhujem, aby

sme o tomto ihneď hlasovali.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni  poslanci, rozpočet  je veľmi  vážna vec.  Povedal

som, koľko je prihlásených. Samozrejme,  že dám o tom hlaso-

vať, ale ak s tým budeme  súhlasiť, mám návrh, aby sme roko-

vali cez obedňajšiu prestávku - keď už. (Šum v rokovacej sá-

le.)

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Súhlasím, súhlasím.  Dobre, pán predseda,  čiže o 12.00

hodine?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o návrhu...

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Pán  predseda, ale  o  koľkej?  Dohodnime sa  o koľkej.

O čom máme hlasovať?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Obedňajšia prestávka sa začína vždy o 12.00 hodine.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Dobre, čiže  cez obedňajšiu prestávku. Áno.  (Šum v sá-

le.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Polka.

 

Poslanec L. Polka:

 

     Ďakujem, pán  predseda. Skutočne sa  veľmi ospravedlňu-

jem... (Hlasy v sále.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci,  nikdy sa nedohodneme,  keď vždy kričíte

z jednej aj druhej strany. Nech sa páči, pán poslanec Polka.

 

Poslanec L. Polka:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Ospravedlňujem sa ešte raz  za prerušenie nášho rokova-

nia o rozpočte, ale hoci vecne podporujem návrh pána poslan-

ca  Čarnogurského, o 11.00 alebo 12.00 hodine nebude  možné,

nebude o  čom rokovať, pretože na  mieste ešte stále pracujú

experti  kriminalisticko-expertízneho ústavu,  pracujú poli-

cajti, ktorí  idú po tzv.  horúcej stope, a  okrem iného pán

policajný prezident nie je na území Slovenska.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Mikloško.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán predseda,  treba určiť hodinu, kedy  má prísť poli-

cajný riaditeľ,  policajný prezident, pretože  diskusia, sa-

mozrejme, nemá byť o čom,  ak nepodá správu policajný prezi-

dent. A  ak ste dali  vyhlásenie, ktorým sa  dištancujete od

tohto činu,  neviem si predstaviť, že  sa budete dištancovať

od toho,  že podá správu policajný  prezident vo chvíli, keď

vybuchla bomba  vášmu kolegovi, priatelia.  Tieto farizejské

vyhlásenia  si nechajte  pre  seba,  ak nechcete  počuť takú

pravdu, aká je.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Páni  poslanci a  pani poslankyne,  samozrejme, že  dám

hlasovať o  návrhoch, ktoré tu  odzneli. Dovoľte mi  povedať

svoj návrh, o  ktorom, samozrejme,  nedám hlasovať  skôr ako

o tých, ktoré boli predo mnou.

 

     Z hľadiska trestného procesu si viem predstaviť, ak te-

raz začali  vyšetrovať, v akom  je to štádiu.  Čiže nám môžu

podať  informáciu len  o tom,  ako to  vyzerá, ale  ani kto,

proste  len veľmi  stručnú informáciu.  Preto navrhujem,  je

zbytočné k tomu viesť diskusiu. Keď už, tak nech príde podať

informáciu cez obedňajšiu prestávku,  kde vymedzíme čas, aby

ste mali čas aj na obed, a budeme pokračovať v rozpočte.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Čarnogurský.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Pán predseda, výbuch bomby pred domom Františka Gaulie-

dera má okrem svojej skutkovej kriminalistickej dimenzie eš-

te veľmi silnú politickú dimenziu. Musíme diskutovať, zaobe-

rať sa  nielen skutkovými okolnosťami, o  ktorých nám dá in-

formáciu policajný prezident, ale mali by sme sa zaoberať aj

politickými  súvislosťami toho,  že vôbec  k niečomu  takému

mohlo dôjsť.  Aj o tom  navrhujem diskusiu. Trvám  na svojom

návrhu, aby  sme prerušili schôdzu o  rozpočte a zaradili do

programu diskusiu o výbuchu  bomby pred domom Františka Gau-

liedera.  Teraz  navrhujem,  aby  sme  najskôr hlasovali iba

o tomto, bez určenia hodiny, a potom, keď to bude schválené,

tak ďalším hlasovaním si schválime hodinu, kedy k tejto dis-

kusii príde.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Polka.

 

Poslanec L. Polka:

 

     Skutočne  si neviem  predstaviť nič  horšie, ako  teraz

vniesť politiku do kauzy výbuch v rodinnom dome Fera Gaulie-

dera. Predstavte  si policajtov, ktorí  budú pracovať, ktorí

chcú pracovať na tom,  aby čo najsvedomitejšie splnili svoju

povinnosť, ktorá  im vyplýva zo  zákona aj z  iných právnych

predpisov,  a o  tomto ich  konaní bude  prebiehať rokovanie

v parlamente.  Prosím vás,  počkajme na  výsledky vyšetrenia

a potom to môžeme kontrolovať a hodnotiť. Samozrejme, som za

to,  aby prezident  Policajného zboru  alebo minister vnútra

alebo ktokoľvek  zodpovedný podal predbežnú  informáciu, ale

nevnášajme do toho politiku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Čarnogurský.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Diskusia  v parlamente  žiadnym spôsobom  nebude brániť

policajtom, aby zaisťovali stopy, aby jednoducho vyšetrovali

celý prípad.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni  poslanci, dám  hlasovať o  jednotlivých návrhoch.

Najskôr dám  hlasovať o návrhu  pána poslanca Čarnogurského.

Pán poslanec Čarnogurský navrhuje, aby sme zavolali policaj-

ného  prezidenta a  určili hodinu,  kedy policajný prezident

príde.

 

     Prosím, prezentujte sa a hlasujte.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 99 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 37 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 45 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Takže to neprešlo.

 

     Druhý návrh má pán poslanec Polka, aby sme neprerušova-

li schôdzu a aby nás cez obedňajšiu prestávku prišiel infor-

movať zástupca ministerstva alebo minister o tom, čo sa sta-

lo.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. O pol jednej ste po-

vedali, áno?

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 102 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 96 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Vážení  páni poslanci,  pani poslankyne,  o pol  jednej

zástupca ministerstva alebo sám  minister, ktorý by tu nako-

niec dnes  mal byť, nás bude  informovať o tom, čo  sa stalo

v Galante.

 

     Ďakujem pekne.  Budeme pokračovať v  rozprave o štátnom

rozpočte. Ako prvý vystúpi pán poslanec Baránik. Pripraví sa

pán poslanec Filkus.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené dámy a páni,

     vážení hostia,

 

     každá vláda  využíva rozpočtovú politiku  na realizáciu

svojho programového  vyhlásenia. Nie je to  inak ani v našom

rozpočte na rok 1997.  Proces transformácie ekonomiky a spo-

ločnosti, formovanie trhových vzťahov vedie nevyhnutne k vý-

raznej sociálnej diferenciácii obyvateľstva. Budovanie trho-

vej ekonomiky, sociálne orientovanej,  si vynucuje, aby štát

využíval dane na zmierňovanie sociálnych rozdielov obyvateľ-

stva, hlavne  tých skupín, ktoré trhové  vzťahy vytláčajú na

okraj spoločnosti. Je to prirodzená vlastnosť každej trhovej

ekonomiky. Tento  proces je však  zvlášť bolestivý v  období

transformácie, keď podstatná časť  obyvateľstva nie je na to

pripravená psychicky ani ekonomicky.

 

     Zo skúseností  vieme, aspoň za  posledných 60 rokov  od

veľkej hospodárskej krízy, že každý  štát, ak sa jeho ekono-

mika nenachádza vo fáze konjunktúry, pristupoval k výraznej-

šiemu  využívaniu  rozpočtovej  politiky.  Naša ekonomika sa

nachádza vo  fáze oživenia, ktoré trvá  už tretí rok. Prepad

spôsobený transformáciou, ale hlavne chybnými opatreniami na

začiatku transformácie, si  vyžiada relatívne dlhšie obdobie

na obnovu,  keď bude možné pristúpiť  k odbúraniu niektorých

opatrení  rozpočtovej politiky.  Nebude to  však v dohľadnom

čase. Časovo sa to nedá  odhadnúť. Ekonomicky to možno vyme-

dziť tak,  že to bude  vtedy, ak prevažná  časť nášho práce-

schopného obyvateľstva, súčasne  odkázaná na sociálne dávky,

bude mať také pracovné príjmy, ktoré umožnia dôstojné život-

né podmienky. Preto sa rozpočtová politika v súčasnosti musí

orientovať  na  vytváranie  pracovných  príležitostí priamo,

alebo vytvárať na to predpoklady.

 

     Každý rozpočet, ktorý prerokúvame my alebo v ktorejkoľ-

vek inej krajine, má  vždy rozhodujúce parametre, ktoré uvá-

dzal pán podpredseda vlády,  a taktiež priority. K prioritám

nášho rozpočtu patrí krytie  potrieb sociálnej sféry, zabez-

pečenie obrany  a ochrany štátu  a jeho obyvateľov,  podpora

ekonomiky, podpora oživenia  poľnohospodárstva, podpora roz-

voja vedy na vysokých  školách, zvýšenie príjmu zamestnancov

štátneho  aparátu, bezpečnostných  zložiek a  učiteľov škôl.

 

     Príjmy štátneho rozpočtu v roku 1997 vzrastú o 12,8 mld

Sk. Prejaví sa to v raste  daňových príjmov o 9,3 mld Sk. Na

prírastku sa bude najväčšmi podieľať daň z príjmov fyzických

osôb 4,8  mld, daň z  príjmov právnických osôb  3,9 mld, daň

z pridanej hodnoty  1 mld a spotrebná  daň 800 mil. Nedaňové

príjmy vzrastú o 3,9 mld Sk.

 

     Základným  zdrojom rastu  príjmov štátneho  rozpočtu je

rast hrubého domáceho produktu.  Je to najprijateľnejší eko-

nomický a sociálny zdroj,  pretože rieši dva problémy. Vedie

k rastu dane  z pridanej hodnoty a  k rastu príjmov právnic-

kých a fyzických osôb. Ďalej  príjmy možno zvýšiť vyšším da-

ňovým zaťažením  podnikateľov, ak by sa  zvýšila sadzba dane

z terajších 40 %, a tiež vyšším zaťažením fyzických osôb, ak

by sa  zvýšila daň z príjmov  zo závislej činnosti funkčných

požitkov, z podnikania a  z inej samostatnej zárobkovej čin-

nosti. Vláda to v záujme podpory oživenia ekonomiky zo stra-

tegických dôvodov nemôže pripustiť, lebo čím nižšie je daňo-

  zaťaženie podnikateľskej  sféry, tým  viac sa  rozširujú

podnikateľské aktivity a tým nižšie sú daňové úniky. Podobne

vláda nemôže pristúpiť na zvýšenie daňového zaťaženia fyzic-

kých osôb. Keby nebolo také  napätie medzi príjmami a výdav-

kami, určite by pristúpila  k zníženiu daňového zaťaženia už

teraz. Predpokladám, že sa to stane v budúcom roku.

 

     Ďalším zdrojom  príjmov štátneho rozpočtu  by mohlo byť

zvýšenie štandardnej  sadzby dane z  pridanej hodnoty, ktorá

sa v tomto roku znížila o 2 %. Je to cesta najmenej schodná.

Daň z  pridanej hodnoty pôsobí plošne,  dotkla by sa každého

spotrebiteľa, najviac  by boli postihnuté  domácnosti s naj-

nižšími  príjmami.  Jediným  reálnym  zdrojom príjmov, popri

raste hrubého  domáceho produktu v  tomto období, je  vyššia

účinnosť  práce daňových  a colných  úradov. Tento  zdroj sa

stane reálnym len vtedy, ak sa zlepšia podmienky na ich prá-

cu. A  to je tiež finančne  náročné. Podľa skúseností vyspe-

lých trhových  ekonomík vieme, že jednotka  meny  vložená do

práce daňových úradov a  colných úradov prinesie 7 jednotiek

efektu. Takú reálnu efektívnosť  v našej ekonomike nikde ne-

nájdeme. Preto by bolo  hazardom túto možnosť nevyužiť. Pro-

striedky vložené do zlepšenia  práce daňových a colných úra-

dov budú dlhodobo pôsobiť.

 

     Výdavky oproti roku 1996 vzrastú o 17,3  mld korún. Ide

o mierne  zvýšenie výdavkov  oproti roku  1996, keď vzrástli

o 16,8 mld  Sk. Na raste výdavkov  sa výrazne podieľajú nové

výdavky, ako to už uviedol  vo svojom vystúpení pán podpred-

seda.  Tieto výdavky  predstavujú zhruba  20 mld  Sk. Značne

prekračujú celkový nárast výdavkov, z toho dôvodu sa výdavky

niektorých kapitol museli znížiť. Výrazný je nárast štátneho

dlhu.

 

     Ešte pred niekoľkými desaťročiami prevládala mienka, že

vláda, ktorá dlhodobo hospodári na dlh, je nezodpovedná, le-

bo zaťažuje bremenom dlhu  budúce generácie. Toto jednoduché

pravidlo spochybnil keynesovský prístup, ktorý obhajoval de-

ficitné financovanie ako stimuláciu agregátneho dopytu v ča-

se recesie. Platí to aj pre našu ekonomiku, napriek tomu, že

fázu recesie už prekonala a nachádza sa vo fáze oživenia.

 

     V súčasnosti makroekonómovia zdôrazňujú negatívny vplyv

financovania dlhovej  služby na vývoj  inflácie a súkromných

investícií. V praktickom živote  na vývoj verejných financií

pôsobí množstvo faktorov,  rozpočtová politika je pragmatic-

ká. Skutočnosťou však je, že vo väčšine krajín  sveta v roz-

pore s odporúčaniami makroekonómov prevažujú deficitné štát-

ne rozpočty a v celom  rade krajín deficity štátnych rozpoč-

tov neustále zvyšujú štátny dlh. Dlhová služba takto neúnos-

ne zaťažuje  štátny rozpočet a spolu  s deficitom je zdrojom

rastu  inflácie. Z  tohto dôvodu  maastrichtské konvergenčné

kritériá stanovili limity tak  pre výšku fiškálneho deficitu

3 %,  ako aj  pre výšku  akumulovaného štátneho  dlhu 16  %.

Chcem  upozorniť na  to, že  vymedzenie fiškálneho dôchodku,

tak ako  to uviedol pán podpredseda  vlády, zodpovedá presne

definícii, ktorá  bola spracovaná v  maastrichtských konver-

genčných kritériách.

 

     Rozpočtová politika sa  chápe ako mechanizmus ovplyvňo-

vania dopytu, a to v takom zmysle, aby sa zvýšil rast dopytu

pri  nízkej miere  inflácie. Prebytočný  dopyt môže zmierniť

reštriktívna rozpočtová politika,  ktorá obmedzí výdavky ve-

rejného sektora. Multiplikačný efekt štátnych výdavkov v na-

šej ekonomike má hodnotu zhruba  4 jednotiek, to znamená, že

jedna koruna zvyšujúca štátne výdavky vedie k prírastku hru-

bého domáceho produktu o 4  koruny. Vzhľadom na to, že agre-

gátny dopyt je ešte  stále pod úrovňou zodpovedajúcou plnému

využitiu  existujúcich a  disponibilných výrobných faktorov,

nástroje rozpočtovej politiky vrátane výdavkov štátneho roz-

počtu slúžia na stimuláciu agregátneho  dopytu a tým aj eko-

nomického rastu.

 

     Keďže značná časť výdavkov  štátneho rozpočtu má inves-

tičný  charakter, nemusíme  mať obavu,  že zvýšenie výdavkov

automaticky prispeje k rastu  inflácie. Zdroje štátneho roz-

počtu sú kryté vytvorenou produkciou, preto by nemali vytvá-

rať pretlak  dopytu nad ponukou.  Ak zvážime skutočnosť,  že

rast hrubého domáceho produktu v bežných cenách rastie rých-

lejšie, ako  rastú výdavky štátneho  rozpočtu, potom tu  ne-

vzniknú impulzy na rast  inflácie. V tejto etape transformá-

cie sa naša ekonomika vzhľadom na reálne zdroje rozpočtu eš-

te nezaobíde bez schodku štátneho rozpočtu.

 

     Vážené  dámy  a  páni,  porovnávanie  terajšej situácie

v príjmoch  štátneho rozpočtu  s predchádzajúcim  obdobím je

dosť nelogické, a síce z niekoľkých dôvodov.

 

     Ide predovšetkým o to,  že existujú veľmi významné roz-

diely daňových  príjmov oproti minulosti.  Základným zdrojom

v minulosti bola  daň z obratu,  ktorú odvádzali vo  väčšine

prípadov v  zásade odbytové organizácie.  Samozrejme, neboli

v tom  nijaké výpadky.  Daň z príjmov právnických  osôb ešte

v roku 1991  predstavovala 60 % zaťaženia  na zisku právnic-

kých osôb. Okrem toho neexistovali daňové úniky. To znamená,

že porovnávať dnešné príjmy štátneho rozpočtu s obdobím pred

rokom 1989 je z  uvedených hľadísk absolútne neporovnateľné.

Okrem  toho existuje  pomerne výrazná  štruktúra podnikateľ-

ských subjektov, ktorá vytvára  predpoklady na rozsiahle da-

ňové úniky.

 

     Vzhľadom na to, že schodok štátneho rozpočtu pretrváva,

splátka istín  stále rastie. Kým  v roku 1995  predstavovala

12 mld,  v roku 1996  18 mld a na rok  1997 sa rozpočtuje vo

výške 25,2 mld Sk. Splátka záväzkov štátu z predchádzajúcich

rokov  v značnej  miere znižuje  možnosti použiť  medziročné

prírastky  výdavkov  na  sociálne  alebo rozvojové programy.

Takto upravené sledovanie  fiškálneho rozpočtu neznamená, že

sa ustupuje od sledovania rozdielu medzi príjmami a výdavka-

mi, čiže pokladničného schodku štátneho rozpočtu. Pokladnič-

ný schodok v objeme 36,9 mld vyjadruje potrebu objemu emisií

a štátnych  pokladničných  poukážok  v  priebehu roka, resp.

dlhopisov po skončení rozpočtového obdobia.

 

     Najviac výdavkov štátneho rozpočtu smeruje do sociálnej

sféry. Ani jedna položka  oproti minulému roku sa neznížila,

najviac  dochádza  k  zvýšeniu  o  tieto položky: rodičovský

príspevok  1,8  mld,  zvýšenie  životného  minima a zvýšenie

mzdových  prostriedkov pre  zamestnancov rozpočtovej  sféry.

Použitie prostriedkov na zvýšenie  miezd je, samozrejme, di-

ferencované a pán podpredseda  vlády to už presne rozviedol.

Úprava miezd sa dotkne 227 734  osôb, čo je stav oproti roku

1996 vyšší o  421 osôb. Tu sa premieta  aj realizácia zákona

o novom územnosprávnom členení. Priemerná mzda sa rozpočtuje

vo výške 8 201 korún.

 

     Kapitálové výdavky vzrastú z  18,1 na 21,3, čo predsta-

vuje rast o 17,7 %. V  tom obstaranie aktív sa zvyšuje z 5,9

na 10,4 mld Sk. Tieto kapitálové výdavky sa použijú na zlep-

šenie  technickej základne  rozpočtových organizácií vrátane

zdravotníctva.

 

 

     Zdroje  štátneho  rozpočtu   spolu  s  mimorozpočtovými

zdrojmi orientované do výstavby  líniových stavieb a bytovej

výstavby  vytvárajú  predpoklady  na  rast  pracovných miest

v súčasnosti, ale  aj do budúcnosti  podnietia podnikateľské

aktivity v rôznych oblastiach  našej republiky. Dostavba lí-

niových stavieb spojí regióny Slovenskej republiky s rôznymi

regiónmi susedných, ale aj vzdialenejších štátov.

 

     Dopravné  tepny sa  už koncom  minulého storočia  stali

významným  faktorom  ekonomického  rastu.  A motorizácia ich

význam ešte zvýšila. Sú známe prípady, keď sa ponúklo využi-

tie voľných  kapacít pre známe automobilky  GM a Volkswagen.

Ich záujem  začínal a končil v  Bratislave vzhľadom na ľahkú

dostupnosť  z Viedne.  O voľné  kapacity na  strednom Považí

práve  v dôsledku  horšieho cestného  spojenia (diaľnica  sa

končí za Piešťanmi) záujem neprejavili. Dobudovanie diaľnič-

nej siete  sa môže stať  významným faktorom oživenia  hlavne

priemyslu,  poľnohospodárstva,  cestovného  ruchu  a rôznych

služieb, najmä v odľahlejších regiónoch Slovenskej republiky.

 

     Rozvoj  bytovej výstavby  plní dve  funkcie: ekonomickú

a sociálnu. Ekonomická spočíva  v multiplikačnom efekte sta-

vebníctva, ktoré sa najmä v bytovej výstavbe stáva iniciáto-

rom rozvoja rozsiahlej  škály odvetví, dodávateľov komponen-

tov na  výstavbu a zariadenie bytov.  Spolková republika Ne-

mecko využitím stavebníctva ako iniciátora ekonomického ras-

tu položila základy svojho neskoršieho  hospodárskeho zázra-

ku. Aj keď u nás je  situácia značne iná, napriek tomu možno

predpokladať,  že bytová  výstavba zohrá  významnú úlohu  vo

zvýšení domáceho  dopytu práve pre  odvetvia, ktoré sú  ešte

stále v útlme.

 

     Sociálna  funkcia  spočíva  vo  vytvorení podmienok pre

mladé rodiny. Silné ročníky  z polovice sedemdesiatych rokov

nemajú podmienky na udržanie prírastku obyvateľstva na úrov-

ni, ktorá umožní rozšírenú reprodukciu obyvateľstva, a to je

mimoriadne vážny spoločenský argument. V štátnom rozpočte sa

vytvára  priestor  na  získanie  niektorých úverov prevzatím

štátnej záruky, čo významne zvýhodnilo podmienky na získanie

úverov.

 

     Pri zabezpečovaní vecných predpokladov výstavby diaľnic

sa budú uplatňovať rozpočtovo  úspornejšie postupy. Preto sa

predpokladá uprednostňovanie náhrady pozemkov pred ich pria-

mym výkupom.

 

     Pri podpore ekonomického rastu významnú úlohu hrajú do-

tácie do poľnohospodárstva, ktoré  sa v budúcom roku zvyšujú

o 1,6  mld. Sk.  Aj keď  sa tým  ešte stále nezaradíme medzi

ekonomiky s vyspelým poľnohospodárstvom,  predsa je to zlep-

šenie oproti súčasnému stavu.

 

     Významnú úlohu  by mali zohrať  rozpočtové opatrenia na

podporu exportu. Je to už konečne prijatie zákona o zriadení

exportnej a  importnej banky a tiež  podpora  činnosti fondu

na podporu zahraničného obchodu,  ako aj podpora spoločnosti

na poistenie exportných úverov. K exportným aktivitám podni-

kateľskej sféry  by mali smerovať i  nové úlohy rozvoja vedy

a techniky, na  ktoré sa uvoľňujú  rozpočtové zdroje. Štátne

záruky  schvaľované  vládou  budú  podporovať také aktivity,

ktoré prispejú k rozvoju exportu.

 

     Osobitným problémom  je vzťah štátneho  rozpočtu k roz-

počtom  poistných  verejnoprávnych  inštitúcií.  Štát  platí

zdravotné  poistenie za 3 218 tisíc obyvateľov. Do Sociálnej

poisťovne hradí poistné za 613 tisíc osôb a nemocenské pois-

tenie za 711 tisíc. Fond zamestnanosti platí hmotné zabezpe-

čenie v nezamestnanosti pre 72 tisíc osôb pri predpokladanej

miere nezamestnanosti vo výške 11,3 %.

 

     Disponibilné  zdroje pre  systém zdravotného  poistenia

budú v roku 1997 na úrovni  40 mld Sk. Tým sa vytvoria pred-

poklady,  aby bola  zabezpečená tvorba  základných fondov vo

výške  36 mld  Sk. To  vytvára priestor  na použitie zdrojov

základných fondov približne o 6 mld Sk viac  oproti schvále-

nému rozpočtu na rok 1996.

 

     Rozpočtový objem  zdrojov môže významne prispieť k rea-

lizácii dlhodobej stratégie  stability lekárov a zdravotníc-

kych  pracovníkov, kde  ministerstvo zdravotníctva vyčíslilo

potrebu finančných prostriedkov na rok 1997 vo výške 1,9 mld

korún.

 

     Sociálny  fond bude disponovať  sumou 64 mld,  z toho

55 mld  na dôchodkové zabezpečenie  a 9,6 mld  na nemocenské

poistenie. To znamená, že  rozpočtové i mimorozpočtové zdro-

je, ktoré plynú cez  fondy zdravotného poistenia, sociálneho

poistenia, predstavujú  viac ako 100  mld korún. Je  to viac

ako  polovica  výdavkov  štátneho  rozpočtu. Výber poistného

a predpokladaný  zostatok finančných  prostriedkov Sociálnej

poisťovne v roku 1996 umožnia vytvoriť Fond dôchodkového za-

bezpečenia vo výške 58 mld  Sk. Táto suma okrem krytia dávok

v zmysle  platných právnych  predpisov poskytne  priestor na

úpravu  dôchodkov z  dôvodu rastu  priemernej mzdy,  čo bude

významný počin.

 

     Osobitným problémom  štátneho rozpočtu je  vzťah k roz-

počtom obcí. Podiel rozpočtov obcí na výnosoch republikových

daní bude oproti roku 1996 vyšší  o 600 mil. Sk a, samozrej-

me,  ďalšie  návrhy  tento  objem  ešte  zvyšujú. Vzťah obcí

k rozpočtu je stavaný tak, aby vytvárali podmienky na  zain-

teresovanosť  obcí  na  rozvoji  podnikateľských  aktivít vo

vlastnom priestore. Zatiaľ je  táto aktivita relatívne malá.

Nemožno však predpokladať, že v relatívne krátkom čase všet-

ky obecné  zastupiteľstvá naraz pochopia  vzájomný vzťah ich

činnosti s vytváraním predpokladov na rozvoj ich podnikateľ-

ských aktivít. Tu treba prekonať  tak psychickú, ako aj eko-

nomickú bariéru. A to je dlhodobý proces.

 

     Štátny  rozpočet ako  najdôležitejší finančný  dokument

musí plniť  aj stabilizačnú funkciu.  Okrem zákonných rezerv

rozpočet  počíta  aj  s  ďalšími  rezervami, ktoré vytvárajú

priestor  na riešenie  naliehavých potrieb.  Časť z  nich sa

rozpočtuje najmä v súvislosti  s vytvorením nových rozpočto-

vých kapitol. Ich potreby sa budú konkretizovať postupne.

 

     Celkový objem  rezerv predstavuje 14  mld, je to  6,8 %

výdavkov  z rozpočtu.  Z jednotlivých  kapitol je výraznejší

nárast  v kapitole  Úradu vlády,  ale bežné  výdavky vzrastú

oproti roku 1996 o 3,5 mil. Sk, ale oproti rozpočtu, vrátane

rozpočtových opatrení  k 3. 9.  1996, budú nižšie  o 29 mil.

korún.  Narastú  výdavky  na  obstaranie kapitálových  aktív

oproti rozpočtu na rok 1996  o 87 mil. korún. Obstaranie ka-

pitálových aktív sa sústredí na krytie potrieb rozostavaných

pamiatkových objektov - Miestodržiteľský palác, Karácsonyiho

palác v Bratislave a kaštieľ v Rusovciach.

 

     V kapitole Národnej rady vzrastú výdavky o 186 mil. Sk,

pričom bežné  výdavky poklesnú o  26 mil. Sk  a obstarávanie

kapitálových aktív  vzrastie o 212  mil. Sk.  Tie sa účelovo

použijú na technické  zhodnotenie pamiatkových objektov Bra-

tislavského hradu,  ktorý je aj  po 43 rokoch  rekonštrukcie

ešte stále nedokončený. Treba to považovať za národnú hanbu.

Každý národ takéto významné objekty spojené s jeho históriou

uprednostňuje pred ostatnými výdavkami.  Ďalšia časť sa pou-

žije na  dokončenie rozostavaného  objektu  v Častej-Papier-

ničke, ktorý  chátra od roku 1989.  V tejto súvislosti treba

povedať, že Národná rada  nemá k dispozícií priestory, ktoré

by sa  mohli použiť na usporiadanie  rôznych kongresov a me-

dzinárodných aktivít. V Častej-Papierničke sa také podmienky

po dobudovaní prístavby vytvárajú.

 

     K výraznému nárastu dochádza  v prípade Generálnej pro-

kuratúry, o 990 mil. Sk. Výdavky na Správu štátnych hmotných

rezerv vzrástli o 201 mil. Sk. Štatistický úrad na dobudova-

nie siete potrebuje 161 mil. Sk. Ministerstvo spravodlivosti

v dôsledku rastu kriminality, zločinnosti a rôznych podvodov

požaduje viac o 961 mil. Sk.

 

     Vážené dámy a páni,  toľko napádaná položka pre Sloven-

skú informačnú službu počíta s 342 miliónmi kapitálových vý-

davkov, a  to v dôsledku toho,  že priestory, objekty, ktoré

patria  Slovenskej informačnej  službe, sa  musia v dôsledku

investičnej výstavby zbúrať, a preto treba postaviť nové.

 

     Vyššie nároky má  ďalej ministerstvo zdravotníctva, mi-

nisterstvo pôdohospodárstva, ako aj niektoré ďalšie centrál-

ne orgány. V iných kapitolách dochádza k poklesu.

 

     Vážené  dámy  a  páni,  aký  je  štátny rozpočet na rok

1997? Veľmi malá časť tých, ktorí o ňom diskutovali, upozor-

ňuje na  riziká niektorých príjmových  položiek. Ale nikomu,

ani tým, čo si uvedomujú  riziko v príjmoch, nevadí, aby bez

mihnutia oka podávali návrhy  na zvýšenie výdavkov niektorej

kapitoly. Výdavky teoreticky možno  zvyšovať bez zábran, ale

limitujúcim  je  schodok  štátneho  rozpočtu.  Ak nemá dôjsť

k enormnému  zaťaženiu budúcich  generácií, vláda navrhovaný

schodok považuje  za hornú hranicu,  ísť za ňu  by znamenalo

riziko.

 

     Ak beriem do úvahy príjmy, možnosti ich rastu a výdavky

v navrhovanej štruktúre s tým,  že nových výdavkov je navyše

o 20 mld Sk, a rezervy rozpočtu, možno považovať rozpočet na

rok 1997 za vyvážený tak,  aby sa stal stabilizujúcim fakto-

rom vývoja ekonomiky a  spoločnosti. Iste, existuje viac ne-

uspokojených  potrieb,  ktoré  sa  musia  riešiť  v  budúcom

a v nasledujúcich rokoch. K  nim patrí zvýšenie prostriedkov

na vedu a techniku,  na podporu štrukturálnych a rozvojových

projektov a  vyššie ocenenie práce lekárov  v štátnych zdra-

votníckych  zariadeniach,  učiteľov  všetkých  stupňov škôl,

s osobitným zreteľom na  odmeňovanie vysokoškolských pedagó-

gov.  Bol by  som rád,  keby aspoň  časť týchto nárokov bolo

možné uspokojiť zo zvýšenia príjmov alebo nepoužitých rezerv

už v budúcom roku.

 

     Vážené dámy  a páni, vzhľadom  na reálnosť rozpočtu  na

budúci rok žiadam vás o jeho podporu.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán poslanec.

 

     Ďalej v rozprave vystúpi  pán poslanec Filkus. Medzitým

s faktickou poznámkou pán poslanec  Palacka. Pripraví sa pán

poslanec Delinga.

 

Poslanec G. Palacka:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     K vystúpeniu pána kolegu Baránika mám tri poznámky. Pr-

vá sa týka  jeho úvodu, kde s celkom  vážnou tvárou uvažoval

o tom, ako  by bolo možné  zvýšiť príjmy zvýšením  daní. Pán

kolega, o  zvyšovaní daní za dnešných  vysokých daňových sa-

dzieb nie je dobré ani len žartovať.

 

     Po  druhé, prakticky  všetky  čísla,  ktoré ste  tu asi

dvadsať minút čítali, sme si mohli všetci prečítať a prinaj-

menšom  náš klub čítať vie.  A nakoniec, pán kolega Baránik,

to, že rozpočet je dobrý, stačilo povedať jedným slovom.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nech sa páči, pán poslanec Filkus.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážený jeden člen vlády,

     vážené plénum,

 

     (Hlasy v sále.)

 

     hovorím to  úmyselne, samozrejme, lebo ma  teší, že pán

predseda parlamentu znovu  zdôraznil význam štátneho rozpoč-

tu. A  znovu vidíte, aký  má záujem o  tento rozpočet vláda.

(Potlesk.)

 

     Druhá  poznámka,  apel  na  mojich kolegov, samozrejme,

patrí  to aj  do mojich  radov, a  podľa toho budem hovoriť.

Prosím vás, vo vzťahu k rešpektovaniu časovej kapacity, kto-

rú máme, nehovorme o tom, čo je v rozpočte, nečítajme, čo je

už tam napísané, ale hovorme o problémoch.

 

     Ja  som si  položil za  cieľ, že  budem hovoriť o dvoch

problémových okruhoch. Samozrejme, netajím  sa tým, že mojím

mottom je dokázať argumentmi, ktoré nemusia byť správne, sa-

mozrejme, môžete ich vyvrátiť, že tento rozpočet je protiob-

čiansky. Chcem to dokázať  na vzťahu ku koncepčnosti poňatia

tohto  rozpočtu a  potom k  určitým vecným  problémom, veľmi

konkrétnym, ktoré odovzdám potom pánu predsedovi výboru. Ale

ešte predtým  chcem povedať jednu  formálnu pripomienku. Mal

by tu dnes byť najmä  minister výstavby, lebo to, čo navrhli

- úplne zničiť stavebné sporenie  v tejto republike, a najmä

jeho úradníci, ktorí, ako sa ukazuje, tomu nerozumejú, - bo-

lo by dobré o týchto otázkach si podiskutovať.

 

     Začnem o koncepčných  otázkach. Rešpektujem východiská,

že návrh rozpočtu akceptuje kontinuitu rastu hrubého domáce-

ho produktu - jasné -, pokračujúcu mieru inflácie, mieru ne-

zamestnanosti. Ale postupné  formovanie rozpočtu  pri akcep-

tovaní týchto  východísk, ako i  vecný obsah nie  sú zárukou

toho, že ho možno v takejto forme prijať.

 

     A  teraz ponúkam  svoje rozhodujúce  argumenty. Keď  ma

"sfúknete", poviete,  že nie sú  dobré - beriem  to -, alebo

poviete niektoré lepšie, myslím  si, že takýto dialóg pomôže

veci.

 

     Z  pohľadu formovania  návrhu štátneho  rozpočtu na rok

1997 nemôže ujsť našej pozornosti fakt, že 4 návrhy štátneho

rozpočtu vo svojom postupe od  rámcových východísk až po ko-

nečný návrh, v termíne jún-november 1996, zaznamenávali rast

pôvodného deficitu 25 mld Sk. To som  spomínal včera a to sa

vyšplhalo až na  36,9 mld Sk. Bezpochyby je  to doteraz naj-

vyšší rozpočet, či už ho zoberiete v poňatí toho globálneho,

alebo iného, nazvime to  teda pracovne, fiškálneho rozpočtu.

Ale stalo  sa tak nielen zásluhou  postupného zvyšovania vý-

davkov až  na tých 206,9  mld, postupne, počas  tých 4 etáp,

ale  aj  znižovaním  príjmov  z predpokladaných  175 mld  na

170 mld.

 

     Ukazuje sa teda, že očakávané efekty nášho hospodárenia

v roku 1997  nie sú vstave  naplniť príjmy vo  výške 175 mld

Sk, tie, o ktorých sme uvažovali v naznačených východiskách.

A to nielen pre predpokladaný stav  v roku 1997, ale aj pre-

to, že štátny rozpočet už pri  svojom plnení v roku 1996 ob-

sahuje známe  riziká, ktoré teraz  nebudem rozvádzať. Spome-

niem výpadok daní, deblokácie,  odvod Národnej banky, zvýše-

nie nevyhnutných výdavkov na  územnosprávne členenie - balík

rizík, ktorý treba, samozrejme, zobrať do úvahy a kalkulovať

s ním.

 

     Medzi hlavné argumenty, ktoré  sú v protirečení s mojou

filozofiou koncepcie k existujúcemu návrhu, v prvom rade za-

raďujem  súvislosti  medzi  splácaním  štátneho  dlhu v roku

1997 a príjmami Fondu národného majetku z procesu privatizá-

cie. Súvislosti tohto druhu v  štátnom rozpočte nikde nie sú

naznačené.  To znamená,  veľmi jednoducho  po slovensky, ob-

čiansky povedané, neuvažuje sa  o tom, aby časť prostriedkov

z procesu privatizácie  mohla kryť časť  štátneho dlhu aspoň

prechodne. Pritom treba vedieť,  že celá kapitola Štátny dlh

medzičasom vzrástla o 5,3 mld.

 

     Osobitnú pozornosť je nevyhnutné  z tohto pohľadu veno-

vať splátkam istín. V roku 1995  bola 12 mld Sk, v roku 1996

sa rozpočtuje na  18,9 mld a dúfam, že  toto je číslo, ktoré

sa aj  dodrží, ale v  roku 1997 predstavuje  25,2 mld. Tento

vývoj ukazuje, že splátka záväzkov štátu z minulosti vo veľ-

kej miere  znižuje možnosti použiť  medziročné prírastky vý-

davkov rozpočtu na sociálne, zdravotné a rozvojové programy.

Táto skutočnosť posilňuje záver o tom, že na krytie výdavkov

štátneho dlhu je potrebné využiť aj iné mimorozpočtové zdro-

je, a  to najmä prostriedky získané  z procesu privatizácie.

Toto je  v rámci prvého  argumentu protiobčianskeho prístupu

- prečo v  rozpočte, bez súvislosti s  krytím štátneho dlhu,

neuvažujeme o mimorozpočtových  zdrojoch získaných z procesu

privatizácie.

 

     Viete, že  štátny dlh sa teda  bude musieť predovšetkým

splácať z  príjmov a v rámci  príjmov je 91-percentný podiel

daní, a dane  budú splácať občania, my všetci,  ale pôjde to

na splácanie  štátneho dlhu. Toto celkom  v poriadku nie je.

Vychádzajúc z týchto nezanedbateľných súvislostí, je to prvý

argument  o tom,  že s  takouto koncepciou  rozpočtu nemôžem

súhlasiť. Samozrejme,  možno súhlasiť s tým,  že vo väzbe na

stav štátneho  dlhu a dynamiku  jeho vývoja bude  nevyhnutné

presadzovať emitovanie  dlhopisov splatných v  dlhších časo-

vých intervaloch. O tom sme už hovorili aj diskutovali s pá-

nom podpredsedom  vlády. Je jasné,  táto vec sa  bude, samo-

zrejme, pokiaľ to bude možné,  v plnej miere akceptovať. Ale

je namieste otázka, prečo tieto ciele nie je možné využiť na

prechodnú  dobu  aj  prostredníctvom  prostriedkov z procesu

privatizácie. Na čo sa vlastne používali, použili a používa-

jú prostriedky  z procesu privatizácie,  získané pri priamom

predaji vopred určeným vlastníkom, počnúc rokom 1995. Znovu,

na čo sa  použili, na čo sa používajú  prostriedky z procesu

privatizácie?

 

     Odvtedy ako Fond národného majetku  prevzal - a dnes už

vieme,  že  nie  v  súlade  s  Ústavou  Slovenskej republiky

- všetky  kompetencie v  rozhodovaní o  privatizácii, predal

majetok v  rámci viac ako  730 priamych  predajov  približne

v hodnote 103  mld Sk. Zoberme do  úvahy i neveľmi lichotivú

skutočnosť  prameniacu z  toho, že  v priemere  z tejto sumy

získava Fond  národného majetku iba 25  až 30 %, a  to najmä

v dôsledku  toho, že  existujú privilegované  veľké rozdiely

medzi kúpnou cenou a účtovnou  hodnotou, v tomto prípade po-

dľa informácií  kompetentných činiteľov Fondu  národného ma-

jetku 103 mld účtovná hodnota je 76 mld kúpna cena. A z tej-

to sumy  sa ešte uvažuje  o jej znížení  o viac ako  30 mld.

I napriek  tomu  nie  je  známe,  kde  sa podeli prostriedky

z privatizačného procesu vo výške viac ako 30 mld.

 

     V tejto  súvislosti považujem za  vhodné uviesť, že  na

podporu  bytovej  výstavby  podľa  návrhu štátneho rozpočtu,

ktorý  máte v  rukách, sa  predpokladá použiť  2 mld  z pro-

striedkov procesu privatizácie. Ak  to porovnávame s balíkom

privatizačných  rozhodnutí  pri   predajoch  vopred  určeným

vlastníkom, prezentuje  tento príspevok 2 %.  Nie je to málo

vo vzťahu k bytovej výstavbe?

 

     Za predpokladu akceptovania koncepcie použiť prostried-

ky Fondu  národného majetku aj  na splácanie časti  štátneho

dlhu, mohol sa uvoľniť  priestor na krytie potrieb školstva,

zdravotníctva,  sociálnych  potrieb  z  tých zdrojov (daňové

príjmy), ktoré  dávame všetci do daňových  príjmov, ktoré sa

musia  v  skutočnosti  používať  na  splácanie štátneho dlhu

a budú sa  musieť používať  znovu.  Samozrejme, nebudeme ho-

voriť  rozprávky, všetko  za predpokladu,  že Fond národného

majetku  je likvidný,  teda reálne  má k  dispozícii zdroje.

Podľa správy, ktorú budeme prerokúvať o použití prostriedkov

Fondu národného majetku, zistíte, že to tak nie je, že sa na

budúci rok  ráta s 1  miliardou, ktorá sa  z Fondu národného

majetku bude môcť použiť.

 

     Medzi doteraz nevyriešené  otázky, ako pomôcť príjmovej

stránke štátneho rozpočtu,  patrí predovšetkým problematika,

ako získať  peniaze z daní,  ktoré budú do  konca roku podľa

odhadu, ktorý sme včera mali možnosť si skonfrontovať, pred-

stavovať  výpadok viac  ako 8  mld Sk.  Tento výpadok v júni

predstavoval 12,6 % všetkých  daňových príjmov. Skutočne ide

o potenciálne zdroje, ktoré možno získať relatívne rýchlo na

základe priamych operatívno-inštitucionálnych zásahov minis-

terstva financií. Veriac v korektnosť, serióznosť vystúpenia

ministra  financií, aj  pokiaľ ide  o hĺbkové  previerky, aj

o to, ako tento balík daní  znovu získať, verím, že sa stane

súčasťou neočakávaných príjmov v roku 1997.

 

     Ak zhrniem túto koncepčnú  pripomienku, jej podstata je

v tom, že  chýba súvislosť medzi možnosťami  kryť štátny dlh

aj mimorozpočtovými zdrojmi, v  tomto prípade zdrojmi z pro-

cesu privatizácie.

 

     Teraz  k  niektorým   vecným  problémom  návrhu  zákona

o štátnom  rozpočte, kde  by som,  samozrejme, veľmi  uvítal

prítomnosť ministra výstavby najmä z pohľadu stavebného spo-

renia. (Hlasy zo sály.)  Nepríde, dobre.

 

 

     K  vecným pripomienkam.  Po prvé,  odporúčam zladiť 

časť zákona  Národnej rady, mám  na mysli článok  XV - kvôli

času budem telegrafický a dám podklady -, ktorá sa týka daní

z príjmov  vzhľadom na  pripravovanú novelu  zákona 286/1992

Zb. o daniach z príjmov  podľa toho, odkedy bude táto novela

v platnosti. Samozrejme,  nevieme, ako to  s novelou o  dani

z príjmov vyzerá,  mali sme podľa  všetkého takú, nebola  to

dohoda, bol to možno "gentlemen's  agreement", že sa v júli,

v auguste objaví  návrh o dani z  príjmov a že budeme  o ňom

diskutovať. Nevieme. Bolo by však  dobré celý článok 15 pri-

spôsobiť vo vzťahu k tomu, keď  budeme vedieť, ako a kedy sa

zákon  o dani  z príjmov  dostane do  platnosti. Chýba v nej

najmä tá časť, ktorá by zásadne riešila zníženie, pán profe-

sor Baránik, zníženie daňového zaťaženia zamestnancov.

 

     Naopak, ukazuje sa, že  z pohľadu predpokladaného rastu

výnosu  daní fyzických  osôb zo  závislej činnosti  v návrhu

štátneho rozpočtu na rok 1997  dochádza k zvýšeniu o 2,8 mld

oproti očakávanému výnosu tejto  dane za rok 1996. Paradoxne

to vyznieva  k trendu rastu DPH  a spotrebným daniam, nielen

z hľadiska návrhu  štátneho rozpočtu na rok  1997, ale aj vo

vzťahu k  plneniu výnosu týchto  daní v roku  1996 z pohľadu

výpadku daní, celého balíka spotrebných daní a celého balíka

daní z pridanej hodnoty. Dane  z príjmov, ziskov a kapitálo-

vého majetku sa zvyšujú v porovnaní rokov 1996, 1997 o 9 mld

- to je v papieroch -, zatiaľ čo dane na tovary a služby len

o 1 mld. Pritom už vieme, že výpadok daní z pridanej hodnoty

a spotrebných daní  v roku 1996  bude predstavovať viac  ako

8 mld - dúfajme, a to  bude dobré -, ktoré pravdepodobne po-

silnia dodatočnú príjmovú zložku rozpočtu v roku 1997.

 

     Relatívne  malý rast  daní na  tovary a  služby v  roku

1997  len o 1 mld  môže, nemusí, ale môže aj v obyčajnom ob-

čanovi, nielen  vzdelanom  ekonómovi, vyvolať  predstavu, že

v týchto  podmienkach sa  signalizuje aj  malý rast spotreby

obyvateľstva. O tom treba tiež uvažovať.

 

     Druhá pripomienka vecného charakteru. Tá prvá sa týkala

článku XV, dám materiál. Druhá pripomienka - a toto je v sú-

lade so stanoviskom Konfederácie  odborových zväzov. V tejto

súvislosti si  vám dovolím povedať, určite  hocikto z vás by

mi  mohol pripomenúť,  no ty  sa tu  teraz budeš stotožňovať

s určitým návrhom  Konfederácie odborových zväzov  a hovoríš

o sebe, že si liberálny ekonóm. Myslím si teda, že ak aj li-

berálny ekonóm zistí, že  akékoľvek opatrenia v transformač-

nom procese, ktoré sú  nevyhnutné, sú sociálne nepriechodné,

a nezaujme k nim stanovisko, tak je to veľká chyba.

 

     Priznávam sa,  že v tomto prípade  sa pripájam k stano-

visku, nechcem to brať ako  svoj návrh, a žiadam ustanovenie

o platbe  a  odmene  za  pracovnú  pohotovosť v rozpočtových

a niektorých  ďalších organizáciách  a orgánoch  v znení ne-

skorších predpisov uplatniť už od  1. januára 1997, a nie od

1. júla 1997. (Potlesk.)  Súčasne upozorňujem na neprimerane

nízky vyčlenený objem prostriedkov na poskytnutie pohyblivej

zložky platov v ústredných orgánoch 5 % a v podriadených or-

ganizáciách 2 % z celkového limitu mzdových prostriedkov.

 

     Po tretie. V rámci bežných transferov namietam voči ne-

únosne  nízkej sume  určenej krajskými  úradmi na autobusovú

a prímestskú  dopravu,  na  krytie  úbytku  tržieb  podnikov

v dôsledku  poskytovania zliav  vybraným skupinám obyvateľov

vo výške 0,8 mld Sk.  Žiadam zabezpečiť vyššie finančné pro-

striedky na krytie bežných transferov,  tak ako sa to, samo-

zrejme, dá dodatočne urobiť.  Netlačím sumami, ale upozorňu-

jem na vážny problém.

 

     Ďalším problémom je hroziaci technický kolaps, podčiar-

kujem kolaps, vozového parku ako celku. Vzhľadom na jeho zlý

technický  stav  požadujeme,  aj  po  dohovore so zástupcami

Konfederácie odborových zväzov, 500  mil. korún. Obdobne ne-

dostatočné sú plánované  prostriedky pre cestné hospodárstvo

a prídel  do štátneho  Fondu cestného  hospodárstva z výnosu

spotrebnej dane. Žiadame ho priznať  vo výške v zmysle plat-

ného zákona, t. j. 40 %. To prezentuje 4,8 milióna.

 

     Po štvrté. Poukazujem na  nedostatočný transfer pre po-

treby krytia  osobnej železničnej dopravy  vo výške 2,2  mld

Sk. Skutočná strata, ktorá je vyčísliteľná a prešla analýza-

mi, vypracovaná na základe analýz, vzniká poskytovaním zlac-

nených služieb a prestavuje reálne 4,8 mld.

 

     Úmyselne som  čakal na posledný  bod stavebné sporenie,

že medzitým niekto príde. Vážení prítomní, pokiaľ ide o sta-

vebné  sporenie, v  tomto našom  pripravovanom návrhu zákona

o štátnom  rozpočte je  v §  7 ods.  2 navrhnutá táto zmena:

"Štátna prémia z prostriedkov štátneho rozpočtu sa poskytuje

stavebnému sporiteľovi len pri plnení podľa § 11 písm. a) až

e)  zákona Slovenskej  národnej rady  o stavebnom  sporení."

Pripravovaná zmena sa potom odzrkadľuje aj v článku XX - dám

to, nebudem citovať. Chcem povedať vecné pripomienky.

 

     Oba návrhy znamenajú, že  štátnu prémiu dostanú výlučne

tí spotrebitelia, ktorí zdokladujú  jej využitie na stavebné

účely podľa citovaného zákona o stavebnom sporení. V podsta-

te    niektorí  sa  týmto  problémom  zaoberali a hovorili

o tzv. priateľských sporiteľoch. Je fakt, ak si neuvedomíme,

že práve z peňazí  týchto priateľských sporiteľov možno sta-

vebné sporenie orientovať tak  ako doteraz, nechcem povedať,

že to  bude katastrofa, ale strašná  škoda pre všetkých mla-

dých aj starších, ktorí chcú mať lepšie byty, ktorí chcú mať

domy, ktorí si chcú zlepšiť svoje životné podmienky, a to sa

robí len  raz v živote. A  keď sa toto vynechá  a vytvorí sa

bariéra a odstránia priateľskí sporitelia, tak je to skutoč-

ne  veľmi zlá  vec, protiobčianska,  ďalší argument protiob-

čianskeho charakteru.

 

 

     Chcem povedať  aspoň o niektorých  dôsledkoch. Zníži sa

finančný objem prostriedkov určených na výstavbu. Štát stra-

tí dôležitý nástroj  dlhodobého financovania bytovej výstav-

by. Podstatne sa zníži  počet pridelených stavebných úverov.

Výrazne sa predĺži doba čakania na úver. Podstatne sa skráti

doba splatnosti  úverov. Výrazne sa zvýšia  mesačné splátky.

A všetko to  postihne tých ľudí,  ktorí mali záujem  v rámci

stavebného sporenia zdokonaliť si svoje životné, nie náročné

podmienky.

 

     Z  tohto  titulu   navrhujem  z  pripravovaného  zákona

o štátnom rozpočte vypustiť § 7  ods. 2 návrhu novely zákona

o stavebnom sporení článok XX, ale dám zase podkladové mate-

riály a je to v spoločnej správe. Ale chcel som to zdôrazniť

kvôli tomu,  lebo som predpokladal, že  minister výstavby mi

povie  niektoré argumenty  vecného charakteru,  ktoré pomôžu

stavebnému sporeniu. Preto som to zdôraznil.

 

     Na záver  mi dovoľte povedať,  že ak v  návrhu štátneho

rozpočtu  na  rok  1997  nepríde  ku  korekciám v súvislosti

a v nadväznosti medzi štátnym  dlhom a jeho krytím prostred-

níctvom prostriedkov  z výnosov privatizačného  procesu, ako

aj k zmenám, ktoré som spomenul, ťažko možno hlasovať za ta-

kýto návrh.  Ide totiž o  to, že najmä  ťarchu štátneho dlhu

budú potom  znášať predovšetkým občania.  Ešte raz opakujem,

najmä preto, že sa to bude diať z toho balíka príjmov, ktorý

prezentuje daňové príjmy všetkých občanov. Okrem toho použi-

tie zdrojov  z privatizačného procesu na  krytie aspoň časti

štátneho dlhu  by uvoľnilo zdroje pre  potreby sociálne, pre

potreby školstva a zdravotníctva.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne pánu poslancovi. Ďalej v rozprave vystúpi

pán poslanec Delinga. Pripraví  sa pán poslanec Köteles. Me-

dzitým s faktickou poznámkou pán poslanec Lysák.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Kolegyne, kolegovia,

 

     zrejme som sa  aj s vami tešil, že  po ucelenom pohľade

na štátny rozpočet aj od kolegov Baránika a Filkusa počujeme

názory na niektoré podstatné otázky, problémy. Žiaľ, zostalo

len pri sľube. A okrem toho, čo sme doteraz počuli a dokonca

aj  veľmi seriózne  prediskutovali vo  výbore pre  financie,

rozpočet a menu, aj v iných miestnostiach a polohách, dozve-

deli sme sa len to, čo som nečakal, a síce jednoznačnú obha-

jobu nárokovej časti, či už  ide o odborové inštitúcie a ich

predstaviteľov, alebo obce, mestá a podobne.

 

     Snažil som  sa včera jednoznačne tiež  povedať svoj ná-

zor, ktoré oblasti by si vyžadovali a potrebovali uprednost-

nenie. Ale  počuť od profesionála  na tento štátny  rozpočet

hodnotenie, že je protispoločenský, je, veľmi mierne poveda-

né, nezodpovedné.  (Hlasy z pléna.)  Protiobčiansky. Pardon,

protiobčiansky.  Pretože všetky  cifry, ktoré  sme tu  včera

spomínali,  zo sociálnej  oblasti, z  kultúrnej oblasti, 

skutočne zdokumentované. A preto, že kolega Filkus nemá rád,

aby sme  to, čo bolo  napísané, opakovali, nechcem  opakovať

všetky čísla. Lebo okrem toho,  že ich máme uvedené v návrhu

zákona, sú  v dôvodovej správe a  hovoril o nich podpredseda

vlády. Viacerí  sme na ne reagovali.  Nemyslím, že je zodpo-

vedné takýmto spôsobom "nálepkovať" seriózne zostavený štát-

ny rozpočet. Nehovorím to preto, že ho zostavila táto vláda.

Ale každý, kto sa seriózne  pozerá ako makroekonóm na súvis-

losti,  nemôže takto  "vynálepkovať" jednu  seriózne urobenú

prácu.

 

     Súhlasím, áno, sú tu riziká, hovorilo sa o nich a je to

od kolegu  Filkusa korektné, že  na ne poukazuje.  Ale aj ja

som  sa včera  snažil poukázať  práve na  to, ako sa riešia.

Nechcem sa znovu s ním vracať k stávke, lebo jednu s ním som

už vyhral. A on dohodnuté  podmienky dodržal, čo chcem teraz

kvitovať. Ale  je fakt, že  rád šantí okolo  Fondu národného

majetku. Treba,  aby sme si  problémy skutočne vydiskutovali

a nezavádzali  verejnosť. Pokladám  za potrebné,  aby sme sa

k tejto otázke ešte vrátili.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, tri minúty uplynuli. Ďakujem pekne. Ďalej

s faktickou poznámkou pán poslanec Baránik.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Neviem, či ma pán poslanec  Palacka nepočul, ale ja som

hovoril, že existuje teoretická možnosť zvýšenia príjmov cez

daňové zaťaženie, ale že to absolútne  neprichádza do úvahy,

a to je rozdiel.

 

     Chcel by  som odpovedať na to,  čo povedal pán poslanec

Filkus k  problémom prostriedkov z  Fondu národného majetku.

Vypísal som si všetky príjmy, odkedy existuje Fond národného

majetku. Tak, vážené dámy a páni, presne to prečítam. V roku

1992 boli príjmy 6 210 mil.,  výdavky 5 753 mil. V roku 1993

boli  príjmy 12  mld, výdavky  boli 10,7  mld korún.  V roku

1994 príjmy boli 9,4 mld, výdavky 10,2 mld. V roku 1995 boli

príjmy 10  mld a výdavky  10  mld. V roku 1996 príjmy 13 mld

a 11,2 mld výdavky k 30. 11. 1996. Projekt na rok 1997 pred-

pokladá 16 mld  príjmov a 15 mld výdavkov,  čiže príjmy boli

68 mld a výdavky boli 63 mld.

 

     Môžem teraz uviesť, na čo boli použité konkrétne výdav-

ky za  jednotlivé roky. Tak v  roku 1992 na úhradu  úveru za

BAZ. Každý  vie, že keď BAZ kúpil Volkswagen,  bolo potrebné

najprv tento podnik oddlžiť. Použilo  sa 1 400 mil. Úroky za

I. polrok z oddlženia 1 063 mil. Sk,  kapitálové dovybavenie

VÚB 2,1  mld Sk, splátka na  oddlženie VÚB 512 mil. Sk a IRB

400 mil. Sk, pôžička Stredisku  cenných papierov 100 mil. Sk

a ďalšie, samozrejme, menšie položky.

 

     V roku 1993 na oddlženie VÚB  2,8 mld Sk, úroky z oddl-

ženia za vydané dlhopisy  1,2 mld Sk, kapitálové dovybavenie

Slovenskej štátnej sporiteľne 1,2 mld, prevod na Konsolidač-

nú banku 2,1  mld, vklad do Banky Slovakia,  ktorý bol potom

neskoršie vrátený, 1 mld, splátka úrokov na záruky za Závody

Slovenského národného povstania 893 mil. Sk, prevody na obce

986 mil. Sk.

 

     V roku 1994 úroky na oddlženie VÚB 1,4 mld Sk, upisova-

nie akcií VÚB 1,1 mld Sk,  splátka dlhopisov VÚB 2,3 mld Sk,

záväzky podľa zákona 172/1994 Z. z. 1,3 mld Sk.

 

     Za rok 1995 splátka dlhopisov  VÚB 2,2 mld Sk, konsoli-

dačnej banke  a IRB 1,3  mld Sk, spätné  odkúpenie akcií VÚB

3,4 mld Sk.

 

     V roku 1996  Štátny fond rozvoja bývania 3  mld Sk, VÚB

2,2 mld Sk, reproobchod 2,3 mld  Sk, na IRB 673 Sk, pre kon-

solidačnú banku 786 mil. Sk, Považským strojárňam 198, Závo-

dy Slovenského národného povstania 362 mil Sk.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, uplynul váš čas na faktickú poznámku.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Prepáčte  ešte. Štátna  podpora fondu poľnohospodárstva

550 mil.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, musím vám poprosiť a musím dať slovo pánu

poslancovi Hofbauerovi.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Ďakujem pekne.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Vo vystúpení  pána poslanca Filkusa  ma zaujalo viacero

bodov. Dovoľte, aby som oponoval, a veľmi kategoricky. Treba

si vyjasniť, či sa človek chce deklarovať za liberálneho po-

litika,  alebo nejakého  iného, a  potom nepreskakovať medzi

dvoma stoličkami, lebo spravidla  padne medzi ne. Obávam sa,

že v tom vystúpení zaznelo presne niečo takéto.

 

     K  prvej  veci.  Po prvé  - ak  sa kritika  uskutočňuje

k návrhu výšky deficitu štátneho  rozpočtu, súbežne sa s tým

žiada zníženie zdrojov štátneho rozpočtu znížením daní a sú-

bežne s  tým zvýšenie výdavkovej časti  toho istého štátneho

rozpočtu. My sa pohybujeme v oblasti reálií, a nie v oblasti

rozprávkovej sféry systému "Hrnček, var!" Štátny rozpočet je

realistická suma, ktorá je dávaná dohromady zo zdrojov príj-

mov, výdavkov a z  reálnej perspektívy možnosti tvorby zdro-

jovej a výdavkovej časti.

 

     Druhá oblasť  - zdroje finančných  prostriedkov z Fondu

národného majetku pre štátny rozpočet.  Nemýľme si to, čo tu

odznievalo  medzi účtovnou  hodnotou podniku  a medzi kúpnou

cenou, za akú sa realizuje  v rámci privatizácie, pretože to

sú dve diametrálne odlišné veci.

 

     Programové vyhlásenie vlády  má záujem vytvoriť kapitá-

lotvornú a  podnikateľskú vlastnú slovenskú vrstvu.  A ak sa

tejto vrstve  budú predávať podniky za  účtovnú hodnotu, tak

takáto  vrstva  vôbec  nikdy  nevznikne,  lebo takáto vrstva

s finančnými prostriedkami na nákup podnikov za účtovnú hod-

notu  neexistuje. Tak  to  si  vyjasnime a  nemanipulujme tu

s takýmito tvrdeniami.

 

     Fond národného majetku privatizuje splátkovým systémom,

prvá splátka 10-15 %, ďalšia  časť sa rozdeľuje medzi obnovu

technického parku a toho, čo sa  spláca, a tieto sumy sa na-

pĺňajú  v priebehu  približne 10  rokov. Takže nemanipulujme

s tým, že predaj má byť  za účtovnú hodnotu. Za účtovnú hod-

notu ste sprivatizovali vy v prvej vlne a v malej privatizá-

cii,  a tak  to aj  dopadlo. Pretože  obchody, a služby boli

predané za horentné sumy a tí, ktorí to pokúpili za horentné

sumy, horentné  úvery a horentné úroky,  to všetko premietli

do výrobkov,  ktoré predávajú, a v  dôsledku toho dnes ľudia

splácajú tieto  úroky a vysoké ceny.  A preto tieto predajné

ceny sú  zaťažené fantastickými cenami  sprivatizovaných ob-

jektov malej privatizácie.

 

     No a tretia záležitosť - stavebné sporenie a priateľskí

sporitelia - to je úplná demagógia. Pretože tí tzv. priateľ-

skí sporitelia  dostávajú od štátu  štátnu prémiu na  účely,

ktoré  nečerpajú. V  decembri uložia  prvú splátku,  v marci

poslednú  a vyberú  prémiu aj  za predchádzajúci  rok, aj za

nasledujúci a  kúpia si televízor  alebo auto, alebo  idú na

dovolenku. Takže  si povedzme jednoznačne,  že to takto  nie

je. Takže v tomto parlamente neuvádzajme takéto tvrdenia.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja. Ešte pán poslanec Filkus.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Som rád,  že moje vystúpenie  vyvolalo takúto diskusiu,

a mám aj radosť z vašich  otázok, lebo mi lahodí vám odpove-

dať.

 

     Po prvé.  Pán kolega Lysák -  každý ekonóm, ktorý pozná

súvislosti  transformačného  procesu  a  ktorý  je trošku aj

vzdelaným a  serióznym ekonómom, by  postrehol, napríklad vy

ste nepostrehli,  že som hovoril  o zdrojoch, ktoré  by mali

toto všetko kryť, prostriedky z procesu privatizácie.

 

     A  pánu poslancovi  Baránikovi -  nie prostriedky Fondu

národného majetku, alebo nie to,  čo vykazujú. A hovoril som

expressis verbis:  posledné dva roky -  priamy predaj vopred

určenému  vlastníkovi. Očistil  som, pán  poslanec Hofbauer,

tých 103 mld na 67 a už som hovoril o 30-miliardovej strašne

subtílnej sume, že by som rád  vedel, čo sa s ňou deje. Čiže

už nemusím zobrať do úvahy ani vzťah medzi účtovnou a kúpnou

cenou,  absolútne ma  to nezaujíma.  Čiže mne  išlo, vážení,

o otázku, čo sa deje s prostriedkami, ktoré sa získajú, ale-

bo sa už aj získali  v procese priameho predaja vopred urče-

nému vlastníkovi za roky 1995,  1996. To bola podstata - po-

môcť kryť časť štátneho  dlhu prechodne aj týmito prostried-

kami. Čiže všetko ostatné, o čom ste hovorili, čo mňa zaují-

ma, Miško Baránik, kde, kedy  a akú miliardu dal Fond národ-

ného majetku. Veď teraz vo  svojom vystúpení som povedal, že

rozdiel medzi  príjmami a výdavkami  je miliarda, aj  na rok

1997. To ma nezaujíma. Ale čo sa deje s prostriedkami z pro-

cesu privatizácie, tretí raz sa  pýtam. A toto môže postreh-

núť len ten...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec - 20 sekúnd.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     ...kto pozná jednotlivé nadväznosti medzi krokmi a eta-

pami  transformačného procesu,  od menovej  reštrikcie až po

proces liberalizácie.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne aj ja. Pán podpredseda Ľupták.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Filkus, nechcel som, ale nedá mi, aj včera

večer som chcel  na vás  reagovať. Aj dnes  ste povedali, že

na ministerstve výstavby a verejných prác tomu vôbec nerozu-

mejú.  Viete, nepovedal  by som  to tak.  Myslím si,  že nie

všetci sme  sprostí, tak ako  sa tu udialo  behom dvoch dní.

Včera ste  kritizovali, keď vystúpil pán  Slobodník. Ale to,

že sa tu kritizovalo dva dni  a čo tu bolo bahna, špiny, de-

honestovania a ponižovania, čo spravili Kňažko, Čarnogurský,

Šimko, Mikloško, Černák, nechcem ani hovoriť. Vy ste tí naj-

múdrejší,  všetkému  rozumiete.  Len  my  sme všetci sprostí

a ničomu nerozumieme. Žiaľbohu. Ja sa vám divím. Všetci máte

právo kritizovať. Aj ja mám právo, aj každý, ale to sa nero-

bí takto.  Takí vysoko vzdelaní ľudia,  akí ste tu... Najpo-

slednejší človek v tejto republike nebude tak vystupovať ako

vy, mnohí vysoko vzdelaní. Je mi to ľúto.

 

     Áno, je to tak. Ľudia to vidia a dobre, že to televízia

prenáša,  aspoň to  budú ľudia  vidieť, zafixujú  si to a vo

voľbách vám to  určite zrátajú. Aj vy, pán  Roman Kováč, aby

tak jeden  lekár vystupoval, dehonestoval,  to by som  nikdy

neurobil, verte mi to.  Mám len stredoškolské vzdelanie, ale

toto by som nikdy nedokázal. Keby  som to bol ja povedal, čo

ste povedali vy za tie dva dni, alebo mnohí aj dnes, tak no-

vinári by ma boli rozniesli  na franforce v tejto republike.

Česť výnimkám - novinárom. Ale o tom, čo ste povedali vy, na

druhý deň v novinách nebolo  nič. Nakydali na Mečiara. Aj ja

mám proti  nemu výhrady, ale takto  dehonestovať a ponižovať

by som nikdy nevedel, verte mi to. Ja  mu  to poviem do očí,

ale nikdy nebudem,  tak ako ste tu vy, aj  pán Kňažko na Me-

čiara kydali  a špinili. Mám  veľké výhrady voči  Mečiarovi,

ale nikdy by som to nespravil,  verte mi. To je iná vec, ako

vy vzdelaní ľudia  k tomuto pristupujete. A tak aj ľudia ho-

voria, že  takí vysoko vzdelaní ľudia,  takí fundovaní ľudia

a takto dehonestujú.  Lebo kritizovať treba,  kritika je po-

trebná a opodstatnená v  spoločnosti, ale kritika nesmie byť

taká, že do toho  zanesie dehonestáciu a ponižovanie niekoho

a zhadzovanie niekoho. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Palacka.

 

 

 

Poslanec G. Palacka:

 

     Ďakujem.

 

     Vážený pán predseda, viem,  že pochopiť význam priateľ-

ských  sporiteľov na  poskytovanie stavebných  úverov je nad

sily niektorých  kolegov. Ale prinajmenšom,  to by mohol  aj

pán Hofbauer vedieť,  ak si prečíta len jednu  zmluvu o sta-

vebnom sporení,  že nie je  možné tie prostriedky  použiť na

televízor alebo auto po dvoch rokoch. Jednoducho zmluva via-

že predčasný výber peňazí len  na stavebné účely, len na by-

tové účely.  Tak to bolo a  tak to aj je  v súčasnosti. Čiže

strašiť  tu tým,  že ľudia  po dvoch  rokoch kupujú autá, je

nezmysel, a stačí  sa pozrieť  do jednej  zmluvy na stavebné

sporenie. Význam stavebných sporiteľov je  len na to, aby si

na 6 rokov, celých 6 rokov odložili svoju spotrebu a odmenou

im  je štátna  prémia, ktorá  sa použije  sprostredkovane na

stavebné úvery pre tých, ktorí chcú stavať.

 

Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Filkus ešte raz.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Ďakujem.

 

     Pán podpredseda Ľupták, nie je tu. Nie je v mojej pova-

he  dehonestovať. Nikdy  som  to  neurobil. Keď  som hovoril

o úradníkoch  ministerstva  výstavby,  tak  vám poviem teraz

niektoré  argumenty, ktoré  by som  rád povedal  aj Romanovi

Hofbauerovi.

 

 

     Na  poskytnutie  stavebného  úveru  jednému občanovi sú

potrební 3 až 4  priateľskí sporitelia. Každá koruna staveb-

ného úveru obsahuje 44  halierov pochádzajúcich z prostried-

kov  priateľských  sporiteľov.  Títo  občania  sú motivovaní

štátnou prémiou, aby ukladali svoje peniaze práve do staveb-

ných sporiteľní.  Akumulujú vlastne peniaze  pre tých, ktorí

stavajú, prestavujú, opravujú, kupujú nové byty, domy. To je

podstata.  A iba  existencia týchto  priateľských sporiteľov

zaručuje výhodnú 18-ročnú splatnosť stavebných úverov a pri-

meranú výšku  mesačných splátok. Toto  je v hre.  Nie všetky

ostatné veci alebo, prepáč, Roman,  len také veľmi ľahké vy-

rieknutie, že peniaze, ktoré ušetrí,  a potom ich použije na

to a na ono. Tým, že ich tam vložíš, tak pomôžeš tým ďalším,

tými 44 haliermi, o ktorých som ti hovoril.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Glinský.

 

Poslanec J. Glinský:

 

     Ďakujem.

 

     Vážená Národná rada,

 

     už viackrát  tu zaznelo emotívne  hodnotenie nášho roz-

počtu ako protisociálneho, protiobčianskeho.

 

     Vážení kolegovia, chcel by som vám pripomenúť napríklad

také skutočnosti, že nemecký parlament schválil zníženie ne-

mocenských dávok o 20 %, predĺženie veku odchodu do dôchodku

u žien zo 60 rokov na 65  rokov a iné opatrenia a pripravuje

ďalšie takéto, akože ináč protisociálne alebo protiobčianske

opatrenia.  A obišlo  sa to  bez nejakých veľkých protestov,

v nemeckej  zabehanej  silnej  ekonomike.  V iných západných

krajinách je mnoho podobných škrtov v sociálnych rozpočtoch,

drastických škrtov, ktoré  sú sprevádzané tisíckami zhromaž-

dení,  demonštrácií. Zhromaždenia  nepomôžu. Tento parlament

v tejto chvíli, v týchto hodinách schvaľuje tretí prosociál-

ny a okrem toho aj prorozvojový rozpočet.

 

     Vážení kolegovia, ktorí píšete,  povedzme, v takých mé-

diách totálnej manipulácie, ako je  Sme, tam si môžete potom

dovoliť, žiadať - priškrtenie  sociálnych výdavkov kvôli bu-

dúcnosti Slovenska -, tam si  môžete dovoliť písať, čo chce-

te, hovoriť,  čo chcete, ale tu,  kde je možnosť oponentúry,

prosím o štipku serióznosti.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Kňažko.

 

Poslanec M. Kňažko:

 

     Ďakujem.

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     nerád, ale musím reagovať na to, čo povedal pán Ľupták,

pretože to už je taká  ošúchaná stará pesnička, kde nič kon-

krétne nepovie, ale odvoláva sa  na to, čo sa vlastne nesta-

lo, a jeho hodnotenia sú značne skreslené.

 

     Rád  by som  uviedol, že  sme to  práve my  z opozície,

ktorí  žiadame, aby  sa prakticky  každé zasadnutie Národnej

rady vysielalo v priamom prenose  televízie, a vy  ste proti

tomu, vrátane  pána Ľuptáka. My sme  chceli, aby sa rokovalo

v riadnom termíne aj o  neústavnom zbavení mandátu pána Gau-

liedera, aj o vyslovení  nedôvery predsedovi parlamentu Gaš-

parovičovi. Bol to práve predseda parlamentu, ktorý stanovil

toto rokovanie na večerné  hodiny, keď to televízia neprená-

šala. Mňa  osobne to mrzí,  že diváci a  občania nemohli vi-

dieť,  aké metódy  používate na  zastrašovanie vlastných po-

slancov, na ponižovanie poslancov, na degradovanie práce Ná-

rodnej rady  atď. Takže môžeme  si to kedykoľvek  zopakovať,

môžeme znovu  nastoliť tieto problémy a  budem rád, keď sami

občania budú mať možnosť posúdiť aj vaše pôsobenia a každého

z nás.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Kňažko, dobre viete, že tu nikto televízii

v ničom nebráni,  a ja som  včera večer pri  mojom vystúpení

sám povedal  - škoda, že  to nevidí a  nepočuje divák. (Hlas

z pléna.) Som veľmi rád, že zase vidia v televízii, ako rea-

gujete vy. Pán poslanec, dobre viete, že televízia je verej-

noprávna inštitúcia, a žiadny parlament nemôže prijať žiadne

uznesenie, aby jej prikázal. Ďakujem pekne, že stále skáčete

do reči  aj predsedajúcemu. Nevidia to  len poslanci v tejto

miestnosti a som rád, že to je takto.

 

     Pán poslanec Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Myslím, že nemá zmysel  ďalej sa rozširovať o stavebnom

sporení, len  tým, ktorí mi oponujú,  rád by som pripomenul,

že som zhodou okolností  stavebný inžinier  a štvrť storočia

pracujem v investičnej výstavbe. Obávam sa, že vy nemáte po-

tuchy, o čom  ste hovorili, pán Palacka. To  je prvá záleži-

tosť.

 

     A druhá  záležitosť, tzv. priateľskí  sporitelia, to je

čosi úplne  iné. Materiál, ktorý čítal  pán profesor Filkus,

sme dostali  aj my. Zakladá sa  na túžbach stavebných spori-

teľní, ktoré  majú záujem o  týchto priateľských sporiteľov,

pretože štát  tam dáva masívne prémie  za stavebné sporenie,

ktoré  nejde do  stavebnej činnosti.  O tom  existujú jasné,

jednoznačné štatistiky, ktoré sledujú  finančné toky v tejto

oblasti, a dokumentujú, že tie  finančné toky idú úplne mimo.

Takže  kroky,  ktoré    navrhnuté  v  štátnom rozpočte, sú

správne a v plnom rozsahu ich podporujeme.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Šagát.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Pán poslanec Glinský, dal by som vám len do pozornosti,

pokiaľ ste uvádzali  parlament Nemeckej spolkovej republiky,

že zvýšil  odchod žien do dôchodku na 65 rokov, a  vy ste to

dávali do  našej súvislosti. Tam  je priemerná dĺžka  života

okolo 80 rokov, a preto  k tomu pristúpili. Naše ženy zomie-

rajú okolo 71-ročné, takže u nás sa  to nedá  realizovať. To

znamená, že tam to má  úplne iné súvislosti, a nehovorte, že

to je protisociálne. Tam sa životná aktivita predlžuje.

 

     Takže používajte tiež, prosím  vás pekne, takú argumen-

táciu, ktorá má široké súvislosti, a nie zavádzajúce.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán podpredseda Húska.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Chcel  by  som  podporiť   zámer  úpravy  zákona  číslo

310/1992. Úpravou  zákona  číslo 310 sa  podľa môjho  názoru

dostáva do  súladu zákonodarstvo pred  vyhlásením Slovenskej

republiky s  Ústavou Slovenskej republiky.  Som presvedčený,

že  sa dostáva  do súladu  predovšetkým s  článkom 12 Ústavy

Slovenskej republiky, podľa ktorej, citujem: "Nikoho nemožno

z týchto dôvodov poškodzovať,  zvýhodňovať alebo znevýhodňo-

vať."  V tejto  citácii  sa  rozumie vylúčenie zvýhodňovania

z titulu majetku, rodu alebo  iných postavení. Čiže  nemožno

zvýhodňovať ani toho, kto  je akcionárom sporiteľne, lebo tu

ide o  preferenciu určitého druhu  podnikania na úkor  iných

v rámci hospodárskej súťaže. Pokiaľ  sa štát rozhodne za ur-

čitým  účelom zmierniť  sociálne postavenie  určitých skupín

ľudí, ktorí sú v bytovej tiesni, tak sa tento zámer sociálne

trhového hospodárstva plne rešpektuje,  lebo pomoc sa posky-

tuje len tým občanom, ktorí sa sami pričiňujú, a štát im po-

máha. Som presvedčený, že úprava zákona číslo 310 sa dostáva

do súladu s článkom 119 ústavy.

 

     Podľa mojich  informácií, pokiaľ ide  o stavebné spori-

teľne, iba  17 % prostriedkov získaných  od štátu z rozpočtu

na tieto  účely sa použili na  zámerné účely výstavby bytov.

Prostriedky používali na  operácie iného typu. Zdôrazňovanie

tzv. priateľského sporenia ako súvislého a ako dokonca neod-

deliteľne spojeného je zavádzajúce  a jednoznačne je pokusom

o manipuláciu verejnej mienky.

 

     Priateľským sporením  možno nazvať každý  vklad občana,

a osobitne termínovaný vklad, ktorý  vytvára kapitál a ktorý

pri racionálnom hospodárení všetkých  ústavov, bánk a spori-

teľní možno použiť na  investovanie. Prečo teda uprednostniť

len tento jeden?  Doteraz privilégium priateľského sporiteľa

je privilégiom len stavebných sporiteľní a zároveň diskvali-

fikáciou všetkých ostatných sporiteľní a peňažných ústavov.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Kňažko, ešte raz.

 

Poslanec M. Kňažko:

 

     Vážený pán predseda,

 

     aby som  ti teda neskákal  do reči, tak  definitívne by

som ťa rád  upozornil na to, že ty tu  nie si komentátor. Ty

predsedáš tomuto zhromaždeniu, udeľuješ slovo a nekomentuješ

vystúpenia poslancov. Ak chceš  prehovoriť, môžeš sa takisto

prihlásiť o slovo  a hovoriť. A znovu zdôrazňujem,  že si to

bol ty, kto stanovil  termín rokovania o spomínaných problé-

moch  práve na  večerné rokovania,  pretože nočné  rokovanie

akosi  nie je  v pozornosti  ani médií,  čiže chcete ukrývať

spôsoby,  ktoré používate  pri rokovaní. A naďalej  keby  si

opäť zatúžil komentovať to, čo  som povedal, tak sa opäť bu-

dem musieť prihlásiť o slovo,  takže ťa žiadam, aby si dodr-

žiaval rokovací poriadok, a odporúčal by som ti trošku etiky.

 

     Ďakujem.

 

     (Hluk v rokovacej miestnosti.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne pánu poslancovi Kňažkovi, že prezentoval,

že absolútne ako poslanec neovláda rokovací poriadok.

 

     Pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Chcel by som sa obrátiť na pána poslanca Glinského, keď

tento rozpočet nazval hlboko sociálnym. Ja som vo výbore pre

zdravotníctvo predkladal návrh a  tento výbor ho odsúhlasil,

aby sa  zvýšili na pôvodnú  výšku odvody z  hazardných hier.

Finančné  zdroje, ktoré  sa takto  získajú, môžeme napríklad

použiť na  očkovanie detí proti infekčnej  žltačke, na ktoré

nemáme peniaze, pretože pán  spoločný spravodajca, keď pred-

nášal správu,  ohlásil, že dá  hlasovať proti tomuto  návrhu

zdravotného výboru. Pán poslanec Glinský, budem s veľkou po-

zornosťou sledovať, ako práve v  tomto bode vy a vaša strana

budete hlasovať.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Ftáčnik.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predseda,

 

     chcel by  som upozorniť, že vo  svojom príspevku, ktorý

chcem predniesť v rámci riadnej rozpravy, mám pripravené ar-

gumenty, ktoré nemôžem vtesnať  do krátkej faktickej poznám-

ky,  ktoré vyvracajú  to, čo  povedal pán  poslanec Hofbauer

o stavebnom sporení, spresňujú to, čo povedal pán podpredse-

da Húska, a potvrdzujú to,  čo povedal pán poslanec Palacka.

Ale nechajme si to na  rozpravu, pretože len strieľať s fak-

tickými poznámkami - je lepšie  povedať si skutočne tak, ako

situácia stojí a aké je z nej možné východisko.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj  ja, pán poslanec. Ešte  predseda výboru pán

Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Veľmi  sa ospravedlňujem,  že vystupujem  k tomuto bodu

tretí raz.

 

     Pán poslanec Kňažko, to tzv. utajenie pred médiami vče-

ra  vyzeralo tak,  že počas  rokovania na  galérii sedelo 41

hostí novinárov, 41, spočítal som ich. Takže, nezavádzať ve-

rejnosť o nejakom utajovanom rokovaní.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte raz pán poslanec Kňažko.

 

Poslanec M. Kňažko:

 

     Po prvé, hovoril som, ak dovolíte, o priamom televíznom

prenose, a nie o tom, kto sedel na balkóne, pán Hofbauer, to

po prvé.

 

     Po druhé, myslím si, že naozaj nie je dobré, ak niekto-

rý poslanec neovláda celkom  dobre rokovací poriadok, ale je

tragédiou,  ak ho  neovláda  predseda  parlamentu, a je ešte

väčšou tragédiou, ak ho ovláda,  ale nerešpektuje ho ako ty,

pán predseda.

 

     Ďakujem.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu  poslancovi Kňažkovi. Už  som raz povedal,

že som vždy rád, keď ma on hodnotí. Je to pre mňa vždy veľký

úspech.

 

     Pán poslanec Glinský.

 

Poslanec J. Glinský:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pán poslanec Kováč,  takýchto logických  sociálnych po-

žiadaviek počúvam na tisíce, dá sa povedať na tisíce. Ja som

si už kvôli tomu, aby  som mohol produktívne pracovať, ak to

môžem prezradiť, naplánoval denne  maximálne 4 hodiny pobytu

medzi ľuďmi - proste mám takúto normu. Lebo psychicky človek

ťažko niekedy vydrží toľko útokov, toľko požiadaviek, drama-

tickejšie postavených,  s dramatickejším tónom  v hlase, ako

ste to postavili vy, pán poslanec Kováč.

 

     Chcel by  som spomenúť, lebo  úhlavne protivládne médiá

to zahmlievajú, že napríklad na zdravotníctvo sme za dva ro-

ky zvýšili výdavky o 100 %, teda dvojnásobne, a stále to bu-

de málo. Stále to bude málo, aj v najbohatších štátoch sveta

bude stále málo výdavkov na zdravotníctvo. Takýchto požiada-

viek sú milióny.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pani poslankyňa Sudeková.

 

 

 

Poslankyňa J. Sudeková:

 

     Vážený pán predseda,

 

     dovoľte,  aby som  uviedla niekoľko  čísel k očkovaniu,

ktoré tu nadniesol pán poslanec Kováč.

 

     V  roku 1993  ochorelo na  hepatitídu typu B  71  detí,

v roku 1994 - 76 detí, v roku 1995 - 40 detí. Je to spolu za

tri roky 187 detí. Opodstatňuje tento počet ochorení zaviesť

povinné celoplošné očkovanie proti hepatitíde B?

 

     Suma vyžadovaná  na toto očkovanie 65,5  mil. Sk by po-

kryla očkovanie len na dve vekové skupiny, napríklad pre de-

ti 0 až 1 ročné a 10 až  14 ročné. Ak by predsa len bolo po-

trebné pri zvýšenom výskyte tohto ochorenia očkovať, odporú-

čam počkať na  ukončenie schvaľovacieho procesu tetravakcíny

v Štátnom  ústave pre  kontrolu  liečiv.  Aby som  to trošku

spresnila - už v súčasnosti vieme, že deti sú očkované dávno

trojvakcínou proti čiernemu kašľu,  tetanu a záškrtu, a keby

sa zaviedlo očkovanie tetravakcínou, bola by tu pokrytá imu-

nita aj  proti hepatitíde typu  B. Pritom toto  očkovanie by

hradili zdravotné  poisťovne a nemuseli  by sme načierať  do

štátneho rozpočtu. Bol by to normálny očkovací program.

 

     Ešte by som poznamenala,  že rizikové skupiny pri hepa-

titíde B, čo sú najmä zdravotnícki pracovníci a deti matiek,

ktorým sa v gravidite vyšetrí prítomnosť nosičstva, čiže HBS

antigén, sú očkovaní i teraz.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani poslankyňa. Ešte pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Rád by som podporil pána  poslanca Kováča v otázke zvý-

šenia  odvodov z  hazardných hier,  ale navrhujem  aj zvážiť

otázku,  keďže sa  bránime drogovým  závislostiam a  šíreniu

drog, či  by sme nemali  takto pristúpiť aj  k týmto drogám,

pretože vieme veľmi dobre, že závislosť od hracích automatov

je rovnaká ako  závislosť od iných drog, a  či by sme nemali

postupovať prísnejšie v tomto smere.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Šagát.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Poviem pravdu, že ma zmrazilo  to, čo povedala pani po-

slankyňa, ktorá vlastne spochybnila zámer očkovať deti proti

hepatitíde B.  Nielen preto, že to  vyplýva z medzinárodných

dohovorov na úrovni Svetovej  zdravotníckej organizácie a že

sme tento dohovor podpísali, že v roku 1997 ho máme i reali-

zovať. Povedal by  som, že je to určitý  podklad pre správne

rozhodnutie v našej krajine. Ale  chcel by som upozorniť, že

na  svete ročne zomierajú 2 milióny ľudí  na zlyhanie pečene

v dôsledku hepatitídy.  A to, že začíname  očkovať deti, ne-

vyplýva, pani poslankyňa, z počtu detí, ktoré trpia na hepa-

titídu v  priebehu roku, ale zakladá  sa tým prevencia úmrtí

a chronických zápalov pečene v neskoršom veku, pretože hepa-

titída B  väčšinou prebieha tlejúco, potichúčku, až nakoniec

deštruuje celú  pečeň. Ak to niekto  nepochopí a 65 miliónov

zo 170-miliardového rozpočtu  na založenie jednej fantastic-

kej preventívnej veci spochybní, viete,  myslím si, že je to

niečo otrasné. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pani poslankyňa Sudeková.

 

Poslankyňa J. Sudeková:

 

     Nerada  mám tieto  faktické poznámky,  ale predsa každý

rozumel,  že som  to očkovanie  nespochybnila, ale zavedenie

tohto ďalšieho očkovania som  spochybnila preto, že skutočne

tu je len otázka času, kedy  by sme mohli očkovať, ale neza-

ťažovali by sme ďalším očkovaním štátny rozpočet.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Šagát.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Prepáčte, pán  predseda, vidím, že  s nevôľou prijímate

ďalšiu  moju faktickú  poznámku, ale  myslím si,  že by bolo

dobré, aby sme si tieto  veci vydiskutovali. Pokiaľ viem, aj

pán spoločný spravodajca neodporučil prijať tento pozmeňujú-

ci  návrh. Pokiaľ  by sme  mali čakať,  pani poslankyňa,  na

schválenie štvorvakcíny, to je len technické riešenie, že sa

len  vymení trojvakcína  plus  hepatitída  B. Nevidím  v tom

dôvod. A štát by mal  garantovať tieto prostriedky v minima-

lizačnom programe, pretože v  základnom poistení by sme mali

dať peniaze v dostatočnom množstve na to, aby sme zabezpeči-

li základnú zdravotnú starostlivosť.  A ako iste viete, máme

na ňu veľmi málo  prostriedkov, máme nedostatok liekov, špe-

ciálneho zdravotného materiálu, máme zničený vozový park sa-

nitiek, tak prepáčte,  aby sme sa tu bavili,  či má dať štát

65 miliónov na očkovanie v  povinnej skladbe, to je skutočne

o ničom.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa Belohorská.

 

Poslankyňa I. Belohorská:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Chcela by som zasiahnuť do debaty len veľmi krátkou po-

známkou k stanovisku pána  poslanca Šagáta. Myslím si, že by

bolo  veľmi dobré,  aby  okrem  inej literatúry  sledoval aj

zdravotnícku  literatúru. A práve pred  mesiacom bolo  v nej

uverejnené, že Rakúsko prestalo  očkovať proti osýpkam a ta-

mojšia  lekárska verejnosť  sa zamýšľa  nad tým,  či liečba,

ktorá  stála niekoľko  miliónov šilingov  na liečbu akútnych

prípadov, je adekvátna, či by nebolo výhodnejšie začať znovu

očkovanie. Myslím si, že Rakúsko patrí k veľmi vyspelým štá-

tom aj v otázke zdravotníckej problematiky a máme sa od nich

čo učiť, lebo nepristupujú svojím spôsobom v niektorých prí-

padoch očkovania aj dosť ľahkovážne. A myslím si, že je dob-

ré, keď takáto téma prebieha v odborných lekárskych kruhoch,

možno aj pediatrických, a nie tu, pretože potom sa to zvráti

len na debatu medzi  tromi, štyrmi ľuďmi, ktorí problematike

očkovania rozumejú.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani poslankyňa. Pán poslanec Šagát.

 

 

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Pani poslankyňa, musím  vás sklamať, pretože literatúru

o očkovaní sledujem. Chcem vám  doplniť vašu parciálnu vedo-

mosť o očkovaní proti osýpkam. Skutočne, celosvetovo sa uva-

žuje s  ukončením očkovania proti osýpkam,  pretože sa pred-

pokladá úplná eradikácia osýpok, tak ako to je v prípade va-

rioly, a tak sa predpokladá možno aj poliomyelitída. Sú kra-

jiny, ktoré nevhodne vstupujú do očkovania, ako sa napríklad

ukázalo v  prípade tuberkulózy, keď  v Čechách v  niektorých

krajoch prestali očkovať a  mali zvýšenú incidenciu tuberku-

lózy.  Sú krajiny,  ktoré neočkujú,  ako je  Švajčiarsko. To

znamená, prosím vás pekne, nezavádzajte, že neštudujem lite-

ratúru, to je prvá vec.

 

     Druhá vec, uveďte argument,  keď ste vstúpili do disku-

sie, prečo by sme nemali vyčleniť 65 mil. korún na očkovanie

proti  hepatitíde B,  ktorá okrem  toho, že  spôsobuje zápal

a deštruuje  pečeň, má  onkogénny vplyv.  Takže, prosím  vás

pekne, aby ste diskutovali k veci.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte faktická poznámka - pán poslanec Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Pán poslanec Šagát,  bol by som veľmi rád  a myslím, že

kolegovia poslanci tiež, keby ste si tieto veci vydiskutova-

li mimo rámca prerokúvania štátneho rozpočtu, lebo zabiehate

do úplne inej problematiky, a mám dojem, že ste nepostrehli,

že tu nie je zdravotný výbor.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Šagát.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Ďakujem vám za upozornenie,  pán poslanec Hofbauer, ale

ak  ste náhodou  boli pri  tejto diskusii,  obhajoval som zo

štátneho  rozpočtu 65  mil. na  očkovanie. Toto  pokladám za

vecnú diskusiu a prosím vás pekne, aby ste ma neupozorňovali.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Švec.

 

Poslanec J. Švec:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Nechcem svojím vstupom prispievať  k ďalšej strate času

v tejto diskusii. Diskusia k tomuto bodu by mala byť skutoč-

ne vysoko  profesionálna a mala by  sa rozvíjať niekde inde.

Tu však ide o finančnú  sumu, ktorú potrebujeme na jeden me-

dicínsky úkon, ktorý, podľa môjho názoru, je nesmierne dôle-

žitý  z hľadiska  toho, že  hepatitída skutočne traumatizuje

každého jedného, kto je týmto  ochorením postihnutý, a je to

ochorenie na celý život, ktoré má fatálne následky zo zlyha-

nia pečene alebo zo vzniku nádorového ochorenia. Takže je to

veľmi vážny problém.

 

     My sme sa dohodli na tom, že očkovanie proti hepatitíde

B je potrebné. Myslím si, že  netreba v tejto snemovni o tom

hovoriť. Otázka je, kde vziať na to peniaze.

 

 

     Prosil by  som môjho kolegu, pána  docenta Šagáta, keby

bol taký  láskavý a dal tejto  snemovni návrh, akým spôsobom

chce naplniť tých požadovaných 65 miliónov.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Moric.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Keby ste boli taký láskavý,  prosil by som o 5-minútovú

prestávku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prihlásil sa aj pán poslanec Cabaj.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Pán predseda, náš klub sa pripája.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne, páni  poslanci, je 11.12 hodín,

začneme o 11.20 hodine.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené  pani poslankyne,  vážení páni  poslanci, môžeme

pokračovať. Do  rozpravy je prihlásený  pán poslanec Delinga

a pripraví  sa pán  poslanec Köteles.  S faktickou poznámkou

predtým vystúpi pán poslanec Moric.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Dovolím si  vám navrhnúť a cteným  kolegom tri procedu-

rálne  návrhy. Navrhujem,  aby sa  skrátila rozprava každého

poslanca na 10 minút. Myslím si,  že za desať minút môže dať

každý poslanec  solídny návrh a  solídne zhodnotiť rozpočet.

To je prvý.

 

     Druhý -  navrhujem, aby sme dnes  rokovali až do prija-

tia, alebo neprijatia rozpočtu.

 

     A tretí - navrhujem, aby  ste pred hlasovaním dali pre-

stávku.  Aby ste  dali prestávku  pred záverečným hlasovaním

o rozpočte a  o zmenách, myslím  si, že potom  sa dohodneme,

predbežne  navrhujem polhodinovú.  Prosím, aby  ste o mojich

troch procedurálnych návrhoch dali hlasovať.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     O  všetkých  troch  naraz,  alebo  po jednom? Hlasujeme

o každom návrhu zvlášť.

 

     Prosím, hlasujeme  teraz o tom, aby  každý poslanec mal

právo vystúpiť s 10-minútovým obsahom.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 84 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 71 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

 

     Druhý návrh,  ktorý predniesol pán  poslanec, bol taký,

aby sme o tomto bode  programu rokovali až do ukončenia roz-

pravy.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 77 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 69 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Takže sme prijali aj tento návrh.

 

     Tretí návrh je, aby sme  po skončení rozpravy mali pre-

stávku pred hlasovaním.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 83 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 82 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Prijali sme aj tento  návrh.

 

     Pán poslanec  Delinga, nech sa páči.  Predtým sa s fak-

tickou poznámkou hlási pán poslanec Fico.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Pán predseda,  ak dovolíte, dôrazne  protestujeme proti

tomu, že  pri takom dôležitom  návrhu zákona, akým  je zákon

o štátnom rozpočte, bola takýmto spôsobom skrátená diskusia.

Myslím  si,  že  ide  o  zákon,  pri ktorom treba diskutovať

o všetkých sférach spoločenského života. Ide o zákon, kde by

práve opozícia  mala vyjadrovať svoje názory.  Myslím si, že

týmto rozhodnutím ste nielenže  obmedzili právo opozície vy-

jadrovať  sa k  najdôležitejšiemu zákonu,  ale vytvárate  aj

neprimeraný  tlak na  to,  aby  diskusia bola  dnes skončená

a aby sa  o rozpočte dnes  aj hlasovalo. Myslím  si, že toto

rozhodnutie bolo naozaj  voči opozícii úplne nedemokratické.

(Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Paška.

 

Poslanec J. Paška:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Vzhľadom na racionalizačné  návrhy pána poslanca Morica

si dovolím z miesta podať  návrh  alebo žiadosť na pána spo-

ločného spravodajcu, aby v spoločnej správe číslo  544b bolo

na osobitné hlasovanie vyňaté hlasovanie  o bode 13 písm. h)

a k). (Hlas v sále: Ktorá strana?) Strana 9.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Košnár.

 

Poslanec J. Košnár:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda. Dovoľte mi, aby som bol

trošku  osobný.  Chcem  sa  spýtať  pána  podpredsedu  Húsku

a predsedu výboru pána Hofbauera, či nepociťujú potrebu nie-

čo povedať vzhľadom na to, o čom ubezpečovali včera.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Nerozumel  som  záver  vášho  vystúpenia, pán poslanec,

takže neviem na to zareagovať. A  k tomu, čo povedal pán Fi-

co, to  skrátenie diskusie postihuje rovnako koaličných, ako

aj opozičných poslancov.  Takže to je prvá vec.  A druhá vec

- za 10 minút sa dajú  povedať 4 husto klepané strany textu,

takže kto sa nevie vyjadriť  na štyroch stranách, je to bez-

nádejné. Za 10 minút sa  dajú povedať všetky pozmeňujúce ná-

vrhy, páni poslanci, aké má kto návrhy.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Garai.

 

Poslanec J. Garai:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Chcem  zareagovať na  kolegu, pána  poslanca Fica.  Pán

poslanec  Fico, už  druhý deň  tu sedím  a poctivo  sledujem

priebeh tejto schôdze. V skutočnosti sa tu rozpráva o všeli-

čom, len nie  k veci. Meritum veci je  štátny rozpočet a nie

osobné  invektívy, osobné  útoky na  jednotlivých poslancov.

Pokiaľ sa  budeme držať tohto a  vecne diskutovať k štátnemu

rozpočtu  a argumentovať vecami, ktoré  sú argumentovateľné,

ale nie osobné útoky, tak to  chápem. A keď sa nejaký posla-

nec nevie za  10 minút vyjadriť vecne a  odborne k veci, tak

sa nevyjadrí ani za polhodinu.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán podpredseda Andel.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Takisto  k  pánu  kolegovi  Ficovi.  Po  prvé, rokujeme

vlastne už druhý deň.  Z rozpravy, ktorá doteraz prebiehala,

vyplynulo tak  málo pozmeňujúcich návrhov, že  by sa to dalo

vtesnať skutočne  do jednej desaťminútovky.  To po prvé.  Po

druhé, nemožno  hovoriť o nejakých  nedemokratických prakti-

kách, lebo vo viacerých  parlamentoch sveta (pozri napríklad

parlament Českej republiky) je  rozprava obmedzená, teda ča-

sovo limitovaná na 10 minút.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa Schmögnerová.

 

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Chcem sa  opýtať podpredsedu parlamentu  pána Húsku, či

tiež hlasoval za návrh, ktorý predniesol pán poslanec Moric.

Včera pred  hlasovaním  som mu  položila otázku, či  sa bude

skracovať diskusia, odpovedal, že nie. Skracovanie na 10 mi-

nút je tiež krátenie. Znamená  to, pán podpredseda Húska, že

ak ste hlasovali za tento návrh, včerajšie slovo ste vlastne

porušili.

 

     Vážení kolegovia, v  demokratických štátoch sa rozprava

o štátnom rozpočte často ťahá niekoľko týždňov, niekoľko me-

siacov, či už  je to mimo rokovacieho pléna,  alebo vo výbo-

roch. Vy ste nám dali návrh zákona niekoľko dní predtým, ako

sme o ňom mohli vo  výboroch diskutovať. Obmedzujete aj túto

diskusiu. O čo vám vlastne ide?  Hovoríte, že vám ide o Slo-

venskú republiku. Ak nedáte možnosť vyjadriť sa k základnému

zákonu, ktorý  určuje hospodársku politiku  vlády, tak obme-

dzujete vlastne našu možnosť vyjadrovať sa k chodu tejto re-

publiky. Zákon o štátnom rozpočte  má vyše 35 kapitol. Ak by

som   chcela  uviesť   pozmeňujúce  návrhy   len  v  rozsahu

dvoch-troch minút ku každej z  nich, potrebovala by som pod-

statne dlhší čas. Čo chcete teda týmto dosiahnuť? Chcete nám

zamedziť aj možnosť, aby  sme aktívne vstupovali do rozpravy

o zákone o štátnom rozpočte? (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa Rusnáková.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán predseda,  dovoľte mi, aby som  v mene poslaneckého

klubu Demokratickej únie ostro protestovala proti tomu, akým

spôsobom sa  prerokúva v Národnej rade  štátny rozpočet. Po-

slanci mali na  to dva týždne, aby dostali  do ruky materiál

a mohli si ho preštudovať. O tom, čo pani Schmögnerová pove-

dala, niet  pochýb. V susedných štátoch,  aby sme nehovorili

len o parlamentoch v západnej  Európe, sa už rokuje vo výbo-

roch parlamentu  tri mesiace o štátnom  rozpočte, a to, pro-

sím, len vo výboroch. Štvrtý mesiac je ten, v ktorom sa roz-

hoduje už na pôde samotného parlamentu, ako bude štátny roz-

počet vyzerať.

 

     Návrhy treba aj zdôvodniť a na to často 10 minút nesta-

čí. Rokovanie o štátnom rozpočte, to nie sú dostihové prete-

ky,  ktoré tu  chcete teraz  spraviť. Ja  ostro protestujem.

A pán poslanec pravdepodobne nevedel, čo navrhuje. To, čo tu

prerokúvame, sa  týka každého jedného  občana. Opakujem vám,

robíte z  toho dostihové preteky,  a nie seriózne  rokovanie

o tom,  ako ovplyvní  štátny rozpočet  život tejto  krajiny.

Prepáčte, ale za to, čo teraz robíte, sa môžete hanbiť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa  Rusnáková, nejdem  debatovať  k obsahu

toho, čo ste povedali, ale musím  vám povedať, že sme si pri

schvaľovaní  vlaňajšieho rozpočtu  odhlasovali, že  vláda je

povinná do 15. novembra predložiť rozpočet parlamentu. Takže

sme o  tom hlasovali, a  keď vytiahnete záznam  o hlasovaní,

tak zistíte, že tam bola absolútna väčšina.

 

     Pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Chcem vyjadriť  najskôr svoj súhlas  s tým, čo  povedal

pán kolega Hofbauer, pokiaľ ide o jeho pripomienku, že nebo-

li tým  skrátené len práva opozície,  ale aj práva koalície,

ale chcem  to rozšíriť. Bolo tým  skrátené aj právo občanov,

aby sa  dozvedeli o úvahách poslancov,  ktorí ich zastupujú,

a o ich analýzach, o tom,  ako sa majú použiť ich prostried-

ky. Pretože pri štátnom  rozpočte rozhodujeme o použití pro-

striedkov občanov. To po prvé.

 

     Po druhé.  Mojim kolegom, ktorí  majú pripravené analy-

tické  vystúpenia, chcem  pripomenúť, že  je tu  možnosť dať

viacero prihlášok  do rozpravy a v  takom prípade bude možné

použiť tých 10 minút viackrát.

 

     A po  tretie, je pravda,  že na štyroch  stranách sa dá

naozaj pripraviť dosť, ale  chcem pripomenúť, že návrh štát-

neho rozpočtu má asi 300 strán. Nie je to bežný návrh zákona

a skutočne je pravda to, čo povedala pani kolegyňa Schmögne-

rová, že v demokratických krajinách sa o takomto zákone vedú

dlhé rozpočtové debaty, ktoré trvajú týždne.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán podpredseda Húska.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Včera sme skutočne hovorili s pani  poslankyňou Schmög-

nerovou a  s pánom poslancom  Košnárom o tom,  či sa zabráni

diskusii. Hovoril som, samozrejme,  že nie. Ale časové vyme-

dzenie diskusie je celkom prirodzený a legitímny postup. Do-

konca sme tam hovorili, lebo teraz sa to chcelo predstavovať

takým spôsobom, ako keby  sme my nedodržiavali nejaké slová,

že viem, že máte záujmy predlžovať priebeh rozpravy o schva-

ľovaní rozpočtu.  Je to vaše legitímne  právo. Ale dúfam, že

chápete, že  máme legitímne právo  aj my brániť  sa takémuto

pokusu  rozbíjať ekonómiu  priebehu. To  je vlastne podstata

tohto postupu. Predsa  aj my máme tieto práva  a chcem pove-

dať, že  ste tieto práve včera  takisto akceptovali. Chápeme

toto tak, že máme aj my, aj vy - samozrejme - svoje taktické

postupy. Tým predsa  nedehonestujeme rozpravu a predovšetkým

nezabraňujeme hovoriť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Predseda výboru pán Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Pani poslankyňa,  tá otázka, ktorú  ste včera položili,

včera bola úplne iná. Vy ste sa pýtali, či je predpoklad, že

rozprava o tomto bode  programu bude predčasne ukončená. Nie

je predčasne ukončená a za takéto predčasné ukončenie by som

nikdy  nehlasoval. To  je o  mne dosť  známe, že  nie som za

ukončovanie takýchto rozpráv. A ani nebola ukončená, ale li-

mitovaná. A to je podstatný rozdiel.

 

     Limitovaná  rozprava je  aj v  nemeckom parlamente,  ak

o tom nie je známe, aj o rozpočte.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Weiss.

 

 

 

 

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     rozpočet  sa schvaľuje  raz za  rok a  bude ovplyvňovať

každodenný život občanov tejto krajiny, bude ovplyvňovať to,

koľko budú mať peňazí v  peňaženke, aké budú mať životné ná-

klady.  V  Maďarskej  republike,  aby  sme naozaj neuvádzali

príklady vzdialené,  v krajine, ktorá je  naším južným suse-

dom, ktorá  vyrástla z podobného  systému, ako sme  vyrástli

my, sa už diskutuje o  štátnom rozpočte vyše dvoch mesiacov.

Je tam evidentná snaha, aby  v odbornej diskusii vláda spolu

s opozíciou hľadala optimálne riešenia  pre túto krajinu. Vy

nielenže dáte rozpočet na poslednú chvíľu, ale ešte aj skrá-

tite diskusiu.  Vy sa už  nebojíte len vlastných  poslancov,

bojíte sa aj odbornej diskusie,  bojíte sa toho, aby občania

odbornú diskusiu nemohli sledovať.

 

     A posledná poznámka. Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

tento parlament  sa ocitol vo vleku  vlády. Parlament jedno-

ducho stratil svoju autonómnosť. Ak úlohou parlamentu je iba

odobriť to,  čo sem vláda  poslala, prosím vás  pekne, prečo

ste  to neposlali  poslancom, aby  to schválili  per rollam?

(Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Košnár.

 

Poslanec J. Košnár:

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec, pán podpredseda Húska, vravíte, že opozí-

cia chce rozbíjať ekonómiu  času. Opozícia chce zabrániť do-

vŕšeniu rozbíjania ekonomiky štátu. Odhlasovali ste, že roz-

prava  bude ukončená  dnes. V  parlamente je  150 poslancov,

alebo 149 1, ako  chcete. Každý    právo vystúpiť, a  to

nielen raz. Ak odhlasujete  a odhlasovali ste ukončenie roz-

pravy dnes, ubrali ste právo, ústavné právo poslancom vystú-

piť v parlamente.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, nebolo povedané,  že dnes sa musí ukončiť

rozprava. (Hlasy z pléna: Ale áno.)  A zákon o rokovacom po-

riadku umožňuje na takýto  čas rozpravu skrátiť. Vysvetľujem

len, čo sa stalo.

 

     Pán poslanec Garai.

 

Poslanec J. Garai:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Chcem  reagovať na  pána poslanca  Weissa. Pán poslanec

Weiss, túto  republiku a tento parlament  nemôžete v skutoč-

nosti porovnávať  s parlamentom a  Maďarskou republikou. Ako

je Maďarská republika zadlžená  v súčasnosti (ruch v rokova-

cej miestnosti) a ako je  zadlžená  Slovenská republika - to

je rozdiel. A že sa tam  nevedia skutočne za dva mesiace do-

hodnúť, je to práve preto, že sú až takí zadlžení.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Rosival.

Poslanec I. Rosival:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     K  ekonómii  času,   ktorým  máme  šetriť.  Rozhodujeme

o 365 dňoch  nasledujúceho roku. Rozhodujeme  o každom našom

občanovi.  Rozhodujeme o  všetkých rezortoch,  o celom našom

finančnom spoločenskom  živote na budúci  rok, v roku  1997,

a preto je úplne neadekvátne teraz hovoriť o ušetrení jedné-

ho dňa, možno pol dňa, možno piatich hodín. Toto je absolút-

ne neprimerané a je to  pomýlená myšlienka - dávať do vzťahu

ekonómiu času k tomu, o čom hovoríme.

 

     A druhé,  čo chcem povedať, je  to, hoci sa nepovedalo,

že končíme priamo dnes, ale povedalo sa, že končíme bez pre-

rušenia. To znamená, že môžeme končiť napríklad zajtra ráno.

A tiež neviem, prečo je nutné, prečo sa tak ponáhľame a pre-

čo je nutné dokončiť rozpravu  o rozpočte, pokračovať v tra-

díciách nočných zasadnutí a končiť napríklad o polnoci  ale-

bo zajtra  nadránom. Prečo je toto  nutné, prosím vás? Prečo

nemôžeme dokončiť rozpravu celkom riadne v pondelok na budú-

ci  týždeň? Prečo  to musí  byť práve  v piatok  dnes  alebo

v sobotu ráno? Aký je na to dôvod?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Delinga.

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážení členovia vlády,

     pani poslankyne, páni poslanci,

 

     každý hovorí o svojom  stanovisku. Ja hovorím úplne de-

mokraticky, svojsky, že sa nebojím ani tohto parlamentu, ani

tejto  vlády  a,  samozrejme,  ani  opozície,  ani koalície.

A svedomite som  sa pripravil na  prerokúvanie štátneho roz-

počtu. Chcem povedať  tým, čo tu hovoria o tme  a o hmle, že

pre  poľnohospodárstvo zo  štátneho rozpočtu  na budúci  rok

neplynie žiadna  hmla, ani žiadna  tma, ale práve  silnejšie

svetlo, väčšia intenzita, väčšie  kilowatty, ktoré toto poľ-

nohospodárstvo potrebuje.

 

     Odvetvie alebo rezort pôdohospodárstva je osobitným re-

zortom,  ktorý síce  neprispieva do  tvorby hrubého domáceho

produktu tak významne ako priemysel, poľnohospodárstvo je na

úrovni 5,6 % za minulý rok, priemysel 28,6 %, služby 51,7 %,

teda je to odvetvie, ktoré  je pomerne potrebné v tomto, po-

vedal by  som, ekonomickom koši, lebo  úspešne drží sociálny

či  potravinový zmier  po všetky  roky po  nežnej revolúcii.

Tento zmier  však výrazne načrel  do podstaty poľnohospodár-

skych podnikateľov, to je jedno, či družstevných, obchodných

spoločností, alebo  priamo fyzických osôb. Preto  vláda a my

poslanci v parlamente sme veľmi triezvo, reálne a cieľavedo-

me hodnotili tento rezort pred  tromi mesiacmi, keď sme pre-

rokúvali tzv.  zelenú správu a teraz  v návrhu štátneho roz-

počtu aj priamo zabezpečujeme odporúčané opatrenia.

 

     Treba súhlasiť, že to nie  je až v takej úplnej priamej

úmere so zelenou  správou, ale treba aj uznať,  že vláda na-

vrhla  to, čo  jej príjmová  strana rozpočtu  dovoľuje, a to

v najvyššej výške. Veď  takmer 30-percentné zvýšenie finanč-

ných zdrojov do rezortu pôdohospodárstva v jednom roku opro-

ti roku druhému je takmer  neobvyklé a môžem  povedať, že je

to takmer nejaký prelom, ktorý  ide do tohto odvetvia, samo-

zrejme, na margo toho, v akom stave sa nachádza. No a tí, čo

žiadajú ešte  viac - samozrejme, kto  by nechcel viac peňazí

- nemajú, podľa mňa, súdny rozmer, sú to tzv. agropesimisti,

nie agrorealisti, ktorí by najradšej  aj to, čo ešte nemáme,

rozdali.

 

     Každý súdny človek vie, že štátny rozpočet v jednom ro-

ku nemôže dobehnúť všetky resty, ktoré štátne rozpočty, vlá-

dy a parlamenty  za minulé roky nedali, lebo  také príjmy sa

asi nedajú získať do  jedného štátneho rozpočtu od obyvateľ-

stva  alebo  podnikateľov. Veď si len  spomeňme, ako sa ešte

v bývalom federálnom štáte pretláčala snaha vyrábať potravi-

ny bez  dotácií, a tí, čo vládli, to aj zariaďovali.  Veď si

len spomeňme,  koľko navrhoval pripravovaný  štátny rozpočet

širokej koalície v roku 1994 na rok 1995. Nebolo to pre celý

rezort  ani  10,5  mld.  Prečo  vtedy  nesanovali roky 1990,

1991, 1992 a 1993 tak,  aby povedzme aj infláciu, ktorá bola

vtedy oveľa vyššia, dali do  poriadku? A koľko sa nahovorilo

o tzv. zelenej nafte. A ona je skutočnosťou až teraz, za sú-

časnej vládnej koalície.

 

     Rok 1996,  a to pri  rozpočte treba povedať,  nebol pre

poľnohospodárov, najmä v jeho prvej časti, z hľadiska klima-

tických  podmienok  priaznivý.  Najviac  sa  to  odzrkadlilo

v úrode obilnín, keď oproti odhadu v júli sa urodilo celkove

o 130  tisíc ton  menej. Výrazne  sa však  zlepšili výsledky

v úrodách jesenných  plodín, aj keď nie  je celková bilancia

ešte štatisticky  potvrdená, môže sa hovoriť,  že v kukurici

na zrno, zemiakoch a cukrovej repe ide skoro o rekordné úro-

dy a prebytky  a pri olejninách, zelenine a  ovocí sa počíta

s dostatkom. V živočíšnej výrobe  aj napriek ešte nízkym pa-

rametrom úžitkovosti, kde máme  čo doháňať na predchádzajúce

roky,  teda  najmä  roky  do  roku  1990, sú prebytky mlieka

a mäsa, najmä hovädzieho, a ich vývoz sa musí dotovať. Opro-

ti roku 1995 sa podľa odhadu  k 31. 12. 1996 zvýši ich nákup

napríklad v hovädzom mäse o 8,4 %, ošípaných o 1,8 %, jatoč-

nej hydiny o 18 % a podobne.

 

     Ekonomické výsledky majú odlišnú tendenciu v I. polroku

a v II.  polroku. Treba povedať,  že II. polrok  výraznejšie

a lepšie zasiahne do ekonomických výsledkov, ako sa odzrkad-

ľovali v I. polroku, pretože  zostáva viac v zásobách z úrod

a tieto zásoby  budú môcť poľnohospodári  realizovať. Ak ich

zrealizujú aspoň v 50-percentnej  výške, teda navyše, budeme

môcť hovoriť o klesajúcom trende medziročného schodku, ktoré

dosiahlo poľnohospodárstvo v minulom roku.

 

     Vážené  dámy,  vážení  páni,  vzťah  štátneho  rozpočtu

k poľnohospodárstvu  neznamená  len  dať  peniaze do dotácií

alebo  do fondov,  dôležité je,  aby podnikateľské  subjekty

v poľnohospodárstve  mali  možnosť  získať  zdroje na výrobu

potravín ľahšou  cestou, pri nižšej záťaži vtedy, keď zdroje

nie je možné  získať z tržieb. Takýmto obdobím  je I. polrok

každého roka.

 

     Preto odporúčam a navrhujem, aby aj jednotlivé poisťov-

ne, ale aj daňové úrady  prihliadali na situáciu v poľnohos-

podárstve  a  zbytočnou  tvrdosťou  nespôsobovali zvyšovanie

záväzkov  poľnohospodárskych subjektov,  keď tieto  finančné

zdroje nemôžu získať. Preto je navrhnutá do zákona o štátnom

rozpočte možnosť poisťovniam na  tieto osobitosti  aj reago-

vať. Keďže spoločný spravodajca  zatiaľ navrhol tieto návrhy

zamietnuť,  dávam návrh, aby sa o bodoch  23 a  36 spoločnej

správy, to znamená tlače  544a, hlasovalo osobitne, a žiadam

vás, vážení páni poslanci, o ich podporu.

 

     Keďže štátny rozpočet nevyšiel  v ústrety v plnej výške

zelenej správe,  predkladám ďalšie návrhy, a  to, aby sa fi-

nančné hospodárenie v rezorte pôdohospodárstva zlepšilo. Ide

o tieto návrhy:

 

     Do zákona  Národnej rady o  štátnom rozpočte na  budúci

rok v  článku XVII bod  2 v §  11 ods. 3  písm. a) za  slovo

"výšku" vložiť  slová "7 500  Sk za tonu".  Ide o parameter,

ktorý sa premietne do  nariadenia vlády pri stanovení vratky

spotrebnej dane za motorovú naftu.

 

 

     Ďalej navrhujem zaradiť nový článok XXIV  takto: Článok

XXIV Zákon Národnej rady  Slovenskej republiky číslo 40/1994

Z. z. o Štátnom  podpornom fonde pôdohospodárstva a potravi-

nárstva sa  dopĺňa takto: v §  4 sa za odsek  d) vkladá nový

odsek e), ktorý znie:

 

     "e) úhradu časti úrokov z úverov poskytovaných peňažný-

mi ústavmi na účely podľa § 3."

 

     Navrhovaným  znením  sa  podporuje  úhrada časti úrokov

z úverov  poskytnutých komerčnými  bankami na  podnikateľské

aktivity subjektov v poľnohospodárstve, potravinárstve, les-

nom a vodnom hospodárstve na účely stanovené v zákone Národ-

nej rady číslo 40/1994 Z. z. V čase  nedostatku prostriedkov

štátneho rozpočtu sa rozširuje  takto možnosť podpory inves-

tícií do poľnohospodársko-potravinárskeho komplexu sprístup-

nením úverov na účely definované zákonom v § 3, a to v odse-

koch a, b, c, d. Takýmto  spôsobom  napríklad ročný transfer

dotácií vo výške 100 mil. Sk môže umožniť a sprístupniť roč-

ne investície vo výške 1 miliardy Sk.

 

     Na záver by som chcel,  vážení páni poslanci a pani po-

slankyne, podporiť  štátny rozpočet na rok  1997 a vyjadriť,

že poslanci Roľníckej strany tak aj učinia.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Köteles,  ale predtým s faktickou

poznámkou ešte pán poslanec Harach.

 

 

 

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Dovolil  by som  si reagovať,  nie celkom  tradične, na

vystúpenie pána kolegu Delingu.  Nie je mi vzdialená proble-

matika  pôdohospodárstva,  aj  keď  sa profesionálne venujem

školstvu, vzhľadom  na to, že som  svoje detstvo, najkrajšie

roky vlastne  strávil v poľnohospodárskom  prostredí, kraji,

a celá  moja rodina  svoj produktívny  život strávila prácou

v poľnohospodárstve.

 

     Mal som  poslanecké dni vo svojom  rodisku a zistil som

(pán  Delinga, obraciam  sa na  vás ako  na predsedu výboru,

ktorý  zodpovedá za  túto oblasť  a mal  by ju kontrolovať),

zistil som,  že privatizácia štátnych  majetkov v niektorých

obciach okresu Žiar nad Hronom prebehla tak, že tieto štátne

majetky boli  pridelené skupine zo Šurian.  Pýtam sa vás, či

to vidíte ako rozumné, či toto je progresívny krok vo vzťahu

k rozvoju pôdohospodárstva, a poľnohospodárstva v takých de-

dinkách, ako je napríklad Lovča, Dolná Ždaňa, kde som to mo-

hol na vlastné oči vidieť.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ešte pán poslanec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený predseda poľnohospodárskeho výboru  pán Delinga,

hovorili ste za Roľnícku stranu a ja sa pripájam ku kolegovi

Harachovi a pýtam sa, kde  bola Roľnícka strana, keď sa pri-

vatizoval  Hliník nad Hronom, Bzenica a dostala ho šurianska

"eseročka",  o ktorej  nikto nič  nevie a  ktorá nemá žiadny

vzťah k tomu regiónu a k tej pôde.

 

     Vážený pán predseda, nechali ste odhlasovať procedurál-

nymi návrhmi  pána Morica úpravu  rokovania o rozpočte.  Pre

mňa je to  signál, že ste rozhodnutí. Môžeme  tu hovoriť, čo

chceme - z  praxe,  zo  života,  z poslaneckých prieskumov -

jednoducho, chcete sa čo  najskôr zbaviť tejto diskusie, od-

hlasovať to. A potom sa v novinách dočítame, že 300 miliónov

dostala Devín banka,  koľko bytov sa dalo za  to ukončiť, že

za 10 miliónov korún sa kupuje auto pre premiéra, však za to

sa mohla dokončiť škôlka v Brezne na Mazorníku, na ktorú ča-

ká 1000 detí. A potom  sa v novinách budeme vlastne dozvedať

o tom, za čo nesieme ako poslanci politickú zodpovednosť.

 

     Pán predseda  Gašparovič, dával som  veľmi veľký pozor.

Vy ste dali odhlasovať zaujímavý návrh pána Morica. Hlasovať

budeme až  po ukončení rozpravy. Ono  je to logické, vyplýva

to z rokovacieho poriadku, že  najprv je rozprava a potom sa

hlasuje, ale  nikde nebolo povedané,  že dnes máme  skončiť.

Prosím si stenografický záznam,  pretože skutočne ste to tak

formulovali, ja  som dával pozor, a  snažne vás prosím, páni

a dámy, nesnažte sa to dnes zhodiť  zo stola, len aby už bol

pokoj. Cez  víkend preštudujte naše návrhy.  Pozrite sa, ako

sa cestuje v Bratislave, ako ťažko sa ľudia dostávajú do za-

mestnania, aké  problémy majú obce. Preštudujte  si naše po-

zmeňujúce návrhy a prijmite z nich niečo. A potom sme ochot-

ní niesť politickú zodpovednosť za rozpočet ako poslanci Ná-

rodnej rady. Ináč to bude  novinový rozpočet, z novín sa bu-

deme  dozvedať, kde  išli milióny  v roku  skromnosti, ktorý

platí len pre tých, ktorí  za vás hlasovali, ale neplatí pre

vás.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, ja som povedal,  že po rozprave bude pre-

stávka. A  že po rozprave  je hlasovanie, to  je samozrejmé,

nemôže byť hlasovanie pred rozpravou.

 

     Faktická poznámka - pán poslanec Delinga.

 

Poslanec P. Delinga:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Samozrejme, že  nechcem reagovať tým  spôsobom, aby som

tu  vyvolal nejakú  diskusiu, chcem  jednoducho povedať,  že

Roľnícka strana sa nezúčastňuje  na posudzovaní návrhov pri-

vatizačných projektov,  odporúčaní ani ničoho  takého, takže

veľmi ťažko môžem odpovedať pánu Harachovi aj pánu Černákovi

na to, akým spôsobom  vlastne prebiehal privatizačný projekt

alebo podnety  na tieto konkrétne  návrhy štátnych majetkov.

Môžem im sľúbiť toľko, že ako predseda výboru sa môžem obrá-

tiť na príslušné ministerstvo privatizácie a zistiť, či boli

takto odporúčané privatizačné projekty z daného rezortu. Nič

viac a nič menej.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa Garajová.

 

Poslankyňa E. Garajová:

 

     Ak dovolíte,  chcela by som  trošku pomôcť aj  pánu po-

slancovi Harachovi,  aj pánu poslancovi  Černákovi a povedať

čosi, čo som  si ja zistila o štátnom  majetku Žiar nad Hro-

nom. Sprivatizovala ho firma  Agrospolis, spol. s r. o., Šu-

rany a sú tam tri mená - Ing. Šebeň, Benčík a Pribilinec.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Moric.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Ďakujem veľmi pekne za slovo.

 

     Chcel by  som sa len svojho  kolegu Černáka opýtať. Pán

kolega,  ty tu  plačeš, ako  ľudia chodia  do roboty, aké sú

ťažkosti v  mestách a tak. Pýtam  sa ťa, keď budeš  o týchto

problémoch diskutovať  namiesto 10 minút  polhodinu, zlepšíš

tým cestovanie  v Bratislave? Veľmi silne  pochybujem, že ho

zlepšíš. Na  to, aby si mohol  dať pozmeňujúce návrhy, ktoré

zlepšia rozpočet a o čom sa bude hlasovať, musí stačiť všade

normálne 10 minút. Ak nevieš za desať minút povedať také ná-

vrhy, ktoré zlepšia cestovanie, ktoré pomôžu ľuďom v mestách

a na  dedinách, ako  si ty  povedal, potom  nerozumiem, o čo

ide.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Benčík.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Ďakujem pekne za udelené slovo.

 

     Pani poslankyňa  Garajová, dúfam, že  mali ste doložiť,

že to s mojím menom nesúvisí.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Bajan.

 

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Pán predseda, nechcel som vystupovať, ale jednoducho už

je toho naozaj dosť. Prečo som do toho vstúpil? Pred nejakým

časom sme prerokovali novelu  zákona o bývaní. Prednášal som

17 pozmeňujúcich  návrhov - zdôvodňoval -  neprešiel ani je-

den. Potom som sa dočítal  od pani podpredsedníčky vlády, že

sa nemôže  privatizovať, lebo okrem  iného je aj  zlý zákon.

Presne o  tomto to je,  aby sme si  mohli vydiskutovať veci.

A napriek tomu, že ich prednáša poslanec opozície, sme mohli

o nich diskutovať a vy ich možno implantovať do týchto záko-

nov.  Nič viac,  nič menej.  Hovoríme o  rozpočte. Nikdy sme

v tom "nekvaltovali". Pýtam sa, či  nám naozaj ide o to, aby

sme boli už o šiestej alebo  o siedmej v lietadle, resp. vy,

čo to naháňate.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ešte pani poslankyňa Lazarová.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Vážení páni  poslanci, neviem, kde je  problém. Buď to,

čo chcem  povedať, dokážem povedať  za desať minút, a keď to

nedokážem,  tak sa  prihlásim oficiálne  trikrát do rozpravy

a budem mať 30 minút po  desiatich minútach, a je po problé-

me. Dokonca trikrát vystúpite v televízii.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Köteles.

 

 

Poslanec L. Köteles:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Vážená Národná rada,

     vážení členovia vlády,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     budem veľmi stručný a konkrétny. Dovoľte mi ako členovi

Výboru Národnej  rady Slovenskej republiky  pre životné pro-

stredie a ochranu prírody veľmi stručne sa vyjadriť ku kapi-

tole ministerstva životného  prostredia, k navrhovanej štát-

nej dotácii do Štátneho fondu  životného prostredia a ku ka-

pitole Úrad jadrového dozoru.

 

     Vážení kolegovia, chcel by  som vás upozorniť najprv na

niektoré negatívne javy a  prvky v rozpočte ministerstva ži-

votného prostredia.  Vládny návrh na rok  1997 vo výdavkovej

časti v celkovej sume 1 042 mil. Sk je v porovnaní s uprave-

ným rozpočtom kapitoly na rok 1996  o 112 mil. Sk a v porov-

naní s vlastným návrhom o 307 mil. Sk nižší.  Takisto aj po-

mer medzi výdavkami ministerstva  životného prostredia a me-

dzi výdavkami  štátneho rozpočtu má  strmo klesajúcu tenden-

ciu.  Kým tento  pomer v roku 1992 dosiahol skoro 2 %, v ro-

ku 1995 už  len 0,8 % a návrh na  rok 1997 predpovedá už len

0,6 %.

 

     Tento pomer je alarmujúci a, žiaľ, aj v strednej Európe

je najhorší. Rozpočet je teda znížený, a to napriek tomu, že

od vlády Slovenskej republiky by sme právom očakávali opačnú

snahu  z dôvodu zvyšovania cien energií, materiálov, služieb

všetkého  druhu, potreby  dobudovania štátneho  informačného

systému, výstavby a údržby  monitorovacích staníc a zabezpe-

čenia ich  prevádzky, uplatnenia nových  právnych predpisov,

nárastom mzdových prostriedkov ako  i z dôvodu zvýšených vý-

davkov na prevádzku a činnosť Správy národných parkov v Slo-

venskej republike. Od tohto roku  je už aj našou čestnou po-

vinnosťou chrániť jaskyne Slovenského  krasu ako súčasť sve-

tového prírodného dedičstva.

 

     Vážená  Národná rada,  aj navrhovaná  výška dotácie  do

Štátneho fondu  životného prostredia v  sume 200 mil.  Sk je

žalostne málo. A z nepochopiteľných dôvodov je to aj najmen-

šia štátna dotácia od založenia fondu. Kým štátna dotácia aj

v roku 1996 dosiahla 300 mil. Sk  a v roku 1992, v poslednom

roku  federácie, až  neuveriteľnú 1  miliardu korún,  teraz,

v čase  hospodárskeho zázraku  Slovenskej republiky  nie som

presvedčený, že by vystačila  jedna pätina týchto prostried-

kov. Veď  napríklad medzičasom odvod  do štátneho fondu  bol

znížený aj o odplatu na odber podzemnej vody, pritom ochrana

prameňov  podzemných  vôd   je  zabezpečená  prevažne  práve

z týchto prostriedkov.

 

     Ak si uvedomíme súčasnú situáciu v našom bezprostrednom

životnom  prostredí a  s tým  súvisiace negatívne  vplyvy na

zdravotný  stav  obyvateľstva  Slovenskej  republiky,  ľahko

pochopíme, že  navrhovaný objem finančných  prostriedkov ne-

stačí kryť ani najzákladnejšie  a najsľubnejšie potreby. Veď

požiadavky na Štátny fond životného prostredia sa každoročne

pohybujú okolo 12-14 mld  Sk a súčasná ekologická zadlženosť

Slovenskej republiky je viac ako 120 mld Sk. Požiadavky obcí

na výstavbu kanalizácie, vodovodov, plynofikáciu a na ochra-

nu životného prostredia sú opodstatnené, veď len základy ci-

vilizovaného  života a  ústavou garantované  právo na zdravé

životné prostredie  by chceli zabezpečiť  pre každého občana

Slovenskej republiky.

 

     Je dokázané, že kvalita životného prostredia, teda čis-

tota vzduchu, pitnej vody,  potravín a vôbec prírody, priamo

súvisia so zdravotným stavom  a predpokladanou dĺžkou života

občanov. Teda každá koruna  investovaná do ochrany životného

prostredia  sa vráti  viacnásobne v  lepšom zdravotnom stave

občana Slovenskej republiky a vo forme odťaženia zdravotníc-

tva, ale napríklad aj poľnohospodárstva.

 

     Celkom slušne, ba aj dôkladne poznám neutešenú finančnú

situáciu našich obcí, ktoré bez našej výdatnej pomoci nebudú

môcť  urobiť v  tomto smere  ani tie  najzákladnejšie kroky.

Z tohto  dôvodu navrhujem,  aby bod  19 v  tlači 544b,  časť

B-III  spoločnej správy, bol vybraný  na osobitné hlasovanie

- teda  zvýšiť štátnu  dotáciu do  Štátneho fondu  životného

prostredia o 200 mil. Sk.

 

     Chcel by  som dodať, že tento  návrh jednomyseľne odsú-

hlasili aj členovia výboru pre životné prostredie. Pri pred-

ložení návrhu sme vychádzali  jednak z ekonomických možností

Slovenskej republiky, ale takisto  aj z potrieb občanov Slo-

venskej republiky. Je pravdou, že by sme mali čím skôr vylú-

čiť oprávnené  alebo menej oprávnené podozrenia o straníckom

zneužívaní štátnych fondov  alebo  o korupcii štátnych úrad-

níkov, napríklad v súvislosti so štátnym fondom Pro Slovakia

alebo poslancom Sopkom kritizovaným  Štátnym fondom životné-

ho prostredia.

 

     Vážená Národná rada, o potrebe kvalitného jadrového do-

zoru Slovenskej republiky, napriek rozdielnym názorom na da-

  problematiku, sú  presvedčení všetci  aktéri v  jadrovej

energetike. Veď  práve Úrad jadrového  dozoru Slovenskej re-

publiky vykonáva štátny dozor nad jadrovou bezpečnosťou jad-

rových  elektrární v  Jaslovských Bohuniciach  a Mochovciach

a v organizáciách  používajúcich jadrové žiariče. Návrh roz-

počtu na  rok 1997 v kapitole  Úrad jadrového dozoru Sloven-

skej  republiky  je,  napriek  dôležitosti tejto inštitúcie,

oproti roku 1996 znížený o  975 tis. korún a  voči pôvodnému

návrhu o 12 mil. Sk, teda viac ako o jednu tretinu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte tri minúty, pán poslanec.

 

Poslanec L. Köteles:

 

     Cieľom úradu je vytvoriť osobitnú nezávislú skupinu pre

bezpečnosť. Naliehavosť vytvoriť takúto skupinu špecialistov

- odborníkov na vypracovanie nezávislých bezpečnostných hod-

notení si vyžaduje posilnenie  aktivít v jadrových elektrár-

ňach v Bohuniciach a Mochovciach silným  obmedzením možností

expertov nezávislých od prevádzkovateľov.

 

     Tak sa mi zdá, že túto problematiku a význam Úradu jad-

rového dozoru Slovenskej republiky skôr pochopili v zahrani-

čí ako u nás na Slovensku alebo vo vláde Slovenskej republi-

ky. Veď úrad zo  strany medzinárodného spoločenstva je podľa

možnosti všestranne podporovaný.  Napríklad tri štvrtiny ma-

jetku úradu sú získané zo zahraničia.

 

     Dohoda  medzi Švajčiarskym  inšpektorátom jadrovej bez-

pečnosti a Úradom jadrového  dozoru Slovenskej republiky za-

bezpečí z prostriedkov švajčiarskej vlády mzdové prostriedky

pre 6 členov skupiny na obdobie nadchádzajúcich dvoch rokov.

Výpočtová technika zo Švajčiarska, Nemecka, významná podpora

zo  Spojených štátov,  z Veľkej  Británie znamená,  že aj zo

slovenskej strany by sme mali viac investovať do bezpečnosti

našich občanov, hlavne preto, lebo do jadrovej energetiky sa

bez náležitej a odbornej  kontroly každoročne investuje viac

miliárd korún.

 

     Z tohto dôvodu navrhujem bod 15 tlače 544b zo spoločnej

správy na osobitné hlasovanie.

 

 

 

     Dúfam,  že v  súčasných podmienkach,  keď na slovenskom

území funguje  jadrová elektráreň v  Jaslovských Bohuniciach

na konci  svojej životnosti a práve  teraz búrame havarovanú

jadrovú elektráreň A1 a  medzinárodne sa diskutuje o proble-

matike jadrovej bezpečnosti elektrárne v Mochovciach, členo-

via slovenského zákonodarného zboru musia prejaviť minimálne

takú istú zodpovednosť za  občanov Slovenskej republiky  ako

vlády Švajčiarska, Nemecka a Spojených štátov.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte jedna minúta.

 

Poslanec L. Köteles:

 

     Ešte  mám dva  menšie  návrhy.  Navrhujem  v článku XII

bod 1  v druhom riadku  vypustiť slová "požiarnych  zborov",

aby sa daňové úľavy mohli uplatniť aj pre všetky vozidlá ur-

čené na protipožiarnu ochranu, napríklad aj pre závodné ale-

bo obecné autá.

 

     A vzhľadom na  závažnosť rozpočtu  Slovenskej republiky

žiadam písomne všetky podané pozmeňujúce návrhy.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, viete, že sa vždy pri takomto zákone roz-

množujú  všetky  príspevky,  takže  všetci  poslanci dostanú

všetky pozmeňujúce návrhy do lavíc.

 

     Ďalej je prihlásený pán poslanec Horál. Pripraví sa pán

poslanec Ftáčnik.

 

 

Poslanec F. Horál:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení členovia vlády,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     vážení prítomní,

 

     návrh štátneho  rozpočtu na rok 1997  hodnotím ako rea-

listický,  vychádzajúci zo  skutočných možností hospodárstva

Slovenskej  republiky. Základné  makroekonomické ukazovatele

predkladané na budúci rok pokladám za splniteľné vzhľadom na

dobré  výsledky  v  Slovenskej  republike  počas celého roka

1996.

 

     Tvorcovia rozpočtu celkom  správne nerešpektovali popu-

listické požiadavky, ktoré by viedli k zvýšeniu rozpočtového

deficitu. Štátny  dlh, ktorý by  tým vznikol, by  sme museli

oveľa dlhšie splácať v budúcnosti a jeho nepríjemné dôsledky

by sme pocítili vo forme  zvýšenej inflácie a nedostatku fi-

nancií na úvery v komerčných  bankách, pretože ich zdroje by

pohltil nákup štátnych dlhopisov.

 

     Kritici vyčítajú predkladanému  návrhu štátneho rozpoč-

tu, že vyčlenil  málo peňazí mestám a obciam.  Je pravda, že

slovenské mestá a obce nemajú  peňazí nazvyš, ale podobne sa

musia uskromniť  aj iné rezorty. Vzhľadom  na obmedzené mož-

nosti štátu v budúcom roku východisko pre mestá a obce vidím

aj  v maximálnom  zhodnotení ich  majetku a v hľadaní rezerv

v hospodárení,  ale aj  v postupnom  zvyšovaní príspevku  zo

štátneho rozpočtu alebo vo zvýšení ich podielu na republiko-

vých  daniach, prípadne v  zmene  výberu daní z príjmu práv-

nických osôb  oproti doterajšiemu, ako aj  nárast dotácie na

výkon samosprávnych funkcií pre mestá a obce do 3 tisíc oby-

vateľov, ako na grafe ukázal podpredseda vlády.

 

 

     V neposlednom  rade je potrebné  zabezpečiť lepšiu kon-

trolnú činnosť aj z úrovne  Združenia miest a obcí Slovenska

pri finančnom hospodárení s obecnými rozpočtami. Takisto ne-

možno  súhlasiť  s  prehnanými  požiadavkami  na  rast miezd

v rozpočtových organizáciách. Plánovaný  rast vo väčšine re-

zortov je  maximum, čo si  môžeme dovoliť bez  toho, aby sme

roztočili infláciu. Naším cieľom nemôže byť každoročný vyso-

ký rast miezd, ktorý vzápätí  pohltí inflácia, ale nižší ne-

inflačný  rast zodpovedajúci  rastu produktivity  práce. Len

tak sa môžeme dopracovať k  ročnej inflácii pod 5 %, obvyklú

vo vyspelých štátoch,  ktorá prakticky neznehodnocuje úspory

obyvateľov, blahodarne pôsobí na hospodársky rast a po zave-

dení spoločnej európskej meny bude zrejme aj podmienkou náš-

ho vstupu do Európskej únie.

 

     Stúpencom  zvyšovania miezd  tiež treba  pripomenúť, že

rast miezd  nepodložený rastom produktivity práce  má za ná-

sledok  nielen zvýšenú  infláciu, ale  i zvýšenú nezamestna-

nosť, a  to v súčasnej situácii,  keď je bez práce  viac ako

12 %  práceschopného  obyvateľstva, nemôžeme  pripustiť. Na-

priek úspornosti rozpočtu sú v návrhu vyčlenené zdroje aj na

rozvojové programy - výstavbu  bytov,  diaľnic -, ale  aj na

rozvojový charakter hospodárskej  politiky - podpora exportu

a zahraničného obchodu.

 

     Myslím si,  že je opodstatnené aj  zvýšenie výdavkov na

Slovenskú informačnú  službu, nakoľko je  to mladá organizá-

cia, ktorej rozpočet síce  rýchlo rastie v percentuálnom vy-

jadrení, ale z nízkych minuloročných základov. Myslím si, že

Slovensko  potrebuje fungujúcu  a profesionálnu spravodajskú

službu,  preto zvýšenie  rozpočtových výdavkov  považujem za

primerané. Zároveň podporujem zvýšenie kapitálových výdavkov

ako rezervu  pre krajské úrady  najmä na najnutnejšie  mate-

riálnotechnické  dovybavenie zásahových  jednotiek Zboru po-

žiarnej ochrany, ako je to  uvedené v spoločnej správe 544b,

ako aj doplňujúce návrhy, ktoré predniesol kolega Lysák.

 

     Z dôvodov, ktoré som spomenul, hodnotím predkladaný ná-

vrh Štátneho  rozpočtu Slovenskej republiky na  rok 1997 ako

dobrý. V príjmovej stránke vychádza z reálnych možností eko-

nomiky Slovenskej republiky a vo výdavkovej vhodne rozdeľuje

štátne prostriedky do  jednotlivých kapitol podľa skutočných

potrieb v objeme, ktoré umožnia  rezortom, ale aj obciam pl-

niť ich základné funkcie.  Preto návrh tohto zákona podporím

a verím, že ho podporia aj moji kolegovia a kolegyne.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán poslanec.  Ďalej je do rozpravy pri-

hlásený pán poslanec Ftáčnik a  pripraví sa pán poslanec Mi-

klušičák.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení členovia vlády,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     pokúsim  sa v  desiatich minútach  reagovať na niekoľko

problémov, ktoré som si pripravil  vo vzťahu k štátnemu roz-

počtu.

 

     Ten  prvý sa  týka ako  tradične školstva,  o ktorom sa

zhodou okolností  včera ani dnes ešte nehovorilo, a to najmä

preto, že na prvý pohľad  vyzerá všetko v poriadku. Školstvo

má viac prostriedkov  ako v minulom roku, ale  ja sa pokúsim

trošku nadvihnúť tú perinu, aby  sme videli, či školstvu ná-

hodou z nej netrčia nohy.

 

     Problém školstva na budúci rozpočtový  rok je v tom, že

prostriedky sa rozpočtujú v dvoch  kapitolách - jednak v mi-

nisterstve školstva a jednak  v kapitolách krajských úradov,

pod ktoré bolo prevedené  základné a stredné školstvo, takže

veľmi ťažko je dostať sa k porovnateľnej základni z minulého

roku. Musím  však povedať, že  celá táto situácia  súvisí aj

s rozhodnutím o tom, kedy sa spustí reforma verejnej správy.

Tie dôsledky, vážené kolegyne a kolegovia, sú na školách ta-

ké, že  7-percentné zvýšenie miezd pre  učiteľov a školských

pracovníkov, o ktorom rozhodla vláda k 1. júlu 1996 roku, sa

do škôl - vzhľadom na všetky zmeny a transformácie - dostalo

až v novembri 1996. To je, prosím, jeden z dôsledkov rozhod-

nutia, že dňom vyhlásenia ideme  spustiť takú vážnu vec, ako

je reforma.

 

     K rozpočtu.  Príjmy, ktoré sú naplánované,  sú ako tra-

dične vyššie a, bohužiaľ, budú mať negatívny dosah napríklad

na ubytovanie v študentských  domovoch, čo dúfam nesúvisí so

včerajším výrokom podpredsedníčky  HZDS na Pasienkoch, ktorá

povedala, že  ak študenti budú chodiť  ďalej do ulíc, budeme

sa k nim správať tak ako  v Českej republike, zvýšime im po-

platky za  ubytovanie a stravovanie. Myslím  si, že toto nie

je dobrý postup, a ak by to malo mať takéto dôsledky, tak to

nie je riešením.

 

     Spomenul som, že kapitola  ministerstva školstva je na-

výšená oproti minulému roku konkrétne  o 710 mil. Sk. Z toho

však viac  ako 500 miliónov je  účelovo určených, to znamená

priestor  na  manéver  pre  ministerstvo  školstva, ktoré má

z tohto  zabezpečovať najmä  problematiku vysokých  škôl, je

veľmi obmedzený. Dostali sme list, ktorý upozorňuje, že síce

sa zvýšili prostriedky na vedu a techniku v rozpočte kapito-

ly ministerstva školstva, čo  treba oceniť, ale naopak, majú

sa znížiť príspevky, resp.  prostriedky na bežné výdavky, čo

v celkovom výsledku bude znamenať,  že vysoké školy budú mať

menej.

 

     Chcem  povedať,  že  ministerstvo  školstva  upozornilo

v materiáli, ktorý dostal výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru

a šport, že ak rozpočet pre  školstvo bude prijatý v navrho-

vanej  výške, tak  takýto rozpočet  nezabezpečí bezporuchový

chod škôl  a udržanie doterajšej  úrovne vzdelávania. Ja  to

považujem za veľmi vážne  konštatovanie, ktoré predložil sám

rezort, a pokiaľ som pozorne počúval spoločného spravodajcu,

všetky návrhy,  ktoré výbor v tejto  súvislosti navrhol pri-

jať, to znamená zvýšenie kapitoly  aj na také veci, ktoré zo

zákona vyplývajú, že majú byť vyplatené študentom, doktoran-

dom a podobne, navrhol zamietnuť. Jeho jediný návrh smeroval

do oblasti  mzdových prostriedkov. Preto  navrhujem, aby bod

číslo  13 v  tlači 544b  bol vyňatý  na osobitné  hlasovanie

a osobitne sa  hlasovalo o všetkých  jeho položkách. Dám  to

písomne, mám to pripravené.

 

     Chcem  spomenúť jednu  konkrétnu oblasť,  ktorá sa týka

zabezpečenia mládeže, podpory  mládeže a činnosti mládežníc-

kych organizácií. Oproti  minulému roku ideme dolu na 50 300

tisíc Sk. Tieto prostriedky navrhol výbor zvýšiť, ako o nich

rozhodnete,  samozrejme, záleží  na vás,  ale myslím  si, že

v každom prípade by akákoľvek suma podľa vzoru minulého roku

mala  byť viazaná  účelovo na  mládež. Čiže,  ak by neprešlo

zvýšenie a účelové viazanie,  ktoré navrhol výbor, navrhujem

sumu 50 300 tisíc Sk, ktorá v rozpočte je, viazať účelovo na

programy podpory  a ochrany mládeže  a činnosť mládežníckych

organizácií.

 

     K  mzdovým prostriedkom  musím veľmi  vážne povedať, že

vláda Slovenskej republiky si neplní svoje programové vyhlá-

senie vo vzťahu ku školstvu. To  tvrdenie môžem doložiť tým,

že vláda sa zaviazala,  že prijme harmonogram riešenia mzdo-

vých otázok  v školstve. Ten  harmonogram existuje od  marca

minulého roku, spracovalo ho ministerstvo školstva a Odboro-

vý zväz  pracovníkov školstva a vedy.  Odvtedy leží vo vláde

a vláda sa  odmieta k nemu  vyjadriť alebo sa  nechce k nemu

vyjadriť, lebo akože nemá dostatok peňazí. V tom harmonogra-

me je jasný záväzok zvýšiť mzdy školských pracovníkov o 10 %

od 1. januára 1997 a  uvažovať o trinástom,  resp. štrnástom

plate. Realita v  rozpočte roku 1997 je iná -  od 1. 7. 1997

o 10 %  a žiadny trinásty či  štrnásty plat. Preto navrhujem

pozmeňujúci  návrh, aby  sme vyčlenili  v kapitole Všeobecná

pokladničná správa  na nové zákonné  úpravy o 840  mil. viac

a  účelovo  ich  viazali  na zvýšenie  platov v školstve  od

1. januára 1997 o 10 % v zmysle programového vyhlásenia vlá-

dy.

 

     Je tu,  samozrejme, ústupová cesta, ktorá  je v bode 11

spoločnej správy a ktorú  navrhla ministerka  školstva, zvý-

šiť prostriedky  o 5 %  od 1. januára  1997. Preto navrhujem

o bode 11 z tlače 544b hlasovať osobitne.

 

     Ako úplné  minimum beriem návrh  spoločného spravodajcu

a výboru pre financie, rozpočet a menu, aby sa platy v škol-

stve upravili  od 1. 5.  tohto roku,  teda  nie od 1. 7. ako

v ostatných rozpočtových a príspevkových organizáciách.

 

     K školstvu  v pôsobnosti krajov a  okresov. Musím pove-

dať, že sa tu veľmi  ťažko vyjadruje poslancom k tomuto roz-

počtu, pretože v návrhu rozpočtu aj v príslušnej kapitole je

napísaných  trinásť, doslova  trinásť riadkov.  Z trinástich

riadkov máme všetci, to znamená aj  vy, aj tí, ktorí sa o to

zaujímame, rozhodnúť o viac ako 23 mld korún. Nie je tam nič

napísané o tom, ako sa  uvažuje s priemernou mzdou, ako budú

zabezpečené tovary a služby,  to znamená bežné výdavky, nič.

Našimi  konkrétnymi prieskumami  na ministerstve  vnútra, na

ministerstve financií, na  ministerstve školstva sme získali

akési informácie, ale obraz je značne zahmlený. A mám pocit,

že trojuholník -  ministerstvo školstva, ministerstvo finan-

cií a ministerstvo vnútra - nie je dobre vymyslený z hľadis-

ka toho, kto  má čo povedať do rozpočtu  základných a stred-

ných  škôl a  školských  zariadení,  pretože ako  obvykle za

kratší koniec ťahalo ministerstvo školstva, a bol by som ne-

rád, keby sa to opakovalo aj v budúcom roku.

 

     Krátka poznámka k stredným  odborným učilištiam a stre-

diskám praktického vyučovania. Oceňujem  to, že v rozpočtoch

krajských úradov sú účelovo  viazané peniaze na školstvo. Ja

som po tom  volal,  keď  si  pamätáte,  keď  sme rozhodovali

o pôsobnosti krajských a okresných úradov. Peniaze sú účelo-

vo vyčlenené...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Tri minúty.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Áno, registrujem to, pán predseda.

 

     ...a  v  rámci  nich    účelovo  vyčlenené peniaze na

stredné odborné  učilištia a strediská  praktického vyučova-

nia. To všetko je pravda, ale  nie som si istý  a, bohužiaľ,

som sa nedopátral k žiadnym podkladom, či sú tie prostriedky

naozaj  zodpovedajúce potrebám  stredných odborných  učilíšť

v tom  zmysle, že  v ostatnom  školstve v  kapitolách krajov

vzrástli výdavky o 1,4 mld korún, ktoré, ako dôvodí vláda na

trinástich riadkoch, sú  najmä premietnutím mzdového nárastu

z minulého roku od 1. 7., pretože teraz sa ten mzdový nárast

z minulého  roku premieta  do celoročných  výplat miezd. Ale

mám pocit, že táto suma sa nepremietla dostatočne do oblasti

stredných odborných učilíšť  a stredísk praktického vyučova-

nia, a preto  mám tretí návrh - zvýšiť  účelovo viazané pro-

striedky na stredné odborné učilištia a strediská praktické-

ho  vyučovania v  kapitolách krajov  o 10  % v každom kraji,

pričom celkové výdavky nezvyšovať,  to znamená viac alokovať

pre stredné odborné učilištia.

 

     Ďalší  problém, ktorý  s  týmto  súvisí, je  ten, ktorý

spôsobil tento parlament  a pravdepodobne ministerstvo škol-

stva. Je  legislatívny. Ak pôsobnosť nad  učilišťami a stre-

diskami praktického vyučovania  majú kraje, ale zriaďovateľ-

skú funkciu  sme nechali na  rezortoch, to znamená  na mini-

sterstve hospodárstva, pôdohospodárstva  atď., tak tu dochá-

dza  k istej  disproporcii, že  zriaďovatelia vlastne nemajú

možnosť  ovplyvniť fungovanie  stredných odborných  učilíšť.

Preto navrhujem, aby sme prijali uznesenie, teda aby Národná

rada prijala uznesenie tohto znenia:

 

     Národná rada Slovenskej republiky

 

     A. Žiada  vládu Slovenskej republiky,  aby zabezpečila,

že bežné výdavky krajských úradov  účelovo viazané na stred-

né odborné učilištia a strediská praktického vyučovania  bu-

dú rozpísané na jednotlivé stredné odborné učilištia a stre-

diská praktického vyučovania  po vyjadrení príslušných zria-

ďovateľov, rešpektujúc zákon o rozpočtových pravidlách.

 

     B. Odporúča  vláde Slovenskej republiky,  aby vytvorila

Radu vlády na prípravu mládeže v stredných odborných učiliš-

tiach  a strediskách  praktického vyučovania,  ktorej úlohou

bude  koordinovať proces  riadenia a  financovania a  obsahu

prípravy  na  povolanie  v  stredných  odborných učilištiach

a strediskách praktického vyučovania v zmysle uznesenia vlá-

dy 748 z 10. októbra 1995 a ďalších dokumentov.

 

     O  oboch  častiach  tohto  uznesenia navrhujem hlasovať

jednotlivo.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     30 sekúnd.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Môj čas sa podozrivo kráti,  ale chcem vám povedať nie-

koľko poznámok o stavebnom  sporení. Nesúvisia so školstvom,

ale musím ich povedať, pretože  diskusia, ktorá tu bola, ne-

bola presná.

 

     Treba povedať, že v októbri tohto roku ministerstvo fi-

nancií a Národná banka Slovenskej republiky pripravili nove-

lu zákona  o stavebnom sporení,  ktorá mala úplne  iný cieľ,

ako tá  novela, ktorú máme  v rozpočte. Zmysel  bol zabrániť

špekulatívnemu rozväzovaniu zmlúv, to znamená znížiť možnosť

alebo zabrániť  možnosti, aby som mohol  rozviazať zmluvu so

stavebnou sporiteľňou v dobe kratšej ako dva roky. A po ďal-

šie - umožniť vstup právnických osôb, majú sa na mysli najmä

obce, do stavebného sporenia...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, ľutujem, ale 10 minút uplynulo.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Prihlásim sa ešte raz, pán predseda.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prihláste sa s faktickou poznámkou.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Prihlásim sa ešte raz  do rozpravy, pretože tento prob-

lém treba  vysvetliť. Ďakujem vám  za pozornosť. Rešpektujem

čas. (Potlesk.)

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Mikolášik.

 

     Páni poslanci,  je 12.26 hodín,  o 12.30 hodine  sme si

pozvali predstaviteľov  ministerstva vnútra. Hovoria  mi, že

tu čakajú. Idem za nimi.  Neviem, kto tu je, musíme odhlaso-

vať vystúpenie, či  s tým súhlasíme. Takže myslím  si, že by

bolo lepšie,  keby sme prerušili našu  rozpravu. Bude tá in-

formácia a po nej  urobíme prestávku. Po prestávke vystúpite

ako prvý. Súhlasíte? Ak chcete teraz, nech sa páči.

 

Poslanec M. Mikolášik

 

     Myslel som, že ste ma pozvali, aby som hovoril.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nech sa páči, nechám vás  hovoriť. Ale s faktickými po-

známkami  teraz nezačneme.  Pán poslanec  Pribilinec, potom,

keď skončíme. Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec M. Mikolášik:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

     milí hostia,

 

     v  súvislosti s  prerokúvaním štátneho  rozpočtu na rok

1997 chcem upozorniť tento parlament na niektoré súvislosti,

ktoré sa dotýkajú rezortov  zdravotníctva a sociálnych vecí.

Budem  trošku rýchlejšie  prednášať, pretože  máme ten známy

časový limit.

 

     Pre  mňa je  tento rozpočet  nevyvážený a  nezohľadňuje

dostatočne potreby rezortu  zdravotníctva a sociálnych vecí.

Je známe, že zdravotný stav obyvateľstva Slovenskej republi-

ky nie je  dobrý. Mali by sme možnosť  hovoriť o rôznych sú-

vislostiach, ale tu  v tejto Národnej rade sme predsa prero-

kúvali materiál, ktorý nám jasne hovoril o tom, aký je zdra-

votný stav obyvateľstva na Slovensku.  Nie je dobrý, a práve

preto si myslím, že  do zdravotníctva nutne potrebujeme viac

prostriedkov.  Viete,  neobstojí  celkom  dobre argument, že

- áno, my by sme dali, ale komu máme teda zobrať. Myslím si,

že je to samozrejme starosť  vlády, kde zobrať peniaze - na-

príklad  od privatizérov  a od  ostatných, ktorí neodvádzajú

potrebné prostriedky do štátneho rozpočtu.

 

     Zdravotníctvo ako rezort je  v katastrofálnom stave. Je

obrovská vnútorná zadlženosť  nemocníc. Potrebujú peniaze na

obnovenie  prístrojového parku,  sanitných vozidiel,  ale aj

budov a technického zariadenia. Nemocnice majú mnohomilióno-

vé dlhy a  často nie sú schopné zaplatiť  za lieky, bez kto-

rých sa jednoducho nedá fungovať. Inokedy neuhrádzajú faktú-

ry za potraviny, za energie  atď. Chcem pripomenúť alebo vy-

zvať vládu, aby sa zaoberala myšlienkou, či nie je čas ploš-

ne oddlžiť  nemocnice a nájsť prostriedky  na tento iste od-

vážny, ale potrebný krok.

 

     V  rezorte zdravotníctva  peniaze plynú  aj cez  platby

zdravotných poisťovní. Preto dúfam, že táto snemovňa podporí

platby štátu za ekonomicky neaktívnych obyvateľov, to zname-

  zákonom predpísanú výšku platieb  13,7 % z platnej mini-

málnej mzdy, teda 2 700 korún.

 

     Potom by sa mohli riešiť aj platové oprávnené požiadav-

ky  lekárskeho stavu,  ale aj  zdravotných sestier,  ktorých

príjmy sú vzhľadom na  vysokokvalifikovanú prácu hlboko pod-

hodnotené. Opatrenia ministerstva  zdravotníctva na zvýšenie

platov zdravotníckych pracovníkov, ako sme to videli v lete,

keď  to išlo  na úkor  osobného hodnotenia,  nepovažujeme za

celkom šťastné  a verím, že sa  v úmysle zvyšovať hodnotenie

lekárov a ostatných  zdravotníckych pracovníkov  bude minis-

terstvu dariť stále lepšie.

 

     Vráťme sa však k predlohe  návrhu zákona o štátnom roz-

počte.  Dovolím si  upozorniť, vážené  kolegyne a kolegovia,

že v bode 18  spoločnej  správy  544a k  článku I  § 8 chcem

trvať na tom, aby sa  schválila dikcia, ktorá bola schválená

aj koaličnými poslancami v našom gestorskom výbore pre zdra-

votníctvo a sociálne veci, kde sme mali viac ako 10 minút na

argumentáciu a riadne vydiskutovanie si, že je potrebné pla-

tiť skutočne aspoň tých 80 %, ale z platnej minimálnej mzdy.

A tu bude môj návrh  vyňať  tento bod zo spoločnej správy na

osobitné hlasovanie, a nie tak, ako odporúčal pán spravodaj-

ca, hlasovať en bloc s tým,  že bude pravdepodobne odporúčať

- alebo ako sa vyjadril - neprijať túto inak potrebnú požia-

davku. Podľa mojich prepočtov  týmto spôsobom chcete ušetriť

asi 1,2 mld  Sk, ktoré by inak mohli  podľa platných zákonov

pritiecť do zdravotníctva.

 

     Taktiež úmysel  spoločného spravodajcu navrhnúť  na ne-

schválenie bod 31 spoločnej správy v časti a), kde na strane

13 v článku  III je vitálne, aby sa  v § 56 ods. 1  písm. a)

v prerozdeľovacom  mechanizme  zmenil  tento  prerozdeľovací

mechanizmus - a to sme vo  výbore tiež schválili aj s podpo-

rou koaličných poslancov - zo 75 na 70. Aby som spriechodnil

alebo umožnil spriechodnenie tohto bodu, chcel by som navrh-

núť,  aby sme  tiež v  osobitnom hlasovaní  navrhli namiesto

číslovky "75" číslovku "72". To je môj alternatívny návrh.

 

     Dovoľte mi, aby som sa tiež vyslovil k problémom, ktoré

boli zohľadnené a prijaté vo výbore, a to zo spoločnej sprá-

vy 544b, kde na strane 13  v časti B-IV sa chcem dotknúť bo-

dov 5 a 6. Tu chcem  upozorniť vážené dámy a vážených pánov,

že tu ide len o  presuny v rámci kapitoly ministerstva zdra-

votníctva. Moje návrhy si  nenárokujú zmenu celkových výdav-

kov kapitoly zdravotníctva.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte 5 minút.

 

Poslanec M. Mikolášik:

 

     Áno, ďakujem. Moje  návrhy, samozrejme, odovzdám písom-

ne. Ale tu chcem len  upozorniť, že pán spoločný spravodajca

necháva tieto  body na voľné hlasovanie. A chcem apelovať na

vaše svedomie  aj na váš  cit,  chcem vám  navrhnúť, aby ste

o všetkých položkách v bodoch a) až e) hlasovali jednotlivo,

pretože ináč je tu reálne  riziko, že tieto položky by mohli

byť en bloc nepodporené.

 

     Bol  by som  rád, keby  kolegovia a  kolegyne, ktorí tu

s nami sedia,  sú z koalície  a hlasovali vo  výbore za, aby

láskavo vysvetlili alebo naznačili  kolegom, ako majú hlaso-

vať. Dúfam, že aj vy si  budete stáť za týmto názorom, pevne

som o tom presvedčený.

 

     Dáte mi za pravdu, že  položky na krytie očkovania detí

- už sme o tom hovorili -, ale aj vzdelávania lekárov absol-

ventov, organizácie a  vnútorného prerozdelenia v Slovenskom

červenom kríži  a darcovstva krvi   sú závažné. Obzvlášť  ma

trápi,  že rezort  priamo a  explicitne, ako  to sám priznal

v inom  materiáli, nechce  prideliť základné  prostriedky na

všetky typy  stredných zdravotných škôl, a  to tak štátnych,

ako cirkevných zdravotných škôl.  Ako sa konštatuje v návrhu

rozpočtu,  ktorý sme  prerokovali v  našom výbore, transfery

z položky 642 budú znížené o  9,74 %, čo výrazne naruší, ako

sami  konštatujete,  najmä  prevádzku  stredných zdravotných

škôl cirkevných. Tak vás prosím  a apelujem aj na to. Viete,

vážení priatelia, sestričky sú neoddeliteľnou súčasťou nášho

zdravotného systému,  ale aj sestry, ktoré  sú na cirkevných

stredných školách.  Niekto považuje túto  prácu za zamestna-

nie. Dievčatá,  ktoré sú na stredných cirkevných školách, sa

iste budú s láskou starať,  ako to samy svojimi postojmi do-

svedčujú aj v zmysle svojej vokácie, svojho povolania v pra-

vom zmysle  slova, aj o toxikomanov,  aj o ľudí postihnutých

aidsom, aj o terminálne chorých na rakovinu atď. Prosím, aby

ste túto položku potom láskavo podporili.

 

     Nežiadam viac, len to, čo je v texte - vyčleniť 2,7 mi-

lióna  na  dofinancovanie  stredných  cirkevných zdravotných

škôl a 14 miliónov pre štátne stredné zdravotné školy.

 

     Chcem sa  vyjadriť ešte k rezortu  sociálnych vecí, ale

prv ako...

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Uplynulo 8 minút.

 

Poslanec M. Mikolášik:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     ...prv ako sa k tomu vyjadrím, chcem  povedať, že vláda

opakovane  deklarovala úmysel  nechať zaznieť  tzv. razantný

nástup  nevládnych subjektov  v sociálnej  sfére, ale  už po

tretí rok dáva  na túto položku len 50  miliónov, stále tých

istých 50 miliónov. Navrhujem  kompromisný návrh, ktorý odo-

vzdám  aj pánu  spoločnému spravodajcovi,  aby sme schválili

vari o  niečo nižšiu položku,  ako máme v  spoločnej správe,

a dúfam, že za to budete tiež hlasovať, pretože štát nedoká-

že  vo svojom  štátnom systéme  obslúžiť všetkých dôchodcov,

všetky siroty, všetkých ostatných,  ktorí sú odkázaní na so-

ciálnu pomoc, a neštátne subjekty ju tiež poskytujú.

 

 

     Čiže chcem zrekapitulovať svoje pozmeňujúce návrhy.

 

     1. V §  8 sa  slová "zo  základne  ustanovenej  zákonom

o štátnom  rozpočte na rok 1996" nahrádzajú  slovami "z 80 %

platnej minimálnej mzdy" - to  prosím vyňať na osobitné hla-

sovanie.

 

     2. V §  56 ods. 1 písm. a)  číslovku "75" nahradiť čís-

lovkou "72".

 

     3. Hlasovať jednotlivo o položkách  a) až e) zo spoloč-

nej správy 544b  na strane 13. A tu odporúčam  v bode 5 spo-

ločnej správy  schváliť všetky tieto  položky, ako odporučil

výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci.

 

     A najmä  bod 6 písm. a)  a c) zo spoločnej  správy 544b

upraviť a prijať nasledovne,  a tu tiež hlasovať jednotlivo.

A to je  môj posledný pozmeňujúci  návrh. Citujem: "Ponechať

rozpočtové prostriedky určené v kapitole ministerstva práce,

sociálnych vecí a rodiny na úhrady  práce v sume 450 mil. Sk

v nadväznosti na  schválenie zákona o zamestnanosti, v soci-

álnej sfére na financovanie...

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Uplynulo 10 minút.

 

Poslanec M. Mikolášik:

 

     Áno, končím.

 

     a) zvýšenej potreby  štátnych dávok sociálneho zabezpe-

čenia v sume 360 mil. Sk,

 

 

     c) čo  som vysvetlil -  neštátnych subjektov poskytujú-

cich sociálne služby v sume 28 mil. Sk určených v kapitolách

krajských úradov."

 

     Ďakujem vám za pochopenie a za vypočutie.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážení kolegovia a kolegyne, prerušíme teraz schôdzu na

obedňajšiu  prestávku a  zároveň na  využitie toho,  aby sme

dostali  informácie  od  odborníkov  z  ministerstva vnútra.

Počkáme teda na ich príchod.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, sú tu pracovníci minis-

terstva vnútra,  takže ich vypočujeme, ale  ešte predtým, už

dávnejšie sa  hlási pán poslanec Pribilinec  s faktickou po-

známkou. Nech sa páči.

 

Poslanec J. Pribilinec:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Skutočne sa mi pomerne ťažko vyjadruje. Vyhýbam sa fak-

tickým poznámkam. Myslím si, že nie vždy to plní účel. Teraz

mi však nedá, musím reagovať na jednu vec. Bolo tu spomenuté

moje meno v súvislosti s privatizáciou.

 

     Myslím, že prišlo u  pani kolegyne Garajovej k nedopat-

reniu alebo zrejme k nepochopeniu zlého vtipu.  Musím si vy-

berať, s kým vtipkujem, pretože  včera sa ma spýtala na vec:

Počula som, že ste sprivatizovali štátny majetok. Ja vravím:

Áno, nielen štátny  majetok,  ale aj 34 %  hlinikární a kopu

iných.  Dobre  som sa pobavil, vidím,  že asi zbytočne. Pro-

sím, toto obídem, ale pani  Garajová povedala, že videla môj

zápis  niekde v  registri. Mrzí  ma, že  tieto informácie sú

skutočne dané nesprávne alebo proste nie sú nejako podložené

pravdou. Takže iba na  margo toho: Neprivatizoval som žiadny

štátny majetok. Ľudia, ktorí  privatizovali, sú moji priate-

lia a napriek tomu, že majú  iný politický názor, sú to moji

priatelia, pretože politický názor u  ľudí u mňa hrá rolu až

na poslednom mieste. To neznamená, že im nemám pomáhať alebo

niečo podobné.

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  aj ja,  pán poslanec.  Prosím, pani poslankyňa

Garajová asi to chce spresniť.

 

Poslankyňa E. Garajová:

 

     Vážený pán poslanec,

 

     neboli ste  tu, keď som  o tom hovorila.  Vidím, že vás

zle  informovali. Pozrite  si stenografický  záznam toho, čo

som povedala. Chápem vás,  pán poslanec, že pred televíznymi

kamerami nemáte inú možnosť ako tvrdiť, že to pravda nie je,

ale ja si  stojím za tým, čo som povedala.  A napokon, aj vy

osobne ste mi  to nie včera, ale už  pred dvoma týždňami po-

tvrdili a viete veľmi dobre,  pán poslanec, že hovorím prav-

du.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa, pán poslanec  Pribilinec povedal, že  to

tak nie je, tak načo budeme teraz o tom diskutovať?

 

     Ešte chcete, pán poslanec?

 

Poslanec J. Pribilinec:

 

     Nedá mi  to, už vážne  ma to rozčuľuje.  Pani Garajová,

v rámci slušnosti  - vy klamete. Klamete,  vymýšľate si. Mám

veľa priateľov v HZDS, skutočne  výborných ľudí. Mrzí ma, že

HZDS má ľudí vášho druhu,  ktorí robia takéto veci. Skutočne

ma to mrzí. Nehovorím o iných, hovorím priamo o vás. Vy kla-

mete a je pod moju úroveň  ďalej na to reagovať. Skutočne je

to pod moju úroveň.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Takže nebudeme sa viac o tom baviť.

 

     Vážené pani  poslankyne, páni poslanci, tak  ako sme to

v priebehu dnešného dňa prijali,  mal by teraz vystúpiť pra-

covník ministerstva vnútra a informovať nás o udalosti, kto-

rá sa  stala pánu Františkovi Gauliederovi.  Preto vám musím

dať možnosť odsúhlasiť  osobu, ktorá by to mala  byť. Mal by

to byť pán Dr.  Jaroslav Varečka, riaditeľ Kriminálneho úra-

du Slovenskej republiky.

 

     Prosím, aby  sme sa prezentovali  a hneď hlasovali,  či

súhlasíme, aby  nám pán Dr.  Varečka podal túto  informáciu.

Opäť opakujem, ide o informáciu, nie o diskusiu.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 95 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 92 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Prosím  pracovníkov Národnej  rady, aby  prišli s pánom

plukovníkom.

 

     Pán plukovník, vítam vás  na pôde Národnej rady Sloven-

skej republiky. Na žiadosť pánov poslancov som vás požiadal,

aby ste informovali snemovňu o  udalosti, ktorá sa mala stať

v Galante v obytnom priestore alebo v priestore majetku pána

Františka Gauliedera. Prosím, nech sa páči.

 

Riaditeľ Kriminálneho úradu SR podplukovník J. Varečka:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte mi, aby som predložil informáciu o stave preve-

rovania a zisťovania skutočností o výbuchu neznámej trhaviny

pri dome bývalého poslanca Národnej rady Slovenskej republi-

ky Františka Gauliedera zo dňa 6. decembra 1996.

 

     Dňa 6. 12. 1996 o 00.15 hodine vybuchla  na zastrešenej

verande rodinného domu na Hodskej ulici číslo 388/8 v Galan-

te,  ktorého majiteľom  je František Gaulieder, narodený 18.

januára 1951, nálož nezistenej trhaviny.  O 00.17 hodine  sa

dostavili na miesto činu  hliadky Okresného riaditeľstva Po-

licajného  zboru Galanta.  Nálož bola  uložená pravdepodobne

v kameninovom kvetináči na  vonkajšom okraji verandy, blízko

kovových dvierok zabudovanej  skrinky s plynomerom. Kvetináč

bol z  liatinovo-betónovej zmesi, rozmerov  cca 40x100x40 cm

naplnený hlinou. Mohla  byť na verandu vhodená i  z ulice zo

vzdialenosti asi  5 metrov, ale nebola  mimo kvetináča, lebo

podľa vyjadrenia znalcov Kriminalisticko-expertízneho ústavu

Bratislava priamym náporom na stenu by boli odskočili obkla-

dačky prilepené v rade nad zemou.

 

 

     Výbuch  vytrhol  zo  steny  dvierka plynomeru, roztrhal

kvetináč,  pričom hlina  vyletela smerom  od domu.  Poškodil

dlažbu verandy, vyvalil vchodové dvere do domu, okná na prí-

zemí a  na pivnici. Poškodil  rolety. Tlakom a  následne pod

tlakom pri  výbuchu boli strhnuté  časti tatranského profilu

na plafóne verandy. Výbuchom bola poškodenému spôsobená ško-

da predbežne vo  výške 50 000 Sk. Na  dome oproti cez ulicu,

vzdialenom asi 20 metrov,  rozbil nezistený úlomok vymrštený

výbuchom okennú tabuľu.

 

     Miesto činu je špecifické tým,  že žiadny z domov a ob-

jektov v okruhu 70 až 100 metrov nie je trvalo obývaný okrem

najbližšieho suseda z domu číslo 389/6. Sused v čase výbuchu

spal v kresle pri pustenom  televízore. Zobudila ho až deto-

nácia. Uviedol, že bežne, aj keď drieme, počuje ľudské kroky

osoby  idúcej po chodníku alebo okolo okna, ale v danom prí-

pade nepočul nič.

 

     Účinkom výbuchu sa uviedol  do činnosti poplašný systém

vyvedený na pulte PCO  na operačnom stredisku Okresného ria-

diteľstva Policajného zboru Galanta. Hliadka a nočná hliadka

Obvodného oddelenia Policajného zboru Galanta boli na mieste

činu okamžite, skôr ako pán Gaulieder vyšiel z domu. Hliadky

nezaznamenali nijaký pohyb osôb alebo vozidiel v okolí mies-

ta  činu. Okrem  uvedeného suseda  výbuch nevylákal  z domov

žiadne iné osoby. K miestu udalosti sa nepriblížili iné oso-

by, až  výjazd  Okresného  riaditeľstva  Policajného  zboru.

O 03.30 hodine  sa dostavili príslušníci  Odboru kriminálnej

polície Galanta, ktorí vykonali obhliadku miesta činu a uro-

bili fotodokumentáciu. Vyšetrovateľ Okresného úradu vyšetro-

vania  Policajného  zboru  Galanta  prípad  kvalifikoval ako

trestný čin poškodzovania cudzej veci  v zmysle § 257 Trest-

ného zákona, neprevzal ho a nechal vec na riešenie pracovní-

kom Obvodného oddelenia Policajného zboru Galanta.

 

 

     Pán Gaulieder  počas  výsluchu uviedol,  že dňa 14. 11.

1996 asi o 13.00 hodine mal  doma výhražný  anonymný telefo-

nát, v ktorom  sa mu neznámy mužský hlas, hovoriaci  po slo-

vensky bez osobitného prízvuku, vyhrážal, že dopadne ako Re-

miáš. Vo veci urobil patričné opatrenie, bolo vykonané ozná-

menie a hneď boli urobené  i zo strany polície opatrenia. Tu

by som  chcel pripomenúť, že  skutočnosť o tomto  telefonáte

pán Gaulieder oznámil na polícii  21. novembra 1996, čiže už

s určitým časovým odstupom.  Vykonávané opatrenia, ktoré po-

lícia vykonávala, boli robené  po dohovore s pánom Gauliede-

rom. Obe udalosti dáva pán  Gaulieder do súvisu so skončením

svojho pôsobenia v Národnej rade Slovenskej republiky.

 

     V súčasnosti je prípad v štádiu vyšetrovania, vykonáva-

  sa  neodkladné  opatrenia  operatívno-pátracej činnosti.

Prípad riadi  riaditeľ Okresného úradu  a riaditeľ Krajského

riaditeľstva Policajného zboru v Trnave zriadil skupinu naj-

skúsenejších pracovníkov kriminálnej polície, ktorá vykonáva

operatívno-pátraciu činnosť, pátra po čerstvej stope a doku-

mentuje  túto  trestnú  činnosť.  Zatiaľ    na mieste činu

i špecialisti  z Kriminalisticko-expertízneho  ústavu. Až po

príchode  a skúmaní,  o akú  trhavinu ide,  budeme to vedieť

bližšie. Zatiaľ sme v takom stave, že nevieme, aká trhavina,

aká rozbuška bola použitá. Rozbuška sa na tomto mieste abso-

lútne  nenachádzala. V  súčasnosti je v štádiu  preverovania

a pracovníci  kriminálnej polície  sa zídu  na stretnutí  po

zhodnotení plnenia jednotlivých úloh  až okolo 17.00 hodiny,

keď budem vedieť bližšie informácie.

 

     Zatiaľ vám môžem povedať iba tieto informácie a ubezpe-

čiť všetkých, že v prípade  štádia vyšetrovania a v prípade,

že budú nasvedčovať okolnosti a podozrenie voči určitým oso-

bám, polícia okamžite v tomto  smere bude vyvíjať činnosť na

dopadnutie týchto páchateľov.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán doktor, ďakujem vám, ďakujem vám aj v mene všetkých

poslancov Národnej rady. Ďakujem, dovidenia.

 

     (Hlasy z pléna.) Nie, povedali sme, že bude informácia,

nie je rozprava.

 

     Ďakujem pekne, môžete odísť.

 

     Páni poslanci, hádam nebudeme my vypočúvať kriminálneho

pracovníka o  veciach, o ktorých  nám možno nemôže  hovoriť,

a v televíznom  prenose. Veď uvažujme. Však  ho dostaneme do

situácie,  keď nebude  možno  vedieť,  čo má  povedať. (Ruch

v miestnosti.)

 

     Ešte pán poslanec Pittner - faktická poznámka.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Nemám otázku,  pán predseda, ďakujem za  slovo, ale nie

pánu  plukovníkovi, pretože  to nie  je v  jeho kompetencii.

Chcem len povedať, že táto  situácia je natoľko, podľa môjho

názoru, delikátna,  že by okamžite mala  byť poslancovi Gau-

liederovi poskytnutá  ochrana. Je to možné  zo zákona a bolo

by nutné,  keďže pán minister,  ako som teraz  počul v sprá-

vach, je  mimo územia, aby sme  my ako Národná rada  v tomto

smere požiadali  jeho zástupcu -  neviem, kto ho  zastupuje,

keďže  nie  je  štátny  tajomník  -,  aby mu okamžite takúto

ochranu poskytli.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, ďakujem. Myslím si, že jednak môže požia-

dať  pán Gaulieder,  jednak je to povinnosťou kriminalistov,

ale,  samozrejme, budem  tlmočiť túto  požiadavku. (Hlas po-

slanca Čarnogurského z pléna.)

 

     Ohlásil som, keď vystupoval  pán poslanec Mikolášik, že

príde pán zástupca ministerstva, po skončení je prestávka na

obed. Nech sa páči.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Pán  predseda,  chcel  som  položiť niektoré doplňujúce

čisto skutkové otázky pánu  plukovníkovi. Inak vás ubezpeču-

jem, robil som nejaký čas v justícii, že by to neboli žiadne

otázky, ktoré by ohrozovali  ďalší priebeh vyšetrovania. Ale

okrem toho pán plukovník by bol schopný sám zaujať stanovis-

ko, či môže odpovedať, alebo  nemôže odpovedať na danú otáz-

ku.  A preto  považujem vaše  rozhodnutie, ktoré  znemožnilo

klásť  otázky plukovníkovi, za obmedzenie  tejto informácie,

ktorú sme dostali.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, snemovňa odhlasovala informáciu. Informá-

cia nie je rozprava.

 

     Páni poslanci, prestávka je do 14.00 hodiny.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     budeme pokračovať v rokovaní.  Kým vystúpi pán poslanec

Šagát, s faktickou poznámkou sa hlási pán Miklušičák.

 

Poslanec J. Miklušičák:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Vzhľadom na to, že ste hneď po vystúpení pána plukovní-

ka s informáciou o stave vyšetrovania výbuchu pred domom pá-

na poslanca Gauliedera vyhlásili  obedňajšiu prestávku a ne-

dali ste nám možnosť zareagovať hneď faktickými pripomienka-

mi,  dovoľte,  aby  som  teraz  citoval  §  16  zákona číslo

44/1989 Zb. o rokovacom poriadku.

 

     Odsek 1: "Rokovanie o veci zaradenej na program schôdze

uvedie spravidla navrhovateľ, po ňom vystúpi spravodajca, ak

bol určený. Potom predsedajúci otvorí rozpravu."

 

     Neurobili ste tak, pán predseda. Nečudujte sa preto, že

mnohí  poslanci síce  rešpektujú vaše  tvrdenie, že ovládate

rokovací poriadok, ani o tom nepochybujú, sú však presvedče-

ní, že ho nedodržiavate.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán poslanec.

 

     Musíte si len  pozrieť potom ďalej, ako je  to, keď Ná-

rodná  rada odhlasuje.  Národná rada  odhlasovala informáciu

bez rozpravy. Pozrite si aj zápis - len informáciu. Informá-

cia sa skončila, dohodli sme sa,  a ja si myslím, že priebeh

bol dôstojný, aj informácia  bola taká, akú sme potrebovali.

My nie sme tu nato, aby sme vypočúvali príslušníkov polície.

Kedykoľvek výbor pre obranu a  bezpečnosť alebo iný výbor si

môže zavolať  týchto pracovníkov, môže s  nimi diskutovať aj

tri dni. To je len pre vašu informáciu.

 

Poslanec J. Miklušičák:

 

     Napriek tomu tvrdím, že to  bol samostatný bod a aj in-

formácia je bodom rokovania. K bodu  rokovania patrí aj roz-

prava. Mali  ste ju otvoriť,  pán predseda. Aj  diskutujúci,

ktorí chceli vystúpiť, hovorili, že nemienili vypočúvať pána

plukovníka, chceli ho požiadať  možno o niektoré spresňujúce

informácie. To je všetko, pán  predseda. Nikde v zázname nie

je napísané, že to bude bez rozpravy  a že to nie je bod ro-

kovania.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Máte pravdu, môžete mať  svoj názor. Pán poslanec Fran-

tišek Horál.

 

Poslanec F. Horál:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

 

     Uvedomujem si  vážnosť situácie, ale  ma mrzí, že  takú

dojemnú  starostlivosť kolegovia  neprejavili pri  podobných

prípadoch, aký  mal Arpád Matejka  alebo pán poslanec  Karol

Konárik.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa Rusnáková.

 

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Vážený pán predseda,

 

     správa, ktorú sme si vypočuli, je závažná. Práve preto,

že k nej nebola umožnená rozprava, dovoľte, aby som dala ná-

vrh uznesenia Národnej rady:

 

     "Národná rada  Slovenskej republiky poveruje  výbor pre

obranu a  bezpečnosť, aby v zmysle  rokovacieho poriadku Ná-

rodnej rady podľa § 86 neodkladne začal s kontrolou činnosti

orgánov  činných v  trestnom konaní,  ktoré objasňujú výbuch

nálože pri dome Františka Gauliedera. Účelom kontroly je za-

bezpečiť  urýchlené  a  odborné  objasnenie tohto brutálneho

útoku a ďalšie informovanie  Národnej rady Slovenskej repub-

liky o dosiahnutých výsledkoch."

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Prosím, počuli ste návrh na uznesenie. Nesúvi-

sí to s priebehom programu dnešnej schôdze, napriek tomu dám

o ňom hlasovať.

 

     Prezentujme  sa a  hlasujme za  návrh, ktorý predniesla

pani poslankyňa.

 

     Chcem povedať,  že musí byť v  záujme nás všetkých, aby

sa táto vec vyšetrila.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 52 poslancov.

 

 

     Nie sme uznášaniaschopní. Pani  poslankyňa, dám o vašom

uznesení hlasovať, aj keby som nemusel, keď nás bude dosť.

 

     Prosím  teraz pána  poslanca Šagáta.  Ešte predtým  pán

poslanec Miklušičák.

 

Poslanec J. Miklušičák:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Len na osvieženie pamäti pánu kolegovi Horálovi. Je sí-

ce smutné, že súpútnickí, sústranícki kolegovia pána Konári-

ka neprejavili záujem o to, ale zhodou okolností poslanec za

KDH  František Mikloško  prejavil záujem  o tento  prípad aj

v tejto snemovni.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nech sa páči, ešte pani poslankyňa Mušková.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Nerada  sa opakujem,  ale chcem  pripomenúť, že  jedno-

stranné  spochybňovanie Slovenska  pokračuje ďalej.  Keď bol

napadnutý poslanec HZDS až do ohrozenia života, v médiách sa

o tomto prípade zmienilo len  okrajovo alebo vôbec nie. Zato

keď bol  inzultovaný pán poslanec  Mikloško, táto informácia

prebehla celou svetovou tlačou.  Takže skutočne sa treba za-

myslieť nad  tým, čo sa tu  vlastne teraz deje a  čo sa chce

vsugerovať ľuďom.

 

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne,  páni poslanci, chcem  vám povedať, že

touto diskusiou  vôbec veci nepomôžeme.  Máme teraz skutočne

vážny problém, ktorý riešime. Vráťme sa k rozpočtu.

 

     Pán poslanec Čarnogurský chce ešte hovoriť.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Dúfam, že je to posledná poznámka.

 

     Pani  kolegyňa Mušková,  keď vybuchla  bomba pod  autom

nášho kolegu Arpáda Matejku,  Arpád Matejka verejne do novín

vyjadril podozrenie, že mu to položili ľudia z HZDS. A okrem

toho je  Arpád Matejka poslancom  našej snemovne, tak  mohol

navrhnúť nejaké bližšie vyšetrovanie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni  poslanci,  pani  poslankyne,  naozaj  vás prosím,

nechajme  už faktické  poznámky k  tomuto problému. Problém,

ako ste všetci počuli, je evidovaný políciou. Polícia zodpo-

vedne  pristúpila k  vyšetrovaniu. Venujme  sa, prosím  vás,

nášmu rozpočtu.

 

     Pán poslanec Matejka, chápem, že sa musíte vyjadriť.

 

Poslanec A. Matejka:

 

     Musím sa  vyjadriť k tomuto  výroku, pretože nebolo  to

tak. Povedal  som, že nevylučujem  žiadne okolnosti, pretože

to sa nedá. Nemal som to prešetrené. Takisto nevylučujem ani

teraz pri  tomto výbuchu žiadne súvislosti.  Môžu byť. Možno

sa dozvieme.  Čas a objektivita orgánov  ukážu, čo sa stalo.

Ja pátram po incidente na  mňa, ktorý bol majetkovo a rozsa-

hovo väčší  a nebezpečnejší, nemedializovalo sa  to, ani som

nechcel, aby sa to medializovalo. Pátram si po svojej linke.

A prídem na to,  kto to bol a kto ho  na to naviedol. Kto to

bol, už pravdepodobne viem, ale kto ho na to naviedol, to sa

ešte dozvieme.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Šagát.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte  mi,  aby  som  ešte  uviedol niekoľko poznámok

k pravidelnému  očkovaniu detskej  populácie proti vírusovej

hepatitíde B.  Robím tak s  dobrou vôľou a  v snahe poprosiť

vás,  aby ste  venovali tomuto  problému pozornosť. Dovoľte,

aby ste si vypočuli ešte niekoľko argumentov. (Hlas z pléna:

Nemáme záujem.)

 

     Ak nemáte  záujem, pán poslanec Cuper,  napriek tomu mi

to nebude vadiť a poviem to. Na hepatitídu B na celom svete,

pán poslanec  Cuper, trpí 2  miliardy ľudí. Počuli  ste, ako

som uviedol  dopoludnia, že ročne na  toto ochorenie zomiera

1 až 2 milióny ľudí.

 

     Toto ochorenie sa nazýva  "tichý zabijak" z dvoch dôvo-

dov. Prvý dôvod je ten,  že väčšinou prebieha bez klinických

príznakov ako tzv. latentné ochorenie,  a keď sa už prejaví,

poškodenie  pečene je  natoľko závažné,  že vynaložené  pro-

striedky na liečbu sú  často zbytočné, pretože liečba nebýva

úspešná. Okrem toho, čo je  veľmi dôležité, keď toto ochore-

nie postihne novorodenca, tak zapríčiňuje  až v 80 % celoži-

votné nosičstvo tejto infekcie, na rozdiel od dospelých, kde

je to približne u 10 %.

 

     Toto sú  také dôležité fakty,  že v roku  1991 globálna

poradná skupina Svetovej  zdravotníckej organizácie pre roz-

šírený  imunizačný  program  odporučila,  aby všetky krajiny

včlenili do svojich  národných imunizačných programov pravi-

delné očkovanie proti hepatitíde B  a aby tak urobili do ro-

ku 1997, vrátane roku 1997. Slovensko sa prihlásilo a podpí-

salo túto dohodu.

 

     A ak pani kolegyňa tu hovorila, aby som si zistil, koľ-

ko krajín  očkuje proti hepatitíde B,  dovoľte mi uviesť, že

80  krajín má  v národných  imunizačných programoch zahrnuté

pravidelné očkovanie proti hepatitíde B. Pokiaľ by ste chce-

li ďalšie  podrobnosti, som k dispozícii,  môžem ich uviesť.

Skutočne by  som vás veľmi pekne  prosil, ak by odštartovalo

očkovanie v budúcom roku, tak do roku 2001 potrebujeme ročne

tých 65 mil. Sk, potom dôjde k preočkovaniu populácie, na čo

bude stačiť len 31 mil. Sk.

 

     A ešte vám chcem povedať, že v okresoch Trebišov a ešte

jednom  na východnom  Slovensku, kde  prebehlo očkovanie, sa

významne znížil počet nosičov i ochorení.

 

      Dúfam,  že som  vás presvedčil,  že zvážite  závažnosť

problému, ktorý som opakovane  uviedol. Pretože pán profesor

Švec ma vyzval, aby som navrhol, odkiaľ tieto peniaze na oč-

kovanie  získať,  odporúčam,  resp.  dávam pozmeňujúci návrh

k tlači 544b, časť B-IV bod 5, aby sa o túto sumu, ktorá te-

raz robí 65,5 mil. Sk,  znížila rezerva vlády Slovenskej re-

publiky pre krajské úrady. Toľko k problematike hepatitídy B.

 

     Dovoľte, aby som sa  pokúsil vecne upozorniť na riziká,

ktoré má rozpočet pre zdravotníctvo na rok 1997.

 

     Keď ste si pozreli  makroukazovatele, len krátko spome-

niem, že by som považoval za potrebné, aby aj naša ekonomika

dávala minimálne 7 % na zdravotníctvo, čo mi vychádzala oko-

lo 46,6 mld Sk zo 660 mld hrubého národného produktu. Keď si

to pozriete, zistíte, že to  tak nie je. Samozrejme, nebuďme

úplní maximalisti a povedzme si,  že štátny rozpočet má sku-

točne určité limity, ale napriek tomu prosím, aby hlavne pán

profesor Baránik si všimol úzke miesta, ktoré sú pri napĺňa-

ní fondov zdravotného poistenia, ktoré sa odhadujú na úrovni

40 mld. Je tam predpoklad prebytku z roku 1996 na úrovni vy-

še  jednej miliardy.  A ako  iste viete,  už dnes je deficit

Všeobecnej zdravotnej  poisťovne na úrovni  vyše 1 miliardy.

Už len o  toto číslo bude treba tých 40  mld, ktoré sa pred-

pokladá, znížiť. Ďalej sú tam iné bližšie nedefinované príj-

my na úrovni  900 mil. Neviem si predstaviť,  odkiaľ by pri-

šli, a preto si myslím, že rozpočet, ktorý je určený a vyze-

rá tak optimisticky, má minimálne 2 miliardy, ktoré sú veľmi

pochybné.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte štyri minúty.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Ďakujem pekne. Preto si myslím,  že by bolo dobré, keby

ctená snemovňa zvážila a  odsúhlasila aspoň tieto 2 miliardy

v mojom  pozmeňujúcom návrhu.  Nebudem spochybňovať,  či do-

siahneme 94-percentný výber poistného,  ktorý je, povedal by

som,  sine qua  non naplnenia  fondov zdravotného poistenia.

Hovorím o týchto chýbajúcich 2 miliardách z troch dôvodov.

 

     Prvý dôvod  je ten, že pre  kapitolu ministerstva zdra-

votníctva  sa výdavky  na rok  1997 zvyšujú  o 4,2 %, pričom

priemerná miera  inflácie sa bude  pohybovať na úrovni  6 %.

Som presvedčený, že mnohé komodity, ktoré sa v zdravotníctve

používajú, ktoré sú ako vstupy,  majú oveľa vyššiu mieru in-

flácie, ako  je vypočítaná priemerná, a  keď nárast výdavkov

ani nepokrýva predpokladanú priemernú mieru inflácie, rozpo-

čet kapitoly ministerstva zdravotníctva je deficitný. Preja-

ví sa  to okrem iného tým,  že sa nebude môcť  zvyšovať mzda

pracovníkom  v  zdravotníctve  v  priamo riadených organizá-

ciách. V rozpočte nie sú uvedené zdroje na financovanie prá-

ce nadčas. V roku 1996, k  septembru 1996 to bolo 900 tisíc,

takmer 1 miliarda. V rozpočte, tak ako ho uviedol pán posla-

nec Mikolášik, nie sú prostriedky na dobré fungovanie stred-

ných zdravotných škôl všetkých typov, neštátnych i štátnych.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte dve minúty.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Ďakujem pekne. Okrem toho, ako  iste viete, nie sú pro-

striedky na to, aby sa zabezpečil dostatočný potravinový do-

zor, aby  sa zabezpečil dostatočný dozor  nad dovozom liekov

tým, že bude vybavený Štátny ústav kontroly liečiv. Pozmeňu-

júce návrhy máte a dúfam, že budete takí láskaví - dohromady

to robí ani nie 50 miliónov.

 

     Ale čo je veľmi zlé, mzdy v príspevkových organizáciách

a neštátnych  zdravotníckych pracovníkov  nie sú  v rozpočte

kryté. Vyplýva to  predovšetkým z toho, že je  tu veľký dia-

metrálny rozpor medzi tým, koľko  platí štát za svojho pois-

tenca a  koľko platí zamestnanec a  zamestnávateľ. Keď si to

vypočítate, pán profesor, tak  štát bude platiť na poistenca

okolo 268 korún  a zamestnávatelia vyše 1 100  korún. Tým dá

štát globálne  10 380 mil.  a zamestnávatelia a  zamestnanci

27 mld do rozpočtu.

 

 

     Myslím si,  že princíp solidarity by  mal byť zachovaný

nielen zo strany tých, ktorí  sú ekonomicky činní, ale aj zo

strany štátu,  a preto na zmiernenie  dosahu deficitu, ktorý

je  a v  zdravotníctve sa  veľmi výrazne  odrazí, prednesiem

pozmeňujúci návrh, v ktorom budem...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, ale váš čas už uplynul.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Áno. Dovoľte,  pán predseda, aby  som sa prihlásil  buď

hneď teraz do rozpravy...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nie teraz, nie do rozpravy. Ale, ak je to nad tri minú-

ty, tak s faktickou poznámkou.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Nie, to nie je na tri minúty.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Tak potom, pán poslanec, musíte sa prihlásiť do rozpra-

vy.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     To znamená, že mám prerušiť, napísať lístok a prihlásiť

sa?

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Fantastické. Ďakujem vám za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Tak ste si to odhlasovali.

 

     Pani poslankyňa Kolesárová - faktická poznámka.

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Vážený pán predseda,

 

     dovoľte aby som vás  aj ctených pánov kolegov požiadala

o možnosť vystúpenia so svojím príspevkom mimo poradia, pre-

tože o 16.00 hodine začne celoslovenská výstava postihnutých

ľudí  z ústavov  sociálnej starostlivosti a ako spoluautorka

a spoluorganizátorka, členka Parlamentného klubu žien by som

sa na tom potrebovala zúčastniť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa,  môžem sa len  spýtať, čo na  to povie

snemovňa - či áno, alebo  nie. (Hlas z pléna: Súhlasíme.) Ak

súhlasia, nech sa páči, máte 10 minút.

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Ďakujem vám veľmi pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Medzitým  sa s  faktickou poznámkou  hlási pán poslanec

Čarnogurský.

 

Poslanec J. Čarnogurský:

 

     Pán predseda, súčasťou štátneho rozpočtu je aj financo-

vanie politických  strán. Ministerstvo financií  mi už štyri

mesiace bráni nahliadnuť do dokladov, ktoré organizácie boli

povinné  a  aj  hlásili  ministerstvu  financií podľa zákona

o obmedzení nákladov na volebnú kampaň, dokladov o nákladoch

politických strán na kampaň v roku 1994.

 

     Využívam príležitosť, že je  tu podpredseda vlády a mi-

nister financií pán Sergej Kozlík, a pýtam sa ho, kedy mi on

osobne umožní nazrieť do dokladov o nákladoch HZDS na voleb-

nú kampaň  v roku 1994,  keďže zákon o  poslancoch to ukladá

ministerstvu, aby poslancom  umožnili nahliadnuť do takýchto

dokladov. Okrem  toho, že už  štyri mesiace sa  o to pokúšam

márne, domáham sa toho tu a teraz aj z toho dôvodu, že podľa

zmluvy, ktorú  nám predvčerom odhalil  pán poslanec Macuška,

poslanci HZDS sa zaviazali zaplatiť  5 miliónov korún v prí-

pade odstúpenia z HZDS  akoby  náhradu za náklady na volebnú

kampaň. Vzhľadom na 60-61 poslancov HZDS by nasvedčovalo, že

náklady HZDS na volebnú kampaň v roku 1994 boli vyše 300 mi-

liónov korún.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.  Ale pokiaľ  si pamätám,  pán Macuška  hovoril

o nákladoch 50 tisíc.

 

     Ešte pán poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predseda,

 

     navrhoval by som, aby  bola zriadená na vyšetrenie sku-

točností, ktoré uviedol  pán Čarnogurský, vyšetrovacia komi-

sia,  na jej  čelo aby  bol postavený  pán poslanec  Pittner

a bolo to zaradené na rokovanie na budúci týždeň.

 

     Ďakujem.

     (Hlasy z pléna.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     To dávate normálne ako návrh?

 

     Prosím, prezentujte  sa a hlasujte.  Viete, že nemôžeme

robiť komisie, musíme zriadiť výbor.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 46 poslancov.

 

     Hlasovanie nie  je, budeme pokračovať.  Pani poslankyňa

Kolesárová. (Ruch v sále.)

 

Poslankyňa A. Kolesárová:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     pani poslankyne, páni poslanci,

     vážení prítomní,

 

     dovoľte mi,  aby som sa ako  členka výboru pre zdravot-

níctvo a sociálne veci vyjadrila k niektorým otázkam rozpoč-

tu v kapitole zdravotníctvo. Je to sféra dôležitá najmä pre-

to, že sa  týka nás všetkých, a tiež preto,  že nároky v ob-

lasti zdravotníctva sú neobmedzené, limitované sú však zdro-

je a možnosti.

 

     V návrhu  štátneho rozpočtu na  rok 1997 sa  v kapitole

rezortu  počíta  celkove so  sumou  14 519 651 tisíc  korún.

Z tejto sumy 28,5 % je  rozpočtovaných priamo na bežné a ka-

pitálové výdavky pre organizácie  financované priamo z kapi-

toly ministerstva a 71,5 % z úhrad poistného štátu za vybra-

né skupiny osôb.

 

     Pochopiteľne,  požiadavky rezortu  i nášho  gestorského

výboru na platby boli vyššie. Ak však chceme ostať realista-

mi,  do zdravotníctva  sa aj  takto dostane  značné množstvo

prostriedkov. Vlaňajší  rozpočet - a  podotýkam, že opozícia

ho nepodporila - znamenal totiž vo financovaní zdravotníctva

prelomový rok a ťažko by sme  aj v iných štátoch hľadali ob-

dobu takéhoto zvýšenia  prostriedkov. Na základe vyčlenených

prostriedkov sa v priebehu roku 1996 zvýšili príjmy o 26,6 %

oproti roku 1995 a v roku 1997 sa zásluhou zvýšenia priemer-

nej mzdy zvýšia približne o  ďalších 11 %. Spolu s výdavkami

štátu dosiahnu  spolu sumu približne 40  mld korún. Na zdra-

votnú  starostlivosť  sa  teda  predpokladá vynaložiť zhruba

viac ako 8 % hrubého  domáceho produktu, čo je percento iste

porovnateľné aj s vyspelými krajinami.

 

     Na ilustráciu dodávam, že  v štátoch Európskej únie ide

o rozpätie od 7,1 %, ako je to vo Veľkej Británii, po 10,5 %

vo Francúzsku. V štátoch OECD je to 10,4 %.  Argument, ktorý

sa často používa, že  absolútna suma vynakladaná na zdravot-

níctvo  je podstatne  odlišná ako  vo vyspelých  štátoch, je

v podstate  dosť scestný,  pretože každý  štát vynakladá  na

jednotlivé  položky  iba  toľko  prostriedkov, koľko občania

vyprodukujú, a preto nemožno vecne v absolútnych počtoch po-

rovnávať jednotlivé štáty. A práve v percentuálnom vyjadrení

sa naša  republika už zaradila na  popredné miesto v Európe.

Pochopiteľne,  je nevyhnutné  zabezpečiť čo najefektívnejšie

využívanie týchto prostriedkov. V tomto zmysle rezort vypra-

coval a realizuje komplex opatrení, ktorým rieši liekovú po-

litiku, kontrolný mechanizmus,  stanovenie minimálneho bodu,

väzby medzi  zdravotným a nemocenským  poistením, sieť zdra-

votníckych zariadení a podobne.

 

     Iste, ide o veľmi náročnú činnosť a náročné procesy sú-

visiace s transformáciou zdravotníctva, neraz spojené s dlh-

šie trvajúcou  legislatívnou  prípravou noriem  či závažných

opatrení.  V každom  prípade treba  pokračovať v dopracovaní

systému v oblasti primárnej starostlivosti, teda v zaangažo-

vaní lekárov príjmami na zdraví  a nie chorobnosti, či v se-

kundárnej oblasti,  aby v nemocniciach  nepredlžovali oblož-

nosť pre zisk z lôžkodní  a podobne. Niektoré údaje tiež ho-

voria, že výdavky za lieky v niektorých oblastiach rastú me-

sačne až o 10 až 15 % atď.

 

     Ďalším problémom,  na ktorý by som  chcela poukázať, je

prerozdeľovací mechanizmus v  zdravotnom poistení. Práve ten

sa v poslednom čase stal problémom medzi Všeobecnou zdravot-

nou  poisťovňou  a  Združením  zdravotných  poisťovní, ktoré

združuje 12 poisťovní. V našom gestorskom výbore sa vyjadru-

jú oba subjekty a treba povedať, že každý má svoj diel prav-

dy. Na základe konzultácií  na ministerstve financií, minis-

terstve zdravotníctva, v poisťovniach a z poznania štruktúry

výdavkov a  nákladov sa domnievam,  že by bolo  vhodné, keby

sme zvážili a azda aj  akceptovali návrh nášho výboru a zme-

nili prerozdeľovací  mechanizmus  podľa § 56 ods. 1 písm. a)

v odsekoch 2 a 3 zákona Národnej rady 273/1994 Z. z. v znení

neskorších predpisov  na pomer 70 : 30 a vekový  koeficient,

ktorým sa  násobí počet poistencov  nad 60 rokov  z troj- na

dvojnásobok. Vedú  ma k tomu nielen  informácie zo Združenia

poisťovní, ale aj Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Ak chceme

zachovať pluralitu a v problémoch  sú práve poisťovne s naj-

lepším manažmentom  a najvyšším výberom  poistného - čerpajú

z rezervných fondov - potrebujú  i vyššie percento z preroz-

delenia.

 

     V tomto zmysle vyznela  aj analytická štúdia Všeobecnej

zdravotnej poisťovne, ktorá bola  uvedená aj v Hospodárskych

novinách, ktorá by za splnenia istých podmienok pokladala za

správne prerozdelenie v pomere 71 : 29 %. Zo  získaných úda-

jov Všeobecnej zdravotnej poisťovne tiež vyplýva, že náklady

na dôchodcov  nad 60 rokov  robia v priemere  1 051 Sk  a na

ekonomicky aktívneho poistenca 478 Sk. Z toho potom vyplýva,

že trojnásobok platby nezodpovedá realite.

 

     Prosím vážené  plénum o zváženie  uvedených skutočností

a podporu najmä preto, že nejde  o zvýšenie štátneho rozpoč-

tu.  Zároveň prosím  pána spoločného  spravodajcu, aby  body

29, 31 a 32 boli vyňaté na  osobitné hlasovanie. Prosím tiež

o vašu podporu.

 

     Zároveň navrhujem uznesenie,  ktoré pokladám za rovnako

dôležité v prípade schválenia i neschválenia uvedených bodov

plénom, v takomto znení:

 

     "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu, menovi-

te  ministerstvo financií, prehodnotiť po  I. štvrťroku 1997

mechanizmus prerozdeľovania podľa § 56 ods. 2 a 3 zákona Ná-

rodnej rady  273/1994 Z. z. v  znení neskorších predpisov na

základe  analýz výsledkov  hospodárenia všetkých zdravotných

poisťovní."

 

     Vážení kolegovia, veľmi pekne vám ďakujem za láskavosť,

že som mohla vystúpiť mimo poradia.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Trvalo to 7 a pol minúty. Pán poslanec Šagát.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Ďakujem za slovo, vážený pán predseda.

 

     S mnohými vecami, ktoré  povedala pani poslankyňa Kole-

sárová, možno súhlasiť. Predovšetkým  by som sa chcel pripo-

jiť k prerozdeľovaciemu mechanizmu a  jeho zmene, len by som

chcel pripomenúť ctenej snemovni,  že keď sa menil prerozde-

ľovací mechanizmus z 80 na 20,  tak sme upozorňovali, že ten

mechanizmus povedie k likvidácii ostatných poisťovní. Urobi-

lo sa  tak nekvalifikovane v  priebehu roka, keď  ešte nebol

ani zúčtovaný a vybilancovaný jeden  rok činnosti poisťovní.

Som  rád, že  ste mali  odhodlanie a  že túto chybu snemovňa

opraví.

 

     Pokiaľ ide o  prelomový rok 1995 - už  sme o tom spolu,

pani poslankyňa, hovorili - viete dobre, že za prelomový rok

nepovažujem rok 1995,  keď išlo do rezortu o  26 % viac pro-

striedkov. Za prelomový považujem  rok 1993, keď bol deficit

v rozpočte rezortu 6 mld a  ten sa tlačil všetky ďalšie roky

až doteraz. Chcem sa však opýtať, ak odchádzate, veľmi ma to

mrzí, odkiaľ ste  zobrali to číslo, že bude  zvýšený o 11 %,

lebo  ja som  veľmi podrobne  prečítal aj  hrubé tri  knižky

o štátnom rozpočte, prečítal som si návrh ministerstva zdra-

votníctva, a také číslo som nikde nenašiel, takže, samozrej-

me, je to asi otázka metodiky.

 

     Ďalej som sa chcel  opýtať pani poslankyne Kolesárovej,

ako vypočítala, že dávame do rozpočtu 8 % HDP,  keďže zo 660

mld je  jedno percento 6,6 x  7, to je 46,2  a my dávame 40.

Neviem, stále mi  to nejde, ale škoda, že  odišla, určite by

o tom vedela kvalifikovane vypovedať.

 

     Ešte  chcem poznamenať  jednu vec,  ktorú uviedla  pani

poslankyňa, že  zdravotníctvo môže dostať  len toľko peňazí,

koľko tento štát vyprodukuje.  Súhlasím, ale potom je otázka

politickej odvahy  povedať, že máme  len na toto, máme veľkú

sieť a že  sa to musí zmeniť. A treba  to urobiť čo najskôr.

Optimálna sieť  sa robí od roku  1992. Ministerstvo má úlohu

dokončiť ju  31. decembra 1996  a na budúci  rok nevieme, na

akú sieť...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte 20 sekúnd.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Ďakujem pekne.  Nevieme, na akú  sieť staviame rozpočet

na budúci rok.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj  ja. Ďalej vystúpi  pani poslankyňa Lazarová

a pripraví sa pán poslanec Fedor.

 

Poslankyňa Z. Lazarová:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     návrh štátneho  rozpočtu na  rok 1997  nadväzuje na po-

stupné napĺňanie rozhodujúcich zámerov programového vyhláse-

nia vlády tak, aby  boli zabezpečené všetky základné funkcie

štátu, ako aj dosiahnutá  úroveň opatrení v sociálnej oblas-

ti. Je samozrejmé, že predložený návrh musí súčasne reagovať

aj na napätosť na peňažnom trhu, ktorá vyúsťuje do náročnej-

šieho  krytia priebežného  schodku rozpočtu.  Tým sa vytvára

zvýšený tlak na  hospodárne využívanie výdavkov rozpočtových

kapitol a efektívnejšie využívanie disponibilných zdrojov.

 

     Z uvedených dôvodov sa na rok 1997 rozpočtuje v kapito-

le  ministerstva  životného  prostredia  bežný  transfer pre

Štátny fond životného prostredia iba  v sume 200 mil. Sk, čo

je približne o 105 mil. Sk menej než v predchádzajúcom roku.

Nemusím tu zdôrazňovať, že  Štátny fond životného prostredia

Slovenskej republiky poskytuje  finančné prostriedky na pod-

poru výstavby vodovodov v obciach a mestách, výstavby čisti-

čiek  odpadových  vôd  a  kanalizácií,  pomáha obciam riešiť

problémy odpadového hospodárstva,  ochrany ovzdušia a príro-

dy, prispieva tiež na environmentálny  výskum, ako aj na li-

kvidáciu priamych následkov havarijného znečistenia životné-

ho prostredia.  Je známe, že ekologický  dlh na Slovensku sa

pohybuje vo výške približne 12 mld Sk.

 

     Nie  je to  však iba  problém Slovenskej  republiky. Na

medzinárodnej environmentálnej konferencii  v Sofii sme boli

informovaní,  že  napríklad  ekologický  dlh  v USA dosahuje

astronomické  čísla  a  taktiež  v  okolitých krajinách, ako

strednej, východnej, ale aj  západnej Európy je tento ekolo-

gický dlh oveľa vyšší ako u nás. Nateraz však nie je reálne,

že by mohol byť v  dohľadnej dobe celosvetovo vyriešený. Na-

priek tomu  sa každá krajina usiluje  podľa svojich možností

svoj ekologický dlh minimalizovať.

 

     Môj  predrečník, poslanec  Köteles, navrhol  zvýšiť fi-

nančnú dotáciu do Štátneho  fondu životného prostredia o 200

mil. Sk. Je zrejmé, že  akákoľvek požadovaná suma na uvedené

ciele by bola z uvedených dôvodov veľmi dobre zdôvodniteľná.

Ak  však vezmem  do úvahy  reálnu kapacitu  a možnosti nášho

rozpočtu, žiadam zvýšiť rozpočtovú kapitolu ministerstva ži-

votného  prostredia o  50 mil.  Sk s  transferom v  prospech

Štátneho fondu životného prostredia a o túto sumu znížiť ka-

pitolu Všeobecná  pokladničná správa, skupina 8  - presne to

dám v písomnom dokumente -,  pretože aj táto suma by pomohla

viacerým  obciam  dokončiť  rozostavané  plynovody, vodovody

a ďalšie ekologické stavby už v roku 1997.

 

     Predložený štátny rozpočet považujem za daných možností

celkovo za racionálne vyvážený, a preto budem zaň hlasovať.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani poslankyňa. Pán poslanec Fedor a pripraví

sa pani poslankyňa Aibeková.

 

Poslanec A. Fedor:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený podpredseda vlády,

     kolegyne, kolegovia,

 

     návrh štátneho rozpočtu na  rok 1997 možno hodnotiť ako

rozumný kompromis medzi reálnymi možnosťami a potrebami náš-

ho hospodárstva. Vytýčené  základné makroekonomické ukazova-

tele - rast  hrubého domáceho produktu o 6  %, inflácia 6 %,

nezamestnanosť od 11 do 12 % sú, podľa mňa, primerane odhad-

nuté vzhľadom na predchádzajúce  dobré výsledky našej ekono-

miky. Rozpočet je úsporný v  tom, že pre väčšinu rezortov sa

zvyšuje  tak, aby  približne pokryl  predpokladanú infláciu,

ale  musí  rátať  aj  s  krytím  nových naliehavých potrieb,

z ktorých najvýraznejšie sú  nárast  štátneho dlhu o 5,2 mld

korún, nové územnosprávne usporiadanie Slovenska 2,9 mld ko-

rún, dotácia agrokomplexu sa zvyšuje  o 1,6 mld korún, účasť

štátneho rozpočtu na  ozdravovaní portfólia bánk predstavuje

2 mld  korún, zabezpečenie  zvýšenia životného  minima o 545

mil. korún, rast transferu do Štátneho fondu trhovej regulá-

cie o 650 mil. korún.

 

     Aby  sa  zabezpečila  dynamika  tvorby hrubého domáceho

produktu, podstatne sa zvyšujú  výdavky na rozvojové progra-

my, o čom svedčia nové aktivity pri podpore exportu v rozsa-

hu 2,5 mld korún, z čoho  pre Exportnú a a importnú banku sú

určené 2 mld korún. Cielene sa budú poskytovať štátne záruky

na úvery smerujúce do oblasti s perspektívou exportu.

 

     Do oblasti budovania dopravných infraštruktúr, konkrét-

ne na výstavbu diaľnic, sa navrhuje 14 mld korún, na podporu

bytovej výstavby  a skvalitnenie bývania viac  ako 6 mld ko-

rún, pričom sa ešte využijú  2 mld korún zo zdrojov vytvore-

ných v procese privatizácie. To všetko prispeje k tvorbe no-

vých  pracovných  príležitostí  a  podnieti  rozvoj  obchodu

a služieb s priaznivým dosahom  na rozpočet zvýšením príjmov

vo forme daní.

 

     Kritizuje  sa  odloženie  zvýšenia  miezd v rozpočtovej

sfére  až od  1. 7. 1997,  pritom  sa zabúda  poznamenať, že

k plošnému  zvýšeniu miezd  došlo už  v tomto  roku k  1. 7.

o 7 %, čo mierne prevyšuje infláciu a podľa mňa je korektné,

nakoľko mzdové ohodnotenie kvalitných a špičkových pracovní-

kov už  bolo legislatívne vyriešené a  rozpočet na nich mys-

lel. Valorizácia miezd v rozpočtovej  sfére až v druhom pol-

roku je rozumným  kompromisom zabraňujúcim neúmernému zvyšo-

vaniu rozpočtového deficitu, ktorý by za nás splácali budúce

generácie a ktorého nepríjemné dôsledky by sme čoskoro pocí-

tili aj my  vo forme zvýšenej inflácie. Nakoniec  aj na toto

zvýšenie miezd je určených v rozpočte 3,7 mld korún.

 

     Kritici vyčítajú predkladanému  návrhu štátneho rozpoč-

tu, že vyčlenil priveľa pre Slovenskú informačnú službu. Ta-

  špecifická organizácia  so svojimi  nárokmi na  špičkové

personálne a materiálne zabezpečenie  potrebuje čas a hlavne

prostriedky, aby dobudovala svoje  štruktúry a aby plne kon-

kurovala službám, ktorých história  siaha oveľa ďalej ako do

roku 1993. Ak chceme  účinnejšie bojovať  napríklad aj proti

ekonomickej špionáži, nelegálnemu podnikaniu, daňovým únikom

a rôznym  podvodom ekonomického  charakteru, musíme finančne

a materiálne zabezpečiť tie zložky, ktoré sa odhaľovaním ta-

kejto činnosti zaoberajú. Slovenská  informačná služba k nim

patrí, a preto podporujem  zvýšenie rozpočtových výdavkov aj

v tomto prípade.

 

     Zostaviť návrh  štátneho rozpočtu tak,  aby zohľadňoval

reálny a predpokladaný vývoj  ekonomiky a zabezpečil plnenie

úloh, ktoré  si vláda stanovila v  programovom vyhlásení, je

mimoriadne náročná úloha. Zladiť také zámery, ako je podpora

ekonomického rastu, finančné zabezpečenie sociálneho progra-

mu, s nevyhnutnými  výdavkami na  chod štátu,  nie je jedno-

duchou  úlohou  ani  pre  krajinu,  ktorá neuskutočňuje nové

územnosprávne členenie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte päť minút.

 

Poslanec A. Fedor:

 

     Napriek tomu  hodnotím predkladaný návrh  Štátneho roz-

počtu Slovenskej republiky na  rok 1997 ako dobrý, vychádza-

júci  z  reálnych  možností  a  potrieb Slovenskej republiky

v objeme, ktorý umožní rezortom plniť ich funkcie. Preto ná-

vrh tohto zákona  podporím a verím, že tak  urobia aj všetci

reálne uvažujúci poslanci.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  pekne. Pani  poslankyňa Aibeková.  Pripraví sa

pán poslanec Derfényi.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Vážený pán predseda parlamentu,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené kolegyne poslankyne,

     kolegovia poslanci,

     vážení hostia,

 

     budem stručná, prednesiem 5 pozmeňujúcich návrhov, kto-

ré majú zväčša legislatívno-technický charakter. Ale predtým

mi predsa len dovoľte pár krátkych poznámok.

 

     Nereagovala som včera ani predvčerom žiadnymi faktický-

mi pripomienkami, hoci urážok,  ponížení tu odznelo viac než

dosť. Dotklo  sa ma to ako  poslankyne, dotklo sa ma  to ako

ženy a mrzelo ma, že muži tu vždy zvádzajú politický boj ta-

kými prostriedkami, ktoré, myslím si, na pôdu parlamentu ne-

patria.

 

     Som poslankyňou,  ktorá sa už šiesty  rok zúčastňuje na

prerokúvaní návrhu  zákona o štátnom rozpočte,  preto ma ne-

prekvapuje, že  opozícia žiada,  zvyšuje,  pridáva na všetky

strany, pretože nenesie politickú zodpovednosť za to, ako to

v štáte bude  a ako sa  finančné prostriedky účelne  využijú

tak, aby sa každému rezortu  a každému občanovi dostalo toľ-

ko, koľko  potrebuje a koľko  štát môže dať.  Ale prekvapuje

ma, že to žiadajú bývalí  ministri, ktorí sami niesli zodpo-

vednosť a  ktorí vedia, aké  je to veľmi  zložité vypracovať

takýto zákon o štátnom rozpočte.

 

 

     Prekvapuje  ma, že  bývalý minister,  ktorý zabudol pri

zvyšovaní dôchodkov na tých  dôchodcov, ktorí mali najnižšie

príjmy, teraz žiada, aby sa  im veľkoryso pridalo. A keď sám

niesol zodpovednosť, nebol to  schopný urobiť. Prekvapuje ma

to, že  bývalý minister zdravotníctva  včera hodil na  hlavu

zodpovednosť za rozpočet roku  1993 tu prítomnému ministrovi

financií a podpredsedovi vlády,  ktorý vtedy nebol ministrom

financií a nehodil túto zodpovednosť za svojho spolusediace-

ho kolegu, ktorý bol vtedy podpredsedom vlády.

 

     Ale teraz mi dovoľte predniesť pozmeňujúce návrhy, kto-

ré majú zväčša legislatívno-technický charakter.

 

      Prvý pozmeňujúci návrh sa bude  týkať článku III a na-

vrhujem  za bod 1  vložiť  nový bod  2, ktorý  znie:  V § 13

ods. 1  sa vypúšťa písmeno  d). Doterajšie body  2 až 16  sa

označujú ako body 3 až 17.

 

     Druhý pozmeňujúci návrh. V článku IV za bod 3 sa vkladá

nový bod 4, ktorý znie:  V § 16 ods.  1 sa vypúšťa písm. d).

Doterajší bod 4 sa označuje ako bod 5.

 

     Týmito pozmeňujúcimi návrhmi navrhujem vypustiť z vyme-

riavacieho základu na určenie poistného na zdravotné poiste-

nie, nemocenské poistenie  a dôchodkové zabezpečenie náhradu

za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti pat-

riacej za pracovný úraz  alebo chorobu z povolania a náhradu

za stratu  na služobnom príjme  po skončení neschopnosti  za

službu. V danom prípade nejde  o príjem za vykonávanú prácu,

ale o finančné plnenie  poskytované zamestnávateľom z dôvodu

zodpovednosti za škodu vzniknutú pracovným úrazom alebo cho-

robou z povolania.

 

 

 

     Tretí pozmeňujúci návrh má čisto legislatívno-technické

doplnenie, a to v článku XII v bode  1 v § 4 ods. 1 písm. a)

za slovo "zdravotníckej" vložiť "starostlivosti".

 

     Štvrtý pozmeňujúci  návrh - v článku  XVI v bode 1  § 2

ods.  2 písm.  b) za  slovo "pracovnoprávneho"  vložiť slovo

"vzťahu".

 

     A posledný pozmeňujúci návrh sa bude týkať článku XXIII

a znie:  V článku XXIII sa na  konci pripájajú slová "a člá-

nok III bod 16  týkajúci  sa § 71a, ktorý nadobúda  účinnosť

1. júla 1997". § 71a sa dotýka zavedenia  centrálneho regis-

tra povinného zdravotného  poistenia  navrhovaného v zákone,

je to už od 1. 1. 1997. Podporujem  zavedenie tohto centrál-

neho registra, lebo je naozaj potrebný, ale termín účinnosti

od 1. 1.  je nereálny, a preto po  konzultácii so zástupcami

ministerstva  zdravotníctva,  Poisťovne  ministerstva vnútra

predkladám tento  pozmeňujúci návrh, aby  centrálny register

bol zavedený a funkčný od 1. 7. 1997.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Derfényi.  Pripraví sa pán posla-

nec Švec. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Brocka.

 

Poslanec J. Brocka:

 

     Vážená pani kolegyňa Aibeková,

 

     dovoľte, aby  som zareagoval na  vaše vystúpenie. (Hlas

z pléna: Netreba.)  Ale mám potrebu  reagovať na to,  čo ste

hovorili na adresu  opozície.  Chcel by som  vám povedať, že

by sa mi páčil tento návrh rozpočtu, ak by mala vláda rovna-

ký prístup ku všetkým občanom, a nie taký, že jedným navrhu-

je navyše stovky miliónov, najmä silovým inštitúciám, ako je

Slovenská informačná  služba, a má problémy  vyčleniť 60 mi-

liónov korún na očkovanie proti hepatitíde B.

 

     Vážená  pani kolegyňa,  týmto rozpočtom  idete uťahovať

opasok všetkým občanom Slovenska, ale pán premiér si na Via-

noce kúpil nový "bavorák" za 10 miliónov.

 

     Vážená  pani  kolegyňa,  ešte  jednu  poznámku,  ale to

vlastne opakujem,  čo som už  povedal viackrát, o  zvyšovaní

dôchodkov v roku 1994. A čudujem  sa vám, že ste si to neza-

pamätali, lebo som  to opakoval už viackrát. V  roku 1994 sa

zvyšovali dôchodky v júni.  Vy ste zvyšovali dôchodky, ktoré

sú jediným  zdrojom príjmu. Vyčítate  mi, že sme  ich my ne-

upravovali v decembri roku 1994 a v dôvodovej správe ste pí-

sali,  že  preto,  nakoľko  podmienky  na  zvyšovanie týchto

dôchodkov sa  splnili v októbri  v roku 1994.  Nechápem vás,

prečo sa k tomu vraciate, že sme neupravovali tieto dôchodky

v júni, keď podmienky na to boli splnené až v októbri.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa Aibeková.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Ospravedlňujem sa, ale zle  počúvate a zle čítate, pre-

tože, chvalabohu, za našej vlády sa tieto najnižšie dôchodky

zvýšili dvakrát za sebou. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Derfényi. Ešte predtým pán poslanec Brocka.

 

Poslanec J. Brocka:

 

     Pani kolegyňa Aibeková, vy viete, že dôchodky sa nezvy-

šujú podľa dobrej vôle ministerky, ministra alebo vlády, ale

upravujú sa vtedy, keď sa splnia podmienky na úpravu dôchod-

kov. To,  že vy ste  ich zvyšovali dvakrát  a že sa  splnili

podmienky, znamená,  že tak rástli  životné náklady, že  ste

ich museli zvýšiť. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nech sa páči, pán poslanec Derfényi.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     vo  svojom krátkom  vystúpení sa  chcem dotknúť  vzťahu

štátneho  rozpočtu a  poistných verejnoprávnych  inštitúcií,

konkrétne príjmovej a výdavkovej časti v návrhu rozpočtu So-

ciálnej poisťovne.

 

     V návrhu štátneho rozpočtu  je navrhovaná zmena percen-

tuálnej sadzby  poistného z vymeriavacieho  základu na nemo-

censké poistenie a  dôchodkové zabezpečenie. Pozornosť vzbu-

dzuje zmena  platenia poistného štátom  za vybrané kategórie

osôb, a to v dôchodkovom zabezpečení z 55 % na 10 % minimál-

nej mzdy zo sumy 2 450 Sk. Uvedený zásah do štátom plateného

poistného  vyvoláva  pocit  ohrozenia  z  plnenia základných

funkcií Sociálnej poisťovne. Vo  svojom vystúpení by som rád

vyslovil presvedčenie, že to tak nie je.

 

 

 

     Dovoľte mi v ďalšej  časti svojho vystúpenia použiť ta-

buľkovú časť  návrhu poistného rozpočtu  Sociálnej poisťovne

s návrhom  ministerstva financií, a teda  s návrhom štátneho

rozpočtu na rok 1997, ale aj porovnanie schváleného rozpočtu

na rok 1996 a očakávané skutočnosti v roku 1996.

 

     Najprv pohľad na rok  1996. Vychádzajúc z vývoja výberu

poistného a výdavkov za prvý  až deviaty mesiac Sociálna po-

isťovňa predpokladá prebytok 2,1  mld Sk, pričom štátny roz-

počet predpokladá  prebytok 3,2 mld Sk,  teda presnejšie mi-

nisterstvo financií. Ak si porovnáme mesačné hlásenia za pr-

vých  deväť mesiacov  roku 1996,  zisťujeme zatiaľ  prebytok

2,9 mld Sk, čo je prvý rozpor medzi prepočtami Sociálnej po-

isťovne a skutočnosťou a potvrdzuje správnosť výpočtu minis-

terstva financií.  Aj tak možno z  uvedených predpokladov na

rok 1996 konštatovať rozdiel 1,1  mld Sk v pohľade Sociálnej

poisťovne a ministerstva financií.

 

     K návrhu  rozpočtu na rok  1997 sa chcem  v prvej časti

zmieniť o  príjmovej časti. Teda v  príjmovej časti Sociálna

poisťovňa uvažuje  s menším výberom poistného  o 2,6 mld Sk.

Tento  rozdiel  vznikol  predovšetkým  v rozdielnom prístupe

k počtu poistencov  a uvažovanej priemernej  mzde. Výdavková

časť vykazuje rozdiel takmer  1 miliardu, presnejšie 965 mi-

liónov v neprospech Sociálnej poisťovne oproti štátnemu roz-

počtu. Pri očakávanom zvýšení dôchodkov  v roku 1997, ako aj

pri zvýšení hranice čistej dennej dávky na výplatu dávok ne-

mocenského  poistenia  zo  sumy  250  na  300 Sk  očakáva sa

v bežnom roku schodok, a to či už z pohľadu štátneho rozpoč-

tu, či Sociálnej poisťovne. Ak  k tomuto nápočtu či bilancii

započítame zdroje z predchádzajúcich rokov, potom všetky tri

fondy Sociálnej  poisťovne predstavujú prebytok či  už z po-

hľadu štátneho rozpočtu, alebo Sociálnej poisťovne.

 

 

 

     Ak sa  vrátime k uvažovanému schodku  za bežný rok 1997

vo výške 1,1 mld Sk vo Fonde nemocenského poistenia z pohľa-

du Sociálnej poisťovne a  budeme uvažovať štátom platené po-

istné namiesto 10 %, 100 % minimálnej mzdy, aj tak bude ten-

to fond z hľadiska bežného roku v schodku. Sociálna poisťov-

ňa poukazuje na schodok v tomto  fonde aj v roku 1998. Ak si

aj na rok 1998 zoberieme model 100-percentnej platby z mini-

málnej  mzdy pre  vybraný okruh  poistencov, opäť  nám vyjde

schodok z  aspektu ročného rozpočtu. Z  toho je možné urobiť

záver, že príčinou schodku v bežnom roku nie je spôsob plat-

by štátu  za vybraný okruh  osôb, ale spočíva  v konštrukcii

sadzieb a ich prerozdeľovaní  medzi fondy dôchodkového a so-

ciálneho poistenia. Pritom je  potrebné vidieť uvažované me-

todické zmeny na rok 1998 v príjmovej časti, a to zmenou vy-

meriavacieho základu  pri výbere poistného,  kde sa inštitút

minimálnej  mzdy  navrhuje  nahradiť  inštitútom  priemernej

mzdy.

 

     Na záver opakujem, že štátny rozpočet uvažuje s prebyt-

kom 9,8 mld Sk, Sociálna poisťovňa len...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Máte 5 minút.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     ...s prebytkom  6,9 mld Sk, čo  v žiadnom prípade nevy-

tvára riziká. Naopak, Sociálna  poisťovňa bude schopná plniť

všetky svoje  úlohy zverené zákonom. Ak  by ministerstvo fi-

nancií neznížilo  platby poistného platené  štátom, potom by

to  znamenalo  ďalšie  prehĺbenie  schodku štátneho rozpočtu

o 2,8 mld Sk a naopak, zvýšenie prebytku Sociálnej poisťovne

o túto sumu  v roku 1997,  pričom - a  to zvlášť zdôrazňujem

- jej základná funkcia by  sa nezmenila. Preto možno považo-

vať návrh štátneho rozpočtu  pre Sociálnu poisťovňu za opod-

statnený.

 

     Na záver  chcem poznamenať, že celý  štátny rozpočet na

rok 1997 považujem zo svojho pohľadu za vyvážený, a preto ho

pri hlasovaní podporím.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán  poslanec. V poradí  je pán poslanec  Švec

a po ňom sa pripraví pán poslanec Moric.

 

     Pán poslanec Brocka - faktická poznámka.

 

Poslanec J. Brocka:

 

     Dámy a páni,

 

     teraz pán kolega Derfényi,  ak som dobre počul, zopako-

val, že  ak by štát  neznížil platby do  Sociálnej poisťovne

z 55 % minimálnej mzdy na  10 % minimálnej mzdy, prehĺbil by

schodok štátneho rozpočtu o 2,8 mld korún. Pán kolega Derfé-

nyi,  veď v  tom je  problém, že  zakrývate  alebo znižujete

schodok štátneho  rozpočtu na úkor  ostatných poistencov So-

ciálnej poisťovne. A ďakujem, že ste na to upozornili.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

 

 

 

Poslanec J. Švec:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády a minister financií,

     vážené dámy a páni,

     kolegyne a kolegovia poslanci,

     ctení hostia,

 

     časový limit mi nedovoľuje  obšírne sa rozhovoriť o zá-

kone o štátnom  rozpočte na rok 1997, preto  mi dovoľte, aby

som sa  obrátil na vás s  požiadavkou prijať dva pozmeňujúce

návrhy, ktoré si dovoľujem teraz zdôvodniť.

 

     V súlade s ustanovením  nariadenia vlády Slovenskej re-

publiky číslo 249/1992 Zb.  o odmeňovaní zamestnancov v roz-

počtových organizáciách v znení jeho poslednej úpravy uvede-

nej pod číslom 193/1996 Z. z. majú tí zamestnanci, ktorí vy-

konávajú úkony priamo spojené so zdravotnou starostlivosťou,

nárok  na platové  zaradenie podľa  novej tarifnej  stupnice

platov,  ktorá je  uvedená ako  príloha číslo  2b citovaného

vládneho nariadenia.

 

     Podľa  tejto  legislatívnej   úpravy  vláda  pristúpila

k zvýšeniu tarifných platov tých zdravotníckych pracovníkov,

ktorí  vykonávajú  odborné  zdravotnícke  služby  v štátnych

zdravotníckych zariadeniach podľa  citovaného zákona. Zvýše-

nie platov sa  realizuje na základe novej tabuľky  a týka sa

tých pracovníkov, ktorí  sa podieľajú na liečebno-preventív-

nej starostlivosti priamo pri  lôžku pacienta. Pri delimitá-

cii mzdových prostriedkov na zabezpečenie citovanej legisla-

tívnej úpravy sa však zabudlo na to, že priamu liečebnú sta-

rostlivosť zabezpečujú nielen pracovníci rezortu zdravotníc-

tva, ale  i lekári, odborníci,  pracovníci rezortu školstva,

teda lekári,  ktorí  pracujú v nemocniciach - fakultných za-

riadeniach priamo pri lôžku pacienta.  A tak sa stalo, že na

pracoviskách týchto nemocníc a  kliník pracujú lekári, ktorí

sú odmeňovaní  inak, teda sú mzdovo  ohodnocovaní podľa roz-

dielnych tarifných tabuliek.

 

     Dovoľte mi uviesť niekoľko  príkladov. (Pán kolega Pro-

keš, prosím vás pekne, dosť  ma vyrušujete. Boli by ste taký

dobrý, skúste sa ísť baviť vari von.)

 

     Dovolím si  upriamiť vašu pozornosť  na tieto príklady.

Lekár - odborný  asistent na lekárskej  fakulte s atestáciou

v klinickom  odbore a viac ako  5-ročnou praxou  má v desia-

tej tarifnej triede mesačný plat  vo výške 8 600 korún. Jeho

kolega s tou istou kvalifikáciou,  s tou istou dĺžkou praxe,

na  tom istom  oddelení, s  tou istou  pracovnou záťažou pri

lôžku pacienta má  mesačne 10 210 korún, to znamená, že roz-

diel v ich platoch je 1 610 korún.

 

     Ďalší príklad.  Lekár učiteľ - odborný asistent s dvoma

atestáciami, špecialista v klinickom  odbore alebo mladý do-

cent s viac  ako 7-ročnou  praxou a vedeckou  kvalifikáciou,

v jedenástej  tarifnej  triede má  mesačný plat 9 510 korún.

Jeho kolega v rezorte ministerstva zdravotníctva s tou istou

odbornou kvalifikáciou, postavením i pracovným zaťažením pri

lôžku pacienta má plat 11 290 korún, rozdiel 1 780 korún.

 

     Najkurióznejšia je situácia v 12. platovej triede. Pro-

fesor, doktor  vied, prednosta kliniky  fakultnej nemocnice,

špecialista v klinickom odbore  s viac ako 15-ročnou praxou,

jednotka vo  svojom vedeckom odbore, má mesačný plat  10 530

korún. Jeho kolega, subordinovaný  primár, ktorý pracuje pod

jeho vedením, s rovnakou dĺžkou praxe má mesačný plat...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte 5 minút.

 

 

Poslanec J. Švec:

 

     12 500 korún, t. j. o 1 970 korún viac.

 

     Dámy  a páni,  nebudem tento  problém rozoberať dlhšie,

pretože  mi nezostáva  čas, ani  nebudem hovoriť,  aké to má

dôsledky. Len by som rád  spomenul, že v tých nižších plato-

vých triedach je, samozrejme,  tendencia odchádzať z fakult-

ných nemocníc, z fakultných kliník do rezortu zdravotníctva,

pretože  mladý človek,  lekár, ktorý  je mimoriadne zaťažený

liečebno-preventívnou starostlivosťou na tom istom oddelení,

za takých  istých podmienok v  rezorte zdravotníctva dostane

od 1 400 až do 2 000 korún viac ako jeho kolega, ktorý navy-

še musí učiť, navyše  musí vykonávať vedeckú činnosť. Pritom

je zrejmé  a všetci to veľmi  dobre vieme, že záťaž  v rámci

liečebno-preventívnej starostlivosti, teda výkonu lekárskeho

povolania na klinike, je úplne rovnaká, bez ohľadu na to, či

ide o učiteľa, pracovníka  v rezorte školstva alebo zdravot-

níctva.

 

     Keďže v rozpočte na tento rok sa zrejme z dôvodov omylu

nepočítalo s čiastkou na  úpravu finančných prostriedkov pre

lekárov,  pracovníkov v  rezorte školstva,  obrátili sme  sa

niekoľkokrát na ministerstvo školstva aj ministerstvo finan-

cií a žiadali sme o doplnenie tejto čiastky ešte do rozpočtu

1996. Toto  sa nám nepodarilo  a táto čiastka  sa neobjavila

ani v  rozpočte na rok 1997.  Preto navrhujem takéto uznese-

nie:

 

     Navrhujem vyčleniť sumu 25,4  milióna Sk z kapitoly Re-

zerva vlády Slovenskej republiky  a túto sumu účelovo pride-

liť  Ministerstvu školstva  Slovenskej republiky  do položky

610 - mzdy a 620 - odvody na úpravu platov lekárov v rezorte

ministerstva školstva v  zmysle vládneho nariadenia 193/1996

Z. z.

 

 

     Vzhľadom na  to, že nemám dostatok  času, aby som pred-

niesol svoj druhý pozmeňujúci návrh,...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Máte 3 minúty.

 

Poslanec J. Švec:

 

     ...dovolím si požiadať ešte o jedno vystúpenie.

 

     Ďakujem za vašu pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, ako dlho  bude trvať to druhé vystúpenie?

Nevyjde  to teraz  v rámci  faktickej poznámky  za 3 minúty?

(Odpoveď z pléna.) Dobre, ďakujem.

 

     Pán poslanec Šagát - faktická poznámka.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Ďakujem za slovo, vážený pán predseda.

 

     Chcem  podporiť to,  čo povedal  pán poslanec  profesor

Švec. Skutočne dnes lekárov  lekárskych fakúlt v zdravotníc-

tve viac-menej  vykorisťujeme. Pracujú v  úväzkoch 0,05, 0,1

a za svoju liečebno-preventívnu činnosť dostávajú viac-menej

almužnu, keď  si vypočítate, koľko to  robí z tarifnej mzdy.

To je situácia, ktorá je skutočne absolútne neúnosná, je ne-

etická a vedie k tomu, čo naznačil pán profesor, že v budúc-

nosti, za  krátky čas, nebude mať kto vyučovať na lekárskych

fakultách. Vypadne  nám celá generácia  vzdelaných ľudí, do-

centov, profesorov, a preto sa prihováram,  aby sme skutočne

podporili tento návrh.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Nepochybne to, čo hovoril pán poslanec Juraj Švec, bolo

nielen zaujímavé,  ale aj veľmi dôležité  pre celú našu spo-

ločnosť. Ale  napriek tomu si  dovolím upozorniť, že  pokiaľ

ide o vysoké  školy, existujú aj kategórie, ktoré  sú na tom

v porovnaní, povedal by som, s neškolskými zariadeniami pod-

statne horšie  než práve medicínske odbory.  Veľmi sa ospra-

vedlňujem  pánu poslancovi  Švecovi, pokiaľ  moju snahu pre-

svedčiť aj ďalších kolegov  o správnosti jeho názorov, pova-

žoval  za vyrušovanie,  ale veľmi  ma prekvapuje,  ak niekto

práve z Demokratickej únie  hovorí o vyrušovaní. Spomínam si

na  vystúpenie  istého  činiteľa,  keď  ho  nielenže obstáli

transparentmi, ale búchali tak  veľmi po stoloch, že dokonca

nebolo počuť, o čom ten človek rozpráva, a potom sa domáhali

písomného rozmnoženia jeho prejavu.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Moric a pripraví sa

pani poslankyňa Gbúrová. Medzitým ešte s faktickou poznámkou

sa hlási pán poslanec Švec.

 

Poslanec J. Švec:

 

     Pán  doktor Prokeš,  ak  sa  vás moja  poznámka dotkla,

z tohto miesta sa vám ospravedlňujem, ale naozaj veľmi ťažko

sa hovorí, keď je prílišný šum  v sále. Naozaj som to myslel

v dobrom.

 

     Okrem toho môj návrh vychádza z nariadenia vlády, preto

si  myslím, že  je to  vlastne podpora  naplnenia nariadenia

vlády Slovenskej republiky.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vystúpi pán poslanec Moric.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

 

     chcel by  som sa k  vám prihovoriť pár  slovami ohľadom

rozpočtu Slovenskej republiky.

 

     V minulých  rokoch sme v našej  vlasti riešili problémy

makroekonomickej stability, ale aj dôležité faktory podnika-

teľského prostredia. Za tento  čas sme dosiahli naozaj dobré

ekonomické parametre,  dá sa povedať,  že skoro najlepšie zo

všetkých transformujúcich sa krajín.  Inflácia ide u nás len

pomaly hore, veľmi pomaly, dobre rastie hrubý domáci produkt

a v niektorých ostatných faktoroch dokonca predstihujeme zá-

padoeurópske krajiny, a to za  situácie, v ktorej sme museli

dôsledne využiť vlastné vnútorné zdroje slovenskej ekonomiky.

 

     Orientácia na vnútorné zdroje  vyústila priamo do toho,

že dnes sa o našu vlastnú makroekonomickú filozofiu zaujíma-

jú dokonca aj v západoeurópskych  krajinách. Tiež sa nám po-

darilo vytvoriť stabilné makroprostredie,  v ktorom sa pozí-

cia bankového sektora, podniku výrazne mení.  Je možné pove-

dať, že dnes máme zhruba  ešte 60 podnikov, ktoré sa dostali

zo  straty, ale  nemajú dostatočný  zisk vo  väzbe na systém

splácania úverov a formálne to vyzerá tak, že nemáme peniaze

na infraštruktúrne projekty. Opakujem,  že to tak vyzerá len

formálne. Preto po zvážení a zhodnotení výsledkov, ktoré sme

dosiahli v období  rokov 1994 a 1995, môžem povedať, že ten-

to rok  už možno očakávať rast  hrubého domáceho produktu na

úrovni približne  okolo 8 %. To  znamená, môžeme povedať, že

ekonomické výsledky rokov 1994 a 1995 nie sú náhodné.

 

     Niektoré diskusné príspevky,  ktoré tu boli prednesené,

dá sa povedať,  že hovoria len o samých  negatívach, ale nie

je to celkom tak. Keďže som sám navrhol, že diskusný príspe-

vok by  nemal trvať viac ako  10 minút, tak som  si ho aj ja

musel teraz veľmi rýchlo skrátiť a obrátim sa len na kľúčovú

otázku, ktorou sa stáva export Slovenskej republiky.

 

     Slovensko  je  dnes  krajina,  ktorej výrobný potenciál

prevyšuje vnútorný trh o päť- až osemkrát, a  preto nemá inú

šancu ako  export. A aj  ľudia z Európskej  únie hovoria, že

príliš  jednostranná orientácia  na Európsku  úniu je veľkou

hrozbou pre transformujúce sa krajiny, pretože napríklad re-

cesia v  Európskej únii, v štátoch  Európskej únie prejde aj

na naše ekonomiky a bude mať na ne hlbší dosah ako na rozvi-

nuté ekonomiky.  Myslím si, že  je dnes výhodné,  aby sme sa

v otázke obchodu  delili tak, že  približne 40 %  obchodu by

bolo s európskymi  krajinami z Európskej únie, 40  % s inými

a 20  % by  sme mali  mať nejakú  rezervu, aby  sme sa mohli

v čase potreby obrátiť kdekoľvek inam.

 

     V prvom rade musíme zmeniť stav na Rusko. Ak sa má zme-

niť stav na  Rusko, tak to znamená, že by  sa mala zmeniť aj

systémová infraštruktúra a to znamená, že nielen severojužný

smer prepojenia Slovenska cez Poľsko a Slovensko, ale treba,

aby sa oživila  naša expanzia na ukrajinský a  ruský trh. Je

paradoxné, ale  všetci sa tlačia  na ruský trh,  a pokiaľ sa

tam tlačíme my, tak to...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte 5 minút, pán poslanec.

 

Poslanec V. Moric:

 

     ...mnohí označujú  zo strany Európskej  únie ako odklon

od západu. Rád by som pripomenul, že investičné aktivity Ne-

mecka na  ruskom trhu predstavujú  približne 90 miliárd  ma-

riek. My tam ešte máme deblokovať približne 32 miliárd korún

pohľadávok. Ale treba jasne  povedať, že chceme veľmi spolu-

pracovať aj  s Európskou úniou,  chceme využívať prostriedky

PHARE, ale v žiadnom  prípade nesmieme dovoliť, aby využitie

prostriedkov  PHARE  bolo  spojené  napríklad s podmienkami,

ktoré sú dnes stavané zo strany Európskej únie.

 

     V tomto prípade by malo Slovensko dať presne takú odpo-

veď, akú  sme zvolili voči  Svetovej banke a  Medzinárodnému

menovému fondu.  Myslím si, že  máme dosť vlastných  zdrojov

a radi privítame partnerskú spoluprácu s ďalšími záujemcami.

Dnes  je situácia  taká, že  Slovensko si  uvedomuje zásadnú

skutočnosť,  že  je  nutné  vstúpiť  do  Európskej únie. Ale

v žiadnom prípade tam nesmieme vstúpiť ako prosebníci, ktorí

žiadajú prostriedky z nejakých  fondov, ale chceme tam vstú-

piť ako  partneri, ktorí sú  žiadaní, pretože sú  dynamickou

a rozvíjajúcou  sa ekonomikou.  Pred nami  je tento  projekt

a táto  úloha. V  podstate do  Európskej únie  nie je  šanca

vstúpiť pred rokom 2 000, a teda máme 4 roky, aby sme pokra-

čovali  v  hospodárskej  stratégii,  ktorá  je  načrtnutá aj

v rozpočte na rok 1996.

 

     Musím si strážiť svoj čas, ktorý mám pridelený, a preto

mi dovoľte, aby som predložil tieto pozmeňujúce návrhy.

 

     Chcel by som, aby sa v zákone o dani z pridanej hodnoty

do § 20 ods. 7 za slovo "predávajú" vložili slová "a to aj".

 

     Uvedený návrh na doplnenie ustanovenia  § 20 ods. 7 zá-

kona o DPH znamená možnosť uplatnenia odpočtu dane pri náku-

pe napríklad ojazdeného osobného automobilu, ktorý sa po je-

ho oprave  alebo zhodnotení predáva  zákazníkovi, pričom pri

predaji  sa zdaní  celá predajná  cena. Tento  návrh znamená

zmiernenie  tvrdosti  zákona  v  prípade  predaja nakúpených

ojazdených osobných automobilov,  kde dochádza k čiastočnému

dvojitému zdaneniu  pri tej časti ceny,  za ktorú bol osobný

automobil kúpený. Táto časť ceny je totiž cena, ktorá už bo-

la zdanená pri prvom predaji  osobného automobilu. To je je-

den môj pozmeňujúci návrh.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte dve minúty.

 

Poslanec V. Moric:

 

     A druhý pozmeňujúci návrh sa týka kapitoly ministerstva

práce, sociálnych vecí a  rodiny. V časti kapitálové výdavky

v položke 710 - obstarávanie kapitálových aktív, by som pro-

sil,  aby sa  účelovo viazala  suma 15-20  miliónov korún na

dostavbu Detského domova v  Necpaloch. Toto zdôvodňujem tým,

že sme tam boli na poslaneckom prieskume aj s pani kolegyňou

Gbúrovou  a tieto objekty naozaj veľmi chátrajú a v podstate

hrozí, že padnú na deti.  Pritom naozaj dosahujú veľmi dobré

výsledky. Dve  deti z toho  detského domova sú  napríklad na

vysokých školách,  skoro jedna tretina je  na stredných ško-

lách. Bolo by dobré tomuto detskému domovu pomôcť.

 

     A nakoniec mi dovoľte -  keďže v tomto parlamente nikdy

nechýbajú žarty - dostala sa mi do ruky pohľadnica od edito-

ra Istvána a Idé Kunéryho. Bolo  to vydané v Nederlande a tá

pohľadnica vyzerá takto. Volá sa to Spravodlivosť pre Maďar-

sko a  sú tu - ono  sa to takto pohybuje...  (Hlasy z pléna:

K veci.) ...K veci, veď to je k rozpočtu, samozrejme...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte 30 sekúnd, pán poslanec.

 

Poslanec V. Moric:

 

    ...a tu sa veľmi pekne  ukazuje to, o koľko vraj ostatné

štáty Maďarov obrali, napríklad 63 000 km2 Slovenska a 1 mi-

lión 084  Maďarov zobralo len Slovensko  so Zakarpatskou Ru-

sou, Rumuni zobrali 1 700 000 Maďarov a 100 000 km2, Chorvá-

ti 63 000 km2...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, ďakujem pekne.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Beriem si faktickú poznámku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Desať... (Smiech v sále.)

 

 

 

Poslanec V. Moric:

 

     ...63 000 km2 zobrali Chorváti a 563 000 Maďarov...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec...

 

Poslanec V. Moric:

 

     ...a Rakúšania zobrali 4 000  km2 a 64 Maďarov. Funguje

to takto - aj na kameru to ukazujem  a vám všetkým to ukazu-

jem - takto to  funguje.  Je to veľmi  krásna vec a  toto je

z Haagu, prosím, z Haagu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďalej vystúpi v rozprave  pani poslankyňa Gbúrová. Pri-

praví sa pán poslanec Farkas.

 

     Faktická poznámka - pani poslankyňa Schmögnerová.

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pán  predsedajúci, bola  by som  rada, keby  mi venoval

chvíľočku pozornosť  pán poslanec Moric,  lebo moja poznámka

je reakciou na jeho vystúpenie v niekoľkých smeroch.

 

     Mám možnosť a predpokladám, že aj vy si prečítate rôzne

odborné štúdie, ktoré  analyzujú vývoj slovenského hospodár-

stva. Musím priznať, že v žiadnej  z nich - a videla som ich

niekoľko - som sa nedozvedela o  tom, že by rast hrubého do-

máceho  produktu  v tomto alebo budúcom  roku mal  dosiahnuť

8 %. Tento rok podľa všetkého sa  možno dosiahne 7 % a v bu-

dúcom roku  je odhad OECD  na 5 %,  vláda odhaduje 6  %. Pán

poslanec, odkiaľ ste toto číslo zobrali?

 

     Druhá poznámka  sa týka poskytovania  pomoci zo zdrojov

Európskej únie  PHARE. Musím uviesť  vzhľadom na to,  že som

mala možnosť si pozrieť všetky relevantné dokumenty, že čle-

novia vlády  v tomto prípade zavádzajú.  Poskytnutie 26 mil.

ECU na podporu podnikateľského  sektora nebolo ničím podmie-

ňované.  Rozhodne nie  tým, čo  sa uvádzalo,  že máme pustiť

zahraničných investorov do strategických  podnikov a do ban-

kového sektora. Ide o bežnú pomoc všetkým transformujúcim sa

štátom na podporu vstupu do  Európskej únie. Zase máme jeden

unikát: Slovenská republika je  jediná z transformujúcich sa

štátov a zároveň asociovaných štátov, ktorá v tomto roku ne-

čerpala pomoc zo zdrojov Európskej únie PHARE.

 

     Prosím,  odpovedzte, v  nasledujúcich rokoch  sa má po-

skytnúť zo  zdrojov Európskej únie  PHARE viac ako  200 mil.

ECU, čo je skoro 10 mld  korún. Ak sa nazdávate, že táto re-

publika ich  nepotrebuje - pričom  hovorím, že tieto  zdroje

nie sú  ničím  podmieňované, len  ich efektívnym využitím -,

tak potom povedzte, z akých  iných zdrojov týchto 10 mld ko-

rún získame.

 

     Na záver by som chcela ešte navrhnúť ešte jedno uznese-

nie Národnej rady.

 

     Národná  rada  Slovenskej  republiky  zaväzuje ministra

zahraničných  vecí, aby  informoval Národnú  radu Slovenskej

republiky  o čerpaní  bilaterálnej a  multilaterálnej pomoci

poskytnutej Slovenskej republike v roku 1996.

 

     Ďakujem.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Moric.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Ďakujem veľmi pekne, pán predseda, za slovo.

 

     Pani kolegyňa, som rád, že ste sa na to pýtali. Hovorí-

te, že  vy máte literárne  zdroje, ja mám  tiež, zrejme máme

rôzne zdroje. Vo vašich zdrojoch sa hovorí o 7 %, to, čo som

čítal,  čo sa  mi dostalo   do rúk,  tak tam  sa predpokladá

8-percentný nárast.

 

     A pokiaľ  ide o PHARE, prosím,  nepovedal som nič deho-

nestujúce. Doslova  som povedal, že  ak by sme  mali peniaze

z PHARE dostať s takými tvrdými podmienkami, ako sa nám dik-

tovalo doteraz, tak radšej takéto peniaze nechceme, pretože,

znovu citujem: "Privítame radi  partnerskú spoluprácu s ďal-

šími  záujemcami.  Uvedomujeme  si  skutočnosť,  že je nutné

vstúpiť do Európskej únie, ale nechceme tam vstúpiť ako pro-

sebníci, ale  s rovným chrbtom." Toto  som vám povedal. Čiže

nepovedal som nič dehonestujúce voči peniazom z PHARE.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte raz pani poslankyňa Schmögnerová.

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     Opakujem,  Slovenskej republike  sa nediktovali  žiadne

podmienky.

 

     Ďakujem.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Znovu pán poslanec Moric.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Ja viem,  diktovali sa, pani  kolegyňa, a veľmi  tvrdé.

Ďakujem. Viac sa k tomu už nemienim vyjadriť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Černák - faktická poznámka.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Prosím kolegu Morica, aby  sa neproducíroval pred kame-

rami a aby nehovoril o veciach, ktorým nerozumie. Za peniaze

PHARE sa tu urobila kopa  dobrej práce, kopa projektov, kopa

vzdelávania. A urážať niekoho, že nám  diktuje podmienky, to

nie je fér. Neboli žiadne  podmienky, potvrdzujem to, čo po-

vedala kolegyňa Schmögnerová. Mali by sme v snemovni hovoriť

len to, čo máme overené a čo vieme dokladovať.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Švec.

 

Poslanec J. Švec:

 

     Rád by  som informoval ctenú snemovňu,  že na poslednom

rokovaní medziparlamentnej  delegácie Európskej únie  a Slo-

venskej republiky tu, v tejto sále, spolupredsedajúci doktor

Bösch, prezident tejto organizácie, dementoval všetky vyjad-

renia, ktoré  sa týkajú akýchkoľvek  podmienok na používanie

finančných  prostriedkov PHARE.  Jediná požiadavka  je, a tá

trvá,  aby  vláda  Slovenskej  republiky predložila odpočet,

akým  spôsobom sa  tieto finančné  prostriedky používajú. To

bolo  všetko. To  bola jediná  podmienka, ktorú  si Európska

únia stanovuje.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Moric.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Pán kolega Černák, prosím ťa  pekne, veď kto teba paso-

val za ekonóma? Ty sa  pasuješ sám. Máme rovnakú školu. Naša

alma mater, pokiaľ viem,  je Slovenská vysoká škola technic-

ká, len ty  si elektrikár a ešte čosi, a  ja mám takisto dve

špecializácie. Tak prosím ťa, už o tej ekonomike tu nehovor.

Chytáš sa za peňaženku a  myslíš si, že si ekonóm. Kristepa-

ne, veď už daj s tým pokoj! (Ruch v sále.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Rosival. Prosím pokoj, páni poslanci.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Chcem  potvrdiť  slová  pani  poslankyne  Schmögnerovej

a  pána  poslanca  Černáka,  že  PHARE  nedáva  neprijateľné

podmienky.  Sám som  bol nositeľom  projektu, ktorý  súvisel

s PHARE. Môžem povedať, že značná  suma peňazí, v mojom prí-

pade  niekoľko miliónov,  prišla na  Slovensko, bola použitá

u nás v  školstve, bola použitá na  spoluprácu so zahraničím

a neboli položené žiadne, absolútne žiadne neprijateľné pod-

mienky. Jediná podmienka bola  alebo podmienky boli cestovať

do  zahraničia,  pozvať  zahraničných  kolegov, vyprodukovať

učebné texty,  nakúpiť aparáty, nakúpiť knihy.  A toto akoby

nám  bolo spadlo  z neba  v projekte,  ktorý bol financovaný

z Bruselu. Takže hovoriť o neprijateľných podmienkach je ab-

solútne zavádzajúce, pán poslanec Moric.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán podpredseda Húska.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Priatelia, myslím, že okolo  tejto kauzy, hlavne pokiaľ

ide o PHARE a jej čerpanie,  sa vedie zbytočná a mätúca voj-

na. V  podstate išlo naozaj o  to, a to treba  fakticky pri-

znať,  že v  niektorých oblastiach  Slovensko nie dostatočne

využívalo prostriedky PHARE.

 

     Na druhej  strane  fakt je ten,  že niektorí pracovníci

zodpovední za PHARE  v medzinárodnej organizácii formulovali

niektoré  memorandá, v  ktorých boli  uvedené tzv. podmienky

alebo odporúčania,  ktoré mali charakter  neprimeraného pod-

mieňovania.  Na  základe  kontaktov  a  vysvetlení, ktoré sa

uskutočnili na  viacerých úrovniach, došlo  k vyjasneniu, že

toto netreba brať ako podmienky,  že išlo o nešťastné formu-

lácie a formulácie, ktoré predniesli ľudia nižšieho rangu.

 

     Fakt je však ten, že  iba s takýmito ľuďmi sa rokovalo,

v danom prípade  vo veci úzkeho výseku  toho výpočtu, hlavne

pre oblasť reštrukturalizácie peňažníctva a reštrukturalizá-

cie podnikov.  Došlo tam k  nedorozumeniam a došlo  aj k ne-

príslušným informáciám a toto sa zbytočne naťahuje.

 

 

     Samozrejme, máme záujem, aby sme vzájomne rokovali veľ-

mi korektne a aby podmienky boli  v zhode a konformné s pod-

mienkami, ktoré majú iné suverénne štáty.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Harach.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.

 

     Je mi strašne ľúto, že tu počúvame takéto  diskusné vy-

stúpenia dvoch predstaviteľov parlamentu, ktoré môžu vyvolať

pochybnosti o tom, či sme  vôbec schopní využiť niečo, čo je

darom. Podčiarkujem, PHARE je dar Európskej  únie pre trans-

formujúce sa krajiny. Pre oblasť školstva napríklad, pán Mo-

ric, pre  oblasť vysokého školstva to  bolo ročne 6 miliónov

ECU. Pre oblasť základných a stredných škôl, ktoré ani nebo-

li dostatočne  využité z našej strany,  to bolo ročne takmer

3 až 4 milióny ECU. Skôr si treba sadnúť doma a dať dohroma-

dy dobré projekty. Každý dobrý projekt, ktorý sme na Sloven-

sku pripravili,  bol akceptovaný, pokiaľ sa  vmestil do roz-

počtu. Nevyvolávajte teda dojem, že Európska únia kladie ne-

jaké podmienky a že chce, aby  sme tam prišli zhrbení. To je

nezmysel. Európska únia nechce  mať zhrbených partnerov. Na-

opak, chce mať suverénnych partnerov, s ktorými nebudú prob-

lémy.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Moric.

 

 

Poslanec V. Moric:

 

     Pán kolega,  súhlasím s vami.  To, čo ste  povedali, je

v poriadku, ale viem, že tam boli podmienky. Ukážte mi, pro-

sím, toho vola na svete, ukážte mi toho vola na svete, ktorý

vám dá dar  bez podmienok. Pre Boha živého!  A tie podmienky

neboli celkom korektné. Povedal som  len to, nič iné. (Hlasy

v sále.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Rosival.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Pán poslanec  Moric, bol som  nositeľom projektu, ktorý

zapadal do PHARE. A môžem vám povedať, že podmienky, za kto-

rých som používal a prideľoval milióny korún, boli - nakúpiť

aparáty do školstva, o ktorých som musel vopred povedať, aké

budú. Pritom však bola ešte  možnosť to prispôsobovať.  Bolo

treba nakúpiť  knihy, bolo treba  vyprodukovať učebné texty,

bolo treba cestovať do zahraničia -  to bolo povinné - a po-

vinné bolo  pozvať zahraničných partnerov sem  k nám, ukázať

im Slovensko, nepovinný bol výlet do Tatier a ostatné spolo-

čenské veci. Pán poslanec,  mohli by ste prestať telefonovať

na momentík? Hovorím k vám.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Moric, viete,  že sme prijali také rozhod-

nutie, že do rokovacej miestnosti nebudeme nosiť žiadne apa-

ratúry.

 

 

 

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Pán poslanec, snažím sa vás a pána podpredsedu Ľuptáka,

ktorý - počul som - tiež  zapochyboval, že možno dať dar za-

darmo, presvedčiť, že je možné dať dar zadarmo a skutočne je

možné dať  dar za takých podmienok,  ako vám hovorím. Cieľom

daru,  za ktorý  nebolo treba  nič platiť,  nič vracať, bolo

zvýšiť  úroveň našich  škôl, priblížiť  úroveň našich  škôl,

v tomto  prípade  vysokých  škôl,  úrovni západných vysokých

škôl.

 

     Ďalším  cieľom bolo  v mojom  prípade nadviazať odborné

kontakty  medzi učiteľmi  slovenskými, talianskymi, španiel-

skymi, dánskymi. Ďalším cieľom bolo vyprodukovať učebné tex-

ty, ktoré by sa používali  na veterinárnych školách v týchto

krajinách. Možno  je vám to  nepochopiteľné, ale sú  "voli",

ktorí skutočne dajú peniaze za takýchto mimoriadne prijateľ-

ných podmienok. To je dar, ktorý nám skutočne spadol z neba.

O tom  vás môžem  uistiť. Bol  som za  tento dar  mimoriadne

vďačný, celá  naša škola to veľmi  ocenila, pretože sme mali

milióny, s ktorými sme narábali, vlastne ako sme chceli. Pán

podpredseda Ľupták, je možné dať  dar bez toho, že by niekto

chcel, aby sme  si dali na  hlavu nejaké  jarmo a vykonávali

neviemaké otrocké podmienky. Hovorím to z vlastnej skúsenos-

ti.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani  poslankyne,  páni  poslanci,  chcem vás upozorniť

a chcem upozorniť  najmä publikum na balkóne,  kto má u seba

telefonické aparáty a počítače,  aby ich odniesol z priesto-

rov rokovacej miestnosti.

 

     Pán poslanec Lauko.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Chcem povedať  kolegovi Moricovi, že  patrí do koalície

a včera vystúpil  v Západoeurópskej únii  s prejavom premiér

Mečiar, kde za  koalíciu, to znamená  aj za  stranu HZDS, aj

za stranu SNS, aj za stranu ZRS, pred celým európskym Parla-

mentným zhromaždením  Západoeurópskej únie povedal,  že Slo-

vensko sa chce integrovať do ekonomických štruktúr a do bez-

pečnostných štruktúr západnej Európy.

 

     To znamená, pán Moric, že  hovoríte v rozpore s tým, čo

hovoril Európe premiér našej slovenskej vlády. Pravdepodobne

to  súvisí s  tým, aký  má prístup  parlament a  koalícia aj

k takýmto významným stretnutiam a udalostiam, pretože, bohu-

žiaľ, na tomto zasadaní s  premiérom Mečiarom nikto z koalí-

cie nebol, takže ste to nemohli, páni z koalície, počuť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Predseda výboru pán Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Je pravda, že projekty PHARE dostávame prakticky zadar-

mo, ale absolútnu väčšinu týchto  projektov pre svoj  rezort

som mohol,  bohužiaľ, odložiť ad  acta, pretože po  ohromnom

množstve podkladov,  ktoré si v  predchádzajúcich kolách odo

mňa príslušné  inštitúty a sekcie  vyžiadali  (teda  nie odo

mňa, ale od príslušného rezortu), sme dostali niekoľko fúri-

kov projektov, kde som sa ako minister dozvedel, že diaľnica

z Bratislavy má viesť na Žilinu a odtiaľ na východ do Košíc,

s prechodom na Ukrajinu, čo vieme od roku 1963, pretože tak-

to bola schválená koncepcia  výstavby diaľničnej siete v bý-

valej Československej republike, neskôr  federatívnej repub-

like.  Takže značná časť týchto projektov má teoretickú hod-

notu  a veľa ráz spracovatelia spracúvajú to, čo vedia spra-

covať, a nie to, čo potrebujeme. Ale domnievam sa, že je tam

potrebná náročnosť  aj zo slovenskej  strany, aby sme  im my

určovali, čo je nám potrebné, aby sa oni nevzďaľovali do ta-

kých oblastí, ktoré sú pre slovenskú stranu bezcenné a robia

to len preto, lebo je  to pre spracovateľov - expertov PHARE

ľahké a bezproblémové.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte raz pán poslanec Moric.

 

Poslanec V. Moric:

 

     A posledný raz, pán predseda.  Už sa nebudem k tomu vy-

jadrovať,  pretože naozaj  som nepovedal  jedno jediné slovo

proti spolupráci s  kýmkoľvek, vrátane Západoeurópskej únie.

Hovorím stále o západnej Európe.  Pre mňa je stále Európa až

po Ural. Preto som hovoril, že  treba nám obchodovať 40 % na

západ, 40 % naopak, na východ, a 20 % si nechať rezervu. Po-

vedal  som, znovu  to  opakujem  a zopakujem  to sto ráz, že

v obchode musíme  byť len korektní.  Nič iné som  nepovedal.

Zdalo sa mi, že podmienky, za ktorých sme dostali isté množ-

stvo peňazí od istej organizácie, alebo myslím si, domnievam

sa - odpusťte  mi, že sa môžem aj domnievať,  že si môžem aj

slobodne myslieť -, že sú nekorektné  alebo nie sú úplne ko-

rektné. Len to som povedal.  Snažíte sa mi to vyvrátiť. Dob-

re, zrejme pravda bude niekde v prostriedku.

 

 

 

     Takže  prosím vás,  nevkladajte mi  slová, nepleťte sem

pána premiéra,  nepleťte sem ďalšie veci.  Som poslanec, som

zodpovedný sám  sebe. Tak tu  nepoukazujte - povedal  by som

- na hlúposti, ktorých som sa naozaj nedopustil a ani sa ne-

dopustím.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Pani poslankyne,  páni poslanci, chcem  vám povedať, že

pani poslankyňa Gbúrová, ktorá  pôjde prednášať, má poradové

číslo 22 a poslednú  prihlášku mám s číslom 46. Takže prosím

vás, berte do  úvahy aj toto. Odhlasovali ste  si, že budete

rokovať, kým nevystúpi posledný.

 

     Prosím, faktická poznámka - pán poslanec Glinský.

 

Poslanec J. Glinský:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážená Národná rada,

 

     chcel by  som upozorniť na jeden  fakt, podľa mňa veľmi

dôležitý. Ak niektorá krajina dosiahne 7-percentný rast, ho-

vorí sa  o hospodárskom tigrovi.  Slovensko za posledné  dva

roky dosahuje hospodársky rast 7 %.  A tento fakt by mal byť

v normálnej krajine dôvodom na nesmiernu národnú hrdosť, tým

skôr, že sme to dosiahli v ťažkých, veľmi ťažkých vnútorných

a vonkajších  podmienkach. Musím,  žiaľ, konštatovať  smutnú

skutočnosť,  že to  takmer všetky  médiá alebo  zamlčiavajú,

alebo sa  snažia zúfalo spochybniť  a očierniť túto  skutoč-

nosť, vrátane mnohých politikov. To po prvé.

 

 

     Po  druhé, tých, ktorí  spochybňujú  možnosť,  povedzme,

6-percentného  hospodárskeho rastu  v budúcom  roku, by  som

prosil, aby  túto skutočnosť brali na  vedomie aj vtedy, keď

predkladajú ďalšie požiadavky.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Bajan.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     V tejto chvíli sa mi  veľmi ťažko reaguje, lebo predpo-

kladám, že predtým bola diskusia o problémoch programov PHA-

RE alebo európskych peniazoch. Mám jednu malú poznámku. Pro-

sím   vás,  aby   sme  opäť   tento  problém   nevideli  len

bielo-čierne. Ak  sú oblasti, kde sú  problémy v komunikácii

s PHARE programom, vyriešme ich.  Ale existuje tu veľmi veľa

oblastí, ktoré fungujú a mali  by fungovať. Jednou z nich je

prihraničná spolupráca. V utorok  som sa zúčastnil vo Viedni

na konferencii práve o  takomto programe PHARE. Je priprave-

ných niekoľko  miliónov ECU. A  nebol som tam  sám, boli tam

starostovia z Čiech, Maďarska  a Slovenska. Verte, že jedno-

ducho takáto  diskusia, kde vidíme len  nejaké možnosti - o-

spravedlňujem sa za vulgarizmus - ochočenia Európy cez neja-

ké programy PHARE je predsa nezmysel. Naozaj, hovorme o kon-

krétnych veciach.  Sú tu oblasti,  ktoré živočíšne potrebuje

aj Slovenská republika.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Rosival.

 

 

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Veľmi sa  ospravedlňujem všetkým, že  zdržujem s disku-

siou o  PHARE, ale je  to veľmi dôležitá  otázka, pretože by

som bol nerád,  aby vznikol dojem, že nie  sme schopní alebo

ochotní využiť tieto prostriedky.

 

     K otázke projektov by som  chcel povedať toľko, že pro-

jekty  predkladáme my.  Moja skúsenosť  hovorí, že  ten, kto

chce peniaze  PHARE, musí vypracovať projekt  a v zahraničí,

v Bruseli mu ho buď schvália, alebo neschvália. Takže záleží

na kvalite nášho projektu, a nie na projektoch, ktoré, podľa

mojej skúsenosti, neprichádzajú zvonku.

 

     Ďalej pánu poslancovi Moricovi. Nechcem stále pristúpiť

na to, že pravda je  niekde uprostred. Pravda je jednoznačne

v tom, že  tieto prostriedky sú darované  s cieľom európskej

integrácie, povedané jedným slovom. A  aby som bol presný aj

pri limitujúcich podmienkach, tak limitujúce podmienky v mo-

jom prípade boli, že sa nesmie kúpiť auto a nábytok, ale smú

sa kúpiť len aparáty. Limitujúce podmienky pri cestovaní bo-

li v tom, že sa smie cestovať len do Európskej únie a nie do

Ameriky alebo do Japonska. A  boli aj ďalšie limitujúce pod-

mienky pri aparátoch. Keď to  mal byť aparát kúpený mimo Eu-

rópy, mimo európskeho výrobcu, tak na to muselo byť špeciál-

ne schválenie z  Bruselu. Takže toto boli limity  a veľmi by

som  prosil poslancov  a poslankyne,  aby si  nedali vštepiť

myšlienku nejakej  pochybnosti o tom, že  peniaze z PHARE sú

vazalské, špinavé alebo, ja  neviem, otrokárske alebo dajaké

také. Absolútne to nie je pravda. Sú to čisté, férové penia-

ze, darované, venované na rozvoj integrácie Európy.

 

     Ďakujem.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Lauko.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Dnes vystupujem  len druhýkrát, prepáčte  mi, že reagu-

jem, ale  musím reagovať, keďže  som zo zahraničného  výboru

a hovorí sa o zahraničnom obchode a o zahraničnej politike.

 

     Pán poslanec  Moric, integrácia do  západoeurópskych aj

ekonomických štruktúr - to nie sú hlúposti. Ani program PHA-

RE nie  sú hlúposti. Slovensko  jednoducho v zozname,  ktorý

dostávame ako  poslanci aj tohto  parlamentu - pán  poslanec

opäť telefonuje,  pán predseda, ak dovolíte,  ja reagujem na

jeho vystúpenie, a on  si tu jednoducho telefonuje diaľkovým

telefónom -  je to čosi  nehorázne, čo sa  deje. Protestujem

proti tomu, aby tu niektorí poslanci zavádzali takéto spôso-

by. Možno takéto spôsoby existujú  v krčmách, ale nie v par-

lamente.

 

     Pán poslanec  Moric dáva občanom  Slovenska zavádzajúce

informácie o pomoci z programov PHARE. Nech mi alebo nám pán

poslanec povie  jedinú podmienku, ktorú  dáva západná Európa

pri týchto programoch. Záleží  len na šikovnosti, rozumnosti

a dobrom vypracovaní projektov. Pán poslanec Moric, vo vašej

oblasti vám  chcem povedať, že  pri obede v  Paríži, kde som

bol s  predstaviteľmi Západoeurópskej únie,  pán premiér Me-

čiar  povedal, že  na  Slovensku  sa vyrába  množstvo zbraní

a zbraňových systémov.  Nech sa páči,  keď ich predáte,  tak

potom  bude na  Slovensku blahobyt.  Budeme mať  dosť peňazí

a nebudeme potrebovať peniaze z programov a projektov PHARE.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Urban.

 

Poslanec I. Urban:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som aj ja  nadviazal na to, o čom sa tu

už pred chvíľou hovorilo. Viackrát  sme sa obrátili ku škol-

stvu a chcem využiť svoju  faktickú poznámku skôr na to, aby

som dal aj návrh na zmeny v zákone o rozpočte.

 

     Dovoľte mi, aby som povedal na začiatku, že tieto návr-

hy  som  prerokoval  s  príslušnými pracovníkmi ministerstva

školstva a znejú takto: Prosím, aby sa presunuli prostriedky

vo  výške 290  mil. Sk  účelovo určené  v kapitole Všeobecná

pokladničná správa, v prílohe 5, na zabezpečenie nových škôl

a fakúlt do kapitoly Ministerstva školstva Slovenskej repub-

liky, a to na bežné výdavky 85,2 mil. Sk a na kapitálové vý-

davky 204,8 mil. Sk.

 

     V prípade, ak tento môj pozmeňujúci návrh neprejde, na-

vrhujem, aby  v časti  Všeobecná pokladničná správa v skupi-

ne 4 pod číslom 4018 znel text takto:

 

     Zabezpečenie  nových škôl,  vysokých škôl  a fakúlt  vo

výške 290 mil. Sk, s členením  85,2 mil. Sk na bežné výdavky

a 204,8 mil. Sk na kapitálové výdavky.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Ospravedlňujem sa, že ešte raz vstupujem s tým nešťast-

ným PHARE, ale v novembri 1992,  nie, v závere roka 1993 sme

boli na rokovaní ministrov  dopravy Maďarska, Poľska, Česka,

Slovenska v  Bruseli, kde sme  práve s európskymi  spoločen-

stvami  prerokúvali túto  problematiku. Tam  sa všetky štyri

zúčastnené asociované štáty zhodli na úplne spoločnom postu-

pe a to bolo  pre európske spoločenstvá značne prekvapujúce,

lebo predpokladali, že Slováci sa  tradične budú vadiť s Ma-

ďarmi  a s  Čechmi. Vôbec  to tak  nebolo. Absolútne  sme sa

zhodli  v zámeroch,  záveroch a  cieľoch, lebo  sme spoločne

konštatovali,  že to,  čo nám  v tom  čase ponúkali európske

spoločenstvá pod programom PHARE, bolo nie to, čo tieto štá-

ty potrebujú,  ale prebytok toho,  čím európske spoločenstvá

disponujú.

 

     Takže je istý stupeň nedôvery  v tejto oblasti, nie ne-

hmotnej, ale hmotnej, pretože sme tam boli ako technické mi-

nisterstvá dopravy a spojov týchto štyroch štátov, uplatnili

sme veľmi vážené pripomienky. Domnievam sa, že európske spo-

ločenstvá v tomto smere odvtedy pokročili, pretože prešli od

nehmotných  pomocí, keď  nám sem  chodili radiť penzionovaní

experti a prechádzajú postupne na iné formy.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Prosím  pani poslankyňu  Gbúrovú. Ešte  s faktickou po-

známkou vystúpi pán poslanec Volf.

Poslanec J. Volf:

 

     Pán predseda, ďakujem.

 

     Chcem reagovať na vašu poznámku  a na zmenenú situáciu,

to znamená, na počet ešte prihlásených,  na to, ako prebieha

rozprava  a navrhnúť  procedurálny návrh,  aby sme  skončili

dnešnú rozpravu o 19.00 hodine,  tak ako sa normálne končie-

va, a pokračovali v  utorok. Bude šanca väčšinu pripomienok,

doplnkov spracovať  písomne a tých  zopár doplniť v  utorok.

Myslím si, že by to bolo racionálne.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, odsúhlasili sme  niečo iné, nemôžeme hla-

sovať kontra. Pani poslankyňa Gbúrová. (Hlasy v sále.)

 

     Môžem dať o tom návrhu hlasovať - o 19.00 hodine.

 

     Ešte faktická poznámka - pán poslanec Rózsa.

 

Poslanec E. Rózsa:

 

     Vážený pán predseda,

 

     prosil by som, keby ste použili ustanovenie § 16 ods. 3

rokovacieho poriadku,  že vzhľadom na  veľký počet prihláse-

ných máte možnosť udeľovať slovo tým, ktorí majú pozmeňujúce

návrhy. Potom  by tá debata mohla  ešte trvať, ale vystúpili

by len tí, ktorí chcú  skutočne vystúpiť s pozmeňujúcimi ná-

vrhmi, ktoré môže pán spravodajca spracovať, čím by sme fak-

ticky získali čas.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán  poslanec Rózsa,  povedali ste  to rozumne  a ja si

myslím, že od tejto chvíle to budem tak robiť. Ale dám o tom

hlasovať, lebo naša snemovňa je nevyspytateľná.

 

     Prosím, budeme hlasovať o tom, že faktické poznámky bu-

dem prijímať len vtedy, keď budú k pozmeňujúcim návrhom. Či-

že všetky  faktické poznámky a  prihlášky do rozpravy  musia

byť, len  pokiaľ ide o pozmeňujúce  alebo doplňujúce návrhy.

(Ruch v sále.)

 

     Páni poslanci, pokoj.  Vystúpi pani poslankyňa Gbúrová.

Pani poslankyňa Gbúrová, prosím vás, aby ste vystúpili, hla-

sovať budeme potom.

 

     Nech sa páči, pani poslankyňa.

 

Poslankyňa M. Gbúrová:

 

     Je mi veľmi ľúto, že som  sa práve ja dostala do naozaj

nezávideniahodnej situácie. Ctím  si zákony nielen parlamen-

tarizmu, ale  aj rokovací poriadok  Národnej rady Slovenskej

republiky a som presvedčená o  tom, že ak pán poslanec Jaro-

slav  Volf dal  procedurálny návrh,  sme jednoducho  povinní

o ňom hlasovať. Je mi ľúto. (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa  Gbúrová, čakali ste  hodinu, chcel som

vám dať možnosť a hlasovať potom, takže vidím, že pokiaľ ide

o opozíciu, neplatí ani moja ústretovosť.

 

     Prosím, ideme hlasovať o návrhu pána poslanca Volfa, že

máme skončiť o 19.00 hodine,  lebo predtým sme hlasovali, že

rokujeme  do  konca.  (Hlasy  z  pléna.)  Prerušiť  rozpravu

o 19.00 hodine.

 

     Prosím, hlasujte, kto je za.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 116 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 46 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Prosím, môžeme pokračovať v rokovaní.

 

Poslankyňa M. Gbúrová:

 

     Vážená Národná rada,

     vážený pán predseda Národnej rady,

 

     dovoľte mi vysloviť niekoľko poznámok k návrhu štátneho

rozpočtu Slovenskej republiky, a to vo  vzťahu k výdavkom na

vedu a techniku na rok 1997.

 

     Uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 882/1995 bod

C5 bolo uložené  predsedovi Úradu pre stratégiu rozvoja spo-

ločnosti,  vedy  a techniky  Slovenskej republiky vypracovať

a predložiť  na rokovanie  vlády Slovenskej  republiky návrh

zákona Národnej rady Slovenskej republiky o vede a technike.

 

     Nebudem opätovne,  už po niekoľký raz  na pôde Národnej

rady  Slovenskej republiky  opakovať to,  čo sa  objavuje aj

v zmysle uznesenia v spracovanom  návrhu zásad zákona Národ-

nej  rady Slovenskej  republiky o  rozvoji a  využívaní vedy

a techniky, že potreba zákona o vede a technike v Slovenskej

republike vychádza z  prebiehajúcej transformácie ekonomiky,

ktorá mení aj postavenie vedy a techniky v spoločnosti, a že

v predkladaných zásadách zákona sa  navrhuje vedu a techniku

považovať za národné priority a jej rozvoj za jeden z rozho-

dujúcich faktorov rozvoja spoločnosti.

 

     Ak sa  pokúsime v globále oboznámiť s výdavkami Sloven-

skej republiky na vedu a techniku v roku 1997, kde sa úhrnne

počíta s 3 226 461 tisíc Sk, predstavuje to isté mierne zvý-

šenie oproti minulým rokom v kvantitatívnom ukazovateli, nie

však vo  vzťahu k celkovým  predpokladaným výdavkom štátneho

rozpočtu na rok 1996. K tomu pristupuje aj existujúca inflá-

cia. Pozitívom sa javí, že  sa v jednotlivých kapitolách re-

zortov na  vedu a techniku  počíta s účelovo  viazanými pro-

striedkami na štátne objednávky a  úlohy RVT v zmysle § 2011

a § 2015.

 

     Chýba mi však, že sa  v kapitole rozpočtu pre spomínaný

Úrad stratégie  rozvoja spoločnosti, vedy a techniky Sloven-

skej republiky s  účelovo viazanými finančnými prostriedkami

na vytvorenie  Fondu vedy a  techniky neuvažuje, ba  dokonca

ani v  časti Všeobecná pokladničná správa,  napriek tomu, že

práve  v tejto  položke je účelovo  viazaná suma 290 mil. Sk

na  zabezpečenie nových  vysokých škôl  a fakúlt  zriadených

k 1. septembru 1997.

 

     Podobne sa  mohlo rátať i s  vyčlenením menšej, ale za-

kladajúcej sumy na pripravovaný  Štátny fond vedy a techniky

už v roku 1997. Alebo je zriadenie fondu opäť tradične v ne-

dohľadne?  Veď o  jeho potrebe  dobre vieme  a systematicky,

žiaľ, bez konkrétnych výsledkov,  aj diskutujeme na pôde Ná-

rodnej rady už 6 rokov a nič sa nemení, ostávajú jedine sľu-

by a presvedčujú sa presvedčení.

 

     Prečo to spomínam v  tejto časti rozpravy? Predovšetkým

preto,  že v  spomínanom spracovanom  materiáli návrhu zásad

zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rozvoji a využí-

vaní vedy, ktorý bol v  júli roku 1996 spracovaný spomínaným

ústredným orgánom štátnej správy za účasti vedeckej komunity

Slovenskej republiky a napokon  predložený aj do Úradu vlády

Slovenskej republiky,  sa o zriadení  fondu píše: "O  ďalšom

osude tohto materiálu však, žiaľ, ďalej nič nevieme. Dôleži-

té je, že zásady sú na svete, treba ich prerokovať a do pol-

roka 1997  môže byť na svete  aj paragrafové znenie zákona."

Práve v tomto návrhu zásad (konkrétne v predkladacej správe)

sa konštatuje, že významným a  novým prvkom v systéme finan-

covania vedy a techniky je štátny fond a ďalej sa explicitne

píše, že v procese legislatívnej prípravy je zákon o Štátnom

fonde rozvoja vedy a techniky, ktorého zásady boli odovzdané

na rokovanie Legislatívnej rady vlády 26. 2. 1996 s uvažova-

nou účinnosťou od januára 1997.

 

     Žiaľ, fond ani dnes  ešte nemáme legislatívne priprave-

ný,  aj keď  existencia podobných  fondov v  iných rezortoch

existuje a  plní si svoju  funkciu. Neexistuje, a  to aj na-

priek tomu, že v predkladanom materiáli zásad sa konštatuje,

že pôsobenie novej formy financovania  v podobe fondu by vy-

tvorilo širší priestor na podporu účelového financovania po-

žiadaviek vedy a techniky doteraz  neuplatňovanými formami a

že účelové  financovanie aktivít v  oblasti vedy a  techniky

formou dotácií prostredníctvom fondov je vo vyspelých kraji-

nách  veľmi  rozšírené  a  plní  úlohu  katalyzátora kvality

výskumno-vývojových kolektívov.

 

     Čo treba urobiť? Dotiahnuť legislatívny proces najmä vo

vzťahu k zásade číslo 10 -  Štátny fond rozvoja vedy a tech-

niky, jeho zriadením zákonom Národnej rady Slovenskej repub-

liky v súlade so  zákonom Národnej rady Slovenskej republiky

číslo 303/1995 Z. z. o  rozpočtových pravidlách a už dnes mu

v návrhu štátneho  rozpočtu vytvoriť finančnú  bázu podobne,

ako  je to  na zabezpečenie  nových vysokých  škôl a fakúlt,

ktoré sú  zriadené k 1. 9. 1997 -  taktiež  ešte neexistujú-

cich, ale  zákonom Národnej rady Slovenskej  republiky sa tu

počíta so sumou 290 mil.  Sk v položke Všeobecná pokladničná

správa, alebo priamo v  rozpočtovej kapitole Úradu pre stra-

tégiu rozvoja vedy a spoločnosti v Slovenskej republike.

 

     A teraz  pozmeňujúci návrh. Navrhujem  presunúť položku

z rezervy vlády Slovenskej republiky vo výške 100 mil. Sk zo

Všeobecnej  pokladničnej správy  na zabezpečenie  a pokrytie

Štátneho fondu rozvoja vedy a techniky vo výške 100 mil. Sk.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte 4 minúty.

 

Poslankyňa M. Gbúrová:

 

     Druhý návrh - použiť  zo zvýšenia príjmovej časti štát-

neho  rozpočtu o  1,1 mld  z odvodu  zo zisku Národnej banky

Slovenska 100 mil. Sk na potreby Štátneho fondu rozvoja vedy

a techniky a presunúť 100 mil. Sk do Všeobecnej pokladničnej

správy na zabezpečenie pokrytia  Štátneho fondu rozvoja vedy

a techniky.

 

     Vážená Národná  rada, svoj ďalší  návrh zdôvodním veľmi

rýchlo, pretože sa k nemu  vyjadril pán poslanec Moric. Týka

sa Detského domova v Necpaloch.

 

     Som si  vedomá toho, že situácia  vo viacerých detských

domovoch je kritická a vyžaduje si systematické riešenie. Od

1. 1. 1997 detské  domovy patria pod gestorstvo ministerstva

práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré bude mať nad nimi od-

bornú a metodickú pomoc.  Finančné problémy budú v kompeten-

cii krajskej štátnej správy.

 

     Nechcem pochybovať o  dobrých úmysloch krajskej štátnej

správy v sociálnej oblasti, ale  myslím si, že by bolo možné

riešiť tento  problém aj prostredníctvom  štátneho rozpočtu.

Starý kaštieľ  v Necpaloch podlieha reštitúcii  a je v dezo-

látnom stave. Stropy vo vnútri budovy sú podopreté drevenými

stĺpmi, hrozí  ich prepadnutie. Hygienická  situácia v tomto

detskom domove  je vážna. Pritom  vedľa starej budovy  je už

hotová nová budova detského domova, kde je potrebné realizo-

vať už len vnútorné práce. Ide o sumu 20 mil. Sk.

 

     Pozmeňujúci návrh:  Navrhujem v kapitole  Všeobecná po-

kladničná správa znížiť rezervu vlády z 500 mil. na 480 mil.

Sk, zvýšiť o sumu 20 mil. Sk  kapitolu  ministerstva  práce,

sociálnych  vecí a  rodiny s  účelovým viazaním  na dostavbu

Detského domova v Necpaloch.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem vám.  Ďalej vystúpi pán poslanec  Farkas a pri-

praví  sa  pani  poslankyňa  Schmögnerová. Faktická poznámka

- pán poslanec Urban.

 

Poslanec I. Urban:

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi  ešte pre prípad,  že nebudú schválené  moje

predchádzajúce dva pozmeňujúce návrhy, aby som navrhol tretí.

 

     V kapitole  Všeobecná  pokladničná  správa  v skupine 4

pod číslom 4018 nahradiť  text "zabezpečenie nových vysokých

škôl a fakúlt zriadených k  1. 9. 1997" textom "zabezpečenie

nových vysokých škôl a fakúlt zriadených v roku 1997".

 

     Ďakujem.

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Farkas.

 

Poslanec P. Farkas:

 

     Vážená Národná rada,

 

     vzťah  štátneho  rozpočtu  k  poľnohospodárskej  výrobe

v predloženom návrhu sa značne zmenil. Chcem tu vyjadriť na-

šu spokojnosť s tým, že po toľkých rokoch sa už našli nejaké

prostriedky  na zvýšenie  dotácií agrokomplexu,  ale máme aj

určité  pochybnosti  o  racionálnom  a  efektívnom rozdelení

týchto  prostriedkov. Poslanci  nášho hnutia  každoročne pri

prerokúvaní návrhu  štátneho rozpočtu tu  na pôde parlamentu

vyjadrili svoju nespokojnosť s nedostatočným krytím požiada-

viek  tohto  rezortu  a  poukázali  na najvážnejšie problémy

a dôsledky s tým súvisiace. Z hľadiska pôsobenia ekonomickej

politiky  v  súčasnom  období  poľnohospodárstvo patrí medzi

najzložitejšie rezorty našej ekonomiky. Problémy sú veru ne-

malé, rozvoj málo dynamický a vzťahy nadmieru zložité, ťažko

zvládnuteľné. Poukazuje  na to aj  predložený návrh štátneho

rozpočtu, kde  sú zvýšené výdavky  smerujúce do agrokomplexu

na úrovni 3 mld Sk. Je  to veľká suma, ale istotne nevykryje

objektívne požiadavky tohto rezortu.

 

     A teraz  mi dovoľte, aby som  poukázal na niektoré naše

obavy  súvisiace  s  týmito  takpovediac navyše poskytnutými

prostriedkami zo štátneho rozpočtu.

 

     Podľa nášho hodnotenia  rast transferu do Štátneho fon-

du trhovej regulácie je  potrebný jednak na elimináciu škôd,

ktoré  tu  vznikli  nelegálnym  vývozom  obilia  za rok 1995

a 1996, čo  je jednoznačne zavinené  vysokopostavenými funk-

cionármi v  jednotlivých rezortoch. Na  druhej  strane tieto

prostriedky budú potrebné na ovládnutie domáceho trhu s obi-

lím a s inými poľnohospodárskymi  produktmi. Aj takýmto spô-

sobom bude chcieť vláda zamedziť,  aby nedošlo zo strany pr-

vovýroby  k avizovanému  zvýšeniu predajných  cien produktov

poľnohospodárstva. Prípadná  snaha zo strany  Štátneho fondu

trhovej regulácie o ovládnutie  domáceho trhu s pevne stano-

venými cenami je nerealistická  cesta a môže mať ďalekosiah-

le následky pre ďalšiu  existenciu a vývoj poľnohospodárstva

vzhľadom na fakt, že  ceny vstupov do poľnohospodárstva veru

nie sú a ani nebudú garantované.

 

     Na hospodárske výsledky  poľnohospodárskych podnikov má

mimoriadne  dôsledky neúnosné  roztvorenie cenových  nožníc.

Tento problém treba riešiť  komplexne a neodkladne. V našich

podmienkach bezpríkladný nárast  cien vstupov do poľnohospo-

dárstva sa  dá tlmiť do určitej  miery dotáciami, ktoré budú

pôsobiť protiinflačne.  Keď je  tento dotačný balík nedosta-

točný, ako je to u nás, je možné očakávať prudký nárast cien

poľnohopodárskych  výrobkov  všade  tam,  kde funguje trhové

hospodárstvo, kde štát nezamedzí takémuto vývoju a neprenáša

celú ťarchu takéhoto vývoja  na bedrá poľnohospodárov s pou-

kázaním na udržanie cenovej hladiny potravín.

 

     Dotačná politika v agrokomplexe  je u nás upravená pla-

tobným  výnosom  ministerstva  pôdohospodárstva  ešte z roku

1995. Ako všetci vieme, na  tento účel budú poskytované pro-

striedky zo štátneho rozpočtu o 1,6  mld Sk viac  než v roku

1996. V súvislosti s tým však vzniká určitá nejasnosť v tom,

na aké  tituly budú vyčerpané. Podľa  nášho hodnotenia tieto

prostriedky by mali byť čerpané na podporu ďalšej produkčnej

schopnosti poľnohospodárskej výroby.

 

     Preto navrhujem, aby tieto navyše poskytnuté prostried-

ky zo štátneho  rozpočtu vo výške 1,6 mld  Sk boli rozdelené

úmerne na  nasledujúce dotačné tituly podľa  čerpania v roku

1996, podľa výnosu  ministerstva pôdohospodárstva na poskyt-

nutie  dotácií -  na obstaranie  osív, sadív,  priemyselných

hnojív,  zachovanie genofondu  šľachtenia, rast  genetického

potenciálu, proexportné aktivity, kvalitu kravského, ovčieho

a kozieho mlieka, hovädzieho a jahňacieho mäsa, cukrovej re-

py, komplexné  využitie závlah, ozdravovanie  chovov, rozvoj

agroturistiky,  ekológiu, bonifikáciu  úrokov z poskytnutých

úverov, trvalú zmenu kultúry.

 

     Ďalším vážnym problémom  súčasného poľnohospodárstva je

zadlženosť poľnohospodárskych podnikov. V predloženom návrhu

štátneho rozpočtu  na rok 1997  je navrhnutá účasť  štátneho

rozpočtu na ozdravovaní portfólia bánk  v sume 2 mld Sk. Po-

dľa výkladu  predkladateľa vo výbore  ako aj na  tomto pléne

bude značná časť,  a to 800 mil. až 1  mld Sk, poskytnutá na

oddlženie,  odpustenie  starých  záväzkov poľnohospodárskych

podnikov. V  súvislosti s tým chcem  vysloviť určité výhrady

a názor.

 

     Po prvé - nepoznáme princíp, metódu rozdelenia navrhnu-

tej  sumy. Nebude  poskytnutá na  oživenie, prípadne  rozvoj

poľnohospodárskej  výroby, ale  odpustením starých  záväzkov

poľnohospodárskym podnikom bude poskytnutá pomoc iba bankám,

ktoré stoja  pred privatizáciou a  v predchádzajúcich rokoch

uzavreli s poľnohospodárskymi  podnikateľskými subjektmi ne-

výhodné úverové zmluvy. Teda  v predprivatizačnej etape bánk

vláda má  snahu, takpovediac, očistiť stôl  od starých nedo-

bytných  úverov a  takýmto spôsobom  vytvárať prijateľnejšie

podmienky  pre budúcich  privatizérov. Teraz  už nemáme  ani

najmenšie pochybnosti  už o tom,  že ich privatizácia  potom

prebehne iba na základe politických princípov.

 

     Po  druhé  -  vláda  podľa  nás pristupuje neracionálne

k riešeniu otázky oddlženia  poľnohospodárskych podnikov od-

pustením starých záväzkov. Takéto nesplácané staré úvery ma-

jú - česť  výnimkám  -  väčšinou  len  neschopné alebo menej

schopné a zle fungujúce poľnohospodárske podniky. Schopnejší

a lepší hospodári pristupovali k  riešeniu tejto otázky zod-

povednejšie a už dávno  splatili svoje staré záväzky. Väčši-

nou neschopní už  od roku 1993 čakajú na to,  že štát im od-

pustí staré záväzky.

 

     Ďalší problém pri hodnotení takéhoto stavu je v tom, že

navrhnutým  krokom  vlády  budú  diskriminovaní akurát lepší

hospodári, ktorí by si zo štátneho rozpočtu zaslúžili výraz-

nejšiu podporu, ktorí pracujú  organizovane na základe dlho-

dobých programov, idú racionálne za svojimi cieľmi...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte dve minúty.

 

Poslanec P. Farkas:

 

     ...nečakajú  na oddlženie  prípadne odpustenie  starých

záväzkov zo strany štátu.

 

     Po  tretie  -  proces  privatizácie  štátnych  majetkov

v poľnohospodárstve sa  už chýli ku koncu.  Zostáva ešte iba

pár podnikov,  ktoré treba sprivatizovať.  Na rôznych fórach

už odznela taká argumentácia  zo strany predstaviteľov vlád-

nej koalície, že práve  preto boli jednotlivé štátne podniky

privatizované za také nízke ceny, lebo podniky sú značne za-

dlžené a  všetky záväzky prechádzali  na privatizérov. Preto

by bolo neseriózne vo vzťahu  k verejnosti, ako aj vo vzťahu

k iným podnikateľským subjektom, keby boli tieto záväzky od-

pustené.

 

     A teraz  mi dovoľte, aby  som podal aj  k tejto oblasti

jeden pozmeňujúci návrh.

 

     Dávam  návrh, aby  z prostriedkov,  ktoré sú  určené na

ozdravovanie portfólia  bánk v hodnote  2 miliárd Sk,  mohli

byť oddlžené  všetky  podnikateľské subjekty, ktoré neprešli

privatizačným  procesom  cez  Fond  národného  majetku.  Ide

o tzv. veľkú privatizáciu.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán  poslanec. Pani poslankyňa Schmögne-

rová a po nej je prihlásený pán Ásványi.

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážené dámy a páni,

 

     v rozprave  k správe o  štátnom rozpočte za  I. až III.

štvrťrok 1996 som sa  snažila poukázať na niektoré negatívne

tendencie v  slovenskom hospodárstve. Držala  som sa suchých

argumentov, dúfajúc, že podpredseda  vlády a minister finan-

cií bude  na ne reagovať analogickým  spôsobom. Pán minister

financií však na ne nereagoval s výnimkou deficitu zahranič-

ného obchodu vôbec.

 

     Moje upozornenia boli vážne a dobre myslené. Môžem pri-

jať vašu hru, pán minister, a  tváriť sa, že je všetko v po-

riadku. Ak však chce vaše hnutie  vo voľbách v roku 1998 vy-

hrať a ak  vyhrá, spadne to, čo táto vláda dnes ignoruje, do

lona tomu istému hnutiu. Asi vám potom nepoďakuje. Nepoďaku-

je vám však predovšetkým  radový človek, ktorý bremeno nesie

a bude niesť ešte viac.

 

     Vedela som  veľmi presne, čo hovorím,  keď som vás, pán

minister, upozorňovala na nezahrňovanie príjmov z emisie dl-

hopisov do  príjmov štátneho rozpočtu. V  roku 1997 si takto

chcete zvýšiť príjmy štátneho rozpočtu  o 8 mld Sk. Povedzte

teda svojim kolegom, že môžu v rozpočte na rok 1997 rozdeliť

ďalších 8  mld Sk. Uspokojíte  tým mnohých a  získate ďalšie

politické body. Dočasne. Zdá  sa mi zbytočné dávať akékoľvek

rady,  poukazovať na  riziká hospodárskeho  rozvoja, na úzke

miesta v štátnom rozpočte. Kto  nemá uši na počúvanie, nepo-

čúva. Ušetrím  vám čas, obmedzím sa  vo svojom vystúpení iba

na niektoré legislatívne otázky a návrhy s nimi súvisiace.

 

     Zákon o štátnom rozpočte navrhuje novelizovať 21 zákon-

ných noriem. Takáto prax umožňuje vláde presadiť účelové no-

velizácie zákonov, ktoré  majú bezprostredne pomôcť zabezpe-

čiť realizáciu  zákona o štátnom  rozpočte. Zákon o  štátnom

rozpočte sa týmto nadraďuje nad ostatné zákony. To, že sa do

právneho prostredia zanáša neistota,  že sa aj podnikateľské

prostredie v  dôsledku toho stáva  neistým, sa nezohľadňuje.

Do zákona o štátnom rozpočte sa okrem toho zahrnuli aj nove-

lizácie, ktoré by mohli byť, keby sa posudzovali samostatne,

značne  kontroverzné. Kalkuluje  sa s  tým, že  pozornosť sa

sústredí na  kapitoly rozpočtu a novelizácie  sa preto ľahko

presadia.  Dovoľte, aby  som  poukázala  na niektoré  z nich

a podala pozmeňujúce návrhy.

 

     Článok II návrhu zákona o štátnom rozpočte upravuje zá-

kon číslo  303/1995 Z. z. o  rozpočtových pravidlách. V bode

číslo 8 sa  navrhuje, aby sa zrušila výnimka  z časového po-

užitia prostriedkov štátneho rozpočtu  pre štátne fondy tak,

že tieto prostriedky budú môcť byť použité len do konca roz-

počtového roku. Predkladateľ to zdôvodnil tak, že dotácie zo

štátneho rozpočtu do štátnych fondov  sa v priebehu roka ne-

čerpajú  a ukladajú  sa na  úložkách. V  roku 1996 možno ako

príklad uviesť Štátny fond na podporu rozvoja bývania, ktorý

z 800 mil. Sk čerpal iba 30 %. Preto zámer nútiť štátne fon-

dy dotácie používať  je zdôvodnený. Nazdávam sa však, že do-

datok v bode  8, ktorý určuje, aby výnosy  z takto uložených

prostriedkov boli príjmami štátneho rozpočtu, je dostatočným

donucovacím prostriedkom. Ak štátne fondy budú na konci roka

povinné prebytky  odviesť do štátneho rozpočtu,  bude ich to

nútiť  rozhadzovať koncom  roka zdroje,  ako sme  to poznali

v minulom režime.  Preto navrhujem v  bode číslo 8  ponechať

slová "s výnimkou dotácií štátnym fondom".

 

     V  článku III  sa upravuje  zákon číslo  273/1994 Z. z.

o zdravotnom  poistení, v ktorom navrhujem vypustiť bod čís-

lo 4, ktorý zavádza pokutu až  do výšky 500 Sk v prípade ne-

splnenia povinnosti nahlásiť zmenu poisťovne. Zavedením cen-

trálneho registra bude možné  všetky zmeny uskutočniť priamo

v ňom bez  zbytočného úradovania, a teda aj bez pokutovania.

(Šum v sále.)

 

     Dúfam, že mi nebudete počítať  aj čas, kým čakám na po-

zornosť svojich kolegov.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vám plynie čas, pani poslankyňa.

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     Ja dúfam, že ho nebudete počítať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ja nie, stopky to počítajú. Máte päť minút.

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     V  článku III a v článku IV novelizujúcom  zákon  číslo

273/1994 a 274/1994 Z. z. o zdravotnej poisťovni a sociálnej

poisťovni  sa zvyšuje  percento z  príjmov určené  na tvorbu

správneho fondu z 3 % na 4 %. Argumentuje sa, že v zahraničí

je  to predsa  ešte viac.  Aj v  zahraničí sú vysoké správne

náklady podrobované kritike a  nepoznám dôvody, pre ktoré by

sme mali opakovať ich  chyby. Oddelenie predtým Národnej po-

isťovne, neskôr  sociálnej a zdravotných  poisťovní prebehlo

pomerne rýchlo,  napríklad v porovnaní  s Českou republikou,

kde sociálne  poistenie nie je  dodnes oddelené od  štátneho

rozpočtu. Má to aj svoje pozitívne stránky, ale aj negatívne

stránky - niekoľko stomiliónové zvýšenie správnych nákladov,

o ktoré sa ukrátili základné fondy.

 

     Druhý  návrh rozpočtu  Všeobecnej zdravotnej poisťovne,

ktorý musel zohľadniť návrh štátneho rozpočtu, upozorňuje na

jeden paradox. Výdavky správneho fondu Všeobecnej zdravotnej

poisťovne  vzrastú o  110,937 mil., na 750,171 mil., výdavky

základného fondu sa znížia o  1,67 mld. Navrhuje sa znižovať

výdavky na  zdravotné služby a  lieky a zvyšovať  výdavky na

správne náklady. Nie je azda vhodné pri všeobecnom nedostat-

ku šetriť aj na správnych nákladoch? Navrhujem preto v člán-

ku III vypustiť bod číslo 11 a  v článku IV bod číslo 4. Na-

zdávate sa, že je prijateľné, keď nemá nemocnica ani na chi-

rurgické nite, a pritom sú  peniaze napríklad na kúpu luxus-

ného  zariadenia?  V  návrhu  rozpočtu  Sociálnej  poisťovne

správny fond má dosiahnuť výšku  1 867 mil. Nechcem spochyb-

ňovať túto úroveň...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Tri minúty.

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     ...ale žiadam,  aby sa aj tu  šetrilo, aby sa nešetrilo

iba na dôchodkoch a sociálnych dávkach.

 

     Článok XVIII upravuje zákon číslo 511/1992 Zb. o správe

daní a  poplatkov. V bode  číslo 4 sa  navrhuje zaradiť nový

§ 23a, ktorý zavádza sankcie  za porušenie povinnosti zacho-

vávať mlčanlivosť, ak nejde  o trestný čin. Predkladateľ na-

vrhuje uložiť sankcie až do výšky 500 tisíc korún. Zdôvodne-

nie § 23a vo výbore  riaditeľkou pani Šimkovou bolo, že táto

novelizácia vychádza z požiadaviek  OECD. Nadväzujem azda na

diskusiu, ktorá tu bola pred chvíľkou, prečo v tomto prípade

ustupujete požiadavkám OECD. Ani vtedy som sa nemohla zdržať

poznámky, že naši vládni  úradníci nevedia rokovať so zahra-

ničnými  inštitúciami. Nazdávam  sa však, že aj  tento návrh

sleduje iné  zámery. Pokuta 500  tisíc korún je  štvorročnou

mzdou priemerného daňového úradníka.  Je to dostatočná sank-

cia  na to,  aby sa  podnikatelia mohli  daňovému úradníkovi

vyhrážať a zastrašovať ho a aby daňový úradník svoje prípad-

  podozrenia z  porušenia zákona  nikomu neposkytol.  Táto

sankcia bude  brániť vykonávať funkciu správcu  dane s plnou

vážnosťou. Jej výsledkom bude  zníženie príjmovej časti roz-

počtu. V snahe zabrániť tomu navrhujem § 23a vypustiť.

 

     Pán predsedajúci, vzhľadom na to, že moje ďalšie návrhy

si vyžadujú dlhší čas ako zvyšnú poldruha minútu, podala som

si ďalšiu  prihlášku do diskusie.  Ak mi ani  ten čas nebude

stačiť, podám si ešte jednu.

 

     Ďakujem zatiaľ za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja. Pán  poslanec Harach - faktická poznámka.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Pán predseda, mám procedurálny  návrh. Kamery sú vypnu-

té, možno skutočne rokovať vecne,  k rozpočtu. Je veľmi žia-

duce, aby pri tomto dôležitom bode a zákone okrem kompetent-

ného pána podpredsedu vlády boli  aj ostatní ministri. Je po

pracovnom čase, my tu budeme  rokovať. Myslím si, že to isté

môžu  urobiť iní  ústavní činitelia,  členovia vlády vrátane

pána premiéra.

 

     Prosím, dávam procedurálny návrh,  aby sme dovtedy pre-

rušili rokovanie pléna, a prosil  by som vás, aby ste požia-

dali o účasť pána premiéra a ostatných členov vlády a pokra-

čovali potom, keď budú prítomní.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec, páni ministri majú všetci písom-

nú pozvánku aj osobné pozvánky  na dnešné poobedie, teda ve-

dia, že  rokovanie prebieha. Navrhujem,  aby sme pokračovali

ďalej a  osobne pôjdem ešte zatelefonovať  vláde, že čakáme,

aby  prišli. Prosím,  nepredlžujme si  to. Súhlasíte  s tým?

Alebo mám  dať hlasovať o  vašom návrhu? (Hlas  poslanca Ha-

racha: Hlasovať, pán predseda.) Hlasovať? Prosím.

 

     Pán  poslanec  Harach  dal  návrh,  aby  sme  prerušili

schôdzu a  počkali, kým neprídu  členovia vlády. Ja  som dal

druhý  návrh, aby  sme  neprerušili  a pôjdem  osobne pozvať

predstaviteľov vlády, hoci vedia, že prebieha schôdza.

 

     Prosím,  hlasujme najskôr  o návrhu  pána poslanca  Ha-

racha. Hlasujeme o prerušení s  tým, že počkáme, kým neprídu

predstavitelia vlády.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 98 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 32 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 35 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Budeme pokračovať.

     (Šum v rokovacej sále.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Mikloško - faktická poznámka. Nech sa páči.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Vzhľadom  na to,  že neprešiel  pozmeňujúci návrh  pána

poslanca Haracha,  navrhujem, aby sme  aspoň počas rokovania

o rozpočte dali tam, kde sedí  pán premiér, jeho bustu a aby

sme tak rokovali.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem za veľmi vtipný  návrh. Pokračujeme v rokovaní.

Pán poslanec Ásványi, máte slovo. Pripraví sa pani poslanky-

ňa Bartošíková.

 

Poslanec L. Ásványi:

 

     Vážená Národná rada,

     vážení páni ministri,

 

     o  téme  stavebného  sporenia  sa  zmienili už niektorí

predrečníci. Dovoľte, aby som vám predostrel...

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pani kolegyne aj kolegovia,  prosím vás, dávajte pozor,

počúvajme sa navzájom.

 

Poslanec L. Ásványi:

 

     Dovoľte,  aby som  vám predostrel  pohľad videný mojimi

očami a predložil aj  doplňujúci návrh. Zákon číslo 310/1992

o stavebnom sporení v  § 8 ods. 4 po  uplynutí 6-ročnej doby

sporenia dáva stavebnému sporiteľovi  možnosť zobrať úver do

výšky naplnenia cieľovej sumy alebo  vybrať celý vklad a ús-

poru bez požiadania úveru,  alebo sporiť ďalej. Vyhláška mi-

nisterstva financií  číslo 40/1992 v §  4 ods. 2 jednoznačne

potvrdzuje, že  nárok stavebného sporiteľa  na štátnu prémiu

nezaniká, ak stavebný sporiteľ  zmluvu zruší po šiestich ro-

koch sporenia  od jej  uzatvorenia, bez uplatnenia nároku na

stavebný úver.

 

     V rámci  týchto legislatívnych pravidiel  Prvá stavebná

sporiteľňa ponúkla verejnosti zmluvné podmienky pre sporite-

ľov s  úmyslom stavať, riešiť  si otázku bývania,  ale i pre

tých,  ktorí chceli  využiť výhodný  spôsob sporenia  aj bez

pevného úmyslu na stavebnú činnosť. Žiadny špekulatívny úmy-

sel, veď  sa všetko robilo  pred verejnosťou a  pod dohľadom

finančných orgánov.  Som presvedčený, že  aj podmienky tohto

sporenia, teda návrh zmluvy,  boli prerokované a odsúhlasené

vyššími finančnými orgánmi.

 

     Príkladná osveta a účinná  propagácia mali za následok,

že približne 800 tisíc občanov  sa zapojilo do tohto spôsobu

sporenia,  za krátky  čas vložilo  do účelového  fondu toľko

prostriedkov, že sa môžu poskytovať úvery na výstavbu a zve-

ľaďovanie  bytov  za  veľmi  výhodných  podmienok úrokovania

a splácania  úveru.  Nejde  o  možnosť nejakého regionálneho

významu. Úvery v rámci  tohto sporenia predstavujú miliardy,

podstatne viac,  ako môže  poskytnúť Štátny fond rozvoja bý-

vania, nehovoriac o tom, že výsledky sporenia majú priaznivý

vplyv na znižovanie inflácie a na platobnú bilanciu.

 

 

     Návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štát-

nom rozpočte  na rok 1997 v  článku I § 7  ods. 2 vyplatenie

štátnej prémie chce viazať na splnenie podmienok stanovených

v § 11  písmenami a) až  e) zákona Slovenskej  národnej rady

číslo 10/1992 o stavebnom sporení, t. j. vyplatiť len v prí-

pade použitia  na stavebné účely.  Pôvodné znenie zákona  na

splnenie  tejto  podmienky  viaže  poskytnutie  úveru. To je

pochopiteľné, chce  zamedziť čerpaniu veľmi  výhodného úveru

na iný účel, napríklad na nákup  auta, ako sa tu už spomína-

lo. Táto novela zákona je nedomyslená a nepresná. Nestanovu-

je, odkedy  sa chce postupovať  týmto  spôsobom. Ak sa myslí

na dátum dňa účinnosti zákona, t. j. od 1. januára 1997, po-

tom ide o retroaktivitu. Zákon chce spätne pozmeniť podmien-

ky zmluvy  o stavebnom sporení a  v sporiteľovi chce vyvolať

otázku, v  akom štáte to  žije. Treba u  nás pokaziť všetko,

čomu sa  darí? Okolitému svetu,  ktorého podnikatelia a  fi-

nančné  kruhy  vložili  svoje  prostriedky podľa obojstranne

prijatej dohody  o investovaní, chceme znovu  ukázať, že nie

sme dôveryhodní  partneri. V prípade  Prvej stavebnej spori-

teľne to platí exaktne.

 

     Ak by  v spomínanom paragrafe  novely bolo uvedené,  že

zmena platí v prípade zmlúv o stavebnom sporení uzatvorených

po dni účinnosti zákona, t. j. po 1. januári 1997,  odradili

by sme mnoho potenciálnych sporiteľov, ktorí sa nevedia jed-

noznačne rozhodnúť,  či budú stavať, alebo  chcú iba výhodne

sporiť. Nehromadili  by sa prostriedky  v doterajšom objeme,

čo by  spôsobilo  zníženie  možnosti  poskytovania  úverov a

hlavne neumožňovalo  by poskytovať splatnosť úveru  až do 18

rokov. Takýto zásah by bol škodlivý.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Päť minút.

 

 

 

Poslanec L. Ásványi:

 

     Ak skutočne  chceme zatrhnúť vyplatenie  štátnej prémie

tým priateľským sporiteľom, ktorí chcú po šesťročnom sporení

voľne použiť celú úsporu s  prémiou a úrokmi, porušíme regu-

lárne  uzatvorenú  zmluvu,  oklameme  dobromyseľného človeka

a finančne ho  poškodíme aj na úrokoch.  Veď sadzba úroku na

vklady  a aj  na prémie  je 3-percentná.  Otázkou je,  či ho

chceme pripraviť  aj o úroky poskytnuté  na pripísanú štátnu

prémiu. Nie  je povedané, ako chceme  vyrovnať rozdiel medzi

3-percentným úrokom tu poskytovaným a možným úrokom na vklad

v komerčnej banke napríklad na výpovednú dvojročnú lehotu vo

výške 12 až 13 % úrokov.

 

     Vážení  kolegovia,  vážené  kolegyne,  pri mojom hrubom

prepočte na  prípad ročného sporenia  15 tisíc korún,  čo je

najbežnejšia suma,  tento rozdiel v miere  úrokov za 6-ročné

obdobie je 23 tisíc korún.  Na prémiách by sme ukrátili spo-

riteľa a pre štátne financie by sme ušetrili 36 tisíc korún.

Celkový obnos poškodenia sporiteľa  by predstavoval viac ako

60 tisíc Sk, vrátane  úrokov z pripísaných prémií. Nedovoľme

si takéto hazardovanie s dôverou občanov, takéto narušovanie

legislatívnych pravidiel v našom štáte. Vyzerá to tak, akoby

naša republika  bola v takom krajnom  stave, že finančná moc

si dovolí, obrazne povedané, siahnuť  do vrecka občana a vy-

tiahnuť tie peniaze, ktoré mu tam včera v súlade s predpismi

dala. Znovu opakujem, ako nás budú posudzovať naši zahranič-

ní partneri a najmä budúci potenciálni partneri?

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Tri minúty.

 

 

 

Poslanec L. Ásványi:

 

     Podporujem  prijatie  bodu  číslo  16  spoločnej správy

o vypustení odseku 2 § 7 v  článku I návrhu zákona a odporú-

čam doplnenie  pozmeňujúcich návrhov o vypustení  slov "§ 11

písm. a) až e)" v bode 4  článku XX návrhu,  ktorý nadväzuje

na zmysel bodu 16 spoločnej správy.  Ak návrh v bode 16 spo-

ločnej správy a moje odporúčanie k článku XX nebude prijaté,

odporúčam takýto doplňujúci návrh:

 

     V prerokovanom  zákone  v článku I § 7 doplniť nový od-

sek  3 s takýmto znením:  "Podľa odseku 2 sa bude postupovať

v prípade zmlúv  o stavebnom  sporení  uzatvorených po 1. 1.

1997",  alebo ak  je to  legislatívno-technicky správnejšie,

"po účinnosti tohto zákona".

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pekne.  Slovo    pani poslankyňa Bartošíková

a pripraví sa pán poslanec Volf.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážená Národná rada,

 

     s ohľadom na časový limit sústredím sa iba na prednese-

nie pozmeňujúcich návrhov a ich zdôvodnenie. Začnem s návrh-

mi, ktoré avizoval pán spoločný spravodajca, dotýkajúcimi sa

bodov 41 až 43 spoločnej správy.

 

 

     K článku  XV - za  novooznačený bod 5  sa vkladajú nové

body 6 a 7, ktoré znejú:

 

     Bod 6. V § 24 ods. 2 písm. a) a h) znejú:

 

     "a) odpisy hmotného majetku  a nehmotného majetku (§ 26

až 33),

 

     h) nájomné vrátane nájomného za  veci s právom kúpy na-

jatej veci,  ale u daňovníkov účtujúcich  v sústave jednodu-

chého  účtovníctva len  vo výške  pripadajúcej na  príslušné

zdaňovacie obdobie, a to bez ohľadu na deň platby."

 

     Navrhovaným spresnením písmena  a) sa odstraňujú nejas-

nosti pri uplatňovaní odpisov z hmotného a nehmotného majet-

ku. Spresnenie ustanovenia pod písmenom h) je potrebné z to-

ho dôvodu, že bez tohto  spresnenia by sa citované ustanove-

nie vzťahovalo iba na daňovníkov účtujúcich v sústave jedno-

duchého účtovníctva, čo nebolo zámerom tejto úpravy.

 

     Bod 7. § 24 ods. 2 písm. j), bod 4 vrátane poznámok pod

čiarou k odkazom 21b a 21c znie:

 

     "4. Príspevky na stravovanie zabezpečované prostredníc-

tvom iných subjektov a poskytované za podmienok ustanovených

osobitným predpisom (odkaz 21b) maximálne do výšky 55 % ceny

jedného  hlavného jedla  v priebehu  jednej pracovnej zmeny,

najviac však do výšky 55  % stravného poskytovaného pri pra-

covnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpi-

su (odkaz  21c). Ak je  stravovanie poskytované vo  vlastnom

zariadení  prostredníctvom  iných  subjektov, zahrnie  sa do

výdavkov suma  rovnajúca sa najviac 55 % úhrnu cien hlavných

jedál. Ak je stravovanie  poskytované vo vlastnom zariadení,

zahrnú sa do výdavkov náklady do výšky 55 % z úhrnu zúčtova-

ných nákladov vynaložených a spojených so stravovaním."

 

     Poznámky pod čiarou k odkazom 21b a 21c znejú:

 

     "21b - § 140 ods. 1 a 2 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky číslo 206/1996 Z. z.,  ktorým sa mení a dopĺňa Zá-

konník práce a menia sa  a dopĺňajú zákony v oblasti zamest-

nanosti."

 

     "21c - zákon  číslo  119/1992  Zb. v  znení  neskorších

predpisov."

 

     Doterajšie body 5 a 6 sa prečíslujú ako body 8 a 9.

 

     Nakoľko  zákon číslo  119/1992 Zb.  o cestovných náhra-

dách,  na  ktorý  navrhované  ustanovenie odkazuje, upravuje

výšku stravného v závislosti od dĺžky trvania pracovnej ces-

ty v troch časových pásmach a z navrhovaného znenia nevyplý-

va, z  akej sumy stravného sa  vypočítava výška príspevku na

stravovanie, ktoré je možné zahrnúť do daňových výdavkov, je

potrebné tento návrh spresniť. Navrhovaným spresnením sa od-

straňuje  nedostatok  a  zlaďuje  sa  znenie daňového zákona

s novelizovaným znením § 140 Zákonníka práce.

 

     K  bodu 43  spoločnej správy  za novooznačený  bod 9 sa

vkladajú nové body 10, 11 a 12, ktoré znejú:

 

     "Bod 10. V § 30 ods. 1 v odpisovej  skupine 5 sa nahrá-

dza číslovka 50 číslovkou 40.

 

     Bod 11. V § 31 ods.  1 v odpisovej  skupine 5 sa nahrá-

dza číslovka 1,0 číslovkou 1,5  a číslovky 2,0 sa nahrádzajú

číslovkami 2,5.

 

     Bod 12. V § 32 ods.  1 v odpisovej  skupine 5 sa nahrá-

dzajú číslovky  50 číslovkami 40  a číslovka 51  sa nahrádza

číslovkou 41."

 

     Doterajšie body 7 až 11 sa prečíslujú ako body 13 až 17.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Päť minút.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Pri  realizácii  zámeru   skrátenia  tohto  odpisovania

v piatej  skupine z  50 na  40 rokov  nepostačuje zmeniť iba

znenie § 30 ods. 1, ale treba vykonať zmeny aj v paragrafoch

31 a 32, ktoré upravujú ročné odpisové sadzby a koeficienty.

 

     Za novooznačený bod 17 sa dopĺňa bod 18, ktorý znie:

 

     Bod 18. V § 41 odsek 19 znie:

 

     "Odsek 19. Pri zmene odpisovej skupiny hmotného majetku

a nehmotného majetku  vykonanej v prílohe  k zákonu o  zmene

doby  odpisovania ročnej  odpisovej sadzby  a koeficientu je

daňovník  povinný  vykonať  zmenu    odpisovaného  majetku

a postupovať  podľa nej  v tom  zdaňovacom období,  v ktorom

zmena  nadobudla  účinnosť,  pričom    uplatnené odpisy sa

spätne neupravujú.  V nadväznosti na  zmenu doby odpisovania

je potrebné v prechodnom  ustanovení upraviť postup daňovní-

kov pri odpisovaní majetku,  ktorý bol nadobudnutý a odpiso-

vaný už pred účinnosťou tohto zákona."

 

     V článku XV v bode 3 sa na konci pripája táto veta:

 

     "Spôsob  zisťovania  rozdielu  medzi  cenou  dohodnutou

medzi osobami uvedenými v písmenách  a) až c) a cenou dohod-

nutou medzi  nezávislými osobami v  bežných obchodných vzťa-

hoch  ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym pred-

pisom.

 

     Spresňuje sa ustanovenie v článku  XV bod 3 vzhľadom na

spôsob zdaňovania nadnárodných  spoločností a stanovenie do-

hodnutej ceny  medzi personálne prepojenými  osobami a nezá-

vislými osobami, ako i vo väzbe na vstup Slovenskej republi-

ky do OECD."

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ostávajú tri minúty.

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Dovoľte mi ešte predložiť návrh na doplnenie návrhu zá-

kona Národnej  rady Slovenskej republiky  o štátnom rozpočte

na rok 1997 a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

 

     V článku XIX sa za bod 5 vkladá nový bod 6, ktorý znie:

 

     Bod 6. V § 229 ods.  3 sa v druhej  vete slovo "presia-

hol" nahrádza slovom "nepresiahol".  Doterajší bod 6 sa pre-

čísluje ako bod 7.

 

     Ide o úpravu ustanovenia  Colného zákona, ktorá sa týka

možnosti odpísania nevymožiteľného  nedoplatku sumy cla. Do-

terajšia formulácia  má za následok  zablokovanie mechanizmu

vymáhania z  nezaplatenej sumy cla,  čo v konečnom  dôsledku

negatívnym smerom ovplyvňuje príjmy štátneho rozpočtu.

 

     V článku XXII odsek 7 znie:

 

     "Odsek 7. Ustanovenie § 18  ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej  republiky číslo  566/1992 Zb.  o Národnej  banke

Slovenska sa v roku  1997 uplatní na ustanovovanie úrokových

sadzieb, rámcov  splatnosti a ďalších  podmienok obchodov so

Slovenskou republikou v súlade s článkom I § 2."

 

     Nové navrhované znenie odseku 7 článku XXII zabezpečuje

previazanosť s článkom  I § 2 ods. 1  návrhu zákona Národnej

rady  Slovenskej republiky  o štátnom  rozpočte, čo  pôvodné

znenie nezabezpečovalo.

 

     Pán predsedajúci,  ďakujem za slovo.  Svoje pripomienky

odovzdám pánu spravodajcovi. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo  má pán poslanec  Volf. Pripraví sa  pán

poslanec Kováč.

 

Poslanec J. Volf:

 

     Vážené dámy a páni,

 

     vzhľadom na  atmosféru v tejto sále,  časový stres, vy-

nechám  hodnotenie  tohto  rozpočtu,  ktoré  aj  tak vyplýva

z kontextu a každý  si ho môže urobiť sám, a zameriam sa len

na zmeny a doplnky, ktoré navrhujem.

 

     Prvá zmena sa týka  už chronicky známeho problému pois-

ťovní, myslím si, že nemusím ani hovoriť, prečo sa tieto ná-

vrhy dávajú. Objavili sa  nakoniec aj vo viacerých stanovis-

kách, ku ktorým sa pripájam  a dávam tento návrh zmeny nemo-

cenského  poistenia,  dôchodkového   zabezpečenia  v  súlade

s pôvodným znením  zákona a, samozrejme, s  bázou, ktorá vy-

plýva zo súčasne platnej minimálnej mzdy.

 

     Druhý návrh  sa týka zmeny  zákona o daniach  z príjmov

v znení neskorších predpisov. Domnievam  sa, vzhľadom na to,

že sa tu navrhujú určité zmeny, že bolo  by žiaduce, aby pa-

ralelne s  tým prebehli zmeny, ktoré na jednej strane pomôžu

školstvu  v  oblasti  zabezpečenia  zdrojov. Preto navrhujem

v tomto  zákone  doplniť  § 19  o písmeno  o),  ktoré  znie:

"o)  príjmy  stredných  škôl,  školských zariadení, vysokých

škôl, fakúlt alebo iných pracovísk vysokých škôl získané ich

podnikateľskou  činnosťou, ak  sa takto  získané prostriedky

použijú na financovanie ich činnosti a úloh podľa osobitných

predpisov".

 

     Je to  návrh, ktorý, ak  by bol akceptovaný,  určite by

pomohol financovaniu  najmä vysokých škôl,  ale aj stredných

odborných učilíšť.

 

     Ďalej v návrhu zákona o  daniach z príjmov, resp. nove-

lizácie, ktorá je súčasťou návrhu zákona o štátnom rozpočte,

navrhujem vypustiť § 19 písm. p) a  § 41 ods. 21. Ide v pod-

state  o známu  novelizáciu, ktorá  diskriminovala ostatných

podnikateľov oproti privatizérom z priamych predajov.

 

     Návrh číslo 4  sa týka návrhu zákona o  dani z pridanej

hodnoty. V návrhu zákona o  štátnom rozpočte sa presúva per-

cento DPH  pri určitých výrobkoch, produktoch,  v rámci sta-

vebnej výroby. Domnievam  sa, a nielen ja, že  tu hrozí pre-

draženie  bytovej výstavby,  ktoré na  svojich pleciach budú

potom znášať tí, ktorí si  budú byty kupovať. Domnievame sa,

že v  značnej časti týchto  položiek nie je  oprávnenie, aby

došlo k presunu do vyššej  percentuálnej sadzby, a preto dá-

vam návrh  vypustiť  z návrhu § 7 odsek  11 a automaticky čo

s tým  súvisí, teda  ponechať §  10 ods.  2. (Hlas z pléna.)

Z kontextu to tak  vyplýva. Pokiaľ to tak nie  je, tak samo-

zrejme, že to upravíte podľa vlastného.

 

     Ďalší návrh číslo 5 sa týka  zákona o správe daní a po-

platkov. Domnievam sa, myslím, že už to tu zaznelo, že sank-

cia, ktorá  je navrhovaná v § 23a, je  privysoká.  Navrhujem

nahradiť sumu "500 tisíc Sk" sumou "50 tisíc Sk".

 

     Ďalšie  návrhy sa  dotýkajú zmien  a doplnkov  v návrhu

rozpočtov kapitol na rok 1997. Všeobecná pokladničná správa,

výdavky, skupina 1: navrhujem  zvýšiť dotáciu výrobným druž-

stvám invalidov zo  45 920 tisíc na 55 920  tisíc, teda o 10

mil., a to na položku stroje  a zariadenia v kontexte na vý-

robné družstvá, ktoré sme  mali možnosť navštíviť. Napríklad

v Piešťanoch, kde je nedostatok investícií a kde by táto vec

pomohla invalidom realizovať sa a vytvárať aj určité hodnoty.

 

     Ďalej navrhujem v položke Všeobecná pokladničná správa,

výdavky, skupina  8  zvýšiť výdavky na  mestskú hromadnú do-

pravu z 1 179 800 tisíc o 500 tisíc korún na kapitolu trans-

fery.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ešte päť minút.

 

Poslanec J. Volf:

 

     V položke Všeobecnej pokladničnej správy mám ešte jeden

návrh, je to dostavba objektu  Inorga v Prešove pre Zväz po-

stihnutých civilizačnými chorobami. Prosím a žiadam uplatne-

nie sumy 1 500 tisíc  korún na dostavbu tohto objektu, ktorý

je prakticky vo vysokom stupni rozostavanosti a podľa vyčís-

lenia len takáto  suma chýba na to, aby  objekt mohol fungo-

vať. V  podstate v súčasnosti  tento objekt je  vlastne mimo

funkcie a stojí tento zväz mesačne 40 tisíc korún len na to,

aby tento objekt  bol strážený. Myslím si, že  by išlo o po-

ložku nie vysokú, ale užitočnú.

 

     V položke Ministerstva hospodárstva Slovenskej republi-

ky - to je môj ďalší  návrh - navrhujem zvýšiť deputát uhlia

dôchodcom z klasických 9,7 mil. na 10,4 mil. Vychádzam z to-

ho, že táto suma by mala byť valorizovaná, pretože v podsta-

te cenové položky sa menia a ona bola vlastne pôvodne smero-

vaná na objem, na objemové položky.

 

     V položke Ministerstva  dopravy, pôšt a telekomunikácií

Slovenskej  republiky  navrhujem  bežné  transfery zvýšiť na

osobnú železničnú dopravu  z 2 200 mil. korún  na 4 800 mil.

korún. Vychádzam z dokladovaného deficitu, ktorý táto osobná

železničná doprava vykazuje na budúci rok, a ktoré, ak nebu-

dú pokryté  najmä po prijatí  zákona, ktorý umožní  nákladnú

dopravu pre iných prepravcov  ako železničnú dopravu Sloven-

skej republiky, zrejme by padli na plecia nás, občanov.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ešte tri minúty.

 

Poslanec J. Volf:

 

     Ďalej navrhujem  doplniť položku, ktorá  vypadla, možno

aj  omylom, a  to je  Slovenská pošta, štátny podnik, Banská

Bystrica  500  mil.  korún  na  zabezpečenie aspoň základnej

funkčnosti, pretože podľa analýz, ktoré sú k dispozícii, ani

zvýšenie taríf,  ktoré sa očakáva v  budúcom roku, nepokryje

straty tejto inštitúcie.

 

     A konečne posledný návrh.  V položke  Krajské úrady pre

potreby kultúry v krajoch navrhujem pre Krajský úrad Žilina,

konkrétne pre mesto Martin položku  20 mil. Sk na zabezpeče-

nie  činnosti  Centra  národnej  kultúry  vo  väzbe na zákon

o Martine,  ktorý, žiaľ,  platí, ale  nemá v  sebe klauzuly,

ktoré by  sa dotýkali financovania. Domnievame  sa, že tento

zákon by  sa mal novelizovať,  ale kým k  novelizácii dôjde,

navrhujeme  aspoň  určité  zabezpečenie  financií cez štátny

rozpočet.

 

     To sú moje návrhy, ktoré odovzdám pánu spravodajcovi.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Kováč. Pripraví sa

pán poslanec Árpád Duka-Zólyomi.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte, aby som  predniesol niekoľko pozmeňujúcich ná-

vrhov. Pán predsedajúci, mám na ruke hodinky, takže vás pro-

sím, aby  ste ma nerušili svojimi poznámkami o čase. Skončím

včas.

 

     Dovoľte  mi,  aby  som  navrhol  prvý pozmeňujúci návrh

- v  tlači 544a  bod 39  spoločnej správy  vyňať na osobitné

hlasovanie.

 

     Pokúsim sa zdôvodniť,  o čo mi ide. V  tomto bode výbor

pre zdravotníctvo a sociálne  veci navrhol, aby nedochádzalo

k zníženiu  odvodov z  lotérií, hazardných  hier, stávkových

hier a stávkovej činnosti do štátneho rozpočtu. Chcel by som

upozorniť ctenú snemovňu, aby si spočítali, koľko stojí ten-

to štát  liečba ľudí, ktorí sú  závislí  od hazardných hier,

na tzv. gamblerov, pričom ide o ľudí, ktorí sú prakticky ne-

vyliečiteľní, môžu  byť len abstinujúci  gambleri. Na jednej

strane vynakladáme finančné prostriedky na to, aby sme tých-

to ľudí liečili, a na druhej  strane práve organizátorom ta-

kýchto  hier znižujeme  odvody do  štátneho rozpočtu. Myslím

si, že je to konštruktívny návrh, ktorý prispieva predovšet-

kým  k príjmovej  časti kapitoly  rozpočtu a  má svoj určitý

význam aj  z hľadiska, povedzme, nášho, zdravotného. Podotý-

kam, že v zdravotnom výbore  sme sa zhodli všetci - koalícia

i opozícia -, s výnimkou  dvoch koaličných poslancov, hlaso-

vali všetci za tento návrh. Pán poslanec Švec hlasoval proti

tomuto návrhu, myslím aj s  pánom poslancom Derfényim. To je

môj prvý pozmeňujúci návrh.

 

     Druhý pozmeňujúci  návrh sa týka  § 9 zákona  o štátnom

rozpočte, kde navrhujem v  písmene b) vypustiť slová "zníže-

nej o 45 bodov". Dnes  sme skutočne svedkami drastického zá-

sahu do  verejných fondov, ktorý  vykonáva štát prostredníc-

tvom zákona o štátnom rozpočte, zasahuje drastickým spôsobom

do  ich rozpočtu  a súčasne  veľmi negatívne  ovplyvňuje ich

ďalšiu vývojovú finančnú politiku  na budúce roky. Chcem po-

vedať,  že namiesto  vymeriavacieho základu  2 700  korún sa

štát rozhodol platiť svoj príspevok z vymeriavacieho základu

245 korún. To je absurdné, to nie je ani 9 % toho, čo by mal

štát odovzdávať.

 

     V  čase, keď  sme  tvorili  zákon o  Národnej poisťovni

(žiaľ, členovia  tejto vlády alebo značná  časť členov tejto

vlády tam vtedy nebola), zvažovali sme, aké percentá nasadiť

pre  zamestnancov, aké  percentá nasadzovať  pre štát.  A po

veľmi  zrelej úvahe  sme zvážili,  že za  vymeriavací základ

treba zobrať minimálnu mzdu.  Pretože minimálna mzda je eko-

nomická kategória, ktorá podlieha zmene na základe rastu ži-

votných základov, odráža sa potom aj zvýšená potreba finanč-

ných zdrojov pre poisťovne. Preto  si myslím, že je nezodpo-

vedné dobre  sa rozbiehajúcu finančnú  a ekonomickú politiku

Sociálnej poisťovne  zraziť na kolená  týmto prístupom. Uve-

domme si,  že ak tento krok  spravíme, zakladáme tým vlastne

zostupný proces  Sociálnej poisťovne, ktorá  bola pripravená

svojou dobrou ekonomickou  politikou vytvoriť dostatočné re-

zervy v základnom fonde, tak ako to všetky sociálne poisťov-

ne tohto typu robia, to znamená, že majú troj- až šesťmesač-

nú rezervu. V tejto chvíli rezerva bude veľmi nízka.

 

     Na druhej strane štát ukladá, aby táto poisťovňa reali-

zovala valorizáciu dôchodkov a  aby realizovala aj valorizá-

ciu  nemocenského, to  znamená zvýšila  z 250  na 300 korún.

Prepočítal  som, že  z  prebytkov  možno rátať  maximálne so

6,8-percentnou valorizáciou  dôchodkov. Je to  z priemerných

čísel, možno to bude o niečo nižšie, možno o niečo viac...

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ešte päť minút.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     ...ale je  to v každom  prípade suma, ktorá  bude ťažko

kryť predpokladanú infláciu, ktorú predpokladá štátny rozpo-

čet, a bude ťažko kryť ďalšie nárasty, o ktorých sa tu neho-

vorilo  - nárasty,  ktoré avizovali  jednotlivé rezorty,  to

znamená zvýšenie cien základných potravín tak, ako to avizo-

val  minister  pôdohospodárstva,  zvýšenie  taríf dopravného

a ďalšie. Teda môj  návrh je, aby sa do  fondov odvádzala tá

suma, ktorá sa odvádzala v roku 1996. Hrdíme sa, že nám ras-

tie hrubý  domáci produkt, hrdíme sa,  že nám prudkým tempom

rastie ekonomika, takže sme takmer prehriati ako kotol plnej

pary, sme tiger, či  Švajčiarsko strednej Európy, myslím si,

že sa môžeme takto správať aj k poisťovni.

 

     Ďalej by som navrhoval  ďalší pozmeňujúci návrh v tlači

544b písm. B-IV  ods. 5  písmená a) až e) na osobitné hlaso-

vanie, a to jednotlivo podľa  písmen. Sú to  práve tie sumy,

ktoré patria zdravotníctvu, či už na očkovanie, na zdravotné

školy atď.

 

     No a  konečne môj posledný  návrh, ktorý smeruje  možno

ani  nie k  situácii tohtoročného  rozpočtu, ale  k situácii

rozpočtu na rok 1998. Ten  pozmeňujúci návrh je do článku XV

predkladaného  zákona  zaradiť  nový  odsek  12, ktorý znie:

"V § 19 vypustiť písmeno p)."

 

     Na priblíženie, čo to je. Tento paragraf písm. p) znie,

že od dane sú oslobodené príjmy pripadajúce na výnos získaný

z titulu  zníženia záväzku  pri odpustení  časti kúpnej ceny

Fondu národného majetku, prípadne Slovenským pozemkovým fon-

dom  pri prevode  majetku štátu  na iné  osoby. Preložené do

ľudskej reči a do  slovenčiny, môj návrh odstraňuje nerovno-

právnosť  občanov pred  daňovým zákonom,  pretože privatizér

nemusí platiť,  ale malý podnikateľ  musí platiť. Privatizér

nemusí platiť, ale živnostník áno. Každý občan tejto krajiny

by mal mať rovnaké práva.

 

     Práve preto,  že sa dá  očakávať, že neprejde  návrh na

zvýšenie  príspevku pre  Sociálnu poisťovňu  a jej  situácia

v roku 1998 bude podstatne horšia aj podľa analýz, o ktorých

nám povedal  predseda správnej rady pán  docent Tkáč, myslím

si, že založenie zvýšeného príjmu prostredníctvom daní pomo-

cou tohto návrhu na rok 1998 pomôže riešiť túto situáciu.

 

     Myslím si, že som dodržal  časový limit. Ďakujem vám za

pozornosť. Návrhy odovzdám v písomnej forme.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.  Nech  sa  páči,  slovo    pán  Duka-Zólyomi

a pripraví sa  pán poslanec Černák. Pardon,  s faktickou po-

známkou pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Mám  skutočne faktickú  poznámku. Rád  by som upozornil

kolegov, že upozornenie predsedajúceho  na plynutie času pre

vystupujúceho je  bežné aj v  takých inštitúciách, akými 

Parlamentné zhromaždenie Rady  Európy  alebo Západoeurópskej

únie, a preto si myslím,  že poznámka, ktorú na začiatku po-

vedal pán poslanec Kováč, je  neprimeraná a nevhodná na túto

pôdu.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Máte slovo, pán poslanec Duka-Zólyomi.

 

Poslanec Á. Duka-Zólyomi:

 

     Pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     budem  stručný,  bez  zvláštneho  úvodu predkladám šesť

pozmeňujúcich návrhov.

 

     Prvý pozmeňujúci návrh: V § 6 ods. 1 v bode b) nahradiť

číslo "96,57 %" číslom "92 %" a číslo "3,43 %" číslom "8 %".

 

     Druhý  pozmeňujúci  návrh:  V §  6 ods. 1 zaradiť  nový

bod b) v znení: "dane  z príjmov fyzických osôb z podnikania

a inej samostatnej zárobkovej činnosti vo výške 40 % príjmom

štátneho  rozpočtu a  vo výške  60 %  príjmom rozpočtu obcí.

A v odseku 2 za text "písmeno a)" vsunúť text "a písmeno b)".

 

     Navrhujem prideliť 51,45 %  výnosu cestnej dane obciam,

čo zodpovedá  podielu miestnych komunikácií  z celkového po-

dielu komunikácií  ciest v Slovenskej republike, a preto môj

tretí pozmeňujúci  návrh znie: V  § 5 ods.  2 nahradiť číslo

"70 %" číslom "48,55 %". V § 6 ods. 1 písm. c) nahradiť čís-

lo "30 %" číslom "51,45 %".

 

     Preto, lebo  si uvedomujem, že s  týmito opatreniami sa

zníži príjem  štátneho rozpočtu, navrhujem  tieto opatrenia:

To je štvrtý pozmeňujúci návrh: Rozpočet kapitoly Slovenskej

informačnej  služby  znížiť  o  50  %, rozpočet ministerstva

obrany o 10 % a rozpočet kapitoly Úradu vlády o 20 %.

 

     Piaty  pozmeňujúci  návrh  znie: V  prílohe 5 - Rezervy

štátneho rozpočtu v kapitole ministerstva kultúry prostried-

ky na kultúru menšín zvýšiť na 140 mil. Sk.

 

     Šiesty pozmeňujúci návrh: Vyčleniť z kapitoly minister-

stva  školstva účelové  prostriedky vo  výške 10  mil. Sk na

rozvoj metodiky vyučovania slovenského jazyka podľa Skabelo-

vej a Bonovej a na  vydávanie učebníc a metodických materiá-

lov.

 

     To je všetko. Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Slovo má  pán poslanec Černák a pripraví

sa pán poslanec Nagy.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení členovia slovenskej vlády,

     kolegyne a kolegovia,

 

     stanovisko k štátnemu rozpočtu  ako  celku  už formulo-

val exminister  financií pán kolega Filkus.  Dovoľte mi nie-

koľko poznámok a potom niekoľko procedurálnych návrhov, kto-

ré poslanci za Demokratickú  úniu prednášali predovšetkým vo

výbore pre životné prostredie,  ktorý ostal jediným výborom,

kde sa  dá ešte to, čo  považujeme za správne a  za rozumné,

presadiť a dostať do spoločnej správy.

 

 

     So záujmom som hľadal  rozvojové impulzy, o ktorých nám

pán Kozlík  hovoril dvakrát z tohto  miesta. Dvakrát hovoril

o tom, že je rok skromnosti a že rozpočet na rok 1997 už bu-

de rozpočet rozvojový. Pripúšťam snahu a konkrétne kvitujem,

že  sa našli  prostriedky v  oblasti podpory  exportu, ktoré

konkrétnymi aktivitami  v sume približne  pol miliardy korún

sa budú snažiť odstrániť túto Achillovu pätu Slovenskej eko-

nomiky. Ale aj tak sa zamýšľam,  úplne z iného súdka, ako je

pre mňa zvykom, čo vlastne Slovensko potrebuje a čo rozpočet

a ako to rieši.

 

     Pána  podpredsedu vlády  Kalmana si  vážim ako človeka.

Bol som na Horehroní, a keď  som bol v Polomke, spomínali na

to, ako im sľúbil, že Drevokombinát sa rozbehne. Drevokombi-

nát sa  nerozbehol. Ale zaujalo ma,  keď starostka povedala:

Pán Černák, mali  sme tu 10-12 pôrodov do  roka a teraz máme

1-2. Nehovoriac o tom,  že rómske obyvateľstvo štandardne si

udržuje,  dokonca zvyšuje  svoj výkon  v tejto  oblasti. Ale

zamyslel som  sa nad tým,  z čoho asi  taká priemerná rodina

žije. (Už nehovorím pre televízne kamery, pán kolega, tie sú

už vypnuté.)  Keď si človek spočíta  priemerný zárobok dvoch

ľudí a najmä ich náklady  na živobytie, neprekvapuje ma, keď

sa  stretávam s  mladými ľuďmi,  ktorí hovoria  - nemôžem sa

oženiť, nemôžem  sa vydať, lebo si  to nemôžem ešte dovoliť,

neuživil by som rodinu. A myslím  si, že jednou z priorít by

mala  byť otázka  natality, podpory  mladých rodín, skutočne

podpory budúcnosti, a nielen hasenia toho, čo horí.

 

     Pán premiér sa v jednom dialógu v Markíze v Politikfóre

označil za pragmatického politika,  že rieši tie veci, ktoré

treba riešiť vtedy,  keď je potrebné ich riešiť.  Je to síce

prístup  racionálny,  ale  zďaleka  nie pragmatický, pretože

pragmatik  pamätá  aj  na  to,  čo  príde  o niekoľko rokov.

A z tohto pohľadu  náš rozpočet veľmi málo pamätá  na to, že

nie je  potrebné len udržať makroekonomickú  stabilitu a sú-

strediť sa na skromnosť, aj  to len v niektorých oblastiach,

ale  že je  potrebné pamätať  aj na  rozvoj. Viete, ťažko sa

vysvetľuje po mítingoch ľuďom rok skromnosti, keď 300 milió-

nov dostane Devín banka, keď si  premiér kúpi auto za 10 mi-

liónov korún,  za čo by  sa dali dokončiť  možno dve škôlky.

Ale, prosím, je to už jeho  problém a on to musí vysvetľovať

svojim voličom.

 

     Vo výbore  pre životné prostredie sme  sa zamerali pre-

dovšetkým na  oblasť, ktorá je  blízka životnému prostrediu.

A s poľutovaním  musíme konštatovať, že  Fond životného pro-

stredia je  pomaličky jediný reálny  prvok rozpočtu, kde  je

oproti roku 1996 výrazný  pokles. Starostovia chodia za tých

pár tisíc, pár desaťtisíc "šúp", ktoré minister umelecky do-

káže spolu s fondom rozdeliť medzi desiatky obcí, sú schopní

urobiť konkrétne akcie. Celkovo sa hovorí o tom, že rozpočet

na rok 1997 rešpektuje približne tú istú východiskovú hladi-

nu ako rok 1996, ale v tejto jednej oblasti ju nerešpektuje.

 

     A preto vás snažne  prosím, kolegyne, kolegovia, nielen

preto, že  nedobrovoľne sedím v tomto  výbore, ale aj preto,

že  mám na  starosti komunálnu  sféru v  Demokratickej únii,

podporte  návrh, ktorý  nežiada  miliardu,  hoci tú  by bola

strašne treba, ani pol miliardy, ale jednoducho dostať to na

úroveň  vlaňajška a  o 200  mil. Sk  zvýšiť rozpočet,  resp.

transfer do Fondu pre životné prostredie prostredníctvom ka-

pitoly ministerstva životného prostredia.

 

     Preto  by som  žiadal, pán  spoločný spravodajca, vyňať

bod číslo 21  na samostatné hlasovanie. Je tam aj návrh, ako

dostať týchto 200 miliónov, a  to 100 miliónov zo Slovenskej

informačnej služby a 100 miliónov z rezervy vlády.

 

     Dámy a páni, takisto  žiadam vyňať na samostatné hlaso-

vanie aj  bod číslo 22.  Bol som v  ZŤS Dubnica. Po  štyroch

plačlivých rokoch a po sľuboch, ktoré urobili prakticky...

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     5 minút.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     ...všetky  politické  garnitúry, ktoré tu  sedia, sa už

nedá spoliehať, alebo hovoriť o  tom, že dostanú úver garan-

tovaný vládou, ktorý sa bude riešiť možno ešte tri-štyri me-

siace. Potrebujú  okamžitý impulz a  ten okamžitý impulz  by

výrazne pomohol aj obrane  a modernizácii armády, to znamená

aj  za  cenu  prehĺbenia  deficitu  rozpočtu  zvýšiť výdavky

o 500 mil.  korún v kapitole  ministerstva obrany a  účelovo

ich viazať  na modernizáciu armády.  Inými slovami povedané,

zakúpila by sa jedna batéria zariadení, ktoré musia byť naj-

prv overené  v slovenskej armáde, aby  následne mohli využiť

veľmi  dobré  marketingové  východiskové  situácie, ktoré by

mohli oživiť strojárstvo na Považí.

 

     Dámy a páni, takisto  žiadam vyňať na samostatné hlaso-

vanie bod číslo 23.

 

     Ako manažér  si zakladám na  presnosti a za  posledných

pár týždňov,  pár mesiacov, kdekoľvek sa  v Bratislave vybe-

riem, všade prídem neskoro. Tie obrovské zápchy, neschopnosť

zaparkovať  - jednoducho  je potrebné  riešiť dopravný nosný

systém v hlavnom meste a nepozerať  sa na to, že Kresánek je

opozičný primátor a že tu opozícia zvíťazila, ale pozerať sa

na to tak, že je to naše hlavné mesto, naša krásavica na Du-

naji. A  tí, ktorí majú  praktické skúsenosti s  cestovaním,

myslím  najmä  tých  poslancov,  ktorí  bývajú v Bratislave,

pravdepodobne podporia bod číslo 23,  ktorý hovorí o tom, že

už je potrebné čosi robiť s dopravou v Bratislave. Už to bo-

lo potrebné robiť dávno, už  je päť minút po dvanástej, ale,

prosím, podporte  aj tento bod, ktorý  žiadam vyňať na samo-

statné hlasovanie.

 

     Dámy a páni, zameral som  sa ešte konkrétne aj na prob-

lematiku ministerstva priemyslu, ale predovšetkým na priori-

tu cestovného ruchu. Nebudem už  komentovať  minulosť a  to,

ako sa  dali prostriedky zo  štátneho rozpočtu efektívnejšie

využiť v prospech cestovného ruchu v rokoch 1995 a 1996, ale

jednoducho  skúsenosti zo  sveta, skúsenosti  s prvým  rokom

Slovenskej agentúry  pre cestovný ruch hovoria  o tom, že ak

by  dostala to,  čo dostávajú  v priemere  európske krajiny,

t. j. jedno percento  z obratu,  tak by  sa to mohlo výrazne

prejaviť  na zvýšení  príjmov štátneho  rozpočtu. Preto  vás

prosím, podporte aj tento bod, ktorý je v spoločnej správe.

 

     Dámy a  páni, posledný bod,  na ktorý by  som vás chcel

upozorniť, je ochrana spotrebiteľa. Tu prítomný pán podpred-

seda  vlády bol  presvedčený, že  registračnými pokladnicami

priškrtí  burzových  predajcov.  Ale,  žiaľ,  veľmi často sa

stretávame s  tým, že ľudia  si kúpia nohavice,  dvakrát ich

operú a nohavice stratia farbu,  zbehnú sa a oni nevedia, čo

s tým. Jednoducho tu absentuje ochrana spotrebiteľa. Vo sve-

te je veľmi bežné, že pokuty a penále, ktoré vyberú kontrol-

né orgány...

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Dve minúty.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     ...sa čiastočne  vracajú na výchovu spotrebiteľa a pre-

to by  som odporúčal, aby sme  k tomuto pristúpili aj  u nás

a aby sme z pokút,  ktoré vyberie Slovenská obchodná inšpek-

cia - je to približne 100 miliónov ročne -, 10 %, ale najme-

nej 2 milióny korún  viazali účelovo na podporu mimovládnych

organizácií, ktoré sa zaoberajú ochranou spotrebiteľa. Sú to

predovšetkým časopisy, ktoré sú  veľmi populárne a ľudia ich

radi čítajú, ktoré poučujú  spotrebiteľa o jeho právach, po-

vinnostiach a  zároveň robia aj  také ohodnocovanie konkrét-

nych výrobkov.  Čiastočne žijú z komercie,  ale potrebujú aj

impulz.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Jedna minúta.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     A preto  odporúčam, aby sme v  závere uznesenia v časti

C prijali odporúčanie:

 

     V  kapitole ministerstva  hospodárstva z  prostriedkov,

ktoré Slovenská obchodná inšpekcia vyberie na pokutách a pe-

náloch, 10 %, minimálne však  2 milióny korún viazať na pod-

poru  mimovládnych  organizácií  zaoberajúcich  sa  ochranou

spotrebiteľa.

 

     Dúfam, že som nehovoril do  vetra a že niektoré z návr-

hov, ktoré som tu predniesol, kolegyne a kolegovia, podporí-

te. Ďakujem vám dopredu za ich podporu. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo má pán  poslanec Bajan. Pripraví sa pani

poslankyňa Gantnerová.

 

     S faktickou poznámkou sa  hlási pán podpredseda Ľupták,

nech sa páči.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pán poslanec Černák, treba  počúvať. Reagujem na Polom-

ku. Ako asi dobre  vieš, pán poslanec, Drevokombinát Polomka

patrí pod Smrečinu Banská Bystrica a táto bola sprivatizova-

ná v I. vlne kupónovej privatizácie. Do tejto fabriky vošiel

aj pán poslanec Kanis, asi o  dva týždne po ňom  som tam bol

ja  a ľudia  ma tiež  požiadali. Keď  som si všetko preveril

a zistil, na mítingu v  Čiernom Balogu ma interpeloval pred-

seda odborového  hnutia z Polomky  v tom zmysle,  ako chceme

pomôcť tejto fabrike, keď sa ide  zavrieť. Ja som sa ho spý-

tal, či vie (lebo som si všetko, samozrejme, preveril),  ako

bola fabrika sprivatizovaná, v ktorej vlne, a teda, že to je

kupónová privatizácia. Tento pán  odborár ani nevedel, že to

bolo sprivatizované  v kupónovej privatizácii.  Ale novinári

- zase musím povedať novinárom, aj tým, ktorí tu sedia -, ak

si vytiahnete noviny, Pravdu, bolo tam napísané: Kto zachrá-

ni Drevokombinát Polomku? Kanis  alebo Ľupták? No nikto. Ni-

kto.  Ani jeden,  lebo  fondy  prežrali a  premrhali peniaze

a pílu,  ktorá bola  v bedniach,  nenamontovali za  peniaze,

ktoré zobrali od dikov. Také sú fondy.  A preto máme výhrady

voči vašim fondom, o ktorých  tu hovoríte. Ani Kanis nepomô-

že, ani Ľupták, ani nikto.

 

     A ty,  pán Černák, znova tu  mútiš vodu, že kto  to za-

chráni. Tu  vraj Kalman. Nikto nemôže  zachrániť. Keby si si

bol overil veci, bol by si inak k tomu pristupoval. To je po

prvé.

 

     Po druhé - hovoríš, že je na Horehroní chudoba a že ľu-

dia žijú  v biede. Teraz som  sa ťa vonku pýtal  - mám na to

svedkov -, čím  vykuruješ  byt  vo Vyhniach.  Povedal si, že

drevom a uhlím. Čím vykuruješ byt v Kremnici? Povedal si, že

akumulačkami. Čím vykuruješ byt v Bratislave? Povedal si, že

máš ústredné kúrenie.  Čo ty chceš hovoriť o  chudobe? Ty už

tu nikdy viac nehovor o chudobe, prosím ťa.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Nech sa páči,  pán poslanec Bajan. Pripraví sa

pani poslankyňa Gantnerová. (Hlasy v sále.)

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Ďakujem pekne, pán podpredseda.

 

     Skôr  ako budem  pokračovať na  dnes pomerne netradičnú

tému stavebného sporenia, dovoľte  mi ešte, pán podpredseda,

vrátiť sa k jednej poznámke, ktorú ste mali o pánu Kresánko-

vi, že jeho vyjadrenia alebo žiadosti neboli úplne korektné.

Je možné, že je to váš názor,  ale ja si dovolím (hlas v sá-

le) - dobre s týmto spresnením k malým obciam  beriem -, ale

dovoľte mi povedať, že nielen z pohľadu primátora vychádzajú

nekorektné alebo  málo správne informácie o  tom, čo sa deje

v samospráve Bratislavy. Dovoľte mi  dve poznámky, resp. dva

príklady.

 

     Na  výjazdovom zasadnutí  vlády, okrem  iného v  každej

mestskej časti,  teda väčšej, boli  mítingy s predstaviteľmi

HZDS, resp.  s členmi vlády, na  ktorých okrem iného odznelo

- napríklad Karlova Ves. V  Karlovej Vsi je prestavba mater-

skej  školy na  základnú  školu  na Veternicovej  ulici. Ako

v tejto súvislosti uviedol štátny tajomník rezortu minister-

stva školstva pán Nemčok,  ministerstvo školstva poskytlo na

prestavbu uvedeného objektu 10 miliónov korún. Generálny in-

vestor Bratislavy, ktorý  je podnikom magistrátu Bratislavy,

robil však od marca všetko pre to, aby sa táto stavba nerea-

lizovala. Prítomní skonštatovali, že o poskytnutú sumu škola

prišla, pretože magistrát nebol  schopný zabezpečiť za 8 me-

siacov  pri  splnení  všetkých  podmienok  dostavbu objektu,

resp. prestavbu  objektu. Podotýkam len  na vašu informáciu,

že  žiadosť  primátora  bola  v  máji 1996,  peniaze  prišli

13. novembra  1996, a nie  o dva mesiace.  Toto je napríklad

nekorektnosť.

 

     Ďalším pre mňa dosť  prekvapujúcim bolo vyjadrenie pani

podpredsedníčky  vlády, ktorá,  podľa mňa,  nie je príslušná

k tejto  téme  sa  vyjadrovať,  ale  vyjadrila  sa napríklad

k doprave,  že  riešenie  dopravy  v  Bratislave  je výlučne

v kompetencii mesta, samosprávy, a nie  vlády. Konštatovala,

že jej nie je známe, že  by mesto predložilo do vlády, okrem

jednoznačnej požiadavky výstavby metra, konkrétnu alternatí-

vu riešenia dopravných problémov v Bratislave. "Nerada vstu-

pujem do svedomia  samosprávy, ale myslím si, že  by v tomto

ohľade mala  začať riešiť tieto  problémy." Podotýkam, samo-

správa  ich rieši,  ale minimálne  podpredsedníčka vlády  by

mohla vedieť, že financovanie MHD sa skladá z troch zložiek:

dotácia vlády,  tržby a dotácia samosprávy.  Takže asi takto

sa navzájom informujeme.  Myslím si, že je to  na škodu obi-

dvoch strán.

 

     K rozpočtu. Nebudem hovoriť o  samospráve, i keď by som

asi mal,  ale myslím si,  že časť zo  všetkých pozmeňujúcich

návrhov, ktoré tu boli, je  reálna tak, aby sme pomohli pre-

dovšetkým  malým  obciam  minimálne  v 15-percentnej úprave,

ktorá bola.  Samozrejme, zaslúžia si oveľa viac. Ale  myslím

si,  že sa  tu nájde  dosť zdravého  rozumu, aby sme zdvihli

predovšetkým túto položku.

 

     Vrátim sa k stavebnému sporeniu. Ku cti pracovníkov mi-

nisterstva financií slúži, že to, čo sa objavilo v rozpočte,

nebol  ich  nápad  a  táto  metóda  sa objavila, resp. tento

spôsob sa objavil až na zasadnutí vlády.

 

     O  čo ide?  Veľmi  nenápadná  novela, v  každom prípade

o novele stavebného sporenia hovorili aj v Čechách, upustili

od metódy, ktorú tu máme.  Súčasná metóda je taká, že nejaký

Bajan  si sporí  buď vo Wüsstenrote  alebo v Prvej stavebnej

sporiteľni a cez PVT ako určený podnik na spracovanie infor-

mácie sa  poskytuje štátna prémia.  Momentálne je navrhovaný

taký mechanizmus, že medzi tento článok vstúpi nejaký štátny

fond bývania. Podotýkam, že  je to absolútne zbytočný medzi-

článok, ktorý nevyrieši problém, čo chce riešiť navrhovateľ.

Máme pred  sebou novelizáciu zákona  o fonde bývania,  ktorý

tento problém  vôbec nerieši, podotýkam, ale  o tom nebudeme

hovoriť, o tom budeme hovoriť pri problematike tohto fondu.

 

     Vrátim sa k článku XX.  Prepáčte, vrátim sa  ešte vôbec

k filozofii, prečo ste pristúpili k takej zmene. Obidve sta-

vebné  sporiteľne dostali  dve kontroly -  z  Národnej banky

a z Najvyššieho kontrolného  úradu. Obidve skonštatovali, že

tam nie  sú problémy. Potom nastúpila  kontrola Úradu vlády,

na základe  ktorej sa vyvolala  určitá polemika typu,  že si

ľudia za to kupujú televízory  alebo niečo podobné. Mám pred

sebou správu, ktorú vypracovala  táto kontrola  a ktorá bola

prerokovaná vo vláde začiatkom  jesene alebo koncom augusta.

Dovoľte  mi, aby  som  citoval  predovšetkým z  jej záverov.

Predovšetkým konštatovala, že veľa nedostatkov bolo spôsobe-

ných z nedostatku nižšej legislatívy, predovšetkým na úrovni

kontroly.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Päť minút.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Na kontrole ministerstva financií pravdepodobne aj pre-

to došlo k personálnym zmenám  na odbore peňažníctva, ale to

nie je môj problém, to  je problém tohto ministerstva. Jeden

zo záverov  - vytvoriť legislatívne predpoklady,  aby sa fi-

nančné  prostriedky  sústredené  v  stavebných sporiteľniach

prevažne  využívali  na  stavebné  účely  v oblasti bývania,

najmä nákupom komunálnych obligácií účelovo viazaných na by-

tovú  výstavbu. Súhlasím.  Prečo nie?  Momentálne sa  hovorí

o tom, že  stavebné sporiteľne majú  prebytok financií. Pre-

dovšetkým ho riešia na nákup  dlhopisov, vláda určuje v roz-

počte, koľko by  to mohlo byť. Pýtam sa,  kto ich bude kupo-

vať, ak nebudú takéto zdroje. Na druhej strane odmietam, aby

to bolo  takým spôsobom, že  sa nakúpia dlhopisy  komunálnej

banky za  8 % a tie  potom komunálne banka predáva  ďalej za

11 %. To nie je pomoc  bytovej výstavbe, napriek tomu, že je

to v komunálnej banke.

 

     Okrem iného  ďalej - stimulovať  ekonomickými nástrojmi

zameranie stavebného  sporenia prednostne na  účely výstavby

domu,  resp. bytu  tak, aby  rozdiel medzi  úrokovou sadzbou

vkladu a  úrokovou  sadzbou  stavebného  úveru  bol  najviac

1,5 %. Pre  vašu informáciu teraz sú to  maximálne 3 %, čiže

by došlo k zaujímavejším úverom.

 

     Čo  je zaujímavé?  Pripraviť a  schváliť novelu  zákona

o stavebnom  sporení  aj  vykonávaciu  vyhlášku  k nemu, ale

v prípade  schválenia  týchto  úprav  odporúčame, aby nemali

retrospektívny  charakter, resp.  aby sa  vzťahovali iba  na

uzatvorené nové zmluvy.  Pýtam sa, prečo to nie  je v návrhu

zákona, keď ste o tom rokovali vo vláde.

 

     Vrátim sa k filozofii.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ešte tri minúty.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Článok XX hovorí o  výraznej novele zákona 310. Priblí-

žim vám, o čo asi ide. Mám pred sebou aj nový zákon.

 

 

     Predovšetkým  je zaujímavý  článok V.  Štátny dozor nad

dodržiavaním podmienok poskytovania  štátnej prémie vykonáva

ministerstvo financií. Doteraz je to v poriadku, ale v člán-

ku VI  je, že centrálnu evidenciu  zmlúv o stavebnom sporení

vykonáva  ministerstvo  výstavby. Pýtam  sa, kde  zoženie od

1. januára techniku podobnú technike PVT, ľudí, ktorí to bu-

dú kontrolovať,  softvér, ktorý to má  robiť. Jednoducho, ak

to naštartujeme takýmto spôsobom od 1. januára, vybuchne nám

systém.  Upozorňujem  vás  na  to.  Je možné,  že  prémie za

I. štvrťrok môžu byť z tohto dôvodu ohrozené.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Dve minúty.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Takže veľmi  vás upozorňujem na  tento mechanizmus, len

tak jednoducho to hodiť na  ministerstvo výstavby a ďalej na

štátny fond,  je nemysliteľné. Nie sú  na to pripravené pod-

mienky.

 

     Preto mám  úplne logický návrh,  ktorý tu zaznel,  odo-

vzdám ho pánu spoločnému spravodajcovi.

 

     Najracionálnejšie by bolo vypustiť vôbec § 20 s tým, že

sa pripraví príslušná novela o stavebnom sporení.

 

     Veľmi  dobrá  myšlienka,  o  ktorej  sa diskutovalo, sa

vôbec neobjavila. Je to  myšlienka, aby mohli byť sporiteľmi

aj právnické  osoby. Prečo by  sa nemohla obec  zúčastniť na

takomto sporení? Nie je to  nová myšlienka a verím, že časom

sa presadí aj napriek tomu, že o nej hovorím ja.

 

     Takže po prvé - vypustiť bod 20.

 

     Druhý pozmeňujúci návrh. V článku  I § 7 doplniť o nový

odsek 3.  Prečítam ho, ale  myslím si, že  kolega Ásványi ho

prečítal jasne.

 

     "Odsek 2  sa uplatní len na  zmluvy uzatvorené po účin-

nosti  novely zákona  číslo 310/1992  o stavebnom  sporení."

A navrhujem prejsť prechodným ustanovením ten problém, ktorý

budete mať v prípade, že to schválite.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Minúta.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Článok XX  zákona o štátnom rozpočte  sa uplatní len na

zmluvy uzatvorené po účinnosti  novely zákona číslo 310/1992

o stavebnom sporení.

 

     Napriek tomu vás  upozorňujem, vážené kolegyne, kolego-

via,  zamyslite sa,  že  jednoducho  treba otvoriť  aj zákon

o stavebnom sporení, lebo tento mechanizmus jednoduchou pre-

vodovou  pákou  na  ministerstvo  výstavby  nemusí fungovať,

resp. som presvedčený, že nebude fungovať.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pekne.  Slovo    pani poslankyňa Gantnerová.

Pripraví  sa pani  poslankyňa Nováková.  Pardon, s faktickou

poznámkou sa hlási predseda výboru pán Hofbauer.

 

 

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Nechcem zdržiavať, ale niet takého mesta na svete, vari

s výnimkou bývalého  Sovietskeho zväzu, kde  parkingy a par-

kinggaráže vybudoval štát na území  miest. To, o čom hovoril

pán Černák, že nemá kde zaparkovať, to si musí vyriešiť mes-

to.

 

     V roku 1990 to bolo pripravené tak, že v Bratislave bo-

lo treba  len "zakopnúť" a začať  stavať štyri podzemné par-

kinggaráže  s kapacitou štyrikrát päťsto miest. Prečo k tomu

neprišlo,  na  to  by  sa  bolo  treba spýtať pána primátora

a príslušných pracovníkov na magistráte. Ja o tom mám infor-

mácie od  investorov, ktorí sa  vyjadrili, že to,  čo chceli

a vynucovali od nich ľudia na magistráte, tak to sa nezvykne

ani v rozvojových krajinách.

 

     A čo  sa týka ďalších prvkov  rozvoja dopravnej sústavy

hlavného mesta Bratislavy, určite má mať na tom participáciu

aj vláda,  lebo územím mesta prechádzajú  aj diaľničné ťahy.

Je vecou mesta tieto  dokumentácie stavieb pripraviť, prero-

kovať, schváliť a kompletne zabezpečiť prípravnú predprojek-

tovú  dokumentáciu. Bez  tohto výstavba,  a to  aj s účasťou

štátu jednoducho nie je možná. Taká dokumentácia neexistuje,

pretože to,  čo bolo pripravené  v rokoch 1988,  1989, 1990,

následne bolo útvarom hlavného  architekta a útvarom doprav-

ného inžinierstva zrušené v rámci ochrany životného prostre-

dia. Prišlo k zastaveniu prípravy prepojenia diaľnice od La-

mača smerom  do Mlynskej doliny a  od Zlatých pieskov smerom

na Gagarinovu ulicu. Dnes  značná  časť týchto trás, kde bol

stavebný uzáver, je už  zastavaná. Takže ak je v tomto smere

neporiadok,  tak pod  tým je  podpísaný ktosi  úplne iný ako

vláda a rezort dopravy.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Bajan - faktická poznámka.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Len kvôli  spresneniu. Samozrejme, že  výstavbu diaľnic

nemôže  realizovať samospráva.  To je  jasné. D61  - teda zo

Zlatých pieskov okolo Incheby - je projektovaná a je v pláne

po rozhovoroch s ministrom Rezešom. To je jedna vec.

 

     Druhá vec,  niečo aj fungovalo v  spolupráci so štátnou

správou, a  to, že sa vytvorila  skupina na ministerstve do-

pravy a magistráte, kde magistrát  dal 10 miliónov Sk na to,

aby  sa pripravovalo  riešenie alternatívnej  dopravy. Takže

existujú modely, ako to funguje, lenže nemôžeme sa na to dí-

vať tak, že samospráva  urobí predprojektovú prípravu. Na to

samospráva nikdy  nemá. A navyše  ide o úseky,  ktoré nie sú

zverené samospráve. Tu pomôžeme predovšetkým v príprave úze-

mia,  myslím  tým  pozemkov,  ale  tam  sa  končia  možnosti

a schopnosti ani nie, ale možnosti samosprávy určite.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo má  pani poslankyňa Gantnerová. Pripraví

sa pani poslankyňa Nováková.

 

Poslankyňa J. Gantnerová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení členovia vlády,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som  svojím vystúpením prispela k širo-

kej škále  stanovísk, postojov, postrehov  a návrhov riešení

k predloženému návrhu  zákona o štátnom  rozpočte Slovenskej

republiky na rok 1997.

 

     No okrem  iného sa zastanem aj členov vlády,  a to pána

ministra zahraničných  vecí, ktorý sa  pravidelne zúčastňuje

na rokovaniach v našom výbore a bol prítomný  aj na rokovaní

zahraničného výboru pri prerokúvaní návrhu rozpočtu kapitoly

Ministerstva zahraničných  vecí Slovenskej republiky  na rok

1997. Pri záverečnom hlasovaní aj opoziční poslanci podpori-

li  predložený návrh,  ktorý  síce  v obmedzenej  miere, ale

predsa  umožní rozšírenie  zahraničnej služby Slovenskej re-

publiky a vytvorí materiálne podmienky  na prácu zastupiteľ-

ských úradov.  Predložený návrh rozpočtu  kapitoly sa odvíja

od návrhu štátneho rozpočtu, ku  ktorému smeruje aj môj dis-

kusný príspevok s návrhom na jeho doplnenie.

 

     Štátny rozpočet je nástrojom hospodárskej politiky vlá-

dy a spravidla rozpracovaním  programového vyhlásenia vlády.

Na  základe tejto  definície sa  aj ja  opieram o programové

vyhlásenie vlády,  kde jeden konkrétny bod  sa dotýka priamo

regiónu, za ktorý som bola  volená. Som veľmi rada, že podľa

nového  územnosprávneho  členenia  sa  aj  Kežmarok po skoro

dvadsaťročnej pauze opäť stal okresným mestom. Má síce menší

obvod ako  v minulosti, ale aj  napriek tomu nestratil tento

nový okres nič zo  svojich historických, kultúrnych, priemy-

selných a turistických charakteristických čŕt.

 

     Viac ma trápi, že prístup do tejto časti nášho krásneho

Slovenska je po ceste prvej triedy číslo 67, kde úsek uvede-

nej cesty medzi Huncovcami a  Kežmarkom je už dlhodobo zara-

ďovaný medzi  úseky so zvýšenou  nehodovosťou a v  poslednom

období sa priamo zaraďuje  medzi nehodovostné úseky. Zároveň

sa  v  správach  na  kontrolu  stavu  ciest  objavujú závady

v zjazdnosti, ako napríklad sieťový rozklad živičného krytu,

nerovnomerné sadanie krajníc a  časti jazdných pruhov oproti

osovej  nivelete vozovky,  nevyhovujúce šírkové usporiadanie

mostného objektu  a iné závady,  ktoré sú príčinami  vysokej

nehodovosti napriek vyznačeniu odporúčanej rýchlosti v celom

úseku na 50 km za hodinu.

 

     Na základe  uvedeného boli už v  minulosti vykonané zá-

važné kroky potrebné na realizáciu rekonštrukcie aspoň tohto

kritického úseku  cesty, a to  majetkové vyrovnanie, a  pred

ukončením je aj projektová  dokumentácia. Chcem požiadať Ná-

rodnú radu po dohode s  rezortom a zároveň aj s predkladate-

ľom, aby bol doplnený  v kapitole Ministerstva dopravy, pôšt

a telekomunikácií  Slovenskej republiky  nový účelový  titul

výdavkov Štátneho  fondu cestného hospodárstva  s týmto zne-

ním: "Rekonštrukcia úseku cesty Huncovce - Kežmarok vo výške

70 mil. Sk".

 

     Na záver chcem len uviesť, že tento návrh nie je v roz-

pore so zámermi rezortu a zároveň neovplyvňuje celkovú výšku

výdavkov štátneho rozpočtu.

 

     Ďakujem vám za pozornosť a prosím o podporu môjho návr-

hu. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Slovo má pani poslanky-

ňa Nováková. Pripraví sa pán poslanec Gaľa.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení členovia vlády,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     predkladám jeden pozmeňujúci návrh - doplniť do prílohy

číslo 5 zákona Národnej  rady Slovenskej republiky o štátnom

rozpočte na rok 1997 s názvom  Rezervy  štátneho  rozpočtu a

účelové prostriedky rozpočtových kapitol  túto úpravu: V ka-

pitole Ministerstvo kultúry nový účelový titul Rekonštrukcia

historického jadra mesta Banská Štiavnica 25 mil. Sk.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Slovo má pán  poslanec Gaľa - nie je tu,

stráca poradie. Nasleduje pani poslankyňa Sabolová a pripra-

ví sa pani poslankyňa Schmögnerová.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     chcem sa vyjadriť k dvom  častiam zákona o štátnom roz-

počte na rok 1997.

 

     Navrhujem  nový  článok XXII  ako novelu  zákona  číslo

50/1973 Zb. o pestúnskej starostlivosti v znení zákona číslo

58/1984 Zb.  a zákona číslo 118/1992  Zb. Tento návrh dostal

aj Parlamentný klub žien v Národnej rade, ale nakoľko ho do-

teraz nepredložil žiaden poslanec  ani Parlamentný klub žien

Národnej rady,  osvojila som si tento  návrh a predkladám ho

ako nový článok XXII.

 

     Článok XXII  znie: Zákon  číslo  50/1973  Zb. o pestún-

skej starostlivosti v znení zákona číslo 58/1984 Zb. a záko-

na číslo 118/1992 Zb. sa mení takto:

 

     1. V  § 6 ods. 1  vrátane poznámky pod čiarou  k odkazu

1a) znie:  "Výška príspevku za mesiac  sa rovná 1,75 násobku

súm potrebných na zabezpečenie výživy a ostatných základných

osobných potrieb dieťaťa podľa osobitného predpisu." Poznám-

ka pod čiarou k odkazu 1b) znie: "§ 3 ods. 2  písm. a) až d)

zákona číslo  463/1991 Zb. o životnom  minime v znení zákona

číslo  277/1993 Z. z., zákona  číslo 193/1994 Z. z. a zákona

číslo 133/1995 Z. z."

 

     2. V  § 9 ods. 1  vrátane poznámky pod čiarou  k odkazu

1c) znie: "Výška odmeny pestúna za každé zverené dieťa, kto-

ré má nárok na príspevok na úhradu potrieb dieťaťa, sa rovná

výške sumy potrebnej na  zabezpečenie výživy a ostatných zá-

kladných osobných potrieb občana podľa osobitného predpisu."

1c) znie:  "§ 3 ods. 2  písm. e)  zákona  číslo 463/1991 Zb.

o životnom  minime v  znení zákona  Národnej rady Slovenskej

republiky číslo  277/1993 Z. z. a  zákona Národnej rady Slo-

venskej republiky číslo 133/1995 Z. z."

 

     Odôvodním: Pestúnska forma  náhradnej rodinnej starost-

livosti o  opustené deti je po  adopcii druhým najvhodnejším

riešením. Dlhoročné skúsenosti  s pestúnskou starostlivosťou

na Slovensku dokazujú, že deti  z pestúnskych rodín sú oveľa

lepšie pripravené  na život ako deti,  ktoré boli umiestnené

v detských domovoch alebo v osobitných internátnych školách.

Do pestúnskej starostlivosti bolo  zverených len okolo 2 000

detí, zatiaľ  čo nariadenú ústavnú  výchovu má okolo  10 000

detí. Sú  to všetky typy zariadení  v rezorte zdravotníctva,

sociálnych vecí a školstva.

 

     Jedným z dôvodov, prečo  nie je pestúnska starostlivosť

viac rozšírená,  je finančná podpora týchto  rodín zo strany

štátu. V súčasnosti je pestúnska starostlivosť najmenej pod-

porovanou  sociálnou službou.  Príspevok pri  starostlivosti

o blízku  osobu rovná  sa  sume  dôchodku, ktorý  je jediným

zdrojom  príjmu,  rovná  sa  1,15-násobku  životného  minima

2 507 korún. Rodičovský príspevok sa rovná 1,68-násobku sumy

potrebnej na výživu  a základné potreby, t. j.  2 470 korún.

Naproti tomu  odmena pestúna sa rovná  len polovici sumy po-

trebnej na výživu  a základné  potreby občana, t. j. 735 ko-

rún. Ešte horšie je to s príspevkom na úhradu potrieb dieťa-

ťa, ktorý je len na úrovni životného minima. Podľa veku die-

ťaťa sa  tento  príspevok  pohybuje  v rozpätí  od  1 130 do

1 590 Sk mesačne, čo pre  pestúnske rodiny vytvára stav per-

manentnej krízy. Pestúnska rodina musí vynaložiť veľa síl na

zvládnutie  svojej finančnej  situácie, čo  ohrozuje aj  jej

základné poslanie. Výška príspevku na úhradu potrieb dieťaťa

v pestúnskej starostlivosti  a odmeny pestúnovi  boli v roku

1993 previazané na výšku životného minima.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ubehlo päť minút.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Tak ako pri iných sociálnych dávkach sa tým zabezpečila

automatická valorizácia  týchto dávok. V rokoch  1995 a 1996

sa ponechal princíp automatickej  valorizácie, ale výška os-

tatných sociálnych dávok sa  oproti životnému minimu zvýšila

použitím  koeficientov súm  životného minima.  Naposledy bol

tento princíp použitý v  septembri 1996 pri rodičovskom prí-

spevku.

 

     Ak v tomto prípade Národná rada tak výrazne zvýšila ro-

dičovský príspevok,  je nanajvýš potrebné  oceniť a podporiť

prácu  pestúnskych rodín,  ktoré sa  starajú o  cudzie deti,

často sociálne, psychicky či fyzicky  deprimované. Predlože-

ný návrh to rieši zvýšením koeficientu z 1 na 1,75 v prípade

príspevku na  úhradu potrieb dieťaťa  a zvýšením koeficientu

z 0,5 na 1 v prípade  odmeny pestúna.  V absolútnych  sumách

to znamená  zvýšenie  príspevku  na úhradu  potrieb  dieťaťa

z 1 921  až 2 782  Sk podľa veku  dieťaťa a zvýšenie  odmeny

pestúna na 1 470 Sk. Podľa údajov Štatistickej ročenky z ro-

ku  1995  poklesol  počet  detí  v pestúnskej starostlivosti

z 2 375  v roku 1994  na 2 321.  Príspevky na deti  poklesli

z 23 234 tisíc Sk na 22 011  tisíc Sk, a to v období, keď sa

upravovali sumy životného minima. Odmeny pestúnom predstavo-

vali 13 735 tisíc Sk.  Pri nezmenenom počte detí by zvýšenie

dávok,  ktoré som  navrhla, predstavovalo  zvýšenie výdavkov

štátneho rozpočtu približne o 23 mil. Sk. Z tohto dôvodu dá-

vam návrh účelovo viazať  v kapitole Ministerstva práce, so-

ciálnych vecí a rodiny 23 mil. Sk na účely predloženej nove-

ly zákona a  o túto sumu znížiť prostriedky  z časti rezerva

vlády štátneho rozpočtu na rok 1997.

 

     Navrhované zvýšenie príspevku na úhradu potrieb dieťaťa

v pestúnskej starostlivosti a odmeny...

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Dve minúty.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     (Mám viac, pán podpredseda, lepšie sa pozrite na hodin-

ky.)

 

     ...pestúnovi nemá riešiť  len kritickú situáciu existu-

júcich  pestúnskych rodín,  ale má  vytvoriť stimulujúcejšie

podmienky na  rozšírenie počtu pestúnskych  rodín, do ktorej

by mohli  byť umiestnené ďalšie  deti, ktorým hrozí  ústavná

výchova. Podpora  tejto formy náhradnej  výchovy je dôležitá

nielen z hľadiska vhodnosti pre  deti, ale aj z ekonomických

dôvodov. Starostlivosť o jedno  dieťa v detskom domove stojí

viac  ako  100  tisíc  Sk  ročne.  Mesačné výdavky na výživu

a základné potreby  okolo 3 000 Sk  na dieťa, mzdové náklady

v pomere 2 deti na jedného zamestnanca.

 

 

     Aj po navrhovanom zvýšení celkové výdavky na jedno die-

ťa v  pestúnskej starostlivosti nedosiahnu  ani polovicu ná-

kladov na dieťa v  detskom domove, pričom kvalita poskytova-

ných služieb je v nepriamej úmere k jej nákladovosti. Tu eš-

te chcem doplniť, nakoľko  som navrhla nový článok XXII, aby

vlastne článok  XXIII, ktorý hovorí  o prechodných ustanove-

niach, bol prečíslovaný na článok XXIV.

 

     Svoje pozmeňujúce návrhy odovzdám v písomnej forme a vo

faktickej poznámke - pán predsedajúci,  ja si myslím, že mám

ešte 2 minúty - podám pozmeňujúci návrh.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pokojne, nech sa páči. Vyčerpali ste 9 a pol minúty.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Druhé moje stanovisko ešte  by bolo k rezortu minister-

stva životného prostredia, nakoľko je tých minút málo, pred-

ložím pozmeňujúce návrhy.

 

     Pozmeňujúci návrh - v kapitole  ministerstva  životného

prostredia zvýšiť transfer do  Štátneho fondu životného pro-

stredia zo štátneho rozpočtu z 200 miliónov  na 300 miliónov

na úkor  rezervy vlády, teda  o 100 miliónov  Sk, aby Štátny

fond  životného  prostredia  dosiahol  príspevok zo štátneho

rozpočtu aspoň úroveň roku 1996. Žiadam  potom na samostatné

hlasovanie v tlači 544a body 5, 6, 11, 12 a 13, v tlači 544b

časť B-III body 5, 15, 18, 19.

 

     Ďalšiu pripomienku prednesiem vo faktickej poznámke.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo  má pani poslankyňa  Schmögnerová a pri-

praví sa pán poslanec Ftáčnik.

 

     Faktická poznámka - pani poslankyňa Aibeková.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

 

     Chcem len povedať pani  poslankyni Sabolovej, že na mi-

nisterstve práce, sociálnych vecí a rodiny je pripravený no-

vý zákon o pestúnskej starostlivosti,  ktorý mnohé z jej ná-

vrhov bude riešiť. Takže si myslím, že by sme ich mali odlo-

žiť dovtedy, keď budeme prerokúvať túto právnu normu.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pani poslankyňa Sabolová.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Chcem len povedať, že už  bolo toľko prísľubov z minis-

terstiev k jednotlivým zákonom, a  keď budeme čakať, že vari

sa to predloží a kedy sa to predloží, tak si myslím, že zase

ľudia, ktorí  sa rozhodli pre  túto formu výchovy  detí mimo

ústavnej starostlivosti, prídu o istý príspevok. A 23 milió-

nov Sk pri zvýšení niektorých rozpočtových kapitol je zaned-

bateľná suma. Ak môžeme  zvyšovať od Kancelárie Národnej ra-

dy, od Úradu vlády a  Slovenskej informačnej služby, a neho-

vorím o  iných kapitolách, myslím  si, že 23  miliónov Sk na

to, aby  sme tu vychovávali normálnych  ľudí v normálnej ro-

dinnej výchove, tomuto štátu určite neuškodí. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, máte slovo, pani poslankyňa.

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     Budem pokračovať v  návrhoch legislatívnych úprav návr-

hov o štátnom rozpočte.

 

     Článok XXI upravuje zákon číslo 21/1992  Zb. o bankách.

Navrhuje sa v ňom, aby sa na štátne peňažné ústavy nepoužili

rovnaké  kritériá napríklad  kapitálovej primeranosti,  obo-

zretného podnikania, nakladania  s rezervami, klasifikovania

rizík  ako  na ostatné komerčné  banky. Navrhuje sa,  aby sa

tieto kritériá ustanovovali na základe dohody Národnej banky

Slovenska  s  Ministerstvom  financií  Slovenskej republiky.

Medzi takéto štátne peňažné ústavy patrí: Konsolidačná banka

Slovenska, Záručná banka, po schválení zákona o Eximbanke to

bude pravdepodobne aj Eximbanka.  Eximbanka má byť komerčnou

bankou na podporu exportu, t.  j. má poskytovať úvery na ko-

merčnej báze.  V žiadnom prípade nie  je možné súhlasiť, aby

sa na  ňu vzťahovali osobitné ustanovenia,  ktoré by jej za-

bezpečovali privilegované postavenie.  No najdôležitejšie je

to, že  takéto postavenie môže ohroziť  činnosť štátnych pe-

ňažných  ústavov. Fakt,  že  záruku  za ich  záväzky preberá

štát, môže vážne ohroziť finančné hospodárenie štátu, breme-

no ktorého znáša, pravdaže, bežný človek.

 

     Na základe tohto zdôvodnenia navrhujem:

 

     1. Vypustiť bod číslo 1.

 

     2.  Odporúčam vypustiť  aj bod  číslo 3,  ktorý sa bude

riešiť v pripravovanej novele zákona o bankách presnejšie.

 

     V  článku I  § 2  sa navrhuje  zo zákona  určiť úrokové

sadzby  z pohľadávok  a záväzkov  štátneho rozpočtu Národnej

banke Slovenska.  Navrhovaný § 2 odsek 1 je v rozpore s § 18

ods.  1  zákona  Národnej  rady  Slovenskej  republiky číslo

566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska.

 

     V článku  XXII ods. 7 návrhu  zákona o štátnom rozpočte

na  rok 1997  sa preto  navrhuje  pozastaviť  účinnosť  § 18

ods. 1 zákona  Národnej  rady  Slovenska číslo  566/1992 Zb.

o Národnej banke Slovenska. Je  to zásah do nezávislosti Ná-

rodnej banky Slovenska,  nakoľko určovanie úrokových sadzieb

patrí do pôsobnosti bankovej  rady Národnej banky Slovenska.

Upozorňuje na to, mimochodom, aj správa Najvyššieho kontrol-

ného úradu k návrhu zákona o štátnom rozpočte.

 

     Je zrejmé,  že vysoké úročenie  záväzkov Slovenskej re-

publiky v Národnej banke Slovenska zaťažuje výdavky kapitoly

Štátny dlh, a preto myšlienku nižšieho úročenia štátneho dl-

hu  celkom nezavrhujem.  Je to  však možné  dosiahnuť iba na

základe  rozhodnutia bankovej  rady, na  rokovaní ktorej  sa

môže a mal by sa zúčastňovať  aj minister financií, a nie zo

zákona.

 

     Podotýkam, že pri predpísanom úročení záväzkov a pohľa-

dávok Národnej  banky Slovenska z tohto  titulu sa nevytvorí

zisk. A  preto je na  rok 1997 predpísaný  odvod 1,1 mld  zo

zisku, ako  to navrhuje poslanecký  návrh, nerealizovateľný.

Na  základe toho  zvyšovať príjmy  štátneho rozpočtu znamená

fiktívne zvyšovanie príjmov, resp. zvyšovanie deficitu štát-

neho rozpočtu na rok 1997.

 

     Navrhujem preto v § 2 bod číslo 1 vypustiť.

 

     V článku I  bod číslo 3 sa chybne  uvádza - "pohľadávky

neuznané vládou". Správne  majú byť - "záväzky neuznané vlá-

dou" - navrhuje sa,  že ak  tieto  záväzky  vláda neuzná, od

1. júla  1997 nebude možné evidovať  záväzky vlády na účtoch

Národnej banky  Slovenska. Tieto záväzky však  na účtoch Ná-

rodnej banky  Slovenska zostanú a audit  Národnej banky Slo-

venska na to poukáže. Bude  to mať za následok zhoršenie ra-

tingu Národnej banky  Slovenska a, samozrejme, aj Slovenskej

republiky. Získavanie zahraničných zdrojov na medzinárodných

peňažných trhoch bude preto drahšie. Vláda pristupuje k rie-

šeniu svojich záväzkov, z ktorých mnohé majú aj zmluvný cha-

rakter,  nezodpovedne a  krátkozrako. Ušetrí  niečo v bežnom

fiškálnom roku, ale dosahy do budúcnosti môžu byť oveľa váž-

nejšie.

 

     Navrhujem preto v článku I bod číslo 3 vypustiť.

 

     Zákon o štátnom rozpočte  navrhuje novelizovať aj zákon

o daniach z príjmov  číslo 286/1992 Zb.  v znení  neskorších

predpisov, a to v článku XVI. V protiklade so záväzkom, kto-

rý vláda vzala na seba podpisom Generálnej dohody s Konfede-

ráciou odborových zväzov na  rok 1996, rozsiahlejšia noveli-

zácia zákona  o daniach, ktorá mala  znížiť daňové zaťaženie

zamestnancov,  sa odkladá.  Ako to  už povedal  pán poslanec

Košnár,  zrejme  sa  s  novelizáciou  príde  v roku 1998 ako

s predvolebným darčekom. Daňoví  poplatníci si majú predpla-

tiť volebné výsledky vysokým daňovým zaťažením v predchádza-

júcich rokoch.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Päť minút.

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     Len opakujem, že v  roku 1997 je najdynamickejší nárast

práve pri dani z príjmov fyzických osôb, a to až o 22,3 %.

 

 

     Už pri prerokúvaní návrhu  zákona o štátnom rozpočte na

rok 1996 Strana demokratickej  ľavice sa snažila aspoň čias-

točnými úpravami  daňové zaťaženie znížiť  pre príjmovo naj-

slabšie skupiny a kompenzovať  ho zvýšením daní pre príjmovo

najsilnejšie skupiny. Inými slovami, zvýšiť daň pre milioná-

rov. Tento  návrh podávam aj  dnes. Navrhujem preto  doplniť

v článku XVI bod 12, ktorý  mení § 16 zákona takým spôsobom,

aby  sa v dvoch  najnižších  pásmach  zvýšila  horná hranica

o 50 % pri  zachovaní tej  istej  sadzby  dane ako  doteraz,

a aby sa  zaradilo  nové  daňové  pásmo,  ktoré  bude príjem

nad  1 500  tisíc  ročne,  čiže  1 500 000,  zdaňovať  novou

45-percentnou  daňovou  sadzbou.  Návrh  presne rozpísaný na

jednotlivé daňové pásma a sadzby predložím hneď písomne.

 

     Navrhujem ďalej, aby sa od 1. 1. 1997  upravili odpočí-

tateľné položky zo základu dane tak, ako sa to predpokladalo

v pôvodnom návrhu  vládneho  zákona.  Chcem  uviesť,  že  od

1. 1. 1994 sa odpočítateľné položky neupravovali, nereagova-

li teda  na rast cien.  Valorizácia odpočítateľných položiek

je bežným mechanizmom,  ktorý rešpektujú aj najpravicovejšie

vlády. Počas skoro  desaťročného vládnutia pani Thatcherovej

sa jej iba raz podarilo odpočítateľné položky zmraziť, neva-

lorizovať. Táto vláda je  však pravicovejšia ako najpravico-

vejšia  vláda  vo  Veľkej  Británii.  Nevalorizovala ich ani

v roku 1995, ani  v roku 1996 a nechce to  urobiť ani v roku

1997.

 

     Navrhujem preto iba to, k  čomu sa zaviazala vláda a čo

v návrhu vládneho  zákona o dani  z príjmov je.  Tento návrh

zákona mal platiť od 1. 1. 1997.

 

     Odpočítateľné položky v zákone o dani z príjmov navrhu-

jem  zmeniť  takto:  na daňovníka  30 000  Sk, na vyživované

dieťa 12 960  Sk, na postihnuté vyživované dieťa  25 920 Sk,

na  manželku, manžela  16 800  Sk. Navrhujem  to zaradiť  do

článku XVI ako bod 13.

 

     Položíte mi otázku, kde na  to vziať. Myslím, že ďalšie

návrhy, ktoré  prednesiem, ale  na  ktoré mi momentálne  čas

nezostane, takže  si budem musieť  vyhradiť možnosť vystúpiť

po  tretíkrát, vám  ukážu, kde  je možné  tieto sumy získať.

Princíp toho je v  rozumnejšom prerozdelení daňového zaťaže-

nia. Je potrebné realizovať novelizáciu zákona aj v tom sme-

re, že sa zruší v §  19 písmeno p), ktorým sa umožnilo odpo-

čítavať z daňového základu investície, ktoré sú odpočítateľ-

nou položkou  z kúpnej ceny. Odhad  ročného úniku príjmov do

štátneho rozpočtu v tomto smere predstavuje asi 4 miliardy.

 

     Druhý  návrh sa  bude týkať  novelizácie zákona  o dani

z príjmov, a to § 6 ods. 5, v ktorom navrhujem vypustiť prvú

vetu  tak, že v § 36 ods. 2b bude  vypustené  znenie  "z od-

mien členov štatutárnych orgánov  a ďalších orgánov právnic-

kých osôb". Ide  tu znovu o staronový návrh,  v ktorom chcem

presadiť to, aby tantiémy,  ktoré dostávajú členovia orgánov

spoločností,  predstavenstiev  alebo  dozorných  rád, neboli

zdaňované osobitne  zvýhodnenou sadzbou 20 %,  ale aby tieto

príjmy boli pripočítateľné k  ostatným príjmom a boli zdaňo-

vané ako ostatné príjmy sadzbou, ktorá je uvedená v § 16 zá-

kona o dani z príjmov.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Minúta.

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     Bola by som rada, keby aspoň tento vládny návrh poslan-

ci za Združenie robotníkov Slovenska podporili. Nazdávam sa,

že práve tých, ktorí majú najvyššie príjmy, netreba osobitne

chrániť zníženým daňovým zaťažením. Ak to, vážení priatelia,

neurobíte, ťažko vám budú veriť, že vám ide primárne o záuj-

my robotníkov.

     Ako som  už uviedla, uvedené opatrenia  by mohli využiť

prerozdeľovaciu funkciu  dane z príjmov na  to, aby sa aspoň

čiastočne zmiernila narastajúca  sociálna diferenciácia oby-

vateľstva. Chcem len uviesť,  opierajúc sa o vládne materiá-

ly, že 66 % z celkového  počtu platiteľov dane z príjmov fy-

zických osôb platí daň v najnižšom daňovom pásme. Inými slo-

vami, 66 % daňových poplatníkov  má ročný hrubý príjem do 60

tisíc  korún, t. j.  5 tisíc  korún  brutto.  Myslím  si, že

v tomto smere  sa inak pozeráme aj  na priemernú mzdu, ktorú

vykazuje Štatistický úrad vo výške 7 800 korún.

 

     Ďakujem pekne, budem pokračovať neskôr.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Slovo má  poslanec Ftáčnik a  pripraví sa pán  poslanec

Koncoš. Faktická poznámka - pán podpredseda Ľupták.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pani poslankyňa Schmögnerová, prosím vás, už si neberte

do úst Združenie robotníkov.  Vy ste pravicová politička, vy

ste boli ekonómka, vy ste  mohli v chrbtovom koši nosiť dary

robotníkom. Nedali ste ich. A  prosím vás, až ma zaráža, ako

tu mnohokrát vystupujete. (Hlas poslanca Bugára z pléna.) Vy

sa netrápte, pán Bugár, určite nie autonómiu, ktorú vy chce-

te dať Maďarom. (Hlasy v sále.) O tom potom.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Máte slovo,  pán poslanec Ftáčnik.  Prosím, pokoj. Pani

poslankyňa Schmögnerová.

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     Chcela by  som uviesť len  faktickú poznámku. Žiaľbohu,

pán podpredseda Národnej rady  už odišiel, pretože asi nerád

počúva argumenty.

 

     Nazdávam  sa, že  značkovanie je  veľmi jednoduché, ale

asi by sme  mali súdiť všetkých podľa toho,  čo skutočne ro-

bia. A  nemal by asi zatvárať  oči ani on. Mal  by tu sedieť

a vypočuť si, ako vyzerá  mzdová a príjmová diferenciácia po

roku 1989. Dosiahla také neobvyklé  rozmery, že ju možno po-

rovnávať iba so sociálnou  a príjmovou diferenciáciou, ktorá

je v  latinskoamerických štátoch. Dnes,  keď sa pozriete  na

rozdiely v mzde, na najnižšiu mzdu a najvyššiu mzdu v podni-

kovej  sfére, koeficient  diferenciácie nadobúda  v priemere

1 : 15 a veľmi často dosahuje až 1 : 20. Pamätám si, keď pán

podpredseda Národnej rady vyzval, aby sme konečne pomohli aj

trochu robotníkom. Myslím si,  že tento návrh, ktorý prichá-

dza, pomáha robotníkom a  dokonca aj navrhuje, akým spôsobom

získať prostriedky, aby nebol ukrátený štátny rozpočet a aby

sa nezvyšoval deficit.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Máte slovo, pán poslanec Ftáčnik.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení členovia vlády,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     rád by som dokončil druhú časť svojho pripraveného dis-

kusného vystúpenia,  ktoré som chcel  osobitne adresovať po-

slancom, ktorí sa vyjadrovali k stavebnému sporeniu, aj pod-

predsedovi  Národnej rady. Verím, že nebude  mať z tohto vy-

stúpenia  pocit, že  by som  chcel poučovať  jeho alebo vás.

Chcem sa len s vami podeliť o ďalšie argumenty, kvôli ktorým

by sme mali zvážiť, ako  usporiadať tú časť zákona, ktorá sa

týka stavebného sporenia.

 

     Budem pokračovať tam, kde skončil kolega Bajan, a je to

kontrola vykonaná  Úradom vlády v  stavebných sporiteľniach,

teda v jednej aj druhej, a odporúčaniami, ktoré táto kontro-

la uskutočnila. Na základe  týchto odporúčaní bol pripravený

návrh zákona, teda novela  zákona o stavebnom sporení, ktorú

predložilo  vláde spoločne  ministerstvo financií  a Národná

banka Slovenska v októbri 1996.  Jej obsah bol úplne iný ako

to, čo máme pred sebou,  a zmyslom bolo zabrániť špekulatív-

nemu rozväzovaniu  zmlúv o stavebnom sporení.  To bola jedna

myšlienka.

 

     A po druhé - umožniť  vstup právnických osôb do staveb-

ného sporenia a umožniť, aby  sa viac používali voľné zdroje

stavebných sporiteľní,  ktoré sú v  nábehovej fáze, práve na

účely bývania.  Napriek tomu, že táto  novela je spracovaná,

existuje jej návrh spracovaný ministerstvom financií, do ná-

vrhu,  ktorý máme  predložený, sa  dostalo úplne  niečo iné.

A ak ste  si všimli, dostalo  sa to tam  v poslednej chvíli,

pretože v zákone o štátnom rozpočte je vytrhnutá strana a je

tam prilepená úplne iná strana. Keď som sa pýtal, čo sa sta-

lo, dozvedel som sa, že je to podmienka Združenia robotníkov

Slovenska na  to, aby podporili návrh  zákona o štátnom roz-

počte.  Teda takáto  konštrukcia, takáto  novela o stavebnom

sporení.

 

     Dovoľte mi zamyslieť sa nad touto novelou nie z pohľadu

stavebnej  sporiteľne, či  Prvej stavebnej  sporiteľne alebo

VÚB  Wüsstenrot, ale z pohľadu občana  sporiteľa, pretože aj

naňho by  sme mali myslieť, keďže  do stavebného sporenia je

v tejto  chvíli zapojených  milión slovenských  občanov, 850

tisíc je v Prvej stavebnej sporiteľni a 170 tisíc je zapoje-

ných vo  VÚB Wüsstenrot. To  je viac ako  milión slovenských

občanov. Samozrejme, vrátane  detí a rodinných príslušníkov,

ale aj oni sú našimi občanmi.

 

     Zmeny,  o ktorých  hovorí  novela  v článku XX a  v § 7

ods. 2, sú dve. O jednej tu  už bola reč. Je to presun štát-

nej prémie z ministerstva  financií na ministerstvo výstavby

a verejných prác, resp. do  Fondu rozvoja bývania. Musím po-

vedať, že táto  zmena sa nedotýka priamo občana,  a preto sa

jej  nebudem venovať  viac, než  spomeniem, že  v stanovisku

Najvyššieho kontrolného  úradu sa konštatuje,  že táto zmena

je nelogická, neekonomická a zvýši administratívnu náročnosť

poskytovania prostriedkov.  Pre tých, ktorí by  si to chceli

prečítať  celé, je  to na  strane 18  stanoviska Najvyššieho

kontrolného úradu k štátnemu rozpočtu.

 

     Ale to nie je to  najpodstatnejšie. Druhá zmena sa týka

zmeny  použitia  prostriedkov,  to  znamená použitia štátnej

prémie, ktorú má dostať iba  ten sporiteľ, ktorý použije na-

sporené prostriedky vrátane štátnej  prémie na bytové účely.

Musím povedať, že tento návrh má svoju logiku potiaľ, pokiaľ

štát dáva veľké  peniaze. A na  budúci rok  máme  v rozpočte

3 mld korún, čo nie sú  malé prostriedky, len na štátnu pré-

miu. Teda má svoju logiku, aby sa tieto peniaze v prvom rade

využili na bývanie. Ale dosah na občana tu bude a rád by som

ho vysvetlil.

 

     V prvom rade by som chcel opraviť tvrdenie pána poslan-

ca Hofbauera, že si niekto  zo stavebného sporenia kúpil te-

levízor, auto alebo iné spotrebné predmety. Nie je to možné,

pretože  zatiaľ  nikto  nesporí  6  rokov. Stavebné sporenie

vzniklo v  roku 1992 a zobrať  si nasporené peniaze, vrátane

štátnej prémie, podľa vyhlášky 400/1992 je možné až po 6 ro-

koch. Teda každý, kto skôr  ukončil zmluvu a chcel si vybrať

peniaze,  mohol získať  štátnu prémiu  len vtedy,  ak použil

takto nasporené peniaze na bytové účely. To je, prosím, prvé

tvrdenie, ktoré zoberme do úvahy. Čiže zatiaľ nedošlo k zne-

užitiu štátnych prostriedkov.

 

     Táto novela zatiaľ triafa vedľa.  Naplní sa alebo by sa

naplnila až po  šiestich rokoch a chcem povedať,  že v prvom

roku, v roku 1993 sa uzavrelo 56 tisíc  stavebných zmlúv. To

znamená, títo sporitelia sa  môžu po šiestich rokoch rozhod-

núť, či nasporené peniaze využijú na bytové účely...

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Päť minút.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     ...alebo prípadne  si zoberú podľa  príslušnej vyhlášky

nasporené peniaze  vrátane štátnej prémie. Vtedy  by bol čas

na posúdenie, keby sporiteľov, ktorí nebudú používať peniaze

na bytové účely, bolo priveľa - 50 % a podobne, vtedy by sme

mohli povedať, že štátne peniaze  sa míňajú účinkom a urobiť

rýchlu novelu, v ktorej by  sme povedali, že prémia bude ob-

medzená alebo bude nižšia.

 

     Takto treba  povedať, že títo  tzv. priateľskí sporite-

lia, ako  sú nazývaní, zatiaľ  nepredstavujú žiadne nebezpe-

čenstvo pre stavebné  sporenie a v krajinách, od ktorých sme

si  brali  vzor  pri  tvorbe  zákona  o  stavebnom  sporení,

t. j. v Nemecku, či Rakúsku, je takýchto sporiteľov okolo 10

až 20 %. U nás, keďže  zatiaľ sme v nábehovej fáze, je počet

poskytnutých úverov  a prostriedkov z  tohto fondu, teda  zo

stavebných sporiteľní, veľmi malý.  Treba to objektívne pri-

znať,  pretože väčšiu  časť nasporených  peňazí tvoria  tzv.

voľné zdroje, ale práve  novela ministerstva financií, ktorá

mala umožniť používať tieto  voľné zdroje na bytovú výstavbu

nákupom komunálnych obligácií, vstupom  obcí a miest do sta-

vebného sporenia sa odložila nabok a konštruuje sa tu niečo,

o čom ešte nevieme, aký bude mať dosah.

 

     Takže postup  by mal byť úplne  iný, pretože momentálne

najviac voľných zdrojov použila  Prvá stavebná sporiteľňa na

nákup štátnych obligácií  a štátnych pokladničných poukážok.

Minister financií by mohol povedať, či 10,5 mld Sk, za ktoré

nakúpila Prvá stavebná sporiteľňa štátne obligácie a poklad-

ničné poukážky, nepomohlo  stabilizovať štátny rozpočet. Sa-

mozrejme, že to nie je bývanie, preto opätovne volám po tom,

aby sme  sa vrátili, alebo aby  sa navrhovatelia z minister-

stva financií vrátili k  ďalšiemu dopracovaniu zákona o sta-

vebnom sporení.

 

     Problém je totiž v tom, že keď prijmeme to, čo je navr-

hované, bez ďalšieho, dosah na občana bude takýto: Skráti sa

doba poskytovania...

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Tri minúty.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     ...úveru,  žiadnych 18  rokov, bude  to možno  9 rokov,

v najhoršom prípade,  keď si všetci uplatnia  nárok na úver,

to bude 6 rokov. A bude  musieť stúpnuť suma, ktorú bude ob-

čan  platiť mesačne,  aby svoj  požičaný výhodný 6-percentný

úver mohol vrátiť. Toto zrejme  nechceme dosiahnuť a mali by

sme teda zvážiť, či takýmto spôsobom postupovať.

 

     Ak sa  rozhodneme, že chceme  predsa len upraviť  týmto

spôsobom  zákon o  stavebnom sporení,  myslím si,  že musíme

prijať buď  návrh poslanca Ásványiho  alebo poslanca Bajana.

Ja mám tiež jednu jeho verziu, ktorá znie takto:

 

     Do  článku XXII,  ktorý upravuje  prechodné ustanovenia

zákona o  štátnom rozpočte, navrhujem  doplniť nový odsek  9

tohto znenia: "Článok I § 7 ods. 2 a článok XX body 4 a 5 sa

týkajú zmlúv  o stavebnom sporení uzatvorených  po dni účin-

nosti tohto zákona."

 

     Ak  vstúpime do  existujúcich zmluvných  vzťahov, podľa

mňa môžeme  narušiť fungovanie celého  systému, a to  zrejme

nikto z nás nechce.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Dve minúty.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Už sa  sústredím len na  dva, resp. jeden  krátky návrh

a návrhy týkajúce sa samostatného hlasovania.

 

     Chcem predniesť návrh, aby sme  v prílohe číslo 5 v ka-

pitole Všeobecná  pokladničná správa vyčlenili  účelové pro-

striedky na kúpu a úpravu  Domu humanity pre slovenskú huma-

nitnú radu vo výške 21,5 mil. korún.

 

     Možno aj vy ste  dostali list Slovenskej humanitnej ra-

dy, v ktorom uvádza, že  by chcela zriadiť centrum na fungo-

vanie svojich  organizácií, ktorých má 140, a na  fungovanie

tejto  neziskovej sféry,  ktorá sa  stará najmä  o sociálnu,

zdravotnú sféru. Vyčlenením prostriedkov by sme urobili jed-

norazovú dotáciu pre túto  organizáciu, pretože o rok, samo-

zrejme, tá budova  už bude funkčná a nebude  mať zmysel, aby

sme  tieto peniaze  dávali znovu.  Tento návrh,  samozrejme,

odovzdám písomne.

 

 

     Na záver vystúpenia navrhujem:

 

     V tlači 544a vyčleniť  bod 18 na samostatné hlasovanie.

Týka sa príspevku do zdravotných poisťovní.

 

     V tlači 544b vyčleniť v časti  B-I body 2 a 10 týkajúce

sa Najvyššieho  kontrolného úradu na  samostatné hlasovanie,

v časti B-III bod 7 týkajúci  sa Rady pre rozhlasové a tele-

vízne  vysielanie, kde  došlo  k  akémusi pohybu 2 miliónov,

a myslím si,  že by nemal  byť problém prijať  návrh výboru,

ktorý sa tu skrýva, ďalej body 11, 12, 13, 17, 18, 22 a 23.

 

     Na záver  navrhujem, aby sa  hlasovalo aj o  tých návr-

hoch, ktoré sú v časti  C spoločnej správy, ktorých prijatie

výbory Národnej rady odporúčali priamo Národnej rade, preto-

že  výbor sa  v nich  snaží obrátiť  na vládu, táto právomoc

patrí Národnej rade Slovenskej republiky  a myslím si, že by

sme mali rozhodnúť my tu hlasovaním...

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Desať minút uplynulo.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     ...či  návrh  výboru  akceptujeme  alebo neakceptujeme.

Svoje návrhy odovzdávam písomne.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Slovo má  pán poslanec Koncoš a pripraví

sa  pán poslanec  Kraus. (Hlasy  z pléna.)  Pardon. Faktická

poznámka - pani poslankyňa Rusnáková.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán predsedajúci, vzhľadom na to, že rokujeme už v kuse

od pol  jednej, bolo by veľmi  dobré, keby sme si  mohli dať

prestávku.  Žiadam  vás  týmto  o  hodinovú prestávku. (Hlas

predsedu  parlamentu:  Daj  hlasovať.  Potom hlas poslankyne

Rusnákovej: Tak navrhnite menej.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Je to váš procedurálny návrh?

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Áno.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pokoj, vážení  kolegovia, pred večerou nie  je dobré sa

rozčuľovať. Nech sa páči, ešte pán poslanec Hrušovský.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Len toľko, pán podpredseda, že sa pripájame k tejto po-

žiadavke.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Dobre. To znamená, že sa pripájate ako kluby?

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Áno.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Tak dávame 20 minút na prestávku.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Prečo dvadsať, pán predsedajúci?

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pretože sme  si tu prijali, že  budeme pokračovať dnes,

tak musíme racionálne rozdeliť svoje sily.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Nedávame návrh, aby sme  nepokračovali dnes po prestáv-

ke. Ale si myslím, že...

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prestávka je do ôsmej... Pán poslanec Cabaj.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený pán  predsedajúci, chcem len  upozorniť tých, čo

si už nepamätajú, že je tu určitá zvyklosť, ak dva kluby po-

žiadajú a je to do 30 minút, tak býva prestávka bez hlasova-

nia. Ak chcú hodinu, tak o tom treba hlasovať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Priatelia, súhlasíte s tridsiatimi minútami?

 

     Priatelia, pýtam sa ešte raz  na zvukovú kulisu, či sú-

hlasíte s tridsiatimi minútami. (Hlasy z pléna: Áno.) Dobre.

Dávam 30-minútovú prestávku. Pokračujeme o 19.00 hodine.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, prosím vás, zaujmite svoje

svoje miesta v rokovacom priestore.

 

     Nech sa páči, pán  poslanec Koncoš, máte slovo. Žiadam,

aby  aj spoločný  spravodajca výborov  zaujal svoje  miesto.

A vy všetci zaujmite svoje miesta v rokovacej sále.

 

Poslanec P. Koncoš:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     pán podpredseda vlády,

     pán minister,

     kolegyne, kolegovia,

     vážení hostia,

 

     len nedávno na septembrovej  schôdzi Národnej rady Slo-

venskej republiky sme prerokovali  a vzali na vedomie Zelenú

správu, správu  o poľnohospodárstve a  potravinárstve v Slo-

venskej republike za rok 1996.

 

     Stav slovenského poľnohospodárstva by  nám mal  byť do-

statočne známy a vyjadrili sa k nemu už aj niektorí predreč-

níci. Nechcem vás preto nejako oberať o čas a opakovať známe

fakty. Pripomínam len, že vývoj v roku 1996 nie je v mnohých

ukazovateľoch o nič lepší ako v predchádzajúcich rokoch. Na-

opak, z mnohých rozhodujúcich údajov k 30. 6. 1996 je zrejmý

pokračujúci pokles  úrovne poľnohospodárskej výroby.  Vo vy-

branom súbore podnikov  poľnohospodárskej prvovýroby sa hos-

podársky výsledok  zhoršil o 671 mil.  Sk, záväzky po lehote

splatnosti medziročne vzrástli o 574  mil. Sk a záväzky cel-

kove o 2 996 mil. Sk.

 

     Pokles výmery ornej pôdy a osevných plôch o 75 tis. ha,

množstvo nepokosených  lúk a nevypasených  pasienkov, pokles

stavov hovädzieho dobytka spolu a osobitne kráv, rovnako ako

počet ošípaných a oviec je  viac ako alarmujúci. V roku 1996

je síce lepšia úroda olejnín,  zemiakov a cukrovej repy, ale

opäť je nižšia výroba obilnín  vrátane kukurice a znížila sa

aj výroba mlieka. Tento  vývoj ohrozuje v mnohých ukazovate-

ľoch, v mnohých komoditách  potravinovú bezpečnosť štátu. To

nie je  agropesimizmus, pán predseda  výboru Delinga, to 

fakty uvedené v spomínanej Zelenej správe.

 

     V tejto situácii oceňujem aj návrh na zvýšenie výdavkov

štátneho rozpočtu pre kapitolu Ministerstva pôdohospodárstva

Slovenskej republiky o 1,6 mld Sk na účely dotácií a celkové

zvýšenie  prílevu  financií  pre  pôdohospodárstvo približne

o 3 mld  Sk. Len dosť  dobre nechápem, prečo  sa pri dobrých

makroekonomických výsledkoch prezentovaných vládou nerešpek-

tuje už tu  spomínaná Zelená správa, v ktorej  sa na dotácie

navrhovalo vyčleniť o 400 mil. Sk viac, ako je v predloženom

návrhu Štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1994.

 

     Zelenú správu predkladala  Národnej rade Slovenskej re-

publiky vláda  Slovenskej republiky. V Národnej  rade sme ju

zobrali na  vedomie a domnievam  sa, že necelé  3 mesiace po

tomto rozhodnutí by sme mali jej závery aj rešpektovať. Nie-

ktoré  návrhy na  zlepšenie pozície  pôdohospodárstva prijal

výbor pre pôdohospodárstvo a sú obsiahnuté v spoločnej sprá-

ve. Ak neprejdú tieto návrhy, navrhujem zvýšiť bežné výdavky

štátneho rozpočtu pre kapitolu ministerstva pôdohospodárstva

o spomínaných 400  mil. Sk priamo  na dotácie poľnohospodár-

stva, a  to na úkor  zníženia výdavkov štátneho  rozpočtu na

niekoľkokrát spomínané rezervy.

 

     Na úkor výdavkov štátneho rozpočtu pre Slovenskú infor-

mačnú službu navrhujem zvýšiť príspevok pre Štátny fond zve-

ľaďovania lesa o 200 mil. Sk.  Tento môj návrh vyplýva z po-

treby obnovy  kalamitou zničených lesov na  Slovensku v roku

1996. Rozsah  kalamity približne 1,8  mil. m3 dreva  je vše-

obecne známy a tento návrh nepotrebuje osobitné odôvodnenie.

Touto úpravou sa bežné výdavky štátneho rozpočtu pre kapito-

lu ministerstva pôdohospodárstva (tabuľka na strane 44 v ta-

buľkovej  časti  predkladaného  návrhu - kód 600)  zvýšia na

12 270 410 tisíc Sk  a úhrn  výdavkov  štátneho rozpočtu pre

ministerstvo pôdohospodárstva - kód 600, 700 a 800  spolu na

14 287 410 tis. Sk.

 

     Ďalší návrh mám na doplnenie návrhu zákona Národnej ra-

dy Slovenskej republiky číslo 286/1992 Zb. o daniach z príj-

mov v znení neskorších predpisov.

 

     Navrhujem zmeniť ustanovenia § 35.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Päť minút.

 

Poslanec P. Koncoš:

 

     V § 5  ods. 1 písm. a) sa slová  "sumu 7 000 Sk" nahra-

dzujú slovami "sumu 9 000 Sk".

 

     V § 35 ods.  1 písm. b) sa slová "sumu 18  000 Sk " na-

hradzujú slovami "sumu 30 000 Sk".

 

     V § 35 ods. 2 sa  slová "viac ako 60 %" nahradzujú slo-

vami "50 % a viac ako 50 %".

 

     Ostatné  body §  35 by  zostali v  platnosti v súčasnom

znení.

 

 

     V  návrhu  zákona  Národnej  rady  Slovenskej republiky

o daniach z príjmov, ktorý bol daný do pripomienkového kona-

nia 12. marca 1996 a  ktorý  mal platiť  od 1. 1. 1997, boli

premietnuté  zmenené podmienky  zamestnávania pracovníkov so

zmenenou pracovnou schopnosťou s tým, že boli navrhnuté úľa-

vy na dani vo výške 9 000 Sk za každého pracovníka so zmene-

nou pracovnou  schopnosťou a vo  výške 30 000  Sk za každého

pracovníka so zmenenou pracovnou  schopnosťou s ťažkým zdra-

votným postihnutím.

 

     Vzhľadom na  to, že od  1. 1. 1997  nebude platiť tento

pripravovaný zákon  o daniach z  príjmov, ale upraví  sa len

súčasný zákon o daniach z  príjmov, odsúva sa možnosť uplat-

nenia vyššej úľavy za zamestnávanie osôb so zmenenou pracov-

nou schopnosťou na neurčito.  Pritom situácia v zamestnávaní

osôb so zmenenou pracovnou schopnosťou, osobitne zamestnáva-

nia osôb so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravot-

ným postihnutím  je natoľko vážna,  že si vyžaduje  riešenie

i cestou zvýšenia úľav na dani z príjmov právnických osôb za

zamestnávanie osôb so zmenenou pracovnou schopnosťou.

 

     A konečne  tretí návrh sa  dotýka zákona Národnej  rady

Slovenskej republiky číslo 289/1995 Z. z. o dani  z pridanej

hodnoty. Tento zákon  zaradil podstatnú časť nealkoholických

nápojov tekutého i práškového  charakteru do okruhu výrobkov

podliehajúcich 23-percentnej dani z pridanej hodnoty do niž-

šieho daňového  pásma. Domnievam sa však, že výživové, zdra-

votné a sociálne hľadiská pri zaraďovaní do skupiny výrobkov

so 6-percentnou  DPH mali byť  zohľadnené aj pri  práškových

nealkoholických nápojoch. Preto dávam tento návrh:

 

     Preradiť nealkoholické nápoje v prášku s prídavkom cuk-

ru zaradené do položky 2106 - Potravinové prípravky inde ne-

uvedené ani nezahrnuté do položky 21069098 - Ostatné colného

sadzobníka do položky 2202  colného sadzobníka v navrhovanom

znení: Voda  vrátane minerálnych vôd a  sódoviek s prídavkom

cukru alebo  iných sladidiel alebo  aromatizované a iné,  aj

práškové nealkoholické nápoje s  výnimkou ovocných alebo ze-

leninových štiav čísla 2009.

 

     Dosah na štátny  rozpočet by bol asi 7  mil. Sk. Pritom

sa  predpokladá kompenzácia  zníženia príjmu  z DPH zvýšením

odbytu týchto výrobkov a rastom príjmov do štátneho rozpočtu

z dane z pridanej hodnoty, ale aj dane z príjmov právnických

osôb.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne,  páni poslanci, chcem  len oznámiť in-

formáciu o odlete lietadla. Z letiska v Bratislave hovorili,

že v Tatrách sa mení  počasie, je zlá viditeľnosť, čiže lie-

tadlo by aj tak možno letelo o päť, o tri, o dve hodiny, ne-

vieme kedy. Keďže  aj tak odletí až zajtra,  chcem sa s vami

dohodnúť, o koľkej hodine by  malo zajtra odletieť. O desia-

tej, o  deviatej? (Hlasy z pléna.)  Dnes o polnoci nepoletí,

lebo keď je hmla, budete  sedieť na letisku. Preto sa pýtam,

kedy chcete odletieť. Prosím, úplne vážne, aby som mohol za-

telefonovať na letisko. Ráno o deviatej? Pani poslankyňa ho-

vorí, že o ôsmej. (Hlasy z pléna.) Tak o deviatej.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo má pán poslanec Kraus a pripraví sa pani

poslankyňa Edit Bauerová. Nech sa páči.

 

     Faktická poznámka - pani poslankyňa Belohorská.

 

 

 

Poslankyňa I. Belohorská:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

 

     Bola  som na  tabuli už  pred predchádzajúcim rečníkom,

pretože som  sa chcela vyjadriť k  diskusnému príspevku pána

poslanca  Ftáčnika o  stavebnom sporení.  Povedal dve  vety,

ktoré  ma vlastne  vyprovokovali k  tomuto vystúpeniu.  Prvá

vec, že nemôže dôjsť k zneužitiu týchto prostriedkov, a dru-

há, že sa môže rozhodnúť  vybrať si túto pôžičku po šiestich

rokoch. Začnem s tým druhým. Myslím si, že to nie je pravda.

Je to už  po troch rokoch s tým, že  sa berie tzv. medziúver

na celú sumu na ďalšie tri roky.

 

     A druhá vec. Možno  sa nedajú zneužiť prostriedky tejto

štátnej prémie, ale dá sa zneužiť dôvera. Poviem osobnú skú-

senosť, ktorú som mala, nakoľko som bola účastníčkou staveb-

ného sporenia. Sporila som tri roky. Podpísaná zmluva je to-

tiž taká, že by sa asi  k nej mali vyjadriť právnici. Nie je

tam správne uvedené, pretože sporiteľ sa zaväzuje k niečomu,

čo  právne nemôže  splniť, a  to je,  že predloží  - po prvé

zmluvu  napríklad na  kúpu bytu,  po druhé  šek o  zaplatení

príslušnej sumy, že zaplatil za  byt, po tretie návrh do ka-

tastra.

 

     To je práve to, čo  nemôže urobiť, pretože návrh do ka-

tastra dáva  bytové družstvo. A  ako sa stalo  práve v mojom

prípade,  bytové  družstvo  Bratislava  IV,  ktoré  medzitým

prechádzalo problémami svojho vedenia, návrh do katastra ne-

dalo, a z toho dôvodu  napriek tomu, že som dvakrát interve-

novala  aj  u  riaditeľa  stavebnej  sporiteľne, ktorý nemal

proste  čas  na  prijatie  stránky  (upozorňujem,  že som sa

uchádzala o  prijatie ako občianka  sporiteľka, nie ako  po-

slankyňa),  o danú  prémiu  som  prišla. Nebudem  už hovoriť

o ostatných pripomienkach  zo strany úradníkov,  či je jeden

poslanec odkázaný na nejakých 40 tisíc a podobne.

 

     Myslím si,  že pokiaľ ide  o stavebné sporenie,  mal by

byť oveľa  dôraznejší štátny dohľad, či  už dohľad minister-

stva financií, alebo Najvyššieho kontrolného úradu.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Ftáčnik - faktická poznámka.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Krátko by  som zareagoval na  vecný príspevok pani  po-

slankyne Belohorskej  a chcem povedať, že  som sa zrejme ne-

presne vyjadril s tými šiestimi rokmi a menej.  Vyhláška 400

hovorí o tom,  že po šiestich rokoch si  môžete vybrať svoje

peniaze a  máte nárok aj  na štátnu prémiu,  ale nemusíte to

použiť na  bytové účely. Ak zrušíte  zmluvu skôr a vyberiete

si peniaze skôr,  na štátnu prémiu máte nárok  iba vtedy, ak

je to použité na bytové účely. Takto hovorí vyhláška.

 

     Ale  k  tomu  prípadu,  ktorý  pani poslankyňa opísala,

a podobný prípad mi opísala  pani poslankyňa Chlebová, chcem

povedať, že vlastne nie sme v spore. Staval som to do polohy

ochrany občana sporiteľa, ale o tomto naša predložená novela

v zákone  o štátnom  rozpočte vôbec  nehovorí. Nejde chrániť

sporiteľa proti  sporiteľni, ktorá sa  správa bohorovne, ako

tu bolo opísané, a naozaj,  tých prípadov je možno viac, ale

ide úplne iným smerom. Zavádza  jeden jediný princíp, o kto-

rom nevieme povedať, či to naozaj bude v prospech stavebného

sporenia a využitia štátnych prostriedkov na bývanie. O tom-

to je celý spor.

 

     Som za  to, aby sa spracovala  širšia novela na základe

návrhu, ktorý malo pripravené ministerstvo financií, aby sme

cieľ a pripomienky, ktoré tu  zazneli, mohli do nej zapraco-

vať a ochrániť sporiteľa, aby nemohli byť zneužité jeho prá-

va.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Faktická poznámka - pán poslanec Michalec.

 

Poslanec M. Michalec:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     pán predseda,

     kolegyne a kolegovia,

 

     dovoľte  mi podať  procedurálny návrh, a to  zaradiť do

pozmeňujúceho návrhu návrh na riešenie kritickej bytovej si-

tuácie príslušníkov Armády  Slovenskej republiky. Žiadam do-

plniť do rozpočtovej  kapitoly Všeobecnej pokladničnej sprá-

vy, podobne ako v roku 1996, prostriedky v sume 200 miliónov

korún na bytovú výstavbu. (Hlasy  v sále.) Áno, je to pozme-

ňujúci návrh.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Faktická poznámka - pán poslanec Slota.

 

Poslanec J. Slota:

 

     Vážený pán predsedajúci, nakoľko  si myslím, že tu bolo

už povedané dosť  a aj ja osobne by som  bol veľmi rád, keby

sme mali trebárs v štátnom  rozpočte na budúci rok viac ešte

o 100 miliárd, ktoré by sa mohli prerozdeliť do jednotlivých

kapitol, ale  všetci veľmi dobre  vieme, že je  to nereálne,

z toho dôvodu dávam procedurálny návrh na ukončenie rozpravy.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Slota, bol tu už predtým prijatý, odhlaso-

vaný postup, že budeme  pokračovať, pokiaľ neukončíme. Navr-

hujem taký postup, aby sme sa dohodli na tom, že absolvujeme

všetky  návrhy,  ktoré  ešte  obsahujú  návrhy  na doplnenie

a zmenu. Prosím.

 

Poslanec J. Slota:

 

     Pán predsedajúci, nesúhlasím s  vami, lebo som presved-

čený, že tu už padli všetky pozmeňujúce návrhy, pretože jed-

notlivé návrhy sú  už - dá sa povedať - duplicitné, a všetci

veľmi dobre vieme, že koalícia nechce mať väčší deficit, ako

je navrhnutý. Takže  sa mi zdá, že je  tu zbytočné sedieť do

rána, keď  tak či tak  schválený bude ten  návrh, ktorý dáva

koalícia. Jednoznačne žiadam, aby sa hlasovalo o mojom návr-

hu - o ukončení diskusie.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, priatelia. (Gong.)

 

     Priatelia, navrhujem takýto postup:  v prípade, ak bude

takýto postup  prijatý, aby všetci  poslanci mohli predložiť

spoločnému  spravodajcovi návrhy...  (Šum v  rokovacej sále.

Hlasy z pléna.) Potom  navrhujem,  aby sme sa  dohodli takým

spôsobom,  že je  tu ešte  15 prihlášok,  aby sme  z tých 15

prihlášok realizovali tie, v ktorých sú návrhy na zmenu, aby

sme to rýchlym spôsobom  mohli uskutočniť. Pán poslanec Slo-

ta, hneď vám dám slovo, len chcem navrhnúť, či by ste si ne-

osvojili takýto  postup, že by  poslanci predložili a  pred-

niesli bez komentára  pozmeňujúce návrhy, ktoré predkladajú.

Ak sa takýmto spôsobom dohodneme, dáme tomu príslušnú racio-

nalitu, lebo tu sa naozaj  podstatné aj kritické pohľady po-

vedali. Veď viacerí poslanci vystupujú druhý alebo tretíkrát

preberaním  ďalšieho  rozmeru  desiatich  minút a predniesli

svoje návrhy. Takže takýmto spôsobom by sme mohli stanoviská

zblížiť. Súhlasíte, pán poslanec  Slota?  (Hlasy v sále.) Ja

sa pýtam pána poslanca Slotu.

 

Poslanec J. Slota:

 

     Skutočne som ochotný stiahnuť to len pod podmienkou, že

za každý poslanecký klub  sa zhrnú pozmeňujúce návrhy, ktoré

  ešte medzi  tými pätnástimi.  Skutočne nemienim  počúvať

z každého poslaneckého  klubu ďalších desiatich  a sedieť tu

do rána. (Ruch v  rokovacej miestnosti.) Z každého poslanec-

kého klubu, nech to zhrnie jeden.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán  poslanec, vyzývam  vás, aby  ste zachovali  pokoj.

V tomto parlamente sa máme slušne  správať. (Šum v sále, po-

tlesk.) Pán kolega, ovládajte sa,  treba čosi robiť s vašimi

endorfínmi. Prosím vás, robte čosi  so sebou. (Výkriky v sá-

le.)

 

     Dobre, pán poslanec Slota.

 

Poslanec J. Slota:

 

     Prosím  vás, keď  sa tí  naši demokrati  tak rozčuľujú,

žiadam, keď sme v demokratickom parlamente, aby sa hlasovalo

jednoznačne o  skončení rozpravy. Je  to procedurálny návrh.

(Šum v sále.) Prosím vás,  vyskakujte niekde u svojej starej

matere alebo v krčme, a nie tu v parlamente.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec,  prosím, pokoj. Za  normálnych okolností,

keby tu  bola poriadková služba, už  by vás odvádzali trocha

na oddych. Buďme pokojní, priatelia. Ochlaďme sa. (Šum v sá-

le. Hlasy z pléna.) V  poriadku, pán poslanec, trváte na ná-

vrhu. Prosím.

 

     Vážené kolegyne  a kolegovia, je  to procedurálny návrh

pána  poslanca Slotu  na ukončenie  rozpravy. (Sústavný ruch

v sále.)

 

     Priatelia, myslím si, že si musíme túto záležitosť pre-

myslieť s pokojnou hlavou.  Upozorňujem totiž, že môže dôjsť

k nekonzistencii návrhov, pretože niektorí možno nedokončili

alebo nemali možnosť predložiť návrhy a tieto by boli celkom

úplne  vynechané. To  znamená, že  kvôli racionalite napriek

neskorému času rád by som navrhol taký postup, aby sme mohli

prejsť všetky predložené návrhy. Opýtame sa pánov poslancov,

či môžu  predložiť svoje návrhy súhrnne.  Prečítajú ich, veď

to je samozrejmé, prednesením. (Šum v sále.)

 

     Pán  poslanec Slota,  trváte na  hlasovaní? Odpoveď po-

slanca Slotu z pléna: Áno.)

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o tomto návr-

hu. Je to návrh na ukončenie rozpravy.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 65 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 35 poslancov.

 

 

 

     Vážené  kolegyne  a  kolegovia,  teraz  budeme hlasovať

o návrhu, ktorý predkladám ja. Predkladám taký návrh, aby za

jednotlivé kluby politických strán boli predložené a predne-

sené všetky návrhy, ktoré sa mienia predložiť ako pozmeňujú-

ce. Priatelia, tento návrh predkladám ako procedurálny.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     Prezentovalo sa 75 poslancov, nie sme uznášaniaschopní.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,  budeme pokračovať v roko-

vaní. (Neutíchajúci krik v sále.  Hlas predsedu Gašparoviča:

Urob desaťminútovú prestávku.)

 

     Priatelia,  pardon,   navrhujem  10-minútovú  prestávku

a vedúci  klubov sa  dohodnú. Nebudeme  robiť pod  emóciami,

priatelia. Zachovajme rozvahu a pokoj.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni  predsedovia  klubov,  zvolávam  politické grémium

okamžite, na 10 minút.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené kolegyne, kolegovia,

 

     prosím  vás, zaujmime  miesta. Samozrejme,  je tu  kopa

faktických poznámok, ale ja si  myslím, že by sme mali podať

informáciu, aby vedúci klubov  predložili svoje návrhy a po-

dľa toho by sme, ak súhlasíte, postupovali ďalej. Je to naj-

vhodnejšie, pretože takýmto spôsobom získame stanoviská jed-

notlivých klubov.  Ak dovolíte, dám  prednosť zástupcom jed-

notlivých klubov.

 

     Pán poslanec Cabaj, nech sa páči.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     aj vzhľadom na skutočnosť,  že na politickom grémiu sme

sa nedohodli, dovoľte, aby  som predložil procedurálny návrh

za  náš poslanecký  klub s  tým, aby  sme teraz  pokračovali

v rozprave tak,  že každý poslanecký  klub dostane 10  minút

a členovia tohto klubu, ktorí  majú pozmeňujúce návrhy, môžu

ich  počas týchto  10 minút  predložiť, aby  sa nestalo,  že

ukončíme rozpravu a nebola by možnosť predložiť tieto návrhy.

 

     Zároveň dávam návrh, aby  po skončení rozpravy bola ho-

dinová prestávka  na poradu klubov, vtedy by sme  dostali aj

písomne všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré vyplynuli z dnešnej

a včerajšej rozpravy,  ktoré ešte nemáme  v spoločných dvoch

správach, a potom by sme pristúpili k hlasovaniu o jednotli-

vých pozmeňujúcich návrhoch, resp. o návrhu zákona o rozpoč-

te ako celku.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím predstaviteľa klubu Združenia robotníkov Sloven-

ska o stanovisko k tomuto návrhu.

 

Poslanec J. Borovský:

 

     V podstate  podporujeme návrh, ktorý  predložil pán po-

slanec Cabaj, s tým, že by sme ešte odporučili, aby svoj ná-

zor rozšíril o  to, aby mali zástupcovia klubov  30 minút na

prípravu a na zjednotenie názorov.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Prosím stanovisko predstaviteľa klubu SNS. Pa-

ni poslankyňa Kolláriková, nech sa páči.

 

Poslankyňa M. Kolláriková:

 

     Ak dovolíte,  prikláňam sa k  návrhu kolegu Cabaja,  ja

som inak tento návrh mala aj v klube. Čiže 10 minút na klub,

v rámci toho  času všetci vystúpia  a prestávka by  bola iba

jedna, ako hovoril kolega Cabaj,  ale nie navyše, ako tu ho-

voril kolega Borovský.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Prosím  predstaviteľa klubu SDĽ. Nech sa páči,

pán poslanec Benčík.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Ďakujem pekne. My sme klub Spoločná voľba.

 

     Máme taký názor, že 10  minút by nám stačilo, to využi-

jeme. Ale nie sme si istí, či môžeme niekomu obmedzovať prá-

va, keď  sa ešte niekto  ďalší chce prihlásiť.  Ale nás mrzí

niečo  iné. Mrzí  nás najmä  to, že  nebudeme mať dostatočnú

prípravu na posúdenie návrhov. Preto navrhujeme, či už v ta-

kej forme, alebo v 10-minútovej, alebo celkovej, aby sa dnes

ukončila rozprava, aby bolo po rozprave prerušené rokovanie,

aby sa spravodajca a aj my v kluboch sme sa mohli dostatočne

pripraviť a aby sme o  veciach hlasovali v utorok ráno. (Po-

tlesk.)

 

 

     Inak sa mi zdá, je to  trochu tvrdé, ale poviem to, keď

to chcete natoľko racionalizovať, treba zmeniť zákon tak, že

návrh rozpočtu schváli  vláda alebo predseda a nám  to dá na

vedomie - keď nechcete o tom ani počúvať a nechcete, aby sme

aspoň kvalifikovane návrhy posúdili. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Prosím  predstaviteľa klubu KDH  pána poslanca

Hrušovského.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Ak  dovolíte,  naše  stanovisko  je  takéto:  Teraz  sa

nachádzame v situácii, keď máme odhlasovanú skrátenú rozpra-

vu na  10 minút. Pán  podpredseda, hovorili ste,  že máte do

rozpravy prihlásených ešte 14  poslancov. Odporúčam, aby ste

teraz neuzavreli rozpravu, ale aby ste sa opýtali ešte pléna

a všetkých  poslancov,  či    niekto  ešte záujem vystúpiť

v rozprave, prípadne obmedzili možnosť vystúpenia iba na po-

danie pozmeňujúcich návrhov, a po takejto možnosti uzatvori-

li možnosť prihlásenia sa do rozpravy.

 

     Ďalší postup - navrhujeme  hlasovať v utorok. Ak nebude

akceptovaný  tento návrh,  za klub  Kresťanskodemokratického

hnutia žiadam, aby sme po rozdaní pozmeňujúcich návrhov mali

trojhodinovú prestávku na  preštudovanie všetkých pozmeňujú-

cich návrhov a zladenie stanovísk  a hlasovali až po dôklad-

nom preštudovaní.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.  Prosím teraz  predstaviteľku za  klub DÚ pani

poslankyňu Rusnákovú.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán predsedajúci, náš návrh  som povedala už na grémiu.

Nesúhlasíme s tým, aby  bolo akokoľvek obmedzované právo po-

slanca na vystúpenie, a nesúhlasíme  s tým, aby  si, hoci aj

géniovia, ktorí sedia v tomto parlamente, dovolili to, že za

tri sekundy pochopia také návrhy, ktoré sú komplikované, pri

ktorých treba premyslieť, v čom je ich podstata.  Možnože na

tej pravej strane sedí veľmi  veľa géniov,  ale ja si myslím

(Podpredseda A. M. Húska: Pani kolegyňa, bez hodnotenia svo-

jich  kolegov.), že  minimálne  trojhodinová  prestávka pred

hlasovaniami je potrebná. Ak neprejde môj návrh, po ukončení

rozpravy pokračujme hlasovaním v utorok.

 

     Rozpravu navrhujem  robiť tak, ako je  to teraz platné,

to znamená,  že každý poslanec  z tých 15,  ktorí sú písomne

prihlásení, má právo na 10-minútové vystúpenie. Tí, ktorí sa

doteraz neprihlásili,  nech majú právo  vystúpiť len s  kon-

krétnym návrhom  a zdôvodniť ho  pár vetami, nie  rozsiahlo,

nie v rozsahu 10 minút.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.  Prosím stanovisko  za Maďarskú  koalíciu pána

poslanca Duku-Zólyomiho a potom pána poslanca Bugára.

 

Poslanec Á. Duka-Zólyomi:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Vychádzajúc z  toho, že 10 minútami  už bolo dosť obme-

dzené, aby každý  mohol povedať to, čo by  chcel, čiže právo

poslanca, podporujeme návrh, ktorý  tu už odznel, aby každý,

kto je  zapísaný, prihlásený, mal  možnosť 10-minútového vy-

stúpenia, to  znamená 15 ľudí.  Potom skončiť rozpravu,  aby

sme mali možnosť preštudovať si  súbor návrhov a hlasovať až

v utorok, alebo podľa toho, ako budeme pokračovať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Bugár, nech sa páči.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pán predsedajúci, ako sme už zdôraznili na našom stret-

nutí, na politickom grémiu, za korektné považujeme, aby kaž-

dý, kto je prihlásený, mal  10 minút. Minimálne tí, ktorí sa

prihlásili. Treba sa opýtať aj ostatných, mne sa zdá, aj sme

hovorili, že maximálne jeden alebo dvaja poslanci by sa pri-

dali. Tak  by sme mohli  skončiť povedzme so  16 poslancami.

Samozrejme, aj to si uvedomujeme,  že máte silu schváliť ná-

vrh pána  poslanca Cabaja, ku ktorému  sa pridali aj ostatné

parlamentné kluby vládnej koalície, ale musíme vás upozorniť

zároveň aj na to, že v tom momente, keď nám schválite, že za

jeden klub môže vystúpiť len jeden v rozsahu 10 minút, nemá-

te  tú silu,  ktorou dostanete  poslanca preč  od rečníckeho

pultu. Na to vás musíme  upozorniť. Ak nenecháte voľný prie-

beh,  samozrejme, siahneme  aj k  takýmto rôznym možnostiam.

A zároveň vás žiadame - páni  kolegovia, vypočujte ma -, aby

sme mali možnosť každý pozmeňujúci návrh dôsledne a dôkladne

preštudovať, aby sme o tom hlasovali až v utorok. To sme po-

vedali tiež na politickom grémiu.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, budeme hlasovať o postupe,

ktorý predložil pán poslanec Cabaj  a s ktorým sa stotožňujú

pán poslanec Borovský a pani poslankyňa Kolláriková. Ak ten-

to  postup  nebude  akceptovaný - poznamenávam, tento postup

predpokladá, že môžu v rámci 10 minút vystúpiť všetci, čo sú

prihlásení, len aby to bolo  zaradené v tomto časovom rozsa-

hu - potom sa navrhuje hlasovať o postupe pána poslanca Ben-

číka a potom pánov poslancov Hrušovského, Rusnákovej a Bugá-

ra.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     Toto hlasovanie je neplatné. Nech sa páči, pán poslanec

Hrušovský.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Pán podpredseda,  znevýhodňujete iných, pretože  vy ste

udeľovali poradie klubom v tom, aby mohli vzniesť svoje pri-

pomienky  alebo  predstavy o tom,  ako sa ďalej  bude uberať

rokovanie tejto  schôdze. (Podpredseda Národnej  rady Húska:

Pán  poslanec, nejdem  o tom  s vami  debatovať.) Prvému ste

udelili slovo predsedovi  poslaneckého klubu HZDS. (Podpred-

seda  Národnej rady  Húska: Najväčšieho  klubu, áno.) Pokiaľ

viem,  jeho návrh  nebol  totožný  s poslaneckým  klubom SNS

a ZRS, takže  nemôžete brať tento návrh  ako spoločný. Preto

by som vás chcel poprosiť, aby sme si zjednotili stanovisko,

ako o tomto hlasovať.  Znevýhodňujete iných s návrhmi, ktoré

sme podali.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán kolega, v  parlamente je určitá aritmetika

pomerov a ja ju beriem na vedomie.

 

 

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Tak potom ste sa nás vôbec nemuseli pýtať, ako si pred-

stavujeme ďalší priebeh tejto schôdze, pán podpredseda.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Toto práve platí. V demokratických podmienkach môže po-

vedať každý, ale  o tom sa potom hlasuje.  To je samozrejmé.

(Smiech v sále.) Akože  ináč ste prezentovali, drahí priate-

lia, svoju dočasnú väčšinu od  marca 1994 do októbra? No veď

to je predsa samozrejmé. Priatelia,  dobre, nejdeme sa o tom

hádať. Budeme hlasovať o prvom návrhu.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu pána

poslanca Cabaja. Návrh spočíva v  tom, že sa všetci môžu vy-

striedať, každý klub v rámci 10-minútového priebehu, všetci,

ktorí sú prihlásení, uvedú  svoje návrhy. Potom je ukončenie

rozpravy. Bude hodinová prestávka na posúdenie návrhov a po-

tom hlasovanie.

 

     Prezentovalo sa 75 poslancov.

 

     Ďakujem.

 

     Pán poslanec Cabaj, nech sa páči.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený pán predsedajúci, vzhľadom na to, že je plná sá-

la a prezentovalo sa iba 75 poslancov, žiadam, aby nastúpili

skrutátori.

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené kolegyne  a kolegovia, vyzývam  skrutátorov, aby

nastúpili a prepočítali hlasy. (Ruch v sále.)

 

     Priatelia, prosím,  stále ste v  pohybe. Zaujmite, pro-

sím, všetci  svoje miesta. Preskúšam  hlasovacie zariadenie,

lebo skrutátori nie  sú v stave vás spočítať,  ste v pohybe.

Prosím, skúsime sa prezentovať normálnymi tlačidlami.

 

     Prosím, prezentujme sa.

 

     Prezentovalo sa 74 poslancov.

 

     Priatelia, povolávam na  poradu vedúcich klubov. Musíme

o tom hovoriť. Nemôžeme ďalej pokračovať dezorganizovane.

 

     Priatelia, podľa oznámenia pani poslankyne Bartošíkovej

bolo prítomných 77 poslancov. (Smiech v sále.) Nezachovávate

základné postupy.  Uvedomujem si, že je  neskorý večer a de-

koncentrácia mysle je už zrejme  dosť veľká, ale napriek to-

mu  prosím  tých, ktorí sa mienia  zúčastňovať na hlasovaní,

aby zaujali svoje miesta. Budeme opakovať hlasovanie.

 

     Prosím,  prezentujme sa  a vzápätí  hlasujme. Hlasujeme

o návrhu, ktorý som uviedol. Je to návrh pána poslanca Caba-

ja, aby všetci zástupcovia klubov vystúpili v desaťminútovom

rozmedzí. Prosím pokoj.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 79 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     V poriadku, ďakujem.

 

     Vážené kolegyne  a kolegovia, na  základe tohto postupu

by som  prosil, aby si  kluby dohodli svoje  vystúpenia tak,

aby sa  v desaťminútových intervaloch  prezentovali  svojimi

ďalšími  pozmeňujúcimi  návrhmi.   Budeme  postupovať  takým

spôsobom, že najprv pôjde návrh  HZDS, potom ZRS, potom SNS,

potom SDĽ,  potom KDH, potom  DÚ a potom  Maďarská koalícia.

Prosím vás, zachováme takéto  poradie. Všetky kluby si voľne

určia svojich predstaviteľov, ktorí  budú vystupovať so svo-

jimi návrhmi.

 

     Prosím  pána spoločného  spravodajcu, aby  zaujal svoje

miesto.

 

     Vážené  kolegyne a  kolegovia, pripravíme  sa na takýto

postup. Pán poslanec Cabaj - faktická poznámka.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo.

 

     Chcem poprosiť, aby sme preskúšali techniku. Podľa pre-

zentácie, ktorá sa robila  prvýkrát, bolo vykázaných prítom-

ných 75  poslancov a sú  tu poslanci, ktorí  sú vykázaní ako

neprítomní, a pritom všetci hovoria,  že hlasovali.  Takisto

sú prítomní a majú kartu  pán predseda Gašparovič a pán Tar-

nóczy a  jednoducho ich počítač  nezachytil. Tak by  som bol

rád, keby  sme znova vyskúšali celú  techniku a nemuseli sme

sa potom dohadovať, či je to  tak, alebo onak. Preto som dal

návrh, aby  počítali skrutátori, lebo som  vedel, že tu bolo

77 prítomných, okrem tých, ktorí odišli.

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Priatelia, myslím si, že je  to možné aj tým, že dochá-

dza k  určitej nepozornosti pri hlasovaní.  Pán poslanec Ca-

baj, mám tomu rozumieť, že  je to procedurálny návrh na pre-

skúmanie tohto postupu?

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Áno.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     V poriadku, budeme sa  len prezentovať. Prosím, prezen-

tujme sa, vážení páni poslanci. Len prezentácia.

 

     Prezentovalo sa 79 poslancov.

 

     V poriadku, priatelia. Začneme týmto postupom: nech ve-

dúci klubov  určia, ktorí poslanci  budú prezentovať celkový

návrh klubov. Môžu to byť, samozrejme, viacerí.

 

     Páni poslanci, roztrieďujem  jednotlivé prihlášky podľa

klubov a  odovzdám ich vedúcim  klubov. Prosím, vážení  páni

poslanci, teraz  organizujem schôdzu ja. (Ruch  v sále.) Za-

tiaľ prebieha postup takto. Pokoj.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, pozývam ešte vedúcich klu-

bov. Prispôsobím postup tak,  aby vyhovoval jednotlivým klu-

bom. Nech sa páči.

 

     Prosil by som pani poslankyňu Rusnákovú. Pani poslanky-

ňa Rusnáková, prosím vás, pozývam  vás na chvíľu, buďte taká

dobrá.

 

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, znova tu vzniká spor s po-

kusom interpretovať  moje informovanie, ktoré  som dával pri

hlasovaní. Tu je  rozhodujúci návrh príslušných predstavite-

ľov  klubov. Predstaviteľ  klubu HZDS  Cabaj predložil návrh

10 minút pre všetkých členov  príslušného klubu, nie tak, že

všetci z tohto klubu dostanú  po 10 minút. Takto nebola for-

mulovaná jeho požiadavka a ja som ju ani nemohol inak inter-

pretovať.

 

     Teraz vás len informujem, že  po dohode s vedúcimi klu-

bov za HZDS vystúpia v  rámci 10-minútovej lehoty pán posla-

nec Delinga a pán poslanec  Maxon. Za ZRS podľa udania vedú-

ceho klubu vystúpia traja  poslanci. Pani poslankyňa Chlebo-

vá,  pán poslanec  Kraus a  pán poslanec  Ľupták. Taktiež sa

musia vmestiť do rozpätia 10  minút. Za SNS nevystupuje žia-

den poslanec. Za  SDĽ v rozpätí 10 minút,  ktoré má SDĽ, vy-

stúpi pani poslankyňa Schmögnerová. Za  KDH v rozpätí 10 mi-

nút vystúpi pán poslanec Hrušovský, pani poslankyňa Sabolová

a pán poslanec  Gaľa. Za DÚ vystúpia  v rozpätí intervalu 10

minút pán poslanec Šagát, pán poslanec Rosival, pán poslanec

Harach a  pán poslanec Švec. Za  Maďarskú koalíciu v rozpätí

celých 10 minút vystúpi pani Edit Bauerová.

 

     Vážené  kolegyne a  kolegovia, takýmto  spôsobom budeme

postupovať ďalej.  Teraz sú ešte faktické  poznámky. Pán po-

slanec Bugár. Pán poslanec Bugár, máte záujem vystúpiť? Pro-

sím, zapojte  pána poslanca. Nesedí totiž  na svojom mieste.

Nech sa páči. V poriadku, nech sa páči, hovorte.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Pán  predsedajúci, presťahoval  som sa  na miesto  pána

Gauliedera.

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Dobre, dobre, nech sa páči. Možno ísť jeho cestou.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Áno, to sa vám žiada, ale, bohužiaľ, také šťastie nebu-

dete mať.

 

     Pán predsedajúci, upozorňovali sme vás, že v tom momen-

te, ak nám odsúhlasíte, že za kluby môžu vystupovať poslanci

v rozpätí 10 minút, budeme žiadať  prestávku, aby sme sa do-

hodli, čo  ktorý poslanec povie.  Takže v mene  dvoch klubov

MKDH a  Együttélés si žiadame 30-minútovú  prestávku. A upo-

zorňujem vás  na to, že  keby nebola bývala  táto fraška, už

štyria  poslanci mohli  skončiť svoje  vystúpenie. A zároveň

vám musím povedať aj to, že na protest toho klub MKDH nemie-

ni vôbec vystupovať. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Neviem, načo  potrebujete potom prestávku,  pán kolega.

To už je nad moju schopnosť vnímania.

 

     Pán poslanec Duka-Zólyomi, nech sa páči.

 

Poslanec Á. Duka-Zólyomi:

 

     Ďakujem.  Budem veľmi  stručný. Pripájam  sa k žiadosti

o 30-minútovú prestávku.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Cabaj - faktická poznámka.

 

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán predsedajúci,  dali ste hlasovať  o tom, že  všetci

zástupcovia klubov  majú 10 minút. Ja  mám štyroch zástupcov

za klub, a keď každý z nich  má po 10 minút, dali ste odhla-

sovať presne to, čo vám predsedovia poslaneckých klubov opo-

zície navrhovali.  To je terajší stav,  ktorý platí. Je tam,

prosím, pätnásť ľudí, nech má každý z nich 10 minút. A nena-

ťahujte zbytočne zlým hlasovaním to, čo vlastne platilo pred

hlasovaním. Ak  by ste si  to nerozmysleli, tak  sa pripájam

k prestávke.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pani poslankyňa,  ja som to  už vysvetlil. Toto  nie je

slovná hra. Tu sa predložil návrh a ja som len exekútor toho

návrhu. Návrh  predložil pán poslanec  Cabaj a ja  som o ňom

dal hlasovať.  To znamená, platí jeho  návrh, nie môj návrh.

Ja som nepredkladal na hlasovanie  môj návrh, ale návrhy ve-

dúcich klubov. Prosím, zoberte to na vedomie.

 

     Pán poslanec Cabaj, máte slovo.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán predsedajúci, pripájam sa k prestávke a žiadam, aby

bol Národnej rade predložený  stenografický záznam, čo navr-

hoval pán Cabaj a o čom ste dali hlasovať vy.

 

     (Šum v rokovacej miestnosti.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Cabaj, máte  slovo. Prosím vás, pokoj. Pán

poslanec Cabaj, máte slovo.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     prosím, aby  sme pokračovali podľa toho,  čo sme si od-

súhlasili.  O 19.30  hodine bolo  zvolané politické grémium.

To, čo tu pani Rusnáková rozpráva, hovorila trikrát na poli-

tickom grémiu a už druhýkrát to hovorí v rokovacej miestnos-

ti. Myslím, že som na politickom grémiu povedal ten istý ná-

vrh, ktorý som predložil aj tu.  Ak si ho nezapísala a nepo-

čula ho ani  tu, tak zrejme jej ho  môžem nadiktovať aj tre-

tíkrát.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pani poslankyňa Sabolová - faktická poznámka.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Ďakujem pekne za slovo.

 

     Celú túto parlamentnú  frašku zorganizoval pán poslanec

Slota. Mal by si vlastne uvedomiť, že strávi chvíľu v parla-

mente vo  večerných hodinách a jednoducho  sa vyjadrí, že má

už dosť rokovania. Prepáčte, všetci beriete zodpovednosť, aj

vy, pán predsedajúci, za to, čo zapríčinil niekto iný.

 

     Takže by som žiadala, aby sme pokračovali v riadnom ro-

kovaní tak, ako sme sa dohodli  ráno, keď to už raz opäť na-

vrhla vládna koalícia v zastúpení SNS, aby sme sa tu dve ho-

diny nehádali, veď sme už dávno mohli skončiť rozpravu a aby

za túto celú frašku bral  zodpovednosť klub SNS a ich posla-

nec a primátor mesta Žilina. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Hrušovský - faktická poznámka.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Pán podpredseda, bol som si pozrieť výpis z hlasovacie-

ho zariadenia.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím?

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Bol som si pozrieť výpis z hlasovacieho zariadenia. To-

tiž pred  chvíľou sa objavilo na  svetelnej tabuli meno pána

poslanca Duckého.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Koho, prosím?

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Duckého. Pokiaľ  som si dobre všímal,  nebol tu ani pri

hlasovaní. (Hlasy z pléna: Bol.) Mám o tom vážnu pochybnosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ale, pán poslanec!

 

     Pán poslanec Slota - faktická poznámka.

 

 

 

Poslanec J. Slota:

 

     Síce neviem, ako sa tá moja kolegyňa v tom ľavom dolnom

rohu  volá, ale  chcel  som  zdôrazniť, že  počúvanie týchto

prázdnych rečí je pre mňa  utrpením. A toľko neschopných ľu-

dí, koľko sedí v týchto  laviciach, tak to je skutočne úžas-

né.

 

     Dal by  som jednoznačne procedurálny  návrh, aby každý,

kto chce rozprávať,  sa vyrozprával aj do rána  a aby sme sa

v utorok ráno stretli a už potom, keď bude všetko pripravené

by sme  to... (Prejavy nesúhlasu v  sále.) A nech rozprávajú

naši kolegovia do zblbnutia. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pani poslankyňa Sabolová.

 

     Priatelia,  nedá sa  nič robiť - ochladíme  sa.  Prosím

vás, vyhlasujem 20-minútovú prestávku, o ktorú požiadali dva

kluby.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Vy ste tú prestávku povinný dať, pán predsedajúci.

 

     (Hlas z pléna: Bol tam procedurálny návrh.)

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Asi musia vytriezvieť poslanci celej vládnej koalície.

 

 

 

 

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené  kolegyne  a  kolegovia,  prosím, zaujmite svoje

miesto.  V zmysle  odhlasovaného postupu  dostáva každý klub

10 minút.

 

     Začíname klubom  HZDS. Za klub HZDS  v rozpätí 10 minút

môžu vystúpiť  pán poslanec Delinga a pán poslanec Maxon. Od

začiatku vystupovania bude bežať  meraný čas. Spolu majú de-

sať minút. Potom sa  do rozpravy pripravia zástupcovia klubu

Združenia robotníkov Slovenska, z ktorého v rozpätí 10 minút

vystúpia  traja  -  pani  poslankyňa  Chlebová, pán poslanec

Kraus a pán poslanec Ľupták. Potom bude nasledovať klub SDĽ,

ktorý v rozpätí 10  minút bude prezentovaný pani poslankyňou

Schmögnerovou, atď.

 

     Prosím, zaujmime svoje miesta.

 

     Pán  poslanec Delinga,  máte možnosť  vystúpiť, nech sa

páči.

 

     Vážené  kolegyne  a  kolegovia,  zaujmite svoje miesta.

Nech sa páči, beží čas.

 

Poslanec P. Delinga:

 

     V záujme legislatívnej čistoty a priechodnosti sťahujem

svoj návrh označený písmenom A k  článku XVII bod 2 a nahra-

dzujem ho novým návrhom takto:

 

     A. K  článku XVII -  v bode  1  k § 11  ods. 2 nahradiť

v texte slovo "časti" slovami "7 500 Sk za tonu".

 

 

     V bode 2 v novom odseku 3 písm. a) vypustiť slovo "výš-

ku" a slovo "a" predsunúť pred slovo "spôsob" namiesto čiar-

ky.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec a  predseda výboru Maxon, nech sa

páči, máte slovo.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci.

 

     Mám dva pozmeňujúce návrhy.

 

     V  jednom navrhujem,  aby v  článku XXII  ods. 4 návrhu

Štátneho  rozpočtu Slovenskej  republiky na  rok 1997  sa za

slovo "uplatní"  vložilo slovo "najneskôr"  a veta pokračuje

ďalej.

 

     Veľmi krátke zdôvodnenie: Je to úprava, aby mohlo dôjsť

k úprave  miezd  a platov  učiteľov  od 1. 1.,  prípadne  od

1. 5. tak, ako to  bude prerokované v súvislosti s navrhova-

nými pozmeňujúcimi návrhmi.

 

     Ďalší  návrh, ktorý  predkladám, sa  týka návrhu novely

zákona o  daniach z príjmov  číslo 286/1992 Zb.  v znení ne-

skorších predpisov. Odporúčam, aby v článku XV

 

     a) za bod  2 sa vložil nový bod 3  s týmto znením: § 23

odsek 4 sa dopĺňa písmenom f), ktoré znie: "u banky nezapla-

tené úroky (penále, pokuty) z omeškania dohodnuté v úverovej

zmluve". Ostatné body potom prečíslovať.

 

     b) za doterajší  bod 4 vložiť nový bod  5 tohto znenia:

§ 23 sa dopĺňa odsekom 14,  ktorý znie: "Banka zahŕňa do zá-

kladu  dane  úroky  (penále,  pokuty) z omeškania, dohodnuté

v úverovej zmluve  v zdaňovacom období, v  ktorom ich prija-

la".

 

     Pokiaľ mám čas, veľmi krátke zdôvodnenie: Zámerom návr-

hu tejto novely je podporiť proces reštrukturalizácie úvero-

vého  portfólia bánk,  tým zároveň  proces celého ozdravenia

bánk. Ide najmä o tie úvery, ktorých vznik sa datuje k obdo-

biu plánovitého riadenia, a o  úvery súvisiace s  počiatkami

transformácie  vlastníckych vzťahov,  osobitne s  tzv. malou

privatizáciou. Nerozvinutý  kapitálový trh vytváral  v tomto

období tlak najmä na bankový  sektor. Návrh novely sa dotýka

vyňatia z  daňového základu úrokov  z omeškania, to  znamená

sankčných úrokov. Geometrický nárast  úrokov z omeškania vy-

tvára problémy v komerčných bankách s inkasom týchto úrokov,

a teda  aj  vytváraním  reálnych  finančných  zdrojov. Úroky

z omeškania, resp. sankčné úroky neinkasované bankou navrhu-

jem vyňať z daňovej povinnosti. Podľa doterajšieho stavu ko-

merčné banky z dôvodu nezvyšovania fiktívnych výnosov z úro-

kov z omeškania tieto úroky iba analyticky evidovali.

 

     Vážené  dámy, páni,  považujem to  za významnú  novelu,

ktorá  by rozhodujúcou  mierou ovplyvnila  možný proces  re-

štrukturalizácie bánk, prirodzene, v prospech podnikateľskej

sféry.

 

     Vážené dámy, páni, neviem, koľko  mám času, ale vari už

len jednu vetu.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Uplynuli 4 minúty 32 sekúnd.

 

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Určite nevyčerpáme desať minút  za náš poslanecký klub.

 

     Chcel by som povedať, aby sme si navzájom uvedomili, že

v tomto parlamente sedia poslanci  koalície aj poslanci opo-

zície, ktorí sa návrhu  štátneho rozpočtu intenzívne venova-

li možno pol roka, možno niekoľko mesiacov. Sám sa nestotož-

ňujem s  takýmito silovými metódami, napriek  tomu chcem po-

prosiť obe strany, aby sme našli toľko porozumenia a k tomu-

to veľmi dôležitému národohospodárskemu dokumentu pristúpili

so všetkou toleranciou a ochotou spolupracovať.

 

     Ďakujem veľmi pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Uplynulo 5 minút 30 sekúnd.

 

     Ďalší  poslanci vystúpia  za klub  Združenia robotníkov

Slovenska.  Znova budem  merať desať  minút. Nasleduje  pani

poslankyňa Chlebová, potom pán poslanec Kraus a pán podpred-

seda Ľupták.

 

     Prosím, pani poslankyňa Sabolová - faktická poznámka.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Ďakujem pekne. Mám dve otázky alebo dve poznámky.

 

     Pán predsedajúci,

 

     začali ste pokračovanie schôdze skôr, ako sme sa dohod-

li na 20-minútovej prestávke. Nie je možné, keď sa dohodneme

na nejakom  čase, aby ste, keď tu máte  svojich poslancov za

koalíciu, bez mihnutia oka  začali rokovanie. Čiže treba do-

držiavať dohodnuté termíny tak, ako sa dohodneme na prestáv-

ke.

 

     Druhá moja poznámka: Pán poslanec Slota, aj keď ma síce

nepozná a dva roky sedí v  parlamente, - neviem, či sedí, je

pravda, možno sem-tam chodí -,  ale chcela by som sa spýtať,

či stiahol svoj pozmeňujúci  návrh, aby sme pokračovali tak,

ako sme sa ráno dohodli, aby  každý poslanec mal 10 minút na

vystúpenie a aby sme hlasovali  o rozpočte v utorok doobeda.

Chcem, aby sa k tomu vyjadril, lebo v parlamente to neodzne-

lo a svoj pozmeňujúci návrh dal na hlasovanie.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Bol som informovaný, že sťahuje svoj návrh.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, pokračujeme.

 

     Pani poslankyňa Chlebová, máte slovo v rámci vymedzenia

10 minút.

 

Poslankyňa T. Chlebová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení členovia vlády,

     vážené dámy a páni poslanci,

 

     predkladám dva pozmeňujúce návrhy.

 

     Po prvé - zvýšiť  výdavky rozpočtu kapitoly Najvyššieho

kontrolného úradu Slovenskej republiky,  príloha číslo 2 ná-

vrhu  zákona Národnej  rady Slovenskej  republiky o  Štátnom

rozpočte Slovenskej  republiky na rok 1997  o 6 miliónov Sk,

z 91 895 mil. Sk na 97 895 mil. Sk.  Zvýšenie členiť na zvý-

šenie kapitálových  výdavkov o 3 mil.  Sk a zvýšenie bežných

výdavkov o 3 mil. Sk.  O túto sumu znížiť kapitolu Všeobecná

pokladničná správa, skupina 6 - výdavky súvisiace s vrátený-

mi príjmami z minulých rokov.

 

     Po  druhé -  znížiť výšku  príjmov kapitoly Najvyššieho

kontrolného  úradu, príloha  číslo 3  návrhu zákona Národnej

rady Slovenskej republiky o  Štátnom rozpočte Slovenskej re-

publiky na rok 1997 z 300 tisíc  Sk na 200 tisíc Sk - zníže-

nie o 100 tisíc Sk - a o túto sumu znížiť kapitolu Všeobecná

pokladničná správa, skupina 6 - výdavky súvisiace s vrátený-

mi príjmami z minulých rokov.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Uplynula 1 minúta 25 sekúnd. Prosím, nasleduje

pán poslanec Kraus.

 

Poslanec H. Kraus:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán podpredseda vlády,

 

     obmedzím sa maximálne na dve minúty.

 

     Môj  pozmeňujúci návrh  sa dotýka  dotovania neštátnych

subjektov, ktoré poskytujú sociálnu starostlivosť. V rozpoč-

te je navrhovaná  suma 50 mil. Sk, aj  keď vieme, že pôvodná

požiadavka bola 150 mil. Sk. Viem, že tieto neštátne podniky

zabezpečujú  kvalitné služby, a aj  tie, ktoré  v súčasnosti

fungujú,  majú problémy  v niektorých  prípadoch s prežitím.

Preto navrhujem uvedenú sumu 50 mil. Sk zvýšiť na 100 mil.

 

 

 

     Konkrétny návrh: Navrhujem  znížiť v kapitole Všeobecná

pokladničná správa položku 8703, čo je rezerva na zabezpeče-

nie platobnej schopnosti zdravotných a sociálnych poisťovní,

o 50 mil. Sk  a o túto sumu  zvýšiť položku  8777, čo je re-

zerva pre  krajské úrady na  sociálnu starostlivosť. Zároveň

navrhujem túto sumu použiť na príspevky neštátnym  subjektom

poskytujúcim služby sociálnej starostlivosti.

 

     Svoj návrh odovzdám písomne spoločnému spravodajcovi.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.  1 minúta 36  sekúnd. Slovo má  pán pod-

predseda Ľupták. Nech sa páči.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážený predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     Dávam návrh na uznesenie:

 

     "Národná rada Slovenskej  republiky žiada vládu Sloven-

skej republiky

 

     1. Rozpis bežných výdavkov na  rok 1997 pre stredné od-

borné  učilištia  a  pre  strediská  praktického  vyučovania

v zriaďovateľskej pôsobnosti rezortov vykonajú krajské úrady

so súhlasom príslušných rezortov.

 

     2. Upraviť vyhlášku  Ministerstva  školstva  Slovenskej

republiky číslo  145/1996 o prijímaní na  štúdium na stredné

školy tak, že o návrhu počtu tried 1. ročníka na nasledujúce

prijímacie konanie v dennom  a nadstavbovom štúdiu, prípadne

o štruktúre učebných a  študijných odborov, rozhodne zriaďo-

vateľ po prerokovaní s krajskými úradmi.

 

     3. Zriadiť  Radu vlády Slovenskej  republiky pre otázky

prípravy mládeže na povolanie  v stredných odborných učiliš-

tiach  a strediskách  praktického vyučovania,  ktorej úlohou

bude  koordinovať  proces  riadenia,  financovania  a obsahu

prípravy  na povolanie  v stredných  odborných učilištiach a

strediskách pracovného vyučovania v Slovenskej republike.

 

     4. Pri rozpise štátneho  rozpočtu na rok 1997 prostred-

níctvom  kapitoly  Krajského  úradu  Banská Bystrica účelovo

prideliť prostriedky  vo výške 1,6 mil.  Sk na bežné výdavky

pre Stredné odborné učilište stavebné Banská Bystrica, Krem-

nička na prevádzku tried s vrcholovou športovou prípravou."

 

     Toto uznesenie odovzdám pánu spravodajcovi.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. 1 minúta 50 sekúnd, spolu 4 minúty 11 sekúnd.

 

     V  rozpätí  10  minút  za  SDĽ  vystúpi pani poslankyňa

Schmögnerová. Nech sa páči, máte slovo.

 

     Faktická poznámka - pán poslanec Harach.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

 

     Bol by  som rád, keby  mohol predkladateľ tohto  návrhu

objasniť, ako si predstavuje, že budú zriaďovateľské rezorty

- aké    to  vlastne  podľa  platnej transformácie štátnej

správy, ktorú ste tu schválili - ako budú odsúhlasovať kraj-

ským úradom, ktoré majú zo zákona svoje kompetencie, finanč-

né prostriedky. To je po prvé.

 

     Po druhé -  to sú také vážne návrhy, že  by tu mala se-

dieť ministerka školstva aj ministri ostatných rezortov.

 

     Preto dávam  procedurálny návrh, pán  predsedajúci, aby

sme prerušili toto dehonestujúce - a  nemám na to slov - ro-

kovanie a aby ste pozvali sem ministrov, aby sa mohli k tým-

to vážnym a nezmyselným návrhom vyjadriť.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Ftáčnik - faktická poznámka.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Ďakujem. Chcem sa poďakovať pánu podpredsedovi Ľuptáko-

vi, že predložil dva takmer  totožné návrhy s mojimi. Dúfam,

že budú prijaté. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Švec - faktická poznámka.

 

Poslanec J. Švec:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Využil by som prítomnosť pani ministerky práce, sociál-

nych vecí a rodiny a veľmi rád  by som sa jej spýtal, ako sa

díva  na tieto  návrhy z  hľadiska zamestnanosti absolventov

stredných odborných učilíšť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Vážené kolegyne  a kolegovia, je  tu procedurálny návrh

pána poslanca Haracha.

 

     Prosím, budeme sa prezentovať a zároveň hlasovať o pro-

cedurálnom návrhu pána poslanca Haracha.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 106 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 33 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

 

     Konštatujem,  že procedurálny  návrh pána  poslanca Ha-

racha nebol prijatý.

 

     Pani  poslankyňa Schmögnerová,  máte slovo.  Začína vám

plynúť čas.

 

Poslankyňa B. Schmögnerová:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Chcem podotknúť, že vystupujem za klub Spoločná voľba.

 

     Predstavitelia  vlády  radi  zdôrazňujú,  že zadlženosť

vládneho sektora  je nízka. Úrad pre  stratégiu a rozvoj do-

konca  navrhuje zvýšiť  deficitné rozpočtovanie  a zadlženie

štátu z dnešných 24 % až  do prípustnej miery 60 % z hrubého

domáceho produktu. Z hľadiska zadlženia štátneho rozpočtu sa

už však dnes dostávame na hranicu zvyšovania štátneho dlhu.

 

     Výdavky v  kapitole Štátny dlh v  roku 1997 predstavujú

37 mld Sk, t. j. 18 % z výdavkov štátneho rozpočtu, ktoré sa

mohli použiť inak. Rastie zadlženosť vládneho sektora. V ab-

solútnych číslach  od roku 1995  do roku 1997  sa zaznamenal

rast  zo 134,8  mld Sk  na predpokladaných  155,3 mld. I keď

v percentuálnom  vyjadrení k  HDP nastal  pokles zadlženosti

z 26 %  na 23 %, bude  v roku 1997 dlh  na jedného obyvateľa

bez ohľadu  na jeho vek  predstavovať 29 302  Sk. Tento rast

nesmie  vláda  ignorovať.  Argumentovať,  že  sme  ďaleko od

60-percentnej hranice, znamená nerešpektovať schopnosť štátu

hradiť svoje záväzky  a to, že tento dlh  v rozsahu skoro 30

tisíc Sk na obyvateľa bude musieť hradiť každý od dieťaťa po

starého človeka.

 

     Rast štátnej zadlženosti je dôsledkom rastúcich defici-

tov štátneho rozpočtu, emisie štátnych dlhopisov a zahranič-

ných pôžičiek, ktorých úroveň - a to je jediné - je klesajú-

ca.

 

     V roku  1997 bude podiel  zahraničnej zadlženosti vlády

ďalej klesať  a vnútorná zadlženosť  rásť. V roku  1997 bude

podiel medzi  vnútornou a zahraničnou  zadlženosťou v pomere

84 : 16 %. Treba však  dodať, že vnútorný  štátny  dlh je na

95 %  krytý zdrojmi komerčných  bánk. Komercionalizácia vnú-

torného štátneho dlhu odčerpáva  domáce úverové zdroje a ob-

medzuje ich použitie v podnikateľskej sfére, kde by sa možno

alokovali efektívnejšie. Bude to mať  za následok, že v pod-

nikoch sa nerozbehne modernizácia a štruktúrne zmeny. Nezvý-

ši sa ich ziskovosť,  budú obmedzené  možnosti vývozu. V dô-

sledku toho  nebude vytvorený priestor  na rast miezd,  rast

daňových príjmov a podobne.

 

 

     Na  záver chcem  dať  do  vašej pozornosti,  že deficit

štátneho rozpočtu upravený o istinu nebude -1,8 % z HDP, ako

sa uvádza. K upravenému deficitu treba pripočítať predpokla-

danú emisiu 8 mld Sk a krytie  časti  dlhovej služby na úkor

aktív 3 mld Sk. Takto prepočítaný deficit štátneho rozpočtu,

t. j. upravený o istinu, dosahuje 3,4 %.

 

     Štátny rozpočet  neplní zákonom stanovené  transfery do

Sociálnej poisťovne,  zdravotných poisťovní a znižuje odvody

do miest a obcí. Bude to mať za následok, že v nich vzrastie

deficit.  Ohrozí to  možnosť zvyšovať  dôchodky v  roku 1998

a v roku  1997 zvýši zadlženosť  Všeobecnej zdravotnej pois-

ťovne. Fiškálny  deficit v úhrne  rozpočtov narastie v  roku

1997 podľa predbežných  odhadov na 3,7 až 4,1  % z HDP. Toto

je číslo presahujúce záväzok  vlády v programovom vyhlásení,

kde  sa  vláda  zaviazala  udržať  fiškálny  deficit pod 3 %

z hrubého domáceho produktu.

 

     Ak pán  minister má výhrady voči  týmto prepočtom, bola

by som rada, keby nás sám oboznámil s odhadom deficitu všet-

kých rozpočtov verejného sektora na rok 1997.

 

     Chcem  sa ešte  dotknúť jedinej  položky vo  Všeobecnej

pokladničnej správe a jednej položky v kapitole Štátny dlh.

 

     V skupine  číslo 1 sa  dotácie v cene  tepelnej energie

rozpočtujú na úrovni 2 600 tisíc.  V roku 1996 do 31. 10. sa

vyčerpali 3,5 miliardy. V prípade,  že zima v roku 1997 bude

chladná, sa predpokladá zvýšiť ceny tepla a nezvyšovať dotá-

cie. Toto riešenie nepokladám za vhodné, ale nepredpokladám,

že by ste schválili zvýšenie dotácie na teplo.

 

     Mali by sa preto  pripraviť dopredu opatrenia, ktoré by

pomohli  kompenzovať  rast  životných  nákladov pre sociálne

najslabšie skupiny. Vhodným spôsobom  by bolo prijať noveli-

záciu zákona o dani z príjmov tak, ako som ju navrhla.

 

     V kapitole Štátny dlh  sa predpokladá v zmysle splátko-

vého kalendára  uhradiť sumu 597,4 mil.  na financovanie vý-

stavby  Krivorožského úpravárenského  kombinátu Dolinská  na

Ukrajine formou úhrad istiny a úrokov v Investičnej a pošto-

vej banke, a.  s., Praha. Vzhľadom na to,  že podiel Sloven-

skej republiky v závode Dolinská je už vo vlastníctve Výcho-

doslovenských  železiarní,  a.  s.,  ktorá je 100-percentnou

súkromnou spoločnosťou, je potrebné, aby VSŽ prevzali na se-

ba aj záväzky spojené s jeho financovaním.

 

     Navrhujem  preto  znížiť  výdavky  kapitoly  Štátny dlh

o 597,4 mil. Sk a použiť  uvoľnené zdroje na zvýšenie trans-

ferov do Všeobecnej zdravotnej poisťovne a mestám a obciam.

 

     Na  záver mi  dovoľte povedať  tieto slová:  V histórii

mladej  Slovenskej republiky  sa po  prvýkrát stáva,  že pri

kľúčovom zákone, ktorý určuje život celej spoločnosti na je-

den rok dopredu, sa rokuje spôsobom, akoby Slovenskej repub-

like hrozila živelná pohroma.

 

     Máte pravdu.  To, čo zostane  po vláde tejto  koalície,

bude akoby celú republiku postihla živelná pohroma. Ako dlho

bude trvať,  kým sa škody  po nej odstránia,  ťažko povedať.

Bojím sa, že dlhšie, ako si odvážime priznať.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Spolu 6 minút 17 sekúnd.

 

     Nastupuje blok pre KDH. Pán poslanec Hrušovský, nech sa

páči, máte slovo.

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážení členovia vlády,

     kolegyne, kolegovia,

 

     v  priebehu tohto  roka, v  júni, požiadala  Kancelária

prezidenta  republiky  ministerstvo  financií  v  súvislosti

s prípravou otvorenia rekonštruovaného Grasalkovičovho palá-

ca  o vykonanie  rozpočtových opatrení,  ktoré by  spočívali

v nevyhnutnom  zabezpečení chodu  novootvoreného Grasalkovi-

čovho paláca a v potrebe zvýšenia stavu pracovníkov o 20 ľu-

dí pre Kanceláriu prezidenta republiky. Tieto funkčné miesta

majú byť obslužné - od správcu paláca cez pracovníka archívu

až po vodiča, energetika, domovníka a údržbára.

 

     Ministerstvo  financií vzhľadom  na nedostatok  zdrojov

štátneho rozpočtu nevykonalo pre Kanceláriu prezidenta tieto

rozpočtové opatrenia,  avšak v návrhu rozpočtu  na tento rok

ministerstvo financií akceptovalo požiadavku Kancelárie pre-

zidenta republiky a v pôvodnom rozpise súhlasilo so zvýšením

stavu pracovníkov Kancelárie prezidenta republiky oproti do-

terajším 50 na 70.  Pri prerokúvaní návrhu štátneho rozpočtu

vo vláde  Slovenskej republiky premiér  Slovenskej republiky

počas prerokúvania návrhu vo vláde navrhol z rozpočtu Kance-

lárie prezidenta republiky ubrať 3 milióny Sk a po diskusii,

do ktorej sa zapojili najmä minister kultúry Ivan Hudec, bol

rozpočet  Kancelárie prezidenta  skrátený o  2,7 milióna Sk,

ktoré boli pridelené do  rozpočtu fondu ministerstva kultúry

Pro Slovakia  s odôvodnením, že ide  o prezidentov príspevok

k rozvoju  slovenskej  kultúry.  Toto  sme  sa mohli dočítať

všetci v médiách.

 

     Vážené kolegyne, kolegovia, nie  je to prvýkrát, keď po

neúspešných pokusoch s referendom, prípadne vyjadrením nedô-

very prezidentovi republiky v parlamente  zvolila vláda veľ-

mi účinný spôsob  likvidácie Kancelárie prezidenta republiky

krátením finančných prostriedkov na jej činnosť.

 

     Na ilustráciu  vám uvediem, ako  sa vyvíjali rozpočtové

výdavky troch najvyšších ústredných  orgánov od roku 1994 až

do roku 1996.

 

     Kancelária prezidenta republiky

 

     rok 1994   158 miliónov Sk

     rok 1995   121 miliónov Sk

     rok 1996    97 miliónov Sk.

 

     Národná rada Slovenskej republiky

 

     rok 1994   177 miliónov Sk

     rok 1995   277 miliónov Sk

     rok 1996   385 miliónov Sk.

 

     Úrad vlády Slovenskej republiky

 

     rok 1994   115 miliónov Sk

     rok 1995   150 miliónov Sk

     rok 1996   487 miliónov Sk.

 

     To len na porovnanie.

 

     Ešte by som vám uviedol stavy pracovníkov.

 

     Kancelária  prezidenta republiky  116 v  roku 1993,  95

v roku 1994, 60 v roku 1995 a 50 v roku 1996.

 

     Je to niečo  dehonestujúce, vážené kolegyne, kolegovia.

Každý si musíme skutočne uvedomiť, že objekt, v ktorom sídli

prezident,  potrebuje  skutočne  správcu,  údržbára, kuriča,

záhradníka, šatniarku atď., a preto je našou morálnou povin-

nosťou chrániť nie Michala Kováča, ale inštitúciu prezidenta

republiky ako najvyššieho ústavného činiteľa. A preto by som

vás prosil, aby ste podporili tento pozmeňujúci návrh:

 

     V  návrhu  štátneho  rozpočtu  na  rok  1997  navrhujem

v stĺpci mzdy, platy a  ostatné osobné vyrovnania zvýšiť na-

vrhovanú sumu o 2,8 milióna korún, čo predstavuje náklady na

mzdy 20 pracovníkov, a o tú istú sumu zvýšiť aj celkový roz-

počet  Kancelárie prezidenta  republiky a  primerane k  tomu

zvýšiť aj poistné a príspevky zamestnávateľa do poisťovní.

 

     V prípade,  že neprejde tento  pozmeňujúci návrh, dávam

ešte jeden kompromisný pozmeňujúci návrh,  a to zvýšiť kapi-

tolu  Kancelárie prezidenta  republiky v  časti mzdy,  platy

a ostatné osobné vyrovnania o  1,4 milióna korún a primerane

k tomu aj ostatné náležitosti.  Toto zvýšenie by reprezento-

valo zvýšenie stavu pracovníkov Kancelárie prezidenta repub-

liky o 10.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, pán poslanec Gaľa.

 

Poslanec M. Gaľa:

 

     Pán predsedajúci,

     zástupcovia vlády,

     vážený parlament,

 

     dovoľte mi v krátkosti  sa vyjadriť ku kapitole Záväzné

limity dotácií pre obce, konkrétne k položke na mestskú hro-

madnú dopravu.

 

     V tabuľke si môžete spolu  so mnou porovnať dotácie pre

tri krajské mestá - Banskú Bystricu, Žilinu a Prešov. Banská

Bystrica: bežné  výdavky  39 300 tisíc,  kapitálové  výdavky

18 500  tisíc,  Prešov:  40 850  tisíc,  kapitálové  výdavky

19 650  tisíc,  Žilina:  41 850  tisíc,  kapitálové  výdavky

69 300 tisíc. V Prešove  tvorí náklad na jeden vozokilometer

7,86 Sk, podľa mojich informácií, v Banskej Bystrici 8,54 Sk

na jeden vozokilometer a v Žiline 8,72 Sk  na vozokilometer.

Rozdiel nákladov na vozokilometer  je teda vyšší oproti Pre-

šovu o 8,65 % v Banskej  Bystrici, resp. o 10,94 % v Žiline.

Vo finančnom vyjadrení by to malo znamenať  zvýšenie nekapi-

tálového transferu pre Prešov zo 40 850 tisíc na 45 miliónov

Sk, a to len v  nákladoch na vozokilometer. Ďalší nárast po-

honných hmôt  tvorí 27 % a trakčná  energia  pre  trolejbusy

5 %. V  štátnej dotácii nie  je zohľadnený ani  inflačný ná-

rast,  nakoľko finančná  čiastka  v  návrhu rozpočtu  na rok

1997 je rovnaká ako v roku  1996. Podobne je to aj pri kapi-

tálovom  transfere. V  meste Prešov  premáva 91 %  autobusov

a 50 %  trolejbusov  po  čase  životnosti. Preto  kapitálový

transfer 19 650 tisíc by  mal zohľadňovať aspoň inflačný me-

dziročný nárast.  Nestalo sa tak  minulý rok a  nedeje sa to

ani tohto roku.

 

     Dovoľte  mi preto  podať pozmeňujúci návrh.  V  prílohe

číslo 4 návrhu zákona o štátnom rozpočte v písmene b) polož-

ka Prešov v stĺpci 2 kapitálové výdavky nahradiť sumu 19 650

korún  sumou 34 650 korún.  V nadväznosti  na toto  zvýšenie

zvýšiť  účelovú  dotáciu  do  rozpočtov  obcí  v § 1  ods. 6

písm. b) o  15 miliónov korún. Ak by  vás zaujímalo, ako som

dospel k tejto kompromisnej sume,  je to presne polovica ka-

pitálových výdavkov pre mesto Žilina.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo má pani poslankyňa Sabolová. Nech sa pá-

či, máte slovo.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážení páni ministri,

 

     nakoľko som predložila vo svojom predchádzajúcom vystú-

pení pozmeňujúci návrh  na zvýšenie kapitoly rozpočtu minis-

terstva životného prostredia, len krátke zdôvodnenie.

 

     Zodpovednosť za  odstraňovanie  environmentálneho  dlhu

v minulosti si  prenecháva na svojich  pleciach štát, pričom

však na tieto aktivity vyčleňuje  len nepatrný zlomok z cel-

kového množstva finančných prostriedkov  a aj tak je otázne,

či sa tieto finančné prostriedky podarí zrealizovať efektív-

ne.

 

     Pokiaľ ide  o rozpočet kapitoly  ministerstva životného

prostredia, možno len konštatovať, že klesá záujem štátu fi-

nancovať následné i preventívne opatrenia smerujúce k ochra-

ne  životného prostredia,  aj napriek  tomu, že ministerstvo

životného  prostredia požadovalo  zvýšenie svojho  rozpočtu.

Minulého roku sa konštatovalo, že prísna reštrikcia výdavkov

štátneho rozpočtu v uplynulých  rokoch neumožnila riešiť na-

hromadené problémy v oblasti  životného prostredia, a tak to

platí v  tomto roku ešte dvojnásobne.  Hromadia sa neriešené

problémy, ktoré sú v mnohých prípadoch zaviazané uzneseniami

vlády.

 

     Pýtam sa  pána ministra   (pán minister životného  pro-

stredia  tu nie  je),  ako chce  vláda plniť svoje uznesenia

a či vôbec ich chce  plniť, pretože návrh rozpočtu minister-

stva  životného  prostredia  nezodpovedá  vládou  schválenej

stratégii,  princípom a  prioritám environmentálnej politiky

a národnému  environmentálnemu akčnému  programu. Reálny po-

kles rozpočtu  kapitoly je cca 10  % oproti predchádzajúcemu

roku, čo  protirečí expanzii väčšiny  ostatných kapitol roz-

počtu. Rozpočet  na aktivity, ktoré  v súčasnosti zastrešuje

rezort, je oproti rokom 1992,  1993, 1994 vo všetkých polož-

kách nižší a ďalšie  znižovanie súčasného zdecimovaného roz-

počtu ministerstva životného prostredia je zrkadlom postoja,

ktoré zaujíma  súčasná politická elita  k životnému prostre-

diu.

 

     Aj v závere správy o rozpočte sa v rezorte ministerstva

životného  prostredia na rok 1997  konštatuje, že  bude mož-

né len ťažko zabezpečiť výkon  štátnej správy a plniť najdô-

ležitejšie úlohy  v oblasti tvorby a  ochrany životného pro-

stredia,  a to  len na  základe prísneho  stanovenia priorít

a nezmenenia ekonomických podmienok. Garantujete, že sa eko-

nomické podmienky nezmenia?

 

     A k  pozmeňujúcemu návrhu, ktorý som  dala ako zvýšenie

Štátneho fondu životného prostredia.  Nebolo by nutné zvyšo-

vať tento štátny fond, keby ministerstvo už za dva roky, od-

kedy sľubuje  predložiť návrh novely  zákona štátneho fondu,

t. j. obratový fond, ho bolo predložilo Národnej rade, a tak

by boli vznikli isté pôžičky  pre obce, aby mohli realizovať

základné komunálne ekologické programy. Tu len jedna poznám-

ka. Napríklad v Českej republike dotácia do štátneho rozpoč-

tu na komunálne ekologické  investície je 400 miliónov, pri-

čom Štátny  fond životného prostredia v  Českej republike má

na tieto ekologické programy 5 miliárd  a náš štátny fond má

1 miliardu.

 

     A už len otázka na pána ministra financií a podpredsedu

vlády. Chcem  ho vyzvať, aby nám  odpovedal. Stanovisko Naj-

vyššieho kontrolného  úradu k štátnemu rozpočtu  na rok 1997

v časti 4  uvádza výhrady voči  štátnemu rozpočtu. Napríklad

v článku  II niekde  ide o  nedostatočné odôvodnenie  zmien,

niekde  sú to  dokonca porušenia  a nesúlad  s ustanoveniami

napríklad § 47 ods. 8 zákona o rozpočtových pravidlách.

 

     Chcela by  som ho vyzvať, aby  vo svojom záverečnom vy-

stúpení alebo aj teraz  zdôvodnil, prečo ministerstvo finan-

cií  vlastne pripravilo  taký rozpočet,  ktorý Najvyšší kon-

trolný úrad hodnotí, že nie je  v súlade so zákonom. A preto

prosím, pán  minister, aby ste všetky  pripomienky, ktoré sú

v stanovisku  Najvyššieho kontrolného  úradu, zdôvodnili  vo

svojom záverečnom vystúpení.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Spolu to boli  4 minúty. Ako celok je to

12 minút.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,  nastupuje DÚ. Nech sa pá-

či, začína pán poslanec Švec.

 

Poslanec J. Švec:

 

     Pán predsedajúci,

     páni a dámy ministri, ministerky,

     dámy a páni,

 

     na úvod mi dovoľte  povedať, že takéto rokovanie Národ-

nej rady Slovenskej republiky je skutočne nedôstojné.

 

     Ekologické stavby a nové  technológie realizované v re-

gióne  Hornej Nitry  priniesli výrazné  zlepšenie parametrov

životného  prostredia  v  tomto takom devastovanom  regióne.

Zdrojmi týchto exhalátov, ako je  všeobecne známe, sú  najmä

tepelné elektrárne,  osobitne tepelná elektráreň v Novákoch,

ktoré, ako  je známe, používajú nie  vhodné alebo menej kva-

litné hnedé uhlie. Monitorovanie kvality ovzdušia však odha-

lilo ďalšieho  veľkoplošného znečisťovateľa ovzdušia,  a tým

sú domácnosti  obcí, ktoré vykurujú svoje  domácnosti v lete

i v zime týmto nekvalitným  uhlím. Vychádzajúc z týchto sku-

točností  bola začatá plynofikácia celej Hornej Nitry, ktorá

nemá financie na dokončenie a začatie ďalších akcií.

 

     Predkladám  pozmeňujúci  návrh   k  predmetnému  zákonu

v tomto znení: Z čiastky odvodu štátneho podniku Slovenského

plynárenského  priemyslu  do  štátneho  rozpočtu  vymedzenej

v §  3  ods.  2  zákona  Národnej  rady Slovenskej republiky

o štátnom rozpočte na rok 1997 vo výške 1 miliardy Sk v ter-

míne do 31.  mája 1997 vyčleniť sumu 45  miliónov Sk a tieto

prostriedky viazať na dofinancovanie začatých stavieb plyno-

fikácie obcí v regióne  Hornej Nitry, ktoré realizuje štátny

podnik Slovenského plynárenského priemyslu.

 

     Druhý pozmeňujúci návrh: z čiastky odvodu štátneho pod-

niku Slovenského plynárenského priemyslu do štátneho rozpoč-

tu vymedzenej v kapitole 3  ods. 2 zákona Národnej rady Slo-

venskej republiky o Štátnom rozpočte Slovenskej republiky na

rok 1997  vo výške 1  miliardy do 31.  októbra 1997 vyčleniť

sumu 150 miliónov Sk a  tieto prostriedky viazať na plynofi-

káciu ďalších  10 obcí Hornej Nitry,  ktoré realizuje štátny

podnik Slovenského plynárenského priemyslu.

 

     Ďalej mi dovoľte uviesť  tretí pozmeňujúci návrh, ktorý

súvisí s rozhodnutím vlády  zvýšiť mzdy učiteľov slovenských

vysokých  škôl  o 10 %  od 1. 7. 1997, tento  dátum  posunúť

k 1.  1. 1997.  A  teraz  príde pozmeňujúci  návrh: Vyčleniť

z kapitoly Všeobecná pokladničná správa sumu 850 miliónov Sk

a túto sumu presunúť do  kapitoly Ministerstva školstva Slo-

venskej republiky  - položka 110  mzdy a položka  120 odvody

- ako účelové prostriedky na  plánované zvýšenie platov uči-

teľov o 10 % k 1. januáru 1997.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Nasleduje pán poslanec Rosival.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo.

 

     Vážení páni ministri,

     vážené dámy a páni,

 

     predovšetkým chcem povedať, že sa stotožňujem s názorom

spoločného spravodajcu pána poslanca Maxona, že tieto vystú-

penia by  nebolo treba obmedziť,  lebo ide skutočne  o veľmi

vážnu rozpravu.

 

     Vo svojom vystúpení sa vyjadrím len k tej časti rozpoč-

tu, ktorá sa týka ministerstva pôdohospodárstva. Poukážem na

príčiny, ktoré  viedli k dnešnej  veľmi ťažkej až  kritickej

situácii v poľnohospodárstve, budem hovoriť o cenách, inflá-

cii,  dotáciách, úveroch  a úrokových  sadzbách. Je  však na

škodu, že dĺžka jednotlivých vystúpení bola obmedzená. V zá-

vere potom podám pozmeňujúci návrh.

 

     Vplyv liberalizácie cien  na poľnohospodárstvo. Od roku

1991, keď sa uvoľnili ceny, rástli neregulované ceny vstupov

do poľnohospodárstva rýchlejšie ako ceny, za ktoré poľnohos-

podári predávajú svoje produkty. V  roku 1995 sa zvýšili od-

bytové ceny poľnohospodárskych produktov  o 3,4 %, ale ceny,

ktoré platia  poľnohospodári za potrebné  vstupy, sa zvýšili

až o 8 %. Týmto  pomalším vzostupom cien rastlinných a živo-

číšnych produktov  sa len v minulom  roku odčerpalo z poľno-

hospodárstva 1,4-1,7 mld Sk. Cenové nožnice sa však nezačali

otvárať v roku 1995. Otvárajú sa už od roku 1991. Porovnajme

preto krátko  vývoj cien, indexy cien  dôležitých vstupov do

poľnohospodárstva s  vývojom cien rastlinných  a živočíšnych

produktov.

 

     Ak vychádzame z  roku 1989 a ak ceny  v tomto roku majú

hodnotu 100, tak v roku 1994 je index rastu cien poľnohospo-

dárskych produktov 142. Pri priemyselných hnojivách je index

rastu cien 176, pri  priemyselných krmivách 181, pri trakto-

roch 209,  pri náhradných dieloch  strojov a zariadení  213.

Index rastu cien pneumatík je 231, index rastu prípravkov na

ochranu  rastlín proti  škodcom je  226, elektrickej energie

291 a index rastu cien  pohonných látok a mazadiel z ropy je

428.

 

     Od cenových nožníc prejdime k inflácii, k ďalšiemu fak-

toru, ktorý nepriaznivo  ovplyvňuje poľnohospodárov, pretože

znehodnocuje dotácie a subvencie smerujúce do poľnohospodár-

stva. Miera inflácie v rokoch 1993 až 1996 dosiahne približ-

ne 50  %. Zohľadnenie inflácie v  uplynulých rokoch vyžaduje

zvýšiť dotácie  na rok 1997  o 2,7 mld, podľa zelenej správy

o 3,4 mld. Tu si na porovnanie dovolím uviesť dotácie na je-

den hektár  pôdohospodárskej pôdy v Európskej  únii a v Slo-

venskej  republike. V  Európskej únii  je dotácia  priemerne

317 ECU, na Slovensku 76. Toto  je menej ako 24 % európskych

dotácií. Ďalej  chcem upozorniť na to,  že celkové subvencie

do  poľnohospodárstva sa  od roku  1989 znížili  z 36 mld na

7,2 mld v roku 1995.

 

     Ďalšou skutočnosťou, ktorá dlhodobo nepriaznivo ovplyv-

ňuje  poľnohospodárov, je  náhle zvýšenie  úrokových sadzieb

úverov poskytnutých  pred rokom 1992. Tzv.  staré úvery boli

pôvodne úročené 3 až 5  %. Zo dňa  na deň sa  úroková sadzba

zvýšila na 18 až 22 %. Skutočnosti, ktoré  som uviedol, majú

viaceré  veľmi vážne  následky v  poľnohospodárstve. Uvediem

len jeden z nich. Týmto následkom je značná podkapitalizácia

rezortu pôdohospodárstva, ktorá okrem iného znamená nedosta-

tok financií na rôzne intenzifikačné procesy. Jedným z tých-

to výsledkov je aj  nedostatočné hnojenie a používanie agro-

chemikálií.  Toto  zapríčiňuje  znižovanie  pôdnej úrodnosti

ročne o 0,2 t pšenice, čo môže znamenať v najbližších rokoch

stratu potravinovej  bezpečnosti v obilí a  neskôr aj v mäse

a mlieku. Len na  doplnenie čistých živín do pôdy a chemickú

ochranu rastlín sa oceňuje potreba takmer 8 mld Sk. Na obno-

vu techniky  a opravy tejto  techniky je potrebná  suma pri-

bližne tiež 8 mld Sk.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Päť minút.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Vážené dámy a páni,

 

     tým,  čo som  doteraz povedal,  som chcel  upozorniť na

dlhodobo nepriaznivú  a mimoriadne vážnu  situáciu v rezorte

pôdohospodárstva.  Skutočnosti,  ktoré  som  uviedol, viedli

k schváleniu  návrhu uvedenému v spoločnej  správe 544b časť

B-II body 1 a 2 na strane 5. Podľa tohto návrhu sa má zvýšiť

kapitola ministerstva pôdohospodárstva celkove o 1,1 mld Sk.

Týmto zvýšením  sa len z  malej časti nahradí  to, čo rezort

stratil doteraz.  Predpokladám, že pán  spoločný spravodajca

nebude odporúčať prijatie tohto  návrhu, ktorý som predložil

vo Výbore  Národnej rady pre  pôdohospodárstvo. Napriek tomu

si vás dovoľujem, dámy a páni, požiadať o jeho podporu.

 

     Na tomto  mieste mi dovoľte  oceniť štátny rozpočet  na

rok 1997,  skutočnosť, že je štedrejší k pôdohospodárom, ako

bol tohoročný rozpočet. Napriek tomu ho však nepovažujem pre

tento rezort za dostatočný. V porovnaní s odčerpanými a chý-

bajúcimi miliardami je však nevyhnutné ďalšie zvýšenie. Pre-

to podávam ďalší pozmeňujúci návrh. Navrhujem, aby sa zvýši-

la kapitola  ministerstva pôdohospodárstva v rozpočte na rok

1997 o 400 mil. Sk. Vážená Národná rada, dovoľujem si popro-

siť vás o podporu tohto návrhu.

 

     Nepovažujem za  vhodné a potrebné,  aby som súčasne  so

svojím návrhom uviedol, odkiaľ sa navrhnutá suma 400 mil. Sk

má čerpať. Mojou úlohou je  poukázať na mimoriadne ťažkú si-

tuáciu v pôdohospodárstve, zoznámiť s ňou Národnú radu a ve-

rejnosť. A musím tiež požiadať  o postupnú nápravu tejto si-

tuácie cestou  štátneho rozpočtu. Rozhodnutie  o zdroji prí-

slušnej sumy  je vecou príslušných  odborníkov zostavujúcich

rozpočet. Ja len poukážem na niektoré možnosti.

 

     V rozpočte sa venuje novozriadeným krajom...

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec, upozorňujem na minutáž.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     ...v štátnej  správe 40 mld  Sk. Rezerva navrhovaná  na

tento účel je viac ako 2 mld. I keď je možné túto sumu obha-

jovať, som jednoznačne presvedčený,  že jej zníženie v pros-

pech ťažko skúšaného poľnohospodárstva je možné. Druhou mož-

nosťou je  zníženie rezervy vlády, ktorá  je 500 mil. Ďalšou

možnosťou je  zlepšenie hospodárnosti, odstránenie  tých ne-

dostatkov hospodárenia s financiami štátu, na ktoré poukáza-

la správa Najvyššieho kontrolného úradu.  Po štvrté - nie je

vylúčené ani zväčšenie  deficitu rozpočtu. Využitie navrhnu-

tého zvýšenia na zvýšenie úrodnosti pôdy hnojením a ochranou

rastlín priaznivo ovplyvní príjmovú stránku rozpočtu.

 

     A poslednou  poznámkou je skutočnosť,  že rozpočet Slo-

venskej informačnej služby, jeho  zvýšenie, považujem za mi-

moriadne nadsadené, neprimerané a 999 mil. pre túto inštitú-

ciu považujem za neodôvodnenú.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy a páni,

 

     ďakujem vám za porozumenie, že ste ma vypočuli, a ďaku-

jem za to, že ste  takto pristúpili k potrebám hospodárstva.

Ďakujem ešte raz. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. 8,25 minút. Nech sa páči, pán poslanec Šagát.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Dovoľte, aby som

predniesol svoje pozmeňujúce návrhy.

 

     Prvý som sa pokúsil  zdôvodniť v predchádzajúcom vystú-

pení, ale vzhľadom na vzrušenú dobu pravdepodobne ste zabud-

li, o čo išlo. Škoda. V  článku I § 8  sa slová "zo základne

ustanovenej zákonom  o štátnom rozpočte na  rok 1996" nahrá-

dzajú slovami "z 85 % platnej minimálnej mzdy". Týmto spôso-

bom sa dostane do rozpočtu zdravotníctva 1,8 mld, čo vytvára

priestor  na čiastočnú  reprodukciu základných  prostriedkov

a na zvýšenie miezd. Aby sme odpovedali na otázku, odkiaľ to

vziať, navrhujeme zvýšený odvod zdravotného poistenia štátom

riešiť - po prvé - znížením rezervy  vlády Slovenskej repub-

liky sústredenej v rozpočte Všeobecnej  pokladničnej správy,

po a) rezervu pre krajské úrady  o 1,2 mld, po b) rezervu na

zabezpečenie  platobnej   schopnosti  zdravotných  poisťovní

a Sociálnej poisťovne o 300 mil., a po druhé - znížením roz-

počtu  kapitoly  Slovenskej  informačnej  služby  o 300 mil.

a o tieto prostriedky  zvýšiť kapitolu ministerstva zdravot-

níctva. Žiadam tento bod na osobitné hlasovanie.

 

     Druhý  pozmeňujúci  návrh  sa  týka  veľmi vážnej veci,

a to, že  nie je zabezpečená zdravotná  starostlivosť o deti

v dojčenských ústavoch  a detských  domovoch. Na túto situá-

ciu som upozorňoval aj minulý rok, rovnako ako som upozorňo-

val,  že nebola  žiadna dotácia  do Štátneho  fondu zdravia.

A preto som na chodbe spoločnému spravodajcovi pánu Maxonovi

vtedy, po  neschválení týchto dvoch položiek, povedal, že ma

veľmi hlboko  sklamal napriek tomu,  že som ho  považoval za

odborníka. Pravdepodobne budem mať príležitosť túto poznámku

povedať i dnes.

 

     Keďže nie  je vyriešené a  keďže je tu  pani ministerka

Keltošová, veľmi  zdvorilo by som  ju prosil, aby  potvrdila

moje slová a považovala môj pozmeňujúci návrh ako podporu na

riešenie terajšej situácie, pretože  som to nenašiel v kraj-

ských rozpočtoch  pre zdravotníctvo, pre  krajské úrady, tak

ako mi  to bolo odporúčané  vo výbore. Teda  môj pozmeňujúci

návrh k  tomu, aby mali  deti v dojčenských  ústavoch a det-

ských domovoch peniaze na lekársku starostlivosť, znížiť re-

zervu vlády sústredenú v rozpočte vo Všeobecnej pokladničnej

správe pre  krajské úrady o 30  mil. Sk, o túto  sumu zvýšiť

rozpočet kapitoly ministerstva práce,  sociálnych vecí a ro-

diny a účelovo ju viazať na zdravotnícku starostlivosť o de-

ti v dojčenských ústavoch a detských domovoch.

 

     Ešte raz  by som vám  chcel  pripomenúť, že  som žiadal

v tlači  číslo 544b,  časť IV bod 5b - ide o hepatitídu B -,

aby  sme našli  prostriedky na  túto vec,  na ktorú  som vás

pravdepodobne získal,  a vopred vám ďakujem,  že budete takí

láskaví a schválite tento bod.  O túto sumu navrhujem znížiť

rezervu vlády Slovenskej republiky pre krajské úrady.

 

 

     Mám  technickú a  legislatívnu poznámku,  že v  bode 5c

v tej istej tlači je uvedené,  že školenie lekárov má byť na

pracoviskách primárnej  starostlivosti, ale tie  už máme ne-

štátne a tam by sa  ťažko mohla realizovať príprava štátnych

lekárov. To znamená, nechajme to na ministerstve zdravotníc-

tva, ako  si to zariadi. Odporúčam  tieto posledné slová "na

pracoviskách primárnej starostlivosti" vynechať.

 

     Posledný môj  návrh je, aby sme  opravili ďalšiu chybu,

ktorú sme urobili v zákone 273/1994 Z. z., a to je počet po-

istencov. Navrhujem takéto úpravy: V článku III zaradiť nový

bod 5a -  v § 32 ods. 1 písm. b) sa číslo 300  tisíc nahradí

číslom 150 tisíc. A aby to bolo dokonalé, v článku III v bo-

de 6 - v  § 34 ods. 2 sa číslo 100  tisíc nahradí číslom 150

tisíc. Vedie ma k tomu veľmi jednoduchá vec. Sledujete súboj

poisťovní,  dochádza tam  k nie  úplne dobrým  praktikám len

preto, že sme im stanovili zbytočne vysoký limit poistencov.

Samozrejme, keď budete mať čas a keď budete chcieť, v kuloá-

roch  vám vysvetlím,  aké nekalí  praktiky sa  tu rozvíjajú.

Keďže je málo času, nemôžem tak učiniť.

 

     Dovoľte, aby som predniesol tri uznesenia - a verím, že

ich pochopíte - na to, aby sme vyvinuli tlak na ministerstvo

zdravotníctva, a to by som dal do pozornosti hlavne...

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Upozorňujem na minutáž, pán poslanec.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     ...pánu  podpredsedovi  vlády,  že  by  sme chceli, aby

zdravotníctvo  veľmi jasne  deklarovalo svoje  potreby, a to

bude vyplývať z týchto uznesení.

 

 

     Prvé uznesenie: "Národná  rada žiada ministerstvo zdra-

votníctva predložiť  do 31. januára 1997  Národnej rade Slo-

venskej republiky analýzu dosahu  nariadenia vlády o zvýšení

tarifných  platov v  rezorte zdravotníctva  od 1.  júla 1996

vrátane  sumarizácie dlhov  príspevkových organizácií  k 31.

decembru 1996 s návrhom, ako ich riešiť."

 

     Je tam dlh zdravotníckych  zariadení na úrovni 1,2 mld,

nie sú lieky - ako to riešiť.

 

     Druhé uznesenie: "Národná rada žiada ministerstvo zdra-

votníctva predložiť do 31. 1. 1997" - pán podpredseda vlády,

prosím o krátku pozornosť - "optimalizovanú sieť zdravotníc-

kych zariadení  s ekonomickým vyjadrením potrieb  na jej fi-

nancovanie."

 

     Aby nedošlo  k tomu, že tu  schválime Liečebný poriadok

na 60 mld, v rozpočte budeme mať 40 mld a potom vznikne zase

neriešiteľná situácia.

 

     A posledné uznesenie:  "Národná rada žiada ministerstvo

zdravotníctva  predložiť do 31. 12. 1996 správu o privatizá-

cii zdravotníckych zariadení" - a to ma určite všetci podpo-

ríte - "s vyčíslením zdrojov, ktoré Štátny fond zdravia zís-

kal v roku  1996 a získa v nasledujúcom  období spolu s kon-

cepciou transformácie majetku rezortu zdravotníctva pre roky

1996 a 1997."

 

     Robím  to preto,  aby som  nemusel požičiavať niektorým

poslancom  koncepciu, ktorú  má ministerstvo  zdravotníctva,

dalo ju vláde a nepovedalo poslancom, ako sa to bude robiť.

 

     Ďakujem vám, že  ste boli takí fantastickí a  že ste ma

vypočuli. (Potlesk.)

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo má pán poslanec Harach.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Ďakujem  pekne za  slovo, pán  predsedajúci, a oceňujem

veľkorysosť, ktorou ste mi nad limit pri tomto zvláštnom za-

sadaní Národnej rady udelili slovo.

 

     Dámy a páni,

 

     pôvodne  som  chcel  hovoriť  trošku  viac o niektorých

otázkach, ktoré tu odzneli, ale budem hovoriť veľmi krátko.

 

     Náš export je hodnotený, že má zlú štruktúru, orientuje

sa na suroviny, polotovary.  Pracuje sa na zastaraných tech-

nológiách,  navyše s  veľkou záťažou  na životné prostredie.

Podľa  názorov odborníkov  v oblasti  exportu sme hodnotení,

žiaľbohu,  ako  rozvojová  krajina.  Mimoriadne pomalá zmena

štruktúry  priemyslu, transformácia,  ktorá sa  realizovala,

skutočne nepriniesla ťah na zmeny v štruktúre priemyslu.

 

     Veľmi pozorne som si  v súvislosti s rozpočtom  preštu-

doval dokument, ktorý sme tu  mali a ktorý sa volal "Priemy-

selná politika". Je  mi ľúto, ale veľmi ťažko  sa mi hľadali

väzby v  rozpočtových kapitolách, ktoré  by podporovali, nie

celkom  jasne, ale  predsa aspoň  naznačené niektoré  zámery

v rezortne ponímanom dokumente  "Priemyselná politika". Chý-

balo  to. Oblasť  služieb, o  ktorej tu  bola zmienka, že je

najväčším  donorom  do  štátneho  rozpočtu  v oblasti tvorby

zdrojov - tak vnútroštátne  exportné služby, podľa môjho ná-

zoru,  výrazne zaostávajú.  O exporte  strojov a technológií

dnes ťažko hovoriť. Povedzme si, možno trošku otvorene, náj-

dime na to čas, ja by som veľmi rád poznal odpoveď na to, na

akej úrovni dnes Slovensko dokáže stroje exportovať a kam.

     O exporte rozumu, intelektuálne náročnej práce, prípad-

ne predaji  know-how, to znamená  toku licencií zo Slovenska

smerom von, sa nedá hovoriť.

 

     Tretia otázka - rámec medzinárodných ekonomických vzťa-

hov.  Ak si  spomínate, bilaterálne  zmluvy a  rôzne dohody,

ktoré sme tu schvaľovali, boli predovšetkým dohody o ochrane

investícií. S ktorými typmi krajín sme schvaľovali tieto do-

hody? Ja som presvedčený, že v Asociačnej dohode o pridruže-

ní k  Európskej únii máme definované  isté ochranné práva aj

s týmito krajinami, ale väčšinou do týchto krajín, a prevaž-

ne do nich, až 64 %  - podľa štatistiky, ktorú mám na stole,

monitoru, ktorý vlastne robí analytický útvar, a je to veľmi

užitočná informácia Národnej rady  - exportu surovín a polo-

tovarov ide  do krajín Európskej únie.  S veľkým záujmom som

si prečítal stanovisko jedného  odborníka, ktorý  síce možno

trošku pritiahnuto  za vlasy, ale predsa  len porovnáva našu

situáciu  s Indiou  niekedy v  oblasti rokov  1970, 1980. Tá

viazanosť  medzi rozvojovými  krajinami a  naším exportom je

takto porovnateľná.

 

     Hovorilo sa o raste hrubého domáceho produktu. Oceňujem

i ja vysoké  tempo, ale často  je to vec  vykazovania, rastú

zásoby, podľa názoru odborníkov, a v tomto raste hrubého do-

máceho produktu  majú vysoký podiel. Tento  v tempe i objeme

poznateľný rast hrubého domáceho produktu sa neodráža v ras-

te životnej  úrovne. Na porovnanie, ak  hrubý domáci produkt

v roku 1995 vzrástol v porovnaní s rokom 1989 o 85 %, porov-

nateľná životná úroveň s rokom 1989  vzrástla iba o 65 %. To

je číslo, ktoré je z oficiálnych štatistík. Stratégie preno-

su rastu hrubého domáceho  produktu do mikroekonomiky, ktoré

by som ako  občan, ako pracovník z oblasti  školstva rád vi-

del,  zatiaľ nevidím,  že  by  boli v  hospodárskej politike

pregnantne  exaktne formulované.  A predsa  len ma  zaujíma,

akým spôsobom sa hrubý domáci produkt prejaví v raste život-

nej úrovne.

 

     Piata oblasť - motivačné  tendencie alebo tendencie mo-

tivovania hospodárskych jednotiek  rôznych typov, nové tech-

nológie,  ich  vývoj,  resp.  nákup,  jedným slovom transfer

technológie. Príklad: mali sme vo výbore Slovenské telekomu-

nikácie  verzus rozhlas.  Dnes Slovenský  rozhlas - riaditeľ

a jeho ekonomickí experti nám tvrdili, že pre nich je lepšie

postaviť si vlastné vysielače, ako investovať ich peniaze do

údržby technológií tak, ako to realizujú Slovenské telekomu-

nikácie. Otázka je: opravovať verzus prebudovať.

 

     Čo  sú priority  a ako  sú definované  aj v podmienkach

štátneho rozpočtu? Toľko sa  tu povedalo všeobecných tvrdení

o tom, že tento rozpočet  zakladá rozvojové inovačné progra-

my. Ja  by som prosil  v odpovedi pomenovať  niekoľko, možno

som ich nepostrehol.

 

     Veľmi  dôležitá a  diskutovaná i  politicky citlivá  je

transformácia cien a miezd. Poznám ju v školstve. Cenový ná-

rast vstupov,  nárast miezd. Názory,  ktoré hovoria zdvihnúť

v istom vyváženom smere obidvoje. To, že vyvážame tak lacno,

povedzme, keď u nás drevárska fabrika vyrobí nábytok - lacné

vstupy, lacná pracovná sila, niektoré sa presadia, ale vcel-

ku napríklad v tomto exporte dominuje vývoz dreva.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec, upozorňujem na minutáž.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Prečo som  to hovoril, dámy  a páni? Tento  úvod som si

dovolil urobiť  istou komparáciou materiálu, v  ktorom o tom

pojednávajú  preto, aby  som sa  mohol vecne  dotknúť otázky

technologickej transformácie, resp. možno  by sme mali začať

u nás hovoriť o revolúcii v technológiách. Mala by sa začať.

Veda a  technika 3,2 mld,  hodnotím to veľmi  pozitívne. Ale

aká je metodika rozdeľovania  peňazí? V tomto parlamente sme

schválili  kompetenčný zákon,  v ktorom  sa zriadil ústredný

orgán štátnej správy - Úrad pre stratégiu rozvoja spoločnos-

ti, vedu  a techniku, kolegyňa Gbúrová  o tom tiež hovorila,

ja si dovolím možno trošku  iný pohľad, ktorý mal toto istým

spôsobom koordinovať. A kde  sú peniaze, prostriedky na tzv.

štátne objednávky alebo na granty? No rozdelené sú v jednot-

livých rezortoch  na štátne objednávky,  o ktorých sa  ťažko

dočítať, aké sú to štátne objednávky.

 

     Keď som u nás vo výbore položil otázku pani ministerke,

ktorá má 16 mil. na  štátne objednávky, nevedela mi povedať,

ktoré sú rozhodujúce, aké  sú rozhodujúce štátne objednávky.

Ako je  teda definované spravovanie  týchto peňazí z  kompe-

tenčného zákona? Moja otázka je,  načo nám je Úrad pre stra-

tégiu rozvoja spoločnosti, vedu a techniku, keď si zo zákona

definované funkcie vlastne nenapĺňa.  Ja som aj otvorene na-

zval rozpočet tohto úradu, dovolím  si ho tak označiť aj tu,

ako rozpočet zánikový. Či predstavitelia úradu nemajú pocit,

že vlastne ich úradu týmto rozpočtom akoby bolo povedané, že

sú zbytoční? Sledujte, prosím, len pár čísel.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec, upozorňujem na minutáž.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Budem  končiť. Veda  a technika,  kapitolka v  rozpočte

úradu, má 80 mil. Veľká časť týchto peňazí, s výnimkou troch

miliónov, ide na dve  priamo riadené organizácie tohto úradu

- Slovenskú technickú  knižnicu, kolos, potrebný,  a maličký

SARK, 7 ľudí aj s  vrátnikom. Peňažné a technické služby 103

mil., 100  mil. ide na regionálne  programy, do postihnutých

okresov potrebné prostriedky, prosím. 3 470 tisíc ide na in-

formačný systém úradu.  Zvyšovanie kvalifikácie zamestnancov

1 300 tisíc. O čo ide, som nedostal odpoveď. Na správu úradu

ide  na mzdy  24 mil.,  9 mil.  sú odvody  do fondov, tovary

a služby 24 645 tisíc,  kapitálové  výdavky 26 mil.,  z toho

16 mil.  na budovu. Čiže máme  úrad, dámy a páni,  ktorý aby

dokázal spravovať 100 mil., ktoré tak či tak idú do regiónov

a mali by  ich spravovať krajské  a okresné úrady.  Načo sú?

Tie majú poznať potreby. Tak  týchto 100 mil. spravuje orga-

nizácia, ktorá sama na seba spotrebuje 84 581 tisíc. Nemusím

byť, prosím, ekonóm, ani sa zaň nepasujem, aby som videl, že

to je veľmi neefektívne vynakladanie prostriedkov. Okrem to-

ho chýba koordinácia alebo aspoň  koncepcia, ako to bude vy-

zerať v základnom výskume.

 

     Okrem toho by som sa  rád dotkol ešte dvoch vecí. Jedna

vec je školstvo v kapitole  krajských úradov. Tu, prosím, si

môjho pána  kolegu Ftáčnika vysoko vážim,  ale predsa len sa

naše názory  v odbornej otázke rozchádzajú,  ako by mali byť

koordinované učilištia.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Upozorňujem na minutáž, pán poslanec.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Na to, čo mi  chýba  pri  tejto  kapitole, nikto  sa tu

nepýtal a  všetci to odklepneme.  Sme presvedčení, že  tieto

prostriedky budú rozdelené dostatočne  efektívne? Aká je me-

todika rozdeľovania prostriedkov?  Sme presvedčení, že tieto

prostriedky budú - podľa mňa  by mali byť - rozdeľované kri-

teriálnym spôsobom? Nie. Učilištia budeme spravovať z úrovne

rezortov, stredné  odborné školy z  úrovne krajských úradov.

Ak niečo potrebuje naše  školstvo v oblasti stredného odbor-

ného školstva, tak je to  dobrá koncepcia, tá bola priprave-

ná, napodiv sa teraz koalícia od nej odkláňa, hoci ju kedysi

pripravovala, HZDS ju pripravovalo, a tá koncepcia bola dob-

rá,  objektívne to  musím povedať.  Teraz sme  to rozdelili,

jedni budú financovať a  druhí niesť zodpovednosť za vzdelá-

vanie.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec, 10 minút vám uplynulo. Ďakujem pekne.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené kolegyne a  kolegovia, pristupujeme k poslednému

príspevku v  rozprave, a to je  príspevok za Maďarskú koalí-

ciu, kde má rozsah celých 10 minút pani Edit Bauerová. (Ruch

a hlasy v sále.)

 

     Pani poslankyňa, hovorte.

 

     Prosím vás, zapojte centrálny pult.

 

Poslankyňa E. Bauerová:

 

     Pán predsedajúci,

     dámy a páni,

     vážená Národná rada,

 

     chcela by som vysloviť presvedčenie, že poslednýkrát sa

stáva,  že  za  takýchto  dehonestujúcich podmienok rokujeme

o kľúčovom zákone v Národnej rade, o štátnom rozpočte. Pevne

verím, že nový rokovací poriadok toto nepripustí.

 

     Chcela by som sa obmedziť za daných okolností na pozme-

ňujúce návrhy a na ich veľmi stručné zdôvodnenie.

 

     Navrhujem, aby bod 11 tlače 544a bol vyňatý na osobitné

hlasovanie a  navrhujem ho prijať.  Ak by tento  návrh nebol

prijatý, navrhujem v článku I v § 4 ods. 1 na konci pripojiť

slová  "najviac o  20 %".  Svoj návrh  by som chcela stručne

zdôvodniť.

 

     Hranicu zmeny vnútornej  štruktúry, vnútorných presunov

v rámci kapitol všeobecných  rezerv a účelových prostriedkov

stanovuje návrh  zákona ako 10 % celkových výdavkov štátneho

rozpočtu.  Aký je  to veľký  rozsah zmien, o tom hovoril pán

poslanec Košnár. On však navrhol znížiť obmedzenie z 10 % na

5 %. Prosím, aby ste uvážili, o čo vlastne ide. 10 %  zname-

ná 20 miliárd korún. Ak na jednej strane Národná rada schvá-

li rozpočet  a na druhej  strane dáva voľnú  ruku vláde, aby

urobila akékoľvek  vnútorné posuny prakticky v  rámci 20 mi-

liárd, to znamená, že od zajtra môže absolútne preštruktúro-

vať celý štátny rozpočet, a tie  dva dni, čo sme tu strávili

nad štátnym rozpočtom, boli absolútne, ale absolútne zbytoč-

né, pretože stačilo by schváliť celkový objem výdavkov, cel-

kový objem príjmov  a deficit. Ostatné, ak by  ste bez zmeny

schválili §  4 článku I  návrhu rozpočtu v  takom znení, ako

je, môže mať takýto dôsledok.

 

     Chcela by som vás upozorniť, že ak parlament ešte aspoň

trochu  berie  vážne  svoje  funkcie  zakotvené  v článku 86

písm. a), g) a h) ústavy, jednoducho nemôže, nemal by prijať

takýto alibistický zákon.

 

     Ďalej  navrhujem  vyňať  zo  spoločného  hlasovania bod

6 v časti B-III tlače 544b.  Navrhujem bod prijať. Ak by ne-

bol prijatý, žiadam hlasovať  o pozmeňujúcom návrhu nasledu-

júceho znenia: V prílohe číslo 5 zákona v kapitole minister-

stvo kultúry  v položke kultúra  menšín číslo "58  miliónov"

nahradiť číslom "108 miliónov"  a číslo "12 miliónov" nahra-

diť číslom  "32 miliónov" presunom z  položky rozpočtové re-

zervy.

 

     Svoj návrh  by som chcela  zdôvodniť zistením Maxa  van

der Stoela,  vysokého komisára OBSE, ktorý  upozornil na to,

že na  základe údajov z  ministerstva kultúry -  čo nám, po-

slancom neboli  poskytnuté, ale zhodou  okolností sme si  to

mohli prečítať v liste  vysokého komisára OBSE poslaného mi-

nistrovi zahraničných vecí  Slovenskej republiky o rozdelení

prostriedkov určených na menšinové  kultúry - vysoký komisár

konštatuje, že došlo k neprimeranému podfinancovaniu niekto-

rých menšinových  kultúr, pričom pri rozdelení  došlo k dis-

kriminácii, ktoré je v protirečení  s článkom 12 Ústavy Slo-

venskej republiky. Odkazujem vás na zverejnený list Maxa van

der Stoela a odpoveď ministra zahraničných vecí.

 

     Chcela by som predložiť tiež návrh uznesenia tohto zne-

nia, aby sa tomuto problému mohlo zamedziť:

 

     "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu

 

      A.  zabezpečiť, aby  prostriedky určené  pre menšinové

kultúry  v prílohe  číslo 5,  kapitola ministerstvo kultúry,

boli rozdelené dôsledne  podľa početnosti národnostných men-

šín.

 

      B. Žiada ministra kultúry a zodpovedného predsedu vlá-

dy v zmysle článku 34 ods.  2 písm. c) Ústavy Slovenskej re-

publiky zabezpečiť,  aby dotácie boli  pridelené na projekty

z čiastok určených jednotlivým  národnostným menšinám na ná-

vrh poradného orgánu pozostávajúceho z legitímnych zástupcov

kultúrnych organizácií a  inštitúcií danej národnostnej men-

šiny. Toľko moje návrhy.

 

 

     Na záver mi dovoľte dve poznámky.

 

     Chcela by som sa poďakovať Najvyššiemu kontrolnému úra-

du za veľmi podrobnú a spoľahlivú analýzu.

 

     Po druhé, myslím si, že dnešný večer dokázal asi každé-

mu, že nie je vždy užitočné a osožné odobriť každý návrh len

preto,  že je  to z  koaličných lavíc,  ale väčšinou sa viac

oplatí uplatňovať slobodný mandát poslanca.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážené   kolegyne  a   kolegovia,  vyhlasujem  rozpravu

o siedmom bode  programu za skončenú. (Hlasy  v sále.) Ja sa

nehnevám,  priatelia,  ale  oznámil  som  ukončenie rozpravy

v zmysle našej dohody.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Harach.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Vážený pán predsedajúci, ja som sa hlásil ešte predtým,

ako ste ukončili rozpravu.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán kolega,  práve ste sa vrátili  od pultu. Tak prosím

vás, trocha sa strážte v tej samomotorike, ktorou sa samozá-

palne uvádzate do pohybu. (Smiech v sále.)

 

 

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Ja  tomu, pán  predsedajúci, hovorím  vnútorná energia,

ktorá  je potrebná  pre každého  človeka. Prajem  ju ešte aj

vám. To je potrebné.

 

     Ak  dovolíte, pán  predsedajúci, je  to netradičné, ale

musím mať  faktickú poznámku k  svojmu vlastnému vystúpeniu,

pretože je potrebné...

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     To sme ešte nemali. (Smiech v sále.) Nech sa páči.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     ...je potrebné, ak dovolíte,  aby som predložil návrhy,

ktoré  som  nestačil  predložiť,  pretože som disciplinovane

odišiel.

 

     Pozmeňujúci a doplňujúci návrh je zvýšiť bežné transfe-

ry v kapitole ministerstva školstva o 5,4 milióna Sk na eli-

minovanie rastúcich  cien energií a  médií presunom zo  Vše-

obecnej pokladničnej správy.  Nebudem to odôvodňovať, myslím

si, že je každému jasné,  že toto nemajú vysoké školy pokry-

té. Pri akadémii vied sa to napríklad rešpektovalo.

 

     Druhý návrh - v tlači 544b časť B-III v bode 11 navrhu-

jem nahradiť číslo "5 %" číslom "10 %".

 

     Môj tretí návrh - na individuálne hlasovanie žiadam bo-

dy 11, 12 a 13 z tlače 544b časť B-III.

 

     Posledný je návrh uznesenia:  "Národná rada žiada vládu

Slovenskej  republiky predložiť  novelu kompetenčného zákona

spresňujúcu úlohu a postavenie  Úradu pre stratégiu rozvoja,

vedu a techniku, prípadne zvážiť jeho ďalšiu existenciu.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Hrušovský.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Pán  podpredseda, keď  sme sa  vyjadrovali predtým, ako

sme začali  rokovať ďalej, tak  ste sa nás  pýtali na názory

jednotlivých klubov. Zo strany klubu SDĽ a KDH vzišli totož-

  návrhy, aby  nám dnes  boli rozdané  pozmeňujúce  návrhy

a o zákone ako celku sme hlasovali v utorok rána o 10.00 ho-

dine. O tomto návrhu sa nehlasovalo, tak vás prosím, aby ste

dali procedurálne o tomto hlasovať.

 

     Pokiaľ  neprejde tento  návrh, žiadam,  aby po  rozdaní

všetkých pozmeňujúcich návrhov poslancom do lavíc bola umož-

nená trojhodinová prestávka na zhodnotenie všetkých pozmeňu-

júcich návrhov a na prípravu na hlasovanie. A prosil by som,

aby na  záverečné hlasovanie, prípadne aj teraz bol  pozvaný

a aby bol prítomný pán premiér Mečiar.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     Vážené   kolegyne  a   kolegovia,  vyhlasujem  rozpravu

o šiestom bode  programu za skončenú. Dáme  ešte teraz slovo

pánu  podpredsedovi  vlády,  a  keď  skončí, budeme hlasovať

o vašom návrhu. Súhlas?

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Súhlas.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Nech sa páči, pán podpredseda vlády, máte slovo.

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     dovoľte mi v kontexte najmä záverečnej diskusie samomo-

toricky niekoľko poznámok k  vlastnému vystúpeniu k štátnemu

rozpočtu. V prvom rade by  som ocenil celý kolotoč pripomie-

nok a  niekedy aj dramatických chvíľ  v parlamente, trpezli-

vosť a názory, ktoré odzneli, predpokladám, že určite v dob-

rej vôli.

 

     Schvaľovací mechanizmus štátneho  rozpočtu je nesmierne

náročný a nie je,  samozrejme, rámcovaný len priebehom tohto

parlamentu. Stretol som sa kuloároch parlamentu s takými ná-

zormi, ale tento proces prebieha v podstate od mája, keď mi-

nisterstvo  financií predkladalo  základné rámce konštrukcie

štátneho rozpočtu na rok 1997. V júli bol vypracovaný spres-

nený rámec  a v septembri sa  už tvorili obrysy jednotlivých

kapitol. Do  toho vstupovali výbory  parlamentu, trebárs fi-

nančný výbor robil previerku stavu aj rozpočtu priamo na mi-

nisterstve financií,  s tým, že vláda  už prerokovala v sep-

tembri konkrétne  návrhy na jednotlivé  rozpočtové kapitoly.

Od júla teda bežala enormná  robota na kapitolách v podmien-

kach  nového  územnosprávneho  členenia,  čo podstatne ďalej

prehĺbilo náročnosť  rozpočtového procesu. Chcel  by som pri

tomto poďakovať pracovníkom  ministerstva financií, ale, sa-

mozrejme, aj ďalších rezortov za prácu na rozpočte v nových,

podstatne náročnejších podmienkach.

 

     Pokiaľ ide o jednotlivé pripomienky, bolo ich nesmierne

veľa. Rozpočet je prienikom  obrovského počtu  záujmov vlád-

nych,  opozičných  strán,  rôznych  politických, občianskych

zoskupení,  ale, samozrejme, aj vás, jednotlivých poslancov,

jednotlivých  členov vlády  a iných  osôb. Takže  je prienik

s tým, že mnoho ráz sú tieto jednotlivé názory v konfrontač-

nom vzťahu proti sebe a mne z tej diskusie predsa len vyply-

nulo, že tá pravda, ak  ju hľadám kdesi uprostred toho množ-

stva  mnoho ráz úplne  protichodných názorov,  je predsa len

ten návrh rozpočtu, ktorý tvorí vládna predloha.

 

     V  každom prípade  by som  potvrdil, že  návrh štátneho

rozpočtu bol  robený v dobrej vôli.  Je záujmom každej vlády

a ministra financií zvlášť, aby tá predloha, ktorá do parla-

mentu prišla,  bola podľa možností  s čo najmenšími  zmenami

schválená, aby sa aj v rámci reálneho roku naplnila, pretože

nesieme  svoju kožu  na trh.  A týka  sa to,  samozrejme, po

schválení aj Národnej rady.

 

     Tým, že sme v transformačnej fáze, ja to už zdôrazňujem

pri štvrtom schvaľovaní rozpočtu, to znamená, že tento štát-

ny rozpočet  nesie v sebe  opäť nesmierne veľa  rizík. Sú tu

stovky  príjmových položiek  a tisícky  výdavkových položiek

a v čase,  keď sa formujú  mechanizmy trhového hospodárstva,

keď sa formujú mechanizmy, transformačné mechanizmy ekonomi-

ky, sociálnych vzťahov, je  to vždy obrovské riziko, nehovo-

riac  o tom,  že Slovenská  republika je  otvorená ekonomika

a veľmi  citlivo reaguje,  samozrejme, aj  na konjunkturálne

výkyvy vo svete.

 

     Ale jednu vec chcem  zdôrazniť na margo živelnej pohro-

my, ktorú tu spomínala pani poslankyňa Schmögnerová, že drž-

me sa zase určitých realít, určitých hodnotení finančnej po-

litiky vlády  v zahraničí, kde  finančná rozpočtová politika

má spolu s menovou absolutórium, a nemienime z tejto pozície

ustupovať ani pre rok 1997. Myslím, že tento rozpočet v sebe

zakladá  naďalej  pevné  rastové  tendencie,  koncentrujú sa

najmä investičné,  štrukturálne procesy. A  nemôžem nespome-

núť, že tento  rámec je opretý aj o  autoritu predsedu vlády

Mečiara, že  je možné potom  za predpokladu tejto  autority,

nasadenia tejto autority predsa len pevnejšie stavať kontúry

rozpočtu, a myslím, že sa to  prejavuje už tretí rok, mám na

mysli rok 1997, aj v rámci rozpočtových kategórií.

 

     Pokiaľ ide o  stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu,

myslím,  že som  bol dlžný  alebo som  dlžný určitú reakciu.

Predovšetkým v stanovisku posudzuje v rámci príjmov aj otáz-

ky daňových  nedoplatkov, dotýka sa  výkonu daňových úradov.

Ja som tu  už v úvodnom vystúpení alebo  pri správe o plnení

štátneho rozpočtu za tri kvartály konštatoval, že analyzuje-

me  situáciu v  oblasti správy  výkonu daní  a ciel a konáme

kroky  na ďalšie  zlepšovanie s  tým, že  k včerajšiemu  dňu

predstih výberu  príjmov štátneho rozpočtu  oproti roku 1995

je 8 miliárd korún, z toho daňových príjmov 5,6 miliardy ko-

rún. To naznačuje, že  aj pri zložitosti nábehu predovšetkým

zákona o dani z pridanej hodnoty dokazujeme a zabezpečuje sa

stále relatívne výrazný predstih. Predpokladaný 10-percentný

nárast  príjmov, najmä  daňových,  v  roku 1997  opierame aj

o ďalšie zlepšenie v oblasti správy a výberu daní a ciel.

 

     Pokiaľ ide o niektoré pripomienky, ku ktorým máme z po-

zície ministerstva  financií určité výhrady,  lebo poväčšine

sa dá  s tým stanoviskom súhlasiť,  určitá nepresnosť je tam

v konštatovaní situácie v uplatňovaní dovoznej prirážky, kde

sa  konštatuje, že  o znížení  alebo o  úplnom zrušení tohto

obchodno-politického  opatrenia  nebolo  doteraz rozhodnuté.

Bolo rozhodnuté,  od 1. januára sa  dovozná prirážka ruší a,

samozrejme, prejavuje sa to aj na rozpočtovaní príjmov v ro-

ku 1997.

 

     V oblasti výdavkov  Najvyšší kontrolný úrad konštatuje,

že  z  kontrolných  poznatkov  Najvyššieho kontrolného úradu

vyplýva, že rozpočtové kapitoly majú rozpočtované prostried-

ky, ktoré  zabezpečujú ich funkčnosť. Myslím,  že to je pod-

statné. V stanovisku  Najvyššieho kontrolného úradu, podobne

ako v predchádzajúcich rokoch, sa opätovne spochybňuje zara-

denie niektorých výdavkových  titulov do kapitoly Všeobecnej

pokladničnej správy a konštatuje sa, že mali byť rozpočtova-

né v príslušných rozpočtových kapitolách s účelovým určením.

Uvedené  konštatovanie  predstavuje  v  zásade len technickú

stránku  rozpočtovania výdavkov,  ktoré zabezpečí jednoznač-

nejšie použitie týchto výdavkov na rozpočtované potreby, ale

nie je nejakým zákonným nedopatrením  alebo niečím, čo by sa

odchyľovalo od zákonných pravidiel.

 

     V stanovisku Najvyššieho kontrolného úradu na strane 13

sa konštatuje, že v návrhu  štátneho rozpočtu na rok 1997 sa

na  krytie rozdielu  rozpočtovanej dotácie  oproti skutočným

potrebám navrhuje úprava zvýšenia cien tepla pre domácnosti,

pričom  sa  vychádza  z  tézy  konštatovanej  v rámci správy

k štátnemu rozpočtu, ktorá však nie je v legislatívnej časti

podložená žiadnym konkrétnym rozhodnutím, to znamená, že ide

o rovinu úvah a potenciálnych opatrení, a teda ide len o ur-

čité konštatovanie Najvyššieho kontrolného úradu.

 

     Pokiaľ ide o stanoviská  k niektorým častiam návrhu zá-

kona,  osobitná  pozornosť  sa  venuje  úročeniu  pohľadávok

a záväzkov štátu, kde sa konštatuje, že návrhom  článku XXII

banková rada  nebude mať oprávnenia  na rok 1997  stanovovať

úrokové sadzby v obchodoch so Slovenskou republikou, ale sú-

časne v článku I § 2 sa určujú maximálne a minimálne sadzby.

 

     Zásadné pripomienky  vznáša Najvyšší kontrolný  úrad aj

k navrhovanej novele zákona o stavebnom sporení, pričom rie-

šenie navrhované  v článku XX bod  4 označuje za administra-

tívne  náročné,  neekonomické,  ktoré  nebude  mať pozitívny

efekt  na príjmovú  a  výdavkovú  časť rozpočtu.  Myslím, že

v diskusii tu zazneli k tomu vyjadrenia z jednej aj z druhej

strany. Vládna predloha navrhuje sprísnenie režimu v oblasti

stavebného sporenia v tom  zmysle, že presne stanovuje, kedy

je možné poskytovať prémiu, a  viaže ju teda na výstavbu by-

tov, na rekonštrukciu bytov a podobne.

 

     K pripomienke  k článku II bod  9 treba konštatovať, že

ani doterajší právny predpis, to je zákon Národnej rady čís-

lo  567/1992 Zb.  v znení neskorších predpisov, neuplatňoval

povinnosť ministerstva financií určovať spôsob zúčtovania so

štátnym rozpočtom všeobecne záväzným predpisom. Až na zúčto-

vanie za  rok 1996 bez vstupu  do ustanovenia § 6  ods. 4 by

malo ministerstvo oprávnenie  vydať všeobecne záväzný právny

predpis.

 

     A nakoniec k článku XXII  ods. 2 uvádzam, že návrh Naj-

vyššieho kontrolného  úradu vo veci  prevedenia prostriedkov

z účtu cudzích prostriedkov na  príjmové účty do 15. 1. 1997

nie je v súlade s § 10  ods. 6 zákona o rozpočtových pravid-

lách,  podľa ktorého  prevedené prostriedky  na účte cudzích

prostriedkov na  účely podľa § 10  ods. 5 sa môžu  čerpať do

konca februára nasledujúceho roka.

 

     Vážené poslankyne, poslanci,

 

     dovoľte  mi na záver  ešte  raz  zdôrazniť, že pokladám

vládny návrh štátneho rozpočtu  za vyvážený a kvalitný doku-

ment, ktorý  vytvára impulz na  ďalší  proinvestičný a nein-

flačný rast. Štátny rozpočet  vytvára podmienky pre podnika-

teľskú sféru i  pre občanov, či už sa  týka podnecovania in-

vestícií a  exportu, či vytvára  predpoklady rastu zamestna-

nosti, zabezpečenie v oblasti sociálnej sféry i zabezpečenie

základných funkcií štátu.

 

     Samozrejme,  že štátny  rozpočet je  zároveň politickým

dokumentom. V zákulisí,  či už mimo pôdy vlády,  ale aj mimo

pôdy tejto miestnosti parlamentu  i v predchádzajúcich hodi-

nách prebiehalo množstvo rokovaní  a viaceré zo záverov budú

nepochybne  podmieňovať aj  schválenie navrhovaného štátneho

rozpočtu. Prosím  preto poslancov Národnej  rady, ktorí chcú

podporiť priechodnosť  tohto zásadného dokumentu,  prijať ho

v znení, ako ho prednesie pán spoločný spravodajca.

 

     Vážené pani  poslankyne, páni poslanci,  ďakujem za po-

zornosť. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu podpredsedovi  vlády. Žiada si záve-

rečné slovo spoločný spravodajca výborov pán poslanec Maxon?

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy a páni,

 

     chcel by som vám len oznámiť, že v priebehu 5-10, možno

15 minút  budú všetkým prítomným  poslancom písomne doručené

pozmeňujúce návrhy.  Môj procedurálny návrh je,  aby sme po-

kračovali  o hodinu  po rozdaní  tejto písomnej  informácie.

Z tohto miesta  musím povedať, že sa  teším na nový rokovací

poriadok, ktorý vylúči tie problémy,  s ktorými sme sa potý-

kali dnes. Považujem za povinnosť povedať ešte jednu vec, že

veľmi pekne  ďakujem pracovníčkam Národnej  rady, ktoré dnes

s nami  spolupracovali, a vďaka ich  usilovnosti budeme môcť

dostať tú správu písomne o niekoľko minút.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne. Tým sme  uzavreli celý komplex pred hla-

sovaním.

 

     Vážené  kolegyne  a  kolegovia,  pán poslanec Hrušovský

žiadal ešte  hlasovať, myslím, že by  sme mu mohli vyhovieť,

i keď  upozorňujem,  že  návrh,  ktorý  dal, bol konkurenčný

s návrhom pána poslanca Cabaja, a keďže ten bol prijatý, tak

ďalší návrh bol, samozrejme, ako konkurenčný v podstate bez-

predmetný.  Ale kvôli  pokoju jednoducho  dáme túto  možnosť

hlasovania.

 

     Priatelia, prosím vás, darmo sa  hlásite, už je po roz-

prave. Teraz už  môžeme len vykonať to, čo  sme sľúbili, po-

kiaľ ide o hlasovanie o návrhu pána poslanca Hrušovského.

 

     Nech sa páči, pán poslanec, môžete ho ešte raz opakovať.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Rozdať pozmeňujúce návrhy a hlasovať v utorok.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Priatelia, počuli ste návrh.

 

     Prosím, prezentujte sa a vzápätí hlasujte o tomto návr-

hu.

 

     Počuli ste  zároveň návrh pána  spoločného spravodajcu,

podľa ktorého,  ako bolo pôvodne dohodnuté, po jednej hodine

budeme mať príležitosť hlasovať  o celom komplexe za predpo-

kladu, že to bude takto prijaté.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 45 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Mám tomu rozumieť tak, pán poslanec Maxon, že chcete aj

o tomto návrhu hlasovať?

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Nie.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené  kolegyne  a  kolegovia,  vyhlasujem  prestávku,

počas ktorej dostanete ešte všetky podklady.

 

     Pán poslanec Kováč - ešte jedna procedurálna poznámka.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     podľa mojich  poznámok je tu  odovzdaných minimálne 200

pripomienok. Ak má poslanec  zvážiť pripomienku, na zodpove-

danie jednej  pripomienky, na jej  zhodnotenie má 1  minútu.

Ide o zákon o štátnom rozpočte  a má 1 minútu na zhodnotenie

pripomienky. Je to 200 minút. Rešpektujem, že sme všetci gé-

niovia  absolútneho zrna.  Sme absolútne  špičky slovenského

národa a  sme najväčší géniovia, takže  potrebujeme na jednu

otázku,  na jednu  pripomienku 1  minútu. Dvesto pripomienok

krát  1 minúta  je 200  minút. Keď  to delíme  hodinami, tak

vychádza presne požiadavka troch hodín.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec, prejdite k procedurálnemu návrhu.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Pán podpredseda, prosím, nevstupujte do mojej reči. Ro-

bíte  to opakovane  a ja  vás vyzývam,  aby ste to nerobili,

zdôvodňujem svoj procedurálny  návrh. Môj procedurálny návrh

je, aby bola  urobená prestávka na tri hodiny,  aby sme mali

tri hodiny času, aby sme  mali 180 minút na 200 pripomienok,

to znamená na jednu pripomienku  menej ako jednu minútu - na

zhodnotenie, a aby až po  troch hodinách sme sa mohli vyslo-

viť v záverečnom hlasovaní o jednotlivých pripomienkach.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené  kolegyne  a  kolegovia,  prosím, prezentujme sa

a vzápätí hlasujme o tomto pozmeňujúcom návrhu pána poslanca

Kováča.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 44 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že  tento pozmeňujúci návrh  pána poslanca

Kováča nebol prijatý.

 

     Pán poslanec Maxon, nech sa páči.

 

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Pán predsedajúci, prosím, aby ste považovali aj môj ná-

vrh za  procedurálny, a prosil  by som, aby  ste o ňom  dali

hlasovať.

 

     Pán  poslanec  Kováč,  prosím,  neargumentujte číslami,

ktoré nie  sú opodstatnené. Tých  pozmeňujúcich návrhov bude

najviac 100, ostatné máme k dispozícii tri dni. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu spo-

ločného spravodajcu pána Maxona. Je to procedurálny návrh.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 83 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že sme prijali tento procedurálny návrh.

 

     Vyhlasujem hodinovú prestávku.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené dámy a páni,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     začneme  hlasovať. Prosím  pána spoločného spravodajcu,

aby sa ujal slova. Pán spoločný spravodajca, nech sa páči.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     v rozprave vystúpilo 54 poslancov, z toho dvaja dvakrát

a jeden trikrát. Ak dovolíte, budeme hlasovať najskôr o spo-

ločnej správe 544a. Teraz budem navrhovať body, ktoré neboli

vyčlenené na  osobitné hlasovanie, s návrhom  tieto body ne-

prijať. Hovoríme o spoločnej správe 544a  a ide o tieto body

s návrhom  neprijať ich:  1, 2, 4, 7, 9, 14, 17, 19, 28, 30,

33, 38, 41, 42, 43, 45 a 46.  To sú  body,  ktoré  odporúčam

neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bodoch spo-

ločnej správy 544a, ktoré  pán spoločný spravodajca navrhuje

en bloc neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 29 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem,  že uvedené  body spoločnej  správy neboli

prijaté.

 

     Nech sa páči.

 

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Dámy a páni, teraz vám prečítam body, o ktorých som na-

vrhoval hlasovať spoločne s návrhom prijať ich. Začína to na

strane 6 a sú to body číslo  10, 15, 21, 22, 24, 25, 26, 27,

34, 35, 40, 47 a 48.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí  hlasujme o uvedených

bodoch spoločnej správy 544a, ktoré pán spoločný spravodajca

odporúča en bloc prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 126 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 106 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem pekne.  Dámy a páni, teraz  už pôjdeme v poradí

tak, ako  boli body spoločnej  správy navrhnuté na  osobitné

hlasovanie.

 

     Bod číslo 3 spoločnej správy odporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 3 spo-

ločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 127 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 118 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

 

     Konštatujem, že bod 3 spoločnej správy sme prijali.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod číslo 5 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa  a vzápätí hlasujme o bode číslo

5 spoločnej správy, ktorý  pán spoločný spravodajca odporúča

neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 126 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 46 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že bod 5 spoločnej správy nebol prijatý.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod číslo 6 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 6 spo-

ločnej správy,  ktorý pán spoločný  spravodajca odporúča ne-

prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 127 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 47 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

 

     Konštatujem, že bod 6 spoločnej správy nebol prijatý.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod číslo 8 odporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 8 spo-

ločnej správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 125 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 88 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že bod 8 spoločnej správy bol prijatý.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod číslo 11 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  prezentujme sa  a vzápätí  hlasujme o  bode 11

spoločnej správy.  Pán spoločný spravodajca  ho odporúča ne-

prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 126 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 46 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

 

     Konštatujem, že bod 11 spoločnej správy nebol prijatý.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod číslo 12 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o bode číslo

12  spoločnej správy.  Pán spoločný  spravodajca ho odporúča

neprijať.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 126 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 46 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že bod 12 spoločnej správy nebol prijatý.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod číslo 13 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o bode číslo

13  spoločnej správy.  Pán spoločný  spravodajca ho odporúča

neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 127 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 44 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že bod 13 spoločnej správy nebol prijatý.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod číslo 16 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o bode číslo

16  spoločnej správy.  Pán spoločný  spravodajca ho odporúča

neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 126 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 46 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

 

     Konštatujem, že bod 16 spoločnej správy nebol prijatý.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod číslo 18 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa  a vzápätí hlasujme o bode číslo

18  spoločnej správy.  Pán spoločný  spravodajca ho odporúča

neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 125 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 45 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že bod 18 spoločnej správy nebol prijatý.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod číslo 20 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa  a vzápätí hlasujme o bode číslo

20  spoločnej správy.  Pán spoločný  spravodajca ho odporúča

neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 127 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 46 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že bod 20 spoločnej správy nebol prijatý.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod číslo 23 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa  a vzápätí hlasujme o bode číslo

23  spoločnej správy.  Pán spoločný  spravodajca ho odporúča

neprijať.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 127 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 36 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

 

     Konštatujem, že bod 23 spoločnej správy nebol prijatý.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod číslo 29 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o bode číslo

29  spoločnej správy.  Pán spoločný  spravodajca ho odporúča

neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 126 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 39 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

 

     Konštatujem, že bod 29 spoločnej správy nebol prijatý.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod číslo 31 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  prezentujme sa  a vzápätí  hlasujme o  bode 31

spoločnej správy.  Pán spoločný spravodajca  ho odporúča ne-

prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 124 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 36 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

 

     Konštatujem, že bod 31 spoločnej správy nebol prijatý.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod číslo 32 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o bode číslo

32  spoločnej správy.  Pán spoločný  spravodajca ho odporúča

neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 126 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 36 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že bod 32 spoločnej správy nebol prijatý.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod číslo 36 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o bode číslo

36  spoločnej správy.  Pán spoločný  spravodajca ho odporúča

neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 123 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 42 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že bod 36 spoločnej správy nebol prijatý.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 37 odporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí  hlasujme o bode číslo

37  spoločnej správy.  Pán spoločný  spravodajca ho odporúča

prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 125 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 103 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že bod 37 spoločnej správy bol prijatý.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 39 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  prezentujme sa  a vzápätí  hlasujme o  bode 39

spoločnej správy.  Pán spoločný spravodajca  ho odporúča ne-

prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 127 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 56 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

 

     Konštatujem, že bod 39  spoločnej správy nebol prijatý.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod číslo 44 odporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  prezentujme sa  a vzápätí  hlasujme o  bode 44

spoločnej správy. Pán spoločný  spravodajca ho odporúča pri-

jať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 124 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 86 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

 

     Konštatujem, že bod 44 spoločnej správy bol prijatý.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Dámy  a  páni,  to  boli  všetky  body spoločnej správy

544a. Prosím vás, keby sme  si zobrali spoločnú správu 544b.

Ak dovolíte,  teraz by som predniesol  návrhy, o ktorých som

navrhol hlasovať spoločne s  návrhom neprijať ich. Tieto ná-

vrhy sa začínajú na strane 5.

 

     V  časti B-I  odporúčam neprijať  bod číslo  1, v časti

B-II body číslo 1, 2, v časti  B-III body číslo 2, 6, 8, 14,

16 a 20,  v časti B-IV body číslo  2, 3, 4 a 6.  To sú body,

ktoré odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí  hlasujme o... (Hlasy

v sále.)

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem pekne  za upozornenie. Bod  číslo 6 vynímam  na

osobitné hlasovanie.

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Priatelia  toto hlasovanie  sa nepočíta,  opakujeme ho.

Prosím, s výnimkou bodu 6  v časti B-III všetky ostatné body

sú tak,  ako ich uviedol pán  spoločný spravodajca. Pán spo-

ločný spravodajca ich odporúča neprijať.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 127 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 33 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že uvedené body  spoločnej správy 544b ne-

boli prijaté.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Dovoľte mi, aby som vám teraz predložil body, ktoré ne-

boli  vyňaté na  osobitné hlasovanie, s návrhom  prijať ich.

V časti B-III  sú to body  číslo 1, 3,  4 a 9,  na strane 12

v časti B-IV bod  číslo 1, potom body číslo 7,  8, 9, 10, 11

a to je všetko. To sú body, ktoré odporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí  hlasujme o uvedených

bodoch,  ktoré  pán  spoločný  spravodajca navrhuje spoločne

prijať - zo spoločnej správy 544b.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 110 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 91 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Konštatujem, že uvedené body spoločnej správy 544b boli

en bloc prijaté.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     V časti B-I bod 2 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  prezentujme sa  a  vzápätí  hlasujme o  bode 2

z časti B-I. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 126 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 39 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že tento bod spoločnej správy nebol prija-

tý.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     V časti B-III bod 5 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  prezentujme sa  a  vzápätí  hlasujme o  bode 5

v časti B-III,  ktorý pán spoločný  spravodajca odporúča ne-

prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 127 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 46 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že bod 5 z časti B-III nebol prijatý.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     V časti B-III bod 6 odporúčam neprijať.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Prosím,  prezentujme sa  a  vzápätí  hlasujme o  bode 6

v časti B-III. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 126 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 39 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

 

     Konštatujem, že bod 6 v časti B-III nebol prijatý.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     V časti B-III bod 7 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  prezentujme sa  a  vzápätí  hlasujme o  bode 7

z časti B-III.  Pán spoločný spravodajca  ho odporúča nepri-

jať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 126 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 28 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že bod 7 z časti B-III nebol prijatý.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod číslo 10 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o bode číslo

10. Pán spoločný spravodajca ho odporúa neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 125 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 40 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

 

     Konštatujem, že bod 10 z časti B-III nebol prijatý.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 11 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o bode číslo

11. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 127 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 49 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento bod nebol prijatý.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod číslo 12 odporúčam neprijať.

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o bode číslo

12. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 125 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 39 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov.

 

     Konštatujem, že bod číslo 12 nebol prijatý.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod číslo 13 ods. a) odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o bode číslo

13  ods. a). Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 126 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 49 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že bod 13 v odseku a) nebol prijatý.

 

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 13 ods. b) odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o bode číslo

13 ods. b). Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 121 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 50 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 47 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že bod 13 ods. b) nebol prijatý.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 13 ods. c) odporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o bode číslo

13 ods. c). Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 126 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 124 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že bod 13 ods. c) bol prijatý.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 13 ods. d) odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  prezentujme sa  a vzápätí  hlasujme o  bode 13

ods. d), ktorý pán spoločný spravodajca odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 126 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 51 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

 

     Konštatujem, že bod 13 ods. d) nebol prijatý.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 13 ods. e) odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o bode číslo

13 ods. e). Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 126 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 63 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 40 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento bod je neprijatý.

 

     Nech sa páči, pokračujte.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 13 ods. f) odporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o bode číslo

13 ods. f). Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 124 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 119 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že bod 13 ods. f) bol prijatý.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 13 ods. g) odporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o bode číslo

13 ods. g). Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 122 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 102 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

 

     Konštatujem, že bod 13 ods. g) bol prijatý.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 13 ods. h) odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Bod 13  písm. h) pán spoločný  spravodajca odporúča ne-

prijať. Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 126 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 59 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 24 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 42 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že bod 13 písm. h) nebol prijatý.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 13 písm. ch) odporúčam neprijať.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  prezentujme sa  a vzápätí  hlasujme o  bode 13

písm. ch), ktoré pán spoločný spravodajca odporúča neprijať.

 

     Pokoj, pán podpredseda, nereagujte.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 123 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 62 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov.

 

     Konštatujem, že bod 13 ch) bol prijatý.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod číslo 13 ods. i) odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o bode číslo

13 písm. i). Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 47 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 41 poslancov.

 

     Konštatujem, že bod 13 písm. i) nebol prijatý.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 13 ods. j) odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o bode číslo

13 písm. j). Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 122 poslancov.

     Za návrh hlasoval 1 poslanec.

     Proti návrhu hlasovalo 91 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že bod 13 písm. j) nebol prijatý.

 

     Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 13 ods. k) odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  prezentujme sa  a vzápätí  hlasujme o  bode 13

písm. k). Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, prosím, zachovajme pokoj.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 122 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 37 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 53 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že bod 13 písm. k) nebol prijatý.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 15 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o bode číslo

15. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 123 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 43 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že bod 15 nebol prijatý.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod číslo 17 odporúčam neprijať.

 

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o bode číslo

17. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 127 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 47 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že bod 17 nebol prijatý.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 18 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o bode číslo

18. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 124 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 45 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

 

     Konštatujem, že bod 18 nebol prijatý.

 

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 19 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o bode číslo

19. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 125 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 48 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

 

     Konštatujem, že bod 19 nebol prijatý.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 21 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o bode číslo

21. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 126 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 49 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

 

     Konštatujem, že bod 21 spoločnej správy nebol prijatý.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 22 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  prezentujme sa  a vzápätí  hlasujme o  bode 22

spoločnej správy.  Pán spoločný spravodajca  ho odporúča ne-

prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 126 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 37 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že bod 22 nebol prijatý.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 23 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  prezentujme sa  a vzápätí  hlasujme o  bode 23

spoločnej správy.  Pán spoločný spravodajca  ho odporúča ne-

prijať.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 125 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 5 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 41 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že bod 23 spoločnej správy nebol prijatý.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     V časti IV bod 5a) odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí  hlasujme o bode  5a)

v časti IV. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 126 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 53 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 42 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že bod 5a) z časti IV nebol prijatý.

 

     Nech sa páči, pokračujte.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 5b) odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí hlasujme  o bode 5b).

Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 125 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 50 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 39 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že bod 5b) nebol prijatý.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 5c) odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí hlasujme  o bode 5c).

Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 127 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 49 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 39 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že bod 5c) nebol prijatý.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 5d) odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí hlasujme  o bode 5d).

Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 125 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 47 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 47 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že bod 5d) nebol prijatý.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 5e) odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí hlasujme  o bode 5e).

Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 122 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 43 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 43 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že bod 5e) nebol prijatý.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Dámy a páni, pán poslanec Ftáčnik predniesol návrh, aby

sme  hlasovali aj  o niektorých  návrhoch v  časti C. Nie je

potrebné hlasovať  v časti C o  návrhu pod bodom 1  písm. a)

a b). Rovnako  nie je potrebné  hlasovať o bode  2 písm. a),

b), c).  O bode 3  Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky

pre obranu  a bezpečnosť, časť a)  podľa požiadavky pána po-

slanca Ftáčnika treba hlasovať. Neodporúčam tento návrh pri-

jať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím pokoj, vážené kolegyne a kolegovia.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Takže hlasujeme  o časti C bod  3 písm. a). Neodporúčam

tento návrh prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prezentujme  sa  a vzápätí  hlasujme  o časti C  bode 3

písm. a). Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 122 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 12 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 80 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že bod 3 písm. a) z časti C nebol prijatý.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     V časti C bod 3 písm. b) odporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí  hlasujme o bode  3b)

z časti C. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 112 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že bod 3b) z časti C bol prijatý.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     O písmene c)  nie je potrebné hlasovať, je  to v kompe-

tencii výboru.

 

     Dámy a  páni, ospravedlňujem sa, prosím,  keby ste boli

takí láskaví a vrátili sa k bodu 2 písm. d) v časti C. Odpo-

rúčam ho prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  prezentujme  sa  a  vzápätí  hlasujme  o časti

C písm. 2d), ktoré pán spoločný spravodajca odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 114 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 111 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že v časti C bod 2d) bol prijatý.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     V časti C bod 4 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  prezentujme sa  a  vzápätí  hlasujme o  bode 4

v časti C. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 116 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 12 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že z časti C bod 4 nebol prijatý.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Dámy a páni,  teraz by som vás prosil,  keby ste si zo-

brali tlač 544aa.

 

     Ak dovolíte, budeme  hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch,

ktoré  odzneli v  rozprave, v   poradí tak,  ako sú  v tlači

544aa.

 

     Bod číslo 1 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a  vzápätí hlasujme o bode čís-

lo  1 v  časti 544aa.  Pán spoločný  spravodajca ho odporúča

neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 42 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že bod 1 z tlače 544aa nebol prijatý.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Predkladateľ súhlasí, aby sme o  bodoch 2 a 3 hlasovali

spoločne. Odporúčam tieto body neprijať.

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bodoch čís-

lo 2 a 3 tlače  544aa. Pán spoločný spravodajca ich odporúča

neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 125 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 44 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že body 2 a 3 z tlače 544aa neboli prijaté.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Pozmeňujúci návrh pána  poslanca Pásztora odporúčam ne-

prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o pozmeňujú-

com návrhu pána poslanca  Pásztora. Pán spoločný spravodajca

ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 38 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

 

     Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Pászto-

ra nebol prijatý.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Pozmeňujúci návrh pána poslanca Palacku pod bodom 1 od-

porúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí hlasujme  o prvom po-

zmeňujúcom návrhu pána poslanca  Palacku. Pán spoločný spra-

vodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 43 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

 

     Konštatujem,  že prvý  pozmeňujúci návrh  pána poslanca

Palacku nebol prijatý.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Pozmeňujúci  návrh pána  poslanca Palacku  pod bodom  2

odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o druhom po-

zmeňujúcom návrhu pána poslanca  Palacku. Pán spoločný spra-

vodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 114 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 37 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  druhý pozmeňujúci návrh  pána poslanca

Palacku nebol prijatý.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 3 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o treťom po-

zmeňujúcom návrhu pána poslanca  Palacku. Pán spoločný spra-

vodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 43 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

 

     Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh nebol prijatý.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 4 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  prezentujme sa  a vzápätí  hlasujme o  štvrtom

pozmeňujúcom návrhu pán poslanca Palacku. Pán spoločný spra-

vodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 116 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 34 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 5 poslanci.

 

     Konštatujem, že štvrtý pozmeňujúci návrh nebol prijatý.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 5 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o piatom po-

zmeňujúcom návrhu pána poslanca  Palacku. Pán spoločný spra-

vodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 114 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 39 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že piaty pozmeňujúci návrh nebol prijatý.

 

 

 

Poslanec M. Maxon:

 

     O bode 6 nie je potrebné hlasovať.

 

     Prvý pozmeňujúci návrh  pána poslanca Košnára odporúčam

neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí hlasujme  o prvom po-

zmeňujúcom návrhu pána poslanca  Košnára. Pán spoločný spra-

vodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 42 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh nebol prijatý.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Druhý pozmeňujúci návrh pána poslanca Košnára odporúčam

neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

      Prosím,  prezentujme sa  a vzápätí  hlasujme o  druhom

pozmeňujúcom  návrhu  pána  poslanca  Košnára.  Pán spoločný

spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 116 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 41 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

 

     Konštatujem, že druhý pozmeňujúci návrh nebol prijatý.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 3 variant 1 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí  hlasujme o bode 3 va-

riant 1. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 116 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 40 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že tretí pozmeňujúci  návrh - prvý variant

nebol prijatý.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 3 variant 2 odporúčam neprijať.

 

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí  hlasujme o bode 3 va-

riant 2. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 40 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

 

     Konštatujem, že bod 3 variant 2 nebol prijatý.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 4 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 3.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     O bode 4.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pardon, o bode 4.  Pán spoločný spravodajca ho odporúča

neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 36 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že štvrtý pozmeňujúci návrh nebol prijatý.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 5 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 5. Pán

spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 117 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 39 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

 

     Konštatujem, že piaty pozmeňujúci návrh nebol prijatý.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem pekne. O ďalšom nie je potrebné hlasovať.

 

     Pán  poslanec Lysák,  vaše prvé  tri pozmeňujúce návrhy

nebudem odporúčať  na prijatie. Môžeme hlasovať  o nich spo-

ločne?

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Áno.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem.  Takže budeme  hlasovať o  troch návrhoch pána

poslanca Lysáka pod bodmi 1, 2 a 3. Odporúčam ich neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o prvom, dru-

hom a  treťom pozmeňujúcom návrhu pána  poslanca Lysáka. Pán

spoločný spravodajca ich odporúča neprijať.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     A ak dovolíte, chcel by  som vás upozorniť, že tam, kde

je označenie II, sa začína bod 4.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 99 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 3 poslanci.

     Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.

 

     Konštatujem,  že  tieto  tri  pozmeňujúce návrhy neboli

prijaté.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 4 odporúčam prijať.

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  prezentujme sa  a vzápätí  hlasujme o  štvrtom

pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Lysáka. Pán spoločný spra-

vodajca ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 78 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Konštatujem, že piaty, pardon, štvrtý pozmeňujúci návrh

poslanca Lysáka bol prijatý.

 

     Prosím, pokračujte.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Pán  poslanec Filkus  predniesol 3  pozmeňujúce návrhy,

z toho o  druhom pozmeňujúcom návrhu nie  je potrebné hlaso-

vať. Takže hlasujeme o bode 1, prípadne o bode 3.

 

     Hlasujeme o bode 1  návrhu pána poslanca Filkusa. Odpo-

rúčam ho neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí hlasujme  o prvom po-

zmeňujúcom návrhu pána poslanca  Filkusa. Pán spoločný spra-

vodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 38 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že prvý pozmeňujúci návrh nebol prijatý.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 3 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o treťom po-

zmeňujúcom návrhu. Pán spoločný  spravodajca ho odporúča ne-

prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 115 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 37 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

 

     Konštatujem, že tretí pozmeňujúci návrh nebol prijatý.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod  1 bol  následným vystúpením  pána poslanca Delingu

stiahnutý, takže nie je potrebné o ňom hlasovať. Bod 2 odpo-

rúčam prijať.

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o návrhu pána

poslanca Delingu. Pán spoločný  spravodajca ho odporúča pri-

jať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 110 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 99 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem,  že prvý  pozmeňujúci návrh  pána poslanca

Delingu bol prijatý. Druhý, pardon.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Návrh poslanca Kötelesa odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o pozmeňujú-

com návrhu pána poslanca  Kötelesa. Pán spoločný spravodajca

ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 29 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 79 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Kötele-

sa nebol prijatý.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     O pozmeňujúcom  návrhu pána poslanca  Mikolášika nie je

potrebné hlasovať. V spoločnej  správe je totožný návrh. Bod

2 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o druhom po-

zmeňujúcom  návrhu  pána  poslanca  Mikolášika. Pán spoločný

spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 38 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  druhý pozmeňujúci návrh  pána poslanca

Mikolášika nebol prijatý.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem pekne. Pani  poslankyňa Aibeková, vaše pozmeňu-

júce návrhy 1, 2, 3 a 4 nebudem odporúčam  prijať. Trváte na

samostatnom hlasovaní? (Odpoveď z  pléna: nie.) Ďakujem pek-

ne.

 

     Takže hlasujeme o bodoch 1, 2, 3 a 4, ktoré navrhla pa-

ni poslankyňa Aibeková. Odporúčam ich neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  prezentujme sa  a vzápätí  hlasujme o  štyroch

pozmeňujúcich návrhoch  pani poslankyne Aibekovej.  Pán spo-

ločný spravodajca ich odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 115 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 18 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 49 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že tieto  pozmeňujúce návrhy neboli prija-

té.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod číslo 5 odporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o piatom po-

zmeňujúcom návrhu pani poslankyne  Aibekovej, ktorý pán spo-

ločný spravodajca odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 104 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že piaty pozmeňujúci návrh pani poslankyne

Aibekovej bol prijatý.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Pozmeňujúci   návrh  pána   poslanca  Morica  odporúčam

prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o pozmeňujú-

com návrhu pána poslanca Morica. Pán spoločný spravodajca ho

odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 111 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že pozmeňujúci  návrh pána poslanca Morica

bol prijatý.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Prvú alternatívu pána  poslanca Ásványiho odporúčam ne-

prijať.

 

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí hlasujme  o prvej al-

ternatíve pána poslanca  Ásványiho. Pán spoločný spravodajca

ju odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 116 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 39 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem,   že   prvá   alternatíva   pána  poslanca

Ásványiho nebola prijatá.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Druhú alternatívu odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o druhej al-

ternatíve pána poslanca  Ásványiho. Pán spoločný spravodajca

ju odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 114 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 37 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

 

     Konštatujem, že druhá alternatíva nebola prijatá.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Tretí pozmeňujúci návrh pána poslanca Ásványiho odporú-

čam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o treťom po-

zmeňujúcom  návrhu  pána  poslanca  Ásványiho.  Pán spoločný

spravodajca ho odporúča neprijať. (Hlasy v sále.)

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Pardon,  ospravedlňujem sa,  to je  v poriadku,  nie je

potrebné hlasovať. (Šum v sále.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím pokoj.

 

     Pardon, je to neplatné hlasovanie, priatelia.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Teraz  navrhujem, aby  sme spoločne  hlasovali o bodoch

1, 2,  3 a 4, ktoré  predniesla pani poslankyňa Bartošíková.

Odporúčam tieto pozmeňujúce návrhy prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  prezentujme sa  a vzápätí  hlasujme o  štyroch

pozmeňujúcich  návrhoch  pani  poslankyne  Bartošíkovej. Pán

spoločný spravodajca ich odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 109 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 101 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

 

     Konštatujem, že štyri pozmeňujúce návrhy pani poslanky-

ne Bartošíkovej boli prijaté.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem pekne.  Pán poslanec Volf, okrem  bodu 7 všetky

vaše  návrhy  budem odporúčať neprijať.  Nemôžeme dospieť...

(Hlasy z pléna.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Súhlasíte? (Hlasy  z pléna k  predchádzajúcemu hlasova-

niu.)

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Všetko sme odhlasovali. (Hlasy z pléna.)

 

     Dámy a páni,  všetko je v poriadku, pretože  to sa týka

bodu 4, to je bod II a III.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, predložte svoj návrh, pán spoločný spravodajca.

(Stály šum v pléne.)

 

     Pokoj, pokoj, pokoj, prosím.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Dámy  a páni,  pani  predkladateľka  hovorí, že  bod II

a bod III je na  samostatné hlasovanie, takže predkladám ná-

vrh, aby sme  o bode 5 v časti II  a III hlasovali spoločne,

s návrhom prijať tieto pozmeňujúce návrhy.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 5, tak

ako uviedol  pán spoločný spravodajca.  Pán spoločný spravo-

dajca ho odporúča prijať.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Novooznačený  bod 5,  ktorý sa  začína rímskou dvojkou,

nie je tam, je novooznačený.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím pokoj.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 95 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 81 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

     Nehlasovalo 5 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento novooznačený bod 5 bol prijatý.

 

     Nech sa páči.

 

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Pán  poslanec Volf  ako predkladateľ  súhlasí, aby  sme

hlasovali o bodoch 1, 2, 3, 4 a 5 spoločne.  Hlasujeme o ná-

vrhoch pána poslanca Volfa pod bodmi 1, 2, 3, 4 a 5. Odporú-

čam tieto návrhy neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  prezentujme sa  a vzápätí  hlasujme o  piatich

pozmeňujúcich  návrhoch  pána  poslanca  Volfa. Pán spoločný

spravodajca ich odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 116 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 39 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

 

     Konštatujem, že uvedené body pána poslanca Volfa neboli

prijaté.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 6 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  prezentujme sa  a vzápätí  hlasujme o  šiestom

pozmeňujúcom návrhu pána poslanca  Volfa. Pán spoločný spra-

vodajca ho odporúča neprijať.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 112 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 27 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem,  že  tento  šiesty  pozmeňujúci návrh pána

poslanca Volfa nebol prijatý.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 7 odporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  prezentujme sa  a vzápätí  hlasujme o  siedmom

pozmeňujúcom návrhu pána poslanca  Volfa. Pán spoločný spra-

vodajca ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 114 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 105 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že siedmy  pozmeňujúci návrh pána poslanca

Volfa bol prijatý.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 8 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí hlasujme  o ôsmom po-

zmeňujúcom návrhu pána poslanca  Volfa. Pán spoločný spravo-

dajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 114 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 43 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh nebol prijatý.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 2 návrhu pána poslanca Kováča odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o druhom po-

zmeňujúcom návrhu pána poslanca Kováča. Pán spoločný spravo-

dajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 115 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 36 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

 

     Konštatujem, že  druhý pozmeňujúci návrh  pána poslanca

Kováča nebol prijatý.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 3 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o bode čís-

lo 3. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 36 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

 

     Konštatujem, že tretí pozmeňujúci návrh nebol prijatý.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Pozmeňujúci návrh  pod bodom 1  pána poslanca Zólyomiho

odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí hlasujme  o prvom po-

zmeňujúcom návrhu pána poslanca Duku-Zólyomiho. Pán spoločný

spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 115 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 38 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem,  že prvý  pozmeňujúci návrh  pána poslanca

Duku-Zólyomiho nebol prijatý.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Druhý pozmeňujúci návrh pána poslanca Zólyomiho odporú-

čam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o druhom po-

zmeňujúcom návrhu. Pán spoločný  spravodajca ho odporúča ne-

prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 112 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 34 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh nebol prijatý.

 

     Nech sa páči.

 

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Tretí pozmeňujúci návrh odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o treťom po-

zmeňujúcom návrhu pána poslanca Duku-Zólyomiho. Pán spoločný

spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 105 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 27 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že tretí pozmeňujúci návrh nebol prijatý.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Pán poslanec Bajan súhlasí,  aby sme spoločne hlasovali

o bodoch 2  a 3, tie spolu  súvisia. Takže pozmeňujúci návrh

pod bodom 1 pána poslanca Bajana odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí hlasujme  o prvom po-

zmeňujúcom návrhu pána poslanca Bajana. Pán spoločný spravo-

dajca ho odporúča neprijať.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 110 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 35 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

 

     Konštatujem,  že prvý  pozmeňujúci návrh  pána poslanca

Bajana nebol prijatý.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Pozmeňujúce  návrhy pána  poslanca Bajana  pod bodmi  2

a 3 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  prezentujme  sa  a  vzápätí  hlasujme o druhom

a treťom pozmeňujúcom návrhu pána  poslanca Bajana. Pán spo-

ločný spravodajca ich odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 36 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  tretí pozmeňujúci návrh  pána poslanca

Bajana nebol prijatý.

 

     Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Pozmeňujúci návrh pani poslankyne Sabolovej pod bodom 2

odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o druhom po-

zmeňujúcom  návrhu pani  poslankyne Sabolovej.  Pán spoločný

spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 37 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že druhý pozmeňujúci návrh nebol prijatý.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Pozmeňujúci  návrh  pána  poslanca  Ftáčnika  odporúčam

prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o pozmeňujú-

com návrhu pána poslanca  Ftáčnika. Pán spoločný spravodajca

ho odporúča prijať.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 118 poslancov. (Potlesk.)

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Tentoraz máme trefu, 118  je za. Konštatujem, že pozme-

ňujúci návrh pána poslanca Ftáčnika bol prijatý.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Pozmeňujúci návrh pán poslanca  Koncoša pod bodom 1 od-

porúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí hlasujme  o prvom po-

zmeňujúcom návrhu pána poslanca  Koncoša. Pán spoločný spra-

vodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 114 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 40 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

 

     Konštatujem,  že prvý  pozmeňujúci návrh  pána poslanca

Koncoša nebol prijatý.

 

     Nech sa páči.

 

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 2 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o druhom po-

zmeňujúcom návrhu. Pán spoločný  spravodajca ho odporúča ne-

prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 117 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 33 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

 

     Konštatujem, že druhý pozmeňujúci návrh nebol prijatý.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Pozmeňujúci návrh pani poslankyne Schmögnerovej pod bo-

dom 1 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí hlasujme  o prvom po-

zmeňujúcom návrhu pani poslankyne Schmögnerovej. Pán spoloč-

ný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 116 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 42 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že prvý  pozmeňujúci návrh pani poslankyne

Schmögnerovej nebol prijatý.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem pekne. Pani poslankyňa,  ani jeden váš pozmeňu-

júci návrh  nebudem odporúčať na  prijatie. (Hlas z  pléna.)

Ďakujem pekne. Budeme hlasovať o bode 2. Odporúčam ho nepri-

jať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o druhom po-

zmeňujúcom návrhu pani poslankyne Schmögnerovej. Pán spoloč-

ný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 117 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 40 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

 

     Konštatujem, že druhý  pozmeňujúci návrh nebol prijatý.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 3 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o treťom po-

zmeňujúcom návrhu. Pán spoločný  spravodajca ho odporúča ne-

prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 114 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 38 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

 

     Konštatujem, že tretí pozmeňujúci návrh nebol prijatý.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 4 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  prezentujme sa  a vzápätí  hlasujme o  štvrtom

pozmeňujúcom návrhu pani  poslankyne Schmögnerovej. Pán spo-

ločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 114 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 38 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že štvrtý pozmeňujúci návrh nebol prijatý.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 5 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o piatom po-

zmeňujúcom návrhu. Pán spoločný  spravodajca ho odporúča ne-

prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 42 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

 

     Konštatujem, že piaty pozmeňujúci návrh nebol prijatý.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 6 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o šiestom po-

zmeňujúcom návrhu. Pán spoločný  spravodajca ho odporúča ne-

prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 117 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 37 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že šiesty pozmeňujúci návrh nebol prijatý.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 7 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  prezentujme sa  a vzápätí  hlasujme o  siedmom

pozmeňujúcom  návrhu. Pán  spoločný spravodajca  ho odporúča

neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 43 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že siedmy pozmeňujúci návrh nebol prijatý.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 8 odporúčam neprijať.

 

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 8. Pán

spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 45 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že ôsmy pozmeňujúci návrh nebol prijatý.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 9 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  prezentujme sa  a vzápätí  hlasujme o deviatom

pozmeňujúcom návrhu pani  poslankyne Schmögnerovej. Pán spo-

ločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 117 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 43 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že deviaty  pozmeňujúci návrh nebol prija-

tý.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 10 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  prezentujme sa  a vzápätí  hlasujme o desiatom

pozmeňujúcom  návrhu. Pán  spoločný spravodajca  ho odporúča

neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 111 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 34 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že desiaty pozmeňujúci návrh nebol prijatý.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Budeme  hlasovať o  návrhu pána  poslanca Delingu. Jeho

návrh odporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o pozmeňujú-

com návrhu  pána poslanca Delingu.  Pán spoločný spravodajca

ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 106 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 91 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

     Nehlasovalo 5 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento návrh bol prijatý.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Dva  návrhy som  predložil ja.  Odporúčam tieto  návrhy

prijať a hlasovať o nich spoločne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný

spravodajca odporúča oba návrhy prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 98 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že tieto návrhy sme prijali.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Tí,  ktorí majú  kompletnú prílohu  k spoločnej  správe

544aa, zrejme majú aj časť  na strane 24, kde sú pozmeňujúce

návrhy pani poslankyne Schmögnerovej, ale o tých sme už hla-

sovali. Za poslanecký klub KDH nepredložil pozmeňujúce návr-

hy k zákonu žiaden z tých,  ktorí vystupovali za klub. Až za

DÚ pán poslanec Šagát uplatnil tri pozmeňujúce návrhy.

 

     Dávam teda hlasovať o  jeho pozmeňujúcom návrhu pod bo-

dom 1. Odporúčam ho neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí hlasujme  o prvom po-

zmeňujúcom návrhu pána poslanca Šagáta. Pán spoločný spravo-

dajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 117 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 41 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že  prvý  pozmeňujúci návrh  pána poslanca

Šagáta nebol prijatý.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 2 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o druhom po-

zmeňujúcom návrhu. Pán spoločný  spravodajca ho odporúča ne-

prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 115 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 40 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že druhý pozmeňujúci návrh nebol prijatý.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 3 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o treťom po-

zmeňujúcom návrhu. Pán spoločný  spravodajca ho odporúča ne-

prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 38 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že tretí pozmeňujúci návrh nebol prijatý.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Pozmeňujúci návrh pani poslankyne  Edit Bauerovej odpo-

rúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o pozmeňujú-

com  návrhu  pani  poslankyne  Edit  Bauerovej. Pán spoločný

spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 116 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 29 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh nebol prijatý.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážený pán predsedajúci, pokiaľ by bola dobrá vôľa, tak

by sme si mohli spraviť aspoň 5-minútovú prestávku.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Nie, poďme ďalej. Nech sa páči, pokračujeme.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Budeme pokračovať ďalej. Ja vydržím.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Poďme, pán spoločný spravodajca. Poďme.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Takže,  dámy  a  páni,  budeme  pokračovať tlačou 544bb

v poradí tak, ako sú návrhy v tejto tlači uvedené.

 

     Bod 1  návrhov pána poslanca  Pittnera odporúčam nepri-

jať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o pozmeňujú-

com návrhu pána poslanca  Pittnera. Pán spoločný spravodajca

ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 108 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 36 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

 

     Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Pittne-

ra nebol prijatý.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Pozmeňujúci  návrh pána  poslanca Pásztora  pod bodom 2

odporúčam neprijať.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o pozmeňujú-

com návrhu pod bodom 2 tlače 544bb. Pán spoločný spravodajca

ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 108 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 33 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že návrh pod bodom 2 nebol prijatý.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod číslo 3 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 3 tla-

če číslo 544bb. Pán  spoločný spravodajca ho odporúča nepri-

jať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 108 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 32 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že tretí pozmeňujúci návrh tlače 545bb ne-

bol prijatý.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod číslo 4 odporúčam neprijať.

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 4 tla-

če 544bb. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 111 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 34 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že štvrtý pozmeňujúci  návrh z tlače 544bb

nebol prijatý.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 5 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 5. Pán

spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 103 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 21 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  piaty pozmeňujúci návrh  z tlače 544bb

nebol prijatý.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod číslo 6 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí  hlasujme o bode čís-

lo 6. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 99 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 24 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že šiesty bod tlače 544bb nebol prijatý.

 

     Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 7 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Nech sa páči, pán poslanec Fico.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Pán predsedajúci,  myslím si, že  v túto neskorú  nočnú

hodinu  by bolo  vhodné, keby  sme zachovali  určitú hygienu

práce a naozaj mali 10-minútovú  prestávku. Chodíme tu s po-

hármi  ako  v  nejakej  krčme.  Odporúčam krátku 10-minútovú

prestávku s tým, že hneď budeme pokračovať.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Priatelia, rozumiem, ale nie je jednotná mienka a pred-

sa len väčšina hovorí... (Smiech v sále.)

 

     Dobre, priatelia,  myslím, že o  02,34 hodine dostávame

nejaké návaly smiechu, takže  nedá sa nič robiť, potrebujeme

prerušenie. O 02,45 hodine sa stretneme.

 

     (Po prestávke.)

 

     Prosím zaujať  miesta v rokovacej sále.  Pozývam vás na

hlasovanie.

 

     Pán spoločný spravodajca, myslím, že môžeme začať.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Vážené dámy, vážení páni, bod 7 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o bode číslo

7 tlače 544bb.  Pán spoločný spravodajca  ho odporúča nepri-

jať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 87 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 18 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že bod 7 tlače 544bb nebol prijatý.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem pekne. Pán poslanec  Filkus, ani jeden tvoj po-

zmeňujúci návrh nebudem odporúčať prijať. (Odpoveď z pléna.)

Ďakujem pekne.

 

     Takže budeme hlasovať o bodoch číslo 8, 9, 10 a 11. Od-

porúčam tieto body neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí hlasujme  o bodoch 8,

9, 10 a 11. Pán spoločný spravodajca ich odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 112 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 35 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že body  8, 9, 10 a 11  tlače 544bb neboli

prijaté.

 

     Nech sa páči.

 

 

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem  pekne. Pán  poslanec Mikolášik,  myslím, že tu

nie je. Takže budeme hlasovať  o bode 12a). Odporúčam ho ne-

prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a budeme hlasovať  o bode 12a).

Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 115 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 36 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že bod 12a) z tlače 544bb nebol prijatý.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 12b) odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o bode 12b).

Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 34 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

 

     Konštatujem, že bod 12b tlače 544bb nebol prijatý.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 12 neodporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí hlasujme  o bode 12c.

Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 114 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 36 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

 

     Konštatujem, že bod 12c nebol prijatý.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 13 odporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o bode číslo

13 tlače 544bb. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 110 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

     Nehlasovalo 5 poslancov.

 

     Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pani poslankyne Laza-

rovej bol prijatý.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 14 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  prezentujme sa  a vzápätí  hlasujme o  bode 14

tlače 544bb. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 115 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 41 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 41 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že bod 14 tlače 544bb nebol prijatý.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 15 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  prezentujme sa  a vzápätí  hlasujme o  bode 15

tlače 544bb. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 117 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 42 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 48 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že bod 15 tlače 544bb nebol prijatý.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     O bodoch  16 a 17 navrhujem  hlasovať spoločne. Nech sa

páči, dajte slovo predkladateľovi.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec I. Urban:

 

     Vážený pán predsedajúci, vzhľadom na to, že vlastne po-

dobné znenie neprešlo v  spoločnej správe výborov, navrhujem

body 16 a 17 stiahnuť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Dobre, ďakujem. Poďme ďalej.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem pekne. Bod číslo 18 odporúčam prijať.

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o bode číslo

18. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 116 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 88 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že bod 18 tlače 544bb bol prijatý.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Pani poslankyňa Gbúrová, ani  jeden váš pozmeňujúci ná-

vrh nebudem odporúčať na prijatie. Budeme hlasovať jednotli-

vo? (Odpoveď z pléna.) Áno, ďakujem pekne.

 

     Bod číslo 19 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a  vzápätí hlasujme o bode čís-

lo 19. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 42 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že bod 19 tlače 544bb nebol prijatý.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 20 neodporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o bode číslo

20 tlače 544bb. Pán  spoločný spravodajca ho odporúča nepri-

jať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 114 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 37 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že bod 20 nebol prijatý.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 21 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o bode číslo

21. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 115 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 37 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

 

     Konštatujem, že bod 21 nebol prijatý.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 22 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o bode číslo

22. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 54 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

 

     Konštatujem, že bod 22 nebol prijatý.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod číslo 23 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  prezentujme sa  a vzápätí  hlasujme o  bode 23

tlače 544bb. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 34 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

 

     Konštatujem, že bod 23 nebol prijatý.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem pekne. Pán poslanec  Volf, všetkých tvojich se-

dem návrhov budem odporúčať  na neprijatie. Trváš na jednot-

livom hlasovaní? (Odpoveď poslanca Volfa z pléna.)

 

     Takže,  dámy a  páni, budeme  hlasovať o  návrhoch pána

poslanca Volfa pod bodmi 24, 26,  27 a 30. Odporúčam ich ne-

prijať. (Hlas poslanca z pléna.) Aj bod 31? A o bode 31.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o bodoch 24,

26, 27,  30 a 31  tlače 544bb. Pán  spoločný spravodajca ich

odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 117 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 37 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

 

     Konštatujem, že body 24, 26,  27, 30 a 31 neboli prija-

té.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 25 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o bode číslo

25. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 115 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 40 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že bod 25 tlače 544bb nebol prijatý.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 28 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o bode číslo

28. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 44 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že bod 28 tlače 544bb nebol prijatý.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 29 odporúčam neprijať.

 

     Prosím,  prezentujme sa  a vzápätí  hlasujme o  bode 29

tlače 544bb. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 111 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 51 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 37 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

 

     Konštatujem, že bod 29 nebol prijatý.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Ďakujem pekne. Pán poslanec  Zólyomi, trváte na jednot-

livom hlasovaní? (Odpoveď z pléna.) Áno, ďakujem pekne.

 

     Bod 32 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí  hlasujme o bode  32.

Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 119 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 39 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

 

     Konštatujem, že bod 32 nebol prijatý.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 33 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  prezentujme sa  a vzápätí  hlasujme o  bode 33

tlače 544bb. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 117 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 31 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 79 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

 

     Konštatujem, že bod 33 tlače 544bb nebol prijatý.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 34 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  prezentujme sa  a vzápätí  hlasujme o  bode 34

tlače 544bb. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 39 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že bod 34 tlače 544bb nebol prijatý.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 35 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí  hlasujme o bode  35.

Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 38 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

 

 

     Konštatujem, že bod 35 nebol prijatý.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 36 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  prezentujme sa  a vzápätí  hlasujme o  bode 36

tlače 544bb. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 40 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

 

     Konštatujem, že bod 36 nebol prijatý.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod  37 odporúčam  prijať. (Prejav  nesúhlasu poslancov

vyjadrený buchotom do stolov a piskotom.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí  hlasujme o bode  37.

Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 88 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 52 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

     Nehlasovalo 5 poslancov.

 

     Konštatujem, že bod 37 bol prijatý.

 

     Prosím, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 38 odporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí  hlasujme o bode  38.

Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 77 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 72 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že bod 38 bol prijatý.

 

     Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 39 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí  hlasujme o bode  39.

Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 85 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 9 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že bod 39 nebol prijatý.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 40 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí  hlasujme o bode  40.

Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 78 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 6 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že bod 40 nebol prijatý.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod číslo 41 odporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí  hlasujme o bode  41,

o návrhu poslanca Ftáčnika. Pán  spoločný spravodajca ho od-

porúča prijať. (Hlasy v sále.)

 

     Pokoj, priatelia.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 76 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 65 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že bod 41 bol prijatý.

 

     Nech sa páči, pokračujte.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod číslo 42 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí  hlasujme o bode  42.

Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 82 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 8 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že tento bod nebol prijatý.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod číslo 43 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí  hlasujme o bode  43.

Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 83 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 10 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

 

     Konštatujem, že bod 43 nebol prijatý.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 44 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  prezentujme  sa a vzápätí  hlasujme o bode 44.

Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 83 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 16 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že bod 44 nebol prijatý.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 45 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí  hlasujme o bode  45.

Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 85 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 10 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

 

     Konštatujem, že bod 46 nebol prijatý.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 47 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí  hlasujme o bode  47.

Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 84 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 10 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že bod 47 nebol prijatý.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 48 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí  hlasujme o bode  48.

Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 86 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 10 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že bod 48 nebol prijatý.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 49 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí  hlasujme o bode  49.

Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 88 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 9 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

 

     Konštatujem, že bod 49 nebol prijatý.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod číslo  50 odporúčam neprijať. Je  to iná formulácia

návrhu, je potrebné o ňom hlasovať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí  hlasujme o bode  50.

Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 88 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 31 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že bod 50 nebol prijatý.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 51 odporúčam neprijať.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí  hlasujme o bode  51.

Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 90 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 16 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 38 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.

 

     Konštatujem, že bod 51 nebol prijatý.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Body 52 a 53 odporúčam prijať. Je možné o nich hlasovať

spoločne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí hlasujme  o bodoch 52

a 53. Pán spoločný spravodajca ich odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 79 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že body 52  a 53 poslankyne Chlebovej boli

prijaté.

 

 

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 54 odporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí  hlasujme o bode  54.

Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 84 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

 

     Konštatujem, že bod 54 bol prijatý.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 55 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí  hlasujme o bode  55.

Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 86 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 12 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že bod 55 nebol prijatý.

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 56 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí  hlasujme o bode  56.

Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 84 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 8 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že bod 56 nebol prijatý.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 57 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí  hlasujme o bode  57.

Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 83 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 10 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

 

     Konštatujem, že bod 57 nebol prijatý.

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 58 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí  hlasujme o bode  58.

Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 85 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 14 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 42 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že bod 58 nebol prijatý.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 59 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí  hlasujme o bode  59.

Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 79 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 8 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

 

     Konštatujem, že bod 59 nebol prijatý.

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 60 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí  hlasujme o bode  60.

Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 81 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 11 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že bod 60 nebol prijatý.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 61 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí  hlasujme o bode  61.

Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 84 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 12 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

 

     Konštatujem, že bod 61 nebol prijatý.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 62 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí  hlasujme  o bode 62.

Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 89 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 14 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

 

     Konštatujem, že bod 62 nebol prijatý.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 63 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí  hlasujme o bode  63.

Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 89 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 30 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 35 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

 

     Konštatujem, že bod 63 nebol prijatý.

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 64 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí  hlasujme o bode  64.

Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 86 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 18 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 37 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že bod 64 nebol prijatý.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 65 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí  hlasujme o bode  65.

Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 85 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 15 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

 

     Konštatujem, že bod 65 nebol prijatý.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 66 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí  hlasujme o bode  66.

Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 90 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 21 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 47 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

 

     Konštatujem, že bod 66 nebol prijatý.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 67 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí  hlasujme o bode  67.

Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 87 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 15 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 35 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.

 

     Konštatujem, že bod 67 nebol prijatý.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Vážené dámy  a páni, to sú  všetky pozmeňujúce  návrhy.

Ešte odzneli v rozprave návrhy  na doplnenie uznesenia k zá-

konu o  rozpočte. Dovoľte mi predložiť  návrhy na hlasovanie

o doplnení uznesenia.

 

     Budeme  hlasovať  o   návrhu  uznesenia  Národnej  rady

k vládnemu návrhu zákona  Národnej rady Slovenskej republiky

o Štátnom rozpočte  Slovenskej republiky na  rok 1997. Návrh

uznesenia máte ako prílohu tlače 544b.

 

     "Národná rada Slovenskej republiky

 

     A. schvaľuje návrh zákona  Národnej rady Slovenskej re-

publiky  o  Štátnom  rozpočte  Slovenskej  republiky  na rok

1997."  (Hlasy v sále.)

 

     Vážené dámy, páni, asi sme mali postupovať tak, ako som

ja  navrhoval, aby  sme odhlasovali  aj návrhy  na uznesenia

z rozpravy a podľa toho sa potom upravuje celkové uznesenie.

Tak sme to robili aj v predchádzajúcom roku.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pani poslankyňa Rusnáková, nech sa páči.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán podpredseda, žiadam  15-minútovú prestávku pred zá-

verečným hlasovaním.

 

     Ďakujem.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Priatelia,  v  poriadku,  pridávajú  sa  aj ďalší, bude

15-minútová prestávka pred  záverečným hlasovaním. To zname-

ná, že  teraz sa ideme dohodnúť,  či ideme najprv odhlasovať

tieto návrhy.

 

     Pán Fico má príležitosť,  nech sa páči, môžete hovoriť.

Alebo pán Ftáčnik, nech sa páči.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán spravodajca,

 

     ja si  myslím, že podľa zákona  o rokovacom poriadku by

sme mali hlasovať  o zákone ako celku, pretože  to je zákon,

tak ako to robíme pri všetkých ostatných. A potom všetky tie

odporúčania do uznesenia, teda doplníme časť B, ktorá má sa-

mostatný charakter,  kde odporúčame, žiadame  a podobne. Ale

zákon treba odhlasovať spôsobom,  ktorý je určený pre zákon,

teda použiť formulu, ktorú  obvykle predsedajúci používa pri

hlasovaní o zákone  ako celku. Myslím si, že  by sme mali to

urobiť teraz  a potom rozhodnúť o  uzneseniach. Ak je požia-

davka na prestávku, tak 15  minút pred hlasovaním o rozpočte

ako celku si nechať 15 minút na poradu klubov.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán spoločný  spravodajca, myslím, že  je to akceptova-

teľné. Nech sa páči, začneme o 04.00 hodine. Prosím vás, ko-

legyne a kolegovia, neodchádzajte, zostaňte tu.

 

 

 

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, prosím zaujmite miesta.

 

     Vážené  kolegyne a  kolegovia, pokračujeme  hlasovaním.

Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Vážené dámy, vážení páni,  budeme hlasovať o návrhu zá-

kona  ako  celku.  Odporúčam  našej  snemovni  návrh  zákona

o štátnom rozpočte  na rok 1997 so  zmenami a doplnkami, tak

ako boli odsúhlasené, schváliť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     V súlade s  ustanovením § 26 ods. 1  zákona o rokovacom

poriadku budeme  hlasovať o vládnom návrhu  zákona ako celku

v znení schválených zmien a doplnkov.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný

spravodajca návrh odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 95 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 80 poslancov. (Potlesk.)

     Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

 

     Konštatujem, že sme schválili  vládny návrh  zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o Štátnom rozpočte  Sloven-

skej republiky  na rok 1997 a o zmene a doplnení  niektorých

zákonov.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som ešte prednie-

sol a dal hlasovať o návrhoch na doplnenie uznesenia k záko-

nu o rozpočte. Tieto návrhy sú prílohou tlače 544bb.

 

     Bod  číslo 1  tejto prílohy - upravuje sa za § 56 "ods.

1a, 2 a 3 zákona Národnej  rady", teda vsúva sa ods. 1a. Od-

porúčam tento návrh na doplnenie uznesenia prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  prezentujme sa  a vzápätí  hlasujme o  návrhu,

ktorý predniesol pán poslanec Maxon, pán spoločný spravodaj-

ca. Odporúča toto uznesenie prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 80 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že sme návrh do uznesenia prijali.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 2 odporúčam neprijať.

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  prezentujme sa  a vzápätí  hlasujme o  bode 2,

ktorý pán spoločný spravodajca odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 81 poslancov.

     Za návrh hlasovali 4 poslanci.

     Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento bod uznesenia nebol prijatý.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 3 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  prezentujme sa  a  vzápätí  hlasujme o  bode 3

uznesenia, ktorý pán spoločný spravodajca odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 79 poslancov.

     Za návrh hlasovali 3 poslanci.

     Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.

 

     Konštatujem, že bod 3 sme neprijali.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 4 odporúčam neprijať. Mám stanovisko, že dikcia pod

bodom 6 je presnejšia.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí  hlasujme. Bod 4  pán

spoločný spravodajca odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 81 poslancov.

     Za návrh hlasovali 2 poslanci.

     Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

 

     Konštatujem, že bod 4 návrhu uznesenia nebol prijatý.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 5 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 5. Pán

spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 80 poslancov.

     Za návrh hlasovali 2 poslanci.

     Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

 

    Konštatujem, že bod 5 nebol prijatý.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Body 6, 7, 8 a 9 odporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí hlasujme  o bodoch 6,

7, 8 a 9. Pán spoločný spravodajca ich odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 80 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že body 6, 7, 8 a 9 boli prijaté.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 10 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí  hlasujme o bode  10.

Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 81 poslancov.

     Za návrh hlasovali 3 poslanci.

     Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že tento bod nebol prijatý.

 

 

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 11 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí  hlasujme o bode  11.

Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 79 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 5 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

 

     Konštatujem, že bod 11 nebol prijatý.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 12 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí  hlasujme o bode  12.

Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 82 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 5 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že bod 12 nebol prijatý.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 13 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí  hlasujme o bode  13.

Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 78 poslancov.

     Za návrh hlasovali 4 poslanci.

     Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

 

     Konštatujem, že bod 13 nebol prijatý.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 14 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí  hlasujme o bode  14.

Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 82 poslancov.

     Za návrh hlasovali 4 poslanci.

     Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

 

     Konštatujem, že bod 14 nebol prijatý.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 15 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí  hlasujme o bode  15.

Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 82 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 5 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

 

     Konštatujem, že bod 15 nebol prijatý.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 16 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí  hlasujme o bode  16.

Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 82 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 5 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

 

     Konštatujem, že bod 16 nebol prijatý.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Bod 17 odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí  hlasujme o bode  17.

Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 81 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 6 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že tento bod nebol prijatý.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Maxon:

 

     Vážené dámy,  páni, dovoľte mi,  aby som vám  predložil

návrh uznesenia  ako celku  vrátane zmien  a doplnkov, ktoré

sme teraz schválili.

 

     "Národná rada Slovenskej republiky

 

      A. schvaľuje návrh zákona Národnej rady Slovenskej re-

publiky o Štátnom rozpočte  Slovenskej republiky na rok 1997

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v súlade so schvále-

nými pozmeňujúcimi návrhmi,

 

 

     B. žiada vládu Slovenskej republiky

 

        1. dôsledne zabezpečovať úlohy vyplývajúce zo schvá-

leného Štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1997,

 

        2.  informovať  Národnú  radu  Slovenskej  republiky

v rámci správy o plnení  štátneho rozpočtu Slovenskej repub-

liky za I. polrok 1997 a o súhrne miestnych rozpočtov na rok

1997 schválených obecnými  zastupiteľstvami v podrobnom čle-

není príjmov a výdavkov."

 

     Vážené dámy a páni, odporúčam, aby sme takto predložený

návrh uznesenia schválili.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.  Prosím,  prezentujme  sa  a  vzápätí hlasujme

o tomto návrhu uznesenia ako celku. Pán spoločný spravodajca

ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 81 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  sme prijali uznesenie  k štátnemu roz-

počtu. (Potlesk.)

 

     Blahoželám  vám  všetkým.  Blahoželám  pánu  ministrovi

a podpredsedovi vlády  a ďakujem aj  pánu spoločnému spravo-

dajcovi.

 

 

 

     Priatelia, ak dovolíte, mám tu ešte informáciu o letec-

kej preprave  poslancov. Letecká preprava  pre poslancov Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky po prerušení 21. schôdze je

zabezpečená tak,  že lietadlo  odlieta  v sobotu,  teda dnes

7. decembra  o 9.00 hodine. Autobus  odchádza spred ubytovne

Národnej rady Slovenskej republiky o 8.30 hodine.

 

     Prílet lietadla je určený  na pondelok 9. decembra 1996

s odletom z Košíc o 11.00 hodine a z Popradu o 11.40 hodine.

 

     Vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     ďakujem za  výdrž. V utorok  pokračujeme v 21.  schôdzi

o 10.00 hodine.

 

     Všetko dobré. Dobrý oddych.

 

                   Štvrtý deň rokovania

      21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                     10. decembra 1996

___________________________________________________________

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     prosím, aby sme sa  na začiatku prezentovali. Pohľad do

sály mi hovorí, že nás bude asi málo.

 

     Prezentovalo sa 58 poslancov, takže som mal pravdu.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     napriek tomu  otváram rokovanie prerušenej  21. schôdze

Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Budeme  pokračovať  schváleným  programom, a  to  bodom

s e d e m, ktorým je

 

     vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky,

ktorým sa  mení a dopĺňa zákon  Národnej rady Slovenskej re-

publiky číslo 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu.

 

     Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 523 a spoločnú

správu výborov ako tlač 523a.

 

     Z  poverenia vlády  Slovenskej republiky  uvedený zákon

uvedie pán podpredseda vlády a minister financií Sergej Koz-

lík. Prosím, pán minister.

 

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda parlamentu,

     vážené poslankyne, poslanci,

 

     cieľom predkladaného návrhu  zákona je skvalitniť výkon

správy  majetku  štátu  pri  dôslednom  rešpektovaní potreby

zachovania tohto majetku  predovšetkým na plnenie úloh štátu

vo verejnoprospešnej a  nepodnikateľskej sfére. Zásadu maxi-

málnej hospodárnosti je  možné naplniť dôslednou realizáciou

nových  ustanovení upravujúcich  osobitné ponukové  konanie,

primeranú cenu, účel prevodu,  splatnosť kúpnej ceny a sank-

cie za omeškanie s platením  peňažného dlhu. K naplneniu zá-

sady maximálnej hospodárnosti  prispejú aj ustanovenia ukla-

dajúce neštátnym subjektom spravujúcim na základe zákona ma-

jetok  štátu vykonať  súpis nimi  spravovaného majetku štátu

a poukazovať čistý výťažok z  nakladania s majetkom štátu do

štátneho rozpočtu.

 

     Zo zákona  sa vypúšťajú tie  ustanovenia, ktoré splnili

svoj účel. Ako príklad spomeniem ustanovenie limitujúce dobu

nájmu  alebo výpožičky  na 5  rokov. Táto  blokácia vo väzbe

s ustanovením  ukladajúcim  povinnosť  zosúladiť  dobu nájmu

alebo výpožičky  dohodnutú  v zmluvách  uzavretých pred dňom

účinnosti zákona s dikciou zákona,  umožnila  vstupy do tzv.

dlhodobých nájmov  a výpožičiek uzavretých  neraz i na  dobu

99 rokov.

 

     Navrhovaný zákon by mal  prispieť i k odbúraniu zbytoč-

nej administratívnej náročnosti,  keď schvaľovacej právomoci

v súčasnosti podliehali všetky prevody správy hnuteľných ve-

cí. V praxi to znamenalo, že každá zmluva, i keď sa ňou pre-

vádzali jednotlivé kusy kancelárskeho zariadenia, podliehala

schváleniu zriaďovateľa. Uvedené rieši predkladaný návrh zá-

kona umožňujúci zriaďovateľom, aby  si sami vo vlastnej ges-

cii upravili,  v ktorých prípadoch budú  vstupovať do zmluv-

ných  vzťahov  správcov  v  ich  zriaďovateľskej pôsobnosti.

Zdôrazňujem však, že pôjde výlučne  len o zmluvy, ktorými sa

prevádzajú  hnuteľné  veci, teda nie  nehnuteľné veci, t. j.

budovy a pozemky. Takýmto postupom  by sa malo umožniť zria-

ďovateľom, aby účelne usmerňovali pohyb hnuteľného majetku.

 

     Posilnenie postavenia štátu ako vlastníka je premietnu-

té najmä pri realizácii majetku štátu, keď sú správcovia po-

vinní rešpektovať  zásadu bezodkladnosti, účelnosti  a maxi-

málnej hospodárnosti, ale nie bezvýhradne.

 

     Predkladaný návrh zákona podľa budúceho účelového urče-

nia prevádzaného  majetku umožňuje realizovať  majetok štátu

i za nižšie  než primerané ceny, a  to na účely charitatívne

alebo iné podobné humanitné,  na účely diplomatického zastú-

penia cudzích štátov alebo v záujme obnovy a zachovania kul-

túrnych pamiatok.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcel by som vám

poďakovať za podporu predloženého zákona pri jeho prerokúva-

ní vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a osobitne

vám chcem  poďakovať za neprijatie takých  návrhov, ktoré by

spochybnili  základnú koncepciu  zákona. Rovnako  ako vy pri

prerokúvaní návrhu vo výboroch,  aj ja dôrazne odmietam aké-

koľvek zásahy  spochybňujúce základné účelové  určenie tohto

majetku štátu a  jeho využitie na plnenie úloh  štátu vo ve-

rejnoprospešnej a  nepodnikateľskej sfére a  na verejnopros-

pešné účely.

 

     Na záver vás chcem  požiadať o podporu predloženého ná-

vrhu aj pri prerokúvaní v pléne Národnej rady.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne aj ja pánu podpredsedovi vlády.

 

     Ako spoločná spravodajkyňa  bola určená pani poslankyňa

Iveta Nováková. Prosím, aby predniesla správu z prerokovania

vo výboroch Národnej rady.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     pani poslankyne, páni poslanci,

 

     predkladám spoločnú  správu výborov Národnej  rady Slo-

venskej  republiky o  výsledku prerokovania  vládneho návrhu

zákona  Národnej rady  Slovenskej republiky,  ktorým sa mení

a dopĺňa  zákon  Národnej  rady  Slovenskej  republiky číslo

278/1993 Z. z. o správe majetku štátu.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

číslo 1228 z 24. októbra  1996 pridelil uvedený vládny návrh

zákona desiatim výborom Národnej  rady, a to ústavnoprávnemu

výboru,  výboru pre  financie, rozpočet  a menu,  výboru pre

hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohos-

podárstvo,  výboru  pre  verejnú  správu,  územnú samosprávu

a národnosti, výboru pre zdravotníctvo  a sociálne veci, vý-

boru  pre obranu  a bezpečnosť,  zahraničnému výboru, výboru

pre vzdelanie,  vedu, kultúru a  šport a výboru  pre životné

prostredie a ochranu prírody.  Ako príslušný na skoordinova-

nie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky bol

citovaným rozhodnutím predsedu  Národnej rady Slovenskej re-

publiky určený Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky pre

financie, rozpočet a menu s tým, že skoordinované stanoviská

sa premietnu  v spoločnej správe výborov  Národnej rady Slo-

venskej republiky.

 

     Predmetný vládny návrh zákona prerokovali všetky výbory

Národnej  rady Slovenskej  republiky, ktorým  bol pridelený.

Štyri výbory, a to  Výbor Národnej rady Slovenskej republiky

pre pôdohospodárstvo, Zahraničný výbor Národnej rady Sloven-

skej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre

vzdelanie, vedu, kultúru a šport  a Výbor Národnej rady Slo-

venskej republiky  pre životné prostredie  a ochranu prírody

neprijali  uznesenie  o  výsledku  prerokovania  predmetného

vládneho  návrhu zákona,  pretože s  ním nevyslovila  súhlas

nadpolovičná väčšina všetkých členov výborov.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky,

Výbor Národnej rady Slovenskej  republiky pre financie, roz-

počet a  menu, Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre

hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady

Slovenskej republiky  pre verejnú správu,  územnú samosprávu

a národnosti, Výbor  Národnej rady Slovenskej  republiky pre

zdravotníctvo a sociálne veci  a Výbor Národnej rady Sloven-

skej  republiky pre  obranu a  bezpečnosť prerokovali vládny

návrh zákona  Národnej rady Slovenskej  republiky, vyslovili

s ním súhlas a odporúčajú ho Národnej rade Slovenskej repub-

liky schváliť  so zmenami a  doplnkami, o ktorých  odporúčam

hlasovať  takto:  spoločne  prijať  odporúčam body spoločnej

správy 2, 4, 5 a 8 a spoločne  neprijať  odporúčam body spo-

ločnej správy 1, 3, 6, 7, 9, 10 a 11.

 

     Vážené  pani  poslankyne,   páni  poslanci,  doplňujúce

a pozmeňujúce  návrhy, ktoré  vyplynú z  rozpravy, si prosím

odovzdať písomne.

 

     Vážený pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pani poslankyni Novákovej.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu

k tomuto bodu  programu s konštatovaním, že  som doteraz ne-

dostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Preto sa pýtam,

či sa niekto hlási do rozpravy k tomuto bodu programu.

 

     (Nikto.)

 

     Ak nie, neprichádza mi nič iné len rozpravu ukončiť. Je

po rozprave, pán poslanec, môžete vystúpiť jedine s procedu-

rálnou otázkou.

 

     Takže sa  pýtam pána podpredsedu vlády,  či sa chce vy-

jadriť. Nechce sa vyjadriť. Pani spoločná spravodajkyňa tiež

nie,  to  znamená,  že  by  sme  mali pristúpiť k hlasovaniu

o tomto bode programu.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, budeme hlasovať

o bodoch  spoločnej správy.  Spoločne odporúčam  prijať body

2, 4, 5 a 8.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme  o  bodoch  spoločnej  správy.  Pani spoločná

spravodajkyňa navrhla  hlasovať o bodoch  - nezaznamenal som

ich.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     O bodoch 2, 4, 5 a 8 s odporúčaním prijať ich.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     O bodoch 2, 4, 5 a 8 s odporúčaním prijať ich.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 81 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tieto body spoločnej správy sme prijali.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Spoločne  neprijať odporúčam  body spoločnej  správy 1,

3, 6, 7, 9, 10 a 11.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o bodoch spoločnej správe, ktoré pani poslan-

kyňa prečítala, a navrhuje o nich hlasovať negatívne.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 84 poslancov.

     Za návrh hlasovali 3 poslanci.

     Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

 

     Tieto body spoločnej správy sme neprijali.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Budeme hlasovať  o návrhu zákona  ako celku so  zmenami

a doplnkami,  tak ako  boli prijaté.  Návrh zákona odporúčam

prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     V súlade s  ustanovením § 26 ods. 1  zákona o rokovacom

poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku.

 

     Prosím, prezentujme sa a hneď aj hlasujme. Pani spoloč-

ná spravodajkyňa navrhuje, aby sme hlasovali za.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 91 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 77 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

 

     Schválili a doplnili sme zákon Národnej rady Slovenskej

republiky číslo 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu.

 

     Ďakujem pekne, pani poslankyne a páni poslanci.

 

     Nasleduje  ô s m y  bod programu, ktorým je

 

     vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo

78/1992 Zb. o daňových poradcoch a o Slovenskej komore daňo-

vých poradcov v znení neskorších predpisov.

 

     Vládny  návrh zákona,  pani poslankyne,  páni poslanci,

ste dostali ako tlač 531 a spoločnú správu ako tlač 531a.

 

     Z poverenia  vlády Slovenskej republiky  aj tento návrh

odôvodní   podpredseda  vlády a minister financií pán Sergej

Kozlík. Prosím, pán podpredseda.

 

 

 

 

Podpredseda vlády a minister financií SR S. Kozlík:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené poslankyne, poslanci,

 

     predložený návrh  zákona Národnej rady,  ktorým sa mení

a dopĺňa  zákon Slovenskej  národnej rady  číslo 78/1992 Zb.

o daňových poradcoch a o Slovenskej komore daňových poradcov

v znení  doplňujúcich zákonov,  predstavuje v  poradí štvrtú

novelizáciu.

 

     Právna úprava daňového poradenstva v roku 1992 vytvori-

la  legislatívny  rámec  na  rozvinutie daňového poradenstva

v Slovenskej  republike. V  záujme zvýšenia  úrovne hlavného

poslania  daňového  poradenstva  a  v  nadväznosti na zásady

uplatňované  v iných  profesijných komorách,  ako aj  s pri-

hliadnutím  na rešpektovanie  smerníc všeobecného charakteru

a v neposlednom rade s cieľom spresniť, prípadne upraviť do-

terajšie znenie niektorých ustanovení  ministerstvo financií

pristúpilo k novele citovaného zákona.

 

     Návrh novely zákona bol prerokovaný a schválený vo vlá-

de Slovenskej republiky bez pripomienok.

 

     V predloženej novele zákona dochádza k zásadnejším zme-

nám v týchto smeroch: S  cieľom zvýšiť úroveň daňového pora-

denstva sa sprísňujú kvalifikačné predpoklady na výkon daňo-

vého poradenstva v tom smere,  že sa vylúčila možnosť posky-

tovať výnimky  zo vzdelania. Rozširuje  sa možnosť vykonávať

činnosť asistenta daňového poradcu aj pre uchádzačov s vyso-

koškolským vzdelaním iného  zamerania ako ekonomického alebo

právnického,  prípadne  s  úplným  stredoškolským vzdelaním,

avšak len v tom prípade, ak uchádzač spĺňa podmienku 5 rokov

ekonomickej praxe. Uznáva  sa odborná kvalifikácia zahranič-

ným osobám, ktoré sú  oprávnené vykonávať daňové poradenstvo

v zahraničí, tieto  osoby sú však povinné  na výkon daňového

poradenstva  v Slovenskej  republike zložiť  skúšku a  sľub.

V záujme zosúladenie otázky  preskúšavania s inými profesij-

nými  komorami sa  obmedzuje povinnosť  preskúšavania iba na

tie prípady, ak má daňový poradca pozastavený výkon daňového

poradenstva na viac ako 3  roky. Sprísňujú sa povinnosti da-

ňových poradcov  v tom smere,  že komora vyčiarkne  daňového

poradcu zo zoznamu aj v prípade, ak sa nebude zúčastňovať na

povinnom vzdelávaní počas jedného roka, prípadne nebude pla-

tiť  členské príspevky,  alebo sa  bezdôvodne nezúčastnil na

preskúšavaní.

 

     V  porovnaní s  doterajšou právnou  úpravou môže komora

okrem iných  doteraz platných dôvodov  vyčiarknuť zo zoznamu

asistentov daňových poradcov asistenta  aj v tom prípade, ak

sa do 6 mesiacov po zapísaní  sa do zoznamu nezamestná u da-

ňového poradcu.  Novým javom, ktorý  sa zavádza nadväzne  na

ostatné profesijné  komory, je zloženie  sľubu, ktorý daňový

poradca skladá  do rúk prezidenta  komory. Sľub skladajú  aj

zahraničné osoby. Ďalej sa zavádza povinnosť pre komoru, po-

dobne ako je  to u audítorov, vydávať po  zložení skúšky fy-

zickej osobe osvedčenie o spôsobilosti na výkon daňového po-

radenstva. Na základe osvedčenia zapíše komora fyzickú osobu

do  zoznamu  daňových  poradcov  a  vydá  daňovému poradcovi

oprávnenie na výkon daňového poradenstva.

 

     Na záver chcem zdôrazniť, že zámerom predkladanej nove-

ly je predovšetkým skvalitnenie výkonu daňového poradenstva,

čo v neposlednom rade bude viesť k dôslednej aplikácii daňo-

vých  zákonov  v  praxi.  Vzhľadom  na charakter navrhovanej

právnej normy jej realizáciou  nevzniknú negatívne nároky na

štátny rozpočet.

 

     Vážené dámy, vážení páni, prosím o podporu a schválenie

predmetného  návrhu novely  zákona Národnej  rady, ktorým sa

mení a  dopĺňa zákon Slovenskej národnej  rady číslo 78/1992

Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových porad-

cov v znení neskorších predpisov.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne aj ja, pán podpredseda.

 

     Prosím  teraz spoločného  spravodajcu výborov  pána po-

slanca Baránika, aby predniesol  správu o prerokovaní návrhu

vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Vážený pán predseda Národnej rady,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené dámy poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     vážení hostia,

 

     dovoľte mi,  aby som predniesol  spoločnú správu ústav-

noprávneho výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, vý-

boru pre hospodárstvo, privatizáciu  a podnikanie o výsledku

prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej

republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej

rady číslo 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej ko-

more daňových poradcov v znení neskorších predpisov.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

číslo 1255  z 8. novembra 1996  pridelil vládny návrh zákona

Národnej rady Slovenskej republiky,  ktorým sa mení a dopĺňa

zákon Slovenskej národnej rady  číslo 78/1992 Zb. o daňových

poradcoch a Slovenskej komore  daňových poradcov v znení ne-

skorších predpisov, na prerokovanie v lehote do 28. novembra

1996 Ústavnoprávnemu výboru  Národnej rady Slovenskej repub-

liky, Výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky pre finan-

cie, rozpočet  a menu a Výboru  Národnej rady Slovenskej re-

publiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.

 

     Ako príslušný  na skoordinovanie stanovísk  výborov Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky bol  citovaným rozhodnutím

predsedu Národnej rady Slovenskej republiky určený Výbor Ná-

rodnej  rady  Slovenskej  republiky  pre  financie, rozpočet

a menu s  tým, že skoordinované  stanoviská výborov Národnej

rady  Slovenskej republiky  sa premietnu  v spoločnej správe

výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Ústavnoprávny výboru Národnej  rady Slovenskej republi-

ky, Výbor  Národnej rady Slovenskej  republiky pre financie,

rozpočet a  menu a Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

pre  hospodárstvo,  privatizáciu  a  podnikanie  prerokovali

vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, kto-

rým sa  mení a dopĺňa  zákon Slovenskej národnej  rady číslo

78/1992 Zb.  o daňových poradcoch a  Slovenskej komore daňo-

vých  poradcov v  znení neskorších  predpisov, v  stanovenom

termíne. Vyslovili s ním súhlas a odporúčajú ho Národnej ra-

de Slovenskej republike schváliť so zmenami a doplnkami.

 

     Vážené  dámy a  páni, odporúčam,  aby sme  zo spoločnej

správy spoločným hlasovaním  prijali body 1, 2, 3,  5, 6, 7,

8, 9,  10, 11, 12, 13,  ktoré odporúčam prijať. Bod  číslo 4

neodporúčam prijať.

 

     To je všetko, pán predseda.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.  Pán Macuška  sa hlási  s faktickou poznámkou,

ale je  to len oznámenie, že  bude hlasovať náhradnou kartou

číslo 1.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci otváram rozpravu k tomu-

to bodu  programu a aj  v tomto prípade  konštatujem, že som

nedostal žiadnu písomnú prihlášku  do rozpravy. Preto sa pý-

tam ešte raz, či sa hlási niekto do rozpravy.

 

     (Nikto.)

 

     Konštatujem,  že sa  nikto nehlási  so rozpravy,  preto

rozpravu uzatváram.

 

     Chce  sa  k  rozprave  vyjadriť  pán podpredseda vlády?

Nechce sa vyjadriť. Pán spoločný spravodajca tiež nie, preto

môžeme pristúpiť, pán spoločný spravodajca, k hlasovaniu.

 

     Budeme hlasovať najskôr o spoločnej správe. Prosím, aby

ste ju uvádzali.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Vážené dámy a  páni, odporúčam, aby sme o  bodoch 1, 2,

3, 5, 6, 7, 8, 9, 10,  11, 12, 13 zo spoločnej správy hlaso-

vali spoločne. Odporúčam ich prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Počuli  ste  návrh  spoločného  spravodajcu,  hlasujeme

o bodoch spoločnej správy tak, ako ich prečítal, s odporúča-

ním prijať ich.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 93 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 91 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Tieto body spoločnej správy sme prijali.

 

     Môžete pokračovať, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Bod číslo 4 odporúčam neprijať, pretože presnejšie zne-

nie je v bode číslo 3.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím,  hlasujeme  o  bode  číslo  4  spoločnej správy

s tým, že tento bod navrhuje spoločný spravodajca neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 94 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 18 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento bod spoločnej správy sme neschválili.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Vážený pán predseda, prosím  vás, aby ste dali hlasovať

o zákone ako celku  vrátane  pripomienok uvedených v spoloč-

nej správe.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, podľa  § 26 ods. 1  zákona o rokovacom poriadku

budeme hlasovať  o vládnom návrhu  ako celku so  schválenými

zmenami.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Odporúčam návrh prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán spravodajca návrh odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 94 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 90 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  sme schválili vládny  návrh zákona Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky, ktorým  sa mení a  dopĺňa

zákon Slovenskej národnej rady  číslo 78/1992 Zb. o daňových

poradcoch a Slovenskej komore  daňových poradcov v znení ne-

skorších predpisov.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Vážené dámy a páni, ďakujem vám za spoluprácu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj  ja, pán spoločný spravodajca,  aj vám, páni

poslanci a pani poslankyne.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     podľa schváleného programu  nasledujú dva zákony, ktoré

vrátil prezident Slovenskej republiky na opätovné prerokova-

nie Národnou radou Slovenskej  republiky. K uvedeným zákonom

som od prezidenta dostal list s týmto znením:

 

     "Vážený pán predseda,

 

     moje rozhodnutia, ktorými som vrátil na opätovné prero-

kovanie zákon  o rozdelení Univerzity  Pavla Jozefa Šafárika

a novelu zákona o cenných  papieroch, obsahujú potrebné odô-

vodnenia, resp. legislatívne  vyjadrenie mojich pripomienok.

V odôvodneniach som uviedol všetko, čo považujem za podstat-

né. Vzhľadom na uvedené nevidím dôvod, aby som svoje rozhod-

nutia aj ústne vysvetľoval. Preto sa rokovania Národnej rady

Slovenskej republiky o uvedených dvoch bodoch nezúčastním.

 

     S pozdravom Michal Kováč."

 

     Pristúpime k  d e v i a t e m u  bodu  programu, ktorým

je prvý z vrátených zákonov, a to

 

     zákon Národnej rady Slovenskej  republiky z 24. októbra

1996 o  rozdelení Univerzity Pavla  Jozefa Šafárika  vrátený

prezidentom  Slovenskej republiky  na opätovné  prerokovanie

Národnou radou Slovenskej republiky.

 

     Páni  poslanci, pani  poslankyne, materiál  ste dostali

ako tlač 539. Jeho súčasťou je aj rozhodnutie prezidenta re-

publiky zo 6. novembra 1996  o vrátení zákona, ako aj schvá-

lený zákon  z 24. októbra  tohto roku. Spoločnú  správu máte

ako tlač 539a.

 

     Prosím  teraz spoločného  spravodajcu výborov  pána po-

slanca Tarčáka,  aby podal správu  o výsledkoch prerokovania

vráteného zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej repub-

liky.

 

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som  predložil spoločnú správu ústavno-

právneho výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výbo-

ru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport a výboru pre životné

prostredie a ochranu prírody  o výsledku prerokovania zákona

Národnej rady Slovenskej republiky z 24. októbra 1996 o roz-

delení Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach vrátené-

ho prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie

v Národnej  rade.  Zákon  bol  spomínaným výborom predložený

rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky čís-

lo 1258 zo dňa 11. novembra 1996 na prerokovanie.

 

     Súčasne určil ako príslušný  výbor pre vzdelanie, vedu,

kultúru a šport na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej

rady s tým, že  sa skoordinované stanoviská výborov Národnej

rady premietnu v spoločnej správe, ktorú vám predkladám.

 

     Výbory  Národnej rady  Slovenskej republiky prerokovali

zákon Národnej rady Slovenskej  republiky z 24. októbra 1996

o rozdelení  Univerzity  Pavla  Jozefa  Šafárika v Košiciach

vrátený prezidentom Slovenskej  republiky na opätovné prero-

kovanie v  určenej lehote. Na  základe vlastného rozhodnutia

zákon Národnej rady Slovenskej  republiky zo dňa 24. októbra

1996 o  rozdelení Univerzity Pavla  Jozefa Šafárika v  Koši-

ciach prerokoval i Výbor  Národnej rady pre životné prostre-

die  a ochranu  prírody na  svojej schôdzi  dňa 27. novembra

1996.

 

     Ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a me-

nu a výbor  pre vzdelanie, vedu,  kultúru a šport  neprijali

uznesenie  o  výsledku  prerokovania  zákona  Národnej  rady

z 24. októbra 1996 o rozdelení Univerzity Pavla Jozefa Šafá-

rika v Košiciach  vráteného prezidentom Slovenskej republiky

na opätovné prerokovanie  Národnou radou Slovenskej republi-

ky,  lebo  podľa  §  48  ods.  1  zákona Národnej rady číslo

44/1989  Zb. o  rokovacom poriadku  Slovenskej národnej rady

v znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpo-

lovičná väčšina všetkých členov výboru.

 

     Výbor  Národnej rady  pre životné  prostredie a ochranu

prírody neodporúča  Národnej rade opätovne  schváliť uvedený

zákon.

 

     To je všetko zo spoločnej správy s tým, že by som odpo-

ručil súhlasiť s tými pozmeňujúcimi návrhmi predloženými pá-

nom prezidentom, kde ide podľa mňa o zmenu alebo legislatív-

ne zlepšenie, kde sa hovorí, že nie "zriadia sa", ale "zria-

ďujú sa". To budem  odporúčať akceptovať,  ostatné  neakcep-

tovať s tým, že zákon  ako taký odporúčam Národnej rade pri-

jať.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

 

     Otváram rozpravu  k tomuto bodu programu  s tým, že vám

len  chcem  pripomenúť  podstatu  vrátenia uvedeného zákona.

Žiadosťou pána prezidenta je, aby tento zákon nebol prijatý.

 

     Ani k tomuto bodu programu som nedostal žiadnu prihláš-

ku do rozpravy.

 

     Hlási sa pán poslanec Harach s faktickou poznámkou.

 

 

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Mám  skôr procedurálnu  otázku, nie  faktickú poznámku.

Chcel by som  sa vás spýtať, či vám -  pretože do výboru tak

zrejme nebolo učinené, do výboru pre vzdelávanie ako gestor-

ského  výboru -  či teda  vám nebolo  doručené z vlády alebo

z ministerstva školstva stanovisko  Akreditačnej komisie ako

poradného orgánu vlády Slovenskej republiky.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec,  ak vám mám na  to hneď odpovedať, všetky

listy, ktoré sa týkali tejto  kauzy, ako každý iný, som vždy

odovzdal výboru. Takže to, čo  som dostal ja, má vlastne vý-

bor a na základe toho ste rozhodovali.

 

     Pani poslankyňa Sabolová. Nech sa páči.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Vážená Národná rada,

     vážený pán predseda,

 

     nakoľko nemohol prísť predniesť odôvodnenie tohto návr-

hu  pán prezident,  dovolím si  vyjadriť sa  aspoň v  bodoch

k podmienkam, ktoré  ho viedli k  tomu, že predložený  návrh

zákona alebo schválený návrh zákona  z 24. októbra 1996 vrá-

til na opätovné prerokovanie a neodporučil ho schváliť.

 

     V právnom štáte treba dodržať všetky zákonom ustanovené

požiadavky, a ak by nebola z nich splnená  čo len jedna, ne-

možno jej  nesplnenie ničím zdôvodniť. V  tomto prípade však

došlo k porušeniu niekoľkých  zákonných predpisov, o ktorých

som hovorila aj na minulej schôdzi Národnej rady.

 

     Veľmi  dôležitou pripomienkou,  o ktorej  pán prezident

hovorí,  je to,  že bol  porušený zákon,  pretože v  prípade

predloženého  návrhu zákona  nedošlo k  predloženiu rozpočtu

ani stanoviska  ministerstva financií, či sa  plánuje, či sú

prostriedky na zriadenie tejto školy, čo bude takéto zriade-

nie univerzity  stáť. Dnes, po schválení  rozpočtu v piatok,

vieme, že  pán poslanec Urban  žiadal zvýšiť prostriedky  na

zriadenie fakúlt,  ktoré vzniknú k  1. 9. 1997,  čiže nejaké

prostriedky na zriadenie  alebo rozbeh tejto univerzity vari

budú. Ale tieto rozpočtové prostriedky a rozpočtované nákla-

dy pri takomto vážnom kroku  by mali byť priložené v dôvodo-

vej správe, čo sa nestalo, a ani k tomuto prerokovaniu nikto

z kompetentných nám tieto dôvody  a náklady na zriadenie no-

vej univerzity nepredložil.

 

     V ďalšom bol porušený zákon o vysokých školách. Podobne

ako som aj na poslednej schôdzi upozorňovala, neboli predlo-

žené stanoviská vlády,  nebolo predložené stanovisko Akredi-

tačnej  komisie ako  poradného orgánu  ministerstva školstva

a neboli  predložené ani  stanoviská Rady  vysokých škôl. Aj

keď  sme do  parlamentu  dostali  dnes už  stanovisko vlády,

v ktorom  vyjadrila  súhlas,  vláda    teraz navrhuje isté

úpravy v predloženom návrhu  zákona. Ako veľmi  dobre viete,

a všetci  sa pamätáte,  nikdy nepripustíte  predložiť nejaké

iné pozmeňujúce návrhy, ktoré  sa netýkajú vráteného zákona,

ktorý prezident vracia do parlamentu, čiže dnes bude na zvá-

ženie,  ako sa,  vážená koalícia,  postavíte k  schvaľovaniu

pripomienok vlády, ktoré odporúča prijať do tohto zákona pri

opätovnom prerokúvaní.  Ak sa rozhodnete  prijať pripomienky

vlády, navrhujem aj ja  potom nejaké pozmeňujúce návrhy, ale

to až na záver môjho vystúpenia.

 

 

     Čiže vláda aj napriek tomu,  že nevie, ako bude vyzerať

celá fakulta,  akým spôsobom sa bude  zriaďovať, svoj súhlas

vyjadrila. Aj  napriek tomu, že pani  ministerka školstva sa

na stretnutí so zástupcami študentov vyjadrila, že minister-

stvo  školstva, odkedy  pán poslanec  Urban predložil  návrh

o zriadení univerzity  v parlamente, momentálne  na zriadení

Prešovskej univerzity nepracuje. Oznámila to osobne pani mi-

nisterka zástupcom študentov, ktorí  boli prijatí pred dvoma

týždňami u pani ministerky Slavkovskej.

 

     Pani ministerka  Slavkovská píše pánu  predsedovi vlády

15. 11., čiže  dlho po schválení zákona v  Národnej rade, že

požiadala Akreditačnú  komisiu o vyjadrenie,  pretože je po-

radným orgánom vlády, aj Radu vysokých škôl. Do dnešného dňa

sme na  stôl v parlamente  ani do výborov  stanovisko týchto

kompetentných orgánov nedostali. Viem, že Rada vysokých škôl

zasadla, nijaké platné uznesenie k tejto kauze neprijala. Čo

sa týka Akreditačnej komisie, do dnešného dňa výsledok Akre-

ditačnej komisie nebol zverejnený.

 

     Nedá mi nedotknúť sa aj mojich pripomienok na poslednej

schôdzi, keď  som hovorila, že  zákon nerieši pracovnoprávne

vzťahy, čiže je aj v  rozpore so Zákonníkom práce. Čiastočne

rieši nejaké majetkové vyrovnanie. Ale tak, ako ste sa mohli

dočítať  v denníku  SME aj  v regionálnom  denníku, právnici

Právnickej  fakulty  Univerzity  Pavla  Jozefa Šafárika dali

k tomu, myslím  si, určite odborné  stanovisko, že v  týchto

veciach, čo sa týka majetkovoprávnych vzťahov, pracovnopráv-

nych vzťahov, je porušený zákon,  lebo zákon o zriadení uni-

verzity alebo rozdelení Univerzity Pavla Jozefa Šafárika tú-

to vec nerieši. A bolo  by dobré akceptovať právnikov a sta-

novisko právnikov.

 

     Pripomienkou, ktorou pán  prezident vyjadruje tiež svoj

nesúhlas s takýmto postupom, je aj to, že sa vlastne nezria-

ďuje nová univerzita v  Košiciach, ale vlastne je pokračova-

teľom  Univerzity  Pavla  Jozefa  Šafárika.  Ak sa zriaďuje,

zriaďuje sa nová Univerzita v Prešove. A toto tiež zákon ne-

rieši a tiež som to pripomienkovala na poslednej schôdzi.

 

     Dnes sme na stôl dostali  materiál, a podobne ako počas

všetkých rokovaní  je to len  materiál, ktorý hovorí  a dáva

stanovisko vedenia prešovskej  časti Univerzity Pavla Jozefa

Šafárika a nie je  zohľadnené stanovisko akademického senátu

a akademickej obce.  Je veľmi zlé, ak  sa na verejnosti pre-

zentuje, že  ak sa zíde  vyše tisíc študentov  - možno tisíc

dvesto študentov  - na stretnutí, že  toto nie je stanovisko

akademickej obce prešovskej časti, pretože táto aula, kde sú

možnosti na stretnutie študentov, väčšiu kapacitu nemá. Mys-

lím  si, že  toto bol  veľmi jednoznačný  prejav študentskej

časti  akademickej obce,  že sú  proti rozdeleniu Univerzity

Pavla Jozefa Šafárika.

 

     V materiáli máme priložené aj stanovisko Mestského zas-

tupiteľstva  Prešova. Pokiaľ  nie je  toto stanovisko  jasne

zdôvodnené, tak hovorí, že  Mestské zastupiteľstvo v Prešove

súhlasí so zriadením univerzity  v meste Prešov. Na stretnu-

tí, ktoré  bolo v Prešove,  kde som hovorila,  že sa stretla

akademická obec počas štrajku študentov, bol prítomný aj pán

primátor z  Prešova a ten sa  jasne vyjadril pred študentmi:

Áno, mestské zastupiteľstvo prijalo  uznesenie, v ktorom ho-

vorí, že je za zriadenie Univerzity v Prešove, ale keďže nie

sú odborníci, nebudú hovoriť,  či to je rozdelenie univerzi-

ty, či to je nová  univerzita, akým spôsobom má táto univer-

zita  vzniknúť. V  prípade, že  sa takéto  uznesenie pripojí

k materiálu, ktorý  sme dnes dostali  na stoly, vyznieva  to

tak, ako keby toto uznesenie bolo podporným uznesením k roz-

deleniu Univerzity Pavla Jozefa  Šafárika, čo nie je pravda,

pretože pán primátor sám sa  na tomto stretnutí vyjadril, že

je za to,  aby ako krajské mesto malo vysokú školu, aby malo

univerzitu, ale je určite za to, aby to bolo spôsobom, ktorý

je hodný zriadenia univerzity.

 

     Ešte  si dovolím  citovať z  výzvy študentov,  v ktorej

jasne  vyjadrili znepokojenie,  že -  citujem: "Národná rada

24. októbra  arogantne rozťala našu  alma mater, zákonodarný

zbor porušil zákon o vysokých školách a svoj vlastný rokova-

cí poriadok, aby stvoril zákon o rozdelení univerzity, nevy-

počujúc si  a zotročujúc tých,  ktorým má slúžiť.  Prezident

Slovenskej republiky zákon vrátil  Národnej rade na opätovné

prerokovanie. Nechceme, aby bol  opäť rutinne schválený, ako

sa to stalo pri  novele vysokoškolského zákona, ktorej obsah

sa nás  rovnako bytostne dotýka."  A ešte jedna  časť: "Naša

univerzita je jednou z obetí arogancie politickej moci, bez-

citnosti a kariéristických ambícií.  Pretože nám záleží nie-

len na našej vysokej škole, ale aj na demokratickom smerova-

ní našej vlasti, vyzývame členov vlády a všetkých členov zá-

konodarného zboru Slovenskej  republiky, ktorí dopustili, že

dochádza k  postupnému rozvracaniu demokratického  života na

Slovensku a  nastoľovaniu totalitnej moci,  aby prehodnotili

svoje  počínanie. Vyhlasujeme,  že sme  rozhodnutí podniknúť

akékoľvek zákonné kroky, aby  sme mladú slovenskú demokraciu

udržali  pri živote.  Vyjadrujeme ostrý  nesúhlas so  znením

viacerých zákonov prijímaných na posledných schôdzach Národ-

nej rady,  predovšetkým s novelou zákona  o vysokých školách

a so zákonom  o rozdelení Univerzity  Pavla Jozefa Šafárika,

ktoré sa nás najbytostnejšie dotýkajú."

 

     V prípade, že budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch,

že si ich niekto osvojí,  ktoré predložila vláda a s ktorými

vyjadrila súhlas, v prípade, že sa tieto pripomienky zohľad-

nia, dávam aj ja niekoľko pozmeňujúcich návrhov.

 

     Jedným z pozmeňujúcich návrhov je  do § 1 zaradiť text:

"Do novej Univerzity Pavla Jozefa Šafárika prechádzajú všet-

ky univerzitné pracoviská, ktorých  doterajším sídlom sú Ko-

šice. Do Prešovskej univerzity prechádzajú všetky univerzit-

né pracoviská, ktorých doterajším sídlom je Prešov."

 

     Druhý pozmeňujúci návrh je  k termínu účinnosti zákona.

Budú tri termíny. Budem žiadať potom o nich hlasovať postup-

ne,  pretože nie  je možné,  aby sa  realizoval zákon za dva

týždne, aby sa konštituovali  orgány, ktoré môžu slúžiť jed-

nej dobrej univerzite. Preto  navrhujem ako prvý pozmeňujúci

návrh, aby dátum účinnosti zákona  bol až po ukončení štúdia

všetkých študentov, ktorí nastúpili  na Univerzitu Pavla Jo-

zefa Šafárika, a je to dátum 1. septembra 2001. Druhý pozme-

ňujúci návrh je, aby ukončili štvrtáci a piataci, čiže je to

dátum 1. 9. 1998. A tretí  pozmeňujúci návrh je 1.  9. 1997,

aby až  začiatkom školského roka 1997/98  bola zriadená Pre-

šovská  univerzita a  vlastne študenti  - ak  to bude platiť

k 1. 1. 1997  - nebudú mať ukončený ani  jeden semester tre-

bárs  v piatom,  či štvrtom,  či v  ktoromkoľvek ročníku  na

pôvodnej univerzite.

 

     Z týchto dôvodov vás, vážení kolegovia, chcem požiadať,

aby ste zvážili prijatie tohto  zákona v stave, ktorý je ne-

dôstojný  tejto Národnej  rady, aby  sme tento  návrh zákona

neschválili a aby ministerstvo  školstva pripravilo, ak chce

zriadiť univerzitu v Prešove, jeden normálny, slušný, solíd-

ny  návrh  zákona,  v  súlade  so  všetkými zákonmi platnými

v tomto štáte, a aby sme  o tomto zákone hlasovali na budúci

rok a aby - ak chceme, aby táto univerzita vznikla - to bolo

k 1.  9. 1997.  Čiže vás  opätovne prosím,  aby sme skutočne

zvážili všetky okolnosti, ktoré  sa dotýkajú nielen nás, ale

hlavne tých, ktorí po  nás nastúpia, mladej generácie, ktorá

si váži túto školu, je rada,  že na tej škole môže študovať,

a aby sme skutočne nedali signál aj mimo Slovenskej republi-

ky o tom, že ani  v týchto najzákladnejších veciach nechceme

počúvať hlas zdola.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pani  poslankyni. Do rozpravy sa  hlási pán po-

slanec Urban.

 

Poslanec I. Urban:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     milí hostia,

 

     dovoľte mi,  aby som na  úvod zareagoval na  vystúpenie

pani kolegyne  poslankyne  Sabolovej a potom  len pre histo-

rickú  pamäť prečítal  text, ktorý  som našiel  dnes ráno na

stole, text od všetkých dekanov prešovských fakúlt Univerzi-

ty Pavla Jozefa Šafárika.

 

     V prvom rade chcem  povedať, na ozrejmenie pani poslan-

kyni Sabolovej, možno to bolo  trošku tým časom, možno neja-

kým napätím pri schvaľovaní  rozpočtu, ale chcem pripomenúť,

že som nežiadal žiadne  zvýšenie rozpočtu pre novozriaďované

fakulty  alebo  univerzitu,  ale  navrhoval  som  pri zákone

o rozpočte, aby sa účelovo  viazali prostriedky na vznik no-

vých vysokých škôl a fakúlt v kapitole Všeobecná pokladničná

správa  pre ministerstvo  školstva. Dal  som tri pozmeňujúce

návrhy, nakoniec prešiel ten posledný, podľa ktorého sa tie-

to prostriedky vo Všeobecnej pokladničnej správe budú viazať

na  všetky  vysoké  školy  a  fakulty,  ktoré vzniknú v roku

1997. Nie  je teda pravda,  že ministerstvo financií  nebolo

pripravené, že sa to  s ním nekonzultovalo. Naopak, existujú

materiály o  tom a na  ministerstve školstva sú,  takže pani

poslankyňa  Sabolová sa  môže k  nim dostať  podobne, ako sa

dostala  k ostatnej  pošte pani  ministerky, že ministerstvo

financií  vyjadrilo  súhlas  dokonca  aj  s presným členením

a objemom prostriedkov, ktorý bude  treba vynaložiť na zria-

denie univerzity.

 

     Pokiaľ ide o pozmeňujúce  návrhy, ktoré predložila pani

poslankyňa Sabolová, chcem pripomenúť, že ani v jednej časti

jej  návrhov nepripomienkoval  zákon pán  prezident, a  teda

podľa mňa nie je možné o nich hlasovať, pán prezident nepri-

pomienkoval  termín účinnosti  zákona, nepripomienkoval  ani

štruktúru fakúlt  a univerzity, preto lebo  v zákone nebola.

Bolo tam len ustanovenie, ktoré  hovorí o tom, ktoré fakulty

sa zriaďujú na univerzite.

 

     A pokiaľ  ide o poslednú  vecnú pripomienku, ktorú  mám

k vystúpeniu pani poslankyne Sabolovej, chcem pripomenúť, že

zákon o vysokých školách  hovorí presne, akým spôsobom vzni-

kajú univerzity, a preto v žiadnom prípade nie je možné pri-

jať interpretáciu,  že na vznik univerzity  a jej samospráv-

nych orgánov sú dva týždne. Je  to z toho dôvodu, lebo zákon

predpokladá, že  budú menovaní štatutári  a štatutári presne

v zákonom určených lehotách budú zabezpečovať konštituovanie

príslušných orgánov.

 

     To je na úvod k tomu vystúpeniu.

 

     Dovoľte mi prečítať, ako som už spomenul, pre historic-

kú pamäť, pre záznam list, ktorý máte všetci na stoloch.

 

     "Vážené poslankyne,

     vážení poslanci Národnej rady Slovenskej republiky,

 

     vznik Prešovskej univerzity mal by byť motivovaný a zá-

konodarcom chápaný ako súčasť dlhodobého úsilia vytvoriť op-

timálne  podmienky  na  rozvoj  humanitného  vysokoškolského

vzdelávania v  Prešovskom kraji a  osobitne samostatnej uni-

verzity a osobitne v jeho  sídelnom meste v Prešove. V tomto

zmysle je  zriadenie samostatnej univerzity  potrebné chápať

ako realizáciu zámeru  optimalizovať sieť vysokých škôl Slo-

venskej republiky v súlade  s konštituujúcim sa územnospráv-

nym  usporiadaním.  Z  hľadiska  historických  súvislostí je

zriadenie Prešovskej univerzity  prirodzeným zavŕšením dlho-

dobého formovania humanitných  vzdelávacích tradícií v meste

Prešove, ktoré siahajú až do  17. storočia, a ktoré súviseli

so  vzdelávacou  a  vedeckou  činnosťou Prešovského kolégia,

najmä  však  s   takmer  polstoročným  formovaním  vedeckých

a vzdelávacích aktivít v oblasti humanitných vied v Prešove.

 

     Prešov sa postupne stal  a  v súčasnosti naozaj je jed-

ným  z popredných  centier humanitného  vzdelávania v  rámci

Slovenskej republiky.  Je veľkým historickým  paradoxom sku-

točnosť, že práve takéto  mesto nemá svoju vlastnú univerzi-

tu.  Intelektuálny a  vedecký potenciál,  ktorý sa  postupne

v Prešove sformoval,  je zárukou rozvoja  tradícií, ktoré sú

u nás i  v zahraničí  spájané  s naším mestom  ako významným

strediskom kultúry a vzdelanosti.

 

     Ak  sa v  súčasnosti v  západnej Európe,  ktorá smeruje

k zjednocovaniu, chápe idea univerzity, ktorá je charakteri-

zovaná ideálom filozofie v centre akademickej výchovy, potom

možný projekt Prešovskej univerzity  od svojho začiatku môže

byť plne v súlade s týmito najnovšími civilizačnými trendmi.

Potom aj tie najzávažnejšie  námietky, ktoré smerujú k tomu,

že netreba  rozdeliť druhú klasickú  univerzitu v Slovenskej

republike, je potrebné vnímať z iného zorného uhla.

 

     Poskytujú naše univerzity naozaj univerzálne vzdelanie?

Žiaľ,  nie je  to tak.  Naše univerzity  sú univerzitami len

svojou formou. Od klasickej podoby univerzity sme ešte veľmi

ďaleko. Študent je prijímaný na vysokú školu fakultou, deka-

nom a takmer v absolútnej miere neprekročí jej prah. Univer-

zita Pavla  Jozefa Šafárika je klasickou  univerzitou len vo

výpočte fakúlt  v rovine finančného  hospodárenia a v  logu.

Žiaľ, v ničom inom. Fakulty  sú atomizované a košické tvoria

jeden celok, prešovské druhý. Nemáme čo i len jediný spoloč-

ný vedeckovýskumný, resp. vedecko-pedagogický projekt.

 

     Prešovskú univerzitu, resp. jej zriadenie ako novej sa-

mostatnej vzdelávacej a vedeckej inštitúcie je potrebné chá-

pať ako súčasť formovania  a akcelerovaného pôsobenia naozaj

významného mestotvorného  faktora, ktorý vplýva  na duchovnú

atmosféru mesta a kraja.  Zriadenie Prešovskej univerzity má

charakter konštituovania nového inštitucionálneho usporiada-

nia  jestvujúcich  fakúlt  v  podobe  autonómnej univerzity.

V tomto zmysle  bude Prešovská univerzita  predstavovať nový

organizačný rámec  už jestvujúcich fakúlt  a vytvárať vhodné

východisko a základ pre ďalší rozvoj v podobe nových fakúlt,

na činnosť ktorých sa už v súčasnosti utvárajú potrebné per-

sonálne a kvalifikačné predpoklady.

 

     Dôležitým  faktorom bezproblémového  rozbehu Prešovskej

univerzity je,  že všetky jej fakulty  sú akreditované prís-

lušnou komisiou ministerstva školstva,  t. j. majú potvrdenú

potrebnú kvalifikačnú úroveň svojho vzdelávacieho a vedecké-

ho pôsobenia, a teda v tomto zmysle môžu prirodzene pokračo-

vať vo svojej činnosti a rôznorodých aktivitách.

 

     Personálne predpoklady zriadenia Prešovskej univerzity.

V súčasnom období  k 30. októbru  1996 na fakultách  budúcej

Prešovskej univerzity pôsobí:  filozofická fakulta - celkove

182,  z toho  142 vysokoškolských  učiteľov v  kvalifikačnej

štruktúre 7  profesorov, 42 docentov,  91 odborných asisten-

tov; pedagogická  fakulta - celkove 280,  z toho 215 vysoko-

školských učiteľov, 4 profesori,  53 docentov, 158 odborných

asistentov;  gréckokatolícka bohoslovecká  fakulta - celkove

52, z toho  15 vysokoškolských učiteľov, 2 docenti  a 13 od-

borných asistentov; pravoslávna  bohoslovecká fakulta - cel-

kove 28,  z toho 12  vysokoškolských učiteľov, 3  profesori,

2 docenti a 7 odborných asistentov.

 

     Na vysunutom pracovisku  rektorátu Univerzity Pavla Jo-

zefa Šafárika  v Prešove pôsobí celkove 179 odborných, admi-

nistratívno-technických  a robotníckych  pracovníkov. Všetci

uvedení vysokoškolskí  učitelia a pracovníci  pôsobia na fa-

kultách v  Prešove, a teda v  tomto zmysle budú zabezpečovať

výučbu a chod univerzity aj  v podmienkach jej nového inšti-

tucionálneho usporiadania. Potreby novovzniknutého rektorátu

si vyžiadajú  prijatie 26 odborných pracovníkov  a 12 pomoc-

ných  pracovníkov, pomocný  personál (upratovačky, vrátnici,

kuriči a údržbári). Z uvedeného vyplýva, že s konštituovaním

Prešovskej  univerzity vzniká  potreba dodatočného  prijatia

len 38 pracovníkov, čo je nárast o 6,3 %.

 

     Ekonomické zabezpečenie novej  univerzity. Nárast mzdo-

vých, investičných a  neinvestičných finančných prostriedkov

súvisiaci so zriadením Prešovskej univerzity sa vzťahuje len

na  krytie  prevádzkových  nákladov  novej budovy rektorátu,

ktorá  už je  vo vlastníctve  univerzity, a  na jej  funkčnú

adaptáciu bude potrebné z  rezortu ministerstva školstva za-

bezpečiť hlavne na rekonštrukciu priestorov, vybavenie inte-

riérov jednorazovo finančnú dotáciu, resp. na mzdy a na pre-

vádzku. Ekonomické zabezpečenie fakúlt nepredstavuje faktic-

  zvýšenie jestvujúcich  nákladov, pretože  je zabezpečené

nezávisle od  konštituovania novej univerzity  z plánovaných

zdrojov rezortu  školstva, nakoľko v terajšej  dobe nové fa-

kulty  nevznikajú.  Vznik  Fakulty  humanitných a prírodných

vied Prešovskej univerzity  sa uskutoční vyčlenením prísluš-

ných pracovísk terajšej Pedagogickej fakulty Univerzity Pav-

la Jozefa Šafárika a nebude predstavovať významnejšie zvýše-

nie nákladov.

 

     Z pohľadu viacročnej  perspektívy sa predpokladá reali-

zovať náročnejší rozvojový program, ktorý však bude súvisieť

s celkovým  rozvojom humanitného  vzdelávania v  Prešove ako

sídla Prešovského  kraja. Pre prešovské  fakulty vznik samo-

statnej univerzity znamená realizovať také rozvojové progra-

my, ktoré nemôžeme uskutočniť v doterajšej štruktúre Univer-

zity Pavla  Jozefa Šafárika kvôli  nedostatočným technickým,

priestorovým  a ubytovacím  podmienkam. Keďže  nám  v tomto,

ako ukazuje  naša doterajšia skúsenosť,  dostatočne nedokáže

pomôcť terajší (košický) rektorát a aj Ministerstvo školstva

Slovenskej  republiky je  v tomto  smere zjavne  limitované,

hlavný zdroj  pomoci očakávame od  nových krajských orgánov,

ktoré nám túto pomoc vyjadrili aj v písomnej podobe." Pripo-

mínam, že niektoré sú súčasťou tohto materiálu.

 

     "Sme presvedčení, že  poslanci Národnej rady Slovenskej

republiky svojím  postojom a zodpovednosťou  pomôžu vyriešiť

zbytočné dlhodobé napätie medzi košickou a prešovskou časťou

Univerzity Pavla Jozefa Šafárika.  Vaše rozhodnutie môže od-

strániť historickú  skrivodlivosť mestu Prešov  a jeho vyso-

koškolským tradíciám."

 

     Prešov 5. decembra 1996.  Podpísaní prof. Dr. František

Uličný,  DrSc, dekan  filozofickej fakulty,  doc. Dr. Rudolf

Novodomec, CSc.  dekan pedagogickej fakulty,  prof. Dr. Pru-

žinský, CSc., dekan bohosloveckej  fakulty a druhej bohoslo-

veckej fakulty doc. Dr. Ján Huba, dekan.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja. S faktickou poznámkou sa hlási ešte pani

poslankyňa Sabolová.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Pán poslanec Urban, ja som  jasne zdôvodnila, že ak bu-

deme akceptovať  pripomienky vlády, ktoré  vláda predložila,

žiadam, aby  bola do návrhu akceptovaná  aj moja pripomienka

na doplnenie § 1.

 

     Druhá vec je, vy veľmi  dobre viete a ste starší posla-

nec v Národnej rade, že precedens istej časovej zmeny  alebo

termínu účinnosti zákona sa v tejto Národnej rade už urobil.

A nechcite mi  povedať, že pri  akomkoľvek rýchlom tempe  je

možné  za dva  týždne, do  1. 1.  1997, vyriešiť  a doriešiť

všetky pracovnoprávne vzťahy, ktoré sa týkajú jednak učiteľ-

skej časti univerzity, jednak študentov. Ako si predstavuje-

te  alebo ako si  predstavuje kompetentný orgán vlastne celú

procedúru prechodu študentov na inú univerzitu uprostred se-

mestra? Čiže  z tohto dôvodu  si myslím, že  Národná rada by

mala akceptovať tento návrh,  aby sa hlasovalo o zmene účin-

nosti zákona tak, ako som navrhla.

 

     A chcem ešte tiež tak,  ako hovoril pán poslanec Urban,

že prečíta znenie, ktoré máme na stole, kvôli stenografické-

mu záznamu,  sa tiež vyjadriť,  že tu nesedí  ani jeden člen

vlády, ani pani ministerka školstva, ktorej sa táto vec bez-

prostredne dotýka. Zrejme nechce brať zodpovednosť za to, že

sa niečo organizuje  v Národnej rade chvatom. Nie  je tu ani

minister financií, ktorý tu  doteraz sedel, aby sa vyjadril,

ako je pripravený rezort  na financovanie novozriadenej uni-

verzity, prípadne  od takéhoto postupu sa odvíjajúcich  ďal-

ších univerzít. Čiže z tohto  dôvodu chcem požiadať, aby sme

o zmene  termínu hlasovali,  ak  nie  o všetkých,  tak aspoň

o tom, aby sa  skutočne ukončil školský rok, a aby sme aspoň

v tom  skutočne akceptovali  všetky právne  normy, ktoré 

v stanovisku právnikov  právnickej fakulty, a  myslím si, že

sú určite lepšie, ako  všetky chvatom prednášané pozmeňujúce

návrhy.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pani poslankyni. Ešte pani poslankyňa Gbúrová.

 

 

 

Poslankyňa M. Gbúrová:

 

     Vážená Národná rada,

     vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

     vážení hostia,

 

     pôvodne som sa už  nechcela vyjadrovať ku kauze Univer-

zity Pavla  Jozefa Šafárika so  sídlom v Košiciach,  lebo si

myslím, že  na pôde Národnej  rady bolo vlastne  povedané aj

z mojej strany všetko.

 

     Bolo povedané predovšetkým to,  že som proti rozdeleniu

Univerzity Pavla Jozefa Šafárika so  sídlom v Košiciach a že

tento postoj  som zastávala dlho a  stále ho budem zastávať,

pretože bol v súlade  s univerzitnou výzvou, ktorú podpísali

dekani, resp.  prodekani prešovských fakúlt,  tí istí dekani

a tí istí prodekani prešovských fakúlt, ktorí vám dnes polo-

žili na  stôl list, v  ktorom rozdelenie univerzity  vítajú.

Bolo by veľmi správne a bolo by hádam aj slušné, keby sa bo-

li  práve dekani  prešovských fakúlt  od začiatku  vyjadrili

k tejto problematike takým spôsobom, ako  to máme dnes v la-

viciach Národnej rady. Myslím, že by bolo bývalo od počiatku

jasné, že  sú to práve dekani  a vedenia prešovských fakúlt,

spolu so štátnou krajskou správou, s primátorom mesta Prešo-

va a  s ostatnými zástupcami  miestnej samosprávy, ktorí  si

rozdelenie Univerzity  Pavla  Jozefa Šafárika  želali, resp.

ktorí si želali vznik novej univerzity v novom krajskom mes-

te, a to v Prešove.

 

     Spomínam to aj z toho  dôvodu, že to boli práve vedenia

prešovských fakúlt, ktoré oznámili rovnako listami v univer-

zitnej výzve, že ak by náhodou došlo Národnou radou k rozde-

leniu  Univerzity Pavla  Jozefa Šafárika,  vzdajú sa svojich

postov, pretože  to budú považovať za  svoj životný omyl, ku

ktorému v priebehu ich funkčného obdobia došlo.

 

     Nespomínam to  preto, že chcem  z tohto miesta  hovoriť

o tom, či by mali dekani prešovských fakúlt rezignovať, ale-

bo by nemali.  Hovorím to iba preto, že  všetky akcie, ktoré

sa  spustili za  jednotu Univerzity  Pavla Jozefa  Šafárika,

vznikli práve na základe  univerzitnej výzvy za jednotu uni-

verzity,  ktorú podpísali  dekani prešovských  fakúlt. Chcem

upozorniť na to, že okrem  ankety, ktorá prebehla na Pedago-

gickej  fakulte v  Prešove a  ktorá sa  zo strany študentov,

i keď veľmi tesne, skončila proti rozdeleniu univerzity, som

na pôde  Národnej rady minule odovzdala  pánu predsedovi Ná-

rodnej rady Ivanovi Gašparovičovi petíciu študentov a učite-

ľov  prešovských fakúlt  univerzity, na  ktorej bolo  takmer

tritisíc podpisov  proti rozdeleniu univerzity  a za jednotu

univerzity. Hovorím to nie naschvál,  ale len z dôvodu istej

objektivity, aby sa posudzoval pohľad zo strany študentov vo

svetle aj tejto petičnej akcie, ktorá, myslím si, je rovnako

dôležitá ako referendum, ktoré  prebehlo na pedagogickej fa-

kulte.

 

     Zároveň by  som chcela povedať, že  učitelia a študenti

predovšetkým filozofickej  fakulty sú proti  rozdeleniu uni-

verzity. Boli to práve  učitelia filozofickej fakulty, ktorí

spolu  s učiteľmi  lekárskej fakulty  zakladali pred  takmer

päťdesiatimi rokmi Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika. Je pre-

to úplne prirodzené, že práve filozofická fakulta sa najviac

proti rozdeleniu univerzity bráni.

 

     Ak  dovolíte, ešte  by som  sa veľmi  stručne vyjadrila

k otázke, ktorá súvisí s tým, že bol pri rozdelení univerzi-

ty porušený zákon, resp. neboli splnené všetky zo zákona da-

  podmienky. Ide  o vyjadrenie  Akreditačnej komisie vlády

a ide o vyjadrenie Rady vysokých škôl. Tu by som chcela kon-

štatovať, že  dňa 17. 10. 1996  sa zišlo  predsedníctvo Rady

vysokých škôl v Košiciach,  ktoré vo svojom vyhlásení jedno-

značne konštatovalo, že je proti rozdeleniu Univerzity Pavla

Jozefa Šafárika. Ďalej by som chcela upozorniť na vyjadrenie

Akreditačnej komisie vlády  Slovenskej republiky, ktorá, bo-

hužiaľ, je to presne naopak, ako tu bolo povedané, konštato-

vala, že žiaden  podnet vo vzťahu k tomu,  aby sa vyjadrili,

či sú za rozdelenie univerzity,  alebo nie sú, nedostala. To

znamená, že Akreditačná komisia sa nevyjadrila ku kauze roz-

delenia  univerzity aj  z toho  dôvodu, že  nedostala žiaden

podnet vyjadriť sa k tomu ani od ministerstva školstva. Mys-

lím  si, že  toto je  informácia veľmi  dôležitá, pretože aj

o tomto bode  je dôležité hovoriť,  ak hovoríme o  rozdelení

univerzity.

 

     Ďalej spomeniem zasadnutia akademických obcí filozofic-

kej a pedagogickej fakulty, ktoré sa zišli 15. a 16. októbra

v tomto roku, kde sa  jasne deklaroval postoj proti rozdele-

niu univerzity,  a spomeniem nakoniec ešte  akciu, na ktorej

sa zozbieralo, ako som  konštatovala, takmer tritisíc podpi-

sov nielen  študentov, ale aj  učiteľov, ktorí sa  vyjadrili

proti rozdeleniu univerzity.

 

     Vážená Národná rada, na  záver svojho krátkeho vystúpe-

nia chcem povedať iba jednu hádam dosť podstatnú vec. Osobne

si myslím, že nikto v tejto Národnej rade nespochybňuje sna-

hu Prešovského kraja a jeho orgánov štátnej správy aj miest-

nej samosprávy zriadiť univerzitu v Prešovskom kraji. Myslím

si, že nikto taký vážny a citlivý problém nechce hnať do ne-

jakých absurdností.  Uvedomujeme si však a  myslím si, že aj

tu, v  tejto  Národnej  rade  si  mnohí  z nás uvedomujú, že

spôsob, akým  k rozdeleniu došlo,  je naozaj nedemokratický,

je nedôstojný práve Národnej  rady Slovenskej republiky. Bol

to spôsob, ktorý  nerešpektoval rozhodnutia ani akademických

senátov, ani akademickej obce celej univerzity, a práve pre-

to sme sa mali k nemu  vyjadriť demokraticky až potom, ak by

boli známe tieto postoje.

 

 

     Zároveň by som chcela  podporiť pozmeňujúce návrhy pani

Márie  Sabolovej, i keď si  uvedomujem, že  ide o kompromis.

Problém tejto  univerzity došiel na pôde  Národnej rady, ale

nielen tam, už tak ďaleko, že som si vedomá toho, že kompro-

mis vlastne budeme musieť prijať.  Ak by bol prijatý kompro-

mis, ktorý by zaručil absolventom univerzity, aby mohli kon-

čiť na tej univerzite, na  ktorú boli prijatí, myslím si, že

by Národná rada týmto činom vlastne splnila istý demokratic-

  čin  a  dala  by  študentom,  ktorí na univerzite začali

študovať, v  každom prípade pomerne  rozhodujúcu a pre  nich

záväznú bodku vo  vzťahu k ich rozhodnutiu. Toto  je z mojej

strany všetko.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pani poslankyni Gbúrovej.  Pýtam sa, či sa ešte

niekto hlási  do rozpravy. Pani poslankyňa  Sabolová, s fak-

tickou poznámkou, alebo do rozpravy? (Odpoveď poslankyne Sa-

bolovej, že do rozpravy.) Do rozpravy.

 

Poslankyňa M. Sabolová:

 

     Prepáčte, vážení kolegovia,  ale prečítam to stanovisko

právnikov  tiež kvôli  stenografickému záznamu,  aby sme  si

uvedomili, aké zákony prijímame.  Je to stanovisko právnikov

pána doc. JUDr. Vojčíka a  JUDr. Mazáka z Právnickej fakulty

Univerzity Pavla Jozefa Šafárika Košice.

 

     "Po prečítaní zákona, ktorý bol schválený v parlamente,

okamžite zarazí kusosť a skromnosť jeho obsahu. Neškodilo by

to v prípade, že by nešlo o takú vážnu vec. Zákon o rozdele-

ní Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, čo však nemožno považo-

vať za  správne pomenovanie zákona,  je špecifickým zákonom,

na základe ktorého zanikajú právne subjekty Univerzity Pavla

Jozefa Šafárika aj fakulty  a vznikajú nové právne subjekty.

Predkladatelia v návrhu však pozabudli zakotviť najzávažnej-

šie ustanovenie,  v ktorom je  nevyhnutné zákonne a  zákonom

riešiť právne nástupníctvo nových subjektov.

 

     Zložitosť  a zároveň  naliehavosť chýbajúcej  úpravy je

v tom, že nejde iba o zánik Univerzity Pavla Jozefa Šafárika

a vznik dvoch nových univerzít, ale  treba mať na zreteli aj

to, že aj fakulty majú právnu subjektivitu. Preto sa v záko-

ne musí riešiť i právne nástupníctvo fakúlt. Jedine formulo-

vanie správneho režimu  právneho nástupníctva umožní plynulé

nadviazanie činnosti nových univerzít a fakúlt na doterajšiu

ich činnosť a plynulý  prechod doterajších práv aj povinnos-

tí. Z uvedeného hľadiska je nevyhnutné, aby v zákone sa sta-

novili  právni nástupcovia  po právne  zaniknutej Univerzite

Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a osobitne sa zákonom sta-

novili právni nástupcovia právne zaniknutých fakúlt.

 

     Zákon musí rešpektovať  napríklad Zákonník práce, ktorý

upravuje prechod pracovnoprávnych vzťahov v prípade rozdele-

nia právnickej osoby. Prijatý zákon túto závažnú otázku pra-

covnoprávneho  postavenia učiteľov  a zamestnancov obchádza.

To spôsobuje rozpor s ústavou a s predpismi o zamestnanosti.

V tejto spojitosti vyvstáva aj problém právneho statusu štu-

dentov jednotlivých  fakúlt, ktorý nie je  riešený ani v ná-

znakoch. Zákon musí tiež ustanoviť, že študenti jednotlivých

fakúlt, ktorí sú  nimi ku dňu 31. 12.  1996, sa stávajú dňom

1. 1. 1997 študentmi  príslušnej fakulty  pôsobiacej v rámci

nových univerzít.  Nie je totiž  zo zákona zrejmé,  ako budú

posudzované  aprobačné úkony  fakúlt a  univerzít vo  vzťahu

k štatútu absolventa Univerzity Pavla  Jozefa Šafárika a fa-

kulty. Celý rad  absolventov nebude mať ku dňu  31. 12. 1996

ukončené  napríklad štátnice.  Na fakultách  začali postgra-

duálne štúdiá a iné konania.

 

     Kritizovaný zákon  je v rozpore aj  so zákonom 278/1993

Z. z.  o správe majetku  štátu a jeho  vykonávacou vyhláškou

číslo 306/1993 Z. z. Toto konštatovanie sa opiera o fakt, že

v novom zákone o rozdelení  Univerzity Pavla Jozefa Šafárika

chýbajú  ustanovenia upravujúce  majetkové vzťahy vznikajúce

pri správe majetku štátu. Z tohto plynie, že nové univerzity

nebudú schopné vyhotoviť delimitačné protokoly a dohodnúť sa

na tom,  ktorý majetok zostáva tej-ktorej  univerzite a nad-

väzne na to aj jednotlivým fakultám.

 

     Problematika správy majetku štátu je nerozlučne zviaza-

ná aj so záväzkami  a inými právnymi povinnosťami univerzity

a  fakúlt. Ide  o  neprehľadné  množstvo  účtovných, daňovo-

právnych a iných finančno-právnych väzieb, ktoré bez jednoz-

načných pravidiel sa nedajú  realizovať, resp. náležite reš-

pektovať  tak, aby  nedochádzalo aj  k sankčným  postihom zo

strany príslušných orgánov verejnej moci. Vidno, že bez chý-

bajúcich častí zákona nie je vlastne možné dosiahnuť vykona-

nie, realizáciu novej právnej úpravy.

 

     Upozorňujeme   na  tieto   vážne  nedostatky  súvisiace

s právnou stránkou  vzniku dvoch nových  univerzít a súčasne

dodávame, že tieto nedostatky sa nedajú  odstrániť podzákon-

nými predpismi, nedajbože,  internými pokynmi z Ministerstva

školstva  Slovenskej republiky.  To musí  byť riešené jedno-

značne v zákone. Naša úvaha má jedinú ambíciu - predísť váž-

nym právnym problémom pri realizácii tohto zákona."

 

     Ďakujem pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pani poslankyňa Rusnáková.

 

 

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán predseda,  pred záverečným hlasovaním  chcem v mene

poslaneckého klubu požiadať o 15-minútovú prestávku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Bárdos.

 

Poslanec Gy. Bárdos:

 

     Ďakujem. Ja sa pripájam.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne, páni  poslanci, ešte je do roz-

pravy prihlásený pán poslanec Rosival.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy a páni,

 

     dovoľte mi  niekoľko poznámok k  textu "Prešov si  želá

univerzitu". Pochopiteľne, každý  súdny človek musí súhlasiť

s tým, že Prešov sa vypracoval na jedno z popredných centier

humanitného vzdelávania v rámci Slovenskej republiky. Rovna-

ko je iste pravda aj významné, že fakulty, ktoré majú tvoriť

Prešovskú univerzitu  v budúcnosti, sú  akreditované Akredi-

tačnou komisiou. Ďalej  z prehľadu personálnych predpokladov

vyplýva, že  fakulty sú dobre  obsadené a tiež  nie je možné

z tohto hľadiska niečo namietať.

 

      Ďalej ekonomické zabezpečenie -  tak ako bola zabezpe-

čená Univerzita Pavla Jozefa Šafárika doteraz, rovnakou mie-

rou budú tieto fakulty zabezpečené ekonomicky aj v budúcnos-

ti. V tomto teda nie je  žiadny problém. Čo však chýba? Chý-

bala okrem iného diskusia  so študentmi Univerzity Pavla Jo-

zefa Šafárika, so študentmi  predovšetkým tých fakúlt, ktoré

majú tvoriť Prešovskú univerzitu, a chýbala a chýba diskusia

v akademickej obci.  Chýba presvedčenie študentov  o potreb-

nosti  vzniku  Prešovskej  univerzity.  Chýba vôľa študentov

a vôľa celej akademickej obce.  Študenti v dôsledku chýbania

tejto diskusie  stále trvajú na  tom, že chcú  končiť na tej

univerzite, na  ktorej štúdium začali,  to znamená, že  chcú

byť absolventmi  Univerzity Pavla Jozefa  Šafárika. Za veľký

nedostatok vzniku Prešovskej univerzity považujem práve túto

chýbajúcu diskusiu. Okrem diskusie  chýbali aj niektoré ďal-

šie náležitosti,  ako bolo vyjadrenie  Akreditačnej komisie,

Rady  vysokých škôl,  ministerstva financií  k vzniku  novej

univerzity v Prešove.

 

     Tu na tomto mieste chcem upozorniť, pripomenúť svoj ná-

vrh, ktorý  som navrhoval na minulej  schôdzi Národnej rady,

aby v Prešove vznikla univerzita  k 1. septembru 1997. Tento

dátum, tento  termín vzniku novej univerzity  by umožnil od-

strániť všetko, čo chýba,  a sústrediť vôľu, presvedčiť aka-

demickú  obec, dať  možnosť vyjadriť  sa študentom  tak, aby

Prešovská univerzita  vnikala v pozitívnej  a tvorivej atmo-

sfére.

 

     Preto si dovolím vyzvať  pána poslanca Urbana, aby ešte

raz zvážil možnosť vzniku Prešovskej univerzity k 1. septem-

bru 1997 a tiež to,  aby sa hľadali spôsoby skončenia absol-

vovania tejto  univerzity tak, aby študentom, ktorí sú v sú-

časnosti študentmi Univerzity Pavla  Jozefa Šafárika a prajú

si byť  absolventmi tejto univerzity,  to bolo v  budúcnosti

umožnené.  Tým však  nemyslím na  to, že  by nemala vzniknúť

Prešovská univerzita.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Urban - faktická poznámka.

 

Poslanec I. Urban:

 

     Len veľmi krátko. Pán poslanec, bolo treba poprosiť pá-

na prezidenta,  aby pripomienkoval termín  účinnosti zákona.

Ja s tým už nemôžem nič robiť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán podpredseda Húska.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,

 

     chcel by  som v tejto súvislosti  hovoriť aj o princípe

vzniku budúcich, ďalších škôl a vôbec o vzniku všetkých zlo-

žitých organizmov.  Je veľmi dobrou  tradíciou pri vytváraní

nových  inštitúcií, že  sa uskutočňuje  najprv tzv. afilačný

princíp, to znamená, že už etablovaná určitá štruktúra v ne-

jakej  inej  lokalite  vytvorí  najprv  dislokované jednotky

a delením  potom na  základe prirodzeného evolučného princí-

pu tieto  už ustálené jednotky povyšuje  na vyššiu kompeten-

ciu, čím dostávajú prípadne  úplnú organizačnú autonómiu. To

je bežný  priebeh emancipačného graduálneho  postupu a tento

postup bol  aj zvolený vo  vzťahu medzi Prešovom  a Košicami

pri vytváraní novej univerzity regionálneho typu.

 

     Bolo by dobré, keby  sa namiesto dlhých rečí akceptoval

práve tento  pozvoľný graduálny princíp, ktorý  je veľmi ra-

cionálny, veľmi  správny, a keby sme  nevnášali do toho zby-

točné politikum. Je predsa v našom záujme, aby také nové re-

gionálne centrá, ako sú sídla krajov, mali naozaj regionálne

typy univerzít, ktoré pomáhajú rýchlemu dobudovaniu aj inte-

ligenčného jadra v jednotlivých krajských sídlach.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ešte pán poslanec Harach.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda. Dovolím si len niekoľko

faktických krátkych poznámok z  miesta k ekonomickému zabez-

pečeniu obidvoch univerzít, najmä v Prešove.

 

     Kolegyne a kolegovia,

 

     dovoľte mi vrátiť trošku vašu pozornosť na prerokúvanie

novely vysokoškolského zákona, v ktorom ako jeden z argumen-

tov presadzovania toho, aby ministerstvo schvaľovalo zriaďo-

vanie nových fakúlt, bola  takáto téza: Vznikli nové fakulty

z kompetencie univerzít,  univerzity a ich  okolia povedali,

že majú na to peniaze, ale po roku tieto nové fakulty pýtali

peniaze z rozpočtu ministerstva školstva.

 

     Dokument, ktorý čítal pán  poslanec Urban, má také vše-

obecné tézy o finančnom zabezpečení,  že pre mňa toto vyhlá-

senie v takejto forme, že to bude zabezpečené, nie je akcep-

tovateľné.  Preto mám  celkom konkrétnu  otázku na pôvodných

predkladateľov zákona,  či dokážu povedať,  keď konzultovali

na ministerstve  financií a na krajskom  úrade, koľko peňazí

presne bude  stáť zriadenie rektorátu,  doplnenie pedagogic-

kých  a ďalších  pracovníkov, teda  mzdové prostriedky, pre-

vádzkové prostriedky a prípadne investičné kapitálové výdav-

ky. To je otázka ekonomického zabezpečenia.

 

     Akreditácia. V dokumente na strane 2 sa konštatuje, bo-

lo to prečítané, zopakujem: "Dôležitým faktorom bezproblémo-

vého rozbehu Prešovskej univerzity je, že všetky jej fakulty

  akreditované príslušnou  komisiou ministerstva  školstva

atď. Avšak v návrhu zákona vzniká z pedagogickej fakulty no-

  fakulta. Mení  sa personálna  štruktúra obidvoch fakúlt.

Zakladá to jednoznačne dôvod na  to, aby prebehla nová akre-

ditácia. Navyše, vzniká tu nová  fakulta. Čo s jej finančným

zabezpečením a - úplne na rovinu - čo s jej akreditáciou?

 

     Po tretie, takisto sa prihováram  za to, ak tento zákon

schválite, aby ste aspoň  posunuli jeho účinnosť na začiatok

nového školského  roku. Je minimálne netradičné,  ak nie po-

dozrivé, ak sa v priebehu školského roka vysoké školy rozde-

ľujú, zlučujú, menia.  Skutočne objektívny pozorovateľ mini-

málne pokrúti  hlavou nad takýmto dátumom  vzniku novej uni-

verzity.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Ftáčnik.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Moja faktická poznámka bude  krátka. Chcem len zareago-

vať na myšlienku pána  podpredsedu Húsku, ktorý povedal, aby

sme nevnášali  do celého problému  politikum. Chcem povedať,

že nikto do toho politikum nevnáša. Podstatná téza, ktorá tu

znie už tretíkrát, pretože parlament sa týmto zákonom zaobe-

rá už tretíkrát, je to, že väčšina tohto parlamentu, vrátane

opozičných poslancov, je za to, aby v Prešove bola univerzi-

ta.  Myslím si,  že túto  tézu treba  znovu pripomenúť,  ale

spôsob,  akým sa  to deje,  keď nie  sú splnené  náležitosti

- vyjadrenia  štátneho orgánu  ministerstva školstva, vlády,

Akreditačnej komisie, to znamená  ten postup, aby naozaj do-

rástol  graduálne,  ako  to  povedal  pán podpredseda Húska,

k novému školskému roku, o tomto je celý spor. O tom je celý

spor a  z toho zbytočné vznikajú  napätia a kontroverzie, že

sa to tlačí a musí to byť  k 1. januáru. Keby sme ho nechali

dozrieť  všetkými príslušnými  procesmi, ktoré  na to treba,

tak si myslím, že by tu nebola taká diskusia, aká je v tejto

chvíli. Toľko moja faktická poznámka.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.  S faktickou  poznámkou sa  hlási pán poslanec

Lauko.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Len jednu krátku poznámku. Vystupoval som tiež opakova-

ne k  tejto téme a opakovane  som žiadal stanovisko, rozbory

atď.  ako  moji kolegovia. Moja otázka  je veľmi jednoduchá:

Prečo nedala vláda stanovisko k tomuto zákonu?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dala, stanovisko je tu.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Vážený pán predseda...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán spravodajca, neukončil som  rozpravu, preto som dal

aj slovo  pánu poslancovi Laukovi. Končím  rozpravu k tomuto

bodu programu.

 

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte  mi niekoľko  viet na  objasnenie si niektorých

skutočností. Predovšetkým  chcem povedať, že  nebol porušený

ani jeden zákon, pretože čo sa týka poslanca, poslanec zašle

vláde na vyjadrenie svoj návrh  zákona. Tým sa to končí. Ďa-

lej sa  nespresňuje v detailoch,  či sa musí  a po vyjadrení

vlády môže ísť zákon do  pléna. To je istým  spôsobom vákuum

v legislatíve. Či to bolo využité, či nie, to je vec každého

poslanca.

 

     Čo  sa týka  financovania, rozbor  financií môže urobiť

len  ministerstvo financií  a ministerstvo  školstva. Je ob-

siahnuté v stanovisku vlády.  Vláda zaujala stanovisko a sú-

hlasí  s návrhom  zákona.  Minister  financií si  je vedomý,

zrejme i  ministerka školstva, že  taký návrh je, a ak vláda

dala  súhlas, tak  ako výkonný  orgán musí  uviesť do života

- tak ako každý iný zákon - i tento. Stanovisko tu je.

 

     Čo sa týka Rady vysokých škôl, neprijala platné uznese-

nie.  To máte  na  stoloch.  Nebolo tu  spomenuté stanovisko

Akreditačnej  komisie. Dovoľte,  aby som  citoval stanovisko

Akreditačnej  komisie k  rozdeleniu Univerzity  Pavla Jozefa

Šafárika  prijaté 3.  12. 1996  v Trnave.  Hneď zo začiatku:

"Z vecného  hľadiska Akreditačná komisia  nevidí závažnejšie

dôvody, ktoré  by bránili rozdeleniu  jestvujúcej Univerzity

Pavla Jozefa  Šafárika v Košiciach  a utvoreniu dvoch  samo-

statných  univerzít, a  to Univerzity  Pavla Jozefa Šafárika

v Košiciach a Prešovskej univerzity  v Prešove" - citujem zo

zasadnutia Akreditačnej komisie z 3. 12.

 

     Čo  sa týka  toho,  že  apelujete na  študentov, žiakov

a podobne, bol  urobený prieskum. V materiáloch  máte, že na

pedagogickej fakulte  z 1 700 žiakov,  ktorí sa mali možnosť

vyjadriť, proti je  363, čo je 20 %.  Z 267 zamestnancov len

40  sú proti.  Prosím vás,  samozrejme, vy  môžete dať kopec

iných  argumentov z  iných zasadnutí.  Jednoducho chcem  len

zdôrazniť, že týmto sa argumentovať nedá.

 

      Čo sa týka ďalšej diskusie o tom, že pozmeňujúce návr-

hy - áno, či nie - ja  si myslím, pán predseda, že sa môžeme

vyjadriť len  k tomu, čo pripomienkoval pán prezident, a pán

prezident vo  svojom návrhu hovorí  neschváliť. Ja odporúčam

schváliť. Potom by tu nemali byť ani pozmeňujúce návrhy. Ma-

li by sme sa vyjadriť k zákonu ako celku, a preto si dovolím

tvrdiť, že  nebude čiastkové, bude len  jedno hlasovanie. Ak

bol návrh na prerušenie, tak po tomto mojom vystúpení by sme

mali dať prestávku a hlasovať.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     (Hlasy  z pléna.)  Nikdy sme  nehlasovali pri vrátených

zákonoch od pána prezidenta.

 

     Páni poslanci, pani poslankyne, rozprava je skončená.

 

     Pán poslanec Bajan, ak  nemáte procedurálnu otázku, na-

vrhujem,  aby sme  urobili prestávku,  tak ako  bolo žiadané

s tým, že prestávka býva pravidelne  od 12.00 do 14.00 hodi-

ny, urobme prestávku teraz do  13.45 hodiny. (Hlasy v sále.)

Dohodneme sa. Dobre, tak do 14.00 hodiny, lebo ešte zasadajú

výbory.

 

 

 

 

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     budeme pokračovať  v prerušenom rokovaní.  Prestali sme

pred  hlasovaním o  zákone ako  celku. Prosím,  pán spoločný

spravodajca.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

      Odporúčam tento návrh zákona schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže budeme  hlasovať o návrhu  pána prezidenta, ktorý

v žiadosti píše: "Žiadam preto,  aby Národná rada Slovenskej

republiky pri opätovnom prerokovaní zákon neschválila."

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spravodajca...

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Hlasujeme o zákone ako celku  s tým, že odporúčam tento

návrh zákona prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme o  tom, či  Národná  rada  uvedený  zákon  po

opätovnom  prerokovaní  schvaľuje  v znení,  ako bol prijatý

24.  októbra  1996.  Pán  spoločný  spravodajca  ho navrhuje

schváliť.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 123 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     (Porucha záznamovej techniky.)

 

     Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     nasleduje  d e s i a t y  bod programu, ktorým je

 

     zákon Národnej rady Slovenskej republiky zo 6. novembra

1996,  ktorým  sa  mení  a  dopĺňa  zákon číslo 600/1992 Zb.

o cenných papieroch v znení neskorších predpisov a ktorým sa

mení a dopĺňa Obchodný zákonník, vrátený prezidentom Sloven-

skej republiky na opätovné  prerokovanie Národnou radou Slo-

venskej republiky.

 

     Materiál  ste dostali  ako tlač  554. Jeho  súčasťou je

rozhodnutie prezidenta  Slovenskej republiky z  20. novembra

1996 o  vrátení  tohto  zákona,  ako aj  schválený  zákon zo

6. novembra 1996. Spoločnú správu ste dostali ako tlač 554a.

 

     Prosím spoločnú spravodajkyňu pani Novákovú, aby podala

správu o prerokovaní zákona vo výboroch.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     predkladám spoločnú  správu výborov Národnej  rady Slo-

venskej  republiky o  výsledku prerokovania  zákona Národnej

rady Slovenskej republiky zo 6. novembra 1996, ktorým sa me-

  a dopĺňa  zákon číslo  600/1992 Zb.  o cenných papieroch

v znení neskorších  predpisov a ktorým sa  mení a dopĺňa Ob-

chodný zákonník, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na

opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím

číslo 1293 z 20. novembra 1996 pridelil uvedený zákon Národ-

nej rady Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie v Ná-

rodnej rade  Slovenskej republiky uvedeným  výborom Národnej

rady  Slovenskej republiky:  ústavnoprávnemu výboru,  výboru

pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, pri-

vatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo a výboru

pre zdravotníctvo a sociálne veci. Ako príslušný na skoordi-

novanie stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky

bol citovaným rozhodnutím  predsedu Národnej rady Slovenskej

republiky  určený Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky

pre financie, rozpočet a menu s tým, že skoordinované stano-

viská výborov Národnej rady  sa premietnu v spoločnej správe

výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Predmetný zákon prerokovali  všetky výbory Národnej ra-

dy.  Výbor  Národnej  rady  pre  hospodárstvo,  privatizáciu

a podnikanie, výbor pre pôdohospodárstvo, výbor Národnej ra-

dy  pre zdravotníctvo  a sociálne  veci neprijali  uznesenie

o výsledku  prerokovania zákona,  pretože s  ním nevyslovila

súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výborov.

 

     Výbory Národnej rady Slovenskej  republiky, a to ústav-

noprávny výbor, výbor pre financie,  rozpočet a menu a výbor

pre životné  prostredie a ochranu  prírody prerokovali zákon

Národnej rady Slovenskej republiky zo 6. novembra 1996, kto-

rým sa mení a dopĺňa zákon  číslo 600/1992 Zb. o cenných pa-

pieroch v znení neskorších predpisov  a ktorým sa mení a do-

pĺňa Obchodný  zákonník, vrátený prezidentom  Slovenskej re-

publiky na  opätovné prerokovanie Národnou  radou Slovenskej

republiky, a odporúčajú ho Národnej rade Slovenskej republi-

ky  opätovne prerokovať  a schváliť  so zmenami  a doplnkami

uvedenými v spoločnej správe pod číslom 1 a 2, ktoré odporú-

čam spoločne prijať.

 

     Vážený pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne pani spoločnej spravodajkyni.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu

k tomuto bodu  programu. Zatiaľ som dostal  dve prihlášky do

rozpravy. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Straňák, po ňom

pán poslanec Vaškovič.

 

Poslanec J. Straňák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

     vážení hostia,

 

     na  úvod mi  dovoľte, aby  som ešte  raz stručne zhrnul

dôvody, ktoré ma viedli  k predloženiu predmetnej novely zá-

kona.

 

 

     Doterajšia  právna  úprava  povinnej  zaknihovateľnosti

všetkých  akcií a  dočasných listov  sa neosvedčila. Súčasný

stav spôsoboval popretie akcií  na doručiteľa, viedol k zní-

ženému záujmu o zakladanie akciových spoločností, a to najmä

v prípadoch,  ak ich  zakladanie nesúviselo s privatizáciou,

pri malom počte zakladateľov,  ktorí majú záujem minimalizo-

vať náklady spojené s vydávaním a následnými prevodmi akcií.

Evidenciu dematerializovaných cenných  papierov robilo Stre-

disko cenných  papierov, ktoré malo na  rozdiel od okolitého

sveta, kde funguje kapitálový  trh, u nás monopolné postave-

nie. Emitenti  a majitelia cenných papierov  sú takto nútení

akceptovať postupy Strediska  cenných papierov, vrátane cien

za  služby. Tento  stav odrádza  aj zahraničných investorov,

pre ktorých  nie je vždy súčasná  právna úprava pochopiteľná

a najmä akceptovateľná. Novela chcela odstrániť tie zlé prv-

ky, ktoré, žiaľ, priniesla novela číslo 171 z roku 1995.

 

     Vážené  kolegyne, kolegovia,  pán prezident  vo svojich

pripomienkach nijako nenapadol možnosť návratu k alternatív-

nej  forme aj  materializovaných cenných  papierov. V pripo-

mienkach  sa snaží  zakotviť striktné  pravidlo, aby emitent

verejne obchodovateľných cenných papierov nemohol rozhodnúť,

že  prestanú  byť  verejne  obchodovateľné. Uvediem niektoré

príklady  ochranných mechanizmov,  ktoré svedčia  o tom,  že

emitent to nemohol urobiť, resp.  prečo nemal záujem to uro-

biť.

 

     Zákaz rozhodnúť, že verejne obchodovateľné cenné papie-

re prestanú byť verejne  obchodovateľnými  cennými papiermi,

zakotvila do zákona o cenných papieroch jeho novela vykonaná

zákonom  číslo 88/1994.  Novela ďalej  zakotvila oznamovaciu

a ponukovú povinnosť pri kúpe väčších balíkov akcií, podobnú

súčasnej oznamovacej a  ponukovej povinnosti podľa ustanove-

nia § 79a zákona o cenných papieroch. Tento zákaz, ako aj o-

znamovacia a ponuková povinnosť boli prechodne zrušené nove-

lou zákona číslo 246/1994, ktorú presadila terajšia opozícia.

 

     Vrátim sa ešte raz k  tej možnosti emitenta, aby neroz-

hodol o  tom, že akcie prestanú  byť verejne obchodovateľné.

Ak by aj chcel emitent  rozhodnúť o tom, že verejne obchodo-

vateľné akcie prestanú  byť verejne obchodovateľnými cennými

papiermi,  môže o  tom rozhodnúť  výlučne valné zhromaždenie

emitenta. Išlo by totiž o zmenu stanov, nakoľko náležitosťou

stanov v zmysle § 174 písm. a) Obchodného zákonníka je úpra-

va  vydávania  rôznych  druhov  akcií,  ich označenie, počet

a práva s tým spojené.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, prosím o pokoj v sále.

 

Poslanec J. Straňák:

 

     Pritom rozhodnutie  o zmene práv  spojených s niektorým

druhom akcií takouto zmenou  práv je nepochybne aj rozhodnu-

tie  o skončení  verejnej obchodovateľnosti.  Nakoľko len na

verejne obchodovateľné akcie sa vzťahuje oznamovacia a ponu-

ková povinnosť  podľa § 79a  zákona o cenných  papieroch, je

potrebný súhlas dvoch tretín väčšiny hlasov akcionárov majú-

cich tieto  akcie, t. j.  dvoch tretín všetkých  akcionárov,

majiteľov  verejne obchodovateľných  akcií jedného emitenta.

Ide o prísnejšiu väčšinu, než akú treba napríklad na rozhod-

nutie o zrušení spoločnosti, o zmene stanov, o zvýšení alebo

znížení  základného imania,  keď podľa  Obchodného zákonníka

stačí  súhlas dvoch  tretín akcionárov  prítomných na valnom

zhromaždení. Je teda isté, že akcionár, ktorý má síce väčši-

nový, ale menej ako  dvojtretinový podiel v akciovej spoloč-

nosti, zrušenie verejnej  obchodovateľnosti bez súhlasu men-

šiny akcionárov nepresadí.

 

     Ak by najväčší akcionár  mal dvojtretinovú väčšinu, ne-

musí  mu  vždy  byť  zrušenie  verejnej obchodovateľnosti na

prospech. Akcie, ktoré nie sú verejne obchodovateľné, sú me-

nej likvidné a nevedel by ich tak ľahko predať alebo dať ako

zálohu v banke napríklad  na zabezpečenie úveru. Pri nekalom

postupe v rozhodovaní o tejto otázke vždy prichádza do úvahy

napadnutie  tohto rozhodnutia  pre porušenie  dobrých mravov

- to je § 39 Občianskeho zákonníka.

 

     Vážení kolegovia, tu  som dokumentoval niekoľko príkla-

dov toho, prečo by emitent nemal záujem rozhodnúť o tom, aby

sa  akcie  stali  neverejne  obchodovateľné. Požiadavka pána

prezidenta striktne  toto vymedziť sa mi  javí mierne nadby-

točná, ale  treba povedať, že  je akceptovateľná. Chcem  tým

povedať, že ani v doterajšom znení zákona nebola verejná ob-

chodovateľnosť cenných papierov  absolútne nemenná a neobme-

dzená.  To som    vlastne  spomínal, že  terajšia opozícia

príslušnou novelou  zrušila to, o čo  sa tak zasadzovala pri

terajšom hlasovaní o zákone.

 

     Polemickou sa javí snaha zabezpečiť, aby sa na verejnom

trhu mohlo obchodovať len s verejne obchodovateľnými cennými

papiermi,  ktoré  majú  dematerializovanú  podobu. Čítal som

článok,  kde sa vyjadrila burza cenných papierov,  že dokáže

obchodovať aj  s materializovanými, čiže  listinnými cennými

papiermi. Dnes  som dostal fax od  predsedu asociácie, ktorý

mi na  moju otázku, ktorú som  mu včera telefonicky položil,

odpovedal,  že tento  názor je  len názor  niekoľkých členov

združenia.

 

     Preto, vážení  kolegovia, navrhujem prijať  návrhy pána

prezidenta a dokumentovať tak úprimnú snahu pomôcť kapitálo-

vému trhu.  Očakávam, že aj opozícia  vyjadrí svojím kladným

hlasovaním o celej novele zákona úprimnú snahu dosiahnuť ten

istý cieľ.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ďalej  je prihlásený do  rozpravy pán poslanec

Vaškovič.

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     vážení hostia,

 

     aj keď  s niektorými názormi pána  poslanca Straňáka by

som dokázal  polemizovať, som veľmi  rád, že odporučil,  aby

sme pripomienky  pána prezidenta akceptovali.  Myslím si, že

sme už pri minulom prerokúvaní  tohto zákona hovorili o via-

cerých  problémoch, ktoré  v oblasti  kapitálového trhu  sú,

a aj  sme  naznačili,  že  ministerstvo  financií momentálne

pripravuje nové normy. Som veľmi  sklamaný z toho, že nespl-

nilo uznesenie Národnej rady o  tom, že malo predložiť tento

rok zákon o kolektívnom investovaní. Nestalo sa tak. Ale po-

kiaľ mám informácie, pripravuje sa,  a dúfam, že v prvej po-

lovici  budúceho roka  tento  zákon,  túto úplne  novú normu

prijmeme. Takisto  sa pripravuje aj novela  zákona o cenných

papieroch.

 

     Myslím si, že táto  novelizácia bola čiastočná a sledo-

vala určitý cieľ umožniť skupine - vlastne  dalo by sa pove-

dať  - vyslovene  súkromných akciových  spoločností s  malým

počtom  akcionárov,  aby   nemuseli  dematerializovať  akcie

a mohli ich vydávať v listinnej  forme. Osobne som túto mož-

nosť podporil,  aj keď sa  nájde veľa poslancov  z opozície,

ktorí nesúhlasia s týmto názorom.  Vidím problém širší a ne-

vidím problém v tom, či tieto malé súkromné spoločnosti môžu

mať cenné papiere v dematerializovanej alebo v listinnej po-

dobe. Vidím problém v tom, aby u nás existovali aj subregis-

tre na listinné papiere. Myslím  si, že tento problém regis-

trovania aj listinných cenných  papierov je problémom, ktorý

by sme na budúci rok mohli zvládnuť, a tým by bola vyriešená

aj  transparentnosť  majiteľov  akcií  listinných  papierov.

Takisto podporujem tú formu,  najmä v malých spoločnostiach,

ktorá je pre nich menej nákladnejšia.

 

     Taktiež  som vyjadril  názor, že  úplnú nemožnosť odísť

z verejnej  obchodovateľnosti nepovažujem  za normálny stav.

Odchod z verejnej obchodovateľnosti je však dosť komplikova-

  záležitosť  najmä  v  našich  špecifických pomeroch, keď

vzniklo veľké množstvo spoločností, ktoré sú zaznamenané ako

verejne obchodovateľné a musíme s týmto pojmom narábať veľmi

citlivo. Myslím  si, že návrhy pána  prezidenta riešia tieto

problémy, a že to, čo ostalo otvorené a čo všetci cítime, že

je v tejto oblasti nedotiahnuté, podarí sa nám na budúci rok

dotiahnuť.

 

     Okrem týchto  názorov si myslím, že  došlo po prvýkrát,

čo ma  nakoniec aj potešilo,  k obrovskej diskusii  v našich

odborných médiách, kde sa  k tomuto návrhu vyjadrovala veľká

časť odborníkov  a treba povedať,  že zaujala dosť  kritické

stanovisko. Prečítal som si stanovisko Asociácie obchodníkov

s cennými papiermi a rád by  som z neho prečítal aspoň časť,

aby ostal v zázname Národnej rady.

 

     "Dôvodom našich obáv  je predovšetkým odstránenie obme-

dzenia, podľa ktorého emitenti doteraz nemohli voľne rozhod-

núť o  zrušení verejnej obchodovateľnosti  cenných papierov,

ktoré vydali.  Obavy zo sťahovania cenných  papierov z burzy

a RMS majú domáci, ale  hlavne zahraniční portfólioví inves-

tori, ktorí sú pre rozvoj slovenského kapitálového trhu roz-

hodujúci. Ich prioritným záujmom nie je ovplyvňovať riadenie

našich akciových spoločností,  ale dlhodobo investovať svoje

finančné  zdroje do  našej  ekonomiky.  O ich  zneistení nás

presviedčajú denne  otázky a žiadosti o  vysvetlenie, z kto-

rých  cítiť značné  znepokojenie. Rukolapným  dôkazom je  aj

prakticky  úplné obmedzenie  ich obchodných  aktivít, čo  je

hlavným dôvodom viac  ako 20-percentného poklesu slovenského

akciového trhu od začiatku novembra. Obavy taktiež vzbudzuje

hrozba poškodenia  tisícov drobných akcionárov  z prvej vlny

kupónovej privatizácie, pretože akcie, ktoré vlastnia, by sa

stali nepredajnými.

 

     Druhá, negatívne hodnotená úprava sa týka umožnenia ob-

chodovať s verejne obchodovateľnými cennými papiermi aj mimo

burzy a RMS, t. j. mimo verejného  trhu. Práve...(Ruch v sá-

le.)

 

Predseda NR SR  I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, prosím, pokoj.

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     ...koncentrovanie všetkých obchodov s uvedenými cennými

papiermi na verejnom  trhu bolo pravdepodobne najpozitívnej-

ším ustanovením novely zákona o cenných papieroch, ktorú ste

schválili v roku 1995. Tá  nás v oblasti  spriehľadnenia ka-

pitálového  trhu posunula  v hodnotení  zahraničia na vyššie

miesto, neraz aj  pred Českú republiku, s ktorou  sme v roku

1993 stáli v tomto smere na rovnakej štartovacej čiare.

 

     Vážení poslanci Národnej rady,

 

     náš kapitálový  trh sa v súčasnosti  topí v problémoch,

ktoré do značnej miery ohrozujú už podstatu jeho existencie.

Pritom žiadny z odborníkov  si nevie dlhodobo predstaviť mo-

dernú a prosperujúcu trhovú  ekonomiku bez fungujúceho kapi-

tálového trhu.  V rámci prípravy vstupu  Slovenska do európ-

skych štruktúr je nevyhnuté, aby  sme boli pre zahraničie čo

najviac rovnocenným partnerom aj  v oblasti kapitálového tr-

hu. V opačnom prípade  sa v rámci liberalizácie kapitálových

transakcií  môže ľahko  stať, že  funkcie nášho kapitálového

trhu preberie zahraničie.

 

     Veríme, že  zohľadníte uvedené argumenty  a svojím roz-

hodnutím podporíte ďalší rozvoj slovenského kapitálového tr-

hu."

 

     Pokiaľ môžem povedať za seba, napriek tomu, že sú urči-

té výhrady aj k tomuto zneniu a niektorí poslanci by sa radi

vrátili  k tomu  stavu, ktorý  tu bol  ešte predtým, než pán

poslanec Straňák navrhol novelu, osobne podporím tieto zmeny

a budem presvedčovať  aj kolegov v mojom  klube, aby to tak-

isto urobili.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán poslanec. Ďalej je prihlásený pán poslanec

Rosival.

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     som rád,  že pán poslanec  Straňák vyjadril svoj názor,

a môžem povedať  hneď na začiatku, že  jeho názor podporujem

a stotožňujem sa  s ním. Napriek  tomu si dovolím  predniesť

pár poznámok, ktoré vznikli v diskusiách s odborníkmi, ktorí

pracujú na kapitálovom trhu a pracujú so zahraničnými inves-

tormi.  Môžem vopred  povedať, že  tieto poznámky  budú tiež

smerovať k tomu, čo povedal  pán poslanec Straňák, k podpore

a k prijatiu návrhov pána prezidenta.

 

     Niekoľko slov k  súčasnej legislatíve. Súčasná legisla-

tíva v oblasti kapitálových trhov na Slovensku zaostávala za

legislatívou vo vyspelých krajinách, ale aj v krajinách, ako

sú napríklad Maďarsko a Poľsko. K hlavným nedostatkom súčas-

nej legislatívy patrí:

 

     1. nedostatočná ochrana minoritných akcionárov,

     2. dozor nad kapitálovým trhom,

     3. predovšetkým kontrola  dodržiavania už platnej legi-

        slatívy.

 

     Dôsledkom takéhoto stavu  je malá transparentnosť trhu,

možnosť beztrestne  manipulovať ceny a  prelievať zisky mimo

firiem s verejne obchodovateľnými cennými papiermi.

 

     Teraz  niekoľko poznámok  k novele,  ktorá bola prijatá

dňa 6. novembra 1996.  Táto novela neposunula Slovensko sme-

rom ku krajinám s  vyspelou ekonomikou, ale naopak, posunula

ho  smerom k  zaostávajúcim krajinám,  kde neexistuje takmer

žiadna ochrana akcionárov. Následkom takéhoto legislatívneho

kroku, ak  by sme ho  nezmenili, by boli  značné komplikácie

pri rokovaniach Slovenska o  vstupe do medzinárodných inšti-

túcií, predovšetkým do OECD a Európskej únie.

 

     Pozrime sa tiež na prípadné praktické dôsledky takéhoto

kroku pre slovenskú ekonomiku.  Od prijatia poslednej novely

sa slovenský akciový  trh znížil takmer o 20  %. Toto zníže-

nie,  obrazne  povedané, zasluhuje  tri  výkričníky. Nastalo

v priebehu mesiaca  novembra. V rovnakom  období v okolitých

krajinách  akcie  stúpali,  akciové  trhy stúpali, napríklad

v Maďarsku sa dosiahlo historické maximum.

 

     Takáto situácia komplikuje  snahy slovenských podnikov,

ktoré  majú záujem  získať za  výhodných podmienok  finančné

zdroje  na investovanie  prostredníctvom kapitálových trhov,

keďže  zahraniční investori  sú veľmi  citliví na  akékoľvek

ohrozenie svojich práv. Pretože väčšina slovenských podnikov

nevyhnutne potrebuje investovať značné prostriedky a možnosť

ich získania na Slovensku je  stále zložitejšia, je v ekono-

mickom záujme Slovenska  vytvoriť priaznivé investorské pod-

mienky na  našom kapitálovom trhu.  V opačnom prípade  by sa

mohlo stať, že investori si budú buď vyžadovať nevýhodnejšie

podmienky, poskytovať úvery za  neúmerne vysoké výnosy, prí-

padne môžu Slovensko vynechať zo  zoznamu krajín, kde sa in-

vestuje.

 

     Prípadné  ohrozenie akcionárov  z prvej  vlny kupónovej

privatizácie spomenul pán Vaškovič, nebudem ho opakovať.

 

     Ďalej  ako nevyhnutný  predpoklad na  uvedenie aspoň do

predchádzajúceho stavu  je znemožniť emitentovi  verejne ob-

chodovateľných  papierov zrušiť,  resp. rozhodnúť  o zrušení

verejnej obchodovateľnosti týchto  cenných papierov. V opač-

nom  prípade akcionári  nevlastniaci kontrolujúci  podiel na

spoločnosti nemajú žiadnu  ochranu pred znehodnotením svojej

investície.

 

     V otázke možnej formy  cenného papiera treba akceptovať

možnosť emitentov neverejne  obchodovateľných cenných papie-

rov vydávať  ich aj v materializovanej  forme, avšak verejne

obchodovateľné cenné papiere by  mali mať výlučne demateria-

lizovanú formu, vzhľadom na  trendy vo vyspelých trhoch, ako

aj už vytvorené podmienky na slovenskom kapitálovom trhu.

 

     Na záver si dovolím  povedať, že na zabezpečenie trans-

parentnosti kapitálového trhu  je nevyhnutné zamedziť obcho-

dovanie s verejne obchodovateľnými cennými papiermi mimo ve-

rejných trhov. V opačnom  prípade dôjde k poškodeniu väčšiny

akcionárov,  resp.  vytvoria  sa  predpoklady na manipuláciu

kurzov a daňové úniky.

 

 

 

     Vážená Národná rada, dámy a páni, na záver si vás dovo-

ľujem požiadať o podporenie oboch pripomienok pána preziden-

ta tak, ako to požiadali predo mnou obaja predrečníci.

 

     Ďakujem za vašu pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, to bola posledná písom-

ná prihláška do rozpravy. Pýtam  sa, či sa ešte niekto hlási

do rozpravy.

 

     (Nikto.)

 

     Ak nie,  končím rozpravu k tomuto  bodu programu. Pýtam

sa pani poslankyne Novákovej, či  sa chce vyjadriť k rozpra-

ve.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Nie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nechce sa vyjadriť. Môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

 

     Pani poslankyňa, budeme hlasovať tak, že budete uvádzať

návrhy pána prezidenta Slovenskej republiky na zmeny v tomto

zákone, ako ich on uvádza.

 

 

 

 

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     pripomienky pána  prezidenta sú totožné  s doplňujúcimi

a pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré  vyplynuli zo spoločnej sprá-

vy. Čiže  budeme hlasovať o  bodoch spoločnej správy,  ktoré

odporúčam spoločne prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Myslím si, že nemusíme hlasovať o pripomienkach zo spo-

ločnej správy,  môžeme hlasovať hneď  o pripomienkach prezi-

denta republiky, tak ako ich uviedol vo svojom zdôvodnení.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Môžeme aj tak hlasovať. Tie pripomienky sú totožné, či-

že  budeme  hlasovať  o  pripomienkach prezidenta republiky,

ktoré odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže budeme hlasovať o pripomienke prezidenta republi-

ky pod bodom číslo 1.

 

     Prosím, prezentujme  sa a hneď  hlasujme. Pani spoločná

spravodajkyňa ju odporúča prijať.

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 115 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 112 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Prvú pripomienku prezidenta sme prijali.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Budeme hlasovať o  druhej pripomienke prezidenta repub-

liky, ktorú odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím,  prezentujme  sa  a  hneď  hlasujme.  Hlasujeme

o druhej pripomienke prezidenta republiky, ktorá sa týka § 8

ods. 3 druhej vety tohto zákona.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 122 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 116 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

 

     Akceptovali sme aj  druhú pripomienku prezidenta repub-

liky.

 

Poslankyňa I. Nováková:

 

     Budeme hlasovať o zákone Národnej rady s prijatými pri-

pomienkami a doplnkami. Zákon odporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážená Národná  rada, budeme hlasovať,  či Národná rada

Slovenskej  republiky v  súlade s  článkom 87  ods. 3 Ústavy

Slovenskej republiky uvedený  zákon po opätovnom prerokovaní

schvaľuje aj v znení schválených pripomienok.

 

     Prezentujme sa a hlasujme. Spravodajkyňa navrhuje zákon

prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 107 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem,  že Národná  rada Slovenskej  republiky po

opätovnom prerokovaní schválila  zákon Národnej rady Sloven-

skej republiky zo 6. novembra  1996, ktorým sa mení a dopĺňa

zákon číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskor-

ších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník.

 

     Ďakujem pekne.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     môžeme pokračovať v rokovaní j e d e n á s t y m  bodom

programu, ktorým je

 

     návrh na voľbu člena Rady Slovenskej televízie.

 

     Pani poslankyne, poslanci, na 20. schôdzi Národnej rady

sme zvolili troch členov  Rady Slovenskej televízie na obdo-

bie  6  rokov  na  miesta  členov  rady uprázdnené uplynutím

funkčného obdobia. Je potrebné, aby sme zvolili jedného čle-

na rady na obdobie do konca funkčného obdobia za člena, kto-

rého miesto sa uprázdnilo  úmrtím. Kandidátov na voľbu člena

rady máte uvedených v tlači 511a.

 

     Chcem len  pripomenúť, že na 20.  schôdzi Národnej rady

návrhy zdôvodňovala pani poslankyňa  Mušková, tak ju prosím,

aby si sadla na miesto spravodajcov.

 

     Pýtam  sa, či  má niekto  otázky k  voľbe. Vidím, že sa

poslanci hlásia s faktickými  poznámkami. Najskôr pán posla-

nec Benčík.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení kolegovia,

     milé kolegyne,

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, pani poslankyne, prosím, pokoj.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     parlamentná matematika  je zrejmá. Bez  podpory a poli-

tickej  vôle vládnej  koalície nemôže  byť zvolený  zástupca

opozície do žiadneho orgánu ani do mediálnych rád. Poslanec-

  klub Strany  demokratickej ľavice, Sociálnodemokratickej

strany, Strany  zelených, Hnutia poľnohospodárov  (čiže Spo-

ločná voľba) jasne a  opakovane zdôrazňovali, že pri rešpek-

tovaní plurality zásad demokracie a politickej kultúry uvoľ-

nené miesta v mediálnych radách patria opozičným stranám.

 

     V dvoch volebných kolách pri voľbe členov poslanci náš-

ho klubu tento postoj demonštrovali aj hlasovaním  a naopak,

poslanci  vládnej  koalície  napriek  hlásaniu  ústretovosti

žiadneho opozičného kandidáta nepodporili. Tým transparentne

dali na vedomie postoj k  opozícii. Nepovažujte nás za ľudí,

ktorí nerozmýšľajú. Nebudeme  prostriedkom pri zavádzaní ve-

rejnosti.  Predložili sme,  myslím, všestranne kvalifikované

návrhy za  členov Rady Slovenskej televízie.  Vy ste ich od-

mietli. Ak by sme mali ďalej počítať s tým, že nám veľkoduš-

ne ponúknete almužnu s tým, že na doteraz voľné miesto člena

voleného na  dva roky by  ste mohli zvoliť  nášho kandidáta,

tak to  odmietame. Z tohto  dôvodu sťahujeme kandidatúru  za

člena  Rady Slovenskej  televízie Mgr.  Štefana Nižňanského.

V dvoch kolách voľby, ak ste  chceli, ste ho mohli podporiť.

Okrem nás ste ho nepodporili. Náš návrh ste v podstate igno-

rovali. Ďakujeme, sťahujeme návrh. Stačilo nám to.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Duka-Zólyomi.

 

Poslanec Á. Duka-Zólyomi:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Klub poslancov za Maďarskú koalíciu a klub poslancov za

Maďarské kresťanskodemokratické hnutie  taktiež sťahuje spo-

ločného  kandidáta za  člena Rady  Slovenskej televízie,  to

znamená Gejzu Galána.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Mikloško.

 

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán predseda, klub Kresťanskodemokratického hnutia tak-

isto sťahuje svojho kandidáta RNDr. Jána Baránka.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Má ešte niekto pripomienky?

 

     (Nikto.)

 

     Ak nie, chcem pripomenúť, že  na 20. schôdzi sme si od-

hlasovali, že schvaľovanie prebehne v tajnom hlasovaní, tak-

že budeme túto voľbu robiť tajným hlasovaním.

 

     Nech sa páči, pani poslankyňa Mušková.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení kolegovia, kolegyne,

 

     chcem  vás informovať  o uznesení  Výboru Národnej rady

Slovenskej  republiky pre  vzdelanie, vedu,  kultúru a šport

z dnešného dňa, keď výbor

 

     A. potvrdil doplňujúci návrh  na členov Rady Slovenskej

televízie z hľadiska splnenia kritéria  podľa § 8 ods. 6 zá-

kona 254/1991 Zb. o  Slovenskej televízii v znení neskorších

predpisov,

 

     B.  konštatuje,  že  navrhovaní  kandidáti  Boris Macko

a Dr. Jozef Mižák spĺňajú podmienky na členstvo v rade  uve-

dené v § 8 ods. 6 zákona,

 

 

     C. odporúča Národnej rade  Slovenskej republiky k navr-

hovaným kandidátom na člena  Rady Slovenskej televízie (prí-

loha tlače 511) pripojiť doplňujúci návrh na člena rady pána

Borisa Macka a pána Dr.  Jozefa Mižáka a voliť jedného člena

rady  z navrhnutého  počtu  teraz už  nie 8  kandidátov, ale

iba 5.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem,  pani  poslankyňa.  Prosím,  ešte pán poslanec

Cingel.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Pán predseda,

 

     navrhujem, aby  sme pokračovali ďalším  bodom programu.

Vzhľadom  na to,  že sa  stiahli títo  kandidáti, bude treba

upraviť  hlasovacie lístky.  Nie sme  schopní ísť  hlasovať.

Prešli by sme k ďalším bodom programu a potom by sme sa vrá-

tili k tomuto, alebo nech je 10-minútová prestávka.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prečo  treba upraviť  lístok? Na  lístku sú  všetci, aj

tých, ktorých stiahli, tak ich prečiarknete. Je síce pravda,

že keď ich stiahli, nemali by byť na hlasovacích lístkoch.

 

     Dobre,  prerušujem tento  bod rokovania  a prejdeme  na

ďalší bod.

 

     Pani poslankyňa Ďurišinová.

 

 

Poslankyňa M. Ďurišinová:

 

     Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.

 

     Poprosila  by som  o zracionálnenie  rokovania. Zatiaľ,

kým sa  budú pripravovať hlasovacie lístky  na voľbu do Rady

Slovenskej televízie, predniesla by  som návrh na voľbu čle-

nov do rady  rozhlasu, aby sme prípadne, keď  to bude možné,

volili naraz aj do rozhlasovej,  aj do televíznej rady. Keby

to bolo možné. To je môj návrh.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Obidva body naraz?

 

Poslankyňa M. Ďurišinová:

 

     Som spravodajkyňou v pléne  k rozhlasovej rade. Bola by

som rada, keby som mohla  predniesť návrh a hlasovalo by sa,

keď sa  opravia lístky, o televíznej  a rozhlasovej rade na-

raz.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Súhlasíte s  tým, alebo mám dať  o tom hlasovať? (Hlasy

z pléna.) Nesúhlasia. Budeme o  tom hlasovať. Je to procedu-

rálny návrh.

 

     Ešte pán poslanec Hornáček.

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     Vážený pán predseda,

 

     dovoľte, aby som sa pripojil, mohli by byť nakoniec tri

lístky, pretože je tam aj návrh na voľbu do Rady pre rozhla-

sové a  televízne vysielanie, takže  by sme to  mohli urobiť

naraz. Teda hlasujme  o tom, či všetky tri naraz, alebo jed-

notlivo.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     To znamená,  že by bola rozprava  ku všetkým trom naraz

a potom  by sa  hlasovalo. Lenže  časť poslancov  nesúhlasí,

časť súhlasí. Musím dať hlasovať.

 

     Prosím, hlasujme. Súhlasí s  tým aj pani poslankyňa Ďu-

rišinová. Prosím, hlasujme za  návrh pani poslankyne Ďuriši-

novej doplnený poslancom Hornáčkom. Kto je za?

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 102 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 97 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     To znamená, že teraz by  som mal dať slovo pani poslan-

kyni Ďurišinovej ako spravodajkyni

 

     k  d v a n á s t e m u  bodu programu, ktorým je

 

     návrh na voľbu členov Rozhlasovej rady.

 

     Tento návrh  máte ako tlač 510.

 

     Prosím pani poslankyňu Ďurišinovú.

 

 

 

 

 

Poslankyňa M. Ďurišinová:

 

     Ďakujem veľmi pekne.

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne a kolegovia,

 

     správa  Výboru Národnej  rady Slovenskej  republiky pre

vzdelanie, vedu,  kultúru a šport  k návrhu na  voľbu členov

Rozhlasovej rady.

 

     Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 18 zo

4.  novembra  1994  zvolila  členov  Rozhlasovej rady. Podľa

§ 7 ods. 4  zákona Slovenskej  národnej rady číslo  255/1991

Zb. o  Slovenskom rozhlase v  znení neskorších predpisov  sa

4. novembrom 1996  skončilo dvojročné  funkčné  obdobie trom

členom  Rozhlasovej rady,  a to  Jozefovi Malovcovi, Pavlovi

Blejovi a Jozefovi Mazárovi.

 

     Podľa  § 7 ods. 2 a ods. 5  uvedeného zákona Rozhlasová

rada má 9 členov, ktorých na návrh príslušného výboru Národ-

nej rady  Slovenskej republiky volí a  odvoláva Národná rada

Slovenskej republiky. Na  uprázdnené miesta uplynutím funkč-

ného obdobia je teda potrebné  voľbou na obdobie 6 rokov do-

plniť troch nových členov rady.

 

     Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie,

vedu, kultúru a šport k 4. novembru 1996 dostal tieto návrhy

kandidátov na doplnenie členov rady:  Marián Kunc, predkladá

klub poslancov  za Slovenskú národnú stranu,  Anna Hánesová,

predkladá klub poslancov  za Združenie robotníkov Slovenska,

Dr. Pavol Fabián - klub poslancov za Spoločnú voľbu, Dr. Ru-

dolf Lesňák - klub  poslancov za Kresťanskodemokratické hnu-

tie, Ľubomír  Lintner - klub poslancov  za Demokratickú úniu

Slovenska, Peter Miklosi -  klub poslancov za Maďarské kres-

ťanskodemokratické hnutie a klub  poslancov za Maďarskú koa-

líciu, Dr. Cyril Žuffa - Matica slovenská, Ing. Margita Iva-

ničková - Matica slovenská, Dr.  Pavol Parenička, CSc. - Ma-

tica slovenská.

 

     Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie,

vedu,  kultúru a  šport posúdil  návrhy z  hľadiska splnenia

kritérií podľa  § 7 ods. 7  zákona Slovenskej  národnej rady

číslo 255/1991 Zb. o  Slovenskom rozhlase v znení neskorších

predpisov a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby

 

     1. konštatovala, že podľa  § 7 ods. 4 zákona Slovenskej

národnej  rady  číslo  255/1991 Zb.  o  Slovenskom  rozhlase

v znení  neskorších  predpisov  sa  4. novembrom 1996  končí

dvojročné funkčné obdobie trom členom Rozhlasovej rady - Jo-

zefovi Malovcovi, Pavlovi Blejovi a Jozefovi Mazárovi,

 

     2. zvolila podľa § 7 ods. 2 a ods. 5  zákona Slovenskej

národnej  rady  číslo  255/1991  Zb.  o  Slovenskom rozhlase

v znení neskorších  predpisov troch členov  Rozhlasovej rady

z kandidátov navrhovaných v prílohe správy,

 

     3. voľba členov rady sa uskutočnila tajným hlasovaním.

 

     Návrh a krátke curriculum vitae jednotlivých kandidátov

máte všetci v prílohách.

 

     Ďakujem veľmi pekne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja.

 

 

 

 

 

     Podľa  schválenej  dohody teraz  pristúpime  k  t r i -

n á s t e m u  bodu programu, ktorým je

 

     návrh  na voľbu  členov Rady  Slovenskej republiky  pre

rozhlasové a televízne vysielanie.

 

     Tento návrh máte ako tlač 553.

 

     Prosím  pána poslanca  Hornáčka, ktorý  bol určený  ako

spravodajca výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, aby

uviedol tento návrh.

 

Poslanec V. Hornáček:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     dovoľte, aby  som predložil návrh na  voľbu členov Rady

Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie.

 

     V tlači ste dostali návrh na uznesenie, zároveň aj list

predsedu rady pána Ing. Petra Juráša.

 

     Podľa § 3 ods. 1  zákona Slovenskej národnej rady číslo

294/1992 Zb. o Rade  Slovenskej  republiky  pre rozhlasové a

televízne  vysielanie v  znení neskorších  predpisov Národná

rada Slovenskej republiky uznesením  číslo 48 z 15. decembra

1994  zvolila nových  členov Rady  Slovenskej republiky  pre

rozhlasové a televízne vysielanie.

 

     Predseda Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a te-

levízne  vysielanie  listom  číslo  1012/1996  z 24. októbra

1996 oznámil predsedovi  Národnej rady Slovenskej republiky,

že podľa  § 6 ods. 2  uvedeného zákona sa 15.  decembra 1996

končí dvojročné funkčné obdobie  trom členom Rady Slovenskej

republiky  pre  rozhlasové  a  televízne vysielanie  Pavlovi

Števčekovi,  ktorý  bol  navrhovaný  klubom  poslancov  HZDS

a Roľníckej  strany Slovenska,  Petrovi Kováčovi,  ktorý bol

navrhovaný klubom poslancov  za Združenie robotníkov Sloven-

ska a  Mojmírovi Mamojkovi, ktorý bol  navrhovaný klubom po-

slancov za Spoločnú voľbu.

 

     Na nimi  uprázdnené miesta uplynutím  funkčného obdobia

je potrebné podľa  § 3 ods. 1 a § 6 ods. 3 zákona  zvoliť na

obdobie 6 rokov ďalších troch  členov rady. Podľa § 3 ods. 1

zákona  Slovenskej národnej  rady číslo  294/1992 Zb. členov

Rady Slovenskej republiky pre  rozhlasové a televízne vysie-

lanie volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky.

 

     Predseda Národnej  rady Slovenskej republiky  sa listom

zo  4. novembra  1996 číslo  1455/1996 obrátil  na predsedov

všetkých poslaneckých klubov, aby navrhli na uvoľnené miesta

kandidátov na  členov rady. Kluby  poslancov, Matica sloven-

ská, Únia slovenských televíznych tvorcov navrhli 6 kandidá-

tov na doplnenie troch členov  rady. Sú nimi doc. Dr. Mojmír

Mamojka,  CSc., návrh  ktorého predkladá  klub poslancov  za

Spoločnú voľbu (SDĽ,  SDSS, SZS  a HP),  pán Dr. Peter Kováč

- klub  poslancov  za  Združenie  robotníkov  Slovenska, pán

Dr. Peter  Škultéty - za  Maticu slovenskú, JUDr.  Alexander

Števík - Matica slovenská a Dr. Jana Dragulová - Matica slo-

venská a Juraj Lihosit - Únia slovenských  televíznych tvor-

cov.  Osobné  údaje  o  navrhovaných  kandidátoch sú uvedené

v prílohe.

 

     Vážené  kolegyne, vážení  kolegovia, požiadam  vás, aby

ste tento návrh na doplnenie členov rady podporili a ďakujem

vám za pozornosť.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Hornáčkovi.  K tomuto bodu pro-

gramu bola  určená aj spravodajkyňa. Je  ňou pani poslankyňa

Ida Rapaičová, preto prosím pani poslankyňu, aby uviedla in-

formáciu o prerokovaní vo výboroch.

 

Poslankyňa I. Rapaičová:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie,

vedu, kultúru  a šport na  36. schôdzi prerokoval  a posúdil

podané návrhy kandidátov na voľbu členov Rady Slovenskej re-

publiky pre rozhlasové a  televízne vysielanie. Výbor nepri-

jal uznesenie  o výsledku  prerokovania  návrhu,  lebo podľa

§ 48 ods.  1 zákona o  rokovacom poriadku nevyslovila  s ním

súhlas  nadpolovičná väčšina  všetkých členov  výboru. Počet

členov výboru je 14  poslancov, prítomných bolo 8 poslancov,

za návrh  uznesenia hlasovalo 6  poslancov, proti nehlasoval

nikto, 2  poslanci sa zdržali  hlasovania. Zároveň ma  určil

informovať Národnú radu o prerokovaní návrhu vo výbore.

 

     Toľko správa z prerokovania bodu vo výbore.

 

     Vážený pán predseda, súčasne sa prihlasujem ako prvá do

rozpravy.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážení páni poslanci, pani poslankyne, otváram rozpravu

k prerokovaniu bodov podľa schváleného programu 11, 12 a 13.

 

     Navrhli sme si spoločnú  rozpravu k týmto bodom, takže,

prosím, ako prvá sa hlási pani poslankyňa Rapaičová.

 

Poslankyňa I. Rapaičová:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Vážené kolegyne, kolegovia,

 

     v súvislosti s prerokovaním  návrhu vo výbore chcem Ná-

rodnú radu informovať, že k navrhovaným kandidátom zo strany

poslancov, členov  výboru neboli v  rozprave  žiadne výhrady

ani pripomienky.  Pokiaľ ide o  splnenie kritérií podľa  § 4

ods.  3  zákona  Národnej  rady  Slovenskej  republiky číslo

294/1992  Zb.  o  Rade  Slovenskej  republiky pre rozhlasové

a televízne vysielanie v znení neskorších predpisov  navrho-

vaní kandidáti, resp. ich  navrhovatelia doložili výboru pí-

somné vyhlásenie, že ich  činnosť, pracovné a obchodné záuj-

my, ani  činnosť a finančné  záujmy im blízkych  osôb nie sú

v rozpore s uvedeným ustanovením  zákona. Súčasne spĺňajú aj

ostatné podmienky pre  členstvo v rade, uvedené v § 4 ods. 1

a 2 zákona. Odporúčam preto  Národnej rade Slovenskej repub-

liky, aby zvolila troch členov Rady Slovenskej republiky pre

rozhlasové a televízne vysielanie z navrhovaných kandidátov,

ktorí sú uvedení v tlači 553.

 

     Na záver svojho  vystúpenia podávam procedurálny návrh,

aby sa voľba členov rady uskutočnila tajným hlasovaním.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne. Hlási sa ešte niekto do rozpravy?

 

     (Nikto.)

 

     Ak nie,  budeme musieť hlasovať  o procedurálnom návrhu

pani poslankyne. Keďže v prvých dvoch bodoch programu budeme

hlasovať tajným hlasovaním, pani poslankyňa navrhla, aby sme

aj tu hlasovali tajne, ale musíme si tento návrh najskôr od-

súhlasiť.

 

     Prosím, pani poslankyne,  páni poslanci, prezentujme sa

a hneď aj hlasujme, aby aj v bode 13 prebehlo tajné hlasova-

nie.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 94 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 86 poslancov.

     Proti hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržali 5 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Aj tu prebehne tajné hlasovanie.

 

     Vážené  pani poslankyne,  páni poslanci,  myslím si, že

ešte nie sú pripravené lístky. Alebo  sú? Nie. Takže buď bu-

deme pokračovať ďalším bodom a potom prejdeme k tajnému hla-

sovaniu, alebo urobíme prestávku.

 

     Najskôr pán poslanec Farkas.

 

Poslanec P. Farkas:

 

     Pán   predseda,  pred   záverečným  hlasovaním  žiadame

5-minútovú prestávku.

 

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prestávka bude teraz. Je to pred záverečným hlasovaním.

Páni poslanci, pani poslankyne,  prestávka je do 15.20 hodi-

ny.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     budeme pokračovať v rokovaní voľbou tak, ako je to uve-

dené v bodoch 11, 12, 13  nášho programu, ku ktorým sme mali

spoločnú rozpravu. Prosím overovateľov, aby rozdali hlasova-

cie lístky.

 

     Hlasovacie lístky sú farebné, každý jeden bude predsta-

vovať  kandidátov  do  toho-ktorého  výboru. Hlasovať budeme

tak,  že na  hlasovacom lístku  ostane ten kandidát, ktorého

chceme zvoliť. Teda toho,  koho nechceme zvoliť, prečiarkne-

me.

 

     Prosím  ešte  raz  overovateľov,  aby  pripravili voľby

a rozdali lístky.

 

     Hlási sa  predseda výboru pán  Paška. Dajte slovo  pánu

predsedovi výboru Paškovi.

 

Poslanec J. Paška:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Chcel by som požiadať členov výboru, aby sa po odhlaso-

vaní dostavili do rokovacej sály nášho výboru, aby sme mohli

pokračovať v schôdzi výboru  a prerokovať návrh pani poslan-

kyne Muškovej na vydanie zákona o vysielaní Slovenskej tele-

vízie.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja. Pán poslanec  Ftáčnik nám chce niečo po-

vedať.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predseda,

 

     samozrejme,  rešpektujem  rozhodnutie  predsedu  výboru

zvolať výbor v čase, keď sa budú spočítavať hlasy, ale chcem

povedať,  že nepovažujem  za normálne,  aby sa  výbory tohto

parlamentu  stretávali počas  obedňajších prestávok, niekedy

dva naraz, myslím, kde sú členmi tí istí poslanci. Mal by sa

vytvoriť priestor na rokovanie  výborov, ktoré majú preroko-

vať  návrhy,  ktoré  boli  dodatočne  zaradené  do  programu

schôdze. Zrejme  by to bolo  treba premyslieť, lebo  takýmto

spôsobom sa nedá pracovať v dostatočnom časovom priestore.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Súhlasím s vami, treba navrhnúť termíny, môže-

me to urobiť, ale teraz  bude zrejme prestávka minimálne ho-

dinu, kým spočítajú všetky lístky, takže si myslím, že teraz

bude priestor.

 

     (Akt tajného hlasovania.)

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pani  poslankyne, páni  poslanci, vyhlasujeme  voľbu za

skončenú a prosím overovateľov, aby zrátali hlasy.

 

     (Zratúvanie hlasov z tajného hlasovania.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,

 

     prosím, aby ste prišli  do zasadacej miestnosti, budeme

pokračovať v zasadaní.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,  budeme pokračovať v zasa-

daní.  Prosím poverenú  overovateľku, aby  oznámila Národnej

rade výsledky volieb. Nech sa páči.

 

Poslankyňa T. Chlebová:

 

     Zápisnica o  tajnom hlasovaní na voľbu  člena Rady Slo-

venskej televízie.

 

     Na voľbu člena Rady  Slovenskej televízie bolo vydaných

a poslanci si osobne prevzali  132 hlasovacích lístkov. Ove-

rovatelia  Národnej  rady  Slovenskej  republiky zistili, že

v tajnom hlasovaní na voľbu  člena Rady Slovenskej televízie

bolo  odovzdaných 121  platných hlasovacích  lístkov, 11 ne-

platných hlasovacích lístkov a  0 poslancov neodovzdalo hla-

sovací lístok.

 

     Overovatelia zistili, že za kandidáta Vida Horňáka hla-

sovalo 51 poslancov. Za  kandidáta Stanislava Muntága hlaso-

val  1  poslanec.  Za  kandidáta  Jána  Podoláka hlasovalo 0

poslancov. Za kandidáta Borisa Macka hlasovalo 68 poslancov.

Za kandidáta Jozefa Mižáka hlasoval 1 poslanec.

 

     Na zvolenie  za člena Rady Slovenskej  televízie je po-

trebná  nadpolovičná  väčšina  hlasov  prítomných poslancov.

Overovatelia konštatujú, že Národná rada Slovenskej republi-

ky zvolila za člena Rady Slovenskej televízie Borisa Macka.

 

     Zápisnica o tajnom hlasovaní  na voľbu členov Rozhlaso-

vej rady.

 

     Voľba členov Rozhlasovej rady sa konala tajným hlasova-

ním  10. decembra  1996. Poslancom  Národnej rady Slovenskej

republiky bolo vydaných  132 hlasovacích lístkov. Overovate-

lia Národnej rady Slovenskej  republiky zistili, že v tajnom

hlasovaní na voľbu členov  Rozhlasovej rady bolo odovzdaných

130  platných  hlasovacích  lístkov,  2  neplatné hlasovacie

lístky a 0 poslancov neodovzdalo hlasovací lístok.

 

     Overovatelia  zistili,  že  za  kandidáta Mariána Kunca

hlasovalo 70 poslancov. Za kandidátku Annu Hanesovú hlasova-

lo  73 poslancov.  Za kandidáta  Pavla Fabiana  hlasovalo 34

poslancov. Za kandidáta Rudolfa Lesňáka hlasovalo 42 poslan-

cov. Za kandidáta Ľubomíra  Lintnera hlasovalo 45 poslancov.

Za  kandidáta Pétera  Miklosiho hlasovalo  45 poslancov.  Za

kandidáta Cyrila Žuffu hlasovalo  0 poslancov. Za kandidátku

Margitu Ivaničkovú hlasovalo 0 poslancov. Za kandidáta Pavla

Pareničku hlasovalo 64 poslancov.

 

     Na zvolenie za členov Rozhlasovej rady je potrebná nad-

polovičná väčšina hlasov  prítomných poslancov. Overovatelia

konštatujú, že Národná rada  Slovenskej republiky zvolila za

členov Rozhlasovej rady Mariána Kunca a Annu Hanesovú.

 

 

 

 

 

     Zápisnica o  tajnom hlasovaní o voľbe  členov Rady Slo-

venskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie.

 

     Na voľbu členov Rady Slovenskej republiky pre rozhlaso-

vé a televízne vysielanie bolo vydaných a poslanci si osobne

prevzali 132 hlasovacích lístkov. Overovatelia Národnej rady

Slovenskej republiky zistili, že v tajnom hlasovaní na voľbu

členov Rady Slovenskej republiky  pre rozhlasové a televízne

vysielanie bolo  odovzdaných 130 platných  hlasovacích líst-

kov, 2 neplatné hlasovacie  lístky a 0 poslancov neodovzdalo

hlasovací lístok.

 

     Overovatelia zistili,  že za kandidáta  Mojmíra Mamojku

hlasovalo 125 poslancov. Za kandidáta Petra Kováča hlasovalo

111  poslancov. Za  kandidáta Petra  Škultétyho hlasovalo 69

poslancov.  Za kandidáta  Alexandra Števíka  hlasovalo 9 po-

slancov. Za kandidátku Janu Dragulovú hlasovalo 0 poslancov.

Za kandidáta Juraja Lihosita hlasovalo 54 poslancov.

 

     Na  zvolenie za  členov Rady  Slovenskej republiky  pre

rozhlasové a  televízne vysielanie je  potrebná nadpolovičná

väčšina hlasov prítomných poslancov.

 

     Overovatelia konštatujú, že Národná rada Slovenskej re-

publiky zvolila za členov Rady Slovenskej republiky pre roz-

hlasové a televízne vysielanie Mojmíra Mamojku, Petra Kováča

a Petra Škultétyho.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.  Z toho teda  vyplýva, že budeme  musieť

zrejme  opakovať voľbu  člena Rozhlasovej  rady, pretože pán

Parenička  nedosiahol  potrebný  počet  hlasov  a samozrejme

všetci ďalší okrem Mariána Kunca a Anny Hanesovej.

 

     Konštatujem, že Národná  rada Slovenskej republiky zvo-

lila  za člena  Rady Slovenskej  televízie Borisa  Macka, za

členov Rozhlasovej  rady Mariána Kunca  a Annu Hanesovú,  za

členov  Rady pre  rozhlasové a  televízne vysielanie Mojmíra

Mamojku, Petra Kováča a Petra Škultétyho.

 

     Na  základe toho  vlastne budeme  musieť opakovať voľbu

ešte jedného člena Rozhlasovej rady.

 

     Na tom  základe by som prosil,  aby bol pripravený nový

volebný  lístok. Prosím  pána  doktora  Knappa, aby  to bolo

pripravené, aby sme mohli opakovať voľbu.

 

     Pán kolega, čo navrhujete? Prosím spojiť poslanca Cabaja.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som dal jeden ná-

vrh. Veď tým, že Rozhlasová  rada má 8 členov, je uznášania-

schopná.  Toho deviateho  člena môžeme  voliť na  najbližšej

schôdzi Národnej rady.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Dobre. Môžeme postupovať aj takýmto spôsobom. To zname-

ná, že  musíme očakávať potom  predloženie viacerých návrhov

na obsadenie jedného, teda ďalšieho člena.

 

     V takom prípade navrhujem pokračovať  š t r n á s t y m

bodom programu, ktorým je

 

     návrh  Rady  Slovenskej  televízie  na odvolanie Jozefa

Darma z funkcie ústredného riaditeľa Slovenskej televízie.

 

     Návrh ste dostali ako tlač číslo 535.

 

     Podľa § 11 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo

254/1991 Zb. o Slovenskej televízii v znení neskorších pred-

pisov ústredného riaditeľa Slovenskej televízie volí a odvo-

láva na návrh Rady Slovenskej televízie Národná rada Sloven-

skej republiky.

 

     Prosím poslanca Františka Mikloška, ktorý by mal infor-

movať Národnú radu o prerokovaní  návrhu vo výbore pre vzde-

lanie, vedu, kultúru a šport. Pán poslanec Mikloško však nie

je prítomný v rokovacej  miestnosti. Požiadam našich pracov-

níkov  z organizačného  odboru, ak  je náhodou  pán poslanec

Mikloško v priľahlej miestnosti, aby ho pozvali do sály.

 

     Pokúsime sa zorganizovať náhradné riešenie získaním ma-

teriálu a jeho prednesením v zastúpení pána poslanca Mikloš-

ka. Prosím, neopúšťajte priestory zasadania.

 

     Prosím predsedu  výboru pána poslanca Pašku,  aby v za-

stúpení pána poslanca Mikloška predniesol návrh.

 

Poslanec J. Paška:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     milé kolegyne, kolegovia,

     ctení hostia,

 

     Rada  Slovenskej  televízie  na  svojom  zasadnutí  dňa

29.  októbra  1996  uzavrela  hodnotenie činnosti ústredného

riaditeľa Slovenskej televízie Jozefa  Darma od jeho nástupu

do funkcie.  Na základe tohto hodnotenia rada v zmysle člán-

ku 5 ods. 4 štatútu Rady  Slovenskej televízie zo dňa 7. ap-

ríla  1993  v  tajnom  hlasovaní  schválila  uznesenie číslo

44/1996 týkajúce sa návrhu na odvolanie  ústredného riadite-

ľa Slovenskej televízie.

 

     Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie,

vedu, kultúru a šport dňa  6. novembra 1996 prerokoval pred-

ložený návrh  a neprijal k návrhu  Rady Slovenskej televízie

na  odvolanie Jozefa  Darma z  funkcie ústredného  riaditeľa

Slovenskej  televízie  platné  uznesenie,  lebo  podľa  § 48

ods. 1  zákona  Slovenskej národnej  rady číslo  44/1989 Zb.

o rokovacom  poriadku Slovenskej  národnej rady  v znení ne-

skorších  predpisov  nevyslovila  s  ním súhlas nadpolovičná

väčšina všetkých členov výboru. Zo 14 poslancov bolo prítom-

ných iba 12 a za návrh hlasovalo 7 poslancov, proti nehlaso-

val nikto a 5 poslancov sa zdržalo hlasovania.

 

     Z  uvedeného dôvodu  bol predložený  návrh na odvolanie

riaditeľa Slovenskej  televízie pána Jozefa  Darma na plénum

Národnej rady bez platného uznesenia príslušného výboru.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Paškovi.

 

     Vážené kolegyne  a kolegovia, pristúpime  k hlasovaniu.

Kto je za návrh Rady Slovenskej televízie na odvolanie Joze-

fa Darma  z funkcie ústredného  riaditeľa Slovenskej televí-

zie.  Prosím,  prezentujme  sa  a  vzápätí  hlasujme. (Hlasy

z pléna.)

 

     Prosím, prepáčte.

 

     Otváram rozpravu o štrnástom bode programu. Do rozpravy

nemám písomne prihláseného  žiadneho poslanca. Prosím, hlási

sa niekto?

 

     Pán poslanec Ftáčnik, nech sa páči, máte slovo.

 

 

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     trochu  som znepokojený  z toho,  ako sa  tu pristupuje

k návrhu Rady  Slovenskej televízie na  odvolanie ústredného

riaditeľa Slovenskej televízie.

 

     Po prvé - nemáme spravodajcu, zastúpi ho predseda výbo-

ru bez  nejakého splnomocnenia výboru,  bez ničoho ďalšieho.

Po ďalšie - nezaznejú konkrétne dôvody, pre ktoré sa navrhu-

je odvolať  z funkcie ústredný  riaditeľ. Po ďalšie  - dá sa

hlasovať  verejným hlasovaním,  akoby to  bolo len  tak, bez

rozpravy, bez  ničoho. Mám pocit,  že by sme  mali vážnejšie

pristúpiť k takémuto návrhu, ktorý tento parlament má prero-

kovať.

 

     Chcel  by som  vám povedať  z pozície  člena výboru pre

vzdelanie, vedu, kultúru a šport,  čo tento výbor aj na pod-

net poslancov, teda aj opozičných  poslancov, urobil pre to,

aby sa  situácia v Slovenskej televízii  ak nie zmenila, tak

minimálne analyzovala a vyvodili sa z toho príslušné dôsled-

ky.

 

     Výbor  v  oblasti  monitorovania  a kontroly fungovania

Slovenskej  televízie  pôsobí  tak,  že pravidelne prerokúva

správy Rady  Slovenskej televízie o  jej činnosti a  prizýva

alebo prizýval,  aby som hovoril  v minulom čase,  čo urobil

doteraz, aj ústredného riaditeľa,  aby sa diskutovalo o nie-

ktorých  vážnych a  vecných problémoch.  Pravda je  taká, že

ústredný  riaditeľ sa  viackrát nezúčastnil  na zasadnutí na

pozvanie  výboru, a  preto sa  diskusia odohrávala  bez jeho

účasti.

 

 

     Pravda je tiež taká, že sa na pôde Slovenskej televízie

odohralo viacero  poslaneckých prieskumov alebo  návštev po-

slancov, v  ktorých sa snažili zistiť  priamo na mieste, aké

sú problémy v televízii a ako  by sa s nimi dalo ďalej nalo-

žiť a zlepšiť  situáciu, ktorá tam je. V  máji tohto roku sa

uskutočnil jeden oficiálny  poslanecký prieskum. Výbor dele-

goval skupinu poslancov, aby  preverila situáciu v televízii

z hľadiska troch kľúčových vecí.

 

     Po prvé, aká je  koncepcia vedenia Slovenskej televízie

a ústredného riaditeľa, koncepcia rozvoja Slovenskej televí-

zie z hľadiska programového, organizačného a ďalšieho.

 

     Druhým okruhom,  na ktorý sa  zameral  poslanecký prie-

skum, bola otázka tzv. racionalizácie v Slovenskej televízii.

Takzvanej  hovorím  preto,  lebo  v  Slovenskej televízii sa

v roku 1995 začala racionalizácia bez vecných podkladov, bez

vymedzenia zámeru, čo sa má  racionalizáciou  dosiahnuť, za-

čali sa prepúšťať ľudia  často v rozpore so Zákonníkom práce

a dôsledkom  je dnes  viacero rozhodnutí  súdu, že Slovenská

televízia postupovala v  týchto rozviazaniach pracovného po-

meru protiprávne. Toto bol druhý okruh, na ktorý bol zamera-

ný prieskum.

 

     Tretí okruh sa týkal  ekonomiky a finančného fungovania

Slovenskej  televízie, ktorá  na jednej  strane má relatívne

najmenší objem  prostriedkov zo všetkých  televízií porovna-

teľných  v Európe,  a na  druhej strane  sa v  nej hospodári

s finančnými prostriedkami tak, ako  sa hospodári, to zname-

ná, že  sa uzatvárajú nevýhodné zmluvy  pre televíziu a dejú

sa tam  rôzne iné veci,  na ktoré upozornila  kontrola Úradu

vlády vo svojej správe.

 

     Tieto tri okruhy zmapovala skupina poslancov a vyžiada-

la si  od ústredného riaditeľa  Slovenskej televízie písomný

podklad, pretože  o tomto sa  nedá rokovať ústne.  Požiadali

sme riaditeľa, aby sa písomne vyjadril k týmto trom okruhom.

Odpoveďou  bol  rozsiahly   materiál  ústredného  riaditeľa,

z ktorého bolo jasné, že  Slovenská televízia nemá schválenú

koncepciu svojho rozvoja, že  ústredný riaditeľ má len veľmi

všeobecné predstavy  o tom, ako by  sa televízia mala rozví-

jať,  aké úlohy  by mala  plniť, a  chýba mu poznanie ciest,

akým spôsobom túto problematiku alebo tento svoj zámer usku-

točniť.

 

     V oblasti racionalizácie to  bola snaha obviňovať odbo-

ry, teda obidve odborové organizácie, ktoré v Slovenskej te-

levízii  pôsobia, že  nesprávne hodnotia  a vidia  situáciu.

V tom čase sa to dalo ešte povedať. Po odvolaniach pracovní-

kov a rozhodnutiach príslušného  súdu situácia vyzerá trošku

inak a takisto poslanci nezískali  z materiálu dojem, že ve-

denie  Slovenskej televízie  malo predstavu  a má  predstavu

o tom, ako treba racionalizovať,  teda zmenšiť počet pracov-

níkov, aby sa štátne prostriedky využívali efektívnejšie.

 

     V oblasti  finančného hospodárenia sme  sa z materiálu,

ktorý nám predložil ústredný  riaditeľ, dozvedeli o tom, aké

postihy, resp. opatrenia  prijalo vedenie Slovenskej televí-

zie na efektívnejšie využívanie prostriedkov, ale nedozvede-

li sme sa to, akým spôsobom chce Slovenská televízia z množ-

stva peňazí, ktoré má vyčlenené,  lepšie ich použiť najmä na

rozvoj programových zámerov, na rozvoj pôvodnej tvorby a po-

dobne, pretože toto poslanci považovali za kľúčové zámery.

 

     Bohužiaľ, tento poslanecký prieskum  bol na pôde výboru

vyhodnotený len  veľmi formálne tým, že  poslanci zobrali na

vedomie,  že sa  prieskum  uskutočnil,  a nevyvodili  z toho

žiadne závery. Už v tom čase avizovala Rada Slovenskej tele-

vízie, že  aj ona chce zhodnotiť  fungovanie alebo pôsobenie

ústredného riaditeľa vo funkcii  za obdobie od jeho zvolenia

a predložiť  parlamentu  príslušné  návrhy.  Tie návrhy boli

predložené v  tej podobe, v  akej boli. Máte  k tomu písomný

materiál, ktorý je veľmi stručný. Vo výbore sme o tom chceli

diskutovať  aj  za  prítomnosti  ústredného riaditeľa, žiaľ,

dvakrát ústredný riaditeľ neprijal  pozvanie výboru a nepri-

šiel vysvetliť  svoj postoj k týmto  otázkam. Poslal nám iba

písomné stanovisko.

 

     Musím povedať,  že z dokumentov, ktoré  sú dostupné pre

poslancov výboru, je zrejmé, a je tu ešte aj osobitná disku-

sia, ktorá bola  vo výbore, a to na  niekoľko etáp, o objek-

tívnosti spravodajstva Slovenskej  televízie, o monitoringu,

ktorý uskutočnila  Rada Slovenskej televízie,  teda orgán na

to povolaný, aby  sa touto otázkou zaoberal, že  za dva roky

nedošlo, resp. došlo k istému  pohybu, ale nedošlo k želanej

náprave, to znamená, k zabezpečeniu objektívnosti Slovenskej

televízie.

 

     Chcem teda  dospieť k záveru, že  z podkladov, ktoré sú

dostupné  pre  členov  výboru  pre  vzdelanie, vedu, kultúru

a šport,  z materiálov,  ktoré predložil  ústredný riaditeľ,

z toho, čo vidíme na  obrazovke Slovenskej televízie, sme si

urobili záver, že súčasný ústredný riaditeľ Slovenskej tele-

vízie  nie  je  schopný  zabezpečiť  rozvoj tejto inštitúcie

v takej podobe, ako to  predpokladá zákon o Slovenskej tele-

vízii. Preto aj poslanci  klubu Spoločná voľba budú hlasovať

za odvolanie ústredného riaditeľa.

 

     Ďakujem za vašu pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo má pán poslanec Fico. Nech sa páči.

 

 

 

 

Poslanec R. Fico:

 

     Pán podpredseda, dávam procedurálny návrh, aby sme hla-

sovali o tomto bode programu v tajnom hlasovaní.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pani poslankyňa Rusnáková,  nech sa páči, máte

slovo.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som  oznámila stanovisko, ktoré sa týka

istých podmienok prerokúvania tohto  bodu. Myslím si, že Ná-

rodná rada mohla pristúpiť k dovoleniu posledného člena Rady

Slovenského  rozhlasu a  mohli sme  k tomuto  závažnému bodu

pristúpiť zajtra ráno.

 

     Naša predstava  je taká, že  tomuto bodu treba  venovať

patričnú  pozornosť,  vypočuť  si  zdôvodnenie  a  dať istým

spôsobom aj možnosť tomu, kto  má byť odvolávaný, aby sa vy-

jadril. Dávam  teda procedurálny návrh, aby  sa v tomto bode

pokračovalo zajtra ráno. Ale v tejto chvíli, pán predsedajú-

ci, neviem, kedy vystúpi pán prezident. Ak by ste nás infor-

movali, dalo  by sa to podľa  toho primerane upraviť. Myslím

si, že na tejto pôde by mal predovšetkým vystúpiť so zdôvod-

nením  návrhu odvolania  predseda Rady  Slovenskej televízie

a mali by sme sa k tomu, samozrejme, vyjadriť aj my.

 

     Opozícia    rok  vystupuje  s  návrhom  na  odvolanie

ústredného riaditeľa, ktorému  naše poslanecké prieskumy do-

kázali istú právnu nekompetenciu a odbornú nezodpovednosť vo

veciach,  ktoré boli  Rade Slovenskej  televízie, verejnosti

a poslancom veľmi konkrétne  predkladané. Napriek tomu nedo-

šlo k  zmenám. Muselo prejsť  niekoľko mesiacov, aby  sme sa

dostali do  situácie, keď o  tomto bode konečne  rokujeme na

pôde parlamentu. Došlo však k istej paradoxnej situácii - ak

môžem kolegov poprosiť - došlo k paradoxnej situácii v dvoch

momentoch. Riaditeľ Slovenskej televízie  je ešte stále ria-

diteľom a na pôde Národnej rady sa dnes oficiálne predstavi-

li dvaja kandidáti, z ktorých jeden pravdepodobne nastúpi na

jeho  miesto.  Nezdá  sa  mi  to  najvhodnejšie.  Na minulej

schôdzi sme vám navrhovali, aby sme prerokovali návrh na od-

volanie riaditeľa  Slovenskej televízie, a  časový priestor,

ktorý vznikne medzi dvoma schôdzami, aby Rada Slovenskej te-

levízie a kandidáti využili na to, aby po odvolaní riaditeľa

boli kandidáti  predstavení a aby sa  na ďalšej schôdzi pri-

stúpilo k voľbe nového riaditeľa Slovenskej televízie.

 

     Myslím si, že je to veľmi nedôstojné, ak je ešte niekto

vo funkcii  a už sa  tu predstavujú jeho  nástupcovia. Práve

preto, aby sa tomuto bodu venovala primeraná vážnosť, opaku-

jem, aby sme sa mu venovali zajtra. Nechcite sa ho zbaviť za

tri minúty. Je potrebné povedať  dôvody za, možno niekto po-

vie dôvody  proti, a navrhujem,  aby Národná rada  hlasovala

o tom, či umožní vystúpenie predsedovi Rady Slovenskej tele-

vízie, aby zdôvodnil návrh Rady na odvolanie ústredného ria-

diteľa Slovenskej televízie.

 

     Pán predsedajúci,  mala som otázku,  aby ste boli  taký

dobrý a informovali nás, o  koľkej zajtra vystúpi pán prezi-

dent.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pokiaľ viem, tak pán prezident  má vystúpiť o 11.00 ho-

dine.

 

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Tak potom  predpokladám, že zajtra  ráno o 9.00  hodine

pokračujeme. Navrhovala by som,  aby sme tento bod prerušili

a pokračovali zajtra ráno.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Harach.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Ďakujem  pekne, pán  predsedajúci. Mám  ten istý návrh,

s ktorým  ma predbehla  moja kolegyňa,  takže sťahujem svoju

prihlášku.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán  predsedajúci.

 

     Chcel  som len  povedať  pani  kolegyni, ktorá  tu pred

chvíľou vystupovala,  že nie je  správny spôsob, tak  ako to

bolo navrhnuté v prípade predsedu parlamentu, navrhovať nie-

koho odvolať bez toho, aby sme hneď diskutovali, koho na je-

ho miesto. Takže nevidím rozpor v tom, keď sa tu objavil ná-

vrh na odvolanie ústredného  riaditeľa, že sa hneď diskutuje

aj o otázke, kto pôjde na jeho miesto, pretože aj to ovplyv-

ňuje rozhodnutie.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán predseda Paška.

 

Poslanec J. Paška:

 

     Chcel by som sa ospravedlniť  cteným kolegom, že sa nám

nepodarilo  náležitým  spôsobom  uviesť  tento  bod, ale som

presvedčený o tom, že pán poslanec Mikloško, ktorý momentál-

ne nie je prítomný na schôdzi  a ktorý bol určený za spravo-

dajcu  k  tomuto  bodu  rokovania,  bol pripravený vysvetliť

a odôvodniť tento  návrh. Bohužiaľ, mal  zrejme vážne povin-

nosti, ktoré mu znemožnili zúčastniť sa na rokovaní Národnej

rady v tomto čase.

 

     Chcel by som tiež  poďakovať pánu poslancovi Ftáčnikovi

za to, že to kvalifikovane nahradil.

 

     Ďakujem veľmi pekne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,  najprv tu máme v podstate

procedurálny návrh pána poslanca Fica, ktorý navrhuje...

 

     Pán poslanec Harach, rozmysleli ste si?

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Áno, ďakujem pekne, pán predsedajúci.

 

     Spresnil by som procedurálny  návrh, ktorý podala kole-

gyňa, ale  podám aj svoj  nový procedurálny návrh,  aby bolo

umožnené riaditeľovi  Slovenskej televízie pánu  Darmovi vy-

stúpiť počas jeho odvolávania. Myslím si, že je to voči nemu

korektné. To je prvý návrh.

 

     Druhý  návrh  je,  aby  Národná  rada umožnila vystúpiť

predsedovi  Rady slovenskej  televízie, ktorý  by mal priamo

zdôvodniť svoj návrh.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Priatelia,  budeme hlasovať o  návrhu pána po-

slanca Fica,  ktorý navrhuje, aby akt  hlasovania o odvolaní

riaditeľa  Slovenskej televízie  pána Darma  bol uskutočnený

tajne.

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí  hlasujme, kto je  za

takýto postup.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 107 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 32 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 40 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem,  že návrh  na tajné  hlasovanie o odvolaní

pána riaditeľa Slovenskej televízie Darma nebol schválený.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,  budeme hlasovať o dvojná-

vrhu  pani poslankyne  Rusnákovej a  pána poslanca  Haracha,

ktorý znie, aby jednak  vystúpil - pardon, pravdepodobne bu-

deme zvažovať, či to necháme  ako dvojnávrh, alebo ako samo-

statné návrhy -, aby vystúpil predseda Rady slovenskej tele-

vízie a zdôvodnil rozhodnutie  návrhu na odvolanie pána Dar-

ma. Po druhé, aby bolo umožnené pánu Darmovi vystúpiť v plé-

ne Národnej rady. (Hlasy v sále.)

 

     Ešte  tretí návrh  - myslíte,  aby sa  rokovalo o tomto

postupe zajtra ráno?

 

     Prosím vás, spojte ešte pani poslankyňu Rusnákovú.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán  predsedajúci, ja  som dala  dva návrhy, samostatné

návrhy,  ďalší  návrh  dal  pán  Harach,  takže nie je možné

o nich hovoriť ako o dvojnávrhu.

 

     Prvý návrh znel: prerušiť  tento bod rokovania a pokra-

čovať v ňom zajtra ráno o 9.00 hodine.

 

     A druhý návrh bol, aby sme hlasovali o tom, že umožníme

vystúpenie  predsedovi Rady  Slovenskej televízie,  ktorý by

predniesol zdôvodnenie  návrhu Rady Slovenskej  televízie na

odvolanie ústredného riaditeľa.

 

     Pán poslanec Harach mal návrh, aby Národná rada umožni-

la vystúpenie ústrednému riaditeľovi, pánu Darmovi.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     V poriadku, konštatujem len, že pán poslanec Harach zá-

roveň povedal, že sa pripája k názoru pani poslankyne Rusná-

kovej.  Z tých  dôvodov som  to vnímal  ako nejaký skladobný

spoločný návrh.

 

     V poriadku,  priatelia, je teda  takáto možnosť, myslím

si, že bude dobré, aby sme o tom teraz hlasovali.

 

     Prvá otázka  znie: Súhlasíme s  tým, aby sme  tento bod

presunuli na zajtra ráno?

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 109 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 38 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

 

     Konštatujem, že  návrh na odročenie tohto  bodu na zaj-

trajší deň nebol prijatý.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, teraz je však problém, sa-

mozrejme, je to návrh, dám o ňom hlasovať. Zároveň je tu ná-

vrh  pani poslankyne  Rusnákovej, aby  bol povolaný predseda

Rady slovenskej televízie na zdôvodnenie svojho návrhu.

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí  hlasujme, kto je  za

takéto riešenie.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 43 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že sme zamietli návrh povolať pána predse-

du Rady Slovenskej televízie na zdôvodnenie návrhu.

 

     Ďalší návrh znie, aby pán riaditeľ Slovenskej televízie

Darmo vystúpil na pléne Národnej rady.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o tomto návr-

hu.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 112 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 44 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 44 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že návrh na povolenie vystúpenia pána Dar-

ma neprešiel.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia, pýtam  sa, či sa ešte nie-

kto hlási do rozpravy. Pán poslanec Benčík.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Vážený pán predsedajúci, ďakujem pekne za udelené slovo.

 

     Je elementárnou  slušnosťou v personálnych otázkach, že

keď niekoho odvolávam, tak sa ho opýtam a zdôvodním mu, pre-

čo  sa to  robí. Mysleli   sme si,  že ste  takto odvolávali

v osudnú noc, keď sa  skracovala demokracia, len členov opo-

zície, ale vy nakladáte takým  istým spôsobom aj s vlastnými

ľuďmi, ktorí  vám už doslúžili a  sú nepohodlní. Prosím vás,

uvedomte si, že to nepatrí ku kultúrnej parlamentnej politi-

ke.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo má pani poslankyňa Mušková.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Chcem veľmi  krátko znovu pripomenúť, čo  tu už povedal

pán kolega Ftáčnik, že sme naschvál odročili výbor kvôli to-

mu, aby sme si mohli pána riaditeľa vypočuť, ale neprišiel.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Urban.

 

Poslanec I. Urban:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Chcel  by som  rovnako pripomenúť  tej časti  opozície,

ktorá dnes pripomienkuje tento postup, že ešte nedávno, mož-

no máme v ušiach zdôvodnenie pána poslanca Kňažka, keď navr-

hoval  odvolanie pána  Darma z  funkcie riaditeľa Slovenskej

televízie a pritom nepotreboval vtedy jeho vyjadrenie k tým-

to výhradám.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Kňažko.

 

 

 

 

Poslanec M. Kňažko:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     kolegyne, kolegovia,

 

     nie je pravda, čo povedal  pán kolega Urban, pretože ja

som niekoľkokrát  navštívil pána riaditeľa Darma.  Mám s ním

bohatú korešpondenciu, v  ktorej ho žiadam o to,  aby mi vy-

svetlil  napríklad,  prečo  odvysielal  ten  pirátsky anonym

o Technopole, kde  je copyright, kto  to zaplatil atď.  atď.

Dokonca sme sa vzájomne  nahrávali na magnetofón, aby nepri-

šlo k  žiadnym dezinterpretáciám. Takže  môžem vlastne pove-

dať, že sme  mali s ním, menovite ja,  veľmi úzku, konštruk-

tívnu spoluprácu.

 

     A zaráža  ma jedna vec.  Viem, že vo  vzťahu k opozícii

ste zvolili systém valca, ale  že k vlastnému človeku, ktorý

vykonal kus špinavej práce,  kus špinavej propagandy v tele-

vízii, kde  slepo poslúchal, čo  mu poradili na  Tomášikovej

ulici alebo  na riaditeľstve Slovenskej  informačnej služby,

teraz tomuto človeku nie že nedáte možnosť vystúpiť v Národ-

nej rade, ale  my poslanci nemáme ani právo  dozvedieť sa od

predsedu  rady  zdôvodnenie.   Nedostaneme  žiadny  materiál

o dôvodoch, kvôli čomu ho vlastne chcete teraz odvolať a dať

si tam  človeka nestranného a odborníka,  či už pána Kubiša,

alebo pána Kočana.

 

     Skrátka, ja sa vás, poslancov HZDS, chcem opýtať, podľa

čoho budete hlasovať. Veď pokiaľ  viem, ani vy ste nedostali

zdôvodnenie, nemáte tie materiály,  čiže budete hlasovať iba

preto, že ste podpísali ten  reverz, že vám zase zoberú man-

dáty, alebo že budete musieť vrátiť Lexovi 5 miliónov, alebo

preto, že  už vlastne si  nectíte ani tú  elementárnu ľudskú

dôstojnosť jeden  voči druhému. Kvôli  čomu budete hlasovať,

dámy a páni? Ako to zdôvodníte svojim susedom, svojim deťom?

O tom rozmýšľajte.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Kočnár.

 

Poslanec M. Kočnár:

 

     Som tu dva roky a ešte  ani raz som nemal možnosť stla-

čiť tlačidlo  tak bezproblémovo, ako to  budem mať teraz. Ak

sa rozhodnem za odstúpenie pána riaditeľa, tak nemusím na to

hľadať  nejaké komplikované  dôvody. Stačí  si večer pozrieť

televíziu, ak nám vydržia nervy, a rozhodnutie musí byť úpl-

ne zrejmé.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Tarčák.

 

Poslanec J. Tarčák:

 

     Chcem len zdôrazniť kolegovi Kňažkovi, že podkladom to-

ho odvolania sú i jeho poslanecké prieskumy. A celé traktáty

a slovník, ktorý  použil, si nedovolím  tu prezentovať, lebo

je skutočne nevhodný.

 

     Po ďalšie, čo sa  týka odvolania, bolo zdôvodnené pred-

sedom televíznej rady. V našom výbore bol rozdaný slušný ma-

teriál,  celé state,  a každý  mal možnosť  prísť sa  s nimi

oboznámiť a konzultovať. Dvakrát  sme pozvali, zvolali mimo-

riadne sedenie nášho výboru, aby  bolo možné a umožnené pánu

riaditeľovi obhájiť  sa. A po ďalšie,  jedno nepochopím, dva

roky opozícia  tvrdí, že tento  pán nie je  schopný zastávať

funkciu, ktorú  má, a teraz,  keď sa konečne  istým spôsobom

dostáva zadosť opozícii, tak len  z toho hľadiska, že sa ne-

vychádza v ústrety opozícii, zase sú proti. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pani poslankyňa Rusnáková.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Skutočne  sa vám  veľmi divím,  prečo sa  tomu bránite,

alebo prečo  ste zabránili tomu, aby  vystúpil predseda Rady

Slovenskej televízie. Tlač, ktorú máte pred sebou, je vlast-

ne list, ktorým sa  oznamuje rozhodnutie Rady Slovenskej te-

levízie, ktoré bolo vykonané  na základe hodnotenia činnosti

pána riaditeľa.

 

     Samozrejme viem, o čom  Rada Slovenskej televízie hovo-

rí, ale, prepáčte,  vy, ktorí sa rozhodnete v  danej veci po

takom dlhom čase napriek tomu, že pán poslanec hovorí o tom,

že ste  sa opierali aj  o naše argumenty,  o naše prieskumy,

však ich poznáte veľmi dlho, dlho ste sa o ne opierali a dl-

ho ste  sa nevedeli rozhodnúť. Takže  teraz, prosím, nerobte

z toho "zbytočnosť",  ak chceme, aby  zdôvodnenie predniesol

predseda Rady Slovenskej televízie. Chceme, aby toto zdôvod-

nenie bolo verejné,  pretože nie je tajné. A  ak tu nechceme

vytvoriť precedens,  že ani materiál  neexistuje, ani o  ňom

vlastne  neviete, ani  nechcete vedieť,  tak to  je smiešne.

Prepáčte, fungujete  skutočne na pokyn.  Keď vám niekto  ten

pokyn po dvoch rokoch dá, tak to schválite. Ak vám nedá, tak

sa opierate o naše materiály, ale lakte vás pri tom nebolia.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Hlási sa ešte niekto z poslancov do rozpravy?

 

     (Nikto.)

 

     Vyhlasujem rozpravu o štrnástom  bode programu za skon-

čenú. Chce  sa vyjadriť pán predseda  Paška v zastúpení pána

poslanca Mikloška?

 

Poslanec J. Paška:

 

     Nie.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Nie. Ďakujem.

 

     Vážené kolegyne  a kolegovia, pristúpime  k hlasovaniu.

Kto je za návrh Rady Slovenskej televízie na odvolanie Joze-

fa Darma  z funkcie ústredného  riaditeľa Slovenskej televí-

zie?

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 111 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 106 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.

 

     Konštatujem,  že Národná  rada Slovenskej  republiky na

návrh  Rady  Slovenskej   televízie  odvolala  Jozefa  Darma

z funkcie ústredného riaditeľa Slovenskej televízie.

 

 

 

 

     P ä t n á s t y m  bodom  programu je

 

     návrh  Rady  Slovenskej  televízie  na voľbu ústredného

riaditeľa Slovenskej televízie.

 

     Podľa § 11 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo

254/1991 Zb. o Slovenskej televízii v znení neskorších pred-

pisov ústredného riaditeľa Slovenskej televízie volí a odvo-

láva na návrh Rady Slovenskej televízie Národná rada Sloven-

skej republiky.

 

     Návrh ste dostali ako tlač číslo 564.

 

     Prosím pani  poslankyňu Idu Rapaičovú,  aby informovala

Národnú radu  o prerokovaní návrhu vo  výbore pre vzdelanie,

vedu, kultúru a šport. Nech sa páči.

 

Poslankyňa I. Rapaičová:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dnes  sa uskutočnil  výberový pohovor,  skôr by  som to

nazvala informačný pohovor, s dvoma kandidátmi na ústredného

riaditeľa Slovenskej  televízie. Na tomto  stretnutí a tomto

rozhovore  ste sa  mohli všetci  dobrovoľne zúčastniť, preto

nebudem hodnotiť jeho priebeh. Skôr  by som vás rada obozná-

mila s uznesením, ktoré výbor po tomto vypočutí prijal.

 

     Uznesenie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre

vzdelanie, vedu, kultúru a šport z 10. decembra 1996

 

     Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie,

vedu, kultúru a šport prerokoval návrh Rady Slovenskej tele-

vízie na voľbu ústredného riaditeľa Slovenskej televízie a

 

     A. berie na vedomie  návrh Rady Slovenskej televízie na

voľbu ústredného riaditeľa Slovenskej televízie,

 

     B. konštatuje, že  návrh Rady  Slovenskej  televízie je

v súlade s § 11 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo

254/1991 Zb. o Slovenskej televízii v znení neskorších pred-

pisov, ako aj s článkom 5 ods. 4 Štatútu Rady Slovenskej te-

levízie,  ktorý schválil  predseda Národnej  rady Slovenskej

republiky rozhodnutím číslo 268 zo 7. apríla 1993,

 

     C. odporúča Národnej  rade Slovenskej  republiky podľa

§ 11 ods.  1 zákona Slovenskej národnej  rady číslo 254/1991

Zb. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov zvo-

liť  za  ústredného  riaditeľa  Slovenskej televízie jedného

z navrhovaných kandidátov,

 

     D. poveruje poslankyňu Idu Rapaičovú podať Národnej ra-

de informáciu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pani poslankyni Rapaičovej.

 

     Otváram rozpravu o pätnástom bode programu. Do rozpravy

som nedostal  žiadne písomné prihlášky.

 

     Nech sa páči, pani poslankyňa Rusnáková.

 

 

 

 

 

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     dovoľte mi,  aby som sa  stručne vyjadrila k  niektorým

bodom, ktoré súvisia s  predstavovaním kandidátov na ústred-

ného riaditeľa Slovenskej televízie.

 

     Chcela by som vysloviť na začiatku počudovanie, že Rada

Slovenskej televízie  navrhuje vykonať  voľbu z dvoch kandi-

dátov, pretože v zákone  je jednoznačne napísané, že Národná

rada volí navrhnutého kandidáta na ústredného riaditeľa. Ra-

da Slovenskej televízie mala možnosť na základe verejnej sú-

ťaže, aby sa rozhodla pre  jedného kandidáta a aby zdôvodni-

la, prečo  práve tohto jedného  považuje za najvhodnejšieho.

Rada  Slovenskej televízie  zvolila kľúč,  že navrhuje dvoch

kandidátov a nech si Národná  rada vyberie. Čo je, samozrej-

me, tiež istý moment, voči ktorému by sme nemuseli protesto-

vať, lebo čím je viac  kandidátov, tým je voľba niekedy jed-

noduchšia. Chcem povedať, že  tento návrh nepovažujem za ná-

vrh, ktorý je v súlade so zákonom o Slovenskej televízii.

 

     K informáciám o tom,  ktorí kandidáti sú navrhnutí, akú

majú koncepciu, akú majú víziu o Slovenskej televízii, čo by

chceli zmeniť,  sme sa dozvedeli prakticky  až dnes, keď sme

prišli na zasadnutie Výboru  Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport. Dozvedeli sme sa,

že niektorí kandidáti boli oslovení Radou Slovenskej televí-

zie,  a dozvedeli  sme sa,  že niektorí  sa prihlásili sami.

Myslím si, že omnoho jednoduchšie  a čistejšie by bolo, keby

Rada  Slovenskej televízie  bola urobila  konkurz na funkciu

ústredného riaditeľa  Slovenskej televízie. Konkurz  ako vec

verejnú, v  ktorej každý, kto  mal záujem, si  mohol pozrieť

kandidátov a mohol si vypočuť ich koncepciu, mohol sa s nimi

osobne zoznámiť.

 

     Samozrejme,  mohlo to  takisto zostať  aj v  réžii Rady

Slovenskej televízie, ale  tých variantov zverejnenia kandi-

dátov a ich predstáv je omnoho  viac a tak ako napochytro to

bolo urobené, myslím si, že  Národná rada napochytro aj bude

chcieť zvoliť jedného z kandidátov.

 

     Kandidáti oznámili, že spracovali písomnú koncepciu, na

ktorú, podľa vyjadrenia pána Kubiša, mal kandidát jeden týž-

deň  a  pán  Kočan  mal  tri  dni. Pripraviť koncepciu zmien

v Slovenskej televízii  sa za takýto krátky  čas nedá. Je to

nemysliteľné. A keď kandidáti vystupovali, pri mnohých odpo-

vediach na otázky, ktoré sme im dávali, sme boli prekvapení,

pretože jednoducho dokumentovali nepripravenosť na túto fun-

kciu. Nemali zmapovanú situáciu  v Slovenskej televízii tak,

aby vedeli  odpovedať na otázky  jednak po stránke  právnych

krokov, jednak po stránke koncepcie. Boli to otázky konkrét-

ne a mne je veľmi ľúto, že nie všetci kolegovia Národnej ra-

dy, ktorí dnes budú  rozhodovať o ústrednom riaditeľovi Slo-

venskej  televízie, si  dali    námahu, aby  si kandidátov

prišli vypočuť.

 

     Otázky, ktoré im boli  položené, boli napríklad takéto:

Aký majú  postoj k privatizácii Slovenskej  televízie 2. Aké

konkrétne  kroky mienia  urobiť preto,  aby sa spravodajstvo

stalo konečne objektívnym. Aké  konkrétne kroky chcú spraviť

v organizačnej  štruktúre programových  zložiek. Aká  je ich

predstava o toku financií tak,  aby bola zabezpečená v prvom

rade tvorba  programu. Čo konkrétne urobia  vo veci 21 žalôb

na Slovenskú  televíziu  vo veci  neplatných a protiprávnych

výpovedí voči svojim pracovníkom.  Aký bude konkrétny postup

nového  riaditeľa  Slovenskej  televízie  vo veci prehratých

súdnych sporov s pánom  Kočnerom a Michalom Kováčom mladším.

Aký je ich názor na  programy typu Krylov vypovedá, dokument

Kauza Technopol.

 

     Dostali sme  veľmi prekvapivé odpovede a  ja som na zá-

klade nich presvedčená, že koncepcia obidvoch kandidátov nie

je dostatočná, nie je dobre pripravená.

 

     Bohužiaľ, nehovorili mnohokrát k veci, rozprávali všeo-

becne a kroky, ktoré by už mali mať premyslené od prvého dňa

svojho nástupu, opisovali veľmi  všeobecným spôsobom - treba

sa dohodnúť,  treba pripraviť. Ale  dohodnúť sa dá,  prosím,

vtedy, keď obidve strany majú jasné, čo ponúknu druhej stra-

ne. Ak  chcem, aby bolo objektívne  spravodajstvo, tak musím

mať istú predstavu, ako objektivitu budem chcieť zabezpečiť.

Ak viem o tom, že  existuje stanovisko Mestského úradu práce

hlavného  mesta Slovenskej  republiky Bratislavy,  ktoré po-

tvrdzuje nesúlad krokov  Slovenskej televízie voči pracovní-

kom Slovenskej  televízie, ktorí dostali  neplatné výpovede,

nesúlad so Zákonníkom práce, ak existuje stanovisko Obvodnej

prokuratúry Bratislava IV, ktorá  hovorí o porušovaní zákona

pri koncepcii racionalizácie, a  bolo vydané, prosím, proku-

rátorské upozornenie, ktoré leží  na pôde Slovenskej televí-

zie, ak už boli prehrané  dva súdne spory s pracovníkmi Slo-

venskej televízie a ďalších 18  prípadov sa má prerokúvať na

Obvodnom úrade Bratislava IV, potom nemajú títo kandidáti čo

rozmýšľať nad tým, čo  povedia. Jasne mali zaujať stanovisko

po preštudovaní si materiálov, že minimálne zastavia konanie

zo  strany Slovenskej  televízie, preštudujú  si znovu tieto

materiály, stiahnu  výpovede a budú v  danej veci pokračovať

v súlade so Zákonníkom práce.

 

     To už pán poslanec Kňažko hovoril, že ak dokument Kauza

Technopol sa môže v Slovenskej televízii objaviť tak, že nie

je známy tvorca, že nie  je známy vlastník dokumentu, kandi-

dát na  ústredného riaditeľa Slovenskej  televízie mal mini-

málne zareagovať pri tejto otázke tak, že takýto dokument sa

nemôže  v Slovenskej  televízii viackrát  objaviť. Nehovorím

o tom,  že sa  nemôže objaviť  dokument, ktorý  bude hovoriť

o istých kauzách,  ktoré na verejnosti  žijú, ale nemôžu  sa

objaviť tak, že nie je známy ich vlastník a nie je známy ich

tvorca.

 

     Na záver by som chcela  povedať ešte ďalšiu vec, ktorá,

myslím si, s vecou súvisí. Kandidáti na ústredného riaditeľa

Slovenskej televízie sa budú  musieť vyrovnávať nielen s fi-

nančným tokom v Slovenskej televízii, nielen s tým, aká bude

programová  štruktúra, aká  bude výroba  programov, ako bude

prebiehať, ale budú sa musieť  vyrovnať aj s tým, čo zdedili

po predchádzajúcom ústrednom  riaditeľovi Slovenskej televí-

zie. Nezodpovedali  na otázky dostatočne  a nezdá sa  mi, že

výberové konanie  by bolo prebiehalo v  takom pokojnom čase,

aby sme niekoľkí nemali pocit,  že v časovom strese sa pred-

stavujú kandidáti,  v časovom strese  predkladajú svoju kon-

cepciu a, prepáčte, niektorých  poslancov Národnej rady Slo-

venskej republiky vlastne ich koncepcia ani nezaujíma.

 

     Bolo  by dobré,  aby vystúpil  predseda Rady Slovenskej

televízie a aby zdôvodnil,  prečo boli odporúčaní práve títo

dvaja kandidáti. Dnes sme "vybojovali"  to, aby sme sa mohli

dostať k  ich koncepcii. Vlastne  sme si vybojovali  to, aby

sme ich mohli vidieť aj ostatní a vypočuť si ich aj ostatní,

nielen výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

 

     Prosím vás, aby ste  odsúhlasili môj návrh, ktorý teraz

dávam, aby mohol vystúpiť predseda Rady Slovenskej televízie

a aby mohol zdôvodniť, prečo navrhuje týchto kandidátov. Tak

ako  pri hlasovaní  nesiem zodpovednosť  ja, musia  ju niesť

členovia Rady  Slovenskej televízie a bude  dobré, ak nahlas

odznie, prečo vybrali dvoch kandidátov.

 

     Naša dnešná skúsenosť s nimi  ako prvý krok nie je naj-

lepšia. V tomto vážnom rozhodovaní, prosím, aby ste schváli-

li tento návrh. Nie je potrebné, aby ste znovu za tri sekun-

dy veľmi rýchlo skončili  rozpravu, rozhodli o novom ústred-

nom riaditeľovi a aby sme my vám potom zase na podnose nosi-

li výsledky  poslaneckých prieskumov a  presviedčali vás, že

sú znovu nejaké nezrovnalosti. Sú v myslení, v právnom pove-

domí týchto kandidátov, bohužiaľ, už teraz.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Moric, nech sa páči.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.

 

     Jednou poznámkou by som sa vrátil k tomu, čo bolo pove-

dané na adresu toho, že  sme tu nedovolili vystúpiť pánu šé-

fovi Rady  Slovenskej televízie a  pánu Darmovi. Je  to iste

velikánska chyba, že  sme im tu nedovolili vystúpiť, a je mi

z toho  naozaj veľmi  smutno. Považujem  to za  veľkú chybu,

ktorá sa tu stala. Ale pamätáte si, keď sa odvolával predse-

da vlády, páni z opozície, predsedovi vlády ste tu nedovoli-

li vystúpiť, aby sa tu obhájil. (Hlasy  v sále.)  Predsedovi

vlády ste nedovolili vystúpiť v roku 1991, my sme to z Prahy

dobre  videli, a ešte si   pamätám, áno,  a ešte  si pamätám

- nedvíhajte prsty,  že pri prvom,  to je jedno  pri ktorom,

ale nedovolili  ste mu vystúpiť -  pri prvom, druhom, desia-

tom. Bol to predseda vlády a nedovolili ste mu vystúpiť. Tak

neviem, prečo by tu mal  teraz vystupovať pán riaditeľ tele-

vízie alebo  pán predseda Rady Slovenskej  televízie. Nie je

dôvod. Keď vtedy nebol dôvod, ani teraz nie je dôvod.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Prokeš - faktická poznámka.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Rád by som sa  dotkol vystúpenia pani kolegyne Rusnáko-

vej. Je mi veľmi smutno, že sa objavujú dokumenty, ktoré ni-

komu nepatria a nikto nevie,  kto ich nakrútil, ale podčiar-

kujem, že je mi smutno, že sa objavujú. Ale pokiaľ sú takéto

dokumenty tolerované  v súkromnom rozhlase, tak  je mi ľúto,

musia byť tolerované aj vo verejnoprávnej inštitúcii.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán poslanec Ftáčnik, nech sa páči.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     dovoľte mi povedať niekoľko  slov k tomuto bodu progra-

mu, ktorý bezprostredne nadväzuje na predchádzajúci bod.

 

     Myslím si, že nikto v tejto sále netrpí ilúziou, že len

voľba  ústredného riaditeľa,  teda nového  človeka na  tento

post,  v poradí deviateho  alebo  desiateho, vyrieši  všetky

problémy Slovenskej televízie. Chcel  by som upozorniť mini-

málne na  dva aspekty, ktoré  táto voľba má  a s ktorými  sa

treba vyrovnať, či sa nám to páči, alebo nepáči.

 

     Prvý aspekt je mocensko-politický. Nevymyslel som si ho

ja, ale hovoril  o ňom v roku 1994  predseda Hnutia za demo-

kratické Slovensko, keď  kritizoval riaditeľa Slovenskej te-

levízie, ktorý pôsobil v čase  volieb a po voľbách. Povedal:

"Dali sme  si tam svojho človeka,  ale nezvládol svoju funk-

ciu, musíme  si dať ďalšieho,  ktorý nám bude  oddaný a bude

schopný zastávať tento post." Toho ďalšieho sme pred chvíľou

odvolali. Takže zdá sa, že už  nestačí to, že je to náš člo-

vek, ale mal  by byť schopný urobiť aj  čosi viac. Dúfam, že

najmä v tom pozitívnom, nie  v negatívnom zmysle. Toľko moja

prvá poznámka.

 

     Druhá poznámka súvisí s tým, s  čím som začal - len vý-

mena ústredného riaditeľa  nevyrieši všetky problémy Sloven-

skej televízie. Je nepochybné,  že vláda Slovenskej republi-

ky, ale  i parlament budú  musieť diskutovať o  tom, ako fi-

nančne zabezpečiť  Slovenskú televíziu. Či  sa nám to  páči,

alebo nepáči, ona je  naozaj inštitúciou, ktorá má relatívne

najmenej  prostriedkov zo  všetkých porovnateľných televízií

v okolitých krajinách. Ťažko potom môžeme chcieť od kohokoľ-

vek, koho by sme posadili  na tento post, aby televízia fun-

govala lepšie, aby mala kvalitnejšie pôvodné programy, ktoré

budú plniť všetky funkcie,  ktoré Slovenskej televízii usta-

novuje zákon.

 

     Aké vidím v tomto riešenie? Aby sme nepovažovali voľbou

ústredného riaditeľa problémy  Slovenskej televízie za skon-

čené. Je nepochybné, že by  sme mali otvoriť na pôde výboru,

pravdepodobne výboru, ktorý je  na to najpovolanejší, širšiu

diskusiu o fungovaní Slovenskej televízie. Moja predrečníčka

naznačila, že ani jeden z kandidátov nie je dnes schopný od-

povedať na všetky otázky, ktoré poslanci na základe znalosti

problémov Slovenskej televízie kladú.  Ale tie otázky jedno-

ducho  bude potrebné  zodpovedať a  Slovenskej televízii dať

istý kurz,  istý smer, aby  sa tá inštitúcia  skutočne stala

verejnoprávnou,  objektívnou a  nezávislou inštitúciou  tak,

ako ju charakterizuje zákon o Slovenskej televízii, a plnila

si všetky národné, vzdelávacie, kultúrne a iné funkcie, kto-

ré jej stanovuje zákon.

 

     To znamená, že nás  čaká diskusia, zrejme nie uzavretá,

ale verejná, ku ktorej by sa vyjadrili aj tí, ktorí sa cítia

povolaní a schopní prispieť  k tomu, aby Slovenská televízia

sa vrátila tam, kde má byť, to znamená, bola jednou rozhodu-

júcou silou v oblasti mediálneho  trhu, teda v oblasti tele-

vízneho  mediálneho  trhu,  a  nepodľahla istej konkurencii,

ktorú s  novou razanciou otvorili najmä  súkromné médiá, ale

aby bola  schopná naplniť to,  čo od nej  očakávame, vrátane

objektívnosti  spravodajstva,  o  ktorom  tu  niekoľko rokov

a zatiaľ márne hovoríme.

 

     Toľko moje dve poznámky.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

     Ak dovolíte, zabudol som v tom zápale ešte jeden návrh,

pevne  verím, že  ho podporíte.  Ak ste  odmietli rozhodovať

o odvolaní ústredného riaditeľa tajnou voľbou, predpokladám,

že ak sú predložení dvaja kandidáti, budete považovať za lo-

gický  návrh, aby  sme rozhodli  o voľbe  na základe tajného

hlasovania. Preto predkladám na základe rokovacieho poriadku

návrh na tajné hlasovanie, aby každý poslanec mal možnosť sa

vyjadriť, lebo si neviem celkom dobre predstaviť, ako by sme

to robili verejne. Preto dávam návrh na tajné hlasovanie.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Hlási sa ešte niekto do rozpravy?

 

     (Nikto.)

 

     Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o pätnástom bode progra-

mu za skončenú.

 

     Podľa §  27 ods. 3 zákona  o rokovacom poriadku najskôr

Národná rada rozhodne, či o  návrhu na voľbu ústredného ria-

diteľa Slovenskej televízie budeme hlasovať tajne.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 97 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 89 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že voľbu  nového ústredného riaditeľa Slo-

venskej televízie uskutočníme tajným spôsobom.

 

     Pristúpime k vykonaniu  tajnej voľby. Chcem pripomenúť,

že svoju  voľbu vyjadríte tak,  že na hlasovacom  lístku po-

necháte meno  a priezvisko kandidáta,  za ktorého hlasujete.

Meno a  priezvisko kandidáta, za  ktorého nehlasujete, vodo-

rovne prečiarknete.  Platný je aj  ten hlasovací lístok,  na

ktorom    vodorovne  prečiarknutí  obidvaja kandidáti. Iné

úpravy hlasovacieho lístka sa  považujú za neplatné hlasova-

nie.

 

     Prosím overovateľov, aby sa  ujali svojej funkcie a do-

hliadali na priebeh volieb. Súčasne ich prosím, aby hlasova-

li ako prví.

 

     Prosím, aby sme pristúpili  k tajnému hlasovaniu o kan-

didátovi na ústredného  riaditeľa Slovenskej televízie.

 

     Pardon, procedurálna pripomienka? Ale sa už začalo hla-

sovanie. (Hlasy v sále.) Nech sa páči, pán poslanec Fico.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Žiadne  hlasovanie sa  ešte nezačalo,  pán podpredseda.

Teraz  je presne  19.00 hodín.  Naozaj nevidím  dôvod, prečo

znovu máme  naťahovať konanie Národnej rady  štvrtý deň, bez

uznesenia. Ak chcete pokračovať, pán podpredseda, musíte dať

hlasovať o  tom, že po  19.00 hodine pokračujeme  v rokovaní

Národnej rady.  Naozaj nevidím dôvod, nie  je žiadny vojnový

stav, spokojne môžeme hlasovať zajtra ráno o 9.00 hodine.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     V poriadku. Prosím kolegov aj overovateľov, nech zasad-

nú za  svoje stoly, a budeme hlasovať o  tomto procedurálnom

návrhu pána poslanca Fica. To znamená, vážené kolegyne a ko-

legovia, mám tomu tak rozumieť, že mám formulovať otázku, či

súhlasia s hlasovaním po 19.00 hodine.

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí  hlasujme, kto je  za

to, aby sme tajné voľby  uskutočnili ešte teraz, teda dokon-

čili začatú procedúru.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 79 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 72 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

 

     Konštatujeme, že pokračujeme vo voľbe.

 

     Pani Bartošíková chce povedať ešte niekoľko slov.

 

 

 

 

Poslankyňa M. Bartošíková:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Vážení kolegovia, kolegyne,

 

     veľmi pekne  vás prosím, nerozchádzajte  sa, veľmi rada

by som vás pozvala v  mene Parlamentného klubu žien na pred-

stavenie  šikovnosti a  originálnosti dvoch  slovenských vý-

tvarníkov pani  Jany Čiernej a pána  Vladimíra Čierneho a na

predstavenie výrobkov firmy Pleta Banská Štiavnica. Predsta-

venie sa  uskutoční vo vstupnej hale  ubytovne poslancov Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky zajtra od  12.30 hodine do

16.00 hodiny s tým, že Pleta Banská Štiavnica bude mať krát-

ku módnu prehliadku svojich výrobkov. Výrobky, ako aj ukážky

originálnych výrobkov výtvarníkov bude  možné si aj zakúpiť.

Týmto sa hlásime k  praxi uskutočňovanej vo viacerých kraji-

nách, že podporujeme a prezentujeme aj našu výrobu.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

 

     (Akt tajného hlasovania.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené.

 

     Prosím, aby overovatelia spočítali  hlasy a zistili vý-

sledok voľby ústredného riaditeľa Slovenskej televízie.

 

     Vyhlasujem desaťminútovú prestávku.

 

 

 

 

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené  pani  poslankyne,  páni  poslanci,  pokračujeme

v rokovaní.

 

     Prosím poverenú overovateľku, aby Národnej rade oznámi-

la výsledok voľby ústredného riaditeľa Slovenskej televízie.

Nech sa vám páči.

 

Poslankyňa T. Chlebová:

 

     Zápisnica o výsledku voľby ústredného riaditeľa Sloven-

skej televízie.

 

     Na  voľbu  ústredného  riaditeľa  Slovenskej televízie,

ktorá sa  konala tajným hlasovaním  10. decembra 1996,  bolo

vydaných a poslanci si  osobne prevzali 95 hlasovacích líst-

kov. Po zrátaní hlasov overovatelia Národnej rady Slovenskej

republiky zistili, že v tajnom hlasovaní na voľbu ústredného

riaditeľa Slovenskej televízie  bolo odovzdaných 93 platných

hlasovacích  lístkov, dva  neplatné hlasovacie  lístky a po-

slanci odovzdali všetky hlasovacie lístky.

 

     Overovatelia  zistili,  že   za  kandidáta  na  funkciu

ústredného riaditeľa Slovenskej  televízie Igora Kubiša bolo

odovzdaných 76 platných hlasovacích lístkov, za kandidáta na

funkciu  ústredného riaditeľa  Slovenskej televízie Mikuláša

Kočana bolo odovzdaných 17  platných hlasovacích lístkov. Na

zvolenie  ústredného riaditeľa  Slovenskej televízie  je po-

trebná nadpolovičná väčšina  hlasov prítomných poslancov Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky.

 

 

 

     Overovatelia konštatujú, že Národná rada Slovenskej re-

publiky zvolila za ústredného riaditeľa Slovenskej televízie

Igora Kubiša. Gratulujem. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pani  poslankyni Chlebovej za oboznámenie

s výsledkom voľby.

 

     Konštatujem, že Národná  rada Slovenskej republiky zvo-

lila pána Kubiša za  ústredného riaditeľa Slovenskej televí-

zie.

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,  týmto sme skončili dnešné

rokovanie. Pokračujeme v schôdzi zajtra ráno o 9.00 hodine.

 

     Prajem vám všetkým dobrú noc.

 

                    Piaty deň rokovania

      21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                     11. decembra 1996

____________________________________________________________

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     otváram rokovanie prerušenej 21. schôdze Národnej rady.

Prosím, aby sme sa informatívne prezentovali. Po prezentácii

budeme  pokračovať rokovaním  o šestnástom  bode schváleného

programu.

 

     Prezentovalo sa 76 poslancov, sme uznášaniaschopní.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     ako som oznámil, budeme pokračovať  š e s t n á s t y m

bodom nášho programu, ktorým je

 

     návrh  poslankyne  Národnej  rady  Slovenskej republiky

Ľudmily Muškovej na vydanie  zákona Národnej rady Slovenskej

republiky, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej re-

publiky číslo 166/1993 Z. z. o opatreniach v oblasti rozhla-

sového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov.

 

     Pán poslanec Urban zrejme chce zahlásiť číslo náhradnej

karty.

 

Poslanec I. Urban:

 

     Pán predseda,  dovoľte, aby som  vám oznámil, že  budem

hlasovať s náhradnou kartou číslo 4.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne. Takže ešte  traja páni poslanci pred pá-

nom  poslancom Urbanom  majú náhradné  karty. Zrejme  nie sú

v miestnosti.

 

     Návrh uvedeného zákona ste  dostali ako tlač číslo 549.

Rozdané máte aj uznesenie výboru pre vzdelanie, vedu, kultú-

ru a šport.

 

     Tento návrh  odôvodní pani poslankyňa  Mušková. Prosím,

pani poslankyňa.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Vážený pán predseda,

     dámy a páni,

 

     cieľom navrhnutej  právnej úpravy je  zabezpečiť konti-

nuitu využívania prenosových ciest  a siete vysielačov ozna-

čovaných  ako  vysielací  okruh STV 2  na prevádzkovanie te-

levízneho vysielania.

 

     V nadväznosti na zákon číslo  166/1993 Z. z., ktorým sa

odstránilo nefunkčné rozdelenie druhého terestriálneho okru-

hu  Slovenskej televízie  medzi prevádzkovateľom  na základe

zákona  a  prevádzkovateľom  na základe licencie, navrhovaná

právna úprava umožní Slovenskej televízii ako súčasnému pre-

vádzkovateľovi zo zákona využívať tento okruh do začatia vy-

sielania prevádzkovateľom na základe licencie. Po tomto ter-

míne bude v zmysle  právnej úpravy Slovenská televízia šíriť

program označovaný ako STV 2 prostredníctvom  satelitu. Teda

druhý program sa neruší, iba prechádza na družicové vysiela-

nie.

 

     Pripomienky legislatívy spresňujú a legislatívne preci-

zujú môj návrh,  preto vás prosím, aby ste  ich prijali tak-

isto ako aj môj návrh.

 

     Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne pani poslankyni. Ako spoločný spravodajca

výborov bol  pre tento bod nášho  rokovania určený pán Jozef

Glinský. Prosím, aby nám  podal správu o výsledkoch preroko-

vania vo výboroch.

 

Poslanec J. Glinský:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada,

 

     návrh  poslankyne  Národnej  rady  Slovenskej republiky

Ľudmily Muškovej na vydanie  zákona Národnej rady Slovenskej

republiky, ktorým sa mení zákon číslo 166/1993 Z. z. o opat-

reniach  v  oblasti  rozhlasového  a  televízneho vysielania

v znení neskorších predpisov, prerokoval Ústavnoprávny výbor

Národnej  rady a  Výbor Národnej  rady pre  vzdelanie, vedu,

kultúru a šport. Obidva  výbory vo svojom uznesení vyjadrili

súhlas s  návrhom zákona a odporúčali  Národnej rade Sloven-

skej republiky návrh zákona schváliť so zmenami.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej rady akceptoval požiadavky

vlády.  Výbor  Národnej  rady  pre  vzdelanie, vedu, kultúru

a šport návrh  vlády sprecizoval. Uznesenie  Výboru Národnej

rady  pre vzdelanie,  vedu, kultúru  a šport  máte na stole,

pred sebou. Tieto návrhy, tieto pripomienky výboru odporučím

prijať.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  pekne. Prosím,  aby ste  zaujali miesto určené

pre spravodajcov.

 

     Otváram k  tomuto bodu programu  rozpravu s konštatova-

ním, že  do rozpravy som nedostal  žiadnu písomnú prihlášku.

Preto sa pýtam, či sa niekto hlási do rozpravy.

 

     Pán poslanec Ftáčnik, nech sa páči.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     pani predkladateľka na úvod neodpovedala na jednu dôle-

žitú otázku, kto je zodpovedný  za to, že tento parlament má

po mesiaci  novelizovať zákon, ktorý sme  prijali na minulej

schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.  Ja by som na to

odpovedal veľmi jednoducho: babráci z Hnutia za demokratické

Slovensko. (Potlesk.)  Prepáčte, nemám inú  odpoveď, pretože

to nie je prvýkrát, čo sa  sem predkladá zákon, ktorý je buď

protiústavný, vecne nedobrý a musí sa buď v krátkom čase no-

velizovať,  alebo  podávať  na  Ústavný  súd. Jednoducho ide

o nepodarok.

 

     Presne takýmto  názvom by som označil  normu, ktorá sem

bola predložená  v septembri, a hoci  ju formálne predložila

pani poslankyňa Mušková, mám  podozrenie, že v tomto prípade

bola iba poštárkou. Keď som  sa jej po vykonaní poslaneckého

prieskumu v Slovenskej televízii,  o ktorom som hovoril vče-

ra, pýtal, aké bude riešenie,  aký postup zvolí výbor Národ-

nej rady vo vzťahu k televízii, pani poslankyňa mi odpoveda-

la, že vidí riešenie v legislatívnych zmenách v zákone, kto-

  predložila  koncom  augusta,  teda  v  čase vyhodnotenia

prieskumu. Nie  som si celkom istý,  či mala na mysli  aj tú

časť, ktorá v tom zákone bola písaná iným strojom, teda iným

typom počítača, ktorú nepochybne niekto iný ako pani poslan-

kyňa  vložil do tohto  zákona, a ona  sa pod to  podpísala a

predložila to ako jeden zákon.  Tá časť sa týkala privatizá-

cie programu,  ktorý sa dnes  označuje ako STV  2. Môžete si

nalistovať tú tlač a iste si všimnete rozdiel v písme, ktorý

naznačuje, že  nešlo o jednu normu,  ale ktosi poskladal dve

normy. Preto to, čo som povedal, považujem za pravdivé.

 

     Kto mal záujem na tom, aby sa to takto stalo? Sú to buď

lobbistické skupiny, ktoré majú  záujem dostať sa čo najskôr

na STV 2, alebo politická strana či hnutie, ktorá si od toh-

to sľubuje konkrétne výhody. Otázka  je, či to bolo domysle-

né,  či tento  návrh na to,  aby sa  privatizovala  STV 2 od

1. januára 1997, bol  domyslený. Položím minimálne tri otáz-

ky, na ktoré neviem, či pozná tento parlament odpoveď.

 

     Po prvé - včera sme alebo včera ste, skôr by som to mal

takto povedať,  zvolili nového ústredného  riaditeľa Sloven-

skej televízie a tejto  verejnoprávnej televízii sme poveda-

li, že bude vlastne vysielať v relatívne krátkom čase, možno

už do roka, na jednom televíznom kanáli. Už som povedal, keď

sme prerokúvali spomínaný zákon,  že takéto vysielanie, teda

takéto možnosti, majú v Európe iba dve televízie  - v Dánsku

a v Albánsku. Neviem, či sme teda domysleli, ako bude verej-

noprávna televízia zabezpečovať úlohy,  ktoré jej zveril zá-

kon o Slovenskej televízii.

 

     Druhá  vec, ktorú  treba pripomenúť,  je, že  prenosové

cesty označované ako STV 2 sú najlepšie  vybudovanými cesta-

mi, pretože sú modernejšie, budovali sa neskôr ako prenosové

cesty označované ako  STV 1, to znamená, že  sú veľmi lukra-

tívne.  Tieto sme  sa rozhodli  takpovediac v  chode venovať

a prideliť prevádzkovateľovi na základe licencie.

 

     Tretia otázka,  na ktorú nikto  neodpovedal,  je to, či

takýto  prevádzkovateľ sa  dokáže uživiť,  pretože Slovensko

s päťmiliónovým počtom obyvateľov je relatívne malým reklam-

ným  trhom, a  keď už  máme jednu  súkromnú televíziu, ktorá

pôsobí  pomocou družicového  vysielania, jedno  terestriálne

vysielanie a chceme zaviesť  ďalšie vysielanie, zavádzame na

trh ďalší subjekt, ktorý sa má uživiť v zmysle zákona o roz-

hlasovom a televíznom vysielaní len na základe reklamy.

 

     Analyzoval niekto reklamný trh,  či je vôbec možné, aby

sa uživil  takýto počet televíznych subjektov  a pritom ešte

relatívne veľký  počet rozhlasových subjektov, ktoré už dnes

na  mediálnom trhu  pôsobia? Obávam  sa, že  na tieto otázky

nikto nezodpovedal, že zákon  bol predložený takpovediac na-

rýchlo. Tento parlament ho bez  hlbšej diskusie a bez hlbšej

analýzy schválil, to znamená, že podľahol lobbizmu, o ktorom

som hovoril,  prípadne politickému záujmu, ktorý  sa v tomto

prípade prejavil.

 

     Vtedy nikto nerozmýšľal o tom,  či bude možné začať vy-

sielať od 1. januára alebo nebude možné. Chcem za  Výbor Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultú-

ru a šport  povedať, že to nie je  chyba výboru, pretože ten

odporučil  tomuto parlamentu  článok III  z pôvodného zákona

vypustiť. To  znamená neprivatizovať STV 2,  teda nemusel sa

zaoberať dôsledkami,  ak by zákon  zostal v pôvodnom  znení.

Nad tým sa mal zamýšľať  predkladateľ - pani poslankyňa Muš-

ková, prípadne ten,  kto jej ten zákon napísal  alebo dal do

ruky.

 

     Myslím si, že by sme mali nielen urobiť to, čo sa navr-

huje v tomto zákone, to znamená povedať, že do času vysiela-

nia na  základe licencie bude tento  okruh prevádzkovať Slo-

venská televízia,  pretože to je minimum,  čo môžeme urobiť,

ale z dôvodov, ktoré som spomenul, si myslím, že by sme mali

celý proces oddialiť. Oddialiť ho dovtedy, kým sa nevyjasnia

otázky, o  ktorých som hovoril, teda  ako môže verejnoprávna

televízia plniť  svoje poslanie na  jednom televíznom kanáli

plus, samozrejme, družica, ale družica je v tejto chvíli re-

latívne vzdialená, pretože ešte  nie je ani vypustená druži-

ca, na ktorej  STV predpokladá vysielať, a okrem  toho je to

družica, na  ktorú v podstate nemá  zamierený svoj satelitný

prijímač takmer žiadny slovenský prijímateľ, pretože väčšina

prijímateľov  na základe  satelitu je  orientovaná na Astru,

prípadne na družicu, ktorá  vysiela program VTV. To znamená,

že na  to, aby bolo  možné odpovedať na  otázky o Slovenskej

televízii, o  tom, akým  spôsobom  využiť siete STV 2, resp.

otázky okolo reklamného trhu, teda či je vôbec možné takýmto

spôsobom  usporiadať rozdelenie  prevádzkovateľov na základe

zákona a  na základe licencie, celý  proces by bolo potrebné

troška  pribrzdiť, aby  bol čas  na tieto  otázky zodpovedať

a potom sa nimi zaoberať.

 

     Keďže nemám možnosť vstúpiť  do iných častí zákona, len

do toho paragrafu, ktorý navrhuje novelizovať pani poslanky-

ňa Mušková, predložím pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka pred-

lohy,  ktorú máme  pred sebou.  Navrhujem, aby  za prvú vetu

v odseku  2, tak  ako je  navrhovaná, prípadne  v pozmenenom

znení, ako ju prijal  Ústavnoprávny výbor Národnej rady, sme

vložili  nasledujúce  znenie:  "Licenčné  konanie sa vyhlási

tak, aby  najskorší  možný začiatok  vysielania bol po 1. 9.

1999." Myslím si, že to je dostatočný čas na to, aby sa zvá-

žilo, či táto cesta je racionálna, alebo treba hľadať nejaké

iné cesty, a prípadne sa na to reagovalo v legislatíve. Ten-

to návrh odovzdávam spravodajcovi a žiadam, aby ste zvážili,

či toto nie je lepšie  riešenie, ako len napraviť nedostatok

rýchleho  a  takpovediac  nepremysleného  prijatia zákona zo

septembra a októbra tohto roku.

 

    Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, chcem sa spýtať, či tá veta má ísť potom,

ako sa končí znenie  "Slovenská televízia ako prevádzkovateľ

zo zákona"?

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Áno, za prvú vetu by išla  tá druhá veta, ktorú som na-

vrhol.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.  Ďalej nie  je do  rozpravy prihlásený  nikto.

Hlási sa niekto? Pani poslankyňa Mušková.

 

Poslankyňa Ľ. Mušková:

 

     Len veľmi krátko k  pripomienkam pána poslanca. Bolo tu

povedané, že televízia bude  vysielať iba na jednom programe

alebo na  jednom "kanáli" - doslova  tak bolo povedané. Nie,

televízia bude vysielať aj naďalej dva programy. Jeden pôjde

cez pozemné  siete a druhý program  pôjde cez satelit. Druhý

program mal  doteraz  veľmi nízku  sledovanosť,  bolo to pod

10 %. Tým,  že cez satelit môže osloviť  nielen našich obča-

nov, ale  aj Slovákov rodákov vonku,  program sa reprofiluje

a stane sa príťažlivým pre všetkých, aj našich, aj zahranič-

ných divákov.

 

     Ďalej bolo povedané, že prenosové cesty druhého progra-

mu  sú veľmi  lukratívne a  že sa  "darujú" vysielateľovi na

základe licencie. Nie, tie  budú aj naďalej patriť telekomu-

nikáciám. Tu sa dáva iba  licencia alebo právo na prenos cez

tieto cesty. To, že v našom mediálnom priestore vzniká ďalší

subjekt,  je    rozhodnuté.  Myslím,  že  duálny systém sa

schválenou novelou dostatočne realizuje. Doteraz duálny sys-

tém  nebol ukončený,  lebo vysielatelia  na základe licencie

mali len obmedzenú možnosť vysielania.

 

     Čo  sa týka  ďalšieho subjektu,  ktorý žije  z reklamy,

tiež si uvedomujem, že zrejme  náš mediálny trh všetky tieto

subjekty neuživí, ale čas ukáže, kto je lepší.

 

     Skôr si však myslím, že je  tu iný problém. Je tu prob-

lém toho, že naša televízia, menej verejnoprávna a viac pri-

vátne,  vysiela  programy,  ktoré sú  plné  násilia  a sexu.

Psychológovia varujú pred takýmito programami, pretože silne

ovplyvňujú správanie detí a mládeže a nárast trestných činov

inšpirovanými  takýmito programami  rastie. Ďalším problémom

je, že  nemáme dostatočnú legislatívu  na ochranu osobnosti,

pretože výmysly a ohovárania  niektorých médií, ktoré sa ší-

ria, zrejme spoliehajúc sa  na neskúsenosť nového mediálneho

prostredia a preťaženosť súdov,  sú skutočne alarmujúce. Tak

si myslím, že by sme si mali vstúpiť do svedomia a aj v tom-

to smere legislatívu upraviť.

 

     Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  aj ja.  Takže, páni poslanci, pani poslankyne,

nemám žiadnu  prihlášku a ani sa  nikto nehlási. Končím roz-

pravu k tomuto bodu programu.

 

     Chcem sa spýtať najskôr pani  Muškovej, či sa ešte chce

vyjadriť k rozprave.

 

Poslankyňa L. Mušková:

 

     Nie.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nechce sa vyjadriť. Pán poslanec Glinský si žiada záve-

rečné slovo, alebo pristúpime hneď k hlasovaniu?

 

Poslanec J. Glinský:

 

     Žiadam si krátke záverečné slovo.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec J. Glinský:

 

     Vážená Národná rada,

 

     keď pred dvoma rokmi,  presne pred dvoma rokmi minister

kultúry pán Roman odporúčal  vytvoriť na Slovensku iba jeden

kvalitný  program a  druhý televízny  program sprivatizovať,

zásadne som sa proti tomu vo  vnútri búril, pretože už v tom

čase veľmi  pokročilo formovanie Slovenska  smerom k indivi-

dualistickej  spoločnosti,  smerom  k  realizácii  filozofie

mravnosti  zisku, k obhajovaniu  individualistických záujmov

na  úkor  záujmov  spoločenských.  A  práve celej verejnosti

prospešná televízia, resp. tvorcovia, ktorí  cítia zodpoved-

nosť a pracujú na  hodnotách všeobecne prospešných, práve tí

by si  mali rozširovať priestor  svojho vplyvu, nie  zužovať

ho. Žiaľ,  situácia je dnes taká,  aká je. Tvorivý potenciál

televízie, ktorý podľa mnohých  vyjadrení bol ešte pred nie-

koľkými rokmi  na svetovej úrovni vo  všetkých jej tvorivých

zložkách, sa veľmi rozdrobil a neustále sa rozdrobuje a ničí.

 

 

 

     Dnes, keď sa nám naskytá možnosť slovenskú kultúru pre-

nášať družicovým  vysielaním do sveta, obavám  sa, že poten-

ciál tvorcov Slovenska už je  veľmi oslabený, aby sme ukáza-

li, čo  v nás skutočne je.  Hovorí sa: Povedz mi,  čo čítaš,

a ja ti poviem, kto si. Tým  viac platí dnes: Povedz mi, akú

televíziu sleduješ,  aká televízia je hrdinom  v tvojej spo-

ločnosti,  a ja  ti  poviem,  kam tvoja  spoločnosť smeruje.

Osobne by som bol veľmi rád, keby sme druhý verejnoprospešný

program  nemuseli  zrušiť,  eventuálne  keby maximum tvorcov

kultúry v tých médiách, ktoré dnes vysielajú, prijalo verej-

noprospešné ciele  za svoje, keby sa  teda nerozhodli slúžiť

individuálnym záujmom na základe vôle k zisku.

 

     Žiaľ,  skutočnosť  je  taká,  že  aj  tvorcovia,  ktorí

v predchádzajúcich desaťročiach boli  hrdinami v tzv. boľše-

vickej televízii, aj tí útočia na Slovenskú televíziu, démo-

nizujú  ju a  najrôznejším spôsobom  škandalizujú. Napríklad

humoristi,  napríklad tí,  ktorí sa  hrdia, že  "SME, to sme

my." Kvôli svojmu politickému  názoru, resp. kvôli názoru na

spravodajstvo televízie. Mali by brať ohľad na svojich kole-

gov, ktorí  pracujú v iných sférach  televízie, ktorí tvoria

rozprávky, ktorí tvoria ďalšie kultúrne programy a neškanda-

lizovať televíziu ako celok.

 

     Veľmi by som si prial,  aby sme druhý televízny program

ako verejnoprospešný nestratili a aby  sme sa už nie niekedy

po roku  1999, ale ihneď všetci,  ktorým záleží na zachovaní

a obnove tých kvalít, ktoré televízni pracovníci mali, zapo-

jili do  boja za zachovanie  týchto profesií a  postov. Teda

z takejto mojej dilemy vyplýva  určitý názor, určitý postoj.

Nevyjadrím sa  k návrhu pána  poslanca Ftáčnika, aby  sa li-

cenčné konanie  dokončilo tak, aby  prvý začiatok vysielania

bol po 1. 9. 1999. Nechám to na každého poslanca. Je to moje

vnútorné prianie, aby sa verejnoprospešná televízia rozvíja-

la, aby expandovala. V každom prípade situácia je dnes taká,

aká  je. Druhý  televízny program  má minimálnu  sledovanosť

a zdroje nie  sú veľké, sú  minimalizované, a vôľa  rozšíriť

zdroje zatiaľ z celospoločenského hľadiska nie je veľká.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, pani poslankyne, môžeme pristúpiť k hla-

sovaniu.  Prosím  pána  spravodajcu,  aby hlasovanie uvádzal

najskôr  podľa spoločnej  správy a  potom pozmeňujúce návrhy

vyplývajúce z rozpravy.

 

Poslanec J. Glinský:

 

     Ako som už avizoval, odporúčam prijať pozmeňujúce návr-

hy prijaté Výborom Národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultú-

ru a šport.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dobre. Pán poslanec, musíme sa dohodnúť, či budeme hla-

sovať  o týchto  bodoch zo  spoločnej správy  en bloc, alebo

jednotlivo. Myslím si, že by sme mohli hlasovať en bloc.

 

Poslanec J. Glinský:

 

     Odporúčam hlasovať en bloc.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Áno. Takže, páni  poslanci, pani  poslankyne, hlasujeme

o návrhoch a  zmenách vyplývajúcich zo  spoločnej správy. Sú

to tri zmeny. Prosím, prezentujme sa a hlasujme, pán spoloč-

ný spravodajca odporúča...

 

 

Poslanec J. Glinský:

 

     Odporúčam ich prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     ...odporúča prijať tieto návrhy.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 106 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 93 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Takže  sme zmeny,  resp. doplnky  zákona, tak  ako boli

uvedené v spoločnej správe, prijali.

 

Poslanec J. Glinský:

 

     V rozprave  vystúpil pán poslanec  Ftáčnik, ktorý podal

pozmeňujúci návrh tohto znenia:

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, myslím, že už o tomto návrhu pána poslan-

ca Ftáčnika sa  nedá hlasovať. (Hlasy v sále.)  Dá? Tak pro-

sím.

 

Poslanec J. Glinský:

 

     Za prvú  vetu vsunúť text "Licenčné  konanie sa vyhlási

tak, aby  najskorší možný začiatok  vysielania bol po  1. 9.

1999." Nechávam na zváženie každého poslanca.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujeme o tomto pozmeňujúcom

návrhu pána poslanca Ftáčnika.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 112 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 40 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 51 poslancov.

 

     Takže  tento pozmeňujúci  návrh pána  poslanca Ftáčnika

sme neprijali.

 

Poslanec J. Glinský:

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán spoločný spravodajca, ostaňte ešte, pretože v súla-

de s §  26 ods. 1 zákona o  rokovacom poriadku Národnej rady

budeme hlasovať o tomto zákone  ako celku aj s prijatými po-

zmeňujúcimi návrhmi. Prosím, aby sme hlasovali. Pán spoločný

spravodajca navrhuje...

 

Poslanec J. Glinský:

 

     Odporúčam ho prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     ...navrhuje, aby sme hlasovali pozitívne, teda navrhuje

prijať túto novelu.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 100 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 86 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Môžem konštatovať, že sme schválili poslanecký návrh na

vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa

mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 166/1993

Z. z. o opatreniach v oblasti televízneho vysielania v znení

neskorších predpisov.

 

     Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca, aj vám, vážení

páni poslanci, vážené pani poslankyne.

 

     Vážené pani  poslankyne, páni  poslanci, teraz máme po-

kračovať bodom  programu, ktorý mal  uvádzať minister hospo-

dárstva. Vzhľadom na to, že pán minister Česnek je mimo úze-

mia Slovenskej  republiky, z poverenia  vlády Slovenskej re-

publiky tieto materiály uvedie  minister pre správu a priva-

tizáciu národného majetku Slovenskej republiky.

 

     Takže  budeme pokračovať  s e d e m n á s t y m  bodom,

ktorým je

 

     návrh  na vyslovenie  súhlasu Národnej  rady Slovenskej

republiky s Dohovorom o práve ochrannej známky.

 

     Návrh ste  dostali ako tlač  509 a spoločnú  správu ako

tlač 509a.

 

     Ako som už uviedol, z  poverenia vlády tento návrh uve-

die pán  minister Bisák. Prosím  pána ministra, aby  sa ujal

slova.

 

Minister pre správu a privatizáciu

národného majetku SR P. Bisák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     Dohovor  o  práve  ochrannej  známky  prijala  Diploma-

tická konferencia Svetovej organizácie duševného vlastníctva

WIPO 27.  10. 1994 v  Ženeve. Slovenská republika  podpísala

28. 10.  1994 Dohovor o  práve ochrannej známky  a Záverečný

akt Diplomatickej konferencie na  uzavretie Dohovoru o práve

ochrannej známky zo dňa 29. 9. 1994.

 

     K termínu  27. 10. 1995 dohovor  podpísalo 51 signatár-

skych štátov. Štátom, ktoré ho podpísali, sa pritom dovoľuje

zachovať  niektoré vlastné  vnútroštátne postupy  pri konaní

o ochranných známkach.  Zmeny v zmysle  Dohovoru o práve  o-

chrannej známky sa musia vykonať  najneskôr do 28. 10. 2004.

Dohovor  o práve  ochrannej známky  je výsledkom  viacročnej

snahy Svetovej organizácie  duševného vlastníctva v harmoni-

zácii súčasných právnych úprav pre ochranné známky členských

štátov.

 

     Dohovor, ktorý obsahuje 25 článkov a ku ktorému sú pri-

pojené predpisy  a vzorové medzinárodné  formuláre, má silný

aproximačný a integračný efekt. Jeho ďalšiu revíziu je možné

uskutočniť  diplomatickou  konferenciou,  ktorá  môže prijať

protokoly na  ďalšiu harmonizáciu zákona  o ochranných znám-

kach. Prednosťou Dohovoru o  práve ochrannej známky je zjed-

nodušenie  postupov  a  dokladov  potrebných  na registráciu

ochranných známok. Znamená to odstránenie formalít prihlášok

ochranných známok  a ich registrácie len  na nevyhnutný roz-

sah.  Významným  prvkom  je  zabezpečenie rovnakého právneho

štatútu ochranných známok služieb  a štatútu ochranných zná-

mok tovarov. Pre Slovenskú  republiku platí termín dosiahnu-

tia súladu s  Dohovorom o práve ochrannej známky  do 6 rokov

od nadobudnutia platnosti dohovoru.

 

     Prístup k Dohovoru o práve  ochrannej známky a jeho vy-

konávanie nemá vplyv na štátny rozpočet.

 

     Vláda Slovenskej republiky predkladá Národnej rade Slo-

venskej republiky Dohovor o práve ochrannej známky na vyslo-

venie súhlasu.  Po vyslovení súhlasu  ministerstvo hospodár-

stva požiada ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky

o vykonanie príslušných ratifikačných opatrení s tým, že od-

poručí prezidentovi Slovenskej republiky ratifikovať Dohovor

o práve ochrannej  známky. Ratifikačné listiny  budú uložené

u depozitára  Svetovej   organizácie  duševného  vlastníctva

v Ženeve.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu ministrovi.  Prosím spoločného spravodajcu

výborov pána Miroslava Pacolu, aby podal správu o výsledkoch

prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej re-

publiky.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Vážený pán predseda,

 

     dovoľte, aby som prečítal  spoločnú správu všetkých vý-

borov o prerokovaní - dá sa povedať - najjednoduchšieho bez-

konfliktného zákona duševného vlastníctva.

 

     Spoločná  správa Ústavnoprávneho  výboru Národnej  rady

Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  pre pôdohospodárstvo a Za-

hraničného výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky o vý-

sledku  prerokovania návrhu  na vyslovenie  súhlasu Národnej

rady  Slovenskej  republiky  s  Dohovorom  o práve ochrannej

známky.

 

     Návrh  na vyslovenie  súhlasu Národnej  rady Slovenskej

republiky  s  Dohovorom  o  práve  ochrannej známky pridelil

predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnu-

tím číslo  1217 zo dňa  16. októbra 1996  na prerokovanie do

28. novembra 1996 Ústavnoprávnemu  výboru Národnej rady Slo-

venskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky

pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej

rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Zahraničné-

mu výboru Národnej rady  Slovenskej republiky. Zároveň určil

Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre hospodárstvo,

privatizáciu  a  podnikanie  ako  príslušný pripraviť správu

o výsledku prerokovania materiálu v určených výboroch.

 

     Všetky určené výbory prerokovali predložený návrh v le-

hote, vyslovili  s ním súhlas a  rovnako odporúčajú Národnej

rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohovorom o prá-

ve ochrannej známky.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.

 

     Pani poslankyne,  páni poslanci, otváram rozpravu k to-

muto bodu rokovania s  konštatovaním, že som nedostal žiadnu

písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť.

 

     (Nikto.)

 

     Nie, takže  uzatváram rozpravu k tomuto  bodu. Pýtam sa

pána ministra, či sa chce vyjadriť. Zrejme nie.

 

Minister pre správu a privatizáciu

národného majetku SR P. Bisák:

 

     Ďakujem, nie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Tú istú  povinnosť mám aj  voči spravodajcovi. Ani  pán

spoločný spravodajca  sa nechce vyjadriť,  takže môžeme pri-

stúpiť  k hlasovaniu.  Budeme hlasovať  o návrhu  uznesenia,

ktorým  Národná rada  Slovenskej republiky  podľa článku  86

písm. e) Ústavy Slovenskej  republiky vyslovuje súhlas s Do-

hovorom o práve ochrannej známky.

 

     Prosím, páni poslanci,  pani poslankyne, budeme sa pre-

zentovať a hneď hlasovať.

 

Poslanec M. Pacola:

 

     Odporúčam návrh prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán spoločný spravodajca odporúča kladné hlasovanie.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 94 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 90 poslancov.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že sme uvedené uznesenie prijali.

 

     Ďakujem, pán poslanec, aj vám, páni poslanci.

 

     Nasleduje  o s e m n á s t y  bod nášho programu, a to

 

     vládny návrh zákona  Národnej rady Slovenskej republiky

o Fonde na podporu zahraničného obchodu.

 

     Vládny návrh ste dostali ako tlač 524 a spoločnú správu

výborov ako tlač 524a.

 

     Z poverenia  vlády Slovenskej republiky  aj tento návrh

prednesie pán minister Bisák, preto  ho prosím, aby nás obo-

známil s návrhom.

 

Minister pre správu a privatizáciu

národného majetku SR P. Bisák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     zahraničný obchod je jedným  z pilierov slovenskej eko-

nomiky. Výrazne  sa podieľa na tvorbe  hrubého domáceho pro-

duktu i  na príjmoch štátneho rozpočtu  a je hlavným zdrojom

devízových prostriedkov štátu. Preto vláda vo svojom progra-

movom vyhlásení zdôraznila, že  medzi strategické ciele roz-

voja  obchodu a  priemyslu zaraďuje  zvyšovanie konkurencie-

schopnosti  domácich  výrobcov,  zvyšovanie  objemu  exportu

skvalitňovaním  jeho výrobkovej  štruktúry  a  presadzovaním

Slovenska v  obchodno-politickom priestore na  trhoch krajín

vyspelých ekonomík,  osobitne krajín Európskej únie, a najmä

získavaním nových trhov pre slovenských výrobcov a upevňova-

ním ich postavenia na doterajších trhoch.

 

     V  záujme naplnenia  tohto cieľa  sa vláda  v bode  2.1

svojho programového vyhlásenia zaviazala, že bude podporovať

združovanie  prostriedkov štátu  a podnikateľských subjektov

na vytváranie zahraničných obchodných zastúpení, na rozširo-

vanie delegátskej siete, na  budovanie a rozširovanie infor-

mačných databáz v oblasti zahraničného obchodu a na propagá-

ciu slovenských výrobcov a výrobkov v zahraničí.

 

     Jedným z  konkrétnych systémových opatrení  na splnenie

strategických cieľov v oblasti zahraničného obchodu je tento

vládny návrh zákona o Fonde na podporu zahraničného obchodu.

Na príprave  zákona, ktorým sa riadi  Fond na podporu zahra-

ničného obchodu, sa vláda  a zástupcovia Asociácie zamestná-

vateľských zväzov a združení Slovenskej republiky, zástupco-

via bankovej sféry, vedy  a výskumu, Konfederácie odborových

zväzov dohodli už na spoločnom rokovaní v januári 1995 v Šo-

porni. Konkretizáciu úloh z tohto spoločného rokovania vláda

schválila svojím uznesením z 21. marca 1995.

 

     Táto koncepcia zákona, osobitne pokiaľ ide o predpokla-

dy založenia  fondu, tvorbu zdrojov  a použitia prostriedkov

fondu, spôsob  jeho spravovania a  systém hospodárenia, bola

odsúhlasená Asociáciou zamestnávateľských  zväzov a združení

Slovenskej republiky osobným  listom jeho generálneho riadi-

teľa z 29. 5. 1996.  Poznamenávam, že asociácia sa na tvorbe

tohto  zákona  zúčastňovala  od  začiatku  až do predloženia

vládneho návrhu zákona.

 

     Hlavným zámerom navrhovaného  zákona je vytvoriť legis-

latívne podmienky na zabezpečenie zdrojov  financovania čin-

ností zameraných na podporu  zahraničného obchodu, najmä vý-

vozu. Navrhuje  sa zákonom  zriadiť  Fond  na podporu zahra-

ničného obchodu  ako neštátny účelový fond,  ktorý ako práv-

nická  osoba bude  zapísaný v  Obchodnom registri.  Hlavnými

zdrojmi  fondu budú  povinné príspevky  podnikateľov, tuzem-

ských vývozcov a tuzemských dovozcov vo výške 0,1 % z hodno-

ty vývozu  a dovozu. Ďalším zdrojom  fondu bude príspevok zo

štátneho rozpočtu  do fondu ako  právnickej osoby podľa  § 6

ods.  2  zákona  Národnej  rady  Slovenskej  republiky číslo

3/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách.

 

     Účely, na ktoré bude možné použiť prostriedky fondu, sú

v návrhu zákona taxatívne vymedzené v § 7. Prostriedky fondu

budú poskytované najmä na  podporu činnosti inštitúcií zame-

raných na zvýšenie vývozu, ale  aj na podporu dovozu progre-

sívnych technológií, ktoré následne umožnia zlepšiť výrobko-

vú štruktúru a tým aj  exportnú schopnosť a výkonnosť našich

podnikateľov.

 

     Na  zabezpečenie riadneho  hospodárenia s prostriedkami

fondu sa  zákonom zriaďujú orgány fondu,  ktorými sú správna

rada, dozorná  rada a riaditeľ  fondu. Zároveň sa  vymedzujú

ich práva a povinnosti. Zákon upravuje aj hospodárenie fondu

a sankcie za neplnenie  príspevkovej povinnosti podnikateľov

a za neoprávnené používanie prostriedkov fondu.

 

     Vážený pán predseda,

     pani poslankyne, páni poslanci,

 

     navrhujem predložený návrh zákona ako nevyhnutné legis-

latívne opatrenie  na zabezpečenie rozvoja  zahraničného ob-

chodu Slovenskej  republiky a na  zvýšenie konkurencieschop-

nosti našich podnikateľov na  zahraničných trhoch v Národnej

rade Slovenskej republiky schváliť.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán minister.

 

 

     Ako spoločný spravodajca k tomuto bodu programu bol ur-

čený pán poslanec Ducký. Prosím,  pán poslanec, aby ste pre-

čítali správu z prerokovania vo výboroch.

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     uvedený návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky

o Fonde  na  podporu  zahraničného  obchodu  bol prerokovaný

v jednotlivých výboroch a vo Výbore Národnej rady pre hospo-

dárstvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorskom výbore.

 

     Ako príslušný  na skoordinovanie stanovísk  výborov Ná-

rodnej rady  bol rozhodnutím predsedu  Národnej rady Sloven-

skej republiky číslo 1229 z 28. 10. 1996 určený Výbor Národ-

nej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu

a podnikanie  s  tým,  že  predloží skoordinované stanoviská

v spoločnej správe výborov Národnej rade Slovenskej republi-

ky.

 

     Všetky výbory prerokovali tlač 524 v určenej lehote.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a  menu neprijal uznesenie  o výsledku prerokovania

vládneho  návrhu zákona  Národnej rady  Slovenskej republiky

o Fonde  na podporu  zahraničného obchodu,  lebo podľa  § 48

ods.  1 zákona  Slovenskej národnej  rady číslo  44/1989 Zb.

o rokovacom  poriadku Slovenskej  národnej rady  v znení ne-

skorších  predpisov  nevyslovila  s  ním súhlas nadpolovičná

väčšina všetkých členov výboru. Počet členov výboru 17, prí-

tomných 12, za návrh uznesenia hlasovalo 8, proti nehlasoval

nikto, hlasovania sa zdržali 4.

 

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky,

Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre hospodárstvo,

privatizáciu  a podnikanie,  Výbor Národnej  rady Slovenskej

republiky pre  pôdohospodárstvo a Zahraničný  výbor Národnej

rady Slovenskej republiky vyslovili súhlas s vládnym návrhom

zákona Národnej rady Slovenskej republiky a Fonde na podporu

zahraničného obchodu  a odporúčajú ho  Národnej rade Sloven-

skej  republiky schváliť  so zmenami  a doplnkami.  Máte ich

pred sebou očíslované od 1 po 18. Odporúčam tieto pripomien-

ky prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán  poslanec. Prosím, aby  ste zaujali miesto

určené pre spoločného spravodajcu.

 

     Otváram rozpravu  k tomuto bodu  programu s tým,  že do

rozpravy som  zatiaľ dostal jednu písomnú  prihlášku od pána

poslanca Černáka. Prosím pána poslanca, aby vystúpil.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     kolegyne a kolegovia,

 

     skôr ako  poviem pár slov  k zákonu, dovoľte  mi na za-

čiatku povedať dve pripomienky. Trošku ma mrzí, že tento ma-

teriál  nepredkladá pán  minister Česnek,  pretože zrejme by

vedel zaujať stanovisko k  pozmeňujúcim návrhom, ktoré budem

predkladať a ktoré majú záujem zlepšiť tento prepotrebný zá-

kon.

 

     Druhá pripomienka  je, že Fond  na podporu zahraničného

obchodu,  resp. jeho  legislatívna úprava  je pre  Slovensko

potrebná  a myslím  si, že  už dávno  mala byť. Demokratická

únia podporí tento návrh, ale prosil by som vás, aby ste vy-

počuli naše pripomienky, pretože majú snahu zákon zlepšiť.

 

     Viete, keď tento zákon posudzujem z hľadiska odborného,

jeho konečná úprava, ktorá sa dostáva na rokovanie parlamen-

tu, nesie  typické rysy zákonných  noriem, ktoré v  snemovni

prijímame.  Je  tak  trošku  urobená  izolovane  a z pohľadu

ústredného  orgánu štátnej  správy absentuje  tam stanovisko

podnikateľskej sféry, resp. je  redukované len na stanovisko

Asociácie  zamestnávateľských zväzov  a združení  Slovenskej

republiky, nie sú tam stanoviská  tých, ktorých sa bude tiež

dotýkať, či  už Slovenskej obchodnej  a priemyselnej komory,

Slovenskej poľnohospodárskej  komory, ale v  konečnom efekte

aj živnostníkov.  Pôvodne som sa  pohrával s myšlienkou  dať

dolnú hranicu obratu, od ktorej by sa odvádzali príspevky do

fondu, že by sa to teda netýkalo tých najmenších exportérov,

importérov, ktorí  dovezú nejakú mrkvu alebo  neviem čo. Ale

v konečnom efekte zákon by mal  platiť pre všetkých, lebo je

zrejmé, že by sa mohol obchádzať  a že by sa potom veľké do-

vozy rozdrobili na  menšie, a preto by mal  byť trošku libe-

rálnejší aj vo  vzťahu k tým subjektom, ktoré  nie sú v Aso-

ciácii zamestnávateľských zväzov a združení.

 

     Ale viac ma mrzí to, že táto právna norma nie je prepo-

jená na právnu normu, ktorú máme predloženú, ktorej návrh už

máme v laviciach  - zákon o Eximbanke. Myslím  si, že zdroje

fondu by mali byť spravované Eximbankou, to sa ešte dá upra-

viť, ak bude zákon o Eximbanke prijatý, ale v žiadnom prípa-

de by sa postavenie tejto banky nemalo dotýkať úrovne Národ-

nej banky a tieto normy by mali byť lepšie spolu previazané.

 

     Viete, máme  v laviciach štatistické  údaje o ekonomike

za tri štvrťroky, a ak  si spravíte aproximáciu na rok 1996,

je zrejmé, že Fond  zahraničného obchodu bude obhospodarovať

približne jednu miliardu korún. Asi  600 mil. Sk budú tvoriť

príspevky, 250 mil. na budúci rok sme odsúhlasili v rozpočte

plus ešte ďalšie prostriedky. Nie je  to malá suma. To už je

suma, ktorá  tento fond rýchlo postaví  na úroveň rozhodujú-

cich fondov v Slovenskej republike, a mali by sme teda veľmi

pozorne sledovať, aby účel, ktorý zákonodarca má, bol splne-

ný.

 

     Osobne budem  predkladať pozmeňujúci návrh,  pri ktorom

vás prosím, aby ste mali uši a oči otvorené. V § 8 ods. 1 sa

hneď v úvode hovorí, že na podporu z fondu nie je právny ná-

rok.  V  rozvinutých  ekonomikách  dosiahli výrazné výsledky

predovšetkým v malom a strednom podnikaní tým, že v právnych

normách,  ktoré prijímali,  práve zakotvovali  právny nárok.

Kritériá boli  stanovené tak, že boli  veľmi prísne sledova-

teľné, ale kto splnil právny nárok, mal nárok na podporu.

 

     Eliminácia akéhokoľvek lobbizmu,  korupcie, známostí a,

povedzme otvorene, aj politického  pôsobenia, je veľmi moti-

vujúca pre rozvoj malého a stredného podnikania. Preto budem

odporúčať tento paragraf, ktorý hovorí  o tom, že na podporu

nie je zákonný nárok, vypustiť. Neformuloval som nejaké nové

znenie, ktoré by hovorilo, za  akých predpokladov a za akých

podmienok je právny nárok, ale už oslabenie toho, myslím si,

bude pôsobiť  stimulujúco na slovenský export  a na podnika-

teľské subjekty.

 

     Posledná pripomienka, kým  budem formulovať pozmeňujúce

návrhy, je  taká trošku zvláštna  štruktúra prepojenia medzi

dozornou radou a správnou radou. Jednotlivé organizácie budú

vymenúvať svojich členov do správnej rady, správna rada roz-

hoduje, dozorná  rada kontroluje, ale dozorná  rada o svojej

činnosti podáva správu správnej rade.  To znamená, že tam je

ten kruh zacyklovaný, tam nie je akceptovaná alebo modelova-

  žiadna z  existujúcich podnikateľských  prepojení. Budem

odporúčať, aby  správy, ktoré dozorná  rada podáva, podávala

aj štatutárnym zástupcom organizácií, ktoré týchto zástupcov

vyslali,  aby tam  bolo určité  tieňové valné  zhromaždenie,

ktoré  budú  tvoriť  zástupcovia  organizácií, ktoré svojich

zástupcov delegovali.

 

     No a budem navrhovať ešte jeden pozmeňujúci návrh. Veľa

sa v tejto snemovni hovorilo  o zmene sídla patentového úra-

du, ktorý bol presťahovaný z Bratislavy do Banskej Bystrice.

Už som vám hovoril a znovu opakujem, že pôvodne som sa aj ja

pokúšal patentový  úrad dať do Banskej  Bystrice ako novovy-

tvorený úrad.  Vtedy to nebolo  akceptované a neskôr,  o tri

roky, tá  zmena bola príliš  drahá a neprospela  tomu úradu.

Ale som za decentralizáciu orgánov, a preto si myslím, že aj

Fond zahraničného obchodu by mohol sedieť vo Zvolene, alter-

natívne v  Banskej Bystrici, je to  v strede Slovenska, budú

mať všetci blízko  a správna rada môže tam  bez problémov vo

svojej perióde zasadať a riaditeľ cestovať po ústredných or-

gánoch štátnej správy. Takže, prosím, v tomto nezvažujte, že

je to nejaký lobbizmus v prospech Zvolena. Jednoducho v tak-

tike decentralizácie ústredných  orgánov štátnej správy, or-

gánov štátnej  správy a inštitúcií, ktorá  je blízka vládnej

koalícii, treba  pokračovať. Čo je výhodné  mať na východnom

Slovensku, treba  dať do Košíc,  to, čo je  pre všetkých, by

malo  byť  prístupné,  z  hľadiska  logiky  by  mohlo sídliť

v stredoslovenskom kraji.

 

     Takže po tomto  úvode mi dovoľte, dámy a  páni, aby som

predniesol sériu pozmeňujúcich návrhov.

 

     Prvý pozmeňujúci návrh je, aby v § 1 ods. 2 slovo "Bra-

tislava" bolo zmenené na slovo "Zvolen".

 

     Druhý pozmeňujúci návrh, aby v § 2 ods. 2 písm. a) slo-

vo "štyroch" bolo zmenené na  slovo "dvoch" a aby sa doplnil

text: "jedného  člena vymenúva a  odvoláva Slovenská priemy-

selná a obchodná komora a  jedného člena vymenúva a odvoláva

Slovenská poľnohospodárska komora".

 

     Tretí pozmeňujúci návrh  - v § 2 ods.  2 písm. b) slová

"dvoch  členov" nahradiť  slovami "jedného  člena" a doplniť

text "a jedného člena z Národnej agentúry pre podporu malého

a stredného podnikania".

 

     Štvrtý pozmeňujúci návrh  - v § 4 ods.  6 písmeno d) po

slovách "rade" doplniť text "a organizáciám, ktoré v nej ma-

jú svojich zástupcov".

 

     Piaty pozmeňujúci návrh  - v § 6 ods.  2 číslo "30" na-

hradiť číslom "90".

 

     Šiesty pozmeňujúci návrh - v §  7 ods. 1 písm. h) dopl-

niť text "a  delegatúr slovenských podnikateľských subjektov

v zahraničí".

 

     Siedmy pozmeňujúci návrh - v § 8 odsek 1 vypustiť.

 

     Dámy a páni, väčšinu  svojich pozmeňujúcich návrhov som

  komentoval, dovoľte  mi teda  ešte komentovať  podľa mňa

lepšiu štruktúru  správnej rady. Dvaja  členovia z Asociácie

zamestnávateľských zväzov  a združení, jeden  z Priemyselnej

a jeden z Poľnohospodárskej komory. Myslím, že to má vnútor-

nú logiku. Pôvodne som veľa špekuloval, či by v správnej ra-

de mal byť zástupca  ministerstva zahraničných vecí, pretože

to naďalej  bude prehlbovať koncepčný  a kompetenčný rozpor,

spor  medzi ministerstvom  zahraničných vecí a ministerstvom

hospodárstva. Ja si myslím, že  za zahraničný obchod by malo

byť v plnej miere  zodpovedné ministerstvo hospodárstva, ale

odporúčam, aby tam tí  traja zástupcovia ministerstiev osta-

li, a keďže nie je nejaký jednoliaty reprezentant živnosten-

skej sféry,  neexistuje zatiaľ živnostenská  komora, aby ma-

lých a stredných podnikateľov zastupoval zástupca z Národnej

agentúry pre  podporu malého a  stredného podnikania. Takáto

vyvážená správna  rada má väčší  predpoklad kryť celú  šírku

dovozcov a exportérov.

 

     Tridsať dní, a kalkulovať s tým, že ešte  nie je celkom

jasné v colnom konaní, z  ktorej cifry sa vlastne bude 0,1 %

počítať - je  veľmi bežné, že pri exporte  aj pri importe sa

dohodujú iné platobné podmienky  ako v bežnom platobnom sty-

ku. Sú vcelku bežné až 180-dňové, ale 90-dňové sú priemerné,

a preto,  aby  nevznikla  kolízia  medzi  potrebou prekrývať

a brať si  úver na odvod do  fondu, odporúčam nahradiť číslo

30 číslom 90.

 

     No, a považujem za výraznú slabinu  zákona a myslím, že

v koncepcii a v ďalších  materiáloch,  ktoré  bude minister-

stvo hospodárstva v tejto  oblasti predkladať, urobí konečne

jednoznačnú koncepciu  a taktiku zahraničného  obchodu. Nie-

ktoré podniky išli svojou cestou  a na svoje vlastné náklady

majú delegatúry v zahraničí. Sú to podniky, ktoré veľa dová-

žajú alebo vyvážajú, a teraz si predstavte, že budú odvádzať

sumy, ktoré budú tvoriť niekoľko  miliónov, a v prípade veľ-

kých importérov a exportérov  hutníkov až desiatok miliónov,

a pritom si  budú musieť na vlastné  náklady držať vlastných

delegátov, pretože už to majú  zabehnuté. Bolo by teda dobré

a odporúčal som, aby  sa z fondu dala kryť  časť nákladov aj

týchto podnikových delegatúr.

 

     Hovorí sa o  tom, že fond bude odvolávať a vymenúvať zá-

stupcov, ktorí budú pôsobiť  na ekonomických oddeleniach za-

hraničných misií. Zatiaľ nie je  to celkom ešte upravené, či

tie misie  budú stále pod našimi  ambasádami, či niekde budú

aj  samostatné, či  budú prepojené  na podnikové delegatúry.

V koncepcii  to  bude  potrebné  riešiť.  Preto  si nechajme

dvierka otvorené, aby z tohto fondu, ktorý skutočne bude mať

dostatok zdrojov, bolo možné spolupodieľať sa na financovaní

siete veľkých exportérov a  importérov, pretože tá je zabeh-

nutá a dobre funguje.

 

 

     Myslím, že to je všetko. Ešte znovu požiadam predovšet-

kým pána spravodajcu, pretože  pán minister vlastne zastupu-

je, aby zvážil tieto pripomienky, mohli by pomôcť tomuto zá-

konu,  ktorý slovenská  ekonomika potrebuje  a podnikateľské

subjekty očakávajú.

 

     Ďakujem za vašu pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďalej sa do rozpravy ešte prihlásil pán poslanec Fogaš.

Medzitým s faktickou poznámkou pán poslanec Lysák.

 

Poslanec L. Lysák:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     chcel by som oceniť, že konečne dostávame veľmi potreb-

ný návrh  zákona o zriadení  fondu, ktorý je  veľmi dôležitý

preto, aby sme pokračovali  alebo prehĺbili reštrukturalizá-

ciu ekonomiky a hlavne podporili proexportné výrobné progra-

my, a teda aj  zabezpečovali vyššiu zamestnanosť. Chcem oce-

niť prepracovanosť tohto zákona, či už ide o tvorbu zdrojov,

spôsoby  ich  prideľovania,  sankcie,  činnosť sekretariátu,

zloženie orgánov. Myslím si, že tak ako sú navrhnuté, v pod-

state možno s nimi súhlasiť.

 

     Som  rád, že  aj pán  kolega Černák  súhlasil s tým, že

práve v tejto oblasti  účasť pracovníkov ministerstva zahra-

ničných vecí je veľmi potrebná.  Sú to ľudia spravidla dobre

poznajúci  regióny,  oblasti,  teritóriá,  a  preto je veľmi

správne, aby sme ich tam ponechali.

 

     Pokiaľ  ide o  pripomienku k  tomu, či  je alebo má byť

právny nárok na poskytnutie prostriedkov z fondu, vážení, ja

si myslím, že tí, ktorí  sme prešli hospodárskou praxou, bu-

deme súhlasiť s tým, že práve kvôli tomu, aby sme nepodpori-

li "ľudovú tvorivosť", ako sa hovorí, pri vytváraní nárokov,

že je to celkom správne a logické. Nakoniec aj kolega, ktorý

toto svojím spôsobom dával na úvahu, nedefinoval jednoznačne

nárok na jeho zmenu.

 

     Chcel by som sa však vrátiť k otázke splácania do trid-

siatich dní. Odporúčam, vážení, najmä ak môžem poprosiť spo-

ločného spravodajcu, a teda prosil  by som aj vás, kolegyne,

kolegovia, aby sme podporili vzhľadom  na bežnú prax 60 dní,

nie 90 ani 30. Odporúčam, aby sme prijali lehotu 60 dní.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Toto dávate ako pozmeňujúci návrh? Treba to dať písomne

pánu spravodajcovi.

 

     Pán poslanec Baránik.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Ďakujem pekne, pán predseda.

 

     Mám len na pána poslanca  Černáka otázku, či mesto Zvo-

len má vytvorené predpoklady nato, aby tam mohol sídliť Fond

na podporu zahraničného obchodu. To je všetko.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Predseda výboru pán Hofbauer.

 

 

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Domnievam sa,  že by už bolo  načase prestať lamentovať

nad presťahovaním patentového úradu  z Bratislavy do Banskej

Bystrice. Na osvieženie pamäti  by som pripomenul len toľko,

že  Bratislava nenašla  dva roky  existencie tohto  úradu na

pôde hlavného mesta priestory  predovšetkým pre depozity ar-

chívu, ktorý bol skladovaný dva roky v hangároch letiska Mi-

lana Rastislava Štefánika. Takže je najvyšší čas, že sa ten-

to  úrad  dostal  do  Banskej  Bystrice.  Tam je jeho archív

dôstojným spôsobom využívaný tak, ako  sa na tento úrad pat-

rí.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Fogaš, nech sa páči.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     dovoľte mi tiež povedať niekoľko poznámok k novonavrho-

vanému zákonu.  Možno to budú poznámky,  ktoré nebudú celkom

zastávať názor vyslovený krátko predo mnou. Totiž nemyslím si,

že  tento zákon  v podobe,  v akej  je predkladaný, je práve

dobrým riešením  podpory zahraničného obchodu.  Povinný prí-

spevok podnikateľov do tohto  fondu je totiž nepriamo zvýše-

ním odvodovej povinnosti podnikateľov  štátu. A ak zoberieme

do rúk návrh  zákona, ktorý máme na stole,  týkajúci sa tzv.

Eximbanky,  tam sa  predpokladá ďalší  odvod 0,05  % na fond

Eximbanky, a máme tu navyše možnú  účasť v Obchodnej a prie-

myselnej komore, hneď zistíme, že  ide o širší komplex prob-

lémov, ktoré  bolo treba riešiť,  podľa mojej mienky,  naraz

a v jednom zákone.

 

     Navyše si myslím, že štátny rozpočet by si mal vytvoriť

zdroje na podporu exportu vyčlenením určitej sumy z daní od-

vedených podnikateľskými subjektmi štátu,  a nie uložiť pod-

nikateľským subjektom štátu ďalšiu odvodovú povinnosť.

 

     Myslím si,  že prijatie uvedeného  zákona v navrhovanej

forme treba považovať i za  istý zásah do vlastníckych vzťa-

hov, čo  by mohlo byť v  rozpore s článkom 20  ústavy, najmä

odsekom 3,  v ktorom sa hovorí,  že vlastníctvo nemožno zne-

užiť na  ujmu iných práv. Totiž  z dôvodovej správy vyplýva,

že zriaďovateľom tohto fondu je Asociácia zamestnávateľských

zväzov a združení, ale treba povedať, že ide o združenie ma-

jetku, a  nie združenie osôb.  Tak to tiež  možno vyčítať zo

zdôvodnenia tohto zákona. Asociácia však zďaleka nezastupuje

všetky podnikateľské fyzické osoby, ktoré sú združené v jed-

notlivých  zväzoch, čiže  ich nezastupuje  a z  ústavy alebo

z inej právnej  normy im ani nevyplýva  povinnosť vstúpiť do

Asociácie  zamestnávateľských  zväzov  a  združení alebo jej

niektorého zväzu, nakoľko asociácia  je svojou podstatou ob-

čianske združenie.  A tu je rozpor  s Ústavou Slovenskej re-

publiky.

 

     V  takomto  prípade,  keďže  nejde  o  štátny fond, ale

o združovanie majetku, podľa mojej mienky nemožno týmto sub-

jektom z titulu zákona uložiť ani odvádzanie prostriedkov do

fondu, pretože občania a  fyzické osoby či podnikatelia majú

z ústavy voľné  právo narábať so svojím  majetkom a nikto im

nemôže prikázať, aby svoje prostriedky združovali. Aj v prí-

pade členov organizovaných vo zväzoch združených v Asociácii

zamestnávateľských zväzov  a združení je  táto otázka dobro-

voľnosti a  stanov týchto zväzov.  Tento zákon teda  nemožno

uplatniť  plošne a  podľa  mňa  ani nemožno  tak jednoznačne

ukladať povinnosť prispievať do fondu. Iné by bolo, keby sme

vytvorili podmienky na dobrovoľné prispievanie do fondu. Na-

vyše povinný príspevok do fondu je fakticky znížením majetku

spoločnosti napriek tomu, že táto spoločnosť si svoju daňovú

povinnosť voči štátu plní.

 

     Ďalším  rozporom podľa  mojej mienky  je použitie  pro-

striedkov,  na ktorých  rozdeľovanie prispievatelia fakticky

nemajú žiadny  vplyv. Niet záruky, že  ak istý podnik zahra-

ničného obchodu prispeje do tohto fondu, alebo podnik, ktorý

obchoduje so zahraničím či robí vývozy alebo dovozy, prispe-

je do tohto fondu, bude jeho aktivita podporovaná.

 

     Navyše si myslím, že zákon  nie je domyslený ani z hľa-

diska  praktického uplatnenia.  Výber poplatku  tak, ako  je

uvedené v zákone, alebo odvodu, aby som sa presnejšie vyjad-

ril, tak ako je uvedený  v zákone, je prakticky ťažko reali-

zovateľný s ohľadom na  množstvo položiek, ktoré prechádzajú

dovozným a vývozným colným režimom. Podľa mňa to nerieši ani

bod 12 spoločnej správy, mám na  mysli bod 12, ktorý sa týka

§ 6.  A navyše  si myslím,  že tento  bod 12, tento doplnok,

ktorý je  uvedený v spoločnej  správe, je v  rozpore s pred-

chádzajúcimi odsekmi  § 6. Totiž  zákon ustanovuje povinnosť

tuzemským vývozcom a tuzemským dovozcom uhradiť príspevok do

fondu na jeho bankový účet pri vývoze a pri prepustení tova-

ru  do režimu  voľného obchodu.  Zaplatenie tohto  povinného

príspevku je  vývozca alebo dovozca  povinný preukázať fondu

do 30 dní, a to úradne overenými kópiami dokladu o zaplatení

príspevku, to znamená poštová  poukážka alebo príkaz na pre-

vod z účtu a rozhodnutia  colného orgánu o prepustení tovaru

do navrhovaného režimu. Ale § 6 ods. 4 tak, ako sa navrhuje,

hovorí o tom, že údaje, ktoré boli podkladom pre výpočet po-

vinného príspevku, podľa odseku 2 majú poskytovať za odplatu

colné orgány na základe dohody uzavretej medzi fondom a Col-

ným riaditeľstvom Slovenskej republiky.

 

     Pýtam sa, načo je potrebné práve takéto riešenie, podľa

ktorého fond bude platiť colným orgánom za to, že mu poskyt-

nú určité informácie, pričom v  odseku 2 § 6 ukladáme priamo

dovozcom či vývozcom, aby sami preukazovali dokonca overený-

mi dokladmi podklady na výpočet tohto odvodu. Treba tiež ve-

dieť, že pri stanovení základu na vymeriavanie cla je smero-

dajná  výška ceny,  pričom frankocena - slovenská hranica je

zvýšená o PON v zahraničí.

 

     Pokiaľ ide o ďalšie ustanovenia, nie je jednoznačne de-

finovaná hodnota  tovaru pri dovoze  a vývoze, ktorá  má byť

základom na  výpočet povinného príspevku do fondu, a tým nie

je jasné,  či súčasťou hodnoty  tovaru sú i  rôzne prirážky,

ako napríklad DPH, clo  a podobne. Samotná evidencia požado-

vaných dokladov o zaplatení by si vyžadovala aparát, ktorého

náklady by určite dosahovali  výšku očakávaných príjmov. Veď

musíme si  uvedomiť, že tento byrokratický  aparát časť prí-

spevkov do fondu vlastne spotrebuje. Myslím si, že aplikácia

zákona v praxi si vyžiada byrokraciu, ktorá bude pôsobiť na-

koniec protiexportne, nie proexportne. Treba si tiež položiť

otázku, ako sa budú na zákon  pozerať firmy, ktoré u nás in-

vestujú, ak  zaťažíme ich nákladovú časť  na strane vývoznej

i dovoznej  a  zákon  bude  pôsobiť demotivačne, samozrejme,

predovšetkým pre investorov.

 

     Myslím  si teda,  že zákon  nie je  komplexne domyslený

v nadväznosti na  ostatné právne predpisy,  ktoré sú u  nás,

a preto ho neodporúčam schváliť.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne pánu poslancovi  Fogašovi. Medzitým sa do

rozpravy prihlásil ešte pán poslanec Magvaši.

 

Poslanec P. Magvaši:

 

     Vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

     vážený pán predseda,

     vážený pán minister a pani ministerka,

 

     nechcel by som opakovať to, čo povedal môj kolega Ľubo-

mír Fogaš, ale chcel by som povedať, že Strana demokratickej

ľavice má skutočne eminentný záujem o to, aby slovenské pod-

niky boli  proexportne orientované, ale myslíme  si, že pro-

blém dnešnej  pasívnej bilancie nie  je problémom konjunktu-

rálnym, ale problémom štrukturálnym a, žiaľ, takýmto návrhom

zákona, ktorý zakladá nový  fond korupcie, asi ho nevyrieši-

me.

 

     Nebudem  sa teda  dotýkať toho,  čo povedal  Fogaš, ale

chcel by som  povedať, že všade vo svete  sa podpora exportu

rieši dvoma cestami, a  to jednak cestou zabezpečenia infor-

mácií pre podnikateľskú sféru o  nás, o teritóriu a konjunk-

turálnych prehľadoch.  To zabezpečuje v podstate  štát. A po

druhé, že sa zabezpečuje  poradenstvo a vzdelávanie podnika-

teľskej sféry na pôsobenie v zahraničí.

 

     Ak by  tento zákon mal aspoň  trochu dospieť do nejakej

roviny, ktorá  by mohla byť lepšie  aplikovaná v podnikateľ-

skej sfére, odporúčam, aby v §  3 ods. 2 písm. a), ktorý ho-

vorí o tom,  ako sa tvorí správna rada,  sa vypustilo znenie

"štyroch  členov  vymenúva  a  odvoláva"  a nahradilo znením

"dvoch členov  vymenúva a odvoláva  Asociácia zamestnávateľ-

ských zväzov a združení  Slovenskej republiky, jedného člena

Slovenská obchodná a priemyselná  komora a jedného Slovenská

poľnohospodárska a potravinárska komora".

 

 

     Ďalej  v §  4 ods.  2, ktorý  sa dotýka  dozornej rady,

uviesť: "Dozorná  rada má 5 členov,  z ktorých jedného člena

vymenúva  a  odvoláva  Asociácia  zamestnávateľských  zväzov

a združení Slovenskej republiky,  jedného Slovenská obchodná

a priemyselná  komora,  jedného  Slovenská  poľnohospodárska

a potravinárska  komora  a  jedného  člena minister financií

Slovenskej republiky."

 

     Ďalej v  § 6 ods. 2  v treťom riadku za  slovo "vývozu"

vsunúť doplnok "bez príplatkov cla  a dane z pridanej hodno-

ty" a vo  štvrtom riadku za slovo "dovoz"  doplnok "bez prí-

platkov cla a dane z pridanej hodnoty".

 

     Ďalej odporúčam  vytvoriť štvrtý odsek,  ktorý by znel:

"Štát  poskytuje  rovnomerne  štvrťročne  vždy  na  začiatku

štvrťroku svoj príspevok do fondu."

 

     Ďalej v § 7 ods. d) v druhom riadku vypustiť slovo "po-

dobných aktivít". Proste treba jasne definovať aktivity. Ak-

tivity sú len jedny, a nie podobné.

 

     Ďalej v odseku e)  vypustiť slovo "progresívnych" a po-

nechať len "technológií", lebo  definícia, čo je progresívna

technológia, môže  zvádzať k tomu,  aby sme na  základe toho

jednoduchšie vedeli určiť prostriedky z tohto fondu.

 

     Ďalej v odseku 2 tohto  paragrafu, ktorý uvádza, že ob-

jem peňažných prostriedkov fondu  použitých na účely uvedené

v odseku 1 písm. a) až g)  tvorí najmenej 70 % celkového ob-

jemu  použitých  prostriedkov  v  príslušnom roku, odporúčam

zmeniť na 80 %.

 

     Ďalej odporúčam vypustiť v tomto paragrafe odsek 4.

 

     V § 8 v odseku 3 písm. e) vypustiť tento odsek. Tým od-

sek f) bude odsekom e). V  tomto paragrafe v odseku 5, ktorý

stanovuje, že správna rada  rozhodne o žiadosti o poskytnutí

prostriedkov z  fondu do 60 dní  odo dňa doručenia žiadosti,

zmeniť  na 30  dní, pretože  export sa  uskutočňuje vo veľmi

krátkych časových okamihoch a mať  dva mesiace na to, aby sa

rozhodlo o tom,  že sa podporí takýto export,  je z hľadiska

reálneho času v živote príliš dlhý termín.

 

     Ďalej  9 odsek 2, ktorý  hovorí  o tom, že s prostried-

kami fondu  možno pracovať len vo väzbe ako zo štátneho roz-

počtu, odporúčam vypustiť. Takisto  odporúčam v odseku 8 od-

kaz na zákon o bankách,  to znamená odkaz 10) vypustiť, pre-

tože sa tým určuje, že vedenie  účtu tohto fondu je v Národ-

nej  banke Slovenska,  a my  odporúčame, aby  sa takýto účet

viedol v komerčných bankách.

 

     V § 10 písmeno a) odporúčam vypustiť.

 

     Tieto návrhy  som predniesol  v pléne  preto, že na za-

sadnutí výboru, žiaľ, nebol čas,  aby sme sa s týmito mojimi

pripomienkami seriózne  zaoberali, i keď bola  podpora aj zo

strany koaličných poslancov  niektoré tieto návrhy uplatniť.

Prepáčte, že som vás teda zdržal.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Magvašimu.

 

     Páni poslankyne, páni  poslanci, nemám žiadnu prihlášku

do  rozpravy. Konštatujem,  že sa  ani nikto  nehlási, preto

končím rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa pána minis-

tra Bisáka, či sa chce k rozprave vyjadriť?

 

 

 

Minister pre správu a privatizáciu

národného majetku SR P. Bisák:

 

     Nie.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán minister sa nechce  vyjadriť. Pýtam sa pána spoloč-

ného spravodajcu, či sa chce  vyjadriť k rozprave. Áno, nech

sa páči.

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Vážené dámy a páni,

 

     dovoľte mi  zaujať stanovisko k  niektorým pripomienkam

vzhľadom na moju nedávnu trojjedinosť, pretože tento fond sa

netvoril v  poslednom období, ale má  svoju genézu. Dovoľte,

aby som to priblížil.

 

     Myšlienka vzniku tohto fondu vznikla na tzv. veľkej so-

lidarite, pretože vláda bola pod neustálou kritikou podnika-

teľských subjektov, hlavne malých a stredných  podnikateľov,

pre nedostatočnú  podporu exportu. Súhlasím   s pánom Magva-

šim, že podpora  zo strany štátu by mala  byť cez informácie

o danom teritóriu, na ktorom  chceme pôsobiť, alebo informá-

cie o  Slovensku pre daných podnikateľov  z iného teritória,

ak chcú pôsobiť na území alebo na slovenskom trhu.

 

     Samozrejme, štátny rozpočet má  svoju podobu a sami sme

videli pred  pár desiatkami hodín,  ako sa ťažko  schvaľuje,

lebo nápor na  výdavkovú časť je obrovský. Z  toho dôvodu po

roku 1995 na jar vznikla  veľká solidarita, keď veľkí vývoz-

covia a dovozcovia, teda pán poslanec Černák, práve tí, kto-

rí nepotrebujú takéto služby,  lebo si ich zabezpečujú sami,

majú svoje zastúpenia, či už, ja neviem, Košice, Žiar, Slov-

naft alebo Šaľa, majú svoje  zastúpenie vonku a hravo si ich

platia pri tých veľkých objemoch vývozov a dovozov, súhlasi-

li s tým, že malí a strední podnikatelia, hlavne novovznika-

júci, nemôžu si zabezpečovať vo vlastnej réžii tieto služby,

teda získavanie  informácií, vysielanie ľudí  von, obchodné,

dopravné, právne  oddelenia na týchto úsekoch,  tá agenda je

mimoriadne zložitá a náročná, že  súhlasia s tým, aby sa od-

štiepilo z inkasa dovozných a vývozných faktúr 0,1 % a služ-

by  nebudú pre  nich, ale  budú pre  tých malých a stredných

podnikateľov.  Preto sme  to nazvali  veľkou solidaritou. Tí

nemajú a ani v podstate nebudú mať nároky na čerpanie z toh-

to fondu v  podobe toho, ako hovorí zákon,  čo je jeho nápl-

ňou.

 

     Samozrejme, podnikatelia pritvrdili  voči vláde a pove-

dali, že  keď to teda musí  byť takto, pretože štát  nemá na

to,  aby to  bolo riešené  v rozpočte,  koľko dáme my, toľko

daj, milý  štát, aj ty.  Samozrejme, genéza problémov  okolo

zahraničného obchodu je odvtedy, ako sa neúplne delimitovala

zahraničnoobchodná  činnosť ministerstva  zahraničných vecí,

keď sa na ministerstvo  hospodárstva delimitovali len povin-

nosti a kompetencie, peniaze a aj mzdové prostriedky zostali

na ministerstve zahraničných vecí.

 

     Vzhľadom  na  to,  že  ministerstvo  financií  nevidelo

priestor v roku  1995 na realizovanie fondu, a  to i napriek

tomu,  že minister  hospodárstva bol  pod sústavnou kritikou

zamestnávateľov a podnikateľov, pristúpili sme ku kompromisu

a povedali sme,  že účasť štátu  bude mať dve  časti. Jednou

budú  prostriedky, ktoré  ministerstvo zahraničných  vecí už

dnes vynakladá alebo vlani vynakladalo na zahraničnoobchodnú

činnosť v podobe nákladov  na obchodné ekonomické oddelenia,

to zarátame ako účasť štátu, a rozdiel do sumy rovnajúcej sa

sume, ktorá vznikne štiepením  inkasa z exportných a import-

ných faktúr,  bude mať štátny rozpočet  vo svojej príslušnej

kapitole. Na  osvieženie pamäti, počítame s  tým, že keď sme

zobrali rok  1995 za základ výpočtu,  obrat zahraničného ob-

chodu je  cez 500 miliárd,  jedno promile by  malo byť okolo

500  miliónov, pán  minister financií  Kozlík v  rozpočte má

250 miliónov  rezervované na príspevok  do fondu na  podporu

exportu  a rozdiel  mal byť  onen vecný  vklad, ktorý  už má

v rozpočte ministerstvo zahraničných vecí.

 

     Kvantifikácia však hovorí, že ministerstvo zahraničných

vecí  vynaložilo na  tieto činnosti  len 59  miliónov korún.

Stav je  neudržateľný, pretože len pre  informáciu vám môžem

povedať, že napríklad v Maďarsku  je 12 alebo 13 diplomatov,

1 obchodník,  ktorý má  funkciu obchodno-ekonomického  radcu

bez sekretárky,  faxy píše rukou a  chodí si pýtať povolenie

od  veľvyslanca. Samozrejme,  podnikatelia povedali,  keď to

takto pôjde  ďalej, my si  to budeme sami  platiť a vylúčime

z tejto hry štát.

 

     Hovorím to  preto, aby ste  pochopili, z akej  podstaty

myšlienkového procesu  vznikol nápad riešiť  to týmto spôso-

bom, s ohraničením  jedného roku s tým, že  sa to vyhodnotí,

a keď štát  bude mať v rozpočte  dostatok peňazí, môže tieto

veci  kryť  systémovo  z  rozpočtu.  Samozrejme, nepočíta sa

s tým, že by  bola delegátska sieť v tej  podobe, ako sme ju

poznali z praxe  do roku 1989, že tam  boli delegáti za jed-

notlivé firmy, pretože to už Viedenská konvencia o zahranič-

nej službe neumožňuje. Čiže týmto zákonom alebo vznikom fon-

du sa rieši  viacero vecí. Povedal by som,  že konečne to je

tu, a dúfam, že finálna podoba na základe odsúhlasenia tohto

zákona pri najbližších rozpočtoch  možno už bude nejakou su-

mou zamontovaná do normálneho  rozpočtu a príjmová časť roz-

počtu nadobudne taký rozmer, že  to bude umožnené takto rie-

šiť.

 

     Navrhované  zmeny  pána  poslanca  Černáka odporučím en

bloc neprijať s tým, že  nevidím dôvod presunu fondu do Zvo-

lena, pretože, dá sa povedať, že riadiacim orgánom fondu bu-

de  Rada vlády  pre podporu  exportu, tá  je na ministerstve

hospodárstva, má veľkú štruktúru, veľkú  v tej podobe, že sú

tam  zastúpené všetky  podnikateľské subjekty,  teda sú  tam

i predstavitelia zamestnávateľov, malých a stredných, sú tam

aj zástupcovia  Obchodnej komory, sú  tam zástupcovia Poľno-

hospodárskej a potravinárskej komory, a preto nevidíme dôvod

rozširovať radu  fondu menovite o  týchto zástupcov, pretože

jednak tí, ktorí sú za zamestnávateľov, sú aj v orgánoch ko-

mory a tam  to zastúpenie bude. Nechceme robiť  z toho veľký

orgán.

 

     To isté platí a také isté stanovisko zaujmem aj k návr-

hom pána  poslanca Magvašiho, pokiaľ ide  o zmeny, o ktorých

hovoril.

 

     Pán poslanec Fogaš hovoril o tom,  že u neho sú to viac

pripomienky. Som prekvapený, že nebude hlasovať za tento zá-

kon, pretože  tým zaujíma stanovisko,  že podpora, ktorá  sa

organizuje  pre malých  a stredných  podnikateľov, pre novo-

vznikajúci stav, ktorý bude z toho čerpať, je podľa jeho ná-

zoru asi  v takejto podobe, aby  som nekrivdil, zbytočná. Ja

si  to nemyslím,  a preto  je tento  môj názor a odporúčanie

poslaneckému zboru.

 

     Nepredpokladáme, že by mali vznikať nové štruktúry. Sa-

mozrejme, že tieto orgány budú podriadené jednotnej politike

zastupiteľskej  siete  cez  ministerstvo  zahraničných vecí,

a preto je  dobré, že vo fonde  bude i zástupca ministerstva

zahraničných vecí.  Koniec koncov, štátny tajomník minister-

stva  zahraničných vecí  je aj  podpredsedom Rady  vlády pre

podporu exportu.

 

      Nie som  zástancom toho, že  tieto orgány by  mali mať

osobitné dislokovanie. Tam, kde priestory našich zastupiteľ-

ských orgánov sú nevyužité, je  logické, že bolo by nezmysel

získavať nové priestory, i keď budú nezávislé.

 

     Mohol by som hovoriť dlhšie a podrobnejšie to približo-

vať, ale  i vzhľadom na  čas a vzhľadom  na to, že  sa o tom

diskutuje už vyše dvoch rokov, nebudem pokračovať. V dôsled-

ku toho, čo som uviedol,  môžeme pristúpiť, vážený pán pred-

seda, k hlasovaniu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     po  vyjadrení  sa   spoločného  spravodajcu  pristúpime

k hlasovaniu s  tým, že najskôr  budeme hlasovať o  zmenách,

ktoré  vyplývajú  zo  spoločnej správy,  a  potom pristúpime

k hlasovaniu o návrhoch z rozpravy.

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Ďakujem za pomoc. Prosím, aby sme pristúpili k hlasova-

niu o návrhoch zo spoločnej správy. Navrhujem, aby sme o bo-

doch číslo 1, 2, 3, 9 a 15, ktoré odporúčam neprijať, hlaso-

vali en bloc.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne, páni  poslanci, hlasujeme o bo-

doch 1, 2, 3, 9, 15 zo  spoločnej správy s tým, že pán spra-

vodajca odporúča, aby sme tieto návrhy neprijali.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 120 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 31 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Takže sme tieto body spoločnej správy neprijali.

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Takisto k bodu  18, ktorý má špecifickosť v  tom, že už

bolo prijaté  doplnenie § 6 v  bode 12, odporúčam nesúhlasiť

s bodom 12.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Fogaš.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Pán  spravodajca, neviem  o  tom,  že by  sme hlasovali

o bode 12. Hlasovali sme zatiaľ o tých bodoch, ktoré ste na-

vrhli neschváliť. Bodu 12 som  sa dotkol ja vo svojom vystú-

pení a očakával som, že  kvalifikovane odpoviete. Vy ste ne-

odpovedali, preto  navrhujem, aby sa  o ňom hlasovalo  samo-

statne. To je doplnok § 6.

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Ja hovorím o bode 18 spoločnej správy.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Ale vy ste povedali, že k  § 6. Povedali ste aj bod 18,

to bolo k § 10.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Navrhujete, aby sa o bode 12 hlasovalo samostatne.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Osobitne, áno.

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Vzhľadom na to, že veľká  časť pripomienok a zmien pána

poslanca Fogaša i pána  poslanca Magvašiho má jeden rukopis,

samozrejme, že viem aký, tak si myslím, a nie, že si myslím,

ale som  presvedčený, že tie námietky,  pretože sme ich roz-

diskutovali už vo výbore,  že dokument, ktorý vystavuje col-

nica, je dostatočný na výpočet  a nezahŕňa v sebe tie obavy,

ktoré má pán poslanec Fogaš, teda DPH a niečo podobného. Ho-

voríme tu o podkladoch  na výpočet povinného príspevku podľa

§ 2 na základe colných dokumentov. Tie sú v poriadku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dobre, pán spoločný  spravodajca, budeme hlasovať podľa

návrhu, ako dal pán poslanec Fogaš, aby sa hlasovalo osobit-

ne o bode  12 spoločnej správy. Pri hlasovaní  nie je žiadna

rozprava, diskusia.

 

     K  čomu chcete  hovoriť, pán  poslanec Bajan?  (Odpoveď

poslanca Bajana z pléna.) Pán poslanec Bajan hlasuje náhrad-

nou kartou. V poriadku. Pokračujme ďalej v hlasovaní.

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Odporúčam bod 18 zo  spoločnej správy neprijať vzhľadom

na to, čo som povedal.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže hlasujeme o bode 18 spoločnej správy. Pán spoloč-

ný spravodajca ho navrhuje neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 126 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 26 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Konštatujem, že bod 18 spoločnej správy nebol prijatý.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Body 4, 5,  6, 7, 8, 10, 11, 13,  14, 16 a 17 odporúčam

prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.  Prosím,  prezentujme  sa  a  vzápätí hlasujme

o bodoch 4, 5, 6, 7, 8, 10, 11, 13, 14, 16 a 17. Pán spoloč-

ný spravodajca ich odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 123 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 113 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že uvedené body spoločnej správy boli pri-

jaté.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Bod 12 spoločnej správy, kde sa  podľa návrhu v § 6 do-

pĺňa  nový odsek  4, odporúčam,  tak ako  je to  v spoločnej

správe, prijať. (Hlasy v sále.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Dobre, priatelia, toto hlasovanie neplatí. Procedurálnu

pripomienku má pán poslanec  Fogaš. Spojte pána poslanca Fo-

gaša. Hlasovanie neplatí.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Pán spravodajca, ak sme na  váš návrh vypustili bod 18,

kde sa zakotvovala povinnosť  colných orgánov za odplatu po-

skytovať  fondu údaje,  tak  bod  12 vlastne  nemá absolútne

žiadne opodstatnenie,  pretože tam je  len stanovené, že  sa

colné riaditeľstvo  a fond majú  dohodnúť. Domnievam sa,  že

bod 12  nemôže byť prijatý,  lebo je v  rozpore s jedným  aj

s druhým ustanovením.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pokojne povedzte stanovisko, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Pán  poslanec, nevidím  v tom,  čo hovoríte rozpornosť,

pretože v bode 12  príslušného paragrafu hovoríme, že údaje,

ktoré boli a budú  podkladom na výpočet povinného príspevku,

poskytujú za odplatu colné  orgány na základe dohody uzavre-

tej medzi fondom a colným riaditeľstvom. Ale veď, pán posla-

nec, súčinnosť je daná dohodou. Preboha, však o čom budú mať

dohodu, keď nie o súčinnosti?

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, pán spoločný spravodajca, váš návrh.

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Môj návrh  je bod 12  schváliť tak, ako  je v spoločnej

správe.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  prezentujme sa  a vzápätí  hlasujme o  bode 12

spoločnej správy. Pán spoločný  spravodajca ho odporúča pri-

jať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 125 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Konštatujem, že bod 12 spoločnej správy bol prijatý.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Vážený pán  predsedajúci, navrhujem schváliť  zákon ako

celok.  Pardon.  Ešte  predtým    pripomienky  z rozpravy.

Ospravedlňujem sa, som neskúsený poslanec.

 

     Vzhľadom na moje úvodné slovo odporúčam tie zmeny, kto-

ré navrhoval pán poslanec Černák, neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o pozmeňujú-

cich návrhoch pána poslanca Černáka.

 

     Pán  poslanec Černák,  faktická poznámka? Procedurálna?

Prosím, ruším toto hlasovanie.  Pán poslanec Černák má slovo

na procedurálnu poznámku.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Škoda, že nemôžem komentovať stanovisko pána spoločného

spravodajcu...

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Nekomentujte.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     ...ale  žiadam,  pán  predsedajúci,  aby  o  bode  1, 2

a o mojom poslednom návrhu sa hlasovalo samostatne. Prvý ná-

vrh upravuje Zvolen, druhý  hovorí o účasti priemyselnej ko-

mory a  tretí zakotvuje právny nárok.  Takže súhlasím s tým,

aby sa o bodoch  3, 4, 5 a 6 hlasovalo en  bloc. O bodoch 1,

2 a 7 žiadam hlasovať samostatne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí hlasujme  o bodoch 3,

4, 5 a 6. Pán spoločný spravodajca, vaše stanovisko?

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Odporúčam ich neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný

spravodajca uvedené štyri body  návrhu pána poslanca Černáka

odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 128 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 36 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem,  že  pozmeňujúce  návrhy 3, 4, 5 a 6  pána

poslanca Černáka neboli prijaté.

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí hlasujme  o prvom po-

zmeňujúcom návrhu pána poslanca  Černáka. Pán spoločný spra-

vodajca ho odporúča neprijať. Áno?

 

 

 

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Odporúčam ich neprijať vo väzbe na zdôvodnenie, pretože

fond nie je samostatným orgánom bez nadväznosti...

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem, stačí, netreba komentovať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 116 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 29 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem,  že prvý  pozmeňujúci návrh  pána poslanca

Černáka nebol prijatý.

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o druhom po-

zmeňujúcom návrhu pána poslanca  Černáka. Pán spoločný spra-

vodajca...

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Odporúčam ho neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 123 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 45 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že  druhý pozmeňujúci návrh  pána poslanca

Černáka nebol prijatý.

 

     Prosím,  prezentujme sa  a vzápätí  hlasujme o  siedmom

pozmeňujúcom  návrhu  pána  poslanca  Černáka.  Pán spoločný

spravodajca odporúča...

 

Poslanec J. Ducký:

 

     ...neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 122 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 34 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že siedmy  pozmeňujúci návrh pána poslanca

Černáka nebol prijatý.

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Vzhľadom na to, že pán poslanec Magvaši mal súhrn dopl-

ňujúcich návrhov v podobe, ako ich predniesol, odporúčam ich

neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o pozmeňujú-

cich návrhoch pána poslanca  Magvašiho. Pán spoločný spravo-

dajca ich odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 126 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 46 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 47 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že pozmeňujúce návrhy pána poslanca Magva-

šiho neboli prijaté.

 

     Môžeme pristúpiť zrejme k celkovému hlasovaniu. Áno?

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Áno.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.

 

     V súlade s  ustanovením § 26 ods. 1  zákona o rokovacom

poriadku budeme  hlasovať o vládnom návrhu  zákona ako celku

v znení schválených zmien a doplnkov.

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný

spravodajca odporúča...

 

 

 

Poslanec J. Ducký:

 

     Odporúčam ho prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Pán spoločný spravodajca odporúča zákon prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 131 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že  sme schválili vládny  návrh zákona Ná-

rodnej rady  Slovenskej republiky o Fonde  na podporu zahra-

ničného obchodu.

 

     Ďakujem vám, pán spoločný  spravodajca, aj vám, pán mi-

nister, a všetkým za spoluprácu.

 

     O slovo sa prihlásil ešte predseda výboru pán Hofbauer.

 

Poslanec R. Hofbauer:

 

     Kolegovia  poslanci, upozorňujem  na stretnutie  Výboru

Národnej  rady pre  hospodárstvo, privatizáciu  a podnikanie

pri začatí obedovej prestávky v miestnosti číslo 30.

 

     (Po prestávke.)

 

     (Potlesk pri príchode prezidenta republiky do rokovacej

sály.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     na rokovaní 21. schôdze Národnej rady Slovenskej repub-

liky  požiadal o  vystúpenie prezident  Slovenskej republiky

Michal Kováč. Dovoľte mi, aby  som ho privítal. Podľa článku

102 písm.  o) Ústavy Slovenskej republiky  chce využiť svoje

ústavné právo. Prednesie svoj referát o stave Slovenskej re-

publiky. Dávam preto slovo prezidentovi pánu Michalovi Ková-

čovi.

 

     Nech sa páči, pán prezident.

 

Prezident Slovenskej republiky M. Kováč:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená Národná rada Slovenskej republiky,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     dovoľte mi, aby som svoju tretiu správu o stave Sloven-

skej republiky uviedol drobnou  epizódou, ktorá obrazne cha-

rakterizuje našu  súčasnosť. Jeden z  významných diplomatov,

keď sa mu naskytla možnosť osobne sa zoznámiť s našou kraji-

nou, odchádzal od nás so slovami: "Slovensko je dosiaľ neod-

haleným tajomstvom Európy." Aj keď je v takomto výroku skry-

tých veľa  významov, jedno je isté:  svet nás objavuje vďaka

tomu,  že sme  nadobudli vlastnú  štátnosť, a  veľmi pozorne

sleduje, ako dokážeme tento nový fakt pre blaho krajiny vyu-

žiť, pozerá sa, ako nakladáme  so štátnou mocou, ako spravu-

jeme veci verejné.

 

     Slovenská  spoločnosť  prechádza  zásadnou  historickou

zmenou, je vystavená nielen  náporu civilizačných výziev do-

by, ale sama je vtiahnutá do reštrukturácie moderného sveta,

prebiehajúcej po skončení studenej  vojny. K tomu sa pridru-

žujú zmeny  súvisiace s rozvojovými  potrebami mladého štátu

a modernizácie  života  v  ňom.  Preto  chcem svojou správou

upriamiť vašu pozornosť predovšetkým  na náš štát, na uplat-

ňovanie demokracie v ňom, a to z hľadiska trendov, ktoré bo-

li odštartované  po novembri 1989, keď  sme dosiahli zásadnú

zmenu politického systému, a v januári 1993, keď sme v plnom

rozsahu  prevzali na  seba zodpovednosť  za rozvoj  vlastnej

štátnosti, za osud našej krajiny.

 

     Spolu  s vami,  pani poslankyne,  páni poslanci,  chcem

hľadať odpovede na otázku, ako sa v konkrétnych činoch štát-

nych orgánov a verejných  činiteľov napĺňajú zámery odvodené

z týchto dvoch procesov. Svoj legislatívny rámec našli v ta-

kých základných dokumentoch, ako je Ústava Slovenskej repub-

liky,  medzinárodné  dohody  a  pakty  prijaté  naším štátom

a veľmi  konkrétne  ich  formuluje  aj Programové vyhlásenie

vlády Slovenskej republiky. Všetky  tieto právne a politické

dokumenty sú  veľmi dôležité, ale  pre blahodarné fungovanie

demokracie  majú rovnaký  a možno  ešte väčší  význam všetky

ďalšie činy jednotlivých štátnych orgánov, predovšetkým vlá-

dy a parlamentu. Len  v konkrétnych reálnych krokoch politi-

kov  a štátnikov  môžeme rozpoznať  mieru ich  zodpovednosti

pred občanmi, národnými dejinami,  ale aj pred svetovým spo-

ločenstvom.

 

     Základnou otázkou súčasnosti, aj keď si to v prúde kaž-

dodenných starostí vždy  neuvedomujeme, sa čoraz naliehavej-

šou stáva otázka medzinárodného postavenia Slovenskej repub-

liky a jej šancí na  integráciu do európskych štruktúr. Ešte

pred dvoma-troma  rokmi sme so  zadosťučinením konštatovali,

že nás  medzinárodné spoločenstvo prijalo  s porozumením ako

samostatný suverénny štát. Prejavilo sa to v reťazovom uzna-

ní našej  republiky všetkými veľmocami,  všetkými európskymi

štátmi a desiatkami krajín z  iných kontinentov, ako aj pri-

jatím za člena OSN.  Nasledovali členstvá v ďalších medziná-

rodných  organizáciách  a  zoskupeniach,  resp.  pridruženia

k nim,  čo  tiež  posilňovalo  medzinárodné postavenie našej

krajiny,  podobne ako  uzavretie celého  radu medzinárodných

dohôd.

 

     Chcem oceniť kroky, ktoré súčasný parlament a vláda vy-

konali na zabezpečenie  rozvoja integračného procesu. Vytvo-

rila sa  Rada vlády pre  integráciu Slovenskej republiky  do

Európskej únie,  keď už predtým boli  týmto smerom rozšírené

kompetencie jedného z podpredsedov vlády Slovenskej republi-

ky.  Zároveň sa  vytvorili vo  všetkých ústredných  orgánoch

štátnej správy odborné útvary  pre európsku integráciu. Bola

schválené  Koncepcia aproximácie  práva Slovenskej republiky

k právu  Európskej únie  a koncom  novembra tohto  roku tiež

Stratégia  postupu  Slovenskej  republiky  pri implementácii

práva Európskej únie v prioritných oblastiach. Vláda podnik-

la aj  celý rad ďalších krokov  v tejto oblasti a  včas odo-

vzdala obsiahly  materiál, verejnosti známy  pod názvom "Do-

tazník k prihláške za člena  Európskej únie". Skoro dva roky

pracuje  Inštitút pre  aproximáciu práva,  časť právneho po-

riadku nášho štátu je  kompatibilná s legislatívou Európskej

únie. Už  trikrát rokoval Spoločný  parlamentný výbor Európ-

skej  únie a  Národnej rady  Slovenskej republiky ustanovený

v Bratislave.  Najnovšie Národná  rada Slovenskej  republiky

vytvorila vlastný výbor pre európsku integráciu.

 

     Presadenie   sa  Slovenska   v  integračných  procesoch

a upevnenie  jeho  medzinárodného   postavenia  úzko  súvisí

s rozvíjaním dobrých vzťahov so  susednými štátmi. Na nedáv-

nom  medzinárodnom  seminári  pre  expertov  z  Vyšehradskej

štvorky  a severských  krajín v  Trenčianskych Tepliciach to

veľmi  výstižne vyjadril  jeden z  jeho účastníkov, citujem:

"Kto chce  byť integrovaný s  Európou, musí byť  integrovaný

predovšetkým so svojimi susedmi." Pripomenul nám výzvu, kto-

  tento  proces  prináša.  Nemôžem  povedať,  že by sme ju

v hodnotenom období  obchádzali, no nie  je to bezproblémová

oblasť.  Kľúčovou udalosťou  bolo nepochybne  podpísanie zá-

kladnej  zmluvy  s  Maďarskou  republikou  a jej ratifikácia

v Národnej  rade  Slovenskej  republiky.  Medzi oboma našimi

krajinami však ostávajú otvorené viaceré citlivé otázky. Ich

riešenie  si  bude  vyžadovať  trpezlivosť,  vzájomnú dôveru

a štátnickú prezieravosť.

 

     Integračnému úsiliu Slovenskej republiky nepochybne po-

máha naša  aktívna účasť v regionálnych  zoskupeniach so su-

sednými  krajinami.  Významnú  úlohu  v  tomto  smere  vidím

v Stredoeurópskej dohode  o voľnom obchode,  ktorá prispieva

k rozširovaniu obchodnej výmeny medzi jej členmi. Uvedomuje-

me si, že potenciál zoskupenia CEFTA nie je zatiaľ plne vyu-

žitý v  ekonomickej  spolupráci  jej  členov,  ani v ich in-

tegračnom úsilí smerom do  Európskej únie. Všestranná spolu-

práca  stredoeurópskych  krajín  môže  v  konečnom  dôsledku

urýchliť integračné procesy v Európe a zvýšiť našu priprave-

nosť na vstup do Európskej únie a NATO. Z tohto pohľadu sna-

hy Slovenska  o aktivizáciu zoskupenia  CEFTA hodnotím pozi-

tívne.

 

     Veľmi dôležitým momentom pre budúcnosť Slovenska je ve-

rejne deklarovaný  záujem zo strany  všetkých našich bezpro-

stredných  susedov, aby  sa Slovensko  dostalo do európskych

štruktúr. Ceníme  si to ako  prejav podpory a  ako priaznivú

konšteláciu vonkajších podmienok na získanie plného členstva

v nich.  Chceme využívať  skúsenosti našich  susedov, ale aj

ďalších krajín  z ich prípravy na  členstvo v Európskej únii

a NATO.

 

     Je známe, že časť  slovenskej verejnosti len ťažko pri-

jíma odvolávanie sa na  zahraničné skúsenosti. Aby bolo jas-

né: bezduché kopírovanie všetkého cudzieho považujem i ja za

rovnako  neprimerané  dnešnej  dobe,  podobne  ako  neustále

zdôrazňovanie  osobitostí Slovenska.  Obidva krajné  postoje

znamenajú úplné  nepochopenie novej situácie,  ktorá nastala

po 1. januári 1993.  Vznikom samostatného štátu sme prevzali

na seba  zodpovednosť za postavenie našej  krajiny vo svete.

A to sa nedosahuje samovoľne, ale len ako výslednica veľkého

množstva rôznorodých cieľavedomých aktivít, vrátane absorbo-

vania  tých skúseností  ostatných krajín,  ktoré nám prinesú

rozvojový efekt, a takých postupov, ktoré nám prinesú akcep-

táciu najrozvinutejšími krajinami sveta.

 

     Keď je reč o našej šanci na integráciu, treba zhodnotiť

aj to, ako postupujeme vo  sfére obrany štátu. Slovenská re-

publika privítala program Partnerstvo  za mier a praktickými

krokmi preukazuje posilňovanie vzťahov s členskými krajinami

NATO.  Členské  štáty  NATO  pozitívne  oceňujú prebiehajúcu

transformáciu armády, ako aj jej účasť na spoločných poduja-

tiach v Európe, v zámorí a na mierových operáciách na Balká-

ne. Konštatuje  sa, že naša armáda  je pod demokratickou ci-

vilnou kontrolou a zo všetkých inštitúcií má najväčšiu dôve-

ru verejnosti.

 

     Pravdaže, aj  život armády má  svoje vnútorné problémy,

vyjadrím sa  k nim pri inej  príležitosti. Z hľadiska našich

integračných záujmov je  dôležité konštatovať, že Programové

vyhlásenie vlády Slovenskej republiky sa vo vojenskej oblas-

ti plní. Vypracovali sa koncepčné a normatívne dokumenty tý-

kajúce sa bezpečnosti a  vojenstva, kompatibilné s členskými

štátmi  NATO, ktoré  v súčasnosti  prechádzajú legislatívnym

procesom. Návrhy  zákonov a uzavreté  dohody približujú našu

armádu  k  štandardom  vyspelých  demokratických krajín, jej

ďalšia transformácia bude však závisieť od ekonomických mož-

ností štátu.  Oceňujem teda všetko úsilie,  ktoré sa doteraz

vynaložilo na prospech našej  integrácie do európskych a eu-

roatlantických štruktúr.

 

     A predsa sa musíme, vážené pani poslankyne, vážení páni

poslanci, veľmi vážne zamyslieť nad tým, prečo členské štáty

Európskej únie a Spojené štáty americké za posledné dva roky

opakovane  vyjadrujú popri  pozitívnom hodnotení makroekono-

mických  ukazovateľov slovenského  hospodárstva znepokojenie

nad  naším vnútropolitickým  vývojom  a  v dôsledku  toho aj

pochybnosti o našom zahraničnopolitickom smerovaní. Pribúda-

jú zreteľné  signály, že naša krajina  sa začína dostávať do

medzinárodnej  izolácie. Stáva  sa už  pomaly pravidlom,  že

Slovenskú  republiku vynechávajú  spomedzi kandidátov  prvej

skupiny na členstvo v NATO  a v Európskej únii. Veľmi znepo-

kojivé  postavenie štátu  sa prejavuje  aj v  tom, že  k nám

prestali prichádzať najvyšší predstavitelia členských krajín

Európskej únie. A tomuto varujúcemu vývinu naša vláda a par-

lament nečelia dostatočne  účinným korigovaním krokov, ktoré

vyvolali taký významný obrat  západoeurópskych krajín a Spo-

jených štátov vo vzťahu k nášmu štátu.

 

     Má to samozrejme dosah nielen na prestíž vlády a parla-

mentu, ale  postihuje to celú  krajinu. Napriek tomu,  alebo

práve preto sme svedkami  pokusov tento stav zľahčovať alebo

ho  dokonca  prikrášľovať,  hoci  pri dnešnej informovanosti

každý vie, že ostatné postkomunistické krajiny nášho regiónu

takýmto varovaniam nemusia čeliť a ich medzinárodné postave-

nie je  oveľa stabilnejšie ako  naše. Predstavitelia vládnej

koalície  medzičasom prišli  s tvrdením,  že západné krajiny

voči nám  a iným stredoeurópskym krajinám uplatňujú "dvojaký

meter". Premýšľajúci občania však  chápu výhrady a upozorne-

nia zo zahraničia inak: svet  nás neposudzuje len z hľadiska

dosiahnutých hospodárskych výsledkov  a podľa krokov vykona-

ných pri  napĺňaní asociačnej dohody  a programu Partnerstva

za mier.  Posudzuje nás aj a  najmä podľa miery dodržiavania

základných ľudských  práv a slobôd,  podľa úrovne a  rozsahu

demokracie, podľa spôsobu  vládnutia, resp. spravovania vecí

verejných, podľa toho, aká transparentná a účinná je verejná

kontrola vlády,  podľa úrovne politickej  kultúry a podobne.

Ak by krajinám Európskej únie  a NATO nezáležalo na integro-

vaní Slovenskej republiky, nazdávam sa, že by sa k nám nena-

máhali vysielať žiadne signály.

 

     Vládna koalícia na  hrozbu časového odsunutia Slovenska

z integračných procesov, najmä vstupu  do NATO, reaguje tvr-

dením, že oficiálne kruhy západných štátov nemajú vierohodné

informácie a  nedostatočne sa kontaktujú  so slovenskou vlá-

dou. Odznelo to pri otvorení rokovania Spoločného parlament-

ného výboru Európskej únie a Národnej rady Slovenskej repub-

liky  v tejto  sále dňa  22. novembra  1995. Podobné tóny zo

strany  poslancov vládnej  koalície zazneli  aj na poslednom

zasadnutí  spoločného  výboru  v  októbri  tohto roku. Takto

sformulovaný postoj  vnímam predovšetkým ako  nebezpečný ne-

dostatok realizmu, ktorý vážne  ohrozuje naše integračné am-

bície. Problém totiž  nespočíva v neinformovanosti zahranič-

ných vlád a parlamentov, pretože  tie majú od svojich zastu-

piteľských úradov  konkrétne, overené a  objektívne informá-

cie. Nepochybujem o tom, že ak by sa naša vláda seriózne za-

oberala výhradami našich  integračných partnerov, ktoré boli

obsiahnuté v  demaršoch, prípadne odzneli  pri najrôznejších

rozhovoroch, viedlo by to  k oživeniu kontaktov na najvyššej

úrovni,  ktoré by  boli aspoň  také čulé,  aké majú  susedné

postkomunistické štáty. Politický štýl, ktorý si vládna koa-

lícia osvojila  na domácej politickej scéne,  podobne ako aj

spôsob jej  reagovania na kritické hlasy  sú voči zahraničiu

kontraproduktívne.  Mám vážne  obavy, že  v dôsledku takejto

politiky môžeme zmeškať nielen prvý  vlak do NATO, ale aj do

Európskej únie.

 

     Je preto prirodzené, že  nielen politici, ale aj publi-

cisti a  podnikatelia diskutujú o  dôsledkoch, ktoré by  pre

dnešnú  i nasledujúce  generácie mohlo  znamenať pribrzdenie

Slovenska v integračných procesoch. Sú to varovné hlasy, ho-

voriace o vážnych dôsledkoch  pre náš hospodársky rozvoj. Ak

sme sa totiž vydali cestou budovania podnikateľskej ekonomi-

ky, ako ju pri návšteve Slovenska nazval náš americký krajan

Michael Novak,  nevyhnutne potrebujeme oveľa  väčší trh, než

je náš národný, a potrebujeme mať v ňom svoj priestor, poli-

ticky garantovaný spoločenstvom  už integrovaných krajín. Ak

nenastúpime do integračných  prúdov včas, nezachytíme moder-

nizačné trendy ani vo výrobe,  ani v rozvoji ľudského poten-

ciálu krajiny,  ktorá nesmie stratiť  kontakt s civilizačným

predvojom. Výrazne  by sa tým  oslabila možnosť pozdvihnutia

kvality života  nášho obyvateľstva a tým  aj zmysel všetkých

zmien uskutočnených pri transformácii spoločnosti a budovaní

vlastného štátu. Odsunutie  alebo zabrzdenie integrácie Slo-

venska necháva otvorenú  aj otázku zabezpečenia obranyschop-

nosti krajiny. Zasiahlo by nás to  práve v čase, keď sa nový

bezpečnostný systém  v Európe utvára  za účasti postkomunis-

tických krajín.

 

     Viem,  že  integrácia   do  euroatlantických  obranných

a hospodárskych štruktúr nie je a nebude idylickým príbehom.

Každej z  postkomunistických krajín prinesie  rôzne problémy

a namieste  je aj  otázka zachovania  si vlastnej  identity.

Preto participujúce  krajiny  očakávajú  zmeny  v týchto in-

tegračných celkoch a zrejme aj my by sme sa radi na nich po-

dieľali po boku ostatných malých krajín, pretože máme s nimi

spoločné záujmy. Je teda vecou našej voľby, neváham povedať,

že osudovej voľby, či sa budeme s našimi problémami vyrovná-

vať ako plnoprávny člen  integračných štruktúr, alebo budeme

s otázkou prežitia zápasiť na periférii integrovanej Európy.

Napokon  na túto  otázku koaličné  zoskupenie už  odpovedalo

v Programovom  vyhlásení vlády  Slovenskej republiky.  Preto

rôzne vyhlásenia,  ktoré spochybňujú nevyhnutnosť  našej in-

tegrácie a uprednostňujú v  každom ohľade pochybnú predstavu

neutrality  alebo vyžadujú  predčasné referendá,  nebezpečne

poškodzujú   dôveryhodnosť  programového   vyhlásenia  vlády

a iných proklamácií predstaviteľov  štátu. Slovensko ochráni

svoje záujmy  len vtedy, keď sa  koncentrovane a plnou silou

začlení do Európskej únie. Alternatívou nie je nijaká tretia

či špecifická cesta, najmä ak sa väčšina našich bezprostred-

ných susedov bude tiež integrovať do euroatlantických štruk-

túr. Bez Európskej  únie zostaneme destabilizovanou krajinou

ohrozenou priamo vo svojej  existenčnej podstate. Navyše mu-

síme pamätať na to, že v súčasnej situácii naša cesta do Eu-

rópskej únie vedie cez členstvo v NATO.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     kde teda treba hľadať hlavné príčiny pochybností našich

zahraničných partnerov o  smerovaní Slovenskej republiky? So

všetkou naliehavosťou chcem  zdôrazniť, že tieto pochybnosti

treba vidieť v tom, že sa stále a bezdôvodne odkladá dôsled-

né a reálne uplatňovanie všeobecne uznávaných demokratických

pravidiel v našom vnútropolitickom živote. (Potlesk.) Vládna

koalícia akoby  sa  zameriavala len  na formálno-inštitucio-

nálnu stránku integračného procesu. Stále otáľa s uskutočne-

ním obsahových zmien, čo vyvoláva  dojem, akoby sa im chcela

vyhnúť alebo ich odložiť  na neurčito. Nočné parlamentné ro-

kovanie z 3.  na 4. novembra 1994 vrhlo  zrejme dlhý tieň na

súčasnú  politiku vládnej  väčšiny. Tento  tieň siaha  až do

dneška a presahuje schopnosť aktérov z neho vystúpiť.

 

     Preto sa detailnejšie  budem zaoberať akútnymi otázkami

nášho vnútropolitického života. Nejde  mi o účelové vyhľadá-

vanie sporných otázok medzi koalíciou a opozíciou. Moje uva-

žovanie sa pohybuje v inej  rovine. Kladiem vysokú latku ná-

rokov, aby  sme sami seba  neklamali, že sa  už urobilo dosť

alebo všetko na dosiahnutie našich štátnych zámerov a na na-

šu  akceptáciu v  medzinárodnom spoločenstve,  do ktorého sa

chceme zaradiť.

 

     Už na tomto mieste  chcem pripomenúť, že kritiku výkonu

moci a správy vecí verejných nemožno chápať ako spochybnenie

legitímnosti alebo legálnosti víťaza volieb vládnuť do konca

funkčného  obdobia.  Moje  kritické  stanoviská  sa opierajú

o ústavné  právo  vyjadrovať  sa  tak k zahraničnopolitickej

orientácii štátu, ako aj  k vnútropolitickému dianiu bez to-

ho, aby mi niekto mohol  pripisovať zlé úmysly z praktík po-

litického boja. Prejavenie iného názoru a diskusia o ňom sú,

ako ste mali možnosť počuť od významných zahraničných hostí,

srdcom  demokracie.

 

     S týmto vedomím v písomne predloženej správe podrobnej-

šie  rozoberám  niektoré  otázky  vývoja nášho hospodárstva,

problematiku  legislatívy  a   formulujem  svoje  stanovisko

k úvahám o špecifickej slovenskej ceste rozvoja. Pokúsil som

sa tiež zhodnotiť reorganizáciu  štátnej správy a nové územ-

nosprávne členenie, ako aj  vývoj pomerov v oblasti kultúry.

Analýza  týchto oblastí  ma priviedla  ku konštatovaniu,  že

vládna koalícia v nich  postupuje dvojznačnými krokmi, ktoré

musím hodnotiť ako tiché,  ale rastúce odstupovanie od kurzu

demokratických premien spoločnosti.  To spôsobuje vo vnútro-

politickej oblasti rast napätia a nestabilitu. Pre závažnosť

vnútropolitických dosahov na  integračné ambície nášho štátu

a na očakávania našich obyvateľov vkladané do neľahkého pro-

cesu spoločenských  premien obmedzím ďalšiu  časť svojho vy-

stúpenia len na  hlavné súvislosti znepokojujúceho vnútropo-

litického vývinu.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     vládna  koalícia    pre všetky  prejavy  znepokojenia

vlastné vysvetlenie, keď tvrdí,  že dnešná opozícia sa nevie

zmieriť s porážkou vo voľbách.  Súdny človek to musí považo-

vať  za účelovú  interpretáciu, lebo  v demokracii  sú voľby

slobodné a periodické, a preto nikto v nich nič natrvalo ani

nezískava, ani  nestráca. Pokračujúca zmena  kurzu vo vývoji

krajiny, uskutočňovaná  dokonca  v  rozpore  s  jej  ústavou

a programovým vyhlásením vlády, môže však v konečnom dôsled-

ku zapríčiniť  premárnenie historickej šance  Slovenska, aby

sme ho civilizačne pozdvihli  na úroveň dosiahnutú vo vyspe-

lých  demokratických krajinách.  A to  je vážnejší  dôvod na

prejavy politickej nespokojnosti  ako jedny nevyhraté voľby.

Sám v tom vidím jednu z hlavných príčin politickej polarizá-

cie spoločnosti, s ktorou si doteraz nevieme dať rady. Zápas

o charakter našej  demokracie, o obhájenie  jej nespochybni-

teľných  princípov  a  jej  hodnotového  obsahu považujem za

hlavnú črtu súčasného politického života na Slovensku.

 

     S prihliadnutím na vykonané analýzy a na poznatky, kto-

rými disponuje veda o prechodoch rozmanitých spoločností sú-

časného sveta  k demokracii, môžeme konštatovať,  že na Slo-

vensku sú zakotvené  základy demokratického usporiadania, aj

keď je to demokracia  nekonsolidovaná a najnovšie ohrozovaná

dôsledkami  politického vývinu,  ktorý vládna  koalícia sama

vyvolala. Ťažko prehliadnuť, že chýba politická vôľa vládnej

koalície ďalej prehlbovať demokraciu  vo verejnom živote, ba

čo viac, niektoré jej piliere vybudované po páde komunistic-

kého režimu boli za posledné dva roky citeľne oslabené.

 

     Pri hodnotení  súčasného stavu demokracie  u nás vychá-

dzam z  faktu, že sa zachováva  pluralitný politický systém,

ako aj zákonom vymedzená možnosť politických strán zúčastniť

sa na regulárnych voľbách. Všetky  voľby konané po roku 1989

spĺňali kritériá uznané v demokratickom svete. Boli slobodné

a zvolení predstavitelia ľudu  zaujali miesta získané proce-

dúrou reprezentácie.

 

     Posledné  kritérium  však  narušil  pokus víťaza volieb

v roku 1994 eliminovať  z parlamentu poslancov Demokratickej

únie. Na tento politický cieľ  sa zneužila pôda Národnej ra-

dy, keď parlamentná väčšina vytvorila komisiu na preskúmanie

právoplatnosti ich  zvolenia, ktorej existenciu  Ústavný súd

Slovenskej republiky neuznal za  legitímnu. Zneužitá bola aj

polícia, ktorá musela prešetrovať všetky petičné hárky tejto

politickej strany, vynaložiac na to nemálo verejných finanč-

ných prostriedkov. Vážnym a znepokojujúcim vedľajším efektom

tejto policajnej akcie bolo zastrašenie občanov. Ak by poli-

tické subjekty mali do  svojej súťaže zaťahovať štátne orgá-

ny, pošliapal by sa jej  slobodný charakter, ako ho výslovne

garantuje naša ústava, a ohrozil by sa demokratický poriadok

u nás.

 

     Ďalšou veľmi aktuálnou a veľmi vážnou, doslova hrozivou

kauzou sa stalo rozhodnutie vládnej väčšiny zbaviť Františka

Gauliedera mandátu poslanca  Národnej rady Slovenskej repub-

liky napriek jeho opakovanému  vyhláseniu, že sa mandátu ne-

vzdáva. Celý prípad poslanca  Gauliedera je výrečným príkla-

dom rozmáhajúceho sa politického násilia, porušujúceho všet-

ky  písané aj  nepísané pravidlá  demokratického politického

života. Strany  vládnej koalície v  snahe nepripustiť nijaké

ústupky vo veciach, za  ktoré sú kritizované, rozvíjajú ris-

kantnú špirálu  politických krokov, ktorými  sa dostávajú do

sporu s demokratickou  ústavnosťou.  Môžu tým  vyvolať krízu

ústavného zriadenia, ktorej  dôsledky ťažko predvídať. Musím

to otvorene a priamo povedať skôr, ako sa rozbehnú nekontro-

lovateľné procesy rozkladu právneho a spoločenského poriadku

v našom mladom štáte. Zodpovednosť za takýto hrozivý vnútro-

politický vývoj s nenapraviteľnými  dôsledkami aj pre medzi-

národné postavenie  Slovenska padne nevyhnutne  na nositeľov

politickej moci v štáte.

 

     Za nemenej  vážne ohrozenie základných  atribútov demo-

kracie možno považovať aj neústupčivú pozíciu zastávanú koa-

ličnou väčšinou v spore o  kontrolu výkonu vládnej moci. Vy-

radenie opozície z kontrolných a riadiacich orgánov v Národ-

nej rade Slovenskej republiky i v ostatných zložkách štátnej

moci znamená porušovanie práv a legitimity oficiálnej parla-

mentnej opozície, ako sa táto v štandardnej demokracii zvyk-

ne označovať. O nej v demokratických krajinách platí - pove-

dané  slovami  politológa  svetového mena -, že je, citujem:

"rovnako rozhodujúcim orgánom  zvrchovanosti ľudu ako vláda.

Potláčať opozíciu znamená  potláčať zvrchovanosť ľudu." (Po-

tlesk.)

 

     Ďalším kritériom demokracie  je zachovanie slobody pre-

javu a možnosť alternatívnych zdrojov informácií. V politic-

kom zápase  o masmédiá boli porušené  všeobecne uznávané de-

mokratické pravidlá. Konkrétne to  bola najprv výmena riadi-

teľa  verejnoprávneho  rozhlasu  a  krátko  nato aj tlačovej

agentúry a  verejnoprávnej televízie. Výmeny  sa uskutočnili

bez konzultácií,  bez konkurzov, bez  protikandidátov, ktorí

by  prejavili spôsobilosť  vykonávať tieto  náročné funkcie.

Neboli  to  teda  personálno-odborné,  ale stranícko-kádrové

zmeny, ktorých cieľom bolo zabezpečiť rozhodujúci vplyv koa-

ličnej  vlády v  najvýznamnejších elektronických masmédiách.

Rada  Slovenskej televízie  i Rada  Slovenského rozhlasu 

jednofarebné.  Takáto situácia  už existuje  tretí rok, a to

napriek výhradám medzinárodných inštitúcií a napriek niekoľ-

konásobným slovným ubezpečeniam koaličných politikov o ocho-

te zmeniť  súčasný stav. V  spravodajských reláciách Sloven-

skej televízie  sa dokonca vysielajú  aj cielené dezinformá-

cie, preukázateľne vyrobené na neprípustnú manipuláciu s ve-

rejnou mienkou. Obete týchto  dezinformácií už Slovenskú te-

levíziu  niekoľkokrát a  úspešne žalovali.  Aj to  podstatne

oslabuje dôveru  verejnosti v toto  masmédium. Stále sa  ob-

chádza zásada,  že všetky masmédiá  by mali  odrážať  širokú

škálu politických  názorov. Občania sú  dezinformovaní a nie

sú schopní slobodne sa orientovať v názorovej ponuke, čím sa

porušuje rovnosť súťaže o verejnú mienku. Zodpovední činite-

lia stále častejšie  odmietajú poskytovať novinárom informá-

cie. Tým  sa jednoznačne porušuje  ústavou garantované právo

občanov na  informácie. Náprava v  týchto veciach sa  začína

len veľmi váhavo a pomaly.

 

     Prejavilo sa tiež pôsobenie pák tzv. ekonomickej cenzú-

ry najmä voči súkromným  televíznym a rozhlasovým staniciam,

ktoré sú celkom pochopiteľne  závislé od reklám a sponzorin-

gu. Ak  im koaličné kruhy  a najnovšie i  kapitálové skupiny

blízke vláde uzavrú finančné toky, ohrozená je sloboda tvor-

cov  a  ich  produkcia  sa  môže  stať politicky opatrníckou

a služobnícky  konformnou. Prostredníctvom  ekonomických pák

boli sčasti postihnuté aj niektoré naše  denníky a časopisy,

keď  podnikatelia dostali  rôznym spôsobom  pokyny, kde majú

umiestňovať svoje reklamy a kde nie. Vládna moc pomocou fon-

du Pro Slovakia veľmi  neobvyklou formou prispieva na národ-

nostnú tlač. Dotácie idú len  do tých periodík, ktoré má ona

pod kontrolou.

 

     Napriek všetkým svojim výhradám musím však konštatovať,

že predovšetkým vďaka  osobnej statočnosti publicistov, nie-

ktorých vydavateľov a  prevádzkovateľov rozhlasového a tele-

vízneho  vysielania sa  na Slovensku  darí zachovať  slobodu

prejavu.  Funguje  duálne  vysielanie  rozhlasu a televízie,

vychádzajú noviny a časopisy, prostredníctvom ktorých obyva-

teľstvo vyjadruje  pluralitné názory, vrátane  kritiky všet-

kých zložiek štátnej moci.  Napriek tomu toto všetko nevyva-

žuje tú  skutočnosť, že prostredníctvom  verejnoprávnych mé-

dií, najmä Slovenskej televízie, má rozhodujúci vplyv na ve-

rejnú mienku vládna koalícia. Navyše v porovnaní s uplynulý-

mi rokmi sa nedá nevidieť, ako sa zužuje priestor na slobod-

né šírenie informácií a možnosti  na ich získavanie z alter-

natívnych zdrojov.

 

     Veľmi významné kritérium  dosiahnutého stavu demokracie

je rešpektovanie  práva občanov združovať sa  a vyvíjať čin-

nosť na neštátnom princípe. V  posledných rokoch došlo u nás

k citeľnej revitalizácii občianskej spoločnosti, a to nielen

vznikom početných občianskych združení a spolkov, samospráv-

nych  územných orgánov,  ale aj  obnovením autonómie cirkví,

kultúrnych a vedeckých ustanovizní. Popri štátom presadzova-

ných vertikálnych vzťahoch sa v spoločnosti rozšírilo uplat-

ňovanie partnerských vzťahov uzatváraných na zmluvnom zákla-

de. Oproti  totalitnému obdobiu sa  dnes otvorene a  smelšie

artikulujú a obraňujú parciálne záujmy vnútorne diferencova-

nej verejnosti. Občianska spoločnosť vedie so štátom dialóg,

aj  keď často  nerovný, o  navrhovaných riešeniach verejného

záujmu.

 

     Nositeľov starých  predstáv o hegemónii  strany a štátu

táto spontánna  aktivita verejnosti veľmi  vyľakala. Nevidia

v nich žriedlo rozvoja  tvorivosti a sebaorganizácie spoloč-

nosti, ale vnášanie chaosu  a dokonca ohrozenie štátu nátla-

kovými skupinami.  Preto sme svedkami pokusov  na pôde škol-

stva, najnovšie aj na pôde  kultúry, ba dokonca aj v oblasti

sociálnej  pomoci  a  svojpomoci  spútať aktivity občianskej

spoločnosti opratami nových zákonných úprav a reštriktívnych

predpisov.  Takto sa  rozhorel veľký  spor v  prípade zákona

o nadáciách. Vrátil  som tento zákon  parlamentu na opätovné

prerokovanie, vychádzajúc okrem iného  z toho, že v prijatej

podobe odporoval postaveniu  nadácií v demokratickej spoloč-

nosti a svojím duchom  sa stal brzdou iniciatívnych činností

pre všetkých, ktorí v  nadáciách bezplatne pracujú a nadácie

finančne podporujú.  Zákon bol opäť prijatý  v rozpore s de-

mokratickými  princípmi, ochraňujúcimi  slobodné združovanie

sa občanov a ich právo  hľadať a navrhovať alternatívne rie-

šenia spoločenských problémov.

 

     Okrem toho  tento zákon, podobne  ako zákon o  vysokých

školách a viaceré ďalšie, vrhá tieň na náš štát, lebo vyjad-

ruje nedôveru vládnych predstaviteľov  k občanom a k inicia-

tívam verejnosti. Je prejavom podozrievavosti voči univerzi-

tám, umeleckým združeniam a  podobne. Vyskytli sa aj prípady

mocenského  ovplyvňovania  sponzorov,  aby  určitým nadáciám

a združeniam neposkytovali  finančnú podporu. Ako  sa dozve-

dám,  arogancia miestnych  reprezentantov moci  zašla až tak

ďaleko, že v rezorte štátnej správy pristúpili k zakazovaniu

odborových organizácií alebo nútili pracovníkov prestúpiť do

narýchlo zriaďovaných tzv. lojálnych odborov.

 

     Pod  heslom dosiahnutia  vysokej efektívnosti vládnutia

sa terajšia  vládna koalícia snaží buď  vyradiť z fungovania

demokracie  živý politický  proces, v  ktorom sa uskutočňuje

kontrola vládnutia,  alebo sa pokúša  sploštiť demokraciu na

jej  úzko procedurálny  aspekt tým,  že vedome  obchádza jej

hodnotovú  substanciu. Je  naivné si  domýšľať, že  najvyšší

predstavitelia terajšej vládnej  koalície objavili nový, do-

konalejší model demokratického spravovania  štátu a že demo-

kratická Európa skôr či  neskôr bude tento model akceptovať,

že nás  bude obdivovať za prínos  k rozvoju demokracie. (Po-

tlesk.)  Je to  veľká ilúzia.  Nie je  to demokratický svet,

ktorý sa musí od nás učiť, ale zatiaľ my od neho. Naši zápa-

doeurópski partneri  sa nebudú prispôsobovať nám,  ale my si

musíme osvojiť elementárne demokratické princípy a pravidlá,

ak sa skutočne chceme stať členmi Európskej únie a NATO.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     demokratická Európa nechápe  demokraciu čisto formálne,

neredukuje ju na periodicky  sa opakujúci akt volieb. Dejiny

Európy dokonca ukazujú, že takéto zjednodušenie je veľmi ne-

bezpečné. Formálny akt volieb bez dostatočne širokého akcep-

tovania demokratických  hodnôt umožnil v  Nemecku nástup fa-

šizmu  a  po  vojne  aj  víťazstvo  komunistov  vo vtedajšom

Československu. Povojnová  Európa vidí inak aj úlohu politi-

kov. Nechápe  ich ako vodcov, ktorí  formulujú neomylné pro-

roctvá, ale ako verejných činiteľov hľadajúcich konsenzuálne

riešenia. A  takisto nechápe parlament  ako púhy nástroj  na

sformovanie sa väčšiny. Vidí v ňom korektne diskutujúci zbor

zástupcov ľudu kontrolujúci výkonnú  moc, a nie iba hlasova-

ciu mašinériu.

 

     Silnejúca občianska spoločnosť  a existencia autonómnej

verejnej mienky  sú tiež dôležitými  zárukami pretrvania de-

mokratických základov štátu. Hoci proces ďalšieho prehlbova-

nia demokracie bol po  posledných voľbách prakticky zastave-

ný,  v našej  spoločnosti je  dosť síl,  ktoré môžu zabrániť

skĺznutiu demokracie  v našej krajine  do akéhosi hybridného

politického systému. Problém Slovenska nie  je ani v tom, že

by sa  demokratickej Európe nevedelo  otvoriť, veď napríklad

takmer  všetky  významné  politické  strany - až  na výnimku

dvoch vládnych politických subjektov - majú v zahraničí svo-

jich stabilných partnerov a sú členmi významných medzinárod-

ných politických zoskupení.

 

     Moje poznanie  pomerov na komunálnej  úrovni ma takisto

povzbudilo tým, že ľudia v mestách a obciach sa naučili spo-

lupracovať  takmer bez  ohľadu na  politickú príslušnosť. Je

len otázkou času, kým sa  ich poznanie a skúsenosť premietnu

aj do takzvanej vysokej  politiky. Čoraz viac našich občanov

začína chápať,  že demokracia je potrebná  aj pre robotníka,

roľníka, lekára či podnikateľa,  lebo umožňuje brániť záujmy

ich profesijnej  skupiny. Len jej  rozvíjaním možno zamedziť

zneužitiu moci, a  pokiaľ ide o ľudské práva  a slobody, len

demokracia nás robí občiansky rovnými.

 

     Občas dávajú o sebe  vedieť vnútropolitické napätia od-

víjajúce  sa zo  spoločného života  Slovákov s národnostnými

menšinami. Časť zodpovednosti padá  na ústredné štátne orgá-

ny, najmä v súvislosti s  tým, že vláda doteraz nepredložila

do parlamentu návrh zákona o  jazyku menšín. Na jeho potrebu

a význam som dôrazne upozornil  pri podpise zákona o štátnom

jazyku. Vznikla  tak právna medzera,  ktorá vytvára situácie

napríklad  pri  sobášoch,  krstoch,  školských vysvedčeniach

a podobne,  keď príslušníci  národnostných menšín  oprávnene

pociťujú, že sa im odopiera  ústavné právo používať svoj ja-

zyk v úradnom styku. Na druhej strane, požiadavky vyslovova-

né politikmi maďarskej národnostnej  menšiny, ako ich verej-

nosti predstavil maďarsko-maďarský summit v Budapešti, sa na

Slovensku so znepokojením  vnímajú ako potenciálne ohrozenie

štátnej integrity. (Potlesk.) Ja  ich tiež považujem za pod-

lamovanie vzájomnej  dôvery medzi obidvoma  krajinami. Svoje

nádeje na harmonizáciu vzťahov  spájam s udomácňovaním demo-

kratickej politickej  kultúry na Slovensku,  s obnovením ko-

rektného dialógu  medzi vládou a  legitímnymi predstaviteľmi

menšín a napĺňaním základnej slovensko-maďarskej zmluvy.

 

     Vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     našu  vnútropolitickú realitu  dotvárajú, žiaľ,  aj iné

vážne problémy, ktorých existencia nie  je - ako som sa dlh-

šie domnieval - len epizodická. Týkajú sa fungovania právne-

ho  štátu u  nás. Za  posledného poldruha  roka sa verejnosť

mohla  pri niektorých  kauzách presvedčiť,  že niekoľkí prí-

slušníci polície a v istých prípadoch aj niektorí prokuráto-

ri na čele s  generálnym prokurátorom prestali byť strážcami

zákona a spravodlivosti a  stali sa skôr vykonávateľmi poli-

tickej  vôle vládnej  koalície. Z  toho, ako  sa tieto kauzy

riešili - a ako zdokumentovala jednu z nich aj občianska vy-

šetrovacia komisia  poslanca pána Pittnera -  vyplýva, že sa

znova vzďaľujeme  od stavu uplatňovaného  vo vyspelom svete,

ktorý je charakterizovaný vládou zákona. U nás opäť začínajú

nad  všetkým vládnuť  ľudia sústreďujúci  v rukách politickú

moc, a  nie právo a zákony,  ako to má byť  v právnom štáte.

(Potlesk.) Nejde  len o to, že  poškodzujú časť spoločnosti,

čo samo osebe je už nemorálne. V dôsledku takéhoto vývinu sa

u nás začína  ignorovať skutočnosť, že v  zákonoch a pravid-

lách, ktoré riadia život  demokratickej spoločnosti, je aku-

mulovaná ľudská múdrosť a  skúsenosť mnohých pokolení. Preto

sa moderné demokratické spoločnosti  držia vlády zákona a vo

veciach  spravodlivosti sa  prestali spoliehať  na výnimočné

osobnosti a na ich odolnosť voči pokušeniam moci.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     v súvislosti  so súčasnou vnútornou  politikou sa musím

kriticky vyjadriť na  adresu všetkých politických subjektov,

a to tak predstaviteľov koalície, ako aj opozície. Vo verej-

nosti sa rozšíril dojem,  že predstavitelia politických sub-

jektov sa neradi zaoberajú  každodennými starosťami ľudí. My

politici radi  používame veľké slová  a rozprávame o  Európe

a integrácii, o demokracii, národe a štáte bez toho, aby sme

ich dávali do zreteľnej  a zrozumiteľnej súvislosti s každo-

dennými  starosťami  našich  občanov.  Sféra veľkej politiky

takto stráca kontakt s  každodennosťou obyvateľov našej kra-

jiny  a v  spoločnosti sa  šíria skeptické  názory nielen na

adresu jednotlivých politikov, ale politiky vôbec.

 

     Našich občanov  oprávnene znechucujú aj  spôsoby, akými

sa  u nás  vedie politická  súťaž. Za  posledné dva  roky sa

prehĺbila nezdravá spoločenská atmosféra a v politickej kul-

túre došlo  skôr k regresu  než k vývoju  smerom k európskej

demokratickej tradícii. Slovenskú  politiku dnes formujú ľu-

dia  a výbojné  skupiny, ktoré  neváhajú na  svoje politické

ciele zneužívať štátne orgány s ich mocenskými prostriedkami

a výsostným postavením v  spoločnosti. Takáto politika potom

zaťažuje náš život stále viac svojimi antidemokratickými de-

formáciami, ako je  porušovanie zákonov, beztrestné páchanie

trestných činov, zneužívanie  postavenia verejného činiteľa,

osočovanie  a  diskreditovanie  oponenta,  vytváranie obrazu

nepriateľa a vyvolávanie davovej nenávisti k nemu, porušova-

nie dohovorov a sľubov.

 

     Dochádza  k  nebezpečnému  prerastaniu  politickej moci

s hospodárskou a k formovaniu  novej štátostrany. Do spoloč-

nosti sa vnášajú stále nové  deliace čiary a staronové formy

podriadenosti. Politická činnosť  postupne stráca svoj krea-

tívny  charakter a  čoraz viac  sa mení  na hrubú kalkuláciu

čisto mocenských realít, pričom  zo svojho zreteľa vynecháva

perspektívne záujmy diferencovanej spoločnosti. Vládna poli-

tika  v dnešnej  podobe  si  vynucuje a  oživuje servilnosť,

dvojtvárnosť, službičkovanie a  nadbiehanie mocným, otvorene

uprednostňuje politických  spriaznencov.  A  naopak,  rôznym

spôsobom potláča  a znevýhodňuje tých,  ktorí vyjadrujú kri-

tické alebo s mienkou vlády nekonformné názory.

 

     Ako sa dozvedám z podaných sťažností, už aj predstaven-

stvá niektorých akciových spoločností v priemysle nútia svoj

manažment  pod hrozbou  odvolania z  funkcie podpisovať pri-

hlášky do vládneho hnutia. S týmto cieľom sa organizuje kam-

paň na  rozšírenie jeho radov, boli  stanovené kvóty na jed-

notlivé prevádzky, ba dokonca  sa zneužívajú pracovné porady

na  neprípustné  nátlakové  verbovanie  podriadených,  čo je

vlastne vnášaním  straníckej politiky na  pracoviská. Takéto

exemplárne porušovanie ľudských a  občianskych práv, už nie-

len v štátnej správe, ale  aj v priemyselných podnikoch, vy-

voláva atmosféru neistoty a strachu. (Potlesk.)

 

     Možno teda zhrnúť, že namiesto korektnej politickej sú-

ťaže prebieha nemilosrdný politický  boj, v ktorom sa uplat-

ňujú rôzne formy násilia, dokonca aj hrubé zastrašovanie fy-

zickou likvidáciou. Potvrdzujú to výhražné listy a telefoná-

ty verejným činiteľom, výbuchy áut a bômb pred rodinnými do-

mami a ďalšie kriminálne činy. K šíreniu strachu a neistoty,

a to nielen medzi verejnými  činiteľmi, ale aj medzi širokou

verejnosťou,  prispievajú  tiež  nevyšetrené  a nepotrestané

únosy, vraždy,  útoky na poslancov, bombové  výbuchy atď. To

všetko  svedčí  o  kriminalizácii  nášho politického života.

Nesmieme sa potom čudovať  stále častejšie sa opakujúcim vy-

hláseniam, že  na Slovensku sa nikto  nemôže cítiť bezpečne.

Všetky tieto hrozivé javy spôsobujú morálny rozklad verejné-

ho života,  ktorý sme tak ostro  kritizovali na novembrových

tribúnach v roku 1989. Myslím si,  že aj to sú príčiny vyvo-

lávajúce rozpaky  nad naším smerovaním  do NATO a  Európskej

únie.

 

     Vážené pani poslankyne a páni poslanci,

 

     napokon  mi dovoľte,  aby som  doteraz uvedené poznatky

premietol do problematiky vzťahu občana  a štátu, ako aj na-

šej štátnej identity. Vyjdem z elementárneho faktu, že aj my

na  Slovensku sme  dedičmi plodov  stáročia vedeného  zápasu

o slobodu pre človeka, a nie pre abstraktnú skupinu. V tých-

to  rokoch si  intenzívnejšie uvedomujeme  aj vlastný  zápas

o národnú slobodu a vlastný štát. To čo sme dosiahli, nezna-

mená však automaticky aj zabezpečenie ľudských a občianskych

práv a slobôd či zachovanie  demokracie. "Národ sám osebe" -

ako sa vyjadril  počas  návštevy pápež Ján Pavol II. - "ešte

nemá plnohodnotný život, potrebné je jeho začlenenie do šir-

šieho spoločenstva."  Národ nie je formovaný  len tým, čo ho

odlišuje od  iných, ale aj tým,  čo ho s inými  spája. Túžba

našich ľudí patriť do  spoločenstva krajín, v ktorých krité-

riom úspešnosti  systému nie je  len funkčnosť štátnej  moci

a jej orgánov,  ale uplatňovanie práv  a slobôd občanov,  je

prirodzená. Po roku 1989 sa naši ľudia necítia byť len daňo-

vými poplatníkmi, ktorí chodia  poslušne k urnám, ale rozví-

jajú svoje občianstvo tým, že dozrievajú, uvedomujú si svoje

práva a slobody a čoraz častejšie sa ich dožadujú. Zaujímajú

sa nielen o  plnenie vládnych programov, ale aj  o to, čo sa

za  tými programami  skrýva. Kladú  si otázky,  či a čo robí

štát pre  každého občana, pre  každú skupinu občanov,  či je

štát spravodlivý  a či sa prijatými  zákonmi neposilňuje moc

štátu a jeho inštitúcií na úkor slobody občana.

 

     Keby sme sa my  predstavitelia štátu, politických a ve-

rejných inštitúcií  pozorne a s pokorou  započúvali do hlasu

našich občanov, vypočuli by sme si veľa kritiky. Značná časť

občanov sa oprávnene cíti  podvedená  dlhopisovou privatizá-

ciou a  okrádaná, keď vidí, že  stámiliardový štátny majetok

sa rozdáva ľuďom blízkym  vládnym stranám. Občania pozorujú,

ako sú v  daňovej oblasti uprednostňovaní veľkopodnikatelia.

Vidia, že územnosprávne členenie  krajiny sa robí podľa sym-

patií k  mestám a regiónom, že  napríklad niektoré mestá do-

stávajú zvýšené dotácie na dopravu,  kým v iných mestách jej

doslova  hrozí zrútenie.  Vidia, že  vysokí štátni činitelia

zákony nerešpektujú.  Na vlastnej koži  pociťujú, že keď  sa

priženie živelná pohroma, postihnutí sa pomoci štátu dočkajú

s nehoráznym  oneskorením. Občania  s nevôľou zaznamenávajú,

že niektorí predstavitelia štátu  vulgárnosť už ani nezakrý-

vajú,  že jedno  ministerstvo predáva  obilie bez  ohľadu na

potravinovú bezpečnosť krajiny a iné zostavuje čierne listi-

ny  nepohodlných umeleckých  tvorcov atď.  Mnohí občania pod

tlakom privatizačných realít a z pocitu bezmocnosti stratili

vieru, že štát je spravodlivý.  Rodiny s malými deťmi sa po-

nosujú, že  štát nedoceňuje mladých ľudí  a problémy ich ži-

votného štartu, čo sa už  aj odráža na zhoršujúcich sa demo-

grafických ukazovateľoch.  Pripomeňme si v  tejto súvislosti

neustále klesajúcu pôrodnosť. Mnohí ľudia, často iniciatívni

a plní chuti  pracovať, si ťažkajú, že  sa zmenšujú možnosti

udržať si doterajšiu životnú úroveň na základe poctivej prá-

ce, že sa nedoceňuje profesionalita, ale lojalita k politic-

kým  stranám a predovšetkým  k dominujúcemu vládnemu hnutiu.

Stále hlasnejšie  sa ozýva, že  korupčné kriminálne praktiky

prenikajú do praxe  najrôznejších štátnych orgánov. Viackrát

na to  upozornil aj predseda  Najvyššieho kontrolného úradu.

Politika vládnej moci vtláča  tomuto štátu veľmi nelichotivú

charakteristiku, že je  ponajprv domovom pre privilegovaných

straníkov a  až potom pre  ostatných občanov. To  všetko ne-

prispieva k pestovaniu hrdosti na vlastný štát.

 

     Za posledné dva roky  sa objavili nebezpečné tendencie,

ktoré bežný občan zavalený  existenčnými starosťami hneď ne-

postrehne. V mnohých oblastiach života sa rozšírila etatizá-

cia, štát zasahuje aj tam, kde by postačilo samosprávne rie-

šenie vecí,  znova sa nám  vracia centralizmus rozhodovania,

aj keď sa niektoré kompetencie opticky presúvajú z Bratisla-

vy  do krajov  a okresov.  Aj naďalej  totiž ide  o štátnych

úradníkov závislých od ústredných  orgánov. Rozmáha sa diri-

gizmus, a čo je obzvlášť smutné, aj arogancia štátnych úrad-

níkov. Postupnými  zmenami nášho právneho  poriadku a mecha-

nizmov štátneho  riadenia sa krok  za krokom vytvára  systém

spoločenských  vzťahov založený  na závislosti  jednotlivého

občana  a celých  skupín obyvateľstva,  ako aj samosprávnych

orgánov od vládnej moci.  Jej predstavitelia sa týmto spôso-

bom chcú vyhnúť riziku  skutočne slobodnej a rovnej politic-

kej súťaže a zabezpečiť si dlhotrvajúcu domináciu a vplyv na

spoločnosť neprípustným zneužívaním terajších mocenských po-

zícií.

 

     Takýto systém vzťahov, vydávaný dokonca za integrovanie

spoločnosti, každodenne núti  občanov k nedobrovoľným ústup-

kom moci, k tomu, aby prižmurovali oči nad zneužívaním štátu

na osobný prospech mocných.  Odzbrojuje ich kritickosť a po-

silňuje v nich tie tradičné črty poddajnosti a prispôsobova-

nia sa,  ktoré sa zrodili  v dlhom období  nadvlády cudzieho

panstva. Pod vplyvom tohto  nenápadne, ale rýchlo vyrastajú-

ceho systému  vzťahov mocenskej, politickej  a finančnej zá-

vislosti mnohí občania nadobudli skľučujúcu skúsenosť, že sa

vytratila možnosť dovolať sa pravdy. Dospeli k presvedčeniu,

že na Slovensko sa  zasa vracia vláda privilegovaných, ktorí

pyšne panujú nad občanmi,  nehľadiac na ich životne dôležité

záujmy a zachovanie spravodlivosti v štáte. V konečnom súčte

všetko ide  na úkor morálneho  zdravia spoločnosti, na  úkor

dôstojného vzťahu  štátu k občanom, v  ktorom sú partnerstvo

a povinnosť im slúžiť postupne vytláčané a nahrádzané vládou

nad nimi. Aj to vedie k demoralizácii určitej časti občanov.

 

     Do úvahy  treba vziať aj  vzájomné vzťahy a  spoluprácu

vrcholných  orgánov štátnej  moci, ktoré  nás svojou úrovňou

a spôsobmi  praktizovanými od  volieb roku  1994 dehonestujú

pred zahraničím. Takýto dosah na prestíž krajiny mali, bohu-

žiaľ, aj  neústavné kroky parlamentnej väčšiny  a vlády, keď

sa pokúsili vysloviť nedôveru hlave  štátu a vynútiť si moje

odstúpenie. Podľa ústavy nie je  to v ich kompetencii, takže

išlo len o svojvoľnú  demonštráciu politickej sily a zneuži-

tie pôdy ústavných orgánov na  stranícke účely, čo vážne po-

škodilo povesť Slovenska v zahraničí. Sem patrí aj zastrašo-

vanie nižších orgánov štátnej moci, riaditeľov štátnych ale-

bo aj  sprivatizovaných podnikov a  dokonca občanov, aby  sa

neodvážili kontaktovať sa so  mnou, napríklad pri mojich ná-

vštevách v regiónoch a  pri iných spoločenských podujatiach.

Po tom, čo sa podarilo  vyradiť opozíciu z mechanizmov štát-

nej  moci,  rozvinula  sa  paralelná  línia  mocenských hier

s cieľom zlomiť alebo aspoň izolovať nezávislého prezidenta.

A keďže doterajšie diskreditačné úsilie neprinieslo očakáva-

  úspech, stále  sa vymýšľajú  nové škandalizujúce úskoky,

doslova otravujúce ovzdušie v celej krajine. Čelil som a če-

lím im s trpezlivosťou a s  vierou, že pravda a zdravý rozum

zvíťazia. (Potlesk.) Moje opakované návrhy na zmierenie, po-

nuka obnoviť  riadnu komunikáciu medzi  ústavnými činiteľmi,

ako viete, neuspeli. Ponechávam na našich občanov, aby posú-

dili, či  sú tieto pomery osožné  pre mladý samostatný štát,

či takéto spôsoby správania  sa voči hlave štátu zodpovedajú

vyspelej kultúre nášho obyvateľstva a elementárnym pravidlám

slušnosti a či si teda zasluhujú ich podporu.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     ak sa obyvatelia našej krajiny nebudú správať ako seba-

vedomí občania, rozplynie sa  šanca, že sa naučíme efektívne

využívať politickú slobodu, že využijeme možnosť kontrolovať

štátnu moc,  čo nám po  novembri 1989 umožnila  znovuzískaná

demokracia. Náš štát musíme rozvíjať tak, aby sa občania ma-

li s  čím identifikovať, aby  k nim obracal  svoju prívetivú

tvár, aby pribúdali dôvody, prečo  ho považujú za svoj a ne-

nahraditeľný. A tak sa  ocitáme pri dôležitej otázke štátnej

identity, ktorú  naša verejnosť začína  už nastoľovať. Vážne

sa  však tomuto  problému na  úrovni vedenia  štátu doposiaľ

nikto nevenuje. Pretože tento problém  sa nedá riešiť z reč-

níckej tribúny,  môžem len v krátkosti  načrtnúť svoju pred-

stavu o ňom.

 

     Štátna identita by svojím  obsahom mala smerovať dopre-

du, do budúcnosti a neupínať sa pasívne len na minulosť. Ma-

la  by byť  zmysluplným premostením  našej národnej histórie

s aktuálnymi  štátnymi  záujmami  a  s  cieľmi v budúcnosti.

Z minulosti  musíme  prevziať  jednoznačné  posolstvá, ktoré

môžu slúžiť ako kritérium  pre dnešok a projektovanie budúc-

nosti. Vidím ich v kultúrnych a kresťanských tradíciách náš-

ho národa a celého  stredoeurópskeho regiónu, v uprednostňo-

vaní  zmierlivých  riešení  spoločenských  problémov  našimi

predkami, ako  aj v demokratickej tradícii  spojenej s poli-

tickým  zápasom našich  predkov v  minulom a  tomto storočí,

v odpore  voči totalitnému  režimu za  druhej svetovej vojny

a v  rokoch  komunistického  režimu,  v  zmysle pre sociálnu

spravodlivosť, ľudskosť a solidaritu.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán prezident,  nerád to robím,  dovoľte mi, ale  musím

vás prerušiť. Minister vnútra telefonoval, že o 12.30 hodine

tu má vybuchnúť  bomba. Myslím si, že je  to provokácia, po-

kračujme ďalej.

 

Prezident Slovenskej republiky M. Kováč:

 

     Takéto posolstvo môžeme nájsť  aj v rešpektovaní plura-

litného charakteru kultúry nášho bezprostredného geopolitic-

kého  priestoru,  vo  vysokej  vzdelanosti našich obyvateľov

a hoci aj v našej tradičnej pohostinnosti.

 

 

 

     V štátnej identite by  sa mali zrkadliť výrazné charak-

teristiky nášho verejného života,  jedinečnosť a súčasne za-

bezpečené  postavenie nášho  štátu, aby  bol atraktívny  pre

svojich občanov, budil v nich  pocit istoty, ale aj hrdosti.

Organickou súčasťou našej štátnej  identity by malo byť Slo-

vensko  ako občianske  spoločenstvo zjednotené  v základných

hodnotách a cieľoch, bohaté  na črty modernosti, demokratic-

kosti i mnohotvárne národné atribúty, ako je duch solidarity

a súčasne tolerantnosti k  náboženským, etnickým aj politic-

kým rozdielom.  Patrí sem aj predstava  o občanovi, ktorý má

prístup k  vzdelaniu a sebarozvoju, vo  svojom štáte sa cíti

bezpečný a súčasne suverénny  vo svojom počínaní, ktoré nemá

byť obmedzované vynútenou lojalitou ku ktorémukoľvek vládnu-

cemu politickému  subjektu. Štát má  byť občanovým partnerom

pri riešení zložitých životných  situácií, a nie jeho necit-

livým vládcom. Pod jeho ochranou  sa ctí zákon a jeho priči-

nením krajina nadväzuje priateľské a živé kontakty s blízky-

mi aj  vzdialenými krajinami. Vysoká  hospodárska a kultúrna

úroveň,  ako  aj  priaznivé  medzinárodné postavenie krajiny

upevňujú dôveru občanov vo svoju  vlasť. Pápež Ján Pavol II.

v príhovore k  slovenským biskupom a pútnikom  v Ríme 9. no-

vembra 1996 povedal: "Slovensko  má osobitnú úlohu pri budo-

vaní Európy  tretieho tisícročia. Dobre  si to uvedomte!  Je

povolané  ponúknuť svoj  veľmi významný  príspevok k pravému

pokroku európskeho kontinentu svojimi tradíciami a kultúrou,

svojimi mučeníkmi a vyznávačmi, ako aj živými silami svojich

nových generácií." Koniec citátu.  Predstavu o štátnej iden-

tite treba ďalej rozvíjať a skúmať, no predovšetkým uplatňo-

vať v  reálnom živote hodnoty  predstavujúce duchovné bohat-

stvo slovenského národa a celej našej krajiny.

 

 

 

 

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     jedným z odhalených tajomstiev súčasného Slovenska, aby

som na záver parafrázoval  citovaného diplomata, je sebapre-

búdzanie našich občanov. Mnohí z  nich už dospeli k poznaniu

našej spoločenskej a politickej  reality. Dospeli k poznaniu

našich politikov,  naučili sa rozlišovať, kto  a kam ich ve-

die, kto im hovorí pravdu, kto  je voči nim úprimný a naozaj

si ich  váži. Súčasne spoznávajú cenu  svojho hlasu pri voľ-

bách a  váhu svojej angažovanosti v  každodennom živote. Ve-

dia, že duch slobody objal celú Európu a že Slovensko nesmie

v nej ostať pod nijakou zámienkou izolovaným ostrovom. Aj to

ma napĺňa  nádejou pri pohľade do  budúcnosti našej krajiny,

našej demokratickej Slovenskej republiky.

 

     Vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     dovoľte mi, aby som na záver zaželal vám, vašim rodinám

a všetkým  občanom  požehnané,  radostné  a pokojné vianočné

sviatky.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu prezidentovi.

 

     Vážené pani poslankyne, páni  poslanci, do 14.00 hodiny

bude prestávka.

 

 

 

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,

 

     budeme pokračovať v prerušenej schôdzi  d v a d s i a -

t y m  bodom programu, ktorým je

 

     vládny návrh zákona  Národnej rady Slovenskej republiky

o úprave dôchodkov priznaných v roku  1997 a o zmene niekto-

rých predpisov.

 

     Pán Mikloško sa hlási  s faktickou poznámkou, chce pre-

čítať niečo, čo som údajne povedal do rozhlasu.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán  predseda,  jednak  preto,  že  formálne  prvý bod,

o ktorom sme  rokovali dopoludnia, nebol  uzavretý, dovoľte,

aby som prečítal toto:

 

     Vystúpenie prezidenta Slovenskej  republiky Michala Ko-

váča v  Národnej rade Slovenskej republiky  dňa 11. 12. 1996

poukázalo  na dva  závažné znaky  súčasného stavu slovenskej

spoločnosti.

 

     Po prvé, vládna koalícia, t. j. vláda Slovenskej repub-

liky a poslanci za  vládne zoskupenie, s výnimkou niekoľkých

poslancov Združenia  robotníkov Slovenska, si  už tak hlboko

osvojili spôsob totalitného myslenia, že nie sú vôbec schop-

ní vypočuť kritický pohľad na svoj spôsob vládnutia. Sloven-

sko  je asi  jediná krajina  na svete,  kde počas vystúpenia

hlavy štátu poslanci vládnej koalície, ktorí navyše hovoria,

že sú proslovenskí, reagujú  tak úboho, že opustia rokovaciu

sálu.

     Po  druhé, vystúpenie  prezidenta Slovenskej  republiky

Michala  Kováča, ktoré  sa opieralo  o skúsenosť  obyvateľov

tejto krajiny, vari s výnimkou niektorých vyvolených z vlád-

nej  koalície, ukázalo  na krajne  kritickú situáciu,  ktorá

nastala v  Slovenskej republike. Kritickú, čo  sa týka stavu

demokracie, právneho štátu,  bezpečnosti tých, ktorí verejne

vyjadrujú svoj nesúhlas s politikou vlády, a čo sa týka tiež

materiálneho a sociálneho postavenia väčšiny občanov.

 

     Kresťanskodemokratické hnutie - a to je vyhlásenie náš-

ho klubu, čo tu čítam - znovu vyhlasuje,  že Slovensko patrí

všetkým občanom tejto krajiny, že odmietame deliť obyvateľov

na tzv. dobrých a zlých  Slovákov, čo má vo väčšine prípadov

len zastierať to podstatné v tejto krajine, totiž veľké roz-

dávanie a rozkrádanie národného majetku hŕstke verných a vy-

volených.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže budeme pokračovať.

 

     Návrh,  ktorý som  prečítal, ste  dostali ako  tlač 530

a spoločnú správu výborov ako tlač 530a. (Hlas zo sály.)

 

     Pardon, najskôr  pán podpredseda Húska, a  potom to do-

končíme. Ďakujem za upozornenie.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,

 

     chcel by  som vysvetliť našu  neprítomnosť. Samozrejme,

že s takým videním stavu republiky, aký predstavuje pán pre-

zident,  nemôžeme súhlasiť  a nesúhlasíme,  ale práve preto,

aby  sme zachovali  slušný spôsob  správania sa,  aby sme tu

nepredvádzali buchot, pokriky a  protesty proti takémuto vi-

deniu, sme zvolili takú cestu,  akú sme zvolili. Je to práve

v záujme dobrej klímy a  aby sa nezhoršovali spôsoby vzájom-

ného prejavovania svojich názorov, aby sa udržali prejavy na

rozumnej úrovni.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Čarnogurský.

 

Poslanec I. Čarnogurský:

 

     Pán predseda, pokiaľ si  poslanci za vládne strany zvo-

lili odchod,  prosím. Ale mňa by  zaujímalo, keby vysvetlili

funkcionári  tohto  parlamentu,  to  znamená podpredsedovia,

medzi nimi  aj pán podpredseda Húska,  prečo on odišiel, keď

vystupoval prezident republiky. Ja si  myslím, že na to máme

právo, pretože ako funkcionár tohto parlamentu vy, pán pred-

seda, podpredsedovia,  koniec koncov by sa  to malo týkať aj

predsedov výborov, ale, prosím, zatiaľ zostanem pri podpred-

sedoch parlamentu,  nie sú funkcionármi  strany, sú funkcio-

nármi  tohto parlamentu,  a preto  máme právo,  aby nám dali

vysvetlenie, prečo odišli a čo sú to za spôsoby.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, máme iný  program, nebudeme teraz hovoriť

o týchto veciach. Dali ste výzvu, môže sa odpovedať vo výbo-

roch, písomne, ale teraz máme iný program.

 

Poslanec I. Čarnogurský:

 

     Poznám vaše písomné odpovede  tak, že sú smiešne, preto

sa nespolieham na písomné odpovede.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Chcem vám oznámiť, pani  poslankyne, páni poslanci, ďa-

kujem za  upozornenie, pani poslankyňa,  mali sme prerokúvať

bod 19 s tým, že  navrhovatelia navrhujú stiahnuť ho z tohto

rokovania. Musím dať o tom  hlasovať, keďže sme to schválili

v rámci programu.

 

     Prosím, prezentujme  sa a hlasujme o  tom, že súhlasíme

so stiahnutím  bodu číslo 19 z  rokovania tejto schôdze. Ide

o tlač 331.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 76 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 71 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasovalo 5 poslancov.

 

     71 poslancov  odsúhlasilo návrh predkladateľov  a tento

bod sme z tejto schôdze vyradili.

 

     Môžeme pristúpiť k  d v a d s i a t e m u  bodu, ktorým

je, ako som oznámil

 

     vládny návrh zákona  Národnej rady Slovenskej republiky

o úprave dôchodkov priznaných v roku  1997 a o zmene niekto-

rých predpisov.

 

     Vládny  návrh máte  ako tlač  530 a  správu výborov ako

tlač 530a.

 

     Z poverenia vlády návrh  prednesie pani ministerka Kel-

tošová.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí

a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     vládny návrh zákona  Národnej rady Slovenskej republiky

o úprave dôchodkov priznaných v roku  1997 a o zmene niekto-

rých predpisov  sa predkladá na  rokovanie Národnej rady  po

schválení  vládou Slovenskej  republiky uznesením  číslo 735

z 29. októbra 1996.

 

     Predloženým návrhom sa upravujú dôchodky priznané v ro-

ku 1997  tak, aby neboli  nižšie ako dôchodky  priznané pred

1. januárom  1997. Vo vzťahu  k rastu životných  nákladov sa

navrhuje  zvýšiť  suma  pohrebného  z  1000  Sk  na  2000 Sk

a v nadväznosti na toto  zvýšenie sa zároveň navrhuje zvýšiť

aj suma pohrebného pri  úmrtí rodinného príslušníka v závis-

losti od jeho veku.

 

     Navrhuje sa tiež upraviť  vymeriavací základ na určenie

poistného  na  zdravotné   poistenie,  nemocenské  poistenie

a dôchodkové  zabezpečenie. Upravuje  sa možnosť  výkonu za-

mestnania po  dobu 180 kalendárnych  dní v kalendárnom  roku

s výnimkou výkonu  vybraného zamestnania v  baníctve niekto-

rých baníkov, ktorým sa mimoriadne poskytuje starobný dôcho-

dok.

 

     Opätovne sa navrhuje  predĺženie vykazovania zamestnaní

v I. a II. pracovnej kategórii a  v I. a II. kategórii funk-

cií do 31. decembra 1997 na účely dôchodkového zabezpečenia.

 

     Odporúčam Národnej rade vládny návrh zákona schváliť.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne aj ja, pani ministerka.

 

     Spoločná spravodajkyňa výborov je pani poslankyňa Aibe-

ková. Prosím, aby predložila správu z rokovania vo výboroch.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená pani ministerka,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     vážení hostia,

 

     dovoľte mi  predniesť spoločnú správu  výborov Národnej

rady Slovenskej  republiky o výsledku  prerokovania vládneho

návrhu  zákona Národnej  rady Slovenskej  republiky o úprave

dôchodkov priznaných v roku 1997  a o zmene niektorých pred-

pisov.

 

     Vládny návrh zákona  Národnej rady Slovenskej republiky

o úprave dôchodkov priznaných v  roku 1997 pridelil predseda

Národnej rady svojím rozhodnutím číslo 1242 zo dňa 4. novem-

bra 1996 na prerokovanie do 28. novembra 1996 výborom Národ-

nej rady Slovenskej republiky,  a to ústavnoprávnemu výboru,

výboru pre  financie, rozpočet a menu,  výboru pre hospodár-

stvo,  privatizáciu a  podnikanie, výboru  pre zdravotníctvo

a sociálne veci a výboru pre obranu a bezpečnosť.

 

     Všetky  uvedené  výbory  prerokovali  predložený  návrh

v lehote,  pričom Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky

pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výbor Národnej

rady Slovenskej republiky pre  obranu a bezpečnosť vyslovili

s ním súhlas a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky

jeho schválenie bez pripomienok. Ostatné určené výbory odpo-

rúčajú Národnej rade Slovenskej republiky schválenie predlo-

ženého návrh  s pripomienkou, ktorá  je uvedená v  spoločnej

správe  pod bodom  1. Odporúčam  túto pripomienku  schváliť.

Viac pripomienok v spoločnej správe nie je.

 

     To je všetko zo spoločnej správy.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne pani poslankyni.

 

     Páni poslanci,  pani poslankyne, otváram  rozpravu. Pí-

somnú prihlášku  do rozpravy som  zatiaľ nedostal. Hlási  sa

pán poslanec Brocka.

 

Poslanec J. Brocka:

 

     Pán predseda Národnej rady,

     pani ministerka,

     dámy a páni,

 

     chcem sa  vyjadriť nie k úprave  dôchodkov v roku 1997,

ale k  zmene niektorých predpisov,  ktoré sú súčasťou  tohto

vládneho návrhu zákona.

 

       piatykrát  ideme  na  Slovensku opätovne predlžovať

pracovné kategórie alebo  predlžujeme vykazovanie pracovných

kategórií.  Pani ministerka  to robí  štvrtýkrát. Pred rokom

ako ministerka,  pred dvoma rokmi ako  poslankyňa. Keďže ide

vlastne o ten istý návrh,  ku ktorému chýbajú aj v dôvodovej

správe dôvody, prečo vláda pristupuje k tomuto kroku, dovoľ-

te,  aby som  zopakoval niektoré  argumenty, ktoré  možno už

v tejto sále odzneli.

 

     Čo sú pracovné kategórie?  Hovorím to práve preto, lebo

si myslím, že od vlády, ktorá hovorí o tom, že realizuje so-

ciálnu  reformu, že  tá sa  v roku  1994 zastavila, práve od

tejto vlády by som čakal, že svoje slová podloží aj konkrét-

nymi legislatívnymi krokmi. Práve tento  je v rozpore s tým,

že táto vláda realizuje sociálnu reformu. Pracovné kategórie

totiž zaťažujú systém dôchodkového zabezpečenia v súčasnosti

aj do  budúcnosti veľkým bremenom,  stovkami miliónov korún,

ktoré v systéme dôchodkového zabezpečenia nie sú.

 

     Hovorím  to  práve  preto,  lebo  sme  schválili  zákon

o štátnom rozpočte, v ktorom sme zasa hrubo zasiahli do veľ-

mi  priaznivej bilancie  Sociálnej poisťovne.  Táto Sociálna

poisťovňa ku  koncu roka by  mala mať prebytok  8,5 miliardy

korún. Myslím si, že je to dobrý základ na to, aby bolo mož-

né napríklad realizovať zákon o sociálnom poistení. Ale tým,

že ste v zákone o  štátnom rozpočte schválili zmenu platenia

alebo  prispievania štátu  za zákonom  predpísaný okruh osôb

z 55 % minimálnej mzdy na 10 % z minimálnej mzdy, má to taký

dosah na Sociálnu poisťovňu, že ešte na budúci rok bude pre-

bytková, aj v roku 1998 bude prebytková, ale v roku 1999 pri

terajšom spôsobe prispievania nielen zo strany štátu, ale aj

poistencov a zamestnávateľov, bude v základnom fonde tak ne-

mocenského i  dôchodkového poistenia deficit  1 miliarda ko-

rún. To znamená, že vlastne  Sociálna poisťovňa v tomto roku

nebude  mať ani  na valorizovanie  dôchodkov z  dôvodu rastu

miezd, teda nebude mať na to vytvorené žiadne zdroje.

 

     Práve pracovné kategórie sú jednou z rezerv, ktorými by

sme  mohli aspoň  čiastočne  šetriť  alebo neplytvať  s pro-

striedkami  Sociálnej poisťovne.  Upozorňujem, že  nie je to

nespravodlivé voči tým, ktorým pracovné kategórie boli dote-

raz vykazované. Všetky nároky  oprávneným osobám sa zachová-

vajú do roku  2021, to znamená ešte 25  rokov tí, ktorí boli

zaradení  vo  výhodnejších  pracovných  kategóriách, neprídu

o svoje nároky.  Je pravda, že o  tých 25 rokov už  na tieto

zvýhodnené dôchodky nebudete prispievať len vy, ale možno aj

vaše vnúčatá. Pani ministerka vo výbore pre financie, rozpo-

čet a  menu povedala, že  nie je ich  toľko, je ich  asi 5 %

z celkovo priznaných dôchodkov. Pri mojich odhadoch ide mož-

no o 700  miliónov, možno o 800 miliónov  korún ročne. Ja si

myslím, že je  to na jednej strane veľká  suma, ktorú by sme

mohli ušetriť vo Fonde  dôchodkového zabezpečenia a ktorá by

mohla byť jedným z predpokladov,  že tento fond sa nedostane

do deficitu.

 

     Môj pozmeňujúci návrh je  veľmi jednoduchý. Všetky body

v článku II okrem bodu 9 vypustiť.

 

     Môj druhý  pozmeňujúci  návrh sa týka  práve toho člán-

ku II a bodu 9, ktorý hovorí o zvýšení pohrebného z 1 000 na

2 000 korún. Dámy a páni, v tomto bode sa hovorí o zvyšovaní

pohrebného z 1 000 na 2 000 korún. Neviem, či sa vám na Slo-

vensku podarí zohnať rakvu alebo  truhlu za 2 000 korún. Is-

te, nie je to účel, je  to príspevok. Ale tento príspevok už

40 rokov na Slovensku je 1 000 korún. Ak  sme takí solidárni

alebo takí rozšafní a  nechýbajú nám stovky miliónov trebárs

na priznávanie týchto zvýhodnených pracovných kategórií, tak

si myslím, že tých 60 miliónov, ktoré by znamenali dosah pri

zvýšení z 1 000 na 3 000 korún,  by nebolo  nesociálnym ges-

tom.  Čiže  môj  druhý  pozmeňujúci  návrh je,  aby v bode 9

v článku II sa zmenilo číslo 2 000 na 3 000.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Páni poslanci,  pani poslankyne, pýtam  sa, či sa  ešte

niekto hlási do rozpravy.

 

     (Nikto.)

 

     Nikto sa nehlási, končím rozpravu k tomuto bodu progra-

mu. Pýtam sa pani ministerky, či sa chce vyjadriť. Áno.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí

a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte,  aby som  v stručnosti  reagovala na  výhrady,

ktoré tu  predniesol pán poslanec. Ako  správne uviedol, So-

ciálna  poisťovňa v  budúcom roku  aj v  roku 1998  bude mať

zdroje na  zvyšovanie dôchodkov, aj  na valorizáciu nemocen-

ských dávok. Čiže ani v budúcom  roku, a už vôbec nie v roku

1998 nemusíte mať  obavy o to, že by  sa rezervné fondy obi-

dvoch zdrojov financovania zo Sociálnej poisťovne vyčerpali,

pretože  takisto  ako  správne  pán  Brocka povedal, terajší

spôsob  prispievania je  taký, aký  je na  rok 1997. Zákonom

o štátnom rozpočte  na rok 1998  môžete navrhnúť iný  spôsob

prispievania. No a  tá vláda, ktorá príde po  voľbách v roku

1998, môže  zvoliť zase iný  spôsob prispievania. Čiže  tak,

ako ste  správne uviedli, pán  poslanec, áno, na  budúci rok

budú zdroje  aj na valorizáciu dôchodkov,  aj dávok nemocen-

ského poistenia.  Takisto v roku  1998. Preto si  myslím, že

druhá časť vášho vystúpenia,  kde hovoríte, že nebudú zdroje

na zvýšenie dôchodkov, je protirečivá k tomu, čo ste poveda-

li v úvode.

 

     Pokiaľ ide o valorizáciu,  resp. o zachovanie dôchodko-

vých kategórií  I. a II.  pracovnej kategórie a  v kategórii

funkcií  do 31.  decembra 1997,  chcem uviesť  to, čo som už

uviedla aj vo výbore, že  poberatelia dôchodkov v I. kategó-

rii z celkového počtu  780 tisíc starobných dôchodcov tvoria

1,3 % dôchodcov baníkov. Myslím si, že netreba ani kalkulač-

ku, aby ste si vypočítali, koľko baníkov bude v I. kategórii

aj  po ďalší  rok,  prípadne  ďalšie roky  poberať dôchodok.

A v II. kategórii je to 3,3  %. Myslím si, že by bolo dobré,

keby toto bolo v priamom prenose, aby voliči KDH z radov ba-

níkov a kresťanských odborov  si vypočuli, aké je stanovisko

voči týmto ľuďom, ktorí ponechali kus života a zdravia v hl-

binných baniach a v uránových  baniach, pretože o týchto ľu-

ďoch hovoríme, v  I. kategórii to nie sú  pracovníci z povr-

chu. Vzhľadom na to, že  počty, znovu opakujem, tvoria 1,3 %

v I.  kategórii a  3,3 %  v II.  kategórii, neviem,  ako ste

prišli, pán poslanec,  k záveru, že ide o  700 až 800 milió-

nov, ak dnes je priemerný dôchodok  je 3 200 korún, pri per-

centách 1,3 a 3,3 z počtu 780 tisíc dôchodcov krát 3 270 ko-

rún, prípadne vyššie dôchodky, nejde o stámilióny korún.

 

     Aj keby  išlo o stámilióny korún,  ako vy hovoríte, ale

nie je to tak, je to otázka politického rozhodnutia a ekono-

mickej situácie  vo fondoch  a v zdrojoch financovania. Čiže

nemyslím si,  že predĺžením  o jeden rok Sociálna  poisťovňa

alebo jej  fondy prídu na mizinu.  Ide o to, že  títo ľudia,

musím to  povedať veľmi tvrdo,  majú oveľa kratší  priemerný

vek dožitia,  čiže aj užitia dôchodku,  ako je priemerný vek

slovenského  občana  dnes.  Podľa  našich  informácií baníci

z hlbinných a  uránových baní sa  dožívajú v priemere  60-61

rokov. Je to  na vás a na vašom  sociálnom cítení, či budete

takto ďalej vystupovať, pretože  pokiaľ nezačnú fungovať na-

plno doplnkové dôchodkové poisťovne,  kde by si mohli zabez-

pečiť svoju  starobu aj iným  spôsobom, myslím si,  že tento

prístup nie je sociálny.

 

     Zvyšovanie príspevku na pohrebné bolo témou vo všetkých

výboroch. Tu správne hovoríte,  že štát dáva príspevok. Dáva

ho tak, aby  to už bolo pre úplnosť  povedané, všetkým obča-

nom,  resp. ich  pozostalým plošne,  bez testovania príjmov.

V sociálnej oblasti je to dosť  nezvyklý postup, aby sa prí-

spevok štátu dával bez  testovania príjmov a majetku občana,

a napriek tomu to štát robí. Ja si myslím, že v roku 1994 za

9 mesiacov ste mali  dosť času na to, aby  ste to zvýšili aj

o 5 tisíc korún, ale vy ste  to nezvýšili ani o 1 000 korún.

Takže  ak hovoríme  o príspevku  štátu, tak  je to  skutočne

príspevok štátu  všetkým občanom, pretože  štát týmto svojím

gestom vyjadruje úctu zosnulým, znovu opakujem, bez testova-

nia príjmov.  Tak ako je príspevok  pri narodení dieťaťa bez

testovania príjmov všetkým deťom, ktoré prichádzajú na svet,

takisto aj  príspevok na pohrebné je  znova gestom štátu. Sú

štáty aj s vyspelejšími ekonomikami, kde tieto príspevky ne-

dávajú vôbec. Nechcem sa s nimi merať, ale toto sú fakty.

 

     Na záver by som  povedala, že pracovné kategórie predl-

žujeme do 31. 12. 1997. Toto je návrh. A pohrebné, ktoré na-

vrhujeme zvýšiť, dá sa vyčísliť  okrúhlou sumou 1 000 korún,

ale  môžeme pripustiť,  že bolo  zvýšené o  100 %. Áno, máte

pravdu, po  40 rokoch bolo  zvýšené. Len nezabudnite,  že ho

zvýšila Mečiarova vláda.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     S  faktickou poznámkou  sa hlási  pán poslanec  Brocka.

Pardon, je po rozprave.

 

     Pýtam sa  pani spoločnej spravodajkyne, či  sa chce vy-

jadriť. Prosím, pani poslankyňa.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     K  vystúpeniu pána  poslanca Brocku  zaujala stanovisko

pani  ministerka, takže  by som  sa mohla  iba opakovať, ale

chcem povedať pánu poslancovi, že jeho druhý pozmeňujúci ná-

vrh je zmätený,  pretože navrhoval zmenu iba v článku II bo-

du 9,  pričom bod zvýšenie  pohrebného sa dotýka  článku III

bodov 1 a 2 a článku IV. Takže ešte navyše tento návrh nebol

dopracovaný tak, ako  by mal byť. Myslím si,  že môžeme pri-

stúpiť k hlasovaniu, pán predseda.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, pristúpme k  hlasovaniu najskôr o pozmeňujúcich

a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     V spoločnej  správe bol iba jeden  bod, ktorý má legis-

latívno-technický charakter a odporúčam ho prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Hlasujeme  o pozmeňujúcom  návrhu zo  spoločnej správy.

Pani poslankyňa ho navrhuje prijať.  Je to jediný bod v spo-

ločnej správe, ktorý navrhuje úpravu alebo zmenu.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 90 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 86 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Takže sme prijali tento pozmeňujúci návrh.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     V rozprave odzneli dva pozmeňujúce návrhy. Obidva podal

pán poslanec Brocka. Prvý sa  týka článku II, ktorý navrhuje

okrem bodu 9 vypustiť. Neodporúčam ho prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prezentujeme sa a hlasujeme o prvom pozmeňujúcom návrhu

pánu poslanca Brocku. Pani poslankyňa ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 92 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 9 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Takže sme tento bod neprijali.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     V druhom návrhu navrhoval v článku II bod 9 zmeniť sumu

2 000 na sumu 3 000 korún.  Už vzhľadom na dôvody, ktoré po-

vedala pani ministerka, aj tým, že tento návrh je nekomplet-

ný a je to len jedna zmena, tak ho tiež neodporúčam prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme o druhom pozmeňujúcom

návrhu poslanca Brocku s návrhom neprijať ho.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 103 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 35 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.

 

     Neprijali sme ani tento pozmeňujúci návrh.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Tým boli vyčerpané všetky  návrhy, ktoré sú v spoločnej

správe, aj ktoré odzneli v  rozprave. Môžeme prejsť k hlaso-

vaniu o zákone ako celku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Takže podľa § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Ná-

rodnej rady budeme hlasovať o  zákone ako celku aj s doplňu-

júcimi a pozmeňujúcimi návrhmi.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Odporúčam návrh prijať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím, hlasujme. Spravodajkyňa odporúča návrh prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 99 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 93 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasovalo 6 poslancov.

 

     Konštatujem, že sme prijali uvedený návrh.

 

     Ďakujem vám spolu s pani spravodajkyňou. (Potlesk.)

 

     Pán poslanec Brocka.

 

 

Poslanec J. Brocka:

 

     Pani  ministerka Keltošová  položila otázku,  že nevie,

ako som si  to vypočítal. Ja som to  vlastne už raz povedal,

ak bude mať záujem, tak jej to v prestávke vysvetlím.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, už sme ten bod skončili. Ďakujem.

 

     Pán poslanec Kňažko.

 

Poslanec M. Kňažko:

 

     Ďakujem.

 

     Pán predseda, chcel by som ťa len požiadať o krátke vy-

svetlenie. Tesne  predtým, ako prišiel pán  prezident, si sa

naklonil k podpredsedovi Húskovi a  povedal si: "Zober to za

mňa Gusto, ma tam volajú k  tomu starému chujovi." To je ci-

tát. Keby si,  prosím ťa, vysvetlil, koho si  tým myslel. Či

toho "starého", o ktorom hovorili  Hudek s Lexom, alebo máte

takých vo vašom hnutí viac.  Je to zrozumiteľne nahrané a ja

ťa  žiadam, aby  si nám  vysvetlil, koho  považuješ za "toho

starého chuja". Opäť som ťa citoval.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ja  som to  dobre počul.  Pán poslanec,  dal som  si to

prehrať. Nie  je to vôbec zrozumiteľné  a je to jednoznačné,

môžeš  sa pozrieť  na zápis,  kto tam  bol, nepovedal by som

"volajú ma",  lebo ma volali  k niekomu inému,  kto tam bol.

A keby som  bol povedal na toho,  na koho ty myslíš,  tak by

som povedal,  "idem preňho", lebo  som išiel preňho.  Ale to

bolo predtým. Takže to je moje vysvetlenie.

 

     A nebolo "chuja", ale bolo to "ujova". (Smiech v sále.)

Áno. Takže daj si to prehrať.  Takže daj si prehrať ešte raz

tú pásku.

 

     Pán podpredseda Andel.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Priatelia, ja som mal priviesť pána prezidenta do našej

snemovne. Skutočne,  ja som sa postavil,  myslel som, že pán

prezident je už tu a že treba preň ísť.

 

     Potvrdzujem slová pána predsedu, skutočne sa nehovorilo

o pánu prezidentovi. Pre Boha živého, čo tuná splietame? Bol

som pritom, som svedok a som vždy ochotný to dosvedčiť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Možno keby tam bol niekto iný, tak by som to povedal.

 

     Pán poslanec Glinský.

 

Poslanec J. Glinský:

 

     Ďakujem.

 

     Vážená Národná rada,

     vážení kolegovia,

 

     ja by som chcel naozaj  veľmi poprosiť, aby sme si uve-

domili, že  sme dospelí ľudia, že  sme nejakí zodpovední ús-

tavní činitelia,  že nie sme  v súkromí a  že nás počúva  aj

mládež a deti.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ale, pani poslankyňa, dopredu bolo dohodnuté, že po pá-

na prezidenta ide pán podpredseda Andel.  Ja som vôbec poňho

nemal ísť, ani som nešiel.

 

     Budeme  pokračovať  d v a d s i a t y m  p r v ý m  bo-

dom. Je to

 

     vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky,

ktorým sa  mení a dopĺňa zákon  Národnej rady Slovenskej re-

publiky  číslo 152/1994  Z. z.  o sociálnom  fonde a o zmene

a doplnení  zákona číslo  286/1992 Zb.  o daniach  z príjmov

v znení neskorších  predpisov, v znení  zákona Národnej rady

Slovenskej republiky číslo 285/1995 Z. z.

 

     Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 528 a spoločnú

správu výborov ako tlač 528a.

 

     Z poverenia  vlády Slovenskej republiky  aj tento návrh

odôvodní pani ministerka Oľga Keltošová. Prosím, pani minis-

terka.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí

a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     návrh novely  zákona o sociálnom  fonde predkladá vláda

na základe  záväzku, ktorý jej vyplynul  z Generálnej dohody

na rok 1996.

 

     Sociálny  fond  upravený  zákonom  Národnej  rady číslo

152/1994 o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona číslo

286/1992 o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov je

významným nástrojom realizácie podnikovej sociálnej politiky

a hlavným zdrojom jej financovania.  V roku 1994 bol noveli-

zovaný  zákonom  číslo  280/1995,  ktorý  bol Národnou radou

schválený s cieľom kompenzácie  cestovného v dôsledku zruše-

nia zliav na cestovnom.

 

     V predloženom návrhu zákona  sa navrhuje zásadne zmeniť

prístup k použitiu  sociálneho fondu, a to tak,  že sa pone-

cháva dojednanie účelu použitia  sociálneho fondu na sociál-

nych partnerov, t. j. na zamestnávateľa a odborovú organizá-

ciu, prostredníctvom kolektívneho vyjednávania. V záujme za-

medzenia zneužitia účelu zákona sa aj naďalej ponecháva úče-

lové vymedzenie použitia sociálneho fondu u zamestnávateľov,

kde  z rozmanitých  dôvodov nedošlo  k uzavretiu kolektívnej

zmluvy.

 

     U zamestnávateľov, ktorí budú tvorbu a použitie sociál-

neho fondu  dojednávať formou kolektívneho  vyjednávania, sa

navrhuje povinná tvorba prídelu do sociálneho fondu vo výške

0,6 - 1 % zo stanoveného  základu. Ak sa dojedná v kolektív-

nej zmluve  aj ďalšia tvorba sociálneho  fondu, možno ju do-

jednať, maximálne  však do výšky 0,5  % stanoveného základu.

Zamestnávateľom, ktorí  vytvoria sociálny fond  podľa uvede-

ných pravidiel a zároveň dohodnú v kolektívnej zmluve rozsah

a celkovú výšku sociálneho fondu, je daná možnosť rozšírenia

okruhu poberateľov na dôchodcov, bývalých zamestnancov, kto-

rých zamestnávateľ zamestnával v pracovnoprávnom vzťahu ale-

bo v obdobnom pracovnom vzťahu  ku dňu odchodu do starobného

dôchodku alebo invalidného dôchodku, a na rodinných prísluš-

níkov zamestnanca. Zároveň dohodnú v kolektívnej zmluve kon-

krétne použitie  sociálneho fondu podľa  konkrétnych potrieb

organizácií. Predpokladá  sa, že v  rámci týchto vyjednávaní

budú prijaté aj zásady tvorby a použitia sociálneho fondu.

     Použitie sociálneho  fondu sa týmto  liberalizuje a vý-

razne sa posilňujú právomoci  zamestnávateľa a odborov v ob-

lasti tvorby  podnikovej sociálnej politiky.  V rámci kolek-

tívneho  vyjednávania však  nemožno použiť  sociálny fond na

akékoľvek účely, ale len  na účely realizácie podnikovej so-

ciálnej  politiky v  oblasti starostlivosti  o zamestnancov.

U zamestnávateľov,  kde nepôsobí  odborová organizácia alebo

nie je uzavretá kolektívna  zmluva, návrh zákona predpokladá

povinnú tvorbu sociálneho  fondu vo výške 0,6 -  1 % tak ako

doposiaľ. Aj  v tomto prípade  je možnosť tvorby  sociálneho

fondu príspevkom do výšky 0,5 % stanoveného základu zachova-

ná za podmienok, ktoré ustanovuje súčasná právna úprava. Tú-

to časť  sociálneho fondu musí zamestnávateľ  vytvoriť v po-

trebnej  výške  na  účely  kompenzácie  zvýšenia  cestovného

v doprave. Doterajšie podmienky realizácie poskytnutia prís-

pevku na dopravu do  zamestnania a späť zostávajú nezmenené.

Predpokladá sa, že podľa zákonom stanovených podmienok tvor-

by a použitia sociálneho fondu  sa však bude riadiť len men-

šia časť zamestnávateľov,  pretože u väčšiny zamestnávateľov

odborová organizácia pôsobí.

 

     Navrhovanou úpravou osobitného režimu tvorby a použitia

sociálneho fondu zamestnávateľov, kde sa sociálny fond nedo-

jedná v  kolektívnej zmluve, sa  vytvárajú približne rovnaké

právne  podmienky pre  všetkých zamestnancov,  teda aj tých,

ktorí sú zamestnaní u  zamestnávateľa, kde nedochádza ku ko-

lektívnemu vyjednávaniu. Navrhovanou  právnou úpravou sa zá-

roveň napĺňajú zámery koncepcie transformácie sociálnej sfé-

ry Slovenskej republiky. Okrem iného počíta s liberalizáciou

kolektívneho  vyjednávania, posilnením  právomoci odborových

organizácií a podporou  podnikovej sociálnej politiky. Navr-

hované riešenia zohľadňujú potreby  praxe a skúsenosti s do-

terajším uplatňovaním  zákona o sociálnom  fonde tak, že  sa

výrazne  zjednodušuje tvorba  a použitie  sociálneho fondu a

zároveň sa posilňujú rozhodovacie právomoci sociálnych part-

nerov.

 

     Vláda Slovenskej  republiky uznesením číslo  712 zo dňa

22.  októbra 1996  tento návrh  novely zákona  schválila bez

pripomienok.

 

     Pre vašu  informáciu by som  ešte raz zhrnula  do troch

okruhov, v čom spočíva novela zákona o sociálnom fonde.

 

     1. Tvorba sociálneho fondu  sa zjednodušuje pre zamest-

nancov u zamestnávateľov v § 3,  a to u tých, kde pôsobí od-

borová organizácia a kolektívne vyjednávajú o sociálnom fon-

de, t. j. povinný prídel 0,6 až 1 % zostáva nezmenený, avšak

tvorba vo výške do 0,5  % doteraz tvorená s cieľom kompenzá-

cie na cestovné sa ponecháva na kolektívne vyjednávanie. Ru-

ší sa pritom testovaná tvorba a použitie, čím sa zjednodušu-

je administratívna náročnosť.

 

     2. Súčasná právna úprava tvorby a použitia sa zachováva

u zamestnávateľov, kde nepôsobí  odborová organizácia  alebo

kde nedošlo k uzavretiu kolektívnej zmluvy, alebo kde neboli

dohodnuté prídel, rozsah a zásady použitia prostriedkov fon-

du.  Zamedzuje sa  tým zneužitiu  prostriedkov zo sociálneho

fondu na iné účely, ako pre podnikovú sociálnu politiku.

 

     3. Použitie sociálneho fondu sa rozširuje aj na dôchod-

cov, bývalých zamestnancov,  ktorých zamestnávateľ zamestná-

val v  pracovnoprávnom vzťahu ku  dňu odchodu do  starobného

dôchodku alebo invalidného dôchodku  a na rodinných prísluš-

níkov zamestnanca tam, kde sa kolektívne vyjednáva o sociál-

nom fonde. Tam, kde sa o sociálnom fonde kolektívne nevyjed-

náva, môžu byť prostriedky  sociálneho fondu použité výlučne

pre zamestnanca.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pani ministerka.

 

     Ako spoločný spravodajca k tomuto bodu programu bol ur-

čený predseda  výboru pán Národa,  takže ho prosím,  aby nám

predložil výsledky z prerokovania  uvedeného zákona vo výbo-

roch.

 

Poslanec A. Národa:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená pani ministerka,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     vážení hostia,

 

     dovoľte mi,  aby som predniesol  spoločnú správu Ústav-

noprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru

Národnej  rady Slovenskej  republiky pre  financie, rozpočet

a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospo-

dárstvo,  privatizáciu  a  podnikanie,  Výboru Národnej rady

Slovenskej republiky pre  pôdohospodárstvo a Výboru Národnej

rady Slovenskej republiky pre  zdravotníctvo a sociálne veci

o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady

Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej

rady Slovenskej  republiky číslo 152/1994 Z.  z. o sociálnom

fonde a o  zmene a doplnení zákona číslo  286/1992 Zb. o da-

niach z príjmov v znení neskorších predpisov, v znení zákona

Národnej rady Slovenskej republiky  číslo 280/1995 Z. z. ako

tlač 528.

 

     Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky,

ktorým sa  mení a dopĺňa zákon  Národnej rady Slovenskej re-

publiky  číslo 152/1994  Z. z.  o sociálnom  fonde a o zmene

a doplnení  zákona číslo  286/1992 Zb.  o daniach  z príjmov

v znení neskorších  predpisov, v znení  zákona Národnej rady

Slovenskej republiky číslo 280/1995  Z. z. pridelil predseda

Národnej rady Slovenskej  republiky svojím rozhodnutím číslo

1230 zo dňa 28. októbra 1996 na prerokovanie do 28. novembra

1996 Ústavnoprávnemu výboru  Národnej rady Slovenskej repub-

liky, Výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky pre finan-

cie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  pre pôdohospodárstvo a Vý-

boru  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre zdravotníctvo

a sociálne veci.  Zároveň určil Výbor  Národnej rady Sloven-

skej republiky  pre zdravotníctvo a  sociálne veci ako  prí-

slušný skoordinovať stanoviská určených výborov.

 

     Všetky  uvedené  výbory  prerokovali  predložený  návrh

v lehote,  pričom Výbor  Národnej rady  Slovenskej republiky

pre financie, rozpočet a  menu neprijal uznesenie o výsledku

prerokovania, pretože  podľa § 48  ods. 1 zákona  Slovenskej

národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Sloven-

skej národnej rady v znení  neskorších predpisov s tým nevy-

slovila súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru.

 

     Zostávajúce  určené  výbory  po  prerokovaní  vyslovili

s návrhom súhlas  a odporúčajú Národnej  rade Slovenskej re-

publiky jeho schválenie bez pripomienok.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram k tomuto

bodu rozpravu. K tomuto bodu  som nedostal zatiaľ žiadnu pí-

somnú prihlášku. Pýtam sa preto,  či sa niekto hlási do roz-

pravy, alebo nie.

 

     (Nikto.)

 

     Ak  nie,  končím  rozpravu.  Pani  ministerka sa zrejme

nechce vyjadriť. Pán spoločný spravodajca asi tiež nie. Tak-

že môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

 

Poslanec A. Národa:

 

     Vážený pán predseda,  spoločná správa neobsahuje žiadne

pripomienky  ani pozmeňujúce  návrhy, v  rozprave nevystúpil

nikto, čiže môžeme pristúpiť k hlasovaniu o zákone ako celku

s tým, že odporúčam tento vládny návrh zákona schváliť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pán  poslanec. V súlade  s § 26  ods. 1 zákona

Národnej rady o rokovacom  poriadku budeme hlasovať o zákone

ako celku.

 

     Prosím, aby  sme sa prezentovali a  hneď hlasovali. Pán

spoločný spravodajca odporúča schváliť tento návrh.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 90 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasovalo 5 poslancov.

 

     Konštatujem, že sme prijali tento návrh.

 

     Ďakujem pekne, pán spravodajca.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, teraz by sme ma-

li prerokovať bod 22 programu,  a to vládny návrh zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o zamestnanosti.

 

     Teraz sme dostali spoločnú  správu výborov, takže navr-

hujem,  aby sme  začali dvadsiatym  tretím bodom. Súhlasíte,

alebo mám dať o tom hlasovať? (Všeobecný súhlas v sále.)

 

     Takže v rokovaní budeme pokračovať  d v a d s i a t y m

t r e t í m  bodom programu, ktorým je

 

     návrh  na vyslovenie  súhlasu Národnej  rady Slovenskej

republiky s ratifikáciou  Dohovoru Medzinárodnej organizácie

práce číslo 144 z roku 1976 o trojstranných konzultáciách na

podporu uplatňovania medzinárodných pracovných noriem.

 

     Návrh ste dostali ako  tlač 527, vrátane návrhu uznese-

nia Národnej rady, a spoločnú správu výborov ako tlač 527a.

 

     Aj  tento návrh  z poverenia  vlády zdôvodní ministerka

práce pani Oľga Keltošová. Prosím, pani ministerka.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí

a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     som  rada, že  ste preradili  tento bod  pred bod číslo

22, pretože práve tento dohovor môžeme potom aplikovať aj na

nadchádzajúci bod, t. j. na zákon o zamestnanosti.

 

     Dohovor Medzinárodnej organizácie práce číslo 144 z ro-

ku 1976 o trojstranných  konzultáciách na podporu uplatňova-

nia medzinárodných pracovných noriem sa predkladá na ratifi-

káciu zo strany Slovenskej  republiky v súlade s realizáciou

štvrtej  časti odseku  b) Koncepcie  transformácie sociálnej

sféry Slovenskej  republiky a podľa článku  VI odsek 9 Gene-

rálnej dohody na rok 1996.

 

     V  záujme posilnenia  trojstranných vzťahov  tripartity

medzi  vládou, sociálnymi  partnermi, t.  j. zamestnávateľmi

a organizáciami pracovníkov alebo zamestnancov, ako aj v zá-

ujme posilnenia konzultácií s cieľom uplatňovať medzinárodné

pracovné  normy Medzinárodnej  organizácie práce  navrhujeme

ratifikovať  dohovor Medzinárodnej  organizácie práce  číslo

144 z roku 1976.

 

     Posilnenie trojstranných vzťahov  tripartity po ratifi-

kácii uvedeného dohovoru sa  uskutoční vykonávaním najmä po-

stupov ustanovených v článku V dohovoru. Ratifikácia citova-

ného dohovoru  umožní tiež zvýšiť úsilie  pri ratifikácii aj

ďalších  dohovorov Medzinárodnej  organizácie práce,  umožní

skvalitniť správy o  aplikácii dohovorov Medzinárodnej orga-

nizácie práce, ktorým je Slovenská republika viazaná, ako aj

skvalitniť prípravu trojstrannej delegácie Slovenskej repub-

liky na každoročné zasadnutie Medzinárodnej konferencie prá-

ce. Doposiaľ Slovenská republika na základe rozhodnutia vlá-

dy o potvrdení sukcesie  je viazaná 57 dohovormi Medzinárod-

nej  organizácie práce,  ktoré bývalé  česko-slovenské štáty

ratifikovali ku dňu zániku bývalej Českej a Slovenskej Fede-

ratívnej Republiky.

 

     V podmienkach  samostatnej a nezávislej  Slovenskej re-

publiky je to prvý  dohovor tejto organizácie, ktorý Sloven-

ská  republika chce  ratifikovať. Vnútroštátne zákonodarstvo

a vnútroštátna prax Slovenskej republiky je už prakticky zo-

súladená s jednotlivými článkami dohovoru,  a ak ide o apli-

káciu článku I dohovoru,  príslušné zákonné úpravy o slobode

združovania a pluralite zamestnávateľských organizácií a or-

ganizácií zamestnancov  sú upravené v  právnom poriadku Slo-

venskej republiky. Trojstranný  mechanizmus konzultácií, ako

si vyžaduje  článok II dohovoru medzi  zástupcami vlády, za-

mestnávateľov a  pracovníkov, je už  prakticky zavedený pro-

stredníctvom Rady hospodárskej a sociálnej dohody.

 

     Pokiaľ  ide o  skutočnosti, ktoré  sa dotýkajú činnosti

Medzinárodnej organizácie práce ustanovené v článku V ods. 1

dohovoru, táto činnosť  sa uskutočňuje prostredníctvom komi-

sie Rady hospodárskej a sociálnej dohody pre spoluprácu Slo-

venskej republiky s Medzinárodnou organizáciou práce, pričom

zástupcovia  zamestnávateľov  a  zástupcovia  pracovníkov sú

v paritnom zložení. Pôsobnosť  uvedenej komisie je vymedzená

v jej  štatúte a  tento  je v obsahovom  súlade  s článkom V

ods. 1 dohovoru.

 

     Pokiaľ  ide o  vykonávanie  článku IV  ods. 2 dohovoru,

môžu vzniknúť finančné výdavky spojené s financovaním akého-

koľvek nevyhnutného vzdelávania účastníkov pri uskutočňovaní

týchto postupov (článok V tohto dohovoru). Na zavedenie toh-

to ustanovenia dohovoru bude v podmienkach Slovenskej repub-

liky  potrebné prijať  spoločné  primerané  opatrenia, t. j.

nášho ministerstva  a sociálnych partnerov,  na financovanie

akéhokoľvek nevyhnutného vzdelávania účastníkov pri uskutoč-

ňovaní týchto  postupov. Tieto spoločné  primerané opatrenia

sa môžu dohodnúť najmä  v rámci pôsobnosti Rady hospodárskej

a sociálnej  dohody, prípadne  aj prostredníctvom Generálnej

dohody uzavretej na príslušné obdobie, alebo inak.

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, prosím o podpo-

ru pri prijatí tohto dohovoru.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pani ministerke.

 

     Teraz prosím spoločného spravodajcu,  ktorým je pán po-

slanec Derfényi. (Hlasy v sále.) Nie je? Ja mám napísané, že

spoločným spravodajcom je pán poslanec Derfényi.

Poslanec P. Derfényi:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená pani ministerka,

     kolegyne a kolegovia,

 

     dovoľte  mi,  aby  som  vám  predniesol spoločnú správu

k tlači 527.

 

     Návrh  na vyslovenie  súhlasu Národnej  rady Slovenskej

republiky s ratifikáciou  Dohovoru Medzinárodnej organizácie

práce číslo 144 z roku 1976 o trojstranných konzultáciách na

podporu uplatňovania medzinárodných právnych noriem pridelil

predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnu-

tím číslo  1243 zo dňa  4. novembra 1996  na prerokovanie do

28. novembra 1996 Ústavnoprávnemu  výboru Národnej rady Slo-

venskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky

pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej

rady Slovenskej republiky pre  zdravotníctvo a sociálne veci

a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Zároveň určil Výbor  Národnej rady Slovenskej republiky

pre zdravotníctvo a sociálne veci ako príslušný podať správu

o výsledku prerokovania návrhu v uvedených výboroch.

 

     Všetky uvedené  výbory prerokovali návrh  v lehote, vy-

slovili s ním súhlas a rovnako odporúčajú Národnej rade Slo-

venskej republiky vysloviť s ratifikáciou predloženého doho-

voru súhlas.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca.

 

     Otváram rozpravu  k tomuto bodu  programu. Nedostal som

doteraz žiadnu  písomnú prihlášku. Preto sa  vás pýtam, páni

poslanci, pani poslankyne, či sa niekto hlási.

 

     (Nikto.)

 

     Konštatujem, že nie. Môžem rozpravu uzavrieť. Zrejme sa

k rozprave nebude  chcieť vyjadriť pani  ministerka, ani pán

spravodajca, takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

 

     Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada

Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s ratifikáciou Dohovo-

ru  Medzinárodnej organizácie  práce číslo  144 z  roku 1976

o trojstranných konzultáciách na podporu uplatňovania medzi-

národných pracovných noriem.

 

     Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď aj hlasovali.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Odporúčam hlasovať za.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 86 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 83 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že sme uvedené uznesenie prijali.

 

 

 

     Vážené pani  poslankyne,  páni poslanci,  prejdeme teda

k  d v a d s i a t e m u  d r u h é m u  bodu programu, kto-

rým je

 

     vládny návrh zákona  Národnej rady Slovenskej republiky

o zamestnanosti.

 

     Vládny návrh ste dostali ako  tlač číslo 556 a spoločnú

správu výborov ako tlač číslo 556a.

 

     Z  poverenia  vlády  Slovenskej  republiky vládny návrh

odôvodní opäť ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny pa-

ni Oľga Keltošová. Prosím ju, aby sa ujala slova.

 

     Medzitým sa s faktickou  poznámkou   hlási pán poslanec

Ftáčnik.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Pán predseda, nemám faktickú poznámku, lebo nie sú fak-

tické poznámky, iba počas rozpravy, ale chcem predniesť pro-

cedurálny návrh, aby sme teraz nerokovali o bode 22. Poslan-

ci nášho výboru dostali zákon  včera. Ten zákon má 130 para-

grafov, spoločnú  správu nám rozdávali asi  pred 5 minútami,

má 5 strán a obsahuje asi 20 pozmeňujúcich návrhov. Skutočne

nebolo kedy preštudovať tento zákon.

 

     Chcem  preto navrhnúť,  aby  sme  ho preložili  v rámci

schôdze a máme na to možnosť podľa rokovacieho poriadku, aby

sme  ho preložili  ako bod  33 programu,  prípadne na ďalšiu

schôdzu. Viem, že na ďalšiu schôdzu to neprejde, pani minis-

terka významne kýva, preto navrhujem, aby to bol najskôr bod

33 programu.

 

     Skutočne to myslím len preto,  aby sme tento zákon mali

možnosť aspoň  prečítať a oboznámiť sa  s pripomienkami jed-

notlivých výborov,  pretože to, že  nám ho vláda  predložila

tak neskoro, je jej problém a to jej povieme v rozprave.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, ten zákon nie  je tu tak krátko, ako ho-

vorí pán poslanec Ftáčnik, ten už tu bol, ale súhlasím s je-

ho  návrhom a  musím dať  o tom  hlasovať. Prosím,  hlasujme

o návrhu pána poslanca Ftáčnika.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 87 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 28 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 40 poslancov.

 

     Tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

 

     Prosím pani ministerku, aby predniesla návrh vlády.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí

a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     vládny návrh zákona  Národnej rady Slovenskej republiky

o zamestnanosti sa  predložil na rokovanie  vlády Slovenskej

republiky v súlade...

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Páni poslanci, prosím, pokoj v sále.

 

 

Ministerka práce, sociálnych vecí

a rodiny SR O. Keltošová:

 

     ...s harmonogramom prác na zabezpečenie realizácie Kon-

cepcie transformácie sociálnej sféry.

 

     Vládny návrh zákona je vypracovaný na základe zásad zá-

kona,  ktoré prerokovali  výbory Národnej  rady a  vyslovili

s nimi súhlas.

 

     Vládny návrh  zákona obsahuje zmeny  v inštitucionálnom

zabezpečení služieb zamestnanosti.  Navrhujeme zriadenie Ná-

rodného  úradu práce  ako verejnoprávnej  inštitúcie, ktorej

v súlade s  dohovorom Medzinárodnej organizácie  práce číslo

150 o verejnej správe práce štát zveruje zákonom určité čin-

nosti v oblasti zamestnanosti. Štát bude vykonávať dozor nad

činnosťou tejto verejnoprávnej inštitúcie.

 

     Okrem  nového  inštitucionálneho  usporiadania  orgánov

práce a  vymedzenia pôsobnosti vládny  návrh zákona obsahuje

oproti platnej právnej  úprave tieto  ďalšie zásadné  zmeny:

uplatnenie poistného princípu pri  poskytovaní podpory v ne-

zamestnanosti  v závislosti  od dĺžky  platenia príspevku na

poistenie v nezamestnanosti,  zavedenie režimu krátenia doby

poskytovania podpory  v nezamestnanosti, ak  evidovaný neza-

mestnaný  skončil posledné  zamestnanie bez  vážnych dôvodov

alebo pre porušenie pracovnej disciplíny, možnosť predĺženia

doby  poskytovania podpory  v nezamestnanosti  pri opätovnom

nároku na podporu za podmienok ustanovených v zákone, zníže-

nie príspevku  na poistenie v  nezamestnanosti plateného sa-

mostatne  zárobkovo činnou  osobou, spolupracujúcou  osobou,

občanom zárobkovo činným  v cudzine, spoločníkom spoločnosti

s ručením obmedzeným,  komanditistom komanditnej spoločnosti

a členom družstva z doterajších 4 % na 3 %,  dobrovoľné pla-

tenie príspevkov na poistenie  v nezamestnanosti občanom zá-

robkovo činným v cudzine,  spoločníkom spoločnosti s ručením

obmedzením,  komanditistom komanditnej  spoločnosti a členom

družstva.

 

     Zavádzajú sa nové nástroje aktívnej politiky trhu práce

alebo rozširujú sa ich  formy. Vytvárajú sa lepšie podmienky

na rekvalifikáciu, a to najmä rozšírením jej rozsahu. Určuje

sa sankčný odvod za  nesplnenie povinného podielu zamestnan-

cov  so zmenenou  pracovnou schopnosťou  za bežný kalendárny

rok s tým, že príjmy  z týchto sankčných odvodov sa navrhujú

použiť na podporu pracovného  uplatnenia občanov so zmenenou

pracovnou schopnosťou v tom  okrese, z ktorého boli odvedené

na účet Národného úradu  práce. Rozširujú sa možnosti vytvá-

rania chránených dielní a  chránených pracovísk na zamestná-

vanie občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a občanov so

zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnu-

tím tým,  že na priznanie postavenia  chránenej dielne alebo

chráneného pracoviska je potrebné zamestnávať  najmenej 25 %

občanov so  zmenenou pracovnou schopnosťou  alebo občanov so

zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnu-

tím oproti doterajším 50 %.

 

     Vymedzuje sa novým spôsobom pojem "vhodné zamestnanie",

nahrádza sa pojem "hmotné  zabezpečenie" uchádzača o zamest-

nanie"  pojmom  "podpora  v  nezamestnanosti".  Rozširuje sa

okruh náhradných  dôb, ktoré sa  hodnotia ako doby  platenia

príspevku na poistenie v nezamestnanosti na účely poskytova-

nia podpory.  Ustanovuje sa, že orgánom  štátneho dozoru nad

vykonávaním politiky  trhu práce je  Ministerstvo práce, so-

ciálnych vecí  a rodiny Slovenskej  republiky a Ministerstvo

financií Slovenskej republiky.

 

     Zároveň by som chcela uviesť, že tento vládny návrh zá-

kona je v súlade s medzinárodnými dokumentmi, ktoré sa týka-

jú oblasti zamestnanosti. Spomeniem len dohovory Medzinárod-

nej organizácie  práce číslo 168 z  roku 1988, dohovor číslo

88 z roku 1948, dohovor číslo 142 z roku 1975, dohovor číslo

122 z roku 1964, dohovor  číslo 169 z roku 1984, odporúčanie

Medzinárodnej organizácie práce číslo 176 z roku 1988, doho-

vor číslo  34 z roku  1936, článok 22  Všeobecnej deklarácie

ľudských  práv z  roku 1948,  článok 6  Medzinárodného paktu

o hospodárskych, sociálnych a  kultúrnych právach a článok 5

Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej

diskriminácie, čo  je v súlade  s podmienkami na  začlenenie

Slovenskej  republiky do  medzinárodných štruktúr,  najmä na

vstup Slovenskej republiky do Európskej únie.

 

     Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, chcela by

som ešte  pred otvorením rozpravy  zdôrazniť, že z  hľadiska

aproximácie právneho poriadku  Slovenskej republiky s právom

Európskej únie  problematiku  organizácie služieb  zamestna-

nosti, jej  financovania a podpory  v nezamestnanosti riešia

právne predpisy členských krajín  Európskej únie rôzne a po-

žiadavka na  ich aproximáciu nie  je obsiahnutá v  európskej

dohode o pridružení, ktorou je Slovenská republika viazaná.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem, pani ministerka.  Prosím spoločného spravodaj-

cu, ktorým je aj v  tomto prípade pán poslanec Derfényi, aby

nám predložil výsledky prerokovania návrhu vo výboroch.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení páni ministri,

     vážená Národná rada,

     kolegyne a kolegovia,

 

     dovoľte mi predniesť spoločnú správu k tlači 556.

 

     Vládny návrh zákona  Národnej rady Slovenskej republiky

o zamestnanosti pridelil predseda  Národnej rady svojím roz-

hodnutím číslo 1307 zo dňa  28. 11. 1996 na prerokovanie Ús-

tavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre

financie, rozpočet a menu,  Výboru Národnej rady pre verejnú

správu, územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej ra-

dy  Slovenskej republiky  pre zdravotníctvo  a sociálne veci

s tým, že ostatné výbory  môžu návrh prerokovať podľa vlast-

ného uváženia.

 

     Zároveň  určil  Výbor  Národnej  rady pre zdravotníctvo

a sociálne veci ako  príslušný skoordinovať stanoviská výbo-

rov k návrhu.

 

     Štyri uvedené výbory prerokovali návrh do 11. 12. 1996,

pričom Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej ra-

dy pre  financie, rozpočet a  menu, Výbor Národnej  rady pre

verejnú  správu,  územnú  samosprávu  a národnosti neprijali

uznesenia o  výsledku rokovania, pretože  podľa § 48  ods. 1

zákona Slovenskej národnej rady  číslo 44/1989 Zb. o rokova-

com  poriadku Slovenskej  národnej rady  v znení  neskorších

predpisov  nevyslovila  s  ním  súhlas  nadpolovičná väčšina

všetkých členov výboru.

 

     Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre zdravot-

níctvo a sociálne veci po prerokovaní návrhu odporúča Národ-

nej rade Slovenskej republiky jeho schválenie s pripomienka-

mi. Pripomienky sú uvedené v spoločnej správe pod bodmi 1 až

20. Nebudem ich čítať, ale  pokiaľ v rozprave nebude iný ná-

vrh, budem odporúčať hlasovať  o nich spoločne s doporučením

všetky prijať.

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja, pán poslanec.

 

     Otváram rozpravu  k tomuto bodu programu  s tým, že som

dostal 4  písomné prihlášky. Ako prvý  sa hlási pán poslanec

Hanker, medzitým s faktickou poznámkou pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predseda,

 

     nie je to faktická  poznámka, je to procedurálny návrh.

V mene poslaneckého klubu DÚ by som chcel požiadať o hodino-

vú prestávku, pretože skutočne ide o závažný zákon, na ktorý

bolo v paragrafovom znení príliš  málo času, a môžem konšta-

tovať, že  pripomienky som dostal počas  vystúpenia pani mi-

nisterky. Nie je možné jednoducho rokovať o takom vážnom zá-

kone, ktorý  sa vlastne zaoberá  problematikou zamestnanosti

na  Slovensku, takýmto  tempom. Žiadam  o hodinovú prestávku

pre poslanecké kluby.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Zrejme aj  ostatní páni poslanci,  ktorí sú na  tabuli,

žiadajú o prestávku. Pán Duka-Zólyomi.

 

Poslanec Á. Duka-Zólyomi:

 

     Ďakujem pekne. Pripájam sa k  žiadosti v mene klubu po-

slancov Maďarskej koalície.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa Bauerová.

 

Poslankyňa E. Bauerová:

 

     Vážený pán predseda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     chcem vám  oznámiť, že rokujeme  o tomto návrhu  zákona

v rozpore s  § 75 rokovacieho  poriadku, pretože výnimky  zo

60-dňovej lehoty  boli odsúhlasené skôr, ako  tento bod pro-

gramu bol zaradený na  program rokovania. Aj preto považujem

za potrebné zvážiť ďalší priebeh rokovania.

 

     Navrhujem, aby sa prerušilo  rokovanie o tomto bode. Je

to príliš  závažný návrh zákona,  aby sa schvaľoval  takýmto

urýchleným spôsobom, takýmto násilným tempom.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Cabaj.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený pán predseda,

 

     podporujem návrh na 30-minútovú  prestávku, taký tu bol

zvyk. V opačnom prípade je potrebné hlasovať.

 

     Keď pani Bauerová teraz navrhla,  že by sme mali preru-

šiť rokovanie,  asi nebola prítomná, keď  tento návrh dal už

pán poslanec Ftáčnik.

 

     Mám jednu otázku na pána Kováča. Chcem sa spýtať, keďže

sa až teraz oboznámil so zákonom, či bol na poslednom zasad-

nutí jeho výboru, ktorý je gestorský nad týmto zákonom.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Nebudeme už okolo toho hovoriť. Je tu návrh na

prestávku. Prosím,  páni poslanci, stačí  prestávka do 16.00

hodiny? Ja sa pýtam, či  stačí, pán  poslanec Kováč. Pán po-

slanec žiadal hodinovú prestávku,  prosím, budeme o nej hla-

sovať.

 

     Prosím, prezentujte  sa. Hlasujeme o tom,  či bude pre-

stávka  hodinu.  Ak  nebude  hodinu,  vyhlásim  prestávku do

16.00 hodiny.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 88 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 28 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

 

     Páni poslanci, prestávka je do 16.00 hodiny.

 

     (Po prestávke.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani  poslankyne,  páni   poslanci,  budeme  pokračovať

v prerušenej schôdzi.

 

     Ako som povedal, do rozpravy mám štyri písomné prihláš-

ky. Prvý je prihlásený pán poslanec Hanker. Potom pán posla-

nec Fico.

 

 

 

Poslanec J. Hanker:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená pani ministerka,

     vážená Národná rada,

 

     v súvislosti s prerokúvaním  vládneho návrhu zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o zamestnanosti, na ktorého

schválenie veľa riadiacich pracovníkov, ako aj občanov našej

republiky  netrpezlivo  čaká,  chcem  povedať  niekoľko slov

o doterajšom systéme  riadenia zamestnanosti prostredníctvom

Správy služieb zamestnanosti, o dosiahnutých výsledkoch tej-

to inštitúcie, ako aj o  úlohách a cieľoch, ktoré očakávame,

že sa budú plniť pri realizácii tohto nového zákona.

 

     Ako  je známe, Správa služieb  zamestnanosti, ktorá  je

vrcholnou inštitúciou, vznikla  ako produkt koncepcie schvá-

lenej uznesením vlády Slovenskej  republiky číslo 824 z roku

1993. Bola  zriadená zákonom číslo 319/1993  Z. z. o zmenách

niektorých predpisov o zamestnanosti. Jej postavenie, pôsob-

nosť, úlohy a ciele boli bližšie špecifikované v zákone čís-

lo 83/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.

 

     Tento štátny orgán práce zabezpečoval realizáciu cieľov

a úloh politiky trhu práce  na celom území Slovenskej repub-

liky. Jednou z hlavných úloh bolo riadiť a kontrolovať územ-

né orgány práce, v ktorých  dosiaľ pracovalo 3 120 pracovní-

kov.  Okrem  toho  Správa  služieb  zamestnanosti navrhovala

a predkladala ministerstvu  práce, sociálnych vecí  a rodiny

návrhy a opatrenia v  oblasti politiky trhu práce, monitoro-

vala situáciu na trhu  práce, zhromažďovala informácie o vý-

voji nezamestnanosti v Slovenskej republike a o regionálnych

trhoch práce. Sprostredkúvala  a usmerňovala zamestnanie na-

šich  občanov v  zahraničí a  cudzích štátnych  príslušníkov

u nás.  Udeľovala povolenia  na sprostredkovanie zamestnania

za úhradu.

 

     Spomenul som len niektoré rámcové vymedzenie základných

činností tak, ako vyplývali pre Správu služieb zamestnanosti

zo zákona  a ktoré zabezpečovala smerom  k úradom práce, ale

i k občanom i organizáciám. V tejto praxi bolo však množstvo

úloh oveľa  širších, počnúc od  medzinárodnej spolupráce cez

aktivity v  oblasti programu PHARE, spolupráca  s Fondom za-

mestnanosti, až po riešenie individuálnych problémov občanov

a organizácií.

 

     Treba povedať, že Správa služieb zamestnanosti za rela-

tívne krátky čas svojej  existencie prešla vnútorným vývojom

a profilovala sa do dnešnej podoby  a do štádia, keď vlastne

zaniká ako taká a transformuje  sa na novú verejnoprávnu in-

štitúciu - Národný úrad práce.

 

     Možno konštatovať,  že počas svojej  ani nie trojročnej

existencie  vybudovala funkčný  systém služieb zamestnanosti

so solídnou materiálno-technickou, informačnou, priestorovou

a personálnou bázou. Napriek  zložitým podmienkam z hľadiska

finančných  zdrojov zo  štátneho rozpočtu  najmä v poslednom

období, ktoré sa prejavili  nie vždy v uspokojivom personál-

nom obsadení úradov práce,  nedostatku a opotrebovanosti vý-

počtovej techniky  a v niektorých ďalších oblastiach, je po-

trebné  jednoznačne konštatovať,  že jej  prvoradým úspechom

bolo postupné znižovanie nezamestnanosti. Aj vďaka riadiacej

a metodicko-organizačnej práce  Správy služieb zamestnanosti

môžeme dnes  hovoriť už vlastne o  12-percentnej miere neza-

mestnanosti, ktorá napríklad k 1. 1. 1994 dosahovala hranicu

14,44 %.  Plní sa tým,  ako je známe,  programové vyhlásenie

vlády republiky, smerujúce k dosiahnutiu hranice 10-percent-

nej miery nezamestnanosti v roku 1998.

 

     Veľký podiel na znižovaní  zamestnanosti mala okrem po-

zitívneho makroekonomického vývoja  i podpora vytvárania no-

vých pracovných miest a  udržania existujúcich miest pomocou

nástrojov  aktívnej politiky  trhu práce.  I tu  sa dosiahol

v poslednom období  pozitívny trend najmä  mohutnou realizá-

ciou  programu verejnoprospešných  prác, zvyšovaním  územnej

a profesnej mobility pracovnej sily.  Veľké pokroky boli do-

siahnuté i v takých formách aktívnych opatrení, ako je pora-

denstvo pre nezamestnaných, vybudovanie profesno-informačné-

ho  systému  s  osobitným  zreteľom  na  mladých ľudí a mla-

distvých  vstupujúcich na  trh práce  po prvýkrát, budovanie

klubov práce v okresoch a podobne.

 

     Úspešne sa podarilo počas jej existencie vybudovať sys-

tém  vzdelávania zamestnancov  zriadením Centra  vzdelávania

a rekvalifikácie  a stredísk  vzdelávania v  nových krajoch.

Zabezpečila sa príprava kvalitných  lektorov a postupným vy-

školením všetkých riadiacich pracovníkov a pracovníkov prvé-

ho kontaktu  úradov práce v rámci  kurzov manažérskych zruč-

ností, poradenských  zručností, sociálno-psychologického vý-

cviku a  ďalších nadstavbových kurzov  sa podarilo dosiahnuť

vysokú odbornú spôsobilosť pracovníkov. V tejto oblasti bola

Správa  služieb  zamestnanosti  ocenená  i  na medzinárodnej

úrovni v  rámci spolupráce pracovného  trhu stredoeurópskych

krajín Rakúska,  Maďarska, Česka, Slovinska. Aj  v rámci me-

dzinárodných vzťahov a zahraničných kontaktov sa počas exis-

tencie Správy služieb  zamestnanosti dosiahli mimoriadne po-

zitívne výsledky.

 

     Treba povedať, že  napriek nesporným pozitívam objavili

sa v  činnosti Správy služieb zamestnanosti  aj problémy vy-

plývajúce  jednak z  obmien niektorých  pracovníkov vo funk-

ciách, ako  aj často z nejasných  vzťahov s Fondom zamestna-

nosti. Osobitne pojem spolupráce Fondu zamestnanosti a Sprá-

vy služieb zamestnanosti, ako  i správnych výborov Fondu za-

mestnanosti a okresných úradov práce bol dlhšiu dobu vnímaný

a vykladaný každou stranou ináč.  Z toho vyplývali, pochopi-

teľne, i niektoré nezhody a kompetenčné spory. Vznikla duál-

nosť systému,  ktorá mala za  následok často aj  dvojkoľajné

riadenie úradov práce  s určitým  možným negatívnym  dosahom

práve na ich činnosť.

 

     Potreba integrácie Fondu  zamestnanosti, Správy služieb

zamestnanosti a úradov práce  sa stala nevyhnutnosťou. Treba

však  podčiarknuť  skutočnosť,  že  základná inštitucionálna

koncepcia  na predošlý  čas bola  správna a  iné riešenie na

predchádzajúce prechodné obdobie vlastne nebolo ani možné.

 

     Navrhovaný nový zákon o  zamestnanosti rieši práve toto

usporiadanie inštitúcií  pôsobiacich na trhu  práce, ich in-

tegráciu pri súčasnom zachovaní tripartizmu, verejnoprávnos-

ti novej organizácie s využitím všetkých pozitív a skúsenos-

tí z doterajšieho systému  a elimináciou negatívnych prvkov.

Navrhovaný  systém  vytvára  dostatok  priestoru  na celkové

technické,  materiálové, priestorové  a morálne pozdvihnutie

služieb  zamestnanosti, skvalitnenie  práce s  nezamestnaným

klientom a  zamestnávateľmi na úrovni  bežného štandardu vy-

spelých krajín.

 

     Vážené pani  poslankyne a poslanci,  predkladaný návrh

zákona  oproti  doterajšiemu  stavu,  pokiaľ  ide  konkrétne

o úrady práce,  je rozdielny v  tom, že navrhuje  prechod na

verejnoprávne  inštitúcie so  samosprávnym riadením  na cen-

trálnej úrovni, na úrovni  krajov a okresov, pričom zloženie

týchto útvarov vychádza z potrieb zapojenia sociálnych part-

nerov na trhu práce. Predkladaný návrh zákona vytvára právne

predpoklady na prijímanie opatrení  v politike trhu práce na

podporu plnej a  produktívnej zamestnanosti, pričom politika

trhu práce tvorí súčasť politiky zamestnanosti. Zákon presne

vymedzuje kompetencie jednak  ministerstva práce, sociálnych

vecí a  rodiny v oblasti zamestnanosti  vo vzťahu k ostatným

ústredným orgánom štátnej správy, aj k Národnému úradu práce

a je v súlade s  viacerými dohovormi Medzinárodnej organizá-

cie práce, konkrétne aj  dohovorom, ktorý bol predmetom bodu

23 dnešnej schôdze.

 

     Na  záver chcem  teda vyzdvihnúť  vysokú odbornú úroveň

spracovaného  návrhu zákona  o zamestnanosti,  jeho komplex-

nosť,  presnosť  definícií,  vymedzenia  nástrojov  riadenia

a všetkých systémových väzieb, ktoré  majú prispieť k riade-

niu trhu práce. Budem teda  hlasovať za prijatie tohto záko-

na.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem aj ja. Ďalej je  do rozpravy prihlásený pán po-

slanec Fico a pripraví sa pán poslanec Baránik.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Vážená pani ministerka,

     vážené dámy a páni,

 

     chcem  na úvod  vysloviť uznanie  nad množstvom  práce,

ktorá bola  vykonaná v súvislosti  s prípravou tohto  návrhu

zákona. Dokonca je celkom  výnimočné v Národnej rade Sloven-

skej  republiky, ak  predkladateľ vládneho  návrhu zákona sa

vyrovná aj  s otázkou aproximácie návrhu  tohto zákona, hoci

v danom prípade nebolo možné aproximáciu urobiť, pretože na-

ozaj  v členských  štátoch Európskeho  spoločenstva je  táto

problematika riešená  rozdielne. Ale naozaj  treba poďakovať

pani ministerke, že sa postavila aj k tejto otázke.

 

     Návrh zákona,  ktorý vytvorí vhodné  legislatívne a fi-

nančné podmienky pre  zamestnanosť, Strana demokratickej ľa-

vice vždy  privíta. Chcem zdôrazniť  - vždy privíta.  Rád by

som však chcel v tejto súvislosti  povedať, že veľmi náročnú

prípravu tohto návrhu zákona znehodnocujeme spôsobom, ako ho

dnes prerokúvame v Národnej rade Slovenskej republiky. Všet-

ci dobre vieme, že sme návrh zaradili do programu len na za-

čiatku minulého týždňa a  pri mnohých ďalších povinnostiach,

ktoré sme mali počas rokovania cez niektoré dni až do nesko-

rých nočných hodín, sme  jednoducho nemali reálnu možnosť sa

k tomuto veľmi  veľkému návrhu zákona dostať,  riadne sa ním

zaoberať a spracovať k nemu riadne pripomienky.

 

     Rád by som pripomenul pani ministerke určitú dispropor-

ciu, ktorá je v návrhu zákona. Kým paragrafové znenie je na-

ozaj vypracované veľmi pedantne, v  podstate ide o 136 para-

grafov približne na  102 stranách textu, je tu  iba 30 strán

odôvodnenia. Domnievam sa, že by to malo byť opačne, že prá-

ve odôvodnenie by nám mohlo  dávať duch zákona, vôbec všetko

to, čo mal navrhovateľ tohto zákona na mysli, keď predkladal

Národnej rade predmetnú normu.

 

     Strana demokratickej ľavice  pri hodnotení tohto zákona

o zamestnanosti okrem  kladných stránok, ktoré  som povedal,

samozrejme,  musí vidieť  aj určité  jeho negatíva.  V tomto

smere sa plne hlásime k  stanovisku, ktoré k predmetnému ná-

vrhu zákona vypracovala Konfederácia odborových zväzov. Máme

k dispozícii celý rad  právnych, legislatívnych pripomienok,

pokúsim sa však v tomto  štádiu sústrediť iba na pripomienky

vecného charakteru, pripomienky,  ktoré budú charakterizovať

zákon ako  celok s tým,  že konkrétne návrhy  na zmenu tohto

návrhu zákona  prednesie ďalší člen  poslaneckého klubu Spo-

ločná voľba.

 

     Predovšetkým chcem povedať, že vytvorenie jednej verej-

noprávnej inštitúcie podľa tohto návrhu zákona bude znamenať

stratu postavenia úradov práce a Správy služieb zamestnanos-

ti ako orgánov štátnej  správy. Ďalej vyčítame tomuto návrhu

zákona  najmä v  súvislosti so  zriaďovaním krajských úradov

práce, že vzniknú zbytočné  náklady na takúto štátnu správu.

Len samotná  dôvodová správa k návrhu  zákona hovorí, že kým

ku  koncu  roka  1995  boli  úradmi  práce  vyčerpané mzdové

prostriedky vo výške približne 290 mil. Sk, pri predpoklada-

nom počte  4 390 zamestnancov a  priemernom mesačnom zárobku

8 805 Sk  predstavuje potreba mzdových  prostriedkov zamest-

nancov Národného  úradu práce z  predpokladaných výdavkov na

financovanie činnosti Národného úradu práce v roku 1997 sumu

približne  460  mil.  Sk.  Čiže  vidíme  tu nárast približne

o 170 mil. Sk len v mzdových prostriedkoch.

 

     Ďalej  chcem povedať,  že i  napriek splynutiu všetkých

inštitúcií do jedného právneho subjektu verejnoprávneho cha-

rakteru návrh zákona zakladá mimoriadne komplikovanú organi-

začnú štruktúru. O  verejnoprávnom charaktere tejto inštitú-

cie môžem  mať vážne pochybnosti vzhľadom  na dominantné po-

stavenie  zástupcov štátu  a štátnych  zásahov mimo štátneho

dozoru do tejto inštitúcie.  Verejnoprávnosť v takto prezen-

tovanej podobe  je potom formálna. Ak  si štát chce ponechať

v tejto organizačnej  štruktúre takéto silné  postavenie, je

zbytočné túto inštitúciu vôbec vytvárať.

 

     Ďalej musím  uviesť, že priamo z  návrhu zákona vyplýva

povinnosť, že predsedom  predstavenstva bude konkrétny pred-

staviteľ vlády, ktorý zároveň vymenúva generálneho riaditeľa

Národného úradu práce. Účasť sociálnych partnerov zostáva vo

formálnej rovine. Zároveň sa  odoberá právo poslancom Národ-

nej  rady Slovenskej  republiky voliť  priamo jedného  člena

predstavenstva.  Znižuje sa  vážnosť predstavenstva,  pričom

ide o jeden z  najvyšších orgánov podľa predkladaného návrhu

zákona.

 

     Navrhnutá je mimoriadne zložitá štruktúra orgánov práce

a myslím si, že takto  navrhnutý mechanizmus nesleduje prin-

cípy racionality riadenia, mám na mysli predovšetkým princí-

py, ktoré môžeme nájsť v dvojstupňovom systéme riadenia. Ob-

sah činnosti krajských a  okresných úradov práce a správnych

výboroch je takmer totožný a dochádza k zbytočnej duplicite.

Na úrovni kraja sa popiera princíp tripartizmu pri prijímaní

uznesení, kde stačí na jeho prijatie jednoduchá nadpolovičná

väčšina. Pritom treba uviesť, že na úrovni kraja sa navrhuje

rozhodovať tak o návratných, ako i nenávratných príspevkoch,

kde pôjde o miliónové sumy. Problémom je aj to, že na úrovni

Bratislavy a Košíc sa v  pôvodnom návrhu zákona navrhuje ko-

pírovať organizáciu miestnej štátnej správy, pričom je zrej-

mé, že v obidvoch mestách je len jeden trh práce.

 

     Rovnako  časť týkajúcu  sa nástrojov  aktívnej politiky

nezamestnanosti  považujeme  za   prekonanú  a  nedostatočnú

z hľadiska zvýšenia účinnosti nástrojov a programov aktívnej

politiky trhu práce. Chýbajú nám účinné nástroje na prípravu

pracovnej sily, ktorá stratila  prácu, resp. je ohrozená ta-

kouto stratou,  na jej integráciu do  pracovného procesu, na

zvýšenie  mobility  pracovnej  sily.  V prezentovanej podobe

môžeme povedať, že ide iba  o akési konzervovanie  súčasného

právneho stavu.

 

     Ide  naozaj o  komplikovanú právnu  normu. Uviedol som,

koľko ustanovení obsahuje a aké zložité právne vzťahy priná-

ša. Je preto vcelku zaujímavé, že sa navrhuje účinnosť tejto

normy už od 1. 1. 1997. Domnievam sa, že ide o právnu normu,

ktorá si v každom prípade vyžaduje určitú legisvakačnú leho-

tu, v ktorej budeme môcť  pripraviť celý systém na aplikáciu

tohto komplikovaného právneho predpisu.

 

     Na záver, vážené dámy a  páni, dovoľte mi, aby som ešte

raz naozaj ocenil kus práce,  ktorý je zhmotnený v tomto ná-

vrhu zákona. Som presvedčený, že návrh zákona je dobrým pod-

kladom na ďalšiu diskusiu, ale ak dnes pristúpime k hlasova-

niu,  ak sa  dnes  rozhodneme  tento návrh  zákona schváliť,

môžeme sa dopustiť zásadných  chýb, ktoré nám budú kompliko-

vať realizáciu tohto zákona  v nasledujúcom období. Veľmi by

som  privítal, a  to je  aj môj  procedurálny návrh, aby sme

dnes  pokračovali v  rozprave, aby  boli pozmeňujúce návrhy,

ale potom aby  sme hlasovali o prerušení rozpravy  a aby sme

v rozprave pokračovali na  nasledujúcej schôdzi Národnej ra-

dy. Do  toho času budeme môcť  zvážiť nielen tie pozmeňujúce

návrhy, ktoré sú obsiahnuté v  spoločnej správe, ale aj tie,

ktoré budú v rozprave, a  najmä budeme môcť vychytať problé-

my, ktoré v tomto návrhu  nepochybne sú. Nepochybne sú, pre-

tože  v  takom  krátkom  časovom  úseku  objektívne dochádza

k pochybeniam.

 

     Toľko na záver. Ďakujem za vašu pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem  aj  ja,  pán  poslanec.  O vašej procedurálnej

otázke nechám hlasovať až potom, keď nebudú do rozpravy ďal-

šie prihlášky. Teraz prosím pána poslanca Baránika a pripra-

ví sa pán poslanec Brocka.

 

Poslanec M. Baránik:

 

     Vážený pán predseda,

     vážení členovia vlády,

     vážené dámy a páni,

 

     aj  ja,  podobne  ako  predchádzajúci diskutéri, vysoko

oceňujem úsilie ministerstva práce,  sociálnych vecí a rodi-

ny, ktoré muselo vynaložiť  na spracovanie tejto legislatív-

nej  normy, ktorú  považujem, tak  ako oni,  za dobrú, ktorá

vytvára vhodné  predpoklady, aby sa podmienky  na trhu práce

legislatívne upravili a mohli aj prax trhu práce zdokonaliť.

K samotnému  zákonu mám  len niekoľko  drobných pripomienok,

aby som nimi prispel k zlepšeniu textu. Idem hneď k vlastným

pripomienkam.

 

 

     Odporúčam v  § 3 písm. b)  za slová "ekonomického rastu

vytvárali" vsunúť slovko "aj". Zdôvodním to takto: Ekonomic-

  rast má  niekoľko podôb  a nie  každá forma ekonomického

rastu  vedie  k  vytváraniu  nových pracovných príležitostí.

Vzhľadom na to, že nás čaká rozsiahla reštrukturalizácia za-

ložená na báze technického pokroku, môžeme očakávať, že eko-

nomický  rast  aj  u  nás  bude  prebiehať na tomto princípe

a v mnohých prípadoch nepovedie  k vytváraniu nových pracov-

ných príležitostí, ale práve  naopak, k likvidácii existujú-

cich pracovných príležitostí. To znamená, že ekonomický rast

bude prebiehať predovšetkým na báze technického pokroku, bu-

de dochádzať k tzv. štrukturálnej nezamestnanosti, ktorá ve-

die k  likvidácii pracovných príležitostí.  Preto odporúčam,

aby text potom znel, že  "ministerstvo práce pôsobí, aby zá-

mery ekonomického rastu vytvárali aj podmienky pre zamestna-

nosť občanov" atď. To znamená vsunúť slovko "aj".

 

     V § 7 ods. 7 je uvedené, že členstvo v samosprávnom or-

gáne zaniká. Odporúčam, aby ako bod a) bolo uplynutím funkč-

ného obdobia, ostatné písmená preznačiť ako b), c) a d).

 

     V § 9 písmeno a) odporúčam upraviť. Môj návrh je zlade-

ný s nasledujúcim textom, ktorý sa vzťahuje na okresné úrady

práce a na krajské úrady práce, kde je uložené, aby predsta-

venstvá pripravovali  koncepciu rozvoja trhu  práce, ale pre

predstavenstvo Národného úradu práce  táto podmienka nie je.

Preto odporúčam tento text upraviť takto: "Navrhovať dlhodo-

bé priority politiky trhu v Slovenskej republike a ich apli-

káciu na príslušný rok  a predkladať ich ministerstvu." Čiže

len vsunúť  za slovo "navrhovať" slovo  "dlhodobé" a za Slo-

venskej republiky "a ich aplikáciu".

 

     V §  16 ods. 2  písm. a) za  slová "trhu práce"  vsunúť

slová "stratégia vývoja zamestnanosti". To je podobná pripo-

mienka ako predchádzajúce, kde by generálne riaditeľstvo Ná-

rodného úradu práce malo  vypracúvať na základe analýzy trhu

práce stratégiu vývoja zamestnanosti. Preto odporúčam vsunúť

slová "stratégia vývoja zamestnanosti a" pred "návrh priorít

politiky trhu práce".

 

     V § 17 písm. u) medzi slová "v štruktúre uplatňovaných"

vsunúť slová "a účinnosti", lebo  v texte sa hovorí "zverej-

ňovať minimálne raz mesačne  štatistické informácie o stave,

vývoji  a štruktúre  nezamestnanosti, platiteľoch príspevkov

na poistenie v nezamestnanosti a o stave, vývoji a štruktúre

uplatňovaných  nástrojov". Odporúčam,  aby tam  boli vsunuté

slová "a účinnosti" uplatňovaných nástrojov.

 

     V §  17 ods. 4  text znie: "Generálnemu  riaditeľovi sú

podriadení riaditelia krajských  úradov práce." Odporúčam do

tohto paragrafu  a tohto textu dať  za "riaditelia krajských

úradov práce" bodku a ďalší  text vypustiť z toho dôvodu, že

by došlo k porušeniu subordinácie.  Preto odporúčam aby § 19

bol doplnený o vetu: "Riaditeľovi krajského úradu práce pod-

liehajú riaditelia okresných úradov práce."

 

     A v  § 20 ods.  4 sa hovorí,  že za vhodné  zamestnanie

z hľadiska vzdelania sa pre  nezamestnaného občana počas pr-

vých  šiestich mesiacov  vedenia v  evidencii nezamestnaných

považuje každé zamestnanie, na  vykonávanie ktorého sa vyža-

duje stupeň vzdelania zhodný so stupňom vzdelania, ktorý do-

siahol  nezamestnaný občan.  Chcem  upozorniť  na to,  že aj

v minulosti sa  tieto problémy riešili  takýmto spôsobom, že

sa vyžadoval len stupeň  vzdelania. Na základe mojich skúse-

ností, ktoré  mám s riešením tohto  problému, by som odporú-

čal, aby  za slová "stupňom vzdelania" boli  doplnené  slová

"v  danom alebo  príbuznom  povolaní".  To isté  je potrebné

uplatniť v ďalšej vete, za slová "na ktoré sa vyžaduje vzde-

lanie" vsunúť slová "v danom alebo príbuznom povolaní". Mys-

lím si, že toto by bolo možné potom upraviť vyhláškou, ktorú

by ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny k tomuto zá-

konu  mohlo vydať,  kde by  sa uviedli  príklady, ako  tento

problém v praxi riešiť. Viem, že to nie je komplikované, ale

pri  celom rade  povolaní je  to možné  riešiť, lebo doteraz

platí  prax, tarify  sú stanovené  tak, že  sa opierajú vždy

o stupeň vzdelania, a okrem troch  prípadov, a to sú lekári,

sudcovia,  zverolekári,  ostatné  kategórie  stredoškolského

a vysokoškolského vzdelania sa v podstate môžu navzájom sup-

lovať. Podľa môjho názoru tým dochádza v praxi k suplovaniu,

ale  dochádza  pritom  súčasne  k  veľkým národohospodárskym

stratám, pretože mnohí z tých, ktorí nastupujú na takéto po-

volania, úplne vzdialené iné  povolania, nastupujú ako menej

kvalifikovaní a  potrebujú na to,  aby sa stali  odborníkmi,

alebo  sa dostali  na úroveň  absolventov príslušného stupňa

škôl, vždy niekoľko rokov.  A to je národohospodárska škoda.

Aby sa tomu predišlo, odporúčam takéto riešenie.

 

     To je  všetko. Ďakujem za  pozornosť a prosím  vás, aby

ste návrh tohto zákona podporili.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne, pán poslanec. Nech sa páči, pán poslanec

Brocka, a pripraví sa pán poslanec Kováč.

 

Poslanec J. Brocka:

 

     Dámy a páni,

 

     dovoľte mi krátku faktickú  poznámku predtým, ako budem

hovoriť  k zákonu  o zamestnanosti,  k poslancovi Hankerovi.

V súvislosti s  prerokúvaným zákonom hovoril  o práci Správy

služieb zamestnanosti, o úradoch  práce a vyzdvihol ich prí-

nos pri  znižovaní miery nezamestnanosti. Hovoril  aj o tom,

ako miera nezamestnanosti  klesla zo 14,4 % na  12,1 % vďaka

rastu HDP a oživeniu ekonomiky. Zopakujem to, čo som povedal

pri štátnom  rozpočte. Pán kolega, od  decembra 1994 do sep-

tembra  1996  vzrástol  počet  občanov Slovenskej republiky,

ktorí dochádzajú za prácou do Čiech, o 34 tisíc. To je 1,4 %

z miery nezamestnanosti. Za posledné mesiace úrady práce vy-

raďujú uchádzačov o zamestnanie  pre nespoluprácu. V auguste

to bolo 5 600, v septembri 5 100, v  októbri 5 000.  Za šesť

mesiacov, preto hovorím za šesť  mesiacov, lebo títo sa pre-

mietnu do  štatistiky vykazovania miery  nezamestnanosti, je

to viac ako 30 tisíc. To je ďalšie 1,2 % z miery nezamestna-

nosti. Len tieto dve čísla keď spočítate a odpočítate ich od

14,4, dostanete výslednú súčasnú mieru nezamestnanosti. Čiže

aj tak sa dá znižovať  miera nezamestnanosti. A ak ste hovo-

rili o tom,  že prispel k tomu rast  HDP, tak nie slovenský,

ale český, alebo oživenie českej ekonomiky.

 

     Teraz  mi dovoľte  niekoľko slov  k predloženému návrhu

zákona o zamestnanosti. Tento  návrh zákona je potrebný, ale

v inej  podobe. Iste,  dvojkoľajný systém  riadenia politiky

trhu práce nie je najefektívnejší. Existencia množstva práv-

nych noriem, ktoré upravujú podmienky v tejto sfére, rovnako

komplikuje situáciu  a je namieste, aby  sa jeden zákon kom-

plexne vyjadroval ku všetkým  otázkam, ktoré súvisia s prob-

lémom zamestnanosti.

 

     Chcem povedať  takisto na adresu  tých, ktorí pracovali

na tomto zákone, že odviedli  kus práce. Zásady k tomuto zá-

konu existujú a sú na svete od roku 1994. V čom je ten zákon

nový,  v tom  je zlý.  Zlý je  v tom,  pani kolegyňa, čo tam

vniesla práve táto vláda. Hovoril o tom už kolega Fico.

 

     Na jednej strane krajské štruktúry - dámy a páni, budem

hovoriť neskôr o správnych  výdavkoch Národného úradu práce.

Zvýšená  byrokracia,  zvýšenie  počtu  úradníkov  s vysokými

platmi, potreba  nových budov, áut a  iných výdavkov, myslím

si, že nezlepší situáciu na trhu práce, ale naopak, bude len

ďalším plytvaním poistného, vysokého poistného od zamestnan-

cov a zamestnávateľov.

 

     A druhá vážna poznámka, a to je takisto "prínos" súčas-

nej vlády do tohto materiálu, je svojrázne chápanie verejno-

právnej inštitúcie. Dámy a páni,  Národný úrad práce ako ve-

rejnoprávna inštitúcia má samosprávne  orgány aj výkonné or-

gány. V jedných i druhých sú zástupcovia obsadzovaní na tri-

partitnom princípe. Zastupujú poistencov, zamestnávateľov aj

štát,  ale  generálneho  riaditeľa  vymenúva pani ministerka

alebo minister práce, sociálnych vecí  a rodiny. A pán gene-

rálny riaditeľ Národného úradu práce bude vymenúvať riadite-

ľov krajských  a okresných úradov. Prosím  vás, aká verejno-

právnosť?

 

     V jednom je tento návrh  perfektný, a to je vlastne od-

poveď kolegovi Ficovi, prečo  tu nemôže byť legisvakačná le-

hota. Z jednoduchého dôvodu. Tento  návrh zákona je viac sú-

časťou schváleného  zákona o štátnom  rozpočte  ako súčasťou

transformácie sociálnej  sféry. On totiž už  povedal, že vý-

davky na úrady  práce zo štátneho rozpočtu by  na budúci rok

predstavovali skoro 500 miliónov korún. Tieto výdavky už ne-

budú výdavkami štátneho rozpočtu,  ale budú výdavkami Národ-

ného úradu práce, čiže z  príjmov poistného. Dámy a páni, aj

takto sa dá znižovať deficit štátneho rozpočtu, 500 miliónov

korún už nie je ako súčasť štátneho rozpočtu, ale ako súčasť

výdavkov verejnoprávnej inštitúcie. Veľmi dobre vymyslené.

 

     Krátka poznámka k správnemu fondu, § 133. Do 31. decem-

bra 1999  sa tvorí správny fond  vo výške 17 %.  V dôvodovej

správe si môžete prečítať, že  správne výdavky na budúci rok

budú vo  výške 19,9 %  z vybraného poistného.  Pýtam sa vás,

dámy a páni, poznáte ešte jednu inštitúciu, jeden fond, kto-

rý by mal správne výdavky vo výške skoro 20 %? Že každá pia-

ta koruna vybraná z poistného bude použitá ako správny výda-

vok?  Správne výdavky  na budúci  rok vo  výške 1,7 miliardy

predstavujú takú sumu peňazí, ktorá je bežne potrebná na ce-

loročné výplaty podpory v nezamestnanosti. Ak sa pani minis-

terka chce  spýtať, že ako som  si to vypočítal, tak  jej to

prezradím, ale pod podmienkou, že sa ma to opýta ešte v roz-

prave, a nie po ukončení rozpravy,  keď už poslanci nemôžeme

reagovať.

 

     Dámy a páni, na rozdiel od svojich predrečníkov nedávam

žiadne pozmeňujúce návrhy, lebo som presvedčený, že vy tento

návrh zákona aj tak schválite v predloženej podobe.

 

     Ďakujem vám aj tak za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Kováč a potom je prihlásená pani poslanky-

ňa Gbúrová.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené dámy, páni,

     vážená pani ministerka,

 

     dovoľte, aby som doplnil svojich kolegov istým pohľadom

na  predloženie tohto  zákona. Z  hľadiska transformácie so-

ciálnej  sféry nepochybne  je potrebné  takýto návrh  zákona

prijať, a myslím  si, že krok k tomu,  aby sa istým spôsobom

zjednotil systém  v politike trhu  práce, je dobrý  krok. Na

druhej strane sa domnievam, že predložený návrh zákona vyka-

zuje množstvo  chýb, na ktoré sme  upozorňovali už pri pred-

kladaní  zásad zákona.  Niektoré chyby  spomenuli kolegovia.

Navyše rýchlosť, s  akou ho prerokúvame - v  tejto chvíli mi

dovoľte otázku, prečo sme nemohli odložiť rokovanie povedzme

o dva, o tri dni, prečo je  to nutné schváliť dnes. Viem, že

vás tlačí dátum  1. januára, ale nie je  mi jasná odpoveď na

túto otázku. V  prípade rozpočtu mi bolo jasné,  čoho ste sa

báli, ale tu naozaj neviem, čoho sa obávate.

 

     Ale dovoľte mi niektoré výhrady.    tu bola spomenutá

otázka  verejnoprávnosti inštitúcie.  Ja si  myslím, že celý

problém tohto zákona spočíva v  tom, že Národná rada doteraz

neprijala všeobecný zákon o verejnoprávnej inštitúcii. Čo to

vlastne má byť? V čom spočíva verejnoprávnosť tejto inštitú-

cie,  keď samosprávne  orgány nemajú  kompetencie na výkonné

orgány, pretože výkonné orgány si vymenúva vláda a prostred-

níctvom ministerky si generálny riaditeľ vymenúva riaditeľov

krajských a okresných úradov.  Dobre, povedzme si, že verej-

noprávnosť spočíva v tom, že sú tu samosprávne orgány. Potom

prečo je  narušený na úrovni  kraja princíp, ktorý  platí na

úrovni okresu a platí na úrovni celoštátnom? Takýchto otázok

by sme mohli položiť viac.

 

     Mňa napríklad zaujíma otázka, ako sa bude správať kraj-

ský riaditeľ alebo generálny riaditeľ, ak okresná samospráv-

na organizácia, teda správna  rada, nebude spokojná s prácou

svojho riaditeľa. Dá návrh na odvolanie - a dosť. A ak s tým

krajský nebude  súhlasiť, tak tento  riaditeľ, ktorý pracuje

v rozpore so záujmami okresnej  správnej rady, bude ďalej vo

funkcii. Zákon to totiž umožňuje.

 

     Druhá  otázka, ktorá  ma rovnako  trápi, je  otázka ne-

smierneho zvyšovania nákladov. Neviem,  či ste si všimli, že

sa zavádza  ďalšia lekárska posudková  služba - podľa  § 37.

Máme už jednu lekársku  posudkovú službu alebo revíznych le-

károv  v  zdravotných  poisťovniach,  máme  ďalšiu posudkovú

službu v  nemocenských poisťovniach a  tu budeme mať  ďalšiu

posudkovú službu. To znamená,  že minimálne trikrát je možné

robiť akési  lekárske posudky. Myslím si,  že to je zbytočná

komplikácia.

 

     Ďalej, ak hovoríme o tom, že to je verejnoprávna inšti-

túcia - a  to je prosím otázka možno  na odborníkov, právni-

kov, do akej miery je  možné vniesť do verejnoprávnej inšti-

túcie správne konanie. Správne konanie predsa patrí pred or-

gány štátu, ale tie sa  tu nedefinujú. Toto je verejnoprávna

organizácia.  Ďalší  moment,  ktorý  je  podľa  môjho názoru

v rozpore s tým, čo je v zákone uvedené.

 

     A konečne štvrtá taká  globálna pripomienka je k otázke

financovania. Už  kolega Brocka upozornil  na to, že  je po-

trebných 17 % do roku  1999, do decembra, to znamená vrátane

roku 1999.  Skutočne sa domnievate, že  naši nezamestnaní od

radosti vyskočia,  keď sa dozvedia,  že ročne budú  úradníci

dostávať minimálne 1,7 miliardy?  Navyše, ako sa tento zákon

bude uplatňovať?  Znamená to, že od  1. januára Národný úrad

práce  musí vyčleniť  trojmesačnú rezervu?  To znamená znovu

ďalšie 2,5 miliardy nepoužije? Pretože dá sa ľahko spočítať,

že z uvažovaného  priemerného platu 8 869 korún - tak nám ho

definovalo ministerstvo financií -  odvedené 4 % predstavujú

zhruba 10 miliárd, s ktorými bude tento fond pracovať. Ak má

vytvoriť  trojmesačnú rezervu,  je to  2,5 miliardy, ďalších

17 % musí odložiť na správny  fond. Čo ostane potom na poli-

tiku zamestnanosti?

 

     Ale nielen to.  Tento fond si dáva do  vienka pre každý

ďalší rok  po roku 1997  správny fond vo  výške 8 %.  Keď si

predstavíte, že  povedzme Sociálna poisťovňa,  ktorá pracuje

s finančnými prostriedkami vo výške takmer 50 miliárd korún,

má správny fond vo výške 4 %, Všeobecná zdravotná poisťovňa,

ktorá pracuje, budeme to vidieť  v rozpočte, so sumou asi 27

miliárd, tiež má iba 4 %, tu sa náhle navrhuje 8 % správneho

fondu, pričom každá činnosť,  ktorú okresné úrady práce budú

robiť, či  je to rekvalifikácia,  či je to  sprostredkovanie

práce, je hradená z iných  fondov - zo základného fondu. Po-

tom načo takýto obrovský správny fond?

 

     Je len škoda, že skutočne na prerokovanie takého vážne-

ho  návrhu vlastne  Národná  rada  a vláda  vyčlenila takýto

krátky čas. Národná rada sa  dostáva do takmer otrockého po-

stavenia voči  vláde. Keď si vláda  povie, bude to schválené

v stredu poobede, tak Národná  rada povie, bude to schválené

v stredu poobede. Bez ohľadu na to, o aký závažný zákon ide,

aké vážne veci sa tu prerokúvajú.

 

     Vzhľadom na  to, že považujeme tento  zákon síce za po-

trebný, ale  v tej forme,  v akej bol  predložený, ten zákon

nespĺňa kritériá, ktoré naši  poslanci na takýto zákon majú,

pretože nebol  dostatočný čas na jeho  naštudovanie, na kon-

zultácie, poslanci Demokratickej únie sa rozhodli, že nebudú

hlasovať o tomto  zákone, aj keď sme si  vedomí jeho potreb-

nosti, nebudeme  o ňom hlasovať,  pretože sa domnievame,  že

spôsob, ktorý  bol zvolený, nie  je adekvátny významu  tohto

zákona pre spoločnosť.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Nech  sa páči,  pani poslankyňa  Gbúrová. Pán  poslanec

Hanker sa medzitým hlási s faktickou poznámkou.

 

Poslanec J. Hanker:

 

     Chcel by som odpovedať pánu poslancovi Brockovi, pokiaľ

ide o vymenovávanie a odvolávanie generálneho riaditeľa. Ne-

viem, či si všimol, že vlastne vymenúva a odvoláva ho minis-

terka, ale na návrh členov predstavenstva. Čiže návrhy podá-

va reprezentatívna organizácia zamestnancov, zamestnávateľov

a štátnych orgánov,  to je vlastne 15  ľudí. Povedal by som,

že odsúhlasuje  predstavenstvo, ale na  návrh tohto predsta-

venstva akt vymenovania robí minister alebo ministerka.

 

     Ďakujem pekne.

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Prosím o vystúpenie pani poslankyňu.

 

Poslankyňa M. Gbúrová:

 

     Vážená Národná rada,

     vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky,

 

     analýzu zákona o zamestnanosti  za poslanecký klub Spo-

ločná voľba  realizoval pán poslanec  Róbert Fico, preto  sa

obmedzím už iba na pozmeňujúce návrhy k tomuto zákonu.

 

     Prvý pozmeňujúci návrh sa týka  § 8 ods. 1, kde navrhu-

jem poslednú vetu preformulovať takto: "Predsedu predstaven-

stva volí predstavenstvo zo svojich radov."

 

     Druhý pozmeňujúci návrh sa týka  § 5, kde navrhujem vy-

pustiť v § 5 ods. 2 písmeno c)  a vypustiť v § 5 ods. 3 pís-

meno b). V  § 6 prvú vetu vypustiť  a vypustiť paragrafy 12,

13, 18 a 19, v § 81 odseky 1, 2 a § 96.

 

     Krátke  zdôvodnenie, nakoľko  už bolo  predo mnou pánom

Ficom  povedané -  vypustiť navrhujem  krajské úrady  práce,

správne výbory krajských úradov,  nakoľko nemajú v tomto zá-

kone povahu samosprávnych orgánov.

 

     Tretí pozmeňujúci návrh - v § 51 dať nový odsek 2 tohto

znenia: "Za zamestnanie sa  v zmysle tohto zákona nepovažuje

uzavretie pracovnej zmluvy medzi zamestnávateľom a nezamest-

naným, podľa ktorej mesačná  pracovná doba neprekročí 60 ho-

dín." Ostatné odseky § 51 prečíslovať.

 

     Štvrtý pozmeňujúci návrh sa týka § 73 ods. 1, kde navr-

hujem doplniť  písmeno h) tohto znenia:

 

     "h)  príspevok štátu  na aktívnu  politiku trhu  práce,

o výške ktorého rozhoduje každoročne Národná rada Slovenskej

republiky".

 

     Piaty pozmeňujúci návrh sa týka účinnosti tohto zákona,

kde navrhujem: "Zákon nadobúda účinnosť k 1. 7. 1997."

 

     Zdôvodňujem ho  tým, že ide o  príliš vážnu organizačnú

a personálnu zmenu, ktorá si  vyžaduje oveľa väčšiu prípravu

a oveľa lepšiu organizáciu.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pekne. Faktická poznámka - pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predseda,

 

     mal by som ešte jednu  otázku na pani ministerku. To je

skutočne otázka, prosil by  som odpoveď. Podľa predkladaného

zákona § 9 písm. f) správna rada musí predložiť Národnej ra-

de  návrh rozpočtu  spolu so  štátnym rozpočtom.  Hľadal som

v záverečných a prechodných  ustanoveniach, podľa akého roz-

počtu  bude hospodáriť  v roku  1997, ale  tam o  tom nie je

zmienka. Pýtam  sa, ako bude použitých  10 miliárd Sk, ktoré

tento orgán vyberie? To je prvá otázka.

 

     A  druhá otázka:  Pani ministerka,  keby ste  boli taká

láskavá  a povedali  auditóriu, čo  to je  vlastne za orgán.

Pretože na  jednej strane hovoríme,  že je to  verejnoprávna

inštitúcia, nehovoríme o tom,  že má charakter poisťovne, na

druhej strane sa všade hovorí, že sa vyberá poistné. Teda je

to poisťovňa? Ak je to poisťovňa,  tak by sa mala riadiť is-

tými princípmi, ktorými sa riadia poistné organizácie, a po-

tom má právo vyberať poistné.  Ak to nie je poisťovňa, potom

nemá právo vyberať poistné. Takže čo to je vlastne za hybrid

skrytý pod  názvom verejnoprávna inštitúcia?

 

     To znamená,  že mám dve otázky.  Podľa čoho budú hospo-

dáriť v  budúcom roku, pretože  ak zákon nadobudne  účinnosť

1. 1. 1997, tak by táto inštitúcia v zmysle zákona mala pra-

covať  podľa rozpočtu  schváleného Národnou  radou, ale pre-

chodné a záverečné ustanovenia o tom vôbec nehovoria.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pani poslankyňa Edit Bauerová.

 

Poslankyňa E. Bauerová:

 

     Vážený pán  predseda, opätovne a  dôrazne vás upozorňu-

jem, že rokujeme o tomto návrhu zákona v rozpore s rokovacím

poriadkom, v rozpore s § 75. Ja som vás na to upozornila za-

čiatkom rokovania o tomto bode.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec Švec.

 

Poslanec J. Švec:

 

     Ďakujem, pán predseda.

 

     Dovolil by  som si takisto adresovať  jednu otázku pani

ministerke v  súvislosti so zákonom ako  celkom. Tento zákon

by mal platiť  aj v čase, keď Slovensko  vstúpi do Európskej

únie. Mal by riešiť otázky  zamestnanosti v čase, keď už bu-

deme členmi Európskej  únie. A tak sa pýtam:  V januári 1992

slovenská  vláda prijala  uznesenie číslo  48 o  zabezpečení

harmonizácie zákonov Slovenskej  republiky so zákonmi Európ-

skej únie. Po podpise  Asociačnej dohody sa vláda Slovenskej

republiky zaviazala,  že každý orgán,  ktorý predkladá zákon

do Národnej rady Slovenskej republiky, má povinnosť nasledo-

vať legislatívu Európskej únie v rozsahu svojej zodpovednos-

ti a  pripojiť tzv. harmonizačnú klauzulu  ku každému návrhu

zákona. Harmonizačná  klauzula musí obsahovať po  prvé - zo-

znam právnych aktov Európskej  únie, ku ktorým sa prihliada-

lo, keď  bol pripravený návrh zákona,  po druhé - vyhlásenie

o tom, že  návrh je, alebo nie  je zlučiteľný s legislatívou

Európskej únie.  Ak určité časti navrhovaného  zákona nie sú

zlučiteľné s legislatívou Európskej únie, harmonizačná klau-

zula sa musí zmieňovať o postupe a časovom pláne, podľa kto-

rého sa bude postupovať, aby bola nezlučiteľnosť odstránená.

 

     Vzhľadom na to, že tento zákon má nedostatky, ktoré sme

počuli, prosil by  som, aby ste nám k  tomuto poskytli svoje

vyjadrenie.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte pán poslanec Garai.

 

Poslanec J. Garai:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Chcem zareagovať na pani Edit Bauerovú. Síce je pravda,

čo povedala, čo sa píše v  § 75, ale nepovedala celé znenie,

že tam je to tých 60 dní a Národná rada rozhodne bez rozpra-

vy o kratšom návrhu. Takže nezavádzajte, pani poslankyňa.

 

 

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani poslankyňa Aibeková.

 

Poslankyňa M. Aibeková:

 

     Ďakujem za slovo, pán predseda.

 

     Dovoľujem si veľmi stručne zareagovať na vystúpenie pá-

na poslanca Šveca, ktorý pravdepodobne nebol pri prerokúvaní

tohto bodu programu od začiatku v rokovacej sále, pretože na

tieto otázky, ktoré položil,  odpovedal veľmi vecne a erudo-

vane pán  poslanec Fico, ktorý sa  vyjadril aj k zosúladeniu

tohto návrhu zákona so zákonmi Európskej únie, pričom správ-

ne konštatoval, že tu neplatia jednotné normy, pretože v ob-

lasti sociálnych vecí aj v problematike zamestnanosti je tá-

to problematika aj v  štátoch Európskej únie riešená indivi-

duálne.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ešte raz pani poslankyňa Bauerová.

 

Poslankyňa E. Bauerová:

 

     Nebola  by som  pociťovala potrebu,  aby som upozornila

pána poslanca  Garaia, ale zrejme nezbadal,  že o tomto bode

programu Národná rada ani bez  rozpravy, ani s rozpravou ne-

hlasovala. Počas  celého bodu rokujeme v  protiklade s § 75.

Pán  predseda, samozrejme,  pred týmto  bodom programu mohol

dať o tom hlasovať, ale nedal.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pani  poslankyňa,  na  začiatku  schôdze  sme hlasovali

o tých bodoch, kde nebola splnená táto podmienka. Poslal som

do kancelárie zistiť, či je to tak. Ak je tak, budeme musieť

o tom hlasovať.

 

     Prosím, páni poslanci, pani  poslankyne, sme pred skon-

čením rozpravy. Pýtam sa, či sa chce ešte niekto prihlásiť.

 

     Pán spoločný spravodajca.

 

     Pán poslanec Fico sa hlási s faktickou poznámkou.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Pán predseda, len chcem pripomenúť, že som dal procedu-

rálny návrh, aby ste neukončili rozpravu.

 

     Ďakujem.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Vážený pán predseda,

     vážená pani ministerka,

     vážená Národná rada,

 

     dovoľte mi niekoľko slov k predkladanému návrhu zákona.

 

     Vládny návrh zákona  Národnej rady Slovenskej republiky

o zamestnanosti je komplexnou právnou úpravou zamestnanosti,

ktorý v rámci politiky  zamestnanosti ako neoddeliteľnej sú-

časti hospodárskej a sociálnej  politiky štátu vymedzuje po-

litiku trhu práce a právne zabezpečuje jej realizáciu. Navr-

huje sa nové inštitucionálne  zabezpečenie trhu práce, upra-

vuje sa vecný a osobný rozsah  politiky trhu práce a jej fi-

nancovanie.

 

     Z inštitucionálneho hľadiska sa navrhuje zriadiť Národ-

  úrad práce  so svojimi  samostatnými orgánmi,  v ktorých

rozhodovanie  sa prejavuje  verejnoprávnosťou tejto inštitú-

cie. Pri rozhodovaní samosprávnych orgánov je právne význam-

né spolurozhodovanie zástupcov zamestnancov, zamestnávateľov

a štátu, to  znamená, že rozhodovanie  samosprávnych orgánov

je  postavené  na  princípe  tripartizmu.  V  tomto smere sú

v predkladanom  vládnom návrhu  zákona premietnuté  dohovory

Medzinárodnej organizácie práce.

 

     Upravujú sa podmienky  poistenia pre prípad nezamestna-

nosti na účely poskytovania podpory v nezamestnanosti, čo sa

v návrhu  zákona premieta  najmä do  dĺžky doby poskytovania

podpory v nezamestnanosti v  závislosti od dĺžky doby plate-

nia príspevku na poistenie v nezamestnanosti.

 

     Významnou časťou vládneho návrhu  zákona je aktívna po-

litika trhu práce, zavádzajú sa nové nástroje aktívnej poli-

tiky trhu práce  alebo  sa rozširujú doterajšie nástroje ak-

tívnej politiky trhu práce, ktoré sa v praxi osvedčujú.

 

     Vo vzťahu  k občanom so  zmenenou pracovnou schopnosťou

sa naďalej zachováva sankčný odvod za neplnenie povinnostné-

ho podielu zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou.

 

     V oblasti  financovania politiky trhu  práce nedochádza

k zásadným zmenám, pokiaľ ide o inštitucionálne zabezpečova-

nie  financovania politiky  trhu práce,  pretože aj  súčasná

právna úprava v tejto oblasti upravuje zabezpečovanie finan-

covania cez verejnoprávne inštitúciu,  a síce Fond zamestna-

nosti Slovenskej republiky.

 

     Týmto vládnym návrhom zákona  sa vytvárajú právne pred-

poklady na prijímanie opatrení v politike trhu práce na pod-

poru riešenia zamestnanosti.

 

     Vážené  kolegyne, kolegovia,  záverom svojho vystúpenia

chcem vysloviť svoju podporu tomuto návrhu zákona. Pri záve-

rečnom  hlasovaní budem  hlasovať za  a žiadam  o podporu aj

vás.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem. Ešte pán poslanec Benčík.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Ďakujem pekne,  pán predseda. Prosím v  mene klubu, aby

pred hlasovaním bola prestávka, aspoň malá prestávka.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, kým ukončím roz-

pravu, je tu ešte procedurálny návrh, ktorý dal pán poslanec

Fico,  aby sme  pred ukončením  rozpravy prerušili rokovanie

o tomto bode programu a zaradili tento bod na neskoršie ešte

na tejto schôdzi. Áno, pán poslanec?

 

Poslanec R. Fico:

 

     Pán predseda, navrhoval som, aby sme neukončili rozpra-

vu a  aby sme pokračovali  v rozprave na  najbližšej schôdzi

Národnej rady. V tom spočíval môj návrh.

 

     Ďakujem.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Tak som  zle rozumel. Počuli  ste spresnený návrh  pána

poslanca Fica.

 

     Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme. Budeme hlasovať

o tom,  aby sme  neprerušili rozpravu  a pokračovali  v bode

tohto programu na ďalšej schôdzi.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 109 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 39 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 44 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

 

     Takže sme neprijali tento návrh pána poslanca.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, končím rozpravu k tomu-

to bodu programu.

 

     Prosím, pán poslanec Kováč.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Pán predseda, ja som v  rozprave vystúpil s tým, aby sa

o tomto návrhu hlasovalo  o 2 až o 3 dni,  aby sme dostali 2

až 3 dni prestávku.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Dobre. Takže ešte predtým budeme hlasovať o návrhu pána

poslanca  Kováča, aby  sme  hlasovali  neskôr. Povedal  o 2,

o 3 dni. Prosím, rozprava je skončená, čiže hlasovanie navr-

huje na iný deň. Prezentujme sa a hneď hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 115 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 42 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 41 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.

 

     Takže sme neprijali tento návrh.

 

     Vážené  pani poslankyne,  páni poslanci,  bol tu návrh,

aby sme  pred hlasovaním urobili prestávku,  takže bude pre-

stávka.

 

     Pán poslanec Cabaj.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený pán predseda, chcem poprosiť, aby bola prestávka

až po vystúpení pani ministerky.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Musel by som sa spýtať pána poslanca Benčíka, či súhla-

sí s tým. Pán poslanec  súhlasí, takže prosím pani minister-

ku, aby vystúpila, a po jej vystúpení bude prestávka.

 

Ministerka práce, sociálnych vecí

a rodiny SR O. Keltošová:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     ako to už bolo povedané, z hľadiska aproximácie právne-

ho  poriadku Slovenskej  republiky jednotlivé  členské štáty

Európskej  únie si  problematiku organizácie  a financovania

služieb zamestnanosti upravujú rôzne.  Preto chcem znovu zo-

pakovať, že ani požiadavka  na aproximáciu nie je obsiahnutá

v Európskej dohode o pridružení. Čo nás však zaväzuje, to sú

spomínané  dohovory Medzinárodnej  organizácie práce,  ktoré

som citovala vo svojom úvodnom slove, a preto prv, než budem

odpovedať na jednotlivé návrhy poslancov, by som si dovolila

citovať vám z troch závažných  dohovorov, o ktorých som síce

hovorila  v úvodnom  slove, ale  ktoré by  bolo dobre poznať

predtým, ako sa budem vyjadrovať k jednotlivým návrhom.

 

     Predovšetkým,  vážené pani  poslankyne a páni poslanci,

je to Dohovor o organizácii služieb na sprostredkovanie prá-

ce číslo 88, ktorý vyšiel v  Zbierke zákonov v roku 1991 pod

číslom 17, a naša republika je ním viazaná. V článku II toh-

to dohovoru o organizácii služieb pre sprostredkovanie práce

sa hovorí  - citujem doslova: "Organizácia  služieb na spro-

stredkovanie  práce  bude  pozostávať  z celoštátnej sústavy

úradovní na  sprostredkovanie práce riadených  štátnym orgá-

nom." Myslím  si, že toto  dáva zároveň odpoveď  na námietky

niektorých opozičných  poslancov, pokiaľ ide  o úlohu minis-

terstva  pri  vymenúvaní  generálneho  riaditeľa tejto spro-

stredkovateľne  práce.  Je  to  dohovor,  ktorým sme viazaní

(článok II dohovoru číslo 88).

 

     Pokiaľ ide o ten istý dohovor, článok III hovorí: "Sús-

tava musí zahŕňať sieť miestnych úradovní, a kde je to vhod-

né, aj regionálnych úradovní v dostatočnom počte pre potreby

všetkých zemepisných oblastí štátu a vhodne umiestnených pre

zamestnávateľov a pracovníkov." Potom sa bližšie vyjadrím vo

svetle tohto  článku k funkcii  krajských úradov a  prípadne

správnych nákladov, ktoré súvisia so zriaďovaním úradovní.

 

     Dohovor číslo 122 o  politike zamestnanosti v článku II

hovorí: "Každý členský štát  metódami a v rozsahu zodpoveda-

júcom jeho  vnútroštátnym podmienkam určí  a pravidelne bude

upravovať v rámci koordinovanej hospodárskej a sociálnej po-

litiky opatrenia,  ktoré treba prijať  za účelom dosiahnutia

cieľov tohto dohovoru o politike zamestnanosti." Aj príprava

tohto návrhu zákona vychádza z dohovoru číslo 122, ktorý vy-

šiel v Zbierke zákonov ešte v roku 1995 pod číslom 490.

 

     Pokiaľ ide o dohovor číslo  150, ktorým sme viazaní, to

je Dohovor o správe práce - úlohy, oprávnenia a organizácia.

V článku II sa hovorí: "Každý členský štát, ktorý ratifikuje

tento dohovor,  môže previesť alebo  zveriť na základe  vnú-

troštátneho   zákonodarstva  alebo   praxe  určité  činnosti

v správe  práce."  Takže  štát  môže  a  nemusí a štát podľa

vlastného  uváženia a  možností vnútroštátnym zákonodarstvom

zveruje určité činnosti verejnoprávnej inštitúcii - národné-

mu úradu práce. A ten istý dohovor číslo 150, o ktorom teraz

bola reč, v  článku V ods. 2 hovorí:  "V rozsahu zlučiteľnom

s vnútroštátnym zákonodarstvom a  praxou opatrenia budú pri-

jaté tiež  na národnej, oblastnej a  miestnej úrovni, ako aj

v rôznych  odvetviach hospodárskej  činnosti." Hovorí  sa tu

o opatreniach, pokiaľ  ide o vykonávanie  správy služieb za-

mestnanosti od národnej cez oblastnú až miestnu úroveň.

 

     Takže toto  sú tri dohovory,  z ktorých sme  vychádzali

pri koncipovaní tohto návrhu zákona  a ktoré možno v určitej

miere pomôžu objasniť aj štruktúru Národného úradu práce cez

jeho krajské úrady, okresné  úrady, ktoré sú navrhované tak,

ako je v predlohe zákona.

 

     Zásady zákona o zamestnanosti boli predložené v auguste

tohto roku.  Myslím si, že pri  prerokúvaní zásad zákona bol

dostatočný časový  priestor na to, aby  sa vecné pripomienky

filozofického  charakteru vydiskutovali  a našli  svoj odraz

v paragrafovanom znení. Som za to,  aby sme počas tejto pre-

stávky zohľadnili  všetky pozmeňujúce  návrhy  alebo doplnky

k tomuto zákonu, ale myslím si,  že filozofia zákona je daná

a navyše  podporuje  ju  aj naša sukcesia do spomínaných me-

dzinárodných konferencií, z ktorých jednoducho musíme vychá-

dzať.

 

 

 

     Ku  krajským úradom  práce všeobecne  tu boli námietky.

Pán poslanec Fico, použili ste výraz "štátna správa".  To už

nebude štátna správa vzhľadom na  to, že tieto krajské úrady

práce budú súčasťou Národného úradu práce, kde výkonná zlož-

ka bude spoločne administrovaná samosprávnymi orgánmi na ná-

rodnej, krajskej a regionálnych úrovniach, čiže už to nebude

štátna správa, tak ako doposiaľ.  Namietali ste, že sa zvýši

počet pracovníkov krajských a  okresných úradov práce, resp.

Národného úradu  práce. Chcem pre  informáciu uviesť takisto

odporúčania Medzinárodnej organizácie  práce, kde sa hovorí,

že optimálny počet na  jedného sprostredkovateľa je 60 neza-

mestnaných.  U nás  je priemer  na jedného sprostredkovateľa

100. Takže  na jednej strane sa  kritizuje nedostatočná kon-

trola až zneužívanie a plytvanie finančnými prostriedkami na

podpory v nezamestnanosti,  prípadne málo efektívne využíva-

nie financií na aktívnu  politiku zamestnanosti, na vytvára-

nie nových pracovných  miest, slabá kontrola zamestnávateľov

pri  dodržiavaní  zákonom  stanovenej  dvojročnej lehoty pri

predkladaní projektov a na druhej strane sú tu námietky, po-

kiaľ ide o zvýšenie pracovníkov úradov práce.

 

     Myslím  si, že  nielen kvôli  odporúčaniu Medzinárodnej

organizácie práce,  ale aj pre potreby  trhu práce, ktoré sú

v regiónoch Slovenska  rôzne, práve krajské  a okresné úrady

práce i samosprávne orgány  budú mať možnosť demokraticky si

v rámci svojich  správnych nákladov určiť, koľko pracovníkov

sprostredkovateľov  potrebujú.  Iný  počet  pracovníkov bude

v Bratislave so 4 % a iný  počet môže byť v Rimavskej Sobote

alebo v Trebišove. Ale to nie je predmetom tohto zákona, ani

sme nechceli do tohto zákona taxatívne vymenúvať, koľko pra-

covníkov má byť na okresnej, krajskej a centrálnej úrovni.

 

     Hovorili ste o tom, ale my sme o tom tiež hovorili dnes

ráno v ústavnoprávnom výbore,  že chýba zákon o verejnopráv-

nej inštitúcii. Máte pravdu, tento zákon na Slovensku zatiaľ

nemáme  prijatý, verejnoprávna  inštitúcia ako  taká nie  je

u nás definovaná,  je možné, že v  krátkom čase takýto návrh

príde aj z radov  poslancov. Používame termíny, ktoré prebe-

ráme z dohovorov, kde sa hovorí o týchto verejnoprávnych in-

štitúciách v súvislosti s úradovňami práce.

 

     Predseda predstavenstva,  že by mal byť  volený z radov

členov predstavenstva - myslím si, že som vysvetlila podsta-

tu cez dohovory, kde sa hovorí, že štát riadi tieto úradovne

práce. Je  to dohovor číslo 88  v článku II. Takže  je to na

zváženie, ale tak či tak  si myslím, že predseda predstaven-

stva, nech  to bude minister alebo  niektorý iný zamestnanec

ministerstva, pri  takom systéme rokovania a hlasovania, ako

je zvolený a  ako sa aj doteraz praktizuje,  že každá strana

tripartity musí  mať súhlas vo vnútri  svojej časti nadpolo-

vičnej  väčšiny, tak  ani pri  predsedovi predstavenstva, ak

nezíska súhlas  ďalších dvoch, aby  boli traja na  tých pia-

tich, nebude  prijaté platné uznesenie  predstavenstva, čiže

vnútorný  mechanizmus  demokratického   rozhodovania  je  tu

zachovaný bez ohľadu na funkciu.

 

     Pokiaľ ide  o vašu pripomienku  k nadpolovičnej väčšine

krajských úradov, my sme to,  pán poslanec, doplnili dnes na

rokovaní výboru  pre zdravotníctvo a  sociálne veci. Myslím,

že to  máte na stole,  je to doplnené,  vypadla tam posledná

časť  vety. Samozrejme,  že tripartitný  mechanizmus aj  pri

hlasovaní musí fungovať aj na krajskej úrovni.

 

     K  pripomienkam pána  poslanca Baránika  sa vyjadrí pán

spoločný spravodajca po prestávke, pretože treba ich zosúla-

diť s predlohou, je ich dosť veľa.

 

     K pánu  poslancovi Brockovi, či  krajské štruktúry budú

drahé alebo  či vôbec sú  efektívne. Správne náklady,  ktoré

sme  určili na  obdobie  dvoch  rokov, zvýšenie  z terajších

13,6 % na  17 %,  pokryjú  vznik  nových 41 okresných úradov

práce, 41  okresných a 8  krajských. Ak chceme  priblížiť aj

túto správu k občanovi, myslím si, že správne náklady zvýše-

né o 4,5  % na dva roky oproti súčasnému  stavu pri 38 okre-

soch nie sú alarmujúce.

 

     Zamestnávanie v Čechách.  Hovoríme o mobilite pracovnej

sily. Som  rada, že máme  s Českou republikou  takú vzájomnú

zmluvu o zamestnanosti, ktorá sa už približuje k štandardným

zmluvám v rámci Európskej únie,  takže ani do budúcnosti ne-

mienime túto zmluvu o  zamestnanosti s Českou republikou re-

vidovať. Je to na pováženie,  pán poslanec Brocka, keď hovo-

ríme  o vyradení  z evidencie  a dokumentuje  sa to  číslami

a percentami, keď nehovoríme  kompletne celú pravdu. Vyrade-

nie z evidencie sa eviduje cez úrady práce v troch zložkách,

o ktorých ste  nehovorili, t. j. vyradenie  z evidencie tých

uchádzačov,  ktorí si  našli prácu  vlastnými silami,  druhá

časť toho percenta, o ktorom ste hovorili, je umiestnenie na

novovytvorených pracovných miestach,  sú to verejnoprospešné

práce, a až tretia časť,  ktorá tvorí zhruba desatinu z toho

percenta, ktoré vy ste uvádzali, sú vyradení pre nespoluprá-

cu. Som rada, že toto vyradenie prebieha v takýchto číslach.

Tá desatina z toho objemu  - tí sú skutočne vyraďovaní podľa

môjho názoru spravodlivo, ak odmietajú spoluprácu.

 

     Generálny riaditeľ  v zmysle návrhu  zákona najmä podľa

Zákonníka práce  je štatutárom Národného  úradu práce, preto

nemôžem súhlasiť s návrhom,  aby generálny riaditeľ ako šta-

tutár mohol vymenúvať len krajských  a krajskí si potom môžu

ďalej  vymenúvať  okresných.  Generálny  riaditeľ je jediným

štatutárom  v zmysle  Zákonníka práce  a má  právo vymenovať

všetky štruktúry až po okresy.

 

     Pán poslanec Kováč, lekárska  posudková služba na účely

tohto  zákona bola  zriadená úmyselne.  Myslím si,  že každý

fond, či Sociálnej poisťovne, zdravotnej alebo Fondu zamest-

nanosti, si musí strážiť svoje zdroje,  spoločné zdroje pred

ich zneužívaním. Nedostatok, ktorý sa prejavuje pri posudko-

vej činnosti,  vyplýva z toho, že  momentálne je taký právny

stav, že ľudia, ktorí poberajú nemocenské dávky, môžu strie-

dať svojho  ošetrujúceho lekára a  v rámci tohto  striedania

ošetrujúceho  lekára sa  predlžuje aj  tzv. biologicky opod-

statnená chorobnosť. Všimnite si  štatistiky v okresoch, kde

je percento  nezamestnanosti vyššie ako  celoštátny priemer,

aj nemocenské dávky sa vyplácajú  v priemere vyššie ako inde

na  Slovensku. Dokonca  tam, kde  hrozí masové  prepúšťanie,

rastie aj  práceneschopnosť. Myslím si, že  je najvyšší čas,

aby aj v tomto smere došlo k objektivizácii práceneschopnos-

ti. Je  to len a len  na ochranu fondu a  vlastne na ochranu

našich zdrojov, nehovoriac o tom, že lekári, ktorí budú pra-

covať v zmluvnom vzťahu pre Fond zamestnanosti, budú platení

inak a lepšie a budú priamo zainteresovaní na tom, aby chrá-

nili zdroje fondu.

 

     Aký bude rozpočet, resp. kedy ho správna rada bude môcť

predložiť spolu s rozpočtom -  môžem k tomu povedať len toľ-

ko, že znovu musím prísť do parlamentu v priebehu 30 dní odo

dňa schválenia zákona s  návrhom na zvolenie členov predsta-

venstva fondu. Zároveň do  tohto termínu predložíme potom aj

návrh rozpočtu už vo väzbe na veľký štátny rozpočet.

 

     Otázka verejnoprávnosti tejto inštitúcie bola vysvetle-

ná. Ťažko to definovať, pokiaľ nie je prijatý zákon o verej-

noprávnych  inštitúciách.  A  navyše  dohovory  hovoria,  že

v miere, ktorá  je pre ten-ktorý  štát únosná a  možná, odo-

vzdáva štát určité kompetencie alebo zrieka sa ich.

 

     Pani  poslankyňa Gbúrová  -  znova  je tu  otázka voľby

predsedu predstavenstva.  Už som vysvetlila,  čo nás k  tomu

viedlo. Zrušiť krajské štruktúry  neodporúčam aj vo väzbe na

spomínané dohovory, ktoré  hovoria o národných, regionálnych

a miestnych úradovniach práce,  nehovoriac o určitej koordi-

nácii aktivít na  trhu práce, ktorá sa môže  udiať jedine na

vyššom územnom celku, ako je kraj, pretože zástupcovia kraj-

ských  správnych  výborov    predsa  zástupcovia okresných

správnych výborov.  A z praxe vám  môžem povedať, že okresné

záujmy sú  často odlišné od krajských  záujmov, a myslím si,

že k ich objektivizácii môže prísť iba vtedy, keď si tí istí

zástupcovia  z okresov  sadnú spolu  v rámci  kraja za jeden

stôl  a porovnajú  si svoje  aktivity na  území toho-ktorého

kraja. Preto túto koordinačnú  činnosť navrhujeme zladiť cez

krajské úrady, krajské správne výbory.

 

     Počty  pracovníkov na  krajských úradoch  vo výkone  si

môžu určiť, aj si určia krajské správne výbory podľa svojich

potrieb, podľa  toho, v ktorom kraji  aké potreby, resp. aké

percento zamestnanosti, nezamestnanosti je.

 

     Je tu ešte váš návrh na  60 hodín, už sme si to vysvet-

ľovali, že  pokiaľ niekto poberá  podporu v nezamestnanosti,

už nový názov hovorí, že ide o podporu v nezamestnanosti. Je

otázka, či 60 hodín zamestnanosti sa môže brať ako nezamest-

nanosť.  To je  jedna vec.  Druhá vec  je nákladná  kontrola

a nedostatočná kontrola, či naozaj títo zamestnaní nezamest-

naní dodržujú 60 hodín, alebo akým spôsobom by sme mohli to-

to zdôvodniť ostatným nezamestnaným, ktorí nemajú tú možnosť

60 hodín.

 

     Myslím si, že som  odpovedala na väčšinu vašich otázok.

Pokiaľ ide o jednotlivé návrhy k paragrafovanému zneniu, vy-

jadrí sa k nim pán  spravodajca po prestávke. Sama sa priho-

váram za  túto prestávku, aby  sme mohli zladiť  vaše návrhy

s predlohou.

 

     Chcela by  som vám už  vopred poďakovať za  spoluprácu.

Myslím si, že nie je predmetom sporu, či takýto návrh zákona

treba prijať,  alebo nie. Zásady  zákona sa prediskutovávali

veľmi široko a celá právna úprava bola pripravovaná starost-

livo so sociálnymi partnermi a s inštitúciami, ktoré sa zao-

berajú politikou zamestnanosti a politikou trhu práce. Takže

nie  je to,  ako bolo  povedané, úplne  nový právny predpis.

Prosím vás o jeho podporu.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pani ministerke.

 

     Páni  poslanci, chceme  mať prestávku  do 18.00 hodiny.

Medzitým  som si  pozeral záznam  zo schvaľovania  programu.

Tento bod programu nebol  v programe, ktorý sme schvaľovali,

kde  sme  schvaľovali  tie  body  programu,  ktoré nespĺňajú

60-dňovú  lehotu. Bol  navrhnutý poslancami  a bol schválený

individuálne, čiže  sme ho schválili  v rámci tej  skrátenej

lehoty.

 

     Teraz bude prestávka do 18.00 hodiny.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,

     pani poslankyne a páni poslanci,

 

     pozývam vás do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať.

 

     budeme pokračovať  v rokovaní po  prestávke, ktorá bola

vyžiadaná.

 

     Prosím pána  spoločného spravodajcu, aby  začal uvádzať

hlasovanie o jednotlivých pozmeňujúcich a doplňujúcich návr-

hoch. Nech sa páči.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     najprv prikročíme k hlasovaniu o spoločnej správe, tlač

556a. V  tejto spoločnej správe je  pod bodmi 1 až  20 spolu

20 pozmeňujúcich návrhov. Všetky odporúčam prijať a hlasovať

o nich spoločne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.  Prosím,  prezentujme  sa  a  vzápätí hlasujme

o všetkých bodoch spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca

odporúča všetky prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 85 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že všetky body spoločnej správy, o ktorých

sme hlasovali en bloc, sme prijali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Ako  prvý v  rozprave vystúpil  s pozmeňujúcimi návrhmi

pán  poslanec Baránik.  Vcelku mal  8 pozmeňujúcich návrhov.

Prvý a druhý pozmeňujúci návrh sa týka  § 3 a § 7, tieto od-

porúčam prijať a hlasovať o nich spoločne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím,  prezentujme  sa  a  zároveň  hlasujme o prvých

dvoch  pozmeňujúcich  návrhoch  pána  poslanca Baránika. Pán

spoločný spravodajca ich odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 91 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 85 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem,  že prvé  dva pozmeňujúce  návrhy pána po-

slanca Baránika boli prijaté.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Ďalších 6  pozmeňujúcich návrhov sa  týkalo § 9,  § 16,

§ 17, § 19 a §  32. Všetkých 6 pozmeňujúcich návrhov odporú-

čam neprijať a hlasovať o nich spoločne.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí hlasujme  o ďalších 6

pozmeňujúcich návrhoch pána  poslanca Baránika. Pán spoločný

spravodajca ich odporúča en bloc neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 91 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 14 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  6 pozmeňujúcich návrhov  pána poslanca

Baránika nebolo prijatých.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Ďalšia  v rozprave  vystúpila pani  poslankyňa Gbúrová.

Predniesla  vcelku 5  pozmeňujúcich návrhov.  Na jej  prosbu

alebo žiadosť budeme o každom hlasovať samostatne.

 

     Prvý pozmeňujúci návrh sa týka § 8 ods. 1, kde predsedu

predstavenstva volí  predstavenstvo zo svojich  radov. Tento

pozmeňujúci návrh odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme  sa a vzápätí hlasujme  o prvom po-

zmeňujúcom  návrhu  pani  poslankyne  Gbúrovej. Pán spoločný

spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 94 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 24 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 47 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.

 

     Konštatujem, že prvý  pozmeňujúci návrh pani poslankyne

Gbúrovej nebol prijatý.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Druhý pozmeňujúci  návrh sa týkal  § 5, 6,  12, 13, 18,

19 a  81, vo všetkých  navrhuje zrušiť krajské  úrady. Tento

pozmeňujúci návrh odporúčam neprijať.

 

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o druhom po-

zmeňujúcom  návrhu  pani  poslankyne  Gbúrovej. Pán spoločný

spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 94 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 19 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

 

     Konštatujem, že druhý pozmeňujúci návrh pani poslankyne

Gbúrovej nebol prijatý.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Tretí  pozmeňujúci návrh  sa týka  § 51  nového ods. 2,

v ktorom sa hovorí, že za  zamestnanie sa v zmysle tohto zá-

kona nepovažuje uzavretie pracovnej zmluvy medzi zamestnáva-

teľom a  zamestnaným, podľa ktorej mesačný  pracovný čas ne-

prekročí 60  hodín. Tento tretí  pozmeňujúci návrh odporúčam

neprijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o treťom po-

zmeňovacom  návrhu  pani  poslankyne  Gbúrovej. Pán spoločný

spravodajca ho odporúča neprijať.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 93 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 19 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.

 

     Konštatujem,  že  tento  tretí  pozmeňujúci návrh nebol

prijatý.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Štvrtý pozmeňujúci návrh sa týka § 73 ods. 1 nové písm.

h), ktoré  znie: "príspevok štátu  na aktívnu politiku  trhu

práce, o výške ktorej rozhoduje každoročne Národná rada Slo-

venskej republiky". Ani tento štvrtý pozmeňujúci návrh neod-

porúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o ďalšom po-

zmeňujúcom  návrhu  pani  poslankyne  Gbúrovej. Pán spoločný

spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 96 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 23 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

 

     Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh nebol prijatý.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Piaty pozmeňujúci návrh pani poslankyne Gbúrovej sa tý-

ka účinnosti zákona, ktorú navrhuje od 1. 7. 1997. Ani tento

piaty návrh neodporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Prosím, prezentujme sa a  vzápätí hlasujme o piatom po-

zmeňujúcom  návrhu  pani  poslankyne  Gbúrovej. Pán spoločný

spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 94 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 20 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.

 

     Konštatujem,  že  tento  piaty  pozmeňujúci návrh nebol

prijatý.

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Vážený pán predsedajúci, odzneli všetky pozmeňujúce ná-

vrhy. Žiadam  vás hlasovať o zákone  ako celku s odporúčaním

prijať ho.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem.  V súlade  s ustanovením  § 26  ods. 1  zákona

o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona

ako celku v znení schválených zmien a doplnkov.

 

 

     Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný

spravodajca návrh odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 91 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že  sme schválili vládny  návrh zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o zamestnanosti.

 

     Ďakujem pánu spoločnému  spravodajcovi i pani minister-

ke. (Potlesk.)

 

Poslanec P. Derfényi:

 

     Dámy a páni, ďakujem za spoluprácu.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Nasleduje  d v a d s i a t y  š t v r t ý  bod  progra-

mu, ktorým je

 

     vládny návrh zákona  Národnej rady Slovenskej republiky

o Protidrogovom fonde.

 

     Vládny  návrh zákona  ste  dostali  ako tlač  číslo 532

a spoločnú správu výborov ako tlač číslo 532a.

 

     Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zá-

kona odôvodní jej podpredseda  pán Jozef Kalman. Prosím pána

podpredsedu, aby sa ujal slova.

 

Podpredseda vlády SR J. Kalman:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážená Národná rada,

 

     po prerokovaní vo výboroch Národnej rady Slovenskej re-

publiky predkladám  vám návrh zákona  o Protidrogovom fonde.

Návrh  zákona predkladám  v súlade  s uznesením  vlády číslo

583 z  8. augusta 1995 po  prerokovaní vládou Slovenskej re-

publiky, ktorá ho schválila v znení pripomienok prijatých na

rokovaní.

 

     Potrebu zákonnej úpravy  sústreďovania a následného po-

skytovania  finančných  prostriedkov  na  podporu boja proti

drogám si vyžiadala akútna  situácia v našej spoločnosti. Za

posledné roky enormne vzrástol počet drogovo závislých osôb,

čo ste potvrdzovali aj  v jednotlivých výboroch. Ako príklad

môžem uviesť,  že v porovnaní  s ostatnými krajinami  Európy

máme najnižší priemerný vek drogovo závislých, asi 20 rokov,

ako  aj veľmi  nízky vek  začiatku užívania  drog. Najmladší

liečený pacient  v Bratislave mal napríklad  11 rokov. V sú-

vislosti s  tým vzrástol počet úmrtí  najmä mladých ľudí ná-

sledkom užitia drogy. A  zaevidovali sme relatívne novú naj-

tragickejšiu  skupinu, skupinu  drogovo závislých gravidných

žien a ich novorodencov.

 

     Verím, že súčasná situácia  na drogovej scéne, o ktorej

sme niekoľkokrát hovorili aj v  tejto miestnosti, vám nie je

neznáma, či už z aspektu školstva, zdravotníctva, sociálnych

vecí  a rodiny.  Poznáte ju  aj z  pohľadu radových  občanov

- vašich voličov, ktorí sa na vás obracajú s požiadavkou jej

riešenia,  najmä  tí,  ktorí  bývate  a  pôsobíte  napríklad

v Bratislave-Petržalke, Trnave, Nových  Zámkoch, Žiline, ale

aj v iných mestách na Slovensku.

 

 

     Zámer vytvorenia Protidrogového fondu spočíva v sústre-

ďovaní finančných  prostriedkov na jednom  mieste, z ktorého

sa následne budú poskytovať fyzickým a právnickým osobám za-

oberajúcim  sa prevenciou,  liečbou, resocializáciou drogovo

závislých osôb.  Prostriedky z fondu  budú oprávneným osobám

poskytované len  na účel vymedzený týmto  zákonom. V opačnom

prípade  sú tieto  osoby povinné  ich vrátiť  späť do  fondu

v poskytnutom  rozsahu a  navyše zaplatiť  zmluvne dohodnutú

sankciu.

 

     Predkladaný  návrh zákona  ustanovuje základné princípy

tvorby a použitia prostriedkov  fondu. Jeho ustanovenia rám-

covo upravujú organizáciu fondu,  jeho orgány, ich kompeten-

cie a poskytovanie prostriedkov  z fondu. Podrobnosti o čin-

nosti  fondu,  vnútornej  organizácii,  činnosti rady fondu,

činnosti dozornej  rady a spôsobe  poskytovania prostriedkov

z fondu budú upravené vo  vnútorných predpisoch, ako je šta-

tút, rokovací poriadok a v zásadách o poskytovaní prostried-

kov. Prostriedky z fondu sa budú poskytovať zmluvne.

 

     Tvorba a využívanie nového  účelového fondu určeného na

podporu  protidrogových aktivít  sa osobitne  dotýka plnenia

úloh  Národného  programu  boja  proti  drogám. Návrh zákona

o Protidrogovom fonde rieši v súčasnosti najpálčivejší prob-

lém spoločnosti, problém drogových závislostí a podpory pro-

tidrogových aktivít, fyzických a právnických osôb zaoberajú-

cimi sa problematikou drogovej závislosti.

 

     Rozpočtové dôsledky návrhu zákona boli prerokované ešte

predtým, než bol predložený do vlády, s ministerstvom finan-

cií, a sú odsúhlasené vládou. V zmysle jeho vyjadrenia pred-

kladám návrh zákona bez rozporu. Z hľadiska aplikácie medzi-

národného práva bol návrh zákona posúdený Inštitútom aproxi-

mácie práva taktiež bez pripomienok.

 

 

     Vážená Národná rada, ako  som uviedol, návrh zákona bol

prerokovaný vo výboroch  Národnej rady Slovenskej republiky.

Pripomienky a odporúčania legislatívneho odboru Národnej ra-

dy boli uznané za opodstatnené a v ich zmysle bude návrh zá-

kona upravený. To všetko, čo  je uvedené v spoločnej správe,

dáva predpoklad čistejšieho zákona, skvalitňuje návrh z hľa-

diska legislatívno-technického, preto odporúčam všetky tieto

návrhy, ktoré sú tu uvedené, prijať.

 

     K pripomienkam výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci

uvádzam v súvislosti s doriešením členstva v orgánoch fondu,

že  členmi v  rade fondu  boli po  dlhom zvažovaní a hľadaní

možností  určení  ministri  tých  rezortov, kde problematika

drogových závislostí priamo súvisí  s predmetom činnosti re-

zortu, ktorí majú z titulu  svojej funkcie vedomosť o proti-

drogových aktivitách a možnosť  priamo rozhodovať o poskyto-

vaní financií  na protidrogové aktivity v  rámci nimi riade-

ných rezortov.

 

     Ustanovenie §  6 návrhu zákona  uvádza ako zdroj  fondu

i príspevok právnických osôb. Som  toho názoru, že by nebolo

vhodné, aby všetci členovia rady boli delegovaní zamestnanci

ministerstiev, ktorí  nie sú kompetentní  rozhodovať o vyna-

kladaní finančných prostriedkov  za rezort, prípadne delego-

vaní členovia  nadácií, prípadne občianskych  združení. Tak-

isto nemožno súhlasiť, aby  členmi rady boli jednoznačne len

predstavitelia občianskych združení. V  tomto smere by nemu-

selo  prísť k  tomu, že  bude dodržiavaná  línia, ktorú  sme

schválili v Národnom programe boja proti drogám.

 

     Pokiaľ ide  o otázku doriešenia  tvorby fondu -  z toho

istého výboru  - osobne by  som uvítal akékoľvek  rozšírenie

zdrojov fondu a najmä jeho  väzby na štátny rozpočet v tomto

zmysle, aby  boli každoročne vyčleňované  prostriedky určené

na naplnenie  Protidrogového fondu. Vychádzajúc  však zo sú-

časnej právnej  úpravy  zákona Národnej  rady Slovenskej re-

publiky číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách, kto-

rá nepripúšťa  inú väzbu na štátny rozpočet, ako je dotácia,

resp. príspevok,  a táto je  napríklad pri štátnych  fondoch

len doplnkovým zdrojom, nie je možná iná právna úprava väzby

na štátny rozpočet. Pritom zdôrazňujem, že Protidrogový fond

je neštátnym fondom.

 

     Vážené poslankyne, vážení poslanci, som presvedčený, že

problém  drogových  závislostí  je  problémom  nás všetkých.

Problémom, ktorý  útočí na genofond  nášho národa. Preto  je

potrebné podporiť  každú aktivitu zameranú  na jeho eliminá-

ciu. Vychádzajúc i zo  súčasného stavu v Slovenskej republi-

ke, ktorý je v oblasti zneužívania drog kritický, poukazujem

na potrebu prijatia navrhovaného zákona, ktorý síce nezabez-

pečí celoplošné financovanie všetkých foriem boja proti dro-

gám, ale aspoň podpornou formou prispeje na protidrogové ak-

tivity štátnych  a najmä neštátnych  subjektov zaoberajúcich

sa bojom proti drogám.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu podpredsedovi vlády.

 

     Prosím  predsedu výboru  pre obranu  a bezpečnosť  pána

poslanca Imricha  Andrejčáka, aby podal  správu o výsledkoch

prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej ra-

dy Slovenskej republiky. Nech sa páči.

 

 

 

 

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     vládny návrh zákona  Národnej rady Slovenskej republiky

o Protidrogovom fonde  pridelil predseda Národnej  rady Slo-

venskej republiky rozhodnutím číslo  1252 z 5. novembra 1996

na prerokovanie v lehote do 28. novembra 1996 Ústavnoprávne-

mu výboru Národnej rady,  Výboru Národnej rady pre financie,

rozpočet  a  menu,  Výboru  Národnej  rady pre zdravotníctvo

a sociálne veci,  Výboru Národnej rady pre  obranu a bezpeč-

nosť  a Výboru  Národnej rady  pre vzdelanie,  vedu, kultúru

a šport.

 

     Koordináciou stanovísk výborov  bol citovaným rozhodnu-

tím  určený ako  príslušný  Výbor  Národnej rady  pre obranu

a bezpečnosť.

 

     Vládny návrh zákona  Národnej rady Slovenskej republiky

o Protidrogovom  fonde prerokovali  v určenej  lehote všetky

výbory  Národnej rady,  ktorým bol  pridelený. Ústavnoprávny

výbor Národnej rady ho prerokoval 13. novembra, Výbor Národ-

nej rady pre  obranu a bezpečnosť a Výbor  Národnej rady pre

vzdelanie, vedu,  kultúru a šport ho  prerokovali 26. novem-

bra. Výbor  Národnej rady pre  financie, rozpočet a  menu ho

prerokoval 27.  novembra a Výbor Národnej  rady pre zdravot-

níctvo a sociálne veci ho prerokoval 28. novembra 1996.

 

     Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre zdravot-

níctvo a  sociálne veci nesúhlasil s  vládnym návrhom zákona

o Protidrogovom  fonde  pre  niektoré  systémové  nedostatky

s tým, že  je potrebné  doriešiť  členstvo v orgánoch  fondu

a tvorbu fondu. Odporučil Národnej rade Slovenskej republiky

predmetný návrh zákona neschváliť a vrátiť ho navrhovateľovi

na  dopracovanie. Ostatné  výbory Národnej  rady, ktorým bol

návrh zákona Národnej rady pridelený, vyslovili s ním súhlas

a odporučili ho Národnej  rade Slovenskej republiky schváliť

po zohľadnení pripomienok.

 

     Dovoľte  mi, pani  poslankyne, páni  poslanci, aby  som

pripomienky nečítal, máte ich  v tlači 532a. Pripomínam iba,

že je  tam jedna pripomienka  výboru pre rozpočet,  financie

a menu samostatne a 15  pripomienok, ktoré dali najmenej tri

výbory spoločne.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pánu  poslancovi Andrejčákovi a  prosím ho, aby

zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

     Otváram  rozpravu o  dvadsiatom štvrtom  bode programu.

Ako prvý sa písomne  prihlásil pán poslanec Hanker. Pripraví

sa pani poslankyňa Ďurišinová.

 

Poslanec J. Hanker:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážená Národná rada,

 

     vznik Protidrogového fondu  si vyžiadala závažná spolo-

čenská  situácia v  oblasti drogovej  problematiky. Uvedomme

si, že počet drogovo závislých  ľudí má stále stúpajúcu ten-

denciu. Tvrdé  drogy používajú dnes  i už 13-14-ročné  deti.

Predstavuje to hrozivé následky pre celú našu spoločnosť. Ak

je spoločnosť ohrozovaná takýmto nebezpečenstvom, predovšet-

kým štát je zodpovedný za prijímanie a realizovanie účinných

obranných opatrení na jeho elimináciu.

 

 

     Návrh zákona Národnej rady  Slovenskej republiky o Pro-

tidrogovom fonde vypracoval Generálny sekretariát Výboru mi-

nistrov pre  drogové závislosti a  kontrolu drog na  základe

uznesenia vlády Slovenskej republiky  číslo 583 z 8. augusta

1995. V  zriadení tohto fondu práve  vidím jeden z prijatých

mechanizmov  na elimináciu  spomínaného nebezpečenstva. Pro-

tidrogový  fond by  mal  byť  zriadený ako  neštátny účelový

fond,  ktorý  bude  sústreďovať  a  poskytovať finančné pro-

striedky na  prevenciu, liečebnú a  nesociálnu pomoc drogovo

závislým osobám.

 

     Využívanie fondu  je úzko späté aj  s úlohami Národného

programu boja proti drogám, v  rámci ktorého by sa malo sys-

tematicky pristupovať k preventívnej, liečebnej a resociali-

začnej starostlivosti. Bude sa  z neho podporovať vytváranie

špecializovaných zariadení zameraných na komplexnosť služieb

a bude kladený tiež dôraz na prepojenie jednotlivých zložiek

starostlivosti a na spoluprácu s neštátnymi subjektmi pracu-

júcimi v danej problematike.

 

     Pri tvorbe návrhu rozpočtu v prvom roku fungovania Pro-

tidrogového fondu generálny  sekretariát vychádzal z predpo-

kladaných  aktivít  jednotlivých  rezortov  v  protidrogovej

problematike vychádzajúcich z plnenia programu, ktoré rezor-

ty nie sú schopné pokryť  v celej šírke zo svojich rozpočto-

vých kapitol, a taktiež z potreby finančných prostriedkov na

realizáciu  opatrení  proti  vznikajúcej  drogovej  epidémii

v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave.

 

     Treba zdôrazniť, že sústreďovanie finančných prostried-

kov do  Protidrogového fondu a ich  následné poskytovanie by

malo  prispieť k  prehľadnosti toku  finančných prostriedkov

použitých na protidrogové aktivity.  Bolo by vhodné posilniť

kompetencie generálneho sekretariátu  v oblasti kontroly to-

kov finančných  prostriedkov zo strany  štátnych orgánov mi-

movládnym organizáciám pracujúcim  v protidrogovej problema-

tike.

 

     Samozrejme, že nie je možné,  aby rozpočet fondu na rok

1997, ktorý je okrem iného  110 miliónov korún ako príspevok

zo štátneho rozpočtu, pokryl  finančne aktivity všetkých za-

interesovaných rezortov na nasledujúci rok, ale určitou mie-

rou prispeje k zlepšeniu situácie, ktorá si momentálne vyža-

duje  podporu či  už v  oblasti liečby  alebo resocializácie

a hlavne v oblasti prevencie.

 

     V rozpočte fondu na  rok 1997 generálny sekretariát po-

čítal i s financovaním  alebo so spolufinancovaním projektov

v oblasti zberov  a vyhodnocovania informácií  zameraných na

boj proti  drogám, s financovaním  vzdelávania pedagogických

pracovníkov a tiež  fyzických osôb zabezpečujúcich prevenciu

v sociálnej, zdravotnej a  kultúrno-osvetovej oblasti a tiež

s podporou mimovládnych organizácií.

 

     Som toho  názoru, že vznik takéhoto  fondu je nesmierne

potrebný,  a to  hlavne z  hľadiska, že  by mal zabezpečovať

sústreďovanie finančných prostriedkov  na protidrogové akti-

vity,  poskytovať ich  na základe  posúdenia žiadostí  radou

fondu s tým, že žiadatelia budú povinní poskytovať fondu pí-

somné informácie o spôsobe ich použitia.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem pekne pánu poslancovi  Hankerovi. Slovo má pani

poslankyňa Ďurišinová zo Strany  demokratickej ľavice a pri-

praví sa pán poslanec Šagát z Demokratickej únie.

 

 

 

 

Poslankyňa M. Ďurišinová:

 

     Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda.

 

     Vážený pán podpredseda vlády,

     kolegyne a kolegovia,

 

     dovoľte mi,  aby som na úvod  podporila slová pána pod-

predsedu vlády, ktorý hovoril, a  myslím si, že si to všetci

plne uvedomujeme,  že otázka problému  drog, drogovej závis-

losti je jedna z  naozaj veľmi nebezpečných. Pán podpredseda

vlády vo svojom úvodnom vstupe spomínal aj koncentráciu dro-

govo závislých ľudí a vôbec  ako dílerov, ktorí sa zaoberajú

predajom drog, nielen v Bratislave, ale konkrétne v Petržal-

ke. Ja v Petržalke žijem,  dokonca, myslím, že aj poslankyňa

Bieliková raz riešila tento problém u nich vo vchode. Ja mám

v našom vchode konkrétne troch dílerov drog, takže viem asi,

čo to znamená v konkrétnom živote. (Hlas v sále.) Ešte stále

sú tam.

 

     Preto chcem povedať hneď na  úvod, že je naozaj potreb-

né, aby  sme prešli od  slov k činom.  Už sa tu,  myslím si,

veľmi veľa narozprávalo. Myslím si,  že každý druhý z nás sa

cíti byť kompetentný vyjadriť  sa k protidrogovej alebo dro-

govej problematike. Ja som požiadala viacerých odborníkov či

už z odboru lekárstva  alebo psychiatrie, aby mi vypracovali

stanovisko k tomuto návrhu zákona.

 

     Chcem na úvod povedať, že je potrebné, aby bol zriadený

Protidrogový fond,  je naozaj nutné, aby  existoval, ale na-

priek tomu chcem predniesť niekoľko formálno-právnych pripo-

mienok k tomuto návrhu zákona.

 

     Po prvé, chcela by som  vyjadriť pripomienku, že je po-

zoruhodné, že ide o  neštátny účelový fond, ktorý sústreďuje

a poskytuje  peňažné prostriedky  na protidrogovú prevenciu,

liečbu a resocialičnú pomoc drogovo závislým a v podstate je

riadený podpredsedom vlády  Slovenskej republiky. Podčiarku-

jem tu slovo  neštátny fond. Túto otázku som  položila u nás

vo  výbore. Vtedy  tam pán  podpredseda nebol,  ale boli tam

zástupcovia generálneho sekretariátu a myslím si, že mi dosť

neuspokojivo odpovedali  na túto otázku. Keď  som sa pýtala,

prečo je  tento fond neštátny,  jediná ich výhrada  bola, že

vraj ak  by to bol štátny  fond, prípadné prostriedky, ktoré

by  mohli prísť  zo zahraničia,  alebo prípadní záujemcovia,

ktorí by mali možnosť a  chceli poskytnúť prostriedky zo za-

hraničia, nechcú  to poskytnúť štátnemu  fondu. Táto výhrada

sa mi zdá trošku chabá.

 

     Ďalšia  moja pripomienka  sa týka  § 3,  kde sa  hovorí

o rade fondu.  Najvyšším orgánom fondu  je síce rada  fondu,

ktorá však v celkovom počte  12 členov je tvorená štyrmi mi-

nistrami, pričom ďalších členov  rady fondu vymenúva a odvo-

láva predseda  rady fondu, a to  zástupcov z troch minister-

stiev, troch členov Lekárskej komory a zástupcov občianskych

združení. Z  povedaného vyplýva, že  v rade fondu  absentujú

kompetentní experti na veľmi  komplikovaný problém, ktorí by

popri  odbornom hodnotení  problému spoľahlivo vyhodnocovali

podklady  o  tomto  probléme  z  hľadiska prideľovania kvót,

o ktorých v podstate rozhoduje neodborná rada, čo je parado-

xom, keďže ide o neštátny účelový fond.

 

     Ďalej -  pre radu fondu  je potrebné vytvoriť  centrum,

resp. inštitút  drogových závislostí pri  niektorom zo zdra-

votníckych zariadení, v ktorom  by sa okrem problémov epide-

miologických  a  preventívno-liečebných,  resp.  koncepčných

otázok drogovo závislých všeobecne riešili a pripravili spo-

ľahlivé a záväzné podklady pre tie otázky a problémy, o kto-

rých z  hľadiska odborného by mala  rokovať táto radu fondu,

resp. i ďalšie inštitúcie či vládne, alebo mimovládne, alebo

medzinárodné. V  návrhu chýbajú podklady  pre výber expertov

do rady fondu a ich začlenenie do tejto rady fondu s nároko-

vými úlohami, ktoré patria do  pôsobnosti rady. Výber by mal

sledovať vysokú profesionalitu ako jediné kritérium výberu.

 

     Aj keď návrh  zákona je formálne primerane koncipovaný,

jednako z hľadiska zložitosti  samotného problému a nutnosti

riešiť problémy z hľadiska teórie systémov sa štruktúrovanie

zákona  javí skôr  formálne a  obsahovo nie  uspokojivo. Tým

skôr, že problém nie je dosiaľ ani z hľadiska zdravotníckeho

legislatívne primerane uspokojivo doriešený. Bez rešpektova-

nia tejto  otázky totiž nie  je možné, aby  rada fondu mohla

primerane zvažovať dotácie prideľované zo štátneho rozpočtu,

resp. legislatívne podmienky hospitalizácie.

 

     Je prekvapujúce, že vláda  odvoláva členov dozornej ra-

dy, ktorí  kontrolujú činnosť rady  fondu, čo môže  významne

limitovať demokratickosť a  objektívnosť riešenia a kontroly

neštátneho fondu.  Na túto otázku som  dostala tiež dosť ne-

uspokojivú odpoveď v našom výbore.

 

     Význam  odborných expertov  v rade  fondu okrem  nižšie

uvedených  dôvodov  vidíme  aj  pri  rozhodovaní o používaní

prostriedkov  fondu na  financovanie predložených projektov.

Ani  dôvodová  správa  návrhu  nevyčerpáva  uspokojivo ciele

a zámery návrhu v odborných, ale aj legislatívnych otázkach.

Ďalej prekvapuje skutočnosť, že v  návrhu na členov rady nie

  ani hlavný  odborník pre  drogovú závislosť,  ani hlavný

psychiater Ministerstva  zdravotníctva Slovenskej republiky,

ktorých kompetencia sa pri riešení Protidrogového fondu, ale

hlavne liečebno-preventívnej  a resocializačnej problematiky

obchádza.

 

     Z týchto dôvodov a vzhľadom na ďalšie dôvody a argumen-

ty,  ktoré ako  pozmeňujúce  návrhy  k tomuto  návrhu zákona

predložia  aj  ďalší  kolegovia,  navrhujem, pán podpredseda

vlády,  aby bol  tento návrh  zákona stiahnutý  z rokovania,

dopracovaný s týmito pripomienkami  a predložený znovu plénu

na schválenie.

 

     Ďakujem veľmi pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem  pekne.  Slovo    pán  poslanec  Šagát z DÚ a

pripraví sa pán poslanec Kanis z SDĽ.

 

Poslanec T. Šagát:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte, aby som nadviazal na slová pani poslankyne ko-

legyne Ďurišinovej  a chcel by  som hovoriť o  troch problé-

moch. Prvý  problém je štátny alebo  neštátny fond, druhý je

tvorba fondu a tretí je správny fond Protidrogového fondu.

 

     Argumentácia, prečo by mal byť tento fond neštátny, po-

dobne ako pani kolegyňa uviedla, sa  zakladala v našom výbo-

re predovšetkým na argumentácii, že  tým sa umožní, aby pro-

striedky  na  boj  proti  drogám  predovšetkým zo zahraničia

prišli do našej republiky.  Ale z hľadiska konštrukcie tohto

fondu, kde z 12 členov je 8  úradníkov, z toho 5 alebo 6 mi-

nistrov - prosím vás pekne,  tí ľudia, ktorí sem budú posie-

lať peniaze na nejaké projekty protidrogového boja, si pred-

sa pozrú zloženie tej rady,  veď to nie sú nejakí diletanti.

A tým, že to v zákone nazveme neštátnym, nevyriešime problém

vstupu sponzorských peňazí do riešenia protidrogovej proble-

matiky.

 

     Tak ako  povedal pán kolega, štát  sa nemôže zbaviť po-

vinnosti boja proti drogám.  Naopak, štát musí byť vlajkovou

loďou v boji proti drogám  a nemôže účelovo pripraviť zákon,

v ktorom si otvorí dvierka pre sponzoring a súkromné peniaze

na riešenie  tejto problematiky. A  z toho vyplýva  aj druhá

moja pripomienka.  V tvorbe zdrojov fondu  štát veľmi vágne,

veľmi  neisto hovorí  v písmene  d), že  to bude  dotácia zo

štátneho  rozpočtu. To  je skutočne  veľmi slabá  vôľa štátu

postaviť sa  veľmi seriózne k tomuto  problému. Minimálne by

mal určiť,  koľko je to percent  zo štátneho rozpočtu, koľko

je to zo spotrebnej dane, a  nie nechať to na vôľu alebo ne-

vôľu pri zostavovaní štátneho rozpočtu.

 

     K správnemu fondu - iste  viete a v predchádzajúcom zá-

kone ste  schválili, koľko bude  peňazí na správny  fond pre

nové úrady práce. Pri tomto správnom fonde nie je určená ani

jeho výška. Len v dôvodovej správe  sa hovorí, že to budú na

budúci rok 2 milióny. Preto  si myslím, že by bolo seriózne,

keď chceme mať seriózny zákon, aby správny fond bol taxatív-

ne  určený percentom  objemov zdrojov,  ktoré do  toho fondu

prídu.  A v  takýchto fondoch  to nebýva  viac ako  1 % jeho

zdrojov.

 

     Ak by  neprešiel návrh pani  poslankyne Ďurišinovej, ku

ktorému sa pripájam, aby tento zákon bol dopracovaný v zmys-

le toho,  čo uviedla, plus to, čo som uviedol ja,  teda kon-

krétne, aby  sa zvážil názov tohto  fondu ako účelový štátny

fond, aby sa taxatívne určilo,  koľko pôjde zo štátneho roz-

počtu  do boja  proti  najväčšej  epidémii, horšej  ako boli

v minulosti mor a  cholera, ktorá nás kvári a  je už tu. Po-

kiaľ sa nás  to osobne nedotýka, tak sme  ľahostajní a smelo

tu odhlasujeme  niečo, čo nebude funkčné  a čo preletí vedľa

nás ako rýchlik a nebudeme to vedieť zastaviť.

 

 

     Teda ak neprejde návrh pani poslankyne Ďurišinovej, aby

ste  sa zamysleli  na úrovni  výboru ministrov  a predložili

niečo také, čo by bolo životaschopné a skutočne účinné v bo-

ji proti  drogám, mám tri  pozmeňujúce návrhy. Prvý  sa týka

§ 1 ods. 1, kde slová  "neštátny účelový fond" navrhujem na-

hradiť slovami "štátny účelový fond".

 

     Ďalej v  § 6 písm.  d) za dotácie  zo štátneho rozpočtu

doplniť o 0,5 % z príjmu  zo spotrebnej dane. To je rozpočet

roku  1997, je  to 127  miliónov korún.  A v  § 7  písm. ch)

správny fond do výšky maximálne 1 % príjmov fondu.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo má pán poslanec Kanis z SDĽ. Pripraví sa

pán poslanec Bajan z DÚ.

 

Poslanec P. Kanis:

 

     Vážený pán podpredseda Národnej rady,

     vážený pán podpredseda vlády,

     vážená Národná rada,

 

     tento návrh vládneho zákona hovorí  o tom, že pomaly sa

rodí  a rastie  na Slovensku  systém protidrogového  zápasu,

v ktorom  existujú    isté  inštitúcie,  a vlastne my máme

schváliť  tretiu dôležitú  inštitúciu z  nich. Existujú prí-

slušné  koncepčné materiály,  existujú súhrnné  správy a tak

azda možno konštatovať,  že aj keď systém sa  rodí a rastie,

nerastie tak rýchlo, ako by to bolo treba vzhľadom na situá-

ciu. Preto si  kladiem otázku pri tomto návrhu,  či je viac,

ak konštatujeme nedostatky návrhu  tohto zákona, alebo či je

potrebnejšie  financovať protidrogový  zápas a  konať. Ja si

myslím, že  pre človeka drogovo závislého  dva mesiace alebo

tri - to by mal byť ten čas, keď sa vráti dajaký lepší návrh

- je taký strašne  dlhý čas, že sa toho  viacerí ani nemusia

dožiť. Čiže staviam si otázku, či je tu prvoradá perfektnosť

právneho návrhu, alebo potreba dynamicky konať.

 

     Názor na  to, samozrejme, môže byť  rôzny, ale vzhľadom

na charakter tejto pliagy spoločenského života si myslím, že

má logiku  aj to, ak uprednostním  dynamické konanie a pone-

chám otázku právnej perfektnosti  možno na blízku budúcnosť.

Veď ide o to, aby  tento protidrogový zápas dostal príslušné

finančné prostriedky. Možno si  viacerí pamätáte, že keď sme

schvaľovali štátny  rozpočet na minulý  rok, vtedy neprešiel

návrh,  ktorý som  dával, aby  na tento  zápas boli uvoľnené

príslušné financie. Vtedy to o  jeden hlas neprešlo a myslím

si, že rok  sme v tomto zápase stratili,  pretože boli mnohé

proklamácie,  vznikli aj  koncepčné materiály,  ale na mnohé

činnosti neboli dostatočné  prostriedky. Teraz štátny rozpo-

čet v kapitole Všeobecná  pokladničná správa predpokladá do-

táciu do Protidrogového fondu na predpokladané aktivity jed-

notlivých rezortov zastúpených vo  Výbore ministrov pre dro-

gové závislosti a kontrolu drog v sume 50 miliónov korún.

 

     Vážení kolegovia, ja si  myslím, že štát musí odštarto-

vať tento zápas veľkou finančnou  injekciou. Nie je to možné

ináč. Ak  by sme čakali  na nejaký perfektný  neštátny fond,

tak by zrejme veľa vody pretieklo dole Dunajom. Preto chápem

tento návrh aj aktivitu ako riešenie istého problému. Pritom

nepovažujem tento návrh za dopracovaný  tak, že by ho nebolo

možné meniť, a súhlasím aj s  predrečníkom, prečo to nazývať

neštátny, keď je to v podstate štátny a aj zo štátnych peňa-

zí, aj štruktúra je tam štátna. A to neznamená, že nevznikne

ďalší možno neštátny fond, ktorý môže byť vybudovaný na inom

princípe. Nazývajme veci tak, ako sú.

 

 

     Myslím  si, že  nič zlé  sa nestane,  ak to bude štátny

fond, a nič zlé sa nestane,  ak aj v tomto návrhu odštartuje

svoju činnosť  a zužitkuje tie  peniaze, ktoré mu  Všeobecná

pokladničná správa prisudzuje.

 

     Práve preto, aby som  zdôraznil aj skutočnosť, že treba

zapojiť  do toho  nielen  štátnych  funkcionárov, ako  o tom

svedčí zloženie rady, ale aj širšiu obetavú verejnosť a sku-

pinu expertov, ktorá na  tomto poli vykonáva vysoko záslužnú

prácu, dovolím si navrhnúť pozmeňujúce návrhy.

 

     Som, pravda, v takom probléme, že tieto pozmeňujúce ná-

vrhy sú obsiahnuté aj v spoločnej správe a išlo by mi vlast-

ne o to,  aby sa istým spôsobom doplnilo  to, čo v spoločnej

správe je,  alebo aby sa rešpektovali  tie návrhy, ktoré dá-

vam.

 

     Prvý návrh je  k bodu 4 spoločnej správy  odsek 2. Mys-

lím, že by tam bolo  vhodné vypustiť slovo "najviac" a číslo

"12" zmeniť na "15". Potom by bolo presne stanovené, že táto

rada má 15 členov.

 

     Ďalší pozmeňujúci návrh sa týka bodu 5 spoločnej správy

odsek 3.  Aby som posilnil  účasť aj kompetentných  ľudí pri

rozhodovaní,  dovoľujem si  navrhnúť zrušiť  bodku na  konci

a doplniť vetu  znením "a troch členov  z expertov na proti-

drogovú prevenciu,  liečebnú a resocializačnú  pomoc drogovo

závislým osobám". Myslím si, že  to by nebolo len symbolické

zastúpenie, ale je to aj  otázka istým spôsobom potrebná pri

rozhodovaní.

 

     A napokon tretí  návrh je návrh  k § 3 odsek 4 vládneho

návrhu, kde si myslím, že ak sa hovorí o čestnej funkcii byť

členom, tak logicky tam  nepatrí posledná veta, ktorá hovorí

o tom, že  člen má nárok  na uhradenie cestovného.  To možno

upraviť v štatúte alebo v rokovacom poriadku. Pán podpredse-

da vlády, myslím si, že je možnosť, alebo z druhej vety uro-

biť nový odsek 7, alebo vôbec tú vetu vypustiť. Ak to má ne-

jaký zákonný dôvod, aby tam  bolo napísané, že člen má nárok

na cestovné, potom  by som navrhoval urobiť z  toho odsek 7,

a ak to nemá zákonný dôvod, aby  to tam bolo, potom to navr-

hujem vypustiť.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo má pán poslanec Bajan z DÚ a pripraví sa

pán poslanec Lauko z KDH.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     kolegyne, kolegovia,

 

     máme pred  sebou zákon, ktorý  sme, niektorí, očakávali

veľmi intenzívne.  Dovoľujem si povedať,  že o to  väčšie je

naše sklamanie. Prečo o tom  hovorím? Nejde mi o právnu per-

fektnosť tohto  zákona, ide mi  o to, aby  tento mechanizmus

fungoval.  Skúsme  si  prejsť  jednotlivé  paragrafy, aká je

predstava predkladateľa, že by to malo fungovať.

 

     Jedným zo zdrojov tohto fondu  by mali byť možno nejaké

dary a dúfajme, že aj od zahraničných sponzorov, resp. možno

od programov  PHARE  alebo ďalších.  Tu naozaj nepresvedčíme

zahraničných darcov, že tento mechanizmus tým, že ho nazveme

neštátnym, budú aj  tak  brať.  Jednoducho je tu  zdanie vy-

tvorenia  nejakej  konkurencie  nadáciám  alebo iným fondom,

alebo neštátnym organizáciám, ktoré  v tejto branži pracujú.

Nie  je to  veľmi presvedčivé,  obávam sa,  že to tak nebude

fungovať.

 

     Vrátim sa k niečomu, čo ma zaujalo, a to je rada fondu.

Keď sme  diskutovali o vládnom  programe boja proti  drogám,

diskutovali sme hlavne o jeho malej akcelerácii na konkrétne

úlohy. V tejto rade by  mali byť zástupcovia, doslova je po-

vedané  minister práce,  sociálnych vecí  a rodiny, minister

školstva,  minister zdravotníctva,  minister vnútra.  To sme

išli tak ďaleko, že sme ani nepovedali, že zástupcovia tých-

to ministrov.  Vy si naozaj  myslíte, že títo  ministri budú

túto vec brať naozaj ako úlohu, ktorej sa majú zmocniť popri

svojich  úlohách, ktoré  majú oveľa  náročnejšie? Veď  to je

nezmysel. To si musíme povedať, že toto sme naozaj nechceli,

to nemôže fungovať. Medzičasom  rada fondu vymenuje riadite-

ľa. To je úradník, ktorý je zamestnanec. Ak títo piati alebo

x ministrov sa rozhodne, ako  tieto peniaze budú použité, ja

sa pýtam, čo  ten nešťastný štátny úradník má  urobiť. To je

nefunkčný mechanizmus, ktorý tu je navrhnutý. A navyše nebý-

va zvykom, že sú taxatívne určení ministri a doslova poveda-

né ministerstvá, pretože po každom nástupe vlády sa mení zá-

kon,  ktorý hovorí  o jednotlivých  ministerstvách. Viem  si

predstaviť, že povieme, že tam bude x členov vlády, ale jed-

noducho tento mechanizmus je veľmi netradičný, ak sa nechcem

vyjadriť pejoratívne.

 

     Vo výbore sme hovorili o tom, že mechanizmus 9 štátnych

úradníkov a 3 neštátnych sme chceli doplniť  možným  doplne-

ním o zástupcu zo samosprávy. Obávam sa, že riešime problém,

ktorý sa  napriek tomu, že  veľmi chcete, nedá  vyriešiť bez

zástupcu samosprávy. Napriek  tomu to tu nie je  a vo výbore

sme o tom diskutovali. Takže k tomu pôjde aj môj pozmeňujúci

návrh, pretože  naozaj sa to  týka tej-ktorej komunity  tam,

kde  ten problém  je. Tento  zákon tak,  ako je koncipovaný,

jednoducho má vytvoriť zdanie,  že tento problém chceme rie-

šiť. Ak teda  hovoríme o tom, že tento  návrh útočí na geno-

fond národa, tak tých smiešnych  50 miliónov je naozaj veľmi

smiešnych a radšej by som  tých 50 miliónov nedal, lebo tých

50 miliónov je úplne zbytočných. Zriadime presne túto inšti-

túciu, zaplatíme ju a vypíšeme  nejaké verejné súťaže na tie

aktivity, ktoré sú tu.  Jednoducho nemôže to takto fungovať.

Ja prajem  tomuto fondu, aby to  fungovalo, pretože ste roz-

hodnutí ho schváliť, ale nebude to ono, čo sme chceli pôvod-

ne.

 

     Mám pozmeňujúci návrh, aby sme  v § 6 sme doplnili pís-

meno d)  tak, že bude znieť: "dotácie zo  štátneho rozpočtu,

minimálne však 0,05 % príjmov štátneho rozpočtu na príslušný

rok". Na budúci rok to znamená 100 miliónov korún.

 

     Dámy a páni, to je absolútne minimum, ktoré jednoducho,

ak chceme, aby to fungovalo, by  sme tam mali dať, alebo po-

tom sa naozaj len tvárime, že tento problém riešime. Máme do

činenia s mafiami, ktoré narábajú minimálne s tretinou štát-

neho rozpočtu.  Týchto 50 miliónov je  úplne smiešnych. Teda

povedzme,  či ideme  riešiť prierezový  celoslovenský  prob-

lém, alebo sa chceme  50  miliónmi ukázať, že  tento problém

musíme riešiť, lebo je to moderné, lebo sa to teraz ukázalo,

jednoducho musíme ľuďom  povedať, že niečo robíme. Nebude to

fungovať pri  takýchto sumách a obávam  sa, že budeme musieť

nájsť politickú  odvahu si to povedať  a potom tento problém

riešiť.

 

     Hovorí  sa  o  tom,  pán  podpredseda  povedal, že bolo

strašne veľa  úmrtí. Vedel by  som o tom  takisto veľmi veľa

rozprávať. Prečo som povedal  100 miliónov? Osobne si myslím

a nechcem byť sarkastický, že v tomto protidrogovom boji ur-

čite  zomrelo viac  ľudí ako  na ceste  Kežmarok - Huncovce.

Takže v tomto prípade si myslím,  že by sme naozaj mohli byť

veľkorysejší.

 

     Samozrejme, stotožňujem sa s tým,  že tento fond by mal

mať maximálne 1 %. Ak hovoríme o 50 miliónoch, už teraz vie-

me, ako to celé bude vyzerať.

 

     Vráťme sa  teda k tomu,  o čom hovoríme.  Obávam sa, že

konštrukcia rady  znamená, že tento fond  bude nefunkčný, ak

sa tam nezmenia aspoň zástupcovia ministerstiev. To je jedna

vec. A  po druhé, ak  tam nedáme taxatívne  sumu z rozpočtu,

znamená to, že budeme to látať  podľa toho, ako sa každý rok

rozhodneme. A  jediné, ak to  môžem takto povedať,  čo je na

tomto zákone dobré, je doba  účinnosti, že naozaj už to malo

byť včera. Takže za § 10 budem hlasovať, to je doba účinnos-

ti od 1. januára 1997.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR A. M. Húska:

 

     Ďakujem. Slovo má pán poslanec Lauko z KDH.

 

     Priatelia, to je posledné vystúpenie. Ráno pokračujeme.

(Hlasy v sále.)

 

     Kolegovia,  ste toho  názoru prevažnou  väčšinou, že by

sme mali ukončiť teraz? (Šum v sále.)

 

     Dobre, priatelia,  už máme len  jeden príspevok. Ospra-

vedlňujem  sa  pánu  doktorovi  Laukovi.  Urobíme to takýmto

spôsobom: Zajtra začneme o 10.00  hodine s ohľadom na to, že

sa  ešte stretávajú  výbory. To  znamená, že  o 10.00 hodine

pokračujeme, vystúpi posledný  účastník rozpravy, uzatvoríme

rozpravu, vystúpi  pán podpredseda vlády  a budeme hlasovať.

Teraz len upozorňujem, že máte  priestor od 9.00 hodiny ešte

na stretnutie výborov.

 

     Vážené  kolegyne a  kolegovia, ďakujem  vám za trpezli-

vosť,   uzatváram  dnešné   zasadnutie.  Pokračujeme  zajtra

o 10.00 hodine.

 

                   Šiesty deň rokovania

      21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                     12. decembra 1996

___________________________________________________________

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     otváram rokovanie prerušenej  21. schôdze Národnej rady

Slovenskej republiky.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, aby sme sa pre-

zentovali stlačením hlasovacieho tlačidla.

 

     Prezentovalo sa 68 poslancov.

 

     Mne sa  zdá, že sa niektorí  neprezentovali. Skúsime to

ešte raz, aby sme mohli pokračovať.

 

     Prezentovalo sa  77 poslancov. Národná  rada je uznáša-

niaschopná.

 

     Hlási sa pán Ladislav Šepták. Nech sa páči.

 

Poslanec R. Šepták:

 

     Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     dovoľte, aby  som vám oznámil smutnú  správu. S hlbokým

zármutkom oznamujem  správu o náhlej  smrti poslanca, kolegu

a priateľa  Bartolomeja Kunca.  Strácame v  ňom spoľahlivého

a obetavého  spolupracovníka, ktorý  svoje sily  a vedomosti

venoval rozvoju Slovenskej republiky. Uctime si jeho pamiat-

ku minútou ticha.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, povstaňte.

 

     (Minúta ticha.)

 

     Ďakujem.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     pokračujeme v prerušenej  rozprave o dvadsiatom štvrtom

bode programu,  ktorým je vládny návrh  zákona Národnej rady

Slovenskej republiky o Protidrogovom fonde.

 

     S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Brňák. Nech

sa páči.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

 

     Dovoľte  mi, aby  som požiadal  Národnú radu Slovenskej

republiky o zaradenie tlače 570 - návrh na voľbu sudcov Slo-

venskej republiky  na rokovanie tejto  schôdze ako prvý  bod

zajtrajšieho rokovania. Predmetom tohto  návrhu je voľba 103

sudcov do funkcie, z ktorých  73 končí skúšobná doba 4 rokov

dňa 21. 1.  1997. Pretože je reálny predpoklad,  že v poradí

ďalšia schôdza  Národnej rady Slovenskej  republiky sa usku-

toční  až po  tomto termíne,  uvedeným 73  sudcom by zanikol

mandát sudcu ku dňu 21. 1.  1997. Preto vás prosím o podporu

tohto  návrhu a  v prípade,  ak bude  tento návrh schválený,

zvolávam na prerokovanie  tohto bodu schôdzu ústavnoprávneho

výboru ihneď po vyhlásení obedňajšej prestávky.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.  Budeme hlasovať  o návrhu  na zaradenie tlače

570 na  program schôdze, tak ako ho predniesol  pán poslanec

Brňák.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Podporujem návrh, aby sa  rozšíril program o tento bod,

ale dávam  návrh, aby sme najskôr  hlasovali o jeho zaradení

do programu a potom dávam  návrh, aby sme zaradili tento bod

na záver  schôdze, aby sme  mali možnosť sa  trochu zoznámiť

s týmto materiálom, pretože sme ho dostali len teraz.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Tak len doplniť.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Zajtra je príliš skoro. Teraz sme dostali ten materiál.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Teda pred politickú rozpravu? Tak len doplníme, že pred

politickú rozpravu. Dobre? Ďakujem.

 

     Teda budeme hlasovať, aby bol zaradený tento bod - tlač

570 voľba sudcov - pred politickou rozpravou.

 

     Budeme hlasovať. Kto je za takéto doplnenie programu?

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 93 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 88 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasoval 3 poslanci.

 

     Čiže tento bod programu zaraďujeme pred politickou roz-

pravou.

 

     Vážené  pani poslankyne, páni  poslanci, do rozpravy je

ešte prihlásený pán poslanec Lauko. Nech sa páči.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Vážení páni predsedovia,

     podpredsedovia Národnej rady,

     pán podpredseda vlády,

     kolegyne, kolegovia,

 

     v súčasnosti  je téma drogovej  závislosti pálčivou té-

mou. Spoločnosť  si konečne začína  uvedomovať, že Slovensko

už dávno nie  je oázou bez drog. Naša  mladá slovenská vlasť

je v  oblasti toxikománie starou a  svetaskúsenou firmou. Už

dávno nie  je územím tranzitu drogy,  ale cieľovou krajinou.

Trvale stúpa incidencia závislosti od drog, avšak na Sloven-

sku je hrozivo silná skupina mladých ľudí pod 16 rokov, kto-

rí začínajú priamo s tvrdou drogou,  a to hneď priamo do ži-

ly.

 

     Preto  možno hodnotiť  krok vlády  na aktuálnu situáciu

kladne. Musím však konštatovať, že ubehli 2 roky a vláda sa,

žiaľ, nemôže pochváliť výraznejšími  úspechmi v tomto smere.

Veď známy tzv. výbor ministrov sa  kreuje už dva roky a sku-

točné výsledky si môžeme všetci  len zbožne priať. Preto som

sa úprimne  potešil, keď vláda ohlásila  zriadenie tzv. Pro-

tidrogového fondu.

 

     Materiál bol  podrobne prerokúvaný vo  výbore pre zdra-

votníctvo a sociálne veci.  Vláda síce zo štátneho rozpočtu,

ako  sme boli  ubezpečení, dáva  zo Všeobecnej  pokladničnej

správy 60 50 miliónov  -  to ako na začiatok.  Vrcholom je

však skutočnosť,  že ďalšie fungovanie  tohto Protidrogového

fondu programovo počíta s  darmi a príspevkami od tuzemských

a zahraničných právnických  a fyzických osôb.  Avšak na čelo

rady fondu  je postavený podpredseda  vlády spolu s  ďalšími

4 ministrami a 3 ďalšími  zástupcami ďalších troch minister-

stiev, pričom len  jeden zástupca je z Lekárskej  komory a 3

miesta sú z občianskych združení.

 

     Každému musí byť jasné,  že vláda chce úplne bezostyšne

rozdávať, rozhodovať o peniazoch občanov a darcov a veľkory-

so ich potom usmerňovať pre vybraných vopred určených "vlád-

nych poskytovateľov" starostlivosti na  poli boja proti dro-

gám. Tým,  že chce vláda manipulovať  s prostriedkami, ktoré

vlastne budú  vychádzať z tretieho  sektora, ukazuje naďalej

svoju pravú tvár. Keďže vláde chýbajú peniaze v štátnom roz-

počte, rieši otázku boja proti drogám po svojom - zvalí vec-

né bremeno na občanov. V tom je táto vláda majster športu.

 

     Použitie prostriedkov fondu vymenúva prevenciu, liečbu,

resocializačné  programy, edičnú  činnosť  atď.,  čo nechcem

nijako spochybňovať.  To je v  poriadku. Čo však  v poriadku

nie je, to je fakt, že vláda by mala tieto aktivity financo-

vať  sama cez  štátny rozpočet.  Nevládne peniaze  treba po-

nechať v správe  nevládnych poskytovateľov prevencie, liečby

a resocializácie, ktorí  koniec koncov presvedčili  o svojej

kompetencii a profesionalite.

 

     Záverom: Protidrogový fond áno,  ale nie takto, vážení.

Už ste tu predviedli vydarenejšie  veci. A že nemáte peniaze

na boj proti drogám? Poradím vám. Nech vaši privatizéri pla-

tia všetci do fondu jedno  percento z ročného zisku. A neho-

vorte, že sa to nedá zariadiť.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Keďže  už nemám  nikoho prihláseného,  pýtam sa,  či sa

ešte niekto z poslancov hlási do rozpravy.

 

     (Nikto.)

 

     Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o dvadsiatom štvrtom bo-

de  programu za  skončenú. Chce  sa k  rozprave vyjadriť pán

podpredseda vlády? Nech sa páči.

 

Podpredseda vlády SR J. Kalman:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážená Národná rada,

 

     hneď na úvod vám  chcem všetkým poďakovať za pozornosť,

ktorú ste venovali návrhu  zákona o Protidrogovom fonde, kde

ste zároveň vyjadrili všeobecné  presvedčenie, že takýto zá-

kon je potrebný a že  je potrebné aj takouto formou prispieť

k riešeniu pliagy, ktorá zasiahla aj Slovenskú republiku.

 

     Dovoľte mi,  aby som hneď  na úvod vysvetlil  jeden zá-

kladný  rozpor, ktorý  tu rezonoval,  a zmienil  sa o ňom aj

v poslednom diskusnom príspevku pán poslanec Lauko.

 

     Vytvorením  tohto fondu sa vláda  vôbec nezrieka svojej

povinnosti riešiť problematiku drog aj prostredníctvom štát-

nej správy, prostredníctvom jednotlivých  rezortov a z tohto

pohľadu ju aj financovať. To, čo robila doposiaľ, bude robiť

naďalej podľa  potrieb, podľa aktuálnosti.  Predložený návrh

Protidrogového fondu a na základe toho každoročne vyčleňova-

né finančné  zdroje do toho  fondu je niečo  navyše, čo bude

predovšetkým orientované vo vzťahu k iným, mimovládnym orga-

nizáciám,  ale  aj  organizáciám  trebárs  v oblasti štátnej

správy. Teda chápme tento materiál alebo tento zákon a tento

fond ako niečo navyše bez akejkoľvek domnienky  alebo mysle-

nia  si, že  len prostredníctvom  tohto  fondu  budú riešené

problémy drog na Slovensku. Zdravotníctvo bude naďalej pôso-

biť tak, ako pôsobilo, bude dávať financie, boj proti drogám

v rezorte  ministerstva  vnútra  bude  naďalej zabezpečovaný

z rozpočtu ministerstva vnútra, v školách ministerstvo škol-

stva naďalej  bude pôsobiť. Všetko  je otázka riešenia  pro-

stredníctvom štátnej správy, tak ako to bolo doteraz.

 

     Pokiaľ ide o otázku zvýšenia finančných zdrojov, k čomu

tu tiež boli námety a návrhy  k ich výške, tak ako je stano-

vená, myslím si, že vždy  sa môže v súvislosti so schvaľova-

ním štátneho rozpočtu uplatniť  taká požiadavka, aká bude na

danú potrebu,  na dané obdobie nutná.  O tom bude rozhodovať

vláda  a v  konečnom dôsledku  budete o  tom rozhodovať  vy.

Chcel som hneď na úvod  zareagovať na tieto dve zásadné pri-

pomienky, ktoré sa vo viacerých diskusných príspevkoch obja-

vovali.

 

     Dovoľte, aby som zaujal  stanovisko konkrétne k jednot-

livým diskusným vystúpeniam.

 

     Pán poslanec Hanker nemal zásadné pripomienky. Podporil

návrh zákona.

 

     Pani poslankyňa Ďurišinová - áno zo začiatku sme uvažo-

vali, že predložíme návrh zákona a bol aj pôvodne koncipova-

ný ako návrh Štátneho  protidrogového fondu. Vzhľadom na to,

že problematika drogových  závislostí je multidisciplinárna,

nebolo možné  konštituovať štátny fond  pri niektorom z  re-

zortných  ministerstiev, ako  je to  pri ostatných  štátnych

fondoch, ktoré slúžia na podporu jednoznačne vymedzených ak-

tivít. Mám napríklad na  mysli Štátny fond telesnej kultúry,

Štátny fond zdravia alebo  napríklad Štátny fond rozvoja bý-

vania a  podobne. Súčasná právna úprava  neumožňuje, aby bol

správcom štátneho fondu ani  Úrad vlády Slovenskej republiky

a to z  dôvodu, že ten  je ústredným orgánom  štátnej správy

Slovenskej republiky na kontrolu plnenia úloh štátnej správy

a hospodárenia  s  prostriedkami  určenými  na  plnenie úloh

štátnej  správy, ako  aj na  vybavovanie petícií, sťažností,

oznámení a podnetov podľa zákona číslo 10/1996 Z. z.

 

     Správu štátnych fondov v zmysle § 24 ods. 2 zákona čís-

lo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách vykonáva ústred-

ný orgán ustanovený zákonom a  tento zodpovedá i za hospodá-

renie s rozpočtovými  prostriedkami štátneho fondu. Vytvore-

nie štátneho fondu s väzbou  na rozpočet Úradu vlády by bolo

v rozpore s  platnými právnymi predpismi  a určením predmetu

činnosti Úradu vlády.

 

     V  rámci rezortného  pripomienkovania bola  akceptovaná

pripomienka ministerstva financií,  ako aj stanovisko Legis-

latívnej rady  vlády, s ktorým sa  potom vláda aj stotožnila

a odporučila schváliť  návrh zákona za  predpokladu, že Pro-

tidrogový fond bude konštituovaný ako neštátny, a teda niečo

navyše, tak ako som hovoril.

 

     Mali ste  viacerí pripomienky v  súvislosti so zložením

rady,  pani Ďurišinová  to  prvá  otvorila. Rada  je zložená

z predstaviteľov vlády a na  jej čele stojí podpredseda vlá-

dy. Určenie takéhoto postupu  je viazané na podpredsedu vlá-

dy, ktorý je zároveň  predsedom Výboru ministrov pre drogové

závislosti a kontrolu drog  ako hlavného koordinátora proti-

drogových aktivít a protidrogovej  politiky v Slovenskej re-

publike vôbec.  Napriek  tomu, že  fond je konštituovaný ako

neštátny, práve  toto zloženie rady  zvýrazňuje záujem štátu

riešiť problematiku drogových závislostí na najvyššej úrovni

aj  takouto  formou.  Nevidím  dôvod  nedôvery a pochybností

o funkčnosti  fondu  len  preto,  že  rada  fondu je zložená

v prevažnej  miere z  ministrov a  zástupcov orgánov štátnej

správy, ktorí sa podieľajú  na realizácii Národného programu

boja proti  drogám a zodpovedajú  za jeho plnenie.  Námietku

teda považujem  za neopodstatnenú a  predčasnú.  Navyše dané

zloženie rady nie je v rozpore s právnymi predpismi, pretože

neexistuje právna norma neštátnych účelových fondov, tak ako

napríklad pri nadáciách alebo občianskych združeniach.

 

     K námietke,  že v rade fondu  absentujú kompetentní ex-

perti, uvádzam  toto: Predložený zákon  je ekonomický zákon,

ktorý upravuje  tvorbu fondu a nakladanie  s finančnými pro-

striedkami fondu. V kompetencii rady je okrem iného rozhodo-

vať o  poskytnutí prostriedkov fondu  oprávneným žiadateľom,

pričom  odborné  posudzovanie  žiadostí  a  poskytnutie pro-

striedkov  fondu  zabezpečuje  aparát  fondu prostredníctvom

svojich zamestnancov,  ktorí pri posudzovaní  projektov budú

vychádzať z posudkov odborníkov a expertných komisií zriade-

ných pri Výbore ministrov  pre drogové závislosti a kontrolu

drog.  Podotýkam, že  napríklad hlavný  odborník pre drogové

závislosti ministerstva zdravotníctva  je členom takejto ex-

pertnej komisie.

 

     K  požiadavke zriadenia  Inštitútu drogových závislostí

chcem uviesť,  že Ministerstvo zdravotníctva  Slovenskej re-

publiky  v zmysle  plánu práce  na rok  1997 si zadalo úlohu

zriadiť, vypracovať návrh  na realizáciu zriadenia Inštitútu

drogových závislostí v Slovenskej republike.

 

     K poukazu na tvorbu kontrolného orgánu fondu - dozornej

rady - uvádzam: Dozorná rada fondu je konštituovaná ako vnú-

torný kontrolný mechanizmus  fondu, ktorý kontroluje činnosť

fondu a hospodárenie s prostriedkami fondu. O výsledku vyko-

naných kontrol informuje  radu. Kontrolný mechanizmus hospo-

dárenia  fondu  je  zabezpečený  takto:  Použitie dotácie zo

štátneho  rozpočtu  podlieha  ročnému  zúčtovaniu so štátnym

rozpočtom, ostatné  zdroje uvedené v §  6 návrhu zákona pod-

liehajú daňovej povinnosti podľa osobitných právnych predpi-

sov - zákona o daniach z  príjmov, zákona o dani z nehnuteľ-

ností, zákona o dani z dedičstva,  z darovania a dani z pre-

vodu a prechodu nehnuteľností.

 

     K pripomienkam  alebo návrhom pána  poslanca Šagáta, či

  byť fond  štátny alebo  neštátny, som  sa už zmienil. Na

otázku tvorby  fondu som taktiež  odpovedal v úvodnom  slove

pri predkladaní toho materiálu,  ako aj teraz. Chcem zdôraz-

niť, že zákon o rozpočtových pravidlách nepripúšťa inú väzbu

na štátny rozpočet ako dotáciou alebo príspevkom.

 

     K správe fondu -  dôvodová správa obsahuje finančné vy-

číslenie  prostriedkov potrebných  v prvom  roku na  začatie

činnosti fondu. Sú to tie 2  milióny Sk. V tejto sume sú za-

hrnuté  neinvestičné  výdavky,  ako  aj  investičné výdavky.

V § 6  ods. 2  sa  spresňuje percentuálne, koľko z celkového

ročného  príjmu fondu  možno použiť  na financovanie  správy

fondu a určuje aj hornú hranicu možnosti použitia prostried-

kov na  správu fondu. Nehrozí  tu nijaké nebezpečenstvo,  že

veľa peňazí sa  použije na správu fondu. V  súvislosti s po-

četným aparátom  fondu poukazujem, že  zámerom predkladateľa

je zamestnať  vo fonde 4 zamestnancov,  teda podstatne menej

ako v ostatných existujúcich fondoch, čomu zodpovedá aj suma

určená na správu fondu  so zohľadnením platových taríf plat-

ných podľa vládneho nariadenia číslo 249/1992.

 

 

     K pánu  poslancovi Kanisovi - zvýšiť  počet členov rady

fondu na  15. Odporúčam aj po  ďalších návrhoch v súvislosti

s posilnením pozície expertov na tejto úrovni i v súvislosti

s vývojom a  pripomienkami alebo požiadavkami  vznesenými vo

výbore akceptovať a  rozšíriť tento fond na 15  s tým, že sa

tam práve vytvára priestor tak  pre samosprávu, ako pre ďal-

ších odborníkov. Tým vlastne odpovedám aj na otázku zloženia

rady v súvislosti s expertmi.

 

     Pokiaľ  ide o  otázku cestovného,  chcem zdôrazniť,  že

náhrada cestovných  výdavkov spojených s  výkonom funkcie sa

vzťahuje  predovšetkým  na  zástupcov  občianskych  združení

a podľa  akceptovanej  pripomienky  poslanca  Bajana,  ktorú

vzniesol vo výbore, zástupcov orgánov samosprávy a zástupcov

Slovenskej lekárskej komory už  návrh zákona obsahuje. Samo-

zrejme, že ministri a  ostatní členovia delegovaní minister-

stvami, ktorí  majú sídla v Bratislave,  si cestovné náhrady

nebudú nárokovať. Pokiaľ išlo o  požiadavku, aby to bolo sa-

mostatne uvedené v paragrafovom znení, odporúčam ju akcepto-

vať ako bod číslo 7, ak si dobre pamätám, v návrhu zákona.

 

     Pripomienka pána  poslanca Bajana, ako  som už povedal,

bola akceptovaná a je v návrhu zákona o zástupcoch samosprá-

vy za občianske združenie.  Otázkou funkčnosti rady fondu vo

väzbe na  jeho zloženie som  sa zaoberal. Takisto  aj otázku

rozšírenia navrhujeme akceptovať.

 

     Toľko, vážená Národná rada,  k pripomienkam a požiadav-

kám, ktoré  ste predniesli v diskusii.  Ešte raz vám ďakujem

a verím, že  návrh zákona schválite a  že sa stane významným

a dominantným zdrojom na ďalšie posilňovanie boja proti dro-

gám v Slovenskej republike.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem  pánu podpredsedovi  vlády. Žiada  si záverečné

slovo spoločný  spravodajca výborov pán  poslanec Andrejčák?

Nech sa páči.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     k predloženému návrhu zákona  bolo vznesených 15 pripo-

mienok,  resp.  pozmeňujúcich  návrhov  v  spoločnej správe.

Všetky budem odporúčať na  prijatie a navrhnem spoločné hla-

sovanie. Ďalej bolo 8 návrhov z rozpravy. Z toho budem navr-

hovať na schválenie tie, ktoré  rozširujú body 4 a 5 spoloč-

nej správy. Prakticky ide o návrhy pána poslanca Kanisa. Pán

predsedajúci, môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Vážené  pani  poslankyne,   páni  poslanci,  pristúpime

k hlasovaniu.  Prosím spoločného  spravodajcu pána  poslanca

Andrejčáka, aby hlasovanie uvádzal v zmysle spoločnej správy

a výsledkov rozpravy.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Vážená  snemovňa, pozmeňujúce  návrhy spoločnej  správy

pod číslami 1 až 15 odporúčam schváliť.

 

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať  o návrhoch zo  spoločnej správy, ktoré

predniesol pán spoločný spravodajca. Pán spoločný spravodaj-

ca ich odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 97 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 92 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy sme prijali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     K pozmeňujúcim návrhom z rozpravy - pani poslankyňa Ďu-

rišinová  navrhuje  materiál  stiahnuť,  dopracovať  a znovu

predložiť Národnej rade. Odporúčam tento návrh neschváliť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Budeme hlasovať. Návrh pani poslankyne Ďuriši-

novej pán spoločný spravodajca neodporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 101 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 18 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

 

 

     Pozmeňujúci návrh  pani poslankyne Ďurišinovej  sme ne-

prijali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Pán poslanec Šagát navrhol tri pozmeňujúce návrhy. Prvý

pozmeňujúci návrh, ktorým chce  zmeniť neštátny účelový fond

na štátny, odporúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Ša-

gáta. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 104 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 32 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Tento pozmeňujúci návrh pána Šagáta sme neprijali.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Druhý  pozmeňujúci  návrh  pána  poslanca Šagáta, ktorý

v § 6 písm. d) odporúča stanoviť percento príjmu zo spotreb-

nej dane, odporúčam neprijať.

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Budeme hlasovať o  druhom návrhu pána poslanca

Šagáta. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 103 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 34 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

 

     Ani tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Tretí  návrh  z  rozpravy  pána  poslanca Šagáta, ktorý

v § 7 písm. ch) odporúča  doplniť tvorbu príjmu fondu, odpo-

rúčam neprijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať  o treťom pozmeňujúcom  návrhu pána po-

slanca Šagáta. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 106 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 35 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Ani tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     K návrhom pána poslanca  Kanisa. Pán poslanec, vaše ná-

vrhy číslo 1, 2 a 3  budem odporúčam prijať. Prosím vaše vy-

jadrenie, či  nestiahnete druhý variant  tretieho návrhu. Je

bezpredmetný.  (Odpoveď poslanca  Kanisa z  pléna.) Ďakujem.

Páni poslanci navrhujem hlasovať o bodoch 1, 2 a 3 predlože-

ných pánom poslancom Kanisom a odporúčam ich prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.  Budeme  hlasovať  o  návrhoch  pod  bodmi  1,

2 a 3 pána poslanca Kanisa. Pán spoločný spravodajca ich od-

porúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 107 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 100 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Tieto pozmeňujúce návrhy sme prijali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Pán poslanec Bajan predložil v rozprave dva návrhy. Ná-

vrh číslo 1  - v § 2 doplniť odsek  d) o dotácie zo štátneho

rozpočtu vo výške 0,05  % príjmu štátneho rozpočtu odporúčam

neprijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.  Budeme hlasovať  o prvom  pozmeňujúcom návrhu

pána poslanca Bajana. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča

prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 106 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 36 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

 

     Tento pozmeňujúci návrh pána poslanca Bajana sme nepri-

jali.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Druhý návrh z rozpravy pána poslanca Bajana bol vlastne

  splnený prijatím  návrhov, ktoré  predložil pán poslanec

Kanis, prakticky v tom istom  znení je schválený. Nie je po-

trebné o ňom hlasovať.

 

     Pán predsedajúci, môžeme pristúpiť k celkovému hlasova-

niu.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     V súlade s  ustanovením § 26 ods. 1  zákona o rokovacom

poriadku budeme  hlasovať o vládnom návrhu  zákona ako celku

v znení schválených zmien a doplnkov.

 

     Budeme sa prezentovať a hlasovať o zákone ako celku.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Odporúčam zákon prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pán spoločný spravodajca odporúča zákon prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 111 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 107 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že  sme schválili vládny  návrh zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky o Protidrogovom fonde.

 

     Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec I. Andrejčák:

 

     Ďakujem poslancom za pochopenie.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     d v a d s i a t y m  p i a t y m  bodom programu sú

 

     opatrenia proti vznikajúcej drogovej epidémii v hlavnom

meste Slovenskej republiky Bratislave.

 

 

 

     Materiál vlády máte predložený  ako tlač 533 a spoločnú

správu výborov ako tlač 533a.

 

     Z poverenia vlády  Slovenskej republiky opatrenia vlády

uvedie jej  podpredseda pán Jozef  Kalman. Prosím pána  pod-

predsedu, aby sa ujal slova.

 

Podpredseda vlády SR J. Kalman:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážená Národná rada,

 

     v nadväznosti na predchádzajúci bod, za ktorý vám veľmi

pekne ďakujem, predkladám na  rokovanie návrh opatrení proti

vznikajúcej drogovej epidémii v hlavnom meste Slovenskej re-

publiky Bratislave po prerokovaní vo výboroch Národnej rady.

 

     Predkladaný materiál pripravil Výbor ministrov pre dro-

gové závislosti a kontrolu  drog na základe uznesenia Národ-

nej  rady Slovenskej  republiky číslo  337 zo  16. mája 1996

a bol vypracovaný z  iniciatívnych návrhov ministrov, členov

Výboru ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog, ge-

nerálneho prokurátora Slovenskej republiky, predsedu Štatis-

tického úradu Slovenskej republiky v spolupráci s členmi ex-

pertných komisií Výboru ministrov a na základe výsledkov ro-

kovaní  so zástupcami  orgánov všeobecnej  a špecializovanej

štátnej správy v hlavnom  meste Slovenskej republiky, splno-

mocnencom vlády  Slovenskej republiky pre  Bratislavský kraj

a s predstaviteľmi samospráv.

 

     Cieľom návrhu je prijatie  opatrení na zamedzenie šíre-

nia  drogovej  epidémie  v  najohrozenejšej  časti Slovenska

- v  Bratislave,  ako  možno  vidieť  zo všetkých dostupných

zdrojov  a informácií,  či už represívneho charakteru, alebo

zdravotníckeho charakteru. Materiál bol vypracovaný tak, aby

ho bolo  možné po zohľadnení  špecifík jednotlivých regiónov

následne aplikovať na územie celej Slovenskej republiky.

 

     Predložený materiál zahŕňa  aspekty organizačného a ko-

ordinačného  charakteru v  rámci všeobecnej  štátnej správy.

V oblasti  zdravotníctva navrhuje  riešenie urgentnej  i ná-

slednej zdravotníckej  pomoci cielene pre  deti, mladistvých

aj iné  skupiny obyvateľstva. Opatrenia berú  do úvahy snahu

zníženia zdravotných  rizík, ktoré súvisia  najmä s intrave-

nóznym užívaním  heroínu, čo predstavuje  vysoké nebezpečen-

stvo šírenia infekčných chorôb.  Čiastočne rieši i koncepčné

otázky a otázky vzdelávania zdravotníckych pracovníkov.

 

     V oblasti školstva a výchovy detí sú opatrenia zamerané

na  oblasť voľných  časových aktivít,  na dostatočný  prísun

primeraných informácií s cieľom ovplyvnenia hodnotového sys-

tému detí a mládeže a modelov správania sa. Pozitívne a kon-

štruktívne  využívanie voľného  času je  možnou rezistenciou

voči drogám. Opatrenia zahrnujú  i podporu v oblasti rehabi-

litácie a  resocializácie, ako aj  tých oblastí, ktoré  môžu

riešiť inštitúcie a mimovládne organizácie.

 

     Nie malá časť opatrení  je venovaná otázkam presadzova-

nia práva v boji proti drogám. Opatrenia majú za cieľ získa-

vať  podrobný  obraz  o  situácii  v  Bratislave  a  zlepšiť

materiálno-technické a  personálne podmienky na  činnosť vý-

konných represívnych zložiek,  zlepšiť koordináciu jednotli-

vých  orgánov právnej  ochrany a  tiež zlepšiť  prácu colnej

služby zameranú na protinarkotickú činnosť.

 

     V oblasti všeobecných úloh obsahuje opatrenia výchovné-

ho charakteru prostredníctvom  médií a opatrenia legislatív-

neho charakteru vychádzajúce z konkrétnej praxe a skúseností

hlavného mesta Bratislavy.

 

 

     Záverom  možno  konštatovať,  že  materiál  je v súlade

s Národným  programom boja  proti drogám  a predstavuje jeho

konkrétnu časovo i miestne orientovanú aktualizáciu.

 

     Vážená  Národná  rada,  vzhľadom  na závažnosť situácie

v oblasti  drogových závislostí  v hlavnom  meste Slovenskej

republiky Bratislave,  vychádzajúc z nárastu  počtu osôb zá-

vislých od tvrdých drog, dovoľujem si vás požiadať o podporu

predkladaného návrhu opatrení.

 

     Záverom podotýkam, že materiál bol prerokovaný vo výbo-

roch  Národnej rady,  kde poslanci  vzniesli podnetné pripo-

mienky a  odporúčania, ku ktorým  v globále zaujímam  kladné

stanovisko.

 

     Predkladám  vám,  vážená   Národná  rada,  53  opatrení

v troch oblastiach a verím, že ich podporíte.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem  pánu  podpredsedovi  vlády.  Prosím spoločného

spravodajcu  výborov  poslanca  Ladislava  Polku,  aby podal

správu o výsledkoch prerokovania  opatrení vlády vo výboroch

Národnej rady Slovenskej republiky.

 

Poslanec L. Polka:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán predseda,

     vážený pán podpredseda,

     dámy a páni,

 

     dovoľte mi, aby som  vás oboznámil so spoločnou správou

533a Ústavnoprávneho výboru  Národnej rady Slovenskej repub-

liky, Výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky pre finan-

cie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky  pre verejnú správu, územnú

samosprávu a národnosti, Výboru Národnej rady Slovenskej re-

publiky pre  zdravotníctvo a sociálne  veci, Výboru Národnej

rady  Slovenskej republiky  pre obranu  a bezpečnosť, Výboru

Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kul-

túru a šport o  výsledku prerokovania opatrení proti vznika-

júcej drogovej epidémii v  hlavnom meste Slovenskej republi-

ky.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím roz-

hodnutím číslo  1253  z 5. novembra 1996  pridelil opatrenia

citovaným výborom Národnej rady Slovenskej republiky na pre-

rokovanie do  28. novembra 1996.  Ako príslušný určil  Výbor

Národnej rady Slovenskej republiky  pre obranu a bezpečnosť,

ktorý podáva správu o  výsledku prerokovania uvedeného mate-

riálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Sloven-

skej republiky.

 

     Všetky  výbory,  ktorým  boli  opatrenia pridelené, ich

prerokovali v stanovenom termíne. Opatrenia zobralo na vedo-

mie všetkých  7 výborov, a  to ústavnoprávny, pre  financie,

rozpočet  a menu,  hospodárstvo, privatizáciu  a podnikanie,

pre  verejnú  správu,  územnú  samosprávu  a národnosti, pre

zdravotníctvo  a sociálne  veci, obranu  a bezpečnosť  a pre

vzdelanie, vedu, kultúru a šport.

 

     Výbory  zaujali  k  navrhovanému  materiálu stanoviská,

ktoré sú v správe 533a,  máte ju vo svojich laviciach, nebu-

dem tieto pripomienky rozoberať.

 

     Dovoľte mi, aby som vás na záver svojho úvodného vystú-

penia oboznámil s návrhom uznesenia.

 

 

     Uznesenie Národnej rady Slovenskej  republiky z 12. de-

cembra 1996 k opatreniam proti vznikajúcej drogovej epidémii

v hlavnom meste Slovenskej republiky, tlač 533

 

     Národná rada Slovenskej republiky

 

     A. berie na vedomie  opatrenia proti vznikajúcej drogo-

vej epidémii v hlavnom  meste Slovenskej republiky Bratisla-

ve;

 

     B. odporúča vytvoriť  podmienky  na pravidelné vyhodno-

covanie efektívnosti prijatých opatrení,  ako aj na vyhodno-

tenie efektívnosti vynaložených finančných prostriedkov,

 

     Termín: november bežného kalendárneho roku.

 

     Ďakujem pekne, pán podpredseda.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Polkovi a prosím ho, aby zaujal

miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, otváram rozpra-

vu o dvadsiatom piatom bode programu. Do rozpravy sú prihlá-

sení  traja poslanci.  Nech sa  páči, ako  prvý pán poslanec

Lauko.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán podpredseda vlády,

 

     som  rád,  že  vláda  aspoň  deklaratívne upozorňuje na

problém drogovej závislosti v Bratislave. Nemožno však zabú-

dať ani na iné väčšie  mestá Slovenska, kde toxikománia tak-

tiež prudko narastá. Vládu nectí, že Národná rada ju žiadala

o návrh  opatrení  16. mája a  je už  december. Aj to svedčí

o tom, ako vám, vládna koalícia, leží na srdci zdravie náro-

da, hlavne mladých ľudí.

 

     Úloha spoločnosti, ale najmä vlády, musí byť komplexná.

Nestačí len prevencia, nestačí len  liečba a nestačí len re-

presia. Všetky tieto zložky  musia byť dôsledne, účinne spo-

lu. Dramatickým  a strašným je pre  mňa konštatovanie, že na

primárnu prevenciu  je u časti bratislavskej  mládeže už ne-

skoro, ako  sa uvádza v  opatreniach. Je dobré,  že existuje

národná protidrogová jednotka  Policajného zboru. Každodenný

život nás  však presviedča, že policajné  zásahy sú nedosta-

točné, niekedy až platonické. Policajti niekedy chytia tých,

ktorí  drogu  dostali,  ale  celkom  bez povšimnutia nechajú

tých, ktorí  predávajú - priekupníkov. Aj  dieťa na sídlisku

vie, kto drogu predáva. Neobstojí tu žiadna výhovorka, prečo

nemožno priekupníka zatknúť a  odsúdiť. Sú dva názory. Jeden

hovorí, že sa nevyužíva Trestný poriadok, ktorý je dostatoč-

ný. Druhý hovorí, že  podľa platných zákonov priekupníka za-

tknúť a odsúdiť nie je možné. Ak  je to tak, už dávno sa mal

novelizovať Trestný poriadok. Prv ako priekupníci zničia te-

lesné a duševné zdravie mladej populácie.

 

     Pasáž o nadšencoch a  mimovládnych organizáciách tu vy-

znieva veľmi pokrytecky. Táto  falošnosť vystupuje do popre-

dia vo svetle práve vami, vážení poslanci koalície, schvále-

ného  zákona o  štátnom rozpočte.  Tu ste  odmietli čo i len

v náznaku  zvýšiť príspevok  štátu na  skôr deklarovaný tzv.

razantný nástup tretieho  sektora, čiže mimovládnych organi-

zácií. Potom i bod 3 opatrení vyznieva viac ako nepresvedči-

vo. Je veľmi smutné a  alarmujúce, keď veľa navrhovaných bo-

dov  opatrení  majú  riešiť  okresné  a  krajské úrady, čiže

v zdravotníckej časti okresní  a krajskí lekári. Zástupcovia

týchto lekárov sa však na výbor Národnej rady neunúvali, aby

boli prítomní na širokej  odbornej diskusii. Tu mohli dostať

mnohé podnety, ktoré by mohli uplatniť v praxi.

 

     Za veľmi nekvalifikovaný a unáhlený či pomýlený považu-

jem  úmysel zriadiť  Centrum na  liečbu drogových závislostí

v novej nemocnici v Petržalke, v tom istom priestore, ako je

Ústav pre matku a dieťa - detské oddelenie. Veď za liečenými

drogovo  závislými budú  môcť chodiť  agresívne sa chovajúci

priekupníci a budú môcť  drogu ponúkať i ďalším hospitalizo-

vaným pacientom. Takéto centrum by  malo byť vzhľadom na dl-

hodobosť liečby a nutnosť  resocializácie umiestnené na inom

mieste v Bratislave, a to  v rámci už existujúceho psychiat-

rického oddelenia, napríklad na Úprkovej ulici.

 

     Konečne, vrátil  by som hlavné úsilie  do prevencie, do

sústredeného  úsilia rehabilitácie  fungujúcej rodiny, ktorá

je zárukou tej najlepšej prevencie. Ďalej sú to programy pre

mládež, výchova k  pozitívnym hodnotám, hodnotovo orientova-

ným  životným  postojom.  Kultúra  násilia, rozbitie hodnoty

a vplyvu rodičov, pornografia a  vôbec kultúra smrti osadená

do rámca morálneho relativizmu je  tá oblasť, kde vláda zly-

háva a neposkytuje širokej verejnosti žiadnu alternatívu.

 

     Kresťanskodemokratické hnutie bude podrobne monitorovať

účinnosť vašich opatrení na poli  boja proti drogám a budeme

vám  dávať naďalej  pozitívne podnety  na zlepšenie celkovej

situácie. Je na vás a na  nás, ako sa k takým závažným prob-

lémom  postavíme. Stratili  sme spoločne  alebo stratili ste

- vláda v  každom prípade doteraz  už dva roky,  takže je čo

naprávať.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.  Nech  sa  páči,  pani  poslankyňa  Bieliková.

Pripraví sa pán poslanec Bajan.

 

Poslankyňa A. Bieliková:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte, aby som najskôr povedala, že ak sa aj pri tom-

to bode budeme deliť na  koalíciu a opozíciu a opozícia bude

vyčítať  to, čo  má, resp.  nemá urobiť  koalícia, a opačne,

zvíťazí len jeden jediný pán, a to sú drogy.

 

     Teraz by  som niečo chcela povedať  k týmto opatreniam.

Považujem ich  za správne a  aj obsiahle. Lenže  drogy, kon-

krétne v Petržalke, sa  nepredávajú a neaplikujú na hlavných

cestách  a  na  osvetlených  uliciach,  po  ktorých sa občas

prechádzajú  aj policajti,  ani v  školách počas vyučovania,

pretože aj  cez prestávky sú tam  učitelia a kontrolujú žia-

kov, ale drogy sa predávajú v Petržalke, predávajú a apliku-

jú sa v pivniciach, na schodištiach, v niektorých bytoch, vo

výťahoch. Preto vás prosím, nepovažujte  to, o čom chcem ho-

voriť, za príliš lokálne.

 

     Ten,  kto býva  v Petržalke  v takom  vchode, kde ktosi

drogy predáva, vie, o čom  hovorím. Pivnice sa menia na noc-

ľahárne, výťahy, schodištia na verejné WC, priestory pri ra-

diátoroch na chodbách na kluby  narkomanov. Keby ste len vi-

deli tie krásne 14-15-ročné  dievčence ako prichádzajú a ako

potom odchádzajú. A v týchto priestoroch, v pivniciach v Pe-

tržalke, už nikto nič nemá, už tam nikto nič neskladuje, le-

bo jednak sa vykrádajú a mnohé  sú už aj vypálené. Za všetky

tieto priestory, samozrejme, všetci nájomníci ešte navyše aj

platia.

 

     Ešte som  chcela poznamenať, že  pán starosta Petržalky

o tom všetkom zrejme najlepšie  vie, lebo určite dostáva ne-

smierne veľa  petícií, napríklad o  vyhorených, vykradnutých

pivniciach a podobne, kde  sa obyvatelia, pochopiteľne, sťa-

žujú, prečo  majú za takéto  priestory, ktoré vlastne  nikto

nepoužíva a slúžia na niečo iné, ešte aj platiť.

 

     Ale v  čom je príčina?  Dovolím si povedať,  že príčinu

vidím v  tom, že nie  sú domovníci, hoci  domovnícke byty sú

obsadené. Domy sa nezamykajú, pretože to nie je vôbec možné.

My sme sa  trikrát poskladali na zámok a  na kľúče. Po dvoch

dňoch boli  tieto zámky vylámané, resp.  vytlčené sklá a po-

dobne. Jednoducho  tie domy, celé činžiaky,  tie vchody, kde

je 12  poschodí, toľko schodíšť  a toľko radiátorov,  kde sa

toto všetko  dá robiť, jednoducho sa  to nezamyká, to všetko

je od večera do rána pootvárané. Je to horšie ako železničné

stanice.

 

     No a domové správy? Domové správy objednávajú upratova-

nie vo firmách na to zariadených  - odvoz smetí a podobne -,

ale funkciu domovníkov zrejme považujú za anachronizmus.  No

myslím si, že práve taký človek, ktorý o všetkom v dome vie,

ktorého  každý rešpektuje,  ktorý vie  urobiť poriadok, vie,

kedy sa na koho obrátiť, je v petržalských anonymných domoch

priam prepotrebný. Pretože, opakujem, v pivniciach, na chod-

bách i v niektorých bytoch je semenište šíriacej sa drogovej

epidémie v Petržalke.

 

     Preto mi dovoľte, aby som navrhla doplniť v časti A bod

3 jednu vetu:  "Spolupráca okresných úradov  a miestnych za-

stupiteľstiev s predstaviteľmi  domových správ pri monitoro-

vaní  miest priameho  predaja drog  konzumentom". Celý tento

bod 3, myslím si, že je zle naštylizovaný. Mal by znieť tak-

to: "Všestranná pomoc a  podpora novým neštátnym zariadeniam

zaoberajúcim sa prevenciou, liečbou a resocializáciou drogo-

vo závislých predovšetkým v najohrozenejšej časti Bratislavy

v Petržalke zo strany okresných úradov v záujme ich efektív-

nej  činnosti."  Ďalej  navrhujem,  aby  sa urobila jazyková

úprava celých týchto opatrení, pretože je tam viacero grama-

tických  chýb, konkrétne  aj  v  tomto prípade  - zodpovední

prednostovia má byť mäkké í. Ale to nie je všetko.

 

     Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Bajan.

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážený pán podpredseda vlády,

     kolegyne a kolegovia,

 

     opäť máme pred sebou tému, o ktorej sa veľmi ťažko dis-

kutuje, pretože  je spomínaná z  rôznych strán -  odborných,

laických. Je  to pochopiteľné, lebo tento  problém, žiaľ, sa

dotýka takmer každej rodiny, resp.  do kontaktu s týmto pro-

blémom sú už oslovované deti základných škôl, rodiny ako ta-

ké. Nadviazal by som nad predrečníkov predo mnou. Trošku bu-

dem parafrázovať kolegyňu. Tu si  naozaj nemyslím, že by sme

sa mali  deliť na opozíciu  a koalíciu. Vidím  tu trošku iné

delenie.  Nemali by  sme sa  v tejto  problematike deliť  na

štátnu správu  a samosprávu. Som jej  vďačný za návrh, ktorý

spomenula.

 

 

     Dám potom  návrh do uznesenia, lebo sám neviem, ako vy-

stupovať k  tomuto materiálu, pretože ide  o materiál, ktorý

berieme na vedomie. Ide o opatrenia, ktoré si prijala vláda.

Neviem si  dosť dobre predstaviť,  že by sme  prijali nejaké

iné opatrenie, než je v materiáli. Takže môžeme len diskuto-

vať o probléme ako takom. Som rád, že spoločným spravodajcom

je  práve  zástupca  výboru,  ktorého  rezort, teda minister

vnútra, podľa  mňa absolútne podcenil  tento materiál, resp.

prijal  opatrenia,  ktoré    jednak  navzájom  protichodné

a jednak absolútne  neúčinné. Iná situácia  je v Bratislave,

iná situácia je  na Slovensku. To si treba  uvedomiť a tento

materiál o tom nehovorí.

 

     Na rokovaní  výboru som spomínal,  že prijať opatrenia,

ktoré  zároveň  nie    kvantifikované,  je úplne zbytočné.

Môžeme si pozrieť napríklad  úlohu 28 - zavedenie preventív-

nych počítačových  programov do výučby  vyšších ročníkov zá-

kladných škôl a vo všetkých typoch stredných škôl. Zodpoved-

ný minister školstva, školský  rok 1996/1997. Z akých peňazí

to bude?  Z rezortných, alebo  bude na to  tých 50 miliónov,

alebo odkiaľ to  bude? Týchto úloh je strašne  veľa a nie sú

kvantifikované. Obávam  sa, že to môže  byť dosť veľký prob-

lém.

 

     O jednom probléme hovoril kolega  Lauko. Ja by som však

s ním trošku nesúhlasil, pretože  osobne si myslím, že tieto

liečebné centrá vôbec nesmú byť v Bratislave. Ináč to logiku

nemá. Podobne ako kolega Brocka hovoril o nezmyselnosti úra-

dov práce,  že sú lokalizované  v piatich okresoch,  takisto

ľudia pendlujú po celej Bratislave. Osobne si myslím, že keď

sme pred nejakým časom v minulom volebnom období schvaľovali

Fond detí  a mládeže a  monitorovali sme majetok  po bývalom

SZM, zistili sme 23 bývalých  PVS, ako sme tomu hovorili ke-

dysi. Jednoducho  sú tu strediská, ktoré  by mohli slúžiť aj

ako pracovná terapia, lenže sú v zlom stave. Jednoducho moh-

li by slúžiť na takéto  veci. Napríklad Patince podľa mojich

informácií sú  voľné, resp. sa veľmi  zvláštnym až podvodným

spôsobom prenajímajú rôznym firmám. Priestor by aj bol. Jed-

noducho ak tento majetok má  slúžiť mládeži, prečo to neuro-

biť aj  takýmto spôsobom? Myslím  si, že je  to veľmi jedno-

duché,  pretože o  chvíľu budeme  mať pred  sebou Fond  detí

a mládeže a zistíme, aké peniaze  idú na aparát fondu, ktorý

už vlastne nič nespravuje, lebo majetok je buď predaný, ale-

bo prenajatý.

 

     Vrátim sa k spomínanej  Petržalke. Osobne ma dosť mrzí,

že keď  sa povie Petržalka, automaticky  sa dá znak rovnosti

na drogy.  Myslím si, že  v Petržalke je  aj čosi pozitívne,

ale to by sme mali mať inú diskusiu. Vrátim sa k drogám.

 

     Domovníci -  áno existoval zákon o  domovníkoch, v roku

1946 bol zrušený. Rozmýšľal som,  že by som na základoch bý-

valého zákona  navrhol niečo podobné, ale  uvedomujem si, že

ten problém  domovník nevyrieši. Bývalý  domovník činžovného

domu je iný domovník ako domovník v paneláku. Domovník v pa-

neláku bývajúci na prvom  poschodí je zbytočný. Potrebujeme,

aby  niekto sedel  dolu ako  vrátnik, nazvime  ho vrátnikom,

ináč je  nepoužiteľný. Do toho domu  sa nikto nesmie dostať.

Takže, samozrejme, chce to  legislatívu. Pýtam sa, keď chcem

vojsť do domu, ako mi v tom takýto vrátnik zabráni, keď nemá

žiadne opatrenia, ak to nebude príslušník Policajného zboru,

ale ináč legislatívne vybavený človek. Zamýšľajme sa spoloč-

ne nad tým, ako to urobiť.

 

     Problém vypálených pivníc, resp. stredísk je dosť prob-

lematický, pretože keď sme  chceli takéto priestory uzavrieť

plechovými alebo  oceľovými dvermi, keďže  vieme, že občania

si tam už  nedávajú nič, narazili sme na  problém. Len čo by

sme to zobrali, podľa  stavebného zákona musíme dať občanovi

iný náhradný  priestor. Ak tento nezmysel,  ktorý nám trošku

blokuje možnosť riešiť to  systémovo, v stavebnom zákone od-

stránime, myslím si, že by sme  sa mohli dostať o kus ďalej.

  tu konkrétne  veci,  ktoré  treba riešiť  v legislatíve,

a práve tento materiál by mal o tom hovoriť. Nehovorí, preto

dávam návrh na doplnenie uznesenia:

 

     Národná rada  Slovenskej republiky žiada  vládu Sloven-

skej republiky, aby do 30.  3. 1997, teda za štvrťrok, pred-

ložila Národnej rade  Slovenskej republiky konkrétne opatre-

nia na úseku boja proti drogám v Bratislave, ktoré budú rie-

šiť  problém  komplexne  od  hospitalizácie  po legislatívne

úpravy.

 

     Mali  by sme  sa každý  štvrťrok k  tomu vracať, nielen

k Bratislave, ale aj  k systému ako takému, a povedať si, čo

nefunguje a  čo by sme  mali zlepšovať. Je  to problematika,

ktorá je  prierezová, nie je to  len otázka jedného rezortu.

Takže myslím si,  že sa nájde dobrá vôľa, aby  sme sa k tomu

vracali.

 

     Osobne, samozrejme, som trochu  sklamaný, síce nie poč-

tom, ale spôsobom, ako to chce riešiť predovšetkým minister-

stvo vnútra. Ak som hovoril o protichodnosti, spomeniem jed-

nu vec. Predstavil sa mi nový  riaditeľ, už to nie je riadi-

teľ, ale nový  náčelník okresu 5, ktorý sa  pochválil, že už

má piatich bojovníkov na riešenie protidrogovej problematiky

na okrese v Petržalke. Podotýkam, nielen v Petržalke, ale aj

Jarovce,  Rusovce, Čuňovo.  Po prvé,  je to  úplne zbytočné.

Spojené štáty, keď riešili protidrogový boj, tak to bola ná-

rodná jednotka, ktorá v každom štáte bola maximálne 6 mesia-

cov, potom sa sťahovala. O to presne ide. My nemôžeme vyčle-

niť  z Policajného  zboru piatich  ľahko identifikovateľných

ľudí, ktorí budú proti tomuto nešváru bojovať v jednom okre-

se. Po prvé  - dopredu ich pochováme a po  druhé - je to lo-

gický nezmysel.  Možno nájdeme iný systém,  ale tento spôsob

sa mi jednoducho zdá zbytočným mrhaním.

 

 

     Nie  je úplne  pravda,  že  by sme  nespolupracovali so

štátnou správou, a dúfam, že  to tak nevyznelo, len efekt je

úplne minimálny.  Dílerovi drog po zadržaní úplne stačí, keď

nebude  mať pri  sebe  občiansky  preukaz. Keďže  ho nevieme

identifikovať, policajt ho musí  pustiť na zákrok prokuráto-

ra. Okrem iných vecí majú vynikajúcich právnikov, dobre pla-

tených. Naozaj  ideme bojovať v súčasnosti  asi proti 20 mld

korún. Takže  tu očakávam predovšetkým  v trestnoprávnej ob-

lasti, že by sme mohli ísť  aj nad rámec zatiaľ nami tolero-

vaného.  V tejto  oblasti si  naozaj trúfam  ísť veľmi tvrdo

práve po tejto linke.

 

     Súhlasím s  tým, že prevencia áno,  ale sú oblasti, keď

je už zbytočné ľuďom hovoriť,  čo s tým, pretože človek pou-

kazuje na to, že situácia je neúnosná, treba trestať. Sú si-

tuácie, keď vám môže  dobre informovaný človek povedať pres-

ne, kedy  sa díleruje, v ktorých  bytoch. Nakoniec, spomínal

som bývalému  ministrovi vnútra, oznámil  som niekoľko bytov

presne.  Jednoducho sa  to nerieši.  Nebudem spomínať prečo.

Vieme presne, kedy sa rozvážajú  drogy, na základe toho jed-

noducho sa vypnú ulice, rozdelia  sa, vydajú sa peniaze, za-

pnú  sa ulice.  Jednoducho to  je mafia,  ktorá pracuje iným

spôsobom, a preto len  všeobecné kroky proti takýmto organi-

zovaným jednotkám sú úplne nerealizovateľné, budú realizova-

né bez efektu. Takže  skúsme  pustiť  tieto rezorty  do tých

úloh, ktoré si dali s tým, že by sme sa každý štvrťrok k nim

vracali. Ja si myslím, že  aj keby sme mali narušiť legisla-

tívny program vlády a  ísť s iniciatívou poslaneckou, myslím

si, že tento problém si to zaslúži. Už z toho, čo som spome-

nul, vidno,  že je veľmi ťažko  dávať nové úlohy. Nie  je to

náš materiál, takže ja som navrhol len doplniť uznesenie.

 

     Ďakujem za pozornosť a predpokladám, že to nebude jedi-

  diskusia o  tomto probléme.  Myslím si,  že by  sme mali

o tom  veľmi často  a veľmi  intenzívne diskutovať.  Ďakujem

veľmi pekne. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu Bajanovi. Pán poslanec Kováč, nech sa páči.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán podpredseda,

     kolegyne, kolegovia,

 

     skutočne rokujeme  o materiáli, ktorý  buď zoberieme na

vedomie, alebo nie, ale nič sa na ňom v podstate meniť nebu-

de, a jediné, čo môžeme prijať, je uznesenie. Ja vrele odpo-

rúčam uznesenie, ktoré predložil pán poslanec Bajan, pretože

len pravidelná  kontrola úloh, ktoré sú  tu zadané, vo veľmi

krátkych časových  intervaloch, nám ukáže, čo  v tomto mate-

riáli je slabá stránka a kde opatrenia skutočne plnia účel.

 

     Dovoľte, aby som sa predsa len vyslovil k problematike,

ktorá je mi blízka,  to znamená z problematiky zdravotníctva

a možno  ministerstva  práce,  sociálnych  vecí  k niektorým

sporným otázkam,  a možno poprosil  o vysvetlenie pána  pod-

predsedu vlády.

 

     Dovoľte mi hneď k opatreniu  A1. Pán poslanec Bajan ho-

voril, že sa tu pracuje s mafiou, ktorá točí peniaze vo výš-

ke 20 mld korún. Štát  sa razantným spôsobom pustil do útoku

proti tejto  mafii a dal  jedno pracovné miesto  na krajskom

úrade. Vy si myslíte, že  toto je dostatočný razantný nástup

do boja  proti drogám? Jedno pracovné  miesto, jeden úväzok.

To je bod A1, prosím, všimnite si.

 

     Množstvo  úloh, ktoré  sú tu, sú absolútne nekonkrétne.

Otázka je: Čo je v bode A3 všestranná pomoc a podpora nových

neštátnych zariadení? Ja by som to chápal, keby to bolo for-

mulované,  ekonomická,  finančná,  organizačná,  personálna,

priestorová pomoc. To  už si viem predstaviť, čo  to je, ale

všestranná pomoc je presne tak, ako keby som hovoril - žiad-

na pomoc.

 

     Myslím si, že život nám ukáže (a už  tá prvá kontrola),

ako sa plnia tieto opatrenia, ukáže, akým spôsobom budú tie-

to opatrenia fungovať.

 

     Niektoré veci už vôbec  nie sú domyslené. Napríklad bod

A4 hovorí, že sa uskutoční tematické školenie lekárov prvého

kontaktu všetkých bratislavských okresov k problematike dro-

gových závislostí.  Nuž ale lekár prvého kontaktu je, vážené

dámy a  páni, súkromným lekárom.  Vznikajú otázky, kto urobí

tematický kurz,  kto ho bude  platiť, kto uvoľní  súkromného

lekára z jeho praxe, kto ho bude v tom čase zastupovať. Teda

je celá séria organizačných  otázok, ktoré spochybňujú možno

dobrý úmysel tohto bodu 4.

 

     Rovnako mi dovoľte  ako bývalému pôrodníkovi spochybniť

otázku zabezpečenia  návštevnosti v poradniach  pre gravidné

narkomanky. My máme problém, aby  zdravá žena, ktorá sa chce

starať  o tehotenstvo,  o svoje  dieťa, navštevovala poradne

pre tehotné,  a nieto narkomanka,  ktorú tam chceme  donútiť

chodiť. Alebo aké  opatrenia sa prijmú? Je to  tu len preto,

aby sme niečo napísali, alebo preto, že za tým chceme vidieť

konkrétny cieľ?

 

     Z hľadiska ministerstva práce  a sociálnych vecí sa do-

tknem len dvoch bodov. Je to bod A23 - všimnite si, vytvore-

nie podmienok  na činnosť neštátneho resocializačného zaria-

denia ROUD. Čo to je, prosím vás, vytvorenie podmienok? Opäť

sa mi tam žiada ekonomické, personálne, priestorové, finanč-

né a  ďalšie, ale vytvorenie  podmienok nehovorí vôbec  nič,

ako keby sme vôbec nič neurobili.

 

     No a dovoľte mi ešte jeden môj malý nesúhlas s tým, ako

sa ministerstvo práce chce postarať o resocializovaných nar-

komanov. Prosím, všimnite si bod 24 - ministerstvo práce na-

vrhuje zvýhodnenie zamestnávania jednotlivcov, ktorí sa vrá-

tili z protialkoholickej a protidrogovej liečby. Vážené dámy

a páni, toto povedzme všetkým ostatným zdravým, ktorí nemajú

zamestnanie, že prednosť majú  liečení alkoholici a drogisti

alebo narkomani  a že budú mať  dokonca zamestnávatelia zvý-

hodnené podmienky,  ak ich zamestnajú.  Je to inými  slovami

návod - najskôr sa staňte alkoholikom, dajte sa liečiť, ale-

bo najskôr  buďte narkomanom, dajte  sa liečiť, a  potom vás

zamestnávatelia  zamestnajú, lebo  budú mať  zvýhodnené pod-

mienky, aby vás mohli zamestnať.

 

     Chcem teda povedať, to sú  len malé poznámky, ktoré ho-

voria o tom,  ako je ten materiál málo  vyvážený a málo kon-

krétny. Preto sa domnievam a som presvedčený, že vzhľadom na

spoločenskú závažnosť tejto problematiky návrh pána poslanca

Bajana,  aby sme  dostávali pravidelné  informácie o  plnení

týchto opatrení, ale aj skonkretizovať tie veci, ktoré sa tu

ukazujú ako len nadškrtnuté  v rozhodujúcich oblastiach, tak

ako  to má  predložené vo  svojom návrhu  na uzneseniach, že

tento návrh všetci podporíte. Každý  si uvedomuje, aký je to

mimoriadne vážny a boľavý problém našej spoločnosti.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi. Keďže nemám nikoho prihlásené-

ho do rozpravy, vyhlasujem rozpravu za ukončenú.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Bajan - faktická poznámka.

 

 

 

Poslanec V. Bajan:

 

     Ďakujem pekne. Aby som nezostal dlžný odpoveď, čo chce-

me  robiť konkrétne  v tých  vyhoretých domoch. Pripravujeme

v spolupráci s Angličanmi, s hlavným mestom mestom Londýnom,

akciu, ktorá bude stáť okolo  500-600 mil. Sk. Teda ideme na

vrátnikov v každom vchode, čo  by mohlo situáciu riešiť, ale

bude to chcieť aj úpravu legislatívy. Tu predpokladám, že by

sme mohli spoločne zlepšiť situáciu,  ktorá je už naozaj ne-

únosná. Takže  ideme pripravovať takýchto  vrátnikov v Petr-

žalke.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Pittner, nech sa páči.

 

Poslanec L. Pittner:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     chcem povedať len niekoľko  poznámok. Som veľmi rád, že

vskutku v tejto veci koalícia i opozícia postupuje zodpoved-

ne a netrieštime to na nejaké politické prístupy. Chcem pre-

to povedať toto: Kto je  vlastne narkoman, kto sa stáva nar-

komanom?  To   väčšinou  nešťastní  alebo  hlúpi, keď ide

o mladistvých, alebo nešťastní, pokiaľ ide o dospelých ľudí,

teda rozbité a nie integrované  osoby. Na nich sa musí poze-

rať ako na chorých ľudí. Z toho hľadiska aj prístupy by mali

byť spoločensky  vyvážené tak, ako to  naznačuje aj materiál

a ako sa toho domáhajú aj  predrečníci, ktorí tu o tom hovo-

rili.

 

     Stručne: Bol som v Turíne v roku 1994, kde tento spôsob

určitej návratnosti týchto ľudí do normálneho životného pro-

cesu riešia netradičným, ale veľmi úspešným spôsobom. Riešia

ho tak,  že žiadne medikamenty, žiadne  odvykacie kúry a os-

tatné veci, ktoré ako ukazujú skúsenosti, sa väčšinou míňajú

účinkom, ale na princípe dobrovoľnosti, kde sú zatriedení do

štyroch tried. Prvá trieda, to je otrasný zážitok a potom sú

druhá,  tretia a  štvrtá. Zo  štvrtej triedy  odchádzajú von

vlastnými komunikatívnymi kontaktmi vyliečení ľudia, ktorých

však spoločnosť naozaj uprednostňuje i  do zamestnania a 

nad nimi špeciálny taký nie policajný dozor, ale skôr patro-

nátny. To je jedna vec.

 

     Druhá vec, tá je veľmi  vážna, to je záležitosť preven-

cie. Jednoducho, ak represiou by sme  chceli toto všetko za-

staviť, tak  to je zbytočná  námaha. To jednoducho  represia

nevyrieši. A z tohto hľadiska celá spoločnosť, počínajúc ro-

dinou, náboženskými  spoločenstvami, cirkvami, ale  aj inými

humanitnými  organizáciami,  musí  podchytiť  mladých  ľudí.

A varujem pred jedným poznatkom, ktorý bol zverejnený v tla-

či. Kým v ostatnej Európe a vo svete väčšinou sú to stredno-

vekové vrstvy, ktoré sú narkomani, u nás začínajú byť závis-

lými už 10-ročné deti. To je to, čo tu vlastne tieto novodo-

bé mafie na nás začínajú  odskúšavať a realizovať. To všetko

by chcelo dlhú debatu, ale  vy viete, na ministerstve vnútra

majú poznatky ešte z minulých  rokov, využite ich aj v tejto

práci.

 

     Bol som vo  Washingtone v roku 1994. V  tom čase viete,

že aj  na Slovensku bola návšteva  riaditeľa FBI a riaditeľa

protidrogového úradu.  To sú organizácie,  ktoré pracujú re-

presívne, ale  pracujú na tom  princípe, ktorý nie  a nie na

Slovensku zaviesť, na princípe  nových metód policajnej prá-

ce,  nie okrskárskych.  Tí majú  agentov po  celom svete, aj

u nás, a  sledujú všetky trasy.  Naše orgány sú  s nimi ofi-

ciálne, samozrejme, pod krytím,  v kontakte a hľadajú spôso-

by, ako prísne ísť nie  na dílerov, ktorí predávajú drogy po

500 korún, ale na tých,  ktorí sú skutoční mafiáni. V Brati-

slave, keď  už hovorím o Bratislave,  keby istý hotel zmizol

z povrchu zemského, tak hádam na 5 rokov máme pokoj. Žiaľbo-

hu, títo páni  sú dnes už tak vybavení  nielen mocensky, ale

aj politicky, že ich predstaviteľov vidíte skoro na všetkých

recepciách. Tí, ktorí sú z  ministerstva vnútra o tejto veci

informovaní,  vedia,  o  čom  hovorím.  Tam  sú tie problémy

a tieto  problémy nevyriešime  takýmito zbožnými  želaniami,

ale ak naozaj rekodifikovaný  Trestný zákon a Trestný poria-

dok vstúpi v plnej platnosti do života, vrátane agentov, bez

toho to nezbalíme.

 

     A  ďalšia, posledná  poznámka, pokiaľ  ide o záležitosť

týkajúcu sa  liečenia. Podľa mňa je  hrozivé, ak do petržal-

skej nemocnice  má byť sústredené liečenie práve týchto ľudí

závislých od narkotík. Tým len vytvoríme priestor na to, aby

ich liečenie bolo  neúspešné a aby sme ešte  tam zatiahli aj

ďalších. Je to jednoducho zlá cesta.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu  poslancovi Pittnerovi. Nech  sa páči, pán

poslanec Glinský.

 

Poslanec J. Glinský:

 

     Vážená Národná rada,

 

     chcem sa  plne stotožniť predovšetkým  s celým prejavom

pána poslanca Bajana aj pána poslanca Pittnera. Predovšetkým

by  som chcel  podporiť  požiadavku,  aby sme  sa pravidelne

štvrťročne k tejto problematike stretávali, lebo Národná ra-

da je najzodpovednejšia za to, ako sa bude táto epidémia ďa-

lej vyvíjať, epidémia, ktorá neustále týždeň čo týždeň pohl-

cuje mnoho krásnych mladých ľudí.

 

     Chcel by som však k  tomu ešte dodať, že ani parlament,

ani vláda nie je inštitúciou,  nie je grémiom, ktoré je naj-

zodpovednejšie za  tvorbu hodnôt, teda za  prevenciu v tejto

oblasti. Zato, že stav je taký,  aký je, zato, že ešte v ča-

se, keď  parlament prijímal uznesenie  o opatreniach na  boj

proti drogám v Bratislave, že  v tomto čase ešte v Petržalke

sa z úst pána primára Novotného  a z úst iných znalcov prob-

lematiky konštatovala prodrogová atmosféra u mládeže, nezáu-

jem a  prodrogová atmosféra u veľkej  časti verejnosti, zato

nenesie vinu, teda najvyššiu  zodpovednosť, iba vláda a par-

lament. Zodpovednosť musíme rozložiť na širšie, oveľa širšie

zastúpenie autorít, na masmédiá,  na tretí sektor a podobne,

na vedecké a školské výskumné ústavy, ktoré neposkytli a ne-

poskytujú analýzy, diagnózy, ani dokonca elementárnu štatis-

tiku, ktorá je nevyhnutá. Zodpovednosť je teda všestranná.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.  Chce sa  vyjadriť k  rozprave pán podpredseda

vlády? Nech sa páči.

 

Podpredseda vlády SR J. Kalman:

 

     Vážený pán podpredseda,

     vážená Národná rada,

 

     opäť pri tejto príležitosti  musím poďakovať za námety,

ktoré dávate na riešenie  drogovej situácie, situácie v Bra-

tislave. Chcem však a musím zdôrazniť niekoľko zásadných as-

pektov k tomuto materiálu.

 

     Po prvé - tento materiál  ide nad rámec Národného prog-

ramu boja proti drogám. Mnohé  otázky, ktoré sú tam zakotve-

né, mnohé úlohy, ktoré sú zakotvené v Národnom programe boja

proti drogám, priamo dopadajú aj  na Bratislavu. Toto je nad

rámec. To je po prvé.

 

     Po druhé - pýtate sa  viacerí, aj pán  poslanec  Kováč,

kto bude  realizovať a z  akých zdrojov sa  budú realizovať.

Vláda vyčlenila a vyčlení 60  mil. Sk len na tieto opatrenia

pre Bratislavu na rok s tým, že rezorty, ktoré sú zodpovedné

za jednotlivé úlohy, tak ako  sú v opatreniach uvedené, budú

realizovať ďalej v rámci svojho  rozpočtu. To znamená, že je

tam jednoznačne daná  úloha, kto je za to  zodpovedný, čí je

to prípad,  kto bude školiť týchto  lekárov, ak nájdeme sys-

tém, akým spôsobom ich budeme školiť, kto bude vytvárať pod-

mienky v  Adamove a podobne. Jednotlivé  rezorty, tak ako sú

tam uvedené.

 

     Tretí aspekt - chcel by som zdôrazniť, už ste tu viace-

rí povedali aj pri prvej diskusii v súvislosti s drogami, že

to v  poslednom čase zasiahlo Slovenskú republiku, a skutoč-

nosť je taká,  že na Slovensku máme málo  skúseností s bojom

proti tejto  pliage - ak môžem  použiť druhýkrát tento výraz

- či v  oblasti rehabilitácie a resocializácie  aj v oblasti

represie. Skutočne  hľadáme optimálne možnosti,  spojili sme

sa s okolitými  krajinami. Nie je pravda ani  to, dovolím si

tvrdiť, čo  povedal pán poslanec  Lauko vo svojom  diskusnom

príspevku v prvej diskusii v súvislosti s Protidrogovým fon-

dom, že by  vláda spala, že by výbor  ministrov nič nerobil.

Už prijatie Národného programu  boja proti drogám, predlože-

nie správy,  prijatie týchto opatrení,  podpísanie memoranda

s okolitými krajinami, sondovanie,  hľadanie možností riešiť

tento  problém v  dostatočnom rozsahu  plasticky ukazuje, čo

v tomto smere robí vláda.

 

     Viacerí ste vo výboroch poukazovali, aj teraz na súvis-

losti s postihom resp. v súvislosti s rekodifikácou Trestné-

ho zákona,  výbor ministrov a jednotlivé  rezorty aj v tejto

oblasti analyzujú, ako je to riešené v iných krajinách, kto-

  majú väčšiu  skúsenosť, bohatšiu  skúsenosť s  postihmi,

zvlášť bohatšiu skúsenosť s  drogovou scénou a jej riešením.

Nie je vylúčené, a povedal som vám to, keď som hovoril o pr-

vej správe  k plneniu Národného programu  boja proti drogám,

že je  veľký predpoklad, že pri  správe, ktorú budeme  pred-

kladať tomuto parlamentu v  I. štvrťroku budúceho roka, pre-

tože to z tohto Národného  programu boja proti drogám vyplý-

va, jedno  z opatrení pravdepodobne bude, akým spôsobom pri-

tvrdiť, ak to tak môžem  povedať, aj otázku postihov v tomto

smere. Na tomto materiáli, resp. na takejto analýze sa v sú-

časnosti pracuje a budú určite predložené návrhy pri správe,

o ktorej som hovoril.

 

     Niektorí ste  hovorili o tom, ako  tento materiál vzni-

kol. Vznikol  na základe vašej požiadavky  a znova zdôrazňu-

jem, že  vznikol ako niečo nad  rámec. Teraz zostáva otázka,

akým spôsobom  ho hodnotiť. Plne  sa staviam za  tie názory,

ktoré hovoria, že ak niečo  má byť účinné, nestačí len opat-

renia vypracovať,  ale ich aj pravidelne  a účinne kontrolo-

vať.  Ale teraz  sa pozerám  na pána  poslanca Romana Kováča

a presne  si pamätám,  že keď  som tu  asi v máji predkladal

správu o plnení Národného programu  boja proti drogám a hod-

notili sme  len troj- alebo štvormesačné  obdobie, sám vtedy

hovoril, že je  to dosť formálne. Vtedy sme  si povedali, že

asi za  tri, štyri mesiace  sa ani nejako  veľa nedá urobiť,

nedá sa nejako veľa konkrétne vyriešiť.

 

     Teda som za to, aby sme  sa vracali na úrovni vlády, na

úrovni parlamentu kontrolovali, na základe analýzy súčasného

stavu  prijímali  ďalšie  konkrétne  opatrenia, ale skutočne

treba zvážiť cyklus predkladania týchto správ. Myslím si, že

štvrťročne je príliš  často a že štvrťročne by  sme ani nie-

ktoré veci nevyriešili. Skôr mi  napadá otázka alebo skôr by

som pripustil  interval kontrolovať opatrenia  v Bratislave,

kde je situácia najkritickejšia, raz  do roka, mám dojem, že

sa aj  navrhuje niekedy v  jesennej časti alebo  na jesennom

zasadnutí parlamentu,  a zároveň na  jarnom zasadnutí parla-

mentu posúdiť to ako Národný  program boja proti drogám. Tým

sa vlastne  dostane do vlády a  do parlamentu minimálne dva-

krát komplexná správa, ktorá bude analyzovať, hodnotiť situ-

áciu  a  na  základe  analýz  hodnotenia  a požiadaviek môže

spresňovať navrhované opatrenia alebo  môže spresňovať a do-

pĺňať Národný program boja proti drogám. Veď sme sa dohodli,

že je to otvorený materiál, jeden aj druhý.

 

     Nevylučujem ani skutočnosť, že každý môže mať iný názor

na prijaté alebo navrhované opatrenia, ale, vážení poslanci,

poslankyne, chcem zdokumentovať a chcem znova povedať, že aj

keď sú  rozporné názory na prijaté  alebo navrhované opatre-

nia, tieto opatrenia skutočne  boli konzultované s odborník-

mi, odborníci ich takto navrhli, či sú to odborníci zo zdra-

votníctva, či sú to odborníci z bezpečnosti, odborníci z ob-

lasti samospráv  atď. Takže iste, názor  každý môže mať, ale

vychádzali  sme z  odborných posudkov.  Preto sa  prihováram

v tomto smere  ich v súčasnom  období nedopĺnať, ani  nijaké

konkrétne názory,  námety na doplnenie  materiálov nevzišli.

Treba začať, nastúpiť  realizáciu týchto prijatých opatrení.

Realizujú  sa už  opatrenia v  Národnom programe  boja proti

drogám. Som  presvedčený, že je  to prvý dosť  významný skok

alebo pokrok  k tomu, aby  sa drogová situácia  v Bratislave

nie zlepšila,  ale zhoršila v  prospech tých, čo  tieto veci

využívajú, a zlepšila v prospech  ostatných občanov, a že už

v marci  môžeme  pri  plnení  kontrolnej  správy, komplexnej

správy o  Národnom programe boja proti  drogám, tieto otázky

riešiť a posudzovať v nových intenciách, v nových dimenziách

i v  súvislosti  s  opatreniami  alebo  s  tými zameraniami,

o ktorých ste dnes hovorili. Preto by som vás chcel opätovne

požiadať o podporu navrhovaných opatrení. (Potlesk.)

 

 

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu  podpredsedovi. Chce sa  vyjadriť pán spo-

ločný spravodajca? Nech sa páči.

 

Poslanec L. Polka:

 

     Vážení páni podpredsedovia,

     vážená Národná rada,

 

     moje stanovisko k  navrhovaným opatreniam alebo navrho-

vaným pripomienkam z výborov, alebo  pripomienkam z diskusie

bude dosť negativistické, takže mi dovoľte, aby som sa k nim

vyjadril zo širších aspektov.

 

     Pokiaľ  ide o  pripomienky, ktoré  vzišli zo  spoločnej

správy, na prijatie navrhnem  pripomienku pod bodom číslo 3,

ktorá je  zakomponovaná, čiastočne preformulovaná  do návrhu

uznesenia. Chcel by som sa  stotožniť s filozofiou, ktorú tu

už predniesol  pán poslanec Bajan. Je  to materiál vlády, je

to plán práce vlády na určité obdobie v konkrétnych podmien-

kach -  povedal by som  - nešťastím postihnutej  Bratislavy.

Z týchto  dôvodov považujem  takýto materiál  za taký, ktorý

berie Národná rada na vedomie, ponecháva vláde istý priestor

na realizáciu týchto opatrení a potom s odstupom času, či už

po  polroku, či  po roku  sa môžeme  kriticky alebo súhlasne

s takýmto materiálom vyrovnať. Zasahovať do kompetencie vlá-

dy v  tomto prípade a  ukladať jej úlohy  - to by  sme potom

niesli spoluzodpovednosť za realizáciu konkrétnych opatrení,

ktoré majú niekedy priveľmi špecifický charakter.

 

     Pokiaľ ide o pripomienky v bodoch 1 a 2 spoločnej sprá-

vy k rozpočtu, neviem, z akých dôvodov sme tieto pripomienky

neakceptovali pri schvaľovaní rozpočtu, stávajú sa v podsta-

te bezpredmetnými a nemôžem ich odporučiť na prijatie.

 

     Pokiaľ  ide  o  pripomienky  označené  písmenami a), b)

a f) v poslednej časti pripomienok výboru pre vzdelanie, ve-

du, kultúru a šport, majú  legislatívny  charakter k pripra-

vovaným, resp.  uvažovaným zákonom a  je možné ich  uplatniť

v rámci prípravy navrhovaných zákonov. Ale ak mám byť úprim-

ný, bol by  som ako právnik veľmi sklamaný,  keby sa dostali

do zákona povinnosti štátnej  správy a povinnosti lekára, na

ktorého sa  obráti človek, ktorý chce skončiť so svojou "ka-

riérou" narkomana, aby lekár hlásil polícii, že tento človek

sa ide liečiť.  Tu sa dostaneme skutočne na  scestie, keď sa

absolútne neguje dôvera človeka  v jeho ošetrujúceho lekára.

Takže to  treba skutočne veľmi dôsledne  zvažovať, aký vplyv

a čo  chceme riešiť,  či chceme  mať narkomanov spočítaných,

alebo či ich chceme liečiť.

 

     Pripomienky  označené písmenami  c) a  d) z  výboru pre

vzdelanie, vedu, kultúru a  šport a nasledujúce majú charak-

ter interných pokynov  ministerstva zdravotníctva. Skutočne,

sú obsahovo veľmi zaujímavé, veľmi dôsledné a svedčia o eru-

dícii navrhovateľov, obávam sa však, že tieto pripomienky sú

v kompetencii okresného lekára,  prípadne riaditeľa nemocni-

ce, aby on  rozhodol, ktoré lôžka a koľko  lôžok v nemocnici

vyčlení pre potenciálnych narkomanov.

 

     Pripomienka označená písmenom e), kde je úloha, aby sme

dôsledne sledovali narkomanov v ozbrojených silách, je pred-

metom  dlhodobého  záujmu  Výboru Národnej rady pre obranu a

bezpečnosť. Môžem vám doložiť materiál, ktorý  sme dnes ráno

chceli prerokovať, no odložili  sme jeho prerokovanie na 17.

decembra, kde ministerstvo obrany predkladá správu o riešení

situácie, pokiaľ  ide o boj  proti narkománii v  podmienkach

ozbrojených  síl. Je  to skutočne  situácia veľmi  vážna, je

veľký problém v koordinácii medzi ministerstvom vnútra a mi-

nisterstvom  obrany, pretože  narkomani, ktorí  sú sledovaní

ministerstvom vnútra alebo sú v  jeho priezore, sú bez prob-

lémov povolávaní na výkon  základnej vojenskej služby a títo

ľudia sa dostávajú vo výkone  vojenskej služby i k zbraniam,

ktoré môžu potom byť nimi  zneužité. Môžem vás ubezpečiť, že

výbor sa tým bude skutočne dôsledne zaoberať, a dúfam, že sa

nám podarí nájsť riešenie i tohto problému.

 

     Pripomienka v bode číslo 4  je v materiáli, podľa môjho

názoru, plne  realizovaná. Osobne sa  domnievam, že materiál

je v  niektorých pasážach až  príliš konkrétny a  príliš de-

tailný,  napríklad  určuje  počty  policajtov na oddeleniach

všeobecnej  kriminality, na  oddeleniach tzv. protidrogových

kománd, ktoré  spomínal pán kolega Bajan,  počty colníkov na

operačných centrách a podobne. Takže detailnosť je tu zabez-

pečená.

 

     Pokiaľ  ide  o  pripomienky,  ktoré  vzišli z diskusie,

i keď vecne ich plne chápem a rešpektujem a myslím, že všet-

ci sme sa s nimi stotožnili, z formálno-právnych dôvodov ich

nemožno odsúhlasiť na prijatie, lebo pokiaľ ide o pripomien-

ku pani  poslankyne Bielikovej, ukladať  povinnosti miestnej

samospráve  je  v  našom  prípade  dosť zložitý legislatívny

problém. Okrem toho gescia  okresných úradov a orgánov štát-

nej správy je zabezpečená v  bode a). Pokiaľ ide o ustanove-

nie nejakých  vrátnikov alebo nejakých  služieb, skutočne by

sme museli nájsť právne  riešenie tohto problému, i technic-

ké,  ako spomenul  kolega Bajan,  pretože človek,  ktorý vás

zastaví pri vchode do bežného paneláku, do bežného domu, ne-

má žiadne kompetencie, žiadne  právo vás obťažovať, prezerať

vašu tašku, robiť nedajbože osobné prehliadky. To by sme mu-

seli právne vyriešiť, aby  nedochádzalo ku konfliktom. To je

problém, ktorý nie je len  naším problémom, to vyplýva z is-

tých takých romantických spomienok  na vrátnikov z prvej re-

publiky alebo z nejakých filmových zážitkov, keď vidíme, ako

niekde  v Amerike  vrátnik dôsledne  stráži bývajúcich.  Tam

však bývajúci  platia také nájomné, že  z tohto nájomného sa

potom uživí aj nejaká CBS, ktorá tam funguje.

 

     Skôr tu vidím  problém v tom, že sa  tu dlhodobo už pri

schvaľovaní správy o bezpečnostnej situácii zaoberáme vytvo-

rením nejakej pomocnej stráže  alebo nejakého pomocného dob-

rovoľníckeho aktívu polície, ostáva  to len vo verbálnej po-

lohe a s týmto zákonom sa, žiaľ, ešte nezaoberáme.

 

     Pokiaľ ide  o pripomienku pána  poslanca Bajana, už  ju

vysvetlil  podpredseda vlády  pán Kalman.  Tento materiál je

v podstate submateriálom, ktorý hovorí o realizácii Národné-

ho programu  boja proti drogám,  ktorý máme podľa  uznesenia

Národnej rady  prebrať do konca marca  budúceho roku. Tam je

priestor na to, aby sme skontrolovali aj účinnosť a efektív-

nosť opatrení, o ktorých hovorili pán kolega Bajan i pán ko-

lega Kováč. Nič vám v tom  nebráni, a ešte by som si dovolil

takú istú  sebakritickú poznámku voči nám  vo výbore  i voči

ostatným  výborom, že  nič nebráni  výboru pre zdravotníctvo

a sociálne veci, aby si  pozval ministra zdravotníctva a mi-

nisterku sociálnych vecí a trebárs  k 30. marcu, ako navrho-

val kolega  Bajan, ich vyspovedal z  tých opatrení, ktoré má

kolega vo svojom návrhu na uznesenie.

 

     Pred  záverom mi  dovoľte vysloviť  nesúhlas s tvrdením

pána kolegu Lauka, že sa polícia nedostatočne zaoberá drogo-

vou  problematikou.  Pán  kolega  Pittner  predkladal v roku

1994 návrh Trestného zákona  a Trestného poriadku. Tento ná-

vrh prešiel vnútorným  rezortným pripomienkovým konaním, kde

sa policajti stotožnili s tým, aké oprávnenia a podmienky na

výkon svojej  práce tu majú. Je  len vecou skutočného výkonu

policajtov, či  to berú dôsledne, alebo  nedôsledne. Ale po-

kiaľ políciu poznám a hodnotíme  jej prácu vo výbore, myslím

si, že polícia vytvára všestranný tlak na všetkých, ktorí sa

distribúciou drog alebo užívaním drog zaoberajú. Ibaže polí-

cia nikdy  nebola a nebude všeliekom.

 

 

 

     Polícia  je   sekundárny  orgán,  ktorý   musí  bojovať

s dôsledkami narkomafie  alebo dôsledkami narkománie,  a nie

byť nejakým prvoúderným útvarom, ktorý  by sa tým mal zaobe-

rať. Polícia  si svoje povinnosti  v tomto smere  plní veľmi

dôrazne. A  pokiaľ ide o pripomienku  pána kolegu Bajana, tí

policajti, ktorí budú pôsobiť  na okresných útvaroch v rámci

všeobecnej kriminálky, sú policajti, ktorí majú bojovať pro-

ti malej, povedal by  som, "spotrebiteľskej" drogovej závis-

losti, a ich úlohou je vytvárať isté podmienky pre prácu ná-

rodnej protidrogovej  jednotky, pretože nemôžeme  sa domnie-

vať, že národná protidrogová  jednotka sú spasitelia všetké-

ho, že prídu  do Petržalky alebo do Svidníka  a v momente sa

zorientujú v priestore. Ich  úlohou je vytvárať podmienky na

prácu národnej protidrogovej jednotky a ísť po tých veľkých,

ktorých spomínal pán kolega Pittner.

 

     Záverom  mi dovoľte  poslednú vetu  k tomuto  materiálu

a vôbec k drogovej  problematike. Efektívnosť všetkých opat-

rení je podmienená  schopnosťou spoločnosti predostrieť mlá-

deži, predovšetkým mládeži, také spektrum spoločenskej, pra-

covnej,  kultúrnej  či  športovej  sebarealizácie,  aby sama

pochopila, že drogy sú  pohodlnou cestou do labyrintu zabud-

nutia  a dehonestácie  všeľudských hodnôt.  Žiadne opatrenia

vlády, žiadne opatrenia Národnej rady nie sú tu všeliekom.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu  poslancovi Polkovi a prosím  ho, aby uvá-

dzal hlasovanie.

 

     Moment. Ešte pán poslanec Mikloško sa hlási s faktickou

poznámkou.

 

Poslanec F. Mikloško:

 

     Pán predsedajúci, hlasujem s náhradnou kartou číslo 5.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec L. Polka:

 

     Ďakujem  pekne,  pán  podpredseda.  Zo spoločnej správy

533a odporúčam prijať pripomienku pod bodom 3.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa  páči, budeme hlasovať o  spoločnej správe. Pán

spoločný spravodajca odporúča prijať pripomienku pod bodom 3.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 100 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 99 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Prijali sme bod 3 zo spoločnej správy.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec L. Polka:

 

     Ďakujem. Všetky ostatné pripomienky zo spoločnej správy

pod bodmi 1, 2, 4 a neoznačený bod 5 neodporúčam prijať.

 

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.  Budeme hlasovať  o pozmeňujúcich  návrhoch zo

spoločnej správy pod bodmi 1, 2, 4 a 5. Pán spoločný spravo-

dajca ich neodporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 105 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 31 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tieto pozmeňujúce návrhy sme neprijali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec L. Polka:

 

     Tým sme sa vyrovnali s pripomienkami zo spoločnej sprá-

vy. Pokiaľ išlo o pripomienky  z rozpravy, boli dva pozmeňu-

júce návrhy. Pripomienku pani  poslankyne Bielikovej s poci-

tom hlbokej ľútosti neodporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Návrh pani  poslankyne Bielikovej pán spoločný

spravodajca neodporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 103 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 27 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 47 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

 

Poslanec L. Polka:

 

     Ďakujem  pekne. S  obdobným pocitom  neodporúčam prijať

pripomienku pána poslanca Bajana.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Ba-

jana. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 102 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 33 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 44 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.

 

     Ani tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec L. Polka:

 

     Ďakujem. Pán podpredseda, keď sme sa vyrovnali s pripo-

mienkami zo spoločnej správy, pripomienkami z rozpravy k ma-

teriálu,  dovoľte  mi,  aby  som  opakovane predniesol návrh

uznesenia k predloženému materiálu.

 

     Uznesenie Národnej rady Slovenskej  republiky z 12. de-

cembra 1996 k opatreniam proti vznikajúcej drogovej epidémii

v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave, tlač 533

 

     Národná rada Slovenskej republiky

 

     A. berie na vedomie  opatrenia proti vznikajúcej drogo-

vej epidémii v hlavnom  meste Slovenskej republiky Bratisla-

ve;

 

     B. odporúča vláde  Slovenskej  republiky  vytvoriť pod-

mienky  na pravidelné  vyhodnocovanie efektívnosti prijatých

opatrení, ako  aj na vyhodnotenie  efektívnosti vynaložených

finančných prostriedkov.

 

     Termín: každoročne v novembri kalendárneho roku.

 

     Odporúčam návrh prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Budeme hlasovať o  návrhu uznesenia ako celku.

Prosím, prezentujme sa a  hlasujme. Pán spoločný spravodajca

odporúča návrh prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 106 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 105 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že Národná  rada schválila návrh uznesenia

Národnej rady Slovenskej republiky  k opatreniam proti vzni-

kajúcej drogovej epidémii v  hlavnom meste Slovenskej repub-

liky Bratislave.

 

 

Poslanec L. Polka:

 

     Ďakujem pekne za spoluprácu a za pochopenie. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážené  pani  poslankyne,  páni  poslanci, pán minister

poprosil, či by mohol predniesť ešte svoj návrh. Je to krát-

ky návrh o platových  pomeroch prokurátorov a právnych čaka-

teľov. (Všeobecný súhlas v sále.) Dobre. Ďakujem.

 

     Pristúpime  k   d v a d s i a t e m u   š i e s t e m u

bodu programu, ktorým je

 

     vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky,

ktorým  sa dopĺňa  zákon Národnej  rady Slovenskej republiky

číslo  66/1994 Z. z.  o platových  pomeroch  prokurátorov  a

právnych čakateľov prokuratúry Slovenskej republiky.

 

     Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 557 a spoločnú

správu výborov ako tlač 557a.

 

     Z  poverenia  vlády  Slovenskej  republiky návrh zákona

odôvodní  minister spravodlivosti  Slovenskej republiky  pán

Jozef Liščák. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

 

Minister spravodlivosti SR J. Liščák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     vládou Slovenskej republiky  som bol poverený odôvodniť

vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, kto-

rým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo

66/1994 Z. z. o platových  pomeroch  prokurátorov a právnych

čakateľov prokuratúry  Slovenskej republiky, v Národnej rade

Slovenskej republiky.

 

     Podľa zákona o prokuratúre v Slovenskej republike pôso-

bia krajské a okresné prokuratúry, ktorých sídla a obvody sú

zhodné so sídlami obvodných súdov. Preto aj v rezorte proku-

ratúry v  nadväznosti na zákon Národnej  rady Slovenskej re-

publiky číslo 328/1996 Z. z., ktorým sa stanovili nové sídla

a obvody súdov, bude zriadených  5 nových krajských prokura-

túr - v  Nitre, Prešove, Trenčíne, Trnave a  Žiline a 13 no-

vých okresných prokuratúr - v Bánovciach nad Bebravou, Brez-

ne, Kežmarku,  Malackách, Námestove, Novom  Meste nad Váhom,

Partizánskom, Pezinku, Piešťanoch, Revúcej, Ružomberku, Ska-

lici a Šali.

 

     Na organizáciu  a štruktúru orgánov  štátnej správy tak

nadväzuje  organizácia súdnictva  a prokuratúry.  Personálne

vybudovanie prokuratúr v novozriadených územných celkoch vy-

žaduje, aby materiálne podmienky prokuratúr boli zrovnateľné

s podmienkami  sudcov.  Aj  prokurátora  možno  vymenovať do

funkcie na inej prokuratúre alebo na inej organizačnej zlož-

ke prokuratúry len s jeho súhlasom. Vytváranie zrovnateľných

podmienok pre sudcov a  prokurátorov predpokladá Kódex sprá-

vania úradných osôb a právneho donútenia,  ktorý bol prijatý

rezolúciou Valného zhromaždenia  Organizácie Spojených náro-

dov 17. decembra 1979.

 

     Navrhovaná  zákonná úprava  je motivovaná  zabezpečením

personálneho obsadenia  nových prokuratúr pri  zachovaní zá-

konnej zásady nepreložiteľnosti  prokurátora bez jeho súhla-

su. Je zhodná so zákonnou  úpravou vzťahujúcou sa na sudcov,

ktorá už bola Národnou  radou Slovenskej republiky schválená

a je účinná od 1. januára 1997.

 

     Realizácia navrhovaného zákona nebude predstavovať zvý-

šené nároky na štátny rozpočet  na rok 1997. Náklady na oso-

bitný mesačný príplatok budú realizované z rozpočtovej kapi-

toly Generálnej  prokuratúry Slovenskej republiky  z ušetre-

ných  mzdových prostriedkov.  Prijatie zákona  vyvolá pokles

výdavkov na úhradu odchodného  a zabráni zníženiu počtu pro-

kurátorov, ktorí by s preložením nesúhlasili.

 

     Odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky, aby vlád-

ny návrh  zákona Národnej rady  Slovenskej republiky, ktorým

sa  dopĺňa zákon  Národnej rady  Slovenskej republiky  číslo

66/1994 Z.  z. o platových pomeroch  prokurátorov a právnych

čakateľov prokuratúry Slovenskej republiky, schválila.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu ministrovi.

 

     Prosím  spoločného spravodajcu  výborov poslanca  Pavla

Hrušovského, aby podal správu  o výsledku prerokovania vlád-

neho návrhu zákona vo  výboroch Národnej rady Slovenskej re-

publiky.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte, aby som vám  predniesol spoločnú správu ústav-

noprávneho  výboru a  výboru pre  financie, rozpočet  a menu

o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady

Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa zákon o platových po-

meroch prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry Sloven-

skej republiky, tlač číslo 577.

 

 

     Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky,

ktorým sa dopĺňa zákon číslo 66/1994 Z. z. o platových pome-

roch prokurátorov  a právnych čakateľov  prokuratúry Sloven-

skej republiky,  pridelil predseda Národnej  rady Slovenskej

republiky  na prerokovanie  ústavnoprávnemu výboru  a výboru

pre financie, rozpočet a  menu. Koordináciou stanovísk výbo-

rov bol citovaným rozhodnutím  predsedu Národnej rady určený

ako príslušný ústavnoprávny výbor.

 

     Vládny  návrh zákona,  ktorým sa  dopĺňa zákon Národnej

rady o platových pomeroch  prokurátorov a právnych čakateľov

prokuratúry, prerokovali v určenej lehote oba výbory, ktorým

bol pridelený. Ústavnoprávny výbor  ho prerokoval 11. decem-

bra a výbor pre financie,  rozpočet a menu 9. decembra. Obi-

dva výbory  vyslovili s ním súhlas  a odporučili ho Národnej

rade Slovenskej  republiky schváliť po  zohľadnení pripomie-

nok, resp. pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú uvedené v spoloč-

nej správe, tlač 557a pod bodmi 1 až 5.

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem poslancovi Hrušovskému a  prosím ho, aby zaujal

miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, otváram rozpra-

vu o dvadsiatom šiestom bode programu. Do rozpravy nemám ni-

koho prihláseného. Hlási sa pán poslanec Národa.

 

Poslanec A. Národa:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Prepáčte, že  vystupujem, ale hlásil som  sa ešte pred-

tým, ako sme začali s rokovaním ďalšieho bodu. Chcel som len

oznámiť členom výboru pre  zdravotníctvo a sociálne veci, že

hneď po ukončení tohto bodu  bude zasadať výbor k prerokova-

niu návrhu poistného rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťov-

ne. Tento  návrh sme mali  prerokovať ráno, ale  výbor nebol

uznášaniaschopný. Výbor tento  návrh poistného rozpočtu musí

prerokovať,  lebo  poobede  je    zaradený na prerokovanie

v pléne. Preto žiadam všetkých  členov výboru, aby sa dosta-

vili do rokovacej miestnosti číslo 143.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Ftáčnik, nech sa páči.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Chcem len faktickou poznámkou  zareagovať na to, čo po-

vedal teraz predseda výboru. Považujem naozaj za nedôstojné,

aby sa výbory schádzali  v prestávkach rokovania parlamentu,

ráno o siedmej, večer o siedmej a podobne. Je nutné vytvoriť

priestor  na riadne  rokovanie výborov.  To môže  urobiť len

predseda  a podpredsedovia  Národnej rady,  nikto iný.  (Po-

tlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Národa, nech sa páči.

 

Poslanec A. Národa:

 

     Kolega poslanec Ftáčnik,  ale poistný rozpočet Všeobec-

nej zdravotnej poisťovne sa môže prerokovať len po schválení

rozpočtu na rok 1997. Takže  z toho dôvodu výbor musí prero-

kovať návrh poistného rozpočtu. Kedy, v sobotu alebo v nede-

ľu?

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem, dobre. Keďže do  diskusie nemám nikoho prihlá-

seného, vyhlasujem  rozpravu o dvadsiatom  šiestom bode pro-

gramu za skončenú. Chce sa  k rozprave vyjadriť pán minister

Liščák?

 

Minister spravodlivosti SR J. Liščák:

 

     Nie.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu ministrovi. Žiada  si záverečné slovo spo-

ločný spravodajca výborov?

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Nie.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pristúpime k  hlasovaniu o jednotlivých pozme-

ňujúcich a doplňujúcich  návrhoch. Prosím spoločného spravo-

dajcu  výborov  pána  poslanca  Hrušovského,  aby hlasovanie

uvádzal v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy. Nech

sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Pokiaľ ide o pripomienky, resp. pozmeňujúce návrhy uve-

dené  v spoločnej  správe pod  bodmi 1  až 5, odporúčam, pán

predsedajúci, hlasovať o  bodoch číslo 1, 3, 4  a 5 spoločne

a odporúčam ich prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pán spoločný  spravodajca zo spoločnej  správy odporúča

prijať spoločne body 1, 3, 4  a 5. Budeme hlasovať. Pán spo-

ločný spravodajca tieto body odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 89 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Tieto pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy sme prija-

li.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Ďakujem pekne. Zo spoločnej  správy nám zostal na samo-

statné hlasovanie bod číslo 2, ktorý neodporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať o bode číslo 2 zo spoločnej správy. Pán

spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 88 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 68 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Tento pozmeňujúci návrh zo spoločnej správy sme prijali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Ďakujem  pekne.  Pán  predsedajúci,  tým  sme hlasovali

o všetkých bodoch  spoločnej správy. Keďže  v rozprave neod-

zneli žiadne  pozmeňujúce  návrhy, prosím vás,  aby ste dali

hlasovať o návrhu ako celku. Odporúčam návrh prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pekne. V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 záko-

na o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zá-

kona  ako celku  v znení  schválených zmien  a doplnkov. Pán

spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 86 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 84 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Konštatujem, že  sme schválili vládny  návrh zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa zákon Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky číslo  66/1994 Z. z. o pla-

tových pomeroch prokurátorov a právnych čakateľov prokuratú-

ry Slovenskej republiky.

 

     Vážené  pani  poslankyne,  páni  poslanci, stretneme sa

o 14.15 hodine.

     Faktickú poznámku má ešte pán poslanec Brňák.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Chcel  by som  napriek výčitke  pána poslanca  Ftáčnika

poprosiť členov Ústavnoprávneho výboru,  aby sme sa teraz na

nejakých 10-15 minút stretli na rokovaní výboru. Prerokujeme

návrh na vymenovanie sudcov Slovenskej republiky, tlač 570.

 

     Ďakujem.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Prosím  pani poslankyne,  pánov poslancov,  aby zaujali

miesta v rokovacej sále.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  prosím, budeme sa pre-

zentovať, či sme schopní uznášania.

 

     (Prezentovalo sa 53 poslancov.)

 

     Ďakujem.  Vážení,  vidíte  to,  neviem,  prečo koaliční

partneri tu nie sú všetci, opozícia nám hrá na nervy a vy si

to takto dáte.

 

     Ej, keby sa tak do  roboty bolo chodilo za bývalého re-

žimu, boli by sme leteli. Ale v demokracii je všetko možné.

 

     Budeme sa znova prezentovať, či sme uznášaniaschopní.

 

     (Prezentovalo sa 68 poslancov.)

 

     Musíme preložiť niektoré body, rozpočet fondu a ďalšie,

treba nám hlasovať. No, skúsime sa prezentovať ešte raz.

 

     (Prezentovalo sa 66 poslancov.)

 

     Nech sa páči, pán poslanec Fico.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Pán podpredseda,  myslím, že môžeme  rokovať, ak je  tu

predkladateľ ďalšieho materiálu. Nemyslím  si, že je dôleži-

té, aby bola snemovňa schopná uznášania, tento fakt je dôle-

žitý až pri hlasovaní.  Navrhujem, aby sme normálne pokračo-

vali v programe aj napriek tomu, že nás nie je 76.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ale je problém, že dva body  týkajúce sa rozpočtu fondu

musíme odložiť, lebo nie je tu ani prezident, ani viceprezi-

dent Fondu národného majetku. Sú chorí.

 

     Ďalším  bodom je  návrh  poistného  rozpočtu Všeobecnej

zdravotnej poisťovne a pán Národa ešte neprišiel, nedal aví-

zo, musíme počkať.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Tak poďme na ďalší bod, ktorý sa dá prerokovať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ktorý?

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ja neviem.

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďalej je rozpočet Sociálnej poisťovne, ale nikto tu nie

je, musíme čakať.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, pristúpime k  d v a d -

s i a t e m u  d e v i a t e m u  bodu programu, ktorým je

 

     návrh poistného rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťov-

ne na rok 1997.

 

     Upravený návrh  poistného rozpočtu vám  bol rozdaný ako

tlač 540a, ktorý vychádza zo schváleného zákona Národnej ra-

dy  Slovenskej  republiky  o  štátnom  rozpočte  na rok 1997

a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

 

     Spoločnú správu výborov ste dostali ako tlač 540b, kto-

rej súčasťou je aj návrh uznesenia Národnej rady.

 

     Vzhľadom  na to,  že predseda  správnej rady Všeobecnej

zdravotnej poisťovne pán Zelník je v zahraničí, správna rada

poverila  odôvodniť  návrhu  poistného  rozpočtu  Všeobecnej

zdravotnej poisťovne  na rok 1997  na schôdzi Národnej  rady

jej predsedu pána Ladislava  Drábika. Musíme o tom hlasovať,

či pán Drábik môže predniesť tento návrh.

 

     Budeme sa  prezentovať a hlasovať o  tom, či pán Drábik

môže predniesť návrh.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 74 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 64 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasovalo 10 poslancov.

 

     Ďakujem, ešte  raz budeme hlasovať. Nech  sa páči, pre-

zentujme sa a hneď hlasujeme,  či pán Drábik bude môcť pred-

niesť návrh.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 83 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasovalo 7 poslancov.

 

     Konštatujem, že sme vyjadrili súhlas s tým, aby k návr-

hu poistného rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne vystú-

pil  a  odôvodnil  ho  podpredseda  správnej rady Všeobecnej

zdravotnej poisťovne pán Ladislav Drábik.

 

     Prosím podpredsedu správnej  rady Všeobecnej zdravotnej

poisťovne pána Drábika, aby sa ujal slova.

 

Podpredseda správnej rady Všeobecnej

zdravotnej poisťovne L. Drábik:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     Všeobecná zdravotná poisťovňa  je povinná predložiť ná-

vrh  svojho poistného  rozpočtu na  schválenie Národnej rade

Slovenskej republiky.

 

     Návrh poistného rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťov-

ne predložený na rokovanie Národnej rade Slovenskej republi-

ky pod číslom 540 bol  zostavený na základe východísk, ktoré

neboli previazané na predložený  návrh zákona o štátnom roz-

počte na rok 1997. V  nadväznosti na schválený zákon o štát-

nom rozpočte na rok 1997 predkladá Všeobecná zdravotná pois-

ťovňa na  prerokovanie upravený návrh  svojho poistného roz-

počtu na  rok 1997, tlač 540a,  ktorý rešpektuje všetky pod-

mienky vyplývajúce pre rozpočet zo zákona o štátnom rozpočte

na rok 1997.

 

     V upravenom návrhu  poistného rozpočtu Všeobecnej zdra-

votnej poisťovne  sa uvažuje s  priemerným počtom poistencov

v rozpočtovanom období vo výške 3 milióny poistencov, s ras-

tom priemernej mzdy o 10 % a s 93-percentnou úspešnosťou vý-

beru za zdravotné poistenie,  s platbou štátu za neaktívnych

poistencov vo výške 13,7 % z 80  % mzdy 2 450 korún, z Fondu

zamestnanosti vo výške 13,7 % zo  mzdy 2 450 korún. Ďalej sa

uvažuje s koeficientom vekovej  štruktúry 2,5, s prerozdeľo-

vacím mechanizmom v pomere 75 : 25 %, so zmenou  percentuál-

nej výšky tvorby účelového  a správneho fondu. Pri uvedených

predpokladoch sú príjmy Všeobecnej zdravotnej poisťovne plá-

nované vo výške 22,03  miliardy korún. Tieto príjmy predsta-

vujú  tiež celkové  zdroje financovania  výdavkov Všeobecnej

zdravotnej poisťovne v roku 1997.

 

     S úsporou a prevodom  finančných prostriedkov z predoš-

lého roku  na financovanie výdavkov roku  1997 sa neuvažuje.

Naopak, očakáva sa deficit v hospodárení Všeobecnej zdravot-

nej poisťovne za rok 1996 a  v rozpočte sa kalkuluje s úhra-

dou časti tohto deficitu zo zdrojov roku 1997.

 

     Súčasťou  pôvodného návrhu  poistného rozpočtu  boli aj

stanoviská  Ministerstva zdravotníctva  Slovenskej republiky

a Ministerstva  financií Slovenskej  republiky. V  upravenom

návrhu poistného rozpočtu, tlač  540a, sú zapracované všetky

pripomienky z týchto stanovísk. Všeobecná zdravotná poisťov-

ňa ich  uvádza vo svojom vyjadrení  k stanoviskám tak minis-

terstva financií, ako aj ministerstva zdravotníctva.

 

 

     Ako som  už spomenul, príjmy,  a teda i  celkové zdroje

Všeobecnej zdravotnej  poisťovne pre rok  1997 sa rozpočtujú

vo výške 22,03 miliardy korún.  Na ich naplnenie je rozhodu-

júca štruktúra a počet poistencov. Pri stanovení východisko-

vých  údajov k  rozpočtu Všeobecnej  zdravotnej poisťovne sa

vychádzalo tak z časových radov, ako aj z priemerného ročné-

ho úbytku  poistencov do iných  poisťovní. Tieto úvahy  však

Všeobecná zdravotná  poisťovňa nemohla konfrontovať  s pred-

stavami iných poisťovní, pretože ich nepozná.

 

     Štrukturálne  zloženie poistencov  ekonomicky aktívnych

a ekonomicky neaktívnych sa uvažuje v pomere 33 : 67.  V pô-

vodnom návrhu  poistného rozpočtu sa  uvažovalo s priemerným

počtom  poistencov 3,3  milióna, avšak  po zhodnotení vývoja

úbytku  poistencov v  posledných mesiacoch  roka sa  upravil

predpokladaný priemerný počet poistencov na 3 milióny.

 

     Príjmy Všeobecnej  zdravotnej poisťovne v  roku 1997 sú

prerozdeľované do jednotlivých fondov  poisťovne v súlade so

zákonom tak, že rozpočtovaná výška predstavuje súčasne tvor-

bu fondov, ako  aj ich použitie, t. j.  predpokladajú sa vý-

davky jednotlivých fondov v plnej výške ich zákonnej tvorby.

 

     Výdavky sú rozpočtované tak,  aby ich výška neprevýšila

plánované príjmy. V prepočte  na jedného poistenca výška vý-

davkov v  roku 1997 predstavuje  mesačne 612 tisíc  korún na

mesiac.  Z  poistného  rozpočtu  najväčší percentuálny objem

predstavujú výdavky základného fondu vo výške 20,93 miliardy

korún.  Z uvedenej  sumy sa  na krytie  nákladov na  liečivá

a zdravotnícke pomôcky  plánuje 5,3 miliardy korún  a na fi-

nancovanie  služieb zdravotnej  starostlivosti 14,8 miliardy

korún. Tento objem  finančných prostriedkov umožní poisťovni

v roku 1997 hradiť  poskytovateľom zdravotnej starostlivosti

výkony  v cene  bodu 28,  resp. 29  halierov, teda na úrovni

cien Všeobecnej  zdravotnej poisťovne k  31. 12. 1996.  Ceny

kapitácie zostanú na úrovni platnej k 1. 4. 1996.

 

     Vzhľadom na finančnú  situáciu v poisťovni akceptovanie

maximálnych  cien stanovených  výmerom Ministerstva financií

Slovenskej republiky  R-3/1996 nebude možné. I  keď na lieky

a zdravotnícke pomôcky plánuje Všeobecná zdravotná poisťovňa

vynaložiť mesačne 146 korún na  poistenca, čo je v porovnaní

s rokom 1996 viac o 30 korún, dá sa už dnes predpokladať, že

uvedená výška finančných prostriedkov v rozpočtovanom období

nebude postačujúca. Príčinou  toho je nevyváženosť štruktúry

liekov v  distribučnej sieti. Príznačná  je absencia lacných

liekov. V terapeutickej praxi dominujú preskripčné zvyklosti

lekárov,  na ktoré  zdravotná poisťovňa  nemá dosah, nakoľko

jej to neumožňuje súčasná legislatíva. Následkom týchto sku-

točností dochádza k voľnej preskripcii, čo sa najmarkantnej-

šie prejavuje pri  predpisovaní antibiotík. Od pripravovanej

novely zákona o Liečebnom poriadku očakávame zlepšenie tohto

stavu.

 

     Súčasťou poistného rozpočtu Všeobecnej zdravotnej pois-

ťovne sú i výdavky  hradené z ústredia Všeobecnej zdravotnej

poisťovne. Konkrétne ide o kúpeľnú starostlivosť, na predvo-

lanú liečbu, v zahraničí a  leteckú záchrannú službu. Na fi-

nančné zabezpečenie týchto potrieb bola vyčlenená v rozpočte

suma 400 miliónov korún.

 

     Ako som už uviedol, očakáva sa deficit v hospodárení za

rok 1996 do výšky cca  1,2 miliardy korún, ktorý bude musieť

vyrovnať  Všeobecná zdravotná  poisťovňa zo  zdrojov v  roku

1997. V rozpočte výdavkov je  preto rozpočtovaná aj suma ur-

čená na  krytie časti predpokladaného deficitu  vo výške pol

miliardy korún.

 

     Predpokladaný  deficit v hospodárení    svoje  korene

v predchádzajúcich  obdobiach.  Vznikol  z  dôvodu,  že pro-

striedky roku 1996 nemohla poisťovňa použiť v celej výške na

krytie  výdavkov  roku  1996,  ale  musela  nimi  zabezpečiť

i úhradu záväzkov  predošlých rokov. Len  na oživenie pamäti

uvediem, že v roku 1996 musela Všeobecná zdravotná poisťovňa

vyrovnať deficit  v hospodárení fondov za  rok 1995 vo výške

1,8 miliardy korún a súčasne splácať i návratnú finančnú vý-

pomoc, ktorá bola poskytnutá na  krytie deficitu ešte v roku

1994. So splácaním  tejto výpomoci sa musí rátať  i v období

roku 1997, a to vo výške 200 miliónov korún.

 

     Spomínané finančné úlohy  poisťovne možno pripísať pre-

dovšetkým na vrub platby  štátu a platných pravidiel preroz-

deľovania v  roku 1995, s ktorými sa dokázala naša poisťovňa

vyrovnať v roku 1996 iba čiastočne.

 

     Celkove možno  konštatovať, že úhradou  záväzkov z pre-

došlých rokov z príjmov v  roku 1996 sa očakáva zníženie de-

ficitu  v  hospodárení  Všeobecnej  zdravotnej  poisťovne do

úrovne 1,2 miliardy korún.

 

     Pohľadávky na poistnom  eviduje Všeobecná zdravotná po-

isťovňa v  súčasnosti vo výške  cca 1,2 miliardy  korún, ich

vymáhanie naráža na platobnú neschopnosť platiteľov poistné-

ho a zodpovedá predpokladom 93-percentnej úspešnosti výberu.

 

     Rezervný fond v zaokrúhlenej  sume 84 miliónov korún sa

rozpočtuje. V  ňom vyčlenené finančné  prostriedky sú určené

na úhradu mimoriadnych výdavkov, ktoré nepredpokladá poistný

rozpočet. Rozpočtované prostriedky sú  v celej výške tvorené

iba z príjmov v roku 1997. Zostatok fondu za rok 1996 sa ce-

lý použije na úhradu záväzkov tohto roku.

 

     Z účelového  fondu, ktorý je v  zmysle zákona v štátnom

rozpočte na rok 1997 tvorený 4 % príjmov Všeobecnej zdravot-

nej poisťovne vo  výške 338 miliónov korún, sa  budú tak ako

v predchádzajúcich  rokoch  hradiť  predovšetkým  výdavky na

transplantácie kostnej drene, obličiek  a pečene, liečbu rá-

diohildom, rohovkovú a genetickú  banku,  vybraný  špeciálny

zdravotný materiál pre kardiovaskulárne ochorenia. Z finanč-

ných  prostriedkov  tohto  fondu  plánuje poisťovňa uhrádzať

i cestovné poistencom a  celoplošne zabezpečované druhy lie-

kov, hemoglobulačných faktorov a rastového hormónu. Nevyčer-

pané prostriedky účelového fondu z roku 1996 sa na konci ro-

ku prevádzajú v súlade so zákonom do rezervného fondu a pou-

žijú  sa na  úhradu záväzkov  v roku  1996. Zdroje účelového

fondu sa tak tvoria výlučne z príjmov roku 1997.

 

     Správny  fond poisťovne  je tvorený  na základe  zákona

rovnako vo výške  680 miliónov korún, čo je  67,3 % rozpočtu

správneho fondu na rok 1996.  Správny fond slúži na financo-

vanie potrieb  riaditeľstva a pobočiek, ktorých  je v súčas-

nosti 38. Finančné prostriedky  tohto fondu vyčlenené na rok

1997 nútia Všeobecnú zdravotnú poisťovňu reštriktívne riešiť

výdavky poisťovne.  Rozpočtom nie sú  zabezpečené dostatočné

prostriedky  na  investície  do  informačného  systému  a na

priestorové a materiálne dobudovanie siete pobočiek najmä vo

vzťahu k novému územnosprávnemu členeniu a v celej výške nie

sú kryté ani neinvestičné náklady. Tvorba správneho fondu za

podmienok  prijatých v  zákone o  štátnom rozpočte  vo výške

680 mil. korún v štruktúre výdavkov znamená, že stavebné in-

vestície sa rozpočtujú iba na  krytie záväzkov zo zmlúv uza-

tvorených v roku 1996, s investíciami v oblasti informačného

systému sa uvažuje  iba vo výške 40 mil.  korún. V roku 1996

to bolo 122 mil. korún. Na prevádzkové náklady sa rozpočtujú

prostriedky vo výške 82 % rozpočtu roku 1996.

 

     Vážené  pani poslankyne,  vážení páni poslanci, predlo-

žený návrh poistného rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťov-

ne na rok 1997 prerokovala  správna rada na svojom zasadnutí

dňa 22. 11. 1996 a  odporúča Národnej rade Slovenskej repub-

liky schváliť  príjmy a výdavky  Všeobecnej zdravotnej pois-

ťovne v roku 1997 vo výške 22,3 miliardy korún.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem podpredsedovi  správnej rady pánu  Drábikovi za

odôvodnenie návrhu. Nech sa páči, môžete si sadnúť sem hore.

 

     Dávam slovo členovi Výboru Národnej rady Slovenskej re-

publiky pre  zdravotníctvo a sociálne  veci poslancovi Fran-

tiškovi Švecovi, aby informoval  o výsledku prerokovania ná-

vrhu vo výboroch Národnej rady.

 

Poslanec F. Švec:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán podpredseda správnej rady,

     vážení hostia,

     kolegyne, kolegovia,

 

     predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím roz-

hodnutím číslo  1261  z 11. novembra 1996 pridelil návrh po-

istného  rozpočtu  Všeobecnej  zdravotnej  poisťovne  na rok

1997 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a menu a  Výboru Národnej rady Slovenskej republiky

pre zdravotníctvo a sociálne veci na prerokovanie do 28. no-

vembra 1996. Ako príslušný  poveril Výbor Národnej rady Slo-

venskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci vypraco-

vaním správy o prerokovaní návrhu vo výboroch Národnej rady.

 

     Obidva výbory rokovali o návrhu poistného rozpočtu Vše-

obecnej zdravotnej poisťovne  v stanovenom termíne. Výsledky

prerokovania vo výboroch:

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a menu sa  zaoberal návrhom poistného rozpočtu Vše-

obecnej  zdravotnej poisťovne,  tlač 540,  28. novembra 1996

a rozhodol, že bude podrobne rokovať o návrhu poistného roz-

počtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne až po schválení návrhu

štátneho rozpočtu Slovenskej republiky  na rok 1997 v Národ-

nej rade Slovenskej republiky. Výbor prerokoval upravený ná-

vrh  poistného rozpočtu  Všeobecnej zdravotnej  poisťovne na

rok  1997 ako  tlač 540a  9. decembra  1996. Výbor  neprijal

uznesenie o výsledku  prerokovania návrhu poistného rozpočtu

Všeobecnej zdravotnej poisťovne na rok 1997, lebo podľa § 48

ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 o roko-

vacom poriadku  Slovenskej národnej rady  v znení neskorších

predpisov  nevyslovila  s  ním  súhlas  nadpolovičná väčšina

všetkých členov  výboru. Počet členov  výboru 17, prítomných

10, za návrh uznesenia  hlasovalo 7, proti nehlasoval nikto,

hlasovania sa zdržali 3.

 

     Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre zdravot-

níctvo a  sociálne veci prerokoval  návrh poistného rozpočtu

Všeobecnej  zdravotnej  poisťovne  27.  novembra 1996. Výbor

zobral na vedomie predložený návrh s tým, že požiadal správ-

nu  radu Všeobecnej  zdravotnej poisťovne,  aby po schválení

zákona o štátnom rozpočte na  rok 1997 upravila návrh poist-

ného rozpočtu Všeobecnej  zdravotnej poisťovne. Výbor prero-

koval upravený návrh  poistného rozpočtu Všeobecnej zdravot-

nej poisťovne na  rok 1997 ako tlač 540a  12. decembra 1996.

Výbor odporučil Národnej rade Slovenskej republiky predlože-

ný návrh rozpočtu schváliť.  Súčasne odporučil Národnej rade

Slovenskej republiky požiadať  správnu radu Všeobecnej zdra-

votnej poisťovne, aby po I. polroku 1997 predložila Národnej

rade  Slovenskej  republiky  priebežnú  informáciu  o plnení

príjmov a výdavkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

 

     Vzhľadom  na to,  že v  spoločnej správe  nie sú žiadne

pozmeňujúce návrhy, pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpra-

vu.

 

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Švecovi a prosím ho, aby zaujal

miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

Poslanec F. Švec:

 

     Hlásim sa do rozpravy ako prvý.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Otváram rozpravu  o dvadsiatom deviatom  bode programu.

Nech sa páči, pán poslanec Švec sa hlási ako prvý.

 

Poslanec F. Švec:

 

     Vážené kolegyne a kolegovia,

 

     ako tu už uviedol podpredseda správnej rady pán Drábik,

Všeobecná zdravotná poisťovňa  predložila upravený návrh po-

istného rozpočtu na rok 1997 na základe toho, že predtým bol

schválený zákon o štátnom  rozpočte a zmeny východísk prinú-

tili Všeobecnú zdravotnú poisťovňu upraviť rozpočet tak, ako

to predniesol. K zmene v porovnaní s pôvodným návrh rozpočtu

prišlo i v uvažovanom  priemernom počte poistencov, kde Vše-

obecná zdravotná poisťovňa na základe vývoja úbytku poisten-

cov v posledných mesiacoch  roka znížila predpokladaný prie-

merný počet poistencov o 300 tisíc na celkový počet 3 milió-

ny poistencov.  Po týchto zmenách  Všeobecná zdravotná pois-

ťovňa predkladá rozpočet, ktorý je v súlade so zákonom číslo

273/1994 Z. z. vyrovnaným  rozpočtom s celkovou výškou príj-

mov a výdavkov 22 032 mil.

 

     Po obsahovej stránke v porovnaní s pôvodným návrhom po-

istného rozpočtu Všeobecnej  zdravotnej poisťovne, ktorý bol

prerokovaný vo  výbore dňa 27. 11.  1996, sa zmena východísk

premietla do  zníženia príjmov vplyvom  nižšej platby štátu,

úpravy prerozdeľovacieho mechanizmu a zníženia príjmov úmer-

ne nižšiemu počtu poistencov o  300 tisíc, i do zníženia vý-

davkov, čo sa premieta do zníženia rozsahu služieb adekvátne

pre 300 tisíc poistencov,  do zachovania cien zdravotníckych

výkonov na  úrovni roku 1995 bez  pôvodne uvažovaného rastu,

do  zníženia finančného  krytia očakávaného  deficitu v roku

1996.

 

     Rast percenta na tvorbu  správneho fondu sa výraznejšie

v celkovej výške  správneho fondu neprejaví,  pretože sa sú-

časne  s nižším  počtom poistencov  znižujú očakávané príjmy

ako základňa na výpočet správneho fondu. Všetky zmeny, ktoré

boli premietnuté do návrhu  rozpočtu, možno akceptovať, lebo

vytvárajú  predpoklad reálneho  rozpočtu príjmov  a výdavkov

Všeobecnej zdravotnej poisťovne na rok 1997. Preto odporúčam

Národnej rade predložený  upravený návrh rozpočtu Všeobecnej

zdravotnej poisťovne prijať.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Do  rozpravy nemám nikoho  prihláseného. Hlási

sa pán poslanec Kováč. Nech sa páči.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     vypočuli  sme si  návrh rozpočtu  Všeobecnej zdravotnej

poisťovne a  predpokladám, že všetci ste  veľmi pozorne pre-

študovali materiál, ktorý k  tomuto rozpočtu Všeobecná zdra-

votná poisťovňa vypracovala. Dovoľte mi, aby som napriek to-

mu citoval niektoré časti  tohto materiálu, pretože nás budú

nútiť zamýšľať sa, či náš  krok z hľadiska štátneho rozpočtu

a pridelených  prostriedkov Všeobecnej  zdravotnej poisťovni

bol skutočne rozmyslený.

 

     V závere svojho stanoviska alebo svojho návrhu Všeobec-

ná zdravotná poisťovňa píše: Vzhľadom na uvedené je potrebné

poukázať na to, že rozpočtovaná výška správneho fondu na rok

1997 je nepostačujúca. Chcel by som upozorniť, že poisťovňa,

ktorá pracuje s 3  miliónmi poistencov, ktorá spravuje maje-

tok vo výške 22 mld korún,  pred ktorou sú náročné úlohy do-

budovať informačný systém, náročné úlohy na centrálny regis-

ter poistencov  a ďalšie, bude  pracovať so správnym  fondom

680  tisíc. Pravdepodobne  vám v  pamäti zostalo  to, čo som

včera hovoril  o správnom fonde  Národného úradu práce,  kde

pre  300 000  nezamestnaných, to  znamená 10-krát  menej, je

správny fond vo výške 1,7 mld  korún. Tu pri 3 miliónoch po-

istencov je  680 tisíc a  rovnako náročné úlohy.  Tiež treba

dobudovať sieť, tiež treba dobudovať na základe nového územ-

nosprávneho členenia  nové pracoviská, plus  navyše obrovská

úloha informačného systému.

 

     Navyše  Všeobecná  zdravotná poisťovňa sama  uvádza, že

dosiahnutie zníženia výkonu služieb cca o 5 % sa uplatní ako

dôsledok racionalizačných opatrení z roku 1996 - a teraz dá-

vajme  pozor - najmä zvýšenou  kontrolou  vykázaných výkonov

umožnenou zmenou spôsobu vykazovania, zvýšením počtu automa-

tizovaných kontrol v informačnom  systéme, ale na ten nebudú

peniaze, ako hovorí kapitola  o správnom fonde, väčšieho po-

meru automatizovane spracovaných  dokladov v rámci informač-

ného systému - opäť finančné zdroje na to sú nedostatočné.

 

     To je prvý fakt, na ktorý treba upozorniť. Môže sa teda

stať, že dobrý úmysel Všeobecnej zdravotnej poisťovne prejsť

na automatizované  spracovávanie a na  dokonalé využitie in-

formačného systému a tým  racionalizovať svoju prácu, nebude

môcť byť realizovateľný, pretože  nebude mať investičné pro-

striedky na to,  aby takýto systém v plnom  rozsahu, tak ako

ho potrebuje, vybudovala.

 

     Druhé, čo považujem za mimoriadne vážne, je nasledujúca

veta: K tomu, aby  Všeobecná zdravotná poisťovňa mohla pone-

chať ceny výkonov na úrovni cien  platných od 1. 8. 1996, je

potrebné objem  výkonov znížiť o ďalšie  3 až 4 %.  To je už

vec veľmi vážna, lebo ide o poskytovanie zdravotníckych slu-

žieb.  Ak  máme  znižovať rozsah  týchto služieb  o 3 - 4 %,

k takému  opatreniu  Všeobecnej  zdravotnej  poisťovne by sa

podľa môjho názoru mala vysloviť  vláda, ktorá je z hľadiska

ústavy zodpovedná za zdravotný stav našej populácie.

 

     Navyše chcem upozorniť na  ďalšiu analýzu, že obmedzené

zdroje sa  premietajú do cien výkonov  tak, že ceny zdravot-

níckych výkonov  zostávajú na úrovni  roku 1995. Ak  si pre-

mietneme infláciu  1995, roku 1996 a  plánovanú v roku 1997,

treba  jasne pomenovať,  že finančné  zdroje nesledujú tento

inflačný vývoj a že zostávajú na úrovni roku 1995. To zname-

ná, že  reálne sa do zdravotníctva  dostane menej finančných

zdrojov.

 

     Myslím si, že tieto dva  vážne fakty, o ktorých som ho-

voril,  na jednej  strane obmedzené  možnosti racionalizovať

prácu pomocou  informačného systému a na  druhej strane nut-

nosť obmedziť rozsah služieb, ma  vedú k tomu, aby som pred-

ložil návrh na uznesenie k tomuto materiálu.

 

     Návrh uznesenia znie: "Národná rada Slovenskej republi-

ky žiada vládu Slovenskej republiky, aby Národnej rade pred-

ložila do 20. februára  1997 opatrenia, ktorými zladí zníže-

nie rozsahu služieb so zákonom o Liečebnom poriadku." Nie je

možné, aby na jednej strane platil  v tom rozsahu, v akom je

zákon  o Liečebnom  poriadku,  a  na druhej  strane finančné

prostriedky, ktoré majú  zabezpečiť poskytovanie zdravotníc-

kych služieb, jednoducho nebudú.

 

     Dovoľte  mi jednu  otázku na  záver pre  predkladateľa.

Podľa  predloženého materiálu  vychádza, že  zostane deficit

Všeobecnej zdravotnej poisťovne vo výške  1 200 mil. a že sa

im podarí v  tomto roku 40 % z toho  uhradiť, to znamená, že

zostane 60 % tejto  sumy, čo  je okolo 700 mil.  korún. Moja

otázka znie, ako plánuje  Všeobecná zdravotná poisťovňa kryť

tento deficit, pretože vieme vlastne len o jedinom mechaniz-

me,  ktorým to  kryť môže,  a to  je spôsob,  že si  zoberie

pôžičku od vlády.  Tak je to v zákone.  Tá pôžička je, samo-

zrejme,  úročená. Vznikne  tu situácia,  že vláda predložila

parlamentu  návrh,  aby  nemusela  platiť adekvátne finančné

zdroje za svojich poistencov,  ale veľkoryso ponúkne pôžičku

Všeobecnej zdravotnej poisťovni na krytie deficitu, ale táto

pôžička bude  úročená v zmysle zákona.  Otázka je, ako Všeo-

becná zdravotná  poisťovňa dokáže kryť, čím  bude kryť alebo

čím bude mať krytý tento deficit.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Kováčovi.

 

     Hlási  sa ešte  niekto  do  rozpravy? Nemám  už písomnú

prihlášku.

 

     (Nikto.)

 

     Ak nie, vyhlasujem rozpravu  o dvadsiatom deviatom bode

programu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť podpredse-

da správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne pán Drábik?

Nech sa  páči, máte možnosť.

 

 

 

Podpredseda správnej rady Všeobecnej

zdravotnej poisťovne L. Drábik:

 

     Vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     rád by  som  odpovedal na otázku,  ktorá bola položená.

Čo sa týka deficitu Všeobecnej zdravotnej poisťovne, keď som

hovoril o ňom,  je to odhad, že bude do  1,2 mld korún. Ešte

beží december, v  podstate tie čísla nie sú  presné. Môže sa

stať, že  tento deficit bude 900  mil. korún, že bude  1 mld

korún,  čo by  nám  vlastne  trošku zlepšovalo  situáciu. Je

zrejmé, že  pri tomto trende, aký  tento deficit je, určitým

spôsobom zaťažuje  služby, ktoré sú  poskytované poistencom,

ale ako bolo  spomínané v  správe,  očakávame, že  minimálne

40 %  z tejto sumy, ktorá  bola uvažovaná na 1,2  mld korún,

čiže takmer 0,5 mld korún sa nám  podarí  vyrovnať z vnútor-

ných zdrojov a, samozrejme, pracujeme na tom, aby sme dosta-

li finančnú výpomoc od vlády,  ktorá by nám prekryla obdobie

začiatku budúceho roku.

 

     Berieme  tento  rozpočet  ako  rozpočet,  ktorý vyplýva

z vonkajších  podmienok,  a  je   na  nás,  ktorí  pracujeme

v správnej rade Všeobecnej zdravotnej  poisťovne, a na mana-

žéroch, ktorí sú zamestnancami poisťovne, aby s vynakladaný-

mi prostriedkami hospodárili tak, aby to bolo účelné pre na-

šich poistencov. Bližšie vysvetlenie alebo konkrétnejšie ve-

ci k tomu asi už dodať nemôžem.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem  podpredsedovi  správnej  rady  pánu Drábikovi.

Chce sa ešte vyjadriť pán poslanec Švec? Nech sa páči.

 

Poslanec F. Švec:

 

     Vážené kolegyne, kolegovia,

 

     v úvode som zabudol  prečítať uznesenie Výboru Národnej

rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci,

dovoľte mi, aby som ho teraz prečítal.

 

     Návrh  uznesenia  Národnej  rady  Slovenskej  republiky

k upravenému návrhu poistného rozpočtu Všeobecnej zdravotnej

poisťovne na rok 1997

 

     Národná rada Slovenskej republiky

 

     A. konštatuje,  že návrh poistného  rozpočtu Všeobecnej

zdravotnej  poisťovne na  rok 1997  bol predložený  v súlade

s § 49 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky čís-

lo  273/1994 Z.  z. v  znení neskorších  predpisov v termíne

predloženia návrhu štátneho rozpočtu;

 

     B. schvaľuje poistný rozpočet Všeobecnej zdravotnej po-

isťovne na rok  1997 s tým, že predkladané  príjmy a výdavky

sú rozpočtované nasledovne:

 

     príjmy                           22 032 mil. korún,

     výdavky                          22 032 mil. korún.

     v tom

     a) základný fond                 20 928 mil. korún

        zdravotná starostlivosť       20 118 mil. korún

     b) rezervný fond                     84 mil. korún

     c) účelový fond                     338 mil. korún

        správny fond                     680 mil. korún

 

pri predpokladanom počte 3 mil. poistencov v roku 1997;

 

 

     C.  žiada správnu  radu Všeobecnej zdravotnej poisťovne

predložiť Národnej  rade Slovenskej republiky  po I. polroku

1997 priebežnú  informáciu o plnení príjmov  a výdavkov Vše-

obecnej zdravotnej poisťovne.

 

     Toto uznesenie máte všetci na  stole, o tom budeme hla-

sovať. Ale najprv odporúčam  hlasovať o návrhu pána poslanca

Kováča, ktorý predložil, prečítam  ho ešte raz: Národná rada

Slovenskej republiky  žiada vládu Slovenskej  republiky, aby

Národnej rade Slovenskej republiky predložila do 20. 2. 1997

opatrenia, ktorými zosúladí zníženie  rozsahu služieb so zá-

konom o Liečebnom poriadku.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.  Pristúpime teda  k hlasovaniu  o návrhu  pána

poslanca Kováča. Pán spoločný spravodajca, čo odporúčate?

 

Poslanec F. Švec:

 

     Nechám na zváženie poslancom.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Dobre,  ďakujem.  Pán  spoločný  spravodajca necháva na

vôľu poslancov.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 104 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 39 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržalo 62 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Pozmeňujúci návrh pána poslanca Kováča sme neprijali.

 

Poslanec F. Švec:

 

     Teraz  odporúčam, aby  sme hlasovali  o uznesení, ktoré

prijal Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravot-

níctvo a sociálne veci, ktoré máte každý pred sebou a prečí-

tal som ho. Odporúčam ho prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem, budeme hlasovať.  Pán spoločný spravodajca ná-

vrh odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 105 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Konštatujem,  že  sme  prijali  uznesenie Národnej rady

Slovenskej republiky,  ktorým sme schválili  návrh poistného

rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne na rok 1997.

 

     Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     t r i d s i a t y m  bodom programu je

 

     návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 1997.

 

     Návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne  vám bol rozdaný ako

tlač 543.  Rozdaná vám  bola aj spoločná správa  výborov ako

tlač 543a, ktorej súčasťou je návrh uznesenia Národnej rady.

 

     Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre zdravot-

níctvo a sociálne veci navrhol, aby rozpočet Sociálnej pois-

ťovne na rok 1997 odôvodnil na schôdzi Národnej rady Sloven-

skej republiky s jej súhlasom predseda správnej rady Sociál-

nej poisťovne pán Vojtech Tkáč.

 

     S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Brňák. Nech

sa páči.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

 

     Dovoľte  mi, aby  som vás  v súvislosti  s prerokovaním

návrhu na voľbu sudcov  Slovenskej republiky, tlač 570, obo-

známil s časťou uznesenia ústavnoprávneho výboru, kde je is-

té odporučenie pre Národnú radu ako takú.

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

okrem  iného odporučil  Národnej rade  Slovenskej republiky,

aby návrh  na voľbu sudcov  Slovenskej republiky, tlač  570,

zaradila  do programu  21. schôdze  Národnej rady Slovenskej

republiky  dňa 12. 12. 1996 o 18.30 hodine  vzhľadom na pra-

covnú zaneprázdnenosť ministra spravodlivosti Slovenskej re-

publiky pána Liščáka v ďalších dňoch konania 21. schôdze Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky.

 

     Prosím, aby  sa o tomto návrhu  uznesenia, ktorý prijal

ústavnoprávny výbor, hlasovalo.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Áno, počuli ste, budeme  hlasovať o návrhu ústavnopráv-

neho výboru. Pán predseda ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 84 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 78 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Tento návrh sme prijali.

 

     O tomto bode budeme rokovať o 18.30 hodine. Ďakujem.

 

     Dávam hlasovať  o tom, aby k  návrhu rozpočtu Sociálnej

poisťovne na  schôdzi vystúpil a  odôvodnil ho predseda  jej

správnej rady pán Tkáč.

 

     Prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 86 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 80 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že sme vyjadrili súhlas s tým, aby k návr-

hu  rozpočtu  Sociálnej  poisťovne  vystúpil  a odôvodnil ho

predseda správnej rady Sociálnej poisťovne pán Vojtech Tkáč.

 

     Prosím predsedu správnej  rady Sociálnej poisťovne pána

Vojtecha Tkáča, aby sa ujal slova.

 

     Procedurálna poznámka  -  prosím, zapojte pána poslanca

Kováča.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán  predsedajúci, nie mi je  teraz jasné, podľa

akého programu postupujeme, pretože  sme mali schválený pro-

gram, kde mala byť správa Fondu národného majetku Slovenskej

republiky. Pokiaľ viem, Národná rada hlasovaním neodsúhlasi-

la zmenu programu, a teraz sme v situácii, že rokujeme o bo-

doch úplne na preskáčku. Takže bolo by to treba zladiť s ro-

kovacím poriadkom.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Po  skončení tohto  bodu  budeme  o tom  hlasovať. Máte

pravdu. Ja  som chcel dať  hlasovať, mnohí tu  povedali, aby

sme šli ďalej, ja som to tak chápal. Ale nie je problém hla-

sovať.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Tak povedali, ale hlasovaním to treba potvrdiť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Dobre, akceptujem to, môžeme hneď hlasovať.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Pán predsedajúci, keby ste mohli ešte oznámiť, kedy bu-

de zaradený  bod programu o Fonde  národného majetku. Ak ide

o zmenu, tak musíme o nej vedieť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Dobre, poviem to. To je tá istá otázka. Vzhľadom na to,

že pán  prezident Fondu národného  majetku  aj viceprezident

sú chorí, nemáme  s nimi spojenie, to znamená,  že sa s nimi

spojíme dnes alebo zajtra, nevieme presne určiť, kedy to bu-

de, či to bude v pondelok, alebo zajtra. (Hlasy z pléna.)

 

     Ani vás,  keď ochoriete, prosím  vás, nikto vás  nemôže

ťahať, myslím  si, nikadiaľ. Tak  prosím vás, ja  akceptujem

všetko. Dosť. Pokoj, vážení! Dávam  návrh, aby tieto dva bo-

dy, ktoré mal predniesť k rozpočtu fondu...

 

     Pán poslanec Volf.

 

Poslanec J. Volf:

 

     Už sme viackrát narazili na podobný problém. Myslím si,

že sme  volili aj členov  prezídia Fondu národného  majetku,

oni môžu byť poverení, aby vystúpili, takže domnievam sa, že

tá vec by sa dala riešiť aj takýmto spôsobom.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Práve  to chceme  zajtra dohodnúť,  pán predseda  Volf.

Súhlasíte? (Hlasy  v sále.) Pani zlatá,  už som vám povedal,

dohodneme to.  Prosím vás, buďte trpezlivá.  (Hlasy v sále.)

Slečna? Prepáčte.  Zato ste taká nervózna,  lebo slobodné sú

nervózne. (Prejav nesúhlasu v sále.)

 

     Nech sa páči, pán poslanec Lauko.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Pán predsedajúci, buďte taký dobrý a buďte slušný k dá-

mam.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Áno, ďakujem.  Nech sa páči, pán  poslanec. Ďakujem. Aj

ja som bol nervózny, keď som bol slobodný.

 

     Nech sa  páči, pán poslanec  Lauko, máte slovo.  Pokoj,

vážení, prosím vás.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     V záujme  toho, aby bol dodržaný  rokovací poriadok, je

nejaký problém pre podpredsedu  alebo predsedu Národnej rady

zistiť na Fonde národného  majetku, kedy prídu sem adekvátni

členovia z  Fondu národného majetku?  Je to nejaký  problém?

Navrhujem  procedurálnym  návrhom,  aby  ste  dali  hlasovať

o tom, dokiaľ  zistíte, kedy príde  zástupca Fondu národného

majetku, aby ste vyhlásili  prestávku, aby sme nepokračovali

v rokovaní, pretože porušujete rokovací poriadok.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Prvý návrh dal pán Kováč, aby sa hlasovalo, či

tieto body programu sú preložené. Dám najprv o tom hlasovať,

bol to procedurálny návrh. (Hlasy v pléne.)

 

     Navrhujem, aby sme tieto body dnes stiahli, dnes budeme

s nimi ešte hovoriť, neviem, či  sú v nemocnici, alebo doma,

ak ich  zastihneme, alebo príde  niekto iný, ako  tu už bolo

navrhnuté,  že z  Fondu  národného  majetku môže  prísť iný.

V priebehu zajtrajška budeme informovať. (Hlasy z pléna.)

 

     Ale počkajte, pán Roman Kováč mal prvý návrh. Prečo ste

netrpezlivá? Už som vám  povedal. Pán poslanec Kováč predne-

sie návrh.

 

 

 

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     ja som namietal, že rokujeme  v rozpore s programom. To

znamená,  že ak  došlo k  zmene programu,  treba túto  zmenu

ohlásiť. Zmena programu sa ohlási  tak, že poviete, že tieto

dva body prerokujeme dňa toho a  toho o tej a tej hodine. Vy

to  v tejto  chvíli nie  ste schopný  povedať, lebo  nie ste

schopný sa  spojiť, ako ste  povedali, neviete, či  sú doma,

s prezidentom a  viceprezidentom fondu. Skutočne  si myslím,

že ak  máme hlasovať o zmene  programu, musíme vedieť, podľa

akého programu budeme postupovať.

 

     Váš návrh je dnes to stiahnuť z programu. Domnievam sa,

že tento  návrh môže byť  racionálny za predpokladu,  že nám

poviete, že o tomto bode budeme  rokovať - povedzme - v uto-

rok budúci  týždeň. To budem  akceptovať. Alebo zajtra.  Ale

jednoducho nemôžete povedať, že budeme rokovať, síce nevieme

kedy, ale budeme  o tom rokovať. To sa  nedá. To znamená, že

ak predložíte návrh, že dnes o ňom rokovať nebudeme a budeme

o tom rokovať - povedzme - v  utorok, je možné o takomto ná-

vrhu hlasovať, ale o vašom pôvodnom návrhu sa nedá.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pán poslanec Kováč, súhlasím s vami, o tomto bode chce-

me rokovať zajtra. Poslali sme fax. Čiže dávam návrh, aby sa

do zajtra  odložili obidva body týkajúce  sa Fondu národného

majetku Slovenskej republiky, a to bod 27 - rozpočet fondu -

a bod 28 - návrh na použitie Fondu národného majetku Sloven-

skej  republiky. Tieto  dva body  by sa  prerokovali zajtra.

Išiel tam fax. (Hlasy v sále.) V priebehu zajtrajška, už sme

povedali,  pán Roman  Kováč  sa  pýtal, ja  odpovedám, dávam

o tom hlasovať. To bol procedurálny návrh, ja som ho dal, že

zajtra budeme  o tom rokovať.  Ďakujem. Hlasujeme o  tom, či

súhlasíme, aby  sme o týchto  dvoch bodoch rokovali  zajtra.

Prosím vás, hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 78 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 71 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Čiže tento pozmeňujúci návrh sme  prijali. Body 27 a 28

prerokujeme zajtra. Ďakujem.

 

     Pán poslanec Lauko, procedurálny návrh? Nech sa páči.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Okrem toho,  že dokážete urážať ľudí  v tejto zasadacej

miestnosti, zoberte si pero a  píšte si, keď nie ste schopný

registrovať, aké  návrhy sa tu predkladajú.  Pán Roman Kováč

nedal žiadny návrh, nebolo o čom hlasovať. On sa vás len pý-

tal. Na rozdiel od neho som  dal návrh, a o tomto návrhu ste

nedali hlasovať.  A napriek tomu ste  dali hlasovať o svojom

návrhu, hoci ste  ho dali až po mne.  Takže nenachádzam slov

na vaše konanie  a na spôsoby, aké zavádzate  v tomto parla-

mente.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Prosím vás, bĺch sa nechytajte. Ďakujem. Ešte niekto?

 

     Pán Hrušovský, nech sa páči.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Pán predsedajúci,  nie je to chytanie  sa bĺch. Nezľah-

čujte rokovanie tohto parlamentu. Vy ste povedali a hlasova-

li sme chybne o tom, že  rokovať o týchto bodoch budeme zaj-

tra. Ja  sa pýtam, kedy zajtra  - a zrozumiteľne som  vás sa

pýtal, mali ste  povedať - budeme o nich  rokovať zajtra ako

o bodoch číslo 1 a 2 schôdze. Ale zajtra, kedy to bude? Zno-

vu budeme musieť hlasovať o tom, kedy vlastne budeme rokovať

o týchto dvoch bodoch programu. Povedzte mi, kedy zajtra, ja

sa vás pýtam, kedy.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     V priebehu dňa.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Ale ako v  priebehu dňa? Čo je to  v priebehu dňa? Kedy

je to? Po bode číslo 30, po bode číslo 35 alebo ako?

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Neďakujte, ale odpovedzte mi.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.    sme  hlasovali.  V  priebehu  dňa  budeme

o týchto dvoch bodoch rokovať.

 

 

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     To je neuveriteľné.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pán poslanec Tkáč.

 

Predseda správnej rady Sociálnej poisťovne V. Tkáč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada Slovenskej republiky,

 

     predkladám  návrh rozpočtu  Sociálnej poisťovne  na rok

1997 v  súlade  s § 7 ods. 1  písm. a) zákona  Národnej rady

Slovenskej republiky číslo 274/1994  Z. z. o Sociálnej pois-

ťovni.

 

     Správna rada Sociálnej poisťovne rokovala o návrhu roz-

počtu  viacnásobne, a  to  v  súvislosti s  prípravou návrhu

štátneho  rozpočtu. Na  rokovaní dňa  15. novembra  1996 sme

pripravili návrh rozpočtu, ktorý vyplýva zo zmien, ktoré sú-

viseli s prípravou rozpočtu štátu na budúci rok. V tejto sú-

vislosti si dovolím uviesť  niekoľko poznámok, ktoré súvisia

s filozofiou rozpočtu správnej rady a rozpočtu Sociálnej po-

isťovne na budúci rok.

 

     Predovšetkým treba zdôrazniť to, a už  viackrát v tomto

pléne tiež odznelo a detailnejšie  sme to analyzovali na ro-

kovaní príslušných výborov, že  návrh rozpočtu jednak v cel-

kovom objeme  finančných prostriedkov, ktorý  je temer rovný

polovici  štátneho rozpočtu,  ale aj  z hľadiska  vstupov do

tohto rozpočtu  je predikciou. V tejto  súvislosti sme brali

do úvahy predovšetkým skutočnosti týkajúce sa platieb štátu,

a to percentuálnej sadzby pre  odvod poistného na nemocenské

poistenie a dôchodkové zabezpečenie. Ďalej sa brali do úvahy

návrhy na  poistné platené štátom za  vybrané kategórie osôb

na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie. Zvažovali

sme  tiež  niektoré  demografické  súvislosti, ktoré súvisia

s konštrukciou základne na výpočet poistného.

 

     V tejto súvislosti aj v súlade s koncepciou transformá-

cie  sociálnej sféry  pracujeme na  dvoch zásadných materiá-

loch, a to je analýza a optimalizácia daňového, príspevkové-

ho  a  poistného  zaťaženia  štátu, občanov, zamestnávateľov

a zamestnancov a na  dokumente o ekonomicko-finančnom zabez-

pečení  sociálnej sféry.  V súvislosti  s tým  predpokladáme

v budúcom roku  a dáme ho,  samozrejme, na vedomie  Národnej

rade, výstup, na základe ktorého  by sme chceli už prejsť na

systém sociálneho poistenia, ktorý  je dnes zakódovaný v zá-

sadách zákona o sociálnom  poistení. Aj po včerajšom rozhod-

nutí Národnej rady Slovenskej republiky o zákone o zamestna-

nosti  v podstate  sa vypĺňa  mozaika týkajúca  sa poistného

a príspevkov v súvislosti s Národným úradom práce.

 

     Na základe  týchto dokumentov by  sme chceli v  budúcom

roku potom pripraviť nový  moderný zákon o sociálnom poiste-

ní, ktorý  počíta aj -  v súlade s  koncepciou transformácie

sociálnej sféry - s  ďalším rozvojom funkcií Sociálnej pois-

ťovne vo väzbe na prevzatie  funkcií v oblasti úrazového po-

istenia.  Tieto všetky  skutočnosti sú  zakódované v  návrhu

rozpočtu na rok 1997.

 

     Chcel by  som v tejto  súvislosti ďalej uviesť  skutoč-

nosť,  že súčasťou  filozofie tohto  návrhu je  aj pozitívne

hodnotenie  plnenia základných  funkcií Sociálnej poisťovne.

Myslím  tým  predovšetkým  otázku  výbornej práce manažmentu

a pozitívnych výsledkov hospodárenia tejto sociálnej ustano-

vizne  z  titulu  výberu  poistného.  V  priebehu roku 1996,

a analyzujú  to aj  výsledky hospodárenia  za tri  štvrťroky

tohto  roku, ktoré  sme prebrali  na rokovaní  správnej rady

v pondelok na Starých Horách, treba povedať, že Sociálna po-

isťovňa z pohľadu výberu poistného, ale aj odpúšťania penále

tým  dlžníkom, ktorí  zaplatia istinu,  predstavuje v  tomto

smere vysoký európsky nadštandard.

 

     V  podstate výber  poistného nad  95 %  je ojedinelý aj

v zabehanejších inštitúciách, ktoré  fungujú niekoľko desia-

tok rokov, pričom európsky  priemer osciluje zhruba medzi 80

až 85 % výberu poistného. Za  tým je kus dobrej práce manaž-

mentu,   práce   okresných   pobočiek   Sociálnej  poisťovne

a sociálno-reformných  prístupov,  ktoré  Sociálna poisťovňa

pripravila a dnes už sú v podstate zakódované v návrhu štát-

neho rozpočtu z hľadiska práce s penále a istinou, s výberom

a vymáhaním poistného  aj v zdravotnom poistení  a v budúcom

Národnom úrade práce.

 

     Ďalej chcem  ešte zdôrazniť skutočnosť,  že na prípravu

rozpočtu  Sociálnej  poisťovne  je  predpokladaná  predikcia

vstupov vo väzbe  na očakávaný rast platov a  miezd v súvis-

losti s kolektívnym tarifným vyjednávaním, pričom treba zdô-

razniť v tejto súvislosti skutočnosť, že súčasný model tvor-

by platenia poistného  je limitovaný osemnásobkom minimálnej

mzdy 2 700 korún, čím je v podstate stropovaná možnosť zdro-

jov, a preto nie je priama úmera medzi rastom platov a miezd

a vstupmi, teda rastom poistného do celkového systému.

 

     Počítame s tým, že sa v návrhu rozpočtu premieta aj do-

sah legislatívnych zmien v súvislosti s presunom platieb po-

istného  na nemocenské  poistenie a  dôchodkové zabezpečenie

z 3,8 %  na 4,8 % na nemocenské poistenie  a v prechode per-

centuálnej sadzby na dôchodkové zabezpečenie. Návrh rozpočtu

počíta  tiež s  problematikou týkajúcou  sa našich prístupov

k zvýšeniu najvyššej  hranice čistej dennej  mzdy na výpočet

dávok  nemocenského poistenia  z predpokladaných  250 Sk  na

300 Sk korún.

 

 

     Ďalej sme akceptovali návrh,  ktorý v čase tvorby tohto

textu bol vo variantoch, a  to je otázka tvorby výšky správ-

neho fondu do výšky 4 %  z poistného na nemocenské poistenie

a dôchodkové  zabezpečenie a  z príjmov  plynúcich z majetku

Sociálnej  poisťovne namiesto  v súčasnosti  platnej hranice

tejto tvorby  do výšky 3 % z uvedenej  základne. Vzhľadom na

to, že návrh textu tohto rozpočtu  bol v čase a v priestore,

keď  sa rozhodovalo  v súvislosti s veľkým štátnym rozpočtom

o tejto transformácii 3 až 4  %, v texte sú zapracované obi-

dve alternatívy  a po rozhodnutí  o štátnom rozpočte  platí,

samozrejme, alternatíva 4 %.

 

     Treba povedať, že aj  v materiáli veľmi otvorene pouka-

zujeme na niektoré skutočnosti týkajúce sa postavenia a pla-

tieb  štátu, tak  ako to  bolo rozhodnuté  v návrhu štátneho

rozpočtu. Aj na základe  týchto skúseností v zásadách zákona

o sociálnom poistení predpokladáme, že  v budúcich rokoch by

sa mal predkladať návrh  rozpočtu Sociálnej poisťovne s pre-

dikciou  3 až 5 rokov  tak, aby kontinuálne  boli zvýraznené

jednotlivé roky  vo väzbe na  ekonomický vývoj, vo  väzbe na

vstupy, teda  platby poistného, aj  vo väzbe na  rast platov

a miezd. V tejto  súvislosti predkladáme ešte pravidelnejšiu

komunikáciu s Národnou radou Slovenskej republiky, pripravu-

jeme spoločné rokovanie  vedenia Sociálnej poisťovne, správ-

nej rady a Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo a sociálne

veci na úrovni Sociálnej poisťovne.

 

     Chcel by som ešte v závere zdôrazniť, že návrh rozpočtu

Sociálnej poisťovne aj vo väzbe na čerpanie správnych nákla-

dov  by mal  garantovať rozvoj  funkcií Sociálnej poisťovne,

a to je otázka prípravy podmienok  na prevzatie tretieho pi-

liera  sociálneho  poistenia,  teda  úrazového poistenia, do

systému v  rámci nového zákona  o sociálnom poistení,  ďalej

zabezpečenie rozšírenia siete  pobočiek a filiálok Sociálnej

poisťovne, ktoré súvisia s novým územným a správnym členením

štátu, s  prechodom na optický  archivačný systém, ktorý  je

veľmi moderný  v tejto súvislosti a  prinesie v budúcich ro-

koch  určite výrazný  efekt v  technickom spracovaní  údajov

a vo vydávaní rozhodnutí Sociálnej poisťovne. Tomu zodpovedá

aj príprava personálnej skladby Sociálnej poisťovne vo väzbe

na správne náklady.

 

     Posledná poznámka. V súvislosti  s celkovým vývojom So-

ciálnej poisťovne chcem zdôrazniť  to, že Sociálna poisťovňa

získala medzinárodný kredit. V dňoch 8. a 9. mája tohto roku

sa stala členom  Medzinárodnej asociácie sociálneho zabezpe-

čenia. Rozvíjajú sa funkcie  Sociálnej poisťovne aj vo veľmi

úspešnej  spolupráci vo  väzbe  na  projekty PHARE  z titulu

prípravy jednotlivých manažérskych,  organizačných aj kompu-

terových funkcií tejto inštitúcie.

 

     Domnievame  sa, že  návrh rozpočtu,  ktorý správna rada

podľa zákona predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej

republiky, zabezpečí funkcie  Sociálnej poisťovne, ale záro-

veň avizujeme určité  predikcie v rokoch 1998 a  1999 s tým,

že  požadujeme stabilizáciu  ekonomického a  finančného pro-

stredia, v  ktorom táto inštitúcia  aj v budúcich  rokoch má

pôsobiť.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť a  za možnosť vystúpiť v Ná-

rodnej rade. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem predsedovi  správnej rady pánu  Tkáčovi za odô-

vodnenie návrhu.  Prosím ho, aby zaujal  miesto. Dávam slovo

predsedovi Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo a sociálne

veci poslancovi  Antonovi Národovi, aby  podal správu o  vý-

sledku prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady Sloven-

skej republiky. Nech sa páči, pán poslanec.

 

 

Poslanec A. Národa:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne poslankyne,

     vážení kolegovia poslanci,

     vážení hostia,

 

     dovoľte mi,  aby som predniesol  spoločnú správu Výboru

Národnej  rady Slovenskej  republiky pre  financie, rozpočet

a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdra-

votníctvo  a sociálne  veci o  výsledku prerokovania  návrhu

rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 1997, tlač 543.

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím roz-

hodnutím číslo 1261 z 11.  novembra 1996 pridelil návrh roz-

počtu  Sociálnej  poisťovne  na  rok  1997  podľa § 7 ods. 1

písm. a) zákona  Národnej rady  Slovenskej  republiky  číslo

274/1994 Z. z. o Sociálnej  poisťovni  Výboru Národnej  rady

Slovenskej pre  financie, rozpočet a menu  a Výboru Národnej

rady Slovenskej republiky pre  zdravotníctvo a sociálne veci

na prerokovanie do 28. novembra 1996. Ako  príslušný poveril

Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre zdravotníctvo

a sociálne  veci  vypracovaním  správy  o prerokovaní návrhu

rozpočtu Sociálnej poisťovne na  rok 1997 vo výboroch Národ-

nej rady Slovenskej republiky.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a menu sa zaoberal návrhom rozpočtu Sociálnej pois-

ťovne na rok 1997  28. novembra 1996 a rozhodol, že o návrhu

poistného rozpočtu Sociálnej poisťovne  na rok 1997 bude ro-

kovať  až po  schválení návrhu  Štátneho rozpočtu Slovenskej

republiky na rok 1997 v Národnej rade Slovenskej republiky.

 

     Tu, vážené kolegyne, kolegovia,  si treba upraviť alebo

vziať na  vedomie jednu zmenu v  spoločnej správe, kde došlo

k chybe, lebo výbor pre financie, rozpočet a menu prerokoval

tento návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne, ale neprijal uzne-

senie o výsledku prerokovania  návrhu rozpočtu Sociálnej po-

isťovne na rok  1997, lebo podľa § 48  ods. 1 zákona Sloven-

skej národnej  rady číslo 44/1989  Zb. o rokovacom  poriadku

Slovenskej národnej rady v  znení neskorších predpisov nevy-

slovila  s ním  súhlas nadpolovičná  väčšina všetkých členov

výboru. Počet  členov výboru je  17, prítomných bolo  11, za

návrh uznesenia hlasovalo 8,  proti nehlasoval nikto, hlaso-

vania sa zdržali 3. Čiže tam je oprava, že výbor prerokoval,

ale  neprijal platné  uznesenie, ako  sa uvádza  v spoločnej

správe.

 

     Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre zdravot-

níctvo a  sociálne veci prerokoval  návrh rozpočtu Sociálnej

poisťovne na rok 1997  28. novembra 1996. Výbor vyjadril sú-

hlas s návrhom rozpočtu  Sociálnej poisťovne a odporučil Ná-

rodnej rade Slovenskej republiky  návrh rozpočtu na rok 1997

schváliť.

 

     Dovolím si predniesť návrh na uznesenie.

 

     Národná rada Slovenskej republiky

 

     A. konštatuje, že návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na

rok 1997 bol predložený v súlade s § 7 ods. 1 písmena a) zá-

kona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z.

v znení  neskorších predpisov  v termíne  predloženia návrhu

štátneho rozpočtu;

 

     B. schvaľuje  rozpočet Sociálnej poisťovne  na rok 1997

s tým, že predpokladané celkové  zdroje a výdavky sú rozpoč-

tované nasledovne:

 

 

 

 

     zdroje celkove                           71 447 mil. Sk

     výdavky

     z toho:

     a) základný fond nemocenského

        poistenia                             8 168,9 mil. Sk

     b) základný fond dôchodkového

        zabezpečenia                         49 364,2 mil. Sk

     c) správny fond                          2 489,7 mil. Sk

     d) tvorba rezervného fondu                 311,2 mil. Sk.

 

     Toľko k spoločnej správe, vážený pán predsedajúci, a do

rozpravy sa hlásim ako prvý.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu predsedovi výboru  a prosím ho, aby zaujal

miesto určené pre spravodajcov.  Keďže sa  prihlásil prvý do

rozpravy, nech sa páči, pán poslanec.

 

     Faktická poznámka - pán Košnár. Nech sa páči.

 

Poslanec J. Košnár:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Dovoľte mi,  aby som sa spýtal  pána spoločného spravo-

dajcu  - a  v tej  súvislosti, ktorú uvádzal, som vďačný, že

uviedol na  správnu mieru, že  výbor pre financie,  rozpočet

a menu neprijal platné uznesenie -  teda, aby som sa spýtal,

ktorý z výborov prijal uznesenie,  ktoré je obsiahnuté v ná-

vrhu  uznesenia. Náš  výbor totiž  platné uznesenie neprijal

a gestorský výbor nemohol prijať  uznesenie v tom znení, ako

sa nám predkladá, teda s  tými číslami. Mohol prijať iba uz-

nesenie  s  inými  číslami,  o  260  či 270 miliónov nižšími

v zdrojoch aj výdavkoch a o 600 miliónov nižšími, pokiaľ ide

o správny fond.

 

     Prosil by som teda  objasniť, či návrh uznesenia, ktorý

v spoločnej  správe pán  spoločný spravodajca  prednášal, je

návrh niektorého výboru, alebo odkiaľ sa zobral.

 

     Ďakujem.

 

Poslanec A. Národa:

 

     Ja  som si  dovolil tento  návrh uznesenia  po určitých

prepočtoch a určitých faktoch  a argumentoch predniesť v ta-

kom znení, ako som to predniesol.

 

Poslanec J. Košnár:

 

     Myslím,  že pán  spoločný spravodajca  svoj návrh  môže

predniesť v rozprave.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pán predseda. Váš výbor prijal platné uz-

nesenie, nie?

 

Poslanec A. Národa:

 

     Výbor pre zdravotníctvo a  sociálne veci prijal uznese-

nie, schvaľuje ho a odporúča Národnej rade schváliť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pán profesor Košnár.

 

Poslanec J. Košnár:

 

     Prosím, ja nepopieram, že  gestorský výbor 28. novembra

prijal návrh  uznesenia s istými číslami,  ale tie čísla ne-

mohli byť totožné s číslami,  ktoré sú v navrhovanom uznese-

ní, pretože  spor medzi ministerstvom  financií a poisťovňou

týkajúci sa  istej sumy sa  nemohol objaviť pred  28. novem-

brom, kedy tento výbor prijal uznesenie.

 

     Pýtam sa teda na to, ktorého výboru je znenie navrhova-

ného uznesenia.  Pán spoločný spravodajca  hovorí, že on  to

upravil. Ja namietam, že to môže urobiť v rámci rozpravy ako

svoj poslanecký návrh, ale v  tom prípade je návrh tohto uz-

nesenia zatiaľ...

 

Poslanec A. Národa:

 

     Áno, to beriem, pán kolega poslanec s tým, že možno som

trocha predbehol, lebo som sa hneď hlásil do rozpravy s tým,

že  by som  tento návrh  bol predniesol  v rozprave.  Ak som

spravil chybu, môžem to napraviť a v rozprave to znova zopa-

kujem - ak budete na tom trvať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pán poslanec, ako prvý sa hlásite do roz-

pravy. Prednesie tiež návrh na uznesenie.

 

Poslanec A. Národa:

 

     Vážené poslankyne,

     vážení poslanci,

 

     považujem za potrebné vystúpiť  v rozprave s niekoľkými

dôležitými poznámkami k  návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne

na rok 1997, ktoré sa týkajú

 

     1. prevodu prebytku z  roku 1995 podľa uznesenia Národ-

nej rady Slovenskej republiky číslo 393/1996,

 

     2. dôsledného  premietnutia prijatého zákona  o štátnom

rozpočte na rok 1997 do rozpočtu a jednotlivých tabuliek So-

ciálnej poisťovne,

 

     3. plánovaného počtu pracovníkov Sociálnej poisťovne na

rok 1997.

 

     Považujem za  potrebné upozorniť, že  v návrhu rozpočtu

Sociálnej poisťovne prišlo  k určitej nepresnosti. Uznesením

Národnej rady  Slovenskej republiky číslo  393 z roku  1996,

ktorým bola  schválená účtovná závierka  Sociálnej poisťovne

na  rok  1995,  bol schválený  prebytok  poisťovne  vo výške

6 649 992 tisíc Sk.  V návrhu  rozpočtu  Sociálnej poisťovne

na rok  1997 sa uvádza prevod  z minulých rokov iba vo výške

6 383 326  tisíc Sk. Na  chýbajúci rozdiel 266,7  milióna Sk

sme boli upozornení a nakoniec to vzniklo z určitých rokova-

ní.

 

     Ďalším problémom, ktorý je  v návrhu rozpočtu Sociálnej

poisťovne, je skutočnosť, že poisťovňa uvádza, že zapracova-

la  do  svojho  rozpočtu  tvorbu  správneho  fondu  do výšky

4 % z príjmov poistného a  z príjmov plynúcich z majetku So-

ciálnej  poisťovne.  Správny  fond  podľa schváleného návrhu

štátneho rozpočtu by mal dosiahnuť výšku približne 2,489 mi-

liardy Sk. Problémom je, že v prílohe číslo 1 návrhu rozpoč-

tu Sociálnej  poisťovne na rok  1997 sa uvádza  správny fond

iba vo výške  1,867 miliardy Sk, t. j. 3  %. Avšak v prílohe

číslo 6,  ktorá obsahuje rozpočet  nákladov správneho fondu,

sa rozpočtujú výdavky správneho fondu vo výške 2,388 miliar-

dy Sk.  Bolo by potrebné,  aby všetky prílohy  rozpočtu boli

upravené podľa návrhu zákona o  štátnom rozpočte, ale aj po-

dľa uznesenia  Národnej rady Slovenskej  republiky číslo 393

z roku 1996 týkajúceho sa skutočnej výšky prevodu prostried-

kov z roku 1995.

 

 

     Ďalším problémom,  pri ktorom považujem  za dôsledné sa

zastaviť, je plánované  zvýšenie počtu pracovníkov Sociálnej

poisťovne. V  roku 1995  plánovala  Sociálna poisťovňa 3 797

pracovníkov. V  roku 1996 mala v  návrhu rozpočtu požiadavku

na 4 078 pracovníkov, čo je  nárast  oproti predchádzajúcemu

roku o 290 pracovníkov. Na rok 1997  plánuje  Sociálna pois-

ťovňa zvýšiť počet pracovníkov  v súvislosti s nárastom roz-

sahu činností  o 449 osôb, t. j. na 4 536 pracovníkov. Podľa

prílohy číslo 6 však Sociálna poisťovňa očakáva, že do konca

roka 1996  bude mať nie  plánovaných 4 087  pracovníkov, ale

iba 3 867. Predpokladám, že  ak by Sociálna poisťovňa potre-

bovala  skutočne počet  4 087  pracovníkov, koncom roku 1996

pravdepodobne  by ich  aj bola  prijala. Predpokladaný  stav

pracovníkov ku koncu roku 1996 je na základe údajov poisťov-

ne (príloha číslo 6) iba 3 867. Preto je potrebné zvážiť, či

neustále veľmi vysoké zvyšovanie počtu pracovníkov Sociálnej

poisťovne skutočne je potrebné a efektívne.

 

     Prostriedky na platy  zamestnancov znižujú celkove dis-

ponibilné prostriedky  správneho fondu, ktoré  by bolo možné

použiť efektívnejšie.  V konečnom dôsledku  celé prostriedky

správneho fondu musia byť  pod pozorným sledovaním poslancov

Národnej  rady  Slovenskej  republiky,  ktorí  musia posúdiť

efektívnosť  ich vynakladania.  V tejto  súvislosti by  bolo

vhodné,  aby sa v  rozpočte na  rok 1997  zachovalo zvýšenie

počtu pracovníkov o požadovaných 449 osôb, no v prípade pri-

jatia zákona o úrazovom poistení. Avšak zvýšenie o požadova-

ných 449  osôb je potrebné  rátať zo skutočného  stavu 3 867

pracovníkov,  čiže očakávaná  skutočnosť roku  1996. Celkový

počet pracovníkov na rok 1997 by  bol v tomto prípade 4 314.

Zachovalo by  sa navrhované zvýšenie o  449 pracovníkov, kde

sa ráta  ešte s rezervou 30  pracovníkov, ale východiskom by

bol stav do konca roka 1996.

 

     Považujem za  potrebné upozorniť ešte  na jednu skutoč-

nosť. Sociálna poisťovňa disponuje vlastnými zdrojmi vo výš-

ke 71,445 mld Sk. V  tejto sume nie sú zahrnuté prostriedky,

ktoré  prevádza štát  na osobitný  účet poisťovne  za účelom

výplaty dávok podľa § 49 zákona Národnej rady Slovenskej re-

publiky číslo  274/1994 Z. z. o  Sociálnej poisťovni v znení

neskorších predpisov. Štát platí nasledujúce dávky prostred-

níctvom  Sociálnej  poisťovne:  sociálne  dôchodky, dôchodky

manželky, zvýšenie dôchodkov z  titulu jediného zdroja príj-

mu, zvýšenie dôchodkov z titulu účasti na odboji a rehabili-

táciách, prídavky na deti a príplatok k prídavkom, pohrebné,

rodičovský príspevok  a ďalšie. Na tieto  dávky poukáže štát

Sociálnej poisťovni v roku  1997 podľa návrhu rozpočtu (prí-

loha číslo 9) 17,246 mld korún. Tieto prostriedky nie sú za-

hrnuté v celkových zdrojoch poisťovne.

 

     Poisťovňa v skutočnosti zodpovedá nielen za spravovanie

71 mld korún  vlastných prostriedkov, ale aj za  17 mld pro-

striedkov štátu, čo je spolu  88 mld Sk. Uvedené prostriedky

predstavujú sumu takmer polovice štátneho rozpočtu. Z uvede-

ného dôvodu považujem za potrebné, aby sa poslancom predkla-

dali pravidelné informácie o plnení príjmov a čerpaní výdav-

kov Sociálnej  poisťovne, rovnako ako  sú predkladané správy

o plnení štátneho rozpočtu za jednotlivé štvrťroky. Aby bolo

možné  zodpovedne  sledovať   rozpočet  Sociálnej  poisťovne

a predchádzať prípadným problémom,  považujem za nevyhnutné,

aby Sociálna poisťovňa predkladala,  podobne ako štátny roz-

počet, štvrťročné správy o plnení príjmov a výdavkov Sociál-

nej poisťovne.

 

     V súvislosti s mojím vystúpením  by som si dovolil ešte

raz prečítať návrh uznesenia, aby som splnil podmienky.

 

     Národná rada Slovenskej republiky

 

     A. konštatuje, že návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na

rok 1997 bol predložený v súlade s § 7 ods. 1 písm. a) záko-

na Národnej rady  Slovenskej  republiky číslo 274/1994 Z. z.

v  znení neskorších predpisov v termíne predloženia štátneho

rozpočtu;

 

     B. schvaľuje  rozpočet Sociálnej poisťovne  na rok 1997

s tým, že predpokladané celkové  zdroje a výdavky sú rozpoč-

tované nasledovne:

 

     zdroje celkove  71 447 mil. Sk,  výdavky - v tom  a) zá-

kladný  Fond  nemocenského  poistenia  8 168,9  mil.  korún,

b) základný Fond dôchodkového zabezpečenia 49 364,2 mil. Sk,

c) správny  fond 2 489,7 mil.  Sk, tvorba  rezervného  fondu

311,2 mil. Sk.

 

     No a dovolím si ešte  doplniť bod C. žiada správnu radu

Sociálnej poisťovne predkladať štvrťročne informáciu o plne-

ní príjmov  a čerpaní výdavkov  rozpočtu Sociálnej poisťovne

v termíne predkladania priebežných informácií o plnení príj-

mov a výdavkov štátneho rozpočtu.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.  Nemám žiadnu  prihlášku do  diskusie. Nech sa

páči, hlási sa pani poslankyňa.

 

Poslankyňa M. Gbúrová:

 

     Vážená Národná rada,

     vážení páni podpredsedovia,

 

     dovoľte mi, aby som sa veľmi stručne vyjadrila k syste-

matike spracovania  návrhu rozpočtu Sociálnej  poisťovne. Je

pre ňu charakteristické násilné prispôsobenie návrhu rozpoč-

tu Sociálnej poisťovne k  štátnemu rozpočtu. Z tejto skutoč-

nosti vyplýva, že návrh rozpočtu  sa tvoril za situácie, keď

nebola jasná istota vecných zmien, premietnutá zatiaľ len do

návrhu legislatívnych úprav. Je otázne,  či by sa pri každo-

ročnej príprave  návrhu štátneho rozpočtu  malo siahať podľa

potreby  do  vecných  riešení  podľa  toho,  ako sa to hodí,

a napriek istote  ich schválenia je  tiež otázne, ako  tieto

zmeny zapadajú do  koncepčných zmien transformácie sociálnej

sféry, ktorá sa proklamuje.

 

     Pochybnosti  o  spomenutých  problémoch,  ako  som  ich

uviedla v a) a b), dokumentuje nakoniec aj úvodná správa, aj

samotný návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne.

 

     Z  nastolených problémov  vystupuje do  popredia ďalší,

a to neujasnenosť postavenia a úloh štátu aj vo sfére finan-

covania v Sociálnej poisťovni.  Platenie poistného za určitý

okruh osôb,  ktorý sa podľa potreby  rozširuje alebo zužuje,

resp. sa  presúvajú alebo sa menia  percentá, je toho jedným

z dôkazov. Pri negarantovaní solventnosti Sociálnej poisťov-

ne je  táto skutočnosť zaujímavou, ale  aj nepríjemnou hrou.

Poukazuje  na to  aj predkladaný  vývoj príjmov  a výdavkov,

resp. zostatku poisťovne v jednotlivých kalendárnych rokoch,

ako sa vyrieši v  tejto situácii prípadný deficit niektorého

z fondov v prípade, že  dôjde k neplánovaným a nezvládnuteľ-

ným zmenám z hľadiska finančných možností Sociálnej poisťov-

ne. Asi by sa už mala vyriešiť každoročne vyslovovaná hrozba

Sociálnej  poisťovne vo  vzťahu k  štátnym sociálnym dávkam,

nie k nesystémovým dávkam  dôchodkového zabezpečenia a nemo-

cenského poistenia.

 

     S  ohľadom  na  uvedené  skutočnosti  treba  posudzovať

správnosť,  systémovosť a  opodstatnenosť zvýšenia  percenta

správnych výdavkov z 3 na 4  %. Na druhej strane však súhla-

sím  s tým,  čo  povedal  predseda výboru  pre zdravotníctvo

a sociálne veci  pán Anton Národa, že  treba zvážiť aj opod-

statnenosť neustáleho zvyšovania počtu pracovníkov Sociálnej

poisťovne  pri súbežnom  zdokonaľovaní informačného  systému

a používania výpočtovej  techniky - viac  ako o 10  % v roku

1996.

 

     Uvedené  poznámky  nespochybňujú  kvantifikáciu príjmov

a výdavkov Sociálnej poisťovne.  Poukazujú na niektoré vecné

otázky súvisiace, resp. premietajúce sa do zostavovania roz-

počtu Sociálnej poisťovne, poukazujú na koncepčnosť a systé-

movosť niektorých  krokov pri zostavovaní ako  štátneho roz-

počtu, tak aj rozpočtu Sociálnej poisťovne v tejto oblasti.

 

     Návrh štátneho rozpočtu na  rok 1997 predpokladá reduk-

ciu platieb štátu  za zákonom určený okruh osôb.  Ide o štu-

dentov, poberateľov rodičovského  príspevku, vojakov základ-

nej služby a podobne, o  2,6 mld Sk. Návrh štátneho rozpočtu

nezohľadnil  požiadavky Sociálnej  poisťovne. Na  dôchodkové

zabezpečenie má prispievať 28,5 % z 10 % pôvodne určenej mi-

nimálnej  mzdy, a  to  2 450 Sk.  Zníženie platieb  štátu sa

uskutočňuje, bohužiaľ, systematicky  od roku 1994, kedy štát

zaplatil za svojich poistencov vyše 5 mld Sk, neskôr pokles-

li platby  na vyše 3  mld Sk a  na rok 1997  sa navrhuje len

664 mil.  Sk. Naakumulované prostriedky  Sociálnej poisťovne

koncom roka 1996, očakávaná skutočnosť 8,5 mld Sk nepredsta-

vujú prebytky,  slúžia skôr na  tvorbu rezervného fondu,  na

minimalizovanie negatívnych vplyvov  v ekonomike na sociálne

najzraniteľnejšie vrstvy obyvateľstva, a to sú dôchodcovia.

 

     Výplatu zákonom určených dávok  nie je možné odložiť na

neskoršie  obdobie. Pritom  štát ručí  za platobnú schopnosť

Sociálnej poisťovne len  poskytnutím návratnej finančnej po-

moci.  Tieto  prostriedky    nevyhnutné  aj  na realizáciu

transformácie dôchodkového zabezpečenia a nemocenského pois-

tenia  na  sociálne  poistenie.  Navrhovaná redukcia platieb

štátu nedovolí  vytvoriť prijateľnú východiskovú  pozíciu na

roky 1998  až 1999, keď sa  stane kritickou akákoľvek úprava

dôchodkov.

 

     Vážená Národná  rada, v programovom  vyhlásení vlády sa

hovorí  o  ústupe  od  štátneho  paternalizmu  a v koncepcii

transformácie sociálnej sféry, o razantnom vstupe neštátnych

subjektov  do sociálnej  oblasti. Lenže  práve táto  oblasť,

pretože je veľmi citlivá, si  bude vždy vyžadovať podľa mož-

nosti plnú zodpovednosť štátu  a nie systematické znižovanie

platieb štátu tak, ako to pozorujeme od roku  1994, čo podľa

nás už nie je ústupom,  ale skôr zbavovaním sa zodpovednosti

štátu v tejto oblasti.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pani  poslankyni. Chce sa  ešte niekto vyjadriť

v rozprave? Pán poslanec Kováč, nech sa páči.

 

Poslanec R. Kováč:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     pani poslankyňa Gbúrová  upozornila na jeden mimoriadne

závažný fakt, a síce, že zdravo fungujúcu organizáciu, ktorá

sa veľmi cieľavedome a  veľmi seriózne svojou poistnou poli-

tikou pripravovala stať  sa takpovediac európskym štandardom

v poisťovníctve,  zásah štátu  v  tomto  roku z  tejto cesty

zvrátil.  Viete dobre,  a viackrát  nám to  tu pán  predseda

správnej rady povedal, že je potrebné dosiahnuť také rezervy

v základnom fonde,  aby bola krytá  3- až 6-mesačná  výplata

poistných dávok, ktoré poisťovňa vypláca.

 

     Keď sa  pozrieme na to, akým  spôsobom štát zasahuje do

rozpočtu Sociálnej poisťovne, treba povedať, že v tomto roku

štát pristúpil k  drastickému kroku - a ja  ten krok neváham

nazvať ináč, len pravdivo -  ide o vykrádanie verejných fon-

dov. Treba  to pomenovať skutočne  takto, pretože na  jednej

strane  odsudzujeme Českú  republiku, že  zatiaľ nevytvorila

zákon o sociálnom poistení, neosamostatnila sociálne poiste-

nie a dôchodky preháňa cez štátny rozpočet, na druhej strane

si treba úplne jasne povedať,  že štátny rozpočet si v tejto

chvíli pre  rok 1997 vypomohol na  úkor Sociálnej poisťovne.

Myslím si, že tento fakt sme zaregistrovali všetci, boli sme

na to upozornení aj vo výbore,  a ak ste si preštudovali ma-

teriály, hrozivá  je najmä tendencia vývoja.  Ak by štát po-

kračoval  takto vo  svojej politike,  fondy sa  stanú v roku

1999 insolventné. Mohli ste sa dočítať, že Fond nemocenského

zabezpečenia tam ide už do  sklzu 800 mil., takmer miliardy,

a Fond dôchodkového zostáva vlastne na nule s tým, že uvažo-

vať o nejakej valorizácii dôchodkov sa nedá.

 

     Je zaujímavý pohľad štátu  na vývoj v sociálnom poiste-

ní, pretože  namiesto toho, aby odvádzal  príspevky tak, ako

odvádzať  má, ktoré  by umožnili  zvýšiť dôchodky,  ktoré by

umožnili podstatne viac valorizovať dôchodky, než bude možné

takto, ktoré by mohli zvýšiť aj maximálnu dennú dávku v cho-

robe na viac ako 300 Sk,  jednoducho štát tie peniaze z fon-

dov vyberie a neumožní  adekvátnym spôsobom zvyšovať dôchod-

ky, alebo spôsobom, ktorým  by poisťovňa bola schopná takúto

valorizáciu spraviť, aj keby  dodržala svoj poistný program,

svoju poistnú  politiku, to znamená  vytvárania si dostatoč-

ných rezerv.

 

     Treba  upozorniť, že  aj zvýšenie  nemocenskej dávky na

300 Sk na deň,  teda maximálna hranica, vytvára predpoklady,

že sa bude vyplácať na  nemocenské iba 73 % priemernej mzdy,

pretože podľa údajov ministerstva  financií sa na budúci rok

odhaduje priemerná mzda vo výške 8 869 Sk. Opäť sa dostávame

do situácie, že namiesto toho, aby sme upravovali dávky sme-

rom k tomu, čo nám  dovoľuje vývoj mzdových fondov alebo vý-

voj mzdovej  politiky, uberáme tieto  prostriedky v prospech

štátneho rozpočtu.

 

     Preto tak často spomínam štátny rozpočet, lebo dnes sme

si  od predsedu  nášho výboru  vypočuli, s  akými finančnými

prostriedkami vlastne pracuje poisťovňa.  Veď ona pracuje so

71 mld Sk, čo je takmer polovica štátneho rozpočtu. A porov-

najte si  počet pracovníkov, ktorý na  obhospodárenie 71 mld

má poisťovňa, plánových 4 536,  a porovnajte si, koľko má na

spravovanie  dvojnásobnej  výšky  štát.  Vidíte,  aký  je to

obrovský nepomer.

 

     Chcem sa dotknúť aj otázky,  ktorá je veľmi vážna, a to

je otázka správneho fondu. My sa dnes snažíme zrážať správny

fond poisťovne,  a možno že celkom  oprávnene, ja si myslím,

že v tejto chvíli nie, ale  možno, že  celkom správne  sa ho

snažíme  zraziť  nižšie.  Dokonca  Sociálna poisťovňa rátala

s tým, že bude mať v správnom fonde iba 1 863 mld, to sú tie

3 %, po prijatí zákona to mohla o 1 % zvýšiť, to znamená, že

bude mať 2 400 mil. Sk.  Prepáčte, že sa znovu vraciam k to-

mu, čo vyviedol tento parlament včera. Na spravovanie 71 mld

bude k dispozícii správny fond  vo výške 2,4 mld, na spravo-

vanie  10 mld  v Národnom  úrade práce  bude správny fond vo

výške 1,7 mld. To je obrovský nepomer a myslím si, že takéto

nehospodárne  vyhadzovanie peňazí  z Fondu  zamestnanosti sa

parlamentu vráti.  Nakoniec, asi ste si v Novom čase všimli,

akú exkluzívnu budovu si tento fond stihol zorganizovať.

 

     Chcem teda položiť možno otázku predsedovi správnej ra-

dy. My  nemôžeme dlho prijať hru  vlády a rozpočtu Sociálnej

poisťovne z dvoch dôvodov. Sociálna poisťovňa nie je organi-

zácia, ktorá pracuje s  ročnými rozpočtami, to sa jednoducho

nedá. Sociálna poisťovňa je organizácia, ktorá musí pracovať

minimálne s perspektívou 3 až 5 rokov vopred. A navyše treba

povedať, že  to je jedna  z mála organizácií,  ktorá vlastne

pracuje s dlhodobým výhľadom, pretože sa riadi demografickým

vývojom v tejto  krajine a musí si odratúvať  riziká z demo-

grafického vývoja. Navyše vstupujú  do jej sociálnej politi-

ky, resp. do jej poistnej politiky ďalšie faktory, ktoré nie

  dokonale známe.  To je  otázka, koľko  podnikov pôjde do

likvidácie,  ako to  bude s insolventnosťou zamestnávateľov,

ako vymôže  niektoré dávky, to je  ďalší rizikový faktor, na

ktorý upozornil  predkladateľ, aspoň teda  vo výbore nás  na

tento faktor predkladateľ upozornil.  Teda otázka smeruje na

pána predsedu správnej rady,  dokedy bude správna rada pois-

ťovne akceptovať  túto hru mačky  s myšou, to  znamená vlády

s rozpočtom Sociálnej poisťovne.

 

     Myslím si, že by bolo načase vzhľadom na to, že Sociál-

na poisťovňa, tak ako všetky ostatné, potrebujú mať minimál-

nu stabilitu,  aby v zákone  o sociálnom poistení,  ktorý sa

chystáme prijať a podľa ktorého by sa už mal riadiť rozpočet

tejto poisťovne na rok 1998, aspoň dúfam, že je to tak, boli

zakotvené veľmi jasné pravidlá, za akých okolností môže štát

so svojím  príspevkom hýbať, aby  sa nám nestalo,  že nám na

budúci rok  štát pre nedostatok prostriedkov  v štátnom roz-

počte oznámi, že nebude platiť z vymeriavacieho základu 10 %

z 2 450 Sk,  ale povie, že bude platiť  5 % z vymeriavacieho

základu 2 200 Sk. Dnes to nevieme zaručiť, dnes nemáme žiad-

ne právne mechanizmy, ktoré  by nám zaručili, že solventnosť

poisťovne bude takto garantovaná.

 

     Myslím si, že by sme mali urobiť všetko pre to, pretože

každý z nás bude raz  dôchodca, aby sa táto inštitúcia stala

po ekonomickej stránke stabilnou  a výrazne nezávislejšou od

pohybov v  štátnom rozpočte.  A toto je, podľa môjho názoru,

najdôležitejšia úloha parlamentu,  aby ustrážil tento moment

z hľadiska terajších i budúcich dôchodcov.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

 

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu  poslancovi Kováčovi. Chce  sa ešte niekto

vyjadriť v rozprave?

 

     (Nikto.)

 

     Keďže  nikto,  vyhlasujem  rozpravu  o  tridsiatom bode

programu za  skončenú. Chce sa k  rozprave vyjadriť predseda

správnej rady Sociálnej poisťovne pán Tkáč? Nech sa páči.

 

Predseda správnej rady Sociálnej poisťovne V. Tkáč:

 

     Vážené dámy,

     vážení páni,

 

     pokúsim  sa  integrovať  niektoré  výroky, pretože boli

spoločne označené v  jednotlivých vystúpeniach. Predovšetkým

by som chcel zdôrazniť  skutočnosť, že návrh rozpočtu, ktorý

predkladá správna rada, sa rodil  v čase a priestore, o kto-

rom som už hovoril, a teda tento návrh rozpočtu predpokladal

určité  legislatívne zmeny,  teraz nehovorím  o financovaní,

hovorím o  legislatívnych zmenách, ktoré sa  v priebehu prí-

pravy veľkého  rozpočtu štátu chystali. Preto  sú tam v pod-

state aj  v texte zakódované alternatívy.  Ak si zoberiete 3

až 4  %, sú tam  presne priamo v  texte vymedzené jednotlivé

alternatívy. Preto  je obsolentná v podstate tá časť,  ktorá

hovorí  v prílohe  o 3-percentných  správnych nákladoch,  je

právne bezvýznamná a rozhodnutím zvýšenia správnych nákladov

na 4 % sa vychádza, samozrejme, z platného stavu  k dnešnému

dňu.

 

     Chcel by  som v tejto súvislosti  uviesť ďalej k pripo-

mienkam, ktoré tu komentoval  ešte vo faktickej poznámke pán

poslanec Košnár, že sa tieto finančné prostriedky nestratili

v celkovej  mase  prostriedkov  a    v podstate dekódované

priamo v texte v jednotlivých položkách, v prílohách.

 

     Pokiaľ ide o rozpor vo  väzbe na správne výdavky, to je

otázka, že buď budeme  evidovať zákon o Sociálnej poisťovni,

a ja sa od neho nevzdialim, alebo metodické pokyny minister-

stva financií. V tejto situácii nemám o čom diskutovať, tvr-

do presadzujem stanovisko, ktoré  bolo v návrhu rozpočtu So-

ciálnej poisťovne,  pretože je otázkou,  či správny fond  je

výdavkom, alebo nie je výdavkom Sociálnej  poisťovne. Ak sme

tam navrhovali rozpočet výdavkov,  tak súčet týchto výdavkov

je súčet  základných fondov. Pretože potom  v tomto texte by

sa mali pri  tejto metodike objaviť aj ďalšie  fondy, ako je

sociálny fond, ktorý sa tvorí podľa iných zákonov, a v tomto

texte rozpočtu je to dešifrované. V tejto súvislosti teda aj

práca so správnym fondom je zložitá, lebo suma, o ktorej bo-

la reč aj  na dnešnom rokovaní výboru, je  v podstate sumou,

ktorá tvorí zostatok správneho fondu  k 1. januáru 1997. Ani

v tomto zmysle  nikto nepredpokladá, že správny  fond sa vy-

čerpá. Dokonca  je možné, že správna  rada sa bude pohybovať

v rozpätí do 4 %, tak je to v zákone. To zvýšenie nekomentu-

jem, len preto  spomínam túto sumu, že je  v texte v prílohe

uvedená.

 

     Pokiaľ ide  o pripomienky z  vystúpenia pána spoločného

spravodajcu a predsedu výboru, už som spomínal otázku zvýše-

nia správnych  nákladov, spojím to  aj s časťou  pripomienok

pána poslanca Kováča.

 

     Rast správnych  výdavkov Sociálnej poisťovne  je objek-

tívny a súvisí  veľmi jasne aj s počtom  pracovníkov. My sme

dali ponuku aj výboru, aby prišiel priamo do Sociálnej pois-

ťovne,  kde si  vysvetlíme tieto  otázky, v  čom sa  pracuje

s počtom pracovníkov v tejto oblasti. Makropohľad je skutoč-

ne taký, že Sociálna  poisťovňa spravuje dnes fakticky objem

prostriedkov vo  výške polovice štátneho rozpočtu,  a je ob-

jektívnou skutočnosťou, že vyše 4 tisíc zamestnancov je zod-

povedných za  takýto objem prostriedkov.  My tam potrebujeme

ďalej rozvíjať niektoré nové funkcie, ako je napríklad otáz-

ka vymáhacích oddelení. Robíme všetko preto, aby sa vymáhalo

spoločne  cez  gentlemanské  dohody  zdravotné poistenie, aj

príspevky a v budúcom roku poistné do Národného úradu práce,

aby bola zhoda aj iných zdravotných poisťovní, pretože vymá-

hacie konanie,  ktoré tvorí vlastne  úspešnosť a efektívnosť

výberu, je náročné, je drahé a prečo nespolupracovať v tejto

oblasti spolu.

 

     Ďalej počítame so skenovaním spisov. A keď sa tu spomí-

nala Česká republika, treba na  tejto pôde jasne povedať, že

otázka  osobných účtov  a evidencie  jednotlivých poistencov

a ich  platieb je  základom pre  budúce spravodlivé sociálne

poistenie. Ak máme mať veľmi jasno,  koľko kto z nás v budú-

cich rokoch zaplatí a aj  v minulosti zaplatil doteraz kvázi

poistné, v budúcnosti poistné, tak musíme mať absolútny pre-

hľad. Podľa posledných informácií,  ktoré máme z Medzinárod-

nej asociácie sociálneho zabezpečenia, v Maďarskej republike

od januára 1997  idú zavádzať tento systém z  nuly. Čiže ich

systém si nezačne pamätať ani  tie evidenčné listy a platby,

ktoré dnes v podstate máme  na papierových médiách. V Českej

republike sa evidencia týchto  zápočtových listov a osobných

účtov rieši až takým spôsobom, že ju nemajú a v tejto súvis-

losti už druhý rok vyplácajú zálohové platby alebo preddavky

na dôchodky. A Sociálna  poisťovňa Slovenskej republiky bude

a už má zavedený skenovací mechanizmus aj vďaka PFARE, treba

povedať,  že aj  vďaka ministerstvu  práce, sociálnych  vecí

a rodiny,  lebo sme  investovali do  toho kopu prostriedkov,

Sociálna poisťovňa to doplnila  zo správnych nákladov v roz-

pätí rokov už prechodu z  Národnej poisťovne na Sociálnu po-

isťovňu a vo finále pomohlo PFARE.

 

     A pokiaľ ide o zvyšovanie počtu, s tým skutočne nechcem

zaťažovať plénum, to je  úplne objektívna skutočnosť v tejto

záležitosti, pretože  dva až tri  roky potrebujeme vyslovene

manufaktúrnu  prácu prevodu  papierového média  do počítača.

V tomto zmysle - a teraz tvrdo zastávam riaditeľa  Sociálnej

poisťovne pána Liptáka, ktorý má jasnú koncepciu v tejto ob-

lasti - dva-tri roky  podľa systému, aká bude rýchlosť pohy-

bu toho prevodu, sa počíta objektívne so zvýšením zamestnan-

cov, ale objektívne sa počíta s jeho prudkým znížením po za-

vedení nového systému. Čiže v tomto zmysle je tam zjavný ne-

pomer a aj vo väzbe na nečerpanie predpokladaného počtu pra-

covníkov. Spočíva to v tom,  že je niekoľkotýždňový sklz no-

vého systému, ktorý je supermoderný. Pozvali sme výbor, nech

si to pozrie, každý pán poslanec má tam otvorené dvere. Toto

je vlastne  výsledkom tejto činnosti, čiže  zakladá sa tento

systém pre  budúce desiatky rokov. Preto  si nemyslím, že je

tu dramatický problém otázka počtu pracovníkov. Treba pomôcť

odštartovať systém a potom sa postupne bude znižovať.

 

     Pokiaľ ide o kontrolu štátnych  dávok, pokiaľ ide o in-

formácie o výdavkoch a príjmoch, nie je problém pre Sociálnu

poisťovňu  v dohode  s výborom  tieto veci  zabezpečiť, lebo

správna rada ako tripartitný orgán pravidelne štvrťročne vy-

hodnocuje  plnenie čerpania  a hospodárenie.  Dokonca na po-

slednej správnej rade v pondelok tento týždeň bola diskusia,

či tá správa má byť až  taká podrobná a detailná, ale trváme

na  tom, že  áno, pretože  tvorí potom  optimálny základ pre

rozhodovanie nielen manažmentu,  ale aj legislatívnych orgá-

nov štátneho  dozoru a podobne. Takže  plne súhlasíme s tým,

aby výdavky  a príjmy boli pravidelne  hodnotené vo väzbe na

výbor, teda  na Národnú radu,  a nie je  problém dohodnúť si

systém vzájomného informovania v tejto oblasti.

 

     Pokiaľ ide  o otázku, či  štát zvrátil vývoj  Sociálnej

poisťovne, alebo nie, sú veci, kde je pravda príliš štruktú-

rovaná, zložitá. Ja teraz  neobhajujem zníženie platieb štá-

tu, ale  ak si zoberieme multiplikačný  efekt, tak pravda je

iná a zložitá. Pretože ak sa predpokladá zo štátneho rozpoč-

tu rast platov v štátnych rozpočtových a príspevkových orga-

nizáciách, tak  multiplikačne sa to spätne  odrazí v tom, že

budú vyššie  platby poistenia do Sociálnej  poisťovne. V čom

je filozofický rozpor aj zo strany správnej rady, manažmentu

a ministerstva  financií,  to  je  otázka  práce s rezervami

a s naakumulovanými zdrojmi. V  tom je ten základný rozdiel.

V tejto súvislosti chceme to riešiť v zákone o sociálnom po-

istení, že  by sme mali  dostať tieto záležitosti  do zákona

tak, aby sa rozpočet videl  v predikcii dvoch až troch alebo

piatich rokov.

 

     Vo väzbe na otázku správneho  fondu a jeho čerpania, aj

vo  väzbe  na  Národný  úrad  práce  neprichodí mi vracať sa

k včerajšiemu návrhu zákona, ale  bol to zjavný úmysel, pre-

tože  kalkulácia  správneho  fondu  v  Národnom  úrade práce

vychádza z objektívnej nevyhnutnosti zvýšiť počty zamestnan-

cov v tejto oblasti, lebo  sú plne poddimenzované pod Medzi-

národnou  organizáciou práce,  120 až  130 nezamestnaných na

jedného profesionála  v budúcom Národnom úrade  práce je pod

normou  60  ľudí,  ktorých  normuje Medzinárodná organizácia

práce. Treba tam dotiahnuť i  ďalšie záležitosti vo väzbe na

výpočtovú techniku, kde chceme  znovu združiť zdroje. Vyjed-

návame aj s významnými  svetovými inštitúciami v tom zmysle,

aby verejné fondy cez  gentlemanskú dohodu združili finančné

prostriedky spolu so štátom, aby sa komputerizovala celá so-

ciálna sféra. Takže náklady  sú tam prechodné na odštartova-

nie budúceho  Národného úradu práce a  potom po dvoch rokoch

by mali  zostať na štandardnej  úrovni, ktorá je  v takýchto

inštitúciách 6 až 8 aj vo svete.

 

     Z hľadiska celkovej filozofie  treba povedať jednu sku-

točnosť, že treba skutočne stabilizovať  ekonomické prostre-

die, v ktorom  sa bude Sociálna poisťovňa aj  v budúcich ro-

koch pohybovať, treba hľadať  ďalšie možné rezervy v oblasti

úložiek,  práce s  celou masou  finančných prostriedkov  cez

úroky a  ďalšie vnútorné záležitosti  týkajúce sa zvyšovania

efektívnosti výberu  a platenia poistného. A  toto všetko by

malo  vyvrcholiť potom  spolu, po  včerajšom Národnom  úrade

práce, v dokumente o  analýze a optimalizácii daňového, prí-

spevkového a poistného zaťaženia jednotlivých subjektov.

 

     Posledná  poznámka. Aj  napriek týmto  peripetiám nedo-

chádza k zníženiu ani reálnej hodnoty, ani nominálnej hodno-

ty týchto  dávok ani v budúcom  roku. Samozrejme, spieval by

som falošne, keby som hovoril,  že čistá denná mzda na vypo-

čítanie nemocenského  je dosť, ale  postupne sa to  zvyšuje.

V podstate v  roku 1996 sa reálna  hodnota dôchodkov zvýšila

na Slovensku  o 14,9 % a  nominálna hodnota o vyše  20 %. Je

garantovaný aj pri týchto  peripetiách ďalší rast nominálnej

a reálnej hodnoty dôchodkov v budúcom roku.

 

     Samozrejme, že bude treba aj v budúcom roku aj cez pra-

videlné kontroly hospodárenia  sledovať otázky rezerv naaku-

mulovaných zdrojov,  aby sa takýto  rast podarilo udržať  aj

v rokoch, ktoré nasledujú po  budúcom rozpočte Sociálnej po-

isťovne, ale to už je zrejme téma na diskusiu niekedy na no-

vember, december roku 1997.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Chce  sa v rozprave  vyjadriť spoločný spravo-

dajca?

 

Poslanec A. Národa:

 

     Nie.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech  sa  páči  pán  spoločný  spravodajca,  pristúpime

k hlasovaniu o návrhu uznesenia.

 

     Prosím pána spoločného spravodajcu, aby ešte raz prečí-

tal návrh na uznesenie.

 

Poslanec A. Národa:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     v rozprave sme vystúpili  traja, okrem mňa pani poslan-

kyňa Gbúrová,  ktorá nemala pozmeňujúci  návrh, pán poslanec

Kováč nepodal návrh, ja som  si dovolil v rozprave predniesť

návrh na uznesenie. Ak dovolíte, dovolím si ho prečítať ešte

raz.

 

     Uznesenie Národnej rady Slovenskej  republiky z 12. de-

cembra  1996 k  návrhu rozpočtu  Sociálnej poisťovne  na rok

1997 (tlač 543)

 

     Národná rada Slovenskej republiky

 

     A. Konštatuje, že návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na

rok 1997 bol predložený v súlade s § 7 ods. 1 písm. a) záko-

na Národnej rady Slovenskej republiky  číslo  274/1994 Z. z.

v znení  neskorších predpisov  v termíne  predloženia návrhu

štátneho rozpočtu;

 

     B. schvaľuje  rozpočet Sociálnej poisťovne  na rok 1997

s tým, že predpokladané celkové  zdroje a výdavky sú rozpoč-

tované nasledovne:

 

 

     - zdroje celkove                     71 447,8 mil. Sk

 

     - výdavky

     v tom:

 

       a) základný fond nemocenského

          poistenia                       8 168,9 mil. Sk

 

       b) základný fond dôchodkového

          zabezpečenia                   49 364,2 mil. Sk

 

       c) správny fond                    2 489,7 mil. Sk

 

     - tvorba rezervného fondu              311,2 mil. Sk

 

pri predpokladanom  počte 4 536  pracovníkov Sociálnej pois-

ťovne, pri  predpokladanom počte 2 677 443  poistencov Fondu

nemocenského poistenia a pri  predpokladanom počte 2 775 443

poistencov Fondu dôchodkového poistenia.

 

     Pán  predsedajúci, môžeme  dať hlasovať  o tomto návrhu

uznesenia.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, budeme hlasovať

o návrhu uznesenia  Národnej rady Slovenskej  republiky tak,

ako ho prečítal spoločný spravodajca pán Národa. Pán spoloč-

ný spravodajca návrh odporúča prijať.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 102 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 87 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Konštatujem,  že  sme  prijali  uznesenie Národnej rady

Slovenskej  republiky, ktorým  sme schválili  návrh rozpočtu

Sociálnej poisťovne na rok 1997.

 

     Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     nasleduje  t r i d s i a t y   p r v ý   bod  programu,

ktorým je

 

     návrh  na personálnu  zmenu v  správnej rade  Sociálnej

poisťovne.

 

     Návrh výboru pre zdravotníctvo  a sociálne veci ste do-

stali ako tlač 516 spolu s návrhom na uznesenie Národnej ra-

dy.

 

     Z poverenia  výboru Národnej rady  ho odôvodní predseda

výboru poslanec  Anton Národa. Prosím  pána predsedu výboru,

aby sa ujal slova.

 

Poslanec A. Národa:

 

     Pán predsedajúci,  pani kolegyňa poslankyňa  Gbúrová má

problémy s hlasovacím zariadením,  prosím, keby sa to odskú-

šalo.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pani poslankyňa.

 

 

Poslankyňa M. Gbúrová:

 

     Chcela som len oznámiť,  že, bohužiaľ, nemohla som hla-

sovať za uznesenie, pretože  som nemala funkčný prístroj po-

čas celého hlasovania.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Teraz, momentálne je to dobré? (Odpoveď z pléna.)

 

     Dobre, ďakujem.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Národa.

 

Poslanec A. Národa:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte, aby som predniesol správu Výboru Národnej rady

Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci k ná-

vrhu na personálnu zmenu  v správnej rade Sociálnej poisťov-

ne.

 

     Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre zdravot-

níctvo a sociálne veci na  svojej 30. schôdzi dňa 20. novem-

bra 1996 prerokoval návrh  Jednoty dôchodcov na Slovensku na

personálnu zmenu v správnej rade Sociálnej poisťovne.

 

     Dôvodom na  personálnu zmenu v  správnej rade Sociálnej

poisťovne je úmrtie člena správnej rady Ing. Štefana Bohuša.

Vzhľadom na  túto skutočnosť Jednota  dôchodcov na Slovensku

ako jedna z  reprezentatívnych organizácií záujmových skupín

a združení občanov v  zmysle § 7 ods. 2  písm. a) zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky číslo  274/1994 Z. z. o So-

ciálnej poisťovni v znení  neskorších predpisov navrhla zvo-

liť  za  nového  člena  správnej  rady  Sociálnej  poisťovne

prof. Ing. Jána Tomovčíka, CSc.

 

     Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre zdravot-

níctvo a sociálne veci na základe predloženého návrhu súhla-

sil s návrhom zvoliť za nového člena správnej rady Sociálnej

poisťovne prof. Ing. Jána Tomovčíka, CSc., a odporúča Národ-

nej rade Slovenskej republiky v zmysle § 7 ods. 3 zákona Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky číslo  274/1994 Z. z. o So-

ciálnej  poisťovni v  znení neskorších  predpisov zvoliť  za

člena správnej rady prof. Ing. Jána Tomovčíka, CSc.

 

     Charakteristiku  navrhovaného kandidáta  nebudem čítať,

je v materiáli, ktorý máte pred sebou.

 

     Dovoľte, aby som prečítal uznesenie Výboru Národnej ra-

dy  Slovenskej republiky  pre zdravotníctvo  a sociálne veci

z 20. novembra 1996.

 

     Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre zdravot-

níctvo a sociálne veci  prerokoval návrh na personálnu zmenu

v správnej rade Sociálnej poisťovne (tlač 516) a

 

     A. berie na vedomie

 

     1. že Jednota dôchodcov na Slovensku ako jedna z repre-

zentatívnych organizácií záujmových  skupín a združení obča-

nov predložila návrh na personálnu zmenu v správnej rade So-

ciálnej poisťovne,

 

     2. že  dôvodom na personálnu zmenu  v správnej rade So-

ciálnej  poisťovne je  úmrtie člena  správnej rady Sociálnej

poisťovne Ing. Štefana Bohuša,

 

 

     3. že vzhľadom na uprázdnené miesto člena správnej rady

Sociálnej poisťovne Jednota dôchodcov  na Slovensku v zmysle

§ 7 ods. 2 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republi-

ky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni navrhla zvoliť

za nového člena správnej rady Sociálnej poisťovne prof. Ing.

Jána Tomovčíka, CSc.;

 

     B. súhlasí, aby namiesto  zomrelého člena správnej rady

Sociálnej poisťovne Ing. Štefana  Bohuša bol za nového člena

správnej rady Sociálnej poisťovne zvolený prof. Ing. Ján To-

movčík, CSc.;

 

     C. odporúča Národnej rade Slovenskej republiky v zmysle

§ 7 ods. 3 zákona  Národnej rady Slovenskej republiky zvoliť

za nového člena správnej rady Sociálnej poisťovne prof. Ing.

Jána Tomovčíka, CSc.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi.

 

Poslanec A. Národa:

 

     Pán  podpredseda, dovoľte  mi ešte,  aby som predniesol

návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 12. de-

cembra 1996 k návrhu na personálnu zmenu v správnej rade So-

ciálnej poisťovne (tlač 516).

 

     Národná rada Slovenskej republiky

 

     A. berie na vedomie,  že Jednota dôchodcov na Slovensku

ako  jedna z  reprezentatívnych organizácií  skupín združení

občanov predložila podľa § 7 ods. 2 písm. a) návrh na perso-

nálnu zmenu v správnej rade Sociálnej poisťovne;

 

 

     B. zvolila podľa  § 7 ods. 3 zákona  Národnej rady Slo-

venskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni

v znení neskorších predpisov za  člena správnej rady Sociál-

nej poisťovne prof. Ing. Jána Tomovčíka, CSc.

 

     Prosím, pán predsedajúci, môžete dať o tom hlasovať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Národovi  a prosím ho, aby zau-

jal miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

       niekto otázky  alebo chce  sa niekto  k návrhu  vy-

jadriť?

 

     (Nikto.)

 

     Keďže nie, pristúpime k  hlasovaniu o návrhu uznesenia.

Prosím pána poslanca Národu, aby hlasovanie uviedol.

 

Poslanec A. Národa:

 

     Odporúčam tento návrh uznesenia,  ktorý som práve pred-

niesol, schváliť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Prosím, prezentujme sa  a budeme hlasovať. Pán

spoločný spravodajca odporúča prijať uznesenie, ktoré prečí-

tal.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 100 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 90 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.

     Nehlasovali 4 poslanci.

 

     Konštatujem, že podľa § 27  ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky číslo 274/1994  Z. z. Národná rada Slo-

venskej republiky  zvolila pána Tomovčíka  za člena správnej

rady Sociálnej poisťovne.

 

     Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec A. Národa:

 

     Vážené kolegyne,  kolegovia, ďakujem za  spoluprácu pri

predchádzajúcich dvoch bodoch rokovania.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážené  pani  poslankyne,  páni  poslanci,  pokračujeme

t r i d s i a t y m  d r u h ý m  bodom programu, ktorým je

 

     návrh rozpočtu Fondu detí a mládeže na rok 1997.

 

     Návrh vám  bol rozdaný ako tlač  558 a spoločná  správa

výborov ako tlač 558a, ktorej súčasťou je aj návrh uznesenia

Národnej rady.

 

     Podľa §  10 ods. 4 zákona  Národnej rady Slovenskej re-

publiky číslo 189/1993 Z. z. o Fonde detí a mládeže predseda

fondu predkladá  po prerokovaní v rade  fondu návrh rozpočtu

fondu na zaujatie stanoviska vláde Slovenskej republiky a na

schválenie v Národnej rade Slovenskej republiky.

 

     Dávam slovo poverenému členovi Výboru Národnej rady pre

vzdelanie, vedu, kultúru a šport poslancovi Pavlovi Halabrí-

novi, aby  podal správu o výsledku  prerokovania návrhu roz-

počtu Fondu detí a mládeže vo výboroch Národnej rady.

 

Poslanec P. Halabrín:

 

     Vážený pán predseda,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     predkladám spoločnú  správu výborov Národnej  rady Slo-

venskej  republiky o  výsledku prerokovania  návrhu rozpočtu

Fondu detí a mládeže na rok 1997, tlač 558.

 

     Predseda  Národnej rady  svojím rozhodnutím  číslo 1314

z 3. decembra 1996 pridelil návrh rozpočtu Fondu detí a mlá-

deže na  rok 1997 na  prerokovanie Výboru Národnej  rady pre

financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady pre vzdela-

nie, vedu, kultúru a šport v termíne ihneď.

 

     Výbory  prerokovali  predložený  návrh  dňa 9. decembra

1996 s týmito výsledkami:

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre financie,

rozpočet a  menu neprijal uznesenie  o výsledku prerokovania

návrhu rozpočtu Fondu detí a mládeže na rok 1997, lebo s ním

nevyslovila súhlas nadpolovičná  väčšina všetkých členov vý-

boru.

 

     Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie,

vedu,  kultúru a  šport na  svojom rokovaní  konštatoval, že

predkladaný návrh rozpočtu Fondu detí  a mládeže na rok 1997

v súlade s § 5 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej repub-

liky o Fonde  detí a mládeže  bol prerokovaný  vo vláde Slo-

venskej republiky 26. novembra  1996. Výbor súhlasil s pred-

loženým návrhom  rozpočtu Fondu detí  a mládeže a  odporučil

Národnej rade Slovenskej republiky tento návrh prerokovať na

svojej 21. schôdzi a návrh schváliť.

 

 

     Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie,

vedu, kultúru a šport ako gestorský výbor tiež požiadal Radu

Fondu  detí a  mládeže spolu  s výročnou  správou o činnosti

fondu za rok  1996 a s ročnou účtovnou  závierkou doložiť aj

správu  o  hospodárení  akciovej  spoločnosti Hotely mládeže

Slovakia a v súčinnosti  s Výborom ministrov a Protidrogovým

fondom vyčleniť objekt  na zriadenie resocializačného ústavu

pre drogovo závislých.

 

     V čase prerokúvania tohto návrhu nebolo známe stanovis-

ko vlády  Slovenskej republiky. Máme tu  uznesenie číslo 809

zo dňa 26. novembra, kde vláda Slovenskej republiky berie na

vedomie a odporúča Národnej rade tento návrh rozpočtu schvá-

liť. A je tu i výpis z uznesenia zo zápisnice Rady Fondu de-

tí a mládeže, ktorá takisto schvaľuje tento návrh a odporúča

ho schváliť.

 

     Preto predkladám návrh uznesenia Národnej rady k návrhu

rozpočtu Fondu detí a mládeže  na rok 1997, kde Národná rada

Slovenskej republiky podľa § 10  ods. 4 zákona Národnej rady

Slovenskej  republiky  číslo  189/1993  Z. z. o Fonde detí a

mládeže  schvaľuje  rozpočet  Fondu  detí  a  mládeže na rok

1997, ktorý  vykazuje  príjmy v sume 32 366 000 Sk a výdavky

v sume 32 366 300 Sk.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem  pánu poslancovi  Halabrínovi a  prosím ho, aby

zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, otváram rozpra-

vu o  tridsiatom druhom bode  programu. Do rozpravy  písomne

nemám nikoho prihláseného.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Ftáčnik.

 

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne a kolegovia,

 

     som tradičným diskutérom k tomuto bodu programu a musím

povedať, že sa tu zaznamenáva  výrazný pokrok. Ak sme v roku

1995 nemali  predložený žiadny rozpočet,  teda parlament ne-

schválil a  neprerokoval rozpočet Fondu  detí a mládeže,  na

rok 1996 sa nám to podarilo v marci minulého, teda ešte toh-

to roku,  ja už hovorím  minulého roku, lebo  budeme hovoriť

o roku 1997,  a tohto roku  konečne tak, ako  je to s  inými

rozpočtami verejnoprávnych inštitúcií, sa rozpočet Fondu de-

tí a  mládeže predkladá včas, existuje  k nemu riadne stano-

visko vlády.  To znamená, že  v takom čase,  ako predpokladá

rozpočtová logika, sa má parlament možnosť vyjadriť k návrhu

rozpočtu Fondu detí a mládeže na  rok 1997. Čiže už len táto

sekvencia, táto postupnosť ukazuje,  že tu došlo k výraznému

pokroku z hľadiska procesného.

 

     Keď  si  prečítame  materiál,  treba  povedať, že došlo

k istému pokroku aj z hľadiska vecného, teda schopnosti fon-

du odhadnúť  svoje príjmy a  odhadnúť svoje výdavky.  Už nie

som si  celkom istý (a  k tomu by  som sa rád  vyjadril), či

došlo k pokroku  v tom, že by fond  bol viac schopný naplniť

tie funkcie, ktoré mu dáva zákon o Fonde detí a mládeže, te-

da  prispievať  na  rôzne  činnosti,  ktoré  súvisia s deťmi

a s mládežou.

 

     Ak sa  pozrieme na príjmové  položky predkladaného roz-

počtu Fondu  detí a mládeže, v  podstate hlavnú príjmovú po-

ložku tvoria  výnosy z predaja  a služieb, teda  z prenájmov

zariadení,  ktoré fond  má. Ak  zvážime, že  v jeho celkovej

hodnote je majetok za niekoľko sto miliónov korún, tak tieto

výnosy rozpočtované v sume 9 376 000 korún sa nezdajú príliš

veľké. Myslím si, že nie  je úlohou celej Národnej rady, ale

viac úlohou výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, aby

istým spôsobom  postupne podrobnejšie prediskutoval  s pred-

staviteľmi  Fondu detí  a mládeže,  ako sa  získavajú, resp.

akým spôsobom boli prenajaté jednotlivé zariadenia, či je tu

maximalizovaný  prínos, ktorý  je možný  z týchto  zariadení

získať. Vo výbore vieme, že mnohé z týchto zariadení sú zni-

čené,  potrebujú  opravy,  niektoré sú  takmer nepoužiteľné,

ale z niektorých z nich je  možné a bolo možné získať príno-

sy, ktoré sa prejavili v minulom  roku vo výške zhruba 6 mi-

liónov,  na rok  1997 ten  nárast o  3 milióny  je pozitívny

a myslím si, že v takomto trende by to malo pokračovať.

 

     Ak ste  si všimli, druhý krok  alebo druhú významnú po-

ložku rozpočtu tvorí vydávanie  detských a mládežníckych ča-

sopisov. V minulom roku fond  vlastne iba prispieval na čin-

nosť, resp. na vydávanie detských a mládežníckych časopisov,

pretože  hlavné zdroje  na vydávanie  týchto časopisov  boli

z rozpočtu ministerstva kultúry. V štátnom rozpočte sme kaž-

doročne  vyčleňovali  účelovo  viazané  peniaze na vydávanie

mládežníckych  kníh a vydávanie mládežníckych  časopisov. Za

ministrovania pána  ministra Hudeca sa  suma pre mládežnícke

časopisy zredukovala takmer na  nulu. Pán minister rozdeľuje

a rozdeľoval prostriedky  v tomto smere od  buka do buka, to

znamená v tomto konkrétnom zmysle  od nuly do nuly. Teda dal

tým, ktorým chcel, ale nedal tým, ktorí potrebovali. Realita

skončila tak, že fond zobral vlastne pod svoje krídla hospo-

dárenie týchto časopisov, a preto sa v jeho rozpočte preuka-

zujú a ukazujú tak príjmy, ako aj výdavky na vydávanie tých-

to časopisov, ktoré sú zhruba o 500 tisíc korún stratové, to

znamená, že  tieto vykrýva fond  z vlastných príjmov.  Je to

však  jedna z  úloh, ktoré  fondu ukladá  zákon o Fonde detí

a mládeže,  a preto  si myslím,  že takýto  postup zo strany

fondu treba oceniť.

 

 

     Čo sa  týka ďalšej rozpočtovej položky  na strane príj-

mov, sú to výnosy z hospodárenia akciovej spoločnosti Hotely

mládeže Slovakia. Sú to tie  hotely, ktoré prešli do majetku

Fondu detí a mládeže, z  ktorých bola vytvorená akciová spo-

ločnosť a dlhý čas sa ťahali právne problémy ohľadom jej zá-

pisu do obchodného registra. To všetko je v tejto chvíli vy-

riešené a  konečne fond, keďže  je jediným akcionárom  tejto

akciovej spoločnosti, rozpočtuje výnosy získané z tejto čin-

nosti, teda  z akciovej spoločnosti  Hotely mládeže Slovakia

pre vlastnú  potrebu, na krytie ďalších  potrieb, ktoré fond

v rozpočte má.

 

     Je tu  ešte jedna príjmová položka, ktorá však nezávisí

priamo a len od Fondu detí  a mládeže, ale aj od rozhodnutia

vlády Slovenskej  republiky. Sú to výnosy  z predaja majetku

v správe Fondu detí  a mládeže, ktoré, a to  tiež treba oce-

niť, rozpočtuje fond na opravy existujúceho majetku. Teda ak

sa zbaví nejakého neupotrebiteľného, prípadne iného majetku,

teda ho predá, tieto peniaze  nie sú strovené, pretože by sa

takto ten  majetok mohol postupne  znížiť na nulu,  ale pro-

striedky takto získané - a  veľmi plasticky to vidieť z roz-

počtu  - sa  použijú  na  rekonštrukciu zariadení,  ktoré sú

v správe Fondu detí a mládeže.

 

     Toto všetko  boli alebo väčšinou boli  otázky, ktoré sa

týkali príjmov. Na strane výdavkov tých pozitívnych položiek

je menej. Fond detí a  mládeže v predkladacej správe hovorí,

že základné  zameranie rozpočtu z  hľadiska výdavkového vidí

vo  vydávaní detskej  a mládežníckej  literatúry, v budovaní

siete mládežníckych centier a  v súčinnosti s priamym riade-

ním  organizácií ministerstva  školstva podporovať  aktivity

v súlade  s vládnym  programom zameraným  na mládež.  Reálne

v rozpočte z týchto troch zámerov rozpočtu Fondu detí a mlá-

deže nájdeme  tu detskú a mládežnícku  literatúru, o tej som

už hovoril. Sú tam  aj rozpočtované prostriedky na budovanie

mládežníckych  centier v  sume 1,8  milióna korún,  ale fond

tiež  predpokladá, že  z týchto  centier získa  aj príjmy do

svojho rozpočtu.  To znamená, že to,  čo dá, sa mu  má istým

spôsobom vrátiť naspäť, čo môže byť kalkulácia, ktorá nezna-

mená  alebo nemusí  znamenať tú  pomoc, ktorú  predpokladajú

mládežnícke organizácie vo svojej činnosti.

 

     Ťažko  v ňom  nájdeme presne  vyčlenené prostriedky  na

podporu v súlade s vládnym programom zameraným na mládež, aj

keď  takúto ambíciu  fond,  samozrejme,  môže mať,  ale tých

prostriedkov je tam na tieto účely v podstate len symbolicky

málo.

 

     Treba teda povedať, že z 8 vecne stanovených úloh záko-

nom o Fonde detí a mládeže  je fond v roku 1997 schopný spl-

niť dve,  maximálne tri úlohy. Ako  teda postúpiť ďalej, aby

sme v  roku 1997 pre rok  1998 mohli povedať, že  sa činnosť

fondu rozrastá a  darí sa mu plniť viac a  viac z jeho úloh?

K tomu náš  výbor prijal také  uznesenie, že sme  požadovali

a čakáme s termínom do 31. 12. 1996, že nám Fond detí a mlá-

deže a jeho rada  predloží koncepciu rozvoja, resp. činnosti

fondu na dlhšie obdobie. Chceme od neho počuť predstavu, ako

chce využiť  majetok, teda či postupnými  predajmi ho znížiť

na nulu,  resp. ho kapitalizovať  v podobe nejakej  uloženej

sumy v bankových inštitúciách a z výnosu financovať tie čin-

nosti, o ktorých predpokladá zákon,  že by fond mal financo-

vať, alebo  nejakým iným spôsobom zhodnocovať  majetok a vy-

užívať ho na prospech detí a mládeže.

 

     Keď výbor Národnej rady  prerokuje túto koncepciu, bude

možné urobiť si lepší obraz  o tom, ako sa dlhodobejšie bude

vyvíjať hospodárenie Fondu detí a mládeže a akým spôsobom sa

vlastne v plnej miere prejaví  zákon o fonde, ktorý bol pri-

jatý vlastne pred tromi  rokmi. Dovtedy tento rozpočet pova-

žujem za  ďalší prechodný rok, ktorý  ukáže, nakoľko sa fond

vyrovnal    s  hospodárením  takpovediac  na vlastné triko

a dlhodobejšie  zámery bude  potrebné podrobne prediskutovať

vo výbore Národnej rady, a ak sa to ukáže nevyhnutné, infor-

movať o nich aj Národnú radu Slovenskej republiky.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.  Chce ešte  niekto vystúpiť?  Pán poslanec Ha-

rach, nech sa páči.

 

Poslanec Ľ. Harach:

 

     Kolegyne a kolegovia,

 

     dovoľte mi z miesta bez nejakej hlbšej rozpravy predlo-

žiť návrh  dvoch uznesení týkajúcich  sa prerokúvaného mate-

riálu.  Prvé uznesenie  znie takto:  Národná rada Slovenskej

republiky žiada Fond detí a mládeže, aby v spolupráci s Pro-

tidrogovým fondom  vyčlenil najmenej jedno  zariadenie z ma-

jetku ním spravovaného pre  potreby rehabilitácie a resocia-

lizácie pacientov s drogovou závislosťou.

 

     Ide  o to,  že sme  o týchto  veciach hovorili dnes pri

dvoch prerokúvaných materiáloch. Máme k dispozícii len uzne-

senie výboru. Ja si myslím, že je adekvátnejšie, aby k tomu-

to zaujala uznesením stanovisko Národná rada.

 

     K návrhu druhého uznesenia jedna veta na úvod. Vzhľadom

na to,  že mám predsa  len trošku iný  názor na hospodárenie

Fondu detí a mládeže, predovšetkým v časti spravovania Hote-

lov mládeže  Slovakia  alebo hospodárenia  hotelov, akciovej

spoločnosti Hotely mládeže Slovakia, kde podľa mojich infor-

mácií došlo až k 30-ročným prenájmom týchto hotelov a k pre-

nájmom za ceny, ktoré nezodpovedajú trhovým hodnotám prenáj-

mu, a zisk,  ktorý z tohto prenájmu je a  odráža sa v jednej

položke  hospodárenia fondu,  je len  6 miliónov,  ktoré idú

ročne v prospech aktivít pre deti a mládež, myslím si, že je

najvyšší čas,  aby sa Národná rada  seriózne zaoberala doku-

mentom, ktorý by jasne podal správu o hospodárení Fondu detí

a mládeže za rok 1996. Preto navrhujem druhé uznesenie tohto

znenia: Zaradiť na program marcového zasadnutia Národnej ra-

dy  Slovenskej republiky  bod  s  názvom "správa  o činnosti

a hospodárení Fondu detí a mládeže za rok 1996".

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Chce sa ešte niekto vyjadriť v rozprave?

 

     (Nikto.)

 

     Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o tridsiatom druhom bode

programu za skončenú.

 

     Pán poslanec Halabrín, nech sa páči.

 

Poslanec P. Halabrín:

 

     Ďakujem kolegom za pripomienky, ktoré tu boli prednese-

né. Skutočne, pán kolega Ftáčnik mal pravdu v tom, že práca,

činnosť aj systém, ktorým začal Fond detí a mládeže pracovať

v roku  1996, bol  oveľa lepší  ako v  minulosti. A chcem aj

z tohto miesta  pochváliť vedenie rady Fondu  detí a mládeže

za prístup, s akým pristupovali pri plnení uznesení buď náš-

ho výboru, alebo Národnej rady.

 

     Čo sa týka ďalšej  pripomienky kolegu Ftáčnika, nemôžem

s ňou súhlasiť, pretože minister Hudec neprideľoval finančné

prostriedky od buka do buka, ako tu bolo povedané. Ja som sa

pri požiadavke Fondu detí a mládeže, pri prerokovávaní tejto

požiadavky  na ministerstve  kultúry s  predstaviteľmi Fondu

detí a  mládeže zúčastnil. Minister chcel  v prvom rade, aby

začalo vydavateľstvo  Smena, ktoré vydávalo  tieto časopisy,

hospodáriť tak,  ako hospodáriť má. Nakoniec  sa v roku 1996

aj ukázalo, že rekonštrukciou  a určitými organizačnými zme-

nami tieto detské mládežnícke časopisy v porovnateľne vyššej

kvalite začali vydávať prakticky s polovičnými výdavkami.

 

     Ku kolegovi Harachovi iba to, že prvý návrh, ktorý dal,

som prečítal  v mojom úvodnom  slove. Je to  uznesenie nášho

výboru, nemôžem to prečítať...

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Aby bolo predložené v marci, rozumieme, o čo ide.

 

     Ďakujem. Prosím spoločného  spravodajcu výboru pána po-

slanca Halabrína, aby hlasovanie uvádzal. Nech sa páči.

 

Poslanec P. Halabrín:

 

     Boli prakticky dva pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy.

Dal ich kolega Harach. Prvý návrh, ktorý je prakticky totož-

ný s uznesením výboru pre  vzdelanie, vedu, kultúru a šport,

ktorý je gestorským výborom Fondu  detí a mládeže a ktorý má

trvalú pracovnú  skupinu, čo dohliada  a vykonáva pravidelný

poslanecký prieskum, odporúčam Národnej rade neprijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Tak to  pán poslanec Harach  stiahne, ak je  to totožné

s návrhom výboru. (Hlasy v sále.)

 

     Budeme hlasovať o prvom  uznesení. Nech sa páči, hlasu-

jeme. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 97 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 27 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.

 

     Teda toto uznesenie sme neprijali.

 

Poslanec P. Halabrín:

 

     Druhý  návrh pána  poslanca Haracha  - tieto povinnosti

vyplývajú Fondu detí a mládeže i zo zákona, podľa ktorého je

povinný predložiť správu o činnosti aj ročnú účtovnú závier-

ku, takže odporúčam tento návrh schváliť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Budeme hlasovať, ale keď to vyplýva zo zákona,

neviem,  či treba  hlasovať.  (Hlasy  v sále.)  Pán spoločný

spravodajca odporúča  prijať. Dobre, to je  to isté. Nech sa

páči. Pokoj, vážení.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 93 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 60 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Toto uznesenie sme prijali.

 

     Budeme hlasovať  o návrhu uznesenia  Národnej rady Slo-

venskej  republiky v  znení doplnkov  a zmien.  Žiadne zmeny

a doplnky neboli. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec P. Halabrín:

 

     Navrhujem uznesenie, ktoré som...

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pani Rusnáková.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pán predsedajúci, chcela by som vás v mene poslaneckého

klubu požiadať o 20-minútovú prestávku.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Už je neskoro, hlasovanie je rozbehnuté. Už sa hlasova-

lo. Hlasovalo  sa o uzneseniach pána  Haracha. Nech sa páči,

pán poslanec  Lauko. (Hlasy v  sále.) Pokoj, vážení.  Ale už

bolo záverečné hlasovanie, lebo pán Harach dal návrhy.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Lauko.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Pripájame sa k požiadavke  poslaneckého klubu DÚ vzhľa-

dom na to, že nebola  prijatá jedna požiadavka pána poslanca

Haracha, chceme sa poradiť, ako budeme hlasovať. Pripájam sa

k požiadavke na 20-minútovú  prestávku. Nerozprávajte, neza-

čalo sa ešte hlasovanie. Boli sme prihlásení hneď.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Akože nezačalo, keď pán poslanec dal návrhy a hlasovali

sme už o dvoch bodoch.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Záverečné hlasovanie sa ešte  nezačalo a dajte prestáv-

ku, pán predsedajúci.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážení, ste štyria, o čom  sa chcete radiť? Nech sa pá-

či, bude prestávka 20 minút. Neviem, o čom sa chcete radiť.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, budeme hlasovať

o návrhu uznesenia Národnej  rady Slovenskej republiky. Pre-

zentujme sa a budeme hlasovať.

 

     Pán spoločný spravodajca odporúča...

 

Poslanec P. Halabrín:

 

     Odporúčam toto uznesenie prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Prosím pánov poslancov, aby  prišli do zasadacej miest-

nosti, budeme  hlasovať. Bolo nás 74,  neboli sme uznášania-

schopní.  Ešte  raz  budeme  hlasovať,  lebo niektorí neboli

v sále, o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republi-

ky tak, ako ho predniesol pán spoločný spravodajca. Odporúča

ho prijať.

 

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 88 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 79 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.

 

     Konštatujem,  že  sme  prijali  uznesenie Národnej rady

Slovenskej  republiky, ktorým  sme schválili  návrh rozpočtu

Fondu detí a mládeže na rok 1997.

 

     Ďakujem, pán poslanec.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, podľa schválené-

ho programu by mal  teraz nasledovať návrh skupiny poslancov

Národnej rady Slovenskej republiky  na vydanie zákona Národ-

nej rady  Slovenskej republiky o vrátení  majetku Živeny. To

je stiahnuté z programu.

 

     Dávam hlasovať o tom, či  tento zákon sťahujeme z prog-

ramu  na návrh  predkladateľa. Hlasujeme  o stiahnutí návrhu

tohto zákona, ktorý som  prečítal. Odporúčam prijať stiahnu-

tie z programu.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 90 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 88 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento návrh sme prijali.

 

 

 

     Pani poslankyne,  páni poslanci, pokračujeme  t r i d -

s i a t y m  š t v r t ý m  bodom programu, a to je

 

     návrh poslanca  Národnej rady Slovenskej  republiky Vi-

liama Vaškoviča  na vydanie zákona  Národnej rady Slovenskej

republiky, ktorým sa mení  zákon číslo 513/1991 Zb. Obchodný

zákonník v znení neskorších predpisov.

 

     Návrh zákona ste dostali ako tlač 488 a spoločnú správu

výborov ako tlač 488a.

 

     Návrh  zákona  odôvodní  pán  poslanec Viliam Vaškovič.

Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne, kolegovia,

     vážení hostia,

 

     predložená  novela,  ktorou  sa  mení Obchodný zákonník

v znení  neskorších  predpisov,  sleduje  v  podstate jediný

cieľ, a to zvýšenie ochrany malých vyše 2,5 milióna vlastní-

kov na Slovensku.

 

     Väčšina  navrhovaných zmien  v predkladanej  novele Ob-

chodného zákonníka sa týka predovšetkým akciových spoločnos-

tí, ktorých akcie sú v  súlade so zákonom verejne obchodova-

teľné. Cieľom je skvalitnenie kapitálového trhu  formou jeho

väčšej transparentnosti zo strany emitenta, ochrany minorit-

ného akcionára, veľmi  dôležitej súčasti vstupu zahraničných

portfóliových investorov a podpory úspešných primárnych emi-

sií akcií a tiež  nápravy nedostatkov spôsobených nie dosta-

točnou legislatívou, upravujúcou postavenie emitentov a veľ-

kých investorov po ukončení  prvej vlny kupónovej privatizá-

cie.

 

     Cieľom novely teda nie je riešenie problematiky obchod-

ných spoločností ako takých. Pozornosť sa zámerne sústredila

len  na akciové  spoločnosti z  pohľadu rozvoja kapitálového

trhu. Súčasná etapa u emitentov verejne obchodovateľných ak-

cií  je totiž  charakterizovaná vlnou  prebratou majoritnými

akcionármi  s následným  procesom transferovania  zisku mimo

týchto akciových  spoločností. I preto sú  ceny akcií na ve-

rejných trhoch nízke a  neodrážajú ani z dlhodobejšieho hľa-

diska  ich vnútornú  hodnotu, a  to napriek  skutočnosti, že

tieto spoločnosti prosperujú vo  svojich výrobných i obchod-

ných  aktivitách. Cieľom  nie je  však zabraňovať prebratiam

spoločností,  ale zabrániť  stratám  minoritných  akcionárov

spôsobeným nekorektným správaním emitentov.

 

     Predkladaná  novela  Obchodného  zákonníka  reaguje  na

existujúce  podmienky a  súčasný stav  postavenia a  funkcií

jednotlivých subjektov kapitálového trhu na Slovensku. Kupó-

nová privatizácia totiž spôsobila nekonvenčný vznik najdôle-

žitejších subjektov kapitálového  trhu, emitentov akcií, ko-

lektívnych investorov a  drobných akcionárov. Práve korektná

úprava kompetencií a  právomocí takto vzniknutých subjektov,

hoci z časového hľadiska až  následne, je vari jednou z naj-

dôležitejších priorít  pri rozvoji kapitálového  trhu v Slo-

venskej republike.

 

     Medzi  najdôležitejšie zmeny  možno zaradiť ustanovenia

ochraňujúce malých akcionárov,  predovšetkým v posilnení ich

práv pri zvyšovaní a znižovaní základného imania, pri zvolá-

vaní  valného  zhromaždenia  a  počas  jeho rokovania. Veľmi

dôležitou zmenou je tiež jasné a zrozumiteľné stanovenie in-

štitútu rozhodných  dní, t. j.  časové definovanie jednotli-

vých práv viažucich sa k akciám.

 

     Z hľadiska akciovej spoločnosti je dôležitý návrh zmeny

týkajúci sa možnosti nadobúdania  vlastných akcií podľa roz-

hodnutia valného  zhromaždenia. Spresňuje sa  a sprísňuje sa

zodpovednosť za konanie  predstavenstva ako štatutárneho or-

gánu.

 

     Navrhuje sa riešiť aj  konflikt záujmov spojený s doho-

dami o spoločnom výkone hlasovacích práv.

 

     Vážené kolegyne, kolegovia, možno  k tomuto návrhu budú

rôzne všeobecné pripomienky, najmä dotýkajúce sa toho, že je

to veľký zásah do Obchodného zákonníka, do jednej zo stabil-

ných  noriem. Ja  zastávam iný  názor. My  nie sme postupne,

evolučne sa  vyvíjajúca spoločnosť. Toto  je spoločnosť, kde

bol na dlhé  roky prerušený prirodzený vývoj a  po roku 1990

tu prebieha transformácia, ktorá si podľa môjho názoru vyža-

duje, žiaľ, časté zmeny zákonov,  pretože nikto nie je takým

veľkým géniom, aby sme tu od prvého momentu pripravili záko-

ny, ktoré sú kompatibilné s Európskou úniou a dokonca vzhľa-

dom aj na iné podmienky,  v ktorých sa nachádzame, v niekto-

rých prípadoch by to ani  nebolo vhodné. Preto si myslím, že

táto úprava nezasahuje  základnú filozofiu Obchodného zákon-

níka, spresňuje  tie časti, ktoré sa  dotýkajú ochrany mino-

ritných  vlastníkov vo  verejne obchodovateľných  spoločnos-

tiach.

 

     Dúfam, že tento zákon podporíte  v mene 2,5 milióna ob-

čanov Slovenska.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi  Vaškovičovi. Prosím spoločného

spravodajcu  výborov poslanca  Stanislava  Líšku,  aby podal

správu o  výsledkoch prerokovania návrhu  zákona vo výboroch

Národnej rady. Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec S. Líška:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi,  aby som vás vo  svojom vystúpení oboznámil

so spoločnou správou výborov  o výsledku prerokovania návrhu

poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Viliama Vaškovi-

ča  na vydanie  zákona Národnej  rady Slovenskej  republiky,

ktorým sa  mení zákon číslo  513/1991 Zb. Obchodný  zákonník

v znení neskorších predpisov.

 

     Návrh poslanca  Národnej rady Slovenskej  republiky Vi-

liama Vaškoviča na vydanie predmetného zákona, ktorým sa me-

ní zákon  číslo 513/1991 Zb.  Obchodný zákonník v  znení ne-

skorších predpisov, pridelil  predseda Národnej rady Sloven-

skej republiky rozhodnutím číslo 1144 Ústavnoprávnemu výboru

Národnej rady,  Výboru Národnej rady  pre financie, rozpočet

a menu, Výboru Národnej  rady pre hospodárstvo, privatizáciu

a podnikanie,  Výboru  Národnej  rady  pre  pôdohospodárstvo

a Výboru Národnej rady pre  zdravotníctvo a sociálne veci po

získaní stanoviska vlády Slovenskej republiky.

 

     Súčasne určil ako príslušný Výbor Národnej rady Sloven-

skej republiky  pre hospodárstvo, privatizáciu  a podnikanie

na skoordinovanie stanovísk výborov  Národnej rady s tým, že

skoordinované stanoviská výborov  Národnej rady sa premietnu

v spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republi-

ky.

 

     Ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a me-

nu a výbor pre  hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie  ne-

prijali  uznesenie o  výsledku prerokovania  návrhu poslanca

Národnej rady Slovenskej republiky  Viliama Vaškoviča na vy-

danie zákona  Národnej rady Slovenskej  republiky, ktorým sa

mení zákon číslo 513/1991 Zb.  Obchodný zákonník v znení ne-

skorších predpisov, lebo podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej

národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Sloven-

skej národnej rady v  znení neskorších predpisov nevyslovila

s ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru.

 

     Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospo-

dárstvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdra-

votníctvo a sociálne veci  vyslovili súhlas s návrhom zákona

bez pripomienok a odporučili Národnej rade Slovenskej repub-

liky návrh  poslanca Národnej rady  Slovenskej republiky Vi-

liama Vaškoviča  na vydanie zákona  Národnej rady Slovenskej

republiky, ktorým sa mení  zákon číslo 513/1991 Zb. Obchodný

zákonník v znení neskorších  predpisov, schváliť v predlože-

nom znení.

 

     Vážený pán predsedajúci, toľko spoločná správa.

 

     Prosím, aby ste otvorili k predmetnej novele Obchodného

zákonníka rozpravu.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem  poslancovi  Líškovi  a  prosím  ho, aby zaujal

miesto určené pre spravodajcu výborov.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu

o tridsiatom štvrtom bode programu. Do rozpravy je prihláse-

ný pán poslanec Rosival. Nech sa páči.

 

 

 

 

 

Poslanec I. Rosival:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy a páni,

 

     dovolím si podať 3 pozmeňujúce  návrhy k návrhu zákona,

ktorý práve  prerokúvame a ktorý  podal pán poslanec  Viliam

Vaškovič. Týmito 3 pozmeňujúcimi  návrhmi sa rešpektujú pri-

pomienky, ktoré mala vláda  Slovenskej republiky k predlože-

nému návrhu.

 

     V prvej pripomienke navrhujem vypustiť bod číslo 1.

 

     V  druhej  pripomienke  navrhujem  spresniť  a  doplniť

pôvodný  bod číslo  15. Nové  znenie  bodu 15  bude  takéto:

V § 184 ods. 3 sa na  konci pripája tento text: "Pri spoloč-

nosti s akciami na  majiteľa, ktoré sú verejne obchodovateľ-

né, je predstavenstvo povinné  zabezpečiť oznámenie o konaní

valného zhromaždenia v  Obchodnom vestníku Slovenskej repub-

liky a v celoštátne distribuovanej periodickej tlači, denní-

ku  určenom  stanovami,  a  to  formou dostatočne zreteľného

plošného  oznámenia. Pri  mimoriadnom valnom  zhromaždení sa

uvedená 30-dňová lehota skracuje  na 15 dní." Týmto návrhom,

ako  som povedal,  sa spresňuje  a doplňuje  pôvodný  bod 15

v zmysle pripomienok vlády.

 

     Tretí pozmeňujúci návrh sa týka  bodu 22, z ktorého na-

vrhujem vynechať prvú vetu a nové znenie bodu 22 bude nasle-

dujúce:  V § 194 ods. 5  sa  na konci  pripájajú tieto vety:

"Členovia predstavenstva zodpovedajú za škodu, ktorú spoloč-

nosti spôsobili porušením právnych povinností spoločne a ne-

rozdielne.  Zmluva medzi  spoločnosťou a  členom predstaven-

stva  alebo ustanovenie  stanov vylučujúce alebo obmedzujúce

zodpovednosť  člena  predstavenstva  za  škodu  sú neplatné.

Členovia predstavenstva nezodpovedajú za škodu, ktorú spôso-

bili spoločnosti  plnením pokynov valného  zhromaždenia, po-

kiaľ aspoň  jeden člen predstavenstva  valné zhromaždenie na

nevhodnosť pokynu upozornil a  požiadal o zapísanie protestu

do  zápisu z  valného zhromaždenia  a valné  zhromaždenie na

nevhodnom  pokyne trvalo.  To neplatí,  ak je  pokyn valného

zhromaždenia v rozpore so zákonom."

 

     Vážené dámy a páni, pretože ide o zohľadnenie pripomie-

nok vlády, dovoľujem si vás požiadať, aby ste tieto pozmeňu-

júce návrhy podporili.

 

     Ďakujem za vašu pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Hlási sa ešte  niekto do rozpravy, keďže nemám

písomné prihlášky?

 

     (Nikto.)

 

     Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o tridsiatom štvrtom bo-

de programu za skončenú.

 

     Chce sa k rozprave vyjadriť pán poslanec Vaškovič?

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Nie.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Žiada si  záverečné slovo spoločný spravodajca

výborov pán poslanec Líška? Nech sa páči.

 

 

 

 

 

Poslanec S. Líška:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     ctené dámy,

     vážení páni,

 

     pán  predkladateľ sa  vo svojej  novele, tak  ako to už

uviedol  v uvádzacom  slove, dotýka  pomerne dôležitej časti

Obchodného zákonníka  týkajúcej  sa dielu 5,  a to konkrétne

akciových spoločností  (tento diel pozostáva  z § 154  až po

§ 220). Novela sa dotýka celkove  24 paragrafov v 30 bodoch,

ak neberiem do  úvahy článok II a článok  III, kde sa hovorí

jednak o prechodných  ustanoveniach, pomerne obsiahlych, ako

aj o navrhovanej účinnosti samotnej novely.

 

     Návrh obsahuje v istých čiastkových bodoch niektoré po-

zitívne prvky,  obsahuje však aj negatívne  prvky. Treba zo-

brať  a beriem  do úvahy  ako spravodajca,  pochopiteľne, aj

stanovisko vlády.  K pozitívnym prvkom  by som azda  zaradil

nový §  156a, ktorý sa týka  rozhodného dňa, ako aj  bod 21,

ktorý sa týka § 191  ods. 3, tzv. blokovacieho paragrafu, čo

sa týka nakladania s majetkom akciovej spoločnosti, prípadne

zvolania mimoriadneho valného zhromaždenia, na programe kto-

rého je  odvolanie a voľba členov  predstavenstva a dozornej

rady, ako  aj povedzme vymedzenie  zodpovednosti predstaven-

stva voči spoločnosti v § 194.

 

     K tým  obsahovým prvkom samotnej  novely, o ktorých  je

možné pochybovať a diskutovať,  patria isté nie celkom vyar-

gumentované body, a to ani v dôvodovej správe a ani v samot-

nom znení predloženého  návrhu, týkajúce sa napríklad povin-

nosti notárskych  osvedčení v prípade  konania valných zhro-

maždení, na  programe ktorých sú body,  pri ktorých je nevy-

hnutne potrebná - a vyžaduje sa už v terajšej dikcii Obchod-

ného zákonníka - prítomnosť notára,  a to znamená, že sa vy-

pracúva notárska zápisnica, v ktorej je notár povinný osved-

čiť celý priebeh valného zhromaždenia.

 

     Nie celkom  jasné, možno aj trošku  nelogické je znenie

v bode 12, kde sa hovorí  o znížení kvóra  na zvolanie mimo-

riadneho  valného  zhromaždenia  z 10 % na 5 %,  a pritom sa

vlastne  toto  posudzuje  vtedy,  keď    žiadosť  došla od

10-percentného akcionára. Nepokladám  to za dostatočne vyar-

gumentované a logické,  keď už  žiadosť došla od 10-percent-

ného akcionára,  aby sa následne hovorilo  o tom, že stačilo

vlastne na túto žiadosť 5 % hlasov akcionárov.

 

     Ďalej  neviem, prečo  sa znižuje  lehota pre mimoriadne

valné zhromaždenie zo 45 na 30 dní. Chýba tam v návrhu nále-

žité odôvodnenie.

 

     Takisto, aj keď už hovoríme o ochrane akcionárov, z ná-

vrhu nie je celkom dobre zrejmé, prečo valné zhromaždenie je

povinné  prerokovať takýto  bod, o  ktorý požiadal minoritný

akcionár. Už  podľa terajšej dikcie  Obchodného zákonníka sa

hovorí asi v tom zmysle, že predstavenstvo je povinné zvolať

mimoriadne  valné zhromaždenie  s navrhovaným  programom, ak

požiada o to 10-percentný akcionár. Ak je povinné zvolať, to

znamená, že  musí v tomto  úkone navrhnúť aj  program. Tento

program, keď  už je valné  zhromaždenie zvolané, môže  meniť

a dopĺňať len so súhlasom všetkých akcionárov, ak teda nebol

nejaký bod zahrnutý do pôvodného návrhu programu.

 

     Predstavenstvo  musí  zabezpečiť  konanie  mimoriadneho

valného zhromaždenia  - to je v  ďalšom bode 15 -  v denníku

s celoštátnou pôsobnosťou. Takéto vymedzenie "určenom stano-

vami", neviem, čo to je "určenom stanovami", či predkladateľ

mal  na mysli  konkrétny denník,  napríklad Národnú  obrodu.

Zrejme stanovy  ako také nebudú definovať  a nedefinujú kon-

krétny denník,  pretože musia počítať s  tým, že - aj  čo sa

týka vydávania periodickej tlače  -, dochádza k istému pohy-

bu, niektoré tituly zanikajú,  niektoré vznikajú, zrejme nie

je možné viazať to na  istý konkrétny denník. Záležitosť Ob-

chodného vestníka,  tak ako to navrhuje  vláda, je, pochopi-

teľne, niečo celkom iné.

 

     V  bode 17  takisto  pán  predkladateľ hovorí  o výpise

z evidencie emitenta. Nepokladám to  za celkom presnú formu-

láciu.  Skôr zrejme  mal na  mysli výpis  z účtu v Stredisku

cenných papierov, a nie evidenciu emitenta ako takého.

 

     Tých  bodov, o  ktorých by  bolo z  môjho pohľadu možné

diskutovať a možno prácne zlepšovať priamo tu v pléne, by sa

našlo ešte viac.

 

     Chcem teda  na záver svojho  záverečného slova povedať,

že  návrh novely  ako celok  s ohľadom  na stanovisko  vlády

(a tu by som si  dovolil poopraviť pána Rosivala), ktorá od-

mietla návrh novely ako celok, aj keď ste sa pokúsili o isté

čiastkové zlepšenia v troch pozmeňujúcich návrhoch, teda be-

rúc do úvahy stanovisko vlády, nebudem ctenej snemovni odpo-

rúčať na schválenie. Preto myslím, že by bolo z mojej strany

nekorektné  voči kolegovi  Vaškovičovi, aby  sme tu obsiahlo

rozoberali a zlepšovali jednotlivé  body novely a v konečnom

dôsledku možno  ponechali z jeho návrhu  len žalostné torzo,

aby sme ho nakoniec aj tak  možno podľa mienky a vôle členov

snemovne neschválili ako celok.

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem, pán spoločný  spravodajca. Pristúpime k hlaso-

vaniu o jednotlivých  pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.

Prosím  spoločného spravodajcu  výborov poslanca  Líšku, aby

hlasovanie uvádzal v zmysle spoločnej správy.

 

     Pán Duka-Zólyomi, nech sa páči.

 

Poslanec Á. Duka-Zólyomi:

 

     Ďakujem, pán  predsedajúci. V mene  klubu poslancov Ma-

ďarskej koalície pred  záverečným hlasovaním žiadam 20-minú-

tovú prestávku.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Benčík.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Pridávam sa k návrhu.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Choďte  sa poradiť. Pán  Tibor Cabaj, nech  sa

páči.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený  pán  predsedajúci,  súhlasím  s  tým návrhom na

prestávku, ale  dávam procedurálny návrh, aby  sme potom po-

kračovali do 20.00 hodiny.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Dávam hlasovať o  tom, že budeme pokračovať do

20.00 hodiny. To je procedurálny návrh.

 

     (Prezentovalo sa 73 poslancov.)

 

     Prosím skrutátorov, aby spočítali,  koľko je ľudí v sá-

le.

 

     Páni, tak sa nepracuje.  Ešte raz sa budeme prezentovať

a budeme hlasovať o tomto návrhu.

 

     (Prezentovalo sa 71 poslancov.)

 

     Nie sme  uznášaniaschopní. Prestávka bude  10 minút. Po

prestávke sa stretneme a budeme hlasovať znova. (Hlasy v sá-

le.) Desať  minút stačí, veď je  to váš návrh, tak  o čom sa

chcete radiť?

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Páni poslanci,  pani  poslankyne, zaujmite svoje miesta

v rokovacej sále. Kluby sa poradili.

 

     Prosím  spoločného spravodajcu  výborov poslanca Líšku,

aby hlasovanie uvádzal v zmysle spoločnej správy a výsledkov

z rozpravy.

 

Poslanec S. Líška:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     V  rozprave vystúpil  len jeden  poslanec, pán poslanec

Rosival,  ktorý predložil  tri pozmeňujúce  návrhy. V  prvom

pozmeňujúcom návrhu navrhol vypustiť bod číslo 1 predloženej

novely. Prijatím tohto pozmeňujúceho  návrhu sa vlastne vra-

ciame k terajšiemu platnému právnemu stavu v § 13 ods. 2 Ob-

chodného zákonníka. Tento pozmeňujúci návrh je možné prijať,

a preto ho odporúčam prijať.

 

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať. Pán spoločný spravodajca odporúča ten-

to pozmeňujúci návrh prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 90 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 69 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

 

     Tento pozmeňujúci návrh sme prijali.

 

Poslanec S. Líška:

 

     V druhom pozmeňujúcom návrhu  pán poslanec Rosival rea-

goval čiastočne na pripomienku vlády týkajúcu sa zverejňova-

nia alebo oznamovania konania  valného zhromaždenia, ale nad

rámec  návrhu alebo  stanoviska vlády  navrhuje aj skrátenie

stanovej  lehoty,  preto  tento  pozmeňujúci návrh odporúčam

neprijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Druhý pozmeňujúci návrh pána poslanca Rosivala

pán spoločný spravodajca odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 94 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 23 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento pozmeňujúci návrh pána  poslanca Rosivala sme ne-

prijali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec S. Líška:

 

     V treťom  pozmeňujúcom návrhu pán  poslanec navrhol vy-

pustiť z bodu 22 návrhu  novely prvú vetu, zvyšok tohto bodu

nebudem opakovane čítať, pretože  ho pán poslanec predniesol

v navrhovanom znení. Tento pozmeňujúci návrh takisto odporú-

čam neprijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Tretí pozmeňujúci návrh pána poslanca Rosivala pán spo-

ločný  spravodajca neodporúča  prijať. Nech  sa páči, budeme

hlasovať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 96 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 25 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.

 

     Tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec S. Líška:

 

     Vážený pán predsedajúci, to boli všetky pozmeňujúce ná-

vrhy, ktoré odzneli v  rozprave. Môžeme pristúpiť k hlasova-

niu o návrhu zákona ako celku. Odporúčam ho neprijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.  V súlade  s ustanovením  § 26  ods. 1  zákona

o rokovacom  poriadku budeme  hlasovať o  návrhu zákona  ako

celku v znení schválených zmien a doplnkov.

 

     Prosím, prezentujte  sa. Budeme hlasovať.  Pán spoločný

spravodajca odporúča návrh neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 97 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 22 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 48 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že sme neschválili návrh poslanca Národnej

rady Slovenskej republiky Viliama Vaškoviča na vydanie záko-

na Národnej rady Slovenskej  republiky, ktorým sa mení zákon

číslo  513/1991  Zb.  Obchodný  zákonník  v znení neskorších

predpisov.

 

     Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, budeme pokračo-

vať

 

     návrhom na voľbu sudcov Slovenskej republiky.

 

     Návrh ste dostali ako tlač 570, v ktorej máte predlože-

ný aj návrh uznesenia Národnej rady.

 

     Z poverenia  vlády Slovenskej republiky  návrh odôvodní

minister spravodlivosti Slovenskej  republiky pán Jozef Liš-

čák. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

 

Minister spravodlivosti SR J. Liščák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     dovoľte mi, aby som uviedol  návrh na voľbu sudcov Slo-

venskej republiky.

 

     Materiál,  ktorý  predkladám, sleduje  niekoľko cieľov.

V prvom  rade je  motivovaný snahou  umožniť sudcom,  ktorým

v januári 1997  uplynie štvorročné volebné  obdobie, plynulé

pokračovanie  vo výkone  sudcovskej funkcie.  Ide o  skupinu

sudcov, ktorí  boli ako prví zvolení  Národnou radou Sloven-

skej  republiky po  prijatí Ústavy  Slovenskej republiky  na

štyri  roky. Cieľom  štvorročného volebného  obdobia je pre-

veriť odbornú a morálnu  spôsobilosť na výkon funkcie sudcu.

Sudcovia navrhovaní  na voľbu do funkcie  bez časového obme-

dzenia boli hodnotení podľa  metodiky hodnotenia sudcov zvo-

lených na  štyri roky, ktorú v  júni tohto roku informatívne

prerokovala vláda Slovenskej republiky.

 

     Vyjadrenia príslušných predsedov  súdov a predsedov od-

volacích senátov, ktoré rozhodovali  o odvolaniach voči roz-

hodnutiam sudcov, ako aj  vyjadrenia menovaného k hodnoteniu

boli zhrnuté  do tzv. hodnotiacich  hárkov. Takýmto spôsobom

bolo možné  získať obraz o  práci sudcu počas  štyroch rokov

výkonu sudcovskej funkcie.

 

     Vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí schváli-

la  návrhy na  voľbu 73  sudcov, ktorým  21. 1. 1997 uplynie

štvorročné volebné obdobie, a navrhuje  ich na voľbu bez ča-

sového obmedzenia.

 

 

     Predkladaný  materiál obsahuje  tiež návrh  na zvolenie

30 kandidátov do funkcie sudcu na štyri roky. Všetci spĺňajú

odborné a morálne predpoklady  stanovené zákonom  na funkciu

sudcov.  23 kandidátov  vykonávalo čakateľskú  prax na súde.

Ide  o adeptov  pripravených na  výkon sudcovskej  činnosti.

Ďalší kandidáti majú niekoľkoročnú sudcovskú, notársku, pro-

kurátorskú alebo advokátsku prax, profesijne sú stále v kon-

takte s  činnosťou súdov. V prípade  ich zvolenia do funkcie

sudcu sa od 1. 1. 1997 počíta s  ich pridelením  prevažne na

novokonštituované súdy.

 

     K 31. 10. 1996  vykonáva  funkciu  sudcu  v skutočnosti

1 067 sudcov krajských a okresných súdov, 24 sudcov je dlho-

dobo mimo výkonu sudcovskej funkcie z dôvodu čerpania mater-

skej  dovolenky, výkonu  základnej vojenskej  služby, výkonu

verejnej funkcie  a podobne. Podobne  ako v predchádzajúcich

rokoch i tento  rok je pomerne vysoký úbytok  sudcov. Na po-

rovnanie  - v  tomto roku  bolo zvolených  celkove 74 nových

sudcov a sudcovská funkcia zanikla  31 sudcom. Úbytok v naj-

bližšom období predstavuje spolu 45 sudcov.

 

     Zmeny,  ktoré  prinieslo  so  sebou  nové územnosprávne

usporiadanie Slovenskej republiky a s tým spojená nová orga-

nizácia súdnictva, kladú zvýšené  nároky na personálne obsa-

denie súdov.  Od 1. 1. 1997, ako  viete,  vznikne päť nových

krajských a 13 nových okresných súdov. Na niektorých z tých-

to súdov  sa počíta s  pridelením sudcov, ktorých  návrhy na

voľbu predkladám.

 

     Vážené  pani  poslankyne,  páni  poslanci,  z uvedených

dôvodov odporúčam návrh na voľbu sudcov Slovenskej republiky

akceptovať a schváliť.

 

     Ďakujem pekne za pozornosť.

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu ministrovi Liščákovi.

 

     Návrh na  voľbu sudcov Slovenskej  republiky prerokoval

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Pro-

sím povereného člena výboru poslanca Roberta Fica, ale ak tu

nie je, tak predsedu výboru,  aby podal informáciu o výsled-

koch prerokovania návrhu vo výbore.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán predseda,

     vážený pán minister,

     vážená Národná rada,

 

     Ústavnoprávny výbor Národnej  rady Slovenskej republiky

prerokoval návrh na voľbu  sudcov Slovenskej republiky, tlač

570 a

 

     1. súhlasí s návrhom  na voľbu sudcov Slovenskej repub-

liky, tlač 570, s tým,  aby informáciu o výsledku prerokova-

nia návrhu v ústavnoprávnom výbore uviedol poverený člen ús-

tavnoprávneho výboru;

 

     2.  odporučil Národnej  rade Slovenskej  republiky, aby

návrh na voľbu sudcov  Slovenskej republiky zaradila na pro-

gram ešte tejto schôdze, tak ako som to uviedol v rámci poo-

bedňajšieho rokovania.

 

     Zároveň bolo uložené  predsedovi výboru, aby informoval

o tomto uznesení Národnú radu Slovenskej republiky.

 

     To je všetko, pán predsedajúci.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Brňákovi.

 

     Vážené poslankyne,  poslanci, otváram rozpravu  o tomto

bode programu.  Zatiaľ nemám ani  jednu prihlášku. Hlási  sa

niekto? Pán poslanec Fogaš, nech sa páči.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Chcem tu z miesta vyjadriť, že predložený návrh v plnom

rozsahu plne podporujem, ale mám jednu otázku. Chcem sa spý-

tať pána ministra, koľkým sudcom uplynula štvorročná lehota,

koľkí z tohto počtu nie sú predložení a aké sú dôvody, prečo

neboli predložení už aj vzhľadom  na stav, ktorí ste poveda-

li, že v justícii je. Dôvody tam nie sú uvedené.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu  poslancovi. Chce sa  k tomu vyjadriť  pán

minister? Nech sa páči, pán minister.

 

Minister spravodlivosti SR J. Liščák:

 

     Ak  dovolíte,  vážené  pani  poslankyne, páni poslanci,

očakával som takúto otázku.  Skutočne tých sudcov, ktorí na-

plnili štvorročné obdobie, je viac, je ich 94. Vláda osobit-

ným uznesením schválila takzvané hodnotiace hárky a v týchto

hárkoch sa  mohli vyjadrovať predsedovia  krajských a okres-

ných súdov,  priami kolegovia, ak  mal niekto nejaké  pripo-

mienky ku  konkrétnemu sudcovi. Chcel  by som zdôrazniť,  že

pri tých 12 návrhoch došlo  k tomu, že nie všetky hodnotiace

hárky boli  úplné. Tieto treba doplniť  o ďalšie požiadavky,

ktoré sú stanovené  vládou, a to z hľadiska  odborného a mo-

rálneho. Čiže nič iného sa nedeje, len to, že musíme doplniť

hodnotenie týchto 12 sudcov. Stačí?

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu ministrovi. Ešte pán poslanec Fogaš.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Mám  len doplňujúcu  otázku, či  s týmito  ľuďmi, ktorí

štyri roky pôsobili v justícii, sa počíta niekde na nejakých

iných miestach, povedzme nie sudcovských, keďže ste naznači-

li, že sú nejaké výhrady  voči nim, teda konkrétne ste nepo-

vedali, ale nejaké že sú,  teda či budú využití práve preto,

že majú štvorročnú prax.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, keďže nikto nie

je do rozpravy prihlásený,  vyhlasujem rozpravu o tomto bode

programu za skončenú. Chce sa vyjadriť pán minister Liščák?

 

Minister spravodlivosti SR J. Liščák:

 

     Už nie.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nie. Žiada si záverečné slovo pán poslanec Brňák?

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Nie.

 

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pristúpime k hlasovaniu návrhu uznesenia tohto

znenia: Národná  rada Slovenskej republiky  podľa článku 145

ods. 1 Ústavy  Slovenskej  republiky  a  podľa  § 35  ods. 1

a § 38 ods. 1  zákona číslo 335/1991 Zb.  o súdoch a sudcoch

v znení neskorších predpisov volí sudcov Slovenskej republi-

ky, ako sú uvedení v tlači 570.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Odporúčam návrh prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 91 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 88 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že  Národná rada Slovenskej  republiky na-

vrhované  uznesenie,  ktorým  zvolila  103 sudcov Slovenskej

republiky, schválila.

 

     Ďakujem  vám, dobrú  noc, dovidenia.

 

     Zajtra začíname rokovanie o 9.00 hodine.

 

                   Siedmy deň rokovania

      21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                     13. decembra 1996

___________________________________________________________

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     zaujmite svoje miesta v rokovacej sále, budeme pokračo-

vať v rokovaní. Pripravte si hlasovacie kartičky.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     podľa schváleného programu budeme pokračovať v rokovaní

21. schôdze  Národnej  rady  Slovenskej republiky  d v a d -

s i a t y m  s i e d m y m  bodom programu, ktorým je

 

     návrh rozpočtu  Fondu národného majetku  Slovenskej re-

publiky na rok 1997.

 

     Návrh ste dostali ako tlač  538 a spoločnú správu výbo-

rov ako tlač 538a. Súčasťou  spoločnej správy je aj návrh na

uznesenie Národnej rady.

 

     Návrh rozpočtu fondu na rok 1997, ako aj ďalší bod pro-

gramu schôdze, a to návrh  na použitie majetku  fondu v roku

1997,  mal uviesť  na schôdzi  Národnej rady  s jej súhlasom

prezident prezídia Fondu Národného majetku Slovenskej repub-

liky  pán Štefan  Gavorník. Vzhľadom  na to,  že je prácene-

schopný, dávam návrh, aby  tento bod uviedol podpredseda vý-

konného  výboru Fondu  národného majetku  pán Ján Porvazník.

Dávam o tomto návrhu hlasovať.

 

     Nech sa páči, pani poslankyňa Garajová.

 

Poslankyňa E. Garajová:

 

     Pán predsedajúci, dovoľte, aby  som zahlásila, že budem

hlasovať náhradnou kartou číslo 1.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pán poslanec Vaškovič, nech sa páči.

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     podľa môjho názoru, ak je chorý pán prezident, materiál

by mal  predniesť pán viceprezident,  a ak aj  ten je chorý,

tak je tam ešte ďalších sedem členov prezídia Fondu národné-

ho majetku.  Sú to ľudia,  ktorí boli volení  Národnou radou

a politicky  zodpovedajú za  celú privatizáciu.  To znamená,

podľa  môjho názoru,  podpredseda výkonného  výboru by nemal

predkladať rozpočet Národnej rade.  Preto navrhujem, aby sme

jednoznačne požadovali,  aby tento materiál  predniesol člen

prezídia Fondu Národného majetku.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pán viceprezident je tiež chorý.

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Ale dúfam, že celé prezídium  nie je choré z tejto pri-

vatizácie. (Ruch v sále.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Dávam o vašom návrhu hlasovať. (Ruch v sále.)

 

     Pokoj,  vážení.  Ruším  toto  hlasovanie. Pokoj. Pokoj.

Vianoce sú ešte ďaleko. Pokoj. Ruším toto hlasovanie. Pokoj.

Ešte sú faktické poznámky, počkajte.  Nech sa páči, pán Mag-

vaši.

 

Poslanec P. Magvaši:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Vážené kolegyne, kolegovia,

 

     pripájam sa k tomu, čo formuloval pán Vaškovič. Považu-

jem tento postup, ktorý sa  zvolil zo strany Fondu národného

majetku, skutočne za nedôstojný  a odporúčam, aby sme preru-

šili  zatiaľ rokovanie  dovtedy, pokiaľ  by neprišiel niekto

z členov prezídia alebo predseda  dozornej rady Fondu národ-

ného majetku.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pani Rusnáková.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Pripájam sa  k tomuto návrhu  a chcem už  podotknúť len

jedno. Ak prezident alebo  viceprezident Fondu národného ma-

jetku sú nemocní, nič im nebráni v tom, aby poverili ďalšie-

ho pracovníka,  člena prezídia Fondu  národného majetku, aby

sa zúčastnil  na rokovaní. Bolo im  to celkom jedno, pretože

svoju  povinnosť nepreniesli  na ďalšieho,  čiže, ako vidím,

Národná rada nie je pre nich partnerom.

 

     Ďakujem.

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán poslanec Volf.

 

Poslanec J. Volf:

 

     Pán predsedajúci, mám na vás otázku. Vzhľadom na to, že

by mal vystúpiť pán Porvazník, ktorý sa tu nachádzal aj vče-

ra, a včera sme tento bod  vynechali práve preto, že  nie sú

k dispozícii  kompetentní  ľudia,  prečo  teda nevystúpil už

včera  alebo prečo ste  sa nepokúsili schváliť jeho vystúpe-

nie    včera  a  hovorili  ste,  že musíte osloviť niekoho

z členov prezídia. Toto je moja otázka.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Dostali sme list. Prečítam vám ho, vážené pani

poslankyne, páni poslanci.

 

     "Vážený pán viceprezident,"  píše ho prezident prezídia

Fondu národného majetku,  "vzhľadom na moju práceneschopnosť

vás poverujem  účasťou na rokovaní  Národnej rady Slovenskej

republiky, kde budú prerokované  dňa 13. 12. 1996 materiály,

ktoré predkladá Fond národného majetku Slovenskej republiky.

Ide o návrh rozpočtu  Fondu národného majetku Slovenskej re-

publiky na rok 1997 a návrh na použitie majetku Fondu národ-

ného  majetku Slovenskej  republiky v  roku 1997  podľa § 28

ods. 3 písm. b) zákona  číslo 92/1991 Zb. o podmienkach pre-

vodu majetku  štátu na iné osoby  v znení neskorších predpi-

sov.

 

     Uvedený list  posielam na Váš sekretariát, a v prípade,

že sa nebudete môcť na uvedenom rokovaní zúčastniť, toto po-

verenie platí aj pre  podpredsedu výkonného výboru Fondu ná-

rodného majetku Slovenskej republiky pána Jána Porvazníka."

 

     To je  list, páni. Dostal  som ho dnes.  Teraz ráno. Na

základe včerajšej urgencie, kde sme žiadali, aby prišli.

 

     Pán Slota, nech sa páči.

 

Poslanec J. Slota:

 

     Pán  predsedajúci,  dávam  procedurálny  návrh, aby sme

tieto dva  body programu odložili  alebo odročili a  aby sme

pokračovali novelizáciou Trestného zákona.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Dávam  hlasovať o  návrhu pána poslanca Vaško-

viča, aby niekto prišiel z prezídia Fondu národného majetku,

člen prezídia Fondu národného majetku.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 60 poslancov.

     Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.

     Hlasovania sa zdržalo 53 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Čiže tento bod prešiel, pán Vaškovič. (Hlasy z pléna.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pán Slota, nech sa páči.

 

Poslanec J. Slota:

 

     Pán predsedajúci, určite ten  náhradník z fondu nepríde

ani za 5  minút, možno ani za 15, ani  za 30 minút, takže by

som zopakoval svoj návrh.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pán Šimko.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Ďakujem pekne, pán podpredseda. Myslím, že o návrhu pá-

na poslanca Slotu nie je možné hlasovať, pretože Národná ra-

da teraz  rozhodla o tom, že  sa bude rokovať o  tej správe,

a on navrhoval, aby sa táto správa vypustila z programu.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nie.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Áno, navrhoval,  aby sa vypustila  z programu a  aby sa

rokovalo o  Trestnom zákone. Pamätám  si jeho návrh.  (Hlasy

v sále.) Nie, predsa ten návrh  zaznel ešte predtým, než sme

hlasovali o tom, že sem príde člen prezídia.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Návrh pána Vaškoviča sme prijali, čiže  ak prídu z pre-

zídia  Fondu národného  majetku, tak  vystúpia. Budeme ďalej

pokračovať Trestným zákonom.

 

     Nech sa páči, pán Duka-Zólyomi.

 

Poslanec Á. Duka-Zólyomi:

 

     Ďakujem,  pán predsedajúci.  V mene  poslaneckého klubu

Maďarskej koalície žiadam 30-minútovú prestávku.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Dobre, vyhlasujem 10-minútovú prestávku. Prestávku žia-

dali dva kluby. (Ruch v sále.) Pokoj, pokoj! Ale k čomu, eš-

te sme nerokovali. Vážení,  dovolíte? Môžeme pokračovať ďal-

ším bodom, môžeme pokračovať Trestným zákonom.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Dávam hlasovať o návrhu... (Krik v sále.) Pokoj! Vyhla-

sujem 15-minútovú prestávku, 30-minútovú nie, nemáte k čomu.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážené pani poslankyne, páni  poslanci, nech sa páči do

rokovacej sály, budeme pokračovať.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     podľa schváleného programu by sme mali pokračovať v ro-

kovaní 21. schôdze Národnej  rady  bodom 35 programu návrhom

poslanca Národnej rady Slovenskej rady pána Viliama Vaškovi-

ča  na vydanie  zákona Národnej  rady Slovenskej  republiky,

ktorým sa mení zákon číslo  600/1992 Zb. o cenných papieroch

v znení neskorších predpisov, tlač 490.

 

     Dovoľte, aby som vás informoval, že pán poslanec Vaško-

vič oznámil, že uvedený návrh  zákona berie späť. Podľa § 22

ods. 6 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o uznese-

ní, ktorým Národná rada  súhlasí, že poslanec Vaškovič berie

späť uvedený návrh zákona.

 

     Budeme sa prezentovať a hlasujme.

 

     Procedurálny návrh, nech sa páči.

 

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Pán predsedajúci, myslím si,  že Národná rada má hlaso-

vať o vzatí návrhu zákona späť len vtedy, keď to robí vláda,

ale keď to robia poslanci, tak si myslím, že o veci nemusíme

hlasovať. Môžeme to len vziať na vedomie.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. V poriadku. (Neviem, musím sa pozrieť do roko-

vacieho poriadku.) Nevadí, budeme hlasovať.

 

     Prezentujte sa, vážené  pani poslankyne, poslanci, hla-

sujeme o vzatí zákona späť pánom poslancom Vaškovičom.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 100 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 96 poslancov.

     Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Tento návrh sme odsúhlasili. Ďakujem.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     tridsiatym siedmym bodom programu  je návrh skupiny po-

slancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona

Národnej rady Slovenskej republiky,  ktorým sa mení a dopĺňa

zákon  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  číslo 124/1996

Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania.

 

     Pardon, ten  ešte nemôže ísť, lebo  nie je ešte prítom-

ný... Ospravedlňujem  sa, prehodil som  si stranu. Prepáčte.

(Hlasy v sále.) Pokoj, vážení.

 

     Nasleduje  t r i d s i a t y   š i e s t y  bod progra-

mu, ktorým je

 

     návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej repub-

liky na  vydanie zákona Národnej  rady Slovenskej republiky,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 140/1961 Zb. Trestný zá-

kon v znení neskorších predpisov.

 

     Návrh zákona ste dostali ako tlač 551 a spoločnú správu

výborov ako tlač 551a.

 

     Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní poslanec Ján

Slota. Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.

 

     Nech sa páči, pán Hrušovský.

 

Poslanec P. Hrušovský:

 

     Pán predsedajúci, pred  vyhlásením prestávky sme hlaso-

vali o jednom procedurálnom návrhu,  o tom, že niekto z pre-

zídia Fondu národného majetku príde a predloží nám rozpočet.

A tento bod  programu nebol preložený na  iný termín, ale je

tak, ako je uvedený v  programe. Aj dnešnú schôdzu ste otvo-

rili tým,  že ho ideme  prerokúvať. Tu sa  len namietalo, že

nie ten pán, ktorý to chcel,  ale iný ho má prísť predložiť.

Hlasovali  sme o  tom,  takže,  prosím vás  pekne, dodržujte

schválený program a poďme prerokúvať  to, čo sme si schváli-

li.

 

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Písali  sme teraz list na  prezídium Fondu ná-

rodného majetku,  aby niekto prišiel,  ale myslím si,  že ak

chceme rokovať aj dva týždne  po novom roku, môžeme rokovať.

Myslím si, že kvôli... (Šum  v sále.) Pokoj, vážení, máte sa

prihlásiť. Neskáčte... Nech sa  páči, pán Slota. Prosím vás,

tu  som ja  predsedajúci. Vy  nekričte! (Neznámy znepokojený

hlas.) Pokoj. Pokoj, páni. Pán Bugár, pokoj.

 

Poslanec J. Slota:

 

     Pán predsedajúci,

 

     žiadam,  aby sme  hlasovali, a  dávam pozmeňujúci návrh

toho svojho pôvodného návrhu s  tým, aby sme dovtedy, pokiaľ

niekto nepríde z prezídia  Fondu národného majetku, rokovali

o novelizácii Trestného zákona. Žiadam, aby sme o tom hlaso-

vali, aby to už potom nikto nespochybňoval.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Budeme hlasovať. Je to procedurálny návrh, aby

sme rokovali o Trestnom  zákone. Hlasujeme. (Prečo nemôžeme?

Dám potom hlasovať aj o tvojom návrhu.) Nech sa páči.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Pán podpredseda,  teraz je na  programe fond. Takže  ak

ste nevytvorili podmienky podľa toho,  ako sme si to dohodli

a ako sme  si to odhlasovali, tak  musíme jednoducho počkať,

kým prídu predkladatelia. To neberiem ako argument, že čo sa

stane, keď to  bude po Novom roku. No  tak budeme rokovať po

Novom  roku. Dostávame  za to  poslanecké platy.  To je naša

základná  povinnosť ako  poslancov Národnej  rady Slovenskej

republiky.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Áno,  ale nie  je pravda,  že bol  fond. Preskočil  som

stranu, tak podľa poradia je Trestný zákon.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Tak ako to, že ste chceli dať hlasovať o tom, aby mohol

vystúpiť pán Porvazník? Asi preto, lebo to je na rade.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     To bolo  na rade, ale  sme odsúhlasili, že  kým nepríde

kompetentná osoba, prezident alebo niekto z prezídia.

 

Poslanec I. Šimko:

 

     Naopak, dnes sme predsa hlasovali o tom, že ideme o tom

rokovať, nech príde človek z prezídia Fondu národného majet-

ku. Nazdávam sa, vzhľadom na to, že Ústavný súd konštatoval,

že prezídium Fondu národného  majetku 2 roky rozdávalo maje-

tok Slovenskej  republiky bez toho,  aby mohla Národná  rada

uplatniť svoju  kontrolnú funkciu voči  tomuto prezídiu, tak

práve preto by člen tohto  orgánu do Národnej rady mal prísť

a nemali by sme sa predtým rozptyľovať nejakými inými návrh-

mi.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Beriem si slovo. Dávam návrh, aby sme pokračo-

vali Trestným zákonom, pokiaľ nepríde niekto z prezídia Fon-

du  národného majetku  predložiť rozpočet.  (Hlasy v  sále.)

Však môžem dať znova návrh. Nemôžem dať?

 

     Nech sa páči.

Poslanec Ľ. Fogaš:

 

     Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

 

     Myslím si, že nemôžeme  pristúpiť tak jednoducho k pre-

rokúvaniu návrhu novely Trestného zákona, pretože sme sa do-

teraz nevyrovnali so zákonom, ktorý bol vrátený prezidentom.

Vec stojí tak,  že ten zákon už nie  je vládnym návrhom, ale

je to zákon Národnej rady, ktorý  tu bol prijatý, len nie je

platný a,  samozrejme, tým nemôže byť  ani účinný, ale tento

návrh zákona existuje. Predsa by bolo absurdné, aby sme pre-

rokúvali  ďalšiu  novelu  zákona  a  eventuálne ju schválili

a výsledok bude  taký, že budú dve  ustanovenia s rozdielnym

znením o tom istom. Myslím si, že sa treba vyložene procedu-

rálne vyrovnať najskôr s  pôvodným textom prezidentom vráte-

ného návrhu Trestného zákona. A preto navrhujem, aby sme buď

rozhodli o tomto návrhu, alebo aby sme návrh novely Trestné-

ho  zákona stiahli  z rokovania  až do  rozhodnutia o  tejto

otázke.  Myslím si,  že opačný  postup môže  spôsobiť nielen

chaos v zákonodarstve, ale môže  byť pochybný z hľadiska ús-

tavy.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Bugár.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Ďakujem.

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     chcel by  som vás upozorniť,  aby ste nejakým  spôsobom

dali najavo vášmu kolegovi  pánu podpredsedovi Andelovi, aby

smerom na opozičných poslancov, keď niečo obhajujú, nepouží-

val slovo, že "papuľujú".  (Hlasy v sále.) Podpisujte radšej

ďalšie dohody.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pokoj. Nech sa páči, pán Černák. Pokoj, vážení.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Vážený pán predsedajúci, prosím vás, aby ste dodržiava-

li  rokovací poriadok.  Návrhy, ktoré  predložil pán  kolega

Slota a aj vy, sú zmätené.  Čo to znamená, prerušiť dovtedy,

kým príde niekto z Fondu národného majetku? A keď sem niekto

z Fondu  národného majetku  príde, potom  zasa prerušíme ten

bod, ktorý máme rozrokovaný, a budeme  rokovať o tom ďalšom?

Keď chcete,  tak formulujte procedurálne návrhy  jasne a zá-

sadne nesmiete  dať hlasovať dvakrát o  tej istej veci. Sne-

movňa si odhlasovala, že teraz bude mať rozpočet. Odhlasova-

li sme si, že príde niekto z prezídia, tak prosím, zdvihnite

telefón a zavolajte, aby sem prišli, aby sme nestrácali čas.

To je jediný možný postup.

 

     K otázke, o ktorej hovoril pán Fogaš, prosím, nepodceň-

te  ju, zvolajte  politické grémium,  pretože to  je zásadná

vec.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Fico.

 

 

Poslanec R. Fico:

 

     Pán podpredseda,  vediete schôdzu Národnej  rady, takže

predpokladám,  že poznáte  aj rokovací  poriadok, aj  Ústavu

Slovenskej  republiky.  Ústava  Slovenskej  republiky hovorí

jednoznačne, že vrátený  zákon prezidentom Slovenskej repub-

liky Národná rada opätovne  prerokuje. Jednoducho výklad Ús-

tavy Slovenskej  republiky neumožňuje iný  výklad, len taký,

že Národná rada má povinnosť prerokovať zákon, ak bol vráte-

ný prezidentom  Slovenskej republiky. Bol  by som rád,  keby

ste zaujali k tomuto stanovisko.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Áno. Nech sa páči, pán Víťazoslav Moric.

 

Poslanec V. Moric:

 

     Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

 

     Nerozumiem tomu, ako je  možné, že ešte teraz rokujeme.

Predsa hlasovanie jasne ukázalo, že nás tu nie je dostatočný

počet, že nás je len  73. Prečo dávate slovo? Prečo pokraču-

jeme v  rokovaní? Buď nás  je tu viac  ako 73 -  to je jedna

možnosť, alebo nás nie je - a skončite  rokovanie. Alebo nás

tu je  dosť a na  základe tohto vás  žiadam, aby ste  určili

skrutátorov, ktorí nás spočítajú.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Prokeš.

 

     (Hlas poslanca Morica: Buď nás je 73 a nerokujme, alebo

sa spočítajme. Ruch v miestnosti.)

 

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Dovolím si upozorniť na  niekoľko skutočností. Pána ko-

legu Fica by som rád upozornil na rozhodnutie Ústavného súdu

vo veci vymenúvania a odvolávania  ministrov a dovolím si ho

v analógii s tým upozorniť na to,  že pokiaľ nie je v ústave

napísané slovíčko "musí", tak zrejme ani Národná rada nemusí

prerokovať vrátený zákon. Ak nemusí prezident - hoci je rov-

naká dikcia - vymenovať na  návrh premiéra ministra, tak po-

tom ani  Národná rada sa nemusí  zaoberať zákonom, ktorý pán

prezident vrátil.  Je mi ľúto,  to je rozhodnutie  Ústavného

súdu, nie moje.

 

     Na druhej strane by som rád trošku upravil procedurálny

návrh, ktorý dal pán poslanec  Slota, v takom znení, aby sme

pokračovali v rokovaní  podľa ďalších  bodov programu  až do

príchodu niekoho  z prezídia Fondu národného  majetku s tým,

že sa  rokovanie o veciach, ktoré  sa týkajú Fondu národného

majetku, zaradí až po skončení bodu, ktorý bude práve prero-

kúvaný. Myslím si, že v  takom prípade potom nevznikne nedo-

rozumenie, o ktorom tu kolegovia hovorili.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Je tu teda  procedurálny návrh, aby sme pokra-

čovali v  rokovaní ďalším bodom programu  a ten bod skončili

a potom začali  s rozpočtom Fondu národného  majetku, s tými

dvoma bodmi.

 

     Ďakujem, budeme hlasovať o tomto návrhu. Kto je za ten-

to návrh?

 

     Máte hriechov, pán Čarnogurský. To, že zdvíhate kartič-

ku, to je  hriech, to je hriech, normálne.  (Hlasy z pléna.)

Neviem, kto vás vyspovedá.

 

     (Prezentovalo sa 74 poslancov.)

 

     Páni  skrutátori, nech  sa  páči, spočítajte poslancov.

Rýchlo ich spočítajte, kým neujdú. A už sa nevráťte, ďakuje-

me.  Prosím vás,  toto je  čo za  robotu? Dáme hlasovať ešte

raz.  Nech sa  páči, prezentujeme  sa a  hlasujeme ešte  raz

o návrhu pána Prokeša.

 

     Nech sa  páči, prezentujte sa a  hlasujte. Cingel, hla-

suj.  A "včil"  budete mať  hlavu v  smútku. (Ruch  a smiech

v sále.)

 

     (Prezentovalo sa 75 poslancov.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážení páni poslanci, ešte raz  dám hlasovať. Ak sa ne-

zaprezentujeme, dám prestávku do  13.00 hodiny  a potom uvi-

díme.

 

     Prezentujte sa  ešte raz a hlasujeme  o návrhu pána po-

slanca Prokeša.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 76 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 71 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasovalo 5 poslancov.

 

 

     Ďakujem. Sme  schopní sa uznášať.  Nezabránila tomu ani

ľavica, ani pravica. Nech  sa páči, budeme pokračovať. Ďaku-

jem. Vrátili ste sa?

 

     Nech sa páči, pán poslanec Slota.

 

Poslanec J. Slota:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada Slovenskej republiky,

 

     skupina poslancov Slovenskej národnej strany, Hnutia za

demokratické  Slovensko  a  Združenia  robotníkov  Slovenska

predkladá na prerokovanie a  schválenie návrh zákona, ktorým

sa  mení a  dopĺňa zákon  číslo 140/1961  Zb. Trestný  zákon

v platnom znení.

 

     Dnes na tomto mieste mal návrh zákona za predkladateľov

obhajovať náš blízky priateľ  a kolega poslanec Dr. Bartolo-

mej Kunc, ktorý už, žiaľ, nie je medzi nami. Dovoľte mi pre-

to, aby som aspoň teraz poďakoval Dr. Kuncovi za jeho podiel

pri tvorbe tohto zákona, ako  i za prácu na všetkých ďalších

zákonoch  prijatých tu, v  tejto miestnosti, za jeho prítom-

nosti.

 

     Návrh zákona  prerokovala Legislatívna rada  vlády Slo-

venskej republiky  dňa 27. 11. 1996 a odporučila zákon vláde

Slovenskej republiky na  schválenie. Vláda Slovenskej repub-

liky návrh zákona schválila na zasadnutí dňa 3. 12. 1996.

 

     Cieľom predkladaného  návrhu zákona je  okrem iného vy-

tvoriť právne možnosti na trestnoprávnu ochranu záujmov náš-

ho  štátu  mimo  sféry  podnikania,  teda  tam, kde náš štát

uplatňuje svoje ekonomické funkcie pri súčasnom rešpektovaní

všetkých princípov právneho a  demokratického štátu a pravi-

diel fungovania  trhovej ekonomiky. Zákon  v niektorých svo-

jich ustanoveniach v snahe  odstrániť určité medzery a nedo-

konalosti súčasnej trestnoprávnej ochrany republiky, jej ús-

tavného   zriadenia,   územnej   celistvosti,  samostatnosti

a obranyschopnosti  vkladá  do  zákona nové  paragrafy, a to

§ 92a  a  92b,  postihujúce  úmyselné rozvracanie republiky,

a § 98, postihujúci  úmyselné poškodzovanie záujmov republi-

ky.

 

     Podrobné  odôvodnenie celého  návrhu zákona  je uvedené

v dôvodovej správe k zákonu,  ktorá, podľa názoru predklada-

teľov, vyčerpavajúcim spôsobom vysvetľuje jednotlivé ustano-

venia návrhu zákona a poukazuje  aj na podobné právne úpravy

v krajinách Európskej únie.

 

     Predkladatelia  vyslovujú presvedčenie,  že tento návrh

zákona je úplne v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ako

aj s medzinárodnými dohovormi  a konvenciami, ku ktorým naša

republika pristúpila.

 

     Návrh zákona prerokoval v  Národnej rade Slovenskej re-

publiky a na schválenie odporučil aj Ústavnoprávny výbor Ná-

rodnej  rady Slovenskej  republiky na  svojom zasadnutí  dňa

11. 12. 1996. Na základe uvedeného, žiadam v mene predklada-

teľov o prerokovanie a schválenie tohto návrhu zákona.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Slotovi. Prosím predsedu Výboru

Národnej rady pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcioná-

rov poslanca Jána Cupera, aby podal správu o výsledkoch pre-

rokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.

 

 

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     dovoľte, aby som vám  prečítal návrh uznesenia Ústavno-

právneho výboru Národnej rady  Slovenskej republiky k novele

Trestného zákona  číslo 140/1961 Zb., ktorú  ste dostali ako

tlač 551.

 

     Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej repub-

liky na  vydanie zákona Národnej  rady Slovenskej republiky,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 140/1961 Zb. Trestný zá-

kon v znení neskorších predpisov, pridelil predseda Národnej

rady Slovenskej  republiky rozhodnutím číslo 1289  z 19. no-

vembra 1996 na  prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej

rady Slovenskej  republiky s tým, že  svoje stanovisko o vý-

sledku prerokovania návrhu zákona  vo výbore predloží Národ-

nej rade Slovenskej republiky,  pričom ostatné výbory Národ-

nej  rady Slovenskej  republiky môžu  predmetný návrh zákona

prerokovať podľa vlastného uváženia.

 

     Vláda Slovenskej republiky  súhlasila s predloženým ná-

vrhom, ale za predpokladu, že  budú do neho zapracované pri-

pomienky uvedené v jej stanovisku.  Na stôl ste dostali text

spoločnej správy zo dňa 9. 12. 1996, v ktorej  sa uvádza, že

ku dňu spracovania Ústavnoprávny výbor Národnej rady Sloven-

skej republiky  nedoručil  svoje uznesenie. Táto  skutočnosť

už nie je pravdou, pretože  Ústavnoprávny výbor Národnej ra-

dy Slovenskej  republiky  prerokoval predmetný  návrh zákona

11. 12. 1996 a prijal  k nemu uznesenie číslo 364. Predmetné

uznesenie ste dostali na stôl ako dodatok k tlači 551a, pri-

čom Ústavnoprávny  výbor Národnej rady  Slovenskej republiky

tento zákon odporučil v znení zmien a doplnkov prijať.

 

     Pozmeňujúce a doplňujúce  návrhy nebudem čítať. Obozná-

mili ste sa s nimi v predmetnej tlači.

 

     Vážený pán  predsedajúci, v zmysle tlače  364, ktorá je

v poslednej časti - zmeny a  doplnky, kde sú pozmeňujúce ná-

vrhy,  žiadam  o  pozmeňujúcich  návrhoch  hlasovať en bloc.

A prosím, aby som mohol potom vystúpiť aj vo všeobecnej roz-

prave.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem spoločnému spravodajcovi pánu Cuperovi a prosím

ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu

o tridsiatom šiestom bode programu. Do rozpravy máme prihlá-

sených 5 poslancov. Ako prvá vystúpi pani Eva Rusnáková.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Lauko.

 

Poslanec P. Lauko:

 

     Pán predsedajúci, chcem vám  pripomenúť, že ste dostali

od pána kolegu  poslanca Fica otázku, na ktorú ste neodpove-

dali. Žiadam vás, aby ste odpovedali pánu kolegovi Ficovi na

otázku, ktorú vám položil.

 

     A po druhé, žiadam pána predsedu parlamentu, aby sa vy-

jadril k tomu, čo povedal pán kolega Fogaš o vrátenom zákone

a o novom zákone,  o tom rozpore, aby sa k tomu vyjadril pán

predseda parlamentu.

 

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Tak nie je to pravda, páni, čo povedal pán Fico. Kde je

pán Fico? Nech sa páči, právnici, vykonzultujte si to. Ďaku-

jem.

 

     Nech sa páči, pani Rusnáková. (Hlasy z pléna.)

 

     Nato sú právnici, my nie sme právnici. (Hlasy z pléna.)

Prosím vás, neponižujte.  Čo tu robíte vy, pýtam  sa vás po-

tom. Nie ste právnik. Ste zlí ľudia.

 

     Nech sa páči, pani Rusnáková.

 

Poslankyňa E. Rusnáková:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     dovoľte mi, aby som  vám prečítala vyhlásenie poslanec-

kých  klubov KDH,  DÚ, Spoločnej  voľby, Maďarskej  koalície

a Maďarskej koalície-KDH.

 

     Poslanecké  kluby považujú  zaradenie novely  Trestného

zákona do programu schôdze Národnej rady a jeho prerokúvanie

za ďalší hrubý  útok na základné ľudské práva  a slobody ga-

rantované Ústavou  Slovenskej republiky. Táto  novela je vý-

razne protiobčianska. Umožňuje na Slovensku zaviesť totalit-

ný režim a tvrdé zúčtovanie s akýmkoľvek iným názorom, ktorý

nie je v súlade s  oficiálnou politikou strán vládnej koalí-

cie. Poslanecké kluby oznamujú, že sa odmietajú zúčastniť na

hlasovaní, ktoré smeruje proti demokratickým princípom živo-

ta v našej spoločnosti. Naše výhrady sú známe.

 

     Zdôrazňujeme, že na  bedrách poslancov vládnej koalície

zostáva  zodpovednosť  pred  celým  Slovenskom za zhanobenie

slovenskej právnej kultúry, ak  túto novelu Trestného zákona

schvália. V  tento deň chceme všetkým  pripomenúť - opozíciu

a občanov tejto republiky neunavíte  k povoľnosti voči vašim

opatreniam.

 

     Poslanecké kluby  KDH, DÚ, Maďarskej  koalície a Maďar-

skej koalície-KDH po  tomto  vyhlásení oznamujú, že opúšťajú

rokovaciu miestnosť.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Čiže, pán Benčík, nejdete? Nech sa páči.

 

Poslanec M. Benčík:

 

     Vážený pán predseda,

     vážený pán predsedajúci,

     milé kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     zavádzame   nový  bezprecedentný   procedurálny  postup

schvaľovania zákonov Národnej  rady. Schválená novela Trest-

ného zákona zo dňa 26. marca 1996, ktorá bola v zmysle člán-

ku 102 ústavy vrátená prezidentom republiky na opätovné pre-

rokovanie, nebola doteraz navrhnutá do programu Národnej ra-

dy.  Niekde,  u  niekoho  vrátený  zákon,  ktorý novelizoval

Trestný  zákon, spočíva.  Ani sa  tomu nedivím,  lebo to, čo

v tejto novele  je, je nesystémové, pre  Trestný zákon neob-

vyklé,  nepresná  zmes  politických  a  ideologických pojmov

a v horšej  podobe nás  Trestný zákon vracia, najmä  v časti

prvej hlavy, ďaleko pred november 1989.

 

 

     V tejto už schválenej novele sa prostriedkami trestného

práva priamo ohrozujú také významné politické práva zaručené

našou ústavou, akými sú  sloboda prejavu, sloboda zhromažďo-

vania, sloboda informácie  a ďalšie. Spontánna negatívna re-

akcia domácej, ale i  zahraničnej verejnosti zrejme donútila

aj vládnu koalíciu zvážiť  riziká, ktoré v schválení takejto

novely spočívajú. Nie je teda politická vôľa podstúpiť rizi-

ko, ale ani ochota vyhovieť prezidentovým opodstatneným vec-

ným výhradám. Ako by to vyzeralo vyhovieť námietkam a dať za

pravdu  prezidentovi? A  preto  vrátený  zákon čaká  na svoj

osud, spočíva v zásuvke.

 

     Koaličný partner však dobiedza a domáha sa aspoň odvaru

tzv. zákona  na ochranu republiky. Spracuje  sa preto ďalšia

legislatívna predloha novely Trestného  zákona, z ktorého sa

vypustia  najostrejšie  časti   ohrozujúce  občianske  práva

a použijú sa miernejšie formulácie.

 

     Ak si  však konkrétne porovnáte  - a prosil  by som vás

o to - už schválenú novelu s terajšou tlačou 551, tak na pr-

vý pohľad zistíte, že o čo sú formulácie miernejšie, o to sú

legislatívno-technicky chaotickejšie, rozporuplnejšie s mno-

hými  vecnými  chybami  a  pochybeniami. Tieto legislatívno-

-technické  nedostatky a vecné chyby  nemôže nikto  napraviť

a odstrániť. Nepodarilo  sa to ani  alibistickému stanovisku

vlády, ktorá  na jednej strane  trvá na rozsiahlych  zmenách

v rozsahu    troch  strán,  v  ktorom spresňuje pochybenia

a nepresne opísané  stanoviská z komentára  Trestného zákona

Matis a kolektív, vydavateľstvo Obzor, rok 1978, druhý diel,

najmä strany 505, 510, 512  a 513, ale zároveň nabáda nahra-

diť, resp. spresniť najmä také  pojmy  ako "vyzýva". V našom

Trestnom  zákone bolo  "organizované" a  tomu každý rozumie,

alebo "hromadné nepokoje", čo to je "nepravý" a podobne.

 

 

 

     Na druhej strane vláda  odporúča po takomto dopracovaní

návrh schváliť. Vláda sa takto zbavila zodpovednosti a je na

vás, poslanci vládnej koalície,  či tento nepodarok schváli-

te, lebo  opakujem, tento návrh  novely sa nedá  ani opraviť

a dopracovať do prijateľnej podoby.

 

     Majte chvíľku trpezlivosti a venujte malú pozornosť bo-

du 5, v ktorom sa  vymedzuje pojem "ústavné zriadenie". Dnes

si tento pojem vie  vysvetliť priemerne vzdelaný človek, ale

tento  pojem zrejme  musí mať  aj obsah,  princíp občiansky,

princíp demokratický, princíp právneho štátu. To všetko naša

ústava obsahuje. Ale všimnite si bod 5, prosím vás o to. Vy-

medziť ústavné zriadenie ako celkovú organizáciu štátu  ale-

bo ako  vzťahy medzi zákonodarnou, výkonnou  a súdnou mocou,

alebo  dokonca  ako  územné  administratívne členenie štátu,

ktoré je upravené obyčajným zákonom - vidíte, aké je to jed-

noduché a samozrejme zmätené. O  to väčšmi, že Trestný zákon

v § 92  neobsahuje len ústavné zriadenie,  ale aj územnú ce-

listvosť.  Predkladatelia  zavádzajú  potom    nový  pojem

"územná jednotnosť". Aj vláda sa  pýta, aký je rozdiel medzi

"územnou celistvosťou" a "územnou jednotnosťou", a upozorňu-

je vás na  to, aby sa táto vec zmenila.  Táto vec v terajšom

návrhu nie je upravená. Ani  vláda týmto zmäteným pojmom ne-

rozumie, a preto žiada ich odlíšenie.

 

     Predkladatelia  nepotrebujú definovať  ani pojem "obra-

nyschopnosť".  Ja si  myslím, že  ani netreba, a netreba ani

"samostatnosť".  Ale  potom  prečo  treba  definovať "územné

zriadenie"? Pre predkladateľov je  sporný len pojem "ústavné

zriadenie", a preto ho nanovo  definujú. A že je to nesysté-

mové, asi som vás už mohol trochu presvedčiť.

 

     Alebo  ďalší bod  6 -  keď sme  sa s  piatym  vyrovnali

- všimnite si, že  sa týka (a bod 6  ani nenájdete pod bodom

6, lebo je len 5 a 7, 6 nikto nedopísal), pod týmto bodom má

byť novoformulovaná  veľmi dôležitá skutková  podstata vlas-

tizrady, jeden z najzávažnejších  trestných činov. Škoda, že

nemáte pred  sebou text platného Trestného  zákona. Ľahko by

ste zistili,  že navrhovaný text je  absolútne totožný s te-

rajším § 91. To je už skutočný unikát - meniť zákon tak, aby

sa v ňom  nič nezmenilo, ak len nepovažujeme  za zmenu para-

grafy uvedené  v zátvorkách. Ale ich  zmysel sa stráca, lebo

predkladatelia zabudli uviesť novonavrhovaný § 92a a 92b.

 

     A mohol  by som takto pokračovať  a uviesť, že konania,

ktoré sú  obsiahnuté a zamerané  na vyzývanie k  porušovaniu

verejného poriadku alebo  hromadnému neplneniu dôležitej po-

vinnosti uloženej  podľa zákona, je  v našom trestnom  práve

trestné  ako trestný  čin podnecovania  podľa §  164. Autori

a predkladatelia  sa  zrejme  zamerali  na  paragrafy 91, 95

a 98  a zabudli sa  pozrieť,  že v Trestnom  zákone  máme aj

§ 164. A  mohol by som takto  pokračovať postupne ďalej, bod

po bode  a dospel by som  k záveru, na ktorý  upozornila aj

vláda. Pán  predkladateľ hovoril, že je  to podrobne uvedené

v dôvodovej správe.  Všimli ste si, že  táto dôvodová správa

patrí k  inému zákonu? Táto dôvodová  správa patrí k zákonu,

ktorý sme schvaľovali predtým.

 

     Predložený text  novely nespĺňa ani  minimálne kritériá

legislatívnej  predlohy. Okrem  toho je  zbytočná, lebo také

základné  hodnoty,  ktoré  musí  chrániť  každý demokratický

štát, akými  sú ústavné zriadenie,  územná celistvosť, obra-

nyschopnosť,  samostatnosť  republiky, to  sú hodnoty, ktoré

treba chrániť.  Ale náš Trestný zákon ich chráni dostatočne,

a to v  skutkových podstatách vlastizrady  § 91, rozvracania

republiky §  92, teror § 93  a 93a, záškodníctvo §  95 a 96,

sabotáž § 97, hanobenie republiky  a jej predstaviteľa § 102

a 103, vyzvedačstvo  § 105 atď. a  v mnohých ďalších skutko-

vých podstatách. Nie je preto pravdou, že platný Trestný zá-

kon neposkytuje  dostatočnú trestnoprávnu ochranu  našej re-

publiky a jej záujmov. Tvrdiť niečo iné  znamená buď úmysel-

né zavádzanie, alebo je to politicky účelové vyvolávanie po-

citu ohrozenia alebo hroziaceho nebezpečenstva.  Môže to byť

aj odvádzanie pozornosti verejnosti od každodenných "chlebo-

vých" problémov občanov.

 

     Nestrašme trestnými zákonmi, ale zodpovedne riešme hos-

podárske  a sociálne  problémy našej  krajiny a dôstojnejšie

prerokúvajme zákony,  ako sme prerokúvali  rozpočet na tento

rok. Niet divu, že náš parlament postupne stráca u verejnos-

ti svoju autoritu. Všimnite si, v decembri 1995 mu dôverova-

lo 53 % občanov, teraz je táto dôvera už určená číslom 39.

 

     Ale, vážení kolegovia, vážené kolegyne, odmietnuť tento

návrh  odporúčam aj  z iných  vecných a  vážnejších dôvodov.

Včera na zasadnutí ústavnoprávneho  výboru, keď sme schvaľo-

vali kandidátov na voľbu sudcov, pán minister spravodlivosti

Dr. Liščák oznámil všetkým členom ústavnoprávneho výboru, že

rekodifikačné  texty, zrozumiteľnejšie  povedané, nové texty

Trestného zákona, Trestného poriadku, Občianskeho zákonníka,

Občianskeho súdneho  poriadku sú na jeho  stole a sú hotové.

Teraz  nastáva obdobie  rezortného a  medzirezortného pripo-

mienkového konania, ktoré, aspoň  dúfam, bude kvalitné a bez

časového  tlaku.  To  však  prakticky  znamená,  že horizont

schválenia nového  Trestného zákona je  reálny, a preto  pre

nás  poslancov  je  imperatívom  nepodporiť  už žiaden pokus

o ďalšie novely základných justičných  kódexov, t. j. Trest-

ného zákona, Trestného  poriadku, Občianskeho zákonníka, Ob-

čianskeho súdneho  poriadku. Stačí, že sme  doteraz s týmito

kódexmi zaobchádzali ako s trhacím kalendárom.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem  pánu poslancovi  Benčíkovi. Nech  sa páči, pán

poslanec Fico.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Vážené dámy a páni,

 

     na úvod mám dve poznámky - jednu adresovanú pánu Sloto-

vi a druhú pánu Prokešovi.

 

     Pán Slota,  buďte pokojný, budem hovoriť  o úplne iných

veciach, ako hovoril pán poslanec Benčík.

 

     Druhá poznámka smeruje k  vysvetleniu môjho názoru pánu

poslancovi  Prokešovi. V  prípade nálezu  Ústavného súdu, na

základe  ktorého Ústavný  súd konštatoval,  že prezident 

právo rozhodnúť sa, či odvolá,  alebo neodvolá, alebo či me-

nuje,  alebo nevymenuje  ministra na  návrh predsedu  vlády,

išlo iba o stanovenie šírky právomoci prezidenta zúčastňovať

sa na tvorbe vlády. Avšak  pokiaľ ide o prípad vráteného zá-

kona, Ústava Slovenskej  republiky jednoznačne zakotvuje ne-

vyhnutnosť  dokončiť legislatívny  proces.  Čiže  ak by  sme

prijali taký  výklad ústavy, ktorý by  umožňoval, že Národná

rada nemusí ďalej pokračovať v  konaní o vrátenom návrhu zá-

kona, znamenalo  by to, podľa môjho  názoru, neústavné obme-

dzenie právomoci prezidenta a rovnako i neústavné obmedzenie

povinnosti Národnej rady Slovenskej republiky dokončiť záko-

nodarný proces.

 

     Vážené dámy a páni,

 

     dovoľte  mi teraz  niekoľko krátkych  poznámok k návrhu

novelizácie Trestného zákona. Ako sme si mohli všimnúť, táto

novelizácia má  dve úplne nezávislé časti - jednu časť poli-

tickú  a druhú  časť ekonomickú.  Nebudem tu  nikoho strašiť

problémami,  ktoré by  táto novelizácia  v prípade  prijatia

mohla spôsobiť nám samotným alebo Slovenskej republike. Mys-

lím si, že všetci si dobre uvedomujeme, aký návrh zákona má-

me na  stole a čo nám  môže v budúcnosti priniesť.  Mňa však

mrzí to, že doteraz nikto  z predkladateľov tohto návrhu zá-

kona nedokázal  vysvetliť, prečo máme  novelizovať politickú

časť Trestného  zákona, ktorá podľa  môjho názoru dostatočne

chráni ústavné zriadenie a  územnú celistvosť Slovenskej re-

publiky.

 

     Nikto nedokázal, vrátane pána poslanca Slotu, vysvetliť

úmysel navrhovateľa, ani  určiť protispoločenské konania, na

ktoré by sa mali  novelizované skutkové podstaty politických

deliktov  vzťahovať. Navrhovatelia  dodnes nenašli  dostatok

statočnosti, aby určili okruh  osôb, správanie ktorých vyvo-

lalo takú urgentnú potrebu  novelizovať Trestný zákon. Ak je

novelizácia  určená proti  neposlušnej politickej  opozícii,

tak to treba, pán poslanec  Slota, povedať otvorene, aby sme

všetci vedeli, o  čom sa tu bavíme, a  neskrývať sa za všeo-

becné právne frázy obsiahnuté v dôvodovej správe tohto návr-

hu zákona,  ktorá vôbec k tomuto  návrhu zákona, ako povedal

pán poslanec Benčík, nepatrí.

 

     Je  dobre známe,  že platný  Trestný zákon pochádzajúci

z roku 1961 aj napriek úpravám uskutočneným po roku 1989 za-

bezpečuje širokú ochranu štátu.  Trestné činy ako vlastizra-

da, rozvracanie republiky, teror, záškodníctvo, sabotáž, ha-

nobenie republiky a jej predstaviteľa, vyzvedačstvo, ohroze-

nie  štátneho tajomstva,  spolupráca s  nepriateľom, útok na

štátny orgán,  útok na verejného  činiteľa  či trestné  činy

zasahovania do nezávislosti súdu,  alebo trestné činy voleb-

né dostatočne chránia najdôležitejšie štátne záujmy.

 

     Ak  si porovnáme  našu právnu  úpravu s  inými právnymi

úpravami, vôbec  nie je pravda  to, čo ste  konštatovali vy,

pán poslanec,  že štáty Európskej  únie majú podobnú  právnu

úpravu. Cudzie štáty,  členské štáty Európskeho spoločenstva

nielenže nepoznajú osobitné zákony na ochranu republiky, ale

aj trestnoprávna ochrana štátu, ktorá je obsiahnutá v trest-

ných kódexoch, je podstatne užšia ako na Slovensku. Môžem to

bez problémov doložiť. Zoberme si napríklad situáciu, aká je

v Holandsku. Holandsko je krajina, ktorá pozná približne po-

lovicu z trestných činov,  ktoré som menoval, ktorými chráni

ústavné a štátne zriadenie  Holandského kráľovstva. Ale naj-

dôležitejšie v  súvislosti s Holandskom je  to, že aplikačná

prax v tejto krajine sa významne odlišuje od písaného práva.

Jednoducho, existuje taká  trestná politika, ktorá nepoužíva

politické skutkové podstaty  trestných činov, hoci tam exis-

tujú, ale aplikujú vo  všetkých prípadoch všeobecné skutkové

podstaty aj na konania s politickým pozadím.

 

     Len čo začneme  vnášať  do politických  vzťahov trestné

právo, to je začiatok konca. Politické problémy treba riešiť

politickými prostriedkami. Ekonomické  problémy treba riešiť

ekonomickými prostriedkami.  Ale nespoliehajme sa  na to, že

politiku nám vyrieši nejaký prísny trestný zákon.

 

     Pri hodnotení potrebnosti  schváliť podobnú novelizáciu

Trestného zákona  nesmieme zabúdať ani  na určité historické

súvislosti, pretože veľa sme hovorili  aj v minulosti o tom,

či boli  potrebné zákony na  ochranu republiky z  roku 1923,

resp. z roku 1948.  Nebudem sa vyjadrovať k nedemokratickému

zákonu z roku 1948, ale neodpustím si jednu poznámku k záko-

nu na ochranu republiky z roku 1923. Po vzniku  Českosloven-

ska v  roku 1918 platil  na území Slovenska  a Podkarpatskej

Rusi uhorský trestný zákonník o zločinoch a prečinoch z roku

1878 a  na území Českej republiky  starý rakúsky trestný zá-

kon. Tieto zákonníky vôbec neobsahovali osobitné trestné či-

ny politického charakteru, ktorými  by bola chránená ústavná

podstata štátu. To bol aj jeden  z dôvodov, prečo bol v roku

1923 pod číslom 50 prijatý zákon na ochranu republiky. A pri

pohľade  do tohto  zákona veľmi  ľahko zistíme,  že obsahuje

trestné  činy, ktoré  sú dnes  zaradené v  I. hlave  súčasne

platného Trestného zákona, ďalej v  III. hlave ide o trestné

činy  proti  poriadku  vo  verejných  veciach  a v IV. hlave

Trestného  zákona  trestné  činy  všeobecne nebezpečné. Čiže

išlo iba o rozdrobenie právnej  úpravy, ktorá je dnes v jed-

nom kódexe, v roku 1923 do dvoch trestných kódexov.

 

     Politické pozadie  tejto novelizácie malo  byť prekryté

ekonomickou časťou, ktorá reaguje na niektoré protispoločen-

ské konania v oblasti  privatizácie. Vyjadril som sa verejne

a opäť to opakujem, že táto časť je hodná  diskusie. Hovorme

o tom, či  treba novelizovať Trestný  zákon, ak zistíme,  že

existujú  nejaké  protispoločenské  konania,  ktoré vznikajú

v procese privatizácie a súčasné  platné trestné právo tieto

konania nepostihuje.  Prosím, hovorme o tom, a myslím si, že

to,  čo je  navrhované v  tejto ekonomickej  časti, je dobrý

základ na diskusiu. Ale nepoužívajme ekonomickú časť ako zá-

stierku niečoho, čo je oveľa nebezpečnejšie a horšie pripra-

vené v prvej časti návrhu novelizácie.

 

     Musím sa vyjadriť aj k  tejto časti, pretože sa mi zdá,

že niekedy na ňu zabúdame.  Chcem povedať, že sa touto otáz-

kou v roku 1995 zaoberala osobitná komisia odborníkov zosta-

vená v rámci ministerstva spravodlivosti. Išlo o sudcov Naj-

vyššieho  súdu, teoretikov  z právnických  fakúlt a  ďalších

pracovísk,  ktoré  aplikujú  priamo  v  praxi trestné právo.

Ich úlohou bolo odpovedať na otázku: Je potrebná novelizácia

Trestného zákona v  súvislosti s protispoločenskými konania-

mi, ku  ktorým prichádza v procese  privatizácie? Komisia sa

viackrát s  touto otázkou zaoberala a  zaujala takéto stano-

visko. Predovšetkým  zdôraznila, a to  opakujem, subsidiárny

charakter  trestnoprávneho postihu.  To znamená,  že trestné

právo  nemôže plniť  úlohy iných  netrestných odvetví práva.

Komisia ďalej  zdôraznila, že trestné právo  je ultima ratio

prostriedok, ktorý treba použiť len vtedy, ak všetky ostatné

prostriedky nápravy zlyhajú.

 

     Komisia došla  k záveru na základe  podnetu, ktorý pri-

šiel z Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky - v tomto

podnete boli niektoré  protispoločenské konania načrtnuté -,

že všetky tieto konania  sú dostatočne postihnuteľné platnou

právnou   úpravou  obsiahnutou   v  Trestnom   zákone  číslo

140/1961 Zb.  Členovia komisie rovnako  zhodne konštatovali,

že  nemožno konštatovať  závažnejšie problémy  pri aplikácii

hospodárskych trestných činov a  že vlastne niet protispolo-

čenského konania, na ktoré  by sme nemohli aplikovať ustano-

venie, ktoré je už obsiahnuté v Trestnom zákone.

 

     Ešte jednu  perličku. Komisia sa v  roku 1995 zaoberala

pripravovanou novelizáciou Trestného zákona, na základe kto-

rej mal byť z Trestného zákona vypustený § 161 o podplácaní,

ktorý nakoniec  bol v Národnej rade  Slovenskej republiky aj

prijatý. Dobre  viete, že sme  túto novelizáciu kritizovali,

pretože sme  boli presvedčení, že to  je absolútny nezmysel.

Sme jedinou krajinou sveta, ktorá nemá právnu úpravu postihu

podplácania.  Jednoducho tomu  nerozumiem. Komisia  sa v tom

čase domnievala, že vypustenie tohto trestného činu z Trest-

ného zákona bude znamenať  zbavenie sa významného preventív-

neho  mechanizmu  pri  predchádzaní  úplatkárstva a prípadné

prijatie tejto  novelizácie by mohlo  v praxi priniesť  celý

rad negatívnych dôsledkov, ako je napríklad vydieranie a po-

dobne. Nikto  nepočúval závery tejto  odbornej komisie. Boli

tam profesori, sudcovia  Najvyššieho súdu, prokurátori Gene-

rálnej prokuratúry. Prijala sa novelizácia, ktorá nemá v Eu-

rópe a vo svete jednoducho obdobu.

 

     Vážené dámy a páni, som za to, aby sme sa o tejto časti

ďalej  bavili. Napriek  tomu, že  komisia má  taký názor, že

netreba prijímať novelizáciu, predsa len uplynul rok od roku

1995.  Ak sme  presvedčení, že  sa v  privatizácii vyskytujú

protispoločenské  konania,  ktoré  treba  postihnúť trestným

právom, hovorme o tom, bavme sa  a nesústreďme sa iba na po-

litickú časť tejto novelizácie, ktorú zhodne všetci odmieta-

me, pokiaľ ide o opozíciu.

 

     Trestný zákon bol od  roku 1989 trinásťkrát novelizova-

ný. Trinásťkrát. Taká dôležitá  právna norma, ako je Trestný

zákon,  ktorý  zasahuje  do  najzákladnejších  ľudských práv

a slobôd, si vyžaduje určitú  právnu istotu, právnu stabili-

tu. Nenájdete  v Európe štát,  ktorý by v  priebehu šiestich

alebo  siedmich  rokov  trinásťkrát  zasiahol do konštrukcie

trestného  zákona a  trestného poriadku.  Je to  aj na škodu

právnej istoty  našich občanov, ktorí  veľakrát ani nevedia,

že bol prijatý nejaký zákon, ktorým sa zmenil Trestný zákon.

A čo je  najhoršie, a to  vám potvrdzujem z  vlastnej praxe,

veľakrát ani sudcovia nevedeli, že bola prijatá novelizácia,

pretože bola neskoro publikovaná,  nikto ich nepoučil o tom,

ako sa  má táto norma  používať v praxi.  Jednoducho, robíme

veci, ktoré v trestnom práve nemajú čo robiť.

 

     O rekodifikácii trestného práva  tu bolo povedané dosť.

Naozaj treba  poďakovať ministerstvu spravodlivosti  a komi-

sii,  ktorá bola  zriadená, že  v rekordnom  čase pripravila

podklady na rekodifikáciu. Tieto podklady budú dané k dispo-

zícii poslancom v priebehu januára 1997. Máme minimálne pol-

rok na to, aby sme sa s touto rekodifikáciou zaoberali a vy-

jadrovali  sa aj  k tej  časti Trestného  zákona, ktorá bude

ochraňovať ústavné a štátne zriadenie Slovenskej republiky.

 

     Chcem vás poprosiť, vážené dámy  a páni, ak si máme ro-

biť  problémy  kvôli  nejakej  novelizácii  Trestného zákona

- a my si  ich urobíme, ak túto novelizáciu  prijmeme -, tak

si robme problémy v tom  prípade, ak budeme bojovať za usta-

novenia, ktoré sú naozaj nevyhnutné a potrebné.

 

     Dám príklad. V roku 1990  sme v eufórii prijali ustano-

venie Trestného poriadku, ktoré hovorí, že polícia má 24 ho-

dín na to, aby predložila  dostatok dôkazov a aby súd rozho-

dol o väzbe, alebo prepustil zadržanú osobu na slobodu. Ťaž-

ko nájsť krajinu v Európe, ktorá by mala takúto prísnu práv-

nu úpravu. Sú krajiny, ktoré majú 48 hodín, 72 hodín.

 

     Prosím,  ak chceme  bojovať s  určitými štandardmi, tak

bojujme tam, kde to má nejaký význam. Dokonca Európsky doho-

vor o ľudských právach umožňuje štátom,  ak ide o boj so zá-

važnou kriminalitou a terorizmom, že môže upustiť od apliká-

cie niektorých ustanovení Európskeho  dohovoru a môže prijať

opatrenia, ktoré  priamo zasahujú do  práv garantovaných Eu-

rópskym dohovorom. Tu bojujme.

 

     Ak si myslíme, že  treba prijať nejaké prísne opatrenia

na boj s terorizmom, s organizovaným zločinom, s priekupník-

mi  s drogami,  s prostitúciou  a neviem  s čím všetkým, tak

prosím, dajme návrh nejakých výnimočných opatrení v trestnom

práve a bojujme na  úrovni slovenskej, na úrovni medzinárod-

nej, pretože  budeme bojovať za užitočnú  vec. Ale zabudnime

na túto novelizáciu, pretože som presvedčený, že nám v praxi

neprinesie nič iné iba problémy.

 

     Ďakujem za vašu pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán podpredseda Andel.

 

Podpredseda NR SR M. Andel:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážená Národná rada,

 

     vo  svojom krátkom  príspevku si  dovolím upriamiť vašu

pozornosť na dôvody a  súčasne podporiť prijatie návrhu sku-

piny poslancov Národnej rady  Slovenskej republiky na prija-

tie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa me-

ní a dopĺňa  zákon číslo 140/1961 Zb. Trestný  zákon v znení

neskorších predpisov.

 

     Trestný zákon vo viacerých hlavách pozná viac trestných

činov, ktoré priamo alebo  nepriamo poskytujú ochranu repub-

liky,  jej ústavného  zriadenia, územnej  celistvosti, samo-

statnosti, obranyschopnosti a  ochranu predstaviteľov repub-

liky. Trestná  ochrana republiky v  platnom právnom poriadku

v porovnaní s trestnoprávnymi úpravami ostatných demokratic-

kých krajín,  napríklad Francúzska, Rakúska,  má však určité

rezervy, ktoré sa predkladaná novela pokúša odstrániť.

 

     Ústava Slovenskej republiky,  ktorá plní ochrannú funk-

ciu  vo vzťahu  k republike  a garantuje  základné politické

práva, súčasne  dáva možnosť obmedziť výkon  týchto práv, ak

je to nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti

štátu,  verejného  poriadku,  prípadne  zdravia a mravnosti.

Sloboda prejavu  ako základné ľudské právo  je chránená tiež

Listinou základných  práv a slobôd. Tieto  právne normy pri-

púšťajú,  ak je  to v  demokratickej spoločnosti  nevyhnutné

v záujme ochrany iných slobôd a hodnôt, určité obmedzenia.

 

     Podľa môjho názoru je predkladaný návrh novely v súlade

s Ústavou Slovenskej republiky a  Európskym dohovorom o ľud-

ských právach,  nakoľko zákonom možno  upraviť aj obmedzenia

vrátane sankcií.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči,  pani poslankyňa Gbúrová ako po-

sledná.

 

 

 

 

 

Poslankyňa M. Gbúrová:

 

     Vážené dámy poslankyne,

     vážení páni poslanci,

     vážení páni podpredsedovia Národnej rady,

 

     Ústava  Slovenskej  republiky  v  časti Politické práva

v článkoch 26, 28  a 29 zaručuje slobodu prejavu  a právo na

informácie,  ďalej právo  na pokojné  zhromažďovanie a právo

slobodne sa združovať.

 

     Tvorcovia novely Trestného zákona chceli bližšie špeci-

fikovať uvedené  články ústavy, ktoré  sú podľa nich  príliš

všeobecné. Paragrafmi 92a, 92b a  § 98 však spochybnili slo-

bodu prejavu,  zhromažďovania a združovania,  pretože nekon-

krétne a  predovšetkým neexaktne zaviedli  nové pojmy, akými

  napríklad hromadný  nepokoj, nepravdivý  údaj, pričom za

hromadný nepokoj považujú tzv. vystúpenie väčšieho počtu ľu-

dí,  zo správania  ktorých je  zrejmé... atď.  Za nepravdivý

údaj považujú taký, ktorý je v rozpore so skutočnosťou, pri-

čom skutočnosť nedefinujú. Všetky  tieto pojmy a slovné spo-

jenia  v sebe  skrývajú veľkú  mieru subjektivizmu  a dávajú

účinnú zbraň  do rúk akejkoľvek  oficiálnej straníckej moci.

Sporný je aj § 92a,  ktorý hovorí o úmysle rozvrátiť ústavné

zriadenie. Slovo úmysel nie je  viazané v paragrafe na skut-

kovú podstatu, ale na výzvu  na hromadný nepokoj. To považu-

jem za veľmi nebezpečný stav. Čo  je a čo bude považované za

výzvu a  kto rozhodne o tom,  že je to výzva  na rozvrátenie

štátu? V  tomto svetle sa  môže akékoľvek stretnutie  a jeho

rečníci spochybniť a označiť za protiústavné živly.

 

     Spomeniem ešte § 32 Ústavy Slovenskej republiky, v kto-

rom sa  hovorí o - citujem: "práve občanov, všetkých občanov

postaviť sa  na odpor proti každému,  kto by odstraňoval de-

mokratický  poriadok základných  ľudských práv  a slobôd, ak

činnosť ústavných  orgánov a účinné  použitie zákonných pro-

striedkov sú  znemožnené". Znamená to, že  aj tí, ktorí budú

obvinení, majú právo obviniť  obviňujúcich. Kto rozhodne, na

ktorej strane je pravda? Táto novela pripúšťa stranícke zne-

užitie a prehlbuje polarizáciu spoločnosti k výrazne antago-

nistickému  protirečeniu. Záver  týchto protirečení história

pozná. Poznajú ich predovšetkým  ľudia na vlastnej koži. Po-

sunú spoločnosť k občianskym stretom  a tie nebývajú zamato-

vé. Tento parlament má predovšetkým zodpovednosť za stabili-

tu štátu. Nezamieňajme ju za diktatúru. A nakoniec, história

pozná aj  inú zákonitosť. Tento typ  zákonov sa vždy obracia

proti ich tvorcom.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec Brňák.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

 

     Dovolím  si z  miesta predniesť  jeden doplňujúci alebo

spresňujúci návrh, ktorý sa dotýka ustanovenia § 127a, ktorý

sa dotýka trestného činu podvodného úpadku.

 

     Pôvodné  znenie  tohto  ustanovenia  písmena  b) hovorí

o tom, že kto ako dlžník alebo člen štatutárneho orgánu dlž-

níka predstiera svoju platobnú neschopnosť v úmysle poškodiť

svojho veriteľa a mariť  uspokojenie jeho pohľadávky tým, že

- po b)  "uzná za nepravý  taký dlh alebo  záväzok, ktorý je

celkom alebo  čiastočne nepravý alebo".  Tento text má  isté

logické nepresnosti, preto navrhujem  nové znenie písmena b)

§ 127a v tomto znení:

 

     "b) uzná taký dlh alebo záväzok, z ktorého plnenie nemá

celkom alebo čiastočne právny dôvod."

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.  Ešte sa  prihlásil do  rozpravy pán  spoločný

spravodajca poslanec Cuper.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     ťažko sa  hovorí o návrhu novely  zákona človeka, ktorý

už nie  je medzi nami, a preto sa  obmedzím  alebo sa  budem

snažiť obmedziť svoje kritické pripomienky. Ale nedá mi, aby

som nereagoval na niektoré  nepresnosti, ktoré moji predreč-

níci uvádzali.

 

     Nechápem, pán poslanec Fico,  v čom parlament neústavne

obmedzuje právomoci  prezidenta, ak jednoducho  opätovne ne-

prerokuje ním  vrátený  zákon. Nemám tento  dojem a nemyslím

si, že by  mal pán prezident až také  právomoci zasahovať do

výkonu zákonodarnej  moci, že každý jeho  návrh, ktorý príde

do parlamentu - podotýkam, že pán prezident nemá zákonodarnú

iniciatívu -, takže  zákonom vráteným  pánom  prezidentom sa

parlament  jednoducho môže  a nemusí  zaoberať. Nevyjadrujem

sa, samozrejme, k  technike hlasovania  alebo procedurálnemu

postupu,  či sa  parlament musí  k tomu vrátiť a odhlasovať,

alebo neodhlasovať ním vrátený  zákon ešte raz, alebo jedno-

ducho sa ním nemusí zaoberať. Pretože iné ustanovenia ústavy

hovoria o tom, kedy zákon  platí. To znamená, iné normy, sa-

mozrejme,  najmä  zákon  číslo  1/1993  o  publikácii  alebo

o Zbierke zákonov. Samozrejme, tam  je tiež povedané, že zá-

kon môže  platiť aj bez podpisu  pána prezidenta, ale nemôže

platiť bez  podpisu pána  predsedu  parlamentu. Tu je smero-

dajné to,  aby bol  zákon  aj účinný,  že musí opustiť záko-

nodarný  zbor v  čistej  podobe,  to  znamená  prerokovaný a

s podpisom pána  predsedu  parlamentu a predsedu vlády. Inak

zákon nevstupuje ani do platnosti, ani do účinnosti, lebo mu

chýba  niekoľko podstatných  náležitostí, to  znamená  najmä

publikácia.

 

     Hovorím, je možné diskutovať  o technike alebo o proce-

durálnom  postupe, či  ho musíme  opätovne prerokovať, alebo

nie. Ja si myslím, že ho nemusíme opätovne prerokovať.

 

     Ďalej pán poslanec Fico uvádza, že jednoducho v Uhorsku

nebola trestnoprávna úprava na konci  19. storočia a že bola

zavedená  až po vzniku  Československej  republiky. Treba si

pozrieť  rozhodnutie judexkuriálnej  konferencie, ktorá opä-

tovne  zaviedla uhorské  obyčajové právo  v roku  1860 aj so

všetkým ostatným.  To znamená, že  v tripartite boli  všetky

trestné činy, ktoré sú proti majestátu - vlastizrada, odboj-

níctvo, násilie proti úradom, úradníkom, falšovanie a pozme-

ňovanie peňazí  a ďalšie veci.  Takže len toľko  k tejto po-

známke.

 

     Pani poslankyňa  Gbúrová - výzva  na rozvracanie štátu.

Článok 32 Ústavy Slovenskej republiky jednoznačne hovorí, za

akých podmienok sa môže  táto forma použiť. Toto ustanovenie

novely Trestného  zákona ju vôbec v  nijakom prípade neobme-

dzuje. Samozrejme,  ak by som bol  členom nie vládnej koalí-

cie, ale opozície,  iste by som hovoril to,  čo hovoria moji

predrečníci, a iste by som konal to, čo konajú poslanci opo-

zície. (Smiech v sále.)

 

     Samozrejme,  politika  opozície  je  postavená na dvoch

základných pilieroch. A to si  tu, pán Ftáčnik, nebudeme vy-

svetľovať. Politika  opozície spočíva vo  vytváraní tlaku na

domácu verejnú  mienku tým, že  si dohodneme patričnú  oporu

v medzinárodných, či už politických, alebo nadštátnych, ale-

bo  medzištátnych organizáciách.  Prirodzene, táto politická

podpora sa  potom obracia dovnútra štátu  tak, že jednoducho

je vyvíjaný tlak  na vládu a na iné  ústavné inštitúcie, aby

vyhoveli opozícii.  Žiaľ, jednoduchí občania do  toho až tak

veľmi  nevidia a  ani tomu  nerozumejú, takže  tento tlak je

celkom  efektívnym prostriedkom  na dosahovanie  politických

cieľov opozície. Či je naozaj efektívnym prostriedkom na do-

sahovanie cieľov  tohto národa, to sa  naozaj prejaví v tom,

že sa  skutočne môžeme dostať do  izolácie, ale nie zásluhou

politiky vládnej koalície, ale zásluhou zahraničných aktivít

opozície. To  som povedal iba  kvôli histórii, pán  poslanec

Ftáčnik.

 

     Naša politika  nebola nikdy na tom  postavená. Vždy sme

ju stavali na tom, že sme sa snažili a snažíme obhajovať zá-

ujmy  tohto národa  na oficiálnych  fórach oficiálnymi  pro-

striedkami.  V tomto  štáte nikto  neporušuje demokraciu. Je

tu  podľa  mňa  demokracia  zabezpečená, najmä nezávislosťou

masmédií, najmä fungovaním ústavných orgánov. A, samozrejme,

ak aj takýto zákon do parlamentu prišiel z istých národniar-

skych kruhov, je celkom prirodzené,  že práve z obavy, vyvo-

lal ho tlak tej časti  opozície, ktorá túto zahraničnú poli-

tiku robí.

 

     To je z mojej strany  všetko. Aby som ukázal, že naozaj

nám ide o to, že sa chceme začleniť do nadnárodných inštitú-

cií, mám jeden pozmeňujúci návrh k bodu 5, a to k paragrafom

92a a 92b, kde žiadam vypustiť v odseku 2 písmeno c).

 

     Ďalej v písmene a) § 92 za slovíčko "skupiny" dať čiar-

ku a doplniť  slovom "alebo". Taká istá právna  úprava by sa

potom urobila  v § 2  písmeno b), kde  by sa tiež  vypustilo

písmeno  c) a  v písmene  b) za  slovíčko "štát" dala čiarka

a "alebo" a v nadväznosti na to  vypustiť potom v § 89 odsek

25.

 

     Ďakujem pekne.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi. Nech  sa páči, pani poslankyňa

Kolláriková.

 

Poslankyňa M. Kolláriková:

 

     Dávam návrh na vyňatie bodu  číslo 8 zo spoločného hla-

sovania o  bodoch uznesenia Ústavnoprávneho  výboru Národnej

rady Slovenskej  republiky. Bod číslo  8 navrhujem na  samo-

statné hlasovanie.

 

     A mám ešte jeden  procedurálny návrh. Za klub poslancov

Slovenskej  národnej strany  požadujem 15-minútovú prestávku

pred hlasovaním.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Takisto pán poslanec Cabaj.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Fico - faktická poznámka.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Ďakujem, pán podpredseda.

 

     Chcem len  vecne zareagovať na  niektoré právne otázky,

ktoré tu vznikli. Chcem najmä zareagovať na prevzatie rakús-

ko-uhorského práva.  Je to veľmi  dôležité, pretože to  bolo

trošku skreslené.

 

     V roku 1918 Československá  republika prevzala niektoré

právne  normy, neprevzala  kompletný rakúsko-uhorský  právny

poriadok. Pokiaľ  ide o trestné  právo, tak sa  rozhodla, že

bude platiť dvojaký režim trestného práva - na území Sloven-

skej republiky a Podkarpatskej Rusi uhorský trestný zákonník

a na  území Českej  republiky rakúsky  trestný zákonník. Ale

neprevzala žiadne iné normy,  ktoré platili do tohto obdobia

na území  Rakúsko-Uhorska. A ani rakúsky  trestný zákon, ani

uhorský trestný zákon  neobsahoval žiadne politické delikty,

preto  bolo nevyhnuté  v roku  1923 prijať  v podstate ďalší

trestný zákon, lebo naozaj zákon na ochranu republiky z roku

1923 neobsahoval žiadne ustanovenia, ktoré by sa vymykali aj

z rámca dnešného Trestného zákona. To je jedna poznámka.

 

     Druhá poznámka k  povinnosti  alebo nepovinnosti parla-

mentu opätovne rokovať o zákone, ktorý bol vrátený preziden-

tom Slovenskej republiky. Jednoducho,  sama dikcia je vcelku

presná, podľa mňa neumožňuje  dvojitý výklad. Prečo sme dali

prezidentovi právo, aby vrátil zákon? No preto, aby mal mož-

nosť korigovať  určitý zákonodarný proces.  A parlament musí

reagovať na  takéto právo prezidenta.  Inak by nemalo  právo

veta, ktoré je síce relatívne,  žiadny zmysel v našej Ústave

Slovenskej republiky.

 

     Národná rada, a to si, pán poslanec Cuper, povedal veľ-

mi presne,  sa musí nejakým  hlasovaním vyrovnať s  Trestným

zákonom, ktorý sme prvýkrát v Národnej rade schválili, a po-

tom bol vrátený prezidentom. Jednoducho nič nám nebránilo aj

dnes, aby sme prečítali list pána prezidenta, ktorý by pove-

dal - mám takéto výhrady k tomuto Trestnému zákonu - a možno

by sa jedným hlasovaním odmietol tento Trestný zákon a mohli

sme rokovať o tomto. Ale  nemôžeme ho ignorovať, pretože sa-

motná ústava  hovorí, opätovne prerokuje,  nehovoriac o tom,

že slovíčko "opätovne" nás núti zaujať stanovisko, že parla-

ment by mal, alebo musí prerokovať tento zákon.

 

     Ale súhlasím s tebou, pán poslanec, Národná rada sa mu-

sí s touto otázkou nejakým spôsobom vyrovnať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Nech sa páči, pán poslanec Weiss.

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Pán poslanec Cuper bol ako vždy úprimný a povedal možno

aj to, čo nechcel, preto treba na jeho vystúpenie reagovať.

 

     Dali ste sem - a myslím  si, že to bolo dokázané nielen

na tomto zasadnutí, ale aj  predtým - politický a právny ne-

podarok a už sa nenamáhate ani dodržať procedúru vyplývajúcu

z rokovacieho poriadku a z ústavy, aby ste ten predchádzajú-

ci  návrh,  ktorý  prezident  vrátil,  jednoducho  pochovali

a mohli potom dať iný návrh zákona.

 

     Veľa a pekne rozprávate o Slovensku, o samostatnej slo-

venskej štátnosti, ale  pohŕdate ústavou, nerešpektujete zá-

kony a  správate sa k  tejto štátnosti krajne  nezodpovedne.

Chcete v tomto  štáte všetko vyhrať a napokon  ten štát pre-

hráte a  takto vojdete do  histórie. Čím viac  strácate pôdu

pod nohami  v dôsledku korupcie, ktorú  ste do tejto spoloč-

nosti vniesli,  tej faktickej aj  politickej, čím menej  ste

schopní  aspoň slušne  sa správať,  tým viacej  schádzate na

represiu, na zastrašovanie. Ale všetkých zastrašiť nemôžete.

Pozrite sa na Miloševičov režim,  ako ešte pred pár týždňami

vyzeral pevný, a pozrite sa, čo sa s ním stalo.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     K veci, pán Weiss.

 

 

Poslanec P. Weiss:

 

     Chcel by  som povedať pánu  Cuperovi, že politika  musí

byť založená na určitých  princípoch a hodnotách, pretože ak

nie  je   založená  na  rešpektovaní   základných  princípov

a hodnôt, tak sa potom  stane iba nástrojom na presadzovanie

úzkych egoistických záujmov.

 

     Tento zákon, ktorý ste navrhli, nepomôže ani Slovenskej

republike, ani občanom. Možno vyrieši napätia vo vzťahoch vo

vládnej koalícii, ale Slovensku narobí iba nové problémy.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Ftáčnik, nech sa páči.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán kolega spravodajca  pán poslanec Cuper sa vo

svojom vystúpení  vlastne dopustil takého  nechceného kúzla.

Pripustil, že ako príslušník  vládnej koalície musí podporo-

vať tento  zákon, hoci na to neuviedol žiadne argumenty, ale

keby  bol slobodným  poslancom, a tak to  on povedal, ako je

slobodná opozícia, tak by rovnako  ako my  vyslovil svoj ná-

zor, že tento  zákon je zlý. To som  si vypočul a potvrdzuje

to, že  argumenty, ktoré uvádzame a  sme uvádzali, sú jedno-

ducho pravdivé. Potvrdzuje ich aj člen vládnej koalície, len

vysvetľuje, že pretože  je v inej pozícii, tak  si to nemôže

dovoliť povedať.

 

     Jeho  druhá poznámka  o demokracii  a tom,  že sa snaží

hádzať blato za súčasný obraz  Slovenska na opozíciu, je za-

vádzajúca, lebo  problémy vznikajú priamo  na Slovensku. Tie

problémy, ktoré  súvisia s prijímaním  zákonov, už prijatého

zákona, novely  Trestného zákona, s  protiústavným vyhodením

alebo  vylúčením  -  ako  to  nazval  pán poslanec Slobodník

- poslanca  z  parlamentu,  protinadačného  zákona a mnohých

ďalších vecí, to sú veci, ktoré ste si urobili vy, a tie vy-

volávajú prirodzený  obraz a obavy, ako  je to s demokraciou

na Slovensku. A ona nesúvisí len s médiami a len s činnosťou

Ústavného súdu,  ale napríklad aj s  účasťou opozície v kon-

trolných orgánoch  parlamentu. Z vašej  strany tu boli  kon-

krétne prísľuby,  že v septembri,  v novembri sa  stanú isté

veci. September uplynul - nič.  November uplynul - opäť nič.

Zvolili  ste do  masmediálnych rád  svojich zástupcov, svoje

návrhy.  Nechceli ste  akceptovať žiadne  návrhy, ktoré dala

opozícia. Nevyhovárajte sa teda na druhých a v prvom rade sa

pozrite na to, čo robíte vy.

 

     My chodíme do zahraničia lobbovať v prospech tejto kra-

jiny, aby  nevypadla z tých integračných  zoskupení, do kto-

rých sa chce dostať. A  vy nám to svojimi konkrétnymi krokmi

sťažujete.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Prokeš.

 

Poslanec J. Prokeš:

 

     Ďakujem, pán predsedajúci.

 

     Dovoľte mi tri veľmi krátke poznámky.

 

     Prvá  sa predovšetkým  bude týkať  postoja poslaneckých

klubov kresťanských  demokratov, DÚ a  maďarských strán. To,

čo spravili, je politický  alibizmus. Omnoho väčšmi si vážim

postoj klubu Spoločnej voľby,  nech hlasujú za, alebo proti,

ale vyjadria svoj názor.  Odchod pri takomto vážnom rokovaní

z rokovacej sály znamená, že tí ľudia sú bez názoru a v pod-

state zrejme sami nevedia, ako by mali hlasovať.

 

 

     Druhá poznámka  sa týka vystúpenia  pána poslanca Fica,

ktorý uviedol  ako príklad Holandsko.  Treba konštatovať, že

nielen Holandsko je členom  Európskej únie, ale aj napríklad

Francúzsko, a francúzski poslanci sami priznali, že majú zá-

kon, ktorý rieši tieto problémy.

 

     Len veľmi krátka poznámka  ešte na veľmi časté hrešenie

proti slovenčine, ktoré sa vyskytuje. Pán poslanec Weiss, po

slovensky je staviť na niečo, nie vsadiť.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Cuper, nech sa páči.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Som rád,  že pán poslanec  Fico uviedol na  pravú mieru

svoje  pôvodné nie  celkom presné  tvrdenie ohľadom platného

trestného práva na Slovensku. Teraz je to v poriadku. Presne

tak som  to povedal aj ja.  Ešte raz si to  zopakoval, takže

teraz už to bude jasné.

 

     Pánu  Weissovi: Pán  Weiss,  vy  ste naozaj  tento štát

nechceli. Vy  ste robili v  rokoch 1989, 1990  a 1991 všetko

možné, aby ten štát nebol. Ale, bohužiaľ, ten štát vám zrej-

me padne do lona, v tom máte  pravdu. Ale nie tým, že my zle

vládneme, ale tým, že vám  ho dajú tí, s ktorými spolupracu-

jete  v zahraničných  štruktúrach,  u ktorých lobbujete, ako

povedal pán  Ftáčnik, i keď  sú to len  politické štruktúry,

štruktúry politických strán, nie oficiálne, nadnárodné, ale-

bo  medzinárodné organizácie,  lebo do  tých chodia  aj naši

poslanci a aj tí tam  lobbujú. Takže treba rozlíšiť oficiál-

ne  nadnárodné  medzinárodné štruktúry  a treba rozlíšiť po-

litické štruktúry  alebo  štruktúry politických  strán. Áno,

tam vy hojne  lobbujete. To už je iný  mechanizmus, že sa to

premieta potom aj do medzinárodných a nadnárodných štruktúr.

To je  na spresnenie pánu Ftáčnikovi,  aj pánu Weissovi, aby

si zasa nemysleli, že sme na tom tak, že do toho až tak cel-

kom nevidíme.

 

     Pán Ftáčnik, nepodsúvaj mi  niečo, čo som nepovedal. Ak

som povedal,  že rozprávate tak, ako  rozprávate, tak to som

nepovedal, že  rozprávate ako slobodní poslanci.  O tom, ako

slobodne rozprávajú poslanci opozície, sme sa tu minule moh-

li presvedčiť,  keď si pán  Gaulieder sadol medzi  pánov po-

slancov KDH a pán predseda KDH mu dokonca nedovolil ani pre-

hovoriť, a to bol iba chvíľu "opozičným poslancom".

 

     Mne v  tomto prípade ešte nikto  v parlamente nezakazo-

val, našťastie, vystúpiť.  Možno ak vy budete pri moci, bude

sa to diať celkom obvykle.

 

     To je z mojej strany všetko.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, vyhlasujem roz-

pravu o tridsiatom šiestom bode programu za skončenú.

 

     Pred záverečným hlasovaním požiadali dva kluby o 15-mi-

nútovú prestávku. Bude teda prestávka do 11.57 hodiny.

 

 

 

 

 

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, zaujmite miesto v roko-

vacej sále, budeme pokračovať. Je nás málo, málo je nás.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci,  chcem privítať na bal-

kóne poslancov KDH a DÚ. Pekne vás vítam.

 

     Vážené pani  poslankyne, páni poslanci,  budeme sa pre-

zentovať, nech sa páči.

 

     Ďakujem. Prezentovalo sa 68  poslancov, nie sme schopní

uznášania. Zasa nebudú mať novinári o čom písať.

 

     Dovidenia v utorok o 10.00 hodine.

 

                    Ôsmy deň rokovania

      21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

                     17. decembra 1996

____________________________________________________________

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     zaujmite  miesto  v  rokovacej  sále, budeme pokračovať

v rokovaní 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, aby sme sa pre-

zentovali stlačením hlasovacieho tlačidla.

 

     Ďakujem.  Prítomných  je  98  poslancov, sme uznášania-

schopní.

 

     Hlási sa pani podpredsedníčka vlády. Nech sa páči.

 

Podpredsedníčka vlády SR K. Tóthová:

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     bola som požiadaná viacerými poslancami, aby som vystú-

pila a tým ešte otvorila  rozpravu v zmysle platného rokova-

cieho poriadku. Činím tak a svoje vystúpenie využívam na to,

aby som  vám počas týchto  predvianočných dní mohla  zaželať

príjemné sviatky, dobrý vstup do nového roka a hodne pohody.

 

     Ďakujem vám za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pani podpredsedníčke. Nech  sa páči, pán posla-

nec Bugár.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

 

    Dnes ráno  som dostal na  vedomie jeden list,  je tam aj

pečiatka Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky. Pre-

čítam vám ho. Ak je to žart, aj tak sa tým treba zaoberať.

 

     Pánu  predsedovi mandátového  a imunitného  výboru píše

pán predseda Národnej rady Gašparovič:

 

     "Vážený pán predseda,

 

     v súlade s článkom 81 ods. 1 Ústavy Slovenskej republi-

ky sa vzdávam funkcie  poslanca Národnej rady Slovenskej re-

publiky. K tomuto rozhodnutiu som dospel po dôkladnom zváže-

ní celkovej  vnútropolitickej, ako i  mojej osobnej situácie

po tom, ako som svojím  zotrvávaním v HZDS prestal byť sluš-

ným človekom.

 

     S pozdravom doc. JUDr. Ivan Gašparovič."

 

     Na vedomie to dostal každý predseda klubu a každý pred-

seda parlamentnej strany.

 

     Chcem sa  opýtať, čo bude  s tým listom  a či sa  mieni

týmto listom zaoberať mandátový a imunitný výbor.

 

 

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.  Dúfam, že  to dostali  len opoziční poslanci.

Ďakujem. Nech sa páči, pán predseda.

 

Poslanec B. Bugár:

 

     Znovu ste nepočúvali.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pán predseda Gašparovič, nech sa páči.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Pán poslanec, považujem  to ozaj za žart. Keď sa ma pý-

tal  už neviem ktorý pán poslanec, že keby som dostal takýto

list, čo by som urobil, či by som ho poslal na mandátový vý-

bor, tak  som povedal - áno, ak by  som  ho napísal  ja. Ale

tento som ja nepísal. (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.  Pán poslanec  Poliak. Pokoj,  nedvíhajte hore

ruku. Nech sa páči.

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

 

     Musím povedať, že k  listu, ktorý prečítal pán poslanec

Bugár, sa  vyjadrujem tak, že som  žiadny takýto list zatiaľ

nedostal. To je z mojej strany všetko.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Hlásim sa do rozpravy.

 

     Vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     v doterajšom  odseku 24 v  Trestnom zákone sa  na konci

vety pripája táto veta, chcem ju navrhnúť: "Ekonomicky moti-

vovaný štrajk  alebo iná obdobná  akcia nie je hodnotená ako

nepokoj."

 

     Ďakujem.

 

     Nech sa páči, s faktickou poznámkou sa hlási pán posla-

nec Černák.

 

Poslanec Ľ. Černák:

 

     Ďakujem za slovo.

 

     Rád by som sa opýtal k predchádzajúcemu vystúpeniu pána

predsedu Gašparoviča. Vtedy som inak registroval jeho vyhlá-

senie  - keby  som  dostal  akýkoľvek list,  iný, postupujem

presne takisto, že ho odovzdám výboru.

 

     A chcem sa opýtať, ako ste vedeli, pán predseda, že ten

list písal Gaulieder, lebo  tento ste nepostúpili údajne ďa-

lej preto, lebo ste ho nepísali.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Brňák.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

 

     Ak už je otvorená rozprava, dovolím si len spresniť váš

doplňujúci návrh, pán predsedajúci,  kde ste navrhli doplniť

v odseku  24 § 89, že  "ekonomicky motivovaný  štrajk"  atď.

"nie je hromadným nepokojom".  Nielen nepokojom, ale hromad-

ným nepokojom.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Slota, nech sa páči.

 

Poslanec J. Slota:

 

     Pán predsedajúci, dávam procedurálny návrh na ukončenie

rozpravy. (Smiech v sále.) Žiadam o tom hlasovať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, ešte pán poslanec Fico.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Pán podpredseda,  ak má byť toto  ústupok, že Združenie

robotníkov  Slovenska podporí  novelizáciu Trestného zákona,

tak je mi to veľmi ľúto. To je jedna poznámka.

 

     Druhá poznámka spočíva v tom, že ma mimoriadne vzrušilo

to, čo  ste povedali, pretože som  právnik, ktorý sa zaoberá

trestným právom, a prepáčte za ten  výraz, ale taký nezmysel

som už dávno nepočul.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.  Vy ste  vždy boli  proti všetkému.  Beriem si

slovo ja. Pán Fico, vy ste boli aj proti tomu, aby sme vstú-

pili do NATO.  Vy ste boli proti tomu,  aby bol trest smrti,

a dnes ste za to všetko.

 

     Nech  sa páči,  dávam hlasovať  o návrhu  pána poslanca

Slotu, aby sa skončila rozprava.

 

     Budeme sa prezentovať a hlasujeme.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Ďakujem. Prítomných je 73 poslancov.

 

     Pokračujeme v rozprave. Nikto  sa nehlási, končíme roz-

pravu.

 

     Nech sa páči, pán Ftáčnik.

 

Poslanec M. Ftáčnik:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy a páni,

 

     poslanecký klub Spoločnej voľby ma splnomocnil, aby som

predniesol toto vyhlásenie:

 

     "Klub Spoločná  voľba si zvolil  pri prerokúvaní novely

Trestného zákona takú stratégiu, že sa zúčastníme na rozpra-

ve,  prednesieme  zásadné  stanoviská  k predloženému návrhu

a vypočujeme si argumenty druhej strany. Ale prakticky žiad-

ne argumenty  nezazneli. Vládna koalícia  nie je ochotná  sa

vyrovnať  ústavne s  novelou Trestného  zákona, ktorú vrátil

pán prezident,  nie je tu  ochota vypustiť politicky  sporné

časti prerokúvanej novely a  vieme, že ministerstvo spravod-

livosti má pripravený návrh nového rekodifikovaného Trestné-

ho zákona,  preto sa poslanecký  klub Spoločnej voľby  nezú-

častní na hlasovaní o tomto zákone. Sme pripravení zúčastniť

sa na  rokovaní o ďalších  bodoch programu schôdze  Národnej

rady."

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pán Brňák.

 

Poslanec P. Brňák:

 

     Je  mi ľúto,  že musím  reagovať aj  na toto vystúpenie

a na vystúpenie pána poslanca Fica, ktorý vystúpil veľmi ra-

zantným spôsobom ako kritik  návrhu aj pána podpredsedu Ľup-

táka. Ak teraz zaujíma klub Spoločnej voľby také stanovisko,

aké zaujíma, je to jedna vec,  ale druhá vec je taká, že eš-

te 16. marca 1996, v čase,  keď bol podaný pôvodný návrh no-

vely  Trestného  zákona,  teda  ten  prísnejší  návrh novely

Trestného zákona, vtedajší  podpredseda Strany demokratickej

ľavice po výkonnom výbore  Strany demokratickej ľavice uvie-

dol  asi  toto,  voľne  parafrázujem:  "Uvedený  návrh novely

Trestného zákona  je dobrý, je  potrebný a isté  problémy sú

v súvislosti s  § 98, kde  sa budeme snažiť  vniesť niektoré

pozmeňujúce  a doplňujúce  návrhy, ale  inak tento  návrh je

potrebné v parlamente schváliť a prijať."

 

     Vyšli sme v ústrety, vypustili sme aj celé sporné usta-

novenie, nemodifikovali  sme celé ustanovenie §  98 a nechá-

pem, prečo potom Strana  demokratickej ľavice alebo Spoločná

voľba tak rýchlo mení zásadné postoje.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.  Oni vždy  menili a  doplatili na  to v živote

a doplatia. Nech sa páči, pán poslanec Fico.

 

Poslanec R. Fico:

 

     Pán podpredseda,  vašou povinnosťou je  viesť rokovanie

Národnej rady, nie komentovať. Opakovane porušujete rokovací

poriadok. To je prvá poznámka.

 

     Druhá  poznámka -  pán poslanec  Brňák, nepovedali  ste

presne to,  čo som povedal. Pred  niekoľkými mesiacmi som sa

vyjadril k  novelizácii Trestného zákona presne  v tom istom

duchu, ako  som sa vyjadril  vo svojom vystúpení  pred dvoma

alebo troma dňami na pôde Národnej rady.

 

     Opakujem,  ekonomická časť  tejto novelizácie Trestného

zákona je pripravená  tak, že môžeme o nej  hovoriť, ak pre-

ukážeme, že sú tu nové protispoločenské konania, ktoré treba

postihnúť trestným právom. Pokiaľ však ide o časť politickú,

tú som vždy  odmietal. Takto to bolo a  takto som to povedal

aj pred troma  mesiacmi a takto som to  povedal aj teraz ne-

dávno.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Končím  rozpravu o tomto  bode. Pýtam sa  pána

poslanca Slotu, či sa chce vyjadriť k rozprave.

 

Poslanec J. Slota:

 

     Nie.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Žiada si  záverečné slovo spoločný spravodajca

výborov poslanec Cuper?

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Ďakujem, nežiadam.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.  Prosím vás,  zavrite dvere,  nestojte vo dve-

rách. Žiadam ochranku, aby zatvorila dvere.

 

     Nech  sa páči,  pán poslanec,  buď dnu,  alebo von, kam

patríte. (Ruch v sále.)

 

     Ešte pani Kolláriková, nech sa páči.

 

Poslankyňa M. Kolláriková:

 

     Za klub  Slovenskej národnej strany  žiadam 10-minútovú

prestávku.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Hlásia sa aj ďalšie kluby. Dobre, ďakujem. Má-

me spoločný klub.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v ro-

kovaní. Nech sa páči, zaujmite miesta v rokovacej sále.

 

     Vážené pani  poslankyne, páni poslanci,  budeme sa pre-

zentovať, nech sa páči.

 

     (Prezentovalo sa 76 poslancov.)

 

     Ďakujem. Páni poslanci, pani poslankyne, sme schopní sa

uznášať. Ešte prišiel pán poslanec Fedor.

 

     Prosím spoločného spravodajcu pána poslanca Cupera, aby

hlasovanie  uvádzal v  zmysle spoločnej  správy a  výsledkov

rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     spoločná správa obsahuje 12 bodov, z ktorých na osobit-

né hlasovanie pani poslankyňa  Kolláriková navrhla vyňať bod

8. Dávam hlasovať o všetkých bodoch  alebo pozmeňujúcich ná-

vrhoch, ktoré  ste dostali ako tlač  551, en bloc s  tým, že

bod  8 bude  vyňatý  na  osobitné hlasovanie.  Odporúčam ich

schváliť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.  Budeme hlasovať  o pozmeňujúcich  návrhoch zo

spoločnej správy.

 

     Pán  spoločný  spravodajca  ich  odporúča prijať, okrem

jedného bodu, ktorý potom pán spoločný spravodajca prečíta.

 

 

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 77 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy sme prijali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Ďalej dávam hlasovať o bode  8 spoločnej správy a navr-

hujem ho prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Navrhujete ho vypustiť, áno?

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Navrhujem ho prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vypustenie toho bodu prijať, áno?

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Áno. Je tam napísané, že je potrebné vypustiť § 98 vrá-

tane nadpisu.

 

 

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Áno, navrhujete, aby sa vypustil. Správne, pán právnik,

správne hovoríte.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Navrhujemm ho prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 77 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 68 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Aj tento pozmeňujúci návrh sme  prijali. Bod číslo 8 sa

vypúšťa.

 

     Ďakujem. Nech sa páči.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Z rozpravy vyplynuli 3  pozmeňujúce návrhy. Prvý pozme-

ňujúci návrh som predniesol ja,  v ktorom som navrhol vypus-

tiť z § 92a a § 92b písmeno c) s príslušnými úpravami. Ďalej

následne na to  vypustiť v § 89 odsek  25. Odporúčam ho pri-

jať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Budeme hlasovať o  pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca

Cupera. Pán spoločný spravodajca ich odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 77 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 70 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Tento pozmeňujúci návrh sme prijali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Ďalší pozmeňujúci návrh  vyplynul z vystúpenia predsedu

ústavnoprávneho výboru pána Brňáka,  ktorý navrhol nové zne-

nie §  127a písm. b),  ktoré by malo  znieť: "uzná taký  dlh

alebo záväzok, z ktorého plnenie nemá celkom alebo čiastočne

právny dôvod". Odporúčam ho prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.  Budeme  hlasovať  o  pozmeňujúcom návrhu pána

poslanca Brňáka. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 77 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 76 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Aj tento pozmeňujúci návrh sme prijali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     S  posledným pozmeňujúcim  návrhom vystúpil podpredseda

parlamentu pán Ľupták, ktorý navrhuje v  § 89 v ods. 24 pri-

pojiť vetu: "Ekonomicky motivovaný štrajk  alebo iná obdobná

akcia nie je hromadným nepokojom." Odporúčam ho prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Budeme hlasovať o návrhu poslanca Ľuptáka, te-

da mojom. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 76 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 75 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.

 

     Čiže aj tento pozmeňujúci návrh prešiel.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Vážený pán predsedajúci,  vyčerpali sme všetky pozmeňu-

júce návrhy.  Prosím, aby ste dali  hlasovať o návrhu zákona

ako celku s tým, že návrh zákona odporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s usta-

novením § 26 ods. 1  zákona o rokovacom poriadku budeme hla-

sovať o  návrhu zákona ako  celku v znení  schválených zmien

a doplnkov.

 

     Nech sa  páči, prezentujme sa a  hlasujme. Pán spoločný

spravodajca návrh odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 77 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 66 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.

     Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Konštatujem, že  sme schválili návrh  skupiny poslancov

Národnej rady Slovenskej republiky  na vydanie zákona Národ-

nej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon

číslo 140/1961 Zb. Trestný  zákon v znení neskorších predpi-

sov.

 

     Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec J. Cuper:

 

     Ďakujem  aj ja  za  spoluprácu  a opozícii  za neúčasť.

(Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     pristúpime  k   d v a d s i a t e m u   s i e d m e m u

bodu programu, ktorým je:

 

     návrh rozpočtu  Fondu národného majetku  Slovenskej re-

publiky na rok 1997.

 

     Návrh ste dostali ako tlač  538 a spoločnú správu výbo-

rov ako tlač 538a. Súčasťou  spoločnej správy je aj návrh na

uznesenie Národnej rady.

 

 

     Návrh  rozpočtu fondu  na rok  1997, ako  aj ďalší  bod

programu schôdze,  a to návrh na  použitie majetku Fondu ná-

rodného majetku v roku 1997, uvedie na schôdzi Národnej rady

s jej súhlasom viceprezident prezídia Fondu národného majet-

ku pán Milan Rehák.

 

     Dávam  hlasovať o  návrhu,  aby  k uvedeným  návrhom na

schôdzi Národnej rady vystúpil a odôvodnil ich viceprezident

prezídia Fondu národného majetku pán Milan Rehák.

 

     Nech sa páči, budeme sa prezentovať a hlasujeme.

 

     Pán poslanec Cabaj, nech sa páči.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     chcem len upozorniť, že sme odhlasovali, aby predstúpil

a návrh  predniesol niektorý  člen prezídia  Fondu národného

majetku.  Keďže  viceprezident  Fondu  národného  majetku je

člen, tak sme to už  automaticky odhlasovali a netreba znova

hlasovať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Dobre, nech sa  páči, pán viceprezident Rehák,

ak je tu, nech sa dostaví do sály a prednesie návrh rozpočtu.

 

     Prosím, pán viceprezident  prezídia Fondu národného ma-

jetku, ujmite sa slova. Nech sa páči.

 

 

 

 

Viceprezident prezídia Fondu národného majetku SR M. Rehák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán predseda Národnej rady,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     Fond národného majetku  vypracoval a predkladá Národnej

rade  Slovenskej republiky  prevádzkový rozpočet  na činnosť

Fondu  národného  majetku na rok  1997 v zmysle  § 28 ods. 3

písm. d) zákona, podľa ktorého majetok fondu je možné použiť

v rozsahu určenom rozpočtom fondu  na náklady spojené s čin-

nosťou fondu.

 

     Rozpočet fondu, tak ako nám ukladá štatút, bol preroko-

vaný  v dozornej  rade fondu  na zasadnutí  30. októbra 1996

a vláda Slovenskej republiky prerokovala rozpočet fondu pred

predložením na schválenie do Národnej rady Slovenskej repub-

liky 5. novembra 1996 a prijala uznesenie číslo 758.

 

     V prevádzkovom rozpočte fondu  sú zohľadnené náklady na

činnosť fondu  tak, ako vyplývajú zo  zákona pri plnení úloh

fondu na úseku  privatizácie. Položkovité členenie vyjadruje

jednotlivé výdavky na prevádzku a investície. Celkové nákla-

dy na činnosť  fondu sú navrhnuté vo výške  26 740 tisíc Sk,

z toho prevádzkové náklady predstavujú sumu 111 240 tisíc Sk

a investičné náklady sú v sume 15 500 tisíc Sk.

 

     Návrh  rozpočtu  zohľadňuje  koncepčné  zámery  na  rok

1997, ktoré sú v zásade určené postupným ukončovaním predaja

majetku,  akcií, preorientáciou  činnosti fondu  na dôsledné

sledovanie a  vymáhanie pohľadávok, využitie  práva fondu na

odstúpenie od zmluvy, ak nadobúdateľ privatizovaného majetku

neuhradil svoje zmluvou stanovené  záväzky voči Fondu národ-

ného majetku, organizovaním trhu  s dlhopismi podľa nariade-

nia vlády  Slovenskej republiky a novely  zákona 92 a, samo-

zrejme,  radikálnejším uplatňovaním  kontrolného systému pri

nakladaní s privatizovaným majetkom.

 

     Tieto úlohy spolu s ďalšími, ktoré vyplývajú zo zákona,

bude fond v roku 1997  plniť predovšetkým s potrebou postup-

nej zmeny kvalifikačnej štruktúry  najmä pracovníkov s práv-

nickým a ekonomickým vzdelaním. Takýto vývoj bude v nasledu-

júcom období ovplyvňovať tiež  zámer riešiť regionálne prob-

lémy vo vzťahu k vymáhaniu pohľadávok, odstupovanie od zmlúv

a zabezpečovanie  predaja akcií  fondu za  dlhopisy tým,  že

mienime otvoriť regionálne kancelárie Fondu národného majet-

ku. Predovšetkým  z týchto dôvodov  sa zámer na  dosiahnutie

optimálneho počtu pracovníkov nemení, i napriek predpoklada-

nému stavu k  31. 12. zostáva 190 pracovníkov  a v roku 1997

na úrovni  220 pracovníkov. Zároveň by  som rád konštatoval,

že na takmer nezmenenej úrovni  v porovnaní s rokom 1996 zo-

stávajú náklady spojené so  mzdovým a sociálnym zabezpečením

pracovníkov.

 

     Ak by  som zhrnul, prevádzkové náklady  v roku 1997 zo-

stávajú rozpočtované na úrovni rozpočtu roku 1996, sú nižšie

o minimum, cca o 1 %, investičné náklady v roku 1997 sú zní-

žené oproti roku 1996 o 12 %.

 

     Na rozdiel od predchádzajúcich rokov má predkladaný ma-

teriál aj príjmovú časť. Príjmy  v roku 1997 sú očakávané vo

výške 16,3  mld Sk, z  toho 5,2 mld  v hotovosti a  11,1 mld

v dlhopisoch. Keď  to porovnáme, prevádzkový  rozpočet Fondu

národného majetku predstavuje zhruba 0,8  až 1 % z celkových

príjmov Fondu národného majetku.

 

     To by vari bolo všetko  na úvod k predkladaným materiá-

lom.

 

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu  viceprezidentovi Rehákovi. Nech  sa páči,

zaujmite miesto tam hore.

 

     Dávam slovo členovi Výboru Národnej rady Slovenskej re-

publiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie  poslan-

covi Tomášovi Cingelovi, aby  informoval o výsledku preroko-

vania návrhu  vo výboroch Národnej  rady. Nech sa  páči, pán

poslanec Cingel.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím roz-

hodnutím číslo 1261 z 11. novembra 1996  pridelil návrh roz-

počtu  Fondu národného  majetku Slovenskej  republiky na rok

1997 na prerokovanie Výboru  Národnej rady Slovenskej repub-

liky pre  financie, rozpočet a  menu a Výboru  Národnej rady

Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podni-

kanie do 28. novembra 1996. Zároveň určil Výbor Národnej ra-

dy  Slovenskej  republiky   pre  hospodárstvo,  privatizáciu

a podnikanie  ako príslušný  výbor, ktorý  predloží Národnej

rade Slovenskej republiky spoločnú  správu o výsledku prero-

kovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie

Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Výbory prerokovali predložený návrh  v súlade s rozhod-

nutím predsedu Národnej rady  Slovenskej republiky v určenom

termíne. Oba výbory, ktorým  bol návrh rozpočtu pridelený na

prerokovanie, vyslovili  s ním súhlas  a odporučili Národnej

rade Slovenskej republiky, aby tento návrh schválila.

 

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre hospodár-

stvo,  privatizáciu a  podnikanie prijal  na svojom rokovaní

pripomienku, že pôvodný  návrh rozpočtu prevádzkových nákla-

dov fondu v sume 111 240 tisíc Sk sa znižuje o 5 %, t. j. na

105 678  tisíc Sk. Výbor  odporúča Národnej rade  Slovenskej

republiky schváliť návrh rozpočtu s uvedenou zmenou a prijať

uznesenie, ktoré je prílohou tejto správy.

 

Predseda NR SR I. Gašparovič:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Cingelovi.

 

     Vážené pani kolegyne,  páni kolegovia, otváram rozpravu

k tomuto bodu programu  s tým, že do rozpravy  sú zatiaľ pí-

somne prihlásení štyria páni poslanci. Ako prvý je prihláse-

ný pán poslanec Volf.

 

Poslanec J. Volf:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené dámy,

     vážení páni,

 

     rozhodujeme tu dnes o rozpočte Fondu národného majetku.

Domnievam sa, že je namieste, aby sme sa pri tej príležitos-

ti dotkli aj určitých problémových oblastí, ktoré sú spojené

s fungovaním Fondu národného majetku.

 

     1.  Ústavný súd  rozhodol o  tom, že  v priebehu  rokov

1995-1996 privatizácia priamymi  predajmi uskutočňovaná Fon-

dom národného  majetku  bola neústavná. Vláda  z toho titulu

pripraví - predpokladám, že tak aj urobí - novelizáciu záko-

na o veľkej privatizácii a vráti si naspäť kompetencie, kto-

rých sa v roku 1994,  teda okamžite po zvolení nového parla-

mentu, vzdala.  Z toho by  sa však mala  odvinúť jedna veľmi

logická vec,  že pokiaľ sa  zmení funkčnosť Fondu  národného

majetku, keď časť funkcií na seba preberie niekto druhý, ma-

lo  by sa  to zákonite  odraziť aj  v organizačnej štruktúre

a vo väzbe na to aj vo mzdových nákladoch na budúci rok.

 

     2. Fond národného  majetku ani v roku 1995,  ani v roku

1996 nepredložil štatút napriek tomu, že mu to zákon ukladá,

to znamená,  že postupuje síce podľa  pôvodného štatútu, ale

dnes už  má celkom inú organizačnú  štruktúru, ako stanovuje

ten pôvodný štatút. Je to v nesúlade so zákonom. Napriek to-

mu,  že sme  na to  upozorňovali pred  rokom, tento upravený

štatút sa stále v Národnej rade neobjavil.

 

     3. Nefunguje  dostatočne  dozorná rada  Fondu národného

majetku. Napriek tomu, že  tu vznikajú oprávnené obavy obča-

nov o to, či v roku 2001 bude dostatok finančných prostried-

kov, napriek tomu, že prebiehajú veľmi problémové a diskuta-

bilné  privatizácie, dozorná  rada mlčí  a prakticky  nedáva

žiadny odpočet o svojej činnosti.

 

     4. Doteraz  nie je spracovaný materiál,  ktorý by jasne

a pre  občanov  zrozumiteľne  upravoval  spôsob nákupu akcií

z portfólia Fondu národného majetku za dlhopisy. Navyše avi-

zovaný zoznam podnikov, ktorý bol predložený, nedáva vlastne

občanom žiadne záruky, že by mohli svoje dlhopisy vymeniť za

akcie, ktoré im prinesú vôbec aký-taký prínos.

 

     5. Napriek tomu,  že  hovoríme  o tom,  že privatizačný

proces  postupne speje  k  svojmu  záveru, napriek  tomu, že

všetci vieme, že Fond národného majetku má len veľmi dočasnú

funkčnosť,  doteraz nebola  spracovaná koncepcia  postupného

útlmu Fondu národného majetku,  to znamená, akým spôsobom sa

bude vlastne  fond vyvíjať ďalej  a ako sa  to odrazí aj  na

počte pracovníkov  a investičných nákladoch.  Treba povedať,

že napriek tomu, že by mal ísť fond postupne do útlmu, stále

sa  zvyšuje počet  pracovníkov a  každým rokom  sa pridávajú

ďalšie investičné náklady.

 

     6. Chýba zákonná úprava, ktorá by stanovila, kto vlast-

ne preberie v prípade platobnej neschopnosti fondu alebo tej

skutočnosti, že by fond  skončil svoju činnosť, záväzky voči

občanovi najmä v súvislosti s výmenou alebo s vyplácaním dl-

hopisov.

 

     Chcel by  som položiť aj  dve otázky, ktoré  majú veľmi

konkrétny charakter  a súvisia s  najbližšou aktivitou Fondu

národného majetku.

 

     Otázka číslo 1. Veľmi  hlasno sa hovorí  o privatizácii

alebo predaji akcií akciového  podniku Solivary Prešov. Vie-

me, že sú s tým  spojené určité protesty zamestnancov, nepo-

koj vo verejnosti  najmä v súvislosti  s tým, že ide o stra-

tegický podnik  a navyše o podnik  veľmi lukratívny, pretože

doň  idú investície,  ktoré vo  veľmi  krátkom  čase  urobia

z tohto podniku vysoko ziskový podnik. Zaujímalo by ma a rád

by som počul odpoveď - zrejme  nielen ja -, či sa pripravuje

vo výkonnom výbore  alebo  na príslušnej sekcii Fondu národ-

ného majetku  privatizácia alebo  predaj akcií Solivary Pre-

šov.

 

     Otázka číslo 2 je ešte aktuálnejšia - či v minulom týž-

dni rozhodovalo prezídium Fondu národného majetku o priamych

predajoch či už majetku alebo akcií podnikov, a keď áno, tak

prečo.

 

     Čo z  tohto krátkeho expozé  vyplýva? Dva návrhy  zmien

a štyri návrhy uznesení.

 

     Prvý  návrh  zmeny:  Racionalizovať  počet  pracovníkov

v súvislosti  s redukciou  činnosti Fondu  národného majetku

v roku 1997 a vo väzbe na to znížiť položku mzdové a ostatné

osobné náklady o 30 %.

 

     Po  druhé: Znížiť  položku investičné  náklady o  50 %.

Zdôvodňujem to tým,  že je tam ďalší nákup  áut, ďalší nákup

techniky. Tieto  veci sa v  podstate realizovali už  v tomto

roku.

 

     Návrhy uznesení:

 

     1. Národná rada Slovenskej republiky ukladá prezidento-

vi prezídia Fondu národného majetku predložiť do 15. 1. 1997

nový štatút Fondu národného  majetku v zmysle platného záko-

na.

 

     2. Národná rada Slovenskej republiky ukladá prezidento-

vi Fondu národného majetku predložiť do 15. 1. 1997 materiál

o spôsobe predaja akcií z  portfólia Fondu národného majetku

za dlhopisy, vrátane určenia  začiatku obchodovania s týmito

akciami a  upraveného zoznamu podnikov,  ktorý bude doplnený

o ziskové lukratívne podniky.

 

     3. Národná  rada  Slovenskej  republiky  ukladá predse-

dovi  dozornej  rady  Fondu  národného  majetku predložiť do

15. 1. 1997  stanovisko k predaju  bytov Fondu národného ma-

jetku fyzickým osobám, ktoré  nie sú v zamestnaneckom pomere

s Fondom národného majetku.

 

     4. Národná  rada  Slovenskej  republiky ukladá  predse-

dovi  dozornej  rady  Fondu  národného majetku  predložiť do

15. 1. 1997 stanovisko  k rozhodnutiam prezídia Fondu národ-

ného majetku o predaji  majetku, resp. akcií podnikateľských

subjektov Kúpele Piešťany, Nafta Gbely,  a. s., a JCP Štúro-

vo.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Volfovi.  Nech sa páči, pán po-

slanec Mikuláš Dzurinda.

 

     Vážené pani poslankyne, páni  poslanci, chcem vám ozná-

miť, že odchod  autobusu do krematória je o  12.30 hodine od

budovy  Národnej rady  Slovenskej republiky.  O 12.30 hodine

odchádzajú dva  autobusy spred Národnej  rady do krematória.

Čiže o  12.00 hodine končíme rozpravu,  ak pán poslanec Dzu-

rinda skončí.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec M. Dzurinda:

 

     Pán predsedajúci,

     pani poslankyne, páni poslanci,

 

     v prvom  rade dovoľte, aby som  vašu pozornosť upriamil

na základné ukazovatele rozpočtu Fondu národného majetku.

 

     Návrh rozpočtu  Fondu národného majetku  v oblasti pre-

vádzkových  nákladov  je  len  nepatrne  nižší oproti návrhu

v roku 1996. Ak však budeme abstrahovať od odpisov, ktoré sú

výrazne vyššie v roku 1996, dostaneme nasledujúci pomer pre-

vádzkových nákladov:

 

     - rok 1996 - 105 920 tisíc Sk,

     - rok 1997 - 107 440 tisíc Sk.

 

     Teda v roku 1997 sa  plánuje na činnosť Fondu národného

majetku vynaložiť o takmer 2  milióny Sk viac  prevádzkových

nákladov  oproti  plánu  na  rok  1996.  Je však koniec roku

a z  prílohy číslo  4  vidíme,  že prevádzkové  náklady roku

1996 dosiahnu v skutočnosti hodnotu iba 93 600 tisíc Sk. Te-

da nárast plánu na rok 1997 je oproti očakávanej skutočnosti

roku 1996 až 17 600 tisíc Sk, čo predstavuje zvýšenie o tak-

mer 20 %. Pýtam sa, za čo a na čo? Zrejme za odmenu, že Fond

národného majetku privatizoval celý  doterajší čas v rozpore

s Ústavou Slovenskej republiky.

 

     Milí  priatelia,  Fond  národného  majetku privatizoval

v rozpore s Ústavou  Slovenskej republiky. Kompetencie fondu

sa musia opäť  vrátiť tam, kde boli, teda  vláde a na minis-

terstvá.  Navyše  predstavitelia koalície hovoria  o tom, že

privatizácia sa vlastne skončila.  Fond národného majetku si

však plánuje nárast prevádzkových nákladov o 20 %. Je to lo-

gické?

 

     Koncom roku 1996 má vo Fonde národného majetku pracovať

190 pracovníkov.  V roku 1997 však  už 220 pracovníkov. Fond

národného majetku bude mať  menej roboty, ale viacej pracov-

níkov. Pýtam sa, na čo  všetko majú slúžiť tieto naplánované

prostriedky?

 

     Obávam sa, že  opäť len a len na  ďalšie panské huncút-

stva  papalášov Fondu  národného majetku.  Na odmeny  členom

prezídia a dozornej rady Fondu národného majetku bude v tom-

to roku  vyplatených 3,5 milióna  korún. V roku  1997 už 4,1

milióna korún.  Pýtam sa, za  čo? Za to,  že sa v  roku 1996

prizerali takým zvrhlostiam, akou  bola kúpa osobného luxus-

ného auta pre predsedu výkonného výboru pána Milana Reháka?

 

     V  rozpočte Fondu  národného  majetku  na rok  1996 sme

schválili aj  položku 2,5 milióna  Sk na nákup  vozidiel pre

kontrolórov Fondu národného majetku. Tak je to presne formu-

lované v schválenom rozpočte fondu na rok 1996. Predseda vý-

konného výboru  a viceprezident Fondu  národného  majetku tu

prítomný pán  Milan Rehák však namiesto  nákupu vozidiel pre

kontrolórov v  sume 2,5 milióna korún  kúpil jediné vozidlo,

luxusné vozidlo BMW pre vlastnú potrebu v hodnote 2,9 milió-

na Sk. Nie je to hocijaké auto. Je to metalizované BMW vyba-

vené  velúrovými  kobercami,  interiérom  vykladaným drevom,

prednou lakťovou opierkou a  ďalšími doplnkami. Predseda vý-

konného výboru predsa nie je žiadne "béčko".

 

     Čo hovoríte na také  jasné porušenie rozpočtu Fondu ná-

rodného majetku v roku 1996, pani poslankyne, páni poslanci?

Kde sú záruky, že  investície plánované približne v rovnakej

výške ako na  rok 1996  budú použité na  budúci rok šetrnej-

šie? Veď na obnovu vozidlového  parku sa plánuje ešte vyššia

suma ako v roku 1996. V dokumente nie sú ani najmenej podlo-

žené investičné  nároky v celkovej hodnote  15,5 milióna Sk.

Na počítačovú techniku sa plánuje  napríklad 6 300 tisíc ko-

rún. Pritom jestvujúce počítače tam fungujú iba niekoľko ro-

kov. Vraj  na obnovu. Kde  je bližšie odôvodnenie  napríklad

tejto položky?

 

     Dámy  a páni,  predložený materiál  je veľmi  povrchný.

Chýba  bližšia  špecifikácia  jednotlivých  položiek a najmä

konkrétne odôvodnenie a podloženie  požadovaných súm. K tomu

prichádzajú  zlé skúsenosti  s narábaním  prostriedkov Fondu

národného majetku v roku 1996.

 

     Nákup auta pre pána Reháka bledne závisťou voči opováž-

livosti, ktorú si pán Rehák  a jeho kolegovia dovolili v ob-

lasti manipulácie  s bytmi Fondu  národného majetku. Ako 

viete, fond  rozpredal byty Fondu národného  majetku do súk-

romného vlastníctva nielen pracovníkom  fondu, ale aj viace-

rým  členom vlády.  Na obstaranie  týchto bytov  do osobného

vlastníctva  poskytol  Fond  národného  majetku  týmto ľuďom

bezúročnú pôžičku. Som toho  názoru, že Národná rada Sloven-

skej republiky nesmie schváliť  rozpočet Fondu národného ma-

jetku  na budúci  rok dovtedy,  pokiaľ nebude  tento škandál

spravodlivo vyriešený.

 

 

     Predložil som dôkazy, že Fond národného majetku pri na-

rábaní so svojím majetkom  porušil zákon. Sú podania na prí-

slušný výbor. A to sa chceme ešte dlho tváriť, že sa nič ne-

deje? Budeme sa aj my  podieľať na rozkrádaní spoločného ma-

jetku?

 

     Materiál predkladá pán viceprezident Milan Rehák. V ča-

se mojej poslaneckej návštevy vo Fonde národného majetku ste

užívali, pán  viceprezident, dva byty. Jeden  ste užívali na

Dlhých Dieloch,  kde podľa mojich informácií  bývala či býva

vaša dcéra, a potom ste sa tiež stali majiteľom onoho luxus-

ného štvorizbového bytu Fondu  národného majetku na Mierovej

ulici.  Na  tento  byt  ste  si  sám sebe poskytli bezúročnú

pôžičku z  peňazí vytvorených občanmi  Slovenskej republiky,

pán Rehák.  Pritom máte byt  v Trenčíne. Pýtam  sa vás dnes,

ešte stále obývate aj dva bratislavské byty, pán Rehák?

 

     Dovoľte mi, dámy a páni,  aby som sa v tejto súvislosti

osobitne  obrátil  najmä  na  poslancov Združenia robotníkov

Slovenska, aj keď  sú tu, tuším, iba dvaja.  (Hlasy z pléna.

Hlas podpredsedu Ľuptáka: A čo nás oslovuješ, načo?)

 

     Pán Ľupták, pýtate sa, prečo?  Ja vám odpovedám, že mám

na to  viacero dôvodov. Predovšetkým to,  že s výnimkou vás,

pán Ľupták,  pripomínam, že s výnimkou  vás, všetci poslanci

ZRS podporili návrh zaradiť do programu 20. schôdze Národnej

rady aj  správu o nezákonnom predaji  bytov. Všetci vaši po-

slanci, pán Ľupták, jedine vy  ste túto správu odmietli pre-

rokovať počas  20. schôdze. Tento návrh,  žiaľ, vtedy nepre-

šiel, aj keď ho podporil prakticky celý poslanecký klub ZRS.

Myslím si, že dnes je  príležitosť túto chybu napraviť. Pri-

pomínam vám, že téma bytov  bola citlivou už pri schvaľovaní

rozpočtu Fondu  národného majetku na  rok 1995. Viacerí  po-

slanci  vrátane mňa  vtedy vyjadrili  obavy z  toho, že byty

Fondu národného  majetku budú takto  rozhajdákané a zneužité

na osobné obohatenie sa jednotlivcov, ako nakoniec aj boli.

 

     Dovoľte mi, aby som vám pripomenul, pán Ľupták, že vte-

dy 8. marca reagoval  vami nominovaný prezident Fondu národ-

ného majetku  a podpredseda ZRS  pán Gavorník na  naše obavy

takto - citát zo stenografickej  správy: "Pokiaľ ide o byty,

v prezídiu  aj v  dozornej  rade  sme zvažovali,  že vyjdeme

v ústrety oprávneným požiadavkám  pracovníkov fondu, vládnym

činiteľom, pracovníkom štátnej správy. Predsa musia pracovať

aj v  sobotu a nedeľu. Zvážili  sme, že by bolo  vhodné, aby

fond byty zakúpil. Pokiaľ bude odsúhlasená tá čiastka na by-

ty, predpokladáme,  že by boli prideľované  ako služobné. Po

ukončení funkcie toho-ktorého nájomcu  bytu by sa, samozrej-

me, vracali fondu,  platilo by sa za to  nájomné. Fond by to

obhospodaroval." A o kúsok ďalej to pán Gavorník spravodlivo

zaklincoval:  "Chcem však  upozorniť, že  žiaden socializmus

ani komunizmus, žiadne rozdávanie. Viedla nás k tomu napros-

to zrelá úvaha  a snaha pomôcť. Myslím si,  že minimálne ako

od predstaviteľov ZRS  nie je možné očakávať, že  sa tu bude

šafáriť." Toľko citát pána Gavorníka.

 

     Tieto slová, pán Ľupták,  zaväzujú nielen vás, ale mys-

lím, že aj všetkých  poslancov a nepotrebujú komentár. Zavä-

zujú zabrániť nielen  šafáreniu, ale bezbrehému obohacovaniu

sa  osôb,  ktoré  majú  rodinné  domy,  vily, viacero bytov,

a napriek tomu neváhajú prijať bezúročnú pôžičku na obstara-

nie si ďalšieho luxusného bytu.

 

     A aby  sme si pamäť celkom  osviežili, dovoľte, aby som

citoval zo  stanoviska toho, ktorý často  vystupuje ako naj-

spravodlivejší z  nás, pána Ľuptáka.  Pán Ľupták sa  k bytom

v roku  1995 vyjadril  takto: "Pri  bytoch musí  byť zmluvne

uzavreté, že len čo pracovník skončí prácu na Fonde Národné-

ho majetku, musí byt uvoľniť."

 

     Pán predsedajúci Ľupták, to,  čo ste vtedy označili, že

musí byť, dnes  vôbec nie je. Jeden z  pracovníkov Fondu Ná-

rodného majetku, ktorý  takto prišiel k bytu a  má ho v súk-

romnom vlastníctve, sedí dnes vedľa  vás. Čo na to hovoríte,

pán  Ľupták? Ako  komentujete svoj výrok z roku 1995? (Hlasy

a smiech v sále.)

 

     Vážený pán predsedajúci Ľupták, delegovali ste do vlády

ministrov, ktorí vzali bezúročnú  pôžičku na kúpu bytu Fondu

národného majetku do trvalého osobného vlastníctva, tak pod-

predsedu vlády Kalmana, ako aj ministra výstavby Mráza. Tie-

to byty neuvoľnia napriek tomu,  že majú ďalšie byty. Naprí-

klad pán minister Mráz má veľkú krásnu vilu v Košickej Novej

Vsi.

 

     Tak ako to bude s  tou spravodlivosťou, pán Ľupták? Som

presvedčený, že česť si môžete zachovať len v jedinom prípa-

de - keď  odmietnete  rozpočet  Fondu národného  majetku  na

1997  a podporíte  dôslednú hĺbkovú  parlamentnú kontrolu na

Fonde národného majetku, ktorej  účelom bude stanoviť predo-

všetkým objektívne  nutné potreby fondu na  rok 1997 a záro-

veň keď donútite svojich členov vlády, aby buď byty vrátili,

alebo odišli z vlády.

 

     V zmysle uvedeného prikladám aj návrh príslušného uzne-

senia Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Národná rada Slovenskej republiky  po rokovaní o návrhu

rozpočtu fondu na rok 1997 (tlač 538)

 

     A. nesúhlasí s návrhom rozpočtu,

 

     B. ukladá predsedovi  Výboru  Národnej  rady Slovenskej

republiky   pre  hospodárstvo,   privatizáciu  a  podnikanie

a predsedovi Výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky pre

rozpočet,  financie a  menu zabezpečiť  parlamentnú kontrolu

Fondu národného majetku s cieľom zistiť objektívne, skutočne

nutné  náklady na  činnosť  Fondu  národného majetku  v roku

1997, a to aj so zreteľom na nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky týkajúci  sa zákona o  veľkej privatizácii. Parla-

mentnú kontrolu vykonať do 15. 2. 1997,

 

     C. ukladá  prezidentovi  Fondu  národného majetku pred-

ložiť  nový návrh  rozpočtu Fondu  národného majetku  na rok

1997 zohľadňujúci výsledky  parlamentnej kontroly. Termín do

28. 2. 1997.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Dzurindovi.

 

     Vážené  pani poslankyne,  páni poslanci,  vyhlasujem do

15.00 hodiny obedňajšiu prestávku.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, autobus odchádza

o 12.30 hodine spred budovy Národnej rady.

 

     (Po prestávke.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Prosím pani poslankyne, pánov  poslancov, aby prišli do

rokovacej sály, budeme pokračovať.

 

     Do rozpravy je prihlásený pán Vaškovič. Nech sa páči.

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Vážený pán predsedajúci, chcel by som vás poprosiť, aby

bol môj príspevok presunutý až vtedy, keď dôjde pán vicepre-

zident. Má  to svoju logiku, potom  to uvidíte. Považujem za

zbytočné teraz  mať príspevok, keď tu  nie je pán viceprezi-

dent, pretože mám na neho pripravené otázky.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Však dúfam, že príde hneď. Nech sa páči, pán Vaškovič.

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     patrím k tým ľuďom, ktorí sa snažia korektne diskutovať

o jednotlivých materiáloch.  Myslím si, že  predtým, než po-

viem svoje odborné stanovisko k prevádzkovému rozpočtu Fondu

národného majetku, predsa by  bolo potrebné si rozdiskutovať

niektoré otázky  vzhľadom na to, že  tu máme prítomného pána

viceprezidenta Fondu národného majetku,  ktorý je zároveň aj

predsedom výkonného výboru.

 

     Vzhľadom na  to, že sa tu  zaužívala taká nedobrá prax,

že poslanci  kladú otázky a na  záver diskusie vystúpi potom

niekto z ministrov alebo predkladateľ, potom sa uzavrie dis-

kusia, nie je možné už ďalej klásť otázky a diskutovať. Mys-

lím si, že to je nesprávne, a ja by  som poprosil pána vice-

prezidenta, aby odpovedal na moje otázky ešte teraz, a potom

by som sa prihlásil ešte raz do diskusie.

 

     Moja prvá otázka smeruje k  tomu, že Fond národného ma-

jetku má  za povinnosť podľa §  10 ods. 5 zverejňovať  v Ob-

chodnom vestníku rozhodnutia Fondu národného majetku. Pozrel

som si veľa Obchodných vestníkov,  ani v jednom som nenašiel

zverejnené rozhodnutie Fondu národného  majetku. Čiže by som

ho prosil, aby odpovedal na túto otázku, prečo Fond národné-

ho majetku nezverejňuje rozhodnutia v Obchodnom vestníku.

 

     Moja druhá otázka smeruje k otázke bytov, o ktorých ob-

šírne hovoril kolega poslanec Dzurinda.  Myslím si, že to je

taká vážna záležitosť, že pán  viceprezident by nás mal jed-

noducho veľmi podrobne oboznámiť s celou touto kauzou, celým

týmto prípadom, a mali by sme o tom ešte na dnešnom rokovaní

diskutovať.

 

     Takisto by som chcel pripomenúť, že je už polrok odvte-

dy, čo som dal podnet  dozornej rade Fondu národného majetku

a na tento podnet dodnes dozorná rada nereagovala. Svedčí to

o tom, že orgány Fondu národného majetku podľa mňa nefungujú

optimálne. Neviem,  či o tomto podnete  je pán viceprezident

informovaný, ale ak áno, bol by som veľmi rád, keby mi odpo-

vedal na to, v akom štádiu je tento podnet.

 

     Čiže ešte raz by som ho chcel vyzvať, aby zodpovedal na

tieto otázky, a potom vystúpim k samotnému rozpočtu.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán Palacka.

 

Poslanec G. Palacka:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     mám takisto niekoľko otázok k návrhu rozpočtu Fondu ná-

rodného majetku na rok 1997 a potom niekoľko drobných pozná-

mok k jednotlivým ustanoveniam.

 

 

     V prvom rade, v návrhu sa často vyskytujú možno formál-

ne, ale v konečnom dôsledku  vlastne aj obsahové chyby a ne-

presnosti. Chcem  sa spýtať predkladateľa, ako  je možné, že

v návrhu  hneď na  strane 1  sa v  texte píše, že očakávané

príjmy Fondu národného majetku  budú 15,8 miliardy,  zároveň

v tabuľke o niekoľko  riadkov nižšie je 16,312 miliardy. Ta-

kisto príjmy v hotovosti v  texte sú 4,7 miliardy, v tabuľke

5,2 miliardy.  Predpokladám, že je to  len nedopatrenie, ale

myslím  si, že  to nie  je hodné  úrovne dokumentu, ktorý má

prerokovať Národná rada Slovenskej republiky.

 

     Potom mám niektoré otázky  k položkám výdavkov rozpočtu

Fondu  národného majetku.  Pýtam sa,  prečo sa  navrhuje vy-

tvoriť sociálny fond vo výške  2 %. Podľa zákona o sociálnom

fonde pre neziskové organizácie  môže byť  sociálny fond 1 %

z celkových výdavkov  a viac môže byť  len vtedy, keď tvoria

zisk. Aký zisk tvorí Fond národného majetku?

 

     Ďalšia  otázka  sa  týka  položky  opravy a udržovanie.

V rozpočte je  vyčlenená suma na  opravy a udržovanie  bytov

a ubytovacích zariadení.  Všetci dobre vieme,  že v priebehu

roku 1996 prevažnú väčšinu bytov Fond národného majetku pre-

dal jednak svojim zamestnancom, jednak členom vlády a ďalším

osobám. Pýtam  sa, aké byty bude  fond udržiavať. Alebo bude

dokonca ešte platiť pánom ministrom za údržbu ich súkromných

bytov?

 

     Je tam ďalšia suma na cestovné. Pýtam sa, či je potreb-

  zamestnancom Fondu  národného majetku,  ktorí vykonávajú

akcionárske   práva  v   rôznych  akciových  spoločnostiach,

v predstavenstvách, v dozorných radách,  a berú za to nemalé

príjmy ako  členovia štatutárnych orgánov,  z rozpočtu Fondu

národného majetku hradiť cestovné.

 

     Ďalšia  podobná  položka  -  reprezentačné.  Zvyšuje sa

oproti roku  1996 o 100 tisíc  korún a ako jeden  z hlavných

dôvodov,  na čo  sa použije  reprezentačné, je organizovanie

tlačových besied. V roku 1996 nebola zorganizovaná ani jedna

jediná tlačová beseda Fondu národného majetku.

 

     Ďalšou položkou,  na ktorú sa chcem  spýtať, je položka

správne a  súdne poplatky v časti  ostatné finančné náklady.

Opäť sa pýtam,  načo sa z prostriedkov pre  správu Fondu ná-

rodného majetku vyčleňujú peniaze na správne a súdne poplat-

ky, keď v  položke použitia majetku podľa §  28 ods. 3 písm.

f) je  určených 100 miliónov korún  na prípravu a realizáciu

privatizačných  projektov a  rozhodnutí. Nie  je možné tieto

súdne poplatky platiť z týchto 100 miliónov korún?

 

     Ďalšia  časť  výdavkov  sa  týka investičných nákladov.

Rozpočtuje sa položka  na rekonštrukciu prenajatých priesto-

rov. Už  len zo samého  názvu tejto položky  vyplýva, že ide

o rekonštrukciu zariadení  v budove Doprastavu,  kde je Fond

národného majetku v podnájme.  Prečo fond musí prispievať na

rekonštrukciu výťahov, keď budova patrí Doprastavu a vlastne

zhodnocuje majetok  Doprastavu? To znamená,  z prostriedkov,

ktoré sú,  ako názov hovorí, národným  majetkom, sa bude re-

konštruovať zariadenie Doprastavu.

 

     Mám ešte otázku aj na vybavenie Fondu národného majetku

počítačmi. Samozrejme, uznávam, že na prácu je dnes potrebná

moderná informačná  technika. Pýtam sa  však, či je  účelné,

keď v roku 1996 sa minulo viac ako 6 miliónov korún na počí-

tače, vyčleniť rovnakú  sumu zase na budúci rok,  teda 6 mi-

liónov  korún. Pretože  podľa mojich  prepočtov, podľa toho,

ako  sa bežne  pohybujú ceny  počítačov na  trhu, môže takto

fond nakúpiť 240 kusov  osobných počítačov, pričom celý fond

  len 190  zamestnancov. Zdá  sa mi  to predsa  len trošku

prehnané.

 

     Nakoniec, mám ešte jeden konkrétny návrh, ktorý sa týka

textu na strane  6, kde sa hovorí, že  Národná rada zverí do

právomoci  prezídia  fondu  presun  finančných  prostriedkov

v jednotlivých položkách. Pokiaľ to takto necháme, to zname-

ná,  že  vlastne  celý  rozpočet  je  obyčajný zdrap papiera

a prezídium  si bude  vlastne  s  peniazmi narábať  tak, ako

chce, a vlastne Národná rada zbytočne rokuje o rozpočte Fon-

du národného majetku.

 

     Toto  isté  ustanovenie  sa  zrejme  použilo  aj z roku

1996, keď namiesto áut pre  kontrolórov sa kúpilo jedno slu-

žobné auto  len pre jedného funkcionára  Fondu národného ma-

jetku. Navrhujem preto, aby  v uznesení Národná rada konšta-

tovala, že prezídium Fondu národného majetku nemôže presúvať

položky  alebo  finančné prostriedky medzi  jednotlivými po-

ložkami  a rozpočet  Fondu  národného  majetku tak, ako bude

schválený  touto snemovňou,  bude pre Fond národného majetku

záväzný.

 

     Toľko k mojej  poznámke k rozpočtu a verím,  že pán vi-

ceprezident naozaj  bude odpovedať na otázky,  aby sme mohli

prípadne na jeho odpovede ešte reagovať.

 

     Ďakujem pekne.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nemám už žiadnu písomnú prihlášku. Chce reago-

vať pán viceprezident Rehák? Nie?

 

     Pán Vaškovič, nech sa páči,  ak chcete. (Hlasy v sále.)

Nemôžem ho donútiť. Môžem donútiť  vás alebo koho, aby odpo-

vedal? (Hlas z pléna: Chce odpovedať, ale naraz.) Chce odpo-

vedať naraz. Nech sa páči,  pán Vaškovič. Musím ukončiť roz-

pravu, preto sa vás pýtam, či chcete vystúpiť.

 

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Žiaľbohu, ja  som práve chcel dosiahnuť,  aby pán vice-

prezident  vystúpil nie  po ukončení  rozpravy, ale  aby sme

mohli reagovať na jeho  vystúpenie v rámci rozpravy, pretože

potom  už nemáme  možnosť. A  práve určitú  korektnosť vidím

v tom, že by  sa tu odohral takýto dialóg.  Ak nie je záujem

o takýto dialóg,  tak potom možno ťažko  očakávať, že dialóg

medzi nami bude aj v budúcnosti korektný.

 

     Teraz by  som sa predsa len  chcel vyjadriť k samotnému

rozpočtu. Možno,  že nebudem mať v  niektorých prípadoch tie

isté názory, ako moji  predrečníci, ale upozorňujem, že moja

diskusia bude  skôr smerovať k tomu,  že budem predpokladať,

že Fond národného majetku  by mal byť profesionálnou organi-

záciou. To,  že ňou nie je, a  či  ňou bude, to  už je druhá

otázka.

 

     Podľa  môjho  názoru  základná  deformácia navrhovaného

rozpočtu je  predovšetkým vo mzdách, odmenách  a v odvodoch.

Prakticky 56 % rozpočtu  pohlcujú tieto položky. V štruktúre

rozpočtu je  to dosť nezvyčajne  vysoká suma a  parlament by

mal urobiť všetko pre to, aby sa táto štruktúra postupom ča-

su menila v neprospech mzdových prostriedkov.

 

     Myslím si, že na Fonde národného majetku dôjde k zásad-

ným zmenám  v budúcom roku a  z hľadiska týchto zmien  sa mi

zdajú  úplne neprimerané  predovšetkým odmeny  orgánov Fondu

národného  majetku.  Doteraz, za  dva  roky, prezídium fondu

uskutočnilo vyše 800 rozhodnutí, čo je štatisticky úctyhodný

výkon, pretože skoro každý deň  bolo  viac ako jedno rozhod-

nutie. Nebudem to odborne  komentovať, aká je kvalita týchto

rozhodnutí, ale jednoducho prezídium muselo často zasadať a,

povedzme, že odmeny boli primerané. Ale v situácii, keď pre-

zídium Fondu národného majetku  nebude už rozhodovať, nebude

vydávať rozhodnutia, je to vlastne orgán, ktorému viac-menej

stačí, keď sa stretne raz  za štvrťrok, maximálne raz za me-

siac a zhodnotí činnosť výkonného výboru.

 

     Pokiaľ je dobre vypracovaný  štatút a dobre vypracovaný

systém, tak vlastne prezídium je  už viac-menej len orgánom,

ktorý  dohliada na  činnosť výkonného  výboru. Čiže  z tohto

hľadiska výška  odmien, ktorá je  formulovaná pre prezídium,

sa mi zdá absolútne neprimeraná.

 

     Na dozornú radu  mám ťažké srdce, čiže im  by som nedal

ani korunu,  pretože polroka neboli schopní  reagovať na vý-

znamný podnet, ktorý sa týka toho, že Fond národného majetku

predáva, podľa mňa, protizákonne.  Na kapitálovom trhu usku-

točnil predaje v hodnote 2 miliárd za desatinu ceny. Mám in-

dície, že skutočne ide  o predaje, ktoré zaváňajú, žiaľbohu,

aj korupciou.  Musím to takto  povedať. Čo sa  týka dozornej

rady, moje nervy boli polroka  pevné, no teraz som sa rozho-

dol a  klub Demokratickej únie  to bude podporovať,  že dáme

podnet na preskúmanie viacerých porušovaní zákonov, ktoré sa

dejú vo  Fonde národného majetku, a  dáme tento podnet Gene-

rálnej prokuratúre, ktorá má chrániť dodržiavanie zákonnosti

v týchto orgánoch.

 

     Vrátim sa však k rozpočtu. Vo výbore som navrhol zníže-

nie o 5 %, ktoré bolo  akceptované s tým, že jeho dosah bude

práve  na  mzdové  prostriedky.  To  znamená,  že sa vlastne

v tomto smere založil trošku útlm  na bežné výdavky. Ale dú-

fam, že pri tej štruktúre to pôjde do mzdových prostriedkov,

pretože zase na bežné výdavky,  aj keď oproti iným ústredným

orgánom má  fond slušný rozpočet,  myslím si, že,  pokiaľ by

mal poctivo plniť úlohy, ktoré  mu vyplývajú zo zákona číslo

92 - žiaľbohu, ich neplní  -, práve na bežných prostriedkoch

mu pôjdu náklady hore.

 

     Je uskutočnených už  vyše 1 800 zmlúv a  každú z týchto

zmlúv by mal Fond  národného majetku pravidelne, podľa môjho

názoru minimálne dvakrát do roka kontrolovať priamo na mies-

te, kontrolovať dodržiavanie  podmienok a ďalších ustanovení

zákona  číslo 92/1991  Zb. To  znamená, sledovať účtovníctvo

a ďalšie podklady  v tomto podniku z  hľadiska toho, aby ne-

dochádzalo k  protiprávnemu predaju majetku a  k ďalším sku-

točnostiam. Čiže ak by si  Fond národného majetku túto funk-

ciu plnil,  tak to znamená prakticky  1 800 x 2,  možno 3000

výjazdov pracovníkov do jednotlivých podnikov a poctivá kon-

trola v  týchto podnikoch. Čiže  z tohto hľadiska,  ešte raz

opakujem, ak by Fond národného majetku poctivo vykonával to,

čo podľa zákona má, by som  bežné náklady - tie ostatné, ok-

rem mzdových - nepovažoval za prehnané. Dúfam, že prejde as-

poň takéto  zníženie. Bude si  to vyžadovať prísnu  kontrolu

Fondu národného majetku. Lenže, kde máme záruku, že aj v bu-

dúcom roku budeme môcť  prísne kontrolovať činnosť Fondu ná-

rodného majetku,  keď sú naše skúsenosti  zatiaľ také, že sa

k informáciám dostávame  veľmi ťažko? Aj  keď musím povedať,

že  v  poslednom  čase  sa  o  niečo  táto bariéra prelomila

a niektoré informácie nám  prezident Fondu národného majetku

poskytol.

 

     Ale ešte raz sa vrátim k rozhodnutiam. Povedzme, dostal

som možnosť  preštudovať rozhodnutia na  Fonde národného ma-

jetku, ale kópiu rozhodnutí, ktoré som si žiadal, mi odmiet-

li urobiť.  Ale nežiadam nič iné,  len to,  čo je  v zákone.

A na to dokonca má právo  každý  občan, nieto ešte poslanec.

Čiže  je to  zatiaľ taký,  povedal by  som, minimálne  divný

vzťah. Ešte raz opakujem, situácia  sa o niečo zlepšila, ale

napriek tomu nemáme prístup k informáciám, ktoré by sme mali

mať. Nehovoriac o tom, že  v kontrolných orgánoch nie sú za-

stúpení naši pracovníci alebo členovia, ktorých navrhla opo-

zícia.

 

     Takisto  by som  chcel podporiť  skutočnosť, že  nie je

možné, aby si Fond národného majetku neprispôsoboval štatút,

lebo podľa štatútu sa tam vlastne uskutočňujú všetky rozhod-

nutia Fondu národného majetku. Čiže  bolo by vhodné, keby čo

najskôr prezident  Fondu národného majetku  predložil štatút

Fondu národného majetku na schválenie.

 

     Vzhľadom na to, že  pán viceprezident vystúpi na konci,

ešte predsa by som rozšíril okruh svojich otázok, a to o dve

otázky.

 

     Prvá je, aby nás oboznámil, akým spôsobom sa uskutočňu-

  výbery nadobúdateľov.  Totiž predtým,  pokiaľ sa  výbery

uskutočňovali na ministerstve pre správu a privatizáciu, bo-

li stanovené presné kritériá, presné postupy. Či vôbec taký-

to materiál schválilo prezídium a či sa podľa neho postupuje.

 

     A druhá otázka je, aby nám zdôvodnil, pretože rozhodnu-

tie v otázke Nafty Gbely  určite existuje, aj dôvodová sprá-

va, výkonný  výbor i prezídium  ju museli schváliť,  aby nás

oboznámil s  dôvodovou správou pri určení  ceny Nafty Gbely,

a prečo výber  viedol k neznámej spoločnosti.  A takisto aby

nás  oboznámil, koľko  tam bolo  potenciálnych nadobúdateľov

a prečo sa práve tento  predaj určil spoločnosti, ktorá bola

založená  tesne predtým.  A  takisto  podľa môjho  názoru sa

v tomto smere porušili procedúry vyplývajúce zo zákona.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Vaškovičovi. Hlási sa ešte nie-

kto do rozpravy?

 

     (Nikto.)

 

     Ak nie,  vyhlasujem rozpravu o  dvadsiatom siedmom bode

programu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť viceprezi-

dent pán Rehák? Nech sa páči.

 

Viceprezident prezídia Fondu národného majetku SR M. Rehák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     pokúsil  by som  sa odpovedať  na otázky  chronologicky

a postupne. Začal by som štatútom Fondu národného majetku.

 

     Štatút Fondu národného majetku  je v podstate priprave-

ný, schválený v prezídiu Fondu národného majetku aj v dozor-

nej  rade Fondu  národného majetku,  je pripravený  do vlády

Slovenskej republiky a následne  do Národnej rady Slovenskej

republiky. Z dôvodu,  že to bolo podané na  Ústavný súd, sme

to viac-menej pozastavili a zrejme tam bude nutné urobiť ur-

čité menšie úpravy a následne bude možné predložiť štatút do

Národnej  rady Slovenskej  republiky. V  podstate sme  svoju

činnosť vykonávali  v zmysle zákona číslo  92 a jeho noviel,

platného alebo  schváleného štatútu Fondu  národného majetku

a organizačného poriadku.

 

     Čo sa  týka predaja akcií,  v podstate nález  Ústavného

súdu sa nedotýka § 28 ods. 5 zákona, podľa ktorého prezídium

fondu rozhoduje o nakladaní so svojím majetkom a svojimi ma-

jetkovými  účasťami, ktoré  nie je  možné privatizovať podľa

rozhodnutia o privatizácii. Po verejnom vyhlásení nálezu Ús-

tavného súdu prezídium fondu, pokiaľ sa týka priamych preda-

jov,  rozhodlo iba  o priamych  predajoch majetkových účastí

fondu podľa §  28 ods. 5, čo nie je  v rozpore s nálezom Ús-

tavného súdu.

 

     Z hľadiska koncepcie útlmu Fondu národného majetku ale-

bo činnosti  Fondu národného majetku  by v podstate  v tomto

smere  bolo dosť  problematické, aby  Fond národného majetku

predkladal takýto materiál. Takýto materiál je nutné spraco-

vať v  spolupráci s vládou  Slovenskej republiky a  Národnou

radou Slovenskej republiky,  nakoľko vláda Slovenskej repub-

liky  určuje stratégiu  privatizácie a  Národná rada vlastne

garantuje privatizáciu svojím  rozhodovaním alebo svojím me-

novaním do orgánov prezídia Fondu národného majetku a do do-

zornej rady. Hoci si myslím,  že by bolo ešte predčasné uva-

žovať  s útlmom  práce Fondu  národného majetku  vzhľadom na

prácu v oblasti vymáhania pohľadávok, odstupovania od zmlúv,

dlhopisovej privatizácie a vlastne celého kontrolného systé-

mu, ktorý sa postupne buduje a naberá na svojej účinnosti aj

v tom, že  otázka neplatičov sa začína  pohýnať tým správnym

a lepším smerom.

 

     Na otázku,  či bude dostatok finančných  zdrojov na vy-

platenie dlhopisov  v roku 2000, z hľadiska rozboru  možných

príjmov Fondu národného majetku do roku 2000 možno konštato-

vať, že  za podmienky, že  Fond národného majetku  nebude vo

veľkej miere prispievať na rozvojové programy Slovenskej re-

publiky, Fond národného majetku bude mať dostatok finančných

zdrojov, aby  v roku 2000  bol schopný splatiť  tie zostatky

dlhopisov v peniazoch, ktoré do  roku 2000 zostanú na umore-

nie  pre  Fond  národného  majetku.  Podľa  našich analýz má

v podstate ešte po roku 2000 prísť z doteraz privatizovaných

zdrojov splátka okolo 15 mld Sk na Fond národného majetku do

roku 2005, čiže tieto finančné zdroje by sa za určitých pod-

mienok  vydania  nových  dlhopisov  dali  tiež  použiť či už

v otázke  splatenia dlhopisov,  alebo na  rozvojové programy

v Slovenskej republike.

 

     Otázka Solivary  Prešov - sám som  sa čudoval, prečo sa

o tom písalo takýmto spôsobom. V podstate na Fonde národného

majetku doteraz neexistuje žiadny materiál, ktorý by hovoril

o privatizácii Solivary Prešov.  Samozrejme, na Fonde národ-

ného majetku máme veľa žiadostí, veľa podnetov na privatizá-

ciu Solivary Prešov. Zatiaľ  však Fond národného majetku ne-

uvažoval o privatizácii Solivary Prešov.

 

     Čo sa týka zverejňovania  v Obchodnom vestníku, na túto

otázku odpoviem tým spôsobom,  že Fond národného majetku vy-

dáva informácie smerom na TASR  a noviny v Slovenskej repub-

like.  Ospravedlňujem  sa,  neviem  na  to odpovedať, zrejme

v tom rozsahu nie, keď to tam nebolo.

 

     Čo sa  týka podnetu na dozornú  radu, pán Vaškovič, do-

zorná rada v tomto smere  - neviem, o ktorý podnet konkrétne

ide -, ale ak sa obrátila  pred polrokom, zaručene som s ňou

spolupracoval, aby bol tento podnet vybavený k vašej spokoj-

nosti. Ak  nie, bol by som  rád, môžeme sa stretnúť  v tomto

auditóriu a ja sa to pokúsim v dozornej rade zariadiť.

 

     Čo sa týka otázky bytov,  otázku bytov riešime v spolu-

práci  s Výborom  Národnej rady  pre nezlučiteľnosť  funkcií

štátnych funkcionárov,  kde sú všetky  podklady, čo sa  týka

predaja bytov a stanovisko Fondu národného majetku k predaju

bytov, či už pracovníkom Fondu národného majetku alebo štát-

nym  funkcionárom. Materiály  sú kompletné,  zrejme vás bude

príslušný výbor v tomto smere informovať.

 

     Otázka dlhopisovej privatizácie alebo akcií za dlhopisy

- v podstate zoznam, ktorý bol uverejnený v masmédiách, bude

doplnený.  Dnes môžem  povedať o  určitých percentách  akcií

Slovnaftu,  percentách akcií  Slovenskej sporiteľne  a iných

- ako boli  nazvané - lukratívnych podnikoch  s tým, že cenu

stanovuje prezídium Fondu národného majetku, alebo ak je tá-

to cena generovaná na kapitálovom trhu, tak to bude vo výške

alebo na úrovni RM-systému  kapitálového trhu. V podstate od

1. januára nabieha celý tento  proces aj cez zástupcov Fondu

národného majetku. Museli sme vykonať pomerne rozsiahle ško-

lenia ľudí a postupne bude tento proces umožnený.

 

     Na otázku, či prinesie  finančný prospech tým, ktorí si

kúpia akcie za dlhopisy, v podstate môžem  povedať, že je to

otázka, samozrejme, výberu, ale je  to aj otázka I. vlny ku-

pónovej privatizácie,  keď akcie, ktoré sme  si kúpili, boli

väčšmi  anonymné  ako  tie,  ktoré  si  budeme  môcť nakúpiť

z portfólia Fondu národného majetku.

 

     Pre informáciu  ešte by som z  hľadiska dlhopisov pove-

dal, že v súčasnosti bolo  podaných 243 000 podnetov na rea-

lizáciu dlhopisov cez RM-systém. S najväčšou pravdepodobnos-

ťou sa to bude pohybovať na  úrovni 2 mld Sk. Podstatná časť

dlhopisov sa realizovala za záväzky voči Fondu národného ma-

jetku,  časť  realizovaných  dlhopisov  bola  na nákup bytov

a darovanie na  nákup bytov. Ale  tu sa to  rozbieha pomaly.

Máme podpísané  zmluvy s viacerými  mestami, kde sa  vlastne

v priebehu roku  1997 v plnom rozsahu  rozbehne predaj bytov

za dlhopisy v cene, ktorú  určí príslušné mesto. Tu sme sta-

novovali cenu my, a to 7 500 Sk, ale cena bola stanovená mi-

nimálne 7 500  Sk. Verím, že mestá v  tomto smere budú držať

hranicu na úrovni 10 000 Sk.

 

     (Hlasy v sále.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pokoj, vážení. Prihláste sa, keď  chcete, ale už je na-

koniec po rozprave. Ďakujem.

 

     Nech sa páči.

 

Viceprezident prezídia Fondu národného majetku SR M. Rehák:

 

     Nemám viac pripomienok k otázkam, ktoré boli.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Pokoj, vážení. Páni,  chovajte sa slušne. Chce

sa vyjadriť pán spoločný spravodajca Cingel? Nech sa páči.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     V rozprave  odzneli závažné otázky,  na ktoré odpovedal

pán viceprezident  Fondu národného majetku. Ja  by som chcel

na záver  povedať k tým diskutujúcim,  ktorí hovorili o tom,

že treba racionalizovať počet pracovníkov v súvislosti s re-

dukciou činnosti Fondu národného majetku  v roku 1997, že je

to, myslím, neopodstatnené,  pretože počet rozhodnutí, ktoré

Fond  národného majetku  vykonal, a  dosledovanie splátok si

naopak bude vyžadovať, aby  ešte tento počet pracovníkov mi-

nimálne v tomto roku ostal. A  navyše sa tu uvažuje s rozší-

rením pracovníkov v súvislosti  s dlhopisovou metódou. Takže

môj osobný  názor je taký,  že tento rozpočet  je dostatočný

a vystihuje plne potreby Fondu národného majetku.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Vážený pán  predsedajúci, v rozprave  vystúpili viacerí

poslanci, z toho traja  dali pozmeňujúce návrhy formou uzne-

senia a pán poslanec Volf  dal ešte jeden pozmeňujúci návrh.

Dal by som hlasovať tak, ako vystúpili jednotliví diskutéri.

(Hlas podpredsedu  Ľuptáka: Najprv o  spoločnej správe.) Len

hovorím, že o tých uzneseniach by sme mali dať hlasovať skôr

ako o spoločnej správe, pretože to by sa potom muselo dať do

uznesenia, o ktorom budeme hlasovať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Áno, nech sa páči.

 

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Pán poslanec  Volf navrhoval racionalizovať  počet pra-

covníkov v  súvislosti s redukciou  činnosti Fondu národného

majetku v roku  1997 a vo väzbe na  to znížiť položku mzdové

a ostatné osobné  náklady o 30 %.  Odporúčam tento návrh ne-

prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Budeme  hlasovať o pozmeňujúcom  návrhu, ktorý

dal pán poslanec Volf.  Pán spoločný spravodajca ho odporúča

neprijať. Nech sa páči.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 107 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 39 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

 

     Nech sa páči.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     V druhom bode navrhuje znížiť položku investičné nákla-

dy o 50 %. Odporúčam ho neprijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.  Hlasujeme o  druhom pozmeňujúcom  návrhu pána

Volfa. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 42 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.

     Nehlasovali 2 poslanci.

 

     Ani tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Ďalej pán  Volf predložil návrh  uznesení  tak, ako ich

prečítal. Myslím si, že nie  je potrebné čítať to znova. Od-

porúčam návrh tohto uznesenia neprijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.  Budeme hlasovať  o návrhu  uznesenia pána po-

slanca Volfa. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 113 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 38 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.

     Nehlasovali 3 poslanci.

 

     Toto pozmeňujúce uznesenie sme neprijali.

 

     Nech sa páči.

 

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Ďalej v rozprave vystúpil  pán poslanec Dzurinda, ktorý

do uznesenia dáva, že Národná rada

 

     A. nesúhlasí s návrhom rozpočtu,

 

     B. ukladá predsedovi  Výboru  Národnej  rady Slovenskej

republiky   pre  hospodárstvo,   privatizáciu  a  podnikanie

a predsedovi Výboru  Národnej rady Slovenskej  republiky pre

rozpočet,  financie a  menu zabezpečiť  parlamentnú kontrolu

Fondu národného majetku s cieľom zistiť objektívne, skutočne

nutné  náklady na  činnosť  Fondu  národného majetku  v roku

1997, a to aj so zreteľom na nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky týkajúci  sa zákona o  veľkej privatizácii. Parla-

mentnú kontrolu vykonať do 15. 2. 1997,

 

     C. ukladá  prezidentovi  Fondu národného  majetku pred-

ložiť  nový návrh  rozpočtu Fondu  národného majetku  na rok

1997  zohľadňujúci výsledky  parlamentnej kontroly.  Termín:

28. 2. 1997.

 

     Odporúčam návrh neprijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Dzurin-

du. Pán  spoločný spravodajca ho neodporúča  prijať. Nech sa

páči.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 115 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 42 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.

 

     Tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Cingel.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Ako  ďalší v  rozprave vystúpil  pán poslanec  Palacka,

ktorý navrhuje do uznesenia doplniť:

 

     Národná rada Slovenskej republiky konštatuje, že rozpo-

čet Fondu národného majetku na rok 1997 je pre Fond národné-

ho majetku záväzný a prezídium nie je oprávnené presúvať fi-

nančné prostriedky medzi položkami.

 

     Odporúčam návrh neprijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Budeme hlasovať o  návrhu pána poslanca Palac-

ku. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 118 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 46 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov.

     Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Ani tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

 

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Tým sme vyčerpali všetky pozmeňujúce návrhy a návrhy na

uznesenia.

 

     Zo spoločnej  správy je jeden  pozmeňujúci návrh, a  to

Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky  pre hospodárstvo,

privatizáciu a  podnikanie mení pôvodný  návrh rozpočtu pre-

vádzkových  nákladov  fondu  v sume 111 240 tisíc Sk  o 5 %,

t. j. znižuje sa na 105 678 tisíc Sk. Dávam hlasovať.

 

     Odporúčam tento návrh prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Budeme  hlasovať o pozmeňujúcom  návrhu výboru

pre privatizáciu. Pán spoločný  spravodajca ho odporúča pri-

jať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 102 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 85 poslancov.

     Proti návrhu nehlasoval nikto.

     Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Tento pozmeňujúci návrh výboru sme prijali.

 

     Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Tým sme vyčerpali všetky  pozmeňujúce návrhy. Teraz od-

porúčam prijať  návrh na uznesenie  Národnej rady Slovenskej

republiky k rozpočtu:

 

     Národná rada Slovenskej republiky podľa § 32 ods. 3 zá-

kona číslo  92/1991 Zb. o podmienkach  prevodu majetku štátu

na iné osoby v znení neskorších predpisov schvaľuje rozpočet

Fondu  národného majetku  Slovenskej republiky  na rok  1990

v sume 121 178 tisíc Sk,  v tom  prevádzkové  náklady v sume

105 678  tisíc Sk a investičné  náklady  v sume 15 500 tisíc

Sk. Návrh odporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, budeme hlasovať

o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky v zne-

ní schválených zmien a doplnkov.

 

     Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný spravo-

dajca návrh odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 74 poslancov.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Pán poslanec Poliak, nech sa páči.

 

Poslanec A. Poliak:

 

     Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

 

     Ja som tiež nehlasoval za navrhnuté uznesenie. Pán spo-

ločný spravodajca  vo svojom návrhu  povedal "návrh rozpočtu

Fondu národného majetku na rok  1990". Bolo to neplatné hla-

sovanie.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Dobre. Ďakujem.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Ospravedlňujem sa, povedal som  1997, ale možno, že som

tú "sedmičku" prehltol. Ospravedlňujem sa.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia k Fondu ná-

rodného majetku na rok 1997.

 

     Nech sa  páči, prezentujme sa a  hlasujme. Pán spoločný

spravodajca ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 84 poslancov.

     Za návrh hlasovalo 74 poslancov.

     Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.

     Hlasovania sa nezdržal nikto.

     Nehlasoval 1 poslanec.

 

     Konštatujem, že  sme schválili uznesenie  Národnej rady

Slovenskej  republiky, ktorým  sme schválili  rozpočet Fondu

národného majetku Slovenskej republiky na rok 1997.

 

     Ďakujem.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

 

     pokračujeme   d v a d s i a t y m   ô s m y m    bodom

programu, ktorým je

 

     návrh na použitie majetku  Fondu národného majetku Slo-

venskej  republiky v  roku 1997  podľa § 28  ods. 3 písm. b)

zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu

na iné osoby v znení neskorších predpisov.

 

     Návrh ste dostali ako tlač  537 a spoločnú správu výbo-

rov ako tlač 537a. Súčasťou spoločnej správy je aj návrh uz-

nesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

 

     Podľa §  32 ods. 3 uvedeného  zákona Fond národného ma-

jetku predkladá Národnej rade Slovenskej republiky na schvá-

lenie návrh na použitie majetku fondu po prerokovaní vo vlá-

de.

 

     Vláda  Slovenskej republiky  návrh na  použitie majetku

fondu prerokovala 5. novembra 1996  a prijala k nemu uznese-

nie číslo 757.

 

     Prosím viceprezidenta prezídia  Fondu národného majetku

pána Milana Reháka, aby návrh odôvodnil.

 

Viceprezident prezídia Fondu národného majetku SR M. Rehák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     podľa  zákona číslo  92/1991 Zb.  o podmienkach prevodu

majetku štátu na iné osoby v znení zmien a doplnkov predkla-

dá Fond národného majetku Slovenskej republiky v zmysle § 32

ods. 3  zákona návrh na  použitie majetku fondu  v roku 1997

podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona.

 

     Predmetom návrhu je vymedziť rozsah majetku fondu, kto-

rý v zmysle § 28 ods. 3  písm. b) zákona môže byť použitý na

tieto účely:

 

     - na  plnenie záväzkov podnikov  určených do privatizá-

cie, najmä záväzkov z úverov zabezpečených záložným právom,

 

     - na  posilnenie zdrojov bánk a  sporiteľní určených na

poskytovanie úverov,

 

     - na splnenie  poskytnutých  záruk  na úvery obchodných

spoločností, v ktorých má fond trvalú majetkovú účasť v roz-

sahu minimálne 34 %,

 

     - na podporu  rozvojových programov Slovenskej republi-

ky.

 

     Pričom rozsah  použitia majetku na tieto  účely je vždy

viazaný na prerokovanie vo  vláde Slovenskej republiky a ná-

sledne na schválenie v Národnej rade Slovenskej republiky.

 

     Vymedzenie rozsahu majetku  použiteľného na tieto účely

pritom rešpektuje  nakladanie s majetkom  fondu tak, ako  to

ustanovuje zákon v ustanovení § 28 zákona. V celkovej bilan-

cii sa vychádza z predpokladaných  príjmov a výdavkov na rok

1997, nadväzujúc  na stav likvidity  Fondu národného majetku

v roku 1996.

 

     Materiál, ktorý Fond národného majetku predkladá, obsa-

huje  návrh  uznesenia  Národnej rady  Slovenskej republiky,

odôvodnenie návrhu a vlastný návrh na použitie majetku fondu

v roku 1997  podľa už  uvedených  paragrafov, a to v rozsahu

27 800 mil. Sk., z toho 27 300 mil. Sk na poskytnutie proti-

záruky Ministerstvu financií Slovenskej republiky za ním ru-

čené úvery na dostavbu jadrovej elektrárne Mochovce pre Slo-

venské elektrárne, a. s., v ktorej je fond 97-percentným ak-

cionárom, a  500 mil. Sk podľa  rozhodnutia vlády Slovenskej

republiky. Ide  o rámec 500 mil.  korún, ktorým vláda naplní

rozvojové  programy.  Podľa  predbežných  dohôd  by malo ísť

o zdravotníctvo, štatistiku, školstvo, šport.

 

     Návrh na  použitie majetku fondu v  roku 1997 sa skladá

z dvoch častí.  V prvej časti  sú presne vyčíslené  záväzky,

záruky a  ďalšie rozpočtové výdavky fondu  v roku 1996. Naj-

väčšími  výdavkovými  položkami    stále splátky dlhopisov

v prospech Všeobecnej úverovej banky, Investičnej a rozvojo-

vej  banky a  Konsolidačnej banky,  ktoré boli  prenesené na

Fond národného majetku v  priebehu jeho existencie. Ďalej je

v tejto  časti  opísaný  predpokladaný  stav  peňažných pro-

striedkov ku koncu roka 1996,  ktoré bude mať Fond národného

majetku na  bežnom účte na  krátkodobých a dlhodobých  úlož-

kách.

 

     Z porovnania  príjmov a splatných  záväzkov fondu pred-

pokladáme, že bilancia príjmov a výdavkov k 31. 12. 1996 bu-

de vyrovnaná.

 

     V  druhej  časti  je  vymedzené  použitie majetku fondu

v roku 1997 v  súlade s § 28 ods.  3 zákona vrátane použitia

majetku podľa § 28 ods.  3 písm. b) zákona. Použitie majetku

zohľadňuje existujúce záväzky a  záruky splatné v roku 1997,

predpokladané  rozpočtové  výdavky  fondu,  ako aj očakávané

príjmy fondu v roku 1997.  Fond vychádza z týchto predpokla-

dov vyrovnanej bilancie príjmov a výdavkov v roku 1996 a na-

plnenia očakávaných príjmov v roku 1997 a odporúča po prero-

kovaní vo vláde Slovenskej  republiky na schválenie Národnej

rade Slovenskej republiky určiť rozsah použitia majetku fon-

du podľa §  28 ods. 3 písm. b) zákona  v rozsahu, ako som už

uviedol, 27 800 mil. Sk, z toho 27 300 mil. korún na poskyt-

nutie  záruky  Ministerstvu  financií  Slovenskej  republiky

a 500 mil. Sk podľa rozhodnutia vlády Slovenskej republiky.

 

     Predmetný materiál bol prerokovaný a schválený v dozor-

nej rade Fondu národného majetku a následne vo vláde Sloven-

skej republiky.

 

     Ďakujem za pozornosť.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu viceprezidentovi  prezídia Fondu národného

majetku za odôvodnenie.

 

     Dávam slovo členovi Výboru Národnej rady Slovenskej re-

publiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie  poslan-

covi Tomášovi Cingelovi, aby  informoval o výsledku preroko-

vania návrhu vo výboroch Národnej rady.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím roz-

hodnutím číslo  1260 z 11.  novembra 1996 pridelil  návrh na

použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republi-

ky  v roku  1997 podľa  § 28  ods. 3  písm. b)  zákona číslo

92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby

v znení neskorších predpisov na prerokovanie Výboru Národnej

rady  Slovenskej  republiky  pre  financie,  rozpočet a menu

a Výboru  Národnej rady  Slovenskej republiky  pre hospodár-

stvo, privatizáciu a podnikanie  do 28. novembra 1996. Záro-

veň určil Výbor Národnej  rady Slovenskej republiky pre hos-

podárstvo,  privatizáciu a  podnikanie ako  príslušný výbor,

ktorý predloží  Národnej rade Slovenskej  republiky spoločnú

správu o výsledku prerokovania  uvedeného materiálu vo výbo-

roch a návrh na  uznesenie Národnej rady Slovenskej republi-

ky.

 

     Výbory prerokovali predložený návrh  v súlade s rozhod-

nutím predsedu Národnej rady  Slovenskej republiky v určenom

termíne. Oba výbory, ktorým  bol návrh pridelený na preroko-

vanie, vyslovili  s ním súhlas.  Zároveň odporučili Národnej

rade Slovenskej republiky, aby predložený návrh schválila.

 

     Výbor Národnej rady  Slovenskej republiky pre hospodár-

stvo, privatizáciu a podnikanie ako gestorský výbor odporúča

k návrhu prijať uznesenie, uvedené v prílohe tejto správy.

 

     Návrh uznesenia:

 

     "Národná rada  Slovenskej  republiky podľa  § 32 ods. 3

zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu

na iné osoby v znení neskorších predpisov

 

     schvaľuje návrh na použitie majetku Fondu národného ma-

jetku  Slovenskej republiky  v roku  1997 podľa  § 28 ods. 3

písm. b) zákona číslo 92/1991  Zb. o podmienkach prevodu ma-

jetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov v sume

27 800 mil. Sk, z toho  27 300 mil. Sk na poskytnutie záruky

Ministerstvu  financií  Slovenskej  republiky  za ním ručené

úvery na dostavbu Jadrovej  elektrárne Mochovce  pre Sloven-

ské elektrárne, a. s., a 500 mil. Sk podľa rozhodnutia vlády

Slovenskej republiky."

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem pánu poslancovi Cingelovi  a prosím ho, aby za-

ujal miesto určené pre spravodajcov výborov.

 

     Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu

o dvadsiatom ôsmom bode programu.  Do rozpravy sú prihlásení

traja poslanci.  Ako prvý je prihlásený  pán poslanec Vaško-

vič. Nech sa páči. Ešte predtým pán poslanec Volf.

 

Poslanec J. Volf:

 

     Chcel by som sa obrátiť na pána predsedajúceho, na pána

spravodajcu a na tých  poslancov, ktorí hlasovali v predchá-

dzajúcom bode tak,  ako hlasovali. To, že vám  nevadí, že sa

predáva tento  majetok pod cenu, prosím.  To, že vám nevadí,

že sa prihrávajú byty vysokým štátnym úradníkom, prosím. To,

že vám nevadí, že nefunguje dozorná rada, prosím. Ale ako je

možné, že pán spravodajca  navrhne neprijať uznesenie, ktoré

zaväzuje prezídium Fondu národného majetku len k tomu, čo mu

určuje zákon, to znamená k  predloženiu štatútu? Ako je mož-

né, že vy, páni poslanci, ktorí ste čosi sľubovali, hlasuje-

te  proti takémuto  zákonnému opatreniu?  To by  ma skutočne

zaujímalo, a nielen mňa.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Prosím. Nech sa páči, pán Filkus.

 

Poslanec R. Filkus:

 

     Ďakujem pekne.

 

     Prosím vás pekne, aspoň  v tých základných východiskách

si urobme  jasno. Pán Rehák, rád  by som vedel, keby  ste mi

odpovedali, aby sme získali nejaký prehľad. Na strane 9 máte

uvedené: "Pri plánovaní príjmov v  roku 1997 sme okrem iného

vychádzali z objemu majetku, ktorý je určený na privatizáciu

v budúcom  období 20  mld," podčiarkujem,  majetok, ktorý je

určený - približne 20 mld v účtovnej hodnote plus 50 mld ma-

jetku v nominálnej hodnote akcií.  Ale z materiálu sa dozve-

dáme, že príjmy na rok 1997  budú 16,3 a výdavky 15,4. Pýtam

sa vás,  čo prezentuje v  očakávaných príjmoch v  roku 1997,

z 20 mld majetku, očakávaný príjem v tom roku a čo prezentu-

je príjem z 50 mld akcií. Je to v tabuľke, ktorú uvádzate na

strane 9.

 

     Druhá otázka.  Tých 20 mld majetku  máte v predstavách,

v záujme  alebo v skutočnosti  realizovať v roku 1997, alebo

aj na  ďalšie. A čo s 50 mld  akcií? Tiež to  urobíte v roku

1997, alebo to bude na ďalšie roky?

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán Vaškovič.

 

Poslanec V. Vaškovič:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

     vážení hostia,

 

     som veľmi smutný z toho, ako tu prebieha diskusia. Sku-

točne v tomto parlamente sa  asi nedočkám vecnej a serióznej

diskusie, no ale čo sa už dá robiť.

 

     Pokiaľ ide o návrh  na použitie majetku Fondu národného

majetku Slovenskej republiky  v roku 1997 podľa §  28 ods. 3

písm. b), na  prvý pohľad by sa mohlo  zdať, že ide skutočne

o jednoduchú vec, lebo v podstate schvaľujeme iba jednu časť

komplexného rozpočtu, tú druhú  vlastne berieme iba na vedo-

mie, môžeme sa k nej, samozrejme, vyjadriť, ale de facto ne-

máme možnosť priamo ovplyvniť ďalšie položky.

 

     Prvá poznámka  k časti záväzkov. Myslím  si, že v tomto

materiáli je záväzková časť  spracovaná dobre a podrobne. Je

tu  prehľad o  súčasných záväzkoch  i o  budúcich záväzkoch.

V nerovnováhe s tým, žiaľbohu, chýba príjmová časť. Chcel by

som len pre obraz o tom,  čo sa dialo na Fonde národného ma-

jetku, povedať, že doterajšie výdavky Fondu národného majet-

ku boli 65,9 mld, ak do toho rátam už aj rok 1997, čiže budú

65,9 mld. Príjmy boli 62 mld,  ale to nie sú príjmy z veľkej

privatizácie, tam je značná časť príjmov aj z malej privati-

zácie a iné príjmy.

 

     K návrhu, ktorý vychádza z  toho, že Fond národného ma-

jetku prevezme protizáruku na Mochovce  vo výške 27,8 mld, a

určených je potom 500 mil.  na rozvojové projekty podľa roz-

hodnutia vlády.  Samozrejme, nikto z  nás nebude protestovať

proti tomu, aby sa pol  miliardy dalo na rozvojové projekty.

V čom vidím problém? Problém je v tom, že až do minulého ro-

ku  bolo zvykom,  že vláda  presne určila,  na čo chce tieto

prostriedky použiť.

 

     Už druhý rok podpisujeme vláde bianko účet. Ja to pova-

žujem za  nesprávne a svedčí to  o dvoch skutočnostiach. Buď

vláda nemá ešte predstavu o  tom, kde chce tieto prostriedky

smerovať, to  znamená, nemá koncepciu  v tomto smere,  alebo

jednoducho nepovažuje za dôležité parlament o tom ani infor-

movať. Čiže z  tohto hľadiska si myslím, že  o tej výške, či

  byť menšia,  alebo väčšia,  tu ťažko  budeme diskutovať.

Fond národného majetku zvážil, zrejme,  že väčšia asi nemôže

byť. Ale problém  je v tom, že by  sme skutočne mali vedieť,

na čo tieto prostriedky idú.

 

     Druhá  položka - protizáruka, podľa môjho  názoru je už

trošku komplikovanejší problém a tým,  že sa prijme toto uz-

nesenie, tak sa vlastne do budúcnosti Fond národného majetku

na záväzkovej stránke zaväzuje k záväzkom vo výške 66,7 mld,

a to  ešte do  toho nemám  započítané úroky  z dlhopisov. To

znamená, že ide  o vysokú sumu a vzhľadom  na to, že vlastne

príjmová stránka je projektovaná iba na jeden rok a Fond ná-

rodného majetku napriek viacerým  výzvam nie je ochotný pre-

cizovať príjmy až do roku 2001, prípadne 2004, z tých zmlúv,

ktoré boli podpísané veľmi  podrobne, tak vlastne, poviem to

otvorene, nikto z nás tu exaktne, seriózne nevie posúdiť, či

záväzky, ktoré sa prijímajú v tej enormnej výške, budú vôbec

môcť byť niekedy splatené. Z  informácií, ktoré mám k dispo-

zícii, oficiálne,  podľa môjho názoru je  veľmi ťažké takúto

časť záväzkov splniť a Fond  národného majetku bude v obrov-

ských problémoch.

 

     Svedčí o  tom už vlastný  rozpočet v roku  1997, predo-

všetkým sa mi zdá  absolútne nesplniteľná neutrálna operácia

s 11 mld na dlhopisoch. Podľa môjho názoru je celkom vylúče-

né,  aby boli  dlhopisy v  takejto výške  jeden rok umorené.

Vyplýva to aj z výšky  splátkového kalendára, ale aj z výšky

investícií, ktoré  poznáme zo zmlúv,  ktoré sa urobili.  Ne-

viem, z akého základu pri  tejto výške vychádzal Fond národ-

ného majetku, a bol by som veľmi rád, keby  nám to pán vice-

prezident podrobne  zdôvodnil. Ale podľa  toho, ako vystúpil

predtým, neočakávam, že to nejako urobí.

 

     Upozorňujem na to, že reálne príjmy na budúci rok z no-

vouzatvorených zmlúv sú vo výške  1,3 mld a z už podpísaných

zmlúv 2,5 mld, a nebude to inak ani v ďalších rokoch, to vás

ubezpečujem.  Podľa môjho názoru je nutné, aby Fond národné-

ho majetku  zverejnil, aká je  vlastne situácia v  príjmovej

časti až do  roku 2004, a aby urobil nejakú serióznu koncep-

ciu, ako chce tento  nerovnovážny stav prekonať. Podľa môjho

názoru plánovaná  výška, plánovaný objem vo  výške 11 mld na

budúci rok je nesplniteľný, ale  to ešte nie je ten najväčší

problém, ktorý by v budúcnosti v tomto rozpočte bol.

 

     Nakoniec by  som chcel povedať ešte  jednu poznámku. Na

jednej strane,  ako sa navrhuje  dať  na rozvojové  programy

sumu 500 mil.,  na druhej strane by som  bol veľmi rád, keby

ste si všimli  položku § 28 ods. 3 písm.  m) 384 mil., to sú

náklady na dlhopisovú metódu. Každý rok stojí dlhopisová me-

tóda skoro  pol miliardy. Podľa môjho názoru je to  neuveri-

teľná vec. A túto položku  by sme si  mali poctivo prezrieť,

ako boli  urobené zmluvy, lebo to  považujem za nehoráznosť.

Vo Fonde  národného majetku je  presné smerovanie, ako  boli

urobené dohody s RM-systémom atď.

 

     Ďakujem za pozornosť.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech  sa páči, pán  poslanec Magvaši. Pripraví

sa pán poslanec Palacka.

 

Poslanec P. Magvaši:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážený pán viceprezident Fondu národného majetku,

     vážené kolegyne, kolegovia,

 

     predkladaný  návrh  použitia  majetku  fondu podľa § 28

ods. 3 sa dnes zužuje iba  na prerokúvanie písmena b), i keď

použitie majetku Fondu národného majetku má v § 28 vymenova-

ný ďalší rad použití. Chápem to tak, že pokiaľ Fond národné-

ho  majetku predložil  čísla v  jednotlivých častiach, chápe

ich ako nezáväzné, aby ich Národná rada Slovenskej republiky

pochopila ako nezáväzné.

 

     Vnútorne  som veľmi  sklamaný tým,  že má  Národná rada

rozhodnúť  o  záruke  27,8  mld  korún  s  takým zdôvodnením

a s takým predložením, ako je to napísané na desiatich stra-

nách materiálu, ktorý prerokúvame. Myslím  si, že je to zase

ďalší dôkaz nekvalifikovanej a neodbornej práce Fondu národ-

ného majetku,  podceňovanie Národnej rady  Slovenskej repub-

liky zo strany Fondu národného majetku a - nerád používam to

slovo -,  ale skutočne hrubé a  až vulgárne zneucťovanie Ná-

rodnej rady Slovenskej republiky. (Potlesk.)

 

     Ak nám  chcel niekto predložiť  a žiadať od  nás súhlas

zaručiť sa za 27,8 mld  korún, myslel som, že dostanem oveľa

kvalifikovanejšiu  analýzu, analýzu  celkového stavu  vývoja

majetku  Fondu národného  majetku a  plnenia záväzkov Fondom

národného majetku. To, žiaľ,  predložený materiál nerobí. Je

skôr horšie to, a myslím si, že môj predrečník, kolega z to-

ho  istého výboru  - výboru  pre hospodárstvo,  privatizáciu

a podnikanie -  potvrdil, že vlastne ani  tento výbor dosiaľ

nedostal od  Fondu národného majetku  nikdy serióznu analýzu

jednak  privatizačného procesu  a z  neho vyvíjajúceho stavu

majetku Fondu národného majetku.

 

     Ak to  mala byť výročná správa  a ročná uzávierka Fondu

národného majetku za rok 1996,  tak musím povedať, že z hľa-

diska perspektívy  použitia majetku Fondu  národného majetku

z privatizačného procesu  nie je zabezpečená.  Neviem, či to

je nekvalifikovanosť, alebo je to úmyselné zahmlievanie jed-

ného najväčšieho transformačného manévru, dovoľujem si pove-

dať, na konci tohto storočia  v slovenskej spoločnosti a my,

sediaci tu ako zákonodarcovia,  sa vlastne necháme týmto za-

vádzať bez toho, aby sme mali možnosť sa o tomto stave neja-

ko rozhodnúť a spraviť tomu určitú korekciu.

 

     Myslím si, že vôbec nie  je daná odpoveď na otázku lik-

vidity fondu v nadväznosti na záväzky, ktoré vznikli z dlho-

pisovej metódy, to znamená  záväzkov voči občanom tejto kra-

jiny.  A koho  sme tu  zástupcovia? Sme  zástupcovia občanov

tejto krajiny.

 

     Na druhej strane súhlasím  s tým, že otázka vybudovania

energetickej zabezpečenosti  tejto krajiny je  tiež dôležitá

a má  to slúžiť  pre občanov.  Ale dať  dohromady tieto veci

a všetkých nás  presvedčiť o tom, že  Fond národného majetku

to so  svojou stratégiou, svojím  podnikaním, svojím konaním

zabezpečí, myslím si, že tu nie  je daná odpoveď. Je pre mňa

potom, samozrejme,  podivuhodné - schválili sme  v roku 1995

uznesenie o  vytvorení študentského fondu a  dávanie 100 mi-

liónov korún študentom do študentského fondu, ale je pre mňa

udivujúce, že potom plánujeme v roku 1997 použiť na propagá-

ciu  privatizácie rovnakých  100 miliónov  korún. Keď všetci

veľmi dobre vieme, každý občan  tejto krajiny vie, že propa-

govať privatizáciu na Slovensku  už vlastne netreba. Ale 100

miliónov korún  - pre budúce  generácie sme ochotní  dať len

100 miliónov. Dajte na váhy  tieto dve čísla, ako sa staráme

o budúcnosť občanov  tejto krajiny a 100  miliónov dávame do

obyčajnej spotreby  na použitie agentúr,  ktoré sú s  niekým

spriaznené.

 

     V auguste roku 1994 sa  vtedajší expert Hnutia za demo-

kratické Slovensko, dnešný  vicepremiér pán Kozlík vyjadril,

že privatizácia  je prekliatie, ale  zároveň aj nevyhnutnosť

slovenskej  spoločnosti.  O  tejto  nevyhnutnosti som osobne

presvedčený. Ale  myslím si, že prekliatie  sme založili no-

vembrom 1994, a ak budeme v ňom ďalej pokračovať, presunieme

toto prekliatie nielen na dnešnú  generáciu, ale aj na budú-

cu, a  toto hlasovanie rozhoduje vlastne  o budúcich generá-

ciách. Takže  pre toto odporúčam tento  návrh neprijať. (Po-

tlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Nech sa páči, pán Palacka.

 

Poslanec G. Palacka:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené kolegyne,

     vážení kolegovia,

 

     budem veľmi stručný, lebo väčšinu výhrad voči predlože-

nému návrhu povedali moji predrečníci  a budem mať len jednu

vecnú otázku. Nerobím si  vôbec nádeje, že pán viceprezident

na ňu  odpovie, tak ako  pri rozpočte neodpovedal  na žiadne

otázky, a  tak ako vy,  vážení koaliční poslanci,  schválite

čokoľvek, tak si  nerobím ilúzie, že to bude  inak pri tomto

návrhu.

 

     Napriek tomu chcem  povedať, že nerozumiem predloženému

materiálu, lebo nedáva vôbec odpoveď na to, ako vznikla suma

27,8  mld korún,  ktorú chce  Fond národného  majetku použiť

v budúcom roku. Ak som dobre  počítal jednotlivé čísla v da-

nej správe  alebo návrhu Fondu národného  majetku, k 31. ok-

tóbru 1996  bolo k dispozícii  5,6 mld korún,  do konca roku

bude ďalších  3,9 mld korún  a na budúci  rok 5,2 mld  korún

v príjmoch v  hotovosti. To spolu dáva  14,7 mld korún. Keby

sa všetky tieto peniaze použili podľa tohto predloženého ná-

vrhu, tak  stále ešte chýba  asi 13 mld  korún do tej  sumy,

ktorú fond navrhuje použiť.

 

     Samozrejme, niekto by mohol povedať, že sa preberie len

záruka za  úvery na Mochovce. Lenže  prevziať záruku, to nie

je len tak, záruku treba aj splniť a v predloženom materiáli

nie je  ani zmienka o  tom, ako chce  Fond národného majetku

realizovať túto  záruku, keď banky prídu  pýtať peniaze. Kde

zoberie Fond  národného majetku 27,3 mld  korún na splatenie

týchto úverov alebo kde je záruka, že to nikto z bánk nebude

pýtať?  Na toto  v  predloženom  materiáli nie  je absolútne

žiadna odpoveď.

 

     Vážení páni poslanci,  vážené pani poslankyne, hlasova-

ním o tomto návrhu berieme na seba záväzok, že Fond národné-

ho  majetku  použije  27,5  mld  Sk  na vyplatenie úverov za

Mochovce z  peňazí, ktoré sa  nazbierajú vo Fonde  národného

majetku.  (Hlas podpredsedu  Ľuptáka: No  a čo?)  Tým priamo

ohrozujeme možné splatenie napríklad dlhopisov, kde Fond ná-

rodného majetku  sa zaviazal občanom  tejto krajiny vyplatiť

takmer 40  alebo 45 mld korún, ak vezmeme do úvahy aj úroky.

Myslím si, že je to veľmi nezodpovedné, a naozaj  takýto ná-

vrh  použitia majetku,  bez seriózneho  odôvodnenia, nie  je

možné akceptovať.

 

     Mám ešte jednu otázku. V návrhu štátneho rozpočtu, kto-

  nám predložila  vláda a  ktorý ste  vy, vážené  kolegyne

a kolegovia, minulú sobotu nadránom schválili, vláda hovori-

la o  2 mld korún,  ktoré použije na  výstavbu bytov z  pro-

striedkov  získaných  privatizáciou.  Pýtam  sa, kde  sú tie

2 miliardy. Prečo v návrhu použitia majetku fondu nie je ani

koruna na výstavbu bytov? Tieto 2 miliardy korún by si byto-

  výstavba zaslúžila.  Prečo však  Fond národného  majetku

napriek tomu, že vláda tieto 2 miliardy korún sľúbila, vôbec

neuvažuje na rok 1997 so  žiadnou časťou prostriedkov na by-

tovú výstavbu?

 

     Toto je  ďalšia nezrovnalosť, ktorá  takisto potvrdzuje

môj návrh, aby sme takýto  predložený materiál o použití ma-

jetku  fondu  neschválili  a  vrátili  ho predkladateľovi na

prepracovanie.

 

     Ďakujem.

     (Potlesk.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem. Hlási sa ešte niekto z poslancov do rozpravy?

 

     (Nikto.)

 

     Ak nie, vyhlasujem rozpravu za ukončenú.

 

     Chce sa k rozprave vyjadriť viceprezident prezídia fon-

du pán Rehák? Nech sa páči.

 

 

Viceprezident prezídia Fondu národného majetku SR M. Rehák:

 

     Vážený pán predsedajúci,

     vážené pani poslankyne,

     vážení páni poslanci,

 

     prešiel by som k  jednotlivým bodom. Otázka očakávaných

príjmov - chcel by  som odpovedať pánu poslancovi Filkusovi.

Otázka majetku 20 mld Sk, 50 mld v  účtovnej  hodnote akcií,

ide cca o 80 mld korún, o ktorých predpokladáme, že prebehnú

privatizáciou v roku 1997. Samozrejme, nemusí to byť v plnom

rozsahu, ale je predpoklad, že to prebehne. Prvú splátku rá-

tame 20  % a z  toho 40 %  v hotovosti a  60 % v dlhopisoch,

preto je tá položka na úrovni 1 300 tisíc Sk.

 

     Už keď som pri dlhopisoch,  pokúsil by som sa odpovedať

na otázku 11,1 mld Sk v dlhopisoch. Táto suma vychádza z to-

ho, o čom som hovoril pred  chvíľkou, z procesov  privatizá-

cie, z prvej  splátky 40 % a 60 % a zo zmlúv, ktoré  má Fond

národného majetku  uzavretý s tými, ktorí  majú záväzky voči

fondu. Je  to okolo 400  zmlúv  plus je  to cca 2,5  mld Sk,

ktoré rátame za dlhopisy za byty a, samozrejme, je tam otáz-

ka vyplatenia dlhopisov dôchodcom  starším ako 70 rokov. Tie

finančné zdroje sú ukryté v tabuľke, je to okolo 2,2 mld Sk,

ktoré sú  na dlhodobej úložke  a budú použité  ku koncu roka

1997 na vyplatenie dlhopisov plus určitá rezerva z osobitné-

ho účtu, z ministerstva pre správu  a privatizáciu národného

majetku a určitý prebytok rozpočtu zhruba na úrovni 900 mil.

Sk, ktoré sú tu zabudované v príjmoch a v záväzkoch.

 

     Otázka 27 300 mil. Sk - v podstate je tu Fond národného

majetku druhý v poradí, ktorý  vlastne bude ručiť za záväzky

v tom smere, že na základe uznesenia vlády Slovenskej repub-

liky Fond  národného majetku musí súbežne  s vládnou zárukou

ručiť za tie podniky  alebo  za tie spoločnosti, ktoré má vo

svojom portfóliu a  vlastní viac ako 34 %,  čiže táto záruka

bola vlastne  daná uznesením alebo  nariadením vlády Sloven-

skej republiky.

 

     Takže keby  som mal dnes odpovedať  na otázku,  či Fond

národného majetku bude mať zhruba 40 mld na vyplatenie dlho-

pisov, nadväzne  27 300 mil. korún  v roku 2000, tak  by som

povedal, že v tomto smere by  to zrejme nebolo reálne, to by

sme jednoducho klamali. Takže Fond národného majetku v prvom

rade zabezpečuje finančné zdroje na vyplatenie alebo na umo-

renie dlhopisov, na určité  rozvojové programy a až nadväzne

bude musieť, ak by bolo  potrebné, ale podľa prepočtov a po-

dľa  podkladov, ktoré  predložilo ministerstvo hospodárstva,

a podľa materiálu, ktoré boli  schválené vo vláde Slovenskej

republiky, projekt  Mochoviec je samonosný  na základe pred-

pokladov spôsobu splácania tejto pôžičky pre Slovenské elek-

trárne.

 

     Ešte k otázke 2 miliónov Sk na výstavbu. Tieto finančné

zdroje boli 13. 12. prevedené na Fond národného majetku a už

  prevedené na  ministerstvo výstavby,  čiže 2  mld korún,

ktoré boli sľúbené na výstavbu, idú z rozpočtu roku 1996. Do

roku  1997 sa  s rozvojovým  programov neráta.  Čiže v  roku

1996 Fond národného majetku presunul  3 mld Sk na bytovú vý-

stavbu.

 

     Otázka  374 miliónov Sk vyplýva zo zmlúv s RM-systémom,

s PVT a vlastne z celého spektra stredísk kupónovej privati-

zácie, ktorá sa postupne  znižuje z hľadiska rozsahu potrieb

na dlhopisovú privatizáciu a ešte aj dobeh určitej kupónovej

privatizácie.

 

     Tých  100 miliónov  nie je  na propagáciu privatizácie,

ale na  podporu privatizácie. Sú  to finančné zdroje,  ktoré

Fond národného majetku používa pri odstupovaní od zmlúv, keď

nastáva pomerne zložitý problém  pre Fond národného majetku,

keď  za určitých  podmienok prechádzajú  zamestnanci na Fond

národného majetku  zo spoločností, v  ktorých odstupujeme od

zmluvy,  a tu  Fond národného  majetku potrebuje  mať určité

voľné disponibilné zdroje, ktoré použije vlastne na riešenie

problémov spoločností, v ktorých  odstupujeme od zmluvy. Sa-

mozrejme, následne pri ich predaji tieto finančné zdroje má-

me vždy snahu stiahnuť naspäť na Fond národného majetku, či-

že je predpoklad, že týchto 100 miliónov sa vlastne použije,

ale vrátia sa na Fond národného majetku, no už v kúpnych ce-

nách, za ktoré Fond národného majetku predá tie spoločnosti,

kde  fond odstúpil  od zmluvy  úspešne. Je  to veľmi zložitý

problém.

 

     To boli asi všetky moje poznámky.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Chce sa ešte vyjadriť  spoločný spravodajca výborov pán

Cingel? Nech sa páči.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Vážené poslankyne, poslanci,

 

     jednou zo  zásadných výhrad k  predloženému návrhu bola

otázka, či  mala vláda predložiť  zoznam aktivít rozvojových

programov za pol miliardy korún. Myslím si, že táto vláda má

dôveru, som o tom presvedčený, a niečo také ako pol miliardy

korún na voľné použitie - je jednoducho smiešne, aby sa ten-

to parlament  tým zaoberal. Pretože, či  by sme už povedali,

že  sa za  tú pol  miliardu postaví  50 kilometrov diaľnice,

a tak  zviazali vláde  ruky, alebo  či by  sme povedali,  že

týchto 500 miliónov potrebuje  ZŤS Dubnica na revitalizáciu,

takto by som mohol chodiť do každého vášho regiónu, všade by

sme našli obrovskú dieru, kde  by bolo treba viac prostried-

kov na to,  a verím, že vláda použije  tieto prostriedky tak

efektívne, ako len na základe svojich analýz dokáže.

 

     Ďakujem.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem aj ja.

 

     Vážené  pani  poslankyne,   páni  poslanci,  pristúpime

k hlasovaniu. Nech  sa páči, pán  spoločný spravodajca, uvá-

dzajte hlasovanie.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Pán predsedajúci, z  rozpravy nevyplynuli žiadne pozme-

ňujúce návrhy k uzneseniu. Preto navrhujem, aby sme hlasova-

li o uznesení Národnej rady  zo 17. decembra 1996 ako celku.

Odporúčam ho prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Vážené pani poslankyne, poslanci, budeme hlasovať o ná-

vrhu uznesenia Národnej rady  Slovenskej republiky - doplnky

a zmeny neboli  žiadne - tak  ako ho prednesie  pán poslanec

Cingel.

 

     Nech sa páči, pán poslanec, treba ešte prečítať uznese-

nie.

 

 

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Národná rada Slovenskej republiky podľa § 32 ods. 3 zá-

kona číslo  92/1991 Zb. o podmienkach  prevodu majetku štátu

na iné osoby v znení neskorších predpisov schvaľuje návrh na

použitie majetku Fondu národného majetku Slovenskej republi-

ky  v roku  1997 podľa  § 28  ods. 3  písm. b)  zákona číslo

92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby

v znení  neskorších  predpisov  v  sume 27 800  miliónov Sk,

z toho 27 300 miliónov Sk na poskytnutie záruky Ministerstvu

financií Slovenskej republiky za ním ručené úvery na dostav-

bu Jadrovej  elektrárne  Mochovce  pre Slovenské elektrárne,

a. s., a 500 miliónov Sk  podľa rozhodnutia vlády Slovenskej

republiky.

 

     Odporúčam prijať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

     Vážené pani poslankyne,  páni poslanci, budeme hlasovať

o uznesení, ktoré  predniesol pán Cingel. Nech  sa páči. Pán

spoločný spravodajca ho odporúča prijať.

 

     (Hlasovanie.)

 

     Prezentovalo sa 72 poslancov.

 

     Nech sa páči, prezentujme  sa ešte raz. Budeme hlasovať

o uznesení, ktoré prečítal pán spoločný spravodajca. Odporú-

ča ho prijať. (Gong.) Máme čas do nového roku.

 

     Prezentovalo sa 74 poslancov.

 

     Skrutátori, nech sa páči, ujmite sa sčítania poslancov.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Pán predsedajúci, v momente hlasovania bolo v sále prí-

tomných 109 poslancov.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Ďakujem.

 

Poslanec T. Cingel:

 

     Spočítal som to. Poď to spočítať.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Vážené pani poslankyne, páni  poslanci, prosím do roko-

vacej sály, budeme sa prezentovať  a hlasovať. Nech sa páči,

prezentujeme sa, vážené pani poslankyne, páni poslanci.

 

     Ďakujem. Prítomných je 75 poslancov.

 

     Pokoj, pán Mikloško, nevykrikujte spomedzi dverí.

 

     Nech sa páči, pán poslanec Cabaj.

 

Poslanec T. Cabaj:

 

     Vážený pán predsedajúci,

 

     vzhľadom  na  skutočnosť  a  diskusiu,  ktorá  tu stále

v parlamente  prebieha, dávam  návrh, aby  sme nepokračovali

ďalej v tejto schôdzi, skutočne  to nemá význam. Opozícia má

telocvik, lebo trénuje, odchádza  a prichádza. Tvrdá realita

je, že aj z koalície je  tu iba 75 poslancov, ostatní sú ma-

ródi, takže zrejme vyzerá to tak,  že v tejto schôdzi by sme

nepokračovali. Body,  ktoré sme nevyčerpali,  treba presunúť

na schôdzu, ktorá začína 4. februára.

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Áno, ďakujem. Som veľmi rád, takýto návrh prijímam, le-

bo by som bol dal aj  ja takýto návrh. Budeme o tomto návrhu

hlasovať, nech sa páči. (Hlasy z pléna.)

 

Podpredseda NR SR J. Ľupták:

 

     Dobre, ďakujem.

 

     Končím 21. schôdzu  Národnej rady Slovenskej republiky.

Zídeme sa vo februári na 22. schôdzi.

 

     Ďakujem. Príjemné sviatky všetkým, aj opozičným.

     (Potlesk.)

 

     Prosím  ešte  našich  koaličných  partnerov na spoločný

klub.

 

     (Rokovanie schôdze skončené o 16.45 hodine.)