Prvý deň rokovania
21. schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky
4. decembra 1996
____________________________________________________________
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram rokovanie 21. schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky.
Prosím vás, pani poslankyne, páni
poslanci, prezentujme
sa.
Zisťujem, že je prítomných 122 poslancov.
O ospravedlnenie neúčasti na dnešnej schôdzi požiadali
pán
poslanec Hrnko, pán poslanec Pokorný,
pán poslanec Lau-
ko,
ktorí sú z poverenia Národnej rady na zahraničnej ceste.
Pre
chorobu sa ospravedlňuje pán Miklušičák. (Hlas zo sály.)
Ďakujem,
ale mám tu vaše ospravedlnenie. A mimo územia je
pán
poslanec Peter Weiss.
Na 21. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky ove-
rovateľmi
budú pani poslankyňa Melánia Kolláriková za Slo-
venskú
národnú stranu a pán poslanec Zsolt Komlósy za Spolu-
žitie.
Náhradníkmi budú poslanci Stanislav Líška za Hnutie
za
demokratické Slovensko a Marián Polák za Združenie robot-
níkov
Slovenska.
Po dohode s podpredsedami Národnej rady a v politickom
grémiu
navrhujem program 21. schôdze, ako vám
bol dnes roz-
daný.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci...
(Ruch v miest-
nosti.)
Prosím
pánov redaktorov, kameramanov, aby nerobili
v
miestnosti hluk, lebo ich poprosím o opustenie rokovacej
miestnosti.
Na programe 21. schôdze sú pod bodmi 7, 8, 17, 18, 19,
20,
22 a 24 zaradené návrhy zákonov, o
ktorých dám hlasovať
s
návrhom, aby podľa § 75 zákona o rokovacom poriadku Národ-
ná rada Slovenskej republiky súhlasila s ich
prerokovaním
pred
uplynutím 60-dňovej lehoty.
Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď hlasovali. Pro-
sím,
hlasujeme.
Prezentovalo sa 134 poslancov.
Za návrh hlasovalo 81 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada vyslovila
súhlas s týmto
mojím
návrhom.
Teraz
pristúpime k schvaľovaniu
programu 21. schôdze
Národnej
rady.
Chcem vás ešte predtým informovať, že
som dostal list
od
prezidenta Slovenskej republiky, ktorý mi oznamuje, že sa
v
súlade s článkom 102 písm. o) Ústavy
Slovenskej republiky
a
s § 19 rokovacieho poriadku
Národnej rady Slovenskej re-
publiky
rozhodol vystúpiť so správou o stave
Slovenskej re-
publiky na 21. schôdzi Národnej rady Slovenskej
republiky
dňa
11. decembra 1996 v dopoludňajších
hodinách.
Zo zákona má pán prezident právo
kedykoľvek vystúpiť na
rokovaní Národnej rady, s tým, že Národná
rada rozhodne
o
tom, pod ktorým bodom bude jeho vystúpenie. Pán prezident,
ako
ste počuli, žiada o vystúpenie 11. decembra v dopolud-
ňajších
hodinách. Má niekto iný návrh? Ak nie, potvrdím pre-
zidentovi jeho žiadosť. (Hlasy zo sály.) Prosím?
Hlasovať
o
čom? Netreba o tom hlasovať.
Teraz budeme navrhovať zmeny a doplnky k programu. Ako
prvý
sa s pozmeňujúcim návrhom hlási pán poslanec Gaulieder.
Poslanec F. Gaulieder:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som vám oznámil, že som nikdy nezaslal
žiaden
list predsedovi Národnej rady, v ktorom sa
vzdávam
mandátu
poslanca. Tento list, ktorý je
podvrhom, som dostal
vo
fotokópii dnes, je písaný 26.
novembra. Takýto list som
nikdy
neodoslal, nenapísal predsedovi parlamentu. Predsedovi
parlamentu
som napísal list, v ktorom píšem, že sa poslanec-
kého
mandátu nevzdávam, a verejne tu vyhlasujem, pred plénom
Národnej
rady, že poslaneckého mandátu sa nevzdám do konca
I.
volebného obdobia Národnej rady.
Tento list, ktorý som teraz citoval, bol
napísaný pred-
sedovi
parlamentu 3. 12., v ktorom mu opisujem, že som mu
napísal
jeden osobný list, kde som očakával, že
takýto pod-
vrh
bude poskytnutý.
A,
pán predseda, berte na vedomie toto moje verejné
a
oficiálne vyhlásenie v súlade s ústavou.
Chcem
zároveň oznámiť, že podám trestné oznámenie na
neznámeho
páchateľa za tento podvrh, ktorý bol mojím menom
odoslaný
predsedovi parlamentu.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán
poslanec, chcem povedať,
že všetky vaše listy,
resp.
listy, ktoré došli pod vaším menom, som
odovzdal man-
dátovému
a imunitnému výboru.
Pán poslanec Volf.
Poslanec J. Volf:
Navrhujem, aby bod číslo 1 v takom znení, ako je navr-
hovaný
v návrhu programu, bol vypustený a bol
nahradený bo-
dom
číslo 1 v tomto znení: správa mandátového a imunitného
výboru Národnej rady Slovenskej republiky o
nastúpení ná-
hradníka
na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady Sloven-
skej
republiky Kamila Haťapku.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, to je v materiáli. (Hlasy
nesúhlasu zo
sály.)
Píšem jeho návrh, ale je to tak.
Druhý návrh - pani poslankyňa
Schmögnerová.
Poslankyňa B.
Schmögnerová:
Ďakujem pekne.
Pán
predsedajúci, dovoľte mi,
aby som predniesla dva
návrhy
na rozšírenie programu schôdze Národnej rady.
Na septembrovej schôdzi Národná rada Slovenskej repub-
liky
prerokúvala správu Najvyššieho
kontrolného úradu o vý-
sledku
kontroly dodržiavania podmienok vývozu
obilia v roku
1995
a v prvom štvrťroku 1996. Zistenia o nezákonnosti pri
vývoze
obilia potvrdila aj správa o kontrole
trhu s obilím,
vypracovaná na základe
kontroly, ktorú vykonal Úrad
vlády
Slovenskej
republiky. Z porušovania zákonov sú podozriví vy-
sokí
vládni úradníci ministerstva hospodárstva, ministerstva
pôdohospodárstva,
Štátnych hmotných rezerv, Štátneho fondu
trhovej
regulácie. Neoprávnené zisky
dosiahli viaceré súk-
romné
spoločnosti. Kauza s obilím má za následok, popri níz-
kej
tohtoročnej úrode obilia, že v budúcom roku bude potreb-
né
doviesť 400 tisíc ton obilia. Súkromné
spoločnosti a ko-
rupční
vládni úradníci zbohatli na úkor daňových poplatní-
kov,
z vreciek ktorých získali viac ako 800 miliónov Sk.
Počas rokovania septembrovej schôdze nás
generálny pro-
kurátor pán Vaľo
informoval, že sa vo veci podozrenia zo
spáchania
trestných činov v kauze s obilím začalo vyšetrova-
nie. Pretože spoločenská škodlivosť
v kauze s obilím je
značná,
žiadam, aby na 21. schôdzu Národnej
rady bola zara-
dená
informácia generálneho prokurátora o priebehu a výsled-
koch
vyšetrovania v kauze s obilím.
Dovoľte mi predniesť druhý návrh na rozšírenie rokova-
nia
21. schôdze.
Medzi strategické ciele Slovenskej republiky patrí in-
tegrácia
do európskych a atlantických štruktúr. Tieto zámery
sú
aj zámermi programového vyhlásenia vlády. Koaličné strany
v
tejto súvislosti už niekoľkokrát vyhlásili, že zorganizujú
k
otázke vstupu do NATO a
Európskej únie referendum ešte
v
priebehu prvého, resp. druhého štvrťroku budúceho roka.
Medzi
vysokými štátnymi funkcionármi existujú
rozdielne ná-
zory
o stupni pripravenosti Slovenskej republiky na vstup do
Európskej
únie. Pretože dôsledky nedostatočnej pripravenosti
Slovenskej republiky
môžu mať mnohé
negatívne dôsledky,
a
preto, že dôkladná príprava je časovo a
zdrojovo náročná,
chcem
navrhnúť, aby na rokovanie schôdze
Národnej rady Slo-
venskej
republiky bolo zaradené uznesenie zaväzujúce vládu
na najbližšej januárovej schôdzi Národnej rady informovať
Národnú
radu Slovenskej republiky o postupe príprav a stupni
pripravenosti Slovenskej
republiky na vstup do Európskej
únie.
Navrhujem to ako dvadsiaty bod programu schôdze.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Ako dvadsiaty prvý?
Poslankyňa B.
Schmögnerová:
Ako dvadsiaty.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Fico.
Poslanec R. Fico:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda,
navrhujem, aby sme ako bod 25 programu prerokovali ná-
vrh
zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa me-
ní
a dopĺňa zákon číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu
majetku štátu na iné osoby v znení neskorších
predpisov a
zákon
Národnej rady Slovenskej republiky číslo 39/1993 Z. z.
o Najvyššom
kontrolnom úrade Slovenskej
republiky. Ide
o
opätovný pokus zakotviť skoršie
vyplatenie dlhopisov oso-
bám
starším ako 60 rokov a používanie dlhopisov pri kúpe by-
tov
do osobného vlastníctva, ako aj návrh zákona, ktorý má
zaviesť
kontrolný mechanizmus nad aktivitami Fondu národného
majetku.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem
aj ja, pán poslanec. Ten
zákon som dostal
a
poslal som ho vláde.
Pani poslankyňa Lazarová.
Poslankyňa Z. Lazarová:
Ďakujem za slovo, pán predseda. Zahlasujem iba, že bu-
dem
hlasovať náhradnou kartou.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
Pán poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Pán predseda,
prvého januára 1997 stráca platnosť tzv. lustračný zá-
kon.
Prosím, aby ako bod číslo 10 bol
zaradený bod s názvom
informácia
predsedu vlády o tom, ako sa dodržiava na Sloven-
sku
lustračný zákon od 1. 1. 1993 do 1. 1. 1997. Teda ako
bod
číslo desať.
Druhá vec, pán predseda, na vašu poznámku
o tom, že ste
len
odovzdali list pána poslanca Gauliedera,
tzv. list pána
poslanca
Gauliedera, aj mandátovému a imunitnému výboru. Bo-
lo
by nedobré, keby ste sa v tejto chvíli vyhovárali. Rád by
som
vám povedal, že teraz a v tejto chvíli nesiete vy, pred-
seda
parlamentu Ivan Gašparovič, plnú
zodpovednosť za tento
bezprecedentný postup.
Dobre viete, že Gaulieder napísal
list,
v ktorom upozornil na túto možnosť, a
mali ste si ho
zavolať, prinajmenšom zavolať, či toto
nie je podvrh. Vy
-
plnú zodpovednosť, pán predseda, aby to bolo jasné, aby to
bolo
aj na papieri. (Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Nepatrí to do bodov programu.
Chcem vyhlásiť: Ja ako Ivan Gašparovič,
predseda Národ-
nej
rady Slovenskej republiky, beriem plnú zodpovednosť za
to,
že som všetky listy, ktoré som dostal, podpísané poslan-
com
Gauliederom, odovzdal imunitnému a mandátovému výboru.
Beriem
za to plnú zodpovednosť.
Poslanec F. Mikloško:
Bohužiaľ, bohužiaľ, ste vedľa.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán Derfényi.
Poslanec P. Derfényi:
Vážený pán predseda,
do programu 21. schôdze Národnej rady
Slovenskej repub-
liky
navrhujem nový bod programu, ktorý žiadam zaradiť po
sérii
sociálnych zákonov, a síce ako bod 22 pod názvom vlád-
ny
návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zamest-
nanosti,
tlač 556.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Farkas.
Poslanec P. Farkas:
Vážený pán predseda,
vzhľadom
na to, že Ústavný súd Slovenskej republiky
rozhodol
o tom, že činnosť Osobitného
kontrolného orgánu na
kontrolu
Slovenskej informačnej služby nie je v súlade s Ús-
tavou Slovenskej republiky, a takým
spôsobom Národná rada
Slovenskej
republiky nevykonáva ústavou
zabezpečenú činnosť
kontroly
Slovenskej informačnej služby, a vzhľadom na to, že
v
každej demokratickej krajine činnosť
informačných služieb
je
kontrolovaná parlamentom, navrhujem na
program rokovania
21.
schôdze Národnej rady zaradiť bod
vytvorenie osobitného
výboru
na kontrolu spravodajských služieb, ktorý by pracoval
na
základe paritného zastúpenia
parlamentných klubov. Tento
bod
navrhujem prerokovať za návrhom na voľbu predsedu Výboru
Národnej
rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kul-
túru
a šport ako nový bod číslo 5.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Palacka.
Poslanec G. Palacka:
Vážený pán predseda,
uplynul už viac ako mesiac od
poslaneckého prieskumu na
Fonde národného majetku, ktorý uskutočnila komisia
Výboru
Národnej rady Slovenskej republiky pre životné
prostredie
a
ochranu prírody 28. októbra. Keďže ani doteraz nebol zo
strany predstaviteľov Fondu národného majetku uspokojivo
vysvetlený
odpredaj bytov z majetku fondu niektorým ústavným
činiteľom a vysokým
štátnym úradníkom a nebolo
odstránené
podozrenie
z porušenia zákona o privatizácii, ako i zákona
o
konflikte záujmov, a fond
opakovane nevyhovel požiadavke
vznesenej
výborom Národnej rady, navrhujem do programu tejto
schôdze
zaradiť nový bod informácia o použití
majetku Fondu
národného
majetku v roku 1996 s osobitným dôrazom
na odpre-
daj
bytov do osobného vlastníctva.
Žiadam vás, pán predseda, aby ste k uvedenému bodu po-
zvali viceprezidenta prezídia a predsedu
výkonného výboru
pána
Reháka, aby túto záležitosť poslancom
objasnil a záro-
veň nám pripravil písomnú informáciu.
Navrhujem tento bod
zaradiť
pred bod 26 - návrh použitia majetku
fondu na rok
1997.
Môj druhý návrh, pán predseda, sa týka
štátneho rozpoč-
tu.
Budeme prerokúvať vládny návrh zákona o štátnom rozpočte
na
rok 1997, čo je iste návrh
mimoriadne dôležitý a právom
vzbudzuje
záujem najširšej verejnosti. Navrhujem, vážený pán
predseda, aby Národná
rada požiadala Slovenskú
televíziu,
aby zabezpečila
z celého prerokúvania štátneho rozpočtu
priamy
televízny prenos.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Chcem vám povedať, že televízia
mi oznámila,
že
bude robiť priamy prenos vo štvrtok a v piatok. To je
akurát
to, čo ste chceli.
Pán Duka-Zólyomi.
Poslanec Á.
Duka-Zólyomi:
Ďakujem, pán predseda.
Vážená Národná rada,
po prijatí zákona o štátnom jazyku
Slovenskej republiky
v
Národnej rade Slovenskej republiky zo
strany predstavite-
ľov
vládnej koalície a vládnych činiteľov
Slovenskej repub-
liky viackrát odzneli sľuby, aj na rôznych
medzinárodných
fórach,
o tom, že v záujme odstránenia právneho
vákua treba
pripraviť návrh a
následne v Národnej rade prijať zákon
o
používaní jazykov národnostných menšín. O
nevyhnutnosti
takéhoto zákona sa
vyslovili aj čelní
predstavitelia Rady
Európy
a Európskeho parlamentu. Dokonca takáto požiadavka sa
zakotvila
aj v záverečných odporúčaniach Spoločného parla-
mentného
výboru Európskej únie a Slovenskej republiky.
Účastníci rokovania PER vo Švajčiarsku, predstavitelia
vládnej
koalície, opozície a Maďarskej koalície sa vo svojom
spoločnom vyhlásení
tiež zaviazali, že
bude pripravený
a
prijatý zákon o používaní jazykov národnostných
menšín na
Slovensku. Zatiaľ sa
táto otázka neriešila. A ako sme sa
presvedčili,
zo strany vlády nie je ani ochota kladne pri-
stúpiť
k riešeniu tohto problému.
Preto
v mene obidvoch poslaneckých
klubov Maďarskej
koalície
navrhujem zaradiť do programu 21.
schôdze Národnej
rady
Slovenskej republiky tlač číslo
441 pod názvom návrh
skupiny
poslancov Národnej rady Slovenskej
republiky na vy-
danie
zákona Národnej rady Slovenskej
republiky o používaní
jazykov
národnostných menšín a etnických skupín v Slovenskej
republike. Prerokovanie tohto materiálu navrhujem
zaradiť
ako
bod 29.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Černák.
Poslanec Ľ. Černák:
Vážený pán predseda,
kolegyne, kolegovia,
presne pred dvoma rokmi som písal list predsedovi vlá-
dy,
prezidentovi fondu a podpredsedovi Kozlíkovi, v ktorom
som ich upozorňoval na to, že opoziční poslanci považujú
prenos
kompetencií v privatizácii na Fond
národného majetku
za
protiústavný a že dávajú podnet na Ústavný súd. Žiadal
som,
aby až do nálezu Ústavného súdu neprivatizovali, preto-
že
takto nadobudnuté majetky budú nadobudnuté protiprávne.
Žiaľ,
po dvoch rokoch, a vravím, žiaľ, pretože vtedy ste ne-
akceptovali náš hlas
a teraz stojí celá
spoločnosť pred
problémom,
čo s protiprávne nadobudnutými majetkami, ktoré
boli
privatizované v priebehu dvoch rokov Fondom národného
majetku.
Je to taký veľký problém, že v
normálnych demokra-
tických
krajinách by pravdepodobne viedol k demisii vlády,
lebo
zásadné smerovanie hospodárskej
politiky bolo Ústavným
súdom
označené za protiústavné a protiprávne.
Preto
navrhujem, aby bol zaradený do nášho rokovania
bod informácia o ďalšom postupe privatizácie, jej legisla-
tívnom riešení a
zabezpečení kontroly
privatizácie. Keďže
materiál
by mal byť v písomnej forme predložený
vládou Slo-
venskej
republiky, odporúčam, aby bol zaradený ako bod číslo
30
a aby ho osobne uviedol predseda
slovenskej vlády, ktorý
je v plnej
miere zodpovedný za
protiústavnú privatizáciu
v
priebehu rokov 1995 a 1996.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Figeľ.
Poslanec J. Figeľ:
Ďakujem za slovo.
Pán predseda,
na
schôdzi, ktorej program
zrejme budeme schvaľovať,
okrem
štátneho rozpočtu budú aj ďalšie veľmi
významné body.
Vari
veľmi významný je hneď ten prvý, ale
pre celospoločen-
ský dosah a
dôležitosť je veľmi
dôležitou správa o stave
Slovenska. Budú
tu, predpokladám, prítomní
aj diplomati
akreditovaní
v Slovenskej republike a bolo by veľmi žiaduce,
keby
svoju prítomnosť mohli naplniť aj občania tým, že po-
žiadate
podobným spôsobom verejnoprávnu
televíziu o priamy
prenos
zo stredajšieho rokovania.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
To nie je do programu, to je požiadavka
na mňa.
Poslanec J. Figeľ:
Áno.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Moravčík.
Poslanec J. Moravčík:
Ďakujem.
Vážený pán predseda,
v minulých dňoch premiér slovenskej vlády Vladimír Me-
čiar verejne
vyhlásil, že slovenská
vláda je uzrozumená
s
tým, že Slovenská republika nebude
prijatá za člena NATO.
Ide
o vážne odchýlenie sa od programového
vyhlásenia vlády,
ktoré
schválila táto snemovňa. Ide o vážne
poškodenie záuj-
mov
Slovenskej republiky. Slovenská vláda
by sa mala starať
predovšetkým
o to, aby jej program, ktorý bol schválený par-
lamentom, bol naplnený. Preto navrhujem ako
osobitný bod
programu
zaradiť na rokovanie tejto schôdze bod pod názvom
plnenie
programového vyhlásenia vlády v časti týkajúcej sa
členstva
Slovenskej republiky v NATO, s tým, že poslanecká
snemovňa
žiada, aby na rokovaní bol prítomný
predseda vlády
Vladimír
Mečiar.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ako ktorý bod?
Poslanec J. Moravčík:
To je jedno.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Vaškovič.
Poslanec V. Vaškovič:
Vážený pán predseda,
navrhujem pred bod číslo 25 zaradiť nový
bod - diskusiu
k
uzneseniu, v ktorom by sme vyzvali
orgány Fondu národného
majetku,
aby nevydávali rozhodnutia o privatizácii.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Keby ste mi to ešte raz povedali,
nerozumel som.
Poslanec V. Vaškovič:
Diskusiu
k uzneseniu, v ktorom by parlament vyjadril
vôľu
nevydávať rozhodnutia o privatizácii.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Čiže prijať uznesenie Národnej rady.
Poslanec V. Vaškovič:
Prijať uznesenie, áno.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyňa Kolláriková.
Poslankyňa M.
Kolláriková:
Ďakujem, pán predseda. Dovoľte mi, aby
som dala dva ná-
vrhy
na rozšírenie 21. schôdze.
Prvý návrh znie: návrh zákona Národnej rady Slovenskej
republiky
o vrátení majetku Živene, spolku slovenských žien,
tlač
565, a žiadam ho zaradiť ako bod číslo 31.
Druhý návrh znie: návrh zákona Národnej
rady Slovenskej
republiky,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo
140/1961 Zb.
Trestný
zákon v znení neskorších predpisov, tlač 551, a žia-
dam
ho zaradiť ako bod 34.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ako bod 34 novelu Trestného zákona a bod
31 o Živene.
Pán poslanec Kanis.
Poslanec P. Kanis:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
privatizácia v rezorte zdravotníctva sa
bezprostredne
týka
práv občanov, ktoré im garantuje Ústava
Slovenskej re-
publiky.
Ľudia zdraví, nemocní, potenciálni pacienti sa prá-
vom
obávajú, že polikliniky sa budú privatizovať rovnako po-
divne, ako
sa privatizovali lekárne,
a rovnako tajomne
a
škandalózne ako kúpele. Právom sa
obávajú, že spôsob pri-
vatizácie polikliník ohrozí ich životné podmienky
a ešte
viac
zneistí život v budúcnosti. Hoci
ministerstvo zdravot-
níctva
má predstavy ukryté v istých
dokumentoch, o ich kon-
cepčnosti či zmysle
veľa nevedia nielen
občania, ale ani
veľká časť zdravotníkov, ba ani lekári, ktorí si zaviedli
súkromnú
prax v prenajatých ambulanciách polikliník.
Zvlášť závažným problémom je vzťah obcí a
miest k po-
liklinikám.
Veď pri privatizácii polikliník ide spravidla aj
o
veľký a lukratívny satelitný majetok polikliník, na vý-
stavbu
ktorých v minulosti prispeli
rôznym spôsobom aj sa-
motní
občania. Ako konkrétny známy príklad možno uviesť kro-
ky
a diskusiu okolo privatizácie
polikliniky v Banskej Bys-
trici.
Sú názory, že polikliniky môže zachrániť iba privati-
zácia,
iní žiadajú uskutočniť bezplatný prevod polikliník do
majetku
mesta.
Ak sa
zo strany ministerstva hovorí o negatívnych skú-
senostiach
s delimitáciou zdravotníckych
zariadení na obce
a
mestá, tak by sa aj poslanci v Národnej
rade mali obozná-
miť
s konkrétnymi prípadmi, ako aj dozvedieť sa o tom, prečo
obce a mestá
majú byť podľa ministerstva na konci v rade
uchádzačov. Prečo by
však občania nemali byť informovaní
o
takej závažnej veci, akou sú podmienky
budúcej starostli-
vosti
o ich zdravie priamo z úrovne
Národnej rady? Veď ide
o
to, aby proces odštátňovania zdravotníctva neprekročil
hranice
zdravého rozumu a rešpektoval ducha ústavy, čo sa
týka
zdravia ľudí a ľudu.
Pretože občan nemá byť informovaný len
následne, teda
až
"po funuse", ale musí byť
informovaný vopred, navrhujem,
aby
do programu schôdze Národnej rady bola
zaradená ako bod
21
správa o privatizácii v rezorte zdravotníctva s osobitným
zreteľom
na privatizáciu polikliník a s osobitným zreteľom
na
článok 40 Ústavy Slovenskej republiky,
týkajúci sa práva
zdravotne
poistených občanov na bezplatnú zdravotnú starost-
livosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, nestihol som zapísať ešte
poslednú vetu.
Poslanec P. Kanis:
Ide o bod 21 - správa o privatizácii v
rezorte zdravot-
níctva
s osobitným zreteľom na privatizáciu polikliník.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Áno. Pani poslankyňa Mušková.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Vážený pán predseda,
navrhujem zaradiť do programu návrh zákona, ktorým sa
mení zákon
Národnej rady Slovenskej
republiky číslo
166/1993
Z. z. o opatreniach v oblasti
rozhlasového a tele-
vízneho vysielania
v znení novely číslo 321/1996 Z.
z. za
bod 15, teda
na koniec bloku bodov týkajúcich sa médií.
V
mojom návrhu ide o krátku novelu, ktorá umožní využívať
pozemnú
sieť vysielačov, ktoré využíva STV 2, aby tento stav
ostal
nezmenený i po 1. 1. 1997, až do začiatku vysielania
vysielateľa
na základe licencie.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja. Pán poslanec Vavrík.
Poslanec R. Vavrík:
Pán predseda,
kolegyne, kolegovia,
dovoľte, aby som predložil návrh na
rozšírenie programu
tejto
schôdze Národnej rady, a to konkrétne pred bod číslo
35
navrhujem zaradiť bod poslanecký návrh
na vydanie zákona
Národnej
rady, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady o drá-
hach a o zmene zákona o živnostenskom podnikaní,
tlač číslo
503.
Tento návrh si dovoľujem predložiť z dôvodu, že by bolo
veľmi
vhodné, aby tento zákon, táto novela čím skôr uzrela
svetlo
sveta, lebo nie je možné zabezpečovať
prepravnú kon-
trolu na
dráhach ako takých.
Tento návrh po spolupráci
s
príslušným ministerstvom, čiže dopravy, pôšt a telekomuni-
kácií,
odporúčal aj gestorský výbor, výbor pre
hospodárstvo
a
privatizáciu, takže chcem dať tento návrh.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Šagát.
Poslanec T. Šagát:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Dovoľte mi, pán predseda, pripojiť sa k
pánu poslancovi
Kanisovi
a chcem mu navrhnúť rozšírené znenie
bodu o priva-
tizácii
v zdravotníctve. Ten bod by znel takto: vyhodnotenie
doterajšieho
priebehu privatizácie v zdravotníctve a koncep-
cia transformácie majetku rezortu zdravotníctva na roky
1996-1997.
Robím to preto, lebo táto koncepcia je vypracova-
ná,
je na Úrade vlády a vláda sa má s
ňou zaoberať - ak to
tak
neurobila včera - neviem presne.
Odôvodňujem tiež potrebu zaradiť tento
bod z niekoľkých
dôvodov.
Uvediem len tri. Prvý je, že som vyslovene znepoko-
jený
doterajším priebehom privatizácie, naposledy privatizá-
ciou
Bardejovských kúpeľov, keď vznikla 23. septembra účelo-
vá
spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá dostala kúpele. Po
druhé,
nevidím dobré legislatívne podmienky,
aby tento pro-
ces
mohol prebiehať regulárne za dostatočnej garancie štátu,
aby
sa nám nerozpadla sieť zdravotníckych zariadení. A po
tretie,
čo je asi najdôležitejšie, to, ako
doteraz prebieha
proces
privatizácie v zdravotníctve, nie je
spôsob na zlep-
šenie
zdravotníckej starostlivosti, ale na
obohatenie úzkej
skupiny
ľudí.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Čarnogurský.
Poslanec J. Čarnogurský:
Pán predseda,
k návrhu pani poslankyne Kollárikovej na zaradenie no-
vely Trestného
zákona do programu
tejto schôdze chcem
uviesť,
že o tomto návrhu nemôžeme hlasovať,
pretože novela
Trestného
zákona bola vrátená parlamentu
prezidentom repub-
liky,
a to znamená, že môžeme rozhodnúť a musíme rozhodnúť
o
námietkach alebo vete prezidenta
republiky - áno, alebo
nie
- a bez toho vlastne nemôžeme
rozhodovať o návrhu iného
zákona.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, musím vás opraviť. Nejde o
novelu, o kto-
rej
rozhodoval pán prezident. To je celkom nová novela záko-
na.
O vrátenom zákone pána prezidenta môžeme rozhodovať aj
v
roku 2005.
Poslanec J. Čarnogurský:
Tak budú dva zákony.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ako môžu byť dva zákony, keď to
neschválila Národná ra-
da?
Tým, že ho vrátil prezident, zákon nie
je realizovateľ-
ný,
čiže neexistuje.
Pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem, pán predseda.
Približne pred rokom sa uskutočnila cesta
poslancov Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky do Nemeckej spolkovej re-
publiky
pod vedením pána poslanca Jána
Čarnogurského, s ro-
kovaniami na Ministerstve hospodárstva Nemeckej
spolkovej
republiky
a na Ministerstve pre koordináciu
tajných služieb
Nemeckej
spolkovej republiky.
V
súčasnosti sme svedkami
veľmi závažného škandálu,
trúfam
si povedať, práve v oblasti druhého zo spomínaných
ministerstiev,
keď v nemeckých kruhoch vzniklo oprávnené po-
dozrenie o
zadržaní jedného z
ich údajných pracovníkov,
z
previazanosti tohto rezortu alebo osoby
ministra s oblas-
ťou
a sférou organizovaného zločinu a
narkomafie. O proble-
matike
z tejto cesty poslancov Národná rada
nevie nič, pre-
tože
ju nezabezpečovala, nezabezpečovalo ju ani ministerstvo
zahraničných
vecí, ani naše veľvyslanectvo v Bonne.
Takisto
o
tomto nemá žiadne informácie ani Veľvyslanectvo Nemeckej
spolkovej
republiky v Bratislave - mám písomný
list od pani
veľvyslankyne
Heike Zenkerovej.
Žiadam vás, pán predseda, aby ste sa
písomne obrátili
na pána poslanca Čarnogurského, aby podal
správu o tejto
ceste,
pretože Národná rada má právo byť informovaná o ceste
takej
závažnosti, aby ste o tom informovali v
rámci rozpra-
vy,
v rámci prvého bodu. A ak takúto správu nedostanete, aby
ste
informovali o fakte, že Národná rada, o tomto nevie nič.
Nedávam
to ako pozmeňujúci návrh, len ako požiadavku.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pani poslankyňa Rusnáková.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Pán predseda,
chcem sa vyjadriť k bodu číslo 15 - návrh Rady Sloven-
skej
televízie na voľbu ústredného riaditeľa
Slovenskej te-
levízie.
V zmysle zákona Rada Slovenskej televízie má právo na-
vrhnúť kandidáta na riaditeľa Slovenskej
televízie. Podľa
mojich
informácií sú predložené dva návrhy na kandidátov, čo
už
nie je v zmysle zákona. Nikto z poslancov Národnej rady
zatiaľ
nemal možnosť zoznámiť sa s týmito
kandidátmi, vypo-
čuť si ich
predstavy, prípadne prečítať
si ich projekty,
ktoré
v súvislosti s tým majú. Viem, že v
priebehu zasadnu-
tia
Národnej rady sa má konať schôdza výboru pre vzdelanie
a
kultúru, kde by sa mali predstaviť. Chcem požiadať, aby
toto
zasadnutie bolo spoločným
zasadnutím všetkých výborov
Národnej
rady, pretože ak poslanci Národnej rady majú pri-
stúpiť
k tejto voľbe, mali by poznať predstavy, vízie a pro-
jekty
buď obidvoch, alebo potom, samozrejme, v zmysle zákona
minimálne
jedného kandidáta na riaditeľa
Slovenskej televí-
zie.
Takže vás chcem požiadať, aby ste potom
v súčinnosti
s
podpredsedom výboru zvolali spoločné zasadnutie výborov,
a
to v takom termíne, aby sa to
uskutočnilo ešte pred roko-
vaním
o bode 15.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pani poslankyňa. Súhlasím s obsahom vášho vy-
stúpenia.
Je potrebné, aby sa zoznámili, ale na to nie je
potrebné zvolávať výbory. Každý poslanec Národnej
rady má
právo
zúčastniť sa na zasadnutí výboru. Môžem
zatiaľ požia-
dať
zastupujúceho podpredsedu, aby ich výbor zvolal do takej
miestnosti,
kde bude dosť miesta aj pre ostatných. Čiže bude
to
vec poslancov, ktorí tam chcú ísť. Inak s vami súhlasím.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Pán predseda, ale máte právo zvolať
spoločné zasadnutie
výborov,
a ja som o to teraz požiadala.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Však
som teraz povedal, že požiadam predsedu, resp.
zastupujúceho
podpredsedu, aby mal výbor v takej miestnosti,
kde
budú môcť byť všetci.
Pán poslanec Ľupták.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem.
Vážený pán predseda,
dávam dva doplňujúce návrhy do programu.
Ako prvý, tlač
331,
návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej repub-
liky na vydanie
zákona Národnej rady Slovenskej
republiky
o
vrátení robotníckych domov
robotníckym spolkom a združe-
niam.
Navrhujem tento bod zaradiť za bodom 18.
Ďalší
návrh, ktorý dávam, je návrh skupiny poslancov
Národnej
rady Slovenskej republiky na vydanie
zákona Národ-
nej
rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon
Národnej rady
Slovenskej republiky číslo
124/1996 Z. z.
o
Štátnom fonde rozvoja bývania. Tento bod
navrhujem za bo-
dom
34.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja. Pán poslanec Volf.
Poslanec J. Volf:
Pán predseda, chcel by som doplniť svoj
pôvodný návrh
k
bodu číslo 1. Samozrejme, pokiaľ by hlasovaním prešlo zne-
nie,
ktoré navrhujem, týka sa aj bodov
2 až 3, to znamená,
že
v tom prípade by sa zmenili takto:
V bode 2 by bol sľub
poslanca a v
bode 3 návrh na voľbu poslanca do výboru.
V
tomto som chcel doplniť, resp. spresniť svoj návrh číslo 1.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Čarnogurský.
Poslanec J. Čarnogurský:
Pán
poslanec Hofbauer, počas
prestávky rokovania vás
pozývam
do bufetu na kávu a tam vám
dám všetky informácie
o
mojom stretnutí...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, prosím vás pekne, nie je rozprava, ani si
nevymieňame
vzájomne názory. (Hlas poslanca
Čarnogurského.)
Ale aj tak
musím dať o tom hlasovať, tak prečo zbytočne
o
tom hovoríte. (Ruch v rokovacej
miestnosti.) O zaradení
toho bodu
budeme hlasovať ako
o každom. (Hlas poslanca
o
tom, že nedal návrh.) Nie? Tak som nič nepovedal. Požiadal
ma,
aby som vás zaradil do programu.
Poslanec J. Čarnogurský:
Pán
predseda, môžem dokončiť?
Prosím vás, počas naj-
bližšej
prestávky pozývam pána poslanca
Hofbauera do bufetu
na
kávu a dám mu všetky informácie o mojom stretnutí s mi-
nistrom
Schmidtbauerom. A týka sa to každého
poslanca tejto
snemovne,
ktorý bude mať záujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte pán poslanec Černák.
Poslanec Ľ. Černák:
Vážený pán predseda,
bod číslo 18 - novelizácia zákona číslo
192 - bol aktu-
álny
do 8. novembra. Keďže vláda dovtedy neurobila príslušné
opatrenia
z ústavy po 6 mesiacoch...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
To
som mal ja v návrhu. Ďakujem pekne. Súhlasím s vami.
Poslanec Ľ. Černák:
...preto odporúčam bod číslo 18 stiahnuť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Mám to ako posledný svoj návrh.
Keď sa nikto nehlási, mám dva, resp. teraz
už len jeden
návrh.
Akceptujem to, čo povedal pán poslanec Černák, že bod
18 je zbytočné
prerokúvať a stiahli sme ho už
z minulej
schôdze,
z dvadsiatej. Dostal sa sem omylom.
Môj ďalší návrh je, aby sme na rokovanie
zaradili vlád-
ny
návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým
sa
dopĺňa zákon Národnej rady číslo 66/1994 Z. z. o plato-
vých pomeroch prokurátorov, právnych čakateľov prokuratúry
Slovenskej
republiky, tlač 557. To je môj návrh.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
skončili sme do-
plnky
k programu. Pýtam sa, či sa ešte niekto hlási?
Pán poslanec Cabaj.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predseda,
nedávam už pozmeňujúci návrh, pretože
táto problematika
bola
uzatvorená, ale žiadam 30-minútovú
prestávku na poradu
klubu
pred hlasovaním. Teraz pred hlasovaním.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Teraz prestávku? Pán poslanec Prokeš a
pán poslanec Bo-
rovský
zrejme majú ten istý návrh.
Poslanec J. Prokeš:
Podporujeme ten návrh.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, teraz bude 20-minútová prestávka
do 15.20 hodi-
ny.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyne, páni poslanci, prosím,
aby ste sa vrá-
tili
do rokovacej miestnosti. Naša 20-minútová prestávka bo-
la
o máličko dlhšia.
Budeme hlasovať o navrhnutých zmenách
programu tak, ako
ste
mi ich nahlásili. Pani poslankyne, páni
poslanci, keďže
ich
je dosť veľa, niektoré boli obšírnejšie
a možno som ich
nezaznamenal
tak, ako ste ich povedali, súhlasím s
tým, aby
ste
ma opravili.
Prvý mal zmenu do programu pán poslanec
Volf.
Predtým
pán poslanec Gaulieder
vyjadril svoj názor,
ktorý
ste počuli. O tom sa hlasovať nedá.
Poslanec Volf navrhol, aby prvé tri body programu boli
nahradené novými
bodmi. Prvý o
nastúpení náhradníka na
uprázdnený
mandát, druhý sľub poslanca, tretí návrh poslanca
do
výboru. Takto to bolo povedané.
Prosím, budeme sa prezentovať a budeme
hlasovať. (Hlasy
v
sále.) Kamila Haťapku. To je jedno.
Prezentovalo sa 137 poslancov.
Za návrh hlasovalo 62 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Tento návrh neprešiel.
Tretí návrh, podľa môjho záznamu mala
pani poslankyňa
Schmögnerová,
ktorá navrhuje dva body, a to do
jedného bodu
informáciu
generálneho prokurátora o priebehu a výsledkoch
vyšetrovania
kauzy obilia, a po druhé, aby sme prijali uzne-
senie, aby Národná
rada na januárovej schôdzi
informovala
o
stupni prípravy na vstup Slovenskej republiky do Európskej
únie.
Túto informáciu má podať vláda.
Budeme o tom hlasovať. O obidvoch naraz. (Hlasy v sá-
le.)
Nie? Tak potom najskôr o prvom bode. Prvý bod je infor-
mácia
o obilí.
Prezentovalo sa 134 poslancov.
Za návrh hlasovalo 66 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 31 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.
Prvý návrh neprešiel.
Budeme
hlasovať o druhom návrhu pani poslankyne, tak
ako
som ho prečítal, aby dvadsiatym bodom rokovania Národnej
rady
bolo uznesenie, aby vláda na januárovej
schôdzi podala
informácie
o stupni príprav na vstup Slovenskej republiky do
Európskej
únie. Prosím, hlasujte.
Páni poslanci, pre istotu, ak náhodou bolo chybné hla-
sovanie,
prosím, zopakujeme ho ešte raz. Predtým
boli nuly,
tak
aby nedošlo k diskusii o platnosti hlasovania. Prosím,
hlasujeme
ešte raz.
Prezentovalo sa 136 poslancov.
Za návrh hlasovalo 58 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 30 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 47 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprijali sme ani tento návrh.
Ďalej bol návrh pána poslanca Fica.
Pán poslanec chce
ako bod
25 zaradiť novelu
zákona 92/1991 Zb. a zákona
39/1993
Z. z., je to tlač 561.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Chcem vám povedať, páni poslanci,
že tento zákon som
dostal
minulý týždeň a hneď som ho poslal vláde, ale z vlády
ešte
neprišiel.
Prezentovalo sa 137 poslancov.
Za návrh hlasovalo 59 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 38 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 40 poslancov.
Pán poslanec Mikloško žiada, aby ako bod číslo 10 bola
zaradená
informácia predsedu vlády o dodržiavaní lustračného
zákona
od 1. 1. 1993 do 1. 1. 1997 na Slovensku.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 135 poslancov.
Za návrh hlasovalo 47 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 59 poslancov.
Tento návrh sme neprijali.
Pán poslanec Derfényi žiada, aby sme
ako bod 22 dali
vládny návrh zákona Národnej rady o
zamestnanosti. Je to
tlač
556.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 137 poslancov.
Za návrh hlasovalo 89 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.
Tento návrh sme prijali.
Ďalej, pán poslanec Farkas žiada ako bod
5 zaradiť roz-
hodnutie
o vytvorení Osobitného výboru na kontrolu spravo-
dajských
služieb. Chcem povedať, že tento výbor budeme zo
zákona musieť
urobiť podľa nového
rokovacieho poriadku
a
tento ešte nie je účinný. Môžeme to
urobiť, až keď vyjde,
teda
to budeme robiť na januárovej schôdzi.
Prosím,
je tu návrh, budeme hlasovať. Hlasujte, ale
nemôžeme robiť podľa
niektorého zákona, ktorý
neexistuje.
(Hlasy
a šum v sále.)
Prezentovalo sa 135 poslancov.
Za návrh hlasovalo 55 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 47 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Návrh sme neprijali.
Pán poslanec Palacka chce pred bod 26 zaradiť informá-
ciu
o použití majetku Fondu národného majetku v roku 1996
s
osobitným zreteľom na odpredaj bytov.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 137 poslancov.
Za návrh hlasovalo 58 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 43 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Tento návrh sme neprijali.
Pán
poslanec Duka-Zólyomi má
návrh, aby sme zaradili
ako
bod 29 prerokovanie návrhu zákona o používaní jazykov
národnostných
menšín a etnických skupín.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 134 poslancov.
Za návrh hlasovalo 34 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 49 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprijali sme tento doplnok programu.
Ďalej, pán poslanec... Pardon, nech prejde hlasovanie,
zatiaľ
budem čítať. Pán poslanec Černák žiada, aby sme do
programu ako bod
30 zaradili informáciu o ďalšom postupe
privatizácie, jej
legislatívneho riešenia a zabezpečenia
kontroly.
A o ďalšom nemusím dať hlasovať, ten bod vypadá.
Súhlasíte?
(Hlas zo sály: Áno.)
Prosím, budeme sa prezentovať a hlasujme o tom, čo som
prečítal,
aby sme ako bod 39 zaradili informáciu o ďalšom
postupe
privatizácie a jej legislatívnom riešení
atď. (Hla-
sy
v sále.) Prosím? Ako bod 30.
Prezentovalo sa 138 poslancov.
Za návrh hlasovalo 61 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 48 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Neprijali sme tento bod.
Ďalej, pán poslanec Moravčík žiada, aby
sme zaradili do
programu
bod programové vyhlásenie vlády Slovenskej republi-
ky
týkajúce sa členstva Slovenskej
republiky v NATO. Infor-
máciu
by mal parlamentu podať premiér.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 137 poslancov.
Za návrh hlasovalo 58 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 38 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 41 poslancov.
Tento návrh sme neprijali.
Pán poslanec Vaškovič žiada, aby sme pred
bodom 25 dali
návrh
uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorom
by
Národná rada rozhodla, aby Fond národného majetku nevydá-
val
rozhodnutia o privatizácii.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 135 poslancov.
Za návrh hlasovalo 57 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 46 poslancov.
Tento návrh sme neprijali.
Pani poslankyňa Kolláriková navrhuje dva
doplnky, a to,
aby
sme ako bod 31 prerokovali návrh zákona o vrátení majet-
ku
Živene, je to spolok slovenských žien. Má to tlač 565.
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 134 poslancov.
Za návrh hlasovalo 100 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Prijali sme tento doplňujúci návrh.
Po druhé navrhuje, aby sme ako bod 34
prerokovali návrh
novely
Trestného zákona, tlač 551.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 138 poslancov.
Za návrh hlasovalo 76 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Prijali sme tento návrh.
Pán poslanec Kanis po dohode s pánom poslancom Šagátom
navrhuje,
aby bod 21 prerokovala Národná rada v podobe sprá-
vy
o privatizácii v rezorte zdravotníctva s osobitným zrete-
ľom
na privatizáciu polikliník a ďalších
zdravotníckych za-
riadení
v nasledujúcom období.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 138 poslancov.
Za návrh hlasovalo 66 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 53 poslancov.
Neprijali sme tento doplnok programu.
Pani poslankyňa Mušková žiada, aby sme za
bod 15 dali
hlasovanie o novele
zákona 166/1993 Z. z.
o opatreniach
v
oblasti rozhlasového a televízneho
vysielania. Je to tlač
číslo
549.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 133 poslancov.
Za návrh hlasovalo 96 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Tento návrh sme prijali.
Poslanec Vavrík žiada, aby sme pred bod 35 dali novelu
zákona
164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona o živnos-
tenskom
podnikaní. Je to tlač 503. Tento zákon
je ešte tiež
vo
vláde.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 137 poslancov.
Za návrh hlasovalo 60 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 17 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 60 poslancov.
Neprijali sme tento návrh zákona.
Pán
poslanec Šagát sa stotožnil s poslancom Kanisom,
takže
o tom nebudeme hlasovať.
Pán poslanec Ľupták navrhuje, aby sme
za bod 18 dali
návrh
zákona o vrátení robotníckych domov
robotníckym spol-
kom
a združeniam. Je to tlač 331.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 132 poslancov.
Za návrh hlasovalo 86 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov.
Nehlasovalo 30 poslancov.
Tento návrh sme prijali.
Pán podpredseda Ľupták má ďalej návrh,
aby sme zaradili
rokovanie o novele
zákona 124/1996 Z. z. o Štátnom fonde
rozvoja
bývania, tlač 529.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 134 poslancov.
Za návrh hlasovalo 101 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Tento návrh sme zaradili.
Dám hlasovať aj o návrhu pána poslanca
Černáka vypustiť
bod
18. Je tam zbytočný.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 136 poslancov.
Za návrh hlasovalo 120 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Je to v poriadku.
Môj návrh je realizovaný v programe ako
číslo 24, takže
netreba
o ňom hlasovať.
Vážení páni poslanci, pani poslankyne,
budeme sa pre-
zentovať.
Pán poslanec Figeľ.
Poslanec J. Figeľ:
Pán predseda, chcel by
som sa spýtať, ako naložíte
s
mojím návrhom, ktorý smeroval k tomu, aby ste oslovili ve-
rejnoprávnu
televíziu, aby zabezpečila vysielanie z prerokú-
vania
správy o stave Slovenskej republiky.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, povedal som, že to
nie je bod na zarade-
nie
do programu rokovania. A je tu
rozhodnutie Národnej ra-
dy,
že Slovenská televízia môže
kedykoľvek prísť a snímať.
Oznámila
mi, že príde a bude tu zatiaľ 2 dni.
Počuli to, sú
tu
zástupcovia, že... (Hlasy v rokovacej miestnosti.) Pozval
som
ich na začiatku. Na všetky rokovania Národnej rady je
televízia
pozvaná, čiže záleží na nej, či príde.
Budeme hlasovať. (Ruch v sále.) Ale o čom chcete ho-
voriť?
Nekričte! Dobre, dám im slovo, len treba pokoj. Ne-
hlasujeme.
Pani poslankyňa Rusnáková.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Pán predseda, poslanecký klub Demokratickej únie žiada
polhodinovú
prestávku pred záverečným hlasovaním.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pred záverečným hlasovaním, teraz? Tak prosím. Pán po-
slanec Mikloško
žiada to isté.
Prosím, je prestávka do
17.00
hodiny.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyne, páni poslanci, prosím,
aby ste sa vrá-
tili
do rokovacej miestnosti, budeme pokračovať po prestávke
v
rokovaní 21. schôdze.
Pani poslankyne, páni poslanci, budeme
pokračovať v ro-
kovaní
dnešnej schôdze. Keďže sme si odhlasovali zmeny a do-
plnky
programu, budeme hlasovať o programe ako celku.
Prosím, pán poslanec Kováč.
Ale pred hlasovaním skutočne nie sú faktické poznámky,
to
je len v rozprave.
Poslanec R. Kováč:
Pán predseda, to je procedurálna otázka.
Vzhľadom na to, že v programe má byť
schválené preroko-
vanie
správy mandátového a imunitného výboru,
ktoré sa týka
pána
poslanca Haťapku a pána poslanca Gauliedera, vzhľadom
na
vystúpenie pána poslanca Gauliedera, ktorý spochybnil do-
kumenty alebo pravosť dokumentov, ktoré máte,
resp. ktoré
ste
dali mandátovému a imunitnému výboru, vzhľadom na to, že
poslanci
majú rozhodovať o mimoriadne
vážnej veci, akou je
strata
mandátu poslanca, žiadam vás, aby ste tieto tri pí-
somné
dokumenty dali rozmnožiť pre každého poslanca, aby sme
mohli
posúdiť, čo je vôbec v tých dokumentoch napísané a ako
je
to napísané. Prosím vás, aby sme mohli zodpovedne rozhod-
núť
v tejto veci, aby ste vyhoveli mojej žiadosti. Myslím
si,
že bez písomného materiálu by sme nemali rozhodovať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ja
tieto dokumenty nevlastním,
vlastní ich mandátový
výbor.
Je to procedurálny návrh. (Hlasy v sále.) Áno, reš-
pektujem
vás, je to procedurálny návrh, dám preto o tom hla-
sovať,
páni poslanci. Pán poslanec Kováč mi dal procedurálny
návrh.
(Ruch v sále.)
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o tom, aby
boli
pre všetkých poslancov rozmnožené
listy. (Ruch a nepo-
koj
v sále.) Pokoj! Dal som hlasovať o tom,
aby ste dostali
a
boli pre vás rozmnožené listy. (Ruch a
vykrikovanie v sá-
le.)
Je to možné? Prosím, hlasujte. (Hlasy v sále.) No, áno.
Prezentovalo sa 94 poslancov.
Za návrh hlasovalo 22 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.
Nehlasovalo 10 poslancov.
(Neutíchajúci ruch v sále.)
Páni poslanci, pán poslanec Brocka, ja
vás žiadam...
Páni poslanci, ja vás žiadam, aby ste
sa správali...
(Hluk v sále.)
Prestanete? Môžem hovoriť? Prestanete ho-
voriť? Môžem hovoriť? Ak sa budete takto správať, tak sa
nikdy
k ničomu nedopracujeme. (Prejav nesúhlasu v sále.) Po-
koj,
páni poslanci. Môžem hovoriť?
Páni
poslanci a pani poslankyne, prosím, nechajte ma
dohovoriť
a potom môžete vykrikovať. Ale nechajte ma doho-
voriť.
Odhlasovali ste na základe procedurálneho návrhu pána
poslanca
Kováča, že nie, tak ste si rozhodli
všetci. (Hlasy
v
sále.) Nechajte ma dohovoriť.
Nechajte ma dohovoriť! Ja,
keďže
to chcete, navrhujem pracovníkom Národnej rady z orga-
nizačného
odboru, aby vám na základe rozhodnutia mandátového
výboru
tieto listy dali, hoci ste si to
odhlasovali inak.
Prosím,
môžete tie listy dostať. (Hlasy v sále.) No a čo som
urobil?
Musí mandátový výbor, ja nemôžem
mandátovému výboru
prikázať.
Takže pokoj, páni poslanci.
Ideme hlasovať o návrhu ako celku a
medzitým kancelária
rozmnoží
listy a rozdá vám ich.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o návrhu
programu
ako celku a listy dostanete, ako ste chceli.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 137 poslancov.
Za návrh hlasovalo 80 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Schválili sme si program dnešnej schôdze.
Pracovníci organizačného odboru vám
rozmnožia tieto
listy
a hneď ich rozdajú.
Bude prestávka do pol, do trištvrte, lebo
skôr to nebu-
de.
(Hlasy v sále.) Áno.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyne, páni poslanci, prosím,
aby ste sa vrá-
tili
do rokovacej miestnosti.
Pristúpime k p r v é m u bodu programu, ktorým je
správa
Mandátového a imunitného
výboru Národnej rady
Slovenskej
republiky o nastúpení náhradníkov na uprázdnené
mandáty
poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Prosím predsedu Mandátového a imunitného výboru Národ-
nej
rady Slovenskej republiky, aby nám podal správu o nastú-
pení náhradníkov na uprázdnené mandáty poslancov
Národnej
rady
Slovenskej republiky. Prosím, pán predseda.
Poslanec A. Poliak:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážení hostia,
predkladám správu Mandátového a imunitného výboru Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky o uprázdnení
mandátu a na-
stúpení náhradníka na uprázdnený mandát
poslanca Národnej
rady
Slovenskej republiky.
Dovoľte mi, aby som z poverenia
Mandátového a imunitné-
ho
výboru podal správu o uprázdnení
mandátu poslanca Národ-
nej
rady Slovenskej republiky a o nastúpení jeho náhradníka.
Pán
poslanec Kamil Haťapka sa listom zo
7. novembra
1996
vzdal svojho mandátu poslanca Národnej
rady Slovenskej
republiky
podľa článku 81 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republi-
ky,
§ 9 zákona číslo 45/1989 Zb. o poslancoch.
Podľa zákona číslo 81/1995 Z. z., ktorý s
účinnosťou od
7.
apríla 1995 novelizoval zákon o voľbách
do Národnej rady
Slovenskej republiky číslo 80/1990 Zb. v znení
neskorších
predpisov,
sú náhradníci na uprázdnený mandát
poslanca roz-
delení
do dvoch skupín. Najskôr dostane mandát
taký náhrad-
ník,
ktorý získal v poradí najvyšší počet
prednostných hla-
sov
zo skupiny kandidátov so ziskom aspoň
10 % prednostných
hlasov
z celkového počtu hlasov strany vo volebnom kraji. Ak
taký
náhradník nie je, a tak je to aj v tomto prípade, na-
stupuje náhradník,
ktorého určí z volebnej listiny kraja
politická
strana. Pritom sa prihliada na odbornosť poslanca,
ktorého mandát sa
uprázdnil. Slovenská národná
strana vo
svojom
liste z 18. novembra 1996 určila, že náhradníkom je
pán
Miroslav Michalec.
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
Mandátový a imunitný výbor Národnej rady
Slovenskej re-
publiky
na svojej 14. schôdzi dňa 4. decembra 1996 preskúmal
dodržanie
podmienok predpísaných na nástup
náhradníka. Zis-
til,
že v súlade s § 48 zákona o voľbách v
platnom znení je
nastupujúcim
náhradníkom Slovenskej národnej
strany vo vo-
lebnom
kraji západoslovenskom za poslanca Kamila Haťapku pán
Miroslav
Michalec.
Miroslav
Michalec je slovenskej
národnosti, štátna
príslušnosť
slovenská. Narodil sa 23. 11. 1961 v
Smoleni-
ciach. Má stredoškolské vzdelanie s maturitou. Po
voľbách
v
roku 1992 bol poslancom Federálneho
zhromaždenia. Doteraz
bol zástupcom
riaditeľa oddelenia na Ministerstve obrany
Slovenskej republiky. Mandátový a imunitný
výbor Národnej
rady
Slovenskej republiky preskúmal platnosť
nastúpenia ná-
hradníka
a tiež aj jeho voliteľnosť. Dovoľte
preto, aby som
Národnej
rade Slovenskej republiky navrhol
schváliť uznese-
nie
tohto znenia:
"Národná rada Slovenskej republiky
A. berie na vedomie,
1. že podľa článku 81 ods. 1 Ústavy Slovenskej re-
publiky
sa poslanec Kamil Haťapka vzdal funkcie poslanca Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky. Jeho mandát
zaniká 4. de-
cembra
1996,
2. že na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady
Slovenskej
republiky nastupuje podľa § 48 ods. 2 zákona Slo-
venskej
národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Sloven-
skej národnej rady v znení neskorších
predpisov na návrh
Slovenskej
národnej strany pán Miroslav Michalec vo volebnom
kraji
západoslovenskom,
3. správu Mandátového a
imunitného výboru Národnej
rady
Slovenskej republiky o uprázdnení mandátu a nastúpení
náhradníka
na uprázdnený mandát poslanca Národnej
rady Slo-
venskej
republiky."
Vážená Národná rada Slovenskej republiky,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
dovoľte mi, aby som z poverenia
mandátového a imunitné-
ho
výboru podal správu o uprázdnení
mandátu poslanca Národ-
nej
rady Slovenskej republiky a o nastúpení náhradníka.
Pán
poslanec František Gaulieder
sa listom doručeným
Národnej rade Slovenskej republiky dňa 28.
novembra 1996
vzdal
svojho mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej re-
publiky
podľa článku 81 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky,
§
9 zákona číslo 45/1989 Zb. o poslancoch.
Podľa zákona číslo 81/1995 Z. z., ktorý s
účinnosťou od
7.
apríla 1995 novelizoval zákon o voľbách
do Národnej rady
Slovenskej republiky číslo 80/1990 Zb. v znení
neskorších
predpisov,
sú náhradníci na uprázdnený mandát
poslanca roz-
delení
do dvoch skupín. Najskôr dostane mandát
taký náhrad-
ník,
ktorý získal v poradí najvyšší počet
prednostných hla-
sov
zo skupiny kandidátov so ziskom aspoň
10 % prednostných
hlasov
z celkového počtu hlasov strany vo volebnom kraji. Ak
taký
náhradník nie je - aj toto je ten istý
prípad - nastu-
puje
náhradník, ktorého určí z volebnej
listiny kraja poli-
tická strana. Pritom sa prihliada na
odbornosť poslanca,
ktorého
mandát sa uprázdnil. Hnutie za
demokratické Sloven-
sko
vo svojom liste doručenom Národnej rade Slovenskej re-
publiky
dňa 3. decembra 1996 určilo, že náhradníkom je pán
Ján
Belan.
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
Mandátový a imunitný výbor Národnej rady
Slovenskej re-
publiky
na svojej 14. schôdzi dňa 4. decembra 1996 preskúmal
dodržanie
podmienok predpísaných na nástup
náhradníka. Zis-
til,
že v súlade s § 48 zákona o voľbách v
platnom znení je
nastupujúcim
náhradníkom Hnutia za demokratické Slovensko vo
volebnom
kraji západoslovenskom za poslanca Františka Gau-
liedera
pán Ján Belan.
Ján Belan je slovenskej národnosti, štátna príslušnosť
slovenská. Narodil sa
15. 2. 1938. Je doktorom medicíny.
Pracuje ako primár
v nemocnici s poliklinikou v Myjave.
(Výkriky
z pléna o tom, že Gaulieder sa nevzdáva.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pokračujte, pán poslanec. (Znova výkriky z pléna.) Po-
kračujte,
pán poslanec. Bude rozprava, môžete tam hovoriť.
Poslanec A. Poliak:
Mandátový a imunitný výbor Národnej rady
Slovenskej re-
publiky
preskúmal platnosť nastúpenia
náhradníka a tiež aj
jeho
voliteľnosť. (Neutíchajúci ruch v sále.)
Pán poslanec Brocka, budete sa môcť
vyjadriť v rámci
rozpravy.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán
poslanec, bude rozprava,
budete môcť povedať, čo
chcete.
Pokračujte, pán predseda. (Neprestajné
vykrikovanie
v
sále.)
Poslanec A. Poliak:
Pán
poslanec Brocka, ja
čítam uznesenie mandátového
a
imunitného výboru, ktorý prijal
platné uznesenie. Prosím
vás
pekne, tak to rešpektujme a vypočujme si, budeme sa môcť
vyjadriť
v rozprave. Je to procesná stránka, ja to tu jedno-
ducho
musím prečítať, aké uznesenie mandátový a imunitný vý-
bor prijal.
Národnej rade Slovenskej republiky mandátový
a
imunitný výbor navrhol schváliť uznesenie tohto znenia:
"Národná rada Slovenskej republiky
A. berie na vedomie,
1. že
podľa článku 81 ods. 1 Ústavy
Slovenskej re-
publiky sa poslanec
František Gaulieder vzdal
funkcie po-
slanca
Národnej rady Slovenskej republiky. Jeho mandát zani-
ká
4. decembra 1996,
2. že na uprázdnený mandát
poslanca Národnej rady
Slovenskej
republiky nastupuje podľa § 48 ods. 2 zákona Slo-
venskej
národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Sloven-
skej národnej rady v znení neskorších
predpisov na návrh
Hnutia
za demokratické Slovensko pán Ján Belan vo volebnom
kraji
západoslovenskom,
3. správu Mandátového a imunitného
výboru Národnej
rady
Slovenskej republiky o uprázdnení mandátu a nastúpení
náhradníka
na uprázdnený mandát poslanca Národnej
rady Slo-
venskej
republiky."
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
ďakujem za po-
zornosť.
Toto uznesenie odporúčam neprijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja, pán predseda.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
otváram k tomuto
bodu
programu rozpravu. Do rozpravy sa prihlásil ako prvý
pán
poslanec Čarnogurský.
Poslanec J. Čarnogurský:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne a kolegovia,
prerokúvame bod, ktorý v
minulosti spravidla patril
k
rutinným bodom programu na našich
zasadnutiach. Koľkokrát
sme
už prerokúvali aj vzdanie sa mandátu poslanca Národnej
rady
a najmä nastúpenie nového, iného poslanca na uprázdnené
miesto.
Tentokrát bod, ktorý prerokúvame, v
časti týkajúcej
sa
poslanca Františka Gauliedera vonkoncom nie je rutinným
bodom,
ale je azda najzávažnejším bodom, aký táto snemovňa
vôbec
doteraz prerokúvala.
Nehovorím zbytočne, že je to
najzávažnejší bod, pretože
demokratický
štát a vôbec demokracia má množstvo zákonov, má
množstvo pravidiel. Riadenie a spravovanie demokratického
štátu
je svojím spôsobom komplikované, ale
celá komplexnosť
a
zložitosť riadenia demokratického štátu
sa pretína v jed-
nom
kľúčovom bode a tým kľúčovým bodom je
poslanec parla-
mentu,
poslanec zastupiteľského zboru, pretože
cez poslanca
zastupiteľského
zboru sa prenáša vôľa občanov, všetkých
ob-
čanov
štátu do vôle štátu, do rozhodovania štátu. A preto
všetky ústavy a
zákony demokratického štátu
vo vedomí si
práve tejto
dôležitosti postavenia poslanca
pre samotnú
existenciu
demokratického štátu problému
slobodného a legi-
tímneho
výkonu mandátu poslanca venujú veľkú pozornosť a ob-
klopujú
takýto slobodný a legitímny výkon mandátu poslanca
mnohými
garanciami, napríklad imunitou,
napríklad povinnos-
ťami
podľa ústavy, ako sa má správať,
čím je viazaný a čím
nie
je viazaný pri hlasovaní a podobne a podobne.
Pri dnešnom rokovaní o tomto bode význam nášho rokova-
nia
spočíva v tom, že sa zdá, že
väčšina tohto parlamentu,
ale
v každom prípade imunitný výbor tohto parlamentu porušil
všetky
kľúčové zásady demokratického štátu a navrhol vlastne
pozbavenie
poslaneckého mandátu nášho kolegu
poslanca Fran-
tiška
Gauliedera.
Mandátový výbor navrhol pozbavenie poslaneckého mandátu
Františka
Gauliedera na základe falšovaného
dokladu, na zá-
klade listu, ktorý odoslal neznámy
odosielateľ, anonymný
odosielateľ
predsedovi poslaneckého klubu Hnutia za demokra-
tické
Slovensko Tiborovi Cabajovi. Je to charakteristické,
že
práve Tiborovi Cabajovi. V tomto smere
sa tomu neznámemu
odosielateľovi
nedivím. Ale list, ktorý máme k dispozícii,
vykazuje
celkom viditeľné znaky úpravy, dodatočnej úpravy.
Keď
sa pozriete na tento list, tak nepotrebujete byť, ani ja
nepotrebujem
byť znalcom písma, "písmoznalcom", ale je zrej-
mé,
že text listu, teda vlastný text listu je písaný iným
písacím
strojom ako dátum a adresa predsedu Národnej rady
Ivana
Gašparoviča. To znamená, že tento list bol dodatočne
upravovaný, je falšovaný a na základe falšovaného
dokladu
ideme
pozbaviť poslanca Národnej rady jeho mandátu.
Pripomínam to vám, pani
Zelenayová sa usmieva, ktorá
píše
také zanietené články o suverenite
Slovenskej republi-
ky,
hovorili ste o tom, ako si konečne
budeme vládnuť sami,
-
takto si vládnete sami, pani kolegyne a páni kolegovia. Ak
sa v slobodnej
Slovenskej republike na základe
falošného,
falšovaného
dokladu pozbavuje poslaneckého mandátu
poslanec
slovenského
parlamentu, tak táto Slovenská
republika nie je
demokratickým
štátom, nie je ani slobodným štátom a, samo-
zrejme,
potom sa nemôžete diviť, ak s nami
takýmto spôsobom
na
medzinárodnej scéne zaobchádzajú.
V podstate všetci vieme, ako k
tomuto dokladu došlo.
Hnutie
za demokratické Slovensko, neisté si lojalitou svo-
jich
budúcich poslancov - aj pani Zelenayovej, aj pani Zele-
nayová
podpísala takýto doklad -, dalo
podpísať svojim kan-
didátom bianko list, teda list bez
dátumu, o tom, že sa
vzdávajú poslaneckého mandátu v súvislosti
s vystúpením
z
poslaneckého klubu HZDS. Samotný tento podpis bol neplatný
a
tento doklad, na základe ktorého prerokúvame tento bod, je
neplatný,
povedal by som, aj bez ohľadu na to, že
bol doda-
točne upravovaný. Je neplatný preto, že
porušuje ústavu,
a
síce článok 73 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky. Článok
73
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky hovorí, že poslanci sú
zástupcovia
občanov. Mandát vykonávajú osobne podľa svojho
svedomia
a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi. Právny
úkon,
každý právny úkon, od obyčajnej kúpnej zmluvy až po
nakladanie
s poslaneckým mandátom, je neplatný, ak sa prieči
ústave
a zákonom Slovenskej republiky.
Tento podpis - a to sa netýka iba
Františka Gauliedera,
to
sa týka vás všetkých, aj pani Zelenayovej sa to týka - je
neplatný
z toho dôvodu, že je v rozpore s
článkom 73 Ústavy
Slovenskej
republiky, pretože núti poslancov, aby
boli via-
zaní
príkazmi svojej strany a nerozhodovali na základe svoj-
ho
svedomia a presvedčenia. V tomto zmysle
je bianko podpis
o
vzdaní sa poslaneckého mandátu od samého počiatku neplatný
a,
samozrejme, v prípade, že snemovňa rozhodne tak, ako sa
dá
očakávať, František Gaulieder má
možnosť to napadnúť na
Ústavnom
súde. A som presvedčený, že tak aj urobí.
Ale
uvedomte si opäť,
páni kolegovia z koaličných
strán,
že pozbavením poslanca na základe takéhoto falšované-
ho
dokladu sa Slovenská republika dostáva na úroveň Bielo-
ruska a Srbska.
Čítame v novinách, čo sa tam
deje. (Po-
tlesk.) Tam taktiež
všetky nepokoje, ktoré tam
momentálne
prebiehajú,
vznikli na základe toho, že pozbavili
poslanec-
kého
mandátu v prípade Bieloruska viacerých poslancov naj-
vyššieho zákonodarného zboru, v prípade Srbska viacerých
poslancov
miestneho zastupiteľstva v Belehrade.
Už samotné priradenie Slovenska do
tejto skupiny štá-
tov,
povedal by som, v týchto súvislostiach
- nepochybujem
o
tom a bol by som veľmi rád, aby Slovensko bolo v spoloč-
nosti
Bieloruska aj Srbska, povedzme, v
ekonomickej súťaži,
v
kultúrnej výmene a podobne a
podobne -, ale, samozrejme,
nebol
by som rád, aby sa Slovensko
dostalo do takejto spo-
ločnosti
v súvislosti s pozbavovaním poslancov mandátov.
Chcem
však upozorniť na jednu vec. Je
jeden rozdiel
medzi
Slovenskom na jednej strane a Srbskom a Bieloruskom na
druhej
strane, a to aj v prípade, že by
poslancovi Františ-
kovi
Gauliederovi bolo zabránené vykonávať
svoj mandát. Ten
rozdiel
spočíva v tom, že Slovensko je členom Rady Európy
a
má uzavretú asociačnú dohodu s Európskou úniou a Srbsko
a
Bielorusko nie sú členmi Rady
Európy a nemajú uzavreté
asociačné
dohody s Radou Európy. Vzhľadom na to,
že - a te-
raz
budem ja trochu sarkastický - vzhľadom na to, páni kole-
govia a pani kolegyne z koaličných strán, že takéto, pove-
dal by som,
rýdzo legalistické odôvodnenie
asi by nebolo
dosť
účinné, chcel by som poukázať na
to, že s naším člen-
stvom
v Rade Európy a s našou asociačnou dohodou s Európskou
úniou
sú veľmi úzko späté veľmi významné
materiálne záujmy,
a
tomu už, páni kolegovia z koaličných strán, vy veľmi dobre
rozumiete.
To znamená, že v prípade, ak takýmto spôsobom, elemen-
tárnym
spôsobom porušíme ústavu a demokratické pravidlá na
Slovensku,
hrozia nám problémy s naším členstvom v
Rade Eu-
rópy
a hrozia nám problémy s asociačnou dohodou. Uvedomte
si,
čo to znamená pre naše podniky, Východoslovenské žele-
ziarne, pre textilku v Trenčíne, Istropolis v Bratislave
a
mnohé ďalšie a ďalšie.
Bol by som rád, keby ste si boli vedomí
aj tejto dimen-
zie
problému, opakujem, ktorému vy veľmi
dobre rozumiete po
vašich privatizačných záležitostiach.
Všakáno? Preto vás
opätovne
vyzývam a apelujem na vás, aby ste brali do úvahy
záujmy Slovenskej republiky. Slovenská republika je našou
spoločnou
vlasťou. Dúfam, že máme všetci záujem o to, aby
Slovenská
republika prekvitala, aby občania Slovenskej re-
publiky
mohli byť hrdí na Slovenskú republiku,
aby sa mohli
ukázať
v zahraničí a nemuseli sa hanbiť
za to, nemuseli im
iní
pripomínať, čo všetko sa to na Slovensku deje, aby im
nemuseli pripomínať v nasledujúcich dňoch a
pýtať sa ich
s
údivom, ako je to možné, že v
Slovenskej republike platne
zvolených
poslancov vyhadzujú z parlamentu na základe falšo-
vaných
listov.
Mohol
by som pripomenúť aj toľko, že
keď sa to dnes
stane
Františkovi Gauliederovi, môže sa to stať zajtra aj
vám.
Síce silne pochybujem o tom, že by sa to vám mohlo stať
na
základe, povedal by som, principiálneho názoru na politi-
ku
a vystúpenia z parlamentného klubu či HZDS, SNS alebo ZRS
na
základe nejakých ideových
pohnútok, ale keď sa to dnes
stane
na základe ideových pohnútok, zajtra sa
to celkom po-
kojne môže stať
na základe materiálnych
pohnútok. Proste
jedno
s druhým, apelujem na vás, aby ste sa spamätali, aby
ste
si boli vedomí záujmov Slovenskej republiky, záujmov vo-
ličov,
ktorí vás zvolili do tohto parlamentu, aby ste za-
mietli
návrh na pozbavenie Františka Gauliedera poslaneckého
mandátu.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďalej je do rozpravy prihlásený pán
poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Dámy a páni,
prípad Františka Gauliedera bude mať na náš politický
život oveľa ďalekosiahlejšie dôsledky, ako sa to na prvý
pohľad
zdá. Nie je to len osobný vzťah nášho kolegu s jeho
bývalou
stranou. Rozohrala sa tu hra o
vlastníctvo mandátu.
Poďme
však po poriadku.
Článok 81 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky hovorí, že
poslanec
sa môže svojej funkcie vzdať. Je to klasický prí-
klad jednostranného právneho úkonu. Nato,
aby sa platne
uskutočnil, je potrebný
prejav vôle poslanca. Ak vznikne
akákoľvek pochybnosť, či takýto prejav vôle
jestvuje, nič
jednoduchšie,
stačí sa ho opýtať. Už to ste,
pán predseda
Gašparovič,
podľa môjho názoru mali urobiť. Ak to pán posla-
nec
potvrdí, tak to už nemožno spochybniť. Ak vyhlási, že sa
vzdať
nechce, tak je to zas veľmi jednoduché.
Vôľa vzdať sa
nie
je, a ak by jestvoval akýkoľvek list,
záznam či doku-
ment,
ktorý by tvrdil niečo iné, bez skutočnej vôle poslanca
by
nemohol spôsobiť žiadne právne účinky v právnom štáte.
A
keďže pán poslanec Gaulieder vyhlásil ihneď potom, ako
predseda
parlamentu zverejnil list, v
ktorom sa mal svojho
mandátu
vzdať, že sa jednoznačne vzdať nechce, a dnes to ve-
rejne
aj pred nami zopakoval, tak by vlastne
už žiadna ďal-
šia
diskusia o tom nemala byť.
Postup, ktorý ste si v mandátovom a imunitnom výbore
vynútili, je založený
na podvode. Oživili ste starý spor
o
vlastníctvo mandátov. Jestvoval už v
Národnom zhromaždení
bývalého Československa po roku 1920. Kandidáti na poslan-
cov museli
svojim politickým stranám podpisovať reverzy,
a
ak zo svojej strany vystúpili, vznikla
otázka, či mandáty
patria
im, alebo ich stranám. Na rozdiel od ústavy z roku
1920
je však Ústava Slovenskej republiky z
roku 1992 predsa
len
jasnejšia. Píše sa v nej, že poslanci sú zástupcovia ob-
čanov
(v článku 73), teda nie politických strán. Reverz for-
mou
bianko podpisu pod súhlas s odstúpením bez dátumu s tým,
že
strana ho využije v prípade dákej nedisciplinovanosti, by
bol
jasným porušením tejto ústavnej zásady.
Bol by tiež po-
rušením
článku 29 ods. 4 ústavy, podľa ktorého
sú politické
strany
oddelené od štátu.
Napriek tomu väčšina v parlamente si môže uplatňovanie
takýchto
reverzov, ba azda aj ich podvrhov, vynútiť. Ak by
sa
mala ujať takáto prax, treba si
uvedomiť i jej dôsledky
na politický život našej krajiny. Dnes
sa reverz uplatní
v
prípade, že poslanec vystúpi zo strany, zajtra bude stačiť
iné
hlasovanie, pozajtra na to bude stačiť už len odlišný
názor
prejavený vo vnútrostraníckej diskusii.
Je len logic-
ké,
že ak to dnes zavedie HZDS, tak sa táto
prax rozšíri
rýchlo
i na všetky ostatné politické strany. Bude to bezpeč-
ný prostriedok, ako zabezpečiť, aby v
parlamente nesedeli
ľudia
schopní vlastného úsudku a hlavne vlastnej zodpoved-
nosti
pri rozhodovaní, ale bezduchý prevodový mechanizmus,
armáda
pešiakov poslušne vykonávajúca príkazy diktované dnes
z
Tomášikovej a zajtra možno aj zo
Žabotovej alebo Gunduli-
čovej
či Medenej.
Poslanec, ktorý sa dostane
pred dilemu medzi hlasom
svojho
svedomia a príkazom strany, bude mať iba jediné možné
riešenie
- odísť z parlamentu. V opačnom
prípade ho z neho
pošle
preč jeho strana. I vo vnútri
parlamentných strán ta-
káto
prax povedie k tuhej centralizácii. Strany budú síce
efektívnejšie
presadzovať svoje predstavy do štátnej politi-
ky, ale zabijú
akúkoľvek tvorivú diskusiu.
Zákonite začnú
degenerovať.
Toto sú dôsledky toho, ak sa mandáty
poslancov
stanú
vlastníctvom politických strán, ktoré ich kandidovali.
Tí,
čo sa dnes usilujú o politickú popravu nášho kolegu Gau-
liedera,
si to azda mnohí v plnom rozsahu ani neuvedomujú.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, toto
môže byť prece-
densom, ktorý sa
dotýka kohokoľvek v tomto
ctenom zbore
-
našej slobody, nášho svedomia a našej zodpovednosti.
A ak
už
toto niekomu nič nehovorí - a podľa
šumu, ktorý počujem,
sú
tu i takí -, tak mi dovoľte aspoň apelovať na to, aby sme
si
ctili náš základný zákon. Ústava nepozná stranícky mandát
ani s reverzom,
ani bez reverzu. Stavať na lži,
podvode
a
protiústavnosti, to sa raz tvrdo tomuto
parlamentu vráti.
Nerobte
to!
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Ďalej je do rozpravy prihlásený
pán poslanec
Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
podľa môjho názoru dnes parlament
prerokúva najzloži-
tejšiu
situáciu, ktorá od začiatku tohto parlamentného obdo-
bia
vôbec existuje. My dnes, resp. vy dnes chcete hlasovaním
rozhodnúť,
že sa niekto vzdal mandátu, a budete tak hlasovať
proti
vôli človeka, ktorý ju verejne deklamoval. Vznikne pa-
radoxná
situácia, že nie poslanec Gaulieder sa vzdá mandátu,
ale
Národná rad ho vzdá mandátu.
Toto je vážne, dámy a páni, v hlbokom rozpore so všet-
kými
zákonmi, ktoré riadia poslaneckú
činnosť. Iba poslanec
sa
môže vzdať funkcie poslanca, iba
poslanec sa môže svojho
mandátu vzdať.
Hovorí o tom
ústava, hovorí o tom zákon
o
poslancoch. Teda musí byť prejavená jeho vôľa. Poslanci
HZDS
v mandátovom a imunitnom výbore zobrali
do úvahy jeden
písomný
dokument. Skutočne, v Národnej rade existujú tri do-
kumenty,
ktoré hovoria o vôli poslanca. Dokument
z 20. 11.,
v
ktorom pán poslanec Gaulieder oznamuje pánu Gašparovičovi,
ale aj pánu
poslancovi Poliakovi, že sa nevzdáva mandátu
a
"akýkoľvek iný list vo vzťahu k môjmu mandátu a mojej oso-
be je
bezpredmetný". Napriek tomuto
upozorneniu, ktoré
v
liste z 20. 11. pán poslanec Gaulieder adresoval predsedo-
vi
Národnej rady Slovenskej republiky, pán predseda Národnej
rady
dostal úradnou cestou - tak to vyhlásil - ďalší list od
pána
poslanca Gauliedera, v ktorom oznamuje, že sa vzdáva
mandátu.
Myslím si, že človeku, ktorý pracoval vo vysokej funk-
cii
na prokuratúre a mali by mu byť blízke záležitosti, kto-
ré
sa môžu stať záležitosťami falzifikátov, trestných činov,
mala
do očí priamo udrieť skutočnosť, o ktorej hovoril pán
poslanec
Čarnogurský, že minimálne dátum a meno
adresáta je
písané
iným strojom, teda ide o falzifikát. Normálny predse-
da
Národnej rady by si pozval poslanca Gauliedera a spýtal
by
sa ho: Vážený pán poslanec, mám od teba dva listy. V jed-
nom
mi hovoríš, že sa nevzdávaš, a v druhom mi hovoríš, že
sa
vzdávaš. Prosím ťa, čo je vo veci? To by spravil každý
normálny
predseda Národnej rady. (Potlesk.) Ale nielen to.
List
totiž nebol adresovaný predsedovi Národnej rady, list
bol
adresovaný pánu Tiborovi Cabajovi. Nepochybne Kancelária
Národnej rady doručila tento list adresátovi
do rúk. Ale
keďže
je na liste iná prijímacia pečiatka, t. j. sekretariát
predsedu Národnej
rady Slovenskej republiky,
ja sa, pán
predseda,
pýtam, kto vám doručil list do sekretariátu. Po-
slanec
Gaulieder, alebo poslanec Cabaj, ktorému bol list ad-
resovaný?
Kto iný ho mohol mať v rukách? (Potlesk.)
Keď sa
pán poslanec Gaulieder dozvedel
o tomto liste,
znovu
informoval predsedu Národnej rady, kde
ho upozorňuje,
že
ide o falzifikát a on takýto list nikdy neposlal. Opäť ho
dostal
na vedomie predseda mandátového a imunitného výboru
pán poslanec Poliak. Prosím, všimnite si,
že na obidvoch
listoch,
ktoré poslal pán Gaulieder, je
prijímacia pečiatka
sekretariátu,
pretože boli poslané predsedovi, iba na
obál-
ke,
v ktorej prišiel tento list, je
pečiatka Kancelárie Ná-
rodnej
rady. To znamená, podľa môjho názoru, pán predseda,
list
vám odovzdal pán poslanec Cabaj, a nie poslanec Gaulie-
der.
Minimálne toto vám mohlo byť nápadné.
Ale keď už ste dostali tretí list od
poslanca Gauliede-
ra,
ktorý vám oznamuje, že ide o falzifikát, ja sa vás znovu
pýtam,
prečo ste ako predseda Národnej rady, ktorý je povin-
ný
tieto listy a materiály odstúpiť mandátovému a imunitnému
výboru, prečo ste
dňa 4. 12. 1996, keď ste dostali tento
list,
nepozvali poslanca Gauliedera a
nespýtali ste sa ho:
Pán
poslanec, vy tu máte už tri listy, z
ktorých v dvoch sa
nevzdávate
a v jednom sa vzdávate.
Pán predseda, ja sa vás teraz pýtam,
a chcel by som sa
to
spýtať aj predsedu mandátového a imunitného výboru, akú
garanciu
dáva dnes Národná rada všetkým poslancom, že sa ne-
objaví
zajtra podpísaný falzifikát - lebo vy
ste neskúmali,
či
to je jeho podpis -, že sa neobjaví falzifikát s podpisom
ktoréhokoľvek
z nás, že sa vzdávame mandátu, vy to v
zmysle
vášho
postupu postúpite mandátovému a imunitnému výboru, kde
osem
poslancov HZDS bez toho, aby bralo
do úvahy názor po-
slanca,
dá návrh na zbavenie jeho mandátu. Akú záruku majú
poslanci
tohto parlamentu, že sa to nestane
zajtra? Žiadnu.
Pán
predseda, vy ste založili a chystáte sa založiť prece-
dens,
že ani jeden poslanec tohto parlamentu
si nie je istý
svojím
kreslom, pretože neveríte poslancovi,
keď vám povie:
ja
som tento list neposlal. Neveríte mu,
neveríte jeho úst-
nemu
vyjadreniu vôle v takomto širokom pléne, pred verejnos-
ťou,
pred poslancami. Tomu neveríte, ale falošnému listu ve-
ríte.
Vážení páni, to je hanba! (Potlesk.)
Chcem
sa obrátiť na poslancov Hnutia za demokratické
Slovensko,
Slovenskej národnej strany a Združenia robotníkov
Slovenska.
Vážené
dámy, vážení páni, neviem, či si uvedomujete,
akú
klietku na seba spúšťate. V tejto chvíli totiž nie je
rozhodujúce, či vystupujete, alebo nevystupujete z
klubu.
V
tejto chvíli si musíte uvedomiť, že na
základe falzifiká-
tu,
falošného listu budete môcť byť vylúčení z parlamentu.
Hovorím
vám a varujem vás, nebude to už len nesúhlas s poli-
tikou
HZDS, teraz to už môže byť aj celkom iný dôvod. Budete
žiadať
daňové úľavy, budete žiadať niečo v
privatizácii, aj
to
môže byť dôvod na vašu väčšiu
poslušnosť, a budete aj za
to
môcť byť vylúčení z parlamentu.
Chcem vám povedať, vážené dámy a
páni, škoda, že práve
ten
kolega tu nie je, ktorý má aj
doma manželku právničku
a
má aj dieťa, ktoré študuje právo. Idem
sa obrátiť na vás,
pretože
vy prídete domov, prídete pred svoje deti, prídete
pred
svojich manželov, prídete pred svojich
priateľov na-
príklad z Klubu
politických väzňov a budete sa im musieť
pozrieť
do očí za krok, ktorý teraz spravíte.
Budete musieť
svojim deťom,
ktoré študujú právo,
vysvetliť, prečo ste
spravili
tento protiprávny akt. Túto pozíciu vám nezávidím.
Na záver - pán poslanec, rozprávam ja,
potom sa pri-
hláste
do rozpravy, vy ste jeden z tých v
mandátovom a imu-
nitnom
výbore, ktorý takto rozhodol, - na záver mi dovoľte
jedno
upozornenie. (Hlas v sále: Nestraš.) Ja nestraším.
Viete, je to poslednýkrát, keď v novinách bude správa,
že Národná rada rozhodla, že poslanec
Gaulieder sa vzdal
svojho
mandátu. Aj keby som si mal zaplatiť inzertnú stranu,
v
novinách sa objavia vaše fotografie, v novinách sa objavia
všetky
údaje, ktoré sú verejné, pretože ste ich rozdávali tu
deťom,
takže sú verejné, a budete menovite v týchto novi-
nách.
Pretože skrývať sa za pojem Národná
rada je jednodu-
ché.
(Potlesk.) Ale s vašou fotografiou si vás všimnú vaši
susedia, vaši známi,
vaši priatelia a bude sa vám oveľa-
oveľa
ťažšie kráčať domov. Nevyhrážam sa vám. To je informá-
cia
verejnosti, na ktorú má verejnosť podľa ústavy právo.
Aspoň
toto mi, pani poslankyňa, dovoľte, plniť si aspoň túto
ústavnú
povinnosť.
A dovoľte na záver. Budete stáť pred rozhodnutím a bu-
dete
sa rozhodovať o tom, či spravíte
posledný krok na ces-
te,
z ktorej niet návratu. Niet z nej návratu. Prosím vás,
neurobte
tento krok.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďalej
je do rozpravy prihlásený pán poslanec Černák,
ale
keďže ma pán poslanec Kováč vyzval,
aby som mu odpove-
dal,
tak som povinný mu odpovedať.
Pán poslanec, vaša reč bola
skutočne plamenná aj pre-
svedčivá
a zrejme presvedčila veľa ľudí v tejto
sále, ktorí
vám
začali tlieskať, o tom, že tak ako vy
ani tí, ktorí vám
tlieskali,
a možno aj niektorí právnici, ktorých som učil,
čo
ma teraz mrzí, nepoznajú rokovací poriadok. A keby všetky
listy,
ktoré mi prídu (čo ste povedali, že nemáte istotu,
tak
poviem to isté), áno, všetky listy,
ktoré by mi prišli,
aj
falošné, aj keby mi hneď prišli povedať, že sú, mojou po-
vinnosťou,
povinnosťou je odovzdať ich mandátovému a imunit-
nému
výboru. (Hlasy v sále.) Lebo len mandátový a imunitný
výbor
môže o tom rozhodnúť, on je na to oprávnený. Preto ne-
siahajte...
Keby som nebol odovzdal
žiadne listy a išlo by o po-
slanca
alebo o kauzu vašej politickej strany,
tak by ste ma
"pérovali"
za to, že som tie listy neodhodil. Ale je to moja
povinnosť.
Akákoľvek takáto pošta príde, musím ju
odovzdať.
To
je jedna vec.
Druhá vec - ako to, že jeden list prišiel
tam a kto vám
ho
odovzdal. Samozrejme, že mi ho odovzdal ten, ku komu pri-
šiel, a dokonca
so sprievodným listom - poslanecký klub
a
tak ďalej: "Vážený pán predseda, dnešný deň bola poslanec-
kému
klubu HZDS doručená obálka, v ktorej sa nachádza list
poslanca
NR SR." (Ruch v sále.) Ja som vám neskákal do reči.
-
"Vzhľadom ku skutočnosti, že list nepatrí
poslaneckému
klubu...
atď., odstupujem vám ho v plnom rozsahu." S pečiat-
kou
podateľne, tak ako bol druhý, s
tým dátumom. Čiže tak,
ako
ste povedali, list bol adresovaný
Cabajovi, obálka, ale
na
liste bola adresa predsedu Národnej rady a on to musel
doručiť
mne. Takže, prosím, pán poslanec, nezavádzajte. A ja
som
skutočne musel odovzdať tieto listy a urobím to aj v bu-
dúcnosti, keď
také niečo príde,
odovzdám to mandátovému
a
imunitnému výboru.
Pani poslankyňa Ďurišinová.
Poslankyňa M.
Ďurišinová:
Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.
Na úvod
by som chcela reagovať na
vašu poznámku, keď
ste
povedali, že tlieskali aj niektorí právnici, ktorých ste
vy,
bohužiaľ, učili. Myslím si, že možno
ste narážali aj na
moju
osobu. Myslím si, že počas môjho teraz vyše štvorročné-
ho
pôsobenia v parlamente som sa nikdy nesnažila
alebo nik-
dy
som sa nezúčastňovala na takých akciách, ktoré by prispô-
sobovali
právo jednotlivým politickým situáciám,
tak ako je
to
teraz v tomto prípade.
Chcela by som poukázať na takú jednu
drobnosť, ktorá už
v
tomto parlamente bola v tomto volebnom
období, keď vystú-
pil
z poslaneckého klubu ZRS pán poslanec Kočnár. Poslanecký
klub
Združenia robotníkov Slovenska - nech mu to
slúži ku
cti - si
to vyriešil na svojej pôde. Takisto po určitých
nezrovnalostiach
v politickom klube KDH bol pán Ľubomír
Ro-
man
rovnako postihnutý, ale v rámci svojho
politického klu-
bu.
Prosila by som, aby problém, ktorý vznikol v rámci poli-
tického
klubu HZDS, si riešil klub HZDS samostatne. Prosím
vás
pekne, nezaťahujte do toho či už koaličných partnerov,
alebo
celú Národnú radu Slovenskej republiky.
Prosím hnutie
HZDS,
aby si tento problém vyriešilo.
Ďalej by som chcela upozorniť kolegov za
KDH, ktorí ne-
boli na rokovaní
dnešného mandátového a
imunitného výboru
-
je to v podstate na obhajobu pána predsedu Poliaka. Pán
predseda
Poliak poukazoval pri rokovaní ako predseda nášho
výboru na neústavné protizákonné postupy,
protizákonné kro-
ky.
Musím povedať, že aj sám hlasoval proti. (Potlesk.) Zo
všetkých
16 poslancov piati opoziční poslanci, ktorí sme tam
boli,
pred záverečným hlasovaním, samozrejme, po prudkej po-
lemike
a argumentácii, na ktorú sme nedostali
adekvátne od-
povede,
sme na protest pred hlasovaním odišli.
Pán predseda
sa
zúčastnil na hlasovaní a osem hlasov, ktoré sú potrebné
na
zaujatie stanoviska a prijatie uznesenia, všetkých osem
hlasov
bolo z Hnutia za demokratické Slovensko.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predseda,
prijímam
vaše vysvetlenie, že každý list tohto typu,
ktorý
dostanete, budete adresovať
mandátovému a imunitnému
výboru.
Chcel som poukázať na to, že nie je pravda, že ste
dostali
list od poslanca Gauliedera, ale dostali ste list,
ktorý
vám odovzdal poslanec Cabaj. Po prvé.
Po druhé, pán predseda, vy ste už predtým
mali v ruke
jeden
list, a bol rozporný. Chápem, že rokovací poriadok vám
neukladá
túto povinnosť, ale pýtam sa vás ako človeka, ako
právnika
a ako predsedu Národnej rady - vy si
skutočne mys-
líte,
že nebolo namieste si zavolať Gauliedera a spýtať sa
ho:
Prosím ťa, čo sú to za blbosti, veď sú tu dva rôzne lis-
ty?
Vám to nedošlo? (Smiech v sále.)
Chcem povedať, že si hlboko vážim pána predsedu mandá-
tového
a imunitného výboru a rovnako si hlboko
vážim postup
Združenia
robotníkov Slovenska, že takýto problém
vyriešilo
vo
svojich kruhoch. Tým smutnejší je
postup HZDS, ktoré sa-
mo
nevie rozhodnúť o tom, čo spraví, ale prenesie v tejto
chvíli
zodpovednosť na poslancov Združenia
robotníkov a po-
slancov
SNS, pretože sami nemáte toľko síl, aby ste schváli-
li
toto rozhodnutie. (Potlesk.)
Vážený pán predseda, neodpovedali ste mi
na jednu vážnu
otázku,
akú majú záruku poslanci Národnej rady,
že sa neob-
javí
iný falzifikovaný list, keď vy sa ani nespýtate Gaulie-
dera:
Je to tvoj podpis? Ani to ste sa nespýtali. Akú má zá-
ruku ktorýkoľvek
poslanec Národnej rady,
že sa neobjaví
v
najbližších dňoch list s jeho menom a
osem poslancov HZDS
v
mandátovom a imunitnom výbore ho vzdá jeho mandátu. Akú
majú
záruku poslanci opozície i koalície, že
sa takýto krok
nestane?
Na túto otázku mi, pán predseda, dlhujete odpoveď.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vôbec nedlhujem odpoveď, pretože ak ste
dobre počúvali,
tak
som to povedal. Akýkoľvek list dôjde, tak ho pošlem, kam
patrí,
a patrí na mandátový výbor. A mojou povinnosťou nie
je
skúmať a hľadať. Keď prišiel list
od pána poslanca Gau-
liedera, bol
som mimo územia
republiky a dostal som ho
v
pondelok. V pondelok som bol mimo Bratislavy, v utorok bo-
la
tlačovka a na tlačovke som oznámil,
že mám tieto listy,
keď
už to chcete tak podrobne.
Pán poslanec Gaulieder bol dnes v Národnej rade. Sedel
som
u seba v kancelárii a sekretárka
mi prišla povedať, že
zvoní,
či ho prijmem. Áno. Pán poslanec
Gaulieder neprišiel
ku mne, prišiel k vedúcej kancelárie,
odovzdal tam kópiu
listu,
ani nie originál, ktorý mi dal, a
odišiel preč. Mys-
lel
som si, že príde ku mne. Myslím si, že nemám povinnosť
behať
za pánom poslancom Gauliederom. Ak mal záujem prísť,
mohol
mať taký istý záujem ako ja a
prísť mi povedať: Pán
predseda,
toto je tak a tak.
Čiže nie
je mojou povinnosťou, opakujem,
mojou povin-
nosťou
je splniť si a odovzdať list mandátovému výboru.
Či viem o tom, že je to taký, alebo nie -
môžem vám po-
vedať,
páni poslanci, že prvé rozhodnutie,
ktoré bolo vzda-
nie
sa mandátu, bolo vzdanie sa mandátu
pána poslanca Find-
ru,
keď išiel do služieb prezidenta republiky. Dostal som od
neho
list, na základe toho listu som vydal uznesenie, že be-
riem
na vedomie, a dňom doručenia sa mu končí mandát. Tak je
to
v rokovacom poriadku. Nato - vtedy, myslím, bol predsedom
výboru
pán Fogaš, bolo to na zasadnutí
Národnej rady - vy-
stúpil,
že nemám takéto právo, že to malo predsedníctvo a že
o
tom musí rozhodnúť poslanecká
snemovňa. Musel som zrušiť
svoje
rozhodnutie a poslanecká snemovňa prijala uznesenie,
čiže
ona rozhodla o tom, či sa mandátu vzdal, alebo sa ne-
vzdal,
a či ho poslanecká snemovňa prijme. Čiže nie predseda
Národnej
rady, pán poslanec Kováč, opäť opakujem.
Pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Pán predseda, mám na vás otázku. Keď vám príde list,
v
ktorom sa vy vzdávate poslaneckého mandátu, odstúpite ho
mandátovému
a imunitnému výboru?
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
No
samozrejme, pretože nemôžem
o tom rozhodnúť ja.
(Ruch
a smiech v sále.)
Poslanec I. Šimko:
Tak toto mi, pán predseda, úplne stačí.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Mne nemôže dôjsť list, pán poslanec
Kňažko. Ten list
môžem
napísať a musím ho poslať. (Ruch v sále.) Samozrejme.
Pán poslanec Bugár.
Poslanec B. Bugár:
Vážený pán predseda, je smutné, že pokiaľ tu kolegovia
hovoria
o závažných skutočnostiach, ktoré budú mať ďaleko-
siahle
dôsledky a dosahy na smerovanie Slovenskej republiky,
vy
sa tu usmievate. Aké sú vaše morálne hodnoty? Vy osobne
nesiete a budete
niesť zodpovednosť za tento
čierny deň
v
histórii tohto mladého štátu. To si uvedomte. (Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Bugár, svoju zodpovednosť si
nesiem a na
nikoho
ju nedám. O tomto nerozhoduje predseda
Národnej rady
sám,
ja tu budem rozhodovať tak ako
všetci ďalší 149 po-
slanci.
To je moje rozhodnutie.
A pokiaľ chcete hovoriť o morálke, tak je morálne, keď
dopredu
viem, že odídem z poslaneckého klubu a
z politickej
strany,
keď dopredu viem a podpíšem to? Keď prídem k notáro-
vi
a dám si overiť podpis s tým, že v
budúcnosti nevystúpim
z
klubu, ale napriek tomu viem, že z klubu vystúpim? (Hluk
v
pléne.) Pýtam sa, či to je morálne. Keď
idem na kandidát-
sku listinu
a nie som zaradený na kandidátsku listinu,
a
preto, aby som bol zaradený, tak budem podpisovať, že nik-
dy
stadiaľ neodídem? To je morálne? (Hlasy v sále.)
Páni poslanci, s faktickou poznámkou je prihlásený ďa-
lej
pán poslanec Čarnogurský.
Poslanec J. Čarnogurský:
Pán
predseda, myslím, že
vaše skutkové vysvetlenia,
ktoré
boli po prejave pána poslanca Romana Kováča, vnášajú
ďalšie
svetlo do celej kauzy a potvrdzujú, že nejde o platné
vzdanie
sa mandátu.
Po prvé - povedali ste alebo potvrdili, že list, teda
nielen
František Gaulieder nie, ale ani
neznámy odosielateľ
neadresoval
Národnej rade, ani vám osobne, ale adresoval ich
predsedovi
poslaneckého klubu HZDS, čiže nejakej vonkoncom
inej
inštitúcii - nazvime to -, než je Národná rada a Národ-
nej
rade to doručil poslanec Cabaj
alebo poslanecký klub
HZDS
údajne na základe toho, že na liste
je napísaná vaša
adresa.
Ale na prvý pohľad je zrejmé, že vaša adresa je na
liste
napísaná iným strojom, než je samotný
text. To zname-
ná,
že vaša adresa tam bola dopísaná iba dodatočne. List ne-
bol
adresovaný ani vám, ani Národnej rade. To znamená, že
keby aj všetky
ostatné okolnosti neplatili -
ale ony pla-
tia
-, o ktorých som sa zmienil ja a ďalší rečníci, tak aj
tak
toto nie je právny akt, ktorý bol
smerovaný, adresovaný
Národnej
rade, a teda ani nemôže mať účinky
doručenia práv-
neho
aktu adresovaného Národnej rade. (Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nemá význam, aby sme dookola hovorili jedno a to isté.
Na tom liste
je adresa predsedu Národnej rady a
prosím,
obráťte
sa... (Hlasy zo sály.) Na tom liste je
adresa pred-
sedu
Národnej rady. Ja som už povedal,
že nie je mojou po-
vinnosťou
tieto veci skúmať. (Hlasy zo sály.) A nemá význam,
aby
sme sa my takto teraz... (Neustále
hlasy zo sály.) Man-
dátovému
výboru.
Takže prosím, budeme rokovať ďalej
faktickými poznámka-
mi
bez toho, aby som odpovedal.
Pán poslanec Bajan.
Poslanec V. Bajan:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Človek, ktorý nehovorí úplne pravdu, musí
mať minimálne
dobrú
pamäť. Vo vašom prípade sa to celkom
potvrdilo. Takže
stačí mi toto
vyjadrenie, kde je jasne povedané, že ide
o
kolosálny podvod voči kolegovi
Gauliederovi. A vystúpenie
pána
kolegu Kováča smerovalo k tomu, aby
ukázal na hlavného
vinníka
tejto kauzy, a tým ste vy.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Pittner.
Poslanec L. Pittner:
Vážený pán predseda,
ak ktorýkoľvek občan vstúpi do obchodu a platí bankov-
kou,
ktorá je viditeľne sfalšovaná, tak je trestne stíhateľ-
ný.
Ak zoberieme tento list, sú tu
minimálne dva markanty,
ktoré
svedčia o tom, že list bol upravovaný, a teda je to
falzifikát.
V takomto prípade, prepáčte mi to, mali
ste po-
stupovať
úplne ináč, nie dať to mandátovému a imunitnému vý-
boru,
ale orgánom činným v trestnom konaní. (Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ale
s poznámkou, že to môže urobiť
mandátový výbor.
(Prejavy
nesúhlasu v sále.)
Pán poslanec Poliak.
Poslanec A. Poliak:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Moja úloha a situácia v tejto záležitosti
je veľmi zlo-
žitá,
pretože som poslanec vládnej koalície. Ale ten problém
vidím skutočne
z hľadiska objektívnosti a spravodlivosti
troška
ináč. Mali sme vo výbore predvolaného aj pána poslan-
ca
Gauliedera, aby sa vyjadril k predmetnej veci. Myslím si,
že
on jediný vie, či písal tretí list, alebo nepísal tretí
list. On to
v mandátovom a imunitnom výbore aj
povedal.
A
teda mali by sme skutočne veľmi-veľmi
citlivo zvažovať,
ako
budeme hlasovať aj pri tom, či mu
mandát zostane, alebo
či ho mandátu
zbavíme. Ja som
argumentoval aj vo výbore.
A
myslím si, že je úplne odôvodnené -
pani kolegyňa Ďuriši-
nová
už v podstate niečo povedala -, ale preto, aby sme nao-
zaj
rešpektovali Ústavu Slovenskej republiky, ktorá je záko-
nom
zákonov v tejto republike, aby sme rešpektovali zákon
o
rokovacom poriadku a zákon o poslancoch.
Ja som
aj pri hlasovaní vo výbore hlasoval
proti (po-
tlesk),
pretože si myslím, že by to bol zlý krok, ktorý by
výbor a Národná
rada urobili, keby sme pozbavili mandátu
poslanca,
ktorý podľa ústavy - ako bolo už citované - článok
73 odsek 2
- je zástupca občanov. Mandát vykonáva osobne
podľa
svojho svedomia a presvedčenia a nie je viazaný prí-
kazmi.
A teda skutočne tieto veci treba vidieť a rešpekto-
vať.
Bola tu otázka aj pre mňa od pána
poslanca Kováča. Ak
by sme prijali
uznesenie, ktorým pozbavíme
pána poslanca
Gauliedera
mandátu, tak záruky, pán poslanec
Kováč, nedávam
žiadne.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Javorský. (Hlasy a výkriky z
pléna.)
Poslanec F. Javorský:
Vážený pán predseda,
už som
bol náchylný pomaličky uveriť
vašej argumentá-
cii,
pokiaľ ide o vašu povinnosť či vaše rozhodnutie odo-
vzdať
dotyčné listy predsedovi mandátového a
imunitného vý-
boru.
Lenže, keď si dobre spomínam, a
myslím si, že všetci
si
spomíname, že vy ste mali tlačovú
konferenciu, na ktorej
ste vyslovene povedali, že pán
poslanec Gaulieder klame.
Z
toho mi vychádza, že listy, ktoré vám boli doručené, ste
prinajmenšom čítali a
posudzovali, a vyniesli ste ortieľ
skôr
než mandátový a imunitný výbor. Na základe čoho, prosím
vás?
To sa pýtam ja. Na základe čoho? (Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, povedal som, že už nebudem
odpovedať, ale
prosím,
musíte vedieť, k čomu som to povedal. V novinách bo-
lo
napísané, že u mňa v trezore je takýto list. Ja som pove-
dal,
že pán poslanec klame, u mňa
takýto list nikdy nebol.
Môžem
tú tlač z novín, v ktorých to bolo, vystrihnúť a môže-
te
si to pozrieť. K tomu som povedal, že
klame. A ak to pán
poslanec
nepovedal, potom je to iné. (Hlas
z pléna.) U mňa
nie.
(Smiech v sále.)
Pán poslanec Gaulieder.
Poslanec F. Gaulieder:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne, kolegovia,
ctení hostia,
nebudem ešte raz opakovať svoj výrok,
že poslaneckého
mandátu
sa nikdy nevzdám dobrovoľne a nikdy som
ten list,
ktorý som dnes
videl prvýkrát, neodoslal a ani nenapísal
s
tým textom, ktorý je tu, ani som ho
neodoslal, nenapísal.
Len
jedna chyba je tu - v tomto liste -
pokiaľ to pán odo-
sielateľ
asi nepostrehol. Totiž z hnutia som bol vylúčený
21.
novembra, a aká je tu logika, aby tu
niekto za mňa odo-
sielal
list 26. novembra predsedovi poslaneckého klubu HZDS,
keď
som z toho hnutia bol vylúčený 5 dní predtým?
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne, kolegovia,
teraz
sa ukazuje, že moja
požiadavka, aby sme mali
k
dispozícii písomný materiál, nebola
márna, pretože ani vy
ste
nevedeli všetky tieto
"kiksy", ktoré ste spravili.
Pán
Cabaj,
to sa jednoducho musí premyslieť. (Smiech v sále.)
Keď tam idem
dopísať dátum, tak si nájdem ten istý stroj
a
nerobím takúto očividnú hlúposť. To je jednoducho tak.
Oveľa
vážnejšia vec - prepáčte to bolo
humorné, ale
veľmi
smutný humor -, za oveľa vážnejšiu vec považujem to,
čo
povedal pán predseda. Pán predseda sa pýtal, či je morál-
ne
vopred podpísať vzdanie sa
mandátu. Pán predseda, to je
veľmi
vážna vec. Ak viete o tom, že ktokoľvek z týchto po-
slancov vopred podpísal vzdanie sa mandátu,
musíte vedieť
o
tom, že mandát tohto poslanca je
neplatný. Pretože - áno,
je
to sľub, urobenie poslaneckého
sľubu s výhradou. Tá vý-
hrada
je vzdanie sa mandátu. Musíte o tom
veľmi dobre ve-
dieť,
že toto je mimoriadne nebezpečná vec, s
ktorou sa za-
hrávate, s
takýmto reverzom. Mimoriadne. Skutočne, potom
treba
zvážiť, či sa nemalo uplatniť spochybnenie sľubu všet-
kých
poslancov, ktorí ho skladali s touto výhradou, a títo
poslanci
nemajú čo hľadať v parlamente od
začiatku, nie te-
raz,
od začiatku.
Koľkí to podpísali, pán predseda, keď sa pýtate na mo-
rálku?
To po prvé.
A po druhé sa vás ešte pýtam, ako vám
vôbec napadla tá-
to
otázka. Vy ste dostali predsa list 26.
novembra a to nie
je
žiadna výhrada, to je adresovaný list,
ktorý bol poslaný
26. novembra. Ako vám napadlo, že
niekto vopred podpísal
list?
Ako vám to napadlo?
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán poslanec Macuška.
Poslanec D. Macuška:
Vážení
prítomní, vypočul som
si viacero diskusných
príspevkov
na tému, aký to je falzifikát, priamo tento práv-
ny
úkon, ktorý bol doručený a ktorý bol
podpísaný pánom po-
slancom
Gauliederom.
Pán poslanec Gaulieder bol zavolaný na
mandátový a imu-
nitný výbor, aby
tento právny úkon vysvetlil. Nikdy ne-
spochybnil
podpis, spochybnil text. Text spochybnil. (Smiech
a
hluk v
sále.) Nechajte ma
pokračovať. Text spochybnil
v
jednej časti, že tam chýbal dátum. Ale pravosť svojho pod-
pisu pod týmto
textom nikdy nespochybnil.
Rád by som vás
upozornil, že pán
poslanec Gaulieder podpísal
dva právne
úkony
a tieto skutočnosti pred vami zamlčuje. Obidva podpisy
sú
pravé a práve ten, o ktorom nebola
dosiaľ žiadna polemi-
ka,
je overený aj štátnym notárom. (Hlasy v pléne.) Prečítal
by
som obidva texty. Stále tvrdíte, že došlo k falšovaniu
textu,
ktorý máte predložený, a údajne tam došlo aj k vpiso-
vaniu
úplne iným písacím strojom. Nie je to pravda.
Prečítam vám druhý text, kde nie je dátum
a kde je ove-
rený
podpis: Vzdanie sa funkcie poslanca - a môžete si to
kontrolovať
s textom, ktorý máte pred sebou, či to je ten
text,
či bolo možné doň vpísať dátum.
"Vzdanie sa funkcie poslanca. Podpísaný poslanec Národ-
nej
rady Slovenskej republiky sa dňom" - vynechané miesto
-
"vzdávam podľa ustanovenia článku
81 odsek 1 Ústavy Slo-
venskej republiky svojej poslaneckej funkcie." (Stupňujúci
sa
ruch v sále.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím pokoj, páni poslanci.
Poslanec D. Macuška:
Takže do
tohto, čo máte pred sebou,
nemohlo byť nikdy
vpisované,
lebo tam nikdy nič vynechané nebolo, páni poslan-
ci.
Nebolo potrebné nič falšovať. To je platný právny úkon
pána
poslanca Gauliedera. Zabudol vám to povedať, keď s vami
rokoval.
Podviedol aj vás. (Hlasy protestu z pléna.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pokoj, páni poslanci. Skončili ste, pán
poslanec Macuš-
ka?
Pán poslanec Glinský.
Poslanec J. Glinský:
Ďakujem.
(Hluk v sále.)
Vážená Národná rada,
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hovorí pán poslanec Glinský, prosím vás,
počúvajme.
Poslanec J. Glinský:
Chcem dúfať, že táto kauza môže byť,
že bude aj pro-
striedkom
na to, aby naša spoločnosť vyšla posilnená v cíte-
ní
demokracie, aby som to tak vyjadril.
Veľa sa tu hovorilo
o
morálnych hodnotách. Domnievam sa,
že o morálnych hodno-
tách...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Páni poslanci, prosím, aby ste si sadli na svoje mies-
ta.
Poslanec J. Glinský:
Osobne sa snažím slovný záväzok chápať...
(Ruch v sá-
le.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Páni poslanci, pán poslanec Glinský vás
nerušil, pro-
sím,
nerušte ani vy jeho.
Poslanec J. Glinský:
Osobne sa snažím slovný záväzok
realizovať ako zákon,
ako
svätú povinnosť. (Hlasy v sále.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Macuška, ak chcete
diskutovať, choďte ved-
ľa,
a ak nie, prosím, nediskutujte mimo.
Poslanec J. Glinský:
Keďže
sa snažím slovný záväzok realizovať ako zákon,
nechápem,
naozaj nechápem, prečo mnohí kolegovia znevažujú
písomný
záväzok. Predpokladajú, že je tu určitý
písomný zá-
väzok,
písomná zmluva, ktorá vedie k
veľmi silnej pozícii,
a
tento písomný záväzok by sa nemal absolútne rešpektovať.
To
po prvé.
Po druhé, chcel by som trošku
porozmýšľať o dôvodoch,
prečo
mohla byť urobená takáto písomná zmluva. V tlači sme
si
mohli v predchádzajúcich mesiacoch prečítať aj slovné vy-
jadrenia
"mienkotvorcov", že sa
nepodarilo rozložiť hnutie
HZDS a vládnu
koalíciu zvonku. Aká bola situácia v
roku
1993?
V pamäti mám článok terajšieho pána
podpredsedu Demo-
kratickej
únie, v ktorom hovoril, že je len
otázkou času,
kedy sa hnutie
HZDS rozloží zvonku. Bol som napríklad na
stretnutí
obyvateľov Bratislavy s redaktormi Slobodnej Euró-
py, ktorí
upokojovali svojich poslucháčov, že vyjadrenie
predsedu Slovenského syndikátu novinárov... (V
sále nepre-
stajné
hlasy.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Páni poslanci, prosím pokoj.
Poslanec J. Glinský:
...že v HZDS je osem výrazných osobností,
nebolo miene-
né
vážne, že to bolo mienené iba ako nástroj na rozloženie
HZDS
atď.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, som presvedčený, že
otázka
stability spoločenskej situácie u nás je
základnou
pre
Slovensko. Sám, keď som vstúpil do
parlamentu, už kvôli
obyčajným
rozhovorom s kolegami z iných strán bol
som ťažko
upodozrievaný
vo svojom bydlisku, že som kúpený. Mnohé stra-
ny
si ma už kúpili, také bolo presvedčenie mnohých mojich
spolubesedujúcich.
Situácia bola taká, veľmi zložitá, a je
naďalej
veľmi zložitá, aj keď sa v podstate domnievam, že
situácia sa môže
zmeniť kvôli tomu, že sme nadviazali aj
priateľské
vzťahy medzi poslancami vládnej
koalície aj opo-
zície.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec
Čarnogurský.
Poslanec J. Čarnogurský:
Pán predseda, mám tri návrhy.
Po prvé, aby po skončení faktických
poznámok, s ktorými
sa
ešte poslanci hlásia, bola prerušená rozprava a aby všet-
ci poslanci dostali rozmnožený text s
notárskym overením,
ktorý
ukázal pán poslanec Macuška. (Potlesk a búchanie do
lavíc.)
Po druhé, aby bol potom, po prerušení
rozpravy a na za-
čiatku pokračovania rozpravy, pozvaný sem
notár Stanislav
Bauer,
ktorý overil podpis Františka Gauliedera, a aby tu
vypovedal
o okolnostiach, za ktorých došlo - kedy a za akých
okolností došlo k podpisu a k overeniu podpisu Františka
Gauliedera.
Po tretie, navrhujem, aby po skončení
rozpravy k tomuto
bodu bolo prerušené rokovanie Národnej rady
o tomto bode
a
aby bol poverený znalec z odboru písma, súdny znalec z od-
boru
písma na zaujatie stanoviska, na
overenie skutočností.
(Poslanec zmĺkol a
po zapnutí mikrofónu
pokračoval.) Áno,
áno,
ďakujem. Aby bol poverený súdny znalec z odboru písma
na
zaujatie alebo na posúdenie dvoch
okolností: po prvé, či
text
listu, ktorý mal k dispozícii mandátový
a imunitný vý-
bor,
je písaný jedným písacím strojom, a po druhé, či podpis
Františka
Gauliedera na tomto liste je jeho vlastný.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Áno. Pán
poslanec, dúfam, že ste to
nemysleli vážne,
(hluk
v pléne), že poslanecký klub alebo poslanecká snemovňa
môže
predvolať občana.
Poslanec J. Čarnogurský:
Môže pozvať, pán predseda, môže pozvať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
To vari nemyslíte vážne. Nie.
Poslanec J. Čarnogurský:
A ešte by som doplnil, nech toho znalca z odboru písma
zvolí
mandátový výbor, teda vyberie zo zoznamu znalcov.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyňa Mušková.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Vážení kolegovia,
už tu odzneli niektoré informácie z mandátového a imu-
nitného
výboru. Chcem len povedať a podporiť
to, čo povedal
pán
poslanec Macuška, na čo sa pýtal pán
poslanec Kováč, či
pán
poslanec Gaulieder potvrdil, že je to
jeho podpis. Áno,
na
tomto výbore pán poslanec potvrdil, že podpis je jeho,
ale že text
nepozná. No pani poslankyňa Ďurišinová potom
v
rozprave povedala, že pán poslanec Gaulieder ju 21. novem-
bra
informoval, že list takéhoto znenia pravdepodobne na Ná-
rodnú radu príde.
Toto je nahraté na páske na mandátovom
a
imunitnom výbore. Tak kde je teda pravda?
Chcela
by som dať, pán predseda, procedurálny návrh.
Navrhujem,
aby sme o tomto bode rokovali, až kým ho neuza-
tvoríme
hlasovaním.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Bajan. (Odpoveď
poslanca Bajana.)
Pán
poslanec Bajan nechce hovoriť. Pán poslanec Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predseda,
chcem sa pripojiť k žiadosti pána
poslanca Čarnogurské-
ho,
aby dokument, ktorý má v ruke pán poslanec Macuška - mi-
mochodom,
rád by som mu položil otázku, odkiaľ ho má, kto mu
ho
dal do úschovy -, dokument, ktorý má
pán poslanec Macuš-
ka,
bol rozmnožený, ale minimálne aby ho dostal mandátový
a
imunitný výbor. Hneď vysvetlím prečo. Pán poslanec Gaulie-
der
spochybnil text tohto listu minimálne v
tom, že ho ne-
poslal,
a nám všetkým je podozrivé, že dátum na
tomto liste
a
vaša adresa je písaná iným písacím strojom. Opakujem, to
je
nešikovnosť pána Cabaja.
Ale dokument, ktorý má v ruke pán Macuška, tento doku-
ment
je overený notárom, teda tento dokument je pravdivý.
Ale
podľa jeho vlastných slov na tomto dokumente chýba dá-
tum.
To znamená, že pán poslanec Gaulieder
sa nevzdáva man-
dátu,
pretože to musí byť k istému dátumu, musí vám poslať
tento
list s nejakým dátumom. (Protesty v
sále.) No, hlboko
ľutujem,
ale je to tak. Jediný právny relevantný dokument,
ktorý
má v ruke pán Macuška, overený notárom, neuvádza dá-
tum,
ku ktorému dňu sa vzdáva mandátu. Teda on osobne vyhlá-
sil,
že sa mandátu nevzdáva, ergo, písomný materiál, ktorému
môžeme
veriť, je notársky overený, písomný materiál, ktorý
neuvádza
dátum.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Moravčík.
Poslanec J. Moravčík:
Ďakujem, pán predseda.
Vypočuli sme si, že existujú dva
dokumenty. Jeden, kto-
rý
prečítal a citoval pán poslanec Macuška, a jeden, ktorý
sme
dostali rozmnožený. Je nepochybné, že
tu došlo k falšo-
vaniu
takejto veľmi dôležitej a závažnej
listiny. To je ne-
pochybné
pre všetkých, dúfam. Čiže keď
došlo k falšovaniu,
takouto
záležitosťou by sa mal zaoberať orgán činný v trest-
nom
konaní. (Potlesk.) Čiže nemá význam, aby sa poslanecká
snemovňa
tak vážne zhodila, že sa bude zaoberať sfalšovanými
dokumentmi.
Dopĺňam procesný návrh, aby sa o ňom hlasovalo po roz-
prave, prerušiť
rokovanie až dovtedy,
keď orgány činné
v
trestnom konaní uvedú veci na
správnu mieru. To znamená,
zistia,
aký je vlastne skutkový stav. (Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyňa Rusnáková.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Vážený pán predseda,
veľmi rada by som ctenej snemovni
pripomenula Plachtin-
ce,
kde počas zasadnutia už raz bol na poslancov za HZDS vy-
víjaný
nátlak, aby podpísali listinu, kde oznamujú, že ak
poslanci
zmenia svoj politický názor a ak vystúpia z HZDS,
vzdávajú sa mandátu.
Niektorí poslanci to vtedy odmietli
a,
pán predseda, veľmi rada by som vám
pripomenula, ako ste
sa
správali vtedy vy. Povedali ste, že je
to možné celkom
pokojne
podpísať, pretože je to právne aj tak irelevantné.
Chcela
by som sa vás spýtať, čo sa vo vás tak zmenilo, že už
dnes
to nepovažujete za právne irelevantné,
a či je potreb-
né,
aby ste boli takým úslužným a poctivým
služobníkom Vla-
dimíra
Mečiara. (Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Kanis.
Poslanec P. Kanis:
Pán predseda, žiadam vás, aby bola zabezpečená ochrana
pások,
na ktorých bol nahraný tento bod rokovania Národnej
rady
Slovenskej republiky. (Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Viete, že všetko sa nahráva.
Pán poslanec Macuška.
Poslanec D. Macuška:
Vzhľadom na prejav pána Kováča
by som ešte raz opako-
val:
Nemohlo byť žiadne vpisovanie žiadneho dátumu, tu je
očividný
dôkaz, že je to bez dátumu. Nedošlo k žiadnemu fal-
zifikátu,
nedošlo k žiadnemu falšovaniu. Tu je dôkaz toho,
že
tento text nie je doplnený o žiaden
údaj. Ale pán posla-
nec
Gaulieder podpísal úplne iný, ďalší
právny úkon, ktorým
sa
účinne vzdáva svojho poslaneckého mandátu.
Neskúmajte teda, kde mohol byť zmenený
typ písma. Nebo-
lo
potrebné, nič sa nevpisovalo. Tak darmo sa vy domáhate
nejakých
expertíz, nič sa nevpisovalo, tu je dôkaz, tu je
originál
overený notárom o tom, že tento záznam
ostal úplne
bez
zmeny. Spýtajte sa radšej pána poslanca Gauliedera, koľ-
kokrát
sa vzdal poslaneckého mandátu a
koľkokrát to odvolal
a
ako vám sedia dátumy, keď chcete
tvrdiť, že sa vzdal ne-
účinne.
Najprv nech sa vám prizná pán poslanec Gaulieder, až
potom
hodnoťte.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyňa Rusnáková.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Prihlásila som sa preto, pán predseda,
lebo medzitým ma
vypli
skôr, ako som stihla dokončiť a dať ešte jeden návrh.
Myslím si, že to, čo sa dnes
v Národnej rade deje, je
veľmi
zaujímavé a možno by bolo dobré, keby
tu sedel aj ge-
nerálny
prokurátor. Pán predseda, chcem vás
vyzvať, aby ste
ho požiadali, aby bol prítomný na
schôdzi, pán generálny
prokurátor
by mal mať tieto informácie. Možno sa ho verej-
nosť
bude pýtať na to, aký má názor na to,
aké protiústavné
kroky
sa dejú v Národnej rade.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán generálny prokurátor je na prokuratúre vo Francúz-
sku.
Pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem, pán predseda.
Vážený pán predseda,
ctená opozícia,
zaujíma ma jedna skutočnosť. Preberáme
tu dnes predsa
odstúpenie
viacerých z mandátu. Skúmali sme expertízne, dak-
tyloskopicky
a grafologicky list pána poslanca Kamila Haťap-
ku?
Podpísal to dobrovoľne, vedome, nie pod drogami a pod
násilím? Vypovedal
pred mandátovým a
imunitným výborom?
A
keď nevypovedal, z akého dôvodu? Ak vypovedal, z akého
dôvodu?
Prizvali sme ho z Mexika sem naspäť a je v Mexiku?
Tak
nerobte z tohto zasadnutia "srandovné" podujatie
-
prepáčte za výraz - a neznevažujte
tento priebeh, pretože
to,
čo tu predvádzate, je smiešne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán poslanec Hofbauer, vám
unikol jeden drobný
detail, že pán
poslanec Haťapka ničím
nespochybnil svoje
vzdanie
sa mandátu, ale pán poslanec Gaulieder poslal dva
listy,
ktorými neguje akúkoľvek myšlienku o vzdaní sa mandá-
tu
a osobne to tu vyhlásil. Preto nepotrebujeme pochybovať
o
úmysloch pána Haťapku, ale rozhodne
musíme pochybovať
o
tom, či je tento dokument v poriadku.
Pán poslanec Macuška, neviem, čo vám
hovorí vaše právne
vedomie.
Ale ak na tomto liste sú dva rôzne typy písma, ak
pán
poslanec Gaulieder tvrdí, že tento list neposlal, kde vy
ako
právnik, ako podpredseda mandátového a
imunitného výbo-
ru beriete zodpovednosť za to, že vyhlásite tento dokument
za
pravý? Ja môžem mať doma podpísaných desať takýchto vzda-
ní
sa, v zásuvke. Ale ony sú právoplatné
vtedy, keď ich do-
ručím
vám alebo pánu predsedovi, alebo ich pošlem. Dovtedy
ma
nezaujímajú, ani vás nemôžu zaujímať,
lebo sú mojím súk-
romným
majetkom. Môžem aj desať takých vzdaní sa podpísať,
ale
právoplatné budú vtedy, keď ich
dostanete. A tu pán po-
slanec Gaulieder jasne spochybnil, že on
takýto dokument
nikdy
neposielal. Navyše aj vám mali udrieť
do oka tie dá-
tumy
- a to je to vpisovanie, o ktorom
hovoríme -, že bol
použitý
iný písací stroj na napísanie dátumu a adresy. To,
dúfam,
nespochybníte, to vám musí byť jasné,
keď sa na to
pozriete.
A to spochybňujeme - je to iný písací
stroj, kto-
rým
do tohto dokumentu bol napísaný dátum a bola napísaná
adresa
- to spochybňujeme. Navyše tento dokument podľa vy-
jadrenia
pána poslanca Gauliedera nikdy z jeho
rúk odoslaný
nebol.
V tom prípade sa nemôže vzdať mandátu,
lebo tú vôľu,
svoju
slobodnú vôľu, ktorú dal na písme, neukončil tým po-
sledným
aktom - odovzdaním v Národnej rade,
a v tom je ten
právny
"zádrheľ" vášho postupu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Kňažko.
Poslanec M. Kňažko:
Vážený pán predseda,
kolegyne, kolegovia,
som rád, že pán poslanec Hofbauer sa zobudil a tak ako
obyčajne,
úplne od veci zasiahol do tejto diskusie. Samo-
zrejme,
je rozdiel, keď pán Haťapka odíde do Mexika - všetci
o
tom vieme -, a je rozdiel, keď pán
Gaulieder povie, že sa
mandátu
nevzdáva. A tým by som chcel podčiarknuť, že nie tá-
to
snemovňa, prosím, nie mandátový a
imunitný výbor sa môže
vzdať
mandátu pána Gauliedera, ale iba pán Gaulieder sám.
Definitívne.
Skúste si predstaviť situáciu, vážený pán pred-
seda,
že by ste dostali list, že pán Gaulieder zomrel. On by
prišiel
sem do tejto snemovne a tvrdil by, že
žije. A vy by
ste
dali hlasovať o tom, že žije? (Potlesk.) To je absurdné,
čo
tu predvádzate. (Potlesk.)
Možno to, čo teraz robíme v Národnej rade, ako povedal
pán
Hofbauer, je smiešne, ale to, čo robíte vy, dámy a páni,
na
čele s tebou, pán predseda, to je, prosím, trestné.
Dovoľte, aby som urobil krátku
reminiscenciu do minu-
losti.
To, o čo sa snažíte teraz vy, urobil
Adolf Hitler,
urobil Mussolini, a aby som sa vrátil do našich
reálií,
v
roku 1948 sa to stalo tiež.
Takisto v roku 1969 Černík
hlasoval
za zbavenie mandátu pána Smrkovského, potom zbavili
mandátu
aj pána Černíka. Teda môže sa to stať
ešte komukoľ-
vek
z vás. A vám právnikom - teda vám, pán
predseda, vám,
pán
poslanec Macuška, právne relevantný prejav vôle existuje
v
čase až dovtedy, keď sa uvádza do
reality, to znamená, do
tejto
chvíle. A ak v tejto chvíli hovorí pán Gaulieder, že
sa
nevzdáva mandátu, nemáte právo o tom hlasovať. Predstavte
si,
že manželia podajú žiadosť o rozvod - a
takých prípadov
je
strašne mnoho -, a pred súdom povedia, že si to rozmysle-
li.
Tak súd ich napriek ich želaniu rozvedie? Chcete mi tvr-
diť,
že ste právnici?
Po ďalšie, prosím vás, chcel by som, aby ste si uvedo-
mili, kolegyne,
kolegovia, že pán
Mečiar je uzrozumený
s
tým, že už neašpirujeme v prvej vlne na
rozhovory do NATO
i
Európskej únie. Toto sú jasne cielené
činy, aby sa s nami
vôbec
nerátalo. Mohol by som menovať ďalšie, ale toto je,
prosím,
jeden z nich. A navyše by som vás chcel upozorniť,
že
možno vám príde blahoprajný
telegram od pána Lukašenka,
že
už nie je sám, už je ich viac:
Miloševič, Lukašenko, Me-
čiar.
A ešte vám, prosím vás, uvedomte si, že
to platí pre-
dovšetkým
na vás. Nie možno preto, že by
ste prestali byť
poslušní,
ale nájdu sa poslušnejší a budete vymenení.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Macuška. (Hlas z pléna.) Pán poslanec Ma-
cuška
je už na rade.
Poslanec D. Macuška:
Chcel by som iba pripomenúť
predrečníkom a priamo pánu
poslancovi
Kňažkovi jeho argumentáciu a
upozorniť na § 45,
teda
moment, zákon Slovenskej národnej rady 45/1989 Zb., kde
v
§ 9 je uvedené, že poslanec sa môže
svojho mandátu vzdať,
a
to písomne. Mandát zanikne dňom, keď predsedníctvo Sloven-
skej
národnej rady - to bolo ešte po starom - vzalo regis-
tráciu
na vedomie.
Takže prosím, po prvé - písomný právny úkon a po druhé
-
je to jednostranný právny úkon,
ktorý nie je možné vziať
späť.
Iba na vysvetlenie určitých vecí. (Ruch v rokovacej
miestnosti.)
Predstavte si aj takú situáciu, keď to niekto
nebude
považovať za jednostranný právny úkon a bude to pova-
žovať
za právny úkon, ktorý môže aj vziať
späť - čo ja viem
-
aj postskriptum sa
nejakým spôsobom bude snažiť tento
právny
úkon zmeniť, keby napríklad
niektorý z bývalých po-
slancov sa teraz
ozval, že jeho právny úkon nebol právny
úkon relevantný,
lebo došlo k
nejakému falšovaniu alebo
k
nejakému inému zásahu. Vy sa k tomu spätne vrátite, pre-
hodnotíte a uznáte,
že tento mandát nebol vzatý nejakým
spôsobom
s právnymi regulami.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte pán poslanec Kňažko chce povedať
jednu vetu.
Poslanec M. Kňažko:
No
tak, v prvom rade, ešte som nevedel, čo povie pán
doktor
Macuška, takže poviem tri vety. Je to ďalšia faktická
poznámka.
V prvom rade ide o falzifikát, to je
nám všetkým dnes
jasné.
Originál máte vy a ja vás znovu vyzývam, aby ste ho
dali predsedovi mandátového a imunitného výboru, aby bol
rozmnožený
a daný nám k dispozícii. Ale predsa len, keďže ho
máte
v rukách, odpovedzte mi na otázku, aký
dátum je na pe-
čiatke
od notára. To je prvá otázka. A či tam nie je náhodou
dátum
27. 7. 1994.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
V podstate pán poslanec Kňažko položil
už otázky pánu
poslancovi
Macuškovi, ja by som sa len chcel spýtať, či by
nám
mohol povedať, odkiaľ má ten dokument. Pretože to nie je
každodenný
dokument - mať notárom overené vzdanie
sa bianko
mandátu.
Keby ste nám to povedali, boli by sme veľmi radi,
prípadne
keby ste mohli povedať, kto ďalší. Bolo
by to také
zaujímavé.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Glinský.
Poslanec J. Glinský:
Ďakujem.
Urážky en bloc, typu tých, ktoré
vyslovil pán kolega
Kňažko, považujem
za prejav osobnostného zlyhania, žiaľ,
častého
u nás. (Potlesk.) Ak uznáme, že písomný záväzok, pí-
somná
zmluva, ktorá je prostriedkom na
dosiahnutie postave-
nia
veľkej sily, je bezcenným zdrapom papiera, tiež to budem
považovať
za prejav mravného a osobnostného zlyhania.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Ešte pán poslanec Macuška.
Poslanec D. Macuška:
Iba by som chcel ubezpečiť, aby ste zbytočne nečakali,
je
to internou záležitosťou hnutia, celá
táto zmluva, ktorá
je.
Preto nebude ani nejakým spôsobom rozmnožená a medzi vás
nejakým
spôsobom daná. Ja som vám iba prostredníctvom
tejto
zmluvy
dokazoval, ako sa hlboko mýlite, keď si myslíte, že
došlo k
falšovaniu tohto právneho
úkonu. Nemuselo dôjsť
vôbec
k žiadnemu falšovaniu právneho úkonu, pretože keby mal
byť
vpisovaný dátum, mohlo sa
uvažovať, že by prípadne bol
vpisovaný
do tohto právneho úkonu, a nie do toho, ktorý je
teraz
predmetom vášho sváru. Takže sa pozrite na ten text
a
zamyslite sa nad jednou vecou,
prečo by niekto menil typ
písma.
Predsa keby mali byť právne úkony
neplatné len kvôli
zmene
typu písma, tak si všimnite, koľko
právnych úkonov je
spravených
tak, že hlavička je napísaná ozdobným písmom, pa-
ličkovým písmom,
väčším písmom... (ruch v sále),
text je
menším
písmom. Predsa iba zo zmeny formy písma
nemôžete ho-
voriť
o falzifikáte. A potom, skúste sa zamyslieť nad tým,
načo
by to ten falzifikátor robil, keď nevpisoval do žiadne-
ho
textu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Miklušičák.
Poslanec D. Macuška:
Ale
vy tomu nerozumiete, že to je úplne iný text,
o
ktorom vy hovoríte. Úplne iný.
Ale to už bude záleži-
tosť...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Skončili ste, pán poslanec?
Poslanec D. Macuška:
Áno.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Miklušičák.
Poslanec J. Miklušičák:
Ďakujem, pán predseda.
Ctená snemovňa,
pán kolega Gaulieder 5. novembra pred týmto plénom vy-
hlásil, že sa
stáva nezávislým poslancom
a že sa nemieni
svojho
mandátu vzdať. Následne, tuším dvadsiateho, napísal
list,
kde opäť vyhlásil, že sa nemieni svojho mandátu vzdať.
Dnes tu vyhlásil, že žiaden list, v ktorom by sa mandátu
vzdával,
Národnej rade neposlal. Pán Macuška, čo teda má pán
Gaulieder
odvolať? Nemá čo odvolať, pretože nič neposlal.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Hrušovský.
Poslanec P. Hrušovský:
Ďakujem pekne.
Vážení kolegovia, poslanci z HZDS,
možno ani sami si v tejto chvíli neuvedomujete, čo pán
kolega
Macuška, aké problémy vám mohol spôsobiť práve tým,
že
zverejnil akýsi štátnym notárom overený
dokument o tom,
že
sa niektorí z vás (hovorím o tých,
ktorí toto podpísali)
vzdávate dopredu svojho mandátu. Pán kolega
Macuška, bolo
vašou ústavnou
povinnosťou alebo poslaneckou povinnosťou
v
čase, keď mandátový a imunitný
výbor prvýkrát rokoval
a
overoval platnosť mandátov poslancov, ak ste už vtedy mali
takúto
vedomosť o takýchto úkonoch iných našich kolegov, ma-
li
ste toto oznámiť mandátovému a
imunitnému výboru. Ak ste
to nespravili,
tak došlo, podľa
môjho názoru, minimálne
k
ďalšiemu porušeniu ústavy, a to v tom smere, že sľub všet-
kých
poslancov, ktorí toto podpísali,
bol zložený s výhra-
dou.
A teda vystavujete riziku všetkých
vašich kolegov tým,
že
spochybňujete ich mandát práve
zverejnením tohto doku-
mentu.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Rosival. Ale, páni
poslanci, dám najskôr
hlasovať o procedurálnom návrhu pani poslankyne
Muškovej,
pretože
je už devätnásť hodín preč.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Hlasujeme o procedu-
rálnom
návrhu pani poslankyne Muškovej, že budeme pokračovať
v
tejto kauze aj po devätnástej hodine.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 75 poslancov.
Za návrh hlasovalo 70 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasoval 1 poslanec.
Za hlasovalo 75 poslancov. (Ruch v rokovacej miestnos-
ti.)
Nie, je nás 75, ideme ďalej.
Pán poslanec Cabaj - faktická poznámka.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predseda,
keď sa tu všetci dnes domáhajú zdravého rozumu, len sa
skúste
pozrieť po tejto rokovacej miestnosti, tak uznáte, že
tu
nie je iba 75 poslancov. Tak buď nech nastúpia skrutátori
a
hlasujme ručne, alebo opakujte hlasovanie. (Ruch v sále.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte musíme hlasovať o návrhoch pána
poslanca Čarnogur-
ského.
Páni skrutátori, ktorí ste za to
zodpovední, spočítajte
prítomných.
Ja spočítam pravú stranu. Skrutátori, pokračuje-
me,
musíme ešte hlasovať o návrhoch Čarnogurského. Čarnogur-
ský dal tri
návrhy. (Hlas z pléna.) Prosím? O akej? Však
Čarnogurský
dal tri návrhy.
Páni poslanci, pani poslankyne,
prezentujte sa.
Prezentovalo sa 77 poslancov, môžeme v
schôdzi pokračo-
vať,
sme schopní sa uznášať.
Do
rozpravy je ďalej
prihlásený pán poslanec Černák.
(Ruch
v miestnosti.) Pán poslanec Černák tu nie je, stráca
poradie.
Ďalej je prihlásený pán
poslanec... Nech sa páči,
pán
poslanec Černák.
Páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu
pani poslankyne
Muškovej.
Prezentujme sa a hlasujme, že budeme pokračovať do
rozhodnutia.
Prosím, prezentujte sa a hlasujte.
Prezentovalo sa 81 poslancov.
Za návrh hlasovalo 77 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Pán poslanec Černák, nech sa páči.
Poslanec Ľ. Černák:
Vážený pán predseda,
kolegyne a kolegovia,
chcel
som sa na celý tento
problém pozrieť trošku
z
iného uhla a ani som nedúfal, že mi tak nahrá na smeč svo-
jím
neodborným vystúpením pán kolega Macuška.
Iste si
mnohí spomínate na to, ako
po vyhlásení pána
Cupera,
že čosi sa podpisovalo, všetci predstavitelia HZDS
do
radu dementovali, že nič sa nepodpisovalo. A my sme sa
pýtali:
Platí ústava článok 73 ods. 2? Poslanci sú zástupco-
via
občanov. Mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia,
presvedčenia
a nie sú viazaní príkazmi. A mnohí, mnohí z vás
vtedy
hovorili, nič sa nepodpisovalo, nič neexistuje. A dnes
tí,
ktorí neprešli ku kolegovi Macuškovi -
on má na Gaulie-
dera
takýto hrubý spis. A ten spis sa volá zmluva medzi Hnu-
tím
za demokratické Slovensko zastúpené
Ivanom Lexom a po-
slancom
Františkom Gauliederom. Je to asi 10 strán. Zaväzuje
sa
tam, ako bude hlasovať, čo bude hlasovať a na konci je
pečiatka
a 27. 7. 1994.
Chceli sme sa vtedy opýtať Ústavného
súdu, či takýto
mandát,
resp. poslanecký sľub zložený s výhradou
je platný.
Všetci
ste dementovali, že nič sa
nepodpisovalo, a zrazu sa
objavuje
nie jeden, dva, ale dokonca pán Macuška
hovorí, že
existuje
aj tretí dokument, a pritom je verejne známe, že
ešte
existuje aj dlžobný úpis na 50 tisíc korún v hotovosti,
myslím,
že dokonca 5 miliónov, ktoré sú poskytnuté ako úver.
Takže, prosím vás pekne, toto nie je problém Fera Gau-
liedera.
Viete, mnohí z vás hovoria: Pozrite sa, predtým se-
del
tam, už teraz sedí tam a taký je a taký
je, a podpísal,
nepodpísal,
a je to jeho podpis, je overený. Ja by som ne-
podpísal,
byť na jeho mieste, a dokonca si
dovolím povedať,
že
možno keby som podpísal, tak si vyvodím dôsledky sám voči
sebe.
Ale tu vonkoncom nejde o Gauliedera.
Tu, dámy a páni,
ide o princíp.
Tu ide o princíp, najkrajšie to vystihol
príklad
Milana Kňažka, že niekoho sme vyhlásili za mŕtveho
a
on sa tu zjaví živý, a my budeme všetci tvrdiť, že nie,
nie,
nie, on nie je živý.
A možno sa vám zdá, že príliš sme sa
sústredili na pána
predsedu
Gašparoviča, ale tak normálne ľudsky sa
pýtam: Pán
predseda
Gašparovič, dokedy? Dokedy druhý najvyšší ústavný
činiteľ
Slovenskej republiky bude zakrývať
prešľapy premié-
ra,
ktorý vie zatlačiť, vie ľudí pritlačiť
a ide ako nôž do
masla?
Vy všetci, ktorí mu kryjete chrbát, ste
za to zodpo-
vední,
čím vyššie ste postavení, tým viac.
Pán
predseda Gašparovič má dobrý
imidž - nekonfliktný
človek,
športovec, vie vystúpiť, vie povedať, možno kandidát
na
prezidenta, ale, preboha, Ivan, ako si sa
ty nechal zná-
silniť,
že kryješ takýto evidentný prešľap právne irelevant-
ného
úkonu, ostane pre mňa otázka, na ktorú asi nedostanem
odpoveď.
HZDS vedie pomsta. Teraz som hovoril
s kolegami Reom,
Cingelom,
Tarčákom, to sú tí mladší - oči červené
od zlosti
-
61 nás prišlo s Mečiarom, 61 nás odíde, Gaulieder nemal
podpisovať.
Znovu vám hovorím, to nie je problém Gauliedera,
to
je problém Slovenska, pretože po všetkých tých prešľa-
poch,
po tom, ako sa začíname skutočne zaraďovať k Albánsku,
a
Slovensko ako krajina sa spochybňuje,
všetci tí, ktorí sa
búšia
do pŕs a hovoria, že im ide o Slovensko, by si mali
jasne
položiť otázku. Keď s mnohými z vás diskutujem, keď sa
opýtam,
ako by vám vadili dvaja zástupcovia v Osobitnom kon-
trolnom
orgáne - no nijako. Boli sme na fonde.
Páni, ako by
vám
vadili v prezídiu alebo v dozornej rade zástupcovia opo-
zície?
Nijako. Všetci pokrčia plecami a významne sa pozrú
smerom nahor.
A vy tu držíte svojimi
chrbtami, svojou
cťou...
Ale teraz, dámy a páni, nestarám
sa o vás, ale za-
myslite
sa nad tým, že to, čo ste vehementne pred dvoma rok-
mi
dementovali, to, čo ste sa prisahali - nikdy som nepodpí-
sal,
do novín ste dávali vyjadrenia, kto podpísal, kto ne-
podpísal
- vlastne všetko je to taká hra na slepú babu a ab-
solútne
sa neriadite svojou vôľou, ale len slepo poslúchate.
Už nebudem ďalej hovoriť smerom k vám,
ale zamyslite sa
nad
tým, že jeden poslanec Gaulieder nemá šancu ovplyvniť
dianie
v parlamente. Máte dostatočnú väčšinu a zdá sa, že
nie
sú ani náznaky toho, že by sa v niektorých ďalších pohlo
svedomie. Oveľa menšiu škodu urobíte pre
svoju vec a pre
svoju
koaličnú vládu, ak nebudete tvrdiť, že
Gaulieder pod-
písal
to, čo nepodpísal, a odvolal, čo
odvolal, a neodvolal
to,
čo neodvolal, ako v začarovanej
rozprávke, ale že sa na
to
pozriete normálne a že zvážite, čo robiť.
Viete, hovorili tu už zástupcovia,
pamätníci z Plachti-
niec.
Dávny sen Vladimíra Mečiara nie je len
počúvať, o čom
sa
rozpráva Čarnogurský s Moravčíkom, a všetko vedieť a celú
noc
čítať "zvodky", ale spútať aj
vaše mysle, kúpiť si vaše
duše.
Ten sa mu podaril papierom, ktorý vytiahol Macuška.
Ten
papier je právne irelevantný, ten papier je však časova-
ná
bomba, ktorá sa nám môže vrátiť - a teraz hovorím o štát-
nom
záujme, o záujme Slovenska - ako bumerang. Prekročte ko-
nečne
ten rubikon delenia na opozíciu, na
koalíciu, na dob-
rých
a na zlých, a povedzme si, že sú nejaké
veci, ktoré sú
štátnym
záujmom Slovenska. A nechcem povedať, že na Františ-
kovi Gauliederovi Slovensko padá a
stojí. Vonkoncom nejde
oňho,
a povedal som vám svoj názor, ale ide o princíp.
Takže
podľa toho, čo som hovoril s
kolegami z HZDS,
HZDS
vedie pomsta, HZDS je v slepej uličke,
pretože keď ne-
potrestá
"odídenca", tak môžu
nasledovať ďalší "odídenci".
Riskuje aj
to, že ak ho potrestá
nedemokraticky, možno
v
niektorých z vás sa konečne pohne
svedomie a neprekročíte
ten
rubikon, ktorý sa môže ukázať pre nás osudový. Ale pýtam
sa koaličných
partnerov, napriek všetkým
tým prešľapom
a
protirobotníckym hlasovačkám - pán
Poliak vystúpil čestne
ako
chlap a povedal svoj názor - nájdu
sa v ZRS ešte ďalší
pokračovatelia,
ktorí budú schopní takto čestne povedať svoj
názor.
A byť za národný záujem, otáčam sa ku kolegom zo SNS,
to
je otázka nie búšiť sa do pŕs, kto je lepší Slovák, ale
ctiť
a ctiť si ústavu. (Hlasy v sále.) A ja som si držal ru-
ku
na srdci preto, že skutočne si
myslím, že nad tým všet-
kým,
čo nás rozdeľuje, malo by byť aj čosi, čo nás spája,
a
to je záujem urobiť zo Slovenska takú krajinu, že sa nebu-
deme
hanbiť pozrieť svojim deťom do očí.
Viete, za štyri roky v parlamente je strašne málo hla-
sovaní,
za ktoré sa hanbím. Prakticky jedno, jediné je také.
Viem
pochopiť tú situáciu, keď do vás búšili - ide o nás,
o
všetko. Takto nás masíroval Mečiar v roku 1992, keď sme
prišli
prvýkrát do parlamentu, a jediné hlasovanie, za ktoré
sa
hanbím, je hlasovanie o Dr. Čarnogurskom do výboru za ži-
votné
prostredie. Hovoril som vtedy, páni, veď to je pomsta,
zachovajme sa
štátnicky, ale podľahol
som tej atmosfére
a
zatlačil som. Možno mi to prepáči. Ale hlasujte aj vy tak,
aby
ste sa mohli pozrieť svojim deťom do očí.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Tarčák - faktická poznámka.
Poslanec J. Tarčák:
Chcem povedať smerom ku kolegovi, že
nikdy som krvavé
oči
nemal, nemám a ani nemám dôvod mať,
pretože som vždy za
vec
argumentov. A chcem povedať len jedno pánu kolegovi Čer-
nákovi,
kde by bol on, keby sa nebol pod rúškom HZDS stal
podpredsedom
Slovenskej národnej rady, keby pod tým,
že pán
Mečiar
si spomenul na nejakého riaditeľa v Žiari
a vytiahol
ho
z regionálnej politiky do veľkej politiky, kde by bol.
Kde
by boli títo páni, čo tam sedia v
DÚ, keby neboli vy-
rástli
ako hady na hrudi Mečiara? Pýtam sa, kde by boli títo
páni.
Boli by ste mimo, a preto jednoducho chcete naďalej
rozvracať
štát, nie tak ako všade sa to robí
priamo vo voľ-
bách. Poďte do
volieb, zrátajte nám plusy i mínusy,
ale
urobte
to vo voľbách, a nie cez krivákov, ktorých lanárite
k
sebe. (Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyňa Zelenayová.
Poslankyňa E.
Zelenayová:
Pán kolega Černák, mám so sebou Smenu na nedeľu z roku
1995,
kde je s vami rozhovor. Vy nás tu poúčate o demokra-
cii.
Odcitujem z tohto rozhovoru, kde ste
bilancovali svoje
pôsobenie vo vláde
pána Moravčíka. Hovoríte,
citujem: "No
a
neúspech? Že som nevedel dosť razantne presadiť minulý rok
svoj
názor, že predčasné voľby sú skutočne predčasné a budú
katastrofou a
že pokým nespravíme
poriadok v masmédiách
a
necháme vo funkcii Ivana Gašparoviča,
tak sa nám to vypo-
mstí.
Preto som tiež navrhoval postaviť jeden protimečiarov-
ský
blok, no podporila ma jedine Brigita Schmögnerová." Toto
je
váš cieľ dodnes. (Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Chcel som pánu Černákovi povedať, že
kvôli otázke mo-
rálky
a slobody som si pozrel za posledné dni
toho dosť. Aj
ten
najväčší voľnomyšlienkár Voltaire
hovorí, že každá slo-
bodná spoločnosť môže byť len na základe zmluvy. Môže si
pozrieť
filozofický slovník. To znamená, že ak niekto podpí-
sal
zmluvu, tak by ju mal dodržiavať. Ak
nie je schopný do-
držať
zmluvu, ktorú podpísal, keď mu ide o to, aby sa niekde
zaradil,
tak, samozrejme, potom ju poprie. A vy to tu vyhla-
sujete
za najmorálnejšie, čo v tejto spoločnosti je. Ďakujem
pekne.
Pred
dvoma rokmi jeden
francúzsky poslanec, minister
kultúry,
prekročil asi o 60 frankov náklady na
volebnú kam-
paň.
Ústavný súd ho zbavil mandátu bez akýchkoľvek problémov
a
bol to osobný priateľ Francoisa Mitterranda. Neviem, prečo
pán
Kňažko nespomenul aj tento prípad, keď hovoril a prirov-
nával
nás k Mussoliniho Taliansku a k
fašistickému Nemecku.
Francúzsko
sa pokladá stále za civilizovanú krajinu.
Samozrejme, pán Gaulieder, keď mu išlo o to, aby vstú-
pil
do politiky pod rúškom HZDS, bol ochotný podpísať všeli-
čo.
A potom, keď už ide o to, aby toto miesto opustil, už
platí
iná morálka? Pýtam sa.
Samozrejme, že neplatí. Pán
Gaulieder
sa mal zobrať a odísť z tohto parlamentu,
ako po-
vedal
pán Černák. Lebo inak v tomto štáte nemôžeme hovoriť
naozaj
o nejakej slobode a demokracii, pokiaľ sa budú sús-
tavne
kupovať poslanci a budú
sa meniť politické spektrá
počas
volebnej periódy. Na to sú voľby v
každej demokracii,
aby
sa zmenilo politické spektrum.
Každý môže ísť slobodne
do
volieb, vytvoriť si politický subjekt,
aj pán Gaulieder,
ak
sa mu nepáčilo byť v HZDS. Nakoniec, jeho rozhodnutie asi
nebolo
také slobodné, keď sa zaradil rovno tam, kde sedí te-
raz.
Treba si to všimnúť.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Čarnogurský.
Poslanec J. Čarnogurský:
Pán poslanec Tarčák, my si ctíme voľby
a výsledok vo-
lieb, vy chcete
zmeniť výsledok volieb, vy
nerešpektujete
voľby. Vy ste
sa pokúšali zmeniť výsledok volieb pokusom
o
vytlačenie poslancov DÚ z tohto
parlamentu a teraz sa po-
kúšate
opätovne, keď vám to s poslancami DÚ nevyšlo, pokúša-
te
sa opätovne zmeniť výsledok volieb tým,
že by ste chceli
vytlačiť
poslanca Gauliedera z tohto parlamentu. My si ctíme
voľby
a my si chceme s vami zmerať sily vo
voľbách, ale nie
v
takomto vytláčaní, ani sa o to nepokúšame vytláčaním po-
slancov z parlamentu nedemokratickými, protiústavnými spô-
sobmi.
Pán poslanec Cuper, hovorili ste o
prípade francúzskeho
poslanca,
ktorý prekročil náklady na volebnú
kampaň a musel
odísť
z parlamentu. Pokúšam sa už tri a pol mesiaca zistiť
u
vášho ministra financií Sergeja Kozlíka, aké náklady vyna-
ložili
na volebnú kampaň všetky strany,
vrátane HZDS, a ne-
môžem
sa dostať k podkladom, pretože váš
minister ma k nim
nepúšťa,
hoci zákon mu ukladá, aby mi ich ukázal. Pán posla-
nec
Cuper, prosil by som vás, keby ste sa
ako stranícky ko-
lega
pána ministra Kozlíka prihovorili
za mňa u ministra
Kozlíka, aby mi
umožnil nazrieť do dokladov o finančných
nákladoch
HZDS v poslednej volebnej kampani.
Vopred vám ďa-
kujem,
ak zariadite, aby som sa mohol na to pozrieť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Benčík.
Poslanec M. Benčík:
Ďakujem pekne za udelené slovo.
Vďaka pánu Macuškovi sme sa dozvedeli
veci, o ktorých
sme
sa len domnievali. Pochybujem, aby niekto z kolegov HZDS
za
to rozbalenie, ktoré tu urobil, ho
pochválil. Asi nie si
je
vedomý toho, čo nám všetko povedal. (Hlasy v sále.) Veľmi
podobnú
otázku naznačil pán kolega Cuper, a preto sa na neho
obraciam. Zmluvy sa
majú dodržiavať. Pýtam sa ho priamo:
Podľa
občianskeho práva, ak urobím
zmluvu, platí to aj pre
ústavnoprávne
vzťahy? Prosím si odpoveď na otázku a potom by
som
pokračoval.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Kňažko.
Poslanec M. Kňažko:
Ja nebudem odpovedať, ale, samozrejme,
pán doktor Cuper
určite.
Pardon, dostal som slovo, ospravedlňujem sa. Nech sa
páči,
vráťte slovo pánu poslancovi Benčíkovi. On neskončil.
Poslanec M. Benčík:
Ďakujem
pekne. Prepáčte, ak som ja niečo zapríčinil.
Totiž
tu sa operuje jednou zmluvou, ktorá je údajne záväz-
ná
podľa § 51 Občianskeho zákonníka. V
Občianskom zákonníku
je uvedené, že keď je takáto nemenovaná
zmluva v rozpore
s
ústavou a v rozpore s inými právnymi predpismi, je neplat-
ná.
Ale tu je aj iná záležitosť, či je možné obyčajnou zmlu-
vou
podľa Občianskeho zákonníka meniť
ústavný vzťah poslan-
ca. Vy ste
zmenili ústavný vzťah
poslanca podľa svedomia
a
samostatnosti na imperatívny mandát, a
to je v rozpore
s
ústavou. A keď je to v rozpore s ústavou, tak ste odhalili
problém,
že všetci, ktorí to podpísali, majú problém s ús-
tavnosťou
v tomto parlamente. A to sme sa
dozvedeli vďaka
pánu
Macuškovi. (Potlesk.) Uvidíte, že z
toho ešte budú ús-
tavnoprávne
problémy. (Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Áno, pán poslanec, ale len u tých, ktorí
to podpísali.
Pán poslanec Kňažko.
Poslanec M. Kňažko:
Ďakujem za slovo.
Začnem hádam tým, pán kolega Cuper,
keď už sa dozviem
alebo
si prečítam nejakú správu, bolo by potrebné
overiť si
ju. Je pravdou, že bolo vznesené obvinenie na
pána poslanca
Jacquesa
Langa, lebo prekročil finančné prostriedky na vo-
lebnú
kampaň. Potom sa proti tomu ohradil a bol
mu pozasta-
vený
mandát. Obhájil sa pred súdom a je poslancom
za socia-
listickú
stranu dodnes. Takže vaše správy
sú úplne mimo.
Osobne
ho veľmi dobre poznám a stretávam sa s ním doteraz,
je
stále poslancom. A je to presne tak,
ako som vám to te-
raz
povedal. To je trošku v inej polohe.
Pokiaľ
ide o pána Tarčáka. Povedali ste, čo by bolo
z
pána Gauliedera, keby sa nebol schoval pod krídla pána Me-
čiara.
Keď sa v roku 1990 rozhodovalo o tom,
kto bude pred-
seda
vlády, rozhodlo sa to na tom, a sú na to dodnes svedko-
via,
že ja som sa vzdal kandidatúry v prospech Vladimíra Me-
čiara.
Áno. Pán Vladimír Mečiar mi vtedy povedal (poslanec
napodobňuje
premiéra): "Ďakujem vám za všetko, čo ste pre
mňa urobili. Nikdy vám to nezabudnem." (Smiech v sále.)
A
nezabudol. Skutočne nezabudol.
Takže čo by bolo z tohto
priemerného
podnikového právnika, keby sme ho vtedy neurobi-
li
predsedom vlády, a čo by z neho bolo,
keby som ho neob-
hájil v televízii - skúste si odpovedať na tieto otázky -
čo
by bolo z tohto diktátora, a dnes môžem
povedať, hovorím
to
s plným vedomím, podvodníka.
Pokiaľ ide o mandátový a imunitný výbor,
vážení priate-
lia,
prepáčte, čo ste vy za výbor? V tej povestnej novembro-
vej
noci ste sa tam navolili ôsmi z HZDS a nerešpektovali
ste
pomernú parlamentnú demokraciu, nerešpektovali ste vý-
sledky
volieb a vaše hnutie má väčšinu v mandátovom a imu-
nitnom
výbore. Osem nezodpovedných, čiastočne
korumpovaných
poslancov na čele
s "právnym expertom"
Macuškom rozhoduje
o
mandátoch poslancov. Že sa nehanbíte!
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predseda,
dovoľte, aby som vás požiadal, aby ste
vari informovali
vašich
kolegov, najmä právnych expertov, aby radšej nevystu-
povali,
pretože dávajú tomuto parlamentu do rúk
toľko dôka-
zov
o protiprávnej činnosti, o
spochybňovaní mandátov HZDS,
pretože
ich sľuby sú robené s podmienkou. Prosím vás, upo-
zornite
ich, že čím dlhšie budú rozprávať, tým viac toho ho-
voria, tým viac
je možné použiť z ich vyjadrení, pretože
predpokladám,
že záznam z tohto zasadania sa náhodou nestra-
tí
alebo nebude upravený. To je jedna stránka veci.
Druhá stránka veci - vážení páni poslanci HZDS, dúfam,
že
ste si všimli poznámku pána predsedu. Tí budú mať problé-
my so svojím
mandátom, ktorí to
podpísali. Tak si teraz
čiahnite
všetci do svedomia a zistite, tam si totiž môžete
prečítať,
ktorí pôjdete z tohto parlamentu preč. Tí, čo pod-
písali.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Kováč, myslím si, že ste
potom jednoznačne
rozhodli,
o čom tu ďalej asi nemusíme diskutovať. Musel by
byť
taký dokument.
Pán poslanec Cuper. Ale už by sme nemuseli diskutovať,
rozhodnuté
bolo. Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Už naozaj len poslednýkrát. Pán poslanec
Kňažko, prečí-
tal
som si to v Mladom světe. Vždy som pokladal tieto noviny
za
objektívne a bol tam rozhovor s bývalým pánom ministrom
kultúry,
takže citujem to z toho. A mám to doma aj niekde
oxeroxované,
keby som hrabal vo svojich materiáloch, tak ur-
čite
by som to našiel, ak som to, pravda,
nevyhodil. (Hlasy
a
smiech v sále.) Iste neskladujem všetko.
Pánu poslancovi Čarnogurskému - nie
náhodou sa pán Čar-
nogurský
oprel o článok 83 ods. 2 ústavy. Samozrejme, ale
ten
hovorí o výkone mandátu.
Chcem sa
opýtať poslancov opozície,
vychádzajúc z ich
hlasovania
v minulosti, či naozaj nie sú viazaní
straníckou
disciplínou
a neprijímajú príkazy - nedajbože - nehovorím od
pána
Čarnogurského alebo pána Moravčíka, že
ako majú v sne-
movni
hlasovať a vystupovať. Aj dnešné vystúpenie pána po-
slanca
Šimka bolo naklepané - ak tu minule pána Straňáka po-
dozrievali
a pozerali mu do papierov -, tak bolo
pripravené
dopredu,
iste ho nenaklepal za 10 minút ani za polhodinu. To
znamená,
že ste sa iste tiež pripravovali na túto schôdzu,
takže
nejaké príkazy zrejme od svojho šéfa pána Čarnogurské-
ho
a pána Moravčíka ste prijímali. (Hlasy
v pléne.) Ale tu
ide
o niečo úplne iné, o článok 81 ústavy,
kde je napísané,
že
poslanec sa mandátu môže vzdať. Pán Gaulieder to urobil
slobodne, celkom slobodne, nikto ho k tomu
nenútil. Tak
o
čom sa tu bavíme?
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Černák.
Poslanec Ľ. Černák:
Vážený pán predseda,
pán kolega Tarčák hovoril zápalisto,
ale ako obyčajne
zvykne,
vo svojej reči si poplietol hrušky s
jabĺčkami. Mňa
nedostalo
do parlamentu HZDS, ani som nebol podpredseda vlá-
dy,
bol som ministrom hospodárstva a podal som demisiu.
Áno, hlásim sa k tomu, čo som povedal pre Smenu v roku
1995.
Nechali sme počas vlády širokej koalície pomerný prin-
cíp
v parlamente, ale predseda parlamentu
mal patriť k par-
lamentnej
väčšine.
Pán predseda Gašparovič, ty si vtedy veľmi presadzoval
parlamentný
pressklub, aby aj opozícia mala možnosť vyjad-
riť
svoj názor. Prečo ďalej nepokračujete v
aktivite, že by
bol
parlamentný pressklub, že by tam bola zastúpená? Prečo
to
bolo vtedy také dôležité a teraz si
zrazu na to zabudol?
(V
úzadí hlas predsedu parlamentu: Aký
pressklub?) Pripúš-
ťam, že
aj v médiách sme mali urobiť poriadok, pretože
Stadtruckera
ste potom vymenili vy aj napriek tomu, že umož-
nil
také ťažké porušenie zákona o voľbách, ako bolo vystúpe-
nie
pána predsedu HZDS, ktoré mu nahnalo 5 %.
No a hlásim sa aj k tomu, že predčasné voľby boli sku-
točne
predčasné. Ukážte mi jednu jedinú politickú silu vo
svete,
ktorá získa moc a dobrovoľne sa jej vzdá.
A ako posledný prednášam procedurálny návrh, ktorý som
pri svojom
vystúpení zabudol prečítať. Dávam nasledujúci
procedurálny
návrh, v ktorom žiadam, aby bolo hlasované po
ukončení
rozpravy, aby Národná rada dnes, resp.
v tomto bo-
de
prijala uznesenie o tom, že berie na vedomie
uprázdnenie
mandátu,
ktorý vznikol vzdaním sa poslanca Kamila Haťapku.
Prerušiť
rokovanie o tej časti správy, ktorá hovorí o vzdaní
sa mandátu poslanca Františka Gauliedera. V
zmysle článku
130 ods. 1
písm. a) Ústavy Slovenskej republiky požiadať
o
výklad podľa článku 128 ods.
1 Ústavný súd. V rokovaní
pokračovať
až po vynesení nálezu Ústavného súdu.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Páni poslanci, pani poslankyne, dajme hlasovať o tomto
návrhu,
kým ho máme v pamäti. (Hlasy z pléna, že až po ukon-
čení
rozpravy.) No však necháme rozpravu
pokračovať. Hlaso-
vať
po, dobre.
Pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem.
Pán poslanec Benčík pred chvíľkou hovoril o tom, že tu
zrejme
budú isté problémy s ústavnosťou zmlúv, ktoré vlastní
z
nejakých podivuhodných dôvodov pán
poslanec Macuška, a vy
ste,
pán predseda, na to reagovali, že tie problémy budú mať
tí,
ktorí ich podpísali. Chcel by som
upozorniť, že tam je
aj
druhá strana, ktorá podpísala tieto zmluvy, a to je HZDS.
To
znamená, ak sú tu problémy s ústavnosťou týchto zmlúv,
tak
je tu aj problém s ústavnosťou konania HZDS.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
To je omyl, pán poslanec. Nechcem teraz
diskutovať, ale
potom
ti to poviem.
Pán poslanec Tarčák.
Poslanec J. Tarčák:
Kolegovi Kňažkovi - áno, poznám vás od roku 1990 a do
polovičky roku 1992
vás poznám ako človeka
pragmatického,
racionálneho,
s istou dávkou sebakritiky, i preto ste sku-
točne
zrejme povedali, že ste uprednostnili miesto schopnej-
šiemu.
Problém u vás nastal v momente, keď sme po parlament-
ných
voľbách 1992 nesúhlasili s vašou
ambíciou, aby ste šé-
fovali
slovenskému parlamentu. Tam sa zlomila vaša osobnosť,
tam
sa z vás stal nenávistný človek, sršiaci zlobou, s krva-
vými
očami - ale nie u mňa, ale u vás. Toto bol ten zlom,
ktorý
nastal u vás, vaša neukojená ambícia,
tak ako u nie-
ktorých vašich ďalších kolegov, s ktorými,
bohužiaľ, som
pracoval
a mám smutnú skúsenosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Fedor.
Poslanec A. Fedor:
Vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
veľa rečí sa tu už porozprávalo a hlavne zdôrazňuje sa
to,
že pán Gaulieder nenapísal a neodoslal list. A na týchto
faktoch
sa spochybňuje pravosť tohto listu. Treba povedať,
že
pán Gaulieder nespochybňuje obsah textu a podpis.
Pýtam
sa, koľko listov podpísal pán Gaulieder, ktoré
nenapísal
a neodoslal. Predsa ako bývalý prednosta Okresného
úradu
v Galante to musel urobiť
nespočetnekrát. Ja som tiež
takých
listov, ktoré som nenapísal a neodoslal, podpísal ve-
ľa.
Ale vždy, zdôrazňujem, vždy som si ich prečítal a až po-
tom
som ich podpísal, a preto ich považujem za platné právne
úkony.
Z toho vyplýva, že ak pán Gaulieder podpis nespochyb-
ňuje,
a to verejne vyhlásil v mandátovom a imunitnom výbore,
to
znamená, že vedel, čo podpisuje, súhlasí s obsahom uvede-
ného
textu a je to prejav jeho slobodnej vôle.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán podpredseda Húska.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené dámy a páni,
chcel
by som reagovať na niektoré výroky. Je naozaj
dôležité,
priatelia, aby sme, samozrejme, mali
právo použí-
vať
argumenty a používať aj názory, ale
podľa možnosti ne-
zhadzujme
ľudí. Pokus pána poslanca Kňažka, keď hovorí: Ja
som
urobil z priemerného právnika čosi - priatelia, veď to
nie
je pravda. Z nejakého človeka nejaký
druhý pri náhodnej
chvíli
nič neurobí. Ubezpečujem vás,
zúčastnil som sa nie-
koľkokrát
na stretnutí so zahraničnými partnermi, ktorí po
expozé
pána premiéra konštatovali: Hovoríme
vám, že ak vám
treba dačo závidieť, tak je to osoba s takýmto registrom
znalostí,
schopnosti logickej úvahy, argumentácie a znalosti
problematiky
v jej vnútorných súvislostiach. (Ruch v
sále.)
Takáto
je skutočnosť. To znamená, že týmto
spôsobom, prosím
vás,
nezdvihnete nijako svoje latky.
Priatelia, chcem pripomenúť, že
rokovanie napríklad
o
tom, kto má byť predsedom vlády, bolo vtedy robené v Koor-
dinačnom centre Verejnosti proti násiliu a
posudzovali sa
práve dve osobnosti - pán Slavomír
Stračár a pán Mečiar
-
a na základe ich vystúpenia v tomto centre, na základe ich
predloženia
vízie a koncepcie riešenia bolo rozhodnuté o pá-
nu
Mečiarovi.
Priatelia, nezhadzujme druhých ľudí.
Ubezpečujem vás,
že
pán Mečiar je práve tá osobnosť, ktorá predstavuje naozaj
veľmi
silný intelektuálny osobnostný náboj. A v tomto zmysle
slova
by bolo lepšie, keby sme prejavili
predsa len trocha,
trocha
skromnosti. (Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Kňažko.
Poslanec M. Kňažko:
Ďakujem za slovo.
Samozrejme, súhlasím s tebou, vážený pán podpredseda,
nie
je to najlepší spôsob diskusie. Ale v týchto súvislos-
tiach
si, hádam, uvedomuješ, že som reagoval, parafrázoval
som
pána Tarčáka, ktorý takýmto spôsobom rozprával vo vzťahu
k
pánu Černákovi, k pánu Gauliederovi.
Tak som len parafrá-
zoval,
a vidíš, že sa to rovnako dobre hodí aj na človeka,
o
ktorom som hovoril. To po prvé. Ale
znovu hovorím, nie je
to
dobrý spôsob diskusie. To však vždy závisí od toho, s kým
človek
diskutuje, pán Tarčák.
A pokiaľ ide o ten druhý nezmysel, ktorý ste povedali,
už
z úcty k nebohému Hvezdoňovi Kočtúchovi, ktorý ma navrhol
na
predstavenstve HZDS za predsedu
Národnej rady, by som si
naozaj
odpustil takéto narážky. A ak ste tam
boli prítomný,
tak
si možno spomínate opäť na slová pána Mečiara, ktorý ho-
voril:
Kde by sme našli lepšieho ministra zahraničných vecí,
ako
si ty, Milan? Však? Vzdal som sa aj funkcie predsedu Ná-
rodnej
rady a prijal som funkciu ministra zahraničných vecí.
Ak
vám ešte niečo chýba a máte nejaké
medzery v tejto poli-
tickej
histórii, bol som skutočne blízko pri tých veciach,
kedykoľvek
vám to rád vysvetlím, aby ste nerozprávali takéto
nezmysly
a neznižovali úroveň našej diskusie.
Ďakujem vám.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Ásványi.
Poslanec L. Ásványi:
Pán poslanec Fedor,
pán Gaulieder napísal prvý, druhý, tretí list. O prvom
a
treťom liste tvrdí, že ho písal
vlastnoručne alebo klepal
ho vlastnými rukami, vlastnoručne podpísal, a
on sám ich
odoslal.
Tieto dva listy sú opačného obsahu ako ten druhý,
o
ktorom ste hovorili, že musí platiť,
pretože ho Gaulieder
napísal.
Prosím vás, ako ja viem, pán poslanec
Gaulieder nepo-
piera vlastnoručný podpis. Všetko ostatné z druhého listu
popiera,
resp. už sme tu dokázali, vy ste to dokázali, že je
to
falzifikát.
Pýtam sa, prosím vás, z tých troch prejavov ten stred-
ný,
ten, ktorý ho pozbavuje pomocou
niektorých z vás mandá-
tu,
je ten hodnoverný, alebo ten prvý
a tretí, kde popiera
a vyhlasuje, že on sa mandátu nevzdá. Nie
je tu zbytočná
polemika,
keď nechceme podľa neho, podľa človeka, podľa jeho
vlastného
vyjadrenia rozhodovať?
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže koniec faktických poznámok. Ďalej
je prihlásený
pán
poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Vážený pán predseda,
vážená snemovňa,
ako prvé, obrátim sa na vás priamo. Pán
predseda Gašpa-
rovič,
posledné dni ste síce boli v Moskve,
ale ústavný či-
niteľ
má všetky informácie k dispozícii, a preto dovoľte to-
to: Pán poslanec Gaulieder vám oznámil
listom z 20. 11.
1996,
že je tu zámer vyrobiť dokument, resp.
zrejme doplniť
dátumom
na bianko vzdaní sa mandátu dokument, ktorým by sa
on
mal vzdať mandátu, ale že on sa mandátu nevzdáva a ani sa
nehodlá
vzdať. To prebehlo všetkými masmédiami. Vy ste včera
oznámili, že ste 28. 11. 1996 dostali list, ktorý bol
písa-
ný
26. 11. 1996, ktorým sa poslanec
Gaulieder vzdáva mandá-
tu.
Napriek tomu, že včera poslanec Gaulieder verejne cez
médiá
oznámil, že žiadny takýto dokument
nepodpísal, vy ste
to
dnes nestiahli z cesty od vás k
mandátovému a imunitnému
výboru, nepodržali ste tento dokument,
nezavolali ste si
poslanca
Gauliedera. Nechali ste vec bežať, a
preto prepáč-
te,
znovu vám pripomínam, že vy ste
celý tento prípad dali
do
pohybu a vy nesiete plnú politickú aj morálnu zodpoved-
nosť
za to, ako dopadne.
Po druhé, páni poslanci mandátového a
imunitného výboru
za HZDS, páni
Macuška, Fedor, Suchodolský,
Cabaj, Cingel,
Mušková,
Švec, Rea, napriek tomu, že pán poslanec Gaulieder
vám
dnes povedal, že tento dokument je podvrh, napriek tomu,
že
ste videli, že dátum a adresa na liste sú napísané iným
strojom
ako text, to vidí každý, napriek tomu ste hlasova-
li,
aby mandát poslanca Gauliedera bol ukončený. Prepáčte
páni Macuška, Fedor, Suchodolský, Cabaj,
Cingel, Mušková,
Švec,
Rea, o čom chcete vy ešte v tomto parlamente hovoriť?
Vážené dámy a páni, na Slovensku sa už prekročili nie-
ktoré rubikony. Jeden rubikon sa prekročil
únosom Michala
Kováča
mladšieho. Ešte vážnejší rubikon sa prekročil vraždou
Roberta
Remiáša. Tu vás len ubezpečujem, že pre KDH tento
prípad
nie je ukončený tak, ako bol ukončený aj zastavený na
ministerstve
vnútra. Dnes stojíme pred ďalším
rubikonom. Na
základe
podvrhu a falzifikátu ideme vylúčiť
poslanca z par-
lamentu.
Žasol som, ako sa pri prejave poslanca Čarnogurské-
ho
niektoré dámy, pani poslankyne tu usmievali.
Pani poslankyne, páni poslanci, po pánu
predsedovi Gaš-
parovičovi,
po poslancoch mandátového a imunitného výboru,
ktorých
som tu už dvakrát menoval, sa
predstavíte Slovensku
teraz
vy, každý menovite. Pán poslanec Sečánsky, dúfam, že
dnes
znovu navrhnete hlasovanie verejne
a podľa mena. Bolo
by
to veľmi korektné a bolo by veľmi
korektné, keby tu bola
aj
televízia.
Vážené pani poslankyne a páni poslanci,
vy, ktorí bude-
te
dnes hlasovať za ukončenie mandátu pána
poslanca Gaulie-
dera,
neprihovárajte sa nám cez prestávky, netľapkajte nás
po
pleciach a netvárte sa, že je všetko v
poriadku. Nič nie
je
v poriadku. Pošliapete, resp. pošliapali ste a opľuli ste
základné
princípy jedného slušného a právneho štátu.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Moric.
Poslanec V. Moric:
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán
predseda.
Mňa naozaj veľmi dojalo to, ako sa
pán Mikloško bojí
o
demokraciu na Slovensku a demonštruje to napríklad na prí-
pade
Remiášovom. Otvorím noviny - my v Slovenskej národnej
strane
vieme aj čítať, aj písať naraz, v niektorých novinách
to
prezentujú trošku inakšie - a čítam, že
v Spojených štá-
toch
vyhorel už 34. kostol ako dôsledok rasovej nenávisti.
Keď
som bol menší, tak zabili Kennedyho, a demokracia pokra-
čuje.
Luthera Kinga zabili, demokracia
pokračuje. V Nemecku
zhoreli
štyria ľudia, demokracia
pokračuje. Dnes v PLUS 7
dní
píše vdova po Olofovi Palmem - Švédsko je demokratický
štát.
Nikto nespochybňuje demokraciu v týchto štátoch.
Len u nás, keď vybuchne auto zrejme neopatrnou manipu-
láciou,
hneď sa spochybňuje demokracia. (Ruch v sále.) Vidno
to
aj tu v tomto parlamente, ako pán Kňažko napríklad napad-
ne
pána Hofbauera za to, že vraj drieme,
ale nikto si nepo-
všimne,
že najväčší vykladač zákonov je tu bývalý gynekológ.
No,
toto, myslím si, by už malo byť vpísané do parlamentných
análov, že ľudia
sa tu naozaj pasujú za to,
čím nie sú,
a
vysvetľujú si demokraciu každý po
svojom. Prosím vás pek-
ne,
debata, ktorá sa v tomto parlamente vedie, naozaj pre-
stáva mať zmysel,
prestáva mať hlavu, prestáva mať pätu
a
bolo by dobré, keby sme nejakým spôsobom túto debatu ukon-
čili.
Pani Mušková dala návrh na ukončenie
diskusie. (Hlasy
v
sále, že nedala.)
Dobre, keď nedala pani Mušková,
tak dávam ja. Takže
dávam
návrh na ukončenie, naozaj na ukončenie
tejto trápnej
diskusie
- v tom sme zajedno aj s pánom kolegom Kňažkom -,
že by sme
tu nemali predvádzať veci, ktoré do parlamentu
neprináležia.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem, pán predseda.
Pán poslanec Mikloško, súhlasím, že v tomto štáte bolo
prekročených
veľa rubikonov, a veľmi veľa.
Napríklad, že sa
stratili
všetky doklady a dokumenty z kauzy Technopol, ktorý
bol veľmi pozoruhodný rubikon, že boli
amnestovaní ľudia,
ktorí boli do
tejto kauzy zapletení, proti ktorým nebolo
vznesené
žiadne stíhanie a žiadne trestné pátranie. To bol
ďalší
rubikon. Že v nadväznosti na to boli
pán Mitro aj pán
Pittner
povýšení za generálov, to je rubikon ako hrom. Takže
s
tými rubikonmi, pán Mikloško, veľmi opatrne, pretože sa
začali
odvíjať práve počas dočasnej vlády v roku 1994. To
bolo
zlé dedičstvo a boli založené zlé základy demokratic-
kej,
slobodnej a pluralitnej spoločnosti.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Bugár.
Poslanec B. Bugár:
Ďakujem.
Pán poslanec Moric, s vaším svojským chápaním demokra-
cie
ste klesli minimálne pod úroveň obdobia rokov 1938-1945.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Pán poslanec Kňažko.
Poslanec M. Kňažko:
Naozaj už len veľmi stručne. Pán poslanec
Hofbauer, za-
čalo
sa to stratou záznamov o eštébákoch v
trenčianskej vi-
le.
Tam sa prekročil prvý rubikon, a
bolo ich viac - únos,
vražda
Remiáša.
A pán
Moric, to nie, že niekto si vymyslel, to mini-
sterstvo
vnútra na základe odbornej expertízy skonštatovalo,
že
išlo o výbušninu, a teda o vraždu. Však? Túto expertízu
už
v máji mali vo vrecku, keď v priamom
prenose v televízii
tvrdili,
že išlo o technickú chybu, a priznali to až 5. sep-
tembra.
V tom je rozdiel medzi vyšetrovaním
vraždy - ja ne-
viem
- Palmeho alebo Remiáša. Pretože tam
štátne orgány ta-
kýmto
spôsobom nekamuflovali a nemarili vyšetrovanie.
A ešte jednu poznámočku na bývalého gynekológa. Súhla-
sím
s vami, je trápne, keď bývalý gynekológ
má vyvinutejšie
právne
vedomie ako - povedzme - predseda parlamentu alebo
tí,
čo vyučujú právo na právnickej fakulte. Je to trápne,
súhlasím
s vami.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
A je
to dobré, keď toto hodnotenie
dá herec. (Smiech
v
sále.)
Pán poslanec Šagát.
Poslanec T. Šagát:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Nechcem predlžovať diskusiu komentovaním vystúpení ko-
legov. Vážený pán
poslanec Moric, sledujem
dva roky vašu
činnosť
v parlamente. Máte výhrady voči vykladačovi zákonov,
môjmu
kolegovi, ale ja si nepamätám, kedy ste tu vy v odbor-
nej argumentácii vystúpili a niečo
vyvrátili, s výnimkou,
aby
si mohli podnikatelia kupovať autá drahšie ako 700 ti-
síc
korún. (Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Vážený
pán poslanec Moric, môžem vám povedať, že na
Slovensku
je niekoľko tisíc gynekológov a vôbec sa za toto
povolanie
nehanbia, a toto povolanie je rovnako
vážené ako
ktorékoľvek iné. Ak
si myslíte, že ak sa gynekológ stane
poslancom,
nemá čítať zákony a nemá si utvoriť
svoj vlastný
názor,
nemá na to právo, a pokiaľ sa potrebuje
poradiť, tak
si nájde právnika, ktorý ho pripraví po
právnej stránke
a
pripraví mu argumentáciu po právnej
stránke, ak vy to ne-
robíte,
tak je to váš problém. Ja to robím,
pretože funkcia
poslanca
sa má vykonávať so znalosťou veci, so znalosťou zá-
kona
a nie je žiadnou hanbou priznať, že ak
niektoré právne
vzťahy neovládam, tak si ich dám vysvetliť od právnikov,
ktorí
tomu rozumejú. Asi na rozdiel od vás.
Chcem vám povedať, že možno som sa vyslovoval k viace-
rým
veciam a možno by som dokázal aj
spočítať, koľko mojich
pozmeňujúcich
návrhov ste aj vy podporili, napriek
tomu, že
som
gynekológ. Ale môžem vám povedať, že veľmi otvorene sle-
dujem,
aký je váš najčastejší návrh v
parlamente. Nepochyb-
ne,
Guinnessovu knihu rekordov vediete v návrhoch na ukonče-
nie rozpravy. Takže toto je váš
najčastejší právny návrh
v
tomto parlamente. Myslím si, že plne spĺňate kvalifikáciu,
ktorú
tu zastávate.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Moric.
Poslanec V. Moric:
Ďakujem za slovo.
Pán kolega, viete, v tom je rozdiel medzi
nami. Vy rea-
gujete
naozaj s krvavými očami a ja som
pokojný človek. Na-
ozaj
som tým chcel vyzdvihnúť to, koľko úsilia vkladáte do
tohto
parlamentu, že ako gynekológ aj
študujete sem-tam zá-
kony
a potom ich nám tu vykladáte.
Naozaj, vážne vám hovo-
rím,
že je úžasné vás tu počúvať. Teší ma, že poslanci takto
na
sebe pracujú.
Pokiaľ ide o pána kolegu Kňažka, tak ono
to máte naozaj
jednoduché
- Remiášovi vybuchne auto a Olof Palme dostane
guľu
do čela - tam nie je o čom diskutovať. Pritom guľa do
čela
je demokracia, a keď pri neopatrnej manipulácii vybuch-
ne
auto, to nie je demokracia, to je zásah Slovenskej infor-
mačnej
služby, a neviem čoho všetkého.
A pokiaľ ide o pána kolegu Bugára - vy
ste mi povedali,
že
uvažujem na úrovni roku 1939 a predtým.
No v tom je roz-
diel
medzi nami, ja uvažujem. (Smiech a potlesk v sále.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Čarnogurský.
Poslanec J. Čarnogurský:
Pán poslanec Hofbauer, pán poslanec
Pittner bol povýše-
ný
na generála polície za svoj celoživotný
spravodajský zá-
pas
proti komunistickému režimu. Ale keď ste už
spomenuli
generálov,
prosil by som vás, aby ste sa prihovorili u pred-
sedu
svojej strany pána Mečiara, aby už konečne zaradil na
rokovanie
vlády materiál ministra obrany s
návrhom na pový-
šenie
niektorých plukovníkov slovenskej armády na generálov.
Pán
predseda vlády už dva roky nezaraďuje
tento materiál na
rokovanie
vlády, a preto už dva roky neboli povýšení generá-
li
v slovenskej armáde.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Švec.
Poslanec F. Švec:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne, kolegovia,
nepatrím medzi tých, ktorí vystupujú vo faktických po-
známkach.
Prvé dni, keď som bol v
parlamente, som si pove-
dal,
že nikdy sa neznížim na úroveň, akú tu
predvádza 10-15
poslancov tohto parlamentu, a ostatní ich musíme
počúvať.
Skutočne
svojim priateľom a blízkym hovorím, že
sa čudujem,
že
ľudia, ktorí vo svojich rodinách, vo svojich zamestna-
niach
a vo svojom okolí zožínajú úctu, že sú to seriózni,
inteligentní ľudia, ako
sa tu správajú, ako sa jeden nad
druhého
iróniou, zosmiešňovaním chcú povyšovať. Ja to neuro-
bím.
Vrátim sa k meritu veci, k tomu, o
čom rokujeme. Fero
Gaulieder,
hovoríme o tebe. Prečo čušíš? Na pravej strane tu
teraz sedí tvojich 60 kamarátov - už asi bývalých podľa
tvojho
správania -, ale ešte by si si ich
mohol udržať. Po-
vedal
som ti aj v mandátovom a imunitnom výbore, že som si
vždy
vážil tvoje postoje, vedel si zdravo oponovať aj v klu-
be,
aj v parlamente. Vážil by som si ťa i
naďalej za to, že
máš
tvrdý postoj, ktorý je rozdielny oproti
nám, šesťdesia-
tim,
ale až vtedy, keby si dotiahol svoj čin
do konca: Áno,
mám iný názor,
opúšťam vás, idem do druhého krídla, ale
vzdávam
sa aj mandátu, tu ho máte, nechcem ho.
Ja by som to
osobne tak urobil.
Prosím ťa, nemrzí ťa, keď si sedel tu
a
pred tou ľavou stranou si
nás obhajoval, bol si jedným
z
našich obhajcov, teraz si sadneš medzi
nich a pozeráš sa,
ako
do tvojich kamarátov tu nemóresne, neslušne bijú? Prosím
ťa,
odpovedz a zareaguj na toto. Ty si to zapríčinil. (Po-
tlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Pán poslanec Švec, vy ste hlboko
nepochopili, o čo tu
ide.
Tu nejde vôbec o poslanca Gauliedera. Tu ide o princíp.
A
znovu vám opakujem, čo spravíte, keď
zajtra príde do par-
lamentu
list podpísaný menom Švec, že sa vzdávate mandátu?
Čo
spravíte? Ako sa budete brániť proti takémuto listu, kto-
rý môže
falzifikovať každý? A ako sa
budete brániť? Tú
obranu
nám tu predviedol pán Gaulieder. Povedal: Nikdy som
neposlal
tento list. Ako sa budete brániť
vy? (Hlas z plé-
na.)
Pán Švec, vy stále nemáte celkom
jasno. Ja môžem mať
doma
podpísaných desať dokumentov, ale neposlal som ich. Ale
za
vás ho môže niekto poslať, a vy sa nemôžete brániť.
A ešte by som rád povedal pánu Moricovi,
on sa tu tak
dobre
prechádza. Viete, je jediný poslanec v
parlamente za-
tiaľ
v histórii, ktorý fyzicky napadol v
priestoroch parla-
mentu
novinára. Som rád, že je to ten najmiernejší.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Aspoň sa vyrovnal pánu Majorovi.
Pán poslanec Čarnogurský.
Poslanec J. Čarnogurský:
Pán poslanec Švec,
pýtam sa: Vás nič nepohne k tomu, aby
ste sa prípadne
aj
vzdali mandátu a odišli z tohto parlamentu, keď ste to
podpísali, tak ako
ste povedali? Nič vás k tomu nepohne,
nech
sa čokoľvek v tomto parlamente odhlasuje? Nech tento
parlament
vaši kolegovia bránia napríklad tým, že predvolajú
a
vypočujú v tomto parlamente Ivana Lexu, aby sa vyjadril
k
obvineniam, že Slovenská informačná
služba vraždí občanov
tohto štátu. (Hlasy z pléna.) Ani to vás nepohne k tomu.
Prečo
ste sa nevzdali mandátu, prečo ste
hlasovali vtedy za
to,
aby Lexa nemusel prísť do tohto parlamentu? Prečo ste
hlasovali
za privatizačné zákony, ktoré umožňujú vašim stra-
níckym
priateľom okrádať občanov tejto
republiky o miliardy
korún?
Môžem vám povedať, že by ste stúpli
v mojich očiach,
keby ste
sa radšej vzdali
miesta v parlamente a odišli
z
parlamentu, radšej, než ste hlasovali
za takéto "svinské"
zákony.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán
poslanec Čarnogurský, a
prečo ste teraz zakázali
reagovať
na vystúpenie pána Šveca pánu Gauliederovi?
Poslanec J. Čarnogurský:
Ja som nič nezakázal.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Díval som sa na vás, ako ste mu ukázali
"ticho, ticho".
Poslanec J. Čarnogurský:
Odporúčal som mu. Vyslovil som mu svoj
názor, áno...
(Ruch
a smiech v rokovacej miestnosti.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Hofbauer. Pán poslanec Hofbauer,
zapnite
ho.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem.
Pán Čarnogurský, keď sa tak strašne
krenkujete o priva-
tizáciu,
skúste rekriminovať, ako vyzerala privatizácia za
vašej
vlády v roku 1992, keď ste schvaľovali privatizáciu
v
čase 7 minút na jeden privatizačný projekt vo vláde.
Ďalšia záležitosť. Prestaňte vykrikovať.
Zdržte sa tvr-
dení
o nejakom vraždení Slovenskou informačnou službou, pre-
tože
to sú lži a nehoráznosti.
Tretia
záležitosť. Vážená a ctená opozícia, dovoľte,
aby
som vám dokumentoval, akí ste smiešni.
Vy sa starostíte
o
mandáty poslancov HZDS. Veď to sú naše mandáty.
Štvrtá záležitosť. Vy sa trápite
nad plnením vládneho
programu.
Veď ste zaň nehlasovali. To je náš vládny program,
to je náš
problém, my sa budeme z toho zodpovedať. (Neu-
tíchajúci
ruch v sále.)
Ďalšia záležitosť. KDH sa najviac starostí o rešpekto-
vanie
ústavy. Veď ste boli proti nej. Veď vy
ste to schizo-
frenické krídlo, ktoré je samo proti sebe a proti svojim
vlastným
krokom a rozhodnutiam.
Dovoľte
vrátiť sa k meritu a ja
som v tomto okamihu
ochotný
podporiť pána Morica, aby sme zakončili
túto jalovú
diskusiu,
pretože je o ničom. Je totálne o ničom.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Moric.
Poslanec V. Moric:
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán
predseda.
Chcel by som uviesť na pravú mieru to,
čo povedal pán
kolega
Kováč. Neudrel som novinára, udrel som
ožratú sviňu,
ktorá
sa nedopatrením dostala do parlamentu a
oplzlo sa vy-
jadrila
o mojej matke. To po prvé. Oplzlo sa vyjadrila o mo-
jej
matke. Mám na to svedkov. Nielenže som ho udrel, ale som
ho
ešte aj kopol.
Po
druhé, v tomto mám aj
kolegu, volá sa John Major,
ktorý
ožratému novinárovi dal po neviem kade, v obchodnom
dome.
Takže nie som sám na tomto svete, pán kolega, čo stre-
lil
facku novinárovi. A znovu podotýkam, vy ste to tak defi-
novali,
ja som novinára v živote neudrel. A vyjadrovali sa
o
mne naozaj nepekne. Ale všetci boli triezvi, na rozdiel od
tohto.
Takže, prosím vás pekne, načo tu vyorávame také hlbo-
ké
brázdy, ktoré sa nie vždy musia zahojiť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyňa Zelenayová.
Poslankyňa E.
Zelenayová:
Ďakujem pekne.
Opäť sa
prikloním k tomu, čo povedal pán
Hofbauer, že
našu
opozíciu veľmi trápi mandát
poslanca HZDS. Viete, mňa
viac trápi to,
že ste nezaujali nijaký postoj vtedy, keď
prezident
Slovenskej republiky udelil milosť vlastnému syno-
vi
za to, že bol zapletený v podvode. A ja
vám to presne
prečítam.
(Ruch v pléne.)
"Rozhodnutie. Prezident Slovenskej republiky v konaní
o
milosť pre obvineného Ing.
Martina Syč-Milého rozhodol
takto:
Podľa § 366 ods. 1 Trestného poriadku obvinenému Ing.
Martinovi
Syč-Milému, narodenému 12. februára
1964 v Brati-
slave,
bytom Bratislava, Líščie Nivy číslo 12,
udeľujem mi-
losť.
Podľa článku 102 písm. i) Ústavy
Slovenskej republiky
a
s poukazom na ustanovenie § 11 ods.
1 písm. a) Trestného
poriadku
nariaďujem, aby trestné stíhanie proti
nemu vedené
pre návod na
trestný čin podvodu
spolupáchateľstvom podľa
§
10 ods. 1 písm. b), § 9 ods. 2, § 250 ods. 1, ods. 3 písm.
a),
ods. 4 Trestného zákona, na tom skutkovom
základe, že
Martin
Syč-Milý a Michal Kováč spoločne s
Mariánom Kočnerom
v
mesiaci december 1991 navštívili Petra
Krylova v Mníchove
v
Spolkovej republike Nemecko, kde
ho prehovorili k účasti
na
spáchaní podvodu voči a. s. Technopol
Bratislava tak, že
po
vysvetlení, ako sa podvod uskutoční, mu vyvrátili jeho
obavy
z nereálnosti tohto fiktívneho obchodu prostredníctvom
faxov
s poukazom na to, že v a. s. Technopol Bratislava majú
známeho
človeka, ktorý je do celej veci zapojený, a tento
zabezpečí preplatenie fiktívneho tovaru cez
ČSOB, pobočka
Bratislava. Pod vplyvom
tohto stretnutia sa Peter Krylov
rozhodol k účasti
na spáchaní podvodu a v čase
od 1. 2.
1992
do 5. 5. 1992 spoločne s Mariánom Kočnerom a Rudolfom
van
der Werffom zrealizovali podvodný dovoz neexistujúcich
textílií
v hodnote 2 308 920 amerických dolárov
z Holandska
od firmy Introcommerce Inc. pre
Technopol Bratislava, čím
jej spôsobili škodu v sume približne 69 mil. Sk. Uvedenú
podvodne
vylákanú sumu 2 308 920 amerických dolárov od a. s.
Technopol
Bratislava si rozdelili Rudolf van der
Werff, Pe-
ter
Krylov, Marián Kočner, Martin Syč-Milý a Michal Kováč
podľa
vopred pripraveného plánu, nepokračovalo a bolo zasta-
vené."
Že
vás toto nemrzí, tak je mi
ľúto, že tu bojujete
o
akúkoľvek čistotu. (Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Zahatlan.
Poslanec K. Zahatlan:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Mňa len mrzí, že celá táto debata skĺzla do takých di-
menzií, ako je.
Ale nedá mi, aby som nereagoval na pána
Kňažka,
lebo neviem, odkiaľ má poznatky, že šlo o vraždu Re-
miáša.
To je prvá vec, o ktorej neviem, zatiaľ nebolo roz-
hodnuté,
ani nikto to nedokázal. To je prvá vec.
Ďalej,
pán Čarnogurský, viete
koľko občanov a hlavne
voličov by bolo
šťastných, keby ste sa vy vzdali mandátu
poslanca?
A ešte jednu vec by som chcel pripomenúť váženým kole-
gom
z opozície, ale hlavne poslancom Kresťanskodemokratické-
ho
hnutia - ako si hrdo hovoria -, že keď
hovorí poslanec
koalície,
nemali by vykrikovať, ak sú slušní ľudia, nemali
by
útočiť, ale mali by si vypočuť aj jeho názor.
Ďakujem za slovo.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Urban.
Poslanec I. Urban:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Chcem sa
vyjadriť k tomu, čo pred
chvíľočkou povedal
pán
poslanec Čarnogurský.
Pán poslanec, ak máte dôkazy o tom, čo ste pred chví-
ľočkou
povedali, aké vážne obvinenie ste
vzniesli na štátny
orgán,
keď ste povedali, že SIS v Slovenskej republike vraž-
dí,
žiadam vás, aby ste dôkazy o tejto činnosti poskytli or-
gánom
činným v trestnom konaní. Zároveň vás upozorňujem ale-
bo
oznamujem vám, že do tohto orgánu bol zvolený poslanec
opozície
pán Sopko, a ako vidíte, vo vašich
radoch sedí te-
raz
už možno vám blízky poslanec, bližší skôr opozícii ako
koalícii, ktorý mal
tiež možnosť kontrolovať a
preverovať
tieto
skutočnosti. Som rád, že ani jeden z
týchto poslancov
sa
nepridal k vám, teda z poslancov, ktorí sú dnes blízko
opozícii
alebo sú v opozícii a majú možnosť niektoré z tých-
to
vecí, ktoré hovoríte, preverovať. Ale
opakujem ešte raz,
žiadam
vás, ak je pravda, čo ste povedali, aby
ste poskytli
všetky
dôkazy orgánom činným v trestnom konaní.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Kňažko.
Poslanec M. Kňažko:
Ďakujem. Mám len niekoľko krátkych
poznámok.
Pán Zahatlan, nie ja hovorím, že ide o
vraždu Roberta
Remiáša, ale expertíza orgánov činných v
trestnom konaní,
s
tým rozdielom, že táto expertíza existovala už v máji, ale
autority
ministerstva vnútra to verejne vyhlasovali - už som
to
raz povedal - za poruchu palivového systému a priznali to
až
v septembri a pozastavili toto vyšetrovanie, teda uložili
zatiaľ
údajne pre nedostatok konkrétnych
dôkazov, resp. ne-
našli
konkrétneho páchateľa. Nuž, keď to tri mesiace takýmto
spôsobom
oddialili, ani sa im nečudujem, že ho nenašli. To
je
jedna poznámka.
Ale hlavne, prosím vás pekne, všetci tí,
teda pán Švec,
pán
Hofbauer a ďalší, ktorí hovoríte alebo
sa pozastavujete
nad
tým, že nám ide o mandát poslanca Hnutia za demokratické
Slovensko.
Prosím vás, to je omyl. Nám ide o mandát poslanca
Národnej
rady Slovenskej republiky a o spôsob - protiprávny,
protiústavný
spôsob na hranici kriminality, ako sa ho snaží-
te
vylúčiť z Národnej rady. To je
jedno, či je to poslanec
Hnutia
za demokratické Slovensko alebo z ktorejkoľvek inej
strany.
Nemáte jednoducho zákonné právo postupovať takýmto
spôsobom
a porušujete, prosím, ústavu. O tom
je reč, a nie
o
sentimentalite nad stratou mandátu poslanca HZDS.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Miklušičák.
Poslanec J. Miklušičák:
Ďakujem, pán predseda.
Pani Zelenayová, chcem vám poďakovať, že ste vo svojom
príspevku
sama vyvrátili to, že pán prezident
udelil milosť
svojmu
synovi. Udelil ju iným dvom.
Pán Hofbauer, chcem len povedať, že sa
tu nebijeme za
mandát poslancov HZDS. Pýtam sa vás, keď niekto podvrhne
list pánu predsedovi parlamentu s mojím
podpisom takéhoto
znenia
a on ho pošle mandátovému a
imunitnému výboru a tam
osem
vašich poslancov prijme uznesenie, v ktorom vezme na
vedomie
vzdanie sa môjho mandátu, kde sa ja
budem brániť.
Keď
tu poviem, že som nič také neposlal,
kto mi uverí, pro-
sím
vás pekne? (Hlas z pléna: Nikto.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Bugár.
Poslanec B. Bugár:
Ďakujem pekne.
Vážená pani poslankyňa Zelenayová, nás aj prípad alebo
tzv.
kauza Technopol mrzí. Mrzí preto, lebo je celá kauza
zahalená
únosom občana, klamstvami a podvodmi, v čom pomáha-
te
aj vy sama vo vašich novinách, čo sa týka napríklad aj
tzv.
konta v rakúskej banke. Tieto veci by sa mali vyšetriť,
nie
klamať, a potom nebyť trestaný.
A čo sa týka vás, pán Hofbauer, nehnevajte sa, hovorí-
te,
že je to váš volebný program, vy si ho plníte. Vy si ne-
plníte
svoj volebný program a uvedomte si, že ani tento par-
lament,
ani Slovenská republika nie je vaša. To
nie je Slo-
venská
republika HZDS, ale občanov, z ktorých väčšina s vami
nesympatizuje.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Moravčík.
Poslanec J. Moravčík:
Ďakujem.
Pani
Zelenayovej chcem pripomenúť
ešte k tej kauze
Technopol
niekoľko skutočností. Prezident
Slovenskej repub-
liky
verejne vysvetlil, prečo urobil tento krok. Pripomeniem
podstatné
fakty.
Trestné
stíhanie sa viedlo
v Slovenskej republike
a
v Spolkovej republike Nemecko. V Slovenskej republike,
a
to je, žiaľbohu, tragédia našej súčasnosti, sa prokuratúra
postavila
ku kauze politicky. Aj udelením milosti
dvom oso-
bám,
ktoré ste uvádzali, neznamená, že trestné konanie nemô-
že pokračovať aj tu, v Slovenskej republike. Milosť bola
udelená
preto, aby ho bolo možné dokončiť u orgánov skutočne
objektívnych,
tam, kde existuje tradícia a tam,
kde zrejme
prokuratúra
nie je tak politicky manipulovaná ako u nás.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Čarnogurský.
Poslanec J. Čarnogurský:
Pán poslanec Urban, priamy dôkaz o
tom, že Remiáš bol
zavraždený,
je v znaleckom posudku
Kriminalistického ústavu
Policajného
zboru, ktorý hovorí, že do jeho auta
bola polo-
žená
bomba a zahynul v dôsledku výbuchu tejto bomby. Nepria-
my
dôkaz, že to urobila Slovenská informačná služba, spočíva
v
tom, že vyšetrovatelia Policajného zboru, ktorí chceli vy-
šetriť
síce ešte predchádzajúci prípad únosu mladého Kováča,
ale
ktorý veľmi úzko súvisí s Remiášovým,
keď chceli naozaj
odhaliť páchateľov,
tak boli vymenení
predsedom vlády
a
predsedom vášho hnutia. To je nepriamy dôkaz. Ďalšie pria-
me
a nepriame dôkazy sú v správe nezávislej vyšetrovacej ko-
misie, ktoré
predniesol poslanec Ladislav Pittner. Tieto
dôkazy, ktoré som
doteraz spomenul, stačia na to, aby po
zmene
vlády došlo k vzneseniu obvinení proti viacerým osobám
a
zobratie týchto osôb do vyšetrovacej
väzby. Odhadujem, že
po
troch týždňoch bude ďalších dôkazov o Remiášovej smrti
dostatok
na to, aby mohla byť úplne definitívne vyriešená.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Urban.
Poslanec I. Urban:
Ďakujem za slovo.
Pán poslanec, to, čo ste teraz povedali, je skôr dôkaz
o
vašej viere, než dôkaz o dôkazoch.
Po prvé, ak je expertízny výsledok taký, aký ste pove-
dali,
tak svedčí o tom, že skutok sa stal, ale nie o tom,
kto
ho vykonal.
Po druhé, policajti, ktorí príslušný prípad vyšetrova-
li,
sa vzdali sami a nikto ich neodvolal.
A
po tretie, pán poslanec, ak toto
skutočne neviete
preukázať,
tak sám sa vystavujete nebezpečenstvu stíhania za
ohováranie
alebo šírenie poplašnej správy. Pretože
ešte raz
opakujem, Osobitný
kontrolný orgán toto
nezistil ani za
účasti
členov opozície.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Vážený pán predseda,
odznieva tu stále rastúci počet
nezmyslov. Teraz som si
vypočul,
že predseda vlády odvolal
vyšetrovateľov. To sa už
dostávame
totálne mimo hranicu súdnosti, takže navrhujem ako
procedurálny krok uzavretie rozpravy bez ďalšej
diskusie.
Žiadam
o tom hlasovať v tomto okamihu. (Šum v
rokovacej sá-
le.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím,
páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme
o
skončení rozpravy. Potom budeme hlasovať o návrhu pána
poslanca
Černáka. Hlasujeme o skončení rozpravy.
Prezentovalo sa 75 poslancov.
Za návrh hlasovalo 71 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasoval 1 poslanec.
Takže do rozpravy je prihlásený pán
poslanec Gaľa.
Poslanec M. Gaľa:
Ďakujem za slovo.
Chcem sa ospravedlniť, že budem hovoriť ako bývalý zu-
bár,
tak ako keď hovorí kolega Mikolášik, je tiež bývalý le-
kár
z ARO, alebo kolega Lauko, bývalý chirurg, alebo doktor-
ka
Belohorská, ktorá je bývalá onkogynekologička, alebo dok-
tor
Šagát, ktorý je exminister zdravotníctva, pediater, ale-
bo doktorka Sudeková, bývalá stomatologička,
alebo doktor
Kováč,
bývalý gynekológ. Ospravedlňujem
sa, som bývalý zu-
bár,
a chcem dať taký návrh, či by nebolo dobré zistiť, či
písací
stroj, ktorým je doklepnutý dátum a adresa do tzv.
druhého
listu, ktorým sa František Gaulieder vzdáva mandátu,
nie je identický s písacím strojom,
ktorým bola dopísaná
výška
konta do počítačového výpisu z rakúskej Reifeiesenban-
ky
na meno Ing. Michal Kováč. (Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyňa Rusnáková - faktická
poznámka.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Pán predseda, žiadali sme, aby materiál, ktorý mal pán
poslanec
Macuška v rukách a ktorý predkladal ako
istý dôka-
zový
materiál, bol predložený poslancom
Národnej rady. Mys-
lím,
že sa na to pozabudlo. Chcela by som
vás poprosiť, aby
ste
ho vyzvali, aby tento materiál predložil poslancom Ná-
rodnej
rady a predsedovi mandátového a imunitného výboru.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Borovský.
Poslanec J. Borovský:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Znova opakujem procedurálny návrh, ktorý bol pred chví-
ľou
podaný, aby sa skončila rozprava k tomuto bodu programu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o skončení rozpravy.
Prezentovalo sa 77 poslancov.
Za návrh hlasovalo 77 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Končím rozpravu k tomuto bodu programu s
tým, že mám
procedurálny návrh pána
poslanca Černáka, o ktorom
žiadal
hlasovať.
(Hlasy z pléna.) Pán Černák prvý
navrhol po skon-
čení
rozpravy hlasovať o navrhnutom
uznesení. Pán poslanec,
nechajte
ma. Pán poslanec Černák navrhuje, aby sme prijali
toto
uznesenie.
Národná rada berie na vedomie vzdanie sa
mandátu, ktoré
sa
týka poslanca Haťapku.
Po druhé - prerušiť rokovanie o tej časti
správy, ktorá
hovorí o vzdaní
sa mandátu poslanca
Františka Gauliedera
v
zmysle § 130 ods. 1 písm. a) ústavy
- to asi bude článok
-
Ústavy Slovenskej republiky, požiadať o výklad podľa člán-
ku
128 ods. 1 Ústavný súd. V rokovaní pokračovať až po vyne-
sení
nálezu Ústavného súdu. Hlasovať po ukončení rozpravy.
Až
na to, že Ústavný súd nerobí výklad ústavy, ale dám o tom
hlasovať.
(Hlasy v sále.)
Prosím, ideme hlasovať o tomto návrhu.
Najskôr hlasuje-
me
o poslancovi Haťapkovi. To sú dve uznesenia. Pán posla-
nec,
ako chcete dať hlasovať?
Poslanec Ľ. Černák:
Vážený pán predseda, žiadam hlasovať ako o celku, pre-
tože
toto je procedurálny návrh, ktorý keď sa prijme, tak
potom
budú prijímané uznesenia - uznesenie, ktorým sa akcep-
tuje
Haťapka...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Dobre. Hlasujeme o tomto uznesení ako
celku.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 135 poslancov.
Za návrh hlasovalo 59 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.
Tento procedurálny návrh pána poslanca
sme neprijali.
Pán poslanec Benčík povedal, že sme už o
ňom hlasovali.
Ja
som povedal, že sme už hlasovali, tak
sme hlasovali. Za-
pnite,
prosím, pána poslanca Čarnogurského.
Nech sa páči.
Poslanec J. Čarnogurský:
Pán predseda, ja som mal procedurálny
návrh, aby sme po
skončení
rozpravy prerušili ďalšie prerokúvanie tohto bodu
a
aby mandátový výbor poveril znalca z
odboru písma na zis-
tenie dvoch okolností, a síce, či text, dátum a
adresa na
liste
Františka Gauliedera sú písané tým istým strojom, a po
druhé,
či jeho podpis je autentický, myslím Gauliederov.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, počuli ste návrh, hlasujeme.
Prezentovalo sa 134 poslancov.
Za návrh hlasovalo 58 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.
Neprijali sme tento návrh.
Pán poslanec Moravčík mal ešte procedurálny návrh. Za-
pnite
pána poslanca Moravčíka.
Poslanec J. Moravčík:
Mal som procedurálny návrh, aby rokovanie
bolo preruše-
né
dovtedy, pokiaľ orgány činné v trestnom konaní nepreveria
túto
záležitosť, pretože zrejme ide o
falšovanie dôležitých
dokumentov.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Počuli ste návrh - prerušiť rokovanie až
do rozhodnutia
orgánov
činných v trestnom konaní - tak
ako to povedal pán
poslanec
Moravčík.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 135 poslancov.
Za návrh hlasovalo 59 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 44 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.
Tento návrh neprešiel.
Pani poslankyne, páni poslanci, nikto
nemá procedurálny
návrh.
Pán poslanec Mikloško má procedurálny návrh.
Poslanec F. Mikloško:
Pán predseda, žiadam 30-minútovú
prestávku.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Benčík.
Poslanec M. Benčík:
Ďakujem pekne.
Ja sa pridávam, ale pritom si dovoľujem
ostro protesto-
vať proti tomu,
že jeden klub nie je pustený do diskusie
a
že ste ju uzatvorili.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Cabaj - procedurálna otázka?
Poslanec T. Cabaj:
Pán predseda, náš poslanecký klub sa pripája, ale žia-
dame
15-minútovú prestávku.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani
poslankyňa Rusnáková,
procedurálna otázka? Kvôli
prestávke
sa hlásite? (Odpoveď: Áno.) Prestávka
bude, takže
ak
sa hlásite preto, tak sa už nehláste.
Takže nikto sa ne-
hlási.
Prestávka 20 minút.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím pani poslankyne a pánov
poslancov, aby zaujali
svoje
miesta v rokovacej miestnosti, budeme pokračovať v ro-
kovaní
21. schôdze Národnej rady.
Pán poslanec Černák sa hlási s
procedurálnym návrhom.
Poslanec Ľ. Černák:
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
My sme pochopili správu mandátového a
imunitného výboru
ako
dve uznesenia, a preto predpokladáme,
že sa bude hlaso-
vať
o každom samostatne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Áno. Prosím predsedu mandátového výboru,
aby dal hlaso-
vať
o uzneseniach.
Poslanec A. Poliak:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, prvé hlasovanie
sa
bude týkať vzdania sa mandátu pána poslanca Haťapku.
Národná rada Slovenskej republiky
A. berie na vedomie
1. že
podľa článku 81 ods. 1 Ústavy
Slovenskej re-
publiky
sa poslanec Kamil Haťapka vzdal funkcie poslanca Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky. Jeho mandát
zaniká 4. de-
cembra
1996,
2. že na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady
Slovenskej
republiky nastupuje podľa § 48 ods. 2 zákona Slo-
venskej
národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Sloven-
skej národnej rady v znení neskorších
predpisov na návrh
Slovenskej
národnej strany pán Miroslav Michalec vo volebnom
kraji
západoslovenskom,
3. správu Mandátového a
imunitného výboru Národnej
rady
Slovenskej republiky o uprázdnení mandátu a nastúpení
náhradníka
na uprázdnený mandát poslanca Národnej
rady Slo-
venskej
republiky.
Uvedené uznesenie odporúčam prijať, pán
predseda.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď
hlasovali.
Prezentovalo sa 136 poslancov.
Za návrh hlasovalo 136 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Takže sme prijali toto uznesenie.
Poslanec A. Poliak:
Druhý návrh uznesenia sa týka pána
poslanca Gauliedera.
Národná rada Slovenskej republiky
A. berie na vedomie
1. že podľa článku 81 odsek 1 Ústavy Slovenskej re-
publiky sa poslanec
František Gaulieder vzdal
funkcie po-
slanca
Národnej rady Slovenskej republiky. Jeho mandát zani-
ká
4. decembra 1996,
2. že na uprázdnený mandát poslanca Národnej rady
Slovenskej
republiky nastupuje podľa § 48 ods. 2 zákona Slo-
venskej
národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Sloven-
skej národnej rady v znení neskorších
predpisov na návrh
Hnutia
za demokratické Slovensko pán Ján Belan vo volebnom
kraji
západoslovenskom,
3. správu Mandátového a imunitného
výboru Národnej
rady
Slovenskej republiky o uprázdnení mandátu a nastúpení
náhradníka
na uprázdnený mandát poslanca Národnej
rady Slo-
venskej
republiky.
Tento návrh uznesenia odporúčam neprijať.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 136 poslancov.
Za návrh hlasovalo 77 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
(Potlesk, výkriky, pískanie v sále.)
Pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s odporúčaním
mandátového a imunitného výboru podľa § 48 ods. 7 zákona
Slovenskej
národnej rady číslo 80/1990 Zb. o voľbách do Slo-
venskej národnej
rady v znení neskorších predpisov
na
uprázdnený mandát za
pána poslanca Kamila Haťapku
nastúpi
náhradník
Miroslav Michalec a na uprázdnený
mandát poslanca
Františka
Gauliedera nastúpi náhradník Ján Belan.
(Sústavný
hluk
v sále.) Osvedčenie o tom, že sa páni Miroslav Michalec
a
Ján Belan stali poslancami Národnej rady Slovenskej repub-
liky
4. decembra 1996, im odovzdám po zložení sľubu.
Sľub poslancov Národnej rady Slovenskej
republiky.
(Hlas z pléna: Hanbite sa.)
Takže prosím pánov poslancov Miroslava Michalca a Jána
Belana,
aby predstúpili pred rečnícke miesto a zložili ústa-
vou
predpísaný sľub. (Hlasy v sále.)
Prosím pána poslanca Sečánskeho, aby prečítal sľub po-
slanca.
Prosím, páni poslanci, aby ste pri skladaní sľubu
pánov
poslancov stáli.
Poslanec M. Sečánsky:
"Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej
republike.
Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej obča-
nov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné
zákony a pracovať
tak,
aby sa uvádzali do života." (Počas čítania sľubu buchot
do
stolov a pískanie.)
(Búchanie, pískanie a potlesk v sále. Výkriky: Fuj.
Búchanie
trvajúce až po prerušenie schôdze.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
Želám pánom poslancom veľa úspechov pri ich
poslaneckej
práci.
Zajtra budeme pokračovať o 9.00 hodine.
Dobrú noc.
Druhý deň rokovania
21. schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky
5. decembra 1996
____________________________________________________________
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
budeme pokračovať v rokovaní 21. schôdze Národnej rady
Slovenskej
republiky.
Prosím, aby sme sa prezentovali.
Prezentovalo sa 75 poslancov, nemôžeme začať, ale mys-
lím
si, že prišli ďalší.
Pani
poslankyne, páni poslanci,
prosím, aby ste sa
všetci,
ktorí ste v rokovacej miestnosti, prezentovali.
Prezentovalo sa 81 poslancov.
Podľa schváleného programu pristúpime k
bodu
voľba poslancov do výborov Národnej rady
Slovenskej re-
publiky.
Na
odporúčanie klubov za
Slovenskú národnú stranu sa
navrhuje,
aby pán poslanec Miroslav Michalec bol
zvolený do
Výboru
Národnej rady Slovenskej republiky pre
zdravotníctvo
a
sociálne veci a na odporúčanie
klubu poslancov za Hnutie
za
demokratické Slovensko sa navrhuje, aby
pán poslanec Ján
Belan bol
zvolený do Výboru
Národnej rady Slovenskej
republiky
pre obranu a bezpečnosť.
Má niekto návrh na zmenu? Ak nie,
navrhujem, aby sme
prijali
uznesenie tohto znenia:
"Národná rada Slovenskej republiky
podľa § 4 písm. 1 zákona Slovenskej
národnej rady číslo
44/1989
Zb. o rokovacom poriadku v znení
neskorších predpi-
sov
zvolila
Miroslava Michalca za člena Výboru Národnej rady Slo-
venskej
republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci,
Jána
Belana za člena Výboru Národnej rady Slovenskej
republiky
pre obranu a bezpečnosť."
Pani
poslankyne, páni poslanci,
dávam o tomto návrhu
hlasovať.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 85 poslancov.
Za návrh hlasovalo 83 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Konštatujem, že Národná rada
Slovenskej republiky
schválila
tento môj návrh na uznesenie.
V súvislosti so zvolením poslanca
Miroslava Michalca do
Výboru
Národnej rady Slovenskej republiky pre
zdravotníctvo
a
sociálne veci a na odporúčanie klubu
poslancov za Sloven-
skú
národnú stranu sa navrhuje, aby poslanec za Slovenskú
národnú stranu
pán poslanec Jaroslav
Paška bol odvolaný
z Výboru Národnej rady Slovenskej republiky
pre zdravotníc-
tvo
a sociálne veci a zvolený do
Výboru Národnej rady Slo-
venskej republiky
pre vzdelanie, vedu,
kultúru a šport.
V
tomto zmysle podávam aj návrh na uznesenie, o ktorom týmto
dávam
hlasovať.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 83 poslancov.
Za návrh hlasovalo 83 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že Národná rada odvolala
pána poslanca Ja-
roslava Pašku z
Výboru Národnej rady Slovenskej
republiky
pre
zdravotníctvo a sociálne veci a zvolila
ho za člena Vý-
boru
Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu,
kultúru
a šport.
Š t v r t ý m bodom programu je
návrh na voľbu predsedu Výboru Národnej
rady Slovenskej
republiky
pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.
Návrh na voľbu predsedu Výboru Národnej
rady Slovenskej
republiky pre
vzdelanie, vedu, kultúru
a šport vám bol
rozdaný
ako tlač 559. Poslanci za Slovenskú národnú stranu
navrhujú za predsedu
tohto výboru pána poslanca
Jaroslava
Pašku. Poslanecký
klub Spoločná voľba
navrhuje do tejto
funkcie pána poslanca Milana Ftáčnika. Má niekto
k tomu
pripomienky
alebo návrhy? (Ruch v sále.)
Pán poslanec Benčík.
Poslanec M. Benčík:
Vážený pán predseda...
(Ruch v sále.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, pani poslankyne, páni poslanci, o
pokoj v sále.
Poslanec M. Benčík:
...vážení kolegovia,
milé kolegyne,
včerajšie hanebné zrušenie
poslaneckého mandátu pána
poslanca
Gauliedera, ktorý jednoznačne a
opakovane odmietol
vzdať
sa mandátu, má širšie ústavné a
politické súvislosti.
Zapadá
do spôsobu vládnutia, do
nerešpektovania demokratic-
kých
princípov a plurality. Veď zloženie
mandátového a imu-
nitného
výboru, kontrolného orgánu SIS,
mediálnych rád, ve-
denia Národnej rady, vedenia výborov je všetko
v rukách
vládnej
koalície. Dokonca pán Macuška je
podpredsedom dvoch
výborov,
mandátového a imunitného a
ústavnoprávneho výboru.
Preto
sa ani nedivíme, že včerajšie
hlasovanie v mandátovom
a
imunitnom výbore a aj potom v pléne
dopadlo tak, ako do-
padlo.
Často sa obchádza zákon, obchádza sa ústava, o čom
svedčí
početnosť úspešných nálezov
Ústavného súdu. Sú teda
vytvorené
podmienky na teror väčšiny.
Zástupcovia koalície doma, ale najmä v zahraničí radi
zdôrazňujú,
že ponúkajú miesto opozícii v jednotlivých orgá-
noch. Nie je
to pravda. Naše návrhy nie sú
akceptované,
o
čom veľmi pregnantne svedčí voľba
do mediálnych rád, kde
sa
zvolili privatizéri alebo tí privatizéri, ktorí zastupujú
vás,
niektorých poslancov, ktorí ste v pozadí toho. Naše ná-
vrhy,
napriek tomu, že boli kvalifikované,
napriek tomu, že
sme
sa zúčastnili v dvoch kolách, ste nerešpektovali.
Opätovne vám ponúkame možnosť výberu. Nie preto, že by
sme
spochybnili kvalifikovanosť kandidáta
Slovenskej národ-
nej
strany, ale preto, aby ste si mohli
vybrať, a preto na-
vrhujeme
za predsedu Výboru Národnej rady
Slovenskej repub-
liky pre vzdelanie, vedu, kultúru a
šport pána Ftáčnika.
Predkladám to v
mene klubu poslancov Strany
demokratickej
ľavice,
Sociálnej demokracie, Strany zelených a
Hnutia poľ-
nohospodárov. Pán
Ftáčnik má kvalifikáciu, má dostatočné
skúsenosti.
Ukážte, či to skutočne myslíte vážne s
plurali-
tou
a demokraciou.
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
pristúpime k voľbe predsedu Výboru
Národnej rady Slo-
venskej
republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru
a šport. Po-
dľa
článku 92 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky predsedov
výborov volí Národná rada tajným hlasovaním.
Na zvolenie
predsedu
výboru Národnej rady sa vyžaduje súhlas nadpolovič-
nej
väčšiny prítomných poslancov.
Chcem
pripomenúť, že svoju vôľu pri voľbe
vyjadríte
tak, že
na príslušnom hlasovacom
lístku ponecháte meno
a
priezvisko kandidáta, za ktorého hlasujete. Ktorému ne-
chcete
dať svoj hlas, toho meno vodorovne prečiarknete. Kaž-
dá
iná úprava na hlasovacom lístku sa
považuje ako neplatné
hlasovanie.
Prosím
preto pánov overovateľov,
aby sa ujali svojej
funkcie
a dohliadli na priebeh voľby. Súčasne ich prosím,
aby
oni hlasovali ako prví.
Pýtam sa, vážené pani poslankyne, páni
poslanci, či ste
rozumeli?
Ak áno, pristúpime k tajnému hlasovaniu.
Prosím členov overovateľov, aby išli vykonať svoju po-
vinnosť,
aby pripravili voľbu. Ak nie, budeme
musieť zvoliť
nových
členov.
Pani
poslankyňa Rusnáková, odmietate
sa zúčastniť vo
voľbách?
(Hlas v sále.)
Veď preto prosím, aby ste boli, lebo bez
toho sa nedajú
konať
voľby, budem musieť dať návrh zvoliť iného.
Pani
poslankyne, páni poslanci,
volebná miestnosť je
pripravená,
môžeme sa zúčastniť vo voľbách.
(Akt tajného hlasovania.)
Pani poslankyne, páni poslanci, boli ste všetci hlaso-
vať,
alebo ešte niekto chce ísť hlasovať? Prosím, aby tí,
ktorí
pôjdu hlasovať, išli čím skôr, chcem ukončiť voľbu.
(Po akte tajného hlasovania.)
Vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené a
prosím overo-
vateľov, aby spočítali hlasy a oznámili
výsledky tajného
hlasovania.
Vyhlasujem desaťminútovú prestávku.
(Po prestávke.)
Pani poslankyne, páni poslanci, prosím,
aby ste sa vrá-
tili
do rokovacej miestnosti, budeme pokračovať v rokovaní
Národnej
rady.
Prosím poverenú overovateľku pani
poslankyňu Bartošíko-
vú,
aby Národnej rade oznámila výsledok volieb.
Poslankyňa M.
Bartošíková:
Vážený pán predseda,
vážený pán podpredseda vlády,
vážené kolegyne, kolegovia,
na voľbu
predsedu výboru Národnej rady
Slovenskej re-
publiky
pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, ktorá sa kona-
la
tajným hlasovaním 5. decembra
1996, bolo vydaných a po-
slanci
si osobne prevzali 92 hlasovacích lístkov.
Po spočítaní hlasov overovatelia zistili, že pri voľbe
predsedu
výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzde-
lanie,
vedu, kultúru a šport bolo odovzdaných 91 platných
hlasovacích lístkov,
1 neplatný hlasovací lístok, všetci
poslanci
hlasovacie lístky odovzdali.
Overovatelia zistili, že za kandidáta na
predsedu Výbo-
ru
Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu,
kultúru
a šport Jaroslava Pašku bolo odovzdaných 75 platných
hlasovacích
lístkov, za kandidáta na predsedu
Výboru Národ-
nej
rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru
a
šport Milana Ftáčnika bolo odovzdaných
16 platných hlaso-
vacích
lístkov.
Podľa článku 6 odseku 2 volebného poriadku na zvolenie
predsedu výboru Národnej rady Slovenskej republiky
je po-
trebná
nadpolovičná väčšina hlasov prítomných
poslancov Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky.
Overovatelia konštatujú, že za predsedu
výboru Národnej
rady Slovenskej
republiky pre vzdelanie,
vedu, kultúru
a
šport bol zvolený poslanec Jaroslav Paška. (Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pani poslankyni Bartošíkovej.
Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvo-
lila v tajnom
hlasovaní za predsedu
Výboru Národnej rady
Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru
a šport
pána
poslanca Pašku.
Prosím, pán poslanec, aby ste zaujali
miesto určené pre
predsedu
výboru.
Hlási sa pán poslanec Paška.
Poslanec J. Paška:
Chcel by som poďakovať za vyslovenú dôveru v hlasovaní
a
vysloviť nádej, že sa nám
podarí v tomto výbore udržať
pracovnú
a konštruktívnu atmosféru aj do budúcnosti.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne. Aj ja prajem vám, pán
predseda, aj vášmu
výboru
dobrú prácu.
Takže,
vážené pani poslankyne,
páni poslanci, môžeme
pristúpiť k p
i a t e m u bodu rokovania, ktorým je
správa o plnení štátneho rozpočtu za I. až III. štvrť-
rok
1996.
Správu vlády ste dostali ako tlač 552
a výsledky jej
prerokovania
vo výboroch ako tlač 552a, ktorej súčasťou je
aj
návrh na uznesenie Národnej rady.
Z
poverenia vlády Slovenskej
republiky správu uvedie
podpredseda
vlády a minister financií Slovenskej republiky
pán
Sergej Kozlík. Prosím preto pána
podpredsedu a pána mi-
nistra,
aby uviedol správu.
Podpredseda vlády a
minister financií SR S. Kozlík:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som vám vo svojom
vystúpení priblížil
výsledky štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. až
III. štvrťrok 1996, ktoré sú charakterizované
schodkom vo
výške
13,4 mld korún. V úvode chcem poznamenať, že v štátnom
rozpočte
došlo k zmenám v súvislosti s prijatím zákona Ná-
rodnej
rady číslo 222/1996 Z. z., súčasne do rozpočtu celko-
vých
príjmov a výdavkov boli premietnuté príjmy z výnosov
emisie štátnych dlhopisov a do príslušných častí
štátneho
rozpočtu boli premietnuté rozpočtové opatrenia vyplývajúce
zo zúčtovania
finančných vzťahov rozpočtových kapitol so
štátnym
rozpočtom za rok 1995.
Celkové príjmy štátneho rozpočtu boli
splnené v obje-
me
119 641,8 mil. korún, čo je 72,3 %
ročného predpokladu.
Oproti
rovnakému obdobiu minulého roka boli
príjmy štátneho
rozpočtu
vyššie o 5,3 mld korún.
Daňové príjmy dosiahli 102 856 mil.
korún, to znamená
70,9
% ročného rozpočtového zámeru. Oproti rovnakému obdobiu
minulého
roka je dosiahnutá skutočnosť vyššia o
3,3 mld ko-
rún.
Dane z príjmov, zisku a kapitálového majetku dosiahli
46,5
mil. korún, to je plnenie na 77,1 %. Dane z majetku
dosiahli 633,4 mil.
korún, čo je plnenie
na 84,5 %. Daň
z
pridanej hodnoty sa splnila v objeme 33
478,9 mil. korún,
čo
je 61,2 % ročného plánu. Podstatný vplyv na nižšie výnosy
tejto
dane mali predovšetkým v tomto roku realizované vysoké
objemy
odpočtov dane z pridanej hodnoty, ktoré sa z legisla-
tívnych
a metodických dôvodov platných v roku 1995 v tom ro-
ku nemohli uskutočniť, a ďalej
zmena percentuálnej sadzby
pri
niektorých druhoch tovarov. Spotrebné
dane boli splnené
vo
výške 15 509 mil. korún, čo je 66,6 % ich ročného zámeru.
Nižšie
plnenie spotrebných daní bolo
ovplyvnené aj vrátením
spotrebnej
dane za motorovú naftu spotrebovanú v poľnohospo-
dárstve.
Dane z medzinárodného obchodu a transakcií dosiahli
7
125,9 mil. korún a boli splnené na 107,8 %.
Nedaňové príjmy štátneho rozpočtu
dosiahli 11 544,7 mil.
korún,
t. j. splnenie na 103,9 %. Ich výška
bola ovplyvnená
najmä výškou mimorozpočtových prostriedkov prevedených do
príjmov štátneho rozpočtu v zmysle príslušných
ustanovení
zákona
o rozpočtových pravidlách - spomínané dlhopisy. Mi-
nisterstvo financií očakáva, že vyšším plnením
nedaňových
príjmov
budú čiastočne kompenzované výpadky v
príjmoch dane
z
pridanej hodnoty a spotrebných daní. Z
nedaňových príjmov
najnižšie plnenie
bolo v oblasti príjmov z
podnikania
a
vlastníctva majetku, a to vo
výške 1 191,3 mil. korún.
Nízke
plnenie tejto kategórie príjmov
spôsobuje položka od-
vodu z
voľného zostatku zisku
Národnej banky Slovenska
-
rozpočet bol 2,2 mld korún, pri ktorej
k 31. októbru bol
zrealizovaný
odvod do štátneho rozpočtu vo výške 500 mil.
korún.
Podľa vyjadrenia Národnej banky sa
očakáva, že úloha
stanovená
v štátnom rozpočte na rok 1996 bude
Národnou ban-
kou
splnená.
Príjmy zo splácania úverov pôžičiek
a predaja účastín
boli
vo výške 5 241,1 mil. korún.
Výdavky dosiahli hodnotu 133 072,4 mil.
korún, čo pred-
stavuje
69,2 % z objemu upraveného ročného rozpočtu. Dosiah-
nutá
skutočnosť bola oproti rovnakému
obdobiu minulého roka
vyššia
o cca 15,8 mld korún. V rámci tohto objemu výdavkov
boli
zabezpečené všetky funkcie štátu. Bežné výdavky štátne-
ho rozpočtu predstavujú 104 408,9
mil. korún, čo je 69 %
z
ročného upraveného štátneho rozpočtu.
Sú tu zahrnuté vý-
davky
rozpočtovej sféry, vynaložené na financovanie verejnej
spotreby
obyvateľstva a štátu a transfery neziskovým organi-
záciám,
podnikateľskému sektoru a obciam. Kapitálové výdavky
vynaložené
za obdobie I. až III. štvrťroka tohto roku na fi-
nancovanie
investičných potrieb rozpočtovej sféry
na trans-
fery
neziskovým organizáciám, podnikateľským subjektom a ob-
ciam
v úhrnnej sume 4 696,2 mil. korún predstavujú 67,2 %
ročného predpokladu. V kapitole Štátny dlh sa
realizovali
výdavky
súvisiace so splátkami istín štátneho
dlhu voči za-
hraničiu
i domácim veriteľom vo výške 13 967,3 mil. korún,
čo
je 72,2-percentný podiel ročného rozpočtovaného objemu.
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážené poslankyne, poslanci,
oblasť príjmov štátneho rozpočtu a ich celkovú hodnotu
ku
koncu roka ovplyvňuje diferencované
zabezpečenie jednot-
livých druhov
daňových príjmov. Čiastočnú napätosť počas
celého
roka signalizuje vývoj predovšetkým pri výnosoch daní
z
pridanej hodnoty a spotrebných daní. Chcem však zdôrazniť,
že
v priebehu II. polroka sa zmierňuje ten výpadok pri oboch
druhoch
daní, ktorý bol vykazovaný v I. polroku. Pri pria-
mych
daniach značne diferencovaný vývoj vykazuje plnenie da-
ne
z príjmov právnických osôb. Pri
ostatných daňových príj-
moch
doterajší stav naznačuje, že budú
nielen splnené ročné
úlohy,
ale dôjde zrejme k ich preplneniu. Dnes
z nedaňových
príjmov
predpokladáme nenaplnenie celoročných
zámerov štát-
neho
rozpočtu zo splátok vládnych úverov a vládnych pohľadá-
vok.
Pri celkovom kvantifikovaní jednotlivých
druhov príjmov
a
pri zohľadnení prekročenia nedaňových príjmov vo viacerých
položkách
očakávame, že celkové nenaplnenie príjmových častí
štátneho
rozpočtu za rok 1996 by mohlo
dosiahnuť cca 2 mld
korún. Vzhľadom na
tento vývoj v rozpočtovom hospodárení
štátu
vláda prikročila na mesiace
november a december 1996
k
viazaniu rozpočtových prostriedkov diferencovane v jed-
notlivých
rozpočtových kapitolách s cieľom zabezpečiť, aby
schodok
štátneho rozpočtu stanovený na rok 1996 vo výške
27
mld nebol prekročený. Na svojom
zasadnutí dňa 26. novem-
bra
tohto roku vláda prijala uznesenie číslo 795 o viazaní
výdavkov
štátneho rozpočtu do konca roka 1996 v jednotlivých
rozpočtových
kapitolách v objeme 1,9 mld korún.
Dovoľte mi ešte dve poznámky v rámci
tohto bodu progra-
mu.
V prvom rade, ak by sme
charakterizovali schodok štát-
neho
rozpočtu, ten bilančný schodok vo výške
13,4 mld korún
vo
vnímaní, v akom ho vykazuje a vníma Medzinárodný menový
fond
a ako sa tieto výsledky hodnotia zo
strany medzinárod-
ných
finančných inštitúcií, tak v podstate
Slovenská repub-
lika
za 3 kvartály vykázala vyrovnané
hospodárenie, pretože
v
bilančnom deficite štátneho rozpočtu je
vyjadrená splátka
istiny dlhovej služby 13,8 mld korún. To znamená, že sme
skončili
fiškálne hospodárenie, to znamená za vládny sektor,
v
bilancii 0,4 mld korún.
Druhá poznámka: V čase určitej hospodárskej recesie sa
s
problémami štátnych rozpočtov boria všetky krajiny, nedáv-
no
Česká republika rozhodla o viazaní štátneho rozpočtu vo
výške 9 mld
korún, korigovala výdavky
štátneho rozpočtu,
napriek
tomu sa vykazuje v aktuálnych údajoch
deficit štát-
neho
rozpočtu Českej republiky vo výške 3
mld korún a podo-
týkam,
ide o fiškálny deficit. Takže v porovnaní s týmito
údajmi
a s vysokými deficitmi štátnych
rozpočtov vo fiškál-
nom
poňatí aj vyspelých západných
krajín chcem poukázať na
vyrovnané
fiškálne hospodárenie Slovenskej
republiky za tri
kvartály
roku 1996.
Vážené poslankyne, poslanci, ďakujem vám
za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.
Prosím teraz predsedu Výboru Národnej
rady Slovenskej
republiky
pre financie, rozpočet a menu pána
poslanca Miro-
slava
Maxona, aby podal informáciu o výsledkoch prerokovania
správy
vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda,
vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte mi, aby som vám predložil
spoločnú správu, tlač
552a,
o výsledku prerokovania správy o plnení
štátneho roz-
počtu
Slovenskej republiky za I. až III. štvrťrok 1996.
Vážené dámy, vážení páni, predseda
Národnej rady Slo-
venskej
republiky svojím rozhodnutím číslo 1292 z 20. novem-
bra
1996 pridelil správu o plnení štátneho
rozpočtu Sloven-
skej
republiky za I. až III. štvrťrok 1996 všetkým výborom
Národnej
rady Slovenskej republiky okrem
mandátového a imu-
nitného výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej
republiky
pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov a Výboru
Národnej
rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu
na
prerokovanie do 3. decembra 1996. Ako príslušný určil Vý-
bor
Národnej rady Slovenskej republiky pre
financie, rozpo-
čet
a menu, ktorý pripravil spoločnú správu
o výsledku pre-
rokovania
a návrh na uznesenie Národnej rady.
Vážené dámy, vážení páni, všetky
výbory Národnej rady
Slovenskej
republiky správu o plnení štátneho
rozpočtu Slo-
venskej
republiky za I. až III. štvrťrok 1996 prerokovali
v
stanovenom termíne a zhodne ju zobrali
na vedomie, pričom
Výbor
Národnej rady Slovenskej republiky pre
financie, roz-
počet
a menu súčasne zobral na vedomie aj
vykazovanie stavu
celkových
príjmov štátneho rozpočtu vo výške 119
641,8 mil.
korún,
čo je 72,3 % z ročného rozpočtu,
výdavkov štátneho
rozpočtu
vo výške 133 72,4 mil. korún, čo je 69,2 % z ročné-
ho
rozpočtu, a schodok štátneho rozpočtu
vo výške 13 430,6
mil.
korún.
Vážené dámy, vážení páni, sedem
výborov Národnej rady
Slovenskej
republiky - pre financie, rozpočet a menu, hospo-
dárstvo,
privatizáciu a podnikanie,
pôdohospodárstvo, zdra-
votníctvo
a sociálne veci, obranu a bezpečnosť,
pre vzdela-
nie,
vedu, kultúru a šport a pre životné
prostredie - odpo-
ručilo Národnej rade Slovenskej republiky
správu o plnení
štátneho
rozpočtu za I. až III. štvrťrok zobrať
na vedomie.
Prílohou
spoločnej správy je i návrh uznesenia Národnej rady
Slovenskej
republiky k predmetnému bodu rokovania.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne pánu predsedovi výboru.
Vážené
pani poslankyne, páni
poslanci, otváram teraz
k
tomuto bodu rokovania rozpravu.
Chcem vás informovať, že
do rozpravy som dostal 2 písomné
prihlášky. Ako prvá sa
prihlásila
pani poslankyňa Schmögnerová. Po nej pán poslanec
Košnár.
Poslankyňa B.
Schmögnerová:
Ďakujem za udelenie slova.
Vážené kolegyne, kolegovia,
vážený pán minister,
dovoľte, aby som sa vyjadrila k trom
okruhom otázok:
k
zhodnoteniu (na pozadí správy o plnení štátneho rozpočtu
za
I. až III. štvrťrok 1996) hospodárskeho
vývoja v Sloven-
skej
republike, ďalej k tomu, či sa v
priebehu prvých troch
štvrťrokov
darí plniť zámery štátneho rozpočtu na
rok 1996,
a
v závere k hodnoteniu prvých
troch štvrťrokov priamo
v
rozpočte.
Výsledky štátneho rozpočtu za prvé tri
štvrťroky by sme
mali
posudzovať zároveň s dosiahnutými výsledkami v hospo-
dárstve Slovenskej
republiky. Správu Štatistického úradu
Slovenskej
republiky za prvé tri štvrťroky k
dispozícii ne-
máme. Predseda
Štatistického úradu Slovenskej republiky,
ktorý
na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky nie je
pozývaný,
čo je škoda, by mal vysvetliť, prečo. Pri tejto
príležitosti
chcem upozorniť i na to, že Ministerstvo finan-
cií
Slovenskej republiky svojvoľne porušuje
zákon o rokova-
com
poriadku, podľa ktorého má poskytovať poslancom informá-
cie
potrebné na ich činnosť. V druhom polroku Ministerstvo
financií
Slovenskej republiky odoprelo poslancom
výboru pre
rozpočet, financie a
menu (napriek opakovaným
žiadostiam)
poskytovať
pravidelné týždenné informácie o vývoji
štátneho
rozpočtu.
Sme preto odkázaní iba na informácie
zverejňované
raz
mesačne Štatistickým úradom
Slovenskej republiky, a to
so
značným, až dvojmesačným oneskorením.
Prosím pána minis-
tra,
aby vysvetlil, prečo dal takýto pokyn, a aby ho v súla-
de
s citovaným zákonom odvolal.
Napriek tomu, že úplné výsledky za prvé
tri štvrťroky
roku
1996 k dispozícii nie sú, z čiastkových výsledkov môže-
me
posúdiť, kde sú rozhodujúce riziká
slovenského hospodár-
stva
a ako sa odrážajú na finančnom
hospodárení štátu. Ško-
da,
že poslanecká snemovňa neprejavuje
záujem o to, aby ju
vláda
Slovenskej republiky informovala o
hospodárskej poli-
tike
v bežnom roku a jej zámeroch na budúce roky. Máme nárok
na
objektívne informovanie, pokiaľ si
vláda sama nechce za-
krývať
oči.
Chcem
upozorniť, že v slovenskom hospodárstve v roku
1996
sa už zreteľne začínajú odrážať jeho štruktúrne nedo-
statky, nízka konkurencieschopnosť a voluntarizmus vládnej
politiky.
Ak sa urýchlene nezačnú realizovať efektívne opat-
renia
a naopak, bude sa pokračovať v analogickej politike,
už
v roku 1997 a o to viac v roku 1998 sa
v mnohých smeroch
dosiahnu
rovnaké varovné výsledky, ako to bolo v roku 1993.
Za
kritický pokladám bežný
účet platobnej bilancie,
ktorého
deficit rastie v dôsledku radikálneho
nárastu defi-
citu
v zahraničnom obchode (za I. až X. mesiac narástol na
42,5
mld Sk) a deficitu v službách.
Zhoršuje sa fiškálny
deficit. Z prebytku
v roku 1995, dosiahnutého na úrovni
3,2
% z hrubého domáceho produktu, na
predpokladaných 0,3 %
hrubého
domáceho produktu v roku 1996 a v roku 1997 sa odha-
duje
na úrovni schodku mínus 3,7 až mínus 4,1 %.
Pán minister, v tejto súvislosti by som
vás chcela upo-
zorniť,
že vaši úradníci vás nesprávne informovali. Termín
fiškálny
deficit sa používa na označenie deficitu tzv. všeo-
becného
vládneho sektora, to znamená, že ide o deficity ale-
bo
prebytky rozpočtového hospodárenia
celého verejného sek-
tora,
zahrňujúceho štátny rozpočet, fondy
Sociálnej a zdra-
votnej poisťovne, mimorozpočtové fondy, ktoré sú upravené
o
istinu. Aj v návrhu zákona štátneho rozpočtu na budúci rok
je
nesprávne tento termín interpretovaný.
Naopak v prípade,
keď
hovoríme o štátnom rozpočte, od ktorého odpočítame isti-
nu,
zaužívané v terminológii zahraničnej (Medzinárodného me-
nového
fondu), na ktorú ste sa odvolávali, sa
používa slovo
-
upravený deficit, z anglického - the adjusted deficit.
Upravený
deficit štátneho rozpočtu
o istinu vzrastá
z
0,4 % v roku 1995 na predpokladaných mínus 1,4 % v roku
1996 a
v roku 1997 sa predpokladá
podľa návrhu zákona
o
štátnom rozpočte mínus 1,8 %.
Komplikuje sa situácia v
menovej sfére, keď Národná
banka
Slovenska musí zavádzať nové reštriktívne opatrenia.
Situácia
v úveroch začína v mnohých smeroch pripomínať si-
tuáciu
v roku 1993. Cena krátkych peňazí
vyskočila na 14 až
15
% a priemerná úroková sadzba pri
krátkodobých úveroch sa
šplhá
znovu nad 16 %. Kapitálový trh nie je schopný zabezpe-
čiť
dostatok dlhodobých zdrojov. Kto
napriek tomu ešte dnes
žongluje
vynikajúcimi makroekonomickými výsledkami a nazdáva
sa,
že je ešte čas korigovať niektoré nepriaznivejšie ten-
dencie,
a preto opatrenia odkladá, nechce
chápať skutočnosť
a
mal by sa za to pred spoločnosťou a nami zodpovedať.
Na týchto výsledkoch má veľký
podiel vládna politika.
Poukazuje sa na
privatizačnú politiku, ktorá
neuspela pri
zabezpečovaní
rastu efektívnosti hospodárstva. Na neadekvát-
ne
zásahy do kapitálového trhu. Na
niekoľkoročné odkladanie
riešenia
zlých úverov. Na zasahovanie vlády do podnikateľ-
ského
prostredia, ktorá ho nimi deformuje. Táto poslanecká
snemovňa
však zatiaľ nerokovala o
infraštruktúrnych projek-
toch vlády,
ktoré sú výsledkom voluntarizmu, megalománie
a
nekvalifikovanosti členov vlády.
Žiadam
podpredsedu vlády, aby
v rozprave k správe
o
štátnom rozpočte uviedol, ako sa koordinujú predstavy vlá-
dy
o infraštruktúrnych zámeroch a ich financovaní, o záme-
roch získavania zdrojov pre Exim-banku s menovými
zámermi
Národnej
banky Slovenska. Už dnes je zrejmé, že
vládne pro-
jekty odčerpávajú
investičné zdroje v
takom rozsahu, že
zdroje
na investície v podnikovej sfére, ktoré z hľadiska
alokačnej efektívnosti sú výnosnejšie a sú
nevyhnutné na
reštrukturalizáciu
podnikov, budú jednoznačne chýbať. Ako sa
však chce
dosiahnuť zvrat konkurencieschopnosti podnikov
v
zahraničnom obchode bez dostatku investícií?
Nedávno
sa za účasti odborníkov a vysokých
štátnych
úradníkov
diskutovalo o štúdii OECD o hospodárstve Sloven-
skej
republiky v roku 1996. V časti o
menovej a fiškálnej
politike
autori konštatujú, že proces, citujem: "...reštruk-
turalizácie ekonomiky bude naďalej klásť veľké
nároky na
prostriedky
štátneho rozpočtu napríklad v mnohých oblastiach
rozvoja infraštruktúry, na zlepšenie systému zdravotníctva
a
splnenie rastúcich požiadaviek na
vzdelanie a školenie".
Poukazujú
na to, že niektoré z týchto požiadaviek je možné
financovať
zo zvýšených príjmov z daní za predpokladu udrža-
nia
ekonomického rastu a úvermi na investičné účely vzhľadom
na
pomerne nízky koeficient dlhu v Slovenskej republiky. Na-
bádajú
však k veľkej opatrnosti, aby infraštruktúrne projek-
ty
zabezpečili dostatočný prínos pre hospodárstvo.
Od roku
1996 sa začali financovať, resp.
pokračuje sa
vo
financovaní rozsiahlych
infraštruktúrnych projektov, ako
sú
Mochovce, diaľnice, vodné diela a podobne. Minister do-
pravy
chce napríklad do konca tisícročia len vo svojom re-
zorte
preinvestovať 200 mld Sk. Táto
predstava nezodpovedá
kapacitným
možnostiam slovenského hospodárstva.
Takéto pro-
jekty by vytlačili prevažnú časť investícií
zo súkromného
sektora
financovaných z úverov, výrazne by zvýšili zadlže-
nosť
štátu a v dôsledku nákladov na štátnu
dlhovú službu by
sa
zvýšil fiškálny deficit nad 3 % z HDP
tak, ako to už in-
dikuje
rok 1997.
Dovoľte mi dotknúť sa teraz vyhodnotenia zámerov štát-
neho
rozpočtu na rok 1996. Štátny rozpočet na rok 1996 sa
zameral
na jedenásť priorít. Dotknem sa najdôležitejších.
Po
prvé, v roku 1996
bol zámer výraznejšie zapájať
štátne
zdroje na podporu adresných úloh, na byty a na podpo-
ru exportu. Ostatné investičné akcie mali byť
financované
z
celého fiškálneho okruhu, zo zdrojov
poisťovní, Fondu za-
mestnanosti, Fondu
národného majetku, zdrojov
samospráv
a
bankovými úvermi. V tejto súvislosti treba upozorniť, že
zdroje
zo štátneho rozpočtu zo Štátneho fondu
rozvoja býva-
nia
sa využili v tomto roku na menej ako 30 % a predpoklada-
né
zdroje Fondu národného majetku z roku
1996 sa použijú na
podporu
rozvoja bývania až v roku 1997. Fond národného ma-
jetku
na iné investičné akcie prostriedky
nemá a nemôže ich
preto
financovať. Je zrejmé, že vládna
koalícia svojou pri-
vatizačnou
politikou podkopáva zámery svojho
vlastného roz-
počtu.
Analogické platí i pri
ďalšom zámere stabilizovať,
resp.
postupne presadzovať pokles
výdavkov kapitoly Štátny
dlh.
Situácia je diametrálne odlišná. Výdavky kapitoly Štát-
ny
dlh rastú, a to pričinením vlády. V roku 1996 vláda k to-
mu
prispela emitovaním 3 mld Sk na
diaľnice, ktoré už v ro-
ku
1997 o 3,234 mld Sk zvyšujú výdavky
kapitoly Štátny dlh.
Aj
preto sa nedarí plniť ďalší zámer,
ktorým je, aby výška
schodku
nepresahovala splátky istín.
Bolo by možné pokračovať. Podstatné je,
že už zostavený
rozpočet
v roku 1996 bol v rozpore s mnohými zámermi rozpoč-
tovej
politiky vlády na rok 1996 a aj preto
sme ho v Národ-
nej
rade poslanci opozície nepodporili.
Na
záver sa chcem
dotknúť niektorých rizík príjmov
a
výdavkov štátneho rozpočtu za I.
až III. štvrťrok a do
konca roku 1996.
V prvom rade chcem upozorniť na úpravy
štátneho
rozpočtu v dvoch smeroch. V prvom smere
ide o zvý-
šenie
príjmov štátneho rozpočtu o 3 mld Sk z emisie
dlhopi-
sov
na diaľnice. V druhom smere o zvýšenie výdavkov o rovna-
kú
sumu na financovanie reorganizácie štátnej správy. Príjmy
z
emisie dlhopisov nezvyšujú príjmy rozpočtu. Sú tzv. polož-
kou pod čiarou.
Preto nie je možné súhlasiť so
zvýšením
príjmov
rozpočtu v zákone so 162,4 mld Sk na 165,4 mld Sk,
a
ani s uvedenou výškou príjmov v uznesení 119,6 mld Sk.
Zvýšením výdavkov výdavkovej stránky štátneho rozpočtu
zo
189,4 na 192,4 mld Sk minister financií
zvýšil rozpočto-
vaný deficit
štátneho rozpočtu o 3 mld Sk na 30 mld Sk,
resp.
po odpočítaní istiny na 10,7 mld Sk.
Porušil tým zá-
kon
o štátnom rozpočte, ktorý schválila
táto Národná rada
Slovenskej republiky. Navrhujem preto v
uznesení Národnej
rady upraviť bod
číslo 1 a bod číslo 3
takto: namiesto
119
641,8 mil. treba uviesť 116 641,8 mil. Sk,
čo je 71,8 %
z rozpočtu,
a v bode 3 zvýšiť schodok
z 13 430,6 na
16
430,6 mil. Sk.
Deficit
štátneho rozpočtu sa v priebehu prvých troch
štvrťrokov udržiaval
v žiaducich medziach,
keď dosiahol
16,4
mld Sk. V porovnaní s predchádzajúcim rokom sú však
dosiahnuté
výsledky značne horšie, keď do konca roku 1995
vznikol
deficit iba 8,3 mld. Sk. Pritom v poslednom štvrťro-
ku,
okrem už avizovaných rizík v správe o štátnom rozpočte
za
prvé tri štvrťroky, a to rizík pri plnení príjmov štátne-
ho rozpočtu z
výnosu DPH a spotrebných daní, očakávaných
zvýšených
výdavkov v kapitole Štátny dlh, rizika spojeného
s
možnosťou nižšieho odvodu voľného
zostatku zisku z Národ-
nej
banky Slovenska, a rizika neplnenia príjmu zo splátok
vládnych
úverov vo výške 3 mld Sk, možno čakať aj iné zvý-
šené výdavky, predovšetkým v kapitole
Kapitálové výdavky,
ktoré
môžu zvýšiť koncoročný deficit štátneho rozpočtu.
Zvlášť treba upozorniť na rast tých
kapitálových výdav-
kov,
ktorých čerpanie vo významných položkách sa zatiaľ rea-
lizovalo
v rozmedzí 50 až 65 %. Sú medzi nimi aj rezorty mi-
nisterstva
pôdohospodárstva a rezort zdravotníctva. Vzhľadom
na
to, že ide o dôležité rezorty, nemožno
súhlasiť s tým,
aby
sa v týchto rezortoch do konca roka uplatnilo viazanie
rozpočtových
prostriedkov.
Na záver chcem dodať, že ak neprejde
pozmeňujúci návrh,
poslanci
za Stranu demokratickej ľavice návrh
uznesenia ne-
budú
môcť podporiť.
Ďakujem za vašu pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pani poslankyni Schmögnerovej.
Ďalej je pripravený pán poslanec Košnár. Nech sa páči,
pán
poslanec. Po ňom pán poslanec Filkus.
Poslanec J. Košnár:
Vážené dámy a páni,
po včerajšom dni hanby sa začína
Národná rada Sloven-
skej
republiky zaoberať otázkami, ktoré sa skutočne hlboko
dotýkajú životných podmienok ľudí, našich občanov, našich
voličov.
Rokujeme o tom v dusnej atmosfére a umelej hmle.
Pozornosť
sa totiž podarilo odpútať od štátneho rozpočtu, od
týchto
životných podmienok ľudí smerom, ktorý si vládna koa-
lícia
želá a o ktorom si myslí, že jej bude aj prospešný.
Táto hmla, v ktorej rokujeme o plnení
štátneho rozpočtu
v
tomto roku, a teda aj o
východiskách pre rozpočet roku
1997,
je zahusťovaná aj tým, ako sa to už spomínalo, že hoci
je
december, nemáme k dispozícii správu o základných vývojo-
vých tendenciách hospodárstva Slovenskej republiky za tri
štvrťroky a spresnenie prognózy vývoja na rok
1996. Ani
správa
o plnení štátneho rozpočtu za tri
štvrťroky spresne-
nie
predikcie za celý rok 1996 neobsahuje, hoci v polročných
správach
takéto spresnenie bolo. Len veľmi stručne a vo vše-
obecnej
podobe na 22 riadkoch táto správa konštatuje
napätý
stav v oblasti
rozpočtových vzťahov a
navrhuje prikročiť
k
viazaniu rozpočtových prostriedkov diferencovane v jednot-
livých kapitolách s cieľom zabezpečiť, aby sa rozpočtova-
ný
schodok štátneho rozpočtu 27 mld korún neprekročil. Ale
konkrétne,
čo vláda v tomto smere urobila, aký je aktuálny
stav,
sme sa, žiaľ, ani z výkladu podpredsedu vlády a minis-
tra
financií veľa nedozvedeli.
V hmle sa napreduje veľmi ťažko a nevedno
kam a o nič
na
tom lepšie nebudeme, ani keď sa necháme vodiť na motúziku
sľubov
a málo reálnych vízií. Je v povahe
našich vysokých
štátnych
vládnych predstaviteľov nezabudnúť na akékoľvek po-
zitíva
makroekonomického vývoja a upozorňovať
na ne. Tento-
raz
vari skromnosť, ktorej sme svedkami, svedčí o tom, že
tie
pozitíva nie sú až také vynikajúce, aby sme sa nimi moh-
li
príliš chváliť.
Vláda predikciu vývoja ku koncu roku
1996, pravdaže, má
a
niektoré údaje z tejto predikcie sa kde-tu nájdu aj v tej-
to
správe, predovšetkým v podobe rozsahu
očakávaných výpad-
kov
výnosu daňových príjmov, najmä
dane z pridanej hodnoty
a
spotrebných daní, a ďalšie sa dajú nie s úplnou presnos-
ťou,
ale aspoň orientačne dopočítať. A po
dopočítaní to vy-
zerá
tak, že celkové príjmy štátneho rozpočtu za rok 1996
bez
3 mld výnosu z dlhopisov na diaľnice
dosiahnu približne
154
mld korún, čo je o 8,4 mld menej oproti
príjmom určeným
zákonom
v štátnom rozpočte na rok 1996.
Výpadky príjmov budú mať rozsah zhruba 15
až 16 mld Sk,
možno
o niečo menej. Z tých údajov, ktoré sú k dispozícii
z
oficiálnych materiálov vlády, štatistiky, pri dani z príj-
mov
právnických osôb sa očakáva výpadok zhruba miliarda, pri
dani
z pridanej hodnoty asi 6,7 mld, pri spotrebných daniach
2
300 mil., v príjmoch z podnikania a vlastníctva majetku
2,2 mld,
pri príjmoch zo
splácania úverov a
pôžičiek
3,5
mld. Z tohto výpadku, pravdaže, značnú
časť - v rozsahu
nad
7 mld korún - vykompenzujú vyššie
výnosy daní z príjmov
fyzických
osôb (tu možnosti daňových únikov sú minimálne),
výnosy
z cla a z dovoznej prirážky, administratívne a iné
poplatky
a platby a iné nedaňové príjmy.
Celkové výdavky vrátane použitia výnosu 3
mld Sk získa-
ných
z emisie štátnych dlhopisov na výstavbu diaľnic dosiah-
nu
približne 190, možno 192 mld Sk, a tak schodok štátneho
rozpočtu na rok
1996, ten bilančný schodok alebo účtovný
schodok,
ako ho nazýva pán podpredseda vlády,
nebude 27 mld
Sk,
ako určil zákon o štátnom rozpočte, ale
bude zhruba 32,
možno
35 mld Sk napriek regulácií výdavkov ministerstvom fi-
nancií
v posledných dvoch mesiacoch.
Takéto
údaje nám, žiaľ,
predkladatelia správy nedali
k
dispozícii, ale zajtra alebo dnes, ak
sa bude začínať ro-
kovanie
o štátnom rozpočte na rok 1997, sa bude očakávať, že
parlament
bez znalosti skutočného aktuálneho
stavu a kvali-
fikovaného
odhadu vývoja na niekoľko ostatných
týždňov, bez
týchto
znalostí schváli návrh štátneho rozpočtu na rok 1997.
Prirodzene, ten aktuálny stav a skutočný
stav, ako to
v
roku 1996 naozaj s rozpočtovým hospodárením dopadlo, sa
dozvieme
niekedy v apríli či v máji zo štátneho
záverečného
účtu
za rok 1996, ale to už bude plynúť druhý štvrťrok budú-
ceho
roku 1997, a tak posúdiť, do akej miery sa zámery napl-
nili, či nenaplnili, bude možné najmä na
jeho príjmovej
stránke
až z tohto štátneho záverečného účtu.
Chcem povedať, že rád by som sa
mýlil pri tých odha-
doch,
ktoré som tu uvádzal. Až ten štátny
záverečný účet za
rok
1996 ukáže, či a nakoľko som sa mýlil pri odhade plnenia
štátneho
rozpočtu za tento rok.
Výhrady, ktoré tu uviedla kolegyňa
Schmögnerová k návr-
hu
uznesenia, plne podporujem. Chcem
poznamenať, že zavede-
nie pojmu fiškálny deficit je naozaj
zavádzajúce, mätúce,
nevyjadruje
to, čo sa obvykle v zahraničí pod týmto pojmom
rozumie,
a navyše zakrýva skutočnosť, že tzv. mimorozpočtové
zdroje,
získavané emisiou štátnych dlhopisov (predbieham, na
budúci
rok sa počíta s emisiou za 8 mld Sk), sa za veľmi
krátky
čas - už v nasledujúcom roku - stávajú rozpočtovými
výdavkami
v kapitole Štátny dlh a zaťažujú
schodok štátneho
rozpočtu.
Ale o tom bude príležitosť podrobnejšie sa zmieňo-
vať
pri prerokúvaní návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi Košnárovi.
Teraz
vystúpi pán poslanec Filkus a po
ňom je ešte
prihlásený
pán Ľudovít Černák.
Poslanec R. Filkus:
Vážený pán predseda,
vážený pán podpredseda vlády,
kolegyne, kolegovia,
zo začiatku by mal človek taký dobrý pocit, že po vče-
rajšej
kauze toto rokovanie bude selanka. Žiaľ, nie je to
tak,
lebo tá kauza nebola obyčajná kauza, to nebola kauza
Gaulieder,
tá zasiahla trochu hlbšie, na východiská demokra-
tického
parlamentarizmu, falšovanie listín a to
sa ťažko do
prostredia,
v ktorom sme o tom včera hovorili, dá
zrazu na-
infikovať
úžasný pokoj a menej nervozity. Ale pokúsim sa.
Už pri
návrhu rozpočtu na rok 1997,
ktorý spracúvalo
ministerstvo
financií v rámci štyroch verzií, ktoré sme mali
k
dispozícii a do ktorých sme mali možnosť nahliadnuť, sme
zistili,
že pri plnení štátneho rozpočtu za rok 1996 sa musí
rátať
aj s rizikami. V rámci rizík sa
objavili určité feno-
mény,
napríklad, že ak sa v tretej verzii rátalo na rok 1997
ešte
s deficitom 25 mld, už vo štvrtej to muselo byť 36,9
mld.
Ak sa pôvodne rátalo s príjmami 175 mld, nakoniec sa
prišlo
na príjmy 170 mld a k zvýšeniu výdavkov. To všetko
hovorí
o tom, a to robí každý správny hospodár, že tieto ri-
ziká
si musí vedieť odhadnúť a musí vedieť, ako koncipovať
aj
rozpočet na budúci rok 1997.
Ten I. až III. kvartál roku 1996 ukázali,
a to sa v ma-
teriáli
podčiarkuje, autori to zdôrazňujú, že
skutočne jed-
ným z najväčších rizík sú nepriame
dane. Riziká sú tiež
v
odvode zostatku zisku z Národnej banky, splácanie debloká-
cie
vládnych úverov atď., to všetko, čo je
v správe a čo sa
tu
už aj spomenulo. No ale to súčasne znamená, ak si to veľ-
mi jednoducho kupeckými počtami sčítate, je to tých 10,8
mld.
A budem hovoriť o výpadku, pán predseda výboru Maxon,
pretože
on ma vždy upozorňuje, že to nie je výpadok. Je to
výpadok
daní, aj autori takto o ňom píšu, ale, samozrejme,
do
toho výpadku patrí, ak znížim daň z pridanej hodnoty ale-
bo preradím,
či už to budem nazývať
výpadkom alebo
inak.
Proste, sú to predpoklady, ktoré sa nesplnili. Z tohto
hľadiska
určite musím rátať s tým, že deficit
štátneho roz-
počtu na rok
1996 sa z tohto titulu nesplní a bude tiež
prekročený.
Teraz nechcem "hausírovať" s číslami, či to bude
o
tých 5 miliárd, 3 miliardy viac, ale nebude, a to treba tu
jasne
povedať najmä z pohľadu častého
pozitívneho zdôrazňo-
vania
makroekonomických východísk.
V tejto
súvislosti ma však viac mrzí,
že sa vraciame
k
prvej etape transformačného procesu,
keď bola rozhodujúca
makroekonomická
politika reštriktívneho charakteru v oblasti
rozpočtu
a meny. V oblasti rozpočtu ju naďalej robíme, ale
vraciame sa, dokonca
sme nútení pristúpiť k
reštriktívnej
politike
menového charakteru a to hovorí o tom, ako to v tej
ekonomike
vyzerá.
Kolegyňa Schmögnerová to spomínala, je
fakt, že Národná
banka Slovenska nie zo vzduchu, ale z
existujúcich dát,
z
existujúcich argumentov, z
existujúcej analýzy musela
pristúpiť
k reštrikcii meny a k určitým
opatreniam menového
charakteru.
Samozrejme, to súvisí s pasívom obchodnej bilan-
cie
a s tým, čo sa tu už hovorilo, nechcem
to opakovať. Len
je
dobré si to uvedomiť a treba reálne hodnotiť situáciu. To
nie
je chyba, to sa dá postupne odstrániť, dúfajme, že dovoz
sa
spomalí, že štruktúra vývozu bude tiež iná a že sa koneč-
ne
pristúpi k reštrukturalizácii aj bankovej, aj podnikateľ-
skej
sféry.
Ale ešte si treba uvedomiť jednu vec.
Verejná správa je
naďalej
veľmi drahá. O tom sa tu nikde nič nehovorí. Za I.
až
III. kvartál je verejná správa
mimoriadne drahá a výdav-
ky,
ktoré sa na ňu vynakladajú, nezodpovedajú tomu efektu,
ktorý
by sme od nej očakávali.
V tejto súvislosti prosím pána podpredsedu vlády tretí
raz,
mal som príležitosť prvý raz to povedať pri hodnotení
rozpočtu
za I. polrok a potom znovu pri diskusii v súvislos-
ti
so záverečným účtom, teraz to robím tretí raz. Už v I.
polroku
sme sa dozvedeli o výpadku daní 8,7
mld, pokiaľ ide
najmä
o spotrebné dane a daň z pridanej hodnoty. Pán pod-
predseda
vlády a minister financií prisľúbil, že minister-
stvo financií
pripravuje hĺbkové previerky
a výsledky
z
týchto hĺbkových previerok
nám povie. Doteraz
som sa
o
hĺbkových previerkach nič
nedozvedel. Prosím ešte raz:
chcel
by som vedieť, ako to v oblasti nepriamych daní, najmä
pokiaľ
ide o spotrebnú daň a daň z pridanej
hodnoty, ako to
s
týmito "výpadkami" vyzerá.
Po druhé. Prosím pána ministra
financií a podpredsedu
vlády
tretí raz, aby mi povedal, ako to vyzerá s porušením
zákona
o verejnom obstarávaní. Ak si pamätáte
Najvyšší kon-
trolný
úrad, keď sme hodnotili záverečnú správu a keď sme sa
zaoberali
diskusiou o hodnotení rozpočtu za I. polrok, hovo-
rili
sme o sume 500 mil., ktoré sa stali predmetom porušenia
zákona
o verejnom obstarávaní a x podnetov na
trestné kona-
nie,
ktoré boli v tejto súvislosti
vyslovené. Pána generál-
neho
prokurátora, ktorý tu sedel, sme
expressis verbis pro-
sili,
aby nám povedal, ako to vyzerá. Nič sme
sa nedozvede-
li,
zahrávajú sa tieto veci do autu. To
tiež nie je fér.
Dobre
by bolo, aby sme sa niečo o tom dozvedeli teraz, pri
tejto
príležitosti.
Mnohé veci sa tu už spomenuli,
nebudem ich opakovať.
Chcem
dať návrh, že pokiaľ ide o viazanie
prostriedkov kon-
com
roku, to je tá prísna regulácia, ktorá sa robí a musí
robiť,
pochopiteľne, nič proti nej nemám, ale navrhujem, aby
sa z toho jednoznačne
vyňalo ministerstvo
zdravotníctva
a
školstva, pokiaľ ide o IV. kvartál 1996.
Je to správa, správu možno zobrať na
vedomie, samozrej-
me, dobre by
bolo najprv dostať odpovede na tieto otázky
a
podľa toho budeme na túto správu reagovať.
Ďakujem, že ste ma počúvali.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec.
Nech sa páči, pán poslanec Černák.
Poslanec Ľ. Černák:
Vážený pán predseda,
vážený pán podpredseda vlády,
kolegyne a kolegovia,
skôr ako
položím niekoľko konkrétnych
otázok pánu vi-
cepremiérovi
a ministrovi financií, položím jednu
konkrétnu
otázku
aj vám, kolegyne a kolegovia. Ako
ste spali po vče-
rajšku?
Ako ste spali po tom, keď ste v tejto snemovni vy-
hlásili,
že sa mandátu vzdáva človek, ktorý
tu sedel a vy-
hlasoval,
že on sa mandátu nevzdáva? Ako sa cítite po tom,
keď
ste hlasovaním rozhodli o tom, že tu nesedí človek, kto-
rý
vlastne s nami sedel a hlasoval? Pozrite si predchádzajú-
ce výpisy, Gaulieder mal kartu, sedel,
hlasoval a vy ste
rozhodli,
že vlastne už nie je poslancom.
Viete, mnohokrát bol v tejto
snemovni porušený zákon,
mnohokrát sme vás
upozorňovali na to, pozor,
prekračujete
rubikon,
a Ústavný súd nám dal v 90
percentách za pravdu.
Ale,
preboha, to, čo sa stalo včera,
následky toho nie sme
schopní domyslieť. Včera ste dali zelenú
svojmu vodcovi,
včera ste mu
ukázali, že čokoľvek urobí, vždy nájde vašu
oporu. Ale veď
predsa Slovensko - to nie je len predseda
HZDS,
to nie je jedna osoba! Vy všetci, ktorí ste včera hla-
sovali,
ste prispeli k tomu, ako bude vývoj na Slovensku ďa-
lej
pokračovať.
Pri zvažovaní správy o plnení štátneho
rozpočtu si tre-
ba
položiť otázku, aké boli priority pri konštrukcii rozpoč-
tu
a ako sa za tri štvrťroky podarili splniť a už vlastne
posledný
mesiac ešte korigovať na základe reálnych poznat-
kov,
čo sa korigovať dá.
Dámy a páni, je verejne známe, že rok
1996 bol vyhláse-
ný
za rok skromnosti. A keď sa pozerám
na to, ako sa plnil
rozpočet
za tri kvartále, natíska sa mi otázka,
pre koho to
bol
vyhlásený rok skromnosti. Uvažujte
spolu so mnou. Dočí-
tali
sme sa o tom, že vláda zo svojej
rezervy dala 300 mil.
korún
pre súkromnú banku Devín banku ako
províziu za deblo-
káciu
zahraničných úverov. Preboha, koľko
mohlo byť ukonče-
ných
škôlok, koľko bytov mohlo byť
ukončených, ako by tieto
zdroje
využili dajme tomu v ZŤS Dubnica, keby boli dostali
zákazku
a boli by dali prácu možno niekoľkým tisícom ľudí!
Pre
koho, pre koho je rok skromnosti?
Dámy a
páni, minulý rok, vlastne tento
rok, slovenská
verejnosť
žila kauzou únosu Michala Kováča mladšieho. A ak
ste
čítali tie správy a ak ste sa zamysleli nad tým, taký
Mercedes,
taký Ford-escort, taký Hyundai, všetko miliónové
autá,
a nebolo tam jedno, bolo ich tam 10,
12, také značky,
žiadna
Felícia, žiadny Trabant. Ak si pozriete noviny, koľko
má
SIS-ka budov a koľko peňazí išlo na
tajnú službu... Lexa
sa
verejne chváli, že kúpil také zariadenie, že môže odpočú-
vať polovičku
Bratislavy. Preboha, kde
tie peniaze idú?
A
položím si otázku s vami, o koľko mohlo
byť menej lúpeží,
drobných násilných činov, krádeží, keby tieto
prostriedky
boli
išli do Policajného zboru.
Pán kolega Filkus sa pýtal a ja opakujem otázku, koľko
stále
reforma verejnej správy. Už odmyslím fakt, že zákon
o
územnosprávnom členení bol prijatý protizákonne, pretože
neboli
vytvorené v rozpočte zdroje a zo zákona, ktorý ste vy
sami
hlasovaním prijali, mal platiť až od 1.
1. Ale chodíme
po
okresoch, chodíte aj vy s nami,
nové budovy, nové autá,
nové
sekretárky, noví úradníci.
Interpeláciou som vzniesol
otázku a znovu
ju opakujem: Pán
podpredseda vlády, koľko
stála
doteraz reforma verejnej správy? A
zároveň si kladiem
otázku: Čo by
dokázali mestá a obce, keby dostali tieto
prostriedky?
Dámy a páni, starostovia, primátori
chodia prosiť o de-
saťtisíce, po
kvapôčkach, robia akcie, vodovody, životné
prostredie
zlepšujú, dokončujú si v obciach a v mestečkách
veci
a efektívne využívajú prostriedky.
ZMOS nám píše pred
každým
rozpočtom, bojuje o 10 mil., bojuje o 100 mil. korún,
a
tu presne opačne, neefektívne sa využijú ťažké miliardy.
Dámy a páni, keď sa privatizoval Slovnaft,
položili
sme
si otázku, koľko to bude stáť. To, že Hatina kúpil
10-miliardový Slovnaft za
miliardu, to niekto bude musieť
zaplatiť.
Ten reálny rozdiel peňazí sa nezjaví z
luftu, ten
nevytlačí Národná
banka navyše, ten zaplatíme my všetci
v
cene benzínu. A ja sa
pýtam, prečo je len 57-percentné
plnenie
spotrebnej dane z uhľovodíkových mazív? Prečo pod-
nik,
ktorý robil 13 % slovenského rozpočtu v
roku 1994, te-
raz
vlastní 19 fyzických osôb a aj tak si plnia svoje záväz-
ky
voči štátnemu rozpočtu len na 57 %,
a pritom si ho mali
splniť
na 75 %?
Dámy a páni, odmyslím si ďalšie rečnícke otázky, prečo
dehonestujeme učiteľov vyhláškou o špičkových pracovníkoch
a
vyvolávame ozaj traumy v školstve, kde plat by mali dostať
všetci
tí, ktorí vedia učiť a robia to
s láskou, vynechám
zdravotníctvo,
v akom stave je, vynechám hodnotu bodu, aj tá
bola
poisťovňami devalvovaná, pretože
bol limitovaný počet
bodov,
ktorý sa môže odpracovať,
vynechám, v akom stave je
cestovný
ruch, nebudem sa pýtať, čo konkrétne sme urobili na
podporu
exportu.
Zopakujem svoje tri otázky, na ktoré by som rád dostal
odpoveď:
Koľko stála reforma verejnej správy? Prečo je plne-
nie
spotrebnej dane z uhlovodíkových mazív také nízke? A aké
ešte
očakáva plnenie zo strany Národnej banky ministerstvo
financií,
pretože ako jednu z príčin neplnenia vstupov ozna-
čuje
aj slabé plnenie si, resp. neplnenie si
povinností Ná-
rodnou
bankou Slovenskej republiky?
No a, žiaľ, musím, pán kolega Filkus už
hovoril o našom
stanovisku
k rozpočtu, a ja, žiaľ, musím uzavrieť, že nemali
sme
veľa. Bol rok skromnosti. Ale aj to, čo máme, čo sme ma-
li,
sa využívalo strašne neefektívne.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyne, páni poslanci, to bolo
posledné vystú-
penie
v rámci písomných prihlášok. Hlási sa
ešte pán posla-
nec
Ftáčnik.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený pán predseda,
vážený pán podpredseda vlády a minister
financií,
vážené kolegyne a kolegovia,
nedal som si prihlášku do rozpravy,
pretože chcem pred-
niesť len jednu
krátku laickú poznámku a otázku k správe
o
plnení rozpočtu za I. až III. štvrťrok.
Ako
sme sa dozvedeli od podpredsedu vlády, vláda sa
rozhodla
viazať rozpočtové prostriedky v
niektorých kapito-
lách
diferencovane podľa veľkosti kapitol a
podľa rozhodnu-
tia vlády
Slovenskej republiky. Rozhodla
sa viazať pro-
striedky
aj v oblasti školstva, čo sa naposledy stalo v roku
1993,
ktorý bol prvým rokom Slovenskej
republiky, a rozpoč-
tové
hospodárenie sa skončilo veľkým schodkom. Pre mňa to
signalizuje,
že situácia v oblasti rozpočtového hospodárenia
v
roku 1996 nie je dobrá.
Aj
ten optimizmus, ktorý sa snažil navodiť minister fi-
nancií
v závere svojho úvodného vystúpenia, ten optimizmus
asi
nie je na mieste, ak sa prijímajú také
opatrenia, že sa
viažu
rozpočtové kapitoly, a to aj taká kapitola, akou je
školstvo.
Podľa pôvodných zámerov vlády sa mala viazať vo
výške
10 % celoročného objemu. Keď si zoberiete, že školstvo
má
vyčlenené v rozpočte na celý rok okolo
26 mld korún, tak
z
toho 10 % je 2,6 mld. Toto utlmiť koncom roka dosť dobre
nie
je možné. Preto zrejme aj vláda rozhodla o tom, že to
viazanie
sa v kapitole školstva zníži na 2,5 %,
čo považuje
vláda
za reálne.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre vzdelanie,
vedu,
kultúru a šport prijal uznesenie, v ktorom požiadal
vládu,
aby zrušila viazanie rozpočtových
prostriedkov v od-
dieli
40, má sa na mysli školstvo, a umožnila vyčerpať 100 %
rozpočtových prostriedkov, pretože vieme, že budú problémy
pri
prechode z roku 1996 do roku 1997 s
neuhradenými faktú-
rami,
teda najmä v oblasti prevádzkových
prostriedkov, kto-
rých
školstvo má z roka na rok menej. Toľko
moja krátka po-
známka.
Na záver otázku pre podpredsedu vlády a
ministra finan-
cií,
aby v záverečnom slove mohol na ňu
reagovať. Je situá-
cia naozaj taká vážna v oblasti
plnenia rozpočtu na rok
1996 a aký
on očakáva vývoj z hľadiska plnenia rozpočtu,
ktorý
schválila táto Národná rada?
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi Ftáčnikovi.
Ešte raz, vážené pani poslankyne, páni poslanci, nemám
ďalšiu
prihlášku, nikto sa nehlási. Končím rozpravu k tomuto
bodu
programu a pýtam sa, či si žiada
záverečné slovo pán
podpredseda
vlády. Nech sa páči, pán podpredseda.
Podpredseda vlády a minister
financií SR S. Kozlík:
Vážený pán predseda parlamentu,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
myslím, že priebeh diskusie naznačil, ako
sa asi bude
vyvíjať diskusia k
návrhu štátneho rozpočtu na rok 1997,
ktorý
bude hlavným bodom rokovania tejto schôdze parlamentu.
Obvinenia
z voluntarizmu, obvinenia z neprofesionality a po-
dobne by som mohol vrátiť naspäť. K tým vystúpeniam, ktoré
zazneli,
pani poslankyňa Schmögnerová, že tie vystúpenia bo-
li
voluntaristické. Je paradoxné a
absurdné, že štát, ktorý
vykazuje finančné hospodárenie vyrovnané, je kritizovaný,
alebo
vláda, ktorá zabezpečuje vyrovnané fiškálne hospodáre-
nie,
je kritizovaná v Národnej rade z akéhosi voluntarizmu
alebo
z neprofesionálneho prístupu. Je to skutočne absurdné,
ak
sa pozrieme na vývoj v Európe, ak sa pozrieme na vývoj
v
ktorejkoľvek vyspelej západnej krajine
alebo v ktorejkoľ-
vek transformujúcej sa krajine. Obzvlášť som
upozornil na
to,
že za tri štvrťroky tohto roka sa
pohybujeme vo fiškál-
nom
vyjadrení vo vyrovnanej pozícii.
Ak sa tu hľadá väzba medzi hospodárskou
politikou a fi-
nančným
hospodárením, my sa máme hanbiť za výsledky hospodá-
renia
Slovenskej republiky? Možno, že poslanci opozície sa
hanbia.
Nevidím dôvod, prečo by sme sa
mali hanbiť, či po-
slanci
vládnej koalície, alebo prečo by sa občania mali han-
biť
za výsledky hospodárenia Slovenskej republiky.
Nedávno Economist, keď sa už teda nemám
oprieť o vyjad-
renia
predstaviteľa vlády, nedávno Economist zverejnil, že
z
transformujúcich sa krajín východnej a strednej Európy idú
pozitívne
signály a predovšetkým zvýraznili Poľsko a Sloven-
skú
republiku, kde už sa podarilo prelomiť recesiu, kde sa
vykazuje
medziročný rast 6-7 % a kde sa
zrealizovali odváž-
nou politikou transformačné zámery. Toto napíše Economist
a
čuduj sa svete, poslanci opozície, samozrejme, môžu mať
iný
názor, len sa pýtam, z čoho
vyvodzujú tieto názory. Za
tri kvartály sa
odhaduje predbežne rast
hrubého domáceho
produktu
o 7 %, miera inflácie pri tomto vysokom nebývalom
raste
z hľadiska transformujúcich sa
krajín, ale aj z hľa-
diska
vyspelých západných krajín je na druhej strane viazaný
s
veľmi nízkou mierou inflácie, ktorá sa odhaduje za 11. me-
siac
v porovnaní v ročnej relácii na 5,4 %. Veď týmto sa má-
me
chváliť vo svete, a nie sa tu molestovať navzájom a hovo-
riť
si určité zavádzajúce účelové tvrdenia.
Pokiaľ ide o kritiku vývoja obchodnej
bilancie, vnímame
tento
problém, vláda ho neskrýva,
prijímame na to, myslím,
dostatočne
razantné opatrenia. Ale keď už hovoríme o tom, že
sa
prehĺbil deficit obchodnej bilancie za
10 mesiacov na 42
mld
Sk, bol by som veľmi rád, aby sme nezabudli na to, že už
za
mesiace október a november medziročný
rast exportu je
14
%. Opravujem ten údaj - za september a október. To zname-
ná,
že tu nastupujú určité procesy, ktoré naznačujú, že tá
ekonomika
je vo vývoji a že dokážeme perspektívne zvládnuť
aj
tento problém. Aj keď predpokladáme, že deficit obchodnej
bilancie
v určitej úrovni bude trvalejšieho charakteru, pre-
tože
nastupujú štrukturálne procesy, ktorých sa páni poslan-
ci
z opozície domáhate na jednej strane
a na druhej strane
absurdne
kritizujete, ak sa prejavuje tento štrukturálny zá-
mer
a manéver v deficite obchodnej bilancie.
Ak vzrastú dovozy technológií - a
pripúšťam, že v tom
je
čiastočne aj podiel dovozu osobných automobilov - o 54 %,
ak
investície rastú za polrok v stálych cenách o 32 %, je
samozrejmé, že sa
nám to objaví aj v obchodnej bilancii.
Druhá
vec je, že tieto štrukturálne zmeny majú viesť k tomu,
aby
sa zmenila, sofistikovala výroba
na Slovensku, aby sme
cez
štrukturálne procesy dospeli k zmene štruktúry produkcie
na
Slovensku a samozrejme aj v oblasti exportu aby to dospe-
lo
k oživeniu. Takže jednoducho zavádzate verejnosť. Možno
tomu,
čo hovoríte, sami veríte.
Druhá vec - bola tu kritika toho,
ako vykazujeme fiš-
kálny
deficit. Treba rozlíšiť štátny rozpočet, ktorý takisto
má
svoj fiškálny rozmer a my ho upravujeme odpočtom o splát-
ky istiny dlhov, ktoré spôsobili 90
mld ešte pred rokom
1990 a na
ďalších deficitoch ste sa podieľali mnohí páni
poslanci
z opozície aj vy v roku 1994. Takže
tieto deficity
musíme
kryť, kryjeme ich splátkami aj v oblasti toho jadra
deficitu
cez splátky istiny s tým, že očisťujeme a zavádzame
pojem
tzv. fiškálneho schodku štátneho rozpočtu.
Tým nepopieram, že existuje aj fiškálny schodok verej-
ného
sektora, ale tam potom treba hovoriť aj o ďalších veli-
činách,
ktoré do tohto vstupujú a ktoré za I. polrok 1996 sú
prebytkové. Či je
to hospodárenie obcí a miest, či sú to
prebytkové štátne fondy, takže aj z tohto hľadiska za
3
kvartály
nie sme dokonca vo vyrovnanej pozícii, ale v pre-
bytkovej
pozícii.
Nesúhlasím s návrhom pani poslankyne
Schmögnerovej na
úpravu
údajov hospodárenia štátneho rozpočtu za tri štvrťro-
ky
s tým, že pokladám tento návrh za účelový. V účtovníctve,
ani v štátnom,
neexistujú čísla pod
čiarou, existujú len
čísla zavedené do
účtovných údajov. Takže
musí byť aj na
strane
dal, aj na strane má dať zavedený
príslušný údaj dl-
hopisov.
Myslím, že pán Košnár mi priamo otázku nedával, len sa
pýtal
na riziko výpadku príjmov, ako vidím tento vývoj. Túto
otázku
kládol aj pán poslanec Černák. Myslím,
že som to do-
statočne dôrazne uviedol v úvodnom slove s tým, že vláda
definuje
tento výpadok a je to kvalifikovaný
odhad na 2 mld
Sk.
Takže prosím, aby sme tu
neinterpretovali katastrofické
vízie,
pán poslanec Černák, tú melodrámu si si
mohol odpus-
tiť.
Kvalifikovaný odhad je 2 mld Sk. Vláda
na to reagovala
viazaním prakticky vo všetkých položkách
kapitol štátneho
rozpočtu.
Tým odpovedám aj pánu poslancovi Ftáčnikovi. Pove-
dal
som, aká je situácia, vláda nechce niesť akékoľvek rizi-
ko nenaplnenia štátneho rozpočtu. To riziko odhadujeme na
2
mld Sk a v rámci tejto sumy sú definované aj viazania jed-
notlivých kapitol. Nebola viazaná jediná kapitola
z tých
veľkých,
a to ministerstvo práce, sociálnych
vecí a rodiny,
kde
vzhľadom na to, že sa tu kryjú sociálne
výdavky, nebolo
viazanie,
a nebola viazaná sekcia verejnej správy vzhľadom
na
prebiehajúce územnosprávne členenie.
K
vystúpeniu pána Filkusa.
Pán Filkus, návrat k re-
štrikcii
neviažte na fiškálnu politiku vlády. Vy ste správne
spomenuli
menovú politiku. Druhá vec je, či opatrenia, ktoré
sa realizujú,
sú dostatočne podložené analýzou štruktúry
poskytovaných úverov.
To znamená, tu
máme isté výhrady
a
diskutujeme s Národnou bankou a
takisto otvárajú tieto
výhrady
komerčné banky a budeme o týchto
veciach ďalej dis-
kutovať.
Je samozrejmé, a bude sa o tom hovoriť
aj v disku-
sii
o návrhu štátneho rozpočtu na rok
1997, že vždy budeme
mať
záujem do istej miery mať previazanú
finančnú politiku,
hospodársku
politiku s menovou politikou.
Pokiaľ ide o tie
úverové
rámce, ktoré predpokladáme v roku 1997 realizovať na
infraštruktúrne
projekty, pokiaľ ide o emisiu dlhopisov, tam
vždy
musí dochádzať k istému súladu aj s
menovou politikou.
Vyjadrujeme
určitý zámer v rozpočte v hospodárskej politike,
ale,
samozrejme, v reálnom živote dochádza k
určitej korek-
cii,
k určitej komunikácii medzi hospodárskou politikou vlá-
dy
a menovou politikou Národnej banky. Nebude to inak ani
v
roku 1997.
Pán poslanec Filkus, hĺbkové previerky
v oblasti daní
prebehli.
Pán poslanec, zúčastnil si sa v
previerkovej sku-
pine
na ministerstve financií, bola
príležitosť sa o týchto
záležitostiach
informovať. Tieto informácie sme poskytli bez
akéhokoľvek
skrývania, z nich vychádza aj záver k
rozpočto-
vému
plneniu za tri kvartály. Uviedli sme, že
tie previerky
ukázali,
že ide o vplyv určitej metodickej zmeny, ktorá sa
odohrala
v roku 1995, kde sa odpočty v oblasti dane z prida-
nej
hodnoty realizovali s istým časovým posunom až v roku
1996
a spôsobili nám pokles výberu dane z pridanej hodnoty
oproti
predpokladaným predpokladom roku 1996. Toto sa už vy-
rovnáva.
Niekoľkokrát som v parlamente upozorňoval, že daňo-
vé
príjmy akcelerujú koncom roka, ale tú úplnú skutočnosť
budeme vedieť až
niekedy 15. januára, ako definitívne tá
oblasť príjmov
štátneho rozpočtu skončila.
Takže môžeme
vychádzať len z
určitej analýzy vývojov
rokov 1994-1995,
najmä
tých koncoročných údajov a z toho
urobiť ten kvalifi-
kovaný odhad
toho rizika 2 mld
Sk, ktoré viažeme potom
v
jednotlivých kapitolách.
Pokiaľ ide o porušenie zákonov o verejnom obstarávaní,
pán
poslanec, tento zákon spadá z hľadiska
správy minister-
stvu
výstavby a verejných prác. Pokiaľ ide o
dôsledky poru-
šenia
tohto zákona, v štátnej správe alebo tam, kde nastupu-
jú
verejné výdavky, tam rieši tento problém Najvyšší kon-
trolný
úrad a priamo v orgánoch štátnej správy je aj odbor
finančnej
kontroly ministerstva financií. Každé zistenie po-
rušenia
viažeme na tvrdé viazanie výdavkov zo
strany minis-
terstva
financií vo vzťahu k jednotlivým kapitolám. Postupu-
jú
sa veci na prešetrenie a riešenie orgánom činným v trest-
nom
konaní, ale nie je mojou vecou odpočtovať, kam dospeli
orgány
činné v trestnom konaní. Takže v tomto zmysle asi nie
som správnym
adresátom. O tom,
aké dôsledky sme konali
z
hľadiska odboru finančnej kontroly, je možné informáciu
získať.
K otázkam, ktoré položil pán poslanec
Černák. Mám len
jednu
zmienku, pán poslanec. Aj ty si bol pri
tom a prispel
si k vládnej
a parlamentnej kríze v roku 1994, takže asi
ťažko
chápeš, čo je to pevný politický
postoj, a myslím, že
je
to dosť kontraproduktívne vyjadrenie
alebo postoj, ktorý
si
prezentoval pri bode, ktorý nesúvisí s tým, čo včera par-
lament riešil. Ak
si sa vyjadril k provízii Devín banky,
opäť
je to isté zavádzanie občanov. Pokiaľ ide o deblokácie,
ich
finančné krytie sa dá riešiť priamo vnútri cez disážio
a
cez mechanizmy, ktoré sú vložené
priamo v tých objemoch,
ktoré
prechádzajú deblokáciou, alebo sa to dá riešiť opačným
krokom,
to znamená províziou. Tieto procesy sú
vždy riešené
cez súkromné firmy, aj keď kdesi vzadu sa robia kontakty
(a
je jedno, či je to Rusko, či sú to krajiny arabské, alebo
rozvojové
krajiny, kde máme značné nedobytné pohľadávky), že
kdesi vzadu sa
hľadajú aj oficiálne
kontakty, prebiehajú
tieto operácie výlučne na podnikateľskej báze.
Myslím, že
o
tomto sa mali možnosť poslanci
presvedčiť už v minulosti,
dávali
sme k tomuto problému vyjadrenie, dostali to všetci
poslanci,
takže vláda nemá v tomto čo skrývať. A bol to veľ-
mi
úspešný krok, keď sa nám podarilo
deblokovať v čase, keď
je
to veľmi zložité aj v Ruskej federácii, taký objem, ktorý
sme
v roku 1996 zabezpečili.
Pokiaľ ide o otázku, koľko stála reforma
verejnej sprá-
vy. V roku
1996 sa na reformu verejnej správy vynaložilo
1,1
mld korún s tým, že sa ušetrí 2000
pracovníkov miestnej
štátnej správy,
že koncentrujeme výkon
miestnej štátnej
správy
pre občana do jedného miesta, približujeme mu ten vý-
kon
štátnej správy, nebude behať po
desiatich inštitúciách,
má
všetky problémové miesta alebo miesta, kde potrebuje rie-
šiť
svoje problémy, sústredené v jednom bode, to znamená, že
perspektívne
sa tieto náklady určite vrátia.
K otázke prečo je také nízke plnenie spotrebných daní.
V
podstate tieto dane akcelerujú,
samozrejme, hľadáme istý
odhad
príjmov v rámci nastupujúceho roka. Ak
sme neodhadli,
ak
sa stane, že sme neodhadli príjmy
štátneho rozpočtu o 2
mld
korún na plánované príjmy 162 mld
korún, tak je to per-
fektný
precízny odhad, aj keby sa táto chyba stala. Porov-
najte
si iné krajiny, aké sú rozpory medzi plánovaným stavom
a
skutočnosťou v rámci jednotlivých
štátnych rozpočtov. Mo-
mentálne plnenie aj
v oblasti spotrebných daní
akceleruje
a
ten prepad v oblasti spotrebných daní aj daní z pridanej
hodnoty
je momentálne podstatne nižší, než bol ešte za obdo-
bie
troch štvrťrokov. Ale opäť som
upozorňoval na to aj pri
hodnotení
výsledkov rozpočtového hospodárenia za prvý polrok
1996.
Pokiaľ
ide o otázku plnenia Národnej banky Slovenska
toho
odvodu do štátneho rozpočtu - samozrejme, na to by naj-
lepšie
odpovedala Národná banka
Slovenska. Nie je v mojej
kompetencii,
ani nemám také údaje, aby som vedel
momentálne
povedať,
či Národná banka okrem tých 500 mil., ktoré
už od-
viedla,
splní ďalšie odvody. Vyjadrenie Národnej banky spred
niekoľkých týždňov je
také, že chce tento záväzok splniť
a
signálom toho bolo aj to odvedenie prvej tranže 500 mil.
korún.
Vážené poslankyne, poslanci, ďakujem za pozornosť, ale
prosím schváliť uznesenie v tom znení, ako je navrhované
v
predloženej správe.
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu podpredsedovi.
Pýtam sa teraz pána spoločného spravodajcu, či sa chce
vyjadriť
k rozprave.
Poslanec M. Maxon:
Nie. Ďakujem pekne, pán predseda.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nie. Takže pristúpime hneď k hlasovaniu.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, môžete pristú-
piť
k hlasovaniu.
Poslanec M. Maxon:
Vážené dámy,
vážení páni,
tak ako som si to zaznamenal, z rozpravy vyplynuli dva
pozmeňujúce
návrhy.
Jeden
pozmeňujúci návrh je
požiadavka, aby uznesenie
bolo
upravené v bode číslo 1 - namiesto 119 641,8 mil. korún
nahradiť 116 641,8
mil. korún, čo je 71,8 % v
rozpočte, a
upraviť
bod číslo 3 - z 13 430,6 mil. korún na 16 430,6 mil.
korún.
Vážené dámy, páni, tento pozmeňujúci návrh neodporúčam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Počuli ste znenie uznesenia, ktoré
bolo navrhnuté, aj
s
odporúčaním pána spravodajcu.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 90 poslancov.
Za návrh hlasovalo 14 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tento návrh uznesenia sme neprijali.
Myslím, že ešte pán poslanec Filkus mal
druhý návrh.
Poslanec M. Maxon:
Áno,
druhý pozmeňujúci návrh
predniesol pán poslanec
Filkus s požiadavkou, aby Národná rada
zaviazala ministra
financií z viazania
prostriedkov štátneho rozpočtu
na rok
1996
vyňať zdravotníctvo a školstvo.
Vážené dámy a páni, tento pozmeňujúci
návrh neodporúčam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o druhom návrhu pána poslanca Filkusa s odpo-
rúčaním
pána spravodajcu neprijať ho.
Prezentovalo sa 103 poslancov.
Za návrh hlasovalo 27 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 41 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 34 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Ani tento doplnok sme neprijali.
Poslanec M. Maxon:
Vážený
pán predseda, v tom prípade odporúčam ctenej
snemovni
schváliť návrh uznesenia tak, ako ho máte v tlači
552a.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Budeme
hlasovať o uznesení, ktoré máte v
tlači, ako
spomenul
pán spravodajca.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 94 poslancov.
Za návrh hlasovalo 78 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Nehlasovali 4 poslanci.
Konštatujem, že sme schválili uznesenie
Národnej rady
Slovenskej
republiky o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej
republiky
za I. až III. štvrťrok 1996.
Ďakujem, pán spoločný spravodajca, aj
vám, páni poslan-
ci
a pani poslankyne.
Môžeme teda pristúpiť k š
i e s t e m u bodu progra-
mu.
S procedurálnym návrhom sa hlási pán
poslanec Moravčík.
Procedurálny
návrh môžete predniesť odtiaľ.
Poslanec J. Moravčík:
Vážený pán predseda,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
na základe ustanovenia článku 83 ods. 2 Ústavy Sloven-
skej
republiky žiadam v mene 32 poslancov Národnej rady zvo-
lanie schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky. Na túto
osobitnú
schôdzu žiadam zaradiť prerokovanie návrhu na odvo-
lanie Ivana Gašparoviča z funkcie predsedu
Národnej rady
Slovenskej
republiky. (Potlesk.)
Predseda
Národnej rady podľa článku 91 ústavy
riadi
a
organizuje činnosť Národnej rady. Je pritom viazaný sľubom
poslanca,
že bude dodržiavať ústavu a ústavné
zákony a pra-
covať
tak, aby sa uvádzali do života.
(Hlas z pléna: Dobré
ráno.)
Naše včerajšie rokovanie o mandáte poslanca Františka
Gauliedera ukázalo,
že predseda Národnej
rady zabránil
uplatneniu
článku 73 ods. 2 ústavy. Ide o kľúčové
ustanove-
nie,
podľa ktorého poslanec zastupuje priamo
občanov, a nie
politické
strany. Toto ustanovenie je dôležité mať na zrete-
li
najmä vtedy, keď strana, za ktorú bol poslanec zvolený,
manipuluje
s verejnou mienkou, klame občanov a koná v rozpo-
re
s volebným programom.
Volebný program možno prirovnať k
verejnému prísľubu,
na
základe ktorého vzniká zmluva medzi
poslancom a voličom.
Táto zmluva
zaväzuje poslanca. Poslanca nemôže zaväzovať
zmluva,
ktorú Hnutie za demokratické Slovensko dalo podpísať
poslancovi
Gauliederovi a vám všetkým poslancom za Hnutie za
demokratické Slovensko s
výnimkou vašich vodcov, ktorí sa
vezú
na vašich chrbtoch.
Predseda Národnej rady dostal od Františka Gauliedera
dva
protichodné listy. Muselo mu byť zrejmé, že jeden z nich
je
podvrhom, falzifikátom. Mal požiadať o
prešetrenie tohto
závažného
podvodu orgány činné v trestnom konaní,
najmä keď
mal k
dispozícii opakované vyhlásenie poslanca Františka
Gauliedera,
že sa svojho mandátu nevzdáva, a keď ho
upozor-
nil, že takýto
podvod sa chystá. Tak mal konať predseda,
ktorý
je hodný svojej funkcie. Ivan Gašparovič svojím postu-
pom
vedome kryl podvod.
Pre zvolanie osobitnej schôdze sme sa
rozhodli preto,
lebo koaličná
väčšina poslancov sústavne odmieta rokovať
o
závažných problémoch spoločnosti, ktoré navrhuje zaradiť
do
programu opozícia.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán
poslanec Moravčík, beriem
vašu žiadosť a podľa
ústavy
schôdzu zvolám. Mohol som vás prerušiť, lebo to ne-
patrilo
sem, písomne ste to odovzdali a tým je
to skončené.
Ďakujem
vám za váš prejav, chcem len povedať toľko, že sa
cítim
zodpovedný za tú schôdzu a že som ju viedol v zmysle
ustanovení a
poriadku, ktorý Národná
rada má. Takže tá
schôdza
určite zvolaná bude. (Potlesk.)
Takže
môžeme pristúpiť k
rokovaniu Národnej rady
o š i e s t o m bode programu, ktorým je
vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky
o
štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1997 a o zme-
ne
a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh, pani poslankyne a páni poslanci, ste do-
stali
ako tlač 554 a spoločnú správu výborov ako tlač 554a.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky prednesie tento
návrh
pán podpredseda vlády a minister
financií Sergej Koz-
lík.
Nech sa páči, pán minister.
Podpredseda vlády a
minister financií SR S. Kozlík:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážené poslankyne, poslanci,
dovoľte mi, aby som vás oboznámil s
návrhom štátneho
rozpočtu
Slovenskej republiky na rok 1997, prístupmi vlády
k
jeho zostaveniu a s cieľmi, ktoré sa predloženým rozpočtom
sledujú.
Aj okolité štáty sú v etape posudzovania
a schvaľovania
svojich rozpočtov na budúci rok, preto
môžeme porovnávať
jednotlivé prístupy
k zostaveniu rozpočtov, priority, na
ktoré
sa kladie dôraz, ale aj ambície jednotlivých vlád rie-
šiť problémy
svojich ekonomík. Štáty európskej dvanástky
poväčšine
zápasia so splnením vlastných kritérií Maastricht-
skej
dohody. Aj keď tieto kritériá nie
sú pre nás záväzné,
s
rezervou ich plníme. Väčšina
transformujúcich sa ekonomík
sa sústreďuje na zvládnutie základných národohospodárskych
väzieb
a hľadá zdroje, ktorými by zabránila sociálnym vý-
buchom
alebo financovala základné infraštruktúrne zámery.
Predloženým návrhom štátneho rozpočtu na
rok 1997 vláda
Slovenskej
republiky plynule nadväzuje na postupné napĺňanie
rozhodujúcich
zámerov svojho programového vyhlásenia z uply-
nulých
dvoch rokov. Okrem toho, že rozpočtom zabezpečuje vý-
kon všetkých základných funkcií štátu a dosiahnutú úroveň
opatrení v sociálnej
oblasti, jeho realizáciou sa
súčasne
vytvárajú ďalšie
predpoklady na pokračovanie dynamického
rozvoja
našej ekonomiky.
Vláda pripravila návrh rozpočtu pri
predpokladanom ras-
te hrubého
domáceho produktu o 6 %,
miery inflácie do
6
% a miery nezamestnanosti medzi 11 až
12 %. Ide o zámery,
ktoré
sa v porovnaní nielen s transformujúcimi sa ekonomika-
mi,
ale aj s niektorými vyspelými trhovými
ekonomikami môžu
označiť
za pomerne ambiciózne. Z hľadiska doterajšieho vývo-
ja
ekonomiky Slovenska však ide o
predĺženie doterajšej vý-
vojovej
trajektórie a o parametre, ktoré v zásade predpokla-
dáme
dosiahnuť aj v tomto roku. Dosiahnutie zámerov vo vývo-
ji
uvedených ukazovateľov teda nie je ponechané na náhodu,
nejde
o zbožné želania. Vláda rozpočtom aktívne napomáha ich
dosiahnutie.
Preto má rozpočet aj dôležitú národohospodársku
dimenziu
a jeho realizáciou by sa mal vytvoriť impulz v sme-
re urýchlenia žiaducej reštrukturalizácie ekonomiky. Pôjde
najmä
o realizáciu okruhu nástrojov
podporujúcich zahranič-
noobchodné aktivity,
aktivity smerujúce ku komplexnejšej
podpore
rozvojových programov financovaných
prostredníctvom
Slovenskej
záručnej banky, dynamizáciu budovania
dopravných
infraštruktúr, pokračovanie podpory bytovej výstavby, vý-
stavby
vodných diel. Vysokú dynamiku
zaznamenajú aj výdavky
na
rozvoj vedy.
Aby bolo
možné tieto zámery realizovať,
bude potrebné
pristúpiť
ku kombinovanému použitiu tak rozpočtových, ako aj
mimorozpočtových
zdrojov. To znamená, že rastie význam po-
sudzovania
zdrojových možností, celého okruhu verejných roz-
počtov a v
nadväznosti na to aj posudzovanie komplexných
výsledkov
hospodárenia verejných rozpočtov.
Zhruba polovicu všetkých zdrojov verejných rozpočtov
predstavujú príjmy
štátneho rozpočtu. Vláda navrhuje ich
rozpočet
kvantifikovať na úrovni 170 mld korún. Je to výraz-
ne
ambiciózna úloha, pri predpokladanom
raste hrubého domá-
ceho
produktu o 6 % sa predpokladá medziročný nárast príjmov
v
porovnateľných podmienkach o 10 %. Pretože sa nepredpokla-
dá prijatie
zákonov, ktoré by
výrazne ovplyvnili tvorbu
príjmov,
táto bude okrem rastových tendencií
ekonomiky pod-
mienená
najmä lepšou správou a výberom daňových a colných
príjmov.
Prekonanie prepadu dane z pridanej
hodnoty, odpoč-
ty, ktoré som
zdôvodňoval, tú väzbu na rok 1995, sa darí
postupne
prekonávať a ten vývoj do konca roku
1996 naznaču-
je,
že v oblasti daní tie postavené úlohy v štátnom rozpočte
na
rok 1997 sú reálne.
Ako som už spomenul, okrem rozpočtových zdrojov chceme
najmä na realizáciu rozvojových zámerov
smerovať i zdroje
z
emisie dlhopisov v rozsahu 8 mld korún. Z uvedenej sumy
predbežne
by malo 5 mld smerovať na výstavbu
diaľnic, 2 mld
na
zriadenie a činnosť Exportno-importnej
banky a 1 mld na
bytovú
výstavbu. Okrem toho predpokladáme na bytovú výstavbu
smerovať
aj doteraz nevyužité prostriedky získané ešte v ma-
lej
vlne privatizácie v rozsahu 2 mld korún.
Vláda chce podporiť strategické programy aj poskytova-
ním
záruk za bankové úvery. Predpokladáme, že týmto spôsobom
je
možné získať za výhodných podmienok
ďalšie zdroje na vý-
stavbu
vodohospodárskych diel, podporu
výroby domácej pro-
dukcie,
o ktorú bude záujem aj na zahraničných trhoch.
Efektívnym smerovaním a použitím
všetkých uvedených
zdrojov
je príležitosť vyvolať pomerne značné
multiplikačné
efekty,
ktoré by mali vyústiť do ďalšej dynamizácie ekonomi-
ky
a jej reštrukturalizácie. Súčasne však treba postupovať
rozvážne
a opatrne, aby z uvedených efektov nevznikli mul-
tiplikačné problémy. Preto chceme v spolupráci s
Národnou
bankou
Slovenska strážiť tok týchto zdrojov,
aby sa nevyvo-
lali
inflačné tendencie a neohrozila stabilita meny.
Druhou
stránkou rozpočtu, ktorá je pod oveľa
väčším
drobnohľadom
tak rezortov, ako aj vás, pani poslankyne, páni
poslanci, je
výdavková časť rozpočtu.
Ako každoročne aj
v
tomto roku sa objavilo veľa návrhov,
kam smerovať výdavky
rozpočtu.
Z počiatočných takmer 300 mld požiadaviek, predlo-
žený
návrh rozpočtu počíta s výdavkami v objeme 206,9 mld
korún.
Medziročne by výdavky mali vzrásť o 17,5 mld korún,
čo
je viac o 9,2 %. Pri posúdení tohto
nárastu opätovne od-
porúčam
uvedomiť si postupy našich zahraničných partnerov.
Viacero
z vyspelých krajín pristúpilo
medziročne k zníženiu
rozpočtových výdavkov. Takýmto postupom ide napr.
Nemecká
spolková
republika, Rakúsko a ďalšie krajiny, spomínal som
Českú
republiku.
Dovoľte mi teraz vymenovať niektoré rozhodujúce výdav-
kové
tituly, ktoré ovplyvnili celkový nárast
výdavkov štát-
neho
rozpočtu na rok 1997.
Predovšetkým je to nárast výdavkov
štátneho dlhu, ďalej
nové
územnosprávne usporiadanie Slovenska,
zvýšenie dotácií
do agrokomplexu, zvýšenie rodičovského príspevku, zvýšenie
životného minima,
účasť štátneho rozpočtu na ozdravovaní
portfólia
bánk, riešenie mzdových potrieb rozpočtovej sféry,
zvýšenie transferu
Štátneho fondu cestného hospodárstva,
rast
transferu do Štátneho fondu trhovej regulácie. Len tie-
to
faktory si vyžiadali prírastok takmer 20 mld korún, čo je
viac
ako celkový medziročný nárast výdavkov.
Z toho logicky
vyplýva,
že niektoré výdavkové tituly sme museli
medziročne
znížiť,
čo sa odohralo najmä na úrovni bežných výdavkov jed-
notlivých
kapitol.
Jedným zo zásadných nových kvalitatívnych
prvkov roz-
počtového
hospodárenia v roku 1997 je zabezpečovanie značné-
ho okruhu pôsobnosti štátu prostredníctvom nových
kapitol
krajov.
Návrhy rozpočtov krajských úradov sú vyjadrené ako
samostatné
rozpočty nových ôsmich krajských rozpočtových ka-
pitol. Konštrukcia rozpočtov krajských úradov bola jednou
z
najzložitejších úloh v celom rozpočtovom procese. Zabezpe-
čenie financovania všetkých
objektívnych potrieb krajov
a
okresov bude jednou z ťažiskových úloh rozpočtovej politi-
ky
v nasledujúcom roku. Ústretové prístupy ku krajom sa neo-
čakávajú len zo
strany vlády, ale aj zo strany rezortov,
z
ktorých sa delimitovali príslušné činnosti.
Konštrukcia rozpočtov krajov vychádza z úrovne delimi-
tácie
v roku 1996 a z návrhov rezortov, ktoré
zabezpečovali
tieto
činnosti pôvodne. Súčasne sa zohľadnili možnosti štát-
neho
rozpočtu ako celku. Rozsah návrhu rozpočtov krajských
úradov
predstavuje takmer pätinu výdavkov štátneho rozpočtu,
čo
v absolútnom vyjadrení predstavuje
takmer 40 mld korún.
Priamo
v rozpočtových kapitolách krajov je
rozpísaných 37,9
mld
korún.
Na elimináciu rizík vyplývajúcich z
rozličnej ekonomic-
kej
a vecnej náročnosti komplexného
dobudovania a objektív-
neho
posúdenia potrieb krajských úradov bola v kapitole Vše-
obecná
pokladničná správa vytvorená rezerva
v sume 2,1 mld
korún.
V zásade polovica z tejto rezervy bude smerovať na
dobudovanie
a vybavenie krajských a okresných úradov a druhú
polovicu
predstavuje rezerva bežných výdavkov. Bežné výdavky
rozpočtov
krajských úradov, vrátane rezervy, dosahujú 36,9
mld
korún. Kapitálové výdavky, ktorými sa zabezpečuje rozvoj
jednotlivých odvetví
a krajských úradov, sú rozpočtované
v
sume 3,1 mld korún, a to vrátane
rezervy vytvorenej v ka-
pitole
Všeobecná pokladničná správa.
Na
zabezpečenie potrieb školstva,
zdravotníctva, so-
ciálnej
starostlivosti a kultúry sa tieto výdavky rozpočtujú
účelovo
vo forme systémových výdavkov v objeme 1,8 mld ko-
rún.
Rozhodujúcim kritériom pri zostavovaní rozpočtov krajov
bola maximálna
snaha vytvoriť podmienky plnej funkčnosti
jednotlivých
orgánov miestnej štátnej správy. Predpokladáme,
že sa navrhovaným rozpočtom vytvára
priestor na splnenie
základných
funkcií krajských úradov.
Objavili
sa aj názory, ktoré spochybňujú
rozdelenie
najmä
kapitálových výdavkov medzi krajské úrady. V tejto sú-
vislosti pokladám
za potrebné zdôrazniť, že rozhodujúcim
kritériom
pri smerovaní kapitálových
výdavkov do okresných
úradov
je potreba prednostne zabezpečiť
dokončenie rozosta-
vaných
stavieb. Z tohto pohľadu teda nie je určujúci ani tak
celkový objem prostriedkov, ktoré smerujú do jednotlivých
krajov, ako predovšetkým rozsah znižovania
rozostavanosti
objektov
budovaných zo štátnych zdrojov. A práve tento para-
meter
pri posudzovaní všetkých krajov
vyznieva pri investo-
vaní
186 mil. korún najpriaznivejšie pre Bratislavský
kraj.
Preto
názory, ktoré sa v dennej tlači v tejto súvislosti ob-
javili,
nezohľadnili všetky rozhodujúce
aspekty tohto pro-
blému.
Okrem toho, že nové územnosprávne
členenie Slovenska si
vyžiadalo
prerozdelenie prostriedkov medzi rozpočtovými
ka-
pitolami,
vyžiadalo si aj náklady na vlastné inštitucionálne
zabezpečenie
úradov. Práve k tomu smerujú aj časté otázky
verejnosti.
Celkove na tieto účely vláda vyčlenila 4 mld ko-
rún,
z čoho v roku 1996 bolo vyčerpaných 1,
1 mld korún,
v
budúcom roku na tento účel smeruje 2,9 mld korún.
Reforma
štátnej správy, to
jest zriadenie krajských
a
okresných úradov, nemá bezprostredný vplyv na ďalšie zdro-
je
štátneho rozpočtu v oblasti počtu zamestnancov a objemu
miest
a platov. Vytvorenie krajských a okresných úradov sa
riešilo delimitáciou pracovníkov z príslušných
kapitol
s
tým, že vláda určila ako maximálny
počet 20 tisíc zamest-
nancov.
V zákone o štátnom rozpočte je
rozpísaný limit, po-
dotýkam,
bez ozbrojených zložiek, 19 tisíc 842 zamestnancov.
Ďalší
z faktorov, ktoré si v budúcom
roku vyžiadajú
vyššie
výdavky v porovnaní s tohtoročnými, patria niektoré
opatrenia
v sociálnej a v mzdovej oblasti. Výdavky sociálne-
ho
zabezpečenia sú rozpočtované v
objeme 18 mld korún, ich
súčasťou sú najmä
dávky na prídavky na deti a
príplatok
k
prídavku na deti, rodičovský príspevok,
podpora pri naro-
dení
dieťaťa, navýšenie dôchodku pre bezvládnosť a ďalšie.
V
rozpočtovanej sume je premietnuté zvýšenie rodičovského
príspevku
o tisíc korún a zvýšenie pohrebného na dvetisíc
korún,
čo znamená v úhrne rast týchto výdavkov o 1,8 mld ko-
rún.
Pri rozpočtovaní celkových dávok sociálneho zabezpeče-
nia
je zohľadnený pokles uplatnených
nárokov na prídavky na
deti
a príplatky k prídavkom na deti z
titulu štatisticky
vykazovaného
poklesu živo narodených detí. Aj za
predpokla-
du, že počet
poberateľov rodičovského
príspevku sa zvýši,
vykompenzuje
sa jeho krytie v rámci nižšieho
čerpania iných
dávok
sociálneho zabezpečenia.
V rozpočtovanej sume je zohľadnený aj dôsledok predpo-
kladaného
zvýšenia životného minima od 1. 7. 1997 vo výške
545
mil. korún, ktorý je vo forme rezervy rozpočtovaný v ka-
pitole
Všeobecnej pokladničnej správy. Objem dávok sociálnej
starostlivosti
je rozpočtovaný vo výške 5,7 mld korún. Tými-
to
dávkami sa zabezpečujú sociálne
odkázané rodiny s deťmi,
starí
občania, zdravotne ťažko postihnutí občania a občania,
ktorí
potrebujú osobitnú pomoc, a spoločensky neprispôsobiví
občania.
Pri kvantifikácii objemu dávok sociálnej
starostlivosti
sa
zohľadnili nové prístupy k
transformácii systému sociál-
nej
pomoci. Vychádzali sme z toho, že
orgány sociálnej sta-
rostlivosti
miestnej štátnej správy, vychádzajúc z dôkladnej
znalosti
terénu, budú mať lepšie predpoklady
stimulovať ob-
čanov,
aktívnejšie riešiť vlastnú
sociálnu situáciu. Okrem
toho
máme záujem neustále zvyšovať adresnosť pri poskytovaní
týchto
dávok.
Medziročné zvýšenie výdavkov o 3,7 mld
korún si vyžiada
zamýšľané mzdové opatrenia v rozpočtovej sfére. V
oblasti
riešenia mzdových potrieb zamestnancov rozpočtovej
a prí-
spevkovej
sféry sa predpokladá medziročné zvyšovanie miezd
mierne prevyšujúce úroveň rastu miery inflácie a
postupné
rozširovanie počtu špičkových pracovníkov. Osobitné mzdové
opatrenia
sa prijímajú v rezorte školstva, v ozbrojených si-
lách
a v ozbrojených zložkách, čím sa reaguje najmä na fluk-
tuačné
tendencie v týchto rezortoch.
Na
základe rokovaní so zamestnávateľskými
zväzmi pred-
pokladáme,
že v podnikateľskej sfére bude mzdový vývoj popri
zohľadnení
miery inflácie vychádzať aj z vývoja produktivity
práce. V
porovnaní s inými
odvetviami pomerne ústretovo
pristupujeme
k riešeniu problémov poľnohospodárstva. Dotácie
do
agrokomplexu medziročne zvyšujeme o 1,6
mld korún. Okrem
toho
o 600 mil. korún zvyšujeme transfer do Štátneho fondu
trhovej regulácie,
ktorým sa zabezpečí intervenčný nákup
obilia.
O 400 mil. korún sa zvyšuje vratka za pohonné hmoty.
Predpokladáme,
že hospodárenie v pôdohospodárstve
pozitívne
ovplyvní
aj proces reštrukturalizácie bánk a
následné oddl-
ženie poľnohospodárskych podnikov. Aj keď predstavitelia
tohto
rezortu, tak ako vo všetkých ostatných, žiadajú ešte
vyššie
prostriedky, verím, že pri ich rozumnom
využití bude
možné
situáciu v poľnohospodárstve ďalej stabilizovať.
Pomerne komplikovanou stránkou rozpočtu na budúci rok
je definovanie vzťahov medzi štátnym rozpočtom na jednej
strane
a Národnou bankou Slovenska a komerčnými bankami na
strane
druhej. Tieto vzťahy sa premietajú tak v príjmoch,
ako aj vo
výdavkoch štátneho rozpočtu.
Vzťahy s Národnou
bankou,
najmä otázku úročenia záväzkov a pohľadávok štátu,
upravujeme
aj v rámci návrhu zákona o štátnom rozpočte.
V porovnaní s týmto rokom nastala zmena
aj vo vzťahu ku
komerčným
bankám, ktorá spočíva v predpokladanej účasti štá-
tu
na ozdravovaní úverového portfólia bánk. Na tento účel sa
rozpočtuje
rezerva v rozsahu 2 mld korún. Jej
čerpanie bude
podmienené
predložením jednoznačných kvantifikácií zo strany
bánk,
pričom očakávame, že proces ozdravenia úverového port-
fólia
bánk sa pozitívne prejaví v znížení
zadlženosti najmä
v
agrokomplexe a prispeje k reštrukturalizácii ekonomiky.
Podotýkam,
že už sme pokročili v príprave tohto opatrenia
značne
ďaleko a predpokladáme v priebehu dvoch týždňov, že
model
ozdravenia úverového portfólia bánk bude pripravený na
rokovanie
vlády.
Mimoriadne dynamicky rozpočtujeme výdavky
na rozvoj ve-
dy
a techniky. Celkove by mali tieto výdavky dosiahnuť 3,2
mld
korún, čo predstavuje medziročný nárast o 18,7 %. V rám-
ci týchto výdavkov sa zvyšujú výdavky
na vedu a techniku
v
rezorte školstva o 54 %. Nemalá časť týchto prostriedkov
smeruje na vedeckú
výchovu a najmä na zvýšenie štipendií
doktorandov.
Pokladáme to za významnú investíciu do budúc-
nosti.
Oblasťou, ktorej sme venovali v etape
spracovania návr-
hov
štátneho rozpočtu značný časový priestor
a ktorá každo-
ročne
vyvoláva diskusie, je vzťah štátneho rozpočtu k ostat-
ným
súčastiam verejných rozpočtov. Podiel
rozpočtov obcí na
výnosoch
republikových daní by mal v budúcom
roku dosiahnuť
6,6
mld korún. Medziročne je to o 600 mil. korún.
Pripravil som si určitú tabuľku, ktorou
by som chcel
dokumentovať
prístup štátneho rozpočtu k obciam a mestám, že
postupne,
ak tu máme skutočnosť, ktorá prevyšovala pôvodne
rozpočtové
vzťahy, tak v roku 1996 už v rozpočte sme sa pod-
statne priblížili
skutočnosti, ktorá sa
dosiahla, alebo
predpokladáme, že sa
reálne dosiahne v roku 1996, keď za
polrok
obce a mestá boli v prebytkovom
hospodárení, a pred-
pokladáme, že tak
skončia aj za celorok, a postupne teda
medziročne zvyšujeme transfery štátneho rozpočtu pre obce
a
mestá a chceme dospieť k rovnováhe skutočnosti a plánu.
Hovorím
to preto, že nepokladám za korektné
vystúpenia nie-
ktorých záujmových skupín v tejto oblasti, a požiadavky,
ktoré
sú v tomto smere kladené niektorými skupinami, sú sku-
točne
absurdné a nezodpovedajú realite.
V rámci štátneho rozpočtu zvyšujeme objem priamych fi-
nančných
transferov zo štátneho rozpočtu do
rozpočtov obcí,
ktorý
v úhrne predstavuje 1,7 mld korún. Dotácie na výkon
samosprávnych
funkcií obcí sa po rokovaniach so zástupcami
miest
a obcí navrhujú poskytovať obciam s
počtom obyvateľov
do
3 tisíc, čo nám umožní výraznejšie
posilniť príjmovú zá-
kladňu
malých obcí. Takže v týchto obciach sa v roku 1997
premieta zvýšenie transferu na zabezpečenie
samosprávnych
funkcií o 20
%. V tomto zmysle včerajšie vyjadrenie pána
primátora
Kresánka v televízii pokladám za
absolútne nekom-
petentné.
Rast príjmov rozpočtov miest a obcí sa
predpokladá vo
väčšej
miere než rast celkových príjmov štátneho rozpočtu,
preto
v rozpočtovom hospodárení miest a obcí nevidíme také
riziká,
aké politicky prezentujú niektoré kruhy
blízke opo-
zícii.
V
súvislosti so zdrojmi
financovania aktivít obcí
a
miest však nemožno nespomenúť ani miliardy korún, ktoré sú
účelovo
vynakladané štátom prostredníctvom
rôznych štátnych
fondov,
či už je to fond životného prostredia,
fond rozvoja
bytovej
výstavby a ďalšie.
Možno predpokladať, že tak na rokovaniach výborov, ako
aj
na rokovaní pléna Národnej rady sa bude pozornosť sústre-
ďovať
aj na úroveň transferov medzi štátnym
rozpočtom a po-
istnými
verejnoprávnymi inštitúciami. Úroveň týchto transfe-
rov
vychádza nielen z potrieb týchto inštitúcií, ale aj zo
zdrojových
možností štátneho rozpočtu.
Kvantifikácie minis-
terstva
financií naznačujú, že aj napriek zníženiu platieb
zo strany štátu do Sociálnej poisťovne
sa v nej vytvoria
dostatočné
zdroje na riešenie valorizácie dôchodkov v naj-
bližších
rokoch aj na vytváranie dostatočných rezerv.
Rastúce
prepojenie a podmienenosť
súčasných verejných
rozpočtov
sa výrazne prejavuje pri rozpočtovom krytí najvýz-
namnejších investičných akcií. Medzi rozhodujúce priority,
a
to nielen štátneho rozpočtu, patrí naďalej podpora bytovej
výstavby
a budovanie diaľničnej siete. Značné
zdroje sa vy-
čleňujú
na podporu bytovej výstavby, ako som
spomínal, emi-
siou
dlhopisov chceme získať zdroje v rozsahu jednej miliar-
dy
a zo zdrojov vytvorených v privatizácii 2 mld korún.
Výrazným dynamizujúcim prvkom rozvoja bytovej výstavby
sa
musí stať stavebné sporenie, z ktorého
sa začínajú v čo-
raz väčšej miere uvoľňovať doteraz
akumulované zdroje. Na
druhej
strane novelou zákona o stavebnom
sporení sa sleduje
efektívnejšie
využitie štátnej prémie a jej cielené užitie
na
výstavbu nových bytov.
Na budovanie diaľničnej siete v roku 1997
sa predpokla-
dá
vynaložiť zhruba 14 mld korún, čo je viac ako dvojnásobok
tohtoročného
objemu. Kombinovane sa na financovaní predpo-
kladá s
podieľaním Štátneho fondu cestného hospodárstva,
ktorý
sa zvyšuje o 1,8 mld korún, emisiou dlhopisov a ban-
kovými
úvermi.
Ako som už naznačil, realizáciou zámerov štátneho roz-
počtu
sa zakladajú nové aktivity podporujúce
exportné akti-
vity hospodárskych subjektov. Ide tak
o priame rozpočtové
vstupy,
ako aj nepriame opatrenia
inštitucionálneho charak-
teru.
V roku 1997 sa predpokladá prijatie zákona o exportnej
a
importnej banke, na jej kapitálové vybavenie sa predpokla-
dajú
získať zdroje emisiou dlhopisov. Na činnosť novozalože-
ného
fondu na podporu zahraničného obchodu
sa vyčleňuje do-
tácia
v objeme 250 mil. korún, ďalšie prostriedky na činnosť
a
etablovanie zahraničného obchodu sú priamo
v kapitolách
ministerstva
hospodárstva a ministerstva
zahraničných vecí.
Pokračuje
aj podpora exportu prostredníctvom spoločnosti pre
poistenie
exportných úverov, ktorej sa v priebehu
roku 1997
zvýšia
zo zdrojov štátneho rozpočtu rezervné poistné fondy
o
300 mil. korún.
Kľúčovou veličinou štátneho rozpočtu je relácia medzi
jeho
príjmami a výdavkami. Medzi charakteristiky rozpočtu na
rok
1997 patrí skutočnosť, že sa tento ukazovateľ v porovna-
ní
s minulými rokmi definuje aj novým spôsobom. Dôvodom tej-
to zmeny
je snaha priblížiť
sa praxi trhových ekonomík
a
prístupom, ktoré vo svojich hodnoteniach aplikujú významné
medzinárodné finančné inštitúcie. Takto definovaný schodok
štátneho
rozpočtu je predmetom aj úloh obsiahnutých v pro-
gramovom
vyhlásení vlády.
Zmena spočíva v tom, že pre potreby výpočtu fiškálneho
schodku štátneho
rozpočtu sa výdavková
stránka znižuje
o
splátku istín záväzkov štátneho dlhu, pretože táto nepred-
stavuje
skutočnú spotrebu bežného rozpočtového
roka. V roku
1997
sa splátka istín rozpočtuje v objeme 25,2 mld korún.
Z
uvedeného vyplýva, že fiškálny
schodok štátneho rozpočtu
v
roku 1997 sa rozpočtuje v objeme 11 mld
658,6 mil. korún.
Pri očakávanej tvorbe hrubého domáceho produktu
v objeme
660
mld korún predstavuje fiškálny schodok štátneho rozpočtu
1,77-percentný
podiel, čo je kvalitný ukazovateľ aj v porov-
naní
s vyspelými západnými krajinami.
Vážený pán predseda parlamentu,
vážené dámy poslankyne,
vážení páni poslanci,
súčasťou návrhu štátneho rozpočtu je i
pomerne obsiahly
návrh
zákona. Okrem vlastného zákona o
štátnom rozpočte na-
vrhuje
vláda opäť novelizovať viaceré zákony, ktorých prija-
tie
vytvára predpoklady na dosiahnutie
rozpočtovaných záme-
rov.
Vyčerpávajúce uvedenie všetkých legislatívnych zmien by
zabralo
veľa času. Nakoľko o niektorých
návrhoch noviel som
sa
zmienil už vo svojom doterajšom vystúpení, dovoľte mi za-
merať
sa na niektoré ďalšie články.
Viaceré návrhy na doplnenie a zmenu platného
zákona ma-
jú prevažne
legislatívno-technický
charakter. Spresňuje
a
zjednocuje sa znenie zákonov, pričom sa zohľadnili poznat-
ky
z ich uplatňovania v predošlom období. Medzi takéto nove-
ly
patrí napríklad novela rozpočtových
pravidiel, ktoré sme
prijali
pred rokom. Počas ročného uplatňovania
tohto zákona
prax poukázala
na nutnosť niektoré ustanovenia spresniť.
Treba
v nich reagovať aj na vznik nových kapitol krajských
úradov.
Viaceré
z navrhovaných opatrení v rámci rozpočtových
pravidiel
smerujú na efektívnejšie
hospodárenie so zdrojmi
štátneho rozpočtu. Napríklad navrhujeme prijať opatrenie,
podľa
ktorého subjekt, ktorý dostane zdroje zo štátneho roz-
počtu
a uloží ich do peňažného ústavu, bude povinný výnosy
vrátiť
do rozpočtu. Odstránime tým jav, ktorý je oprávnene
často
kritizovaný, že prostredníctvom úložiek
zdrojov štát-
neho
rozpočtu si niektoré subjekty zlepšujú svoju finančnú
situáciu.
Pripomienky poslancov sa týkali aj návrhu
novely zákona
číslo
273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení. Cieľom tejto no-
vely
je precizovať hospodárenie zdravotných poisťovní, upra-
viť
ich vzájomné vzťahy a vzťah k poistencom. Pripomienky
poslancov
pomohli tieto zámery ďalej posunúť a predpokladám,
že
sa k nim postavíte aj pozitívne pri záverečnom hlasovaní.
Viaceré
ustanovenia sa týkajú
hospodárenia štátnych
fondov.
V článku VI napríklad navrhujeme, aby sa mzdy apará-
tov štátnych
fondov usmerňovali podľa
zákona číslo
143/1992 Zb., to
znamená rovnako ako v celej rozpočtovej
sfére.
Ináč hrozí, že mzdy aparátov štátnych fondov utečú
a
vznikne neopodstatnená diferencia v
porovnaní s rozpočto-
vou
sférou.
Aby sme
sa vyhli potrebe každoročne
novelizovať zákon
153/1993
Z. z. o Štátnom fonde cestného
hospodárstva, navr-
hujeme
definovanie transferov medzi týmto fondom a štátnym
rozpočtom
plne ponechať na štátny rozpočet príslušného roka.
Viaceré
výbory navrhli nezaradiť do konečného znenia
zákona
články 7, 8 a 9. Musím upozorniť, že takýto postup by
si
vyžiadal dodatočné zdroje štátneho
rozpočtu v objeme 160
mil.
korún. Preto je potrebné pri rozhodovaní o osude týchto
článkov
zohľadniť aj rozpočtové krytie a
neodporúčam vypúš-
ťať
spomínané články z návrhu štátneho rozpočtu.
Isté nejasnosti vyvolal aj návrh
novelizovať zákon čís-
lo
194/1990 Zb. o lotériách. Štát má snahu
vniesť väčší po-
riadok
do prevádzkovania týchto hier, čo dokumentovala vláda
aj
predložením návrhu novely zákona o
lotériách, ktorý par-
lament
schválil, ale reagujeme na konkrétne
poznatky v čin-
nosti
štátnej spoločnosti Tipos, kde sa
ukazujú určité fak-
ty, nezrovnalosti so schválenými sadzbami pri
konkrétnych
hrách,
a preto navrhujeme úpravu sadzieb.
Niektoré
otázky vyvolal aj
návrh novelizovať zákon
o
cestnej dani. K tejto
novele nás viedli tiež poznatky
z
uplatňovania zákona v uplynulom období. Viaceré pôvodne
presadzované
opatrenia už stratili opodstatnenie,
preto ich
rušíme.
Napríklad už nemá význam osobitne
zvýhodňovať auto-
mobily
s katalyzátorom, nakoľko ich používanie sa stalo bež-
ným
javom. Pri navrhovaní sadzieb cestnej
dane zohľadňujeme
aj
náklady na budovanie diaľničnej siete.
Zámerom návrhu novely zákona o dani z pridanej hodnoty
bolo
spresniť ustanovenie zákona v oblasti klasifikácie pro-
dukcie.
Nakoľko dochádzalo k určitým pochybnostiam pri jej
uplatňovaní,
zaviedli sme prílohu číslo 2, ktorá taxatívne
vymenúva tovary, ktoré nie je možné zdaňovať ako súčasť
stavby
zníženou sadzbou dane, to jest 6 %. Zdôrazňujem, že
touto
novelou nemeníme doteraz platné daňové
sadzby, nepre-
súvame
tovary z jednej sadzby do druhej.
V oblasti spotrebných daní novela zákona
sleduje zníže-
nie administratívnej náročnosti prác a
ich priblíženie
k
platiteľom a konečným spotrebiteľom. Kompetencia vydávania
písomných
povolení na nákup liehu oslobodeného od spotrebnej
dane
sa presúva z ministerstva financií na ústredné daňové
riaditeľstvo.
V zákone o spotrebnej dani z tabaku a
tabako-
vých
výrobkov sa rieši zjednotenie podmienok pri zrušení re-
gistrácie
platiteľa.
Osobitnú
pozornosť vyvolal návrh
legislatívne upraviť
proces
stavebného sporenia a najmä formu
poskytovania štát-
nej prémie. Už
som to spomínal, v tomto smere sa zvyšuje
úloha Štátneho fondu rozvoja bývania, čo
umožní vytvorené
zdroje koncentrovať nielen na modernizáciu, ale najmä na
výstavbu
nových bytov.
Pozornosť vyvolali i ustanovenia
týkajúce sa vzťahov
štátneho
rozpočtu a Národnej banky Slovenska. Pri posudzova-
ní
týchto návrhov treba zohľadniť dosah
rozhodnutí bankovej
rady
na hospodárenie štátneho rozpočtu a to
najmä v oblasti
úročenia pohľadávok a záväzkov štátu. Nechceme
nadraďovať
rozhodnutia
vlády nad právomoci Národnej banky, ale nechceme
tiež,
aby právomoci Národnej banky
modifikovali rozhodnutia
Národnej
rady premietané v zákone o štátnom rozpočte.
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
prosím vás o podporu predloženého návrhu štátneho roz-
počtu
na rok 1997 v znení, ktoré prednesie
spoločný spravo-
dajca.
Predovšetkým na základe aj určitých
politických dohôd
sa
predpokladá zavedenie určitého odvodu Národnej banky Slo-
venska
a riešenie niektorých problémov rozpočtových kapitol.
Chcel
by som zároveň povedať, že návrh
štátneho rozpočtu na
rok
1997 je náročným a kvalitným
dokumentom. Vytvára impulz
na
ďalší, podotýkam, zdravý a neinflačný rozvoj tejto ekono-
miky
tohto štátu, vytvára vyvážené podmienky
tak pre podni-
kateľov,
ako i pre občanov. Rozvíja investície,
rozvíja ex-
port.
Môže prispieť k rozvoju zamestnanosti a rieši i zá-
kladné
otázky sociálnej sféry, garantuje
dodržanie všetkých
základných
funkcií štátu.
Vážená Národná rada, ďakujem za
pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem vám aj ja, pán podpredseda.
Pani poslankyne, páni poslanci, je po
dvanástej, zvykne
byť
prestávka, ale pýtam sa, či by sme si nemohli ešte vypo-
čuť pána predsedu Najvyššieho kontrolného
úradu, ktorý sa
musí
k tomu tiež vyjadriť, a potom by sme urobili prestávku.
(Hlasy
v sále.) Prosím? Áno? Dobre.
Prosím pána predsedu, aby predložil
stanovisko k návrhu
štátneho
rozpočtu na rok 1997, ktoré ste dostali ako tlač
546.
Predseda Najvyššieho
kontrolného úradu SR Š. Balejík:
Vážené dámy poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážený pán predsedajúci,
vážený pán podpredseda vlády,
podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona
Národnej rady číslo
39/1993
Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej repub-
liky
a na základe uznesenia Národnej rady
Slovenskej repub-
liky
číslo 454 z 22. októbra 1996 predkladám
vám stanovisko
Najvyššieho kontrolného
úradu k vládnemu návrhu Štátneho
rozpočtu
Slovenskej republiky na rok 1997.
Najvyšší
kontrolný úrad ako
nezávislý štátny orgán
opiera
svoje stanovisko o vlastné kontrolné poznatky, prí-
slušné
oficiálne štatistické údaje, analýzu
materiálov vlá-
dy, ministerstiev, ostatných ústredných orgánov,
ako aj
iných
subjektov, ktoré sú pri svojej činnosti napojené na
štátny
rozpočet, vrátane Národnej banky Slovenska.
Predkladaným stanoviskom sa Najvyšší
kontrolný úrad vy-
jadruje
k súhrnnej charakteristike návrhu štátneho rozpočtu,
k
príjmom štátneho rozpočtu, k
výdavkom štátneho rozpočtu
a
k návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štát-
nom
rozpočte na rok 1997 a o zmene a doplnení niektorých zá-
konov.
Najvyšší kontrolný úrad v priebehu tohto
roka priebežne
sledoval
proces tvorby návrhu Štátneho rozpočtu Slovenskej
republiky
na rok 1997 s cieľom jeho objektívneho a pragma-
tického
posúdenia v rámci tohto stanoviska pre potreby Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky.
Možno konštatovať, že pri tvorbe návrhu Štátneho roz-
počtu
Slovenskej republiky na rok 1997 sa opakovala metodika
jeho
tvorby z predchádzajúcich rokov najmä v tom, že aj ten-
to
návrh štátneho rozpočtu je spojený s návrhom predpoklada-
júcim novelizáciu viacerých zákonov. K
návrhu novelizácie
niektorých právnych
predpisov sa Najvyšší kontrolný úrad
Slovenskej republiky
konkrétne vyjadril v
štvrtej časti
svojho
predkladaného stanoviska.
V
prvej časti stanoviska k návrhu štátneho rozpočtu
na
rok 1997 v súhrnnej charakteristike
návrhu štátneho roz-
počtu hodnotíme jeho reálnosť v oblasti
makroekonomických
východísk
a nadväznosť s Programovým vyhlásením vlády Slo-
venskej
republiky v tejto oblasti. Na druhej strane poukazu-
jeme
na niektoré problémy spojené s
deficitným financovaním
štátneho
rozpočtu.
V
stanovisku k príjmovej
časti návrhu štátneho roz-
počtu
sme posúdili dynamiku tvorby zdrojov v oblasti da-
ňových
a nedaňových príjmov na rok 1997. V
oblasti daňových
príjmov
je naďalej aktuálne predovšetkým upevňovanie finanč-
nej
disciplíny pri ich výbere, ale aj
vyššie právne vedomie
všetkých
daňových subjektov, hlavne však tých,
ktoré dlhujú
nemalé
čiastky daní do štátneho rozpočtu, či
do fondu zdra-
votného
poistenia alebo do sociálneho fondu. V tejto oblasti
vidíme určité riziká už aj s ohľadom na doterajší vývoj
v
odvode daní všetkých kategórií, ktoré
tvoria primárnu
zložku
príjmov štátneho rozpočtu. Doterajší
vývoj naznačuje
na
jednej strane vysoký nárast daňových
subjektov a na dru-
hej
strane nežiaduci nárast počtu dlžníkov a dlhov na da-
niach
a clách voči štátnemu rozpočtu.
Rezervy vo výnosoch daní vidíme v zlepšení disciplíny,
ale
aj v rešpektovaní právnych noriem a v
plnení povinností
daňových
subjektov voči štátu. Najväčšie
nedostatky v tomto
smere Najvyšší
kontrolný úrad Slovenskej
republiky vidí
v
spoločnostiach s ručením obmedzeným -
česť výnimkám - ako
aj,
a to v menšom počte, v akciových spoločnostiach.
Aká je prax a skutočnosť? Máme poznatky, že ak je spo-
ločnosť
s ručením obmedzeným vo vysokej daňovej zadlženosti,
jednoducho
si zaregistruje novú spoločnosť s ručením obme-
dzeným,
do ktorej si prevedie majetok, financie a predchá-
dzajúcu
spoločnosť s ručením obmedzeným dá do likvidácie. Je
nemálo
prípadov, že jedna fyzická osoba má aj dve-tri spo-
ločnosti
s ručením obmedzeným, ale niekedy aj viac, ktoré
majú
rad-radom značné daňové podlžnosti. Čo môže daňový úrad
vyinkasovať
tam, kde nie je ani majetok, ani finančné pro-
striedky?
Takéto dlhy sa stávajú nedobytné a len sťažujú da-
ňovým
úradom výkon práce, zvyšujú im náklady pri vymáhaní
takýchto nedobytných pohľadávok a zaťažujú
administratívu
daňového
úradu.
Na základe našich poznatkov a
zistení treba naliehavo
riešiť
tento stav cestou prevencie. Preto náš
návrh spočíva
v
tom, aby sa upravili právne normy na
registráciu podnika-
teľských
subjektov tak, že podmienkou registrácie spoločnos-
ti
s ručením obmedzeným alebo akciovej
spoločnosti bude po-
vinnosť predložiť potvrdenie daňového úradu, úradu colnej
správy
a poisťovní o vyrovnaní predchádzajúcich záväzkov vo-
či
štátu a poisťovniam. Opak by neumožnil
registráciu. Spl-
nenie
jednotlivých druhov daňových a colných príjmov štátne-
ho rozpočtu
na rok 1997 je podmienené ich dôslednejšou
a
efektívnejšou kontrolou a správou, ale aj prijatím preven-
tívnych
opatrení, pomocou ktorých sa dosiahne
žiaduca zmena
v
plnení povinností voči štátnemu rozpočtu.
V tomto
smere Najvyšší kontrolný úrad
predložil mate-
riál
o stave kontroly, ktorý je v
súčasnosti vo vláde, kde
očakávame,
že vláda prijme opatrenia na zlepšenie stavu.
Správa o kontrole daňových príjmov
prebieha v zložitých
transformačných
podmienkach. Daňové úrady mali v roku 1993
zaregistrovaných
540 573 daňových subjektov, no v roku
1995
ich
už bolo registrovaných 1 024 553. U právnických a fyzic-
kých
osôb počet zaregistrovaných daňových subjektov vzrástol
o
130 %, ale počet správcov daní sa zvýšil len o 6,5 %.
Najvyšší
kontrolný úrad má poznatky, že s
podobnými
problémami sa boria
aj ostatné stredo- a východoeurópske
štáty.
Treba sa vážne zaoberať nízkou účinnosťou
daňových exe-
kútorov,
ich vzájomnosti s orgánmi činnými v trestnom konaní
a
súdmi. Tu sa žiada prehodnotiť aj účinnosť doteraz plat-
ných
právnych noriem a ich vhodné doplnenie.
Musím povedať,
že
je na škodu veci, ak daňové úrady nie sú vybavené progre-
sívnou
technikou s možnosťou prepojenia s colnými úradmi, čo
by účinnejšie
pomáhalo vzájomným kompenzáciám preplatkov
a
nedoplatkov daňových subjektov. Rovnako nemožno vysloviť
úplnú
spokojnosť s plnením povinností bánk o povinnom nahla-
sovaní
nových účtov daňových subjektov
príslušnému daňovému
úradu.
Chcem pripomenúť, že rozhodujúcim článkom
príjmov štát-
neho
rozpočtu sú dane a clá, preto si táto
oblasť zasluhuje
pozornosť
nás všetkých. V budúcnosti by daňové úrady mali
prikročiť
a využívať ustanovenia zákona a zverejňovať zoznam
neplatičov
nad 100 tisíc korún a nad 500 tisíc korún.
K výdavkovej časti. V tejto časti stanoviska k navrho-
vaným
výdavkom štátneho rozpočtu na rok 1997
poukazujeme na
dynamiku
ich vývoja v porovnaní s predchádzajúcim obdobím.
Musím
však povedať, že u väčšiny správcov kapitol je nevy-
hnutná
zmena v chápaní finančnej a rozpočtovej disciplíny.
Začína
sa to zostavovaním návrhov jednotlivých kapitol, reš-
pektovaním
usmernenia ministra financií v dodržaní limitov
výdavkov
a podobne.
Vzhľadom na tento stav, ako aj na
základe našich kon-
trolných
zistení a praxe a s prihliadnutím na
potreby a zá-
ujmy
nášho štátu, keď naša ekonomika nemôže priniesť také
príjmy
do štátneho rozpočtu, aby sa rovnali
výdavkom, treba
považovať
výdavky štátneho rozpočtu na rok 1997 za také, kde
je
nemálo rezerv v nakladaní s týmito
prostriedkami. Teraj-
šia
situácia vo výdavkoch štátneho rozpočtu nezodpovedá vša-
de
- česť výnimkám - princípom dobrého hospodárenia. Máme
dosť poznatkov
z kontrolných zistení,
že pri prísnejšom
a
zodpovednejšom hospodárení s prostriedkami štátneho roz-
počtu
by sa mohli nájsť prostriedky aj na
také oblasti, kde
sa
týchto nedostáva toľko, koľko by bolo treba.
Cesta k
tomu vedie cez zodpovednejší
prístup v míňaní
peňazí,
cez neustálu a funkčnú kontrolu, cez
výberové kona-
nia
podľa zákona 263/1993 Z. z., cez rešpektovanie pevných
cien
z výberového konania a zodpovednej
kontroly dodávaných
tovarov
stavieb, služieb a adekvátne k tomu úhrady faktúr.
V
tomto smere neplnia štátni úradníci
- zasa česť výnimkám
-
svoje pracovné povinnosti, za ktoré sú
platení. Spätne sa
nevykonáva vyhodnotenie, či boli v
skutočnosti dodržané
s
dodávateľmi dohodnuté pevné ceny, množstvá, kvalita, záru-
ky
a podobne. Tak sa stáva, že cena dodávky je omnoho vyš-
šia,
že nebol dodržaný termín, kvalita a podobne, že sa pre-
cizujú
rôzne dodatky s cieľom zvýšiť celkovú cenu dodávky,
a
to často neodôvodnene aj zásluhou štátnych úradníkov, kto-
rí by
mali dbať na
hospodárnosť vynakladania finančných
prostriedkov
zo štátneho rozpočtu.
Ďalšou
problémovou oblasťou nedobrého
hospodárenia
s
finančnými prostriedkami zo štátneho
rozpočtu je poskyto-
vanie
záloh na dodávky prác, tovarov a
služieb. Hoci právna
norma
pripúšťa poskytnúť zálohu vo výške 10 % z celkovej su-
my dodávky, tieto zálohy sú často 30- až
40-percentné, ba
ojedinele
aj 70- až 80-percentné. No a v niektorých prípa-
doch
sa stáva, že platba sa uskutočňuje
vopred. Okrem toho,
že
je takéto počínanie v rozpore s právnou normou, je aj vy-
soko
rizikové, pretože nie sú voči štátnemu
rozpočtu garan-
tované
záložným právom u dodávateľov. Tu je riziko hlavne
ich možnou defraudáciou a nedobytnosťou týchto finančných
prostriedkov.
Myslím si, že v tomto smere je veľmi
naliehavé sprísniť
v
celej výdavkovej sfére štátneho
rozpočtu režim hospodár-
nosti
vo všetkých položkách rozpočtov kapitol a vyžadovať od
všetkých
štátnych úradníkov zodpovednejší
prístup a konzek-
ventnejšie
vyvodzovanie záverov z porušovania princípov hos-
podárnosti.
Rovnako sa vyžaduje zvýšiť náročnosť
pri zosta-
vovaní návrhov
rozpočtov kapitol, ktorý
musí vychádzať
z
koncepcie, reálnych potrieb
alternovaných v základnej
a
pridanej rovine v závislosti od možnosti štátneho rozpočtu
ako
celku. V tejto súvislosti chcem uviesť,
že v tomto pro-
cese
musí zohrávať svoju nezastupiteľnú úlohu funkčná kon-
trola
vo všetkých kapitolách a v ich
podriadených zložkách.
Pre
štátnych úradníkov by mala platiť stará, ale osvedčená
zásada:
"Kto gazduje, ten počtuje."
V rámci
stanoviska k výdavkovej časti
návrhu štátneho
rozpočtu
na rok 1997 poukazujeme na problémy tvorby rozpočtu
spojené
s novým územným a správnym členením
štátu a prebie-
hajúcou
delimitáciou ich kompetencií z príslušných ústred-
ných
orgánov. Uvedené ovplyvňuje aj reálnosť návrhov kapitol
rozpočtov miestnej štátnej správy. Zároveň
poukazujeme na
riziká
pretrvávajúceho trendu zostavovania schodkového štát-
neho
rozpočtu. V časti stanoviska sa vyjadrujeme k niektorým
navrhovaným
novelám zákonov.
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážený pán podpredseda vlády,
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky konštatu-
je,
že predložený návrh štátneho rozpočtu
Slovenskej repub-
liky
na rok 1997 zabezpečuje nevyhnutné prostriedky na fi-
nancovanie
základných funkcií štátu a ústavou
garantovaných
potrieb.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja pánu predsedovi.
Pán poslanec Filkus, teraz vystupujú len
predkladate-
lia.
Ešte sa nezačala rozprava. Pred rozpravou vám dám slovo
na
procedurálny návrh, ale ešte musí vystúpiť pán poslanec
Maxon.
Takže po Maxonovi vám hneď dám
možnosť navrhnúť ho.
(Hlasy
z pléna.)
Prosím, nech sa páči.
Poslanec R. Filkus:
Ďakujem.
Bezpochyby, štátny rozpočet, resp. jeho návrh, patrí
medzi
najvýznamnejšie dokumenty vlády. Prosím
pána predsedu
Národnej
rady, aby sa pri prerokúvaní poobede
zúčastnili aj
ostatní
ministri vlády. To je návrh, ktorý dávam, aby ste
odsúhlasili
alebo sa k nemu vyjadrili.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán
poslanec, všetci páni
ministri majú osobné listy
a
pozvánky.
Poslanec R. Filkus:
A nemôžeme ich znovu na tento fakt
upozorniť?
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Môžeme ich aj upozorniť.
Pani
poslankyne, páni poslanci,
bude prestávka do
14.00
hodiny. Začneme vystúpením pána poslanca Maxona, ktorý
prečíta
správu za výbory.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyne, páni poslanci, budeme
pokračovať v ro-
kovaní.
Prosím pána poslanca Maxona, aby predniesol správu
o
prerokovaní návrhu vo výboroch Národnej rady.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda,
vážený pán podpredseda vlády a minister
financií,
vážené dámy,
vážení páni,
spoločná
správa, tak ako býva zvykom pri prerokúvaní
návrhu zákona
o štátnom rozpočte,
je v dvoch častiach,
v
tlači 544a a 544b. Tlač číslo 544a
hovorí o zmene a dopl-
není
niektorých zákonov a sú uvedené v článkoch 1 až 23. Po-
tom
v tlači 544b sú už konkrétne pozmeňujúce a doplňujúce
návrhy
podľa jednotlivých rozpočtových kapitol.
Vážené dámy, vážení páni, predseda
Národnej rady Slo-
venskej republiky
rozhodnutím číslo 1259
z 11. novembra
1996
pridelil vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej
republiky
o štátnom rozpočte na rok 1997 a o zmene a doplne-
ní
niektorých zákonov na prerokovanie do 28. novembra Ústav-
noprávnemu
výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru
Národnej rady Slovenskej republiky pre financie,
rozpočet
a
menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospo-
dárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady
Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej
rady
Slovenskej republiky pre verejnú správu, územnú samo-
správu
a národnosti, Výboru Národnej rady
Slovenskej repub-
liky
pre zdravotníctvo a sociálne veci, Výboru Národnej rady
Slovenskej
republiky pre obranu a bezpečnosť, Zahraničnému
výboru
Národnej rady Slovenskej republiky a
Výboru Národnej
rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu
prírody
s tým, že ako posledný bude o ňom
rokovať Výbor Ná-
rodnej rady
Slovenskej republiky pre financie,
rozpočet
a
menu za účasti spravodajcov z ostatných výborov Národnej
rady
Slovenskej republiky do 29. novembra 1996.
Súčasne ako gestorský bol citovaným
rozhodnutím predse-
du
Národnej rady určený výbor pre financie, rozpočet a menu,
ktorému výbory
Národnej rady Slovenskej republiky podajú
správu
o výsledku prerokovania kapitol, ako aj
vládneho ná-
vrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky
o štátnom
rozpočte
na rok 1997 s tým, že tento výbor na ich základe
vypracuje
spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej
republiky.
Vážené dámy, vážení páni, vládny návrh zákona Národnej
rady Slovenskej republiky o štátnom
rozpočte na rok 1997
a
o zmene a doplnení niektorých zákonov prerokovali všetky
výbory,
ktorým bol pridelený.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky
neprijal
uznesenie o výsledku prerokovania vládneho návrhu
zákona
o štátnom rozpočte. Zahraničný
výbor Národnej rady
Slovenskej
republiky rovnako neprijal
uznesenie o výsledku
prerokovania
predmetného vládneho návrhu z dôvodov, ako sú
uvedené
v spoločnej správe. Výbor Národnej rady
pre vzdela-
nie,
vedu, kultúru a šport dňa 27. novembra neprijal uznese-
nie o
výsledku prerokovania o
štátnom rozpočte, pretože
s
ním nevyslovila súhlas nadpolovičná
väčšina všetkých čle-
nov
výboru.
Výbor pre financie, rozpočet a menu,
výbor pre hospo-
dárstvo,
privatizáciu a podnikanie, výbor pre
pôdohospodár-
stvo,
výbor pre verejnú správu, územnú samosprávu a národ-
nosti,
výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci, výbor pre
obranu
a bezpečnosť a výbor pre životné prostredie a ochranu
prírody
vyslovili súhlas s vládnym návrhom zákona Národnej
rady Slovenskej republiky o štátnom
rozpočte a odporučili
Národnej
rade tento zákon schváliť so zmenami a doplnkami,
ktoré
sú uvedené v spoločnej správe.
Vážené dámy, vážení páni, chcel by som
vás teraz popro-
siť,
aby sme si spoločne zobrali tlač 544a a podľa jednotli-
vých
bodov, ktoré sú uvedené v pozmeňujúcich návrhoch, by
som
vás oboznámil, ako budem odporúčať
hlasovanie o jednot-
livých
bodoch.
Ak dovolíte, najskôr by som uviedol v
poradí za sebou
body,
ktoré ako spravodajca nebudem odporúčať na prijatie.
Sú
to body spoločnej správy 544a: 1, 2, 4, 5, 6, 7, 9, 11,
12,
13, 14, 17, 18, 19, 20, 23, 28, 29, 30,
31, 32, 33, 36,
38,
39, bod 41 z toho dôvodu, že sme sa
dohodli, že bude
nové
spresnené znenie, bod 42 z toho
istého dôvodu, bod 43
z
toho istého dôvodu, bod 45, bod 46 z dôvodu, že bude pred-
ložené
nové znenie. To sú všetky body, ktoré budem odporúčať
snemovni neprijať, a
dávam, samozrejme, návrh,
aby sme
o
týchto bodoch mohli hlasovať spoločne.
Vážené dámy, páni, pokiaľ ide o tlač
544b, táto tlač je
rozdelená
na časť A, kde je hodnotený celkový
priebeh a vý-
sledky
rokovania v jednotlivých výboroch s tým, že
sú tam
uvedené
rozpočtové kapitoly, ktoré boli
príslušnými gestor-
skými
výbormi schválené bez zmeny, ďalej kapitoly, kde sa
navrhuje
zmena, ale len vnútornou úpravou rozpočtu v rámci
kapitoly,
pod bodom 3 sú zmeny príjmov a
výdavkov, kde boli
odsúhlasené
zmeny predovšetkým v oblasti výdavkovej.
V
časti B sú pripomienky a odporúčania ku kapitolám
štátneho
rozpočtu vo vzťahu k prílohám návrhu
zákona Národ-
nej
rady o štátnom rozpočte na rok 1997. Časť B je teda roz-
delená
potom na B-I Návrhy v príjmovej časti štátneho roz-
počtu,
B-II Návrhy na zníženie výdavkov kapitol, B-III Návr-
hy
na zvýšenie výdavkov rozpočtových kapitol, B-IV Presuny
v
rámci kapitol.
A osobitne by som chcel upozorniť na časť C tejto spo-
ločnej
správy. Pre poriadok, aby boli v spoločnej správe za-
hrnuté
všetky odporúčania a požiadavky, ktoré odzneli vo vý-
boroch a boli
predmetom uznesenia, sú v spoločnej správe
v
časti C uvedené. Odporúčam však, aby
sme o tejto časti na
pléne
Národnej rady nehlasovali,
predovšetkým so zdôvodne-
ním,
že ide o vzťah príslušných výborov k
svojim gestorským
rozpočtovým
kapitolám.
Vážené dámy, páni, dovoľte mi teraz, aby som vám pred-
niesol
návrh. Ale teraz som si uvedomil a ospravedlňujem sa,
budeme
sa musieť vrátiť ešte k časti 544a, k bodom, ktoré
odporúčam
ako spoločný spravodajca prijať. Prepáčte, buďte
takí
láskaví, zoberte si tlač 544a. Na
prijatie budem odpo-
rúčať body
číslo 3, 8, 10, 15, 21, 22...
(Hlas zo sály.)
-
nie, pán predseda, hovorím o bodoch, ktoré budem odporúčať
prijať
a hlasovať o nich spoločne
- ďalej bod 24, 25, 26,
27,
34, 35, 37, 40, 44, 47 a 48. Body, ktoré
som neuviedol,
je
to konkrétne jeden bod, bod 16, nenavrhujem do spoločného
hlasovania,
navrhujem, aby sa o ňom hlasovalo osobitne. Tak-
že to boli
body, ktoré ako spravodajca odporúčam prijať,
s
návrhom hlasovať o týchto bodoch spoločne.
Pokiaľ ide o spoločnú správu 544b, v
časti B-I budem
hovoriť
o bodoch, ktoré ako spravodajca neodporúčam prijať
a
navrhujem, aby sme o nich hlasovali
spoločne. V časti B-I
sú
to body 1, 2 - neprijať. V časti B-II
body 1, 2 - nepri-
jať.
V časti B-III neprijať body 2, 5, 6, 7,
8, 10, 11, 12,
13,
14, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 21, 22, 23. V časti B-IV bo-
dy
2, 3, 4, 5, 6. A to je všetko.
Takže to sú body, o kto-
rých
ako spravodajca budem navrhovať hlasovať spoločne s ná-
vrhom
ich neprijať.
Hlasovať
spoločne s návrhom
prijať budem navrhovať
tieto
body spoločnej správy 544b. Sú to, prosím, body v čas-
ti
B-III: 1, 3, 4, 9, v časti B-IV: 1,
7, 8, 9, 10, 11. To
sú
návrhy zo spoločnej správy 544b s návrhom hlasovať o nich
spoločne
s tým, že odporučím, aby sme tieto body odsúhlasili.
Vážené
dámy, vážení páni, to je zo
spoločnej správy
544a
a 544b všetko. Chcel by som vás veľmi pekne požiadať,
tak ako sa
to už stalo zvykom, a
myslím si, že sa to aj
osvedčilo,
aby ste prípadné pozmeňujúce návrhy
alebo návrhy
na
zmeny a doplnky predkladali po svojom
vystúpení písomne,
za
čo vám vopred veľmi pekne ďakujem.
Ďakujem pekne, pán predseda.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán spravodajca. Prosím, aby ste
zaujali mies-
to
určené pre spravodajcov.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu
k
šiestemu bodu nášho programu.
Na začiatku vám chcem oznámiť, že som
do rozpravy do-
stal
zo stola 4 prihlášky v priebehu
dnešného dňa, ale ráno
sa
u mňa prihlásili poslanci, čiže dám prednosť tým prihláš-
kam,
ktoré boli urobené pri stole - tvrdia, že tu boli od
včera.
Tie sú štyri, u mňa sa prihlásilo zatiaľ 12.
Prosím,
ako prvý je prihlásený pán poslanec Pittner.
Pripraví
sa pán poslanec Brocka.
Poslanec L. Pittner:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
vážení predstavitelia vlády,
veľmi
ťažko sa mi bude hovoriť o
takej vážnej veci,
akou
je rozpočet, po včerajšom našom rozhodnutí sa, presnej-
šie rozhodnutí sa koaličných poslancov v prípade
poslanca
Gauliedera. Ale pokúsim
sa svoje emócie a pocity z tohto
včerajšieho
dňa prekonať.
Zverejnenie miliardovej sumy v návrhu
rozpočtu pre Slo-
venskú
informačnú službu na rok 1997 vyvolalo
na verejnosti
opravdivý
šok a neutíchajúcu kritiku takéhoto
zámeru. V ča-
se, keď
sa nedostávajú prostriedky
na sociálne potreby,
zdravotníctvo,
školstvo a ďalšie nevyhnutné potreby a verej-
nosť
je vládou nabádaná k trpezlivosti a
úspornosti, stámi-
liónové
skoky v rozpočte Slovenskej informačnej služby sú,
prepáčte,
nehorázne.
Pri vzniku Slovenskej republiky sa 400-miliónový návrh
rozpočtu
na Slovenskú informačnú službu
zdôvodňoval tým, že
i
keď delením federácie naša tajná služba nebola ukrátená,
predsa
len ako novovznikajúca inštitúcia má na
začiatok do-
stať
i zvýšené prostriedky. Nikto
nenamietal, ani vtedajšia
opozícia.
No od nástupu terajšej vlády rozpočet na Slovenskú
informačnú službu
neustále rastie. Po rozpočte približne
750
miliónov na rok 1996 má Slovenská informačná
služba do-
stať
na rok 1997 neuveriteľnú miliardu korún. Načo? Prečo?
Hrozí
nám azda vojna? To hádam nie! Každá tajná služba má
tendenciu
žiadať viac prostriedkov, než koľko
reálne potre-
buje,
a o megalomanstve terajšieho vedenia Slovenskej infor-
mačnej
služby som interpeloval pána premiéra
Mečiara koncom
minulého
a začiatkom tohto roka.
Na
porovnanie uvádzam, že
Česká republika, ktorá je
však
dvakrát väčšia ako Slovenská republika,
má rozpočet na
Bezpečnostnú
informačnú službu na rok 1997 podstatne nižší
ako rozpočet na
podobnú činnosť v
Slovenskej informačnej
službe
a jeho dynamika, nárast v porovnaní
s rokom 1996 je
len
4-percentný, kým nárast rozpočtu
Slovenskej informačnej
služby
v porovnaní s tým istým obdobím je
neuveriteľných 20
%.
Čiže päťkrát viac ako v Českej republike. Možno takýto
stav
rešpektovať? Som presvedčený, že nie. Preto navrhujem
krátiť
rozpočet pre Slovenskú informačnú
službu na rok 1997
na
550 miliónov, čo je v porovnaní aj s Českou republikou
ešte
i tak značne nadsadené.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Brocka. Pripraví sa pán
poslanec Volf. Ale
najskôr s faktickou
poznámkou vystúpi pán poslanec
Urban.
Nech
sa páči, pán poslanec Urban.
Poslanec I. Urban:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda,
kolegovia a kolegyne,
vypočuli sme si diskusný príspevok
pána poslanca Pit-
tnera
a chcem len niekoľko poznámok tak,
ako som si to pí-
sal.
Na verejnosti bol vraj zaznamenaný šok
z miliardového
rozpočtu Slovenskej informačnej služby. Ja
som takýto šok
nikde nezaregistroval. Zaregistroval som úsilie niektorých
opozičných
novinárov vyvolať takýto šok na verejnosti.
Ďalej sa tu konštatovalo, že stámiliónové sumy na Slo-
venskú
informačnú službu sú nehorázne. Pán
poslanec Pittner
veľmi
dobre vie, že ešte za riaditeľa Slovenskej informačnej
služby
pána Mitru on sám navrhoval okolo 1 miliardy rozpočet
na
rok 1994. Ak hovoríte, pán poslanec, že
Bezpečnostná in-
formačná
služba v Čechách má nižší rozpočet, ako
má Sloven-
ská
informačná služba na Slovensku, tak chcem pripomenúť, že
je
to preto, lebo Bezpečnostná informačná
služba je vlastne
-
a nehovorím tu nič neverejné - naša kontrarozviedka. Ale
samostatný rozpočet má
ešte rozviedka v českých
službách.
Čiže
nehovorme takéto nezmysly a porovnávajme porovnateľné
veci.
Ak spočítate českú rozviedku a českú
kontrarozviedku,
tak
vôbec nie je pravda, že Slovenská informačná služba má
vyšší
rozpočet. Je to trošku ináč. Nie je to trošku ináč, je
to
úplne ináč.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Ešte s faktickou poznámkou sa
hlási pán Pit-
tner.
Poslanec L. Pittner:
Chcem len, pán poslanec, reagovať na vaše
poznámky tak-
to. Samozrejme, že Bezpečnostná informačná
služba je len
časť
našej Slovenskej informačnej
služby. Preto som aj vo
svojom
prejave uviedol, že porovnávam v
porovnateľných čas-
tiach.
Pravdepodobne neviete, akú sumu má Bezpečnostná in-
formačná
služba, t. j. kontrarozviedková činnosť. Je to nie-
čo
vyše 840 miliónov korún.
A pokiaľ ide o ďalšiu záležitosť, ktorú
uvádzate za rok
1994,
je pravda, že v tom čase návrh riaditeľa Slovenskej
informačnej
služby, vtedajšieho riaditeľa pána Mitra, bol na
jednu miliardu. Ale medzitým sme - vtedajšie
ministerstvo
vnútra
- naším prerozdelením prostriedkov,
najmä vyčlenením
určitých
objektov, jeho požiadavky saturovali v
dostatočnej
miere.
A okrem toho som spomenul rok
1996, kde je tých 750
miliónov,
rok 1995, kde už takisto to bolo nad
500 miliónov
-
na presnú cifru si teraz neviem spomenúť -, čiže tu ide
o
to, že dynamika rastu je jednoducho nehorázna. A to nie je
len
záležitosť konštatovania opozičných
novinárov, s tým sa
stretáme
pri stretaní sa, pri rozdiskutovávaní
tohto návrhu
rozpočtu
s našimi voličmi.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte raz pán poslanec Urban.
Poslanec I. Urban:
Ďakujem za slovo.
Ešte raz
pripomínam, pán poslanec
Pittner, ak poznáte
rozpočet
Bezpečnostnej informačnej služby v
Českej republi-
ke,
určite nepoznáte rozklad rozpočtu Slovenskej informačnej
služby
v Slovenskej republike, a preto nemôžete porovnávať
Bezpečnostnú informačnú službu, keď neviete povedať, koľko
ide
z rozpočtu 990 miliónov v Slovenskej republike na kon-
trarozviedku
a koľko na rozviedku. Keď to neviete povedať,
nemôžete
to porovnávať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Brocka.
Poslanec J. Brocka:
Dámy a páni z vládnej koalície,
včera
večer ste zbavili poslaneckého mandátu... (Hlasy
v
sále.) - pani Aibeková, pokojne, prihláste sa ako ja a po-
kojne.
Včera večer ste zbavili poslaneckého mandátu poslanca
Gauliedera
na základe podvrhnutého listu. Keď sme
po hlaso-
vaní,
resp. aj pred hlasovaním protestovali,
tak váš kolega
Macuška na to
reagoval, citujem: "Vy
mu dajte poslanecký
mandát."
A práve preto chcem reagovať nielen na
pána Macuš-
ku,
ale aj na vás, pán Cuper, na všetkých,
ktorí sa stotož-
ňujete
s touto vetou. My sme včera
nebojovali za jeden po-
slanecký
mandát Gauliedera do opozície, za jeden hlas, ktorý
ste
vy stratili. My sme bojovali aj za vaše
slobodné posla-
necké
mandáty, dámy a páni z HZDS. (Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, ja vás prosím, aby ste
hovorili k veci.
Poslanec J. Brocka:
A naopak, pán Cuper, vy ste nezbavili
poslaneckého man-
dátu
Gauliedera. Zbavili ste sami seba slobodného posvätného
poslaneckého
mandátu. A z tých 150 mandátov ste urobili han-
dru.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, ja vás prosím, aby ste
hovorili k bodu
programu.
Poslanec J. Brocka:
Musím sa priznať, že som aj včera zbadal, že je lepšie
byť opozičným poslancom, lebo
to, čo dokážete vy urobiť
svojmu
vlastnému kolegovi, nám nikdy nemôžete urobiť. (Po-
tlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ten náš vlastný kolega sedel vo vašich
radoch.
Poslanec J. Brocka:
Pán predseda...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Páni
poslanci, prosím, sústreďte sa
na bod rokovania,
a
prosím aj vás, pán poslanec, aby ste hovorili k veci.
K
veci týkajúcej sa bodu 6 a to je rozpočet Slovenskej re-
publiky.
Poslanec J. Brocka:
Pán predseda Gašparovič, toto zdivočenie a zosurovenie
mravov v
najvyššom zákonodarnom zbore
ste spôsobili vy.
(Potlesk.)
Ak by ste mali vy, nehovorím štipku
poslaneckej,
ale
štipku chlapskej cti, mohli ste tomu zabrániť aj za cenu
vlastného
odstúpenia. (Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Keď to budú požadovať poslanci môjho
klubu, tak to uro-
bím,
ale nie vy.
Poslanec J. Brocka:
Dámy a páni, teraz k rozpočtu, ak
dovolíte.
Chválime
sa do sveta vynikajúcimi makroekonomickými
výsledkami,
rastom hrubého domáceho produktu,
nízkou mierou
inflácie.
Áno, čísla sú také. Svet sa diví, občania ich však
necítia. Rast hrubého domáceho produktu sa
neprejavil na
znížení
miery nezamestnanosti. Vlastne sa prejavil, ale rast
českého
hrubého domáceho produktu. Za dva roky
vášho vladá-
renia
sa zvýšil počet občanov dochádzajúcich za prácou do
Čiech
z 39 tisíc na 73 tisíc. (Tento údaj je z konca septem-
bra.)
To znamená, o 34 tisíc občanov Slovenskej republiky,
čo
predstavuje 1,4 % z miery nezamestnanosti.
(Hlas z pléna.) Pán kolega, prihláste sa. Vás som ešte
nepočul
z tohto miesta hovoriť k veci.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Páni poslanci, prosím, aby sme sa
skutočne venovali ro-
kovaniu o šiestom
bode. Nechajme hovoriť vzájomne
každého
vtedy,
keď má slovo.
Poslanec J. Brocka:
Nech sa páči, pán kolega...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán
poslanec Brocka, nemáte
viesť diskusiu. Hovorte.
Upozornil
som všetkých poslancov, aby vám nechali priestor.
Poslanec J. Brocka:
Pán predseda, vymyká sa vám to z rúk. (Smiech predsedu
parlamentu.)
Môžem pokračovať, pán predseda?
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Budem rád.
Poslanec J. Brocka:
Ak by sa analogicky, tak ako sa rieši
nezamestnanosť na
Slovensku,
postupovalo, alebo ak tak analogicky úrady postu-
pujú
aj pri napĺňaní ďalšieho kritéria, a to je miera inflá-
cie,
občanom môže vychádzať aj iná miera inflácie ako Slo-
venskému
štatistickému úradu, čiže vyššia. Najmä
keď si po-
rovnajú
ceny mlieka, chleba, mäsových výrobkov, elektriny,
benzínu,
cestovného, služieb, ale aj detských topánok pred
rokom a teraz.
Štatistický úrad vykazuje vcelku
pozitívne
výsledky.
V priemere od začiatku roka v porovnaní s rovnakým
obdobím
predchádzajúceho roka sa zvýšili
spotrebiteľské ce-
ny
v úhrne iba o 5,9 %. Je to menej ako 8
% celoročnej mie-
ry
inflácie uvažovanej na tento rok. S miernou iróniou - bol
by
v tom čert, aby sa do tohto čísla nezmestili ani na konci
roka.
Keď
som pri porovnávaní, dovoľte, aby som porovnal
niektoré
kapitoly, ktoré z môjho pohľadu boli veľmi zaujíma-
vé,
s rozpočtom Českej republiky, keď už
som spomínal Českú
republiku.
Ak sa
vám, pán Urban, porovnanie so
Slovenskou infor-
mačnou službou a
Bezpečnostnou informačnou
službou Českej
republiky
nezdalo dosť vhodné, tak skúsim iné, možno budú
vhodnejšie.
Ale nevšímajte si len čísla, všímajte
si aj in-
dexy,
ako tam rastú výdavky jednotlivých
kapitol, resp. ako
klesajú.
Kancelária prezidenta Českej republiky na tento rok
mala
v rozpočte 297 miliónov a na budúci rok bude mať 380
miliónov
- nárast alebo index 128 %. Kancelária nášho prezi-
denta
mala tento rok 97 miliónov, na budúci
rok 93 miliónov
-
čiže index 96 %. Úrad vlády Českej
republiky mal na tento
rok
206 miliónov, na budúci rok bude mať iba 200 miliónov
-
index 97 %, čiže český Úrad vlády sebe znížil, ale sloven-
ský
úrad z tohtoročných 414 miliónov si
sebe na budúci rok
zvýšil
na 504 miliónov - čiže indexom 1,22
alebo 122 %. Mi-
nisterstvo práce a
sociálnych vecí v Českej republike na
tento
rok malo 160 mld, na budúci rok bude mať 182 mld, slo-
venské
má na tento rok 21,4 mld, a na budúci rok bude mať
18,9
mld - čiže index 89 %.
Iste mi
teraz niekto pozorný povie -
pán kolega, ale
toto
nemožno porovnávať, lebo cez český
štátny rozpočet idú
aj
dôchodkové fondy. Áno, máte pravdu, ale
hovorím vám, po-
rovnávajte
indexy. Ak v Čechách na sociálne výdavky
pridajú
22
% v porovnaní s týmto rokom, a my uberieme 11 %, tak to
je
podstatný rozdiel a tieto čísla je možné porovnávať.
O Bezpečnostnej informačnej službe už
hovoril kolega.
Naozaj,
najvyšší index rastu v slovenskom
rozpočte je práve
pri
Slovenskej informačnej službe - 130 %, resp. 1,3-násobne
vyšší.
Je to podstatný rozdiel. Môžete hovoriť
o slovenskej
ceste.
Určite, pán kolega, je to slovenská cesta. Dokonca
pán
premiér si kúpili k Vianociam nového "bavoráka" za 10
miliónov,
to však našu mieru inflácie nepokazí.
Ubezpečujem
vás,
lebo to sa v spotrebnom koši neobjaví.
Teraz niekoľko slov k deficitu štátneho
rozpočtu. Vláda
predkladá návrh rozpočtu so schodkom 37 mld, to je
tiež
pravda len z
jednej strany. V rozpočte
sú zakalkulované
príjmy za štátne
dlhopisy v sume 8 mld, ktoré bude občan
splácať
daňami v budúcich rokoch. Čiže už nie
37 mld, ale
45
mld. Ďalšie 3 miliardy dlhov hodila vláda na plecia pois-
tencov
Sociálnej poisťovne, keď si navrhuje
znížiť platenie
poistného
za vybrané kategórie osôb z 55 % minimálnej mzdy
na
10 % minimálnej mzdy. Natíska sa
mi otázka - a prepáčte
zasa
tú iróniu -, aké musia byť
rozpočty iných krajín, keď
tento
je jeden z najlepších v Európe.
Máme veľmi drahú a nákladnú vládu. Každým
rokom výrazne
zvyšuje svoju potrebu a spotrebu a občanom zvyšuje dane.
A
sľubovala, že to bude robiť
naopak. Mám preto niekoľko
pozmeňujúcich návrhov. Moje pozmeňujúce návrhy sú
dokonca
v
zhode s programovým vyhlásením vlády o
znižovaní daňového
zaťaženia,
aj znižovania miery nezamestnanosti.
Navrhujem, aby štát platil za vybrané
kategórie osôb,
t.
j. vojakov, ženy na materskej dovolenke, sociálne odkáza-
ných,
poistné z takého istého vymeriavacieho základu, aký
predpisuje
napríklad Fondu zamestnanosti, t. j. z minimálnej
mzdy,
a nie z 10 % minimálnej mzdy. Zároveň navrhujem zníže-
nie
platenia poistného pre všetkých do Sociálnej poisťovne
do
Fondu dôchodkového poistenia o 2 % - zdôvodním neskôr.
Tieto zmeny budú v článku I § 9 písm. a) -
nahradiť
text za slovom
"4,8 %" slovami
"z minimálnej mzdy v roku
1996".
V písmene b) nahradiť text slovami "dôchodkové zabez-
pečenie
vo výške 25,5 % z minimálnej mzdy v roku 1996".
V článku I v § 10 písm. c) nahradiť číslo
"27,5 %" čís-
lom
"25,5 %".
V
článku IV v bode 1 nahradiť
číslo "27,5 %" číslom
"25,5
%". V bode 2... (pán spoločný spravodajca, odovzdám
vám
svoje pozmeňujúce návrhy) nahradiť číslo "21,6" číslom
"19,6
%".
V bode 3 číslo "27,5" číslom
"25,5".
Dovoľte mi krátke zdôvodnenie svojich
návrhov.
Prechodná priaznivá bilancia Sociálnej
poisťovne nie je
dôvodom na znižovanie platieb štátu. Naopak,
znížiť treba
poistné
tým, ktorí vytvárajú nové pracovné
miesta. Nemyslím
na
nové miesta v štátnej správe. Štát
nakoniec ručí za sol-
ventnosť
Sociálnej poisťovne len
poskytnutím návratnej fi-
nančnej
výpomoci. A pozrite sa, ako štát za posledné tri ro-
ky prispieval do tejto inštitúcie a ako
znižoval svojím
prispievaním jej príjmy. V roku 1994 platil 5,8 mld, v
roku
1995
4,7 mld, v roku 1996 - tento rok
3,35 mld a na budúci
rok
si navrhuje 0,6 mld, t. j. 10-krát menej ako v roku 1994.
Dámy a páni, upozorňujem, že Sociálna
poisťovňa, to nie
je
ministerstvo privatizácie, ktorému
by každým rokom mali
výdavky
klesať. Naopak, výdavky Sociálnej
poisťovne sú kaž-
dým
rokom vyššie a stále rastú.
Ďalším dôvodom na prijatie mojich
pozmeňujúcich návrhov
je
vysoké daňové a poistné zaťaženie v Slovenskej republike,
jedno
z najvyšších v Európe. Od roku 1993
vzrástlo z 36,8 %
celkové
daňové zaťaženie na 44,4 %. K tomuto dátumu v Európ-
skej
únii bolo celkové zaťaženie 40,5 %. Vysoké dane pôsobia
na
Slovensku kontraproduktívne najmä v
oblasti zamestnanos-
ti.
Navrhované zníženie poistného o 2 % na
strane zamestná-
vateľov
vytvára predpoklad na vytvorenie nových pracovných
miest
pri tých istých nákladoch. Za 3 mld
korún je Fond za-
mestnanosti schopný
vytvoriť 50 tisíc
nových pracovných
miest.
To sú 2 % z miery nezamestnanosti,
a nie kamuflova-
nej.
Moja záverečná poznámka.
Dámy a
páni, tých 2,8 mld korún,
ktoré vám v štátnom
rozpočte
chýbajú a o ktoré chcete pripraviť Sociálnu pois-
ťovňu,
je práve toľko, o čo nás občanov Slovenskej republiky
pripravila
vládna koalícia vo Fonde národného
majetku jedi-
ným
privatizačným rozhodnutím, keď 1. augusta 1996 predala
45
% akcií Nafta Gbely za 500 miliónov
korún, hoci ich cena
bola 3,2
mld korún. Milión
slovenských dôchodcov mohlo
dostať
na Vianoce trinásty dôchodok.
Namiesto toho na Slo-
vensku
pribudlo niekoľko novopečených milionárov.
Ďakujem vám pekne.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďalej je do rozpravy prihlásený pán
poslanec Volf. Keď-
že
nie je tu, stráca poradie, ale medzitým sa hlási pán pod-
predseda
vlády.
Podpredseda vlády a
minister financií SR S. Kozlík:
Vážený pán predseda parlamentu,
vážené poslankyne, poslanci,
dovoľte mi bezprostredne reagovať na
priebeh diskusie.
Pokiaľ ide o pripomienky pána
poslanca Pittnera, mys-
lím,
že na ne dostatočne presne reagoval pán poslanec Urban.
Myslím
si, že tento problém budú mať viacerí opoziční po-
slanci,
lebo si pamätáme prístupy ku konštrukciám štátnych
rozpočtov
práve v roku 1994, a myslím, že
viackrát pripome-
nieme,
ak budete vo veľkej miere chcieť meniť štruktúry ale-
bo
rozdávať, alebo mať rôzne iné námietky k súčasnej kon-
štrukcii štátneho rozpočtu, pamäť parlamentu siaha 3
roky
späť.
(Hlasy z pléna.)
Druhá
vec, pokiaľ ide o pána poslanca Brocku. Je to
klasická
výhrada opozície, že občan makroekonomiku necíti.
Myslím
si, že ju cíti, že ju cíti aj na
poklese nezamestna-
nosti a vytváraní
pracovných miest, aj keď
nespochybňujem
to,
že časť slovenských občanov
pracuje v Českej republike
aj
v iných krajinách. Ale na druhej strane
sa nedá poprieť,
že
sa vytvárajú nové pracovné miesta, že je tu rast reálnych
príjmov
a rast reálnych miezd už dva roky zhruba na úrovni
5
%, čím znovu nepopieram, že nie všetci občania majú takýto
rast,
ale ten priemerný rast miezd 5 % je iste významný.
Ďalej otázka miery inflácie - o tej
môžete diskutovať.
Choďte,
pán poslanec Brocka, diskutovať o nej do
Maďarska
alebo
do Poľska, kde ju majú 20, my ju máme 5,4 - predpokla-
dám
teraz predbežne za 11 mesiacov - a porovnajte ju s inými
transformujúcimi
sa krajinami. Nie je to Japonsko a nie je
to
Nemecko, ale nesporne 5,4 % inflácie je
podstatne menej,
než
majú mnohé iné a veľmi chválené transformujúce sa kraji-
ny.
Česká republika má 9, choďte teda vysvetľovať českým ob-
čanom,
ako sú na tom dobre v porovnaní so
Slovenskou repub-
likou.
Treba si ctiť a možno aj uznať niektoré parametre,
ktoré sa
na Slovensku dosahujú.
Dokázali sa valorizovať
dôchodky
minulý rok, pevne verím, a vytvárajú sa na to pred-
poklady
v Sociálnej poisťovni, dotkne sa to aj roku 1997. Ku
koncu roku 1996
sa riešili príspevky pre rodiny s malými
deťmi.
Predlžujeme tento nástroj aj do roku 1997, to znamená
makroekonomika
sa reálne prejavuje v živote občana.
Pokiaľ ide o porovnanie jednotlivých
kapitol, je sku-
točne
veľmi zavádzajúce porovnávať konkrétne kapitoly, či je
to
Česká republika verzus Slovenská
republika, alebo ďalšie
krajiny.
Čosi sa naznačilo pri spravodajských
službách, kde
je absolútne inak organizovaný celý systém
a, samozrejme,
potom
ináč vyzerá aj v rozpočtových vzťahoch, ale je to mož-
né
dokladovať aj na prezidentskej kancelárii.
Kancelária prezidenta Českej
republiky je dobudovaným
inštitútom, Kancelária prezidenta Slovenskej republiky sa
budovala
v priebehu rokov 1995 a 1996, za našej vlády sa da-
li
najväčšie objemy prostriedkov na vybudovanie kancelárie
prezidenta
s tým, že sa dobudoval Grasalkovičov
palác, kle-
sajú
potreby prostriedkov na budovanie tejto inštitúcie a,
samozrejme,
že klesajú výdavky. Ale na druhej strane Česká
republika prevzala,
pokiaľ ide o
vládu, veľa inštitútov
z
federálnej vlády. Naproti tomu
Slovenská vláda buduje ur-
čité
inštitúty, takže z toho dôvodu vyplýva aj väčší tlak na
rozsah
prostriedkov v štátnom rozpočte.
Chcel by
som pripomenúť, že česká vláda
má plánovanú
rezervu
vyše 2 mld korún, slovenská 500 miliónov. Porovná-
vajme aj takéto
údaje, oveľa vyššiu všeobecnú
pokladničnú
správu,
ale opäť aj ja sa dopúšťam potom omylov, pretože ide
o
neporovnateľné údaje.
Pokiaľ
ide o sociálny fond, prepočítali sme sociálny
fond
a upozorňoval som na to v úvodnom slove, že nemôžeme
reagovať
na tzv. potreby Sociálnej poisťovne, pretože podob-
ne
kalkulovali potreby aj jednotlivé
kapitoly štátneho roz-
počtu
a vychádzame z určitých nápočtov ministerstva finan-
cií,
ktoré nám naznačujú, že pri takto
navrhnutých platbách
štátu
za osoby, za ktoré má štát platiť, vieme ustáť Sociál-
nu
poisťovňu, vieme zabezpečiť, aby v roku 1997 aj v ďalších
rokoch
boli valorizované dôchodky, vieme
zabezpečiť naplne-
nie
rezerv. Vždy bude diskusia, či máme pravdu my, vláda,
ministerstvo
financií, či má pravdu opozícia. Chcem len pri-
pomenúť
občanovi, že už 2 roky sa vedie
diskusia o štátnych
rozpočtoch
a už dva razy, ba tri razy, pretože bola aj veľká
diskusia
okolo rozpočtového provizória, sa mali
možnosť ob-
čania aj
tento parlament presvedčiť,
že vládna predloha
štátneho
rozpočtu bola reálna. Takže aj v tomto
zmysle by
sme
si mohli spomenúť a možno pristupovať takto aj k navrho-
vanému
podkladu štátneho rozpočtu.
Pokiaľ pán Brocka otvoril vzťah platieb - Sociálna po-
isťovňa,
otázka toho, odkiaľ sa štruktúrujú
platby - súhla-
sím.
Treba, skutočne je to dlhodobejší problém, musíme nájsť
modus
vivendi medzi poistným, daňami, medzi účasťou štátu,
medzi
účasťou zamestnancov, podnikateľov. Sme
v transformá-
cii,
tento model nám funguje len tretí rok, takže je tam ur-
čite
ešte čo zlepšovať. Predpokladáme, že v roku 1998 od
1.
januára prídeme s modifikáciou dane z
príjmov a v súvis-
losti
s tým sa pokúsime definovať aj určité nové pozície, čo
sa
týka platieb poistného.
Nesúhlasím s tým, že máme vyššie
zaťaženie daňami a po-
istným.
Z analýzy, ktorú robilo ministerstvo financií, vy-
plýva,
že máme podobnú zaťaženosť, len znovu je to otázka
merania
na relácie, či meriame daňovú a poistnú zaťaženosť
na
hrubý domáci produkt, či ju meriame na konkrétnu jednotku
produkcie,
kde práve tým, že máme nízku mieru
pridanej hod-
noty,
nízke zhodnotenie výkonov, potom vychádzajú rôzne tvr-
denia,
ktoré veľmi úspešne možno stavať proti
sebe, ale da-
ňová
poistná zaťaženosť je primeraná vo vzťahu k
vyspelým
krajinám.
Samozrejme, že podnikatelia nikdy
nebudú spokojní
s
daňovým zaťažením a je to asi prirodzená vlastnosť.
Pokiaľ
sa budeme snažiť znižovať - a chceme s týmto
prísť
v roku 1998 -, budeme to, samozrejme, viazať aj na vý-
voj
zdrojov či už poisťovní, alebo štátneho rozpočtu, ale
samozrejme
aj na opatrenia v oblasti výberu a správy daní,
ale
aj poistného.
Takže treba o týchto veciach diskutovať,
ale je to pro-
ces
dlhodobejší, ktorý nie je možné vyriešiť za rok.
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem,
pán podpredseda. S
faktickou poznámkou sa
hlási
pán poslanec Bajan.
Poslanec V. Bajan:
Ďakujem za slovo.
Pán podpredseda a minister financií,
aj
keď ste vo svojej funkcii, nemáte právo zavádzať
parlament
a širokú verejnosť nejakou údajnou paralelou v ro-
ku
1994.
Vláda pána Moravčíka nastupovala až potom,
ako bol na
rok 1994 schválený rozpočet, a odchádzala pred
schválením
rozpočtu,
resp. rozpočtového provizória na rok 1995. Takže
vaša
obrana tým, že poslanci nemajú právo kritizovať kon-
štrukciu
tohto rozpočtu, nie je seriózna v tejto oblasti.
Môžeme
diskutovať o plnení, ale o konštrukcii
- to bol váš
rozpočet.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte pán podpredseda vlády.
Podpredseda vlády a
minister financií SR S. Kozlík:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážená Národná rada
a vážený pán poslanec Bajan,
treba si
spomenúť, že vláda pána
Moravčíka vstupovala
do
zmeny štátneho rozpočtu v priebehu roku 1994, že boli,
samozrejme,
robené zmeny v štátnom rozpočte a
nepochybne aj
s
cieľom už blížiacich sa volieb roku 1994 podstatne sa zme-
nili
parametre štátneho rozpočtu. Ak sme plánovali deficit
16
mld, skončil deficit 23 mld a bol
naštartovaný tak, že
podstatne
prehĺbil deficitný stav v roku 1994.
Vláda pána Moravčíka pripravila, ba aj
schválila štátny
rozpočet
na rok 1995 vo svojej vláde, neprišiel už do par-
lamentu,
kde sa pripravoval deficit 26 mld Sk, pán posla-
nec,
pričom bolo do toho zahrnutých aj 17
mld zdrojov Fondu
národného
majetku. Ak to zrátam dohromady, tak to
bol defi-
cit
vyše 40 mld Sk. S tým ste chceli prísť do parlamentu,
keby
sme neboli prišli do vlády. (Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Brocka - faktická poznámka.
Poslanec J. Brocka:
Pán podpredseda Kozlík,
s niečím v mojom vystúpení ste súhlasili, s niečím ne-
súhlasili,
niečo ste nadľahčili. Zopakujem dve informácie.
Zo
Slovenska nie časť, ale 75 tisíc občanov dochádza za prá-
cou
do Čiech. A pri porovnávaní rozpočtu
- ak česká vláda,
Úrad
českej vlády má v rozpočte 200 miliónov,
tak slovenská
má
500 miliónov.
A k daňovému zaťaženiu, 44,5-percentné
daňové zaťaženie
z
hrubého domáceho produktu nemá v Európe obdobu. Tento údaj
čerpám
z vášho materiálu, ktorý
prerokúvala vláda pred me-
siacom.
A to, čo som chcel povedať svojím
vystúpením jednou
vetou,
že na Slovensku sa nemanipuluje len s parametrami, na
Slovensku
sa manipuluje aj s poslancami, tak ako včera ve-
čer.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte s faktickou poznámkou vystúpi pán
poslanec Švec.
Poslanec J. Švec:
Ďakujem pekne.
Pán podpredseda vlády, pán minister
financií,
myslím si, že pri porovnávaní rozpočtu v
roku 1994 tre-
ba
brať do úvahy klíringové vzťahy, ktoré bolo treba riešiť,
a
okrem toho vláda Slovenskej republiky v
októbri roku 1994
poskytla
1,4 mld Sk rezortu školstva, v opačnom prípade by
z
vášho rozpočtu školy pravdepodobne nedokázali do konca ro-
ku
vykonávať svoju činnosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte pán poslanec Filkus - faktická
poznámka.
Poslanec R. Filkus:
Dodnes by som nebol veril, pán minister financií, pod-
predseda
vlády, že ste schopný prísť do takéhoto
demagogic-
kého
dialógu. Sám viete, že v roku 1994
to vychádzalo 8,8
mld
vzhľadom na klíring a vzhľadom na všetko, čo o tom už
vieme.
Ale musím vám povedať, že by bolo pod moju dôstojnosť
teraz
s vami o tom hovoriť. Keď budem mať
diskusné vystúpe-
nie,
poviem vám, prečo tento rozpočet, ktorý
navrhujete, je
protiobčiansky,
a poviem vám aj to, že má ozaj najväčší
de-
ficit,
aký vôbec doteraz bol za existencie Slovenskej repub-
liky.
Ale buďte taký dobrý a túto plytkú
demagógiu nepouží-
vajte.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán podpredseda Kozlík.
Podpredseda vlády a
minister financií SR S. Kozlík:
Vážená Národná rada,
odporúčam pánu poslancovi Filkusovi, aby si zalistoval
v
návrhu štátneho rozpočtu na rok 1995, ktorého bol predkla-
dateľom
do vlády a ktorú vláda, v ktorej sedel, schválila.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte pán poslanec Šagát.
Poslanec T. Šagát:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Dovoľte,
aby som pokračoval v tých
odporúčaniach, pán
podpredseda
vlády, pán minister financií. Odporučil by som
zase
ja vám, keby ste boli taký láskavý a
pozreli si rozpo-
čet
na zdravotníctvo v roku 1994. Ak by ste
nemali k dispo-
zícii
tie dokumenty, zajtra ich môžem doniesť. A pravdepo-
dobne
budete potom súhlasiť, že zdravotníctvo
malo rozpočet
na
rok 1994 odhadom z deficitu 6 mld.
A ak ste tu naznačovali divákom a
občanom, že sme robi-
li
manipulácie v rozpočte, ktoré
smerovali k tomu, aby sme
si
zlepšili imidž, tak sa vám to veľmi
nepodarilo, lebo ako
iste
viete, prišli sme so zvýšením DPH za
niektoré potravi-
ny, aby sa
zlepšil napríklad nepriaznivý
vývoj rozpočtu,
"ktorým
ste nám pravdepodobne pomohli", ale išlo to len pre-
to,
aby sme mohli v priebehu roku, vážený pán podpredseda
Kozlík,
dať na zdravotníctvo peniaze na hrane 3 mld. Napriek
tomu Všeobecná zdravotná poisťovňa končila s deficitom 3
mld, ktoré boli
započítané do deficitu štátneho
rozpočtu.
A
podľa mojich informácií mal štátny
rozpočet oveľa nižší
deficit,
s akým ste skončili v roku 1993, pretože vtedy mala
Mečiarova
vláda vyše 23 mld. Takže, prosím vás pekne, myslím
si, že diskutujte s používaním parametrov,
ktoré sa dajú
skutočne
overiť.
Ďakujem vám.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte raz pán podpredseda vlády.
Podpredseda vlády a
minister financií SR S. Kozlík:
Vážená Národná rada,
vážený pán poslanec,
pokiaľ ide o vzťah k zdravotníctvu, v
podstate zdravot-
ná
poisťovňa tlačila pred sebou
deficit 3 mld dlhšie obdo-
bie.
V podstate prvýkrát sme znížili deficit
zdravotnej po-
isťovne
pod 3 mld v roku 1995 práve s ohľadom
na určitý vý-
voj príspevkov pre zdravotné poisťovne a
aj v tomto roku
napriek výraznej
kritike, ktorá bola
smerovaná na návrh
štátneho
rozpočtu roku 1996. To znamená až v
priebehu konca
roku
1995 a v priebehu roku 1996 sme sa v
zdravotných pois-
ťovniach
dostali pod deficit 3 mld korún. Takže do tejto ob-
lasti
by som sa nechcel púšťať.
Druhá vec je, ako vyzerali jednotlivé rozpočtové kroky
v
roku 1994. A opäť som nechcel, pán poslanec Bajan, pove-
dať,
že sa nemá polemizovať. Povedal som
len, že tento par-
lament si pamätá
a mnohé "dobre mienené rady" bude možné
pripomenúť,
ako sa konkrétny bývalý člen vlády správal v ča-
se,
keď bol vo vláde.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Glinský.
Poslanec J. Glinský:
Ďakujem pekne.
Vážená Národná rada,
tiež som presvedčený s pánom podpredsedom Kozlíkom, že
niektorí
kolegovia nemajú nárok na takúto radikálnu kritiku,
ak
sa opakovane, niekoľkokrát dramaticky
mýlili. Myslím si,
že
by bolo potrebné naozaj vytiahnuť
vyjadrenia za posledné
roky
na adresu konštrukcie štátneho rozpočtu, veľmi by to
bolo
potrebné.
Pamätám sa tiež na roky 1994 a 1993, keď
povedzme pán
profesor
Filkus bol stúpencom devalvácie,
výraznej devalvá-
cie
koruny, ale keď nastúpil do vlády pána Moravčíka ako mi-
nister
financií, vzdal sa tohto zámeru. Uznal,
že konštruk-
cia
rozpočtu, konštrukcia pána Kozlíka bola správna.
Obávam sa, pretože sú tu televízne kamery, že niektorí
kolegovia
sa budú za každú cenu snažiť vytvárať atmosféru,
jemne
povedané, demagogického ohovárania.
Dovolím si, keď už mám mikrofón, reagovať na názor, že
výdavky
na štátnu službu, na Slovenskú
informačnú službu sú
nehoráznym
mrhaním prostriedkov. V celom svete rastú výdavky
na obranu štátov a obranu firiem, lebo dramaticky rastú
straty
z vojen medzi organizáciami, medzi
štátmi. Chcem po-
vedať,
že podľa môjho odhadu straty z tej skutočnosti, že
republika
bola zbavená ochrany a že sa neustále útočí na or-
ganizáciu,
ktorá má zabezpečiť ochranu štátu, sú astronomic-
ké
a všetkých nás postihujú. Podľa odhadov je už niekoľko
desiatok
krajín ovládaných zločineckými mafiami, okrem iného
aj
z toho dôvodu, že nemajú dostatočnú ochranu štátu.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. S faktickou poznámkou chce
ešte vystúpiť pán
poslanec
Šagát.
Poslanec T. Šagát:
Ďakujem.
Vážený pán podpredseda Kozlík,
som rád,
že ste reagovali umiernene a
nevyvrátili ste
niektoré
tvrdenia, ktoré som povedal. Chcem vám len pripome-
núť
ešte poslednú vec. Máte pravdu, že zdravotná poisťovňa
tlačila pred sebou
dlh viac ako 3 miliardy. Len si treba
spomenúť, že bol
vytvorený rozpočtom na rok
1993, ktorý
opäť,
iste viete, kto robil, pretože odvody
do fondov zdra-
votného
poistenia boli také nízke. A tým sa založila jedna
veľmi
ťažká, zložitá situácia v poskytovaní zdravotníckych
služieb,
napriek veľkým protestom, i keď pán minister Soboňa
údajne
protestoval vo vláde. Ale podľa môjho
názoru, minis-
ter, ktorý
nezabezpečí dostatočné zdroje
a hrozí kolaps
zdravotníctva,
nemá byť ministrom a má abdikovať. Teda
toto
sa
založilo niekde predtým a vy viete kým.
Ďakujem vám.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Garai.
Poslanec J. Garai:
Ďakujem za slovo.
Dovoľte, aby som reagoval na pána
poslanca Brocku. To
je
síce pekné, pán Brocka, čo ste
povedali, že je u nás asi
75
000 ľudí, ktorí chodia za prácou do Čiech, ale zabudli
ste
dodať, pán poslanec, koľko ľudí z Čiech, Maďarska, Ukra-
jiny robí tu.
Keď už hovoríte, tak hovorte celú pravdu.
(Hlasy
zo sály.) Mal som to šťastie navštíviť dolné Porýnie,
Švajčiarsko, Francúzsko,
Nemecko, čo sú
štáty Európskej
únie.
Tam je až 30 % nezamestnaných, páni.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Ducký.
Poslanec J. Ducký:
Ďakujem.
Vážený pán predseda,
vážený snem,
žasnem, keď niekto, kto mal dostatok
informácií, porov-
náva
cez rozpočet náklady českej a slovenskej vlády.
Každý, kto tomu rozumie, vie, že všetky
obsluhujúce in-
štitúcie
v podobe federálnych výskumných
ústavov, české ne-
rátam, zostali
v Prahe, a veľká
väčšina zostala funkčná
a
obrábajú a pripravujú podklady a
materiály pre vládu. Kým
mladá Slovenská republika okrem toho,
že musela vytvoriť
všetky
vládne inštitúcie, také, ktoré nikdy
nemala - ako je
zahraničný obchod, ako
je obrana, ako sú zahraničné veci
- nemala a
dlho nebude mať tú vybavenosť,
ktorú má Česká
republika.
Nehnevajte sa, ale to je naozaj porovnávanie vecí
neporovnateľných
a mám z toho taký pocit, ako keby sa
vyťa-
hovali
číselné problémy za každú cenu, ako
keby sme chceli,
aby
vláda nebola funkčná. To platí pre celú činnosť vlády
vrátane
rozpočtu.
Česká vláda môže mať aj menší rozpočet vo väzbe na po-
čet
ľudí, ktorí robia vo vládnom aparáte, a
bude mať vytvo-
rené
ešte dlhé roky lepšie podmienky ako slovenská vláda. To
nie
je sťažnosť z mojej strany, ale konštatovanie, a je to
odpoveď
na otázku, prečo to takto je. Som skutočne prekvape-
ný,
že sa pri rozpočte používa takýto argument.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem, pán predseda.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
to nekonečné porovnávanie s Českou
republikou je sku-
točne
veľmi dojímavé a iba dokumentuje váš pohľad, zameranie
vášho pohľadu na
to materské domínium, s ktorým ste boli
spojení
materskou pupočnou šnúrou a od
ktorého ste neboli
schopní
odpútať sa.
Nejdem opakovať, čo tu uviedol pán
minister, exminister
Ducký,
veď federálna vláda nedisponovala len
vládnymi zále-
žitosťami
a objektmi, celý aparát federácie sa transformoval
na
český aparát tak, že odtrhli z
budov tabuľky a pritĺkli
tam
iné tabuľky, nie federálne
ministerstvá, ale české mi-
nisterstvá.
Nepotrebovali meniť absolútne nič, nepotrebovali
nič
budovať, nepotrebovali nič
dobudovávať, mali kompletne
všetko
vybudované a naštartovali do štátnosti, ktorá existo-
vala. To je
historický stav. Slovensko
tento stav nemalo
a
my tieto inštitúty budujeme.
Česká
vláda má k dispozícii okrem
iného 4 paláce na
okraji
Prahy a v okolí Prahy, kde sa uskutočňujú
rokovania,
stretnutia
so zahraničnými delegáciami. Slovensko nič takéto
nemá
k dispozícii.
A ešte jedna drobnosť. Ak vás toľko mrzí
a kole Sloven-
ská
informačná služba, nuž, bohužiaľ, Slovenská informačná
služba
takýto rozpočet musí mať, pokiaľ slovenskí poslanci
maďarskej národnosti budú chodiť do Budapešti za
Felvidék
a
pokiaľ poslanci za KDH budú rokovať v Nemecku s ministrami
pre
koordináciu tajných služieb mimo protokolu slovenského
ministerstva
zahraničných vecí aj protokolu tohto
parlamen-
tu. Takže, vážení páni, každý štát si bráni svoje záujmy
a
bude si to brániť aj Slovensko. (Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte s faktickou poznámkou vystúpi pán
podpredseda Hús-
ka.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Priatelia,
chcel
by som pripomenúť, že napríklad problematika
zdravotníctva,
problém tzv. expandovania cien a problém roz-
počtového
krytia v tejto oblasti, je problematika oveľa šir-
šia
a nie je vôbec slovensky špecifická. Chcem len napríklad
upozorniť,
že dnešné Lidové noviny majú jeden z
podstatných
článkov,
ktorý sa začína názvom Nemocnice, bezodná priepasť,
kde
upozorňujú na vážne problémy v českom
zdravotníctve, na
problémy rozpočtovateľnosti a problémy kalkulovateľnosti
i
problémy zdrojov a úhrady týchto zdrojov.
Okrem toho poznáme nové trendy, ktoré
sú aj na západe
vo
forme tzv. veľmi agresívnej marketingovej politiky farma-
ceutických
firiem a firiem, ktoré vyrábajú nové
zariadenia.
Jednoducho,
je to skutočne zápas o zväčšovanie
trhového po-
dielu.
S touto skutočnosťou sme konfrontovaní aj my. Pokúšať
sa toto prešibovať na vládu a na jej nedostatočný spôsob
riešenia
v rozpočte je prinajmenšom veľmi
netaktické a pre-
dovšetkým
veľmi lacné.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán spravodajca Maxon.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne.
Predovšetkým, ak dovolíte, chcel
by som všetkých nás
prítomných
vyzvať, aby sme nechali priestor tým, ktorí sú
prihlásení
do rozpravy, aby mohli formulovať svoje
pozmeňu-
júce návrhy, aby
sme priebežne mohli
pripravovať dodatok
k
spoločnej správe.
Ale keď som už požiadal o faktickú
poznámku, dovoľte mi
niekoľko
pripomienok. Predovšetkým prvá k
zdravotníctvu. Po
pomerne
rozsiahlej diskusii tu v pléne Národnej rady, ktorej
predchádzala,
povedal by som, veľmi dlho trvajúca diskusia
vo
výboroch, ale aj v kuloároch Národnej
rady pred schvaľo-
vaním
rozpočtu v roku 1996, súvisiaca s financovaním zdra-
votníctva,
sa nám spoločným úsilím v snemovni podarilo do-
spieť
k riešeniu, že zdravotníctvu sme inými zákonnými úpra-
vami,
ako bolo navrhované, prispeli sumou 1,3 mld Sk. To bol
výsledok
konštruktívnej diskusie a vtedy rozpočet vytváral
na
takéto riešenie čiastočný priestor.
Veľmi ma mrzí, aká bola vaša reakcia, pán kolega a ex-
minister,
pán poslanec Šagát, keď sa nám podarilo
dosiahnuť
tento
objem prostriedkov. Iste si veľmi dobre na to spomína-
te
a vždy, keď vás odvtedy na chodbe parlamentu stretnem,
tak
ma mrzí, ako môže jeden poslanec takýmto spôsobom reago-
vať
na pozitívny výsledok rokovania v pléne.
A veľmi rýchlo ešte na osvieženie pamäti. Pán poslanec
Brocka
tu nie je. Predpokladám, že v priestoroch Národnej
rady alebo niekde z monitoru počúva túto
rozpravu. Dámy
a
páni, prosím, ako môže on namietať alebo mať pripomienky
k
rastu spotrebiteľských cien potravín? Prosím pekne, zober-
me si štatistické údaje, ako vzrástli
spotrebiteľské ceny
potravín v období
vašej vlády aj vďaka tomu nezmyselnému
opatreniu
s DPH. Rozdiel je tam viac ako 12-percentný. Rok
1996
je úplne iným rokom a môžeme povedať,
že ceny potravín
sa stabilizovali a majú najnižší index
rastu vo všetkých
postkomunistických
krajinách. Tak ako môžete vy, prosím, ho-
voriť
o raste spotrebiteľských cien potravín?
A s tým, pro-
sím
pekne, súvisí ešte jedna skutočnosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán spravodajca - 20 sekúnd.
Poslanec M. Maxon:
Áno, ďakujem pekne.
Po roku 1989 boli len dvaja ministri, ktorí
znížili do-
tácie
do poľnohospodárstva. Bol to minister
Belanský, ktorý
plnil
príkazy svojho centra, a minister Koncoš, ktorý rovna-
ko
plnil príkazy svojho centra. (Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Ešte faktická poznámka - pán
poslanec Šagát.
Poslanec T. Šagát:
Ďakujem za slovo, vážený pán predseda.
Dovoľte, aby som spoločne odpovedal aj pánu podpredse-
dovi
Húskovi, aj predsedovi výboru pánu Maxonovi.
Predovšetkým na úvod - i keď strácam
sekundy - dovoľte
mi,
aby som sa vám poďakoval, že sa zaujímate o túto proble-
matiku.
Už to je, myslím si, jedno z malých víťazstiev.
Ale aby
ste sa trošku predsa pozreli na
problém mojou
optikou,
dovoľte, aby som vám povedal, že, samozrejme, môže-
me
hovoriť o uspokojivých zvýšeniach rozpočtu, pokiaľ budeme
dávať
do rozpočtu porovnateľné - a to sa dá porovnať, vážený
pán
podpredseda Kozlík, niektoré ukazovatele v štátnych roz-
počtoch
sa dajú vzájomne medzi krajinami porovnať. Niektoré.
A
k nim patrí aj to, koľko sa dáva z
hrubého národného pro-
duktu
na zdravotníctvo. Chudobné krajiny
dávajú okolo 4 %,
ale
vyspelejšie krajiny od 7 do 14 %. Ani tohto roku, vážený
pán podpredseda Kozlík, sme sa
nedostali na 7 %, pretože
hrubý
národný produkt je 660, a keď z toho vypočítate 7 %,
je
to na úrovni asi 46 mld. Vaše predpoklady sú maximálne,
keď
sa urobí dobrý výber poistného, na úrovni 40 mld.
A
chcem povedať, že všetci
máme nároky na európske
ošetrovanie,
na úrovni európskych poznatkov. Na úrovni eu-
rópskych cien sú
vstupy do zdravotníctva a my ich chceme
platiť našimi. Nehnevajte sa, to je ako
keď pôjdete do
Prioru,
dám vám 5 korún a poviem, kúpte mi norkový kožuch.
Asi
to nedokážete.
Keď chcete mať v zdravotníctve kvalitnú
službu na úrov-
ni
vstupov - darmo kývate hlavou, pani podpredsedníčka, nech
sa
páči za pult a povedať svoje
argumenty, - ak chcete mať
vstupy
liekov, špeciálneho zdravotného
materiálu, pacemake-
rov,
transplantácií atď., musia na to prísť peniaze, ktoré
odzrkadľujú
reálne ceny v zdravotníctve. A potom
môžeme sú-
hlasiť a ďakovať
- chvalabohu, že ste zvýšili. Dajte 7 %
a
potom hovorme o diere v zdravotníctve. Ako iste viete, ra-
cionalizačné
opatrenia neboli všetky dostatočne dobré.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte pán poslanec Harach.
Poslanec Ľ. Harach:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
K mojej poznámke ma tak trošku priviedlo
vystúpenie pá-
na
spravodajcu, pretože vyznelo tak, že oni dávali dobré ná-
vrhy
na dotácie do poľnohospodárstva, ako
keby opoziční po-
slanci
boli proti tomu. Naopak, pán Maxon, my
sme ich vtedy
podporili,
hoci nevediac, čo sa udeje, že vy s
nimi urobíte
to,
čo ste aj urobili v obchode s
obilím, o čom svedčila
správa Najvyššieho
kontrolného úradu, správa vášho úradu
a
o čom svedčila aj správa
kontrolného útvaru Úradu vlády.
Pán
Maxon, jednou rukou dávate a hrdíte sa
dotáciami a dru-
hou
rukou rozoberáte dotácie takýmito obchodmi. To po prvé.
A po druhé, pán Maxon, napriek tomu sme
toto podporili,
pretože
potreby poľnohospodárstva vidíme rovnako ako vy. Ale
prečo
ste vy vtedy nepodporili naše návrhy, napríklad nielen
pre
zdravotníctvo, ale aj pre školstvo? To by bolo tiež zau-
jímavé
vedieť.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte predseda výboru pán Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem, pán predseda.
Pán poslanec Šagát, ten, kto má 5 korún, nech nejde do
Prioru
kúpiť si norkový kožuch. Prosím vás,
nezavádzajte tu
demagógiu
hrubého zrna takéhoto charakteru.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Rózsa.
Poslanec E. Rózsa:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
v súvislosti s prerokúvaním rozpočtu na
rok 1997 a zvý-
šením
výdavku na Slovenskú informačnú službu
dovoľte mi po-
znamenať, že
sme predpokladali, že
Slovenská informačná
služba
nás, poslancov Maďarskej koalície, osobitne stráži.
A
som povďačný pánu kolegovi Hofbauerovi, ktorý ako
člen
vládnej
koalície má zrejme presnejšiu
informáciu o činnosti
Slovenskej informačnej služby, že túto
skutočnosť verejne
potvrdil.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyňa Bartošíková.
Poslankyňa M.
Bartošíková:
Ďakujem.
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne, kolegovia,
aj ja
by som chcela poprosiť, aby
sme sa stali vecní
a
ponechali priestor na rozpravu a pozmeňujúce návrhy. Ale
dovoľte
aj mne predsa len reagovať na celý vodopád faktic-
kých
pripomienok.
Nepoznám krajinu, a už vôbec nie krajinu s transformu-
júcou
sa ekonomikou, kde sa potreby štátu vyjadrené vo vý-
davkovej časti
jednotlivých kapitol čo i
len približujú
k
možnostiam štátov. Prosím vás, uvedomme
si to a uvedomme
si
to aj na príklade vlády pána Moravčíka, ktorou páni po-
slanci
argumentovali, keď zvýšili určité kapitoly štátneho
rozpočtu.
V dobrej snahe prezentovať sa
prehodnotili rozpo-
čet,
zvýšili kapitoly, aj menované kapitoly
školstva, kapi-
tolu
zdravotníctva, ale, prosím, nie z maximálne zvýšených
príjmov
z dane z pridanej hodnoty určitých
luxusných potra-
vín,
ale z 3 mld Sk Fondu národného majetku, ktoré sa odpre-
dajom
majetku mali dostať do štátneho rozpočtu a mali pomôcť
kryť
výdavky štátu. Nespochybňujem
dobrý úmysel predávajú-
cich v priamych
predajoch získať tieto
prostriedky. Ale,
prosím,
aká bola skutočnosť?
Napriek proklamovanému a určite aj
dobrému úmyslu tie
prostriedky
získať, získalo sa 285 miliónov - ak si to dobre
pamätám,
ospravedlňujem sa, ak nie -, ktoré boli dané poľno-
hospodárstvu
na odstránenie škôd po premnožení sa hlodavcov.
Ospravedlňujem
sa ešte raz za nepresnosť. Ale opäť vás vyzý-
vam, prosím vás,
buďme vecní. Ak už
porovnávame výdavky
v
iných krajinách, porovnávajme aj hrubý domáci produkt
v
prepočte na jedného obyvateľa. Tým nám vyjdú možnosti náš-
ho
štátu. Bavme sa skutočne vecne o tom, čo je tým impulzom,
ktorý
zabezpečí rozvoj ekonomiky. Ale nehádžme tu argumentmi
vytrhnutými
z kontextu.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Takže pán Pásztor, nech sa
páči. Ešte fak-
tická
poznámka - pán poslanec Palacka.
Poslanec G. Palacka:
Ďakujem, pán predseda.
Pani
kolegyňa Bartošíková, naozaj
vecne a stručne
-
príjmy z Fondu národného majetku v roku 1994 ste vy a vaši
kolegovia jedným rozhodnutím v noci z 3. na 4.
novembra
všetky
zrušili.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vystúpi pán Pásztor a po ňom sa pripraví
pán Nagy.
Poslanec I. Pásztor:
Vážený pán predseda,
vážení členovia vlády,
vážená Národná rada,
vážené dámy a páni,
zákon
o štátnom rozpočte
je najdôležitejšou právnou
normou,
ktorá každoročne zásadným spôsobom ovplyvňuje spolo-
čenské
procesy v našom štáte.
Akú
filozofiu sleduje
predkladateľ? Vláda Slovenskej
republiky
sa pri naplňovaní svojho
programového vyhlásenia
najvýraznejšie prejavuje práve v tomto zákone. V
súčasnom
období, keď sa
posilňujú silové rezorty ako ministerstvo
národnej
obrany, ministerstvo vnútra a taktiež Slovenská in-
formačná služba, ktorá funguje bez patričnej
parlamentnej
kontroly,
je plnenie programového vyhlásenia
vlády viac ako
otázne.
V
porovnaní s minulým rokom v Slovenskej informačnej
službe
tento rast predstavuje 130,3 %. Pokračuje tendencia
posilňovania štátneho
aparátu bez vytvárania mechanizmov
kontroly
jej úradníkov občanmi, bez toho, aby sa štátny roz-
počet
zameral skôr na zvyšovanie verejných
potrieb a použi-
tie prostriedkov na dôslednú reštrukturalizáciu
hospodár-
stva.
Úlohu štátu v tejto sfére považujem za zvlášť nedosta-
točnú.
Z návrhu zákona o štátnom rozpočte
na rok 1997 jed-
noznačne
vanie duch byrokratizácie spoločnosti,
ktorého zá-
klady boli položené tzv. reformou verejnej
správy v roku
1996,
ktorá však bola a je iba reformou štátnej správy. Ten-
to
štát má zbytočné miliardy korún na to, aby sa budovala
prísne centralizovaná štátna správa, ktorej
pôsobnosti
v
priebehu niekoľkých rokov majú prejsť
vraj na samosprávne
orgány
obcí a regiónov.
Existujú dve možnosti. Buď táto vláda
nemá záujem o na-
ozajstné
prenesenie pôsobnosti na tieto orgány v blízkej bu-
dúcnosti,
alebo ide o naozaj nezodpovedné nakladanie s fi-
nančnými prostriedkami daňových poplatníkov tohto štátu.
Reálne
si to neviem predstaviť, že po zabezpečení všetkých
podmienok
činnosti štátnej správy sa bude
postupne zbavovať
svojej
pôsobnosti a týmto strácať na svojom
výsadnom posta-
vení
v čase, keď sa byrokracia bude
nachádzať na svojom vý-
slní.
Za posledné dva roky je v úzadí tendencia posilnenia
prvku samosprávnosti vo sfére nášho spoločenského života
a
rastie vplyv zasahovania štátu do
všetkých sfér spoločen-
ského
života. Ide o tendencie, ktoré boli charakteristické
pre
spoločenské zriadenie existujúce do
roku 1990 a asociá-
cie
o ich návrate sú veľmi silné. Pozri
včerajšie udalosti.
Aj keby som
chcel veriť tomu, že práve v dôsledku zlomu,
ktorý
tu bol, sú nenávratne preč.
Vážené dámy a páni, oproti roku 1996
sú plánované vý-
davky
štátneho rozpočtu na rok
1997 vyššie o 17,5 mld Sk.
Naďalej
sa počíta so zvýšením príjmov rozpočtu
zvýšením da-
ňových
príjmov až o 9,5 mld Sk oproti roku 1996. Za reálne
by
som to považoval iba v tom prípade, ak by sme už v súčas-
nosti mohli
konštatovať nielen naplnenie
príjmov za rok
1996,
ale už aj ich prekročenie. Dovtedy, pokiaľ nie sú pod-
ložené
týmito údajmi, považujem tieto čísla za
málo reálne.
To
všetko pri vedomí rastu výdavkov štátneho rozpočtu oproti
roku
1996 o 13,1 %.
Deficit štátneho rozpočtu áno, ale preto, aby sa pro-
striedky
použili na aktivity, kde je jednoznačná ich návrat-
nosť
z hľadiska budúcnosti. Ak táto zásada
nie je rešpekto-
vaná, deficit štátneho rozpočtu je cestou, ktorá
zhoršuje
naše
postavenie a ktorej v budúcnosti bude
nutné aj vrátiť,
najmä
ak existuje možnosť krytia tohto
deficitu, zapríčine-
ného
predovšetkým a v značnej miere štátnou
dlhovou službou
z
prostriedkov získaných v budúcom roku Fondom národného ma-
jetku,
ktorý pripravuje privatizáciu majetku v účtovnej hod-
note
110 mld Sk, ktorej trhová hodnota by sa
mala pohybovať
okolo
68 mld Sk.
Opúšťa
sa tendencia predkladateľa
aspoň sa priblížiť
vyrovnanému
rozpočtu, avšak nie z takých príčin, ktoré by
vytvárali
podmienky podporou takých aktivít,
ktoré by v bu-
dúcnosti
znamenali prvok rastu. Za takéto aktivity v žiad-
nom
prípade nie je možné považovať
použitie obrovského
množstva
prostriedkov do štátnej správy, 40
mld Sk, práve
z
dôvodu chýbajúcej koncepčnosti alebo
neexistencie naozaj-
stného
záujmu o priblíženie výkonu verejnej
správy občanom,
ani
splácanie štátneho dlhu z daní občanov. V histórii štátu
to predstavuje
najväčší deficit, oproti
roku 1996 vyšší
o
36,6 %.
Vážené dámy a páni, z návrhu štátneho
rozpočtu sú zrej-
mé
priority predkladateľa, ktorými sú Úrad
vlády, Slovenská
informačná
služba, štátna správa. Pri týchto prioritách je
zrejme veľké množstvo rôznych druhov rezerv
a v samotnej
Všeobecnej
pokladničnej správe chýbajúca konkrétnosť, adres-
nosť
a najmä kritériá použiteľnosti týchto
prostriedkov. Ak
v
štátnom rozpočte chýbajú
presné kritériá rozdeľovania
štátnych prostriedkov, ak vláda môže bez obmedzenia
meniť
vnútornú
štruktúru rozpočtu, bez obmedzenia
upraviť záväzné
limity,
záväzné úlohy, záväzné ukazovatele a všetky kapitoly
rozpočtu,
financovanie sa stáva
neprehľadným, vytvárajú sa
potenciálne možnosti jeho politického zneužitia a
Národná
rada
stráca možnosť kontroly plnenia štátneho rozpočtu.
Deficit
sa vytvára aj emisiou štátnych dlhopisov na
Štátny fond rozvoja bývania v sume 1 mld Sk, na výstavbu
diaľnic
v sume 5 mld Sk a 2 mld pre
Export-import banku. Aj
keď
s použitím emisie dlhopisov na tieto
aktivity musím sú-
hlasiť, problematické však zostáva budovanie diaľnic. Ak
tendencia neprijatia Slovenskej republiky v
prvej skupine
asociovaných
krajín do Európskej únie bude
pretrvávať najmä
z
toho dôvodu, že diaľnice vybudované budeme mať, ale ak ne-
budeme členmi, budú sa využívať cestné
koridory susedných
štátov
a za tohto stavu je otázna návratnosť vložených in-
vestícií.
Budovanie diaľnic bude pokračovať, kde
však vziať
na
rekonštrukciu už existujúcich cestných sietí, ktoré by si
vyžadovali
sumu 3 mld Sk?
V porovnaní s minulým rokom v návrhu štátneho rozpočtu
na
tento rok mi chýba položka
podpora malého a stredného
podnikania
- máme predsa osobitný zákon o
podpore malého a
stredného
podnikania -, prípadne v ktorej položke
a s akými
aktivitami
sa počíta na ich podporu. Dynamizáciu ekonomiky
v
priebehu budúceho roka nie je možné dosiahnuť sumou cca
2,8
mld Sk.
Vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby
som sa dotkol aj
problematiky
vzťahu štátneho rozpočtu k rozpočtom
obcí. Mi-
nuloročná
tendencia, ktorú som predložil vo vzťahu k ďalšie-
mu
fungovaniu našich miest a obcí, sa potvrdzuje. O nedosta-
točnom
podiele obcí a miest na štátnom
rozpočte svedčí ten-
dencia,
ktorá pretrváva, a svedčí o ich nepriaznivej finanč-
nej
situácii smerujúcej k zvyšovaniu
hospodárskej závislos-
ti od centrálnej moci. Ide o postupné
odstraňovanie samo-
správnosti.
O tom svedčí aj terajší priebeh reformy verejnej
správy
- zákony 221 a 222 z roku 1996.
Nerealizuje sa vytý-
čený
cieľ v programovom vyhlásení vlády, t. j. decentralizá-
cia
štátnej správy.
Zákon 221 o územnom a správnom
usporiadaní Slovenskej
republiky nekonkretizuje vyššie územné celky samosprávy.
A
zákon 222 o organizácii miestnej štátnej správy predstavu-
je
výrazné oslabenie samosprávy, naopak, sústreďuje právomo-
ci
v rukách štátnej správy. Vďaka týmto zákonom sa verejná
správa vzďaľuje od
občana. Akékoľvek aktivity
realizované
v
rokoch 1994, 1995, 1996 v obciach, vyžadujúce väčšie množ-
stvo
prostriedkov, bolo možné zabezpečiť iba prostredníctvom
úverov
z peňažných ústavov. Je zrejmé, že takéto množstvo
voľných
prostriedkov nie je pre obce k dispozícii. Najviac
zarážajúca
je však okolnosť, že poskytnuté úvery s úrokmi
nedokážu
obce splácať zo svojich prostriedkov, nakoľko nie
sú
v mnohých prípadoch postačujúce
ani na zabezpečenie sa-
mosprávnych
funkcií uložených zákonom, čím sú
donútené, aby
svoj
majetok predávali, a tak splácali tento
úver. Množstvo
majetku
však nie je nekonečné a je otázne, kedy
nebudú môcť
zabezpečiť
ani samosprávne funkcie.
Štátny rozpočet vo vzťahu k rozpočtom
obcí je naďalej
likvidačný. Svedčí o tom aj percentuálne vyjadrenie podie-
lu
rozpočtov obcí zo štátneho rozpočtu, čo
predstavuje 4 %.
Prezentuje
sa zvýšenie o 10 %. Súhlasím, že ide o 10-per-
centné
zvýšenie, ale to všetko za stavu, keď
objem samotnej
zvýšenej
sumy nebol postačujúci už ani v rokoch 1994, 1995
a
1996 na plnenie zákonom daných samosprávnych funkcií. Je
to
zrejmé najmä z výkazu objemu
podielových daní na jedného
občana.
Táto suma v roku 1993 bola 1 207 Sk, v
roku 1995 to
bola
suma 2 140 Sk, z toho obce
dostali iba 1 030 korún,
v
roku 1996 to bola suma 2 370 Sk, z čoho obce majú dostať
1
125 Sk, a v roku 1997 to má byť suma 2 705 korún, z čoho
obce
majú dostať iba 1 238 Sk. Tendencie, neochota vládnucej
moci
deliť sa o zodpovednosť za budúcnosť Slovenska so sa-
mosprávou,
najprv štát a až potom obce a mestá, naďalej pre-
trvávajú,
a ako som uviedol, posilňuje sa postavenie štátu
na
úkor našich obcí a miest, na úkor
občanov tejto republi-
ky,
na úkor demokracie v Slovenskej republike.
Negatívne dosahy reštrikcie podielu
miest a obcí na
štátnom
rozpočte postihnú všetkých
obyvateľov miest a obcí
bez
výnimky. Prehĺbi sa zadlženosť obcí, miera zadlženosti
dlhodobo
zaťaží najmä malé a stredné obce. Tie budú musieť
v
budúcich rokoch šetriť na výkone
základných funkcií, čo
bude
ďalej prehlbovať už existujúce závažné problémy.
Zákonom
Slovenskej národnej rady
číslo 369/1990 Zb.
o
obecnom zriadení boli samospráve určené kompetencie a úlo-
hy.
Odvtedy obce spotrebovali ročne okolo 13 mld Sk na bežné
výdavky.
Na rozvoj vynaložili 5 až 7,5 mld Sk. Treba zdôraz-
niť,
že vývoj má neustále klesajúcu tendenciu z titulu ne-
dostatku
príjmov.
Celkove obce ročne spotrebujú viac ako
19 mld Sk. Na
to,
aby mohli obce naplňovať svoje postavenie ako piliera
demokracie,
a to tak, aby nemuseli zaťažiť
občanov vyššími
miestnymi
poplatkami a vyššou daňou z nehnuteľností, aby ne-
museli
predávať majetok za nevýhodných
podmienok, aby nemu-
seli
prenajímať majetok so snahou o čo
najvyššiu cenu a do-
stávať
sa do sporu s podnikateľmi, aby nemuseli obmedzovať
na minimum plnenie verejných úloh a
dostávať sa do sporu
s
občanmi a aby sa nemuseli zadlžovať, žiť na úkor budúcnos-
ti
a postupne strácať nezávislosť a samosprávnosť, je po-
trebné
podstatné zvýšenie podielu miest a obcí na republiko-
vých
daniach a značné zvýšenie dotácie na
samosprávne funk-
cie
pre obce s počtom obyvateľov 5 000. Stotožňujem sa s ná-
zorom
Únie miest, aby bolo do rozpočtov obcí
a miest v roku
1997
z republikových podielových daní podľa zákona o štátnom
rozpočte
na rok 1997 určených minimálne 13,5 mld Sk, aby do-
tácia
na výkon samosprávnych funkcií v roku
1997 predstavo-
vala
700 mil. Sk a bola poskytnutá pre obce
s počtom obyva-
teľov
do 5 000. Ďalej, v rámci podpory
bytovej výstavby po-
važujem za potrebné
vyčleniť účelovo určené finančné
pro-
striedky
pre obce v objeme 500 mil. Sk
na prípravu územia
a
vybudovanie infraštruktúry.
Vážené dámy a páni, z uvedeného dôvodu navrhujem tieto
zmeny
v návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 1997:
V článku I v § 1 ods. 6 navrhujem zvýšiť
sumu 1 696 800
tisíc
Sk o 660 mil. Sk.
V § 1 ods. 6 písm. a) navrhujem zmeniť
číslo "3 000" na
"5
000" a sumu "300 mil. Sk" na "700 mil. Sk".
V § 1 ods. 6 písm. c) navrhujem zmeniť číslo "140 mil.
Sk"
na "400 mil. Sk", a to dotáciu
na dokončovanie objektov
základných
škôl v rámci bývalej komplexnej bytovej výstavby.
V § 6
ods. 1 v písmene a) zmeniť
číslo "79,30 %" na
"75
%" a číslo "20,70 %" na "25 %".
V
§ 6 ods. 1 písmeno b)
zmeniť číslo "96,57 %" na
"92
%" a "3,43 %" na "8 %".
V § 6 ods. 1 písmeno c) zmeniť "30 %" na "51,45
%", čo
je podiel
zodpovedajúci podielu miestnych komunikácií na
celkovej
dĺžke neprašných komunikácií.
V § 6
ods. 1 doplniť o písmeno d)
"dane z príjmov fy-
zických
osôb, dane z podnikania a inej
samostatnej zárobko-
vej
činnosti v plnej výške príjmom rozpočtov obcí". V tom
istom
článku číslo 1 vypustiť § 4.
V kapitole Ministerstvo životného
prostredia Slovenskej
republiky
navrhujem zvýšiť transfer do Štátneho fondu život-
ného
prostredia na 500 mil. Sk ako
jediný z podporných a
rozvojových
programov ekologickej povahy.
V kapitole Ministerstva výstavby a verejných prác Slo-
venskej
republiky navrhujem zvýšiť transfer do Štátneho fon-
du
rozvoja bývania na 500 mil. Sk.
Vo
Všeobecnej pokladničnej správe
skupinu 8 doplniť:
"finančné
prostriedky pre obce na prípravu územia
a vybudo-
vanie infraštruktúry, ktoré ovplyvňujú bytovú
výstavbu,
v
objeme 500 mil. Sk".
V
kapitole Ministerstvo kultúry
Slovenskej republiky
zvýšiť
objem položky kultúry menšín na 225 mil. Sk.
Vo
svojom návrhu som
vychádzal z úrovne roku 1993
a
z úrovne miery inflácie za obdobie od roku 1994. Objem fi-
nančných
prostriedkov na kultúru menšín v roku 1993
činil
148
mil. korún. Od roku 1994 ročne činí
58 mil. Sk. Za tri
roky
- 1994, 1995, 1996 - dosiahla miera inflácie úroveň cca
55
%.
Vážené dámy a páni, dovoľte mi
predniesť posledný po-
zmeňujúci
návrh. Dotácie k cene tepelnej energie dodávanej
domácnostiam sú v
návrhu štátneho rozpočtu
rozpočtované
v
sume 2,6 mld Sk. Dotácie k cene tepelnej energie na rok
1997
sú rozpočtované o 900 mil. Sk menej
oproti skutočnosti
k
31. 10. 1996 a o 870 mil. menej
oproti skutočnosti roku
1995.
V návrhu štátneho rozpočtu na rok 1997
sa na krytie
rozdielu
rozpočtovanej dotácie oproti skutočným potrebám na-
vrhuje
úprava, zvýšenie cien tepla pre domácnosti. Nakoľko
je
to krok v záujme našich občanov v súčasnej nepriaznivej
sociálnej situácii, je zrejmé každému. Preto
navrhujem vo
Všeobecnej
pokladničnej správe v skupine 1 dotácie
sumu te-
pelnej
energie dodávanej domácnostiam zvýšiť na 3,6 mld Sk.
Ďakujem za vašu pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Ďalej je do rozpravy prihlásený
pán poslanec
Nagy.
Pán poslanec Nagy tu nie je, stráca poradie. Vystúpi
pán
poslanec Palacka a pripraví sa pán poslanec Košnár.
Ešte faktická poznámka - pán poslanec
Polka.
Poslanec L. Polka:
Ďakujem, pán predseda.
Dovolím
si jednu skromnú poznámku k poznámkam
alebo
k
úvodnej časti vystúpenia pána poslanca
Pásztora. Diskuto-
val
v tom zmysle, že došlo k zvýšeniu rozpočtov silových
rezortov. Nechcem diskutovať o všetkých, budem
diskutovať
o
tom, s ktorým sa zaoberám a ku ktorému ma ťahá srdce. Roz-
počet
ministerstva vnútra, pokiaľ ide o bezpečnostný úsek,
v
roku 1996 predstavoval 20 079 mil. a nejaké drobné, rozpo-
čet
bezpečnostného úseku v roku 1997 je
plánovaný na 10 490
mil.
Buď hovoríme, pán kolega, o dvoch rôznych rozpočtoch
rôznych
štátov, alebo čítate tabuľku naopak.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec
Palacka.
Poslanec G. Palacka:
Ďakujem.
Vážený pán predseda,
vážení členovia vlády,
vážené kolegyne a kolegovia,
prerokúvame návrh zákona o
štátnom rozpočte na rok
1997, prakticky
najvýznamnejšiu hospodársku legislatívnu
normu roka. V
demokratických krajinách je
obvykle debata
o
štátnom rozpočte najsledovanejšou vnútropolitickou témou
a
najostrejším stretom medzi vládou a
parlamentom. Premiéri
prichádzajú s
vládnym návrhom pred
poslancov a zvádzajú
s
vládnymi i opozičnými poslancami ťažkú
a dlhotrvajúcu po-
lemiku
o každú marku, frank, libru alebo korunu verejných
výdavkov.
Po včerajšom škandalóznom hlasovaní o zbavení man-
dátu je to
už síce malicherné, ale Slovensko, žiaľ, ani
v
tomto ohľade nemožno zaradiť medzi bežné demokratické kra-
jiny.
Rozpočet
dostávame len týždeň pred jeho prerokúvaním
a
len jeden mesiac pred začiatkom nového
rozpočtového obdo-
bia. Dokonca
ani termín 15.
november stanovený zákonom
o
rozpočtových pravidlách, schválený samotnou vládnou koalí-
ciou,
nebol dodržaný. Vládny návrh bol doručený na Národnú
radu
ešte o niekoľko dní neskôr. To by však nebolo najhor-
šie. Omnoho
znepokojujúcejšia je skutočnosť,
aký význam
prikladá
rozpočtu sama vláda. Svedčí o tom najmä neprítom-
nosť
väčšiny jej členov tu v pléne, ale i
zastúpenie členov
vlády
na rokovaní výborov. A náš pán premiér nepovažuje za
potrebné
povedať k rozpočtu pred poslancami ani
slovo. Rov-
nako
ako v minulom roku, ani dnes tu nie je,
čím len potvr-
dzuje
pohŕdanie parlamentom a poslancami. (Hlasy v pléne.)
Pán
podpredseda, pán premiér sem
nechodí vôbec, takže
myslím si, že
je to celkom oprávnené. Že sa
tak správa
k
opozícii, to je síce zlé, ale pri jeho spôsobe vládnutia
pochopiteľné.
Je mi však ľúto najmä vás, vážení koaliční ko-
legovia,
nechávate sa takto zneužívať vládou, ktorej ste da-
li
svoju dôveru, a ona vás má za obyčajných "hlasovacích pa-
nákov",
čo nie sú hodní ani len toho, aby pán premiér s vami
strácal
čas.
Priznám sa, že v takejto atmosfére,
po tom, čo sa tu
predviedlo
včera, sa mi ani veľmi nechce rozoberať jednotli-
vé
problémy rozpočtu a navrhovať úpravy,
ktoré by mohli as-
poň
čiastočne vládny návrh zlepšiť. Ak to napriek tomu budem
robiť, tak
len preto, že
cítim zodpovednosť k občanom
a
chcem nám dať všetkým šancu prispieť
svojím hlasovaním
k
prijatiu takého rozpočtu, ktorý pomôže
ak už nie zlepšiť,
aspoň
nezhoršiť v niektorých oblastiach život na Slovensku.
Najzákladnejším ukazovateľom každého
rozpočtu je suma
príjmov
a výdavkov, resp. vzťah medzi týmito dvoma veličina-
mi.
Naša súčasná vláda nám predkladá svoj
tretí návrh štát-
neho
rozpočtu a musím, žiaľ, konštatovať, že plánovaný scho-
dok sa ako
doteraz vždy zvyšuje. V programovom vyhlásení
vlády,
na základe ktorého bola vláde v tejto snemovni vyslo-
vená
dôvera, sa vláda zaviazala, citujem:
"Zabezpečiť v na-
sledujúcich
štyroch rokoch postupný pokles podielu
deficitu
štátneho
rozpočtu na hrubom domácom produkte
s cieľom po-
stupne
dosiahnuť vyrovnaný štátny rozpočet." A vládne návrhy
pritom
projektovali na rok 1995 schodok 21
mld, na rok 1996
27
mld a na rok 1997 už 36,9 mld - to
je pokladničný scho-
dok. Projektovaný fiškálny schodok je
síce v jednotlivých
rokoch
nižší, ale vždy z roka na rok rastúci.
Pán minister financií v tejto
súvislosti argumentoval
skutočnosťou,
že v roku 1995 sa dosiahol fiškálny
prebytok,
a
tým je podľa neho programové vyhlásenie splnené. S tým ne-
môžem súhlasiť, pretože relatívne pozitívny
výsledok roz-
počtového
hospodárenia v roku 1995 nebol dosiahnutý hospo-
dárskou
politikou vlády, ale najmä vonkajšími, vládou priamo
neovplyvnenými
skutočnosťami - jednak ukončením klíringového
zúčtovania
s Českou republikou, ktorého prebytok
sa objavil
v
neplánovaných príjmoch, a tiež presunom napríklad odpočtov
DPH
do výdavkov roku 1996. Dôležité však je, že návrhy vlády
na
roky 1996, 1997 vôbec nesmerujú k vyrovnanému rozpočtu,
naopak,
plánujú vždy vyšší a vyšší schodok.
Schodok
rozpočtu jednoducho znamená,
že vláda nie je
schopná z bežných
príjmov uspokojiť svoje
bežné výdavky,
preto si požičiava a v budúcnosti to bude musieť splácať
i
s úrokmi. Problém je v tom, že vláda
nebude mať ani v bu-
dúcnosti
žiadne svoje peniaze, aj na splácanie schodku
bude
musieť
vyzbierať od občanov na daniach. Vládny návrh preto
zaťaží
každého občana len za rok 1997 dlžobou
do budúcnosti
v
sume cca 2 300 korún. K tomu však
musíme pripočítať i dl-
žoby
z predchádzajúcich rokov, ako aj všetky štátne dlhopisy
a
záruky. Takáto politika je veľmi
jednoduchá a pohodlná.
Dnes vláda z
požičaných peňazí vypláca
dôchodky, sociálne
dávky,
mzdy v školstve a podobne, aby bol pokoj. Nespokoj-
nosť
občanov zo zvýšených daní si potom zlízne niektorá ďal-
šia
vláda a argument, že to tak robia vlády
aj v iných kra-
jinách,
je len vysvetlením a nie je ospravedlnením.
Skutočná zadlženosť do budúcnosti je ešte
zhoršená emi-
siami dlhopisov
a zvyšovaním preberania
nových a nových
štátnych záruk. Paragrafom 8 a 9 článku 1 zákona,
t. j.
vzťahu
štátneho rozpočtu k sociálnemu a
zdravotnému poiste-
niu,
sa venovali alebo budú venovať viacerí kolegovia. Preto
len
stručne pripomeniem, že vláda aj v
tejto oblasti znižo-
vaním
svojej povinnosti prispievať do poistných fondov vy-
tvára len veľký
dlh do budúcnosti, ktorý opäť doľahne na
obyvateľstvo.
Pravda, možno už za inej vlády.
Rovnako
sa mi žiada pripomenúť stále rastúce záväzky
nemocníc,
škôl a iných rozpočtových organizácií, ktoré nie
sú
v stave zo svojich rozpočtových príjmov uhrádzať bežné
faktúry
za energie, lieky, iné služby a sú už v značnej mie-
re
nesolventné. Okrem toho, že môže ísť v
niektorých prípa-
doch
o ohrozenie funkčnosti týchto zariadení, z ekonomického
hľadiska
je to vlastne taký tichý, nikým neschválený deficit
štátneho
rozpočtu, ďalšie požičiavanie si, tentoraz od dodá-
vateľov
príslušných tovarov a služieb. Deje sa
to vo vedomí
zákona
o konkurze, spod ktorého sú rozpočtové
a príspevkové
organizácie
vyňaté. Nech si dodávatelia vymáhajú svoje pe-
niaze,
ako chcú. Na vládu sú krátki.
Nehospodárne šafárenie našej vlády je zrejmé aj z pro-
porcií jednotlivých výdavkov. Napriek plánovanému veľkému
schodku vláda šetrí
na sociálnom poistení, na
príspevkoch
obciam, na stavebnom sporení, na životnom
prostredí. Zato
nešetrí
na výdavkoch pre tajnú službu, reorganizáciu vládnej
administratívy,
napríklad na nákupe v tomto roku "prešustro-
vaného"
obilia.
Ďalším zaujímavým ukazovateľom je podiel celkových ve-
rejných výdavkov, t. j. štátneho rozpočtu, rozpočtu verej-
ných
poisťovní a fondov na hrubom
domácom produkte. Vlád-
ny návrh
pokračuje v negatívnom trende
rastu týchto ve-
rejných
výdavkov na HDP. V budúcom roku dosiahne tento po-
diel
45,3 %. Z návrhu zreteľne cítiť snahy výrazne zasahovať
do
ekonomického vývoja a nedôveru voči
pôsobeniu súkromných
subjektov.
Rast transferov do fondov, najmä v
pôdohospodár-
stve
a v stavebníctve, je ďalším dôkazom.
Okrem toho, že by
sa
tieto prostriedky určite efektívnejšie
využili v súkrom-
nom
sektore, zakladá sa ďalší zdroj korupcie. Zdá sa, že ru-
ky
úradníkov našej vlády sú po dvojročnom plnení programu
Čisté
ruky už také čisté, že rozpočet do nich
zveruje stále
väčšie
sumy peňazí. Namiesto jasných, zákonom určených a me-
rateľných
kritérií má stále väčšiu moc pečiatka a svojvôľa
vládnych
byrokratov. Nedávna kauza obilie nám ukázala, aký
je
prínos tohto spôsobu hospodárenia pre našich občanov.
Na záver tejto všeobecnej časti môjho vystúpenia chcem
ešte odmietnuť
opakujúci sa spôsob
predloženia zákona
o
štátnom rozpočte, ktorý okrem určenia
rozpočtu mení a do-
plňuje
celkove 20 iných zákonov, podľa spoločnej správy ešte
aj
ďalší, dvadsiaty prvý. Niektoré z nich mení dosť podstat-
ným
spôsobom. A niekedy to ani so samotným
rozpočtom v roku
1997
priamo nesúvisí. Mne tu ani nejde
o nejaký právny pu-
rizmus, hoci ani
námietky legislatívcov na
takýto spôsob
tvorby právneho
systému nie sú
neopodstatnené. Ide však
najmä
o to, že každá z týchto 20
nepriamych noviel by si
zaslúžila
riadne prerokovanie, pripomienky, konzultácie, vy-
počutie
si argumentov a zodpovedné rozhodnutie
tohto posla-
neckého
zboru. To by sme však museli mať asi iný parlament
a
inú vládu. Z uvedených dôvodov musím vládny návrh rozpočtu
v
mene klubu poslancov za KDH označiť za
zlý a pre občanov
tejto
krajiny škodlivý.
Návrh štátneho rozpočtu je mimoriadne
rozsiahlou legis-
latívnou
normou. Aj z ekonomického hľadiska ide
o komplexný
problém,
ktorý žiadny poslanec bez aparátu
ministerstva fi-
nancií
a ostatných rezortov nemôže navrhnúť v ucelenej podo-
be.
Preto sa aj ja obmedzím na niekoľko
pozmeňujúcich návr-
hov,
ktoré môžu odstrániť aspoň niektoré
parametre vládneho
návrhu.
Za veľmi negatívnu tendenciu považujem stále sa znižu-
júci
podiel obcí na verejných financiách. Vláda venuje na
kontroverznú
reorganizáciu štátnej správy obrovské
miliardy
a
na príspevku obciam šetrí tak, že to ohrozuje ich fungova-
nie.
Zo súhrnu príjmov a výdavkov obcí na
Slovensku je zná-
me,
že obce pokryjú z daňových príjmov, vrátane podielu na
celoštátnych
daniach i miestnych daní, menej ako 75 % svo-
jich
bežných výdavkov. To znamená, že viac ako štvrtinu bež-
ných,
teda samosprávnych výdavkov uhrádzajú z predaja svojho
majetku
alebo z úverov. Tento stav je dlhodobo
neudržateľný
a
onedlho môžeme byť
svedkami bankrotov niektorých
miest
a
obcí.
Vláda
pri schvaľovaní nového
územnosprávneho členenia
veľa
hovorila o decentralizácii. Opak
je však pravdou. Vy-
tváranie nových
okresných a krajských
úradov nemá totiž
s
decentralizáciou nič spoločné. Šéfovia týchto úradov sú
len
úradníkmi a zodpovedajú svojim
nadriadeným - vláde, ne-
zodpovedajú
občanom, ktorí na danom území žijú. Poslancom je
známy návrh únie
miest na nový systém financovania samo-
správ.
Je nepochopiteľné, že vláda sa pri príprave návrhu
štátneho
rozpočtu zrejme týmto vôbec
nezaoberala. Vychádzam
pritom
zo skutočnosti, že v systéme na rok 1997 sa plne spo-
lieha
na doterajší mechanizmus a okrem nepodstatných zmien
v
sumách jednotlivých druhov príjmov neprináša nič nové. No-
vý
komplexný návrh pre samosprávy
presahuje možnosti pozme-
ňujúceho
návrhu, preto sa obmedzím len na jednoduchšiu úpra-
vu.
Na
zlepšenie finančného postavenia
obcí navrhujem
v
článku I v § 6 ods. 1 písm. a) zmeniť číslo "79,3 %" na
"70
%" a číslo "20,7 %" na
"30 %". Samozrejme, návrhy
odo-
vzdám
písomne. Podľa toho rovnako treba zmeniť príslušné po-
ložky
v prílohách zákona a v tabuľkách. Tým
sa zvýši podiel
obcí
na dani z príjmov fyzických osôb zo 4,62 mld na 6,69
mld.
Rovnakým rozdielom sa znížia príjmy štátneho rozpočtu
v
kapitole Všeobecná pokladničná správa.
Keďže rešpektujem, že nie je
žiaduce zvyšovať schodok
štátneho
rozpočtu, navrhujem znížiť výdavky v
kapitole Vše-
obecná
pokladničná správa v položkách 1 302,
64 302 - dotá-
cie
k cene tepelnej energie o 1 miliardu a
v položke 8 777,
71
789 - rezerva pre krajské úrady o 1,044
mld. Tým sa cel-
kový
schodok rozpočtu prakticky nezmení a
tieto položky mô-
žeme
riešiť inými hospodársko-administratívnymi opatreniami.
S
financovaním obcí súvisia
ďalej dotácie na mestskú
hromadnú
dopravu a do Štátneho fondu životného prostredia.
Keďže v spoločnej
správe sú niektoré návrhy na zlepšenie
v
tejto oblasti, nebudem predkladať samostatné návrhy, chcem
vás
však všetkých požiadať o podporu týchto
návrhov a záro-
veň
žiadam o týchto návrhoch hlasovať samostatne. V tlači
544a sú
to body 5, 6, 11, 12, 13, 20,
37 a 44 a v tlači
544b
sú to body v časti B-III číslo 5, 19 a 21.
Druhým problematickým návrhom, na ktorý
chcem poukázať,
je
riešenie zmeny systému stavebného
sporenia. Vládny návrh
v
článku I § 7 ods. 2 vylučuje z
poberateľov štátnej prémie
tzv. priateľských sporiteľov. Predpokladám, že všetci po-
slanci
dostali list zo Stavebnej sporiteľne, kde sa pojem
priateľských
sporiteľov vysvetľuje. Sú to tí, ktorí sporia
6
rokov a po skončení zmluvy chcú tieto peniaze použiť na
iné
účely.
Na prvý pohľad sa zdá, že vláda rieši
zvýšenie efektív-
nosti
stavebného sporenia, najmä využitia
štátnej prémie na
stavebné účely. Bližší pohľad hovorí niečo
iné. Stavebné
sporenie je vďaka
štátnej prémii atraktívne, a
preto dnes
existuje
cca 800 tisíc zmlúv o stavebnom sporení. Z nich len
časť
chce nasporenú sumu použiť na bytové účely. Ale tým, že
sa
aj ostatní zúčastňujú na sporení a
viažu svoje úspory na
6
rokov, umožňujú sporiteľni poskytovať stavebné úvery u nás
s
mimoriadnou dobou splatnosti 18 rokov.
Iné, rovnako dlho-
dobé
úverové zdroje pre občanov prakticky
nie sú k dispozí-
cii.
Bez priateľských sporiteľov sa táto
možnosť vylúči. Ak
títo
sporitelia nebudú mať nárok na štátnu prémiu, ako to
navrhuje vláda, za
3-percentný úrok zrejme sporiť
nebudú.
Úvery budú musieť
úsporami kryť len
stavebníci a tým sa
splatnosť
skráti na 6 rokov a splátky budú podstatne vyššie.
Málokto
si takéto stavebné sporenie bude môcť dovoliť.
Preto
navrhujem v článku
I § 7 odsek 2 vypustiť
a
v článku XX v bode 4 v novom znení § 10
ods. 1 zákona 310
o
stavebnom sporení vypustiť slová "na
účely uvedené v § 11
písm.
a) a ž)".
Táto zmena nevyvolá zvýšenie výdavkov,
pretože v návrhu
rozpočtu
na rok 1997 sú na štátnu prémiu určené 3 mld korún,
čo
zodpovedá súčasnému počtu stavebných sporiteľov. Ak by sa
však
zmena podmienok poskytovania štátnej
prémie ponechala,
ako ju navrhuje vláda, dá sa
očakávať, že veľké množstvo
sporiteľov
vypovie svoje zmluvy a potom
by táto suma bola
zbytočne
veľká.
V tejto súvislosti sa chcem pána ministra
financií spý-
tať,
či je pravda, že ministerstvo financií
chce vo vykoná-
vacej
vyhláške znížiť výšku štátnej prémie zo 40 % na 30 %
ročného
vkladu, ako sa to objavilo v niektorých
médiách. To
je
potom to isté ako zníženie maximálnej sumy zo 6 000 ko-
rún
na 4 500 korún, ibaže potichu a mimo zákona o štátnom
rozpočte.
Prinajmenšom to treba tým 800 tisíc stavebným spo-
riteľom
jasne povedať.
Apelujem
na vás, vážení kolegovia, aby ste podporili
tento
jediný fungujúci nástroj štátnej bytovej politiky. Tým
skôr,
že v rozpočte vláda hovorí o dvoch miliardách na byto-
vú
výstavbu z prostriedkov získaných z privatizácie. V návr-
hu
na použitie majetku fondu v roku 1997,
ktorý budeme pre-
rokúvať
na tejto schôdzi, však nie je na
bytové účely ani
koruna.
Ak ide o prostriedky z osobitného účtu
ministerstva
privatizácie,
ako uviedol pán minister pri úvodnom
prerokú-
vaní
vo výboroch, sú to tie peniaze,
ktoré na byty sľúbila
vláda
už v minulom rozpočte. Na budúci rok
však žiadne nové
prostriedky na byty
nebudú. Ponechajme preto mladým
ľuďom
aspoň
stavebné sporenie, ktoré čiastočne môže riešiť ich by-
tové
problémy.
Ďalším
problematickým miestom vládneho
návrhu je
v
článku I § 2 odsek 3. Návrh zákona určuje, že Národná ban-
ka
nemôže od 1. júla 1997 na svojich účtoch evidovať záväzky
vlády,
ktoré vláda neuzná. Akých záväzkov sa bude týkať táto
úprava?
Chystá sa vláda neuznať nejaké svoje
staršie záväz-
ky?
Ak áno, to by bola veľká rana kredibilite Slovenska, na-
vyše v situácii,
keď bude vláda potrebovať požičiavať si
formou štátnych
dlhopisov pravdepodobne aj zo zahraničia
veľké
sumy. Navrhujem preto v článku I § 2 odsek 3 vypustiť.
Mám ešte
dva pozmeňujúce návrhy k novelám
iných záko-
nov. V článku
XVI o zákone o dani z
pridanej hodnoty sa
v
bodoch 8 až 11 pod zdaniteľné plnenia novo zavádza aj pre-
vod
cenných papierov. Aj keď návrh zložitým
spôsobom určuje
sadzbu
dane len 10 % oproti iným
plneniam, považujem to za
nevhodné.
Jednak je to úplne nesystémový prvok v našom dvoj-
sadzbovom
systéme dane z pridanej hodnoty a
jednak pri pre-
vode cenných papierov nijaká pridaná hodnota
nevzniká. Ak
vzniká kapitálový výnos alebo dividenda, prípadne
úrokový
výnos,
všetko toto sa zdaňuje podľa zákona o
dani z príjmu.
Myslím si,
že slovenský kapitálový
trh takéto opatrenie
v
súčasnom nestabilnom investičnom prostredí potrebuje zo
všetkého
najmenej. Preto navrhujem body 8 až 11 z článku XVI
zákona
vypustiť.
Môj
posledný návrh k vládnemu návrhu zákona sa týka
článku
XXI nového znenia § 15 zákona o bankách. Túto zmenu
považujem
za nebezpečnú, pretože smeruje k ohrozeniu nezá-
vislosti
Národnej banky. Ministerstvo financií
dostane mož-
nosť
ovplyvňovať bankový dohľad. Ako bude Národná banka ria-
diť
menovú politiku, ak sa spod jej vplyvu dostanú najvýz-
namnejšie
finančné inštitúcie - Všeobecná úverová banka, In-
vestičná
a rozvojová banka a sporiteľňa.
Navrhujem v článku
XXI
bod 1 vypustiť.
Mám ešte
jeden návrh pre ministerstvo
financií - na-
miesto 2 mld,
ktoré sú v kapitole
Všeobecná pokladničná
správa
vyčlenené na ozdravenie portfólia komerčných bánk, by
podľa
môjho názoru bolo oveľa účelnejšie
pripraviť novelu
zákona
o dani z príjmov, ktorá by bankám umožnila postupne
umorovať
tzv. zlé úvery do svojich nákladov. Toto riešenie
by sa dalo
stanovenými podmienkami
limitovať napríklad na
2
mld korún, ale bol by to systémový
krok na zlepšenie si-
tuácie
veľkých bánk. Prispelo by to aj k postupnému zníženiu
rozdielu
medzi úrokovou mierou a infláciou, čo
by priaznivo
ovplyvnilo
celú ekonomiku.
Vážení kolegovia poslanci a poslankyne, toľko moje po-
zmeňujúce návrhy. Keďže týchto návrhov bude
zrejme veľké
množstvo,
prosím, aby boli všetky podané návrhy
rozdané pí-
somne pred hlasovaním, aby sme hlasovanie mohli
sledovať.
Toľko
k návrhu štátneho rozpočtu.
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem
aj ja. Pán poslanec Košnár, ale
s faktickou
poznámkou
sa medzitým hlási predseda výboru pán Maxon.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne.
Oceňujem vecný prístup pána poslanca
Palacku v závere
svojho
vystúpenia.
Dámy
a páni, predsa len mi dovoľte
poznamenať jednu
dôležitú
vec. 15. 11. bol termín na doručenie
návrhu zákona
o
štátnom rozpočte, bolo to v piatok. Návrh rozpočtu bol do-
ručený
v pondelok. Ten piatok som strávil na pôde Národnej
rady,
tiež som mal maximálny záujem, aby
15. 11. bol návrh
rozpočtu doručený. Môžem vám zodpovedne povedať,
že nikto
z
poslancov sa v odpoludňajších hodinách nedomáhal, alebo
nemám
informáciu, že by sa niekto domáhal tohto dokumentu.
Chcem
tým jednoducho povedať, že hneď po dvoch dňoch pracov-
ného
pokoja bol tento dokument doručený, a teda termín možno
považovať
za splnený.
Pán poslanec Palacka, súčasne vás
chcem ubezpečiť, že
tí,
ktorých ste nazvali "hlasovacími
panákmi", určite nese-
dia
v strede tejto poslaneckej
snemovne. Včera ste to pre-
zentovali
vy.
A chcel by som zdôrazniť ešte jednu veľmi
dôležitú sku-
točnosť.
Veľmi veľa sa tu diskutuje o obciach.
Závery roko-
vania
Združenia miest a obcí Slovenska s predkladateľom
bo-
li 350 mil.
korún. Dnes tu padajú návrhy 700 mil. korún,
zvýšiť
o 500 mil. korún. Len pozmeňujúce návrhy pána Pászto-
ra
majú hodnotu blížiacu sa 1,8 mld Sk.
Áno, to je veľmi
jednoduchá pozícia opozície - povedať zvýšiť,
ale skúsme
hľadať
riešenie odkiaľ. A pozmeňujúce návrhy,
ktoré odzneli
z
úst pána Pásztora a, pán poslanec Palacka, aj z vašich,
boli
vydiskutované. Ako prosím štátny rozpočet môže prispie-
vať na dobudovanie infraštruktúry pre mestá?
Mestá tieto
prostriedky
štátneho rozpočtu zhodnotia a potom predajú ten-
to
pozemok na bytovú výstavbu aj so štátnym príspevkom. Veľ-
mi
dobre viete, že to je nerealizovateľné,
napriek tomu tie
návrhy
tu opätovne odznievajú. Ale tým nechcem povedať, že
to
nie je možné.
Mám ešte jednu veľmi dôležitú poznámku.
Tým chcem doku-
mentovať,
že poslanci, ktorých ste nazvali
"hlasovacími pa-
nákmi",
nesedia v strede tejto poslaneckej snemovne, a že my
sme
s premiérom strávili nad rozpočtom nie niekoľko hodín,
ale
niekoľko dní. Ak by vás to
zaujímalo, tak vám to môžem
aj
zdokumentovať, kedy a kde. (Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Rea - faktická poznámka.
Poslanec J. Rea:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda,
kolegyne, kolegovia,
skutočne, temer z každého vystúpenia
opozičného poslan-
ca
zaznievajú hlasy, ako by bolo potrebné obce zvýhodniť pri
prideľovaní týchto prostriedkov, ako by
sa tam účelnejšie
použili, a keďže
ich nedávame, ako veľmi ťažko obec musí
predávať
majetok, aby mohla plniť základné samosprávne funk-
cie.
Odzneli hlavne z úst pána poslanca
Pásztora. Pán pred-
seda
výboru uviedol, akú sumu naprojektoval nad pomery štát-
neho rozpočtu. Len odporúčam, aby bol
pán poslanec a pán
primátor Kráľovského Chlmca taký dobrý a zariadil
vydanie
obligácií
mesta Kráľovský Chlmec. Veľmi radi
potom sumu 1,8
mld
rozdáme práve všetkým obciam na Slovensku.
Ale ďalším, ktorí chcú rozprávať, ako musí obec predá-
vať
svoj majetok preto, aby
zabezpečila svoje základné sa-
mosprávne funkcie, odcitujem zo zákona 369 a pripomeniem
tým,
ktorí by to takto chceli, aby si to vyčiarkli zo svo-
jich
ďalších prejavov, a tí, ktorí to
tak povedali, aby si
to
opravili. V § 8, kde ide o majetok obce, je jasne napísa-
né,
že samosprávne orgány majú - pán primátor Pásztor z Krá-
ľovského
Chlmca, ste štatutárnym zástupcom a
výkonným orgá-
nom
mesta a máte napísané v zákone, ktorý by ste mali vedieť
naspamäť,
vy ste ho zrejme nečítali, - citujem, "majetok ob-
ce
sa má zveľaďovať, zhodnocovať a vo svojej celkovej hodno-
te
zásadne nezmenšený zachovať".
Prosím, do vašej pozornos-
ti,
citoval som zo zákona 369, ktorý je akousi ústavou pre
samosprávu.
Prosím vás pekne, Hnutie za demokratické Slovensko,
je-
ho
500 primátorov a starostov sa veľmi starostlivo - tak ako
pán
poslanec hovoril - venovalo
príprave rozpočtu a z mož-
ností, ktoré skutočne boli, spolu aj so
Združením miest
a
obcí Slovenska sme zvýšili z
možných výdavkov štátneho
rozpočtu
to, čo sme najviac mohli dať. Tu
prezentujem všet-
kým
samosprávnym orgánom, všetkým starostom a primátorom, že
sme
veľmi vážne zvažovali, aby sme mohli
dať čo najviac pre
rozpočty
miest a obcí. Skutočne, aj ja, aj moji kolegovia,
aj
naši voliči žijeme mnohokrát v tých istých mestách, žije-
me
mnohokrát v tých istých obciach ako vy, takže vás láskavo
prosím,
§ 8 - majetok obce a financovanie a
používanie pro-
striedkov
obecných zastupiteľstiev. A ešte tí páni primátori
a
starostovia, ktorí tu budú, pochopiteľne, áno, pán staros-
ta
Petržalky, by som poprosil, keby ste boli takí láskaví
a
na zobjektivizovanie svojich vystúpení ste predložili vaše
miestne rozpočty tomuto zastupiteľstvu v 150
exemplároch,
aby
ich dostal každý poslanec na svoj stôl a mohol sa do
nich
pozrieť.
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Švec.
Poslanec J. Švec:
Ďakujem.
Ja by
som si tiež dovolil zacitovať
čosi, pán doktor
Rea, tentokrát z
vyhlásenia alebo zo stanoviska
Združenia
miest
a obcí Slovenska k návrhu zákona o štátnom rozpočte na
rok
1997.
V tomto stanovisku sa hovorí, citujem:
"Časť výnosu re-
publikových
daní v objeme 6,6 mld korún má byť v roku 1997
príjmom
rozpočtov územných samospráv. Štruktúra daní, na vý-
nose
ktorých sa obce v roku 1997 budú podieľať, je nezmenená
v
porovnaní s rokom 1996. Vládou Slovenskej republiky uvažo-
vané
zdroje poskytnuté pre samosprávu sú
však nedostatočné.
Zákonom
Národnej rady číslo 369/1990 Zb. o
obecnom zriadení
boli samospráve určené kompetencie a úlohy.
Odvtedy obce
spotrebovali
ročne okolo 13 mld Sk na bežné výdavky,
z toho
na
výkon samosprávnych funkcií obcí 10 až 11,5 mld korún. Na
rozvoj
vynaložili ročne 5 až 7,5 mld korún investičných pro-
striedkov. Vývoj má
neustále klesajúcu tendenciu z
dôvodu
nedostatku
príjmov. Celkove obce ročne spotrebujú viac ako
19
mld Sk." Vzhľadom na
jestvujúci rozpočet, myslím, že aj
na
túto situáciu by sme sa mali pozrieť reálnejšie.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Bajan.
Poslanec V. Bajan:
Ďakujem pekne.
Keďže
ma pán kolega Rea nepriamo vyzval, pokúsim sa
reagovať
len poznámkou. Samozrejme, že
všetci vieme, čo je
v
zákone o obecnom zriadení, len si treba uvedomiť, že všet-
ci
by sme mali vedieť aj to, čo je v ústave, že na obec mož-
no
preniesť len takú funkciu, ktorú automaticky zaplatíme zo
štátneho
rozpočtu. Netvrdím, že to vždy takto nie je, ale
stáva
sa to, a preto o tom hovoríme. Takže to
len kvôli vy-
váženosti
informácií.
Druhá poznámka - vôbec sa nebránim
zverejniť rozpočet
Petržalky,
nakoniec, je to vec verejná, 17
poslancov Národ-
nej
rady sú obyvateľmi Petržalky a sú pravidelne prizývaní
na
naše rokovania, takže budeme veľmi radi, keď sa konečne
zúčastnia
na rokovaní Petržalky a pomôžu aj oni
tejto mest-
skej
časti, o ktorej sa toľko diskutuje.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte predseda výboru pán Delinga.
Poslanec P. Delinga:
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Z
vystúpenia pána Palacku mi utkveli okrem odborných
vecí,
ktoré podal písomne, dva pohľady na štátny rozpočet na
budúci
rok.
Jeden
pohľad, že v úvode
označil tento rozpočet za
škodlivý
a neprijateľný pre všetkých
občanov, no ale to ma
vedie
k tomu, že by som odporučil pánu poslancovi Palackovi,
aby
dal pokyn svojim prívržencom alebo
členom KDH, aby ten-
to
štátny rozpočet v budúcom roku nepoužívali, aby ho nečer-
pali,
aby sa im nič nestalo. A ja, naopak, budem odporúčať
všetkým
poľnohospodárom, ktorí aj keď skromnejšie, ale pred-
sa
len z tohto štátneho rozpočtu dostanú navyše. To je jeden
pohľad.
Druhý pohľad - veľmi veľa hovorí o
štátnych úradníkoch.
Aj
on, aj ja sme boli chvíľu štátni úradníci. Štátni úradní-
ci,
samozrejme, sú rôzni. Vieme aj prečo a ako. Ale v rezor-
toch
pôsobia dodnes štátni úradníci rôzneho
politického zo-
skupenia,
len napríklad váš menovec, pán Palacka,
v rezorte
pôdohospodárstva.
Ak ste mysleli aj jeho alebo všetkých
va-
šich
členov, ktorí sú v rezortoch medzi tými
byrokratmi, že
sa
takto správajú, tak prosím. Ale ja
si myslím, že všetci
nie
sú takí. Myslím, že také všeobecné,
globálne hodnotenia
sú dosť nebezpečné a urážajú potom možno niektorých ľudí
vonku,
ktorí sú poctiví.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte sa s faktickou poznámkou hlási pán
poslanec Palac-
ka.
Poslanec G. Palacka:
Vážený pán spoločný spravodajca,
svojím vystúpením ste potvrdili, že podľa
pána predsedu
vlády
tento parlament má len 80 alebo
možno dokonca len 60
členov
a tak sa aj správa a tak sa správa
vlastne celá vlá-
da. Bohužiaľ,
vaše rozhodnutia ovplyvňujú život všetkých
5
a pol milióna občanov tejto krajiny. A to je odpoveď aj
pánu
Delingovi. Vy sa naozaj správate tak,
akoby ste začali
dávať
dôchodky len členom HZDS, sociálne dávky len členom
HZDS
a podobne. Uvedomte si, že spravujete jednu krajinu,
kde
sú aj takí, ktorí vás nevolili, a
rozpočet je pre všet-
kých. A koho
som myslel tými úradníkmi? Myslel som tých,
ktorí
dávali pečiatky na licencie na obilie, a tých, ktorí
ich
kryjú. (Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Glinský.
Poslanec J. Glinský:
Ďakujem.
Tento rozpočet naozaj nie je rozpočtom
pre "hlasovacích
panákov".
Tvorba rozpočtu na budúci rok má
niekoľko kôl. Na
tejto tvorbe sa
okrem predstaviteľov vlády
zúčastnili aj
mnohí
poslanci vládnej koalície. Výsledný tvar je kompromis-
ným
dielom na základe veľmi tvrdých
argumentačných súbojov,
na
ktorých sa zúčastnili naozaj mnohí
poslanci vládnej koa-
lície.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec. Ešte pán poslanec
Miklušičák.
Poslanec J. Miklušičák:
Ďakujem, pán predseda.
Pán predseda výboru Rea, naozaj je dobré,
že zákon sta-
novuje
obciam v zásade zachovať hodnotu
majetku v nezmenše-
nej
miere. A návrhy smerujú k tomu, aby
samosprávy nemuseli
na zabezpečenie výkonu samosprávnych funkcií
predávať
a
zmenšovať hodnotu majetku, ktorý je
obciam zverený. Práve
preto
sú návrhy na zvýšenie prídelov do
rozpočtu obcí, pre-
tože
jedine cez odpredaj svojho majetku sú vstave zabezpečiť
inú
povinnosť, ktorú im ukladá zákon, a to
je práve výkon
samosprávnych
funkcií.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Gaľa.
Poslanec M. Gaľa:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Chcel by
som len upozorniť na to, že Združenie miest
a
obcí Slovenska je iba jednou z organizácií, ktorá združuje
samosprávy.
Jednou, ale nie jedinou.
Včera napríklad pred parlamentom
protestovali zástupco-
via
Únie miest Slovenskej republiky, ktorí upozorňovali na
nebezpečenstvá
plynúce zo štruktúry rozpočtu pre
existenciu
samospráv,
a ich stanovisko nikto neberie do úvahy. S prepá-
čením,
akosi podozrivo často počúvame o Združení miest a ob-
cí
Slovenska pri zákonoch, ktoré sa týkajú
samosprávy - po-
sledne pri zákone
o uložení odpadkov - dnes takisto, pri
preberaní
rozpočtu sa cituje výlučne stanovisko
Združenia
miest
a obcí Slovenska. Existujú aj iné organizácie, ktoré
združujú
samosprávy, a ich pohľad je možno diametrálne od-
lišný
od stanoviska Združenia miest a obcí Slovenska.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte raz predseda výboru pán Rea.
Poslanec J. Rea:
Ospravedlňujem sa, že ešte raz do toho
vstupujem.
Pán
poslanec Gaľa, Združenie
miest a obcí Slovenska
združuje
viac ako 90 % samospráv tohto štátu.
Únia miest je
len
niekoľko pánov primátorov. Nebudem
hovoriť o ich poli-
tickej
orientácii, lebo budem hovoriť ako o
samospráve nie-
koľkých
primátorov. Včera, dobre počúvajte,
včera tu demon-
štrovalo
na podnet Únie miest, kde sú zastúpení iba primáto-
ri,
traja starostovia obcí, opakujem,
za Úniu miest tu de-
monštrovali
traja starostovia obcí na čele s primátorom Bra-
tislavy
pánom Kresánkom, ktorý si nenašiel cestu do nášho
výboru,
tak ako si našli starostovia spolu s
pánom primáto-
rom
minulý rok. A pre Bratislavu znamenalo toto stretnutie
v
našom výbore s pánom predsedom
parlamentu takmer 200 mil.
korún
plus do príjmov Bratislavy.
Tento rok sa neobťažovali, ale pán primátor demonštro-
val
aj s troma starostami. Prosím vás pekne,
aj pre ďalších
diskutujúcich
- tu dávame, favorizujeme samosprávu, zatracu-
jeme
úradníkov štátnej správy, miestnej
štátnej správy. Po-
dotýkam, že tak produkt činnosti samosprávy,
ako produkt
činnosti
miestnej štátnej správy je služba
občanovi. Opaku-
jem,
snažme sa všetci spoločne, aby táto služba bola čo naj-
efektívnejšia,
a dajme ju vykonávať tomu orgánu, ktorý ju
vykoná
efektívnejšie. Tým získame prostriedky,
ktoré môžeme
potom
použiť napríklad aj na rozvoj infraštruktúry v mestách
a
obciach.
Aj pán profesor Švec, pán poslanec Švec -
to stanovisko
sme
si prediskutovali zo Združením miest a obcí Slovenska
globálne.
Hovorím nielen za seba, ale hovorím aj za koalí-
ciu, že keby
sme vedeli nájsť miliardu, keby sme
vedeli
nájsť
200 miliónov, dali sme oproti vlaňajšku
600 miliónov,
keby
sme vedeli ešte nájsť 200 miliónov,
dáme to transferom
do
rozpočtov miest a obcí. Ale sám
ste čítali, že obce po-
užili
13 mld Sk na vlastnú spotrebu, z toho asi 11 mld Sk na
samosprávne
funkcie. Obce majú príjem 19-20 mld Sk alebo ma-
jú
rozpočty 19-20 mld Sk, takže používajú
5 mld na rozvoj.
Prosím
vás pekne, tak nehovorme, že mestá
a obce nemajú na
samosprávne funkcie. Iste, všetci by sme si
priali, aby
transfer
do rozvojov, na rozvojové programy bol
vyšší. Ale,
bohužiaľ,
na rok 1997 máme stanovené kritériá rozpočtu, kto-
ré
musíme dodržať.
Opakujem, keby bol pán
primátor z Kráľovského Chlmca
taký
dobrý a zabezpečil krytie 1,8 mld vydaných obligácií
tohto
mesta pre celú samosprávu, tak by to bolo veľmi úspeš-
né
a radi by sme to rozdelili tak, ako to on navrhol.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja. Ešte pán poslanec
Miklušičák.
Poslanec J. Miklušičák:
Ďakujem, pán predseda.
Mám iba poznámku. Je síce pravda, že
Únia miest a obcí
združuje počtom menej členov ako Združenie miest a obcí
Slovenskej
republiky, ale fakt je ten, že v
mestách Sloven-
skej
republiky žije temer 48 % občanov a z tohto počtu veľká
časť občanov je
zastupovaná svojimi
predstaviteľmi v Únii
miest
Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte pán poslanec Gaľa - faktická
poznámka.
Poslanec M. Gaľa:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Chcem povedať len toľko, že princíp
subsidiarity, jeden
z
princípov výstavby moderného štátu, hovorí, že na vyšší
orgán
treba posunúť len tie kompetencie, len
tie právomoci,
ktoré,
povedzme, samospráva nevládze uniesť, buď ekonomicky,
alebo
štrukturálne, alebo z iných dôvodov. Vy
tento princíp
absolútne porušujete pri tvorbe a prerozdeľovaní
rozpočtu
smerom
na mestá. Predsa treba jednoducho
zvýšiť samosprávam
podiel na
republikových daniach a
nechať ich hospodáriť
s
týmito prostriedkami samostatne, oni už
si nájdu metódy
a
spôsoby, ako tieto peniaze investovať v prospech obcí. De-
centralizovať
túto vec.
Povedzte
mi, koľko je
momentálne vládnych fondov,
z
ktorých idú peniaze cez štátnych úradníkov na minister-
stvách
smerom nadol. Tuším 14 - fond
životného prostredia,
Pro
Slovakia, fond rozvoja lesa a neviem aké ďalšie. Každý
fond
je v rukách vládnych úradníkov. Každá obec, do ktorej
chodím,
a chodím do obcí, potrebuje čističku, vodovod, po-
trebuje kanál, potrebuje povrchy. Každá obec,
ktorá toto
potrebuje,
sa musí prísť, s prepáčením, pokloniť
do Bratis-
lavy
a žiadať na niektorom ministerstve peniaze, aby mohla
realizovať
túto svoju záležitosť. Veď nech si to realizuje
v
rámci svojho rozpočtu na základe zvýšených
podielov z re-
publikových
daní. Nech to nebude 20 %, nech
to bude viac.
Tým
absolútne nemusíme riešiť túto vec v rozpočte takýmto
spôsobom,
ako to robíme každý rok.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja. Ale ja si myslím, pán poslanec, že treba
ísť
na okresný úrad, nie na ministerstvo. (Ruch v sále.)
Pán poslanec Černák.
Poslanec Ľ. Černák:
Ďakujem za slovo, vážený pán predseda.
Demokratická únia rokovala s
predstaviteľmi Združenia
miest
a obcí Slovenska, považujeme ich požiadavky za mini-
málne
ústretový variant voči vláde a budeme ho naplno podpo-
rovať.
Viete, pán poslanec Rea, predseda
výboru, vy nie ste
zodpovedný
len za to, ako sa štátne prostriedky budú
tvoriť
(zdroje,
výdavky), ale ako sa konkrétne v komunálnej oblasti
a
v tej, ktorú spravujete, efektívne
využijú. Keby sa nebol
zbytočne
sťahoval Patentový úrad do Banskej
Bystrice, mohlo
sa
dať 60 miliónov na rozvoj Slovenskej agentúry pre cestov-
ný
ruch, boli by efektívnejšie využité. Keby ste neboli dali
okresné
mesto do Žarnovice, kde musíte za 30-40 miliónov bu-
dovať
nové budovy, ale boli by ste ho dali do Novej Bane,
ktorá
už má budovy hotové, mohli sa tie prostriedky efektív-
nejšie
využiť.
Takže nesúhlasím s vami v tom, že niekto
tu dehonestuje
štátnych úradníkov,
ale naplno sa podpisujem za
všetkých,
ktorí
hovoria, že obce a mestá efektívnejšie využijú pro-
striedky,
ktoré dostanú zo štátneho rozpočtu.
Choďte sa po-
zrieť
do Zvolena, ako za pár
"šupov", za tri milióny krásne
upravili
areál Pustého hradu. Keby to robila
štátna správa,
bude
to stáť 30 miliónov. Takže budeme podporovať požiadavky
obcí
a miest v plnom rozsahu tak, ako
Združenie miest a ob-
cí
požaduje.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Sopko.
Poslanec V. Sopko:
Vážený pán predseda, ak mi dovolíte,
chcem požiadať ko-
legov poslancov
aj kolegyne poslankyne, aby svoje názory
vyjadrovali
v diskusii. Myslím, že je to korektnejšie. Ne-
pokladám
za správne, ak pán Maxon, pán Rea alebo pán Hof-
bauer reaguje na
každého poslanca, ktorý tu vystúpi, len
preto,
že má iný názor. Prihláste sa do diskusie, bude to
korektnejšie
a nemusíte reagovať na každé vystúpenie osobit-
ne.
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem vám, pán poslanec. Najmä tí páni
poslanci, kto-
rí
tu majú prihlášky, fakt, môžu to povedať vo vystúpení.
Pán predseda Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Skutočne na každé vystúpenie nereagujem, pán poslanec,
ale na také,
ktoré doslova trhá uši, mi nedá zareagovať.
Prepáčte,
že sa ozývam, vážený pán predseda, dámy a páni.
Pán poslanec Černák, Patentový úrad sa do Banskej Bys-
trice
sťahoval jednoducho preto, lebo hlavné mesto Sloven-
skej
republiky Bratislava nebolo za dva roky schopné poskyt-
núť
mu adekvátne priestory na umiestnenie a
patentová lite-
ratúra
nesmiernej ceny bola skladovaná v hangároch na le-
tisku
v Ivanke. Takže ak by sa toto mesto
bolo správalo ako
hlavné
mesto štátu, určite by sa tento úrad nemusel sťahovať
do
Banskej Bystrice, a som veľmi rád, že sa tam presťahoval,
veď
tam funguje veľmi úspešne.
A
čo sa týka vyjadrení o tom,
že vláda rozhoduje aj
o
tých, ktorí ju nevolili a nepodporujú, plne to prijímam.
Ale
potom si dovolím pripomenúť vládu rokov 1991-1992, keď
páni
Džatko a Kršek, ministri poľnohospodárstva, zanechali
v
tomto rezorte takú spúšť, že súčasné legitímne vlády, dru-
há aj tretia
Mečiarova vláda, ešte do dnešného dňa tieto
trosky
a túto spúšť odstraňuje. Kedy sa vybíjali stáda do-
bytka?
Kedy sa rozbíjali družstvá? Akým
spôsobom sa pristu-
povalo
vtedy k poľnohospodárstvu? Vážení kolegovia, skúsme
sa
na to pozerať trošičku objektívnejšie.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Bajan.
Poslanec V. Bajan:
Začnem tým, čím skončil kolega Hofbauer, skúsme sa na-
ozaj
na to dívať objektívnejšie. Ak bolo treba dohodnúť sa
s
ústredným orgánom štátnej správy, nebol
problém, a väčši-
nou
sme mu vyhoveli. Živým príkladom je
posledná dohoda me-
dzi
ministerstvom životného prostredia a starým mestom. Jed-
noducho,
keď sa chce, tak to ide. Problém je len ten, keď je
politické
rozhodnutie, tak nemôže byť dohoda.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte pán poslanec Miklušičák.
Poslanec J. Miklušičák:
Ďakujem, pán predseda.
Ospravedlňujem sa, že vystupujem už tretíkrát v tejto
fáze,
ale chcem povedať poznámku.
Nie
je pravda, že Ústav
pre normalizáciu nemal kde
uskladniť svoje veci.
Predsa priestory v
Bratislave boli
vybrané, prispôsobovali sa, bola otázka času,
kedy dôjde
k
presťahovaniu týchto materiálov z hangárov.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Teraz vystúpi pán poslanec Košnár. Pripraví sa pán po-
slanec
Sopko.
Poslanec J. Košnár:
Vážené dámy a páni,
zákonom o štátnom rozpočte sa naozaj predpokladá nove-
lizovať
ďalšia dvadsiatka zákonov. V rade z týchto zákonov
ide nielen o
drobné legislatívno-technické
zlepšenia, ale
v
mnohých z nich aj o vážne vecné zmeny,
napríklad daňových
zákonov,
zákona o rozpočtových pravidlách,
zákona o staveb-
nom
sporení a podobne, takže táto každoročne sa opakujúca
prax
narúša stabilitu právneho poriadku,
zneisťuje prostre-
die
pre správanie sa hospodárskych subjektov i domácností,
a
čo tiež nie je bezvýznamné, odstrašuje
touto nestabilitou
aj
zahraničných investorov.
V správe k štátnemu rozpočtu, k návrhu
štátneho rozpoč-
tu na rok
1997 sa uvádza, že vláda rozpočtom reaguje na
niektoré disproporcie. Táto reakcia, nazdávam sa,
nie je
dostatočne
hlboká. Nejde totiž po skutočných
hlbinných prí-
činách
a sotva dokáže prudko zvrátiť dosť negatívny vývoj,
napríklad spomaľovanie hospodárskeho rastu, napätosť zdro-
jov,
narastanie pasívneho salda obchodnej bilancie a defici-
tu
bežného účtu platobnej bilancie, i v poslednom mesiaci
badateľný
medzimesačný rast spotrebiteľských cien.
Východisko z pretrvávajúceho
deficitného rozpočtového
hospodárenia
vidí návrh rozpočtu na budúci rok
predovšetkým
v
reštrikcii a menej v mobilizácii potenciálnych zdrojov,
ktorými
slovenská ekonomika disponuje a o ktorých sa budem
podrobnejšie
vyjadrovať.
Myslím si, že odhad rastu
hrubého domáceho produktu na
rok 1997 je
značne optimistický a taký je potom aj odhad
príjmov
a schodku štátneho rozpočtu na budúci
rok. A tu by
som
chcel upozorniť aj kolegov, ktorí v prestrelke faktic-
kých
poznámok u predchádzajúcich predrečníkov diskutovali na
tému
rozpočtu na rok 1994, rozpočtu na rok 1995, že pozitív-
ny
rast hrubého domáceho produktu v roku 1995 bol predovšet-
kým
výsledkom rastu vnútorného dopytu a rastúceho exportu,
zavedenia
registračných pokladníc a zmeny metodiky odpočtu
dane
z pridanej hodnoty zaplatenej na vstupe. V roku 1996
export slabne a
vnútorný dopyt je stále v rastúcej miere
uspokojovaný
dovozom, ktorý vytláča domácu produkciu. To ve-
die
k vysokému saldu obchodnej bilancie, k vysokému deficitu
bežného
účtu platobnej bilancie a k rastu
zásob. Už v tomto
roku
ide na konto rastu zásob veľká časť vykazovaného prí-
rastku národného dôchodku a ešte väčšia časť
vykazovaného
alebo projektovaného prírastku hrubého domáceho produktu
pôjde
na toto konto v roku 1997. Preto možno
považovať pre-
dikciu
rastu hrubého domáceho produktu na rok
1997, o ktorú
sa
opiera konštrukcia príjmovej stránky návrhu štátneho roz-
počtu,
za veľmi smelú.
Druhú vec, ktorú treba v tejto
súvislosti poznamenať,
že
pri súčasnej metodike výpočtu hrubého domáceho produktu
sa
rast hrubého domáceho produktu zaznamenáva aj vďaka rastu
"výkonov"
sektora verejných služieb a veľmi podstatnou sú-
časťou
sektora verejných služieb sú služby administratívy,
ktoré
produkuje správa, štátna správa a podobne.
Vrátim sa k otázke reálnosti či primeranosti očakávaní
rastu
hrubého domáceho produktu na budúci rok
a od nich od-
vodených očakávaní v
príjmovej stránke rozpočtu.
Chcem sa
odvolať
na finančnú skupinu NOMURA, ktorej odbornosť a ob-
jektívnosť voči Slovensku nedávno tak vysoko
vyzdvihol aj
pán
premiér Mečiar, ktorá zvýšenie objemu zásob vyčíslila na
11,5
% z hrubého domáceho produktu, rast hrubého domáceho
produktu
za rok 1996 odhadla na 6 % a na rok 1997 na 5 %.
Popri
tejto predikcii máme k dispozícii aj
odhad INFOSTATU,
našej
inštitúcie, ktorá rast hrubého domáceho produktu od-
hadla
na budúci rok len na 4,5 %. NOMURA odhadla výšku defi-
citu
bežného účtu platobnej bilancie Slovenskej republiky ku
koncu
roku 1996 na 5,8 % z hrubého domáceho produktu, vyjad-
rili
to v dolároch na 1 100 mil. USD a na rok 1997 dokonca
na
7 % hrubého domáceho produktu, teda na 1,5 mld USD.
Keďže prílev zahraničných investícií stagnuje,
ich stav
je
nízky, nemôžu pomôcť dlhodobejšie
udržiavať deficit pla-
tobnej
bilancie v prípustnom rozsahu bez menových dôsledkov,
čím
nechcem nijako maľovať devalvačného čerta na stenu.
Príjmy štátneho rozpočtu svojou štruktúrou ukazujú, že
sa
ešte zvýši už aj tak veľmi vysoké
daňové zaťaženie obča-
nov
ako zamestnancov, ako malých
podnikateľov a ako spotre-
biteľov.
Dane z príjmu majú priniesť 40 % z
celkových príj-
mov rozpočtu,
daň z pridanej hodnoty
a spotrebné dane
46,5
%, daň z majetku 0,5 %, príjmy z
medzinárodného obcho-
du,
najmä clo po odstránení dovoznej
prirážky 3,5 %, príjmy
zo
splácania úverov 2,6 % a nedaňové príjmy 6,5 %. Daňové
príjmy
sa rozpočtujú o 11,1 % vyššie, ako je
očakávaná sku-
točnosť
za rok 1996, ale dynamika daní z príjmov fyzických
osôb,
najmä dane zo závislej činnosti, sa navrhuje až 22,3 %.
Prirodzene, s infláciou rastú aj
nominálne mzdy zamest-
nancov, ak sa o to
odborári usilujú a ak majú v
kolektív-
nom
vyjednávaní aký-taký úspech. Zamestnanci sa tým dostáva-
jú
do vyšších platových či príjmových
skupín s progresívnou
daňovou
sadzbou a čistý prírastok ich miezd, ich zárobkov je
často
minimálny. Ale s infláciou rastú, prirodzene, aj by
mali
rásť, výnosy dane z pridanej hodnoty i
výnosy spotreb-
ných
daní, nehovoriac o výnosoch, ktoré
platí podnikateľská
sféra.
A tu je veľká disparita. Pokiaľ ide o
daňové zaťaže-
nie,
je skutočne veľmi vysoké. Ak budeme počítať navyše aj
so
zaťažením poistnými odvodmi, potom je najvyšší čas, resp.
už
dávno bolo potrebné mať k dispozícii a
prerokovať v par-
lamente
nový zákon o daniach z príjmu, ktorý by uľahčil toto
daňové
bremeno, ale vláda zrejme počíta s tým, že prijatie
tohto
zákona dobre poslúži v predvolebnom roku.
Výnos dane z pridanej hodnoty sa v roku
1996 očakáva vo
výške
48,7 mld korún pri výpadku 6 mld Sk. Na rok 1997 sa
rozpočtuje výnos tejto
dane vo výške 55 mld, čo
je rast
o
12,3 %, ktorý vzhľadom na už spomínané riziká v oblasti
rastu
hrubého domáceho produktu predstavuje
veľmi problema-
tický
rast, a bude skutočne veľkým problémom dosiahnuť ta-
kýto
rast výnosu dane z pridanej hodnoty.
Pri spotrebných daniach sa projektuje výnos 24 mld Sk,
čo
je odvážne zvýšenie o 15,9 % oproti výnosu v roku 1996,
a
v tejto dynamike svoj podiel bude mať
zrejme aj projekto-
vaný,
resp. vyšší ako projektovaný rast miery inflácie.
Výdavky
štátneho rozpočtu, o
ktorých je, samozrejme,
v
parlamente vždy najviac diskusií, vyjadrujú prirodzene is-
tú
stratégiu štátu, stratégiu vlády, ale dlhodobejšia hospo-
dárska stratégia, žiaľ, u nás absentuje a nahrádza sa im-
provizáciami
a provizóriami, o ktorých zo skúseností
vieme,
že
majú najdlhšie trvanie a sú najdrahšie. Pán podpred-
seda
vlády pri uvádzaní návrhu štátneho
rozpočtu hovoril
o
17,5-miliardovom prírastku výdavkov
roku 1997 oproti roku
1996,
i o tom, že nárast výdavkov štátneho
dlhu, náklady na
územnosprávne
usporiadanie, účasť štátu na zlepšení
portfó-
lia
bánk, transfery do Štátneho fondu cestného hospodárstva,
zvýšené
dotácie do agrokomplexu - ak mám použiť
tento po-
jem
-, transfer do Štátneho fondu trhovej regulácie, proste,
že
tieto položky pohltia, ak to zrátame dovedna, 13,7 mld Sk
a
zostávajú len necelé 4 mld Sk na to, aby sa uspokojili zá-
konné
nároky na rast miezd v rozpočtovej
sfére, na zvýšenie
rodičovského príspevku, na zabezpečenie životného
minima,
pričom
len tieto tri zákonné nároky predstavujú viac ako 6
mld
Sk. Ale sú tu aj ďalšie nároky, na uspokojenie ktorých
sa
nedostáva, tak sa tlačí dosť masívne
na objem dávok so-
ciálnej
starostlivosti, na obmedzenie platieb štátu do pois-
ťovní,
na krátenie výdavkov na štátnu prémiu
stavebným spo-
riteľom
atď., čo, prirodzene, bude znamenať
značne zhoršené
životné
podmienky pre obyvateľstvo.
V
kontraste s postavením
väčšiny ľudí živoriacich na
hranici alebo
tesne nad hranicou životného
minima je na-
opak
štátny rozpočet dosť zhovievavý voči tým, ktorí parazi-
tujú
na ekonomike našej republiky.
Rozsah daňových výpadkov, daňových únikov, nedoplatkov
a
odkladov ukazuje, že je tu nebezpečný trend niekoľkonásob-
ne
rýchlejšieho rastu výpadkov, resp. nedoplatkov daní, vrá-
tane
odkladov, ako je rast výnosov daňových príjmov. Celková
výška
daňových nedoplatkov voči štátnemu rozpočtu sledova-
ných
daňovými úradmi k 31. 12. 1995
dosiahla sumu 19,5 mld
Sk,
čo bolo o 4,7 mld Sk viac ako rok predtým, ako v roku
1994.
V stanovisku Najvyššieho kontrolného
úradu k rozpočtu
na rok 1997
sa uvádza, že celkové nedoplatky na daniach
a
clách dosiahli k 30. septembru
tohto roku sumu 27,6 mld
vrátane
odkladov, teda za deväť mesiacov tohto roka vzrástli
o
8,1 mld.
Tempo rastu nedoplatkov, ako som hovoril, rastie v ná-
sobkoch
oproti rastu daňových príjmov. To pravdaže nie sú
nedoplatky
na daniach z príjmov fyzických osôb zo závislej
činnosti,
nie sú to nedoplatky z daní, populárne povedané,
miezd
a platov, ale nedoplatky
predovšetkým z iných druhov
daní
- z dane z pridanej hodnoty, spotrebných daní atď.
Nepovšimnuté zostali výsledky kontrolnej činnosti Naj-
vyššieho
kontrolného úradu za rok 1995. Dámy a
páni poslan-
ci,
my sme túto správu prerokovali, aj sme si k nej podisku-
tovali.
No a čo? Čo ďalej? Čo sa deje s tými
zisteniami, na
ktoré
prišiel Najvyšší kontrolný úrad? V správe som si znovu
prečítal a
dodnes neviem, či sa
vypracoval presný zoznam
odpísateľných a nevymožiteľných nedoplatkov, ako odporúčal
Najvyšší
kontrolný úrad. Čo sa stalo s
nedoplatkom akciovej
spoločnosti
Old Herold Ferm Trenčín, ktorá vtedy
vykazovala
nedoplatky
vo výške vyše 1 mld Sk, a teraz sa tie nedoplatky
pohybujú
niekde na úrovni 1 700 možno 1 800 mil.
Sk. Jedno-
ducho,
čo sa s tým urobilo? Aký ohlas našiel tento podnet,
toto
zistenie Najvyššieho kontrolného úradu?
Čo je so zisteniami v kauze obilia a s
podnetmi pre Ge-
nerálnu prokuratúru, ktoré podal Najvyšší kontrolný
úrad?
Keď
sme pri schvaľovaní programu tejto schôdze navrhovali,
aby
bola do programu tejto schôdze zaradená informácia gene-
rálneho
prokurátora o tom, čo sa deje s týmito
podnetmi vy-
plývajúcimi z obilnej
kauzy, tak ste to, vážení koaliční
poslanci,
zamietli. Zrejme vás to nezaujíma. Už sa vlastne
ani
nečudujem, že poslanci Združenia robotníkov Slovenska,
hovorím
to strašne nerád, ale musím to povedať, nechávajú
svojho predsedu Najvyššieho kontrolného, ako sa vraví, "na
holičkách".
Dovoľte mi, aby som sa teraz zmienil
o veľmi závažnej
otázke,
o otázke rozpočtových rezerv a rozsahu
rozpočtových
opatrení.
V článku I v § 4 návrhu zákona o
štátnom rozpočte
na
rok 1997 vláda na rok 1997 navrhuje,
aby ona alebo z jej
zmocnenia
minister financií - tak je to v zákone o rozpočto-
vých
pravidlách - mohli rozhodovať v priebehu roka o rozpoč-
tových
opatreniach, ktorými sa
neprekročia celkové výdavky
štátneho
rozpočtu o viac ako 10 %, pričom sa nesmie zvýšiť
schodok
štátneho rozpočtu. Teda na tento rok sa navrhuje zá-
konom schváliť 10-percentný rozsah opatrení, 10-percentnú
možnosť
prekročenia výdavkov jednotlivých kapitol, resp. vý-
davkov
za predpokladu, že sa nepohne so schodkom štátneho
rozpočtu.
Uvedomme si, ako je to veľa. 10 % z
celkových vý-
davkov
štátneho rozpočtu rozpočtovaných na
rok 1997, to je
20
700 mil. Sk.
Ak vezmeme do úvahy, že rezervy, zákonné
rezervy i úče-
lové
prostriedky, ktoré sú zapracované v kapitolách, pred-
stavujú
14 mld Sk, čo je 6,8 % všetkých
výdavkov (to nie sú
čísla,
ktoré by som si bol vymyslel, sú to čísla, ktoré si
každý
môže vyčítať z návrhu štátneho rozpočtu a zo správy
k
nemu), tak zistíme, o čom vlastne tu v
tomto parlamente
pri
rozpočte rozhodujeme. V podstate,
prepáčte mi vulgariz-
mus,
o záchovnej dávke. A všetko, čo je nad ňu, nerozhodne
parlament,
ale rozhodne vláda.
Pre tých, ktorým to ešte nedošlo,
by mohlo byť veľmi
poučné pozrieť si štátny záverečný účet za rok 1995
i sprá-
vy
Najvyššieho kontrolného úradu a urobiť si obraz, čo to
znamená,
ak má vláda také veľké zmocnenia na
rozsah rozpoč-
tových
opatrení a také málo precízne a konkrétne definované,
ale zato obrovské rezervy. Ak si to porovnáme, napríklad
prílohu
číslo 3 k štátnemu záverečnému účtu
za rok 1995 so
zákonom
o štátnom rozpočte a s materiálmi, ktoré sme vtedy
posudzovali,
tak pochopíme, ako a aká politika sa dá robiť
s
10-percentným rozsahom, ktorý sa navrhuje na rok 1997.
Rok
1995 bol rozpočtovo sotva opakovateľný rok tak
z
hľadiska východísk, ktoré sa preň vytvorili v roku 1994
-
a tu nám nepomôžu nijaké osočovania a
prestrelky, tá vlá-
da, oná vláda
atď. -, ako aj z hľadiska neopakovateľných
vplyvov, ktoré
priaznivo pôsobili na
zvýšenie príjmov
v
oblasti metodiky, zmien odpočtov
dane z pridanej hodnoty
i
zúčtovaním klíringu s Českou republikou. Celkové príjmy
rozpočtu
v roku 1995 sa splnili na 111,4 %,
celkové výdavky
na
102,4 %, rozsah rozpočtových opatrení
bol 10 100 mil.,
čiže
6,4 % skutočných výdavkov. Tieto rozpočtové opatrenia
výrazne
ovplyvnili tak ekonomické členenie výdavkov na bežné
a
kapitálové, i vo vnútri týchto skupín, ako aj členenie
podľa
druhov a kapitol. Rozpočtovými
opatreniami, ktoré mo-
hla
urobiť vláda bez parlamentu, sa zákonom stanovené výdav-
ky
niektorých kapitol v roku 1995 prekročili veľmi vysoko.
Napríklad
kapitola Úradu vlády na 183 %, kapitola
minister-
stva financií
na 161 %, kapitola
Slovenskej informačnej
služby
atď.
Nevravím to preto, aby som tu proste vzbudzoval nejaké
nevraživosti, ale uvádzam
to ako argumenty, ktorými chcem
podoprieť
svoj pozmeňujúci návrh, aby sme v
článku I v § 4
odseku
2 nahradili číslo "10 %" číslom "5 %". Je to dosta-
točne
veľký rozsah nato, aby mohla vláda reagovať na meniacu
sa
situáciu, na meniace sa podmienky,
ktoré sa skutočne ne-
dajú
presne detailne, do haliera predvídať a
zakotviť v zá-
kone
o štátnom rozpočte. Ale nevidím nijaký rozumný dôvod,
ktorý
by bránil tomu, keď sú potrebné, prijať
opatrenia zá-
sadnejšieho
rázu, pretože vývoj to vyžaduje, sú to mimoriad-
ne
situácie, mimoriadne okolnosti, alebo
sa ukáže, že pred-
poklady,
z ktorých rozpočet vychádzal, sa
nenapĺňajú, prečo
by
o tom nemal rozhodovať a diskutovať parlament.
Rozpočty kapitol - ak sa na ne pozrieme,
tak zistíme,
že
cez rozpočty doterajších 37 takrečeno
tradičných kapitol
sa
prerozdeľuje 169 mld Sk a cez 8 nových
kapitol krajských
úradov
37,9 mld Sk. Do týchto nových ôsmich kapitol sa deli-
mitovali
prostriedky z tzv. rezortných, z kapitoly minister-
stiev
školstva, vnútra, práce a sociálnych vecí, životného
prostredia a radu ďalších, dá sa to napočítať. Tie
porovna-
nia
sú sťažené, ale vonkoncom nie je
pravda, že sa nedá po-
rovnávať
štátny rozpočet na rok 1997 z hľadiska
jeho štruk-
túry so štátnym rozpočtom na rok 1996, na rok
1995, pretože
je
tu iná štruktúra kapitol. Vláda to veľmi dobre vie, že sa
to
porovnávať dá, a aj to vláda robí,
ibaže sa to v jej ma-
teriáloch k poslancom
nedostáva. Keď si to
žiadame, tak
sem-tam
niečo aj dostaneme.
Keď prepočítame výdavky jednotlivých kapitol navrhova-
ných
na rok 1997 na upravené výdavky roku
1996, vrátane de-
limitácií
a rozpočtových opatrení, dostaneme akúsi základňu,
pri
ktorej sa ukáže, že výdavky viacerých kapitol na tejto
porovnateľnej
báze sa výrazne krátia, a nejde len o Kancelá-
riu
prezidenta Slovenskej republiky, ale
ide aj o Úrad jad-
rového
dozoru a podobne. A nejde len o kapitálové výdavky,
kde,
samozrejme, ak sa jeden rok postaví budova, tak už môžu
byť
kapitálové výdavky na budúci rok výrazne nižšie, ale ide
aj
o bežné výdavky. A tak dostaneme tri hladiny rozpočtových
kapitol,
pri ktorých niektoré idú absolútne dolu, pod úroveň
roku
1996, niektoré zostávajú na hladine roku 1996, resp.
pod
hladinou očakávanej miery inflácie, a zistíme, že celý
rad
ďalších kapitol ide vysoko nad akýsi primeraný percen-
tuálny
prírastok. Tak napríklad najvyšší
nárast výdavkov sa
rozpočtuje
pre Správu štátnych hmotných rezerv 35,1, pre mi-
nisterstvo hospodárstva 28,8, ministerstvo
spravodlivosti
23, pre už
tu spomínanú Slovenskú
informačnú službu atď.
Nazdávam
sa, že aj v tom sa odzrkadľujú
skutočné priority
vlády.
Napriek tomu, že tu odznela dosť
prudká výmena názorov
týkajúca
sa vzťahu štátneho rozpočtu a rozpočtov obcí, mám
odvahu
hlásiť sa k tým, ktorí vravia, že podiely obcí na vý-
nosoch
republikových daní sú nízke nato, aby zabezpečili vý-
kon
všetkých funkcií, ktoré sa od obcí
očakávajú. Tento po-
diel
treba zvýšiť a dotáciu na výkon samosprávnych funkcií
obcí
zvýšiť taktiež príslušným spôsobom. Nebudem vás zaťažo-
vať
citovaním konkrétnych pozmeňujúcich
návrhov. Odovzdávam
ich
v písomnej podobe pánu spoločnému spravodajcovi.
Dámy a páni, chcem povedať, že návrh štátneho rozpočtu
na
budúci rok je návrhom, ktorý výrazne prehĺbi sociálnu po-
larizáciu
v slovenskej spoločnosti. Je
nemilosrdný voči tým
najslabším,
najmenej schopným odporu, ale je dosť veľkorysý,
zhovievavý
voči tým, ktorí rýchlo zbohatli a
ktorí tvoria
tú
famóznu tzv. slovenskú kapitálotvornú
vrstvu. Takýto so-
ciálne
nespravodlivý rozpočet osobne podporiť nemôžem.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi Košnárovi.
Vážené
pani poslankyne, páni
poslanci, vyhlasujem
15-minútovú
prestávku a zvolávam grémium. Budeme
pokračovať
o
15 minút a vystúpi pán poslanec Sopko. Pán poslanec Lysák.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
budeme pokračovať v prerušenej
schôdzi Národnej rady.
Pred
prestávkou som oznámil, že vystúpi pán
poslanec Sopko.
Prosím,
nech sa páči, pán poslanec.
S faktickou poznámkou sa hlási pán
poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Pán predseda, chcem vám tlmočiť stanovisko Kresťansko-
demokratického
klubu k politickému grémiu, ktoré ste
zvola-
li.
Zvolali ste o 17.30 hodine politické
grémium, na ktorom
ste
oznámili, že zvolávate mimoriadnu
schôdzu dnes o 19.15
hodine.
Schôdzu, na ktorej sa má hlasovať o vašej dôvere.
Chceme
vyjadriť nespokojnosť s
tým, že ako včera po
19.00
hodine (pán profesor, prosil by som
vás, lebo hovorím
s
pánom predsedom a nevidím ho), tak
dnes, prakticky v noč-
ných
hodinách nás tu nútite rokovať o veciach, ktoré si žia-
dajú
pokojnú myseľ a pokojný prístup. Z
tohto dôvodu dávame
protest
a upozorňujem vás, že ak sa nenaučíme v tomto parla-
mente
rokovať cez deň, tak opozícia má vždy dosť hlasov zvo-
lať
ďalšiu schôdzu tak, aby bola v normálnom čase a cez deň.
Prosím,
aby ste to zobrali na vedomie.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Áno, pán poslanec, nič v tom opozícii
nebráni, aby uro-
bila
tento krok.
Poslanec F. Mikloško:
Je to nedôstojné voči opozícii, že hodinu
pred zvolaním
schôdze
nám oznámite, že zvolávate mimoriadnu schôdzu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, ja som vám vysvetľoval na
grémiu, prečo
som to urobil,
neviem, či ste tak referovali aj vo vašom
klube.
Ak ste referovali, som rád, ak
nie, tak ja to potom
pred
začatím schôdze poviem.
Poslanec F. Mikloško:
Bolo by
dobré teraz, aby to aj
občania počuli, prečo
zvolávate
stále nočné zasadnutia.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Občania to budú počúvať aj potom, takže ja to zdôvod-
ním.
Jednoznačne dobre viete, že 31 poslancov dalo dnes ten-
to
návrh s tým, že keby som realizoval
tento návrh tak, ako
mi
to ústava dovoľuje - rozhodnúť sa hneď, neskôr alebo úpl-
ne
na posledný deň -, vždy to vyjde ešte
na rokovanie tejto
schôdze.
To znamená, že som sa rozhodol
preto tak, lebo sa
prerokúvajú také vážne
body, ako je rozpočet, potom bude
vystúpenie
prezidenta. Nebudem túto schôdzu deliť a prerušo-
vať,
lebo nič iné by mi nezostalo zo zákona, preto som sa
rozhodol
teraz a väčšina predsedov klubov na grémiu mi to
schválila.
Pán poslanec, preto ďalej o tomto nechcem hovoriť, bu-
dem
hovoriť na začiatku schôdze.
Poslanec F. Mikloško:
Pán predseda, len vás upozorňujem, že v
pondelok nie je
zasadnutie
schôdze Národnej rady a bolo možné pokojne zvolať
Národnú
radu. (Hlasy v sále.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Páni poslanci, prosím, aby sme o tom
nedebatovali. Máme
skutočne
ešte vyše 20 prihlásených do rozpravy k
tomuto bo-
du,
ktorý považujem za dôležitý.
S faktickou poznámkou sa hlási pán
poslanec Moric.
Poslanec V. Moric:
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán
predseda.
Pán poslanec, prosím ťa pekne, možno máš pravdu, možno
nemáš
pravdu, keď hovoríš o dôstojnosti, či
je to dôstojné,
alebo
nedôstojné. To je tvoja vec, ako
sa na to dívaš. Ale
ja
sa ťa pýtam: To, ako ste to
spravili, ako to spravila
opozícia,
to bolo podľa teba dôstojné?
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyňa Rusnáková.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Pán predseda, nie je pravda, že na
zasadnutí politické-
ho
grémia väčšina poslaneckých klubov
súhlasila s tým, aby
sa
o 19.00 hodine začala mimoriadna schôdza. Všetky opozičné
parlamentné
poslanecké kluby vám oznámili, že sú proti (Hlas
predsedu parlamentu: Áno.), a koaličné sú za. Väčšina je
opozičných.
Teda vás prosím, aby ste nedezinformovali v tom-
to
prípade. (Smiech v sále.) Je viacej opozičných klubov,
vážení
kolegovia, ak ste si to doteraz
nespočítali, tak ne-
viem,
na čom sa smejete.
Pán predseda, ja vás prosím a žiadam, aby ste nezvolá-
vali
schôdzu večer. Tento večerný syndróm rokovaní je pre
túto
Národnú radu veľmi nevhodný. Nič nám nebráni v tom, aby
sme zajtra
ráno o 9.00 hodine pokračovali
mimoriadnou
schôdzou a potom pokračovali v programe, ktorý sme si
riad-
ne
schválili.
Je aj iná alternatíva - rokovať o tomto
bode po štátnom
rozpočte,
ale o 19.00 hodine je ten najnevhodnejší čas, kto-
rý
ste si vybrali.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyňa, tento termín ste si vybrali vy. Mohli
ste
to dať tak, aby to bolo po rozpočte, ja by som to bol
akceptoval.
Tak ako akceptujem toto. Myslím si, že
sa o tom
zbytočne
teraz bavíme a rozprávame. Zvolal som schôdzu na
19.15
hodinu.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Pán predseda, my sme dnešný termín
nenavrhovali. Máte
tam
ústavou dané možnosti niekoľkých dní.
Vy ste si vybrali
tento
deň.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyňa, veď ja sa o tom s vami
nevadím. Na za-
čiatku
som povedal, čo mi umožňuje ústava, a nič som neporu-
šil.
Takže prosím, zvolal som schôdzu na 19.15 hodinu.
Budeme
pokračovať v rokovaní tejto schôdze. Ešte sa
s
faktickou poznámkou hlási pán poslanec
Garai. Nechcel som
to
vyprovokovať, takto ste to urobili vy.
Poslanec J. Garai:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Práve vyzývam pánov kolegov z opozície,
že ústava a ro-
kovací
poriadok jasne píše - do 7 dní. Neudáva ani hodinu,
ani
prvý, ani druhý, ani siedmy deň. Je absolútne jedno, ke-
dy
pán predseda vyhlási a kedy zvolá schôdzu.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Pánu poslancovi Moricovi by som rád povedal, že opozí-
cia
preto dnes ráno dala návrh na odvolanie
predsedu parla-
mentu, že včera
z podnetu predsedu
parlamentu bol hrubým
spôsobom
porušený ústavný stav Slovenskej republiky. A pán
poslanec
Moric, ty to pochopíš až vtedy, keď ty budeš takým-
to
spôsobom vyhnaný z parlamentu, dovtedy nie.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, môžem to opäť verejne
vyhlásiť, že svojím
konaním
som neporušil ani len milidesatinku
zákona Národnej
rady
o rokovacom poriadku. Konal som v zmysle zákona a pred-
pisov
Národnej rady.
Pán poslanec Cabaj.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predseda, chcem poprosiť,
skutočne sa vráťme
k
prerokúvaniu návrhu zákona o rozpočte.
Tieto teoretické
úvahy
sme si vypočuli na grémiu a nemá význam ďalej v tom
pokračovať.
Ďakujem.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Prosím, skončme už, páni poslanci.
Stiahnite tie fak-
tické
poznámky. (Hlasy z pléna.) Prosím, pán poslanec Sopko.
Poslanec V. Sopko:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážení členovia vlády Slovenskej
republiky,
vážená Národná rada,
kolegyne, kolegovia,
návrh štátneho rozpočtu na rok 1997
vytvára pre jeho
užívateľov veľmi
tvrdé, až nereálne
podmienky. Zvýšením
mzdových
výdavkov sa prehĺbi vnútorná zadlženosť jednotli-
vých správcov rozpočtových kapitol, rozpočtových výdavkov
a
dôjde k absolútnemu obmedzovaniu
výdavkov smerovaných do
údržby
a do správy štátneho majetku.
Z pohľadu štátneho rozpočtu to bude
naozaj rok núdze
pre
väčšinu rezortov, pre novovzniknuté krajské úrady aj pre
mestá
a obce. Navrhovaným schodkom v objeme
36 900 mil. Sk
a
vydaním dlhopisov v objeme 8 mld Sk sa zakladá ďalšie vnú-
torné
zadlženie štátu a pri súčasnej úrovni zadlženia aj ne-
únosná
a neudržateľná pozícia a podiel
štátneho dlhu v roz-
počtoch
ďalších rokov. Ukazuje sa, že objem
vyše 37 mld Sk,
ktorý
odčerpá kapitola štátneho dlhu v roku 1997, výrazne
ovplyvňuje a značne
redukuje výdavky do ostatných
kapitol
a
obmedzuje rozvojové programy. Jeho podiel
vo výške 17,9 %
z
celkových výdavkov štátneho rozpočtu zásadne ovplyvnil ce-
lú
koncepciu stavby štátneho rozpočtu na rok 1997.
Príjmová časť rozpočtu na budúci rok je
postavená ob-
jektívnejšie a reálnejšie, ako to bolo v rozpočte na rok
1996.
Výška plánovaného schodku štátneho rozpočtu však hľadá
dostupné
zdroje, ktoré by posilnili príjmovú
časť rozpočtu.
Takýmto
zdrojom by mohla byť predovšetkým likvidácia nedo-
platkov
na daniach plynúcich do štátneho rozpočtu. Tu by ma-
li smerovať
účinné opatrenia vlády Slovenskej republiky.
Inými
slovami, väčšiu pozornosť by sme mali
venovať mobili-
zácii
zdrojov a zvýšeniu príjmovej základne a až potom vyko-
návať
nevyhnutné reštriktívne opatrenia.
Značným rizikom návrhu štátneho rozpočtu je zabezpeče-
nie
jeho likvidity v priebehu roku cudzími
zdrojmi, ktorými
budú zdroje komerčných bánk. Napočítaná potreba
na emisiu
dlhopisov,
vykrytie schodku roku 1996, aj priebežného schod-
ku
1997 vytvorí ponuku v štátnych cenných papieroch okolo
7
mld Sk. Tento objem bude
chýbať podnikateľskej sfére
v
úverovej oblasti. Len ťažko sa
dá predpokladať, ako sa
zachová peňažný trh
pri naplňovaní tohto zámeru štátneho
rozpočtu.
Nezáujem peňažného trhu o tieto cenné papiere by
mohol
spôsobiť vážne problémy pri financovaní
štátneho roz-
počtu.
Pokiaľ ide o rozpočty kapitol, v
návrhu štátneho roz-
počtu
sú vytvorené kapitoly krajských úradov, takže cez roz-
počty
doterajších 37 rezortných kapitol sa
prerozdeľuje 169
mld
Sk a cez 8 nových kapitol krajských
úradov sa prerozde-
ľuje
ďalších 37,9 mld Sk. Týmto sa nové
územnosprávne uspo-
riadanie
Slovenskej republiky premietlo do
zostavenia štát-
neho
rozpočtu. V rozpočtovom procese sa táto
skutočnosť za-
bezpečovala delimitáciou štátneho rozpočtu. Prinajmenšom
zvláštne
je to, že rozpočet na rok 1997 delimitáciu z roku
1996
vôbec nerešpektuje. Vyvstáva tu otázka, z čoho potom
vychádza
návrh štátneho rozpočtu pre kapitoly krajských úra-
dov
na rok 1997.
Svoju
otázku konkretizujem číslami.
Pri delimitácii
v
roku 1996 bola na krajské úrady oddelimitovaná z Minister-
stva
vnútra Slovenskej republiky suma 23 577
mil. Sk, z mi-
nisterstva školstva suma 22 150 mil. Sk a z ministerstva
kultúry
suma 606,3 mil. Sk bežných výdavkov. Spolu
to pred-
stavuje
46 334 mil. Sk. Rozpočet na rok 1997 vyčleňuje pre
krajské
úrady len 39 965 mil. Sk vrátane
rezervy. Na porov-
nanie to stačí.
Ale ak sa do týchto kapitol delimitovali
prostriedky
aj z ďalších ministerstiev, potom bude rozdiel
ešte
vyšší. Ťažko sa však porovnáva, ak nepoznáme niektoré
špecifické
údaje delimitácie. Ale na dotvorenie
našej pred-
stavy
o dynamike výdavkov kapitol krajských úradov by to ma-
lo
postačovať. Z tohto usudzujem, že kapitoly krajských úra-
dov
sú zrejme podhodnotené.
Ešte
ťažšie sa diskutuje o ekonomickej sile krajov,
pretože ju
možno posudzovať len
cez rôzne ukazovatele,
a
takých kritérií je naozaj veľa. Všetci sa doteraz opierame
len
o štatistiky doterajších starých okresov, pretože šta-
tistika
za nové kraje v podstate ešte neexistuje a takýto
pohľad
môže byť v mnohom skreslený. Ostáva nám len veriť, že
kapitoly
krajov objektívne zohľadňujú rozdiely a
aj potreby
nových
územných celkov.
Aj pre rok 1997 je mimoriadne závažným a
citlivým prob-
lémom
vzťah štátneho rozpočtu k
rozpočtom obcí. Aj napriek
tomu,
že to tu odznelo, niektoré veci chcem
zopakovať a vy-
sloviť
svoj názor. Aj v tomto prípade pripomínam známu a ti-
síckrát
opakovanú skutočnosť, že aj keď návrh štátneho
roz-
počtu
vyčleňuje pre mestá a obce z podielových daní v porov-
naní
s rokom 1996 vyšší objem o 600 mil. Sk,
ich potreby sú
neporovnateľne
vyššie. Rozvojové programy samosprávne orgány
obcí
zabezpečujú len zo zdrojov získaných formou úverov ale-
bo
formou emisií komunálnych obligácií.
Mestá a obce sa už
dostali do stavu,
keď splácanie úverov
zabezpečujú novým
úverovým
zaťažením. Preto opätovne pripomínam, že postavenie
väčšiny
obcí a miest je žalostné a narastá napätosť medzi
zdrojmi
a medzi potrebami samospráv.
Pripomínam, že zadlže-
nosť obcí narastá oveľa rýchlejšie ako
zadlženosť štátu.
Tento
stav je dlhodobo ťažko udržateľný,
pretože nedostatok
finančných
prostriedkov ohrozuje plnenie
základných funkcií
samospráv.
To je realita, ktorá sa nedá zakryť.
Dane z nehnuteľností sú v prevažnej časti
obcí na úrov-
ni
prípustnej platným zákonom a zdroje z predaja
majetku sú
už
vyčerpané. Preto možnosti, ktorými
samosprávy disponujú,
sú
minimálne. Sú minimálne na to, aby mohli ovplyvniť úroveň
vlastnej
príjmovej základne. Aby som poopravil názor, obce
sú
nútené predávať majetok, aj keď by ho
mali zveľaďovať.
Nič
iné im nevychádza.
Dospel som k názoru, že rozpočet je
naozaj nespravodli-
vý
a rok 1997 bude ťažký pre občanov
sociálne slabých, bude
ťažký
pre občanov odkázaných, ale tiež pre obce. Pre tie ob-
ce,
ktoré nebudú protekčne preferované z
veľkej rozpočtovej
rezervy
vlády Slovenskej republiky, aj zo
štátnych fondov
princípom:
Komu chceme - pomôžeme, komu nechceme - nemôžeme.
Preto
úplne žasnem nad vyhlásením koaličných partnerov, že
návrh
rozpočtu na budúci rok je jeden z najlepších v Európe.
Nechcem nikomu vstupovať do svedomia v tomto parlamen-
te,
ale dialóg Združenia miest a obcí Slovenska a vlády Slo-
venskej
republiky mi pripomína dialóg hluchého
s nemým. Pán
poslanec
Rea, môj kolega aj z výboru, spomínal, že starosto-
via a
primátori za Hnutie
za demokratické Slovensko sú
s
týmto stavom spokojní. Ja mám mandát prezentovať tu názory
vyše
500 starostov a primátorov volených za
Stranu demokra-
tickej
ľavice. Títo sú so súčasným postavením obcí zásadne
a
krajne nespokojní. V tom všetkom, v
tomto vzťahu je veľké
farizejstvo,
pretože tí, ktorí obmedzujú podiely rozpočtov
obcí na výnosoch
republikových daní vo výške 6,6 mld Sk,
veľmi
dobre vedia, že tieto zdroje sú pre samosprávu, pre
jej
úlohy a pre jej kompetencie
nedostatočné, nezabezpečujú
výkon
samosprávnych funkcií na
požadovanej úrovni. Tí istí
vládni
predstavitelia potom zvýhodňujú,
odmeňujú, preferujú
vybrané mestá
a vybrané obce,
často vlastných starostov
a
primátorov, účelovými dotáciami veľmi osvedčenou mašiné-
riou,
ktorá sa odvíja od okresných úradov cez
krajské úrady
až
po správcov štátnych fondov. V tomto prípade dávam pánu
Slotovi
za pravdu, že takúto prax v Európe nenájdeme.
Každý rok pri schvaľovaní štátneho rozpočtu aj v prie-
behu
jeho štvrťročného hodnotenia
nepretržite zdôrazňujeme,
že
samosprávne funkcie obcí - to sú úlohy
stanovené zákonom
pre
občana aj v záujme občana. Samospráva
bola zákonodarným
zborom
splnomocnená ich vykonávať, a preto prostriedky urče-
né
na ich výkon majú mať predovšetkým daňový charakter a ma-
li
by byť stabilné, mali by postačovať.
Mali by sme rešpek-
tovať
požiadavky Združenia miest a obcí Slovenska, lebo tie-
to
požiadavky sú veľmi objektívne, sú veľmi korektné a sú
oprávnené.
Preto veľmi rád podporím návrhy, ktoré tu pred-
niesli
moji predrečníci poslanci.
Každému z nás by mali
byť známe dopady navrhovaného
štátneho
rozpočtu na rok 1997 na sociálne postavenie občana,
ktorého zastupujeme. Vo veľmi rozsiahlom návrhu štátneho
rozpočtu
sú položky, ktoré budú mať za následok
ďalšie zvy-
šovanie
nákladov na domácnosť, predovšetkým zvýšenie cien za
dodané
teplo a tepelnú energiu, rovnako zvýšenie cien potra-
vín,
zvýšenie taríf cestovného v hromadnej doprave, v želez-
ničnej
aj v autobusovej, ale aj zníženie objemu dávok so-
ciálnej starostlivosti. Mali by sme
si uvedomiť, že už
v
priebehu roku 1996 vláda Slovenskej republiky zvýšila ceny
elektrickej
energie pre domácnosti v priemere o
10 %. Tie
domácnosti,
ktoré používali elektrickú energiu na
vykurova-
nie,
platia za ňu o 20 % viac.
V budúcom roku 1997 to bude pre
zmenu zvýšenie cien
tepla.
Vláda Slovenskej republiky v tomto roku
zvýšila ceny
vody,
benzínu a ropných produktov a nemali by sme prehliadať
zvyšovanie ďalších regulovaných cien. Zaťaženie obyvateľov
vzhľadom
na ich reálne príjmy je ťažko
znesiteľné. Posudzu-
jeme
návrh štátneho rozpočtu z rôznych pohľadov. Ale domi-
nantný
by mal byť občan, ktorý znáša všetky
dôsledky hospo-
dárskej politiky vlády, to znamená, konečné
dosahy našich
rozhodnutí
na občanov, zvlášť na sociálne slabých
a odkáza-
ných
občanov.
V tejto súvislosti sa dotknem aj citlivej
oblasti býva-
nia. V návrhu
zákona o štátnom rozpočte na rok 1997 mala
vládna
koalícia možnosť deklarovať ochotu
plnenia Programo-
vého vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a
vyčleniť fi-
nančné
prostriedky na bytovú výstavbu. Aj v roku 1997 budú
však možnosti na
riešenie bytového problému
minimálne. Aj
naďalej
bude pretrvávať stav, že uchádzačov o štátnu dotáciu
bude
veľa, možnosti sú obmedzené a politika
prerozdeľovania
bude
neprehľadná a v mnohých prípadoch možno účelová. Aby
sme
si uvedomili, v akej polohe je súčasné
riešenie bytovej
výstavby
na Slovensku, použijem len jeden údaj z
roku 1989.
Účelová
dotácia na investičnú a bytovú výstavbu
v roku 1989
dosahovala podiel 29 % z prostriedkov
štátneho rozpočtu.
V
návrhu štátneho rozpočtu na rok 1997 je navrhovaná suma na
bytovú
výstavbu v objeme približne 6 mld Sk
a v porovnaní
s
celkovou sumou výdavkovej časti
rozpočtu predstavuje len
2,9
%. Čiže je to vlastne desatinový podiel
vrátane zohľad-
nenia
nákladov cien stavebnej výroby.
Preto upozorňujem, že Programové vyhlásenie vlády Slo-
venskej
republiky sa v oblasti rozvoja bývania neplní a eko-
nomické
opatrenia na podporu bývania aj v
budúcom roku budú
nedostatočné. Takže ako
získať strechu nad hlavou formou
prijateľnou
pre desaťtisíce mladých rodín, formou
dostupnou
pre
každého občana, je naďalej nedoriešená otázka.
Výrazný podiel a účasť zo strany štátu musí
byť aspoň
pri
výstavbe technickej infraštruktúry.
K bytovým súborom,
a
to by som chcel poznamenať, sa musia
vystavať inžinierske
siete,
správcom ktorých v žiadnom prípade nie sú obce, ale
štátne
podniky alebo štátne akciové spoločnosti, alebo ak-
ciové spoločnosti, kde je stopercentným akcionárom štát.
Myslím
tým predovšetkým rozvody plynu, rozvody vody, rozvody
kanalizácie,
rozvody elektrickej energie, rozvody
telekomu-
nikačných
sietí a podobne. V tomto prípade je účasť štátu
nevyhnutná
a vláda Slovenskej republiky sa nemôže zbavovať
zodpovednosti za riešenie
otázky bývania svojich občanov.
Bývanie
nemôže byť len záležitosťou občana a obcí.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja, pán poslanec. Ďalej v
rozprave vystúpi
pán
poslanec Lysák a pripraví sa pán poslanec Čarnogurský.
S faktickou poznámkou sa medzitým hlási
pán podpredseda
Ľupták.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Pán poslanec Sopko, pretože som stavbár,
musím na vás
reagovať
a oponovať vám v niektorých veciach.
Môžem pove-
dať,
že koncepcia bytovej politiky sa plní. Treba si však
naliať
čisté víno. Kto bytovú výstavbu po roku 1989 zasta-
vil? Kto zrušil
rezort ministerstva výstavby
a verejných
prác?
To treba povedať. Áno, keď sme rezort
zriaďovali, tak
treba
povedať, že ste nehlasovali a robili
ste krik, že sa
zriaďuje
rezort stavebníctva. Čo vlastne chceme?
Teraz kri-
číte
opačne. Aj vy ste to boli, kto ste
proti tomu brojili.
A
teda chcem povedať, ak vlani boli
2 miliardy, tak
dnes
je 4,8. A na budúci rok bude toľko, koľko bude plánova-
né.
Čiže koncepcia bytovej politiky sa plní. Otázne je, či
je
to dosť, alebo málo. Ale to, čo sa zastavilo za toľké ro-
ky,
nie je možné dohnať. A musíme si
uvedomiť, že komplexná
bytová
výstavba je rozostavaná a na to by
sme potrebovali
nie
4 miliardy alebo 5 či 6, ale okolo 3O miliárd, a tie ne-
máme.
Treba si to jasne povedať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Čarnogurský.
Poslanec J. Čarnogurský:
Pán
podpredseda Ľupták, my
sme zrušili ministerstvo
výstavby a vy
ste zrušili bytovú
výstavbu. Totiž, odkedy
funguje,
odkedy ste znovu zaviedli ministerstvo výstavby, je
na
Slovensku najväčší pokles postavených bytov. (Hlasy v sá-
le.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Sopko.
Poslanec V. Sopko:
Nemám tu presné termíny, nemám tu presné
uznesenia vlá-
dy
Slovenskej republiky, ale môžem vám,
pán Ľupták, s isto-
tou
povedať, že vláda, ktorá zastavila financovanie komplex-
nej
bytovej výstavby, bola vláda pána Mečiara. Minulá vláda,
pravdaže. To
financovanie bolo pozastavené
k 1. januáru
1993.
Ak vás zaujíma táto história, prednášal som ju tu pred
dvoma
rokmi, veľmi rád vám to odovzdám.
A budem úplne kon-
krétny,
ktorými uzneseniami vlády, ktorá vláda
a ku ktorému
termínu.
Všetko ostatné je teraz len látanie a plátanie.
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán podpredseda Ľupták.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Žiadne
látanie, plátanie, vy ste tu boli, nedokázali
ste
nič. Vy, pán Čarnogurský, vy ste
rozbili všetko. Rozdr-
gali
ste v tejto republike, čo ste mohli. Poľnohospodárstvo,
stavebníctvo,
ekonomiku, všetko. Keby ste boli mohli, boli
by
ste trhali aj asfaltové cesty, len
ste na to nemali ro-
botníkov.
Ďakujem.
(Potlesk a smiech.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán
poslanec Garai. Zapnite
mikrofón pánu poslancovi
Garaiovi.
Pán poslanec Garai chce hovoriť.
Poslanec J. Garai:
Vážený
pán Čarnogurský, nechcem
opakovať, čo povedal
podpredseda
Národnej rady pán Ľupták, ale v skutočnosti za
vašej
éry, keď ste vy vládli, napáchali ste
toľko škody, že
druhá
svetová vojna toľko škody nenapáchala.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Gaľa.
Poslanec M. Gaľa:
Pán podpredseda Ľupták, posledným
ministrom výstavby na
Slovensku
bol pán Bútora z KDH, a tak, ako hovorí pán posla-
nec
Sopko, toto ministerstvo bolo zrušené tzv. druhou Mečia-
rovou
vládou v roku 1993. To sú objektívne
veci, s týmto sa
tu
nemôžeme naťahovať a hovoriť v takýchto
všeobecných rám-
coch,
ako hovorí pán kolega Garai o druhej svetovej vojne,
o
trhaní asfaltu a neviem o
akých kataklizmách. A o tej
svokre
hovoriť nebudem.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Poslanec Zahatlan.
Poslanec K. Zahatlan:
Vážení
kolegovia z opozície, stačí si uvedomiť jeden
fakt.
Tú výstavbu začala Mečiarova vláda, aj
keď sa vám to
nepáči.
Tá výstavba pokračuje, a nekritizujte
to, čo je ne-
kritizovateľné.
Proste si uvedomte, že treba robiť. Áno, pán
kolega
Miklušičák, vy ste vždy spokojný, keď vykríkate na
ľudí.
Uvedomte si jednu vec. Začala sa výstavba,
projektuje
sa.
Vy ste toho neboli schopní, tak prosím vás, aspoň to ne-
komentujte.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte pán poslanec Miklušičák.
Poslanec J. Miklušičák:
Ďakujem, pán predseda.
Pán
poslanec Zahatlan, zatiaľ
ste, chvála pánu Bohu,
neprijali
zákon o tom, že opozícia nesmie
kritizovať. A do-
vtedy
je všetko kritizovateľné. Aj naše postoje, samozrejme.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte raz
pán poslanec Zahatlan, ale
prosím, páni po-
slanci.
Poslanec K. Zahatlan:
Áno, súhlasím, už nebudem ďalej hovoriť, pán predseda.
Chcem
len upozorniť pána kolegu, že každý
poslanec má právo
kritizovať,
každý poslanec má právo sa vyjadriť, ale nemal
by
vstupovať a vykrikovať do vystúpenia iného poslanca.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Takže pán poslanec Lysák.
Poslanec L. Lysák:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán podpredseda vlády,
pani kolegyne poslankyne, páni poslanci,
ctení hostia,
kolega Černák a ďalší prejavovali včera i dnes dokonca
dojemnú
starostlivosť o naše svedomie a kolega Černák sa do-
jemne paternalisticky pýtal, či sme
mohli spokojne spať.
Chápem
tieto prístupy a najmä jeho, pretože
obhajovaním po-
stupu
Gauliedera, bývalého poslanca,
obhajoval vlastne sám
seba
a podobných. Mám však naňho tiež otázku, hoci tu nie
je,
zrejme niekde počúva. Ako môže on, ktorý organizoval Pr-
vý
kongres slovenskej inteligencie na Donovaloch a zúčastnil
sa
na ňom, spokojne spávať, keď odišiel,
zradil túto skupi-
nu,
sadol si a vystupuje s tými, ktorí boli proti slovenskej
štátnosti,
ale ešte horšie, pokračuje s tými, ktorí aj sú
proti
nej a surovo proti nej aj doteraz vystupujú.
K štátnemu rozpočtu, dovoľte, vážené dámy
a páni, na-
priek
niektorým plačúcim hlasom, ktoré tu zazneli, povedať
aj
svoj názor. Samozrejme, vedel by som si
aj ja predstaviť
oveľa
väčšiu perinu, myslím v oblasti výdavkovej, aby sme
pokryli
viaceré opodstatnené nároky, ktoré máme. Ale náš vý-
bor
pre financie, rozpočet a menu neuskutočnil doteraz jeden
veľmi
zaujímavý výjazd ku kolegom do Nemecka práve preto, že
veľmi vehementne tam kritizujú aj pána
Kohla za problémy
práve
pri zostavovaní štátneho rozpočtu.
Myslím si, že ich
berieme
všetci triezvo a zdravo.
Ak sa na to pozerám z môjho pohľadu pri porovnávaní aj
doterajších
rozpočtov, vychádza mi, že predovšetkým možno ho
charakterizovať ako rozpočet, ktorý proporcionálne
rastie
tak
v príjmovej, ako aj vo výdavkovej časti a je odrazom,
povedal
by som, pokračujúceho rastúceho
ekonomického poten-
ciálu
Slovenska a podporuje tento rast. Darmo niektorí, čo
toto
neradi počúvate, kývate. Vážení, pozrite sa na posledné
publikácie
OECD. Všetci, samozrejme, s tými výčitkami, ktoré
poznáme, ktoré sme
nezapríčinili my, vysoko oceňujú
práve
to,
čo tu bolo predo mnou povedané. A práve preto si myslím,
že
pokiaľ ide o rast príjmov, ktorý bol spomínaný - celkový,
priemerne zhruba okolo 10 % - hovorí o tom, že slovenská
ekonomika,
slovenská samostatná ekonomika je spôsobilá plniť
tie
základné funkcie, ktoré v mladej republike má.
Ak dovolíte, predovšetkým by som chcel
vyzdvihnúť vý-
razné
impulzy, ktoré dáva tento rozpočet na
rozvoj podnika-
teľskej
sféry. 14 mld Sk skutočne niečo
predstavuje. Predo-
všetkým
rieši akútne otázky v poľnohospodárstve, ale aj ďal-
šie
oblasti sú pokryté celkom solídne.
O
bytovej otázke, o tých 6 mld,
dobre tu povedal aj
podpredseda
Ľupták, aká je tam pozícia. Čo sa mne ešte vidí,
že
stojí za povšimnutie a hádam aj pozitívne ocenenie, je
fakt, že sa
pozerá tvrdo na otázku dokončovania stavieb.
Pamätám
sa, keď sme svojho času robili prepočty
ešte vo vý-
skumnom
ústave a vychádzalo nám, že na to, aby
sa dokončili
stavby,
ktoré boli začaté, by bolo treba okolo dvadsať ro-
kov,
ak by sa už nič nové nebolo začínalo.
Preto si myslím,
že
14,1 mld Sk je teraz správny postup, a prosil by som opo-
zíciu, ktorá tentokrát, pokiaľ ide o výbor pre financie,
rozpočet
a menu, bola tvrdá, ale korektná, keby
sme v tejto
oblasti,
napriek všetkým ostatným diferenciám, boli jednotní
a
tvrdí. Myslím si, že to
stojí za to, aby sa ušetrili
a
efektívne využívali prostriedky na ďalšie oblasti.
Čo si myslím, že ešte stojí za vysoko
pozitívne ohodno-
tenie,
je to, že sa vytvára a tento rozpočet
reaguje aj na
niektoré riziká, na
niektoré negatívne skutočnosti,
ktoré
existujú, a síce
ďalšou podporou vedy a výskumu. A že sa
veľmi
pružne reaguje aj na potrebu zvratu v
oblasti obchod-
nej
bilancie tým, že sa podporujú opatrenia na podporu ex-
portu, či
už ide o Eximbanku, ale
aj vytváranie fondu
a
niektorých ďalších prostriedkov. Vrátim sa ešte k tomu, ak
dovolíte,
kolegyne a kolegovia.
Za
zvlášť dôležité pokladám to, čo
som tu minulý rok
z
tohto miesta kritizoval, že by sme mali
zvýšiť výdavky na
vedu
a techniku. Ani ja nie som, pán kolega Filkus, ani ďal-
ší
nie sú spokojní s tým, že je to len 0,5
% celkove z hru-
bého
domáceho dôchodku. Ale fakt, že ministerstvo
veľmi po-
zitívne
reagovalo a do oblasti školstva dalo dynamiku vyše
50
%, hovorí o tom, že táto vláda
reaguje na naše návrhy -
návrhy
tejto poslaneckej snemovne. Skutočnosť, že sa výrazne
zvyšuje
aj výdavková časť výdavkov na podnikovú
sféru a že
to
ide aj do podnikového výskumu, stojí
za to, pretože 350
mil.
celkove a 50 mil. do priemyselného výskumu sa výrazne
pocíti
vo zvrate, ktorý je tam veľmi potrebný.
Pokiaľ
ide o riziká, mám taký dojem,
že pri daniach
z
príjmov, kde sa uvažuje až s 9-miliardovým nárastom, osob-
ne
to pokladám za veľmi odvážne, ale v podstate pri výraznom
zvýšení disciplíny v tejto polohe hádam aj realizovateľné.
Práve
v tejto súvislosti mi dovoľte, pán
podpredseda vlády,
reagovať
na to iným spôsobom. Neveľmi sa mi
pozdáva - a bol
by
som rád, keby sa na to reagovalo, ako to
vidia aj ostat-
ní
-, že navrhujeme znížiť až o dve tretiny platenie pená-
lov.
O dve tretiny - z 0,3 na 0,1 % za každý omeškaný deň.
Môže to byť
prax, ktorá k tomu priviedla, ale myslím si,
a
hádam to nebude nadmerné, aby sme po polroku, najneskôr po
roku
prehodnotili, ako bude pôsobiť toto opatrenie, a aby
sme
dostali do výboru - ak to bude zaujímavé potom aj pred
plénum
- výsledky uplatnenia tohto opatrenia.
Rovnako si tiež myslím, že
ministerstvo by malo byť
možno údernejšie pri deblokáciách. Možno bude
účelné, aby
sme
pri prieskume, ktorý robí náš výbor pre financie, rozpo-
čet
a menu, venovali tejto otázke väčšiu pozornosť. Súhlasím
s
tým, čo uvádzal pán Balejík, predseda Najvyššieho kontrol-
ného
úradu, že by bolo dobré prezentovať neplatičov. A tie
výšky,
ako uvádzal, možno sa na to
pozrieť, ale myslím, že
je
to celkom racionálny návrh.
Pokiaľ ide o výdavkovú časť,
samozrejme, tak ako pán
Sopko
- ktorého tu teraz niet - a ďalší by
radi zvýšili vý-
davky či
už v sociálnej oblasti, pre
mestá atď. Aj ja to
tak
vidím. Ale skutočnosť, že sa nám výrazne zvýšil štátny
dlh,
teda splátky vyše 5 miliárd, že máme na územné usporia-
danie
okolo 3 mld, čo dávame na agrokomplex, na reprofiláciu
bánk,
na zvýšenie mzdových prostriedkov do
rozpočtových or-
ganizácií
a ďalej 3,7 miliardy, myslím si, že je dostatočnou
odpoveďou
pre každého, kto sa trošku seriózne pozerá na mož-
nosti
zvýšenia v tejto oblasti.
Veľmi vysoko kvitujem to, že sa pohla
produkčná sféra
aj cestou výstavby, energickej výstavby
diaľnic. Skutočne
toto
pokladám za mimoriadne dôležité, pretože viacerí z vás,
čo
ste tu, vrátane tých, ktorí robili v zahraničnej oblasti,
viete,
že mnohí zahraniční podnikatelia odchádzajú zo Slo-
venska
alebo neprinášajú sem svoj kapitál práve preto, že je
veľmi
nízka komunikácia, povedzme, s východným Slovenskom,
kde existuje dostatok kapacít a vhodných
pracovných síl.
Tiež
by som si vedel predstaviť väčší rast
prostriedkov pre
obce
a mestá, o ktorom tu hovoril tak dojemne pán Sopko. Ale
fakt
je, že sa tam zvyšujú prostriedky o 10
%, úplne zhodne
s
celkovým rastom príjmovej časti.
Usudzujem, že tam bude
treba hľadať cesty, ktoré môžu výrazne zvýšiť
prostriedky
pre
obce a mestá, a viacerí o tom hovorili, najmä pán Rea.
Aj
sociálna oblasť, či
už ide o prídavky na deti,
o
ktorých tu bola reč, tých 1 000 korún. Môžem to povedať aj
z
ohlasov vlastnej rodiny, že sa to veľmi kvituje. Samozrej-
me,
celková suma 1,8 mld na túto oblasť
plus pohrebné a iné
by
bola žiaduca vyššia. Ale skutočne zvyšujeme aj životné
minimum.
Takže nejaké tie plače a katastrofické scenáre tu
nemajú
miesto. Veľmi som kvitoval aj to, že sa
zvýšili pro-
striedky
na cirkvi na vyše 260 mil. Sk, aj na ich školy vyše
550
mil. Sk a nakoniec aj na nadácie a na ostatné - kde boli
veľké
obavy - je tam vyše 770 mil. Sk. Toto všetko svedčí
o
veľmi serióznej práci.
Nerád skladám neopodstatnené poklony, ale ministerstvu
financií
a tým, ktorí s nimi viedli dosť úporné
boje, možno
vysloviť
ocenenie ich dobrej práce.
Chcem ešte pripomenúť to, že tvorcovia
rozpočtu pamäta-
li
na výrobné družstvá invalidov. Oceňujem
to a môžem tlmo-
čiť
poďakovanie a názory ľudí, ktorí v tej
oblasti pracujú,
a
veľmi sa kvituje, hoci to nie je bohvieaká vysoká cifra,
tých
10 mil. Sk.
Možno aj
menšiny by mali oceniť, že na
ich periodickú
a
neperiodickú tlač sa na budúci rok
počíta so 46 mil. Sk.
Na
túto republiku, v tomto stave rozvoja a transformácie,
myslím
si, že je to primerané.
Pokiaľ ide o výdavky na Slovenskú
informačnú službu, už
len
v krátkosti. Vážim si pána poslanca Pittnera, pretože
argumentuje
vo svojich vystúpeniach alebo sa snaží o argu-
mentáciu.
Ale jeho dojemná starostlivosť o príklady z Českej
republiky,
milovanej Českej republiky, myslím si,
že nie je
namieste.
To vôbec nie je presvedčivé. Už to bolo predo mnou
povedané,
že v Čechách, v Českej republike, v západnej časti
bývalého
unitárneho štátu - on dobre vie,
ako my všetci -,
že
tieto siete zostali vybudované, vrátane
pripravených ľu-
dí.
My si budujeme vlastné takéto
inštitúcie a on i ostatní
vedia
veľmi dobre, čo to znamená v technickej časti i perso-
nálnej.
Takže mali by sme byť, ak sme inde, aj
v tomto prí-
pade
racionálni.
Pokiaľ ide o rezervy, spomínalo sa tu, že
dávajú prive-
ľa
voľnosti vláde. Toto nepokladám - a iste aj každý, kto sa
na
to pozerá triezvo - za nadmerné -
tých 10 % vôle, ktorá
sa
vláde dáva. Pretože tie oblasti, tie aktivity, ktoré boli
spomínané, a nájdu
sa, kto chce, môže si v tomto štátnom
rozpočte
výdavkov prečítať, kam majú
smerovať. Tak si mys-
lím,
že poloha, ktorá sa tam uvádza - na vládu, na predsedu,
na štátne záruky, na mzdové úpravy, je primeraná. Môžeme
diskutovať
o niektorých oblastiach, ale celkove si myslím,
že
toto bol celkom solídny prístup.
Pán Košnár, ktorého tu niet, by tam
najradšej ubral,
len
neviem, odkiaľ by pridal na všetko to, čo aj on veľmi
vehementne
požadoval. Spätné väzby, ako sa hovorí, v jeho
polohe
chýbali.
Pokiaľ ide o schodok, nebudem ho
komentovať. Bol tu tak
podpredsedom vlády,
ako aj ďalšími pertraktovaný.
Skutoč-
nosť,
že navrhovaný alebo uvažovaný schodok je len 1,77 %
hrubého
domáceho uvažovaného produktu, hovorí za všetko. Kto
chce, môže kričať, môže akokoľvek
dehonestovať túto vládu
alebo
postupy. Tento fakt hovorí za všetko.
A vy, ktorí sa
stretávate,
keď sem prídu zahraniční účastníci,
dobre viete
-
aj v našom výbore to registrujeme -, že práve toto sa veľ-
mi
vysoko hodnotí.
Súhrnne
by som chcel povedať, že tento
rozpočet pri
všetkých
výčitkách a snahe prispieť svojej oblasti alebo tým
činnostiam,
ktoré vyznávame, nepokrýva všetko.
Chcel by som
zdôrazniť fakt, že
tento štátny rozpočet ďalej podporuje
rast
hrubého domáceho produktu na jednej z
najvyšších úrov-
ní,
najnižšiu mieru inflácie, znižovanie nezamestnanosti. To
hovorí
za jeho kvality. Nálepky sa môžu
prilepovať, ale dú-
fam,
že na základe týchto faktov odpadnú.
Mal som
možnosť návrhy a námietky voči
niektorým čas-
tiam
vyjadriť a aj som ich vyjadril vo výbore. Mám, ak dovo-
líte,
kolegyne a kolegovia, dva zásadnejšie
pozmeňujúce ná-
vrhy.
Prvý sa týka doplnenia zákona o DPH v znení zákona Ná-
rodnej
rady číslo 200 z tohto roku. Odporúčam, aby sa do § 4
vložil
nový odsek číslo 2 s takýmto znením:
"Hranica stano-
vená
v odseku 1, t. j. 750 tisíc korún, sa znižuje na sumu
450
tisíc korún za najbližšie najviac tri
po sebe idúce ka-
lendárne
mesiace u osôb podnikajúcich v
maloobchode, veľko-
obchode,
stravovacích a ubytovacích
službách." A potom ná-
sledne
paragrafy 2 až 6 očíslovať ako 3 až 7.
Ďalej v § 43 toho
istého zákona ods. 1 za prvú vetu,
ktorá
sa končí číslom "300
tisíc", vsunúť nový text, ktorý
by znel takto:
"Platiteľ podľa § 4 ods. 2
môže požiadať
o
zrušenie registrácie najskôr po
uplynutí jedného roka odo
dňa, keď sa
stal platiteľom, ak jeho obrat nedosiahol za
najbližšie
predchádzajúce tri po sebe idúce kalendárne me-
siace
sumu 450 tisíc korún a zároveň za
najbližších dvanásť
po
sebe idúcich kalendárnych mesiacov 1 200 tisíc
korún."
Potom
by text ďalej pokračoval.
V nadväznosti na to odporúčam, aby sa
zmenila aj štvrtá
časť
- Spoločné, prechodné a záverečné
ustanovenia -, a sí-
ce,
aby sa v § 57 určilo, že tento zákon nadobúda účinnosť
1.
januára 1997.
Ak dovolíte, krátko zdôvodním. Podľa §
4 ods. 1 bola
stanovená
hranica obratu pre povinnú registráciu platiteľa
vo
výške 750 tisíc korún za tri predchádzajúce mesiace. Išlo
o
nepriamu úľavu pre malých a stredných
podnikateľov. Platí
to
aj na 3 000 spotrebných družstiev,
ktoré nedosahujú sta-
novenú
hranicu, ktorú stanovuje zákon 289/1995. Všetky tieto
družstevné jednotky platia DPH, lebo sú
súčasťou jedného
podnikateľského subjektu, a
to Jednoty, spotrebného druž-
stva.
Ide o malé prevádzky, ktoré poskytujú
obchodné služby
obyvateľom
najmä v malých a strediskových obciach. Tie nie
sú
spôsobilé konkurovať ostatným malým, aj
tým tzv. garážo-
vým podnikateľom, ktorí platiteľmi DPH nie sú. Navrhovaná
úprava
aspoň čiastočne zrovnoprávni postavenie podnikateľov.
Myslím
si, že sa zamedzí daňovým únikom, pretože registračné
pokladnice
neplnia doteraz všade funkciu a nie sú také účin-
né,
aké by mali byť.
Dámy a
páni, od prijatia tohto návrhu
môžeme očakávať
vytvorenie
zdravšieho konkurenčného prostredia na
spotrebi-
teľskom
trhu, ale aj potrebu vytvárania a možnosť vytvárania
kvalitnejších
a aj hygienickejších služieb.
Druhý
návrh sa týka zmeny zákona číslo 286/1992 Zb.
o
daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Odporúčam,
vážené kolegyne a
kolegovia, aby sme upravili
ustanovenie
§
35 ods. 2 tohto zákona. Ide v ňom o to,
aby sme aj legis-
latívne
akceptovali zmeny, ktoré so sebou
prináša transfor-
mácia,
a to v oblasti zamestnávania občanov so zníženou pra-
covnou
schopnosťou, najmä tých ťažšie postihnutých. Situácia
v
tejto oblasti je skutočne veľmi ťažká - mierne povedané.
Zamestnávanie osôb v tejto oblasti je sťažené a veľmi
prudko
v poslednom období klesá. Vyžaduje to
urýchlené rie-
šenie,
ktoré môžeme urobiť, aby sme aspoň cestou čiastočných
úľav
na dani z príjmov tých organizácií,
ktoré zamestnávajú
ľudí
so zníženou pracovnou schopnosťou,
najmä tých s ťažším
zdravotným
postihnutím, im pomohli. V našej
republike sú to
predovšetkým
výrobné družstvá, ktoré týchto ľudí zamestnáva-
jú.
Nie je ich tak veľa. Sú štyri, kde pracuje najviac tých-
to
ľudí. Celkove je v inštitúciách, teda
vo výrobných druž-
stvách,
925 takýchto ľudí - ani nie tisícka - z
toho 438 je
postihnutých
zdravotne a 27 s ťažším zdravotným postihnutím.
Navrhujem, kolegyne, kolegovia, aby boli úľavy výraz-
nejšie poskytnuté tým výrobným družstvám
invalidov, ktoré
zamestnávajú
50 a viac percent pracovníkov
so zníženou či
zmenenou
pracovnou schopnosťou. Doteraz totiž tam platí úľa-
va
60 a viac percent.
Kolegyne, kolegovia, týmto opatrením
nedávame milodary,
nedávame almužnu.
Prispejeme bez veľkej publicity, alebo
môžeme
prispieť bez veľkej publicity poskytnutím práce ľu-
ďom,
u ktorých to znamená nielen ekonomickú
podporu, ale aj
podporu
morálnu. Myslím, že podpora v ich vedomí, že spoloč-
nosť
sa o nich takto stará, urobí oveľa viac ako mnohé iné
teatrálne gestá. Prosím vás, vážené kolegyne a
kolegovia,
o
podporu celého štátneho
rozpočtu i tých
navrhovaných
úprav,
ktoré som tu predniesol.
Ďakujem vám za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Ďalej vystúpi pán poslanec
Čarnogurský. Medzi-
tým
pán poslanec Palacka s faktickou poznámkou.
Poslanec G. Palacka:
Vážený pán predseda,
včera, keď sa schvaľoval program tejto schôdze, som na-
vrhol,
aby sme ako Národná rada požiadali televíziu o zabez-
pečenie priameho prenosu z prerokovania rozpočtu.
Vy ste
o
tomto návrhu nedali hlasovať s vysvetlením, že televízia
tu
bude počas rozpočtu. Vzhľadom na to, že
vidím, že tu te-
levízia
už nie je, tak prinajmenšom, pán
predseda, ste sľú-
bili,
čo ste nemohli dodržať, a je škoda, že ste o tom neda-
li
hlasovať.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, už som to toľkokrát
vykladal. Televízia
môže
prísť, kedykoľvek chce. Ja predsa
nemôžem dať hlasovať
a
zaviazať televíziu, že musí prísť. Televízia má otvorené
dvere
a kedykoľvek chce prísť, vtedy môže. Tak pán poslanec,
aby
sme si už na tom boli na istom. Hovorím to po každý raz.
A
televízia je tu, nikto ju neposlal preč.
Pán poslanec Pittner - faktická poznámka.
Poslanec L. Pittner:
Ďakujem za slovo.
Veľmi súhlasím s tým, čo práve povedal
pán poslanec Ly-
sák,
že význam má diskusia, ktorá je
vyargumentovaná, a som
rád,
že aj moje vystúpenie mal aspoň do istej miery za argu-
mentačné.
Chcem však povedať, keď už navodil túto atmosféru, do-
voľte
mi zopakovať - tu, prosím, nejde o to,
že by som úče-
lovo
a z nejakých politických zámerov hnutia, ktoré zastupu-
jem
ako poslanec, diskutoval k veci, ale vyslovene vecne.
V roku 1990 som sa ako námestník
zúčastnil na reorgani-
zácii
spravodajskej služby, kde sme vyrazili
zo služby tých
eštébákov,
ktorí robili na úseku boja proti vnútornému ne-
priateľovi. Vytvorili sme priestor pre ľudí, ktorí
prešli
občianskymi previerkovými komisiami z oblasti špionáže a
z oblasti kontrašpionáže. A tých, ktorí
prešli, sme nechali
pracovať.
Žiaľbohu, po roku, po 1. 1. 1993, keď vznikla Slo-
venská
republika a upravili sa pomery na vznik Slovenskej
informačnej
služby, tak všetkých tých ľudí, ktorých
Sloven-
ská informačná služba prebrala či už delimitáciou alebo
hlavne novovyškolených ľudí, a vyškolených, mimochodom, vo
veľmi významných inštitúciách a pracoviskách v zahraničí,
po
nástupe Ivana Lexu v absolútnej väčšine
prepustili, a to
boli
ďalšie finančné náklady na ich odchodné atď. a zbytočné
náborové
náklady - div sa svete - hlavne na nábor
eštébá-
kov,
tak ako to priniesli nedávno noviny, kde bola faktogra-
fia
a kde sa odvolávali práve na ich údaje
z minulého reži-
mu.
A toto sú tie neproduktívne náklady.
Preto nikdy nebudú
stačiť.
A okrem toho tie megalomanské veci, ktoré
som spomenul,
som
tu uvádzal koncom minulého roka v mojej
interpelácii na
adresu
pána premiéra Mečiara. A ak toto budeme financovať,
pozrite
si spred dvoch dní v Novom čase tie budovy. Jednu
z
nich sme im ako ministerstvo za môjho
pôsobenia postúpi-
li.
Veď tým, že pribrali eštébákov, prebrali aj ich filo-
zofiu pôsobenia služby. To je znovu teritoriálny
prístup,
vôbec
nie problémový prístup. A to sú všetko navyše náklady,
na
to poukazujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte pán poslanec Lysák.
Poslanec L. Lysák:
Ďakujem, pán predseda.
Myslím si, pán poslanec Pittner, že isté, možno čiast-
kové
úpravy možno akceptovať. Ale
budujeme vlastný štát so
všetkými sieťami a
v tejto citlivej oblasti, podobne ako
v
produkčnej sfére a inde, predsa ide o vybudovanie samo-
statného,
dobre fungujúceho systému. A tento, ktorý svojím
spôsobom
vidím nielen ako indikačný, alebo, ako by som pove-
dal,
ale aj preventívny voči veľkej zločinnosti alebo úto-
kom,
alebo zámerom aj v oblasti ekonomickej, nemyslím si, že
by boli prehnané podľa informácií, ktoré
sú mi dostupné.
A
osobne si myslím, že keby ste aj vy
boli na tom mieste
zodpovedného
pracovníka, že by ste asi nekonali inak, ako
robia
oni. Pokiaľ ide konkrétne o niektoré ďalšie postupy,
mne
vadí napríklad to, že sa nezbavujú aj reliktov starej
federácie,
ktoré sú v podobe nejakých sôch atď., nielen tých
dvoch
levíkov, aj toho veľkého na nábreží Dunaja. Myslím si,
že
to sú tiež škody - morálne, ktoré sú väčšie ako tie, kto-
ré
sú materiálneho charakteru.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte s faktickou poznámkou vystúpi pán
podpredseda Hús-
ka.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Chcel
by som pánu poslancovi Pittnerovi povedať, že
pravdepodobne
všetci v tej novobudovanej organizácii
neboli
až
takí ideálni demokrati, keď z
rozhodnutia vedenia tejto
organizácie
bol nasadený dôstojník v podstate do sekretariá-
tu
a do Úradu vlády a predsedu vlády.
Je to predsa len ne-
zvyklá
forma.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Ešte raz pán poslanec Pittner.
Poslanec L. Pittner:
Ďakujem.
Pán podpredseda Húska, skúsme sa o tom
niekedy poroz-
právať
súkromne. Naozaj o tom nechcem hovoriť pred novinármi
atď.,
ale konkrétne vec s týmto dôstojníkom
je jedna z bom-
bičiek,
ktoré vybuchli a nikdy neboli potvrdené.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec
Čarnogurský.
Poslanec J. Čarnogurský:
Vážený pán predseda,
vážený pán podpredseda vlády,
vážená Národná rada,
vedieme diskusiu o návrhu štátneho rozpočtu na budúci
rok a všetci
moji predrečníci sa
zaoberali číslami tohto
štátneho
rozpočtu, príjmami, výdavkami, rôznymi ďalšími roz-
počtovými opatreniami
a podobne. Sú
to nepochybne veľmi
dôležité
parametre tohto návrhu štátneho rozpočtu.
Chcel by som však upozorniť na jeden
ďalší aspekt, kto-
rý
štátny rozpočet má, a síce, že je
vydávaný formou zákona
Národnej
rady. To znamená, že ak všetky čísla,
ktoré rozpo-
čet
obsahuje, majú byť záväzné, a ony by mali byť záväzné,
ich záväznosť bude vyplývať práve z
toho, že budú vydané
formou
zákona Národnej rady, ktorý, ako iste všetci vieme,
je
záväzný, teda mal by byť záväzný. Aby zákon, akýkoľvek
zákon bol záväzný
a mohol takýmto spôsobom plniť vlastne
svoj spoločenský
účel, musí byť
prijatý spôsobom, ktorý
predpokladá
zákon. Preto by som sa chcel vo svojom príspevku
zaoberať štátnym rozpočtom na budúci rok z
aspektu jeho
právnej
stránky, chcel by som sa zaoberať návrhom štátneho
rozpočtu
na budúci rok ako zákonom Národnej rady.
No
a v tej súvislosti
Kresťanskodemokratické hnutie
oznamuje
občanom Slovenska, že Národná rada Slovenskej re-
publiky včera, 4.
decembra 1996, rozhodla vylúčiť spomedzi
seba
platne zvoleného zástupcu občanov Františka Gauliedera.
77
poslancov za HZDS, SNS a ZRS
odhlasovalo, že sa pán po-
slanec vzdal
mandátu, i keď
František Gaulieder písomne
i
verejne na schôdzi zákonodarného zboru vyhlásil, že sa
nevzdáva. Toto rozhodnutie je nielen v rozpore s Ústavou
Slovenskej republiky, ale je i prvým otvoreným
odstúpením
slovenského zákonodarného zboru od prirodzených ľudských
a
občianskych práv.
Za porušovanie prirodzených ľudských a
občianskych práv
a
za porušovanie Ústavy Slovenskej
republiky hrozia Sloven-
sku,
teda všetkým jeho občanom, ťažké
následky. Plnú zodpo-
vednosť
za to nesú vládne strany. Osobitne najväčšia z nich,
Hnutie
za demokratické Slovensko, sa už cynicky ani nepokúša
zakryť
svoje protiústavné konanie ešte pred voľbami 1994.
Poslanec za HZDS Dušan Macuška
poskytol verejne jasný
dôkaz
o tom, že jeho politické hnutie vytvorilo zmluvný sys-
tém závislosti poslancov zvolených na kandidátnej listine
tohto
hnutia tak, aby museli plniť jeho príkazy, a to i pro-
ti
svojmu svedomiu a presvedčeniu. Vylúčenie poslanca Gau-
liedera
uviedlo tento systém závislosti do politického živo-
ta
Slovenska. Poslanci za HZDS takto v
rozpore s ústavou už
nie
sú zástupcami občanov Slovenskej
republiky, ale zástup-
cami
svojho politického hnutia.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, musím vás upozorniť, že
podľa rokovacieho
poriadku,
máte hovoriť k veci.
Poslanec J. Čarnogurský:
Kresťanskodemokratické hnutie využije všetky mechaniz-
my,
ktoré Ústava Slovenskej republiky poskytuje, aby sa ten-
to
vývoj v našom štáte zvrátil.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, vy ste hovorili o niečom, o
nerešpektova-
ní.
Neviem, čo vy rešpektujete.
Poslanec J. Čarnogurský:
Pán predseda, už ste mi raz vypli
mikrofón, ak chcete
druhýkrát,
nech sa páči.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ja vám ho vypnúť nemôžem, lebo nemám také
možnosti, ke-
by
som mohol, tak to urobím.
Poslanec J. Čarnogurský:
Dovtedy KDH dôrazne vyzýva občana Jána
Belana, aby sa
nezúčastňoval
na hlasovaní v Národnej rade Slovenskej repub-
liky,
do ktorej nastúpil nelegitímne.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyne, páni poslanci,
blíži sa
19.00 hodina, končím dnešný
program a v roz-
prave budeme
pokračovať k tomuto
bodu programu zajtra
o
9.00 hodine.
Dnes o 19.15 hodine sa začne 22. schôdza Národnej rady
na
základe navrhnutia zvolania poslancami Národnej rady.
Tretí deň rokovania
21. schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky
6. decembra 1996 s ukončením rokovania 7.
decembra 1996
____________________________________________________________
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
budeme
pokračovať v rokovaní
21. schôdze rozpravou,
ktorú
sme začali včera. Chcem vám povedať, že do rozpravy
mám
ešte prihlásených 23 pánov poslancov a poslankýň. Ako
prvý
dnes v rozprave vystúpi pán poslanec Baránik. Nech sa
páči,
pán poslanec.
Medzitým
sa s faktickou poznámkou hlási pán poslanec
Polka.
Poslanec L. Polka:
Vážený pán predseda,
vážený pán podpredseda,
vážené kolegyne poslankyne, kolegovia
poslanci,
dnes ráno o 0.15 hodine došlo v Galante vo vchode domu
Františka Gauliedera
k výbuchu neznámej trhaviny. Výbuch
spustil
signalizačné zariadenie a na miesto činu sa dostavi-
la
v priebehu niekoľkých minút
polícia. Došlo k poškodeniu
vchodových
dverí, dvoch okien, obkladov a ďalších vecí na
vnútornom zariadení rodinného domu
v celkovej predbežnej
škode asi 50
tisíc Sk. Momentálne na mieste činu pracuje
skupina
policajtov a expertov, ktorí pátrajú po
páchateľovi
a
ktorí zabezpečujú miesto činu v ešte ďalšom rozsahu.
Chcel by som, vážené kolegyne, kolegovia, v mene klubu
poslancov
HZDS i vo svojom mene...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, ale mali by sme rokovať o
niečom inom.
Poslanec L. Polka:
Môžem dokončiť jednu vetu? ... vo svojom mene vyjadriť
hlboké
ľudské pohoršenie a odsúdenie sprostého
kriminálneho
činu,
ktorý je zločinom proti elementárnym pravidlám ľudské-
ho
správania. Ubezpečujem vás, že ako poslanec a člen výboru
pre obranu a
bezpečnosť i všetci
kolegovia z výboru pre
obranu a bezpečnosť vynaložíme všetko úsilie, aby
sa čo
najskôr
objektívne odhalil tento trestný čin, aby bol pácha-
teľ
postavený pred súd.
Ďakujem vám za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Čarnogurský.
Poslanec J. Čarnogurský:
Ďakujem. Pán predseda, chcem sa
vyjadriť k tej istej
udalosti.
Myslím si, že je to...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ale, pán poslanec, nemali by ste...
(Hlasy v sále.)
Poslanec J. Čarnogurský:
Mám procedurálny návrh.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
...keď
hovoril pán poslanec Polka, nech
sa páči, aj
vy.
Neviem, prečo stále kričíte.
Poslanec J. Čarnogurský:
Pán
predseda, mám procedurálny
návrh. Navrhujem, aby
sme
dnes o 11.00 hodine prerušili debatu o
rozpočte a zara-
dili
na program rokovania tejto schôdze Národnej rady debatu
práve
o výbuchu bomby pred domom nášho kolegu Františka Gau-
liedera,
aby sme si predvolali na toto rokovanie
prezidenta
Policajného
zboru, aby nám podal informáciu.
Navrhujem, aby
sme
o tomto ihneď hlasovali.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Páni
poslanci, rozpočet je veľmi vážna vec.
Povedal
som,
koľko je prihlásených. Samozrejme, že
dám o tom hlaso-
vať,
ale ak s tým budeme súhlasiť, mám
návrh, aby sme roko-
vali
cez obedňajšiu prestávku - keď už. (Šum v rokovacej sá-
le.)
Poslanec J. Čarnogurský:
Súhlasím, súhlasím. Dobre, pán predseda, čiže o 12.00
hodine?
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o návrhu...
Poslanec J. Čarnogurský:
Pán
predseda, ale o koľkej?
Dohodnime sa o koľkej.
O
čom máme hlasovať?
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Obedňajšia prestávka sa začína vždy o
12.00 hodine.
Poslanec J. Čarnogurský:
Dobre, čiže cez obedňajšiu prestávku. Áno.
(Šum v sá-
le.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte pán poslanec Polka.
Poslanec L. Polka:
Ďakujem, pán predseda. Skutočne sa
veľmi ospravedlňu-
jem...
(Hlasy v sále.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Páni poslanci, nikdy sa nedohodneme, keď
vždy kričíte
z
jednej aj druhej strany. Nech sa páči, pán poslanec Polka.
Poslanec L. Polka:
Ďakujem, pán predseda.
Ospravedlňujem sa ešte raz za prerušenie nášho rokova-
nia
o rozpočte, ale hoci vecne podporujem návrh pána poslan-
ca Čarnogurského, o 11.00 alebo 12.00 hodine
nebude možné,
nebude
o čom rokovať, pretože na mieste ešte stále pracujú
experti kriminalisticko-expertízneho ústavu, pracujú poli-
cajti,
ktorí idú po tzv. horúcej stope, a okrem iného pán
policajný
prezident nie je na území Slovenska.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Pán predseda, treba určiť hodinu, kedy
má prísť poli-
cajný
riaditeľ, policajný prezident,
pretože diskusia, sa-
mozrejme,
nemá byť o čom, ak nepodá správu
policajný prezi-
dent.
A ak ste dali vyhlásenie, ktorým sa
dištancujete od
tohto
činu, neviem si predstaviť, že sa budete dištancovať
od
toho, že podá správu policajný prezident vo chvíli, keď
vybuchla
bomba vášmu kolegovi, priatelia. Tieto farizejské
vyhlásenia si nechajte
pre seba, ak nechcete
počuť takú
pravdu,
aká je.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
Páni
poslanci a pani poslankyne, samozrejme, že dám
hlasovať
o návrhoch, ktoré tu odzneli. Dovoľte mi povedať
svoj
návrh, o ktorom, samozrejme, nedám hlasovať skôr ako
o
tých, ktoré boli predo mnou.
Z hľadiska trestného procesu si viem
predstaviť, ak te-
raz
začali vyšetrovať, v akom je to štádiu. Čiže nám môžu
podať informáciu len o tom, ako to vyzerá, ale
ani kto,
proste len veľmi
stručnú informáciu. Preto
navrhujem, je
zbytočné
k tomu viesť diskusiu. Keď už, tak nech príde podať
informáciu
cez obedňajšiu prestávku, kde vymedzíme
čas, aby
ste
mali čas aj na obed, a budeme pokračovať v rozpočte.
Nech sa páči, pán poslanec Čarnogurský.
Poslanec J. Čarnogurský:
Pán predseda, výbuch bomby pred domom
Františka Gaulie-
dera
má okrem svojej skutkovej kriminalistickej dimenzie eš-
te
veľmi silnú politickú dimenziu. Musíme diskutovať, zaobe-
rať
sa nielen skutkovými okolnosťami,
o ktorých nám dá in-
formáciu
policajný prezident, ale mali by sme sa zaoberať aj
politickými súvislosťami toho, že vôbec k niečomu takému
mohlo
dôjsť. Aj o tom navrhujem diskusiu. Trvám na svojom
návrhu,
aby sme prerušili schôdzu o rozpočte a zaradili do
programu
diskusiu o výbuchu bomby pred domom
Františka Gau-
liedera. Teraz
navrhujem, aby sme najskôr
hlasovali iba
o
tomto, bez určenia hodiny, a potom, keď to bude schválené,
tak
ďalším hlasovaním si schválime hodinu, kedy k tejto dis-
kusii
príde.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Polka.
Poslanec L. Polka:
Skutočne
si neviem predstaviť nič horšie, ako
teraz
vniesť
politiku do kauzy výbuch v rodinnom dome Fera Gaulie-
dera.
Predstavte si policajtov, ktorí budú pracovať, ktorí
chcú
pracovať na tom, aby čo
najsvedomitejšie splnili svoju
povinnosť,
ktorá im vyplýva zo zákona aj z
iných právnych
predpisov, a o
tomto ich konaní bude prebiehať rokovanie
v
parlamente. Prosím vás, počkajme na
výsledky vyšetrenia
a
potom to môžeme kontrolovať a hodnotiť. Samozrejme, som za
to, aby prezident Policajného zboru alebo
minister vnútra
alebo
ktokoľvek zodpovedný podal
predbežnú informáciu, ale
nevnášajme
do toho politiku.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Čarnogurský.
Poslanec J. Čarnogurský:
Diskusia
v parlamente žiadnym
spôsobom nebude brániť
policajtom,
aby zaisťovali stopy, aby jednoducho vyšetrovali
celý
prípad.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Páni
poslanci, dám hlasovať o jednotlivých návrhoch.
Najskôr
dám hlasovať o návrhu pána poslanca Čarnogurského.
Pán
poslanec Čarnogurský navrhuje, aby sme zavolali policaj-
ného prezidenta a určili hodinu, kedy
policajný prezident
príde.
Prosím, prezentujte sa a hlasujte.
Prezentovalo sa 99 poslancov.
Za návrh hlasovalo 37 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 45 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Takže to neprešlo.
Druhý návrh má pán poslanec Polka, aby
sme neprerušova-
li
schôdzu a aby nás cez obedňajšiu prestávku prišiel infor-
movať
zástupca ministerstva alebo minister o tom, čo sa sta-
lo.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. O pol
jednej ste po-
vedali,
áno?
Prezentovalo sa 102 poslancov.
Za návrh hlasovalo 96 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Vážení
páni poslanci, pani
poslankyne, o pol jednej
zástupca
ministerstva alebo sám minister, ktorý
by tu nako-
niec
dnes mal byť, nás bude informovať o tom, čo sa stalo
v
Galante.
Ďakujem pekne. Budeme pokračovať v
rozprave o štátnom
rozpočte.
Ako prvý vystúpi pán poslanec Baránik. Pripraví sa
pán
poslanec Filkus.
Poslanec M. Baránik:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán podpredseda vlády,
vážené dámy a páni,
vážení hostia,
každá vláda využíva rozpočtovú politiku
na realizáciu
svojho
programového vyhlásenia. Nie je to inak ani v našom
rozpočte
na rok 1997. Proces transformácie
ekonomiky a spo-
ločnosti,
formovanie trhových vzťahov vedie nevyhnutne k vý-
raznej
sociálnej diferenciácii obyvateľstva. Budovanie trho-
vej
ekonomiky, sociálne orientovanej, si
vynucuje, aby štát
využíval
dane na zmierňovanie sociálnych rozdielov obyvateľ-
stva,
hlavne tých skupín, ktoré trhové vzťahy vytláčajú na
okraj
spoločnosti. Je to prirodzená vlastnosť každej trhovej
ekonomiky.
Tento proces je však zvlášť bolestivý v období
transformácie,
keď podstatná časť obyvateľstva nie je
na to
pripravená
psychicky ani ekonomicky.
Zo skúseností vieme, aspoň za
posledných 60 rokov od
veľkej
hospodárskej krízy, že každý štát, ak
sa jeho ekono-
mika
nenachádza vo fáze konjunktúry, pristupoval k výraznej-
šiemu využívaniu
rozpočtovej politiky. Naša ekonomika sa
nachádza
vo fáze oživenia, ktoré trvá už tretí rok. Prepad
spôsobený
transformáciou, ale hlavne chybnými opatreniami na
začiatku
transformácie, si vyžiada relatívne
dlhšie obdobie
na
obnovu, keď bude možné pristúpiť k odbúraniu niektorých
opatrení rozpočtovej politiky. Nebude to
však v dohľadnom
čase.
Časovo sa to nedá odhadnúť. Ekonomicky
to možno vyme-
dziť
tak, že to bude vtedy, ak prevažná časť nášho práce-
schopného
obyvateľstva, súčasne odkázaná na
sociálne dávky,
bude
mať také pracovné príjmy, ktoré umožnia dôstojné život-
né
podmienky. Preto sa rozpočtová politika v súčasnosti musí
orientovať na
vytváranie pracovných príležitostí priamo,
alebo
vytvárať na to predpoklady.
Každý rozpočet, ktorý prerokúvame my alebo
v ktorejkoľ-
vek
inej krajine, má vždy rozhodujúce
parametre, ktoré uvá-
dzal
pán podpredseda vlády, a taktiež
priority. K prioritám
nášho
rozpočtu patrí krytie potrieb sociálnej
sféry, zabez-
pečenie
obrany a ochrany štátu a jeho obyvateľov, podpora
ekonomiky,
podpora oživenia poľnohospodárstva,
podpora roz-
voja
vedy na vysokých školách, zvýšenie
príjmu zamestnancov
štátneho aparátu, bezpečnostných zložiek a
učiteľov škôl.
Príjmy štátneho rozpočtu v roku 1997
vzrastú o 12,8 mld
Sk.
Prejaví sa to v raste daňových príjmov
o 9,3 mld Sk. Na
prírastku
sa bude najväčšmi podieľať daň z príjmov fyzických
osôb
4,8 mld, daň z príjmov právnických osôb 3,9 mld, daň
z
pridanej hodnoty 1 mld a spotrebná daň 800 mil. Nedaňové
príjmy
vzrastú o 3,9 mld Sk.
Základným zdrojom rastu príjmov
štátneho rozpočtu je
rast
hrubého domáceho produktu. Je to
najprijateľnejší eko-
nomický
a sociálny zdroj, pretože rieši dva
problémy. Vedie
k
rastu dane z pridanej hodnoty a k rastu príjmov právnic-
kých
a fyzických osôb. Ďalej príjmy možno
zvýšiť vyšším da-
ňovým
zaťažením podnikateľov, ak by sa zvýšila sadzba dane
z
terajších 40 %, a tiež vyšším zaťažením fyzických osôb, ak
by
sa zvýšila daň z príjmov zo závislej činnosti funkčných
požitkov,
z podnikania a z inej samostatnej
zárobkovej čin-
nosti.
Vláda to v záujme podpory oživenia ekonomiky zo stra-
tegických
dôvodov nemôže pripustiť, lebo čím nižšie je daňo-
vé zaťaženie podnikateľskej sféry, tým
viac sa rozširujú
podnikateľské
aktivity a tým nižšie sú daňové úniky. Podobne
vláda
nemôže pristúpiť na zvýšenie daňového zaťaženia fyzic-
kých
osôb. Keby nebolo také napätie medzi
príjmami a výdav-
kami,
určite by pristúpila k zníženiu
daňového zaťaženia už
teraz.
Predpokladám, že sa to stane v budúcom roku.
Ďalším zdrojom príjmov štátneho rozpočtu
by mohlo byť
zvýšenie
štandardnej sadzby dane z pridanej hodnoty, ktorá
sa
v tomto roku znížila o 2 %. Je to cesta najmenej schodná.
Daň
z pridanej hodnoty pôsobí plošne, dotkla by sa každého
spotrebiteľa,
najviac by boli postihnuté domácnosti s naj-
nižšími príjmami.
Jediným reálnym zdrojom príjmov, popri
raste
hrubého domáceho produktu v tomto období, je vyššia
účinnosť práce daňových a colných úradov.
Tento zdroj sa
stane
reálnym len vtedy, ak sa zlepšia podmienky na ich prá-
cu.
A to je tiež finančne náročné. Podľa skúseností vyspe-
lých
trhových ekonomík vieme, že
jednotka meny vložená do
práce
daňových úradov a colných úradov
prinesie 7 jednotiek
efektu.
Takú reálnu efektívnosť v našej
ekonomike nikde ne-
nájdeme.
Preto by bolo hazardom túto možnosť
nevyužiť. Pro-
striedky
vložené do zlepšenia práce daňových a
colných úra-
dov
budú dlhodobo pôsobiť.
Výdavky oproti roku 1996 vzrastú o
17,3 mld korún. Ide
o
mierne zvýšenie výdavkov oproti roku
1996, keď vzrástli
o
16,8 mld Sk. Na raste výdavkov sa výrazne podieľajú nové
výdavky,
ako to už uviedol vo svojom vystúpení
pán podpred-
seda. Tieto výdavky predstavujú zhruba 20
mld Sk. Značne
prekračujú
celkový nárast výdavkov, z toho dôvodu sa výdavky
niektorých
kapitol museli znížiť. Výrazný je nárast štátneho
dlhu.
Ešte pred niekoľkými desaťročiami
prevládala mienka, že
vláda,
ktorá dlhodobo hospodári na dlh, je nezodpovedná, le-
bo
zaťažuje bremenom dlhu budúce
generácie. Toto jednoduché
pravidlo
spochybnil keynesovský prístup, ktorý obhajoval de-
ficitné
financovanie ako stimuláciu agregátneho dopytu v ča-
se
recesie. Platí to aj pre našu ekonomiku, napriek tomu, že
fázu
recesie už prekonala a nachádza sa vo fáze oživenia.
V súčasnosti makroekonómovia zdôrazňujú
negatívny vplyv
financovania
dlhovej služby na vývoj inflácie a súkromných
investícií.
V praktickom živote na vývoj verejných
financií
pôsobí
množstvo faktorov, rozpočtová politika
je pragmatic-
ká.
Skutočnosťou však je, že vo väčšine krajín
sveta v roz-
pore
s odporúčaniami makroekonómov prevažujú deficitné štát-
ne
rozpočty a v celom rade krajín deficity
štátnych rozpoč-
tov
neustále zvyšujú štátny dlh. Dlhová služba takto neúnos-
ne
zaťažuje štátny rozpočet a spolu s deficitom je zdrojom
rastu inflácie. Z
tohto dôvodu maastrichtské
konvergenčné
kritériá
stanovili limity tak pre výšku
fiškálneho deficitu
3
%, ako aj pre výšku akumulovaného
štátneho dlhu 16 %.
Chcem upozorniť na to, že vymedzenie
fiškálneho dôchodku,
tak
ako to uviedol pán podpredseda vlády, zodpovedá presne
definícii,
ktorá bola spracovaná v maastrichtských konver-
genčných
kritériách.
Rozpočtová politika sa chápe ako mechanizmus ovplyvňo-
vania
dopytu, a to v takom zmysle, aby sa zvýšil rast dopytu
pri nízkej miere inflácie. Prebytočný
dopyt môže zmierniť
reštriktívna
rozpočtová politika, ktorá obmedzí
výdavky ve-
rejného
sektora. Multiplikačný efekt štátnych výdavkov v na-
šej
ekonomike má hodnotu zhruba 4
jednotiek, to znamená, že
jedna
koruna zvyšujúca štátne výdavky vedie k prírastku hru-
bého
domáceho produktu o 4 koruny. Vzhľadom
na to, že agre-
gátny
dopyt je ešte stále pod úrovňou
zodpovedajúcou plnému
využitiu existujúcich a disponibilných výrobných faktorov,
nástroje
rozpočtovej politiky vrátane výdavkov štátneho roz-
počtu
slúžia na stimuláciu agregátneho dopytu
a tým aj eko-
nomického
rastu.
Keďže značná časť výdavkov štátneho rozpočtu má inves-
tičný charakter, nemusíme mať obavu,
že zvýšenie výdavkov
automaticky
prispeje k rastu inflácie. Zdroje
štátneho roz-
počtu
sú kryté vytvorenou produkciou, preto by nemali vytvá-
rať
pretlak dopytu nad ponukou. Ak zvážime skutočnosť, že
rast
hrubého domáceho produktu v bežných cenách rastie rých-
lejšie,
ako rastú výdavky štátneho rozpočtu, potom tu ne-
vzniknú
impulzy na rast inflácie. V tejto etape
transformá-
cie
sa naša ekonomika vzhľadom na reálne zdroje rozpočtu eš-
te
nezaobíde bez schodku štátneho rozpočtu.
Vážené
dámy a páni, porovnávanie terajšej situácie
v
príjmoch štátneho rozpočtu s predchádzajúcim obdobím je
dosť
nelogické, a síce z niekoľkých dôvodov.
Ide predovšetkým o to, že existujú veľmi významné roz-
diely
daňových príjmov oproti minulosti. Základným zdrojom
v
minulosti bola daň z obratu, ktorú odvádzali vo väčšine
prípadov
v zásade odbytové organizácie. Samozrejme, neboli
v
tom nijaké výpadky. Daň z príjmov právnických osôb ešte
v
roku 1991 predstavovala 60 %
zaťaženia na zisku právnic-
kých
osôb. Okrem toho neexistovali daňové úniky. To znamená,
že
porovnávať dnešné príjmy štátneho rozpočtu s obdobím pred
rokom
1989 je z uvedených hľadísk absolútne
neporovnateľné.
Okrem toho existuje pomerne výrazná štruktúra
podnikateľ-
ských
subjektov, ktorá vytvára predpoklady na
rozsiahle da-
ňové
úniky.
Vzhľadom na to, že schodok štátneho
rozpočtu pretrváva,
splátka
istín stále rastie. Kým v roku 1995
predstavovala
12
mld, v roku 1996 18 mld a na rok 1997 sa rozpočtuje vo
výške
25,2 mld Sk. Splátka záväzkov štátu z predchádzajúcich
rokov v značnej
miere znižuje možnosti
použiť medziročné
prírastky výdavkov
na sociálne alebo rozvojové programy.
Takto
upravené sledovanie fiškálneho rozpočtu
neznamená, že
sa
ustupuje od sledovania rozdielu medzi príjmami a výdavka-
mi,
čiže pokladničného schodku štátneho rozpočtu. Pokladnič-
ný
schodok v objeme 36,9 mld vyjadruje potrebu objemu emisií
a
štátnych pokladničných poukážok
v priebehu roka, resp.
dlhopisov
po skončení rozpočtového obdobia.
Najviac výdavkov štátneho rozpočtu
smeruje do sociálnej
sféry.
Ani jedna položka oproti minulému roku
sa neznížila,
najviac dochádza
k zvýšeniu o
tieto položky: rodičovský
príspevok 1,8
mld, zvýšenie životného
minima a zvýšenie
mzdových prostriedkov pre zamestnancov rozpočtovej
sféry.
Použitie
prostriedkov na zvýšenie miezd je,
samozrejme, di-
ferencované
a pán podpredseda vlády to už presne
rozviedol.
Úprava
miezd sa dotkne 227 734 osôb, čo je
stav oproti roku
1996
vyšší o 421 osôb. Tu sa premieta aj realizácia zákona
o
novom územnosprávnom členení. Priemerná mzda sa rozpočtuje
vo
výške 8 201 korún.
Kapitálové výdavky vzrastú z 18,1 na 21,3, čo predsta-
vuje
rast o 17,7 %. V tom obstaranie aktív
sa zvyšuje z 5,9
na
10,4 mld Sk. Tieto kapitálové výdavky sa použijú na zlep-
šenie technickej základne rozpočtových organizácií vrátane
zdravotníctva.
Zdroje
štátneho rozpočtu spolu
s mimorozpočtovými
zdrojmi
orientované do výstavby líniových
stavieb a bytovej
výstavby vytvárajú
predpoklady na rast
pracovných miest
v
súčasnosti, ale aj do budúcnosti podnietia podnikateľské
aktivity
v rôznych oblastiach našej republiky.
Dostavba lí-
niových
stavieb spojí regióny Slovenskej republiky s rôznymi
regiónmi
susedných, ale aj vzdialenejších štátov.
Dopravné
tepny sa už koncom minulého storočia stali
významným faktorom
ekonomického rastu. A motorizácia ich
význam
ešte zvýšila. Sú známe prípady, keď sa ponúklo využi-
tie
voľných kapacít pre známe
automobilky GM a Volkswagen.
Ich
záujem začínal a končil v Bratislave vzhľadom na ľahkú
dostupnosť z Viedne.
O voľné kapacity na strednom Považí
práve v dôsledku
horšieho cestného spojenia
(diaľnica sa
končí
za Piešťanmi) záujem neprejavili. Dobudovanie diaľnič-
nej
siete sa môže stať významným faktorom oživenia hlavne
priemyslu, poľnohospodárstva, cestovného ruchu a rôznych
služieb,
najmä v odľahlejších regiónoch Slovenskej republiky.
Rozvoj
bytovej výstavby plní dve funkcie: ekonomickú
a
sociálnu. Ekonomická spočíva v
multiplikačnom efekte sta-
vebníctva,
ktoré sa najmä v bytovej výstavbe stáva iniciáto-
rom
rozvoja rozsiahlej škály odvetví,
dodávateľov komponen-
tov
na výstavbu a zariadenie bytov. Spolková republika Ne-
mecko
využitím stavebníctva ako iniciátora ekonomického ras-
tu
položila základy svojho neskoršieho
hospodárskeho zázra-
ku.
Aj keď u nás je situácia značne iná,
napriek tomu možno
predpokladať, že bytová
výstavba zohrá významnú
úlohu vo
zvýšení
domáceho dopytu práve pre odvetvia, ktoré sú ešte
stále
v útlme.
Sociálna
funkcia spočíva vo
vytvorení podmienok pre
mladé
rodiny. Silné ročníky z polovice
sedemdesiatych rokov
nemajú
podmienky na udržanie prírastku obyvateľstva na úrov-
ni,
ktorá umožní rozšírenú reprodukciu obyvateľstva, a to je
mimoriadne
vážny spoločenský argument. V štátnom rozpočte sa
vytvára priestor
na získanie niektorých úverov prevzatím
štátnej
záruky, čo významne zvýhodnilo podmienky na získanie
úverov.
Pri zabezpečovaní vecných predpokladov
výstavby diaľnic
sa
budú uplatňovať rozpočtovo úspornejšie
postupy. Preto sa
predpokladá
uprednostňovanie náhrady pozemkov pred ich pria-
mym
výkupom.
Pri podpore ekonomického rastu významnú
úlohu hrajú do-
tácie
do poľnohospodárstva, ktoré sa v
budúcom roku zvyšujú
o
1,6 mld. Sk. Aj keď sa tým ešte stále nezaradíme medzi
ekonomiky
s vyspelým poľnohospodárstvom, predsa
je to zlep-
šenie
oproti súčasnému stavu.
Významnú úlohu by mali zohrať rozpočtové
opatrenia na
podporu
exportu. Je to už konečne prijatie zákona o zriadení
exportnej
a importnej banky a tiež podpora
činnosti fondu
na
podporu zahraničného obchodu, ako aj
podpora spoločnosti
na
poistenie exportných úverov. K exportným aktivitám podni-
kateľskej
sféry by mali smerovať i nové úlohy rozvoja vedy
a
techniky, na ktoré sa uvoľňujú rozpočtové zdroje. Štátne
záruky schvaľované
vládou budú podporovať také aktivity,
ktoré
prispejú k rozvoju exportu.
Osobitným problémom je vzťah štátneho rozpočtu k roz-
počtom poistných
verejnoprávnych inštitúcií. Štát
platí
zdravotné poistenie za 3 218 tisíc obyvateľov. Do
Sociálnej
poisťovne
hradí poistné za 613 tisíc osôb a nemocenské pois-
tenie
za 711 tisíc. Fond zamestnanosti platí hmotné zabezpe-
čenie
v nezamestnanosti pre 72 tisíc osôb pri predpokladanej
miere
nezamestnanosti vo výške 11,3 %.
Disponibilné zdroje pre systém
zdravotného poistenia
budú
v roku 1997 na úrovni 40 mld Sk. Tým sa
vytvoria pred-
poklady, aby bola
zabezpečená tvorba základných
fondov vo
výške 36 mld
Sk. To vytvára priestor na použitie zdrojov
základných
fondov približne o 6 mld Sk viac oproti
schvále-
nému
rozpočtu na rok 1996.
Rozpočtový objem zdrojov môže významne prispieť k rea-
lizácii
dlhodobej stratégie stability lekárov a
zdravotníc-
kych pracovníkov, kde ministerstvo zdravotníctva vyčíslilo
potrebu
finančných prostriedkov na rok 1997 vo výške 1,9 mld
korún.
Sociálny
fond bude disponovať sumou 64
mld, z toho
55
mld na dôchodkové zabezpečenie a 9,6 mld
na nemocenské
poistenie.
To znamená, že rozpočtové i
mimorozpočtové zdro-
je,
ktoré plynú cez fondy zdravotného
poistenia, sociálneho
poistenia,
predstavujú viac ako 100 mld korún. Je to viac
ako polovica
výdavkov štátneho rozpočtu. Výber poistného
a
predpokladaný zostatok finančných prostriedkov Sociálnej
poisťovne
v roku 1996 umožnia vytvoriť Fond dôchodkového za-
bezpečenia
vo výške 58 mld Sk. Táto suma okrem
krytia dávok
v
zmysle platných právnych predpisov poskytne priestor na
úpravu dôchodkov z
dôvodu rastu priemernej
mzdy, čo bude
významný
počin.
Osobitným problémom štátneho rozpočtu je vzťah k roz-
počtom
obcí. Podiel rozpočtov obcí na výnosoch republikových
daní
bude oproti roku 1996 vyšší o 600 mil.
Sk a, samozrej-
me, ďalšie
návrhy tento objem
ešte zvyšujú. Vzťah obcí
k
rozpočtu je stavaný tak, aby vytvárali podmienky na zain-
teresovanosť obcí
na rozvoji podnikateľských aktivít vo
vlastnom
priestore. Zatiaľ je táto aktivita
relatívne malá.
Nemožno
však predpokladať, že v relatívne krátkom čase všet-
ky
obecné zastupiteľstvá naraz
pochopia vzájomný vzťah ich
činnosti
s vytváraním predpokladov na rozvoj ich podnikateľ-
ských
aktivít. Tu treba prekonať tak
psychickú, ako aj eko-
nomickú
bariéru. A to je dlhodobý proces.
Štátny
rozpočet ako najdôležitejší
finančný dokument
musí
plniť aj stabilizačnú funkciu. Okrem zákonných rezerv
rozpočet počíta
aj s ďalšími rezervami, ktoré
vytvárajú
priestor na riešenie
naliehavých potrieb. Časť z nich sa
rozpočtuje
najmä v súvislosti s vytvorením nových
rozpočto-
vých
kapitol. Ich potreby sa budú konkretizovať postupne.
Celkový objem rezerv predstavuje 14
mld, je to 6,8 %
výdavkov z rozpočtu.
Z jednotlivých kapitol je
výraznejší
nárast v kapitole
Úradu vlády, ale bežné výdavky vzrastú
oproti
roku 1996 o 3,5 mil. Sk, ale oproti rozpočtu, vrátane
rozpočtových
opatrení k 3. 9. 1996, budú nižšie o 29 mil.
korún. Narastú
výdavky na obstaranie kapitálových aktív
oproti
rozpočtu na rok 1996 o 87 mil. korún.
Obstaranie ka-
pitálových
aktív sa sústredí na krytie potrieb rozostavaných
pamiatkových
objektov - Miestodržiteľský palác, Karácsonyiho
palác
v Bratislave a kaštieľ v Rusovciach.
V kapitole Národnej rady vzrastú výdavky
o 186 mil. Sk,
pričom
bežné výdavky poklesnú o 26 mil. Sk
a obstarávanie
kapitálových
aktív vzrastie o 212 mil. Sk.
Tie sa účelovo
použijú
na technické zhodnotenie pamiatkových
objektov Bra-
tislavského
hradu, ktorý je aj po 43 rokoch rekonštrukcie
ešte
stále nedokončený. Treba to považovať za národnú hanbu.
Každý
národ takéto významné objekty spojené s jeho históriou
uprednostňuje
pred ostatnými výdavkami. Ďalšia časť
sa pou-
žije
na dokončenie rozostavaného objektu
v Častej-Papier-
ničke,
ktorý chátra od roku 1989. V tejto súvislosti treba
povedať,
že Národná rada nemá k dispozícií
priestory, ktoré
by
sa mohli použiť na usporiadanie rôznych kongresov a me-
dzinárodných
aktivít. V Častej-Papierničke sa také podmienky
po
dobudovaní prístavby vytvárajú.
K výraznému nárastu dochádza v prípade Generálnej pro-
kuratúry,
o 990 mil. Sk. Výdavky na Správu štátnych hmotných
rezerv
vzrástli o 201 mil. Sk. Štatistický úrad na dobudova-
nie
siete potrebuje 161 mil. Sk. Ministerstvo spravodlivosti
v
dôsledku rastu kriminality, zločinnosti a rôznych podvodov
požaduje
viac o 961 mil. Sk.
Vážené dámy a páni, toľko napádaná položka pre Sloven-
skú
informačnú službu počíta s 342 miliónmi kapitálových vý-
davkov,
a to v dôsledku toho, že priestory, objekty, ktoré
patria Slovenskej informačnej službe, sa
musia v dôsledku
investičnej
výstavby zbúrať, a preto treba postaviť nové.
Vyššie nároky má ďalej
ministerstvo zdravotníctva, mi-
nisterstvo
pôdohospodárstva, ako aj niektoré ďalšie centrál-
ne
orgány. V iných kapitolách dochádza k poklesu.
Vážené
dámy a páni, aký je
štátny rozpočet na rok
1997?
Veľmi malá časť tých, ktorí o ňom diskutovali, upozor-
ňuje
na riziká niektorých príjmových položiek. Ale nikomu,
ani
tým, čo si uvedomujú riziko v príjmoch,
nevadí, aby bez
mihnutia
oka podávali návrhy na zvýšenie
výdavkov niektorej
kapitoly.
Výdavky teoreticky možno zvyšovať bez
zábran, ale
limitujúcim je
schodok štátneho rozpočtu.
Ak nemá dôjsť
k
enormnému zaťaženiu budúcich generácií, vláda navrhovaný
schodok
považuje za hornú hranicu, ísť za ňu
by znamenalo
riziko.
Ak beriem do úvahy príjmy, možnosti ich
rastu a výdavky
v
navrhovanej štruktúre s tým, že nových
výdavkov je navyše
o
20 mld Sk, a rezervy rozpočtu, možno považovať rozpočet na
rok
1997 za vyvážený tak, aby sa stal
stabilizujúcim fakto-
rom
vývoja ekonomiky a spoločnosti. Iste, existuje
viac ne-
uspokojených potrieb,
ktoré sa musia
riešiť v budúcom
a
v nasledujúcich rokoch. K nim patrí
zvýšenie prostriedkov
na
vedu a techniku, na podporu
štrukturálnych a rozvojových
projektov
a vyššie ocenenie práce lekárov v štátnych zdra-
votníckych zariadeniach, učiteľov všetkých stupňov škôl,
s
osobitným zreteľom na odmeňovanie
vysokoškolských pedagó-
gov. Bol by
som rád, keby aspoň časť týchto nárokov bolo
možné
uspokojiť zo zvýšenia príjmov alebo nepoužitých rezerv
už
v budúcom roku.
Vážené dámy a páni, vzhľadom na
reálnosť rozpočtu na
budúci
rok žiadam vás o jeho podporu.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja, pán poslanec.
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Filkus. Medzitým
s
faktickou poznámkou pán poslanec
Palacka. Pripraví sa pán
poslanec
Delinga.
Poslanec G. Palacka:
Ďakujem, pán predseda.
K vystúpeniu pána kolegu Baránika mám tri
poznámky. Pr-
vá
sa týka jeho úvodu, kde s celkom vážnou tvárou uvažoval
o
tom, ako by bolo možné zvýšiť príjmy zvýšením daní. Pán
kolega,
o zvyšovaní daní za dnešných vysokých daňových sa-
dzieb
nie je dobré ani len žartovať.
Po
druhé, prakticky všetky čísla,
ktoré ste tu asi
dvadsať
minút čítali, sme si mohli všetci prečítať a prinaj-
menšom náš klub čítať vie. A nakoniec, pán kolega Baránik,
to,
že rozpočet je dobrý, stačilo povedať jedným slovom.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nech sa páči, pán poslanec Filkus.
Poslanec R. Filkus:
Vážený pán predseda,
vážený pán podpredseda vlády,
vážený jeden člen vlády,
vážené plénum,
(Hlasy v sále.)
hovorím to úmyselne, samozrejme, lebo ma
teší, že pán
predseda
parlamentu znovu zdôraznil význam
štátneho rozpoč-
tu.
A znovu vidíte, aký má záujem o
tento rozpočet vláda.
(Potlesk.)
Druhá
poznámka, apel na
mojich kolegov, samozrejme,
patrí to aj
do mojich radov, a podľa toho budem hovoriť.
Prosím
vás, vo vzťahu k rešpektovaniu časovej kapacity, kto-
rú
máme, nehovorme o tom, čo je v rozpočte, nečítajme, čo je
už
tam napísané, ale hovorme o problémoch.
Ja
som si položil za cieľ, že
budem hovoriť o dvoch
problémových
okruhoch. Samozrejme, netajím sa tým,
že mojím
mottom
je dokázať argumentmi, ktoré nemusia byť správne, sa-
mozrejme,
môžete ich vyvrátiť, že tento rozpočet je protiob-
čiansky.
Chcem to dokázať na vzťahu ku
koncepčnosti poňatia
tohto rozpočtu a
potom k určitým vecným problémom, veľmi
konkrétnym,
ktoré odovzdám potom pánu predsedovi výboru. Ale
ešte
predtým chcem povedať jednu formálnu pripomienku. Mal
by
tu dnes byť najmä minister výstavby,
lebo to, čo navrhli
-
úplne zničiť stavebné sporenie v tejto
republike, a najmä
jeho
úradníci, ktorí, ako sa ukazuje, tomu nerozumejú, - bo-
lo
by dobré o týchto otázkach si podiskutovať.
Začnem o koncepčných otázkach. Rešpektujem východiská,
že
návrh rozpočtu akceptuje kontinuitu rastu hrubého domáce-
ho
produktu - jasné -, pokračujúcu mieru inflácie, mieru ne-
zamestnanosti.
Ale postupné formovanie rozpočtu pri akcep-
tovaní
týchto východísk, ako i vecný obsah nie sú zárukou
toho,
že ho možno v takejto forme prijať.
A
teraz ponúkam svoje
rozhodujúce argumenty. Keď ma
"sfúknete",
poviete, že nie sú dobré - beriem to -, alebo
poviete
niektoré lepšie, myslím si, že takýto
dialóg pomôže
veci.
Z
pohľadu formovania návrhu
štátneho rozpočtu na rok
1997
nemôže ujsť našej pozornosti fakt, že 4 návrhy štátneho
rozpočtu
vo svojom postupe od rámcových
východísk až po ko-
nečný
návrh, v termíne jún-november 1996, zaznamenávali rast
pôvodného
deficitu 25 mld Sk. To som spomínal
včera a to sa
vyšplhalo
až na 36,9 mld Sk. Bezpochyby je to doteraz naj-
vyšší
rozpočet, či už ho zoberiete v poňatí toho globálneho,
alebo
iného, nazvime to teda pracovne,
fiškálneho rozpočtu.
Ale
stalo sa tak nielen zásluhou postupného zvyšovania vý-
davkov
až na tých 206,9 mld, postupne, počas tých 4 etáp,
ale aj
znižovaním príjmov z predpokladaných 175 mld na
170
mld.
Ukazuje sa teda, že očakávané efekty
nášho hospodárenia
v
roku 1997 nie sú vstave naplniť príjmy vo výške 175 mld
Sk,
tie, o ktorých sme uvažovali v naznačených východiskách.
A
to nielen pre predpokladaný stav v roku
1997, ale aj pre-
to,
že štátny rozpočet už pri svojom plnení
v roku 1996 ob-
sahuje
známe riziká, ktoré teraz nebudem rozvádzať. Spome-
niem
výpadok daní, deblokácie, odvod
Národnej banky, zvýše-
nie
nevyhnutných výdavkov na územnosprávne
členenie - balík
rizík,
ktorý treba, samozrejme, zobrať do úvahy a kalkulovať
s
ním.
Medzi hlavné argumenty, ktoré sú v protirečení s mojou
filozofiou
koncepcie k existujúcemu návrhu, v prvom rade za-
raďujem súvislosti
medzi splácaním štátneho
dlhu v roku
1997
a príjmami Fondu národného majetku z procesu privatizá-
cie.
Súvislosti tohto druhu v štátnom
rozpočte nikde nie sú
naznačené. To znamená,
veľmi jednoducho po slovensky,
ob-
čiansky
povedané, neuvažuje sa o tom, aby časť
prostriedkov
z
procesu privatizácie mohla kryť
časť štátneho dlhu aspoň
prechodne.
Pritom treba vedieť, že celá kapitola
Štátny dlh
medzičasom
vzrástla o 5,3 mld.
Osobitnú pozornosť je nevyhnutné z tohto pohľadu veno-
vať
splátkam istín. V roku 1995 bola 12 mld
Sk, v roku 1996
sa
rozpočtuje na 18,9 mld a dúfam, že toto je číslo, ktoré
sa
aj dodrží, ale v roku 1997 predstavuje 25,2 mld. Tento
vývoj
ukazuje, že splátka záväzkov štátu z minulosti vo veľ-
kej
miere znižuje možnosti použiť medziročné prírastky vý-
davkov
rozpočtu na sociálne, zdravotné a rozvojové programy.
Táto
skutočnosť posilňuje záver o tom, že na krytie výdavkov
štátneho
dlhu je potrebné využiť aj iné mimorozpočtové zdro-
je,
a to najmä prostriedky získané z procesu privatizácie.
Toto
je v rámci prvého argumentu protiobčianskeho prístupu
-
prečo v rozpočte, bez súvislosti s krytím štátneho dlhu,
neuvažujeme
o mimorozpočtových zdrojoch získaných z
procesu
privatizácie.
Viete, že štátny dlh sa teda bude
musieť predovšetkým
splácať
z príjmov a v rámci príjmov je 91-percentný podiel
daní,
a dane budú splácať občania, my
všetci, ale pôjde to
na
splácanie štátneho dlhu. Toto
celkom v poriadku nie je.
Vychádzajúc
z týchto nezanedbateľných súvislostí, je to prvý
argument o tom,
že s takouto koncepciou rozpočtu nemôžem
súhlasiť.
Samozrejme, možno súhlasiť s tým, že vo väzbe na
stav
štátneho dlhu a dynamiku jeho vývoja bude nevyhnutné
presadzovať
emitovanie dlhopisov splatných v dlhších časo-
vých
intervaloch. O tom sme už hovorili aj diskutovali s pá-
nom
podpredsedom vlády. Je jasné, táto vec sa
bude, samo-
zrejme,
pokiaľ to bude možné, v plnej miere
akceptovať. Ale
je
namieste otázka, prečo tieto ciele nie je možné využiť na
prechodnú dobu
aj prostredníctvom prostriedkov z procesu
privatizácie.
Na čo sa vlastne používali, použili a používa-
jú
prostriedky z procesu
privatizácie, získané pri priamom
predaji
vopred určeným vlastníkom, počnúc rokom 1995. Znovu,
na
čo sa použili, na čo sa používajú prostriedky z procesu
privatizácie?
Odvtedy ako Fond národného majetku prevzal - a dnes už
vieme, že
nie v súlade s Ústavou
Slovenskej republiky
-
všetky kompetencie v rozhodovaní o privatizácii, predal
majetok
v rámci viac ako 730 priamych predajov približne
v
hodnote 103 mld Sk. Zoberme do úvahy i neveľmi lichotivú
skutočnosť prameniacu z toho, že v priemere z tejto sumy
získava
Fond národného majetku iba 25 až 30 %, a
to najmä
v
dôsledku toho, že existujú privilegované veľké rozdiely
medzi
kúpnou cenou a účtovnou hodnotou, v
tomto prípade po-
dľa
informácií kompetentných činiteľov
Fondu národného ma-
jetku
103 mld účtovná hodnota je 76 mld kúpna cena. A z tej-
to
sumy sa ešte uvažuje o jej znížení o viac ako 30 mld.
I
napriek tomu nie je známe,
kde sa podeli prostriedky
z
privatizačného procesu vo výške viac ako 30 mld.
V tejto
súvislosti považujem za vhodné
uviesť, že na
podporu bytovej
výstavby podľa návrhu štátneho rozpočtu,
ktorý máte v
rukách, sa predpokladá
použiť 2 mld z pro-
striedkov
procesu privatizácie. Ak to porovnávame
s balíkom
privatizačných rozhodnutí
pri predajoch vopred
určeným
vlastníkom,
prezentuje tento príspevok 2 %. Nie je to málo
vo
vzťahu k bytovej výstavbe?
Za predpokladu akceptovania koncepcie
použiť prostried-
ky
Fondu národného majetku aj na splácanie časti štátneho
dlhu,
mohol sa uvoľniť priestor na krytie
potrieb školstva,
zdravotníctva, sociálnych
potrieb z tých zdrojov (daňové
príjmy),
ktoré dávame všetci do daňových príjmov, ktoré sa
musia v
skutočnosti používať na
splácanie štátneho dlhu
a
budú sa musieť používať znovu.
Samozrejme, nebudeme ho-
voriť rozprávky, všetko za predpokladu, že Fond
národného
majetku je likvidný, teda reálne má k dispozícii zdroje.
Podľa
správy, ktorú budeme prerokúvať o použití prostriedkov
Fondu
národného majetku, zistíte, že to tak nie je, že sa na
budúci
rok ráta s 1 miliardou, ktorá sa z
Fondu národného
majetku
bude môcť použiť.
Medzi doteraz nevyriešené
otázky, ako pomôcť príjmovej
stránke
štátneho rozpočtu, patrí predovšetkým
problematika,
ako
získať peniaze z daní, ktoré budú do konca roku podľa
odhadu,
ktorý sme včera mali možnosť si skonfrontovať, pred-
stavovať výpadok viac ako 8 mld Sk. Tento výpadok v júni
predstavoval
12,6 % všetkých daňových príjmov.
Skutočne ide
o
potenciálne zdroje, ktoré možno získať relatívne rýchlo na
základe
priamych operatívno-inštitucionálnych zásahov minis-
terstva
financií. Veriac v korektnosť, serióznosť vystúpenia
ministra financií, aj pokiaľ ide o hĺbkové previerky, aj
o
to, ako tento balík daní znovu získať,
verím, že sa stane
súčasťou
neočakávaných príjmov v roku 1997.
Ak zhrniem túto koncepčnú pripomienku, jej podstata je
v
tom, že chýba súvislosť medzi
možnosťami kryť štátny dlh
aj
mimorozpočtovými zdrojmi, v tomto
prípade zdrojmi z pro-
cesu
privatizácie.
Teraz
k niektorým vecným
problémom návrhu zákona
o
štátnom rozpočte, kde by som,
samozrejme, veľmi uvítal
prítomnosť
ministra výstavby najmä z pohľadu stavebného spo-
renia.
(Hlasy zo sály.) Nepríde, dobre.
K
vecným pripomienkam. Po
prvé, odporúčam zladiť tú
časť
zákona Národnej rady, mám na mysli článok XV - kvôli
času
budem telegrafický a dám podklady -, ktorá sa týka daní
z
príjmov vzhľadom na pripravovanú novelu zákona 286/1992
Zb.
o daniach z príjmov podľa toho, odkedy
bude táto novela
v
platnosti. Samozrejme, nevieme, ako
to s novelou o dani
z
príjmov vyzerá, mali sme podľa všetkého takú, nebola to
dohoda,
bol to možno "gentlemen's
agreement", že sa v júli,
v
auguste objaví návrh o dani z príjmov a že budeme o ňom
diskutovať.
Nevieme. Bolo by však dobré celý článok
15 pri-
spôsobiť
vo vzťahu k tomu, keď budeme vedieť,
ako a kedy sa
zákon o dani
z príjmov dostane do platnosti. Chýba v nej
najmä
tá časť, ktorá by zásadne riešila zníženie, pán profe-
sor
Baránik, zníženie daňového zaťaženia zamestnancov.
Naopak, ukazuje sa, že z pohľadu predpokladaného rastu
výnosu daní fyzických osôb zo závislej
činnosti v návrhu
štátneho
rozpočtu na rok 1997 dochádza k
zvýšeniu o 2,8 mld
oproti
očakávanému výnosu tejto dane za rok
1996. Paradoxne
to
vyznieva k trendu rastu DPH a spotrebným daniam, nielen
z
hľadiska návrhu štátneho rozpočtu na
rok 1997, ale aj vo
vzťahu
k plneniu výnosu týchto daní v roku
1996 z pohľadu
výpadku
daní, celého balíka spotrebných daní a celého balíka
daní
z pridanej hodnoty. Dane z príjmov,
ziskov a kapitálo-
vého
majetku sa zvyšujú v porovnaní rokov 1996, 1997 o 9 mld
-
to je v papieroch -, zatiaľ čo dane na tovary a služby len
o
1 mld. Pritom už vieme, že výpadok daní z pridanej hodnoty
a
spotrebných daní v roku 1996 bude predstavovať viac ako
8
mld - dúfajme, a to bude dobré -, ktoré
pravdepodobne po-
silnia
dodatočnú príjmovú zložku rozpočtu v roku 1997.
Relatívne malý rast daní na tovary a
služby v roku
1997 len o 1 mld
môže, nemusí, ale môže aj v obyčajnom ob-
čanovi,
nielen vzdelanom ekonómovi, vyvolať predstavu, že
v
týchto podmienkach sa signalizuje aj malý rast spotreby
obyvateľstva.
O tom treba tiež uvažovať.
Druhá pripomienka vecného charakteru. Tá
prvá sa týkala
článku
XV, dám materiál. Druhá pripomienka - a toto je v sú-
lade
so stanoviskom Konfederácie odborových
zväzov. V tejto
súvislosti
si vám dovolím povedať, určite hocikto z vás by
mi mohol pripomenúť, no ty sa tu teraz budeš stotožňovať
s
určitým návrhom Konfederácie odborových
zväzov a hovoríš
o
sebe, že si liberálny ekonóm. Myslím si teda, že ak aj li-
berálny
ekonóm zistí, že akékoľvek opatrenia v
transformač-
nom
procese, ktoré sú nevyhnutné, sú
sociálne nepriechodné,
a
nezaujme k nim stanovisko, tak je to veľká chyba.
Priznávam sa, že v tomto prípade sa
pripájam k stano-
visku,
nechcem to brať ako svoj návrh, a
žiadam ustanovenie
o
platbe a odmene za pracovnú
pohotovosť v rozpočtových
a
niektorých ďalších organizáciách a orgánoch
v znení ne-
skorších
predpisov uplatniť už od 1. januára 1997,
a nie od
1.
júla 1997. (Potlesk.) Súčasne
upozorňujem na neprimerane
nízky
vyčlenený objem prostriedkov na poskytnutie pohyblivej
zložky
platov v ústredných orgánoch 5 % a v podriadených or-
ganizáciách
2 % z celkového limitu mzdových prostriedkov.
Po
tretie. V rámci bežných transferov namietam voči ne-
únosne nízkej sume
určenej krajskými úradmi na
autobusovú
a
prímestskú dopravu, na
krytie úbytku tržieb
podnikov
v
dôsledku poskytovania zliav vybraným skupinám obyvateľov
vo
výške 0,8 mld Sk. Žiadam zabezpečiť
vyššie finančné pro-
striedky
na krytie bežných transferov, tak ako
sa to, samo-
zrejme,
dá dodatočne urobiť. Netlačím sumami,
ale upozorňu-
jem
na vážny problém.
Ďalším problémom je hroziaci technický
kolaps, podčiar-
kujem
kolaps, vozového parku ako celku. Vzhľadom na jeho zlý
technický stav
požadujeme, aj po
dohovore so zástupcami
Konfederácie
odborových zväzov, 500 mil. korún.
Obdobne ne-
dostatočné
sú plánované prostriedky pre cestné
hospodárstvo
a
prídel do štátneho Fondu cestného hospodárstva z výnosu
spotrebnej
dane. Žiadame ho priznať vo výške v
zmysle plat-
ného
zákona, t. j. 40 %. To prezentuje 4,8 milióna.
Po štvrté. Poukazujem na nedostatočný transfer pre po-
treby
krytia osobnej železničnej dopravy vo výške 2,2 mld
Sk.
Skutočná strata, ktorá je vyčísliteľná a prešla analýza-
mi,
vypracovaná na základe analýz, vzniká poskytovaním zlac-
nených
služieb a prestavuje reálne 4,8 mld.
Úmyselne som čakal na posledný bod
stavebné sporenie,
že
medzitým niekto príde. Vážení prítomní, pokiaľ ide o sta-
vebné sporenie, v
tomto našom pripravovanom návrhu
zákona
o
štátnom rozpočte je v §
7 ods. 2 navrhnutá táto zmena:
"Štátna
prémia z prostriedkov štátneho rozpočtu sa poskytuje
stavebnému
sporiteľovi len pri plnení podľa § 11 písm. a) až
e) zákona Slovenskej národnej rady o
stavebnom sporení."
Pripravovaná
zmena sa potom odzrkadľuje aj v článku XX - dám
to,
nebudem citovať. Chcem povedať vecné pripomienky.
Oba návrhy znamenajú, že štátnu prémiu dostanú výlučne
tí
spotrebitelia, ktorí zdokladujú jej
využitie na stavebné
účely
podľa citovaného zákona o stavebnom sporení. V podsta-
te už
niektorí sa týmto
problémom zaoberali a hovorili
o
tzv. priateľských sporiteľoch. Je fakt, ak si neuvedomíme,
že
práve z peňazí týchto priateľských
sporiteľov možno sta-
vebné
sporenie orientovať tak ako doteraz,
nechcem povedať,
že
to bude katastrofa, ale strašná škoda pre všetkých mla-
dých
aj starších, ktorí chcú mať lepšie byty, ktorí chcú mať
domy,
ktorí si chcú zlepšiť svoje životné podmienky, a to sa
robí
len raz v živote. A keď sa toto vynechá a vytvorí sa
bariéra
a odstránia priateľskí sporitelia, tak je to skutoč-
ne veľmi zlá
vec, protiobčianska, ďalší
argument protiob-
čianskeho
charakteru.
Chcem povedať aspoň o niektorých
dôsledkoch. Zníži sa
finančný
objem prostriedkov určených na výstavbu. Štát stra-
tí
dôležitý nástroj dlhodobého
financovania bytovej výstav-
by.
Podstatne sa zníži počet pridelených
stavebných úverov.
Výrazne
sa predĺži doba čakania na úver. Podstatne sa skráti
doba
splatnosti úverov. Výrazne sa
zvýšia mesačné splátky.
A
všetko to postihne tých ľudí, ktorí mali záujem v rámci
stavebného
sporenia zdokonaliť si svoje životné, nie náročné
podmienky.
Z
tohto titulu navrhujem
z pripravovaného zákona
o
štátnom rozpočte vypustiť § 7 ods. 2
návrhu novely zákona
o
stavebnom sporení článok XX, ale dám zase podkladové mate-
riály
a je to v spoločnej správe. Ale chcel som to zdôrazniť
kvôli
tomu, lebo som predpokladal, že minister výstavby mi
povie niektoré argumenty vecného charakteru, ktoré
pomôžu
stavebnému
sporeniu. Preto som to zdôraznil.
Na záver
mi dovoľte povedať, že ak v návrhu štátneho
rozpočtu na
rok 1997 nepríde
ku korekciám v súvislosti
a
v nadväznosti medzi štátnym dlhom a
jeho krytím prostred-
níctvom
prostriedkov z výnosov
privatizačného procesu, ako
aj
k zmenám, ktoré som spomenul, ťažko možno hlasovať za ta-
kýto
návrh. Ide totiž o to, že najmä ťarchu štátneho dlhu
budú
potom znášať predovšetkým občania. Ešte raz opakujem,
najmä
preto, že sa to bude diať z toho balíka príjmov, ktorý
prezentuje
daňové príjmy všetkých občanov. Okrem toho použi-
tie
zdrojov z privatizačného procesu
na krytie aspoň časti
štátneho
dlhu by uvoľnilo zdroje pre potreby sociálne, pre
potreby
školstva a zdravotníctva.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne pánu poslancovi. Ďalej v
rozprave vystúpi
pán
poslanec Delinga. Pripraví sa pán
poslanec Köteles. Me-
dzitým
s faktickou poznámkou pán poslanec Lysák.
Poslanec L. Lysák:
Ďakujem, pán predseda.
Kolegyne, kolegovia,
zrejme som sa aj s vami tešil, že po
ucelenom pohľade
na
štátny rozpočet aj od kolegov Baránika a Filkusa počujeme
názory
na niektoré podstatné otázky, problémy. Žiaľ, zostalo
len
pri sľube. A okrem toho, čo sme doteraz počuli a dokonca
aj veľmi seriózne prediskutovali vo výbore
pre financie,
rozpočet
a menu, aj v iných miestnostiach a polohách, dozve-
deli
sme sa len to, čo som nečakal, a síce jednoznačnú obha-
jobu
nárokovej časti, či už ide o odborové
inštitúcie a ich
predstaviteľov,
alebo obce, mestá a podobne.
Snažil som sa včera jednoznačne tiež
povedať svoj ná-
zor,
ktoré oblasti by si vyžadovali a potrebovali uprednost-
nenie.
Ale počuť od profesionála na tento štátny rozpočet
hodnotenie,
že je protispoločenský, je, veľmi mierne poveda-
né,
nezodpovedné. (Hlasy z pléna.) Protiobčiansky. Pardon,
protiobčiansky. Pretože všetky cifry, ktoré sme tu včera
spomínali, zo sociálnej oblasti, z kultúrnej
oblasti, sú
skutočne
zdokumentované. A preto, že kolega Filkus nemá rád,
aby
sme to, čo bolo napísané, opakovali, nechcem opakovať
všetky
čísla. Lebo okrem toho, že ich máme
uvedené v návrhu
zákona,
sú v dôvodovej správe a hovoril o nich podpredseda
vlády.
Viacerí sme na ne reagovali. Nemyslím, že je zodpo-
vedné
takýmto spôsobom "nálepkovať" seriózne zostavený štát-
ny
rozpočet. Nehovorím to preto, že ho zostavila táto vláda.
Ale
každý, kto sa seriózne pozerá ako
makroekonóm na súvis-
losti, nemôže takto "vynálepkovať" jednu
seriózne urobenú
prácu.
Súhlasím, áno, sú tu riziká, hovorilo sa
o nich a je to
od
kolegu Filkusa korektné, že na ne poukazuje. Ale aj ja
som sa včera
snažil poukázať práve na to, ako sa riešia.
Nechcem
sa znovu s ním vracať k stávke, lebo jednu s ním som
už
vyhral. A on dohodnuté podmienky
dodržal, čo chcem teraz
kvitovať.
Ale je fakt, že rád šantí okolo Fondu národného
majetku.
Treba, aby sme si problémy skutočne vydiskutovali
a
nezavádzali verejnosť. Pokladám za potrebné, aby sme sa
k
tejto otázke ešte vrátili.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, tri minúty uplynuli.
Ďakujem pekne. Ďalej
s
faktickou poznámkou pán poslanec Baránik.
Poslanec M. Baránik:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Neviem, či ma pán poslanec Palacka nepočul, ale ja som
hovoril,
že existuje teoretická možnosť zvýšenia príjmov cez
daňové
zaťaženie, ale že to absolútne
neprichádza do úvahy,
a
to je rozdiel.
Chcel by
som odpovedať na to, čo povedal
pán poslanec
Filkus
k problémom prostriedkov z Fondu národného majetku.
Vypísal
som si všetky príjmy, odkedy existuje Fond národného
majetku.
Tak, vážené dámy a páni, presne to prečítam. V roku
1992
boli príjmy 6 210 mil., výdavky 5 753
mil. V roku 1993
boli príjmy 12
mld, výdavky boli 10,7 mld korún.
V roku
1994
príjmy boli 9,4 mld, výdavky 10,2 mld. V roku 1995 boli
príjmy
10 mld a výdavky 10
mld. V roku 1996 príjmy 13 mld
a
11,2 mld výdavky k 30. 11. 1996. Projekt na rok 1997 pred-
pokladá
16 mld príjmov a 15 mld výdavkov, čiže príjmy boli
68
mld a výdavky boli 63 mld.
Môžem teraz uviesť, na čo boli použité
konkrétne výdav-
ky
za jednotlivé roky. Tak v roku 1992 na úhradu úveru za
BAZ.
Každý vie, že keď BAZ kúpil
Volkswagen, bolo potrebné
najprv
tento podnik oddlžiť. Použilo sa 1 400
mil. Úroky za
I.
polrok z oddlženia 1 063 mil. Sk,
kapitálové dovybavenie
VÚB
2,1 mld Sk, splátka na oddlženie VÚB 512 mil. Sk a IRB
400
mil. Sk, pôžička Stredisku cenných
papierov 100 mil. Sk
a
ďalšie, samozrejme, menšie položky.
V roku 1993 na oddlženie VÚB 2,8 mld Sk, úroky z oddl-
ženia
za vydané dlhopisy 1,2 mld Sk,
kapitálové dovybavenie
Slovenskej
štátnej sporiteľne 1,2 mld, prevod na Konsolidač-
nú
banku 2,1 mld, vklad do Banky
Slovakia, ktorý bol potom
neskoršie
vrátený, 1 mld, splátka úrokov na záruky za Závody
Slovenského
národného povstania 893 mil. Sk, prevody na obce
986
mil. Sk.
V roku 1994 úroky na oddlženie VÚB 1,4
mld Sk, upisova-
nie
akcií VÚB 1,1 mld Sk, splátka dlhopisov
VÚB 2,3 mld Sk,
záväzky
podľa zákona 172/1994 Z. z. 1,3 mld Sk.
Za rok 1995 splátka dlhopisov VÚB 2,2 mld Sk, konsoli-
dačnej
banke a IRB 1,3 mld Sk, spätné odkúpenie akcií VÚB
3,4
mld Sk.
V roku 1996 Štátny fond rozvoja bývania 3
mld Sk, VÚB
2,2
mld Sk, reproobchod 2,3 mld Sk, na IRB
673 Sk, pre kon-
solidačnú
banku 786 mil. Sk, Považským strojárňam 198, Závo-
dy
Slovenského národného povstania 362 mil Sk.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, uplynul váš čas na faktickú
poznámku.
Poslanec M. Baránik:
Prepáčte
ešte. Štátna podpora fondu
poľnohospodárstva
550
mil.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, musím vám poprosiť a musím
dať slovo pánu
poslancovi
Hofbauerovi.
Poslanec M. Baránik:
Ďakujem pekne.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem, pán predseda.
Vo vystúpení pána poslanca Filkusa ma
zaujalo viacero
bodov.
Dovoľte, aby som oponoval, a veľmi kategoricky. Treba
si
vyjasniť, či sa človek chce deklarovať za liberálneho po-
litika, alebo nejakého iného, a potom
nepreskakovať medzi
dvoma
stoličkami, lebo spravidla padne medzi
ne. Obávam sa,
že
v tom vystúpení zaznelo presne niečo takéto.
K
prvej veci. Po prvé
- ak sa kritika uskutočňuje
k
návrhu výšky deficitu štátneho
rozpočtu, súbežne sa s tým
žiada
zníženie zdrojov štátneho rozpočtu znížením daní a sú-
bežne
s tým zvýšenie výdavkovej časti toho istého štátneho
rozpočtu.
My sa pohybujeme v oblasti reálií, a nie v oblasti
rozprávkovej
sféry systému "Hrnček, var!" Štátny rozpočet je
realistická
suma, ktorá je dávaná dohromady zo zdrojov príj-
mov,
výdavkov a z reálnej perspektívy
možnosti tvorby zdro-
jovej
a výdavkovej časti.
Druhá oblasť - zdroje finančných
prostriedkov z Fondu
národného
majetku pre štátny rozpočet. Nemýľme si
to, čo tu
odznievalo medzi účtovnou hodnotou podniku a medzi
kúpnou
cenou,
za akú sa realizuje v rámci
privatizácie, pretože to
sú
dve diametrálne odlišné veci.
Programové vyhlásenie vlády má záujem vytvoriť kapitá-
lotvornú
a podnikateľskú vlastnú slovenskú
vrstvu. A ak sa
tejto
vrstve budú predávať podniky za účtovnú hodnotu, tak
takáto vrstva
vôbec nikdy nevznikne,
lebo takáto vrstva
s
finančnými prostriedkami na nákup podnikov za účtovnú hod-
notu neexistuje. Tak to si vyjasnime a
nemanipulujme tu
s
takýmito tvrdeniami.
Fond národného majetku privatizuje
splátkovým systémom,
prvá
splátka 10-15 %, ďalšia časť sa
rozdeľuje medzi obnovu
technického
parku a toho, čo sa spláca, a tieto
sumy sa na-
pĺňajú v priebehu
približne 10 rokov. Takže
nemanipulujme
s
tým, že predaj má byť za účtovnú
hodnotu. Za účtovnú hod-
notu
ste sprivatizovali vy v prvej vlne a v malej privatizá-
cii, a tak
to aj dopadlo. Pretože obchody, a služby boli
predané
za horentné sumy a tí, ktorí to pokúpili za horentné
sumy,
horentné úvery a horentné úroky, to všetko premietli
do
výrobkov, ktoré predávajú, a v dôsledku toho dnes ľudia
splácajú
tieto úroky a vysoké ceny. A preto tieto predajné
ceny
sú zaťažené fantastickými cenami sprivatizovaných ob-
jektov
malej privatizácie.
No a tretia záležitosť - stavebné
sporenie a priateľskí
sporitelia
- to je úplná demagógia. Pretože tí tzv. priateľ-
skí
sporitelia dostávajú od štátu štátnu prémiu na účely,
ktoré nečerpajú. V decembri uložia prvú
splátku, v marci
poslednú a vyberú
prémiu aj za predchádzajúci rok, aj za
nasledujúci
a kúpia si televízor alebo auto, alebo idú na
dovolenku.
Takže si povedzme jednoznačne, že to takto
nie
je.
Takže v tomto parlamente neuvádzajme takéto tvrdenia.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja. Ešte pán poslanec Filkus.
Poslanec R. Filkus:
Ďakujem pekne.
Som rád,
že moje vystúpenie vyvolalo
takúto diskusiu,
a
mám aj radosť z vašich otázok, lebo mi
lahodí vám odpove-
dať.
Po prvé.
Pán kolega Lysák - každý ekonóm,
ktorý pozná
súvislosti transformačného procesu a ktorý
je trošku aj
vzdelaným
a serióznym ekonómom, by postrehol, napríklad vy
ste
nepostrehli, že som hovoril o zdrojoch, ktoré by mali
toto
všetko kryť, prostriedky z procesu privatizácie.
A
pánu poslancovi Baránikovi
- nie prostriedky Fondu
národného
majetku, alebo nie to, čo vykazujú. A
hovoril som
expressis
verbis: posledné dva roky - priamy predaj vopred
určenému vlastníkovi. Očistil som, pán
poslanec Hofbauer,
tých
103 mld na 67 a už som hovoril o 30-miliardovej strašne
subtílnej
sume, že by som rád vedel, čo sa s ňou
deje. Čiže
už
nemusím zobrať do úvahy ani vzťah medzi účtovnou a kúpnou
cenou, absolútne ma to nezaujíma. Čiže
mne išlo, vážení,
o
otázku, čo sa deje s prostriedkami, ktoré sa získajú, ale-
bo
sa už aj získali v procese priameho
predaja vopred urče-
nému
vlastníkovi za roky 1995, 1996. To bola
podstata - po-
môcť
kryť časť štátneho dlhu prechodne aj
týmito prostried-
kami.
Čiže všetko ostatné, o čom ste hovorili, čo mňa zaují-
ma,
Miško Baránik, kde, kedy a akú miliardu
dal Fond národ-
ného
majetku. Veď teraz vo svojom vystúpení
som povedal, že
rozdiel
medzi príjmami a výdavkami je miliarda, aj na rok
1997.
To ma nezaujíma. Ale čo sa deje s prostriedkami z pro-
cesu
privatizácie, tretí raz sa pýtam. A
toto môže postreh-
núť
len ten...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec - 20 sekúnd.
Poslanec R. Filkus:
...kto pozná jednotlivé nadväznosti medzi
krokmi a eta-
pami transformačného procesu, od menovej
reštrikcie až po
proces
liberalizácie.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne aj ja. Pán podpredseda
Ľupták.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem.
Pán poslanec Filkus, nechcel som, ale
nedá mi, aj včera
večer
som chcel na vás reagovať. Aj dnes ste povedali, že
na
ministerstve výstavby a verejných prác tomu vôbec nerozu-
mejú. Viete, nepovedal by som to tak. Myslím si,
že nie
všetci
sme sprostí, tak ako sa tu udialo behom dvoch dní.
Včera
ste kritizovali, keď vystúpil pán Slobodník. Ale to,
že
sa tu kritizovalo dva dni a čo tu bolo
bahna, špiny, de-
honestovania
a ponižovania, čo spravili Kňažko, Čarnogurský,
Šimko,
Mikloško, Černák, nechcem ani hovoriť. Vy ste tí naj-
múdrejší, všetkému
rozumiete. Len my
sme všetci sprostí
a
ničomu nerozumieme. Žiaľbohu. Ja sa vám divím. Všetci máte
právo
kritizovať. Aj ja mám právo, aj každý, ale to sa nero-
bí
takto. Takí vysoko vzdelaní ľudia, akí ste tu... Najpo-
slednejší
človek v tejto republike nebude tak vystupovať ako
vy,
mnohí vysoko vzdelaní. Je mi to ľúto.
Áno, je to tak. Ľudia to vidia a dobre,
že to televízia
prenáša, aspoň to
budú ľudia vidieť, zafixujú si to a vo
voľbách
vám to určite zrátajú. Aj vy, pán Roman Kováč, aby
tak
jeden lekár vystupoval,
dehonestoval, to by som nikdy
neurobil,
verte mi to. Mám len stredoškolské
vzdelanie, ale
toto
by som nikdy nedokázal. Keby som to bol
ja povedal, čo
ste
povedali vy za tie dva dni, alebo mnohí aj dnes, tak no-
vinári
by ma boli rozniesli na franforce v
tejto republike.
Česť
výnimkám - novinárom. Ale o tom, čo ste povedali vy, na
druhý
deň v novinách nebolo nič. Nakydali na
Mečiara. Aj ja
mám
proti nemu výhrady, ale takto dehonestovať a ponižovať
by
som nikdy nevedel, verte mi to. Ja
mu to poviem do očí,
ale
nikdy nebudem, tak ako ste tu vy,
aj pán Kňažko na Me-
čiara
kydali a špinili. Mám veľké výhrady voči Mečiarovi,
ale
nikdy by som to nespravil, verte mi. To
je iná vec, ako
vy
vzdelaní ľudia k tomuto pristupujete. A
tak aj ľudia ho-
voria,
že takí vysoko vzdelaní ľudia, takí fundovaní ľudia
a
takto dehonestujú. Lebo kritizovať
treba, kritika je po-
trebná
a opodstatnená v spoločnosti, ale
kritika nesmie byť
taká,
že do toho zanesie dehonestáciu a
ponižovanie niekoho
a
zhadzovanie niekoho. (Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Palacka.
Poslanec G. Palacka:
Ďakujem.
Vážený pán predseda, viem, že pochopiť význam priateľ-
ských sporiteľov na poskytovanie stavebných
úverov je nad
sily
niektorých kolegov. Ale
prinajmenšom, to by mohol aj
pán
Hofbauer vedieť, ak si prečíta len
jednu zmluvu o sta-
vebnom
sporení, že nie je možné tie prostriedky použiť na
televízor
alebo auto po dvoch rokoch. Jednoducho zmluva via-
že
predčasný výber peňazí len na stavebné
účely, len na by-
tové
účely. Tak to bolo a tak to aj je v súčasnosti. Čiže
strašiť tu tým,
že ľudia po dvoch rokoch kupujú autá, je
nezmysel,
a stačí sa pozrieť do jednej
zmluvy na stavebné
sporenie.
Význam stavebných sporiteľov je len na
to, aby si
na
6 rokov, celých 6 rokov odložili svoju spotrebu a odmenou
im je štátna
prémia, ktorá sa použije sprostredkovane na
stavebné
úvery pre tých, ktorí chcú stavať.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Filkus ešte raz.
Poslanec R. Filkus:
Ďakujem.
Pán podpredseda Ľupták, nie je tu. Nie je
v mojej pova-
he dehonestovať. Nikdy som
to neurobil. Keď som hovoril
o
úradníkoch ministerstva výstavby,
tak vám poviem teraz
niektoré argumenty, ktoré by som rád povedal aj Romanovi
Hofbauerovi.
Na
poskytnutie stavebného úveru
jednému občanovi sú
potrební
3 až 4 priateľskí sporitelia. Každá
koruna staveb-
ného
úveru obsahuje 44 halierov
pochádzajúcich z prostried-
kov priateľských sporiteľov. Títo občania
sú motivovaní
štátnou
prémiou, aby ukladali svoje peniaze práve do staveb-
ných
sporiteľní. Akumulujú vlastne
peniaze pre tých, ktorí
stavajú,
prestavujú, opravujú, kupujú nové byty, domy. To je
podstata. A iba
existencia týchto priateľských
sporiteľov
zaručuje
výhodnú 18-ročnú splatnosť stavebných úverov a pri-
meranú
výšku mesačných splátok. Toto je v hre.
Nie všetky
ostatné
veci alebo, prepáč, Roman, len také
veľmi ľahké vy-
rieknutie,
že peniaze, ktoré ušetrí, a potom ich
použije na
to
a na ono. Tým, že ich tam vložíš, tak pomôžeš tým ďalším,
tými
44 haliermi, o ktorých som ti hovoril.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Glinský.
Poslanec J. Glinský:
Ďakujem.
Vážená Národná rada,
už viackrát tu zaznelo emotívne
hodnotenie nášho roz-
počtu
ako protisociálneho, protiobčianskeho.
Vážení kolegovia, chcel by som vám
pripomenúť napríklad
také
skutočnosti, že nemecký parlament schválil zníženie ne-
mocenských
dávok o 20 %, predĺženie veku odchodu do dôchodku
u
žien zo 60 rokov na 65 rokov a iné
opatrenia a pripravuje
ďalšie
takéto, akože ináč protisociálne alebo protiobčianske
opatrenia. A obišlo
sa to bez nejakých veľkých
protestov,
v
nemeckej zabehanej silnej
ekonomike. V iných západných
krajinách
je mnoho podobných škrtov v sociálnych rozpočtoch,
drastických
škrtov, ktoré sú sprevádzané tisíckami
zhromaž-
dení, demonštrácií. Zhromaždenia nepomôžu. Tento parlament
v
tejto chvíli, v týchto hodinách schvaľuje tretí prosociál-
ny
a okrem toho aj prorozvojový rozpočet.
Vážení kolegovia, ktorí píšete, povedzme, v takých mé-
diách
totálnej manipulácie, ako je Sme, tam
si môžete potom
dovoliť,
žiadať - priškrtenie sociálnych
výdavkov kvôli bu-
dúcnosti
Slovenska -, tam si môžete dovoliť
písať, čo chce-
te,
hovoriť, čo chcete, ale tu, kde je možnosť oponentúry,
prosím
o štipku serióznosti.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte s faktickou poznámkou sa hlási pán
poslanec Kňažko.
Poslanec M. Kňažko:
Ďakujem.
Vážený pán predseda,
kolegyne, kolegovia,
nerád, ale musím reagovať na to, čo
povedal pán Ľupták,
pretože
to už je taká ošúchaná stará pesnička,
kde nič kon-
krétne
nepovie, ale odvoláva sa na to, čo sa
vlastne nesta-
lo,
a jeho hodnotenia sú značne skreslené.
Rád
by som uviedol, že sme to
práve my z opozície,
ktorí žiadame, aby sa prakticky každé
zasadnutie Národnej
rady
vysielalo v priamom prenose televízie,
a vy ste proti
tomu,
vrátane pána Ľuptáka. My sme chceli, aby sa rokovalo
v
riadnom termíne aj o neústavnom zbavení
mandátu pána Gau-
liedera,
aj o vyslovení nedôvery predsedovi
parlamentu Gaš-
parovičovi.
Bol to práve predseda parlamentu, ktorý stanovil
toto
rokovanie na večerné hodiny, keď to
televízia neprená-
šala.
Mňa osobne to mrzí, že diváci a
občania nemohli vi-
dieť, aké metódy
používate na zastrašovanie
vlastných po-
slancov,
na ponižovanie poslancov, na degradovanie práce Ná-
rodnej
rady atď. Takže môžeme si to kedykoľvek zopakovať,
môžeme
znovu nastoliť tieto problémy a budem rád, keď sami
občania
budú mať možnosť posúdiť aj vaše pôsobenia a každého
z
nás.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Kňažko, dobre viete, že tu
nikto televízii
v
ničom nebráni, a ja som včera večer pri mojom vystúpení
sám
povedal - škoda, že to nevidí a
nepočuje divák. (Hlas
z
pléna.) Som veľmi rád, že zase vidia v televízii, ako rea-
gujete
vy. Pán poslanec, dobre viete, že televízia je verej-
noprávna
inštitúcia, a žiadny parlament nemôže prijať žiadne
uznesenie,
aby jej prikázal. Ďakujem pekne, že stále skáčete
do
reči aj predsedajúcemu. Nevidia to len poslanci v tejto
miestnosti
a som rád, že to je takto.
Pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Myslím, že nemá zmysel ďalej sa rozširovať o stavebnom
sporení,
len tým, ktorí mi oponujú, rád by som pripomenul,
že
som zhodou okolností stavebný
inžinier a štvrť storočia
pracujem
v investičnej výstavbe. Obávam sa, že vy nemáte po-
tuchy,
o čom ste hovorili, pán Palacka.
To je prvá záleži-
tosť.
A druhá
záležitosť, tzv. priateľskí
sporitelia, to je
čosi
úplne iné. Materiál, ktorý čítal pán profesor Filkus,
sme
dostali aj my. Zakladá sa na túžbach stavebných spori-
teľní,
ktoré majú záujem o týchto priateľských sporiteľov,
pretože
štát tam dáva masívne prémie za stavebné sporenie,
ktoré nejde do
stavebnej činnosti. O tom existujú jasné,
jednoznačné
štatistiky, ktoré sledujú finančné toky
v tejto
oblasti,
a dokumentujú, že tie finančné toky idú
úplne mimo.
Takže kroky,
ktoré sú navrhnuté
v štátnom rozpočte, sú
správne
a v plnom rozsahu ich podporujeme.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Šagát.
Poslanec T. Šagát:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Pán poslanec Glinský, dal by som vám len
do pozornosti,
pokiaľ
ste uvádzali parlament Nemeckej
spolkovej republiky,
že
zvýšil odchod žien do dôchodku na 65
rokov, a vy ste to
dávali
do našej súvislosti. Tam je priemerná dĺžka života
okolo
80 rokov, a preto k tomu pristúpili.
Naše ženy zomie-
rajú
okolo 71-ročné, takže u nás sa to
nedá realizovať. To
znamená,
že tam to má úplne iné súvislosti, a
nehovorte, že
to
je protisociálne. Tam sa životná aktivita predlžuje.
Takže používajte tiež, prosím vás pekne, takú argumen-
táciu,
ktorá má široké súvislosti, a nie zavádzajúce.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán podpredseda Húska.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem, pán predseda.
Chcel
by som podporiť zámer úpravy
zákona číslo
310/1992.
Úpravou zákona číslo 310 sa podľa môjho názoru
dostáva
do súladu zákonodarstvo pred vyhlásením Slovenskej
republiky
s Ústavou Slovenskej republiky. Som presvedčený,
že sa dostáva
do súladu predovšetkým s článkom 12 Ústavy
Slovenskej
republiky, podľa ktorej, citujem: "Nikoho nemožno
z
týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať
alebo znevýhodňo-
vať." V tejto
citácii sa rozumie vylúčenie zvýhodňovania
z
titulu majetku, rodu alebo iných
postavení. Čiže nemožno
zvýhodňovať
ani toho, kto je akcionárom sporiteľne,
lebo tu
ide
o preferenciu určitého druhu podnikania na úkor iných
v
rámci hospodárskej súťaže. Pokiaľ sa
štát rozhodne za ur-
čitým účelom zmierniť sociálne postavenie
určitých skupín
ľudí,
ktorí sú v bytovej tiesni, tak sa tento zámer sociálne
trhového
hospodárstva plne rešpektuje, lebo
pomoc sa posky-
tuje
len tým občanom, ktorí sa sami pričiňujú, a štát im po-
máha.
Som presvedčený, že úprava zákona číslo 310 sa dostáva
do
súladu s článkom 119 ústavy.
Podľa mojich informácií, pokiaľ ide o
stavebné spori-
teľne,
iba 17 % prostriedkov získaných od štátu z rozpočtu
na
tieto účely sa použili na zámerné účely výstavby bytov.
Prostriedky
používali na operácie iného typu.
Zdôrazňovanie
tzv.
priateľského sporenia ako súvislého a ako dokonca neod-
deliteľne
spojeného je zavádzajúce a jednoznačne
je pokusom
o
manipuláciu verejnej mienky.
Priateľským sporením možno nazvať každý vklad občana,
a
osobitne termínovaný vklad, ktorý
vytvára kapitál a ktorý
pri
racionálnom hospodárení všetkých
ústavov, bánk a spori-
teľní
možno použiť na investovanie. Prečo
teda uprednostniť
len
tento jeden? Doteraz privilégium
priateľského sporiteľa
je
privilégiom len stavebných sporiteľní a zároveň diskvali-
fikáciou
všetkých ostatných sporiteľní a peňažných ústavov.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Kňažko, ešte raz.
Poslanec M. Kňažko:
Vážený pán predseda,
aby som
ti teda neskákal do reči,
tak definitívne by
som
ťa rád upozornil na to, že ty tu nie si komentátor. Ty
predsedáš
tomuto zhromaždeniu, udeľuješ slovo a nekomentuješ
vystúpenia
poslancov. Ak chceš prehovoriť, môžeš
sa takisto
prihlásiť
o slovo a hovoriť. A znovu
zdôrazňujem, že si to
bol
ty, kto stanovil termín rokovania o
spomínaných problé-
moch práve na
večerné rokovania, pretože
nočné rokovanie
akosi nie je
v pozornosti ani médií, čiže chcete ukrývať
spôsoby, ktoré používate pri rokovaní. A naďalej
keby si
opäť
zatúžil komentovať to, čo som povedal,
tak sa opäť bu-
dem
musieť prihlásiť o slovo, takže ťa
žiadam, aby si dodr-
žiaval
rokovací poriadok, a odporúčal by som ti trošku etiky.
Ďakujem.
(Hluk v rokovacej miestnosti.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne pánu poslancovi Kňažkovi,
že prezentoval,
že
absolútne ako poslanec neovláda rokovací poriadok.
Pán poslanec Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Chcel by som sa obrátiť na pána poslanca
Glinského, keď
tento
rozpočet nazval hlboko sociálnym. Ja som vo výbore pre
zdravotníctvo
predkladal návrh a tento výbor ho
odsúhlasil,
aby
sa zvýšili na pôvodnú výšku odvody z hazardných hier.
Finančné zdroje, ktoré sa takto získajú, môžeme
napríklad
použiť
na očkovanie detí proti infekčnej žltačke, na ktoré
nemáme
peniaze, pretože pán spoločný
spravodajca, keď pred-
nášal
správu, ohlásil, že dá hlasovať proti tomuto návrhu
zdravotného
výboru. Pán poslanec Glinský, budem s veľkou po-
zornosťou
sledovať, ako práve v tomto bode vy a
vaša strana
budete
hlasovať.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Ftáčnik.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený pán predseda,
chcel by
som upozorniť, že vo svojom
príspevku, ktorý
chcem
predniesť v rámci riadnej rozpravy, mám pripravené ar-
gumenty,
ktoré nemôžem vtesnať do krátkej
faktickej poznám-
ky, ktoré vyvracajú to, čo povedal pán poslanec Hofbauer
o
stavebnom sporení, spresňujú to, čo povedal pán podpredse-
da
Húska, a potvrdzujú to, čo povedal pán
poslanec Palacka.
Ale
nechajme si to na rozpravu, pretože len
strieľať s fak-
tickými
poznámkami - je lepšie povedať si
skutočne tak, ako
situácia
stojí a aké je z nej možné východisko.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja, pán poslanec. Ešte
predseda výboru pán
Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Veľmi
sa ospravedlňujem, že
vystupujem k tomuto bodu
tretí
raz.
Pán poslanec Kňažko, to tzv. utajenie
pred médiami vče-
ra vyzeralo tak, že počas rokovania
na galérii sedelo 41
hostí
novinárov, 41, spočítal som ich. Takže, nezavádzať ve-
rejnosť
o nejakom utajovanom rokovaní.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ešte raz pán poslanec Kňažko.
Poslanec M. Kňažko:
Po prvé, hovoril som, ak dovolíte, o
priamom televíznom
prenose,
a nie o tom, kto sedel na balkóne, pán Hofbauer, to
po
prvé.
Po druhé, myslím si, že naozaj nie je
dobré, ak niekto-
rý
poslanec neovláda celkom dobre rokovací
poriadok, ale je
tragédiou, ak ho
neovláda predseda parlamentu, a je ešte
väčšou
tragédiou, ak ho ovláda, ale
nerešpektuje ho ako ty,
pán
predseda.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi
Kňažkovi. Už som raz povedal,
že
som vždy rád, keď ma on hodnotí. Je to pre mňa vždy veľký
úspech.
Pán poslanec Glinský.
Poslanec J. Glinský:
Ďakujem pekne.
Pán poslanec Kováč, takýchto logických sociálnych po-
žiadaviek
počúvam na tisíce, dá sa povedať na tisíce. Ja som
si
už kvôli tomu, aby som mohol
produktívne pracovať, ak to
môžem
prezradiť, naplánoval denne maximálne 4
hodiny pobytu
medzi
ľuďmi - proste mám takúto normu. Lebo psychicky človek
ťažko
niekedy vydrží toľko útokov, toľko požiadaviek, drama-
tickejšie
postavených, s dramatickejším
tónom v hlase, ako
ste
to postavili vy, pán poslanec Kováč.
Chcel by
som spomenúť, lebo úhlavne
protivládne médiá
to
zahmlievajú, že napríklad na zdravotníctvo sme za dva ro-
ky
zvýšili výdavky o 100 %, teda dvojnásobne, a stále to bu-
de
málo. Stále to bude málo, aj v najbohatších štátoch sveta
bude
stále málo výdavkov na zdravotníctvo. Takýchto požiada-
viek
sú milióny.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte pani poslankyňa Sudeková.
Poslankyňa J. Sudeková:
Vážený pán predseda,
dovoľte,
aby som uviedla niekoľko čísel k očkovaniu,
ktoré
tu nadniesol pán poslanec Kováč.
V
roku 1993 ochorelo na hepatitídu typu B 71 detí,
v
roku 1994 - 76 detí, v roku 1995 - 40 detí. Je to spolu za
tri
roky 187 detí. Opodstatňuje tento počet ochorení zaviesť
povinné
celoplošné očkovanie proti hepatitíde B?
Suma vyžadovaná na toto očkovanie 65,5
mil. Sk by po-
kryla
očkovanie len na dve vekové skupiny, napríklad pre de-
ti
0 až 1 ročné a 10 až 14 ročné. Ak by
predsa len bolo po-
trebné
pri zvýšenom výskyte tohto ochorenia očkovať, odporú-
čam
počkať na ukončenie schvaľovacieho
procesu tetravakcíny
v
Štátnom ústave pre kontrolu
liečiv. Aby som to trošku
spresnila
- už v súčasnosti vieme, že deti sú očkované dávno
trojvakcínou
proti čiernemu kašľu, tetanu a záškrtu,
a keby
sa
zaviedlo očkovanie tetravakcínou, bola by tu pokrytá imu-
nita
aj proti hepatitíde typu B. Pritom toto očkovanie by
hradili
zdravotné poisťovne a nemuseli by sme načierať do
štátneho
rozpočtu. Bol by to normálny očkovací program.
Ešte by som poznamenala, že rizikové skupiny pri hepa-
titíde
B, čo sú najmä zdravotnícki pracovníci a deti matiek,
ktorým
sa v gravidite vyšetrí prítomnosť nosičstva, čiže HBS
antigén,
sú očkovaní i teraz.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pani poslankyňa. Ešte pán
poslanec Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predseda.
Rád by som podporil pána poslanca Kováča v otázke zvý-
šenia odvodov z
hazardných hier, ale
navrhujem aj zvážiť
otázku, keďže sa
bránime drogovým závislostiam
a šíreniu
drog,
či by sme nemali takto pristúpiť aj k týmto drogám,
pretože
vieme veľmi dobre, že závislosť od hracích automatov
je
rovnaká ako závislosť od iných drog,
a či by sme nemali
postupovať
prísnejšie v tomto smere.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte pán poslanec Šagát.
Poslanec T. Šagát:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Poviem pravdu, že ma zmrazilo to, čo povedala pani po-
slankyňa,
ktorá vlastne spochybnila zámer očkovať deti proti
hepatitíde
B. Nielen preto, že to vyplýva z medzinárodných
dohovorov
na úrovni Svetovej zdravotníckej
organizácie a že
sme
tento dohovor podpísali, že v roku 1997 ho máme i reali-
zovať.
Povedal by som, že je to určitý podklad pre správne
rozhodnutie
v našej krajine. Ale chcel by som
upozorniť, že
na svete ročne zomierajú 2 milióny ľudí na zlyhanie pečene
v
dôsledku hepatitídy. A to, že
začíname očkovať deti, ne-
vyplýva,
pani poslankyňa, z počtu detí, ktoré trpia na hepa-
titídu
v priebehu roku, ale zakladá sa tým prevencia úmrtí
a
chronických zápalov pečene v neskoršom veku, pretože hepa-
titída
B väčšinou prebieha tlejúco,
potichúčku, až nakoniec
deštruuje
celú pečeň. Ak to niekto nepochopí a 65 miliónov
zo
170-miliardového rozpočtu na založenie
jednej fantastic-
kej
preventívnej veci spochybní, viete,
myslím si, že je to
niečo
otrasné. (Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte pani poslankyňa Sudeková.
Poslankyňa J. Sudeková:
Nerada
mám tieto faktické
poznámky, ale predsa každý
rozumel, že som
to očkovanie nespochybnila, ale
zavedenie
tohto
ďalšieho očkovania som spochybnila
preto, že skutočne
tu
je len otázka času, kedy by sme mohli
očkovať, ale neza-
ťažovali
by sme ďalším očkovaním štátny rozpočet.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Šagát.
Poslanec T. Šagát:
Prepáčte, pán predseda, vidím, že s
nevôľou prijímate
ďalšiu moju faktickú poznámku, ale myslím
si, že by bolo
dobré,
aby sme si tieto veci vydiskutovali.
Pokiaľ viem, aj
pán
spoločný spravodajca neodporučil prijať tento pozmeňujú-
ci návrh. Pokiaľ by sme mali čakať, pani poslankyňa, na
schválenie
štvorvakcíny, to je len technické riešenie, že sa
len vymení trojvakcína plus hepatitída B. Nevidím
v tom
dôvod.
A štát by mal garantovať tieto
prostriedky v minima-
lizačnom
programe, pretože v základnom poistení
by sme mali
dať
peniaze v dostatočnom množstve na to, aby sme zabezpeči-
li
základnú zdravotnú starostlivosť. A ako
iste viete, máme
na
ňu veľmi málo prostriedkov, máme
nedostatok liekov, špe-
ciálneho
zdravotného materiálu, máme zničený vozový park sa-
nitiek,
tak prepáčte, aby sme sa tu
bavili, či má dať štát
65
miliónov na očkovanie v povinnej
skladbe, to je skutočne
o
ničom.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyňa Belohorská.
Poslankyňa I.
Belohorská:
Ďakujem pekne.
Chcela by som zasiahnuť do debaty len
veľmi krátkou po-
známkou
k stanovisku pána poslanca Šagáta.
Myslím si, že by
bolo veľmi dobré, aby okrem inej literatúry sledoval aj
zdravotnícku literatúru. A práve pred mesiacom bolo v nej
uverejnené,
že Rakúsko prestalo očkovať proti
osýpkam a ta-
mojšia lekárska verejnosť sa zamýšľa nad tým, či liečba,
ktorá stála niekoľko miliónov šilingov na
liečbu akútnych
prípadov,
je adekvátna, či by nebolo výhodnejšie začať znovu
očkovanie.
Myslím si, že Rakúsko patrí k veľmi vyspelým štá-
tom
aj v otázke zdravotníckej problematiky a máme sa od nich
čo
učiť, lebo nepristupujú svojím spôsobom v niektorých prí-
padoch
očkovania aj dosť ľahkovážne. A myslím si, že je dob-
ré,
keď takáto téma prebieha v odborných lekárskych kruhoch,
možno
aj pediatrických, a nie tu, pretože potom sa to zvráti
len
na debatu medzi tromi, štyrmi ľuďmi,
ktorí problematike
očkovania
rozumejú.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pani poslankyňa. Pán poslanec
Šagát.
Poslanec T. Šagát:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Pani poslankyňa, musím vás sklamať, pretože literatúru
o
očkovaní sledujem. Chcem vám doplniť
vašu parciálnu vedo-
mosť
o očkovaní proti osýpkam. Skutočne, celosvetovo sa uva-
žuje
s ukončením očkovania proti
osýpkam, pretože sa pred-
pokladá
úplná eradikácia osýpok, tak ako to je v prípade va-
rioly,
a tak sa predpokladá možno aj poliomyelitída. Sú kra-
jiny,
ktoré nevhodne vstupujú do očkovania, ako sa napríklad
ukázalo
v prípade tuberkulózy, keď v Čechách v
niektorých
krajoch
prestali očkovať a mali zvýšenú
incidenciu tuberku-
lózy. Sú krajiny,
ktoré neočkujú, ako je Švajčiarsko. To
znamená,
prosím vás pekne, nezavádzajte, že neštudujem lite-
ratúru,
to je prvá vec.
Druhá vec, uveďte argument, keď ste vstúpili do disku-
sie,
prečo by sme nemali vyčleniť 65 mil. korún na očkovanie
proti hepatitíde B, ktorá okrem toho, že spôsobuje zápal
a
deštruuje pečeň, má onkogénny vplyv. Takže, prosím vás
pekne,
aby ste diskutovali k veci.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte faktická poznámka - pán poslanec
Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Pán poslanec Šagát, bol by som veľmi rád a myslím, že
kolegovia
poslanci tiež, keby ste si tieto veci vydiskutova-
li
mimo rámca prerokúvania štátneho rozpočtu, lebo zabiehate
do
úplne inej problematiky, a mám dojem, že ste nepostrehli,
že
tu nie je zdravotný výbor.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte pán poslanec Šagát.
Poslanec T. Šagát:
Ďakujem vám za upozornenie, pán poslanec Hofbauer, ale
ak ste náhodou
boli pri tejto diskusii, obhajoval som zo
štátneho rozpočtu 65
mil. na očkovanie. Toto pokladám za
vecnú
diskusiu a prosím vás pekne, aby ste ma neupozorňovali.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Švec.
Poslanec J. Švec:
Ďakujem, pán predseda.
Nechcem svojím vstupom prispievať k ďalšej strate času
v
tejto diskusii. Diskusia k tomuto bodu by mala byť skutoč-
ne
vysoko profesionálna a mala by sa rozvíjať niekde inde.
Tu
však ide o finančnú sumu, ktorú
potrebujeme na jeden me-
dicínsky
úkon, ktorý, podľa môjho názoru, je nesmierne dôle-
žitý z hľadiska
toho, že hepatitída skutočne
traumatizuje
každého
jedného, kto je týmto ochorením
postihnutý, a je to
ochorenie
na celý život, ktoré má fatálne následky zo zlyha-
nia
pečene alebo zo vzniku nádorového ochorenia. Takže je to
veľmi
vážny problém.
My
sme sa dohodli na tom, že očkovanie proti hepatitíde
B
je potrebné. Myslím si, že netreba v
tejto snemovni o tom
hovoriť.
Otázka je, kde vziať na to peniaze.
Prosil by som môjho kolegu, pána
docenta Šagáta, keby
bol
taký láskavý a dal tejto snemovni návrh, akým spôsobom
chce
naplniť tých požadovaných 65 miliónov.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Moric.
Poslanec V. Moric:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Keby ste boli taký láskavý, prosil by som o 5-minútovú
prestávku.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prihlásil sa aj pán poslanec Cabaj.
Poslanec T. Cabaj:
Pán predseda, náš klub sa pripája.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, je 11.12 hodín,
začneme
o 11.20 hodine.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené
pani poslankyne, vážení
páni poslanci, môžeme
pokračovať.
Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Delinga
a
pripraví sa pán poslanec Köteles. S faktickou poznámkou
predtým
vystúpi pán poslanec Moric.
Poslanec V. Moric:
Ďakujem, pán predseda.
Dovolím si vám navrhnúť a cteným
kolegom tri procedu-
rálne návrhy. Navrhujem, aby sa skrátila rozprava
každého
poslanca
na 10 minút. Myslím si, že za desať
minút môže dať
každý
poslanec solídny návrh a solídne zhodnotiť rozpočet.
To
je prvý.
Druhý -
navrhujem, aby sme dnes rokovali
až do prija-
tia,
alebo neprijatia rozpočtu.
A tretí - navrhujem, aby ste pred hlasovaním dali pre-
stávku. Aby ste
dali prestávku pred záverečným
hlasovaním
o
rozpočte a o zmenách, myslím si, že potom sa dohodneme,
predbežne navrhujem polhodinovú. Prosím, aby
ste o mojich
troch
procedurálnych návrhoch dali hlasovať.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
O
všetkých troch naraz,
alebo po jednom? Hlasujeme
o
každom návrhu zvlášť.
Prosím, hlasujeme teraz o tom, aby každý poslanec mal
právo
vystúpiť s 10-minútovým obsahom.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 84 poslancov.
Za návrh hlasovalo 71 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Druhý návrh, ktorý predniesol pán
poslanec, bol taký,
aby
sme o tomto bode programu rokovali až
do ukončenia roz-
pravy.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 77 poslancov.
Za návrh hlasovalo 69 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Takže sme prijali aj tento návrh.
Tretí návrh je, aby sme po skončení rozpravy mali pre-
stávku
pred hlasovaním.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 83 poslancov.
Za
návrh hlasovalo 82 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Prijali sme aj tento návrh.
Pán poslanec Delinga, nech sa páči.
Predtým sa s fak-
tickou
poznámkou hlási pán poslanec Fico.
Poslanec R. Fico:
Pán predseda, ak dovolíte, dôrazne
protestujeme proti
tomu,
že pri takom dôležitom návrhu zákona, akým je zákon
o
štátnom rozpočte, bola takýmto spôsobom skrátená diskusia.
Myslím si,
že ide o zákon, pri ktorom treba diskutovať
o
všetkých sférach spoločenského života. Ide o zákon, kde by
práve
opozícia mala vyjadrovať svoje
názory. Myslím si, že
týmto
rozhodnutím ste nielenže obmedzili
právo opozície vy-
jadrovať sa k
najdôležitejšiemu zákonu, ale
vytvárate aj
neprimeraný
tlak na to, aby diskusia bola dnes skončená
a
aby sa o rozpočte dnes aj hlasovalo. Myslím si, že toto
rozhodnutie
bolo naozaj voči opozícii úplne
nedemokratické.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Paška.
Poslanec J. Paška:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Vzhľadom na racionalizačné návrhy pána poslanca Morica
si
dovolím z miesta podať návrh alebo žiadosť na pána spo-
ločného
spravodajcu, aby v spoločnej správe číslo
544b bolo
na
osobitné hlasovanie vyňaté hlasovanie o
bode 13 písm. h)
a
k). (Hlas v sále: Ktorá strana?) Strana 9.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Košnár.
Poslanec J. Košnár:
Ďakujem za slovo, pán predseda. Dovoľte
mi, aby som bol
trošku osobný.
Chcem sa spýtať
pána podpredsedu Húsku
a
predsedu výboru pána Hofbauera, či nepociťujú potrebu nie-
čo
povedať vzhľadom na to, o čom ubezpečovali včera.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Nerozumel som záver vášho
vystúpenia, pán poslanec,
takže
neviem na to zareagovať. A k tomu, čo
povedal pán Fi-
co,
to skrátenie diskusie postihuje rovnako
koaličných, ako
aj
opozičných poslancov. Takže to je prvá
vec. A druhá vec
-
za 10 minút sa dajú povedať 4 husto
klepané strany textu,
takže
kto sa nevie vyjadriť na štyroch
stranách, je to bez-
nádejné.
Za 10 minút sa dajú povedať všetky
pozmeňujúce ná-
vrhy,
páni poslanci, aké má kto návrhy.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte pán poslanec Garai.
Poslanec J. Garai:
Ďakujem za slovo.
Chcem
zareagovať na kolegu, pána poslanca Fica. Pán
poslanec Fico, už
druhý deň tu sedím a poctivo
sledujem
priebeh
tejto schôdze. V skutočnosti sa tu rozpráva o všeli-
čom,
len nie k veci. Meritum veci je štátny rozpočet a nie
osobné invektívy, osobné útoky na jednotlivých
poslancov.
Pokiaľ
sa budeme držať tohto a vecne diskutovať k štátnemu
rozpočtu a argumentovať vecami, ktoré sú argumentovateľné,
ale
nie osobné útoky, tak to chápem. A keď
sa nejaký posla-
nec
nevie za 10 minút vyjadriť vecne a odborne k veci, tak
sa
nevyjadrí ani za polhodinu.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán podpredseda Andel.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Takisto
k pánu kolegovi Ficovi. Po
prvé, rokujeme
vlastne
už druhý deň. Z rozpravy, ktorá doteraz
prebiehala,
vyplynulo
tak málo pozmeňujúcich návrhov, že by sa to dalo
vtesnať
skutočne do jednej desaťminútovky. To po prvé.
Po
druhé,
nemožno hovoriť o nejakých nedemokratických prakti-
kách,
lebo vo viacerých parlamentoch sveta
(pozri napríklad
parlament
Českej republiky) je rozprava
obmedzená, teda ča-
sovo
limitovaná na 10 minút.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyňa Schmögnerová.
Poslankyňa B.
Schmögnerová:
Ďakujem pekne za slovo.
Chcem sa
opýtať podpredsedu parlamentu
pána Húsku, či
tiež
hlasoval za návrh, ktorý predniesol pán poslanec Moric.
Včera
pred hlasovaním som mu
položila otázku, či sa bude
skracovať
diskusia, odpovedal, že nie. Skracovanie na 10 mi-
nút
je tiež krátenie. Znamená to, pán
podpredseda Húska, že
ak
ste hlasovali za tento návrh, včerajšie slovo ste vlastne
porušili.
Vážení kolegovia, v demokratických štátoch sa rozprava
o
štátnom rozpočte často ťahá niekoľko týždňov, niekoľko me-
siacov,
či už je to mimo rokovacieho
pléna, alebo vo výbo-
roch.
Vy ste nám dali návrh zákona niekoľko dní predtým, ako
sme
o ňom mohli vo výboroch diskutovať.
Obmedzujete aj túto
diskusiu.
O čo vám vlastne ide? Hovoríte, že vám
ide o Slo-
venskú
republiku. Ak nedáte možnosť vyjadriť sa k základnému
zákonu,
ktorý určuje hospodársku politiku vlády, tak obme-
dzujete
vlastne našu možnosť vyjadrovať sa k chodu tejto re-
publiky.
Zákon o štátnom rozpočte má vyše 35
kapitol. Ak by
som chcela uviesť pozmeňujúce návrhy len v
rozsahu
dvoch-troch
minút ku každej z nich, potrebovala by
som pod-
statne
dlhší čas. Čo chcete teda týmto dosiahnuť? Chcete nám
zamedziť
aj možnosť, aby sme aktívne vstupovali
do rozpravy
o
zákone o štátnom rozpočte? (Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyňa Rusnáková.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Pán predseda, dovoľte mi, aby som v
mene poslaneckého
klubu
Demokratickej únie ostro protestovala proti tomu, akým
spôsobom
sa prerokúva v Národnej rade štátny rozpočet. Po-
slanci
mali na to dva týždne, aby dostali do ruky materiál
a
mohli si ho preštudovať. O tom, čo pani Schmögnerová pove-
dala,
niet pochýb. V susedných štátoch, aby sme nehovorili
len
o parlamentoch v západnej Európe, sa už
rokuje vo výbo-
roch
parlamentu tri mesiace o štátnom rozpočte, a to, pro-
sím,
len vo výboroch. Štvrtý mesiac je ten, v ktorom sa roz-
hoduje
už na pôde samotného parlamentu, ako bude štátny roz-
počet
vyzerať.
Návrhy treba aj zdôvodniť a na to často
10 minút nesta-
čí.
Rokovanie o štátnom rozpočte, to nie sú dostihové prete-
ky, ktoré tu
chcete teraz spraviť. Ja ostro protestujem.
A
pán poslanec pravdepodobne nevedel, čo navrhuje. To, čo tu
prerokúvame,
sa týka každého jedného občana. Opakujem vám,
robíte
z toho dostihové preteky, a nie seriózne rokovanie
o
tom, ako ovplyvní štátny rozpočet život tejto krajiny.
Prepáčte,
ale za to, čo teraz robíte, sa môžete hanbiť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyňa
Rusnáková, nejdem debatovať k obsahu
toho,
čo ste povedali, ale musím vám povedať,
že sme si pri
schvaľovaní vlaňajšieho rozpočtu odhlasovali, že vláda je
povinná
do 15. novembra predložiť rozpočet parlamentu. Takže
sme
o tom hlasovali, a keď vytiahnete záznam o hlasovaní,
tak
zistíte, že tam bola absolútna väčšina.
Pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán predseda.
Chcem vyjadriť najskôr svoj súhlas s
tým, čo povedal
pán
kolega Hofbauer, pokiaľ ide o jeho pripomienku, že nebo-
li
tým skrátené len práva opozície, ale aj práva koalície,
ale
chcem to rozšíriť. Bolo tým skrátené aj právo občanov,
aby
sa dozvedeli o úvahách poslancov, ktorí ich zastupujú,
a
o ich analýzach, o tom, ako sa majú
použiť ich prostried-
ky.
Pretože pri štátnom rozpočte
rozhodujeme o použití pro-
striedkov
občanov. To po prvé.
Po druhé. Mojim kolegom, ktorí majú
pripravené analy-
tické vystúpenia, chcem pripomenúť, že je tu možnosť dať
viacero
prihlášok do rozpravy a v takom prípade bude možné
použiť
tých 10 minút viackrát.
A po
tretie, je pravda, že na
štyroch stranách sa dá
naozaj
pripraviť dosť, ale chcem pripomenúť,
že návrh štát-
neho
rozpočtu má asi 300 strán. Nie je to bežný návrh zákona
a
skutočne je pravda to, čo povedala pani kolegyňa Schmögne-
rová,
že v demokratických krajinách sa o takomto zákone vedú
dlhé
rozpočtové debaty, ktoré trvajú týždne.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán podpredseda Húska.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem, pán predseda.
Včera sme skutočne hovorili s pani poslankyňou Schmög-
nerovou
a s pánom poslancom Košnárom o tom, či sa zabráni
diskusii.
Hovoril som, samozrejme, že nie. Ale
časové vyme-
dzenie
diskusie je celkom prirodzený a legitímny postup. Do-
konca
sme tam hovorili, lebo teraz sa to chcelo predstavovať
takým
spôsobom, ako keby sme my nedodržiavali
nejaké slová,
že
viem, že máte záujmy predlžovať priebeh rozpravy o schva-
ľovaní
rozpočtu. Je to vaše legitímne právo. Ale dúfam, že
chápete,
že máme legitímne právo aj my brániť sa takémuto
pokusu rozbíjať ekonómiu priebehu. To je vlastne
podstata
tohto
postupu. Predsa aj my máme tieto
práva a chcem pove-
dať,
že ste tieto práve včera takisto akceptovali. Chápeme
toto
tak, že máme aj my, aj vy - samozrejme - svoje taktické
postupy.
Tým predsa nedehonestujeme rozpravu a
predovšetkým
nezabraňujeme
hovoriť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Predseda výboru pán Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem, pán predseda.
Pani poslankyňa, tá otázka, ktorú ste včera položili,
včera
bola úplne iná. Vy ste sa pýtali, či je predpoklad, že
rozprava
o tomto bode programu bude predčasne
ukončená. Nie
je
predčasne ukončená a za takéto predčasné ukončenie by som
nikdy nehlasoval. To je o mne dosť známe, že
nie som za
ukončovanie
takýchto rozpráv. A ani nebola ukončená, ale li-
mitovaná.
A to je podstatný rozdiel.
Limitovaná rozprava je aj v nemeckom parlamente, ak
o
tom nie je známe, aj o rozpočte.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Weiss.
Poslanec P. Weiss:
Vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
rozpočet
sa schvaľuje raz za rok a
bude ovplyvňovať
každodenný
život občanov tejto krajiny, bude ovplyvňovať to,
koľko
budú mať peňazí v peňaženke, aké budú
mať životné ná-
klady. V
Maďarskej republike, aby
sme naozaj neuvádzali
príklady
vzdialené, v krajine, ktorá je naším južným suse-
dom,
ktorá vyrástla z podobného systému, ako sme vyrástli
my,
sa už diskutuje o štátnom rozpočte vyše
dvoch mesiacov.
Je
tam evidentná snaha, aby v odbornej
diskusii vláda spolu
s
opozíciou hľadala optimálne riešenia
pre túto krajinu. Vy
nielenže
dáte rozpočet na poslednú chvíľu, ale ešte aj skrá-
tite
diskusiu. Vy sa už nebojíte len vlastných poslancov,
bojíte
sa aj odbornej diskusie, bojíte sa
toho, aby občania
odbornú
diskusiu nemohli sledovať.
A posledná poznámka. Vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
tento
parlament sa ocitol vo vleku vlády. Parlament jedno-
ducho
stratil svoju autonómnosť. Ak úlohou parlamentu je iba
odobriť
to, čo sem vláda poslala, prosím vás pekne, prečo
ste to neposlali poslancom, aby to
schválili per rollam?
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Košnár.
Poslanec J. Košnár:
Ďakujem.
Pán poslanec, pán podpredseda Húska,
vravíte, že opozí-
cia
chce rozbíjať ekonómiu času. Opozícia
chce zabrániť do-
vŕšeniu
rozbíjania ekonomiky štátu. Odhlasovali ste, že roz-
prava bude ukončená dnes. V parlamente
je 150 poslancov,
alebo
149 1, ako chcete. Každý má
právo vystúpiť, a to
nielen
raz. Ak odhlasujete a odhlasovali ste
ukončenie roz-
pravy
dnes, ubrali ste právo, ústavné právo poslancom vystú-
piť
v parlamente.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, nebolo povedané, že dnes sa musí ukončiť
rozprava.
(Hlasy z pléna: Ale áno.) A zákon o
rokovacom po-
riadku
umožňuje na takýto čas rozpravu
skrátiť. Vysvetľujem
len,
čo sa stalo.
Pán poslanec Garai.
Poslanec J. Garai:
Ďakujem pekne za slovo.
Chcem
reagovať na pána poslanca Weissa. Pán poslanec
Weiss,
túto republiku a tento parlament nemôžete v skutoč-
nosti
porovnávať s parlamentom a Maďarskou republikou. Ako
je
Maďarská republika zadlžená v
súčasnosti (ruch v rokova-
cej
miestnosti) a ako je zadlžená Slovenská republika - to
je
rozdiel. A že sa tam nevedia skutočne
za dva mesiace do-
hodnúť,
je to práve preto, že sú až takí zadlžení.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Rosival.
Poslanec I. Rosival:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
K
ekonómii času, ktorým
máme šetriť. Rozhodujeme
o
365 dňoch nasledujúceho roku.
Rozhodujeme o každom našom
občanovi. Rozhodujeme o všetkých rezortoch, o
celom našom
finančnom
spoločenskom živote na budúci rok, v roku
1997,
a
preto je úplne neadekvátne teraz hovoriť o ušetrení jedné-
ho
dňa, možno pol dňa, možno piatich hodín. Toto je absolút-
ne
neprimerané a je to pomýlená myšlienka
- dávať do vzťahu
ekonómiu
času k tomu, o čom hovoríme.
A druhé,
čo chcem povedať, je to, hoci sa
nepovedalo,
že
končíme priamo dnes, ale povedalo sa, že končíme bez pre-
rušenia.
To znamená, že môžeme končiť napríklad zajtra ráno.
A
tiež neviem, prečo je nutné, prečo sa tak ponáhľame a pre-
čo
je nutné dokončiť rozpravu o rozpočte,
pokračovať v tra-
díciách
nočných zasadnutí a končiť napríklad o polnoci
ale-
bo
zajtra nadránom. Prečo je toto nutné, prosím vás? Prečo
nemôžeme
dokončiť rozpravu celkom riadne v pondelok na budú-
ci týždeň? Prečo to musí byť práve v piatok
dnes alebo
v
sobotu ráno? Aký je na to dôvod?
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec
Delinga.
Poslanec P. Delinga:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážení členovia vlády,
pani poslankyne, páni poslanci,
každý hovorí o svojom stanovisku. Ja hovorím úplne de-
mokraticky,
svojsky, že sa nebojím ani tohto parlamentu, ani
tejto vlády
a, samozrejme, ani
opozície, ani koalície.
A
svedomite som sa pripravil na prerokúvanie štátneho roz-
počtu.
Chcem povedať tým, čo tu hovoria o
tme a o hmle, že
pre poľnohospodárstvo zo štátneho rozpočtu na budúci rok
neplynie
žiadna hmla, ani žiadna tma, ale práve silnejšie
svetlo,
väčšia intenzita, väčšie kilowatty,
ktoré toto poľ-
nohospodárstvo
potrebuje.
Odvetvie alebo rezort pôdohospodárstva je
osobitným re-
zortom, ktorý síce
neprispieva do tvorby hrubého
domáceho
produktu
tak významne ako priemysel, poľnohospodárstvo je na
úrovni
5,6 % za minulý rok, priemysel 28,6 %, služby 51,7 %,
teda
je to odvetvie, ktoré je pomerne
potrebné v tomto, po-
vedal
by som, ekonomickom koši, lebo úspešne drží sociálny
či potravinový zmier po všetky roky po nežnej revolúcii.
Tento
zmier však výrazne načrel do podstaty poľnohospodár-
skych
podnikateľov, to je jedno, či družstevných, obchodných
spoločností,
alebo priamo fyzických osôb. Preto vláda a my
poslanci
v parlamente sme veľmi triezvo, reálne a cieľavedo-
me
hodnotili tento rezort pred tromi
mesiacmi, keď sme pre-
rokúvali
tzv. zelenú správu a teraz v návrhu štátneho roz-
počtu
aj priamo zabezpečujeme odporúčané opatrenia.
Treba súhlasiť, že to nie je až v takej úplnej priamej
úmere
so zelenou správou, ale treba aj
uznať, že vláda na-
vrhla to, čo
jej príjmová strana
rozpočtu dovoľuje, a to
v
najvyššej výške. Veď takmer
30-percentné zvýšenie finanč-
ných
zdrojov do rezortu pôdohospodárstva v jednom roku opro-
ti
roku druhému je takmer neobvyklé a
môžem povedať, že je
to
takmer nejaký prelom, ktorý ide do
tohto odvetvia, samo-
zrejme,
na margo toho, v akom stave sa nachádza. No a tí, čo
žiadajú
ešte viac - samozrejme, kto by nechcel viac peňazí
-
nemajú, podľa mňa, súdny rozmer, sú to tzv. agropesimisti,
nie
agrorealisti, ktorí by najradšej aj to,
čo ešte nemáme,
rozdali.
Každý súdny človek vie, že štátny
rozpočet v jednom ro-
ku
nemôže dobehnúť všetky resty, ktoré štátne rozpočty, vlá-
dy
a parlamenty za minulé roky nedali,
lebo také príjmy sa
asi
nedajú získať do jedného štátneho
rozpočtu od obyvateľ-
stva alebo
podnikateľov. Veď si len
spomeňme, ako sa ešte
v
bývalom federálnom štáte pretláčala snaha vyrábať potravi-
ny
bez dotácií, a tí, čo vládli, to aj
zariaďovali. Veď si
len
spomeňme, koľko navrhoval
pripravovaný štátny rozpočet
širokej
koalície v roku 1994 na rok 1995. Nebolo to pre celý
rezort ani
10,5 mld. Prečo
vtedy nesanovali roky 1990,
1991,
1992 a 1993 tak, aby povedzme aj infláciu,
ktorá bola
vtedy
oveľa vyššia, dali do poriadku? A koľko
sa nahovorilo
o
tzv. zelenej nafte. A ona je skutočnosťou až teraz, za sú-
časnej
vládnej koalície.
Rok 1996, a to pri rozpočte treba
povedať, nebol pre
poľnohospodárov,
najmä v jeho prvej časti, z hľadiska klima-
tických podmienok
priaznivý. Najviac sa
to odzrkadlilo
v
úrode obilnín, keď oproti odhadu v júli sa urodilo celkove
o
130 tisíc ton menej. Výrazne sa
však zlepšili výsledky
v
úrodách jesenných plodín, aj keď nie je celková bilancia
ešte
štatisticky potvrdená, môže sa
hovoriť, že v kukurici
na
zrno, zemiakoch a cukrovej repe ide skoro o rekordné úro-
dy
a prebytky a pri olejninách, zelenine
a ovocí sa počíta
s
dostatkom. V živočíšnej výrobe aj
napriek ešte nízkym pa-
rametrom
úžitkovosti, kde máme čo doháňať na
predchádzajúce
roky, teda
najmä roky do
roku 1990, sú prebytky mlieka
a
mäsa, najmä hovädzieho, a ich vývoz sa musí dotovať. Opro-
ti
roku 1995 sa podľa odhadu k 31. 12.
1996 zvýši ich nákup
napríklad
v hovädzom mäse o 8,4 %, ošípaných o 1,8 %, jatoč-
nej
hydiny o 18 % a podobne.
Ekonomické výsledky majú odlišnú
tendenciu v I. polroku
a
v II. polroku. Treba povedať, že II. polrok výraznejšie
a
lepšie zasiahne do ekonomických výsledkov, ako sa odzrkad-
ľovali
v I. polroku, pretože zostáva viac v
zásobách z úrod
a
tieto zásoby budú môcť
poľnohospodári realizovať. Ak ich
zrealizujú
aspoň v 50-percentnej výške, teda
navyše, budeme
môcť
hovoriť o klesajúcom trende medziročného schodku, ktoré
dosiahlo
poľnohospodárstvo v minulom roku.
Vážené
dámy, vážení páni,
vzťah štátneho rozpočtu
k
poľnohospodárstvu neznamená len
dať peniaze do dotácií
alebo do fondov,
dôležité je, aby
podnikateľské subjekty
v
poľnohospodárstve mali možnosť
získať zdroje na výrobu
potravín
ľahšou cestou, pri nižšej záťaži vtedy,
keď zdroje
nie
je možné získať z tržieb. Takýmto
obdobím je I. polrok
každého
roka.
Preto odporúčam a navrhujem, aby aj
jednotlivé poisťov-
ne,
ale aj daňové úrady prihliadali na
situáciu v poľnohos-
podárstve a
zbytočnou tvrdosťou nespôsobovali zvyšovanie
záväzkov poľnohospodárskych subjektov, keď tieto
finančné
zdroje
nemôžu získať. Preto je navrhnutá do zákona o štátnom
rozpočte
možnosť poisťovniam na tieto
osobitosti aj reago-
vať.
Keďže spoločný spravodajca zatiaľ
navrhol tieto návrhy
zamietnuť, dávam návrh, aby sa o bodoch 23 a
36 spoločnej
správy,
to znamená tlače 544a, hlasovalo
osobitne, a žiadam
vás,
vážení páni poslanci, o ich podporu.
Keďže štátny rozpočet nevyšiel v ústrety v plnej výške
zelenej
správe, predkladám ďalšie návrhy,
a to, aby sa fi-
nančné
hospodárenie v rezorte pôdohospodárstva zlepšilo. Ide
o
tieto návrhy:
Do zákona Národnej rady o štátnom rozpočte
na budúci
rok
v článku XVII bod 2 v §
11 ods. 3 písm. a) za slovo
"výšku"
vložiť slová "7 500 Sk za tonu". Ide o parameter,
ktorý
sa premietne do nariadenia vlády pri
stanovení vratky
spotrebnej
dane za motorovú naftu.
Ďalej navrhujem zaradiť nový článok
XXIV takto: Článok
XXIV
Zákon Národnej rady Slovenskej
republiky číslo 40/1994
Z.
z. o Štátnom podpornom fonde
pôdohospodárstva a potravi-
nárstva
sa dopĺňa takto: v § 4 sa za odsek d) vkladá nový
odsek
e), ktorý znie:
"e) úhradu časti úrokov z úverov
poskytovaných peňažný-
mi
ústavmi na účely podľa § 3."
Navrhovaným znením sa podporuje
úhrada časti úrokov
z
úverov poskytnutých komerčnými bankami na
podnikateľské
aktivity
subjektov v poľnohospodárstve, potravinárstve, les-
nom
a vodnom hospodárstve na účely stanovené v zákone Národ-
nej
rady číslo 40/1994 Z. z. V čase
nedostatku prostriedkov
štátneho
rozpočtu sa rozširuje takto možnosť
podpory inves-
tícií
do poľnohospodársko-potravinárskeho komplexu sprístup-
nením
úverov na účely definované zákonom v § 3, a to v odse-
koch
a, b, c, d. Takýmto spôsobom napríklad ročný transfer
dotácií
vo výške 100 mil. Sk môže umožniť a sprístupniť roč-
ne
investície vo výške 1 miliardy Sk.
Na záver by som chcel, vážení páni poslanci a pani po-
slankyne,
podporiť štátny rozpočet na rok 1997 a vyjadriť,
že
poslanci Roľníckej strany tak aj učinia.
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Köteles, ale predtým s faktickou
poznámkou
ešte pán poslanec Harach.
Poslanec Ľ. Harach:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Dovolil
by som si reagovať, nie celkom
tradične, na
vystúpenie
pána kolegu Delingu. Nie je mi
vzdialená proble-
matika pôdohospodárstva, aj keď sa profesionálne venujem
školstvu,
vzhľadom na to, že som svoje detstvo, najkrajšie
roky
vlastne strávil v
poľnohospodárskom prostredí, kraji,
a
celá moja rodina svoj produktívny život strávila prácou
v
poľnohospodárstve.
Mal som
poslanecké dni vo svojom rodisku
a zistil som
(pán Delinga, obraciam sa na vás ako na predsedu výboru,
ktorý zodpovedá za túto oblasť a mal by ju kontrolovať),
zistil
som, že privatizácia štátnych majetkov v niektorých
obciach
okresu Žiar nad Hronom prebehla tak, že tieto štátne
majetky
boli pridelené skupine zo Šurian. Pýtam sa vás, či
to
vidíte ako rozumné, či toto je progresívny krok vo vzťahu
k
rozvoju pôdohospodárstva, a poľnohospodárstva v takých de-
dinkách,
ako je napríklad Lovča, Dolná Ždaňa, kde som to mo-
hol
na vlastné oči vidieť.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Ešte pán poslanec Černák.
Poslanec Ľ. Černák:
Ďakujem za slovo.
Vážený predseda poľnohospodárskeho
výboru pán Delinga,
hovorili
ste za Roľnícku stranu a ja sa pripájam ku kolegovi
Harachovi
a pýtam sa, kde bola Roľnícka strana,
keď sa pri-
vatizoval Hliník nad Hronom, Bzenica a dostala ho
šurianska
"eseročka", o ktorej
nikto nič nevie a ktorá nemá žiadny
vzťah
k tomu regiónu a k tej pôde.
Vážený pán predseda, nechali ste
odhlasovať procedurál-
nymi
návrhmi pána Morica úpravu rokovania o rozpočte. Pre
mňa
je to signál, že ste rozhodnutí.
Môžeme tu hovoriť, čo
chceme
- z praxe, zo života, z poslaneckých prieskumov -
jednoducho,
chcete sa čo najskôr zbaviť tejto
diskusie, od-
hlasovať
to. A potom sa v novinách dočítame, že 300 miliónov
dostala
Devín banka, koľko bytov sa dalo
za to ukončiť, že
za
10 miliónov korún sa kupuje auto pre premiéra, však za to
sa
mohla dokončiť škôlka v Brezne na Mazorníku, na ktorú ča-
ká
1000 detí. A potom sa v novinách budeme
vlastne dozvedať
o
tom, za čo nesieme ako poslanci politickú zodpovednosť.
Pán predseda Gašparovič, dával som
veľmi veľký pozor.
Vy
ste dali odhlasovať zaujímavý návrh pána Morica. Hlasovať
budeme
až po ukončení rozpravy. Ono je to logické, vyplýva
to
z rokovacieho poriadku, že najprv je
rozprava a potom sa
hlasuje,
ale nikde nebolo povedané, že dnes máme skončiť.
Prosím
si stenografický záznam, pretože
skutočne ste to tak
formulovali,
ja som dával pozor, a snažne vás prosím, páni
a
dámy, nesnažte sa to dnes zhodiť zo
stola, len aby už bol
pokoj.
Cez víkend preštudujte naše
návrhy. Pozrite sa, ako
sa
cestuje v Bratislave, ako ťažko sa ľudia dostávajú do za-
mestnania,
aké problémy majú obce.
Preštudujte si naše po-
zmeňujúce
návrhy a prijmite z nich niečo. A potom sme ochot-
ní
niesť politickú zodpovednosť za rozpočet ako poslanci Ná-
rodnej
rady. Ináč to bude novinový rozpočet, z
novín sa bu-
deme dozvedať, kde išli milióny v roku skromnosti, ktorý
platí
len pre tých, ktorí za vás hlasovali,
ale neplatí pre
vás.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, ja som povedal, že po rozprave bude pre-
stávka.
A že po rozprave je hlasovanie, to je samozrejmé,
nemôže
byť hlasovanie pred rozpravou.
Faktická poznámka - pán poslanec Delinga.
Poslanec P. Delinga:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Samozrejme, že nechcem reagovať tým
spôsobom, aby som
tu vyvolal nejakú diskusiu, chcem
jednoducho povedať, že
Roľnícka
strana sa nezúčastňuje na posudzovaní
návrhov pri-
vatizačných
projektov, odporúčaní ani ničoho takého, takže
veľmi
ťažko môžem odpovedať pánu Harachovi aj pánu Černákovi
na
to, akým spôsobom vlastne prebiehal
privatizačný projekt
alebo
podnety na tieto konkrétne návrhy štátnych majetkov.
Môžem
im sľúbiť toľko, že ako predseda výboru sa môžem obrá-
tiť
na príslušné ministerstvo privatizácie a zistiť, či boli
takto
odporúčané privatizačné projekty z daného rezortu. Nič
viac
a nič menej.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyňa Garajová.
Poslankyňa E. Garajová:
Ak dovolíte, chcela by som trošku
pomôcť aj pánu po-
slancovi
Harachovi, aj pánu poslancovi Černákovi a povedať
čosi,
čo som si ja zistila o štátnom majetku Žiar nad Hro-
nom.
Sprivatizovala ho firma Agrospolis,
spol. s r. o., Šu-
rany
a sú tam tri mená - Ing. Šebeň, Benčík a Pribilinec.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Moric.
Poslanec V. Moric:
Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Chcel by
som sa len svojho kolegu Černáka
opýtať. Pán
kolega, ty tu
plačeš, ako ľudia chodia do roboty, aké sú
ťažkosti
v mestách a tak. Pýtam sa ťa, keď budeš o týchto
problémoch
diskutovať namiesto 10 minút polhodinu, zlepšíš
tým
cestovanie v Bratislave? Veľmi
silne pochybujem, že ho
zlepšíš.
Na to, aby si mohol dať pozmeňujúce návrhy, ktoré
zlepšia
rozpočet a o čom sa bude hlasovať, musí stačiť všade
normálne
10 minút. Ak nevieš za desať minút povedať také ná-
vrhy,
ktoré zlepšia cestovanie, ktoré pomôžu ľuďom v mestách
a
na dedinách, ako si ty
povedal, potom nerozumiem, o čo
ide.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Benčík.
Poslanec M. Benčík:
Ďakujem pekne za udelené slovo.
Pani poslankyňa Garajová, dúfam, že mali
ste doložiť,
že
to s mojím menom nesúvisí.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Bajan.
Poslanec V. Bajan:
Pán predseda, nechcel som vystupovať, ale
jednoducho už
je
toho naozaj dosť. Prečo som do toho vstúpil? Pred nejakým
časom
sme prerokovali novelu zákona o bývaní.
Prednášal som
17
pozmeňujúcich návrhov - zdôvodňoval
- neprešiel ani je-
den.
Potom som sa dočítal od pani
podpredsedníčky vlády, že
sa
nemôže privatizovať, lebo okrem iného je aj
zlý zákon.
Presne
o tomto to je, aby sme si
mohli vydiskutovať veci.
A
napriek tomu, že ich prednáša poslanec opozície, sme mohli
o
nich diskutovať a vy ich možno implantovať do týchto záko-
nov. Nič viac,
nič menej. Hovoríme o rozpočte. Nikdy sme
v
tom "nekvaltovali". Pýtam sa, či
nám naozaj ide o to, aby
sme
boli už o šiestej alebo o siedmej v
lietadle, resp. vy,
čo
to naháňate.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Ešte pani poslankyňa Lazarová.
Poslankyňa Z. Lazarová:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Vážení páni poslanci, neviem, kde je
problém. Buď to,
čo
chcem povedať, dokážem povedať za desať minút, a keď to
nedokážem, tak sa
prihlásim oficiálne trikrát do
rozpravy
a
budem mať 30 minút po desiatich
minútach, a je po problé-
me.
Dokonca trikrát vystúpite v televízii.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Köteles.
Poslanec L. Köteles:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážená Národná rada,
vážení členovia vlády,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
budem veľmi stručný a konkrétny. Dovoľte
mi ako členovi
Výboru
Národnej rady Slovenskej republiky pre životné pro-
stredie
a ochranu prírody veľmi stručne sa vyjadriť ku kapi-
tole
ministerstva životného prostredia, k
navrhovanej štát-
nej
dotácii do Štátneho fondu životného
prostredia a ku ka-
pitole
Úrad jadrového dozoru.
Vážení kolegovia, chcel by som vás upozorniť najprv na
niektoré
negatívne javy a prvky v rozpočte
ministerstva ži-
votného
prostredia. Vládny návrh na rok 1997 vo výdavkovej
časti
v celkovej sume 1 042 mil. Sk je v porovnaní s uprave-
ným
rozpočtom kapitoly na rok 1996 o 112
mil. Sk a v porov-
naní
s vlastným návrhom o 307 mil. Sk nižší.
Takisto aj po-
mer
medzi výdavkami ministerstva životného
prostredia a me-
dzi
výdavkami štátneho rozpočtu má strmo klesajúcu tenden-
ciu. Kým tento
pomer v roku 1992 dosiahol skoro 2 %, v ro-
ku
1995 už len 0,8 % a návrh na rok 1997 predpovedá už len
0,6
%.
Tento pomer je alarmujúci a, žiaľ, aj v
strednej Európe
je
najhorší. Rozpočet je teda znížený, a to napriek tomu, že
od
vlády Slovenskej republiky by sme právom očakávali opačnú
snahu z dôvodu zvyšovania cien energií,
materiálov, služieb
všetkého druhu, potreby dobudovania štátneho
informačného
systému,
výstavby a údržby monitorovacích staníc
a zabezpe-
čenia
ich prevádzky, uplatnenia nových právnych predpisov,
nárastom
mzdových prostriedkov ako i z dôvodu
zvýšených vý-
davkov
na prevádzku a činnosť Správy národných parkov v Slo-
venskej
republike. Od tohto roku je už aj našou
čestnou po-
vinnosťou
chrániť jaskyne Slovenského krasu ako
súčasť sve-
tového
prírodného dedičstva.
Vážená
Národná rada, aj navrhovaná výška dotácie do
Štátneho
fondu životného prostredia v sume 200 mil. Sk je
žalostne
málo. A z nepochopiteľných dôvodov je to aj najmen-
šia
štátna dotácia od založenia fondu. Kým štátna dotácia aj
v
roku 1996 dosiahla 300 mil. Sk a v roku
1992, v poslednom
roku federácie, až neuveriteľnú 1 miliardu
korún, teraz,
v
čase hospodárskeho zázraku Slovenskej republiky nie som
presvedčený,
že by vystačila jedna pätina týchto
prostried-
kov.
Veď napríklad medzičasom odvod do štátneho fondu bol
znížený
aj o odplatu na odber podzemnej vody, pritom ochrana
prameňov podzemných
vôd je zabezpečená
prevažne práve
z
týchto prostriedkov.
Ak si uvedomíme súčasnú situáciu v našom
bezprostrednom
životnom prostredí a
s tým súvisiace negatívne vplyvy na
zdravotný stav
obyvateľstva Slovenskej republiky,
ľahko
pochopíme,
že navrhovaný objem finančných prostriedkov ne-
stačí
kryť ani najzákladnejšie a
najsľubnejšie potreby. Veď
požiadavky
na Štátny fond životného prostredia sa každoročne
pohybujú
okolo 12-14 mld Sk a súčasná ekologická
zadlženosť
Slovenskej
republiky je viac ako 120 mld Sk. Požiadavky obcí
na
výstavbu kanalizácie, vodovodov, plynofikáciu a na ochra-
nu
životného prostredia sú opodstatnené, veď len základy ci-
vilizovaného života a
ústavou garantované právo na
zdravé
životné
prostredie by chceli zabezpečiť pre každého občana
Slovenskej
republiky.
Je dokázané, že kvalita životného
prostredia, teda čis-
tota
vzduchu, pitnej vody, potravín a vôbec
prírody, priamo
súvisia
so zdravotným stavom a predpokladanou
dĺžkou života
občanov.
Teda každá koruna investovaná do
ochrany životného
prostredia sa vráti
viacnásobne v lepšom zdravotnom
stave
občana
Slovenskej republiky a vo forme odťaženia zdravotníc-
tva,
ale napríklad aj poľnohospodárstva.
Celkom slušne, ba aj dôkladne poznám
neutešenú finančnú
situáciu
našich obcí, ktoré bez našej výdatnej pomoci nebudú
môcť urobiť v
tomto smere ani tie najzákladnejšie kroky.
Z
tohto dôvodu navrhujem, aby bod
19 v tlači 544b, časť
B-III spoločnej správy, bol vybraný na osobitné hlasovanie
-
teda zvýšiť štátnu dotáciu do
Štátneho fondu životného
prostredia
o 200 mil. Sk.
Chcel by
som dodať, že tento návrh
jednomyseľne odsú-
hlasili
aj členovia výboru pre životné prostredie. Pri pred-
ložení
návrhu sme vychádzali jednak z
ekonomických možností
Slovenskej
republiky, ale takisto aj z potrieb
občanov Slo-
venskej
republiky. Je pravdou, že by sme mali čím skôr vylú-
čiť
oprávnené alebo menej oprávnené podozrenia
o straníckom
zneužívaní
štátnych fondov alebo o korupcii štátnych úrad-
níkov,
napríklad v súvislosti so štátnym fondom Pro Slovakia
alebo
poslancom Sopkom kritizovaným Štátnym
fondom životné-
ho
prostredia.
Vážená Národná rada, o potrebe kvalitného
jadrového do-
zoru
Slovenskej republiky, napriek rozdielnym názorom na da-
nú problematiku, sú presvedčení všetci aktéri
v jadrovej
energetike.
Veď práve Úrad jadrového dozoru Slovenskej re-
publiky
vykonáva štátny dozor nad jadrovou bezpečnosťou jad-
rových elektrární v Jaslovských Bohuniciach a
Mochovciach
a
v organizáciách používajúcich jadrové
žiariče. Návrh roz-
počtu
na rok 1997 v kapitole Úrad jadrového dozoru Sloven-
skej republiky
je, napriek dôležitosti tejto inštitúcie,
oproti
roku 1996 znížený o 975 tis. korún
a voči pôvodnému
návrhu
o 12 mil. Sk, teda viac ako o jednu tretinu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte tri minúty, pán poslanec.
Poslanec L. Köteles:
Cieľom úradu je vytvoriť osobitnú
nezávislú skupinu pre
bezpečnosť.
Naliehavosť vytvoriť takúto skupinu špecialistov
-
odborníkov na vypracovanie nezávislých bezpečnostných hod-
notení
si vyžaduje posilnenie aktivít v
jadrových elektrár-
ňach
v Bohuniciach a Mochovciach silným
obmedzením možností
expertov
nezávislých od prevádzkovateľov.
Tak sa mi zdá, že túto problematiku a
význam Úradu jad-
rového
dozoru Slovenskej republiky skôr pochopili v zahrani-
čí
ako u nás na Slovensku alebo vo vláde Slovenskej republi-
ky.
Veď úrad zo strany medzinárodného
spoločenstva je podľa
možnosti
všestranne podporovaný. Napríklad tri
štvrtiny ma-
jetku
úradu sú získané zo zahraničia.
Dohoda
medzi Švajčiarskym inšpektorátom
jadrovej bez-
pečnosti
a Úradom jadrového dozoru Slovenskej
republiky za-
bezpečí
z prostriedkov švajčiarskej vlády mzdové prostriedky
pre
6 členov skupiny na obdobie nadchádzajúcich dvoch rokov.
Výpočtová
technika zo Švajčiarska, Nemecka, významná podpora
zo Spojených štátov, z Veľkej Británie
znamená, že aj zo
slovenskej
strany by sme mali viac investovať do bezpečnosti
našich
občanov, hlavne preto, lebo do jadrovej energetiky sa
bez
náležitej a odbornej kontroly
každoročne investuje viac
miliárd
korún.
Z tohto dôvodu navrhujem bod 15 tlače
544b zo spoločnej
správy
na osobitné hlasovanie.
Dúfam,
že v súčasných podmienkach, keď na slovenskom
území
funguje jadrová elektráreň v Jaslovských Bohuniciach
na
konci svojej životnosti a práve teraz búrame havarovanú
jadrovú
elektráreň A1 a medzinárodne sa diskutuje
o proble-
matike
jadrovej bezpečnosti elektrárne v Mochovciach, členo-
via
slovenského zákonodarného zboru musia prejaviť minimálne
takú
istú zodpovednosť za občanov Slovenskej
republiky ako
vlády
Švajčiarska, Nemecka a Spojených štátov.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte jedna minúta.
Poslanec L. Köteles:
Ešte
mám dva menšie návrhy.
Navrhujem v článku XII
bod
1 v druhom riadku vypustiť slová "požiarnych zborov",
aby
sa daňové úľavy mohli uplatniť aj pre všetky vozidlá ur-
čené
na protipožiarnu ochranu, napríklad aj pre závodné ale-
bo
obecné autá.
A vzhľadom na závažnosť rozpočtu
Slovenskej republiky
žiadam
písomne všetky podané pozmeňujúce návrhy.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, viete, že sa vždy pri
takomto zákone roz-
množujú všetky
príspevky, takže všetci
poslanci dostanú
všetky
pozmeňujúce návrhy do lavíc.
Ďalej je prihlásený pán poslanec Horál.
Pripraví sa pán
poslanec
Ftáčnik.
Poslanec F. Horál:
Vážený pán predseda,
vážení členovia vlády,
vážené kolegyne, kolegovia,
vážení prítomní,
návrh štátneho rozpočtu na rok 1997
hodnotím ako rea-
listický, vychádzajúci zo skutočných možností hospodárstva
Slovenskej republiky. Základné makroekonomické ukazovatele
predkladané
na budúci rok pokladám za splniteľné vzhľadom na
dobré výsledky
v Slovenskej republike
počas celého roka
1996.
Tvorcovia rozpočtu celkom správne nerešpektovali popu-
listické
požiadavky, ktoré by viedli k zvýšeniu rozpočtového
deficitu.
Štátny dlh, ktorý by tým vznikol, by sme museli
oveľa
dlhšie splácať v budúcnosti a jeho nepríjemné dôsledky
by
sme pocítili vo forme zvýšenej inflácie
a nedostatku fi-
nancií
na úvery v komerčných bankách, pretože
ich zdroje by
pohltil
nákup štátnych dlhopisov.
Kritici vyčítajú predkladanému návrhu štátneho rozpoč-
tu,
že vyčlenil málo peňazí mestám a
obciam. Je pravda, že
slovenské
mestá a obce nemajú peňazí nazvyš, ale
podobne sa
musia
uskromniť aj iné rezorty. Vzhľadom na obmedzené mož-
nosti
štátu v budúcom roku východisko pre mestá a obce vidím
aj v maximálnom zhodnotení ich majetku a
v hľadaní rezerv
v
hospodárení, ale aj v postupnom
zvyšovaní príspevku zo
štátneho
rozpočtu alebo vo zvýšení ich podielu na republiko-
vých daniach, prípadne v zmene
výberu daní z príjmu práv-
nických
osôb oproti doterajšiemu, ako aj nárast dotácie na
výkon
samosprávnych funkcií pre mestá a obce do 3 tisíc oby-
vateľov,
ako na grafe ukázal podpredseda vlády.
V neposlednom rade je potrebné
zabezpečiť lepšiu kon-
trolnú
činnosť aj z úrovne Združenia miest a
obcí Slovenska
pri
finančnom hospodárení s obecnými rozpočtami. Takisto ne-
možno súhlasiť
s prehnanými požiadavkami na rast miezd
v
rozpočtových organizáciách. Plánovaný
rast vo väčšine re-
zortov
je maximum, čo si môžeme dovoliť bez toho, aby sme
roztočili
infláciu. Naším cieľom nemôže byť každoročný vyso-
ký
rast miezd, ktorý vzápätí pohltí
inflácia, ale nižší ne-
inflačný rast zodpovedajúci rastu produktivity práce.
Len
tak
sa môžeme dopracovať k ročnej inflácii
pod 5 %, obvyklú
vo
vyspelých štátoch, ktorá prakticky
neznehodnocuje úspory
obyvateľov,
blahodarne pôsobí na hospodársky rast a po zave-
dení
spoločnej európskej meny bude zrejme aj podmienkou náš-
ho
vstupu do Európskej únie.
Stúpencom zvyšovania miezd tiež
treba pripomenúť, že
rast
miezd nepodložený rastom produktivity
práce má za ná-
sledok nielen zvýšenú infláciu, ale i zvýšenú
nezamestna-
nosť,
a to v súčasnej situácii, keď je bez práce viac ako
12
% práceschopného obyvateľstva, nemôžeme pripustiť. Na-
priek
úspornosti rozpočtu sú v návrhu vyčlenené zdroje aj na
rozvojové
programy - výstavbu bytov, diaľnic -, ale aj na
rozvojový
charakter hospodárskej politiky -
podpora exportu
a
zahraničného obchodu.
Myslím si, že je opodstatnené aj
zvýšenie výdavkov na
Slovenskú
informačnú službu, nakoľko je to mladá organizá-
cia,
ktorej rozpočet síce rýchlo rastie v
percentuálnom vy-
jadrení,
ale z nízkych minuloročných základov. Myslím si, že
Slovensko potrebuje fungujúcu a profesionálnu spravodajskú
službu, preto zvýšenie rozpočtových výdavkov
považujem za
primerané.
Zároveň podporujem zvýšenie kapitálových výdavkov
ako
rezervu pre krajské úrady najmä na najnutnejšie mate-
riálnotechnické dovybavenie zásahových jednotiek Zboru po-
žiarnej
ochrany, ako je to uvedené v spoločnej
správe 544b,
ako
aj doplňujúce návrhy, ktoré predniesol kolega Lysák.
Z dôvodov, ktoré som spomenul, hodnotím
predkladaný ná-
vrh
Štátneho rozpočtu Slovenskej republiky
na rok 1997 ako
dobrý.
V príjmovej stránke vychádza z reálnych možností eko-
nomiky
Slovenskej republiky a vo výdavkovej vhodne rozdeľuje
štátne
prostriedky do jednotlivých kapitol
podľa skutočných
potrieb
v objeme, ktoré umožnia rezortom, ale
aj obciam pl-
niť
ich základné funkcie. Preto návrh tohto
zákona podporím
a
verím, že ho podporia aj moji kolegovia a kolegyne.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja, pán poslanec. Ďalej je do rozpravy pri-
hlásený
pán poslanec Ftáčnik a pripraví sa pán
poslanec Mi-
klušičák.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený pán predseda,
vážení členovia vlády,
vážené kolegyne a kolegovia,
pokúsim
sa v desiatich minútach reagovať na niekoľko
problémov,
ktoré som si pripravil vo vzťahu k
štátnemu roz-
počtu.
Ten
prvý sa týka ako tradične školstva, o ktorom sa
zhodou
okolností včera ani dnes ešte
nehovorilo, a to najmä
preto,
že na prvý pohľad vyzerá všetko v
poriadku. Školstvo
má
viac prostriedkov ako v minulom roku,
ale ja sa pokúsim
trošku
nadvihnúť tú perinu, aby sme videli, či
školstvu ná-
hodou
z nej netrčia nohy.
Problém školstva na budúci rozpočtový rok je v tom, že
prostriedky
sa rozpočtujú v dvoch kapitolách -
jednak v mi-
nisterstve
školstva a jednak v kapitolách
krajských úradov,
pod
ktoré bolo prevedené základné a stredné
školstvo, takže
veľmi
ťažko je dostať sa k porovnateľnej základni z minulého
roku.
Musím však povedať, že celá táto situácia súvisí aj
s
rozhodnutím o tom, kedy sa spustí reforma verejnej správy.
Tie
dôsledky, vážené kolegyne a kolegovia, sú na školách ta-
ké,
že 7-percentné zvýšenie miezd pre učiteľov a školských
pracovníkov,
o ktorom rozhodla vláda k 1. júlu 1996 roku, sa
do
škôl - vzhľadom na všetky zmeny a transformácie - dostalo
až
v novembri 1996. To je, prosím, jeden z dôsledkov rozhod-
nutia,
že dňom vyhlásenia ideme spustiť takú
vážnu vec, ako
je
reforma.
K rozpočtu. Príjmy, ktoré sú naplánované,
sú ako tra-
dične
vyššie a, bohužiaľ, budú mať negatívny dosah napríklad
na
ubytovanie v študentských domovoch, čo
dúfam nesúvisí so
včerajším
výrokom podpredsedníčky HZDS na
Pasienkoch, ktorá
povedala,
že ak študenti budú chodiť ďalej do ulíc, budeme
sa
k nim správať tak ako v Českej
republike, zvýšime im po-
platky
za ubytovanie a stravovanie.
Myslím si, že toto nie
je
dobrý postup, a ak by to malo mať takéto dôsledky, tak to
nie
je riešením.
Spomenul som, že kapitola
ministerstva školstva je na-
výšená
oproti minulému roku konkrétne o 710
mil. Sk. Z toho
však
viac ako 500 miliónov je účelovo určených, to znamená
priestor na
manéver pre ministerstvo školstva, ktoré má
z
tohto zabezpečovať najmä problematiku vysokých škôl, je
veľmi
obmedzený. Dostali sme list, ktorý upozorňuje, že síce
sa
zvýšili prostriedky na vedu a techniku v rozpočte kapito-
ly
ministerstva školstva, čo treba oceniť,
ale naopak, majú
sa
znížiť príspevky, resp. prostriedky na
bežné výdavky, čo
v
celkovom výsledku bude znamenať, že
vysoké školy budú mať
menej.
Chcem
povedať, že ministerstvo školstva upozornilo
v
materiáli, ktorý dostal výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru
a
šport, že ak rozpočet pre školstvo bude
prijatý v navrho-
vanej výške, tak
takýto rozpočet nezabezpečí
bezporuchový
chod
škôl a udržanie doterajšej úrovne vzdelávania. Ja to
považujem
za veľmi vážne konštatovanie, ktoré
predložil sám
rezort,
a pokiaľ som pozorne počúval spoločného spravodajcu,
všetky
návrhy, ktoré výbor v tejto súvislosti navrhol pri-
jať,
to znamená zvýšenie kapitoly aj na také
veci, ktoré zo
zákona
vyplývajú, že majú byť vyplatené študentom, doktoran-
dom
a podobne, navrhol zamietnuť. Jeho jediný návrh smeroval
do
oblasti mzdových prostriedkov.
Preto navrhujem, aby bod
číslo 13 v
tlači 544b bol vyňatý na osobitné
hlasovanie
a
osobitne sa hlasovalo o všetkých jeho položkách. Dám to
písomne,
mám to pripravené.
Chcem
spomenúť jednu konkrétnu oblasť, ktorá sa týka
zabezpečenia
mládeže, podpory mládeže a činnosti
mládežníc-
kych
organizácií. Oproti minulému roku ideme
dolu na 50 300
tisíc
Sk. Tieto prostriedky navrhol výbor zvýšiť, ako o nich
rozhodnete, samozrejme, záleží na vás, ale myslím si, že
v
každom prípade by akákoľvek suma podľa vzoru minulého roku
mala byť viazaná
účelovo na mládež. Čiže, ak by neprešlo
zvýšenie
a účelové viazanie, ktoré navrhol
výbor, navrhujem
sumu
50 300 tisíc Sk, ktorá v rozpočte je, viazať účelovo na
programy
podpory a ochrany mládeže a činnosť mládežníckych
organizácií.
K
mzdovým prostriedkom musím
veľmi vážne povedať, že
vláda
Slovenskej republiky si neplní svoje programové vyhlá-
senie
vo vzťahu ku školstvu. To tvrdenie
môžem doložiť tým,
že
vláda sa zaviazala, že prijme
harmonogram riešenia mzdo-
vých
otázok v školstve. Ten harmonogram existuje od marca
minulého
roku, spracovalo ho ministerstvo školstva a Odboro-
vý
zväz pracovníkov školstva a vedy. Odvtedy leží vo vláde
a
vláda sa odmieta k nemu vyjadriť alebo sa nechce k nemu
vyjadriť,
lebo akože nemá dostatok peňazí. V tom harmonogra-
me
je jasný záväzok zvýšiť mzdy školských pracovníkov o 10 %
od
1. januára 1997 a uvažovať o
trinástom, resp. štrnástom
plate.
Realita v rozpočte roku 1997 je iná
- od 1. 7. 1997
o
10 % a žiadny trinásty či štrnásty plat. Preto navrhujem
pozmeňujúci návrh, aby
sme vyčlenili v kapitole
Všeobecná
pokladničná
správa na nové zákonné úpravy o 840 mil. viac
a účelovo
ich viazali na zvýšenie
platov v školstve od
1.
januára 1997 o 10 % v zmysle programového vyhlásenia vlá-
dy.
Je tu,
samozrejme, ústupová cesta, ktorá
je v bode 11
spoločnej
správy a ktorú navrhla ministerka školstva, zvý-
šiť
prostriedky o 5 % od 1. januára 1997. Preto navrhujem
o
bode 11 z tlače 544b hlasovať osobitne.
Ako úplné minimum beriem návrh
spoločného spravodajcu
a
výboru pre financie, rozpočet a menu, aby sa platy v škol-
stve
upravili od 1. 5. tohto roku,
teda nie od 1. 7. ako
v
ostatných rozpočtových a príspevkových organizáciách.
K školstvu v pôsobnosti krajov a
okresov. Musím pove-
dať,
že sa tu veľmi ťažko vyjadruje
poslancom k tomuto roz-
počtu,
pretože v návrhu rozpočtu aj v príslušnej kapitole je
napísaných trinásť, doslova trinásť riadkov. Z
trinástich
riadkov
máme všetci, to znamená aj vy, aj tí,
ktorí sa o to
zaujímame,
rozhodnúť o viac ako 23 mld korún. Nie je tam nič
napísané
o tom, ako sa uvažuje s priemernou
mzdou, ako budú
zabezpečené
tovary a služby, to znamená bežné
výdavky, nič.
Našimi konkrétnymi prieskumami na ministerstve vnútra, na
ministerstve
financií, na ministerstve školstva sme
získali
akési
informácie, ale obraz je značne zahmlený. A mám pocit,
že
trojuholník - ministerstvo školstva, ministerstvo
finan-
cií
a ministerstvo vnútra - nie je dobre vymyslený z hľadis-
ka
toho, kto má čo povedať do
rozpočtu základných a stred-
ných škôl a
školských zariadení, pretože ako
obvykle za
kratší
koniec ťahalo ministerstvo školstva, a bol by som ne-
rád,
keby sa to opakovalo aj v budúcom roku.
Krátka poznámka k stredným odborným učilištiam a stre-
diskám
praktického vyučovania. Oceňujem to, že
v rozpočtoch
krajských
úradov sú účelovo viazané peniaze na
školstvo. Ja
som
po tom volal, keď si pamätáte,
keď sme rozhodovali
o
pôsobnosti krajských a okresných úradov. Peniaze sú účelo-
vo
vyčlenené...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Tri minúty.
Poslanec M. Ftáčnik:
Áno, registrujem to, pán predseda.
...a
v rámci nich
sú účelovo vyčlenené peniaze na
stredné
odborné učilištia a strediská praktického vyučova-
nia.
To všetko je pravda, ale nie som si
istý a, bohužiaľ,
som
sa nedopátral k žiadnym podkladom, či sú tie prostriedky
naozaj zodpovedajúce potrebám stredných odborných učilíšť
v
tom zmysle, že v ostatnom
školstve v kapitolách krajov
vzrástli
výdavky o 1,4 mld korún, ktoré, ako dôvodí vláda na
trinástich
riadkoch, sú najmä premietnutím
mzdového nárastu
z
minulého roku od 1. 7., pretože teraz sa ten mzdový nárast
z
minulého roku premieta do celoročných výplat miezd. Ale
mám
pocit, že táto suma sa nepremietla dostatočne do oblasti
stredných
odborných učilíšť a stredísk
praktického vyučova-
nia,
a preto mám tretí návrh - zvýšiť účelovo viazané pro-
striedky
na stredné odborné učilištia a strediská praktické-
ho vyučovania v kapitolách krajov o
10 % v každom kraji,
pričom
celkové výdavky nezvyšovať, to znamená
viac alokovať
pre
stredné odborné učilištia.
Ďalší
problém, ktorý s týmto
súvisí, je ten, ktorý
spôsobil
tento parlament a pravdepodobne
ministerstvo škol-
stva.
Je legislatívny. Ak pôsobnosť nad učilišťami a stre-
diskami
praktického vyučovania majú kraje, ale
zriaďovateľ-
skú
funkciu sme nechali na rezortoch, to znamená na mini-
sterstve
hospodárstva, pôdohospodárstva atď.,
tak tu dochá-
dza k istej
disproporcii, že zriaďovatelia
vlastne nemajú
možnosť ovplyvniť fungovanie stredných odborných učilíšť.
Preto
navrhujem, aby sme prijali uznesenie, teda aby Národná
rada
prijala uznesenie tohto znenia:
Národná rada Slovenskej republiky
A. Žiada
vládu Slovenskej republiky, aby
zabezpečila,
že
bežné výdavky krajských úradov účelovo
viazané na stred-
né
odborné učilištia a strediská praktického vyučovania bu-
dú
rozpísané na jednotlivé stredné odborné učilištia a stre-
diská
praktického vyučovania po vyjadrení
príslušných zria-
ďovateľov,
rešpektujúc zákon o rozpočtových pravidlách.
B. Odporúča vláde Slovenskej republiky,
aby vytvorila
Radu
vlády na prípravu mládeže v stredných odborných učiliš-
tiach a strediskách praktického vyučovania,
ktorej úlohou
bude koordinovať proces riadenia a financovania
a obsahu
prípravy na
povolanie v stredných
odborných učilištiach
a
strediskách praktického vyučovania v zmysle uznesenia vlá-
dy
748 z 10. októbra 1995 a ďalších dokumentov.
O
oboch častiach tohto
uznesenia navrhujem hlasovať
jednotlivo.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
30 sekúnd.
Poslanec M. Ftáčnik:
Môj čas sa podozrivo kráti, ale chcem vám povedať nie-
koľko
poznámok o stavebnom sporení. Nesúvisia
so školstvom,
ale
musím ich povedať, pretože diskusia,
ktorá tu bola, ne-
bola
presná.
Treba povedať, že v októbri tohto roku
ministerstvo fi-
nancií
a Národná banka Slovenskej republiky pripravili nove-
lu
zákona o stavebnom sporení, ktorá mala úplne iný cieľ,
ako
tá novela, ktorú máme v rozpočte. Zmysel bol zabrániť
špekulatívnemu
rozväzovaniu zmlúv, to znamená znížiť možnosť
alebo
zabrániť možnosti, aby som mohol rozviazať zmluvu so
stavebnou
sporiteľňou v dobe kratšej ako dva roky. A po ďal-
šie
- umožniť vstup právnických osôb, majú sa na mysli najmä
obce,
do stavebného sporenia...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, ľutujem, ale 10 minút
uplynulo.
Poslanec M. Ftáčnik:
Prihlásim sa ešte raz, pán predseda.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prihláste sa s faktickou poznámkou.
Poslanec M. Ftáčnik:
Prihlásim sa ešte raz do rozpravy, pretože tento prob-
lém
treba vysvetliť. Ďakujem vám za pozornosť. Rešpektujem
čas.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Mikolášik.
Páni poslanci, je 12.26 hodín, o 12.30
hodine sme si
pozvali
predstaviteľov ministerstva vnútra.
Hovoria mi, že
tu
čakajú. Idem za nimi. Neviem, kto tu
je, musíme odhlaso-
vať
vystúpenie, či s tým súhlasíme. Takže
myslím si, že by
bolo
lepšie, keby sme prerušili našu rozpravu. Bude tá in-
formácia
a po nej urobíme prestávku. Po
prestávke vystúpite
ako
prvý. Súhlasíte? Ak chcete teraz, nech sa páči.
Poslanec
M. Mikolášik
Myslel som, že ste ma pozvali, aby som
hovoril.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nech sa páči, nechám vás hovoriť. Ale s faktickými po-
známkami teraz nezačneme. Pán poslanec Pribilinec,
potom,
keď
skončíme. Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec M. Mikolášik:
Ďakujem, pán predseda.
Vážené dámy,
vážení páni,
milí hostia,
v
súvislosti s prerokúvaním
štátneho rozpočtu na rok
1997
chcem upozorniť tento parlament na niektoré súvislosti,
ktoré
sa dotýkajú rezortov zdravotníctva a
sociálnych vecí.
Budem trošku rýchlejšie prednášať, pretože máme
ten známy
časový
limit.
Pre
mňa je tento rozpočet nevyvážený a nezohľadňuje
dostatočne
potreby rezortu zdravotníctva a
sociálnych vecí.
Je
známe, že zdravotný stav obyvateľstva Slovenskej republi-
ky
nie je dobrý. Mali by sme možnosť hovoriť o rôznych sú-
vislostiach,
ale tu v tejto Národnej rade sme predsa
prero-
kúvali
materiál, ktorý nám jasne hovoril o tom, aký je zdra-
votný
stav obyvateľstva na Slovensku. Nie je
dobrý, a práve
preto
si myslím, že do zdravotníctva nutne
potrebujeme viac
prostriedkov. Viete,
neobstojí celkom dobre argument, že
-
áno, my by sme dali, ale komu máme teda zobrať. Myslím si,
že
je to samozrejme starosť vlády, kde
zobrať peniaze - na-
príklad od privatizérov a od ostatných, ktorí
neodvádzajú
potrebné
prostriedky do štátneho rozpočtu.
Zdravotníctvo ako rezort je v katastrofálnom stave. Je
obrovská
vnútorná zadlženosť nemocníc. Potrebujú
peniaze na
obnovenie prístrojového parku, sanitných vozidiel, ale aj
budov
a technického zariadenia. Nemocnice majú mnohomilióno-
vé
dlhy a často nie sú schopné
zaplatiť za lieky, bez kto-
rých
sa jednoducho nedá fungovať. Inokedy neuhrádzajú faktú-
ry
za potraviny, za energie atď. Chcem
pripomenúť alebo vy-
zvať
vládu, aby sa zaoberala myšlienkou, či nie je čas ploš-
ne
oddlžiť nemocnice a nájsť
prostriedky na tento iste od-
vážny,
ale potrebný krok.
V
rezorte zdravotníctva peniaze
plynú aj cez platby
zdravotných
poisťovní. Preto dúfam, že táto snemovňa podporí
platby
štátu za ekonomicky neaktívnych obyvateľov, to zname-
ná zákonom predpísanú výšku platieb 13,7 % z platnej mini-
málnej
mzdy, teda 2 700 korún.
Potom by sa mohli riešiť aj platové
oprávnené požiadav-
ky lekárskeho stavu, ale aj zdravotných
sestier, ktorých
príjmy
sú vzhľadom na vysokokvalifikovanú
prácu hlboko pod-
hodnotené.
Opatrenia ministerstva zdravotníctva na
zvýšenie
platov
zdravotníckych pracovníkov, ako sme to videli v lete,
keď to išlo
na úkor osobného
hodnotenia, nepovažujeme za
celkom
šťastné a verím, že sa v úmysle zvyšovať hodnotenie
lekárov
a ostatných zdravotníckych
pracovníkov bude minis-
terstvu
dariť stále lepšie.
Vráťme sa však k predlohe návrhu zákona o štátnom roz-
počte. Dovolím si
upozorniť, vážené kolegyne a
kolegovia,
že
v bode 18 spoločnej správy
544a k článku I § 8 chcem
trvať
na tom, aby sa schválila dikcia, ktorá
bola schválená
aj
koaličnými poslancami v našom gestorskom výbore pre zdra-
votníctvo
a sociálne veci, kde sme mali viac ako 10 minút na
argumentáciu
a riadne vydiskutovanie si, že je potrebné pla-
tiť
skutočne aspoň tých 80 %, ale z platnej minimálnej mzdy.
A
tu bude môj návrh vyňať tento bod zo spoločnej správy na
osobitné
hlasovanie, a nie tak, ako odporúčal pán spravodaj-
ca,
hlasovať en bloc s tým, že bude
pravdepodobne odporúčať
-
alebo ako sa vyjadril - neprijať túto inak potrebnú požia-
davku.
Podľa mojich prepočtov týmto spôsobom
chcete ušetriť
asi
1,2 mld Sk, ktoré by inak mohli podľa platných zákonov
pritiecť
do zdravotníctva.
Taktiež úmysel spoločného spravodajcu navrhnúť
na ne-
schválenie
bod 31 spoločnej správy v časti a), kde na strane
13
v článku III je vitálne, aby sa v § 56 ods. 1 písm. a)
v
prerozdeľovacom mechanizme zmenil
tento prerozdeľovací
mechanizmus
- a to sme vo výbore tiež schválili aj
s podpo-
rou
koaličných poslancov - zo 75 na 70. Aby som spriechodnil
alebo
umožnil spriechodnenie tohto bodu, chcel by som navrh-
núť, aby sme
tiež v osobitnom hlasovaní navrhli namiesto
číslovky
"75" číslovku "72". To je môj alternatívny návrh.
Dovoľte mi, aby som sa tiež vyslovil k
problémom, ktoré
boli
zohľadnené a prijaté vo výbore, a to zo spoločnej sprá-
vy
544b, kde na strane 13 v časti B-IV sa
chcem dotknúť bo-
dov
5 a 6. Tu chcem upozorniť vážené dámy a
vážených pánov,
že
tu ide len o presuny v rámci kapitoly
ministerstva zdra-
votníctva.
Moje návrhy si nenárokujú zmenu
celkových výdav-
kov
kapitoly zdravotníctva.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte 5 minút.
Poslanec M. Mikolášik:
Áno, ďakujem. Moje návrhy, samozrejme, odovzdám písom-
ne.
Ale tu chcem len upozorniť, že pán
spoločný spravodajca
necháva
tieto body na voľné hlasovanie. A chcem
apelovať na
vaše
svedomie aj na váš cit,
chcem vám navrhnúť, aby ste
o
všetkých položkách v bodoch a) až e) hlasovali jednotlivo,
pretože
ináč je tu reálne riziko, že tieto
položky by mohli
byť
en bloc nepodporené.
Bol
by som rád, keby kolegovia a
kolegyne, ktorí tu
s
nami sedia, sú z koalície a hlasovali vo výbore za, aby
láskavo
vysvetlili alebo naznačili kolegom, ako
majú hlaso-
vať.
Dúfam, že aj vy si budete stáť za týmto
názorom, pevne
som
o tom presvedčený.
Dáte mi za pravdu, že položky na krytie očkovania detí
-
už sme o tom hovorili -, ale aj vzdelávania lekárov absol-
ventov,
organizácie a vnútorného prerozdelenia
v Slovenskom
červenom
kríži a darcovstva krvi sú závažné. Obzvlášť ma
trápi, že rezort
priamo a explicitne, ako to sám priznal
v
inom materiáli, nechce prideliť základné prostriedky na
všetky
typy stredných zdravotných škôl, a to tak štátnych,
ako
cirkevných zdravotných škôl. Ako sa
konštatuje v návrhu
rozpočtu, ktorý sme
prerokovali v našom výbore,
transfery
z
položky 642 budú znížené o 9,74 %, čo
výrazne naruší, ako
sami konštatujete, najmä prevádzku stredných zdravotných
škôl
cirkevných. Tak vás prosím a apelujem
aj na to. Viete,
vážení
priatelia, sestričky sú neoddeliteľnou súčasťou nášho
zdravotného
systému, ale aj sestry, ktoré sú na cirkevných
stredných
školách. Niekto považuje túto prácu za zamestna-
nie.
Dievčatá, ktoré sú na stredných
cirkevných školách, sa
iste
budú s láskou starať, ako to samy
svojimi postojmi do-
svedčujú
aj v zmysle svojej vokácie, svojho povolania v pra-
vom
zmysle slova, aj o toxikomanov, aj o ľudí postihnutých
aidsom,
aj o terminálne chorých na rakovinu atď. Prosím, aby
ste
túto položku potom láskavo podporili.
Nežiadam viac, len to, čo je v texte -
vyčleniť 2,7 mi-
lióna na
dofinancovanie stredných cirkevných zdravotných
škôl
a 14 miliónov pre štátne stredné zdravotné školy.
Chcem sa
vyjadriť ešte k rezortu
sociálnych vecí, ale
prv
ako...
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Uplynulo 8 minút.
Poslanec M. Mikolášik:
Ďakujem, pán predsedajúci.
...prv ako sa k tomu vyjadrím, chcem povedať, že vláda
opakovane deklarovala úmysel nechať zaznieť tzv.
razantný
nástup nevládnych subjektov v sociálnej
sfére, ale už po
tretí
rok dáva na túto položku len 50 miliónov, stále tých
istých
50 miliónov. Navrhujem kompromisný
návrh, ktorý odo-
vzdám aj pánu
spoločnému spravodajcovi, aby
sme schválili
vari
o niečo nižšiu položku, ako máme v
spoločnej správe,
a
dúfam, že za to budete tiež hlasovať, pretože štát nedoká-
že vo svojom
štátnom systéme obslúžiť
všetkých dôchodcov,
všetky
siroty, všetkých ostatných, ktorí sú
odkázaní na so-
ciálnu
pomoc, a neštátne subjekty ju tiež poskytujú.
Čiže chcem zrekapitulovať svoje
pozmeňujúce návrhy.
1. V §
8 sa slová "zo základne
ustanovenej zákonom
o
štátnom rozpočte na rok 1996"
nahrádzajú slovami "z 80 %
platnej
minimálnej mzdy" - to prosím vyňať
na osobitné hla-
sovanie.
2. V §
56 ods. 1 písm. a) číslovku
"75" nahradiť čís-
lovkou
"72".
3. Hlasovať jednotlivo o položkách a) až e) zo spoloč-
nej
správy 544b na strane 13. A tu odporúčam v bode 5 spo-
ločnej
správy schváliť všetky tieto položky, ako odporučil
výbor
pre zdravotníctvo a sociálne veci.
A najmä
bod 6 písm. a) a c) zo
spoločnej správy 544b
upraviť
a prijať nasledovne, a tu tiež hlasovať
jednotlivo.
A
to je môj posledný pozmeňujúci návrh. Citujem: "Ponechať
rozpočtové
prostriedky určené v kapitole ministerstva práce,
sociálnych
vecí a rodiny na úhrady práce v sume
450 mil. Sk
v
nadväznosti na schválenie zákona o
zamestnanosti, v soci-
álnej
sfére na financovanie...
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Uplynulo 10 minút.
Poslanec M. Mikolášik:
Áno, končím.
a) zvýšenej potreby štátnych dávok sociálneho zabezpe-
čenia
v sume 360 mil. Sk,
c) čo
som vysvetlil - neštátnych
subjektov poskytujú-
cich
sociálne služby v sume 28 mil. Sk určených v kapitolách
krajských
úradov."
Ďakujem vám za pochopenie a za vypočutie.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne.
Vážení kolegovia a kolegyne, prerušíme
teraz schôdzu na
obedňajšiu prestávku a
zároveň na využitie toho, aby sme
dostali informácie
od odborníkov z
ministerstva vnútra.
Počkáme
teda na ich príchod.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyne, páni poslanci, sú tu
pracovníci minis-
terstva
vnútra, takže ich vypočujeme, ale ešte predtým, už
dávnejšie
sa hlási pán poslanec Pribilinec s faktickou po-
známkou.
Nech sa páči.
Poslanec J. Pribilinec:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Skutočne sa mi pomerne ťažko vyjadruje. Vyhýbam
sa fak-
tickým
poznámkam. Myslím si, že nie vždy to plní účel. Teraz
mi
však nedá, musím reagovať na jednu vec. Bolo tu spomenuté
moje
meno v súvislosti s privatizáciou.
Myslím, že prišlo u pani kolegyne Garajovej k nedopat-
reniu
alebo zrejme k nepochopeniu zlého vtipu.
Musím si vy-
berať,
s kým vtipkujem, pretože včera sa ma
spýtala na vec:
Počula
som, že ste sprivatizovali štátny majetok. Ja vravím:
Áno,
nielen štátny majetok, ale aj 34 %
hlinikární a kopu
iných. Dobre
som sa pobavil, vidím, že asi
zbytočne. Pro-
sím,
toto obídem, ale pani Garajová
povedala, že videla môj
zápis niekde v
registri. Mrzí ma, že tieto informácie sú
skutočne
dané nesprávne alebo proste nie sú nejako podložené
pravdou.
Takže iba na margo toho: Neprivatizoval
som žiadny
štátny
majetok. Ľudia, ktorí privatizovali, sú
moji priate-
lia
a napriek tomu, že majú iný politický
názor, sú to moji
priatelia,
pretože politický názor u ľudí u mňa
hrá rolu až
na
poslednom mieste. To neznamená, že im nemám pomáhať alebo
niečo
podobné.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem
aj ja, pán poslanec. Prosím, pani poslankyňa
Garajová
asi to chce spresniť.
Poslankyňa E. Garajová:
Vážený pán poslanec,
neboli ste tu, keď som o tom
hovorila. Vidím, že vás
zle informovali. Pozrite si stenografický záznam toho, čo
som
povedala. Chápem vás, pán poslanec, že
pred televíznymi
kamerami
nemáte inú možnosť ako tvrdiť, že to pravda nie je,
ale
ja si stojím za tým, čo som povedala. A napokon, aj vy
osobne
ste mi to nie včera, ale už pred dvoma týždňami po-
tvrdili
a viete veľmi dobre, pán poslanec, že
hovorím prav-
du.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyňa, pán poslanec Pribilinec povedal, že to
tak
nie je, tak načo budeme teraz o tom diskutovať?
Ešte chcete, pán poslanec?
Poslanec J. Pribilinec:
Nedá mi
to, už vážne ma to
rozčuľuje. Pani Garajová,
v
rámci slušnosti - vy klamete.
Klamete, vymýšľate si. Mám
veľa
priateľov v HZDS, skutočne výborných
ľudí. Mrzí ma, že
HZDS
má ľudí vášho druhu, ktorí robia takéto
veci. Skutočne
ma
to mrzí. Nehovorím o iných, hovorím priamo o vás. Vy kla-
mete
a je pod moju úroveň ďalej na to
reagovať. Skutočne je
to
pod moju úroveň.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Takže nebudeme sa viac o tom
baviť.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, tak
ako sme to
v
priebehu dnešného dňa prijali, mal by
teraz vystúpiť pra-
covník
ministerstva vnútra a informovať nás o udalosti, kto-
rá
sa stala pánu Františkovi
Gauliederovi. Preto vám musím
dať
možnosť odsúhlasiť osobu, ktorá by to
mala byť. Mal by
to
byť pán Dr. Jaroslav Varečka, riaditeľ
Kriminálneho úra-
du
Slovenskej republiky.
Prosím, aby sme sa prezentovali a
hneď hlasovali, či
súhlasíme,
aby nám pán Dr. Varečka podal túto informáciu.
Opäť
opakujem, ide o informáciu, nie o diskusiu.
Prezentovalo sa 95 poslancov.
Za návrh hlasovalo 92 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Nehlasovali 2 poslanci.
Prosím
pracovníkov Národnej rady,
aby prišli s pánom
plukovníkom.
Pán plukovník, vítam vás na pôde Národnej rady Sloven-
skej
republiky. Na žiadosť pánov poslancov som vás požiadal,
aby
ste informovali snemovňu o udalosti, ktorá
sa mala stať
v
Galante v obytnom priestore alebo v priestore majetku pána
Františka
Gauliedera. Prosím, nech sa páči.
Riaditeľ
Kriminálneho úradu SR podplukovník J. Varečka:
Vážený pán predseda,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som predložil informáciu
o stave preve-
rovania
a zisťovania skutočností o výbuchu neznámej trhaviny
pri
dome bývalého poslanca Národnej rady Slovenskej republi-
ky
Františka Gauliedera zo dňa 6. decembra 1996.
Dňa 6. 12. 1996 o 00.15 hodine
vybuchla na zastrešenej
verande
rodinného domu na Hodskej ulici číslo 388/8 v Galan-
te, ktorého majiteľom je František Gaulieder, narodený 18.
januára
1951, nálož nezistenej trhaviny. O
00.17 hodine sa
dostavili
na miesto činu hliadky Okresného
riaditeľstva Po-
licajného zboru Galanta. Nálož bola uložená
pravdepodobne
v
kameninovom kvetináči na vonkajšom
okraji verandy, blízko
kovových
dvierok zabudovanej skrinky s
plynomerom. Kvetináč
bol
z liatinovo-betónovej zmesi, rozmerov cca 40x100x40 cm
naplnený
hlinou. Mohla byť na verandu vhodená
i z ulice zo
vzdialenosti
asi 5 metrov, ale nebola mimo kvetináča, lebo
podľa
vyjadrenia znalcov Kriminalisticko-expertízneho ústavu
Bratislava
priamym náporom na stenu by boli odskočili obkla-
dačky
prilepené v rade nad zemou.
Výbuch
vytrhol zo steny
dvierka plynomeru, roztrhal
kvetináč, pričom hlina vyletela smerom od
domu. Poškodil
dlažbu
verandy, vyvalil vchodové dvere do domu, okná na prí-
zemí
a na pivnici. Poškodil rolety. Tlakom a následne pod
tlakom
pri výbuchu boli strhnuté časti tatranského profilu
na
plafóne verandy. Výbuchom bola poškodenému spôsobená ško-
da
predbežne vo výške 50 000 Sk. Na dome oproti cez ulicu,
vzdialenom
asi 20 metrov, rozbil nezistený úlomok
vymrštený
výbuchom
okennú tabuľu.
Miesto činu je špecifické tým, že žiadny z domov a ob-
jektov
v okruhu 70 až 100 metrov nie je trvalo obývaný okrem
najbližšieho
suseda z domu číslo 389/6. Sused v čase výbuchu
spal
v kresle pri pustenom televízore.
Zobudila ho až deto-
nácia.
Uviedol, že bežne, aj keď drieme, počuje ľudské kroky
osoby idúcej po chodníku alebo okolo okna, ale v
danom prí-
pade
nepočul nič.
Účinkom výbuchu sa uviedol do činnosti poplašný systém
vyvedený
na pulte PCO na operačnom stredisku
Okresného ria-
diteľstva
Policajného zboru Galanta. Hliadka a nočná hliadka
Obvodného
oddelenia Policajného zboru Galanta boli na mieste
činu
okamžite, skôr ako pán Gaulieder vyšiel z domu. Hliadky
nezaznamenali
nijaký pohyb osôb alebo vozidiel v okolí mies-
ta činu. Okrem
uvedeného suseda výbuch
nevylákal z domov
žiadne
iné osoby. K miestu udalosti sa nepriblížili iné oso-
by,
až výjazd Okresného
riaditeľstva Policajného zboru.
O
03.30 hodine sa dostavili
príslušníci Odboru kriminálnej
polície
Galanta, ktorí vykonali obhliadku miesta činu a uro-
bili
fotodokumentáciu. Vyšetrovateľ Okresného úradu vyšetro-
vania Policajného
zboru Galanta prípad
kvalifikoval ako
trestný
čin poškodzovania cudzej veci v zmysle
§ 257 Trest-
ného
zákona, neprevzal ho a nechal vec na riešenie pracovní-
kom
Obvodného oddelenia Policajného zboru Galanta.
Pán Gaulieder počas výsluchu
uviedol, že dňa 14. 11.
1996
asi o 13.00 hodine mal doma
výhražný anonymný telefo-
nát,
v ktorom sa mu neznámy mužský hlas,
hovoriaci po slo-
vensky
bez osobitného prízvuku, vyhrážal, že dopadne ako Re-
miáš.
Vo veci urobil patričné opatrenie, bolo vykonané ozná-
menie
a hneď boli urobené i zo strany polície
opatrenia. Tu
by
som chcel pripomenúť, že skutočnosť o tomto telefonáte
pán
Gaulieder oznámil na polícii 21.
novembra 1996, čiže už
s
určitým časovým odstupom. Vykonávané
opatrenia, ktoré po-
lícia
vykonávala, boli robené po dohovore s
pánom Gauliede-
rom.
Obe udalosti dáva pán Gaulieder do
súvisu so skončením
svojho
pôsobenia v Národnej rade Slovenskej republiky.
V súčasnosti je prípad v štádiu
vyšetrovania, vykonáva-
jú sa
neodkladné opatrenia operatívno-pátracej činnosti.
Prípad
riadi riaditeľ Okresného úradu a riaditeľ Krajského
riaditeľstva
Policajného zboru v Trnave zriadil skupinu naj-
skúsenejších
pracovníkov kriminálnej polície, ktorá vykonáva
operatívno-pátraciu
činnosť, pátra po čerstvej stope a doku-
mentuje túto
trestnú činnosť. Zatiaľ
sú na mieste činu
i
špecialisti z
Kriminalisticko-expertízneho ústavu. Až
po
príchode a skúmaní,
o akú trhavinu ide, budeme to vedieť
bližšie.
Zatiaľ sme v takom stave, že nevieme, aká trhavina,
aká
rozbuška bola použitá. Rozbuška sa na tomto mieste abso-
lútne nenachádzala. V súčasnosti je v štádiu
preverovania
a
pracovníci kriminálnej polície sa zídu
na stretnutí po
zhodnotení
plnenia jednotlivých úloh až okolo
17.00 hodiny,
keď
budem vedieť bližšie informácie.
Zatiaľ vám môžem povedať iba tieto
informácie a ubezpe-
čiť
všetkých, že v prípade štádia
vyšetrovania a v prípade,
že
budú nasvedčovať okolnosti a podozrenie voči určitým oso-
bám,
polícia okamžite v tomto smere bude
vyvíjať činnosť na
dopadnutie
týchto páchateľov.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán doktor, ďakujem vám, ďakujem vám aj v
mene všetkých
poslancov
Národnej rady. Ďakujem, dovidenia.
(Hlasy z pléna.) Nie, povedali sme, že
bude informácia,
nie
je rozprava.
Ďakujem pekne, môžete odísť.
Páni poslanci, hádam nebudeme my
vypočúvať kriminálneho
pracovníka
o veciach, o ktorých nám možno nemôže hovoriť,
a
v televíznom prenose. Veď uvažujme.
Však ho dostaneme do
situácie, keď nebude
možno vedieť, čo má
povedať. (Ruch
v
miestnosti.)
Ešte pán poslanec Pittner - faktická
poznámka.
Poslanec L. Pittner:
Nemám otázku, pán predseda, ďakujem za
slovo, ale nie
pánu plukovníkovi, pretože to nie
je v jeho kompetencii.
Chcem
len povedať, že táto situácia je natoľko,
podľa môjho
názoru,
delikátna, že by okamžite mala byť poslancovi Gau-
liederovi
poskytnutá ochrana. Je to možné zo zákona a bolo
by
nutné, keďže pán minister, ako som teraz počul v sprá-
vach,
je mimo územia, aby sme my ako Národná rada v tomto
smere
požiadali jeho zástupcu - neviem, kto ho zastupuje,
keďže nie
je štátny tajomník
-, aby mu okamžite takúto
ochranu
poskytli.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, ďakujem. Myslím si, že
jednak môže požia-
dať pán Gaulieder, jednak je to povinnosťou kriminalistov,
ale, samozrejme, budem tlmočiť túto požiadavku.
(Hlas po-
slanca
Čarnogurského z pléna.)
Ohlásil som, keď vystupoval pán poslanec Mikolášik, že
príde
pán zástupca ministerstva, po skončení je prestávka na
obed.
Nech sa páči.
Poslanec J. Čarnogurský:
Pán
predseda, chcel som
položiť niektoré doplňujúce
čisto
skutkové otázky pánu plukovníkovi. Inak
vás ubezpeču-
jem,
robil som nejaký čas v justícii, že by to neboli žiadne
otázky,
ktoré by ohrozovali ďalší priebeh
vyšetrovania. Ale
okrem
toho pán plukovník by bol schopný sám zaujať stanovis-
ko,
či môže odpovedať, alebo nemôže
odpovedať na danú otáz-
ku. A preto
považujem vaše rozhodnutie,
ktoré znemožnilo
klásť otázky plukovníkovi, za obmedzenie tejto informácie,
ktorú
sme dostali.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, snemovňa odhlasovala
informáciu. Informá-
cia
nie je rozprava.
Páni poslanci, prestávka je do 14.00
hodiny.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
budeme pokračovať v rokovaní. Kým vystúpi pán poslanec
Šagát,
s faktickou poznámkou sa hlási pán Miklušičák.
Poslanec J. Miklušičák:
Ďakujem, pán predseda.
Vzhľadom na to, že ste hneď po vystúpení
pána plukovní-
ka
s informáciou o stave vyšetrovania výbuchu pred domom pá-
na
poslanca Gauliedera vyhlásili
obedňajšiu prestávku a ne-
dali
ste nám možnosť zareagovať hneď faktickými pripomienka-
mi, dovoľte,
aby som teraz
citoval § 16
zákona číslo
44/1989
Zb. o rokovacom poriadku.
Odsek 1: "Rokovanie o veci zaradenej
na program schôdze
uvedie
spravidla navrhovateľ, po ňom vystúpi spravodajca, ak
bol
určený. Potom predsedajúci otvorí rozpravu."
Neurobili ste tak, pán predseda.
Nečudujte sa preto, že
mnohí poslanci síce rešpektujú vaše tvrdenie,
že ovládate
rokovací
poriadok, ani o tom nepochybujú, sú však presvedče-
ní,
že ho nedodržiavate.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja, pán poslanec.
Musíte si len pozrieť potom ďalej, ako je
to, keď Ná-
rodná rada odhlasuje. Národná rada odhlasovala
informáciu
bez
rozpravy. Pozrite si aj zápis - len informáciu. Informá-
cia
sa skončila, dohodli sme sa, a ja si myslím,
že priebeh
bol
dôstojný, aj informácia bola taká, akú
sme potrebovali.
My
nie sme tu nato, aby sme vypočúvali príslušníkov polície.
Kedykoľvek
výbor pre obranu a bezpečnosť alebo iný
výbor si
môže
zavolať týchto pracovníkov, môže s nimi diskutovať aj
tri
dni. To je len pre vašu informáciu.
Poslanec J. Miklušičák:
Napriek tomu tvrdím, že to bol samostatný bod a aj in-
formácia
je bodom rokovania. K bodu rokovania
patrí aj roz-
prava.
Mali ste ju otvoriť, pán predseda. Aj diskutujúci,
ktorí
chceli vystúpiť, hovorili, že nemienili vypočúvať pána
plukovníka,
chceli ho požiadať možno o niektoré
spresňujúce
informácie.
To je všetko, pán predseda. Nikde v
zázname nie
je
napísané, že to bude bez rozpravy a že
to nie je bod ro-
kovania.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Máte pravdu, môžete mať svoj názor. Pán poslanec Fran-
tišek
Horál.
Poslanec F. Horál:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda,
Uvedomujem si vážnosť situácie, ale ma
mrzí, že takú
dojemnú starostlivosť kolegovia neprejavili pri podobných
prípadoch,
aký mal Arpád Matejka alebo pán poslanec Karol
Konárik.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyňa Rusnáková.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Vážený pán predseda,
správa, ktorú sme si vypočuli, je
závažná. Práve preto,
že
k nej nebola umožnená rozprava, dovoľte, aby som dala ná-
vrh
uznesenia Národnej rady:
"Národná rada Slovenskej republiky poveruje výbor pre
obranu
a bezpečnosť, aby v zmysle rokovacieho poriadku Ná-
rodnej
rady podľa § 86 neodkladne začal s kontrolou činnosti
orgánov činných v
trestnom konaní, ktoré objasňujú
výbuch
nálože
pri dome Františka Gauliedera. Účelom kontroly je za-
bezpečiť urýchlené
a odborné objasnenie tohto brutálneho
útoku
a ďalšie informovanie Národnej rady
Slovenskej repub-
liky
o dosiahnutých výsledkoch."
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Prosím, počuli ste návrh na
uznesenie. Nesúvi-
sí
to s priebehom programu dnešnej schôdze, napriek tomu dám
o
ňom hlasovať.
Prezentujme sa a hlasujme za návrh, ktorý predniesla
pani
poslankyňa.
Chcem povedať, že musí byť v záujme nás
všetkých, aby
sa
táto vec vyšetrila.
Prezentovalo sa 52 poslancov.
Nie sme uznášaniaschopní. Pani poslankyňa, dám o vašom
uznesení hlasovať, aj
keby som nemusel, keď nás bude dosť.
Prosím
teraz pána poslanca Šagáta. Ešte predtým pán
poslanec
Miklušičák.
Poslanec J. Miklušičák:
Ďakujem, pán predseda.
Len na osvieženie pamäti pánu kolegovi
Horálovi. Je sí-
ce
smutné, že súpútnickí, sústranícki kolegovia pána Konári-
ka
neprejavili záujem o to, ale zhodou okolností poslanec za
KDH František Mikloško prejavil záujem o tento prípad aj
v
tejto snemovni.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nech sa páči, ešte pani poslankyňa
Mušková.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Nerada
sa opakujem, ale chcem pripomenúť, že jedno-
stranné spochybňovanie Slovenska pokračuje ďalej. Keď bol
napadnutý
poslanec HZDS až do ohrozenia života, v médiách sa
o
tomto prípade zmienilo len okrajovo
alebo vôbec nie. Zato
keď
bol inzultovaný pán poslanec Mikloško, táto informácia
prebehla
celou svetovou tlačou. Takže skutočne
sa treba za-
myslieť
nad tým, čo sa tu vlastne teraz deje a čo sa chce
vsugerovať
ľuďom.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyne, páni poslanci, chcem vám povedať, že
touto
diskusiou vôbec veci nepomôžeme. Máme teraz skutočne
vážny
problém, ktorý riešime. Vráťme sa k rozpočtu.
Pán poslanec Čarnogurský chce ešte
hovoriť.
Poslanec J. Čarnogurský:
Dúfam, že je to posledná poznámka.
Pani
kolegyňa Mušková, keď
vybuchla bomba pod autom
nášho
kolegu Arpáda Matejku, Arpád Matejka
verejne do novín
vyjadril
podozrenie, že mu to položili ľudia z HZDS. A okrem
toho
je Arpád Matejka poslancom našej snemovne, tak mohol
navrhnúť
nejaké bližšie vyšetrovanie.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Páni
poslanci, pani poslankyne,
naozaj vás prosím,
nechajme už faktické
poznámky k tomuto problému.
Problém,
ako
ste všetci počuli, je evidovaný políciou. Polícia zodpo-
vedne pristúpila k vyšetrovaniu. Venujme sa,
prosím vás,
nášmu
rozpočtu.
Pán poslanec Matejka, chápem, že sa
musíte vyjadriť.
Poslanec A. Matejka:
Musím sa
vyjadriť k tomuto výroku,
pretože nebolo to
tak.
Povedal som, že nevylučujem žiadne okolnosti, pretože
to
sa nedá. Nemal som to prešetrené. Takisto nevylučujem ani
teraz
pri tomto výbuchu žiadne
súvislosti. Môžu byť. Možno
sa
dozvieme. Čas a objektivita
orgánov ukážu, čo sa stalo.
Ja
pátram po incidente na mňa, ktorý bol
majetkovo a rozsa-
hovo
väčší a nebezpečnejší, nemedializovalo
sa to, ani som
nechcel,
aby sa to medializovalo. Pátram si po svojej linke.
A
prídem na to, kto to bol a kto ho na to naviedol. Kto to
bol,
už pravdepodobne viem, ale kto ho na to naviedol, to sa
ešte
dozvieme.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Šagát.
Poslanec T. Šagát:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte
mi, aby som
ešte uviedol niekoľko poznámok
k
pravidelnému očkovaniu detskej populácie proti vírusovej
hepatitíde
B. Robím tak s dobrou vôľou a v snahe poprosiť
vás, aby ste
venovali tomuto problému
pozornosť. Dovoľte,
aby
ste si vypočuli ešte niekoľko argumentov. (Hlas z pléna:
Nemáme
záujem.)
Ak nemáte záujem, pán poslanec Cuper,
napriek tomu mi
to
nebude vadiť a poviem to. Na hepatitídu B na celom svete,
pán
poslanec Cuper, trpí 2 miliardy ľudí. Počuli ste, ako
som
uviedol dopoludnia, že ročne na toto ochorenie zomiera
1
až 2 milióny ľudí.
Toto ochorenie sa nazýva "tichý zabijak" z dvoch dôvo-
dov.
Prvý dôvod je ten, že väčšinou prebieha
bez klinických
príznakov
ako tzv. latentné ochorenie, a keď sa
už prejaví,
poškodenie pečene je
natoľko závažné, že
vynaložené pro-
striedky
na liečbu sú často zbytočné, pretože
liečba nebýva
úspešná.
Okrem toho, čo je veľmi dôležité, keď
toto ochore-
nie
postihne novorodenca, tak zapríčiňuje
až v 80 % celoži-
votné
nosičstvo tejto infekcie, na rozdiel od dospelých, kde
je
to približne u 10 %.
Toto sú
také dôležité fakty, že v
roku 1991 globálna
poradná
skupina Svetovej zdravotníckej
organizácie pre roz-
šírený imunizačný
program odporučila, aby všetky krajiny
včlenili
do svojich národných imunizačných
programov pravi-
delné
očkovanie proti hepatitíde B a aby tak
urobili do ro-
ku
1997, vrátane roku 1997. Slovensko sa prihlásilo a podpí-
salo
túto dohodu.
A ak pani kolegyňa tu hovorila, aby som
si zistil, koľ-
ko
krajín očkuje proti hepatitíde B, dovoľte mi uviesť, že
80 krajín má
v národných imunizačných programoch
zahrnuté
pravidelné
očkovanie proti hepatitíde B. Pokiaľ by ste chce-
li
ďalšie podrobnosti, som k
dispozícii, môžem ich uviesť.
Skutočne
by som vás veľmi pekne prosil, ak by odštartovalo
očkovanie
v budúcom roku, tak do roku 2001 potrebujeme ročne
tých
65 mil. Sk, potom dôjde k preočkovaniu populácie, na čo
bude
stačiť len 31 mil. Sk.
A ešte vám chcem povedať, že v okresoch
Trebišov a ešte
jednom na východnom Slovensku, kde prebehlo
očkovanie, sa
významne
znížil počet nosičov i ochorení.
Dúfam,
že som vás presvedčil, že zvážite
závažnosť
problému,
ktorý som opakovane uviedol. Pretože
pán profesor
Švec
ma vyzval, aby som navrhol, odkiaľ tieto peniaze na oč-
kovanie získať,
odporúčam, resp. dávam pozmeňujúci návrh
k
tlači 544b, časť B-IV bod 5, aby sa o túto sumu, ktorá te-
raz
robí 65,5 mil. Sk, znížila rezerva
vlády Slovenskej re-
publiky
pre krajské úrady. Toľko k problematike hepatitídy B.
Dovoľte, aby som sa pokúsil vecne upozorniť na riziká,
ktoré
má rozpočet pre zdravotníctvo na rok 1997.
Keď ste si pozreli makroukazovatele, len krátko spome-
niem,
že by som považoval za potrebné, aby aj naša ekonomika
dávala
minimálne 7 % na zdravotníctvo, čo mi vychádzala oko-
lo
46,6 mld Sk zo 660 mld hrubého národného produktu. Keď si
to
pozriete, zistíte, že to tak nie je.
Samozrejme, nebuďme
úplní
maximalisti a povedzme si, že štátny
rozpočet má sku-
točne
určité limity, ale napriek tomu prosím, aby hlavne pán
profesor
Baránik si všimol úzke miesta, ktoré sú pri napĺňa-
ní
fondov zdravotného poistenia, ktoré sa odhadujú na úrovni
40
mld. Je tam predpoklad prebytku z roku 1996 na úrovni vy-
še jednej miliardy. A ako iste viete, už dnes je deficit
Všeobecnej
zdravotnej poisťovne na úrovni vyše 1 miliardy.
Už
len o toto číslo bude treba tých
40 mld, ktoré sa pred-
pokladá,
znížiť. Ďalej sú tam iné bližšie nedefinované príj-
my
na úrovni 900 mil. Neviem si
predstaviť, odkiaľ by pri-
šli,
a preto si myslím, že rozpočet, ktorý je určený a vyze-
rá
tak optimisticky, má minimálne 2 miliardy, ktoré sú veľmi
pochybné.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte štyri minúty.
Poslanec T. Šagát:
Ďakujem pekne. Preto si myslím, že by bolo dobré, keby
ctená
snemovňa zvážila a odsúhlasila aspoň
tieto 2 miliardy
v
mojom pozmeňujúcom návrhu. Nebudem spochybňovať, či do-
siahneme
94-percentný výber poistného, ktorý je,
povedal by
som, sine qua
non naplnenia fondov zdravotného
poistenia.
Hovorím
o týchto chýbajúcich 2 miliardách z troch dôvodov.
Prvý dôvod je ten, že pre kapitolu
ministerstva zdra-
votníctva sa výdavky
na rok 1997 zvyšujú o 4,2 %, pričom
priemerná
miera inflácie sa bude pohybovať na úrovni 6 %.
Som
presvedčený, že mnohé komodity, ktoré sa v zdravotníctve
používajú,
ktoré sú ako vstupy, majú oveľa vyššiu
mieru in-
flácie,
ako je vypočítaná priemerná, a keď nárast výdavkov
ani
nepokrýva predpokladanú priemernú mieru inflácie, rozpo-
čet
kapitoly ministerstva zdravotníctva je deficitný. Preja-
ví
sa to okrem iného tým, že sa nebude môcť zvyšovať mzda
pracovníkom v
zdravotníctve v priamo riadených organizá-
ciách.
V rozpočte nie sú uvedené zdroje na financovanie prá-
ce
nadčas. V roku 1996, k septembru 1996
to bolo 900 tisíc,
takmer
1 miliarda. V rozpočte, tak ako ho uviedol pán posla-
nec
Mikolášik, nie sú prostriedky na dobré fungovanie stred-
ných
zdravotných škôl všetkých typov, neštátnych i štátnych.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte dve minúty.
Poslanec T. Šagát:
Ďakujem pekne. Okrem toho, ako iste viete, nie sú pro-
striedky
na to, aby sa zabezpečil dostatočný potravinový do-
zor,
aby sa zabezpečil dostatočný dozor nad dovozom liekov
tým,
že bude vybavený Štátny ústav kontroly liečiv. Pozmeňu-
júce
návrhy máte a dúfam, že budete takí láskaví - dohromady
to
robí ani nie 50 miliónov.
Ale čo je veľmi zlé, mzdy v príspevkových
organizáciách
a
neštátnych zdravotníckych
pracovníkov nie sú v rozpočte
kryté.
Vyplýva to predovšetkým z toho, že
je tu veľký dia-
metrálny
rozpor medzi tým, koľko platí štát za
svojho pois-
tenca
a koľko platí zamestnanec a zamestnávateľ. Keď si to
vypočítate,
pán profesor, tak štát bude platiť na
poistenca
okolo
268 korún a zamestnávatelia vyše 1
100 korún. Tým dá
štát
globálne 10 380 mil. a zamestnávatelia a zamestnanci
27
mld do rozpočtu.
Myslím si, že princíp solidarity by
mal byť zachovaný
nielen
zo strany tých, ktorí sú ekonomicky
činní, ale aj zo
strany
štátu, a preto na zmiernenie dosahu deficitu, ktorý
je a v
zdravotníctve sa veľmi
výrazne odrazí, prednesiem
pozmeňujúci
návrh, v ktorom budem...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, ale váš čas už uplynul.
Poslanec T. Šagát:
Áno. Dovoľte, pán predseda, aby som sa
prihlásil buď
hneď
teraz do rozpravy...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nie teraz, nie do rozpravy. Ale, ak je to
nad tri minú-
ty,
tak s faktickou poznámkou.
Poslanec T. Šagát:
Nie, to nie je na tri minúty.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Tak potom, pán poslanec, musíte sa
prihlásiť do rozpra-
vy.
Poslanec T. Šagát:
To znamená, že mám prerušiť, napísať
lístok a prihlásiť
sa?
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Áno.
Poslanec T. Šagát:
Fantastické. Ďakujem vám za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Tak ste si to odhlasovali.
Pani poslankyňa Kolesárová - faktická
poznámka.
Poslankyňa A.
Kolesárová:
Vážený pán predseda,
dovoľte aby som vás aj ctených pánov kolegov požiadala
o
možnosť vystúpenia so svojím príspevkom mimo poradia, pre-
tože
o 16.00 hodine začne celoslovenská výstava postihnutých
ľudí z ústavov
sociálnej starostlivosti a ako spoluautorka
a
spoluorganizátorka, členka Parlamentného klubu žien by som
sa
na tom potrebovala zúčastniť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyňa, môžem sa len spýtať, čo na to povie
snemovňa
- či áno, alebo nie. (Hlas z pléna:
Súhlasíme.) Ak
súhlasia,
nech sa páči, máte 10 minút.
Poslankyňa A.
Kolesárová:
Ďakujem vám veľmi pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Medzitým
sa s faktickou poznámkou hlási pán poslanec
Čarnogurský.
Poslanec J. Čarnogurský:
Pán predseda, súčasťou štátneho rozpočtu
je aj financo-
vanie
politických strán. Ministerstvo
financií mi už štyri
mesiace
bráni nahliadnuť do dokladov, ktoré organizácie boli
povinné a
aj hlásili ministerstvu financií podľa zákona
o
obmedzení nákladov na volebnú kampaň, dokladov o nákladoch
politických
strán na kampaň v roku 1994.
Využívam príležitosť, že je tu podpredseda vlády a mi-
nister
financií pán Sergej Kozlík, a pýtam sa ho, kedy mi on
osobne
umožní nazrieť do dokladov o nákladoch HZDS na voleb-
nú
kampaň v roku 1994, keďže zákon o poslancoch to ukladá
ministerstvu,
aby poslancom umožnili nahliadnuť do
takýchto
dokladov.
Okrem toho, že už štyri mesiace sa o to pokúšam
márne,
domáham sa toho tu a teraz aj z toho dôvodu, že podľa
zmluvy,
ktorú nám predvčerom odhalil pán poslanec Macuška,
poslanci
HZDS sa zaviazali zaplatiť 5 miliónov
korún v prí-
pade
odstúpenia z HZDS akoby náhradu za náklady na volebnú
kampaň.
Vzhľadom na 60-61 poslancov HZDS by nasvedčovalo, že
náklady
HZDS na volebnú kampaň v roku 1994 boli vyše 300 mi-
liónov
korún.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
Ale pokiaľ si pamätám, pán Macuška
hovoril
o
nákladoch 50 tisíc.
Ešte pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predseda,
navrhoval by som, aby bola zriadená na vyšetrenie sku-
točností,
ktoré uviedol pán Čarnogurský, vyšetrovacia
komi-
sia, na jej
čelo aby bol postavený pán poslanec Pittner
a
bolo to zaradené na rokovanie na budúci týždeň.
Ďakujem.
(Hlasy z pléna.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
To dávate normálne ako návrh?
Prosím, prezentujte sa a hlasujte. Viete, že nemôžeme
robiť
komisie, musíme zriadiť výbor.
Prezentovalo sa 46 poslancov.
Hlasovanie nie je, budeme pokračovať.
Pani poslankyňa
Kolesárová. (Ruch v
sále.)
Poslankyňa A.
Kolesárová:
Vážený pán predseda,
vážený pán podpredseda vlády,
pani poslankyne, páni poslanci,
vážení prítomní,
dovoľte mi, aby som sa ako členka
výboru pre zdravot-
níctvo
a sociálne veci vyjadrila k niektorým otázkam rozpoč-
tu
v kapitole zdravotníctvo. Je to sféra dôležitá najmä pre-
to,
že sa týka nás všetkých, a tiež
preto, že nároky v ob-
lasti
zdravotníctva sú neobmedzené, limitované sú však zdro-
je
a možnosti.
V návrhu
štátneho rozpočtu na rok 1997
sa v kapitole
rezortu počíta
celkove so sumou 14 519 651 tisíc korún.
Z
tejto sumy 28,5 % je rozpočtovaných
priamo na bežné a ka-
pitálové
výdavky pre organizácie financované
priamo z kapi-
toly
ministerstva a 71,5 % z úhrad poistného štátu za vybra-
né
skupiny osôb.
Pochopiteľne, požiadavky rezortu i
nášho gestorského
výboru
na platby boli vyššie. Ak však chceme ostať realista-
mi, do zdravotníctva sa aj takto dostane značné množstvo
prostriedkov.
Vlaňajší rozpočet - a podotýkam, že opozícia
ho
nepodporila - znamenal totiž vo financovaní zdravotníctva
prelomový
rok a ťažko by sme aj v iných štátoch
hľadali ob-
dobu
takéhoto zvýšenia prostriedkov. Na
základe vyčlenených
prostriedkov
sa v priebehu roku 1996 zvýšili príjmy o 26,6 %
oproti
roku 1995 a v roku 1997 sa zásluhou zvýšenia priemer-
nej
mzdy zvýšia približne o ďalších 11 %.
Spolu s výdavkami
štátu
dosiahnu spolu sumu približne 40 mld korún. Na zdra-
votnú starostlivosť sa teda predpokladá vynaložiť zhruba
viac
ako 8 % hrubého domáceho produktu, čo
je percento iste
porovnateľné
aj s vyspelými krajinami.
Na ilustráciu dodávam, že v štátoch Európskej únie ide
o
rozpätie od 7,1 %, ako je to vo Veľkej Británii, po 10,5 %
vo
Francúzsku. V štátoch OECD je to 10,4 %.
Argument, ktorý
sa
často používa, že absolútna suma
vynakladaná na zdravot-
níctvo je podstatne odlišná ako vo
vyspelých štátoch, je
v
podstate dosť scestný, pretože každý štát vynakladá na
jednotlivé položky
iba toľko prostriedkov, koľko občania
vyprodukujú,
a preto nemožno vecne v absolútnych počtoch po-
rovnávať
jednotlivé štáty. A práve v percentuálnom vyjadrení
sa
naša republika už zaradila na popredné miesto v Európe.
Pochopiteľne, je nevyhnutné zabezpečiť čo najefektívnejšie
využívanie
týchto prostriedkov. V tomto zmysle rezort vypra-
coval
a realizuje komplex opatrení, ktorým rieši liekovú po-
litiku,
kontrolný mechanizmus, stanovenie
minimálneho bodu,
väzby
medzi zdravotným a nemocenským poistením, sieť zdra-
votníckych
zariadení a podobne.
Iste, ide o veľmi náročnú činnosť a
náročné procesy sú-
visiace
s transformáciou zdravotníctva, neraz spojené s dlh-
šie
trvajúcou legislatívnou prípravou noriem či závažných
opatrení. V každom
prípade treba pokračovať v
dopracovaní
systému
v oblasti primárnej starostlivosti, teda v zaangažo-
vaní
lekárov príjmami na zdraví a nie
chorobnosti, či v se-
kundárnej
oblasti, aby v nemocniciach nepredlžovali oblož-
nosť
pre zisk z lôžkodní a podobne. Niektoré
údaje tiež ho-
voria,
že výdavky za lieky v niektorých oblastiach rastú me-
sačne
až o 10 až 15 % atď.
Ďalším problémom, na ktorý by som chcela poukázať, je
prerozdeľovací
mechanizmus v zdravotnom poistení.
Práve ten
sa
v poslednom čase stal problémom medzi Všeobecnou zdravot-
nou poisťovňou
a Združením zdravotných
poisťovní, ktoré
združuje
12 poisťovní. V našom gestorskom výbore sa vyjadru-
jú
oba subjekty a treba povedať, že každý má svoj diel prav-
dy.
Na základe konzultácií na ministerstve
financií, minis-
terstve
zdravotníctva, v poisťovniach a z poznania štruktúry
výdavkov
a nákladov sa domnievam, že by bolo
vhodné, keby
sme
zvážili a azda aj akceptovali návrh
nášho výboru a zme-
nili
prerozdeľovací mechanizmus podľa § 56 ods. 1 písm. a)
v
odsekoch 2 a 3 zákona Národnej rady 273/1994 Z. z. v znení
neskorších
predpisov na pomer 70 : 30 a
vekový koeficient,
ktorým
sa násobí počet poistencov nad 60 rokov z troj- na
dvojnásobok.
Vedú ma k tomu nielen informácie zo Združenia
poisťovní,
ale aj Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Ak chceme
zachovať
pluralitu a v problémoch sú práve
poisťovne s naj-
lepším
manažmentom a najvyšším výberom poistného - čerpajú
z
rezervných fondov - potrebujú i vyššie
percento z preroz-
delenia.
V tomto zmysle vyznela aj analytická štúdia Všeobecnej
zdravotnej
poisťovne, ktorá bola uvedená aj v
Hospodárskych
novinách,
ktorá by za splnenia istých podmienok pokladala za
správne
prerozdelenie v pomere 71 : 29 %. Zo
získaných úda-
jov
Všeobecnej zdravotnej poisťovne tiež vyplýva, že náklady
na
dôchodcov nad 60 rokov robia v priemere 1 051 Sk a na
ekonomicky
aktívneho poistenca 478 Sk. Z toho potom vyplýva,
že
trojnásobok platby nezodpovedá realite.
Prosím vážené plénum o zváženie
uvedených skutočností
a
podporu najmä preto, že nejde o
zvýšenie štátneho rozpoč-
tu. Zároveň prosím pána spoločného
spravodajcu, aby body
29,
31 a 32 boli vyňaté na osobitné
hlasovanie. Prosím tiež
o
vašu podporu.
Zároveň navrhujem uznesenie, ktoré pokladám za rovnako
dôležité
v prípade schválenia i neschválenia uvedených bodov
plénom,
v takomto znení:
"Národná rada Slovenskej republiky
žiada vládu, menovi-
te ministerstvo financií, prehodnotiť po I. štvrťroku 1997
mechanizmus
prerozdeľovania podľa § 56 ods. 2 a 3 zákona Ná-
rodnej
rady 273/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov na
základe analýz výsledkov hospodárenia všetkých zdravotných
poisťovní."
Vážení kolegovia, veľmi pekne vám ďakujem
za láskavosť,
že
som mohla vystúpiť mimo poradia.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Trvalo to 7 a pol minúty. Pán
poslanec Šagát.
Poslanec T. Šagát:
Ďakujem za slovo, vážený pán predseda.
S mnohými vecami, ktoré povedala pani poslankyňa Kole-
sárová,
možno súhlasiť. Predovšetkým by som sa
chcel pripo-
jiť
k prerozdeľovaciemu mechanizmu a jeho
zmene, len by som
chcel
pripomenúť ctenej snemovni, že keď sa
menil prerozde-
ľovací
mechanizmus z 80 na 20, tak sme
upozorňovali, že ten
mechanizmus
povedie k likvidácii ostatných poisťovní. Urobi-
lo
sa tak nekvalifikovane v priebehu roka, keď ešte nebol
ani
zúčtovaný a vybilancovaný jeden rok
činnosti poisťovní.
Som rád, že
ste mali odhodlanie a že túto chybu snemovňa
opraví.
Pokiaľ ide o prelomový rok 1995 - už
sme o tom spolu,
pani
poslankyňa, hovorili - viete dobre, že za prelomový rok
nepovažujem
rok 1995, keď išlo do rezortu o 26 % viac pro-
striedkov.
Za prelomový považujem rok 1993, keď
bol deficit
v
rozpočte rezortu 6 mld a ten sa tlačil
všetky ďalšie roky
až
doteraz. Chcem sa však opýtať, ak odchádzate, veľmi ma to
mrzí,
odkiaľ ste zobrali to číslo, že
bude zvýšený o 11 %,
lebo ja som
veľmi podrobne prečítal aj hrubé tri
knižky
o
štátnom rozpočte, prečítal som si návrh ministerstva zdra-
votníctva,
a také číslo som nikde nenašiel, takže, samozrej-
me,
je to asi otázka metodiky.
Ďalej som sa chcel opýtať pani poslankyne Kolesárovej,
ako
vypočítala, že dávame do rozpočtu 8 % HDP,
keďže zo 660
mld
je jedno percento 6,6 x 7, to je 46,2 a my dávame 40.
Neviem,
stále mi to nejde, ale škoda, že odišla, určite by
o
tom vedela kvalifikovane vypovedať.
Ešte
chcem poznamenať jednu vec, ktorú uviedla pani
poslankyňa,
že zdravotníctvo môže dostať len toľko peňazí,
koľko
tento štát vyprodukuje. Súhlasím, ale
potom je otázka
politickej
odvahy povedať, že máme len na toto, máme veľkú
sieť
a že sa to musí zmeniť. A treba to urobiť čo najskôr.
Optimálna
sieť sa robí od roku 1992. Ministerstvo má úlohu
dokončiť
ju 31. decembra 1996 a na budúci
rok nevieme, na
akú
sieť...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte 20 sekúnd.
Poslanec T. Šagát:
Ďakujem pekne. Nevieme, na akú sieť
staviame rozpočet
na
budúci rok.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja. Ďalej vystúpi pani
poslankyňa Lazarová
a
pripraví sa pán poslanec Fedor.
Poslankyňa Z. Lazarová:
Vážený pán predseda,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
návrh štátneho rozpočtu na rok 1997 nadväzuje na po-
stupné
napĺňanie rozhodujúcich zámerov programového vyhláse-
nia
vlády tak, aby boli zabezpečené všetky
základné funkcie
štátu,
ako aj dosiahnutá úroveň opatrení v
sociálnej oblas-
ti.
Je samozrejmé, že predložený návrh musí súčasne reagovať
aj
na napätosť na peňažnom trhu, ktorá vyúsťuje do náročnej-
šieho krytia priebežného schodku rozpočtu. Tým sa
vytvára
zvýšený
tlak na hospodárne využívanie výdavkov
rozpočtových
kapitol
a efektívnejšie využívanie disponibilných zdrojov.
Z uvedených dôvodov sa na rok 1997
rozpočtuje v kapito-
le ministerstva životného prostredia bežný
transfer pre
Štátny
fond životného prostredia iba v sume
200 mil. Sk, čo
je
približne o 105 mil. Sk menej než v predchádzajúcom roku.
Nemusím
tu zdôrazňovať, že Štátny fond
životného prostredia
Slovenskej
republiky poskytuje finančné
prostriedky na pod-
poru
výstavby vodovodov v obciach a mestách, výstavby čisti-
čiek odpadových
vôd a kanalizácií, pomáha
obciam riešiť
problémy
odpadového hospodárstva, ochrany
ovzdušia a príro-
dy,
prispieva tiež na environmentálny
výskum, ako aj na li-
kvidáciu
priamych následkov havarijného znečistenia životné-
ho
prostredia. Je známe, že
ekologický dlh na Slovensku sa
pohybuje
vo výške približne 12 mld Sk.
Nie
je to však iba problém Slovenskej republiky. Na
medzinárodnej
environmentálnej konferencii v Sofii
sme boli
informovaní, že
napríklad ekologický dlh
v USA dosahuje
astronomické čísla
a taktiež v
okolitých krajinách, ako
strednej,
východnej, ale aj západnej Európy je
tento ekolo-
gický
dlh oveľa vyšší ako u nás. Nateraz však nie je reálne,
že
by mohol byť v dohľadnej dobe
celosvetovo vyriešený. Na-
priek
tomu sa každá krajina usiluje podľa svojich možností
svoj
ekologický dlh minimalizovať.
Môj
predrečník, poslanec Köteles,
navrhol zvýšiť fi-
nančnú
dotáciu do Štátneho fondu životného
prostredia o 200
mil.
Sk. Je zrejmé, že akákoľvek požadovaná
suma na uvedené
ciele
by bola z uvedených dôvodov veľmi dobre zdôvodniteľná.
Ak však vezmem
do úvahy reálnu kapacitu a možnosti nášho
rozpočtu,
žiadam zvýšiť rozpočtovú kapitolu ministerstva ži-
votného prostredia o 50 mil. Sk s transferom v prospech
Štátneho
fondu životného prostredia a o túto sumu znížiť ka-
pitolu
Všeobecná pokladničná správa, skupina
8 - presne to
dám
v písomnom dokumente -, pretože aj táto
suma by pomohla
viacerým obciam
dokončiť rozostavané plynovody, vodovody
a
ďalšie ekologické stavby už v roku 1997.
Predložený štátny rozpočet považujem za
daných možností
celkovo
za racionálne vyvážený, a preto budem zaň hlasovať.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pani poslankyňa. Pán poslanec
Fedor a pripraví
sa
pani poslankyňa Aibeková.
Poslanec A. Fedor:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený podpredseda vlády,
kolegyne, kolegovia,
návrh štátneho rozpočtu na rok 1997 možno hodnotiť ako
rozumný
kompromis medzi reálnymi možnosťami a potrebami náš-
ho
hospodárstva. Vytýčené základné
makroekonomické ukazova-
tele
- rast hrubého domáceho produktu o
6 %, inflácia 6 %,
nezamestnanosť
od 11 do 12 % sú, podľa mňa, primerane odhad-
nuté
vzhľadom na predchádzajúce dobré
výsledky našej ekono-
miky.
Rozpočet je úsporný v tom, že pre
väčšinu rezortov sa
zvyšuje tak, aby
približne pokryl predpokladanú
infláciu,
ale musí
rátať aj s
krytím nových naliehavých
potrieb,
z
ktorých najvýraznejšie sú nárast štátneho dlhu o 5,2 mld
korún,
nové územnosprávne usporiadanie Slovenska 2,9 mld ko-
rún,
dotácia agrokomplexu sa zvyšuje o 1,6
mld korún, účasť
štátneho
rozpočtu na ozdravovaní portfólia bánk
predstavuje
2
mld korún, zabezpečenie zvýšenia životného minima o 545
mil.
korún, rast transferu do Štátneho fondu trhovej regulá-
cie
o 650 mil. korún.
Aby
sa zabezpečila dynamika
tvorby hrubého domáceho
produktu,
podstatne sa zvyšujú výdavky na
rozvojové progra-
my,
o čom svedčia nové aktivity pri podpore exportu v rozsa-
hu
2,5 mld korún, z čoho pre Exportnú a a
importnú banku sú
určené
2 mld korún. Cielene sa budú poskytovať štátne záruky
na
úvery smerujúce do oblasti s perspektívou exportu.
Do oblasti budovania dopravných
infraštruktúr, konkrét-
ne
na výstavbu diaľnic, sa navrhuje 14 mld korún, na podporu
bytovej
výstavby a skvalitnenie bývania
viac ako 6 mld ko-
rún,
pričom sa ešte využijú 2 mld korún zo
zdrojov vytvore-
ných
v procese privatizácie. To všetko prispeje k tvorbe no-
vých pracovných
príležitostí a podnieti
rozvoj obchodu
a
služieb s priaznivým dosahom na
rozpočet zvýšením príjmov
vo
forme daní.
Kritizuje sa odloženie zvýšenia
miezd v rozpočtovej
sfére až od
1. 7. 1997, pritom sa zabúda
poznamenať, že
k
plošnému zvýšeniu miezd došlo už
v tomto roku k 1. 7.
o
7 %, čo mierne prevyšuje infláciu a podľa mňa je korektné,
nakoľko
mzdové ohodnotenie kvalitných a špičkových pracovní-
kov
už bolo legislatívne vyriešené a rozpočet na nich mys-
lel.
Valorizácia miezd v rozpočtovej sfére
až v druhom pol-
roku
je rozumným kompromisom zabraňujúcim
neúmernému zvyšo-
vaniu
rozpočtového deficitu, ktorý by za nás splácali budúce
generácie
a ktorého nepríjemné dôsledky by sme čoskoro pocí-
tili
aj my vo forme zvýšenej inflácie.
Nakoniec aj na toto
zvýšenie
miezd je určených v rozpočte 3,7 mld korún.
Kritici vyčítajú predkladanému návrhu štátneho rozpoč-
tu,
že vyčlenil priveľa pre Slovenskú informačnú službu. Ta-
ká špecifická organizácia so svojimi
nárokmi na špičkové
personálne
a materiálne zabezpečenie potrebuje čas
a hlavne
prostriedky,
aby dobudovala svoje štruktúry a aby
plne kon-
kurovala
službám, ktorých história siaha oveľa
ďalej ako do
roku
1993. Ak chceme účinnejšie bojovať napríklad aj proti
ekonomickej
špionáži, nelegálnemu podnikaniu, daňovým únikom
a
rôznym podvodom ekonomického charakteru, musíme finančne
a
materiálne zabezpečiť tie zložky, ktoré sa odhaľovaním ta-
kejto
činnosti zaoberajú. Slovenská
informačná služba k nim
patrí,
a preto podporujem zvýšenie rozpočtových
výdavkov aj
v
tomto prípade.
Zostaviť návrh štátneho rozpočtu tak,
aby zohľadňoval
reálny
a predpokladaný vývoj ekonomiky a
zabezpečil plnenie
úloh,
ktoré si vláda stanovila v programovom vyhlásení, je
mimoriadne
náročná úloha. Zladiť také zámery, ako je podpora
ekonomického
rastu, finančné zabezpečenie sociálneho progra-
mu,
s nevyhnutnými výdavkami na chod štátu,
nie je jedno-
duchou úlohou
ani pre krajinu,
ktorá neuskutočňuje nové
územnosprávne
členenie.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ešte päť minút.
Poslanec A. Fedor:
Napriek tomu hodnotím predkladaný návrh
Štátneho roz-
počtu
Slovenskej republiky na rok 1997 ako
dobrý, vychádza-
júci z
reálnych možností a
potrieb Slovenskej republiky
v
objeme, ktorý umožní rezortom plniť ich funkcie. Preto ná-
vrh
tohto zákona podporím a verím, že
tak urobia aj všetci
reálne
uvažujúci poslanci.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem
pekne. Pani poslankyňa
Aibeková. Pripraví sa
pán
poslanec Derfényi.
Poslankyňa M. Aibeková:
Vážený pán predseda parlamentu,
vážený pán podpredseda vlády,
vážené kolegyne poslankyne,
kolegovia poslanci,
vážení hostia,
budem stručná, prednesiem 5 pozmeňujúcich
návrhov, kto-
ré
majú zväčša legislatívno-technický charakter. Ale predtým
mi
predsa len dovoľte pár krátkych poznámok.
Nereagovala som včera ani predvčerom
žiadnymi faktický-
mi
pripomienkami, hoci urážok, ponížení tu
odznelo viac než
dosť.
Dotklo sa ma to ako poslankyne, dotklo sa ma to ako
ženy
a mrzelo ma, že muži tu vždy zvádzajú politický boj ta-
kými
prostriedkami, ktoré, myslím si, na pôdu parlamentu ne-
patria.
Som poslankyňou, ktorá sa už šiesty rok zúčastňuje na
prerokúvaní
návrhu zákona o štátnom rozpočte, preto ma ne-
prekvapuje,
že opozícia žiada, zvyšuje,
pridáva na všetky
strany,
pretože nenesie politickú zodpovednosť za to, ako to
v
štáte bude a ako sa finančné prostriedky účelne využijú
tak,
aby sa každému rezortu a každému
občanovi dostalo toľ-
ko,
koľko potrebuje a koľko štát môže dať. Ale prekvapuje
ma,
že to žiadajú bývalí ministri, ktorí
sami niesli zodpo-
vednosť
a ktorí vedia, aké je to veľmi
zložité vypracovať
takýto
zákon o štátnom rozpočte.
Prekvapuje ma, že bývalý
minister, ktorý zabudol pri
zvyšovaní
dôchodkov na tých dôchodcov, ktorí mali
najnižšie
príjmy,
teraz žiada, aby sa im veľkoryso
pridalo. A keď sám
niesol
zodpovednosť, nebol to schopný urobiť.
Prekvapuje ma
to,
že bývalý minister zdravotníctva včera hodil na hlavu
zodpovednosť
za rozpočet roku 1993 tu prítomnému
ministrovi
financií
a podpredsedovi vlády, ktorý vtedy
nebol ministrom
financií
a nehodil túto zodpovednosť za svojho spolusediace-
ho
kolegu, ktorý bol vtedy podpredsedom vlády.
Ale teraz mi dovoľte predniesť
pozmeňujúce návrhy, kto-
ré
majú zväčša legislatívno-technický charakter.
Prvý pozmeňujúci návrh sa bude týkať článku III a na-
vrhujem za bod 1
vložiť nový bod 2, ktorý
znie: V § 13
ods.
1 sa vypúšťa písmeno d). Doterajšie body 2 až 16
sa
označujú
ako body 3 až 17.
Druhý pozmeňujúci návrh. V článku IV za
bod 3 sa vkladá
nový
bod 4, ktorý znie: V § 16 ods. 1 sa vypúšťa písm. d).
Doterajší
bod 4 sa označuje ako bod 5.
Týmito pozmeňujúcimi návrhmi navrhujem
vypustiť z vyme-
riavacieho
základu na určenie poistného na zdravotné poiste-
nie,
nemocenské poistenie a dôchodkové
zabezpečenie náhradu
za
stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti pat-
riacej
za pracovný úraz alebo chorobu z
povolania a náhradu
za
stratu na služobnom príjme po skončení neschopnosti za
službu.
V danom prípade nejde o príjem za
vykonávanú prácu,
ale
o finančné plnenie poskytované
zamestnávateľom z dôvodu
zodpovednosti
za škodu vzniknutú pracovným úrazom alebo cho-
robou
z povolania.
Tretí pozmeňujúci návrh má čisto
legislatívno-technické
doplnenie,
a to v článku XII v bode 1 v § 4 ods. 1
písm. a)
za
slovo "zdravotníckej" vložiť "starostlivosti".
Štvrtý pozmeňujúci návrh - v článku XVI v bode 1 § 2
ods. 2 písm.
b) za slovo
"pracovnoprávneho" vložiť
slovo
"vzťahu".
A posledný pozmeňujúci návrh sa bude
týkať článku XXIII
a
znie: V článku XXIII sa na konci pripájajú slová "a člá-
nok
III bod 16 týkajúci sa § 71a, ktorý nadobúda účinnosť
1.
júla 1997". § 71a sa dotýka zavedenia
centrálneho regis-
tra
povinného zdravotného poistenia navrhovaného v zákone,
je
to už od 1. 1. 1997. Podporujem
zavedenie tohto centrál-
neho
registra, lebo je naozaj potrebný, ale termín účinnosti
od
1. 1. je nereálny, a preto po konzultácii so zástupcami
ministerstva zdravotníctva, Poisťovne ministerstva
vnútra
predkladám
tento pozmeňujúci návrh, aby centrálny register
bol
zavedený a funkčný od 1. 7. 1997.
Ďakujem vám za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Derfényi. Pripraví sa pán posla-
nec
Švec. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Brocka.
Poslanec J. Brocka:
Vážená pani kolegyňa Aibeková,
dovoľte, aby som zareagoval na vaše
vystúpenie. (Hlas
z
pléna: Netreba.) Ale mám potrebu reagovať na to, čo ste
hovorili
na adresu opozície. Chcel by som vám povedať, že
by
sa mi páčil tento návrh rozpočtu, ak by mala vláda rovna-
ký
prístup ku všetkým občanom, a nie taký, že jedným navrhu-
je
navyše stovky miliónov, najmä silovým inštitúciám, ako je
Slovenská
informačná služba, a má problémy vyčleniť 60 mi-
liónov
korún na očkovanie proti hepatitíde B.
Vážená
pani kolegyňa, týmto rozpočtom idete uťahovať
opasok
všetkým občanom Slovenska, ale pán premiér si na Via-
noce
kúpil nový "bavorák" za 10 miliónov.
Vážená
pani kolegyňa, ešte
jednu poznámku, ale to
vlastne
opakujem, čo som už povedal viackrát, o zvyšovaní
dôchodkov
v roku 1994. A čudujem sa vám, že ste
si to neza-
pamätali,
lebo som to opakoval už viackrát.
V roku 1994 sa
zvyšovali
dôchodky v júni. Vy ste zvyšovali
dôchodky, ktoré
sú
jediným zdrojom príjmu. Vyčítate mi, že sme
ich my ne-
upravovali
v decembri roku 1994 a v dôvodovej správe ste pí-
sali, že
preto, nakoľko podmienky
na zvyšovanie týchto
dôchodkov
sa splnili v októbri v roku 1994. Nechápem vás,
prečo
sa k tomu vraciate, že sme neupravovali tieto dôchodky
v
júni, keď podmienky na to boli splnené až v októbri.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyňa Aibeková.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem pekne.
Ospravedlňujem sa, ale zle počúvate a zle čítate, pre-
tože,
chvalabohu, za našej vlády sa tieto najnižšie dôchodky
zvýšili
dvakrát za sebou. (Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Derfényi. Ešte predtým pán
poslanec Brocka.
Poslanec J. Brocka:
Pani kolegyňa Aibeková, vy viete, že
dôchodky sa nezvy-
šujú
podľa dobrej vôle ministerky, ministra alebo vlády, ale
upravujú
sa vtedy, keď sa splnia podmienky na úpravu dôchod-
kov.
To, že vy ste ich zvyšovali dvakrát a
že sa splnili
podmienky,
znamená, že tak rástli životné náklady, že ste
ich
museli zvýšiť. (Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nech sa páči, pán poslanec Derfényi.
Poslanec P. Derfényi:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán podpredseda vlády,
vážené kolegyne a kolegovia,
vo
svojom krátkom vystúpení sa chcem dotknúť vzťahu
štátneho rozpočtu a
poistných verejnoprávnych
inštitúcií,
konkrétne
príjmovej a výdavkovej časti v návrhu rozpočtu So-
ciálnej
poisťovne.
V návrhu štátneho rozpočtu je navrhovaná zmena percen-
tuálnej
sadzby poistného z vymeriavacieho základu na nemo-
censké
poistenie a dôchodkové zabezpečenie.
Pozornosť vzbu-
dzuje
zmena platenia poistného štátom za vybrané kategórie
osôb,
a to v dôchodkovom zabezpečení z 55 % na 10 % minimál-
nej
mzdy zo sumy 2 450 Sk. Uvedený zásah do štátom plateného
poistného vyvoláva
pocit ohrozenia z
plnenia základných
funkcií
Sociálnej poisťovne. Vo svojom
vystúpení by som rád
vyslovil
presvedčenie, že to tak nie je.
Dovoľte mi v ďalšej časti svojho vystúpenia použiť ta-
buľkovú
časť návrhu poistného rozpočtu Sociálnej poisťovne
s
návrhom ministerstva financií, a
teda s návrhom štátneho
rozpočtu
na rok 1997, ale aj porovnanie schváleného rozpočtu
na
rok 1996 a očakávané skutočnosti v roku 1996.
Najprv pohľad na rok 1996. Vychádzajúc z vývoja výberu
poistného
a výdavkov za prvý až deviaty mesiac
Sociálna po-
isťovňa
predpokladá prebytok 2,1 mld Sk, pričom
štátny roz-
počet
predpokladá prebytok 3,2 mld Sk, teda presnejšie mi-
nisterstvo
financií. Ak si porovnáme mesačné hlásenia za pr-
vých deväť mesiacov roku 1996, zisťujeme
zatiaľ prebytok
2,9
mld Sk, čo je prvý rozpor medzi prepočtami Sociálnej po-
isťovne
a skutočnosťou a potvrdzuje správnosť výpočtu minis-
terstva
financií. Aj tak možno z uvedených predpokladov na
rok
1996 konštatovať rozdiel 1,1 mld Sk v
pohľade Sociálnej
poisťovne
a ministerstva financií.
K návrhu
rozpočtu na rok 1997 sa
chcem v prvej časti
zmieniť
o príjmovej časti. Teda v príjmovej časti Sociálna
poisťovňa
uvažuje s menším výberom poistného o 2,6 mld Sk.
Tento rozdiel
vznikol predovšetkým v rozdielnom prístupe
k
počtu poistencov a uvažovanej
priemernej mzde. Výdavková
časť
vykazuje rozdiel takmer 1 miliardu,
presnejšie 965 mi-
liónov
v neprospech Sociálnej poisťovne oproti štátnemu roz-
počtu.
Pri očakávanom zvýšení dôchodkov v roku
1997, ako aj
pri
zvýšení hranice čistej dennej dávky na výplatu dávok ne-
mocenského poistenia
zo sumy 250
na 300 Sk očakáva sa
v
bežnom roku schodok, a to či už z pohľadu štátneho rozpoč-
tu,
či Sociálnej poisťovne. Ak k tomuto
nápočtu či bilancii
započítame
zdroje z predchádzajúcich rokov, potom všetky tri
fondy
Sociálnej poisťovne predstavujú
prebytok či už z po-
hľadu
štátneho rozpočtu, alebo Sociálnej poisťovne.
Ak sa
vrátime k uvažovanému schodku za
bežný rok 1997
vo
výške 1,1 mld Sk vo Fonde nemocenského poistenia z pohľa-
du
Sociálnej poisťovne a budeme uvažovať
štátom platené po-
istné
namiesto 10 %, 100 % minimálnej mzdy, aj tak bude ten-
to
fond z hľadiska bežného roku v schodku. Sociálna poisťov-
ňa
poukazuje na schodok v tomto fonde aj v
roku 1998. Ak si
aj
na rok 1998 zoberieme model 100-percentnej platby z mini-
málnej mzdy pre
vybraný okruh poistencov,
opäť nám vyjde
schodok
z aspektu ročného rozpočtu. Z toho je možné urobiť
záver,
že príčinou schodku v bežnom roku nie je spôsob plat-
by
štátu za vybraný okruh osôb, ale spočíva v konštrukcii
sadzieb
a ich prerozdeľovaní medzi fondy
dôchodkového a so-
ciálneho
poistenia. Pritom je potrebné vidieť
uvažované me-
todické
zmeny na rok 1998 v príjmovej časti, a to zmenou vy-
meriavacieho
základu pri výbere poistného, kde sa inštitút
minimálnej mzdy
navrhuje nahradiť inštitútom
priemernej
mzdy.
Na záver opakujem, že štátny rozpočet uvažuje
s prebyt-
kom
9,8 mld Sk, Sociálna poisťovňa len...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Máte 5 minút.
Poslanec P. Derfényi:
...s prebytkom 6,9 mld Sk, čo v žiadnom
prípade nevy-
tvára
riziká. Naopak, Sociálna poisťovňa bude
schopná plniť
všetky
svoje úlohy zverené zákonom. Ak by ministerstvo fi-
nancií
neznížilo platby poistného platené štátom, potom by
to znamenalo
ďalšie prehĺbenie schodku štátneho rozpočtu
o
2,8 mld Sk a naopak, zvýšenie prebytku Sociálnej poisťovne
o
túto sumu v roku 1997, pričom - a
to zvlášť zdôrazňujem
-
jej základná funkcia by sa nezmenila.
Preto možno považo-
vať
návrh štátneho rozpočtu pre Sociálnu
poisťovňu za opod-
statnený.
Na záver
chcem poznamenať, že celý štátny
rozpočet na
rok
1997 považujem zo svojho pohľadu za vyvážený, a preto ho
pri
hlasovaní podporím.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec. V poradí je pán
poslanec Švec
a
po ňom sa pripraví pán poslanec Moric.
Pán poslanec Brocka - faktická poznámka.
Poslanec J. Brocka:
Dámy a páni,
teraz pán kolega Derfényi, ak som dobre počul, zopako-
val,
že ak by štát neznížil platby do
Sociálnej poisťovne
z
55 % minimálnej mzdy na 10 % minimálnej
mzdy, prehĺbil by
schodok
štátneho rozpočtu o 2,8 mld korún. Pán kolega Derfé-
nyi, veď v
tom je problém, že zakrývate
alebo znižujete
schodok
štátneho rozpočtu na úkor ostatných poistencov So-
ciálnej
poisťovne. A ďakujem, že ste na to upozornili.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec J. Švec:
Vážený pán predseda,
vážený pán podpredseda vlády a minister
financií,
vážené dámy a páni,
kolegyne a kolegovia poslanci,
ctení hostia,
časový limit mi nedovoľuje obšírne sa rozhovoriť o zá-
kone
o štátnom rozpočte na rok 1997,
preto mi dovoľte, aby
som
sa obrátil na vás s požiadavkou prijať dva pozmeňujúce
návrhy,
ktoré si dovoľujem teraz zdôvodniť.
V súlade s ustanovením nariadenia vlády Slovenskej re-
publiky
číslo 249/1992 Zb. o odmeňovaní
zamestnancov v roz-
počtových
organizáciách v znení jeho poslednej úpravy uvede-
nej
pod číslom 193/1996 Z. z. majú tí zamestnanci, ktorí vy-
konávajú
úkony priamo spojené so zdravotnou starostlivosťou,
nárok na platové
zaradenie podľa novej
tarifnej stupnice
platov, ktorá je
uvedená ako príloha číslo 2b citovaného
vládneho
nariadenia.
Podľa
tejto legislatívnej úpravy
vláda pristúpila
k
zvýšeniu tarifných platov tých zdravotníckych pracovníkov,
ktorí vykonávajú
odborné zdravotnícke služby
v štátnych
zdravotníckych
zariadeniach podľa citovaného zákona.
Zvýše-
nie
platov sa realizuje na základe novej
tabuľky a týka sa
tých
pracovníkov, ktorí sa podieľajú na liečebno-preventív-
nej
starostlivosti priamo pri lôžku
pacienta. Pri delimitá-
cii
mzdových prostriedkov na zabezpečenie citovanej legisla-
tívnej
úpravy sa však zabudlo na to, že priamu liečebnú sta-
rostlivosť
zabezpečujú nielen pracovníci rezortu zdravotníc-
tva,
ale i lekári, odborníci, pracovníci rezortu školstva,
teda
lekári, ktorí pracujú v nemocniciach - fakultných za-
riadeniach
priamo pri lôžku pacienta. A tak sa
stalo, že na
pracoviskách
týchto nemocníc a kliník pracujú
lekári, ktorí
sú
odmeňovaní inak, teda sú mzdovo ohodnocovaní podľa roz-
dielnych
tarifných tabuliek.
Dovoľte mi uviesť niekoľko príkladov. (Pán kolega Pro-
keš,
prosím vás pekne, dosť ma vyrušujete.
Boli by ste taký
dobrý,
skúste sa ísť baviť vari von.)
Dovolím si upriamiť vašu pozornosť
na tieto príklady.
Lekár
- odborný asistent na lekárskej fakulte s atestáciou
v
klinickom odbore a viac ako 5-ročnou praxou má v desia-
tej
tarifnej triede mesačný plat vo výške 8
600 korún. Jeho
kolega
s tou istou kvalifikáciou, s tou istou
dĺžkou praxe,
na tom istom
oddelení, s tou istou pracovnou záťažou pri
lôžku
pacienta má mesačne 10 210 korún, to
znamená, že roz-
diel
v ich platoch je 1 610 korún.
Ďalší príklad. Lekár učiteľ - odborný asistent s dvoma
atestáciami,
špecialista v klinickom odbore alebo
mladý do-
cent
s viac ako 7-ročnou praxou a vedeckou kvalifikáciou,
v
jedenástej tarifnej triede má
mesačný plat 9 510 korún.
Jeho
kolega v rezorte ministerstva zdravotníctva s tou istou
odbornou
kvalifikáciou, postavením i pracovným zaťažením pri
lôžku
pacienta má plat 11 290 korún, rozdiel 1 780 korún.
Najkurióznejšia je situácia v 12.
platovej triede. Pro-
fesor,
doktor vied, prednosta kliniky fakultnej nemocnice,
špecialista
v klinickom odbore s viac ako 15-ročnou
praxou,
jednotka
vo svojom vedeckom odbore, má mesačný
plat 10 530
korún.
Jeho kolega, subordinovaný primár,
ktorý pracuje pod
jeho
vedením, s rovnakou dĺžkou praxe má mesačný plat...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte 5 minút.
Poslanec J. Švec:
12 500 korún, t. j. o 1 970 korún viac.
Dámy
a páni, nebudem tento problém rozoberať dlhšie,
pretože mi nezostáva čas, ani nebudem
hovoriť, aké to má
dôsledky.
Len by som rád spomenul, že v tých
nižších plato-
vých
triedach je, samozrejme, tendencia
odchádzať z fakult-
ných
nemocníc, z fakultných kliník do rezortu zdravotníctva,
pretože mladý človek, lekár, ktorý je
mimoriadne zaťažený
liečebno-preventívnou
starostlivosťou na tom istom oddelení,
za
takých istých podmienok v rezorte zdravotníctva dostane
od
1 400 až do 2 000 korún viac ako jeho kolega, ktorý navy-
še
musí učiť, navyše musí vykonávať
vedeckú činnosť. Pritom
je
zrejmé a všetci to veľmi dobre vieme, že záťaž v rámci
liečebno-preventívnej
starostlivosti, teda výkonu lekárskeho
povolania
na klinike, je úplne rovnaká, bez ohľadu na to, či
ide
o učiteľa, pracovníka v rezorte
školstva alebo zdravot-
níctva.
Keďže v rozpočte na tento rok sa zrejme z
dôvodov omylu
nepočítalo
s čiastkou na úpravu finančných
prostriedkov pre
lekárov, pracovníkov v rezorte školstva,
obrátili sme sa
niekoľkokrát
na ministerstvo školstva aj ministerstvo finan-
cií
a žiadali sme o doplnenie tejto čiastky ešte do rozpočtu
1996.
Toto sa nám nepodarilo a táto čiastka sa neobjavila
ani
v rozpočte na rok 1997. Preto navrhujem takéto uznese-
nie:
Navrhujem vyčleniť sumu 25,4 milióna Sk z kapitoly Re-
zerva
vlády Slovenskej republiky a túto sumu
účelovo pride-
liť Ministerstvu školstva Slovenskej republiky do položky
610
- mzdy a 620 - odvody na úpravu platov lekárov v rezorte
ministerstva
školstva v zmysle vládneho nariadenia
193/1996
Z.
z.
Vzhľadom na to, že nemám dostatok
času, aby som pred-
niesol
svoj druhý pozmeňujúci návrh,...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Máte 3 minúty.
Poslanec J. Švec:
...dovolím si požiadať ešte o jedno
vystúpenie.
Ďakujem za vašu pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, ako dlho bude trvať to druhé vystúpenie?
Nevyjde to teraz
v rámci faktickej poznámky za 3 minúty?
(Odpoveď
z pléna.) Dobre, ďakujem.
Pán poslanec Šagát - faktická poznámka.
Poslanec T. Šagát:
Ďakujem za slovo, vážený pán predseda.
Chcem
podporiť to, čo povedal pán poslanec profesor
Švec.
Skutočne dnes lekárov lekárskych fakúlt
v zdravotníc-
tve
viac-menej vykorisťujeme. Pracujú
v úväzkoch 0,05, 0,1
a
za svoju liečebno-preventívnu činnosť dostávajú viac-menej
almužnu,
keď si vypočítate, koľko to robí z tarifnej mzdy.
To
je situácia, ktorá je skutočne absolútne neúnosná, je ne-
etická
a vedie k tomu, čo naznačil pán profesor, že v budúc-
nosti,
za krátky čas, nebude mať kto vyučovať
na lekárskych
fakultách.
Vypadne nám celá generácia vzdelaných ľudí, do-
centov,
profesorov, a preto sa prihováram, aby
sme skutočne
podporili
tento návrh.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predseda.
Nepochybne to, čo hovoril pán poslanec Juraj Švec, bolo
nielen
zaujímavé, ale aj veľmi dôležité pre celú našu spo-
ločnosť.
Ale napriek tomu si dovolím upozorniť, že pokiaľ
ide
o vysoké školy, existujú aj kategórie,
ktoré sú na tom
v
porovnaní, povedal by som, s neškolskými zariadeniami pod-
statne
horšie než práve medicínske
odbory. Veľmi sa ospra-
vedlňujem pánu poslancovi Švecovi, pokiaľ moju
snahu pre-
svedčiť
aj ďalších kolegov o správnosti jeho
názorov, pova-
žoval za vyrušovanie, ale veľmi ma
prekvapuje, ak niekto
práve
z Demokratickej únie hovorí o
vyrušovaní. Spomínam si
na vystúpenie
istého činiteľa, keď
ho nielenže obstáli
transparentmi,
ale búchali tak veľmi po stoloch, že
dokonca
nebolo
počuť, o čom ten človek rozpráva, a potom sa domáhali
písomného
rozmnoženia jeho prejavu.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Moric
a pripraví sa
pani
poslankyňa Gbúrová. Medzitým ešte s faktickou poznámkou
sa
hlási pán poslanec Švec.
Poslanec J. Švec:
Pán
doktor Prokeš, ak sa
vás moja poznámka dotkla,
z
tohto miesta sa vám ospravedlňujem, ale naozaj veľmi ťažko
sa
hovorí, keď je prílišný šum v sále.
Naozaj som to myslel
v
dobrom.
Okrem toho môj návrh vychádza z
nariadenia vlády, preto
si myslím, že
je to vlastne podpora naplnenia nariadenia
vlády
Slovenskej republiky.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vystúpi pán poslanec Moric.
Poslanec V. Moric:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
chcel by
som sa k vám prihovoriť pár slovami ohľadom
rozpočtu
Slovenskej republiky.
V minulých rokoch sme v našej vlasti
riešili problémy
makroekonomickej
stability, ale aj dôležité faktory podnika-
teľského
prostredia. Za tento čas sme dosiahli
naozaj dobré
ekonomické
parametre, dá sa povedať, že skoro najlepšie zo
všetkých
transformujúcich sa krajín. Inflácia
ide u nás len
pomaly
hore, veľmi pomaly, dobre rastie hrubý domáci produkt
a
v niektorých ostatných faktoroch dokonca predstihujeme zá-
padoeurópske
krajiny, a to za situácie, v ktorej sme
museli
dôsledne
využiť vlastné vnútorné zdroje slovenskej ekonomiky.
Orientácia na vnútorné zdroje vyústila priamo do toho,
že
dnes sa o našu vlastnú makroekonomickú filozofiu zaujíma-
jú
dokonca aj v západoeurópskych
krajinách. Tiež sa nám po-
darilo
vytvoriť stabilné makroprostredie, v
ktorom sa pozí-
cia
bankového sektora, podniku výrazne mení.
Je možné pove-
dať,
že dnes máme zhruba ešte 60 podnikov,
ktoré sa dostali
zo straty, ale
nemajú dostatočný zisk vo väzbe na systém
splácania
úverov a formálne to vyzerá tak, že nemáme peniaze
na
infraštruktúrne projekty. Opakujem, že
to tak vyzerá len
formálne.
Preto po zvážení a zhodnotení výsledkov, ktoré sme
dosiahli
v období rokov 1994 a 1995, môžem
povedať, že ten-
to
rok už možno očakávať rast hrubého domáceho produktu na
úrovni
približne okolo 8 %. To znamená, môžeme povedať, že
ekonomické
výsledky rokov 1994 a 1995 nie sú náhodné.
Niektoré diskusné príspevky, ktoré tu boli prednesené,
dá
sa povedať, že hovoria len o
samých negatívach, ale nie
je
to celkom tak. Keďže som sám navrhol, že diskusný príspe-
vok
by nemal trvať viac ako 10 minút, tak som si ho aj ja
musel
teraz veľmi rýchlo skrátiť a obrátim sa len na kľúčovú
otázku,
ktorou sa stáva export Slovenskej republiky.
Slovensko je dnes krajina,
ktorej výrobný potenciál
prevyšuje
vnútorný trh o päť- až osemkrát, a preto
nemá inú
šancu
ako export. A aj ľudia z Európskej únie hovoria, že
príliš jednostranná orientácia na Európsku
úniu je veľkou
hrozbou
pre transformujúce sa krajiny, pretože napríklad re-
cesia
v Európskej únii, v štátoch Európskej únie prejde aj
na
naše ekonomiky a bude mať na ne hlbší dosah ako na rozvi-
nuté
ekonomiky. Myslím si, že je dnes výhodné, aby sme sa
v
otázke obchodu delili tak, že približne 40 % obchodu by
bolo
s európskymi krajinami z Európskej
únie, 40 % s inými
a
20 % by sme mali mať nejakú rezervu, aby sme sa mohli
v
čase potreby obrátiť kdekoľvek inam.
V prvom rade musíme zmeniť stav na Rusko.
Ak sa má zme-
niť
stav na Rusko, tak to znamená, že
by sa mala zmeniť aj
systémová
infraštruktúra a to znamená, že nielen severojužný
smer
prepojenia Slovenska cez Poľsko a Slovensko, ale treba,
aby
sa oživila naša expanzia na ukrajinský
a ruský trh. Je
paradoxné,
ale všetci sa tlačia na ruský trh, a pokiaľ sa
tam
tlačíme my, tak to...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte 5 minút, pán poslanec.
Poslanec V. Moric:
...mnohí označujú zo strany Európskej únie ako odklon
od
západu. Rád by som pripomenul, že investičné aktivity Ne-
mecka
na ruskom trhu predstavujú približne 90 miliárd ma-
riek.
My tam ešte máme deblokovať približne 32 miliárd korún
pohľadávok.
Ale treba jasne povedať, že chceme
veľmi spolu-
pracovať
aj s Európskou úniou, chceme využívať prostriedky
PHARE,
ale v žiadnom prípade nesmieme dovoliť,
aby využitie
prostriedkov PHARE
bolo spojené napríklad s podmienkami,
ktoré
sú dnes stavané zo strany Európskej únie.
V tomto prípade by malo Slovensko dať
presne takú odpo-
veď,
akú sme zvolili voči Svetovej banke a Medzinárodnému
menovému
fondu. Myslím si, že máme dosť vlastných zdrojov
a
radi privítame partnerskú spoluprácu s ďalšími záujemcami.
Dnes je situácia
taká, že Slovensko si uvedomuje zásadnú
skutočnosť, že
je nutné vstúpiť
do Európskej únie. Ale
v
žiadnom prípade tam nesmieme vstúpiť ako prosebníci, ktorí
žiadajú
prostriedky z nejakých fondov, ale
chceme tam vstú-
piť
ako partneri, ktorí sú žiadaní, pretože sú dynamickou
a
rozvíjajúcou sa ekonomikou. Pred nami
je tento projekt
a
táto úloha. V podstate do Európskej
únie nie je šanca
vstúpiť
pred rokom 2 000, a teda máme 4 roky, aby sme pokra-
čovali v
hospodárskej stratégii, ktorá
je načrtnutá aj
v
rozpočte na rok 1996.
Musím si strážiť svoj čas, ktorý mám
pridelený, a preto
mi
dovoľte, aby som predložil tieto pozmeňujúce návrhy.
Chcel by som, aby sa v zákone o dani z
pridanej hodnoty
do
§ 20 ods. 7 za slovo "predávajú" vložili slová "a to aj".
Uvedený návrh na doplnenie
ustanovenia § 20 ods. 7 zá-
kona
o DPH znamená možnosť uplatnenia odpočtu dane pri náku-
pe
napríklad ojazdeného osobného automobilu, ktorý sa po je-
ho
oprave alebo zhodnotení predáva zákazníkovi, pričom pri
predaji sa zdaní
celá predajná cena. Tento návrh znamená
zmiernenie tvrdosti
zákona v prípade
predaja nakúpených
ojazdených
osobných automobilov, kde dochádza k
čiastočnému
dvojitému
zdaneniu pri tej časti ceny, za ktorú bol osobný
automobil
kúpený. Táto časť ceny je totiž cena, ktorá už bo-
la
zdanená pri prvom predaji osobného
automobilu. To je je-
den
môj pozmeňujúci návrh.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte dve minúty.
Poslanec V. Moric:
A druhý pozmeňujúci návrh sa týka
kapitoly ministerstva
práce,
sociálnych vecí a rodiny. V časti
kapitálové výdavky
v
položke 710 - obstarávanie kapitálových aktív, by som pro-
sil, aby sa
účelovo viazala suma 15-20 miliónov korún na
dostavbu
Detského domova v Necpaloch. Toto
zdôvodňujem tým,
že
sme tam boli na poslaneckom prieskume aj s pani kolegyňou
Gbúrovou a tieto objekty naozaj veľmi chátrajú a v
podstate
hrozí,
že padnú na deti. Pritom naozaj
dosahujú veľmi dobré
výsledky.
Dve deti z toho detského domova sú napríklad na
vysokých
školách, skoro jedna tretina je na stredných ško-
lách.
Bolo by dobré tomuto detskému domovu pomôcť.
A nakoniec mi dovoľte - keďže v tomto parlamente nikdy
nechýbajú
žarty - dostala sa mi do ruky pohľadnica od edito-
ra
Istvána a Idé Kunéryho. Bolo to vydané
v Nederlande a tá
pohľadnica
vyzerá takto. Volá sa to Spravodlivosť pre Maďar-
sko
a sú tu - ono sa to takto pohybuje...
(Hlasy z pléna:
K
veci.) ...K veci, veď to je k rozpočtu, samozrejme...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte 30 sekúnd, pán poslanec.
Poslanec V. Moric:
...a tu sa veľmi pekne ukazuje to, o koľko vraj ostatné
štáty
Maďarov obrali, napríklad 63 000 km2 Slovenska a 1 mi-
lión
084 Maďarov zobralo len Slovensko so Zakarpatskou Ru-
sou,
Rumuni zobrali 1 700 000 Maďarov a 100 000 km2, Chorvá-
ti
63 000 km2...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, ďakujem pekne.
Poslanec V. Moric:
Beriem si faktickú poznámku.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Desať... (Smiech v sále.)
Poslanec V. Moric:
...63 000 km2 zobrali Chorváti a 563 000
Maďarov...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec...
Poslanec V. Moric:
...a Rakúšania zobrali 4 000 km2 a 64 Maďarov. Funguje
to
takto - aj na kameru to ukazujem a vám
všetkým to ukazu-
jem
- takto to funguje. Je to veľmi
krásna vec a toto je
z
Haagu, prosím, z Haagu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďalej vystúpi v rozprave pani poslankyňa Gbúrová. Pri-
praví
sa pán poslanec Farkas.
Faktická poznámka - pani poslankyňa
Schmögnerová.
Poslankyňa B.
Schmögnerová:
Ďakujem pekne.
Pán
predsedajúci, bola by som rada, keby
mi venoval
chvíľočku
pozornosť pán poslanec Moric, lebo moja poznámka
je
reakciou na jeho vystúpenie v niekoľkých smeroch.
Mám možnosť a predpokladám, že aj vy si
prečítate rôzne
odborné
štúdie, ktoré analyzujú vývoj
slovenského hospodár-
stva.
Musím priznať, že v žiadnej z nich - a
videla som ich
niekoľko
- som sa nedozvedela o tom, že by rast
hrubého do-
máceho produktu
v tomto alebo budúcom roku
mal dosiahnuť
8
%. Tento rok podľa všetkého sa možno
dosiahne 7 % a v bu-
dúcom
roku je odhad OECD na 5 %,
vláda odhaduje 6 %. Pán
poslanec,
odkiaľ ste toto číslo zobrali?
Druhá poznámka sa týka poskytovania
pomoci zo zdrojov
Európskej
únie PHARE. Musím uviesť vzhľadom na to, že som
mala
možnosť si pozrieť všetky relevantné dokumenty, že čle-
novia
vlády v tomto prípade zavádzajú. Poskytnutie 26 mil.
ECU
na podporu podnikateľského sektora
nebolo ničím podmie-
ňované. Rozhodne nie tým, čo sa uvádzalo, že máme pustiť
zahraničných
investorov do strategických podnikov a
do ban-
kového
sektora. Ide o bežnú pomoc všetkým transformujúcim sa
štátom
na podporu vstupu do Európskej únie.
Zase máme jeden
unikát:
Slovenská republika je jediná z
transformujúcich sa
štátov
a zároveň asociovaných štátov, ktorá v tomto roku ne-
čerpala
pomoc zo zdrojov Európskej únie PHARE.
Prosím,
odpovedzte, v nasledujúcich
rokoch sa má po-
skytnúť
zo zdrojov Európskej únie PHARE viac ako 200 mil.
ECU,
čo je skoro 10 mld korún. Ak sa
nazdávate, že táto re-
publika
ich nepotrebuje - pričom hovorím, že tieto zdroje
nie
sú ničím podmieňované, len ich
efektívnym využitím -,
tak
potom povedzte, z akých iných zdrojov
týchto 10 mld ko-
rún
získame.
Na záver by som chcela ešte navrhnúť ešte
jedno uznese-
nie
Národnej rady.
Národná
rada Slovenskej republiky
zaväzuje ministra
zahraničných vecí, aby
informoval Národnú radu
Slovenskej
republiky o čerpaní
bilaterálnej a multilaterálnej
pomoci
poskytnutej
Slovenskej republike v roku 1996.
Ďakujem.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec
Moric.
Poslanec V. Moric:
Ďakujem veľmi pekne, pán predseda, za
slovo.
Pani kolegyňa, som rád, že ste sa na to
pýtali. Hovorí-
te,
že vy máte literárne zdroje, ja mám tiež, zrejme máme
rôzne
zdroje. Vo vašich zdrojoch sa hovorí o 7 %, to, čo som
čítal, čo sa
mi dostalo do rúk, tak tam
sa predpokladá
8-percentný
nárast.
A pokiaľ
ide o PHARE, prosím, nepovedal
som nič deho-
nestujúce.
Doslova som povedal, že ak by sme
mali peniaze
z
PHARE dostať s takými tvrdými podmienkami, ako sa nám dik-
tovalo
doteraz, tak radšej takéto peniaze nechceme, pretože,
znovu
citujem: "Privítame radi
partnerskú spoluprácu s ďal-
šími záujemcami.
Uvedomujeme si skutočnosť,
že je nutné
vstúpiť
do Európskej únie, ale nechceme tam vstúpiť ako pro-
sebníci,
ale s rovným chrbtom." Toto som vám povedal. Čiže
nepovedal
som nič dehonestujúce voči peniazom z PHARE.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte raz pani poslankyňa Schmögnerová.
Poslankyňa B.
Schmögnerová:
Opakujem, Slovenskej republike sa
nediktovali žiadne
podmienky.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Znovu pán poslanec Moric.
Poslanec V. Moric:
Ja viem,
diktovali sa, pani kolegyňa, a
veľmi tvrdé.
Ďakujem.
Viac sa k tomu už nemienim vyjadriť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Černák - faktická poznámka.
Poslanec Ľ. Černák:
Prosím kolegu Morica, aby sa neproducíroval pred kame-
rami
a aby nehovoril o veciach, ktorým nerozumie. Za peniaze
PHARE
sa tu urobila kopa dobrej práce, kopa
projektov, kopa
vzdelávania.
A urážať niekoho, že nám diktuje
podmienky, to
nie
je fér. Neboli žiadne podmienky,
potvrdzujem to, čo po-
vedala
kolegyňa Schmögnerová. Mali by sme v snemovni hovoriť
len
to, čo máme overené a čo vieme dokladovať.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Švec.
Poslanec J. Švec:
Rád by
som informoval ctenú snemovňu,
že na poslednom
rokovaní
medziparlamentnej delegácie Európskej
únie a Slo-
venskej
republiky tu, v tejto sále, spolupredsedajúci doktor
Bösch,
prezident tejto organizácie, dementoval všetky vyjad-
renia,
ktoré sa týkajú akýchkoľvek podmienok na používanie
finančných prostriedkov PHARE. Jediná požiadavka je, a tá
trvá, aby
vláda Slovenskej republiky predložila odpočet,
akým spôsobom sa
tieto finančné prostriedky
používajú. To
bolo všetko. To
bola jediná podmienka,
ktorú si Európska
únia
stanovuje.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Moric.
Poslanec V. Moric:
Pán kolega Černák, prosím ťa pekne, veď kto teba paso-
val
za ekonóma? Ty sa pasuješ sám. Máme
rovnakú školu. Naša
alma
mater, pokiaľ viem, je Slovenská vysoká
škola technic-
ká,
len ty si elektrikár a ešte čosi,
a ja mám takisto dve
špecializácie.
Tak prosím ťa, už o tej ekonomike tu nehovor.
Chytáš
sa za peňaženku a myslíš si, že si
ekonóm. Kristepa-
ne,
veď už daj s tým pokoj! (Ruch v sále.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Rosival. Prosím pokoj, páni
poslanci.
Poslanec I. Rosival:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Chcem
potvrdiť slová pani
poslankyne Schmögnerovej
a pána
poslanca Černáka, že
PHARE nedáva neprijateľné
podmienky.
Sám som bol nositeľom projektu,
ktorý súvisel
s
PHARE. Môžem povedať, že značná suma
peňazí, v mojom prí-
pade niekoľko miliónov, prišla na Slovensko, bola
použitá
u
nás v školstve, bola použitá na spoluprácu so zahraničím
a
neboli položené žiadne, absolútne žiadne neprijateľné pod-
mienky.
Jediná podmienka bola alebo podmienky
boli cestovať
do zahraničia,
pozvať zahraničných kolegov, vyprodukovať
učebné
texty, nakúpiť aparáty, nakúpiť
knihy. A toto akoby
nám bolo spadlo
z neba v projekte, ktorý bol financovaný
z
Bruselu. Takže hovoriť o neprijateľných podmienkach je ab-
solútne
zavádzajúce, pán poslanec Moric.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán podpredseda Húska.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Priatelia, myslím, že okolo tejto kauzy, hlavne pokiaľ
ide
o PHARE a jej čerpanie, sa vedie
zbytočná a mätúca voj-
na.
V podstate išlo naozaj o to, a to treba fakticky pri-
znať, že v
niektorých oblastiach Slovensko
nie dostatočne
využívalo
prostriedky PHARE.
Na druhej strane fakt je ten, že niektorí pracovníci
zodpovední
za PHARE v medzinárodnej organizácii
formulovali
niektoré memorandá, v ktorých boli uvedené tzv.
podmienky
alebo
odporúčania, ktoré mali charakter neprimeraného pod-
mieňovania. Na
základe kontaktov a
vysvetlení, ktoré sa
uskutočnili
na viacerých úrovniach, došlo k vyjasneniu, že
toto
netreba brať ako podmienky, že išlo o
nešťastné formu-
lácie
a formulácie, ktoré predniesli ľudia nižšieho rangu.
Fakt je však ten, že iba s takýmito ľuďmi sa rokovalo,
v
danom prípade vo veci úzkeho
výseku toho výpočtu, hlavne
pre
oblasť reštrukturalizácie peňažníctva a reštrukturalizá-
cie
podnikov. Došlo tam k nedorozumeniam a došlo aj k ne-
príslušným
informáciám a toto sa zbytočne naťahuje.
Samozrejme, máme záujem, aby sme vzájomne
rokovali veľ-
mi
korektne a aby podmienky boli v zhode a
konformné s pod-
mienkami,
ktoré majú iné suverénne štáty.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte pán poslanec Harach.
Poslanec Ľ. Harach:
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Je mi strašne ľúto, že tu počúvame
takéto diskusné vy-
stúpenia
dvoch predstaviteľov parlamentu, ktoré môžu vyvolať
pochybnosti
o tom, či sme vôbec schopní využiť
niečo, čo je
darom.
Podčiarkujem, PHARE je dar Európskej
únie pre trans-
formujúce
sa krajiny. Pre oblasť školstva napríklad, pán Mo-
ric,
pre oblasť vysokého školstva to bolo ročne 6 miliónov
ECU.
Pre oblasť základných a stredných škôl, ktoré ani nebo-
li
dostatočne využité z našej strany, to bolo ročne takmer
3
až 4 milióny ECU. Skôr si treba sadnúť doma a dať dohroma-
dy
dobré projekty. Každý dobrý projekt, ktorý sme na Sloven-
sku
pripravili, bol akceptovaný, pokiaľ
sa vmestil do roz-
počtu.
Nevyvolávajte teda dojem, že Európska únia kladie ne-
jaké
podmienky a že chce, aby sme tam prišli
zhrbení. To je
nezmysel.
Európska únia nechce mať zhrbených
partnerov. Na-
opak,
chce mať suverénnych partnerov, s ktorými nebudú prob-
lémy.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte pán poslanec Moric.
Poslanec V. Moric:
Pán kolega, súhlasím s vami. To, čo
ste povedali, je
v
poriadku, ale viem, že tam boli podmienky. Ukážte mi, pro-
sím,
toho vola na svete, ukážte mi toho vola na svete, ktorý
vám
dá dar bez podmienok. Pre Boha
živého! A tie podmienky
neboli
celkom korektné. Povedal som len to,
nič iné. (Hlasy
v
sále.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Rosival.
Poslanec I. Rosival:
Pán poslanec Moric, bol som nositeľom
projektu, ktorý
zapadal
do PHARE. A môžem vám povedať, že podmienky, za kto-
rých
som používal a prideľoval milióny korún, boli - nakúpiť
aparáty
do školstva, o ktorých som musel vopred povedať, aké
budú.
Pritom však bola ešte možnosť to
prispôsobovať. Bolo
treba
nakúpiť knihy, bolo treba vyprodukovať učebné texty,
bolo
treba cestovať do zahraničia - to bolo
povinné - a po-
vinné
bolo pozvať zahraničných partnerov
sem k nám, ukázať
im
Slovensko, nepovinný bol výlet do Tatier a ostatné spolo-
čenské
veci. Pán poslanec, mohli by ste
prestať telefonovať
na
momentík? Hovorím k vám.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Moric, viete, že sme prijali také rozhod-
nutie,
že do rokovacej miestnosti nebudeme nosiť žiadne apa-
ratúry.
Poslanec I. Rosival:
Pán poslanec, snažím sa vás a pána
podpredsedu Ľuptáka,
ktorý
- počul som - tiež zapochyboval, že
možno dať dar za-
darmo,
presvedčiť, že je možné dať dar zadarmo a skutočne je
možné
dať dar za takých podmienok, ako vám hovorím. Cieľom
daru, za ktorý
nebolo treba nič platiť, nič vracať, bolo
zvýšiť úroveň našich škôl, priblížiť úroveň
našich škôl,
v
tomto prípade vysokých škôl, úrovni západných vysokých
škôl.
Ďalším
cieľom bolo v mojom prípade nadviazať odborné
kontakty medzi učiteľmi slovenskými, talianskymi, španiel-
skymi,
dánskymi. Ďalším cieľom bolo vyprodukovať učebné tex-
ty,
ktoré by sa používali na veterinárnych
školách v týchto
krajinách.
Možno je vám to nepochopiteľné, ale sú "voli",
ktorí
skutočne dajú peniaze za takýchto mimoriadne prijateľ-
ných
podmienok. To je dar, ktorý nám skutočne spadol z neba.
O
tom vás môžem uistiť. Bol som za tento dar
mimoriadne
vďačný,
celá naša škola to veľmi ocenila, pretože sme mali
milióny,
s ktorými sme narábali, vlastne ako sme chceli. Pán
podpredseda
Ľupták, je možné dať dar bez toho, že
by niekto
chcel,
aby sme si dali na hlavu nejaké jarmo a vykonávali
neviemaké
otrocké podmienky. Hovorím to z vlastnej skúsenos-
ti.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani
poslankyne, páni poslanci,
chcem vás upozorniť
a
chcem upozorniť najmä publikum na
balkóne, kto má u seba
telefonické
aparáty a počítače, aby ich odniesol z
priesto-
rov
rokovacej miestnosti.
Pán poslanec Lauko.
Poslanec P. Lauko:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Chcem povedať kolegovi Moricovi, že
patrí do koalície
a
včera vystúpil v Západoeurópskej
únii s prejavom premiér
Mečiar,
kde za koalíciu, to znamená aj za
stranu HZDS, aj
za
stranu SNS, aj za stranu ZRS, pred celým európskym Parla-
mentným
zhromaždením Západoeurópskej únie
povedal, že Slo-
vensko
sa chce integrovať do ekonomických štruktúr a do bez-
pečnostných
štruktúr západnej Európy.
To znamená, pán Moric, že hovoríte v rozpore s tým, čo
hovoril
Európe premiér našej slovenskej vlády. Pravdepodobne
to súvisí s
tým, aký má prístup parlament a
koalícia aj
k
takýmto významným stretnutiam a udalostiam, pretože, bohu-
žiaľ,
na tomto zasadaní s premiérom Mečiarom
nikto z koalí-
cie
nebol, takže ste to nemohli, páni z koalície, počuť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Predseda výboru pán Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem, pán predseda.
Je pravda, že projekty PHARE dostávame
prakticky zadar-
mo,
ale absolútnu väčšinu týchto projektov
pre svoj rezort
som
mohol, bohužiaľ, odložiť ad acta, pretože po ohromnom
množstve
podkladov, ktoré si v predchádzajúcich kolách odo
mňa
príslušné inštitúty a sekcie vyžiadali
(teda nie odo
mňa,
ale od príslušného rezortu), sme dostali niekoľko fúri-
kov
projektov, kde som sa ako minister dozvedel, že diaľnica
z
Bratislavy má viesť na Žilinu a odtiaľ na východ do Košíc,
s
prechodom na Ukrajinu, čo vieme od roku 1963, pretože tak-
to
bola schválená koncepcia výstavby
diaľničnej siete v bý-
valej
Československej republike, neskôr
federatívnej repub-
like. Takže značná časť týchto projektov má
teoretickú hod-
notu a veľa ráz spracovatelia spracúvajú to, čo
vedia spra-
covať,
a nie to, čo potrebujeme. Ale domnievam sa, že je tam
potrebná
náročnosť aj zo slovenskej strany, aby sme im my
určovali,
čo je nám potrebné, aby sa oni nevzďaľovali do ta-
kých
oblastí, ktoré sú pre slovenskú stranu bezcenné a robia
to
len preto, lebo je to pre spracovateľov
- expertov PHARE
ľahké
a bezproblémové.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte raz pán poslanec Moric.
Poslanec V. Moric:
A posledný raz, pán predseda. Už sa nebudem k tomu vy-
jadrovať, pretože naozaj som nepovedal jedno
jediné slovo
proti
spolupráci s kýmkoľvek, vrátane
Západoeurópskej únie.
Hovorím
stále o západnej Európe. Pre mňa je
stále Európa až
po
Ural. Preto som hovoril, že treba nám
obchodovať 40 % na
západ,
40 % naopak, na východ, a 20 % si nechať rezervu. Po-
vedal som, znovu
to opakujem a zopakujem
to sto ráz, že
v
obchode musíme byť len korektní. Nič iné som
nepovedal.
Zdalo
sa mi, že podmienky, za ktorých sme dostali isté množ-
stvo
peňazí od istej organizácie, alebo myslím si, domnievam
sa
- odpusťte mi, že sa môžem aj
domnievať, že si môžem aj
slobodne
myslieť -, že sú nekorektné alebo nie
sú úplne ko-
rektné.
Len to som povedal. Snažíte sa mi to
vyvrátiť. Dob-
re,
zrejme pravda bude niekde v prostriedku.
Takže
prosím vás, nevkladajte mi slová, nepleťte sem
pána
premiéra, nepleťte sem ďalšie
veci. Som poslanec, som
zodpovedný
sám sebe. Tak tu nepoukazujte - povedal by som
-
na hlúposti, ktorých som sa naozaj nedopustil a ani sa ne-
dopustím.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
Pani poslankyne, páni poslanci, chcem vám povedať, že
pani
poslankyňa Gbúrová, ktorá pôjde
prednášať, má poradové
číslo
22 a poslednú prihlášku mám s číslom
46. Takže prosím
vás,
berte do úvahy aj toto. Odhlasovali
ste si, že budete
rokovať,
kým nevystúpi posledný.
Prosím, faktická poznámka - pán poslanec Glinský.
Poslanec J. Glinský:
Ďakujem pekne.
Vážená Národná rada,
chcel by
som upozorniť na jeden fakt,
podľa mňa veľmi
dôležitý.
Ak niektorá krajina dosiahne 7-percentný rast, ho-
vorí
sa o hospodárskom tigrovi. Slovensko za posledné dva
roky
dosahuje hospodársky rast 7 %. A tento
fakt by mal byť
v
normálnej krajine dôvodom na nesmiernu národnú hrdosť, tým
skôr,
že sme to dosiahli v ťažkých, veľmi ťažkých vnútorných
a
vonkajších podmienkach. Musím, žiaľ, konštatovať smutnú
skutočnosť, že to
takmer všetky médiá alebo zamlčiavajú,
alebo
sa snažia zúfalo spochybniť a očierniť túto skutoč-
nosť,
vrátane mnohých politikov. To po prvé.
Po
druhé, tých, ktorí
spochybňujú možnosť, povedzme,
6-percentného hospodárskeho rastu v budúcom
roku, by som
prosil,
aby túto skutočnosť brali na vedomie aj vtedy, keď
predkladajú
ďalšie požiadavky.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Bajan.
Poslanec V. Bajan:
V tejto chvíli sa mi veľmi ťažko reaguje, lebo predpo-
kladám,
že predtým bola diskusia o problémoch programov PHA-
RE
alebo európskych peniazoch. Mám jednu malú poznámku. Pro-
sím vás,
aby sme opäť
tento problém nevideli
len
bielo-čierne.
Ak sú oblasti, kde sú problémy v komunikácii
s
PHARE programom, vyriešme ich. Ale
existuje tu veľmi veľa
oblastí,
ktoré fungujú a mali by fungovať.
Jednou z nich je
prihraničná
spolupráca. V utorok som sa zúčastnil
vo Viedni
na
konferencii práve o takomto programe
PHARE. Je priprave-
ných
niekoľko miliónov ECU. A nebol som tam sám, boli tam
starostovia
z Čiech, Maďarska a Slovenska. Verte,
že jedno-
ducho
takáto diskusia, kde vidíme len nejaké možnosti - o-
spravedlňujem
sa za vulgarizmus - ochočenia Európy cez neja-
ké
programy PHARE je predsa nezmysel. Naozaj, hovorme o kon-
krétnych
veciach. Sú tu oblasti, ktoré živočíšne potrebuje
aj
Slovenská republika.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte pán poslanec Rosival.
Poslanec I. Rosival:
Veľmi sa
ospravedlňujem všetkým, že
zdržujem s disku-
siou
o PHARE, ale je to veľmi dôležitá otázka, pretože by
som
bol nerád, aby vznikol dojem, že
nie sme schopní alebo
ochotní
využiť tieto prostriedky.
K otázke projektov by som chcel povedať toľko, že pro-
jekty predkladáme my. Moja skúsenosť hovorí,
že ten, kto
chce
peniaze PHARE, musí vypracovať
projekt a v zahraničí,
v
Bruseli mu ho buď schvália, alebo neschvália. Takže záleží
na
kvalite nášho projektu, a nie na projektoch, ktoré, podľa
mojej
skúsenosti, neprichádzajú zvonku.
Ďalej pánu poslancovi Moricovi. Nechcem
stále pristúpiť
na
to, že pravda je niekde uprostred.
Pravda je jednoznačne
v
tom, že tieto prostriedky sú
darované s cieľom európskej
integrácie,
povedané jedným slovom. A aby som bol
presný aj
pri
limitujúcich podmienkach, tak limitujúce podmienky v mo-
jom
prípade boli, že sa nesmie kúpiť auto a nábytok, ale smú
sa
kúpiť len aparáty. Limitujúce podmienky pri cestovaní bo-
li
v tom, že sa smie cestovať len do Európskej únie a nie do
Ameriky
alebo do Japonska. A boli aj ďalšie
limitujúce pod-
mienky
pri aparátoch. Keď to mal byť aparát
kúpený mimo Eu-
rópy,
mimo európskeho výrobcu, tak na to muselo byť špeciál-
ne
schválenie z Bruselu. Takže toto boli
limity a veľmi by
som prosil poslancov a poslankyne, aby si nedali vštepiť
myšlienku
nejakej pochybnosti o tom, že peniaze z PHARE sú
vazalské,
špinavé alebo, ja neviem, otrokárske
alebo dajaké
také.
Absolútne to nie je pravda. Sú to čisté, férové penia-
ze,
darované, venované na rozvoj integrácie Európy.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Lauko.
Poslanec P. Lauko:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Dnes vystupujem len druhýkrát, prepáčte mi, že reagu-
jem,
ale musím reagovať, keďže som zo zahraničného výboru
a
hovorí sa o zahraničnom obchode a o zahraničnej politike.
Pán poslanec Moric, integrácia do
západoeurópskych aj
ekonomických
štruktúr - to nie sú hlúposti. Ani program PHA-
RE
nie sú hlúposti. Slovensko jednoducho v zozname, ktorý
dostávame
ako poslanci aj tohto parlamentu - pán poslanec
opäť
telefonuje, pán predseda, ak
dovolíte, ja reagujem na
jeho
vystúpenie, a on si tu jednoducho telefonuje
diaľkovým
telefónom
- je to čosi nehorázne, čo sa deje.
Protestujem
proti
tomu, aby tu niektorí poslanci zavádzali takéto spôso-
by.
Možno takéto spôsoby existujú v
krčmách, ale nie v par-
lamente.
Pán poslanec Moric dáva občanom Slovenska
zavádzajúce
informácie
o pomoci z programov PHARE. Nech mi alebo nám pán
poslanec
povie jedinú podmienku, ktorú dáva západná Európa
pri
týchto programoch. Záleží len na
šikovnosti, rozumnosti
a
dobrom vypracovaní projektov. Pán poslanec Moric, vo vašej
oblasti
vám chcem povedať, že pri obede v
Paríži, kde som
bol
s predstaviteľmi Západoeurópskej
únie, pán premiér Me-
čiar povedal, že
na Slovensku sa vyrába
množstvo zbraní
a
zbraňových systémov. Nech sa páči, keď ich predáte, tak
potom bude na
Slovensku blahobyt. Budeme
mať dosť peňazí
a
nebudeme potrebovať peniaze z programov a projektov PHARE.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Urban.
Poslanec I. Urban:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som aj ja nadviazal na to, o čom sa tu
už
pred chvíľou hovorilo. Viackrát sme sa
obrátili ku škol-
stvu
a chcem využiť svoju faktickú poznámku
skôr na to, aby
som
dal aj návrh na zmeny v zákone o rozpočte.
Dovoľte mi, aby som povedal na začiatku,
že tieto návr-
hy som
prerokoval s príslušnými pracovníkmi ministerstva
školstva
a znejú takto: Prosím, aby sa presunuli prostriedky
vo výške 290
mil. Sk účelovo určené v kapitole Všeobecná
pokladničná
správa, v prílohe 5, na zabezpečenie nových škôl
a
fakúlt do kapitoly Ministerstva školstva Slovenskej repub-
liky,
a to na bežné výdavky 85,2 mil. Sk a na kapitálové vý-
davky
204,8 mil. Sk.
V prípade, ak tento môj pozmeňujúci návrh
neprejde, na-
vrhujem,
aby v časti Všeobecná pokladničná správa v skupi-
ne
4 pod číslom 4018 znel text takto:
Zabezpečenie nových škôl, vysokých
škôl a fakúlt vo
výške
290 mil. Sk, s členením 85,2 mil. Sk na
bežné výdavky
a
204,8 mil. Sk na kapitálové výdavky.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem, pán predseda.
Ospravedlňujem sa, že ešte raz vstupujem
s tým nešťast-
ným
PHARE, ale v novembri 1992, nie, v
závere roka 1993 sme
boli
na rokovaní ministrov dopravy Maďarska,
Poľska, Česka,
Slovenska
v Bruseli, kde sme práve s európskymi spoločen-
stvami prerokúvali túto problematiku. Tam sa
všetky štyri
zúčastnené
asociované štáty zhodli na úplne spoločnom postu-
pe
a to bolo pre európske spoločenstvá
značne prekvapujúce,
lebo
predpokladali, že Slováci sa tradične
budú vadiť s Ma-
ďarmi a s
Čechmi. Vôbec to tak nebolo. Absolútne sme sa
zhodli v zámeroch,
záveroch a cieľoch, lebo sme spoločne
konštatovali, že to,
čo nám v tom čase ponúkali európske
spoločenstvá
pod programom PHARE, bolo nie to, čo tieto štá-
ty
potrebujú, ale prebytok toho, čím európske spoločenstvá
disponujú.
Takže je istý stupeň nedôvery v tejto oblasti, nie ne-
hmotnej,
ale hmotnej, pretože sme tam boli ako technické mi-
nisterstvá
dopravy a spojov týchto štyroch štátov, uplatnili
sme
veľmi vážené pripomienky. Domnievam sa, že európske spo-
ločenstvá
v tomto smere odvtedy pokročili, pretože prešli od
nehmotných pomocí, keď
nám sem chodili radiť
penzionovaní
experti
a prechádzajú postupne na iné formy.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
Prosím
pani poslankyňu Gbúrovú.
Ešte s faktickou po-
známkou
vystúpi pán poslanec Volf.
Poslanec J. Volf:
Pán predseda, ďakujem.
Chcem reagovať na vašu poznámku a na zmenenú situáciu,
to
znamená, na počet ešte prihlásených, na
to, ako prebieha
rozprava a navrhnúť
procedurálny návrh, aby sme skončili
dnešnú
rozpravu o 19.00 hodine, tak ako sa
normálne končie-
va,
a pokračovali v utorok. Bude šanca
väčšinu pripomienok,
doplnkov
spracovať písomne a tých zopár doplniť v utorok.
Myslím
si, že by to bolo racionálne.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, odsúhlasili sme niečo iné, nemôžeme hla-
sovať
kontra. Pani poslankyňa Gbúrová. (Hlasy v sále.)
Môžem dať o tom návrhu hlasovať - o 19.00
hodine.
Ešte faktická poznámka - pán poslanec
Rózsa.
Poslanec E. Rózsa:
Vážený pán predseda,
prosil by som, keby ste použili
ustanovenie § 16 ods. 3
rokovacieho
poriadku, že vzhľadom na veľký počet prihláse-
ných
máte možnosť udeľovať slovo tým, ktorí majú pozmeňujúce
návrhy.
Potom by tá debata mohla ešte trvať, ale vystúpili
by
len tí, ktorí chcú skutočne vystúpiť s
pozmeňujúcimi ná-
vrhmi,
ktoré môže pán spravodajca spracovať, čím by sme fak-
ticky
získali čas.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán
poslanec Rózsa, povedali
ste to rozumne a ja si
myslím,
že od tejto chvíle to budem tak robiť. Ale dám o tom
hlasovať,
lebo naša snemovňa je nevyspytateľná.
Prosím, budeme hlasovať o tom, že
faktické poznámky bu-
dem
prijímať len vtedy, keď budú k pozmeňujúcim návrhom. Či-
že
všetky faktické poznámky a prihlášky do rozpravy musia
byť,
len pokiaľ ide o pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy.
(Ruch
v sále.)
Páni poslanci, pokoj. Vystúpi pani poslankyňa Gbúrová.
Pani
poslankyňa Gbúrová, prosím vás, aby ste vystúpili, hla-
sovať
budeme potom.
Nech sa páči, pani poslankyňa.
Poslankyňa M. Gbúrová:
Je mi veľmi ľúto, že som sa práve ja dostala do naozaj
nezávideniahodnej
situácie. Ctím si zákony nielen
parlamen-
tarizmu,
ale aj rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej
republiky
a som presvedčená o tom, že ak pán
poslanec Jaro-
slav Volf dal
procedurálny návrh, sme
jednoducho povinní
o
ňom hlasovať. Je mi ľúto. (Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyňa Gbúrová, čakali ste
hodinu, chcel som
vám
dať možnosť a hlasovať potom, takže vidím, že pokiaľ ide
o
opozíciu, neplatí ani moja ústretovosť.
Prosím, ideme hlasovať o návrhu pána
poslanca Volfa, že
máme
skončiť o 19.00 hodine, lebo predtým
sme hlasovali, že
rokujeme do
konca. (Hlasy z
pléna.) Prerušiť rozpravu
o
19.00 hodine.
Prosím, hlasujte, kto je za.
Prezentovalo sa 116 poslancov.
Za návrh hlasovalo 46 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Prosím, môžeme pokračovať v rokovaní.
Poslankyňa M. Gbúrová:
Vážená Národná rada,
vážený pán predseda Národnej rady,
dovoľte mi vysloviť niekoľko poznámok k
návrhu štátneho
rozpočtu
Slovenskej republiky, a to vo vzťahu k
výdavkom na
vedu
a techniku na rok 1997.
Uznesením vlády Slovenskej republiky
číslo 882/1995 bod
C5
bolo uložené predsedovi Úradu pre
stratégiu rozvoja spo-
ločnosti, vedy
a techniky Slovenskej republiky
vypracovať
a
predložiť na rokovanie vlády Slovenskej republiky návrh
zákona
Národnej rady Slovenskej republiky o vede a technike.
Nebudem opätovne, už po niekoľký raz na pôde Národnej
rady Slovenskej republiky opakovať to, čo sa objavuje aj
v
zmysle uznesenia v spracovanom návrhu
zásad zákona Národ-
nej rady Slovenskej republiky o rozvoji
a využívaní vedy
a
techniky, že potreba zákona o vede a technike v Slovenskej
republike
vychádza z prebiehajúcej transformácie
ekonomiky,
ktorá
mení aj postavenie vedy a techniky v spoločnosti, a že
v
predkladaných zásadách zákona sa
navrhuje vedu a techniku
považovať
za národné priority a jej rozvoj za jeden z rozho-
dujúcich
faktorov rozvoja spoločnosti.
Ak sa
pokúsime v globále oboznámiť s výdavkami Sloven-
skej
republiky na vedu a techniku v roku 1997, kde sa úhrnne
počíta
s 3 226 461 tisíc Sk, predstavuje to isté mierne zvý-
šenie
oproti minulým rokom v kvantitatívnom ukazovateli, nie
však
vo vzťahu k celkovým predpokladaným výdavkom štátneho
rozpočtu
na rok 1996. K tomu pristupuje aj existujúca inflá-
cia.
Pozitívom sa javí, že sa v jednotlivých
kapitolách re-
zortov
na vedu a techniku počíta s účelovo viazanými pro-
striedkami
na štátne objednávky a úlohy RVT v
zmysle § 2011
a
§ 2015.
Chýba mi však, že sa v kapitole rozpočtu pre spomínaný
Úrad
stratégie rozvoja spoločnosti, vedy a
techniky Sloven-
skej
republiky s účelovo viazanými
finančnými prostriedkami
na
vytvorenie Fondu vedy a techniky neuvažuje, ba dokonca
ani
v časti Všeobecná pokladničná
správa, napriek tomu, že
práve v tejto
položke je účelovo viazaná suma
290 mil. Sk
na zabezpečenie nových vysokých škôl a fakúlt zriadených
k
1. septembru 1997.
Podobne sa mohlo rátať i s
vyčlenením menšej, ale za-
kladajúcej
sumy na pripravovaný Štátny fond vedy a
techniky
už
v roku 1997. Alebo je zriadenie fondu opäť tradične v ne-
dohľadne? Veď o
jeho potrebe dobre vieme a systematicky,
žiaľ,
bez konkrétnych výsledkov, aj diskutujeme
na pôde Ná-
rodnej
rady už 6 rokov a nič sa nemení, ostávajú jedine sľu-
by
a presvedčujú sa presvedčení.
Prečo to spomínam v tejto časti rozpravy? Predovšetkým
preto, že v
spomínanom spracovanom materiáli
návrhu zásad
zákona
Národnej rady Slovenskej republiky o rozvoji a využí-
vaní
vedy, ktorý bol v júli roku 1996
spracovaný spomínaným
ústredným
orgánom štátnej správy za účasti vedeckej komunity
Slovenskej
republiky a napokon predložený aj do
Úradu vlády
Slovenskej
republiky, sa o zriadení fondu píše: "O ďalšom
osude
tohto materiálu však, žiaľ, ďalej nič nevieme. Dôleži-
té
je, že zásady sú na svete, treba ich prerokovať a do pol-
roka
1997 môže byť na svete aj paragrafové znenie zákona."
Práve
v tomto návrhu zásad (konkrétne v predkladacej správe)
sa
konštatuje, že významným a novým prvkom
v systéme finan-
covania
vedy a techniky je štátny fond a ďalej sa explicitne
píše,
že v procese legislatívnej prípravy je zákon o Štátnom
fonde
rozvoja vedy a techniky, ktorého zásady boli odovzdané
na
rokovanie Legislatívnej rady vlády 26. 2. 1996 s uvažova-
nou
účinnosťou od januára 1997.
Žiaľ, fond ani dnes ešte nemáme legislatívne priprave-
ný, aj keď
existencia podobných fondov
v iných rezortoch
existuje
a plní si svoju funkciu. Neexistuje, a to aj na-
priek
tomu, že v predkladanom materiáli zásad sa konštatuje,
že
pôsobenie novej formy financovania v
podobe fondu by vy-
tvorilo
širší priestor na podporu účelového financovania po-
žiadaviek
vedy a techniky doteraz neuplatňovanými
formami a
že
účelové financovanie aktivít v oblasti vedy a techniky
formou
dotácií prostredníctvom fondov je vo vyspelých kraji-
nách veľmi
rozšírené a plní
úlohu katalyzátora kvality
výskumno-vývojových
kolektívov.
Čo treba urobiť? Dotiahnuť legislatívny
proces najmä vo
vzťahu
k zásade číslo 10 - Štátny fond rozvoja
vedy a tech-
niky,
jeho zriadením zákonom Národnej rady Slovenskej repub-
liky
v súlade so zákonom Národnej rady
Slovenskej republiky
číslo
303/1995 Z. z. o rozpočtových
pravidlách a už dnes mu
v
návrhu štátneho rozpočtu vytvoriť
finančnú bázu podobne,
ako je to
na zabezpečenie nových
vysokých škôl a fakúlt,
ktoré
sú zriadené k 1. 9. 1997 - taktiež
ešte neexistujú-
cich,
ale zákonom Národnej rady Slovenskej republiky sa tu
počíta
so sumou 290 mil. Sk v položke
Všeobecná pokladničná
správa,
alebo priamo v rozpočtovej kapitole
Úradu pre stra-
tégiu
rozvoja vedy a spoločnosti v Slovenskej republike.
A teraz
pozmeňujúci návrh. Navrhujem
presunúť položku
z
rezervy vlády Slovenskej republiky vo výške 100 mil. Sk zo
Všeobecnej pokladničnej správy na zabezpečenie a pokrytie
Štátneho
fondu rozvoja vedy a techniky vo výške 100 mil. Sk.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte 4 minúty.
Poslankyňa M. Gbúrová:
Druhý návrh - použiť zo zvýšenia príjmovej časti štát-
neho rozpočtu o
1,1 mld z odvodu zo zisku Národnej banky
Slovenska
100 mil. Sk na potreby Štátneho fondu rozvoja vedy
a
techniky a presunúť 100 mil. Sk do Všeobecnej pokladničnej
správy
na zabezpečenie pokrytia Štátneho fondu
rozvoja vedy
a
techniky.
Vážená Národná rada, svoj ďalší návrh
zdôvodním veľmi
rýchlo,
pretože sa k nemu vyjadril pán poslanec
Moric. Týka
sa
Detského domova v Necpaloch.
Som si
vedomá toho, že situácia vo
viacerých detských
domovoch
je kritická a vyžaduje si systematické riešenie. Od
1.
1. 1997 detské domovy patria pod
gestorstvo ministerstva
práce,
sociálnych vecí a rodiny, ktoré bude mať nad nimi od-
bornú
a metodickú pomoc. Finančné problémy
budú v kompeten-
cii
krajskej štátnej správy.
Nechcem pochybovať o dobrých úmysloch krajskej štátnej
správy
v sociálnej oblasti, ale myslím si, že
by bolo možné
riešiť
tento problém aj prostredníctvom štátneho rozpočtu.
Starý
kaštieľ v Necpaloch podlieha
reštitúcii a je v dezo-
látnom
stave. Stropy vo vnútri budovy sú podopreté drevenými
stĺpmi,
hrozí ich prepadnutie. Hygienická situácia v tomto
detskom
domove je vážna. Pritom vedľa starej budovy je už
hotová
nová budova detského domova, kde je potrebné realizo-
vať
už len vnútorné práce. Ide o sumu 20 mil. Sk.
Pozmeňujúci návrh: Navrhujem v kapitole Všeobecná po-
kladničná
správa znížiť rezervu vlády z 500 mil. na 480 mil.
Sk,
zvýšiť o sumu 20 mil. Sk kapitolu ministerstva práce,
sociálnych vecí a
rodiny s účelovým viazaním na dostavbu
Detského
domova v Necpaloch.
Ďakujem vám za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem vám. Ďalej vystúpi pán poslanec
Farkas a pri-
praví sa
pani poslankyňa Schmögnerová. Faktická poznámka
-
pán poslanec Urban.
Poslanec I. Urban:
Vážený pán predseda,
kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi ešte pre prípad, že
nebudú schválené moje
predchádzajúce
dva pozmeňujúce návrhy, aby som navrhol tretí.
V kapitole Všeobecná
pokladničná správa v skupine 4
pod
číslom 4018 nahradiť text
"zabezpečenie nových vysokých
škôl
a fakúlt zriadených k 1. 9. 1997"
textom "zabezpečenie
nových
vysokých škôl a fakúlt zriadených v roku 1997".
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec
Farkas.
Poslanec P. Farkas:
Vážená Národná rada,
vzťah
štátneho rozpočtu k
poľnohospodárskej výrobe
v
predloženom návrhu sa značne zmenil. Chcem tu vyjadriť na-
šu
spokojnosť s tým, že po toľkých rokoch sa už našli nejaké
prostriedky na zvýšenie
dotácií agrokomplexu, ale máme
aj
určité pochybnosti
o racionálnom a
efektívnom rozdelení
týchto prostriedkov. Poslanci nášho hnutia každoročne pri
prerokúvaní
návrhu štátneho rozpočtu tu na pôde parlamentu
vyjadrili
svoju nespokojnosť s nedostatočným krytím požiada-
viek tohto
rezortu a poukázali
na najvážnejšie problémy
a
dôsledky s tým súvisiace. Z hľadiska pôsobenia ekonomickej
politiky v
súčasnom období poľnohospodárstvo patrí medzi
najzložitejšie
rezorty našej ekonomiky. Problémy sú veru ne-
malé,
rozvoj málo dynamický a vzťahy nadmieru zložité, ťažko
zvládnuteľné.
Poukazuje na to aj predložený návrh štátneho
rozpočtu,
kde sú zvýšené výdavky smerujúce do agrokomplexu
na
úrovni 3 mld Sk. Je to veľká suma, ale
istotne nevykryje
objektívne
požiadavky tohto rezortu.
A teraz
mi dovoľte, aby som poukázal na
niektoré naše
obavy súvisiace
s týmito takpovediac navyše poskytnutými
prostriedkami
zo štátneho rozpočtu.
Podľa nášho hodnotenia rast transferu do Štátneho fon-
du
trhovej regulácie je potrebný jednak na
elimináciu škôd,
ktoré tu
vznikli nelegálnym vývozom
obilia za rok 1995
a
1996, čo je jednoznačne zavinené vysokopostavenými funk-
cionármi
v jednotlivých rezortoch. Na druhej
strane tieto
prostriedky
budú potrebné na ovládnutie domáceho trhu s obi-
lím
a s inými poľnohospodárskymi produktmi.
Aj takýmto spô-
sobom
bude chcieť vláda zamedziť, aby nedošlo
zo strany pr-
vovýroby k avizovanému zvýšeniu predajných cien
produktov
poľnohospodárstva.
Prípadná snaha zo strany Štátneho fondu
trhovej
regulácie o ovládnutie domáceho trhu s
pevne stano-
venými
cenami je nerealistická cesta a môže
mať ďalekosiah-
le
následky pre ďalšiu existenciu a vývoj
poľnohospodárstva
vzhľadom
na fakt, že ceny vstupov do
poľnohospodárstva veru
nie
sú a ani nebudú garantované.
Na hospodárske výsledky poľnohospodárskych podnikov má
mimoriadne dôsledky neúnosné roztvorenie cenových
nožníc.
Tento
problém treba riešiť komplexne a
neodkladne. V našich
podmienkach
bezpríkladný nárast cien vstupov do
poľnohospo-
dárstva
sa dá tlmiť do určitej miery dotáciami, ktoré budú
pôsobiť
protiinflačne. Keď je tento dotačný balík nedosta-
točný,
ako je to u nás, je možné očakávať prudký nárast cien
poľnohopodárskych výrobkov
všade tam, kde funguje trhové
hospodárstvo,
kde štát nezamedzí takémuto vývoju a neprenáša
celú
ťarchu takéhoto vývoja na bedrá
poľnohospodárov s pou-
kázaním
na udržanie cenovej hladiny potravín.
Dotačná politika v agrokomplexe je u nás upravená pla-
tobným výnosom
ministerstva
pôdohospodárstva ešte z roku
1995.
Ako všetci vieme, na tento účel budú
poskytované pro-
striedky
zo štátneho rozpočtu o 1,6 mld Sk
viac než v roku
1996.
V súvislosti s tým však vzniká určitá nejasnosť v tom,
na
aké tituly budú vyčerpané. Podľa nášho hodnotenia tieto
prostriedky
by mali byť čerpané na podporu ďalšej produkčnej
schopnosti
poľnohospodárskej výroby.
Preto navrhujem, aby tieto navyše
poskytnuté prostried-
ky
zo štátneho rozpočtu vo výške 1,6
mld Sk boli rozdelené
úmerne
na nasledujúce dotačné tituly
podľa čerpania v roku
1996,
podľa výnosu ministerstva
pôdohospodárstva na poskyt-
nutie dotácií -
na obstaranie osív, sadív, priemyselných
hnojív, zachovanie genofondu šľachtenia, rast genetického
potenciálu,
proexportné aktivity, kvalitu kravského, ovčieho
a
kozieho mlieka, hovädzieho a jahňacieho mäsa, cukrovej re-
py,
komplexné využitie závlah,
ozdravovanie chovov, rozvoj
agroturistiky, ekológiu, bonifikáciu úrokov z poskytnutých
úverov,
trvalú zmenu kultúry.
Ďalším vážnym problémom súčasného poľnohospodárstva je
zadlženosť
poľnohospodárskych podnikov. V predloženom návrhu
štátneho
rozpočtu na rok 1997 je navrhnutá účasť štátneho
rozpočtu
na ozdravovaní portfólia bánk v sume 2
mld Sk. Po-
dľa
výkladu predkladateľa vo výbore ako aj na
tomto pléne
bude
značná časť, a to 800 mil. až 1 mld Sk, poskytnutá na
oddlženie, odpustenie
starých záväzkov
poľnohospodárskych
podnikov.
V súvislosti s tým chcem vysloviť určité výhrady
a
názor.
Po prvé - nepoznáme princíp, metódu
rozdelenia navrhnu-
tej sumy. Nebude poskytnutá na oživenie,
prípadne rozvoj
poľnohospodárskej výroby, ale
odpustením starých záväzkov
poľnohospodárskym
podnikom bude poskytnutá pomoc iba bankám,
ktoré
stoja pred privatizáciou a v predchádzajúcich rokoch
uzavreli
s poľnohospodárskymi podnikateľskými
subjektmi ne-
výhodné
úverové zmluvy. Teda v
predprivatizačnej etape bánk
vláda
má snahu, takpovediac, očistiť
stôl od starých nedo-
bytných úverov a
takýmto spôsobom vytvárať
prijateľnejšie
podmienky pre budúcich privatizérov. Teraz už
nemáme ani
najmenšie
pochybnosti už o tom, že ich privatizácia potom
prebehne
iba na základe politických princípov.
Po
druhé - vláda
podľa nás pristupuje
neracionálne
k
riešeniu otázky oddlženia
poľnohospodárskych podnikov od-
pustením
starých záväzkov. Takéto nesplácané staré úvery ma-
jú
- česť výnimkám -
väčšinou len neschopné alebo menej
schopné
a zle fungujúce poľnohospodárske podniky. Schopnejší
a
lepší hospodári pristupovali k riešeniu
tejto otázky zod-
povednejšie
a už dávno splatili svoje staré
záväzky. Väčši-
nou
neschopní už od roku 1993 čakajú na
to, že štát im od-
pustí
staré záväzky.
Ďalší problém pri hodnotení takéhoto
stavu je v tom, že
navrhnutým krokom
vlády budú diskriminovaní akurát lepší
hospodári,
ktorí by si zo štátneho rozpočtu zaslúžili výraz-
nejšiu
podporu, ktorí pracujú organizovane na
základe dlho-
dobých
programov, idú racionálne za svojimi cieľmi...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte dve minúty.
Poslanec P. Farkas:
...nečakajú na oddlženie prípadne
odpustenie starých
záväzkov
zo strany štátu.
Po
tretie - proces
privatizácie štátnych majetkov
v
poľnohospodárstve sa už chýli ku
koncu. Zostáva ešte iba
pár
podnikov, ktoré treba
sprivatizovať. Na rôznych fórach
už
odznela taká argumentácia zo strany
predstaviteľov vlád-
nej
koalície, že práve preto boli
jednotlivé štátne podniky
privatizované
za také nízke ceny, lebo podniky sú značne za-
dlžené
a všetky záväzky prechádzali na privatizérov. Preto
by
bolo neseriózne vo vzťahu k verejnosti,
ako aj vo vzťahu
k
iným podnikateľským subjektom, keby boli tieto záväzky od-
pustené.
A teraz
mi dovoľte, aby som podal
aj k tejto oblasti
jeden
pozmeňujúci návrh.
Dávam
návrh, aby z prostriedkov, ktoré sú
určené na
ozdravovanie
portfólia bánk v hodnote 2 miliárd Sk, mohli
byť
oddlžené všetky podnikateľské subjekty, ktoré neprešli
privatizačným procesom
cez Fond národného
majetku. Ide
o
tzv. veľkú privatizáciu.
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja, pán
poslanec. Pani poslankyňa Schmögne-
rová
a po nej je prihlásený pán Ásványi.
Poslankyňa B.
Schmögnerová:
Ďakujem pekne.
Vážené dámy a páni,
v rozprave k správe o štátnom
rozpočte za I. až III.
štvrťrok
1996 som sa snažila poukázať na
niektoré negatívne
tendencie
v slovenskom hospodárstve. Držala som sa suchých
argumentov,
dúfajúc, že podpredseda vlády a
minister finan-
cií
bude na ne reagovať analogickým spôsobom. Pán minister
financií
však na ne nereagoval s výnimkou deficitu zahranič-
ného
obchodu vôbec.
Moje upozornenia boli vážne a dobre
myslené. Môžem pri-
jať
vašu hru, pán minister, a tváriť sa, že
je všetko v po-
riadku.
Ak však chce vaše hnutie vo voľbách v
roku 1998 vy-
hrať
a ak vyhrá, spadne to, čo táto vláda
dnes ignoruje, do
lona
tomu istému hnutiu. Asi vám potom nepoďakuje. Nepoďaku-
je
vám však predovšetkým radový človek,
ktorý bremeno nesie
a
bude niesť ešte viac.
Vedela som veľmi presne, čo hovorím,
keď som vás, pán
minister,
upozorňovala na nezahrňovanie príjmov z emisie dl-
hopisov
do príjmov štátneho rozpočtu. V roku 1997 si takto
chcete
zvýšiť príjmy štátneho rozpočtu o 8 mld
Sk. Povedzte
teda
svojim kolegom, že môžu v rozpočte na rok 1997 rozdeliť
ďalších
8 mld Sk. Uspokojíte tým mnohých a získate ďalšie
politické
body. Dočasne. Zdá sa mi zbytočné dávať
akékoľvek
rady, poukazovať na riziká hospodárskeho
rozvoja, na úzke
miesta
v štátnom rozpočte. Kto nemá uši na
počúvanie, nepo-
čúva.
Ušetrím vám čas, obmedzím sa vo svojom vystúpení iba
na
niektoré legislatívne otázky a návrhy s nimi súvisiace.
Zákon o štátnom rozpočte navrhuje
novelizovať 21 zákon-
ných
noriem. Takáto prax umožňuje vláde presadiť účelové no-
velizácie
zákonov, ktoré majú bezprostredne pomôcť
zabezpe-
čiť
realizáciu zákona o štátnom rozpočte. Zákon o štátnom
rozpočte
sa týmto nadraďuje nad ostatné zákony. To, že sa do
právneho
prostredia zanáša neistota, že sa aj
podnikateľské
prostredie
v dôsledku toho stáva neistým, sa nezohľadňuje.
Do
zákona o štátnom rozpočte sa okrem toho zahrnuli aj nove-
lizácie,
ktoré by mohli byť, keby sa posudzovali samostatne,
značne kontroverzné. Kalkuluje sa s
tým, že pozornosť sa
sústredí
na kapitoly rozpočtu a novelizácie sa preto ľahko
presadia. Dovoľte, aby som poukázala na niektoré
z nich
a
podala pozmeňujúce návrhy.
Článok II návrhu zákona o štátnom
rozpočte upravuje zá-
kon
číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách. V bode
číslo
8 sa navrhuje, aby sa zrušila
výnimka z časového po-
užitia
prostriedkov štátneho rozpočtu pre
štátne fondy tak,
že
tieto prostriedky budú môcť byť použité len do konca roz-
počtového
roku. Predkladateľ to zdôvodnil tak, že dotácie zo
štátneho
rozpočtu do štátnych fondov sa v
priebehu roka ne-
čerpajú a ukladajú
sa na úložkách. V roku 1996 možno ako
príklad
uviesť Štátny fond na podporu rozvoja bývania, ktorý
z
800 mil. Sk čerpal iba 30 %. Preto zámer nútiť štátne fon-
dy
dotácie používať je zdôvodnený.
Nazdávam sa však, že do-
datok
v bode 8, ktorý určuje, aby výnosy z takto uložených
prostriedkov
boli príjmami štátneho rozpočtu, je dostatočným
donucovacím
prostriedkom. Ak štátne fondy budú na konci roka
povinné
prebytky odviesť do štátneho
rozpočtu, bude ich to
nútiť rozhadzovať koncom roka zdroje, ako sme to poznali
v
minulom režime. Preto navrhujem v bode číslo 8 ponechať
slová
"s výnimkou dotácií štátnym fondom".
V
článku III sa upravuje zákon číslo
273/1994 Z. z.
o
zdravotnom poistení, v ktorom navrhujem
vypustiť bod čís-
lo
4, ktorý zavádza pokutu až do výšky 500
Sk v prípade ne-
splnenia
povinnosti nahlásiť zmenu poisťovne. Zavedením cen-
trálneho
registra bude možné všetky zmeny
uskutočniť priamo
v
ňom bez zbytočného úradovania, a teda
aj bez pokutovania.
(Šum
v sále.)
Dúfam, že mi nebudete počítať aj čas, kým čakám na po-
zornosť
svojich kolegov.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vám plynie čas, pani poslankyňa.
Poslankyňa B.
Schmögnerová:
Ja dúfam, že ho nebudete počítať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ja nie, stopky to počítajú. Máte päť
minút.
Poslankyňa B.
Schmögnerová:
V
článku III a v článku IV novelizujúcom
zákon číslo
273/1994
a 274/1994 Z. z. o zdravotnej poisťovni a sociálnej
poisťovni sa zvyšuje
percento z príjmov určené na tvorbu
správneho
fondu z 3 % na 4 %. Argumentuje sa, že v zahraničí
je to predsa
ešte viac. Aj v zahraničí sú vysoké správne
náklady
podrobované kritike a nepoznám dôvody,
pre ktoré by
sme
mali opakovať ich chyby. Oddelenie
predtým Národnej po-
isťovne,
neskôr sociálnej a zdravotných poisťovní prebehlo
pomerne
rýchlo, napríklad v porovnaní s Českou republikou,
kde
sociálne poistenie nie je dodnes oddelené od štátneho
rozpočtu.
Má to aj svoje pozitívne stránky, ale aj negatívne
stránky
- niekoľko stomiliónové zvýšenie správnych nákladov,
o
ktoré sa ukrátili základné fondy.
Druhý
návrh rozpočtu Všeobecnej
zdravotnej poisťovne,
ktorý
musel zohľadniť návrh štátneho rozpočtu, upozorňuje na
jeden
paradox. Výdavky správneho fondu Všeobecnej zdravotnej
poisťovne vzrastú o
110,937 mil., na 750,171 mil., výdavky
základného
fondu sa znížia o 1,67 mld. Navrhuje sa
znižovať
výdavky
na zdravotné služby a lieky a zvyšovať výdavky na
správne
náklady. Nie je azda vhodné pri všeobecnom nedostat-
ku
šetriť aj na správnych nákladoch? Navrhujem preto v člán-
ku
III vypustiť bod číslo 11 a v článku IV
bod číslo 4. Na-
zdávate
sa, že je prijateľné, keď nemá nemocnica ani na chi-
rurgické
nite, a pritom sú peniaze napríklad na
kúpu luxus-
ného zariadenia?
V návrhu rozpočtu
Sociálnej poisťovne
správny
fond má dosiahnuť výšku 1 867 mil.
Nechcem spochyb-
ňovať
túto úroveň...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Tri minúty.
Poslankyňa B.
Schmögnerová:
...ale žiadam, aby sa aj
tu šetrilo, aby sa nešetrilo
iba
na dôchodkoch a sociálnych dávkach.
Článok XVIII upravuje zákon číslo
511/1992 Zb. o správe
daní
a poplatkov. V bode číslo 4 sa
navrhuje zaradiť nový
§
23a, ktorý zavádza sankcie za porušenie
povinnosti zacho-
vávať
mlčanlivosť, ak nejde o trestný čin.
Predkladateľ na-
vrhuje
uložiť sankcie až do výšky 500 tisíc korún. Zdôvodne-
nie
§ 23a vo výbore riaditeľkou pani
Šimkovou bolo, že táto
novelizácia
vychádza z požiadaviek OECD. Nadväzujem
azda na
diskusiu,
ktorá tu bola pred chvíľkou, prečo v tomto prípade
ustupujete
požiadavkám OECD. Ani vtedy som sa nemohla zdržať
poznámky,
že naši vládni úradníci nevedia rokovať
so zahra-
ničnými inštitúciami. Nazdávam sa však, že aj tento návrh
sleduje
iné zámery. Pokuta 500 tisíc korún je štvorročnou
mzdou
priemerného daňového úradníka. Je to
dostatočná sank-
cia na to,
aby sa podnikatelia mohli daňovému úradníkovi
vyhrážať
a zastrašovať ho a aby daňový úradník svoje prípad-
né podozrenia z porušenia zákona nikomu
neposkytol. Táto
sankcia
bude brániť vykonávať funkciu
správcu dane s plnou
vážnosťou.
Jej výsledkom bude zníženie príjmovej
časti roz-
počtu.
V snahe zabrániť tomu navrhujem § 23a vypustiť.
Pán predsedajúci, vzhľadom na to, že moje
ďalšie návrhy
si
vyžadujú dlhší čas ako zvyšnú poldruha minútu, podala som
si
ďalšiu prihlášku do diskusie. Ak mi ani
ten čas nebude
stačiť,
podám si ešte jednu.
Ďakujem zatiaľ za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja. Pán poslanec Harach - faktická poznámka.
Poslanec Ľ. Harach:
Ďakujem pekne za slovo.
Pán predseda, mám procedurálny návrh. Kamery sú vypnu-
té,
možno skutočne rokovať vecne, k
rozpočtu. Je veľmi žia-
duce,
aby pri tomto dôležitom bode a zákone okrem kompetent-
ného
pána podpredsedu vlády boli aj ostatní
ministri. Je po
pracovnom
čase, my tu budeme rokovať. Myslím si,
že to isté
môžu urobiť iní
ústavní činitelia, členovia
vlády vrátane
pána
premiéra.
Prosím, dávam procedurálny návrh, aby sme dovtedy pre-
rušili
rokovanie pléna, a prosil by som vás,
aby ste požia-
dali
o účasť pána premiéra a ostatných členov vlády a pokra-
čovali
potom, keď budú prítomní.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec, páni ministri majú
všetci písom-
nú
pozvánku aj osobné pozvánky na dnešné
poobedie, teda ve-
dia,
že rokovanie prebieha. Navrhujem, aby sme pokračovali
ďalej
a osobne pôjdem ešte zatelefonovať vláde, že čakáme,
aby prišli. Prosím, nepredlžujme si to.
Súhlasíte s tým?
Alebo
mám dať hlasovať o vašom návrhu? (Hlas poslanca Ha-
racha:
Hlasovať, pán predseda.) Hlasovať? Prosím.
Pán
poslanec Harach dal
návrh, aby sme
prerušili
schôdzu
a počkali, kým neprídu členovia vlády. Ja som dal
druhý návrh, aby
sme neprerušili a pôjdem
osobne pozvať
predstaviteľov
vlády, hoci vedia, že prebieha schôdza.
Prosím,
hlasujme najskôr o návrhu pána poslanca Ha-
racha.
Hlasujeme o prerušení s tým, že
počkáme, kým neprídu
predstavitelia
vlády.
Prezentovalo sa 98 poslancov.
Za návrh hlasovalo 32 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 35 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Budeme pokračovať.
(Šum v rokovacej sále.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Mikloško - faktická
poznámka. Nech sa páči.
Poslanec F. Mikloško:
Vzhľadom
na to, že neprešiel pozmeňujúci návrh pána
poslanca
Haracha, navrhujem, aby sme aspoň počas rokovania
o
rozpočte dali tam, kde sedí pán
premiér, jeho bustu a aby
sme
tak rokovali.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem za veľmi vtipný návrh. Pokračujeme v rokovaní.
Pán
poslanec Ásványi, máte slovo. Pripraví sa pani poslanky-
ňa
Bartošíková.
Poslanec L. Ásványi:
Vážená Národná rada,
vážení páni ministri,
o
téme stavebného sporenia
sa zmienili už niektorí
predrečníci.
Dovoľte, aby som vám predostrel...
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pani kolegyne aj kolegovia, prosím vás, dávajte pozor,
počúvajme
sa navzájom.
Poslanec L. Ásványi:
Dovoľte,
aby som vám predostrel pohľad videný mojimi
očami
a predložil aj doplňujúci návrh. Zákon
číslo 310/1992
o
stavebnom sporení v § 8 ods. 4 po uplynutí 6-ročnej doby
sporenia
dáva stavebnému sporiteľovi možnosť
zobrať úver do
výšky
naplnenia cieľovej sumy alebo vybrať
celý vklad a ús-
poru
bez požiadania úveru, alebo sporiť
ďalej. Vyhláška mi-
nisterstva
financií číslo 40/1992 v § 4 ods. 2 jednoznačne
potvrdzuje,
že nárok stavebného sporiteľa na štátnu prémiu
nezaniká,
ak stavebný sporiteľ zmluvu zruší po
šiestich ro-
koch
sporenia od jej uzatvorenia, bez uplatnenia nároku na
stavebný
úver.
V rámci
týchto legislatívnych pravidiel
Prvá stavebná
sporiteľňa
ponúkla verejnosti zmluvné podmienky pre sporite-
ľov
s úmyslom stavať, riešiť si otázku bývania, ale i pre
tých, ktorí chceli využiť výhodný spôsob
sporenia aj bez
pevného
úmyslu na stavebnú činnosť. Žiadny špekulatívny úmy-
sel,
veď sa všetko robilo pred verejnosťou a pod dohľadom
finančných
orgánov. Som presvedčený, že aj podmienky tohto
sporenia,
teda návrh zmluvy, boli prerokované a
odsúhlasené
vyššími
finančnými orgánmi.
Príkladná osveta a účinná propagácia mali za následok,
že
približne 800 tisíc občanov sa zapojilo
do tohto spôsobu
sporenia, za krátky
čas vložilo do účelového fondu toľko
prostriedkov,
že sa môžu poskytovať úvery na výstavbu a zve-
ľaďovanie bytov
za veľmi výhodných
podmienok úrokovania
a
splácania úveru. Nejde
o možnosť nejakého regionálneho
významu.
Úvery v rámci tohto sporenia
predstavujú miliardy,
podstatne
viac, ako môže poskytnúť Štátny fond rozvoja bý-
vania,
nehovoriac o tom, že výsledky sporenia majú priaznivý
vplyv
na znižovanie inflácie a na platobnú bilanciu.
Návrh zákona Národnej rady Slovenskej
republiky o štát-
nom
rozpočte na rok 1997 v článku I § 7 ods. 2 vyplatenie
štátnej
prémie chce viazať na splnenie podmienok stanovených
v
§ 11 písmenami a) až e) zákona Slovenskej národnej rady
číslo
10/1992 o stavebnom sporení, t. j. vyplatiť len v prí-
pade
použitia na stavebné účely. Pôvodné znenie zákona na
splnenie tejto
podmienky viaže poskytnutie
úveru. To je
pochopiteľné,
chce zamedziť čerpaniu veľmi výhodného úveru
na
iný účel, napríklad na nákup auta, ako
sa tu už spomína-
lo.
Táto novela zákona je nedomyslená a nepresná. Nestanovu-
je,
odkedy sa chce postupovať týmto
spôsobom. Ak sa myslí
na
dátum dňa účinnosti zákona, t. j. od 1. januára 1997, po-
tom
ide o retroaktivitu. Zákon chce spätne pozmeniť podmien-
ky
zmluvy o stavebnom sporení a v sporiteľovi chce vyvolať
otázku,
v akom štáte to žije. Treba u nás pokaziť všetko,
čomu
sa darí? Okolitému svetu, ktorého podnikatelia a fi-
nančné kruhy
vložili svoje prostriedky podľa obojstranne
prijatej
dohody o investovaní, chceme znovu ukázať, že nie
sme
dôveryhodní partneri. V prípade Prvej stavebnej spori-
teľne
to platí exaktne.
Ak by
v spomínanom paragrafe novely
bolo uvedené, že
zmena
platí v prípade zmlúv o stavebnom sporení uzatvorených
po
dni účinnosti zákona, t. j. po 1. januári 1997, odradili
by
sme mnoho potenciálnych sporiteľov, ktorí sa nevedia jed-
noznačne
rozhodnúť, či budú stavať, alebo chcú iba výhodne
sporiť.
Nehromadili by sa prostriedky v doterajšom objeme,
čo
by spôsobilo zníženie možnosti poskytovania úverov a
hlavne
neumožňovalo by poskytovať splatnosť
úveru až do 18
rokov.
Takýto zásah by bol škodlivý.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Päť minút.
Poslanec L. Ásványi:
Ak skutočne chceme zatrhnúť vyplatenie
štátnej prémie
tým
priateľským sporiteľom, ktorí chcú po šesťročnom sporení
voľne
použiť celú úsporu s prémiou a úrokmi,
porušíme regu-
lárne uzatvorenú
zmluvu, oklameme dobromyseľného človeka
a
finančne ho poškodíme aj na
úrokoch. Veď sadzba úroku na
vklady a aj
na prémie je 3-percentná. Otázkou je,
či ho
chceme
pripraviť aj o úroky poskytnuté na pripísanú štátnu
prémiu.
Nie je povedané, ako chceme vyrovnať rozdiel medzi
3-percentným
úrokom tu poskytovaným a možným úrokom na vklad
v
komerčnej banke napríklad na výpovednú dvojročnú lehotu vo
výške
12 až 13 % úrokov.
Vážení
kolegovia, vážené kolegyne, pri mojom hrubom
prepočte
na prípad ročného sporenia 15 tisíc korún, čo je
najbežnejšia
suma, tento rozdiel v miere úrokov za 6-ročné
obdobie
je 23 tisíc korún. Na prémiách by sme
ukrátili spo-
riteľa
a pre štátne financie by sme ušetrili 36 tisíc korún.
Celkový
obnos poškodenia sporiteľa by
predstavoval viac ako
60
tisíc Sk, vrátane úrokov z pripísaných
prémií. Nedovoľme
si
takéto hazardovanie s dôverou občanov, takéto narušovanie
legislatívnych
pravidiel v našom štáte. Vyzerá to tak, akoby
naša
republika bola v takom krajnom stave, že finančná moc
si
dovolí, obrazne povedané, siahnuť do
vrecka občana a vy-
tiahnuť
tie peniaze, ktoré mu tam včera v súlade s predpismi
dala.
Znovu opakujem, ako nás budú posudzovať naši zahranič-
ní
partneri a najmä budúci potenciálni partneri?
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Tri minúty.
Poslanec L. Ásványi:
Podporujem prijatie bodu číslo
16 spoločnej správy
o
vypustení odseku 2 § 7 v článku I
návrhu zákona a odporú-
čam
doplnenie pozmeňujúcich návrhov o
vypustení slov "§ 11
písm.
a) až e)" v bode 4 článku XX
návrhu, ktorý nadväzuje
na
zmysel bodu 16 spoločnej správy. Ak
návrh v bode 16 spo-
ločnej
správy a moje odporúčanie k článku XX nebude prijaté,
odporúčam
takýto doplňujúci návrh:
V prerokovanom zákone v článku I § 7
doplniť nový od-
sek 3 s takýmto znením: "Podľa odseku 2 sa bude postupovať
v
prípade zmlúv o stavebnom sporení
uzatvorených po 1. 1.
1997", alebo ak
je to legislatívno-technicky
správnejšie,
"po
účinnosti tohto zákona".
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem
pekne. Slovo má
pani poslankyňa Bartošíková
a
pripraví sa pán poslanec Volf.
Poslankyňa M.
Bartošíková:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán podpredseda vlády,
vážená Národná rada,
s ohľadom na časový limit sústredím sa
iba na prednese-
nie
pozmeňujúcich návrhov a ich zdôvodnenie. Začnem s návrh-
mi,
ktoré avizoval pán spoločný spravodajca, dotýkajúcimi sa
bodov
41 až 43 spoločnej správy.
K článku
XV - za novooznačený bod 5 sa vkladajú nové
body
6 a 7, ktoré znejú:
Bod 6. V § 24 ods. 2 písm. a) a h) znejú:
"a) odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku (§ 26
až
33),
h)
nájomné vrátane nájomného za veci s
právom kúpy na-
jatej
veci, ale u daňovníkov účtujúcich v sústave jednodu-
chého účtovníctva len vo výške pripadajúcej
na príslušné
zdaňovacie
obdobie, a to bez ohľadu na deň platby."
Navrhovaným spresnením písmena a) sa odstraňujú nejas-
nosti
pri uplatňovaní odpisov z hmotného a nehmotného majet-
ku.
Spresnenie ustanovenia pod písmenom h) je potrebné z to-
ho
dôvodu, že bez tohto spresnenia by sa
citované ustanove-
nie
vzťahovalo iba na daňovníkov účtujúcich v sústave jedno-
duchého
účtovníctva, čo nebolo zámerom tejto úpravy.
Bod 7. § 24 ods. 2 písm. j), bod 4
vrátane poznámok pod
čiarou
k odkazom 21b a 21c znie:
"4. Príspevky na stravovanie
zabezpečované prostredníc-
tvom
iných subjektov a poskytované za podmienok ustanovených
osobitným
predpisom (odkaz 21b) maximálne do výšky 55 % ceny
jedného hlavného jedla v priebehu jednej
pracovnej zmeny,
najviac
však do výšky 55 % stravného
poskytovaného pri pra-
covnej
ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpi-
su
(odkaz 21c). Ak je stravovanie poskytované vo vlastnom
zariadení prostredníctvom iných subjektov,
zahrnie sa do
výdavkov
suma rovnajúca sa najviac 55 % úhrnu
cien hlavných
jedál.
Ak je stravovanie poskytované vo
vlastnom zariadení,
zahrnú
sa do výdavkov náklady do výšky 55 % z úhrnu zúčtova-
ných
nákladov vynaložených a spojených so stravovaním."
Poznámky pod čiarou k odkazom 21b a 21c
znejú:
"21b - § 140 ods. 1 a 2 zákona
Národnej rady Slovenskej
republiky
číslo 206/1996 Z. z., ktorým sa mení a
dopĺňa Zá-
konník
práce a menia sa a dopĺňajú zákony v
oblasti zamest-
nanosti."
"21c - zákon číslo
119/1992 Zb. v znení
neskorších
predpisov."
Doterajšie body 5 a 6 sa prečíslujú ako
body 8 a 9.
Nakoľko
zákon číslo 119/1992 Zb. o cestovných náhra-
dách, na
ktorý navrhované ustanovenie odkazuje, upravuje
výšku
stravného v závislosti od dĺžky trvania pracovnej ces-
ty
v troch časových pásmach a z navrhovaného znenia nevyplý-
va,
z akej sumy stravného sa vypočítava výška príspevku na
stravovanie,
ktoré je možné zahrnúť do daňových výdavkov, je
potrebné
tento návrh spresniť. Navrhovaným spresnením sa od-
straňuje nedostatok
a zlaďuje sa
znenie daňového zákona
s
novelizovaným znením § 140 Zákonníka práce.
K
bodu 43 spoločnej správy za novooznačený bod 9 sa
vkladajú
nové body 10, 11 a 12, ktoré znejú:
"Bod 10. V § 30 ods. 1 v
odpisovej skupine 5 sa nahrá-
dza
číslovka 50 číslovkou 40.
Bod 11. V § 31 ods. 1 v odpisovej skupine 5 sa nahrá-
dza
číslovka 1,0 číslovkou 1,5 a číslovky
2,0 sa nahrádzajú
číslovkami
2,5.
Bod 12. V § 32 ods. 1 v odpisovej skupine 5 sa nahrá-
dzajú
číslovky 50 číslovkami 40 a číslovka 51 sa nahrádza
číslovkou
41."
Doterajšie body 7 až 11 sa prečíslujú ako
body 13 až 17.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Päť minút.
Poslankyňa M.
Bartošíková:
Pri
realizácii zámeru skrátenia
tohto odpisovania
v
piatej skupine z 50 na
40 rokov nepostačuje zmeniť iba
znenie
§ 30 ods. 1, ale treba vykonať zmeny aj v paragrafoch
31
a 32, ktoré upravujú ročné odpisové sadzby a koeficienty.
Za novooznačený bod 17 sa dopĺňa bod 18,
ktorý znie:
Bod 18. V § 41 odsek 19 znie:
"Odsek 19. Pri zmene odpisovej
skupiny hmotného majetku
a
nehmotného majetku vykonanej v
prílohe k zákonu o zmene
doby odpisovania ročnej odpisovej sadzby a
koeficientu je
daňovník povinný
vykonať zmenu už
odpisovaného majetku
a
postupovať podľa nej v tom
zdaňovacom období, v ktorom
zmena nadobudla
účinnosť, pričom už
uplatnené odpisy sa
spätne
neupravujú. V nadväznosti na zmenu doby odpisovania
je
potrebné v prechodnom ustanovení
upraviť postup daňovní-
kov
pri odpisovaní majetku, ktorý bol
nadobudnutý a odpiso-
vaný
už pred účinnosťou tohto zákona."
V článku XV v bode 3 sa na konci pripája
táto veta:
"Spôsob zisťovania rozdielu medzi
cenou dohodnutou
medzi
osobami uvedenými v písmenách a) až c)
a cenou dohod-
nutou
medzi nezávislými osobami v bežných obchodných vzťa-
hoch ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným
právnym pred-
pisom.
Spresňuje sa ustanovenie v článku XV bod 3 vzhľadom na
spôsob
zdaňovania nadnárodných spoločností a
stanovenie do-
hodnutej
ceny medzi personálne prepojenými osobami a nezá-
vislými
osobami, ako i vo väzbe na vstup Slovenskej republi-
ky
do OECD."
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ostávajú tri minúty.
Poslankyňa M.
Bartošíková:
Dovoľte mi ešte predložiť návrh na
doplnenie návrhu zá-
kona
Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom rozpočte
na
rok 1997 a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
V článku XIX sa za bod 5 vkladá nový bod
6, ktorý znie:
Bod 6. V § 229 ods. 3 sa v druhej vete slovo "presia-
hol"
nahrádza slovom "nepresiahol".
Doterajší bod 6 sa pre-
čísluje
ako bod 7.
Ide o úpravu ustanovenia Colného zákona, ktorá sa týka
možnosti
odpísania nevymožiteľného nedoplatku
sumy cla. Do-
terajšia
formulácia má za následok zablokovanie mechanizmu
vymáhania
z nezaplatenej sumy cla, čo v konečnom dôsledku
negatívnym
smerom ovplyvňuje príjmy štátneho rozpočtu.
V článku XXII odsek 7 znie:
"Odsek 7. Ustanovenie § 18 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky číslo 566/1992 Zb. o
Národnej banke
Slovenska
sa v roku 1997 uplatní na ustanovovanie
úrokových
sadzieb,
rámcov splatnosti a ďalších podmienok obchodov so
Slovenskou
republikou v súlade s článkom I § 2."
Nové navrhované znenie odseku 7 článku
XXII zabezpečuje
previazanosť
s článkom I § 2 ods. 1 návrhu zákona Národnej
rady Slovenskej republiky o štátnom
rozpočte, čo pôvodné
znenie
nezabezpečovalo.
Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Svoje pripomienky
odovzdám
pánu spravodajcovi. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Volf.
Pripraví sa pán
poslanec
Kováč.
Poslanec J. Volf:
Vážené dámy a páni,
vzhľadom na atmosféru v tejto sále,
časový stres, vy-
nechám hodnotenie
tohto rozpočtu, ktoré
aj tak vyplýva
z
kontextu a každý si ho môže urobiť sám,
a zameriam sa len
na
zmeny a doplnky, ktoré navrhujem.
Prvá zmena sa týka už chronicky známeho problému pois-
ťovní,
myslím si, že nemusím ani hovoriť, prečo sa tieto ná-
vrhy
dávajú. Objavili sa nakoniec aj vo
viacerých stanovis-
kách,
ku ktorým sa pripájam a dávam tento
návrh zmeny nemo-
cenského poistenia,
dôchodkového zabezpečenia v
súlade
s
pôvodným znením zákona a, samozrejme,
s bázou, ktorá vy-
plýva
zo súčasne platnej minimálnej mzdy.
Druhý návrh sa týka zmeny zákona o
daniach z príjmov
v
znení neskorších predpisov. Domnievam
sa, vzhľadom na to,
že
sa tu navrhujú určité zmeny, že bolo by
žiaduce, aby pa-
ralelne
s tým prebehli zmeny, ktoré na jednej
strane pomôžu
školstvu v
oblasti zabezpečenia zdrojov. Preto navrhujem
v
tomto zákone doplniť § 19 o písmeno
o), ktoré znie:
"o) príjmy
stredných škôl, školských zariadení, vysokých
škôl,
fakúlt alebo iných pracovísk vysokých škôl získané ich
podnikateľskou činnosťou, ak sa takto získané
prostriedky
použijú
na financovanie ich činnosti a úloh podľa osobitných
predpisov".
Je to
návrh, ktorý, ak by bol
akceptovaný, určite by
pomohol
financovaniu najmä vysokých škôl, ale aj stredných
odborných
učilíšť.
Ďalej v návrhu zákona o daniach z príjmov, resp. nove-
lizácie,
ktorá je súčasťou návrhu zákona o štátnom rozpočte,
navrhujem
vypustiť § 19 písm. p) a § 41 ods. 21.
Ide v pod-
state o známu
novelizáciu, ktorá
diskriminovala ostatných
podnikateľov
oproti privatizérom z priamych predajov.
Návrh číslo 4 sa týka návrhu zákona o
dani z pridanej
hodnoty.
V návrhu zákona o štátnom rozpočte sa
presúva per-
cento
DPH pri určitých výrobkoch,
produktoch, v rámci sta-
vebnej
výroby. Domnievam sa, a nielen ja,
že tu hrozí pre-
draženie bytovej výstavby, ktoré na svojich pleciach
budú
potom
znášať tí, ktorí si budú byty kupovať.
Domnievame sa,
že
v značnej časti týchto položiek nie je oprávnenie, aby
došlo
k presunu do vyššej percentuálnej
sadzby, a preto dá-
vam
návrh vypustiť z návrhu § 7 odsek 11 a automaticky čo
s
tým súvisí, teda ponechať §
10 ods. 2. (Hlas z pléna.)
Z
kontextu to tak vyplýva. Pokiaľ to tak
nie je, tak samo-
zrejme,
že to upravíte podľa vlastného.
Ďalší návrh číslo 5 sa týka zákona o správe daní a po-
platkov.
Domnievam sa, myslím, že už to tu zaznelo, že sank-
cia,
ktorá je navrhovaná v § 23a, je privysoká.
Navrhujem
nahradiť
sumu "500 tisíc Sk" sumou "50 tisíc Sk".
Ďalšie
návrhy sa dotýkajú zmien a doplnkov
v návrhu
rozpočtov
kapitol na rok 1997. Všeobecná pokladničná správa,
výdavky,
skupina 1: navrhujem zvýšiť dotáciu
výrobným druž-
stvám
invalidov zo 45 920 tisíc na 55
920 tisíc, teda o 10
mil.,
a to na položku stroje a zariadenia v
kontexte na vý-
robné
družstvá, ktoré sme mali možnosť
navštíviť. Napríklad
v
Piešťanoch, kde je nedostatok investícií a kde by táto vec
pomohla
invalidom realizovať sa a vytvárať aj určité hodnoty.
Ďalej navrhujem v položke Všeobecná
pokladničná správa,
výdavky,
skupina 8 zvýšiť výdavky na mestskú
hromadnú do-
pravu
z 1 179 800 tisíc o 500 tisíc korún na kapitolu trans-
fery.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ešte päť minút.
Poslanec J. Volf:
V položke Všeobecnej pokladničnej správy
mám ešte jeden
návrh,
je to dostavba objektu Inorga v Prešove
pre Zväz po-
stihnutých
civilizačnými chorobami. Prosím a žiadam uplatne-
nie
sumy 1 500 tisíc korún na dostavbu
tohto objektu, ktorý
je
prakticky vo vysokom stupni rozostavanosti a podľa vyčís-
lenia
len takáto suma chýba na to, aby objekt mohol fungo-
vať.
V podstate v súčasnosti tento objekt je vlastne mimo
funkcie
a stojí tento zväz mesačne 40 tisíc korún len na to,
aby
tento objekt bol strážený. Myslím si,
že by išlo o po-
ložku
nie vysokú, ale užitočnú.
V položke Ministerstva hospodárstva
Slovenskej republi-
ky
- to je môj ďalší návrh - navrhujem
zvýšiť deputát uhlia
dôchodcom
z klasických 9,7 mil. na 10,4 mil. Vychádzam z to-
ho,
že táto suma by mala byť valorizovaná, pretože v podsta-
te
cenové položky sa menia a ona bola vlastne pôvodne smero-
vaná
na objem, na objemové položky.
V položke Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií
Slovenskej republiky
navrhujem bežné transfery zvýšiť na
osobnú
železničnú dopravu z 2 200 mil.
korún na 4 800 mil.
korún.
Vychádzam z dokladovaného deficitu, ktorý táto osobná
železničná
doprava vykazuje na budúci rok, a ktoré, ak nebu-
dú
pokryté najmä po prijatí zákona, ktorý umožní nákladnú
dopravu
pre iných prepravcov ako železničnú
dopravu Sloven-
skej
republiky, zrejme by padli na plecia nás, občanov.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ešte tri minúty.
Poslanec J. Volf:
Ďalej navrhujem doplniť položku, ktorá
vypadla, možno
aj omylom, a
to je Slovenská pošta, štátny
podnik, Banská
Bystrica 500
mil. korún na
zabezpečenie aspoň základnej
funkčnosti,
pretože podľa analýz, ktoré sú k dispozícii, ani
zvýšenie
taríf, ktoré sa očakáva v budúcom roku, nepokryje
straty
tejto inštitúcie.
A konečne posledný návrh. V položke
Krajské úrady pre
potreby
kultúry v krajoch navrhujem pre Krajský úrad Žilina,
konkrétne
pre mesto Martin položku 20 mil. Sk na
zabezpeče-
nie činnosti
Centra národnej kultúry
vo väzbe na zákon
o
Martine, ktorý, žiaľ, platí, ale
nemá v sebe klauzuly,
ktoré
by sa dotýkali financovania.
Domnievame sa, že tento
zákon
by sa mal novelizovať, ale kým k
novelizácii dôjde,
navrhujeme aspoň
určité zabezpečenie financií cez štátny
rozpočet.
To sú moje návrhy, ktoré odovzdám pánu
spravodajcovi.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec
Kováč. Pripraví sa
pán
poslanec Árpád Duka-Zólyomi.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte, aby som predniesol niekoľko pozmeňujúcich ná-
vrhov.
Pán predsedajúci, mám na ruke hodinky, takže vás pro-
sím,
aby ste ma nerušili svojimi poznámkami
o čase. Skončím
včas.
Dovoľte
mi, aby som
navrhol prvý pozmeňujúci návrh
-
v tlači 544a bod 39 spoločnej
správy vyňať na osobitné
hlasovanie.
Pokúsim sa zdôvodniť, o čo mi ide. V tomto bode výbor
pre
zdravotníctvo a sociálne veci navrhol,
aby nedochádzalo
k
zníženiu odvodov z lotérií, hazardných hier, stávkových
hier
a stávkovej činnosti do štátneho rozpočtu. Chcel by som
upozorniť
ctenú snemovňu, aby si spočítali, koľko stojí ten-
to
štát liečba ľudí, ktorí sú závislí
od hazardných hier,
na
tzv. gamblerov, pričom ide o ľudí, ktorí sú prakticky ne-
vyliečiteľní,
môžu byť len abstinujúci gambleri. Na jednej
strane
vynakladáme finančné prostriedky na to, aby sme tých-
to
ľudí liečili, a na druhej strane práve
organizátorom ta-
kýchto hier znižujeme odvody do štátneho
rozpočtu. Myslím
si,
že je to konštruktívny návrh, ktorý prispieva predovšet-
kým k príjmovej
časti kapitoly rozpočtu a má svoj určitý
význam
aj z hľadiska, povedzme, nášho,
zdravotného. Podotý-
kam,
že v zdravotnom výbore sme sa zhodli
všetci - koalícia
i
opozícia -, s výnimkou dvoch koaličných
poslancov, hlaso-
vali
všetci za tento návrh. Pán poslanec Švec hlasoval proti
tomuto
návrhu, myslím aj s pánom poslancom
Derfényim. To je
môj
prvý pozmeňujúci návrh.
Druhý pozmeňujúci návrh sa týka § 9 zákona o štátnom
rozpočte,
kde navrhujem v písmene b) vypustiť
slová "zníže-
nej
o 45 bodov". Dnes sme skutočne
svedkami drastického zá-
sahu
do verejných fondov, ktorý vykonáva štát prostredníc-
tvom
zákona o štátnom rozpočte, zasahuje drastickým spôsobom
do ich rozpočtu a súčasne veľmi
negatívne ovplyvňuje ich
ďalšiu
vývojovú finančnú politiku na budúce
roky. Chcem po-
vedať, že namiesto
vymeriavacieho základu 2
700 korún sa
štát
rozhodol platiť svoj príspevok z vymeriavacieho základu
245
korún. To je absurdné, to nie je ani 9 % toho, čo by mal
štát
odovzdávať.
V
čase, keď sme tvorili
zákon o Národnej poisťovni
(žiaľ,
členovia tejto vlády alebo značná časť členov tejto
vlády
tam vtedy nebola), zvažovali sme, aké percentá nasadiť
pre zamestnancov, aké percentá nasadzovať pre
štát. A po
veľmi zrelej úvahe sme zvážili, že za vymeriavací základ
treba
zobrať minimálnu mzdu. Pretože
minimálna mzda je eko-
nomická
kategória, ktorá podlieha zmene na základe rastu ži-
votných
základov, odráža sa potom aj zvýšená potreba finanč-
ných
zdrojov pre poisťovne. Preto si myslím,
že je nezodpo-
vedné
dobre sa rozbiehajúcu finančnú a ekonomickú politiku
Sociálnej
poisťovne zraziť na kolená týmto prístupom. Uve-
domme
si, že ak tento krok spravíme, zakladáme tým vlastne
zostupný
proces Sociálnej poisťovne, ktorá bola pripravená
svojou
dobrou ekonomickou politikou vytvoriť
dostatočné re-
zervy
v základnom fonde, tak ako to všetky sociálne poisťov-
ne
tohto typu robia, to znamená, že majú troj- až šesťmesač-
nú
rezervu. V tejto chvíli rezerva bude veľmi nízka.
Na druhej strane štát ukladá, aby táto
poisťovňa reali-
zovala
valorizáciu dôchodkov a aby realizovala
aj valorizá-
ciu nemocenského, to znamená zvýšila z
250 na 300 korún.
Prepočítal som, že
z prebytkov možno rátať
maximálne so
6,8-percentnou
valorizáciou dôchodkov. Je to z priemerných
čísel,
možno to bude o niečo nižšie, možno o niečo viac...
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ešte päť minút.
Poslanec R. Kováč:
...ale je to v každom prípade suma,
ktorá bude ťažko
kryť
predpokladanú infláciu, ktorú predpokladá štátny rozpo-
čet,
a bude ťažko kryť ďalšie nárasty, o ktorých sa tu neho-
vorilo - nárasty,
ktoré avizovali jednotlivé
rezorty, to
znamená
zvýšenie cien základných potravín tak, ako to avizo-
val minister
pôdohospodárstva, zvýšenie taríf dopravného
a
ďalšie. Teda môj návrh je, aby sa
do fondov odvádzala tá
suma,
ktorá sa odvádzala v roku 1996. Hrdíme sa, že nám ras-
tie
hrubý domáci produkt, hrdíme sa, že nám prudkým tempom
rastie
ekonomika, takže sme takmer prehriati ako kotol plnej
pary,
sme tiger, či Švajčiarsko strednej
Európy, myslím si,
že
sa môžeme takto správať aj k poisťovni.
Ďalej by som navrhoval ďalší pozmeňujúci návrh v tlači
544b
písm. B-IV ods. 5 písmená a) až e) na osobitné hlaso-
vanie,
a to jednotlivo podľa písmen. Sú
to práve tie sumy,
ktoré
patria zdravotníctvu, či už na očkovanie, na zdravotné
školy
atď.
No a
konečne môj posledný návrh,
ktorý smeruje možno
ani nie k
situácii tohtoročného rozpočtu,
ale k situácii
rozpočtu
na rok 1998. Ten pozmeňujúci návrh je
do článku XV
predkladaného zákona
zaradiť nový odsek
12, ktorý znie:
"V
§ 19 vypustiť písmeno p)."
Na priblíženie, čo to je. Tento paragraf
písm. p) znie,
že
od dane sú oslobodené príjmy pripadajúce na výnos získaný
z
titulu zníženia záväzku pri odpustení časti kúpnej ceny
Fondu
národného majetku, prípadne Slovenským pozemkovým fon-
dom pri prevode
majetku štátu na iné osoby. Preložené do
ľudskej
reči a do slovenčiny, môj návrh
odstraňuje nerovno-
právnosť občanov pred daňovým zákonom, pretože
privatizér
nemusí
platiť, ale malý podnikateľ musí platiť. Privatizér
nemusí
platiť, ale živnostník áno. Každý občan tejto krajiny
by
mal mať rovnaké práva.
Práve preto, že sa dá očakávať, že
neprejde návrh na
zvýšenie príspevku pre Sociálnu poisťovňu a
jej situácia
v
roku 1998 bude podstatne horšia aj podľa analýz, o ktorých
nám
povedal predseda správnej rady pán docent Tkáč, myslím
si,
že založenie zvýšeného príjmu prostredníctvom daní pomo-
cou
tohto návrhu na rok 1998 pomôže riešiť túto situáciu.
Myslím si, že som dodržal časový limit. Ďakujem vám za
pozornosť.
Návrhy odovzdám v písomnej forme.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Nech sa páči,
slovo má pán
Duka-Zólyomi
a
pripraví sa pán poslanec Černák.
Pardon, s faktickou po-
známkou
pán poslanec Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Mám
skutočne faktickú poznámku.
Rád by som upozornil
kolegov,
že upozornenie predsedajúceho na
plynutie času pre
vystupujúceho
je bežné aj v takých inštitúciách, akými
sú
Parlamentné
zhromaždenie Rady Európy alebo Západoeurópskej
únie,
a preto si myslím, že poznámka, ktorú
na začiatku po-
vedal
pán poslanec Kováč, je neprimeraná a
nevhodná na túto
pôdu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Máte slovo, pán poslanec Duka-Zólyomi.
Poslanec Á.
Duka-Zólyomi:
Pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
budem
stručný, bez zvláštneho
úvodu predkladám šesť
pozmeňujúcich
návrhov.
Prvý pozmeňujúci návrh: V § 6 ods. 1 v
bode b) nahradiť
číslo
"96,57 %" číslom "92 %" a číslo "3,43 %" číslom
"8 %".
Druhý
pozmeňujúci návrh: V §
6 ods. 1 zaradiť nový
bod
b) v znení: "dane z príjmov
fyzických osôb z podnikania
a
inej samostatnej zárobkovej činnosti vo výške 40 % príjmom
štátneho rozpočtu a
vo výške 60 % príjmom rozpočtu obcí.
A
v odseku 2 za text "písmeno a)" vsunúť text "a písmeno b)".
Navrhujem prideliť 51,45 % výnosu cestnej dane obciam,
čo
zodpovedá podielu miestnych
komunikácií z celkového po-
dielu
komunikácií ciest v Slovenskej
republike, a preto môj
tretí
pozmeňujúci návrh znie: V § 5 ods.
2 nahradiť číslo
"70
%" číslom "48,55 %". V § 6 ods. 1 písm. c) nahradiť čís-
lo
"30 %" číslom "51,45 %".
Preto, lebo si uvedomujem, že s
týmito opatreniami sa
zníži
príjem štátneho rozpočtu,
navrhujem tieto opatrenia:
To
je štvrtý pozmeňujúci návrh: Rozpočet kapitoly Slovenskej
informačnej služby
znížiť o 50
%, rozpočet ministerstva
obrany
o 10 % a rozpočet kapitoly Úradu vlády o 20 %.
Piaty
pozmeňujúci návrh znie: V
prílohe 5 - Rezervy
štátneho
rozpočtu v kapitole ministerstva kultúry prostried-
ky
na kultúru menšín zvýšiť na 140 mil. Sk.
Šiesty pozmeňujúci návrh: Vyčleniť z
kapitoly minister-
stva školstva účelové prostriedky vo výške
10 mil. Sk na
rozvoj
metodiky vyučovania slovenského jazyka podľa Skabelo-
vej
a Bonovej a na vydávanie učebníc a
metodických materiá-
lov.
To je všetko. Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Černák a pripraví
sa
pán poslanec Nagy.
Poslanec Ľ. Černák:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia slovenskej vlády,
kolegyne a kolegovia,
stanovisko k štátnemu rozpočtu ako
celku už formulo-
val
exminister financií pán kolega
Filkus. Dovoľte mi nie-
koľko
poznámok a potom niekoľko procedurálnych návrhov, kto-
ré
poslanci za Demokratickú úniu
prednášali predovšetkým vo
výbore
pre životné prostredie, ktorý ostal
jediným výborom,
kde
sa dá ešte to, čo považujeme za správne a za rozumné,
presadiť
a dostať do spoločnej správy.
So záujmom som hľadal rozvojové impulzy, o ktorých nám
pán
Kozlík hovoril dvakrát z tohto miesta. Dvakrát hovoril
o
tom, že je rok skromnosti a že rozpočet na rok 1997 už bu-
de
rozpočet rozvojový. Pripúšťam snahu a konkrétne kvitujem,
že sa našli
prostriedky v oblasti
podpory exportu, ktoré
konkrétnymi
aktivitami v sume približne pol miliardy korún
sa
budú snažiť odstrániť túto Achillovu pätu Slovenskej eko-
nomiky.
Ale aj tak sa zamýšľam, úplne z iného
súdka, ako je
pre
mňa zvykom, čo vlastne Slovensko potrebuje a čo rozpočet
a
ako to rieši.
Pána
podpredsedu vlády Kalmana
si vážim ako človeka.
Bol
som na Horehroní, a keď som bol v
Polomke, spomínali na
to,
ako im sľúbil, že Drevokombinát sa rozbehne. Drevokombi-
nát
sa nerozbehol. Ale zaujalo ma, keď starostka povedala:
Pán
Černák, mali sme tu 10-12 pôrodov
do roka a teraz máme
1-2.
Nehovoriac o tom, že rómske
obyvateľstvo štandardne si
udržuje, dokonca zvyšuje svoj výkon v tejto oblasti. Ale
zamyslel
som sa nad tým, z čoho asi
taká priemerná rodina
žije.
(Už nehovorím pre televízne kamery, pán kolega, tie sú
už
vypnuté.) Keď si človek spočíta priemerný zárobok dvoch
ľudí
a najmä ich náklady na živobytie,
neprekvapuje ma, keď
sa stretávam s
mladými ľuďmi, ktorí
hovoria - nemôžem sa
oženiť,
nemôžem sa vydať, lebo si to nemôžem ešte dovoliť,
neuživil
by som rodinu. A myslím si, že jednou z
priorít by
mala byť otázka
natality, podpory mladých rodín,
skutočne
podpory
budúcnosti, a nielen hasenia toho, čo horí.
Pán premiér sa v jednom dialógu v Markíze
v Politikfóre
označil
za pragmatického politika, že rieši tie
veci, ktoré
treba
riešiť vtedy, keď je potrebné ich
riešiť. Je to síce
prístup racionálny,
ale zďaleka nie pragmatický, pretože
pragmatik pamätá
aj na to, čo príde
o niekoľko rokov.
A
z tohto pohľadu náš rozpočet veľmi málo
pamätá na to, že
nie
je potrebné len udržať
makroekonomickú stabilitu a sú-
strediť
sa na skromnosť, aj to len v niektorých
oblastiach,
ale že je
potrebné pamätať aj na rozvoj. Viete, ťažko sa
vysvetľuje
po mítingoch ľuďom rok skromnosti, keď 300 milió-
nov
dostane Devín banka, keď si premiér
kúpi auto za 10 mi-
liónov
korún, za čo by sa dali dokončiť možno dve škôlky.
Ale,
prosím, je to už jeho problém a on to
musí vysvetľovať
svojim
voličom.
Vo výbore pre životné prostredie sme
sa zamerali pre-
dovšetkým
na oblasť, ktorá je blízka životnému prostrediu.
A
s poľutovaním musíme konštatovať,
že Fond životného pro-
stredia
je pomaličky jediný reálny prvok rozpočtu, kde je
oproti
roku 1996 výrazný pokles. Starostovia
chodia za tých
pár
tisíc, pár desaťtisíc "šúp", ktoré minister umelecky do-
káže
spolu s fondom rozdeliť medzi desiatky obcí, sú schopní
urobiť
konkrétne akcie. Celkovo sa hovorí o tom, že rozpočet
na
rok 1997 rešpektuje približne tú istú východiskovú hladi-
nu
ako rok 1996, ale v tejto jednej oblasti ju nerešpektuje.
A preto vás snažne prosím, kolegyne, kolegovia, nielen
preto,
že nedobrovoľne sedím v tomto výbore, ale aj preto,
že mám na
starosti komunálnu sféru v Demokratickej únii,
podporte návrh, ktorý nežiada miliardu, hoci tú
by bola
strašne
treba, ani pol miliardy, ale jednoducho dostať to na
úroveň vlaňajška a
o 200 mil. Sk zvýšiť rozpočet, resp.
transfer
do Fondu pre životné prostredie prostredníctvom ka-
pitoly
ministerstva životného prostredia.
Preto
by som žiadal, pán spoločný spravodajca, vyňať
bod
číslo 21 na samostatné hlasovanie. Je
tam aj návrh, ako
dostať
týchto 200 miliónov, a to 100 miliónov
zo Slovenskej
informačnej
služby a 100 miliónov z rezervy vlády.
Dámy a páni, takisto žiadam vyňať na samostatné hlaso-
vanie
aj bod číslo 22. Bol som v
ZŤS Dubnica. Po štyroch
plačlivých
rokoch a po sľuboch, ktoré urobili prakticky...
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
5 minút.
Poslanec Ľ. Černák:
...všetky politické garnitúry,
ktoré tu sedia, sa už
nedá
spoliehať, alebo hovoriť o tom, že
dostanú úver garan-
tovaný
vládou, ktorý sa bude riešiť možno ešte tri-štyri me-
siace.
Potrebujú okamžitý impulz a ten okamžitý impulz by
výrazne
pomohol aj obrane a modernizácii
armády, to znamená
aj za
cenu prehĺbenia deficitu
rozpočtu zvýšiť výdavky
o
500 mil. korún v kapitole ministerstva obrany a účelovo
ich
viazať na modernizáciu armády. Inými slovami povedané,
zakúpila
by sa jedna batéria zariadení, ktoré musia byť naj-
prv
overené v slovenskej armáde, aby následne mohli využiť
veľmi dobré
marketingové východiskové situácie, ktoré by
mohli
oživiť strojárstvo na Považí.
Dámy a páni, takisto žiadam vyňať na samostatné hlaso-
vanie
bod číslo 23.
Ako manažér si zakladám na presnosti
a za posledných
pár
týždňov, pár mesiacov, kdekoľvek
sa v Bratislave vybe-
riem,
všade prídem neskoro. Tie obrovské zápchy, neschopnosť
zaparkovať - jednoducho je potrebné riešiť
dopravný nosný
systém
v hlavnom meste a nepozerať sa na to,
že Kresánek je
opozičný
primátor a že tu opozícia zvíťazila, ale pozerať sa
na
to tak, že je to naše hlavné mesto, naša krásavica na Du-
naji.
A tí, ktorí majú praktické skúsenosti s cestovaním,
myslím najmä
tých poslancov, ktorí
bývajú v Bratislave,
pravdepodobne
podporia bod číslo 23, ktorý hovorí o
tom, že
už
je potrebné čosi robiť s dopravou v Bratislave. Už to bo-
lo
potrebné robiť dávno, už je päť minút
po dvanástej, ale,
prosím,
podporte aj tento bod, ktorý žiadam vyňať na samo-
statné
hlasovanie.
Dámy a páni, zameral som sa ešte konkrétne aj na prob-
lematiku
ministerstva priemyslu, ale predovšetkým na priori-
tu
cestovného ruchu. Nebudem už
komentovať minulosť a to,
ako
sa dali prostriedky zo štátneho rozpočtu efektívnejšie
využiť
v prospech cestovného ruchu v rokoch 1995 a 1996, ale
jednoducho skúsenosti zo sveta, skúsenosti s
prvým rokom
Slovenskej
agentúry pre cestovný ruch hovoria o tom, že ak
by dostala to,
čo dostávajú v priemere európske krajiny,
t.
j. jedno percento z obratu, tak by
sa to mohlo výrazne
prejaviť na zvýšení
príjmov štátneho rozpočtu.
Preto vás
prosím,
podporte aj tento bod, ktorý je v spoločnej správe.
Dámy a
páni, posledný bod, na ktorý
by som vás chcel
upozorniť,
je ochrana spotrebiteľa. Tu prítomný pán podpred-
seda vlády bol
presvedčený, že registračnými
pokladnicami
priškrtí burzových
predajcov. Ale, žiaľ,
veľmi často sa
stretávame
s tým, že ľudia si kúpia nohavice, dvakrát ich
operú
a nohavice stratia farbu, zbehnú sa a
oni nevedia, čo
s
tým. Jednoducho tu absentuje ochrana spotrebiteľa. Vo sve-
te
je veľmi bežné, že pokuty a penále, ktoré vyberú kontrol-
né
orgány...
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Dve minúty.
Poslanec Ľ. Černák:
...sa čiastočne vracajú na výchovu spotrebiteľa a pre-
to
by som odporúčal, aby sme k tomuto pristúpili aj u nás
a
aby sme z pokút, ktoré vyberie
Slovenská obchodná inšpek-
cia
- je to približne 100 miliónov ročne -, 10 %, ale najme-
nej
2 milióny korún viazali účelovo na
podporu mimovládnych
organizácií,
ktoré sa zaoberajú ochranou spotrebiteľa. Sú to
predovšetkým
časopisy, ktoré sú veľmi populárne a
ľudia ich
radi
čítajú, ktoré poučujú spotrebiteľa o
jeho právach, po-
vinnostiach
a zároveň robia aj také ohodnocovanie konkrét-
nych
výrobkov. Čiastočne žijú z
komercie, ale potrebujú aj
impulz.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Jedna minúta.
Poslanec Ľ. Černák:
A preto
odporúčam, aby sme v závere
uznesenia v časti
C
prijali odporúčanie:
V
kapitole ministerstva
hospodárstva z prostriedkov,
ktoré
Slovenská obchodná inšpekcia vyberie na pokutách a pe-
náloch,
10 %, minimálne však 2 milióny korún
viazať na pod-
poru mimovládnych organizácií
zaoberajúcich sa ochranou
spotrebiteľa.
Dúfam, že som nehovoril do vetra a že niektoré z návr-
hov,
ktoré som tu predniesol, kolegyne a kolegovia, podporí-
te.
Ďakujem vám dopredu za ich podporu. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Bajan. Pripraví sa pani
poslankyňa
Gantnerová.
S faktickou poznámkou sa hlási pán podpredseda Ľupták,
nech
sa páči.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Pán poslanec Černák, treba počúvať. Reagujem na Polom-
ku.
Ako asi dobre vieš, pán poslanec,
Drevokombinát Polomka
patrí
pod Smrečinu Banská Bystrica a táto bola sprivatizova-
ná
v I. vlne kupónovej privatizácie. Do tejto fabriky vošiel
aj
pán poslanec Kanis, asi o dva týždne po
ňom som tam bol
ja a ľudia
ma tiež požiadali. Keď som si všetko preveril
a
zistil, na mítingu v Čiernom Balogu ma
interpeloval pred-
seda
odborového hnutia z Polomky v tom zmysle, ako chceme
pomôcť
tejto fabrike, keď sa ide zavrieť. Ja
som sa ho spý-
tal,
či vie (lebo som si všetko, samozrejme, preveril), ako
bola
fabrika sprivatizovaná, v ktorej vlne, a teda, že to je
kupónová
privatizácia. Tento pán odborár ani
nevedel, že to
bolo
sprivatizované v kupónovej
privatizácii. Ale novinári
-
zase musím povedať novinárom, aj tým, ktorí tu sedia -, ak
si
vytiahnete noviny, Pravdu, bolo tam napísané: Kto zachrá-
ni
Drevokombinát Polomku? Kanis alebo
Ľupták? No nikto. Ni-
kto. Ani jeden,
lebo fondy prežrali a
premrhali peniaze
a
pílu, ktorá bola v bedniach,
nenamontovali za peniaze,
ktoré
zobrali od dikov. Také sú fondy. A
preto máme výhrady
voči
vašim fondom, o ktorých tu hovoríte.
Ani Kanis nepomô-
že,
ani Ľupták, ani nikto.
A ty,
pán Černák, znova tu mútiš vodu,
že kto to za-
chráni.
Tu vraj Kalman. Nikto nemôže zachrániť. Keby si si
bol
overil veci, bol by si inak k tomu pristupoval. To je po
prvé.
Po druhé - hovoríš, že je na Horehroní
chudoba a že ľu-
dia
žijú v biede. Teraz som sa ťa vonku pýtal - mám na to
svedkov
-, čím vykuruješ byt
vo Vyhniach. Povedal si, že
drevom
a uhlím. Čím vykuruješ byt v Kremnici? Povedal si, že
akumulačkami.
Čím vykuruješ byt v Bratislave? Povedal si, že
máš
ústredné kúrenie. Čo ty chceš hovoriť
o chudobe? Ty už
tu
nikdy viac nehovor o chudobe, prosím ťa.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Bajan. Pripraví sa
pani
poslankyňa Gantnerová. (Hlasy v sále.)
Poslanec V. Bajan:
Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Skôr
ako budem pokračovať na dnes pomerne netradičnú
tému
stavebného sporenia, dovoľte mi ešte,
pán podpredseda,
vrátiť
sa k jednej poznámke, ktorú ste mali o pánu Kresánko-
vi,
že jeho vyjadrenia alebo žiadosti neboli úplne korektné.
Je
možné, že je to váš názor, ale ja si
dovolím (hlas v sá-
le)
- dobre s týmto spresnením k malým obciam
beriem -, ale
dovoľte
mi povedať, že nielen z pohľadu primátora vychádzajú
nekorektné
alebo málo správne informácie o tom, čo sa deje
v
samospráve Bratislavy. Dovoľte mi dve
poznámky, resp. dva
príklady.
Na
výjazdovom zasadnutí vlády,
okrem iného v každej
mestskej
časti, teda väčšej, boli mítingy s predstaviteľmi
HZDS,
resp. s členmi vlády, na ktorých okrem iného odznelo
-
napríklad Karlova Ves. V Karlovej Vsi
je prestavba mater-
skej školy na
základnú školu na Veternicovej ulici. Ako
v
tejto súvislosti uviedol štátny tajomník rezortu minister-
stva
školstva pán Nemčok, ministerstvo
školstva poskytlo na
prestavbu
uvedeného objektu 10 miliónov korún. Generálny in-
vestor
Bratislavy, ktorý je podnikom
magistrátu Bratislavy,
robil
však od marca všetko pre to, aby sa táto stavba nerea-
lizovala.
Prítomní skonštatovali, že o poskytnutú sumu škola
prišla,
pretože magistrát nebol schopný
zabezpečiť za 8 me-
siacov pri
splnení všetkých podmienok
dostavbu objektu,
resp.
prestavbu objektu. Podotýkam len na vašu informáciu,
že žiadosť
primátora bola v
máji 1996, peniaze prišli
13.
novembra 1996, a nie o dva mesiace. Toto je napríklad
nekorektnosť.
Ďalším pre mňa dosť prekvapujúcim bolo vyjadrenie pani
podpredsedníčky vlády, ktorá, podľa mňa, nie je
príslušná
k
tejto téme sa vyjadrovať, ale
vyjadrila sa napríklad
k
doprave, že riešenie dopravy v
Bratislave je výlučne
v
kompetencii mesta, samosprávy, a nie
vlády. Konštatovala,
že
jej nie je známe, že by mesto
predložilo do vlády, okrem
jednoznačnej
požiadavky výstavby metra, konkrétnu alternatí-
vu
riešenia dopravných problémov v Bratislave. "Nerada vstu-
pujem
do svedomia samosprávy, ale myslím si,
že by v tomto
ohľade
mala začať riešiť tieto problémy." Podotýkam, samo-
správa ich rieši,
ale minimálne podpredsedníčka
vlády by
mohla
vedieť, že financovanie MHD sa skladá z troch zložiek:
dotácia
vlády, tržby a dotácia samosprávy. Takže asi takto
sa
navzájom informujeme. Myslím si, že je
to na škodu obi-
dvoch
strán.
K rozpočtu. Nebudem hovoriť o samospráve, i keď by som
asi
mal, ale myslím si, že časť zo
všetkých pozmeňujúcich
návrhov,
ktoré tu boli, je reálna tak, aby sme
pomohli pre-
dovšetkým malým
obciam minimálne v 15-percentnej úprave,
ktorá
bola. Samozrejme, zaslúžia si oveľa
viac. Ale myslím
si, že sa
tu nájde dosť zdravého rozumu, aby sme zdvihli
predovšetkým
túto položku.
Vrátim sa k stavebnému sporeniu. Ku cti
pracovníkov mi-
nisterstva
financií slúži, že to, čo sa objavilo v rozpočte,
nebol ich
nápad a táto
metóda sa objavila, resp. tento
spôsob
sa objavil až na zasadnutí vlády.
O
čo ide? Veľmi nenápadná
novela, v každom prípade
o
novele stavebného sporenia hovorili aj v Čechách, upustili
od
metódy, ktorú tu máme. Súčasná metóda
je taká, že nejaký
Bajan si sporí
buď vo Wüsstenrote alebo v Prvej
stavebnej
sporiteľni
a cez PVT ako určený podnik na spracovanie infor-
mácie
sa poskytuje štátna prémia. Momentálne je navrhovaný
taký
mechanizmus, že medzi tento článok vstúpi nejaký štátny
fond
bývania. Podotýkam, že je to absolútne
zbytočný medzi-
článok,
ktorý nevyrieši problém, čo chce riešiť navrhovateľ.
Máme
pred sebou novelizáciu zákona o fonde bývania, ktorý
tento
problém vôbec nerieši, podotýkam,
ale o tom nebudeme
hovoriť,
o tom budeme hovoriť pri problematike tohto fondu.
Vrátim sa k článku XX. Prepáčte, vrátim sa ešte vôbec
k
filozofii, prečo ste pristúpili k takej zmene. Obidve sta-
vebné sporiteľne dostali dve kontroly - z Národnej banky
a
z Najvyššieho kontrolného úradu. Obidve
skonštatovali, že
tam
nie sú problémy. Potom nastúpila kontrola Úradu vlády,
na
základe ktorej sa vyvolala určitá polemika typu, že si
ľudia
za to kupujú televízory alebo niečo
podobné. Mám pred
sebou
správu, ktorú vypracovala táto
kontrola a ktorá bola
prerokovaná
vo vláde začiatkom jesene alebo koncom
augusta.
Dovoľte mi, aby
som citoval predovšetkým z jej záverov.
Predovšetkým
konštatovala, že veľa nedostatkov bolo spôsobe-
ných
z nedostatku nižšej legislatívy, predovšetkým na úrovni
kontroly.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Päť minút.
Poslanec V. Bajan:
Na kontrole ministerstva financií
pravdepodobne aj pre-
to
došlo k personálnym zmenám na odbore
peňažníctva, ale to
nie
je môj problém, to je problém tohto
ministerstva. Jeden
zo
záverov - vytvoriť legislatívne
predpoklady, aby sa fi-
nančné prostriedky
sústredené v stavebných sporiteľniach
prevažne využívali
na stavebné účely
v oblasti bývania,
najmä
nákupom komunálnych obligácií účelovo viazaných na by-
tovú výstavbu. Súhlasím. Prečo nie?
Momentálne sa hovorí
o
tom, že stavebné sporiteľne majú prebytok financií. Pre-
dovšetkým
ho riešia na nákup dlhopisov, vláda
určuje v roz-
počte,
koľko by to mohlo byť. Pýtam sa, kto ich bude kupo-
vať,
ak nebudú takéto zdroje. Na druhej strane odmietam, aby
to
bolo takým spôsobom, že sa nakúpia dlhopisy komunálnej
banky
za 8 % a tie potom komunálne banka predáva
ďalej za
11
%. To nie je pomoc bytovej výstavbe,
napriek tomu, že je
to
v komunálnej banke.
Okrem iného ďalej - stimulovať
ekonomickými nástrojmi
zameranie
stavebného sporenia prednostne na účely výstavby
domu, resp. bytu
tak, aby rozdiel medzi úrokovou sadzbou
vkladu
a úrokovou sadzbou stavebného úveru
bol najviac
1,5
%. Pre vašu informáciu teraz sú to maximálne 3 %, čiže
by
došlo k zaujímavejším úverom.
Čo
je zaujímavé? Pripraviť a schváliť novelu zákona
o
stavebnom sporení aj
vykonávaciu vyhlášku k nemu, ale
v
prípade schválenia týchto
úprav odporúčame, aby nemali
retrospektívny charakter, resp. aby sa vzťahovali
iba na
uzatvorené
nové zmluvy. Pýtam sa, prečo to
nie je v návrhu
zákona,
keď ste o tom rokovali vo vláde.
Vrátim sa k filozofii.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ešte tri minúty.
Poslanec V. Bajan:
Článok XX hovorí o výraznej novele zákona 310. Priblí-
žim
vám, o čo asi ide. Mám pred sebou aj nový zákon.
Predovšetkým je zaujímavý článok
V. Štátny dozor nad
dodržiavaním
podmienok poskytovania štátnej prémie
vykonáva
ministerstvo
financií. Doteraz je to v poriadku, ale v člán-
ku
VI je, že centrálnu evidenciu zmlúv o stavebnom sporení
vykonáva ministerstvo výstavby. Pýtam sa,
kde zoženie od
1.
januára techniku podobnú technike PVT, ľudí, ktorí to bu-
dú
kontrolovať, softvér, ktorý to má robiť. Jednoducho, ak
to
naštartujeme takýmto spôsobom od 1. januára, vybuchne nám
systém. Upozorňujem
vás na to. Je možné, že
prémie za
I.
štvrťrok môžu byť z tohto dôvodu ohrozené.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Dve minúty.
Poslanec V. Bajan:
Takže veľmi vás upozorňujem na tento
mechanizmus, len
tak
jednoducho to hodiť na ministerstvo
výstavby a ďalej na
štátny
fond, je nemysliteľné. Nie sú na to pripravené pod-
mienky.
Preto mám úplne logický návrh,
ktorý tu zaznel, odo-
vzdám
ho pánu spoločnému spravodajcovi.
Najracionálnejšie by bolo vypustiť vôbec
§ 20 s tým, že
sa
pripraví príslušná novela o stavebnom sporení.
Veľmi
dobrá myšlienka, o
ktorej sa diskutovalo, sa
vôbec
neobjavila. Je to myšlienka, aby mohli
byť sporiteľmi
aj
právnické osoby. Prečo by sa nemohla obec zúčastniť na
takomto
sporení? Nie je to nová myšlienka a
verím, že časom
sa
presadí aj napriek tomu, že o nej hovorím ja.
Takže po prvé - vypustiť bod 20.
Druhý pozmeňujúci návrh. V článku I § 7 doplniť o nový
odsek
3. Prečítam ho, ale myslím si, že kolega Ásványi ho
prečítal
jasne.
"Odsek 2 sa uplatní len na zmluvy
uzatvorené po účin-
nosti novely zákona číslo 310/1992 o
stavebnom sporení."
A
navrhujem prejsť prechodným ustanovením ten problém, ktorý
budete
mať v prípade, že to schválite.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Minúta.
Poslanec V. Bajan:
Článok XX zákona o štátnom rozpočte
sa uplatní len na
zmluvy
uzatvorené po účinnosti novely zákona
číslo 310/1992
o
stavebnom sporení.
Napriek tomu vás upozorňujem, vážené kolegyne, kolego-
via, zamyslite sa, že jednoducho treba otvoriť aj zákon
o
stavebnom sporení, lebo tento mechanizmus jednoduchou pre-
vodovou pákou
na ministerstvo výstavby
nemusí fungovať,
resp.
som presvedčený, že nebude fungovať.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem
pekne. Slovo má
pani poslankyňa Gantnerová.
Pripraví sa pani
poslankyňa Nováková. Pardon, s
faktickou
poznámkou
sa hlási predseda výboru pán Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Nechcem zdržiavať, ale niet takého mesta
na svete, vari
s
výnimkou bývalého Sovietskeho zväzu,
kde parkingy a par-
kinggaráže
vybudoval štát na území miest. To, o
čom hovoril
pán
Černák, že nemá kde zaparkovať, to si musí vyriešiť mes-
to.
V roku 1990 to bolo pripravené tak, že v
Bratislave bo-
lo
treba len "zakopnúť" a
začať stavať štyri podzemné par-
kinggaráže s kapacitou štyrikrát päťsto miest. Prečo k
tomu
neprišlo, na
to by sa bolo treba spýtať pána primátora
a
príslušných pracovníkov na magistráte. Ja o tom mám infor-
mácie
od investorov, ktorí sa vyjadrili, že to, čo chceli
a
vynucovali od nich ľudia na magistráte, tak to sa nezvykne
ani
v rozvojových krajinách.
A čo
sa týka ďalších prvkov rozvoja
dopravnej sústavy
hlavného
mesta Bratislavy, určite má mať na tom participáciu
aj
vláda, lebo územím mesta
prechádzajú aj diaľničné ťahy.
Je
vecou mesta tieto dokumentácie stavieb
pripraviť, prero-
kovať,
schváliť a kompletne zabezpečiť prípravnú predprojek-
tovú dokumentáciu. Bez tohto výstavba, a to aj s účasťou
štátu
jednoducho nie je možná. Taká dokumentácia neexistuje,
pretože
to, čo bolo pripravené v rokoch 1988, 1989, 1990,
následne
bolo útvarom hlavného architekta a
útvarom doprav-
ného
inžinierstva zrušené v rámci ochrany životného prostre-
dia.
Prišlo k zastaveniu prípravy prepojenia diaľnice od La-
mača
smerom do Mlynskej doliny a od Zlatých pieskov smerom
na
Gagarinovu ulicu. Dnes značná časť týchto trás, kde bol
stavebný
uzáver, je už zastavaná. Takže ak je v
tomto smere
neporiadok, tak pod
tým je podpísaný ktosi úplne iný ako
vláda
a rezort dopravy.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Bajan - faktická poznámka.
Poslanec V. Bajan:
Len kvôli spresneniu. Samozrejme, že
výstavbu diaľnic
nemôže realizovať samospráva. To je
jasné. D61 - teda zo
Zlatých
pieskov okolo Incheby - je projektovaná a je v pláne
po
rozhovoroch s ministrom Rezešom. To je jedna vec.
Druhá vec, niečo aj fungovalo v
spolupráci so štátnou
správou,
a to, že sa vytvorila skupina na ministerstve do-
pravy
a magistráte, kde magistrát dal 10
miliónov Sk na to,
aby sa pripravovalo riešenie alternatívnej
dopravy. Takže
existujú
modely, ako to funguje, lenže nemôžeme sa na to dí-
vať
tak, že samospráva urobí predprojektovú
prípravu. Na to
samospráva
nikdy nemá. A navyše ide o úseky, ktoré nie sú
zverené
samospráve. Tu pomôžeme predovšetkým v príprave úze-
mia, myslím
tým pozemkov, ale
tam sa končia možnosti
a
schopnosti ani nie, ale možnosti samosprávy určite.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pani poslankyňa Gantnerová. Pripraví
sa
pani poslankyňa Nováková.
Poslankyňa J.
Gantnerová:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
dovoľte mi, aby som svojím vystúpením prispela k širo-
kej
škále stanovísk, postojov,
postrehov a návrhov riešení
k
predloženému návrhu zákona o štátnom rozpočte Slovenskej
republiky
na rok 1997.
No okrem
iného sa zastanem aj členov vlády,
a to pána
ministra
zahraničných vecí, ktorý sa pravidelne zúčastňuje
na
rokovaniach v našom výbore a bol prítomný
aj na rokovaní
zahraničného
výboru pri prerokúvaní návrhu rozpočtu kapitoly
Ministerstva
zahraničných vecí Slovenskej
republiky na rok
1997.
Pri záverečnom hlasovaní aj opoziční poslanci podpori-
li predložený návrh, ktorý síce v obmedzenej miere, ale
predsa umožní rozšírenie zahraničnej služby Slovenskej re-
publiky
a vytvorí materiálne podmienky na prácu
zastupiteľ-
ských
úradov. Predložený návrh rozpočtu kapitoly sa odvíja
od
návrhu štátneho rozpočtu, ku ktorému
smeruje aj môj dis-
kusný
príspevok s návrhom na jeho doplnenie.
Štátny rozpočet je nástrojom hospodárskej politiky vlá-
dy
a spravidla rozpracovaním programového
vyhlásenia vlády.
Na základe tejto definície sa aj ja opieram o programové
vyhlásenie
vlády, kde jeden konkrétny bod sa dotýka priamo
regiónu,
za ktorý som bola volená. Som veľmi
rada, že podľa
nového územnosprávneho členenia sa aj
Kežmarok po skoro
dvadsaťročnej
pauze opäť stal okresným mestom. Má síce menší
obvod
ako v minulosti, ale aj napriek tomu nestratil tento
nový
okres nič zo svojich historických,
kultúrnych, priemy-
selných
a turistických charakteristických čŕt.
Viac ma trápi, že prístup do tejto časti
nášho krásneho
Slovenska
je po ceste prvej triedy číslo 67, kde úsek uvede-
nej
cesty medzi Huncovcami a Kežmarkom je
už dlhodobo zara-
ďovaný
medzi úseky so zvýšenou nehodovosťou a v poslednom
období
sa priamo zaraďuje medzi nehodovostné
úseky. Zároveň
sa v
správach na kontrolu
stavu ciest objavujú závady
v
zjazdnosti, ako napríklad sieťový rozklad živičného krytu,
nerovnomerné
sadanie krajníc a časti jazdných pruhov
oproti
osovej nivelete vozovky, nevyhovujúce šírkové usporiadanie
mostného
objektu a iné závady, ktoré sú príčinami vysokej
nehodovosti
napriek vyznačeniu odporúčanej rýchlosti v celom
úseku
na 50 km za hodinu.
Na základe uvedeného boli už v
minulosti vykonané zá-
važné
kroky potrebné na realizáciu rekonštrukcie aspoň tohto
kritického
úseku cesty, a to majetkové vyrovnanie, a pred
ukončením
je aj projektová dokumentácia. Chcem
požiadať Ná-
rodnú
radu po dohode s rezortom a zároveň aj
s predkladate-
ľom,
aby bol doplnený v kapitole
Ministerstva dopravy, pôšt
a
telekomunikácií Slovenskej
republiky nový účelový titul
výdavkov
Štátneho fondu cestného
hospodárstva s týmto zne-
ním:
"Rekonštrukcia úseku cesty Huncovce - Kežmarok vo výške
70
mil. Sk".
Na záver chcem len uviesť, že tento návrh
nie je v roz-
pore
so zámermi rezortu a zároveň neovplyvňuje celkovú výšku
výdavkov
štátneho rozpočtu.
Ďakujem vám za pozornosť a prosím o
podporu môjho návr-
hu.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Slovo má
pani poslanky-
ňa
Nováková. Pripraví sa pán poslanec Gaľa.
Poslankyňa I. Nováková:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
predkladám jeden pozmeňujúci návrh -
doplniť do prílohy
číslo
5 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky o štátnom
rozpočte
na rok 1997 s názvom Rezervy štátneho
rozpočtu a
účelové
prostriedky rozpočtových kapitol túto
úpravu: V ka-
pitole
Ministerstvo kultúry nový účelový titul Rekonštrukcia
historického
jadra mesta Banská Štiavnica 25 mil. Sk.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Gaľa - nie je tu,
stráca
poradie. Nasleduje pani poslankyňa Sabolová a pripra-
ví
sa pani poslankyňa Schmögnerová.
Poslankyňa M. Sabolová:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
chcem sa vyjadriť k dvom častiam zákona o štátnom roz-
počte
na rok 1997.
Navrhujem nový článok XXII ako novelu
zákona číslo
50/1973
Zb. o pestúnskej starostlivosti v znení zákona číslo
58/1984
Zb. a zákona číslo 118/1992 Zb. Tento návrh dostal
aj
Parlamentný klub žien v Národnej rade, ale nakoľko ho do-
teraz
nepredložil žiaden poslanec ani
Parlamentný klub žien
Národnej
rady, osvojila som si tento návrh a predkladám ho
ako
nový článok XXII.
Článok XXII znie: Zákon číslo 50/1973
Zb. o pestún-
skej
starostlivosti v znení zákona číslo 58/1984 Zb. a záko-
na
číslo 118/1992 Zb. sa mení takto:
1. V
§ 6 ods. 1 vrátane poznámky pod
čiarou k odkazu
1a)
znie: "Výška príspevku za
mesiac sa rovná 1,75 násobku
súm
potrebných na zabezpečenie výživy a ostatných základných
osobných
potrieb dieťaťa podľa osobitného predpisu." Poznám-
ka
pod čiarou k odkazu 1b) znie: "§ 3 ods. 2
písm. a) až d)
zákona
číslo 463/1991 Zb. o životnom minime v znení zákona
číslo 277/1993 Z. z., zákona číslo 193/1994 Z. z. a zákona
číslo
133/1995 Z. z."
2. V
§ 9 ods. 1 vrátane poznámky pod
čiarou k odkazu
1c)
znie: "Výška odmeny pestúna za každé zverené dieťa, kto-
ré
má nárok na príspevok na úhradu potrieb dieťaťa, sa rovná
výške
sumy potrebnej na zabezpečenie výživy a
ostatných zá-
kladných
osobných potrieb občana podľa osobitného predpisu."
1c)
znie: "§ 3 ods. 2 písm. e)
zákona číslo 463/1991 Zb.
o
životnom minime v znení zákona Národnej rady Slovenskej
republiky
číslo 277/1993 Z. z. a zákona Národnej rady Slo-
venskej
republiky číslo 133/1995 Z. z."
Odôvodním: Pestúnska forma náhradnej rodinnej starost-
livosti
o opustené deti je po adopcii druhým najvhodnejším
riešením.
Dlhoročné skúsenosti s pestúnskou starostlivosťou
na
Slovensku dokazujú, že deti z
pestúnskych rodín sú oveľa
lepšie
pripravené na život ako deti, ktoré boli umiestnené
v
detských domovoch alebo v osobitných internátnych školách.
Do
pestúnskej starostlivosti bolo
zverených len okolo 2 000
detí,
zatiaľ čo nariadenú ústavnú výchovu má okolo 10 000
detí.
Sú to všetky typy zariadení v rezorte zdravotníctva,
sociálnych
vecí a školstva.
Jedným z dôvodov, prečo nie je pestúnska starostlivosť
viac
rozšírená, je finančná podpora týchto rodín zo strany
štátu.
V súčasnosti je pestúnska starostlivosť najmenej pod-
porovanou sociálnou službou. Príspevok pri
starostlivosti
o
blízku osobu rovná sa
sume dôchodku, ktorý je jediným
zdrojom príjmu,
rovná sa 1,15-násobku životného minima
2
507 korún. Rodičovský príspevok sa rovná 1,68-násobku sumy
potrebnej
na výživu a základné potreby, t.
j. 2 470 korún.
Naproti
tomu odmena pestúna sa rovná len polovici sumy po-
trebnej
na výživu a základné potreby občana, t. j. 735 ko-
rún.
Ešte horšie je to s príspevkom na úhradu potrieb dieťa-
ťa,
ktorý je len na úrovni životného minima. Podľa veku die-
ťaťa
sa tento príspevok pohybuje v rozpätí
od 1 130 do
1
590 Sk mesačne, čo pre pestúnske rodiny
vytvára stav per-
manentnej
krízy. Pestúnska rodina musí vynaložiť veľa síl na
zvládnutie svojej finančnej situácie, čo ohrozuje
aj jej
základné
poslanie. Výška príspevku na úhradu potrieb dieťaťa
v
pestúnskej starostlivosti a odmeny
pestúnovi boli v roku
1993
previazané na výšku životného minima.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ubehlo päť minút.
Poslankyňa M. Sabolová:
Tak ako pri iných sociálnych dávkach sa
tým zabezpečila
automatická
valorizácia týchto dávok. V rokoch 1995 a 1996
sa
ponechal princíp automatickej valorizácie,
ale výška os-
tatných
sociálnych dávok sa oproti životnému
minimu zvýšila
použitím koeficientov súm životného minima.
Naposledy bol
tento
princíp použitý v septembri 1996 pri
rodičovskom prí-
spevku.
Ak v tomto prípade Národná rada tak
výrazne zvýšila ro-
dičovský
príspevok, je nanajvýš potrebné oceniť a podporiť
prácu pestúnskych rodín, ktoré sa starajú o cudzie deti,
často
sociálne, psychicky či fyzicky
deprimované. Predlože-
ný
návrh to rieši zvýšením koeficientu z 1 na 1,75 v prípade
príspevku
na úhradu potrieb dieťaťa a zvýšením koeficientu
z
0,5 na 1 v prípade odmeny pestúna. V absolútnych sumách
to
znamená zvýšenie príspevku
na úhradu potrieb dieťaťa
z
1 921 až 2 782 Sk podľa veku dieťaťa a zvýšenie odmeny
pestúna
na 1 470 Sk. Podľa údajov Štatistickej ročenky z ro-
ku 1995
poklesol počet detí
v pestúnskej starostlivosti
z
2 375 v roku 1994 na 2 321.
Príspevky na deti poklesli
z
23 234 tisíc Sk na 22 011 tisíc Sk, a
to v období, keď sa
upravovali
sumy životného minima. Odmeny pestúnom predstavo-
vali
13 735 tisíc Sk. Pri nezmenenom počte
detí by zvýšenie
dávok, ktoré som
navrhla, predstavovalo zvýšenie
výdavkov
štátneho
rozpočtu približne o 23 mil. Sk. Z tohto dôvodu dá-
vam
návrh účelovo viazať v kapitole
Ministerstva práce, so-
ciálnych
vecí a rodiny 23 mil. Sk na účely predloženej nove-
ly
zákona a o túto sumu znížiť
prostriedky z časti rezerva
vlády
štátneho rozpočtu na rok 1997.
Navrhované zvýšenie príspevku na úhradu
potrieb dieťaťa
v
pestúnskej starostlivosti a odmeny...
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Dve minúty.
Poslankyňa M. Sabolová:
(Mám viac, pán podpredseda, lepšie sa
pozrite na hodin-
ky.)
...pestúnovi nemá riešiť len kritickú situáciu existu-
júcich pestúnskych rodín, ale má vytvoriť
stimulujúcejšie
podmienky
na rozšírenie počtu pestúnskych rodín, do ktorej
by
mohli byť umiestnené ďalšie deti, ktorým hrozí ústavná
výchova.
Podpora tejto formy náhradnej výchovy je dôležitá
nielen
z hľadiska vhodnosti pre deti, ale aj z
ekonomických
dôvodov.
Starostlivosť o jedno dieťa v detskom
domove stojí
viac ako
100 tisíc Sk
ročne. Mesačné výdavky na výživu
a
základné potreby okolo 3 000 Sk na dieťa, mzdové náklady
v
pomere 2 deti na jedného zamestnanca.
Aj po navrhovanom zvýšení celkové výdavky
na jedno die-
ťa
v pestúnskej starostlivosti
nedosiahnu ani polovicu ná-
kladov
na dieťa v detskom domove, pričom
kvalita poskytova-
ných
služieb je v nepriamej úmere k jej nákladovosti. Tu eš-
te
chcem doplniť, nakoľko som navrhla nový
článok XXII, aby
vlastne
článok XXIII, ktorý hovorí o prechodných ustanove-
niach,
bol prečíslovaný na článok XXIV.
Svoje pozmeňujúce návrhy odovzdám v
písomnej forme a vo
faktickej
poznámke - pán predsedajúci, ja si
myslím, že mám
ešte
2 minúty - podám pozmeňujúci návrh.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pokojne, nech sa páči. Vyčerpali ste 9 a
pol minúty.
Poslankyňa M. Sabolová:
Druhé moje stanovisko ešte by bolo k rezortu minister-
stva
životného prostredia, nakoľko je tých minút málo, pred-
ložím
pozmeňujúce návrhy.
Pozmeňujúci návrh - v kapitole ministerstva životného
prostredia
zvýšiť transfer do Štátneho fondu
životného pro-
stredia
zo štátneho rozpočtu z 200 miliónov na
300 miliónov
na
úkor rezervy vlády, teda o 100 miliónov Sk, aby Štátny
fond životného
prostredia dosiahol príspevok zo štátneho
rozpočtu
aspoň úroveň roku 1996. Žiadam potom na
samostatné
hlasovanie
v tlači 544a body 5, 6, 11, 12 a 13, v tlači 544b
časť
B-III body 5, 15, 18, 19.
Ďalšiu pripomienku prednesiem vo
faktickej poznámke.
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pani poslankyňa
Schmögnerová a pri-
praví
sa pán poslanec Ftáčnik.
Faktická poznámka - pani poslankyňa
Aibeková.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Chcem len povedať pani poslankyni Sabolovej, že na mi-
nisterstve
práce, sociálnych vecí a rodiny je pripravený no-
vý
zákon o pestúnskej starostlivosti,
ktorý mnohé z jej ná-
vrhov
bude riešiť. Takže si myslím, že by sme ich mali odlo-
žiť
dovtedy, keď budeme prerokúvať túto právnu normu.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pani poslankyňa Sabolová.
Poslankyňa M. Sabolová:
Ďakujem pekne za slovo.
Chcem len povedať, že už bolo toľko prísľubov z minis-
terstiev
k jednotlivým zákonom, a keď budeme
čakať, že vari
sa
to predloží a kedy sa to predloží, tak si myslím, že zase
ľudia,
ktorí sa rozhodli pre túto formu výchovy detí mimo
ústavnej
starostlivosti, prídu o istý príspevok. A 23 milió-
nov
Sk pri zvýšení niektorých rozpočtových kapitol je zaned-
bateľná
suma. Ak môžeme zvyšovať od Kancelárie
Národnej ra-
dy,
od Úradu vlády a Slovenskej informačnej
služby, a neho-
vorím
o iných kapitolách, myslím si, že 23
miliónov Sk na
to,
aby sme tu vychovávali normálnych ľudí v normálnej ro-
dinnej
výchove, tomuto štátu určite neuškodí. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Nech sa páči, máte slovo, pani
poslankyňa.
Poslankyňa B.
Schmögnerová:
Budem pokračovať v návrhoch legislatívnych úprav návr-
hov
o štátnom rozpočte.
Článok XXI upravuje zákon číslo
21/1992 Zb. o bankách.
Navrhuje
sa v ňom, aby sa na štátne peňažné ústavy nepoužili
rovnaké kritériá napríklad kapitálovej primeranosti,
obo-
zretného
podnikania, nakladania s rezervami,
klasifikovania
rizík ako
na ostatné komerčné banky.
Navrhuje sa, aby sa
tieto
kritériá ustanovovali na základe dohody Národnej banky
Slovenska s
Ministerstvom financií Slovenskej republiky.
Medzi
takéto štátne peňažné ústavy patrí: Konsolidačná banka
Slovenska,
Záručná banka, po schválení zákona o Eximbanke to
bude
pravdepodobne aj Eximbanka. Eximbanka
má byť komerčnou
bankou
na podporu exportu, t. j. má poskytovať
úvery na ko-
merčnej
báze. V žiadnom prípade nie je možné súhlasiť, aby
sa
na ňu vzťahovali osobitné
ustanovenia, ktoré by jej za-
bezpečovali
privilegované postavenie. No
najdôležitejšie je
to,
že takéto postavenie môže ohroziť činnosť štátnych pe-
ňažných ústavov. Fakt, že záruku za ich
záväzky preberá
štát,
môže vážne ohroziť finančné hospodárenie štátu, breme-
no
ktorého znáša, pravdaže, bežný človek.
Na základe tohto zdôvodnenia navrhujem:
1. Vypustiť bod číslo 1.
2.
Odporúčam vypustiť aj bod číslo 3,
ktorý sa bude
riešiť
v pripravovanej novele zákona o bankách presnejšie.
V
článku I § 2 sa navrhuje
zo zákona určiť úrokové
sadzby z pohľadávok a záväzkov štátneho
rozpočtu Národnej
banke
Slovenska. Navrhovaný § 2 odsek 1 je v
rozpore s § 18
ods. 1 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky číslo
566/1992
Zb. o Národnej banke Slovenska.
V článku
XXII ods. 7 návrhu zákona o
štátnom rozpočte
na rok 1997
sa preto navrhuje pozastaviť
účinnosť § 18
ods.
1 zákona Národnej rady
Slovenska číslo 566/1992 Zb.
o
Národnej banke Slovenska. Je to zásah
do nezávislosti Ná-
rodnej
banky Slovenska, nakoľko určovanie
úrokových sadzieb
patrí
do pôsobnosti bankovej rady Národnej
banky Slovenska.
Upozorňuje
na to, mimochodom, aj správa Najvyššieho kontrol-
ného
úradu k návrhu zákona o štátnom rozpočte.
Je zrejmé, že vysoké úročenie
záväzkov Slovenskej re-
publiky
v Národnej banke Slovenska zaťažuje výdavky kapitoly
Štátny
dlh, a preto myšlienku nižšieho úročenia štátneho dl-
hu celkom nezavrhujem. Je to
však možné dosiahnuť iba na
základe rozhodnutia bankovej rady, na
rokovaní ktorej sa
môže
a mal by sa zúčastňovať aj minister
financií, a nie zo
zákona.
Podotýkam, že pri predpísanom úročení
záväzkov a pohľa-
dávok
Národnej banky Slovenska z tohto titulu sa nevytvorí
zisk.
A preto je na rok 1997 predpísaný odvod
1,1 mld zo
zisku,
ako to navrhuje poslanecký návrh, nerealizovateľný.
Na základe toho zvyšovať príjmy štátneho
rozpočtu znamená
fiktívne
zvyšovanie príjmov, resp. zvyšovanie deficitu štát-
neho
rozpočtu na rok 1997.
Navrhujem preto v § 2 bod číslo 1
vypustiť.
V článku I bod číslo 3 sa chybne
uvádza - "pohľadávky
neuznané
vládou". Správne majú byť -
"záväzky neuznané vlá-
dou"
- navrhuje sa, že ak tieto
záväzky vláda neuzná, od
1.
júla 1997 nebude možné evidovať záväzky vlády na účtoch
Národnej
banky Slovenska. Tieto záväzky
však na účtoch Ná-
rodnej
banky Slovenska zostanú a audit Národnej banky Slo-
venska
na to poukáže. Bude to mať za následok
zhoršenie ra-
tingu
Národnej banky Slovenska a, samozrejme,
aj Slovenskej
republiky.
Získavanie zahraničných zdrojov na medzinárodných
peňažných
trhoch bude preto drahšie. Vláda pristupuje k rie-
šeniu
svojich záväzkov, z ktorých mnohé majú aj zmluvný cha-
rakter, nezodpovedne a krátkozrako. Ušetrí niečo
v bežnom
fiškálnom
roku, ale dosahy do budúcnosti môžu byť oveľa váž-
nejšie.
Navrhujem preto v článku I bod číslo 3
vypustiť.
Zákon o štátnom rozpočte navrhuje novelizovať aj zákon
o
daniach z príjmov číslo 286/1992
Zb. v znení neskorších
predpisov,
a to v článku XVI. V protiklade so záväzkom, kto-
rý
vláda vzala na seba podpisom Generálnej dohody s Konfede-
ráciou
odborových zväzov na rok 1996, rozsiahlejšia
noveli-
zácia
zákona o daniach, ktorá mala znížiť daňové zaťaženie
zamestnancov, sa odkladá.
Ako to už povedal pán poslanec
Košnár, zrejme
sa s novelizáciou príde v roku 1998 ako
s
predvolebným darčekom. Daňoví
poplatníci si majú predpla-
tiť
volebné výsledky vysokým daňovým zaťažením v predchádza-
júcich
rokoch.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Päť minút.
Poslankyňa B.
Schmögnerová:
Len opakujem, že v roku 1997 je najdynamickejší nárast
práve
pri dani z príjmov fyzických osôb, a to až o 22,3 %.
Už pri prerokúvaní návrhu zákona o štátnom rozpočte na
rok
1996 Strana demokratickej ľavice sa
snažila aspoň čias-
točnými
úpravami daňové zaťaženie znížiť pre príjmovo naj-
slabšie
skupiny a kompenzovať ho zvýšením daní
pre príjmovo
najsilnejšie
skupiny. Inými slovami, zvýšiť daň pre milioná-
rov.
Tento návrh podávam aj dnes. Navrhujem preto doplniť
v
článku XVI bod 12, ktorý mení § 16
zákona takým spôsobom,
aby sa v dvoch
najnižších pásmach zvýšila
horná hranica
o
50 % pri zachovaní tej istej
sadzby dane ako doteraz,
a
aby sa zaradilo nové
daňové pásmo, ktoré
bude príjem
nad 1 500
tisíc ročne, čiže
1 500 000, zdaňovať novou
45-percentnou daňovou
sadzbou. Návrh presne rozpísaný na
jednotlivé
daňové pásma a sadzby predložím hneď písomne.
Navrhujem ďalej, aby sa od 1. 1.
1997 upravili odpočí-
tateľné
položky zo základu dane tak, ako sa to predpokladalo
v
pôvodnom návrhu vládneho zákona.
Chcem uviesť, že
od
1.
1. 1994 sa odpočítateľné položky neupravovali, nereagova-
li
teda na rast cien. Valorizácia odpočítateľných položiek
je
bežným mechanizmom, ktorý rešpektujú aj
najpravicovejšie
vlády.
Počas skoro desaťročného vládnutia pani
Thatcherovej
sa
jej iba raz podarilo odpočítateľné položky zmraziť, neva-
lorizovať.
Táto vláda je však pravicovejšia ako
najpravico-
vejšia vláda
vo Veľkej Británii.
Nevalorizovala ich ani
v
roku 1995, ani v roku 1996 a nechce
to urobiť ani v roku
1997.
Navrhujem preto iba to, k čomu sa zaviazala vláda a čo
v
návrhu vládneho zákona o dani z príjmov je. Tento návrh
zákona
mal platiť od 1. 1. 1997.
Odpočítateľné položky v zákone o dani z
príjmov navrhu-
jem zmeniť
takto: na daňovníka 30 000
Sk, na vyživované
dieťa
12 960 Sk, na postihnuté vyživované
dieťa 25 920 Sk,
na manželku, manžela 16 800 Sk. Navrhujem to zaradiť
do
článku
XVI ako bod 13.
Položíte mi otázku, kde na to vziať. Myslím, že ďalšie
návrhy,
ktoré prednesiem, ale na
ktoré mi momentálne čas
nezostane,
takže si budem musieť vyhradiť možnosť vystúpiť
po tretíkrát, vám ukážu, kde je možné tieto sumy získať.
Princíp
toho je v rozumnejšom prerozdelení
daňového zaťaže-
nia.
Je potrebné realizovať novelizáciu zákona aj v tom sme-
re,
že sa zruší v § 19 písmeno p), ktorým
sa umožnilo odpo-
čítavať
z daňového základu investície, ktoré sú odpočítateľ-
nou
položkou z kúpnej ceny. Odhad ročného úniku príjmov do
štátneho
rozpočtu v tomto smere predstavuje asi 4 miliardy.
Druhý
návrh sa bude týkať novelizácie zákona o dani
z
príjmov, a to § 6 ods. 5, v ktorom navrhujem vypustiť prvú
vetu tak, že v § 36 ods. 2b bude vypustené
znenie "z od-
mien
členov štatutárnych orgánov a ďalších
orgánov právnic-
kých
osôb". Ide tu znovu o staronový
návrh, v ktorom chcem
presadiť
to, aby tantiémy, ktoré dostávajú
členovia orgánov
spoločností, predstavenstiev alebo dozorných rád, neboli
zdaňované
osobitne zvýhodnenou sadzbou 20 %, ale aby tieto
príjmy
boli pripočítateľné k ostatným príjmom
a boli zdaňo-
vané
ako ostatné príjmy sadzbou, ktorá je uvedená v § 16 zá-
kona
o dani z príjmov.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Minúta.
Poslankyňa B.
Schmögnerová:
Bola by som rada, keby aspoň tento vládny
návrh poslan-
ci
za Združenie robotníkov Slovenska podporili. Nazdávam sa,
že
práve tých, ktorí majú najvyššie príjmy, netreba osobitne
chrániť
zníženým daňovým zaťažením. Ak to, vážení priatelia,
neurobíte,
ťažko vám budú veriť, že vám ide primárne o záuj-
my
robotníkov.
Ako som
už uviedla, uvedené opatrenia by
mohli využiť
prerozdeľovaciu
funkciu dane z príjmov na to, aby sa aspoň
čiastočne
zmiernila narastajúca sociálna
diferenciácia oby-
vateľstva.
Chcem len uviesť, opierajúc sa o vládne
materiá-
ly,
že 66 % z celkového počtu platiteľov
dane z príjmov fy-
zických
osôb platí daň v najnižšom daňovom pásme. Inými slo-
vami,
66 % daňových poplatníkov má ročný
hrubý príjem do 60
tisíc korún, t. j. 5 tisíc korún brutto.
Myslím si, že
v
tomto smere sa inak pozeráme aj na priemernú mzdu, ktorú
vykazuje
Štatistický úrad vo výške 7 800 korún.
Ďakujem pekne, budem pokračovať neskôr.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Slovo má
poslanec Ftáčnik a pripraví sa
pán poslanec
Koncoš.
Faktická poznámka - pán podpredseda Ľupták.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Pani poslankyňa Schmögnerová, prosím vás,
už si neberte
do
úst Združenie robotníkov. Vy ste
pravicová politička, vy
ste
boli ekonómka, vy ste mohli v chrbtovom
koši nosiť dary
robotníkom.
Nedali ste ich. A prosím vás, až ma
zaráža, ako
tu
mnohokrát vystupujete. (Hlas poslanca Bugára z pléna.) Vy
sa
netrápte, pán Bugár, určite nie autonómiu, ktorú vy chce-
te
dať Maďarom. (Hlasy v sále.) O tom potom.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Máte slovo, pán poslanec Ftáčnik.
Prosím, pokoj. Pani
poslankyňa
Schmögnerová.
Poslankyňa B.
Schmögnerová:
Chcela by som uviesť len faktickú
poznámku. Žiaľbohu,
pán
podpredseda Národnej rady už odišiel,
pretože asi nerád
počúva
argumenty.
Nazdávam
sa, že značkovanie je veľmi jednoduché, ale
asi
by sme mali súdiť všetkých podľa
toho, čo skutočne ro-
bia.
A nemal by asi zatvárať oči ani on. Mal by tu sedieť
a
vypočuť si, ako vyzerá mzdová a
príjmová diferenciácia po
roku
1989. Dosiahla také neobvyklé rozmery,
že ju možno po-
rovnávať
iba so sociálnou a príjmovou
diferenciáciou, ktorá
je
v latinskoamerických štátoch.
Dnes, keď sa pozriete na
rozdiely
v mzde, na najnižšiu mzdu a najvyššiu mzdu v podni-
kovej sfére, koeficient diferenciácie nadobúda v
priemere
1
: 15 a veľmi často dosahuje až 1 : 20. Pamätám si, keď pán
podpredseda
Národnej rady vyzval, aby sme konečne pomohli aj
trochu
robotníkom. Myslím si, že tento návrh,
ktorý prichá-
dza,
pomáha robotníkom a dokonca aj
navrhuje, akým spôsobom
získať
prostriedky, aby nebol ukrátený štátny rozpočet a aby
sa
nezvyšoval deficit.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Máte slovo, pán poslanec
Ftáčnik.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
vážené kolegyne a kolegovia,
rád by som dokončil druhú časť svojho
pripraveného dis-
kusného
vystúpenia, ktoré som chcel osobitne adresovať po-
slancom,
ktorí sa vyjadrovali k stavebnému sporeniu, aj pod-
predsedovi Národnej rady. Verím, že nebude mať z tohto vy-
stúpenia pocit, že
by som chcel poučovať jeho alebo vás.
Chcem
sa len s vami podeliť o ďalšie argumenty, kvôli ktorým
by
sme mali zvážiť, ako usporiadať tú časť
zákona, ktorá sa
týka
stavebného sporenia.
Budem pokračovať tam, kde skončil kolega
Bajan, a je to
kontrola
vykonaná Úradom vlády v stavebných sporiteľniach,
teda
v jednej aj druhej, a odporúčaniami, ktoré táto kontro-
la
uskutočnila. Na základe týchto
odporúčaní bol pripravený
návrh
zákona, teda novela zákona o stavebnom
sporení, ktorú
predložilo vláde spoločne ministerstvo financií a
Národná
banka
Slovenska v októbri 1996. Jej obsah bol
úplne iný ako
to,
čo máme pred sebou, a zmyslom bolo zabrániť
špekulatív-
nemu
rozväzovaniu zmlúv o stavebnom
sporení. To bola jedna
myšlienka.
A po druhé - umožniť vstup právnických osôb do staveb-
ného
sporenia a umožniť, aby sa viac
používali voľné zdroje
stavebných
sporiteľní, ktoré sú v nábehovej fáze, práve na
účely
bývania. Napriek tomu, že táto novela je spracovaná,
existuje
jej návrh spracovaný ministerstvom financií, do ná-
vrhu, ktorý máme
predložený, sa dostalo
úplne niečo iné.
A
ak ste si všimli, dostalo sa to tam
v poslednej chvíli,
pretože
v zákone o štátnom rozpočte je vytrhnutá strana a je
tam
prilepená úplne iná strana. Keď som sa pýtal, čo sa sta-
lo,
dozvedel som sa, že je to podmienka Združenia robotníkov
Slovenska
na to, aby podporili návrh zákona o štátnom roz-
počte. Teda takáto
konštrukcia, takáto novela o
stavebnom
sporení.
Dovoľte mi zamyslieť sa nad touto novelou
nie z pohľadu
stavebnej sporiteľne, či Prvej stavebnej
sporiteľne alebo
VÚB Wüsstenrot, ale z pohľadu občana sporiteľa, pretože aj
naňho
by sme mali myslieť, keďže do stavebného sporenia je
v
tejto chvíli zapojených milión slovenských občanov, 850
tisíc
je v Prvej stavebnej sporiteľni a 170 tisíc je zapoje-
ných
vo VÚB Wüsstenrot. To je viac ako
milión slovenských
občanov.
Samozrejme, vrátane detí a rodinných
príslušníkov,
ale
aj oni sú našimi občanmi.
Zmeny,
o ktorých hovorí novela
v článku XX a v § 7
ods.
2, sú dve. O jednej tu už bola reč. Je
to presun štát-
nej
prémie z ministerstva financií na
ministerstvo výstavby
a
verejných prác, resp. do Fondu rozvoja
bývania. Musím po-
vedať,
že táto zmena sa nedotýka priamo
občana, a preto sa
jej nebudem venovať viac, než spomeniem,
že v stanovisku
Najvyššieho
kontrolného úradu sa konštatuje, že táto zmena
je
nelogická, neekonomická a zvýši administratívnu náročnosť
poskytovania
prostriedkov. Pre tých, ktorí by si to chceli
prečítať celé, je
to na strane 18 stanoviska Najvyššieho
kontrolného
úradu k štátnemu rozpočtu.
Ale to nie je to najpodstatnejšie. Druhá zmena sa týka
zmeny použitia
prostriedkov, to znamená použitia štátnej
prémie,
ktorú má dostať iba ten sporiteľ, ktorý
použije na-
sporené
prostriedky vrátane štátnej prémie na
bytové účely.
Musím
povedať, že tento návrh má svoju logiku potiaľ, pokiaľ
štát
dáva veľké peniaze. A na budúci rok
máme v rozpočte
3
mld korún, čo nie sú malé prostriedky,
len na štátnu pré-
miu.
Teda má svoju logiku, aby sa tieto peniaze v prvom rade
využili
na bývanie. Ale dosah na občana tu bude a rád by som
ho
vysvetlil.
V prvom rade by som chcel opraviť
tvrdenie pána poslan-
ca
Hofbauera, že si niekto zo stavebného
sporenia kúpil te-
levízor,
auto alebo iné spotrebné predmety. Nie je to možné,
pretože zatiaľ
nikto nesporí 6
rokov. Stavebné sporenie
vzniklo
v roku 1992 a zobrať si nasporené peniaze, vrátane
štátnej
prémie, podľa vyhlášky 400/1992 je možné až po 6 ro-
koch.
Teda každý, kto skôr ukončil zmluvu a
chcel si vybrať
peniaze, mohol získať štátnu prémiu len
vtedy, ak použil
takto
nasporené peniaze na bytové účely. To je, prosím, prvé
tvrdenie,
ktoré zoberme do úvahy. Čiže zatiaľ nedošlo k zne-
užitiu
štátnych prostriedkov.
Táto novela zatiaľ triafa vedľa. Naplní sa alebo by sa
naplnila
až po šiestich rokoch a chcem
povedať, že v prvom
roku,
v roku 1993 sa uzavrelo 56 tisíc
stavebných zmlúv. To
znamená,
títo sporitelia sa môžu po šiestich
rokoch rozhod-
núť,
či nasporené peniaze využijú na bytové účely...
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Päť minút.
Poslanec M. Ftáčnik:
...alebo prípadne si
zoberú podľa príslušnej vyhlášky
nasporené
peniaze vrátane štátnej prémie.
Vtedy by bol čas
na
posúdenie, keby sporiteľov, ktorí nebudú používať peniaze
na
bytové účely, bolo priveľa - 50 % a podobne, vtedy by sme
mohli
povedať, že štátne peniaze sa míňajú
účinkom a urobiť
rýchlu
novelu, v ktorej by sme povedali, že
prémia bude ob-
medzená
alebo bude nižšia.
Takto treba povedať, že títo tzv.
priateľskí sporite-
lia,
ako sú nazývaní, zatiaľ nepredstavujú žiadne nebezpe-
čenstvo
pre stavebné sporenie a v krajinách, od
ktorých sme
si brali
vzor pri tvorbe
zákona o stavebnom
sporení,
t.
j. v Nemecku, či Rakúsku, je takýchto sporiteľov okolo 10
až
20 %. U nás, keďže zatiaľ sme v
nábehovej fáze, je počet
poskytnutých
úverov a prostriedkov z tohto fondu, teda zo
stavebných
sporiteľní, veľmi malý. Treba to
objektívne pri-
znať, pretože väčšiu časť nasporených peňazí
tvoria tzv.
voľné
zdroje, ale práve novela ministerstva
financií, ktorá
mala
umožniť používať tieto voľné zdroje na
bytovú výstavbu
nákupom
komunálnych obligácií, vstupom obcí a
miest do sta-
vebného
sporenia sa odložila nabok a konštruuje sa tu niečo,
o
čom ešte nevieme, aký bude mať dosah.
Takže postup by mal byť úplne iný,
pretože momentálne
najviac
voľných zdrojov použila Prvá stavebná
sporiteľňa na
nákup
štátnych obligácií a štátnych
pokladničných poukážok.
Minister
financií by mohol povedať, či 10,5 mld Sk, za ktoré
nakúpila
Prvá stavebná sporiteľňa štátne obligácie a poklad-
ničné
poukážky, nepomohlo stabilizovať štátny
rozpočet. Sa-
mozrejme,
že to nie je bývanie, preto opätovne volám po tom,
aby
sme sa vrátili, alebo aby sa navrhovatelia z minister-
stva
financií vrátili k ďalšiemu
dopracovaniu zákona o sta-
vebnom
sporení.
Problém je totiž v tom, že keď prijmeme
to, čo je navr-
hované,
bez ďalšieho, dosah na občana bude takýto: Skráti sa
doba
poskytovania...
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Tri minúty.
Poslanec M. Ftáčnik:
...úveru, žiadnych 18 rokov,
bude to možno 9 rokov,
v
najhoršom prípade, keď si všetci
uplatnia nárok na úver,
to
bude 6 rokov. A bude musieť stúpnuť
suma, ktorú bude ob-
čan platiť mesačne, aby svoj požičaný výhodný
6-percentný
úver
mohol vrátiť. Toto zrejme nechceme dosiahnuť
a mali by
sme
teda zvážiť, či takýmto spôsobom postupovať.
Ak sa
rozhodneme, že chceme predsa len
upraviť týmto
spôsobom zákon o
stavebnom sporení, myslím
si, že musíme
prijať
buď návrh poslanca Ásványiho alebo poslanca Bajana.
Ja
mám tiež jednu jeho verziu, ktorá znie takto:
Do
článku XXII, ktorý upravuje prechodné ustanovenia
zákona
o štátnom rozpočte, navrhujem doplniť nový odsek 9
tohto
znenia: "Článok I § 7 ods. 2 a článok XX body 4 a 5 sa
týkajú
zmlúv o stavebnom sporení
uzatvorených po dni účin-
nosti
tohto zákona."
Ak
vstúpime do existujúcich
zmluvných vzťahov, podľa
mňa
môžeme narušiť fungovanie celého systému, a to zrejme
nikto
z nás nechce.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Dve minúty.
Poslanec M. Ftáčnik:
Už sa
sústredím len na dva, resp.
jeden krátky návrh
a
návrhy týkajúce sa samostatného hlasovania.
Chcem predniesť návrh, aby sme v prílohe číslo 5 v ka-
pitole
Všeobecná pokladničná správa
vyčlenili účelové pro-
striedky
na kúpu a úpravu Domu humanity pre
slovenskú huma-
nitnú
radu vo výške 21,5 mil. korún.
Možno aj vy ste dostali list Slovenskej humanitnej ra-
dy,
v ktorom uvádza, že by chcela zriadiť
centrum na fungo-
vanie
svojich organizácií, ktorých má 140, a
na fungovanie
tejto neziskovej sféry, ktorá sa stará najmä o sociálnu,
zdravotnú
sféru. Vyčlenením prostriedkov by sme urobili jed-
norazovú
dotáciu pre túto organizáciu, pretože o
rok, samo-
zrejme,
tá budova už bude funkčná a nebude mať zmysel, aby
sme tieto peniaze dávali znovu. Tento
návrh, samozrejme,
odovzdám
písomne.
Na záver vystúpenia navrhujem:
V tlači 544a vyčleniť bod 18 na samostatné hlasovanie.
Týka
sa príspevku do zdravotných poisťovní.
V tlači 544b vyčleniť v časti B-I body 2 a 10 týkajúce
sa
Najvyššieho kontrolného úradu na samostatné hlasovanie,
v
časti B-III bod 7 týkajúci sa Rady pre
rozhlasové a tele-
vízne vysielanie, kde došlo k akémusi pohybu 2 miliónov,
a
myslím si, že by nemal byť problém prijať návrh výboru,
ktorý
sa tu skrýva, ďalej body 11, 12, 13, 17, 18, 22 a 23.
Na záver
navrhujem, aby sa hlasovalo aj
o tých návr-
hoch,
ktoré sú v časti C spoločnej správy,
ktorých prijatie
výbory
Národnej rady odporúčali priamo Národnej rade, preto-
že výbor sa
v nich snaží obrátiť na vládu, táto právomoc
patrí
Národnej rade Slovenskej republiky a
myslím si, že by
sme
mali rozhodnúť my tu hlasovaním...
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Desať minút uplynulo.
Poslanec M. Ftáčnik:
...či
návrh výboru akceptujeme
alebo neakceptujeme.
Svoje
návrhy odovzdávam písomne.
Ďakujem vám za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Koncoš a pripraví
sa pán poslanec Kraus. (Hlasy z
pléna.) Pardon. Faktická
poznámka
- pani poslankyňa Rusnáková.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Pán predsedajúci, vzhľadom na to, že
rokujeme už v kuse
od
pol jednej, bolo by veľmi dobré, keby sme si mohli dať
prestávku. Žiadam
vás týmto o
hodinovú prestávku. (Hlas
predsedu parlamentu:
Daj hlasovať. Potom hlas poslankyne
Rusnákovej:
Tak navrhnite menej.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Je to váš procedurálny návrh?
Poslankyňa E. Rusnáková:
Áno.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pokoj, vážení kolegovia, pred večerou nie
je dobré sa
rozčuľovať.
Nech sa páči, ešte pán poslanec Hrušovský.
Poslanec P. Hrušovský:
Len toľko, pán podpredseda, že sa
pripájame k tejto po-
žiadavke.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Dobre. To znamená, že sa pripájate ako
kluby?
Poslanec P. Hrušovský:
Áno.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Tak dávame 20 minút na prestávku.
Poslanec P. Hrušovský:
Prečo dvadsať, pán predsedajúci?
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pretože sme si tu prijali, že budeme
pokračovať dnes,
tak
musíme racionálne rozdeliť svoje sily.
Poslanec P. Hrušovský:
Nedávame návrh, aby sme nepokračovali dnes po prestáv-
ke.
Ale si myslím, že...
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prestávka je do ôsmej... Pán poslanec
Cabaj.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predsedajúci, chcem len
upozorniť tých, čo
si
už nepamätajú, že je tu určitá zvyklosť, ak dva kluby po-
žiadajú
a je to do 30 minút, tak býva prestávka bez hlasova-
nia.
Ak chcú hodinu, tak o tom treba hlasovať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Priatelia, súhlasíte s tridsiatimi
minútami?
Priatelia, pýtam sa ešte raz na zvukovú kulisu, či sú-
hlasíte
s tridsiatimi minútami. (Hlasy z pléna: Áno.) Dobre.
Dávam
30-minútovú prestávku. Pokračujeme o 19.00 hodine.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené kolegyne a kolegovia, prosím vás,
zaujmite svoje
svoje
miesta v rokovacom priestore.
Nech sa páči, pán poslanec Koncoš, máte slovo. Žiadam,
aby aj spoločný
spravodajca výborov zaujal
svoje miesto.
A
vy všetci zaujmite svoje miesta v rokovacej sále.
Poslanec P. Koncoš:
Vážený pán predsedajúci,
pán podpredseda vlády,
pán minister,
kolegyne, kolegovia,
vážení hostia,
len nedávno na septembrovej schôdzi Národnej rady Slo-
venskej
republiky sme prerokovali a vzali na
vedomie Zelenú
správu,
správu o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slo-
venskej
republike za rok 1996.
Stav slovenského poľnohospodárstva
by nám mal byť do-
statočne
známy a vyjadrili sa k nemu už aj niektorí predreč-
níci.
Nechcem vás preto nejako oberať o čas a opakovať známe
fakty.
Pripomínam len, že vývoj v roku 1996 nie je v mnohých
ukazovateľoch
o nič lepší ako v predchádzajúcich rokoch. Na-
opak,
z mnohých rozhodujúcich údajov k 30. 6. 1996 je zrejmý
pokračujúci
pokles úrovne poľnohospodárskej
výroby. Vo vy-
branom
súbore podnikov poľnohospodárskej
prvovýroby sa hos-
podársky
výsledok zhoršil o 671 mil. Sk, záväzky po lehote
splatnosti
medziročne vzrástli o 574 mil. Sk a
záväzky cel-
kove
o 2 996 mil. Sk.
Pokles výmery ornej pôdy a osevných plôch
o 75 tis. ha,
množstvo
nepokosených lúk a nevypasených pasienkov, pokles
stavov
hovädzieho dobytka spolu a osobitne kráv, rovnako ako
počet
ošípaných a oviec je viac ako
alarmujúci. V roku 1996
je
síce lepšia úroda olejnín, zemiakov a
cukrovej repy, ale
opäť
je nižšia výroba obilnín vrátane
kukurice a znížila sa
aj
výroba mlieka. Tento vývoj ohrozuje v
mnohých ukazovate-
ľoch,
v mnohých komoditách potravinovú
bezpečnosť štátu. To
nie
je agropesimizmus, pán predseda výboru Delinga, to sú
fakty
uvedené v spomínanej Zelenej správe.
V tejto situácii oceňujem aj návrh na
zvýšenie výdavkov
štátneho
rozpočtu pre kapitolu Ministerstva pôdohospodárstva
Slovenskej
republiky o 1,6 mld Sk na účely dotácií a celkové
zvýšenie prílevu
financií pre pôdohospodárstvo približne
o
3 mld Sk. Len dosť dobre nechápem, prečo sa pri dobrých
makroekonomických
výsledkoch prezentovaných vládou nerešpek-
tuje
už tu spomínaná Zelená správa, v
ktorej sa na dotácie
navrhovalo
vyčleniť o 400 mil. Sk viac, ako je v predloženom
návrhu
Štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1994.
Zelenú správu predkladala Národnej rade Slovenskej re-
publiky
vláda Slovenskej republiky. V
Národnej rade sme ju
zobrali
na vedomie a domnievam sa, že necelé 3 mesiace po
tomto
rozhodnutí by sme mali jej závery aj rešpektovať. Nie-
ktoré návrhy na
zlepšenie pozície
pôdohospodárstva prijal
výbor
pre pôdohospodárstvo a sú obsiahnuté v spoločnej sprá-
ve.
Ak neprejdú tieto návrhy, navrhujem zvýšiť bežné výdavky
štátneho
rozpočtu pre kapitolu ministerstva pôdohospodárstva
o
spomínaných 400 mil. Sk priamo na dotácie poľnohospodár-
stva,
a to na úkor zníženia výdavkov štátneho
rozpočtu na
niekoľkokrát
spomínané rezervy.
Na úkor výdavkov štátneho rozpočtu pre
Slovenskú infor-
mačnú
službu navrhujem zvýšiť príspevok pre Štátny fond zve-
ľaďovania
lesa o 200 mil. Sk. Tento môj návrh
vyplýva z po-
treby
obnovy kalamitou zničených lesov
na Slovensku v roku
1996.
Rozsah kalamity približne 1,8 mil. m3 dreva je vše-
obecne
známy a tento návrh nepotrebuje osobitné odôvodnenie.
Touto
úpravou sa bežné výdavky štátneho rozpočtu pre kapito-
lu
ministerstva pôdohospodárstva (tabuľka na strane 44 v ta-
buľkovej časti
predkladaného návrhu - kód
600) zvýšia na
12
270 410 tisíc Sk a úhrn výdavkov
štátneho rozpočtu pre
ministerstvo
pôdohospodárstva - kód 600, 700 a 800
spolu na
14
287 410 tis. Sk.
Ďalší návrh mám na doplnenie návrhu
zákona Národnej ra-
dy
Slovenskej republiky číslo 286/1992 Zb. o daniach z príj-
mov
v znení neskorších predpisov.
Navrhujem zmeniť ustanovenia § 35.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Päť minút.
Poslanec P. Koncoš:
V § 5
ods. 1 písm. a) sa slová
"sumu 7 000 Sk" nahra-
dzujú
slovami "sumu 9 000 Sk".
V § 35 ods. 1 písm. b) sa slová "sumu 18 000 Sk " na-
hradzujú
slovami "sumu 30 000 Sk".
V § 35 ods. 2 sa slová "viac ako 60 %" nahradzujú
slo-
vami
"50 % a viac ako 50 %".
Ostatné
body § 35 by zostali v
platnosti v súčasnom
znení.
V
návrhu zákona Národnej
rady Slovenskej republiky
o
daniach z príjmov, ktorý bol daný do pripomienkového kona-
nia
12. marca 1996 a ktorý mal platiť
od 1. 1. 1997, boli
premietnuté zmenené podmienky zamestnávania pracovníkov so
zmenenou
pracovnou schopnosťou s tým, že boli navrhnuté úľa-
vy
na dani vo výške 9 000 Sk za každého pracovníka so zmene-
nou
pracovnou schopnosťou a vo výške 30 000 Sk za každého
pracovníka
so zmenenou pracovnou schopnosťou s
ťažkým zdra-
votným
postihnutím.
Vzhľadom na to, že od 1. 1. 1997 nebude platiť tento
pripravovaný
zákon o daniach z príjmov, ale upraví sa len
súčasný
zákon o daniach z príjmov, odsúva sa
možnosť uplat-
nenia
vyššej úľavy za zamestnávanie osôb so zmenenou pracov-
nou
schopnosťou na neurčito. Pritom
situácia v zamestnávaní
osôb
so zmenenou pracovnou schopnosťou, osobitne zamestnáva-
nia
osôb so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravot-
ným
postihnutím je natoľko vážna, že si vyžaduje riešenie
i
cestou zvýšenia úľav na dani z príjmov právnických osôb za
zamestnávanie
osôb so zmenenou pracovnou schopnosťou.
A konečne tretí návrh sa dotýka
zákona Národnej rady
Slovenskej
republiky číslo 289/1995 Z. z. o dani z
pridanej
hodnoty.
Tento zákon zaradil podstatnú časť
nealkoholických
nápojov
tekutého i práškového charakteru do
okruhu výrobkov
podliehajúcich
23-percentnej dani z pridanej hodnoty do niž-
šieho
daňového pásma. Domnievam sa však, že
výživové, zdra-
votné
a sociálne hľadiská pri zaraďovaní do skupiny výrobkov
so
6-percentnou DPH mali byť zohľadnené aj pri práškových
nealkoholických
nápojoch. Preto dávam tento návrh:
Preradiť nealkoholické nápoje v prášku s
prídavkom cuk-
ru
zaradené do položky 2106 - Potravinové prípravky inde ne-
uvedené
ani nezahrnuté do položky 21069098 - Ostatné colného
sadzobníka
do položky 2202 colného sadzobníka v
navrhovanom
znení:
Voda vrátane minerálnych vôd a sódoviek s prídavkom
cukru
alebo iných sladidiel alebo aromatizované a iné, aj
práškové
nealkoholické nápoje s výnimkou
ovocných alebo ze-
leninových
štiav čísla 2009.
Dosah na štátny rozpočet by bol asi 7
mil. Sk. Pritom
sa predpokladá kompenzácia zníženia príjmu z DPH zvýšením
odbytu
týchto výrobkov a rastom príjmov do štátneho rozpočtu
z
dane z pridanej hodnoty, ale aj dane z príjmov právnických
osôb.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyne, páni poslanci, chcem len oznámiť in-
formáciu
o odlete lietadla. Z letiska v Bratislave hovorili,
že
v Tatrách sa mení počasie, je zlá
viditeľnosť, čiže lie-
tadlo
by aj tak možno letelo o päť, o tri, o dve hodiny, ne-
vieme
kedy. Keďže aj tak odletí až
zajtra, chcem sa s vami
dohodnúť,
o koľkej hodine by malo zajtra
odletieť. O desia-
tej,
o deviatej? (Hlasy z pléna.) Dnes o polnoci nepoletí,
lebo
keď je hmla, budete sedieť na letisku.
Preto sa pýtam,
kedy
chcete odletieť. Prosím, úplne vážne, aby som mohol za-
telefonovať
na letisko. Ráno o deviatej? Pani poslankyňa ho-
vorí,
že o ôsmej. (Hlasy z pléna.) Tak o deviatej.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Kraus a
pripraví sa pani
poslankyňa
Edit Bauerová. Nech sa páči.
Faktická poznámka - pani poslankyňa
Belohorská.
Poslankyňa I.
Belohorská:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Bola
som na tabuli už pred predchádzajúcim rečníkom,
pretože
som sa chcela vyjadriť k diskusnému príspevku pána
poslanca Ftáčnika o
stavebnom sporení. Povedal
dve vety,
ktoré ma vlastne
vyprovokovali k tomuto
vystúpeniu. Prvá
vec,
že nemôže dôjsť k zneužitiu týchto prostriedkov, a dru-
há,
že sa môže rozhodnúť vybrať si túto
pôžičku po šiestich
rokoch.
Začnem s tým druhým. Myslím si, že to nie je pravda.
Je
to už po troch rokoch s tým, že sa berie tzv. medziúver
na
celú sumu na ďalšie tri roky.
A druhá vec. Možno sa nedajú zneužiť prostriedky tejto
štátnej
prémie, ale dá sa zneužiť dôvera. Poviem osobnú skú-
senosť,
ktorú som mala, nakoľko som bola účastníčkou staveb-
ného
sporenia. Sporila som tri roky. Podpísaná zmluva je to-
tiž
taká, že by sa asi k nej mali vyjadriť
právnici. Nie je
tam
správne uvedené, pretože sporiteľ sa zaväzuje k niečomu,
čo právne nemôže splniť, a to je, že predloží
- po prvé
zmluvu napríklad na kúpu bytu, po druhé šek o
zaplatení
príslušnej
sumy, že zaplatil za byt, po tretie
návrh do ka-
tastra.
To je práve to, čo nemôže urobiť, pretože návrh do ka-
tastra
dáva bytové družstvo. A ako sa stalo práve v mojom
prípade, bytové
družstvo Bratislava IV,
ktoré medzitým
prechádzalo
problémami svojho vedenia, návrh do katastra ne-
dalo,
a z toho dôvodu napriek tomu, že som
dvakrát interve-
novala aj
u riaditeľa stavebnej
sporiteľne, ktorý nemal
proste čas
na prijatie stránky
(upozorňujem, že som sa
uchádzala
o prijatie ako občianka sporiteľka, nie ako po-
slankyňa), o danú
prémiu som prišla. Nebudem už hovoriť
o
ostatných pripomienkach zo strany
úradníkov, či je jeden
poslanec
odkázaný na nejakých 40 tisíc a podobne.
Myslím si, že pokiaľ ide o stavebné
sporenie, mal by
byť
oveľa dôraznejší štátny dohľad, či už dohľad minister-
stva
financií, alebo Najvyššieho kontrolného úradu.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Ftáčnik - faktická
poznámka.
Poslanec M. Ftáčnik:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Krátko by som zareagoval na vecný
príspevok pani po-
slankyne
Belohorskej a chcem povedať, že som sa zrejme ne-
presne
vyjadril s tými šiestimi rokmi a menej.
Vyhláška 400
hovorí
o tom, že po šiestich rokoch si môžete vybrať svoje
peniaze
a máte nárok aj na štátnu prémiu, ale nemusíte to
použiť
na bytové účely. Ak zrušíte zmluvu skôr a vyberiete
si
peniaze skôr, na štátnu prémiu máte
nárok iba vtedy, ak
je
to použité na bytové účely. Takto hovorí vyhláška.
Ale
k tomu prípadu, ktorý pani poslankyňa opísala,
a
podobný prípad mi opísala pani
poslankyňa Chlebová, chcem
povedať,
že vlastne nie sme v spore. Staval som to do polohy
ochrany
občana sporiteľa, ale o tomto naša predložená novela
v
zákone o štátnom rozpočte vôbec nehovorí. Nejde chrániť
sporiteľa
proti sporiteľni, ktorá sa správa bohorovne, ako
tu
bolo opísané, a naozaj, tých prípadov
je možno viac, ale
ide
úplne iným smerom. Zavádza jeden jediný
princíp, o kto-
rom
nevieme povedať, či to naozaj bude v prospech stavebného
sporenia
a využitia štátnych prostriedkov na bývanie. O tom-
to
je celý spor.
Som za
to, aby sa spracovala širšia
novela na základe
návrhu,
ktorý malo pripravené ministerstvo financií, aby sme
cieľ
a pripomienky, ktoré tu zazneli, mohli
do nej zapraco-
vať
a ochrániť sporiteľa, aby nemohli byť zneužité jeho prá-
va.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Faktická poznámka - pán poslanec
Michalec.
Poslanec M. Michalec:
Vážený pán predsedajúci,
pán predseda,
kolegyne a kolegovia,
dovoľte
mi podať procedurálny návrh, a
to zaradiť do
pozmeňujúceho
návrhu návrh na riešenie kritickej bytovej si-
tuácie
príslušníkov Armády Slovenskej
republiky. Žiadam do-
plniť
do rozpočtovej kapitoly Všeobecnej
pokladničnej sprá-
vy,
podobne ako v roku 1996, prostriedky v sume 200 miliónov
korún
na bytovú výstavbu. (Hlasy v sále.)
Áno, je to pozme-
ňujúci
návrh.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Faktická poznámka - pán poslanec Slota.
Poslanec J. Slota:
Vážený pán predsedajúci, nakoľko si myslím, že tu bolo
už
povedané dosť a aj ja osobne by
som bol veľmi rád, keby
sme
mali trebárs v štátnom rozpočte na
budúci rok viac ešte
o
100 miliárd, ktoré by sa mohli prerozdeliť do jednotlivých
kapitol,
ale všetci veľmi dobre vieme, že je to nereálne,
z
toho dôvodu dávam procedurálny návrh na ukončenie rozpravy.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Slota, bol tu už predtým
prijatý, odhlaso-
vaný
postup, že budeme pokračovať, pokiaľ
neukončíme. Navr-
hujem
taký postup, aby sme sa dohodli na tom, že absolvujeme
všetky návrhy, ktoré ešte obsahujú
návrhy na doplnenie
a
zmenu. Prosím.
Poslanec J. Slota:
Pán predsedajúci, nesúhlasím s vami, lebo som presved-
čený,
že tu už padli všetky pozmeňujúce návrhy, pretože jed-
notlivé
návrhy sú už - dá sa povedať -
duplicitné, a všetci
veľmi
dobre vieme, že koalícia nechce mať väčší deficit, ako
je
navrhnutý. Takže sa mi zdá, že je tu zbytočné sedieť do
rána,
keď tak či tak schválený bude ten návrh, ktorý dáva
koalícia.
Jednoznačne žiadam, aby sa hlasovalo o mojom návr-
hu
- o ukončení diskusie.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, priatelia. (Gong.)
Priatelia, navrhujem takýto postup: v prípade, ak bude
takýto
postup prijatý, aby všetci poslanci mohli predložiť
spoločnému spravodajcovi návrhy... (Šum v rokovacej sále.
Hlasy
z pléna.) Potom navrhujem, aby sme sa
dohodli takým
spôsobom, že je
tu ešte 15 prihlášok, aby sme
z tých 15
prihlášok
realizovali tie, v ktorých sú návrhy na zmenu, aby
sme
to rýchlym spôsobom mohli uskutočniť.
Pán poslanec Slo-
ta,
hneď vám dám slovo, len chcem navrhnúť, či by ste si ne-
osvojili
takýto postup, že by poslanci predložili a pred-
niesli
bez komentára pozmeňujúce návrhy, ktoré
predkladajú.
Ak
sa takýmto spôsobom dohodneme, dáme tomu príslušnú racio-
nalitu,
lebo tu sa naozaj podstatné aj kritické
pohľady po-
vedali.
Veď viacerí poslanci vystupujú druhý alebo tretíkrát
preberaním ďalšieho
rozmeru desiatich minút a predniesli
svoje
návrhy. Takže takýmto spôsobom by sme mohli stanoviská
zblížiť.
Súhlasíte, pán poslanec Slota? (Hlasy v sále.) Ja
sa
pýtam pána poslanca Slotu.
Poslanec J. Slota:
Skutočne som ochotný stiahnuť to len pod
podmienkou, že
za
každý poslanecký klub sa zhrnú
pozmeňujúce návrhy, ktoré
sú ešte medzi
tými pätnástimi. Skutočne
nemienim počúvať
z
každého poslaneckého klubu ďalších
desiatich a sedieť tu
do
rána. (Ruch v rokovacej miestnosti.) Z
každého poslanec-
kého
klubu, nech to zhrnie jeden.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán
poslanec, vyzývam vás, aby ste zachovali pokoj.
V
tomto parlamente sa máme slušne
správať. (Šum v sále, po-
tlesk.)
Pán kolega, ovládajte sa, treba čosi
robiť s vašimi
endorfínmi.
Prosím vás, robte čosi so sebou.
(Výkriky v sá-
le.)
Dobre, pán poslanec Slota.
Poslanec J. Slota:
Prosím
vás, keď sa tí naši demokrati tak rozčuľujú,
žiadam,
keď sme v demokratickom parlamente, aby sa hlasovalo
jednoznačne
o skončení rozpravy. Je to procedurálny návrh.
(Šum
v sále.) Prosím vás, vyskakujte niekde
u svojej starej
matere
alebo v krčme, a nie tu v parlamente.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec, prosím, pokoj. Za
normálnych okolností,
keby
tu bola poriadková služba, už by vás odvádzali trocha
na
oddych. Buďme pokojní, priatelia. Ochlaďme sa. (Šum v sá-
le.
Hlasy z pléna.) V poriadku, pán
poslanec, trváte na ná-
vrhu.
Prosím.
Vážené kolegyne a kolegovia, je to
procedurálny návrh
pána poslanca Slotu na ukončenie rozpravy.
(Sústavný ruch
v
sále.)
Priatelia, myslím si, že si musíme túto
záležitosť pre-
myslieť
s pokojnou hlavou. Upozorňujem totiž,
že môže dôjsť
k
nekonzistencii návrhov, pretože niektorí možno nedokončili
alebo
nemali možnosť predložiť návrhy a tieto by boli celkom
úplne vynechané. To znamená, že kvôli
racionalite napriek
neskorému
času rád by som navrhol taký postup, aby sme mohli
prejsť
všetky predložené návrhy. Opýtame sa pánov poslancov,
či
môžu predložiť svoje návrhy
súhrnne. Prečítajú ich, veď
to
je samozrejmé, prednesením. (Šum v sále.)
Pán
poslanec Slota, trváte na hlasovaní? Odpoveď po-
slanca
Slotu z pléna: Áno.)
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme
o tomto návr-
hu.
Je to návrh na ukončenie rozpravy.
Prezentovalo sa 65 poslancov.
Za návrh hlasovalo 35 poslancov.
Vážené
kolegyne a kolegovia,
teraz budeme hlasovať
o
návrhu, ktorý predkladám ja. Predkladám taký návrh, aby za
jednotlivé
kluby politických strán boli predložené a predne-
sené
všetky návrhy, ktoré sa mienia predložiť ako pozmeňujú-
ce.
Priatelia, tento návrh predkladám ako procedurálny.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí
hlasujme.
Prezentovalo sa 75 poslancov, nie sme
uznášaniaschopní.
Vážené kolegyne a kolegovia, budeme pokračovať v roko-
vaní.
(Neutíchajúci krik v sále. Hlas
predsedu Gašparoviča:
Urob
desaťminútovú prestávku.)
Priatelia, pardon, navrhujem 10-minútovú
prestávku
a
vedúci klubov sa dohodnú. Nebudeme robiť pod emóciami,
priatelia.
Zachovajme rozvahu a pokoj.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Páni
predsedovia klubov, zvolávam
politické grémium
okamžite,
na 10 minút.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené kolegyne, kolegovia,
prosím
vás, zaujmime miesta.
Samozrejme, je tu kopa
faktických
poznámok, ale ja si myslím, že by sme
mali podať
informáciu,
aby vedúci klubov predložili svoje
návrhy a po-
dľa
toho by sme, ak súhlasíte, postupovali ďalej. Je to naj-
vhodnejšie,
pretože takýmto spôsobom získame stanoviská jed-
notlivých
klubov. Ak dovolíte, dám prednosť zástupcom jed-
notlivých
klubov.
Pán poslanec Cabaj, nech sa páči.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predsedajúci,
aj vzhľadom na skutočnosť, že na politickom grémiu sme
sa
nedohodli, dovoľte, aby som predložil
procedurálny návrh
za náš poslanecký klub s tým, aby sme teraz
pokračovali
v
rozprave tak, že každý poslanecký klub dostane 10 minút
a
členovia tohto klubu, ktorí majú
pozmeňujúce návrhy, môžu
ich počas týchto 10 minút predložiť,
aby sa nestalo, že
ukončíme
rozpravu a nebola by možnosť predložiť tieto návrhy.
Zároveň dávam návrh, aby po skončení rozpravy bola ho-
dinová
prestávka na poradu klubov, vtedy by
sme dostali aj
písomne
všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré vyplynuli z dnešnej
a
včerajšej rozpravy, ktoré ešte
nemáme v spoločných dvoch
správach,
a potom by sme pristúpili k hlasovaniu o jednotli-
vých
pozmeňujúcich návrhoch, resp. o návrhu zákona o rozpoč-
te
ako celku.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím predstaviteľa klubu Združenia
robotníkov Sloven-
ska
o stanovisko k tomuto návrhu.
Poslanec J. Borovský:
V podstate podporujeme návrh, ktorý
predložil pán po-
slanec
Cabaj, s tým, že by sme ešte odporučili, aby svoj ná-
zor
rozšíril o to, aby mali zástupcovia
klubov 30 minút na
prípravu
a na zjednotenie názorov.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Prosím stanovisko predstaviteľa
klubu SNS. Pa-
ni
poslankyňa Kolláriková, nech sa páči.
Poslankyňa M.
Kolláriková:
Ak dovolíte, prikláňam sa k návrhu
kolegu Cabaja, ja
som
inak tento návrh mala aj v klube. Čiže 10 minút na klub,
v
rámci toho času všetci vystúpia a prestávka by bola iba
jedna,
ako hovoril kolega Cabaj, ale nie
navyše, ako tu ho-
voril
kolega Borovský.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Prosím predstaviteľa
klubu SDĽ. Nech sa páči,
pán
poslanec Benčík.
Poslanec M. Benčík:
Ďakujem pekne. My sme klub Spoločná
voľba.
Máme taký názor, že 10 minút by nám stačilo, to využi-
jeme.
Ale nie sme si istí, či môžeme niekomu obmedzovať prá-
va,
keď sa ešte niekto ďalší chce prihlásiť. Ale nás mrzí
niečo iné. Mrzí
nás najmä to, že nebudeme mať dostatočnú
prípravu
na posúdenie návrhov. Preto navrhujeme, či už v ta-
kej
forme, alebo v 10-minútovej, alebo celkovej, aby sa dnes
ukončila
rozprava, aby bolo po rozprave prerušené rokovanie,
aby
sa spravodajca a aj my v kluboch sme sa mohli dostatočne
pripraviť
a aby sme o veciach hlasovali v utorok
ráno. (Po-
tlesk.)
Inak sa mi zdá, je to trochu tvrdé, ale poviem to, keď
to
chcete natoľko racionalizovať, treba zmeniť zákon tak, že
návrh
rozpočtu schváli vláda alebo predseda a
nám to dá na
vedomie
- keď nechcete o tom ani počúvať a nechcete, aby sme
aspoň
kvalifikovane návrhy posúdili. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Prosím predstaviteľa klubu KDH
pána poslanca
Hrušovského.
Poslanec P. Hrušovský:
Ak
dovolíte, naše stanovisko
je takéto: Teraz
sa
nachádzame
v situácii, keď máme odhlasovanú skrátenú rozpra-
vu
na 10 minút. Pán podpredseda, hovorili ste, že máte do
rozpravy
prihlásených ešte 14 poslancov.
Odporúčam, aby ste
teraz
neuzavreli rozpravu, ale aby ste sa opýtali ešte pléna
a
všetkých poslancov, či
má niekto ešte záujem vystúpiť
v
rozprave, prípadne obmedzili možnosť vystúpenia iba na po-
danie
pozmeňujúcich návrhov, a po takejto možnosti uzatvori-
li
možnosť prihlásenia sa do rozpravy.
Ďalší postup - navrhujeme hlasovať v utorok. Ak nebude
akceptovaný tento návrh, za klub Kresťanskodemokratického
hnutia
žiadam, aby sme po rozdaní pozmeňujúcich návrhov mali
trojhodinovú
prestávku na preštudovanie všetkých
pozmeňujú-
cich
návrhov a zladenie stanovísk a
hlasovali až po dôklad-
nom
preštudovaní.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Prosím teraz predstaviteľku
za klub DÚ pani
poslankyňu
Rusnákovú.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Pán predsedajúci, náš návrh som povedala už na grémiu.
Nesúhlasíme
s tým, aby bolo akokoľvek obmedzované
právo po-
slanca
na vystúpenie, a nesúhlasíme s tým,
aby si, hoci aj
géniovia,
ktorí sedia v tomto parlamente, dovolili to, že za
tri
sekundy pochopia také návrhy, ktoré sú komplikované, pri
ktorých
treba premyslieť, v čom je ich podstata.
Možnože na
tej
pravej strane sedí veľmi veľa
géniov, ale ja si myslím
(Podpredseda
A. M. Húska: Pani kolegyňa, bez hodnotenia svo-
jich kolegov.), že minimálne
trojhodinová prestávka pred
hlasovaniami
je potrebná. Ak neprejde môj návrh, po ukončení
rozpravy
pokračujme hlasovaním v utorok.
Rozpravu navrhujem robiť tak, ako je to teraz platné,
to
znamená, že každý poslanec z tých 15,
ktorí sú písomne
prihlásení,
má právo na 10-minútové vystúpenie. Tí, ktorí sa
doteraz
neprihlásili, nech majú právo vystúpiť len s kon-
krétnym
návrhom a zdôvodniť ho pár vetami, nie rozsiahlo,
nie
v rozsahu 10 minút.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Prosím stanovisko za
Maďarskú koalíciu pána
poslanca
Duku-Zólyomiho a potom pána poslanca Bugára.
Poslanec Á.
Duka-Zólyomi:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vychádzajúc z toho, že 10 minútami už
bolo dosť obme-
dzené,
aby každý mohol povedať to, čo by chcel, čiže právo
poslanca,
podporujeme návrh, ktorý tu už odznel,
aby každý,
kto
je zapísaný, prihlásený, mal možnosť 10-minútového vy-
stúpenia,
to znamená 15 ľudí. Potom skončiť rozpravu, aby
sme
mali možnosť preštudovať si súbor
návrhov a hlasovať až
v
utorok, alebo podľa toho, ako budeme pokračovať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Bugár, nech sa
páči.
Poslanec B. Bugár:
Ďakujem pekne.
Pán predsedajúci, ako sme už zdôraznili
na našom stret-
nutí,
na politickom grémiu, za korektné považujeme, aby kaž-
dý,
kto je prihlásený, mal 10 minút. Minimálne
tí, ktorí sa
prihlásili.
Treba sa opýtať aj ostatných, mne sa zdá, aj sme
hovorili,
že maximálne jeden alebo dvaja poslanci by sa pri-
dali.
Tak by sme mohli skončiť povedzme so 16 poslancami.
Samozrejme,
aj to si uvedomujeme, že máte silu schváliť
ná-
vrh
pána poslanca Cabaja, ku ktorému sa pridali aj ostatné
parlamentné
kluby vládnej koalície, ale musíme vás upozorniť
zároveň
aj na to, že v tom momente, keď nám schválite, že za
jeden
klub môže vystúpiť len jeden v rozsahu 10 minút, nemá-
te tú silu,
ktorou dostanete poslanca
preč od rečníckeho
pultu.
Na to vás musíme upozorniť. Ak
nenecháte voľný prie-
beh, samozrejme, siahneme aj k
takýmto rôznym možnostiam.
A
zároveň vás žiadame - páni kolegovia,
vypočujte ma -, aby
sme
mali možnosť každý pozmeňujúci návrh dôsledne a dôkladne
preštudovať,
aby sme o tom hlasovali až v utorok. To sme po-
vedali
tiež na politickom grémiu.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Vážené kolegyne a kolegovia, budeme
hlasovať o postupe,
ktorý
predložil pán poslanec Cabaj a s ktorým
sa stotožňujú
pán
poslanec Borovský a pani poslankyňa Kolláriková. Ak ten-
to postup
nebude akceptovaný -
poznamenávam, tento postup
predpokladá,
že môžu v rámci 10 minút vystúpiť všetci, čo sú
prihlásení,
len aby to bolo zaradené v tomto
časovom rozsa-
hu
- potom sa navrhuje hlasovať o postupe pána poslanca Ben-
číka
a potom pánov poslancov Hrušovského, Rusnákovej a Bugá-
ra.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí
hlasujme.
Toto hlasovanie je neplatné. Nech sa
páči, pán poslanec
Hrušovský.
Poslanec P. Hrušovský:
Pán podpredseda, znevýhodňujete iných, pretože vy ste
udeľovali
poradie klubom v tom, aby mohli vzniesť svoje pri-
pomienky alebo
predstavy o tom, ako sa
ďalej bude uberať
rokovanie
tejto schôdze. (Podpredseda
Národnej rady Húska:
Pán poslanec, nejdem o tom s vami debatovať.) Prvému ste
udelili
slovo predsedovi poslaneckého klubu
HZDS. (Podpred-
seda Národnej rady Húska: Najväčšieho klubu,
áno.) Pokiaľ
viem, jeho návrh
nebol totožný s poslaneckým klubom SNS
a
ZRS, takže nemôžete brať tento
návrh ako spoločný. Preto
by
som vás chcel poprosiť, aby sme si zjednotili stanovisko,
ako
o tomto hlasovať. Znevýhodňujete iných
s návrhmi, ktoré
sme
podali.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán kolega, v parlamente je určitá aritmetika
pomerov
a ja ju beriem na vedomie.
Poslanec P. Hrušovský:
Tak potom ste sa nás vôbec nemuseli
pýtať, ako si pred-
stavujeme
ďalší priebeh tejto schôdze, pán podpredseda.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Toto práve platí. V demokratických
podmienkach môže po-
vedať
každý, ale o tom sa potom hlasuje. To je samozrejmé.
(Smiech
v sále.) Akože ináč ste prezentovali,
drahí priate-
lia,
svoju dočasnú väčšinu od marca 1994 do
októbra? No veď
to
je predsa samozrejmé. Priatelia, dobre,
nejdeme sa o tom
hádať.
Budeme hlasovať o prvom návrhu.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme
o návrhu pána
poslanca
Cabaja. Návrh spočíva v tom, že sa
všetci môžu vy-
striedať,
každý klub v rámci 10-minútového priebehu, všetci,
ktorí
sú prihlásení, uvedú svoje návrhy.
Potom je ukončenie
rozpravy.
Bude hodinová prestávka na posúdenie návrhov a po-
tom
hlasovanie.
Prezentovalo sa 75 poslancov.
Ďakujem.
Pán poslanec Cabaj, nech sa páči.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predsedajúci, vzhľadom na to,
že je plná sá-
la
a prezentovalo sa iba 75 poslancov, žiadam, aby nastúpili
skrutátori.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené kolegyne a kolegovia, vyzývam
skrutátorov, aby
nastúpili
a prepočítali hlasy. (Ruch v sále.)
Priatelia, prosím, stále ste v
pohybe. Zaujmite, pro-
sím,
všetci svoje miesta. Preskúšam hlasovacie zariadenie,
lebo
skrutátori nie sú v stave vás
spočítať, ste v pohybe.
Prosím,
skúsime sa prezentovať normálnymi tlačidlami.
Prosím, prezentujme sa.
Prezentovalo sa 74 poslancov.
Priatelia, povolávam na poradu vedúcich klubov. Musíme
o
tom hovoriť. Nemôžeme ďalej pokračovať dezorganizovane.
Priatelia, podľa oznámenia pani
poslankyne Bartošíkovej
bolo
prítomných 77 poslancov. (Smiech v sále.) Nezachovávate
základné
postupy. Uvedomujem si, že je neskorý večer a de-
koncentrácia
mysle je už zrejme dosť veľká, ale
napriek to-
mu prosím
tých, ktorí sa mienia
zúčastňovať na hlasovaní,
aby
zaujali svoje miesta. Budeme opakovať hlasovanie.
Prosím,
prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Hlasujeme
o
návrhu, ktorý som uviedol. Je to návrh pána poslanca Caba-
ja,
aby všetci zástupcovia klubov vystúpili v desaťminútovom
rozmedzí.
Prosím pokoj.
Prezentovalo sa 79 poslancov.
Za návrh hlasovalo 75 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasovali 3 poslanci.
V poriadku, ďakujem.
Vážené kolegyne a kolegovia, na základe
tohto postupu
by
som prosil, aby si kluby dohodli svoje vystúpenia tak,
aby
sa v desaťminútových intervaloch prezentovali svojimi
ďalšími pozmeňujúcimi návrhmi. Budeme postupovať takým
spôsobom,
že najprv pôjde návrh HZDS, potom ZRS,
potom SNS,
potom
SDĽ, potom KDH, potom DÚ a potom
Maďarská koalícia.
Prosím
vás, zachováme takéto poradie. Všetky
kluby si voľne
určia
svojich predstaviteľov, ktorí budú
vystupovať so svo-
jimi
návrhmi.
Prosím
pána spoločného spravodajcu,
aby zaujal svoje
miesto.
Vážené
kolegyne a kolegovia,
pripravíme sa na takýto
postup.
Pán poslanec Cabaj - faktická poznámka.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Chcem poprosiť, aby sme preskúšali
techniku. Podľa pre-
zentácie,
ktorá sa robila prvýkrát, bolo
vykázaných prítom-
ných
75 poslancov a sú tu poslanci, ktorí sú vykázaní ako
neprítomní,
a pritom všetci hovoria, že
hlasovali. Takisto
sú
prítomní a majú kartu pán predseda
Gašparovič a pán Tar-
nóczy
a jednoducho ich počítač nezachytil. Tak by som bol
rád,
keby sme znova vyskúšali celú techniku a nemuseli sme
sa
potom dohadovať, či je to tak, alebo
onak. Preto som dal
návrh,
aby počítali skrutátori, lebo som vedel, že tu bolo
77
prítomných, okrem tých, ktorí odišli.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Priatelia, myslím si, že je to možné aj tým, že dochá-
dza
k určitej nepozornosti pri
hlasovaní. Pán poslanec Ca-
baj,
mám tomu rozumieť, že je to
procedurálny návrh na pre-
skúmanie
tohto postupu?
Poslanec T. Cabaj:
Áno.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
V poriadku, budeme sa len prezentovať. Prosím, prezen-
tujme
sa, vážení páni poslanci. Len prezentácia.
Prezentovalo sa 79 poslancov.
V poriadku, priatelia. Začneme týmto
postupom: nech ve-
dúci
klubov určia, ktorí poslanci budú prezentovať celkový
návrh
klubov. Môžu to byť, samozrejme, viacerí.
Páni poslanci, roztrieďujem jednotlivé prihlášky podľa
klubov
a odovzdám ich vedúcim klubov. Prosím, vážení páni
poslanci,
teraz organizujem schôdzu ja.
(Ruch v sále.) Za-
tiaľ
prebieha postup takto. Pokoj.
Vážené kolegyne a kolegovia, pozývam ešte
vedúcich klu-
bov.
Prispôsobím postup tak, aby vyhovoval
jednotlivým klu-
bom.
Nech sa páči.
Prosil by som pani poslankyňu Rusnákovú.
Pani poslanky-
ňa
Rusnáková, prosím vás, pozývam vás na
chvíľu, buďte taká
dobrá.
Vážené kolegyne a kolegovia, znova tu
vzniká spor s po-
kusom
interpretovať moje informovanie,
ktoré som dával pri
hlasovaní.
Tu je rozhodujúci návrh príslušných
predstavite-
ľov klubov. Predstaviteľ klubu HZDS
Cabaj predložil návrh
10
minút pre všetkých členov príslušného
klubu, nie tak, že
všetci
z tohto klubu dostanú po 10 minút.
Takto nebola for-
mulovaná
jeho požiadavka a ja som ju ani nemohol inak inter-
pretovať.
Teraz vás len informujem, že po dohode s vedúcimi klu-
bov
za HZDS vystúpia v rámci 10-minútovej
lehoty pán posla-
nec
Delinga a pán poslanec Maxon. Za ZRS
podľa udania vedú-
ceho
klubu vystúpia traja poslanci. Pani
poslankyňa Chlebo-
vá, pán poslanec Kraus a pán poslanec Ľupták. Taktiež sa
musia
vmestiť do rozpätia 10 minút. Za SNS
nevystupuje žia-
den
poslanec. Za SDĽ v rozpätí 10
minút, ktoré má SDĽ, vy-
stúpi
pani poslankyňa Schmögnerová. Za KDH v
rozpätí 10 mi-
nút
vystúpi pán poslanec Hrušovský, pani poslankyňa Sabolová
a
pán poslanec Gaľa. Za DÚ vystúpia v rozpätí intervalu 10
minút
pán poslanec Šagát, pán poslanec Rosival, pán poslanec
Harach
a pán poslanec Švec. Za Maďarskú koalíciu v rozpätí
celých
10 minút vystúpi pani Edit Bauerová.
Vážené
kolegyne a kolegovia,
takýmto spôsobom budeme
postupovať
ďalej. Teraz sú ešte faktické poznámky. Pán po-
slanec
Bugár. Pán poslanec Bugár, máte záujem vystúpiť? Pro-
sím,
zapojte pána poslanca. Nesedí
totiž na svojom mieste.
Nech
sa páči. V poriadku, nech sa páči, hovorte.
Poslanec B. Bugár:
Pán
predsedajúci, presťahoval som
sa na miesto pána
Gauliedera.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Dobre, dobre, nech sa páči. Možno ísť
jeho cestou.
Poslanec B. Bugár:
Áno, to sa vám žiada, ale, bohužiaľ, také
šťastie nebu-
dete
mať.
Pán predsedajúci, upozorňovali sme vás,
že v tom momen-
te,
ak nám odsúhlasíte, že za kluby môžu vystupovať poslanci
v
rozpätí 10 minút, budeme žiadať
prestávku, aby sme sa do-
hodli,
čo ktorý poslanec povie. Takže v mene dvoch klubov
MKDH
a Együttélés si žiadame
30-minútovú prestávku. A upo-
zorňujem
vás na to, že keby nebola bývala táto
fraška, už
štyria poslanci mohli skončiť svoje vystúpenie.
A zároveň
vám
musím povedať aj to, že na protest toho klub MKDH nemie-
ni
vôbec vystupovať. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Neviem, načo potrebujete potom prestávku,
pán kolega.
To
už je nad moju schopnosť vnímania.
Pán poslanec Duka-Zólyomi, nech sa páči.
Poslanec Á.
Duka-Zólyomi:
Ďakujem.
Budem veľmi stručný.
Pripájam sa k žiadosti
o
30-minútovú prestávku.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Cabaj - faktická
poznámka.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Pán predsedajúci, dali ste hlasovať o tom, že všetci
zástupcovia
klubov majú 10 minút. Ja mám štyroch zástupcov
za
klub, a keď každý z nich má po 10
minút, dali ste odhla-
sovať
presne to, čo vám predsedovia poslaneckých klubov opo-
zície
navrhovali. To je terajší stav, ktorý platí. Je tam,
prosím,
pätnásť ľudí, nech má každý z nich 10 minút. A nena-
ťahujte
zbytočne zlým hlasovaním to, čo vlastne platilo pred
hlasovaním.
Ak by ste si to nerozmysleli, tak sa
pripájam
k
prestávke.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pani poslankyňa, ja som to
už vysvetlil. Toto nie je
slovná
hra. Tu sa predložil návrh a ja som len exekútor toho
návrhu.
Návrh predložil pán poslanec Cabaj a ja
som o ňom
dal
hlasovať. To znamená, platí jeho návrh, nie môj návrh.
Ja
som nepredkladal na hlasovanie môj
návrh, ale návrhy ve-
dúcich
klubov. Prosím, zoberte to na vedomie.
Pán poslanec Cabaj, máte slovo.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Pán predsedajúci, pripájam sa k prestávke
a žiadam, aby
bol
Národnej rade predložený stenografický
záznam, čo navr-
hoval
pán Cabaj a o čom ste dali hlasovať vy.
(Šum v rokovacej miestnosti.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Cabaj, máte slovo. Prosím vás, pokoj. Pán
poslanec
Cabaj, máte slovo.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predsedajúci,
prosím, aby sme pokračovali podľa toho,
čo sme si od-
súhlasili. O 19.30
hodine bolo zvolané politické
grémium.
To,
čo tu pani Rusnáková rozpráva, hovorila trikrát na poli-
tickom
grémiu a už druhýkrát to hovorí v rokovacej miestnos-
ti.
Myslím, že som na politickom grémiu povedal ten istý ná-
vrh,
ktorý som predložil aj tu. Ak si ho
nezapísala a nepo-
čula
ho ani tu, tak zrejme jej ho môžem nadiktovať aj tre-
tíkrát.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pani poslankyňa Sabolová -
faktická poznámka.
Poslankyňa M. Sabolová:
Ďakujem pekne za slovo.
Celú túto parlamentnú frašku zorganizoval pán poslanec
Slota.
Mal by si vlastne uvedomiť, že strávi chvíľu v parla-
mente
vo večerných hodinách a jednoducho sa vyjadrí, že má
už
dosť rokovania. Prepáčte, všetci beriete zodpovednosť, aj
vy,
pán predsedajúci, za to, čo zapríčinil niekto iný.
Takže by som žiadala, aby sme pokračovali
v riadnom ro-
kovaní
tak, ako sme sa dohodli ráno, keď to už
raz opäť na-
vrhla
vládna koalícia v zastúpení SNS, aby sme sa tu dve ho-
diny
nehádali, veď sme už dávno mohli skončiť rozpravu a aby
za
túto celú frašku bral zodpovednosť klub
SNS a ich posla-
nec
a primátor mesta Žilina. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Hrušovský -
faktická poznámka.
Poslanec P. Hrušovský:
Pán podpredseda, bol som si pozrieť výpis
z hlasovacie-
ho
zariadenia.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím?
Poslanec P. Hrušovský:
Bol som si pozrieť výpis z hlasovacieho
zariadenia. To-
tiž
pred chvíľou sa objavilo na svetelnej tabuli meno pána
poslanca
Duckého.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Koho, prosím?
Poslanec P. Hrušovský:
Duckého. Pokiaľ som si dobre všímal,
nebol tu ani pri
hlasovaní.
(Hlasy z pléna: Bol.) Mám o tom vážnu pochybnosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ale, pán poslanec!
Pán poslanec Slota - faktická poznámka.
Poslanec J. Slota:
Síce neviem, ako sa tá moja kolegyňa v
tom ľavom dolnom
rohu volá, ale
chcel som zdôrazniť, že počúvanie týchto
prázdnych
rečí je pre mňa utrpením. A toľko
neschopných ľu-
dí,
koľko sedí v týchto laviciach, tak to
je skutočne úžas-
né.
Dal by
som jednoznačne procedurálny
návrh, aby každý,
kto
chce rozprávať, sa vyrozprával aj do
rána a aby sme sa
v
utorok ráno stretli a už potom, keď bude všetko pripravené
by
sme to... (Prejavy nesúhlasu v sále.) A nech rozprávajú
naši
kolegovia do zblbnutia. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pani poslankyňa Sabolová.
Priatelia, nedá sa nič robiť -
ochladíme sa. Prosím
vás,
vyhlasujem 20-minútovú prestávku, o ktorú požiadali dva
kluby.
Poslankyňa M. Sabolová:
Vy ste tú prestávku povinný dať, pán
predsedajúci.
(Hlas z pléna: Bol tam procedurálny
návrh.)
Poslankyňa M. Sabolová:
Asi musia vytriezvieť poslanci celej
vládnej koalície.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené
kolegyne a kolegovia,
prosím, zaujmite svoje
miesto. V zmysle
odhlasovaného postupu dostáva
každý klub
10
minút.
Začíname klubom HZDS. Za klub HZDS v
rozpätí 10 minút
môžu
vystúpiť pán poslanec Delinga a pán
poslanec Maxon. Od
začiatku
vystupovania bude bežať meraný čas.
Spolu majú de-
sať
minút. Potom sa do rozpravy pripravia
zástupcovia klubu
Združenia
robotníkov Slovenska, z ktorého v rozpätí 10 minút
vystúpia traja
- pani poslankyňa Chlebová, pán
poslanec
Kraus
a pán poslanec Ľupták. Potom bude nasledovať klub SDĽ,
ktorý
v rozpätí 10 minút bude prezentovaný
pani poslankyňou
Schmögnerovou,
atď.
Prosím, zaujmime svoje miesta.
Pán
poslanec Delinga, máte
možnosť vystúpiť, nech sa
páči.
Vážené
kolegyne a kolegovia,
zaujmite svoje miesta.
Nech
sa páči, beží čas.
Poslanec P. Delinga:
V záujme legislatívnej čistoty a priechodnosti
sťahujem
svoj
návrh označený písmenom A k článku XVII
bod 2 a nahra-
dzujem
ho novým návrhom takto:
A. K
článku XVII - v bode 1 k
§ 11 ods. 2 nahradiť
v
texte slovo "časti" slovami "7 500 Sk za tonu".
V bode 2 v novom odseku 3 písm. a)
vypustiť slovo "výš-
ku"
a slovo "a" predsunúť pred slovo "spôsob" namiesto čiar-
ky.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec a predseda výboru Maxon, nech sa
páči,
máte slovo.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem za slovo, vážený pán
predsedajúci.
Mám dva pozmeňujúce návrhy.
V
jednom navrhujem, aby v článku XXII
ods. 4 návrhu
Štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1997 sa za
slovo
"uplatní" vložilo slovo
"najneskôr" a veta pokračuje
ďalej.
Veľmi krátke zdôvodnenie: Je to úprava,
aby mohlo dôjsť
k
úprave miezd a platov učiteľov od 1. 1.,
prípadne od
1.
5. tak, ako to bude prerokované v
súvislosti s navrhova-
nými
pozmeňujúcimi návrhmi.
Ďalší
návrh, ktorý predkladám, sa týka návrhu novely
zákona
o daniach z príjmov číslo 286/1992 Zb. v znení ne-
skorších
predpisov. Odporúčam, aby v článku XV
a) za bod 2 sa vložil nový bod 3 s
týmto znením: § 23
odsek
4 sa dopĺňa písmenom f), ktoré znie: "u banky nezapla-
tené
úroky (penále, pokuty) z omeškania dohodnuté v úverovej
zmluve".
Ostatné body potom prečíslovať.
b) za doterajší bod 4 vložiť nový bod 5
tohto znenia:
§
23 sa dopĺňa odsekom 14, ktorý znie:
"Banka zahŕňa do zá-
kladu dane
úroky (penále, pokuty) z omeškania, dohodnuté
v
úverovej zmluve v zdaňovacom období,
v ktorom ich prija-
la".
Pokiaľ mám čas, veľmi krátke zdôvodnenie:
Zámerom návr-
hu
tejto novely je podporiť proces reštrukturalizácie úvero-
vého portfólia bánk, tým zároveň proces celého
ozdravenia
bánk.
Ide najmä o tie úvery, ktorých vznik sa datuje k obdo-
biu
plánovitého riadenia, a o úvery
súvisiace s počiatkami
transformácie vlastníckych vzťahov, osobitne s
tzv. malou
privatizáciou.
Nerozvinutý kapitálový trh
vytváral v tomto
období
tlak najmä na bankový sektor. Návrh
novely sa dotýka
vyňatia
z daňového základu úrokov z omeškania, to znamená
sankčných
úrokov. Geometrický nárast úrokov z
omeškania vy-
tvára
problémy v komerčných bankách s inkasom týchto úrokov,
a
teda aj vytváraním reálnych finančných
zdrojov. Úroky
z
omeškania, resp. sankčné úroky neinkasované bankou navrhu-
jem
vyňať z daňovej povinnosti. Podľa doterajšieho stavu ko-
merčné
banky z dôvodu nezvyšovania fiktívnych výnosov z úro-
kov
z omeškania tieto úroky iba analyticky evidovali.
Vážené
dámy, páni, považujem to za významnú
novelu,
ktorá by rozhodujúcou mierou ovplyvnila možný
proces re-
štrukturalizácie
bánk, prirodzene, v prospech podnikateľskej
sféry.
Vážené dámy, páni, neviem, koľko mám času, ale vari už
len
jednu vetu.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Uplynuli 4 minúty 32 sekúnd.
Poslanec M. Maxon:
Určite nevyčerpáme desať minút za náš poslanecký klub.
Chcel by som povedať, aby sme si navzájom
uvedomili, že
v
tomto parlamente sedia poslanci
koalície aj poslanci opo-
zície,
ktorí sa návrhu štátneho rozpočtu
intenzívne venova-
li
možno pol roka, možno niekoľko mesiacov. Sám sa nestotož-
ňujem
s takýmito silovými metódami, napriek tomu chcem po-
prosiť
obe strany, aby sme našli toľko porozumenia a k tomu-
to
veľmi dôležitému národohospodárskemu dokumentu pristúpili
so
všetkou toleranciou a ochotou spolupracovať.
Ďakujem veľmi pekne.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Uplynulo 5 minút 30 sekúnd.
Ďalší
poslanci vystúpia za klub Združenia robotníkov
Slovenska. Znova budem
merať desať minút.
Nasleduje pani
poslankyňa
Chlebová, potom pán poslanec Kraus a pán podpred-
seda
Ľupták.
Prosím, pani poslankyňa Sabolová -
faktická poznámka.
Poslankyňa M. Sabolová:
Ďakujem pekne. Mám dve otázky alebo dve
poznámky.
Pán predsedajúci,
začali ste pokračovanie schôdze skôr, ako
sme sa dohod-
li
na 20-minútovej prestávke. Nie je možné, keď sa dohodneme
na
nejakom čase, aby ste, keď tu máte svojich poslancov za
koalíciu,
bez mihnutia oka začali rokovanie. Čiže
treba do-
držiavať
dohodnuté termíny tak, ako sa dohodneme na prestáv-
ke.
Druhá moja poznámka: Pán poslanec Slota,
aj keď ma síce
nepozná
a dva roky sedí v parlamente, - neviem,
či sedí, je
pravda,
možno sem-tam chodí -, ale chcela by
som sa spýtať,
či
stiahol svoj pozmeňujúci návrh, aby sme
pokračovali tak,
ako
sme sa ráno dohodli, aby každý poslanec
mal 10 minút na
vystúpenie
a aby sme hlasovali o rozpočte v utorok
doobeda.
Chcem,
aby sa k tomu vyjadril, lebo v parlamente to neodzne-
lo
a svoj pozmeňujúci návrh dal na hlasovanie.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Bol som informovaný, že sťahuje svoj
návrh.
Vážené kolegyne a kolegovia, pokračujeme.
Pani poslankyňa Chlebová, máte slovo v
rámci vymedzenia
10
minút.
Poslankyňa T. Chlebová:
Vážený pán predsedajúci,
vážení členovia vlády,
vážené dámy a páni poslanci,
predkladám dva pozmeňujúce návrhy.
Po prvé - zvýšiť výdavky rozpočtu kapitoly Najvyššieho
kontrolného
úradu Slovenskej republiky, príloha
číslo 2 ná-
vrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky
o Štátnom
rozpočte
Slovenskej republiky na rok 1997 o 6 miliónov Sk,
z
91 895 mil. Sk na 97 895 mil. Sk.
Zvýšenie členiť na zvý-
šenie
kapitálových výdavkov o 3 mil. Sk a zvýšenie bežných
výdavkov
o 3 mil. Sk. O túto sumu znížiť
kapitolu Všeobecná
pokladničná
správa, skupina 6 - výdavky súvisiace s vrátený-
mi
príjmami z minulých rokov.
Po
druhé - znížiť výšku príjmov kapitoly Najvyššieho
kontrolného úradu, príloha číslo 3 návrhu zákona
Národnej
rady
Slovenskej republiky o Štátnom rozpočte
Slovenskej re-
publiky
na rok 1997 z 300 tisíc Sk na 200 tisíc
Sk - zníže-
nie
o 100 tisíc Sk - a o túto sumu znížiť kapitolu Všeobecná
pokladničná
správa, skupina 6 - výdavky súvisiace s vrátený-
mi
príjmami z minulých rokov.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Uplynula 1 minúta 25 sekúnd.
Prosím, nasleduje
pán
poslanec Kraus.
Poslanec H. Kraus:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán podpredseda vlády,
obmedzím sa maximálne na dve minúty.
Môj
pozmeňujúci návrh sa dotýka dotovania neštátnych
subjektov,
ktoré poskytujú sociálnu starostlivosť. V rozpoč-
te
je navrhovaná suma 50 mil. Sk, aj keď vieme, že pôvodná
požiadavka
bola 150 mil. Sk. Viem, že tieto neštátne podniky
zabezpečujú kvalitné služby, a aj tie, ktoré
v súčasnosti
fungujú, majú problémy v niektorých prípadoch s
prežitím.
Preto
navrhujem uvedenú sumu 50 mil. Sk zvýšiť na 100 mil.
Konkrétny návrh: Navrhujem znížiť v kapitole Všeobecná
pokladničná
správa položku 8703, čo je rezerva na zabezpeče-
nie
platobnej schopnosti zdravotných a sociálnych poisťovní,
o
50 mil. Sk a o túto sumu zvýšiť položku 8777, čo je re-
zerva
pre krajské úrady na sociálnu starostlivosť. Zároveň
navrhujem
túto sumu použiť na príspevky neštátnym
subjektom
poskytujúcim
služby sociálnej starostlivosti.
Svoj návrh odovzdám písomne spoločnému
spravodajcovi.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. 1 minúta 36 sekúnd. Slovo
má pán pod-
predseda
Ľupták. Nech sa páči.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Vážený pán podpredseda,
vážený predsedajúci,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
Dávam návrh na uznesenie:
"Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Sloven-
skej
republiky
1. Rozpis bežných výdavkov na rok 1997 pre stredné od-
borné učilištia
a pre strediská praktického vyučovania
v
zriaďovateľskej pôsobnosti rezortov vykonajú krajské úrady
so
súhlasom príslušných rezortov.
2.
Upraviť vyhlášku Ministerstva školstva
Slovenskej
republiky
číslo 145/1996 o prijímaní na štúdium na stredné
školy
tak, že o návrhu počtu tried 1. ročníka na nasledujúce
prijímacie
konanie v dennom a nadstavbovom štúdiu,
prípadne
o
štruktúre učebných a študijných
odborov, rozhodne zriaďo-
vateľ
po prerokovaní s krajskými úradmi.
3. Zriadiť Radu vlády Slovenskej
republiky pre otázky
prípravy
mládeže na povolanie v stredných
odborných učiliš-
tiach a strediskách praktického vyučovania,
ktorej úlohou
bude koordinovať
proces riadenia, financovania a obsahu
prípravy na povolanie v stredných odborných
učilištiach a
strediskách
pracovného vyučovania v Slovenskej republike.
4. Pri rozpise štátneho rozpočtu na rok 1997 prostred-
níctvom kapitoly
Krajského úradu Banská Bystrica účelovo
prideliť
prostriedky vo výške 1,6 mil. Sk na bežné výdavky
pre
Stredné odborné učilište stavebné Banská Bystrica, Krem-
nička
na prevádzku tried s vrcholovou športovou prípravou."
Toto uznesenie odovzdám pánu
spravodajcovi.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. 1 minúta 50 sekúnd, spolu 4
minúty 11 sekúnd.
V
rozpätí 10 minút
za SDĽ vystúpi pani poslankyňa
Schmögnerová.
Nech sa páči, máte slovo.
Faktická poznámka - pán poslanec Harach.
Poslanec Ľ. Harach:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Bol by
som rád, keby mohol predkladateľ
tohto návrhu
objasniť,
ako si predstavuje, že budú zriaďovateľské rezorty
-
aké sú
to vlastne podľa
platnej transformácie štátnej
správy,
ktorú ste tu schválili - ako budú odsúhlasovať kraj-
ským
úradom, ktoré majú zo zákona svoje kompetencie, finanč-
né
prostriedky. To je po prvé.
Po druhé - to sú také vážne návrhy, že
by tu mala se-
dieť
ministerka školstva aj ministri ostatných rezortov.
Preto dávam procedurálny návrh, pán
predsedajúci, aby
sme
prerušili toto dehonestujúce - a nemám
na to slov - ro-
kovanie
a aby ste pozvali sem ministrov, aby sa mohli k tým-
to
vážnym a nezmyselným návrhom vyjadriť.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Ftáčnik - faktická
poznámka.
Poslanec M. Ftáčnik:
Ďakujem. Chcem sa poďakovať pánu
podpredsedovi Ľuptáko-
vi,
že predložil dva takmer totožné návrhy s
mojimi. Dúfam,
že
budú prijaté. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Švec - faktická
poznámka.
Poslanec J. Švec:
Ďakujem pekne.
Využil by som prítomnosť pani ministerky
práce, sociál-
nych
vecí a rodiny a veľmi rád by som sa jej
spýtal, ako sa
díva na tieto
návrhy z hľadiska zamestnanosti
absolventov
stredných
odborných učilíšť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Vážené kolegyne a kolegovia, je tu
procedurálny návrh
pána
poslanca Haracha.
Prosím, budeme sa prezentovať a zároveň
hlasovať o pro-
cedurálnom
návrhu pána poslanca Haracha.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí
hlasujme.
Prezentovalo sa 106 poslancov.
Za návrh hlasovalo 33 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.
Konštatujem, že procedurálny návrh
pána poslanca Ha-
racha
nebol prijatý.
Pani
poslankyňa Schmögnerová, máte
slovo. Začína vám
plynúť
čas.
Poslankyňa B. Schmögnerová:
Ďakujem pekne.
Chcem podotknúť, že vystupujem za klub
Spoločná voľba.
Predstavitelia vlády radi zdôrazňujú,
že zadlženosť
vládneho
sektora je nízka. Úrad pre stratégiu a rozvoj do-
konca navrhuje zvýšiť deficitné rozpočtovanie a
zadlženie
štátu
z dnešných 24 % až do prípustnej miery
60 % z hrubého
domáceho
produktu. Z hľadiska zadlženia štátneho rozpočtu sa
už
však dnes dostávame na hranicu zvyšovania štátneho dlhu.
Výdavky v kapitole Štátny dlh v roku
1997 predstavujú
37
mld Sk, t. j. 18 % z výdavkov štátneho rozpočtu, ktoré sa
mohli
použiť inak. Rastie zadlženosť vládneho sektora. V ab-
solútnych
číslach od roku 1995 do roku 1997 sa zaznamenal
rast zo 134,8
mld Sk na predpokladaných 155,3 mld. I keď
v
percentuálnom vyjadrení k HDP nastal
pokles zadlženosti
z
26 % na 23 %, bude v roku 1997 dlh na jedného obyvateľa
bez
ohľadu na jeho vek predstavovať 29 302 Sk. Tento rast
nesmie vláda
ignorovať. Argumentovať, že
sme ďaleko od
60-percentnej
hranice, znamená nerešpektovať schopnosť štátu
hradiť
svoje záväzky a to, že tento dlh v rozsahu skoro 30
tisíc
Sk na obyvateľa bude musieť hradiť každý od dieťaťa po
starého
človeka.
Rast štátnej zadlženosti je dôsledkom
rastúcich defici-
tov
štátneho rozpočtu, emisie štátnych dlhopisov a zahranič-
ných
pôžičiek, ktorých úroveň - a to je jediné - je klesajú-
ca.
V roku
1997 bude podiel zahraničnej
zadlženosti vlády
ďalej
klesať a vnútorná zadlženosť rásť. V roku 1997 bude
podiel
medzi vnútornou a zahraničnou zadlženosťou v pomere
84
: 16 %. Treba však dodať, že
vnútorný štátny dlh je na
95
% krytý zdrojmi komerčných bánk. Komercionalizácia vnú-
torného
štátneho dlhu odčerpáva domáce úverové
zdroje a ob-
medzuje
ich použitie v podnikateľskej sfére, kde by sa možno
alokovali
efektívnejšie. Bude to mať za následok,
že v pod-
nikoch
sa nerozbehne modernizácia a štruktúrne zmeny. Nezvý-
ši
sa ich ziskovosť, budú obmedzené možnosti vývozu. V dô-
sledku
toho nebude vytvorený priestor na rast miezd, rast
daňových
príjmov a podobne.
Na
záver chcem dať do
vašej pozornosti, že deficit
štátneho
rozpočtu upravený o istinu nebude -1,8 % z HDP, ako
sa
uvádza. K upravenému deficitu treba pripočítať predpokla-
danú
emisiu 8 mld Sk a krytie časti dlhovej služby na úkor
aktív
3 mld Sk. Takto prepočítaný deficit štátneho rozpočtu,
t.
j. upravený o istinu, dosahuje 3,4 %.
Štátny rozpočet neplní zákonom stanovené
transfery do
Sociálnej
poisťovne, zdravotných poisťovní a
znižuje odvody
do
miest a obcí. Bude to mať za následok, že v nich vzrastie
deficit. Ohrozí to
možnosť zvyšovať dôchodky v roku 1998
a
v roku 1997 zvýši zadlženosť Všeobecnej zdravotnej pois-
ťovne.
Fiškálny deficit v úhrne rozpočtov narastie v roku
1997
podľa predbežných odhadov na 3,7 až
4,1 % z HDP. Toto
je
číslo presahujúce záväzok vlády v
programovom vyhlásení,
kde sa
vláda zaviazala udržať
fiškálny deficit pod 3 %
z
hrubého domáceho produktu.
Ak pán
minister má výhrady voči týmto
prepočtom, bola
by
som rada, keby nás sám oboznámil s odhadom deficitu všet-
kých
rozpočtov verejného sektora na rok 1997.
Chcem
sa ešte dotknúť jedinej položky vo
Všeobecnej
pokladničnej
správe a jednej položky v kapitole Štátny dlh.
V skupine číslo 1 sa dotácie v
cene tepelnej energie
rozpočtujú
na úrovni 2 600 tisíc. V roku 1996 do
31. 10. sa
vyčerpali
3,5 miliardy. V prípade, že zima v roku
1997 bude
chladná,
sa predpokladá zvýšiť ceny tepla a nezvyšovať dotá-
cie.
Toto riešenie nepokladám za vhodné, ale nepredpokladám,
že
by ste schválili zvýšenie dotácie na teplo.
Mali by sa preto pripraviť dopredu opatrenia, ktoré by
pomohli kompenzovať
rast životných nákladov pre sociálne
najslabšie
skupiny. Vhodným spôsobom by bolo
prijať noveli-
záciu
zákona o dani z príjmov tak, ako som ju navrhla.
V kapitole Štátny dlh sa predpokladá v zmysle splátko-
vého
kalendára uhradiť sumu 597,4 mil. na financovanie vý-
stavby Krivorožského úpravárenského kombinátu Dolinská na
Ukrajine
formou úhrad istiny a úrokov v Investičnej a pošto-
vej
banke, a. s., Praha. Vzhľadom na
to, že podiel Sloven-
skej
republiky v závode Dolinská je už vo vlastníctve Výcho-
doslovenských železiarní,
a. s., ktorá je 100-percentnou
súkromnou
spoločnosťou, je potrebné, aby VSŽ prevzali na se-
ba
aj záväzky spojené s jeho financovaním.
Navrhujem preto znížiť výdavky
kapitoly Štátny dlh
o
597,4 mil. Sk a použiť uvoľnené zdroje
na zvýšenie trans-
ferov
do Všeobecnej zdravotnej poisťovne a mestám a obciam.
Na
záver mi dovoľte povedať tieto slová: V histórii
mladej Slovenskej republiky sa po
prvýkrát stáva, že pri
kľúčovom
zákone, ktorý určuje život celej spoločnosti na je-
den
rok dopredu, sa rokuje spôsobom, akoby Slovenskej repub-
like
hrozila živelná pohroma.
Máte pravdu. To, čo zostane po vláde
tejto koalície,
bude
akoby celú republiku postihla živelná pohroma. Ako dlho
bude
trvať, kým sa škody po nej odstránia, ťažko povedať.
Bojím
sa, že dlhšie, ako si odvážime priznať.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Spolu 6 minút 17 sekúnd.
Nastupuje blok pre KDH. Pán poslanec
Hrušovský, nech sa
páči,
máte slovo.
Poslanec P. Hrušovský:
Vážený pán podpredseda,
vážení členovia vlády,
kolegyne, kolegovia,
v
priebehu tohto roka, v júni, požiadala Kancelária
prezidenta republiky
ministerstvo financií v
súvislosti
s
prípravou otvorenia rekonštruovaného Grasalkovičovho palá-
ca o vykonanie
rozpočtových opatrení, ktoré
by spočívali
v
nevyhnutnom zabezpečení chodu novootvoreného Grasalkovi-
čovho
paláca a v potrebe zvýšenia stavu pracovníkov o 20 ľu-
dí
pre Kanceláriu prezidenta republiky. Tieto funkčné miesta
majú
byť obslužné - od správcu paláca cez pracovníka archívu
až
po vodiča, energetika, domovníka a údržbára.
Ministerstvo financií vzhľadom na
nedostatok zdrojov
štátneho
rozpočtu nevykonalo pre Kanceláriu prezidenta tieto
rozpočtové
opatrenia, avšak v návrhu rozpočtu na tento rok
ministerstvo
financií akceptovalo požiadavku Kancelárie pre-
zidenta
republiky a v pôvodnom rozpise súhlasilo so zvýšením
stavu
pracovníkov Kancelárie prezidenta republiky oproti do-
terajším
50 na 70. Pri prerokúvaní návrhu
štátneho rozpočtu
vo
vláde Slovenskej republiky premiér Slovenskej republiky
počas
prerokúvania návrhu vo vláde navrhol z rozpočtu Kance-
lárie
prezidenta republiky ubrať 3 milióny Sk a po diskusii,
do
ktorej sa zapojili najmä minister kultúry Ivan Hudec, bol
rozpočet Kancelárie prezidenta skrátený o
2,7 milióna Sk,
ktoré
boli pridelené do rozpočtu fondu
ministerstva kultúry
Pro
Slovakia s odôvodnením, že ide o prezidentov príspevok
k
rozvoju slovenskej kultúry.
Toto sme sa mohli dočítať
všetci
v médiách.
Vážené kolegyne, kolegovia, nie je to prvýkrát, keď po
neúspešných
pokusoch s referendom, prípadne vyjadrením nedô-
very
prezidentovi republiky v parlamente
zvolila vláda veľ-
mi
účinný spôsob likvidácie Kancelárie
prezidenta republiky
krátením
finančných prostriedkov na jej činnosť.
Na ilustráciu vám uvediem, ako sa
vyvíjali rozpočtové
výdavky
troch najvyšších ústredných orgánov od
roku 1994 až
do
roku 1996.
Kancelária prezidenta republiky
rok 1994 158 miliónov Sk
rok 1995 121 miliónov Sk
rok 1996 97 miliónov Sk.
Národná rada Slovenskej republiky
rok 1994 177 miliónov Sk
rok 1995 277 miliónov Sk
rok 1996 385 miliónov Sk.
Úrad vlády Slovenskej republiky
rok 1994 115 miliónov Sk
rok 1995 150 miliónov Sk
rok 1996 487 miliónov Sk.
To len na porovnanie.
Ešte by som vám uviedol stavy
pracovníkov.
Kancelária prezidenta republiky 116
v roku 1993, 95
v
roku 1994, 60 v roku 1995 a 50 v roku 1996.
Je to niečo dehonestujúce, vážené kolegyne, kolegovia.
Každý
si musíme skutočne uvedomiť, že objekt, v ktorom sídli
prezident, potrebuje
skutočne správcu, údržbára, kuriča,
záhradníka,
šatniarku atď., a preto je našou morálnou povin-
nosťou
chrániť nie Michala Kováča, ale inštitúciu prezidenta
republiky
ako najvyššieho ústavného činiteľa. A preto by som
vás
prosil, aby ste podporili tento pozmeňujúci návrh:
V
návrhu štátneho rozpočtu
na rok 1997 navrhujem
v
stĺpci mzdy, platy a ostatné osobné
vyrovnania zvýšiť na-
vrhovanú
sumu o 2,8 milióna korún, čo predstavuje náklady na
mzdy
20 pracovníkov, a o tú istú sumu zvýšiť aj celkový roz-
počet Kancelárie prezidenta republiky a
primerane k tomu
zvýšiť
aj poistné a príspevky zamestnávateľa do poisťovní.
V prípade, že neprejde tento
pozmeňujúci návrh, dávam
ešte
jeden kompromisný pozmeňujúci návrh, a
to zvýšiť kapi-
tolu Kancelárie prezidenta republiky v
časti mzdy, platy
a
ostatné osobné vyrovnania o 1,4 milióna
korún a primerane
k
tomu aj ostatné náležitosti. Toto
zvýšenie by reprezento-
valo
zvýšenie stavu pracovníkov Kancelárie prezidenta repub-
liky
o 10.
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, pán poslanec Gaľa.
Poslanec M. Gaľa:
Pán predsedajúci,
zástupcovia vlády,
vážený parlament,
dovoľte mi v krátkosti sa vyjadriť ku kapitole Záväzné
limity
dotácií pre obce, konkrétne k položke na mestskú hro-
madnú
dopravu.
V tabuľke si môžete spolu so mnou porovnať dotácie pre
tri
krajské mestá - Banskú Bystricu, Žilinu a Prešov. Banská
Bystrica:
bežné výdavky 39 300 tisíc,
kapitálové výdavky
18
500 tisíc, Prešov: 40 850 tisíc,
kapitálové výdavky
19
650 tisíc, Žilina: 41 850 tisíc,
kapitálové výdavky
69
300 tisíc. V Prešove tvorí náklad na
jeden vozokilometer
7,86
Sk, podľa mojich informácií, v Banskej Bystrici 8,54 Sk
na
jeden vozokilometer a v Žiline 8,72 Sk
na vozokilometer.
Rozdiel
nákladov na vozokilometer je teda vyšší
oproti Pre-
šovu
o 8,65 % v Banskej Bystrici, resp. o
10,94 % v Žiline.
Vo
finančnom vyjadrení by to malo znamenať
zvýšenie nekapi-
tálového
transferu pre Prešov zo 40 850 tisíc na 45 miliónov
Sk,
a to len v nákladoch na vozokilometer.
Ďalší nárast po-
honných
hmôt tvorí 27 % a trakčná energia
pre trolejbusy
5
%. V štátnej dotácii nie je zohľadnený ani inflačný ná-
rast, nakoľko finančná čiastka v návrhu rozpočtu na rok
1997
je rovnaká ako v roku 1996. Podobne je
to aj pri kapi-
tálovom transfere. V meste Prešov premáva 91
% autobusov
a
50 % trolejbusov po
čase životnosti. Preto kapitálový
transfer
19 650 tisíc by mal zohľadňovať aspoň
inflačný me-
dziročný
nárast. Nestalo sa tak minulý rok a nedeje sa to
ani
tohto roku.
Dovoľte
mi preto podať pozmeňujúci
návrh. V prílohe
číslo
4 návrhu zákona o štátnom rozpočte v písmene b) polož-
ka
Prešov v stĺpci 2 kapitálové výdavky nahradiť sumu 19 650
korún sumou 34 650 korún. V nadväznosti na toto zvýšenie
zvýšiť účelovú
dotáciu do rozpočtov
obcí v § 1 ods. 6
písm.
b) o 15 miliónov korún. Ak by vás zaujímalo, ako som
dospel
k tejto kompromisnej sume, je to presne
polovica ka-
pitálových
výdavkov pre mesto Žilina.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pani poslankyňa
Sabolová. Nech sa pá-
či,
máte slovo.
Poslankyňa M. Sabolová:
Vážený pán predsedajúci,
vážení páni ministri,
nakoľko som predložila vo svojom
predchádzajúcom vystú-
pení
pozmeňujúci návrh na zvýšenie kapitoly
rozpočtu minis-
terstva
životného prostredia, len krátke zdôvodnenie.
Zodpovednosť za odstraňovanie
environmentálneho dlhu
v
minulosti si prenecháva na svojich pleciach štát, pričom
však
na tieto aktivity vyčleňuje len
nepatrný zlomok z cel-
kového
množstva finančných prostriedkov a aj
tak je otázne,
či
sa tieto finančné prostriedky podarí zrealizovať efektív-
ne.
Pokiaľ ide o rozpočet kapitoly
ministerstva životného
prostredia,
možno len konštatovať, že klesá záujem štátu fi-
nancovať
následné i preventívne opatrenia smerujúce k ochra-
ne životného prostredia, aj napriek
tomu, že ministerstvo
životného prostredia požadovalo zvýšenie svojho rozpočtu.
Minulého
roku sa konštatovalo, že prísna reštrikcia výdavkov
štátneho
rozpočtu v uplynulých rokoch neumožnila
riešiť na-
hromadené
problémy v oblasti životného
prostredia, a tak to
platí
v tomto roku ešte dvojnásobne. Hromadia sa neriešené
problémy,
ktoré sú v mnohých prípadoch zaviazané uzneseniami
vlády.
Pýtam sa
pána ministra (pán minister
životného pro-
stredia tu nie
je), ako chce vláda plniť svoje uznesenia
a
či vôbec ich chce plniť, pretože návrh
rozpočtu minister-
stva životného
prostredia nezodpovedá vládou
schválenej
stratégii, princípom a
prioritám environmentálnej politiky
a
národnému environmentálnemu
akčnému programu. Reálny po-
kles
rozpočtu kapitoly je cca 10 % oproti predchádzajúcemu
roku,
čo protirečí expanzii väčšiny ostatných kapitol roz-
počtu.
Rozpočet na aktivity, ktoré v súčasnosti zastrešuje
rezort,
je oproti rokom 1992, 1993, 1994 vo
všetkých polož-
kách
nižší a ďalšie znižovanie súčasného
zdecimovaného roz-
počtu
ministerstva životného prostredia je zrkadlom postoja,
ktoré
zaujíma súčasná politická elita k životnému prostre-
diu.
Aj v závere správy o rozpočte sa v
rezorte ministerstva
životného prostredia na rok 1997 konštatuje, že bude mož-
né
len ťažko zabezpečiť výkon štátnej
správy a plniť najdô-
ležitejšie
úlohy v oblasti tvorby a ochrany životného pro-
stredia, a to
len na základe prísneho stanovenia priorít
a
nezmenenia ekonomických podmienok. Garantujete, že sa eko-
nomické
podmienky nezmenia?
A
k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý som dala ako zvýšenie
Štátneho
fondu životného prostredia. Nebolo by
nutné zvyšo-
vať
tento štátny fond, keby ministerstvo už za dva roky, od-
kedy
sľubuje predložiť návrh novely zákona štátneho fondu,
t.
j. obratový fond, ho bolo predložilo Národnej rade, a tak
by
boli vznikli isté pôžičky pre obce, aby
mohli realizovať
základné
komunálne ekologické programy. Tu len jedna poznám-
ka.
Napríklad v Českej republike dotácia do štátneho rozpoč-
tu
na komunálne ekologické investície je
400 miliónov, pri-
čom
Štátny fond životného prostredia v Českej republike má
na
tieto ekologické programy 5 miliárd a
náš štátny fond má
1
miliardu.
A už len otázka na pána ministra financií
a podpredsedu
vlády.
Chcem ho vyzvať, aby nám odpovedal. Stanovisko Naj-
vyššieho
kontrolného úradu k štátnemu
rozpočtu na rok 1997
v
časti 4 uvádza výhrady voči štátnemu rozpočtu. Napríklad
v
článku II niekde ide o
nedostatočné odôvodnenie zmien,
niekde sú to
dokonca porušenia a nesúlad s ustanoveniami
napríklad
§ 47 ods. 8 zákona o rozpočtových pravidlách.
Chcela by som ho vyzvať, aby vo
svojom záverečnom vy-
stúpení
alebo aj teraz zdôvodnil, prečo
ministerstvo finan-
cií vlastne pripravilo taký rozpočet, ktorý
Najvyšší kon-
trolný
úrad hodnotí, že nie je v súlade so
zákonom. A preto
prosím,
pán minister, aby ste všetky pripomienky, ktoré sú
v
stanovisku Najvyššieho kontrolného úradu, zdôvodnili vo
svojom
záverečnom vystúpení.
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Spolu to boli 4 minúty. Ako celok je to
12
minút.
Vážené kolegyne a kolegovia, nastupuje DÚ. Nech sa pá-
či,
začína pán poslanec Švec.
Poslanec J. Švec:
Pán predsedajúci,
páni a dámy ministri, ministerky,
dámy a páni,
na úvod mi dovoľte povedať, že takéto rokovanie Národ-
nej
rady Slovenskej republiky je skutočne nedôstojné.
Ekologické stavby a nové technológie realizované v re-
gióne Hornej Nitry priniesli výrazné
zlepšenie parametrov
životného prostredia
v tomto takom devastovanom regióne.
Zdrojmi
týchto exhalátov, ako je všeobecne
známe, sú najmä
tepelné
elektrárne, osobitne tepelná elektráreň
v Novákoch,
ktoré,
ako je známe, používajú nie vhodné alebo menej kva-
litné
hnedé uhlie. Monitorovanie kvality ovzdušia však odha-
lilo
ďalšieho veľkoplošného znečisťovateľa
ovzdušia, a tým
sú
domácnosti obcí, ktoré vykurujú
svoje domácnosti v lete
i
v zime týmto nekvalitným uhlím.
Vychádzajúc z týchto sku-
točností bola začatá plynofikácia celej Hornej Nitry,
ktorá
nemá
financie na dokončenie a začatie ďalších akcií.
Predkladám pozmeňujúci návrh k
predmetnému zákonu
v
tomto znení: Z čiastky odvodu štátneho podniku Slovenského
plynárenského priemyslu
do štátneho rozpočtu
vymedzenej
v
§ 3
ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
o
štátnom rozpočte na rok 1997 vo výške 1 miliardy Sk v ter-
míne
do 31. mája 1997 vyčleniť sumu 45 miliónov Sk a tieto
prostriedky
viazať na dofinancovanie začatých stavieb plyno-
fikácie
obcí v regióne Hornej Nitry, ktoré
realizuje štátny
podnik
Slovenského plynárenského priemyslu.
Druhý pozmeňujúci návrh: z čiastky odvodu
štátneho pod-
niku
Slovenského plynárenského priemyslu do štátneho rozpoč-
tu
vymedzenej v kapitole 3 ods. 2 zákona
Národnej rady Slo-
venskej
republiky o Štátnom rozpočte Slovenskej republiky na
rok
1997 vo výške 1 miliardy do 31. októbra 1997 vyčleniť
sumu
150 miliónov Sk a tieto prostriedky
viazať na plynofi-
káciu
ďalších 10 obcí Hornej Nitry, ktoré realizuje štátny
podnik
Slovenského plynárenského priemyslu.
Ďalej mi dovoľte uviesť tretí pozmeňujúci návrh, ktorý
súvisí
s rozhodnutím vlády zvýšiť mzdy
učiteľov slovenských
vysokých škôl
o 10 % od 1. 7. 1997, tento dátum
posunúť
k
1. 1. 1997. A teraz príde pozmeňujúci návrh: Vyčleniť
z
kapitoly Všeobecná pokladničná správa sumu 850 miliónov Sk
a
túto sumu presunúť do kapitoly
Ministerstva školstva Slo-
venskej
republiky - položka 110 mzdy a položka 120 odvody
-
ako účelové prostriedky na plánované
zvýšenie platov uči-
teľov
o 10 % k 1. januáru 1997.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Nasleduje pán poslanec Rosival.
Poslanec I. Rosival:
Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Vážení páni ministri,
vážené dámy a páni,
predovšetkým chcem povedať, že sa
stotožňujem s názorom
spoločného
spravodajcu pána poslanca Maxona, že tieto vystú-
penia
by nebolo treba obmedziť, lebo ide skutočne o veľmi
vážnu
rozpravu.
Vo svojom vystúpení sa vyjadrím len k tej
časti rozpoč-
tu,
ktorá sa týka ministerstva pôdohospodárstva. Poukážem na
príčiny,
ktoré viedli k dnešnej veľmi ťažkej až kritickej
situácii
v poľnohospodárstve, budem hovoriť o cenách, inflá-
cii, dotáciách, úveroch a úrokových sadzbách.
Je však na
škodu,
že dĺžka jednotlivých vystúpení bola obmedzená. V zá-
vere
potom podám pozmeňujúci návrh.
Vplyv liberalizácie cien na poľnohospodárstvo. Od roku
1991,
keď sa uvoľnili ceny, rástli neregulované ceny vstupov
do
poľnohospodárstva rýchlejšie ako ceny, za ktoré poľnohos-
podári
predávajú svoje produkty. V roku 1995
sa zvýšili od-
bytové
ceny poľnohospodárskych produktov o 3,4
%, ale ceny,
ktoré
platia poľnohospodári za potrebné vstupy, sa zvýšili
až
o 8 %. Týmto pomalším vzostupom cien
rastlinných a živo-
číšnych
produktov sa len v minulom roku odčerpalo z poľno-
hospodárstva
1,4-1,7 mld Sk. Cenové nožnice sa však nezačali
otvárať
v roku 1995. Otvárajú sa už od roku 1991. Porovnajme
preto
krátko vývoj cien, indexy cien dôležitých vstupov do
poľnohospodárstva
s vývojom cien rastlinných a živočíšnych
produktov.
Ak vychádzame z roku 1989 a ak ceny v
tomto roku majú
hodnotu
100, tak v roku 1994 je index rastu cien poľnohospo-
dárskych
produktov 142. Pri priemyselných hnojivách je index
rastu
cien 176, pri priemyselných krmivách
181, pri trakto-
roch
209, pri náhradných dieloch strojov a zariadení 213.
Index
rastu cien pneumatík je 231, index rastu prípravkov na
ochranu rastlín proti škodcom je 226,
elektrickej energie
291
a index rastu cien pohonných látok a
mazadiel z ropy je
428.
Od cenových nožníc prejdime k inflácii, k
ďalšiemu fak-
toru,
ktorý nepriaznivo ovplyvňuje poľnohospodárov,
pretože
znehodnocuje
dotácie a subvencie smerujúce do poľnohospodár-
stva.
Miera inflácie v rokoch 1993 až 1996 dosiahne približ-
ne
50 %. Zohľadnenie inflácie v uplynulých rokoch vyžaduje
zvýšiť
dotácie na rok 1997 o 2,7 mld, podľa zelenej správy
o
3,4 mld. Tu si na porovnanie dovolím uviesť dotácie na je-
den
hektár pôdohospodárskej pôdy v
Európskej únii a v Slo-
venskej republike. V Európskej únii je
dotácia priemerne
317
ECU, na Slovensku 76. Toto je menej ako
24 % európskych
dotácií.
Ďalej chcem upozorniť na to, že celkové subvencie
do poľnohospodárstva sa od roku
1989 znížili z 36 mld na
7,2
mld v roku 1995.
Ďalšou skutočnosťou, ktorá dlhodobo
nepriaznivo ovplyv-
ňuje poľnohospodárov, je náhle zvýšenie úrokových sadzieb
úverov
poskytnutých pred rokom 1992. Tzv. staré úvery boli
pôvodne
úročené 3 až 5 %. Zo dňa na deň sa
úroková sadzba
zvýšila
na 18 až 22 %. Skutočnosti, ktoré som
uviedol, majú
viaceré veľmi vážne
následky v poľnohospodárstve.
Uvediem
len
jeden z nich. Týmto následkom je značná podkapitalizácia
rezortu
pôdohospodárstva, ktorá okrem iného znamená nedosta-
tok
financií na rôzne intenzifikačné procesy. Jedným z tých-
to
výsledkov je aj nedostatočné hnojenie a
používanie agro-
chemikálií. Toto
zapríčiňuje znižovanie pôdnej úrodnosti
ročne
o 0,2 t pšenice, čo môže znamenať v najbližších rokoch
stratu
potravinovej bezpečnosti v obilí a neskôr aj v mäse
a
mlieku. Len na doplnenie čistých živín
do pôdy a chemickú
ochranu
rastlín sa oceňuje potreba takmer 8 mld Sk. Na obno-
vu
techniky a opravy tejto techniky je potrebná suma pri-
bližne
tiež 8 mld Sk.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Päť minút.
Poslanec I. Rosival:
Vážené dámy a páni,
tým,
čo som doteraz povedal, som chcel
upozorniť na
dlhodobo
nepriaznivú a mimoriadne vážnu situáciu v rezorte
pôdohospodárstva. Skutočnosti, ktoré som uviedol, viedli
k
schváleniu návrhu uvedenému v
spoločnej správe 544b časť
B-II
body 1 a 2 na strane 5. Podľa tohto návrhu sa má zvýšiť
kapitola
ministerstva pôdohospodárstva celkove o 1,1 mld Sk.
Týmto
zvýšením sa len z malej časti nahradí to, čo rezort
stratil
doteraz. Predpokladám, že pán spoločný spravodajca
nebude
odporúčať prijatie tohto návrhu, ktorý
som predložil
vo
Výbore Národnej rady pre pôdohospodárstvo. Napriek tomu
si
vás dovoľujem, dámy a páni, požiadať o jeho podporu.
Na tomto
mieste mi dovoľte oceniť štátny
rozpočet na
rok
1997, skutočnosť, že je štedrejší k
pôdohospodárom, ako
bol
tohoročný rozpočet. Napriek tomu ho však nepovažujem pre
tento
rezort za dostatočný. V porovnaní s odčerpanými a chý-
bajúcimi
miliardami je však nevyhnutné ďalšie zvýšenie. Pre-
to
podávam ďalší pozmeňujúci návrh. Navrhujem, aby sa zvýši-
la
kapitola ministerstva pôdohospodárstva
v rozpočte na rok
1997
o 400 mil. Sk. Vážená Národná rada, dovoľujem si popro-
siť
vás o podporu tohto návrhu.
Nepovažujem za vhodné a potrebné, aby
som súčasne so
svojím
návrhom uviedol, odkiaľ sa navrhnutá suma 400 mil. Sk
má
čerpať. Mojou úlohou je poukázať na
mimoriadne ťažkú si-
tuáciu
v pôdohospodárstve, zoznámiť s ňou Národnú radu a ve-
rejnosť.
A musím tiež požiadať o postupnú
nápravu tejto si-
tuácie
cestou štátneho rozpočtu.
Rozhodnutie o zdroji prí-
slušnej
sumy je vecou príslušných odborníkov zostavujúcich
rozpočet.
Ja len poukážem na niektoré možnosti.
V rozpočte sa venuje novozriadeným
krajom...
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec, upozorňujem na minutáž.
Poslanec I. Rosival:
...v štátnej správe 40 mld Sk. Rezerva
navrhovaná na
tento
účel je viac ako 2 mld. I keď je možné túto sumu obha-
jovať,
som jednoznačne presvedčený, že jej
zníženie v pros-
pech
ťažko skúšaného poľnohospodárstva je možné. Druhou mož-
nosťou
je zníženie rezervy vlády, ktorá je 500 mil. Ďalšou
možnosťou
je zlepšenie hospodárnosti,
odstránenie tých ne-
dostatkov
hospodárenia s financiami štátu, na ktoré poukáza-
la
správa Najvyššieho kontrolného úradu.
Po štvrté - nie je
vylúčené
ani zväčšenie deficitu rozpočtu.
Využitie navrhnu-
tého
zvýšenia na zvýšenie úrodnosti pôdy hnojením a ochranou
rastlín
priaznivo ovplyvní príjmovú stránku rozpočtu.
A poslednou poznámkou je skutočnosť,
že rozpočet Slo-
venskej
informačnej služby, jeho zvýšenie,
považujem za mi-
moriadne
nadsadené, neprimerané a 999 mil. pre túto inštitú-
ciu
považujem za neodôvodnenú.
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy a páni,
ďakujem vám za porozumenie, že ste ma
vypočuli, a ďaku-
jem
za to, že ste takto pristúpili k
potrebám hospodárstva.
Ďakujem
ešte raz. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. 8,25 minút. Nech sa páči, pán
poslanec Šagát.
Poslanec T. Šagát:
Ďakujem za slovo, vážený pán predseda.
Dovoľte, aby som
predniesol
svoje pozmeňujúce návrhy.
Prvý som sa pokúsil zdôvodniť v predchádzajúcom vystú-
pení,
ale vzhľadom na vzrušenú dobu pravdepodobne ste zabud-
li,
o čo išlo. Škoda. V článku I § 8 sa slová "zo základne
ustanovenej
zákonom o štátnom rozpočte na rok 1996" nahrá-
dzajú
slovami "z 85 % platnej minimálnej mzdy". Týmto spôso-
bom
sa dostane do rozpočtu zdravotníctva 1,8 mld, čo vytvára
priestor na čiastočnú reprodukciu základných
prostriedkov
a
na zvýšenie miezd. Aby sme odpovedali na otázku, odkiaľ to
vziať,
navrhujeme zvýšený odvod zdravotného poistenia štátom
riešiť
- po prvé - znížením rezervy vlády
Slovenskej repub-
liky
sústredenej v rozpočte Všeobecnej
pokladničnej správy,
po
a) rezervu pre krajské úrady o 1,2 mld,
po b) rezervu na
zabezpečenie platobnej
schopnosti zdravotných poisťovní
a
Sociálnej poisťovne o 300 mil., a po druhé - znížením roz-
počtu kapitoly
Slovenskej informačnej služby
o 300 mil.
a
o tieto prostriedky zvýšiť kapitolu
ministerstva zdravot-
níctva.
Žiadam tento bod na osobitné hlasovanie.
Druhý
pozmeňujúci návrh sa
týka veľmi vážnej veci,
a
to, že nie je zabezpečená
zdravotná starostlivosť o deti
v
dojčenských ústavoch a detských domovoch. Na túto situá-
ciu
som upozorňoval aj minulý rok, rovnako ako som upozorňo-
val, že nebola
žiadna dotácia do Štátneho fondu zdravia.
A
preto som na chodbe spoločnému spravodajcovi pánu Maxonovi
vtedy,
po neschválení týchto dvoch položiek,
povedal, že ma
veľmi
hlboko sklamal napriek tomu, že som ho považoval za
odborníka.
Pravdepodobne budem mať príležitosť túto poznámku
povedať
i dnes.
Keďže nie je vyriešené a keďže je
tu pani ministerka
Keltošová,
veľmi zdvorilo by som ju prosil, aby potvrdila
moje
slová a považovala môj pozmeňujúci návrh ako podporu na
riešenie
terajšej situácie, pretože som to
nenašiel v kraj-
ských
rozpočtoch pre zdravotníctvo, pre krajské úrady, tak
ako
mi to bolo odporúčané vo výbore. Teda môj pozmeňujúci
návrh
k tomu, aby mali deti v dojčenských ústavoch a det-
ských
domovoch peniaze na lekársku starostlivosť, znížiť re-
zervu
vlády sústredenú v rozpočte vo Všeobecnej pokladničnej
správe
pre krajské úrady o 30 mil. Sk, o túto sumu zvýšiť
rozpočet
kapitoly ministerstva práce, sociálnych
vecí a ro-
diny
a účelovo ju viazať na zdravotnícku starostlivosť o de-
ti
v dojčenských ústavoch a detských domovoch.
Ešte raz
by som vám chcel pripomenúť, že som žiadal
v
tlači číslo 544b, časť IV bod 5b - ide o hepatitídu B -,
aby sme našli
prostriedky na túto vec, na ktorú
som vás
pravdepodobne
získal, a vopred vám ďakujem, že budete takí
láskaví
a schválite tento bod. O túto sumu
navrhujem znížiť
rezervu
vlády Slovenskej republiky pre krajské úrady.
Mám
technickú a legislatívnu
poznámku, že v bode 5c
v
tej istej tlači je uvedené, že školenie
lekárov má byť na
pracoviskách
primárnej starostlivosti, ale tie už máme ne-
štátne
a tam by sa ťažko mohla realizovať
príprava štátnych
lekárov.
To znamená, nechajme to na ministerstve zdravotníc-
tva,
ako si to zariadi. Odporúčam tieto posledné slová "na
pracoviskách
primárnej starostlivosti" vynechať.
Posledný môj návrh je, aby sme
opravili ďalšiu chybu,
ktorú
sme urobili v zákone 273/1994 Z. z., a to je počet po-
istencov.
Navrhujem takéto úpravy: V článku III zaradiť nový
bod
5a - v § 32 ods. 1 písm. b) sa číslo
300 tisíc nahradí
číslom
150 tisíc. A aby to bolo dokonalé, v článku III v bo-
de
6 - v § 34 ods. 2 sa číslo 100 tisíc nahradí číslom 150
tisíc.
Vedie ma k tomu veľmi jednoduchá vec. Sledujete súboj
poisťovní, dochádza tam k nie úplne dobrým praktikám len
preto,
že sme im stanovili zbytočne vysoký limit poistencov.
Samozrejme,
keď budete mať čas a keď budete chcieť, v kuloá-
roch vám vysvetlím, aké nekalí praktiky sa tu rozvíjajú.
Keďže
je málo času, nemôžem tak učiniť.
Dovoľte, aby som predniesol tri uznesenia
- a verím, že
ich
pochopíte - na to, aby sme vyvinuli tlak na ministerstvo
zdravotníctva,
a to by som dal do pozornosti hlavne...
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Upozorňujem na minutáž, pán poslanec.
Poslanec T. Šagát:
...pánu
podpredsedovi vlády, že
by sme chceli, aby
zdravotníctvo veľmi jasne
deklarovalo svoje potreby, a to
bude
vyplývať z týchto uznesení.
Prvé uznesenie: "Národná
rada žiada ministerstvo zdra-
votníctva
predložiť do 31. januára 1997 Národnej rade Slo-
venskej
republiky analýzu dosahu nariadenia
vlády o zvýšení
tarifných platov v
rezorte zdravotníctva od 1. júla 1996
vrátane sumarizácie dlhov príspevkových organizácií
k 31.
decembru
1996 s návrhom, ako ich riešiť."
Je tam dlh zdravotníckych zariadení na úrovni 1,2 mld,
nie
sú lieky - ako to riešiť.
Druhé uznesenie: "Národná rada žiada
ministerstvo zdra-
votníctva
predložiť do 31. 1. 1997" - pán podpredseda vlády,
prosím
o krátku pozornosť - "optimalizovanú sieť zdravotníc-
kych
zariadení s ekonomickým vyjadrením
potrieb na jej fi-
nancovanie."
Aby nedošlo k tomu, že tu schválime
Liečebný poriadok
na
60 mld, v rozpočte budeme mať 40 mld a potom vznikne zase
neriešiteľná
situácia.
A posledné uznesenie: "Národná rada žiada ministerstvo
zdravotníctva predložiť do 31. 12. 1996 správu o
privatizá-
cii
zdravotníckych zariadení" - a to ma určite všetci podpo-
ríte
- "s vyčíslením zdrojov, ktoré Štátny fond zdravia zís-
kal
v roku 1996 a získa v nasledujúcom období spolu s kon-
cepciou
transformácie majetku rezortu zdravotníctva pre roky
1996
a 1997."
Robím
to preto, aby som nemusel požičiavať niektorým
poslancom koncepciu, ktorú má ministerstvo
zdravotníctva,
dalo
ju vláde a nepovedalo poslancom, ako sa to bude robiť.
Ďakujem vám, že ste boli takí fantastickí a
že ste ma
vypočuli.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Harach.
Poslanec Ľ. Harach:
Ďakujem
pekne za slovo, pán predsedajúci, a oceňujem
veľkorysosť,
ktorou ste mi nad limit pri tomto zvláštnom za-
sadaní
Národnej rady udelili slovo.
Dámy a páni,
pôvodne
som chcel hovoriť
trošku viac o niektorých
otázkach,
ktoré tu odzneli, ale budem hovoriť veľmi krátko.
Náš export je hodnotený, že má zlú
štruktúru, orientuje
sa
na suroviny, polotovary. Pracuje sa na
zastaraných tech-
nológiách, navyše s
veľkou záťažou na životné
prostredie.
Podľa názorov odborníkov v oblasti exportu sme
hodnotení,
žiaľbohu, ako
rozvojová krajina. Mimoriadne pomalá zmena
štruktúry priemyslu, transformácia, ktorá sa
realizovala,
skutočne
nepriniesla ťah na zmeny v štruktúre priemyslu.
Veľmi pozorne som si v súvislosti s rozpočtom preštu-
doval
dokument, ktorý sme tu mali a ktorý sa
volal "Priemy-
selná
politika". Je mi ľúto, ale veľmi
ťažko sa mi hľadali
väzby
v rozpočtových kapitolách, ktoré by podporovali, nie
celkom jasne, ale
predsa aspoň naznačené
niektoré zámery
v
rezortne ponímanom dokumente
"Priemyselná politika". Chý-
balo to. Oblasť
služieb, o ktorej tu bola zmienka, že je
najväčším donorom
do štátneho rozpočtu
v oblasti tvorby
zdrojov
- tak vnútroštátne exportné služby,
podľa môjho ná-
zoru, výrazne zaostávajú. O exporte
strojov a technológií
dnes
ťažko hovoriť. Povedzme si, možno trošku otvorene, náj-
dime
na to čas, ja by som veľmi rád poznal odpoveď na to, na
akej
úrovni dnes Slovensko dokáže stroje exportovať a kam.
O exporte rozumu, intelektuálne náročnej
práce, prípad-
ne
predaji know-how, to znamená toku licencií zo Slovenska
smerom
von, sa nedá hovoriť.
Tretia otázka - rámec medzinárodných
ekonomických vzťa-
hov. Ak si
spomínate, bilaterálne zmluvy
a rôzne dohody,
ktoré
sme tu schvaľovali, boli predovšetkým dohody o ochrane
investícií.
S ktorými typmi krajín sme schvaľovali tieto do-
hody?
Ja som presvedčený, že v Asociačnej dohode o pridruže-
ní
k Európskej únii máme definované isté ochranné práva aj
s
týmito krajinami, ale väčšinou do týchto krajín, a prevaž-
ne
do nich, až 64 % - podľa štatistiky,
ktorú mám na stole,
monitoru,
ktorý vlastne robí analytický útvar, a je to veľmi
užitočná
informácia Národnej rady - exportu
surovín a polo-
tovarov
ide do krajín Európskej únie. S veľkým záujmom som
si
prečítal stanovisko jedného odborníka,
ktorý síce možno
trošku
pritiahnuto za vlasy, ale predsa len porovnáva našu
situáciu s Indiou
niekedy v oblasti rokov 1970, 1980. Tá
viazanosť medzi rozvojovými krajinami a naším
exportom je
takto
porovnateľná.
Hovorilo sa o raste hrubého domáceho
produktu. Oceňujem
i
ja vysoké tempo, ale často je to vec
vykazovania, rastú
zásoby,
podľa názoru odborníkov, a v tomto raste hrubého do-
máceho
produktu majú vysoký podiel. Tento v tempe i objeme
poznateľný
rast hrubého domáceho produktu sa neodráža v ras-
te
životnej úrovne. Na porovnanie, ak hrubý domáci produkt
v
roku 1995 vzrástol v porovnaní s rokom 1989 o 85 %, porov-
nateľná
životná úroveň s rokom 1989 vzrástla
iba o 65 %. To
je
číslo, ktoré je z oficiálnych štatistík. Stratégie preno-
su
rastu hrubého domáceho produktu do
mikroekonomiky, ktoré
by
som ako občan, ako pracovník z
oblasti školstva rád vi-
del, zatiaľ nevidím, že by boli v
hospodárskej politike
pregnantne exaktne formulované. A predsa
len ma zaujíma,
akým
spôsobom sa hrubý domáci produkt prejaví v raste život-
nej
úrovne.
Piata oblasť - motivačné tendencie alebo tendencie mo-
tivovania
hospodárskych jednotiek rôznych typov,
nové tech-
nológie, ich
vývoj, resp. nákup,
jedným slovom transfer
technológie.
Príklad: mali sme vo výbore Slovenské telekomu-
nikácie verzus rozhlas. Dnes Slovenský rozhlas -
riaditeľ
a
jeho ekonomickí experti nám tvrdili, že pre nich je lepšie
postaviť
si vlastné vysielače, ako investovať ich peniaze do
údržby
technológií tak, ako to realizujú Slovenské telekomu-
nikácie.
Otázka je: opravovať verzus prebudovať.
Čo
sú priority a ako sú definované aj v podmienkach
štátneho
rozpočtu? Toľko sa tu povedalo
všeobecných tvrdení
o
tom, že tento rozpočet zakladá
rozvojové inovačné progra-
my.
Ja by som prosil v odpovedi pomenovať niekoľko, možno
som
ich nepostrehol.
Veľmi
dôležitá a diskutovaná i politicky citlivá je
transformácia
cien a miezd. Poznám ju v školstve. Cenový ná-
rast
vstupov, nárast miezd. Názory, ktoré hovoria zdvihnúť
v
istom vyváženom smere obidvoje. To, že vyvážame tak lacno,
povedzme,
keď u nás drevárska fabrika vyrobí nábytok - lacné
vstupy,
lacná pracovná sila, niektoré sa presadia, ale vcel-
ku
napríklad v tomto exporte dominuje vývoz dreva.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec, upozorňujem na minutáž.
Poslanec Ľ. Harach:
Prečo som to hovoril, dámy a páni?
Tento úvod som si
dovolil
urobiť istou komparáciou materiálu,
v ktorom o tom
pojednávajú preto, aby
som sa mohol vecne dotknúť otázky
technologickej
transformácie, resp. možno by sme mali
začať
u
nás hovoriť o revolúcii v technológiách. Mala by sa začať.
Veda
a technika 3,2 mld, hodnotím to veľmi pozitívne. Ale
aká
je metodika rozdeľovania peňazí? V
tomto parlamente sme
schválili kompetenčný zákon, v ktorom sa zriadil
ústredný
orgán
štátnej správy - Úrad pre stratégiu rozvoja spoločnos-
ti,
vedu a techniku, kolegyňa Gbúrová o tom tiež hovorila,
ja
si dovolím možno trošku iný pohľad,
ktorý mal toto istým
spôsobom
koordinovať. A kde sú peniaze,
prostriedky na tzv.
štátne
objednávky alebo na granty? No rozdelené sú v jednot-
livých
rezortoch na štátne objednávky, o ktorých sa ťažko
dočítať,
aké sú to štátne objednávky.
Keď som u nás vo výbore položil otázku
pani ministerke,
ktorá
má 16 mil. na štátne objednávky,
nevedela mi povedať,
ktoré
sú rozhodujúce, aké sú rozhodujúce
štátne objednávky.
Ako
je teda definované spravovanie týchto peňazí z kompe-
tenčného
zákona? Moja otázka je, načo nám je
Úrad pre stra-
tégiu
rozvoja spoločnosti, vedu a techniku, keď si zo zákona
definované
funkcie vlastne nenapĺňa. Ja som aj
otvorene na-
zval
rozpočet tohto úradu, dovolím si ho tak
označiť aj tu,
ako
rozpočet zánikový. Či predstavitelia úradu nemajú pocit,
že
vlastne ich úradu týmto rozpočtom akoby bolo povedané, že
sú
zbytoční? Sledujte, prosím, len pár čísel.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec, upozorňujem na minutáž.
Poslanec Ľ. Harach:
Budem
končiť. Veda a technika, kapitolka v
rozpočte
úradu,
má 80 mil. Veľká časť týchto peňazí, s výnimkou troch
miliónov,
ide na dve priamo riadené organizácie
tohto úradu
-
Slovenskú technickú knižnicu, kolos,
potrebný, a maličký
SARK,
7 ľudí aj s vrátnikom. Peňažné a
technické služby 103
mil.,
100 mil. ide na regionálne programy, do postihnutých
okresov
potrebné prostriedky, prosím. 3 470 tisíc ide na in-
formačný
systém úradu. Zvyšovanie kvalifikácie
zamestnancov
1
300 tisíc. O čo ide, som nedostal odpoveď. Na správu úradu
ide na mzdy
24 mil., 9 mil. sú odvody
do fondov, tovary
a
služby 24 645 tisíc, kapitálové výdavky 26 mil., z toho
16
mil. na budovu. Čiže máme úrad, dámy a páni, ktorý aby
dokázal
spravovať 100 mil., ktoré tak či tak idú do regiónov
a
mali by ich spravovať krajské a okresné úrady. Načo sú?
Tie
majú poznať potreby. Tak týchto 100
mil. spravuje orga-
nizácia,
ktorá sama na seba spotrebuje 84 581 tisíc. Nemusím
byť,
prosím, ekonóm, ani sa zaň nepasujem, aby som videl, že
to
je veľmi neefektívne vynakladanie prostriedkov. Okrem to-
ho
chýba koordinácia alebo aspoň
koncepcia, ako to bude vy-
zerať
v základnom výskume.
Okrem toho by som sa rád dotkol ešte dvoch vecí. Jedna
vec
je školstvo v kapitole krajských
úradov. Tu, prosím, si
môjho
pána kolegu Ftáčnika vysoko vážim, ale predsa len sa
naše
názory v odbornej otázke
rozchádzajú, ako by mali byť
koordinované
učilištia.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Upozorňujem na minutáž, pán poslanec.
Poslanec Ľ. Harach:
Na to, čo mi chýba pri tejto
kapitole, nikto sa tu
nepýtal
a všetci to odklepneme. Sme presvedčení, že tieto
prostriedky
budú rozdelené dostatočne efektívne?
Aká je me-
todika
rozdeľovania prostriedkov? Sme
presvedčení, že tieto
prostriedky
budú - podľa mňa by mali byť -
rozdeľované kri-
teriálnym
spôsobom? Nie. Učilištia budeme spravovať z úrovne
rezortov,
stredné odborné školy z úrovne krajských úradov.
Ak
niečo potrebuje naše školstvo v oblasti
stredného odbor-
ného
školstva, tak je to dobrá koncepcia, tá
bola priprave-
ná,
napodiv sa teraz koalícia od nej odkláňa, hoci ju kedysi
pripravovala,
HZDS ju pripravovalo, a tá koncepcia bola dob-
rá, objektívne to musím povedať. Teraz
sme to rozdelili,
jedni
budú financovať a druhí niesť
zodpovednosť za vzdelá-
vanie.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec, 10 minút vám uplynulo.
Ďakujem pekne.
Poslanec Ľ. Harach:
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené kolegyne a kolegovia, pristupujeme k poslednému
príspevku
v rozprave, a to je príspevok za Maďarskú koalí-
ciu,
kde má rozsah celých 10 minút pani Edit Bauerová. (Ruch
a
hlasy v sále.)
Pani poslankyňa, hovorte.
Prosím vás, zapojte centrálny pult.
Poslankyňa E. Bauerová:
Pán predsedajúci,
dámy a páni,
vážená Národná rada,
chcela by som vysloviť presvedčenie, že
poslednýkrát sa
stáva, že
za takýchto dehonestujúcich podmienok rokujeme
o
kľúčovom zákone v Národnej rade, o štátnom rozpočte. Pevne
verím,
že nový rokovací poriadok toto nepripustí.
Chcela by som sa obmedziť za daných
okolností na pozme-
ňujúce
návrhy a na ich veľmi stručné zdôvodnenie.
Navrhujem, aby bod 11 tlače 544a bol
vyňatý na osobitné
hlasovanie
a navrhujem ho prijať. Ak by tento
návrh nebol
prijatý,
navrhujem v článku I v § 4 ods. 1 na konci pripojiť
slová "najviac o 20 %". Svoj
návrh by som chcela stručne
zdôvodniť.
Hranicu zmeny vnútornej štruktúry, vnútorných presunov
v
rámci kapitol všeobecných rezerv a
účelových prostriedkov
stanovuje
návrh zákona ako 10 % celkových
výdavkov štátneho
rozpočtu. Aký je
to veľký rozsah zmien, o tom
hovoril pán
poslanec
Košnár. On však navrhol znížiť obmedzenie z 10 % na
5
%. Prosím, aby ste uvážili, o čo vlastne ide. 10 % zname-
ná
20 miliárd korún. Ak na jednej strane Národná rada schvá-
li
rozpočet a na druhej strane dáva voľnú ruku vláde, aby
urobila
akékoľvek vnútorné posuny prakticky
v rámci 20 mi-
liárd,
to znamená, že od zajtra môže absolútne preštruktúro-
vať
celý štátny rozpočet, a tie dva dni, čo
sme tu strávili
nad
štátnym rozpočtom, boli absolútne, ale absolútne zbytoč-
né,
pretože stačilo by schváliť celkový objem výdavkov, cel-
kový
objem príjmov a deficit. Ostatné, ak
by ste bez zmeny
schválili
§ 4 článku I návrhu rozpočtu v takom
znení, ako
je,
môže mať takýto dôsledok.
Chcela by som vás upozorniť, že ak
parlament ešte aspoň
trochu berie
vážne svoje funkcie
zakotvené v článku 86
písm.
a), g) a h) ústavy, jednoducho nemôže, nemal by prijať
takýto
alibistický zákon.
Ďalej
navrhujem vyňať zo
spoločného hlasovania bod
6
v časti B-III tlače 544b. Navrhujem bod
prijať. Ak by ne-
bol
prijatý, žiadam hlasovať o pozmeňujúcom
návrhu nasledu-
júceho
znenia: V prílohe číslo 5 zákona v kapitole minister-
stvo
kultúry v položke kultúra menšín číslo "58 miliónov"
nahradiť
číslom "108 miliónov" a číslo
"12 miliónov" nahra-
diť
číslom "32 miliónov" presunom
z položky rozpočtové re-
zervy.
Svoj návrh by som chcela zdôvodniť
zistením Maxa van
der
Stoela, vysokého komisára OBSE,
ktorý upozornil na to,
že
na základe údajov z ministerstva kultúry - čo nám, po-
slancom
neboli poskytnuté, ale zhodou okolností sme si to
mohli
prečítať v liste vysokého komisára OBSE
poslaného mi-
nistrovi
zahraničných vecí Slovenskej republiky
o rozdelení
prostriedkov
určených na menšinové kultúry - vysoký
komisár
konštatuje,
že došlo k neprimeranému podfinancovaniu niekto-
rých
menšinových kultúr, pričom pri
rozdelení došlo k dis-
kriminácii,
ktoré je v protirečení s článkom 12
Ústavy Slo-
venskej
republiky. Odkazujem vás na zverejnený list Maxa van
der
Stoela a odpoveď ministra zahraničných vecí.
Chcela by som predložiť tiež návrh
uznesenia tohto zne-
nia,
aby sa tomuto problému mohlo zamedziť:
"Národná rada Slovenskej republiky
žiada vládu
A.
zabezpečiť, aby prostriedky
určené pre menšinové
kultúry v prílohe
číslo 5, kapitola ministerstvo
kultúry,
boli
rozdelené dôsledne podľa početnosti
národnostných men-
šín.
B. Žiada ministra kultúry a zodpovedného
predsedu vlá-
dy
v zmysle článku 34 ods. 2 písm. c)
Ústavy Slovenskej re-
publiky
zabezpečiť, aby dotácie boli pridelené na projekty
z
čiastok určených jednotlivým
národnostným menšinám na ná-
vrh
poradného orgánu pozostávajúceho z legitímnych zástupcov
kultúrnych
organizácií a inštitúcií danej
národnostnej men-
šiny.
Toľko moje návrhy.
Na záver mi dovoľte dve poznámky.
Chcela by som sa poďakovať Najvyššiemu
kontrolnému úra-
du
za veľmi podrobnú a spoľahlivú analýzu.
Po druhé, myslím si, že dnešný večer
dokázal asi každé-
mu,
že nie je vždy užitočné a osožné odobriť každý návrh len
preto, že je
to z koaličných lavíc, ale väčšinou sa viac
oplatí
uplatňovať slobodný mandát poslanca.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne.
Vážené
kolegyne a kolegovia,
vyhlasujem rozpravu
o
siedmom bode programu za skončenú.
(Hlasy v sále.) Ja sa
nehnevám, priatelia,
ale oznámil som
ukončenie rozpravy
v
zmysle našej dohody.
Nech sa páči, pán poslanec Harach.
Poslanec Ľ. Harach:
Vážený pán predsedajúci, ja som sa hlásil
ešte predtým,
ako
ste ukončili rozpravu.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán kolega, práve ste sa vrátili od
pultu. Tak prosím
vás,
trocha sa strážte v tej samomotorike, ktorou sa samozá-
palne
uvádzate do pohybu. (Smiech v sále.)
Poslanec Ľ. Harach:
Ja
tomu, pán predsedajúci,
hovorím vnútorná energia,
ktorá
je potrebná pre každého človeka.
Prajem ju ešte aj
vám.
To je potrebné.
Ak
dovolíte, pán predsedajúci,
je to netradičné, ale
musím
mať faktickú poznámku k svojmu vlastnému vystúpeniu,
pretože
je potrebné...
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
To
sme ešte nemali. (Smiech v sále.) Nech sa páči.
Poslanec Ľ. Harach:
...je potrebné, ak dovolíte, aby som predložil návrhy,
ktoré som
nestačil predložiť, pretože som disciplinovane
odišiel.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh je zvýšiť
bežné transfe-
ry
v kapitole ministerstva školstva o 5,4 milióna Sk na eli-
minovanie
rastúcich cien energií a médií presunom zo Vše-
obecnej
pokladničnej správy. Nebudem to
odôvodňovať, myslím
si,
že je každému jasné, že toto nemajú
vysoké školy pokry-
té.
Pri akadémii vied sa to napríklad rešpektovalo.
Druhý návrh - v tlači 544b časť B-III v
bode 11 navrhu-
jem
nahradiť číslo "5 %" číslom "10 %".
Môj tretí návrh - na individuálne
hlasovanie žiadam bo-
dy
11, 12 a 13 z tlače 544b časť B-III.
Posledný je návrh uznesenia: "Národná rada žiada vládu
Slovenskej republiky predložiť novelu kompetenčného zákona
spresňujúcu
úlohu a postavenie Úradu pre stratégiu
rozvoja,
vedu
a techniku, prípadne zvážiť jeho ďalšiu existenciu.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Hrušovský.
Poslanec P. Hrušovský:
Pán
podpredseda, keď sme sa vyjadrovali predtým, ako
sme
začali rokovať ďalej, tak ste sa nás
pýtali na názory
jednotlivých
klubov. Zo strany klubu SDĽ a KDH vzišli totož-
né návrhy, aby
nám dnes boli rozdané pozmeňujúce
návrhy
a
o zákone ako celku sme hlasovali v utorok rána o 10.00 ho-
dine.
O tomto návrhu sa nehlasovalo, tak vás prosím, aby ste
dali
procedurálne o tomto hlasovať.
Pokiaľ
neprejde tento návrh,
žiadam, aby po rozdaní
všetkých
pozmeňujúcich návrhov poslancom do lavíc bola umož-
nená
trojhodinová prestávka na zhodnotenie všetkých pozmeňu-
júcich
návrhov a na prípravu na hlasovanie. A prosil by som,
aby
na záverečné hlasovanie, prípadne aj
teraz bol pozvaný
a
aby bol prítomný pán premiér Mečiar.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Vážené
kolegyne a kolegovia,
vyhlasujem rozpravu
o
šiestom bode programu za skončenú.
Dáme ešte teraz slovo
pánu podpredsedovi vlády, a keď
skončí, budeme hlasovať
o
vašom návrhu. Súhlas?
Poslanec P. Hrušovský:
Súhlas.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Nech sa páči, pán podpredseda vlády, máte
slovo.
Podpredseda vlády a
minister financií SR S. Kozlík:
Vážený pán predsedajúci,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
dovoľte mi v kontexte najmä záverečnej
diskusie samomo-
toricky
niekoľko poznámok k vlastnému
vystúpeniu k štátnemu
rozpočtu.
V prvom rade by som ocenil celý kolotoč
pripomie-
nok
a niekedy aj dramatických chvíľ v parlamente, trpezli-
vosť
a názory, ktoré odzneli, predpokladám, že určite v dob-
rej
vôli.
Schvaľovací mechanizmus štátneho rozpočtu je nesmierne
náročný
a nie je, samozrejme, rámcovaný len
priebehom tohto
parlamentu.
Stretol som sa kuloároch parlamentu s takými ná-
zormi,
ale tento proces prebieha v podstate od mája, keď mi-
nisterstvo financií predkladalo základné rámce konštrukcie
štátneho
rozpočtu na rok 1997. V júli bol vypracovaný spres-
nený
rámec a v septembri sa už tvorili obrysy jednotlivých
kapitol.
Do toho vstupovali výbory parlamentu, trebárs fi-
nančný
výbor robil previerku stavu aj rozpočtu priamo na mi-
nisterstve
financií, s tým, že vláda už prerokovala v sep-
tembri
konkrétne návrhy na jednotlivé rozpočtové kapitoly.
Od
júla teda bežala enormná robota na
kapitolách v podmien-
kach nového
územnosprávneho členenia, čo podstatne ďalej
prehĺbilo
náročnosť rozpočtového procesu.
Chcel by som pri
tomto
poďakovať pracovníkom ministerstva
financií, ale, sa-
mozrejme,
aj ďalších rezortov za prácu na rozpočte v nových,
podstatne
náročnejších podmienkach.
Pokiaľ ide o jednotlivé pripomienky, bolo
ich nesmierne
veľa.
Rozpočet je prienikom obrovského
počtu záujmov vlád-
nych, opozičných
strán, rôznych politických, občianskych
zoskupení, ale, samozrejme, aj vás, jednotlivých
poslancov,
jednotlivých členov vlády a iných osôb. Takže je prienik
s
tým, že mnoho ráz sú tieto jednotlivé názory v konfrontač-
nom
vzťahu proti sebe a mne z tej diskusie predsa len vyply-
nulo,
že tá pravda, ak ju hľadám kdesi
uprostred toho množ-
stva mnoho ráz úplne protichodných názorov, je
predsa len
ten
návrh rozpočtu, ktorý tvorí vládna predloha.
V
každom prípade by som potvrdil, že návrh štátneho
rozpočtu
bol robený v dobrej vôli. Je záujmom každej vlády
a
ministra financií zvlášť, aby tá predloha, ktorá do parla-
mentu
prišla, bola podľa možností s čo najmenšími zmenami
schválená,
aby sa aj v rámci reálneho roku naplnila, pretože
nesieme svoju kožu
na trh. A týka sa to,
samozrejme, po
schválení
aj Národnej rady.
Tým, že sme v transformačnej fáze, ja to
už zdôrazňujem
pri
štvrtom schvaľovaní rozpočtu, to znamená, že tento štát-
ny
rozpočet nesie v sebe opäť nesmierne veľa rizík. Sú tu
stovky príjmových položiek a tisícky
výdavkových položiek
a
v čase, keď sa formujú mechanizmy trhového hospodárstva,
keď
sa formujú mechanizmy, transformačné mechanizmy ekonomi-
ky,
sociálnych vzťahov, je to vždy obrovské
riziko, nehovo-
riac o tom,
že Slovenská republika je otvorená ekonomika
a
veľmi citlivo reaguje, samozrejme, aj na konjunkturálne
výkyvy
vo svete.
Ale jednu vec chcem zdôrazniť na margo živelnej pohro-
my,
ktorú tu spomínala pani poslankyňa Schmögnerová, že drž-
me
sa zase určitých realít, určitých hodnotení finančnej po-
litiky
vlády v zahraničí, kde finančná rozpočtová politika
má
spolu s menovou absolutórium, a nemienime z tejto pozície
ustupovať
ani pre rok 1997. Myslím, že tento rozpočet v sebe
zakladá naďalej
pevné rastové tendencie,
koncentrujú sa
najmä
investičné, štrukturálne procesy.
A nemôžem nespome-
núť,
že tento rámec je opretý aj o autoritu predsedu vlády
Mečiara,
že je možné potom za predpokladu tejto autority,
nasadenia
tejto autority predsa len pevnejšie stavať kontúry
rozpočtu,
a myslím, že sa to prejavuje už tretí
rok, mám na
mysli
rok 1997, aj v rámci rozpočtových kategórií.
Pokiaľ ide o stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu,
myslím, že som
bol dlžný alebo som dlžný určitú reakciu.
Predovšetkým
v stanovisku posudzuje v rámci príjmov aj otáz-
ky
daňových nedoplatkov, dotýka sa výkonu daňových úradov.
Ja
som tu už v úvodnom vystúpení
alebo pri správe o plnení
štátneho
rozpočtu za tri kvartály konštatoval, že analyzuje-
me situáciu v
oblasti správy výkonu daní a ciel a konáme
kroky na ďalšie
zlepšovanie s tým, že k včerajšiemu dňu
predstih
výberu príjmov štátneho rozpočtu oproti roku 1995
je
8 miliárd korún, z toho daňových príjmov 5,6 miliardy ko-
rún.
To naznačuje, že aj pri zložitosti
nábehu predovšetkým
zákona
o dani z pridanej hodnoty dokazujeme a zabezpečuje sa
stále
relatívne výrazný predstih. Predpokladaný 10-percentný
nárast príjmov, najmä daňových, v roku 1997
opierame aj
o
ďalšie zlepšenie v oblasti správy a výberu daní a ciel.
Pokiaľ ide o niektoré pripomienky, ku
ktorým máme z po-
zície
ministerstva financií určité
výhrady, lebo poväčšine
sa
dá s tým stanoviskom súhlasiť, určitá nepresnosť je tam
v
konštatovaní situácie v uplatňovaní dovoznej prirážky, kde
sa konštatuje, že o znížení alebo o úplnom zrušení tohto
obchodno-politického opatrenia
nebolo doteraz rozhodnuté.
Bolo
rozhodnuté, od 1. januára sa dovozná prirážka ruší a,
samozrejme,
prejavuje sa to aj na rozpočtovaní príjmov v ro-
ku
1997.
V oblasti výdavkov Najvyšší kontrolný úrad konštatuje,
že z
kontrolných poznatkov Najvyššieho kontrolného úradu
vyplýva,
že rozpočtové kapitoly majú rozpočtované prostried-
ky,
ktoré zabezpečujú ich funkčnosť.
Myslím, že to je pod-
statné.
V stanovisku Najvyššieho kontrolného
úradu, podobne
ako
v predchádzajúcich rokoch, sa opätovne spochybňuje zara-
denie
niektorých výdavkových titulov do
kapitoly Všeobecnej
pokladničnej
správy a konštatuje sa, že mali byť rozpočtova-
né
v príslušných rozpočtových kapitolách s účelovým určením.
Uvedené konštatovanie predstavuje v zásade len technickú
stránku rozpočtovania výdavkov, ktoré zabezpečí jednoznač-
nejšie
použitie týchto výdavkov na rozpočtované potreby, ale
nie
je nejakým zákonným nedopatrením alebo
niečím, čo by sa
odchyľovalo
od zákonných pravidiel.
V stanovisku Najvyššieho kontrolného
úradu na strane 13
sa
konštatuje, že v návrhu štátneho
rozpočtu na rok 1997 sa
na krytie rozdielu rozpočtovanej dotácie
oproti skutočným
potrebám
navrhuje úprava zvýšenia cien tepla pre domácnosti,
pričom sa
vychádza z tézy
konštatovanej v rámci správy
k
štátnemu rozpočtu, ktorá však nie je v legislatívnej časti
podložená
žiadnym konkrétnym rozhodnutím, to znamená, že ide
o
rovinu úvah a potenciálnych opatrení, a teda ide len o ur-
čité
konštatovanie Najvyššieho kontrolného úradu.
Pokiaľ ide o stanoviská k niektorým častiam návrhu zá-
kona, osobitná
pozornosť sa venuje
úročeniu pohľadávok
a
záväzkov štátu, kde sa konštatuje, že návrhom
článku XXII
banková
rada nebude mať oprávnenia na rok 1997
stanovovať
úrokové
sadzby v obchodoch so Slovenskou republikou, ale sú-
časne
v článku I § 2 sa určujú maximálne a minimálne sadzby.
Zásadné pripomienky vznáša Najvyšší kontrolný úrad aj
k
navrhovanej novele zákona o stavebnom sporení, pričom rie-
šenie
navrhované v článku XX bod 4 označuje za administra-
tívne náročné,
neekonomické, ktoré nebude
mať pozitívny
efekt na príjmovú
a výdavkovú časť rozpočtu. Myslím, že
v
diskusii tu zazneli k tomu vyjadrenia z jednej aj z druhej
strany.
Vládna predloha navrhuje sprísnenie režimu v oblasti
stavebného
sporenia v tom zmysle, že presne
stanovuje, kedy
je
možné poskytovať prémiu, a viaže ju
teda na výstavbu by-
tov,
na rekonštrukciu bytov a podobne.
K pripomienke k článku II bod 9 treba
konštatovať, že
ani
doterajší právny predpis, to je zákon Národnej rady čís-
lo 567/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, neuplatňoval
povinnosť
ministerstva financií určovať spôsob zúčtovania so
štátnym
rozpočtom všeobecne záväzným predpisom. Až na zúčto-
vanie
za rok 1996 bez vstupu do ustanovenia § 6 ods. 4 by
malo
ministerstvo oprávnenie vydať všeobecne
záväzný právny
predpis.
A nakoniec k článku XXII ods. 2 uvádzam, že návrh Naj-
vyššieho
kontrolného úradu vo veci prevedenia prostriedkov
z
účtu cudzích prostriedkov na príjmové
účty do 15. 1. 1997
nie
je v súlade s § 10 ods. 6 zákona o
rozpočtových pravid-
lách, podľa ktorého prevedené prostriedky na
účte cudzích
prostriedkov
na účely podľa § 10 ods. 5 sa môžu čerpať do
konca
februára nasledujúceho roka.
Vážené poslankyne, poslanci,
dovoľte
mi na záver ešte raz
zdôrazniť, že pokladám
vládny
návrh štátneho rozpočtu za vyvážený a
kvalitný doku-
ment,
ktorý vytvára impulz na ďalší
proinvestičný a nein-
flačný
rast. Štátny rozpočet vytvára podmienky
pre podnika-
teľskú
sféru i pre občanov, či už sa týka podnecovania in-
vestícií
a exportu, či vytvára predpoklady rastu zamestna-
nosti,
zabezpečenie v oblasti sociálnej sféry i zabezpečenie
základných
funkcií štátu.
Samozrejme, že štátny rozpočet je
zároveň politickým
dokumentom.
V zákulisí, či už mimo pôdy vlády, ale aj mimo
pôdy
tejto miestnosti parlamentu i v
predchádzajúcich hodi-
nách
prebiehalo množstvo rokovaní a viaceré
zo záverov budú
nepochybne podmieňovať aj schválenie navrhovaného štátneho
rozpočtu.
Prosím preto poslancov Národnej rady, ktorí chcú
podporiť
priechodnosť tohto zásadného
dokumentu, prijať ho
v
znení, ako ho prednesie pán spoločný spravodajca.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
ďakujem za po-
zornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne pánu podpredsedovi vlády. Žiada si záve-
rečné
slovo spoločný spravodajca výborov pán poslanec Maxon?
Poslanec M. Maxon:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy a páni,
chcel by som vám len oznámiť, že v
priebehu 5-10, možno
15
minút budú všetkým prítomným poslancom písomne doručené
pozmeňujúce
návrhy. Môj procedurálny návrh je, aby sme po-
kračovali o hodinu
po rozdaní tejto písomnej informácie.
Z
tohto miesta musím povedať, že sa teším na nový rokovací
poriadok,
ktorý vylúči tie problémy, s ktorými
sme sa potý-
kali
dnes. Považujem za povinnosť povedať ešte jednu vec, že
veľmi
pekne ďakujem pracovníčkam
Národnej rady, ktoré dnes
s
nami spolupracovali, a vďaka ich usilovnosti budeme môcť
dostať
tú správu písomne o niekoľko minút.
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Tým sme uzavreli celý komplex pred hla-
sovaním.
Vážené
kolegyne a kolegovia,
pán poslanec Hrušovský
žiadal
ešte hlasovať, myslím, že by sme mu mohli vyhovieť,
i
keď upozorňujem, že
návrh, ktorý dal, bol konkurenčný
s
návrhom pána poslanca Cabaja, a keďže ten bol prijatý, tak
ďalší
návrh bol, samozrejme, ako konkurenčný v podstate bez-
predmetný. Ale kvôli
pokoju jednoducho dáme túto možnosť
hlasovania.
Priatelia, prosím vás, darmo sa hlásite, už je po roz-
prave.
Teraz už môžeme len vykonať to, čo sme sľúbili, po-
kiaľ
ide o hlasovanie o návrhu pána poslanca Hrušovského.
Nech sa páči, pán poslanec, môžete ho
ešte raz opakovať.
Poslanec P. Hrušovský:
Rozdať pozmeňujúce návrhy a hlasovať v
utorok.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Priatelia, počuli ste návrh.
Prosím, prezentujte sa a vzápätí hlasujte
o tomto návr-
hu.
Počuli ste zároveň návrh pána
spoločného spravodajcu,
podľa
ktorého, ako bolo pôvodne dohodnuté, po
jednej hodine
budeme
mať príležitosť hlasovať o celom
komplexe za predpo-
kladu,
že to bude takto prijaté.
Prezentovalo sa 121 poslancov.
Za návrh hlasovalo 45 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Mám tomu rozumieť tak, pán poslanec Maxon, že chcete aj
o
tomto návrhu hlasovať?
Poslanec M. Maxon:
Nie.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené
kolegyne a kolegovia,
vyhlasujem prestávku,
počas
ktorej dostanete ešte všetky podklady.
Pán poslanec Kováč - ešte jedna procedurálna poznámka.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predsedajúci,
podľa mojich poznámok je tu
odovzdaných minimálne 200
pripomienok.
Ak má poslanec zvážiť pripomienku, na
zodpove-
danie
jednej pripomienky, na jej zhodnotenie má 1 minútu.
Ide
o zákon o štátnom rozpočte a má 1
minútu na zhodnotenie
pripomienky.
Je to 200 minút. Rešpektujem, že sme všetci gé-
niovia absolútneho zrna. Sme absolútne špičky
slovenského
národa
a sme najväčší géniovia, takže potrebujeme na jednu
otázku, na jednu
pripomienku 1 minútu. Dvesto
pripomienok
krát 1 minúta
je 200 minút. Keď to delíme
hodinami, tak
vychádza
presne požiadavka troch hodín.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec, prejdite k procedurálnemu
návrhu.
Poslanec R. Kováč:
Pán podpredseda, prosím, nevstupujte do
mojej reči. Ro-
bíte to opakovane a ja vás vyzývam, aby ste to nerobili,
zdôvodňujem
svoj procedurálny návrh. Môj
procedurálny návrh
je,
aby bola urobená prestávka na tri
hodiny, aby sme mali
tri
hodiny času, aby sme mali 180 minút na
200 pripomienok,
to
znamená na jednu pripomienku menej ako
jednu minútu - na
zhodnotenie,
a aby až po troch hodinách sme sa mohli
vyslo-
viť
v záverečnom hlasovaní o jednotlivých pripomienkach.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené
kolegyne a kolegovia,
prosím, prezentujme sa
a
vzápätí hlasujme o tomto pozmeňujúcom návrhu pána poslanca
Kováča.
Prezentovalo sa 119 poslancov.
Za návrh hlasovalo 44 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh
pána poslanca
Kováča
nebol prijatý.
Pán poslanec Maxon, nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Pán predsedajúci, prosím, aby ste
považovali aj môj ná-
vrh
za procedurálny, a prosil by som, aby
ste o ňom dali
hlasovať.
Pán
poslanec Kováč, prosím,
neargumentujte číslami,
ktoré
nie sú opodstatnené. Tých pozmeňujúcich návrhov bude
najviac
100, ostatné máme k dispozícii tri dni. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme
o návrhu spo-
ločného
spravodajcu pána Maxona. Je to procedurálny návrh.
Prezentovalo sa 83 poslancov.
Za návrh hlasovalo 79 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Konštatujem, že sme prijali tento
procedurálny návrh.
Vyhlasujem hodinovú prestávku.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené dámy a páni,
vážené kolegyne a kolegovia,
začneme
hlasovať. Prosím pána spoločného
spravodajcu,
aby
sa ujal slova. Pán spoločný spravodajca, nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené dámy,
vážení páni,
v rozprave vystúpilo 54 poslancov, z toho
dvaja dvakrát
a
jeden trikrát. Ak dovolíte, budeme hlasovať najskôr o spo-
ločnej
správe 544a. Teraz budem navrhovať body, ktoré neboli
vyčlenené
na osobitné hlasovanie, s návrhom tieto body ne-
prijať.
Hovoríme o spoločnej správe 544a a ide
o tieto body
s
návrhom neprijať ich: 1, 2, 4, 7, 9, 14, 17, 19, 28, 30,
33,
38, 41, 42, 43, 45 a 46. To sú body,
ktoré odporúčam
neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme
o bodoch spo-
ločnej
správy 544a, ktoré pán spoločný
spravodajca navrhuje
en
bloc neprijať.
Prezentovalo sa 118 poslancov.
Za návrh hlasovalo 29 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že uvedené body
spoločnej správy neboli
prijaté.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Dámy a páni, teraz vám prečítam body, o
ktorých som na-
vrhoval
hlasovať spoločne s návrhom prijať ich. Začína to na
strane
6 a sú to body číslo 10, 15, 21, 22,
24, 25, 26, 27,
34,
35, 40, 47 a 48.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o uvedených
bodoch
spoločnej správy 544a, ktoré pán spoločný spravodajca
odporúča
en bloc prijať.
Prezentovalo sa 126 poslancov.
Za návrh hlasovalo 106 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne. Dámy a páni, teraz už
pôjdeme v poradí
tak,
ako boli body spoločnej správy navrhnuté na osobitné
hlasovanie.
Bod číslo 3 spoločnej správy odporúčam
prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme
o bode 3 spo-
ločnej
správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.
Prezentovalo sa 127 poslancov.
Za návrh hlasovalo 118 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Konštatujem, že bod 3 spoločnej správy
sme prijali.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Bod číslo 5 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo
5
spoločnej správy, ktorý pán spoločný
spravodajca odporúča
neprijať.
Prezentovalo sa 126 poslancov.
Za návrh hlasovalo 46 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že bod 5 spoločnej správy
nebol prijatý.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Bod číslo 6 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme
o bode 6 spo-
ločnej
správy, ktorý pán spoločný spravodajca odporúča ne-
prijať.
Prezentovalo sa 127 poslancov.
Za návrh hlasovalo 47 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Konštatujem, že bod 6 spoločnej správy
nebol prijatý.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Bod číslo 8 odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme
o bode 8 spo-
ločnej
správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.
Prezentovalo sa 125 poslancov.
Za návrh hlasovalo 88 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že bod 8 spoločnej správy
bol prijatý.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Bod číslo 11 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím,
prezentujme sa a vzápätí hlasujme o
bode 11
spoločnej
správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča ne-
prijať.
Prezentovalo sa 126 poslancov.
Za
návrh hlasovalo 46 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Konštatujem, že bod 11 spoločnej správy
nebol prijatý.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Bod číslo 12 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo
12 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca
ho odporúča
neprijať.
Prezentovalo sa 126 poslancov.
Za návrh hlasovalo 46 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že bod 12 spoločnej správy
nebol prijatý.
Poslanec M. Maxon:
Bod číslo 13 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo
13 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca
ho odporúča
neprijať.
Prezentovalo sa 127 poslancov.
Za návrh hlasovalo 44 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že bod 13 spoločnej správy
nebol prijatý.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec M. Maxon:
Bod číslo 16 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo
16 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca
ho odporúča
neprijať.
Prezentovalo sa 126 poslancov.
Za
návrh hlasovalo 46 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Konštatujem, že bod 16 spoločnej správy
nebol prijatý.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Bod číslo 18 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo
18 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca
ho odporúča
neprijať.
Prezentovalo sa 125 poslancov.
Za
návrh hlasovalo 45 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že bod 18 spoločnej správy
nebol prijatý.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Bod číslo 20 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo
20 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca
ho odporúča
neprijať.
Prezentovalo sa 127 poslancov.
Za
návrh hlasovalo 46 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že bod 20 spoločnej správy
nebol prijatý.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Bod číslo 23 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo
23 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca
ho odporúča
neprijať.
Prezentovalo sa 127 poslancov.
Za
návrh hlasovalo 36 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.
Konštatujem, že bod 23 spoločnej správy
nebol prijatý.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Bod číslo 29 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo
29 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca
ho odporúča
neprijať.
Prezentovalo sa 126 poslancov.
Za
návrh hlasovalo 39 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Konštatujem, že bod 29 spoločnej správy
nebol prijatý.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Bod číslo 31 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím,
prezentujme sa a vzápätí hlasujme o
bode 31
spoločnej
správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča ne-
prijať.
Prezentovalo sa 124 poslancov.
Za
návrh hlasovalo 36 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.
Konštatujem, že bod 31 spoločnej správy
nebol prijatý.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec M. Maxon:
Bod číslo 32 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo
32 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca
ho odporúča
neprijať.
Prezentovalo sa 126 poslancov.
Za návrh hlasovalo 36 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že bod 32 spoločnej správy
nebol prijatý.
Poslanec M. Maxon:
Bod číslo 36 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo
36 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca
ho odporúča
neprijať.
Prezentovalo sa 123 poslancov.
Za návrh hlasovalo 42 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že bod 36 spoločnej správy
nebol prijatý.
Poslanec M. Maxon:
Bod 37 odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo
37 spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca
ho odporúča
prijať.
Prezentovalo sa 125 poslancov.
Za návrh hlasovalo 103 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že bod 37 spoločnej správy
bol prijatý.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Bod 39 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím,
prezentujme sa a vzápätí hlasujme o
bode 39
spoločnej
správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča ne-
prijať.
Prezentovalo sa 127 poslancov.
Za návrh hlasovalo 56 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Konštatujem, že bod 39 spoločnej správy nebol prijatý.
Poslanec M. Maxon:
Bod číslo 44 odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím,
prezentujme sa a vzápätí hlasujme o
bode 44
spoločnej
správy. Pán spoločný spravodajca ho
odporúča pri-
jať.
Prezentovalo sa 124 poslancov.
Za návrh hlasovalo 86 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 18 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.
Konštatujem, že bod 44 spoločnej správy
bol prijatý.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Dámy
a páni, to
boli všetky body spoločnej správy
544a.
Prosím vás, keby sme si zobrali
spoločnú správu 544b.
Ak
dovolíte, teraz by som predniesol návrhy, o ktorých som
navrhol
hlasovať spoločne s návrhom neprijať
ich. Tieto ná-
vrhy
sa začínajú na strane 5.
V
časti B-I odporúčam
neprijať bod číslo 1, v časti
B-II
body číslo 1, 2, v časti B-III body číslo
2, 6, 8, 14,
16
a 20, v časti B-IV body číslo 2, 3, 4 a 6. To sú body,
ktoré
odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o... (Hlasy
v
sále.)
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne za upozornenie. Bod číslo
6 vynímam na
osobitné
hlasovanie.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Priatelia toto hlasovanie sa
nepočíta, opakujeme ho.
Prosím,
s výnimkou bodu 6 v časti B-III všetky
ostatné body
sú
tak, ako ich uviedol pán spoločný spravodajca. Pán spo-
ločný
spravodajca ich odporúča neprijať.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí
hlasujme.
Prezentovalo sa 127 poslancov.
Za návrh hlasovalo 33 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že uvedené body spoločnej správy 544b ne-
boli
prijaté.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Dovoľte mi, aby som vám teraz predložil
body, ktoré ne-
boli vyňaté na
osobitné hlasovanie, s návrhom
prijať ich.
V
časti B-III sú to body číslo 1, 3,
4 a 9, na strane 12
v
časti B-IV bod číslo 1, potom body
číslo 7, 8, 9, 10, 11
a
to je všetko. To sú body, ktoré odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o uvedených
bodoch, ktoré
pán spoločný spravodajca navrhuje spoločne
prijať
- zo spoločnej správy 544b.
Prezentovalo sa 110 poslancov.
Za návrh hlasovalo 91 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.
Nehlasovali 4 poslanci.
Konštatujem, že uvedené body spoločnej
správy 544b boli
en
bloc prijaté.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
V časti B-I bod 2 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím,
prezentujme sa a vzápätí
hlasujme o bode 2
z
časti B-I. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 126 poslancov.
Za návrh hlasovalo 39 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tento bod spoločnej
správy nebol prija-
tý.
Poslanec M. Maxon:
V časti B-III bod 5 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím,
prezentujme sa a vzápätí
hlasujme o bode 5
v
časti B-III, ktorý pán spoločný spravodajca odporúča ne-
prijať.
Prezentovalo sa 127 poslancov.
Za návrh hlasovalo 46 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že bod 5 z časti B-III nebol
prijatý.
Poslanec M. Maxon:
V časti B-III bod 6 odporúčam neprijať.
Poslanec M. Maxon:
Prosím,
prezentujme sa a vzápätí
hlasujme o bode 6
v
časti B-III. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 126 poslancov.
Za návrh hlasovalo 39 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.
Konštatujem, že bod 6 v časti B-III nebol
prijatý.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
V časti B-III bod 7 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím,
prezentujme sa a vzápätí
hlasujme o bode 7
z
časti B-III. Pán spoločný
spravodajca ho odporúča nepri-
jať.
Prezentovalo sa 126 poslancov.
Za návrh hlasovalo 28 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že bod 7 z časti B-III nebol
prijatý.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Bod číslo 10 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo
10.
Pán spoločný spravodajca ho odporúa neprijať.
Prezentovalo sa 125 poslancov.
Za návrh hlasovalo 40 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.
Konštatujem, že bod 10 z časti B-III
nebol prijatý.
Poslanec M. Maxon:
Bod 11 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo
11.
Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 127 poslancov.
Za návrh hlasovalo 49 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.
Konštatujem, že tento bod nebol prijatý.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Bod číslo 12 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo
12.
Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 125 poslancov.
Za návrh hlasovalo 39 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov.
Konštatujem, že bod číslo 12 nebol
prijatý.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Bod číslo 13 ods. a) odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo
13 ods. a). Pán spoločný spravodajca ho
odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 126 poslancov.
Za návrh hlasovalo 49 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že bod 13 v odseku a) nebol
prijatý.
Poslanec M. Maxon:
Bod 13 ods. b) odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo
13
ods. b). Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 121 poslancov.
Za návrh hlasovalo 50 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 47 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že bod 13 ods. b) nebol
prijatý.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Bod 13 ods. c) odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo
13
ods. c). Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.
Prezentovalo sa 126 poslancov.
Za návrh hlasovalo 124 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že bod 13 ods. c) bol
prijatý.
Poslanec M. Maxon:
Bod 13 ods. d) odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím,
prezentujme sa a vzápätí hlasujme o
bode 13
ods.
d), ktorý pán spoločný spravodajca odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 126 poslancov.
Za návrh hlasovalo 51 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.
Konštatujem, že bod 13 ods. d) nebol
prijatý.
Poslanec M. Maxon:
Bod 13 ods. e) odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo
13
ods. e). Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 126 poslancov.
Za návrh hlasovalo 63 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 23 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 40 poslancov.
Konštatujem, že tento bod je neprijatý.
Nech sa páči, pokračujte.
Poslanec M. Maxon:
Bod 13 ods. f) odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a
vzápätí hlasujme o bode číslo
13
ods. f). Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.
Prezentovalo sa 124 poslancov.
Za návrh hlasovalo 119 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že bod 13 ods. f) bol
prijatý.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Bod 13 ods. g) odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo
13
ods. g). Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.
Prezentovalo sa 122 poslancov.
Za návrh hlasovalo 102 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.
Konštatujem, že bod 13 ods. g) bol
prijatý.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Bod 13 ods. h) odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Bod 13
písm. h) pán spoločný
spravodajca odporúča ne-
prijať.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.
Prezentovalo sa 126 poslancov.
Za návrh hlasovalo 59 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 24 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 42 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že bod 13 písm. h) nebol
prijatý.
Poslanec M. Maxon:
Bod 13 písm. ch) odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím,
prezentujme sa a vzápätí hlasujme o
bode 13
písm.
ch), ktoré pán spoločný spravodajca odporúča neprijať.
Pokoj, pán podpredseda, nereagujte.
Prezentovalo sa 123 poslancov.
Za návrh hlasovalo 62 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov.
Konštatujem, že bod 13 ch) bol prijatý.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Bod číslo 13 ods. i) odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo
13
písm. i). Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 120 poslancov.
Za návrh hlasovalo 47 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 32 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 41 poslancov.
Konštatujem, že bod 13 písm. i) nebol
prijatý.
Poslanec M. Maxon:
Bod 13 ods. j) odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo
13
písm. j). Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 122 poslancov.
Za návrh hlasoval 1 poslanec.
Proti návrhu hlasovalo 91 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že bod 13 písm. j) nebol
prijatý.
Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný
spravodajca.
Poslanec M. Maxon:
Bod 13 ods. k) odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím,
prezentujme sa a vzápätí hlasujme o
bode 13
písm.
k). Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.
Vážené kolegyne a kolegovia, prosím,
zachovajme pokoj.
Prezentovalo sa 122 poslancov.
Za návrh hlasovalo 37 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 53 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že bod 13 písm. k) nebol
prijatý.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Bod 15 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo
15.
Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 123 poslancov.
Za návrh hlasovalo 43 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že bod 15 nebol prijatý.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Bod číslo 17 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo
17.
Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 127 poslancov.
Za návrh hlasovalo 47 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že bod 17 nebol prijatý.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Bod 18 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo
18.
Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 124 poslancov.
Za návrh hlasovalo 45 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Konštatujem, že bod 18 nebol prijatý.
Poslanec M. Maxon:
Bod 19 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo
19.
Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 125 poslancov.
Za návrh hlasovalo 48 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.
Konštatujem, že bod 19 nebol prijatý.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Bod 21 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo
21.
Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 126 poslancov.
Za návrh hlasovalo 49 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.
Konštatujem, že bod 21 spoločnej správy
nebol prijatý.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Bod 22 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím,
prezentujme sa a vzápätí hlasujme o
bode 22
spoločnej
správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča ne-
prijať.
Prezentovalo sa 126 poslancov.
Za návrh hlasovalo 37 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 39 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že bod 22 nebol prijatý.
Poslanec M. Maxon:
Bod 23 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím,
prezentujme sa a vzápätí hlasujme o
bode 23
spoločnej
správy. Pán spoločný spravodajca ho odporúča ne-
prijať.
Prezentovalo sa 125 poslancov.
Za návrh hlasovalo 5 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 78 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 41 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že bod 23 spoločnej správy
nebol prijatý.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
V časti IV bod 5a) odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 5a)
v
časti IV. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 126 poslancov.
Za návrh hlasovalo 53 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 29 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 42 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že bod 5a) z časti IV nebol
prijatý.
Nech sa páči, pokračujte.
Poslanec M. Maxon:
Bod 5b) odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 5b).
Pán
spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 125 poslancov.
Za návrh hlasovalo 50 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 39 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 33 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že bod 5b) nebol prijatý.
Poslanec M. Maxon:
Bod 5c) odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 5c).
Pán
spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 127 poslancov.
Za návrh hlasovalo 49 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 39 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 38 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že bod 5c) nebol prijatý.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Bod 5d) odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 5d).
Pán
spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 125 poslancov.
Za návrh hlasovalo 47 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 47 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že bod 5d) nebol prijatý.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Bod 5e) odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 5e).
Pán
spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 122 poslancov.
Za návrh hlasovalo 43 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 34 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 43 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že bod 5e) nebol prijatý.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Dámy a páni, pán poslanec Ftáčnik
predniesol návrh, aby
sme hlasovali aj o niektorých návrhoch
v časti C. Nie je
potrebné
hlasovať v časti C o návrhu pod bodom 1 písm. a)
a
b). Rovnako nie je potrebné hlasovať o bode 2 písm. a),
b),
c). O bode 3 Výbor Národnej rady
Slovenskej republiky
pre
obranu a bezpečnosť, časť a) podľa požiadavky pána po-
slanca
Ftáčnika treba hlasovať. Neodporúčam tento návrh pri-
jať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím pokoj, vážené kolegyne a
kolegovia.
Poslanec M. Maxon:
Takže hlasujeme o časti C bod 3 písm. a).
Neodporúčam
tento
návrh prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prezentujme sa a vzápätí hlasujme
o časti C bode 3
písm.
a). Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.
Prezentovalo sa 122 poslancov.
Za návrh hlasovalo 12 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 80 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 29 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že bod 3 písm. a) z časti C
nebol prijatý.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
V časti C bod 3 písm. b) odporúčam
prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 3b)
z
časti C. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.
Prezentovalo sa 119 poslancov.
Za návrh hlasovalo 112 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že bod 3b) z časti C bol
prijatý.
Poslanec M. Maxon:
O písmene c) nie je potrebné hlasovať, je
to v kompe-
tencii
výboru.
Dámy a
páni, ospravedlňujem sa, prosím,
keby ste boli
takí
láskaví a vrátili sa k bodu 2 písm. d) v časti C. Odpo-
rúčam
ho prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím,
prezentujme sa a
vzápätí hlasujme o časti
C
písm. 2d), ktoré pán spoločný spravodajca odporúča prijať.
Prezentovalo sa 114 poslancov.
Za návrh hlasovalo 111 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že v časti C bod 2d) bol
prijatý.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
V časti C bod 4 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím,
prezentujme sa a vzápätí
hlasujme o bode 4
v
časti C. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 116 poslancov.
Za návrh hlasovalo 12 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že z časti C bod 4 nebol
prijatý.
Poslanec M. Maxon:
Dámy a páni, teraz by som vás prosil,
keby ste si zo-
brali
tlač 544aa.
Ak dovolíte, budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch,
ktoré odzneli v rozprave, v poradí
tak, ako sú v tlači
544aa.
Bod číslo 1 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a
vzápätí hlasujme o bode čís-
lo 1 v
časti 544aa. Pán spoločný spravodajca ho odporúča
neprijať.
Prezentovalo sa 119 poslancov.
Za návrh hlasovalo 42 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že bod 1 z tlače 544aa nebol
prijatý.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Predkladateľ súhlasí, aby sme o bodoch 2 a 3 hlasovali
spoločne.
Odporúčam tieto body neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme
o bodoch čís-
lo
2 a 3 tlače 544aa. Pán spoločný
spravodajca ich odporúča
neprijať.
Prezentovalo sa 125 poslancov.
Za návrh hlasovalo 44 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že body 2 a 3 z tlače 544aa
neboli prijaté.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Pozmeňujúci návrh pána poslanca Pásztora odporúčam ne-
prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňujú-
com
návrhu pána poslanca Pásztora. Pán
spoločný spravodajca
ho
odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 118 poslancov.
Za návrh hlasovalo 38 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 76 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pána
poslanca Pászto-
ra
nebol prijatý.
Poslanec M. Maxon:
Pozmeňujúci návrh pána poslanca Palacku
pod bodom 1 od-
porúčam
neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o prvom po-
zmeňujúcom
návrhu pána poslanca Palacku. Pán
spoločný spra-
vodajca
ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 120 poslancov.
Za návrh hlasovalo 43 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 75 poslancov.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Konštatujem, že prvý pozmeňujúci
návrh pána poslanca
Palacku
nebol prijatý.
Poslanec M. Maxon:
Pozmeňujúci návrh pána poslanca
Palacku pod bodom 2
odporúčam
neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o druhom po-
zmeňujúcom
návrhu pána poslanca Palacku. Pán
spoločný spra-
vodajca
ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 114 poslancov.
Za návrh hlasovalo 37 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že druhý pozmeňujúci návrh
pána poslanca
Palacku
nebol prijatý.
Poslanec M. Maxon:
Bod 3 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o treťom po-
zmeňujúcom
návrhu pána poslanca Palacku. Pán
spoločný spra-
vodajca
ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 120 poslancov.
Za návrh hlasovalo 43 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh
nebol prijatý.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Bod 4 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím,
prezentujme sa a vzápätí hlasujme o
štvrtom
pozmeňujúcom
návrhu pán poslanca Palacku. Pán spoločný spra-
vodajca
ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 116 poslancov.
Za návrh hlasovalo 34 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 5 poslanci.
Konštatujem, že štvrtý pozmeňujúci návrh
nebol prijatý.
Poslanec M. Maxon:
Bod 5 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o piatom po-
zmeňujúcom
návrhu pána poslanca Palacku. Pán
spoločný spra-
vodajca
ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 114 poslancov.
Za návrh hlasovalo 39 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Konštatujem, že piaty pozmeňujúci návrh
nebol prijatý.
Poslanec M. Maxon:
O bode 6 nie je potrebné hlasovať.
Prvý pozmeňujúci návrh pána poslanca Košnára odporúčam
neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o prvom po-
zmeňujúcom
návrhu pána poslanca Košnára. Pán
spoločný spra-
vodajca
ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 118 poslancov.
Za návrh hlasovalo 42 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh
nebol prijatý.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Druhý pozmeňujúci návrh pána poslanca
Košnára odporúčam
neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím,
prezentujme sa a vzápätí hlasujme o
druhom
pozmeňujúcom návrhu
pána poslanca Košnára.
Pán spoločný
spravodajca
ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 116 poslancov.
Za návrh hlasovalo 41 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Konštatujem, že druhý pozmeňujúci návrh
nebol prijatý.
Poslanec M. Maxon:
Bod 3 variant 1 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 3 va-
riant
1. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 116 poslancov.
Za návrh hlasovalo 40 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tretí pozmeňujúci návrh - prvý variant
nebol
prijatý.
Poslanec M. Maxon:
Bod 3 variant 2 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 3 va-
riant
2. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 113 poslancov.
Za návrh hlasovalo 40 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Konštatujem, že bod 3 variant 2 nebol
prijatý.
Poslanec M. Maxon:
Bod 4 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme
o bode 3.
Poslanec M. Maxon:
O bode 4.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pardon, o bode 4. Pán spoločný spravodajca ho odporúča
neprijať.
Prezentovalo sa 118 poslancov.
Za návrh hlasovalo 36 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že štvrtý pozmeňujúci návrh
nebol prijatý.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Bod 5 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme
o bode 5. Pán
spoločný
spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 117 poslancov.
Za návrh hlasovalo 39 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Konštatujem, že piaty pozmeňujúci návrh
nebol prijatý.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne. O ďalšom nie je potrebné
hlasovať.
Pán
poslanec Lysák, vaše prvé tri pozmeňujúce návrhy
nebudem
odporúčať na prijatie. Môžeme
hlasovať o nich spo-
ločne?
Poslanec L. Lysák:
Áno.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem.
Takže budeme hlasovať o troch návrhoch pána
poslanca
Lysáka pod bodmi 1, 2 a 3. Odporúčam ich neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme
o prvom, dru-
hom
a treťom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Lysáka. Pán
spoločný
spravodajca ich odporúča neprijať.
Poslanec M. Maxon:
A ak dovolíte, chcel by som vás upozorniť, že tam, kde
je
označenie II, sa začína bod 4.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prezentovalo sa 99 poslancov.
Za návrh hlasovalo 3 poslanci.
Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.
Konštatujem, že tieto tri
pozmeňujúce návrhy neboli
prijaté.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Bod 4 odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím,
prezentujme sa a vzápätí hlasujme o
štvrtom
pozmeňujúcom
návrhu pána poslanca Lysáka. Pán spoločný spra-
vodajca
ho odporúča prijať.
Prezentovalo sa 78 poslancov.
Za návrh hlasovalo 77 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že piaty, pardon, štvrtý
pozmeňujúci návrh
poslanca
Lysáka bol prijatý.
Prosím, pokračujte.
Poslanec M. Maxon:
Pán
poslanec Filkus predniesol
3 pozmeňujúce návrhy,
z
toho o druhom pozmeňujúcom návrhu
nie je potrebné hlaso-
vať.
Takže hlasujeme o bode 1, prípadne o bode 3.
Hlasujeme o bode 1 návrhu pána poslanca Filkusa. Odpo-
rúčam
ho neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o prvom po-
zmeňujúcom
návrhu pána poslanca Filkusa. Pán
spoločný spra-
vodajca
ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 119 poslancov.
Za návrh hlasovalo 38 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že prvý pozmeňujúci návrh
nebol prijatý.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Bod 3 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o treťom po-
zmeňujúcom
návrhu. Pán spoločný spravodajca ho
odporúča ne-
prijať.
Prezentovalo sa 115 poslancov.
Za návrh hlasovalo 37 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Konštatujem, že tretí pozmeňujúci návrh
nebol prijatý.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Bod
1 bol následným vystúpením pána poslanca Delingu
stiahnutý,
takže nie je potrebné o ňom hlasovať. Bod 2 odpo-
rúčam
prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme
o návrhu pána
poslanca
Delingu. Pán spoločný spravodajca ho
odporúča pri-
jať.
Prezentovalo sa 110 poslancov.
Za návrh hlasovalo 99 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že prvý pozmeňujúci
návrh pána poslanca
Delingu
bol prijatý. Druhý, pardon.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Návrh poslanca Kötelesa odporúčam
neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňujú-
com
návrhu pána poslanca Kötelesa. Pán
spoločný spravodajca
ho
odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 120 poslancov.
Za návrh hlasovalo 29 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 79 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pána
poslanca Kötele-
sa
nebol prijatý.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
O pozmeňujúcom návrhu pána poslanca
Mikolášika nie je
potrebné
hlasovať. V spoločnej správe je totožný
návrh. Bod
2
odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o druhom po-
zmeňujúcom návrhu
pána poslanca Mikolášika. Pán spoločný
spravodajca
ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 118 poslancov.
Za návrh hlasovalo 38 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že druhý pozmeňujúci návrh
pána poslanca
Mikolášika
nebol prijatý.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Aibeková, vaše pozmeňu-
júce
návrhy 1, 2, 3 a 4 nebudem odporúčam
prijať. Trváte na
samostatnom
hlasovaní? (Odpoveď z pléna: nie.)
Ďakujem pek-
ne.
Takže hlasujeme o bodoch 1, 2, 3 a 4,
ktoré navrhla pa-
ni
poslankyňa Aibeková. Odporúčam ich neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím,
prezentujme sa a vzápätí hlasujme o
štyroch
pozmeňujúcich
návrhoch pani poslankyne
Aibekovej. Pán spo-
ločný
spravodajca ich odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 115 poslancov.
Za návrh hlasovalo 18 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 49 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že tieto pozmeňujúce návrhy neboli prija-
té.
Poslanec M. Maxon:
Bod číslo 5 odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o piatom po-
zmeňujúcom
návrhu pani poslankyne Aibekovej, ktorý
pán spo-
ločný
spravodajca odporúča prijať.
Prezentovalo sa 104 poslancov.
Za návrh hlasovalo 84 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že piaty pozmeňujúci návrh
pani poslankyne
Aibekovej
bol prijatý.
Poslanec M. Maxon:
Pozmeňujúci návrh pána poslanca
Morica odporúčam
prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňujú-
com
návrhu pána poslanca Morica. Pán spoločný spravodajca ho
odporúča
prijať.
Prezentovalo sa 111 poslancov.
Za návrh hlasovalo 78 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 14 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pána poslanca Morica
bol
prijatý.
Poslanec M. Maxon:
Prvú alternatívu pána poslanca Ásványiho odporúčam ne-
prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o prvej al-
ternatíve
pána poslanca Ásványiho. Pán spoločný
spravodajca
ju
odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 116 poslancov.
Za návrh hlasovalo 39 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že prvá alternatíva pána poslanca
Ásványiho
nebola prijatá.
Poslanec M. Maxon:
Druhú alternatívu odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o druhej al-
ternatíve
pána poslanca Ásványiho. Pán spoločný
spravodajca
ju
odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 114 poslancov.
Za návrh hlasovalo 37 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Konštatujem, že druhá alternatíva nebola
prijatá.
Poslanec M. Maxon:
Tretí pozmeňujúci návrh pána poslanca
Ásványiho odporú-
čam
neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o treťom po-
zmeňujúcom návrhu
pána poslanca Ásványiho.
Pán spoločný
spravodajca
ho odporúča neprijať. (Hlasy v sále.)
Poslanec M. Maxon:
Pardon,
ospravedlňujem sa, to je v poriadku,
nie je
potrebné
hlasovať. (Šum v sále.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím pokoj.
Pardon, je to neplatné hlasovanie,
priatelia.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec M. Maxon:
Teraz
navrhujem, aby sme spoločne hlasovali o bodoch
1,
2, 3 a 4, ktoré predniesla pani poslankyňa Bartošíková.
Odporúčam
tieto pozmeňujúce návrhy prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím,
prezentujme sa a vzápätí hlasujme o
štyroch
pozmeňujúcich návrhoch
pani poslankyne Bartošíkovej. Pán
spoločný
spravodajca ich odporúča prijať.
Prezentovalo sa 109 poslancov.
Za návrh hlasovalo 101 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Konštatujem, že štyri pozmeňujúce návrhy pani poslanky-
ne
Bartošíkovej boli prijaté.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Volf, okrem
bodu 7 všetky
vaše návrhy
budem odporúčať neprijať.
Nemôžeme dospieť...
(Hlasy
z pléna.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Súhlasíte? (Hlasy z pléna k
predchádzajúcemu hlasova-
niu.)
Poslanec M. Maxon:
Všetko sme odhlasovali. (Hlasy z pléna.)
Dámy a páni, všetko je v poriadku, pretože
to sa týka
bodu
4, to je bod II a III.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, predložte svoj návrh, pán
spoločný spravodajca.
(Stály
šum v pléne.)
Pokoj, pokoj, pokoj, prosím.
Poslanec M. Maxon:
Dámy
a páni, pani predkladateľka hovorí, že bod II
a
bod III je na samostatné hlasovanie,
takže predkladám ná-
vrh,
aby sme o bode 5 v časti II a III hlasovali spoločne,
s
návrhom prijať tieto pozmeňujúce návrhy.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme
o bode 5, tak
ako
uviedol pán spoločný spravodajca. Pán spoločný spravo-
dajca
ho odporúča prijať.
Poslanec M. Maxon:
Novooznačený bod 5, ktorý sa začína rímskou dvojkou,
nie
je tam, je novooznačený.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím pokoj.
Prezentovalo sa 95 poslancov.
Za návrh hlasovalo 81 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Nehlasovalo 5 poslancov.
Konštatujem, že tento novooznačený bod 5 bol
prijatý.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Pán
poslanec Volf ako
predkladateľ súhlasí, aby sme
hlasovali
o bodoch 1, 2, 3, 4 a 5 spoločne.
Hlasujeme o ná-
vrhoch
pána poslanca Volfa pod bodmi 1, 2, 3, 4 a 5. Odporú-
čam
tieto návrhy neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím,
prezentujme sa a vzápätí hlasujme o
piatich
pozmeňujúcich návrhoch
pána poslanca Volfa. Pán spoločný
spravodajca
ich odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 116 poslancov.
Za návrh hlasovalo 39 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Konštatujem, že uvedené body pána
poslanca Volfa neboli
prijaté.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Bod 6 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím,
prezentujme sa a vzápätí hlasujme o
šiestom
pozmeňujúcom
návrhu pána poslanca Volfa. Pán
spoločný spra-
vodajca
ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 112 poslancov.
Za návrh hlasovalo 27 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 71 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tento šiesty
pozmeňujúci návrh pána
poslanca
Volfa nebol prijatý.
Poslanec M. Maxon:
Bod 7 odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím,
prezentujme sa a vzápätí hlasujme o
siedmom
pozmeňujúcom
návrhu pána poslanca Volfa. Pán
spoločný spra-
vodajca
ho odporúča prijať.
Prezentovalo sa 114 poslancov.
Za návrh hlasovalo 105 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 7 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Konštatujem, že siedmy pozmeňujúci návrh pána poslanca
Volfa
bol prijatý.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Bod 8 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o ôsmom po-
zmeňujúcom
návrhu pána poslanca Volfa. Pán
spoločný spravo-
dajca
ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 114 poslancov.
Za návrh hlasovalo 43 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh
nebol prijatý.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Bod 2 návrhu pána poslanca Kováča
odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o druhom po-
zmeňujúcom
návrhu pána poslanca Kováča. Pán spoločný spravo-
dajca
ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 115 poslancov.
Za návrh hlasovalo 36 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.
Konštatujem, že druhý pozmeňujúci návrh
pána poslanca
Kováča
nebol prijatý.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Bod 3 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím,
prezentujme sa a vzápätí
hlasujme o bode čís-
lo
3. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 113 poslancov.
Za návrh hlasovalo 36 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Konštatujem, že tretí pozmeňujúci návrh
nebol prijatý.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Pozmeňujúci návrh pod bodom 1
pána poslanca Zólyomiho
odporúčam
neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o prvom po-
zmeňujúcom
návrhu pána poslanca Duku-Zólyomiho. Pán spoločný
spravodajca
ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 115 poslancov.
Za návrh hlasovalo 38 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že prvý pozmeňujúci
návrh pána poslanca
Duku-Zólyomiho
nebol prijatý.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Druhý pozmeňujúci návrh pána poslanca
Zólyomiho odporú-
čam
neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o druhom po-
zmeňujúcom
návrhu. Pán spoločný spravodajca ho
odporúča ne-
prijať.
Prezentovalo sa 112 poslancov.
Za návrh hlasovalo 34 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh
nebol prijatý.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Tretí pozmeňujúci návrh odporúčam
neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o treťom po-
zmeňujúcom
návrhu pána poslanca Duku-Zólyomiho. Pán spoločný
spravodajca
ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 105 poslancov.
Za návrh hlasovalo 27 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že tretí pozmeňujúci návrh
nebol prijatý.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec M. Maxon:
Pán poslanec Bajan súhlasí, aby sme spoločne hlasovali
o
bodoch 2 a 3, tie spolu súvisia. Takže pozmeňujúci návrh
pod
bodom 1 pána poslanca Bajana odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o prvom po-
zmeňujúcom
návrhu pána poslanca Bajana. Pán spoločný spravo-
dajca
ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 110 poslancov.
Za návrh hlasovalo 35 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Konštatujem, že prvý pozmeňujúci
návrh pána poslanca
Bajana
nebol prijatý.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Pozmeňujúce návrhy pána poslanca
Bajana pod bodmi 2
a
3 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím,
prezentujme sa a
vzápätí hlasujme o druhom
a
treťom pozmeňujúcom návrhu pána
poslanca Bajana. Pán spo-
ločný
spravodajca ich odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 113 poslancov.
Za návrh hlasovalo 36 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tretí pozmeňujúci návrh
pána poslanca
Bajana
nebol prijatý.
Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný
spravodajca.
Poslanec M. Maxon:
Pozmeňujúci návrh pani poslankyne
Sabolovej pod bodom 2
odporúčam
neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o druhom po-
zmeňujúcom návrhu pani
poslankyne Sabolovej. Pán
spoločný
spravodajca
ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 113 poslancov.
Za návrh hlasovalo 37 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že druhý pozmeňujúci návrh
nebol prijatý.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Pozmeňujúci návrh pána poslanca
Ftáčnika odporúčam
prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňujú-
com
návrhu pána poslanca Ftáčnika. Pán
spoločný spravodajca
ho
odporúča prijať.
Prezentovalo sa 118 poslancov.
Za návrh hlasovalo 118 poslancov.
(Potlesk.)
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Tentoraz máme trefu, 118 je za. Konštatujem, že pozme-
ňujúci
návrh pána poslanca Ftáčnika bol prijatý.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Pozmeňujúci návrh pán poslanca Koncoša pod bodom 1 od-
porúčam
neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o prvom po-
zmeňujúcom
návrhu pána poslanca Koncoša. Pán
spoločný spra-
vodajca
ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 114 poslancov.
Za návrh hlasovalo 40 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.
Konštatujem, že prvý pozmeňujúci
návrh pána poslanca
Koncoša
nebol prijatý.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Bod 2 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o druhom po-
zmeňujúcom
návrhu. Pán spoločný spravodajca ho
odporúča ne-
prijať.
Prezentovalo sa 117 poslancov.
Za návrh hlasovalo 33 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.
Konštatujem, že druhý pozmeňujúci návrh
nebol prijatý.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Pozmeňujúci návrh pani poslankyne
Schmögnerovej pod bo-
dom
1 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o prvom po-
zmeňujúcom
návrhu pani poslankyne Schmögnerovej. Pán spoloč-
ný
spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 116 poslancov.
Za návrh hlasovalo 42 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že prvý pozmeňujúci návrh pani poslankyne
Schmögnerovej
nebol prijatý.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, ani jeden váš pozmeňu-
júci
návrh nebudem odporúčať na prijatie. (Hlas z pléna.)
Ďakujem
pekne. Budeme hlasovať o bode 2. Odporúčam ho nepri-
jať.
Podpredseda NR SR A. M. Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o druhom po-
zmeňujúcom
návrhu pani poslankyne Schmögnerovej. Pán spoloč-
ný
spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 117 poslancov.
Za návrh hlasovalo 40 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Konštatujem, že druhý pozmeňujúci návrh nebol prijatý.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Bod 3 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí
hlasujme o treťom po-
zmeňujúcom
návrhu. Pán spoločný spravodajca ho
odporúča ne-
prijať.
Prezentovalo sa 114 poslancov.
Za návrh hlasovalo 38 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Konštatujem, že tretí pozmeňujúci návrh
nebol prijatý.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Bod 4 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím,
prezentujme sa a vzápätí hlasujme o
štvrtom
pozmeňujúcom
návrhu pani poslankyne Schmögnerovej.
Pán spo-
ločný
spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 114 poslancov.
Za návrh hlasovalo 38 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že štvrtý pozmeňujúci návrh
nebol prijatý.
Poslanec M. Maxon:
Bod 5 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a
vzápätí hlasujme o piatom po-
zmeňujúcom
návrhu. Pán spoločný spravodajca ho
odporúča ne-
prijať.
Prezentovalo sa 119 poslancov.
Za návrh hlasovalo 42 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Konštatujem, že piaty pozmeňujúci návrh
nebol prijatý.
Poslanec M. Maxon:
Bod 6 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme
o šiestom po-
zmeňujúcom
návrhu. Pán spoločný spravodajca ho
odporúča ne-
prijať.
Prezentovalo sa 117 poslancov.
Za návrh hlasovalo 37 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že šiesty pozmeňujúci návrh
nebol prijatý.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Bod 7 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím,
prezentujme sa a vzápätí hlasujme o
siedmom
pozmeňujúcom návrhu. Pán
spoločný spravodajca ho odporúča
neprijať.
Prezentovalo sa 119 poslancov.
Za návrh hlasovalo 43 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že siedmy pozmeňujúci návrh
nebol prijatý.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Bod 8 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme
o bode 8. Pán
spoločný
spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 118 poslancov.
Za návrh hlasovalo 45 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že ôsmy pozmeňujúci návrh
nebol prijatý.
Poslanec M. Maxon:
Bod 9 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím,
prezentujme sa a vzápätí hlasujme o deviatom
pozmeňujúcom
návrhu pani poslankyne Schmögnerovej.
Pán spo-
ločný
spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 117 poslancov.
Za návrh hlasovalo 43 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že deviaty pozmeňujúci návrh nebol prija-
tý.
Poslanec M. Maxon:
Bod 10 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím,
prezentujme sa a vzápätí hlasujme o desiatom
pozmeňujúcom návrhu. Pán
spoločný spravodajca ho odporúča
neprijať.
Prezentovalo sa 111 poslancov.
Za návrh hlasovalo 34 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že desiaty pozmeňujúci návrh
nebol prijatý.
Poslanec M. Maxon:
Budeme
hlasovať o návrhu pána poslanca Delingu. Jeho
návrh
odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňujú-
com
návrhu pána poslanca Delingu. Pán spoločný spravodajca
ho
odporúča prijať.
Prezentovalo sa 106 poslancov.
Za návrh hlasovalo 91 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Nehlasovalo 5 poslancov.
Konštatujem, že tento návrh bol prijatý.
Poslanec M. Maxon:
Dva
návrhy som predložil ja. Odporúčam tieto návrhy
prijať
a hlasovať o nich spoločne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí
hlasujme. Pán spoločný
spravodajca
odporúča oba návrhy prijať.
Prezentovalo sa 113 poslancov.
Za návrh hlasovalo 98 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tieto návrhy sme prijali.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Tí,
ktorí majú kompletnú
prílohu k spoločnej správe
544aa,
zrejme majú aj časť na strane 24, kde
sú pozmeňujúce
návrhy
pani poslankyne Schmögnerovej, ale o tých sme už hla-
sovali.
Za poslanecký klub KDH nepredložil pozmeňujúce návr-
hy
k zákonu žiaden z tých, ktorí
vystupovali za klub. Až za
DÚ
pán poslanec Šagát uplatnil tri pozmeňujúce návrhy.
Dávam teda hlasovať o jeho pozmeňujúcom návrhu pod bo-
dom
1. Odporúčam ho neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o prvom po-
zmeňujúcom
návrhu pána poslanca Šagáta. Pán spoločný spravo-
dajca
ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 117 poslancov.
Za návrh hlasovalo 41 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že prvý pozmeňujúci
návrh pána poslanca
Šagáta
nebol prijatý.
Poslanec M. Maxon:
Bod 2 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o druhom po-
zmeňujúcom
návrhu. Pán spoločný spravodajca ho
odporúča ne-
prijať.
Prezentovalo sa 115 poslancov.
Za návrh hlasovalo 40 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že druhý pozmeňujúci návrh
nebol prijatý.
Poslanec M. Maxon:
Bod 3 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o treťom po-
zmeňujúcom
návrhu. Pán spoločný spravodajca ho
odporúča ne-
prijať.
Prezentovalo sa 119 poslancov.
Za návrh hlasovalo 38 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tretí pozmeňujúci návrh
nebol prijatý.
Poslanec M. Maxon:
Pozmeňujúci návrh pani poslankyne Edit Bauerovej odpo-
rúčam
neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňujú-
com návrhu
pani poslankyne Edit
Bauerovej. Pán spoločný
spravodajca
ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 116 poslancov.
Za návrh hlasovalo 29 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh
nebol prijatý.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, pokiaľ by bola
dobrá vôľa, tak
by
sme si mohli spraviť aspoň 5-minútovú prestávku.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Nie, poďme ďalej. Nech sa páči,
pokračujeme.
Poslanec M. Maxon:
Budeme pokračovať ďalej. Ja vydržím.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Poďme, pán spoločný spravodajca. Poďme.
Poslanec M. Maxon:
Takže,
dámy a páni, budeme pokračovať tlačou 544bb
v
poradí tak, ako sú návrhy v tejto tlači uvedené.
Bod 1
návrhov pána poslanca Pittnera
odporúčam nepri-
jať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňujú-
com
návrhu pána poslanca Pittnera. Pán
spoločný spravodajca
ho
odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 108 poslancov.
Za návrh hlasovalo 36 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pána
poslanca Pittne-
ra
nebol prijatý.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Pozmeňujúci návrh pána poslanca
Pásztora pod bodom 2
odporúčam
neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňujú-
com
návrhu pod bodom 2 tlače 544bb. Pán spoločný spravodajca
ho
odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 108 poslancov.
Za návrh hlasovalo 33 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že návrh pod bodom 2 nebol
prijatý.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec M. Maxon:
Bod číslo 3 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme
o bode 3 tla-
če
číslo 544bb. Pán spoločný spravodajca
ho odporúča nepri-
jať.
Prezentovalo sa 108 poslancov.
Za návrh hlasovalo 32 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že tretí pozmeňujúci návrh
tlače 545bb ne-
bol
prijatý.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Bod číslo 4 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 4 tla-
če
544bb. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 111 poslancov.
Za návrh hlasovalo 34 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že štvrtý pozmeňujúci návrh z tlače 544bb
nebol
prijatý.
Poslanec M. Maxon:
Bod 5 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme
o bode 5. Pán
spoločný
spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 103 poslancov.
Za návrh hlasovalo 21 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že piaty pozmeňujúci návrh z
tlače 544bb
nebol
prijatý.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec M. Maxon:
Bod číslo 6 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí
hlasujme o bode čís-
lo
6. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 99 poslancov.
Za návrh hlasovalo 24 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že šiesty bod tlače 544bb
nebol prijatý.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec M. Maxon:
Bod 7 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Nech sa páči, pán poslanec Fico.
Poslanec R. Fico:
Pán predsedajúci, myslím si, že v túto neskorú nočnú
hodinu by bolo
vhodné, keby sme zachovali určitú hygienu
práce
a naozaj mali 10-minútovú prestávku.
Chodíme tu s po-
hármi ako
v nejakej krčme.
Odporúčam krátku 10-minútovú
prestávku
s tým, že hneď budeme pokračovať.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Priatelia, rozumiem, ale nie je jednotná
mienka a pred-
sa
len väčšina hovorí... (Smiech v sále.)
Dobre, priatelia, myslím, že o 02,34 hodine dostávame
nejaké
návaly smiechu, takže nedá sa nič
robiť, potrebujeme
prerušenie.
O 02,45 hodine sa stretneme.
(Po prestávke.)
Prosím zaujať miesta v rokovacej sále.
Pozývam vás na
hlasovanie.
Pán spoločný spravodajca, myslím, že
môžeme začať.
Poslanec M. Maxon:
Vážené dámy, vážení páni, bod 7 odporúčam
neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo
7
tlače 544bb. Pán spoločný
spravodajca ho odporúča nepri-
jať.
Prezentovalo sa 87 poslancov.
Za návrh hlasovalo 18 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že bod 7 tlače 544bb nebol
prijatý.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Filkus, ani jeden tvoj po-
zmeňujúci
návrh nebudem odporúčať prijať. (Odpoveď z pléna.)
Ďakujem
pekne.
Takže budeme hlasovať o bodoch číslo 8,
9, 10 a 11. Od-
porúčam
tieto body neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bodoch 8,
9,
10 a 11. Pán spoločný spravodajca ich odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 112 poslancov.
Za návrh hlasovalo 35 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že body 8, 9, 10 a 11 tlače 544bb neboli
prijaté.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem
pekne. Pán poslanec
Mikolášik, myslím, že tu
nie
je. Takže budeme hlasovať o bode 12a).
Odporúčam ho ne-
prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a budeme hlasovať o bode 12a).
Pán
spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 115 poslancov.
Za návrh hlasovalo 36 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že bod 12a) z tlače 544bb
nebol prijatý.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec M. Maxon:
Bod 12b) odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 12b).
Pán
spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 113 poslancov.
Za návrh hlasovalo 34 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.
Konštatujem, že bod 12b tlače 544bb nebol
prijatý.
Poslanec M. Maxon:
Bod 12 neodporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 12c.
Pán
spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 114 poslancov.
Za návrh hlasovalo 36 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.
Konštatujem, že bod 12c nebol prijatý.
Poslanec M. Maxon:
Bod 13 odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo
13
tlače 544bb. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.
Prezentovalo sa 110 poslancov.
Za návrh hlasovalo 76 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.
Nehlasovalo 5 poslancov.
Konštatujem, že pozmeňujúci návrh pani
poslankyne Laza-
rovej
bol prijatý.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Bod 14 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím,
prezentujme sa a vzápätí hlasujme o
bode 14
tlače
544bb. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 115 poslancov.
Za návrh hlasovalo 41 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 41 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že bod 14 tlače 544bb nebol
prijatý.
Poslanec M. Maxon:
Bod 15 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím,
prezentujme sa a vzápätí hlasujme o
bode 15
tlače
544bb. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 117 poslancov.
Za návrh hlasovalo 42 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 48 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že bod 15 tlače 544bb nebol
prijatý.
Poslanec M. Maxon:
O bodoch
16 a 17 navrhujem hlasovať
spoločne. Nech sa
páči,
dajte slovo predkladateľovi.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Nech sa páči.
Poslanec I. Urban:
Vážený pán predsedajúci, vzhľadom na to,
že vlastne po-
dobné
znenie neprešlo v spoločnej správe
výborov, navrhujem
body
16 a 17 stiahnuť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Dobre, ďakujem. Poďme ďalej.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne. Bod číslo 18 odporúčam
prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo
18.
Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.
Prezentovalo sa 116 poslancov.
Za návrh hlasovalo 88 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 10 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že bod 18 tlače 544bb bol
prijatý.
Poslanec M. Maxon:
Pani poslankyňa Gbúrová, ani jeden váš pozmeňujúci ná-
vrh
nebudem odporúčať na prijatie. Budeme hlasovať jednotli-
vo?
(Odpoveď z pléna.) Áno, ďakujem pekne.
Bod číslo 19 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a
vzápätí hlasujme o bode čís-
lo
19. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 118 poslancov.
Za návrh hlasovalo 42 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že bod 19 tlače 544bb nebol
prijatý.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Bod 20 neodporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo
20
tlače 544bb. Pán spoločný spravodajca
ho odporúča nepri-
jať.
Prezentovalo sa 114 poslancov.
Za návrh hlasovalo 37 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že bod 20 nebol prijatý.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Bod 21 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo
21.
Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 115 poslancov.
Za návrh hlasovalo 37 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.
Konštatujem, že bod 21 nebol prijatý.
Poslanec M. Maxon:
Bod 22 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo
22.
Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 120 poslancov.
Za návrh hlasovalo 54 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.
Konštatujem, že bod 22 nebol prijatý.
Poslanec M. Maxon:
Bod číslo 23 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím,
prezentujme sa a vzápätí hlasujme o
bode 23
tlače
544bb. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 120 poslancov.
Za návrh hlasovalo 34 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 73 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Konštatujem, že bod 23 nebol prijatý.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Volf, všetkých tvojich se-
dem
návrhov budem odporúčať na neprijatie.
Trváš na jednot-
livom
hlasovaní? (Odpoveď poslanca Volfa z pléna.)
Takže,
dámy a páni, budeme hlasovať o
návrhoch pána
poslanca
Volfa pod bodmi 24, 26, 27 a 30.
Odporúčam ich ne-
prijať.
(Hlas poslanca z pléna.) Aj bod 31? A o bode 31.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bodoch 24,
26,
27, 30 a 31 tlače 544bb. Pán spoločný
spravodajca ich
odporúča
neprijať.
Prezentovalo sa 117 poslancov.
Za návrh hlasovalo 37 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 70 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že body 24, 26, 27, 30 a 31 neboli prija-
té.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Bod 25 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo
25.
Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 115 poslancov.
Za návrh hlasovalo 40 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že bod 25 tlače 544bb nebol
prijatý.
Poslanec M. Maxon:
Bod 28 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode číslo
28.
Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 119 poslancov.
Za návrh hlasovalo 44 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že bod 28 tlače 544bb nebol
prijatý.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Bod 29 odporúčam neprijať.
Prosím,
prezentujme sa a vzápätí hlasujme o
bode 29
tlače
544bb. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 111 poslancov.
Za návrh hlasovalo 51 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 37 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.
Konštatujem, že bod 29 nebol prijatý.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne. Pán poslanec Zólyomi, trváte na jednot-
livom
hlasovaní? (Odpoveď z pléna.) Áno, ďakujem pekne.
Bod 32 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 32.
Pán
spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 119 poslancov.
Za návrh hlasovalo 39 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Konštatujem, že bod 32 nebol prijatý.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Bod 33 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím,
prezentujme sa a vzápätí hlasujme o
bode 33
tlače
544bb. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 117 poslancov.
Za návrh hlasovalo 31 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 79 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Konštatujem, že bod 33 tlače 544bb nebol
prijatý.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Bod 34 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím,
prezentujme sa a vzápätí hlasujme o
bode 34
tlače
544bb. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 118 poslancov.
Za návrh hlasovalo 39 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 74 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že bod 34 tlače 544bb nebol
prijatý.
Poslanec M. Maxon:
Bod 35 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 35.
Pán
spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 113 poslancov.
Za návrh hlasovalo 38 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Konštatujem, že bod 35 nebol prijatý.
Poslanec M. Maxon:
Bod 36 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím,
prezentujme sa a vzápätí hlasujme o
bode 36
tlače
544bb. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 113 poslancov.
Za návrh hlasovalo 40 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.
Konštatujem, že bod 36 nebol prijatý.
Poslanec M. Maxon:
Bod
37 odporúčam prijať. (Prejav nesúhlasu poslancov
vyjadrený
buchotom do stolov a piskotom.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 37.
Pán
spoločný spravodajca ho odporúča prijať.
Prezentovalo sa 88 poslancov.
Za návrh hlasovalo 52 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Nehlasovalo 5 poslancov.
Konštatujem, že bod 37 bol prijatý.
Prosím, pokračujte, pán spoločný
spravodajca.
Poslanec M. Maxon:
Bod 38 odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 38.
Pán
spoločný spravodajca ho odporúča prijať.
Prezentovalo sa 77 poslancov.
Za návrh hlasovalo 72 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že bod 38 bol prijatý.
Nech sa páči, pokračujte, pán spoločný
spravodajca.
Poslanec M. Maxon:
Bod 39 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 39.
Pán
spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 85 poslancov.
Za návrh hlasovalo 9 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že bod 39 nebol prijatý.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Bod 40 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 40.
Pán
spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 78 poslancov.
Za návrh hlasovalo 6 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že bod 40 nebol prijatý.
Poslanec M. Maxon:
Bod číslo 41 odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 41,
o
návrhu poslanca Ftáčnika. Pán spoločný
spravodajca ho od-
porúča
prijať. (Hlasy v sále.)
Pokoj, priatelia.
Prezentovalo sa 76 poslancov.
Za návrh hlasovalo 65 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Konštatujem, že bod 41 bol prijatý.
Nech sa páči, pokračujte.
Poslanec M. Maxon:
Bod číslo 42 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 42.
Pán
spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 82 poslancov.
Za návrh hlasovalo 8 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že tento bod nebol prijatý.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Bod číslo 43 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 43.
Pán
spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 83 poslancov.
Za návrh hlasovalo 10 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 49 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.
Konštatujem, že bod 43 nebol prijatý.
Poslanec M. Maxon:
Bod 44 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím,
prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 44.
Pán
spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 83 poslancov.
Za návrh hlasovalo 16 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že bod 44 nebol prijatý.
Poslanec M. Maxon:
Bod 45 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 45.
Pán
spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 85 poslancov.
Za návrh hlasovalo 10 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.
Konštatujem, že bod 46 nebol prijatý.
Poslanec M. Maxon:
Bod 47 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 47.
Pán
spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 84 poslancov.
Za návrh hlasovalo 10 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že bod 47 nebol prijatý.
Poslanec M. Maxon:
Bod 48 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 48.
Pán
spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 86 poslancov.
Za návrh hlasovalo 10 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že bod 48 nebol prijatý.
Poslanec M. Maxon:
Bod 49 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 49.
Pán
spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 88 poslancov.
Za návrh hlasovalo 9 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.
Konštatujem, že bod 49 nebol prijatý.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Bod číslo 50 odporúčam neprijať. Je
to iná formulácia
návrhu,
je potrebné o ňom hlasovať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 50.
Pán
spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 88 poslancov.
Za návrh hlasovalo 31 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 20 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že bod 50 nebol prijatý.
Poslanec M. Maxon:
Bod 51 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 51.
Pán
spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 90 poslancov.
Za návrh hlasovalo 16 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 38 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.
Konštatujem, že bod 51 nebol prijatý.
Poslanec M. Maxon:
Body 52 a 53 odporúčam prijať. Je možné o
nich hlasovať
spoločne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bodoch 52
a
53. Pán spoločný spravodajca ich odporúča prijať.
Prezentovalo sa 79 poslancov.
Za návrh hlasovalo 77 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Konštatujem, že body 52 a 53 poslankyne Chlebovej boli
prijaté.
Poslanec M. Maxon:
Bod 54 odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 54.
Pán
spoločný spravodajca ho odporúča prijať.
Prezentovalo sa 84 poslancov.
Za návrh hlasovalo 78 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Konštatujem, že bod 54 bol prijatý.
Poslanec M. Maxon:
Bod 55 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 55.
Pán
spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 86 poslancov.
Za návrh hlasovalo 12 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že bod 55 nebol prijatý.
Poslanec M. Maxon:
Bod 56 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 56.
Pán
spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 84 poslancov.
Za návrh hlasovalo 8 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 65 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že bod 56 nebol prijatý.
Poslanec M. Maxon:
Bod 57 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 57.
Pán
spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 83 poslancov.
Za návrh hlasovalo 10 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Konštatujem, že bod 57 nebol prijatý.
Poslanec M. Maxon:
Bod 58 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 58.
Pán
spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 85 poslancov.
Za návrh hlasovalo 14 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 42 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že bod 58 nebol prijatý.
Poslanec M. Maxon:
Bod 59 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 59.
Pán
spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 79 poslancov.
Za návrh hlasovalo 8 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.
Konštatujem, že bod 59 nebol prijatý.
Poslanec M. Maxon:
Bod 60 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 60.
Pán
spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 81 poslancov.
Za návrh hlasovalo 11 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že bod 60 nebol prijatý.
Poslanec M. Maxon:
Bod 61 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 61.
Pán
spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 84 poslancov.
Za návrh hlasovalo 12 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.
Konštatujem, že bod 61 nebol prijatý.
Poslanec M. Maxon:
Bod 62 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 62.
Pán
spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 89 poslancov.
Za návrh hlasovalo 14 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.
Konštatujem, že bod 62 nebol prijatý.
Poslanec M. Maxon:
Bod 63 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 63.
Pán
spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 89 poslancov.
Za návrh hlasovalo 30 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 35 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.
Konštatujem, že bod 63 nebol prijatý.
Poslanec M. Maxon:
Bod 64 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 64.
Pán
spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 86 poslancov.
Za návrh hlasovalo 18 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 37 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 30 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že bod 64 nebol prijatý.
Poslanec M. Maxon:
Bod 65 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 65.
Pán
spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 85 poslancov.
Za návrh hlasovalo 15 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Konštatujem, že bod 65 nebol prijatý.
Poslanec M. Maxon:
Bod 66 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 66.
Pán
spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 90 poslancov.
Za návrh hlasovalo 21 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 47 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.
Konštatujem, že bod 66 nebol prijatý.
Poslanec M. Maxon:
Bod 67 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 67.
Pán
spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 87 poslancov.
Za návrh hlasovalo 15 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 35 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 37 poslancov.
Konštatujem, že bod 67 nebol prijatý.
Poslanec M. Maxon:
Vážené dámy a páni, to sú všetky pozmeňujúce návrhy.
Ešte
odzneli v rozprave návrhy na doplnenie
uznesenia k zá-
konu
o rozpočte. Dovoľte mi predložiť návrhy na hlasovanie
o
doplnení uznesenia.
Budeme
hlasovať o návrhu
uznesenia Národnej rady
k
vládnemu návrhu zákona Národnej rady
Slovenskej republiky
o
Štátnom rozpočte Slovenskej republiky
na rok 1997. Návrh
uznesenia
máte ako prílohu tlače 544b.
"Národná rada Slovenskej republiky
A. schvaľuje návrh zákona Národnej rady Slovenskej re-
publiky o
Štátnom rozpočte Slovenskej
republiky na rok
1997." (Hlasy v sále.)
Vážené dámy, páni, asi sme mali
postupovať tak, ako som
ja navrhoval, aby sme odhlasovali aj
návrhy na uznesenia
z
rozpravy a podľa toho sa potom upravuje celkové uznesenie.
Tak
sme to robili aj v predchádzajúcom roku.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pani poslankyňa Rusnáková, nech sa páči.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Pán podpredseda, žiadam 15-minútovú prestávku pred zá-
verečným
hlasovaním.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Priatelia, v poriadku, pridávajú
sa aj ďalší, bude
15-minútová
prestávka pred záverečným hlasovaním.
To zname-
ná,
že teraz sa ideme dohodnúť, či ideme najprv odhlasovať
tieto
návrhy.
Pán Fico má príležitosť, nech sa páči, môžete hovoriť.
Alebo
pán Ftáčnik, nech sa páči.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán spravodajca,
ja si
myslím, že podľa zákona o
rokovacom poriadku by
sme
mali hlasovať o zákone ako celku, pretože to je zákon,
tak
ako to robíme pri všetkých ostatných. A potom všetky tie
odporúčania
do uznesenia, teda doplníme časť B, ktorá má sa-
mostatný
charakter, kde odporúčame, žiadame a podobne. Ale
zákon
treba odhlasovať spôsobom, ktorý je
určený pre zákon,
teda
použiť formulu, ktorú obvykle
predsedajúci používa pri
hlasovaní
o zákone ako celku. Myslím si, že by sme mali to
urobiť
teraz a potom rozhodnúť o uzneseniach. Ak je požia-
davka
na prestávku, tak 15 minút pred
hlasovaním o rozpočte
ako
celku si nechať 15 minút na poradu klubov.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán spoločný spravodajca, myslím, že
je to akceptova-
teľné.
Nech sa páči, začneme o 04.00 hodine. Prosím vás, ko-
legyne
a kolegovia, neodchádzajte, zostaňte tu.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené kolegyne a kolegovia, prosím
zaujmite miesta.
Vážené
kolegyne a kolegovia,
pokračujeme hlasovaním.
Nech
sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec M. Maxon:
Vážené dámy, vážení páni, budeme hlasovať o návrhu zá-
kona ako
celku. Odporúčam našej
snemovni návrh zákona
o
štátnom rozpočte na rok 1997 so zmenami a doplnkami, tak
ako
boli odsúhlasené, schváliť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
V súlade s ustanovením § 26 ods. 1
zákona o rokovacom
poriadku
budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku
v
znení schválených zmien a doplnkov.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí
hlasujme. Pán spoločný
spravodajca
návrh odporúča prijať.
Prezentovalo sa 95 poslancov.
Za návrh hlasovalo 80 poslancov.
(Potlesk.)
Proti návrhu hlasovalo 15 poslancov.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky o Štátnom rozpočte
Sloven-
skej
republiky na rok 1997 a o zmene a
doplnení niektorých
zákonov.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec M. Maxon:
Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som
ešte prednie-
sol
a dal hlasovať o návrhoch na doplnenie uznesenia k záko-
nu
o rozpočte. Tieto návrhy sú prílohou tlače 544bb.
Bod
číslo 1 tejto prílohy - upravuje
sa za § 56 "ods.
1a,
2 a 3 zákona Národnej rady", teda
vsúva sa ods. 1a. Od-
porúčam
tento návrh na doplnenie uznesenia prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím,
prezentujme sa a vzápätí hlasujme o
návrhu,
ktorý
predniesol pán poslanec Maxon, pán spoločný spravodaj-
ca.
Odporúča toto uznesenie prijať.
Prezentovalo sa 80 poslancov.
Za návrh hlasovalo 79 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Konštatujem, že sme návrh do uznesenia
prijali.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Bod 2 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím,
prezentujme sa a vzápätí hlasujme o
bode 2,
ktorý
pán spoločný spravodajca odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 81 poslancov.
Za návrh hlasovali 4 poslanci.
Proti návrhu hlasovalo 64 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Konštatujem, že tento bod uznesenia nebol
prijatý.
Poslanec M. Maxon:
Bod 3 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím,
prezentujme sa a vzápätí
hlasujme o bode 3
uznesenia,
ktorý pán spoločný spravodajca odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 79 poslancov.
Za návrh hlasovali 3 poslanci.
Proti návrhu hlasovalo 72 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Konštatujem, že bod 3 sme neprijali.
Poslanec M. Maxon:
Bod 4 odporúčam neprijať. Mám stanovisko,
že dikcia pod
bodom
6 je presnejšia.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Bod 4 pán
spoločný
spravodajca odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 81 poslancov.
Za návrh hlasovali 2 poslanci.
Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.
Konštatujem, že bod 4 návrhu uznesenia nebol
prijatý.
Poslanec M. Maxon:
Bod 5 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme
o bode 5. Pán
spoločný
spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 80 poslancov.
Za návrh hlasovali 2 poslanci.
Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Konštatujem, že bod 5 nebol prijatý.
Poslanec M. Maxon:
Body 6, 7, 8 a 9 odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bodoch 6,
7,
8 a 9. Pán spoločný spravodajca ich odporúča prijať.
Prezentovalo sa 80 poslancov.
Za návrh hlasovalo 77 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Konštatujem, že body 6, 7, 8 a 9 boli
prijaté.
Poslanec M. Maxon:
Bod 10 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 10.
Pán
spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 81 poslancov.
Za návrh hlasovali 3 poslanci.
Proti návrhu hlasovalo 63 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že tento bod nebol prijatý.
Poslanec M. Maxon:
Bod 11 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 11.
Pán
spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 79 poslancov.
Za návrh hlasovalo 5 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.
Konštatujem, že bod 11 nebol prijatý.
Poslanec M. Maxon:
Bod 12 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 12.
Pán
spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 82 poslancov.
Za návrh hlasovalo 5 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že bod 12 nebol prijatý.
Poslanec M. Maxon:
Bod 13 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 13.
Pán
spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 78 poslancov.
Za návrh hlasovali 4 poslanci.
Proti návrhu hlasovalo 69 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Konštatujem, že bod 13 nebol prijatý.
Poslanec M. Maxon:
Bod 14 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 14.
Pán
spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 82 poslancov.
Za návrh hlasovali 4 poslanci.
Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Konštatujem, že bod 14 nebol prijatý.
Poslanec M. Maxon:
Bod 15 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 15.
Pán
spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 82 poslancov.
Za návrh hlasovalo 5 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 58 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.
Konštatujem, že bod 15 nebol prijatý.
Poslanec M. Maxon:
Bod 16 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 16.
Pán
spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 82 poslancov.
Za návrh hlasovalo 5 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 61 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.
Konštatujem, že bod 16 nebol prijatý.
Poslanec M. Maxon:
Bod 17 odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bode 17.
Pán
spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 81 poslancov.
Za návrh hlasovalo 6 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že tento bod nebol prijatý.
Nech sa páči.
Poslanec M. Maxon:
Vážené dámy, páni, dovoľte mi, aby som
vám predložil
návrh
uznesenia ako celku vrátane zmien a doplnkov, ktoré
sme
teraz schválili.
"Národná rada Slovenskej republiky
A. schvaľuje návrh zákona Národnej rady
Slovenskej re-
publiky
o Štátnom rozpočte Slovenskej republiky
na rok 1997
a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v súlade so schvále-
nými
pozmeňujúcimi návrhmi,
B. žiada vládu Slovenskej republiky
1. dôsledne zabezpečovať úlohy
vyplývajúce zo schvá-
leného
Štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1997,
2.
informovať Národnú radu
Slovenskej republiky
v
rámci správy o plnení štátneho rozpočtu
Slovenskej repub-
liky
za I. polrok 1997 a o súhrne miestnych rozpočtov na rok
1997
schválených obecnými zastupiteľstvami v
podrobnom čle-
není
príjmov a výdavkov."
Vážené dámy a páni, odporúčam, aby sme
takto predložený
návrh
uznesenia schválili.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme
o
tomto návrhu uznesenia ako celku. Pán spoločný spravodajca
ho
odporúča prijať.
Prezentovalo sa 81 poslancov.
Za návrh hlasovalo 79 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Konštatujem, že sme
prijali uznesenie k štátnemu roz-
počtu.
(Potlesk.)
Blahoželám vám všetkým. Blahoželám
pánu ministrovi
a
podpredsedovi vlády a ďakujem aj pánu spoločnému spravo-
dajcovi.
Priatelia, ak dovolíte, mám tu ešte
informáciu o letec-
kej
preprave poslancov. Letecká
preprava pre poslancov Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky po prerušení 21. schôdze je
zabezpečená
tak, že lietadlo odlieta
v sobotu, teda dnes
7.
decembra o 9.00 hodine. Autobus odchádza spred ubytovne
Národnej
rady Slovenskej republiky o 8.30 hodine.
Prílet lietadla je určený na pondelok 9. decembra 1996
s
odletom z Košíc o 11.00 hodine a z Popradu o 11.40 hodine.
Vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
ďakujem za výdrž. V utorok
pokračujeme v 21. schôdzi
o
10.00 hodine.
Všetko dobré. Dobrý oddych.
Štvrtý deň rokovania
21. schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky
10. decembra 1996
___________________________________________________________
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyne, páni poslanci,
prosím, aby sme sa na začiatku prezentovali. Pohľad do
sály
mi hovorí, že nás bude asi málo.
Prezentovalo sa 58 poslancov, takže som
mal pravdu.
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
napriek tomu otváram rokovanie prerušenej
21. schôdze
Národnej
rady Slovenskej republiky.
Budeme
pokračovať schváleným programom, a to bodom
s
e d e m, ktorým je
vládny návrh zákona Národnej rady
Slovenskej republiky,
ktorým
sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej re-
publiky
číslo 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač
523 a spoločnú
správu
výborov ako tlač 523a.
Z
poverenia vlády Slovenskej
republiky uvedený zákon
uvedie
pán podpredseda vlády a minister financií Sergej Koz-
lík.
Prosím, pán minister.
Podpredseda vlády a
minister financií SR S. Kozlík:
Vážený pán predseda parlamentu,
vážené poslankyne, poslanci,
cieľom predkladaného návrhu zákona je skvalitniť výkon
správy majetku
štátu pri dôslednom
rešpektovaní potreby
zachovania
tohto majetku predovšetkým na plnenie
úloh štátu
vo
verejnoprospešnej a nepodnikateľskej
sfére. Zásadu maxi-
málnej
hospodárnosti je možné naplniť
dôslednou realizáciou
nových ustanovení upravujúcich osobitné ponukové konanie,
primeranú
cenu, účel prevodu, splatnosť kúpnej
ceny a sank-
cie
za omeškanie s platením peňažného dlhu.
K naplneniu zá-
sady
maximálnej hospodárnosti prispejú aj
ustanovenia ukla-
dajúce
neštátnym subjektom spravujúcim na základe zákona ma-
jetok štátu vykonať súpis nimi spravovaného
majetku štátu
a
poukazovať čistý výťažok z nakladania s
majetkom štátu do
štátneho
rozpočtu.
Zo zákona sa vypúšťajú tie
ustanovenia, ktoré splnili
svoj
účel. Ako príklad spomeniem ustanovenie limitujúce dobu
nájmu alebo výpožičky na 5 rokov. Táto blokácia vo väzbe
s
ustanovením ukladajúcim povinnosť
zosúladiť dobu nájmu
alebo
výpožičky dohodnutú v zmluvách
uzavretých pred dňom
účinnosti
zákona s dikciou zákona, umožnila vstupy do tzv.
dlhodobých
nájmov a výpožičiek uzavretých neraz i na
dobu
99
rokov.
Navrhovaný zákon by mal prispieť i k odbúraniu zbytoč-
nej
administratívnej náročnosti, keď
schvaľovacej právomoci
v
súčasnosti podliehali všetky prevody správy hnuteľných ve-
cí.
V praxi to znamenalo, že každá zmluva, i keď sa ňou pre-
vádzali
jednotlivé kusy kancelárskeho zariadenia, podliehala
schváleniu
zriaďovateľa. Uvedené rieši predkladaný návrh zá-
kona
umožňujúci zriaďovateľom, aby si sami
vo vlastnej ges-
cii
upravili, v ktorých prípadoch budú vstupovať do zmluv-
ných vzťahov
správcov v ich
zriaďovateľskej pôsobnosti.
Zdôrazňujem
však, že pôjde výlučne len o zmluvy,
ktorými sa
prevádzajú hnuteľné
veci, teda nie nehnuteľné veci,
t. j.
budovy
a pozemky. Takýmto postupom by sa malo
umožniť zria-
ďovateľom,
aby účelne usmerňovali pohyb hnuteľného majetku.
Posilnenie postavenia štátu ako vlastníka
je premietnu-
té
najmä pri realizácii majetku štátu, keď sú správcovia po-
vinní
rešpektovať zásadu bezodkladnosti,
účelnosti a maxi-
málnej
hospodárnosti, ale nie bezvýhradne.
Predkladaný návrh zákona podľa budúceho
účelového urče-
nia
prevádzaného majetku umožňuje
realizovať majetok štátu
i
za nižšie než primerané ceny, a to na účely charitatívne
alebo
iné podobné humanitné, na účely
diplomatického zastú-
penia
cudzích štátov alebo v záujme obnovy a zachovania kul-
túrnych
pamiatok.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
chcel by som vám
poďakovať
za podporu predloženého zákona pri jeho prerokúva-
ní
vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a osobitne
vám
chcem poďakovať za neprijatie
takých návrhov, ktoré by
spochybnili základnú koncepciu zákona. Rovnako ako vy
pri
prerokúvaní
návrhu vo výboroch, aj ja dôrazne
odmietam aké-
koľvek
zásahy spochybňujúce základné
účelové určenie tohto
majetku
štátu a jeho využitie na plnenie
úloh štátu vo ve-
rejnoprospešnej
a nepodnikateľskej sfére a na verejnopros-
pešné
účely.
Na záver vás chcem požiadať o podporu predloženého ná-
vrhu
aj pri prerokúvaní v pléne Národnej rady.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne aj ja pánu podpredsedovi
vlády.
Ako spoločná spravodajkyňa bola určená pani poslankyňa
Iveta
Nováková. Prosím, aby predniesla správu z prerokovania
vo
výboroch Národnej rady.
Poslankyňa I. Nováková:
Vážený pán predseda,
vážený pán podpredseda vlády,
pani poslankyne, páni poslanci,
predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slo-
venskej republiky o
výsledku prerokovania vládneho
návrhu
zákona Národnej rady Slovenskej republiky,
ktorým sa mení
a
dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej
republiky číslo
278/1993
Z. z. o správe majetku štátu.
Predseda Národnej rady Slovenskej
republiky rozhodnutím
číslo
1228 z 24. októbra 1996 pridelil
uvedený vládny návrh
zákona
desiatim výborom Národnej rady, a to
ústavnoprávnemu
výboru, výboru pre
financie, rozpočet a menu, výboru pre
hospodárstvo,
privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohos-
podárstvo, výboru
pre verejnú správu,
územnú samosprávu
a
národnosti, výboru pre zdravotníctvo a
sociálne veci, vý-
boru pre obranu
a bezpečnosť, zahraničnému
výboru, výboru
pre
vzdelanie, vedu, kultúru a šport a výboru pre životné
prostredie
a ochranu prírody. Ako príslušný na
skoordinova-
nie
stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky bol
citovaným
rozhodnutím predsedu Národnej rady
Slovenskej re-
publiky
určený Výbor Národnej rady Slovenskej
republiky pre
financie,
rozpočet a menu s tým, že skoordinované stanoviská
sa
premietnu v spoločnej správe
výborov Národnej rady Slo-
venskej
republiky.
Predmetný vládny návrh zákona prerokovali
všetky výbory
Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol
pridelený.
Štyri
výbory, a to Výbor Národnej rady
Slovenskej republiky
pre
pôdohospodárstvo, Zahraničný výbor Národnej rady Sloven-
skej
republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre
vzdelanie,
vedu, kultúru a šport a Výbor Národnej
rady Slo-
venskej
republiky pre životné prostredie a ochranu prírody
neprijali uznesenie
o výsledku prerokovania predmetného
vládneho návrhu zákona, pretože s ním
nevyslovila súhlas
nadpolovičná
väčšina všetkých členov výborov.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady
Slovenskej republiky,
Výbor
Národnej rady Slovenskej republiky pre
financie, roz-
počet
a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre
hospodárstvo,
privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady
Slovenskej
republiky pre verejnú správu, územnú samosprávu
a
národnosti, Výbor Národnej rady
Slovenskej republiky pre
zdravotníctvo
a sociálne veci a Výbor Národnej rady
Sloven-
skej republiky pre obranu a bezpečnosť
prerokovali vládny
návrh
zákona Národnej rady Slovenskej republiky, vyslovili
s
ním súhlas a odporúčajú ho Národnej rade Slovenskej repub-
liky
schváliť so zmenami a doplnkami, o ktorých odporúčam
hlasovať takto:
spoločne prijať odporúčam body spoločnej
správy
2, 4, 5 a 8 a spoločne neprijať odporúčam body spo-
ločnej
správy 1, 3, 6, 7, 9, 10 a 11.
Vážené
pani poslankyne, páni
poslanci, doplňujúce
a
pozmeňujúce návrhy, ktoré vyplynú z
rozpravy, si prosím
odovzdať
písomne.
Vážený pán predseda, môžete otvoriť
rozpravu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pani poslankyni Novákovej.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
otváram rozpravu
k
tomuto bodu programu s konštatovaním,
že som doteraz ne-
dostal
žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Preto sa pýtam,
či
sa niekto hlási do rozpravy k tomuto bodu programu.
(Nikto.)
Ak nie, neprichádza mi nič iné len
rozpravu ukončiť. Je
po
rozprave, pán poslanec, môžete vystúpiť jedine s procedu-
rálnou
otázkou.
Takže sa
pýtam pána podpredsedu vlády, či
sa chce vy-
jadriť.
Nechce sa vyjadriť. Pani spoločná spravodajkyňa tiež
nie, to
znamená, že by
sme mali pristúpiť k hlasovaniu
o
tomto bode programu.
Poslankyňa I. Nováková:
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať
o
bodoch spoločnej správy. Spoločne odporúčam prijať body
2,
4, 5 a 8.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o bodoch spoločnej
správy. Pani spoločná
spravodajkyňa
navrhla hlasovať o bodoch - nezaznamenal som
ich.
Poslankyňa I. Nováková:
O bodoch 2, 4, 5 a 8 s odporúčaním prijať
ich.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
O bodoch 2, 4, 5 a 8 s odporúčaním prijať
ich.
Prezentovalo sa 81 poslancov.
Za návrh hlasovalo 79 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tieto body spoločnej správy sme prijali.
Poslankyňa I. Nováková:
Spoločne
neprijať odporúčam body
spoločnej správy 1,
3,
6, 7, 9, 10 a 11.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o bodoch spoločnej správe,
ktoré pani poslan-
kyňa
prečítala, a navrhuje o nich hlasovať negatívne.
Prezentovalo sa 84 poslancov.
Za návrh hlasovali 3 poslanci.
Proti návrhu hlasovalo 66 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.
Tieto body spoločnej správy sme
neprijali.
Poslankyňa I. Nováková:
Budeme hlasovať o návrhu zákona ako celku
so zmenami
a
doplnkami, tak ako boli prijaté. Návrh zákona odporúčam
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
V súlade s ustanovením § 26 ods. 1
zákona o rokovacom
poriadku
budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku.
Prosím, prezentujme sa a hneď aj hlasujme.
Pani spoloč-
ná
spravodajkyňa navrhuje, aby sme hlasovali za.
Prezentovalo sa 91 poslancov.
Za návrh hlasovalo 77 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.
Schválili a doplnili sme zákon Národnej
rady Slovenskej
republiky
číslo 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu.
Ďakujem pekne, pani poslankyne a páni
poslanci.
Nasleduje ô s m y bod programu,
ktorým je
vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej
republiky,
ktorým
sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo
78/1992
Zb. o daňových poradcoch a o Slovenskej komore daňo-
vých
poradcov v znení neskorších predpisov.
Vládny
návrh zákona, pani
poslankyne, páni poslanci,
ste
dostali ako tlač 531 a spoločnú správu ako tlač 531a.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky
aj tento návrh
odôvodní podpredseda vlády a minister financií pán Sergej
Kozlík.
Prosím, pán podpredseda.
Podpredseda vlády a
minister financií SR S. Kozlík:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážené poslankyne, poslanci,
predložený návrh zákona Národnej rady, ktorým sa mení
a
dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 78/1992 Zb.
o
daňových poradcoch a o Slovenskej komore daňových poradcov
v
znení doplňujúcich zákonov, predstavuje v poradí štvrtú
novelizáciu.
Právna úprava daňového poradenstva v roku
1992 vytvori-
la legislatívny rámec na rozvinutie daňového poradenstva
v
Slovenskej republike. V záujme zvýšenia úrovne hlavného
poslania daňového
poradenstva a v
nadväznosti na zásady
uplatňované v iných
profesijných komorách, ako
aj s pri-
hliadnutím na rešpektovanie smerníc všeobecného charakteru
a
v neposlednom rade s cieľom spresniť, prípadne upraviť do-
terajšie
znenie niektorých ustanovení
ministerstvo financií
pristúpilo
k novele citovaného zákona.
Návrh novely zákona bol prerokovaný a
schválený vo vlá-
de
Slovenskej republiky bez pripomienok.
V
predloženej novele zákona dochádza k zásadnejším zme-
nám
v týchto smeroch: S cieľom zvýšiť
úroveň daňového pora-
denstva
sa sprísňujú kvalifikačné predpoklady na výkon daňo-
vého
poradenstva v tom smere, že sa vylúčila
možnosť posky-
tovať
výnimky zo vzdelania. Rozširuje sa možnosť vykonávať
činnosť
asistenta daňového poradcu aj pre uchádzačov s vyso-
koškolským
vzdelaním iného zamerania ako
ekonomického alebo
právnického, prípadne
s úplným stredoškolským vzdelaním,
avšak
len v tom prípade, ak uchádzač spĺňa podmienku 5 rokov
ekonomickej
praxe. Uznáva sa odborná kvalifikácia
zahranič-
ným
osobám, ktoré sú oprávnené vykonávať
daňové poradenstvo
v
zahraničí, tieto osoby sú však
povinné na výkon daňového
poradenstva v Slovenskej republike zložiť skúšku
a sľub.
V
záujme zosúladenie otázky preskúšavania
s inými profesij-
nými komorami sa
obmedzuje povinnosť
preskúšavania iba na
tie
prípady, ak má daňový poradca pozastavený výkon daňového
poradenstva
na viac ako 3 roky. Sprísňujú sa
povinnosti da-
ňových
poradcov v tom smere, že komora vyčiarkne daňového
poradcu
zo zoznamu aj v prípade, ak sa nebude zúčastňovať na
povinnom
vzdelávaní počas jedného roka, prípadne nebude pla-
tiť členské príspevky, alebo sa bezdôvodne
nezúčastnil na
preskúšavaní.
V
porovnaní s doterajšou
právnou úpravou môže komora
okrem
iných doteraz platných dôvodov vyčiarknuť zo zoznamu
asistentov
daňových poradcov asistenta aj v tom
prípade, ak
sa
do 6 mesiacov po zapísaní sa do zoznamu
nezamestná u da-
ňového
poradcu. Novým javom, ktorý sa zavádza nadväzne na
ostatné
profesijné komory, je zloženie sľubu, ktorý daňový
poradca
skladá do rúk prezidenta komory. Sľub skladajú aj
zahraničné
osoby. Ďalej sa zavádza povinnosť pre komoru, po-
dobne
ako je to u audítorov, vydávať po zložení skúšky fy-
zickej
osobe osvedčenie o spôsobilosti na výkon daňového po-
radenstva.
Na základe osvedčenia zapíše komora fyzickú osobu
do zoznamu
daňových poradcov a
vydá daňovému poradcovi
oprávnenie
na výkon daňového poradenstva.
Na záver chcem zdôrazniť, že zámerom
predkladanej nove-
ly
je predovšetkým skvalitnenie výkonu daňového poradenstva,
čo
v neposlednom rade bude viesť k dôslednej aplikácii daňo-
vých zákonov
v praxi. Vzhľadom
na charakter navrhovanej
právnej
normy jej realizáciou nevzniknú
negatívne nároky na
štátny
rozpočet.
Vážené dámy, vážení páni, prosím o
podporu a schválenie
predmetného návrhu novely zákona Národnej rady,
ktorým sa
mení
a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo 78/1992
Zb.
o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových porad-
cov
v znení neskorších predpisov.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne aj ja, pán podpredseda.
Prosím
teraz spoločného spravodajcu
výborov pána po-
slanca
Baránika, aby predniesol správu o
prerokovaní návrhu
vo
výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanec M. Baránik:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán podpredseda vlády,
vážené dámy poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážení hostia,
dovoľte mi, aby som predniesol
spoločnú správu ústav-
noprávneho
výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, vý-
boru
pre hospodárstvo, privatizáciu a
podnikanie o výsledku
prerokovania
vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej
republiky,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej
rady
číslo 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej ko-
more
daňových poradcov v znení neskorších predpisov.
Predseda Národnej rady Slovenskej
republiky rozhodnutím
číslo
1255 z 8. novembra 1996 pridelil vládny návrh zákona
Národnej
rady Slovenskej republiky, ktorým sa
mení a dopĺňa
zákon
Slovenskej národnej rady číslo 78/1992
Zb. o daňových
poradcoch
a Slovenskej komore daňových poradcov v
znení ne-
skorších
predpisov, na prerokovanie v lehote do 28. novembra
1996
Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady
Slovenskej repub-
liky,
Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre finan-
cie,
rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej re-
publiky
pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie.
Ako príslušný na skoordinovanie stanovísk
výborov Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky bol citovaným rozhodnutím
predsedu
Národnej rady Slovenskej republiky určený Výbor Ná-
rodnej rady
Slovenskej republiky pre
financie, rozpočet
a
menu s tým, že skoordinované stanoviská výborov Národnej
rady Slovenskej republiky sa premietnu v spoločnej správe
výborov
Národnej rady Slovenskej republiky.
Ústavnoprávny výboru Národnej rady Slovenskej republi-
ky,
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie,
rozpočet
a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie
prerokovali
vládny
návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, kto-
rým
sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady číslo
78/1992
Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňo-
vých poradcov v
znení neskorších predpisov,
v stanovenom
termíne.
Vyslovili s ním súhlas a odporúčajú ho Národnej ra-
de
Slovenskej republike schváliť so zmenami a doplnkami.
Vážené
dámy a páni, odporúčam, aby sme
zo spoločnej
správy
spoločným hlasovaním prijali body 1, 2,
3, 5, 6, 7,
8,
9, 10, 11, 12, 13, ktoré odporúčam prijať. Bod číslo 4
neodporúčam
prijať.
To je všetko, pán predseda.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
Pán Macuška sa hlási s faktickou poznámkou,
ale
je to len oznámenie, že bude hlasovať náhradnou kartou
číslo
1.
Pani poslankyne, páni poslanci otváram
rozpravu k tomu-
to
bodu programu a aj v tomto prípade konštatujem, že som
nedostal
žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy.
Preto sa pý-
tam
ešte raz, či sa hlási niekto do rozpravy.
(Nikto.)
Konštatujem, že sa nikto nehlási so rozpravy, preto
rozpravu
uzatváram.
Chce
sa k rozprave vyjadriť pán podpredseda vlády?
Nechce
sa vyjadriť. Pán spoločný spravodajca tiež nie, preto
môžeme
pristúpiť, pán spoločný spravodajca, k hlasovaniu.
Budeme hlasovať najskôr o spoločnej
správe. Prosím, aby
ste
ju uvádzali.
Poslanec M. Baránik:
Vážené dámy a páni, odporúčam, aby sme o
bodoch 1, 2,
3,
5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13 zo
spoločnej správy hlaso-
vali
spoločne. Odporúčam ich prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Počuli
ste návrh spoločného
spravodajcu, hlasujeme
o
bodoch spoločnej správy tak, ako ich prečítal, s odporúča-
ním
prijať ich.
Prezentovalo sa 93 poslancov.
Za návrh hlasovalo 91 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasovali 2 poslanci.
Tieto body spoločnej správy sme prijali.
Môžete pokračovať, pán spoločný
spravodajca.
Poslanec M. Baránik:
Bod číslo 4 odporúčam neprijať, pretože
presnejšie zne-
nie
je v bode číslo 3.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím,
hlasujeme o bode
číslo 4 spoločnej správy
s
tým, že tento bod navrhuje spoločný spravodajca neprijať.
Prezentovalo sa 94 poslancov.
Za
návrh hlasovalo 18 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 68 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tento bod spoločnej správy sme
neschválili.
Poslanec M. Baránik:
Vážený pán predseda, prosím vás, aby ste dali hlasovať
o
zákone ako celku vrátane pripomienok uvedených v spoloč-
nej
správe.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, podľa § 26 ods. 1 zákona o
rokovacom poriadku
budeme
hlasovať o vládnom návrhu ako celku so schválenými
zmenami.
Poslanec M. Baránik:
Odporúčam návrh prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán spravodajca návrh odporúča prijať.
Prezentovalo sa 94 poslancov.
Za návrh hlasovalo 90 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme schválili vládny
návrh zákona Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a
dopĺňa
zákon
Slovenskej národnej rady číslo 78/1992
Zb. o daňových
poradcoch
a Slovenskej komore daňových poradcov v
znení ne-
skorších
predpisov.
Poslanec M. Baránik:
Vážené dámy a páni, ďakujem vám za
spoluprácu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja, pán spoločný spravodajca,
aj vám, páni
poslanci
a pani poslankyne.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
podľa schváleného programu nasledujú dva zákony, ktoré
vrátil
prezident Slovenskej republiky na opätovné prerokova-
nie
Národnou radou Slovenskej republiky. K
uvedeným zákonom
som
od prezidenta dostal list s týmto znením:
"Vážený pán predseda,
moje rozhodnutia, ktorými som vrátil na
opätovné prero-
kovanie
zákon o rozdelení Univerzity Pavla Jozefa Šafárika
a
novelu zákona o cenných papieroch,
obsahujú potrebné odô-
vodnenia,
resp. legislatívne vyjadrenie mojich
pripomienok.
V
odôvodneniach som uviedol všetko, čo považujem za podstat-
né.
Vzhľadom na uvedené nevidím dôvod, aby som svoje rozhod-
nutia
aj ústne vysvetľoval. Preto sa rokovania Národnej rady
Slovenskej
republiky o uvedených dvoch bodoch nezúčastním.
S pozdravom Michal Kováč."
Pristúpime k d e v i a t e m u
bodu programu, ktorým
je
prvý z vrátených zákonov, a to
zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 24. októbra
1996
o rozdelení Univerzity Pavla Jozefa Šafárika vrátený
prezidentom Slovenskej republiky na opätovné
prerokovanie
Národnou
radou Slovenskej republiky.
Páni
poslanci, pani poslankyne,
materiál ste dostali
ako
tlač 539. Jeho súčasťou je aj rozhodnutie prezidenta re-
publiky
zo 6. novembra 1996 o vrátení zákona,
ako aj schvá-
lený
zákon z 24. októbra tohto roku. Spoločnú správu máte
ako
tlač 539a.
Prosím
teraz spoločného spravodajcu
výborov pána po-
slanca
Tarčáka, aby podal správu o výsledkoch prerokovania
vráteného
zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej repub-
liky.
Poslanec J. Tarčák:
Vážený pán predseda,
kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som predložil spoločnú správu ústavno-
právneho
výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výbo-
ru
pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport a výboru pre životné
prostredie
a ochranu prírody o výsledku
prerokovania zákona
Národnej
rady Slovenskej republiky z 24. októbra 1996 o roz-
delení
Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach vrátené-
ho
prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie
v
Národnej rade. Zákon
bol spomínaným výborom
predložený
rozhodnutím
predsedu Národnej rady Slovenskej republiky čís-
lo
1258 zo dňa 11. novembra 1996 na prerokovanie.
Súčasne určil ako príslušný výbor pre vzdelanie, vedu,
kultúru
a šport na skoordinovanie stanovísk výborov Národnej
rady
s tým, že sa skoordinované stanoviská
výborov Národnej
rady
premietnu v spoločnej správe, ktorú vám predkladám.
Výbory
Národnej rady Slovenskej
republiky prerokovali
zákon
Národnej rady Slovenskej republiky z
24. októbra 1996
o
rozdelení Univerzity Pavla
Jozefa Šafárika v Košiciach
vrátený
prezidentom Slovenskej republiky na
opätovné prero-
kovanie
v určenej lehote. Na základe vlastného rozhodnutia
zákon
Národnej rady Slovenskej republiky zo
dňa 24. októbra
1996
o rozdelení Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Koši-
ciach
prerokoval i Výbor Národnej rady pre
životné prostre-
die a ochranu
prírody na svojej schôdzi dňa 27. novembra
1996.
Ústavnoprávny výbor, výbor pre financie,
rozpočet a me-
nu
a výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport neprijali
uznesenie o
výsledku prerokovania zákona
Národnej rady
z
24. októbra 1996 o rozdelení Univerzity Pavla Jozefa Šafá-
rika
v Košiciach vráteného prezidentom
Slovenskej republiky
na
opätovné prerokovanie Národnou radou
Slovenskej republi-
ky, lebo
podľa § 48
ods. 1 zákona Národnej rady číslo
44/1989 Zb. o
rokovacom poriadku Slovenskej
národnej rady
v
znení neskorších predpisov nevyslovila s ním súhlas nadpo-
lovičná
väčšina všetkých členov výboru.
Výbor
Národnej rady pre životné prostredie a ochranu
prírody
neodporúča Národnej rade opätovne schváliť uvedený
zákon.
To je všetko zo spoločnej správy s tým,
že by som odpo-
ručil
súhlasiť s tými pozmeňujúcimi návrhmi predloženými pá-
nom
prezidentom, kde ide podľa mňa o zmenu alebo legislatív-
ne
zlepšenie, kde sa hovorí, že nie "zriadia sa", ale "zria-
ďujú
sa". To budem odporúčať
akceptovať, ostatné neakcep-
tovať
s tým, že zákon ako taký odporúčam
Národnej rade pri-
jať.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.
Otváram rozpravu k tomuto bodu programu s tým, že vám
len chcem
pripomenúť podstatu vrátenia uvedeného zákona.
Žiadosťou
pána prezidenta je, aby tento zákon nebol prijatý.
Ani k tomuto bodu programu som nedostal
žiadnu prihláš-
ku
do rozpravy.
Hlási sa pán poslanec Harach s faktickou
poznámkou.
Poslanec Ľ. Harach:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Mám
skôr procedurálnu otázku,
nie faktickú poznámku.
Chcel
by som sa vás spýtať, či vám - pretože do výboru tak
zrejme
nebolo učinené, do výboru pre vzdelávanie ako gestor-
ského výboru -
či teda vám nebolo doručené z vlády alebo
z
ministerstva školstva stanovisko
Akreditačnej komisie ako
poradného
orgánu vlády Slovenskej republiky.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, ak vám mám na to hneď odpovedať, všetky
listy,
ktoré sa týkali tejto kauzy, ako každý
iný, som vždy
odovzdal
výboru. Takže to, čo som dostal ja, má
vlastne vý-
bor
a na základe toho ste rozhodovali.
Pani poslankyňa Sabolová. Nech sa páči.
Poslankyňa M. Sabolová:
Vážená Národná rada,
vážený pán predseda,
nakoľko nemohol prísť predniesť
odôvodnenie tohto návr-
hu pán prezident, dovolím si vyjadriť
sa aspoň v bodoch
k
podmienkam, ktoré ho viedli k tomu, že predložený návrh
zákona
alebo schválený návrh zákona z 24.
októbra 1996 vrá-
til
na opätovné prerokovanie a neodporučil ho schváliť.
V právnom štáte treba dodržať všetky
zákonom ustanovené
požiadavky,
a ak by nebola z nich splnená čo len
jedna, ne-
možno
jej nesplnenie ničím zdôvodniť. V tomto prípade však
došlo
k porušeniu niekoľkých zákonných
predpisov, o ktorých
som
hovorila aj na minulej schôdzi Národnej rady.
Veľmi
dôležitou pripomienkou, o
ktorej pán prezident
hovorí, je to,
že bol porušený zákon, pretože v
prípade
predloženého návrhu zákona nedošlo k predloženiu
rozpočtu
ani
stanoviska ministerstva financií, či
sa plánuje, či sú
prostriedky
na zriadenie tejto školy, čo bude takéto zriade-
nie
univerzity stáť. Dnes, po
schválení rozpočtu v piatok,
vieme,
že pán poslanec Urban žiadal zvýšiť prostriedky na
zriadenie
fakúlt, ktoré vzniknú k 1. 9. 1997,
čiže nejaké
prostriedky
na zriadenie alebo rozbeh tejto
univerzity vari
budú.
Ale tieto rozpočtové prostriedky a rozpočtované nákla-
dy
pri takomto vážnom kroku by mali byť
priložené v dôvodo-
vej
správe, čo sa nestalo, a ani k tomuto prerokovaniu nikto
z
kompetentných nám tieto dôvody a
náklady na zriadenie no-
vej
univerzity nepredložil.
V ďalšom bol porušený zákon o vysokých
školách. Podobne
ako
som aj na poslednej schôdzi upozorňovala, neboli predlo-
žené
stanoviská vlády, nebolo predložené
stanovisko Akredi-
tačnej komisie ako
poradného orgánu ministerstva
školstva
a
neboli predložené ani stanoviská Rady vysokých škôl. Aj
keď sme do
parlamentu dostali dnes už
stanovisko vlády,
v
ktorom vyjadrila súhlas,
vláda až teraz navrhuje isté
úpravy
v predloženom návrhu zákona. Ako
veľmi dobre viete,
a
všetci sa pamätáte, nikdy nepripustíte predložiť nejaké
iné
pozmeňujúce návrhy, ktoré sa netýkajú
vráteného zákona,
ktorý
prezident vracia do parlamentu, čiže dnes bude na zvá-
ženie, ako sa,
vážená koalícia, postavíte
k schvaľovaniu
pripomienok
vlády, ktoré odporúča prijať do tohto zákona pri
opätovnom
prerokúvaní. Ak sa rozhodnete prijať pripomienky
vlády,
navrhujem aj ja potom nejaké
pozmeňujúce návrhy, ale
to
až na záver môjho vystúpenia.
Čiže vláda aj napriek tomu, že nevie, ako bude vyzerať
celá
fakulta, akým spôsobom sa bude zriaďovať, svoj súhlas
vyjadrila.
Aj napriek tomu, že pani ministerka školstva sa
na
stretnutí so zástupcami študentov vyjadrila, že minister-
stvo školstva, odkedy pán poslanec Urban
predložil návrh
o
zriadení univerzity v parlamente,
momentálne na zriadení
Prešovskej
univerzity nepracuje. Oznámila to osobne pani mi-
nisterka
zástupcom študentov, ktorí boli prijatí
pred dvoma
týždňami
u pani ministerky Slavkovskej.
Pani ministerka Slavkovská píše pánu
predsedovi vlády
15.
11., čiže dlho po schválení zákona
v Národnej rade, že
požiadala
Akreditačnú komisiu o vyjadrenie, pretože je po-
radným
orgánom vlády, aj Radu vysokých škôl. Do dnešného dňa
sme
na stôl v parlamente ani do výborov stanovisko týchto
kompetentných
orgánov nedostali. Viem, že Rada vysokých škôl
zasadla,
nijaké platné uznesenie k tejto kauze neprijala. Čo
sa
týka Akreditačnej komisie, do dnešného dňa výsledok Akre-
ditačnej
komisie nebol zverejnený.
Nedá mi nedotknúť sa aj mojich pripomienok
na poslednej
schôdzi,
keď som hovorila, že zákon nerieši pracovnoprávne
vzťahy,
čiže je aj v rozpore so Zákonníkom
práce. Čiastočne
rieši
nejaké majetkové vyrovnanie. Ale tak, ako ste sa mohli
dočítať v denníku
SME aj v regionálnom denníku, právnici
Právnickej fakulty
Univerzity Pavla Jozefa Šafárika dali
k
tomu, myslím si, určite odborné stanovisko, že v týchto
veciach,
čo sa týka majetkovoprávnych vzťahov, pracovnopráv-
nych
vzťahov, je porušený zákon, lebo zákon
o zriadení uni-
verzity
alebo rozdelení Univerzity Pavla Jozefa Šafárika tú-
to
vec nerieši. A bolo by dobré akceptovať
právnikov a sta-
novisko
právnikov.
Pripomienkou, ktorou pán prezident vyjadruje tiež svoj
nesúhlas
s takýmto postupom, je aj to, že sa vlastne nezria-
ďuje
nová univerzita v Košiciach, ale
vlastne je pokračova-
teľom Univerzity
Pavla Jozefa Šafárika.
Ak sa zriaďuje,
zriaďuje
sa nová Univerzita v Prešove. A toto tiež zákon ne-
rieši
a tiež som to pripomienkovala na poslednej schôdzi.
Dnes sme na stôl dostali materiál, a podobne ako počas
všetkých
rokovaní je to len materiál, ktorý hovorí a dáva
stanovisko
vedenia prešovskej časti Univerzity
Pavla Jozefa
Šafárika
a nie je zohľadnené stanovisko
akademického senátu
a
akademickej obce. Je veľmi zlé, ak sa na verejnosti pre-
zentuje,
že ak sa zíde vyše tisíc študentov -
možno tisíc
dvesto
študentov - na stretnutí, že toto nie je stanovisko
akademickej
obce prešovskej časti, pretože táto aula, kde sú
možnosti
na stretnutie študentov, väčšiu kapacitu nemá. Mys-
lím si, že
toto bol veľmi jednoznačný prejav študentskej
časti akademickej obce, že sú proti rozdeleniu
Univerzity
Pavla
Jozefa Šafárika.
V materiáli máme priložené aj stanovisko
Mestského zas-
tupiteľstva Prešova. Pokiaľ nie je toto
stanovisko jasne
zdôvodnené,
tak hovorí, že Mestské zastupiteľstvo v
Prešove
súhlasí
so zriadením univerzity v meste Prešov.
Na stretnu-
tí,
ktoré bolo v Prešove, kde som hovorila, že sa stretla
akademická
obec počas štrajku študentov, bol prítomný aj pán
primátor
z Prešova a ten sa jasne vyjadril pred študentmi:
Áno,
mestské zastupiteľstvo prijalo
uznesenie, v ktorom ho-
vorí,
že je za zriadenie Univerzity v Prešove, ale keďže nie
sú
odborníci, nebudú hovoriť, či to je rozdelenie
univerzi-
ty,
či to je nová univerzita, akým spôsobom
má táto univer-
zita vzniknúť. V
prípade, že sa takéto uznesenie pripojí
k
materiálu, ktorý sme dnes dostali na stoly, vyznieva to
tak,
ako keby toto uznesenie bolo podporným uznesením k roz-
deleniu
Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, čo
nie je pravda,
pretože
pán primátor sám sa na tomto stretnutí
vyjadril, že
je
za to, aby ako krajské mesto malo
vysokú školu, aby malo
univerzitu,
ale je určite za to, aby to bolo spôsobom, ktorý
je
hodný zriadenia univerzity.
Ešte
si dovolím citovať z výzvy študentov, v ktorej
jasne vyjadrili znepokojenie, že -
citujem: "Národná rada
24.
októbra arogantne rozťala našu alma mater, zákonodarný
zbor
porušil zákon o vysokých školách a svoj vlastný rokova-
cí
poriadok, aby stvoril zákon o rozdelení univerzity, nevy-
počujúc
si a zotročujúc tých, ktorým má slúžiť. Prezident
Slovenskej
republiky zákon vrátil Národnej rade na
opätovné
prerokovanie.
Nechceme, aby bol opäť rutinne
schválený, ako
sa
to stalo pri novele vysokoškolského
zákona, ktorej obsah
sa
nás rovnako bytostne dotýka." A ešte jedna časť: "Naša
univerzita
je jednou z obetí arogancie politickej moci, bez-
citnosti
a kariéristických ambícií. Pretože nám
záleží nie-
len
na našej vysokej škole, ale aj na demokratickom smerova-
ní
našej vlasti, vyzývame členov vlády a všetkých členov zá-
konodarného
zboru Slovenskej republiky, ktorí
dopustili, že
dochádza
k postupnému rozvracaniu
demokratického života na
Slovensku
a nastoľovaniu totalitnej moci, aby prehodnotili
svoje počínanie. Vyhlasujeme, že sme
rozhodnutí podniknúť
akékoľvek
zákonné kroky, aby sme mladú slovenskú
demokraciu
udržali pri živote.
Vyjadrujeme ostrý nesúhlas
so znením
viacerých
zákonov prijímaných na posledných schôdzach Národ-
nej
rady, predovšetkým s novelou
zákona o vysokých školách
a
so zákonom o rozdelení Univerzity Pavla Jozefa Šafárika,
ktoré
sa nás najbytostnejšie dotýkajú."
V prípade, že budeme hlasovať o
pozmeňujúcich návrhoch,
že
si ich niekto osvojí, ktoré predložila
vláda a s ktorými
vyjadrila
súhlas, v prípade, že sa tieto pripomienky zohľad-
nia,
dávam aj ja niekoľko pozmeňujúcich návrhov.
Jedným z pozmeňujúcich návrhov je do § 1 zaradiť text:
"Do
novej Univerzity Pavla Jozefa Šafárika prechádzajú všet-
ky
univerzitné pracoviská, ktorých
doterajším sídlom sú Ko-
šice.
Do Prešovskej univerzity prechádzajú všetky univerzit-
né
pracoviská, ktorých doterajším sídlom je Prešov."
Druhý pozmeňujúci návrh je k termínu účinnosti zákona.
Budú
tri termíny. Budem žiadať potom o nich hlasovať postup-
ne, pretože nie
je možné, aby sa realizoval zákon za dva
týždne,
aby sa konštituovali orgány, ktoré môžu
slúžiť jed-
nej
dobrej univerzite. Preto navrhujem ako
prvý pozmeňujúci
návrh,
aby dátum účinnosti zákona bol až po
ukončení štúdia
všetkých
študentov, ktorí nastúpili na
Univerzitu Pavla Jo-
zefa
Šafárika, a je to dátum 1. septembra 2001. Druhý pozme-
ňujúci
návrh je, aby ukončili štvrtáci a piataci, čiže je to
dátum
1. 9. 1998. A tretí pozmeňujúci návrh
je 1. 9. 1997,
aby
až začiatkom školského roka
1997/98 bola zriadená Pre-
šovská univerzita a vlastne študenti -
ak to bude platiť
k
1. 1. 1997 - nebudú mať ukončený
ani jeden semester tre-
bárs v piatom,
či štvrtom, či v ktoromkoľvek ročníku na
pôvodnej
univerzite.
Z týchto dôvodov vás, vážení kolegovia,
chcem požiadať,
aby
ste zvážili prijatie tohto zákona v
stave, ktorý je ne-
dôstojný tejto Národnej rady, aby sme tento návrh zákona
neschválili
a aby ministerstvo školstva pripravilo,
ak chce
zriadiť
univerzitu v Prešove, jeden normálny, slušný, solíd-
ny návrh
zákona, v súlade
so všetkými zákonmi platnými
v
tomto štáte, a aby sme o tomto zákone
hlasovali na budúci
rok
a aby - ak chceme, aby táto univerzita vznikla - to bolo
k
1. 9. 1997. Čiže vás opätovne
prosím, aby sme skutočne
zvážili
všetky okolnosti, ktoré sa dotýkajú
nielen nás, ale
hlavne
tých, ktorí po nás nastúpia, mladej
generácie, ktorá
si
váži túto školu, je rada, že na tej
škole môže študovať,
a
aby sme skutočne nedali signál aj mimo Slovenskej republi-
ky
o tom, že ani v týchto najzákladnejších
veciach nechceme
počúvať
hlas zdola.
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pani poslankyni. Do rozpravy sa
hlási pán po-
slanec
Urban.
Poslanec I. Urban:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
milí hostia,
dovoľte mi, aby som na úvod
zareagoval na vystúpenie
pani
kolegyne poslankyne Sabolovej a potom len pre histo-
rickú pamäť prečítal text, ktorý som
našiel dnes ráno na
stole,
text od všetkých dekanov prešovských fakúlt Univerzi-
ty
Pavla Jozefa Šafárika.
V prvom rade chcem povedať, na ozrejmenie pani poslan-
kyni
Sabolovej, možno to bolo trošku tým
časom, možno neja-
kým
napätím pri schvaľovaní rozpočtu, ale
chcem pripomenúť,
že
som nežiadal žiadne zvýšenie rozpočtu
pre novozriaďované
fakulty alebo
univerzitu, ale navrhoval
som pri zákone
o
rozpočte, aby sa účelovo viazali
prostriedky na vznik no-
vých
vysokých škôl a fakúlt v kapitole Všeobecná pokladničná
správa pre ministerstvo školstva. Dal som tri
pozmeňujúce
návrhy,
nakoniec prešiel ten posledný, podľa ktorého sa tie-
to
prostriedky vo Všeobecnej pokladničnej správe budú viazať
na všetky
vysoké školy a
fakulty, ktoré vzniknú v roku
1997.
Nie je teda pravda, že ministerstvo financií nebolo
pripravené,
že sa to s ním nekonzultovalo. Naopak,
existujú
materiály
o tom a na ministerstve školstva sú,
takže pani
poslankyňa Sabolová sa
môže k nim dostať podobne, ako sa
dostala k ostatnej
pošte pani ministerky, že
ministerstvo
financií vyjadrilo
súhlas dokonca aj s
presným členením
a
objemom prostriedkov, ktorý bude treba
vynaložiť na zria-
denie
univerzity.
Pokiaľ ide o pozmeňujúce návrhy, ktoré predložila pani
poslankyňa
Sabolová, chcem pripomenúť, že ani v jednej časti
jej návrhov nepripomienkoval zákon pán
prezident, a teda
podľa
mňa nie je možné o nich hlasovať, pán prezident nepri-
pomienkoval termín účinnosti zákona, nepripomienkoval
ani
štruktúru
fakúlt a univerzity, preto lebo v zákone nebola.
Bolo
tam len ustanovenie, ktoré hovorí o
tom, ktoré fakulty
sa
zriaďujú na univerzite.
A pokiaľ
ide o poslednú vecnú
pripomienku, ktorú mám
k
vystúpeniu pani poslankyne Sabolovej, chcem pripomenúť, že
zákon
o vysokých školách hovorí presne, akým
spôsobom vzni-
kajú
univerzity, a preto v žiadnom prípade nie je možné pri-
jať
interpretáciu, že na vznik
univerzity a jej samospráv-
nych
orgánov sú dva týždne. Je to z toho
dôvodu, lebo zákon
predpokladá,
že budú menovaní štatutári a štatutári presne
v
zákonom určených lehotách budú zabezpečovať konštituovanie
príslušných
orgánov.
To je na úvod k tomu vystúpeniu.
Dovoľte mi prečítať, ako som už spomenul,
pre historic-
kú
pamäť, pre záznam list, ktorý máte všetci na stoloch.
"Vážené poslankyne,
vážení poslanci Národnej rady Slovenskej
republiky,
vznik Prešovskej univerzity mal by byť
motivovaný a zá-
konodarcom
chápaný ako súčasť dlhodobého úsilia vytvoriť op-
timálne podmienky
na rozvoj humanitného
vysokoškolského
vzdelávania
v Prešovskom kraji a osobitne samostatnej uni-
verzity
a osobitne v jeho sídelnom meste v
Prešove. V tomto
zmysle
je zriadenie samostatnej
univerzity potrebné chápať
ako
realizáciu zámeru optimalizovať sieť
vysokých škôl Slo-
venskej
republiky v súlade s konštituujúcim sa
územnospráv-
nym usporiadaním. Z hľadiska historických súvislostí je
zriadenie
Prešovskej univerzity prirodzeným
zavŕšením dlho-
dobého
formovania humanitných vzdelávacích
tradícií v meste
Prešove,
ktoré siahajú až do 17. storočia, a
ktoré súviseli
so vzdelávacou
a vedeckou činnosťou Prešovského kolégia,
najmä však
s takmer polstoročným formovaním vedeckých
a
vzdelávacích aktivít v oblasti humanitných vied v Prešove.
Prešov sa postupne stal a v
súčasnosti naozaj je jed-
ným z popredných centier humanitného vzdelávania
v rámci
Slovenskej
republiky. Je veľkým historickým paradoxom sku-
točnosť,
že práve takéto mesto nemá svoju
vlastnú univerzi-
tu. Intelektuálny a vedecký potenciál, ktorý
sa postupne
v
Prešove sformoval, je zárukou
rozvoja tradícií, ktoré sú
u
nás i v zahraničí spájané
s naším mestom ako významným
strediskom
kultúry a vzdelanosti.
Ak
sa v súčasnosti v západnej Európe, ktorá smeruje
k
zjednocovaniu, chápe idea univerzity, ktorá je charakteri-
zovaná
ideálom filozofie v centre akademickej výchovy, potom
možný
projekt Prešovskej univerzity od svojho
začiatku môže
byť
plne v súlade s týmito najnovšími civilizačnými trendmi.
Potom
aj tie najzávažnejšie námietky, ktoré
smerujú k tomu,
že
netreba rozdeliť druhú klasickú univerzitu v Slovenskej
republike,
je potrebné vnímať z iného zorného uhla.
Poskytujú naše univerzity naozaj
univerzálne vzdelanie?
Žiaľ, nie je
to tak. Naše univerzity sú univerzitami len
svojou
formou. Od klasickej podoby univerzity sme ešte veľmi
ďaleko.
Študent je prijímaný na vysokú školu fakultou, deka-
nom
a takmer v absolútnej miere neprekročí jej prah. Univer-
zita
Pavla Jozefa Šafárika je klasickou univerzitou len vo
výpočte
fakúlt v rovine finančného hospodárenia a v logu.
Žiaľ,
v ničom inom. Fakulty sú atomizované a
košické tvoria
jeden
celok, prešovské druhý. Nemáme čo i len jediný spoloč-
ný
vedeckovýskumný, resp. vedecko-pedagogický projekt.
Prešovskú univerzitu, resp. jej zriadenie
ako novej sa-
mostatnej
vzdelávacej a vedeckej inštitúcie je potrebné chá-
pať
ako súčasť formovania a akcelerovaného
pôsobenia naozaj
významného
mestotvorného faktora, ktorý
vplýva na duchovnú
atmosféru
mesta a kraja. Zriadenie Prešovskej
univerzity má
charakter
konštituovania nového inštitucionálneho usporiada-
nia jestvujúcich fakúlt v podobe
autonómnej univerzity.
V
tomto zmysle bude Prešovská
univerzita predstavovať nový
organizačný
rámec už jestvujúcich fakúlt a vytvárať vhodné
východisko
a základ pre ďalší rozvoj v podobe nových fakúlt,
na
činnosť ktorých sa už v súčasnosti utvárajú potrebné per-
sonálne
a kvalifikačné predpoklady.
Dôležitým faktorom bezproblémového
rozbehu Prešovskej
univerzity
je, že všetky jej fakulty sú akreditované prís-
lušnou
komisiou ministerstva školstva, t. j.
majú potvrdenú
potrebnú
kvalifikačnú úroveň svojho vzdelávacieho a vedecké-
ho
pôsobenia, a teda v tomto zmysle môžu prirodzene pokračo-
vať
vo svojej činnosti a rôznorodých aktivitách.
Personálne predpoklady zriadenia
Prešovskej univerzity.
V
súčasnom období k 30. októbru 1996 na fakultách budúcej
Prešovskej
univerzity pôsobí: filozofická fakulta
- celkove
182, z toho
142 vysokoškolských učiteľov
v kvalifikačnej
štruktúre
7 profesorov, 42 docentov, 91 odborných asisten-
tov;
pedagogická fakulta - celkove 280, z toho 215 vysoko-
školských
učiteľov, 4 profesori, 53 docentov, 158
odborných
asistentov; gréckokatolícka bohoslovecká fakulta - celkove
52,
z toho 15 vysokoškolských učiteľov, 2
docenti a 13 od-
borných
asistentov; pravoslávna bohoslovecká
fakulta - cel-
kove
28, z toho 12 vysokoškolských učiteľov, 3
profesori,
2
docenti a 7 odborných asistentov.
Na vysunutom pracovisku rektorátu Univerzity Pavla Jo-
zefa
Šafárika v Prešove pôsobí celkove 179
odborných, admi-
nistratívno-technických a robotníckych pracovníkov. Všetci
uvedení
vysokoškolskí učitelia a
pracovníci pôsobia na fa-
kultách
v Prešove, a teda v tomto zmysle budú zabezpečovať
výučbu
a chod univerzity aj v podmienkach jej
nového inšti-
tucionálneho
usporiadania. Potreby novovzniknutého rektorátu
si
vyžiadajú prijatie 26 odborných
pracovníkov a 12 pomoc-
ných pracovníkov, pomocný personál (upratovačky, vrátnici,
kuriči
a údržbári). Z uvedeného vyplýva, že s konštituovaním
Prešovskej univerzity vzniká potreba dodatočného
prijatia
len
38 pracovníkov, čo je nárast o 6,3 %.
Ekonomické zabezpečenie novej univerzity. Nárast mzdo-
vých,
investičných a neinvestičných
finančných prostriedkov
súvisiaci
so zriadením Prešovskej univerzity sa vzťahuje len
na krytie
prevádzkových nákladov novej budovy rektorátu,
ktorá už je
vo vlastníctve univerzity,
a na jej funkčnú
adaptáciu
bude potrebné z rezortu ministerstva
školstva za-
bezpečiť
hlavne na rekonštrukciu priestorov, vybavenie inte-
riérov
jednorazovo finančnú dotáciu, resp. na mzdy a na pre-
vádzku.
Ekonomické zabezpečenie fakúlt nepredstavuje faktic-
ké zvýšenie jestvujúcich nákladov, pretože je zabezpečené
nezávisle
od konštituovania novej univerzity z plánovaných
zdrojov
rezortu školstva, nakoľko v
terajšej dobe nové fa-
kulty nevznikajú.
Vznik Fakulty humanitných a prírodných
vied
Prešovskej univerzity sa uskutoční
vyčlenením prísluš-
ných
pracovísk terajšej Pedagogickej fakulty Univerzity Pav-
la
Jozefa Šafárika a nebude predstavovať významnejšie zvýše-
nie
nákladov.
Z pohľadu viacročnej perspektívy sa predpokladá reali-
zovať
náročnejší rozvojový program, ktorý však bude súvisieť
s
celkovým rozvojom humanitného vzdelávania v Prešove ako
sídla
Prešovského kraja. Pre prešovské fakulty vznik samo-
statnej
univerzity znamená realizovať také rozvojové progra-
my,
ktoré nemôžeme uskutočniť v doterajšej štruktúre Univer-
zity
Pavla Jozefa Šafárika kvôli nedostatočným technickým,
priestorovým a ubytovacím podmienkam. Keďže
nám v tomto,
ako
ukazuje naša doterajšia skúsenosť, dostatočne nedokáže
pomôcť
terajší (košický) rektorát a aj Ministerstvo školstva
Slovenskej republiky je v tomto smere zjavne limitované,
hlavný
zdroj pomoci očakávame od nových krajských orgánov,
ktoré
nám túto pomoc vyjadrili aj v písomnej podobe." Pripo-
mínam,
že niektoré sú súčasťou tohto materiálu.
"Sme presvedčení, že poslanci Národnej rady Slovenskej
republiky
svojím postojom a zodpovednosťou pomôžu vyriešiť
zbytočné
dlhodobé napätie medzi košickou a prešovskou časťou
Univerzity
Pavla Jozefa Šafárika. Vaše rozhodnutie
môže od-
strániť
historickú skrivodlivosť mestu
Prešov a jeho vyso-
koškolským
tradíciám."
Prešov 5. decembra 1996. Podpísaní prof. Dr. František
Uličný, DrSc, dekan
filozofickej fakulty, doc. Dr.
Rudolf
Novodomec,
CSc. dekan pedagogickej fakulty, prof. Dr. Pru-
žinský,
CSc., dekan bohosloveckej fakulty a
druhej bohoslo-
veckej
fakulty doc. Dr. Ján Huba, dekan.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja. S faktickou poznámkou sa
hlási ešte pani
poslankyňa
Sabolová.
Poslankyňa M. Sabolová:
Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Urban, ja som jasne zdôvodnila, že ak bu-
deme
akceptovať pripomienky vlády,
ktoré vláda predložila,
žiadam,
aby bola do návrhu akceptovaná aj moja pripomienka
na
doplnenie § 1.
Druhá vec je, vy veľmi dobre viete a ste starší posla-
nec
v Národnej rade, že precedens istej časovej zmeny alebo
termínu
účinnosti zákona sa v tejto Národnej rade už urobil.
A
nechcite mi povedať, že pri akomkoľvek rýchlom tempe je
možné za dva
týždne, do 1. 1. 1997, vyriešiť a doriešiť
všetky
pracovnoprávne vzťahy, ktoré sa týkajú jednak učiteľ-
skej
časti univerzity, jednak študentov. Ako si predstavuje-
te alebo ako si predstavuje kompetentný orgán vlastne celú
procedúru
prechodu študentov na inú univerzitu uprostred se-
mestra?
Čiže z tohto dôvodu si myslím, že Národná rada by
mala
akceptovať tento návrh, aby sa
hlasovalo o zmene účin-
nosti
zákona tak, ako som navrhla.
A chcem ešte tiež tak, ako hovoril pán poslanec Urban,
že
prečíta znenie, ktoré máme na stole, kvôli stenografické-
mu
záznamu, sa tiež vyjadriť, že tu nesedí ani jeden člen
vlády,
ani pani ministerka školstva, ktorej sa táto vec bez-
prostredne
dotýka. Zrejme nechce brať zodpovednosť za to, že
sa
niečo organizuje v Národnej rade
chvatom. Nie je tu ani
minister
financií, ktorý tu doteraz sedel, aby
sa vyjadril,
ako
je pripravený rezort na financovanie
novozriadenej uni-
verzity,
prípadne od takéhoto postupu sa
odvíjajúcich ďal-
ších
univerzít. Čiže z tohto dôvodu chcem
požiadať, aby sme
o
zmene termínu hlasovali, ak
nie o všetkých, tak aspoň
o
tom, aby sa skutočne ukončil školský
rok, a aby sme aspoň
v
tom skutočne akceptovali všetky právne normy, ktoré sú
v
stanovisku právnikov právnickej
fakulty, a myslím si, že
sú
určite lepšie, ako všetky chvatom
prednášané pozmeňujúce
návrhy.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pani poslankyni. Ešte pani
poslankyňa Gbúrová.
Poslankyňa M. Gbúrová:
Vážená Národná rada,
vážený pán predseda Národnej rady
Slovenskej republiky,
vážení hostia,
pôvodne som sa už nechcela vyjadrovať ku kauze Univer-
zity
Pavla Jozefa Šafárika so sídlom v Košiciach, lebo si
myslím,
že na pôde Národnej rady bolo vlastne povedané aj
z
mojej strany všetko.
Bolo povedané predovšetkým to, že som proti rozdeleniu
Univerzity
Pavla Jozefa Šafárika so sídlom v
Košiciach a že
tento
postoj som zastávala dlho a stále ho budem zastávať,
pretože
bol v súlade s univerzitnou výzvou,
ktorú podpísali
dekani,
resp. prodekani prešovských
fakúlt, tí istí dekani
a
tí istí prodekani prešovských fakúlt, ktorí vám dnes polo-
žili
na stôl list, v ktorom rozdelenie univerzity vítajú.
Bolo
by veľmi správne a bolo by hádam aj slušné, keby sa bo-
li práve dekani prešovských fakúlt od
začiatku vyjadrili
k
tejto problematike takým spôsobom, ako
to máme dnes v la-
viciach
Národnej rady. Myslím, že by bolo bývalo od počiatku
jasné,
že sú to práve dekani a vedenia prešovských fakúlt,
spolu
so štátnou krajskou správou, s primátorom mesta Prešo-
va
a s ostatnými zástupcami miestnej samosprávy, ktorí si
rozdelenie
Univerzity Pavla Jozefa Šafárika želali, resp.
ktorí
si želali vznik novej univerzity v novom krajskom mes-
te,
a to v Prešove.
Spomínam to aj z toho dôvodu, že to boli práve vedenia
prešovských
fakúlt, ktoré oznámili rovnako listami v univer-
zitnej
výzve, že ak by náhodou došlo Národnou radou k rozde-
leniu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, vzdajú
sa svojich
postov,
pretože to budú považovať za svoj životný omyl, ku
ktorému
v priebehu ich funkčného obdobia došlo.
Nespomínam to preto, že chcem z tohto
miesta hovoriť
o
tom, či by mali dekani prešovských fakúlt rezignovať, ale-
bo
by nemali. Hovorím to iba preto,
že všetky akcie, ktoré
sa spustili za
jednotu Univerzity Pavla
Jozefa Šafárika,
vznikli
práve na základe univerzitnej výzvy za
jednotu uni-
verzity, ktorú podpísali dekani prešovských
fakúlt. Chcem
upozorniť
na to, že okrem ankety, ktorá prebehla
na Pedago-
gickej fakulte v
Prešove a ktorá sa zo strany študentov,
i
keď veľmi tesne, skončila proti rozdeleniu univerzity, som
na
pôde Národnej rady minule
odovzdala pánu predsedovi Ná-
rodnej
rady Ivanovi Gašparovičovi petíciu študentov a učite-
ľov prešovských fakúlt univerzity, na ktorej
bolo takmer
tritisíc
podpisov proti rozdeleniu
univerzity a za jednotu
univerzity.
Hovorím to nie naschvál, ale len z
dôvodu istej
objektivity,
aby sa posudzoval pohľad zo strany študentov vo
svetle
aj tejto petičnej akcie, ktorá, myslím si, je rovnako
dôležitá
ako referendum, ktoré prebehlo na
pedagogickej fa-
kulte.
Zároveň by som chcela povedať, že
učitelia a študenti
predovšetkým
filozofickej fakulty sú proti rozdeleniu uni-
verzity.
Boli to práve učitelia filozofickej
fakulty, ktorí
spolu s učiteľmi
lekárskej fakulty zakladali
pred takmer
päťdesiatimi
rokmi Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika. Je pre-
to
úplne prirodzené, že práve filozofická fakulta sa najviac
proti
rozdeleniu univerzity bráni.
Ak
dovolíte, ešte by som sa veľmi
stručne vyjadrila
k
otázke, ktorá súvisí s tým, že bol pri rozdelení univerzi-
ty
porušený zákon, resp. neboli splnené všetky zo zákona da-
né podmienky. Ide o vyjadrenie Akreditačnej
komisie vlády
a
ide o vyjadrenie Rady vysokých škôl. Tu by som chcela kon-
štatovať,
že dňa 17. 10. 1996 sa zišlo
predsedníctvo Rady
vysokých
škôl v Košiciach, ktoré vo svojom
vyhlásení jedno-
značne
konštatovalo, že je proti rozdeleniu Univerzity Pavla
Jozefa
Šafárika. Ďalej by som chcela upozorniť na vyjadrenie
Akreditačnej
komisie vlády Slovenskej republiky,
ktorá, bo-
hužiaľ,
je to presne naopak, ako tu bolo povedané, konštato-
vala,
že žiaden podnet vo vzťahu k tomu, aby sa vyjadrili,
či
sú za rozdelenie univerzity, alebo nie
sú, nedostala. To
znamená,
že Akreditačná komisia sa nevyjadrila ku kauze roz-
delenia univerzity aj z toho dôvodu, že nedostala žiaden
podnet
vyjadriť sa k tomu ani od ministerstva školstva. Mys-
lím si, že
toto je informácia veľmi dôležitá, pretože aj
o
tomto bode je dôležité hovoriť, ak hovoríme o rozdelení
univerzity.
Ďalej spomeniem zasadnutia akademických
obcí filozofic-
kej
a pedagogickej fakulty, ktoré sa zišli 15. a 16. októbra
v
tomto roku, kde sa jasne deklaroval
postoj proti rozdele-
niu
univerzity, a spomeniem nakoniec
ešte akciu, na ktorej
sa
zozbieralo, ako som konštatovala,
takmer tritisíc podpi-
sov
nielen študentov, ale aj učiteľov, ktorí sa vyjadrili
proti
rozdeleniu univerzity.
Vážená Národná rada, na záver svojho krátkeho vystúpe-
nia
chcem povedať iba jednu hádam dosť podstatnú vec. Osobne
si
myslím, že nikto v tejto Národnej rade nespochybňuje sna-
hu
Prešovského kraja a jeho orgánov štátnej správy aj miest-
nej
samosprávy zriadiť univerzitu v Prešovskom kraji. Myslím
si,
že nikto taký vážny a citlivý problém nechce hnať do ne-
jakých
absurdností. Uvedomujeme si však a myslím si, že aj
tu,
v tejto Národnej rade si
mnohí z nás uvedomujú, že
spôsob,
akým k rozdeleniu došlo, je naozaj nedemokratický,
je
nedôstojný práve Národnej rady
Slovenskej republiky. Bol
to
spôsob, ktorý nerešpektoval rozhodnutia
ani akademických
senátov,
ani akademickej obce celej univerzity, a práve pre-
to
sme sa mali k nemu vyjadriť
demokraticky až potom, ak by
boli
známe tieto postoje.
Zároveň by som chcela podporiť pozmeňujúce návrhy pani
Márie Sabolovej, i keď si uvedomujem, že ide o kompromis.
Problém
tejto univerzity došiel na pôde Národnej rady, ale
nielen
tam, už tak ďaleko, že som si vedomá toho, že kompro-
mis
vlastne budeme musieť prijať. Ak by bol
prijatý kompro-
mis,
ktorý by zaručil absolventom univerzity, aby mohli kon-
čiť
na tej univerzite, na ktorú boli
prijatí, myslím si, že
by
Národná rada týmto činom vlastne splnila istý demokratic-
ký čin
a dala by študentom, ktorí na univerzite začali
študovať,
v každom prípade pomerne rozhodujúcu a pre nich
záväznú
bodku vo vzťahu k ich rozhodnutiu.
Toto je z mojej
strany
všetko.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pani poslankyni Gbúrovej. Pýtam sa, či sa ešte
niekto
hlási do rozpravy. Pani poslankyňa Sabolová, s fak-
tickou
poznámkou, alebo do rozpravy? (Odpoveď poslankyne Sa-
bolovej,
že do rozpravy.) Do rozpravy.
Poslankyňa M. Sabolová:
Prepáčte, vážení kolegovia, ale prečítam to stanovisko
právnikov tiež kvôli
stenografickému záznamu, aby
sme si
uvedomili,
aké zákony prijímame. Je to stanovisko
právnikov
pána
doc. JUDr. Vojčíka a JUDr. Mazáka z
Právnickej fakulty
Univerzity
Pavla Jozefa Šafárika Košice.
"Po prečítaní zákona, ktorý bol
schválený v parlamente,
okamžite
zarazí kusosť a skromnosť jeho obsahu. Neškodilo by
to
v prípade, že by nešlo o takú vážnu vec. Zákon o rozdele-
ní
Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, čo však nemožno považo-
vať
za správne pomenovanie zákona, je špecifickým zákonom,
na
základe ktorého zanikajú právne subjekty Univerzity Pavla
Jozefa
Šafárika aj fakulty a vznikajú nové
právne subjekty.
Predkladatelia
v návrhu však pozabudli zakotviť najzávažnej-
šie
ustanovenie, v ktorom je nevyhnutné zákonne a zákonom
riešiť
právne nástupníctvo nových subjektov.
Zložitosť a zároveň naliehavosť
chýbajúcej úpravy je
v
tom, že nejde iba o zánik Univerzity Pavla Jozefa Šafárika
a
vznik dvoch nových univerzít, ale treba
mať na zreteli aj
to,
že aj fakulty majú právnu subjektivitu. Preto sa v záko-
ne
musí riešiť i právne nástupníctvo fakúlt. Jedine formulo-
vanie
správneho režimu právneho nástupníctva
umožní plynulé
nadviazanie
činnosti nových univerzít a fakúlt na doterajšiu
ich
činnosť a plynulý prechod doterajších
práv aj povinnos-
tí.
Z uvedeného hľadiska je nevyhnutné, aby v zákone sa sta-
novili právni nástupcovia po právne zaniknutej
Univerzite
Pavla
Jozefa Šafárika v Košiciach a osobitne sa zákonom sta-
novili
právni nástupcovia právne zaniknutých fakúlt.
Zákon musí rešpektovať napríklad Zákonník práce, ktorý
upravuje
prechod pracovnoprávnych vzťahov v prípade rozdele-
nia
právnickej osoby. Prijatý zákon túto závažnú otázku pra-
covnoprávneho postavenia učiteľov a zamestnancov obchádza.
To
spôsobuje rozpor s ústavou a s predpismi o zamestnanosti.
V
tejto spojitosti vyvstáva aj problém právneho statusu štu-
dentov
jednotlivých fakúlt, ktorý nie je riešený ani v ná-
znakoch.
Zákon musí tiež ustanoviť, že študenti jednotlivých
fakúlt,
ktorí sú nimi ku dňu 31. 12. 1996, sa stávajú dňom
1.
1. 1997 študentmi príslušnej
fakulty pôsobiacej v rámci
nových
univerzít. Nie je totiž zo zákona zrejmé, ako budú
posudzované aprobačné úkony fakúlt a univerzít
vo vzťahu
k
štatútu absolventa Univerzity Pavla
Jozefa Šafárika a fa-
kulty.
Celý rad absolventov nebude mať ku
dňu 31. 12. 1996
ukončené napríklad štátnice. Na fakultách začali postgra-
duálne
štúdiá a iné konania.
Kritizovaný zákon je v rozpore aj so zákonom 278/1993
Z.
z. o správe majetku štátu a jeho vykonávacou vyhláškou
číslo
306/1993 Z. z. Toto konštatovanie sa opiera o fakt, že
v
novom zákone o rozdelení Univerzity
Pavla Jozefa Šafárika
chýbajú ustanovenia upravujúce majetkové vzťahy vznikajúce
pri
správe majetku štátu. Z tohto plynie, že nové univerzity
nebudú
schopné vyhotoviť delimitačné protokoly a dohodnúť sa
na
tom, ktorý majetok zostáva
tej-ktorej univerzite a nad-
väzne
na to aj jednotlivým fakultám.
Problematika správy majetku štátu je
nerozlučne zviaza-
ná
aj so záväzkami a inými právnymi
povinnosťami univerzity
a fakúlt. Ide
o neprehľadné množstvo
účtovných, daňovo-
právnych
a iných finančno-právnych väzieb, ktoré bez jednoz-
načných
pravidiel sa nedajú realizovať, resp.
náležite reš-
pektovať tak, aby
nedochádzalo aj k sankčným postihom zo
strany
príslušných orgánov verejnej moci. Vidno, že bez chý-
bajúcich
častí zákona nie je vlastne možné dosiahnuť vykona-
nie,
realizáciu novej právnej úpravy.
Upozorňujeme na tieto vážne
nedostatky súvisiace
s
právnou stránkou vzniku dvoch
nových univerzít a súčasne
dodávame,
že tieto nedostatky sa nedajú odstrániť
podzákon-
nými
predpismi, nedajbože, internými pokynmi
z Ministerstva
školstva Slovenskej republiky. To musí
byť riešené jedno-
značne
v zákone. Naša úvaha má jedinú ambíciu - predísť váž-
nym
právnym problémom pri realizácii tohto zákona."
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte pani poslankyňa Rusnáková.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Pán predseda, pred záverečným hlasovaním
chcem v mene
poslaneckého
klubu požiadať o 15-minútovú prestávku.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Bárdos.
Poslanec Gy. Bárdos:
Ďakujem. Ja sa pripájam.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ešte je do roz-
pravy
prihlásený pán poslanec Rosival.
Poslanec I. Rosival:
Vážený pán predseda,
vážené dámy a páni,
dovoľte mi niekoľko poznámok k textu
"Prešov si želá
univerzitu".
Pochopiteľne, každý súdny človek musí
súhlasiť
s
tým, že Prešov sa vypracoval na jedno z popredných centier
humanitného
vzdelávania v rámci Slovenskej republiky. Rovna-
ko
je iste pravda aj významné, že fakulty, ktoré majú tvoriť
Prešovskú
univerzitu v budúcnosti, sú akreditované Akredi-
tačnou
komisiou. Ďalej z prehľadu personálnych
predpokladov
vyplýva,
že fakulty sú dobre obsadené a tiež nie je možné
z
tohto hľadiska niečo namietať.
Ďalej ekonomické zabezpečenie - tak ako bola zabezpe-
čená
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika doteraz, rovnakou mie-
rou
budú tieto fakulty zabezpečené ekonomicky aj v budúcnos-
ti.
V tomto teda nie je žiadny problém. Čo
však chýba? Chý-
bala
okrem iného diskusia so študentmi
Univerzity Pavla Jo-
zefa
Šafárika, so študentmi predovšetkým
tých fakúlt, ktoré
majú
tvoriť Prešovskú univerzitu, a chýbala a chýba diskusia
v
akademickej obci. Chýba presvedčenie
študentov o potreb-
nosti vzniku
Prešovskej univerzity. Chýba vôľa študentov
a
vôľa celej akademickej obce. Študenti v
dôsledku chýbania
tejto
diskusie stále trvajú na tom, že chcú končiť na tej
univerzite,
na ktorej štúdium začali, to znamená, že chcú
byť
absolventmi Univerzity Pavla
Jozefa Šafárika. Za veľký
nedostatok
vzniku Prešovskej univerzity považujem práve túto
chýbajúcu
diskusiu. Okrem diskusie chýbali aj
niektoré ďal-
šie
náležitosti, ako bolo vyjadrenie Akreditačnej komisie,
Rady vysokých škôl, ministerstva financií k
vzniku novej
univerzity
v Prešove.
Tu na tomto mieste chcem upozorniť,
pripomenúť svoj ná-
vrh,
ktorý som navrhoval na minulej schôdzi Národnej rady,
aby
v Prešove vznikla univerzita k 1.
septembru 1997. Tento
dátum,
tento termín vzniku novej univerzity by umožnil od-
strániť
všetko, čo chýba, a sústrediť vôľu,
presvedčiť aka-
demickú obec, dať
možnosť vyjadriť sa
študentom tak, aby
Prešovská
univerzita vnikala v pozitívnej a tvorivej atmo-
sfére.
Preto si dovolím vyzvať pána poslanca Urbana, aby ešte
raz
zvážil možnosť vzniku Prešovskej univerzity k 1. septem-
bru
1997 a tiež to, aby sa hľadali spôsoby
skončenia absol-
vovania
tejto univerzity tak, aby študentom,
ktorí sú v sú-
časnosti
študentmi Univerzity Pavla Jozefa
Šafárika a prajú
si
byť absolventmi tejto univerzity, to bolo v
budúcnosti
umožnené. Tým však
nemyslím na to, že by nemala vzniknúť
Prešovská
univerzita.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Urban - faktická
poznámka.
Poslanec I. Urban:
Len veľmi krátko. Pán poslanec, bolo
treba poprosiť pá-
na
prezidenta, aby pripomienkoval
termín účinnosti zákona.
Ja
s tým už nemôžem nič robiť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán podpredseda Húska.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené kolegyne a kolegovia,
chcel by
som v tejto súvislosti hovoriť
aj o princípe
vzniku
budúcich, ďalších škôl a vôbec o vzniku všetkých zlo-
žitých
organizmov. Je veľmi dobrou tradíciou pri vytváraní
nových inštitúcií, že sa uskutočňuje najprv
tzv. afilačný
princíp,
to znamená, že už etablovaná určitá štruktúra v ne-
jakej inej
lokalite vytvorí najprv
dislokované jednotky
a
delením potom na základe prirodzeného evolučného princí-
pu
tieto už ustálené jednotky
povyšuje na vyššiu kompeten-
ciu,
čím dostávajú prípadne úplnú
organizačnú autonómiu. To
je
bežný priebeh emancipačného
graduálneho postupu a tento
postup
bol aj zvolený vo vzťahu medzi Prešovom a Košicami
pri
vytváraní novej univerzity regionálneho typu.
Bolo by dobré, keby sa namiesto dlhých rečí akceptoval
práve
tento pozvoľný graduálny princíp,
ktorý je veľmi ra-
cionálny,
veľmi správny, a keby sme nevnášali do toho zby-
točné
politikum. Je predsa v našom záujme, aby také nové re-
gionálne
centrá, ako sú sídla krajov, mali naozaj regionálne
typy
univerzít, ktoré pomáhajú rýchlemu dobudovaniu aj inte-
ligenčného
jadra v jednotlivých krajských sídlach.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Ešte pán poslanec Harach.
Poslanec Ľ. Harach:
Ďakujem za slovo, pán predseda. Dovolím
si len niekoľko
faktických
krátkych poznámok z miesta k
ekonomickému zabez-
pečeniu
obidvoch univerzít, najmä v Prešove.
Kolegyne a kolegovia,
dovoľte mi vrátiť trošku vašu pozornosť
na prerokúvanie
novely
vysokoškolského zákona, v ktorom ako jeden z argumen-
tov
presadzovania toho, aby ministerstvo schvaľovalo zriaďo-
vanie
nových fakúlt, bola takáto téza:
Vznikli nové fakulty
z
kompetencie univerzít, univerzity a
ich okolia povedali,
že
majú na to peniaze, ale po roku tieto nové fakulty pýtali
peniaze
z rozpočtu ministerstva školstva.
Dokument, ktorý čítal pán poslanec Urban, má také vše-
obecné
tézy o finančnom zabezpečení, že pre mňa
toto vyhlá-
senie
v takejto forme, že to bude zabezpečené, nie je akcep-
tovateľné. Preto mám
celkom konkrétnu otázku na
pôvodných
predkladateľov
zákona, či dokážu povedať, keď konzultovali
na
ministerstve financií a na
krajskom úrade, koľko peňazí
presne
bude stáť zriadenie rektorátu, doplnenie pedagogic-
kých a ďalších
pracovníkov, teda mzdové
prostriedky, pre-
vádzkové
prostriedky a prípadne investičné kapitálové výdav-
ky.
To je otázka ekonomického zabezpečenia.
Akreditácia. V dokumente na strane 2 sa
konštatuje, bo-
lo
to prečítané, zopakujem: "Dôležitým faktorom bezproblémo-
vého
rozbehu Prešovskej univerzity je, že všetky jej fakulty
sú akreditované príslušnou komisiou ministerstva školstva
atď.
Avšak v návrhu zákona vzniká z pedagogickej fakulty no-
vá fakulta. Mení sa personálna štruktúra
obidvoch fakúlt.
Zakladá
to jednoznačne dôvod na to, aby
prebehla nová akre-
ditácia.
Navyše, vzniká tu nová fakulta. Čo s
jej finančným
zabezpečením
a - úplne na rovinu - čo s jej akreditáciou?
Po tretie, takisto sa prihováram za to, ak tento zákon
schválite,
aby ste aspoň posunuli jeho účinnosť na
začiatok
nového
školského roku. Je minimálne
netradičné, ak nie po-
dozrivé,
ak sa v priebehu školského roka vysoké školy rozde-
ľujú,
zlučujú, menia. Skutočne objektívny
pozorovateľ mini-
málne
pokrúti hlavou nad takýmto dátumom vzniku novej uni-
verzity.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Ftáčnik.
Poslanec M. Ftáčnik:
Moja faktická poznámka bude krátka. Chcem len zareago-
vať
na myšlienku pána podpredsedu Húsku,
ktorý povedal, aby
sme
nevnášali do celého problému politikum. Chcem povedať,
že
nikto do toho politikum nevnáša. Podstatná téza, ktorá tu
znie
už tretíkrát, pretože parlament sa týmto zákonom zaobe-
rá
už tretíkrát, je to, že väčšina tohto parlamentu, vrátane
opozičných
poslancov, je za to, aby v Prešove bola univerzi-
ta. Myslím si,
že túto tézu treba znovu pripomenúť, ale
spôsob, akým sa
to deje, keď nie sú splnené
náležitosti
-
vyjadrenia štátneho orgánu ministerstva školstva, vlády,
Akreditačnej
komisie, to znamená ten postup, aby
naozaj do-
rástol graduálne,
ako to povedal pán podpredseda
Húska,
k
novému školskému roku, o tomto je celý spor. O tom je celý
spor
a z toho zbytočné vznikajú napätia a kontroverzie, že
sa
to tlačí a musí to byť k 1. januáru.
Keby sme ho nechali
dozrieť všetkými príslušnými procesmi, ktoré na to treba,
tak
si myslím, že by tu nebola taká diskusia, aká je v tejto
chvíli.
Toľko moja faktická poznámka.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec
Lauko.
Poslanec P. Lauko:
Len jednu krátku poznámku. Vystupoval som
tiež opakova-
ne
k tejto téme a opakovane som žiadal stanovisko, rozbory
atď. ako
moji kolegovia. Moja otázka je
veľmi jednoduchá:
Prečo
nedala vláda stanovisko k tomuto zákonu?
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Dala, stanovisko je tu.
Poslanec J. Tarčák:
Vážený pán predseda...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán spravodajca, neukončil som rozpravu, preto som dal
aj
slovo pánu poslancovi Laukovi.
Končím rozpravu k tomuto
bodu
programu.
Poslanec J. Tarčák:
Vážený pán predseda,
kolegyne, kolegovia,
dovoľte
mi niekoľko viet na objasnenie si niektorých
skutočností.
Predovšetkým chcem povedať, že nebol porušený
ani
jeden zákon, pretože čo sa týka poslanca, poslanec zašle
vláde
na vyjadrenie svoj návrh zákona. Tým sa
to končí. Ďa-
lej
sa nespresňuje v detailoch, či sa musí
a po vyjadrení
vlády
môže ísť zákon do pléna. To je
istým spôsobom vákuum
v
legislatíve. Či to bolo využité, či nie, to je vec každého
poslanca.
Čo
sa týka financovania,
rozbor financií môže urobiť
len ministerstvo financií a ministerstvo školstva. Je ob-
siahnuté
v stanovisku vlády. Vláda zaujala
stanovisko a sú-
hlasí s návrhom
zákona. Minister financií si
je vedomý,
zrejme
i ministerka školstva, že taký návrh je, a ak vláda
dala súhlas, tak
ako výkonný orgán musí uviesť do života
-
tak ako každý iný zákon - i tento. Stanovisko tu je.
Čo sa týka Rady vysokých škôl, neprijala
platné uznese-
nie. To máte
na stoloch. Nebolo tu
spomenuté stanovisko
Akreditačnej komisie. Dovoľte, aby som citoval
stanovisko
Akreditačnej komisie k
rozdeleniu Univerzity Pavla
Jozefa
Šafárika prijaté 3.
12. 1996 v Trnave. Hneď zo začiatku:
"Z
vecného hľadiska Akreditačná
komisia nevidí závažnejšie
dôvody,
ktoré by bránili rozdeleniu jestvujúcej Univerzity
Pavla
Jozefa Šafárika v Košiciach a utvoreniu dvoch samo-
statných univerzít, a to Univerzity Pavla
Jozefa Šafárika
v
Košiciach a Prešovskej univerzity v
Prešove" - citujem zo
zasadnutia
Akreditačnej komisie z 3. 12.
Čo
sa týka toho, že
apelujete na študentov, žiakov
a
podobne, bol urobený prieskum. V
materiáloch máte, že na
pedagogickej
fakulte z 1 700 žiakov, ktorí sa mali možnosť
vyjadriť,
proti je 363, čo je 20 %. Z 267 zamestnancov len
40 sú proti.
Prosím vás, samozrejme, vy môžete dať kopec
iných argumentov z iných zasadnutí.
Jednoducho chcem len
zdôrazniť,
že týmto sa argumentovať nedá.
Čo sa týka ďalšej diskusie o tom, že
pozmeňujúce návr-
hy
- áno, či nie - ja si myslím, pán
predseda, že sa môžeme
vyjadriť
len k tomu, čo pripomienkoval pán
prezident, a pán
prezident
vo svojom návrhu hovorí neschváliť. Ja odporúčam
schváliť.
Potom by tu nemali byť ani pozmeňujúce návrhy. Ma-
li
by sme sa vyjadriť k zákonu ako celku, a preto si dovolím
tvrdiť,
že nebude čiastkové, bude len jedno hlasovanie. Ak
bol
návrh na prerušenie, tak po tomto mojom vystúpení by sme
mali
dať prestávku a hlasovať.
Ďakujem vám za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
(Hlasy
z pléna.) Nikdy sme nehlasovali pri vrátených
zákonoch
od pána prezidenta.
Páni poslanci, pani poslankyne, rozprava
je skončená.
Pán poslanec Bajan, ak nemáte procedurálnu otázku, na-
vrhujem, aby sme
urobili prestávku, tak ako bolo žiadané
s
tým, že prestávka býva pravidelne od
12.00 do 14.00 hodi-
ny,
urobme prestávku teraz do 13.45 hodiny.
(Hlasy v sále.)
Dohodneme
sa. Dobre, tak do 14.00 hodiny, lebo ešte zasadajú
výbory.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. Prestali sme
pred hlasovaním o zákone ako celku.
Prosím, pán spoločný
spravodajca.
Poslanec J. Tarčák:
Odporúčam tento návrh zákona schváliť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže budeme hlasovať o
návrhu pána prezidenta, ktorý
v
žiadosti píše: "Žiadam preto, aby
Národná rada Slovenskej
republiky
pri opätovnom prerokovaní zákon neschválila."
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán
spravodajca...
Poslanec J. Tarčák:
Hlasujeme o zákone ako celku s tým, že odporúčam tento
návrh
zákona prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o tom, či Národná rada
uvedený zákon po
opätovnom prerokovaní
schvaľuje v znení, ako bol prijatý
24. októbra
1996. Pán spoločný
spravodajca ho navrhuje
schváliť.
Prezentovalo sa 123 poslancov.
Za návrh hlasovalo 75 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
(Porucha záznamovej techniky.)
Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca.
Poslanec J. Tarčák:
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
nasleduje d e s i a t y bod programu,
ktorým je
zákon Národnej rady Slovenskej republiky
zo 6. novembra
1996, ktorým
sa mení a
dopĺňa zákon číslo 600/1992 Zb.
o
cenných papieroch v znení neskorších predpisov a ktorým sa
mení
a dopĺňa Obchodný zákonník, vrátený prezidentom Sloven-
skej
republiky na opätovné prerokovanie
Národnou radou Slo-
venskej
republiky.
Materiál
ste dostali ako tlač 554. Jeho
súčasťou je
rozhodnutie
prezidenta Slovenskej republiky z 20. novembra
1996
o vrátení tohto zákona, ako aj
schválený zákon zo
6.
novembra 1996. Spoločnú správu ste dostali ako tlač 554a.
Prosím spoločnú spravodajkyňu pani
Novákovú, aby podala
správu
o prerokovaní zákona vo výboroch.
Poslankyňa I. Nováková:
Vážený pán predseda,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slo-
venskej republiky o
výsledku prerokovania zákona
Národnej
rady
Slovenskej republiky zo 6. novembra 1996, ktorým sa me-
ní a dopĺňa
zákon číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch
v
znení neskorších predpisov a ktorým
sa mení a dopĺňa Ob-
chodný
zákonník, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na
opätovné
prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady Slovenskej
republiky rozhodnutím
číslo
1293 z 20. novembra 1996 pridelil uvedený zákon Národ-
nej
rady Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie v Ná-
rodnej
rade Slovenskej republiky uvedeným výborom Národnej
rady Slovenskej republiky: ústavnoprávnemu výboru, výboru
pre
financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, pri-
vatizáciu
a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo a výboru
pre
zdravotníctvo a sociálne veci. Ako príslušný na skoordi-
novanie
stanovísk výborov Národnej rady Slovenskej republiky
bol
citovaným rozhodnutím predsedu Národnej
rady Slovenskej
republiky určený Výbor Národnej rady Slovenskej
republiky
pre
financie, rozpočet a menu s tým, že skoordinované stano-
viská
výborov Národnej rady sa premietnu v
spoločnej správe
výborov
Národnej rady Slovenskej republiky.
Predmetný zákon prerokovali všetky výbory Národnej ra-
dy. Výbor
Národnej rady pre
hospodárstvo, privatizáciu
a
podnikanie, výbor pre pôdohospodárstvo, výbor Národnej ra-
dy pre zdravotníctvo a sociálne veci neprijali uznesenie
o
výsledku prerokovania zákona, pretože s
ním nevyslovila
súhlas
nadpolovičná väčšina všetkých členov výborov.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, a to ústav-
noprávny
výbor, výbor pre financie, rozpočet a
menu a výbor
pre
životné prostredie a ochranu prírody prerokovali zákon
Národnej
rady Slovenskej republiky zo 6. novembra 1996, kto-
rým
sa mení a dopĺňa zákon číslo 600/1992
Zb. o cenných pa-
pieroch
v znení neskorších predpisov a ktorým
sa mení a do-
pĺňa
Obchodný zákonník, vrátený
prezidentom Slovenskej re-
publiky
na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej
republiky,
a odporúčajú ho Národnej rade Slovenskej republi-
ky opätovne prerokovať a schváliť
so zmenami a doplnkami
uvedenými
v spoločnej správe pod číslom 1 a 2, ktoré odporú-
čam
spoločne prijať.
Vážený pán predseda, môžete otvoriť
rozpravu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne pani spoločnej
spravodajkyni.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
otváram rozpravu
k
tomuto bodu programu. Zatiaľ som
dostal dve prihlášky do
rozpravy.
Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Straňák, po ňom
pán
poslanec Vaškovič.
Poslanec J. Straňák:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
vážení hostia,
na
úvod mi dovoľte, aby som ešte
raz stručne zhrnul
dôvody,
ktoré ma viedli k predloženiu
predmetnej novely zá-
kona.
Doterajšia právna úprava povinnej
zaknihovateľnosti
všetkých akcií a
dočasných listov sa neosvedčila.
Súčasný
stav
spôsoboval popretie akcií na
doručiteľa, viedol k zní-
ženému
záujmu o zakladanie akciových spoločností, a to najmä
v
prípadoch, ak ich zakladanie nesúviselo s privatizáciou,
pri
malom počte zakladateľov, ktorí majú
záujem minimalizo-
vať
náklady spojené s vydávaním a následnými prevodmi akcií.
Evidenciu
dematerializovaných cenných papierov
robilo Stre-
disko
cenných papierov, ktoré malo na rozdiel od okolitého
sveta,
kde funguje kapitálový trh, u nás
monopolné postave-
nie.
Emitenti a majitelia cenných
papierov sú takto nútení
akceptovať
postupy Strediska cenných papierov,
vrátane cien
za služby. Tento stav odrádza aj
zahraničných investorov,
pre
ktorých nie je vždy súčasná právna úprava pochopiteľná
a
najmä akceptovateľná. Novela chcela odstrániť tie zlé prv-
ky,
ktoré, žiaľ, priniesla novela číslo 171 z roku 1995.
Vážené
kolegyne, kolegovia, pán
prezident vo svojich
pripomienkach
nijako nenapadol možnosť návratu k alternatív-
nej forme aj
materializovaných cenných papierov.
V pripo-
mienkach sa snaží
zakotviť striktné pravidlo, aby
emitent
verejne
obchodovateľných cenných papierov nemohol rozhodnúť,
že prestanú
byť verejne obchodovateľné. Uvediem niektoré
príklady ochranných mechanizmov, ktoré svedčia o tom, že
emitent
to nemohol urobiť, resp. prečo nemal
záujem to uro-
biť.
Zákaz rozhodnúť, že verejne
obchodovateľné cenné papie-
re
prestanú byť verejne
obchodovateľnými cennými
papiermi,
zakotvila
do zákona o cenných papieroch jeho novela vykonaná
zákonom číslo 88/1994. Novela ďalej zakotvila
oznamovaciu
a
ponukovú povinnosť pri kúpe väčších balíkov akcií, podobnú
súčasnej
oznamovacej a ponukovej povinnosti
podľa ustanove-
nia
§ 79a zákona o cenných papieroch. Tento zákaz, ako aj o-
znamovacia
a ponuková povinnosť boli prechodne zrušené nove-
lou
zákona číslo 246/1994, ktorú presadila terajšia opozícia.
Vrátim sa ešte raz k tej možnosti emitenta, aby neroz-
hodol
o tom, že akcie prestanú byť verejne obchodovateľné.
Ak
by aj chcel emitent rozhodnúť o tom, že
verejne obchodo-
vateľné
akcie prestanú byť verejne
obchodovateľnými cennými
papiermi, môže o
tom rozhodnúť výlučne valné
zhromaždenie
emitenta.
Išlo by totiž o zmenu stanov, nakoľko náležitosťou
stanov
v zmysle § 174 písm. a) Obchodného zákonníka je úpra-
va vydávania
rôznych druhov akcií,
ich označenie, počet
a
práva s tým spojené.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Páni poslanci, prosím o pokoj v sále.
Poslanec J. Straňák:
Pritom rozhodnutie o zmene práv spojených s niektorým
druhom
akcií takouto zmenou práv je nepochybne
aj rozhodnu-
tie o skončení
verejnej obchodovateľnosti.
Nakoľko len na
verejne
obchodovateľné akcie sa vzťahuje oznamovacia a ponu-
ková
povinnosť podľa § 79a zákona o cenných papieroch, je
potrebný
súhlas dvoch tretín väčšiny hlasov akcionárov majú-
cich
tieto akcie, t. j. dvoch tretín všetkých akcionárov,
majiteľov verejne obchodovateľných akcií jedného emitenta.
Ide
o prísnejšiu väčšinu, než akú treba napríklad na rozhod-
nutie
o zrušení spoločnosti, o zmene stanov, o zvýšení alebo
znížení základného imania, keď podľa Obchodného
zákonníka
stačí súhlas dvoch tretín akcionárov
prítomných na valnom
zhromaždení.
Je teda isté, že akcionár, ktorý má síce väčši-
nový,
ale menej ako dvojtretinový podiel v
akciovej spoloč-
nosti,
zrušenie verejnej obchodovateľnosti bez
súhlasu men-
šiny
akcionárov nepresadí.
Ak by najväčší akcionár mal dvojtretinovú väčšinu, ne-
musí mu
vždy byť zrušenie
verejnej obchodovateľnosti na
prospech.
Akcie, ktoré nie sú verejne obchodovateľné, sú me-
nej
likvidné a nevedel by ich tak ľahko predať alebo dať ako
zálohu
v banke napríklad na zabezpečenie
úveru. Pri nekalom
postupe
v rozhodovaní o tejto otázke vždy prichádza do úvahy
napadnutie tohto rozhodnutia pre porušenie dobrých
mravov
-
to je § 39 Občianskeho zákonníka.
Vážení kolegovia, tu som dokumentoval niekoľko príkla-
dov
toho, prečo by emitent nemal záujem rozhodnúť o tom, aby
sa akcie
stali neverejne obchodovateľné. Požiadavka pána
prezidenta
striktne toto vymedziť sa mi javí mierne nadby-
točná,
ale treba povedať, že je akceptovateľná. Chcem tým
povedať,
že ani v doterajšom znení zákona nebola verejná ob-
chodovateľnosť
cenných papierov absolútne nemenná a
neobme-
dzená. To som
už vlastne spomínal, že terajšia opozícia
príslušnou
novelou zrušila to, o čo sa tak zasadzovala pri
terajšom
hlasovaní o zákone.
Polemickou sa javí snaha zabezpečiť, aby
sa na verejnom
trhu
mohlo obchodovať len s verejne obchodovateľnými cennými
papiermi, ktoré
majú dematerializovanú podobu. Čítal som
článok, kde sa vyjadrila burza cenných
papierov, že dokáže
obchodovať
aj s materializovanými, čiže listinnými cennými
papiermi.
Dnes som dostal fax od predsedu asociácie, ktorý
mi
na moju otázku, ktorú som mu včera telefonicky položil,
odpovedal, že tento
názor je len názor niekoľkých členov
združenia.
Preto, vážení kolegovia, navrhujem prijať
návrhy pána
prezidenta
a dokumentovať tak úprimnú snahu pomôcť kapitálo-
vému
trhu. Očakávam, že aj opozícia vyjadrí svojím kladným
hlasovaním
o celej novele zákona úprimnú snahu dosiahnuť ten
istý
cieľ.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Ďalej je prihlásený do rozpravy
pán poslanec
Vaškovič.
Poslanec V. Vaškovič:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne, kolegovia,
vážení hostia,
aj keď
s niektorými názormi pána
poslanca Straňáka by
som
dokázal polemizovať, som veľmi rád, že odporučil, aby
sme
pripomienky pána prezidenta
akceptovali. Myslím si, že
sme
už pri minulom prerokúvaní tohto zákona
hovorili o via-
cerých problémoch, ktoré v oblasti kapitálového
trhu sú,
a
aj sme
naznačili, že ministerstvo financií momentálne
pripravuje
nové normy. Som veľmi sklamaný z toho,
že nespl-
nilo
uznesenie Národnej rady o tom, že malo
predložiť tento
rok
zákon o kolektívnom investovaní. Nestalo sa tak. Ale po-
kiaľ
mám informácie, pripravuje sa, a dúfam,
že v prvej po-
lovici budúceho roka tento zákon, túto úplne
novú normu
prijmeme.
Takisto sa pripravuje aj novela zákona o cenných
papieroch.
Myslím si, že táto novelizácia bola čiastočná a sledo-
vala
určitý cieľ umožniť skupine - vlastne
dalo by sa pove-
dať - vyslovene
súkromných akciových spoločností
s malým
počtom akcionárov,
aby nemuseli dematerializovať akcie
a
mohli ich vydávať v listinnej forme.
Osobne som túto mož-
nosť
podporil, aj keď sa nájde veľa poslancov z opozície,
ktorí
nesúhlasia s týmto názorom. Vidím
problém širší a ne-
vidím
problém v tom, či tieto malé súkromné spoločnosti môžu
mať
cenné papiere v dematerializovanej alebo v listinnej po-
dobe.
Vidím problém v tom, aby u nás existovali aj subregis-
tre
na listinné papiere. Myslím si, že
tento problém regis-
trovania
aj listinných cenných papierov je
problémom, ktorý
by
sme na budúci rok mohli zvládnuť, a tým by bola vyriešená
aj transparentnosť majiteľov akcií listinných
papierov.
Takisto
podporujem tú formu, najmä v malých spoločnostiach,
ktorá
je pre nich menej nákladnejšia.
Taktiež
som vyjadril názor, že úplnú nemožnosť odísť
z
verejnej obchodovateľnosti
nepovažujem za normálny stav.
Odchod
z verejnej obchodovateľnosti je však dosť komplikova-
ná záležitosť
najmä v našich
špecifických pomeroch, keď
vzniklo
veľké množstvo spoločností, ktoré sú zaznamenané ako
verejne
obchodovateľné a musíme s týmto pojmom narábať veľmi
citlivo.
Myslím si, že návrhy pána prezidenta riešia tieto
problémy,
a že to, čo ostalo otvorené a čo všetci cítime, že
je
v tejto oblasti nedotiahnuté, podarí sa nám na budúci rok
dotiahnuť.
Okrem týchto názorov si myslím, že
došlo po prvýkrát,
čo
ma nakoniec aj potešilo, k obrovskej diskusii v našich
odborných
médiách, kde sa k tomuto návrhu
vyjadrovala veľká
časť
odborníkov a treba povedať, že zaujala dosť kritické
stanovisko.
Prečítal som si stanovisko Asociácie obchodníkov
s
cennými papiermi a rád by som z neho
prečítal aspoň časť,
aby
ostal v zázname Národnej rady.
"Dôvodom našich obáv je predovšetkým odstránenie obme-
dzenia,
podľa ktorého emitenti doteraz nemohli voľne rozhod-
núť
o zrušení verejnej
obchodovateľnosti cenných papierov,
ktoré
vydali. Obavy zo sťahovania
cenných papierov z burzy
a
RMS majú domáci, ale hlavne zahraniční
portfólioví inves-
tori,
ktorí sú pre rozvoj slovenského kapitálového trhu roz-
hodujúci.
Ich prioritným záujmom nie je ovplyvňovať riadenie
našich
akciových spoločností, ale dlhodobo
investovať svoje
finančné zdroje do
našej ekonomiky. O ich
zneistení nás
presviedčajú
denne otázky a žiadosti o vysvetlenie, z kto-
rých cítiť značné znepokojenie. Rukolapným
dôkazom je aj
prakticky úplné obmedzenie ich obchodných aktivít,
čo je
hlavným
dôvodom viac ako 20-percentného poklesu
slovenského
akciového
trhu od začiatku novembra. Obavy taktiež vzbudzuje
hrozba
poškodenia tisícov drobných
akcionárov z prvej vlny
kupónovej
privatizácie, pretože akcie, ktoré vlastnia, by sa
stali
nepredajnými.
Druhá, negatívne hodnotená úprava sa týka
umožnenia ob-
chodovať
s verejne obchodovateľnými cennými papiermi aj mimo
burzy
a RMS, t. j. mimo verejného trhu.
Práve...(Ruch v sá-
le.)
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Páni poslanci, prosím, pokoj.
Poslanec V. Vaškovič:
...koncentrovanie všetkých obchodov s
uvedenými cennými
papiermi
na verejnom trhu bolo pravdepodobne
najpozitívnej-
ším
ustanovením novely zákona o cenných papieroch, ktorú ste
schválili
v roku 1995. Tá nás v oblasti spriehľadnenia ka-
pitálového trhu posunula v hodnotení zahraničia na
vyššie
miesto,
neraz aj pred Českú republiku, s
ktorou sme v roku
1993
stáli v tomto smere na rovnakej štartovacej čiare.
Vážení poslanci Národnej rady,
náš kapitálový trh sa v súčasnosti topí
v problémoch,
ktoré
do značnej miery ohrozujú už podstatu jeho existencie.
Pritom
žiadny z odborníkov si nevie dlhodobo
predstaviť mo-
dernú
a prosperujúcu trhovú ekonomiku bez
fungujúceho kapi-
tálového
trhu. V rámci prípravy vstupu Slovenska do európ-
skych
štruktúr je nevyhnuté, aby sme boli pre
zahraničie čo
najviac
rovnocenným partnerom aj v oblasti
kapitálového tr-
hu.
V opačnom prípade sa v rámci
liberalizácie kapitálových
transakcií môže ľahko
stať, že funkcie nášho kapitálového
trhu
preberie zahraničie.
Veríme, že zohľadníte uvedené argumenty
a svojím roz-
hodnutím
podporíte ďalší rozvoj slovenského kapitálového tr-
hu."
Pokiaľ môžem povedať za seba, napriek
tomu, že sú urči-
té
výhrady aj k tomuto zneniu a niektorí poslanci by sa radi
vrátili k tomu
stavu, ktorý tu bol ešte predtým, než pán
poslanec
Straňák navrhol novelu, osobne podporím tieto zmeny
a
budem presvedčovať aj kolegov v
mojom klube, aby to tak-
isto
urobili.
Ďakujem vám za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec. Ďalej je
prihlásený pán poslanec
Rosival.
Poslanec I. Rosival:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
som rád,
že pán poslanec Straňák vyjadril
svoj názor,
a
môžem povedať hneď na začiatku, že jeho názor podporujem
a
stotožňujem sa s ním. Napriek tomu si dovolím predniesť
pár
poznámok, ktoré vznikli v diskusiách s odborníkmi, ktorí
pracujú
na kapitálovom trhu a pracujú so zahraničnými inves-
tormi. Môžem vopred povedať, že tieto
poznámky budú tiež
smerovať
k tomu, čo povedal pán poslanec
Straňák, k podpore
a
k prijatiu návrhov pána prezidenta.
Niekoľko slov k súčasnej legislatíve. Súčasná legisla-
tíva
v oblasti kapitálových trhov na Slovensku zaostávala za
legislatívou
vo vyspelých krajinách, ale aj v krajinách, ako
sú
napríklad Maďarsko a Poľsko. K hlavným nedostatkom súčas-
nej
legislatívy patrí:
1. nedostatočná ochrana minoritných
akcionárov,
2. dozor nad kapitálovým trhom,
3.
predovšetkým kontrola dodržiavania už
platnej legi-
slatívy.
Dôsledkom takéhoto stavu je malá transparentnosť trhu,
možnosť
beztrestne manipulovať ceny a prelievať zisky mimo
firiem
s verejne obchodovateľnými cennými papiermi.
Teraz
niekoľko poznámok k novele, ktorá bola prijatá
dňa
6. novembra 1996. Táto novela
neposunula Slovensko sme-
rom
ku krajinám s vyspelou ekonomikou, ale
naopak, posunula
ho smerom k
zaostávajúcim krajinám, kde
neexistuje takmer
žiadna
ochrana akcionárov. Následkom takéhoto legislatívneho
kroku,
ak by sme ho nezmenili, by boli značné
komplikácie
pri
rokovaniach Slovenska o vstupe do
medzinárodných inšti-
túcií,
predovšetkým do OECD a Európskej únie.
Pozrime sa tiež na prípadné praktické dôsledky
takéhoto
kroku
pre slovenskú ekonomiku. Od prijatia
poslednej novely
sa
slovenský akciový trh znížil takmer o
20 %. Toto zníže-
nie, obrazne
povedané, zasluhuje tri výkričníky. Nastalo
v
priebehu mesiaca novembra. V
rovnakom období v okolitých
krajinách akcie
stúpali, akciové trhy stúpali, napríklad
v
Maďarsku sa dosiahlo historické maximum.
Takáto situácia komplikuje snahy slovenských podnikov,
ktoré majú záujem
získať za výhodných
podmienok finančné
zdroje na investovanie prostredníctvom kapitálových trhov,
keďže zahraniční investori sú veľmi
citliví na akékoľvek
ohrozenie
svojich práv. Pretože väčšina slovenských podnikov
nevyhnutne
potrebuje investovať značné prostriedky a možnosť
ich
získania na Slovensku je stále
zložitejšia, je v ekono-
mickom
záujme Slovenska vytvoriť priaznivé
investorské pod-
mienky
na našom kapitálovom trhu. V opačnom prípade by sa
mohlo
stať, že investori si budú buď vyžadovať nevýhodnejšie
podmienky,
poskytovať úvery za neúmerne vysoké
výnosy, prí-
padne
môžu Slovensko vynechať zo zoznamu
krajín, kde sa in-
vestuje.
Prípadné
ohrozenie akcionárov z
prvej vlny kupónovej
privatizácie
spomenul pán Vaškovič, nebudem ho opakovať.
Ďalej
ako nevyhnutný predpoklad
na uvedenie aspoň do
predchádzajúceho
stavu je znemožniť emitentovi verejne ob-
chodovateľných papierov zrušiť, resp. rozhodnúť o zrušení
verejnej
obchodovateľnosti týchto cenných
papierov. V opač-
nom prípade akcionári nevlastniaci kontrolujúci
podiel na
spoločnosti
nemajú žiadnu ochranu pred
znehodnotením svojej
investície.
V otázke možnej formy cenného papiera treba akceptovať
možnosť
emitentov neverejne obchodovateľných
cenných papie-
rov
vydávať ich aj v materializovanej forme, avšak verejne
obchodovateľné
cenné papiere by mali mať výlučne
demateria-
lizovanú
formu, vzhľadom na trendy vo vyspelých
trhoch, ako
aj
už vytvorené podmienky na slovenskom kapitálovom trhu.
Na záver si dovolím povedať, že na zabezpečenie trans-
parentnosti
kapitálového trhu je nevyhnutné
zamedziť obcho-
dovanie
s verejne obchodovateľnými cennými papiermi mimo ve-
rejných
trhov. V opačnom prípade dôjde k
poškodeniu väčšiny
akcionárov, resp.
vytvoria sa predpoklady na manipuláciu
kurzov
a daňové úniky.
Vážená Národná rada, dámy a páni, na
záver si vás dovo-
ľujem
požiadať o podporenie oboch pripomienok pána preziden-
ta
tak, ako to požiadali predo mnou obaja predrečníci.
Ďakujem za vašu pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja.
Pani poslankyne, páni poslanci, to bola
posledná písom-
ná
prihláška do rozpravy. Pýtam sa, či sa
ešte niekto hlási
do
rozpravy.
(Nikto.)
Ak nie,
končím rozpravu k tomuto bodu
programu. Pýtam
sa
pani poslankyne Novákovej, či sa chce
vyjadriť k rozpra-
ve.
Poslankyňa I. Nováková:
Nie.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nechce sa vyjadriť. Môžeme pristúpiť k
hlasovaniu.
Pani poslankyňa, budeme hlasovať tak, že
budete uvádzať
návrhy
pána prezidenta Slovenskej republiky na zmeny v tomto
zákone,
ako ich on uvádza.
Poslankyňa I. Nováková:
Vážený pán predseda,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
pripomienky pána prezidenta sú totožné s doplňujúcimi
a
pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré vyplynuli
zo spoločnej sprá-
vy.
Čiže budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy, ktoré
odporúčam
spoločne prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Myslím si, že nemusíme hlasovať o
pripomienkach zo spo-
ločnej
správy, môžeme hlasovať hneď o pripomienkach prezi-
denta
republiky, tak ako ich uviedol vo svojom zdôvodnení.
Poslankyňa I. Nováková:
Môžeme aj tak hlasovať. Tie pripomienky
sú totožné, či-
že budeme
hlasovať o pripomienkach prezidenta republiky,
ktoré
odporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže budeme hlasovať o pripomienke
prezidenta republi-
ky
pod bodom číslo 1.
Prosím, prezentujme sa a hneď
hlasujme. Pani spoločná
spravodajkyňa
ju odporúča prijať.
Prezentovalo sa 115 poslancov.
Za návrh hlasovalo 112 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Prvú pripomienku prezidenta sme prijali.
Poslankyňa I. Nováková:
Budeme hlasovať o druhej pripomienke prezidenta repub-
liky,
ktorú odporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím,
prezentujme sa a
hneď hlasujme. Hlasujeme
o
druhej pripomienke prezidenta republiky, ktorá sa týka § 8
ods.
3 druhej vety tohto zákona.
Prezentovalo sa 122 poslancov.
Za návrh hlasovalo 116 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Akceptovali sme aj druhú pripomienku prezidenta repub-
liky.
Poslankyňa I. Nováková:
Budeme hlasovať o zákone Národnej rady s
prijatými pri-
pomienkami
a doplnkami. Zákon odporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážená Národná rada, budeme hlasovať, či
Národná rada
Slovenskej republiky v
súlade s článkom 87 ods. 3 Ústavy
Slovenskej
republiky uvedený zákon po opätovnom
prerokovaní
schvaľuje
aj v znení schválených pripomienok.
Prezentujme sa a hlasujme. Spravodajkyňa
navrhuje zákon
prijať.
Prezentovalo sa 120 poslancov.
Za návrh hlasovalo 107 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada
Slovenskej republiky po
opätovnom
prerokovaní schválila zákon Národnej
rady Sloven-
skej
republiky zo 6. novembra 1996, ktorým
sa mení a dopĺňa
zákon
číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskor-
ších
predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník.
Ďakujem pekne.
Pani poslankyne, páni poslanci,
môžeme pokračovať v rokovaní j e d e n á
s t y m bodom
programu,
ktorým je
návrh na voľbu člena Rady Slovenskej
televízie.
Pani poslankyne, poslanci, na 20. schôdzi
Národnej rady
sme
zvolili troch členov Rady Slovenskej
televízie na obdo-
bie 6
rokov na miesta
členov rady uprázdnené uplynutím
funkčného
obdobia. Je potrebné, aby sme zvolili jedného čle-
na
rady na obdobie do konca funkčného obdobia za člena, kto-
rého
miesto sa uprázdnilo úmrtím. Kandidátov
na voľbu člena
rady
máte uvedených v tlači 511a.
Chcem len pripomenúť, že na 20.
schôdzi Národnej rady
návrhy
zdôvodňovala pani poslankyňa Mušková,
tak ju prosím,
aby
si sadla na miesto spravodajcov.
Pýtam
sa, či má niekto otázky k
voľbe. Vidím, že sa
poslanci
hlásia s faktickými poznámkami. Najskôr
pán posla-
nec
Benčík.
Poslanec M. Benčík:
Vážený pán predseda,
vážení kolegovia,
milé kolegyne,
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Páni poslanci, pani poslankyne, prosím,
pokoj.
Poslanec M. Benčík:
parlamentná matematika je zrejmá. Bez podpory a poli-
tickej vôle vládnej koalície nemôže byť
zvolený zástupca
opozície
do žiadneho orgánu ani do mediálnych rád. Poslanec-
ký klub Strany
demokratickej ľavice, Sociálnodemokratickej
strany,
Strany zelených, Hnutia
poľnohospodárov (čiže Spo-
ločná
voľba) jasne a opakovane zdôrazňovali,
že pri rešpek-
tovaní
plurality zásad demokracie a politickej kultúry uvoľ-
nené
miesta v mediálnych radách patria opozičným stranám.
V dvoch volebných kolách pri voľbe členov
poslanci náš-
ho
klubu tento postoj demonštrovali aj hlasovaním
a naopak,
poslanci vládnej
koalície napriek hlásaniu
ústretovosti
žiadneho
opozičného kandidáta nepodporili. Tým transparentne
dali
na vedomie postoj k opozícii.
Nepovažujte nás za ľudí,
ktorí
nerozmýšľajú. Nebudeme prostriedkom pri
zavádzaní ve-
rejnosti. Predložili sme, myslím, všestranne kvalifikované
návrhy
za členov Rady Slovenskej televízie. Vy ste ich od-
mietli.
Ak by sme mali ďalej počítať s tým, že nám veľkoduš-
ne
ponúknete almužnu s tým, že na doteraz voľné miesto člena
voleného
na dva roky by ste mohli zvoliť nášho kandidáta,
tak
to odmietame. Z tohto dôvodu sťahujeme kandidatúru za
člena Rady Slovenskej televízie Mgr. Štefana
Nižňanského.
V
dvoch kolách voľby, ak ste chceli, ste
ho mohli podporiť.
Okrem
nás ste ho nepodporili. Náš návrh ste v podstate igno-
rovali.
Ďakujeme, sťahujeme návrh. Stačilo nám to.
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Duka-Zólyomi.
Poslanec Á.
Duka-Zólyomi:
Ďakujem, pán predseda.
Klub poslancov za Maďarskú koalíciu a
klub poslancov za
Maďarské
kresťanskodemokratické hnutie taktiež
sťahuje spo-
ločného kandidáta za člena Rady Slovenskej
televízie, to
znamená
Gejzu Galána.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Mikloško.
Poslanec F. Mikloško:
Pán predseda, klub
Kresťanskodemokratického hnutia tak-
isto
sťahuje svojho kandidáta RNDr. Jána Baránka.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Má ešte niekto pripomienky?
(Nikto.)
Ak nie, chcem pripomenúť, že na 20. schôdzi sme si od-
hlasovali,
že schvaľovanie prebehne v tajnom hlasovaní, tak-
že
budeme túto voľbu robiť tajným hlasovaním.
Nech sa páči, pani poslankyňa Mušková.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Vážený pán predseda,
vážení kolegovia, kolegyne,
chcem
vás informovať o uznesení Výboru Národnej rady
Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultúru
a šport
z
dnešného dňa, keď výbor
A. potvrdil doplňujúci návrh na členov Rady Slovenskej
televízie
z hľadiska splnenia kritéria podľa § 8
ods. 6 zá-
kona
254/1991 Zb. o Slovenskej televízii v
znení neskorších
predpisov,
B.
konštatuje, že navrhovaní
kandidáti Boris Macko
a
Dr. Jozef Mižák spĺňajú podmienky na členstvo v rade uve-
dené
v § 8 ods. 6 zákona,
C. odporúča Národnej rade Slovenskej republiky k navr-
hovaným
kandidátom na člena Rady Slovenskej
televízie (prí-
loha
tlače 511) pripojiť doplňujúci návrh na člena rady pána
Borisa
Macka a pána Dr. Jozefa Mižáka a voliť
jedného člena
rady z navrhnutého počtu teraz už nie 8 kandidátov, ale
iba
5.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem,
pani poslankyňa. Prosím,
ešte pán poslanec
Cingel.
Poslanec T. Cingel:
Pán predseda,
navrhujem, aby sme pokračovali ďalším
bodom programu.
Vzhľadom na to,
že sa stiahli títo kandidáti, bude treba
upraviť hlasovacie lístky. Nie sme schopní ísť hlasovať.
Prešli
by sme k ďalším bodom programu a potom by sme sa vrá-
tili
k tomuto, alebo nech je 10-minútová prestávka.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Prečo
treba upraviť lístok? Na lístku sú
všetci, aj
tých,
ktorých stiahli, tak ich prečiarknete. Je síce pravda,
že
keď ich stiahli, nemali by byť na hlasovacích lístkoch.
Dobre,
prerušujem tento bod
rokovania a prejdeme na
ďalší
bod.
Pani poslankyňa Ďurišinová.
Poslankyňa M.
Ďurišinová:
Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.
Poprosila by som o
zracionálnenie rokovania. Zatiaľ,
kým
sa budú pripravovať hlasovacie
lístky na voľbu do Rady
Slovenskej
televízie, predniesla by som návrh na
voľbu čle-
nov
do rady rozhlasu, aby sme prípadne,
keď to bude možné,
volili
naraz aj do rozhlasovej, aj do
televíznej rady. Keby
to
bolo možné. To je môj návrh.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Obidva body naraz?
Poslankyňa M.
Ďurišinová:
Som spravodajkyňou v pléne k rozhlasovej rade. Bola by
som
rada, keby som mohla predniesť návrh a
hlasovalo by sa,
keď
sa opravia lístky, o televíznej a rozhlasovej rade na-
raz.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Súhlasíte s tým, alebo mám dať o tom
hlasovať? (Hlasy
z
pléna.) Nesúhlasia. Budeme o tom
hlasovať. Je to procedu-
rálny
návrh.
Ešte pán poslanec Hornáček.
Poslanec V. Hornáček:
Vážený pán predseda,
dovoľte, aby som sa pripojil, mohli by
byť nakoniec tri
lístky,
pretože je tam aj návrh na voľbu do Rady pre rozhla-
sové
a televízne vysielanie, takže by sme to
mohli urobiť
naraz.
Teda hlasujme o tom, či všetky tri
naraz, alebo jed-
notlivo.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
To znamená, že by bola rozprava ku
všetkým trom naraz
a
potom by sa hlasovalo. Lenže časť
poslancov nesúhlasí,
časť
súhlasí. Musím dať hlasovať.
Prosím, hlasujme. Súhlasí s tým aj pani poslankyňa Ďu-
rišinová.
Prosím, hlasujme za návrh pani
poslankyne Ďuriši-
novej
doplnený poslancom Hornáčkom. Kto je za?
Prezentovalo sa 102 poslancov.
Za návrh hlasovalo 97 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
To znamená, že teraz by som mal dať slovo pani poslan-
kyni
Ďurišinovej ako spravodajkyni
k
d v a n á s t e m u bodu
programu, ktorým je
návrh na voľbu členov Rozhlasovej rady.
Tento návrh máte ako tlač 510.
Prosím pani poslankyňu Ďurišinovú.
Poslankyňa M.
Ďurišinová:
Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predseda,
kolegyne a kolegovia,
správa
Výboru Národnej rady
Slovenskej republiky pre
vzdelanie,
vedu, kultúru a šport k návrhu na
voľbu členov
Rozhlasovej
rady.
Národná rada Slovenskej republiky
uznesením číslo 18 zo
4. novembra
1994 zvolila členov
Rozhlasovej rady. Podľa
§
7 ods. 4 zákona Slovenskej národnej rady číslo 255/1991
Zb.
o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov sa
4.
novembrom 1996 skončilo dvojročné funkčné
obdobie trom
členom Rozhlasovej rady, a to Jozefovi Malovcovi,
Pavlovi
Blejovi
a Jozefovi Mazárovi.
Podľa
§ 7 ods. 2 a ods. 5 uvedeného
zákona Rozhlasová
rada
má 9 členov, ktorých na návrh príslušného výboru Národ-
nej
rady Slovenskej republiky volí a odvoláva Národná rada
Slovenskej
republiky. Na uprázdnené miesta
uplynutím funkč-
ného
obdobia je teda potrebné voľbou na
obdobie 6 rokov do-
plniť
troch nových členov rady.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre vzdelanie,
vedu,
kultúru a šport k 4. novembru 1996 dostal tieto návrhy
kandidátov
na doplnenie členov rady: Marián Kunc,
predkladá
klub
poslancov za Slovenskú národnú
stranu, Anna Hánesová,
predkladá
klub poslancov za Združenie robotníkov
Slovenska,
Dr.
Pavol Fabián - klub poslancov za Spoločnú voľbu, Dr. Ru-
dolf
Lesňák - klub poslancov za
Kresťanskodemokratické hnu-
tie,
Ľubomír Lintner - klub poslancov za Demokratickú úniu
Slovenska,
Peter Miklosi - klub poslancov za
Maďarské kres-
ťanskodemokratické
hnutie a klub poslancov za Maďarskú
koa-
líciu,
Dr. Cyril Žuffa - Matica slovenská, Ing. Margita Iva-
ničková
- Matica slovenská, Dr. Pavol
Parenička, CSc. - Ma-
tica
slovenská.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre vzdelanie,
vedu, kultúru a
šport posúdil návrhy z hľadiska splnenia
kritérií
podľa § 7 ods. 7 zákona Slovenskej národnej rady
číslo
255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase v
znení neskorších
predpisov
a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby
1. konštatovala, že podľa § 7 ods. 4 zákona Slovenskej
národnej rady
číslo 255/1991 Zb. o
Slovenskom rozhlase
v
znení neskorších predpisov
sa 4. novembrom 1996 končí
dvojročné
funkčné obdobie trom členom Rozhlasovej rady - Jo-
zefovi
Malovcovi, Pavlovi Blejovi a Jozefovi Mazárovi,
2. zvolila podľa § 7 ods. 2 a ods. 5 zákona Slovenskej
národnej rady
číslo 255/1991 Zb.
o Slovenskom rozhlase
v
znení neskorších predpisov troch
členov Rozhlasovej rady
z
kandidátov navrhovaných v prílohe správy,
3. voľba členov rady sa uskutočnila
tajným hlasovaním.
Návrh a krátke curriculum vitae
jednotlivých kandidátov
máte
všetci v prílohách.
Ďakujem veľmi pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja.
Podľa
schválenej dohody teraz pristúpime
k t r i -
n
á s t e m u bodu programu, ktorým je
návrh
na voľbu členov Rady Slovenskej republiky pre
rozhlasové
a televízne vysielanie.
Tento návrh máte ako tlač 553.
Prosím
pána poslanca Hornáčka,
ktorý bol určený ako
spravodajca
výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, aby
uviedol
tento návrh.
Poslanec V. Hornáček:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
dovoľte, aby som predložil návrh na
voľbu členov Rady
Slovenskej
republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie.
V tlači ste dostali návrh na uznesenie,
zároveň aj list
predsedu
rady pána Ing. Petra Juráša.
Podľa § 3 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo
294/1992
Zb. o Rade Slovenskej republiky
pre rozhlasové a
televízne vysielanie v znení neskorších
predpisov Národná
rada
Slovenskej republiky uznesením číslo 48
z 15. decembra
1994 zvolila nových členov Rady Slovenskej
republiky pre
rozhlasové
a televízne vysielanie.
Predseda Rady Slovenskej republiky pre
rozhlasové a te-
levízne vysielanie
listom číslo 1012/1996
z 24. októbra
1996
oznámil predsedovi Národnej rady
Slovenskej republiky,
že
podľa § 6 ods. 2 uvedeného zákona sa 15. decembra 1996
končí
dvojročné funkčné obdobie trom členom
Rady Slovenskej
republiky pre
rozhlasové a televízne vysielanie Pavlovi
Števčekovi, ktorý
bol navrhovaný klubom
poslancov HZDS
a
Roľníckej strany Slovenska, Petrovi Kováčovi, ktorý bol
navrhovaný
klubom poslancov za Združenie
robotníkov Sloven-
ska
a Mojmírovi Mamojkovi, ktorý bol navrhovaný klubom po-
slancov
za Spoločnú voľbu.
Na nimi
uprázdnené miesta uplynutím
funkčného obdobia
je
potrebné podľa § 3 ods. 1 a § 6 ods. 3
zákona zvoliť na
obdobie
6 rokov ďalších troch členov rady.
Podľa § 3 ods. 1
zákona Slovenskej národnej rady číslo
294/1992 Zb. členov
Rady
Slovenskej republiky pre rozhlasové a
televízne vysie-
lanie
volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa listom
zo 4. novembra
1996 číslo 1455/1996
obrátil na predsedov
všetkých
poslaneckých klubov, aby navrhli na uvoľnené miesta
kandidátov
na členov rady. Kluby poslancov, Matica sloven-
ská,
Únia slovenských televíznych tvorcov navrhli 6 kandidá-
tov
na doplnenie troch členov rady. Sú nimi
doc. Dr. Mojmír
Mamojka, CSc., návrh
ktorého predkladá klub
poslancov za
Spoločnú
voľbu (SDĽ, SDSS, SZS a HP),
pán Dr. Peter Kováč
-
klub poslancov za
Združenie robotníkov Slovenska, pán
Dr.
Peter Škultéty - za Maticu slovenskú, JUDr. Alexander
Števík
- Matica slovenská a Dr. Jana Dragulová - Matica slo-
venská
a Juraj Lihosit - Únia slovenských televíznych
tvor-
cov. Osobné
údaje o navrhovaných kandidátoch sú uvedené
v
prílohe.
Vážené
kolegyne, vážení kolegovia,
požiadam vás, aby
ste
tento návrh na doplnenie členov rady podporili a ďakujem
vám
za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi Hornáčkovi. K tomuto bodu pro-
gramu
bola určená aj spravodajkyňa. Je ňou pani poslankyňa
Ida
Rapaičová, preto prosím pani poslankyňu, aby uviedla in-
formáciu
o prerokovaní vo výboroch.
Poslankyňa I. Rapaičová:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne, kolegovia,
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre vzdelanie,
vedu,
kultúru a šport na 36. schôdzi prerokoval a posúdil
podané
návrhy kandidátov na voľbu členov Rady Slovenskej re-
publiky
pre rozhlasové a televízne vysielanie.
Výbor nepri-
jal
uznesenie o výsledku prerokovania návrhu, lebo podľa
§
48 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku nevyslovila s ním
súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru. Počet
členov
výboru je 14 poslancov, prítomných bolo
8 poslancov,
za
návrh uznesenia hlasovalo 6 poslancov, proti nehlasoval
nikto,
2 poslanci sa zdržali hlasovania. Zároveň ma určil
informovať
Národnú radu o prerokovaní návrhu vo výbore.
Toľko správa z prerokovania bodu vo výbore.
Vážený pán predseda, súčasne sa
prihlasujem ako prvá do
rozpravy.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne.
Vážení páni poslanci, pani poslankyne,
otváram rozpravu
k
prerokovaniu bodov podľa schváleného programu 11, 12 a 13.
Navrhli sme si spoločnú
rozpravu k týmto bodom, takže,
prosím,
ako prvá sa hlási pani poslankyňa Rapaičová.
Poslankyňa I. Rapaičová:
Ďakujem, pán predseda.
Vážené kolegyne, kolegovia,
v súvislosti s prerokovaním návrhu vo výbore chcem Ná-
rodnú
radu informovať, že k navrhovaným kandidátom zo strany
poslancov,
členov výboru neboli v rozprave
žiadne výhrady
ani
pripomienky. Pokiaľ ide o splnenie kritérií podľa § 4
ods. 3
zákona Národnej rady
Slovenskej republiky číslo
294/1992 Zb.
o Rade Slovenskej republiky pre
rozhlasové
a
televízne vysielanie v znení neskorších predpisov navrho-
vaní
kandidáti, resp. ich navrhovatelia
doložili výboru pí-
somné
vyhlásenie, že ich činnosť, pracovné a
obchodné záuj-
my,
ani činnosť a finančné záujmy im blízkych osôb nie sú
v
rozpore s uvedeným ustanovením zákona.
Súčasne spĺňajú aj
ostatné
podmienky pre členstvo v rade, uvedené
v § 4 ods. 1
a
2 zákona. Odporúčam preto Národnej rade
Slovenskej repub-
liky,
aby zvolila troch členov Rady Slovenskej republiky pre
rozhlasové
a televízne vysielanie z navrhovaných kandidátov,
ktorí
sú uvedení v tlači 553.
Na záver svojho vystúpenia podávam procedurálny návrh,
aby
sa voľba členov rady uskutočnila tajným hlasovaním.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne. Hlási sa ešte niekto do
rozpravy?
(Nikto.)
Ak nie,
budeme musieť hlasovať o
procedurálnom návrhu
pani
poslankyne. Keďže v prvých dvoch bodoch programu budeme
hlasovať
tajným hlasovaním, pani poslankyňa navrhla, aby sme
aj
tu hlasovali tajne, ale musíme si tento návrh najskôr od-
súhlasiť.
Prosím, pani poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa
a
hneď aj hlasujme, aby aj v bode 13 prebehlo tajné hlasova-
nie.
Prezentovalo sa 94 poslancov.
Za návrh hlasovalo 86 poslancov.
Proti hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržali 5 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Aj tu prebehne tajné hlasovanie.
Vážené
pani poslankyne, páni
poslanci, myslím si, že
ešte
nie sú pripravené lístky. Alebo sú?
Nie. Takže buď bu-
deme
pokračovať ďalším bodom a potom prejdeme k tajnému hla-
sovaniu,
alebo urobíme prestávku.
Najskôr pán poslanec Farkas.
Poslanec P. Farkas:
Pán
predseda, pred záverečným
hlasovaním žiadame
5-minútovú
prestávku.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prestávka bude teraz. Je to pred
záverečným hlasovaním.
Páni
poslanci, pani poslankyne, prestávka je
do 15.20 hodi-
ny.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
budeme pokračovať v rokovaní voľbou tak,
ako je to uve-
dené
v bodoch 11, 12, 13 nášho programu, ku
ktorým sme mali
spoločnú
rozpravu. Prosím overovateľov, aby rozdali hlasova-
cie
lístky.
Hlasovacie lístky sú farebné, každý jeden
bude predsta-
vovať kandidátov
do toho-ktorého výboru. Hlasovať budeme
tak, že na
hlasovacom lístku ostane ten
kandidát, ktorého
chceme
zvoliť. Teda toho, koho nechceme
zvoliť, prečiarkne-
me.
Prosím
ešte raz overovateľov, aby pripravili voľby
a
rozdali lístky.
Hlási sa
predseda výboru pán Paška. Dajte
slovo pánu
predsedovi
výboru Paškovi.
Poslanec J. Paška:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Chcel by som požiadať členov výboru, aby
sa po odhlaso-
vaní
dostavili do rokovacej sály nášho výboru, aby sme mohli
pokračovať
v schôdzi výboru a prerokovať návrh
pani poslan-
kyne
Muškovej na vydanie zákona o vysielaní Slovenskej tele-
vízie.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja. Pán poslanec Ftáčnik nám chce niečo po-
vedať.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený pán predseda,
samozrejme, rešpektujem
rozhodnutie predsedu výboru
zvolať
výbor v čase, keď sa budú spočítavať hlasy, ale chcem
povedať, že nepovažujem za normálne, aby sa výbory tohto
parlamentu stretávali počas obedňajších prestávok, niekedy
dva
naraz, myslím, kde sú členmi tí istí poslanci. Mal by sa
vytvoriť
priestor na rokovanie výborov, ktoré
majú preroko-
vať návrhy,
ktoré boli dodatočne
zaradené do programu
schôdze.
Zrejme by to bolo treba premyslieť, lebo takýmto
spôsobom
sa nedá pracovať v dostatočnom časovom priestore.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Súhlasím s vami, treba navrhnúť
termíny, môže-
me
to urobiť, ale teraz bude zrejme
prestávka minimálne ho-
dinu,
kým spočítajú všetky lístky, takže si myslím, že teraz
bude
priestor.
(Akt tajného hlasovania.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Pani
poslankyne, páni poslanci,
vyhlasujeme voľbu za
skončenú
a prosím overovateľov, aby zrátali hlasy.
(Zratúvanie hlasov z tajného hlasovania.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené kolegyne a kolegovia,
prosím, aby ste prišli do zasadacej miestnosti, budeme
pokračovať
v zasadaní.
Vážené kolegyne a kolegovia, budeme pokračovať v zasa-
daní. Prosím poverenú overovateľku, aby
oznámila Národnej
rade
výsledky volieb. Nech sa páči.
Poslankyňa T. Chlebová:
Zápisnica o tajnom hlasovaní na voľbu člena Rady Slo-
venskej
televízie.
Na voľbu člena Rady Slovenskej televízie bolo vydaných
a
poslanci si osobne prevzali 132
hlasovacích lístkov. Ove-
rovatelia Národnej
rady Slovenskej republiky zistili, že
v
tajnom hlasovaní na voľbu člena Rady
Slovenskej televízie
bolo odovzdaných 121 platných hlasovacích
lístkov, 11 ne-
platných
hlasovacích lístkov a 0 poslancov
neodovzdalo hla-
sovací
lístok.
Overovatelia zistili, že za kandidáta
Vida Horňáka hla-
sovalo
51 poslancov. Za kandidáta Stanislava
Muntága hlaso-
val 1
poslanec. Za kandidáta
Jána Podoláka hlasovalo 0
poslancov.
Za kandidáta Borisa Macka hlasovalo 68 poslancov.
Za
kandidáta Jozefa Mižáka hlasoval 1 poslanec.
Na zvolenie za člena Rady Slovenskej
televízie je po-
trebná nadpolovičná väčšina hlasov prítomných poslancov.
Overovatelia
konštatujú, že Národná rada Slovenskej republi-
ky
zvolila za člena Rady Slovenskej televízie Borisa Macka.
Zápisnica o tajnom hlasovaní na voľbu členov Rozhlaso-
vej
rady.
Voľba členov Rozhlasovej rady sa konala
tajným hlasova-
ním 10. decembra 1996. Poslancom Národnej
rady Slovenskej
republiky
bolo vydaných 132 hlasovacích lístkov.
Overovate-
lia
Národnej rady Slovenskej republiky
zistili, že v tajnom
hlasovaní
na voľbu členov Rozhlasovej rady bolo
odovzdaných
130 platných
hlasovacích lístkov, 2
neplatné hlasovacie
lístky
a 0 poslancov neodovzdalo hlasovací lístok.
Overovatelia zistili, že za
kandidáta Mariána Kunca
hlasovalo
70 poslancov. Za kandidátku Annu Hanesovú hlasova-
lo 73 poslancov. Za kandidáta Pavla
Fabiana hlasovalo 34
poslancov.
Za kandidáta Rudolfa Lesňáka hlasovalo 42 poslan-
cov.
Za kandidáta Ľubomíra Lintnera
hlasovalo 45 poslancov.
Za kandidáta Pétera Miklosiho hlasovalo 45
poslancov. Za
kandidáta
Cyrila Žuffu hlasovalo 0 poslancov. Za
kandidátku
Margitu
Ivaničkovú hlasovalo 0 poslancov. Za kandidáta Pavla
Pareničku
hlasovalo 64 poslancov.
Na zvolenie za členov Rozhlasovej rady je
potrebná nad-
polovičná
väčšina hlasov prítomných poslancov.
Overovatelia
konštatujú,
že Národná rada Slovenskej republiky
zvolila za
členov
Rozhlasovej rady Mariána Kunca a Annu Hanesovú.
Zápisnica o tajnom hlasovaní o voľbe
členov Rady Slo-
venskej
republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie.
Na voľbu členov Rady Slovenskej republiky
pre rozhlaso-
vé
a televízne vysielanie bolo vydaných a poslanci si osobne
prevzali
132 hlasovacích lístkov. Overovatelia Národnej rady
Slovenskej
republiky zistili, že v tajnom hlasovaní na voľbu
členov
Rady Slovenskej republiky pre
rozhlasové a televízne
vysielanie
bolo odovzdaných 130 platných hlasovacích líst-
kov,
2 neplatné hlasovacie lístky a 0
poslancov neodovzdalo
hlasovací
lístok.
Overovatelia zistili, že za kandidáta Mojmíra Mamojku
hlasovalo
125 poslancov. Za kandidáta Petra Kováča hlasovalo
111 poslancov. Za kandidáta Petra
Škultétyho hlasovalo 69
poslancov. Za kandidáta Alexandra Števíka
hlasovalo 9 po-
slancov.
Za kandidátku Janu Dragulovú hlasovalo 0 poslancov.
Za
kandidáta Juraja Lihosita hlasovalo 54 poslancov.
Na
zvolenie za členov Rady Slovenskej republiky pre
rozhlasové
a televízne vysielanie je potrebná nadpolovičná
väčšina
hlasov prítomných poslancov.
Overovatelia konštatujú, že Národná rada
Slovenskej re-
publiky
zvolila za členov Rady Slovenskej republiky pre roz-
hlasové
a televízne vysielanie Mojmíra Mamojku, Petra Kováča
a
Petra Škultétyho.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne. Z toho
teda vyplýva, že budeme musieť
zrejme opakovať voľbu člena Rozhlasovej rady,
pretože pán
Parenička nedosiahol
potrebný počet hlasov
a samozrejme
všetci
ďalší okrem Mariána Kunca a Anny Hanesovej.
Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvo-
lila za člena
Rady Slovenskej televízie
Borisa Macka, za
členov
Rozhlasovej rady Mariána Kunca a Annu Hanesovú, za
členov Rady pre
rozhlasové a televízne
vysielanie Mojmíra
Mamojku,
Petra Kováča a Petra Škultétyho.
Na
základe toho vlastne budeme musieť opakovať voľbu
ešte
jedného člena Rozhlasovej rady.
Na tom
základe by som prosil, aby bol
pripravený nový
volebný lístok. Prosím pána doktora Knappa, aby
to bolo
pripravené,
aby sme mohli opakovať voľbu.
Pán kolega, čo navrhujete? Prosím spojiť
poslanca Cabaja.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som
dal jeden ná-
vrh.
Veď tým, že Rozhlasová rada má 8
členov, je uznášania-
schopná. Toho deviateho člena môžeme voliť
na najbližšej
schôdzi
Národnej rady.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Dobre. Môžeme postupovať aj takýmto
spôsobom. To zname-
ná,
že musíme očakávať potom predloženie viacerých návrhov
na
obsadenie jedného, teda ďalšieho člena.
V takom prípade navrhujem pokračovať š t r n á s t y m
bodom
programu, ktorým je
návrh
Rady Slovenskej televízie
na odvolanie Jozefa
Darma
z funkcie ústredného riaditeľa Slovenskej televízie.
Návrh ste dostali ako tlač číslo 535.
Podľa § 11 ods. 1 zákona Slovenskej
národnej rady číslo
254/1991
Zb. o Slovenskej televízii v znení neskorších pred-
pisov
ústredného riaditeľa Slovenskej televízie volí a odvo-
láva
na návrh Rady Slovenskej televízie Národná rada Sloven-
skej
republiky.
Prosím poslanca Františka Mikloška, ktorý
by mal infor-
movať
Národnú radu o prerokovaní návrhu vo
výbore pre vzde-
lanie,
vedu, kultúru a šport. Pán poslanec Mikloško však nie
je
prítomný v rokovacej miestnosti.
Požiadam našich pracov-
níkov z organizačného odboru, ak je
náhodou pán poslanec
Mikloško
v priľahlej miestnosti, aby ho pozvali do sály.
Pokúsime sa zorganizovať náhradné
riešenie získaním ma-
teriálu
a jeho prednesením v zastúpení pána poslanca Mikloš-
ka.
Prosím, neopúšťajte priestory zasadania.
Prosím predsedu výboru pána poslanca Pašku,
aby v za-
stúpení
pána poslanca Mikloška predniesol návrh.
Poslanec J. Paška:
Vážený pán predsedajúci,
milé kolegyne, kolegovia,
ctení hostia,
Rada
Slovenskej televízie na
svojom zasadnutí dňa
29. októbra
1996 uzavrela hodnotenie činnosti ústredného
riaditeľa
Slovenskej televízie Jozefa Darma od
jeho nástupu
do
funkcie. Na základe tohto hodnotenia
rada v zmysle člán-
ku
5 ods. 4 štatútu Rady Slovenskej
televízie zo dňa 7. ap-
ríla 1993
v tajnom hlasovaní
schválila uznesenie číslo
44/1996
týkajúce sa návrhu na odvolanie
ústredného riadite-
ľa
Slovenskej televízie.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre vzdelanie,
vedu,
kultúru a šport dňa 6. novembra 1996
prerokoval pred-
ložený
návrh a neprijal k návrhu Rady Slovenskej televízie
na odvolanie Jozefa Darma z funkcie
ústredného riaditeľa
Slovenskej televízie
platné uznesenie, lebo
podľa § 48
ods.
1 zákona Slovenskej národnej rady
číslo 44/1989 Zb.
o
rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení ne-
skorších predpisov
nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná
väčšina
všetkých členov výboru. Zo 14 poslancov bolo prítom-
ných
iba 12 a za návrh hlasovalo 7 poslancov, proti nehlaso-
val
nikto a 5 poslancov sa zdržalo hlasovania.
Z
uvedeného dôvodu bol
predložený návrh na odvolanie
riaditeľa
Slovenskej televízie pána Jozefa Darma na plénum
Národnej
rady bez platného uznesenia príslušného výboru.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pánu poslancovi Paškovi.
Vážené kolegyne a kolegovia, pristúpime k
hlasovaniu.
Kto
je za návrh Rady Slovenskej televízie na odvolanie Joze-
fa
Darma z funkcie ústredného riaditeľa Slovenskej televí-
zie. Prosím,
prezentujme sa a
vzápätí hlasujme. (Hlasy
z
pléna.)
Prosím, prepáčte.
Otváram rozpravu o štrnástom bode
programu. Do rozpravy
nemám
písomne prihláseného žiadneho poslanca.
Prosím, hlási
sa
niekto?
Pán poslanec Ftáčnik, nech sa páči, máte
slovo.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne a kolegovia,
trochu
som znepokojený z toho, ako sa
tu pristupuje
k
návrhu Rady Slovenskej televízie
na odvolanie ústredného
riaditeľa
Slovenskej televízie.
Po prvé - nemáme spravodajcu, zastúpi ho
predseda výbo-
ru
bez nejakého splnomocnenia výboru, bez ničoho ďalšieho.
Po
ďalšie - nezaznejú konkrétne dôvody, pre ktoré sa navrhu-
je
odvolať z funkcie ústredný riaditeľ. Po ďalšie - dá sa
hlasovať verejným hlasovaním, akoby to
bolo len tak, bez
rozpravy,
bez ničoho. Mám pocit, že by sme
mali vážnejšie
pristúpiť
k takémuto návrhu, ktorý tento parlament má prero-
kovať.
Chcel
by som vám povedať z pozície
člena výboru pre
vzdelanie,
vedu, kultúru a šport, čo tento výbor
aj na pod-
net
poslancov, teda aj opozičných
poslancov, urobil pre to,
aby
sa situácia v Slovenskej televízii ak nie zmenila, tak
minimálne
analyzovala a vyvodili sa z toho príslušné dôsled-
ky.
Výbor
v oblasti monitorovania a kontroly fungovania
Slovenskej televízie
pôsobí tak, že pravidelne prerokúva
správy
Rady Slovenskej televízie o jej činnosti a prizýva
alebo
prizýval, aby som hovoril v minulom čase, čo urobil
doteraz,
aj ústredného riaditeľa, aby sa
diskutovalo o nie-
ktorých vážnych a
vecných problémoch. Pravda
je taká, že
ústredný riaditeľ sa
viackrát nezúčastnil na
zasadnutí na
pozvanie výboru, a
preto sa diskusia odohrávala bez jeho
účasti.
Pravda je tiež taká, že sa na pôde
Slovenskej televízie
odohralo
viacero poslaneckých prieskumov
alebo návštev po-
slancov,
v ktorých sa snažili zistiť priamo na mieste, aké
sú
problémy v televízii a ako by sa s nimi
dalo ďalej nalo-
žiť
a zlepšiť situáciu, ktorá tam je.
V máji tohto roku sa
uskutočnil
jeden oficiálny poslanecký prieskum.
Výbor dele-
goval
skupinu poslancov, aby preverila
situáciu v televízii
z
hľadiska troch kľúčových vecí.
Po prvé, aká je koncepcia vedenia Slovenskej televízie
a
ústredného riaditeľa, koncepcia rozvoja Slovenskej televí-
zie
z hľadiska programového, organizačného a ďalšieho.
Druhým okruhom, na ktorý sa zameral poslanecký prie-
skum,
bola otázka tzv. racionalizácie v Slovenskej televízii.
Takzvanej hovorím
preto, lebo v
Slovenskej televízii sa
v
roku 1995 začala racionalizácia bez vecných podkladov, bez
vymedzenia
zámeru, čo sa má racionalizáciou dosiahnuť, za-
čali
sa prepúšťať ľudia často v rozpore so
Zákonníkom práce
a
dôsledkom je dnes viacero rozhodnutí súdu, že Slovenská
televízia
postupovala v týchto rozviazaniach
pracovného po-
meru
protiprávne. Toto bol druhý okruh, na ktorý bol zamera-
ný
prieskum.
Tretí okruh sa týkal ekonomiky a finančného fungovania
Slovenskej televízie, ktorá na jednej strane má
relatívne
najmenší
objem prostriedkov zo všetkých televízií porovna-
teľných v Európe,
a na druhej strane sa v
nej hospodári
s
finančnými prostriedkami tak, ako sa
hospodári, to zname-
ná,
že sa uzatvárajú nevýhodné zmluvy pre televíziu a dejú
sa
tam rôzne iné veci, na ktoré upozornila kontrola Úradu
vlády
vo svojej správe.
Tieto tri okruhy zmapovala skupina
poslancov a vyžiada-
la
si od ústredného riaditeľa Slovenskej televízie písomný
podklad,
pretože o tomto sa nedá rokovať ústne. Požiadali
sme
riaditeľa, aby sa písomne vyjadril k týmto trom okruhom.
Odpoveďou bol
rozsiahly materiál ústredného
riaditeľa,
z
ktorého bolo jasné, že Slovenská
televízia nemá schválenú
koncepciu
svojho rozvoja, že ústredný riaditeľ má
len veľmi
všeobecné
predstavy o tom, ako by sa televízia mala rozví-
jať, aké úlohy
by mala plniť, a chýba mu poznanie ciest,
akým
spôsobom túto problematiku alebo tento svoj zámer usku-
točniť.
V oblasti racionalizácie to bola snaha obviňovať odbo-
ry,
teda obidve odborové organizácie, ktoré v Slovenskej te-
levízii pôsobia, že
nesprávne hodnotia a vidia situáciu.
V
tom čase sa to dalo ešte povedať. Po odvolaniach pracovní-
kov
a rozhodnutiach príslušného súdu
situácia vyzerá trošku
inak
a takisto poslanci nezískali z
materiálu dojem, že ve-
denie Slovenskej televízie malo predstavu a má predstavu
o
tom, ako treba racionalizovať, teda
zmenšiť počet pracov-
níkov,
aby sa štátne prostriedky využívali efektívnejšie.
V oblasti finančného hospodárenia sme
sa z materiálu,
ktorý
nám predložil ústredný riaditeľ,
dozvedeli o tom, aké
postihy,
resp. opatrenia prijalo vedenie
Slovenskej televí-
zie
na efektívnejšie využívanie prostriedkov, ale nedozvede-
li
sme sa to, akým spôsobom chce Slovenská televízia z množ-
stva
peňazí, ktoré má vyčlenené, lepšie ich
použiť najmä na
rozvoj
programových zámerov, na rozvoj pôvodnej tvorby a po-
dobne,
pretože toto poslanci považovali za kľúčové zámery.
Bohužiaľ, tento poslanecký prieskum bol na pôde výboru
vyhodnotený
len veľmi formálne tým, že poslanci zobrali na
vedomie, že sa
prieskum uskutočnil, a nevyvodili z toho
žiadne
závery. Už v tom čase avizovala Rada Slovenskej tele-
vízie,
že aj ona chce zhodnotiť fungovanie alebo pôsobenie
ústredného
riaditeľa vo funkcii za obdobie od jeho
zvolenia
a
predložiť parlamentu príslušné
návrhy. Tie návrhy boli
predložené
v tej podobe, v akej boli. Máte k tomu písomný
materiál,
ktorý je veľmi stručný. Vo výbore sme o tom chceli
diskutovať aj
za prítomnosti ústredného riaditeľa, žiaľ,
dvakrát
ústredný riaditeľ neprijal pozvanie
výboru a nepri-
šiel
vysvetliť svoj postoj k týmto otázkam. Poslal nám iba
písomné
stanovisko.
Musím povedať, že z dokumentov, ktoré sú
dostupné pre
poslancov
výboru, je zrejmé, a je tu ešte aj osobitná disku-
sia,
ktorá bola vo výbore, a to na niekoľko etáp, o objek-
tívnosti
spravodajstva Slovenskej televízie, o
monitoringu,
ktorý
uskutočnila Rada Slovenskej
televízie, teda orgán na
to
povolaný, aby sa touto otázkou
zaoberal, že za dva roky
nedošlo,
resp. došlo k istému pohybu, ale
nedošlo k želanej
náprave,
to znamená, k zabezpečeniu objektívnosti Slovenskej
televízie.
Chcem teda dospieť k záveru, že z
podkladov, ktoré sú
dostupné pre
členov výboru pre
vzdelanie, vedu, kultúru
a
šport, z materiálov, ktoré predložil ústredný riaditeľ,
z
toho, čo vidíme na obrazovke Slovenskej
televízie, sme si
urobili
záver, že súčasný ústredný riaditeľ Slovenskej tele-
vízie nie
je schopný zabezpečiť
rozvoj tejto inštitúcie
v
takej podobe, ako to predpokladá zákon
o Slovenskej tele-
vízii.
Preto aj poslanci klubu Spoločná voľba
budú hlasovať
za
odvolanie ústredného riaditeľa.
Ďakujem za vašu pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Fico. Nech
sa páči.
Poslanec R. Fico:
Pán podpredseda, dávam procedurálny návrh,
aby sme hla-
sovali
o tomto bode programu v tajnom hlasovaní.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pani poslankyňa Rusnáková, nech sa páči, máte
slovo.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som oznámila stanovisko, ktoré sa týka
istých
podmienok prerokúvania tohto bodu.
Myslím si, že Ná-
rodná
rada mohla pristúpiť k dovoleniu posledného člena Rady
Slovenského rozhlasu a
mohli sme k tomuto závažnému bodu
pristúpiť
zajtra ráno.
Naša predstava je taká, že tomuto bodu
treba venovať
patričnú pozornosť,
vypočuť si zdôvodnenie
a dať istým
spôsobom
aj možnosť tomu, kto má byť odvolávaný,
aby sa vy-
jadril.
Dávam teda procedurálny návrh, aby sa v tomto bode
pokračovalo
zajtra ráno. Ale v tejto chvíli, pán predsedajú-
ci,
neviem, kedy vystúpi pán prezident. Ak by ste nás infor-
movali,
dalo by sa to podľa toho primerane upraviť. Myslím
si,
že na tejto pôde by mal predovšetkým vystúpiť so zdôvod-
nením návrhu odvolania predseda Rady Slovenskej
televízie
a
mali by sme sa k tomu, samozrejme, vyjadriť aj my.
Opozícia
už rok vystupuje s návrhom
na odvolanie
ústredného
riaditeľa, ktorému naše poslanecké
prieskumy do-
kázali
istú právnu nekompetenciu a odbornú nezodpovednosť vo
veciach, ktoré boli
Rade Slovenskej televízie,
verejnosti
a
poslancom veľmi konkrétne predkladané.
Napriek tomu nedo-
šlo
k zmenám. Muselo prejsť niekoľko mesiacov, aby sme sa
dostali
do situácie, keď o tomto bode konečne rokujeme na
pôde
parlamentu. Došlo však k istej paradoxnej situácii - ak
môžem
kolegov poprosiť - došlo k paradoxnej situácii v dvoch
momentoch.
Riaditeľ Slovenskej televízie je ešte
stále ria-
diteľom
a na pôde Národnej rady sa dnes oficiálne predstavi-
li
dvaja kandidáti, z ktorých jeden pravdepodobne nastúpi na
jeho miesto.
Nezdá sa mi
to najvhodnejšie. Na minulej
schôdzi
sme vám navrhovali, aby sme prerokovali návrh na od-
volanie
riaditeľa Slovenskej televízie, a časový priestor,
ktorý
vznikne medzi dvoma schôdzami, aby Rada Slovenskej te-
levízie
a kandidáti využili na to, aby po odvolaní riaditeľa
boli
kandidáti predstavení a aby sa na ďalšej schôdzi pri-
stúpilo
k voľbe nového riaditeľa Slovenskej televízie.
Myslím si, že je to veľmi nedôstojné, ak
je ešte niekto
vo
funkcii a už sa tu predstavujú jeho nástupcovia. Práve
preto,
aby sa tomuto bodu venovala primeraná vážnosť, opaku-
jem,
aby sme sa mu venovali zajtra. Nechcite sa ho zbaviť za
tri
minúty. Je potrebné povedať dôvody za,
možno niekto po-
vie
dôvody proti, a navrhujem, aby Národná rada hlasovala
o
tom, či umožní vystúpenie predsedovi Rady Slovenskej tele-
vízie,
aby zdôvodnil návrh Rady na odvolanie ústredného ria-
diteľa
Slovenskej televízie.
Pán predsedajúci, mala som otázku, aby ste boli taký
dobrý
a informovali nás, o koľkej zajtra
vystúpi pán prezi-
dent.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pokiaľ viem, tak pán prezident má vystúpiť o 11.00 ho-
dine.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Tak potom predpokladám, že zajtra
ráno o 9.00 hodine
pokračujeme.
Navrhovala by som, aby sme tento bod
prerušili
a
pokračovali zajtra ráno.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Harach.
Poslanec Ľ. Harach:
Ďakujem
pekne, pán predsedajúci.
Mám ten istý návrh,
s
ktorým ma predbehla moja kolegyňa, takže sťahujem svoju
prihlášku.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Chcel
som len povedať pani
kolegyni, ktorá tu pred
chvíľou
vystupovala, že nie je správny spôsob, tak ako to
bolo
navrhnuté v prípade predsedu parlamentu, navrhovať nie-
koho
odvolať bez toho, aby sme hneď diskutovali, koho na je-
ho
miesto. Takže nevidím rozpor v tom, keď sa tu objavil ná-
vrh
na odvolanie ústredného riaditeľa, že
sa hneď diskutuje
aj
o otázke, kto pôjde na jeho miesto, pretože aj to ovplyv-
ňuje
rozhodnutie.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán predseda Paška.
Poslanec J. Paška:
Chcel by som sa ospravedlniť cteným kolegom, že sa nám
nepodarilo náležitým
spôsobom uviesť tento
bod, ale som
presvedčený
o tom, že pán poslanec Mikloško, ktorý momentál-
ne
nie je prítomný na schôdzi a ktorý bol
určený za spravo-
dajcu k
tomuto bodu rokovania,
bol pripravený vysvetliť
a
odôvodniť tento návrh. Bohužiaľ,
mal zrejme vážne povin-
nosti,
ktoré mu znemožnili zúčastniť sa na rokovaní Národnej
rady
v tomto čase.
Chcel by som tiež poďakovať pánu poslancovi Ftáčnikovi
za
to, že to kvalifikovane nahradil.
Ďakujem veľmi pekne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne.
Vážené kolegyne a kolegovia, najprv tu máme v podstate
procedurálny
návrh pána poslanca Fica, ktorý navrhuje...
Pán poslanec Harach, rozmysleli ste si?
Poslanec Ľ. Harach:
Áno, ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Spresnil by som procedurálny návrh, ktorý podala kole-
gyňa,
ale podám aj svoj nový procedurálny návrh, aby bolo
umožnené
riaditeľovi Slovenskej televízie
pánu Darmovi vy-
stúpiť
počas jeho odvolávania. Myslím si, že je to voči nemu
korektné.
To je prvý návrh.
Druhý
návrh je, aby
Národná rada umožnila vystúpiť
predsedovi Rady slovenskej televízie, ktorý by mal
priamo
zdôvodniť
svoj návrh.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Priatelia, budeme hlasovať o návrhu pána po-
slanca
Fica, ktorý navrhuje, aby akt hlasovania o odvolaní
riaditeľa Slovenskej televízie pána Darma
bol uskutočnený
tajne.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme, kto je za
takýto
postup.
Prezentovalo sa 107 poslancov.
Za návrh hlasovalo 32 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 40 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že návrh na tajné hlasovanie o odvolaní
pána
riaditeľa Slovenskej televízie Darma nebol schválený.
Vážené kolegyne a kolegovia, budeme hlasovať o dvojná-
vrhu pani poslankyne Rusnákovej a pána
poslanca Haracha,
ktorý
znie, aby jednak vystúpil - pardon,
pravdepodobne bu-
deme
zvažovať, či to necháme ako dvojnávrh,
alebo ako samo-
statné
návrhy -, aby vystúpil predseda Rady slovenskej tele-
vízie
a zdôvodnil rozhodnutie návrhu na
odvolanie pána Dar-
ma.
Po druhé, aby bolo umožnené pánu Darmovi vystúpiť v plé-
ne
Národnej rady. (Hlasy v sále.)
Ešte
tretí návrh - myslíte, aby sa
rokovalo o tomto
postupe
zajtra ráno?
Prosím vás, spojte ešte pani poslankyňu
Rusnákovú.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Pán
predsedajúci, ja som dala dva návrhy, samostatné
návrhy, ďalší
návrh dal pán
Harach, takže nie je možné
o
nich hovoriť ako o dvojnávrhu.
Prvý návrh znel: prerušiť tento bod rokovania a pokra-
čovať
v ňom zajtra ráno o 9.00 hodine.
A druhý návrh bol, aby sme hlasovali o
tom, že umožníme
vystúpenie predsedovi Rady Slovenskej televízie,
ktorý by
predniesol
zdôvodnenie návrhu Rady Slovenskej televízie na
odvolanie
ústredného riaditeľa.
Pán poslanec Harach mal návrh, aby
Národná rada umožni-
la
vystúpenie ústrednému riaditeľovi, pánu Darmovi.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
V poriadku, konštatujem len, že pán
poslanec Harach zá-
roveň
povedal, že sa pripája k názoru pani poslankyne Rusná-
kovej. Z tých
dôvodov som to vnímal ako nejaký skladobný
spoločný
návrh.
V poriadku, priatelia, je teda takáto
možnosť, myslím
si,
že bude dobré, aby sme o tom teraz hlasovali.
Prvá otázka znie: Súhlasíme s tým,
aby sme tento bod
presunuli
na zajtra ráno?
Prosím, prezentujme sa a vzápätí
hlasujme.
Prezentovalo sa 109 poslancov.
Za návrh hlasovalo 38 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.
Konštatujem, že návrh na odročenie tohto
bodu na zaj-
trajší
deň nebol prijatý.
Vážené kolegyne a kolegovia, teraz je
však problém, sa-
mozrejme,
je to návrh, dám o ňom hlasovať. Zároveň je tu ná-
vrh pani poslankyne Rusnákovej, aby bol
povolaný predseda
Rady
slovenskej televízie na zdôvodnenie svojho návrhu.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme, kto je za
takéto
riešenie.
Prezentovalo sa 113 poslancov.
Za návrh hlasovalo 43 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 33 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme zamietli návrh
povolať pána predse-
du
Rady Slovenskej televízie na zdôvodnenie návrhu.
Ďalší návrh znie, aby pán riaditeľ Slovenskej televízie
Darmo
vystúpil na pléne Národnej rady.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme
o tomto návr-
hu.
Prezentovalo sa 112 poslancov.
Za návrh hlasovalo 44 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 44 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že návrh na povolenie
vystúpenia pána Dar-
ma
neprešiel.
Vážené kolegyne a kolegovia, pýtam sa, či sa ešte nie-
kto
hlási do rozpravy. Pán poslanec Benčík.
Poslanec M. Benčík:
Vážený pán predsedajúci, ďakujem pekne za
udelené slovo.
Je elementárnou slušnosťou v personálnych otázkach, že
keď
niekoho odvolávam, tak sa ho opýtam a zdôvodním mu, pre-
čo sa to robí. Mysleli sme
si, že ste takto odvolávali
v
osudnú noc, keď sa skracovala
demokracia, len členov opo-
zície,
ale vy nakladáte takým istým spôsobom
aj s vlastnými
ľuďmi,
ktorí vám už doslúžili a sú nepohodlní. Prosím vás,
uvedomte
si, že to nepatrí ku kultúrnej parlamentnej politi-
ke.
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pani poslankyňa
Mušková.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Chcem veľmi krátko znovu pripomenúť, čo
tu už povedal
pán
kolega Ftáčnik, že sme naschvál odročili výbor kvôli to-
mu,
aby sme si mohli pána riaditeľa vypočuť, ale neprišiel.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Urban.
Poslanec I. Urban:
Ďakujem za slovo.
Chcel
by som rovnako pripomenúť tej časti
opozície,
ktorá
dnes pripomienkuje tento postup, že ešte nedávno, mož-
no
máme v ušiach zdôvodnenie pána poslanca Kňažka, keď navr-
hoval odvolanie pána Darma z funkcie riaditeľa
Slovenskej
televízie
a pritom nepotreboval vtedy jeho vyjadrenie k tým-
to
výhradám.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Kňažko.
Poslanec M. Kňažko:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
kolegyne, kolegovia,
nie je pravda, čo povedal pán kolega Urban, pretože ja
som
niekoľkokrát navštívil pána riaditeľa
Darma. Mám s ním
bohatú
korešpondenciu, v ktorej ho žiadam o
to, aby mi vy-
svetlil napríklad,
prečo odvysielal ten
pirátsky anonym
o
Technopole, kde je copyright, kto to zaplatil atď. atď.
Dokonca
sme sa vzájomne nahrávali na
magnetofón, aby nepri-
šlo
k žiadnym dezinterpretáciám. Takže môžem vlastne pove-
dať,
že sme mali s ním, menovite ja, veľmi úzku, konštruk-
tívnu
spoluprácu.
A zaráža
ma jedna vec. Viem, že vo vzťahu k opozícii
ste
zvolili systém valca, ale že k
vlastnému človeku, ktorý
vykonal
kus špinavej práce, kus špinavej
propagandy v tele-
vízii,
kde slepo poslúchal, čo mu poradili na Tomášikovej
ulici
alebo na riaditeľstve Slovenskej informačnej služby,
teraz
tomuto človeku nie že nedáte možnosť vystúpiť v Národ-
nej
rade, ale my poslanci nemáme ani
právo dozvedieť sa od
predsedu rady
zdôvodnenie. Nedostaneme žiadny
materiál
o
dôvodoch, kvôli čomu ho vlastne chcete teraz odvolať a dať
si
tam človeka nestranného a
odborníka, či už pána Kubiša,
alebo
pána Kočana.
Skrátka, ja sa vás, poslancov HZDS, chcem
opýtať, podľa
čoho
budete hlasovať. Veď pokiaľ viem, ani
vy ste nedostali
zdôvodnenie,
nemáte tie materiály, čiže budete
hlasovať iba
preto,
že ste podpísali ten reverz, že vám
zase zoberú man-
dáty,
alebo že budete musieť vrátiť Lexovi 5 miliónov, alebo
preto,
že už vlastne si nectíte ani tú elementárnu ľudskú
dôstojnosť
jeden voči druhému. Kvôli čomu budete hlasovať,
dámy
a páni? Ako to zdôvodníte svojim susedom, svojim deťom?
O
tom rozmýšľajte.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Kočnár.
Poslanec M. Kočnár:
Som tu dva roky a ešte ani raz som nemal možnosť stla-
čiť
tlačidlo tak bezproblémovo, ako to budem mať teraz. Ak
sa
rozhodnem za odstúpenie pána riaditeľa, tak nemusím na to
hľadať nejaké komplikované dôvody. Stačí si večer pozrieť
televíziu,
ak nám vydržia nervy, a rozhodnutie musí byť úpl-
ne
zrejmé.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Tarčák.
Poslanec J. Tarčák:
Chcem len zdôrazniť kolegovi Kňažkovi, že
podkladom to-
ho
odvolania sú i jeho poslanecké prieskumy. A celé traktáty
a
slovník, ktorý použil, si
nedovolím tu prezentovať, lebo
je
skutočne nevhodný.
Po ďalšie, čo sa týka odvolania, bolo zdôvodnené pred-
sedom
televíznej rady. V našom výbore bol rozdaný slušný ma-
teriál, celé state,
a každý mal možnosť prísť sa
s nimi
oboznámiť
a konzultovať. Dvakrát sme pozvali,
zvolali mimo-
riadne
sedenie nášho výboru, aby bolo možné a
umožnené pánu
riaditeľovi
obhájiť sa. A po ďalšie, jedno nepochopím, dva
roky
opozícia tvrdí, že tento pán nie je
schopný zastávať
funkciu,
ktorú má, a teraz, keď sa konečne istým spôsobom
dostáva
zadosť opozícii, tak len z toho
hľadiska, že sa ne-
vychádza
v ústrety opozícii, zase sú proti. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pani poslankyňa Rusnáková.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Skutočne
sa vám veľmi divím, prečo sa
tomu bránite,
alebo
prečo ste zabránili tomu, aby vystúpil predseda Rady
Slovenskej
televízie. Tlač, ktorú máte pred sebou, je vlast-
ne
list, ktorým sa oznamuje rozhodnutie
Rady Slovenskej te-
levízie,
ktoré bolo vykonané na základe
hodnotenia činnosti
pána
riaditeľa.
Samozrejme viem, o čom Rada Slovenskej televízie hovo-
rí,
ale, prepáčte, vy, ktorí sa rozhodnete
v danej veci po
takom
dlhom čase napriek tomu, že pán poslanec hovorí o tom,
že
ste sa opierali aj o naše argumenty, o naše prieskumy,
však
ich poznáte veľmi dlho, dlho ste sa o ne opierali a dl-
ho
ste sa nevedeli rozhodnúť. Takže teraz, prosím, nerobte
z
toho "zbytočnosť", ak chceme,
aby zdôvodnenie predniesol
predseda
Rady Slovenskej televízie. Chceme, aby toto zdôvod-
nenie
bolo verejné, pretože nie je tajné.
A ak tu nechceme
vytvoriť
precedens, že ani materiál neexistuje, ani o ňom
vlastne neviete, ani nechcete vedieť, tak
to je smiešne.
Prepáčte,
fungujete skutočne na pokyn. Keď vám niekto ten
pokyn
po dvoch rokoch dá, tak to schválite. Ak vám nedá, tak
sa
opierate o naše materiály, ale lakte vás pri tom nebolia.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Hlási sa ešte niekto z poslancov
do rozpravy?
(Nikto.)
Vyhlasujem rozpravu o štrnástom bode programu za skon-
čenú.
Chce sa vyjadriť pán predseda Paška v zastúpení pána
poslanca
Mikloška?
Poslanec J. Paška:
Nie.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Nie. Ďakujem.
Vážené kolegyne a kolegovia, pristúpime k
hlasovaniu.
Kto
je za návrh Rady Slovenskej televízie na odvolanie Joze-
fa
Darma z funkcie ústredného riaditeľa Slovenskej televí-
zie?
Prosím, prezentujme sa a vzápätí
hlasujme.
Prezentovalo sa 111 poslancov.
Za návrh hlasovalo 106 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 5 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada
Slovenskej republiky na
návrh Rady
Slovenskej televízie odvolala
Jozefa Darma
z
funkcie ústredného riaditeľa Slovenskej televízie.
P ä t n á s t y m bodom
programu je
návrh
Rady Slovenskej televízie
na voľbu ústredného
riaditeľa
Slovenskej televízie.
Podľa § 11 ods. 1 zákona Slovenskej
národnej rady číslo
254/1991
Zb. o Slovenskej televízii v znení neskorších pred-
pisov
ústredného riaditeľa Slovenskej televízie volí a odvo-
láva
na návrh Rady Slovenskej televízie Národná rada Sloven-
skej
republiky.
Návrh ste dostali ako tlač číslo 564.
Prosím pani poslankyňu Idu Rapaičovú,
aby informovala
Národnú
radu o prerokovaní návrhu vo výbore pre vzdelanie,
vedu,
kultúru a šport. Nech sa páči.
Poslankyňa I. Rapaičová:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia,
dnes sa uskutočnil výberový pohovor, skôr by som to
nazvala
informačný pohovor, s dvoma kandidátmi na ústredného
riaditeľa
Slovenskej televízie. Na tomto stretnutí a tomto
rozhovore ste sa
mohli všetci dobrovoľne
zúčastniť, preto
nebudem
hodnotiť jeho priebeh. Skôr by som vás
rada obozná-
mila
s uznesením, ktoré výbor po tomto vypočutí prijal.
Uznesenie Výboru Národnej rady Slovenskej
republiky pre
vzdelanie,
vedu, kultúru a šport z 10. decembra 1996
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre vzdelanie,
vedu,
kultúru a šport prerokoval návrh Rady Slovenskej tele-
vízie
na voľbu ústredného riaditeľa Slovenskej televízie a
A. berie na vedomie návrh Rady Slovenskej televízie na
voľbu
ústredného riaditeľa Slovenskej televízie,
B. konštatuje, že návrh Rady
Slovenskej televízie je
v
súlade s § 11 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady číslo
254/1991
Zb. o Slovenskej televízii v znení neskorších pred-
pisov,
ako aj s článkom 5 ods. 4 Štatútu Rady Slovenskej te-
levízie, ktorý schválil predseda Národnej rady
Slovenskej
republiky
rozhodnutím číslo 268 zo 7. apríla 1993,
C. odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa
§
11 ods. 1 zákona Slovenskej
národnej rady číslo 254/1991
Zb.
o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov zvo-
liť za
ústredného riaditeľa Slovenskej televízie jedného
z
navrhovaných kandidátov,
D. poveruje poslankyňu Idu Rapaičovú
podať Národnej ra-
de
informáciu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne pani poslankyni Rapaičovej.
Otváram rozpravu o pätnástom bode
programu. Do rozpravy
som
nedostal žiadne písomné prihlášky.
Nech sa páči, pani poslankyňa Rusnáková.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
dovoľte mi, aby som sa stručne
vyjadrila k niektorým
bodom,
ktoré súvisia s predstavovaním
kandidátov na ústred-
ného
riaditeľa Slovenskej televízie.
Chcela by som vysloviť na začiatku počudovanie,
že Rada
Slovenskej
televízie navrhuje vykonať voľbu z dvoch kandi-
dátov,
pretože v zákone je jednoznačne
napísané, že Národná
rada
volí navrhnutého kandidáta na ústredného riaditeľa. Ra-
da
Slovenskej televízie mala možnosť na základe verejnej sú-
ťaže,
aby sa rozhodla pre jedného kandidáta a
aby zdôvodni-
la,
prečo práve tohto jedného považuje za najvhodnejšieho.
Rada Slovenskej televízie zvolila kľúč, že navrhuje dvoch
kandidátov
a nech si Národná rada vyberie. Čo je,
samozrej-
me,
tiež istý moment, voči ktorému by sme nemuseli protesto-
vať,
lebo čím je viac kandidátov, tým je
voľba niekedy jed-
noduchšia.
Chcem povedať, že tento návrh
nepovažujem za ná-
vrh,
ktorý je v súlade so zákonom o Slovenskej televízii.
K informáciám o tom, ktorí kandidáti sú navrhnutí, akú
majú
koncepciu, akú majú víziu o Slovenskej televízii, čo by
chceli
zmeniť, sme sa dozvedeli prakticky až dnes, keď sme
prišli
na zasadnutie Výboru Národnej rady
Slovenskej repub-
liky
pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport. Dozvedeli sme sa,
že
niektorí kandidáti boli oslovení Radou Slovenskej televí-
zie, a dozvedeli
sme sa, že niektorí sa prihlásili sami.
Myslím
si, že omnoho jednoduchšie a čistejšie
by bolo, keby
Rada Slovenskej televízie bola urobila konkurz na funkciu
ústredného
riaditeľa Slovenskej televízie.
Konkurz ako vec
verejnú,
v ktorej každý, kto mal záujem, si mohol pozrieť
kandidátov
a mohol si vypočuť ich koncepciu, mohol sa s nimi
osobne
zoznámiť.
Samozrejme, mohlo to takisto
zostať aj v réžii Rady
Slovenskej
televízie, ale tých variantov
zverejnenia kandi-
dátov
a ich predstáv je omnoho viac a tak ako
napochytro to
bolo
urobené, myslím si, že Národná rada
napochytro aj bude
chcieť
zvoliť jedného z kandidátov.
Kandidáti oznámili, že spracovali písomnú
koncepciu, na
ktorú,
podľa vyjadrenia pána Kubiša, mal kandidát jeden týž-
deň a
pán Kočan mal
tri dni. Pripraviť koncepciu
zmien
v
Slovenskej televízii sa za takýto
krátky čas nedá. Je to
nemysliteľné.
A keď kandidáti vystupovali, pri mnohých odpo-
vediach
na otázky, ktoré sme im dávali, sme boli prekvapení,
pretože
jednoducho dokumentovali nepripravenosť na túto fun-
kciu.
Nemali zmapovanú situáciu v Slovenskej
televízii tak,
aby
vedeli odpovedať na otázky jednak po stránke právnych
krokov,
jednak po stránke koncepcie. Boli to otázky konkrét-
ne
a mne je veľmi ľúto, že nie všetci kolegovia Národnej ra-
dy,
ktorí dnes budú rozhodovať o ústrednom
riaditeľovi Slo-
venskej televízie, si dali tú námahu, aby
si kandidátov
prišli
vypočuť.
Otázky, ktoré im boli položené, boli napríklad takéto:
Aký
majú postoj k privatizácii
Slovenskej televízie 2. Aké
konkrétne kroky mienia urobiť preto, aby sa
spravodajstvo
stalo
konečne objektívnym. Aké konkrétne
kroky chcú spraviť
v
organizačnej štruktúre
programových zložiek. Aká je ich
predstava
o toku financií tak, aby bola
zabezpečená v prvom
rade
tvorba programu. Čo konkrétne
urobia vo veci 21 žalôb
na
Slovenskú televíziu vo veci
neplatných a protiprávnych
výpovedí
voči svojim pracovníkom. Aký bude
konkrétny postup
nového riaditeľa
Slovenskej televízie vo veci prehratých
súdnych
sporov s pánom Kočnerom a Michalom
Kováčom mladším.
Aký
je ich názor na programy typu Krylov
vypovedá, dokument
Kauza
Technopol.
Dostali sme veľmi prekvapivé odpovede a
ja som na zá-
klade
nich presvedčená, že koncepcia obidvoch kandidátov nie
je
dostatočná, nie je dobre pripravená.
Bohužiaľ, nehovorili mnohokrát k veci,
rozprávali všeo-
becne
a kroky, ktoré by už mali mať premyslené od prvého dňa
svojho
nástupu, opisovali veľmi všeobecným
spôsobom - treba
sa
dohodnúť, treba pripraviť. Ale dohodnúť sa dá, prosím,
vtedy,
keď obidve strany majú jasné, čo ponúknu druhej stra-
ne.
Ak chcem, aby bolo objektívne spravodajstvo, tak musím
mať
istú predstavu, ako objektivitu budem chcieť zabezpečiť.
Ak
viem o tom, že existuje stanovisko
Mestského úradu práce
hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy,
ktoré po-
tvrdzuje
nesúlad krokov Slovenskej televízie
voči pracovní-
kom
Slovenskej televízie, ktorí
dostali neplatné výpovede,
nesúlad
so Zákonníkom práce, ak existuje stanovisko Obvodnej
prokuratúry
Bratislava IV, ktorá hovorí o
porušovaní zákona
pri
koncepcii racionalizácie, a bolo
vydané, prosím, proku-
rátorské
upozornenie, ktoré leží na pôde
Slovenskej televí-
zie,
ak už boli prehrané dva súdne spory s
pracovníkmi Slo-
venskej
televízie a ďalších 18 prípadov sa má
prerokúvať na
Obvodnom
úrade Bratislava IV, potom nemajú títo kandidáti čo
rozmýšľať
nad tým, čo povedia. Jasne mali zaujať
stanovisko
po
preštudovaní si materiálov, že minimálne zastavia konanie
zo strany Slovenskej televízie, preštudujú si
znovu tieto
materiály,
stiahnu výpovede a budú v danej veci pokračovať
v
súlade so Zákonníkom práce.
To už pán poslanec Kňažko hovoril, že ak
dokument Kauza
Technopol
sa môže v Slovenskej televízii objaviť tak, že nie
je
známy tvorca, že nie je známy vlastník
dokumentu, kandi-
dát
na ústredného riaditeľa Slovenskej televízie mal mini-
málne
zareagovať pri tejto otázke tak, že takýto dokument sa
nemôže v Slovenskej televízii viackrát
objaviť. Nehovorím
o
tom, že sa nemôže objaviť dokument,
ktorý bude hovoriť
o
istých kauzách, ktoré na verejnosti žijú, ale nemôžu sa
objaviť
tak, že nie je známy ich vlastník a nie je známy ich
tvorca.
Na záver by som chcela povedať ešte ďalšiu vec, ktorá,
myslím
si, s vecou súvisí. Kandidáti na ústredného riaditeľa
Slovenskej
televízie sa budú musieť vyrovnávať
nielen s fi-
nančným
tokom v Slovenskej televízii, nielen s tým, aká bude
programová štruktúra, aká bude výroba programov,
ako bude
prebiehať,
ale budú sa musieť vyrovnať aj s tým,
čo zdedili
po
predchádzajúcom ústrednom riaditeľovi Slovenskej
televí-
zie.
Nezodpovedali na otázky dostatočne a nezdá sa
mi, že
výberové
konanie by bolo prebiehalo v takom pokojnom čase,
aby
sme niekoľkí nemali pocit, že v časovom
strese sa pred-
stavujú
kandidáti, v časovom strese predkladajú svoju kon-
cepciu
a, prepáčte, niektorých poslancov
Národnej rady Slo-
venskej
republiky vlastne ich koncepcia ani nezaujíma.
Bolo
by dobré, aby vystúpil predseda Rady Slovenskej
televízie
a aby zdôvodnil, prečo boli odporúčaní
práve títo
dvaja
kandidáti. Dnes sme "vybojovali"
to, aby sme sa mohli
dostať
k ich koncepcii. Vlastne sme si vybojovali to, aby
sme
ich mohli vidieť aj ostatní a vypočuť si ich aj ostatní,
nielen
výbor pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.
Prosím vás, aby ste odsúhlasili môj návrh, ktorý teraz
dávam,
aby mohol vystúpiť predseda Rady Slovenskej televízie
a
aby mohol zdôvodniť, prečo navrhuje týchto kandidátov. Tak
ako pri hlasovaní nesiem zodpovednosť ja,
musia ju niesť
členovia
Rady Slovenskej televízie a bude dobré, ak nahlas
odznie,
prečo vybrali dvoch kandidátov.
Naša dnešná skúsenosť s nimi ako prvý krok nie je naj-
lepšia.
V tomto vážnom rozhodovaní, prosím, aby ste schváli-
li
tento návrh. Nie je potrebné, aby ste znovu za tri sekun-
dy
veľmi rýchlo skončili rozpravu,
rozhodli o novom ústred-
nom
riaditeľovi a aby sme my vám potom zase na podnose nosi-
li
výsledky poslaneckých prieskumov a presviedčali vás, že
sú
znovu nejaké nezrovnalosti. Sú v myslení, v právnom pove-
domí
týchto kandidátov, bohužiaľ, už teraz.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Moric, nech sa
páči.
Poslanec V. Moric:
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán
predsedajúci.
Jednou poznámkou by som sa vrátil k tomu,
čo bolo pove-
dané
na adresu toho, že sme tu nedovolili
vystúpiť pánu šé-
fovi
Rady Slovenskej televízie a pánu Darmovi. Je to iste
velikánska
chyba, že sme im tu nedovolili
vystúpiť, a je mi
z
toho naozaj veľmi smutno. Považujem to za veľkú chybu,
ktorá
sa tu stala. Ale pamätáte si, keď sa odvolával predse-
da
vlády, páni z opozície, predsedovi vlády ste tu nedovoli-
li
vystúpiť, aby sa tu obhájil. (Hlasy v
sále.) Predsedovi
vlády
ste nedovolili vystúpiť v roku 1991, my sme to z Prahy
dobre videli, a ešte si pamätám, áno, a
ešte si pamätám
-
nedvíhajte prsty, že pri prvom, to je jedno
pri ktorom,
ale
nedovolili ste mu vystúpiť - pri prvom, druhom, desia-
tom.
Bol to predseda vlády a nedovolili ste mu vystúpiť. Tak
neviem,
prečo by tu mal teraz vystupovať pán
riaditeľ tele-
vízie
alebo pán predseda Rady Slovenskej televízie. Nie je
dôvod.
Keď vtedy nebol dôvod, ani teraz nie je dôvod.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Pán poslanec Prokeš - faktická
poznámka.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Rád by som sa dotkol vystúpenia pani kolegyne Rusnáko-
vej.
Je mi veľmi smutno, že sa objavujú dokumenty, ktoré ni-
komu
nepatria a nikto nevie, kto ich
nakrútil, ale podčiar-
kujem,
že je mi smutno, že sa objavujú. Ale pokiaľ sú takéto
dokumenty
tolerované v súkromnom rozhlase,
tak je mi ľúto,
musia
byť tolerované aj vo verejnoprávnej inštitúcii.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán poslanec Ftáčnik, nech sa páči.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
dovoľte mi povedať niekoľko slov k tomuto bodu progra-
mu,
ktorý bezprostredne nadväzuje na predchádzajúci bod.
Myslím si, že nikto v tejto sále netrpí
ilúziou, že len
voľba ústredného riaditeľa, teda nového
človeka na tento
post, v poradí deviateho alebo desiateho,
vyrieši všetky
problémy
Slovenskej televízie. Chcel by som
upozorniť mini-
málne
na dva aspekty, ktoré táto voľba má a s ktorými sa
treba
vyrovnať, či sa nám to páči, alebo nepáči.
Prvý aspekt je mocensko-politický.
Nevymyslel som si ho
ja,
ale hovoril o ňom v roku 1994 predseda Hnutia za demo-
kratické
Slovensko, keď kritizoval riaditeľa
Slovenskej te-
levízie,
ktorý pôsobil v čase volieb a po
voľbách. Povedal:
"Dali
sme si tam svojho človeka, ale nezvládol svoju funk-
ciu,
musíme si dať ďalšieho, ktorý nám bude oddaný a bude
schopný
zastávať tento post." Toho ďalšieho sme pred chvíľou
odvolali.
Takže zdá sa, že už nestačí to, že je
to náš člo-
vek,
ale mal by byť schopný urobiť aj čosi viac. Dúfam, že
najmä
v tom pozitívnom, nie v negatívnom
zmysle. Toľko moja
prvá
poznámka.
Druhá poznámka súvisí s tým, s čím som začal - len vý-
mena
ústredného riaditeľa nevyrieši všetky
problémy Sloven-
skej
televízie. Je nepochybné, že vláda
Slovenskej republi-
ky,
ale i parlament budú musieť diskutovať o tom, ako fi-
nančne
zabezpečiť Slovenskú televíziu. Či sa nám to
páči,
alebo
nepáči, ona je naozaj inštitúciou,
ktorá má relatívne
najmenej prostriedkov zo všetkých porovnateľných televízií
v
okolitých krajinách. Ťažko potom môžeme chcieť od kohokoľ-
vek,
koho by sme posadili na tento post, aby
televízia fun-
govala
lepšie, aby mala kvalitnejšie pôvodné programy, ktoré
budú
plniť všetky funkcie, ktoré Slovenskej
televízii usta-
novuje
zákon.
Aké vidím v tomto riešenie? Aby sme
nepovažovali voľbou
ústredného
riaditeľa problémy Slovenskej televízie
za skon-
čené.
Je nepochybné, že by sme mali otvoriť
na pôde výboru,
pravdepodobne
výboru, ktorý je na to najpovolanejší,
širšiu
diskusiu
o fungovaní Slovenskej televízie. Moja predrečníčka
naznačila,
že ani jeden z kandidátov nie je dnes schopný od-
povedať
na všetky otázky, ktoré poslanci na základe znalosti
problémov
Slovenskej televízie kladú. Ale tie
otázky jedno-
ducho bude potrebné zodpovedať a Slovenskej
televízii dať
istý
kurz, istý smer, aby sa tá inštitúcia skutočne stala
verejnoprávnou, objektívnou a nezávislou inštitúciou
tak,
ako
ju charakterizuje zákon o Slovenskej televízii, a plnila
si
všetky národné, vzdelávacie, kultúrne a iné funkcie, kto-
ré
jej stanovuje zákon.
To znamená, že nás čaká diskusia, zrejme nie uzavretá,
ale
verejná, ku ktorej by sa vyjadrili aj tí, ktorí sa cítia
povolaní
a schopní prispieť k tomu, aby
Slovenská televízia
sa
vrátila tam, kde má byť, to znamená, bola jednou rozhodu-
júcou
silou v oblasti mediálneho trhu, teda v
oblasti tele-
vízneho mediálneho
trhu, a nepodľahla istej konkurencii,
ktorú
s novou razanciou otvorili najmä súkromné médiá, ale
aby
bola schopná naplniť to, čo od nej
očakávame, vrátane
objektívnosti spravodajstva, o ktorom tu
niekoľko rokov
a
zatiaľ márne hovoríme.
Toľko moje dve poznámky.
Ďakujem vám za pozornosť.
(Potlesk.)
Ak dovolíte, zabudol som v tom zápale
ešte jeden návrh,
pevne verím, že
ho podporíte. Ak ste odmietli rozhodovať
o
odvolaní ústredného riaditeľa tajnou voľbou, predpokladám,
že
ak sú predložení dvaja kandidáti, budete považovať za lo-
gický návrh, aby
sme rozhodli o voľbe na základe tajného
hlasovania.
Preto predkladám na základe rokovacieho poriadku
návrh
na tajné hlasovanie, aby každý poslanec mal možnosť sa
vyjadriť,
lebo si neviem celkom dobre predstaviť, ako by sme
to
robili verejne. Preto dávam návrh na tajné hlasovanie.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Hlási sa ešte niekto do
rozpravy?
(Nikto.)
Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o
pätnástom bode progra-
mu
za skončenú.
Podľa §
27 ods. 3 zákona o rokovacom
poriadku najskôr
Národná
rada rozhodne, či o návrhu na voľbu
ústredného ria-
diteľa
Slovenskej televízie budeme hlasovať tajne.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí
hlasujme.
Prezentovalo sa 97 poslancov.
Za návrh hlasovalo 89 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že voľbu nového ústredného riaditeľa Slo-
venskej
televízie uskutočníme tajným spôsobom.
Pristúpime k vykonaniu tajnej voľby. Chcem pripomenúť,
že
svoju voľbu vyjadríte tak, že na hlasovacom lístku po-
necháte
meno a priezvisko kandidáta, za ktorého hlasujete.
Meno
a priezvisko kandidáta, za ktorého nehlasujete, vodo-
rovne
prečiarknete. Platný je aj ten hlasovací lístok, na
ktorom sú
vodorovne prečiarknutí obidvaja kandidáti. Iné
úpravy
hlasovacieho lístka sa považujú za
neplatné hlasova-
nie.
Prosím overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie a do-
hliadali
na priebeh volieb. Súčasne ich prosím, aby hlasova-
li
ako prví.
Prosím, aby sme pristúpili k tajnému hlasovaniu o kan-
didátovi
na ústredného riaditeľa Slovenskej
televízie.
Pardon, procedurálna pripomienka? Ale sa
už začalo hla-
sovanie.
(Hlasy v sále.) Nech sa páči, pán poslanec Fico.
Poslanec R. Fico:
Žiadne
hlasovanie sa ešte
nezačalo, pán podpredseda.
Teraz je presne
19.00 hodín. Naozaj nevidím dôvod, prečo
znovu
máme naťahovať konanie Národnej rady štvrtý deň, bez
uznesenia.
Ak chcete pokračovať, pán podpredseda, musíte dať
hlasovať
o tom, že po 19.00 hodine pokračujeme
v rokovaní
Národnej
rady. Naozaj nevidím dôvod, nie je žiadny vojnový
stav,
spokojne môžeme hlasovať zajtra ráno o 9.00 hodine.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
V poriadku. Prosím kolegov aj
overovateľov, nech zasad-
nú
za svoje stoly, a budeme hlasovať
o tomto procedurálnom
návrhu
pána poslanca Fica. To znamená, vážené kolegyne a ko-
legovia,
mám tomu tak rozumieť, že mám formulovať otázku, či
súhlasia
s hlasovaním po 19.00 hodine.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme, kto je za
to,
aby sme tajné voľby uskutočnili ešte
teraz, teda dokon-
čili
začatú procedúru.
Prezentovalo sa 79 poslancov.
Za návrh hlasovalo 72 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Konštatujeme, že pokračujeme vo voľbe.
Pani Bartošíková chce povedať ešte
niekoľko slov.
Poslankyňa M.
Bartošíková:
Ďakujem pekne.
Vážení kolegovia, kolegyne,
veľmi pekne vás prosím, nerozchádzajte
sa, veľmi rada
by
som vás pozvala v mene Parlamentného
klubu žien na pred-
stavenie šikovnosti a originálnosti dvoch
slovenských vý-
tvarníkov
pani Jany Čiernej a pána Vladimíra Čierneho a na
predstavenie
výrobkov firmy Pleta Banská Štiavnica. Predsta-
venie
sa uskutoční vo vstupnej hale ubytovne poslancov Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky zajtra
od 12.30 hodine do
16.00
hodiny s tým, že Pleta Banská Štiavnica bude mať krát-
ku
módnu prehliadku svojich výrobkov. Výrobky, ako aj ukážky
originálnych
výrobkov výtvarníkov bude možné si aj
zakúpiť.
Týmto
sa hlásime k praxi uskutočňovanej vo
viacerých kraji-
nách,
že podporujeme a prezentujeme aj našu výrobu.
Ďakujem vám za pozornosť.
(Akt tajného hlasovania.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené.
Prosím, aby overovatelia spočítali hlasy a zistili vý-
sledok
voľby ústredného riaditeľa Slovenskej televízie.
Vyhlasujem desaťminútovú prestávku.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené
pani poslankyne, páni
poslanci, pokračujeme
v
rokovaní.
Prosím poverenú overovateľku, aby
Národnej rade oznámi-
la
výsledok voľby ústredného riaditeľa Slovenskej televízie.
Nech
sa vám páči.
Poslankyňa T. Chlebová:
Zápisnica o výsledku voľby ústredného
riaditeľa Sloven-
skej
televízie.
Na
voľbu ústredného riaditeľa
Slovenskej televízie,
ktorá
sa konala tajným hlasovaním 10. decembra 1996, bolo
vydaných
a poslanci si osobne prevzali 95
hlasovacích líst-
kov.
Po zrátaní hlasov overovatelia Národnej rady Slovenskej
republiky
zistili, že v tajnom hlasovaní na voľbu ústredného
riaditeľa
Slovenskej televízie bolo odovzdaných
93 platných
hlasovacích lístkov, dva neplatné hlasovacie
lístky a po-
slanci
odovzdali všetky hlasovacie lístky.
Overovatelia zistili, že za
kandidáta na funkciu
ústredného
riaditeľa Slovenskej televízie Igora
Kubiša bolo
odovzdaných
76 platných hlasovacích lístkov, za kandidáta na
funkciu ústredného riaditeľa Slovenskej televízie Mikuláša
Kočana
bolo odovzdaných 17 platných
hlasovacích lístkov. Na
zvolenie
ústredného riaditeľa Slovenskej televízie je po-
trebná
nadpolovičná väčšina hlasov prítomných
poslancov Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky.
Overovatelia konštatujú, že Národná rada
Slovenskej re-
publiky
zvolila za ústredného riaditeľa Slovenskej televízie
Igora
Kubiša. Gratulujem. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne pani poslankyni Chlebovej za oboznámenie
s
výsledkom voľby.
Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvo-
lila
pána Kubiša za ústredného riaditeľa
Slovenskej televí-
zie.
Vážené kolegyne a kolegovia, týmto sme skončili dnešné
rokovanie.
Pokračujeme v schôdzi zajtra ráno o 9.00 hodine.
Prajem vám všetkým dobrú noc.
Piaty deň rokovania
21. schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky
11. decembra 1996
____________________________________________________________
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram rokovanie prerušenej 21. schôdze
Národnej rady.
Prosím,
aby sme sa informatívne prezentovali. Po prezentácii
budeme pokračovať rokovaním o šestnástom bode schváleného
programu.
Prezentovalo sa 76 poslancov, sme
uznášaniaschopní.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
ako som oznámil, budeme pokračovať š e s t n á s t y m
bodom
nášho programu, ktorým je
návrh
poslankyne Národnej rady
Slovenskej republiky
Ľudmily
Muškovej na vydanie zákona Národnej
rady Slovenskej
republiky,
ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej re-
publiky
číslo 166/1993 Z. z. o opatreniach v oblasti rozhla-
sového
a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov.
Pán poslanec Urban zrejme chce zahlásiť
číslo náhradnej
karty.
Poslanec I. Urban:
Pán predseda, dovoľte, aby som vám
oznámil, že budem
hlasovať
s náhradnou kartou číslo 4.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne. Takže ešte traja páni poslanci pred pá-
nom poslancom Urbanom majú náhradné karty.
Zrejme nie sú
v
miestnosti.
Návrh uvedeného zákona ste dostali ako tlač číslo 549.
Rozdané
máte aj uznesenie výboru pre vzdelanie, vedu, kultú-
ru
a šport.
Tento návrh odôvodní pani poslankyňa
Mušková. Prosím,
pani
poslankyňa.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Vážený pán predseda,
dámy a páni,
cieľom navrhnutej právnej úpravy je zabezpečiť konti-
nuitu
využívania prenosových ciest a siete
vysielačov ozna-
čovaných ako
vysielací okruh STV 2 na prevádzkovanie te-
levízneho
vysielania.
V nadväznosti na zákon číslo 166/1993 Z. z., ktorým sa
odstránilo
nefunkčné rozdelenie druhého terestriálneho okru-
hu Slovenskej televízie medzi prevádzkovateľom na základe
zákona a prevádzkovateľom na základe licencie, navrhovaná
právna
úprava umožní Slovenskej televízii ako súčasnému pre-
vádzkovateľovi
zo zákona využívať tento okruh do začatia vy-
sielania
prevádzkovateľom na základe licencie. Po tomto ter-
míne
bude v zmysle právnej úpravy Slovenská
televízia šíriť
program
označovaný ako STV 2 prostredníctvom
satelitu. Teda
druhý
program sa neruší, iba prechádza na družicové vysiela-
nie.
Pripomienky legislatívy spresňujú a
legislatívne preci-
zujú
môj návrh, preto vás prosím, aby
ste ich prijali tak-
isto
ako aj môj návrh.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne pani poslankyni. Ako
spoločný spravodajca
výborov
bol pre tento bod nášho rokovania určený pán Jozef
Glinský.
Prosím, aby nám podal správu o
výsledkoch preroko-
vania
vo výboroch.
Poslanec J. Glinský:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada,
návrh
poslankyne Národnej rady
Slovenskej republiky
Ľudmily
Muškovej na vydanie zákona Národnej
rady Slovenskej
republiky,
ktorým sa mení zákon číslo 166/1993 Z. z. o opat-
reniach v
oblasti rozhlasového a
televízneho vysielania
v
znení neskorších predpisov, prerokoval Ústavnoprávny výbor
Národnej rady a
Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu,
kultúru
a šport. Obidva výbory vo svojom
uznesení vyjadrili
súhlas
s návrhom zákona a odporúčali Národnej rade Sloven-
skej
republiky návrh zákona schváliť so zmenami.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady
akceptoval požiadavky
vlády. Výbor
Národnej rady pre
vzdelanie, vedu, kultúru
a
šport návrh vlády sprecizoval.
Uznesenie Výboru Národnej
rady pre vzdelanie, vedu, kultúru a
šport máte na stole,
pred
sebou. Tieto návrhy, tieto pripomienky výboru odporučím
prijať.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem
pekne. Prosím, aby ste zaujali miesto určené
pre
spravodajcov.
Otváram k tomuto bodu programu
rozpravu s konštatova-
ním,
že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku.
Preto
sa pýtam, či sa niekto hlási do rozpravy.
Pán poslanec Ftáčnik, nech sa páči.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne a kolegovia,
pani predkladateľka na úvod neodpovedala
na jednu dôle-
žitú
otázku, kto je zodpovedný za to, že
tento parlament má
po
mesiaci novelizovať zákon, ktorý
sme prijali na minulej
schôdzi
Národnej rady Slovenskej republiky. Ja
by som na to
odpovedal
veľmi jednoducho: babráci z Hnutia za demokratické
Slovensko.
(Potlesk.) Prepáčte, nemám inú odpoveď, pretože
to
nie je prvýkrát, čo sa sem predkladá
zákon, ktorý je buď
protiústavný,
vecne nedobrý a musí sa buď v krátkom čase no-
velizovať, alebo
podávať na Ústavný
súd. Jednoducho ide
o
nepodarok.
Presne takýmto názvom by som označil
normu, ktorá sem
bola
predložená v septembri, a hoci ju formálne predložila
pani
poslankyňa Mušková, mám podozrenie, že
v tomto prípade
bola
iba poštárkou. Keď som sa jej po
vykonaní poslaneckého
prieskumu
v Slovenskej televízii, o ktorom som
hovoril vče-
ra,
pýtal, aké bude riešenie, aký postup
zvolí výbor Národ-
nej
rady vo vzťahu k televízii, pani poslankyňa mi odpoveda-
la,
že vidí riešenie v legislatívnych zmenách v zákone, kto-
rý predložila
koncom augusta, teda
v čase vyhodnotenia
prieskumu.
Nie som si celkom istý, či mala na mysli aj tú
časť,
ktorá v tom zákone bola písaná iným strojom, teda iným
typom
počítača, ktorú nepochybne niekto iný ako pani poslan-
kyňa vložil do tohto zákona, a ona sa pod
to podpísala a
predložila
to ako jeden zákon. Tá časť sa týkala
privatizá-
cie
programu, ktorý sa dnes označuje ako STV 2. Môžete si
nalistovať
tú tlač a iste si všimnete rozdiel v písme, ktorý
naznačuje,
že nešlo o jednu normu, ale ktosi poskladal dve
normy.
Preto to, čo som povedal, považujem za pravdivé.
Kto mal záujem na tom, aby sa to takto
stalo? Sú to buď
lobbistické
skupiny, ktoré majú záujem dostať sa čo
najskôr
na
STV 2, alebo politická strana či hnutie, ktorá si od toh-
to
sľubuje konkrétne výhody. Otázka je, či
to bolo domysle-
né, či tento
návrh na to, aby sa privatizovala STV 2 od
1.
januára 1997, bol domyslený. Položím
minimálne tri otáz-
ky,
na ktoré neviem, či pozná tento parlament odpoveď.
Po prvé - včera sme alebo včera ste, skôr
by som to mal
takto
povedať, zvolili nového ústredného riaditeľa Sloven-
skej
televízie a tejto verejnoprávnej
televízii sme poveda-
li,
že bude vlastne vysielať v relatívne krátkom čase, možno
už
do roka, na jednom televíznom kanáli. Už som povedal, keď
sme
prerokúvali spomínaný zákon, že takéto
vysielanie, teda
takéto
možnosti, majú v Európe iba dve televízie
- v Dánsku
a
v Albánsku. Neviem, či sme teda domysleli, ako bude verej-
noprávna
televízia zabezpečovať úlohy, ktoré jej
zveril zá-
kon
o Slovenskej televízii.
Druhá
vec, ktorú treba
pripomenúť, je, že prenosové
cesty
označované ako STV 2 sú najlepšie
vybudovanými cesta-
mi,
pretože sú modernejšie, budovali sa neskôr ako prenosové
cesty
označované ako STV 1, to znamená,
že sú veľmi lukra-
tívne. Tieto sme
sa rozhodli takpovediac v chode venovať
a
prideliť prevádzkovateľovi na základe licencie.
Tretia otázka, na ktorú nikto
neodpovedal, je to, či
takýto prevádzkovateľ sa dokáže uživiť, pretože
Slovensko
s
päťmiliónovým počtom obyvateľov je relatívne malým reklam-
ným trhom, a
keď už máme jednu súkromnú televíziu, ktorá
pôsobí pomocou družicového vysielania, jedno terestriálne
vysielanie
a chceme zaviesť ďalšie vysielanie,
zavádzame na
trh
ďalší subjekt, ktorý sa má uživiť v zmysle zákona o roz-
hlasovom
a televíznom vysielaní len na základe reklamy.
Analyzoval niekto reklamný trh, či je vôbec možné, aby
sa
uživil takýto počet televíznych
subjektov a pritom ešte
relatívne
veľký počet rozhlasových subjektov, ktoré
už dnes
na mediálnom trhu pôsobia? Obávam sa,
že na tieto otázky
nikto
nezodpovedal, že zákon bol predložený
takpovediac na-
rýchlo.
Tento parlament ho bez hlbšej diskusie
a bez hlbšej
analýzy
schválil, to znamená, že podľahol lobbizmu, o ktorom
som
hovoril, prípadne politickému záujmu,
ktorý sa v tomto
prípade
prejavil.
Vtedy nikto nerozmýšľal o tom, či bude možné začať vy-
sielať
od 1. januára alebo nebude možné. Chcem za
Výbor Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kultú-
ru
a šport povedať, že to nie je chyba výboru, pretože ten
odporučil tomuto parlamentu článok III z pôvodného
zákona
vypustiť.
To znamená neprivatizovať STV 2, teda nemusel sa
zaoberať
dôsledkami, ak by zákon zostal v pôvodnom znení.
Nad
tým sa mal zamýšľať predkladateľ - pani
poslankyňa Muš-
ková,
prípadne ten, kto jej ten zákon
napísal alebo dal do
ruky.
Myslím si, že by sme mali nielen urobiť
to, čo sa navr-
huje
v tomto zákone, to znamená povedať, že do času vysiela-
nia
na základe licencie bude tento okruh prevádzkovať Slo-
venská
televízia, pretože to je minimum, čo môžeme urobiť,
ale
z dôvodov, ktoré som spomenul, si myslím, že by sme mali
celý
proces oddialiť. Oddialiť ho dovtedy, kým sa nevyjasnia
otázky,
o ktorých som hovoril, teda ako môže verejnoprávna
televízia
plniť svoje poslanie na jednom televíznom kanáli
plus,
samozrejme, družica, ale družica je v tejto chvíli re-
latívne
vzdialená, pretože ešte nie je ani
vypustená druži-
ca,
na ktorej STV predpokladá vysielať, a
okrem toho je to
družica,
na ktorú v podstate nemá zamierený svoj satelitný
prijímač
takmer žiadny slovenský prijímateľ, pretože väčšina
prijímateľov na základe
satelitu je orientovaná na
Astru,
prípadne
na družicu, ktorá vysiela program VTV.
To znamená,
že
na to, aby bolo možné odpovedať na otázky o Slovenskej
televízii,
o tom, akým spôsobom využiť siete STV
2, resp.
otázky
okolo reklamného trhu, teda či je vôbec možné takýmto
spôsobom usporiadať rozdelenie prevádzkovateľov na základe
zákona
a na základe licencie, celý proces by bolo potrebné
troška pribrzdiť, aby bol čas na tieto otázky zodpovedať
a
potom sa nimi zaoberať.
Keďže nemám možnosť vstúpiť do iných častí zákona, len
do
toho paragrafu, ktorý navrhuje novelizovať pani poslanky-
ňa
Mušková, predložím pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka pred-
lohy, ktorú máme
pred sebou. Navrhujem, aby za prvú vetu
v
odseku 2, tak ako je navrhovaná,
prípadne v pozmenenom
znení,
ako ju prijal Ústavnoprávny výbor
Národnej rady, sme
vložili nasledujúce
znenie: "Licenčné konanie sa vyhlási
tak,
aby najskorší možný začiatok vysielania
bol po 1. 9.
1999."
Myslím si, že to je dostatočný čas na to, aby sa zvá-
žilo,
či táto cesta je racionálna, alebo treba hľadať nejaké
iné
cesty, a prípadne sa na to reagovalo v legislatíve. Ten-
to
návrh odovzdávam spravodajcovi a žiadam, aby ste zvážili,
či
toto nie je lepšie riešenie, ako len
napraviť nedostatok
rýchleho a
takpovediac nepremysleného prijatia zákona zo
septembra
a októbra tohto roku.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, chcem sa spýtať, či tá veta
má ísť potom,
ako
sa končí znenie "Slovenská
televízia ako prevádzkovateľ
zo
zákona"?
Poslanec M. Ftáčnik:
Áno, za prvú vetu by išla tá druhá veta, ktorú som na-
vrhol.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
Ďalej nie je do rozpravy prihlásený nikto.
Hlási
sa niekto? Pani poslankyňa Mušková.
Poslankyňa Ľ. Mušková:
Len veľmi krátko k pripomienkam pána poslanca. Bolo tu
povedané,
že televízia bude vysielať iba na
jednom programe
alebo
na jednom "kanáli" -
doslova tak bolo povedané. Nie,
televízia
bude vysielať aj naďalej dva programy. Jeden pôjde
cez
pozemné siete a druhý program pôjde cez satelit. Druhý
program
mal doteraz veľmi nízku
sledovanosť, bolo to pod
10
%. Tým, že cez satelit môže
osloviť nielen našich obča-
nov,
ale aj Slovákov rodákov vonku, program sa reprofiluje
a
stane sa príťažlivým pre všetkých, aj našich, aj zahranič-
ných
divákov.
Ďalej bolo povedané, že prenosové cesty
druhého progra-
mu sú veľmi
lukratívne a že sa "darujú" vysielateľovi na
základe
licencie. Nie, tie budú aj naďalej
patriť telekomu-
nikáciám.
Tu sa dáva iba licencia alebo právo na
prenos cez
tieto
cesty. To, že v našom mediálnom priestore vzniká ďalší
subjekt, je
už rozhodnuté. Myslím,
že duálny systém sa
schválenou
novelou dostatočne realizuje. Doteraz duálny sys-
tém nebol ukončený, lebo vysielatelia na
základe licencie
mali
len obmedzenú možnosť vysielania.
Čo
sa týka ďalšieho subjektu, ktorý žije
z reklamy,
tiež
si uvedomujem, že zrejme náš mediálny
trh všetky tieto
subjekty
neuživí, ale čas ukáže, kto je lepší.
Skôr si však myslím, že je tu iný problém. Je tu prob-
lém
toho, že naša televízia, menej verejnoprávna a viac pri-
vátne, vysiela
programy, ktoré sú plné
násilia a sexu.
Psychológovia
varujú pred takýmito programami, pretože silne
ovplyvňujú
správanie detí a mládeže a nárast trestných činov
inšpirovanými takýmito programami rastie. Ďalším problémom
je,
že nemáme dostatočnú legislatívu na ochranu osobnosti,
pretože
výmysly a ohovárania niektorých médií,
ktoré sa ší-
ria,
zrejme spoliehajúc sa na neskúsenosť
nového mediálneho
prostredia
a preťaženosť súdov, sú skutočne
alarmujúce. Tak
si
myslím, že by sme si mali vstúpiť do svedomia a aj v tom-
to
smere legislatívu upraviť.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem
aj ja. Takže, páni poslanci,
pani poslankyne,
nemám
žiadnu prihlášku a ani sa nikto nehlási. Končím roz-
pravu
k tomuto bodu programu.
Chcem sa spýtať najskôr pani Muškovej, či sa ešte chce
vyjadriť
k rozprave.
Poslankyňa L. Mušková:
Nie.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nechce sa vyjadriť. Pán poslanec Glinský
si žiada záve-
rečné
slovo, alebo pristúpime hneď k hlasovaniu?
Poslanec J. Glinský:
Žiadam si krátke záverečné slovo.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nech sa páči.
Poslanec J. Glinský:
Vážená Národná rada,
keď pred dvoma rokmi, presne pred dvoma rokmi minister
kultúry
pán Roman odporúčal vytvoriť na
Slovensku iba jeden
kvalitný program a
druhý televízny program
sprivatizovať,
zásadne
som sa proti tomu vo vnútri búril,
pretože už v tom
čase
veľmi pokročilo formovanie
Slovenska smerom k indivi-
dualistickej spoločnosti, smerom k realizácii
filozofie
mravnosti zisku, k obhajovaniu individualistických záujmov
na úkor
záujmov spoločenských. A práve celej verejnosti
prospešná
televízia, resp. tvorcovia, ktorí cítia
zodpoved-
nosť
a pracujú na hodnotách všeobecne
prospešných, práve tí
by
si mali rozširovať priestor svojho vplyvu, nie zužovať
ho.
Žiaľ, situácia je dnes taká, aká je. Tvorivý potenciál
televízie,
ktorý podľa mnohých vyjadrení bol ešte
pred nie-
koľkými
rokmi na svetovej úrovni vo všetkých jej tvorivých
zložkách,
sa veľmi rozdrobil a neustále sa rozdrobuje a ničí.
Dnes, keď sa nám naskytá možnosť
slovenskú kultúru pre-
nášať
družicovým vysielaním do sveta,
obavám sa, že poten-
ciál
tvorcov Slovenska už je veľmi oslabený,
aby sme ukáza-
li,
čo v nás skutočne je. Hovorí sa: Povedz mi, čo čítaš,
a
ja ti poviem, kto si. Tým viac platí
dnes: Povedz mi, akú
televíziu
sleduješ, aká televízia je hrdinom v tvojej spo-
ločnosti, a ja
ti poviem, kam tvoja
spoločnosť smeruje.
Osobne
by som bol veľmi rád, keby sme druhý verejnoprospešný
program nemuseli
zrušiť, eventuálne keby maximum tvorcov
kultúry
v tých médiách, ktoré dnes vysielajú, prijalo verej-
noprospešné
ciele za svoje, keby sa teda nerozhodli slúžiť
individuálnym
záujmom na základe vôle k zisku.
Žiaľ,
skutočnosť je taká,
že aj tvorcovia, ktorí
v
predchádzajúcich desaťročiach boli
hrdinami v tzv. boľše-
vickej
televízii, aj tí útočia na Slovenskú televíziu, démo-
nizujú ju a
najrôznejším spôsobom
škandalizujú. Napríklad
humoristi, napríklad tí, ktorí sa hrdia, že "SME, to sme
my."
Kvôli svojmu politickému názoru, resp.
kvôli názoru na
spravodajstvo
televízie. Mali by brať ohľad na svojich kole-
gov,
ktorí pracujú v iných sférach televízie, ktorí tvoria
rozprávky,
ktorí tvoria ďalšie kultúrne programy a neškanda-
lizovať
televíziu ako celok.
Veľmi by som si prial, aby sme druhý televízny program
ako
verejnoprospešný nestratili a aby sme
sa už nie niekedy
po
roku 1999, ale ihneď všetci, ktorým záleží na zachovaní
a
obnove tých kvalít, ktoré televízni pracovníci mali, zapo-
jili
do boja za zachovanie týchto profesií a postov. Teda
z
takejto mojej dilemy vyplýva určitý
názor, určitý postoj.
Nevyjadrím
sa k návrhu pána poslanca Ftáčnika, aby sa li-
cenčné
konanie dokončilo tak, aby prvý začiatok vysielania
bol
po 1. 9. 1999. Nechám to na každého poslanca. Je to moje
vnútorné
prianie, aby sa verejnoprospešná televízia rozvíja-
la,
aby expandovala. V každom prípade situácia je dnes taká,
aká je. Druhý
televízny program má
minimálnu sledovanosť
a
zdroje nie sú veľké, sú minimalizované, a vôľa rozšíriť
zdroje
zatiaľ z celospoločenského hľadiska nie je veľká.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Páni poslanci, pani poslankyne, môžeme
pristúpiť k hla-
sovaniu. Prosím
pána spravodajcu, aby hlasovanie uvádzal
najskôr podľa spoločnej správy a potom
pozmeňujúce návrhy
vyplývajúce
z rozpravy.
Poslanec J. Glinský:
Ako som už avizoval, odporúčam prijať
pozmeňujúce návr-
hy
prijaté Výborom Národnej rady pre vzdelanie, vedu, kultú-
ru
a šport.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Dobre. Pán poslanec, musíme sa dohodnúť,
či budeme hla-
sovať o týchto
bodoch zo spoločnej správy en bloc, alebo
jednotlivo.
Myslím si, že by sme mohli hlasovať en bloc.
Poslanec J. Glinský:
Odporúčam hlasovať en bloc.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Áno. Takže, páni poslanci, pani poslankyne, hlasujeme
o
návrhoch a zmenách vyplývajúcich
zo spoločnej správy. Sú
to
tri zmeny. Prosím, prezentujme sa a hlasujme, pán spoloč-
ný
spravodajca odporúča...
Poslanec J. Glinský:
Odporúčam ich prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
...odporúča prijať tieto návrhy.
Prezentovalo sa 106 poslancov.
Za návrh hlasovalo 93 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Takže
sme zmeny, resp. doplnky zákona, tak
ako boli
uvedené
v spoločnej správe, prijali.
Poslanec J. Glinský:
V rozprave vystúpil pán poslanec
Ftáčnik, ktorý podal
pozmeňujúci
návrh tohto znenia:
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, myslím, že už o tomto
návrhu pána poslan-
ca
Ftáčnika sa nedá hlasovať. (Hlasy v
sále.) Dá? Tak pro-
sím.
Poslanec J. Glinský:
Za prvú
vetu vsunúť text "Licenčné
konanie sa vyhlási
tak,
aby najskorší možný začiatok vysielania bol po 1. 9.
1999."
Nechávam na zváženie každého poslanca.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujeme o
tomto pozmeňujúcom
návrhu
pána poslanca Ftáčnika.
Prezentovalo sa 112 poslancov.
Za návrh hlasovalo 40 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 21 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 51 poslancov.
Takže
tento pozmeňujúci návrh
pána poslanca Ftáčnika
sme
neprijali.
Poslanec J. Glinský:
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán spoločný spravodajca, ostaňte ešte,
pretože v súla-
de
s § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady
budeme
hlasovať o tomto zákone ako celku aj s
prijatými po-
zmeňujúcimi
návrhmi. Prosím, aby sme hlasovali. Pán spoločný
spravodajca
navrhuje...
Poslanec J. Glinský:
Odporúčam ho prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
...navrhuje, aby sme hlasovali pozitívne,
teda navrhuje
prijať
túto novelu.
Prezentovalo sa 100 poslancov.
Za návrh hlasovalo 86 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Môžem konštatovať, že sme schválili
poslanecký návrh na
vydanie
zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa
mení
zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 166/1993
Z.
z. o opatreniach v oblasti televízneho vysielania v znení
neskorších
predpisov.
Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca,
aj vám, vážení
páni
poslanci, vážené pani poslankyne.
Vážené pani poslankyne, páni
poslanci, teraz máme po-
kračovať
bodom programu, ktorý mal uvádzať minister hospo-
dárstva.
Vzhľadom na to, že pán minister Česnek je mimo úze-
mia
Slovenskej republiky, z poverenia vlády Slovenskej re-
publiky
tieto materiály uvedie minister pre
správu a priva-
tizáciu
národného majetku Slovenskej republiky.
Takže
budeme pokračovať s e d e m n á
s t y m bodom,
ktorým
je
návrh
na vyslovenie súhlasu
Národnej rady Slovenskej
republiky
s Dohovorom o práve ochrannej známky.
Návrh ste dostali ako tlač 509 a
spoločnú správu ako
tlač
509a.
Ako som už uviedol, z poverenia vlády tento návrh uve-
die
pán minister Bisák. Prosím pána ministra, aby sa ujal
slova.
Minister
pre správu a privatizáciu
národného
majetku SR P. Bisák:
Vážený pán predseda,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
Dohovor
o práve ochrannej
známky prijala Diploma-
tická
konferencia Svetovej organizácie duševného vlastníctva
WIPO
27. 10. 1994 v Ženeve. Slovenská republika podpísala
28.
10. 1994 Dohovor o práve ochrannej známky a Záverečný
akt
Diplomatickej konferencie na uzavretie
Dohovoru o práve
ochrannej
známky zo dňa 29. 9. 1994.
K termínu 27. 10. 1995 dohovor
podpísalo 51 signatár-
skych
štátov. Štátom, ktoré ho podpísali, sa pritom dovoľuje
zachovať niektoré vlastné vnútroštátne postupy pri
konaní
o
ochranných známkach. Zmeny v
zmysle Dohovoru o práve o-
chrannej
známky sa musia vykonať najneskôr do
28. 10. 2004.
Dohovor o práve
ochrannej známky je
výsledkom viacročnej
snahy
Svetovej organizácie duševného
vlastníctva v harmoni-
zácii
súčasných právnych úprav pre ochranné známky členských
štátov.
Dohovor, ktorý obsahuje 25 článkov a ku
ktorému sú pri-
pojené
predpisy a vzorové medzinárodné formuláre, má silný
aproximačný
a integračný efekt. Jeho ďalšiu revíziu je možné
uskutočniť diplomatickou konferenciou, ktorá môže prijať
protokoly
na ďalšiu harmonizáciu zákona o ochranných znám-
kach.
Prednosťou Dohovoru o práve ochrannej
známky je zjed-
nodušenie postupov
a dokladov potrebných
na registráciu
ochranných
známok. Znamená to odstránenie formalít prihlášok
ochranných
známok a ich registrácie len na nevyhnutný roz-
sah. Významným
prvkom je zabezpečenie rovnakého právneho
štatútu
ochranných známok služieb a štatútu
ochranných zná-
mok
tovarov. Pre Slovenskú republiku platí
termín dosiahnu-
tia
súladu s Dohovorom o práve ochrannej
známky do 6 rokov
od
nadobudnutia platnosti dohovoru.
Prístup k Dohovoru o práve ochrannej známky a jeho vy-
konávanie
nemá vplyv na štátny rozpočet.
Vláda Slovenskej republiky predkladá
Národnej rade Slo-
venskej
republiky Dohovor o práve ochrannej známky na vyslo-
venie
súhlasu. Po vyslovení súhlasu ministerstvo hospodár-
stva
požiada ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky
o
vykonanie príslušných ratifikačných opatrení s tým, že od-
poručí
prezidentovi Slovenskej republiky ratifikovať Dohovor
o
práve ochrannej známky. Ratifikačné
listiny budú uložené
u
depozitára Svetovej organizácie duševného vlastníctva
v
Ženeve.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu ministrovi. Prosím spoločného spravodajcu
výborov
pána Miroslava Pacolu, aby podal správu o výsledkoch
prerokovania
návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej re-
publiky.
Poslanec M. Pacola:
Vážený pán predseda,
dovoľte, aby som prečítal spoločnú správu všetkých vý-
borov
o prerokovaní - dá sa povedať - najjednoduchšieho bez-
konfliktného
zákona duševného vlastníctva.
Spoločná
správa Ústavnoprávneho výboru
Národnej rady
Slovenskej
republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej repub-
liky
pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky pre
pôdohospodárstvo a Za-
hraničného
výboru Národnej rady Slovenskej republiky o vý-
sledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej
rady Slovenskej
republiky s Dohovorom
o práve ochrannej
známky.
Návrh
na vyslovenie súhlasu
Národnej rady Slovenskej
republiky s
Dohovorom o práve
ochrannej známky pridelil
predseda
Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnu-
tím
číslo 1217 zo dňa 16. októbra 1996 na prerokovanie do
28.
novembra 1996 Ústavnoprávnemu výboru
Národnej rady Slo-
venskej
republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky
pre
hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej
rady
Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Zahraničné-
mu
výboru Národnej rady Slovenskej
republiky. Zároveň určil
Výbor
Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo,
privatizáciu a
podnikanie ako príslušný pripraviť správu
o
výsledku prerokovania materiálu v určených výboroch.
Všetky určené výbory prerokovali
predložený návrh v le-
hote,
vyslovili s ním súhlas a rovnako odporúčajú Národnej
rade
Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohovorom o prá-
ve
ochrannej známky.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi.
Pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k to-
muto
bodu rokovania s konštatovaním, že som
nedostal žiadnu
písomnú
prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť.
(Nikto.)
Nie, takže uzatváram rozpravu k tomuto
bodu. Pýtam sa
pána
ministra, či sa chce vyjadriť. Zrejme nie.
Minister
pre správu a privatizáciu
národného
majetku SR P. Bisák:
Ďakujem, nie.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Tú istú
povinnosť mám aj voči
spravodajcovi. Ani pán
spoločný
spravodajca sa nechce vyjadriť, takže môžeme pri-
stúpiť k hlasovaniu. Budeme hlasovať o
návrhu uznesenia,
ktorým Národná rada Slovenskej republiky
podľa článku 86
písm.
e) Ústavy Slovenskej republiky
vyslovuje súhlas s Do-
hovorom
o práve ochrannej známky.
Prosím, páni poslanci, pani poslankyne, budeme sa pre-
zentovať
a hneď hlasovať.
Poslanec M. Pacola:
Odporúčam návrh prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán spoločný spravodajca odporúča kladné
hlasovanie.
Prezentovalo sa 94 poslancov.
Za návrh hlasovalo 90 poslancov.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že sme uvedené uznesenie
prijali.
Ďakujem, pán poslanec, aj vám, páni
poslanci.
Nasleduje o s e m n á s t y bod
nášho programu, a to
vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky
o
Fonde na podporu zahraničného obchodu.
Vládny návrh ste dostali ako tlač 524 a
spoločnú správu
výborov
ako tlač 524a.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky
aj tento návrh
prednesie
pán minister Bisák, preto ho prosím,
aby nás obo-
známil
s návrhom.
Minister
pre správu a privatizáciu
národného
majetku SR P. Bisák:
Vážený pán predseda,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
zahraničný obchod je jedným z pilierov slovenskej eko-
nomiky.
Výrazne sa podieľa na tvorbe hrubého domáceho pro-
duktu
i na príjmoch štátneho rozpočtu a je hlavným zdrojom
devízových
prostriedkov štátu. Preto vláda vo svojom progra-
movom
vyhlásení zdôraznila, že medzi
strategické ciele roz-
voja obchodu a
priemyslu zaraďuje zvyšovanie
konkurencie-
schopnosti domácich
výrobcov, zvyšovanie objemu
exportu
skvalitňovaním jeho výrobkovej štruktúry a presadzovaním
Slovenska
v obchodno-politickom priestore na trhoch krajín
vyspelých
ekonomík, osobitne krajín Európskej
únie, a najmä
získavaním
nových trhov pre slovenských výrobcov a upevňova-
ním
ich postavenia na doterajších trhoch.
V
záujme naplnenia tohto
cieľa sa vláda v bode
2.1
svojho
programového vyhlásenia zaviazala, že bude podporovať
združovanie prostriedkov štátu a podnikateľských subjektov
na
vytváranie zahraničných obchodných zastúpení, na rozširo-
vanie
delegátskej siete, na budovanie a rozširovanie
infor-
mačných
databáz v oblasti zahraničného obchodu a na propagá-
ciu
slovenských výrobcov a výrobkov v zahraničí.
Jedným z
konkrétnych systémových opatrení
na splnenie
strategických
cieľov v oblasti zahraničného obchodu je tento
vládny
návrh zákona o Fonde na podporu zahraničného obchodu.
Na
príprave zákona, ktorým sa riadi Fond na podporu zahra-
ničného
obchodu, sa vláda a zástupcovia
Asociácie zamestná-
vateľských
zväzov a združení Slovenskej republiky, zástupco-
via
bankovej sféry, vedy a výskumu,
Konfederácie odborových
zväzov
dohodli už na spoločnom rokovaní v januári 1995 v Šo-
porni.
Konkretizáciu úloh z tohto spoločného rokovania vláda
schválila
svojím uznesením z 21. marca 1995.
Táto koncepcia zákona, osobitne pokiaľ
ide o predpokla-
dy
založenia fondu, tvorbu zdrojov a použitia prostriedkov
fondu,
spôsob jeho spravovania a systém hospodárenia, bola
odsúhlasená
Asociáciou zamestnávateľských zväzov a
združení
Slovenskej
republiky osobným listom jeho generálneho
riadi-
teľa
z 29. 5. 1996. Poznamenávam, že
asociácia sa na tvorbe
tohto zákona
zúčastňovala od začiatku
až do predloženia
vládneho
návrhu zákona.
Hlavným zámerom navrhovaného zákona je vytvoriť legis-
latívne
podmienky na zabezpečenie zdrojov
financovania čin-
ností
zameraných na podporu zahraničného
obchodu, najmä vý-
vozu.
Navrhuje sa zákonom zriadiť
Fond na podporu zahra-
ničného
obchodu ako neštátny účelový fond, ktorý ako práv-
nická osoba bude
zapísaný v Obchodnom registri. Hlavnými
zdrojmi fondu budú
povinné príspevky podnikateľov,
tuzem-
ských
vývozcov a tuzemských dovozcov vo výške 0,1 % z hodno-
ty
vývozu a dovozu. Ďalším zdrojom fondu bude príspevok zo
štátneho
rozpočtu do fondu ako právnickej osoby podľa § 6
ods. 2
zákona Národnej rady
Slovenskej republiky číslo
3/1995
Z. z. o rozpočtových pravidlách.
Účely, na ktoré bude možné použiť
prostriedky fondu, sú
v
návrhu zákona taxatívne vymedzené v § 7. Prostriedky fondu
budú
poskytované najmä na podporu činnosti
inštitúcií zame-
raných
na zvýšenie vývozu, ale aj na podporu
dovozu progre-
sívnych
technológií, ktoré následne umožnia zlepšiť výrobko-
vú
štruktúru a tým aj exportnú schopnosť a
výkonnosť našich
podnikateľov.
Na
zabezpečenie riadneho
hospodárenia s prostriedkami
fondu
sa zákonom zriaďujú orgány fondu, ktorými sú správna
rada,
dozorná rada a riaditeľ fondu. Zároveň sa vymedzujú
ich
práva a povinnosti. Zákon upravuje aj hospodárenie fondu
a
sankcie za neplnenie príspevkovej povinnosti
podnikateľov
a
za neoprávnené používanie prostriedkov fondu.
Vážený pán predseda,
pani poslankyne, páni poslanci,
navrhujem predložený návrh zákona ako
nevyhnutné legis-
latívne
opatrenie na zabezpečenie rozvoja zahraničného ob-
chodu
Slovenskej republiky a na zvýšenie konkurencieschop-
nosti
našich podnikateľov na zahraničných
trhoch v Národnej
rade
Slovenskej republiky schváliť.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne, pán minister.
Ako spoločný spravodajca k tomuto bodu
programu bol ur-
čený
pán poslanec Ducký. Prosím, pán
poslanec, aby ste pre-
čítali
správu z prerokovania vo výboroch.
Poslanec J. Ducký:
Vážený pán predseda,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
uvedený návrh zákona Národnej rady
Slovenskej republiky
o
Fonde na podporu zahraničného obchodu
bol prerokovaný
v
jednotlivých výboroch a vo Výbore Národnej rady pre hospo-
dárstvo,
privatizáciu a podnikanie ako gestorskom výbore.
Ako príslušný na skoordinovanie stanovísk
výborov Ná-
rodnej
rady bol rozhodnutím predsedu Národnej rady Sloven-
skej
republiky číslo 1229 z 28. 10. 1996 určený Výbor Národ-
nej
rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu
a
podnikanie s tým, že predloží skoordinované stanoviská
v
spoločnej správe výborov Národnej rade Slovenskej republi-
ky.
Všetky výbory prerokovali tlač 524 v
určenej lehote.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie,
rozpočet
a menu neprijal uznesenie o výsledku prerokovania
vládneho návrhu zákona Národnej rady Slovenskej
republiky
o
Fonde na podporu zahraničného obchodu, lebo podľa
§ 48
ods. 1 zákona
Slovenskej národnej rady
číslo 44/1989 Zb.
o
rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení ne-
skorších predpisov
nevyslovila s ním súhlas nadpolovičná
väčšina
všetkých členov výboru. Počet členov výboru 17, prí-
tomných
12, za návrh uznesenia hlasovalo 8, proti nehlasoval
nikto,
hlasovania sa zdržali 4.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady
Slovenskej republiky,
Výbor
Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo,
privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady
Slovenskej
republiky
pre pôdohospodárstvo a Zahraničný výbor Národnej
rady
Slovenskej republiky vyslovili súhlas s vládnym návrhom
zákona
Národnej rady Slovenskej republiky a Fonde na podporu
zahraničného
obchodu a odporúčajú ho Národnej rade Sloven-
skej republiky schváliť so zmenami a
doplnkami. Máte ich
pred
sebou očíslované od 1 po 18. Odporúčam tieto pripomien-
ky
prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec. Prosím, aby ste
zaujali miesto
určené
pre spoločného spravodajcu.
Otváram rozpravu k tomuto bodu programu s tým, že do
rozpravy
som zatiaľ dostal jednu písomnú prihlášku od pána
poslanca
Černáka. Prosím pána poslanca, aby vystúpil.
Poslanec Ľ. Černák:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
kolegyne a kolegovia,
skôr ako
poviem pár slov k zákonu,
dovoľte mi na za-
čiatku
povedať dve pripomienky. Trošku ma mrzí, že tento ma-
teriál nepredkladá pán minister Česnek, pretože
zrejme by
vedel
zaujať stanovisko k pozmeňujúcim
návrhom, ktoré budem
predkladať
a ktoré majú záujem zlepšiť tento prepotrebný zá-
kon.
Druhá pripomienka je, že Fond
na podporu zahraničného
obchodu, resp. jeho
legislatívna úprava je pre Slovensko
potrebná a myslím
si, že už dávno mala byť. Demokratická
únia
podporí tento návrh, ale prosil by som vás, aby ste vy-
počuli
naše pripomienky, pretože majú snahu zákon zlepšiť.
Viete, keď tento zákon posudzujem z
hľadiska odborného,
jeho
konečná úprava, ktorá sa dostáva na rokovanie parlamen-
tu,
nesie typické rysy zákonných noriem, ktoré v snemovni
prijímame. Je
tak trošku urobená
izolovane a z pohľadu
ústredného orgánu štátnej správy absentuje tam
stanovisko
podnikateľskej
sféry, resp. je redukované len na
stanovisko
Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení
Slovenskej
republiky,
nie sú tam stanoviská tých, ktorých sa
bude tiež
dotýkať,
či už Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory,
Slovenskej
poľnohospodárskej komory, ale v konečnom efekte
aj
živnostníkov. Pôvodne som sa pohrával s myšlienkou dať
dolnú
hranicu obratu, od ktorej by sa odvádzali príspevky do
fondu,
že by sa to teda netýkalo tých najmenších exportérov,
importérov,
ktorí dovezú nejakú mrkvu alebo neviem čo. Ale
v
konečnom efekte zákon by mal platiť pre
všetkých, lebo je
zrejmé,
že by sa mohol obchádzať a že by sa
potom veľké do-
vozy
rozdrobili na menšie, a preto by
mal byť trošku libe-
rálnejší
aj vo vzťahu k tým subjektom,
ktoré nie sú v Aso-
ciácii
zamestnávateľských zväzov a združení.
Ale viac ma mrzí to, že táto právna norma
nie je prepo-
jená
na právnu normu, ktorú máme predloženú, ktorej návrh už
máme
v laviciach - zákon o Eximbanke.
Myslím si, že zdroje
fondu
by mali byť spravované Eximbankou, to sa ešte dá upra-
viť,
ak bude zákon o Eximbanke prijatý, ale v žiadnom prípa-
de
by sa postavenie tejto banky nemalo dotýkať úrovne Národ-
nej
banky a tieto normy by mali byť lepšie spolu previazané.
Viete, máme v laviciach štatistické
údaje o ekonomike
za
tri štvrťroky, a ak si spravíte
aproximáciu na rok 1996,
je
zrejmé, že Fond zahraničného obchodu
bude obhospodarovať
približne
jednu miliardu korún. Asi 600 mil. Sk
budú tvoriť
príspevky,
250 mil. na budúci rok sme odsúhlasili v rozpočte
plus
ešte ďalšie prostriedky. Nie je to malá
suma. To už je
suma,
ktorá tento fond rýchlo postaví na úroveň rozhodujú-
cich
fondov v Slovenskej republike, a mali by sme teda veľmi
pozorne
sledovať, aby účel, ktorý zákonodarca má, bol splne-
ný.
Osobne budem predkladať pozmeňujúci návrh,
pri ktorom
vás
prosím, aby ste mali uši a oči otvorené. V § 8 ods. 1 sa
hneď
v úvode hovorí, že na podporu z fondu nie je právny ná-
rok. V
rozvinutých ekonomikách dosiahli výrazné výsledky
predovšetkým
v malom a strednom podnikaní tým, že v právnych
normách, ktoré prijímali, práve zakotvovali právny
nárok.
Kritériá
boli stanovené tak, že boli veľmi prísne sledova-
teľné,
ale kto splnil právny nárok, mal nárok na podporu.
Eliminácia akéhokoľvek lobbizmu, korupcie, známostí a,
povedzme
otvorene, aj politického pôsobenia, je
veľmi moti-
vujúca
pre rozvoj malého a stredného podnikania. Preto budem
odporúčať
tento paragraf, ktorý hovorí o tom, že
na podporu
nie
je zákonný nárok, vypustiť. Neformuloval som nejaké nové
znenie,
ktoré by hovorilo, za akých
predpokladov a za akých
podmienok
je právny nárok, ale už oslabenie toho, myslím si,
bude
pôsobiť stimulujúco na slovenský
export a na podnika-
teľské
subjekty.
Posledná pripomienka, kým budem formulovať pozmeňujúce
návrhy,
je taká trošku zvláštna štruktúra prepojenia medzi
dozornou
radou a správnou radou. Jednotlivé organizácie budú
vymenúvať
svojich členov do správnej rady, správna rada roz-
hoduje,
dozorná rada kontroluje, ale
dozorná rada o svojej
činnosti
podáva správu správnej rade. To
znamená, že tam je
ten
kruh zacyklovaný, tam nie je akceptovaná alebo modelova-
ná žiadna z
existujúcich podnikateľských
prepojení. Budem
odporúčať,
aby správy, ktoré dozorná rada podáva, podávala
aj
štatutárnym zástupcom organizácií, ktoré týchto zástupcov
vyslali, aby tam
bolo určité tieňové valné zhromaždenie,
ktoré budú
tvoriť zástupcovia organizácií, ktoré svojich
zástupcov
delegovali.
No a budem navrhovať ešte jeden
pozmeňujúci návrh. Veľa
sa
v tejto snemovni hovorilo o zmene sídla
patentového úra-
du,
ktorý bol presťahovaný z Bratislavy do Banskej Bystrice.
Už
som vám hovoril a znovu opakujem, že pôvodne som sa aj ja
pokúšal
patentový úrad dať do Banskej Bystrice ako novovy-
tvorený
úrad. Vtedy to nebolo akceptované a neskôr, o tri
roky,
tá zmena bola príliš drahá a neprospela tomu úradu.
Ale
som za decentralizáciu orgánov, a preto si myslím, že aj
Fond
zahraničného obchodu by mohol sedieť vo Zvolene, alter-
natívne
v Banskej Bystrici, je to v strede Slovenska, budú
mať
všetci blízko a správna rada môže
tam bez problémov vo
svojej
perióde zasadať a riaditeľ cestovať po ústredných or-
gánoch
štátnej správy. Takže, prosím, v tomto nezvažujte, že
je
to nejaký lobbizmus v prospech Zvolena. Jednoducho v tak-
tike
decentralizácie ústredných orgánov štátnej
správy, or-
gánov
štátnej správy a inštitúcií, ktorá je blízka vládnej
koalícii,
treba pokračovať. Čo je výhodné mať na východnom
Slovensku,
treba dať do Košíc, to, čo je
pre všetkých, by
malo byť
prístupné, z hľadiska
logiky by mohlo sídliť
v
stredoslovenskom kraji.
Takže po tomto úvode mi dovoľte, dámy a
páni, aby som
predniesol
sériu pozmeňujúcich návrhov.
Prvý pozmeňujúci návrh je, aby v § 1 ods.
2 slovo "Bra-
tislava"
bolo zmenené na slovo "Zvolen".
Druhý pozmeňujúci návrh, aby v § 2 ods. 2
písm. a) slo-
vo
"štyroch" bolo zmenené na
slovo "dvoch" a aby sa doplnil
text:
"jedného člena vymenúva a odvoláva Slovenská priemy-
selná
a obchodná komora a jedného člena
vymenúva a odvoláva
Slovenská
poľnohospodárska komora".
Tretí pozmeňujúci návrh - v § 2 ods. 2 písm. b) slová
"dvoch členov" nahradiť slovami "jedného člena" a doplniť
text
"a jedného člena z Národnej agentúry pre podporu malého
a
stredného podnikania".
Štvrtý pozmeňujúci návrh - v § 4 ods. 6 písmeno d) po
slovách
"rade" doplniť text "a organizáciám, ktoré v nej ma-
jú
svojich zástupcov".
Piaty pozmeňujúci návrh - v § 6 ods. 2 číslo "30" na-
hradiť
číslom "90".
Šiesty pozmeňujúci návrh - v § 7 ods. 1 písm. h) dopl-
niť
text "a delegatúr slovenských
podnikateľských subjektov
v
zahraničí".
Siedmy pozmeňujúci návrh - v § 8 odsek 1
vypustiť.
Dámy a páni, väčšinu svojich pozmeňujúcich návrhov som
už komentoval, dovoľte mi teda
ešte komentovať podľa mňa
lepšiu
štruktúru správnej rady. Dvaja členovia z Asociácie
zamestnávateľských
zväzov a združení, jeden z Priemyselnej
a
jeden z Poľnohospodárskej komory. Myslím, že to má vnútor-
nú
logiku. Pôvodne som veľa špekuloval, či by v správnej ra-
de
mal byť zástupca ministerstva
zahraničných vecí, pretože
to
naďalej bude prehlbovať koncepčný a kompetenčný rozpor,
spor medzi ministerstvom zahraničných vecí a ministerstvom
hospodárstva.
Ja si myslím, že za zahraničný obchod
by malo
byť
v plnej miere zodpovedné ministerstvo
hospodárstva, ale
odporúčam,
aby tam tí traja zástupcovia
ministerstiev osta-
li,
a keďže nie je nejaký jednoliaty reprezentant živnosten-
skej
sféry, neexistuje zatiaľ
živnostenská komora, aby ma-
lých
a stredných podnikateľov zastupoval zástupca z Národnej
agentúry
pre podporu malého a stredného podnikania. Takáto
vyvážená
správna rada má väčší predpoklad kryť celú šírku
dovozcov
a exportérov.
Tridsať dní, a kalkulovať s tým, že
ešte nie je celkom
jasné
v colnom konaní, z ktorej cifry sa
vlastne bude 0,1 %
počítať
- je veľmi bežné, že pri exporte aj pri importe sa
dohodujú
iné platobné podmienky ako v bežnom
platobnom sty-
ku.
Sú vcelku bežné až 180-dňové, ale 90-dňové sú priemerné,
a
preto, aby nevznikla kolízia medzi
potrebou prekrývať
a
brať si úver na odvod do fondu, odporúčam nahradiť číslo
30
číslom 90.
No, a považujem za výraznú slabinu zákona a myslím, že
v
koncepcii a v ďalších materiáloch, ktoré
bude minister-
stvo
hospodárstva v tejto oblasti
predkladať, urobí konečne
jednoznačnú
koncepciu a taktiku zahraničného obchodu. Nie-
ktoré
podniky išli svojou cestou a na svoje
vlastné náklady
majú
delegatúry v zahraničí. Sú to podniky, ktoré veľa dová-
žajú
alebo vyvážajú, a teraz si predstavte, že budú odvádzať
sumy,
ktoré budú tvoriť niekoľko miliónov, a
v prípade veľ-
kých
importérov a exportérov hutníkov až
desiatok miliónov,
a
pritom si budú musieť na vlastné náklady držať vlastných
delegátov,
pretože už to majú zabehnuté. Bolo by
teda dobré
a
odporúčal som, aby sa z fondu dala
kryť časť nákladov aj
týchto
podnikových delegatúr.
Hovorí sa o tom, že fond bude odvolávať a vymenúvať zá-
stupcov,
ktorí budú pôsobiť na ekonomických
oddeleniach za-
hraničných
misií. Zatiaľ nie je to celkom ešte
upravené, či
tie
misie budú stále pod našimi ambasádami, či niekde budú
aj samostatné, či budú prepojené na
podnikové delegatúry.
V
koncepcii to bude potrebné riešiť.
Preto si nechajme
dvierka
otvorené, aby z tohto fondu, ktorý skutočne bude mať
dostatok
zdrojov, bolo možné spolupodieľať sa na financovaní
siete
veľkých exportérov a importérov,
pretože tá je zabeh-
nutá
a dobre funguje.
Myslím, že to je všetko. Ešte znovu
požiadam predovšet-
kým
pána spravodajcu, pretože pán minister
vlastne zastupu-
je,
aby zvážil tieto pripomienky, mohli by pomôcť tomuto zá-
konu, ktorý slovenská ekonomika potrebuje a
podnikateľské
subjekty
očakávajú.
Ďakujem za vašu pozornosť.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďalej sa do rozpravy ešte prihlásil pán
poslanec Fogaš.
Medzitým
s faktickou poznámkou pán poslanec Lysák.
Poslanec L. Lysák:
Vážený pán predseda,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
chcel by som oceniť, že konečne dostávame
veľmi potreb-
ný
návrh zákona o zriadení fondu, ktorý je veľmi dôležitý
preto,
aby sme pokračovali alebo prehĺbili
reštrukturalizá-
ciu
ekonomiky a hlavne podporili proexportné výrobné progra-
my,
a teda aj zabezpečovali vyššiu
zamestnanosť. Chcem oce-
niť
prepracovanosť tohto zákona, či už ide o tvorbu zdrojov,
spôsoby ich
prideľovania, sankcie, činnosť sekretariátu,
zloženie
orgánov. Myslím si, že tak ako sú navrhnuté, v pod-
state
možno s nimi súhlasiť.
Som
rád, že aj pán kolega Černák súhlasil s tým, že
práve
v tejto oblasti účasť pracovníkov
ministerstva zahra-
ničných
vecí je veľmi potrebná. Sú to ľudia
spravidla dobre
poznajúci regióny,
oblasti, teritóriá, a
preto je veľmi
správne,
aby sme ich tam ponechali.
Pokiaľ
ide o pripomienku k tomu, či
je alebo má byť
právny
nárok na poskytnutie prostriedkov z fondu, vážení, ja
si
myslím, že tí, ktorí sme prešli
hospodárskou praxou, bu-
deme
súhlasiť s tým, že práve kvôli tomu, aby sme nepodpori-
li
"ľudovú tvorivosť", ako sa hovorí, pri vytváraní nárokov,
že
je to celkom správne a logické. Nakoniec aj kolega, ktorý
toto
svojím spôsobom dával na úvahu, nedefinoval jednoznačne
nárok
na jeho zmenu.
Chcel by som sa však vrátiť k otázke
splácania do trid-
siatich
dní. Odporúčam, vážení, najmä ak môžem poprosiť spo-
ločného
spravodajcu, a teda prosil by som aj
vás, kolegyne,
kolegovia,
aby sme podporili vzhľadom na bežnú
prax 60 dní,
nie
90 ani 30. Odporúčam, aby sme prijali lehotu 60 dní.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Toto dávate ako pozmeňujúci návrh? Treba
to dať písomne
pánu
spravodajcovi.
Pán poslanec Baránik.
Poslanec M. Baránik:
Ďakujem pekne, pán predseda.
Mám len na pána poslanca Černáka otázku, či mesto Zvo-
len
má vytvorené predpoklady nato, aby tam mohol sídliť Fond
na
podporu zahraničného obchodu. To je všetko.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Predseda výboru pán Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Ďakujem, pán predseda.
Domnievam sa, že by už bolo načase
prestať lamentovať
nad
presťahovaním patentového úradu z
Bratislavy do Banskej
Bystrice.
Na osvieženie pamäti by som pripomenul
len toľko,
že Bratislava nenašla dva roky existencie
tohto úradu na
pôde
hlavného mesta priestory predovšetkým
pre depozity ar-
chívu,
ktorý bol skladovaný dva roky v hangároch letiska Mi-
lana
Rastislava Štefánika. Takže je najvyšší čas, že sa ten-
to úrad
dostal do Banskej
Bystrice. Tam je jeho archív
dôstojným
spôsobom využívaný tak, ako sa na tento
úrad pat-
rí.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Fogaš, nech sa
páči.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
dovoľte mi tiež povedať niekoľko poznámok
k novonavrho-
vanému
zákonu. Možno to budú poznámky, ktoré nebudú celkom
zastávať
názor vyslovený krátko predo mnou. Totiž nemyslím si,
že tento zákon
v podobe, v akej je predkladaný, je práve
dobrým
riešením podpory zahraničného
obchodu. Povinný prí-
spevok
podnikateľov do tohto fondu je totiž
nepriamo zvýše-
ním
odvodovej povinnosti podnikateľov
štátu. A ak zoberieme
do
rúk návrh zákona, ktorý máme na
stole, týkajúci sa tzv.
Eximbanky, tam sa
predpokladá ďalší odvod
0,05 % na fond
Eximbanky,
a máme tu navyše možnú účasť v
Obchodnej a prie-
myselnej
komore, hneď zistíme, že ide o širší
komplex prob-
lémov,
ktoré bolo treba riešiť, podľa mojej mienky, naraz
a
v jednom zákone.
Navyše si myslím, že štátny rozpočet by
si mal vytvoriť
zdroje
na podporu exportu vyčlenením určitej sumy z daní od-
vedených
podnikateľskými subjektmi štátu, a nie
uložiť pod-
nikateľským
subjektom štátu ďalšiu odvodovú povinnosť.
Myslím si, že prijatie uvedeného
zákona v navrhovanej
forme
treba považovať i za istý zásah do
vlastníckych vzťa-
hov,
čo by mohlo byť v rozpore s článkom 20 ústavy, najmä
odsekom
3, v ktorom sa hovorí, že vlastníctvo nemožno zne-
užiť
na ujmu iných práv. Totiž z dôvodovej správy vyplýva,
že
zriaďovateľom tohto fondu je Asociácia zamestnávateľských
zväzov
a združení, ale treba povedať, že ide o združenie ma-
jetku,
a nie združenie osôb. Tak to tiež
možno vyčítať zo
zdôvodnenia
tohto zákona. Asociácia však zďaleka nezastupuje
všetky
podnikateľské fyzické osoby, ktoré sú združené v jed-
notlivých zväzoch, čiže ich nezastupuje a z ústavy alebo
z
inej právnej normy im ani
nevyplýva povinnosť vstúpiť do
Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení alebo jej
niektorého
zväzu, nakoľko asociácia je svojou
podstatou ob-
čianske
združenie. A tu je rozpor s Ústavou Slovenskej re-
publiky.
V
takomto prípade, keďže
nejde o štátny fond, ale
o
združovanie majetku, podľa mojej mienky nemožno týmto sub-
jektom
z titulu zákona uložiť ani odvádzanie prostriedkov do
fondu,
pretože občania a fyzické osoby či
podnikatelia majú
z
ústavy voľné právo narábať so
svojím majetkom a nikto im
nemôže
prikázať, aby svoje prostriedky združovali. Aj v prí-
pade
členov organizovaných vo zväzoch združených v Asociácii
zamestnávateľských
zväzov a združení je táto otázka dobro-
voľnosti
a stanov týchto zväzov. Tento zákon teda nemožno
uplatniť plošne a
podľa mňa ani nemožno
tak jednoznačne
ukladať
povinnosť prispievať do fondu. Iné by bolo, keby sme
vytvorili
podmienky na dobrovoľné prispievanie do fondu. Na-
vyše
povinný príspevok do fondu je fakticky znížením majetku
spoločnosti
napriek tomu, že táto spoločnosť si svoju daňovú
povinnosť
voči štátu plní.
Ďalším rozporom
podľa mojej mienky je použitie
pro-
striedkov, na ktorých
rozdeľovanie prispievatelia fakticky
nemajú
žiadny vplyv. Niet záruky, že ak istý podnik zahra-
ničného
obchodu prispeje do tohto fondu, alebo podnik, ktorý
obchoduje
so zahraničím či robí vývozy alebo dovozy, prispe-
je
do tohto fondu, bude jeho aktivita podporovaná.
Navyše si myslím, že zákon nie je domyslený ani z hľa-
diska praktického uplatnenia. Výber poplatku tak, ako je
uvedené
v zákone, alebo odvodu, aby som sa presnejšie vyjad-
ril,
tak ako je uvedený v zákone, je
prakticky ťažko reali-
zovateľný
s ohľadom na množstvo položiek, ktoré
prechádzajú
dovozným
a vývozným colným režimom. Podľa mňa to nerieši ani
bod
12 spoločnej správy, mám na mysli bod
12, ktorý sa týka
§
6. A navyše si myslím, že tento bod 12, tento doplnok,
ktorý
je uvedený v spoločnej správe, je v rozpore s pred-
chádzajúcimi
odsekmi § 6. Totiž zákon ustanovuje povinnosť
tuzemským
vývozcom a tuzemským dovozcom uhradiť príspevok do
fondu
na jeho bankový účet pri vývoze a pri prepustení tova-
ru do režimu
voľného obchodu. Zaplatenie
tohto povinného
príspevku
je vývozca alebo dovozca povinný preukázať fondu
do
30 dní, a to úradne overenými kópiami dokladu o zaplatení
príspevku,
to znamená poštová poukážka alebo
príkaz na pre-
vod
z účtu a rozhodnutia colného orgánu o
prepustení tovaru
do
navrhovaného režimu. Ale § 6 ods. 4 tak, ako sa navrhuje,
hovorí
o tom, že údaje, ktoré boli podkladom pre výpočet po-
vinného
príspevku, podľa odseku 2 majú poskytovať za odplatu
colné
orgány na základe dohody uzavretej medzi fondom a Col-
ným
riaditeľstvom Slovenskej republiky.
Pýtam sa, načo je potrebné práve takéto
riešenie, podľa
ktorého
fond bude platiť colným orgánom za to, že mu poskyt-
nú
určité informácie, pričom v odseku 2 §
6 ukladáme priamo
dovozcom
či vývozcom, aby sami preukazovali dokonca overený-
mi
dokladmi podklady na výpočet tohto odvodu. Treba tiež ve-
dieť,
že pri stanovení základu na vymeriavanie cla je smero-
dajná výška ceny,
pričom frankocena - slovenská hranica je
zvýšená
o PON v zahraničí.
Pokiaľ ide o ďalšie ustanovenia, nie je
jednoznačne de-
finovaná
hodnota tovaru pri dovoze a vývoze, ktorá má byť
základom
na výpočet povinného príspevku do
fondu, a tým nie
je
jasné, či súčasťou hodnoty tovaru sú i
rôzne prirážky,
ako
napríklad DPH, clo a podobne. Samotná
evidencia požado-
vaných
dokladov o zaplatení by si vyžadovala aparát, ktorého
náklady
by určite dosahovali výšku očakávaných príjmov.
Veď
musíme
si uvedomiť, že tento byrokratický aparát časť prí-
spevkov
do fondu vlastne spotrebuje. Myslím si, že aplikácia
zákona
v praxi si vyžiada byrokraciu, ktorá bude pôsobiť na-
koniec
protiexportne, nie proexportne. Treba si tiež položiť
otázku,
ako sa budú na zákon pozerať firmy,
ktoré u nás in-
vestujú,
ak zaťažíme ich nákladovú časť na strane vývoznej
i
dovoznej a zákon bude pôsobiť demotivačne, samozrejme,
predovšetkým
pre investorov.
Myslím
si teda, že zákon nie je
komplexne domyslený
v
nadväznosti na ostatné právne
predpisy, ktoré sú u nás,
a
preto ho neodporúčam schváliť.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne pánu poslancovi Fogašovi. Medzitým sa do
rozpravy
prihlásil ešte pán poslanec Magvaši.
Poslanec P. Magvaši:
Vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
vážený pán predseda,
vážený pán minister a pani ministerka,
nechcel by som opakovať to, čo povedal
môj kolega Ľubo-
mír
Fogaš, ale chcel by som povedať, že Strana demokratickej
ľavice
má skutočne eminentný záujem o to, aby slovenské pod-
niky
boli proexportne orientované, ale
myslíme si, že pro-
blém
dnešnej pasívnej bilancie nie je problémom konjunktu-
rálnym,
ale problémom štrukturálnym a, žiaľ, takýmto návrhom
zákona,
ktorý zakladá nový fond korupcie, asi
ho nevyrieši-
me.
Nebudem
sa teda dotýkať toho, čo povedal
Fogaš, ale
chcel
by som povedať, že všade vo svete sa podpora exportu
rieši
dvoma cestami, a to jednak cestou
zabezpečenia infor-
mácií
pre podnikateľskú sféru o nás, o
teritóriu a konjunk-
turálnych
prehľadoch. To zabezpečuje v
podstate štát. A po
druhé,
že sa zabezpečuje poradenstvo a
vzdelávanie podnika-
teľskej
sféry na pôsobenie v zahraničí.
Ak by
tento zákon mal aspoň trochu
dospieť do nejakej
roviny,
ktorá by mohla byť lepšie aplikovaná v podnikateľ-
skej
sfére, odporúčam, aby v § 3 ods. 2
písm. a), ktorý ho-
vorí
o tom, ako sa tvorí správna rada, sa vypustilo znenie
"štyroch členov
vymenúva a odvoláva" a nahradilo znením
"dvoch
členov vymenúva a odvoláva Asociácia zamestnávateľ-
ských
zväzov a združení Slovenskej republiky,
jedného člena
Slovenská
obchodná a priemyselná komora a jedného
Slovenská
poľnohospodárska
a potravinárska komora".
Ďalej
v § 4 ods. 2, ktorý
sa dotýka dozornej rady,
uviesť:
"Dozorná rada má 5 členov, z ktorých jedného člena
vymenúva a
odvoláva Asociácia zamestnávateľských zväzov
a
združení Slovenskej republiky, jedného
Slovenská obchodná
a
priemyselná komora, jedného
Slovenská poľnohospodárska
a
potravinárska komora a
jedného člena minister financií
Slovenskej
republiky."
Ďalej v
§ 6 ods. 2 v treťom riadku
za slovo "vývozu"
vsunúť
doplnok "bez príplatkov cla a dane
z pridanej hodno-
ty"
a vo štvrtom riadku za slovo
"dovoz" doplnok "bez
prí-
platkov
cla a dane z pridanej hodnoty".
Ďalej odporúčam vytvoriť štvrtý odsek,
ktorý by znel:
"Štát poskytuje
rovnomerne štvrťročne vždy
na začiatku
štvrťroku
svoj príspevok do fondu."
Ďalej v § 7 ods. d) v druhom riadku
vypustiť slovo "po-
dobných
aktivít". Proste treba jasne definovať aktivity. Ak-
tivity
sú len jedny, a nie podobné.
Ďalej v odseku e) vypustiť slovo "progresívnych" a
po-
nechať
len "technológií", lebo
definícia, čo je progresívna
technológia,
môže zvádzať k tomu, aby sme na
základe toho
jednoduchšie
vedeli určiť prostriedky z tohto fondu.
Ďalej v odseku 2 tohto paragrafu, ktorý uvádza, že ob-
jem
peňažných prostriedkov fondu použitých
na účely uvedené
v
odseku 1 písm. a) až g) tvorí najmenej
70 % celkového ob-
jemu použitých
prostriedkov v príslušnom roku, odporúčam
zmeniť
na 80 %.
Ďalej odporúčam vypustiť v tomto
paragrafe odsek 4.
V § 8 v odseku 3 písm. e) vypustiť tento
odsek. Tým od-
sek
f) bude odsekom e). V tomto paragrafe v
odseku 5, ktorý
stanovuje,
že správna rada rozhodne o žiadosti o
poskytnutí
prostriedkov
z fondu do 60 dní odo dňa doručenia žiadosti,
zmeniť na 30
dní, pretože export sa uskutočňuje vo veľmi
krátkych
časových okamihoch a mať dva mesiace na
to, aby sa
rozhodlo
o tom, že sa podporí takýto
export, je z hľadiska
reálneho
času v živote príliš dlhý termín.
Ďalej
9 odsek 2, ktorý hovorí o tom, že s prostried-
kami
fondu možno pracovať len vo väzbe ako
zo štátneho roz-
počtu,
odporúčam vypustiť. Takisto odporúčam v
odseku 8 od-
kaz
na zákon o bankách, to znamená odkaz
10) vypustiť, pre-
tože
sa tým určuje, že vedenie účtu tohto
fondu je v Národ-
nej banke Slovenska, a my odporúčame, aby sa takýto účet
viedol
v komerčných bankách.
V § 10 písmeno a) odporúčam vypustiť.
Tieto návrhy som predniesol v
pléne preto, že na za-
sadnutí
výboru, žiaľ, nebol čas, aby sme sa s
týmito mojimi
pripomienkami
seriózne zaoberali, i keď bola podpora aj zo
strany
koaličných poslancov niektoré tieto
návrhy uplatniť.
Prepáčte,
že som vás teda zdržal.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi Magvašimu.
Páni poslankyne, páni poslanci, nemám žiadnu prihlášku
do rozpravy. Konštatujem, že sa
ani nikto nehlási, preto
končím
rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa pána minis-
tra
Bisáka, či sa chce k rozprave vyjadriť?
Minister
pre správu a privatizáciu
národného
majetku SR P. Bisák:
Nie.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán minister sa nechce vyjadriť. Pýtam sa pána spoloč-
ného
spravodajcu, či sa chce vyjadriť k
rozprave. Áno, nech
sa
páči.
Poslanec J. Ducký:
Vážené dámy a páni,
dovoľte mi zaujať stanovisko k
niektorým pripomienkam
vzhľadom
na moju nedávnu trojjedinosť, pretože tento fond sa
netvoril
v poslednom období, ale má svoju genézu. Dovoľte,
aby
som to priblížil.
Myšlienka vzniku tohto fondu vznikla na
tzv. veľkej so-
lidarite,
pretože vláda bola pod neustálou kritikou podnika-
teľských
subjektov, hlavne malých a stredných
podnikateľov,
pre
nedostatočnú podporu exportu.
Súhlasím s pánom Magva-
šim,
že podpora zo strany štátu by mala byť cez informácie
o
danom teritóriu, na ktorom chceme
pôsobiť, alebo informá-
cie
o Slovensku pre daných
podnikateľov z iného teritória,
ak
chcú pôsobiť na území alebo na slovenskom trhu.
Samozrejme, štátny rozpočet má svoju podobu a sami sme
videli
pred pár desiatkami hodín, ako sa ťažko schvaľuje,
lebo
nápor na výdavkovú časť je obrovský.
Z toho dôvodu po
roku
1995 na jar vznikla veľká solidarita,
keď veľkí vývoz-
covia
a dovozcovia, teda pán poslanec Černák, práve tí, kto-
rí
nepotrebujú takéto služby, lebo si ich
zabezpečujú sami,
majú
svoje zastúpenia, či už, ja neviem, Košice, Žiar, Slov-
naft
alebo Šaľa, majú svoje zastúpenie vonku
a hravo si ich
platia
pri tých veľkých objemoch vývozov a dovozov, súhlasi-
li
s tým, že malí a strední podnikatelia, hlavne novovznika-
júci,
nemôžu si zabezpečovať vo vlastnej réžii tieto služby,
teda
získavanie informácií, vysielanie
ľudí von, obchodné,
dopravné,
právne oddelenia na týchto
úsekoch, tá agenda je
mimoriadne
zložitá a náročná, že súhlasia s tým,
aby sa od-
štiepilo
z inkasa dovozných a vývozných faktúr 0,1 % a služ-
by nebudú pre
nich, ale budú pre tých malých a stredných
podnikateľov. Preto sme
to nazvali veľkou solidaritou.
Tí
nemajú
a ani v podstate nebudú mať nároky na čerpanie z toh-
to
fondu v podobe toho, ako hovorí
zákon, čo je jeho nápl-
ňou.
Samozrejme, podnikatelia pritvrdili voči vláde a pove-
dali,
že keď to teda musí byť takto, pretože štát nemá na
to, aby to
bolo riešené v rozpočte, koľko dáme my, toľko
daj,
milý štát, aj ty. Samozrejme, genéza problémov okolo
zahraničného
obchodu je odvtedy, ako sa neúplne delimitovala
zahraničnoobchodná činnosť ministerstva zahraničných vecí,
keď
sa na ministerstvo hospodárstva
delimitovali len povin-
nosti
a kompetencie, peniaze a aj mzdové prostriedky zostali
na
ministerstve zahraničných vecí.
Vzhľadom
na to, že ministerstvo financií
nevidelo
priestor
v roku 1995 na realizovanie fondu,
a to i napriek
tomu, že minister
hospodárstva bol pod sústavnou
kritikou
zamestnávateľov
a podnikateľov, pristúpili sme ku kompromisu
a
povedali sme, že účasť štátu bude mať dve časti. Jednou
budú prostriedky, ktoré ministerstvo zahraničných
vecí už
dnes
vynakladá alebo vlani vynakladalo na zahraničnoobchodnú
činnosť
v podobe nákladov na obchodné
ekonomické oddelenia,
to
zarátame ako účasť štátu, a rozdiel do sumy rovnajúcej sa
sume,
ktorá vznikne štiepením inkasa z
exportných a import-
ných
faktúr, bude mať štátny rozpočet vo svojej príslušnej
kapitole.
Na osvieženie pamäti, počítame s tým, že keď sme
zobrali
rok 1995 za základ výpočtu, obrat zahraničného ob-
chodu
je cez 500 miliárd, jedno promile by malo byť okolo
500 miliónov, pán minister financií Kozlík
v rozpočte má
250
miliónov rezervované na príspevok do fondu na
podporu
exportu a rozdiel
mal byť onen vecný vklad, ktorý už má
v
rozpočte ministerstvo zahraničných vecí.
Kvantifikácia však hovorí, že
ministerstvo zahraničných
vecí vynaložilo na tieto činnosti len
59 miliónov korún.
Stav
je neudržateľný, pretože len pre informáciu vám môžem
povedať,
že napríklad v Maďarsku je 12 alebo 13
diplomatov,
1
obchodník, ktorý má funkciu obchodno-ekonomického radcu
bez
sekretárky, faxy píše rukou a chodí si pýtať povolenie
od veľvyslanca. Samozrejme, podnikatelia povedali, keď to
takto
pôjde ďalej, my si to budeme sami platiť a vylúčime
z
tejto hry štát.
Hovorím to preto, aby ste pochopili,
z akej podstaty
myšlienkového
procesu vznikol nápad riešiť to týmto spôso-
bom,
s ohraničením jedného roku s tým,
že sa to vyhodnotí,
a
keď štát bude mať v rozpočte dostatok peňazí, môže tieto
veci kryť
systémovo z rozpočtu.
Samozrejme, nepočíta sa
s
tým, že by bola delegátska sieť v
tej podobe, ako sme ju
poznali
z praxe do roku 1989, že tam boli delegáti za jed-
notlivé
firmy, pretože to už Viedenská konvencia o zahranič-
nej
službe neumožňuje. Čiže týmto zákonom alebo vznikom fon-
du
sa rieši viacero vecí. Povedal by
som, že konečne to je
tu,
a dúfam, že finálna podoba na základe odsúhlasenia tohto
zákona
pri najbližších rozpočtoch možno už
bude nejakou su-
mou
zamontovaná do normálneho rozpočtu a
príjmová časť roz-
počtu
nadobudne taký rozmer, že to bude
umožnené takto rie-
šiť.
Navrhované zmeny pána poslanca
Černáka odporučím en
bloc
neprijať s tým, že nevidím dôvod
presunu fondu do Zvo-
lena,
pretože, dá sa povedať, že riadiacim orgánom fondu bu-
de Rada vlády
pre podporu exportu, tá je na ministerstve
hospodárstva,
má veľkú štruktúru, veľkú v tej podobe,
že sú
tam zastúpené všetky podnikateľské subjekty,
teda sú tam
i
predstavitelia zamestnávateľov, malých a stredných, sú tam
aj
zástupcovia Obchodnej komory, sú tam zástupcovia Poľno-
hospodárskej
a potravinárskej komory, a preto nevidíme dôvod
rozširovať
radu fondu menovite o týchto zástupcov, pretože
jednak
tí, ktorí sú za zamestnávateľov, sú aj v orgánoch ko-
mory
a tam to zastúpenie bude. Nechceme
robiť z toho veľký
orgán.
To isté platí a také isté stanovisko
zaujmem aj k návr-
hom
pána poslanca Magvašiho, pokiaľ ide o zmeny, o ktorých
hovoril.
Pán poslanec Fogaš hovoril o tom, že u neho sú to viac
pripomienky.
Som prekvapený, že nebude hlasovať za tento zá-
kon,
pretože tým zaujíma stanovisko, že podpora, ktorá sa
organizuje pre malých
a stredných podnikateľov, pre
novo-
vznikajúci
stav, ktorý bude z toho čerpať, je podľa jeho ná-
zoru
asi v takejto podobe, aby som nekrivdil, zbytočná. Ja
si to nemyslím, a preto je tento môj názor a odporúčanie
poslaneckému
zboru.
Nepredpokladáme, že by mali vznikať nové
štruktúry. Sa-
mozrejme,
že tieto orgány budú podriadené jednotnej politike
zastupiteľskej siete
cez ministerstvo zahraničných vecí,
a
preto je dobré, že vo fonde bude i zástupca ministerstva
zahraničných
vecí. Koniec koncov, štátny tajomník
minister-
stva zahraničných vecí je aj podpredsedom
Rady vlády pre
podporu
exportu.
Nie som
zástancom toho, že tieto orgány
by mali mať
osobitné
dislokovanie. Tam, kde priestory našich zastupiteľ-
ských
orgánov sú nevyužité, je logické, že
bolo by nezmysel
získavať
nové priestory, i keď budú nezávislé.
Mohol by som hovoriť dlhšie a
podrobnejšie to približo-
vať,
ale i vzhľadom na čas a vzhľadom na to, že sa o tom
diskutuje
už vyše dvoch rokov, nebudem pokračovať. V dôsled-
ku
toho, čo som uviedol, môžeme pristúpiť,
vážený pán pred-
seda,
k hlasovaniu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
po
vyjadrení sa spoločného
spravodajcu pristúpime
k
hlasovaniu s tým, že najskôr budeme hlasovať o zmenách,
ktoré vyplývajú
zo spoločnej správy, a
potom pristúpime
k
hlasovaniu o návrhoch z rozpravy.
Poslanec J. Ducký:
Ďakujem za pomoc. Prosím, aby sme
pristúpili k hlasova-
niu
o návrhoch zo spoločnej správy. Navrhujem, aby sme o bo-
doch
číslo 1, 2, 3, 9 a 15, ktoré odporúčam neprijať, hlaso-
vali
en bloc.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, hlasujeme o bo-
doch
1, 2, 3, 9, 15 zo spoločnej správy s
tým, že pán spra-
vodajca
odporúča, aby sme tieto návrhy neprijali.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 120 poslancov.
Za návrh hlasovalo 31 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.
Nehlasovali 4 poslanci.
Takže sme tieto body spoločnej správy
neprijali.
Poslanec J. Ducký:
Takisto k bodu 18, ktorý má špecifickosť v
tom, že už
bolo
prijaté doplnenie § 6 v bode 12, odporúčam nesúhlasiť
s
bodom 12.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Fogaš.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Pán
spravodajca, neviem o tom,
že by sme hlasovali
o
bode 12. Hlasovali sme zatiaľ o tých bodoch, ktoré ste na-
vrhli
neschváliť. Bodu 12 som sa dotkol ja vo
svojom vystú-
pení
a očakával som, že kvalifikovane
odpoviete. Vy ste ne-
odpovedali,
preto navrhujem, aby sa o ňom hlasovalo samo-
statne.
To je doplnok § 6.
Poslanec J. Ducký:
Ja hovorím o bode 18 spoločnej správy.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Ale vy ste povedali, že k § 6. Povedali ste aj bod 18,
to
bolo k § 10.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Navrhujete, aby sa o bode 12 hlasovalo
samostatne.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Osobitne, áno.
Poslanec J. Ducký:
Vzhľadom na to, že veľká časť pripomienok a zmien pána
poslanca
Fogaša i pána poslanca Magvašiho má
jeden rukopis,
samozrejme,
že viem aký, tak si myslím, a nie, že si myslím,
ale
som presvedčený, že tie námietky, pretože sme ich roz-
diskutovali
už vo výbore, že dokument, ktorý
vystavuje col-
nica,
je dostatočný na výpočet a nezahŕňa v
sebe tie obavy,
ktoré
má pán poslanec Fogaš, teda DPH a niečo podobného. Ho-
voríme
tu o podkladoch na výpočet povinného
príspevku podľa
§
2 na základe colných dokumentov. Tie sú v poriadku.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Dobre, pán spoločný spravodajca, budeme hlasovať podľa
návrhu,
ako dal pán poslanec Fogaš, aby sa hlasovalo osobit-
ne
o bode 12 spoločnej správy. Pri
hlasovaní nie je žiadna
rozprava,
diskusia.
K
čomu chcete hovoriť, pán poslanec Bajan? (Odpoveď
poslanca
Bajana z pléna.) Pán poslanec Bajan hlasuje náhrad-
nou
kartou. V poriadku. Pokračujme ďalej v hlasovaní.
Poslanec J. Ducký:
Odporúčam bod 18 zo spoločnej správy neprijať vzhľadom
na
to, čo som povedal.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže hlasujeme o bode 18 spoločnej
správy. Pán spoloč-
ný
spravodajca ho navrhuje neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prezentovalo sa 126 poslancov.
Za návrh hlasovalo 26 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 77 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.
Nehlasovali 4 poslanci.
Konštatujem, že bod 18 spoločnej správy
nebol prijatý.
Nech sa páči.
Poslanec J. Ducký:
Body 4, 5, 6, 7, 8, 10, 11, 13, 14,
16 a 17 odporúčam
prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme
o
bodoch 4, 5, 6, 7, 8, 10, 11, 13, 14, 16 a 17. Pán spoloč-
ný
spravodajca ich odporúča prijať.
Prezentovalo sa 123 poslancov.
Za návrh hlasovalo 113 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že uvedené body spoločnej
správy boli pri-
jaté.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec J. Ducký:
Bod 12 spoločnej správy, kde sa podľa návrhu v § 6 do-
pĺňa nový odsek
4, odporúčam, tak ako je to
v spoločnej
správe,
prijať. (Hlasy v sále.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Dobre, priatelia, toto hlasovanie
neplatí. Procedurálnu
pripomienku
má pán poslanec Fogaš. Spojte pána
poslanca Fo-
gaša.
Hlasovanie neplatí.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Ďakujem za slovo.
Pán spravodajca, ak sme na váš návrh vypustili bod 18,
kde
sa zakotvovala povinnosť colných
orgánov za odplatu po-
skytovať fondu údaje, tak bod 12 vlastne
nemá absolútne
žiadne
opodstatnenie, pretože tam je len stanovené, že sa
colné
riaditeľstvo a fond majú dohodnúť. Domnievam sa, že
bod
12 nemôže byť prijatý, lebo je v
rozpore s jedným aj
s
druhým ustanovením.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pokojne povedzte stanovisko, pán spoločný
spravodajca.
Poslanec J. Ducký:
Pán
poslanec, nevidím v tom, čo hovoríte rozpornosť,
pretože
v bode 12 príslušného paragrafu
hovoríme, že údaje,
ktoré
boli a budú podkladom na výpočet
povinného príspevku,
poskytujú
za odplatu colné orgány na základe
dohody uzavre-
tej
medzi fondom a colným riaditeľstvom. Ale veď, pán posla-
nec,
súčinnosť je daná dohodou. Preboha, však o čom budú mať
dohodu,
keď nie o súčinnosti?
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, pán spoločný spravodajca, váš
návrh.
Poslanec J. Ducký:
Môj návrh je bod 12 schváliť tak,
ako je v spoločnej
správe.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím,
prezentujme sa a vzápätí hlasujme o
bode 12
spoločnej
správy. Pán spoločný spravodajca ho
odporúča pri-
jať.
Prezentovalo sa 125 poslancov.
Za návrh hlasovalo 79 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 25 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.
Nehlasovali 4 poslanci.
Konštatujem, že bod 12 spoločnej správy
bol prijatý.
Nech sa páči.
Poslanec J. Ducký:
Vážený pán predsedajúci, navrhujem schváliť
zákon ako
celok. Pardon.
Ešte predtým sú
pripomienky z rozpravy.
Ospravedlňujem
sa, som neskúsený poslanec.
Vzhľadom na moje úvodné slovo odporúčam
tie zmeny, kto-
ré
navrhoval pán poslanec Černák, neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí
hlasujme o pozmeňujú-
cich
návrhoch pána poslanca Černáka.
Pán
poslanec Černák, faktická
poznámka? Procedurálna?
Prosím,
ruším toto hlasovanie. Pán poslanec
Černák má slovo
na
procedurálnu poznámku.
Poslanec Ľ. Černák:
Ďakujem za slovo.
Škoda, že nemôžem komentovať stanovisko
pána spoločného
spravodajcu...
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Nekomentujte.
Poslanec Ľ. Černák:
...ale
žiadam, pán predsedajúci, aby o bode
1, 2
a
o mojom poslednom návrhu sa hlasovalo samostatne. Prvý ná-
vrh
upravuje Zvolen, druhý hovorí o účasti
priemyselnej ko-
mory
a tretí zakotvuje právny nárok. Takže súhlasím s tým,
aby
sa o bodoch 3, 4, 5 a 6 hlasovalo
en bloc. O bodoch 1,
2
a 7 žiadam hlasovať samostatne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o bodoch 3,
4,
5 a 6. Pán spoločný spravodajca, vaše stanovisko?
Poslanec J. Ducký:
Odporúčam ich neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme. Pán spoločný
spravodajca
uvedené štyri body návrhu pána poslanca
Černáka
odporúča
neprijať.
Prezentovalo sa 128 poslancov.
Za návrh hlasovalo 36 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 62 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že pozmeňujúce návrhy 3, 4, 5 a 6 pána
poslanca
Černáka neboli prijaté.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o prvom po-
zmeňujúcom
návrhu pána poslanca Černáka. Pán
spoločný spra-
vodajca
ho odporúča neprijať. Áno?
Poslanec J. Ducký:
Odporúčam ich neprijať vo väzbe na
zdôvodnenie, pretože
fond
nie je samostatným orgánom bez nadväznosti...
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem, stačí, netreba komentovať.
Prezentovalo sa 116 poslancov.
Za návrh hlasovalo 29 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že prvý pozmeňujúci
návrh pána poslanca
Černáka
nebol prijatý.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o druhom po-
zmeňujúcom
návrhu pána poslanca Černáka. Pán
spoločný spra-
vodajca...
Poslanec J. Ducký:
Odporúčam ho neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán spoločný spravodajca ho odporúča
neprijať.
Prezentovalo sa 123 poslancov.
Za návrh hlasovalo 45 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 57 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že druhý pozmeňujúci návrh
pána poslanca
Černáka
nebol prijatý.
Prosím,
prezentujme sa a vzápätí hlasujme o
siedmom
pozmeňujúcom návrhu
pána poslanca Černáka.
Pán spoločný
spravodajca
odporúča...
Poslanec J. Ducký:
...neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 122 poslancov.
Za návrh hlasovalo 34 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že siedmy pozmeňujúci návrh pána poslanca
Černáka
nebol prijatý.
Poslanec J. Ducký:
Vzhľadom na to, že pán poslanec Magvaši
mal súhrn dopl-
ňujúcich
návrhov v podobe, ako ich predniesol, odporúčam ich
neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o pozmeňujú-
cich
návrhoch pána poslanca Magvašiho. Pán
spoločný spravo-
dajca
ich odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 126 poslancov.
Za návrh hlasovalo 46 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 47 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že pozmeňujúce návrhy pána
poslanca Magva-
šiho
neboli prijaté.
Môžeme pristúpiť zrejme k celkovému
hlasovaniu. Áno?
Poslanec J. Ducký:
Áno.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
V súlade s ustanovením § 26 ods. 1 zákona o rokovacom
poriadku
budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku
v
znení schválených zmien a doplnkov.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí
hlasujme. Pán spoločný
spravodajca
odporúča...
Poslanec J. Ducký:
Odporúčam ho prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Pán spoločný spravodajca odporúča zákon
prijať.
Prezentovalo sa 131 poslancov.
Za návrh hlasovalo 78 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 16 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 35 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že sme schválili vládny
návrh zákona Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky o Fonde na podporu zahra-
ničného
obchodu.
Ďakujem vám, pán spoločný spravodajca, aj vám, pán mi-
nister,
a všetkým za spoluprácu.
O slovo sa prihlásil ešte predseda výboru
pán Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Kolegovia poslanci, upozorňujem na
stretnutie Výboru
Národnej rady pre
hospodárstvo, privatizáciu a
podnikanie
pri
začatí obedovej prestávky v miestnosti číslo 30.
(Po prestávke.)
(Potlesk pri príchode prezidenta
republiky do rokovacej
sály.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
na rokovaní 21. schôdze Národnej rady
Slovenskej repub-
liky požiadal o
vystúpenie prezident Slovenskej
republiky
Michal
Kováč. Dovoľte mi, aby som ho privítal.
Podľa článku
102
písm. o) Ústavy Slovenskej
republiky chce využiť svoje
ústavné
právo. Prednesie svoj referát o stave Slovenskej re-
publiky.
Dávam preto slovo prezidentovi pánu Michalovi Ková-
čovi.
Nech sa páči, pán prezident.
Prezident Slovenskej
republiky M. Kováč:
Vážený pán predseda,
vážená Národná rada Slovenskej republiky,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
dovoľte mi, aby som svoju tretiu správu o
stave Sloven-
skej
republiky uviedol drobnou epizódou,
ktorá obrazne cha-
rakterizuje
našu súčasnosť. Jeden z významných diplomatov,
keď
sa mu naskytla možnosť osobne sa zoznámiť s našou kraji-
nou,
odchádzal od nás so slovami: "Slovensko je dosiaľ neod-
haleným
tajomstvom Európy." Aj keď je v takomto výroku skry-
tých
veľa významov, jedno je isté: svet nás objavuje vďaka
tomu, že sme
nadobudli vlastnú štátnosť,
a veľmi pozorne
sleduje,
ako dokážeme tento nový fakt pre blaho krajiny vyu-
žiť,
pozerá sa, ako nakladáme so štátnou
mocou, ako spravu-
jeme
veci verejné.
Slovenská spoločnosť prechádza zásadnou
historickou
zmenou,
je vystavená nielen náporu
civilizačných výziev do-
by,
ale sama je vtiahnutá do reštrukturácie moderného sveta,
prebiehajúcej
po skončení studenej vojny. K tomu sa
pridru-
žujú
zmeny súvisiace s rozvojovými potrebami mladého štátu
a
modernizácie života v
ňom. Preto chcem svojou správou
upriamiť
vašu pozornosť predovšetkým na náš štát,
na uplat-
ňovanie
demokracie v ňom, a to z hľadiska trendov, ktoré bo-
li
odštartované po novembri 1989, keď sme dosiahli zásadnú
zmenu
politického systému, a v januári 1993, keď sme v plnom
rozsahu prevzali na
seba zodpovednosť za rozvoj vlastnej
štátnosti,
za osud našej krajiny.
Spolu
s vami, pani poslankyne, páni poslanci, chcem
hľadať
odpovede na otázku, ako sa v konkrétnych činoch štát-
nych
orgánov a verejných činiteľov napĺňajú
zámery odvodené
z
týchto dvoch procesov. Svoj legislatívny rámec našli v ta-
kých
základných dokumentoch, ako je Ústava Slovenskej repub-
liky, medzinárodné dohody a pakty
prijaté naším štátom
a
veľmi konkrétne ich
formuluje aj Programové
vyhlásenie
vlády
Slovenskej republiky. Všetky tieto právne
a politické
dokumenty
sú veľmi dôležité, ale pre blahodarné fungovanie
demokracie majú rovnaký a možno ešte väčší význam všetky
ďalšie
činy jednotlivých štátnych orgánov, predovšetkým vlá-
dy
a parlamentu. Len v konkrétnych
reálnych krokoch politi-
kov a štátnikov
môžeme rozpoznať mieru ich zodpovednosti
pred
občanmi, národnými dejinami, ale aj
pred svetovým spo-
ločenstvom.
Základnou otázkou súčasnosti, aj keď si
to v prúde kaž-
dodenných
starostí vždy neuvedomujeme, sa čoraz
naliehavej-
šou
stáva otázka medzinárodného postavenia Slovenskej repub-
liky
a jej šancí na integráciu do európskych
štruktúr. Ešte
pred
dvoma-troma rokmi sme so zadosťučinením konštatovali,
že
nás medzinárodné spoločenstvo
prijalo s porozumením ako
samostatný
suverénny štát. Prejavilo sa to v reťazovom uzna-
ní
našej republiky všetkými
veľmocami, všetkými európskymi
štátmi
a desiatkami krajín z iných
kontinentov, ako aj pri-
jatím
za člena OSN. Nasledovali členstvá v
ďalších medziná-
rodných organizáciách a zoskupeniach, resp.
pridruženia
k
nim, čo tiež posilňovalo medzinárodné postavenie našej
krajiny, podobne ako
uzavretie celého radu
medzinárodných
dohôd.
Chcem oceniť kroky, ktoré súčasný
parlament a vláda vy-
konali
na zabezpečenie rozvoja integračného
procesu. Vytvo-
rila
sa Rada vlády pre integráciu Slovenskej republiky do
Európskej
únie, keď už predtým boli týmto smerom rozšírené
kompetencie
jedného z podpredsedov vlády Slovenskej republi-
ky. Zároveň sa
vytvorili vo všetkých
ústredných orgánoch
štátnej
správy odborné útvary pre európsku
integráciu. Bola
schválené Koncepcia aproximácie práva Slovenskej republiky
k
právu Európskej únie a koncom
novembra tohto roku tiež
Stratégia postupu
Slovenskej republiky pri implementácii
práva
Európskej únie v prioritných oblastiach. Vláda podnik-
la
aj celý rad ďalších krokov v tejto oblasti a včas odo-
vzdala
obsiahly materiál, verejnosti
známy pod názvom "Do-
tazník
k prihláške za člena Európskej
únie". Skoro dva roky
pracuje Inštitút pre aproximáciu práva, časť
právneho po-
riadku
nášho štátu je kompatibilná s
legislatívou Európskej
únie.
Už trikrát rokoval Spoločný parlamentný výbor Európ-
skej únie a
Národnej rady Slovenskej
republiky ustanovený
v
Bratislave. Najnovšie Národná rada Slovenskej republiky
vytvorila
vlastný výbor pre európsku integráciu.
Presadenie sa Slovenska v
integračných procesoch
a
upevnenie jeho medzinárodného postavenia úzko súvisí
s
rozvíjaním dobrých vzťahov so susednými
štátmi. Na nedáv-
nom medzinárodnom seminári pre expertov
z Vyšehradskej
štvorky a severských krajín v Trenčianskych
Tepliciach to
veľmi výstižne vyjadril jeden z jeho účastníkov,
citujem:
"Kto
chce byť integrovaný s Európou, musí byť integrovaný
predovšetkým
so svojimi susedmi." Pripomenul nám výzvu, kto-
rú tento
proces prináša. Nemôžem
povedať, že by sme ju
v
hodnotenom období obchádzali, no
nie je to bezproblémová
oblasť. Kľúčovou udalosťou bolo nepochybne podpísanie
zá-
kladnej zmluvy
s Maďarskou republikou
a jej ratifikácia
v
Národnej rade Slovenskej
republiky. Medzi oboma našimi
krajinami
však ostávajú otvorené viaceré citlivé otázky. Ich
riešenie si
bude vyžadovať trpezlivosť, vzájomnú dôveru
a
štátnickú prezieravosť.
Integračnému úsiliu Slovenskej republiky
nepochybne po-
máha
naša aktívna účasť v regionálnych zoskupeniach so su-
sednými krajinami.
Významnú úlohu v
tomto smere vidím
v
Stredoeurópskej dohode o voľnom
obchode, ktorá prispieva
k
rozširovaniu obchodnej výmeny medzi jej členmi. Uvedomuje-
me
si, že potenciál zoskupenia CEFTA nie je zatiaľ plne vyu-
žitý
v ekonomickej spolupráci jej členov,
ani v ich in-
tegračnom
úsilí smerom do Európskej únie.
Všestranná spolu-
práca stredoeurópskych krajín môže v
konečnom dôsledku
urýchliť
integračné procesy v Európe a zvýšiť našu priprave-
nosť
na vstup do Európskej únie a NATO. Z tohto pohľadu sna-
hy
Slovenska o aktivizáciu zoskupenia CEFTA hodnotím pozi-
tívne.
Veľmi dôležitým momentom pre budúcnosť Slovenska je ve-
rejne
deklarovaný záujem zo strany všetkých našich bezpro-
stredných susedov, aby sa Slovensko dostalo do
európskych
štruktúr.
Ceníme si to ako prejav podpory a ako priaznivú
konšteláciu
vonkajších podmienok na získanie plného členstva
v
nich. Chceme využívať skúsenosti našich susedov, ale aj
ďalších
krajín z ich prípravy na členstvo v Európskej únii
a
NATO.
Je známe, že časť slovenskej verejnosti len ťažko pri-
jíma
odvolávanie sa na zahraničné
skúsenosti. Aby bolo jas-
né:
bezduché kopírovanie všetkého cudzieho považujem i ja za
rovnako neprimerané
dnešnej dobe, podobne
ako neustále
zdôrazňovanie osobitostí Slovenska. Obidva krajné postoje
znamenajú
úplné nepochopenie novej situácie, ktorá nastala
po
1. januári 1993. Vznikom samostatného
štátu sme prevzali
na
seba zodpovednosť za postavenie
našej krajiny vo svete.
A
to sa nedosahuje samovoľne, ale len ako výslednica veľkého
množstva
rôznorodých cieľavedomých aktivít, vrátane absorbo-
vania tých skúseností ostatných krajín, ktoré
nám prinesú
rozvojový
efekt, a takých postupov, ktoré nám prinesú akcep-
táciu
najrozvinutejšími krajinami sveta.
Keď je reč o našej šanci na integráciu,
treba zhodnotiť
aj
to, ako postupujeme vo sfére obrany
štátu. Slovenská re-
publika
privítala program Partnerstvo za mier a
praktickými
krokmi
preukazuje posilňovanie vzťahov s členskými krajinami
NATO. Členské
štáty NATO pozitívne
oceňujú prebiehajúcu
transformáciu
armády, ako aj jej účasť na spoločných poduja-
tiach
v Európe, v zámorí a na mierových operáciách na Balká-
ne.
Konštatuje sa, že naša armáda je pod demokratickou ci-
vilnou
kontrolou a zo všetkých inštitúcií má najväčšiu dôve-
ru
verejnosti.
Pravdaže, aj život armády má svoje
vnútorné problémy,
vyjadrím
sa k nim pri inej príležitosti. Z hľadiska našich
integračných
záujmov je dôležité konštatovať, že
Programové
vyhlásenie
vlády Slovenskej republiky sa vo vojenskej oblas-
ti
plní. Vypracovali sa koncepčné a normatívne dokumenty tý-
kajúce
sa bezpečnosti a vojenstva,
kompatibilné s členskými
štátmi NATO, ktoré
v súčasnosti prechádzajú
legislatívnym
procesom.
Návrhy zákonov a uzavreté dohody približujú našu
armádu k
štandardom vyspelých demokratických krajín, jej
ďalšia
transformácia bude však závisieť od ekonomických mož-
ností
štátu. Oceňujem teda všetko
úsilie, ktoré sa doteraz
vynaložilo
na prospech našej integrácie do
európskych a eu-
roatlantických
štruktúr.
A predsa sa musíme, vážené pani
poslankyne, vážení páni
poslanci,
veľmi vážne zamyslieť nad tým, prečo členské štáty
Európskej
únie a Spojené štáty americké za posledné dva roky
opakovane vyjadrujú popri pozitívnom hodnotení makroekono-
mických ukazovateľov slovenského hospodárstva znepokojenie
nad naším vnútropolitickým vývojom
a v dôsledku toho aj
pochybnosti
o našom zahraničnopolitickom smerovaní. Pribúda-
jú
zreteľné signály, že naša krajina sa začína dostávať do
medzinárodnej izolácie. Stáva sa už pomaly
pravidlom, že
Slovenskú republiku vynechávajú spomedzi kandidátov prvej
skupiny
na členstvo v NATO a v Európskej únii.
Veľmi znepo-
kojivé postavenie štátu sa prejavuje aj v tom, že
k nám
prestali
prichádzať najvyšší predstavitelia členských krajín
Európskej
únie. A tomuto varujúcemu vývinu naša vláda a par-
lament
nečelia dostatočne účinným korigovaním
krokov, ktoré
vyvolali
taký významný obrat západoeurópskych
krajín a Spo-
jených
štátov vo vzťahu k nášmu štátu.
Má to samozrejme dosah nielen na prestíž
vlády a parla-
mentu,
ale postihuje to celú krajinu. Napriek tomu, alebo
práve
preto sme svedkami pokusov tento stav
zľahčovať alebo
ho dokonca
prikrášľovať, hoci pri dnešnej informovanosti
každý
vie, že ostatné postkomunistické krajiny nášho regiónu
takýmto
varovaniam nemusia čeliť a ich medzinárodné postave-
nie
je oveľa stabilnejšie ako naše. Predstavitelia vládnej
koalície medzičasom prišli s tvrdením, že západné
krajiny
voči
nám a iným stredoeurópskym krajinám
uplatňujú "dvojaký
meter".
Premýšľajúci občania však chápu výhrady
a upozorne-
nia
zo zahraničia inak: svet nás
neposudzuje len z hľadiska
dosiahnutých
hospodárskych výsledkov a podľa krokov
vykona-
ných
pri napĺňaní asociačnej dohody a programu Partnerstva
za
mier. Posudzuje nás aj a najmä podľa miery dodržiavania
základných
ľudských práv a slobôd, podľa úrovne a rozsahu
demokracie,
podľa spôsobu vládnutia, resp.
spravovania vecí
verejných,
podľa toho, aká transparentná a účinná je verejná
kontrola
vlády, podľa úrovne politickej kultúry a podobne.
Ak
by krajinám Európskej únie a NATO
nezáležalo na integro-
vaní
Slovenskej republiky, nazdávam sa, že by sa k nám nena-
máhali
vysielať žiadne signály.
Vládna koalícia na hrozbu časového odsunutia Slovenska
z
integračných procesov, najmä vstupu do
NATO, reaguje tvr-
dením,
že oficiálne kruhy západných štátov nemajú vierohodné
informácie
a nedostatočne sa kontaktujú so slovenskou vlá-
dou.
Odznelo to pri otvorení rokovania Spoločného parlament-
ného
výboru Európskej únie a Národnej rady Slovenskej repub-
liky v tejto
sále dňa 22. novembra 1995. Podobné tóny zo
strany poslancov vládnej koalície zazneli aj na
poslednom
zasadnutí spoločného
výboru v októbri
tohto roku. Takto
sformulovaný
postoj vnímam predovšetkým ako nebezpečný ne-
dostatok
realizmu, ktorý vážne ohrozuje naše
integračné am-
bície.
Problém totiž nespočíva v
neinformovanosti zahranič-
ných
vlád a parlamentov, pretože tie majú od
svojich zastu-
piteľských
úradov konkrétne, overené a objektívne informá-
cie.
Nepochybujem o tom, že ak by sa naša vláda seriózne za-
oberala
výhradami našich integračných
partnerov, ktoré boli
obsiahnuté
v demaršoch, prípadne odzneli pri najrôznejších
rozhovoroch,
viedlo by to k oživeniu kontaktov na
najvyššej
úrovni, ktoré by
boli aspoň také čulé, aké majú
susedné
postkomunistické
štáty. Politický štýl, ktorý si vládna koa-
lícia
osvojila na domácej politickej
scéne, podobne ako aj
spôsob
jej reagovania na kritické hlasy sú voči zahraničiu
kontraproduktívne. Mám vážne
obavy, že v dôsledku takejto
politiky
môžeme zmeškať nielen prvý vlak do
NATO, ale aj do
Európskej
únie.
Je preto prirodzené, že nielen politici, ale aj publi-
cisti
a podnikatelia diskutujú o dôsledkoch, ktoré by pre
dnešnú i nasledujúce generácie mohlo znamenať
pribrzdenie
Slovenska
v integračných procesoch. Sú to varovné hlasy, ho-
voriace
o vážnych dôsledkoch pre náš
hospodársky rozvoj. Ak
sme
sa totiž vydali cestou budovania podnikateľskej ekonomi-
ky,
ako ju pri návšteve Slovenska nazval náš americký krajan
Michael
Novak, nevyhnutne potrebujeme
oveľa väčší trh, než
je
náš národný, a potrebujeme mať v ňom svoj priestor, poli-
ticky
garantovaný spoločenstvom už
integrovaných krajín. Ak
nenastúpime
do integračných prúdov včas,
nezachytíme moder-
nizačné
trendy ani vo výrobe, ani v rozvoji
ľudského poten-
ciálu
krajiny, ktorá nesmie stratiť kontakt s civilizačným
predvojom.
Výrazne by sa tým oslabila možnosť pozdvihnutia
kvality
života nášho obyvateľstva a tým aj zmysel všetkých
zmien
uskutočnených pri transformácii spoločnosti a budovaní
vlastného
štátu. Odsunutie alebo zabrzdenie
integrácie Slo-
venska
necháva otvorenú aj otázku zabezpečenia
obranyschop-
nosti
krajiny. Zasiahlo by nás to práve v
čase, keď sa nový
bezpečnostný
systém v Európe utvára za účasti postkomunis-
tických
krajín.
Viem,
že integrácia do
euroatlantických obranných
a
hospodárskych štruktúr nie je a nebude idylickým príbehom.
Každej
z postkomunistických krajín
prinesie rôzne problémy
a
namieste je aj otázka zachovania si vlastnej identity.
Preto
participujúce krajiny očakávajú
zmeny v týchto in-
tegračných
celkoch a zrejme aj my by sme sa radi na nich po-
dieľali
po boku ostatných malých krajín, pretože máme s nimi
spoločné
záujmy. Je teda vecou našej voľby, neváham povedať,
že
osudovej voľby, či sa budeme s našimi problémami vyrovná-
vať
ako plnoprávny člen integračných
štruktúr, alebo budeme
s
otázkou prežitia zápasiť na periférii integrovanej Európy.
Napokon na túto
otázku koaličné zoskupenie
už odpovedalo
v
Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky. Preto
rôzne
vyhlásenia, ktoré spochybňujú
nevyhnutnosť našej in-
tegrácie
a uprednostňujú v každom ohľade
pochybnú predstavu
neutrality alebo vyžadujú predčasné referendá,
nebezpečne
poškodzujú dôveryhodnosť programového
vyhlásenia vlády
a
iných proklamácií predstaviteľov štátu.
Slovensko ochráni
svoje
záujmy len vtedy, keď sa koncentrovane a plnou silou
začlení
do Európskej únie. Alternatívou nie je nijaká tretia
či
špecifická cesta, najmä ak sa väčšina našich bezprostred-
ných
susedov bude tiež integrovať do euroatlantických štruk-
túr.
Bez Európskej únie zostaneme destabilizovanou
krajinou
ohrozenou
priamo vo svojej existenčnej podstate.
Navyše mu-
síme
pamätať na to, že v súčasnej situácii naša cesta do Eu-
rópskej
únie vedie cez členstvo v NATO.
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
kde teda treba hľadať hlavné príčiny
pochybností našich
zahraničných
partnerov o smerovaní Slovenskej
republiky? So
všetkou
naliehavosťou chcem zdôrazniť, že tieto
pochybnosti
treba
vidieť v tom, že sa stále a bezdôvodne odkladá dôsled-
né
a reálne uplatňovanie všeobecne uznávaných demokratických
pravidiel
v našom vnútropolitickom živote. (Potlesk.) Vládna
koalícia
akoby sa zameriavala len na
formálno-inštitucio-
nálnu
stránku integračného procesu. Stále otáľa s uskutočne-
ním
obsahových zmien, čo vyvoláva dojem,
akoby sa im chcela
vyhnúť
alebo ich odložiť na neurčito. Nočné
parlamentné ro-
kovanie
z 3. na 4. novembra 1994 vrhlo zrejme dlhý tieň na
súčasnú politiku vládnej väčšiny. Tento tieň
siaha až do
dneška
a presahuje schopnosť aktérov z neho vystúpiť.
Preto sa detailnejšie budem zaoberať akútnymi otázkami
nášho
vnútropolitického života. Nejde mi o
účelové vyhľadá-
vanie
sporných otázok medzi koalíciou a opozíciou. Moje uva-
žovanie
sa pohybuje v inej rovine. Kladiem
vysokú latku ná-
rokov,
aby sme sami seba neklamali, že sa už urobilo dosť
alebo
všetko na dosiahnutie našich štátnych zámerov a na na-
šu akceptáciu v medzinárodnom spoločenstve,
do ktorého sa
chceme
zaradiť.
Už na tomto mieste chcem pripomenúť, že kritiku výkonu
moci
a správy vecí verejných nemožno chápať ako spochybnenie
legitímnosti
alebo legálnosti víťaza volieb vládnuť do konca
funkčného obdobia.
Moje kritické stanoviská
sa opierajú
o
ústavné právo vyjadrovať sa tak k zahraničnopolitickej
orientácii
štátu, ako aj k vnútropolitickému
dianiu bez to-
ho,
aby mi niekto mohol pripisovať zlé
úmysly z praktík po-
litického
boja. Prejavenie iného názoru a diskusia o ňom sú,
ako
ste mali možnosť počuť od významných zahraničných hostí,
srdcom demokracie.
S týmto vedomím v písomne predloženej
správe podrobnej-
šie rozoberám
niektoré otázky vývoja nášho hospodárstva,
problematiku legislatívy
a formulujem svoje
stanovisko
k
úvahám o špecifickej slovenskej ceste rozvoja. Pokúsil som
sa
tiež zhodnotiť reorganizáciu štátnej
správy a nové územ-
nosprávne
členenie, ako aj vývoj pomerov v
oblasti kultúry.
Analýza týchto oblastí ma priviedla ku
konštatovaniu, že
vládna
koalícia v nich postupuje dvojznačnými
krokmi, ktoré
musím
hodnotiť ako tiché, ale rastúce
odstupovanie od kurzu
demokratických
premien spoločnosti. To spôsobuje vo
vnútro-
politickej
oblasti rast napätia a nestabilitu. Pre závažnosť
vnútropolitických
dosahov na integračné ambície nášho
štátu
a
na očakávania našich obyvateľov vkladané do neľahkého pro-
cesu
spoločenských premien obmedzím
ďalšiu časť svojho vy-
stúpenia
len na hlavné súvislosti
znepokojujúceho vnútropo-
litického
vývinu.
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
vládna
koalícia má pre všetky
prejavy znepokojenia
vlastné
vysvetlenie, keď tvrdí, že dnešná
opozícia sa nevie
zmieriť
s porážkou vo voľbách. Súdny človek to
musí považo-
vať za účelovú
interpretáciu, lebo v
demokracii sú voľby
slobodné
a periodické, a preto nikto v nich nič natrvalo ani
nezískava,
ani nestráca. Pokračujúca zmena kurzu vo vývoji
krajiny,
uskutočňovaná dokonca v
rozpore s jej
ústavou
a
programovým vyhlásením vlády, môže však v konečnom dôsled-
ku
zapríčiniť premárnenie historickej
šance Slovenska, aby
sme
ho civilizačne pozdvihli na úroveň
dosiahnutú vo vyspe-
lých demokratických krajinách. A to
je vážnejší dôvod na
prejavy
politickej nespokojnosti ako jedny
nevyhraté voľby.
Sám
v tom vidím jednu z hlavných príčin politickej polarizá-
cie
spoločnosti, s ktorou si doteraz nevieme dať rady. Zápas
o
charakter našej demokracie, o
obhájenie jej nespochybni-
teľných princípov
a jej hodnotového obsahu
považujem za
hlavnú
črtu súčasného politického života na Slovensku.
S prihliadnutím na vykonané analýzy a na
poznatky, kto-
rými
disponuje veda o prechodoch rozmanitých spoločností sú-
časného
sveta k demokracii, môžeme
konštatovať, že na Slo-
vensku
sú zakotvené základy demokratického
usporiadania, aj
keď
je to demokracia nekonsolidovaná a
najnovšie ohrozovaná
dôsledkami politického vývinu, ktorý vládna koalícia sama
vyvolala.
Ťažko prehliadnuť, že chýba politická vôľa vládnej
koalície
ďalej prehlbovať demokraciu vo verejnom
živote, ba
čo
viac, niektoré jej piliere vybudované po páde komunistic-
kého
režimu boli za posledné dva roky citeľne oslabené.
Pri hodnotení súčasného stavu demokracie
u nás vychá-
dzam
z faktu, že sa zachováva pluralitný politický systém,
ako
aj zákonom vymedzená možnosť politických strán zúčastniť
sa
na regulárnych voľbách. Všetky voľby
konané po roku 1989
spĺňali
kritériá uznané v demokratickom svete. Boli slobodné
a
zvolení predstavitelia ľudu zaujali
miesta získané proce-
dúrou
reprezentácie.
Posledné
kritérium však narušil
pokus víťaza volieb
v
roku 1994 eliminovať z parlamentu
poslancov Demokratickej
únie.
Na tento politický cieľ sa zneužila
pôda Národnej ra-
dy,
keď parlamentná väčšina vytvorila komisiu na preskúmanie
právoplatnosti
ich zvolenia, ktorej existenciu Ústavný súd
Slovenskej
republiky neuznal za legitímnu.
Zneužitá bola aj
polícia,
ktorá musela prešetrovať všetky petičné hárky tejto
politickej
strany, vynaložiac na to nemálo verejných finanč-
ných
prostriedkov. Vážnym a znepokojujúcim vedľajším efektom
tejto
policajnej akcie bolo zastrašenie občanov. Ak by poli-
tické
subjekty mali do svojej súťaže
zaťahovať štátne orgá-
ny,
pošliapal by sa jej slobodný charakter,
ako ho výslovne
garantuje
naša ústava, a ohrozil by sa demokratický poriadok
u
nás.
Ďalšou veľmi aktuálnou a veľmi vážnou,
doslova hrozivou
kauzou
sa stalo rozhodnutie vládnej väčšiny zbaviť Františka
Gauliedera
mandátu poslanca Národnej rady
Slovenskej repub-
liky
napriek jeho opakovanému vyhláseniu, že
sa mandátu ne-
vzdáva.
Celý prípad poslanca Gauliedera je
výrečným príkla-
dom
rozmáhajúceho sa politického násilia, porušujúceho všet-
ky písané aj
nepísané pravidlá demokratického
politického
života.
Strany vládnej koalície v snahe nepripustiť nijaké
ústupky
vo veciach, za ktoré sú kritizované,
rozvíjajú ris-
kantnú
špirálu politických krokov,
ktorými sa dostávajú do
sporu
s demokratickou ústavnosťou. Môžu tým
vyvolať krízu
ústavného
zriadenia, ktorej dôsledky ťažko
predvídať. Musím
to
otvorene a priamo povedať skôr, ako sa rozbehnú nekontro-
lovateľné
procesy rozkladu právneho a spoločenského poriadku
v
našom mladom štáte. Zodpovednosť za takýto hrozivý vnútro-
politický
vývoj s nenapraviteľnými dôsledkami aj
pre medzi-
národné
postavenie Slovenska padne
nevyhnutne na nositeľov
politickej
moci v štáte.
Za nemenej vážne ohrozenie základných
atribútov demo-
kracie
možno považovať aj neústupčivú pozíciu zastávanú koa-
ličnou
väčšinou v spore o kontrolu výkonu
vládnej moci. Vy-
radenie
opozície z kontrolných a riadiacich orgánov v Národ-
nej
rade Slovenskej republiky i v ostatných zložkách štátnej
moci
znamená porušovanie práv a legitimity oficiálnej parla-
mentnej
opozície, ako sa táto v štandardnej demokracii zvyk-
ne
označovať. O nej v demokratických krajinách platí - pove-
dané slovami
politológa svetového mena -, že
je, citujem:
"rovnako
rozhodujúcim orgánom zvrchovanosti ľudu
ako vláda.
Potláčať
opozíciu znamená potláčať zvrchovanosť
ľudu." (Po-
tlesk.)
Ďalším kritériom demokracie je zachovanie slobody pre-
javu
a možnosť alternatívnych zdrojov informácií. V politic-
kom
zápase o masmédiá boli porušené všeobecne uznávané de-
mokratické
pravidlá. Konkrétne to bola najprv
výmena riadi-
teľa verejnoprávneho rozhlasu a krátko
nato aj tlačovej
agentúry
a verejnoprávnej televízie. Výmeny sa uskutočnili
bez
konzultácií, bez konkurzov, bez protikandidátov, ktorí
by prejavili spôsobilosť vykonávať tieto náročné funkcie.
Neboli to
teda personálno-odborné, ale stranícko-kádrové
zmeny,
ktorých cieľom bolo zabezpečiť rozhodujúci vplyv koa-
ličnej vlády v
najvýznamnejších elektronických masmédiách.
Rada Slovenskej televízie i Rada
Slovenského rozhlasu sú
jednofarebné. Takáto situácia už existuje tretí rok, a
to
napriek
výhradám medzinárodných inštitúcií a napriek niekoľ-
konásobným
slovným ubezpečeniam koaličných politikov o ocho-
te
zmeniť súčasný stav. V spravodajských reláciách Sloven-
skej
televízie sa dokonca vysielajú aj cielené dezinformá-
cie,
preukázateľne vyrobené na neprípustnú manipuláciu s ve-
rejnou
mienkou. Obete týchto dezinformácií už
Slovenskú te-
levíziu niekoľkokrát a úspešne žalovali. Aj
to podstatne
oslabuje
dôveru verejnosti v toto masmédium. Stále sa ob-
chádza
zásada, že všetky masmédiá by mali
odrážať širokú
škálu
politických názorov. Občania sú dezinformovaní a nie
sú
schopní slobodne sa orientovať v názorovej ponuke, čím sa
porušuje
rovnosť súťaže o verejnú mienku. Zodpovední činite-
lia
stále častejšie odmietajú poskytovať
novinárom informá-
cie.
Tým sa jednoznačne porušuje ústavou garantované právo
občanov
na informácie. Náprava v týchto veciach sa začína
len
veľmi váhavo a pomaly.
Prejavilo sa tiež pôsobenie pák tzv.
ekonomickej cenzú-
ry
najmä voči súkromným televíznym a
rozhlasovým staniciam,
ktoré
sú celkom pochopiteľne závislé od
reklám a sponzorin-
gu.
Ak im koaličné kruhy a najnovšie i kapitálové skupiny
blízke
vláde uzavrú finančné toky, ohrozená je sloboda tvor-
cov a
ich produkcia sa
môže stať politicky opatrníckou
a
služobnícky konformnou.
Prostredníctvom ekonomických pák
boli
sčasti postihnuté aj niektoré naše
denníky a časopisy,
keď podnikatelia dostali rôznym spôsobom pokyny, kde majú
umiestňovať
svoje reklamy a kde nie. Vládna moc pomocou fon-
du
Pro Slovakia veľmi neobvyklou formou
prispieva na národ-
nostnú
tlač. Dotácie idú len do tých periodík,
ktoré má ona
pod
kontrolou.
Napriek všetkým svojim výhradám musím
však konštatovať,
že
predovšetkým vďaka osobnej statočnosti
publicistov, nie-
ktorých
vydavateľov a prevádzkovateľov
rozhlasového a tele-
vízneho vysielania sa na Slovensku darí
zachovať slobodu
prejavu. Funguje
duálne vysielanie rozhlasu a televízie,
vychádzajú
noviny a časopisy, prostredníctvom ktorých obyva-
teľstvo
vyjadruje pluralitné názory,
vrátane kritiky všet-
kých
zložiek štátnej moci. Napriek tomu toto
všetko nevyva-
žuje
tú skutočnosť, že prostredníctvom verejnoprávnych mé-
dií,
najmä Slovenskej televízie, má rozhodujúci vplyv na ve-
rejnú
mienku vládna koalícia. Navyše v porovnaní s uplynulý-
mi
rokmi sa nedá nevidieť, ako sa zužuje priestor na slobod-
né
šírenie informácií a možnosti na ich
získavanie z alter-
natívnych
zdrojov.
Veľmi významné kritérium dosiahnutého stavu demokracie
je
rešpektovanie práva občanov združovať
sa a vyvíjať čin-
nosť
na neštátnom princípe. V posledných
rokoch došlo u nás
k
citeľnej revitalizácii občianskej spoločnosti, a to nielen
vznikom
početných občianskych združení a spolkov, samospráv-
nych územných orgánov, ale aj obnovením
autonómie cirkví,
kultúrnych
a vedeckých ustanovizní. Popri štátom presadzova-
ných
vertikálnych vzťahoch sa v spoločnosti rozšírilo uplat-
ňovanie
partnerských vzťahov uzatváraných na zmluvnom zákla-
de.
Oproti totalitnému obdobiu sa dnes otvorene a smelšie
artikulujú
a obraňujú parciálne záujmy vnútorne diferencova-
nej
verejnosti. Občianska spoločnosť vedie so štátom dialóg,
aj keď často
nerovný, o navrhovaných
riešeniach verejného
záujmu.
Nositeľov starých predstáv o hegemónii strany a štátu
táto
spontánna aktivita verejnosti
veľmi vyľakala. Nevidia
v
nich žriedlo rozvoja tvorivosti a
sebaorganizácie spoloč-
nosti,
ale vnášanie chaosu a dokonca ohrozenie
štátu nátla-
kovými
skupinami. Preto sme svedkami
pokusov na pôde škol-
stva,
najnovšie aj na pôde kultúry, ba
dokonca aj v oblasti
sociálnej pomoci
a svojpomoci spútať aktivity občianskej
spoločnosti
opratami nových zákonných úprav a reštriktívnych
predpisov. Takto sa rozhorel veľký spor v prípade zákona
o
nadáciách. Vrátil som tento zákon parlamentu na opätovné
prerokovanie,
vychádzajúc okrem iného z toho, že v
prijatej
podobe
odporoval postaveniu nadácií v
demokratickej spoloč-
nosti
a svojím duchom sa stal brzdou
iniciatívnych činností
pre
všetkých, ktorí v nadáciách bezplatne
pracujú a nadácie
finančne
podporujú. Zákon bol opäť prijatý v rozpore s de-
mokratickými princípmi, ochraňujúcimi slobodné združovanie
sa
občanov a ich právo hľadať a navrhovať
alternatívne rie-
šenia
spoločenských problémov.
Okrem toho tento zákon, podobne ako
zákon o vysokých
školách
a viaceré ďalšie, vrhá tieň na náš štát, lebo vyjad-
ruje
nedôveru vládnych predstaviteľov k
občanom a k inicia-
tívam
verejnosti. Je prejavom podozrievavosti voči univerzi-
tám,
umeleckým združeniam a podobne.
Vyskytli sa aj prípady
mocenského ovplyvňovania sponzorov, aby určitým nadáciám
a
združeniam neposkytovali finančnú
podporu. Ako sa dozve-
dám, arogancia miestnych reprezentantov moci zašla až tak
ďaleko,
že v rezorte štátnej správy pristúpili k zakazovaniu
odborových
organizácií alebo nútili pracovníkov prestúpiť do
narýchlo
zriaďovaných tzv. lojálnych odborov.
Pod
heslom dosiahnutia vysokej
efektívnosti vládnutia
sa
terajšia vládna koalícia snaží buď vyradiť z fungovania
demokracie živý politický proces, v ktorom sa
uskutočňuje
kontrola
vládnutia, alebo sa pokúša sploštiť demokraciu na
jej úzko procedurálny aspekt tým, že
vedome obchádza jej
hodnotovú substanciu. Je naivné si domýšľať,
že najvyšší
predstavitelia
terajšej vládnej koalície objavili
nový, do-
konalejší
model demokratického spravovania štátu
a že demo-
kratická
Európa skôr či neskôr bude tento model
akceptovať,
že
nás bude obdivovať za prínos k rozvoju demokracie. (Po-
tlesk.) Je to
veľká ilúzia. Nie je to demokratický svet,
ktorý
sa musí od nás učiť, ale zatiaľ my od neho. Naši zápa-
doeurópski
partneri sa nebudú prispôsobovať
nám, ale my si
musíme
osvojiť elementárne demokratické princípy a pravidlá,
ak
sa skutočne chceme stať členmi Európskej únie a NATO.
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
demokratická Európa nechápe demokraciu čisto formálne,
neredukuje
ju na periodicky sa opakujúci akt
volieb. Dejiny
Európy
dokonca ukazujú, že takéto zjednodušenie je veľmi ne-
bezpečné.
Formálny akt volieb bez dostatočne širokého akcep-
tovania
demokratických hodnôt umožnil v Nemecku nástup fa-
šizmu a
po vojne aj
víťazstvo komunistov vo vtedajšom
Československu.
Povojnová Európa vidí inak aj úlohu
politi-
kov.
Nechápe ich ako vodcov, ktorí formulujú neomylné pro-
roctvá,
ale ako verejných činiteľov hľadajúcich konsenzuálne
riešenia.
A takisto nechápe parlament ako púhy nástroj na
sformovanie
sa väčšiny. Vidí v ňom korektne diskutujúci zbor
zástupcov
ľudu kontrolujúci výkonnú moc, a nie
iba hlasova-
ciu
mašinériu.
Silnejúca občianska spoločnosť a existencia autonómnej
verejnej
mienky sú tiež dôležitými zárukami pretrvania de-
mokratických
základov štátu. Hoci proces ďalšieho prehlbova-
nia
demokracie bol po posledných voľbách
prakticky zastave-
ný, v našej
spoločnosti je dosť síl, ktoré môžu zabrániť
skĺznutiu
demokracie v našej krajine do akéhosi hybridného
politického
systému. Problém Slovenska nie je ani v
tom, že
by
sa demokratickej Európe nevedelo otvoriť, veď napríklad
takmer všetky
významné politické strany - až
na výnimku
dvoch
vládnych politických subjektov - majú v zahraničí svo-
jich
stabilných partnerov a sú členmi významných medzinárod-
ných
politických zoskupení.
Moje poznanie pomerov na komunálnej
úrovni ma takisto
povzbudilo
tým, že ľudia v mestách a obciach sa naučili spo-
lupracovať takmer bez
ohľadu na politickú príslušnosť.
Je
len
otázkou času, kým sa ich poznanie a
skúsenosť premietnu
aj
do takzvanej vysokej politiky. Čoraz
viac našich občanov
začína
chápať, že demokracia je potrebná aj pre robotníka,
roľníka,
lekára či podnikateľa, lebo umožňuje
brániť záujmy
ich
profesijnej skupiny. Len jej rozvíjaním možno zamedziť
zneužitiu
moci, a pokiaľ ide o ľudské práva a slobody, len
demokracia
nás robí občiansky rovnými.
Občas dávajú o sebe vedieť vnútropolitické napätia od-
víjajúce sa zo
spoločného života Slovákov s
národnostnými
menšinami.
Časť zodpovednosti padá na ústredné
štátne orgá-
ny,
najmä v súvislosti s tým, že vláda
doteraz nepredložila
do
parlamentu návrh zákona o jazyku
menšín. Na jeho potrebu
a
význam som dôrazne upozornil pri
podpise zákona o štátnom
jazyku.
Vznikla tak právna medzera, ktorá vytvára situácie
napríklad pri
sobášoch, krstoch, školských vysvedčeniach
a
podobne, keď príslušníci národnostných menšín oprávnene
pociťujú,
že sa im odopiera ústavné právo
používať svoj ja-
zyk
v úradnom styku. Na druhej strane, požiadavky vyslovova-
né
politikmi maďarskej národnostnej
menšiny, ako ich verej-
nosti
predstavil maďarsko-maďarský summit v Budapešti, sa na
Slovensku
so znepokojením vnímajú ako potenciálne
ohrozenie
štátnej
integrity. (Potlesk.) Ja ich tiež
považujem za pod-
lamovanie
vzájomnej dôvery medzi obidvoma krajinami. Svoje
nádeje
na harmonizáciu vzťahov spájam s
udomácňovaním demo-
kratickej
politickej kultúry na Slovensku, s obnovením ko-
rektného
dialógu medzi vládou a legitímnymi predstaviteľmi
menšín
a napĺňaním základnej slovensko-maďarskej zmluvy.
Vážené poslankyne,
vážení poslanci,
našu
vnútropolitickú realitu
dotvárajú, žiaľ, aj iné
vážne
problémy, ktorých existencia nie je -
ako som sa dlh-
šie
domnieval - len epizodická. Týkajú sa fungovania právne-
ho štátu u
nás. Za posledného poldruha roka sa verejnosť
mohla pri niektorých kauzách presvedčiť, že
niekoľkí prí-
slušníci
polície a v istých prípadoch aj niektorí prokuráto-
ri
na čele s generálnym prokurátorom
prestali byť strážcami
zákona
a spravodlivosti a stali sa skôr
vykonávateľmi poli-
tickej vôle vládnej koalície. Z toho,
ako sa tieto kauzy
riešili
- a ako zdokumentovala jednu z nich aj občianska vy-
šetrovacia
komisia poslanca pána Pittnera - vyplýva, že sa
znova
vzďaľujeme od stavu uplatňovaného vo vyspelom svete,
ktorý
je charakterizovaný vládou zákona. U nás opäť začínajú
nad všetkým vládnuť ľudia sústreďujúci v
rukách politickú
moc,
a nie právo a zákony, ako to má byť v právnom štáte.
(Potlesk.)
Nejde len o to, že poškodzujú časť spoločnosti,
čo
samo osebe je už nemorálne. V dôsledku takéhoto vývinu sa
u
nás začína ignorovať skutočnosť, že
v zákonoch a pravid-
lách,
ktoré riadia život demokratickej spoločnosti,
je aku-
mulovaná
ľudská múdrosť a skúsenosť mnohých
pokolení. Preto
sa
moderné demokratické spoločnosti držia
vlády zákona a vo
veciach spravodlivosti sa prestali spoliehať na
výnimočné
osobnosti
a na ich odolnosť voči pokušeniam moci.
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
v súvislosti so súčasnou vnútornou
politikou sa musím
kriticky
vyjadriť na adresu všetkých politických
subjektov,
a
to tak predstaviteľov koalície, ako aj opozície. Vo verej-
nosti
sa rozšíril dojem, že predstavitelia
politických sub-
jektov
sa neradi zaoberajú každodennými
starosťami ľudí. My
politici
radi používame veľké slová a rozprávame o Európe
a
integrácii, o demokracii, národe a štáte bez toho, aby sme
ich
dávali do zreteľnej a zrozumiteľnej
súvislosti s každo-
dennými starosťami
našich občanov. Sféra veľkej politiky
takto
stráca kontakt s každodennosťou
obyvateľov našej kra-
jiny a v
spoločnosti sa šíria
skeptické názory nielen na
adresu
jednotlivých politikov, ale politiky vôbec.
Našich občanov oprávnene znechucujú aj
spôsoby, akými
sa u nás
vedie politická súťaž. Za posledné dva roky sa
prehĺbila
nezdravá spoločenská atmosféra a v politickej kul-
túre
došlo skôr k regresu než k vývoju smerom k európskej
demokratickej
tradícii. Slovenskú politiku dnes
formujú ľu-
dia a výbojné
skupiny, ktoré neváhajú na svoje politické
ciele
zneužívať štátne orgány s ich mocenskými prostriedkami
a
výsostným postavením v spoločnosti.
Takáto politika potom
zaťažuje
náš život stále viac svojimi antidemokratickými de-
formáciami,
ako je porušovanie zákonov, beztrestné
páchanie
trestných
činov, zneužívanie postavenia verejného
činiteľa,
osočovanie a
diskreditovanie oponenta, vytváranie obrazu
nepriateľa
a vyvolávanie davovej nenávisti k nemu, porušova-
nie
dohovorov a sľubov.
Dochádza
k nebezpečnému prerastaniu
politickej moci
s
hospodárskou a k formovaniu novej
štátostrany. Do spoloč-
nosti
sa vnášajú stále nové deliace čiary a
staronové formy
podriadenosti.
Politická činnosť postupne stráca svoj
krea-
tívny charakter a
čoraz viac sa mení na hrubú kalkuláciu
čisto
mocenských realít, pričom zo svojho
zreteľa vynecháva
perspektívne
záujmy diferencovanej spoločnosti. Vládna poli-
tika v dnešnej
podobe si vynucuje a
oživuje servilnosť,
dvojtvárnosť,
službičkovanie a nadbiehanie mocným,
otvorene
uprednostňuje
politických spriaznencov. A
naopak, rôznym
spôsobom
potláča a znevýhodňuje tých, ktorí vyjadrujú kri-
tické
alebo s mienkou vlády nekonformné názory.
Ako sa dozvedám z podaných sťažností, už
aj predstaven-
stvá
niektorých akciových spoločností v priemysle nútia svoj
manažment pod hrozbou
odvolania z funkcie podpisovať
pri-
hlášky
do vládneho hnutia. S týmto cieľom sa organizuje kam-
paň
na rozšírenie jeho radov, boli stanovené kvóty na jed-
notlivé
prevádzky, ba dokonca sa zneužívajú
pracovné porady
na neprípustné
nátlakové verbovanie podriadených, čo je
vlastne
vnášaním straníckej politiky na pracoviská. Takéto
exemplárne
porušovanie ľudských a občianskych
práv, už nie-
len
v štátnej správe, ale aj v
priemyselných podnikoch, vy-
voláva
atmosféru neistoty a strachu. (Potlesk.)
Možno teda zhrnúť, že namiesto korektnej
politickej sú-
ťaže
prebieha nemilosrdný politický boj, v
ktorom sa uplat-
ňujú
rôzne formy násilia, dokonca aj hrubé zastrašovanie fy-
zickou
likvidáciou. Potvrdzujú to výhražné listy a telefoná-
ty
verejným činiteľom, výbuchy áut a bômb pred rodinnými do-
mami
a ďalšie kriminálne činy. K šíreniu strachu a neistoty,
a
to nielen medzi verejnými činiteľmi,
ale aj medzi širokou
verejnosťou, prispievajú
tiež nevyšetrené a nepotrestané
únosy,
vraždy, útoky na poslancov,
bombové výbuchy atď. To
všetko svedčí
o kriminalizácii nášho politického života.
Nesmieme
sa potom čudovať stále častejšie sa
opakujúcim vy-
hláseniam,
že na Slovensku sa nikto nemôže cítiť bezpečne.
Všetky
tieto hrozivé javy spôsobujú morálny rozklad verejné-
ho
života, ktorý sme tak ostro kritizovali na novembrových
tribúnach
v roku 1989. Myslím si, že aj to sú
príčiny vyvo-
lávajúce
rozpaky nad naším smerovaním do NATO a
Európskej
únie.
Vážené pani poslankyne a páni poslanci,
napokon
mi dovoľte, aby som doteraz uvedené poznatky
premietol
do problematiky vzťahu občana a štátu,
ako aj na-
šej
štátnej identity. Vyjdem z elementárneho faktu, že aj my
na Slovensku sme dedičmi plodov stáročia
vedeného zápasu
o
slobodu pre človeka, a nie pre abstraktnú skupinu. V tých-
to rokoch si
intenzívnejšie uvedomujeme aj
vlastný zápas
o
národnú slobodu a vlastný štát. To čo sme dosiahli, nezna-
mená
však automaticky aj zabezpečenie ľudských a občianskych
práv
a slobôd či zachovanie demokracie.
"Národ sám osebe" -
ako
sa vyjadril počas návštevy pápež Ján Pavol II. - "ešte
nemá
plnohodnotný život, potrebné je jeho začlenenie do šir-
šieho
spoločenstva." Národ nie je
formovaný len tým, čo ho
odlišuje
od iných, ale aj tým, čo ho s inými spája. Túžba
našich
ľudí patriť do spoločenstva krajín, v ktorých
krité-
riom
úspešnosti systému nie je len funkčnosť štátnej moci
a
jej orgánov, ale uplatňovanie práv a slobôd občanov, je
prirodzená.
Po roku 1989 sa naši ľudia necítia byť len daňo-
vými
poplatníkmi, ktorí chodia poslušne k
urnám, ale rozví-
jajú
svoje občianstvo tým, že dozrievajú, uvedomujú si svoje
práva
a slobody a čoraz častejšie sa ich dožadujú. Zaujímajú
sa
nielen o plnenie vládnych programov,
ale aj o to, čo sa
za tými programami skrýva. Kladú si
otázky, či a čo robí
štát
pre každého občana, pre každú skupinu občanov, či je
štát
spravodlivý a či sa prijatými zákonmi neposilňuje moc
štátu
a jeho inštitúcií na úkor slobody občana.
Keby sme sa my predstavitelia štátu, politických a ve-
rejných
inštitúcií pozorne a s pokorou započúvali do hlasu
našich
občanov, vypočuli by sme si veľa kritiky. Značná časť
občanov
sa oprávnene cíti podvedená dlhopisovou privatizá-
ciou
a okrádaná, keď vidí, že stámiliardový štátny majetok
sa
rozdáva ľuďom blízkym vládnym stranám. Občania
pozorujú,
ako
sú v daňovej oblasti uprednostňovaní
veľkopodnikatelia.
Vidia,
že územnosprávne členenie krajiny sa
robí podľa sym-
patií
k mestám a regiónom, že napríklad niektoré mestá do-
stávajú
zvýšené dotácie na dopravu, kým v iných
mestách jej
doslova hrozí zrútenie. Vidia, že vysokí štátni
činitelia
zákony
nerešpektujú. Na vlastnej koži pociťujú, že keď sa
priženie
živelná pohroma, postihnutí sa pomoci štátu dočkajú
s
nehoráznym oneskorením. Občania s nevôľou zaznamenávajú,
že
niektorí predstavitelia štátu
vulgárnosť už ani nezakrý-
vajú, že jedno
ministerstvo predáva obilie
bez ohľadu na
potravinovú
bezpečnosť krajiny a iné zostavuje čierne listi-
ny nepohodlných umeleckých tvorcov atď. Mnohí občania pod
tlakom
privatizačných realít a z pocitu bezmocnosti stratili
vieru,
že štát je spravodlivý. Rodiny s malými
deťmi sa po-
nosujú,
že štát nedoceňuje mladých ľudí a problémy ich ži-
votného
štartu, čo sa už aj odráža na
zhoršujúcich sa demo-
grafických
ukazovateľoch. Pripomeňme si v tejto súvislosti
neustále
klesajúcu pôrodnosť. Mnohí ľudia, často iniciatívni
a
plní chuti pracovať, si ťažkajú,
že sa zmenšujú možnosti
udržať
si doterajšiu životnú úroveň na základe poctivej prá-
ce,
že sa nedoceňuje profesionalita, ale lojalita k politic-
kým stranám a predovšetkým k dominujúcemu vládnemu hnutiu.
Stále
hlasnejšie sa ozýva, že korupčné kriminálne praktiky
prenikajú
do praxe najrôznejších štátnych
orgánov. Viackrát
na
to upozornil aj predseda Najvyššieho kontrolného úradu.
Politika
vládnej moci vtláča tomuto štátu veľmi
nelichotivú
charakteristiku,
že je ponajprv domovom pre
privilegovaných
straníkov
a až potom pre ostatných občanov. To všetko ne-
prispieva
k pestovaniu hrdosti na vlastný štát.
Za posledné dva roky sa objavili nebezpečné tendencie,
ktoré
bežný občan zavalený existenčnými
starosťami hneď ne-
postrehne.
V mnohých oblastiach života sa rozšírila etatizá-
cia,
štát zasahuje aj tam, kde by postačilo samosprávne rie-
šenie
vecí, znova sa nám vracia centralizmus rozhodovania,
aj
keď sa niektoré kompetencie opticky presúvajú z Bratisla-
vy do krajov
a okresov. Aj naďalej totiž ide
o štátnych
úradníkov
závislých od ústredných orgánov.
Rozmáha sa diri-
gizmus,
a čo je obzvlášť smutné, aj arogancia štátnych úrad-
níkov.
Postupnými zmenami nášho právneho poriadku a mecha-
nizmov
štátneho riadenia sa krok za krokom vytvára systém
spoločenských vzťahov založený na závislosti
jednotlivého
občana a celých
skupín obyvateľstva, ako aj
samosprávnych
orgánov
od vládnej moci. Jej predstavitelia sa
týmto spôso-
bom
chcú vyhnúť riziku skutočne slobodnej a
rovnej politic-
kej
súťaže a zabezpečiť si dlhotrvajúcu domináciu a vplyv na
spoločnosť
neprípustným zneužívaním terajších mocenských po-
zícií.
Takýto systém vzťahov, vydávaný dokonca
za integrovanie
spoločnosti,
každodenne núti občanov k nedobrovoľným
ústup-
kom
moci, k tomu, aby prižmurovali oči nad zneužívaním štátu
na
osobný prospech mocných. Odzbrojuje ich
kritickosť a po-
silňuje
v nich tie tradičné črty poddajnosti a prispôsobova-
nia
sa, ktoré sa zrodili v dlhom období nadvlády cudzieho
panstva.
Pod vplyvom tohto nenápadne, ale rýchlo
vyrastajú-
ceho
systému vzťahov mocenskej,
politickej a finančnej zá-
vislosti
mnohí občania nadobudli skľučujúcu skúsenosť, že sa
vytratila
možnosť dovolať sa pravdy. Dospeli k presvedčeniu,
že
na Slovensko sa zasa vracia vláda
privilegovaných, ktorí
pyšne
panujú nad občanmi, nehľadiac na ich
životne dôležité
záujmy
a zachovanie spravodlivosti v štáte. V konečnom súčte
všetko
ide na úkor morálneho zdravia spoločnosti, na úkor
dôstojného
vzťahu štátu k občanom, v ktorom sú partnerstvo
a
povinnosť im slúžiť postupne vytláčané a nahrádzané vládou
nad
nimi. Aj to vedie k demoralizácii určitej časti občanov.
Do úvahy
treba vziať aj vzájomné vzťahy
a spoluprácu
vrcholných orgánov štátnej moci, ktoré nás svojou
úrovňou
a
spôsobmi praktizovanými od volieb roku
1994 dehonestujú
pred
zahraničím. Takýto dosah na prestíž krajiny mali, bohu-
žiaľ,
aj neústavné kroky parlamentnej
väčšiny a vlády, keď
sa
pokúsili vysloviť nedôveru hlave štátu
a vynútiť si moje
odstúpenie.
Podľa ústavy nie je to v ich
kompetencii, takže
išlo
len o svojvoľnú demonštráciu politickej
sily a zneuži-
tie
pôdy ústavných orgánov na stranícke
účely, čo vážne po-
škodilo
povesť Slovenska v zahraničí. Sem patrí aj zastrašo-
vanie
nižších orgánov štátnej moci, riaditeľov štátnych ale-
bo
aj sprivatizovaných podnikov a dokonca občanov, aby sa
neodvážili
kontaktovať sa so mnou, napríklad pri
mojich ná-
vštevách
v regiónoch a pri iných spoločenských
podujatiach.
Po
tom, čo sa podarilo vyradiť opozíciu z
mechanizmov štát-
nej moci,
rozvinula sa paralelná
línia mocenských hier
s
cieľom zlomiť alebo aspoň izolovať nezávislého prezidenta.
A
keďže doterajšie diskreditačné úsilie neprinieslo očakáva-
ný úspech, stále sa vymýšľajú nové
škandalizujúce úskoky,
doslova
otravujúce ovzdušie v celej krajine. Čelil som a če-
lím
im s trpezlivosťou a s vierou, že
pravda a zdravý rozum
zvíťazia.
(Potlesk.) Moje opakované návrhy na zmierenie, po-
nuka
obnoviť riadnu komunikáciu medzi ústavnými činiteľmi,
ako
viete, neuspeli. Ponechávam na našich občanov, aby posú-
dili,
či sú tieto pomery osožné pre mladý samostatný štát,
či
takéto spôsoby správania sa voči hlave
štátu zodpovedajú
vyspelej
kultúre nášho obyvateľstva a elementárnym pravidlám
slušnosti
a či si teda zasluhujú ich podporu.
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
ak sa obyvatelia našej krajiny nebudú
správať ako seba-
vedomí
občania, rozplynie sa šanca, že sa
naučíme efektívne
využívať
politickú slobodu, že využijeme možnosť kontrolovať
štátnu
moc, čo nám po novembri 1989 umožnila znovuzískaná
demokracia.
Náš štát musíme rozvíjať tak, aby sa občania ma-
li
s čím identifikovať, aby k nim obracal svoju prívetivú
tvár,
aby pribúdali dôvody, prečo ho považujú
za svoj a ne-
nahraditeľný.
A tak sa ocitáme pri dôležitej otázke
štátnej
identity,
ktorú naša verejnosť začína už nastoľovať. Vážne
sa však tomuto
problému na úrovni vedenia štátu doposiaľ
nikto
nevenuje. Pretože tento problém sa nedá
riešiť z reč-
níckej
tribúny, môžem len v krátkosti načrtnúť svoju pred-
stavu
o ňom.
Štátna identita by svojím obsahom mala smerovať dopre-
du,
do budúcnosti a neupínať sa pasívne len na minulosť. Ma-
la by byť
zmysluplným premostením našej
národnej histórie
s
aktuálnymi štátnymi záujmami
a s cieľmi v budúcnosti.
Z
minulosti musíme prevziať
jednoznačné posolstvá, ktoré
môžu
slúžiť ako kritérium pre dnešok a
projektovanie budúc-
nosti.
Vidím ich v kultúrnych a kresťanských tradíciách náš-
ho
národa a celého stredoeurópskeho
regiónu, v uprednostňo-
vaní zmierlivých
riešení spoločenských problémov
našimi
predkami,
ako aj v demokratickej tradícii spojenej s poli-
tickým zápasom našich predkov v minulom a tomto storočí,
v
odpore voči totalitnému režimu za
druhej svetovej vojny
a
v rokoch komunistického
režimu, v zmysle pre sociálnu
spravodlivosť,
ľudskosť a solidaritu.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán prezident, nerád to robím, dovoľte
mi, ale musím
vás
prerušiť. Minister vnútra telefonoval, že o 12.30 hodine
tu
má vybuchnúť bomba. Myslím si, že
je to provokácia, po-
kračujme
ďalej.
Prezident Slovenskej
republiky M. Kováč:
Takéto posolstvo môžeme nájsť aj v rešpektovaní plura-
litného
charakteru kultúry nášho bezprostredného geopolitic-
kého priestoru,
vo vysokej vzdelanosti našich obyvateľov
a
hoci aj v našej tradičnej pohostinnosti.
V štátnej identite by sa mali zrkadliť výrazné charak-
teristiky
nášho verejného života, jedinečnosť a
súčasne za-
bezpečené postavenie nášho štátu, aby bol
atraktívny pre
svojich
občanov, budil v nich pocit istoty, ale
aj hrdosti.
Organickou
súčasťou našej štátnej identity by malo
byť Slo-
vensko ako občianske spoločenstvo zjednotené v
základných
hodnotách
a cieľoch, bohaté na črty modernosti,
demokratic-
kosti
i mnohotvárne národné atribúty, ako je duch solidarity
a
súčasne tolerantnosti k náboženským,
etnickým aj politic-
kým
rozdielom. Patrí sem aj predstava o občanovi, ktorý má
prístup
k vzdelaniu a sebarozvoju, vo svojom štáte sa cíti
bezpečný
a súčasne suverénny vo svojom počínaní,
ktoré nemá
byť
obmedzované vynútenou lojalitou ku ktorémukoľvek vládnu-
cemu
politickému subjektu. Štát má byť občanovým partnerom
pri
riešení zložitých životných situácií, a
nie jeho necit-
livým
vládcom. Pod jeho ochranou sa ctí zákon
a jeho priči-
nením
krajina nadväzuje priateľské a živé kontakty s blízky-
mi
aj vzdialenými krajinami. Vysoká hospodárska a kultúrna
úroveň, ako
aj priaznivé medzinárodné postavenie krajiny
upevňujú
dôveru občanov vo svoju vlasť. Pápež
Ján Pavol II.
v
príhovore k slovenským biskupom a
pútnikom v Ríme 9. no-
vembra
1996 povedal: "Slovensko má
osobitnú úlohu pri budo-
vaní
Európy tretieho tisícročia. Dobre si to uvedomte! Je
povolané ponúknuť svoj veľmi významný príspevok
k pravému
pokroku
európskeho kontinentu svojimi tradíciami a kultúrou,
svojimi
mučeníkmi a vyznávačmi, ako aj živými silami svojich
nových
generácií." Koniec citátu.
Predstavu o štátnej iden-
tite
treba ďalej rozvíjať a skúmať, no predovšetkým uplatňo-
vať
v reálnom živote hodnoty predstavujúce duchovné bohat-
stvo
slovenského národa a celej našej krajiny.
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
jedným z odhalených tajomstiev súčasného
Slovenska, aby
som
na záver parafrázoval citovaného
diplomata, je sebapre-
búdzanie
našich občanov. Mnohí z nich už dospeli
k poznaniu
našej
spoločenskej a politickej reality.
Dospeli k poznaniu
našich
politikov, naučili sa rozlišovať,
kto a kam ich ve-
die,
kto im hovorí pravdu, kto je voči nim
úprimný a naozaj
si
ich váži. Súčasne spoznávajú cenu svojho hlasu pri voľ-
bách
a váhu svojej angažovanosti v každodennom živote. Ve-
dia,
že duch slobody objal celú Európu a že Slovensko nesmie
v
nej ostať pod nijakou zámienkou izolovaným ostrovom. Aj to
ma
napĺňa nádejou pri pohľade do budúcnosti našej krajiny,
našej
demokratickej Slovenskej republiky.
Vážené poslankyne,
vážení poslanci,
dovoľte mi, aby som na záver zaželal vám,
vašim rodinám
a
všetkým občanom požehnané,
radostné a pokojné vianočné
sviatky.
Ďakujem vám za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu prezidentovi.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, do 14.00 hodiny
bude
prestávka.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyne, páni poslanci,
budeme pokračovať v prerušenej
schôdzi d v a d s i a -
t
y m bodom programu, ktorým je
vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky
o
úprave dôchodkov priznaných v roku 1997
a o zmene niekto-
rých
predpisov.
Pán Mikloško sa hlási s faktickou poznámkou, chce pre-
čítať
niečo, čo som údajne povedal do rozhlasu.
Poslanec F. Mikloško:
Pán
predseda, jednak preto,
že formálne prvý bod,
o
ktorom sme rokovali dopoludnia,
nebol uzavretý, dovoľte,
aby
som prečítal toto:
Vystúpenie prezidenta Slovenskej republiky Michala Ko-
váča
v Národnej rade Slovenskej
republiky dňa 11. 12. 1996
poukázalo na dva
závažné znaky súčasného stavu
slovenskej
spoločnosti.
Po prvé, vládna koalícia, t. j. vláda
Slovenskej repub-
liky
a poslanci za vládne zoskupenie, s
výnimkou niekoľkých
poslancov
Združenia robotníkov Slovenska, si už tak hlboko
osvojili
spôsob totalitného myslenia, že nie sú vôbec schop-
ní
vypočuť kritický pohľad na svoj spôsob vládnutia. Sloven-
sko je asi
jediná krajina na svete, kde počas vystúpenia
hlavy
štátu poslanci vládnej koalície, ktorí navyše hovoria,
že
sú proslovenskí, reagujú tak úboho, že
opustia rokovaciu
sálu.
Po
druhé, vystúpenie prezidenta
Slovenskej republiky
Michala Kováča, ktoré sa opieralo o
skúsenosť obyvateľov
tejto
krajiny, vari s výnimkou niektorých vyvolených z vlád-
nej koalície, ukázalo na krajne kritickú
situáciu, ktorá
nastala
v Slovenskej republike. Kritickú,
čo sa týka stavu
demokracie,
právneho štátu, bezpečnosti tých, ktorí
verejne
vyjadrujú
svoj nesúhlas s politikou vlády, a čo sa týka tiež
materiálneho
a sociálneho postavenia väčšiny občanov.
Kresťanskodemokratické hnutie - a to je
vyhlásenie náš-
ho
klubu, čo tu čítam - znovu vyhlasuje,
že Slovensko patrí
všetkým
občanom tejto krajiny, že odmietame deliť obyvateľov
na
tzv. dobrých a zlých Slovákov, čo má vo
väčšine prípadov
len
zastierať to podstatné v tejto krajine, totiž veľké roz-
dávanie
a rozkrádanie národného majetku hŕstke verných a vy-
volených.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže budeme pokračovať.
Návrh,
ktorý som prečítal, ste dostali ako
tlač 530
a
spoločnú správu výborov ako tlač 530a. (Hlas zo sály.)
Pardon, najskôr pán podpredseda Húska, a
potom to do-
končíme.
Ďakujem za upozornenie.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené kolegyne a kolegovia,
chcel by
som vysvetliť našu neprítomnosť.
Samozrejme,
že
s takým videním stavu republiky, aký predstavuje pán pre-
zident, nemôžeme súhlasiť a nesúhlasíme, ale práve
preto,
aby sme zachovali slušný spôsob správania
sa, aby sme tu
nepredvádzali
buchot, pokriky a protesty proti
takémuto vi-
deniu,
sme zvolili takú cestu, akú sme
zvolili. Je to práve
v
záujme dobrej klímy a aby sa
nezhoršovali spôsoby vzájom-
ného
prejavovania svojich názorov, aby sa udržali prejavy na
rozumnej
úrovni.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte pán poslanec Čarnogurský.
Poslanec I. Čarnogurský:
Pán predseda, pokiaľ si poslanci za vládne strany zvo-
lili
odchod, prosím. Ale mňa by zaujímalo, keby vysvetlili
funkcionári tohto
parlamentu, to znamená podpredsedovia,
medzi
nimi aj pán podpredseda Húska, prečo on odišiel, keď
vystupoval
prezident republiky. Ja si myslím, že
na to máme
právo,
pretože ako funkcionár tohto parlamentu vy, pán pred-
seda,
podpredsedovia, koniec koncov by
sa to malo týkať aj
predsedov
výborov, ale, prosím, zatiaľ zostanem pri podpred-
sedoch
parlamentu, nie sú funkcionármi strany, sú funkcio-
nármi tohto parlamentu, a preto máme právo, aby nám dali
vysvetlenie,
prečo odišli a čo sú to za spôsoby.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, máme iný program, nebudeme teraz hovoriť
o
týchto veciach. Dali ste výzvu, môže sa odpovedať vo výbo-
roch,
písomne, ale teraz máme iný program.
Poslanec I. Čarnogurský:
Poznám vaše písomné odpovede tak, že sú smiešne, preto
sa
nespolieham na písomné odpovede.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Chcem vám oznámiť, pani poslankyne, páni poslanci, ďa-
kujem
za upozornenie, pani poslankyňa, mali sme prerokúvať
bod
19 s tým, že navrhovatelia navrhujú
stiahnuť ho z tohto
rokovania.
Musím dať o tom hlasovať, keďže sme to
schválili
v
rámci programu.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tom, že súhlasíme
so
stiahnutím bodu číslo 19 z rokovania tejto schôdze. Ide
o
tlač 331.
Prezentovalo sa 76 poslancov.
Za
návrh hlasovalo 71 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasovalo 5 poslancov.
71 poslancov odsúhlasilo návrh predkladateľov
a tento
bod
sme z tejto schôdze vyradili.
Môžeme pristúpiť k d v a d s i a t e m u bodu, ktorým
je,
ako som oznámil
vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky
o
úprave dôchodkov priznaných v roku 1997
a o zmene niekto-
rých
predpisov.
Vládny
návrh máte ako tlač 530 a
správu výborov ako
tlač
530a.
Z poverenia vlády návrh prednesie pani ministerka Kel-
tošová.
Ministerka
práce, sociálnych vecí
a
rodiny SR O. Keltošová:
Vážený pán predseda,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky
o
úprave dôchodkov priznaných v roku 1997
a o zmene niekto-
rých
predpisov sa predkladá na rokovanie Národnej rady po
schválení vládou Slovenskej republiky uznesením číslo
735
z
29. októbra 1996.
Predloženým návrhom sa upravujú dôchodky
priznané v ro-
ku
1997 tak, aby neboli nižšie ako dôchodky priznané pred
1.
januárom 1997. Vo vzťahu k rastu životných nákladov sa
navrhuje zvýšiť
suma pohrebného z
1000 Sk na
2000 Sk
a
v nadväznosti na toto zvýšenie sa
zároveň navrhuje zvýšiť
aj
suma pohrebného pri úmrtí rodinného
príslušníka v závis-
losti
od jeho veku.
Navrhuje sa tiež upraviť vymeriavací základ na určenie
poistného na
zdravotné poistenie, nemocenské
poistenie
a
dôchodkové zabezpečenie. Upravuje sa možnosť
výkonu za-
mestnania
po dobu 180 kalendárnych dní v kalendárnom roku
s
výnimkou výkonu vybraného zamestnania
v baníctve niekto-
rých
baníkov, ktorým sa mimoriadne poskytuje starobný dôcho-
dok.
Opätovne sa navrhuje predĺženie vykazovania zamestnaní
v
I. a II. pracovnej kategórii a v I. a
II. kategórii funk-
cií
do 31. decembra 1997 na účely dôchodkového zabezpečenia.
Odporúčam Národnej rade vládny návrh
zákona schváliť.
Ďakujem.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pekne aj ja, pani ministerka.
Spoločná spravodajkyňa výborov je pani
poslankyňa Aibe-
ková.
Prosím, aby predložila správu z rokovania vo výboroch.
Poslankyňa M. Aibeková:
Vážený pán predseda,
vážená pani ministerka,
vážené kolegyne, kolegovia,
vážení hostia,
dovoľte mi predniesť spoločnú správu
výborov Národnej
rady
Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho
návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky
o úprave
dôchodkov
priznaných v roku 1997 a o zmene
niektorých pred-
pisov.
Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky
o
úprave dôchodkov priznaných v roku 1997
pridelil predseda
Národnej
rady svojím rozhodnutím číslo 1242 zo dňa 4. novem-
bra
1996 na prerokovanie do 28. novembra 1996 výborom Národ-
nej
rady Slovenskej republiky, a to
ústavnoprávnemu výboru,
výboru
pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodár-
stvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre
zdravotníctvo
a
sociálne veci a výboru pre obranu a bezpečnosť.
Všetky
uvedené výbory prerokovali
predložený návrh
v
lehote, pričom Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre
hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výbor Národnej
rady
Slovenskej republiky pre obranu a
bezpečnosť vyslovili
s
ním súhlas a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky
jeho
schválenie bez pripomienok. Ostatné určené výbory odpo-
rúčajú
Národnej rade Slovenskej republiky schválenie predlo-
ženého
návrh s pripomienkou, ktorá je uvedená v spoločnej
správe pod bodom
1. Odporúčam túto
pripomienku schváliť.
Viac
pripomienok v spoločnej správe nie je.
To je všetko zo spoločnej správy.
Ďakujem vám za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne pani poslankyni.
Páni poslanci, pani poslankyne, otváram
rozpravu. Pí-
somnú
prihlášku do rozpravy som zatiaľ nedostal. Hlási sa
pán
poslanec Brocka.
Poslanec J. Brocka:
Pán predseda Národnej rady,
pani ministerka,
dámy a páni,
chcem sa
vyjadriť nie k úprave dôchodkov
v roku 1997,
ale
k zmene niektorých predpisov, ktoré sú súčasťou tohto
vládneho
návrhu zákona.
Už
piatykrát ideme na
Slovensku opätovne predlžovať
pracovné
kategórie alebo predlžujeme vykazovanie
pracovných
kategórií. Pani ministerka to robí štvrtýkrát. Pred
rokom
ako
ministerka, pred dvoma rokmi ako poslankyňa. Keďže ide
vlastne
o ten istý návrh, ku ktorému chýbajú aj
v dôvodovej
správe
dôvody, prečo vláda pristupuje k tomuto kroku, dovoľ-
te, aby som
zopakoval niektoré argumenty,
ktoré možno už
v
tejto sále odzneli.
Čo sú pracovné kategórie? Hovorím to práve preto, lebo
si
myslím, že od vlády, ktorá hovorí o tom, že realizuje so-
ciálnu reformu, že
tá sa v roku 1994 zastavila, práve od
tejto
vlády by som čakal, že svoje slová podloží aj konkrét-
nymi
legislatívnymi krokmi. Práve tento je v
rozpore s tým,
že
táto vláda realizuje sociálnu reformu. Pracovné kategórie
totiž
zaťažujú systém dôchodkového zabezpečenia v súčasnosti
aj
do budúcnosti veľkým bremenom, stovkami miliónov korún,
ktoré
v systéme dôchodkového zabezpečenia nie sú.
Hovorím
to práve preto,
lebo sme schválili
zákon
o
štátnom rozpočte, v ktorom sme zasa hrubo zasiahli do veľ-
mi priaznivej bilancie Sociálnej poisťovne. Táto Sociálna
poisťovňa
ku koncu roka by mala mať prebytok 8,5 miliardy
korún.
Myslím si, že je to dobrý základ na to, aby bolo mož-
né
napríklad realizovať zákon o sociálnom poistení. Ale tým,
že
ste v zákone o štátnom rozpočte
schválili zmenu platenia
alebo prispievania štátu za zákonom predpísaný
okruh osôb
z
55 % minimálnej mzdy na 10 % z minimálnej mzdy, má to taký
dosah
na Sociálnu poisťovňu, že ešte na budúci rok bude pre-
bytková,
aj v roku 1998 bude prebytková, ale v roku 1999 pri
terajšom
spôsobe prispievania nielen zo strany štátu, ale aj
poistencov
a zamestnávateľov, bude v základnom fonde tak ne-
mocenského
i dôchodkového poistenia deficit 1 miliarda ko-
rún.
To znamená, že vlastne Sociálna
poisťovňa v tomto roku
nebude mať ani
na valorizovanie dôchodkov
z dôvodu rastu
miezd,
teda nebude mať na to vytvorené žiadne zdroje.
Práve pracovné kategórie sú jednou z
rezerv, ktorými by
sme mohli aspoň
čiastočne šetriť alebo neplytvať s pro-
striedkami Sociálnej poisťovne. Upozorňujem, že nie je to
nespravodlivé
voči tým, ktorým pracovné kategórie boli dote-
raz
vykazované. Všetky nároky oprávneným
osobám sa zachová-
vajú
do roku 2021, to znamená ešte 25 rokov tí, ktorí boli
zaradení vo
výhodnejších pracovných kategóriách, neprídu
o
svoje nároky. Je pravda, že o tých 25 rokov už na tieto
zvýhodnené
dôchodky nebudete prispievať len vy, ale možno aj
vaše
vnúčatá. Pani ministerka vo výbore pre financie, rozpo-
čet
a menu povedala, že nie je ich
toľko, je ich asi 5 %
z
celkovo priznaných dôchodkov. Pri mojich odhadoch ide mož-
no
o 700 miliónov, možno o 800
miliónov korún ročne. Ja si
myslím,
že je to na jednej strane veľká suma, ktorú by sme
mohli
ušetriť vo Fonde dôchodkového
zabezpečenia a ktorá by
mohla
byť jedným z predpokladov, že tento
fond sa nedostane
do
deficitu.
Môj pozmeňujúci návrh je veľmi jednoduchý. Všetky body
v
článku II okrem bodu 9 vypustiť.
Môj druhý pozmeňujúci návrh sa
týka práve toho člán-
ku
II a bodu 9, ktorý hovorí o zvýšení pohrebného z 1 000 na
2
000 korún. Dámy a páni, v tomto bode sa hovorí o zvyšovaní
pohrebného
z 1 000 na 2 000 korún. Neviem, či sa vám na Slo-
vensku
podarí zohnať rakvu alebo truhlu za 2
000 korún. Is-
te,
nie je to účel, je to príspevok. Ale
tento príspevok už
40
rokov na Slovensku je 1 000 korún. Ak
sme takí solidárni
alebo
takí rozšafní a nechýbajú nám stovky
miliónov trebárs
na
priznávanie týchto zvýhodnených pracovných kategórií, tak
si
myslím, že tých 60 miliónov, ktoré by znamenali dosah pri
zvýšení
z 1 000 na 3 000 korún, by nebolo nesociálnym ges-
tom. Čiže
môj druhý pozmeňujúci
návrh je, aby v bode 9
v
článku II sa zmenilo číslo 2 000 na 3 000.
Ďakujem vám za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
Páni poslanci, pani poslankyne, pýtam
sa, či sa ešte
niekto
hlási do rozpravy.
(Nikto.)
Nikto sa nehlási, končím rozpravu k
tomuto bodu progra-
mu.
Pýtam sa pani ministerky, či sa chce vyjadriť. Áno.
Ministerka
práce, sociálnych vecí
a
rodiny SR O. Keltošová:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte,
aby som v stručnosti reagovala na výhrady,
ktoré
tu predniesol pán poslanec. Ako správne uviedol, So-
ciálna poisťovňa v
budúcom roku aj v roku 1998
bude mať
zdroje
na zvyšovanie dôchodkov, aj na valorizáciu nemocen-
ských
dávok. Čiže ani v budúcom roku, a už
vôbec nie v roku
1998
nemusíte mať obavy o to, že by sa rezervné fondy obi-
dvoch
zdrojov financovania zo Sociálnej poisťovne vyčerpali,
pretože takisto
ako správne pán
Brocka povedal, terajší
spôsob prispievania je taký, aký je na rok 1997. Zákonom
o
štátnom rozpočte na rok 1998 môžete navrhnúť iný spôsob
prispievania.
No a tá vláda, ktorá príde po voľbách v roku
1998,
môže zvoliť zase iný spôsob prispievania. Čiže tak,
ako
ste správne uviedli, pán poslanec, áno, na budúci rok
budú
zdroje aj na valorizáciu
dôchodkov, aj dávok nemocen-
ského
poistenia. Takisto v roku 1998. Preto si myslím, že
druhá
časť vášho vystúpenia, kde hovoríte, že
nebudú zdroje
na
zvýšenie dôchodkov, je protirečivá k tomu, čo ste poveda-
li
v úvode.
Pokiaľ ide o valorizáciu, resp. o zachovanie dôchodko-
vých
kategórií I. a II. pracovnej kategórie a v kategórii
funkcií do 31.
decembra 1997, chcem uviesť to, čo som už
uviedla
aj vo výbore, že poberatelia dôchodkov
v I. kategó-
rii
z celkového počtu 780 tisíc starobných
dôchodcov tvoria
1,3
% dôchodcov baníkov. Myslím si, že netreba ani kalkulač-
ku,
aby ste si vypočítali, koľko baníkov bude v I. kategórii
aj po ďalší
rok, prípadne ďalšie roky
poberať dôchodok.
A
v II. kategórii je to 3,3 %. Myslím si,
že by bolo dobré,
keby
toto bolo v priamom prenose, aby voliči KDH z radov ba-
níkov
a kresťanských odborov si vypočuli, aké
je stanovisko
voči
týmto ľuďom, ktorí ponechali kus života a zdravia v hl-
binných
baniach a v uránových baniach, pretože
o týchto ľu-
ďoch
hovoríme, v I. kategórii to nie sú pracovníci z povr-
chu.
Vzhľadom na to, že počty, znovu
opakujem, tvoria 1,3 %
v
I. kategórii a 3,3 %
v II. kategórii, neviem, ako ste
prišli,
pán poslanec, k záveru, že ide o 700 až 800 milió-
nov,
ak dnes je priemerný dôchodok je 3 200
korún, pri per-
centách
1,3 a 3,3 z počtu 780 tisíc dôchodcov krát 3 270 ko-
rún,
prípadne vyššie dôchodky, nejde o stámilióny korún.
Aj keby
išlo o stámilióny korún, ako vy
hovoríte, ale
nie
je to tak, je to otázka politického rozhodnutia a ekono-
mickej
situácie vo fondoch a v zdrojoch financovania. Čiže
nemyslím
si, že predĺžením o jeden rok Sociálna poisťovňa
alebo
jej fondy prídu na mizinu. Ide o to, že títo ľudia,
musím
to povedať veľmi tvrdo, majú oveľa kratší priemerný
vek
dožitia, čiže aj užitia dôchodku, ako je priemerný vek
slovenského občana
dnes. Podľa našich
informácií baníci
z
hlbinných a uránových baní sa dožívajú v priemere 60-61
rokov.
Je to na vás a na vašom sociálnom cítení, či budete
takto
ďalej vystupovať, pretože pokiaľ
nezačnú fungovať na-
plno
doplnkové dôchodkové poisťovne, kde by
si mohli zabez-
pečiť
svoju starobu aj iným spôsobom, myslím si, že tento
prístup
nie je sociálny.
Zvyšovanie príspevku na pohrebné bolo
témou vo všetkých
výboroch.
Tu správne hovoríte, že štát dáva
príspevok. Dáva
ho
tak, aby to už bolo pre úplnosť povedané, všetkým obča-
nom, resp. ich
pozostalým plošne, bez
testovania príjmov.
V
sociálnej oblasti je to dosť nezvyklý
postup, aby sa prí-
spevok
štátu dával bez testovania príjmov a
majetku občana,
a
napriek tomu to štát robí. Ja si myslím, že v roku 1994 za
9
mesiacov ste mali dosť času na to,
aby ste to zvýšili aj
o
5 tisíc korún, ale vy ste to nezvýšili
ani o 1 000 korún.
Takže ak hovoríme
o príspevku štátu, tak je to
skutočne
príspevok
štátu všetkým občanom, pretože štát týmto svojím
gestom
vyjadruje úctu zosnulým, znovu opakujem, bez testova-
nia
príjmov. Tak ako je príspevok pri narodení dieťaťa bez
testovania
príjmov všetkým deťom, ktoré prichádzajú na svet,
takisto
aj príspevok na pohrebné je znova gestom štátu. Sú
štáty
aj s vyspelejšími ekonomikami, kde tieto príspevky ne-
dávajú
vôbec. Nechcem sa s nimi merať, ale toto sú fakty.
Na záver by som povedala, že pracovné kategórie predl-
žujeme
do 31. 12. 1997. Toto je návrh. A pohrebné, ktoré na-
vrhujeme
zvýšiť, dá sa vyčísliť okrúhlou sumou 1
000 korún,
ale môžeme pripustiť, že bolo zvýšené o 100 %. Áno, máte
pravdu,
po 40 rokoch bolo zvýšené. Len nezabudnite, že ho
zvýšila
Mečiarova vláda.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
S
faktickou poznámkou sa
hlási pán poslanec Brocka.
Pardon,
je po rozprave.
Pýtam sa
pani spoločnej spravodajkyne, či
sa chce vy-
jadriť.
Prosím, pani poslankyňa.
Poslankyňa M. Aibeková:
K
vystúpeniu pána poslanca
Brocku zaujala stanovisko
pani ministerka, takže by som sa mohla iba opakovať, ale
chcem
povedať pánu poslancovi, že jeho druhý pozmeňujúci ná-
vrh
je zmätený, pretože navrhoval zmenu iba
v článku II bo-
du
9, pričom bod zvýšenie pohrebného sa dotýka článku III
bodov
1 a 2 a článku IV. Takže ešte navyše tento návrh nebol
dopracovaný
tak, ako by mal byť. Myslím si, že môžeme pri-
stúpiť
k hlasovaniu, pán predseda.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, pristúpme k hlasovaniu najskôr o pozmeňujúcich
a
doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy.
Poslankyňa M. Aibeková:
V spoločnej správe bol iba jeden bod,
ktorý má legis-
latívno-technický
charakter a odporúčam ho prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu
zo spoločnej správy.
Pani
poslankyňa ho navrhuje prijať. Je to
jediný bod v spo-
ločnej
správe, ktorý navrhuje úpravu alebo zmenu.
Prezentovalo sa 90 poslancov.
Za návrh hlasovalo 86 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Nehlasovali 2 poslanci.
Takže sme prijali tento pozmeňujúci
návrh.
Poslankyňa M. Aibeková:
V rozprave odzneli dva pozmeňujúce
návrhy. Obidva podal
pán
poslanec Brocka. Prvý sa týka článku
II, ktorý navrhuje
okrem
bodu 9 vypustiť. Neodporúčam ho prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prezentujeme sa a hlasujeme o prvom
pozmeňujúcom návrhu
pánu
poslanca Brocku. Pani poslankyňa ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 92 poslancov.
Za návrh hlasovalo 9 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 67 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.
Nehlasovali 4 poslanci.
Takže sme tento bod neprijali.
Poslankyňa M. Aibeková:
V druhom návrhu navrhoval v článku II bod
9 zmeniť sumu
2
000 na sumu 3 000 korún. Už vzhľadom na
dôvody, ktoré po-
vedala
pani ministerka, aj tým, že tento návrh je nekomplet-
ný
a je to len jedna zmena, tak ho tiež neodporúčam prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme o
druhom pozmeňujúcom
návrhu
poslanca Brocku s návrhom neprijať ho.
Prezentovalo sa 103 poslancov.
Za návrh hlasovalo 35 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 12 poslancov.
Neprijali sme ani tento pozmeňujúci
návrh.
Poslankyňa M. Aibeková:
Tým boli vyčerpané všetky návrhy, ktoré sú v spoločnej
správe,
aj ktoré odzneli v rozprave. Môžeme
prejsť k hlaso-
vaniu
o zákone ako celku.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Takže podľa § 26 ods. 1 zákona o
rokovacom poriadku Ná-
rodnej
rady budeme hlasovať o zákone ako celku
aj s doplňu-
júcimi
a pozmeňujúcimi návrhmi.
Poslankyňa M. Aibeková:
Odporúčam návrh prijať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím, hlasujme. Spravodajkyňa odporúča
návrh prijať.
Prezentovalo sa 99 poslancov.
Za návrh hlasovalo 93 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasovalo 6 poslancov.
Konštatujem, že sme prijali uvedený
návrh.
Ďakujem vám spolu s pani spravodajkyňou.
(Potlesk.)
Pán poslanec Brocka.
Poslanec J. Brocka:
Pani
ministerka Keltošová položila
otázku, že nevie,
ako
som si to vypočítal. Ja som to vlastne už raz povedal,
ak
bude mať záujem, tak jej to v prestávke vysvetlím.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, už sme ten bod skončili.
Ďakujem.
Pán poslanec Kňažko.
Poslanec M. Kňažko:
Ďakujem.
Pán predseda, chcel by som ťa len
požiadať o krátke vy-
svetlenie.
Tesne predtým, ako prišiel pán prezident, si sa
naklonil
k podpredsedovi Húskovi a povedal si:
"Zober to za
mňa
Gusto, ma tam volajú k tomu starému
chujovi." To je ci-
tát.
Keby si, prosím ťa, vysvetlil, koho
si tým myslel. Či
toho
"starého", o ktorom hovorili
Hudek s Lexom, alebo máte
takých
vo vašom hnutí viac. Je to zrozumiteľne
nahrané a ja
ťa žiadam, aby
si nám vysvetlil, koho považuješ za "toho
starého
chuja". Opäť som ťa citoval.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ja
som to dobre počul. Pán poslanec, dal som si to
prehrať.
Nie je to vôbec zrozumiteľné a je to jednoznačné,
môžeš sa pozrieť
na zápis, kto tam bol, nepovedal by som
"volajú
ma", lebo ma volali k niekomu inému, kto tam bol.
A
keby som bol povedal na toho, na koho ty myslíš, tak by
som
povedal, "idem preňho",
lebo som išiel preňho. Ale to
bolo
predtým. Takže to je moje vysvetlenie.
A nebolo "chuja", ale bolo to
"ujova". (Smiech v sále.)
Áno.
Takže daj si to prehrať. Takže daj si
prehrať ešte raz
tú
pásku.
Pán podpredseda Andel.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Priatelia, ja som mal priviesť pána
prezidenta do našej
snemovne.
Skutočne, ja som sa postavil, myslel som, že pán
prezident
je už tu a že treba preň ísť.
Potvrdzujem slová pána predsedu, skutočne
sa nehovorilo
o
pánu prezidentovi. Pre Boha živého, čo tuná splietame? Bol
som
pritom, som svedok a som vždy ochotný to dosvedčiť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Možno keby tam bol niekto iný, tak by som
to povedal.
Pán poslanec Glinský.
Poslanec J. Glinský:
Ďakujem.
Vážená Národná rada,
vážení kolegovia,
ja by som chcel naozaj veľmi poprosiť, aby sme si uve-
domili,
že sme dospelí ľudia, že sme nejakí zodpovední ús-
tavní
činitelia, že nie sme v súkromí a
že nás počúva aj
mládež
a deti.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ale, pani poslankyňa, dopredu bolo
dohodnuté, že po pá-
na
prezidenta ide pán podpredseda Andel.
Ja som vôbec poňho
nemal
ísť, ani som nešiel.
Budeme
pokračovať d v a d s i a t y
m p r v ý m bo-
dom.
Je to
vládny návrh zákona Národnej rady
Slovenskej republiky,
ktorým
sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej re-
publiky číslo 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene
a
doplnení zákona číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov
v
znení neskorších predpisov, v
znení zákona Národnej rady
Slovenskej
republiky číslo 285/1995 Z. z.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač
528 a spoločnú
správu
výborov ako tlač 528a.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky
aj tento návrh
odôvodní
pani ministerka Oľga Keltošová. Prosím, pani minis-
terka.
Ministerka
práce, sociálnych vecí
a
rodiny SR O. Keltošová:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
návrh novely zákona o sociálnom fonde
predkladá vláda
na
základe záväzku, ktorý jej
vyplynul z Generálnej dohody
na
rok 1996.
Sociálny
fond upravený zákonom
Národnej rady číslo
152/1994
o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona číslo
286/1992
o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov je
významným
nástrojom realizácie podnikovej sociálnej politiky
a
hlavným zdrojom jej financovania. V
roku 1994 bol noveli-
zovaný zákonom
číslo 280/1995, ktorý
bol Národnou radou
schválený
s cieľom kompenzácie cestovného v
dôsledku zruše-
nia
zliav na cestovnom.
V predloženom návrhu zákona sa navrhuje zásadne zmeniť
prístup
k použitiu sociálneho fondu, a to
tak, že sa pone-
cháva
dojednanie účelu použitia sociálneho
fondu na sociál-
nych
partnerov, t. j. na zamestnávateľa a odborovú organizá-
ciu,
prostredníctvom kolektívneho vyjednávania. V záujme za-
medzenia
zneužitia účelu zákona sa aj naďalej ponecháva úče-
lové
vymedzenie použitia sociálneho fondu u zamestnávateľov,
kde z rozmanitých dôvodov nedošlo k
uzavretiu kolektívnej
zmluvy.
U zamestnávateľov, ktorí budú tvorbu a
použitie sociál-
neho
fondu dojednávať formou
kolektívneho vyjednávania, sa
navrhuje
povinná tvorba prídelu do sociálneho fondu vo výške
0,6
- 1 % zo stanoveného základu. Ak sa
dojedná v kolektív-
nej
zmluve aj ďalšia tvorba sociálneho fondu, možno ju do-
jednať,
maximálne však do výšky 0,5 % stanoveného základu.
Zamestnávateľom,
ktorí vytvoria sociálny fond podľa uvede-
ných
pravidiel a zároveň dohodnú v kolektívnej zmluve rozsah
a
celkovú výšku sociálneho fondu, je daná možnosť rozšírenia
okruhu
poberateľov na dôchodcov, bývalých zamestnancov, kto-
rých
zamestnávateľ zamestnával v pracovnoprávnom vzťahu ale-
bo
v obdobnom pracovnom vzťahu ku dňu
odchodu do starobného
dôchodku
alebo invalidného dôchodku, a na rodinných prísluš-
níkov
zamestnanca. Zároveň dohodnú v kolektívnej zmluve kon-
krétne
použitie sociálneho fondu podľa konkrétnych potrieb
organizácií.
Predpokladá sa, že v rámci týchto vyjednávaní
budú
prijaté aj zásady tvorby a použitia sociálneho fondu.
Použitie sociálneho fondu sa týmto liberalizuje a vý-
razne
sa posilňujú právomoci zamestnávateľa a
odborov v ob-
lasti
tvorby podnikovej sociálnej
politiky. V rámci kolek-
tívneho vyjednávania však nemožno použiť sociálny
fond na
akékoľvek
účely, ale len na účely realizácie
podnikovej so-
ciálnej politiky v
oblasti starostlivosti o
zamestnancov.
U
zamestnávateľov, kde nepôsobí odborová organizácia alebo
nie
je uzavretá kolektívna zmluva, návrh
zákona predpokladá
povinnú
tvorbu sociálneho fondu vo výške 0,6
- 1 % tak ako
doposiaľ.
Aj v tomto prípade je možnosť tvorby sociálneho
fondu
príspevkom do výšky 0,5 % stanoveného základu zachova-
ná
za podmienok, ktoré ustanovuje súčasná právna úprava. Tú-
to
časť sociálneho fondu musí
zamestnávateľ vytvoriť v po-
trebnej výške
na účely kompenzácie
zvýšenia cestovného
v
doprave. Doterajšie podmienky realizácie poskytnutia prís-
pevku
na dopravu do zamestnania a späť
zostávajú nezmenené.
Predpokladá
sa, že podľa zákonom stanovených podmienok tvor-
by
a použitia sociálneho fondu sa však
bude riadiť len men-
šia
časť zamestnávateľov, pretože u väčšiny
zamestnávateľov
odborová
organizácia pôsobí.
Navrhovanou úpravou osobitného režimu
tvorby a použitia
sociálneho
fondu zamestnávateľov, kde sa sociálny fond nedo-
jedná
v kolektívnej zmluve, sa vytvárajú približne rovnaké
právne podmienky pre všetkých zamestnancov,
teda aj tých,
ktorí
sú zamestnaní u zamestnávateľa, kde
nedochádza ku ko-
lektívnemu
vyjednávaniu. Navrhovanou právnou
úpravou sa zá-
roveň
napĺňajú zámery koncepcie transformácie sociálnej sfé-
ry
Slovenskej republiky. Okrem iného počíta s liberalizáciou
kolektívneho vyjednávania, posilnením právomoci odborových
organizácií
a podporou podnikovej sociálnej
politiky. Navr-
hované
riešenia zohľadňujú potreby praxe a
skúsenosti s do-
terajším
uplatňovaním zákona o sociálnom fonde tak, že sa
výrazne zjednodušuje tvorba a použitie
sociálneho fondu a
zároveň
sa posilňujú rozhodovacie právomoci sociálnych part-
nerov.
Vláda Slovenskej republiky uznesením číslo 712 zo dňa
22. októbra 1996 tento návrh novely
zákona schválila bez
pripomienok.
Pre vašu
informáciu by som ešte raz
zhrnula do troch
okruhov,
v čom spočíva novela zákona o sociálnom fonde.
1. Tvorba sociálneho fondu sa zjednodušuje pre zamest-
nancov
u zamestnávateľov v § 3, a to u tých,
kde pôsobí od-
borová
organizácia a kolektívne vyjednávajú o sociálnom fon-
de,
t. j. povinný prídel 0,6 až 1 % zostáva nezmenený, avšak
tvorba
vo výške do 0,5 % doteraz tvorená s
cieľom kompenzá-
cie
na cestovné sa ponecháva na kolektívne vyjednávanie. Ru-
ší
sa pritom testovaná tvorba a použitie, čím sa zjednodušu-
je
administratívna náročnosť.
2. Súčasná právna úprava tvorby a
použitia sa zachováva
u
zamestnávateľov, kde nepôsobí odborová
organizácia alebo
kde
nedošlo k uzavretiu kolektívnej zmluvy, alebo kde neboli
dohodnuté
prídel, rozsah a zásady použitia prostriedkov fon-
du. Zamedzuje sa tým zneužitiu
prostriedkov zo sociálneho
fondu
na iné účely, ako pre podnikovú sociálnu politiku.
3. Použitie sociálneho fondu sa rozširuje
aj na dôchod-
cov,
bývalých zamestnancov, ktorých
zamestnávateľ zamestná-
val
v pracovnoprávnom vzťahu ku dňu odchodu do starobného
dôchodku
alebo invalidného dôchodku a na
rodinných prísluš-
níkov
zamestnanca tam, kde sa kolektívne vyjednáva o sociál-
nom
fonde. Tam, kde sa o sociálnom fonde kolektívne nevyjed-
náva,
môžu byť prostriedky sociálneho fondu
použité výlučne
pre
zamestnanca.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja, pani ministerka.
Ako spoločný spravodajca k tomuto bodu
programu bol ur-
čený
predseda výboru pán Národa, takže ho prosím, aby nám
predložil
výsledky z prerokovania uvedeného
zákona vo výbo-
roch.
Poslanec A. Národa:
Vážený pán predseda,
vážená pani ministerka,
vážené kolegyne, kolegovia,
vážení hostia,
dovoľte mi, aby som predniesol
spoločnú správu Ústav-
noprávneho
výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru
Národnej rady Slovenskej republiky pre financie,
rozpočet
a
menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospo-
dárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady
Slovenskej
republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru
Národnej
rady
Slovenskej republiky pre zdravotníctvo
a sociálne veci
o
výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady
Slovenskej
republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej
rady
Slovenskej republiky číslo 152/1994
Z. z. o sociálnom
fonde
a o zmene a doplnení zákona číslo 286/1992 Zb. o da-
niach
z príjmov v znení neskorších predpisov, v znení zákona
Národnej
rady Slovenskej republiky číslo
280/1995 Z. z. ako
tlač
528.
Vládny návrh zákona Národnej rady
Slovenskej republiky,
ktorým
sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej re-
publiky číslo 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene
a
doplnení zákona číslo 286/1992 Zb. o daniach z príjmov
v
znení neskorších predpisov, v
znení zákona Národnej rady
Slovenskej
republiky číslo 280/1995 Z. z. pridelil
predseda
Národnej
rady Slovenskej republiky svojím
rozhodnutím číslo
1230
zo dňa 28. októbra 1996 na prerokovanie do 28. novembra
1996
Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady
Slovenskej repub-
liky,
Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre finan-
cie,
rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej repub-
liky
pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky pre
pôdohospodárstvo a Vý-
boru Národnej rady Slovenskej republiky pre
zdravotníctvo
a
sociálne veci. Zároveň určil Výbor Národnej rady Sloven-
skej
republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci ako prí-
slušný
skoordinovať stanoviská určených výborov.
Všetky
uvedené výbory prerokovali
predložený návrh
v
lehote, pričom Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre
financie, rozpočet a menu neprijal uznesenie
o výsledku
prerokovania,
pretože podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej
národnej
rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Sloven-
skej
národnej rady v znení neskorších
predpisov s tým nevy-
slovila
súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru.
Zostávajúce určené výbory po
prerokovaní vyslovili
s
návrhom súhlas a odporúčajú
Národnej rade Slovenskej re-
publiky
jeho schválenie bez pripomienok.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán predseda.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
otváram k tomuto
bodu
rozpravu. K tomuto bodu som nedostal
zatiaľ žiadnu pí-
somnú
prihlášku. Pýtam sa preto, či sa niekto
hlási do roz-
pravy,
alebo nie.
(Nikto.)
Ak
nie, končím rozpravu.
Pani ministerka sa zrejme
nechce
vyjadriť. Pán spoločný spravodajca asi tiež nie. Tak-
že
môžeme pristúpiť k hlasovaniu.
Poslanec A. Národa:
Vážený pán predseda, spoločná správa neobsahuje žiadne
pripomienky ani pozmeňujúce návrhy, v rozprave
nevystúpil
nikto,
čiže môžeme pristúpiť k hlasovaniu o zákone ako celku
s
tým, že odporúčam tento vládny návrh zákona schváliť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pán poslanec. V súlade s §
26 ods. 1 zákona
Národnej
rady o rokovacom poriadku budeme
hlasovať o zákone
ako
celku.
Prosím, aby sme sa prezentovali a
hneď hlasovali. Pán
spoločný
spravodajca odporúča schváliť tento návrh.
Prezentovalo sa 90 poslancov.
Za návrh hlasovalo 84 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasovalo 5 poslancov.
Konštatujem, že sme prijali tento návrh.
Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
teraz by sme ma-
li
prerokovať bod 22 programu, a to vládny
návrh zákona Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky o zamestnanosti.
Teraz sme dostali spoločnú správu výborov, takže navr-
hujem, aby sme
začali dvadsiatym tretím bodom.
Súhlasíte,
alebo
mám dať o tom hlasovať? (Všeobecný súhlas v sále.)
Takže v rokovaní budeme pokračovať d v a d s i a t y m
t
r e t í m bodom programu, ktorým je
návrh
na vyslovenie súhlasu
Národnej rady Slovenskej
republiky
s ratifikáciou Dohovoru Medzinárodnej
organizácie
práce
číslo 144 z roku 1976 o trojstranných konzultáciách na
podporu
uplatňovania medzinárodných pracovných noriem.
Návrh ste dostali ako tlač 527, vrátane návrhu uznese-
nia
Národnej rady, a spoločnú správu výborov ako tlač 527a.
Aj
tento návrh z poverenia vlády zdôvodní ministerka
práce
pani Oľga Keltošová. Prosím, pani ministerka.
Ministerka
práce, sociálnych vecí
a
rodiny SR O. Keltošová:
Vážený pán predseda,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
som
rada, že ste preradili tento bod
pred bod číslo
22,
pretože práve tento dohovor môžeme potom aplikovať aj na
nadchádzajúci
bod, t. j. na zákon o zamestnanosti.
Dohovor Medzinárodnej organizácie práce
číslo 144 z ro-
ku
1976 o trojstranných konzultáciách na
podporu uplatňova-
nia
medzinárodných pracovných noriem sa predkladá na ratifi-
káciu
zo strany Slovenskej republiky v súlade
s realizáciou
štvrtej časti odseku b) Koncepcie
transformácie sociálnej
sféry
Slovenskej republiky a podľa
článku VI odsek 9 Gene-
rálnej
dohody na rok 1996.
V
záujme posilnenia trojstranných
vzťahov tripartity
medzi vládou, sociálnymi partnermi, t. j.
zamestnávateľmi
a
organizáciami pracovníkov alebo zamestnancov, ako aj v zá-
ujme
posilnenia konzultácií s cieľom uplatňovať medzinárodné
pracovné normy Medzinárodnej organizácie práce navrhujeme
ratifikovať dohovor Medzinárodnej organizácie práce číslo
144
z roku 1976.
Posilnenie trojstranných vzťahov tripartity po ratifi-
kácii
uvedeného dohovoru sa uskutoční
vykonávaním najmä po-
stupov
ustanovených v článku V dohovoru. Ratifikácia citova-
ného
dohovoru umožní tiež zvýšiť úsilie pri ratifikácii aj
ďalších dohovorov Medzinárodnej organizácie práce, umožní
skvalitniť
správy o aplikácii dohovorov
Medzinárodnej orga-
nizácie
práce, ktorým je Slovenská republika viazaná, ako aj
skvalitniť
prípravu trojstrannej delegácie Slovenskej repub-
liky
na každoročné zasadnutie Medzinárodnej konferencie prá-
ce.
Doposiaľ Slovenská republika na základe rozhodnutia vlá-
dy
o potvrdení sukcesie je viazaná 57
dohovormi Medzinárod-
nej organizácie práce, ktoré bývalé
česko-slovenské štáty
ratifikovali
ku dňu zániku bývalej Českej a Slovenskej Fede-
ratívnej
Republiky.
V podmienkach samostatnej a nezávislej
Slovenskej re-
publiky
je to prvý dohovor tejto organizácie,
ktorý Sloven-
ská republika chce ratifikovať. Vnútroštátne zákonodarstvo
a
vnútroštátna prax Slovenskej republiky je už prakticky zo-
súladená
s jednotlivými článkami dohovoru, a ak
ide o apli-
káciu
článku I dohovoru, príslušné zákonné
úpravy o slobode
združovania
a pluralite zamestnávateľských organizácií a or-
ganizácií
zamestnancov sú upravené v právnom poriadku Slo-
venskej
republiky. Trojstranný mechanizmus
konzultácií, ako
si
vyžaduje článok II dohovoru medzi zástupcami vlády, za-
mestnávateľov
a pracovníkov, je už prakticky zavedený pro-
stredníctvom
Rady hospodárskej a sociálnej dohody.
Pokiaľ
ide o skutočnosti, ktoré sa dotýkajú činnosti
Medzinárodnej
organizácie práce ustanovené v článku V ods. 1
dohovoru,
táto činnosť sa uskutočňuje
prostredníctvom komi-
sie
Rady hospodárskej a sociálnej dohody pre spoluprácu Slo-
venskej
republiky s Medzinárodnou organizáciou práce, pričom
zástupcovia zamestnávateľov a zástupcovia pracovníkov sú
v
paritnom zložení. Pôsobnosť uvedenej
komisie je vymedzená
v
jej štatúte a tento je v obsahovom súlade
s článkom V
ods.
1 dohovoru.
Pokiaľ
ide o vykonávanie článku IV
ods. 2 dohovoru,
môžu
vzniknúť finančné výdavky spojené s financovaním akého-
koľvek
nevyhnutného vzdelávania účastníkov pri uskutočňovaní
týchto
postupov (článok V tohto dohovoru). Na zavedenie toh-
to
ustanovenia dohovoru bude v podmienkach Slovenskej repub-
liky potrebné prijať spoločné primerané opatrenia, t. j.
nášho
ministerstva a sociálnych
partnerov, na financovanie
akéhokoľvek
nevyhnutného vzdelávania účastníkov pri uskutoč-
ňovaní
týchto postupov. Tieto spoločné primerané opatrenia
sa
môžu dohodnúť najmä v rámci pôsobnosti
Rady hospodárskej
a
sociálnej dohody, prípadne aj prostredníctvom Generálnej
dohody
uzavretej na príslušné obdobie, alebo inak.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, prosím o podpo-
ru
pri prijatí tohto dohovoru.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja, pani ministerke.
Teraz prosím spoločného spravodajcu, ktorým je pán po-
slanec
Derfényi. (Hlasy v sále.) Nie je? Ja mám napísané, že
spoločným
spravodajcom je pán poslanec Derfényi.
Poslanec P. Derfényi:
Vážený pán predseda,
vážená pani ministerka,
kolegyne a kolegovia,
dovoľte
mi, aby som
vám predniesol spoločnú správu
k
tlači 527.
Návrh
na vyslovenie súhlasu
Národnej rady Slovenskej
republiky
s ratifikáciou Dohovoru Medzinárodnej
organizácie
práce
číslo 144 z roku 1976 o trojstranných konzultáciách na
podporu
uplatňovania medzinárodných právnych noriem pridelil
predseda
Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnu-
tím
číslo 1243 zo dňa 4. novembra 1996 na prerokovanie do
28.
novembra 1996 Ústavnoprávnemu výboru
Národnej rady Slo-
venskej
republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky
pre
hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej
rady
Slovenskej republiky pre zdravotníctvo
a sociálne veci
a
Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky.
Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre
zdravotníctvo a sociálne veci ako príslušný podať správu
o
výsledku prerokovania návrhu v uvedených výboroch.
Všetky uvedené výbory prerokovali návrh
v lehote, vy-
slovili
s ním súhlas a rovnako odporúčajú Národnej rade Slo-
venskej
republiky vysloviť s ratifikáciou predloženého doho-
voru
súhlas.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I. Gašparovič:
Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca.
Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Nedostal som
doteraz
žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa vás pýtam, páni
poslanci,
pani poslankyne, či sa niekto hlási.
(Nikto.)
Konštatujem, že nie. Môžem rozpravu
uzavrieť. Zrejme sa
k
rozprave nebude chcieť vyjadriť
pani ministerka, ani pán
spravodajca,
takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu.
Budeme hlasovať o návrhu uznesenia,
ktorým Národná rada
Slovenskej
republiky vyslovuje súhlas s ratifikáciou Dohovo-
ru Medzinárodnej organizácie práce číslo
144 z roku 1976
o
trojstranných konzultáciách na podporu uplatňovania medzi-
národných
pracovných noriem.
Prosím, aby sme sa prezentovali a hneď aj
hlasovali.
Poslanec P. Derfényi:
Odporúčam hlasovať za.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prezentovalo sa 86 poslancov.
Za návrh hlasovalo 83 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že sme uvedené uznesenie
prijali.
Vážené pani poslankyne, páni
poslanci, prejdeme teda
k d v a d s i a t e m u d r u h é m u bodu programu, kto-
rým
je
vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky
o
zamestnanosti.
Vládny návrh ste dostali ako tlač číslo 556 a spoločnú
správu
výborov ako tlač číslo 556a.
Z
poverenia vlády Slovenskej
republiky vládny návrh
odôvodní
opäť ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny pa-
ni
Oľga Keltošová. Prosím ju, aby sa ujala slova.
Medzitým sa s faktickou poznámkou
hlási pán poslanec
Ftáčnik.
Poslanec M. Ftáčnik:
Pán predseda, nemám faktickú poznámku,
lebo nie sú fak-
tické
poznámky, iba počas rozpravy, ale chcem predniesť pro-
cedurálny
návrh, aby sme teraz nerokovali o bode 22. Poslan-
ci
nášho výboru dostali zákon včera. Ten
zákon má 130 para-
grafov,
spoločnú správu nám rozdávali asi pred 5 minútami,
má
5 strán a obsahuje asi 20 pozmeňujúcich návrhov. Skutočne
nebolo
kedy preštudovať tento zákon.
Chcem
preto navrhnúť, aby sme
ho preložili v rámci
schôdze
a máme na to možnosť podľa rokovacieho poriadku, aby
sme ho preložili ako bod 33 programu, prípadne na ďalšiu
schôdzu.
Viem, že na ďalšiu schôdzu to neprejde, pani minis-
terka
významne kýva, preto navrhujem, aby to bol najskôr bod
33
programu.
Skutočne to myslím len preto, aby sme tento zákon mali
možnosť
aspoň prečítať a oboznámiť sa s pripomienkami jed-
notlivých
výborov, pretože to, že nám ho vláda predložila
tak
neskoro, je jej problém a to jej povieme v rozprave.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Páni poslanci, ten zákon nie je tu tak krátko, ako ho-
vorí
pán poslanec Ftáčnik, ten už tu bol, ale súhlasím s je-
ho návrhom a
musím dať o tom hlasovať. Prosím, hlasujme
o
návrhu pána poslanca Ftáčnika.
Prezentovalo sa 87 poslancov.
Za návrh hlasovalo 28 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 19 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 40 poslancov.
Tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.
Prosím pani ministerku, aby predniesla
návrh vlády.
Ministerka
práce, sociálnych vecí
a
rodiny SR O. Keltošová:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky
o
zamestnanosti sa predložil na
rokovanie vlády Slovenskej
republiky
v súlade...
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Páni poslanci, prosím, pokoj v sále.
Ministerka
práce, sociálnych vecí
a
rodiny SR O. Keltošová:
...s harmonogramom prác na zabezpečenie
realizácie Kon-
cepcie
transformácie sociálnej sféry.
Vládny návrh zákona je vypracovaný na
základe zásad zá-
kona, ktoré prerokovali výbory Národnej rady
a vyslovili
s
nimi súhlas.
Vládny návrh zákona obsahuje zmeny v
inštitucionálnom
zabezpečení
služieb zamestnanosti. Navrhujeme
zriadenie Ná-
rodného úradu práce
ako verejnoprávnej inštitúcie,
ktorej
v
súlade s dohovorom Medzinárodnej
organizácie práce číslo
150
o verejnej správe práce štát zveruje zákonom určité čin-
nosti
v oblasti zamestnanosti. Štát bude vykonávať dozor nad
činnosťou
tejto verejnoprávnej inštitúcie.
Okrem
nového inštitucionálneho usporiadania orgánov
práce
a vymedzenia pôsobnosti vládny návrh zákona obsahuje
oproti
platnej právnej úprave tieto ďalšie zásadné zmeny:
uplatnenie
poistného princípu pri poskytovaní
podpory v ne-
zamestnanosti v závislosti od dĺžky platenia
príspevku na
poistenie
v nezamestnanosti, zavedenie režimu
krátenia doby
poskytovania
podpory v nezamestnanosti, ak evidovaný neza-
mestnaný skončil posledné zamestnanie bez vážnych
dôvodov
alebo
pre porušenie pracovnej disciplíny, možnosť predĺženia
doby poskytovania podpory v nezamestnanosti pri opätovnom
nároku
na podporu za podmienok ustanovených v zákone, zníže-
nie
príspevku na poistenie v nezamestnanosti plateného sa-
mostatne zárobkovo činnou osobou, spolupracujúcou
osobou,
občanom
zárobkovo činným v cudzine, spoločníkom
spoločnosti
s
ručením obmedzeným, komanditistom
komanditnej spoločnosti
a
členom družstva z doterajších 4 % na 3 %,
dobrovoľné pla-
tenie
príspevkov na poistenie v
nezamestnanosti občanom zá-
robkovo
činným v cudzine, spoločníkom
spoločnosti s ručením
obmedzením, komanditistom komanditnej spoločnosti a členom
družstva.
Zavádzajú sa nové nástroje aktívnej
politiky trhu práce
alebo
rozširujú sa ich formy. Vytvárajú sa
lepšie podmienky
na
rekvalifikáciu, a to najmä rozšírením jej rozsahu. Určuje
sa
sankčný odvod za nesplnenie povinného
podielu zamestnan-
cov so zmenenou
pracovnou schopnosťou za bežný
kalendárny
rok
s tým, že príjmy z týchto sankčných
odvodov sa navrhujú
použiť
na podporu pracovného uplatnenia
občanov so zmenenou
pracovnou
schopnosťou v tom okrese, z ktorého
boli odvedené
na
účet Národného úradu práce. Rozširujú
sa možnosti vytvá-
rania
chránených dielní a chránených
pracovísk na zamestná-
vanie
občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a občanov so
zmenenou
pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnu-
tím
tým, že na priznanie postavenia chránenej dielne alebo
chráneného
pracoviska je potrebné zamestnávať
najmenej 25 %
občanov
so zmenenou pracovnou schopnosťou alebo občanov so
zmenenou
pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnu-
tím
oproti doterajším 50 %.
Vymedzuje sa novým spôsobom pojem
"vhodné zamestnanie",
nahrádza
sa pojem "hmotné
zabezpečenie" uchádzača o zamest-
nanie" pojmom
"podpora v nezamestnanosti". Rozširuje sa
okruh
náhradných dôb, ktoré sa hodnotia ako doby platenia
príspevku
na poistenie v nezamestnanosti na účely poskytova-
nia
podpory. Ustanovuje sa, že orgánom štátneho dozoru nad
vykonávaním
politiky trhu práce je Ministerstvo práce, so-
ciálnych
vecí a rodiny Slovenskej republiky a Ministerstvo
financií
Slovenskej republiky.
Zároveň by som chcela uviesť, že tento
vládny návrh zá-
kona
je v súlade s medzinárodnými dokumentmi, ktoré sa týka-
jú
oblasti zamestnanosti. Spomeniem len dohovory Medzinárod-
nej
organizácie práce číslo 168 z roku 1988, dohovor číslo
88
z roku 1948, dohovor číslo 142 z roku 1975, dohovor číslo
122
z roku 1964, dohovor číslo 169 z roku
1984, odporúčanie
Medzinárodnej
organizácie práce číslo 176 z roku 1988, doho-
vor
číslo 34 z roku 1936, článok 22 Všeobecnej deklarácie
ľudských práv z
roku 1948, článok 6 Medzinárodného paktu
o
hospodárskych, sociálnych a kultúrnych
právach a článok 5
Medzinárodného
dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej
diskriminácie,
čo je v súlade s podmienkami na začlenenie
Slovenskej republiky do medzinárodných štruktúr,
najmä na
vstup
Slovenskej republiky do Európskej únie.
Vážené pani poslankyne, vážení páni
poslanci, chcela by
som
ešte pred otvorením rozpravy zdôrazniť, že z hľadiska
aproximácie
právneho poriadku Slovenskej republiky
s právom
Európskej
únie problematiku organizácie služieb zamestna-
nosti,
jej financovania a podpory v nezamestnanosti riešia
právne
predpisy členských krajín Európskej
únie rôzne a po-
žiadavka
na ich aproximáciu nie je obsiahnutá v európskej
dohode
o pridružení, ktorou je Slovenská republika viazaná.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem, pani ministerka. Prosím spoločného spravodaj-
cu,
ktorým je aj v tomto prípade pán
poslanec Derfényi, aby
nám
predložil výsledky prerokovania návrhu vo výboroch.
Poslanec P. Derfényi:
Vážený pán predseda,
vážení páni ministri,
vážená Národná rada,
kolegyne a kolegovia,
dovoľte mi predniesť spoločnú správu k
tlači 556.
Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky
o
zamestnanosti pridelil predseda
Národnej rady svojím roz-
hodnutím
číslo 1307 zo dňa 28. 11. 1996 na
prerokovanie Ús-
tavnoprávnemu
výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre
financie,
rozpočet a menu, Výboru Národnej rady
pre verejnú
správu,
územnú samosprávu a národnosti a Výboru Národnej ra-
dy Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci
s
tým, že ostatné výbory môžu návrh
prerokovať podľa vlast-
ného
uváženia.
Zároveň
určil Výbor Národnej
rady pre zdravotníctvo
a
sociálne veci ako príslušný
skoordinovať stanoviská výbo-
rov
k návrhu.
Štyri uvedené výbory prerokovali návrh do
11. 12. 1996,
pričom
Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej ra-
dy
pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady pre
verejnú správu,
územnú samosprávu a národnosti neprijali
uznesenia
o výsledku rokovania, pretože podľa § 48
ods. 1
zákona
Slovenskej národnej rady číslo 44/1989
Zb. o rokova-
com poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších
predpisov nevyslovila
s ním súhlas nadpolovičná
väčšina
všetkých
členov výboru.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre zdravot-
níctvo
a sociálne veci po prerokovaní návrhu odporúča Národ-
nej
rade Slovenskej republiky jeho schválenie s pripomienka-
mi.
Pripomienky sú uvedené v spoločnej správe pod bodmi 1 až
20.
Nebudem ich čítať, ale pokiaľ v
rozprave nebude iný ná-
vrh,
budem odporúčať hlasovať o nich
spoločne s doporučením
všetky
prijať.
Ďakujem, pán predseda.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja, pán poslanec.
Otváram rozpravu k tomuto bodu programu s tým, že som
dostal
4 písomné prihlášky. Ako prvý sa hlási pán poslanec
Hanker,
medzitým s faktickou poznámkou pán poslanec Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predseda,
nie je to faktická poznámka, je to procedurálny návrh.
V
mene poslaneckého klubu DÚ by som chcel požiadať o hodino-
vú
prestávku, pretože skutočne ide o závažný zákon, na ktorý
bolo
v paragrafovom znení príliš málo času,
a môžem konšta-
tovať,
že pripomienky som dostal počas vystúpenia pani mi-
nisterky.
Nie je možné jednoducho rokovať o takom vážnom zá-
kone,
ktorý sa vlastne zaoberá problematikou zamestnanosti
na Slovensku, takýmto tempom. Žiadam o hodinovú
prestávku
pre
poslanecké kluby.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Zrejme aj ostatní páni poslanci,
ktorí sú na tabuli,
žiadajú
o prestávku. Pán Duka-Zólyomi.
Poslanec Á.
Duka-Zólyomi:
Ďakujem pekne. Pripájam sa k žiadosti v mene klubu po-
slancov
Maďarskej koalície.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyňa Bauerová.
Poslankyňa E. Bauerová:
Vážený pán predseda,
kolegyne, kolegovia,
chcem vám oznámiť, že rokujeme o
tomto návrhu zákona
v
rozpore s § 75 rokovacieho poriadku, pretože výnimky zo
60-dňovej
lehoty boli odsúhlasené skôr, ako tento bod pro-
gramu
bol zaradený na program rokovania. Aj
preto považujem
za
potrebné zvážiť ďalší priebeh rokovania.
Navrhujem, aby sa prerušilo rokovanie o tomto bode. Je
to
príliš závažný návrh zákona, aby sa schvaľoval takýmto
urýchleným
spôsobom, takýmto násilným tempom.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Pán poslanec Cabaj.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predseda,
podporujem návrh na 30-minútovú prestávku, taký tu bol
zvyk.
V opačnom prípade je potrebné hlasovať.
Keď pani Bauerová teraz navrhla, že by sme mali preru-
šiť
rokovanie, asi nebola prítomná,
keď tento návrh dal už
pán
poslanec Ftáčnik.
Mám jednu otázku na pána Kováča. Chcem sa
spýtať, keďže
sa
až teraz oboznámil so zákonom, či bol na poslednom zasad-
nutí
jeho výboru, ktorý je gestorský nad týmto zákonom.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Nebudeme už okolo toho hovoriť.
Je tu návrh na
prestávku.
Prosím, páni poslanci, stačí prestávka do 16.00
hodiny?
Ja sa pýtam, či stačí, pán poslanec Kováč. Pán po-
slanec
žiadal hodinovú prestávku, prosím,
budeme o nej hla-
sovať.
Prosím, prezentujte sa. Hlasujeme o tom, či bude pre-
stávka hodinu.
Ak nebude hodinu,
vyhlásim prestávku do
16.00
hodiny.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 88 poslancov.
Za návrh hlasovalo 28 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 36 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.
Páni poslanci, prestávka je do 16.00
hodiny.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani
poslankyne, páni poslanci,
budeme pokračovať
v
prerušenej schôdzi.
Ako som povedal, do rozpravy mám štyri
písomné prihláš-
ky.
Prvý je prihlásený pán poslanec Hanker. Potom pán posla-
nec
Fico.
Poslanec J. Hanker:
Vážený pán predseda,
vážená pani ministerka,
vážená Národná rada,
v súvislosti s prerokúvaním vládneho návrhu zákona Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky o zamestnanosti, na ktorého
schválenie
veľa riadiacich pracovníkov, ako aj občanov našej
republiky netrpezlivo
čaká, chcem povedať
niekoľko slov
o
doterajšom systéme riadenia
zamestnanosti prostredníctvom
Správy
služieb zamestnanosti, o dosiahnutých výsledkoch tej-
to
inštitúcie, ako aj o úlohách a cieľoch,
ktoré očakávame,
že
sa budú plniť pri realizácii tohto nového zákona.
Ako
je známe, Správa služieb
zamestnanosti, ktorá je
vrcholnou
inštitúciou, vznikla ako produkt
koncepcie schvá-
lenej
uznesením vlády Slovenskej republiky
číslo 824 z roku
1993.
Bola zriadená zákonom číslo
319/1993 Z. z. o zmenách
niektorých
predpisov o zamestnanosti. Jej postavenie, pôsob-
nosť,
úlohy a ciele boli bližšie špecifikované v zákone čís-
lo
83/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
Tento štátny orgán práce zabezpečoval
realizáciu cieľov
a
úloh politiky trhu práce na celom území
Slovenskej repub-
liky.
Jednou z hlavných úloh bolo riadiť a kontrolovať územ-
né
orgány práce, v ktorých dosiaľ
pracovalo 3 120 pracovní-
kov. Okrem
toho Správa služieb
zamestnanosti navrhovala
a
predkladala ministerstvu práce,
sociálnych vecí a rodiny
návrhy
a opatrenia v oblasti politiky trhu
práce, monitoro-
vala
situáciu na trhu práce, zhromažďovala
informácie o vý-
voji
nezamestnanosti v Slovenskej republike a o regionálnych
trhoch
práce. Sprostredkúvala a usmerňovala
zamestnanie na-
šich občanov v
zahraničí a cudzích
štátnych príslušníkov
u
nás. Udeľovala povolenia na sprostredkovanie zamestnania
za
úhradu.
Spomenul som len niektoré rámcové
vymedzenie základných
činností
tak, ako vyplývali pre Správu služieb zamestnanosti
zo
zákona a ktoré zabezpečovala
smerom k úradom práce, ale
i
k občanom i organizáciám. V tejto praxi bolo však množstvo
úloh
oveľa širších, počnúc od medzinárodnej spolupráce cez
aktivity
v oblasti programu PHARE,
spolupráca s Fondom za-
mestnanosti,
až po riešenie individuálnych problémov občanov
a
organizácií.
Treba povedať, že Správa služieb
zamestnanosti za rela-
tívne
krátky čas svojej existencie prešla
vnútorným vývojom
a
profilovala sa do dnešnej podoby a do
štádia, keď vlastne
zaniká
ako taká a transformuje sa na novú
verejnoprávnu in-
štitúciu
- Národný úrad práce.
Možno konštatovať, že počas svojej ani nie trojročnej
existencie vybudovala funkčný systém služieb zamestnanosti
so
solídnou materiálno-technickou, informačnou, priestorovou
a
personálnou bázou. Napriek zložitým
podmienkam z hľadiska
finančných zdrojov zo
štátneho rozpočtu najmä v
poslednom
období,
ktoré sa prejavili nie vždy v
uspokojivom personál-
nom
obsadení úradov práce, nedostatku a
opotrebovanosti vý-
počtovej
techniky a v niektorých ďalších
oblastiach, je po-
trebné jednoznačne konštatovať, že jej
prvoradým úspechom
bolo
postupné znižovanie nezamestnanosti. Aj vďaka riadiacej
a
metodicko-organizačnej práce Správy
služieb zamestnanosti
môžeme
dnes hovoriť už vlastne o 12-percentnej miere neza-
mestnanosti,
ktorá napríklad k 1. 1. 1994 dosahovala hranicu
14,44
%. Plní sa tým, ako je známe, programové vyhlásenie
vlády
republiky, smerujúce k dosiahnutiu hranice 10-percent-
nej
miery nezamestnanosti v roku 1998.
Veľký podiel na znižovaní zamestnanosti mala okrem po-
zitívneho
makroekonomického vývoja i podpora
vytvárania no-
vých
pracovných miest a udržania existujúcich
miest pomocou
nástrojov aktívnej politiky trhu práce. I tu sa dosiahol
v
poslednom období pozitívny trend
najmä mohutnou realizá-
ciou programu verejnoprospešných prác, zvyšovaním územnej
a
profesnej mobility pracovnej sily.
Veľké pokroky boli do-
siahnuté
i v takých formách aktívnych opatrení, ako je pora-
denstvo
pre nezamestnaných, vybudovanie profesno-informačné-
ho systému
s osobitným zreteľom
na mladých ľudí a mla-
distvých vstupujúcich na trh práce po prvýkrát,
budovanie
klubov
práce v okresoch a podobne.
Úspešne sa podarilo počas jej existencie
vybudovať sys-
tém vzdelávania zamestnancov zriadením Centra vzdelávania
a
rekvalifikácie a stredísk vzdelávania v nových krajoch.
Zabezpečila
sa príprava kvalitných lektorov a
postupným vy-
školením
všetkých riadiacich pracovníkov a pracovníkov prvé-
ho
kontaktu úradov práce v rámci kurzov manažérskych zruč-
ností,
poradenských zručností,
sociálno-psychologického vý-
cviku
a ďalších nadstavbových kurzov sa podarilo dosiahnuť
vysokú
odbornú spôsobilosť pracovníkov. V tejto oblasti bola
Správa služieb
zamestnanosti ocenená i na
medzinárodnej
úrovni
v rámci spolupráce pracovného trhu stredoeurópskych
krajín
Rakúska, Maďarska, Česka, Slovinska.
Aj v rámci me-
dzinárodných
vzťahov a zahraničných kontaktov sa počas exis-
tencie
Správy služieb zamestnanosti dosiahli
mimoriadne po-
zitívne
výsledky.
Treba povedať, že napriek nesporným pozitívam objavili
sa
v činnosti Správy služieb
zamestnanosti aj problémy vy-
plývajúce jednak z
obmien niektorých pracovníkov vo
funk-
ciách,
ako aj často z nejasných vzťahov s Fondom zamestna-
nosti.
Osobitne pojem spolupráce Fondu zamestnanosti a Sprá-
vy
služieb zamestnanosti, ako i správnych
výborov Fondu za-
mestnanosti
a okresných úradov práce bol dlhšiu dobu vnímaný
a
vykladaný každou stranou ináč. Z toho
vyplývali, pochopi-
teľne,
i niektoré nezhody a kompetenčné spory. Vznikla duál-
nosť
systému, ktorá mala za následok často aj dvojkoľajné
riadenie
úradov práce s určitým možným negatívnym dosahom
práve
na ich činnosť.
Potreba integrácie Fondu zamestnanosti, Správy služieb
zamestnanosti
a úradov práce sa stala nevyhnutnosťou.
Treba
však podčiarknuť
skutočnosť, že základná inštitucionálna
koncepcia na predošlý
čas bola správna a iné riešenie na
predchádzajúce
prechodné obdobie vlastne nebolo ani možné.
Navrhovaný nový zákon o zamestnanosti rieši práve toto
usporiadanie
inštitúcií pôsobiacich na trhu práce, ich in-
tegráciu
pri súčasnom zachovaní tripartizmu, verejnoprávnos-
ti
novej organizácie s využitím všetkých pozitív a skúsenos-
tí
z doterajšieho systému a elimináciou
negatívnych prvkov.
Navrhovaný systém
vytvára dostatok priestoru
na celkové
technické, materiálové, priestorové a morálne pozdvihnutie
služieb zamestnanosti, skvalitnenie práce s
nezamestnaným
klientom
a zamestnávateľmi na úrovni bežného štandardu vy-
spelých
krajín.
Vážené pani poslankyne a poslanci,
predkladaný návrh
zákona oproti
doterajšiemu stavu, pokiaľ
ide konkrétne
o
úrady práce, je rozdielny v tom, že navrhuje prechod na
verejnoprávne inštitúcie so samosprávnym riadením na
cen-
trálnej
úrovni, na úrovni krajov a okresov,
pričom zloženie
týchto
útvarov vychádza z potrieb zapojenia sociálnych part-
nerov
na trhu práce. Predkladaný návrh zákona vytvára právne
predpoklady
na prijímanie opatrení v politike trhu
práce na
podporu
plnej a produktívnej zamestnanosti,
pričom politika
trhu
práce tvorí súčasť politiky zamestnanosti. Zákon presne
vymedzuje
kompetencie jednak ministerstva práce,
sociálnych
vecí
a rodiny v oblasti zamestnanosti vo vzťahu k ostatným
ústredným
orgánom štátnej správy, aj k Národnému úradu práce
a
je v súlade s viacerými dohovormi
Medzinárodnej organizá-
cie
práce, konkrétne aj dohovorom, ktorý
bol predmetom bodu
23
dnešnej schôdze.
Na
záver chcem teda vyzdvihnúť vysokú odbornú úroveň
spracovaného návrhu zákona o zamestnanosti, jeho
komplex-
nosť, presnosť
definícií, vymedzenia nástrojov
riadenia
a
všetkých systémových väzieb, ktoré majú
prispieť k riade-
niu
trhu práce. Budem teda hlasovať za
prijatie tohto záko-
na.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem aj ja. Ďalej je do rozpravy prihlásený pán po-
slanec
Fico a pripraví sa pán poslanec Baránik.
Poslanec R. Fico:
Vážená pani ministerka,
vážené dámy a páni,
chcem
na úvod vysloviť uznanie nad množstvom práce,
ktorá
bola vykonaná v súvislosti s prípravou tohto návrhu
zákona.
Dokonca je celkom výnimočné v Národnej
rade Sloven-
skej republiky, ak predkladateľ vládneho
návrhu zákona sa
vyrovná
aj s otázkou aproximácie návrhu tohto zákona, hoci
v
danom prípade nebolo možné aproximáciu urobiť, pretože na-
ozaj v členských
štátoch Európskeho spoločenstva
je táto
problematika
riešená rozdielne. Ale naozaj treba poďakovať
pani
ministerke, že sa postavila aj k tejto otázke.
Návrh zákona, ktorý vytvorí vhodné
legislatívne a fi-
nančné
podmienky pre zamestnanosť, Strana
demokratickej ľa-
vice
vždy privíta. Chcem zdôrazniť - vždy privíta. Rád by
som
však chcel v tejto súvislosti povedať,
že veľmi náročnú
prípravu
tohto návrhu zákona znehodnocujeme spôsobom, ako ho
dnes
prerokúvame v Národnej rade Slovenskej republiky. Všet-
ci
dobre vieme, že sme návrh zaradili do programu len na za-
čiatku
minulého týždňa a pri mnohých ďalších
povinnostiach,
ktoré
sme mali počas rokovania cez niektoré dni až do nesko-
rých
nočných hodín, sme jednoducho nemali
reálnu možnosť sa
k
tomuto veľmi veľkému návrhu zákona
dostať, riadne sa ním
zaoberať
a spracovať k nemu riadne pripomienky.
Rád by som pripomenul pani ministerke
určitú dispropor-
ciu,
ktorá je v návrhu zákona. Kým paragrafové znenie je na-
ozaj
vypracované veľmi pedantne, v podstate
ide o 136 para-
grafov
približne na 102 stranách textu, je
tu iba 30 strán
odôvodnenia.
Domnievam sa, že by to malo byť opačne, že prá-
ve
odôvodnenie by nám mohlo dávať duch
zákona, vôbec všetko
to,
čo mal navrhovateľ tohto zákona na mysli, keď predkladal
Národnej
rade predmetnú normu.
Strana demokratickej ľavice pri hodnotení tohto zákona
o
zamestnanosti okrem kladných stránok,
ktoré som povedal,
samozrejme, musí vidieť
aj určité jeho negatíva. V tomto
smere
sa plne hlásime k stanovisku, ktoré k
predmetnému ná-
vrhu
zákona vypracovala Konfederácia odborových zväzov. Máme
k
dispozícii celý rad právnych,
legislatívnych pripomienok,
pokúsim
sa však v tomto štádiu sústrediť iba na
pripomienky
vecného
charakteru, pripomienky, ktoré budú
charakterizovať
zákon
ako celok s tým, že konkrétne návrhy na zmenu tohto
návrhu
zákona prednesie ďalší člen poslaneckého klubu Spo-
ločná
voľba.
Predovšetkým chcem povedať, že vytvorenie
jednej verej-
noprávnej
inštitúcie podľa tohto návrhu zákona bude znamenať
stratu
postavenia úradov práce a Správy služieb zamestnanos-
ti
ako orgánov štátnej správy. Ďalej
vyčítame tomuto návrhu
zákona najmä v
súvislosti so zriaďovaním
krajských úradov
práce,
že vzniknú zbytočné náklady na takúto
štátnu správu.
Len
samotná dôvodová správa k návrhu zákona hovorí, že kým
ku koncu
roka 1995 boli
úradmi práce vyčerpané mzdové
prostriedky
vo výške približne 290 mil. Sk, pri predpoklada-
nom
počte 4 390 zamestnancov a priemernom mesačnom zárobku
8
805 Sk predstavuje potreba
mzdových prostriedkov zamest-
nancov
Národného úradu práce z predpokladaných výdavkov na
financovanie
činnosti Národného úradu práce v roku 1997 sumu
približne 460
mil. Sk. Čiže
vidíme tu nárast približne
o
170 mil. Sk len v mzdových prostriedkoch.
Ďalej
chcem povedať, že i napriek splynutiu všetkých
inštitúcií
do jedného právneho subjektu verejnoprávneho cha-
rakteru
návrh zákona zakladá mimoriadne komplikovanú organi-
začnú
štruktúru. O verejnoprávnom charaktere
tejto inštitú-
cie
môžem mať vážne pochybnosti
vzhľadom na dominantné po-
stavenie zástupcov štátu a štátnych zásahov mimo
štátneho
dozoru
do tejto inštitúcie. Verejnoprávnosť v
takto prezen-
tovanej
podobe je potom formálna. Ak si štát chce ponechať
v
tejto organizačnej štruktúre takéto
silné postavenie, je
zbytočné
túto inštitúciu vôbec vytvárať.
Ďalej musím uviesť, že priamo z
návrhu zákona vyplýva
povinnosť,
že predsedom predstavenstva bude
konkrétny pred-
staviteľ
vlády, ktorý zároveň vymenúva generálneho riaditeľa
Národného
úradu práce. Účasť sociálnych partnerov zostáva vo
formálnej
rovine. Zároveň sa odoberá právo
poslancom Národ-
nej rady Slovenskej republiky voliť priamo
jedného člena
predstavenstva. Znižuje sa
vážnosť predstavenstva, pričom
ide
o jeden z najvyšších orgánov podľa
predkladaného návrhu
zákona.
Navrhnutá je mimoriadne zložitá štruktúra
orgánov práce
a
myslím si, že takto navrhnutý
mechanizmus nesleduje prin-
cípy
racionality riadenia, mám na mysli predovšetkým princí-
py,
ktoré môžeme nájsť v dvojstupňovom systéme riadenia. Ob-
sah
činnosti krajských a okresných úradov
práce a správnych
výboroch
je takmer totožný a dochádza k zbytočnej duplicite.
Na
úrovni kraja sa popiera princíp tripartizmu pri prijímaní
uznesení,
kde stačí na jeho prijatie jednoduchá nadpolovičná
väčšina.
Pritom treba uviesť, že na úrovni kraja sa navrhuje
rozhodovať
tak o návratných, ako i nenávratných príspevkoch,
kde
pôjde o miliónové sumy. Problémom je aj to, že na úrovni
Bratislavy
a Košíc sa v pôvodnom návrhu zákona
navrhuje ko-
pírovať
organizáciu miestnej štátnej správy, pričom je zrej-
mé,
že v obidvoch mestách je len jeden trh práce.
Rovnako
časť týkajúcu sa nástrojov aktívnej politiky
nezamestnanosti považujeme
za prekonanú a
nedostatočnú
z
hľadiska zvýšenia účinnosti nástrojov a programov aktívnej
politiky
trhu práce. Chýbajú nám účinné nástroje na prípravu
pracovnej
sily, ktorá stratila prácu, resp. je
ohrozená ta-
kouto
stratou, na jej integráciu do pracovného procesu, na
zvýšenie mobility
pracovnej sily. V prezentovanej podobe
môžeme
povedať, že ide iba o akési
konzervovanie súčasného
právneho
stavu.
Ide
naozaj o komplikovanú
právnu normu. Uviedol som,
koľko
ustanovení obsahuje a aké zložité právne vzťahy priná-
ša.
Je preto vcelku zaujímavé, že sa navrhuje účinnosť tejto
normy
už od 1. 1. 1997. Domnievam sa, že ide o právnu normu,
ktorá
si v každom prípade vyžaduje určitú legisvakačnú leho-
tu,
v ktorej budeme môcť pripraviť celý
systém na aplikáciu
tohto
komplikovaného právneho predpisu.
Na záver, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som ešte
raz
naozaj ocenil kus práce, ktorý je
zhmotnený v tomto ná-
vrhu
zákona. Som presvedčený, že návrh zákona je dobrým pod-
kladom
na ďalšiu diskusiu, ale ak dnes pristúpime k hlasova-
niu, ak sa
dnes rozhodneme tento návrh
zákona schváliť,
môžeme
sa dopustiť zásadných chýb, ktoré nám
budú kompliko-
vať
realizáciu tohto zákona v nasledujúcom
období. Veľmi by
som privítal, a
to je aj môj procedurálny návrh, aby sme
dnes pokračovali v rozprave, aby boli
pozmeňujúce návrhy,
ale
potom aby sme hlasovali o prerušení
rozpravy a aby sme
v
rozprave pokračovali na nasledujúcej
schôdzi Národnej ra-
dy.
Do toho času budeme môcť zvážiť nielen tie pozmeňujúce
návrhy,
ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe,
ale aj tie,
ktoré
budú v rozprave, a najmä budeme môcť
vychytať problé-
my,
ktoré v tomto návrhu nepochybne sú.
Nepochybne sú, pre-
tože v
takom krátkom časovom
úseku objektívne dochádza
k
pochybeniam.
Toľko na záver. Ďakujem za vašu
pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem
aj ja, pán poslanec. O vašej procedurálnej
otázke
nechám hlasovať až potom, keď nebudú do rozpravy ďal-
šie
prihlášky. Teraz prosím pána poslanca Baránika a pripra-
ví
sa pán poslanec Brocka.
Poslanec M. Baránik:
Vážený pán predseda,
vážení členovia vlády,
vážené dámy a páni,
aj
ja, podobne ako
predchádzajúci diskutéri, vysoko
oceňujem
úsilie ministerstva práce, sociálnych
vecí a rodi-
ny,
ktoré muselo vynaložiť na spracovanie
tejto legislatív-
nej normy, ktorú považujem, tak ako
oni, za dobrú, ktorá
vytvára
vhodné predpoklady, aby sa
podmienky na trhu práce
legislatívne
upravili a mohli aj prax trhu práce zdokonaliť.
K
samotnému zákonu mám len niekoľko drobných pripomienok,
aby
som nimi prispel k zlepšeniu textu. Idem hneď k vlastným
pripomienkam.
Odporúčam v § 3 písm. b) za slová
"ekonomického rastu
vytvárali"
vsunúť slovko "aj". Zdôvodním to takto: Ekonomic-
ký rast má
niekoľko podôb a nie každá forma ekonomického
rastu vedie
k vytváraniu nových pracovných príležitostí.
Vzhľadom
na to, že nás čaká rozsiahla reštrukturalizácia za-
ložená
na báze technického pokroku, môžeme očakávať, že eko-
nomický rast
aj u nás bude prebiehať na tomto princípe
a
v mnohých prípadoch nepovedie k
vytváraniu nových pracov-
ných
príležitostí, ale práve naopak, k likvidácii
existujú-
cich
pracovných príležitostí. To znamená, že ekonomický rast
bude
prebiehať predovšetkým na báze technického pokroku, bu-
de
dochádzať k tzv. štrukturálnej nezamestnanosti, ktorá ve-
die
k likvidácii pracovných
príležitostí. Preto odporúčam,
aby
text potom znel, že "ministerstvo
práce pôsobí, aby zá-
mery
ekonomického rastu vytvárali aj podmienky pre zamestna-
nosť
občanov" atď. To znamená vsunúť slovko "aj".
V § 7 ods. 7 je uvedené, že členstvo v
samosprávnom or-
gáne
zaniká. Odporúčam, aby ako bod a) bolo uplynutím funkč-
ného
obdobia, ostatné písmená preznačiť ako b), c) a d).
V § 9 písmeno a) odporúčam upraviť. Môj
návrh je zlade-
ný
s nasledujúcim textom, ktorý sa vzťahuje na okresné úrady
práce
a na krajské úrady práce, kde je uložené, aby predsta-
venstvá
pripravovali koncepciu rozvoja
trhu práce, ale pre
predstavenstvo
Národného úradu práce táto podmienka
nie je.
Preto
odporúčam tento text upraviť takto: "Navrhovať dlhodo-
bé
priority politiky trhu v Slovenskej republike a ich apli-
káciu
na príslušný rok a predkladať ich
ministerstvu." Čiže
len
vsunúť za slovo "navrhovať"
slovo "dlhodobé" a za Slo-
venskej
republiky "a ich aplikáciu".
V §
16 ods. 2 písm. a) za slová "trhu práce" vsunúť
slová
"stratégia vývoja zamestnanosti". To je podobná pripo-
mienka
ako predchádzajúce, kde by generálne riaditeľstvo Ná-
rodného
úradu práce malo vypracúvať na základe
analýzy trhu
práce
stratégiu vývoja zamestnanosti. Preto odporúčam vsunúť
slová
"stratégia vývoja zamestnanosti a" pred "návrh priorít
politiky
trhu práce".
V § 17 písm. u) medzi slová "v
štruktúre uplatňovaných"
vsunúť
slová "a účinnosti", lebo v
texte sa hovorí "zverej-
ňovať
minimálne raz mesačne štatistické
informácie o stave,
vývoji a štruktúre
nezamestnanosti, platiteľoch príspevkov
na
poistenie v nezamestnanosti a o stave, vývoji a štruktúre
uplatňovaných nástrojov". Odporúčam, aby tam
boli vsunuté
slová
"a účinnosti" uplatňovaných nástrojov.
V §
17 ods. 4 text znie:
"Generálnemu riaditeľovi sú
podriadení
riaditelia krajských úradov
práce." Odporúčam do
tohto
paragrafu a tohto textu dať za "riaditelia krajských
úradov
práce" bodku a ďalší text vypustiť
z toho dôvodu, že
by
došlo k porušeniu subordinácie. Preto
odporúčam aby § 19
bol
doplnený o vetu: "Riaditeľovi krajského úradu práce pod-
liehajú
riaditelia okresných úradov práce."
A v
§ 20 ods. 4 sa hovorí, že za vhodné zamestnanie
z
hľadiska vzdelania sa pre
nezamestnaného občana počas pr-
vých šiestich mesiacov vedenia v evidencii
nezamestnaných
považuje
každé zamestnanie, na vykonávanie
ktorého sa vyža-
duje
stupeň vzdelania zhodný so stupňom vzdelania, ktorý do-
siahol nezamestnaný občan. Chcem
upozorniť na to, že aj
v
minulosti sa tieto problémy
riešili takýmto spôsobom, že
sa
vyžadoval len stupeň vzdelania. Na
základe mojich skúse-
ností,
ktoré mám s riešením tohto problému, by som odporú-
čal,
aby za slová "stupňom
vzdelania" boli doplnené slová
"v danom alebo
príbuznom povolaní". To isté
je potrebné
uplatniť
v ďalšej vete, za slová "na ktoré sa vyžaduje vzde-
lanie"
vsunúť slová "v danom alebo príbuznom povolaní". Mys-
lím
si, že toto by bolo možné potom upraviť vyhláškou, ktorú
by
ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny k tomuto zá-
konu mohlo vydať, kde by sa uviedli príklady, ako tento
problém
v praxi riešiť. Viem, že to nie je komplikované, ale
pri celom rade
povolaní je to možné riešiť, lebo doteraz
platí prax, tarify sú stanovené tak, že sa opierajú vždy
o
stupeň vzdelania, a okrem troch
prípadov, a to sú lekári,
sudcovia, zverolekári, ostatné kategórie stredoškolského
a
vysokoškolského vzdelania sa v podstate môžu navzájom sup-
lovať.
Podľa môjho názoru tým dochádza v praxi k suplovaniu,
ale dochádza
pritom súčasne k
veľkým národohospodárskym
stratám,
pretože mnohí z tých, ktorí nastupujú na takéto po-
volania,
úplne vzdialené iné povolania,
nastupujú ako menej
kvalifikovaní
a potrebujú na to, aby sa stali odborníkmi,
alebo sa dostali
na úroveň absolventov
príslušného stupňa
škôl,
vždy niekoľko rokov. A to je
národohospodárska škoda.
Aby
sa tomu predišlo, odporúčam takéto riešenie.
To je
všetko. Ďakujem za pozornosť a
prosím vás, aby
ste
návrh tohto zákona podporili.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne, pán poslanec. Nech sa
páči, pán poslanec
Brocka,
a pripraví sa pán poslanec Kováč.
Poslanec J. Brocka:
Dámy a páni,
dovoľte mi krátku faktickú poznámku predtým, ako budem
hovoriť k zákonu
o zamestnanosti, k poslancovi
Hankerovi.
V
súvislosti s prerokúvaným zákonom
hovoril o práci Správy
služieb
zamestnanosti, o úradoch práce a
vyzdvihol ich prí-
nos
pri znižovaní miery nezamestnanosti.
Hovoril aj o tom,
ako
miera nezamestnanosti klesla zo 14,4 %
na 12,1 % vďaka
rastu
HDP a oživeniu ekonomiky. Zopakujem to, čo som povedal
pri
štátnom rozpočte. Pán kolega, od decembra 1994 do sep-
tembra 1996
vzrástol počet občanov Slovenskej republiky,
ktorí
dochádzajú za prácou do Čiech, o 34 tisíc. To je 1,4 %
z
miery nezamestnanosti. Za posledné mesiace úrady práce vy-
raďujú
uchádzačov o zamestnanie pre
nespoluprácu. V auguste
to
bolo 5 600, v septembri 5 100, v
októbri 5 000. Za šesť
mesiacov,
preto hovorím za šesť mesiacov, lebo
títo sa pre-
mietnu
do štatistiky vykazovania miery nezamestnanosti, je
to
viac ako 30 tisíc. To je ďalšie 1,2 % z miery nezamestna-
nosti.
Len tieto dve čísla keď spočítate a odpočítate ich od
14,4,
dostanete výslednú súčasnú mieru nezamestnanosti. Čiže
aj
tak sa dá znižovať miera
nezamestnanosti. A ak ste hovo-
rili
o tom, že prispel k tomu rast HDP, tak nie slovenský,
ale
český, alebo oživenie českej ekonomiky.
Teraz
mi dovoľte niekoľko slov k predloženému návrhu
zákona
o zamestnanosti. Tento návrh zákona je
potrebný, ale
v
inej podobe. Iste, dvojkoľajný systém riadenia politiky
trhu
práce nie je najefektívnejší. Existencia množstva práv-
nych
noriem, ktoré upravujú podmienky v tejto sfére, rovnako
komplikuje
situáciu a je namieste, aby sa jeden zákon kom-
plexne
vyjadroval ku všetkým otázkam, ktoré
súvisia s prob-
lémom
zamestnanosti.
Chcem povedať takisto na adresu tých,
ktorí pracovali
na
tomto zákone, že odviedli kus práce.
Zásady k tomuto zá-
konu
existujú a sú na svete od roku 1994. V čom je ten zákon
nový, v tom
je zlý. Zlý je v tom,
pani kolegyňa, čo tam
vniesla
práve táto vláda. Hovoril o tom už kolega Fico.
Na jednej strane krajské štruktúry - dámy
a páni, budem
hovoriť
neskôr o správnych výdavkoch Národného
úradu práce.
Zvýšená byrokracia,
zvýšenie počtu úradníkov
s vysokými
platmi,
potreba nových budov, áut a iných výdavkov, myslím
si,
že nezlepší situáciu na trhu práce, ale naopak, bude len
ďalším
plytvaním poistného, vysokého poistného od zamestnan-
cov
a zamestnávateľov.
A druhá vážna poznámka, a to je takisto
"prínos" súčas-
nej
vlády do tohto materiálu, je svojrázne chápanie verejno-
právnej
inštitúcie. Dámy a páni, Národný úrad
práce ako ve-
rejnoprávna
inštitúcia má samosprávne orgány aj výkonné
or-
gány.
V jedných i druhých sú zástupcovia obsadzovaní na tri-
partitnom
princípe. Zastupujú poistencov, zamestnávateľov aj
štát, ale
generálneho riaditeľa vymenúva pani ministerka
alebo
minister práce, sociálnych vecí a
rodiny. A pán gene-
rálny
riaditeľ Národného úradu práce bude vymenúvať riadite-
ľov
krajských a okresných úradov.
Prosím vás, aká verejno-
právnosť?
V jednom je tento návrh perfektný, a to je vlastne od-
poveď
kolegovi Ficovi, prečo tu nemôže byť
legisvakačná le-
hota.
Z jednoduchého dôvodu. Tento návrh
zákona je viac sú-
časťou
schváleného zákona o štátnom rozpočte
ako súčasťou
transformácie
sociálnej sféry. On totiž už povedal, že vý-
davky
na úrady práce zo štátneho rozpočtu
by na budúci rok
predstavovali
skoro 500 miliónov korún. Tieto výdavky už ne-
budú
výdavkami štátneho rozpočtu, ale budú
výdavkami Národ-
ného
úradu práce, čiže z príjmov poistného.
Dámy a páni, aj
takto
sa dá znižovať deficit štátneho rozpočtu, 500 miliónov
korún
už nie je ako súčasť štátneho rozpočtu, ale ako súčasť
výdavkov
verejnoprávnej inštitúcie. Veľmi dobre vymyslené.
Krátka poznámka k správnemu fondu, § 133.
Do 31. decem-
bra
1999 sa tvorí správny fond vo výške 17 %. V dôvodovej
správe
si môžete prečítať, že správne výdavky
na budúci rok
budú
vo výške 19,9 % z vybraného poistného. Pýtam sa vás,
dámy
a páni, poznáte ešte jednu inštitúciu, jeden fond, kto-
rý
by mal správne výdavky vo výške skoro 20 %? Že každá pia-
ta
koruna vybraná z poistného bude použitá ako správny výda-
vok? Správne výdavky na budúci rok vo výške 1,7 miliardy
predstavujú
takú sumu peňazí, ktorá je bežne potrebná na ce-
loročné
výplaty podpory v nezamestnanosti. Ak sa pani minis-
terka
chce spýtať, že ako som si to vypočítal, tak jej to
prezradím,
ale pod podmienkou, že sa ma to opýta ešte v roz-
prave,
a nie po ukončení rozpravy, keď už
poslanci nemôžeme
reagovať.
Dámy a páni, na rozdiel od svojich
predrečníkov nedávam
žiadne
pozmeňujúce návrhy, lebo som presvedčený, že vy tento
návrh
zákona aj tak schválite v predloženej podobe.
Ďakujem vám aj tak za pozornosť.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Kováč a potom je prihlásená
pani poslanky-
ňa
Gbúrová.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predseda,
vážené dámy, páni,
vážená pani ministerka,
dovoľte, aby som doplnil svojich kolegov
istým pohľadom
na predloženie tohto zákona. Z hľadiska
transformácie so-
ciálnej sféry nepochybne je potrebné takýto
návrh zákona
prijať,
a myslím si, že krok k tomu, aby sa istým spôsobom
zjednotil
systém v politike trhu práce, je dobrý krok. Na
druhej
strane sa domnievam, že predložený návrh zákona vyka-
zuje
množstvo chýb, na ktoré sme upozorňovali už pri pred-
kladaní zásad zákona. Niektoré chyby spomenuli
kolegovia.
Navyše
rýchlosť, s akou ho prerokúvame -
v tejto chvíli mi
dovoľte
otázku, prečo sme nemohli odložiť rokovanie povedzme
o
dva, o tri dni, prečo je to nutné
schváliť dnes. Viem, že
vás
tlačí dátum 1. januára, ale nie je mi jasná odpoveď na
túto
otázku. V prípade rozpočtu mi bolo
jasné, čoho ste sa
báli,
ale tu naozaj neviem, čoho sa obávate.
Ale dovoľte mi niektoré výhrady. Už
tu bola spomenutá
otázka verejnoprávnosti inštitúcie. Ja si
myslím, že celý
problém
tohto zákona spočíva v tom, že Národná
rada doteraz
neprijala
všeobecný zákon o verejnoprávnej inštitúcii. Čo to
vlastne
má byť? V čom spočíva verejnoprávnosť tejto inštitú-
cie, keď samosprávne orgány nemajú kompetencie
na výkonné
orgány,
pretože výkonné orgány si vymenúva vláda a prostred-
níctvom
ministerky si generálny riaditeľ vymenúva riaditeľov
krajských
a okresných úradov. Dobre, povedzme si,
že verej-
noprávnosť
spočíva v tom, že sú tu samosprávne orgány. Potom
prečo
je narušený na úrovni kraja princíp, ktorý platí na
úrovni
okresu a platí na úrovni celoštátnom? Takýchto otázok
by
sme mohli položiť viac.
Mňa napríklad zaujíma otázka, ako sa bude
správať kraj-
ský
riaditeľ alebo generálny riaditeľ, ak okresná samospráv-
na
organizácia, teda správna rada, nebude
spokojná s prácou
svojho
riaditeľa. Dá návrh na odvolanie - a dosť. A ak s tým
krajský
nebude súhlasiť, tak tento riaditeľ, ktorý pracuje
v
rozpore so záujmami okresnej správnej
rady, bude ďalej vo
funkcii.
Zákon to totiž umožňuje.
Druhá
otázka, ktorá ma rovnako trápi, je
otázka ne-
smierneho
zvyšovania nákladov. Neviem, či ste si
všimli, že
sa
zavádza ďalšia lekárska posudková služba - podľa § 37.
Máme
už jednu lekársku posudkovú službu
alebo revíznych le-
károv v
zdravotných poisťovniach, máme
ďalšiu posudkovú
službu
v nemocenských poisťovniach a tu budeme mať ďalšiu
posudkovú
službu. To znamená, že minimálne
trikrát je možné
robiť
akési lekárske posudky. Myslím si, že to je zbytočná
komplikácia.
Ďalej, ak hovoríme o tom, že to je
verejnoprávna inšti-
túcia
- a to je prosím otázka možno na odborníkov, právni-
kov,
do akej miery je možné vniesť do
verejnoprávnej inšti-
túcie
správne konanie. Správne konanie predsa patrí pred or-
gány
štátu, ale tie sa tu nedefinujú. Toto
je verejnoprávna
organizácia. Ďalší
moment, ktorý je
podľa môjho názoru
v
rozpore s tým, čo je v zákone uvedené.
A konečne štvrtá taká globálna pripomienka je k otázke
financovania.
Už kolega Brocka upozornil na to, že
je po-
trebných
17 % do roku 1999, do decembra, to
znamená vrátane
roku
1999. Skutočne sa domnievate, že naši nezamestnaní od
radosti
vyskočia, keď sa dozvedia, že ročne budú úradníci
dostávať
minimálne 1,7 miliardy? Navyše, ako sa
tento zákon
bude
uplatňovať? Znamená to, že od 1. januára Národný úrad
práce musí vyčleniť trojmesačnú rezervu? To
znamená znovu
ďalšie
2,5 miliardy nepoužije? Pretože dá sa ľahko spočítať,
že
z uvažovaného priemerného platu 8 869
korún - tak nám ho
definovalo
ministerstvo financií - odvedené 4 %
predstavujú
zhruba
10 miliárd, s ktorými bude tento fond pracovať. Ak má
vytvoriť trojmesačnú rezervu, je to
2,5 miliardy, ďalších
17
% musí odložiť na správny fond. Čo
ostane potom na poli-
tiku
zamestnanosti?
Ale nielen to. Tento fond si dáva do
vienka pre každý
ďalší
rok po roku 1997 správny fond vo výške 8 %. Keď si
predstavíte,
že povedzme Sociálna poisťovňa, ktorá pracuje
s
finančnými prostriedkami vo výške takmer 50 miliárd korún,
má
správny fond vo výške 4 %, Všeobecná zdravotná poisťovňa,
ktorá
pracuje, budeme to vidieť v rozpočte,
so sumou asi 27
miliárd,
tiež má iba 4 %, tu sa náhle navrhuje 8 % správneho
fondu,
pričom každá činnosť, ktorú okresné
úrady práce budú
robiť,
či je to rekvalifikácia, či je to
sprostredkovanie
práce,
je hradená z iných fondov - zo
základného fondu. Po-
tom
načo takýto obrovský správny fond?
Je len škoda, že skutočne na prerokovanie
takého vážne-
ho návrhu vlastne Národná rada a vláda
vyčlenila takýto
krátky
čas. Národná rada sa dostáva do takmer
otrockého po-
stavenia
voči vláde. Keď si vláda povie, bude to schválené
v
stredu poobede, tak Národná rada povie,
bude to schválené
v
stredu poobede. Bez ohľadu na to, o aký závažný zákon ide,
aké
vážne veci sa tu prerokúvajú.
Vzhľadom na to, že považujeme tento
zákon síce za po-
trebný,
ale v tej forme, v akej bol
predložený, ten zákon
nespĺňa
kritériá, ktoré naši poslanci na takýto
zákon majú,
pretože
nebol dostatočný čas na jeho naštudovanie, na kon-
zultácie,
poslanci Demokratickej únie sa rozhodli, že nebudú
hlasovať
o tomto zákone, aj keď sme si vedomí jeho potreb-
nosti,
nebudeme o ňom hlasovať, pretože sa domnievame, že
spôsob,
ktorý bol zvolený, nie je adekvátny významu tohto
zákona
pre spoločnosť.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Nech
sa páči, pani poslankyňa Gbúrová. Pán poslanec
Hanker
sa medzitým hlási s faktickou poznámkou.
Poslanec J. Hanker:
Chcel by som odpovedať pánu poslancovi
Brockovi, pokiaľ
ide
o vymenovávanie a odvolávanie generálneho riaditeľa. Ne-
viem,
či si všimol, že vlastne vymenúva a odvoláva ho minis-
terka,
ale na návrh členov predstavenstva. Čiže návrhy podá-
va
reprezentatívna organizácia zamestnancov, zamestnávateľov
a
štátnych orgánov, to je vlastne 15 ľudí. Povedal by som,
že
odsúhlasuje predstavenstvo, ale na návrh tohto predsta-
venstva
akt vymenovania robí minister alebo ministerka.
Ďakujem pekne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Prosím o vystúpenie pani poslankyňu.
Poslankyňa M. Gbúrová:
Vážená Národná rada,
vážený pán predseda Národnej rady
Slovenskej republiky,
analýzu zákona o zamestnanosti za poslanecký klub Spo-
ločná
voľba realizoval pán poslanec Róbert Fico, preto sa
obmedzím
už iba na pozmeňujúce návrhy k tomuto zákonu.
Prvý pozmeňujúci návrh sa týka § 8 ods. 1, kde navrhu-
jem
poslednú vetu preformulovať takto: "Predsedu predstaven-
stva
volí predstavenstvo zo svojich radov."
Druhý pozmeňujúci návrh sa týka § 5, kde navrhujem vy-
pustiť
v § 5 ods. 2 písmeno c) a vypustiť v §
5 ods. 3 pís-
meno
b). V § 6 prvú vetu vypustiť a vypustiť paragrafy 12,
13,
18 a 19, v § 81 odseky 1, 2 a § 96.
Krátke
zdôvodnenie, nakoľko už
bolo predo mnou pánom
Ficom povedané -
vypustiť navrhujem krajské
úrady práce,
správne
výbory krajských úradov, nakoľko nemajú
v tomto zá-
kone
povahu samosprávnych orgánov.
Tretí pozmeňujúci návrh - v § 51 dať nový
odsek 2 tohto
znenia:
"Za zamestnanie sa v zmysle tohto
zákona nepovažuje
uzavretie
pracovnej zmluvy medzi zamestnávateľom a nezamest-
naným,
podľa ktorej mesačná pracovná doba
neprekročí 60 ho-
dín."
Ostatné odseky § 51 prečíslovať.
Štvrtý pozmeňujúci návrh sa týka § 73
ods. 1, kde navr-
hujem
doplniť písmeno h) tohto znenia:
"h)
príspevok štátu na aktívnu politiku trhu práce,
o
výške ktorého rozhoduje každoročne Národná rada Slovenskej
republiky".
Piaty pozmeňujúci návrh sa týka účinnosti
tohto zákona,
kde
navrhujem: "Zákon nadobúda účinnosť k 1. 7. 1997."
Zdôvodňujem ho tým, že ide o príliš
vážnu organizačnú
a
personálnu zmenu, ktorá si vyžaduje
oveľa väčšiu prípravu
a
oveľa lepšiu organizáciu.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pekne. Faktická poznámka - pán
poslanec Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predseda,
mal by som ešte jednu otázku na pani ministerku. To je
skutočne
otázka, prosil by som odpoveď. Podľa
predkladaného
zákona
§ 9 písm. f) správna rada musí predložiť Národnej ra-
de návrh rozpočtu spolu so štátnym
rozpočtom. Hľadal som
v
záverečných a prechodných
ustanoveniach, podľa akého roz-
počtu bude hospodáriť v roku 1997, ale tam o
tom nie je
zmienka.
Pýtam sa, ako bude použitých 10 miliárd Sk, ktoré
tento
orgán vyberie? To je prvá otázka.
A
druhá otázka: Pani
ministerka, keby ste boli taká
láskavá a povedali
auditóriu, čo to je vlastne za orgán.
Pretože
na jednej strane hovoríme, že je to
verejnoprávna
inštitúcia,
nehovoríme o tom, že má charakter
poisťovne, na
druhej
strane sa všade hovorí, že sa vyberá poistné. Teda je
to
poisťovňa? Ak je to poisťovňa, tak by
sa mala riadiť is-
tými
princípmi, ktorými sa riadia poistné organizácie, a po-
tom
má právo vyberať poistné. Ak to nie je
poisťovňa, potom
nemá
právo vyberať poistné. Takže čo to je vlastne za hybrid
skrytý
pod názvom verejnoprávna inštitúcia?
To znamená, že mám dve otázky. Podľa
čoho budú hospo-
dáriť
v budúcom roku, pretože ak zákon nadobudne účinnosť
1.
1. 1997, tak by táto inštitúcia v zmysle zákona mala pra-
covať podľa rozpočtu schváleného Národnou
radou, ale pre-
chodné
a záverečné ustanovenia o tom vôbec nehovoria.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte pani poslankyňa Edit Bauerová.
Poslankyňa E. Bauerová:
Vážený pán predseda, opätovne a
dôrazne vás upozorňu-
jem,
že rokujeme o tomto návrhu zákona v rozpore s rokovacím
poriadkom,
v rozpore s § 75. Ja som vás na to upozornila za-
čiatkom
rokovania o tomto bode.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec Švec.
Poslanec J. Švec:
Ďakujem, pán predseda.
Dovolil by som si takisto adresovať
jednu otázku pani
ministerke
v súvislosti so zákonom ako celkom. Tento zákon
by
mal platiť aj v čase, keď
Slovensko vstúpi do Európskej
únie.
Mal by riešiť otázky zamestnanosti v
čase, keď už bu-
deme
členmi Európskej únie. A tak sa
pýtam: V januári 1992
slovenská vláda prijala uznesenie číslo 48 o zabezpečení
harmonizácie
zákonov Slovenskej republiky so zákonmi
Európ-
skej
únie. Po podpise Asociačnej dohody sa
vláda Slovenskej
republiky
zaviazala, že každý orgán, ktorý predkladá zákon
do
Národnej rady Slovenskej republiky, má povinnosť nasledo-
vať
legislatívu Európskej únie v rozsahu svojej zodpovednos-
ti
a pripojiť tzv. harmonizačnú
klauzulu ku každému návrhu
zákona.
Harmonizačná klauzula musí obsahovať
po prvé - zo-
znam
právnych aktov Európskej únie, ku
ktorým sa prihliada-
lo,
keď bol pripravený návrh zákona, po druhé - vyhlásenie
o
tom, že návrh je, alebo nie je zlučiteľný s legislatívou
Európskej
únie. Ak určité časti navrhovaného zákona nie sú
zlučiteľné
s legislatívou Európskej únie, harmonizačná klau-
zula
sa musí zmieňovať o postupe a časovom pláne, podľa kto-
rého
sa bude postupovať, aby bola nezlučiteľnosť odstránená.
Vzhľadom na to, že tento zákon má
nedostatky, ktoré sme
počuli,
prosil by som, aby ste nám k tomuto poskytli svoje
vyjadrenie.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte pán poslanec Garai.
Poslanec J. Garai:
Ďakujem za slovo.
Chcem zareagovať na pani Edit Bauerovú.
Síce je pravda,
čo
povedala, čo sa píše v § 75, ale
nepovedala celé znenie,
že
tam je to tých 60 dní a Národná rada rozhodne bez rozpra-
vy
o kratšom návrhu. Takže nezavádzajte, pani poslankyňa.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani poslankyňa Aibeková.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Dovoľujem si veľmi stručne zareagovať na
vystúpenie pá-
na
poslanca Šveca, ktorý pravdepodobne nebol pri prerokúvaní
tohto
bodu programu od začiatku v rokovacej sále, pretože na
tieto
otázky, ktoré položil, odpovedal veľmi
vecne a erudo-
vane
pán poslanec Fico, ktorý sa vyjadril aj k zosúladeniu
tohto
návrhu zákona so zákonmi Európskej únie, pričom správ-
ne
konštatoval, že tu neplatia jednotné normy, pretože v ob-
lasti
sociálnych vecí aj v problematike zamestnanosti je tá-
to
problematika aj v štátoch Európskej
únie riešená indivi-
duálne.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ešte raz pani poslankyňa Bauerová.
Poslankyňa E. Bauerová:
Nebola
by som pociťovala potrebu, aby som upozornila
pána
poslanca Garaia, ale zrejme
nezbadal, že o tomto bode
programu
Národná rada ani bez rozpravy, ani s
rozpravou ne-
hlasovala.
Počas celého bodu rokujeme v protiklade s § 75.
Pán predseda, samozrejme, pred týmto
bodom programu mohol
dať
o tom hlasovať, ale nedal.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pani
poslankyňa, na začiatku
schôdze sme hlasovali
o
tých bodoch, kde nebola splnená táto podmienka. Poslal som
do
kancelárie zistiť, či je to tak. Ak je tak, budeme musieť
o
tom hlasovať.
Prosím, páni poslanci, pani poslankyne, sme pred skon-
čením
rozpravy. Pýtam sa, či sa chce ešte niekto prihlásiť.
Pán spoločný spravodajca.
Pán poslanec Fico sa hlási s faktickou
poznámkou.
Poslanec R. Fico:
Pán predseda, len chcem pripomenúť, že
som dal procedu-
rálny
návrh, aby ste neukončili rozpravu.
Ďakujem.
Poslanec P. Derfényi:
Vážený pán predseda,
vážená pani ministerka,
vážená Národná rada,
dovoľte mi niekoľko slov k predkladanému
návrhu zákona.
Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky
o
zamestnanosti je komplexnou právnou úpravou zamestnanosti,
ktorý
v rámci politiky zamestnanosti ako
neoddeliteľnej sú-
časti
hospodárskej a sociálnej politiky štátu
vymedzuje po-
litiku
trhu práce a právne zabezpečuje jej realizáciu. Navr-
huje
sa nové inštitucionálne zabezpečenie
trhu práce, upra-
vuje
sa vecný a osobný rozsah politiky trhu
práce a jej fi-
nancovanie.
Z inštitucionálneho hľadiska sa navrhuje
zriadiť Národ-
ný úrad práce
so svojimi samostatnými
orgánmi, v ktorých
rozhodovanie sa prejavuje verejnoprávnosťou tejto inštitú-
cie.
Pri rozhodovaní samosprávnych orgánov je právne význam-
né
spolurozhodovanie zástupcov zamestnancov, zamestnávateľov
a
štátu, to znamená, že rozhodovanie samosprávnych orgánov
je postavené
na princípe tripartizmu. V tomto smere sú
v
predkladanom vládnom návrhu zákona premietnuté dohovory
Medzinárodnej
organizácie práce.
Upravujú sa podmienky poistenia pre prípad nezamestna-
nosti
na účely poskytovania podpory v nezamestnanosti, čo sa
v
návrhu zákona premieta najmä do
dĺžky doby poskytovania
podpory
v nezamestnanosti v závislosti od dĺžky
doby plate-
nia
príspevku na poistenie v nezamestnanosti.
Významnou časťou vládneho návrhu zákona je aktívna po-
litika
trhu práce, zavádzajú sa nové nástroje aktívnej poli-
tiky
trhu práce alebo sa rozširujú doterajšie nástroje ak-
tívnej
politiky trhu práce, ktoré sa v praxi osvedčujú.
Vo vzťahu k občanom so zmenenou
pracovnou schopnosťou
sa
naďalej zachováva sankčný odvod za neplnenie povinnostné-
ho
podielu zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou.
V oblasti financovania politiky trhu
práce nedochádza
k
zásadným zmenám, pokiaľ ide o inštitucionálne zabezpečova-
nie financovania politiky trhu práce,
pretože aj súčasná
právna
úprava v tejto oblasti upravuje zabezpečovanie finan-
covania
cez verejnoprávne inštitúciu, a síce
Fond zamestna-
nosti
Slovenskej republiky.
Týmto vládnym návrhom zákona sa vytvárajú právne pred-
poklady
na prijímanie opatrení v politike trhu práce na pod-
poru
riešenia zamestnanosti.
Vážené
kolegyne, kolegovia, záverom
svojho vystúpenia
chcem
vysloviť svoju podporu tomuto návrhu zákona. Pri záve-
rečnom hlasovaní budem hlasovať za a žiadam o podporu aj
vás.
Ďakujem za pozornosť.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem. Ešte pán poslanec Benčík.
Poslanec M. Benčík:
Ďakujem pekne, pán predseda. Prosím v
mene klubu, aby
pred
hlasovaním bola prestávka, aspoň malá prestávka.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
kým ukončím roz-
pravu,
je tu ešte procedurálny návrh, ktorý dal pán poslanec
Fico, aby sme
pred ukončením rozpravy
prerušili rokovanie
o
tomto bode programu a zaradili tento bod na neskoršie ešte
na
tejto schôdzi. Áno, pán poslanec?
Poslanec R. Fico:
Pán predseda, navrhoval som, aby sme
neukončili rozpra-
vu
a aby sme pokračovali v rozprave na najbližšej schôdzi
Národnej
rady. V tom spočíval môj návrh.
Ďakujem.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Tak som
zle rozumel. Počuli ste
spresnený návrh pána
poslanca
Fica.
Prosím, prezentujme sa a hneď hlasujme.
Budeme hlasovať
o
tom, aby sme neprerušili rozpravu a
pokračovali v bode
tohto
programu na ďalšej schôdzi.
Prezentovalo sa 109 poslancov.
Za návrh hlasovalo 39 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 44 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.
Takže sme neprijali tento návrh pána
poslanca.
Pani poslankyne, páni poslanci, končím
rozpravu k tomu-
to
bodu programu.
Prosím, pán poslanec Kováč.
Poslanec R. Kováč:
Pán predseda, ja som v rozprave vystúpil s tým, aby sa
o
tomto návrhu hlasovalo o 2 až o 3
dni, aby sme dostali 2
až
3 dni prestávku.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Dobre. Takže ešte predtým budeme hlasovať
o návrhu pána
poslanca Kováča, aby
sme hlasovali neskôr. Povedal o 2,
o
3 dni. Prosím, rozprava je skončená, čiže hlasovanie navr-
huje
na iný deň. Prezentujme sa a hneď hlasujme.
Prezentovalo sa 115 poslancov.
Za návrh hlasovalo 42 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 41 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 32 poslancov.
Takže sme neprijali tento návrh.
Vážené
pani poslankyne, páni
poslanci, bol tu návrh,
aby
sme pred hlasovaním urobili
prestávku, takže bude pre-
stávka.
Pán poslanec Cabaj.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predseda, chcem poprosiť, aby
bola prestávka
až
po vystúpení pani ministerky.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Musel by som sa spýtať pána poslanca
Benčíka, či súhla-
sí
s tým. Pán poslanec súhlasí, takže
prosím pani minister-
ku,
aby vystúpila, a po jej vystúpení bude prestávka.
Ministerka
práce, sociálnych vecí
a
rodiny SR O. Keltošová:
Vážený pán predseda,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
ako to už bolo povedané, z hľadiska
aproximácie právne-
ho poriadku Slovenskej republiky jednotlivé členské štáty
Európskej únie si
problematiku organizácie a
financovania
služieb
zamestnanosti upravujú rôzne. Preto
chcem znovu zo-
pakovať,
že ani požiadavka na aproximáciu nie je
obsiahnutá
v
Európskej dohode o pridružení. Čo nás však zaväzuje, to sú
spomínané dohovory Medzinárodnej organizácie práce, ktoré
som
citovala vo svojom úvodnom slove, a preto prv, než budem
odpovedať
na jednotlivé návrhy poslancov, by som si dovolila
citovať
vám z troch závažných dohovorov, o
ktorých som síce
hovorila v úvodnom
slove, ale ktoré by bolo dobre poznať
predtým,
ako sa budem vyjadrovať k jednotlivým návrhom.
Predovšetkým, vážené pani poslankyne a
páni poslanci,
je
to Dohovor o organizácii služieb na sprostredkovanie prá-
ce
číslo 88, ktorý vyšiel v Zbierke
zákonov v roku 1991 pod
číslom
17, a naša republika je ním viazaná. V článku II toh-
to
dohovoru o organizácii služieb pre sprostredkovanie práce
sa
hovorí - citujem doslova:
"Organizácia služieb na spro-
stredkovanie práce
bude pozostávať z celoštátnej sústavy
úradovní
na sprostredkovanie práce
riadených štátnym orgá-
nom."
Myslím si, že toto dáva zároveň odpoveď na námietky
niektorých
opozičných poslancov, pokiaľ ide o úlohu minis-
terstva pri
vymenúvaní generálneho riaditeľa tejto spro-
stredkovateľne práce.
Je to dohovor, ktorým sme
viazaní
(článok
II dohovoru číslo 88).
Pokiaľ ide o ten istý dohovor, článok III
hovorí: "Sús-
tava
musí zahŕňať sieť miestnych úradovní, a kde je to vhod-
né,
aj regionálnych úradovní v dostatočnom počte pre potreby
všetkých
zemepisných oblastí štátu a vhodne umiestnených pre
zamestnávateľov
a pracovníkov." Potom sa bližšie vyjadrím vo
svetle
tohto článku k funkcii krajských úradov a prípadne
správnych
nákladov, ktoré súvisia so zriaďovaním úradovní.
Dohovor číslo 122 o politike zamestnanosti v článku II
hovorí:
"Každý členský štát metódami a v
rozsahu zodpoveda-
júcom
jeho vnútroštátnym podmienkam určí a pravidelne bude
upravovať
v rámci koordinovanej hospodárskej a sociálnej po-
litiky
opatrenia, ktoré treba prijať za účelom dosiahnutia
cieľov
tohto dohovoru o politike zamestnanosti." Aj príprava
tohto
návrhu zákona vychádza z dohovoru číslo 122, ktorý vy-
šiel
v Zbierke zákonov ešte v roku 1995 pod číslom 490.
Pokiaľ ide o dohovor číslo 150, ktorým sme viazaní, to
je
Dohovor o správe práce - úlohy, oprávnenia a organizácia.
V
článku II sa hovorí: "Každý členský štát, ktorý ratifikuje
tento
dohovor, môže previesť alebo zveriť na základe vnú-
troštátneho zákonodarstva alebo praxe určité
činnosti
v
správe práce." Takže
štát môže a
nemusí a štát podľa
vlastného uváženia a
možností vnútroštátnym zákonodarstvom
zveruje
určité činnosti verejnoprávnej inštitúcii - národné-
mu
úradu práce. A ten istý dohovor číslo 150, o ktorom teraz
bola
reč, v článku V ods. 2 hovorí: "V rozsahu zlučiteľnom
s
vnútroštátnym zákonodarstvom a praxou
opatrenia budú pri-
jaté
tiež na národnej, oblastnej a miestnej úrovni, ako aj
v
rôznych odvetviach hospodárskej činnosti." Hovorí sa tu
o
opatreniach, pokiaľ ide o
vykonávanie správy služieb za-
mestnanosti
od národnej cez oblastnú až miestnu úroveň.
Takže toto sú tri dohovory, z
ktorých sme vychádzali
pri
koncipovaní tohto návrhu zákona a ktoré
možno v určitej
miere
pomôžu objasniť aj štruktúru Národného úradu práce cez
jeho
krajské úrady, okresné úrady, ktoré sú
navrhované tak,
ako
je v predlohe zákona.
Zásady zákona o zamestnanosti boli
predložené v auguste
tohto
roku. Myslím si, že pri prerokúvaní zásad zákona bol
dostatočný
časový priestor na to, aby sa vecné pripomienky
filozofického charakteru vydiskutovali a našli
svoj odraz
v
paragrafovanom znení. Som za to, aby
sme počas tejto pre-
stávky
zohľadnili všetky pozmeňujúce návrhy
alebo doplnky
k
tomuto zákonu, ale myslím si, že
filozofia zákona je daná
a
navyše podporuje ju
aj naša sukcesia do spomínaných me-
dzinárodných
konferencií, z ktorých jednoducho musíme vychá-
dzať.
Ku
krajským úradom práce
všeobecne tu boli námietky.
Pán
poslanec Fico, použili ste výraz "štátna správa". To už
nebude
štátna správa vzhľadom na to, že tieto
krajské úrady
práce
budú súčasťou Národného úradu práce, kde výkonná zlož-
ka
bude spoločne administrovaná samosprávnymi orgánmi na ná-
rodnej,
krajskej a regionálnych úrovniach, čiže už to nebude
štátna
správa, tak ako doposiaľ. Namietali
ste, že sa zvýši
počet
pracovníkov krajských a okresných
úradov práce, resp.
Národného
úradu práce. Chcem pre informáciu uviesť takisto
odporúčania
Medzinárodnej organizácie práce, kde sa
hovorí,
že
optimálny počet na jedného
sprostredkovateľa je 60 neza-
mestnaných. U nás
je priemer na jedného
sprostredkovateľa
100.
Takže na jednej strane sa kritizuje nedostatočná kon-
trola
až zneužívanie a plytvanie finančnými prostriedkami na
podpory
v nezamestnanosti, prípadne málo
efektívne využíva-
nie
financií na aktívnu politiku
zamestnanosti, na vytvára-
nie
nových pracovných miest, slabá kontrola
zamestnávateľov
pri dodržiavaní
zákonom stanovenej dvojročnej lehoty pri
predkladaní
projektov a na druhej strane sú tu námietky, po-
kiaľ
ide o zvýšenie pracovníkov úradov práce.
Myslím
si, že nielen kvôli odporúčaniu Medzinárodnej
organizácie
práce, ale aj pre potreby trhu práce, ktoré sú
v
regiónoch Slovenska rôzne, práve
krajské a okresné úrady
práce
i samosprávne orgány budú mať možnosť
demokraticky si
v
rámci svojich správnych nákladov určiť,
koľko pracovníkov
sprostredkovateľov potrebujú.
Iný počet pracovníkov bude
v
Bratislave so 4 % a iný počet môže byť
v Rimavskej Sobote
alebo
v Trebišove. Ale to nie je predmetom tohto zákona, ani
sme
nechceli do tohto zákona taxatívne vymenúvať, koľko pra-
covníkov
má byť na okresnej, krajskej a centrálnej úrovni.
Hovorili ste o tom, ale my sme o tom tiež
hovorili dnes
ráno
v ústavnoprávnom výbore, že chýba zákon
o verejnopráv-
nej
inštitúcii. Máte pravdu, tento zákon na Slovensku zatiaľ
nemáme prijatý, verejnoprávna inštitúcia ako taká nie je
u
nás definovaná, je možné, že v krátkom čase takýto návrh
príde
aj z radov poslancov. Používame
termíny, ktoré prebe-
ráme
z dohovorov, kde sa hovorí o týchto verejnoprávnych in-
štitúciách
v súvislosti s úradovňami práce.
Predseda predstavenstva, že by mal byť volený z radov
členov
predstavenstva - myslím si, že som vysvetlila podsta-
tu
cez dohovory, kde sa hovorí, že štát riadi tieto úradovne
práce.
Je to dohovor číslo 88 v článku II. Takže je to na
zváženie,
ale tak či tak si myslím, že predseda
predstaven-
stva,
nech to bude minister alebo niektorý iný zamestnanec
ministerstva,
pri takom systéme rokovania a
hlasovania, ako
je
zvolený a ako sa aj doteraz
praktizuje, že každá strana
tripartity
musí mať súhlas vo vnútri svojej časti nadpolo-
vičnej väčšiny, tak ani pri predsedovi
predstavenstva, ak
nezíska
súhlas ďalších dvoch, aby boli traja na tých pia-
tich,
nebude prijaté platné uznesenie predstavenstva, čiže
vnútorný mechanizmus
demokratického
rozhodovania je tu
zachovaný
bez ohľadu na funkciu.
Pokiaľ ide o vašu pripomienku k
nadpolovičnej väčšine
krajských
úradov, my sme to, pán poslanec,
doplnili dnes na
rokovaní
výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci. Myslím,
že
to máte na stole, je to doplnené, vypadla tam posledná
časť vety. Samozrejme, že tripartitný
mechanizmus aj pri
hlasovaní
musí fungovať aj na krajskej úrovni.
K
pripomienkam pána poslanca
Baránika sa vyjadrí pán
spoločný
spravodajca po prestávke, pretože treba ich zosúla-
diť
s predlohou, je ich dosť veľa.
K pánu
poslancovi Brockovi, či krajské
štruktúry budú
drahé
alebo či vôbec sú efektívne. Správne náklady, ktoré
sme určili na
obdobie dvoch rokov, zvýšenie z terajších
13,6
% na 17 %, pokryjú vznik nových 41 okresných úradov
práce,
41 okresných a 8 krajských. Ak chceme priblížiť aj
túto
správu k občanovi, myslím si, že správne náklady zvýše-
né
o 4,5 % na dva roky oproti
súčasnému stavu pri 38 okre-
soch
nie sú alarmujúce.
Zamestnávanie v Čechách. Hovoríme o mobilite pracovnej
sily.
Som rada, že máme s Českou republikou takú vzájomnú
zmluvu
o zamestnanosti, ktorá sa už približuje k štandardným
zmluvám
v rámci Európskej únie, takže ani do
budúcnosti ne-
mienime
túto zmluvu o zamestnanosti s Českou
republikou re-
vidovať.
Je to na pováženie, pán poslanec
Brocka, keď hovo-
ríme o vyradení
z evidencie a dokumentuje sa to
číslami
a
percentami, keď nehovoríme kompletne
celú pravdu. Vyrade-
nie
z evidencie sa eviduje cez úrady práce v troch zložkách,
o
ktorých ste nehovorili, t. j.
vyradenie z evidencie tých
uchádzačov, ktorí si
našli prácu vlastnými
silami, druhá
časť
toho percenta, o ktorom ste hovorili, je umiestnenie na
novovytvorených
pracovných miestach, sú to
verejnoprospešné
práce,
a až tretia časť, ktorá tvorí zhruba
desatinu z toho
percenta,
ktoré vy ste uvádzali, sú vyradení pre nespoluprá-
cu.
Som rada, že toto vyradenie prebieha v takýchto číslach.
Tá
desatina z toho objemu - tí sú skutočne
vyraďovaní podľa
môjho
názoru spravodlivo, ak odmietajú spoluprácu.
Generálny riaditeľ v zmysle návrhu zákona najmä podľa
Zákonníka
práce je štatutárom Národného úradu práce, preto
nemôžem
súhlasiť s návrhom, aby generálny
riaditeľ ako šta-
tutár
mohol vymenúvať len krajských a krajskí
si potom môžu
ďalej vymenúvať
okresných. Generálny riaditeľ je jediným
štatutárom v zmysle
Zákonníka práce a má právo vymenovať
všetky
štruktúry až po okresy.
Pán poslanec Kováč, lekárska
posudková služba na účely
tohto zákona bola
zriadená úmyselne. Myslím
si, že každý
fond,
či Sociálnej poisťovne, zdravotnej alebo Fondu zamest-
nanosti,
si musí strážiť svoje zdroje, spoločné
zdroje pred
ich
zneužívaním. Nedostatok, ktorý sa prejavuje pri posudko-
vej
činnosti, vyplýva z toho, že momentálne je taký právny
stav,
že ľudia, ktorí poberajú nemocenské dávky, môžu strie-
dať
svojho ošetrujúceho lekára a v rámci tohto striedania
ošetrujúceho lekára sa
predlžuje aj tzv. biologicky
opod-
statnená
chorobnosť. Všimnite si štatistiky v
okresoch, kde
je
percento nezamestnanosti vyššie
ako celoštátny priemer,
aj
nemocenské dávky sa vyplácajú v
priemere vyššie ako inde
na Slovensku. Dokonca tam, kde hrozí masové prepúšťanie,
rastie
aj práceneschopnosť. Myslím si, že je najvyšší čas,
aby
aj v tomto smere došlo k objektivizácii práceneschopnos-
ti.
Je to len a len na ochranu fondu a vlastne na ochranu
našich
zdrojov, nehovoriac o tom, že lekári, ktorí budú pra-
covať
v zmluvnom vzťahu pre Fond zamestnanosti, budú platení
inak
a lepšie a budú priamo zainteresovaní na tom, aby chrá-
nili
zdroje fondu.
Aký bude rozpočet, resp. kedy ho správna
rada bude môcť
predložiť
spolu s rozpočtom - môžem k tomu
povedať len toľ-
ko,
že znovu musím prísť do parlamentu v priebehu 30 dní odo
dňa
schválenia zákona s návrhom na zvolenie
členov predsta-
venstva
fondu. Zároveň do tohto termínu
predložíme potom aj
návrh
rozpočtu už vo väzbe na veľký štátny rozpočet.
Otázka verejnoprávnosti tejto inštitúcie
bola vysvetle-
ná.
Ťažko to definovať, pokiaľ nie je prijatý zákon o verej-
noprávnych inštitúciách. A navyše dohovory
hovoria, že
v
miere, ktorá je pre ten-ktorý štát únosná a možná, odo-
vzdáva
štát určité kompetencie alebo zrieka sa ich.
Pani
poslankyňa Gbúrová - znova
je tu otázka voľby
predsedu
predstavenstva. Už som vysvetlila, čo nás k
tomu
viedlo.
Zrušiť krajské štruktúry neodporúčam aj
vo väzbe na
spomínané
dohovory, ktoré hovoria o národných,
regionálnych
a
miestnych úradovniach práce, nehovoriac
o určitej koordi-
nácii
aktivít na trhu práce, ktorá sa
môže udiať jedine na
vyššom
územnom celku, ako je kraj, pretože zástupcovia kraj-
ských správnych
výborov sú predsa
zástupcovia okresných
správnych
výborov. A z praxe vám môžem povedať, že okresné
záujmy
sú často odlišné od krajských záujmov, a myslím si,
že
k ich objektivizácii môže prísť iba vtedy, keď si tí istí
zástupcovia z okresov
sadnú spolu v rámci kraja za jeden
stôl a porovnajú
si svoje aktivity na území toho-ktorého
kraja.
Preto túto koordinačnú činnosť
navrhujeme zladiť cez
krajské
úrady, krajské správne výbory.
Počty
pracovníkov na krajských
úradoch vo výkone si
môžu
určiť, aj si určia krajské správne výbory podľa svojich
potrieb,
podľa toho, v ktorom kraji aké potreby, resp. aké
percento
zamestnanosti, nezamestnanosti je.
Je tu ešte váš návrh na 60 hodín, už sme si to vysvet-
ľovali,
že pokiaľ niekto poberá podporu v nezamestnanosti,
už
nový názov hovorí, že ide o podporu v nezamestnanosti. Je
otázka,
či 60 hodín zamestnanosti sa môže brať ako nezamest-
nanosť. To je
jedna vec. Druhá vec je nákladná
kontrola
a
nedostatočná kontrola, či naozaj títo zamestnaní nezamest-
naní
dodržujú 60 hodín, alebo akým spôsobom by sme mohli to-
to
zdôvodniť ostatným nezamestnaným, ktorí nemajú tú možnosť
60
hodín.
Myslím si, že som odpovedala na väčšinu vašich otázok.
Pokiaľ
ide o jednotlivé návrhy k paragrafovanému zneniu, vy-
jadrí
sa k nim pán spravodajca po prestávke.
Sama sa priho-
váram
za túto prestávku, aby sme mohli zladiť vaše návrhy
s
predlohou.
Chcela by som vám už vopred
poďakovať za spoluprácu.
Myslím
si, že nie je predmetom sporu, či takýto návrh zákona
treba
prijať, alebo nie. Zásady zákona sa prediskutovávali
veľmi
široko a celá právna úprava bola pripravovaná starost-
livo
so sociálnymi partnermi a s inštitúciami, ktoré sa zao-
berajú
politikou zamestnanosti a politikou trhu práce. Takže
nie je to,
ako bolo povedané, úplne nový právny predpis.
Prosím
vás o jeho podporu.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pani ministerke.
Páni
poslanci, chceme mať
prestávku do 18.00 hodiny.
Medzitým som si
pozeral záznam zo
schvaľovania programu.
Tento
bod programu nebol v programe, ktorý
sme schvaľovali,
kde sme
schvaľovali tie body
programu, ktoré nespĺňajú
60-dňovú lehotu. Bol
navrhnutý poslancami a bol
schválený
individuálne,
čiže sme ho schválili v rámci tej
skrátenej
lehoty.
Teraz bude prestávka do 18.00 hodiny.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Vážené kolegyne a kolegovia,
pani poslankyne a páni poslanci,
pozývam vás do rokovacej miestnosti,
budeme hlasovať.
budeme pokračovať v rokovaní po prestávke, ktorá bola
vyžiadaná.
Prosím pána spoločného spravodajcu, aby
začal uvádzať
hlasovanie
o jednotlivých pozmeňujúcich a doplňujúcich návr-
hoch.
Nech sa páči.
Poslanec P. Derfényi:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne a kolegovia,
najprv prikročíme k hlasovaniu o
spoločnej správe, tlač
556a.
V tejto spoločnej správe je pod bodmi 1 až 20 spolu
20
pozmeňujúcich návrhov. Všetky odporúčam prijať a hlasovať
o
nich spoločne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme
o
všetkých bodoch spoločnej správy. Pán spoločný spravodajca
odporúča
všetky prijať.
Prezentovalo sa 85 poslancov.
Za návrh hlasovalo 84 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že všetky body spoločnej
správy, o ktorých
sme
hlasovali en bloc, sme prijali.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec P. Derfényi:
Ako
prvý v rozprave vystúpil s pozmeňujúcimi návrhmi
pán poslanec Baránik. Vcelku mal 8
pozmeňujúcich návrhov.
Prvý
a druhý pozmeňujúci návrh sa týka § 3 a
§ 7, tieto od-
porúčam
prijať a hlasovať o nich spoločne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím,
prezentujme sa a
zároveň hlasujme o prvých
dvoch pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Baránika. Pán
spoločný
spravodajca ich odporúča prijať.
Prezentovalo sa 91 poslancov.
Za návrh hlasovalo 85 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že prvé dva
pozmeňujúce návrhy pána po-
slanca
Baránika boli prijaté.
Poslanec P. Derfényi:
Ďalších 6 pozmeňujúcich návrhov sa
týkalo § 9, § 16,
§
17, § 19 a § 32. Všetkých 6
pozmeňujúcich návrhov odporú-
čam
neprijať a hlasovať o nich spoločne.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o ďalších 6
pozmeňujúcich
návrhoch pána poslanca Baránika. Pán
spoločný
spravodajca
ich odporúča en bloc neprijať.
Prezentovalo sa 91 poslancov.
Za návrh hlasovalo 14 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 45 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 31 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že 6 pozmeňujúcich návrhov
pána poslanca
Baránika
nebolo prijatých.
Poslanec P. Derfényi:
Ďalšia
v rozprave vystúpila pani poslankyňa Gbúrová.
Predniesla vcelku 5
pozmeňujúcich návrhov. Na
jej prosbu
alebo
žiadosť budeme o každom hlasovať samostatne.
Prvý pozmeňujúci návrh sa týka § 8 ods.
1, kde predsedu
predstavenstva
volí predstavenstvo zo svojich radov. Tento
pozmeňujúci
návrh odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o prvom po-
zmeňujúcom návrhu
pani poslankyne Gbúrovej. Pán spoločný
spravodajca
ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 94 poslancov.
Za návrh hlasovalo 24 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 47 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 23 poslancov.
Konštatujem, že prvý pozmeňujúci návrh pani poslankyne
Gbúrovej
nebol prijatý.
Poslanec P. Derfényi:
Druhý pozmeňujúci návrh sa týkal § 5, 6, 12, 13, 18,
19
a 81, vo všetkých navrhuje zrušiť krajské úrady. Tento
pozmeňujúci
návrh odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o druhom po-
zmeňujúcom návrhu
pani poslankyne Gbúrovej. Pán spoločný
spravodajca
ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 94 poslancov.
Za návrh hlasovalo 19 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.
Konštatujem, že druhý pozmeňujúci návrh
pani poslankyne
Gbúrovej
nebol prijatý.
Nech sa páči.
Poslanec P. Derfényi:
Tretí
pozmeňujúci návrh sa týka § 51
nového ods. 2,
v
ktorom sa hovorí, že za zamestnanie sa
v zmysle tohto zá-
kona
nepovažuje uzavretie pracovnej zmluvy medzi zamestnáva-
teľom
a zamestnaným, podľa ktorej
mesačný pracovný čas ne-
prekročí
60 hodín. Tento tretí pozmeňujúci návrh odporúčam
neprijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o treťom po-
zmeňovacom návrhu
pani poslankyne Gbúrovej. Pán spoločný
spravodajca
ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 93 poslancov.
Za návrh hlasovalo 19 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 19 poslancov.
Konštatujem, že tento tretí
pozmeňujúci návrh nebol
prijatý.
Nech sa páči.
Poslanec P. Derfényi:
Štvrtý pozmeňujúci návrh sa týka § 73
ods. 1 nové písm.
h),
ktoré znie: "príspevok štátu na aktívnu politiku trhu
práce,
o výške ktorej rozhoduje každoročne Národná rada Slo-
venskej
republiky". Ani tento štvrtý pozmeňujúci návrh neod-
porúčam
prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o ďalšom po-
zmeňujúcom návrhu
pani poslankyne Gbúrovej. Pán spoločný
spravodajca
ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 96 poslancov.
Za návrh hlasovalo 23 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 48 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.
Konštatujem, že tento pozmeňujúci návrh
nebol prijatý.
Nech sa páči.
Poslanec P. Derfényi:
Piaty pozmeňujúci návrh pani poslankyne
Gbúrovej sa tý-
ka
účinnosti zákona, ktorú navrhuje od 1. 7. 1997. Ani tento
piaty
návrh neodporúčam prijať.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme o piatom po-
zmeňujúcom návrhu
pani poslankyne Gbúrovej. Pán spoločný
spravodajca
ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 94 poslancov.
Za návrh hlasovalo 20 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.
Konštatujem, že tento piaty
pozmeňujúci návrh nebol
prijatý.
Poslanec P. Derfényi:
Vážený pán predsedajúci, odzneli všetky
pozmeňujúce ná-
vrhy.
Žiadam vás hlasovať o zákone ako celku s odporúčaním
prijať
ho.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem.
V súlade s ustanovením § 26
ods. 1 zákona
o
rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona
ako
celku v znení schválených zmien a doplnkov.
Prosím, prezentujme sa a vzápätí hlasujme.
Pán spoločný
spravodajca
návrh odporúča prijať.
Prezentovalo sa 91 poslancov.
Za návrh hlasovalo 75 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že sme schválili vládny
návrh zákona Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky o zamestnanosti.
Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi i pani minister-
ke.
(Potlesk.)
Poslanec P. Derfényi:
Dámy a páni, ďakujem za spoluprácu.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Nasleduje d v a d s i a t y š t v r
t ý bod progra-
mu,
ktorým je
vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky
o
Protidrogovom fonde.
Vládny
návrh zákona ste dostali
ako tlač číslo 532
a
spoločnú správu výborov ako tlač číslo 532a.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky
vládny návrh zá-
kona
odôvodní jej podpredseda pán Jozef
Kalman. Prosím pána
podpredsedu,
aby sa ujal slova.
Podpredseda vlády SR J.
Kalman:
Vážený pán podpredseda,
vážená Národná rada,
po prerokovaní vo výboroch Národnej rady
Slovenskej re-
publiky
predkladám vám návrh zákona o Protidrogovom fonde.
Návrh zákona predkladám v súlade s uznesením vlády číslo
583
z 8. augusta 1995 po prerokovaní vládou Slovenskej re-
publiky,
ktorá ho schválila v znení pripomienok prijatých na
rokovaní.
Potrebu zákonnej úpravy sústreďovania a následného po-
skytovania finančných
prostriedkov na podporu boja proti
drogám
si vyžiadala akútna situácia v našej
spoločnosti. Za
posledné
roky enormne vzrástol počet drogovo závislých osôb,
čo
ste potvrdzovali aj v jednotlivých
výboroch. Ako príklad
môžem
uviesť, že v porovnaní s ostatnými krajinami Európy
máme
najnižší priemerný vek drogovo závislých, asi 20 rokov,
ako aj veľmi
nízky vek začiatku užívania drog. Najmladší
liečený
pacient v Bratislave mal napríklad 11 rokov. V sú-
vislosti
s tým vzrástol počet úmrtí najmä mladých ľudí ná-
sledkom
užitia drogy. A zaevidovali sme
relatívne novú naj-
tragickejšiu skupinu, skupinu drogovo závislých gravidných
žien
a ich novorodencov.
Verím, že súčasná situácia na drogovej scéne, o ktorej
sme
niekoľkokrát hovorili aj v tejto
miestnosti, vám nie je
neznáma,
či už z aspektu školstva, zdravotníctva, sociálnych
vecí a rodiny.
Poznáte ju aj z pohľadu radových občanov
-
vašich voličov, ktorí sa na vás obracajú s požiadavkou jej
riešenia, najmä
tí, ktorí bývate
a pôsobíte napríklad
v
Bratislave-Petržalke, Trnave, Nových
Zámkoch, Žiline, ale
aj
v iných mestách na Slovensku.
Zámer vytvorenia Protidrogového fondu
spočíva v sústre-
ďovaní
finančných prostriedkov na jednom mieste, z ktorého
sa
následne budú poskytovať fyzickým a právnickým osobám za-
oberajúcim sa prevenciou, liečbou, resocializáciou drogovo
závislých
osôb. Prostriedky z fondu budú oprávneným osobám
poskytované
len na účel vymedzený týmto zákonom. V opačnom
prípade sú tieto
osoby povinné ich vrátiť späť do
fondu
v
poskytnutom rozsahu a navyše zaplatiť zmluvne dohodnutú
sankciu.
Predkladaný návrh zákona ustanovuje
základné princípy
tvorby
a použitia prostriedkov fondu. Jeho
ustanovenia rám-
covo
upravujú organizáciu fondu, jeho orgány,
ich kompeten-
cie
a poskytovanie prostriedkov z fondu.
Podrobnosti o čin-
nosti fondu,
vnútornej organizácii, činnosti rady fondu,
činnosti
dozornej rady a spôsobe poskytovania prostriedkov
z
fondu budú upravené vo vnútorných
predpisoch, ako je šta-
tút,
rokovací poriadok a v zásadách o poskytovaní prostried-
kov.
Prostriedky z fondu sa budú poskytovať zmluvne.
Tvorba a využívanie nového účelového fondu určeného na
podporu protidrogových aktivít sa osobitne
dotýka plnenia
úloh Národného
programu boja proti
drogám. Návrh zákona
o
Protidrogovom fonde rieši v súčasnosti najpálčivejší prob-
lém
spoločnosti, problém drogových závislostí a podpory pro-
tidrogových
aktivít, fyzických a právnických osôb zaoberajú-
cimi
sa problematikou drogovej závislosti.
Rozpočtové dôsledky návrhu zákona boli
prerokované ešte
predtým,
než bol predložený do vlády, s ministerstvom finan-
cií,
a sú odsúhlasené vládou. V zmysle jeho vyjadrenia pred-
kladám
návrh zákona bez rozporu. Z hľadiska aplikácie medzi-
národného
práva bol návrh zákona posúdený Inštitútom aproxi-
mácie
práva taktiež bez pripomienok.
Vážená Národná rada, ako som uviedol, návrh zákona bol
prerokovaný
vo výboroch Národnej rady Slovenskej
republiky.
Pripomienky
a odporúčania legislatívneho odboru Národnej ra-
dy
boli uznané za opodstatnené a v ich zmysle bude návrh zá-
kona
upravený. To všetko, čo je uvedené v
spoločnej správe,
dáva
predpoklad čistejšieho zákona, skvalitňuje návrh z hľa-
diska
legislatívno-technického, preto odporúčam všetky tieto
návrhy,
ktoré sú tu uvedené, prijať.
K pripomienkam výboru pre zdravotníctvo a
sociálne veci
uvádzam
v súvislosti s doriešením členstva v orgánoch fondu,
že členmi v
rade fondu boli po dlhom zvažovaní a hľadaní
možností určení
ministri tých rezortov, kde problematika
drogových
závislostí priamo súvisí s predmetom
činnosti re-
zortu,
ktorí majú z titulu svojej funkcie
vedomosť o proti-
drogových
aktivitách a možnosť priamo rozhodovať
o poskyto-
vaní
financií na protidrogové aktivity
v rámci nimi riade-
ných
rezortov.
Ustanovenie § 6 návrhu zákona uvádza
ako zdroj fondu
i
príspevok právnických osôb. Som toho
názoru, že by nebolo
vhodné,
aby všetci členovia rady boli delegovaní zamestnanci
ministerstiev,
ktorí nie sú kompetentní rozhodovať o vyna-
kladaní
finančných prostriedkov za rezort,
prípadne delego-
vaní
členovia nadácií, prípadne
občianskych združení. Tak-
isto
nemožno súhlasiť, aby členmi rady boli
jednoznačne len
predstavitelia
občianskych združení. V tomto smere by
nemu-
selo prísť k
tomu, že bude dodržiavaná línia, ktorú sme
schválili
v Národnom programe boja proti drogám.
Pokiaľ ide o otázku doriešenia
tvorby fondu - z toho
istého
výboru - osobne by som uvítal akékoľvek rozšírenie
zdrojov
fondu a najmä jeho väzby na štátny
rozpočet v tomto
zmysle,
aby boli každoročne vyčleňované prostriedky určené
na
naplnenie Protidrogového fondu.
Vychádzajúc však zo sú-
časnej
právnej úpravy zákona Národnej rady Slovenskej re-
publiky
číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách, kto-
rá
nepripúšťa inú väzbu na štátny
rozpočet, ako je dotácia,
resp.
príspevok, a táto je napríklad pri štátnych fondoch
len
doplnkovým zdrojom, nie je možná iná právna úprava väzby
na
štátny rozpočet. Pritom zdôrazňujem, že Protidrogový fond
je
neštátnym fondom.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, som
presvedčený, že
problém drogových
závislostí je problémom
nás všetkých.
Problémom,
ktorý útočí na genofond nášho národa. Preto je
potrebné
podporiť každú aktivitu zameranú na jeho eliminá-
ciu.
Vychádzajúc i zo súčasného stavu v
Slovenskej republi-
ke,
ktorý je v oblasti zneužívania drog kritický, poukazujem
na
potrebu prijatia navrhovaného zákona, ktorý síce nezabez-
pečí
celoplošné financovanie všetkých foriem boja proti dro-
gám,
ale aspoň podpornou formou prispeje na protidrogové ak-
tivity
štátnych a najmä neštátnych subjektov zaoberajúcich
sa
bojom proti drogám.
Ďakujem vám za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne pánu podpredsedovi vlády.
Prosím
predsedu výboru pre obranu a bezpečnosť pána
poslanca
Imricha Andrejčáka, aby podal správu o výsledkoch
prerokovania
vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej ra-
dy
Slovenskej republiky. Nech sa páči.
Poslanec I. Andrejčák:
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne, páni poslanci,
vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky
o
Protidrogovom fonde pridelil predseda
Národnej rady Slo-
venskej
republiky rozhodnutím číslo 1252 z 5.
novembra 1996
na
prerokovanie v lehote do 28. novembra 1996 Ústavnoprávne-
mu
výboru Národnej rady, Výboru Národnej
rady pre financie,
rozpočet a
menu, Výboru Národnej
rady pre zdravotníctvo
a
sociálne veci, Výboru Národnej rady
pre obranu a bezpeč-
nosť a Výboru
Národnej rady pre
vzdelanie, vedu, kultúru
a
šport.
Koordináciou stanovísk výborov bol citovaným rozhodnu-
tím určený ako
príslušný Výbor Národnej rady pre obranu
a
bezpečnosť.
Vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky
o
Protidrogovom fonde prerokovali v určenej
lehote všetky
výbory Národnej rady, ktorým bol pridelený.
Ústavnoprávny
výbor
Národnej rady ho prerokoval 13. novembra, Výbor Národ-
nej
rady pre obranu a bezpečnosť a
Výbor Národnej rady pre
vzdelanie,
vedu, kultúru a šport ho prerokovali 26. novem-
bra.
Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu ho
prerokoval
27. novembra a Výbor Národnej rady pre zdravot-
níctvo
a sociálne veci ho prerokoval 28. novembra 1996.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre zdravot-
níctvo
a sociálne veci nesúhlasil s vládnym návrhom zákona
o
Protidrogovom fonde pre
niektoré systémové nedostatky
s
tým, že je potrebné doriešiť
členstvo v orgánoch fondu
a
tvorbu fondu. Odporučil Národnej rade Slovenskej republiky
predmetný
návrh zákona neschváliť a vrátiť ho navrhovateľovi
na dopracovanie. Ostatné výbory Národnej rady, ktorým bol
návrh
zákona Národnej rady pridelený, vyslovili s ním súhlas
a
odporučili ho Národnej rade Slovenskej
republiky schváliť
po
zohľadnení pripomienok.
Dovoľte
mi, pani poslankyne, páni poslanci, aby som
pripomienky
nečítal, máte ich v tlači 532a.
Pripomínam iba,
že
je tam jedna pripomienka výboru pre rozpočet, financie
a
menu samostatne a 15 pripomienok, ktoré
dali najmenej tri
výbory
spoločne.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pánu poslancovi Andrejčákovi a
prosím ho, aby
zaujal
miesto určené pre spravodajcov výborov.
Otváram
rozpravu o dvadsiatom
štvrtom bode programu.
Ako
prvý sa písomne prihlásil pán poslanec
Hanker. Pripraví
sa
pani poslankyňa Ďurišinová.
Poslanec J. Hanker:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán podpredseda vlády,
vážená Národná rada,
vznik Protidrogového fondu si vyžiadala závažná spolo-
čenská situácia v
oblasti drogovej problematiky.
Uvedomme
si,
že počet drogovo závislých ľudí má
stále stúpajúcu ten-
denciu.
Tvrdé drogy používajú dnes i už 13-14-ročné deti.
Predstavuje
to hrozivé následky pre celú našu spoločnosť. Ak
je
spoločnosť ohrozovaná takýmto nebezpečenstvom, predovšet-
kým
štát je zodpovedný za prijímanie a realizovanie účinných
obranných
opatrení na jeho elimináciu.
Návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Pro-
tidrogovom
fonde vypracoval Generálny sekretariát Výboru mi-
nistrov
pre drogové závislosti a kontrolu drog na základe
uznesenia
vlády Slovenskej republiky číslo 583 z
8. augusta
1995.
V zriadení tohto fondu práve vidím jeden z prijatých
mechanizmov na elimináciu spomínaného nebezpečenstva. Pro-
tidrogový fond by
mal byť zriadený ako neštátny účelový
fond, ktorý
bude sústreďovať a
poskytovať finančné pro-
striedky
na prevenciu, liečebnú a nesociálnu pomoc drogovo
závislým
osobám.
Využívanie fondu je úzko späté aj s úlohami Národného
programu
boja proti drogám, v rámci ktorého by
sa malo sys-
tematicky
pristupovať k preventívnej, liečebnej a resociali-
začnej
starostlivosti. Bude sa z neho
podporovať vytváranie
špecializovaných
zariadení zameraných na komplexnosť služieb
a
bude kladený tiež dôraz na prepojenie jednotlivých zložiek
starostlivosti
a na spoluprácu s neštátnymi subjektmi pracu-
júcimi
v danej problematike.
Pri tvorbe návrhu rozpočtu v prvom roku
fungovania Pro-
tidrogového
fondu generálny sekretariát vychádzal z
predpo-
kladaných aktivít
jednotlivých rezortov v
protidrogovej
problematike
vychádzajúcich z plnenia programu, ktoré rezor-
ty
nie sú schopné pokryť v celej šírke zo
svojich rozpočto-
vých
kapitol, a taktiež z potreby finančných prostriedkov na
realizáciu opatrení
proti vznikajúcej drogovej
epidémii
v
hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave.
Treba zdôrazniť, že sústreďovanie
finančných prostried-
kov
do Protidrogového fondu a ich následné poskytovanie by
malo prispieť k
prehľadnosti toku finančných
prostriedkov
použitých
na protidrogové aktivity. Bolo by
vhodné posilniť
kompetencie
generálneho sekretariátu v oblasti
kontroly to-
kov
finančných prostriedkov zo strany štátnych orgánov mi-
movládnym
organizáciám pracujúcim v protidrogovej
problema-
tike.
Samozrejme, že nie je možné, aby rozpočet fondu na rok
1997,
ktorý je okrem iného 110 miliónov korún
ako príspevok
zo
štátneho rozpočtu, pokryl finančne
aktivity všetkých za-
interesovaných
rezortov na nasledujúci rok, ale určitou mie-
rou
prispeje k zlepšeniu situácie, ktorá si momentálne vyža-
duje podporu či
už v oblasti liečby alebo resocializácie
a
hlavne v oblasti prevencie.
V rozpočte fondu na rok 1997 generálny sekretariát po-
čítal
i s financovaním alebo so
spolufinancovaním projektov
v
oblasti zberov a vyhodnocovania
informácií zameraných na
boj
proti drogám, s financovaním vzdelávania pedagogických
pracovníkov
a tiež fyzických osôb zabezpečujúcich
prevenciu
v
sociálnej, zdravotnej a
kultúrno-osvetovej oblasti a tiež
s
podporou mimovládnych organizácií.
Som toho
názoru, že vznik takéhoto fondu
je nesmierne
potrebný, a to
hlavne z hľadiska, že by mal zabezpečovať
sústreďovanie
finančných prostriedkov na protidrogové
akti-
vity, poskytovať ich na základe posúdenia
žiadostí radou
fondu
s tým, že žiadatelia budú povinní poskytovať fondu pí-
somné
informácie o spôsobe ich použitia.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem pekne pánu poslancovi Hankerovi. Slovo má pani
poslankyňa
Ďurišinová zo Strany demokratickej
ľavice a pri-
praví
sa pán poslanec Šagát z Demokratickej únie.
Poslankyňa M.
Ďurišinová:
Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda.
Vážený pán podpredseda vlády,
kolegyne a kolegovia,
dovoľte mi, aby som na úvod podporila
slová pána pod-
predsedu
vlády, ktorý hovoril, a myslím si, že
si to všetci
plne
uvedomujeme, že otázka problému drog, drogovej závis-
losti
je jedna z naozaj veľmi nebezpečných.
Pán podpredseda
vlády
vo svojom úvodnom vstupe spomínal aj koncentráciu dro-
govo
závislých ľudí a vôbec ako dílerov,
ktorí sa zaoberajú
predajom
drog, nielen v Bratislave, ale konkrétne v Petržal-
ke.
Ja v Petržalke žijem, dokonca, myslím,
že aj poslankyňa
Bieliková
raz riešila tento problém u nich vo vchode. Ja mám
v
našom vchode konkrétne troch dílerov drog, takže viem asi,
čo
to znamená v konkrétnom živote. (Hlas v sále.) Ešte stále
sú
tam.
Preto chcem povedať hneď na úvod, že je naozaj potreb-
né,
aby sme prešli od slov k činom. Už sa tu, myslím si,
veľmi
veľa narozprávalo. Myslím si, že každý
druhý z nás sa
cíti
byť kompetentný vyjadriť sa k
protidrogovej alebo dro-
govej
problematike. Ja som požiadala viacerých odborníkov či
už
z odboru lekárstva alebo psychiatrie,
aby mi vypracovali
stanovisko
k tomuto návrhu zákona.
Chcem na úvod povedať, že je potrebné,
aby bol zriadený
Protidrogový
fond, je naozaj nutné, aby existoval, ale na-
priek
tomu chcem predniesť niekoľko formálno-právnych pripo-
mienok
k tomuto návrhu zákona.
Po prvé, chcela by som vyjadriť pripomienku, že je po-
zoruhodné,
že ide o neštátny účelový fond, ktorý
sústreďuje
a
poskytuje peňažné prostriedky na protidrogovú prevenciu,
liečbu
a resocialičnú pomoc drogovo závislým a v podstate je
riadený
podpredsedom vlády Slovenskej
republiky. Podčiarku-
jem
tu slovo neštátny fond. Túto otázku
som položila u nás
vo výbore. Vtedy tam pán podpredseda
nebol, ale boli tam
zástupcovia
generálneho sekretariátu a myslím si, že mi dosť
neuspokojivo
odpovedali na túto otázku. Keď som sa pýtala,
prečo
je tento fond neštátny, jediná ich výhrada bola, že
vraj
ak by to bol štátny fond, prípadné prostriedky, ktoré
by mohli prísť
zo zahraničia, alebo prípadní
záujemcovia,
ktorí
by mali možnosť a chceli poskytnúť
prostriedky zo za-
hraničia,
nechcú to poskytnúť štátnemu fondu. Táto výhrada
sa
mi zdá trošku chabá.
Ďalšia
moja pripomienka sa týka § 3,
kde sa hovorí
o
rade fondu. Najvyšším orgánom
fondu je síce rada fondu,
ktorá
však v celkovom počte 12 členov je
tvorená štyrmi mi-
nistrami,
pričom ďalších členov rady fondu
vymenúva a odvo-
láva
predseda rady fondu, a to zástupcov z troch minister-
stiev,
troch členov Lekárskej komory a zástupcov občianskych
združení.
Z povedaného vyplýva, že v rade fondu absentujú
kompetentní
experti na veľmi komplikovaný problém,
ktorí by
popri odbornom hodnotení problému spoľahlivo vyhodnocovali
podklady o
tomto probléme z
hľadiska prideľovania kvót,
o
ktorých v podstate rozhoduje neodborná rada, čo je parado-
xom,
keďže ide o neštátny účelový fond.
Ďalej -
pre radu fondu je potrebné
vytvoriť centrum,
resp.
inštitút drogových závislostí pri niektorom zo zdra-
votníckych
zariadení, v ktorom by sa okrem
problémov epide-
miologických a
preventívno-liečebných,
resp. koncepčných
otázok
drogovo závislých všeobecne riešili a pripravili spo-
ľahlivé
a záväzné podklady pre tie otázky a problémy, o kto-
rých
z hľadiska odborného by mala rokovať táto radu fondu,
resp.
i ďalšie inštitúcie či vládne, alebo mimovládne, alebo
medzinárodné.
V návrhu chýbajú podklady pre výber expertov
do
rady fondu a ich začlenenie do tejto rady fondu s nároko-
vými
úlohami, ktoré patria do pôsobnosti
rady. Výber by mal
sledovať
vysokú profesionalitu ako jediné kritérium výberu.
Aj keď návrh zákona je formálne primerane koncipovaný,
jednako
z hľadiska zložitosti samotného
problému a nutnosti
riešiť
problémy z hľadiska teórie systémov sa štruktúrovanie
zákona javí skôr
formálne a obsahovo nie uspokojivo. Tým
skôr,
že problém nie je dosiaľ ani z hľadiska zdravotníckeho
legislatívne
primerane uspokojivo doriešený. Bez rešpektova-
nia
tejto otázky totiž nie je možné, aby rada fondu mohla
primerane
zvažovať dotácie prideľované zo štátneho rozpočtu,
resp.
legislatívne podmienky hospitalizácie.
Je prekvapujúce, že vláda odvoláva členov dozornej ra-
dy,
ktorí kontrolujú činnosť rady fondu, čo môže významne
limitovať
demokratickosť a objektívnosť riešenia
a kontroly
neštátneho
fondu. Na túto otázku som dostala tiež dosť ne-
uspokojivú
odpoveď v našom výbore.
Význam odborných
expertov v rade fondu okrem
nižšie
uvedených dôvodov
vidíme aj pri
rozhodovaní o používaní
prostriedkov fondu na
financovanie predložených projektov.
Ani dôvodová
správa návrhu nevyčerpáva
uspokojivo ciele
a
zámery návrhu v odborných, ale aj legislatívnych otázkach.
Ďalej
prekvapuje skutočnosť, že v návrhu na
členov rady nie
sú ani hlavný
odborník pre drogovú
závislosť, ani hlavný
psychiater
Ministerstva zdravotníctva Slovenskej
republiky,
ktorých
kompetencia sa pri riešení Protidrogového fondu, ale
hlavne
liečebno-preventívnej a resocializačnej
problematiky
obchádza.
Z týchto dôvodov a vzhľadom na ďalšie
dôvody a argumen-
ty, ktoré ako
pozmeňujúce návrhy k tomuto
návrhu zákona
predložia aj
ďalší kolegovia, navrhujem, pán podpredseda
vlády, aby bol
tento návrh zákona
stiahnutý z rokovania,
dopracovaný
s týmito pripomienkami a predložený
znovu plénu
na
schválenie.
Ďakujem veľmi pekne.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem
pekne. Slovo má
pán poslanec Šagát z DÚ a
pripraví
sa pán poslanec Kanis z SDĽ.
Poslanec T. Šagát:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán podpredseda,
vážený pán podpredseda vlády,
vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte, aby som nadviazal na slová pani
poslankyne ko-
legyne
Ďurišinovej a chcel by som hovoriť o troch problé-
moch.
Prvý problém je štátny alebo neštátny fond, druhý je
tvorba
fondu a tretí je správny fond Protidrogového fondu.
Argumentácia, prečo by mal byť tento fond
neštátny, po-
dobne
ako pani kolegyňa uviedla, sa zakladala
v našom výbo-
re
predovšetkým na argumentácii, že tým sa
umožní, aby pro-
striedky na
boj proti drogám
predovšetkým zo zahraničia
prišli
do našej republiky. Ale z hľadiska
konštrukcie tohto
fondu,
kde z 12 členov je 8 úradníkov, z toho
5 alebo 6 mi-
nistrov
- prosím vás pekne, tí ľudia, ktorí sem
budú posie-
lať
peniaze na nejaké projekty protidrogového boja, si pred-
sa
pozrú zloženie tej rady, veď to nie sú
nejakí diletanti.
A
tým, že to v zákone nazveme neštátnym, nevyriešime problém
vstupu
sponzorských peňazí do riešenia protidrogovej proble-
matiky.
Tak ako
povedal pán kolega, štát sa
nemôže zbaviť po-
vinnosti
boja proti drogám. Naopak, štát musí
byť vlajkovou
loďou
v boji proti drogám a nemôže účelovo
pripraviť zákon,
v
ktorom si otvorí dvierka pre sponzoring a súkromné peniaze
na
riešenie tejto problematiky. A z toho vyplýva aj druhá
moja
pripomienka. V tvorbe zdrojov
fondu štát veľmi vágne,
veľmi neisto hovorí v písmene d), že to bude
dotácia zo
štátneho rozpočtu. To je skutočne veľmi
slabá vôľa štátu
postaviť
sa veľmi seriózne k tomuto problému. Minimálne by
mal
určiť, koľko je to percent zo štátneho rozpočtu, koľko
je
to zo spotrebnej dane, a nie nechať to
na vôľu alebo ne-
vôľu
pri zostavovaní štátneho rozpočtu.
K správnemu fondu - iste viete a v predchádzajúcom zá-
kone
ste schválili, koľko bude peňazí na správny fond pre
nové
úrady práce. Pri tomto správnom fonde nie je určená ani
jeho
výška. Len v dôvodovej správe sa
hovorí, že to budú na
budúci
rok 2 milióny. Preto si myslím, že by
bolo seriózne,
keď
chceme mať seriózny zákon, aby správny fond bol taxatív-
ne určený percentom objemov zdrojov, ktoré
do toho fondu
prídu. A v
takýchto fondoch to nebýva viac ako
1 % jeho
zdrojov.
Ak by
neprešiel návrh pani poslankyne
Ďurišinovej, ku
ktorému
sa pripájam, aby tento zákon bol dopracovaný v zmys-
le
toho, čo uviedla, plus to, čo som uviedol
ja, teda kon-
krétne,
aby sa zvážil názov tohto fondu ako účelový štátny
fond,
aby sa taxatívne určilo, koľko pôjde zo
štátneho roz-
počtu do boja
proti najväčšej epidémii, horšej ako boli
v
minulosti mor a cholera, ktorá nás
kvári a je už tu. Po-
kiaľ
sa nás to osobne nedotýka, tak sme ľahostajní a smelo
tu
odhlasujeme niečo, čo nebude
funkčné a čo preletí vedľa
nás
ako rýchlik a nebudeme to vedieť zastaviť.
Teda ak neprejde návrh pani poslankyne
Ďurišinovej, aby
ste sa zamysleli na úrovni výboru
ministrov a predložili
niečo
také, čo by bolo životaschopné a skutočne účinné v bo-
ji
proti drogám, mám tri pozmeňujúce návrhy. Prvý sa týka
§
1 ods. 1, kde slová "neštátny
účelový fond" navrhujem na-
hradiť
slovami "štátny účelový fond".
Ďalej v
§ 6 písm. d) za dotácie zo štátneho rozpočtu
doplniť
o 0,5 % z príjmu zo spotrebnej dane. To
je rozpočet
roku 1997, je
to 127 miliónov korún. A v
§ 7 písm. ch)
správny
fond do výšky maximálne 1 % príjmov fondu.
Ďakujem vám za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Kanis z
SDĽ. Pripraví sa
pán
poslanec Bajan z DÚ.
Poslanec P. Kanis:
Vážený pán podpredseda Národnej rady,
vážený pán podpredseda vlády,
vážená Národná rada,
tento návrh vládneho zákona hovorí o tom, že pomaly sa
rodí a rastie
na Slovensku systém
protidrogového zápasu,
v
ktorom existujú už
isté inštitúcie, a vlastne my máme
schváliť tretiu dôležitú inštitúciu z nich.
Existujú prí-
slušné koncepčné materiály, existujú súhrnné správy a tak
azda
možno konštatovať, že aj keď systém
sa rodí a rastie,
nerastie
tak rýchlo, ako by to bolo treba vzhľadom na situá-
ciu.
Preto si kladiem otázku pri tomto
návrhu, či je viac,
ak
konštatujeme nedostatky návrhu tohto
zákona, alebo či je
potrebnejšie financovať protidrogový zápas a
konať. Ja si
myslím,
že pre človeka drogovo závislého dva mesiace alebo
tri
- to by mal byť ten čas, keď sa vráti dajaký lepší návrh
-
je taký strašne dlhý čas, že sa
toho viacerí ani nemusia
dožiť.
Čiže staviam si otázku, či je tu prvoradá perfektnosť
právneho
návrhu, alebo potreba dynamicky konať.
Názor na
to, samozrejme, môže byť rôzny,
ale vzhľadom
na
charakter tejto pliagy spoločenského života si myslím, že
má
logiku aj to, ak uprednostním dynamické konanie a pone-
chám
otázku právnej perfektnosti možno na
blízku budúcnosť.
Veď
ide o to, aby tento protidrogový zápas
dostal príslušné
finančné
prostriedky. Možno si viacerí pamätáte,
že keď sme
schvaľovali
štátny rozpočet na minulý rok, vtedy neprešiel
návrh, ktorý som
dával, aby na tento zápas boli uvoľnené
príslušné
financie. Vtedy to o jeden hlas
neprešlo a myslím
si,
že rok sme v tomto zápase stratili, pretože boli mnohé
proklamácie, vznikli aj
koncepčné materiály, ale na
mnohé
činnosti
neboli dostatočné prostriedky. Teraz
štátny rozpo-
čet
v kapitole Všeobecná pokladničná správa
predpokladá do-
táciu
do Protidrogového fondu na predpokladané aktivity jed-
notlivých
rezortov zastúpených vo Výbore
ministrov pre dro-
gové
závislosti a kontrolu drog v sume 50 miliónov korún.
Vážení kolegovia, ja si myslím, že štát musí odštarto-
vať
tento zápas veľkou finančnou injekciou.
Nie je to možné
ináč.
Ak by sme čakali na nejaký perfektný neštátny fond,
tak
by zrejme veľa vody pretieklo dole Dunajom. Preto chápem
tento
návrh aj aktivitu ako riešenie istého problému. Pritom
nepovažujem
tento návrh za dopracovaný tak, že by
ho nebolo
možné
meniť, a súhlasím aj s predrečníkom,
prečo to nazývať
neštátny,
keď je to v podstate štátny a aj zo štátnych peňa-
zí,
aj štruktúra je tam štátna. A to neznamená, že nevznikne
ďalší
možno neštátny fond, ktorý môže byť vybudovaný na inom
princípe.
Nazývajme veci tak, ako sú.
Myslím
si, že nič zlé sa nestane,
ak to bude štátny
fond,
a nič zlé sa nestane, ak aj v tomto
návrhu odštartuje
svoju
činnosť a zužitkuje tie peniaze, ktoré mu Všeobecná
pokladničná
správa prisudzuje.
Práve preto, aby som zdôraznil aj skutočnosť, že treba
zapojiť do toho
nielen štátnych funkcionárov, ako o tom
svedčí
zloženie rady, ale aj širšiu obetavú verejnosť a sku-
pinu
expertov, ktorá na tomto poli vykonáva
vysoko záslužnú
prácu,
dovolím si navrhnúť pozmeňujúce návrhy.
Som, pravda, v takom probléme, že tieto
pozmeňujúce ná-
vrhy
sú obsiahnuté aj v spoločnej správe a išlo by mi vlast-
ne
o to, aby sa istým spôsobom
doplnilo to, čo v spoločnej
správe
je, alebo aby sa rešpektovali tie návrhy, ktoré dá-
vam.
Prvý návrh je k bodu 4 spoločnej správy
odsek 2. Mys-
lím,
že by tam bolo vhodné vypustiť slovo
"najviac" a číslo
"12"
zmeniť na "15". Potom by bolo presne stanovené, že táto
rada
má 15 členov.
Ďalší pozmeňujúci návrh sa týka bodu 5
spoločnej správy
odsek
3. Aby som posilnil účasť aj kompetentných ľudí pri
rozhodovaní, dovoľujem si navrhnúť zrušiť bodku
na konci
a
doplniť vetu znením "a troch
členov z expertov na proti-
drogovú
prevenciu, liečebnú a
resocializačnú pomoc drogovo
závislým
osobám". Myslím si, že to by
nebolo len symbolické
zastúpenie,
ale je to aj otázka istým spôsobom
potrebná pri
rozhodovaní.
A napokon tretí návrh je návrh k § 3
odsek 4 vládneho
návrhu,
kde si myslím, že ak sa hovorí o čestnej funkcii byť
členom,
tak logicky tam nepatrí posledná veta,
ktorá hovorí
o
tom, že člen má nárok na uhradenie cestovného. To možno
upraviť
v štatúte alebo v rokovacom poriadku. Pán podpredse-
da
vlády, myslím si, že je možnosť, alebo z druhej vety uro-
biť
nový odsek 7, alebo vôbec tú vetu vypustiť. Ak to má ne-
jaký
zákonný dôvod, aby tam bolo napísané,
že člen má nárok
na
cestovné, potom by som navrhoval urobiť
z toho odsek 7,
a
ak to nemá zákonný dôvod, aby to tam
bolo, potom to navr-
hujem
vypustiť.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Bajan z DÚ
a pripraví sa
pán
poslanec Lauko z KDH.
Poslanec V. Bajan:
Vážený pán podpredseda,
vážený pán podpredseda vlády,
kolegyne, kolegovia,
máme pred sebou zákon, ktorý sme,
niektorí, očakávali
veľmi
intenzívne. Dovoľujem si povedať, že o to
väčšie je
naše
sklamanie. Prečo o tom hovorím? Nejde
mi o právnu per-
fektnosť
tohto zákona, ide mi o to, aby
tento mechanizmus
fungoval. Skúsme
si prejsť jednotlivé
paragrafy, aká je
predstava
predkladateľa, že by to malo fungovať.
Jedným zo zdrojov tohto fondu by mali byť možno nejaké
dary
a dúfajme, že aj od zahraničných sponzorov, resp. možno
od
programov PHARE alebo ďalších. Tu naozaj nepresvedčíme
zahraničných
darcov, že tento mechanizmus tým, že ho nazveme
neštátnym,
budú aj tak brať. Jednoducho je
tu zdanie vy-
tvorenia nejakej
konkurencie nadáciám alebo iným fondom,
alebo
neštátnym organizáciám, ktoré v tejto
branži pracujú.
Nie je to
veľmi presvedčivé, obávam
sa, že to tak nebude
fungovať.
Vrátim sa k niečomu, čo ma zaujalo, a to
je rada fondu.
Keď
sme diskutovali o vládnom programe boja proti drogám,
diskutovali
sme hlavne o jeho malej akcelerácii na konkrétne
úlohy.
V tejto rade by mali byť zástupcovia,
doslova je po-
vedané minister práce, sociálnych vecí a rodiny,
minister
školstva, minister zdravotníctva, minister vnútra. To sme
išli
tak ďaleko, že sme ani nepovedali, že zástupcovia tých-
to
ministrov. Vy si naozaj myslíte, že títo ministri budú
túto
vec brať naozaj ako úlohu, ktorej sa majú zmocniť popri
svojich úlohách, ktoré majú oveľa náročnejšie?
Veď to je
nezmysel.
To si musíme povedať, že toto sme naozaj nechceli,
to
nemôže fungovať. Medzičasom rada fondu
vymenuje riadite-
ľa.
To je úradník, ktorý je zamestnanec. Ak títo piati alebo
x
ministrov sa rozhodne, ako tieto
peniaze budú použité, ja
sa
pýtam, čo ten nešťastný štátny úradník
má urobiť. To je
nefunkčný
mechanizmus, ktorý tu je navrhnutý. A navyše nebý-
va
zvykom, že sú taxatívne určení ministri a doslova poveda-
né
ministerstvá, pretože po každom nástupe vlády sa mení zá-
kon, ktorý hovorí o jednotlivých ministerstvách.
Viem si
predstaviť,
že povieme, že tam bude x členov vlády, ale jed-
noducho
tento mechanizmus je veľmi netradičný, ak sa nechcem
vyjadriť
pejoratívne.
Vo výbore sme hovorili o tom, že
mechanizmus 9 štátnych
úradníkov
a 3 neštátnych sme chceli doplniť
možným doplne-
ním
o zástupcu zo samosprávy. Obávam sa, že riešime problém,
ktorý
sa napriek tomu, že veľmi chcete, nedá vyriešiť bez
zástupcu
samosprávy. Napriek tomu to tu nie
je a vo výbore
sme
o tom diskutovali. Takže k tomu pôjde aj môj pozmeňujúci
návrh,
pretože naozaj sa to týka tej-ktorej komunity tam,
kde ten problém
je. Tento zákon tak, ako je koncipovaný,
jednoducho
má vytvoriť zdanie, že tento problém
chceme rie-
šiť.
Ak teda hovoríme o tom, že tento návrh útočí na geno-
fond
národa, tak tých smiešnych 50 miliónov
je naozaj veľmi
smiešnych
a radšej by som tých 50 miliónov nedal,
lebo tých
50
miliónov je úplne zbytočných. Zriadime presne túto inšti-
túciu,
zaplatíme ju a vypíšeme nejaké verejné
súťaže na tie
aktivity,
ktoré sú tu. Jednoducho nemôže to takto
fungovať.
Ja
prajem tomuto fondu, aby to fungovalo, pretože ste roz-
hodnutí
ho schváliť, ale nebude to ono, čo sme chceli pôvod-
ne.
Mám pozmeňujúci návrh, aby sme v § 6 sme doplnili pís-
meno
d) tak, že bude znieť: "dotácie
zo štátneho rozpočtu,
minimálne
však 0,05 % príjmov štátneho rozpočtu na príslušný
rok".
Na budúci rok to znamená 100 miliónov korún.
Dámy a páni, to je absolútne minimum,
ktoré jednoducho,
ak
chceme, aby to fungovalo, by sme tam
mali dať, alebo po-
tom
sa naozaj len tvárime, že tento problém riešime. Máme do
činenia
s mafiami, ktoré narábajú minimálne s tretinou štát-
neho
rozpočtu. Týchto 50 miliónov je úplne smiešnych. Teda
povedzme, či ideme
riešiť prierezový
celoslovenský prob-
lém,
alebo sa chceme 50 miliónmi ukázať, že tento problém
musíme
riešiť, lebo je to moderné, lebo sa to teraz ukázalo,
jednoducho
musíme ľuďom povedať, že niečo robíme.
Nebude to
fungovať
pri takýchto sumách a obávam sa, že budeme musieť
nájsť
politickú odvahu si to povedať a potom tento problém
riešiť.
Hovorí
sa o tom, pán podpredseda
povedal, že bolo
strašne
veľa úmrtí. Vedel by som o tom
takisto veľmi veľa
rozprávať.
Prečo som povedal 100 miliónov? Osobne
si myslím
a
nechcem byť sarkastický, že v tomto protidrogovom boji ur-
čite zomrelo viac ľudí ako na ceste Kežmarok - Huncovce.
Takže
v tomto prípade si myslím, že by sme
naozaj mohli byť
veľkorysejší.
Samozrejme, stotožňujem sa s tým, že tento fond by mal
mať
maximálne 1 %. Ak hovoríme o 50 miliónoch, už teraz vie-
me,
ako to celé bude vyzerať.
Vráťme sa teda k tomu, o čom
hovoríme. Obávam sa, že
konštrukcia
rady znamená, že tento fond bude nefunkčný, ak
sa
tam nezmenia aspoň zástupcovia ministerstiev. To je jedna
vec.
A po druhé, ak tam nedáme taxatívne sumu z rozpočtu,
znamená
to, že budeme to látať podľa toho, ako
sa každý rok
rozhodneme.
A jediné, ak to môžem takto povedať, čo je na
tomto
zákone dobré, je doba účinnosti, že
naozaj už to malo
byť
včera. Takže za § 10 budem hlasovať, to je doba účinnos-
ti
od 1. januára 1997.
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR A. M.
Húska:
Ďakujem. Slovo má pán poslanec Lauko z
KDH.
Priatelia, to je posledné vystúpenie.
Ráno pokračujeme.
(Hlasy
v sále.)
Kolegovia, ste toho názoru
prevažnou väčšinou, že by
sme
mali ukončiť teraz? (Šum v sále.)
Dobre, priatelia, už máme len
jeden príspevok. Ospra-
vedlňujem sa pánu doktorovi
Laukovi. Urobíme to takýmto
spôsobom:
Zajtra začneme o 10.00 hodine s ohľadom
na to, že
sa ešte stretávajú výbory. To znamená,
že o 10.00 hodine
pokračujeme,
vystúpi posledný účastník rozpravy,
uzatvoríme
rozpravu,
vystúpi pán podpredseda vlády a budeme hlasovať.
Teraz
len upozorňujem, že máte priestor od
9.00 hodiny ešte
na
stretnutie výborov.
Vážené
kolegyne a kolegovia,
ďakujem vám za trpezli-
vosť, uzatváram
dnešné zasadnutie. Pokračujeme
zajtra
o
10.00 hodine.
Šiesty deň rokovania
21. schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky
12. decembra 1996
___________________________________________________________
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram rokovanie prerušenej 21. schôdze Národnej rady
Slovenskej
republiky.
Pani poslankyne, páni poslanci, prosím,
aby sme sa pre-
zentovali
stlačením hlasovacieho tlačidla.
Prezentovalo sa 68 poslancov.
Mne sa
zdá, že sa niektorí
neprezentovali. Skúsime to
ešte
raz, aby sme mohli pokračovať.
Prezentovalo sa 77 poslancov. Národná
rada je uznáša-
niaschopná.
Hlási sa pán Ladislav Šepták. Nech sa
páči.
Poslanec R. Šepták:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
dovoľte, aby som vám oznámil smutnú
správu. S hlbokým
zármutkom
oznamujem správu o náhlej smrti poslanca, kolegu
a
priateľa Bartolomeja Kunca. Strácame v
ňom spoľahlivého
a
obetavého spolupracovníka, ktorý svoje sily
a vedomosti
venoval
rozvoju Slovenskej republiky. Uctime si jeho pamiat-
ku
minútou ticha.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Nech sa páči, povstaňte.
(Minúta ticha.)
Ďakujem.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
pokračujeme v prerušenej rozprave o dvadsiatom štvrtom
bode
programu, ktorým je vládny návrh zákona Národnej rady
Slovenskej
republiky o Protidrogovom fonde.
S faktickou poznámkou sa hlási pán
poslanec Brňák. Nech
sa
páči.
Poslanec P. Brňák:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Dovoľte
mi, aby som požiadal Národnú radu Slovenskej
republiky
o zaradenie tlače 570 - návrh na voľbu sudcov Slo-
venskej
republiky na rokovanie tejto schôdze ako prvý bod
zajtrajšieho
rokovania. Predmetom tohto návrhu je
voľba 103
sudcov
do funkcie, z ktorých 73 končí skúšobná
doba 4 rokov
dňa
21. 1. 1997. Pretože je reálny
predpoklad, že v poradí
ďalšia
schôdza Národnej rady Slovenskej republiky sa usku-
toční až po
tomto termíne, uvedeným 73 sudcom by zanikol
mandát
sudcu ku dňu 21. 1. 1997. Preto vás
prosím o podporu
tohto návrhu a
v prípade, ak bude tento návrh schválený,
zvolávam
na prerokovanie tohto bodu schôdzu
ústavnoprávneho
výboru
ihneď po vyhlásení obedňajšej prestávky.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem.
Budeme hlasovať o návrhu na zaradenie tlače
570
na program schôdze, tak ako ho
predniesol pán poslanec
Brňák.
Nech sa páči, pán poslanec Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Podporujem návrh, aby sa rozšíril program o tento bod,
ale
dávam návrh, aby sme najskôr hlasovali o jeho zaradení
do
programu a potom dávam návrh, aby sme
zaradili tento bod
na
záver schôdze, aby sme mali možnosť sa trochu zoznámiť
s
týmto materiálom, pretože sme ho dostali len teraz.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Tak len doplniť.
Poslanec I. Šimko:
Zajtra je príliš skoro. Teraz sme dostali
ten materiál.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Teda pred politickú rozpravu? Tak len
doplníme, že pred
politickú
rozpravu. Dobre? Ďakujem.
Teda budeme hlasovať, aby bol zaradený
tento bod - tlač
570
voľba sudcov - pred politickou rozpravou.
Budeme hlasovať. Kto je za takéto
doplnenie programu?
Prezentovalo sa 93 poslancov.
Za návrh hlasovalo 88 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Nehlasoval 3 poslanci.
Čiže tento bod programu zaraďujeme pred
politickou roz-
pravou.
Vážené
pani poslankyne, páni poslanci,
do rozpravy je
ešte
prihlásený pán poslanec Lauko. Nech sa páči.
Poslanec P. Lauko:
Vážení páni predsedovia,
podpredsedovia Národnej rady,
pán podpredseda vlády,
kolegyne, kolegovia,
v súčasnosti je téma drogovej
závislosti pálčivou té-
mou.
Spoločnosť si konečne začína uvedomovať, že Slovensko
už
dávno nie je oázou bez drog. Naša mladá slovenská vlasť
je
v oblasti toxikománie starou a svetaskúsenou firmou. Už
dávno
nie je územím tranzitu drogy, ale cieľovou krajinou.
Trvale
stúpa incidencia závislosti od drog, avšak na Sloven-
sku
je hrozivo silná skupina mladých ľudí pod 16 rokov, kto-
rí
začínajú priamo s tvrdou drogou, a to
hneď priamo do ži-
ly.
Preto
možno hodnotiť krok vlády na aktuálnu situáciu
kladne.
Musím však konštatovať, že ubehli 2 roky a vláda sa,
žiaľ,
nemôže pochváliť výraznejšími úspechmi
v tomto smere.
Veď
známy tzv. výbor ministrov sa kreuje už
dva roky a sku-
točné
výsledky si môžeme všetci len zbožne
priať. Preto som
sa
úprimne potešil, keď vláda
ohlásila zriadenie tzv. Pro-
tidrogového
fondu.
Materiál bol podrobne prerokúvaný vo
výbore pre zdra-
votníctvo
a sociálne veci. Vláda síce zo štátneho
rozpočtu,
ako sme boli
ubezpečení, dáva zo
Všeobecnej pokladničnej
správy
60 50 miliónov - to ako na začiatok. Vrcholom je
však
skutočnosť, že ďalšie fungovanie tohto Protidrogového
fondu
programovo počíta s darmi a príspevkami
od tuzemských
a
zahraničných právnických a fyzických
osôb. Avšak na čelo
rady
fondu je postavený podpredseda vlády spolu s ďalšími
4
ministrami a 3 ďalšími zástupcami
ďalších troch minister-
stiev,
pričom len jeden zástupca je z
Lekárskej komory a 3
miesta
sú z občianskych združení.
Každému musí byť jasné, že vláda chce úplne bezostyšne
rozdávať,
rozhodovať o peniazoch občanov a darcov a veľkory-
so
ich potom usmerňovať pre vybraných vopred určených "vlád-
nych
poskytovateľov" starostlivosti na
poli boja proti dro-
gám.
Tým, že chce vláda manipulovať s prostriedkami, ktoré
vlastne
budú vychádzať z tretieho sektora, ukazuje naďalej
svoju
pravú tvár. Keďže vláde chýbajú peniaze v štátnom roz-
počte,
rieši otázku boja proti drogám po svojom - zvalí vec-
né
bremeno na občanov. V tom je táto vláda majster športu.
Použitie prostriedkov fondu vymenúva
prevenciu, liečbu,
resocializačné programy, edičnú činnosť atď., čo nechcem
nijako
spochybňovať. To je v poriadku. Čo však v poriadku
nie
je, to je fakt, že vláda by mala tieto aktivity financo-
vať sama cez
štátny rozpočet. Nevládne
peniaze treba po-
nechať
v správe nevládnych poskytovateľov
prevencie, liečby
a
resocializácie, ktorí koniec koncov
presvedčili o svojej
kompetencii
a profesionalite.
Záverom: Protidrogový fond áno, ale nie takto, vážení.
Už
ste tu predviedli vydarenejšie veci. A
že nemáte peniaze
na
boj proti drogám? Poradím vám. Nech vaši privatizéri pla-
tia
všetci do fondu jedno percento z
ročného zisku. A neho-
vorte,
že sa to nedá zariadiť.
Ďakujem vám za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Keďže
už nemám nikoho
prihláseného, pýtam sa, či sa
ešte
niekto z poslancov hlási do rozpravy.
(Nikto.)
Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o
dvadsiatom štvrtom bo-
de programu za
skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán
podpredseda
vlády? Nech sa páči.
Podpredseda vlády SR J.
Kalman:
Vážený pán podpredseda,
vážená Národná rada,
hneď na úvod vám chcem všetkým poďakovať za pozornosť,
ktorú
ste venovali návrhu zákona o
Protidrogovom fonde, kde
ste
zároveň vyjadrili všeobecné
presvedčenie, že takýto zá-
kon
je potrebný a že je potrebné aj takouto
formou prispieť
k
riešeniu pliagy, ktorá zasiahla aj Slovenskú republiku.
Dovoľte mi, aby som hneď na úvod
vysvetlil jeden zá-
kladný rozpor, ktorý tu rezonoval, a
zmienil sa o ňom aj
v
poslednom diskusnom príspevku pán poslanec Lauko.
Vytvorením tohto fondu sa vláda
vôbec nezrieka svojej
povinnosti
riešiť problematiku drog aj prostredníctvom štát-
nej
správy, prostredníctvom jednotlivých
rezortov a z tohto
pohľadu
ju aj financovať. To, čo robila doposiaľ, bude robiť
naďalej
podľa potrieb, podľa aktuálnosti. Predložený návrh
Protidrogového
fondu a na základe toho každoročne vyčleňova-
né
finančné zdroje do toho fondu je niečo navyše, čo bude
predovšetkým
orientované vo vzťahu k iným, mimovládnym orga-
nizáciám, ale
aj organizáciám trebárs
v oblasti štátnej
správy.
Teda chápme tento materiál alebo tento zákon a tento
fond
ako niečo navyše bez akejkoľvek domnienky
alebo mysle-
nia si, že
len prostredníctvom tohto fondu
budú riešené
problémy
drog na Slovensku. Zdravotníctvo bude naďalej pôso-
biť
tak, ako pôsobilo, bude dávať financie, boj proti drogám
v
rezorte ministerstva vnútra
bude naďalej zabezpečovaný
z
rozpočtu ministerstva vnútra, v školách ministerstvo škol-
stva
naďalej bude pôsobiť. Všetko je otázka riešenia pro-
stredníctvom
štátnej správy, tak ako to bolo doteraz.
Pokiaľ ide o otázku zvýšenia finančných
zdrojov, k čomu
tu
tiež boli námety a návrhy k ich výške,
tak ako je stano-
vená,
myslím si, že vždy sa môže v súvislosti
so schvaľova-
ním
štátneho rozpočtu uplatniť taká
požiadavka, aká bude na
danú
potrebu, na dané obdobie nutná. O tom bude rozhodovať
vláda a v
konečnom dôsledku budete o tom rozhodovať vy.
Chcel
som hneď na úvod zareagovať na tieto
dve zásadné pri-
pomienky,
ktoré sa vo viacerých diskusných príspevkoch obja-
vovali.
Dovoľte, aby som zaujal stanovisko konkrétne k jednot-
livým
diskusným vystúpeniam.
Pán poslanec Hanker nemal zásadné
pripomienky. Podporil
návrh
zákona.
Pani poslankyňa Ďurišinová - áno zo
začiatku sme uvažo-
vali,
že predložíme návrh zákona a bol aj pôvodne koncipova-
ný
ako návrh Štátneho protidrogového
fondu. Vzhľadom na to,
že
problematika drogových závislostí je
multidisciplinárna,
nebolo
možné konštituovať štátny fond pri niektorom z re-
zortných ministerstiev, ako je to pri ostatných štátnych
fondoch,
ktoré slúžia na podporu jednoznačne vymedzených ak-
tivít.
Mám napríklad na mysli Štátny fond
telesnej kultúry,
Štátny
fond zdravia alebo napríklad Štátny
fond rozvoja bý-
vania
a podobne. Súčasná právna úprava neumožňuje, aby bol
správcom
štátneho fondu ani Úrad vlády
Slovenskej republiky
a
to z dôvodu, že ten je ústredným orgánom štátnej správy
Slovenskej
republiky na kontrolu plnenia úloh štátnej správy
a
hospodárenia s prostriedkami určenými na plnenie úloh
štátnej správy, ako
aj na vybavovanie petícií,
sťažností,
oznámení
a podnetov podľa zákona číslo 10/1996 Z. z.
Správu štátnych fondov v zmysle § 24 ods.
2 zákona čís-
lo
303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách vykonáva ústred-
ný
orgán ustanovený zákonom a tento
zodpovedá i za hospodá-
renie
s rozpočtovými prostriedkami štátneho
fondu. Vytvore-
nie
štátneho fondu s väzbou na rozpočet
Úradu vlády by bolo
v
rozpore s platnými právnymi
predpismi a určením predmetu
činnosti
Úradu vlády.
V
rámci rezortného
pripomienkovania bola
akceptovaná
pripomienka
ministerstva financií, ako aj
stanovisko Legis-
latívnej
rady vlády, s ktorým sa potom vláda aj stotožnila
a
odporučila schváliť návrh zákona
za predpokladu, že Pro-
tidrogový
fond bude konštituovaný ako neštátny, a teda niečo
navyše,
tak ako som hovoril.
Mali ste
viacerí pripomienky v súvislosti
so zložením
rady, pani Ďurišinová to prvá otvorila. Rada je zložená
z
predstaviteľov vlády a na jej čele
stojí podpredseda vlá-
dy.
Určenie takéhoto postupu je viazané na
podpredsedu vlá-
dy,
ktorý je zároveň predsedom Výboru
ministrov pre drogové
závislosti
a kontrolu drog ako hlavného
koordinátora proti-
drogových
aktivít a protidrogovej politiky v
Slovenskej re-
publike
vôbec. Napriek tomu, že
fond je konštituovaný ako
neštátny,
práve toto zloženie rady zvýrazňuje záujem štátu
riešiť
problematiku drogových závislostí na najvyššej úrovni
aj takouto
formou. Nevidím dôvod
nedôvery a pochybností
o
funkčnosti fondu len
preto, že rada
fondu je zložená
v
prevažnej miere z ministrov a
zástupcov orgánov štátnej
správy,
ktorí sa podieľajú na realizácii
Národného programu
boja
proti drogám a zodpovedajú za jeho plnenie. Námietku
teda
považujem za neopodstatnenú a predčasnú.
Navyše dané
zloženie
rady nie je v rozpore s právnymi predpismi, pretože
neexistuje
právna norma neštátnych účelových fondov, tak ako
napríklad
pri nadáciách alebo občianskych združeniach.
K námietke, že v rade fondu absentujú
kompetentní ex-
perti,
uvádzam toto: Predložený zákon je ekonomický zákon,
ktorý
upravuje tvorbu fondu a nakladanie s finančnými pro-
striedkami
fondu. V kompetencii rady je okrem iného rozhodo-
vať
o poskytnutí prostriedkov fondu oprávneným žiadateľom,
pričom odborné
posudzovanie žiadostí a
poskytnutie pro-
striedkov fondu
zabezpečuje aparát fondu prostredníctvom
svojich
zamestnancov, ktorí pri
posudzovaní projektov budú
vychádzať
z posudkov odborníkov a expertných komisií zriade-
ných
pri Výbore ministrov pre drogové
závislosti a kontrolu
drog. Podotýkam, že napríklad hlavný odborník
pre drogové
závislosti
ministerstva zdravotníctva je členom
takejto ex-
pertnej
komisie.
K
požiadavke zriadenia Inštitútu
drogových závislostí
chcem
uviesť, že Ministerstvo
zdravotníctva Slovenskej re-
publiky v zmysle
plánu práce na rok 1997 si zadalo úlohu
zriadiť,
vypracovať návrh na realizáciu
zriadenia Inštitútu
drogových
závislostí v Slovenskej republike.
K poukazu na tvorbu kontrolného orgánu
fondu - dozornej
rady
- uvádzam: Dozorná rada fondu je konštituovaná ako vnú-
torný
kontrolný mechanizmus fondu, ktorý
kontroluje činnosť
fondu
a hospodárenie s prostriedkami fondu. O výsledku vyko-
naných
kontrol informuje radu. Kontrolný
mechanizmus hospo-
dárenia fondu
je zabezpečený takto:
Použitie dotácie zo
štátneho rozpočtu
podlieha ročnému zúčtovaniu so štátnym
rozpočtom,
ostatné zdroje uvedené v § 6 návrhu zákona pod-
liehajú
daňovej povinnosti podľa osobitných právnych predpi-
sov
- zákona o daniach z príjmov, zákona o
dani z nehnuteľ-
ností,
zákona o dani z dedičstva, z darovania
a dani z pre-
vodu
a prechodu nehnuteľností.
K pripomienkam alebo návrhom pána
poslanca Šagáta, či
má byť fond
štátny alebo neštátny, som sa už zmienil. Na
otázku
tvorby fondu som taktiež odpovedal v úvodnom slove
pri
predkladaní toho materiálu, ako aj
teraz. Chcem zdôraz-
niť,
že zákon o rozpočtových pravidlách nepripúšťa inú väzbu
na
štátny rozpočet ako dotáciou alebo príspevkom.
K správe fondu - dôvodová správa obsahuje finančné vy-
číslenie prostriedkov potrebných v prvom
roku na začatie
činnosti
fondu. Sú to tie 2 milióny Sk. V tejto
sume sú za-
hrnuté neinvestičné výdavky, ako aj
investičné výdavky.
V
§ 6 ods. 2 sa spresňuje
percentuálne, koľko z celkového
ročného príjmu fondu možno použiť na
financovanie správy
fondu
a určuje aj hornú hranicu možnosti použitia prostried-
kov
na správu fondu. Nehrozí tu nijaké nebezpečenstvo, že
veľa
peňazí sa použije na správu fondu.
V súvislosti s po-
četným
aparátom fondu poukazujem, že zámerom predkladateľa
je
zamestnať vo fonde 4 zamestnancov, teda podstatne menej
ako
v ostatných existujúcich fondoch, čomu zodpovedá aj suma
určená
na správu fondu so zohľadnením
platových taríf plat-
ných
podľa vládneho nariadenia číslo 249/1992.
K pánu
poslancovi Kanisovi - zvýšiť
počet členov rady
fondu
na 15. Odporúčam aj po ďalších návrhoch v súvislosti
s
posilnením pozície expertov na tejto úrovni i v súvislosti
s
vývojom a pripomienkami alebo
požiadavkami vznesenými vo
výbore
akceptovať a rozšíriť tento fond na
15 s tým, že sa
tam
práve vytvára priestor tak pre
samosprávu, ako pre ďal-
ších
odborníkov. Tým vlastne odpovedám aj na otázku zloženia
rady
v súvislosti s expertmi.
Pokiaľ
ide o otázku cestovného, chcem zdôrazniť, že
náhrada
cestovných výdavkov spojených s výkonom funkcie sa
vzťahuje predovšetkým na zástupcov občianskych
združení
a
podľa akceptovanej pripomienky
poslanca Bajana, ktorú
vzniesol
vo výbore, zástupcov orgánov samosprávy a zástupcov
Slovenskej
lekárskej komory už návrh zákona
obsahuje. Samo-
zrejme,
že ministri a ostatní členovia
delegovaní minister-
stvami,
ktorí majú sídla v Bratislave, si cestovné náhrady
nebudú
nárokovať. Pokiaľ išlo o požiadavku,
aby to bolo sa-
mostatne
uvedené v paragrafovom znení, odporúčam ju akcepto-
vať
ako bod číslo 7, ak si dobre pamätám, v návrhu zákona.
Pripomienka pána poslanca Bajana, ako som už povedal,
bola
akceptovaná a je v návrhu zákona o zástupcoch samosprá-
vy
za občianske združenie. Otázkou
funkčnosti rady fondu vo
väzbe
na jeho zloženie som sa zaoberal. Takisto aj otázku
rozšírenia
navrhujeme akceptovať.
Toľko, vážená Národná rada, k pripomienkam a požiadav-
kám,
ktoré ste predniesli v diskusii. Ešte raz vám ďakujem
a
verím, že návrh zákona schválite a že sa stane významným
a
dominantným zdrojom na ďalšie posilňovanie boja proti dro-
gám
v Slovenskej republike.
Ďakujem vám za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem
pánu podpredsedovi vlády.
Žiada si záverečné
slovo
spoločný spravodajca výborov pán poslanec Andrejčák?
Nech
sa páči.
Poslanec I. Andrejčák:
Vážený pán predsedajúci,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
k predloženému návrhu zákona bolo vznesených 15 pripo-
mienok, resp.
pozmeňujúcich návrhov v
spoločnej správe.
Všetky
budem odporúčať na prijatie a navrhnem
spoločné hla-
sovanie.
Ďalej bolo 8 návrhov z rozpravy. Z toho budem navr-
hovať
na schválenie tie, ktoré rozširujú body
4 a 5 spoloč-
nej
správy. Prakticky ide o návrhy pána poslanca Kanisa. Pán
predsedajúci,
môžeme pristúpiť k hlasovaniu.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem.
Vážené
pani poslankyne, páni
poslanci, pristúpime
k
hlasovaniu. Prosím spoločného spravodajcu pána poslanca
Andrejčáka,
aby hlasovanie uvádzal v zmysle spoločnej správy
a
výsledkov rozpravy.
Poslanec I. Andrejčák:
Vážená
snemovňa, pozmeňujúce návrhy
spoločnej správy
pod
číslami 1 až 15 odporúčam schváliť.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Budeme hlasovať o návrhoch zo spoločnej
správy, ktoré
predniesol
pán spoločný spravodajca. Pán spoločný spravodaj-
ca
ich odporúča prijať.
Prezentovalo sa 97 poslancov.
Za návrh hlasovalo 92 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasovali 4 poslanci.
Pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy
sme prijali.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec I. Andrejčák:
K pozmeňujúcim návrhom z rozpravy - pani
poslankyňa Ďu-
rišinová navrhuje
materiál stiahnuť, dopracovať
a znovu
predložiť
Národnej rade. Odporúčam tento návrh neschváliť.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Budeme hlasovať. Návrh pani
poslankyne Ďuriši-
novej
pán spoločný spravodajca neodporúča prijať.
Prezentovalo sa 101 poslancov.
Za návrh hlasovalo 18 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 55 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.
Pozmeňujúci návrh pani poslankyne Ďurišinovej sme ne-
prijali.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec I. Andrejčák:
Pán poslanec Šagát navrhol tri
pozmeňujúce návrhy. Prvý
pozmeňujúci
návrh, ktorým chce zmeniť neštátny
účelový fond
na
štátny, odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu
pána poslanca Ša-
gáta.
Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.
Prezentovalo sa 104 poslancov.
Za návrh hlasovalo 32 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Tento pozmeňujúci návrh pána Šagáta sme
neprijali.
Nech sa páči.
Poslanec I. Andrejčák:
Druhý
pozmeňujúci návrh pána
poslanca Šagáta, ktorý
v
§ 6 písm. d) odporúča stanoviť percento príjmu zo spotreb-
nej
dane, odporúčam neprijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Budeme hlasovať o druhom návrhu pána poslanca
Šagáta.
Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.
Prezentovalo sa 103 poslancov.
Za návrh hlasovalo 34 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 52 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.
Ani tento pozmeňujúci návrh sme
neprijali.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec I. Andrejčák:
Tretí
návrh z rozpravy
pána poslanca Šagáta, ktorý
v
§ 7 písm. ch) odporúča doplniť tvorbu
príjmu fondu, odpo-
rúčam
neprijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Budeme hlasovať o treťom pozmeňujúcom
návrhu pána po-
slanca
Šagáta. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.
Prezentovalo sa 106 poslancov.
Za návrh hlasovalo 35 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 56 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Ani tento pozmeňujúci návrh sme
neprijali.
Nech sa páči.
Poslanec I. Andrejčák:
K návrhom pána poslanca Kanisa. Pán poslanec, vaše ná-
vrhy
číslo 1, 2 a 3 budem odporúčam prijať.
Prosím vaše vy-
jadrenie,
či nestiahnete druhý variant tretieho návrhu. Je
bezpredmetný. (Odpoveď poslanca Kanisa z pléna.) Ďakujem.
Páni
poslanci navrhujem hlasovať o bodoch 1, 2 a 3 predlože-
ných
pánom poslancom Kanisom a odporúčam ich prijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem.
Budeme hlasovať o
návrhoch pod bodmi
1,
2
a 3 pána poslanca Kanisa. Pán spoločný spravodajca ich od-
porúča
prijať.
Prezentovalo sa 107 poslancov.
Za návrh hlasovalo 100 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Nehlasovali 3 poslanci.
Tieto pozmeňujúce návrhy sme prijali.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec I. Andrejčák:
Pán poslanec Bajan predložil v rozprave
dva návrhy. Ná-
vrh
číslo 1 - v § 2 doplniť odsek d) o dotácie zo štátneho
rozpočtu
vo výške 0,05 % príjmu štátneho
rozpočtu odporúčam
neprijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem.
Budeme hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu
pána
poslanca Bajana. Pán spoločný spravodajca ho neodporúča
prijať.
Prezentovalo sa 106 poslancov.
Za návrh hlasovalo 36 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 42 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.
Tento pozmeňujúci návrh pána poslanca
Bajana sme nepri-
jali.
Nech sa páči.
Poslanec I. Andrejčák:
Druhý návrh z rozpravy pána poslanca
Bajana bol vlastne
už splnený prijatím návrhov, ktoré predložil
pán poslanec
Kanis,
prakticky v tom istom znení je
schválený. Nie je po-
trebné
o ňom hlasovať.
Pán predsedajúci, môžeme pristúpiť k
celkovému hlasova-
niu.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
V súlade s ustanovením § 26 ods. 1
zákona o rokovacom
poriadku
budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku
v
znení schválených zmien a doplnkov.
Budeme sa prezentovať a hlasovať o zákone
ako celku.
Poslanec I. Andrejčák:
Odporúčam zákon prijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Pán spoločný spravodajca odporúča zákon
prijať.
Prezentovalo sa 111 poslancov.
Za návrh hlasovalo 107 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že sme schválili vládny
návrh zákona Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky o Protidrogovom fonde.
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Poslanec I. Andrejčák:
Ďakujem poslancom za pochopenie.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
d v a d s i a t y m p i a t y m
bodom programu sú
opatrenia proti vznikajúcej drogovej
epidémii v hlavnom
meste
Slovenskej republiky Bratislave.
Materiál vlády máte predložený ako tlač 533 a spoločnú
správu
výborov ako tlač 533a.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky opatrenia vlády
uvedie
jej podpredseda pán Jozef Kalman. Prosím pána pod-
predsedu,
aby sa ujal slova.
Podpredseda vlády SR J.
Kalman:
Vážený pán podpredseda,
vážená Národná rada,
v nadväznosti na predchádzajúci bod, za
ktorý vám veľmi
pekne
ďakujem, predkladám na rokovanie návrh
opatrení proti
vznikajúcej
drogovej epidémii v hlavnom meste Slovenskej re-
publiky
Bratislave po prerokovaní vo výboroch Národnej rady.
Predkladaný materiál pripravil Výbor
ministrov pre dro-
gové
závislosti a kontrolu drog na základe
uznesenia Národ-
nej rady Slovenskej republiky číslo 337
zo 16. mája 1996
a
bol vypracovaný z iniciatívnych návrhov
ministrov, členov
Výboru
ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog, ge-
nerálneho
prokurátora Slovenskej republiky, predsedu Štatis-
tického
úradu Slovenskej republiky v spolupráci s členmi ex-
pertných
komisií Výboru ministrov a na základe výsledkov ro-
kovaní so zástupcami orgánov všeobecnej a
špecializovanej
štátnej
správy v hlavnom meste Slovenskej
republiky, splno-
mocnencom
vlády Slovenskej republiky pre Bratislavský kraj
a
s predstaviteľmi samospráv.
Cieľom návrhu je prijatie opatrení na zamedzenie šíre-
nia drogovej
epidémie v najohrozenejšej časti Slovenska
-
v Bratislave, ako možno vidieť
zo všetkých dostupných
zdrojov a informácií, či už represívneho charakteru, alebo
zdravotníckeho
charakteru. Materiál bol vypracovaný tak, aby
ho
bolo možné po zohľadnení špecifík jednotlivých regiónov
následne
aplikovať na územie celej Slovenskej republiky.
Predložený materiál zahŕňa aspekty organizačného a ko-
ordinačného charakteru v rámci všeobecnej štátnej
správy.
V
oblasti zdravotníctva navrhuje riešenie urgentnej i ná-
slednej
zdravotníckej pomoci cielene pre deti, mladistvých
aj
iné skupiny obyvateľstva. Opatrenia
berú do úvahy snahu
zníženia
zdravotných rizík, ktoré súvisia najmä s intrave-
nóznym
užívaním heroínu, čo predstavuje vysoké nebezpečen-
stvo
šírenia infekčných chorôb. Čiastočne
rieši i koncepčné
otázky
a otázky vzdelávania zdravotníckych pracovníkov.
V oblasti školstva a výchovy detí sú
opatrenia zamerané
na oblasť voľných časových aktivít, na
dostatočný prísun
primeraných
informácií s cieľom ovplyvnenia hodnotového sys-
tému
detí a mládeže a modelov správania sa. Pozitívne a kon-
štruktívne využívanie voľného času je možnou
rezistenciou
voči
drogám. Opatrenia zahrnujú i podporu v
oblasti rehabi-
litácie
a resocializácie, ako aj tých oblastí, ktoré môžu
riešiť
inštitúcie a mimovládne organizácie.
Nie malá časť opatrení je venovaná otázkam presadzova-
nia
práva v boji proti drogám. Opatrenia majú za cieľ získa-
vať podrobný
obraz o situácii
v Bratislave a
zlepšiť
materiálno-technické
a personálne podmienky na činnosť vý-
konných
represívnych zložiek, zlepšiť
koordináciu jednotli-
vých orgánov právnej ochrany a tiež
zlepšiť prácu colnej
služby
zameranú na protinarkotickú činnosť.
V oblasti všeobecných úloh obsahuje
opatrenia výchovné-
ho
charakteru prostredníctvom médií a
opatrenia legislatív-
neho
charakteru vychádzajúce z konkrétnej praxe a skúseností
hlavného
mesta Bratislavy.
Záverom
možno konštatovať, že
materiál je v súlade
s
Národným programom boja proti drogám a predstavuje jeho
konkrétnu
časovo i miestne orientovanú aktualizáciu.
Vážená
Národná rada, vzhľadom
na závažnosť situácie
v
oblasti drogových závislostí v hlavnom
meste Slovenskej
republiky
Bratislave, vychádzajúc z nárastu počtu osôb zá-
vislých
od tvrdých drog, dovoľujem si vás požiadať o podporu
predkladaného
návrhu opatrení.
Záverom podotýkam, že materiál bol
prerokovaný vo výbo-
roch Národnej rady, kde poslanci vzniesli
podnetné pripo-
mienky
a odporúčania, ku ktorým v globále zaujímam kladné
stanovisko.
Predkladám vám, vážená Národná
rada, 53 opatrení
v
troch oblastiach a verím, že ich podporíte.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem
pánu podpredsedovi vlády.
Prosím spoločného
spravodajcu výborov
poslanca Ladislava Polku,
aby podal
správu
o výsledkoch prerokovania opatrení
vlády vo výboroch
Národnej
rady Slovenskej republiky.
Poslanec L. Polka:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán predseda,
vážený pán podpredseda,
dámy a páni,
dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou
533a
Ústavnoprávneho výboru Národnej rady
Slovenskej repub-
liky,
Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre finan-
cie,
rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej repub-
liky
pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky pre verejnú
správu, územnú
samosprávu
a národnosti, Výboru Národnej rady Slovenskej re-
publiky
pre zdravotníctvo a sociálne veci, Výboru Národnej
rady Slovenskej republiky pre obranu
a bezpečnosť, Výboru
Národnej
rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, kul-
túru
a šport o výsledku prerokovania
opatrení proti vznika-
júcej
drogovej epidémii v hlavnom meste
Slovenskej republi-
ky.
Predseda Národnej rady Slovenskej
republiky svojím roz-
hodnutím
číslo 1253 z 5. novembra 1996
pridelil opatrenia
citovaným
výborom Národnej rady Slovenskej republiky na pre-
rokovanie
do 28. novembra 1996. Ako príslušný určil Výbor
Národnej
rady Slovenskej republiky pre obranu a
bezpečnosť,
ktorý
podáva správu o výsledku prerokovania
uvedeného mate-
riálu
vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Sloven-
skej
republiky.
Všetky
výbory, ktorým boli
opatrenia pridelené, ich
prerokovali
v stanovenom termíne. Opatrenia zobralo na vedo-
mie
všetkých 7 výborov, a to ústavnoprávny, pre financie,
rozpočet a menu,
hospodárstvo, privatizáciu a
podnikanie,
pre verejnú
správu, územnú samosprávu
a národnosti, pre
zdravotníctvo a sociálne
veci, obranu a bezpečnosť a pre
vzdelanie,
vedu, kultúru a šport.
Výbory
zaujali k navrhovanému materiálu stanoviská,
ktoré
sú v správe 533a, máte ju vo svojich
laviciach, nebu-
dem
tieto pripomienky rozoberať.
Dovoľte mi, aby som vás na záver svojho
úvodného vystú-
penia
oboznámil s návrhom uznesenia.
Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 12. de-
cembra
1996 k opatreniam proti vznikajúcej drogovej epidémii
v
hlavnom meste Slovenskej republiky, tlač 533
Národná rada Slovenskej republiky
A. berie na vedomie opatrenia proti vznikajúcej drogo-
vej
epidémii v hlavnom meste Slovenskej
republiky Bratisla-
ve;
B. odporúča vytvoriť podmienky
na pravidelné vyhodno-
covanie
efektívnosti prijatých opatrení, ako aj
na vyhodno-
tenie
efektívnosti vynaložených finančných prostriedkov,
Termín: november bežného kalendárneho
roku.
Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pánu poslancovi Polkovi a prosím
ho, aby zaujal
miesto
určené pre spravodajcov výborov.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpra-
vu
o dvadsiatom piatom bode programu. Do rozpravy sú prihlá-
sení traja poslanci. Nech sa páči, ako prvý pán poslanec
Lauko.
Poslanec P. Lauko:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán podpredseda vlády,
som
rád, že vláda
aspoň deklaratívne upozorňuje na
problém
drogovej závislosti v Bratislave. Nemožno však zabú-
dať
ani na iné väčšie mestá Slovenska, kde
toxikománia tak-
tiež
prudko narastá. Vládu nectí, že Národná rada ju žiadala
o
návrh opatrení 16. mája a
je už december. Aj to svedčí
o
tom, ako vám, vládna koalícia, leží na srdci zdravie náro-
da,
hlavne mladých ľudí.
Úloha spoločnosti, ale najmä vlády, musí
byť komplexná.
Nestačí
len prevencia, nestačí len liečba a
nestačí len re-
presia.
Všetky tieto zložky musia byť dôsledne,
účinne spo-
lu.
Dramatickým a strašným je pre mňa konštatovanie, že na
primárnu
prevenciu je u časti bratislavskej mládeže už ne-
skoro,
ako sa uvádza v opatreniach. Je dobré, že existuje
národná
protidrogová jednotka Policajného
zboru. Každodenný
život
nás však presviedča, že policajné zásahy sú nedosta-
točné,
niekedy až platonické. Policajti niekedy chytia tých,
ktorí drogu
dostali, ale celkom
bez povšimnutia nechajú
tých,
ktorí predávajú - priekupníkov. Aj dieťa na sídlisku
vie,
kto drogu predáva. Neobstojí tu žiadna výhovorka, prečo
nemožno
priekupníka zatknúť a odsúdiť. Sú dva
názory. Jeden
hovorí,
že sa nevyužíva Trestný poriadok, ktorý je dostatoč-
ný.
Druhý hovorí, že podľa platných zákonov
priekupníka za-
tknúť
a odsúdiť nie je možné. Ak je to tak,
už dávno sa mal
novelizovať
Trestný poriadok. Prv ako priekupníci zničia te-
lesné
a duševné zdravie mladej populácie.
Pasáž o nadšencoch a mimovládnych organizáciách tu vy-
znieva
veľmi pokrytecky. Táto falošnosť
vystupuje do popre-
dia
vo svetle práve vami, vážení poslanci koalície, schvále-
ného zákona o
štátnom rozpočte. Tu ste odmietli čo i len
v
náznaku zvýšiť príspevok štátu na
skôr deklarovaný tzv.
razantný
nástup tretieho sektora, čiže
mimovládnych organi-
zácií.
Potom i bod 3 opatrení vyznieva viac ako nepresvedči-
vo.
Je veľmi smutné a alarmujúce, keď veľa
navrhovaných bo-
dov opatrení
majú riešiť okresné
a krajské úrady, čiže
v
zdravotníckej časti okresní a krajskí
lekári. Zástupcovia
týchto
lekárov sa však na výbor Národnej rady neunúvali, aby
boli
prítomní na širokej odbornej diskusii.
Tu mohli dostať
mnohé
podnety, ktoré by mohli uplatniť v praxi.
Za veľmi nekvalifikovaný a unáhlený či
pomýlený považu-
jem úmysel zriadiť Centrum na liečbu
drogových závislostí
v
novej nemocnici v Petržalke, v tom istom priestore, ako je
Ústav
pre matku a dieťa - detské oddelenie. Veď za liečenými
drogovo závislými budú môcť chodiť agresívne sa
chovajúci
priekupníci
a budú môcť drogu ponúkať i ďalším
hospitalizo-
vaným
pacientom. Takéto centrum by malo byť
vzhľadom na dl-
hodobosť
liečby a nutnosť resocializácie
umiestnené na inom
mieste
v Bratislave, a to v rámci už
existujúceho psychiat-
rického
oddelenia, napríklad na Úprkovej ulici.
Konečne, vrátil by som hlavné úsilie do
prevencie, do
sústredeného úsilia rehabilitácie fungujúcej rodiny, ktorá
je
zárukou tej najlepšej prevencie. Ďalej sú to programy pre
mládež,
výchova k pozitívnym hodnotám,
hodnotovo orientova-
ným životným
postojom. Kultúra násilia, rozbitie hodnoty
a
vplyvu rodičov, pornografia a vôbec
kultúra smrti osadená
do
rámca morálneho relativizmu je tá
oblasť, kde vláda zly-
háva
a neposkytuje širokej verejnosti žiadnu alternatívu.
Kresťanskodemokratické hnutie bude
podrobne monitorovať
účinnosť
vašich opatrení na poli boja proti
drogám a budeme
vám dávať naďalej pozitívne podnety na
zlepšenie celkovej
situácie.
Je na vás a na nás, ako sa k takým
závažným prob-
lémom postavíme. Stratili sme spoločne alebo stratili ste
-
vláda v každom prípade doteraz už dva roky, takže je čo
naprávať.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem.
Nech sa páči,
pani poslankyňa Bieliková.
Pripraví
sa pán poslanec Bajan.
Poslankyňa A. Bieliková:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte, aby som najskôr povedala, že ak
sa aj pri tom-
to
bode budeme deliť na koalíciu a
opozíciu a opozícia bude
vyčítať to, čo
má, resp. nemá urobiť koalícia, a opačne,
zvíťazí
len jeden jediný pán, a to sú drogy.
Teraz by
som niečo chcela povedať k týmto
opatreniam.
Považujem
ich za správne a aj obsiahle. Lenže drogy, kon-
krétne
v Petržalke, sa nepredávajú a
neaplikujú na hlavných
cestách a
na osvetlených uliciach,
po ktorých sa občas
prechádzajú aj policajti, ani v školách počas
vyučovania,
pretože
aj cez prestávky sú tam učitelia a kontrolujú žia-
kov,
ale drogy sa predávajú v Petržalke, predávajú a apliku-
jú
sa v pivniciach, na schodištiach, v niektorých bytoch, vo
výťahoch.
Preto vás prosím, nepovažujte to, o čom
chcem ho-
voriť,
za príliš lokálne.
Ten,
kto býva v Petržalke v takom
vchode, kde ktosi
drogy
predáva, vie, o čom hovorím. Pivnice sa
menia na noc-
ľahárne,
výťahy, schodištia na verejné WC, priestory pri ra-
diátoroch
na chodbách na kluby narkomanov. Keby
ste len vi-
deli
tie krásne 14-15-ročné dievčence ako
prichádzajú a ako
potom
odchádzajú. A v týchto priestoroch, v pivniciach v Pe-
tržalke,
už nikto nič nemá, už tam nikto nič neskladuje, le-
bo
jednak sa vykrádajú a mnohé sú už aj
vypálené. Za všetky
tieto
priestory, samozrejme, všetci nájomníci ešte navyše aj
platia.
Ešte som
chcela poznamenať, že pán
starosta Petržalky
o
tom všetkom zrejme najlepšie vie, lebo
určite dostáva ne-
smierne
veľa petícií, napríklad o vyhorených, vykradnutých
pivniciach
a podobne, kde sa obyvatelia,
pochopiteľne, sťa-
žujú,
prečo majú za takéto priestory, ktoré vlastne nikto
nepoužíva
a slúžia na niečo iné, ešte aj platiť.
Ale v
čom je príčina? Dovolím si
povedať, že príčinu
vidím
v tom, že nie sú domovníci, hoci
domovnícke byty sú
obsadené.
Domy sa nezamykajú, pretože to nie je vôbec možné.
My
sme sa trikrát poskladali na zámok
a na kľúče. Po dvoch
dňoch
boli tieto zámky vylámané, resp. vytlčené sklá a po-
dobne.
Jednoducho tie domy, celé
činžiaky, tie vchody, kde
je
12 poschodí, toľko schodíšť a toľko radiátorov, kde sa
toto
všetko dá robiť, jednoducho sa to nezamyká, to všetko
je
od večera do rána pootvárané. Je to horšie ako železničné
stanice.
No a domové správy? Domové správy
objednávajú upratova-
nie
vo firmách na to zariadených - odvoz
smetí a podobne -,
ale
funkciu domovníkov zrejme považujú za anachronizmus. No
myslím
si, že práve taký človek, ktorý o všetkom v dome vie,
ktorého každý rešpektuje, ktorý vie urobiť
poriadok, vie,
kedy
sa na koho obrátiť, je v petržalských anonymných domoch
priam
prepotrebný. Pretože, opakujem, v pivniciach, na chod-
bách
i v niektorých bytoch je semenište šíriacej sa drogovej
epidémie
v Petržalke.
Preto mi dovoľte, aby som navrhla doplniť
v časti A bod
3
jednu vetu: "Spolupráca okresných
úradov a miestnych za-
stupiteľstiev
s predstaviteľmi domových správ pri
monitoro-
vaní miest priameho predaja drog
konzumentom". Celý tento
bod
3, myslím si, že je zle naštylizovaný. Mal by znieť tak-
to:
"Všestranná pomoc a podpora novým
neštátnym zariadeniam
zaoberajúcim
sa prevenciou, liečbou a resocializáciou drogo-
vo
závislých predovšetkým v najohrozenejšej časti Bratislavy
v
Petržalke zo strany okresných úradov v záujme ich efektív-
nej činnosti." Ďalej navrhujem, aby
sa urobila jazyková
úprava
celých týchto opatrení, pretože je tam viacero grama-
tických chýb, konkrétne aj v tomto prípade - zodpovední
prednostovia
má byť mäkké í. Ale to nie je všetko.
Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec
Bajan.
Poslanec V. Bajan:
Vážený pán podpredseda,
vážený pán podpredseda vlády,
kolegyne a kolegovia,
opäť máme pred sebou tému, o ktorej sa
veľmi ťažko dis-
kutuje,
pretože je spomínaná z rôznych strán - odborných,
laických.
Je to pochopiteľné, lebo tento problém, žiaľ, sa
dotýka
takmer každej rodiny, resp. do kontaktu
s týmto pro-
blémom
sú už oslovované deti základných škôl, rodiny ako ta-
ké.
Nadviazal by som nad predrečníkov predo mnou. Trošku bu-
dem
parafrázovať kolegyňu. Tu si naozaj
nemyslím, že by sme
sa
mali deliť na opozíciu a koalíciu. Vidím tu trošku iné
delenie. Nemali by
sme sa v tejto problematike deliť na
štátnu
správu a samosprávu. Som jej vďačný za návrh, ktorý
spomenula.
Dám potom návrh do uznesenia, lebo sám neviem, ako vy-
stupovať
k tomuto materiálu, pretože ide o materiál, ktorý
berieme
na vedomie. Ide o opatrenia, ktoré si prijala vláda.
Neviem
si dosť dobre predstaviť, že by sme
prijali nejaké
iné
opatrenie, než je v materiáli. Takže môžeme len diskuto-
vať
o probléme ako takom. Som rád, že spoločným spravodajcom
je práve
zástupca výboru, ktorého
rezort, teda minister
vnútra,
podľa mňa absolútne podcenil tento materiál, resp.
prijal opatrenia,
ktoré sú jednak
navzájom protichodné
a
jednak absolútne neúčinné. Iná
situácia je v Bratislave,
iná
situácia je na Slovensku. To si
treba uvedomiť a tento
materiál
o tom nehovorí.
Na rokovaní výboru som spomínal, že
prijať opatrenia,
ktoré zároveň
nie sú kvantifikované, je úplne
zbytočné.
Môžeme
si pozrieť napríklad úlohu 28 -
zavedenie preventív-
nych
počítačových programov do výučby vyšších ročníkov zá-
kladných
škôl a vo všetkých typoch stredných škôl. Zodpoved-
ný
minister školstva, školský rok
1996/1997. Z akých peňazí
to
bude? Z rezortných, alebo bude na to
tých 50 miliónov,
alebo
odkiaľ to bude? Týchto úloh je
strašne veľa a nie sú
kvantifikované.
Obávam sa, že to môže byť dosť veľký prob-
lém.
O jednom probléme hovoril kolega Lauko. Ja by som však
s
ním trošku nesúhlasil, pretože osobne
si myslím, že tieto
liečebné
centrá vôbec nesmú byť v Bratislave. Ináč to logiku
nemá.
Podobne ako kolega Brocka hovoril o nezmyselnosti úra-
dov
práce, že sú lokalizované v piatich okresoch, takisto
ľudia
pendlujú po celej Bratislave. Osobne si myslím, že keď
sme
pred nejakým časom v minulom volebnom období schvaľovali
Fond
detí a mládeže a monitorovali sme majetok po bývalom
SZM,
zistili sme 23 bývalých PVS, ako sme
tomu hovorili ke-
dysi.
Jednoducho sú tu strediská, ktoré by mohli slúžiť aj
ako
pracovná terapia, lenže sú v zlom stave. Jednoducho moh-
li
by slúžiť na takéto veci. Napríklad
Patince podľa mojich
informácií
sú voľné, resp. sa veľmi zvláštnym až podvodným
spôsobom
prenajímajú rôznym firmám. Priestor by aj bol. Jed-
noducho
ak tento majetok má slúžiť mládeži,
prečo to neuro-
biť
aj takýmto spôsobom? Myslím si, že je
to veľmi jedno-
duché, pretože o
chvíľu budeme mať pred sebou Fond
detí
a
mládeže a zistíme, aké peniaze idú na
aparát fondu, ktorý
už
vlastne nič nespravuje, lebo majetok je buď predaný, ale-
bo
prenajatý.
Vrátim sa k spomínanej Petržalke. Osobne ma dosť mrzí,
že
keď sa povie Petržalka,
automaticky sa dá znak rovnosti
na
drogy. Myslím si, že v Petržalke je aj čosi pozitívne,
ale
to by sme mali mať inú diskusiu. Vrátim sa k drogám.
Domovníci - áno existoval zákon o
domovníkoch, v roku
1946
bol zrušený. Rozmýšľal som, že by som
na základoch bý-
valého
zákona navrhol niečo podobné, ale uvedomujem si, že
ten
problém domovník nevyrieši. Bývalý domovník činžovného
domu
je iný domovník ako domovník v paneláku. Domovník v pa-
neláku
bývajúci na prvom poschodí je zbytočný.
Potrebujeme,
aby niekto sedel dolu ako vrátnik,
nazvime ho vrátnikom,
ináč
je nepoužiteľný. Do toho domu sa nikto nesmie dostať.
Takže,
samozrejme, chce to legislatívu. Pýtam
sa, keď chcem
vojsť
do domu, ako mi v tom takýto vrátnik zabráni, keď nemá
žiadne
opatrenia, ak to nebude príslušník Policajného zboru,
ale
ináč legislatívne vybavený človek. Zamýšľajme sa spoloč-
ne
nad tým, ako to urobiť.
Problém vypálených pivníc, resp. stredísk
je dosť prob-
lematický,
pretože keď sme chceli takéto priestory
uzavrieť
plechovými
alebo oceľovými dvermi, keďže vieme, že občania
si
tam už nedávajú nič, narazili sme
na problém. Len čo by
sme
to zobrali, podľa stavebného zákona
musíme dať občanovi
iný
náhradný priestor. Ak tento
nezmysel, ktorý nám trošku
blokuje
možnosť riešiť to systémovo, v
stavebnom zákone od-
stránime,
myslím si, že by sme sa mohli dostať o
kus ďalej.
Sú tu konkrétne veci, ktoré treba riešiť v legislatíve,
a
práve tento materiál by mal o tom hovoriť. Nehovorí, preto
dávam
návrh na doplnenie uznesenia:
Národná rada Slovenskej republiky žiada
vládu Sloven-
skej
republiky, aby do 30. 3. 1997, teda za
štvrťrok, pred-
ložila
Národnej rade Slovenskej republiky
konkrétne opatre-
nia
na úseku boja proti drogám v Bratislave, ktoré budú rie-
šiť problém
komplexne od hospitalizácie po legislatívne
úpravy.
Mali
by sme sa každý štvrťrok k
tomu vracať, nielen
k
Bratislave, ale aj k systému ako
takému, a povedať si, čo
nefunguje
a čo by sme mali zlepšovať. Je to
problematika,
ktorá
je prierezová, nie je to len otázka jedného rezortu.
Takže
myslím si, že sa nájde dobrá vôľa,
aby sme sa k tomu
vracali.
Osobne, samozrejme, som trochu sklamaný, síce nie poč-
tom,
ale spôsobom, ako to chce riešiť predovšetkým minister-
stvo
vnútra. Ak som hovoril o protichodnosti, spomeniem jed-
nu
vec. Predstavil sa mi nový riaditeľ, už
to nie je riadi-
teľ,
ale nový náčelník okresu 5, ktorý
sa pochválil, že už
má
piatich bojovníkov na riešenie protidrogovej problematiky
na
okrese v Petržalke. Podotýkam, nielen v Petržalke, ale aj
Jarovce, Rusovce, Čuňovo. Po prvé, je to úplne zbytočné.
Spojené
štáty, keď riešili protidrogový boj, tak to bola ná-
rodná
jednotka, ktorá v každom štáte bola maximálne 6 mesia-
cov,
potom sa sťahovala. O to presne ide. My nemôžeme vyčle-
niť z Policajného zboru piatich ľahko
identifikovateľných
ľudí,
ktorí budú proti tomuto nešváru bojovať v jednom okre-
se.
Po prvé - dopredu ich pochováme a
po druhé - je to lo-
gický
nezmysel. Možno nájdeme iný
systém, ale tento spôsob
sa
mi jednoducho zdá zbytočným mrhaním.
Nie
je úplne pravda, že
by sme nespolupracovali so
štátnou
správou, a dúfam, že to tak nevyznelo,
len efekt je
úplne
minimálny. Dílerovi drog po zadržaní
úplne stačí, keď
nebude mať pri
sebe občiansky preukaz. Keďže ho nevieme
identifikovať,
policajt ho musí pustiť na zákrok
prokuráto-
ra.
Okrem iných vecí majú vynikajúcich právnikov, dobre pla-
tených.
Naozaj ideme bojovať v súčasnosti asi proti 20 mld
korún.
Takže tu očakávam predovšetkým v trestnoprávnej ob-
lasti,
že by sme mohli ísť aj nad rámec zatiaľ
nami tolero-
vaného. V tejto
oblasti si naozaj trúfam ísť veľmi tvrdo
práve
po tejto linke.
Súhlasím s tým, že prevencia áno,
ale sú oblasti, keď
je
už zbytočné ľuďom hovoriť, čo s tým,
pretože človek pou-
kazuje
na to, že situácia je neúnosná, treba trestať. Sú si-
tuácie,
keď vám môže dobre informovaný človek
povedať pres-
ne,
kedy sa díleruje, v ktorých bytoch. Nakoniec, spomínal
som
bývalému ministrovi vnútra,
oznámil som niekoľko bytov
presne. Jednoducho sa to nerieši. Nebudem
spomínať prečo.
Vieme
presne, kedy sa rozvážajú drogy, na
základe toho jed-
noducho
sa vypnú ulice, rozdelia sa, vydajú sa
peniaze, za-
pnú sa ulice.
Jednoducho to je mafia, ktorá pracuje iným
spôsobom,
a preto len všeobecné kroky proti
takýmto organi-
zovaným
jednotkám sú úplne nerealizovateľné, budú realizova-
né
bez efektu. Takže skúsme pustiť
tieto rezorty do tých
úloh,
ktoré si dali s tým, že by sme sa každý štvrťrok k nim
vracali.
Ja si myslím, že aj keby sme mali
narušiť legisla-
tívny
program vlády a ísť s iniciatívou
poslaneckou, myslím
si,
že tento problém si to zaslúži. Už z toho, čo som spome-
nul,
vidno, že je veľmi ťažko dávať nové úlohy. Nie je to
náš
materiál, takže ja som navrhol len doplniť uznesenie.
Ďakujem za pozornosť a predpokladám, že
to nebude jedi-
ná diskusia o
tomto probléme. Myslím si, že by
sme mali
o
tom veľmi často a veľmi
intenzívne diskutovať. Ďakujem
veľmi
pekne. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pánu Bajanovi. Pán poslanec
Kováč, nech sa páči.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán podpredseda,
kolegyne, kolegovia,
skutočne rokujeme o materiáli, ktorý buď zoberieme na
vedomie,
alebo nie, ale nič sa na ňom v podstate meniť nebu-
de,
a jediné, čo môžeme prijať, je uznesenie. Ja vrele odpo-
rúčam
uznesenie, ktoré predložil pán poslanec Bajan, pretože
len
pravidelná kontrola úloh, ktoré sú tu zadané, vo veľmi
krátkych
časových intervaloch, nám ukáže,
čo v tomto mate-
riáli
je slabá stránka a kde opatrenia skutočne plnia účel.
Dovoľte, aby som sa predsa len vyslovil k problematike,
ktorá
je mi blízka, to znamená z problematiky
zdravotníctva
a
možno ministerstva práce,
sociálnych vecí k niektorým
sporným
otázkam, a možno poprosil o vysvetlenie pána pod-
predsedu
vlády.
Dovoľte mi hneď k opatreniu A1. Pán poslanec Bajan ho-
voril,
že sa tu pracuje s mafiou, ktorá točí peniaze vo výš-
ke
20 mld korún. Štát sa razantným
spôsobom pustil do útoku
proti
tejto mafii a dal jedno pracovné miesto na krajskom
úrade.
Vy si myslíte, že toto je dostatočný
razantný nástup
do
boja proti drogám? Jedno pracovné miesto, jeden úväzok.
To
je bod A1, prosím, všimnite si.
Množstvo
úloh, ktoré sú tu, sú absolútne
nekonkrétne.
Otázka
je: Čo je v bode A3 všestranná pomoc a podpora nových
neštátnych
zariadení? Ja by som to chápal, keby to bolo for-
mulované, ekonomická,
finančná, organizačná, personálna,
priestorová
pomoc. To už si viem predstaviť,
čo to je, ale
všestranná
pomoc je presne tak, ako keby som hovoril - žiad-
na
pomoc.
Myslím si, že život nám ukáže (a už tá prvá kontrola),
ako
sa plnia tieto opatrenia, ukáže, akým spôsobom budú tie-
to
opatrenia fungovať.
Niektoré veci už vôbec nie sú domyslené. Napríklad bod
A4
hovorí, že sa uskutoční tematické školenie lekárov prvého
kontaktu
všetkých bratislavských okresov k problematike dro-
gových
závislostí. Nuž ale lekár prvého
kontaktu je, vážené
dámy
a páni, súkromným lekárom. Vznikajú otázky, kto urobí
tematický
kurz, kto ho bude platiť, kto uvoľní súkromného
lekára
z jeho praxe, kto ho bude v tom čase zastupovať. Teda
je
celá séria organizačných otázok, ktoré
spochybňujú možno
dobrý
úmysel tohto bodu 4.
Rovnako mi dovoľte ako bývalému pôrodníkovi spochybniť
otázku
zabezpečenia návštevnosti v
poradniach pre gravidné
narkomanky.
My máme problém, aby zdravá žena, ktorá
sa chce
starať o tehotenstvo, o svoje dieťa,
navštevovala poradne
pre
tehotné, a nieto narkomanka, ktorú tam chceme donútiť
chodiť.
Alebo aké opatrenia sa prijmú? Je to tu len preto,
aby
sme niečo napísali, alebo preto, že za tým chceme vidieť
konkrétny
cieľ?
Z hľadiska ministerstva práce a sociálnych vecí sa do-
tknem
len dvoch bodov. Je to bod A23 - všimnite si, vytvore-
nie
podmienok na činnosť neštátneho
resocializačného zaria-
denia
ROUD. Čo to je, prosím vás, vytvorenie podmienok? Opäť
sa
mi tam žiada ekonomické, personálne, priestorové, finanč-
né
a ďalšie, ale vytvorenie podmienok nehovorí vôbec nič,
ako
keby sme vôbec nič neurobili.
No a dovoľte mi ešte jeden môj malý
nesúhlas s tým, ako
sa
ministerstvo práce chce postarať o resocializovaných nar-
komanov.
Prosím, všimnite si bod 24 - ministerstvo práce na-
vrhuje
zvýhodnenie zamestnávania jednotlivcov, ktorí sa vrá-
tili
z protialkoholickej a protidrogovej liečby. Vážené dámy
a
páni, toto povedzme všetkým ostatným zdravým, ktorí nemajú
zamestnanie,
že prednosť majú liečení alkoholici a
drogisti
alebo
narkomani a že budú mať dokonca zamestnávatelia zvý-
hodnené
podmienky, ak ich zamestnajú. Je to inými
slovami
návod
- najskôr sa staňte alkoholikom, dajte sa liečiť, ale-
bo
najskôr buďte narkomanom, dajte sa liečiť, a potom vás
zamestnávatelia zamestnajú, lebo budú mať zvýhodnené pod-
mienky,
aby vás mohli zamestnať.
Chcem teda povedať, to sú len malé poznámky, ktoré ho-
voria
o tom, ako je ten materiál málo vyvážený a málo kon-
krétny.
Preto sa domnievam a som presvedčený, že vzhľadom na
spoločenskú
závažnosť tejto problematiky návrh pána poslanca
Bajana, aby sme
dostávali pravidelné informácie
o plnení
týchto
opatrení, ale aj skonkretizovať tie veci, ktoré sa tu
ukazujú
ako len nadškrtnuté v rozhodujúcich
oblastiach, tak
ako to má
predložené vo svojom návrhu na uzneseniach, že
tento
návrh všetci podporíte. Každý si
uvedomuje, aký je to
mimoriadne
vážny a boľavý problém našej spoločnosti.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pánu poslancovi. Keďže nemám
nikoho prihlásené-
ho
do rozpravy, vyhlasujem rozpravu za ukončenú.
Nech sa páči, pán poslanec Bajan -
faktická poznámka.
Poslanec V. Bajan:
Ďakujem pekne. Aby som nezostal dlžný
odpoveď, čo chce-
me robiť konkrétne v tých vyhoretých domoch.
Pripravujeme
v
spolupráci s Angličanmi, s hlavným mestom mestom Londýnom,
akciu,
ktorá bude stáť okolo 500-600 mil. Sk.
Teda ideme na
vrátnikov
v každom vchode, čo by mohlo situáciu
riešiť, ale
bude
to chcieť aj úpravu legislatívy. Tu predpokladám, že by
sme
mohli spoločne zlepšiť situáciu, ktorá
je už naozaj ne-
únosná.
Takže ideme pripravovať takýchto vrátnikov v Petr-
žalke.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán Pittner, nech sa páči.
Poslanec L. Pittner:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
chcem povedať len niekoľko poznámok. Som veľmi rád, že
vskutku
v tejto veci koalícia i opozícia postupuje zodpoved-
ne
a netrieštime to na nejaké politické prístupy. Chcem pre-
to
povedať toto: Kto je vlastne narkoman,
kto sa stáva nar-
komanom? To
sú väčšinou nešťastní
alebo hlúpi, keď ide
o
mladistvých, alebo nešťastní, pokiaľ ide o dospelých ľudí,
teda
rozbité a nie integrované osoby. Na
nich sa musí poze-
rať
ako na chorých ľudí. Z toho hľadiska aj prístupy by mali
byť
spoločensky vyvážené tak, ako to naznačuje aj materiál
a
ako sa toho domáhajú aj predrečníci,
ktorí tu o tom hovo-
rili.
Stručne: Bol som v Turíne v roku 1994,
kde tento spôsob
určitej
návratnosti týchto ľudí do normálneho životného pro-
cesu
riešia netradičným, ale veľmi úspešným spôsobom. Riešia
ho
tak, že žiadne medikamenty, žiadne odvykacie kúry a os-
tatné
veci, ktoré ako ukazujú skúsenosti, sa väčšinou míňajú
účinkom,
ale na princípe dobrovoľnosti, kde sú zatriedení do
štyroch
tried. Prvá trieda, to je otrasný zážitok a potom sú
druhá, tretia a
štvrtá. Zo štvrtej triedy odchádzajú von
vlastnými
komunikatívnymi kontaktmi vyliečení ľudia, ktorých
však
spoločnosť naozaj uprednostňuje i do
zamestnania a má
nad
nimi špeciálny taký nie policajný dozor, ale skôr patro-
nátny.
To je jedna vec.
Druhá vec, tá je veľmi vážna, to je záležitosť preven-
cie.
Jednoducho, ak represiou by sme chceli
toto všetko za-
staviť,
tak to je zbytočná námaha. To jednoducho represia
nevyrieši.
A z tohto hľadiska celá spoločnosť, počínajúc ro-
dinou,
náboženskými spoločenstvami, cirkvami,
ale aj inými
humanitnými organizáciami, musí podchytiť mladých
ľudí.
A
varujem pred jedným poznatkom, ktorý bol zverejnený v tla-
či.
Kým v ostatnej Európe a vo svete väčšinou sú to stredno-
vekové
vrstvy, ktoré sú narkomani, u nás začínajú byť závis-
lými
už 10-ročné deti. To je to, čo tu vlastne tieto novodo-
bé
mafie na nás začínajú odskúšavať a
realizovať. To všetko
by
chcelo dlhú debatu, ale vy viete, na
ministerstve vnútra
majú
poznatky ešte z minulých rokov, využite
ich aj v tejto
práci.
Bol som vo Washingtone v roku 1994. V
tom čase viete,
že
aj na Slovensku bola návšteva riaditeľa FBI a riaditeľa
protidrogového
úradu. To sú organizácie, ktoré pracujú re-
presívne,
ale pracujú na tom princípe, ktorý nie a nie na
Slovensku
zaviesť, na princípe nových metód
policajnej prá-
ce, nie okrskárskych. Tí majú agentov po celom svete, aj
u
nás, a sledujú všetky trasy. Naše orgány sú s nimi ofi-
ciálne,
samozrejme, pod krytím, v kontakte a
hľadajú spôso-
by,
ako prísne ísť nie na dílerov, ktorí
predávajú drogy po
500
korún, ale na tých, ktorí sú skutoční
mafiáni. V Brati-
slave,
keď už hovorím o Bratislave, keby istý hotel zmizol
z
povrchu zemského, tak hádam na 5 rokov máme pokoj. Žiaľbo-
hu,
títo páni sú dnes už tak vybavení nielen mocensky, ale
aj
politicky, že ich predstaviteľov vidíte skoro na všetkých
recepciách.
Tí, ktorí sú z ministerstva vnútra o
tejto veci
informovaní, vedia,
o čom hovorím. Tam sú tie problémy
a
tieto problémy nevyriešime takýmito zbožnými želaniami,
ale
ak naozaj rekodifikovaný Trestný zákon
a Trestný poria-
dok
vstúpi v plnej platnosti do života, vrátane agentov, bez
toho
to nezbalíme.
A
ďalšia, posledná poznámka,
pokiaľ ide o záležitosť
týkajúcu
sa liečenia. Podľa mňa je hrozivé, ak do petržal-
skej
nemocnice má byť sústredené liečenie
práve týchto ľudí
závislých
od narkotík. Tým len vytvoríme priestor na to, aby
ich
liečenie bolo neúspešné a aby sme
ešte tam zatiahli aj
ďalších.
Je to jednoducho zlá cesta.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pánu poslancovi Pittnerovi. Nech
sa páči, pán
poslanec
Glinský.
Poslanec J. Glinský:
Vážená Národná rada,
chcem sa plne stotožniť
predovšetkým s celým prejavom
pána
poslanca Bajana aj pána poslanca Pittnera. Predovšetkým
by som chcel
podporiť požiadavku, aby sme
sa pravidelne
štvrťročne
k tejto problematike stretávali, lebo Národná ra-
da
je najzodpovednejšia za to, ako sa bude táto epidémia ďa-
lej
vyvíjať, epidémia, ktorá neustále týždeň čo týždeň pohl-
cuje
mnoho krásnych mladých ľudí.
Chcel by som však k tomu ešte dodať, že ani parlament,
ani
vláda nie je inštitúciou, nie je grémiom,
ktoré je naj-
zodpovednejšie
za tvorbu hodnôt, teda za prevenciu v tejto
oblasti.
Zato, že stav je taký, aký je, zato, že
ešte v ča-
se,
keď parlament prijímal uznesenie o opatreniach na boj
proti
drogám v Bratislave, že v tomto čase
ešte v Petržalke
sa
z úst pána primára Novotného a z úst
iných znalcov prob-
lematiky
konštatovala prodrogová atmosféra u mládeže, nezáu-
jem
a prodrogová atmosféra u veľkej časti verejnosti, zato
nenesie
vinu, teda najvyššiu zodpovednosť, iba
vláda a par-
lament.
Zodpovednosť musíme rozložiť na širšie, oveľa širšie
zastúpenie
autorít, na masmédiá, na tretí sektor a
podobne,
na
vedecké a školské výskumné ústavy, ktoré neposkytli a ne-
poskytujú
analýzy, diagnózy, ani dokonca elementárnu štatis-
tiku,
ktorá je nevyhnutá. Zodpovednosť je teda všestranná.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem.
Chce sa vyjadriť k rozprave pán podpredseda
vlády?
Nech sa páči.
Podpredseda vlády SR J.
Kalman:
Vážený pán podpredseda,
vážená Národná rada,
opäť pri tejto príležitosti musím poďakovať za námety,
ktoré
dávate na riešenie drogovej situácie,
situácie v Bra-
tislave.
Chcem však a musím zdôrazniť niekoľko zásadných as-
pektov
k tomuto materiálu.
Po prvé - tento materiál ide nad rámec Národného prog-
ramu
boja proti drogám. Mnohé otázky, ktoré
sú tam zakotve-
né,
mnohé úlohy, ktoré sú zakotvené v Národnom programe boja
proti
drogám, priamo dopadajú aj na
Bratislavu. Toto je nad
rámec.
To je po prvé.
Po druhé - pýtate sa viacerí, aj pán poslanec Kováč,
kto
bude realizovať a z akých zdrojov sa budú realizovať.
Vláda
vyčlenila a vyčlení 60 mil. Sk len na
tieto opatrenia
pre
Bratislavu na rok s tým, že rezorty, ktoré sú zodpovedné
za
jednotlivé úlohy, tak ako sú v
opatreniach uvedené, budú
realizovať
ďalej v rámci svojho rozpočtu. To
znamená, že je
tam
jednoznačne daná úloha, kto je za
to zodpovedný, čí je
to
prípad, kto bude školiť týchto lekárov, ak nájdeme sys-
tém,
akým spôsobom ich budeme školiť, kto bude vytvárať pod-
mienky
v Adamove a podobne. Jednotlivé rezorty, tak ako sú
tam
uvedené.
Tretí aspekt - chcel by som zdôrazniť, už
ste tu viace-
rí
povedali aj pri prvej diskusii v súvislosti s drogami, že
to
v poslednom čase zasiahlo Slovenskú
republiku, a skutoč-
nosť
je taká, že na Slovensku máme málo skúseností s bojom
proti
tejto pliage - ak môžem použiť druhýkrát tento výraz
-
či v oblasti rehabilitácie a
resocializácie aj v oblasti
represie.
Skutočne hľadáme optimálne
možnosti, spojili sme
sa
s okolitými krajinami. Nie je pravda
ani to, dovolím si
tvrdiť,
čo povedal pán poslanec Lauko vo svojom diskusnom
príspevku
v prvej diskusii v súvislosti s Protidrogovým fon-
dom,
že by vláda spala, že by výbor ministrov nič nerobil.
Už
prijatie Národného programu boja proti
drogám, predlože-
nie
správy, prijatie týchto opatrení, podpísanie memoranda
s
okolitými krajinami, sondovanie,
hľadanie možností riešiť
tento problém v
dostatočnom rozsahu plasticky
ukazuje, čo
v
tomto smere robí vláda.
Viacerí ste vo výboroch poukazovali, aj
teraz na súvis-
losti
s postihom resp. v súvislosti s rekodifikácou Trestné-
ho
zákona, výbor ministrov a
jednotlivé rezorty aj v tejto
oblasti
analyzujú, ako je to riešené v iných krajinách, kto-
ré majú väčšiu
skúsenosť, bohatšiu skúsenosť
s postihmi,
zvlášť
bohatšiu skúsenosť s drogovou scénou a
jej riešením.
Nie
je vylúčené, a povedal som vám to, keď som hovoril o pr-
vej
správe k plneniu Národného programu boja proti drogám,
že
je veľký predpoklad, že pri správe, ktorú budeme pred-
kladať
tomuto parlamentu v I. štvrťroku
budúceho roka, pre-
tože
to z tohto Národného programu boja
proti drogám vyplý-
va,
jedno z opatrení pravdepodobne bude,
akým spôsobom pri-
tvrdiť,
ak to tak môžem povedať, aj otázku
postihov v tomto
smere.
Na tomto materiáli, resp. na takejto analýze sa v sú-
časnosti
pracuje a budú určite predložené návrhy pri správe,
o
ktorej som hovoril.
Niektorí ste hovorili o tom, ako tento
materiál vzni-
kol.
Vznikol na základe vašej
požiadavky a znova zdôrazňu-
jem,
že vznikol ako niečo nad rámec. Teraz zostáva otázka,
akým
spôsobom ho hodnotiť. Plne sa staviam za tie názory,
ktoré
hovoria, že ak niečo má byť účinné,
nestačí len opat-
renia
vypracovať, ale ich aj pravidelne a účinne kontrolo-
vať. Ale teraz
sa pozerám na pána poslanca Romana Kováča
a
presne si pamätám, že keď
som tu asi v máji predkladal
správu
o plnení Národného programu boja proti
drogám a hod-
notili
sme len troj- alebo štvormesačné obdobie, sám vtedy
hovoril,
že je to dosť formálne. Vtedy sme si povedali, že
asi
za tri, štyri mesiace sa ani nejako veľa nedá urobiť,
nedá
sa nejako veľa konkrétne vyriešiť.
Teda som za to, aby sme sa vracali na úrovni vlády, na
úrovni
parlamentu kontrolovali, na základe analýzy súčasného
stavu prijímali
ďalšie konkrétne opatrenia, ale skutočne
treba
zvážiť cyklus predkladania týchto správ. Myslím si, že
štvrťročne
je príliš často a že štvrťročne by sme ani nie-
ktoré
veci nevyriešili. Skôr mi napadá otázka
alebo skôr by
som
pripustil interval kontrolovať
opatrenia v Bratislave,
kde
je situácia najkritickejšia, raz do
roka, mám dojem, že
sa
aj navrhuje niekedy v jesennej časti alebo na jesennom
zasadnutí
parlamentu, a zároveň na jarnom zasadnutí parla-
mentu
posúdiť to ako Národný program boja
proti drogám. Tým
sa
vlastne dostane do vlády a do parlamentu minimálne dva-
krát
komplexná správa, ktorá bude analyzovať, hodnotiť situ-
áciu a na základe
analýz hodnotenia a požiadaviek môže
spresňovať
navrhované opatrenia alebo môže
spresňovať a do-
pĺňať
Národný program boja proti drogám. Veď sme sa dohodli,
že
je to otvorený materiál, jeden aj druhý.
Nevylučujem ani skutočnosť, že každý môže
mať iný názor
na
prijaté alebo navrhované opatrenia, ale, vážení poslanci,
poslankyne,
chcem zdokumentovať a chcem znova povedať, že aj
keď
sú rozporné názory na prijaté alebo navrhované opatre-
nia,
tieto opatrenia skutočne boli
konzultované s odborník-
mi,
odborníci ich takto navrhli, či sú to odborníci zo zdra-
votníctva,
či sú to odborníci z bezpečnosti, odborníci z ob-
lasti
samospráv atď. Takže iste, názor každý môže mať, ale
vychádzali sme z
odborných posudkov. Preto
sa prihováram
v
tomto smere ich v súčasnom období nedopĺnať, ani nijaké
konkrétne
názory, námety na doplnenie materiálov nevzišli.
Treba
začať, nastúpiť realizáciu týchto
prijatých opatrení.
Realizujú sa už
opatrenia v Národnom
programe boja proti
drogám.
Som presvedčený, že je to prvý dosť významný skok
alebo
pokrok k tomu, aby sa drogová situácia v Bratislave
nie
zlepšila, ale zhoršila v prospech tých, čo tieto veci
využívajú,
a zlepšila v prospech ostatných
občanov, a že už
v
marci môžeme pri plnení kontrolnej
správy, komplexnej
správy
o Národnom programe boja proti drogám, tieto otázky
riešiť
a posudzovať v nových intenciách, v nových dimenziách
i
v súvislosti s opatreniami alebo
s tými zameraniami,
o
ktorých ste dnes hovorili. Preto by som vás chcel opätovne
požiadať
o podporu navrhovaných opatrení. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pánu podpredsedovi. Chce sa
vyjadriť pán spo-
ločný
spravodajca? Nech sa páči.
Poslanec L. Polka:
Vážení páni podpredsedovia,
vážená Národná rada,
moje stanovisko k navrhovaným opatreniam alebo navrho-
vaným
pripomienkam z výborov, alebo
pripomienkam z diskusie
bude
dosť negativistické, takže mi dovoľte, aby som sa k nim
vyjadril
zo širších aspektov.
Pokiaľ
ide o pripomienky, ktoré vzišli zo
spoločnej
správy,
na prijatie navrhnem pripomienku pod
bodom číslo 3,
ktorá
je zakomponovaná, čiastočne
preformulovaná do návrhu
uznesenia.
Chcel by som sa stotožniť s filozofiou,
ktorú tu
už
predniesol pán poslanec Bajan. Je to materiál vlády, je
to
plán práce vlády na určité obdobie v konkrétnych podmien-
kach
- povedal by som - nešťastím postihnutej Bratislavy.
Z
týchto dôvodov považujem takýto materiál za taký, ktorý
berie
Národná rada na vedomie, ponecháva vláde istý priestor
na
realizáciu týchto opatrení a potom s odstupom času, či už
po polroku, či
po roku sa môžeme kriticky alebo súhlasne
s
takýmto materiálom vyrovnať. Zasahovať do kompetencie vlá-
dy
v tomto prípade a ukladať jej úlohy - to by sme potom
niesli
spoluzodpovednosť za realizáciu konkrétnych opatrení,
ktoré
majú niekedy priveľmi špecifický charakter.
Pokiaľ ide o pripomienky v bodoch 1 a 2
spoločnej sprá-
vy
k rozpočtu, neviem, z akých dôvodov sme tieto pripomienky
neakceptovali
pri schvaľovaní rozpočtu, stávajú sa v podsta-
te
bezpredmetnými a nemôžem ich odporučiť na prijatie.
Pokiaľ
ide o pripomienky označené písmenami a), b)
a
f) v poslednej časti pripomienok výboru pre vzdelanie, ve-
du,
kultúru a šport, majú legislatívny charakter k pripra-
vovaným,
resp. uvažovaným zákonom a je možné ich uplatniť
v
rámci prípravy navrhovaných zákonov. Ale ak mám byť úprim-
ný,
bol by som ako právnik veľmi
sklamaný, keby sa dostali
do
zákona povinnosti štátnej správy a
povinnosti lekára, na
ktorého
sa obráti človek, ktorý chce skončiť so
svojou "ka-
riérou"
narkomana, aby lekár hlásil polícii, že tento človek
sa
ide liečiť. Tu sa dostaneme skutočne
na scestie, keď sa
absolútne
neguje dôvera človeka v jeho
ošetrujúceho lekára.
Takže
to treba skutočne veľmi dôsledne zvažovať, aký vplyv
a
čo chceme riešiť, či chceme
mať narkomanov spočítaných,
alebo
či ich chceme liečiť.
Pripomienky označené písmenami c)
a d) z
výboru pre
vzdelanie,
vedu, kultúru a šport a nasledujúce
majú charak-
ter
interných pokynov ministerstva
zdravotníctva. Skutočne,
sú
obsahovo veľmi zaujímavé, veľmi dôsledné a svedčia o eru-
dícii
navrhovateľov, obávam sa však, že tieto pripomienky sú
v
kompetencii okresného lekára, prípadne
riaditeľa nemocni-
ce,
aby on rozhodol, ktoré lôžka a
koľko lôžok v nemocnici
vyčlení
pre potenciálnych narkomanov.
Pripomienka označená písmenom e), kde je
úloha, aby sme
dôsledne
sledovali narkomanov v ozbrojených silách, je pred-
metom dlhodobého
záujmu Výboru Národnej rady pre
obranu a
bezpečnosť.
Môžem vám doložiť materiál, ktorý sme
dnes ráno
chceli
prerokovať, no odložili sme jeho
prerokovanie na 17.
decembra,
kde ministerstvo obrany predkladá správu o riešení
situácie,
pokiaľ ide o boj proti narkománii v podmienkach
ozbrojených síl. Je
to skutočne situácia veľmi vážna, je
veľký
problém v koordinácii medzi ministerstvom vnútra a mi-
nisterstvom obrany, pretože narkomani, ktorí sú
sledovaní
ministerstvom
vnútra alebo sú v jeho priezore, sú bez
prob-
lémov
povolávaní na výkon základnej vojenskej
služby a títo
ľudia
sa dostávajú vo výkone vojenskej služby
i k zbraniam,
ktoré
môžu potom byť nimi zneužité. Môžem vás
ubezpečiť, že
výbor
sa tým bude skutočne dôsledne zaoberať, a dúfam, že sa
nám
podarí nájsť riešenie i tohto problému.
Pripomienka v bode číslo 4 je v materiáli, podľa môjho
názoru,
plne realizovaná. Osobne sa domnievam, že materiál
je
v niektorých pasážach až príliš konkrétny a príliš de-
tailný, napríklad
určuje počty policajtov na oddeleniach
všeobecnej kriminality, na oddeleniach tzv. protidrogových
kománd,
ktoré spomínal pán kolega Bajan, počty colníkov na
operačných
centrách a podobne. Takže detailnosť je tu zabez-
pečená.
Pokiaľ
ide o pripomienky, ktoré vzišli z diskusie,
i
keď vecne ich plne chápem a rešpektujem a myslím, že všet-
ci
sme sa s nimi stotožnili, z formálno-právnych dôvodov ich
nemožno
odsúhlasiť na prijatie, lebo pokiaľ ide o pripomien-
ku
pani poslankyne Bielikovej,
ukladať povinnosti miestnej
samospráve je
v našom prípade
dosť zložitý legislatívny
problém.
Okrem toho gescia okresných úradov a
orgánov štát-
nej
správy je zabezpečená v bode a). Pokiaľ
ide o ustanove-
nie
nejakých vrátnikov alebo nejakých služieb, skutočne by
sme
museli nájsť právne riešenie tohto
problému, i technic-
ké, ako spomenul kolega Bajan, pretože
človek, ktorý vás
zastaví
pri vchode do bežného paneláku, do bežného domu, ne-
má
žiadne kompetencie, žiadne právo vás
obťažovať, prezerať
vašu
tašku, robiť nedajbože osobné prehliadky. To by sme mu-
seli
právne vyriešiť, aby nedochádzalo ku
konfliktom. To je
problém,
ktorý nie je len naším problémom, to
vyplýva z is-
tých
takých romantických spomienok na
vrátnikov z prvej re-
publiky
alebo z nejakých filmových zážitkov, keď vidíme, ako
niekde v Amerike
vrátnik dôsledne stráži
bývajúcich. Tam
však
bývajúci platia také nájomné, že z tohto nájomného sa
potom
uživí aj nejaká CBS, ktorá tam funguje.
Skôr tu vidím problém v tom, že sa tu
dlhodobo už pri
schvaľovaní
správy o bezpečnostnej situácii zaoberáme vytvo-
rením
nejakej pomocnej stráže alebo nejakého
pomocného dob-
rovoľníckeho
aktívu polície, ostáva to len vo
verbálnej po-
lohe
a s týmto zákonom sa, žiaľ, ešte nezaoberáme.
Pokiaľ ide o pripomienku pána
poslanca Bajana, už ju
vysvetlil podpredseda vlády pán Kalman. Tento
materiál je
v
podstate submateriálom, ktorý hovorí o realizácii Národné-
ho
programu boja proti drogám, ktorý máme podľa uznesenia
Národnej
rady prebrať do konca marca budúceho roku. Tam je
priestor
na to, aby sme skontrolovali aj účinnosť a efektív-
nosť
opatrení, o ktorých hovorili pán kolega Bajan i pán ko-
lega
Kováč. Nič vám v tom nebráni, a ešte by
som si dovolil
takú
istú sebakritickú poznámku voči
nám vo výbore i voči
ostatným výborom, že
nič nebráni výboru pre
zdravotníctvo
a
sociálne veci, aby si pozval ministra
zdravotníctva a mi-
nisterku
sociálnych vecí a trebárs k 30. marcu,
ako navrho-
val
kolega Bajan, ich vyspovedal z tých opatrení, ktoré má
kolega
vo svojom návrhu na uznesenie.
Pred
záverom mi dovoľte vysloviť nesúhlas s tvrdením
pána
kolegu Lauka, že sa polícia nedostatočne zaoberá drogo-
vou problematikou. Pán kolega Pittner
predkladal v roku
1994
návrh Trestného zákona a Trestného
poriadku. Tento ná-
vrh
prešiel vnútorným rezortným
pripomienkovým konaním, kde
sa
policajti stotožnili s tým, aké oprávnenia a podmienky na
výkon
svojej práce tu majú. Je len vecou skutočného výkonu
policajtov,
či to berú dôsledne, alebo nedôsledne. Ale po-
kiaľ
políciu poznám a hodnotíme jej prácu vo
výbore, myslím
si,
že polícia vytvára všestranný tlak na všetkých, ktorí sa
distribúciou
drog alebo užívaním drog zaoberajú. Ibaže polí-
cia
nikdy nebola a nebude všeliekom.
Polícia
je sekundárny orgán,
ktorý musí bojovať
s
dôsledkami narkomafie alebo dôsledkami
narkománie, a nie
byť
nejakým prvoúderným útvarom, ktorý by
sa tým mal zaobe-
rať.
Polícia si svoje povinnosti v tomto smere plní veľmi
dôrazne.
A pokiaľ ide o pripomienku pána kolegu Bajana, tí
policajti,
ktorí budú pôsobiť na okresných
útvaroch v rámci
všeobecnej
kriminálky, sú policajti, ktorí majú bojovať pro-
ti
malej, povedal by som,
"spotrebiteľskej" drogovej závis-
losti,
a ich úlohou je vytvárať isté podmienky pre prácu ná-
rodnej
protidrogovej jednotky, pretože
nemôžeme sa domnie-
vať,
že národná protidrogová jednotka sú
spasitelia všetké-
ho,
že prídu do Petržalky alebo do
Svidníka a v momente sa
zorientujú
v priestore. Ich úlohou je vytvárať
podmienky na
prácu
národnej protidrogovej jednotky a ísť po tých veľkých,
ktorých
spomínal pán kolega Pittner.
Záverom mi dovoľte poslednú vetu k tomuto materiálu
a
vôbec k drogovej problematike.
Efektívnosť všetkých opat-
rení
je podmienená schopnosťou spoločnosti
predostrieť mlá-
deži,
predovšetkým mládeži, také spektrum spoločenskej, pra-
covnej, kultúrnej
či športovej sebarealizácie, aby sama
pochopila,
že drogy sú pohodlnou cestou do
labyrintu zabud-
nutia a dehonestácie všeľudských hodnôt.
Žiadne opatrenia
vlády,
žiadne opatrenia Národnej rady nie sú tu všeliekom.
Ďakujem pekne za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pánu poslancovi Polkovi a prosím
ho, aby uvá-
dzal
hlasovanie.
Moment. Ešte pán poslanec Mikloško sa
hlási s faktickou
poznámkou.
Poslanec F. Mikloško:
Pán predsedajúci, hlasujem s náhradnou
kartou číslo 5.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pán spoločný
spravodajca.
Poslanec L. Polka:
Ďakujem
pekne, pán podpredseda. Zo spoločnej správy
533a
odporúčam prijať pripomienku pod bodom 3.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Nech sa
páči, budeme hlasovať o
spoločnej správe. Pán
spoločný
spravodajca odporúča prijať pripomienku pod bodom 3.
Prezentovalo sa 100 poslancov.
Za návrh hlasovalo 99 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasoval 1 poslanec.
Prijali sme bod 3 zo spoločnej správy.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec L. Polka:
Ďakujem. Všetky ostatné pripomienky zo
spoločnej správy
pod
bodmi 1, 2, 4 a neoznačený bod 5 neodporúčam prijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem.
Budeme hlasovať o
pozmeňujúcich návrhoch zo
spoločnej
správy pod bodmi 1, 2, 4 a 5. Pán spoločný spravo-
dajca
ich neodporúča prijať.
Prezentovalo sa 105 poslancov.
Za návrh hlasovalo 31 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 60 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tieto pozmeňujúce návrhy sme neprijali.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec L. Polka:
Tým sme sa vyrovnali s pripomienkami zo
spoločnej sprá-
vy.
Pokiaľ išlo o pripomienky z rozpravy,
boli dva pozmeňu-
júce
návrhy. Pripomienku pani poslankyne
Bielikovej s poci-
tom
hlbokej ľútosti neodporúčam prijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Návrh pani poslankyne Bielikovej pán spoločný
spravodajca
neodporúča prijať.
Prezentovalo sa 103 poslancov.
Za
návrh hlasovalo 27 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 28 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 47 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.
Poslanec L. Polka:
Ďakujem
pekne. S obdobným pocitom neodporúčam prijať
pripomienku
pána poslanca Bajana.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu
pána poslanca Ba-
jana.
Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.
Prezentovalo sa 102 poslancov.
Za
návrh hlasovalo 33 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 44 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 25 poslancov.
Ani tento pozmeňujúci návrh sme
neprijali.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec L. Polka:
Ďakujem. Pán podpredseda, keď sme sa
vyrovnali s pripo-
mienkami
zo spoločnej správy, pripomienkami z rozpravy k ma-
teriálu, dovoľte
mi, aby som
opakovane predniesol návrh
uznesenia
k predloženému materiálu.
Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 12. de-
cembra
1996 k opatreniam proti vznikajúcej drogovej epidémii
v
hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave, tlač 533
Národná rada Slovenskej republiky
A. berie na vedomie opatrenia proti vznikajúcej drogo-
vej
epidémii v hlavnom meste Slovenskej
republiky Bratisla-
ve;
B. odporúča vláde Slovenskej
republiky vytvoriť pod-
mienky na pravidelné vyhodnocovanie efektívnosti prijatých
opatrení,
ako aj na vyhodnotenie efektívnosti vynaložených
finančných
prostriedkov.
Termín: každoročne v novembri
kalendárneho roku.
Odporúčam návrh prijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia ako celku.
Prosím,
prezentujme sa a hlasujme. Pán spoločný
spravodajca
odporúča
návrh prijať.
Prezentovalo sa 106 poslancov.
Za návrh hlasovalo 105 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že Národná rada schválila návrh uznesenia
Národnej
rady Slovenskej republiky k opatreniam
proti vzni-
kajúcej
drogovej epidémii v hlavnom meste
Slovenskej repub-
liky
Bratislave.
Poslanec L. Polka:
Ďakujem pekne za spoluprácu a za
pochopenie. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Vážené
pani poslankyne, páni
poslanci, pán minister
poprosil,
či by mohol predniesť ešte svoj návrh. Je to krát-
ky
návrh o platových pomeroch prokurátorov
a právnych čaka-
teľov.
(Všeobecný súhlas v sále.) Dobre. Ďakujem.
Pristúpime k d v a d s i a t e m
u š i e s t e m u
bodu
programu, ktorým je
vládny návrh zákona Národnej rady
Slovenskej republiky,
ktorým sa dopĺňa
zákon Národnej rady Slovenskej
republiky
číslo 66/1994 Z. z. o platových pomeroch prokurátorov a
právnych
čakateľov prokuratúry Slovenskej republiky.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač
557 a spoločnú
správu
výborov ako tlač 557a.
Z
poverenia vlády Slovenskej
republiky návrh zákona
odôvodní minister spravodlivosti Slovenskej republiky pán
Jozef
Liščák. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.
Minister spravodlivosti
SR J. Liščák:
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
vládou Slovenskej republiky som bol poverený odôvodniť
vládny
návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, kto-
rým
sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo
66/1994
Z. z. o platových pomeroch prokurátorov a právnych
čakateľov
prokuratúry Slovenskej republiky, v
Národnej rade
Slovenskej
republiky.
Podľa zákona o prokuratúre v Slovenskej
republike pôso-
bia
krajské a okresné prokuratúry, ktorých sídla a obvody sú
zhodné
so sídlami obvodných súdov. Preto aj v rezorte proku-
ratúry
v nadväznosti na zákon Národnej rady Slovenskej re-
publiky
číslo 328/1996 Z. z., ktorým sa stanovili nové sídla
a
obvody súdov, bude zriadených 5 nových
krajských prokura-
túr
- v Nitre, Prešove, Trenčíne, Trnave
a Žiline a 13 no-
vých
okresných prokuratúr - v Bánovciach nad Bebravou, Brez-
ne,
Kežmarku, Malackách, Námestove,
Novom Meste nad Váhom,
Partizánskom,
Pezinku, Piešťanoch, Revúcej, Ružomberku, Ska-
lici
a Šali.
Na organizáciu a štruktúru orgánov
štátnej správy tak
nadväzuje organizácia súdnictva a prokuratúry. Personálne
vybudovanie
prokuratúr v novozriadených územných celkoch vy-
žaduje,
aby materiálne podmienky prokuratúr boli zrovnateľné
s
podmienkami sudcov. Aj
prokurátora možno vymenovať do
funkcie
na inej prokuratúre alebo na inej organizačnej zlož-
ke
prokuratúry len s jeho súhlasom. Vytváranie zrovnateľných
podmienok
pre sudcov a prokurátorov predpokladá
Kódex sprá-
vania
úradných osôb a právneho donútenia,
ktorý bol prijatý
rezolúciou
Valného zhromaždenia Organizácie
Spojených náro-
dov
17. decembra 1979.
Navrhovaná zákonná úprava je
motivovaná zabezpečením
personálneho
obsadenia nových prokuratúr pri zachovaní zá-
konnej
zásady nepreložiteľnosti prokurátora
bez jeho súhla-
su.
Je zhodná so zákonnou úpravou
vzťahujúcou sa na sudcov,
ktorá
už bola Národnou radou Slovenskej
republiky schválená
a
je účinná od 1. januára 1997.
Realizácia navrhovaného zákona nebude
predstavovať zvý-
šené
nároky na štátny rozpočet na rok 1997.
Náklady na oso-
bitný
mesačný príplatok budú realizované z rozpočtovej kapi-
toly
Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky z ušetre-
ných mzdových prostriedkov. Prijatie zákona vyvolá pokles
výdavkov
na úhradu odchodného a zabráni zníženiu
počtu pro-
kurátorov,
ktorí by s preložením nesúhlasili.
Odporúčam Národnej rade Slovenskej
republiky, aby vlád-
ny
návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým
sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej
republiky číslo
66/1994
Z. z. o platových pomeroch prokurátorov a právnych
čakateľov
prokuratúry Slovenskej republiky, schválila.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pánu ministrovi.
Prosím
spoločného spravodajcu výborov
poslanca Pavla
Hrušovského,
aby podal správu o výsledku prerokovania
vlád-
neho
návrhu zákona vo výboroch Národnej rady
Slovenskej re-
publiky.
Poslanec P. Hrušovský:
Vážený pán predsedajúci,
kolegyne, kolegovia,
dovoľte, aby som vám predniesol spoločnú správu ústav-
noprávneho výboru a
výboru pre financie,
rozpočet a menu
o
výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona Národnej rady
Slovenskej
republiky, ktorým sa dopĺňa zákon o platových po-
meroch
prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry Sloven-
skej
republiky, tlač číslo 577.
Vládny návrh zákona Národnej rady
Slovenskej republiky,
ktorým
sa dopĺňa zákon číslo 66/1994 Z. z. o platových pome-
roch
prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry Sloven-
skej
republiky, pridelil predseda
Národnej rady Slovenskej
republiky na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a
výboru
pre
financie, rozpočet a menu. Koordináciou
stanovísk výbo-
rov
bol citovaným rozhodnutím predsedu
Národnej rady určený
ako
príslušný ústavnoprávny výbor.
Vládny
návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej
rady
o platových pomeroch prokurátorov a
právnych čakateľov
prokuratúry,
prerokovali v určenej lehote oba výbory, ktorým
bol
pridelený. Ústavnoprávny výbor ho
prerokoval 11. decem-
bra
a výbor pre financie, rozpočet a menu
9. decembra. Obi-
dva
výbory vyslovili s ním súhlas a odporučili ho Národnej
rade
Slovenskej republiky schváliť po zohľadnení pripomie-
nok,
resp. pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú uvedené v spoloč-
nej
správe, tlač 557a pod bodmi 1 až 5.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem poslancovi Hrušovskému a prosím ho, aby zaujal
miesto
určené pre spravodajcov výborov.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpra-
vu
o dvadsiatom šiestom bode programu. Do rozpravy nemám ni-
koho
prihláseného. Hlási sa pán poslanec Národa.
Poslanec A. Národa:
Ďakujem, pán podpredseda.
Prepáčte, že vystupujem, ale hlásil som
sa ešte pred-
tým,
ako sme začali s rokovaním ďalšieho bodu. Chcel som len
oznámiť
členom výboru pre zdravotníctvo a
sociálne veci, že
hneď
po ukončení tohto bodu bude zasadať
výbor k prerokova-
niu
návrhu poistného rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťov-
ne.
Tento návrh sme mali prerokovať ráno, ale výbor nebol
uznášaniaschopný.
Výbor tento návrh poistného rozpočtu
musí
prerokovať, lebo
poobede je už
zaradený na prerokovanie
v
pléne. Preto žiadam všetkých členov
výboru, aby sa dosta-
vili
do rokovacej miestnosti číslo 143.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán poslanec Ftáčnik, nech sa
páči.
Poslanec M. Ftáčnik:
Chcem len faktickou poznámkou zareagovať na to, čo po-
vedal
teraz predseda výboru. Považujem naozaj za nedôstojné,
aby
sa výbory schádzali v prestávkach
rokovania parlamentu,
ráno
o siedmej, večer o siedmej a podobne. Je nutné vytvoriť
priestor na riadne
rokovanie výborov. To môže urobiť len
predseda a podpredsedovia Národnej rady, nikto
iný. (Po-
tlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán Národa, nech sa páči.
Poslanec A. Národa:
Kolega poslanec Ftáčnik, ale poistný rozpočet Všeobec-
nej
zdravotnej poisťovne sa môže prerokovať len po schválení
rozpočtu
na rok 1997. Takže z toho dôvodu výbor
musí prero-
kovať
návrh poistného rozpočtu. Kedy, v sobotu alebo v nede-
ľu?
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem, dobre. Keďže do diskusie nemám nikoho prihlá-
seného,
vyhlasujem rozpravu o dvadsiatom šiestom bode pro-
gramu
za skončenú. Chce sa k rozprave
vyjadriť pán minister
Liščák?
Minister spravodlivosti
SR J. Liščák:
Nie.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pánu ministrovi. Žiada si záverečné slovo spo-
ločný
spravodajca výborov?
Poslanec P. Hrušovský:
Nie.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých pozme-
ňujúcich
a doplňujúcich návrhoch. Prosím
spoločného spravo-
dajcu výborov
pána poslanca Hrušovského, aby hlasovanie
uvádzal
v zmysle spoločnej správy a výsledkov rozpravy. Nech
sa
páči, pán poslanec.
Poslanec P. Hrušovský:
Pokiaľ ide o pripomienky, resp.
pozmeňujúce návrhy uve-
dené v spoločnej
správe pod bodmi 1 až 5, odporúčam, pán
predsedajúci,
hlasovať o bodoch číslo 1, 3, 4 a 5 spoločne
a
odporúčam ich prijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Pán spoločný spravodajca zo spoločnej
správy odporúča
prijať
spoločne body 1, 3, 4 a 5. Budeme
hlasovať. Pán spo-
ločný
spravodajca tieto body odporúča prijať.
Prezentovalo sa 89 poslancov.
Za návrh hlasovalo 84 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Nehlasovali 3 poslanci.
Tieto pozmeňujúce návrhy zo spoločnej
správy sme prija-
li.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec P. Hrušovský:
Ďakujem pekne. Zo spoločnej správy nám zostal na samo-
statné
hlasovanie bod číslo 2, ktorý neodporúčam prijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Budeme hlasovať o bode číslo 2 zo
spoločnej správy. Pán
spoločný
spravodajca ho neodporúča prijať.
Prezentovalo sa 88 poslancov.
Za návrh hlasovalo 68 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Tento pozmeňujúci návrh zo spoločnej
správy sme prijali.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec P. Hrušovský:
Ďakujem
pekne. Pán predsedajúci, tým sme hlasovali
o
všetkých bodoch spoločnej správy.
Keďže v rozprave neod-
zneli
žiadne pozmeňujúce návrhy, prosím vás, aby ste dali
hlasovať
o návrhu ako celku. Odporúčam návrh prijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pekne. V súlade s ustanovením §
26 ods. 1 záko-
na
o rokovacom poriadku budeme hlasovať o vládnom návrhu zá-
kona ako celku
v znení schválených zmien a doplnkov. Pán
spoločný
spravodajca ho odporúča prijať.
Prezentovalo sa 86 poslancov.
Za návrh hlasovalo 84 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že sme schválili vládny
návrh zákona Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa zákon Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky číslo 66/1994
Z. z. o pla-
tových
pomeroch prokurátorov a právnych čakateľov prokuratú-
ry
Slovenskej republiky.
Vážené pani poslankyne,
páni poslanci, stretneme sa
o
14.15 hodine.
Faktickú poznámku má ešte pán poslanec
Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Chcel
by som napriek výčitke pána poslanca Ftáčnika
poprosiť
členov Ústavnoprávneho výboru, aby sme
sa teraz na
nejakých
10-15 minút stretli na rokovaní výboru. Prerokujeme
návrh
na vymenovanie sudcov Slovenskej republiky, tlač 570.
Ďakujem.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Prosím
pani poslankyne, pánov
poslancov, aby zaujali
miesta
v rokovacej sále.
Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, budeme sa pre-
zentovať,
či sme schopní uznášania.
(Prezentovalo sa 53 poslancov.)
Ďakujem.
Vážení, vidíte to,
neviem, prečo koaliční
partneri
tu nie sú všetci, opozícia nám hrá na nervy a vy si
to
takto dáte.
Ej, keby sa tak do roboty bolo chodilo za bývalého re-
žimu,
boli by sme leteli. Ale v demokracii je všetko možné.
Budeme sa znova prezentovať, či sme
uznášaniaschopní.
(Prezentovalo sa 68 poslancov.)
Musíme preložiť niektoré body, rozpočet
fondu a ďalšie,
treba
nám hlasovať. No, skúsime sa prezentovať ešte raz.
(Prezentovalo sa 66 poslancov.)
Nech sa páči, pán poslanec Fico.
Poslanec R. Fico:
Pán podpredseda, myslím, že môžeme rokovať, ak je tu
predkladateľ
ďalšieho materiálu. Nemyslím si, že je
dôleži-
té,
aby bola snemovňa schopná uznášania, tento fakt je dôle-
žitý
až pri hlasovaní. Navrhujem, aby sme
normálne pokračo-
vali
v programe aj napriek tomu, že nás nie je 76.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ale je problém, že dva body týkajúce sa rozpočtu fondu
musíme
odložiť, lebo nie je tu ani prezident, ani viceprezi-
dent
Fondu národného majetku. Sú chorí.
Ďalším
bodom je návrh poistného
rozpočtu Všeobecnej
zdravotnej
poisťovne a pán Národa ešte neprišiel, nedal aví-
zo,
musíme počkať.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Tak poďme na ďalší bod, ktorý sa dá
prerokovať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ktorý?
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ja neviem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďalej je rozpočet Sociálnej poisťovne,
ale nikto tu nie
je,
musíme čakať.
Pani poslankyne, páni poslanci,
pristúpime k d v a d -
s
i a t e m u d e v i a t e m u bodu programu, ktorým je
návrh poistného rozpočtu Všeobecnej
zdravotnej poisťov-
ne
na rok 1997.
Upravený návrh poistného rozpočtu vám
bol rozdaný ako
tlač
540a, ktorý vychádza zo schváleného zákona Národnej ra-
dy Slovenskej
republiky o štátnom
rozpočte na rok 1997
a
o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Spoločnú správu výborov ste dostali ako
tlač 540b, kto-
rej
súčasťou je aj návrh uznesenia Národnej rady.
Vzhľadom
na to, že predseda správnej rady Všeobecnej
zdravotnej
poisťovne pán Zelník je v zahraničí, správna rada
poverila odôvodniť
návrhu poistného rozpočtu
Všeobecnej
zdravotnej
poisťovne na rok 1997 na schôdzi Národnej rady
jej
predsedu pána Ladislava Drábika. Musíme
o tom hlasovať,
či
pán Drábik môže predniesť tento návrh.
Budeme sa prezentovať a hlasovať o
tom, či pán Drábik
môže
predniesť návrh.
Prezentovalo sa 74 poslancov.
Za návrh hlasovalo 64 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasovalo 10 poslancov.
Ďakujem, ešte raz budeme hlasovať. Nech
sa páči, pre-
zentujme
sa a hneď hlasujeme, či pán Drábik bude
môcť pred-
niesť
návrh.
Prezentovalo sa 83 poslancov.
Za návrh hlasovalo 75 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasovalo 7 poslancov.
Konštatujem, že sme vyjadrili súhlas s
tým, aby k návr-
hu
poistného rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne vystú-
pil a
odôvodnil ho podpredseda
správnej rady Všeobecnej
zdravotnej
poisťovne pán Ladislav Drábik.
Prosím podpredsedu správnej rady Všeobecnej zdravotnej
poisťovne
pána Drábika, aby sa ujal slova.
Podpredseda
správnej rady Všeobecnej
zdravotnej
poisťovne L. Drábik:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
Všeobecná zdravotná poisťovňa je povinná predložiť ná-
vrh svojho poistného rozpočtu na schválenie
Národnej rade
Slovenskej
republiky.
Návrh poistného rozpočtu Všeobecnej
zdravotnej poisťov-
ne
predložený na rokovanie Národnej rade Slovenskej republi-
ky
pod číslom 540 bol zostavený na základe
východísk, ktoré
neboli
previazané na predložený návrh zákona o
štátnom roz-
počte
na rok 1997. V nadväznosti na schválený
zákon o štát-
nom
rozpočte na rok 1997 predkladá Všeobecná zdravotná pois-
ťovňa
na prerokovanie upravený návrh svojho poistného roz-
počtu
na rok 1997, tlač 540a, ktorý rešpektuje všetky pod-
mienky
vyplývajúce pre rozpočet zo zákona o štátnom rozpočte
na
rok 1997.
V upravenom návrhu poistného rozpočtu Všeobecnej zdra-
votnej
poisťovne sa uvažuje s priemerným počtom poistencov
v
rozpočtovanom období vo výške 3 milióny poistencov, s ras-
tom
priemernej mzdy o 10 % a s 93-percentnou úspešnosťou vý-
beru
za zdravotné poistenie, s platbou štátu
za neaktívnych
poistencov
vo výške 13,7 % z 80 % mzdy 2 450
korún, z Fondu
zamestnanosti
vo výške 13,7 % zo mzdy 2 450 korún.
Ďalej sa
uvažuje
s koeficientom vekovej štruktúry 2,5, s
prerozdeľo-
vacím
mechanizmom v pomere 75 : 25 %, so zmenou
percentuál-
nej
výšky tvorby účelového a správneho
fondu. Pri uvedených
predpokladoch
sú príjmy Všeobecnej zdravotnej poisťovne plá-
nované
vo výške 22,03 miliardy korún. Tieto
príjmy predsta-
vujú tiež celkové zdroje financovania
výdavkov Všeobecnej
zdravotnej
poisťovne v roku 1997.
S úsporou a prevodom finančných prostriedkov z predoš-
lého
roku na financovanie výdavkov roku 1997 sa neuvažuje.
Naopak,
očakáva sa deficit v hospodárení Všeobecnej zdravot-
nej
poisťovne za rok 1996 a v rozpočte sa
kalkuluje s úhra-
dou
časti tohto deficitu zo zdrojov roku 1997.
Súčasťou
pôvodného návrhu poistného
rozpočtu boli aj
stanoviská Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky
a
Ministerstva financií Slovenskej republiky. V upravenom
návrhu
poistného rozpočtu, tlač 540a, sú
zapracované všetky
pripomienky
z týchto stanovísk. Všeobecná zdravotná poisťov-
ňa
ich uvádza vo svojom vyjadrení k stanoviskám tak minis-
terstva
financií, ako aj ministerstva zdravotníctva.
Ako som
už spomenul, príjmy, a teda
i celkové zdroje
Všeobecnej
zdravotnej poisťovne pre rok 1997 sa rozpočtujú
vo
výške 22,03 miliardy korún. Na ich
naplnenie je rozhodu-
júca
štruktúra a počet poistencov. Pri stanovení východisko-
vých údajov k
rozpočtu Všeobecnej zdravotnej
poisťovne sa
vychádzalo
tak z časových radov, ako aj z priemerného ročné-
ho
úbytku poistencov do iných poisťovní. Tieto úvahy však
Všeobecná
zdravotná poisťovňa nemohla
konfrontovať s pred-
stavami
iných poisťovní, pretože ich nepozná.
Štrukturálne zloženie poistencov
ekonomicky aktívnych
a
ekonomicky neaktívnych sa uvažuje v pomere 33 : 67. V pô-
vodnom
návrhu poistného rozpočtu sa uvažovalo s priemerným
počtom poistencov 3,3 milióna, avšak po
zhodnotení vývoja
úbytku poistencov v posledných mesiacoch roka
sa upravil
predpokladaný
priemerný počet poistencov na 3 milióny.
Príjmy Všeobecnej zdravotnej poisťovne v roku 1997 sú
prerozdeľované
do jednotlivých fondov poisťovne v
súlade so
zákonom
tak, že rozpočtovaná výška predstavuje súčasne tvor-
bu
fondov, ako aj ich použitie, t. j. predpokladajú sa vý-
davky
jednotlivých fondov v plnej výške ich zákonnej tvorby.
Výdavky sú rozpočtované tak, aby ich výška neprevýšila
plánované
príjmy. V prepočte na jedného poistenca
výška vý-
davkov
v roku 1997 predstavuje mesačne 612 tisíc korún na
mesiac. Z
poistného rozpočtu najväčší percentuálny objem
predstavujú
výdavky základného fondu vo výške 20,93 miliardy
korún. Z uvedenej
sumy sa na krytie nákladov na
liečivá
a
zdravotnícke pomôcky plánuje 5,3
miliardy korún a na fi-
nancovanie služieb zdravotnej starostlivosti 14,8 miliardy
korún.
Tento objem finančných prostriedkov
umožní poisťovni
v
roku 1997 hradiť poskytovateľom
zdravotnej starostlivosti
výkony v cene
bodu 28, resp. 29 halierov, teda na úrovni
cien
Všeobecnej zdravotnej poisťovne k 31. 12. 1996. Ceny
kapitácie
zostanú na úrovni platnej k 1. 4. 1996.
Vzhľadom na finančnú situáciu v poisťovni akceptovanie
maximálnych cien stanovených výmerom Ministerstva financií
Slovenskej
republiky R-3/1996 nebude možné. I keď na lieky
a
zdravotnícke pomôcky plánuje Všeobecná zdravotná poisťovňa
vynaložiť
mesačne 146 korún na poistenca, čo je v
porovnaní
s
rokom 1996 viac o 30 korún, dá sa už dnes predpokladať, že
uvedená
výška finančných prostriedkov v rozpočtovanom období
nebude
postačujúca. Príčinou toho je
nevyváženosť štruktúry
liekov
v distribučnej sieti. Príznačná je absencia lacných
liekov.
V terapeutickej praxi dominujú preskripčné zvyklosti
lekárov, na ktoré
zdravotná poisťovňa nemá dosah,
nakoľko
jej
to neumožňuje súčasná legislatíva. Následkom týchto sku-
točností
dochádza k voľnej preskripcii, čo sa najmarkantnej-
šie
prejavuje pri predpisovaní antibiotík.
Od pripravovanej
novely
zákona o Liečebnom poriadku očakávame zlepšenie tohto
stavu.
Súčasťou poistného rozpočtu Všeobecnej
zdravotnej pois-
ťovne
sú i výdavky hradené z ústredia
Všeobecnej zdravotnej
poisťovne.
Konkrétne ide o kúpeľnú starostlivosť, na predvo-
lanú
liečbu, v zahraničí a leteckú záchrannú
službu. Na fi-
nančné
zabezpečenie týchto potrieb bola vyčlenená v rozpočte
suma
400 miliónov korún.
Ako som už uviedol, očakáva sa deficit v
hospodárení za
rok
1996 do výšky cca 1,2 miliardy korún,
ktorý bude musieť
vyrovnať Všeobecná zdravotná poisťovňa zo zdrojov v roku
1997.
V rozpočte výdavkov je preto
rozpočtovaná aj suma ur-
čená
na krytie časti predpokladaného
deficitu vo výške pol
miliardy
korún.
Predpokladaný deficit v hospodárení
má svoje korene
v
predchádzajúcich obdobiach. Vznikol
z dôvodu, že pro-
striedky
roku 1996 nemohla poisťovňa použiť v celej výške na
krytie výdavkov
roku 1996, ale
musela nimi zabezpečiť
i
úhradu záväzkov predošlých rokov.
Len na oživenie pamäti
uvediem,
že v roku 1996 musela Všeobecná zdravotná poisťovňa
vyrovnať
deficit v hospodárení fondov za rok 1995 vo výške
1,8
miliardy korún a súčasne splácať i návratnú finančnú vý-
pomoc,
ktorá bola poskytnutá na krytie
deficitu ešte v roku
1994.
So splácaním tejto výpomoci sa musí
rátať i v období
roku
1997, a to vo výške 200 miliónov korún.
Spomínané finančné úlohy poisťovne možno pripísať pre-
dovšetkým
na vrub platby štátu a platných pravidiel
preroz-
deľovania
v roku 1995, s ktorými sa dokázala naša
poisťovňa
vyrovnať
v roku 1996 iba čiastočne.
Celkove možno konštatovať, že úhradou
záväzkov z pre-
došlých
rokov z príjmov v roku 1996 sa očakáva
zníženie de-
ficitu v hospodárení Všeobecnej
zdravotnej poisťovne do
úrovne
1,2 miliardy korún.
Pohľadávky na poistnom eviduje Všeobecná zdravotná po-
isťovňa
v súčasnosti vo výške cca 1,2 miliardy korún, ich
vymáhanie
naráža na platobnú neschopnosť platiteľov poistné-
ho
a zodpovedá predpokladom 93-percentnej úspešnosti výberu.
Rezervný fond v zaokrúhlenej sume 84 miliónov korún sa
rozpočtuje.
V ňom vyčlenené finančné prostriedky sú určené
na
úhradu mimoriadnych výdavkov, ktoré nepredpokladá poistný
rozpočet.
Rozpočtované prostriedky sú v celej
výške tvorené
iba
z príjmov v roku 1997. Zostatok fondu za rok 1996 sa ce-
lý
použije na úhradu záväzkov tohto roku.
Z účelového fondu, ktorý je v zmysle
zákona v štátnom
rozpočte
na rok 1997 tvorený 4 % príjmov Všeobecnej zdravot-
nej
poisťovne vo výške 338 miliónov korún,
sa budú tak ako
v
predchádzajúcich rokoch hradiť
predovšetkým výdavky na
transplantácie
kostnej drene, obličiek a pečene,
liečbu rá-
diohildom,
rohovkovú a genetickú banku, vybraný
špeciálny
zdravotný
materiál pre kardiovaskulárne ochorenia. Z finanč-
ných prostriedkov tohto fondu plánuje poisťovňa uhrádzať
i
cestovné poistencom a celoplošne
zabezpečované druhy lie-
kov,
hemoglobulačných faktorov a rastového hormónu. Nevyčer-
pané
prostriedky účelového fondu z roku 1996 sa na konci ro-
ku
prevádzajú v súlade so zákonom do rezervného fondu a pou-
žijú sa na
úhradu záväzkov v roku 1996. Zdroje účelového
fondu
sa tak tvoria výlučne z príjmov roku 1997.
Správny
fond poisťovne je tvorený na základe
zákona
rovnako
vo výške 680 miliónov korún, čo je 67,3 % rozpočtu
správneho
fondu na rok 1996. Správny fond slúži
na financo-
vanie
potrieb riaditeľstva a pobočiek,
ktorých je v súčas-
nosti
38. Finančné prostriedky tohto fondu
vyčlenené na rok
1997
nútia Všeobecnú zdravotnú poisťovňu reštriktívne riešiť
výdavky
poisťovne. Rozpočtom nie sú zabezpečené dostatočné
prostriedky na
investície do informačného systému a na
priestorové
a materiálne dobudovanie siete pobočiek najmä vo
vzťahu
k novému územnosprávnemu členeniu a v celej výške nie
sú
kryté ani neinvestičné náklady. Tvorba správneho fondu za
podmienok prijatých v
zákone o štátnom rozpočte vo výške
680
mil. korún v štruktúre výdavkov znamená, že stavebné in-
vestície
sa rozpočtujú iba na krytie záväzkov zo
zmlúv uza-
tvorených
v roku 1996, s investíciami v oblasti informačného
systému
sa uvažuje iba vo výške 40 mil. korún. V roku 1996
to
bolo 122 mil. korún. Na prevádzkové náklady sa rozpočtujú
prostriedky
vo výške 82 % rozpočtu roku 1996.
Vážené
pani poslankyne, vážení páni
poslanci, predlo-
žený
návrh poistného rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťov-
ne
na rok 1997 prerokovala správna rada na
svojom zasadnutí
dňa
22. 11. 1996 a odporúča Národnej rade
Slovenskej repub-
liky
schváliť príjmy a výdavky Všeobecnej zdravotnej pois-
ťovne
v roku 1997 vo výške 22,3 miliardy korún.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem podpredsedovi správnej rady pánu Drábikovi za
odôvodnenie
návrhu. Nech sa páči, môžete si sadnúť sem hore.
Dávam slovo členovi Výboru Národnej rady
Slovenskej re-
publiky
pre zdravotníctvo a sociálne veci poslancovi Fran-
tiškovi
Švecovi, aby informoval o výsledku
prerokovania ná-
vrhu
vo výboroch Národnej rady.
Poslanec F. Švec:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán podpredseda správnej rady,
vážení hostia,
kolegyne, kolegovia,
predseda Národnej rady Slovenskej
republiky svojím roz-
hodnutím
číslo 1261 z 11. novembra 1996 pridelil návrh po-
istného rozpočtu
Všeobecnej zdravotnej poisťovne
na rok
1997
Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie,
rozpočet
a menu a Výboru Národnej rady
Slovenskej republiky
pre
zdravotníctvo a sociálne veci na prerokovanie do 28. no-
vembra
1996. Ako príslušný poveril Výbor
Národnej rady Slo-
venskej
republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci vypraco-
vaním
správy o prerokovaní návrhu vo výboroch Národnej rady.
Obidva výbory rokovali o návrhu poistného
rozpočtu Vše-
obecnej
zdravotnej poisťovne v stanovenom
termíne. Výsledky
prerokovania
vo výboroch:
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie,
rozpočet
a menu sa zaoberal návrhom poistného
rozpočtu Vše-
obecnej zdravotnej poisťovne, tlač 540,
28. novembra 1996
a
rozhodol, že bude podrobne rokovať o návrhu poistného roz-
počtu
Všeobecnej zdravotnej poisťovne až po schválení návrhu
štátneho
rozpočtu Slovenskej republiky na rok
1997 v Národ-
nej
rade Slovenskej republiky. Výbor prerokoval upravený ná-
vrh poistného rozpočtu Všeobecnej zdravotnej
poisťovne na
rok 1997 ako
tlač 540a 9. decembra 1996. Výbor
neprijal
uznesenie
o výsledku prerokovania návrhu
poistného rozpočtu
Všeobecnej
zdravotnej poisťovne na rok 1997, lebo podľa § 48
ods.
1 zákona Slovenskej národnej rady číslo 44/1989 o roko-
vacom
poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších
predpisov nevyslovila
s ním súhlas nadpolovičná
väčšina
všetkých
členov výboru. Počet členov výboru 17, prítomných
10,
za návrh uznesenia hlasovalo 7, proti
nehlasoval nikto,
hlasovania
sa zdržali 3.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre zdravot-
níctvo
a sociálne veci prerokoval návrh poistného rozpočtu
Všeobecnej zdravotnej
poisťovne 27. novembra 1996. Výbor
zobral
na vedomie predložený návrh s tým, že požiadal správ-
nu radu Všeobecnej zdravotnej poisťovne, aby
po schválení
zákona
o štátnom rozpočte na rok 1997 upravila
návrh poist-
ného
rozpočtu Všeobecnej zdravotnej
poisťovne. Výbor prero-
koval
upravený návrh poistného rozpočtu
Všeobecnej zdravot-
nej
poisťovne na rok 1997 ako tlač
540a 12. decembra 1996.
Výbor
odporučil Národnej rade Slovenskej republiky predlože-
ný
návrh rozpočtu schváliť. Súčasne
odporučil Národnej rade
Slovenskej
republiky požiadať správnu radu
Všeobecnej zdra-
votnej
poisťovne, aby po I. polroku 1997 predložila Národnej
rade Slovenskej
republiky priebežnú informáciu
o plnení
príjmov
a výdavkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne.
Vzhľadom
na to, že v spoločnej správe nie sú žiadne
pozmeňujúce
návrhy, pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpra-
vu.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pánu poslancovi Švecovi a prosím
ho, aby zaujal
miesto
určené pre spravodajcov výborov.
Poslanec F. Švec:
Hlásim sa do rozpravy ako prvý.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Otváram rozpravu o dvadsiatom deviatom bode programu.
Nech
sa páči, pán poslanec Švec sa hlási ako prvý.
Poslanec F. Švec:
Vážené kolegyne a kolegovia,
ako tu už uviedol podpredseda správnej
rady pán Drábik,
Všeobecná
zdravotná poisťovňa predložila upravený
návrh po-
istného
rozpočtu na rok 1997 na základe toho, že predtým bol
schválený
zákon o štátnom rozpočte a zmeny
východísk prinú-
tili
Všeobecnú zdravotnú poisťovňu upraviť rozpočet tak, ako
to
predniesol. K zmene v porovnaní s pôvodným návrh rozpočtu
prišlo
i v uvažovanom priemernom počte
poistencov, kde Vše-
obecná
zdravotná poisťovňa na základe vývoja úbytku poisten-
cov
v posledných mesiacoch roka znížila
predpokladaný prie-
merný
počet poistencov o 300 tisíc na celkový počet 3 milió-
ny
poistencov. Po týchto zmenách Všeobecná zdravotná pois-
ťovňa
predkladá rozpočet, ktorý je v súlade so zákonom číslo
273/1994
Z. z. vyrovnaným rozpočtom s celkovou
výškou príj-
mov
a výdavkov 22 032 mil.
Po obsahovej stránke v porovnaní s
pôvodným návrhom po-
istného
rozpočtu Všeobecnej zdravotnej
poisťovne, ktorý bol
prerokovaný
vo výbore dňa 27. 11. 1996, sa zmena východísk
premietla
do zníženia príjmov vplyvom nižšej platby štátu,
úpravy
prerozdeľovacieho mechanizmu a zníženia príjmov úmer-
ne
nižšiemu počtu poistencov o 300 tisíc,
i do zníženia vý-
davkov,
čo sa premieta do zníženia rozsahu služieb adekvátne
pre
300 tisíc poistencov, do zachovania
cien zdravotníckych
výkonov
na úrovni roku 1995 bez pôvodne uvažovaného rastu,
do zníženia finančného krytia očakávaného deficitu v roku
1996.
Rast percenta na tvorbu správneho fondu sa výraznejšie
v
celkovej výške správneho fondu
neprejaví, pretože sa sú-
časne s nižším
počtom poistencov znižujú
očakávané príjmy
ako
základňa na výpočet správneho fondu. Všetky zmeny, ktoré
boli
premietnuté do návrhu rozpočtu, možno
akceptovať, lebo
vytvárajú predpoklad reálneho rozpočtu príjmov a výdavkov
Všeobecnej
zdravotnej poisťovne na rok 1997. Preto odporúčam
Národnej
rade predložený upravený návrh rozpočtu
Všeobecnej
zdravotnej
poisťovne prijať.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Do rozpravy nemám nikoho prihláseného.
Hlási
sa
pán poslanec Kováč. Nech sa páči.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
vypočuli
sme si návrh rozpočtu Všeobecnej zdravotnej
poisťovne
a predpokladám, že všetci ste veľmi pozorne pre-
študovali
materiál, ktorý k tomuto rozpočtu
Všeobecná zdra-
votná
poisťovňa vypracovala. Dovoľte mi, aby som napriek to-
mu
citoval niektoré časti tohto materiálu,
pretože nás budú
nútiť
zamýšľať sa, či náš krok z hľadiska
štátneho rozpočtu
a
pridelených prostriedkov
Všeobecnej zdravotnej poisťovni
bol
skutočne rozmyslený.
V závere svojho stanoviska alebo svojho
návrhu Všeobec-
ná
zdravotná poisťovňa píše: Vzhľadom na uvedené je potrebné
poukázať
na to, že rozpočtovaná výška správneho fondu na rok
1997
je nepostačujúca. Chcel by som upozorniť, že poisťovňa,
ktorá
pracuje s 3 miliónmi poistencov, ktorá
spravuje maje-
tok
vo výške 22 mld korún, pred ktorou sú
náročné úlohy do-
budovať
informačný systém, náročné úlohy na centrálny regis-
ter
poistencov a ďalšie, bude pracovať so správnym fondom
680 tisíc. Pravdepodobne vám v
pamäti zostalo to, čo som
včera
hovoril o správnom fonde Národného úradu práce, kde
pre 300 000
nezamestnaných, to znamená
10-krát menej, je
správny
fond vo výške 1,7 mld korún. Tu pri 3
miliónoch po-
istencov
je 680 tisíc a rovnako náročné úlohy. Tiež treba
dobudovať
sieť, tiež treba dobudovať na základe nového územ-
nosprávneho
členenia nové pracoviská, plus navyše obrovská
úloha
informačného systému.
Navyše
Všeobecná zdravotná poisťovňa
sama uvádza, že
dosiahnutie
zníženia výkonu služieb cca o 5 % sa uplatní ako
dôsledok
racionalizačných opatrení z roku 1996 - a teraz dá-
vajme pozor - najmä zvýšenou kontrolou
vykázaných výkonov
umožnenou
zmenou spôsobu vykazovania, zvýšením počtu automa-
tizovaných
kontrol v informačnom systéme, ale na
ten nebudú
peniaze,
ako hovorí kapitola o správnom fonde,
väčšieho po-
meru
automatizovane spracovaných dokladov v
rámci informač-
ného
systému - opäť finančné zdroje na to sú nedostatočné.
To je prvý fakt, na ktorý treba
upozorniť. Môže sa teda
stať,
že dobrý úmysel Všeobecnej zdravotnej poisťovne prejsť
na
automatizované spracovávanie a na dokonalé využitie in-
formačného
systému a tým racionalizovať svoju
prácu, nebude
môcť
byť realizovateľný, pretože nebude mať
investičné pro-
striedky
na to, aby takýto systém v plnom rozsahu, tak ako
ho
potrebuje, vybudovala.
Druhé, čo považujem za mimoriadne vážne,
je nasledujúca
veta:
K tomu, aby Všeobecná zdravotná
poisťovňa mohla pone-
chať
ceny výkonov na úrovni cien platných od
1. 8. 1996, je
potrebné
objem výkonov znížiť o ďalšie 3 až 4 %.
To je už
vec
veľmi vážna, lebo ide o poskytovanie zdravotníckych slu-
žieb. Ak
máme znižovať rozsah týchto služieb o 3 - 4 %,
k
takému opatreniu Všeobecnej
zdravotnej poisťovne by sa
podľa
môjho názoru mala vysloviť vláda, ktorá
je z hľadiska
ústavy
zodpovedná za zdravotný stav našej populácie.
Navyše chcem upozorniť na ďalšiu analýzu, že obmedzené
zdroje
sa premietajú do cien výkonov tak, že ceny zdravot-
níckych
výkonov zostávajú na úrovni roku 1995. Ak si pre-
mietneme
infláciu 1995, roku 1996 a plánovanú v roku 1997,
treba jasne pomenovať, že finančné zdroje nesledujú
tento
inflačný
vývoj a že zostávajú na úrovni roku 1995. To zname-
ná,
že reálne sa do zdravotníctva dostane menej finančných
zdrojov.
Myslím si, že tieto dva vážne fakty, o ktorých som ho-
voril, na jednej
strane obmedzené možnosti
racionalizovať
prácu
pomocou informačného systému a na druhej strane nut-
nosť
obmedziť rozsah služieb, ma vedú k
tomu, aby som pred-
ložil
návrh na uznesenie k tomuto materiálu.
Návrh uznesenia znie: "Národná rada
Slovenskej republi-
ky
žiada vládu Slovenskej republiky, aby Národnej rade pred-
ložila
do 20. februára 1997 opatrenia, ktorými
zladí zníže-
nie
rozsahu služieb so zákonom o Liečebnom poriadku." Nie je
možné,
aby na jednej strane platil v tom
rozsahu, v akom je
zákon o Liečebnom
poriadku, a na druhej
strane finančné
prostriedky,
ktoré majú zabezpečiť poskytovanie
zdravotníc-
kych
služieb, jednoducho nebudú.
Dovoľte
mi jednu otázku na záver pre
predkladateľa.
Podľa predloženého materiálu vychádza, že zostane deficit
Všeobecnej
zdravotnej poisťovne vo výške 1 200
mil. a že sa
im
podarí v tomto roku 40 % z toho uhradiť, to znamená, že
zostane
60 % tejto sumy, čo je okolo 700 mil. korún. Moja
otázka
znie, ako plánuje Všeobecná zdravotná
poisťovňa kryť
tento
deficit, pretože vieme vlastne len o jedinom mechaniz-
me, ktorým to
kryť môže, a to je spôsob,
že si zoberie
pôžičku
od vlády. Tak je to v zákone. Tá pôžička je, samo-
zrejme, úročená. Vznikne tu situácia, že vláda
predložila
parlamentu návrh,
aby nemusela platiť adekvátne finančné
zdroje
za svojich poistencov, ale veľkoryso
ponúkne pôžičku
Všeobecnej
zdravotnej poisťovni na krytie deficitu, ale táto
pôžička
bude úročená v zmysle zákona. Otázka je, ako Všeo-
becná
zdravotná poisťovňa dokáže kryť,
čím bude kryť alebo
čím
bude mať krytý tento deficit.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pánu poslancovi Kováčovi.
Hlási
sa ešte niekto do
rozpravy? Nemám už písomnú
prihlášku.
(Nikto.)
Ak nie, vyhlasujem rozpravu o dvadsiatom deviatom bode
programu
za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť podpredse-
da
správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne pán Drábik?
Nech
sa páči, máte možnosť.
Podpredseda
správnej rady Všeobecnej
zdravotnej
poisťovne L. Drábik:
Vážené poslankyne,
vážení poslanci,
rád by
som odpovedal na otázku, ktorá bola položená.
Čo
sa týka deficitu Všeobecnej zdravotnej poisťovne, keď som
hovoril
o ňom, je to odhad, že bude do 1,2 mld korún. Ešte
beží
december, v podstate tie čísla nie
sú presné. Môže sa
stať,
že tento deficit bude 900 mil. korún, že bude 1 mld
korún, čo by
nám vlastne trošku zlepšovalo situáciu. Je
zrejmé,
že pri tomto trende, aký tento deficit je, určitým
spôsobom
zaťažuje služby, ktoré sú poskytované poistencom,
ale
ako bolo spomínané v správe,
očakávame, že minimálne
40
% z tejto sumy, ktorá bola uvažovaná na 1,2 mld korún,
čiže
takmer 0,5 mld korún sa nám podarí vyrovnať z vnútor-
ných
zdrojov a, samozrejme, pracujeme na tom, aby sme dosta-
li
finančnú výpomoc od vlády, ktorá by nám
prekryla obdobie
začiatku
budúceho roku.
Berieme
tento rozpočet ako
rozpočet, ktorý vyplýva
z
vonkajších podmienok, a
je na nás, ktorí pracujeme
v
správnej rade Všeobecnej zdravotnej
poisťovne, a na mana-
žéroch,
ktorí sú zamestnancami poisťovne, aby s vynakladaný-
mi
prostriedkami hospodárili tak, aby to bolo účelné pre na-
šich
poistencov. Bližšie vysvetlenie alebo konkrétnejšie ve-
ci
k tomu asi už dodať nemôžem.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem
podpredsedovi správnej rady
pánu Drábikovi.
Chce
sa ešte vyjadriť pán poslanec Švec? Nech sa páči.
Poslanec F. Švec:
Vážené kolegyne, kolegovia,
v úvode som zabudol prečítať uznesenie Výboru Národnej
rady
Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci,
dovoľte
mi, aby som ho teraz prečítal.
Návrh
uznesenia Národnej rady
Slovenskej republiky
k
upravenému návrhu poistného rozpočtu Všeobecnej zdravotnej
poisťovne
na rok 1997
Národná rada Slovenskej republiky
A. konštatuje, že návrh poistného
rozpočtu Všeobecnej
zdravotnej poisťovne na rok 1997 bol
predložený v súlade
s
§ 49 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky čís-
lo 273/1994 Z.
z. v znení neskorších predpisov v termíne
predloženia
návrhu štátneho rozpočtu;
B. schvaľuje poistný rozpočet Všeobecnej
zdravotnej po-
isťovne
na rok 1997 s tým, že predkladané príjmy a výdavky
sú
rozpočtované nasledovne:
príjmy 22 032 mil. korún,
výdavky 22 032 mil. korún.
v tom
a) základný fond 20 928 mil. korún
zdravotná starostlivosť 20 118 mil. korún
b) rezervný fond 84 mil. korún
c) účelový fond 338 mil. korún
správny fond 680 mil. korún
pri
predpokladanom počte 3 mil. poistencov v roku 1997;
C.
žiada správnu radu Všeobecnej
zdravotnej poisťovne
predložiť
Národnej rade Slovenskej republiky po I. polroku
1997
priebežnú informáciu o plnení
príjmov a výdavkov Vše-
obecnej
zdravotnej poisťovne.
Toto uznesenie máte všetci na stole, o tom budeme hla-
sovať.
Ale najprv odporúčam hlasovať o návrhu
pána poslanca
Kováča,
ktorý predložil, prečítam ho ešte raz:
Národná rada
Slovenskej
republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby
Národnej
rade Slovenskej republiky predložila do 20. 2. 1997
opatrenia,
ktorými zosúladí zníženie rozsahu
služieb so zá-
konom
o Liečebnom poriadku.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem.
Pristúpime teda k
hlasovaniu o návrhu pána
poslanca
Kováča. Pán spoločný spravodajca, čo odporúčate?
Poslanec F. Švec:
Nechám na zváženie poslancom.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Dobre,
ďakujem. Pán spoločný
spravodajca necháva na
vôľu
poslancov.
Prezentovalo sa 104 poslancov.
Za návrh hlasovalo 39 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržalo 62 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Pozmeňujúci návrh pána poslanca Kováča
sme neprijali.
Poslanec F. Švec:
Teraz
odporúčam, aby sme
hlasovali o uznesení, ktoré
prijal
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravot-
níctvo
a sociálne veci, ktoré máte každý pred sebou a prečí-
tal
som ho. Odporúčam ho prijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem, budeme hlasovať. Pán spoločný spravodajca ná-
vrh
odporúča prijať.
Prezentovalo sa 105 poslancov.
Za návrh hlasovalo 80 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov.
Nehlasovali 4 poslanci.
Konštatujem, že sme prijali
uznesenie Národnej rady
Slovenskej
republiky, ktorým sme schválili návrh poistného
rozpočtu
Všeobecnej zdravotnej poisťovne na rok 1997.
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
t r i d s i a t y m bodom programu je
návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 1997.
Návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne vám bol rozdaný ako
tlač
543. Rozdaná vám bola aj spoločná správa výborov ako
tlač
543a, ktorej súčasťou je návrh uznesenia Národnej rady.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre zdravot-
níctvo
a sociálne veci navrhol, aby rozpočet Sociálnej pois-
ťovne
na rok 1997 odôvodnil na schôdzi Národnej rady Sloven-
skej
republiky s jej súhlasom predseda správnej rady Sociál-
nej
poisťovne pán Vojtech Tkáč.
S faktickou poznámkou sa hlási pán
poslanec Brňák. Nech
sa
páči.
Poslanec P. Brňák:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Dovoľte
mi, aby som vás v súvislosti s prerokovaním
návrhu
na voľbu sudcov Slovenskej republiky,
tlač 570, obo-
známil
s časťou uznesenia ústavnoprávneho výboru, kde je is-
té
odporučenie pre Národnú radu ako takú.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky
okrem iného odporučil Národnej rade Slovenskej
republiky,
aby
návrh na voľbu sudcov Slovenskej republiky, tlač 570,
zaradila do programu
21. schôdze Národnej rady
Slovenskej
republiky dňa 12. 12. 1996 o 18.30 hodine vzhľadom na pra-
covnú
zaneprázdnenosť ministra spravodlivosti Slovenskej re-
publiky
pána Liščáka v ďalších dňoch konania 21. schôdze Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky.
Prosím, aby sa o tomto návrhu
uznesenia, ktorý prijal
ústavnoprávny
výbor, hlasovalo.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Áno, počuli ste, budeme hlasovať o návrhu ústavnopráv-
neho
výboru. Pán predseda ho odporúča prijať.
Prezentovalo sa 84 poslancov.
Za návrh hlasovalo 78 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Nehlasovali 2 poslanci.
Tento návrh sme prijali.
O tomto bode budeme rokovať o 18.30
hodine. Ďakujem.
Dávam hlasovať o tom, aby k návrhu
rozpočtu Sociálnej
poisťovne
na schôdzi vystúpil a odôvodnil ho predseda jej
správnej
rady pán Tkáč.
Prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 86 poslancov.
Za návrh hlasovalo 80 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že sme vyjadrili súhlas s
tým, aby k návr-
hu rozpočtu
Sociálnej poisťovne vystúpil
a odôvodnil ho
predseda
správnej rady Sociálnej poisťovne pán Vojtech Tkáč.
Prosím predsedu správnej rady Sociálnej poisťovne pána
Vojtecha
Tkáča, aby sa ujal slova.
Procedurálna poznámka -
prosím, zapojte pána poslanca
Kováča.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predsedajúci, nie mi je
teraz jasné, podľa
akého
programu postupujeme, pretože sme mali
schválený pro-
gram,
kde mala byť správa Fondu národného majetku Slovenskej
republiky.
Pokiaľ viem, Národná rada hlasovaním neodsúhlasi-
la
zmenu programu, a teraz sme v situácii, že rokujeme o bo-
doch
úplne na preskáčku. Takže bolo by to treba zladiť s ro-
kovacím
poriadkom.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Po
skončení tohto bodu budeme
o tom hlasovať. Máte
pravdu.
Ja som chcel dať hlasovať, mnohí tu povedali, aby
sme
šli ďalej, ja som to tak chápal. Ale nie je problém hla-
sovať.
Poslanec R. Kováč:
Tak povedali, ale hlasovaním to treba
potvrdiť.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Dobre, akceptujem to, môžeme hneď
hlasovať.
Poslanec R. Kováč:
Pán predsedajúci, keby ste mohli ešte
oznámiť, kedy bu-
de
zaradený bod programu o Fonde národného majetku. Ak ide
o
zmenu, tak musíme o nej vedieť.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Dobre, poviem to. To je tá istá otázka.
Vzhľadom na to,
že
pán prezident Fondu národného majetku
aj viceprezident
sú
chorí, nemáme s nimi spojenie, to
znamená, že sa s nimi
spojíme
dnes alebo zajtra, nevieme presne určiť, kedy to bu-
de,
či to bude v pondelok, alebo zajtra. (Hlasy z pléna.)
Ani vás,
keď ochoriete, prosím vás, nikto
vás nemôže
ťahať,
myslím si, nikadiaľ. Tak prosím vás, ja akceptujem
všetko.
Dosť. Pokoj, vážení! Dávam návrh, aby
tieto dva bo-
dy,
ktoré mal predniesť k rozpočtu fondu...
Pán poslanec Volf.
Poslanec J. Volf:
Už sme viackrát narazili na podobný
problém. Myslím si,
že
sme volili aj členov prezídia Fondu národného majetku,
oni
môžu byť poverení, aby vystúpili, takže domnievam sa, že
tá
vec by sa dala riešiť aj takýmto spôsobom.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Práve
to chceme zajtra dohodnúť, pán predseda Volf.
Súhlasíte?
(Hlasy v sále.) Pani zlatá, už som vám povedal,
dohodneme
to. Prosím vás, buďte trpezlivá. (Hlasy v sále.)
Slečna?
Prepáčte. Zato ste taká nervózna, lebo slobodné sú
nervózne.
(Prejav nesúhlasu v sále.)
Nech sa páči, pán poslanec Lauko.
Poslanec P. Lauko:
Pán predsedajúci, buďte taký dobrý a
buďte slušný k dá-
mam.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Áno, ďakujem. Nech sa páči, pán
poslanec. Ďakujem. Aj
ja
som bol nervózny, keď som bol slobodný.
Nech sa
páči, pán poslanec Lauko, máte
slovo. Pokoj,
vážení,
prosím vás.
Poslanec P. Lauko:
Ďakujem, pán predsedajúci.
V záujme
toho, aby bol dodržaný rokovací
poriadok, je
nejaký
problém pre podpredsedu alebo predsedu
Národnej rady
zistiť
na Fonde národného majetku, kedy prídu
sem adekvátni
členovia
z Fondu národného majetku? Je to nejaký problém?
Navrhujem procedurálnym návrhom, aby ste
dali hlasovať
o
tom, dokiaľ zistíte, kedy príde zástupca Fondu národného
majetku,
aby ste vyhlásili prestávku, aby sme
nepokračovali
v
rokovaní, pretože porušujete rokovací poriadok.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Prvý návrh dal pán Kováč, aby sa
hlasovalo, či
tieto
body programu sú preložené. Dám najprv o tom hlasovať,
bol
to procedurálny návrh. (Hlasy v pléne.)
Navrhujem, aby sme tieto body dnes
stiahli, dnes budeme
s
nimi ešte hovoriť, neviem, či sú v
nemocnici, alebo doma,
ak
ich zastihneme, alebo príde niekto iný, ako tu už bolo
navrhnuté, že z
Fondu národného majetku môže prísť iný.
V
priebehu zajtrajška budeme informovať. (Hlasy z pléna.)
Ale počkajte, pán Roman Kováč mal prvý
návrh. Prečo ste
netrpezlivá?
Už som vám povedal. Pán poslanec Kováč
predne-
sie
návrh.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predsedajúci,
ja som namietal, že rokujeme v rozpore s programom. To
znamená, že ak
došlo k zmene programu, treba túto
zmenu
ohlásiť.
Zmena programu sa ohlási tak, že
poviete, že tieto
dva
body prerokujeme dňa toho a toho o tej
a tej hodine. Vy
to v tejto
chvíli nie ste schopný povedať, lebo nie ste
schopný
sa spojiť, ako ste povedali, neviete, či sú doma,
s
prezidentom a viceprezidentom fondu.
Skutočne si myslím,
že
ak máme hlasovať o zmene programu, musíme vedieť, podľa
akého
programu budeme postupovať.
Váš návrh je dnes to stiahnuť z programu.
Domnievam sa,
že
tento návrh môže byť racionálny za predpokladu, že nám
poviete,
že o tomto bode budeme rokovať -
povedzme - v uto-
rok
budúci týždeň. To budem akceptovať. Alebo zajtra. Ale
jednoducho
nemôžete povedať, že budeme rokovať, síce nevieme
kedy,
ale budeme o tom rokovať. To sa nedá. To znamená, že
ak
predložíte návrh, že dnes o ňom rokovať nebudeme a budeme
o
tom rokovať - povedzme - v utorok, je
možné o takomto ná-
vrhu
hlasovať, ale o vašom pôvodnom návrhu sa nedá.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Pán poslanec Kováč, súhlasím s vami, o
tomto bode chce-
me
rokovať zajtra. Poslali sme fax. Čiže dávam návrh, aby sa
do
zajtra odložili obidva body
týkajúce sa Fondu národného
majetku
Slovenskej republiky, a to bod 27 - rozpočet fondu -
a
bod 28 - návrh na použitie Fondu národného majetku Sloven-
skej republiky. Tieto dva body by sa prerokovali zajtra.
Išiel
tam fax. (Hlasy v sále.) V priebehu zajtrajška, už sme
povedali, pán Roman
Kováč sa pýtal, ja
odpovedám, dávam
o
tom hlasovať. To bol procedurálny návrh, ja som ho dal, že
zajtra
budeme o tom rokovať. Ďakujem. Hlasujeme o tom, či
súhlasíme,
aby sme o týchto dvoch bodoch rokovali zajtra.
Prosím
vás, hlasujme.
Prezentovalo sa 78 poslancov.
Za návrh hlasovalo 71 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Nehlasovali 3 poslanci.
Čiže tento pozmeňujúci návrh sme prijali. Body 27 a 28
prerokujeme
zajtra. Ďakujem.
Pán poslanec Lauko, procedurálny návrh?
Nech sa páči.
Poslanec P. Lauko:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Okrem toho, že dokážete urážať ľudí v
tejto zasadacej
miestnosti,
zoberte si pero a píšte si, keď nie ste
schopný
registrovať,
aké návrhy sa tu predkladajú. Pán Roman Kováč
nedal
žiadny návrh, nebolo o čom hlasovať. On sa vás len pý-
tal.
Na rozdiel od neho som dal návrh, a o
tomto návrhu ste
nedali
hlasovať. A napriek tomu ste dali hlasovať o svojom
návrhu,
hoci ste ho dali až po mne. Takže nenachádzam slov
na
vaše konanie a na spôsoby, aké
zavádzate v tomto parla-
mente.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Prosím vás, bĺch sa nechytajte. Ďakujem.
Ešte niekto?
Pán Hrušovský, nech sa páči.
Poslanec P. Hrušovský:
Pán predsedajúci, nie je to chytanie sa bĺch. Nezľah-
čujte
rokovanie tohto parlamentu. Vy ste povedali a hlasova-
li
sme chybne o tom, že rokovať o týchto
bodoch budeme zaj-
tra.
Ja sa pýtam, kedy zajtra - a zrozumiteľne som vás sa
pýtal,
mali ste povedať - budeme o nich rokovať zajtra ako
o
bodoch číslo 1 a 2 schôdze. Ale zajtra, kedy to bude? Zno-
vu
budeme musieť hlasovať o tom, kedy vlastne budeme rokovať
o
týchto dvoch bodoch programu. Povedzte mi, kedy zajtra, ja
sa
vás pýtam, kedy.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
V priebehu dňa.
Poslanec P. Hrušovský:
Ale ako v priebehu dňa? Čo je to v
priebehu dňa? Kedy
je
to? Po bode číslo 30, po bode číslo 35 alebo ako?
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem.
Poslanec P. Hrušovský:
Neďakujte, ale odpovedzte mi.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem.
Už sme hlasovali. V priebehu
dňa budeme
o
týchto dvoch bodoch rokovať.
Poslanec P. Hrušovský:
To je neuveriteľné.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Nech sa páči, pán poslanec Tkáč.
Predseda správnej rady
Sociálnej poisťovne V. Tkáč:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada Slovenskej republiky,
predkladám návrh rozpočtu Sociálnej
poisťovne na rok
1997
v súlade s § 7 ods. 1 písm. a)
zákona Národnej rady
Slovenskej
republiky číslo 274/1994 Z. z. o
Sociálnej pois-
ťovni.
Správna rada Sociálnej poisťovne rokovala
o návrhu roz-
počtu viacnásobne, a to v súvislosti s prípravou návrhu
štátneho rozpočtu. Na rokovaní dňa 15.
novembra 1996 sme
pripravili
návrh rozpočtu, ktorý vyplýva zo zmien, ktoré sú-
viseli
s prípravou rozpočtu štátu na budúci rok. V tejto sú-
vislosti
si dovolím uviesť niekoľko poznámok,
ktoré súvisia
s
filozofiou rozpočtu správnej rady a rozpočtu Sociálnej po-
isťovne
na budúci rok.
Predovšetkým treba zdôrazniť to, a
už viackrát v tomto
pléne
tiež odznelo a detailnejšie sme to
analyzovali na ro-
kovaní
príslušných výborov, že návrh rozpočtu
jednak v cel-
kovom
objeme finančných prostriedkov,
ktorý je temer rovný
polovici štátneho rozpočtu, ale aj z hľadiska vstupov do
tohto
rozpočtu je predikciou. V tejto súvislosti sme brali
do
úvahy predovšetkým skutočnosti týkajúce sa platieb štátu,
a
to percentuálnej sadzby pre odvod
poistného na nemocenské
poistenie
a dôchodkové zabezpečenie. Ďalej sa brali do úvahy
návrhy
na poistné platené štátom za vybrané kategórie osôb
na
nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie. Zvažovali
sme tiež
niektoré demografické súvislosti, ktoré súvisia
s
konštrukciou základne na výpočet poistného.
V tejto súvislosti aj v súlade s
koncepciou transformá-
cie sociálnej sféry pracujeme na dvoch
zásadných materiá-
loch,
a to je analýza a optimalizácia daňového, príspevkové-
ho a
poistného zaťaženia štátu, občanov, zamestnávateľov
a
zamestnancov a na dokumente o
ekonomicko-finančnom zabez-
pečení sociálnej sféry. V súvislosti s tým predpokladáme
v
budúcom roku a dáme ho, samozrejme, na vedomie Národnej
rade,
výstup, na základe ktorého by sme
chceli už prejsť na
systém
sociálneho poistenia, ktorý je dnes
zakódovaný v zá-
sadách
zákona o sociálnom poistení. Aj po
včerajšom rozhod-
nutí
Národnej rady Slovenskej republiky o zákone o zamestna-
nosti v podstate
sa vypĺňa mozaika týkajúca sa poistného
a
príspevkov v súvislosti s Národným úradom práce.
Na základe týchto dokumentov by sme
chceli v budúcom
roku
potom pripraviť nový moderný zákon o
sociálnom poiste-
ní,
ktorý počíta aj - v súlade s
koncepciou transformácie
sociálnej
sféry - s ďalším rozvojom funkcií
Sociálnej pois-
ťovne
vo väzbe na prevzatie funkcií v oblasti
úrazového po-
istenia. Tieto všetky skutočnosti sú zakódované
v návrhu
rozpočtu
na rok 1997.
Chcel by
som v tejto súvislosti ďalej
uviesť skutoč-
nosť, že súčasťou
filozofie tohto návrhu je aj pozitívne
hodnotenie plnenia základných funkcií Sociálnej poisťovne.
Myslím tým
predovšetkým otázku výbornej práce manažmentu
a
pozitívnych výsledkov hospodárenia tejto sociálnej ustano-
vizne z
titulu výberu poistného.
V priebehu roku 1996,
a
analyzujú to aj výsledky hospodárenia za tri
štvrťroky
tohto roku, ktoré
sme prebrali na rokovaní správnej rady
v
pondelok na Starých Horách, treba povedať, že Sociálna po-
isťovňa
z pohľadu výberu poistného, ale aj odpúšťania penále
tým dlžníkom, ktorí zaplatia istinu,
predstavuje v tomto
smere
vysoký európsky nadštandard.
V
podstate výber poistného
nad 95 % je ojedinelý aj
v
zabehanejších inštitúciách, ktoré
fungujú niekoľko desia-
tok
rokov, pričom európsky priemer osciluje
zhruba medzi 80
až
85 % výberu poistného. Za tým je kus
dobrej práce manaž-
mentu, práce
okresných pobočiek Sociálnej
poisťovne
a
sociálno-reformných prístupov, ktoré
Sociálna poisťovňa
pripravila
a dnes už sú v podstate zakódované v návrhu štát-
neho
rozpočtu z hľadiska práce s penále a istinou, s výberom
a
vymáhaním poistného aj v zdravotnom
poistení a v budúcom
Národnom
úrade práce.
Ďalej chcem ešte zdôrazniť skutočnosť,
že na prípravu
rozpočtu Sociálnej
poisťovne je predpokladaná predikcia
vstupov
vo väzbe na očakávaný rast platov
a miezd v súvis-
losti
s kolektívnym tarifným vyjednávaním, pričom treba zdô-
razniť
v tejto súvislosti skutočnosť, že súčasný model tvor-
by
platenia poistného je limitovaný
osemnásobkom minimálnej
mzdy
2 700 korún, čím je v podstate stropovaná možnosť zdro-
jov,
a preto nie je priama úmera medzi rastom platov a miezd
a
vstupmi, teda rastom poistného do celkového systému.
Počítame s tým, že sa v návrhu rozpočtu
premieta aj do-
sah
legislatívnych zmien v súvislosti s presunom platieb po-
istného na nemocenské poistenie a dôchodkové
zabezpečenie
z
3,8 % na 4,8 % na nemocenské
poistenie a v prechode per-
centuálnej
sadzby na dôchodkové zabezpečenie. Návrh rozpočtu
počíta tiež s
problematikou týkajúcou sa
našich prístupov
k
zvýšeniu najvyššej hranice čistej
dennej mzdy na výpočet
dávok nemocenského poistenia z predpokladaných 250 Sk na
300
Sk korún.
Ďalej sme akceptovali návrh, ktorý v čase tvorby tohto
textu
bol vo variantoch, a to je otázka
tvorby výšky správ-
neho
fondu do výšky 4 % z poistného na
nemocenské poistenie
a
dôchodkové zabezpečenie a z príjmov
plynúcich z majetku
Sociálnej poisťovne namiesto v súčasnosti platnej
hranice
tejto
tvorby do výšky 3 % z uvedenej základne. Vzhľadom na
to,
že návrh textu tohto rozpočtu bol v
čase a v priestore,
keď sa rozhodovalo v súvislosti s veľkým štátnym rozpočtom
o
tejto transformácii 3 až 4 %, v texte
sú zapracované obi-
dve
alternatívy a po rozhodnutí o štátnom rozpočte platí,
samozrejme,
alternatíva 4 %.
Treba povedať, že aj v materiáli veľmi otvorene pouka-
zujeme
na niektoré skutočnosti týkajúce sa postavenia a pla-
tieb štátu, tak
ako to bolo rozhodnuté v návrhu štátneho
rozpočtu.
Aj na základe týchto skúseností v
zásadách zákona
o
sociálnom poistení predpokladáme, že v
budúcich rokoch by
sa
mal predkladať návrh rozpočtu Sociálnej
poisťovne s pre-
dikciou 3 až 5 rokov tak, aby kontinuálne boli
zvýraznené
jednotlivé
roky vo väzbe na ekonomický vývoj, vo väzbe na
vstupy,
teda platby poistného, aj vo väzbe na
rast platov
a
miezd. V tejto súvislosti predkladáme
ešte pravidelnejšiu
komunikáciu
s Národnou radou Slovenskej republiky, pripravu-
jeme
spoločné rokovanie vedenia Sociálnej
poisťovne, správ-
nej
rady a Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo a sociálne
veci
na úrovni Sociálnej poisťovne.
Chcel by som ešte v závere zdôrazniť, že
návrh rozpočtu
Sociálnej
poisťovne aj vo väzbe na čerpanie správnych nákla-
dov by mal
garantovať rozvoj funkcií
Sociálnej poisťovne,
a
to je otázka prípravy podmienok na
prevzatie tretieho pi-
liera sociálneho
poistenia, teda úrazového poistenia, do
systému
v rámci nového zákona o sociálnom poistení, ďalej
zabezpečenie
rozšírenia siete pobočiek a filiálok
Sociálnej
poisťovne,
ktoré súvisia s novým územným a správnym členením
štátu,
s prechodom na optický archivačný systém, ktorý je
veľmi
moderný v tejto súvislosti a prinesie v budúcich ro-
koch určite výrazný efekt v technickom
spracovaní údajov
a
vo vydávaní rozhodnutí Sociálnej poisťovne. Tomu zodpovedá
aj
príprava personálnej skladby Sociálnej poisťovne vo väzbe
na
správne náklady.
Posledná poznámka. V súvislosti s celkovým vývojom So-
ciálnej
poisťovne chcem zdôrazniť to, že
Sociálna poisťovňa
získala
medzinárodný kredit. V dňoch 8. a 9. mája tohto roku
sa
stala členom Medzinárodnej asociácie
sociálneho zabezpe-
čenia.
Rozvíjajú sa funkcie Sociálnej
poisťovne aj vo veľmi
úspešnej spolupráci vo väzbe na projekty PHARE z titulu
prípravy
jednotlivých manažérskych,
organizačných aj kompu-
terových
funkcií tejto inštitúcie.
Domnievame sa, že návrh
rozpočtu, ktorý správna rada
podľa
zákona predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej
republiky,
zabezpečí funkcie Sociálnej poisťovne,
ale záro-
veň
avizujeme určité predikcie v rokoch
1998 a 1999 s tým,
že požadujeme stabilizáciu ekonomického a finančného pro-
stredia,
v ktorom táto inštitúcia aj v budúcich rokoch má
pôsobiť.
Ďakujem pekne za pozornosť a za možnosť vystúpiť v Ná-
rodnej
rade. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem predsedovi správnej rady pánu Tkáčovi za odô-
vodnenie
návrhu. Prosím ho, aby zaujal miesto. Dávam slovo
predsedovi
Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo a sociálne
veci
poslancovi Antonovi Národovi, aby podal správu o vý-
sledku
prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady Sloven-
skej
republiky. Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec A. Národa:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne poslankyne,
vážení kolegovia poslanci,
vážení hostia,
dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu Výboru
Národnej rady Slovenskej republiky pre financie,
rozpočet
a
menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdra-
votníctvo a sociálne
veci o výsledku
prerokovania návrhu
rozpočtu
Sociálnej poisťovne na rok 1997, tlač 543.
Predseda Národnej rady Slovenskej
republiky svojím roz-
hodnutím
číslo 1261 z 11. novembra 1996 pridelil
návrh roz-
počtu Sociálnej
poisťovne na rok
1997 podľa § 7 ods. 1
písm.
a) zákona Národnej rady Slovenskej
republiky číslo
274/1994
Z. z. o Sociálnej poisťovni Výboru Národnej rady
Slovenskej
pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej
rady
Slovenskej republiky pre zdravotníctvo
a sociálne veci
na
prerokovanie do 28. novembra 1996. Ako
príslušný poveril
Výbor
Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo
a
sociálne veci vypracovaním správy o prerokovaní návrhu
rozpočtu
Sociálnej poisťovne na rok 1997 vo
výboroch Národ-
nej
rady Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie,
rozpočet
a menu sa zaoberal návrhom rozpočtu Sociálnej pois-
ťovne
na rok 1997 28. novembra 1996 a
rozhodol, že o návrhu
poistného
rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok
1997 bude ro-
kovať až po
schválení návrhu Štátneho
rozpočtu Slovenskej
republiky
na rok 1997 v Národnej rade Slovenskej republiky.
Tu, vážené kolegyne, kolegovia, si treba upraviť alebo
vziať
na vedomie jednu zmenu v spoločnej správe, kde došlo
k
chybe, lebo výbor pre financie, rozpočet a menu prerokoval
tento
návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne, ale neprijal uzne-
senie
o výsledku prerokovania návrhu rozpočtu
Sociálnej po-
isťovne
na rok 1997, lebo podľa § 48 ods. 1 zákona Sloven-
skej
národnej rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku
Slovenskej
národnej rady v znení neskorších
predpisov nevy-
slovila s ním
súhlas nadpolovičná väčšina
všetkých členov
výboru.
Počet členov výboru je 17, prítomných bolo 11, za
návrh
uznesenia hlasovalo 8, proti nehlasoval
nikto, hlaso-
vania
sa zdržali 3. Čiže tam je oprava, že výbor prerokoval,
ale neprijal platné uznesenie, ako sa
uvádza v spoločnej
správe.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre zdravot-
níctvo
a sociálne veci prerokoval návrh rozpočtu Sociálnej
poisťovne
na rok 1997 28. novembra 1996. Výbor vyjadril
sú-
hlas
s návrhom rozpočtu Sociálnej poisťovne
a odporučil Ná-
rodnej
rade Slovenskej republiky návrh
rozpočtu na rok 1997
schváliť.
Dovolím si predniesť návrh na uznesenie.
Národná rada Slovenskej republiky
A. konštatuje, že návrh rozpočtu
Sociálnej poisťovne na
rok
1997 bol predložený v súlade s § 7 ods. 1 písmena a) zá-
kona
Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z.
v
znení neskorších predpisov v termíne
predloženia návrhu
štátneho
rozpočtu;
B. schvaľuje rozpočet Sociálnej poisťovne
na rok 1997
s
tým, že predpokladané celkové zdroje a
výdavky sú rozpoč-
tované
nasledovne:
zdroje celkove 71 447 mil. Sk
výdavky
z toho:
a) základný fond nemocenského
poistenia 8 168,9 mil. Sk
b) základný fond dôchodkového
zabezpečenia 49 364,2 mil. Sk
c) správny fond 2 489,7 mil. Sk
d) tvorba rezervného fondu 311,2 mil. Sk.
Toľko k spoločnej správe, vážený pán
predsedajúci, a do
rozpravy
sa hlásim ako prvý.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pánu predsedovi výboru a prosím ho, aby zaujal
miesto
určené pre spravodajcov. Keďže sa prihlásil prvý do
rozpravy,
nech sa páči, pán poslanec.
Faktická poznámka - pán Košnár. Nech sa
páči.
Poslanec J. Košnár:
Ďakujem za slovo.
Dovoľte mi, aby som sa spýtal pána
spoločného spravo-
dajcu - a
v tej súvislosti, ktorú uvádzal,
som vďačný, že
uviedol
na správnu mieru, že výbor pre financie, rozpočet
a
menu neprijal platné uznesenie - teda,
aby som sa spýtal,
ktorý
z výborov prijal uznesenie, ktoré je
obsiahnuté v ná-
vrhu uznesenia. Náš výbor totiž platné
uznesenie neprijal
a
gestorský výbor nemohol prijať
uznesenie v tom znení, ako
sa
nám predkladá, teda s tými číslami.
Mohol prijať iba uz-
nesenie s
inými číslami, o
260 či 270 miliónov nižšími
v
zdrojoch aj výdavkoch a o 600 miliónov nižšími, pokiaľ ide
o
správny fond.
Prosil by som teda objasniť, či návrh uznesenia, ktorý
v
spoločnej správe pán spoločný spravodajca prednášal, je
návrh
niektorého výboru, alebo odkiaľ sa zobral.
Ďakujem.
Poslanec A. Národa:
Ja
som si dovolil tento návrh uznesenia po určitých
prepočtoch
a určitých faktoch a argumentoch
predniesť v ta-
kom
znení, ako som to predniesol.
Poslanec J. Košnár:
Myslím,
že pán spoločný spravodajca svoj návrh
môže
predniesť
v rozprave.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Nech sa páči, pán predseda. Váš výbor
prijal platné uz-
nesenie,
nie?
Poslanec A. Národa:
Výbor pre zdravotníctvo a sociálne veci prijal uznese-
nie,
schvaľuje ho a odporúča Národnej rade schváliť.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Nech sa páči, pán profesor Košnár.
Poslanec J. Košnár:
Prosím, ja nepopieram, že gestorský výbor 28. novembra
prijal
návrh uznesenia s istými číslami, ale tie čísla ne-
mohli
byť totožné s číslami, ktoré sú v
navrhovanom uznese-
ní,
pretože spor medzi ministerstvom financií a poisťovňou
týkajúci
sa istej sumy sa nemohol objaviť pred 28. novem-
brom,
kedy tento výbor prijal uznesenie.
Pýtam sa teda na to, ktorého výboru je
znenie navrhova-
ného
uznesenia. Pán spoločný
spravodajca hovorí, že on to
upravil.
Ja namietam, že to môže urobiť v rámci rozpravy ako
svoj
poslanecký návrh, ale v tom prípade je
návrh tohto uz-
nesenia
zatiaľ...
Poslanec A. Národa:
Áno, to beriem, pán kolega poslanec s
tým, že možno som
trocha
predbehol, lebo som sa hneď hlásil do rozpravy s tým,
že by som
tento návrh bol predniesol v rozprave.
Ak som
spravil
chybu, môžem to napraviť a v rozprave to znova zopa-
kujem
- ak budete na tom trvať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Nech sa páči, pán poslanec, ako prvý sa
hlásite do roz-
pravy.
Prednesie tiež návrh na uznesenie.
Poslanec A. Národa:
Vážené poslankyne,
vážení poslanci,
považujem za potrebné vystúpiť v rozprave s niekoľkými
dôležitými
poznámkami k návrhu rozpočtu Sociálnej
poisťovne
na
rok 1997, ktoré sa týkajú
1. prevodu prebytku z roku 1995 podľa uznesenia Národ-
nej
rady Slovenskej republiky číslo 393/1996,
2. dôsledného premietnutia prijatého zákona
o štátnom
rozpočte
na rok 1997 do rozpočtu a jednotlivých tabuliek So-
ciálnej
poisťovne,
3. plánovaného počtu pracovníkov
Sociálnej poisťovne na
rok
1997.
Považujem za potrebné upozorniť, že v
návrhu rozpočtu
Sociálnej
poisťovne prišlo k určitej nepresnosti.
Uznesením
Národnej
rady Slovenskej republiky číslo 393 z roku
1996,
ktorým
bola schválená účtovná závierka Sociálnej poisťovne
na rok
1995, bol schválený prebytok
poisťovne vo výške
6
649 992 tisíc Sk. V návrhu rozpočtu
Sociálnej poisťovne
na
rok 1997 sa uvádza prevod z minulých rokov iba vo výške
6
383 326 tisíc Sk. Na chýbajúci rozdiel 266,7 milióna Sk
sme
boli upozornení a nakoniec to vzniklo z určitých rokova-
ní.
Ďalším problémom, ktorý je v návrhu rozpočtu Sociálnej
poisťovne,
je skutočnosť, že poisťovňa uvádza, že zapracova-
la do
svojho rozpočtu tvorbu
správneho fondu do výšky
4
% z príjmov poistného a z príjmov
plynúcich z majetku So-
ciálnej poisťovne.
Správny fond podľa schváleného návrhu
štátneho
rozpočtu by mal dosiahnuť výšku približne 2,489 mi-
liardy
Sk. Problémom je, že v prílohe číslo 1 návrhu rozpoč-
tu
Sociálnej poisťovne na rok 1997 sa uvádza správny fond
iba
vo výške 1,867 miliardy Sk, t. j.
3 %. Avšak v prílohe
číslo
6, ktorá obsahuje rozpočet nákladov správneho fondu,
sa
rozpočtujú výdavky správneho fondu vo výške 2,388 miliar-
dy
Sk. Bolo by potrebné, aby všetky prílohy rozpočtu boli
upravené
podľa návrhu zákona o štátnom rozpočte,
ale aj po-
dľa
uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 393
z
roku 1996 týkajúceho sa skutočnej výšky prevodu prostried-
kov
z roku 1995.
Ďalším problémom, pri ktorom považujem za dôsledné sa
zastaviť,
je plánované zvýšenie počtu pracovníkov
Sociálnej
poisťovne.
V roku 1995 plánovala Sociálna
poisťovňa 3 797
pracovníkov.
V roku 1996 mala v návrhu rozpočtu požiadavku
na
4 078 pracovníkov, čo je nárast oproti predchádzajúcemu
roku
o 290 pracovníkov. Na rok 1997
plánuje Sociálna pois-
ťovňa
zvýšiť počet pracovníkov v súvislosti s
nárastom roz-
sahu
činností o 449 osôb, t. j. na 4 536
pracovníkov. Podľa
prílohy
číslo 6 však Sociálna poisťovňa očakáva, že do konca
roka
1996 bude mať nie plánovaných 4 087 pracovníkov, ale
iba
3 867. Predpokladám, že ak by Sociálna
poisťovňa potre-
bovala skutočne počet 4 087 pracovníkov, koncom
roku 1996
pravdepodobne by ich
aj bola prijala.
Predpokladaný stav
pracovníkov
ku koncu roku 1996 je na základe údajov poisťov-
ne
(príloha číslo 6) iba 3 867. Preto je potrebné zvážiť, či
neustále
veľmi vysoké zvyšovanie počtu pracovníkov Sociálnej
poisťovne
skutočne je potrebné a efektívne.
Prostriedky na platy zamestnancov znižujú celkove dis-
ponibilné
prostriedky správneho fondu, ktoré by bolo možné
použiť
efektívnejšie. V konečnom dôsledku celé prostriedky
správneho
fondu musia byť pod pozorným sledovaním
poslancov
Národnej rady
Slovenskej republiky, ktorí
musia posúdiť
efektívnosť ich vynakladania. V tejto súvislosti
by bolo
vhodné, aby sa v
rozpočte na rok 1997 zachovalo zvýšenie
počtu
pracovníkov o požadovaných 449 osôb, no v prípade pri-
jatia
zákona o úrazovom poistení. Avšak zvýšenie o požadova-
ných
449 osôb je potrebné rátať zo skutočného stavu 3 867
pracovníkov, čiže očakávaná skutočnosť roku 1996.
Celkový
počet
pracovníkov na rok 1997 by bol v tomto
prípade 4 314.
Zachovalo
by sa navrhované zvýšenie o 449 pracovníkov, kde
sa
ráta ešte s rezervou 30 pracovníkov, ale východiskom by
bol
stav do konca roka 1996.
Považujem za potrebné upozorniť ešte
na jednu skutoč-
nosť.
Sociálna poisťovňa disponuje vlastnými zdrojmi vo výš-
ke
71,445 mld Sk. V tejto sume nie sú
zahrnuté prostriedky,
ktoré prevádza štát na osobitný účet
poisťovne za účelom
výplaty
dávok podľa § 49 zákona Národnej rady Slovenskej re-
publiky
číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení
neskorších
predpisov. Štát platí nasledujúce dávky prostred-
níctvom Sociálnej
poisťovne: sociálne dôchodky, dôchodky
manželky,
zvýšenie dôchodkov z titulu jediného
zdroja príj-
mu,
zvýšenie dôchodkov z titulu účasti na odboji a rehabili-
táciách,
prídavky na deti a príplatok k prídavkom, pohrebné,
rodičovský
príspevok a ďalšie. Na tieto dávky poukáže štát
Sociálnej
poisťovni v roku 1997 podľa návrhu
rozpočtu (prí-
loha
číslo 9) 17,246 mld korún. Tieto prostriedky nie sú za-
hrnuté
v celkových zdrojoch poisťovne.
Poisťovňa v skutočnosti zodpovedá nielen
za spravovanie
71
mld korún vlastných prostriedkov, ale
aj za 17 mld pro-
striedkov
štátu, čo je spolu 88 mld Sk. Uvedené
prostriedky
predstavujú
sumu takmer polovice štátneho rozpočtu. Z uvede-
ného
dôvodu považujem za potrebné, aby sa poslancom predkla-
dali
pravidelné informácie o plnení príjmov a čerpaní výdav-
kov
Sociálnej poisťovne, rovnako ako sú predkladané správy
o
plnení štátneho rozpočtu za jednotlivé štvrťroky. Aby bolo
možné zodpovedne
sledovať rozpočet Sociálnej
poisťovne
a
predchádzať prípadným problémom,
považujem za nevyhnutné,
aby
Sociálna poisťovňa predkladala, podobne
ako štátny roz-
počet,
štvrťročné správy o plnení príjmov a výdavkov Sociál-
nej
poisťovne.
V súvislosti s mojím vystúpením by som si dovolil ešte
raz
prečítať návrh uznesenia, aby som splnil podmienky.
Národná rada Slovenskej republiky
A. konštatuje, že návrh rozpočtu
Sociálnej poisťovne na
rok
1997 bol predložený v súlade s § 7 ods. 1 písm. a) záko-
na
Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z.
v znení neskorších predpisov v termíne
predloženia štátneho
rozpočtu;
B. schvaľuje rozpočet Sociálnej poisťovne
na rok 1997
s
tým, že predpokladané celkové zdroje a
výdavky sú rozpoč-
tované
nasledovne:
zdroje celkove 71 447 mil. Sk, výdavky -
v tom a) zá-
kladný Fond
nemocenského poistenia 8 168,9
mil. korún,
b)
základný Fond dôchodkového zabezpečenia 49 364,2 mil. Sk,
c)
správny fond 2 489,7 mil. Sk, tvorba
rezervného fondu
311,2
mil. Sk.
No a dovolím si ešte doplniť bod C. žiada správnu radu
Sociálnej
poisťovne predkladať štvrťročne informáciu o plne-
ní
príjmov a čerpaní výdavkov rozpočtu Sociálnej poisťovne
v
termíne predkladania priebežných informácií o plnení príj-
mov
a výdavkov štátneho rozpočtu.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem.
Nemám žiadnu prihlášku do diskusie. Nech sa
páči,
hlási sa pani poslankyňa.
Poslankyňa M. Gbúrová:
Vážená Národná rada,
vážení páni podpredsedovia,
dovoľte mi, aby som sa veľmi stručne
vyjadrila k syste-
matike
spracovania návrhu rozpočtu
Sociálnej poisťovne. Je
pre
ňu charakteristické násilné prispôsobenie návrhu rozpoč-
tu
Sociálnej poisťovne k štátnemu
rozpočtu. Z tejto skutoč-
nosti
vyplýva, že návrh rozpočtu sa tvoril za
situácie, keď
nebola
jasná istota vecných zmien, premietnutá zatiaľ len do
návrhu
legislatívnych úprav. Je otázne, či by
sa pri každo-
ročnej
príprave návrhu štátneho rozpočtu malo siahať podľa
potreby do
vecných riešení podľa
toho, ako sa to hodí,
a
napriek istote ich schválenia je tiež otázne, ako tieto
zmeny
zapadajú do koncepčných zmien
transformácie sociálnej
sféry,
ktorá sa proklamuje.
Pochybnosti o spomenutých problémoch,
ako som ich
uviedla
v a) a b), dokumentuje nakoniec aj úvodná správa, aj
samotný
návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne.
Z
nastolených problémov vystupuje
do popredia ďalší,
a
to neujasnenosť postavenia a úloh štátu aj vo sfére finan-
covania
v Sociálnej poisťovni. Platenie
poistného za určitý
okruh
osôb, ktorý sa podľa potreby rozširuje alebo zužuje,
resp.
sa presúvajú alebo sa menia percentá, je toho jedným
z
dôkazov. Pri negarantovaní solventnosti Sociálnej poisťov-
ne
je táto skutočnosť zaujímavou, ale aj nepríjemnou hrou.
Poukazuje na to
aj predkladaný vývoj
príjmov a výdavkov,
resp.
zostatku poisťovne v jednotlivých kalendárnych rokoch,
ako
sa vyrieši v tejto situácii prípadný
deficit niektorého
z
fondov v prípade, že dôjde k
neplánovaným a nezvládnuteľ-
ným
zmenám z hľadiska finančných možností Sociálnej poisťov-
ne.
Asi by sa už mala vyriešiť každoročne vyslovovaná hrozba
Sociálnej poisťovne vo vzťahu k štátnym
sociálnym dávkam,
nie
k nesystémovým dávkam dôchodkového
zabezpečenia a nemo-
cenského
poistenia.
S
ohľadom na uvedené
skutočnosti treba posudzovať
správnosť, systémovosť a opodstatnenosť zvýšenia
percenta
správnych
výdavkov z 3 na 4 %. Na druhej strane
však súhla-
sím s tým,
čo povedal predseda výboru pre zdravotníctvo
a
sociálne veci pán Anton Národa, že treba zvážiť aj opod-
statnenosť
neustáleho zvyšovania počtu pracovníkov Sociálnej
poisťovne pri súbežnom zdokonaľovaní informačného
systému
a
používania výpočtovej techniky -
viac ako o 10 % v roku
1996.
Uvedené
poznámky nespochybňujú kvantifikáciu príjmov
a
výdavkov Sociálnej poisťovne. Poukazujú
na niektoré vecné
otázky
súvisiace, resp. premietajúce sa do zostavovania roz-
počtu
Sociálnej poisťovne, poukazujú na koncepčnosť a systé-
movosť
niektorých krokov pri zostavovaní
ako štátneho roz-
počtu,
tak aj rozpočtu Sociálnej poisťovne v tejto oblasti.
Návrh štátneho rozpočtu na rok 1997 predpokladá reduk-
ciu
platieb štátu za zákonom určený okruh
osôb. Ide o štu-
dentov,
poberateľov rodičovského príspevku,
vojakov základ-
nej
služby a podobne, o 2,6 mld Sk. Návrh
štátneho rozpočtu
nezohľadnil požiadavky Sociálnej poisťovne. Na dôchodkové
zabezpečenie
má prispievať 28,5 % z 10 % pôvodne určenej mi-
nimálnej mzdy, a
to 2 450 Sk. Zníženie platieb štátu sa
uskutočňuje,
bohužiaľ, systematicky od roku 1994,
kedy štát
zaplatil
za svojich poistencov vyše 5 mld Sk, neskôr pokles-
li
platby na vyše 3 mld Sk a
na rok 1997 sa navrhuje len
664
mil. Sk. Naakumulované prostriedky Sociálnej poisťovne
koncom
roka 1996, očakávaná skutočnosť 8,5 mld Sk nepredsta-
vujú
prebytky, slúžia skôr na tvorbu rezervného fondu, na
minimalizovanie
negatívnych vplyvov v ekonomike na
sociálne
najzraniteľnejšie
vrstvy obyvateľstva, a to sú dôchodcovia.
Výplatu zákonom určených dávok nie je možné odložiť na
neskoršie obdobie. Pritom štát ručí za platobnú
schopnosť
Sociálnej
poisťovne len poskytnutím návratnej
finančnej po-
moci. Tieto
prostriedky sú nevyhnutné
aj na realizáciu
transformácie
dôchodkového zabezpečenia a nemocenského pois-
tenia na
sociálne poistenie. Navrhovaná redukcia platieb
štátu
nedovolí vytvoriť prijateľnú
východiskovú pozíciu na
roky
1998 až 1999, keď sa stane kritickou akákoľvek úprava
dôchodkov.
Vážená Národná rada, v programovom
vyhlásení vlády sa
hovorí o
ústupe od štátneho
paternalizmu a v koncepcii
transformácie
sociálnej sféry, o razantnom vstupe neštátnych
subjektov do sociálnej oblasti. Lenže práve
táto oblasť,
pretože
je veľmi citlivá, si bude vždy
vyžadovať podľa mož-
nosti
plnú zodpovednosť štátu a nie
systematické znižovanie
platieb
štátu tak, ako to pozorujeme od roku
1994, čo podľa
nás
už nie je ústupom, ale skôr zbavovaním
sa zodpovednosti
štátu
v tejto oblasti.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pani poslankyni. Chce sa ešte
niekto vyjadriť
v
rozprave? Pán poslanec Kováč, nech sa páči.
Poslanec R. Kováč:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
pani poslankyňa Gbúrová upozornila na jeden mimoriadne
závažný
fakt, a síce, že zdravo fungujúcu organizáciu, ktorá
sa
veľmi cieľavedome a veľmi seriózne
svojou poistnou poli-
tikou
pripravovala stať sa takpovediac
európskym štandardom
v
poisťovníctve, zásah štátu v
tomto roku z tejto cesty
zvrátil. Viete dobre, a viackrát nám to tu pán
predseda
správnej
rady povedal, že je potrebné dosiahnuť také rezervy
v
základnom fonde, aby bola krytá 3- až 6-mesačná výplata
poistných
dávok, ktoré poisťovňa vypláca.
Keď sa
pozrieme na to, akým spôsobom
štát zasahuje do
rozpočtu
Sociálnej poisťovne, treba povedať, že v tomto roku
štát
pristúpil k drastickému kroku - a
ja ten krok neváham
nazvať
ináč, len pravdivo - ide o vykrádanie
verejných fon-
dov.
Treba to pomenovať skutočne takto, pretože na jednej
strane odsudzujeme Českú republiku, že zatiaľ
nevytvorila
zákon
o sociálnom poistení, neosamostatnila sociálne poiste-
nie
a dôchodky preháňa cez štátny rozpočet, na druhej strane
si
treba úplne jasne povedať, že štátny
rozpočet si v tejto
chvíli
pre rok 1997 vypomohol na úkor Sociálnej poisťovne.
Myslím
si, že tento fakt sme zaregistrovali všetci, boli sme
na
to upozornení aj vo výbore, a ak ste si
preštudovali ma-
teriály,
hrozivá je najmä tendencia vývoja. Ak by štát po-
kračoval takto vo
svojej politike, fondy sa stanú v roku
1999
insolventné. Mohli ste sa dočítať, že Fond nemocenského
zabezpečenia
tam ide už do sklzu 800 mil., takmer
miliardy,
a
Fond dôchodkového zostáva vlastne na nule s tým, že uvažo-
vať
o nejakej valorizácii dôchodkov sa nedá.
Je zaujímavý pohľad štátu na vývoj v sociálnom poiste-
ní,
pretože namiesto toho, aby
odvádzal príspevky tak, ako
odvádzať má, ktoré
by umožnili zvýšiť
dôchodky, ktoré by
umožnili
podstatne viac valorizovať dôchodky, než bude možné
takto,
ktoré by mohli zvýšiť aj maximálnu dennú dávku v cho-
robe
na viac ako 300 Sk, jednoducho štát tie
peniaze z fon-
dov
vyberie a neumožní adekvátnym spôsobom
zvyšovať dôchod-
ky,
alebo spôsobom, ktorým by poisťovňa
bola schopná takúto
valorizáciu
spraviť, aj keby dodržala svoj poistný
program,
svoju
poistnú politiku, to znamená vytvárania si dostatoč-
ných
rezerv.
Treba
upozorniť, že aj zvýšenie nemocenskej dávky na
300
Sk na deň, teda maximálna hranica,
vytvára predpoklady,
že
sa bude vyplácať na nemocenské iba 73 %
priemernej mzdy,
pretože
podľa údajov ministerstva financií sa
na budúci rok
odhaduje
priemerná mzda vo výške 8 869 Sk. Opäť sa dostávame
do
situácie, že namiesto toho, aby sme upravovali dávky sme-
rom
k tomu, čo nám dovoľuje vývoj mzdových
fondov alebo vý-
voj
mzdovej politiky, uberáme tieto prostriedky v prospech
štátneho
rozpočtu.
Preto tak často spomínam štátny rozpočet,
lebo dnes sme
si od predsedu
nášho výboru vypočuli, s akými finančnými
prostriedkami
vlastne pracuje poisťovňa. Veď ona
pracuje so
71
mld Sk, čo je takmer polovica štátneho rozpočtu. A porov-
najte
si počet pracovníkov, ktorý na obhospodárenie 71 mld
má
poisťovňa, plánových 4 536, a
porovnajte si, koľko má na
spravovanie dvojnásobnej výšky štát. Vidíte,
aký je to
obrovský
nepomer.
Chcem sa dotknúť aj otázky, ktorá je veľmi vážna, a to
je
otázka správneho fondu. My sa dnes snažíme zrážať správny
fond
poisťovne, a možno že celkom oprávnene, ja si myslím,
že
v tejto chvíli nie, ale možno, že celkom správne sa ho
snažíme zraziť
nižšie. Dokonca Sociálna poisťovňa rátala
s
tým, že bude mať v správnom fonde iba 1 863 mld, to sú tie
3
%, po prijatí zákona to mohla o 1 % zvýšiť, to znamená, že
bude
mať 2 400 mil. Sk. Prepáčte, že sa
znovu vraciam k to-
mu,
čo vyviedol tento parlament včera. Na spravovanie 71 mld
bude
k dispozícii správny fond vo výške 2,4
mld, na spravo-
vanie 10 mld
v Národnom úrade práce bude správny fond vo
výške
1,7 mld. To je obrovský nepomer a myslím si, že takéto
nehospodárne vyhadzovanie peňazí z Fondu
zamestnanosti sa
parlamentu
vráti. Nakoniec, asi ste si v Novom
čase všimli,
akú
exkluzívnu budovu si tento fond stihol zorganizovať.
Chcem teda položiť možno otázku
predsedovi správnej ra-
dy.
My nemôžeme dlho prijať hru vlády a rozpočtu Sociálnej
poisťovne
z dvoch dôvodov. Sociálna poisťovňa nie je organi-
zácia,
ktorá pracuje s ročnými rozpočtami, to
sa jednoducho
nedá.
Sociálna poisťovňa je organizácia, ktorá musí pracovať
minimálne
s perspektívou 3 až 5 rokov vopred. A navyše treba
povedať,
že to je jedna z mála organizácií, ktorá vlastne
pracuje
s dlhodobým výhľadom, pretože sa riadi demografickým
vývojom
v tejto krajine a musí si
odratúvať riziká z demo-
grafického
vývoja. Navyše vstupujú do jej
sociálnej politi-
ky,
resp. do jej poistnej politiky ďalšie faktory, ktoré nie
sú dokonale známe. To je otázka, koľko podnikov pôjde do
likvidácie, ako to
bude s insolventnosťou zamestnávateľov,
ako
vymôže niektoré dávky, to je ďalší rizikový faktor, na
ktorý
upozornil predkladateľ, aspoň teda vo výbore nás na
tento
faktor predkladateľ upozornil. Teda
otázka smeruje na
pána
predsedu správnej rady, dokedy bude
správna rada pois-
ťovne
akceptovať túto hru mačky s myšou, to
znamená vlády
s
rozpočtom Sociálnej poisťovne.
Myslím si, že by bolo načase vzhľadom na
to, že Sociál-
na
poisťovňa, tak ako všetky ostatné, potrebujú mať minimál-
nu
stabilitu, aby v zákone o sociálnom poistení, ktorý sa
chystáme
prijať a podľa ktorého by sa už mal riadiť rozpočet
tejto
poisťovne na rok 1998, aspoň dúfam, že je to tak, boli
zakotvené
veľmi jasné pravidlá, za akých okolností môže štát
so
svojím príspevkom hýbať, aby sa nám nestalo, že nám na
budúci
rok štát pre nedostatok prostriedkov v štátnom roz-
počte
oznámi, že nebude platiť z vymeriavacieho základu 10 %
z
2 450 Sk, ale povie, že bude
platiť 5 % z vymeriavacieho
základu
2 200 Sk. Dnes to nevieme zaručiť, dnes nemáme žiad-
ne
právne mechanizmy, ktoré by nám
zaručili, že solventnosť
poisťovne
bude takto garantovaná.
Myslím si, že by sme mali urobiť všetko
pre to, pretože
každý
z nás bude raz dôchodca, aby sa táto
inštitúcia stala
po
ekonomickej stránke stabilnou a výrazne
nezávislejšou od
pohybov
v štátnom rozpočte. A toto je, podľa môjho názoru,
najdôležitejšia
úloha parlamentu, aby ustrážil tento
moment
z
hľadiska terajších i budúcich dôchodcov.
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pánu poslancovi Kováčovi. Chce
sa ešte niekto
vyjadriť
v rozprave?
(Nikto.)
Keďže
nikto, vyhlasujem rozpravu
o tridsiatom bode
programu
za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť predseda
správnej
rady Sociálnej poisťovne pán Tkáč? Nech sa páči.
Predseda správnej rady
Sociálnej poisťovne V. Tkáč:
Vážené dámy,
vážení páni,
pokúsim
sa integrovať niektoré
výroky, pretože boli
spoločne
označené v jednotlivých vystúpeniach.
Predovšetkým
by
som chcel zdôrazniť skutočnosť, že
návrh rozpočtu, ktorý
predkladá
správna rada, sa rodil v čase a
priestore, o kto-
rom
som už hovoril, a teda tento návrh rozpočtu predpokladal
určité legislatívne zmeny, teraz nehovorím o financovaní,
hovorím
o legislatívnych zmenách, ktoré sa v priebehu prí-
pravy
veľkého rozpočtu štátu chystali.
Preto sú tam v pod-
state
aj v texte zakódované alternatívy. Ak si zoberiete 3
až
4 %, sú tam presne priamo v texte
vymedzené jednotlivé
alternatívy.
Preto je obsolentná v podstate tá
časť, ktorá
hovorí v prílohe
o 3-percentných správnych
nákladoch, je
právne
bezvýznamná a rozhodnutím zvýšenia správnych nákladov
na
4 % sa vychádza, samozrejme, z platného stavu
k dnešnému
dňu.
Chcel by
som v tejto súvislosti uviesť
ďalej k pripo-
mienkam,
ktoré tu komentoval ešte vo faktickej
poznámke pán
poslanec
Košnár, že sa tieto finančné prostriedky nestratili
v
celkovej mase prostriedkov a sú v
podstate dekódované
priamo
v texte v jednotlivých položkách, v prílohách.
Pokiaľ ide o rozpor vo väzbe na správne výdavky, to je
otázka,
že buď budeme evidovať zákon o
Sociálnej poisťovni,
a
ja sa od neho nevzdialim, alebo metodické pokyny minister-
stva
financií. V tejto situácii nemám o čom diskutovať, tvr-
do
presadzujem stanovisko, ktoré bolo v
návrhu rozpočtu So-
ciálnej
poisťovne, pretože je otázkou, či správny fond je
výdavkom,
alebo nie je výdavkom Sociálnej
poisťovne. Ak sme
tam
navrhovali rozpočet výdavkov, tak súčet
týchto výdavkov
je
súčet základných fondov. Pretože
potom v tomto texte by
sa
mali pri tejto metodike objaviť aj
ďalšie fondy, ako je
sociálny
fond, ktorý sa tvorí podľa iných zákonov, a v tomto
texte
rozpočtu je to dešifrované. V tejto súvislosti teda aj
práca
so správnym fondom je zložitá, lebo suma, o ktorej bo-
la
reč aj na dnešnom rokovaní výboru,
je v podstate sumou,
ktorá
tvorí zostatok správneho fondu k 1.
januáru 1997. Ani
v
tomto zmysle nikto nepredpokladá, že
správny fond sa vy-
čerpá.
Dokonca je možné, že správna rada sa bude pohybovať
v
rozpätí do 4 %, tak je to v zákone. To zvýšenie nekomentu-
jem,
len preto spomínam túto sumu, že
je v texte v prílohe
uvedená.
Pokiaľ ide o pripomienky z
vystúpenia pána spoločného
spravodajcu
a predsedu výboru, už som spomínal otázku zvýše-
nia
správnych nákladov, spojím to aj s časťou
pripomienok
pána
poslanca Kováča.
Rast správnych výdavkov Sociálnej poisťovne
je objek-
tívny
a súvisí veľmi jasne aj s počtom pracovníkov. My sme
dali
ponuku aj výboru, aby prišiel priamo do Sociálnej pois-
ťovne, kde si
vysvetlíme tieto otázky, v čom sa
pracuje
s
počtom pracovníkov v tejto oblasti. Makropohľad je skutoč-
ne
taký, že Sociálna poisťovňa spravuje
dnes fakticky objem
prostriedkov
vo výške polovice štátneho
rozpočtu, a je ob-
jektívnou
skutočnosťou, že vyše 4 tisíc zamestnancov je zod-
povedných
za takýto objem prostriedkov. My tam potrebujeme
ďalej
rozvíjať niektoré nové funkcie, ako je napríklad otáz-
ka
vymáhacích oddelení. Robíme všetko preto, aby sa vymáhalo
spoločne cez
gentlemanské dohody zdravotné poistenie, aj
príspevky
a v budúcom roku poistné do Národného úradu práce,
aby
bola zhoda aj iných zdravotných poisťovní, pretože vymá-
hacie
konanie, ktoré tvorí vlastne úspešnosť a efektívnosť
výberu,
je náročné, je drahé a prečo nespolupracovať v tejto
oblasti
spolu.
Ďalej počítame so skenovaním spisov. A
keď sa tu spomí-
nala
Česká republika, treba na tejto pôde
jasne povedať, že
otázka osobných účtov a evidencie jednotlivých
poistencov
a
ich platieb je základom pre budúce spravodlivé sociálne
poistenie.
Ak máme mať veľmi jasno, koľko kto z
nás v budú-
cich
rokoch zaplatí a aj v minulosti
zaplatil doteraz kvázi
poistné,
v budúcnosti poistné, tak musíme mať absolútny pre-
hľad.
Podľa posledných informácií, ktoré máme
z Medzinárod-
nej
asociácie sociálneho zabezpečenia, v Maďarskej republike
od
januára 1997 idú zavádzať tento systém
z nuly. Čiže ich
systém
si nezačne pamätať ani tie evidenčné
listy a platby,
ktoré
dnes v podstate máme na papierových
médiách. V Českej
republike
sa evidencia týchto zápočtových listov
a osobných
účtov
rieši až takým spôsobom, že ju nemajú a v tejto súvis-
losti
už druhý rok vyplácajú zálohové platby alebo preddavky
na
dôchodky. A Sociálna poisťovňa
Slovenskej republiky bude
a
už má zavedený skenovací mechanizmus aj vďaka PFARE, treba
povedať, že aj
vďaka ministerstvu práce,
sociálnych vecí
a
rodiny, lebo sme investovali do toho kopu prostriedkov,
Sociálna
poisťovňa to doplnila zo správnych
nákladov v roz-
pätí
rokov už prechodu z Národnej poisťovne
na Sociálnu po-
isťovňu
a vo finále pomohlo PFARE.
A pokiaľ ide o zvyšovanie počtu, s tým
skutočne nechcem
zaťažovať
plénum, to je úplne objektívna
skutočnosť v tejto
záležitosti,
pretože dva až tri roky potrebujeme vyslovene
manufaktúrnu prácu prevodu papierového média do
počítača.
V
tomto zmysle - a teraz tvrdo zastávam riaditeľa Sociálnej
poisťovne
pána Liptáka, ktorý má jasnú koncepciu v tejto ob-
lasti
- dva-tri roky podľa systému, aká bude
rýchlosť pohy-
bu
toho prevodu, sa počíta objektívne so zvýšením zamestnan-
cov,
ale objektívne sa počíta s jeho prudkým znížením po za-
vedení
nového systému. Čiže v tomto zmysle je tam zjavný ne-
pomer
a aj vo väzbe na nečerpanie predpokladaného počtu pra-
covníkov.
Spočíva to v tom, že je
niekoľkotýždňový sklz no-
vého
systému, ktorý je supermoderný. Pozvali sme výbor, nech
si
to pozrie, každý pán poslanec má tam otvorené dvere. Toto
je
vlastne výsledkom tejto činnosti,
čiže zakladá sa tento
systém
pre budúce desiatky rokov. Preto si nemyslím, že je
tu
dramatický problém otázka počtu pracovníkov. Treba pomôcť
odštartovať
systém a potom sa postupne bude znižovať.
Pokiaľ ide o kontrolu štátnych dávok, pokiaľ ide o in-
formácie
o výdavkoch a príjmoch, nie je problém pre Sociálnu
poisťovňu v dohode
s výborom tieto veci zabezpečiť, lebo
správna
rada ako tripartitný orgán pravidelne štvrťročne vy-
hodnocuje plnenie čerpania a hospodárenie. Dokonca
na po-
slednej
správnej rade v pondelok tento týždeň bola diskusia,
či
tá správa má byť až taká podrobná a
detailná, ale trváme
na tom, že
áno, pretože tvorí potom optimálny základ pre
rozhodovanie
nielen manažmentu, ale aj
legislatívnych orgá-
nov
štátneho dozoru a podobne. Takže plne súhlasíme s tým,
aby
výdavky a príjmy boli pravidelne hodnotené vo väzbe na
výbor,
teda na Národnú radu, a nie je
problém dohodnúť si
systém
vzájomného informovania v tejto oblasti.
Pokiaľ ide o otázku, či štát zvrátil
vývoj Sociálnej
poisťovne,
alebo nie, sú veci, kde je pravda príliš štruktú-
rovaná,
zložitá. Ja teraz neobhajujem zníženie
platieb štá-
tu,
ale ak si zoberieme multiplikačný efekt, tak pravda je
iná
a zložitá. Pretože ak sa predpokladá zo štátneho rozpoč-
tu
rast platov v štátnych rozpočtových a príspevkových orga-
nizáciách,
tak multiplikačne sa to spätne odrazí v tom, že
budú
vyššie platby poistenia do
Sociálnej poisťovne. V čom
je
filozofický rozpor aj zo strany správnej rady, manažmentu
a
ministerstva financií, to
je otázka práce s rezervami
a
s naakumulovanými zdrojmi. V tom je ten
základný rozdiel.
V
tejto súvislosti chceme to riešiť v zákone o sociálnom po-
istení,
že by sme mali dostať tieto záležitosti do zákona
tak,
aby sa rozpočet videl v predikcii dvoch
až troch alebo
piatich
rokov.
Vo väzbe na otázku správneho fondu a jeho čerpania, aj
vo väzbe
na Národný úrad
práce neprichodí mi vracať sa
k
včerajšiemu návrhu zákona, ale bol to
zjavný úmysel, pre-
tože kalkulácia
správneho fondu v
Národnom úrade práce
vychádza
z objektívnej nevyhnutnosti zvýšiť počty zamestnan-
cov
v tejto oblasti, lebo sú plne
poddimenzované pod Medzi-
národnou organizáciou práce, 120 až
130 nezamestnaných na
jedného
profesionála v budúcom Národnom
úrade práce je pod
normou 60
ľudí, ktorých normuje Medzinárodná organizácia
práce.
Treba tam dotiahnuť i ďalšie
záležitosti vo väzbe na
výpočtovú
techniku, kde chceme znovu združiť
zdroje. Vyjed-
návame
aj s významnými svetovými inštitúciami
v tom zmysle,
aby
verejné fondy cez gentlemanskú dohodu
združili finančné
prostriedky
spolu so štátom, aby sa komputerizovala celá so-
ciálna
sféra. Takže náklady sú tam prechodné
na odštartova-
nie
budúceho Národného úradu práce a potom po dvoch rokoch
by
mali zostať na štandardnej úrovni, ktorá je v takýchto
inštitúciách
6 až 8 aj vo svete.
Z hľadiska celkovej filozofie treba povedať jednu sku-
točnosť,
že treba skutočne stabilizovať
ekonomické prostre-
die,
v ktorom sa bude Sociálna poisťovňa
aj v budúcich ro-
koch
pohybovať, treba hľadať ďalšie možné
rezervy v oblasti
úložiek, práce s
celou masou finančných
prostriedkov cez
úroky
a ďalšie vnútorné záležitosti týkajúce sa zvyšovania
efektívnosti
výberu a platenia poistného. A toto všetko by
malo vyvrcholiť potom spolu, po včerajšom
Národnom úrade
práce,
v dokumente o analýze a optimalizácii
daňového, prí-
spevkového
a poistného zaťaženia jednotlivých subjektov.
Posledná
poznámka. Aj napriek týmto peripetiám nedo-
chádza
k zníženiu ani reálnej hodnoty, ani nominálnej hodno-
ty
týchto dávok ani v budúcom roku. Samozrejme, spieval by
som
falošne, keby som hovoril, že čistá
denná mzda na vypo-
čítanie
nemocenského je dosť, ale postupne sa to zvyšuje.
V
podstate v roku 1996 sa reálna hodnota dôchodkov zvýšila
na
Slovensku o 14,9 % a nominálna hodnota o vyše 20 %. Je
garantovaný
aj pri týchto peripetiách ďalší rast
nominálnej
a
reálnej hodnoty dôchodkov v budúcom roku.
Samozrejme, že bude treba aj v budúcom
roku aj cez pra-
videlné
kontroly hospodárenia sledovať otázky
rezerv naaku-
mulovaných
zdrojov, aby sa takýto rast podarilo udržať aj
v
rokoch, ktoré nasledujú po budúcom
rozpočte Sociálnej po-
isťovne,
ale to už je zrejme téma na diskusiu niekedy na no-
vember,
december roku 1997.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Chce sa v rozprave vyjadriť
spoločný spravo-
dajca?
Poslanec A. Národa:
Nie.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Nech
sa páči pán
spoločný spravodajca, pristúpime
k
hlasovaniu o návrhu uznesenia.
Prosím pána spoločného spravodajcu, aby
ešte raz prečí-
tal
návrh na uznesenie.
Poslanec A. Národa:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
v rozprave sme vystúpili traja, okrem mňa pani poslan-
kyňa
Gbúrová, ktorá nemala pozmeňujúci návrh, pán poslanec
Kováč
nepodal návrh, ja som si dovolil v
rozprave predniesť
návrh
na uznesenie. Ak dovolíte, dovolím si ho prečítať ešte
raz.
Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 12. de-
cembra 1996 k
návrhu rozpočtu Sociálnej
poisťovne na rok
1997
(tlač 543)
Národná rada Slovenskej republiky
A. Konštatuje, že návrh rozpočtu
Sociálnej poisťovne na
rok
1997 bol predložený v súlade s § 7 ods. 1 písm. a) záko-
na
Národnej rady Slovenskej republiky
číslo 274/1994 Z. z.
v
znení neskorších predpisov v termíne
predloženia návrhu
štátneho
rozpočtu;
B. schvaľuje rozpočet Sociálnej poisťovne
na rok 1997
s
tým, že predpokladané celkové zdroje a
výdavky sú rozpoč-
tované
nasledovne:
- zdroje celkove 71 447,8 mil. Sk
- výdavky
v tom:
a) základný fond nemocenského
poistenia 8 168,9 mil. Sk
b) základný fond dôchodkového
zabezpečenia 49 364,2 mil. Sk
c) správny fond 2 489,7 mil. Sk
- tvorba rezervného fondu 311,2 mil. Sk
pri
predpokladanom počte 4 536 pracovníkov Sociálnej pois-
ťovne,
pri predpokladanom počte 2 677 443 poistencov Fondu
nemocenského
poistenia a pri predpokladanom počte 2
775 443
poistencov
Fondu dôchodkového poistenia.
Pán
predsedajúci, môžeme dať
hlasovať o tomto návrhu
uznesenia.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať
o
návrhu uznesenia Národnej rady
Slovenskej republiky tak,
ako
ho prečítal spoločný spravodajca pán Národa. Pán spoloč-
ný
spravodajca návrh odporúča prijať.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Prezentovalo sa 102 poslancov.
Za návrh hlasovalo 87 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 8 poslancov.
Nehlasovali 4 poslanci.
Konštatujem, že sme prijali
uznesenie Národnej rady
Slovenskej republiky, ktorým sme schválili návrh
rozpočtu
Sociálnej
poisťovne na rok 1997.
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
nasleduje t r i d s i a t y p r v
ý bod
programu,
ktorým
je
návrh
na personálnu zmenu v správnej rade Sociálnej
poisťovne.
Návrh výboru pre zdravotníctvo a sociálne veci ste do-
stali
ako tlač 516 spolu s návrhom na uznesenie Národnej ra-
dy.
Z poverenia výboru Národnej rady ho
odôvodní predseda
výboru
poslanec Anton Národa. Prosím pána predsedu výboru,
aby
sa ujal slova.
Poslanec A. Národa:
Pán predsedajúci, pani kolegyňa poslankyňa Gbúrová má
problémy
s hlasovacím zariadením, prosím, keby
sa to odskú-
šalo.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Nech sa páči, pani poslankyňa.
Poslankyňa M. Gbúrová:
Chcela som len oznámiť, že, bohužiaľ, nemohla som hla-
sovať
za uznesenie, pretože som nemala
funkčný prístroj po-
čas
celého hlasovania.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Teraz, momentálne je to dobré? (Odpoveď z
pléna.)
Dobre, ďakujem.
Nech sa páči, pán poslanec Národa.
Poslanec A. Národa:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte, aby som predniesol správu Výboru
Národnej rady
Slovenskej
republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci k ná-
vrhu
na personálnu zmenu v správnej rade
Sociálnej poisťov-
ne.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre zdravot-
níctvo
a sociálne veci na svojej 30. schôdzi
dňa 20. novem-
bra
1996 prerokoval návrh Jednoty dôchodcov
na Slovensku na
personálnu
zmenu v správnej rade Sociálnej poisťovne.
Dôvodom na personálnu zmenu v
správnej rade Sociálnej
poisťovne
je úmrtie člena správnej rady Ing. Štefana Bohuša.
Vzhľadom
na túto skutočnosť Jednota dôchodcov na Slovensku
ako
jedna z reprezentatívnych organizácií
záujmových skupín
a
združení občanov v zmysle § 7 ods.
2 písm. a) zákona Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky číslo
274/1994 Z. z. o So-
ciálnej
poisťovni v znení neskorších predpisov
navrhla zvo-
liť za
nového člena správnej
rady Sociálnej poisťovne
prof.
Ing. Jána Tomovčíka, CSc.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre zdravot-
níctvo
a sociálne veci na základe predloženého návrhu súhla-
sil
s návrhom zvoliť za nového člena správnej rady Sociálnej
poisťovne
prof. Ing. Jána Tomovčíka, CSc., a odporúča Národ-
nej
rade Slovenskej republiky v zmysle § 7 ods. 3 zákona Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky číslo
274/1994 Z. z. o So-
ciálnej poisťovni v
znení neskorších predpisov
zvoliť za
člena
správnej rady prof. Ing. Jána Tomovčíka, CSc.
Charakteristiku navrhovaného kandidáta
nebudem čítať,
je
v materiáli, ktorý máte pred sebou.
Dovoľte, aby som prečítal uznesenie
Výboru Národnej ra-
dy Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a sociálne veci
z
20. novembra 1996.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre zdravot-
níctvo
a sociálne veci prerokoval návrh na
personálnu zmenu
v
správnej rade Sociálnej poisťovne (tlač 516) a
A. berie na vedomie
1. že Jednota dôchodcov na Slovensku ako
jedna z repre-
zentatívnych
organizácií záujmových skupín a
združení obča-
nov
predložila návrh na personálnu zmenu v správnej rade So-
ciálnej
poisťovne,
2. že
dôvodom na personálnu zmenu v
správnej rade So-
ciálnej poisťovne je úmrtie člena správnej
rady Sociálnej
poisťovne
Ing. Štefana Bohuša,
3. že vzhľadom na uprázdnené miesto člena
správnej rady
Sociálnej
poisťovne Jednota dôchodcov na
Slovensku v zmysle
§
7 ods. 2 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republi-
ky
číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni navrhla zvoliť
za
nového člena správnej rady Sociálnej poisťovne prof. Ing.
Jána
Tomovčíka, CSc.;
B. súhlasí, aby namiesto zomrelého člena správnej rady
Sociálnej
poisťovne Ing. Štefana Bohuša bol za
nového člena
správnej
rady Sociálnej poisťovne zvolený prof. Ing. Ján To-
movčík,
CSc.;
C. odporúča Národnej rade Slovenskej
republiky v zmysle
§
7 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky zvoliť
za
nového člena správnej rady Sociálnej poisťovne prof. Ing.
Jána
Tomovčíka, CSc.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pánu poslancovi.
Poslanec A. Národa:
Pán
podpredseda, dovoľte mi
ešte, aby som predniesol
návrh
uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 12. de-
cembra
1996 k návrhu na personálnu zmenu v správnej rade So-
ciálnej
poisťovne (tlač 516).
Národná rada Slovenskej republiky
A. berie na vedomie, že Jednota dôchodcov na Slovensku
ako jedna z
reprezentatívnych organizácií
skupín združení
občanov
predložila podľa § 7 ods. 2 písm. a) návrh na perso-
nálnu
zmenu v správnej rade Sociálnej poisťovne;
B. zvolila podľa § 7 ods. 3 zákona Národnej rady Slo-
venskej
republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni
v
znení neskorších predpisov za člena
správnej rady Sociál-
nej
poisťovne prof. Ing. Jána Tomovčíka, CSc.
Prosím, pán predsedajúci, môžete dať o
tom hlasovať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pánu poslancovi Národovi a prosím ho, aby zau-
jal
miesto určené pre spravodajcov výborov.
Má
niekto otázky alebo chce sa niekto
k návrhu vy-
jadriť?
(Nikto.)
Keďže nie, pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia.
Prosím
pána poslanca Národu, aby hlasovanie uviedol.
Poslanec A. Národa:
Odporúčam tento návrh uznesenia, ktorý som práve pred-
niesol,
schváliť.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a budeme hlasovať. Pán
spoločný
spravodajca odporúča prijať uznesenie, ktoré prečí-
tal.
Prezentovalo sa 100 poslancov.
Za návrh hlasovalo 90 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Nehlasovali 4 poslanci.
Konštatujem, že podľa § 27 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej
republiky číslo 274/1994 Z. z. Národná
rada Slo-
venskej
republiky zvolila pána Tomovčíka za člena správnej
rady
Sociálnej poisťovne.
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Poslanec A. Národa:
Vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem za spoluprácu pri
predchádzajúcich
dvoch bodoch rokovania.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Vážené
pani poslankyne, páni
poslanci, pokračujeme
t
r i d s i a t y m d r u h ý m bodom programu, ktorým je
návrh rozpočtu Fondu detí a mládeže na
rok 1997.
Návrh vám bol rozdaný ako tlač 558
a spoločná správa
výborov
ako tlač 558a, ktorej súčasťou je aj návrh uznesenia
Národnej
rady.
Podľa §
10 ods. 4 zákona Národnej rady
Slovenskej re-
publiky
číslo 189/1993 Z. z. o Fonde detí a mládeže predseda
fondu
predkladá po prerokovaní v rade fondu návrh rozpočtu
fondu
na zaujatie stanoviska vláde Slovenskej republiky a na
schválenie
v Národnej rade Slovenskej republiky.
Dávam slovo poverenému členovi Výboru
Národnej rady pre
vzdelanie,
vedu, kultúru a šport poslancovi Pavlovi Halabrí-
novi,
aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu roz-
počtu
Fondu detí a mládeže vo výboroch Národnej rady.
Poslanec P. Halabrín:
Vážený pán predseda,
vážené kolegyne, kolegovia,
predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slo-
venskej republiky o
výsledku prerokovania návrhu
rozpočtu
Fondu
detí a mládeže na rok 1997, tlač 558.
Predseda
Národnej rady svojím
rozhodnutím číslo 1314
z
3. decembra 1996 pridelil návrh rozpočtu Fondu detí a mlá-
deže
na rok 1997 na prerokovanie Výboru Národnej rady pre
financie,
rozpočet a menu a Výboru Národnej rady pre vzdela-
nie,
vedu, kultúru a šport v termíne ihneď.
Výbory
prerokovali predložený návrh
dňa 9. decembra
1996
s týmito výsledkami:
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie,
rozpočet
a menu neprijal uznesenie o výsledku prerokovania
návrhu
rozpočtu Fondu detí a mládeže na rok 1997, lebo s ním
nevyslovila
súhlas nadpolovičná väčšina všetkých
členov vý-
boru.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre vzdelanie,
vedu, kultúru a
šport na svojom rokovaní konštatoval, že
predkladaný
návrh rozpočtu Fondu detí a mládeže na
rok 1997
v
súlade s § 5 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej repub-
liky
o Fonde detí a mládeže bol prerokovaný vo vláde Slo-
venskej
republiky 26. novembra 1996. Výbor
súhlasil s pred-
loženým
návrhom rozpočtu Fondu detí a mládeže a
odporučil
Národnej
rade Slovenskej republiky tento návrh prerokovať na
svojej
21. schôdzi a návrh schváliť.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre vzdelanie,
vedu,
kultúru a šport ako gestorský výbor tiež požiadal Radu
Fondu detí a
mládeže spolu s výročnou správou o činnosti
fondu
za rok 1996 a s ročnou účtovnou závierkou doložiť aj
správu o
hospodárení akciovej spoločnosti Hotely mládeže
Slovakia
a v súčinnosti s Výborom ministrov a
Protidrogovým
fondom
vyčleniť objekt na zriadenie
resocializačného ústavu
pre
drogovo závislých.
V čase prerokúvania tohto návrhu nebolo
známe stanovis-
ko
vlády Slovenskej republiky. Máme
tu uznesenie číslo 809
zo
dňa 26. novembra, kde vláda Slovenskej republiky berie na
vedomie
a odporúča Národnej rade tento návrh rozpočtu schvá-
liť.
A je tu i výpis z uznesenia zo zápisnice Rady Fondu de-
tí
a mládeže, ktorá takisto schvaľuje tento návrh a odporúča
ho
schváliť.
Preto predkladám návrh uznesenia Národnej
rady k návrhu
rozpočtu
Fondu detí a mládeže na rok 1997, kde
Národná rada
Slovenskej
republiky podľa § 10 ods. 4 zákona
Národnej rady
Slovenskej republiky
číslo 189/1993 Z. z. o Fonde detí a
mládeže schvaľuje
rozpočet Fondu detí
a mládeže na rok
1997,
ktorý vykazuje príjmy v sume 32 366 000 Sk a výdavky
v
sume 32 366 300 Sk.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem
pánu poslancovi Halabrínovi
a prosím ho, aby
zaujal
miesto určené pre spravodajcov výborov.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rozpra-
vu
o tridsiatom druhom bode programu. Do rozpravy písomne
nemám
nikoho prihláseného.
Nech sa páči, pán poslanec Ftáčnik.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne a kolegovia,
som tradičným diskutérom k tomuto bodu
programu a musím
povedať,
že sa tu zaznamenáva výrazný pokrok. Ak
sme v roku
1995
nemali predložený žiadny rozpočet, teda parlament ne-
schválil
a neprerokoval rozpočet Fondu detí a mládeže, na
rok
1996 sa nám to podarilo v marci minulého, teda ešte toh-
to
roku, ja už hovorím minulého roku, lebo budeme hovoriť
o
roku 1997, a tohto roku konečne tak, ako je to s inými
rozpočtami
verejnoprávnych inštitúcií, sa rozpočet Fondu de-
tí
a mládeže predkladá včas, existuje k nemu riadne stano-
visko
vlády. To znamená, že v takom čase, ako predpokladá
rozpočtová
logika, sa má parlament možnosť vyjadriť k návrhu
rozpočtu
Fondu detí a mládeže na rok 1997. Čiže
už len táto
sekvencia,
táto postupnosť ukazuje, že tu došlo k
výraznému
pokroku
z hľadiska procesného.
Keď
si prečítame materiál,
treba povedať, že došlo
k
istému pokroku aj z hľadiska vecného, teda schopnosti fon-
du
odhadnúť svoje príjmy a odhadnúť svoje výdavky. Už nie
som
si celkom istý (a k tomu by
som sa rád vyjadril), či
došlo
k pokroku v tom, že by fond bol viac schopný naplniť
tie
funkcie, ktoré mu dáva zákon o Fonde detí a mládeže, te-
da prispievať
na rôzne činnosti,
ktoré súvisia s deťmi
a
s mládežou.
Ak sa
pozrieme na príjmové položky
predkladaného roz-
počtu
Fondu detí a mládeže, v podstate hlavnú príjmovú po-
ložku
tvoria výnosy z predaja a služieb, teda z prenájmov
zariadení, ktoré fond
má. Ak zvážime, že v jeho celkovej
hodnote
je majetok za niekoľko sto miliónov korún, tak tieto
výnosy
rozpočtované v sume 9 376 000 korún sa nezdajú príliš
veľké.
Myslím si, že nie je úlohou celej
Národnej rady, ale
viac
úlohou výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, aby
istým
spôsobom postupne podrobnejšie
prediskutoval s pred-
staviteľmi Fondu detí
a mládeže, ako sa získavajú, resp.
akým
spôsobom boli prenajaté jednotlivé zariadenia, či je tu
maximalizovaný prínos, ktorý je možný z týchto zariadení
získať.
Vo výbore vieme, že mnohé z týchto zariadení sú zni-
čené, potrebujú
opravy, niektoré sú takmer nepoužiteľné,
ale
z niektorých z nich je možné a bolo
možné získať príno-
sy,
ktoré sa prejavili v minulom roku vo
výške zhruba 6 mi-
liónov, na rok
1997 ten nárast o 3 milióny
je pozitívny
a
myslím si, že v takomto trende by to malo pokračovať.
Ak ste
si všimli, druhý krok alebo
druhú významnú po-
ložku
rozpočtu tvorí vydávanie detských a
mládežníckych ča-
sopisov.
V minulom roku fond vlastne iba
prispieval na čin-
nosť,
resp. na vydávanie detských a mládežníckych časopisov,
pretože hlavné zdroje na vydávanie týchto
časopisov boli
z
rozpočtu ministerstva kultúry. V štátnom rozpočte sme kaž-
doročne vyčleňovali
účelovo viazané peniaze na vydávanie
mládežníckych kníh a vydávanie mládežníckych časopisov. Za
ministrovania
pána ministra Hudeca sa suma pre mládežnícke
časopisy
zredukovala takmer na nulu. Pán
minister rozdeľuje
a
rozdeľoval prostriedky v tomto smere
od buka do buka, to
znamená
v tomto konkrétnom zmysle od nuly do
nuly. Teda dal
tým,
ktorým chcel, ale nedal tým, ktorí potrebovali. Realita
skončila
tak, že fond zobral vlastne pod svoje krídla hospo-
dárenie
týchto časopisov, a preto sa v jeho rozpočte preuka-
zujú
a ukazujú tak príjmy, ako aj výdavky na vydávanie tých-
to
časopisov, ktoré sú zhruba o 500 tisíc korún stratové, to
znamená,
že tieto vykrýva fond z vlastných príjmov. Je to
však jedna z
úloh, ktoré fondu ukladá zákon o Fonde detí
a
mládeže, a preto si myslím,
že takýto postup zo strany
fondu
treba oceniť.
Čo sa
týka ďalšej rozpočtovej položky
na strane príj-
mov,
sú to výnosy z hospodárenia akciovej spoločnosti Hotely
mládeže
Slovakia. Sú to tie hotely, ktoré
prešli do majetku
Fondu
detí a mládeže, z ktorých bola
vytvorená akciová spo-
ločnosť
a dlhý čas sa ťahali právne problémy ohľadom jej zá-
pisu
do obchodného registra. To všetko je v tejto chvíli vy-
riešené
a konečne fond, keďže je jediným akcionárom tejto
akciovej
spoločnosti, rozpočtuje výnosy získané z tejto čin-
nosti,
teda z akciovej spoločnosti Hotely mládeže Slovakia
pre
vlastnú potrebu, na krytie ďalších potrieb, ktoré fond
v
rozpočte má.
Je tu
ešte jedna príjmová položka, ktorá však nezávisí
priamo
a len od Fondu detí a mládeže, ale aj
od rozhodnutia
vlády
Slovenskej republiky. Sú to výnosy z predaja majetku
v
správe Fondu detí a mládeže, ktoré, a
to tiež treba oce-
niť,
rozpočtuje fond na opravy existujúceho majetku. Teda ak
sa
zbaví nejakého neupotrebiteľného, prípadne iného majetku,
teda
ho predá, tieto peniaze nie sú
strovené, pretože by sa
takto
ten majetok mohol postupne znížiť na nulu, ale pro-
striedky
takto získané - a veľmi plasticky to
vidieť z roz-
počtu - sa
použijú na rekonštrukciu zariadení, ktoré sú
v
správe Fondu detí a mládeže.
Toto všetko boli alebo väčšinou boli
otázky, ktoré sa
týkali
príjmov. Na strane výdavkov tých pozitívnych položiek
je
menej. Fond detí a mládeže v
predkladacej správe hovorí,
že
základné zameranie rozpočtu z hľadiska výdavkového vidí
vo vydávaní detskej a mládežníckej
literatúry, v budovaní
siete
mládežníckych centier a v súčinnosti s
priamym riade-
ním organizácií ministerstva školstva podporovať aktivity
v
súlade s vládnym programom zameraným na mládež.
Reálne
v
rozpočte z týchto troch zámerov rozpočtu Fondu detí a mlá-
deže
nájdeme tu detskú a mládežnícku literatúru, o tej som
už
hovoril. Sú tam aj rozpočtované
prostriedky na budovanie
mládežníckych centier v
sume 1,8 milióna korún, ale fond
tiež predpokladá, že z týchto centier
získa aj príjmy do
svojho
rozpočtu. To znamená, že to, čo dá, sa mu má istým
spôsobom
vrátiť naspäť, čo môže byť kalkulácia, ktorá nezna-
mená alebo nemusí znamenať tú pomoc,
ktorú predpokladajú
mládežnícke
organizácie vo svojej činnosti.
Ťažko
v ňom nájdeme presne vyčlenené prostriedky na
podporu
v súlade s vládnym programom zameraným na mládež, aj
keď takúto ambíciu fond, samozrejme, môže mať,
ale tých
prostriedkov
je tam na tieto účely v podstate len symbolicky
málo.
Treba teda povedať, že z 8 vecne
stanovených úloh záko-
nom
o Fonde detí a mládeže je fond v roku
1997 schopný spl-
niť
dve, maximálne tri úlohy. Ako teda postúpiť ďalej, aby
sme
v roku 1997 pre rok 1998 mohli povedať, že sa činnosť
fondu
rozrastá a darí sa mu plniť viac a viac z jeho úloh?
K
tomu náš výbor prijal také uznesenie, že sme požadovali
a
čakáme s termínom do 31. 12. 1996, že nám Fond detí a mlá-
deže
a jeho rada predloží koncepciu rozvoja,
resp. činnosti
fondu
na dlhšie obdobie. Chceme od neho počuť predstavu, ako
chce
využiť majetok, teda či postupnými predajmi ho znížiť
na
nulu, resp. ho kapitalizovať v podobe nejakej uloženej
sumy
v bankových inštitúciách a z výnosu financovať tie čin-
nosti,
o ktorých predpokladá zákon, že by fond
mal financo-
vať,
alebo nejakým iným spôsobom
zhodnocovať majetok a vy-
užívať
ho na prospech detí a mládeže.
Keď výbor Národnej rady prerokuje túto koncepciu, bude
možné
urobiť si lepší obraz o tom, ako sa
dlhodobejšie bude
vyvíjať
hospodárenie Fondu detí a mládeže a akým spôsobom sa
vlastne
v plnej miere prejaví zákon o fonde,
ktorý bol pri-
jatý
vlastne pred tromi rokmi. Dovtedy tento
rozpočet pova-
žujem
za ďalší prechodný rok, ktorý ukáže, nakoľko sa fond
vyrovnal už
s hospodárením takpovediac
na vlastné triko
a
dlhodobejšie zámery bude potrebné podrobne prediskutovať
vo
výbore Národnej rady, a ak sa to ukáže nevyhnutné, infor-
movať
o nich aj Národnú radu Slovenskej republiky.
Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem.
Chce ešte niekto vystúpiť? Pán poslanec Ha-
rach,
nech sa páči.
Poslanec Ľ. Harach:
Kolegyne a kolegovia,
dovoľte mi z miesta bez nejakej hlbšej
rozpravy predlo-
žiť
návrh dvoch uznesení týkajúcich sa prerokúvaného mate-
riálu. Prvé uznesenie znie takto: Národná rada
Slovenskej
republiky
žiada Fond detí a mládeže, aby v spolupráci s Pro-
tidrogovým
fondom vyčlenil najmenej jedno zariadenie z ma-
jetku
ním spravovaného pre potreby
rehabilitácie a resocia-
lizácie
pacientov s drogovou závislosťou.
Ide
o to, že sme o týchto
veciach hovorili dnes pri
dvoch
prerokúvaných materiáloch. Máme k dispozícii len uzne-
senie
výboru. Ja si myslím, že je adekvátnejšie, aby k tomu-
to
zaujala uznesením stanovisko Národná rada.
K návrhu druhého uznesenia jedna veta na
úvod. Vzhľadom
na
to, že mám predsa len trošku iný názor na hospodárenie
Fondu
detí a mládeže, predovšetkým v časti spravovania Hote-
lov
mládeže Slovakia alebo hospodárenia hotelov, akciovej
spoločnosti
Hotely mládeže Slovakia, kde podľa mojich infor-
mácií
došlo až k 30-ročným prenájmom týchto hotelov a k pre-
nájmom
za ceny, ktoré nezodpovedajú trhovým hodnotám prenáj-
mu,
a zisk, ktorý z tohto prenájmu je
a odráža sa v jednej
položke hospodárenia fondu, je len
6 miliónov, ktoré idú
ročne
v prospech aktivít pre deti a mládež, myslím si, že je
najvyšší
čas, aby sa Národná rada seriózne zaoberala doku-
mentom,
ktorý by jasne podal správu o hospodárení Fondu detí
a
mládeže za rok 1996. Preto navrhujem druhé uznesenie tohto
znenia:
Zaradiť na program marcového zasadnutia Národnej ra-
dy Slovenskej republiky bod
s názvom "správa o činnosti
a
hospodárení Fondu detí a mládeže za rok 1996".
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Chce sa ešte niekto vyjadriť v
rozprave?
(Nikto.)
Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o
tridsiatom druhom bode
programu
za skončenú.
Pán poslanec Halabrín, nech sa páči.
Poslanec P. Halabrín:
Ďakujem kolegom za pripomienky, ktoré tu
boli prednese-
né.
Skutočne, pán kolega Ftáčnik mal pravdu v tom, že práca,
činnosť
aj systém, ktorým začal Fond detí a mládeže pracovať
v
roku 1996, bol oveľa lepší
ako v minulosti. A chcem aj
z
tohto miesta pochváliť vedenie rady
Fondu detí a mládeže
za
prístup, s akým pristupovali pri plnení uznesení buď náš-
ho
výboru, alebo Národnej rady.
Čo sa týka ďalšej pripomienky kolegu Ftáčnika, nemôžem
s
ňou súhlasiť, pretože minister Hudec neprideľoval finančné
prostriedky
od buka do buka, ako tu bolo povedané. Ja som sa
pri
požiadavke Fondu detí a mládeže, pri prerokovávaní tejto
požiadavky na ministerstve kultúry s predstaviteľmi
Fondu
detí
a mládeže zúčastnil. Minister
chcel v prvom rade, aby
začalo
vydavateľstvo Smena, ktoré
vydávalo tieto časopisy,
hospodáriť
tak, ako hospodáriť má. Nakoniec sa v roku 1996
aj
ukázalo, že rekonštrukciou a určitými
organizačnými zme-
nami
tieto detské mládežnícke časopisy v porovnateľne vyššej
kvalite
začali vydávať prakticky s polovičnými výdavkami.
Ku kolegovi Harachovi iba to, že prvý
návrh, ktorý dal,
som
prečítal v mojom úvodnom slove. Je to uznesenie nášho
výboru,
nemôžem to prečítať...
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Aby bolo predložené v marci, rozumieme, o
čo ide.
Ďakujem. Prosím spoločného spravodajcu výboru pána po-
slanca
Halabrína, aby hlasovanie uvádzal. Nech sa páči.
Poslanec P. Halabrín:
Boli prakticky dva pozmeňujúce alebo
doplňujúce návrhy.
Dal
ich kolega Harach. Prvý návrh, ktorý je prakticky totož-
ný
s uznesením výboru pre vzdelanie, vedu,
kultúru a šport,
ktorý
je gestorským výborom Fondu detí a
mládeže a ktorý má
trvalú
pracovnú skupinu, čo dohliada a vykonáva pravidelný
poslanecký
prieskum, odporúčam Národnej rade neprijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Tak to
pán poslanec Harach stiahne, ak
je to totožné
s
návrhom výboru. (Hlasy v sále.)
Budeme hlasovať o prvom uznesení. Nech sa páči, hlasu-
jeme.
Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.
Prezentovalo sa 97 poslancov.
Za návrh hlasovalo 27 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 46 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 24 poslancov.
Teda toto uznesenie sme neprijali.
Poslanec P. Halabrín:
Druhý
návrh pána poslanca Haracha - tieto povinnosti
vyplývajú
Fondu detí a mládeže i zo zákona, podľa ktorého je
povinný
predložiť správu o činnosti aj ročnú účtovnú závier-
ku,
takže odporúčam tento návrh schváliť.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Budeme hlasovať, ale keď to
vyplýva zo zákona,
neviem, či treba
hlasovať. (Hlasy v sále.)
Pán spoločný
spravodajca
odporúča prijať. Dobre, to je to isté. Nech sa
páči.
Pokoj, vážení.
Prezentovalo sa 93 poslancov.
Za návrh hlasovalo 60 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 13 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 17 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Toto uznesenie sme prijali.
Budeme hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slo-
venskej republiky v
znení doplnkov a zmien. Žiadne zmeny
a
doplnky neboli. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec P. Halabrín:
Navrhujem uznesenie, ktoré som...
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Nech sa páči, pani Rusnáková.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Pán predsedajúci, chcela by som vás v
mene poslaneckého
klubu
požiadať o 20-minútovú prestávku.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Už je neskoro, hlasovanie je rozbehnuté.
Už sa hlasova-
lo.
Hlasovalo sa o uzneseniach pána Haracha. Nech sa páči,
pán
poslanec Lauko. (Hlasy v sále.) Pokoj, vážení. Ale už
bolo
záverečné hlasovanie, lebo pán Harach dal návrhy.
Nech sa páči, pán poslanec Lauko.
Poslanec P. Lauko:
Pripájame sa k požiadavke poslaneckého klubu DÚ vzhľa-
dom
na to, že nebola prijatá jedna
požiadavka pána poslanca
Haracha,
chceme sa poradiť, ako budeme hlasovať. Pripájam sa
k
požiadavke na 20-minútovú prestávku.
Nerozprávajte, neza-
čalo
sa ešte hlasovanie. Boli sme prihlásení hneď.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Akože nezačalo, keď pán poslanec dal
návrhy a hlasovali
sme
už o dvoch bodoch.
Poslanec P. Lauko:
Záverečné hlasovanie sa ešte nezačalo a dajte prestáv-
ku,
pán predsedajúci.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Vážení, ste štyria, o čom sa chcete radiť? Nech sa pá-
či,
bude prestávka 20 minút. Neviem, o čom sa chcete radiť.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať
o
návrhu uznesenia Národnej rady
Slovenskej republiky. Pre-
zentujme
sa a budeme hlasovať.
Pán spoločný spravodajca odporúča...
Poslanec P. Halabrín:
Odporúčam toto uznesenie prijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Prosím pánov poslancov, aby prišli do zasadacej miest-
nosti,
budeme hlasovať. Bolo nás 74, neboli sme uznášania-
schopní. Ešte
raz budeme hlasovať,
lebo niektorí neboli
v
sále, o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republi-
ky
tak, ako ho predniesol pán spoločný spravodajca. Odporúča
ho
prijať.
Prezentovalo sa 88 poslancov.
Za návrh hlasovalo 79 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Konštatujem, že sme prijali
uznesenie Národnej rady
Slovenskej republiky, ktorým sme schválili návrh
rozpočtu
Fondu
detí a mládeže na rok 1997.
Ďakujem, pán poslanec.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
podľa schválené-
ho
programu by mal teraz nasledovať návrh
skupiny poslancov
Národnej
rady Slovenskej republiky na vydanie
zákona Národ-
nej
rady Slovenskej republiky o
vrátení majetku Živeny. To
je
stiahnuté z programu.
Dávam hlasovať o tom, či tento zákon sťahujeme z prog-
ramu na návrh
predkladateľa. Hlasujeme o
stiahnutí návrhu
tohto
zákona, ktorý som prečítal. Odporúčam
prijať stiahnu-
tie
z programu.
Prezentovalo sa 90 poslancov.
Za návrh hlasovalo 88 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tento návrh sme prijali.
Pani poslankyne, páni poslanci, pokračujeme t r i d -
s
i a t y m š t v r t ý m bodom programu, a to je
návrh poslanca Národnej rady Slovenskej
republiky Vi-
liama
Vaškoviča na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej
republiky,
ktorým sa mení zákon číslo 513/1991 Zb.
Obchodný
zákonník
v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 488 a
spoločnú správu
výborov
ako tlač 488a.
Návrh
zákona odôvodní pán
poslanec Viliam Vaškovič.
Prosím
pána poslanca, aby sa ujal slova.
Poslanec V. Vaškovič:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
vážení hostia,
predložená novela, ktorou sa
mení Obchodný zákonník
v
znení neskorších predpisov,
sleduje v podstate jediný
cieľ,
a to zvýšenie ochrany malých vyše 2,5 milióna vlastní-
kov
na Slovensku.
Väčšina
navrhovaných zmien v
predkladanej novele Ob-
chodného
zákonníka sa týka predovšetkým akciových spoločnos-
tí,
ktorých akcie sú v súlade so zákonom
verejne obchodova-
teľné.
Cieľom je skvalitnenie kapitálového trhu
formou jeho
väčšej
transparentnosti zo strany emitenta, ochrany minorit-
ného
akcionára, veľmi dôležitej súčasti
vstupu zahraničných
portfóliových
investorov a podpory úspešných primárnych emi-
sií
akcií a tiež nápravy nedostatkov
spôsobených nie dosta-
točnou
legislatívou, upravujúcou postavenie emitentov a veľ-
kých
investorov po ukončení prvej vlny
kupónovej privatizá-
cie.
Cieľom novely teda nie je riešenie
problematiky obchod-
ných
spoločností ako takých. Pozornosť sa zámerne sústredila
len na akciové
spoločnosti z pohľadu rozvoja
kapitálového
trhu.
Súčasná etapa u emitentov verejne obchodovateľných ak-
cií je totiž
charakterizovaná vlnou prebratou
majoritnými
akcionármi s následným
procesom transferovania zisku
mimo
týchto
akciových spoločností. I preto sú ceny akcií na ve-
rejných
trhoch nízke a neodrážajú ani z
dlhodobejšieho hľa-
diska ich vnútornú hodnotu, a to
napriek skutočnosti, že
tieto
spoločnosti prosperujú vo svojich
výrobných i obchod-
ných aktivitách. Cieľom nie je však zabraňovať
prebratiam
spoločností, ale zabrániť stratám minoritných akcionárov
spôsobeným
nekorektným správaním emitentov.
Predkladaná novela Obchodného zákonníka
reaguje na
existujúce podmienky a
súčasný stav postavenia a funkcií
jednotlivých
subjektov kapitálového trhu na Slovensku. Kupó-
nová
privatizácia totiž spôsobila nekonvenčný vznik najdôle-
žitejších
subjektov kapitálového trhu, emitentov
akcií, ko-
lektívnych
investorov a drobných akcionárov. Práve
korektná
úprava
kompetencií a právomocí takto
vzniknutých subjektov,
hoci
z časového hľadiska až následne, je
vari jednou z naj-
dôležitejších
priorít pri rozvoji kapitálového trhu v Slo-
venskej
republike.
Medzi
najdôležitejšie zmeny možno
zaradiť ustanovenia
ochraňujúce
malých akcionárov, predovšetkým v
posilnení ich
práv
pri zvyšovaní a znižovaní základného imania, pri zvolá-
vaní valného
zhromaždenia a počas
jeho rokovania. Veľmi
dôležitou
zmenou je tiež jasné a zrozumiteľné stanovenie in-
štitútu
rozhodných dní, t. j. časové definovanie jednotli-
vých
práv viažucich sa k akciám.
Z hľadiska akciovej spoločnosti je
dôležitý návrh zmeny
týkajúci
sa možnosti nadobúdania vlastných akcií
podľa roz-
hodnutia
valného zhromaždenia. Spresňuje sa a sprísňuje sa
zodpovednosť
za konanie predstavenstva ako
štatutárneho or-
gánu.
Navrhuje sa riešiť aj konflikt záujmov spojený s doho-
dami
o spoločnom výkone hlasovacích práv.
Vážené kolegyne, kolegovia, možno k tomuto návrhu budú
rôzne
všeobecné pripomienky, najmä dotýkajúce sa toho, že je
to
veľký zásah do Obchodného zákonníka, do jednej zo stabil-
ných noriem. Ja
zastávam iný názor. My nie sme postupne,
evolučne
sa vyvíjajúca spoločnosť. Toto je spoločnosť, kde
bol
na dlhé roky prerušený prirodzený vývoj
a po roku 1990
tu
prebieha transformácia, ktorá si podľa môjho názoru vyža-
duje,
žiaľ, časté zmeny zákonov, pretože
nikto nie je takým
veľkým
géniom, aby sme tu od prvého momentu pripravili záko-
ny,
ktoré sú kompatibilné s Európskou úniou a dokonca vzhľa-
dom
aj na iné podmienky, v ktorých sa
nachádzame, v niekto-
rých
prípadoch by to ani nebolo vhodné.
Preto si myslím, že
táto
úprava nezasahuje základnú filozofiu
Obchodného zákon-
níka,
spresňuje tie časti, ktoré sa dotýkajú ochrany mino-
ritných vlastníkov vo verejne obchodovateľných
spoločnos-
tiach.
Dúfam, že tento zákon podporíte v mene 2,5 milióna ob-
čanov
Slovenska.
Ďakujem vám za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pánu poslancovi Vaškovičovi. Prosím spoločného
spravodajcu výborov poslanca Stanislava Líšku, aby podal
správu
o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch
Národnej
rady. Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec S. Líška:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán predseda,
vážený pán minister,
vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som vás vo svojom
vystúpení oboznámil
so
spoločnou správou výborov o výsledku
prerokovania návrhu
poslanca
Národnej rady Slovenskej republiky Viliama Vaškovi-
ča na vydanie
zákona Národnej rady
Slovenskej republiky,
ktorým
sa mení zákon číslo 513/1991 Zb. Obchodný zákonník
v
znení neskorších predpisov.
Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej
republiky Vi-
liama
Vaškoviča na vydanie predmetného zákona, ktorým sa me-
ní
zákon číslo 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení ne-
skorších
predpisov, pridelil predseda Národnej
rady Sloven-
skej
republiky rozhodnutím číslo 1144 Ústavnoprávnemu výboru
Národnej
rady, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet
a
menu, Výboru Národnej rady pre
hospodárstvo, privatizáciu
a
podnikanie, Výboru Národnej
rady pre pôdohospodárstvo
a
Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo
a sociálne veci po
získaní
stanoviska vlády Slovenskej republiky.
Súčasne určil ako príslušný Výbor
Národnej rady Sloven-
skej
republiky pre hospodárstvo,
privatizáciu a podnikanie
na
skoordinovanie stanovísk výborov
Národnej rady s tým, že
skoordinované
stanoviská výborov Národnej rady sa
premietnu
v
spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republi-
ky.
Ústavnoprávny výbor, výbor pre financie,
rozpočet a me-
nu
a výbor pre hospodárstvo, privatizáciu
a podnikanie ne-
prijali uznesenie o
výsledku prerokovania návrhu
poslanca
Národnej
rady Slovenskej republiky Viliama
Vaškoviča na vy-
danie
zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa
mení
zákon číslo 513/1991 Zb. Obchodný
zákonník v znení ne-
skorších
predpisov, lebo podľa § 48 ods. 1 zákona Slovenskej
národnej
rady číslo 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Sloven-
skej
národnej rady v znení neskorších
predpisov nevyslovila
s
ním súhlas nadpolovičná väčšina všetkých členov výboru.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
pre pôdohospo-
dárstvo
a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdra-
votníctvo
a sociálne veci vyslovili súhlas s
návrhom zákona
bez
pripomienok a odporučili Národnej rade Slovenskej repub-
liky
návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vi-
liama
Vaškoviča na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej
republiky,
ktorým sa mení zákon číslo 513/1991 Zb.
Obchodný
zákonník
v znení neskorších predpisov, schváliť
v predlože-
nom
znení.
Vážený pán predsedajúci, toľko spoločná
správa.
Prosím, aby ste otvorili k predmetnej
novele Obchodného
zákonníka
rozpravu.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem
poslancovi Líškovi a
prosím ho, aby zaujal
miesto
určené pre spravodajcu výborov.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
otváram rozpravu
o
tridsiatom štvrtom bode programu. Do rozpravy je prihláse-
ný
pán poslanec Rosival. Nech sa páči.
Poslanec I. Rosival:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy a páni,
dovolím si podať 3 pozmeňujúce návrhy k návrhu zákona,
ktorý
práve prerokúvame a ktorý podal pán poslanec Viliam
Vaškovič.
Týmito 3 pozmeňujúcimi návrhmi sa
rešpektujú pri-
pomienky,
ktoré mala vláda Slovenskej republiky k
predlože-
nému
návrhu.
V prvej pripomienke navrhujem vypustiť
bod číslo 1.
V
druhej pripomienke navrhujem
spresniť a doplniť
pôvodný bod číslo
15. Nové znenie bodu 15
bude takéto:
V
§ 184 ods. 3 sa na konci pripája tento
text: "Pri spoloč-
nosti
s akciami na majiteľa, ktoré sú verejne
obchodovateľ-
né,
je predstavenstvo povinné zabezpečiť
oznámenie o konaní
valného
zhromaždenia v Obchodnom vestníku
Slovenskej repub-
liky
a v celoštátne distribuovanej periodickej tlači, denní-
ku určenom
stanovami, a to
formou dostatočne zreteľného
plošného oznámenia. Pri mimoriadnom valnom
zhromaždení sa
uvedená
30-dňová lehota skracuje na 15
dní." Týmto návrhom,
ako som povedal, sa spresňuje a
doplňuje pôvodný bod 15
v
zmysle pripomienok vlády.
Tretí pozmeňujúci návrh sa týka bodu 22, z ktorého na-
vrhujem
vynechať prvú vetu a nové znenie bodu 22 bude nasle-
dujúce: V § 194 ods. 5 sa na konci pripájajú tieto vety:
"Členovia
predstavenstva zodpovedajú za škodu, ktorú spoloč-
nosti
spôsobili porušením právnych povinností spoločne a ne-
rozdielne. Zmluva medzi spoločnosťou a členom
predstaven-
stva alebo ustanovenie stanov vylučujúce alebo obmedzujúce
zodpovednosť člena
predstavenstva za škodu
sú neplatné.
Členovia
predstavenstva nezodpovedajú za škodu, ktorú spôso-
bili
spoločnosti plnením pokynov
valného zhromaždenia, po-
kiaľ
aspoň jeden člen predstavenstva valné zhromaždenie na
nevhodnosť
pokynu upozornil a požiadal o zapísanie
protestu
do zápisu z
valného zhromaždenia a
valné zhromaždenie na
nevhodnom pokyne trvalo. To neplatí, ak je pokyn valného
zhromaždenia
v rozpore so zákonom."
Vážené dámy a páni, pretože ide o
zohľadnenie pripomie-
nok
vlády, dovoľujem si vás požiadať, aby ste tieto pozmeňu-
júce
návrhy podporili.
Ďakujem za vašu pozornosť.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Hlási sa ešte niekto do rozpravy, keďže nemám
písomné
prihlášky?
(Nikto.)
Keďže nie, vyhlasujem rozpravu o
tridsiatom štvrtom bo-
de
programu za skončenú.
Chce sa k rozprave vyjadriť pán poslanec
Vaškovič?
Poslanec V. Vaškovič:
Nie.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca
výborov
pán poslanec Líška? Nech sa páči.
Poslanec S. Líška:
Vážený pán predsedajúci,
ctené dámy,
vážení páni,
pán
predkladateľ sa vo svojej novele, tak
ako to už
uviedol v uvádzacom
slove, dotýka pomerne dôležitej
časti
Obchodného
zákonníka týkajúcej sa dielu 5,
a to konkrétne
akciových
spoločností (tento diel pozostáva z § 154
až po
§
220). Novela sa dotýka celkove 24
paragrafov v 30 bodoch,
ak
neberiem do úvahy článok II a
článok III, kde sa hovorí
jednak
o prechodných ustanoveniach, pomerne
obsiahlych, ako
aj
o navrhovanej účinnosti samotnej novely.
Návrh obsahuje v istých čiastkových
bodoch niektoré po-
zitívne
prvky, obsahuje však aj negatívne prvky. Treba zo-
brať a beriem
do úvahy ako spravodajca, pochopiteľne, aj
stanovisko
vlády. K pozitívnym prvkom by som azda
zaradil
nový
§ 156a, ktorý sa týka rozhodného dňa, ako aj bod 21,
ktorý
sa týka § 191 ods. 3, tzv. blokovacieho
paragrafu, čo
sa
týka nakladania s majetkom akciovej spoločnosti, prípadne
zvolania
mimoriadneho valného zhromaždenia, na programe kto-
rého
je odvolanie a voľba členov predstavenstva a dozornej
rady,
ako aj povedzme vymedzenie zodpovednosti predstaven-
stva
voči spoločnosti v § 194.
K tým
obsahovým prvkom samotnej
novely, o ktorých je
možné
pochybovať a diskutovať, patria isté
nie celkom vyar-
gumentované
body, a to ani v dôvodovej správe a ani v samot-
nom
znení predloženého návrhu, týkajúce sa
napríklad povin-
nosti
notárskych osvedčení v prípade konania valných zhro-
maždení,
na programe ktorých sú body, pri ktorých je nevy-
hnutne
potrebná - a vyžaduje sa už v terajšej dikcii Obchod-
ného
zákonníka - prítomnosť notára, a to
znamená, že sa vy-
pracúva
notárska zápisnica, v ktorej je notár povinný osved-
čiť
celý priebeh valného zhromaždenia.
Nie celkom jasné, možno aj trošku
nelogické je znenie
v
bode 12, kde sa hovorí o znížení
kvóra na zvolanie mimo-
riadneho valného
zhromaždenia z 10 % na 5 %, a pritom sa
vlastne toto
posudzuje vtedy, keď
už žiadosť došla od
10-percentného
akcionára. Nepokladám to za dostatočne
vyar-
gumentované
a logické, keď už žiadosť došla od 10-percent-
ného
akcionára, aby sa následne
hovorilo o tom, že stačilo
vlastne
na túto žiadosť 5 % hlasov akcionárov.
Ďalej
neviem, prečo sa znižuje lehota pre mimoriadne
valné
zhromaždenie zo 45 na 30 dní. Chýba tam v návrhu nále-
žité
odôvodnenie.
Takisto, aj keď už hovoríme o ochrane
akcionárov, z ná-
vrhu
nie je celkom dobre zrejmé, prečo valné zhromaždenie je
povinné prerokovať takýto bod, o ktorý požiadal
minoritný
akcionár.
Už podľa terajšej dikcie Obchodného zákonníka sa
hovorí
asi v tom zmysle, že predstavenstvo je povinné zvolať
mimoriadne valné zhromaždenie s navrhovaným programom,
ak
požiada
o to 10-percentný akcionár. Ak je povinné zvolať, to
znamená,
že musí v tomto úkone navrhnúť aj program. Tento
program,
keď už je valné zhromaždenie zvolané, môže meniť
a
dopĺňať len so súhlasom všetkých akcionárov, ak teda nebol
nejaký
bod zahrnutý do pôvodného návrhu programu.
Predstavenstvo musí zabezpečiť konanie
mimoriadneho
valného
zhromaždenia - to je v ďalšom bode 15 - v denníku
s
celoštátnou pôsobnosťou. Takéto vymedzenie "určenom stano-
vami",
neviem, čo to je "určenom stanovami", či predkladateľ
mal na mysli
konkrétny denník, napríklad
Národnú obrodu.
Zrejme
stanovy ako také nebudú definovať a nedefinujú kon-
krétny
denník, pretože musia počítať s tým, že - aj čo sa
týka
vydávania periodickej tlače -, dochádza
k istému pohy-
bu,
niektoré tituly zanikajú, niektoré
vznikajú, zrejme nie
je
možné viazať to na istý konkrétny
denník. Záležitosť Ob-
chodného
vestníka, tak ako to navrhuje vláda, je, pochopi-
teľne,
niečo celkom iné.
V
bode 17 takisto pán
predkladateľ hovorí o výpise
z
evidencie emitenta. Nepokladám to za
celkom presnú formu-
láciu. Skôr zrejme
mal na mysli výpis z účtu v Stredisku
cenných
papierov, a nie evidenciu emitenta ako takého.
Tých
bodov, o ktorých by bolo z
môjho pohľadu možné
diskutovať
a možno prácne zlepšovať priamo tu v pléne, by sa
našlo
ešte viac.
Chcem teda na záver svojho
záverečného slova povedať,
že návrh novely ako celok s ohľadom na stanovisko vlády
(a
tu by som si dovolil poopraviť pána
Rosivala), ktorá od-
mietla
návrh novely ako celok, aj keď ste sa pokúsili o isté
čiastkové
zlepšenia v troch pozmeňujúcich návrhoch, teda be-
rúc
do úvahy stanovisko vlády, nebudem ctenej snemovni odpo-
rúčať
na schválenie. Preto myslím, že by bolo z mojej strany
nekorektné voči kolegovi Vaškovičovi, aby sme tu
obsiahlo
rozoberali
a zlepšovali jednotlivé body novely a v
konečnom
dôsledku
možno ponechali z jeho návrhu len žalostné torzo,
aby
sme ho nakoniec aj tak možno podľa
mienky a vôle členov
snemovne
neschválili ako celok.
Ďakujem, pán predsedajúci.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Pristúpime k hlaso-
vaniu
o jednotlivých pozmeňujúcich a
doplňujúcich návrhoch.
Prosím spoločného spravodajcu výborov poslanca Líšku, aby
hlasovanie
uvádzal v zmysle spoločnej správy.
Pán Duka-Zólyomi, nech sa páči.
Poslanec Á.
Duka-Zólyomi:
Ďakujem, pán predsedajúci. V mene
klubu poslancov Ma-
ďarskej
koalície pred záverečným hlasovaním
žiadam 20-minú-
tovú
prestávku.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec
Benčík.
Poslanec M. Benčík:
Pridávam sa k návrhu.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Choďte sa poradiť. Pán Tibor
Cabaj, nech sa
páči.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený
pán predsedajúci, súhlasím
s tým návrhom na
prestávku,
ale dávam procedurálny návrh, aby sme potom po-
kračovali
do 20.00 hodiny.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Dávam hlasovať o tom, že budeme pokračovať do
20.00
hodiny. To je procedurálny návrh.
(Prezentovalo sa 73 poslancov.)
Prosím skrutátorov, aby spočítali, koľko je ľudí v sá-
le.
Páni, tak sa nepracuje. Ešte raz sa budeme prezentovať
a
budeme hlasovať o tomto návrhu.
(Prezentovalo sa 71 poslancov.)
Nie sme
uznášaniaschopní. Prestávka bude
10 minút. Po
prestávke
sa stretneme a budeme hlasovať znova. (Hlasy v sá-
le.)
Desať minút stačí, veď je to váš návrh, tak o čom sa
chcete
radiť?
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Páni poslanci, pani poslankyne, zaujmite
svoje miesta
v
rokovacej sále. Kluby sa poradili.
Prosím
spoločného spravodajcu výborov
poslanca Líšku,
aby
hlasovanie uvádzal v zmysle spoločnej správy a výsledkov
z
rozpravy.
Poslanec S. Líška:
Ďakujem, pán predsedajúci.
V
rozprave vystúpil len jeden poslanec, pán poslanec
Rosival, ktorý predložil tri pozmeňujúce návrhy.
V prvom
pozmeňujúcom
návrhu navrhol vypustiť bod číslo 1 predloženej
novely.
Prijatím tohto pozmeňujúceho návrhu sa
vlastne vra-
ciame
k terajšiemu platnému právnemu stavu v § 13 ods. 2 Ob-
chodného
zákonníka. Tento pozmeňujúci návrh je možné prijať,
a
preto ho odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Budeme hlasovať. Pán spoločný spravodajca
odporúča ten-
to
pozmeňujúci návrh prijať.
Prezentovalo sa 90 poslancov.
Za návrh hlasovalo 69 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.
Tento pozmeňujúci návrh sme prijali.
Poslanec S. Líška:
V druhom pozmeňujúcom návrhu pán poslanec Rosival rea-
goval
čiastočne na pripomienku vlády týkajúcu sa zverejňova-
nia
alebo oznamovania konania valného
zhromaždenia, ale nad
rámec návrhu alebo stanoviska vlády navrhuje
aj skrátenie
stanovej lehoty,
preto tento pozmeňujúci návrh odporúčam
neprijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Druhý pozmeňujúci návrh pána
poslanca Rosivala
pán
spoločný spravodajca odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 94 poslancov.
Za návrh hlasovalo 23 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 43 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 27 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tento pozmeňujúci návrh pána poslanca Rosivala sme ne-
prijali.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec S. Líška:
V treťom
pozmeňujúcom návrhu pán poslanec
navrhol vy-
pustiť
z bodu 22 návrhu novely prvú vetu,
zvyšok tohto bodu
nebudem
opakovane čítať, pretože ho pán
poslanec predniesol
v
navrhovanom znení. Tento pozmeňujúci návrh takisto odporú-
čam
neprijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Tretí pozmeňujúci návrh pána poslanca
Rosivala pán spo-
ločný spravodajca neodporúča prijať. Nech sa páči, budeme
hlasovať.
Prezentovalo sa 96 poslancov.
Za návrh hlasovalo 25 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 50 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.
Tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec S. Líška:
Vážený pán predsedajúci, to boli všetky
pozmeňujúce ná-
vrhy,
ktoré odzneli v rozprave. Môžeme
pristúpiť k hlasova-
niu
o návrhu zákona ako celku. Odporúčam ho neprijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem.
V súlade s ustanovením § 26
ods. 1 zákona
o
rokovacom poriadku budeme hlasovať o
návrhu zákona ako
celku
v znení schválených zmien a doplnkov.
Prosím, prezentujte sa. Budeme hlasovať. Pán spoločný
spravodajca
odporúča návrh neprijať.
Prezentovalo sa 97 poslancov.
Za návrh hlasovalo 22 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 26 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 48 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme neschválili návrh
poslanca Národnej
rady
Slovenskej republiky Viliama Vaškoviča na vydanie záko-
na
Národnej rady Slovenskej republiky,
ktorým sa mení zákon
číslo 513/1991
Zb. Obchodný zákonník
v znení neskorších
predpisov.
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračo-
vať
návrhom na voľbu sudcov Slovenskej republiky.
Návrh ste dostali ako tlač 570, v ktorej
máte predlože-
ný
aj návrh uznesenia Národnej rady.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky
návrh odôvodní
minister
spravodlivosti Slovenskej republiky pán
Jozef Liš-
čák.
Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.
Minister spravodlivosti
SR J. Liščák:
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som uviedol návrh na voľbu sudcov Slo-
venskej
republiky.
Materiál, ktorý predkladám,
sleduje niekoľko cieľov.
V
prvom rade je motivovaný snahou umožniť
sudcom, ktorým
v
januári 1997 uplynie štvorročné
volebné obdobie, plynulé
pokračovanie vo výkone
sudcovskej funkcie. Ide o skupinu
sudcov,
ktorí boli ako prví zvolení Národnou radou Sloven-
skej republiky po prijatí Ústavy Slovenskej
republiky na
štyri roky. Cieľom štvorročného volebného
obdobia je pre-
veriť
odbornú a morálnu spôsobilosť na výkon
funkcie sudcu.
Sudcovia
navrhovaní na voľbu do funkcie bez časového obme-
dzenia
boli hodnotení podľa metodiky
hodnotenia sudcov zvo-
lených
na štyri roky, ktorú v júni tohto roku informatívne
prerokovala
vláda Slovenskej republiky.
Vyjadrenia príslušných predsedov súdov a predsedov od-
volacích
senátov, ktoré rozhodovali o
odvolaniach voči roz-
hodnutiam
sudcov, ako aj vyjadrenia menovaného k
hodnoteniu
boli
zhrnuté do tzv. hodnotiacich hárkov. Takýmto spôsobom
bolo
možné získať obraz o práci sudcu počas štyroch rokov
výkonu
sudcovskej funkcie.
Vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí schváli-
la návrhy na
voľbu 73 sudcov, ktorým 21. 1. 1997 uplynie
štvorročné
volebné obdobie, a navrhuje ich na
voľbu bez ča-
sového
obmedzenia.
Predkladaný materiál obsahuje tiež
návrh na zvolenie
30
kandidátov do funkcie sudcu na štyri roky. Všetci spĺňajú
odborné
a morálne predpoklady stanovené
zákonom na funkciu
sudcov. 23 kandidátov vykonávalo čakateľskú
prax na súde.
Ide o adeptov
pripravených na výkon
sudcovskej činnosti.
Ďalší
kandidáti majú niekoľkoročnú sudcovskú, notársku, pro-
kurátorskú
alebo advokátsku prax, profesijne sú stále v kon-
takte
s činnosťou súdov. V prípade ich zvolenia do funkcie
sudcu
sa od 1. 1. 1997 počíta s ich
pridelením prevažne na
novokonštituované
súdy.
K 31. 10. 1996 vykonáva funkciu sudcu
v skutočnosti
1
067 sudcov krajských a okresných súdov, 24 sudcov je dlho-
dobo
mimo výkonu sudcovskej funkcie z dôvodu čerpania mater-
skej dovolenky, výkonu základnej vojenskej
služby, výkonu
verejnej
funkcie a podobne. Podobne ako v predchádzajúcich
rokoch
i tento rok je pomerne vysoký
úbytok sudcov. Na po-
rovnanie - v
tomto roku bolo zvolených celkove 74 nových
sudcov
a sudcovská funkcia zanikla 31 sudcom.
Úbytok v naj-
bližšom
období predstavuje spolu 45 sudcov.
Zmeny,
ktoré prinieslo so
sebou nové územnosprávne
usporiadanie
Slovenskej republiky a s tým spojená nová orga-
nizácia
súdnictva, kladú zvýšené nároky na
personálne obsa-
denie
súdov. Od 1. 1. 1997, ako viete,
vznikne päť nových
krajských
a 13 nových okresných súdov. Na niektorých z tých-
to
súdov sa počíta s pridelením sudcov, ktorých návrhy na
voľbu
predkladám.
Vážené
pani poslankyne, páni
poslanci, z uvedených
dôvodov
odporúčam návrh na voľbu sudcov Slovenskej republiky
akceptovať
a schváliť.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pánu ministrovi Liščákovi.
Návrh na
voľbu sudcov Slovenskej
republiky prerokoval
Ústavnoprávny
výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Pro-
sím
povereného člena výboru poslanca Roberta Fica, ale ak tu
nie
je, tak predsedu výboru, aby podal
informáciu o výsled-
koch
prerokovania návrhu vo výbore.
Poslanec P. Brňák:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán predseda,
vážený pán minister,
vážená Národná rada,
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky
prerokoval
návrh na voľbu sudcov Slovenskej
republiky, tlač
570
a
1. súhlasí s návrhom na voľbu sudcov Slovenskej repub-
liky,
tlač 570, s tým, aby informáciu o
výsledku prerokova-
nia
návrhu v ústavnoprávnom výbore uviedol poverený člen ús-
tavnoprávneho
výboru;
2.
odporučil Národnej rade
Slovenskej republiky, aby
návrh
na voľbu sudcov Slovenskej republiky
zaradila na pro-
gram
ešte tejto schôdze, tak ako som to uviedol v rámci poo-
bedňajšieho
rokovania.
Zároveň bolo uložené predsedovi výboru, aby informoval
o
tomto uznesení Národnú radu Slovenskej republiky.
To je všetko, pán predsedajúci.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pánu poslancovi Brňákovi.
Vážené poslankyne, poslanci, otváram rozpravu o tomto
bode
programu. Zatiaľ nemám ani jednu prihlášku. Hlási sa
niekto?
Pán poslanec Fogaš, nech sa páči.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Chcem tu z miesta vyjadriť, že predložený
návrh v plnom
rozsahu
plne podporujem, ale mám jednu otázku. Chcem sa spý-
tať
pána ministra, koľkým sudcom uplynula štvorročná lehota,
koľkí
z tohto počtu nie sú predložení a aké sú dôvody, prečo
neboli
predložení už aj vzhľadom na stav,
ktorí ste poveda-
li,
že v justícii je. Dôvody tam nie sú uvedené.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pánu poslancovi. Chce sa k
tomu vyjadriť pán
minister?
Nech sa páči, pán minister.
Minister spravodlivosti
SR J. Liščák:
Ak
dovolíte, vážené pani
poslankyne, páni poslanci,
očakával
som takúto otázku. Skutočne tých
sudcov, ktorí na-
plnili
štvorročné obdobie, je viac, je ich 94. Vláda osobit-
ným
uznesením schválila takzvané hodnotiace hárky a v týchto
hárkoch
sa mohli vyjadrovať predsedovia krajských a okres-
ných
súdov, priami kolegovia, ak mal niekto nejaké pripo-
mienky
ku konkrétnemu sudcovi. Chcel by som zdôrazniť, že
pri
tých 12 návrhoch došlo k tomu, že nie
všetky hodnotiace
hárky
boli úplné. Tieto treba doplniť o ďalšie požiadavky,
ktoré
sú stanovené vládou, a to z
hľadiska odborného a mo-
rálneho.
Čiže nič iného sa nedeje, len to, že musíme doplniť
hodnotenie
týchto 12 sudcov. Stačí?
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pánu ministrovi. Ešte pán
poslanec Fogaš.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Mám
len doplňujúcu otázku, či s týmito
ľuďmi, ktorí
štyri
roky pôsobili v justícii, sa počíta niekde na nejakých
iných
miestach, povedzme nie sudcovských, keďže ste naznači-
li,
že sú nejaké výhrady voči nim, teda
konkrétne ste nepo-
vedali,
ale nejaké že sú, teda či budú využití
práve preto,
že
majú štvorročnú prax.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, keďže nikto nie
je
do rozpravy prihlásený, vyhlasujem
rozpravu o tomto bode
programu
za skončenú. Chce sa vyjadriť pán minister Liščák?
Minister spravodlivosti
SR J. Liščák:
Už nie.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Nie. Žiada si záverečné slovo pán
poslanec Brňák?
Poslanec P. Brňák:
Nie.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pristúpime k hlasovaniu návrhu
uznesenia tohto
znenia:
Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 145
ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky
a podľa § 35
ods. 1
a
§ 38 ods. 1 zákona číslo 335/1991
Zb. o súdoch a sudcoch
v
znení neskorších predpisov volí sudcov Slovenskej republi-
ky,
ako sú uvedení v tlači 570.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme.
Poslanec P. Brňák:
Odporúčam návrh prijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Prezentovalo sa 91 poslancov.
Za návrh hlasovalo 88 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada Slovenskej
republiky na-
vrhované uznesenie,
ktorým zvolila 103 sudcov Slovenskej
republiky,
schválila.
Ďakujem
vám, dobrú noc, dovidenia.
Zajtra začíname rokovanie o 9.00 hodine.
Siedmy deň rokovania
21. schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky
13. decembra 1996
___________________________________________________________
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
zaujmite svoje miesta v rokovacej sále,
budeme pokračo-
vať
v rokovaní. Pripravte si hlasovacie kartičky.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
podľa schváleného programu budeme
pokračovať v rokovaní
21.
schôdze Národnej rady
Slovenskej republiky d v a d -
s
i a t y m s i e d m y m bodom programu, ktorým je
návrh rozpočtu Fondu národného majetku
Slovenskej re-
publiky
na rok 1997.
Návrh ste dostali ako tlač 538 a spoločnú správu výbo-
rov
ako tlač 538a. Súčasťou spoločnej
správy je aj návrh na
uznesenie
Národnej rady.
Návrh rozpočtu fondu na rok 1997, ako aj
ďalší bod pro-
gramu
schôdze, a to návrh na použitie
majetku fondu v roku
1997, mal uviesť
na schôdzi Národnej rady s jej súhlasom
prezident
prezídia Fondu Národného majetku Slovenskej repub-
liky pán Štefan
Gavorník. Vzhľadom na to, že je prácene-
schopný,
dávam návrh, aby tento bod uviedol
podpredseda vý-
konného výboru Fondu národného majetku pán Ján
Porvazník.
Dávam
o tomto návrhu hlasovať.
Nech sa páči, pani poslankyňa Garajová.
Poslankyňa E. Garajová:
Pán predsedajúci, dovoľte, aby som zahlásila, že budem
hlasovať
náhradnou kartou číslo 1.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Pán poslanec Vaškovič, nech sa páči.
Poslanec V. Vaškovič:
Vážený pán predsedajúci,
podľa môjho názoru, ak je chorý pán
prezident, materiál
by
mal predniesť pán viceprezident, a ak aj
ten je chorý,
tak
je tam ešte ďalších sedem členov prezídia Fondu národné-
ho
majetku. Sú to ľudia, ktorí boli volení Národnou radou
a
politicky zodpovedajú za celú privatizáciu. To znamená,
podľa môjho názoru, podpredseda výkonného
výboru by nemal
predkladať
rozpočet Národnej rade. Preto
navrhujem, aby sme
jednoznačne
požadovali, aby tento materiál predniesol člen
prezídia
Fondu Národného majetku.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Pán viceprezident je tiež chorý.
Poslanec V. Vaškovič:
Ale dúfam, že celé prezídium nie je choré z tejto pri-
vatizácie.
(Ruch v sále.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Dávam o vašom návrhu hlasovať.
(Ruch v sále.)
Pokoj,
vážení. Ruším toto
hlasovanie. Pokoj. Pokoj.
Vianoce
sú ešte ďaleko. Pokoj. Ruším toto hlasovanie. Pokoj.
Ešte
sú faktické poznámky, počkajte. Nech sa
páči, pán Mag-
vaši.
Poslanec P. Magvaši:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia,
pripájam sa k tomu, čo formuloval pán
Vaškovič. Považu-
jem
tento postup, ktorý sa zvolil zo strany
Fondu národného
majetku,
skutočne za nedôstojný a odporúčam, aby
sme preru-
šili zatiaľ rokovanie dovtedy, pokiaľ by
neprišiel niekto
z
členov prezídia alebo predseda dozornej
rady Fondu národ-
ného
majetku.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pani Rusnáková.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Pripájam sa k tomuto návrhu a chcem
už podotknúť len
jedno.
Ak prezident alebo viceprezident Fondu
národného ma-
jetku
sú nemocní, nič im nebráni v tom, aby poverili ďalšie-
ho
pracovníka, člena prezídia Fondu národného majetku, aby
sa
zúčastnil na rokovaní. Bolo im to celkom jedno, pretože
svoju povinnosť nepreniesli na ďalšieho, čiže, ako vidím,
Národná
rada nie je pre nich partnerom.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán poslanec Volf.
Poslanec J. Volf:
Pán predsedajúci, mám na vás otázku.
Vzhľadom na to, že
by
mal vystúpiť pán Porvazník, ktorý sa tu nachádzal aj vče-
ra,
a včera sme tento bod vynechali práve
preto, že nie sú
k
dispozícii kompetentní ľudia,
prečo teda nevystúpil už
včera alebo prečo ste sa nepokúsili schváliť jeho vystúpe-
nie už
včera a hovorili
ste, že musíte osloviť niekoho
z
členov prezídia. Toto je moja otázka.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Dostali sme list. Prečítam vám
ho, vážené pani
poslankyne,
páni poslanci.
"Vážený pán
viceprezident," píše ho prezident
prezídia
Fondu
národného majetku, "vzhľadom na
moju práceneschopnosť
vás
poverujem účasťou na rokovaní Národnej rady Slovenskej
republiky,
kde budú prerokované dňa 13. 12. 1996
materiály,
ktoré
predkladá Fond národného majetku Slovenskej republiky.
Ide
o návrh rozpočtu Fondu národného
majetku Slovenskej re-
publiky
na rok 1997 a návrh na použitie majetku Fondu národ-
ného majetku Slovenskej republiky v roku
1997 podľa § 28
ods.
3 písm. b) zákona číslo 92/1991 Zb. o
podmienkach pre-
vodu
majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpi-
sov.
Uvedený list posielam na Váš sekretariát, a v prípade,
že
sa nebudete môcť na uvedenom rokovaní zúčastniť, toto po-
verenie
platí aj pre podpredsedu výkonného
výboru Fondu ná-
rodného
majetku Slovenskej republiky pána Jána Porvazníka."
To je
list, páni. Dostal som ho
dnes. Teraz ráno. Na
základe
včerajšej urgencie, kde sme žiadali, aby prišli.
Pán Slota, nech sa páči.
Poslanec J. Slota:
Pán
predsedajúci, dávam procedurálny návrh, aby sme
tieto
dva body programu odložili alebo odročili a aby sme
pokračovali
novelizáciou Trestného zákona.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Dávam hlasovať o návrhu pána
poslanca Vaško-
viča,
aby niekto prišiel z prezídia Fondu národného majetku,
člen
prezídia Fondu národného majetku.
Prezentovalo sa 118 poslancov.
Za návrh hlasovalo 60 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 53 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Čiže tento bod prešiel, pán Vaškovič.
(Hlasy z pléna.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Pán Slota, nech sa páči.
Poslanec J. Slota:
Pán predsedajúci, určite ten náhradník z fondu nepríde
ani
za 5 minút, možno ani za 15, ani za 30 minút, takže by
som
zopakoval svoj návrh.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Nech sa páči, pán Šimko.
Poslanec I. Šimko:
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Myslím,
že o návrhu pá-
na
poslanca Slotu nie je možné hlasovať, pretože Národná ra-
da
teraz rozhodla o tom, že sa bude rokovať o tej správe,
a
on navrhoval, aby sa táto správa vypustila z programu.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Nie.
Poslanec I. Šimko:
Áno, navrhoval, aby sa vypustila z
programu a aby sa
rokovalo
o Trestnom zákone. Pamätám si jeho návrh. (Hlasy
v
sále.) Nie, predsa ten návrh zaznel
ešte predtým, než sme
hlasovali
o tom, že sem príde člen prezídia.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Návrh pána Vaškoviča sme prijali,
čiže ak prídu z pre-
zídia Fondu národného majetku, tak vystúpia.
Budeme ďalej
pokračovať
Trestným zákonom.
Nech sa páči, pán Duka-Zólyomi.
Poslanec Á.
Duka-Zólyomi:
Ďakujem,
pán predsedajúci. V mene poslaneckého klubu
Maďarskej
koalície žiadam 30-minútovú prestávku.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Dobre, vyhlasujem 10-minútovú prestávku.
Prestávku žia-
dali
dva kluby. (Ruch v sále.) Pokoj, pokoj! Ale k čomu, eš-
te
sme nerokovali. Vážení, dovolíte?
Môžeme pokračovať ďal-
ším
bodom, môžeme pokračovať Trestným zákonom.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Dávam hlasovať o návrhu... (Krik v sále.)
Pokoj! Vyhla-
sujem
15-minútovú prestávku, 30-minútovú nie, nemáte k čomu.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, nech sa páči do
rokovacej
sály, budeme pokračovať.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
podľa schváleného programu by sme mali
pokračovať v ro-
kovaní
21. schôdze Národnej rady bodom 35 programu návrhom
poslanca
Národnej rady Slovenskej rady pána Viliama Vaškovi-
ča na vydanie
zákona Národnej rady
Slovenskej republiky,
ktorým
sa mení zákon číslo 600/1992 Zb. o
cenných papieroch
v
znení neskorších predpisov, tlač 490.
Dovoľte, aby som vás informoval, že pán
poslanec Vaško-
vič
oznámil, že uvedený návrh zákona berie
späť. Podľa § 22
ods.
6 zákona o rokovacom poriadku budeme hlasovať o uznese-
ní,
ktorým Národná rada súhlasí, že poslanec
Vaškovič berie
späť
uvedený návrh zákona.
Budeme sa prezentovať a hlasujme.
Procedurálny návrh, nech sa páči.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Ďakujem za slovo.
Pán predsedajúci, myslím si, že Národná rada má hlaso-
vať
o vzatí návrhu zákona späť len vtedy, keď to robí vláda,
ale
keď to robia poslanci, tak si myslím, že o veci nemusíme
hlasovať.
Môžeme to len vziať na vedomie.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. V poriadku. (Neviem, musím sa
pozrieť do roko-
vacieho
poriadku.) Nevadí, budeme hlasovať.
Prezentujte sa, vážené pani poslankyne, poslanci, hla-
sujeme
o vzatí zákona späť pánom poslancom Vaškovičom.
Prezentovalo sa 100 poslancov.
Za návrh hlasovalo 96 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasovali 2 poslanci.
Tento návrh sme odsúhlasili. Ďakujem.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
tridsiatym siedmym bodom programu je návrh skupiny po-
slancov
Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona
Národnej
rady Slovenskej republiky, ktorým sa
mení a dopĺňa
zákon Národnej
rady Slovenskej republiky
číslo 124/1996
Z.
z. o Štátnom fonde rozvoja bývania.
Pardon, ten ešte nemôže ísť, lebo nie
je ešte prítom-
ný...
Ospravedlňujem sa, prehodil som si stranu. Prepáčte.
(Hlasy
v sále.) Pokoj, vážení.
Nasleduje t r i d s i a t y š i e
s t y bod progra-
mu,
ktorým je
návrh skupiny poslancov Národnej rady
Slovenskej repub-
liky
na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky,
ktorým
sa mení a dopĺňa zákon číslo 140/1961 Zb. Trestný zá-
kon
v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 551 a
spoločnú správu
výborov
ako tlač 551a.
Za skupinu poslancov návrh zákona
odôvodní poslanec Ján
Slota.
Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.
Nech sa páči, pán Hrušovský.
Poslanec P. Hrušovský:
Pán predsedajúci, pred vyhlásením prestávky sme hlaso-
vali
o jednom procedurálnom návrhu, o tom, že
niekto z pre-
zídia
Fondu národného majetku príde a predloží nám rozpočet.
A
tento bod programu nebol preložený
na iný termín, ale je
tak,
ako je uvedený v programe. Aj dnešnú
schôdzu ste otvo-
rili
tým, že ho ideme prerokúvať. Tu sa len namietalo, že
nie
ten pán, ktorý to chcel, ale iný ho má
prísť predložiť.
Hlasovali sme o
tom, takže, prosím vás
pekne, dodržujte
schválený
program a poďme prerokúvať to, čo sme
si schváli-
li.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Písali sme teraz list na
prezídium Fondu ná-
rodného
majetku, aby niekto prišiel, ale myslím si, že ak
chceme
rokovať aj dva týždne po novom roku,
môžeme rokovať.
Myslím
si, že kvôli... (Šum v sále.) Pokoj,
vážení, máte sa
prihlásiť.
Neskáčte... Nech sa páči, pán Slota.
Prosím vás,
tu som ja
predsedajúci. Vy nekričte!
(Neznámy znepokojený
hlas.)
Pokoj. Pokoj, páni. Pán Bugár, pokoj.
Poslanec J. Slota:
Pán predsedajúci,
žiadam,
aby sme hlasovali, a dávam pozmeňujúci návrh
toho
svojho pôvodného návrhu s tým, aby sme
dovtedy, pokiaľ
niekto
nepríde z prezídia Fondu národného
majetku, rokovali
o
novelizácii Trestného zákona. Žiadam, aby sme o tom hlaso-
vali,
aby to už potom nikto nespochybňoval.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Budeme hlasovať. Je to
procedurálny návrh, aby
sme
rokovali o Trestnom zákone. Hlasujeme.
(Prečo nemôžeme?
Dám
potom hlasovať aj o tvojom návrhu.) Nech sa páči.
Poslanec I. Šimko:
Pán podpredseda, teraz je na
programe fond. Takže ak
ste
nevytvorili podmienky podľa toho, ako
sme si to dohodli
a
ako sme si to odhlasovali, tak musíme jednoducho počkať,
kým
prídu predkladatelia. To neberiem ako argument, že čo sa
stane,
keď to bude po Novom roku. No tak budeme rokovať po
Novom roku. Dostávame za to poslanecké
platy. To je naša
základná povinnosť ako poslancov Národnej rady
Slovenskej
republiky.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Áno,
ale nie je pravda, že bol
fond. Preskočil som
stranu,
tak podľa poradia je Trestný zákon.
Poslanec I. Šimko:
Tak ako to, že ste chceli dať hlasovať o
tom, aby mohol
vystúpiť
pán Porvazník? Asi preto, lebo to je na rade.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
To bolo
na rade, ale sme odsúhlasili,
že kým nepríde
kompetentná
osoba, prezident alebo niekto z prezídia.
Poslanec I. Šimko:
Naopak, dnes sme predsa hlasovali o tom,
že ideme o tom
rokovať,
nech príde človek z prezídia Fondu národného majet-
ku.
Nazdávam sa, vzhľadom na to, že Ústavný súd konštatoval,
že
prezídium Fondu národného majetku 2
roky rozdávalo maje-
tok
Slovenskej republiky bez toho, aby mohla Národná rada
uplatniť
svoju kontrolnú funkciu voči tomuto prezídiu, tak
práve
preto by člen tohto orgánu do Národnej
rady mal prísť
a
nemali by sme sa predtým rozptyľovať nejakými inými návrh-
mi.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Beriem si slovo. Dávam návrh,
aby sme pokračo-
vali
Trestným zákonom, pokiaľ nepríde niekto z prezídia Fon-
du národného majetku predložiť rozpočet.
(Hlasy v sále.)
Však
môžem dať znova návrh. Nemôžem dať?
Nech sa páči.
Poslanec Ľ. Fogaš:
Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Myslím si, že nemôžeme pristúpiť tak jednoducho k pre-
rokúvaniu
návrhu novely Trestného zákona, pretože sme sa do-
teraz
nevyrovnali so zákonom, ktorý bol vrátený prezidentom.
Vec
stojí tak, že ten zákon už nie je vládnym návrhom, ale
je
to zákon Národnej rady, ktorý tu bol
prijatý, len nie je
platný
a, samozrejme, tým nemôže byť ani účinný, ale tento
návrh
zákona existuje. Predsa by bolo absurdné, aby sme pre-
rokúvali ďalšiu
novelu zákona a
eventuálne ju schválili
a
výsledok bude taký, že budú dve ustanovenia s rozdielnym
znením
o tom istom. Myslím si, že sa treba vyložene procedu-
rálne
vyrovnať najskôr s pôvodným textom
prezidentom vráte-
ného
návrhu Trestného zákona. A preto navrhujem, aby sme buď
rozhodli
o tomto návrhu, alebo aby sme návrh novely Trestné-
ho zákona stiahli z rokovania až do rozhodnutia o tejto
otázke. Myslím si,
že opačný postup môže spôsobiť nielen
chaos
v zákonodarstve, ale môže byť pochybný
z hľadiska ús-
tavy.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán Bugár.
Poslanec B. Bugár:
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci,
chcel by
som vás upozorniť, aby ste
nejakým spôsobom
dali
najavo vášmu kolegovi pánu
podpredsedovi Andelovi, aby
smerom
na opozičných poslancov, keď niečo obhajujú, nepouží-
val
slovo, že "papuľujú". (Hlasy
v sále.) Podpisujte radšej
ďalšie
dohody.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Pokoj. Nech sa páči, pán Černák. Pokoj,
vážení.
Poslanec Ľ. Černák:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, prosím vás, aby
ste dodržiava-
li rokovací poriadok. Návrhy, ktoré predložil
pán kolega
Slota
a aj vy, sú zmätené. Čo to znamená,
prerušiť dovtedy,
kým
príde niekto z Fondu národného majetku? A keď sem niekto
z
Fondu národného majetku príde, potom zasa prerušíme ten
bod,
ktorý máme rozrokovaný, a budeme
rokovať o tom ďalšom?
Keď
chcete, tak formulujte procedurálne
návrhy jasne a zá-
sadne
nesmiete dať hlasovať dvakrát o tej istej veci. Sne-
movňa
si odhlasovala, že teraz bude mať rozpočet. Odhlasova-
li
sme si, že príde niekto z prezídia, tak prosím, zdvihnite
telefón
a zavolajte, aby sem prišli, aby sme nestrácali čas.
To
je jediný možný postup.
K otázke, o ktorej hovoril pán Fogaš,
prosím, nepodceň-
te ju, zvolajte politické grémium,
pretože to je zásadná
vec.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán Fico.
Poslanec R. Fico:
Pán podpredseda, vediete schôdzu Národnej rady, takže
predpokladám, že poznáte
aj rokovací poriadok, aj Ústavu
Slovenskej republiky.
Ústava Slovenskej republiky hovorí
jednoznačne,
že vrátený zákon prezidentom Slovenskej
repub-
liky
Národná rada opätovne prerokuje.
Jednoducho výklad Ús-
tavy
Slovenskej republiky neumožňuje
iný výklad, len taký,
že
Národná rada má povinnosť prerokovať zákon, ak bol vráte-
ný
prezidentom Slovenskej republiky.
Bol by som rád, keby
ste
zaujali k tomuto stanovisko.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Áno. Nech sa páči, pán Víťazoslav Moric.
Poslanec V. Moric:
Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Nerozumiem tomu, ako je možné, že ešte teraz rokujeme.
Predsa
hlasovanie jasne ukázalo, že nás tu nie je dostatočný
počet,
že nás je len 73. Prečo dávate slovo?
Prečo pokraču-
jeme
v rokovaní? Buď nás je tu viac
ako 73 - to je jedna
možnosť,
alebo nás nie je - a skončite
rokovanie. Alebo nás
tu
je dosť a na základe tohto vás žiadam,
aby ste určili
skrutátorov,
ktorí nás spočítajú.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán Prokeš.
(Hlas poslanca Morica: Buď nás je 73 a
nerokujme, alebo
sa
spočítajme. Ruch v miestnosti.)
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Dovolím si upozorniť na niekoľko skutočností. Pána ko-
legu
Fica by som rád upozornil na rozhodnutie Ústavného súdu
vo
veci vymenúvania a odvolávania
ministrov a dovolím si ho
v
analógii s tým upozorniť na to, že
pokiaľ nie je v ústave
napísané
slovíčko "musí", tak zrejme ani Národná rada nemusí
prerokovať
vrátený zákon. Ak nemusí prezident - hoci je rov-
naká
dikcia - vymenovať na návrh premiéra
ministra, tak po-
tom
ani Národná rada sa nemusí zaoberať zákonom, ktorý pán
prezident
vrátil. Je mi ľúto, to je rozhodnutie Ústavného
súdu,
nie moje.
Na druhej strane by som rád trošku
upravil procedurálny
návrh,
ktorý dal pán poslanec Slota, v takom
znení, aby sme
pokračovali
v rokovaní podľa ďalších bodov programu až do
príchodu
niekoho z prezídia Fondu národného majetku s tým,
že
sa rokovanie o veciach, ktoré sa týkajú Fondu národného
majetku,
zaradí až po skončení bodu, ktorý bude práve prero-
kúvaný.
Myslím si, že v takom prípade potom
nevznikne nedo-
rozumenie,
o ktorom tu kolegovia hovorili.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Je tu teda procedurálny návrh, aby sme pokra-
čovali
v rokovaní ďalším bodom programu a ten bod skončili
a
potom začali s rozpočtom Fondu
národného majetku, s tými
dvoma
bodmi.
Ďakujem, budeme hlasovať o tomto návrhu.
Kto je za ten-
to
návrh?
Máte hriechov, pán Čarnogurský. To, že
zdvíhate kartič-
ku,
to je hriech, to je hriech,
normálne. (Hlasy z pléna.)
Neviem,
kto vás vyspovedá.
(Prezentovalo sa 74 poslancov.)
Páni
skrutátori, nech sa páči, spočítajte poslancov.
Rýchlo
ich spočítajte, kým neujdú. A už sa nevráťte, ďakuje-
me. Prosím vás,
toto je čo za robotu? Dáme hlasovať ešte
raz. Nech sa
páči, prezentujeme sa a hlasujeme ešte raz
o
návrhu pána Prokeša.
Nech sa
páči, prezentujte sa a hlasujte.
Cingel, hla-
suj. A "včil" budete mať hlavu v smútku. (Ruch a smiech
v
sále.)
(Prezentovalo sa 75 poslancov.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Vážení páni poslanci, ešte raz dám hlasovať. Ak sa ne-
zaprezentujeme,
dám prestávku do 13.00 hodiny a potom uvi-
díme.
Prezentujte sa ešte raz a hlasujeme o
návrhu pána po-
slanca
Prokeša.
Prezentovalo sa 76 poslancov.
Za návrh hlasovalo 71 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasovalo 5 poslancov.
Ďakujem. Sme schopní sa uznášať.
Nezabránila tomu ani
ľavica,
ani pravica. Nech sa páči, budeme
pokračovať. Ďaku-
jem.
Vrátili ste sa?
Nech sa páči, pán poslanec Slota.
Poslanec J. Slota:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada Slovenskej republiky,
skupina poslancov Slovenskej národnej
strany, Hnutia za
demokratické Slovensko
a Združenia robotníkov
Slovenska
predkladá
na prerokovanie a schválenie návrh
zákona, ktorým
sa mení a
dopĺňa zákon číslo 140/1961 Zb. Trestný
zákon
v
platnom znení.
Dnes na tomto mieste mal návrh zákona za
predkladateľov
obhajovať
náš blízky priateľ a kolega poslanec
Dr. Bartolo-
mej
Kunc, ktorý už, žiaľ, nie je medzi nami. Dovoľte mi pre-
to,
aby som aspoň teraz poďakoval Dr. Kuncovi za jeho podiel
pri
tvorbe tohto zákona, ako i za prácu na
všetkých ďalších
zákonoch prijatých tu, v tejto miestnosti, za jeho prítom-
nosti.
Návrh zákona prerokovala Legislatívna rada
vlády Slo-
venskej
republiky dňa 27. 11. 1996 a odporučila
zákon vláde
Slovenskej
republiky na schválenie. Vláda
Slovenskej repub-
liky
návrh zákona schválila na zasadnutí dňa 3. 12. 1996.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je okrem iného vy-
tvoriť
právne možnosti na trestnoprávnu ochranu záujmov náš-
ho štátu
mimo sféry podnikania,
teda tam, kde náš štát
uplatňuje
svoje ekonomické funkcie pri súčasnom rešpektovaní
všetkých
princípov právneho a demokratického
štátu a pravi-
diel
fungovania trhovej ekonomiky.
Zákon v niektorých svo-
jich
ustanoveniach v snahe odstrániť určité
medzery a nedo-
konalosti
súčasnej trestnoprávnej ochrany republiky, jej ús-
tavného zriadenia, územnej
celistvosti, samostatnosti
a
obranyschopnosti vkladá do
zákona nové paragrafy, a to
§
92a a
92b, postihujúce úmyselné rozvracanie republiky,
a
§ 98, postihujúci úmyselné
poškodzovanie záujmov republi-
ky.
Podrobné
odôvodnenie celého návrhu
zákona je uvedené
v
dôvodovej správe k zákonu, ktorá, podľa
názoru predklada-
teľov,
vyčerpavajúcim spôsobom vysvetľuje jednotlivé ustano-
venia
návrhu zákona a poukazuje aj na podobné
právne úpravy
v
krajinách Európskej únie.
Predkladatelia vyslovujú presvedčenie,
že tento návrh
zákona
je úplne v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ako
aj
s medzinárodnými dohovormi a
konvenciami, ku ktorým naša
republika
pristúpila.
Návrh zákona prerokoval v Národnej rade Slovenskej re-
publiky
a na schválenie odporučil aj Ústavnoprávny výbor Ná-
rodnej rady Slovenskej republiky na svojom
zasadnutí dňa
11.
12. 1996. Na základe uvedeného, žiadam v mene predklada-
teľov
o prerokovanie a schválenie tohto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pánu poslancovi Slotovi. Prosím
predsedu Výboru
Národnej
rady pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcioná-
rov
poslanca Jána Cupera, aby podal správu o výsledkoch pre-
rokovania
návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte, aby som vám prečítal návrh uznesenia Ústavno-
právneho
výboru Národnej rady Slovenskej
republiky k novele
Trestného
zákona číslo 140/1961 Zb., ktorú ste dostali ako
tlač
551.
Návrh skupiny poslancov Národnej rady
Slovenskej repub-
liky
na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky,
ktorým
sa mení a dopĺňa zákon číslo 140/1961 Zb. Trestný zá-
kon
v znení neskorších predpisov, pridelil predseda Národnej
rady
Slovenskej republiky rozhodnutím číslo
1289 z 19. no-
vembra
1996 na prerokovanie Ústavnoprávnemu
výboru Národnej
rady
Slovenskej republiky s tým, že svoje stanovisko o vý-
sledku
prerokovania návrhu zákona vo výbore
predloží Národ-
nej
rade Slovenskej republiky, pričom
ostatné výbory Národ-
nej rady Slovenskej republiky môžu predmetný
návrh zákona
prerokovať
podľa vlastného uváženia.
Vláda Slovenskej republiky súhlasila s predloženým ná-
vrhom,
ale za predpokladu, že budú do neho
zapracované pri-
pomienky
uvedené v jej stanovisku. Na stôl ste
dostali text
spoločnej
správy zo dňa 9. 12. 1996, v ktorej sa
uvádza, že
ku
dňu spracovania Ústavnoprávny výbor Národnej rady Sloven-
skej
republiky nedoručil svoje uznesenie. Táto skutočnosť
už
nie je pravdou, pretože Ústavnoprávny
výbor Národnej ra-
dy
Slovenskej republiky prerokoval predmetný návrh zákona
11.
12. 1996 a prijal k nemu uznesenie
číslo 364. Predmetné
uznesenie
ste dostali na stôl ako dodatok k tlači 551a, pri-
čom
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky
tento
zákon odporučil v znení zmien a doplnkov prijať.
Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy nebudem čítať. Obozná-
mili
ste sa s nimi v predmetnej tlači.
Vážený pán predsedajúci, v zmysle tlače
364, ktorá je
v
poslednej časti - zmeny a doplnky, kde
sú pozmeňujúce ná-
vrhy, žiadam
o pozmeňujúcich návrhoch
hlasovať en bloc.
A
prosím, aby som mohol potom vystúpiť aj vo všeobecnej roz-
prave.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem spoločnému spravodajcovi pánu
Cuperovi a prosím
ho,
aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
otváram rozpravu
o
tridsiatom šiestom bode programu. Do rozpravy máme prihlá-
sených
5 poslancov. Ako prvá vystúpi pani Eva Rusnáková.
Nech sa páči, pán poslanec Lauko.
Poslanec P. Lauko:
Pán predsedajúci, chcem vám pripomenúť, že ste dostali
od
pána kolegu poslanca Fica otázku, na
ktorú ste neodpove-
dali.
Žiadam vás, aby ste odpovedali pánu kolegovi Ficovi na
otázku,
ktorú vám položil.
A po druhé, žiadam pána predsedu
parlamentu, aby sa vy-
jadril
k tomu, čo povedal pán kolega Fogaš o vrátenom zákone
a
o novom zákone, o tom rozpore, aby sa k
tomu vyjadril pán
predseda
parlamentu.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Tak nie je to pravda, páni, čo povedal
pán Fico. Kde je
pán
Fico? Nech sa páči, právnici, vykonzultujte si to. Ďaku-
jem.
Nech sa páči, pani Rusnáková. (Hlasy z
pléna.)
Nato sú právnici, my nie sme právnici.
(Hlasy z pléna.)
Prosím
vás, neponižujte. Čo tu robíte vy,
pýtam sa vás po-
tom.
Nie ste právnik. Ste zlí ľudia.
Nech sa páči, pani Rusnáková.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som vám prečítala vyhlásenie poslanec-
kých klubov KDH,
DÚ, Spoločnej voľby,
Maďarskej koalície
a
Maďarskej koalície-KDH.
Poslanecké kluby považujú zaradenie
novely Trestného
zákona
do programu schôdze Národnej rady a jeho prerokúvanie
za
ďalší hrubý útok na základné ľudské
práva a slobody ga-
rantované
Ústavou Slovenskej republiky. Táto novela je vý-
razne
protiobčianska. Umožňuje na Slovensku zaviesť totalit-
ný
režim a tvrdé zúčtovanie s akýmkoľvek iným názorom, ktorý
nie
je v súlade s oficiálnou politikou
strán vládnej koalí-
cie.
Poslanecké kluby oznamujú, že sa odmietajú zúčastniť na
hlasovaní,
ktoré smeruje proti demokratickým princípom živo-
ta
v našej spoločnosti. Naše výhrady sú známe.
Zdôrazňujeme, že na bedrách poslancov vládnej koalície
zostáva zodpovednosť pred celým Slovenskom za zhanobenie
slovenskej
právnej kultúry, ak túto novelu
Trestného zákona
schvália.
V tento deň chceme všetkým pripomenúť - opozíciu
a
občanov tejto republiky neunavíte k
povoľnosti voči vašim
opatreniam.
Poslanecké kluby KDH, DÚ, Maďarskej koalície a Maďar-
skej
koalície-KDH po tomto vyhlásení oznamujú, že opúšťajú
rokovaciu
miestnosť.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Čiže, pán Benčík, nejdete? Nech
sa páči.
Poslanec M. Benčík:
Vážený pán predseda,
vážený pán predsedajúci,
milé kolegyne,
vážení kolegovia,
zavádzame nový bezprecedentný procedurálny postup
schvaľovania
zákonov Národnej rady. Schválená novela
Trest-
ného
zákona zo dňa 26. marca 1996, ktorá bola v zmysle člán-
ku
102 ústavy vrátená prezidentom republiky na opätovné pre-
rokovanie,
nebola doteraz navrhnutá do programu Národnej ra-
dy. Niekde,
u niekoho vrátený
zákon, ktorý novelizoval
Trestný zákon, spočíva. Ani sa tomu nedivím, lebo to, čo
v
tejto novele je, je nesystémové,
pre Trestný zákon neob-
vyklé, nepresná
zmes politických a
ideologických pojmov
a
v horšej podobe nás Trestný zákon vracia, najmä v časti
prvej
hlavy, ďaleko pred november 1989.
V tejto už schválenej novele sa
prostriedkami trestného
práva
priamo ohrozujú také významné politické práva zaručené
našou
ústavou, akými sú sloboda prejavu,
sloboda zhromažďo-
vania,
sloboda informácie a ďalšie. Spontánna
negatívna re-
akcia
domácej, ale i zahraničnej verejnosti
zrejme donútila
aj
vládnu koalíciu zvážiť riziká, ktoré v
schválení takejto
novely
spočívajú. Nie je teda politická vôľa podstúpiť rizi-
ko,
ale ani ochota vyhovieť prezidentovým opodstatneným vec-
ným
výhradám. Ako by to vyzeralo vyhovieť námietkam a dať za
pravdu prezidentovi? A preto vrátený zákon čaká
na svoj
osud,
spočíva v zásuvke.
Koaličný partner však dobiedza a domáha
sa aspoň odvaru
tzv.
zákona na ochranu republiky.
Spracuje sa preto ďalšia
legislatívna
predloha novely Trestného zákona, z
ktorého sa
vypustia najostrejšie časti ohrozujúce občianske
práva
a
použijú sa miernejšie formulácie.
Ak si
však konkrétne porovnáte - a
prosil by som vás
o
to - už schválenú novelu s terajšou tlačou 551, tak na pr-
vý
pohľad zistíte, že o čo sú formulácie miernejšie, o to sú
legislatívno-technicky
chaotickejšie, rozporuplnejšie s mno-
hými vecnými
chybami a pochybeniami. Tieto legislatívno-
-technické nedostatky a vecné chyby nemôže nikto napraviť
a
odstrániť. Nepodarilo sa to ani alibistickému stanovisku
vlády,
ktorá na jednej strane trvá na rozsiahlych zmenách
v
rozsahu až troch strán, v
ktorom spresňuje pochybenia
a
nepresne opísané stanoviská z
komentára Trestného zákona
Matis
a kolektív, vydavateľstvo Obzor, rok 1978, druhý diel,
najmä
strany 505, 510, 512 a 513, ale zároveň
nabáda nahra-
diť,
resp. spresniť najmä také pojmy ako "vyzýva". V našom
Trestnom zákone bolo
"organizované" a tomu
každý rozumie,
alebo
"hromadné nepokoje", čo to je "nepravý" a podobne.
Na druhej strane vláda odporúča po takomto dopracovaní
návrh
schváliť. Vláda sa takto zbavila zodpovednosti a je na
vás,
poslanci vládnej koalície, či tento
nepodarok schváli-
te,
lebo opakujem, tento návrh novely sa nedá ani opraviť
a
dopracovať do prijateľnej podoby.
Majte chvíľku trpezlivosti a venujte malú
pozornosť bo-
du
5, v ktorom sa vymedzuje pojem
"ústavné zriadenie". Dnes
si
tento pojem vie vysvetliť priemerne
vzdelaný človek, ale
tento pojem zrejme musí mať aj obsah, princíp občiansky,
princíp
demokratický, princíp právneho štátu. To všetko naša
ústava
obsahuje. Ale všimnite si bod 5, prosím vás o to. Vy-
medziť
ústavné zriadenie ako celkovú organizáciu štátu ale-
bo
ako vzťahy medzi zákonodarnou,
výkonnou a súdnou mocou,
alebo dokonca
ako územné administratívne členenie štátu,
ktoré
je upravené obyčajným zákonom - vidíte, aké je to jed-
noduché
a samozrejme zmätené. O to väčšmi, že
Trestný zákon
v
§ 92 neobsahuje len ústavné
zriadenie, ale aj územnú ce-
listvosť. Predkladatelia zavádzajú potom už
nový pojem
"územná
jednotnosť". Aj vláda sa pýta, aký
je rozdiel medzi
"územnou
celistvosťou" a "územnou jednotnosťou", a upozorňu-
je
vás na to, aby sa táto vec
zmenila. Táto vec v terajšom
návrhu
nie je upravená. Ani vláda týmto
zmäteným pojmom ne-
rozumie,
a preto žiada ich odlíšenie.
Predkladatelia nepotrebujú definovať ani
pojem "obra-
nyschopnosť". Ja si
myslím, že ani netreba, a
netreba ani
"samostatnosť". Ale
potom prečo treba
definovať "územné
zriadenie"?
Pre predkladateľov je sporný len pojem
"ústavné
zriadenie",
a preto ho nanovo definujú. A že je to
nesysté-
mové,
asi som vás už mohol trochu presvedčiť.
Alebo
ďalší bod 6 - keď sme
sa s piatym vyrovnali
-
všimnite si, že sa týka (a bod 6 ani nenájdete pod bodom
6,
lebo je len 5 a 7, 6 nikto nedopísal), pod týmto bodom má
byť
novoformulovaná veľmi dôležitá
skutková podstata vlas-
tizrady,
jeden z najzávažnejších trestných
činov. Škoda, že
nemáte
pred sebou text platného Trestného zákona. Ľahko by
ste
zistili, že navrhovaný text je absolútne totožný s te-
rajším
§ 91. To je už skutočný unikát - meniť zákon tak, aby
sa
v ňom nič nezmenilo, ak len
nepovažujeme za zmenu para-
grafy
uvedené v zátvorkách. Ale ich zmysel sa stráca, lebo
predkladatelia
zabudli uviesť novonavrhovaný § 92a a 92b.
A mohol
by som takto pokračovať a
uviesť, že konania,
ktoré
sú obsiahnuté a zamerané na vyzývanie k porušovaniu
verejného
poriadku alebo hromadnému neplneniu
dôležitej po-
vinnosti
uloženej podľa zákona, je v našom trestnom práve
trestné ako trestný
čin podnecovania podľa § 164. Autori
a
predkladatelia sa zrejme
zamerali na paragrafy 91, 95
a
98 a zabudli sa pozrieť,
že v Trestnom zákone máme aj
§
164. A mohol by som takto pokračovať postupne ďalej, bod
po
bode a dospel by som k záveru, na ktorý upozornila aj
vláda.
Pán predkladateľ hovoril, že je to podrobne uvedené
v
dôvodovej správe. Všimli ste si,
že táto dôvodová správa
patrí
k inému zákonu? Táto dôvodová správa patrí k zákonu,
ktorý
sme schvaľovali predtým.
Predložený text novely nespĺňa ani
minimálne kritériá
legislatívnej predlohy. Okrem toho je zbytočná, lebo
také
základné hodnoty,
ktoré musí chrániť
každý demokratický
štát,
akými sú ústavné zriadenie, územná celistvosť, obra-
nyschopnosť, samostatnosť republiky, to sú hodnoty,
ktoré
treba
chrániť. Ale náš Trestný zákon ich
chráni dostatočne,
a
to v skutkových podstatách
vlastizrady § 91, rozvracania
republiky
§ 92, teror § 93 a 93a, záškodníctvo § 95 a 96,
sabotáž
§ 97, hanobenie republiky a jej
predstaviteľa § 102
a
103, vyzvedačstvo § 105 atď. a v mnohých ďalších skutko-
vých
podstatách. Nie je preto pravdou, že platný Trestný zá-
kon
neposkytuje dostatočnú trestnoprávnu
ochranu našej re-
publiky
a jej záujmov. Tvrdiť niečo iné znamená
buď úmysel-
né
zavádzanie, alebo je to politicky účelové vyvolávanie po-
citu
ohrozenia alebo hroziaceho nebezpečenstva.
Môže to byť
aj
odvádzanie pozornosti verejnosti od každodenných "chlebo-
vých"
problémov občanov.
Nestrašme trestnými zákonmi, ale
zodpovedne riešme hos-
podárske a sociálne
problémy našej krajiny a
dôstojnejšie
prerokúvajme
zákony, ako sme prerokúvali rozpočet na tento
rok.
Niet divu, že náš parlament postupne stráca u verejnos-
ti
svoju autoritu. Všimnite si, v decembri 1995 mu dôverova-
lo
53 % občanov, teraz je táto dôvera už určená číslom 39.
Ale, vážení kolegovia, vážené kolegyne,
odmietnuť tento
návrh odporúčam aj z iných vecných a vážnejších dôvodov.
Včera
na zasadnutí ústavnoprávneho výboru,
keď sme schvaľo-
vali
kandidátov na voľbu sudcov, pán minister spravodlivosti
Dr.
Liščák oznámil všetkým členom ústavnoprávneho výboru, že
rekodifikačné texty, zrozumiteľnejšie povedané, nové texty
Trestného
zákona, Trestného poriadku, Občianskeho zákonníka,
Občianskeho
súdneho poriadku sú na jeho stole a sú hotové.
Teraz nastáva obdobie rezortného a
medzirezortného pripo-
mienkového
konania, ktoré, aspoň dúfam, bude
kvalitné a bez
časového tlaku.
To však prakticky
znamená, že horizont
schválenia
nového Trestného zákona je reálny, a preto pre
nás poslancov
je imperatívom nepodporiť
už žiaden pokus
o
ďalšie novely základných justičných
kódexov, t. j. Trest-
ného
zákona, Trestného poriadku, Občianskeho
zákonníka, Ob-
čianskeho
súdneho poriadku. Stačí, že sme doteraz s týmito
kódexmi
zaobchádzali ako s trhacím kalendárom.
Ďakujem vám za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem
pánu poslancovi Benčíkovi.
Nech sa páči, pán
poslanec
Fico.
Poslanec R. Fico:
Vážené dámy a páni,
na úvod mám dve poznámky - jednu
adresovanú pánu Sloto-
vi
a druhú pánu Prokešovi.
Pán Slota, buďte pokojný, budem hovoriť
o úplne iných
veciach,
ako hovoril pán poslanec Benčík.
Druhá poznámka smeruje k vysvetleniu môjho názoru pánu
poslancovi Prokešovi. V prípade nálezu Ústavného
súdu, na
základe ktorého Ústavný súd konštatoval, že
prezident má
právo
rozhodnúť sa, či odvolá, alebo neodvolá,
alebo či me-
nuje, alebo nevymenuje ministra na návrh
predsedu vlády,
išlo
iba o stanovenie šírky právomoci prezidenta zúčastňovať
sa
na tvorbe vlády. Avšak pokiaľ ide o
prípad vráteného zá-
kona,
Ústava Slovenskej republiky jednoznačne
zakotvuje ne-
vyhnutnosť dokončiť legislatívny proces.
Čiže ak by sme
prijali
taký výklad ústavy, ktorý by umožňoval, že Národná
rada
nemusí ďalej pokračovať v konaní o
vrátenom návrhu zá-
kona,
znamenalo by to, podľa môjho názoru, neústavné obme-
dzenie
právomoci prezidenta a rovnako i neústavné obmedzenie
povinnosti
Národnej rady Slovenskej republiky dokončiť záko-
nodarný
proces.
Vážené dámy a páni,
dovoľte
mi teraz niekoľko krátkych poznámok k návrhu
novelizácie
Trestného zákona. Ako sme si mohli všimnúť, táto
novelizácia
má dve úplne nezávislé časti - jednu
časť poli-
tickú a druhú
časť ekonomickú. Nebudem tu nikoho strašiť
problémami, ktoré by
táto novelizácia v prípade prijatia
mohla
spôsobiť nám samotným alebo Slovenskej republike. Mys-
lím
si, že všetci si dobre uvedomujeme, aký návrh zákona má-
me
na stole a čo nám môže v budúcnosti priniesť. Mňa však
mrzí
to, že doteraz nikto z predkladateľov
tohto návrhu zá-
kona
nedokázal vysvetliť, prečo máme novelizovať politickú
časť
Trestného zákona, ktorá podľa môjho názoru dostatočne
chráni
ústavné zriadenie a územnú celistvosť
Slovenskej re-
publiky.
Nikto nedokázal, vrátane pána poslanca
Slotu, vysvetliť
úmysel
navrhovateľa, ani určiť
protispoločenské konania, na
ktoré
by sa mali novelizované skutkové
podstaty politických
deliktov vzťahovať. Navrhovatelia dodnes nenašli dostatok
statočnosti,
aby určili okruh osôb, správanie
ktorých vyvo-
lalo
takú urgentnú potrebu novelizovať
Trestný zákon. Ak je
novelizácia určená proti neposlušnej politickej
opozícii,
tak
to treba, pán poslanec Slota, povedať
otvorene, aby sme
všetci
vedeli, o čom sa tu bavíme, a neskrývať sa za všeo-
becné
právne frázy obsiahnuté v dôvodovej správe tohto návr-
hu
zákona, ktorá vôbec k tomuto návrhu zákona, ako povedal
pán
poslanec Benčík, nepatrí.
Je
dobre známe, že platný Trestný zákon pochádzajúci
z
roku 1961 aj napriek úpravám uskutočneným po roku 1989 za-
bezpečuje
širokú ochranu štátu. Trestné činy ako
vlastizra-
da,
rozvracanie republiky, teror, záškodníctvo, sabotáž, ha-
nobenie
republiky a jej predstaviteľa, vyzvedačstvo, ohroze-
nie štátneho tajomstva, spolupráca s nepriateľom, útok na
štátny
orgán, útok na verejného činiteľa
či trestné činy
zasahovania
do nezávislosti súdu, alebo trestné
činy voleb-
né
dostatočne chránia najdôležitejšie štátne záujmy.
Ak
si porovnáme našu právnu úpravu s
inými právnymi
úpravami,
vôbec nie je pravda to, čo ste
konštatovali vy,
pán
poslanec, že štáty Európskej únie majú podobnú právnu
úpravu.
Cudzie štáty, členské štáty Európskeho
spoločenstva
nielenže
nepoznajú osobitné zákony na ochranu republiky, ale
aj
trestnoprávna ochrana štátu, ktorá je obsiahnutá v trest-
ných
kódexoch, je podstatne užšia ako na Slovensku. Môžem to
bez
problémov doložiť. Zoberme si napríklad situáciu, aká je
v
Holandsku. Holandsko je krajina, ktorá pozná približne po-
lovicu
z trestných činov, ktoré som menoval,
ktorými chráni
ústavné
a štátne zriadenie Holandského kráľovstva.
Ale naj-
dôležitejšie
v súvislosti s Holandskom je to, že aplikačná
prax
v tejto krajine sa významne odlišuje od písaného práva.
Jednoducho,
existuje taká trestná politika, ktorá
nepoužíva
politické
skutkové podstaty trestných činov, hoci
tam exis-
tujú,
ale aplikujú vo všetkých prípadoch
všeobecné skutkové
podstaty
aj na konania s politickým pozadím.
Len čo začneme vnášať do
politických vzťahov trestné
právo,
to je začiatok konca. Politické problémy treba riešiť
politickými
prostriedkami. Ekonomické problémy
treba riešiť
ekonomickými
prostriedkami. Ale nespoliehajme
sa na to, že
politiku
nám vyrieši nejaký prísny trestný zákon.
Pri hodnotení potrebnosti schváliť podobnú novelizáciu
Trestného
zákona nesmieme zabúdať ani na určité historické
súvislosti,
pretože veľa sme hovorili aj v
minulosti o tom,
či
boli potrebné zákony na ochranu republiky z roku 1923,
resp.
z roku 1948. Nebudem sa vyjadrovať k
nedemokratickému
zákonu
z roku 1948, ale neodpustím si jednu poznámku k záko-
nu
na ochranu republiky z roku 1923. Po vzniku
Českosloven-
ska
v roku 1918 platil na území Slovenska a Podkarpatskej
Rusi
uhorský trestný zákonník o zločinoch a prečinoch z roku
1878
a na území Českej republiky starý rakúsky trestný zá-
kon.
Tieto zákonníky vôbec neobsahovali osobitné trestné či-
ny
politického charakteru, ktorými by bola
chránená ústavná
podstata
štátu. To bol aj jeden z dôvodov, prečo
bol v roku
1923
pod číslom 50 prijatý zákon na ochranu republiky. A pri
pohľade do tohto
zákona veľmi ľahko zistíme, že obsahuje
trestné činy, ktoré
sú dnes zaradené v I. hlave
súčasne
platného
Trestného zákona, ďalej v III. hlave
ide o trestné
činy proti
poriadku vo verejných
veciach a v IV. hlave
Trestného zákona
trestné činy všeobecne nebezpečné. Čiže
išlo
iba o rozdrobenie právnej úpravy, ktorá
je dnes v jed-
nom
kódexe, v roku 1923 do dvoch trestných kódexov.
Politické pozadie tejto novelizácie malo byť prekryté
ekonomickou
časťou, ktorá reaguje na niektoré protispoločen-
ské
konania v oblasti privatizácie.
Vyjadril som sa verejne
a
opäť to opakujem, že táto časť je hodná
diskusie. Hovorme
o
tom, či treba novelizovať Trestný zákon, ak zistíme, že
existujú nejaké
protispoločenské konania, ktoré vznikajú
v
procese privatizácie a súčasné platné
trestné právo tieto
konania
nepostihuje. Prosím, hovorme o tom, a
myslím si, že
to, čo je
navrhované v tejto
ekonomickej časti, je dobrý
základ
na diskusiu. Ale nepoužívajme ekonomickú časť ako zá-
stierku
niečoho, čo je oveľa nebezpečnejšie a horšie pripra-
vené
v prvej časti návrhu novelizácie.
Musím sa vyjadriť aj k tejto časti, pretože sa mi zdá,
že
niekedy na ňu zabúdame. Chcem povedať,
že sa touto otáz-
kou
v roku 1995 zaoberala osobitná komisia odborníkov zosta-
vená
v rámci ministerstva spravodlivosti. Išlo o sudcov Naj-
vyššieho súdu, teoretikov z právnických fakúlt
a ďalších
pracovísk, ktoré
aplikujú priamo v
praxi trestné právo.
Ich
úlohou bolo odpovedať na otázku: Je potrebná novelizácia
Trestného
zákona v súvislosti s
protispoločenskými konania-
mi,
ku ktorým prichádza v procese privatizácie? Komisia sa
viackrát
s touto otázkou zaoberala a zaujala takéto stano-
visko.
Predovšetkým zdôraznila, a to opakujem, subsidiárny
charakter trestnoprávneho postihu. To znamená,
že trestné
právo nemôže plniť úlohy iných netrestných
odvetví práva.
Komisia
ďalej zdôraznila, že trestné právo je ultima ratio
prostriedok,
ktorý treba použiť len vtedy, ak všetky ostatné
prostriedky
nápravy zlyhajú.
Komisia došla k záveru na základe
podnetu, ktorý pri-
šiel
z Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky - v tomto
podnete
boli niektoré protispoločenské konania
načrtnuté -,
že
všetky tieto konania sú dostatočne
postihnuteľné platnou
právnou úpravou
obsiahnutou v Trestnom
zákone číslo
140/1961
Zb. Členovia komisie rovnako zhodne konštatovali,
že nemožno konštatovať závažnejšie problémy pri aplikácii
hospodárskych
trestných činov a že vlastne niet
protispolo-
čenského
konania, na ktoré by sme nemohli
aplikovať ustano-
venie,
ktoré je už obsiahnuté v Trestnom zákone.
Ešte jednu perličku. Komisia sa v
roku 1995 zaoberala
pripravovanou
novelizáciou Trestného zákona, na základe kto-
rej
mal byť z Trestného zákona vypustený § 161 o podplácaní,
ktorý
nakoniec bol v Národnej rade Slovenskej republiky aj
prijatý.
Dobre viete, že sme túto novelizáciu kritizovali,
pretože
sme boli presvedčení, že to je absolútny nezmysel.
Sme
jedinou krajinou sveta, ktorá nemá právnu úpravu postihu
podplácania. Jednoducho tomu nerozumiem. Komisia sa v
tom
čase
domnievala, že vypustenie tohto trestného činu z Trest-
ného
zákona bude znamenať zbavenie sa
významného preventív-
neho mechanizmu
pri predchádzaní úplatkárstva a prípadné
prijatie
tejto novelizácie by mohlo v praxi priniesť celý
rad
negatívnych dôsledkov, ako je napríklad vydieranie a po-
dobne.
Nikto nepočúval závery tejto odbornej komisie. Boli
tam
profesori, sudcovia Najvyššieho súdu,
prokurátori Gene-
rálnej
prokuratúry. Prijala sa novelizácia, ktorá nemá v Eu-
rópe
a vo svete jednoducho obdobu.
Vážené dámy a páni, som za to, aby sme sa
o tejto časti
ďalej bavili. Napriek tomu, že komisia má taký názor, že
netreba
prijímať novelizáciu, predsa len uplynul rok od roku
1995. Ak sme
presvedčení, že sa v privatizácii vyskytujú
protispoločenské konania,
ktoré treba postihnúť trestným
právom,
hovorme o tom, bavme sa a nesústreďme
sa iba na po-
litickú
časť tejto novelizácie, ktorú zhodne všetci odmieta-
me,
pokiaľ ide o opozíciu.
Trestný zákon bol od roku 1989 trinásťkrát novelizova-
ný.
Trinásťkrát. Taká dôležitá právna
norma, ako je Trestný
zákon, ktorý
zasahuje do najzákladnejších ľudských práv
a
slobôd, si vyžaduje určitú právnu
istotu, právnu stabili-
tu.
Nenájdete v Európe štát, ktorý by v
priebehu šiestich
alebo siedmich
rokov trinásťkrát zasiahol do konštrukcie
trestného zákona a
trestného poriadku. Je to aj na škodu
právnej
istoty našich občanov, ktorí veľakrát ani nevedia,
že
bol prijatý nejaký zákon, ktorým sa zmenil Trestný zákon.
A
čo je najhoršie, a to vám potvrdzujem z vlastnej praxe,
veľakrát
ani sudcovia nevedeli, že bola prijatá novelizácia,
pretože
bola neskoro publikovaná, nikto ich
nepoučil o tom,
ako
sa má táto norma používať v praxi. Jednoducho, robíme
veci,
ktoré v trestnom práve nemajú čo robiť.
O rekodifikácii trestného práva tu bolo povedané dosť.
Naozaj
treba poďakovať ministerstvu
spravodlivosti a komi-
sii, ktorá bola
zriadená, že v rekordnom čase pripravila
podklady
na rekodifikáciu. Tieto podklady budú dané k dispo-
zícii
poslancom v priebehu januára 1997. Máme minimálne pol-
rok
na to, aby sme sa s touto rekodifikáciou zaoberali a vy-
jadrovali sa aj
k tej časti Trestného zákona, ktorá bude
ochraňovať
ústavné a štátne zriadenie Slovenskej republiky.
Chcem vás poprosiť, vážené dámy a páni, ak si máme ro-
biť problémy
kvôli nejakej novelizácii
Trestného zákona
-
a my si ich urobíme, ak túto
novelizáciu prijmeme -, tak
si
robme problémy v tom prípade, ak budeme
bojovať za usta-
novenia,
ktoré sú naozaj nevyhnutné a potrebné.
Dám príklad. V roku 1990 sme v eufórii prijali ustano-
venie
Trestného poriadku, ktoré hovorí, že polícia má 24 ho-
dín
na to, aby predložila dostatok dôkazov
a aby súd rozho-
dol
o väzbe, alebo prepustil zadržanú osobu na slobodu. Ťaž-
ko
nájsť krajinu v Európe, ktorá by mala takúto prísnu práv-
nu
úpravu. Sú krajiny, ktoré majú 48 hodín, 72 hodín.
Prosím,
ak chceme bojovať s určitými štandardmi, tak
bojujme
tam, kde to má nejaký význam. Dokonca Európsky doho-
vor
o ľudských právach umožňuje štátom, ak
ide o boj so zá-
važnou
kriminalitou a terorizmom, že môže upustiť od apliká-
cie
niektorých ustanovení Európskeho
dohovoru a môže prijať
opatrenia,
ktoré priamo zasahujú do práv garantovaných Eu-
rópskym
dohovorom. Tu bojujme.
Ak si myslíme, že treba prijať nejaké prísne opatrenia
na
boj s terorizmom, s organizovaným zločinom, s priekupník-
mi s drogami,
s prostitúciou a neviem s čím všetkým, tak
prosím,
dajme návrh nejakých výnimočných opatrení v trestnom
práve
a bojujme na úrovni slovenskej, na
úrovni medzinárod-
nej,
pretože budeme bojovať za užitočnú vec. Ale zabudnime
na
túto novelizáciu, pretože som presvedčený, že nám v praxi
neprinesie
nič iné iba problémy.
Ďakujem za vašu pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán podpredseda Andel.
Podpredseda NR SR M.
Andel:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
vo
svojom krátkom príspevku si dovolím upriamiť vašu
pozornosť
na dôvody a súčasne podporiť prijatie
návrhu sku-
piny
poslancov Národnej rady Slovenskej
republiky na prija-
tie
zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa me-
ní
a dopĺňa zákon číslo 140/1961 Zb.
Trestný zákon v znení
neskorších
predpisov.
Trestný zákon vo viacerých hlavách pozná
viac trestných
činov,
ktoré priamo alebo nepriamo poskytujú
ochranu repub-
liky, jej ústavného zriadenia, územnej
celistvosti, samo-
statnosti,
obranyschopnosti a ochranu
predstaviteľov repub-
liky.
Trestná ochrana republiky v platnom právnom poriadku
v
porovnaní s trestnoprávnymi úpravami ostatných demokratic-
kých
krajín, napríklad Francúzska,
Rakúska, má však určité
rezervy,
ktoré sa predkladaná novela pokúša odstrániť.
Ústava Slovenskej republiky, ktorá plní ochrannú funk-
ciu vo vzťahu
k republike a garantuje základné politické
práva,
súčasne dáva možnosť obmedziť
výkon týchto práv, ak
je
to nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti
štátu, verejného
poriadku, prípadne zdravia a mravnosti.
Sloboda
prejavu ako základné ľudské právo je chránená tiež
Listinou
základných práv a slobôd. Tieto právne normy pri-
púšťajú, ak je
to v demokratickej
spoločnosti nevyhnutné
v
záujme ochrany iných slobôd a hodnôt, určité obmedzenia.
Podľa môjho názoru je predkladaný návrh
novely v súlade
s
Ústavou Slovenskej republiky a
Európskym dohovorom o ľud-
ských
právach, nakoľko zákonom možno upraviť aj obmedzenia
vrátane
sankcií.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pani poslankyňa Gbúrová ako po-
sledná.
Poslankyňa M. Gbúrová:
Vážené dámy poslankyne,
vážení páni poslanci,
vážení páni podpredsedovia Národnej rady,
Ústava
Slovenskej republiky v
časti Politické práva
v
článkoch 26, 28 a 29 zaručuje slobodu
prejavu a právo na
informácie, ďalej právo
na pokojné zhromažďovanie a
právo
slobodne
sa združovať.
Tvorcovia novely Trestného zákona chceli
bližšie špeci-
fikovať
uvedené články ústavy, ktoré sú podľa nich príliš
všeobecné.
Paragrafmi 92a, 92b a § 98 však
spochybnili slo-
bodu
prejavu, zhromažďovania a
združovania, pretože nekon-
krétne
a predovšetkým neexaktne zaviedli nové pojmy, akými
sú napríklad hromadný nepokoj, nepravdivý údaj,
pričom za
hromadný
nepokoj považujú tzv. vystúpenie väčšieho počtu ľu-
dí, zo správania ktorých je zrejmé...
atď. Za nepravdivý
údaj
považujú taký, ktorý je v rozpore so skutočnosťou, pri-
čom
skutočnosť nedefinujú. Všetky tieto
pojmy a slovné spo-
jenia v sebe
skrývajú veľkú mieru
subjektivizmu a dávajú
účinnú
zbraň do rúk akejkoľvek oficiálnej straníckej moci.
Sporný
je aj § 92a, ktorý hovorí o úmysle
rozvrátiť ústavné
zriadenie.
Slovo úmysel nie je viazané v paragrafe
na skut-
kovú
podstatu, ale na výzvu na hromadný
nepokoj. To považu-
jem
za veľmi nebezpečný stav. Čo je a čo
bude považované za
výzvu
a kto rozhodne o tom, že je to výzva na rozvrátenie
štátu?
V tomto svetle sa môže akékoľvek stretnutie a jeho
rečníci
spochybniť a označiť za protiústavné živly.
Spomeniem ešte § 32 Ústavy Slovenskej
republiky, v kto-
rom
sa hovorí o - citujem: "práve
občanov, všetkých občanov
postaviť
sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval de-
mokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd, ak
činnosť
ústavných orgánov a účinné použitie zákonných pro-
striedkov
sú znemožnené". Znamená to,
že aj tí, ktorí budú
obvinení,
majú právo obviniť obviňujúcich. Kto
rozhodne, na
ktorej
strane je pravda? Táto novela pripúšťa stranícke zne-
užitie
a prehlbuje polarizáciu spoločnosti k výrazne antago-
nistickému protirečeniu. Záver týchto protirečení história
pozná.
Poznajú ich predovšetkým ľudia na
vlastnej koži. Po-
sunú
spoločnosť k občianskym stretom a tie
nebývajú zamato-
vé.
Tento parlament má predovšetkým zodpovednosť za stabili-
tu
štátu. Nezamieňajme ju za diktatúru. A nakoniec, história
pozná
aj inú zákonitosť. Tento typ zákonov sa vždy obracia
proti
ich tvorcom.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Faktická poznámka - pán poslanec
Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Dovolím
si z miesta predniesť jeden doplňujúci alebo
spresňujúci
návrh, ktorý sa dotýka ustanovenia § 127a, ktorý
sa
dotýka trestného činu podvodného úpadku.
Pôvodné
znenie tohto ustanovenia
písmena b) hovorí
o
tom, že kto ako dlžník alebo člen štatutárneho orgánu dlž-
níka
predstiera svoju platobnú neschopnosť v úmysle poškodiť
svojho
veriteľa a mariť uspokojenie jeho
pohľadávky tým, že
-
po b) "uzná za nepravý taký dlh alebo záväzok, ktorý je
celkom
alebo čiastočne nepravý
alebo". Tento text má isté
logické
nepresnosti, preto navrhujem nové
znenie písmena b)
§
127a v tomto znení:
"b) uzná taký dlh alebo záväzok, z
ktorého plnenie nemá
celkom
alebo čiastočne právny dôvod."
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem.
Ešte sa prihlásil do rozpravy pán spoločný
spravodajca
poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
ťažko sa
hovorí o návrhu novely zákona
človeka, ktorý
už
nie je medzi nami, a preto sa obmedzím
alebo sa budem
snažiť
obmedziť svoje kritické pripomienky. Ale nedá mi, aby
som
nereagoval na niektoré nepresnosti,
ktoré moji predreč-
níci
uvádzali.
Nechápem, pán poslanec Fico, v čom parlament neústavne
obmedzuje
právomoci prezidenta, ak
jednoducho opätovne ne-
prerokuje
ním vrátený zákon. Nemám tento dojem
a nemyslím
si,
že by mal pán prezident až také právomoci zasahovať do
výkonu
zákonodarnej moci, že každý jeho návrh, ktorý príde
do
parlamentu - podotýkam, že pán prezident nemá zákonodarnú
iniciatívu
-, takže zákonom vráteným pánom
prezidentom sa
parlament jednoducho môže a nemusí zaoberať.
Nevyjadrujem
sa,
samozrejme, k technike hlasovania alebo procedurálnemu
postupu, či sa
parlament musí k tomu vrátiť a
odhlasovať,
alebo
neodhlasovať ním vrátený zákon ešte
raz, alebo jedno-
ducho
sa ním nemusí zaoberať. Pretože iné ustanovenia ústavy
hovoria
o tom, kedy zákon platí. To znamená,
iné normy, sa-
mozrejme, najmä
zákon číslo 1/1993
o publikácii alebo
o
Zbierke zákonov. Samozrejme, tam je
tiež povedané, že zá-
kon
môže platiť aj bez podpisu pána prezidenta, ale nemôže
platiť
bez podpisu pána predsedu
parlamentu. Tu je smero-
dajné
to, aby bol zákon aj účinný, že musí opustiť záko-
nodarný zbor v
čistej podobe, to
znamená prerokovaný a
s
podpisom pána predsedu parlamentu a predsedu vlády. Inak
zákon
nevstupuje ani do platnosti, ani do účinnosti, lebo mu
chýba niekoľko podstatných náležitostí, to znamená najmä
publikácia.
Hovorím, je možné diskutovať o technike alebo o proce-
durálnom postupe, či
ho musíme opätovne prerokovať,
alebo
nie.
Ja si myslím, že ho nemusíme opätovne prerokovať.
Ďalej pán poslanec Fico uvádza, že
jednoducho v Uhorsku
nebola
trestnoprávna úprava na konci 19.
storočia a že bola
zavedená až po vzniku Československej
republiky. Treba si
pozrieť rozhodnutie judexkuriálnej konferencie, ktorá opä-
tovne zaviedla uhorské obyčajové právo v
roku 1860 aj so
všetkým
ostatným. To znamená, že v tripartite boli všetky
trestné
činy, ktoré sú proti majestátu - vlastizrada, odboj-
níctvo,
násilie proti úradom, úradníkom, falšovanie a pozme-
ňovanie
peňazí a ďalšie veci. Takže len toľko k tejto po-
známke.
Pani poslankyňa Gbúrová - výzva na
rozvracanie štátu.
Článok
32 Ústavy Slovenskej republiky jednoznačne hovorí, za
akých
podmienok sa môže táto forma použiť.
Toto ustanovenie
novely
Trestného zákona ju vôbec v nijakom prípade neobme-
dzuje.
Samozrejme, ak by som bol členom nie vládnej koalí-
cie,
ale opozície, iste by som hovoril
to, čo hovoria moji
predrečníci,
a iste by som konal to, čo konajú poslanci opo-
zície.
(Smiech v sále.)
Samozrejme, politika opozície je
postavená na dvoch
základných
pilieroch. A to si tu, pán Ftáčnik,
nebudeme vy-
svetľovať.
Politika opozície spočíva vo vytváraní tlaku na
domácu
verejnú mienku tým, že si dohodneme patričnú oporu
v
medzinárodných, či už politických, alebo nadštátnych, ale-
bo medzištátnych organizáciách. Prirodzene, táto politická
podpora
sa potom obracia dovnútra štátu tak, že jednoducho
je
vyvíjaný tlak na vládu a na iné ústavné inštitúcie, aby
vyhoveli
opozícii. Žiaľ, jednoduchí občania
do toho až tak
veľmi nevidia a
ani tomu nerozumejú, takže tento tlak je
celkom efektívnym prostriedkom na dosahovanie politických
cieľov
opozície. Či je naozaj efektívnym prostriedkom na do-
sahovanie
cieľov tohto národa, to sa naozaj prejaví v tom,
že
sa skutočne môžeme dostať do izolácie, ale nie zásluhou
politiky
vládnej koalície, ale zásluhou zahraničných aktivít
opozície.
To som povedal iba kvôli histórii, pán poslanec
Ftáčnik.
Naša politika nebola nikdy na tom
postavená. Vždy sme
ju
stavali na tom, že sme sa snažili a snažíme obhajovať zá-
ujmy tohto národa na oficiálnych fórach
oficiálnymi pro-
striedkami. V tomto
štáte nikto neporušuje
demokraciu. Je
tu podľa
mňa demokracia zabezpečená, najmä nezávislosťou
masmédií,
najmä fungovaním ústavných orgánov. A, samozrejme,
ak
aj takýto zákon do parlamentu prišiel z istých národniar-
skych
kruhov, je celkom prirodzené, že práve
z obavy, vyvo-
lal
ho tlak tej časti opozície, ktorá túto
zahraničnú poli-
tiku
robí.
To je z mojej strany všetko. Aby som ukázal, že naozaj
nám
ide o to, že sa chceme začleniť do nadnárodných inštitú-
cií,
mám jeden pozmeňujúci návrh k bodu 5, a to k paragrafom
92a
a 92b, kde žiadam vypustiť v odseku 2 písmeno c).
Ďalej v písmene a) § 92 za slovíčko
"skupiny" dať čiar-
ku
a doplniť slovom "alebo".
Taká istá právna úprava by sa
potom
urobila v § 2 písmeno b), kde by sa
tiež vypustilo
písmeno c) a
v písmene b) za slovíčko "štát" dala čiarka
a
"alebo" a v nadväznosti na to
vypustiť potom v § 89 odsek
25.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pánu poslancovi. Nech sa páči, pani poslankyňa
Kolláriková.
Poslankyňa M.
Kolláriková:
Dávam návrh na vyňatie bodu číslo 8 zo spoločného hla-
sovania
o bodoch uznesenia Ústavnoprávneho výboru Národnej
rady
Slovenskej republiky. Bod číslo 8 navrhujem na samo-
statné
hlasovanie.
A mám ešte jeden procedurálny návrh. Za klub poslancov
Slovenskej národnej strany požadujem 15-minútovú prestávku
pred
hlasovaním.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Takisto pán poslanec Cabaj.
Nech sa páči, pán poslanec Fico -
faktická poznámka.
Poslanec R. Fico:
Ďakujem, pán podpredseda.
Chcem len vecne zareagovať na
niektoré právne otázky,
ktoré
tu vznikli. Chcem najmä zareagovať na prevzatie rakús-
ko-uhorského
práva. Je to veľmi dôležité, pretože to bolo
trošku
skreslené.
V roku 1918 Československá republika prevzala niektoré
právne normy, neprevzala kompletný rakúsko-uhorský
právny
poriadok.
Pokiaľ ide o trestné právo, tak sa rozhodla, že
bude
platiť dvojaký režim trestného práva - na území Sloven-
skej
republiky a Podkarpatskej Rusi uhorský trestný zákonník
a
na území Českej republiky rakúsky trestný zákonník. Ale
neprevzala
žiadne iné normy, ktoré platili do
tohto obdobia
na
území Rakúsko-Uhorska. A ani
rakúsky trestný zákon, ani
uhorský
trestný zákon neobsahoval žiadne
politické delikty,
preto bolo nevyhnuté v roku 1923 prijať v podstate ďalší
trestný
zákon, lebo naozaj zákon na ochranu republiky z roku
1923
neobsahoval žiadne ustanovenia, ktoré by sa vymykali aj
z
rámca dnešného Trestného zákona. To je jedna poznámka.
Druhá poznámka k povinnosti
alebo nepovinnosti parla-
mentu
opätovne rokovať o zákone, ktorý bol vrátený preziden-
tom
Slovenskej republiky. Jednoducho, sama
dikcia je vcelku
presná,
podľa mňa neumožňuje dvojitý výklad.
Prečo sme dali
prezidentovi
právo, aby vrátil zákon? No preto, aby mal mož-
nosť
korigovať určitý zákonodarný
proces. A parlament musí
reagovať
na takéto právo prezidenta. Inak by nemalo právo
veta,
ktoré je síce relatívne, žiadny zmysel
v našej Ústave
Slovenskej
republiky.
Národná rada, a to si, pán poslanec
Cuper, povedal veľ-
mi
presne, sa musí nejakým hlasovaním vyrovnať s Trestným
zákonom,
ktorý sme prvýkrát v Národnej rade schválili, a po-
tom
bol vrátený prezidentom. Jednoducho nič nám nebránilo aj
dnes,
aby sme prečítali list pána prezidenta, ktorý by pove-
dal
- mám takéto výhrady k tomuto Trestnému zákonu - a možno
by
sa jedným hlasovaním odmietol tento Trestný zákon a mohli
sme
rokovať o tomto. Ale nemôžeme ho
ignorovať, pretože sa-
motná
ústava hovorí, opätovne prerokuje, nehovoriac o tom,
že
slovíčko "opätovne" nás núti zaujať stanovisko, že parla-
ment
by mal, alebo musí prerokovať tento zákon.
Ale súhlasím s tebou, pán poslanec,
Národná rada sa mu-
sí
s touto otázkou nejakým spôsobom vyrovnať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Nech sa páči, pán poslanec Weiss.
Poslanec P. Weiss:
Pán poslanec Cuper bol ako vždy úprimný a
povedal možno
aj
to, čo nechcel, preto treba na jeho vystúpenie reagovať.
Dali ste sem - a myslím si, že to bolo dokázané nielen
na
tomto zasadnutí, ale aj predtým -
politický a právny ne-
podarok
a už sa nenamáhate ani dodržať procedúru vyplývajúcu
z
rokovacieho poriadku a z ústavy, aby ste ten predchádzajú-
ci návrh,
ktorý prezident vrátil,
jednoducho pochovali
a
mohli potom dať iný návrh zákona.
Veľa a pekne rozprávate o Slovensku, o
samostatnej slo-
venskej
štátnosti, ale pohŕdate ústavou,
nerešpektujete zá-
kony
a správate sa k tejto štátnosti krajne nezodpovedne.
Chcete
v tomto štáte všetko vyhrať a
napokon ten štát pre-
hráte
a takto vojdete do histórie. Čím viac strácate pôdu
pod
nohami v dôsledku korupcie, ktorú ste do tejto spoloč-
nosti
vniesli, tej faktickej aj politickej, čím menej ste
schopní aspoň slušne sa správať, tým
viacej schádzate na
represiu,
na zastrašovanie. Ale všetkých zastrašiť nemôžete.
Pozrite
sa na Miloševičov režim, ako ešte pred
pár týždňami
vyzeral
pevný, a pozrite sa, čo sa s ním stalo.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
K veci, pán Weiss.
Poslanec P. Weiss:
Chcel by
som povedať pánu Cuperovi, že
politika musí
byť
založená na určitých princípoch a
hodnotách, pretože ak
nie je
založená na rešpektovaní základných princípov
a
hodnôt, tak sa potom stane iba
nástrojom na presadzovanie
úzkych
egoistických záujmov.
Tento zákon, ktorý ste navrhli, nepomôže
ani Slovenskej
republike,
ani občanom. Možno vyrieši napätia vo vzťahoch vo
vládnej
koalícii, ale Slovensku narobí iba nové problémy.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán Ftáčnik, nech sa páči.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený pán kolega spravodajca pán poslanec Cuper sa vo
svojom
vystúpení vlastne dopustil takého nechceného kúzla.
Pripustil,
že ako príslušník vládnej koalície musí
podporo-
vať
tento zákon, hoci na to neuviedol
žiadne argumenty, ale
keby bol slobodným poslancom, a tak to on
povedal, ako je
slobodná
opozícia, tak by rovnako ako my vyslovil svoj ná-
zor,
že tento zákon je zlý. To som si vypočul a potvrdzuje
to,
že argumenty, ktoré uvádzame a sme uvádzali, sú jedno-
ducho
pravdivé. Potvrdzuje ich aj člen vládnej koalície, len
vysvetľuje,
že pretože je v inej pozícii, tak si to nemôže
dovoliť
povedať.
Jeho
druhá poznámka o demokracii a tom,
že sa snaží
hádzať
blato za súčasný obraz Slovenska na
opozíciu, je za-
vádzajúca,
lebo problémy vznikajú priamo na Slovensku. Tie
problémy,
ktoré súvisia s prijímaním zákonov, už prijatého
zákona,
novely Trestného zákona, s protiústavným vyhodením
alebo vylúčením
- ako to nazval pán poslanec Slobodník
-
poslanca z parlamentu,
protinadačného zákona a mnohých
ďalších
vecí, to sú veci, ktoré ste si urobili vy, a tie vy-
volávajú
prirodzený obraz a obavy, ako je to s demokraciou
na
Slovensku. A ona nesúvisí len s médiami a len s činnosťou
Ústavného
súdu, ale napríklad aj s účasťou opozície v kon-
trolných
orgánoch parlamentu. Z vašej strany tu boli kon-
krétne
prísľuby, že v septembri, v novembri sa stanú isté
veci.
September uplynul - nič. November uplynul
- opäť nič.
Zvolili ste do
masmediálnych rád svojich
zástupcov, svoje
návrhy. Nechceli ste akceptovať žiadne návrhy,
ktoré dala
opozícia.
Nevyhovárajte sa teda na druhých a v prvom rade sa
pozrite
na to, čo robíte vy.
My chodíme do zahraničia lobbovať v
prospech tejto kra-
jiny,
aby nevypadla z tých integračných zoskupení, do kto-
rých
sa chce dostať. A vy nám to svojimi
konkrétnymi krokmi
sťažujete.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Dovoľte mi tri veľmi krátke poznámky.
Prvá
sa predovšetkým bude týkať postoja poslaneckých
klubov
kresťanských demokratov, DÚ a maďarských strán. To,
čo
spravili, je politický alibizmus.
Omnoho väčšmi si vážim
postoj
klubu Spoločnej voľby, nech hlasujú za,
alebo proti,
ale
vyjadria svoj názor. Odchod pri takomto
vážnom rokovaní
z
rokovacej sály znamená, že tí ľudia sú bez názoru a v pod-
state
zrejme sami nevedia, ako by mali hlasovať.
Druhá poznámka sa týka vystúpenia pána
poslanca Fica,
ktorý
uviedol ako príklad Holandsko. Treba konštatovať, že
nielen
Holandsko je členom Európskej únie, ale
aj napríklad
Francúzsko,
a francúzski poslanci sami priznali, že majú zá-
kon,
ktorý rieši tieto problémy.
Len veľmi krátka poznámka ešte
na veľmi časté hrešenie
proti
slovenčine, ktoré sa vyskytuje. Pán poslanec Weiss, po
slovensky
je staviť na niečo, nie vsadiť.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán Cuper, nech sa páči.
Poslanec J. Cuper:
Som rád,
že pán poslanec Fico uviedol
na pravú mieru
svoje pôvodné nie
celkom presné tvrdenie ohľadom
platného
trestného
práva na Slovensku. Teraz je to v poriadku. Presne
tak
som to povedal aj ja. Ešte raz si to zopakoval, takže
teraz
už to bude jasné.
Pánu
Weissovi: Pán Weiss, vy
ste naozaj tento štát
nechceli.
Vy ste robili v rokoch 1989, 1990 a 1991 všetko
možné,
aby ten štát nebol. Ale, bohužiaľ, ten štát vám zrej-
me
padne do lona, v tom máte pravdu. Ale
nie tým, že my zle
vládneme,
ale tým, že vám ho dajú tí, s ktorými
spolupracu-
jete v zahraničných štruktúrach, u ktorých
lobbujete, ako
povedal
pán Ftáčnik, i keď sú to len
politické štruktúry,
štruktúry
politických strán, nie oficiálne, nadnárodné, ale-
bo medzinárodné organizácie, lebo do
tých chodia aj naši
poslanci
a aj tí tam lobbujú. Takže treba
rozlíšiť oficiál-
ne nadnárodné
medzinárodné štruktúry a treba
rozlíšiť po-
litické
štruktúry alebo štruktúry politických strán. Áno,
tam
vy hojne lobbujete. To už je iný mechanizmus, že sa to
premieta
potom aj do medzinárodných a nadnárodných štruktúr.
To
je na spresnenie pánu Ftáčnikovi, aj pánu Weissovi, aby
si
zasa nemysleli, že sme na tom tak, že do toho až tak cel-
kom
nevidíme.
Pán Ftáčnik, nepodsúvaj mi niečo, čo som nepovedal. Ak
som
povedal, že rozprávate tak, ako rozprávate, tak to som
nepovedal,
že rozprávate ako slobodní
poslanci. O tom, ako
slobodne
rozprávajú poslanci opozície, sme sa tu minule moh-
li
presvedčiť, keď si pán Gaulieder sadol medzi pánov po-
slancov
KDH a pán predseda KDH mu dokonca nedovolil ani pre-
hovoriť,
a to bol iba chvíľu "opozičným poslancom".
Mne v
tomto prípade ešte nikto v
parlamente nezakazo-
val,
našťastie, vystúpiť. Možno ak vy budete
pri moci, bude
sa
to diať celkom obvykle.
To je z mojej strany všetko.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem roz-
pravu
o tridsiatom šiestom bode programu za skončenú.
Pred záverečným hlasovaním požiadali dva
kluby o 15-mi-
nútovú
prestávku. Bude teda prestávka do 11.57 hodiny.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Pani poslankyne, páni poslanci, zaujmite
miesto v roko-
vacej
sále, budeme pokračovať. Je nás málo, málo je nás.
Pani poslankyne, páni poslanci, chcem privítať na bal-
kóne
poslancov KDH a DÚ. Pekne vás vítam.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
budeme sa pre-
zentovať,
nech sa páči.
Ďakujem. Prezentovalo sa 68 poslancov, nie sme schopní
uznášania.
Zasa nebudú mať novinári o čom písať.
Dovidenia v utorok o 10.00 hodine.
Ôsmy deň rokovania
21. schôdze Národnej rady Slovenskej
republiky
17. decembra 1996
____________________________________________________________
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
zaujmite
miesto v rokovacej
sále, budeme pokračovať
v
rokovaní 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani poslankyne, páni poslanci, prosím,
aby sme sa pre-
zentovali
stlačením hlasovacieho tlačidla.
Ďakujem.
Prítomných je 98
poslancov, sme uznášania-
schopní.
Hlási sa pani podpredsedníčka vlády. Nech
sa páči.
Podpredsedníčka
vlády SR K. Tóthová:
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
bola som požiadaná viacerými poslancami,
aby som vystú-
pila
a tým ešte otvorila rozpravu v zmysle
platného rokova-
cieho
poriadku. Činím tak a svoje vystúpenie využívam na to,
aby
som vám počas týchto predvianočných dní mohla zaželať
príjemné
sviatky, dobrý vstup do nového roka a hodne pohody.
Ďakujem vám za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pani podpredsedníčke. Nech sa páči, pán posla-
nec
Bugár.
Poslanec B. Bugár:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Dnes ráno
som dostal na vedomie jeden
list, je tam aj
pečiatka
Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky. Pre-
čítam
vám ho. Ak je to žart, aj tak sa tým treba zaoberať.
Pánu
predsedovi mandátového a
imunitného výboru píše
pán
predseda Národnej rady Gašparovič:
"Vážený pán predseda,
v súlade s článkom 81 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republi-
ky
sa vzdávam funkcie poslanca Národnej
rady Slovenskej re-
publiky.
K tomuto rozhodnutiu som dospel po dôkladnom zváže-
ní
celkovej vnútropolitickej, ako i mojej osobnej situácie
po
tom, ako som svojím zotrvávaním v HZDS
prestal byť sluš-
ným
človekom.
S pozdravom doc. JUDr. Ivan
Gašparovič."
Na vedomie to dostal každý predseda klubu
a každý pred-
seda
parlamentnej strany.
Chcem sa
opýtať, čo bude s tým
listom a či sa mieni
týmto
listom zaoberať mandátový a imunitný výbor.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem.
Dúfam, že to dostali len opoziční poslanci.
Ďakujem.
Nech sa páči, pán predseda.
Poslanec B. Bugár:
Znovu ste nepočúvali.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Pán predseda Gašparovič, nech sa páči.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Pán poslanec, považujem to ozaj za žart. Keď sa ma pý-
tal už neviem ktorý pán poslanec, že keby som
dostal takýto
list,
čo by som urobil, či by som ho poslal na mandátový vý-
bor,
tak som povedal - áno, ak by som
ho napísal ja. Ale
tento
som ja nepísal. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán poslanec Poliak.
Pokoj, nedvíhajte hore
ruku.
Nech sa páči.
Poslanec A. Poliak:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Musím povedať, že k listu, ktorý prečítal pán poslanec
Bugár,
sa vyjadrujem tak, že som žiadny takýto list zatiaľ
nedostal.
To je z mojej strany všetko.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Hlásim sa do rozpravy.
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
v doterajšom odseku 24 v Trestnom
zákone sa na konci
vety
pripája táto veta, chcem ju navrhnúť: "Ekonomicky moti-
vovaný
štrajk alebo iná obdobná akcia nie je hodnotená ako
nepokoj."
Ďakujem.
Nech sa páči, s faktickou poznámkou sa
hlási pán posla-
nec
Černák.
Poslanec Ľ. Černák:
Ďakujem za slovo.
Rád by som sa opýtal k predchádzajúcemu
vystúpeniu pána
predsedu
Gašparoviča. Vtedy som inak registroval jeho vyhlá-
senie - keby
som dostal akýkoľvek list, iný, postupujem
presne
takisto, že ho odovzdám výboru.
A chcem sa opýtať, ako ste vedeli, pán
predseda, že ten
list
písal Gaulieder, lebo tento ste
nepostúpili údajne ďa-
lej
preto, lebo ste ho nepísali.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ak už je otvorená rozprava, dovolím si
len spresniť váš
doplňujúci
návrh, pán predsedajúci, kde ste
navrhli doplniť
v
odseku 24 § 89, že "ekonomicky motivovaný štrajk" atď.
"nie
je hromadným nepokojom". Nielen
nepokojom, ale hromad-
ným
nepokojom.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán Slota, nech sa páči.
Poslanec J. Slota:
Pán predsedajúci, dávam procedurálny
návrh na ukončenie
rozpravy.
(Smiech v sále.) Žiadam o tom hlasovať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, ešte pán poslanec
Fico.
Poslanec R. Fico:
Pán podpredseda, ak má byť toto ústupok, že Združenie
robotníkov Slovenska podporí novelizáciu Trestného zákona,
tak
je mi to veľmi ľúto. To je jedna poznámka.
Druhá poznámka spočíva v tom, že ma
mimoriadne vzrušilo
to,
čo ste povedali, pretože som právnik, ktorý sa zaoberá
trestným
právom, a prepáčte za ten výraz, ale
taký nezmysel
som
už dávno nepočul.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem.
Vy ste vždy boli proti všetkému. Beriem si
slovo
ja. Pán Fico, vy ste boli aj proti tomu, aby sme vstú-
pili
do NATO. Vy ste boli proti tomu, aby bol trest smrti,
a
dnes ste za to všetko.
Nech
sa páči, dávam hlasovať o návrhu
pána poslanca
Slotu,
aby sa skončila rozprava.
Budeme sa prezentovať a hlasujeme.
Ďakujem. Prítomných je 73 poslancov.
Pokračujeme v rozprave. Nikto sa
nehlási, končíme roz-
pravu.
Nech sa páči, pán Ftáčnik.
Poslanec M. Ftáčnik:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy a páni,
poslanecký klub Spoločnej voľby ma
splnomocnil, aby som
predniesol
toto vyhlásenie:
"Klub Spoločná voľba si zvolil pri prerokúvaní novely
Trestného
zákona takú stratégiu, že sa zúčastníme na rozpra-
ve, prednesieme
zásadné stanoviská k predloženému návrhu
a
vypočujeme si argumenty druhej strany. Ale prakticky žiad-
ne
argumenty nezazneli. Vládna
koalícia nie je ochotná sa
vyrovnať ústavne s
novelou Trestného zákona, ktorú
vrátil
pán
prezident, nie je tu ochota vypustiť politicky sporné
časti
prerokúvanej novely a vieme, že
ministerstvo spravod-
livosti
má pripravený návrh nového rekodifikovaného Trestné-
ho
zákona, preto sa poslanecký klub Spoločnej voľby nezú-
častní
na hlasovaní o tomto zákone. Sme pripravení zúčastniť
sa
na rokovaní o ďalších bodoch programu schôdze Národnej
rady."
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pán Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Je
mi ľúto, že musím reagovať aj
na toto vystúpenie
a
na vystúpenie pána poslanca Fica, ktorý vystúpil veľmi ra-
zantným
spôsobom ako kritik návrhu aj pána
podpredsedu Ľup-
táka.
Ak teraz zaujíma klub Spoločnej voľby také stanovisko,
aké
zaujíma, je to jedna vec, ale druhá vec
je taká, že eš-
te
16. marca 1996, v čase, keď bol podaný
pôvodný návrh no-
vely Trestného
zákona, teda ten
prísnejší návrh novely
Trestného
zákona, vtedajší podpredseda Strany
demokratickej
ľavice
po výkonnom výbore Strany demokratickej
ľavice uvie-
dol asi
toto, voľne parafrázujem: "Uvedený návrh
novely
Trestného
zákona je dobrý, je potrebný a isté problémy sú
v
súvislosti s § 98, kde sa budeme snažiť vniesť niektoré
pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ale inak
tento návrh je
potrebné
v parlamente schváliť a prijať."
Vyšli sme v ústrety, vypustili sme aj
celé sporné usta-
novenie,
nemodifikovali sme celé ustanovenie
§ 98 a nechá-
pem,
prečo potom Strana demokratickej ľavice
alebo Spoločná
voľba
tak rýchlo mení zásadné postoje.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem.
Oni vždy menili a doplatili na to v živote
a
doplatia. Nech sa páči, pán poslanec Fico.
Poslanec R. Fico:
Pán podpredseda, vašou povinnosťou je viesť rokovanie
Národnej
rady, nie komentovať. Opakovane porušujete rokovací
poriadok.
To je prvá poznámka.
Druhá
poznámka - pán poslanec Brňák, nepovedali ste
presne
to, čo som povedal. Pred niekoľkými mesiacmi som sa
vyjadril
k novelizácii Trestného zákona
presne v tom istom
duchu,
ako som sa vyjadril vo svojom vystúpení pred dvoma
alebo
troma dňami na pôde Národnej rady.
Opakujem, ekonomická časť tejto
novelizácie Trestného
zákona
je pripravená tak, že môžeme o nej hovoriť, ak pre-
ukážeme,
že sú tu nové protispoločenské konania, ktoré treba
postihnúť
trestným právom. Pokiaľ však ide o časť politickú,
tú
som vždy odmietal. Takto to bolo a takto som to povedal
aj
pred troma mesiacmi a takto som to povedal aj teraz ne-
dávno.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Končím rozpravu o tomto bode.
Pýtam sa pána
poslanca
Slotu, či sa chce vyjadriť k rozprave.
Poslanec J. Slota:
Nie.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca
výborov
poslanec Cuper?
Poslanec J. Cuper:
Ďakujem, nežiadam.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem.
Prosím vás, zavrite dvere, nestojte vo dve-
rách.
Žiadam ochranku, aby zatvorila dvere.
Nech
sa páči, pán poslanec, buď dnu,
alebo von, kam
patríte.
(Ruch v sále.)
Ešte pani Kolláriková, nech sa páči.
Poslankyňa M.
Kolláriková:
Za klub
Slovenskej národnej strany
žiadam 10-minútovú
prestávku.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Hlásia sa aj ďalšie kluby.
Dobre, ďakujem. Má-
me
spoločný klub.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Pani poslankyne, páni poslanci, budeme
pokračovať v ro-
kovaní.
Nech sa páči, zaujmite miesta v rokovacej sále.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
budeme sa pre-
zentovať,
nech sa páči.
(Prezentovalo sa 76 poslancov.)
Ďakujem. Páni poslanci, pani poslankyne,
sme schopní sa
uznášať.
Ešte prišiel pán poslanec Fedor.
Prosím spoločného spravodajcu pána
poslanca Cupera, aby
hlasovanie uvádzal v
zmysle spoločnej správy a výsledkov
rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
spoločná správa obsahuje 12 bodov, z
ktorých na osobit-
né
hlasovanie pani poslankyňa Kolláriková
navrhla vyňať bod
8.
Dávam hlasovať o všetkých bodoch alebo
pozmeňujúcich ná-
vrhoch,
ktoré ste dostali ako tlač 551, en bloc s tým, že
bod 8 bude
vyňatý na osobitné hlasovanie. Odporúčam ich
schváliť.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem.
Budeme hlasovať o
pozmeňujúcich návrhoch zo
spoločnej
správy.
Pán
spoločný spravodajca ich odporúča
prijať, okrem
jedného
bodu, ktorý potom pán spoločný spravodajca prečíta.
Prezentovalo sa 77 poslancov.
Za návrh hlasovalo 76 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy
sme prijali.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec J. Cuper:
Ďalej dávam hlasovať o bode 8 spoločnej správy a navr-
hujem
ho prijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Navrhujete ho vypustiť, áno?
Poslanec J. Cuper:
Navrhujem ho prijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Vypustenie toho bodu prijať, áno?
Poslanec J. Cuper:
Áno. Je tam napísané, že je potrebné
vypustiť § 98 vrá-
tane
nadpisu.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Áno, navrhujete, aby sa vypustil.
Správne, pán právnik,
správne
hovoríte.
Poslanec J. Cuper:
Navrhujemm ho prijať.
Podpredseda NR SR J. Ľupták:
Prezentovalo sa 77 poslancov.
Za návrh hlasovalo 68 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 8 poslancov.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasoval 1 poslanec.
Aj tento pozmeňujúci návrh sme prijali. Bod číslo 8 sa
vypúšťa.
Ďakujem. Nech sa páči.
Poslanec J. Cuper:
Z rozpravy vyplynuli 3 pozmeňujúce návrhy. Prvý pozme-
ňujúci
návrh som predniesol ja, v ktorom som
navrhol vypus-
tiť
z § 92a a § 92b písmeno c) s príslušnými úpravami. Ďalej
následne
na to vypustiť v § 89 odsek 25. Odporúčam ho pri-
jať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca
Cupera.
Pán spoločný spravodajca ich odporúča prijať.
Prezentovalo sa 77 poslancov.
Za návrh hlasovalo 70 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 6 poslancov.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Tento pozmeňujúci návrh sme prijali.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec J. Cuper:
Ďalší pozmeňujúci návrh vyplynul z vystúpenia predsedu
ústavnoprávneho
výboru pána Brňáka, ktorý navrhol nové
zne-
nie
§ 127a písm. b), ktoré by malo znieť: "uzná taký
dlh
alebo
záväzok, z ktorého plnenie nemá celkom alebo čiastočne
právny
dôvod". Odporúčam ho prijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem.
Budeme hlasovať o
pozmeňujúcom návrhu pána
poslanca
Brňáka. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.
Prezentovalo sa 77 poslancov.
Za návrh hlasovalo 76 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Aj tento pozmeňujúci návrh sme prijali.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec J. Cuper:
S
posledným pozmeňujúcim návrhom
vystúpil podpredseda
parlamentu
pán Ľupták, ktorý navrhuje v § 89 v
ods. 24 pri-
pojiť
vetu: "Ekonomicky motivovaný štrajk
alebo iná obdobná
akcia
nie je hromadným nepokojom." Odporúčam ho prijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Budeme hlasovať o návrhu
poslanca Ľuptáka, te-
da
mojom. Pán spoločný spravodajca ho odporúča prijať.
Prezentovalo sa 76 poslancov.
Za návrh hlasovalo 75 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Čiže aj tento pozmeňujúci návrh prešiel.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predsedajúci, vyčerpali sme všetky pozmeňu-
júce
návrhy. Prosím, aby ste dali hlasovať o návrhu zákona
ako
celku s tým, že návrh zákona odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, v
súlade s usta-
novením
§ 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku
budeme hla-
sovať
o návrhu zákona ako celku v znení schválených zmien
a
doplnkov.
Nech sa
páči, prezentujme sa a hlasujme.
Pán spoločný
spravodajca
návrh odporúča prijať.
Prezentovalo sa 77 poslancov.
Za návrh hlasovalo 66 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že sme schválili návrh
skupiny poslancov
Národnej
rady Slovenskej republiky na vydanie
zákona Národ-
nej
rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon
číslo
140/1961 Zb. Trestný zákon v znení
neskorších predpi-
sov.
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Poslanec J. Cuper:
Ďakujem
aj ja za spoluprácu
a opozícii za neúčasť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
pristúpime k d v a d s i a t e m
u s i e d m e m u
bodu
programu, ktorým je:
návrh rozpočtu Fondu národného majetku
Slovenskej re-
publiky
na rok 1997.
Návrh ste dostali ako tlač 538 a spoločnú správu výbo-
rov
ako tlač 538a. Súčasťou spoločnej
správy je aj návrh na
uznesenie
Národnej rady.
Návrh
rozpočtu fondu na rok 1997, ako
aj ďalší bod
programu
schôdze, a to návrh na použitie majetku Fondu ná-
rodného
majetku v roku 1997, uvedie na schôdzi Národnej rady
s
jej súhlasom viceprezident prezídia Fondu národného majet-
ku
pán Milan Rehák.
Dávam
hlasovať o návrhu, aby
k uvedeným návrhom na
schôdzi
Národnej rady vystúpil a odôvodnil ich viceprezident
prezídia
Fondu národného majetku pán Milan Rehák.
Nech sa páči, budeme sa prezentovať a
hlasujeme.
Pán poslanec Cabaj, nech sa páči.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predsedajúci,
chcem len upozorniť, že sme odhlasovali,
aby predstúpil
a
návrh predniesol niektorý člen prezídia Fondu národného
majetku. Keďže
viceprezident Fondu národného
majetku je
člen,
tak sme to už automaticky odhlasovali a
netreba znova
hlasovať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Dobre, nech sa páči, pán viceprezident Rehák,
ak
je tu, nech sa dostaví do sály a prednesie návrh rozpočtu.
Prosím, pán viceprezident prezídia Fondu národného ma-
jetku,
ujmite sa slova. Nech sa páči.
Viceprezident prezídia
Fondu národného majetku SR M. Rehák:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán predseda Národnej rady,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
Fond národného majetku vypracoval a predkladá Národnej
rade Slovenskej republiky prevádzkový rozpočet na činnosť
Fondu národného
majetku na rok 1997 v
zmysle § 28 ods. 3
písm.
d) zákona, podľa ktorého majetok fondu je možné použiť
v
rozsahu určenom rozpočtom fondu na
náklady spojené s čin-
nosťou
fondu.
Rozpočet fondu, tak ako nám ukladá
štatút, bol preroko-
vaný v dozornej
rade fondu na zasadnutí 30. októbra 1996
a
vláda Slovenskej republiky prerokovala rozpočet fondu pred
predložením
na schválenie do Národnej rady Slovenskej repub-
liky
5. novembra 1996 a prijala uznesenie číslo 758.
V prevádzkovom rozpočte fondu sú zohľadnené náklady na
činnosť
fondu tak, ako vyplývajú zo zákona pri plnení úloh
fondu
na úseku privatizácie. Položkovité
členenie vyjadruje
jednotlivé
výdavky na prevádzku a investície. Celkové nákla-
dy
na činnosť fondu sú navrhnuté vo
výške 26 740 tisíc Sk,
z
toho prevádzkové náklady predstavujú sumu 111 240 tisíc Sk
a
investičné náklady sú v sume 15 500 tisíc Sk.
Návrh
rozpočtu zohľadňuje koncepčné
zámery na rok
1997,
ktoré sú v zásade určené postupným ukončovaním predaja
majetku, akcií, preorientáciou činnosti fondu na dôsledné
sledovanie
a vymáhanie pohľadávok, využitie práva fondu na
odstúpenie
od zmluvy, ak nadobúdateľ privatizovaného majetku
neuhradil
svoje zmluvou stanovené záväzky voči
Fondu národ-
ného
majetku, organizovaním trhu s dlhopismi
podľa nariade-
nia
vlády Slovenskej republiky a
novely zákona 92 a, samo-
zrejme, radikálnejším uplatňovaním kontrolného systému pri
nakladaní
s privatizovaným majetkom.
Tieto úlohy spolu s ďalšími, ktoré vyplývajú
zo zákona,
bude
fond v roku 1997 plniť predovšetkým s
potrebou postup-
nej
zmeny kvalifikačnej štruktúry najmä
pracovníkov s práv-
nickým
a ekonomickým vzdelaním. Takýto vývoj bude v nasledu-
júcom
období ovplyvňovať tiež zámer riešiť
regionálne prob-
lémy
vo vzťahu k vymáhaniu pohľadávok, odstupovanie od zmlúv
a
zabezpečovanie predaja akcií fondu za
dlhopisy tým, že
mienime
otvoriť regionálne kancelárie Fondu národného majet-
ku.
Predovšetkým z týchto dôvodov sa zámer na
dosiahnutie
optimálneho
počtu pracovníkov nemení, i napriek predpoklada-
nému
stavu k 31. 12. zostáva 190
pracovníkov a v roku 1997
na
úrovni 220 pracovníkov. Zároveň by som rád konštatoval,
že
na takmer nezmenenej úrovni v porovnaní
s rokom 1996 zo-
stávajú
náklady spojené so mzdovým a sociálnym
zabezpečením
pracovníkov.
Ak by
som zhrnul, prevádzkové náklady
v roku 1997 zo-
stávajú
rozpočtované na úrovni rozpočtu roku 1996, sú nižšie
o
minimum, cca o 1 %, investičné náklady v roku 1997 sú zní-
žené
oproti roku 1996 o 12 %.
Na rozdiel od predchádzajúcich rokov má
predkladaný ma-
teriál
aj príjmovú časť. Príjmy v roku 1997 sú
očakávané vo
výške
16,3 mld Sk, z toho 5,2 mld v hotovosti a 11,1 mld
v
dlhopisoch. Keď to porovnáme,
prevádzkový rozpočet Fondu
národného
majetku predstavuje zhruba 0,8 až 1 % z
celkových
príjmov
Fondu národného majetku.
To by vari bolo všetko na úvod k predkladaným materiá-
lom.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pánu viceprezidentovi Rehákovi. Nech
sa páči,
zaujmite
miesto tam hore.
Dávam slovo členovi Výboru Národnej rady
Slovenskej re-
publiky
pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie
poslan-
covi
Tomášovi Cingelovi, aby informoval o
výsledku preroko-
vania
návrhu vo výboroch Národnej rady. Nech sa páči, pán
poslanec
Cingel.
Poslanec T. Cingel:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
predseda Národnej rady Slovenskej
republiky svojím roz-
hodnutím
číslo 1261 z 11. novembra 1996 pridelil
návrh roz-
počtu Fondu národného majetku Slovenskej
republiky na rok
1997
na prerokovanie Výboru Národnej rady
Slovenskej repub-
liky
pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady
Slovenskej
republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podni-
kanie
do 28. novembra 1996. Zároveň určil Výbor Národnej ra-
dy Slovenskej
republiky pre hospodárstvo, privatizáciu
a
podnikanie ako príslušný výbor, ktorý predloží Národnej
rade
Slovenskej republiky spoločnú správu o
výsledku prero-
kovania
uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie
Národnej
rady Slovenskej republiky.
Výbory prerokovali predložený návrh v súlade s rozhod-
nutím
predsedu Národnej rady Slovenskej
republiky v určenom
termíne.
Oba výbory, ktorým bol návrh rozpočtu
pridelený na
prerokovanie,
vyslovili s ním súhlas a odporučili Národnej
rade
Slovenskej republiky, aby tento návrh schválila.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodár-
stvo, privatizáciu a podnikanie prijal na
svojom rokovaní
pripomienku,
že pôvodný návrh rozpočtu prevádzkových
nákla-
dov
fondu v sume 111 240 tisíc Sk sa znižuje o 5 %, t. j. na
105
678 tisíc Sk. Výbor odporúča Národnej rade Slovenskej
republiky
schváliť návrh rozpočtu s uvedenou zmenou a prijať
uznesenie,
ktoré je prílohou tejto správy.
Predseda NR SR I.
Gašparovič:
Ďakujem pánu poslancovi Cingelovi.
Vážené pani kolegyne, páni kolegovia, otváram rozpravu
k
tomuto bodu programu s tým, že do
rozpravy sú zatiaľ pí-
somne
prihlásení štyria páni poslanci. Ako prvý je prihláse-
ný
pán poslanec Volf.
Poslanec J. Volf:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
rozhodujeme tu dnes o rozpočte Fondu
národného majetku.
Domnievam
sa, že je namieste, aby sme sa pri tej príležitos-
ti
dotkli aj určitých problémových oblastí, ktoré sú spojené
s
fungovaním Fondu národného majetku.
1.
Ústavný súd rozhodol o tom, že
v priebehu rokov
1995-1996
privatizácia priamymi predajmi
uskutočňovaná Fon-
dom
národného majetku bola neústavná. Vláda z toho titulu
pripraví
- predpokladám, že tak aj urobí - novelizáciu záko-
na
o veľkej privatizácii a vráti si naspäť kompetencie, kto-
rých
sa v roku 1994, teda okamžite po
zvolení nového parla-
mentu,
vzdala. Z toho by sa však mala odvinúť jedna veľmi
logická
vec, že pokiaľ sa zmení funkčnosť Fondu národného
majetku,
keď časť funkcií na seba preberie niekto druhý, ma-
lo by sa
to zákonite odraziť aj v organizačnej štruktúre
a
vo väzbe na to aj vo mzdových nákladoch na budúci rok.
2. Fond národného majetku ani v roku 1995, ani v roku
1996
nepredložil štatút napriek tomu, že mu to zákon ukladá,
to
znamená, že postupuje síce podľa pôvodného štatútu, ale
dnes
už má celkom inú organizačnú štruktúru, ako stanovuje
ten
pôvodný štatút. Je to v nesúlade so zákonom. Napriek to-
mu, že sme
na to upozorňovali pred rokom, tento upravený
štatút
sa stále v Národnej rade neobjavil.
3. Nefunguje dostatočne dozorná
rada Fondu národného
majetku.
Napriek tomu, že tu vznikajú oprávnené
obavy obča-
nov
o to, či v roku 2001 bude dostatok finančných prostried-
kov,
napriek tomu, že prebiehajú veľmi problémové a diskuta-
bilné privatizácie, dozorná rada mlčí
a prakticky nedáva
žiadny
odpočet o svojej činnosti.
4. Doteraz nie je spracovaný materiál,
ktorý by jasne
a
pre občanov zrozumiteľne
upravoval spôsob nákupu akcií
z
portfólia Fondu národného majetku za dlhopisy. Navyše avi-
zovaný
zoznam podnikov, ktorý bol predložený, nedáva vlastne
občanom
žiadne záruky, že by mohli svoje dlhopisy vymeniť za
akcie,
ktoré im prinesú vôbec aký-taký prínos.
5. Napriek tomu, že
hovoríme o tom, že privatizačný
proces postupne speje k svojmu záveru, napriek tomu, že
všetci
vieme, že Fond národného majetku má len veľmi dočasnú
funkčnosť, doteraz nebola spracovaná koncepcia
postupného
útlmu
Fondu národného majetku, to znamená,
akým spôsobom sa
bude
vlastne fond vyvíjať ďalej a ako sa
to odrazí aj na
počte
pracovníkov a investičných
nákladoch. Treba povedať,
že
napriek tomu, že by mal ísť fond postupne do útlmu, stále
sa zvyšuje počet pracovníkov a každým
rokom sa pridávajú
ďalšie
investičné náklady.
6. Chýba zákonná úprava, ktorá by
stanovila, kto vlast-
ne
preberie v prípade platobnej neschopnosti fondu alebo tej
skutočnosti,
že by fond skončil svoju činnosť,
záväzky voči
občanovi
najmä v súvislosti s výmenou alebo s vyplácaním dl-
hopisov.
Chcel by
som položiť aj dve otázky,
ktoré majú veľmi
konkrétny
charakter a súvisia s najbližšou aktivitou Fondu
národného
majetku.
Otázka číslo 1. Veľmi hlasno sa hovorí o privatizácii
alebo
predaji akcií akciového podniku
Solivary Prešov. Vie-
me,
že sú s tým spojené určité protesty
zamestnancov, nepo-
koj
vo verejnosti najmä v súvislosti s tým, že ide o stra-
tegický
podnik a navyše o podnik veľmi lukratívny, pretože
doň idú investície, ktoré vo veľmi krátkom
čase urobia
z
tohto podniku vysoko ziskový podnik. Zaujímalo by ma a rád
by
som počul odpoveď - zrejme nielen ja -,
či sa pripravuje
vo
výkonnom výbore alebo na príslušnej sekcii Fondu národ-
ného
majetku privatizácia alebo predaj akcií Solivary Pre-
šov.
Otázka číslo 2 je ešte aktuálnejšia - či
v minulom týž-
dni
rozhodovalo prezídium Fondu národného majetku o priamych
predajoch
či už majetku alebo akcií podnikov, a keď áno, tak
prečo.
Čo z
tohto krátkeho expozé vyplýva?
Dva návrhy zmien
a
štyri návrhy uznesení.
Prvý
návrh zmeny: Racionalizovať počet pracovníkov
v
súvislosti s redukciou činnosti Fondu národného majetku
v
roku 1997 a vo väzbe na to znížiť položku mzdové a ostatné
osobné
náklady o 30 %.
Po
druhé: Znížiť položku
investičné náklady o 50 %.
Zdôvodňujem
to tým, že je tam ďalší nákup áut, ďalší nákup
techniky.
Tieto veci sa v podstate realizovali už v tomto
roku.
Návrhy uznesení:
1. Národná rada Slovenskej republiky
ukladá prezidento-
vi
prezídia Fondu národného majetku predložiť do 15. 1. 1997
nový
štatút Fondu národného majetku v zmysle
platného záko-
na.
2. Národná rada Slovenskej republiky
ukladá prezidento-
vi
Fondu národného majetku predložiť do 15. 1. 1997 materiál
o
spôsobe predaja akcií z portfólia Fondu
národného majetku
za
dlhopisy, vrátane určenia začiatku
obchodovania s týmito
akciami
a upraveného zoznamu podnikov, ktorý bude doplnený
o
ziskové lukratívne podniky.
3. Národná rada Slovenskej republiky
ukladá predse-
dovi dozornej
rady Fondu národného
majetku predložiť do
15.
1. 1997 stanovisko k predaju bytov Fondu národného ma-
jetku
fyzickým osobám, ktoré nie sú v
zamestnaneckom pomere
s
Fondom národného majetku.
4. Národná rada Slovenskej republiky ukladá predse-
dovi dozornej
rady Fondu národného majetku predložiť do
15.
1. 1997 stanovisko k rozhodnutiam
prezídia Fondu národ-
ného
majetku o predaji majetku, resp. akcií
podnikateľských
subjektov
Kúpele Piešťany, Nafta Gbely, a. s., a
JCP Štúro-
vo.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pánu poslancovi Volfovi. Nech sa páči, pán po-
slanec
Mikuláš Dzurinda.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcem vám ozná-
miť,
že odchod autobusu do krematória je
o 12.30 hodine od
budovy Národnej rady Slovenskej republiky. O
12.30 hodine
odchádzajú
dva autobusy spred Národnej rady do krematória.
Čiže
o 12.00 hodine končíme rozpravu, ak pán poslanec Dzu-
rinda
skončí.
Nech sa páči.
Poslanec M. Dzurinda:
Pán predsedajúci,
pani poslankyne, páni poslanci,
v prvom
rade dovoľte, aby som vašu
pozornosť upriamil
na
základné ukazovatele rozpočtu Fondu národného majetku.
Návrh rozpočtu Fondu národného majetku v
oblasti pre-
vádzkových nákladov
je len nepatrne nižší oproti
návrhu
v
roku 1996. Ak však budeme abstrahovať od odpisov, ktoré sú
výrazne
vyššie v roku 1996, dostaneme nasledujúci pomer pre-
vádzkových
nákladov:
- rok 1996 - 105 920 tisíc Sk,
- rok 1997 - 107 440 tisíc Sk.
Teda v roku 1997 sa plánuje na činnosť Fondu národného
majetku
vynaložiť o takmer 2 milióny Sk
viac prevádzkových
nákladov oproti
plánu na rok
1996. Je však koniec roku
a
z prílohy číslo 4
vidíme, že prevádzkové náklady roku
1996
dosiahnu v skutočnosti hodnotu iba 93 600 tisíc Sk. Te-
da
nárast plánu na rok 1997 je oproti očakávanej skutočnosti
roku
1996 až 17 600 tisíc Sk, čo predstavuje zvýšenie o tak-
mer
20 %. Pýtam sa, za čo a na čo? Zrejme za odmenu, že Fond
národného
majetku privatizoval celý doterajší čas
v rozpore
s
Ústavou Slovenskej republiky.
Milí
priatelia, Fond národného
majetku privatizoval
v
rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.
Kompetencie fondu
sa
musia opäť vrátiť tam, kde boli,
teda vláde a na minis-
terstvá. Navyše
predstavitelia koalície hovoria
o tom, že
privatizácia
sa vlastne skončila. Fond národného
majetku si
však
plánuje nárast prevádzkových nákladov o 20 %. Je to lo-
gické?
Koncom roku 1996 má vo Fonde národného
majetku pracovať
190
pracovníkov. V roku 1997 však už 220 pracovníkov. Fond
národného
majetku bude mať menej roboty, ale
viacej pracov-
níkov.
Pýtam sa, na čo všetko majú slúžiť
tieto naplánované
prostriedky?
Obávam sa, že opäť len a len na ďalšie
panské huncút-
stva papalášov Fondu národného majetku. Na
odmeny členom
prezídia
a dozornej rady Fondu národného majetku bude v tom-
to
roku vyplatených 3,5 milióna korún. V roku 1997 už 4,1
milióna
korún. Pýtam sa, za čo? Za to,
že sa v roku 1996
prizerali
takým zvrhlostiam, akou bola kúpa
osobného luxus-
ného
auta pre predsedu výkonného výboru pána Milana Reháka?
V
rozpočte Fondu národného majetku
na rok 1996 sme
schválili
aj položku 2,5 milióna Sk na nákup
vozidiel pre
kontrolórov
Fondu národného majetku. Tak je to presne formu-
lované
v schválenom rozpočte fondu na rok 1996. Predseda vý-
konného
výboru a viceprezident Fondu národného
majetku tu
prítomný
pán Milan Rehák však namiesto nákupu vozidiel pre
kontrolórov
v sume 2,5 milióna korún kúpil jediné vozidlo,
luxusné
vozidlo BMW pre vlastnú potrebu v hodnote 2,9 milió-
na
Sk. Nie je to hocijaké auto. Je to metalizované BMW vyba-
vené velúrovými
kobercami, interiérom vykladaným drevom,
prednou
lakťovou opierkou a ďalšími doplnkami.
Predseda vý-
konného
výboru predsa nie je žiadne "béčko".
Čo hovoríte na také jasné porušenie rozpočtu Fondu ná-
rodného
majetku v roku 1996, pani poslankyne, páni poslanci?
Kde
sú záruky, že investície plánované
približne v rovnakej
výške
ako na rok 1996 budú použité na budúci rok šetrnej-
šie?
Veď na obnovu vozidlového parku sa
plánuje ešte vyššia
suma
ako v roku 1996. V dokumente nie sú ani najmenej podlo-
žené
investičné nároky v celkovej
hodnote 15,5 milióna Sk.
Na
počítačovú techniku sa plánuje
napríklad 6 300 tisíc ko-
rún.
Pritom jestvujúce počítače tam fungujú iba niekoľko ro-
kov.
Vraj na obnovu. Kde je bližšie odôvodnenie napríklad
tejto
položky?
Dámy
a páni, predložený materiál je veľmi
povrchný.
Chýba bližšia
špecifikácia jednotlivých položiek a najmä
konkrétne
odôvodnenie a podloženie požadovaných
súm. K tomu
prichádzajú zlé skúsenosti s narábaním prostriedkov
Fondu
národného
majetku v roku 1996.
Nákup auta pre pána Reháka bledne
závisťou voči opováž-
livosti,
ktorú si pán Rehák a jeho kolegovia
dovolili v ob-
lasti
manipulácie s bytmi Fondu národného majetku. Ako už
viete,
fond rozpredal byty Fondu
národného majetku do súk-
romného
vlastníctva nielen pracovníkom fondu,
ale aj viace-
rým členom vlády. Na obstaranie týchto
bytov do osobného
vlastníctva poskytol
Fond národného majetku
týmto ľuďom
bezúročnú
pôžičku. Som toho názoru, že Národná
rada Sloven-
skej
republiky nesmie schváliť rozpočet
Fondu národného ma-
jetku na budúci
rok dovtedy, pokiaľ nebude tento škandál
spravodlivo
vyriešený.
Predložil som dôkazy, že Fond národného
majetku pri na-
rábaní
so svojím majetkom porušil zákon. Sú
podania na prí-
slušný
výbor. A to sa chceme ešte dlho tváriť, že sa nič ne-
deje?
Budeme sa aj my podieľať na rozkrádaní
spoločného ma-
jetku?
Materiál predkladá pán viceprezident
Milan Rehák. V ča-
se
mojej poslaneckej návštevy vo Fonde národného majetku ste
užívali,
pán viceprezident, dva byty. Jeden ste užívali na
Dlhých
Dieloch, kde podľa mojich informácií bývala či býva
vaša
dcéra, a potom ste sa tiež stali majiteľom onoho luxus-
ného
štvorizbového bytu Fondu národného
majetku na Mierovej
ulici. Na
tento byt ste
si sám sebe poskytli bezúročnú
pôžičku
z peňazí vytvorených občanmi Slovenskej republiky,
pán
Rehák. Pritom máte byt v Trenčíne. Pýtam sa vás dnes,
ešte
stále obývate aj dva bratislavské byty, pán Rehák?
Dovoľte mi, dámy a páni, aby som sa v tejto súvislosti
osobitne obrátil
najmä na poslancov Združenia robotníkov
Slovenska,
aj keď sú tu, tuším, iba dvaja. (Hlasy z pléna.
Hlas
podpredsedu Ľuptáka: A čo nás oslovuješ, načo?)
Pán Ľupták, pýtate sa, prečo? Ja vám odpovedám, že mám
na
to viacero dôvodov. Predovšetkým
to, že s výnimkou vás,
pán
Ľupták, pripomínam, že s výnimkou vás, všetci poslanci
ZRS
podporili návrh zaradiť do programu 20. schôdze Národnej
rady
aj správu o nezákonnom predaji bytov. Všetci vaši po-
slanci,
pán Ľupták, jedine vy ste túto správu
odmietli pre-
rokovať
počas 20. schôdze. Tento návrh, žiaľ, vtedy nepre-
šiel,
aj keď ho podporil prakticky celý poslanecký klub ZRS.
Myslím
si, že dnes je príležitosť túto chybu
napraviť. Pri-
pomínam
vám, že téma bytov bola citlivou už pri
schvaľovaní
rozpočtu
Fondu národného majetku na rok 1995. Viacerí po-
slanci vrátane mňa
vtedy vyjadrili obavy z toho, že byty
Fondu
národného majetku budú takto rozhajdákané a zneužité
na
osobné obohatenie sa jednotlivcov, ako nakoniec aj boli.
Dovoľte mi, aby som vám pripomenul, pán
Ľupták, že vte-
dy
8. marca reagoval vami nominovaný
prezident Fondu národ-
ného
majetku a podpredseda ZRS pán Gavorník na naše obavy
takto
- citát zo stenografickej správy:
"Pokiaľ ide o byty,
v
prezídiu aj v dozornej rade sme zvažovali, že vyjdeme
v
ústrety oprávneným požiadavkám
pracovníkov fondu, vládnym
činiteľom,
pracovníkom štátnej správy. Predsa musia pracovať
aj
v sobotu a nedeľu. Zvážili sme, že by bolo vhodné, aby
fond
byty zakúpil. Pokiaľ bude odsúhlasená tá čiastka na by-
ty,
predpokladáme, že by boli
prideľované ako služobné. Po
ukončení
funkcie toho-ktorého nájomcu bytu by
sa, samozrej-
me,
vracali fondu, platilo by sa za to nájomné. Fond by to
obhospodaroval."
A o kúsok ďalej to pán Gavorník spravodlivo
zaklincoval: "Chcem však upozorniť, že žiaden
socializmus
ani
komunizmus, žiadne rozdávanie. Viedla nás k tomu napros-
to
zrelá úvaha a snaha pomôcť. Myslím
si, že minimálne ako
od
predstaviteľov ZRS nie je možné
očakávať, že sa tu bude
šafáriť."
Toľko citát pána Gavorníka.
Tieto slová, pán Ľupták, zaväzujú nielen vás, ale mys-
lím,
že aj všetkých poslancov a nepotrebujú
komentár. Zavä-
zujú
zabrániť nielen šafáreniu, ale
bezbrehému obohacovaniu
sa osôb,
ktoré majú rodinné
domy, vily, viacero bytov,
a
napriek tomu neváhajú prijať bezúročnú pôžičku na obstara-
nie
si ďalšieho luxusného bytu.
A aby
sme si pamäť celkom osviežili,
dovoľte, aby som
citoval
zo stanoviska toho, ktorý často vystupuje ako naj-
spravodlivejší
z nás, pána Ľuptáka. Pán Ľupták sa k bytom
v
roku 1995 vyjadril takto: "Pri bytoch musí byť zmluvne
uzavreté,
že len čo pracovník skončí prácu na Fonde Národné-
ho
majetku, musí byt uvoľniť."
Pán predsedajúci Ľupták, to, čo ste vtedy označili, že
musí
byť, dnes vôbec nie je. Jeden z pracovníkov Fondu Ná-
rodného
majetku, ktorý takto prišiel k bytu
a má ho v súk-
romnom
vlastníctve, sedí dnes vedľa vás. Čo na
to hovoríte,
pán Ľupták? Ako
komentujete svoj výrok z roku 1995? (Hlasy
a
smiech v sále.)
Vážený pán predsedajúci Ľupták,
delegovali ste do vlády
ministrov,
ktorí vzali bezúročnú pôžičku na kúpu
bytu Fondu
národného
majetku do trvalého osobného vlastníctva, tak pod-
predsedu
vlády Kalmana, ako aj ministra výstavby Mráza. Tie-
to
byty neuvoľnia napriek tomu, že majú
ďalšie byty. Naprí-
klad
pán minister Mráz má veľkú krásnu vilu v Košickej Novej
Vsi.
Tak ako to bude s tou spravodlivosťou, pán Ľupták? Som
presvedčený,
že česť si môžete zachovať len v jedinom prípa-
de
- keď odmietnete rozpočet
Fondu národného majetku na
1997 a podporíte
dôslednú hĺbkovú parlamentnú
kontrolu na
Fonde
národného majetku, ktorej účelom bude
stanoviť predo-
všetkým
objektívne nutné potreby fondu na rok 1997 a záro-
veň
keď donútite svojich členov vlády, aby buď byty vrátili,
alebo
odišli z vlády.
V zmysle uvedeného prikladám aj návrh
príslušného uzne-
senia
Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky po rokovaní o návrhu
rozpočtu
fondu na rok 1997 (tlač 538)
A. nesúhlasí s návrhom rozpočtu,
B. ukladá predsedovi Výboru
Národnej rady Slovenskej
republiky pre
hospodárstvo, privatizáciu a
podnikanie
a
predsedovi Výboru Národnej rady
Slovenskej republiky pre
rozpočet, financie a
menu zabezpečiť parlamentnú
kontrolu
Fondu
národného majetku s cieľom zistiť objektívne, skutočne
nutné náklady na
činnosť Fondu národného majetku v roku
1997,
a to aj so zreteľom na nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky
týkajúci sa zákona o veľkej privatizácii. Parla-
mentnú
kontrolu vykonať do 15. 2. 1997,
C. ukladá prezidentovi Fondu národného majetku pred-
ložiť nový návrh
rozpočtu Fondu národného
majetku na rok
1997
zohľadňujúci výsledky parlamentnej
kontroly. Termín do
28.
2. 1997.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pánu poslancovi Dzurindovi.
Vážené
pani poslankyne, páni
poslanci, vyhlasujem do
15.00
hodiny obedňajšiu prestávku.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
autobus odchádza
o
12.30 hodine spred budovy Národnej rady.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Prosím pani poslankyne, pánov poslancov, aby prišli do
rokovacej
sály, budeme pokračovať.
Do rozpravy je prihlásený pán Vaškovič.
Nech sa páči.
Poslanec V. Vaškovič:
Vážený pán predsedajúci, chcel by som vás
poprosiť, aby
bol
môj príspevok presunutý až vtedy, keď dôjde pán vicepre-
zident.
Má to svoju logiku, potom to uvidíte. Považujem za
zbytočné
teraz mať príspevok, keď tu nie je pán viceprezi-
dent,
pretože mám na neho pripravené otázky.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Však dúfam, že príde hneď. Nech sa páči,
pán Vaškovič.
Poslanec V. Vaškovič:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
patrím k tým ľuďom, ktorí sa snažia
korektne diskutovať
o
jednotlivých materiáloch. Myslím si,
že predtým, než po-
viem
svoje odborné stanovisko k prevádzkovému rozpočtu Fondu
národného
majetku, predsa by bolo potrebné si rozdiskutovať
niektoré
otázky vzhľadom na to, že tu máme prítomného pána
viceprezidenta
Fondu národného majetku, ktorý je
zároveň aj
predsedom
výkonného výboru.
Vzhľadom na to, že sa tu zaužívala
taká nedobrá prax,
že
poslanci kladú otázky a na záver diskusie vystúpi potom
niekto
z ministrov alebo predkladateľ, potom sa uzavrie dis-
kusia,
nie je možné už ďalej klásť otázky a diskutovať. Mys-
lím
si, že to je nesprávne, a ja by som
poprosil pána vice-
prezidenta,
aby odpovedal na moje otázky ešte teraz, a potom
by
som sa prihlásil ešte raz do diskusie.
Moja prvá otázka smeruje k tomu, že Fond národného ma-
jetku
má za povinnosť podľa § 10 ods. 5 zverejňovať v Ob-
chodnom
vestníku rozhodnutia Fondu národného majetku. Pozrel
som
si veľa Obchodných vestníkov, ani v
jednom som nenašiel
zverejnené
rozhodnutie Fondu národného majetku.
Čiže by som
ho
prosil, aby odpovedal na túto otázku, prečo Fond národné-
ho
majetku nezverejňuje rozhodnutia v Obchodnom vestníku.
Moja druhá otázka smeruje k otázke bytov,
o ktorých ob-
šírne
hovoril kolega poslanec Dzurinda.
Myslím si, že to je
taká
vážna záležitosť, že pán viceprezident
by nás mal jed-
noducho
veľmi podrobne oboznámiť s celou touto kauzou, celým
týmto
prípadom, a mali by sme o tom ešte na dnešnom rokovaní
diskutovať.
Takisto by som chcel pripomenúť, že je už
polrok odvte-
dy,
čo som dal podnet dozornej rade Fondu
národného majetku
a
na tento podnet dodnes dozorná rada nereagovala. Svedčí to
o
tom, že orgány Fondu národného majetku podľa mňa nefungujú
optimálne.
Neviem, či o tomto podnete je pán viceprezident
informovaný,
ale ak áno, bol by som veľmi rád, keby mi odpo-
vedal
na to, v akom štádiu je tento podnet.
Čiže ešte raz by som ho chcel vyzvať, aby
zodpovedal na
tieto
otázky, a potom vystúpim k samotnému rozpočtu.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pán Palacka.
Poslanec G. Palacka:
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
mám takisto niekoľko otázok k návrhu
rozpočtu Fondu ná-
rodného
majetku na rok 1997 a potom niekoľko drobných pozná-
mok
k jednotlivým ustanoveniam.
V prvom rade, v návrhu sa často vyskytujú
možno formál-
ne,
ale v konečnom dôsledku vlastne aj
obsahové chyby a ne-
presnosti.
Chcem sa spýtať predkladateľa, ako je možné, že
v
návrhu hneď na strane 1
sa v texte píše, že očakávané
príjmy
Fondu národného majetku budú 15,8
miliardy, zároveň
v
tabuľke o niekoľko riadkov nižšie je
16,312 miliardy. Ta-
kisto
príjmy v hotovosti v texte sú 4,7
miliardy, v tabuľke
5,2
miliardy. Predpokladám, že je to len nedopatrenie, ale
myslím si, že
to nie je hodné úrovne dokumentu, ktorý má
prerokovať
Národná rada Slovenskej republiky.
Potom mám niektoré otázky k položkám výdavkov rozpočtu
Fondu národného majetku. Pýtam sa, prečo sa navrhuje vy-
tvoriť
sociálny fond vo výške 2 %. Podľa
zákona o sociálnom
fonde
pre neziskové organizácie môže byť sociálny fond 1 %
z
celkových výdavkov a viac môže byť len vtedy, keď tvoria
zisk.
Aký zisk tvorí Fond národného majetku?
Ďalšia
otázka sa týka
položky opravy a udržovanie.
V
rozpočte je vyčlenená suma na opravy a udržovanie bytov
a
ubytovacích zariadení. Všetci dobre
vieme, že v priebehu
roku
1996 prevažnú väčšinu bytov Fond národného majetku pre-
dal
jednak svojim zamestnancom, jednak členom vlády a ďalším
osobám.
Pýtam sa, aké byty bude fond udržiavať. Alebo bude
dokonca
ešte platiť pánom ministrom za údržbu ich súkromných
bytov?
Je tam ďalšia suma na cestovné. Pýtam sa,
či je potreb-
né zamestnancom Fondu národného majetku, ktorí
vykonávajú
akcionárske práva
v rôznych akciových
spoločnostiach,
v
predstavenstvách, v dozorných radách, a
berú za to nemalé
príjmy
ako členovia štatutárnych orgánov, z rozpočtu Fondu
národného
majetku hradiť cestovné.
Ďalšia
podobná položka -
reprezentačné. Zvyšuje sa
oproti
roku 1996 o 100 tisíc korún a ako jeden z hlavných
dôvodov, na čo
sa použije reprezentačné, je
organizovanie
tlačových
besied. V roku 1996 nebola zorganizovaná ani jedna
jediná
tlačová beseda Fondu národného majetku.
Ďalšou položkou, na ktorú sa chcem spýtať, je položka
správne
a súdne poplatky v časti ostatné finančné náklady.
Opäť
sa pýtam, načo sa z prostriedkov
pre správu Fondu ná-
rodného
majetku vyčleňujú peniaze na správne a súdne poplat-
ky,
keď v položke použitia majetku podľa
§ 28 ods. 3 písm.
f)
je určených 100 miliónov korún na prípravu a realizáciu
privatizačných projektov a
rozhodnutí. Nie je možné tieto
súdne
poplatky platiť z týchto 100 miliónov korún?
Ďalšia
časť výdavkov sa
týka investičných nákladov.
Rozpočtuje
sa položka na rekonštrukciu prenajatých
priesto-
rov.
Už len zo samého názvu tejto položky vyplýva, že ide
o
rekonštrukciu zariadení v budove
Doprastavu, kde je Fond
národného
majetku v podnájme. Prečo fond musí
prispievať na
rekonštrukciu
výťahov, keď budova patrí Doprastavu a vlastne
zhodnocuje
majetok Doprastavu? To znamená, z prostriedkov,
ktoré
sú, ako názov hovorí, národným majetkom, sa bude re-
konštruovať
zariadenie Doprastavu.
Mám ešte otázku aj na vybavenie Fondu
národného majetku
počítačmi.
Samozrejme, uznávam, že na prácu je dnes potrebná
moderná
informačná technika. Pýtam sa však, či je
účelné,
keď
v roku 1996 sa minulo viac ako 6 miliónov korún na počí-
tače,
vyčleniť rovnakú sumu zase na budúci
rok, teda 6 mi-
liónov korún. Pretože podľa mojich prepočtov,
podľa toho,
ako sa bežne
pohybujú ceny počítačov na trhu, môže takto
fond
nakúpiť 240 kusov osobných počítačov,
pričom celý fond
má len 190
zamestnancov. Zdá sa mi to predsa
len trošku
prehnané.
Nakoniec, mám ešte jeden konkrétny návrh,
ktorý sa týka
textu
na strane 6, kde sa hovorí, že Národná rada zverí do
právomoci prezídia
fondu presun finančných
prostriedkov
v
jednotlivých položkách. Pokiaľ to takto necháme, to zname-
ná, že
vlastne celý rozpočet
je obyčajný zdrap papiera
a
prezídium si bude vlastne
s peniazmi narábať tak, ako
chce,
a vlastne Národná rada zbytočne rokuje o rozpočte Fon-
du
národného majetku.
Toto
isté ustanovenie sa
zrejme použilo aj z roku
1996,
keď namiesto áut pre kontrolórov sa
kúpilo jedno slu-
žobné
auto len pre jedného funkcionára Fondu národného ma-
jetku.
Navrhujem preto, aby v uznesení Národná
rada konšta-
tovala,
že prezídium Fondu národného majetku nemôže presúvať
položky alebo
finančné prostriedky medzi
jednotlivými po-
ložkami a rozpočet
Fondu národného majetku tak, ako bude
schválený touto snemovňou, bude pre Fond národného majetku
záväzný.
Toľko k mojej poznámke k rozpočtu a verím,
že pán vi-
ceprezident
naozaj bude odpovedať na otázky, aby sme mohli
prípadne
na jeho odpovede ešte reagovať.
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nemám už žiadnu písomnú
prihlášku. Chce reago-
vať
pán viceprezident Rehák? Nie?
Pán Vaškovič, nech sa páči, ak chcete. (Hlasy v sále.)
Nemôžem
ho donútiť. Môžem donútiť vás alebo
koho, aby odpo-
vedal?
(Hlas z pléna: Chce odpovedať, ale naraz.) Chce odpo-
vedať
naraz. Nech sa páči, pán Vaškovič.
Musím ukončiť roz-
pravu,
preto sa vás pýtam, či chcete vystúpiť.
Poslanec V. Vaškovič:
Žiaľbohu, ja som práve chcel dosiahnuť,
aby pán vice-
prezident vystúpil nie po ukončení rozpravy,
ale aby sme
mohli
reagovať na jeho vystúpenie v rámci
rozpravy, pretože
potom už nemáme
možnosť. A práve určitú korektnosť vidím
v
tom, že by sa tu odohral takýto
dialóg. Ak nie je záujem
o
takýto dialóg, tak potom možno
ťažko očakávať, že dialóg
medzi
nami bude aj v budúcnosti korektný.
Teraz by
som sa predsa len chcel vyjadriť
k samotnému
rozpočtu.
Možno, že nebudem mať v niektorých prípadoch tie
isté
názory, ako moji predrečníci, ale
upozorňujem, že moja
diskusia
bude skôr smerovať k tomu, že budem predpokladať,
že
Fond národného majetku by mal byť
profesionálnou organi-
záciou.
To, že ňou nie je, a či
ňou bude, to už je druhá
otázka.
Podľa
môjho názoru základná
deformácia navrhovaného
rozpočtu
je predovšetkým vo mzdách,
odmenách a v odvodoch.
Prakticky
56 % rozpočtu pohlcujú tieto položky. V
štruktúre
rozpočtu
je to dosť nezvyčajne vysoká suma a parlament by
mal
urobiť všetko pre to, aby sa táto štruktúra postupom ča-
su
menila v neprospech mzdových prostriedkov.
Myslím si, že na Fonde národného majetku
dôjde k zásad-
ným
zmenám v budúcom roku a z hľadiska týchto zmien sa mi
zdajú úplne neprimerané predovšetkým odmeny
orgánov Fondu
národného majetku.
Doteraz, za dva roky, prezídium fondu
uskutočnilo
vyše 800 rozhodnutí, čo je štatisticky úctyhodný
výkon,
pretože skoro každý deň bolo viac ako jedno rozhod-
nutie.
Nebudem to odborne komentovať, aká je
kvalita týchto
rozhodnutí,
ale jednoducho prezídium muselo často zasadať a,
povedzme,
že odmeny boli primerané. Ale v situácii, keď pre-
zídium
Fondu národného majetku nebude už
rozhodovať, nebude
vydávať
rozhodnutia, je to vlastne orgán, ktorému viac-menej
stačí,
keď sa stretne raz za štvrťrok,
maximálne raz za me-
siac
a zhodnotí činnosť výkonného výboru.
Pokiaľ je dobre vypracovaný štatút a dobre vypracovaný
systém,
tak vlastne prezídium je už viac-menej
len orgánom,
ktorý dohliada na
činnosť výkonného výboru.
Čiže z tohto
hľadiska
výška odmien, ktorá je formulovaná pre prezídium,
sa
mi zdá absolútne neprimeraná.
Na dozornú radu mám ťažké srdce, čiže im
by som nedal
ani
korunu, pretože polroka neboli
schopní reagovať na vý-
znamný
podnet, ktorý sa týka toho, že Fond národného majetku
predáva,
podľa mňa, protizákonne. Na kapitálovom
trhu usku-
točnil
predaje v hodnote 2 miliárd za desatinu ceny. Mám in-
dície,
že skutočne ide o predaje, ktoré
zaváňajú, žiaľbohu,
aj
korupciou. Musím to takto povedať. Čo sa týka dozornej
rady,
moje nervy boli polroka pevné, no teraz
som sa rozho-
dol
a klub Demokratickej únie to bude podporovať, že dáme
podnet
na preskúmanie viacerých porušovaní zákonov, ktoré sa
dejú
vo Fonde národného majetku, a dáme tento podnet Gene-
rálnej
prokuratúre, ktorá má chrániť dodržiavanie zákonnosti
v
týchto orgánoch.
Vrátim sa však k rozpočtu. Vo výbore som
navrhol zníže-
nie
o 5 %, ktoré bolo akceptované s tým, že
jeho dosah bude
práve na
mzdové prostriedky. To
znamená, že sa vlastne
v
tomto smere založil trošku útlm na
bežné výdavky. Ale dú-
fam,
že pri tej štruktúre to pôjde do mzdových prostriedkov,
pretože
zase na bežné výdavky, aj keď oproti
iným ústredným
orgánom
má fond slušný rozpočet, myslím si, že, pokiaľ by
mal
poctivo plniť úlohy, ktoré mu vyplývajú
zo zákona číslo
92
- žiaľbohu, ich neplní -, práve na
bežných prostriedkoch
mu
pôjdu náklady hore.
Je uskutočnených už vyše 1 800 zmlúv a každú z týchto
zmlúv
by mal Fond národného majetku
pravidelne, podľa môjho
názoru
minimálne dvakrát do roka kontrolovať priamo na mies-
te,
kontrolovať dodržiavanie podmienok a
ďalších ustanovení
zákona číslo 92/1991 Zb. To znamená, sledovať
účtovníctvo
a
ďalšie podklady v tomto podniku z hľadiska toho, aby ne-
dochádzalo
k protiprávnemu predaju majetku a k ďalším sku-
točnostiam.
Čiže ak by si Fond národného majetku
túto funk-
ciu
plnil, tak to znamená prakticky 1 800 x 2,
možno 3000
výjazdov
pracovníkov do jednotlivých podnikov a poctivá kon-
trola
v týchto podnikoch. Čiže z tohto hľadiska, ešte raz
opakujem,
ak by Fond národného majetku poctivo vykonával to,
čo
podľa zákona má, by som bežné náklady -
tie ostatné, ok-
rem
mzdových - nepovažoval za prehnané. Dúfam, že prejde as-
poň
takéto zníženie. Bude si to vyžadovať prísnu kontrolu
Fondu
národného majetku. Lenže, kde máme záruku, že aj v bu-
dúcom
roku budeme môcť prísne kontrolovať
činnosť Fondu ná-
rodného
majetku, keď sú naše skúsenosti zatiaľ také, že sa
k
informáciám dostávame veľmi ťažko?
Aj keď musím povedať,
že v
poslednom čase sa o niečo
táto bariéra prelomila
a
niektoré informácie nám prezident Fondu
národného majetku
poskytol.
Ale ešte raz sa vrátim k rozhodnutiam.
Povedzme, dostal
som
možnosť preštudovať rozhodnutia na Fonde národného ma-
jetku,
ale kópiu rozhodnutí, ktoré som si žiadal, mi odmiet-
li
urobiť. Ale nežiadam nič iné, len to,
čo je v zákone.
A
na to dokonca má právo každý občan, nieto ešte poslanec.
Čiže je to
zatiaľ taký, povedal by som, minimálne divný
vzťah.
Ešte raz opakujem, situácia sa o niečo
zlepšila, ale
napriek
tomu nemáme prístup k informáciám, ktoré by sme mali
mať.
Nehovoriac o tom, že v kontrolných
orgánoch nie sú za-
stúpení
naši pracovníci alebo členovia, ktorých navrhla opo-
zícia.
Takisto
by som chcel podporiť skutočnosť, že nie je
možné,
aby si Fond národného majetku neprispôsoboval štatút,
lebo
podľa štatútu sa tam vlastne uskutočňujú všetky rozhod-
nutia
Fondu národného majetku. Čiže bolo by
vhodné, keby čo
najskôr
prezident Fondu národného majetku predložil štatút
Fondu
národného majetku na schválenie.
Vzhľadom na to, že pán viceprezident vystúpi na konci,
ešte
predsa by som rozšíril okruh svojich otázok, a to o dve
otázky.
Prvá je, aby nás oboznámil, akým spôsobom
sa uskutočňu-
jú výbery nadobúdateľov. Totiž predtým, pokiaľ sa výbery
uskutočňovali
na ministerstve pre správu a privatizáciu, bo-
li
stanovené presné kritériá, presné postupy. Či vôbec taký-
to
materiál schválilo prezídium a či sa podľa neho postupuje.
A druhá otázka je, aby nám zdôvodnil,
pretože rozhodnu-
tie
v otázke Nafty Gbely určite existuje,
aj dôvodová sprá-
va,
výkonný výbor i prezídium ju museli schváliť, aby nás
oboznámil
s dôvodovou správou pri určení ceny Nafty Gbely,
a
prečo výber viedol k neznámej
spoločnosti. A takisto aby
nás oboznámil, koľko tam bolo potenciálnych
nadobúdateľov
a
prečo sa práve tento predaj určil
spoločnosti, ktorá bola
založená tesne predtým. A takisto podľa môjho
názoru sa
v
tomto smere porušili procedúry vyplývajúce zo zákona.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pánu poslancovi Vaškovičovi.
Hlási sa ešte nie-
kto
do rozpravy?
(Nikto.)
Ak nie,
vyhlasujem rozpravu o dvadsiatom
siedmom bode
programu
za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť viceprezi-
dent
pán Rehák? Nech sa páči.
Viceprezident prezídia
Fondu národného majetku SR M. Rehák:
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
pokúsil
by som sa odpovedať na otázky
chronologicky
a
postupne. Začal by som štatútom Fondu národného majetku.
Štatút Fondu národného majetku
je v podstate priprave-
ný,
schválený v prezídiu Fondu národného majetku aj v dozor-
nej rade Fondu
národného majetku, je
pripravený do vlády
Slovenskej
republiky a následne do Národnej rady
Slovenskej
republiky.
Z dôvodu, že to bolo podané na Ústavný súd, sme
to
viac-menej pozastavili a zrejme tam bude nutné urobiť ur-
čité
menšie úpravy a následne bude možné predložiť štatút do
Národnej rady Slovenskej republiky. V podstate
sme svoju
činnosť
vykonávali v zmysle zákona číslo 92 a jeho noviel,
platného
alebo schváleného štatútu Fondu národného majetku
a
organizačného poriadku.
Čo sa
týka predaja akcií, v podstate
nález Ústavného
súdu
sa nedotýka § 28 ods. 5 zákona, podľa ktorého prezídium
fondu
rozhoduje o nakladaní so svojím majetkom a svojimi ma-
jetkovými účasťami, ktoré nie je možné privatizovať
podľa
rozhodnutia
o privatizácii. Po verejnom vyhlásení nálezu Ús-
tavného
súdu prezídium fondu, pokiaľ sa týka priamych preda-
jov, rozhodlo iba o priamych predajoch
majetkových účastí
fondu
podľa § 28 ods. 5, čo nie je v rozpore s nálezom Ús-
tavného
súdu.
Z hľadiska koncepcie útlmu Fondu
národného majetku ale-
bo
činnosti Fondu národného majetku by v podstate v tomto
smere bolo dosť
problematické, aby Fond
národného majetku
predkladal
takýto materiál. Takýto materiál je nutné spraco-
vať
v spolupráci s vládou Slovenskej republiky a Národnou
radou
Slovenskej republiky, nakoľko vláda
Slovenskej repub-
liky určuje stratégiu privatizácie a Národná
rada vlastne
garantuje
privatizáciu svojím rozhodovaním alebo
svojím me-
novaním
do orgánov prezídia Fondu národného majetku a do do-
zornej
rady. Hoci si myslím, že by bolo ešte
predčasné uva-
žovať s útlmom
práce Fondu národného
majetku vzhľadom na
prácu
v oblasti vymáhania pohľadávok, odstupovania od zmlúv,
dlhopisovej
privatizácie a vlastne celého kontrolného systé-
mu,
ktorý sa postupne buduje a naberá na svojej účinnosti aj
v
tom, že otázka neplatičov sa
začína pohýnať tým správnym
a
lepším smerom.
Na otázku, či bude dostatok finančných
zdrojov na vy-
platenie
dlhopisov v roku 2000, z hľadiska
rozboru možných
príjmov
Fondu národného majetku do roku 2000 možno konštato-
vať,
že za podmienky, že Fond národného majetku nebude vo
veľkej
miere prispievať na rozvojové programy Slovenskej re-
publiky,
Fond národného majetku bude mať dostatok finančných
zdrojov,
aby v roku 2000 bol schopný splatiť tie zostatky
dlhopisov
v peniazoch, ktoré do roku 2000 zostanú
na umore-
nie pre
Fond národného majetku.
Podľa našich analýz má
v
podstate ešte po roku 2000 prísť z doteraz privatizovaných
zdrojov
splátka okolo 15 mld Sk na Fond národného majetku do
roku
2005, čiže tieto finančné zdroje by sa za určitých pod-
mienok vydania
nových dlhopisov dali
tiež použiť či už
v
otázke splatenia dlhopisov, alebo na
rozvojové programy
v
Slovenskej republike.
Otázka Solivary Prešov - sám som sa
čudoval, prečo sa
o
tom písalo takýmto spôsobom. V podstate na Fonde národného
majetku
doteraz neexistuje žiadny materiál, ktorý by hovoril
o
privatizácii Solivary Prešov.
Samozrejme, na Fonde národ-
ného
majetku máme veľa žiadostí, veľa podnetov na privatizá-
ciu
Solivary Prešov. Zatiaľ však Fond
národného majetku ne-
uvažoval
o privatizácii Solivary Prešov.
Čo sa týka zverejňovania v Obchodnom vestníku, na túto
otázku
odpoviem tým spôsobom, že Fond
národného majetku vy-
dáva
informácie smerom na TASR a noviny v
Slovenskej repub-
like. Ospravedlňujem sa, neviem na
to odpovedať, zrejme
v
tom rozsahu nie, keď to tam nebolo.
Čo sa
týka podnetu na dozornú radu,
pán Vaškovič, do-
zorná
rada v tomto smere - neviem, o ktorý
podnet konkrétne
ide
-, ale ak sa obrátila pred polrokom,
zaručene som s ňou
spolupracoval,
aby bol tento podnet vybavený k vašej spokoj-
nosti.
Ak nie, bol by som rád, môžeme sa stretnúť v tomto
auditóriu
a ja sa to pokúsim v dozornej rade zariadiť.
Čo sa týka otázky bytov, otázku bytov riešime v spolu-
práci s Výborom
Národnej rady pre
nezlučiteľnosť funkcií
štátnych
funkcionárov, kde sú všetky podklady, čo sa týka
predaja
bytov a stanovisko Fondu národného majetku k predaju
bytov,
či už pracovníkom Fondu národného majetku alebo štát-
nym funkcionárom. Materiály sú kompletné, zrejme vás bude
príslušný
výbor v tomto smere informovať.
Otázka dlhopisovej privatizácie alebo
akcií za dlhopisy
-
v podstate zoznam, ktorý bol uverejnený v masmédiách, bude
doplnený. Dnes môžem
povedať o určitých
percentách akcií
Slovnaftu, percentách akcií Slovenskej sporiteľne a
iných
-
ako boli nazvané - lukratívnych
podnikoch s tým, že cenu
stanovuje
prezídium Fondu národného majetku, alebo ak je tá-
to
cena generovaná na kapitálovom trhu, tak to bude vo výške
alebo
na úrovni RM-systému kapitálového trhu.
V podstate od
1.
januára nabieha celý tento proces aj
cez zástupcov Fondu
národného
majetku. Museli sme vykonať pomerne rozsiahle ško-
lenia
ľudí a postupne bude tento proces umožnený.
Na otázku, či prinesie finančný prospech tým, ktorí si
kúpia
akcie za dlhopisy, v podstate môžem
povedať, že je to
otázka,
samozrejme, výberu, ale je to aj otázka
I. vlny ku-
pónovej
privatizácie, keď akcie, ktoré sme si kúpili, boli
väčšmi anonymné ako tie, ktoré
si budeme môcť nakúpiť
z
portfólia Fondu národného majetku.
Pre informáciu ešte by som z hľadiska
dlhopisov pove-
dal,
že v súčasnosti bolo podaných 243 000
podnetov na rea-
lizáciu
dlhopisov cez RM-systém. S najväčšou pravdepodobnos-
ťou
sa to bude pohybovať na úrovni 2 mld
Sk. Podstatná časť
dlhopisov
sa realizovala za záväzky voči Fondu národného ma-
jetku, časť
realizovaných dlhopisov bola
na nákup bytov
a
darovanie na nákup bytov. Ale tu sa to
rozbieha pomaly.
Máme
podpísané zmluvy s viacerými mestami, kde sa vlastne
v
priebehu roku 1997 v plnom rozsahu rozbehne predaj bytov
za
dlhopisy v cene, ktorú určí príslušné
mesto. Tu sme sta-
novovali
cenu my, a to 7 500 Sk, ale cena bola stanovená mi-
nimálne
7 500 Sk. Verím, že mestá v tomto smere budú držať
hranicu
na úrovni 10 000 Sk.
(Hlasy v sále.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Pokoj, vážení. Prihláste sa, keď chcete, ale už je na-
koniec
po rozprave. Ďakujem.
Nech sa páči.
Viceprezident prezídia
Fondu národného majetku SR M. Rehák:
Nemám viac pripomienok k otázkam, ktoré
boli.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Pokoj, vážení. Páni, chovajte sa slušne. Chce
sa
vyjadriť pán spoločný spravodajca Cingel? Nech sa páči.
Poslanec T. Cingel:
V rozprave odzneli závažné otázky,
na ktoré odpovedal
pán
viceprezident Fondu národného majetku.
Ja by som chcel
na
záver povedať k tým diskutujúcim, ktorí hovorili o tom,
že
treba racionalizovať počet pracovníkov v súvislosti s re-
dukciou
činnosti Fondu národného majetku v roku
1997, že je
to,
myslím, neopodstatnené, pretože počet
rozhodnutí, ktoré
Fond národného majetku vykonal, a dosledovanie
splátok si
naopak
bude vyžadovať, aby ešte tento počet
pracovníkov mi-
nimálne
v tomto roku ostal. A navyše sa tu
uvažuje s rozší-
rením
pracovníkov v súvislosti s dlhopisovou
metódou. Takže
môj
osobný názor je taký, že tento rozpočet je dostatočný
a
vystihuje plne potreby Fondu národného majetku.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči.
Poslanec T. Cingel:
Vážený pán predsedajúci, v rozprave
vystúpili viacerí
poslanci,
z toho traja dali pozmeňujúce návrhy
formou uzne-
senia
a pán poslanec Volf dal ešte jeden
pozmeňujúci návrh.
Dal
by som hlasovať tak, ako vystúpili jednotliví diskutéri.
(Hlas
podpredsedu Ľuptáka: Najprv o spoločnej správe.) Len
hovorím,
že o tých uzneseniach by sme mali dať hlasovať skôr
ako
o spoločnej správe, pretože to by sa potom muselo dať do
uznesenia,
o ktorom budeme hlasovať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Áno, nech sa páči.
Poslanec T. Cingel:
Pán poslanec Volf navrhoval racionalizovať
počet pra-
covníkov
v súvislosti s redukciou činnosti Fondu národného
majetku
v roku 1997 a vo väzbe na to znížiť položku mzdové
a
ostatné osobné náklady o 30 %. Odporúčam tento návrh ne-
prijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Budeme hlasovať o pozmeňujúcom
návrhu, ktorý
dal
pán poslanec Volf. Pán spoločný
spravodajca ho odporúča
neprijať.
Nech sa páči.
Prezentovalo sa 107 poslancov.
Za návrh hlasovalo 39 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.
Nech sa páči.
Poslanec T. Cingel:
V druhom bode navrhuje znížiť položku
investičné nákla-
dy
o 50 %. Odporúčam ho neprijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem.
Hlasujeme o druhom
pozmeňujúcom návrhu pána
Volfa.
Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 113 poslancov.
Za návrh hlasovalo 42 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 54 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 15 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Ani tento pozmeňujúci návrh sme
neprijali.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec T. Cingel:
Ďalej pán Volf predložil návrh
uznesení tak, ako ich
prečítal.
Myslím si, že nie je potrebné čítať to
znova. Od-
porúčam
návrh tohto uznesenia neprijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem.
Budeme hlasovať o návrhu uznesenia pána po-
slanca
Volfa. Pán spoločný spravodajca ho odporúča neprijať.
Prezentovalo sa 113 poslancov.
Za návrh hlasovalo 38 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Toto pozmeňujúce uznesenie sme neprijali.
Nech sa páči.
Poslanec T. Cingel:
Ďalej v rozprave vystúpil pán poslanec Dzurinda, ktorý
do
uznesenia dáva, že Národná rada
A.
nesúhlasí s návrhom rozpočtu,
B. ukladá predsedovi Výboru
Národnej rady Slovenskej
republiky pre
hospodárstvo, privatizáciu a
podnikanie
a
predsedovi Výboru Národnej rady
Slovenskej republiky pre
rozpočet, financie a
menu zabezpečiť parlamentnú
kontrolu
Fondu
národného majetku s cieľom zistiť objektívne, skutočne
nutné náklady na
činnosť Fondu národného majetku v roku
1997,
a to aj so zreteľom na nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky
týkajúci sa zákona o veľkej privatizácii. Parla-
mentnú
kontrolu vykonať do 15. 2. 1997,
C. ukladá prezidentovi Fondu
národného majetku pred-
ložiť nový návrh
rozpočtu Fondu národného
majetku na rok
1997 zohľadňujúci výsledky parlamentnej kontroly. Termín:
28.
2. 1997.
Odporúčam návrh neprijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Budeme hlasovať o návrhu pána
poslanca Dzurin-
du.
Pán spoločný spravodajca ho
neodporúča prijať. Nech sa
páči.
Prezentovalo sa 115 poslancov.
Za návrh hlasovalo 42 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 59 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 14 poslancov.
Tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.
Nech sa páči, pán poslanec Cingel.
Poslanec T. Cingel:
Ako
ďalší v rozprave vystúpil pán poslanec Palacka,
ktorý
navrhuje do uznesenia doplniť:
Národná rada Slovenskej republiky
konštatuje, že rozpo-
čet
Fondu národného majetku na rok 1997 je pre Fond národné-
ho
majetku záväzný a prezídium nie je oprávnené presúvať fi-
nančné
prostriedky medzi položkami.
Odporúčam návrh neprijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Palac-
ku.
Pán spoločný spravodajca ho neodporúča prijať.
Prezentovalo sa 118 poslancov.
Za návrh hlasovalo 46 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 53 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 18 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Ani tento pozmeňujúci návrh sme
neprijali.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec T. Cingel:
Tým sme vyčerpali všetky pozmeňujúce
návrhy a návrhy na
uznesenia.
Zo
spoločnej správy je jeden pozmeňujúci návrh, a to
Výbor
Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo,
privatizáciu
a podnikanie mení pôvodný návrh rozpočtu pre-
vádzkových nákladov
fondu v sume 111 240 tisíc
Sk o 5 %,
t.
j. znižuje sa na 105 678 tisíc Sk. Dávam hlasovať.
Odporúčam tento návrh prijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Budeme hlasovať o pozmeňujúcom
návrhu výboru
pre
privatizáciu. Pán spoločný spravodajca
ho odporúča pri-
jať.
Prezentovalo sa 102 poslancov.
Za návrh hlasovalo 85 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 16 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Tento pozmeňujúci návrh výboru sme
prijali.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.
Poslanec T. Cingel:
Tým sme vyčerpali všetky pozmeňujúce návrhy. Teraz od-
porúčam
prijať návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej
republiky
k rozpočtu:
Národná rada Slovenskej republiky podľa §
32 ods. 3 zá-
kona
číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu
na
iné osoby v znení neskorších predpisov schvaľuje rozpočet
Fondu národného majetku Slovenskej republiky na
rok 1990
v
sume 121 178 tisíc Sk, v tom prevádzkové
náklady v sume
105
678 tisíc Sk a investičné náklady
v sume 15 500 tisíc
Sk.
Návrh odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať
o
návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky v zne-
ní
schválených zmien a doplnkov.
Prosím, prezentujme sa a hlasujme. Pán
spoločný spravo-
dajca
návrh odporúča prijať.
Prezentovalo sa 74 poslancov.
Podpredseda NR SR J. Ľupták:
Pán
poslanec Poliak, nech sa páči.
Poslanec A. Poliak:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja som tiež nehlasoval za navrhnuté
uznesenie. Pán spo-
ločný
spravodajca vo svojom návrhu povedal "návrh rozpočtu
Fondu
národného majetku na rok 1990".
Bolo to neplatné hla-
sovanie.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Dobre. Ďakujem.
Poslanec T. Cingel:
Ospravedlňujem sa, povedal som 1997, ale možno, že som
tú
"sedmičku" prehltol. Ospravedlňujem sa.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Budeme hlasovať o návrhu
uznesenia k Fondu ná-
rodného
majetku na rok 1997.
Nech sa
páči, prezentujme sa a hlasujme.
Pán spoločný
spravodajca
ho odporúča prijať.
Prezentovalo sa 84 poslancov.
Za návrh hlasovalo 74 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 9 poslancov.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme schválili uznesenie
Národnej rady
Slovenskej republiky, ktorým sme schválili rozpočet
Fondu
národného
majetku Slovenskej republiky na rok 1997.
Ďakujem.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
pokračujeme d v a d s i a t y m ô s
m y m bodom
programu,
ktorým je
návrh na použitie majetku Fondu národného majetku Slo-
venskej republiky v
roku 1997 podľa § 28 ods. 3 písm. b)
zákona
číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu
na
iné osoby v znení neskorších predpisov.
Návrh ste dostali ako tlač 537 a spoločnú správu výbo-
rov
ako tlač 537a. Súčasťou spoločnej správy je aj návrh uz-
nesenia
Národnej rady Slovenskej republiky.
Podľa §
32 ods. 3 uvedeného zákona Fond
národného ma-
jetku
predkladá Národnej rade Slovenskej republiky na schvá-
lenie
návrh na použitie majetku fondu po prerokovaní vo vlá-
de.
Vláda
Slovenskej republiky návrh
na použitie majetku
fondu
prerokovala 5. novembra 1996 a prijala
k nemu uznese-
nie
číslo 757.
Prosím viceprezidenta prezídia Fondu národného majetku
pána
Milana Reháka, aby návrh odôvodnil.
Viceprezident prezídia
Fondu národného majetku SR M. Rehák:
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
podľa
zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu
majetku
štátu na iné osoby v znení zmien a doplnkov predkla-
dá
Fond národného majetku Slovenskej republiky v zmysle § 32
ods.
3 zákona návrh na použitie majetku fondu v roku 1997
podľa
§ 28 ods. 3 písm. b) zákona.
Predmetom návrhu je vymedziť rozsah
majetku fondu, kto-
rý
v zmysle § 28 ods. 3 písm. b) zákona
môže byť použitý na
tieto
účely:
- na
plnenie záväzkov podnikov
určených do privatizá-
cie,
najmä záväzkov z úverov zabezpečených záložným právom,
- na
posilnenie zdrojov bánk a
sporiteľní určených na
poskytovanie
úverov,
- na splnenie poskytnutých záruk na úvery obchodných
spoločností,
v ktorých má fond trvalú majetkovú účasť v roz-
sahu
minimálne 34 %,
- na podporu rozvojových programov Slovenskej republi-
ky.
Pričom rozsah použitia majetku na tieto
účely je vždy
viazaný
na prerokovanie vo vláde Slovenskej
republiky a ná-
sledne
na schválenie v Národnej rade Slovenskej republiky.
Vymedzenie rozsahu majetku použiteľného na tieto účely
pritom
rešpektuje nakladanie s majetkom fondu tak, ako to
ustanovuje
zákon v ustanovení § 28 zákona. V celkovej bilan-
cii
sa vychádza z predpokladaných príjmov a
výdavkov na rok
1997,
nadväzujúc na stav likvidity Fondu národného majetku
v
roku 1996.
Materiál, ktorý Fond národného majetku
predkladá, obsa-
huje návrh
uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky,
odôvodnenie
návrhu a vlastný návrh na použitie majetku fondu
v
roku 1997 podľa už uvedených
paragrafov, a to v rozsahu
27
800 mil. Sk., z toho 27 300 mil. Sk na poskytnutie proti-
záruky
Ministerstvu financií Slovenskej republiky za ním ru-
čené
úvery na dostavbu jadrovej elektrárne Mochovce pre Slo-
venské
elektrárne, a. s., v ktorej je fond 97-percentným ak-
cionárom,
a 500 mil. Sk podľa rozhodnutia vlády Slovenskej
republiky.
Ide o rámec 500 mil. korún, ktorým vláda naplní
rozvojové programy.
Podľa predbežných dohôd
by malo ísť
o
zdravotníctvo, štatistiku, školstvo, šport.
Návrh na
použitie majetku fondu v roku
1997 sa skladá
z
dvoch častí. V prvej časti sú presne vyčíslené záväzky,
záruky
a ďalšie rozpočtové výdavky fondu v roku 1996. Naj-
väčšími výdavkovými
položkami sú stále splátky dlhopisov
v
prospech Všeobecnej úverovej banky, Investičnej a rozvojo-
vej banky a
Konsolidačnej banky, ktoré
boli prenesené na
Fond
národného majetku v priebehu jeho
existencie. Ďalej je
v
tejto časti opísaný
predpokladaný stav peňažných pro-
striedkov
ku koncu roka 1996, ktoré bude mať Fond
národného
majetku
na bežnom účte na krátkodobých a dlhodobých úlož-
kách.
Z porovnania príjmov a splatných
záväzkov fondu pred-
pokladáme,
že bilancia príjmov a výdavkov k 31. 12. 1996 bu-
de
vyrovnaná.
V
druhej časti je
vymedzené použitie majetku fondu
v
roku 1997 v súlade s § 28 ods. 3 zákona vrátane použitia
majetku
podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona.
Použitie majetku
zohľadňuje
existujúce záväzky a záruky splatné v
roku 1997,
predpokladané rozpočtové
výdavky fondu, ako aj očakávané
príjmy
fondu v roku 1997. Fond vychádza z
týchto predpokla-
dov
vyrovnanej bilancie príjmov a výdavkov v roku 1996 a na-
plnenia
očakávaných príjmov v roku 1997 a odporúča po prero-
kovaní
vo vláde Slovenskej republiky na
schválenie Národnej
rade
Slovenskej republiky určiť rozsah použitia majetku fon-
du
podľa § 28 ods. 3 písm. b) zákona v rozsahu, ako som už
uviedol,
27 800 mil. Sk, z toho 27 300 mil. korún na poskyt-
nutie záruky
Ministerstvu financií Slovenskej
republiky
a
500 mil. Sk podľa rozhodnutia vlády Slovenskej republiky.
Predmetný materiál bol prerokovaný a
schválený v dozor-
nej
rade Fondu národného majetku a následne vo vláde Sloven-
skej
republiky.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pánu viceprezidentovi prezídia Fondu národného
majetku
za odôvodnenie.
Dávam slovo členovi Výboru Národnej rady
Slovenskej re-
publiky
pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie
poslan-
covi
Tomášovi Cingelovi, aby informoval o
výsledku preroko-
vania
návrhu vo výboroch Národnej rady.
Poslanec T. Cingel:
Predseda Národnej rady Slovenskej
republiky svojím roz-
hodnutím
číslo 1260 z 11. novembra 1996 pridelil návrh na
použitie
majetku Fondu národného majetku Slovenskej republi-
ky v roku
1997 podľa § 28 ods. 3
písm. b) zákona číslo
92/1991
Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby
v
znení neskorších predpisov na prerokovanie Výboru Národnej
rady Slovenskej
republiky pre financie,
rozpočet a menu
a
Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodár-
stvo,
privatizáciu a podnikanie do 28.
novembra 1996. Záro-
veň
určil Výbor Národnej rady Slovenskej
republiky pre hos-
podárstvo, privatizáciu a podnikanie ako príslušný
výbor,
ktorý
predloží Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú
správu
o výsledku prerokovania uvedeného
materiálu vo výbo-
roch
a návrh na uznesenie Národnej rady
Slovenskej republi-
ky.
Výbory prerokovali predložený návrh v súlade s rozhod-
nutím
predsedu Národnej rady Slovenskej
republiky v určenom
termíne.
Oba výbory, ktorým bol návrh pridelený
na preroko-
vanie,
vyslovili s ním súhlas. Zároveň odporučili Národnej
rade
Slovenskej republiky, aby predložený návrh schválila.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodár-
stvo,
privatizáciu a podnikanie ako gestorský výbor odporúča
k
návrhu prijať uznesenie, uvedené v prílohe tejto správy.
Návrh uznesenia:
"Národná rada Slovenskej
republiky podľa § 32 ods. 3
zákona
číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu
na
iné osoby v znení neskorších predpisov
schvaľuje návrh na použitie majetku Fondu
národného ma-
jetku Slovenskej republiky v roku
1997 podľa § 28 ods. 3
písm.
b) zákona číslo 92/1991 Zb. o
podmienkach prevodu ma-
jetku
štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov v sume
27
800 mil. Sk, z toho 27 300 mil. Sk na
poskytnutie záruky
Ministerstvu financií
Slovenskej republiky za ním ručené
úvery
na dostavbu Jadrovej elektrárne
Mochovce pre Sloven-
ské
elektrárne, a. s., a 500 mil. Sk podľa rozhodnutia vlády
Slovenskej
republiky."
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem pánu poslancovi Cingelovi a prosím ho, aby za-
ujal
miesto určené pre spravodajcov výborov.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci,
otváram rozpravu
o
dvadsiatom ôsmom bode programu. Do
rozpravy sú prihlásení
traja
poslanci. Ako prvý je prihlásený pán poslanec Vaško-
vič.
Nech sa páči. Ešte predtým pán poslanec Volf.
Poslanec J. Volf:
Chcel by som sa obrátiť na pána
predsedajúceho, na pána
spravodajcu
a na tých poslancov, ktorí hlasovali v
predchá-
dzajúcom
bode tak, ako hlasovali. To, že vám nevadí, že sa
predáva
tento majetok pod cenu, prosím. To, že vám nevadí,
že
sa prihrávajú byty vysokým štátnym úradníkom, prosím. To,
že
vám nevadí, že nefunguje dozorná rada, prosím. Ale ako je
možné,
že pán spravodajca navrhne neprijať
uznesenie, ktoré
zaväzuje
prezídium Fondu národného majetku len k tomu, čo mu
určuje
zákon, to znamená k predloženiu
štatútu? Ako je mož-
né,
že vy, páni poslanci, ktorí ste čosi sľubovali, hlasuje-
te proti takémuto zákonnému opatreniu? To
by ma skutočne
zaujímalo,
a nielen mňa.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Prosím. Nech sa páči, pán Filkus.
Poslanec R. Filkus:
Ďakujem pekne.
Prosím vás pekne, aspoň v tých základných východiskách
si
urobme jasno. Pán Rehák, rád by som vedel, keby ste mi
odpovedali,
aby sme získali nejaký prehľad. Na strane 9 máte
uvedené:
"Pri plánovaní príjmov v roku 1997
sme okrem iného
vychádzali
z objemu majetku, ktorý je určený na privatizáciu
v
budúcom období 20 mld," podčiarkujem, majetok, ktorý je
určený
- približne 20 mld v účtovnej hodnote plus 50 mld ma-
jetku
v nominálnej hodnote akcií. Ale z
materiálu sa dozve-
dáme,
že príjmy na rok 1997 budú 16,3 a
výdavky 15,4. Pýtam
sa
vás, čo prezentuje v očakávaných príjmoch v roku 1997,
z
20 mld majetku, očakávaný príjem v tom roku a čo prezentu-
je
príjem z 50 mld akcií. Je to v tabuľke, ktorú uvádzate na
strane
9.
Druhá otázka. Tých 20 mld majetku máte
v predstavách,
v
záujme alebo v skutočnosti realizovať v roku 1997, alebo
aj
na ďalšie. A čo s 50 mld akcií? Tiež to urobíte v roku
1997,
alebo to bude na ďalšie roky?
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pán Vaškovič.
Poslanec V. Vaškovič:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
vážení hostia,
som veľmi smutný z toho, ako tu prebieha
diskusia. Sku-
točne
v tomto parlamente sa asi nedočkám
vecnej a serióznej
diskusie,
no ale čo sa už dá robiť.
Pokiaľ ide o návrh na použitie majetku Fondu národného
majetku
Slovenskej republiky v roku 1997 podľa
§ 28 ods. 3
písm.
b), na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že ide skutočne
o
jednoduchú vec, lebo v podstate schvaľujeme iba jednu časť
komplexného
rozpočtu, tú druhú vlastne berieme iba
na vedo-
mie,
môžeme sa k nej, samozrejme, vyjadriť, ale de facto ne-
máme
možnosť priamo ovplyvniť ďalšie položky.
Prvá poznámka k časti záväzkov. Myslím
si, že v tomto
materiáli
je záväzková časť spracovaná dobre a
podrobne. Je
tu prehľad o
súčasných záväzkoch i o budúcich záväzkoch.
V
nerovnováhe s tým, žiaľbohu, chýba príjmová časť. Chcel by
som
len pre obraz o tom, čo sa dialo na
Fonde národného ma-
jetku,
povedať, že doterajšie výdavky Fondu národného majet-
ku
boli 65,9 mld, ak do toho rátam už aj rok 1997, čiže budú
65,9
mld. Príjmy boli 62 mld, ale to nie sú
príjmy z veľkej
privatizácie,
tam je značná časť príjmov aj z malej privati-
zácie
a iné príjmy.
K návrhu, ktorý vychádza z toho, že Fond národného ma-
jetku
prevezme protizáruku na Mochovce vo
výške 27,8 mld, a
určených
je potom 500 mil. na rozvojové projekty
podľa roz-
hodnutia
vlády. Samozrejme, nikto z nás nebude protestovať
proti
tomu, aby sa pol miliardy dalo na
rozvojové projekty.
V
čom vidím problém? Problém je v tom, že až do minulého ro-
ku bolo zvykom, že vláda presne
určila, na čo chce tieto
prostriedky
použiť.
Už druhý rok podpisujeme vláde bianko
účet. Ja to pova-
žujem
za nesprávne a svedčí to o dvoch skutočnostiach. Buď
vláda
nemá ešte predstavu o tom, kde chce
tieto prostriedky
smerovať,
to znamená, nemá koncepciu v tomto smere, alebo
jednoducho
nepovažuje za dôležité parlament o tom ani infor-
movať.
Čiže z tohto hľadiska si myslím,
že o tej výške, či
má byť menšia,
alebo väčšia, tu ťažko budeme diskutovať.
Fond
národného majetku zvážil, zrejme, že
väčšia asi nemôže
byť.
Ale problém je v tom, že by sme skutočne mali vedieť,
na
čo tieto prostriedky idú.
Druhá
položka - protizáruka, podľa môjho
názoru je už
trošku
komplikovanejší problém a tým, že sa
prijme toto uz-
nesenie,
tak sa vlastne do budúcnosti Fond národného majetku
na
záväzkovej stránke zaväzuje k záväzkom vo výške 66,7 mld,
a
to ešte do toho nemám započítané
úroky z dlhopisov. To
znamená,
že ide o vysokú sumu a vzhľadom na to, že vlastne
príjmová
stránka je projektovaná iba na jeden rok a Fond ná-
rodného
majetku napriek viacerým výzvam nie je
ochotný pre-
cizovať
príjmy až do roku 2001, prípadne 2004, z tých zmlúv,
ktoré
boli podpísané veľmi podrobne, tak
vlastne, poviem to
otvorene,
nikto z nás tu exaktne, seriózne nevie posúdiť, či
záväzky,
ktoré sa prijímajú v tej enormnej výške, budú vôbec
môcť
byť niekedy splatené. Z informácií,
ktoré mám k dispo-
zícii,
oficiálne, podľa môjho názoru je veľmi ťažké takúto
časť
záväzkov splniť a Fond národného
majetku bude v obrov-
ských
problémoch.
Svedčí o
tom už vlastný rozpočet v
roku 1997, predo-
všetkým
sa mi zdá absolútne nesplniteľná
neutrálna operácia
s
11 mld na dlhopisoch. Podľa môjho názoru je celkom vylúče-
né, aby boli
dlhopisy v takejto výške jeden rok umorené.
Vyplýva
to aj z výšky splátkového kalendára,
ale aj z výšky
investícií,
ktoré poznáme zo zmlúv, ktoré sa urobili. Ne-
viem,
z akého základu pri tejto výške
vychádzal Fond národ-
ného
majetku, a bol by som veľmi rád, keby
nám to pán vice-
prezident
podrobne zdôvodnil. Ale podľa toho, ako vystúpil
predtým,
neočakávam, že to nejako urobí.
Upozorňujem na to, že reálne príjmy na
budúci rok z no-
vouzatvorených
zmlúv sú vo výške 1,3 mld a z už
podpísaných
zmlúv
2,5 mld, a nebude to inak ani v ďalších rokoch, to vás
ubezpečujem. Podľa môjho názoru je nutné, aby Fond
národné-
ho
majetku zverejnil, aká je vlastne situácia v príjmovej
časti
až do roku 2004, a aby urobil nejakú
serióznu koncep-
ciu,
ako chce tento nerovnovážny stav
prekonať. Podľa môjho
názoru
plánovaná výška, plánovaný objem
vo výške 11 mld na
budúci
rok je nesplniteľný, ale to ešte nie je
ten najväčší
problém,
ktorý by v budúcnosti v tomto rozpočte bol.
Nakoniec by som chcel povedať ešte
jednu poznámku. Na
jednej
strane, ako sa navrhuje dať
na rozvojové programy
sumu
500 mil., na druhej strane by som bol veľmi rád, keby
ste
si všimli položku § 28 ods. 3
písm. m) 384 mil., to sú
náklady
na dlhopisovú metódu. Každý rok stojí dlhopisová me-
tóda
skoro pol miliardy. Podľa môjho názoru
je to neuveri-
teľná
vec. A túto položku by sme si mali poctivo prezrieť,
ako
boli urobené zmluvy, lebo to považujem za nehoráznosť.
Vo
Fonde národného majetku je presné smerovanie, ako boli
urobené
dohody s RM-systémom atď.
Ďakujem za pozornosť.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec
Magvaši. Pripraví
sa
pán poslanec Palacka.
Poslanec P. Magvaši:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán viceprezident Fondu národného
majetku,
vážené kolegyne, kolegovia,
predkladaný návrh použitia majetku
fondu podľa § 28
ods.
3 sa dnes zužuje iba na prerokúvanie
písmena b), i keď
použitie
majetku Fondu národného majetku má v § 28 vymenova-
ný
ďalší rad použití. Chápem to tak, že pokiaľ Fond národné-
ho majetku predložil čísla v jednotlivých
častiach, chápe
ich
ako nezáväzné, aby ich Národná rada Slovenskej republiky
pochopila
ako nezáväzné.
Vnútorne
som veľmi sklamaný tým, že má
Národná rada
rozhodnúť o
záruke 27,8 mld
korún s takým zdôvodnením
a
s takým predložením, ako je to napísané na desiatich stra-
nách
materiálu, ktorý prerokúvame. Myslím
si, že je to zase
ďalší
dôkaz nekvalifikovanej a neodbornej práce Fondu národ-
ného
majetku, podceňovanie Národnej
rady Slovenskej repub-
liky
zo strany Fondu národného majetku a - nerád používam to
slovo
-, ale skutočne hrubé a až vulgárne zneucťovanie Ná-
rodnej
rady Slovenskej republiky. (Potlesk.)
Ak nám
chcel niekto predložiť a žiadať
od nás súhlas
zaručiť
sa za 27,8 mld korún, myslel som, že
dostanem oveľa
kvalifikovanejšiu analýzu, analýzu celkového stavu vývoja
majetku Fondu národného majetku a plnenia
záväzkov Fondom
národného
majetku. To, žiaľ, predložený materiál
nerobí. Je
skôr
horšie to, a myslím si, že môj predrečník, kolega z to-
ho istého výboru - výboru pre
hospodárstvo, privatizáciu
a
podnikanie - potvrdil, že vlastne
ani tento výbor dosiaľ
nedostal
od Fondu národného majetku nikdy serióznu analýzu
jednak privatizačného procesu a z
neho vyvíjajúceho stavu
majetku
Fondu národného majetku.
Ak to
mala byť výročná správa a ročná
uzávierka Fondu
národného
majetku za rok 1996, tak musím povedať,
že z hľa-
diska
perspektívy použitia majetku Fondu národného majetku
z
privatizačného procesu nie je
zabezpečená. Neviem, či to
je
nekvalifikovanosť, alebo je to úmyselné zahmlievanie jed-
ného
najväčšieho transformačného manévru, dovoľujem si pove-
dať,
na konci tohto storočia v slovenskej
spoločnosti a my,
sediaci
tu ako zákonodarcovia, sa vlastne
necháme týmto za-
vádzať
bez toho, aby sme mali možnosť sa o tomto stave neja-
ko
rozhodnúť a spraviť tomu určitú korekciu.
Myslím si, že vôbec nie je daná odpoveď na otázku lik-
vidity
fondu v nadväznosti na záväzky, ktoré vznikli z dlho-
pisovej
metódy, to znamená záväzkov voči
občanom tejto kra-
jiny. A koho
sme tu zástupcovia? Sme zástupcovia občanov
tejto
krajiny.
Na druhej strane súhlasím s tým, že otázka vybudovania
energetickej
zabezpečenosti tejto krajiny je tiež dôležitá
a
má to slúžiť pre občanov. Ale dať dohromady tieto veci
a
všetkých nás presvedčiť o tom, že Fond národného majetku
to
so svojou stratégiou, svojím podnikaním, svojím konaním
zabezpečí,
myslím si, že tu nie je daná odpoveď.
Je pre mňa
potom,
samozrejme, podivuhodné - schválili
sme v roku 1995
uznesenie
o vytvorení študentského fondu a dávanie 100 mi-
liónov
korún študentom do študentského fondu, ale je pre mňa
udivujúce,
že potom plánujeme v roku 1997 použiť na propagá-
ciu privatizácie rovnakých 100 miliónov korún. Keď všetci
veľmi
dobre vieme, každý občan tejto krajiny
vie, že propa-
govať
privatizáciu na Slovensku už vlastne
netreba. Ale 100
miliónov
korún - pre budúce generácie sme ochotní dať len
100
miliónov. Dajte na váhy tieto dve
čísla, ako sa staráme
o
budúcnosť občanov tejto krajiny a
100 miliónov dávame do
obyčajnej
spotreby na použitie agentúr, ktoré sú s
niekým
spriaznené.
V auguste roku 1994 sa vtedajší expert Hnutia za demo-
kratické
Slovensko, dnešný vicepremiér pán
Kozlík vyjadril,
že
privatizácia je prekliatie, ale zároveň aj nevyhnutnosť
slovenskej spoločnosti. O tejto nevyhnutnosti som osobne
presvedčený.
Ale myslím si, že prekliatie sme založili no-
vembrom
1994, a ak budeme v ňom ďalej pokračovať, presunieme
toto
prekliatie nielen na dnešnú generáciu,
ale aj na budú-
cu,
a toto hlasovanie rozhoduje
vlastne o budúcich generá-
ciách.
Takže pre toto odporúčam tento návrh neprijať. (Po-
tlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Nech sa páči, pán Palacka.
Poslanec G. Palacka:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
budem veľmi stručný, lebo väčšinu výhrad
voči predlože-
nému
návrhu povedali moji predrečníci a
budem mať len jednu
vecnú
otázku. Nerobím si vôbec nádeje, že pán
viceprezident
na
ňu odpovie, tak ako pri rozpočte neodpovedal na žiadne
otázky,
a tak ako vy, vážení koaliční poslanci,
schválite
čokoľvek,
tak si nerobím ilúzie, že to bude inak pri tomto
návrhu.
Napriek tomu chcem povedať, že nerozumiem predloženému
materiálu,
lebo nedáva vôbec odpoveď na to, ako vznikla suma
27,8 mld korún,
ktorú chce Fond národného majetku použiť
v
budúcom roku. Ak som dobre počítal
jednotlivé čísla v da-
nej
správe alebo návrhu Fondu národného majetku, k 31. ok-
tóbru
1996 bolo k dispozícii 5,6 mld korún, do konca roku
bude
ďalších 3,9 mld korún a na budúci
rok 5,2 mld korún
v
príjmoch v hotovosti. To spolu
dáva 14,7 mld korún. Keby
sa
všetky tieto peniaze použili podľa tohto predloženého ná-
vrhu,
tak stále ešte chýba asi 13 mld
korún do tej sumy,
ktorú
fond navrhuje použiť.
Samozrejme, niekto by mohol povedať, že
sa preberie len
záruka
za úvery na Mochovce. Lenže prevziať záruku, to nie
je
len tak, záruku treba aj splniť a v predloženom materiáli
nie
je ani zmienka o tom, ako chce Fond národného majetku
realizovať
túto záruku, keď banky prídu pýtať peniaze. Kde
zoberie
Fond národného majetku 27,3 mld korún na splatenie
týchto
úverov alebo kde je záruka, že to nikto z bánk nebude
pýtať? Na toto
v predloženom materiáli nie je absolútne
žiadna
odpoveď.
Vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne, hlasova-
ním
o tomto návrhu berieme na seba záväzok, že Fond národné-
ho majetku
použije 27,5 mld
Sk na vyplatenie úverov za
Mochovce
z peňazí, ktoré sa nazbierajú vo Fonde národného
majetku. (Hlas podpredsedu Ľuptáka: No a čo?) Tým priamo
ohrozujeme
možné splatenie napríklad dlhopisov, kde Fond ná-
rodného
majetku sa zaviazal občanom tejto krajiny vyplatiť
takmer
40 alebo 45 mld korún, ak vezmeme do
úvahy aj úroky.
Myslím
si, že je to veľmi nezodpovedné, a naozaj
takýto ná-
vrh použitia majetku, bez seriózneho
odôvodnenia, nie je
možné
akceptovať.
Mám ešte jednu otázku. V návrhu štátneho
rozpočtu, kto-
rý nám predložila vláda a ktorý ste vy, vážené
kolegyne
a
kolegovia, minulú sobotu nadránom schválili, vláda hovori-
la
o 2 mld korún, ktoré použije na výstavbu bytov z pro-
striedkov získaných
privatizáciou. Pýtam sa, kde
sú tie
2
miliardy. Prečo v návrhu použitia majetku fondu nie je ani
koruna
na výstavbu bytov? Tieto 2 miliardy korún by si byto-
vá výstavba zaslúžila. Prečo však
Fond národného majetku
napriek
tomu, že vláda tieto 2 miliardy korún sľúbila, vôbec
neuvažuje
na rok 1997 so žiadnou časťou
prostriedkov na by-
tovú
výstavbu?
Toto je
ďalšia nezrovnalosť, ktorá
takisto potvrdzuje
môj
návrh, aby sme takýto predložený
materiál o použití ma-
jetku fondu
neschválili a vrátili
ho predkladateľovi na
prepracovanie.
Ďakujem.
(Potlesk.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem. Hlási sa ešte niekto z poslancov
do rozpravy?
(Nikto.)
Ak nie, vyhlasujem rozpravu za ukončenú.
Chce sa k rozprave vyjadriť viceprezident
prezídia fon-
du
pán Rehák? Nech sa páči.
Viceprezident prezídia
Fondu národného majetku SR M. Rehák:
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
prešiel by som k jednotlivým bodom. Otázka očakávaných
príjmov
- chcel by som odpovedať pánu
poslancovi Filkusovi.
Otázka
majetku 20 mld Sk, 50 mld v
účtovnej hodnote akcií,
ide
cca o 80 mld korún, o ktorých predpokladáme, že prebehnú
privatizáciou
v roku 1997. Samozrejme, nemusí to byť v plnom
rozsahu,
ale je predpoklad, že to prebehne. Prvú splátku rá-
tame
20 % a z toho 40 % v hotovosti
a 60 % v dlhopisoch,
preto
je tá položka na úrovni 1 300 tisíc Sk.
Už keď som pri dlhopisoch, pokúsil by som sa odpovedať
na
otázku 11,1 mld Sk v dlhopisoch. Táto suma vychádza z to-
ho,
o čom som hovoril pred chvíľkou, z
procesov privatizá-
cie,
z prvej splátky 40 % a 60 % a zo zmlúv,
ktoré má Fond
národného
majetku uzavretý s tými, ktorí majú záväzky voči
fondu.
Je to okolo 400 zmlúv
plus je to cca 2,5 mld Sk,
ktoré
rátame za dlhopisy za byty a, samozrejme, je tam otáz-
ka
vyplatenia dlhopisov dôchodcom starším
ako 70 rokov. Tie
finančné
zdroje sú ukryté v tabuľke, je to okolo 2,2 mld Sk,
ktoré
sú na dlhodobej úložke a budú použité ku koncu roka
1997
na vyplatenie dlhopisov plus určitá rezerva z osobitné-
ho
účtu, z ministerstva pre správu a
privatizáciu národného
majetku
a určitý prebytok rozpočtu zhruba na úrovni 900 mil.
Sk,
ktoré sú tu zabudované v príjmoch a v záväzkoch.
Otázka 27 300 mil. Sk - v podstate je tu
Fond národného
majetku
druhý v poradí, ktorý vlastne bude
ručiť za záväzky
v
tom smere, že na základe uznesenia vlády Slovenskej repub-
liky
Fond národného majetku musí
súbežne s vládnou zárukou
ručiť
za tie podniky alebo za tie spoločnosti, ktoré má vo
svojom
portfóliu a vlastní viac ako 34 %, čiže táto záruka
bola
vlastne daná uznesením alebo nariadením vlády Sloven-
skej
republiky.
Takže keby som mal dnes odpovedať na
otázku, či Fond
národného
majetku bude mať zhruba 40 mld na vyplatenie dlho-
pisov,
nadväzne 27 300 mil. korún v roku 2000, tak by som
povedal,
že v tomto smere by to zrejme nebolo
reálne, to by
sme
jednoducho klamali. Takže Fond národného majetku v prvom
rade
zabezpečuje finančné zdroje na vyplatenie alebo na umo-
renie
dlhopisov, na určité rozvojové programy
a až nadväzne
bude
musieť, ak by bolo potrebné, ale podľa
prepočtov a po-
dľa podkladov, ktoré predložilo ministerstvo hospodárstva,
a
podľa materiálu, ktoré boli schválené
vo vláde Slovenskej
republiky,
projekt Mochoviec je samonosný na základe pred-
pokladov
spôsobu splácania tejto pôžičky pre Slovenské elek-
trárne.
Ešte k otázke 2 miliónov Sk na výstavbu.
Tieto finančné
zdroje
boli 13. 12. prevedené na Fond národného majetku a už
sú prevedené na ministerstvo výstavby,
čiže 2 mld korún,
ktoré
boli sľúbené na výstavbu, idú z rozpočtu roku 1996. Do
roku 1997 sa
s rozvojovým programov
neráta. Čiže v roku
1996
Fond národného majetku presunul 3 mld
Sk na bytovú vý-
stavbu.
Otázka
374 miliónov Sk vyplýva zo zmlúv s RM-systémom,
s
PVT a vlastne z celého spektra stredísk kupónovej privati-
zácie,
ktorá sa postupne znižuje z hľadiska
rozsahu potrieb
na
dlhopisovú privatizáciu a ešte aj dobeh určitej kupónovej
privatizácie.
Tých
100 miliónov nie je na propagáciu privatizácie,
ale
na podporu privatizácie. Sú to finančné zdroje, ktoré
Fond
národného majetku používa pri odstupovaní od zmlúv, keď
nastáva
pomerne zložitý problém pre Fond
národného majetku,
keď za určitých
podmienok prechádzajú
zamestnanci na Fond
národného
majetku zo spoločností, v ktorých odstupujeme od
zmluvy, a tu
Fond národného majetku
potrebuje mať určité
voľné
disponibilné zdroje, ktoré použije vlastne na riešenie
problémov
spoločností, v ktorých odstupujeme od
zmluvy. Sa-
mozrejme,
následne pri ich predaji tieto finančné zdroje má-
me
vždy snahu stiahnuť naspäť na Fond národného majetku, či-
že
je predpoklad, že týchto 100 miliónov sa vlastne použije,
ale
vrátia sa na Fond národného majetku, no už v kúpnych ce-
nách,
za ktoré Fond národného majetku predá tie spoločnosti,
kde fond odstúpil od zmluvy úspešne.
Je to veľmi zložitý
problém.
To boli asi všetky moje poznámky.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem.
Chce sa ešte vyjadriť spoločný spravodajca výborov pán
Cingel?
Nech sa páči.
Poslanec T. Cingel:
Vážené poslankyne, poslanci,
jednou zo zásadných výhrad k
predloženému návrhu bola
otázka,
či mala vláda predložiť zoznam aktivít rozvojových
programov
za pol miliardy korún. Myslím si, že táto vláda má
dôveru,
som o tom presvedčený, a niečo také ako pol miliardy
korún
na voľné použitie - je jednoducho smiešne, aby sa ten-
to
parlament tým zaoberal. Pretože,
či by sme už povedali,
že sa za
tú pol miliardu postaví 50 kilometrov diaľnice,
a
tak zviazali vláde ruky, alebo
či by sme povedali, že
týchto
500 miliónov potrebuje ZŤS Dubnica na
revitalizáciu,
takto
by som mohol chodiť do každého vášho regiónu, všade by
sme
našli obrovskú dieru, kde by bolo treba
viac prostried-
kov
na to, a verím, že vláda použije tieto prostriedky tak
efektívne,
ako len na základe svojich analýz dokáže.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem aj ja.
Vážené
pani poslankyne, páni
poslanci, pristúpime
k
hlasovaniu. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, uvá-
dzajte
hlasovanie.
Poslanec T. Cingel:
Pán predsedajúci, z rozpravy nevyplynuli žiadne pozme-
ňujúce
návrhy k uzneseniu. Preto navrhujem, aby sme hlasova-
li
o uznesení Národnej rady zo 17.
decembra 1996 ako celku.
Odporúčam
ho prijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem.
Vážené pani poslankyne, poslanci, budeme
hlasovať o ná-
vrhu
uznesenia Národnej rady Slovenskej
republiky - doplnky
a
zmeny neboli žiadne - tak ako ho prednesie pán poslanec
Cingel.
Nech sa páči, pán poslanec, treba ešte
prečítať uznese-
nie.
Poslanec T. Cingel:
Národná rada Slovenskej republiky podľa §
32 ods. 3 zá-
kona
číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu
na
iné osoby v znení neskorších predpisov schvaľuje návrh na
použitie
majetku Fondu národného majetku Slovenskej republi-
ky v roku
1997 podľa § 28 ods. 3
písm. b) zákona číslo
92/1991
Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby
v
znení neskorších predpisov
v sume 27 800 miliónov Sk,
z
toho 27 300 miliónov Sk na poskytnutie záruky Ministerstvu
financií
Slovenskej republiky za ním ručené úvery na dostav-
bu
Jadrovej elektrárne Mochovce
pre Slovenské elektrárne,
a.
s., a 500 miliónov Sk podľa rozhodnutia
vlády Slovenskej
republiky.
Odporúčam prijať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať
o
uznesení, ktoré predniesol pán Cingel.
Nech sa páči. Pán
spoločný
spravodajca ho odporúča prijať.
Prezentovalo sa 72 poslancov.
Nech sa
páči, prezentujme sa ešte raz. Budeme
hlasovať
o uznesení, ktoré prečítal pán spoločný spravodajca.
Odporú-
ča ho prijať. (Gong.) Máme čas do nového roku.
Skrutátori, nech sa páči, ujmite sa
sčítania poslancov.
Poslanec T. Cingel:
Pán predsedajúci, v momente hlasovania
bolo v sále prí-
tomných
109 poslancov.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Ďakujem.
Poslanec T. Cingel:
Spočítal som to. Poď to spočítať.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, prosím do roko-
vacej
sály, budeme sa prezentovať a hlasovať.
Nech sa páči,
prezentujeme
sa, vážené pani poslankyne, páni poslanci.
Ďakujem. Prítomných je 75 poslancov.
Pokoj, pán Mikloško, nevykrikujte
spomedzi dverí.
Nech sa páči, pán poslanec Cabaj.
Poslanec T. Cabaj:
Vážený pán predsedajúci,
vzhľadom
na skutočnosť a
diskusiu, ktorá tu stále
v
parlamente prebieha, dávam návrh, aby
sme nepokračovali
ďalej
v tejto schôdzi, skutočne to nemá
význam. Opozícia má
telocvik,
lebo trénuje, odchádza a prichádza.
Tvrdá realita
je,
že aj z koalície je tu iba 75
poslancov, ostatní sú ma-
ródi,
takže zrejme vyzerá to tak, že v tejto
schôdzi by sme
nepokračovali.
Body, ktoré sme nevyčerpali, treba presunúť
na
schôdzu, ktorá začína 4. februára.
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Áno, ďakujem. Som veľmi rád, takýto návrh
prijímam, le-
bo
by som bol dal aj ja takýto návrh.
Budeme o tomto návrhu
hlasovať,
nech sa páči. (Hlasy z pléna.)
Podpredseda NR SR J.
Ľupták:
Dobre, ďakujem.
Končím 21. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky.
Zídeme
sa vo februári na 22. schôdzi.
Ďakujem. Príjemné sviatky všetkým, aj
opozičným.
(Potlesk.)
Prosím
ešte našich koaličných
partnerov na spoločný
klub.
(Rokovanie schôdze skončené o 16.45
hodine.)